Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.46.0-wmf.24 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 1118 8199740 8012117 2026-04-17T15:46:55Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199740 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Edward Abramowski |Portrét = Edward Abramowski foto.jpg |Popis = poľský psychológ a sociológ |Dátum narodenia = [[17. august]] [[1868]] |Miesto narodenia = [[Stefanin]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1918|5|21|1868|8|17}} |Miesto úmrtia = [[Varšava]] }} '''Edward Józef Abramowski''' (* [[17. august]] [[1868]], [[Stefanin]]<ref>http://dir.icm.edu.pl/pl/Slownik_geograficzny/Tom_XI/315</ref>, – † [[21. jún]] [[1918]], [[Varšava]]) bol poľský [[psychológ]], [[sociológ]] a zakladateľ psychologického ústavu vo [[Varšava|Varšave]]. Vo svojej vedeckej práci sa zaoberal spojitosťou psychológie a sociológie. == Životopis == V roku [[1885]] začal študovať prírodné vedy v [[Krakov]]e, ale o rok neskôr prestúpil na univerzitu v [[Ženeva|Ženeve]], kde študoval filozofiu. Bol aktívny ako novinár a v politike a časom prešiel od marxizmu<ref>''Polski Słownik Biograficzny''. T. 1. [[Polska Akademia Umiejętności]] – Skład Główny w Księgarniach Gebethnera i Wolffa, 1935.</ref> k anarchizmu<ref>[http://www.firstthings.com/processors/proc.old_article_redirect.php?id=2077 Autor: Leszek Kolakowski, Oktober 2002]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Autor Kolakowski charakterizoval Abramowskeho ako [[Anarchosyndikalizmus|anarchosyndikalistu]]: „''According to the Polish anarcho-syndicalist Edward Abramowski,…. ''“</ref>. Od roku [[1915]] vyučoval psychológiu na varšavskej univerzite a zaoberal sa tiež metafyzikou. == Dielo == * ''Zagadnienia socjalizmu'', 1899 * ''Etyka a rewolucja'', 1899 * ''Socjalizm a państwo. Przyczynek do krytyki współczesnego socjalizmu'', 1904 * ''Zmowa powszechna przeciw rządowi'', 1905 * ''Idee społeczne kooperatyzmu'', 1907 * ''Podświadomość normalna'', 1914 * ''Pisma'', 1924–1928 * ''Filozofia społeczna. Wybór pism'', 1968 * ''Metafizyka doświadczalna i inne pisma'', 1980 == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fva/abramowski_e.html}} * [http://www.kulturologia.uw.edu.pl/page.php?page=haslo&haslo=abramowski Edward Abramowski na kulturologia.uw.edu.pl] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160310062349/http://www.kulturologia.uw.edu.pl/page.php?page=haslo&haslo=abramowski |date=2016-03-10 }} == Zdroj == {{Preklad|de|Edward Józef Abramowski|116455665}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Abramowski, Edward}} [[Kategória:Poľskí filozofi]] [[Kategória:Poľskí psychológovia]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Ženeve]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] rdp4z90nuz7vtuk9s3ml8q1v6b7tzb0 0 1132 8199739 7713934 2026-04-17T15:46:52Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199739 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = Západná filozofia |Obdobie = [[Filozofia 20. storočia]] |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = |Komentár k obrázku = |Plné meno = Kazimierz Ajdukiewicz |Dátum a miesto narodenia = [[12. december]] [[1890]], [[Ternopiľ]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]] |Dátum a miesto úmrtia = {{dúv|1963|4|12|1890|12|12}}, [[Varšava]], [[Poľsko]] |Škola/tradícia = |Oblasť záujmu = [[sémantika (náuka)|sémantika]], [[logika]] |Význačné idey = princíp radikálneho konvencionalizmu |Ovplyvnený kým = |Ovplyvnil = |Podpis = }} [[Súbor:Kazimierz Ajdukiewicz grób.JPG|thumb|Hrob K. Ajdukiewicza vo Varšave]] '''Kazimierz Ajdukiewicz''' (* [[12. december]] [[1890]], [[Ternopiľ]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]] – † [[12. apríl]] [[1963]], [[Varšava]], [[Poľsko]]) bol poľský [[filozof]], [[sémantika (náuka)|sémantik]] a [[logika|logik]] z ľvovsko-varšavskej školy. Ajdukiewicz rozvinul poľský [[pozitivizmus]] [[19. storočie|19. stor.]] do formy logistického antiiracionalizmu orientovaného na kritiku jazyka prostriedkami logickej analýzy. V nadväznosti na Ležnewského teóriu sémantických kategórií vypracoval notáciu, ktorá umožnila formulovať podmienky pre syntaktickú spojitosť. Formuloval princíp radikálneho [[konvencionalizmus|konvencionalizmu]], podľa ktorého základom každej vedy sú definície ako výsledok formálnych dohôd (konvencií). Povahu takýchto konvencií majú pravidlá odvodzovania i voľba fragmentov skúsenosti, s ktorými sa porovnáva daná teória. Podľa Ajdukiewicza sú vedecké teórie vzájomne nepreložiteľné. Ajdukiewicz sa zaoberal aj riešením paradoxov [[Zenon z Eley|Zenóna z Eley]]. == Externé odkazy == * {{filit|fva/ajdukiewicz_k.html}} * [https://web.archive.org/web/20071030221324/http://www.fmag.unict.it/~polphil/PolPhil/Ajduk/Ajduk.html Život a dielo Kazimierza Ajdukiewicza] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ajdukiewicz, Kazimierz}} [[Kategória:Poľskí filozofi]] [[Kategória:Filozofi 20. storočia]] [[Kategória:Poľskí logici]] [[Kategória:Absolventi Varšavskej univerzity]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] onlk2vs1n9n0w0dt7ozyibf0mtba4j9 0 1699 8199635 8010068 2026-04-17T15:04:25Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199635 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jaroslav Goll | Rodné meno = | Popis osoby = český historik | Portrét = GollJ.JPG | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[14. júl]] [[1846]] | Miesto narodenia = [[Chlumec nad Cidlinou]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1929|6|8|1846|7|14}} | Miesto úmrtia = [[Praha]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = Ada (* 1883), Marcel (* 1886) | Rodičia = Adolf Goll, Marie Daňková | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Jaroslav Goll''' (* [[14. júl]] [[1846]], [[Chlumec nad Cidlinou]] – † [[8. jún]] [[1929]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[historik]], profesor [[Praha|pražskej]] univerzity, od jej rozdelenia [[1882]] pôsobil na českej filozofickej fakulte, kde vybudoval slávny historický seminár a stal sa aj zakladateľom českej pozitivistickej historickej školy. Veľký význam malo jeho výchovné pôsobenie. Jeho žiakmi boli [[Josef Pekař|Pekař]], J. Šusta, [[Max Dvořák]] a iní. S jazykovedcom [[Jan Gebauer|Janom Gebauerom]] a [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masarykom]] prispel k vedeckému odmietnutiu pravosti Rukopisov (Královodvorského a Kutnohorského rukopisu). [[1895]] s historikom [[Antonín Rezek|Antonínom Rezkom]] založil ''[[Český časopis historický]]''. == Dielo == * ''Jednota bratrská v 15. století'' * ''Čechy a Prusy ve středověku'' == Externé odkazy == * {{filit|fvg/goll_j.html}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Goll, Jaroslav}} [[Kategória:Českí filozofi]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Rektori Karlovej univerzity]] [[Kategória:Nositelia Radu Františka Jozefa]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 6rm3r7zpksne7azuq4ljmdlhjlqw5qx 0 1841 8199609 8156100 2026-04-17T15:01:24Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199609 wikitext text/x-wiki {{pozri|informatikovi a vysokoškolskom pedagógovi |Ján Kollár (informatik)}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Kollár | Portrét = Kollar jan.jpg | Popis osoby = slovenský spisovateľ, básnik a evanjelický kňaz | Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1793]] | Miesto narodenia = [[Mošovce]], [[Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1852|1|24|1793|7|29}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] }} '''Ján Kollár''' (* [[29. júl]] [[1793]], [[Mošovce]] – † [[24. január]] [[1852]], [[Viedeň]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[politik]], [[básnik]], [[spisovateľ]], [[evanjelický kňaz]], ideológ [[Slovenské národné obrodenie|slovenského]] a predstaviteľ [[České národné obrodenie|českého]] a [[Formovanie moderného slovenského národa|slovenského]] národného obrodenia, [[jazykovedec]]. Patril k zásadným osobnostiam hlásiacim sa k politickému programu [[Panslavizmus|panslavismu]]. Písal aj pod pseudonymom ''Čechobratr Protištúrsky''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990) | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = | rok = 1989 | počet strán = 492 | url = | isbn = 978-80-7090-070-3 | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = osobnosti.sk | odkaz na autora = | titul = Ján Kollár | url = https://www.osobnosti.sk/osobnost/jan-kollar-1307 | vydavateľ = osobnosti.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220215033032/https://www.osobnosti.sk/osobnost/jan-kollar-1307 | dátum archivácie = 2022-02-15 }}</ref> Je po ňom pomenovaná planétka [[20991 Jánkollár|(20991) Jánkollár]]. == Rodina == * otec Matej Kollár * matka Katarína rod. Frndová * bratia Patrik, Matúš, Samuel == Život == Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v [[Mošovce|Mošovciach]], na gymnáziách v [[Kremnica|Kremnici]] ([[1806]]{{--}}[[1808]]), [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[1810]]{{--}}[[1811]]) a v rokoch [[1812]]{{--}}[[1815]] na evanjelickom lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave prechodne pôsobil ako vychovávateľ v rodine Ľ. Kolbenhayera v Banskej Bystrici, kde roku [[1816]] zložil kandidátsku skúšku u [[Superintendent|superintendenta]] A. Lovicha, ktorá bola podmienkou pre získanie štipendia na štúdium v Nemecku. Následne pokračoval v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v [[Jena|Jene]] ([[1817]]{{--}}[[1819]]). Tu sa oboznámil s nemeckou mládežou, na ktorej sa mu páčila jej idea zjednotenia Nemecka, ale vyčítal jej silný nacionalizmus. V Jene sa vykryštalizovalo jeho teologické a filozofické myslenie, postavené na európskej osvietenskej filozofii a nemeckej teológii. Od roku [[1819]] začína jeho tridsaťročné pôsobenie v [[Budapešť|Pešti]], kde bol evanjelickým farárom ([[1819]]{{--}}[[1848]]). Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj [[Sándor Petőfi|Sándora Petőfiho]], či [[Lajos Kossuth|Lajosa Kossutha]]. Pamätnú tabuľu tu umiestnili v roku [[2011]]. V roku [[1835]] sa oženil s dcérou evanjelického farára Friderikou Schmidtovou (ktorú spoznal už v roku [[1817]]). Jeho osobné priateľské kontakty so [[Ľudovít Štúr|Štúrom]] a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Počas a po revolučných udalostiach [[1848]]/[[1849]] pôsobil vo [[Viedeň|Viedni]] v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky [[Slovensko|Slovenska]]“, podal návrh na samosprávu [[Slovensko|Slovenska]] a na [[Slovensko|slovenské]] školy s [[Česko|českým]] vyučovacím jazykom. V roku [[1849]] bol (ako odmena [[Slovensko|Slovákom]] za účasť v revolúcii na strane [[Viedeň|Viedne]] proti [[Maďarsko|Maďarom]]) vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo [[Viedeň|Viedni]]. Zameriaval sa na archeologické výskumy. Rodný dom Jána Kollára s výnimkou kamennej sýpky, postavenej Kollárovým otcom, bol drevený. Rodný dom bol malý, s jedným okienkom na námestie. [[Súbor:Hrob Jána Kollára Olšanský hřbitov.jpg|náhľad|Hrob Jána Kollára v [[Praha|Prahe]]]] Dňa [[16. august]]a [[1863]] sa v Ševcovskej ulici v Mošovciach rozšíril požiar. Okrem iných zhorel aj Kollárov rodný dom, z ktorého sa dodnes zachovala iba spomínaná kamenná sýpka. V nej bola v roku [[1974]] vytvorená a roku [[1982]] reinštalovaná pamätná izba. Jej expozícia stručne zachytáva v chronologickom usporiadaní život a dielo tejto významnej osobnosti, podobne ako aj [[dokumentárny film]] Ján Kollár (z cyklu Osobnosti náboženského života, Slovenská televízia 2002, scenár Eva Tkáčiková, réžia Fedor Bartko) . == Tvorba a názory == Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy [[Johann Gottfried von Herder|Herderovej]] a [[Hegel]]ovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen [[Slovensko|slovenské]], ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v [[Budapešť|Pešti]] prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a [[Ľudovít Štúr|Štúrom]]. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]] a [[Ján Benedikti|Jánom Blahoslavom-Benediktim]]. === Filozofické postoje === {{Citát|„Jeden národ je povolán k tomu, aby známost jediného boha zaviedol, jiný k tomu aby vzory krásy a umění světu představil ,třetí aby zákony práva pro život v krajinách uspořádal a jiný aby zemi vzdělával a okrašloval.“|Ján Kollár}}{{Citát|„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten kto do pout jímá otroky, sám je otrok.“|Ján Kollár}} Filozofické postoje Jána Kollára rozoberá podrobnejšie [[Viktor Timura]]. Pri otázke vzťahu medzi prírodou a človekom sa inšpiroval, tak ako celá Generácia Všeslávie, [[Johann Gottfried von Herder|Herderovou]] myšlienkou, podľa ktorej sú zákony sveta a jeho smerovanie spojené s božou múdrosťou (teologická aplikácia poznatkov vedy na chápanie sveta).Úroveň skutočnosti je daná stupňom rozvoja a rovnováhy síl, telies a bytostí na ceste k harmónii a dokonalosti. Timura ďalej uvádza, že podľa Kollára je človek jednotou tela a duše, rozumom preniká do skutočnosti a postupne poznáva, ako napomáhať poriadku, usporiadanosti, harmónii. Kollár vníma ľudskosť (lidskost) ako ľudský rod a v druhom rade ako to, čo ľuďom a človečenstvu je primerané (protiklad surovosti, divokosti a nevzdelanosti). Zmyslom ľudskej [[Existencia (filozofia)|existencie]] je usilovanie o šťastie človečenstva, čo Kollára spája tak s [[Karol Kuzmány|Kuzmánym]] ako aj s ďalšími predstaviteľmi Generácie Všeslávie. Podľa Kollára je u iných národov ľudskosť poriadená národnosti, no u [[Slovania|Slovanov]] národnosť podriadená [[Humanita|humanite]]. Uskutočnenie ľudskosti je spájané s realizovaním vyššej formy [[Sloboda|slobody]]. <ref>TIMURA, V.: ''Generácie obrodenia.'' Nitra : Slavica, 2023</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Kollár|url=https://matica.sk/jan-kollar/|dátum vydania=2023-07-17|dátum prístupu=2023-07-17|jazyk=sk-SK|priezvisko=Perný|meno=Lukáš}}</ref> == Dielo == * [[1811]]/[[1812]] – ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae)'', báseň, jeho prvá literárna práca * [[1821]] – ''Básně Jana Kollára'', prvá básnická zbierka, zložená z dvoch cyklov (37 a 39 sonetov), elégií, vlasteneckých básní a epigramov ([[Praha]]) * [[1821]] – ''Něco o pomaďařování Slovanů v Uhrách (Etwas über die Magyarisierung der Slaven in Ungarn)'', česky vyšla až v roku [[1822]] v časopise [[Čechoslav]] * [[1822]] – ''Dobré vlastnosti národu slovanského'', kázne * [[1823]] – ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel, zbierka slovenských ľudových piesní * [[1823]] – ''Myšlénky o libozvučnosti řečí vůbec'', obzvláště českoslovanské * [[1824]] – ''[[Slávy dcera]]'', cyklická skladba obsahujúca 150 sonetov v 3 spevoch * [[1825]] – ''Čítanka anebo Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a v dědinách'' * [[1826]] – ''Šlabikář pro dítky'' * [[1827]] – ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' II. diel * [[1828]] – ''Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského'', historické a filologické štúdie * [[1830]] – ''Rozpravy o jmenách, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů'', historické a filologické štúdie o etymológii slovanských mien (dielo nemá vedecké základy) * [[1831]] – ''Nedělní, svátečné a příležitostné kázně a řeči'' I. a II. diel * [[1832]] – ''[[Slávy dcera]]'', rozšírené vydanie pôvodného diela z 3 na 5 spevov; obsahuje 615 sonetov * [[1832]] – ''Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře'', obsiahly poznámkový komentár k Slávy dcere * [[1834]]/[[1835]] – ''Národnie zpevanky'', I. a II. diel * [[1836]] – ''O literarnéj vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými'', úvaha * [[1837]] – ''O literárnej vzájomnosti medzi rozličnými kmeňmi a nárečiami slovanského národa (Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen deň verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation)'', rozšírené a doplnené dielo z roku [[1836]] * [[1839]] – ''Sláva bohyně a původ jména Slavův čili Slavjanův'', rozprava * [[1843]] – ''Cestopis obsahující cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštním ohledem na slavjanské živly roku [[1841]] konanou'', cestopis * [[1844]] – ''Druhá cesta do Vlach'' (rukopis vyšiel až v ''Spisoch Jana Kollára'' v roku [[1863]] pod názvom ''Cestopis druhý'' aj s básnikovou autobiografiou ''Paměti z mladších let života'') * [[1845]] – ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'', zbierka básní * [[1846]] – ''Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky'', zborník * [[1853]] – ''Staroitalia slavjanská'', o osídľovaní severného Talianska Slovanmi == Pamiatky == * hrob na Olšanskom cintoríne v Prahe * pomník ([[1963]], F. Štefunka) a pamätná izba ([[1982]]) v Mošovciach * [[Kollárova|názvy ulíc]] v slov. a českých mestách == Galéria == <gallery> Súbor:Mošovce, Ján Kollár.jpg|Socha Jána Kollára v Mošovciach Súbor:Kollárov dom.jpg|Rodný dom Jána Kollára v Mošovciach Súbor:Kollar.jpg|Motto Súbor:Izba Kollar.jpg|Múzeum Jána Kollára v Mošovciach </gallery> == Zdroje == <references /> * ''[[Slovenský biografický slovník]]'' == Iné projekty == {{Projekt|q=Ján Kollár|commonscat=Ján Kollár|wikisource=Author:Ján Kollár}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1942-22636-531-47?cc=1554443&wc=MZW9-WPD:107654101,130459701,130512901,130512902 Záznam o pokrstení v mošovskej matrike] * [http://zlatyfond.sme.sk/autor/68/Jan-Kollar/ Úplné texty troch diel Jána Kollára] * [http://archive.org/search.php?query=creator%3A%22Koll%C3%A1r%2C+J%C3%A1n%2C+1793-1852%22 Kollár, Ján, 1793-1852] * [http://books.google.de/books?id=_KgTAAAAIAAJ&pg=PP21&dq=jan+kollar#PPP7,M1 Text diela Cestopis obsahujúci cestu do Horní Italie....] * [http://books.google.com/books?id=2o8TAAAAIAAJ&pg=PA37&dq=%C5%A1afarik&as_brr=3#PPP5,M1 Text diela Výklad ku Slavy dceře] * [http://books.google.com/books?id=364DAAAAYAAJ&pg=PA205&dq=%C5%A1afa%C5%99%C3%ADk&as_brr=1#PPR7,M1 Text diela Hlasové o potřebě...] * KARÁSEK, J. [http://digitalna.kniznica.info/s/5tOEccpuAA ''Kollárova dobrozdání a nástin životopisný z roku 1849'']. V Praze: Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění, 1903. 113 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * [[Michal Bodický|BODICKÝ, Michal]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/agnz6umMYE Životopis Jána Kollára, : slávneho básnika-spisovateľa slovenského ku storočnej pamiatke ...] Rožomberok: Karol Salva, 1893. 49 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kollár, Ján}} [[Kategória:Slovenskí filozofi]] [[Kategória:Slovenskí jazykovedci]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí archeológovia]] [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Vyučujúci na Viedenskej univerzite]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Mošoviec]] [[Kategória:Slovenskí národní buditelia]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 8wsfqyfn84k8v6q7ekimxozbsrchf25 0 1952 8199718 8170045 2026-04-17T15:39:49Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199718 wikitext text/x-wiki '''Květoslav Minařík''' (* 20.2. [[1908|1908, Horní Litvínov]] – † 4.7. [[1974]], Praha) bol český mystik a zároveň šiesty člen Belostnej Dynastie Guruov, nasledujúci hneď po Milaräpovi (Květoslav Minařík sa považoval za duchovného pokračovateľa jogínskeho ideálu Milaräpu, nie však za historického člena tibetskej Belostnej dynastie guruov.) V mladosti do najhlbších podrobností spoznal a sám na sebe uskutočnil najvyššie duchovné a mystické ideály Východu, bez toho aby pritom stratil kontakt s občianskym životom. Svoje skúsenosti potom formuloval ako originálnu, z kníh nevyčítanú duchovnú náuku, ktorá vychádza z psychológie a spôsobu myslenia súčasného Európana. Vedie ho životom a zdokonaľuje jeho bytosť ako celok; nezaoberá sa iba fyzickou, mravnou alebo mentálnou zložkou, ale harmonicky ich rozvíja všetky naraz. Z veľkých svetových duchovných smerov má jeho náuka najbližšie k mahájánskemu [[budhizmus|budhizmu]]. Tieto hlásania sú ale v rozpore s kostolným poriadkom. == Dielo == * ''Praxe Přímé Stezky 3'' * ''Praxe Přímé Stezky 2'' * ''Praxe Přímé Stezky 1'' * ''Přímá Stezka'' * ''Vnitřní smysl Nového Zákona'' * ''Cesta k dokonalosti'' * ''Světlo géniů'' * ''Beseda bohů'' * ''Spása'' * ''Jóga v životě současného člověka'' * ''Malý mystický slovník naučný'' * ''Tajemství Tibetu 1'' * ''Tajemství Tibetu 2'' * ''Mahájánské texty'' * ''Milaräpa'' * ''Kéčara'' * ''Tajné zasvěcení'' * ''Drahokamy 1,2'' * ''Slovo Buddhovo, Komentáře ke Slovu Buddhovu'' * ''Pronikavý vhled'' * ''Pataňdžaliho jógasútra'' * ''Lao-c’ovo Tao-te-ťing'' == Externé odkazy == * [http://www.canopus.cz/ www.canopus.cz] * www.mahayana.cz {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Minarik, Kvetoslav}} [[Kategória:Narodenia v 1908]] [[Kategória:Úmrtia v 1974]] [[Kategória:Českí filozofi]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 8u0796dl9bb4ylh45tuulmiqe7z4ndy 0 2046 8199532 7491894 2026-04-17T13:17:48Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199532 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Stefan Banach |Portrét = عالم الرياضيات البولندى ستيفان بناخ.jpg |Veľkosť obrázka = |Popis = poľský matematik |Dátum narodenia = [[30. marec]] [[1892]] |Miesto narodenia = [[Krakov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Poľsko]]) |Dátum úmrtia = {{dúv|1945|8|31|1892|3|30}} |Miesto úmrtia = [[Ľvov]], dnes [[Ukrajina]] |}} '''Stefan Banach''' (* [[30. marec]] [[1892]], [[Krakov]], [[Poľsko]] – † [[31. august]] [[1945]], [[Ľvov]], [[Ukrajina]]) bol poľský [[matematik]], jeden z patrónov ľvovskej školy [[matematika|matematiky]] v predvojnovom Poľsku. Banach založil modernú funkčnú analýzu a významne prispel k teórii topologických vektorových priestorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Математичний міст між Краковом і Львовом: як Стефан Банах став одним із найвеличніших математиків століття - krakow1.one|url=https://krakow1.one/uk/eternal/matematychnyj-mist-mizh-krakovom-i-lvovom-yak-stefan-banah-stav-odnym-iz-najvelychnishyh-matematykiv-stolittya-2181|dátum vydania=2022-11-16|dátum prístupu=2022-11-16|jazyk=uk}}</ref> Väčšinu matematických poznatkov sa naučil sám. Jeho génia objavil náhodou [[Hugo Steinhaus]]. Keď sa začala [[druhá svetová vojna]] pôsobil ako prezident Poľskej akadémie vied a zároveň ako profesor na plný úväzok na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Bol aj korešpondenčným členom Ukrajinskej akadémie vied. Vďaka dobrým vzťahom so [[Sovietsky zväz|sovietskymi]] matematikmi mohol miesto predsedu zastávať aj počas sovietskej okupácie Ľvovu. Nemecká okupácia mesta v roku 1941 vyústila v masové vraždenie poľských akademikov. Banach prežil, avšak jediný spôsob, ako si mohol zarábať na živobytie, bolo kŕmenie [[voš|vší]] svojou vlastnou krvou na inštitúte profesora [[Rudolf Weigl|Rudolfa Weigla]], kde prebiehal výskum [[brušný týfus|brušného týfusu]]. Banachovo zdravie sa počas okupácie rapídne zhoršilo a dostal rakovinu pľúc. Zomrel ešte predtým, ako sa mohol vrátiť po vojne do vlasti z Ľvovu, ktorý bol začlenený pod Sovietsky zväz. ''Théorie des opérations linéaires'' (''Teoria operacji liniowych'', 1932) sa považuje za Banachovu najvýznamnejšiu prácu. Takisto inicioval a bol redaktorom série ''Studia Mathematica''. [[Stanislaw Marcin Ulam]], ďalší z Ľvovskej školy matematiky, vo svojej autobiografii hovorí v súvislosti s Banachom toto: „Dobrí matematici vidia analógie. Vynikajúci matematici vidia analógie medzi analógiami.“ Banach založil [[funkcionálna analýza|funkcionálnu analýzu]], taktiež učinil množstvo významných príspevkov k teórii [[vektorový priestor|vektorových priestorov]], [[teória miery|teórii miery]], [[teória množín|teórii množín]] a iným disciplínam matematiky. == Pozri aj == * [[Banachov priestor]] * [[Banachova algebra]] * [[Banachova veta o pevnom bode]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Banach, Stefan}} [[Kategória:Poľskí matematici]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu pľúc]] [[Kategória:Osobnosti z Krakova]] [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] pfiirmnvjaviutls72zj23y900tjhg4 0 2305 8199634 8085996 2026-04-17T15:04:20Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199634 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Antonín Rezek | Rodné meno = | Popis osoby = český historik, profesor rakúskych dejín | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1853|01|13}} | Miesto narodenia = [[Jindřichův Hradec]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1909|02|04|1853|01|13}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Karlova univerzita|Karlo-Ferdinandova univerzita]] v [[Praha|Prahe]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Antonín Rezek''' (* [[13. január]] [[1853]], [[Jindřichův Hradec]] – † [[4. február]] [[1909]], [[Praha]])<ref name="cas-bib" /> bol český [[historik]], profesor rakúskych dejín.<ref name="cas-bib">Rezek, Antonín, 1853-1909. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bibliografie dějin Českých zemí | url = https://biblio.hiu.cas.cz/records/119bc2c4-987f-470e-b904-ee82cf260d88 | vydavateľ = Historický ústav AV ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-10 | miesto = Praha }}</ref> Spolu s [[Jaroslav Goll|Jaroslavom Gollom]] založili v roku [[1895]] ''[[Český časopis historický]]''.<ref>Rezek, a. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Piaček | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kravčík | meno2 = Miloš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia | url = https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvr/rezek_a.html | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rezek, Antonín}} [[Kategória:Osobnosti z Jindřichovho Hradca]] [[Kategória:Českí historici]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Vyučujúci na Karlovej univerzite]] [[Kategória:Českí archivári]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] oucr9ghirfz150jfkbas0zstmehcjqw 0 2367 8199610 8166091 2026-04-17T15:01:30Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199610 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Jozef Šafárik | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Pavel Jozef Safarik.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[13. máj]] [[1795]] | Miesto narodenia = [[Kobeliarovo]], [[Uhorské kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1861|6|26|1795|5|13}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Rakúske cisárstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|Slovák]] | Štátna príslušnosť = [[Rakúske cisárstvo]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Pavol Jozef Šafárik'''<ref>ŠAFÁRIK, Pavol Jozef. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník V. R{{--}}Š | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica Slovenská | rok = 1992 | isbn = 80-7090-216-7 | počet strán = 560 | strany = 424{{--}}426 }}</ref> (''Safáry''/''Schaffáry''/''Schafary''/''Saf(f)arik''/''Šafarík''/''Szafarzik'', po česky ''Pavel Josef Šafařík'', po nemecky ''Paul Joseph Schaffarik'', po latinsky ''Paulus Josephus Schaffarik'', po maďarsky ''Pál József Saf(f)arik'') (* [[13. máj]] [[1795]], [[Kobeliarovo]] – † [[26. jún]] [[1861]], [[Praha]]) bol [[Slovensko|slovenský]], v Čechách naturalizovaný básnik, historik, [[etnografia|etnograf]], [[slavistika|slavista]] a univerzitný profesor. Založil vedeckú slavistiku. Svoje diela písal prevažne po [[nemčina|nemecky]] alebo po [[čeština|česky]]. == Rodina == Život Šafárikovej rodiny, jeho rodičov, starých rodičov, príbuzných a súrodencov bol úzko spätý so [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnikom]] a jeho okolím. Otec Pavol (Pavel) Šafárik ([[1761]] – [[1831]]) sa narodil v Štítniku [[26. január]]a [[1761]], tu aj navštevoval [[škola|latinskú školu]]. Dva roky chodil do školy v [[Kunova Teplica|Kunovej Teplici]], aby sa naučil po [[Maďarčina|maďarsky]]. Po ukončení štúdií pôsobil ako [[učiteľ]] ([[učiteľ|preceptor]]) v okolí Štítnika asi 15 rokov. Pravdepodobne hmotné dôvody viedli Šafárikovho otca k tomu, že zanechal učiteľské povolanie a odišiel za [[farár]]a do Kobeliarova. Krátko nato sa narodil P. J. Šafárik. Jeho najstarší brat Ján mal vtedy už 12 rokov, sestra Mária 10 a ďalší brat Ľudovít Samuel 7 rokov. Matka P. J. Šafárika Katarína, rodená Káresová, ([[1764]] – [[1812]]) pochádzala z chudobnej zemianskej rodiny v [[Hanková|Hankovej]]. Mali spolu 5 detí, a to už spomenutých súrodencov P. J., a tiež „prvého" Pavla Jozefa narodeného [[1791]], ktorý ale po roku umrel. Keďže kobeliarovská fara bola jednou z najchudobnejších v [[Gemer (župa)|Gemeri]] a ak chcela Šafárikova matka primerane zabezpečiť svoje štyri deti, musela siať [[ľan]], priasť, dávať si tkať, starať sa o hospodárstvo, a dokonca aj obchodovať. Aj preto bol v domácnosti vždy dostatok všetkého. Umrela [[14. december|14. decembra]] [[1812]] ako 48-ročná. Šafárikov otec sa polroka po jej smrti oženil druhýkrát ([[2. jún]]a [[1813]]), proti vôli svojich detí, s vdovou po rožňavskobystrianskom farárovi Pavlovi Lovčánim, Rozáliou, rodenou Drábovou. Z prvého manželstva mala dve deti: dcéru Rozáliu a syna Pavla. S touto ženou žil až do svojej smrti [[4. február]]a [[1831]]. Pavol Jozef Šafárik mal teda 4 vlastných, z toho jedného „menovca" ani nepoznal, a 2 nevlastných súrodencov. === Osud manželky a detí po Šafárikovej smrti === Manželka P. J. Šafárika, Júlia, rodená Ambróziová, žila ešte pätnásť rokov po smrti svojho manžela. Umrela roku [[1876]] ako 73-ročná. Najstarší syn [[Vojtěch Šafařík|Vojtech]] ([[1831]] – [[1902]]) po skončení štúdií v [[Göttingen]]e dostal miesto profesora na obchodnej akadémii vo [[Viedeň|Viedni]], neskôr sa stal význačným chemikom. Mladší Jaroslav ([[1833]] – [[1862]]) ukončil medicínu na [[Karlova univerzita|pražskej univerzite]] a stal sa druhým asistentom profesora Bohdálka, anatóma. Pre slabý plat roku [[1858]] odišiel od neho do Viedne za praktického vojenského lekára. Po návrate z vojny v [[Taliansko|Taliansku]] sa stal vrchným asistentom na c. k. Jozefínskej akadémii vo Viedni. Najmladší syn Vladislav ([[1841]] – ?), ktorý robil rodičom najväčšie problémy, začal študovať právo na pražskej univerzite, ale štúdium nedokončil. Odišiel k vojsku a bojoval v Taliansku pri [[Magenta|Magente]] a [[Solferino|Solferine]], kde bol aj ranený. Čoskoro si získal dôstojnícku hodnosť. Dcéra Božena ([[1831]] – [[1895]]) sa vydala za [[Josef Jireček|Josefa Jirečka]] ([[1825]] – [[1888]]), literárneho historika a českého politika, ktorý bol určitý čas vychovávateľom v Šafárikovej rodine. Ich synom, a teda vnukom P. J. Šafárika, bol [[Konstantín Jireček]], historik, autor štúdie ''Šafařík mezi Jihoslovany'', a dcérou [[Svatava Jirečková]], ktorá sa stala maliarkou vo Viedni. == Život == === Slovensko (1795 – 1815) === Narodil sa [[13. máj]]a [[1795]] v evanjelickej fare v Kobeliarove. Kobeliarovo, kde prežil P. J. Šafárik detstvo a kam sa rád vracal aj v neskoršom období, leží v juhovýchodnej časti [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]]. Je približne rovnako vzdialené od [[Rožňava|Rožňavy]], [[Dobšiná|Dobšinej]] a [[Jelšava|Jelšavy]]. Dá sa povedať, že sa nachádza v ťažisku pomyselného trojuholníka týchto troch miest. Základy školského vzdelania, ako to zhodne uvádzajú životopisci, získal od otca, pričom všetci vychádzajú z neskorších zápisov jeho syna Vojtecha. Ten píše v knihe ''Co vyprávěl P. J. Šafařík…'': „''Když mu ale v 7 mém roce jen jednou abecedu celou ukázal, tu on sám hravě čísti se naučil, a již pak celý den na peci sedával čítaje. Do 8 ho roku již dvakráte byl celou bibli přečetl, a jedno ze zalíbených jeho zaměstnání bylo, že bratřím a sestře, jakož i lidem domácím kázával." '' Škola ani učiteľ sa tu vôbec nespomínajú. V životopisoch P. J. Šafárika sa uvádza, že na jeho národné povedomie vplýval v Kobeliarove jeden z tamojších pismákov menom Novák, ktorý mu požičiaval na čítanie české knihy. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o tamojšieho učiteľa, „ludimagistra" Tomáša Nováka. Dôležitejším faktorom ale, ktorý vplýval na Šafárikovo národné povedomie bolo prostredie v ktorom žil. Tvorilo ho slovenský ľud, jeho piesne, rozprávky a povesti o zbojníkoch, spolu s krásou okolitej prírody. O hĺbke a intenzite vplyvu kobeliarovského prostredia na Šafárika, svedčia jeho spomienky na detstvo. Vedel si ich veľmi živo vybaviť aj po 50 – 60 rokoch, ako to vidieť v už vyššie spomenutej publikácii Co vyprávěl P. J. Šafařík… V rokoch [[1805]] – [[1808]] študoval v [[Rožňava|Rožňave]]. Niektorí životopisci spomínajú nižšie gymnázium. Iní zase hovoria o evanjelickej škole, ktorá sa práve v nástupnom roku P. J. Šafárika postupne menila vo „vyššiu" strednú (latinskú) školu. Keďže Šafárik tu študoval len tri ročníky, viacerí životopisci sa prikláňajú k názoru, že nastúpil hneď do druhého ročníka [[donatista|donatistov]]. Počas rožňavských štúdií býval Šafárik u Ujházyho, kde sa zároveň stravoval, tak ako ďalší študenti i dievčatá, ktoré sa prišli do Rožňavy naučiť nemčinu a šitie. P. J. Šafárik pod vedením a osobným dohľadom svojho profesora, od roku [[1806]] aj svojho príbuzného, a jeho dcéry vydatej za Ujházyho, úspešne rozšíril svoje vedomosti a vzdelanie. Okrem povinnej [[latinčina|latinčiny]] osvojil si [[maďarčina|maďarčinu]] a [[nemčina|nemčinu]]. Na jeseň roku [[1808]] odišiel P. J. Šafárik na štúdium humaniora do Dobšinej, hoci mohol pokračovať v [[syntax]]i a rétorike. Hlavným dôvodom jeho odchodu bolo opäť pravdepodobne hmotné postavenie rodiny. Štúdium bolo výhodnejšie, pretože tu mohol bývať a aj býval, u sestry Márie, ktorá sa sem presťahovala z Rožňavy. P. J. Šafárik študoval v Dobšinej 2 roky, a to v školských rokoch 1808/[[1809]] a 1809/[[1810]]. V štúdiu na dobšinskej škole dosiahol ešte väčšie úspechy než v Rožňave. V Dobšinej sa ďalej rozvinuli a prehĺbili predpoklady k jeho básnickej, pedagogickej a vedeckej činnosti. Splnil zároveň podmienky potrebné k ďalšiemu štúdiu, a tak odtiaľ odchádza s výborným vysvedčením, žiadúcimi vedomosťami z literatúry, so znalosťou latinčiny, nemčiny a maďarčiny. Štúdium v Dobšinej, kde sa hovorilo prevažne po nemecky, poskytovalo slovenským chlapcom možnosť aktívne si osvojiť nemeckú reč, prípadne zdokonaliť sa v nej. Z knihy ''Šafárik na Slovensku…'': ''„...do Dobšinej prichádzali chlapci statkárov, dedinskej inteligencie remeselníkov a kupcov i zo vzdialenejších stolíc, aby okrem vedomostí z donáta, gramatiky a syntaxe osvojili si i nemeckú reč. Podobne chodievali chlapci zo slovenských rodín študovať na latinské školy do [[Gemer (župa)|Gemera]], [[Ožďany|Oždian]] a Rožňavy, aby si tu osvojili maďarčinu. Ak sa chceli vzdelanci [[Uhorsko|Uhorska]] uplatniť v praxi, museli nevyhnutne ovládať všetky štyri jazyky krajiny: latinčinu, nemčinu, maďarčinu a slovenčinu." '' Z tohto hľadiska bolo pre P. J. ozaj šťastím, že študoval aj v Rožňave a, aj keď nevyhnutne, ale predsa aj v Dobšinej. Ukončením štúdia v Dobšinej nastáva v živote 15-ročného Šafárika veľká zmena. Vyčerpal možnosti štúdia v regióne, a je preto nepriamo nútený opustiť rodinu a rodisko Kobeliarovo, gemerské prostredie, bohaté na kultúrnu históriu. Tým zároveň stratí bezprostredný kontakt so slovenskou dedinou a jej ľudom, jeho problémami, ale aj s jeho slovesnosťou a folklórom. P. J. Šafárik prišiel do studeného a drsného podnebia [[Kežmarok|Kežmarku]] na jeseň roku 1810. Čakalo ho tu päť rokov [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|štúdia]], študoval tu však len štyri roky. V dôsledku usilovnosti bol [[rétor]]om len jeden rok (1810/[[1811]]), po roku prešiel do filozofie a v školskom roku [[1812]]/[[1813]] bol už politikom juristom. V poslednom roku štúdia (1813/[[1814]]) absolvoval teológiu, ktorej obsah vyučovania okrem teologických disciplín tvorili prednášky z histórie a encyklopédie, z teoretickej a praktickej fyziky, zo zdravovedy a prirodzeného práva, z práva štátneho a práva národov. Štúdium v Kežmarku ukončil P. J. Šafárik v lete roku 1814 absolvovaním všetkých troch kurzov: * filozofického u J. Genersicha, v ktorom sa preberala [[logika]], [[metafyzika]], čistá a aplikovaná [[matematika]], teoretická a experimentálna [[fyzika]], [[ekonómia]] ruralis, latinský štýl, porovnávacia filozofia a história Uhorska; Šafárika vo všetkých predmetoch hodnotili známkou eminens; * politicko – juridického pod vedením Š. Aderjána, kde učebný plán obsahoval predmety: [[jus naturae]], [[jus privatum]] civile et criminale, scienciae politicae, ktorý skončil vo všetkých predmetoch ako eminenter; * teologického u profesora Daniela Mihálika, kde si výborne osvojil dogmatickú a morálnu [[teológia|teológiu]], úvod do kníh [[Biblia|sv. Písma]] ([[hermeneutika|hermeneutiku]]), [[grécke jazyky|gréčtinu]] a [[hebrejčina|hebrejčinu]]. Ako podmienku pre prijatie na nemeckú univerzitu a získanie niektorého zo štipendií pre „uhorských" študentov v Nemecku vykonal kandidátikum z teológie u K. Genersicha s prospechom „eminenter profectus in theolog. praeparatoris". Štúdium a pobyt v Kežmarku mal pre formovanie osobnosti P.J. Šafárika, ako básnika a neskoršieho vedca európskeho ba svetového formátu veľký význam. Sám o tom napísal vo vlastnom, po nemecky napísanom životopise. P. J. Šafárik sa v štúdiu vyznačoval mimoriadnou usilovnosťou, vynikal v „mravoch" (v správaní) i v prospechu, za čo ho v jednom i v druhom hodnotili známkou „eminens". Šafárik si dokonale osvojil nemčinu a [[klasické jazyky]]. V teologickom kurze sa učil [[Gréčtina|gréčtinu]] a [[Hebrejčina|hebrejčinu]]. Gréčtina a [[latinčina]] mu otvárali brány k [[antika|antickej]] a latinskej literatúre. Vedomosti poskytované školou si Šafárik rozširoval a prehlboval samovzdelávaním, v čom mu vytvárala vhodné podmienky bohatá lyceálna knižnica, ale aj diela a časopisy, ktoré si sám kupoval. Štúdium histórie a vedomosti z nej formovali v Šafárikovi historické vedomie, v ktorom začínala zaujímať dôležité miesto láska k [[Česi|českému]] a k slovenskému národu, postupne sa rozširujúc na národ [[Srbi|srbský]] a neskôr na všetky [[Slovania|slovanské národy]]. Tu na evanjelickom lýceu v Kežmarku sa spriatelil s J. Blahoslavom, ako aj poľskými, srbskými, ukrajinskými študentmi, čo taktiež ovplyvnilo jeho slovanskú orientáciu a literárnu, najmä básnickú tvorbu. Šafárikova láska k rodnému kraju, vlasti, národu a jazyku našla konkrétny výraz v básnickej tvorbe a v zbieraní slovenských ľudových piesní. Výsledkom básnickej tvorby v Kežmarku bola oslavná báseň na [[Ondrej Mariassy|Ondreja Máriassyho]], patróna lýcea, [[barón]]a z [[Markušovce|Markušoviec]] a [[Batizovce|Batizoviec]] z príležitosti jeho návratu ako kolonela pešiakov z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovi]] pod názvom ''Ode festiva''. Do literatúry sa však uviedol básnickou zbierkou ''Tatranská Múza s lyrou slovanskou'' (Levoča 1814). Na odporúčanie riaditeľa, alebo z niektorého z profesorov, Šafárik, ako vynikajúci študent, ktorý bol len rok rétorom, a rok preskočil do filozofie, prijal v roku 1812 miesto súkromného vychovávateľa v rodine Dávida Goldbergera. Práve v tomto období, ako je už spomenuté vyššie, nastali v jeho rodnom Kobeliarove veľké zmeny. Dňa 14. decembra mu umrela matka, ktorú veľmi miloval a otec sa po pol roku oženil druhýkrát so spomínanou Rozáliou. === Nemecko (1815 – 1817) === [[Súbor:Pôvodné vydanie diela Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika na výstave Štúr 210 v bratislavskej Matici slovenskej.jpg|náhľad|Pôvodné vydania diel Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika na výstave Štúr 210 v bratislavskej [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]]] Po ročnom vychovávateľskom pôsobení pokračoval v štúdiu na Univerzite v [[Jena|Jene]]. Pre Jenu sa P. J. Šafárik definitívne rozhodol počas štúdií v Kežmarku, predovšetkým na želanie otca. Hradením študijných nákladov v Jene sa písomným potvrdením zaviazal otec, potešený tým, že aspoň jeden z jeho synov bude kráčať v jeho šľapajach. V Jene býval v jednom dome so Samuelom Ferjenčíkom a Ondrejom Jamriškom, v posledom roku štúdia i s [[Ján Benedikti|Jánom Benediktim]]. Žil veľmi skromne, o čom svedčí jeho rozprávanie synovi Vojtechovi. Obdobie po napoleonských vojnách, v ktorom študoval Šafárik v Nemecku, poznamenávala vzrastajúca politická a kultúrna aktivita nemeckej mládeže. Politické ovzdušie na jenskej univerzite sa vyznačovalo slobodomyseľnosťou a kritickosťou voči reakčnému a politickému poriadku. Profesori a študenti otvorene a bez obáv vyjadrovali svoje náhľady a formulovali celonemecké požiadavky. P. J. Šafárik sa na podujatiach študentov nezúčastňoval, rešpektujúc Summu akademických zákonov, zakazujúcich účasť v „[[buršenšaft]]och a [[landsmanšaft]]och", ktorú podpísal. V [[Jena|Jene]] strávil P. J. Šafárik dva roky, čím skončil tri semestre. Dňa 16. mája 1816 sa stal členom [[Societas latina Jenensis]]. Výsledkom Šafárikovej básnickej činnosti v Jene je sedemnásť básní, napísaných prevažne od októbra 1815 do mája 1816. Vyšli v Hromádkových ''Prvotinách pěkných umění'' vo Viedni a získali mu zvučné meno v Čechách a na Slovensku. Tri semestre štúdia na univerzite v Jene znamenali veľký prínos pre P. J. Šafárika v každom smere. Predovšetkým prispeli k formovaniu jeho odborného a vedeckého profilu. V Jene si osvojil kritické metódy vedeckého bádania. Tu si získal dôkladnú metodologickú prípravu pre vedeckú činnosť. V Jene si našiel ďalších priateľov z radov spolužiakov. Z nich Juraj Müller, bývalý vychovávateľ v rodine Kubínyiovcov, poskytol Šafárikovi informácie o tomto východnom mieste, prostredníctvom Samuela Ferjenčíka mohol osobne spoznať [[Johann Wolfgang von Goethe|J. W. Goetheho]] a s [[Ján Chalupka|Jánom Chalupkom]] mal spoločné literárno-umelecké záujmy. Z Jeny, s ktorou sa Šafárik lúčil nerád, odišiel na začiatku mája [[1817]] v rukách s vysvedčením vydaným na odchod prorektorom Danzom. Príčiny jeho predčasného odchodu sa vysvetľujú rozdielne: administratívnym zásahom [[Rakúsko|rakúskej]] vlády, ktorá nedovolila mladíkom z Uhorska študovať v Nemecku, Šafárikovou obozretnosťou, ale aj finančnou tiesňou. Na ceste do vlasti sa zastavil v [[Lipsko|Lipsku]] a v Prahe, kde sa stretol s viacerými českými národovcami ([[Josef Dobrovský|Dobrovským]], [[Josef Jungmann|Jungmannom]], Hankom, Presslom, Nejedlým a i.). Po mesačnom pobyte v Prahe, kde sa zaujímal o miesto vychovávateľa, odišiel cez Viedeň do Bratislavy. V Bratislave, kde pobudol desať dní, sa osobne stretol s [[František Palacký|Františkom Palackým]], s ktorým si písal už predtým. === Slovensko (1817 – 1819) === V lete 1817 dostal P. J. Šafárik pozvanie na vychovávateľa do rodiny Gašpara Kubínyiho v Bratislave. P. J. Šafárik ponuku prijal a na miesto nastúpil 20. augusta 1817. Vychovával jeho syna Ladislava. K tomuto rozhodnutiu mohlo viesť Šafárika viacero motívov: možnosť vedeckej práce, finančné dôvody spojené so snahou čím skôr si vyrovnať dlžobu u brata Jána, ale aj postavenie Bratislavy a Kubínyiovskej rodiny vo vtedajšom vedeckom, kultúrnom a spoločenskom živote Uhorska. Gašpar Kubínyi a celá jeho rodina si P. J. Šafárika vážila, veľmi dobre finančne honorovala, prejavovala k nemu priateľské, skoro familiárne vzťahy. Priateľstvo Pavla Jozefa Šafárika s o tri roky mladším Františkom Palackým našlo výraz i vo vedeckej práci, ktorej výsledkom bolo spoločné literárno-teoretické dielo ''Počátkové českého básnictví obzvláště prozodie'' (Prešporok – Praha 1818). Ich spoločným priateľom bol Ján Blahoslav Benedikti, potom sa však odmlčal, potom pribudol [[Ján Kollár]], s ktorým sa Šafárik osobne spoznal na jar 1819. Rok 1819 znamenal rozhodujúci obrat v živote a povolaní P. J. Šafárika. Vychovávateľstvo v Kubínyiovej rodine sa mu chýlilo ku koncu. Neprijal ani predtým ponúkané miesto profesora na evanjelických školách „v severných Uhrách", ale rozhodol sa pre [[Novi Sad|Nový Sad]], kde nezjednotená [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]] už skôr vytvorila gymnázium a na jar 1819 vypísala konkurz na miesto riaditeľa a prvého profesora. Na to však Šafárik potreboval doktorát. S pomocou, a odporúčaním Jána Blahoslava Benediktiho ho dostal dňa 5.apríla 1819. Opäť s pričinením Jána B.B., ale aj niektorých známych Srbov, výber na miesto riaditeľa nakoniec padol na najmladšieho z prihlásených, na P. J. Šafárika. Vychovávateľskú činnosť v rodine G. Kubínyiho ukončil teda koncom júna 1819. Šafárikov odchod z Bratislavy chápali vlastenci, predovšetkým ale českí, ako stratu pre národ. Niekoľko týždňov pred odchodom do Nového Sadu pobudol v rodnom [[Gemer (župa)|Gemeri]], Kobeliarove a u starého otca Káresa v Hankovej. Bol to posledný pobyt Šafárika v rodisku, do ktorého sa už v živote nevrátil. === Srbsko (1819 – 1833) === Funkciu riaditeľa prevzal P. J. Šafárik slávnostným prejavom, ktorý predniesol v latinčine. Načrtol v ňom dejiny gymnázia, hovoril o profesoroch a ich vyučovacích povinnostiach, potom vyjadril svoje pedagogické názory na koncepciu školy, zoznámil prítomných s návrhom reforiem, ktoré plánoval uskutočniť. Nový riaditeľ zapôsobil na Srbov veľmi priaznivým dojmom. Okrem P. J. Šafárika všetci profesori boli Srbi. P. J. Šafárik zastával funkciu riaditeľa päť rokov. Ako riaditeľ mal ambiciózne plány. Šafárikovou koncepciou bolo vytvoriť gymnázium podľa gréckeho vzoru. Hneď po prebratí funkcie, sa podarilo Šafárikovi presadiť drobnejšie zmeny v učebnom pláne, rozšírením učebných predmetov o kreslenie, resp. rysovanie. Pozitívne bolo prijaté aj zbieranie kníh pre budúcu knižnicu. Šafárik mal osobitnú radosť z toho, že do tvoriacej sa knižnice, do jej fondu, pribúdali vzácne [[staroslovienčina|staroslovienske]] literárno-historické pamiatky. V inauguračnej reči uviedol, že na gymnáziu bude on sám vyučovať matematiku (algebru aj geometriu), fyziku, logiku, rétoriku, poéziu, štylistiku a bude vykladať klasikov v I. humanitnej triede. Tak sa aj stalo. Prednášal po latinsky, po nemecky a po zosilnení maďarizačných tendencií, keď zasiahli aj novosadské gymnázium, v posledných dvoch – troch rokoch pobytu vyučoval aj maďarčinu ako vyučovací predmet. Počas prvých dvoch rokov novosadského účinkovania býval Šafárik v dome bohatého mešťana Servického. Roku 1821 požiadal Šafárika synovec srbského patriarchu, aby prevzal výchovnú starostlivosť nad jeho synom. Ako odmenu dostal k dispozícii časť ich domu v Novom Sade, kde býval, a o stravu a byt sa mu starala kuchárka, ktorú mu platili. Dňa 17. júna 1822 sa P. J. Šafárik oženil s 19 ročnou Júliou Ambróziou. Pochádzala z drobnej slovenskej zemianskej rodiny. Narodila sa vo Veľkej Kikinde (Srbsko) 19. novembra 1803. Jej otec pochádzal z Paludze (okr. Liptovský Mikuláš) a matka z Jasenovej na Orave. Manželka P. J. Šafárika – ako uvádzajú životopisci – bola inteligentná, neobyčajne sčítaná a temperamentná. Ovládala tri resp. štyri slovanské jazyky: slovenčinu, češtinu, srbštinu a ruštinu. Manželovi veľa pomáhala pri jeho vedeckej práci. Šafárikova situácia v Novom Sade sa zhoršila po roku 1824, keď rakúska vláda zakázala srbskej pravoslávnej cirkvi zamestnávať evanjelických vzdelancov z Uhorska na gymnáziách a vo svojich službách. Šafárik dostal výnimku, s tým že nebude vykonávať funkciu riaditeľa. P. J. Šafárikovi sa po zásahu vlády začali hromadiť problémy, narastať hmotné, finančné a iné ťažkosti. Príjem sa mu zmenšil práve vtedy, keď ho najviac potreboval, pretože v rodine pribúdali deti. V Novom Sade sa Šafárikovcom narodilo päť detí: Ľudmila (21. 2. 1824 – 28. 4. 1824), Milena (17. 7. 1825 – 4. 4.1826), Mladen Svatopluk (17. 1. 1827 – 22. 2. 1828), Vojtech a Božena. Zhoršenie materiálnych a finančných podmienok nútilo Šafárika, aby si sám hľadal profesorské miesto, o čo sa usiloval na Slovensku. Z viacerých dôvod však mnoho dobrých ponúk neprijal. Počas svojho pobytu v Novom Sade sa Šafárik spolupodieľal na zbieraní, príprave do tlače a vydávaní slovenských ľudových piesní. Vyšli pod názvom ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' (V Pešti 1823). Najvýznamnejším vedeckým dielom Šafárika z jeho novosadského obdobia sú ''Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten'' (Pešť 1826) – ''Dejiny slovanských jazykov a literatúr vo všetkých nárečiach''. V Novom Sade napísal P. J. Šafárik ešte ďalšie dve práce, ktoré vyšli tlačou, a to: ''Über die Abkunft der Slawen nach Lorenz Surowiecki'' (Pešť 1828) a ''Serbische Lesekörner oder historisch – kritische Beleuchtung der serbischen Mundart, ein Beitrag zur slawischen Sprachkunde'' (Pešť 1833). Šafárik nazbieral v Novom Sade množstvo literárno – historického, ale aj iného materiálu, ktorý neskôr spracúval v Prahe. Dňa 22. decembra 1832 dal P. J. Šafárik patronátu gymnázia výpoveď s tým, že tu ostane do konca zimného semestra. Dňa 6. apríla 1833 opustil Nový Sad, ktorý v ďalšom živote už nenavštívil. Po neúspešných snahách o získanie pedagogického a knihovníckeho miesta v [[Rusko|Rusku]], odchádza na pozvanie a záruku priateľov pôsobiť, cez Pešť a Bratislavu do Prahy. === Čechy (1833 – 1861) === [[Súbor:Šafařík, Klementinum.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa v Prahe]] Šafárikova rodina prišla do [[Praha|Prahy]] 4. mája 1833, po takmer mesiac trvajúcej ceste. Po príchode do Prahy P. J. Šafárik koncentroval svoje úsilie predovšetkým na zabezpečenie svojej rodiny a na možnosti pokračovať vo vedeckej práci. Českí vlastenci mu v oboch pomáhali. Zabezpečili mu byt, čo bolo vtedy najpotrebnejšie, pretože čoskoro po príchode pribudli do Šafárikovej rodiny dvojičky Jaroslav a Bohuslav, nar. 24. mája 1833, z ktorých druhý chlapček umrel 31. 8. 1837. Okrem nich sa Šafárikovcom narodili v Prahe ďalšie štyri deti. Počas celého svojho pobytu v Prahe, najmä v 40-tych rokoch, závisela celá jeho existencia na 380 zlatých, ktoré ročne dostával od svojich českých priateľov pod podmienkou, že – ako to František Palacký explicitne formuloval – "od teraz, čokoľvek budete písať, budete to písať len v českom jazyku". P. J. Šafárik zásluhou Františka Palackého vypomáhal pri redakčných prácach v ''Časopise Českého musea'', potom po odstúpení Palackého časopis redigoval. V rokoch 1834 – 1835 bol redaktorom časopisu ''[[Světozor]]''. V rokoch 1836 – 47 bol cenzorom kníh. Od roku 1841 bol kustódom pražskej Univerzitnej knižnice, a od roku 1848 jej riaditeľom, súčasne bol aj mimoriadnym profesorom slovanskej filológie na Karlo-Ferdinandovej univerzite v Prahe. Popri vedeckej práci, ktorá bola Šafárikovi v Prahe hlavným zmyslom životnej náplne, bol okolnosťami prinútený zaoberať sa niekoľkokrát aj otázkami vzdelania a školstva. Napr. roku 1848 minister [[Alexander Bach]] poveril P. J. Šafárika spolu s [[Karel Jaromír Erben|K. J. Erbenom]] členstvom v komisii pre slovanskú právnu terminológiu. Výsledkom činnosti komisie bol slovník ''Juridisch – politische Terminologie der slawischen Sprachen Oesterreichs''. Vyšiel vo Viedni roku 1850 so Šafárikovým krátkym predhovorom. V zbierke spisov „Hlasowé o potřebě jednoty spisowného jazyka pro Čechy, Morawany a Slowáky“ vydanej Jánom Kollárom v roku 1846 Šafárik mierne kritizoval Štúrovo zavedenie novej spisovnej slovenčiny (1843). Hoci Šafárik, na rozdiel od jeho českých kolegov – vždy považoval Slovákov za od Čechov oddelený národ (tak napríklad explicitne v jeho „Geschichte der slawischen Sprache...“ a v „Slovanskom národopise“), bol za používanie len „slovenského slohu českého jazyka“ ako literárneho jazyka na Slovensku. [[Súbor:I.Obecní hřbitov Olšany 04 - Pavel Josef Šafařík.jpg|náhľad|Hrob Pavla Jozefa Šafárika v Prahe]] V revolučných rokoch 1848 – 1849 sa venoval len svojim vedeckým záujmom. Po vydaní diela ''Über die Abkunft der Slawen nach Lorenz Surowiecki'' zbieral historický materiál pre najstaršie obdobie slovanských dejín. Výsledkom jeho úmorného vedeckého bádania okrem drobnejších štúdií sú dve monumentálne práce – základné piliere slovanské – ''Slovanský národopis'' (Praha 1842, druhé vydanie tiež roku 1842, tretie vydanie roku 1843) a ''Slovanské starožitnosti''. Po jeho smrti, v rokoch 1862 – 63 bol pripravený III. diel Slovanských starožitností, ktorý vyšiel v Prahe roku 1865. V posledných piatich rokoch života začal Šafárik chorľavieť a trpieť rozličnými [[fóbia]]mi, a to aj napriek tomu, že sa zbavil materiálnych a finančných ťažkostí a ubúdali mu aj starosti o rodinu. Psychické depresie v posledných dvoch rokoch P. J. Šafárika priviedli k tomu, že 23. mája 1860 skočil do [[Vltava|Vltavy]], čo vzbudilo v širokej verejnosti nesmierny rozruch. Podarilo sa ho však zachrániť. Na začiatku októbra 1860 sa Šafárik definitívne vzdal miesta riaditeľa Univerzitnej knižnice. Cisár [[František Jozef I.]] jeho žiadosti vyhovel vlastnoručne písaným listom, pričom mu ponechal ako dôchodok plný plat. Šafárik bol na dôchodku len málo. Rýchlo začal chradnúť, strácal zrak a pohyboval sa už len o paličke, ale pritom bol duševne čulý. Umrel 26. júna 1861. Pochovali ho na evanjelickom cintoríne v Prahe – [[Karlín (Praha)|Karlíne]] a po zrušení tohto cintorína roku 1900 Šafárikove pozostatky previezli na Olšanské cintoríny. Nad jeho hrobom umiestnili pôvodný sarkofág so starosrbským nápisom: „V krasnich mira sego v’spitaľ sa esti et junosti svojeje". == Dielo == === Poézia === * ''Ode festiva…'' ([[Levoča]], 1814), [[óda]] na [[barón]]a a [[kolonel]]a Ondreja Máriassyho, [[patrón]]a Kežmarského lýcea pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon]]ovi * ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' (Levoča, 1814) – básne inšpirované klasickou, súdobou európskou literatúrou ([[Friedrich Schiller]]) a slovenskými tradíciami a legendami ([[Juraj Jánošík]]) === Vedecké diela === * ''Promluvení k Slovanům'', in: ''Prvotiny pěkných umění'' (1817, ?) – inšpirované Herderom a inými národnými literatúrami, vyzýva Slovákov, Moravanov a Čechov, aby zbierali ľudové piesne * ''Počátkové českého básnictví, obzvláště prozodie'' (1818, Bratislava), spolu s Františkom Palackým – zaoberá sa technickými detailmi písania básní – zdôvodnil používanie časomiery v slovenskej a českej poézii * ''Novi Graeci non uniti ritus gymnasii neoplate auspicia feliciter capta. Adnexa est oratio Pauli Josephi Schaffarik'' (1819, Novi Sad) * '' Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných. 1 – 2'' ([[Pešť]] 1823 – 1827)/''Národnie zpiewanky – Pisne swetské Slowáků v Uhrách'' (1834 – 1835, Buda), spolu s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]] * ''Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten'' (1826, [[Pest]]), [Dejiny slovanského jazyka a literatúry podľa všetkých nárečí] – obrovská encyklopedická kniha, prvý pokus o akúsi systematickú správu o slovanských jazykoch ako celku * ''Über die Abkunft der Slawen nach Lorenz Surowiecki'' (1828, Buda) [O pôvode Slovanov podľa Lorenza Surowieckeho] – zamýšľané ako reakcie na Surowieckeho text, no text sa zmenil na knihy o pravlasti Slovanov * ''Serbische Lesekörner oder historisch-kritische Beleuchtung der serbischen Mundart'' (1833, Pest) [Srbská antológia alebo historicko-kritické osvetlenie srbského nárečia] – vysvetlenie charakteru a vývoja srbčiny * ''Slovanské starožitnosti''(1837 + 1865, Praha), jeho hlavné dielo, prvá väčšia kniha o kultúre a histórii Slovanov, druhé vydanie (1863) redigoval [[Josef Jireček]], pokračovanie vyšlo až po Šafárikovej smrti v Prahe roku 1865; ruský, nemecký a poľský preklad nasledoval ihneď potom; hlavná kniha opisuje pôvod, sídla, umiestnenie a historické udalosti Slovanov na základe rozsiahlej zbierky materiálu; inšpirovaný Herderom odmietol považovať Slovanov za otrokov a barbarov (ako to bolo vtedy časté v nemeckej literatúre); kniha podstatne ovplyvnila obraz Slovanov vo svete * ''Monumenta Illyrica'' (1839, Praha) – pamiatky starej južnoslovanskej literatúry * ''Die ältesten Denkmäler der böhmischen Sprache…'' (1840, Praha) [Najstaršie pamiatky českého jazyka…], spolu s Palackým * ''Slovanský národopis'' (1842 – 2 vydania, Praha), jeho druhé najdôležitejšie dielo, snažil sa podať úplný obraz slovanskej [[etnológia|etnológie]]; obsahuje základné údaje o jednotlivých slovanských národoch, sídlach, jazykoch, etnických hraniciach a mapu, na ktorej Slovanov formálne považuje za jeden národ rozdelený do „národných celkov“. * ''Počátkové staročeské mluvnice'' in: ''Výbor'' (1845) [Základy staročeskej gramatiky] * ''Juridisch – politische Terminologie der slawischen Sprachen Oesterreich'' (Viedeň, 1850) [Právno-politická terminológia slovanských jazykov Rakúska], slovník napísaný spolu s K. J. Erbenom * ''Památky dřevního pisemnictví Jihoslovanů'' (1851, Praha) – obsahuje dôležité staroslovienske texty * ''Památky hlaholského pisemnictví'' (1853, Praha) * ''Glagolitische Fragmente'' (1857, Praha) [Hlaholské fragmenty], spolu s [[Höfler]]om * ''Über den Ursprung und die Heimat des Glagolitismus'' (1858, Praha) [O pôvode a vlasti hlaholského písma] – tu prijal názor, že je [[hlaholika]] staršia ako cyrilika * ''Geschichte der südslawischen Litteratur 1 – 3'' (1864 – 65, Praha) [Dejiny južnoslovanskej literatúry], redigoval Jireček === Zobrané dielo === * ''Sebrané spisy P. J. Šafaříka 1 – 3'' (Praha 1862 – 1863 + 1865) * ''Spisy Pavla Josefa Šafaříka 1'' (Bratislava, 1938) == Pomenované po ňom == * Učená spoločnosť Šafárikova (USŠ), (1926 – 1939)<ref>[https://archiv.sav.sk/inventare/inventar.php?id=1 "archiv SAV, inventar"]</ref> * [[Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika]] [[Nový Sad]], [[Srbsko]] * [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzita Pavla Jozefa Šafárika]] v Košiciach * [[Šafárikova ulica]] – ulice vo viacerých slovenských mestách * [[Šafárikovo námestie]] – námestia vo viacerých slovenských mestách * Mesto ''Šafárikovo'' v rokoch 1948 – 1990, dnes [[Tornaľa]] * Základná škola P. J. Šafárika v Tornali * [[Chodník Pavla Jozefa Šafárika]] – turistická magistrála vedúca Volovskými a Stolickými vrchmi a Revúckou vrchovinou, dlhá približne 95 km * Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika - Pavol Jozef Šafárik Gimnázium Rožňava == Referencie == <references /> == Literatúra == * KUDLÁČEK, Jozef: P. J. Šafárik a jeho koncepcia pôvodu Slovanov. In: ''Historický časopis'', roč. V., 1957, č. 1, s. 59 {{--}} 81. == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-22655-7001-28?cc=1554443&wc=MZW9-33V:107654101,113017701,129458901,950167801 Zápis o pokrstení v matrike] - evanjelická farnosť [[Kobeliarovo]], pokrstený ako Paulus Josephus Scháffárik * [http://www.upjs.sk/ Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach] * [http://zlatyfond.sme.sk/autor/96/Pavol-Jozef-Safarik Plné texty diel P. J. Šafárika] * [http://books.google.com/books?id=ecwFAAAAQAAJ&pg=PR2&dq=%C5%A1afa%C5%99%C3%ADk#PPR1,M1 Text Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten (po nemecky)] * [http://books.google.com/books?id=c80HAAAAIAAJ&pg=PA1&dq=%C5%A1afa%C5%99%C3%ADk#PPP1,M1 Text Slowanský národopis (po česky)] * [http://books.google.com/books?id=tjsFAAAAIAAJ&pg=PA3&dq=%C5%A1afa%C5%99%C3%ADk&as_brr=1 Text Slovanské starožitnosti I (po česky)] * [http://books.google.com/books?id=nSwiAAAAMAAJ&pg=PA1&dq=%C5%A1afa%C5%99%C3%ADk#PPR2,M1 Text Slovanské starožitnosti II (po česky)] == Iné projekty == {{projekt|s=cs:Autor:Pavel Josef Šafařík}} == Zdroj == {{Preklad|en|Pavel Jozef Šafárik|10857134}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šafárik, Pavel Jozef}} [[Kategória:Slovenskí jazykovedci]] [[Kategória:Českí historici]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po česky]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po nemecky]] [[Kategória:Českí jazykovedci]] [[Kategória:Českí slavisti]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Českí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Českí filológovia]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Českí slobodomurári]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického lýcea v Kežmarku]] [[Kategória:Osobnosti z Kobeliarova]] [[Kategória:Držitelia Radu svätej Anny]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 9sodv79fmzla2yfs1mluxhirj9y0wvj 0 3160 8199838 8060476 2026-04-17T17:57:18Z ~2026-23682-07 292271 8199838 wikitext text/x-wiki {{Apríl}} {{Deň v roku|108|[[Valér (meno)|Valér]]}} * Svetový deň kultúrneho dedičstva (ICOMOS, [[UNESCO]]) * Svetový deň rádioamatérov == Udalosti == [[Súbor:B-25 bomber by James Doolittle took off from the USS Hornet for Doolittle Raid in 1942.jpg|thumb|[[Doolittlov nálet]] na [[Tokio]]]] * [[1506]] – položenie základného kameňa [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] * [[1739]] – [[John Winthrop (astronóm)|John Winthrop]], jeden z prvých amerických astronómov, začal sériu pozorovaní [[slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]; jeho pozorovania však neboli publikované, ale archivované v knižnici na [[Harvard University|Harvardovej univerzite]] * [[1906]] – [[San Francisco]] zničilo [[zemetrasenie]] * [[1909]] – [[Jana z Arku]] bola blahorečená v [[Rím]]e * [[1942]] – [[druhá svetová vojna]]: uskutočnil sa [[Doolittlov nálet]] na [[Tokio]] * [[1943]] – druhá svetová vojna: zahynul [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|japonský]] admirál [[Isoroku Jamamoto]], keď [[Spojené štáty|americké]] [[stíhacie lietadlo|stíhačky]] zostrelili jeho lietadlo nad ostrovom [[Bougainville (ostrov)|Bougainville]] * [[1945]] – druhá svetová vojna: do priestoru Ašského výbežku v [[Česko|Česku]] vstúpili prví americkí vojaci * [[1946]] – bola ukončená činnosť [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] * [[1966]] – česko-slovenský film ''[[Obchod na korze]]'' režisérov [[Ján Kadár|Jána Kadára]] a [[Elmar Klos|Elmara Klosa]] získal [[Academy Awards|Cenu Akadémie]] za najlepší zahraničný film roka [[1965]] ** '''1947: Poprava Jozefa Tisa.''' V ranných hodinách bol v Bratislave popravený prezident prvej Slovenskej republiky. Tento deň sa dodnes vníma ako jeden z najkontroverznejších momentov moderných slovenských dejín. * [[1980]] – vznikla [[Zimbabwe|Zimbabwianska republika]] * [[1982]] – [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] oznámila, že prvý Afroameričan, ktorý poletí do vesmíru bude [[Guion Bluford]] a že [[Sally Ridová]] bude prvá americká astronautka == Narodenia == [[Súbor:2009 07 31 David Tennant smile 09.jpg|thumb|upright|[[David Tennant]] (* 1971)]] [[Súbor:Olympic great Haile Gebrselassie speaking at the Olympic hunger summit in Downing Street, 12 August 2012.jpg|thumb|upright|[[Haile Gebrselassie]] (* 1973)]] [[Súbor:Melissa Joan Hart @ Harry Potter and The Deathly Hallows Premiere.jpg|thumb|upright|[[Melissa Joan Hartová]] (* 1976)]] * [[1480]] – [[Lucrezia Borgia]], ferrarská vojvodkyňa, dcéra pápeža [[Alexander VI.|Alexandra VI.]] († [[1519]]) * [[1590]] – [[Ahmed I.]], osmanský sultán († [[1617]]) * [[1694]] – [[Juraj Ambrozi]], slovenský spisovateľ († [[1746]]) * [[1819]] – [[Franz von Suppé]], rakúsky operetný skladateľ († [[1895]]) * [[1857]] – [[Terézia Vansová]], slovenská spisovateľka († [[1942]]) * [[1875]] – [[Abd-ru-shin]], nemecký spisovateľ († [[1941]]) * [[1892]] – [[Bolesław Bierut]], poľský komunistický politik († [[1956]]) * [[1907]] – [[Lars Ahlfors]], fínsky matematik († [[1996]]) * 1907 – [[Miklós Rózsa]], maďarský hudobný skladateľ († [[1995]]) * [[1911]] – [[Maurice Goldhaber]], americký fyzik († [[2011]]) * [[1912]] – [[Štefan Luscoň]], slovenský fyzik a rímskokatolícky kňaz († [[1977]]) * [[1916]] – [[Ellis Robert Kolchin]], americký matematik († [[1991]]) * [[1918]] – [[Tony Mottola]], americký gitarista († [[2004]]) * [[1923]] – [[Stanislav Konopásek]], český hokejista († [[2008]]) * [[1927]] – [[Samuel Phillips Huntington]], americký politológ († [[2008]]) * [[1928]] – [[Karl Josef Becker]], nemecký rímskokatolícky kňaz, kardinál, jezuita († [[2015]]) * 1928 – [[Mikio Sató]], japonský matematik * [[1929]] – [[Marie Tomášová]], česká herečka * [[1935]] – [[Ján Husárik]], slovenský choreograf a režisér († [[2013]]) * [[1936]] – [[Jan Sokol (filozof)|Jan Sokol]], český filozof, prekladateľ filozofických textov, vysokoškolský pedagóg a publicista († [[2021]]) * [[1937]] – [[Veniamin Veniaminovič Alexandrov]], sovietsky hokejista († [[1991]]) * 1937 – [[Jan Kaplický]], český architekt († [[2009]]) * [[1944]] – [[Robert Hanssen]], americký agent FBI a špión ZSSR a Ruska († [[2023]]) * [[1947]] – [[Jerzy Stuhr]], poľský herec, režisér, scenárista a pedagóg († [[2024]]) * [[1949]] – [[Philip Carlo]], americký novinár († [[2010]]) * 1949 – [[Charles Fefferman]], americký matematik * [[1951]] – [[Naďa Konvalinková]], česká herečka * [[1956]] – [[Eric Roberts]], americký herec * [[1961]] – [[Élisabeth Borneová]], francúzska stavebná inžinierka, manažérka a ľavicová politička, od mája 2022 do januára 2024 premiérka Francúzska * [[1967]] – [[Maria Bello]], americká herečka * [[1969]] – [[Vladimir Viktorovič Cyplakov|Vladimir Cyplakov]], bieloruský hokejista a tréner († [[2019]]) * [[1971]] – [[David Tennant]], britský herec * [[1973]] – [[Haile Gebrselassie]], etiópsky atlét * [[1976]] – [[Melissa Joan Hartová]], americká herečka * [[1990]] – [[Martin Bakoš]], slovenský hokejista * 1990 – [[Wojciech Szczęsny]], poľský futbalový brankár == Úmrtia == [[Súbor:Albert Einstein Head.jpg|thumb|upright|[[Albert Einstein]] († 1955)]] [[Súbor:Roger Wolcott Sperry.jpg|thumb|upright|[[Roger Wolcott Sperry]] († 1994)]] * [[1162]] – [[Odo Deuil]], francúzsky kronikár a účastník druhej križiackej výpravy v rokoch 1147 – 1149 (* [[1110]]) * [[1690]] – [[Karol V. (Lotrinsko)|Karol V.]], lotrinský vojvoda (* [[1643]]) * [[1768]] – [[Laurence Sterne]], britský spisovateľ († [[1713]]) * [[1885]] – [[Rudolf Eitelberger]], rakúsky historik výtvarného umenia (* [[1817]]) * [[1898]] – [[Gustave Moreau]], francúzsky maliar (* [[1826]]) * [[1900]] – [[Rudolf Charousek]], maďarský šachista (* [[1873]]) * [[1913]] – [[Lester Frank Ward]], americký sociológ (* [[1841]]) * [[1933]] – [[Józef Boguski]], poľský chemik (* [[1853]]) * [[1943]] – [[Isoroku Jamamoto]], japonský admirál (* [[1884]]) * [[1945]] – [[John Ambrose Fleming]], britský fyzik (* [[1849]]) * [[1947]] – [[Jozef Tiso]], katolícky kňaz a prezident prvej Slovenskej republiky (* [[1887]]) * [[1955]] – [[Albert Einstein]], švajčiarsko-americký teoretický fyzik nemecko-židovského pôvodu, autor [[Teória relativity|teórie relativity]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]], jeden z najvýznamnejších vedcov [[20. storočie|20. storočia]] (* [[1879]]) * [[1970]] – [[Michał Kalecki]], poľský ekonóm (* [[1899]]) * [[1974]] – [[Marcel Pagnol]], francúzsky spisovateľ (* [[1895]]) * [[1982]] – [[Nina Popelíková]], česká herečka (* [[1920]]) * [[1989]] – [[Vlasta Matulová]], česká herečka (* [[1918]]) * [[1992]] – [[Anton Ťažký ml.]], slovenský komunistický politik (* [[1921]]) * [[1993]] – [[Masahiko Kimura]], japonský džudista (* [[1917]]) * 1993 – [[Ján Vladimír Ormis]], slovenský literárny historik a bibliograf (* [[1903]]) * [[1994]] – [[Jozef Gábriš]], slovenský letecký modelár (* [[1933]]) * 1994 – [[Belo Kapolka]], slovenský vysokohorský chatár, nosič, horolezec a spisovateľ (* [[1935]]) * 1994 – [[Roger Wolcott Sperry]], americký zoológ, neurobiológ a neurofyziológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1913]]) * [[1995]] – [[Arturo Frondizi]], argentínsky politik, právnik, spisovateľ a prezident (* [[1908]]) * [[2002]] – [[Thor Heyerdahl]], nórsky moreplavec (* [[1914]]) * [[2003]] – [[Edgar Frank Codd]], britský informatik (* [[1923]]) * [[2007]] – [[Andrej Kvašňák]], slovenský futbalista (* [[1936]]) * [[2013]] – [[Karol Ondreička (hudobník)|Karol Ondreička]], slovenský džezový gitarista, skladateľ a aranžér, priekopník moderného džezu na Slovensku (* [[1935]]) * 2013 – [[Storm Thorgerson]], anglický filmár, fotograf a grafický dizajnér (* [[1944]]) * [[2015]] – [[Michael Theunissen]], nemecký filozof (* [[1932]]) * [[2017]] – [[Augustin Bubník]], český hokejista, tréner a politik (* [[1928]]) * [[2018]] – [[Bruno Sammartino]], americký profesionálny wrestler talianskeho pôvodu (* [[1935]]) * [[2019]] – [[Ed a Lorraine Warrenoví|Lorraine Warren]], americká paranormálna vyšetrovateľka (* [[1927]]) * [[2020]] – [[Paul O’Neill]], americký politik, 72. minister financií vo vláde prezidenta Georga W (* [[1935]]) {{mesiace}} [[Kategória:18. apríl| ]] [[Kategória:Apríl| 18]] [[Kategória:Dni|~0418]] eu28l1za9bc9gmbdhydbqbichrnk488 8199840 8199838 2026-04-17T18:00:19Z ~2026-23682-07 292271 8199840 wikitext text/x-wiki {{Apríl}} {{Deň v roku|108|[[Valér (meno)|Valér]]}} * Svetový deň kultúrneho dedičstva (ICOMOS, [[UNESCO]]) * Svetový deň rádioamatérov == Udalosti == [[Súbor:B-25 bomber by James Doolittle took off from the USS Hornet for Doolittle Raid in 1942.jpg|thumb|[[Doolittlov nálet]] na [[Tokio]]]] * [[1506]] – položenie základného kameňa [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] * [[1739]] – [[John Winthrop (astronóm)|John Winthrop]], jeden z prvých amerických astronómov, začal sériu pozorovaní [[slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]; jeho pozorovania však neboli publikované, ale archivované v knižnici na [[Harvard University|Harvardovej univerzite]] * [[1906]] – [[San Francisco]] zničilo [[zemetrasenie]] * [[1909]] – [[Jana z Arku]] bola blahorečená v [[Rím]]e * [[1942]] – [[druhá svetová vojna]]: uskutočnil sa [[Doolittlov nálet]] na [[Tokio]] * [[1943]] – druhá svetová vojna: zahynul [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|japonský]] admirál [[Isoroku Jamamoto]], keď [[Spojené štáty|americké]] [[stíhacie lietadlo|stíhačky]] zostrelili jeho lietadlo nad ostrovom [[Bougainville (ostrov)|Bougainville]] * [[1945]] – druhá svetová vojna: do priestoru Ašského výbežku v [[Česko|Česku]] vstúpili prví americkí vojaci * [[1946]] – bola ukončená činnosť [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] * [[1966]] – česko-slovenský film ''[[Obchod na korze]]'' režisérov [[Ján Kadár|Jána Kadára]] a [[Elmar Klos|Elmara Klosa]] získal [[Academy Awards|Cenu Akadémie]] za najlepší zahraničný film roka [[1965]] * '''1947: Poprava Jozefa Tisa.''' V ranných hodinách bol v Bratislave popravený prezident prvej Slovenskej republiky. Tento deň sa dodnes vníma ako jeden z najkontroverznejších momentov moderných slovenských dejín. * [[1980]] – vznikla [[Zimbabwe|Zimbabwianska republika]] * [[1982]] – [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] oznámila, že prvý Afroameričan, ktorý poletí do vesmíru bude [[Guion Bluford]] a že [[Sally Ridová]] bude prvá americká astronautka == Narodenia == [[Súbor:2009 07 31 David Tennant smile 09.jpg|thumb|upright|[[David Tennant]] (* 1971)]] [[Súbor:Olympic great Haile Gebrselassie speaking at the Olympic hunger summit in Downing Street, 12 August 2012.jpg|thumb|upright|[[Haile Gebrselassie]] (* 1973)]] [[Súbor:Melissa Joan Hart @ Harry Potter and The Deathly Hallows Premiere.jpg|thumb|upright|[[Melissa Joan Hartová]] (* 1976)]] * [[1480]] – [[Lucrezia Borgia]], ferrarská vojvodkyňa, dcéra pápeža [[Alexander VI.|Alexandra VI.]] († [[1519]]) * [[1590]] – [[Ahmed I.]], osmanský sultán († [[1617]]) * [[1694]] – [[Juraj Ambrozi]], slovenský spisovateľ († [[1746]]) * [[1819]] – [[Franz von Suppé]], rakúsky operetný skladateľ († [[1895]]) * [[1857]] – [[Terézia Vansová]], slovenská spisovateľka († [[1942]]) * [[1875]] – [[Abd-ru-shin]], nemecký spisovateľ († [[1941]]) * [[1892]] – [[Bolesław Bierut]], poľský komunistický politik († [[1956]]) * [[1907]] – [[Lars Ahlfors]], fínsky matematik († [[1996]]) * 1907 – [[Miklós Rózsa]], maďarský hudobný skladateľ († [[1995]]) * [[1911]] – [[Maurice Goldhaber]], americký fyzik († [[2011]]) * [[1912]] – [[Štefan Luscoň]], slovenský fyzik a rímskokatolícky kňaz († [[1977]]) * [[1916]] – [[Ellis Robert Kolchin]], americký matematik († [[1991]]) * [[1918]] – [[Tony Mottola]], americký gitarista († [[2004]]) * [[1923]] – [[Stanislav Konopásek]], český hokejista († [[2008]]) * [[1927]] – [[Samuel Phillips Huntington]], americký politológ († [[2008]]) * [[1928]] – [[Karl Josef Becker]], nemecký rímskokatolícky kňaz, kardinál, jezuita († [[2015]]) * 1928 – [[Mikio Sató]], japonský matematik * [[1929]] – [[Marie Tomášová]], česká herečka * [[1935]] – [[Ján Husárik]], slovenský choreograf a režisér († [[2013]]) * [[1936]] – [[Jan Sokol (filozof)|Jan Sokol]], český filozof, prekladateľ filozofických textov, vysokoškolský pedagóg a publicista († [[2021]]) * [[1937]] – [[Veniamin Veniaminovič Alexandrov]], sovietsky hokejista († [[1991]]) * 1937 – [[Jan Kaplický]], český architekt († [[2009]]) * [[1944]] – [[Robert Hanssen]], americký agent FBI a špión ZSSR a Ruska († [[2023]]) * [[1947]] – [[Jerzy Stuhr]], poľský herec, režisér, scenárista a pedagóg († [[2024]]) * [[1949]] – [[Philip Carlo]], americký novinár († [[2010]]) * 1949 – [[Charles Fefferman]], americký matematik * [[1951]] – [[Naďa Konvalinková]], česká herečka * [[1956]] – [[Eric Roberts]], americký herec * [[1961]] – [[Élisabeth Borneová]], francúzska stavebná inžinierka, manažérka a ľavicová politička, od mája 2022 do januára 2024 premiérka Francúzska * [[1967]] – [[Maria Bello]], americká herečka * [[1969]] – [[Vladimir Viktorovič Cyplakov|Vladimir Cyplakov]], bieloruský hokejista a tréner († [[2019]]) * [[1971]] – [[David Tennant]], britský herec * [[1973]] – [[Haile Gebrselassie]], etiópsky atlét * [[1976]] – [[Melissa Joan Hartová]], americká herečka * [[1990]] – [[Martin Bakoš]], slovenský hokejista * 1990 – [[Wojciech Szczęsny]], poľský futbalový brankár == Úmrtia == [[Súbor:Albert Einstein Head.jpg|thumb|upright|[[Albert Einstein]] († 1955)]] [[Súbor:Roger Wolcott Sperry.jpg|thumb|upright|[[Roger Wolcott Sperry]] († 1994)]] * [[1162]] – [[Odo Deuil]], francúzsky kronikár a účastník druhej križiackej výpravy v rokoch 1147 – 1149 (* [[1110]]) * [[1690]] – [[Karol V. (Lotrinsko)|Karol V.]], lotrinský vojvoda (* [[1643]]) * [[1768]] – [[Laurence Sterne]], britský spisovateľ († [[1713]]) * [[1885]] – [[Rudolf Eitelberger]], rakúsky historik výtvarného umenia (* [[1817]]) * [[1898]] – [[Gustave Moreau]], francúzsky maliar (* [[1826]]) * [[1900]] – [[Rudolf Charousek]], maďarský šachista (* [[1873]]) * [[1913]] – [[Lester Frank Ward]], americký sociológ (* [[1841]]) * [[1933]] – [[Józef Boguski]], poľský chemik (* [[1853]]) * [[1943]] – [[Isoroku Jamamoto]], japonský admirál (* [[1884]]) * [[1945]] – [[John Ambrose Fleming]], britský fyzik (* [[1849]]) * [[1947]] – [[Jozef Tiso]], katolícky kňaz a prezident prvej Slovenskej republiky (* [[1887]]) * [[1955]] – [[Albert Einstein]], švajčiarsko-americký teoretický fyzik nemecko-židovského pôvodu, autor [[Teória relativity|teórie relativity]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]], jeden z najvýznamnejších vedcov [[20. storočie|20. storočia]] (* [[1879]]) * [[1970]] – [[Michał Kalecki]], poľský ekonóm (* [[1899]]) * [[1974]] – [[Marcel Pagnol]], francúzsky spisovateľ (* [[1895]]) * [[1982]] – [[Nina Popelíková]], česká herečka (* [[1920]]) * [[1989]] – [[Vlasta Matulová]], česká herečka (* [[1918]]) * [[1992]] – [[Anton Ťažký ml.]], slovenský komunistický politik (* [[1921]]) * [[1993]] – [[Masahiko Kimura]], japonský džudista (* [[1917]]) * 1993 – [[Ján Vladimír Ormis]], slovenský literárny historik a bibliograf (* [[1903]]) * [[1994]] – [[Jozef Gábriš]], slovenský letecký modelár (* [[1933]]) * 1994 – [[Belo Kapolka]], slovenský vysokohorský chatár, nosič, horolezec a spisovateľ (* [[1935]]) * 1994 – [[Roger Wolcott Sperry]], americký zoológ, neurobiológ a neurofyziológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1913]]) * [[1995]] – [[Arturo Frondizi]], argentínsky politik, právnik, spisovateľ a prezident (* [[1908]]) * [[2002]] – [[Thor Heyerdahl]], nórsky moreplavec (* [[1914]]) * [[2003]] – [[Edgar Frank Codd]], britský informatik (* [[1923]]) * [[2007]] – [[Andrej Kvašňák]], slovenský futbalista (* [[1936]]) * [[2013]] – [[Karol Ondreička (hudobník)|Karol Ondreička]], slovenský džezový gitarista, skladateľ a aranžér, priekopník moderného džezu na Slovensku (* [[1935]]) * 2013 – [[Storm Thorgerson]], anglický filmár, fotograf a grafický dizajnér (* [[1944]]) * [[2015]] – [[Michael Theunissen]], nemecký filozof (* [[1932]]) * [[2017]] – [[Augustin Bubník]], český hokejista, tréner a politik (* [[1928]]) * [[2018]] – [[Bruno Sammartino]], americký profesionálny wrestler talianskeho pôvodu (* [[1935]]) * [[2019]] – [[Ed a Lorraine Warrenoví|Lorraine Warren]], americká paranormálna vyšetrovateľka (* [[1927]]) * [[2020]] – [[Paul O’Neill]], americký politik, 72. minister financií vo vláde prezidenta Georga W (* [[1935]]) {{mesiace}} [[Kategória:18. apríl| ]] [[Kategória:Apríl| 18]] [[Kategória:Dni|~0418]] ovbpuh8d935c1ki3xbleivp6ylscrrn 0 3958 8199915 7993066 2026-04-17T21:17:14Z Jetam2 30982 /* Geografia */ wl 8199915 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Bolívijský mnohonárodný štát | 2. pád názvu = Bolívie | Vlajka = Flag of Bolivia.svg | Znak = Escudo de Bolivia.svg | Poloha = Bolivia (orthographic projection).svg | Motto = La unión es la fuerza | Hymna = Himno Nacional de Bolivia | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = Estado Plurinacional de Bolivia | Krátky miestny názov = Bolivia | Hlavné mesto = [[Sucre]] | ŠírkaSt =17 | ŠírkaMin =48 | ŠírkaSJ =j | DĺžkaSt =63 | DĺžkaMin =10 | DĺžkaVZ =z | Najväčšie mesto = [[Santa Cruz de la Sierra]] | Úradné jazyky = [[Španielčina]], [[Kečuánčina]], [[Ajmarčina]], [[Guaraníjčina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = | Štátne zriadenie = [[Unitárny štát|Unitárna]] [[prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br/>Viceprezident | Politickí predstavitelia = [[Luis Arce]]<br/>[[David Choquehuanca]] | Vznik = 21. júl 1847 | Susedia = [[Brazília]], [[Paraguaj]], [[Argentína]], [[Čile]], [[Peru]] | Rozloha = 1 098 581 | Poradie rozloha = 27 | Rozloha vody = ? | Percento vody = 1,29 | Odhad počtu obyvateľov = 12,24 mil. | Rok odhad počtu obyvateľov = 2023 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 79 | Sčítanie počtu obyvateľov = | Rok sčítanie počtu obyvateľov = | Hustota obyvateľstva = 10,2 | Poradie hustota = 224 | HDP = 41,833 mld. | Rok HDP = 2018 | Poradie HDP = 95 | HDP na hlavu = 7 943 | Poradie HDP na hlavu = 125 | HDI = 0,693 | Rok HDI = 2017 | Poradie (HDI) = 118 | Kategória HDI = stredný | Mena = [[Bolívijský boliviano]] | Kód meny = BOB | Časové pásmo = | UTC posun = -4 | Letný čas = | UTC posun leto = -4 | Medzinárodný kód = BO | Kód motorových vozidiel = | Internetová doména = [[.bo]] | Smerové telefónne číslo = 591 | Poznámky = }} '''Bolívia''', dlhý tvar názvu '''Bolívijský mnohonárodný štát''' ({{v jazyku|spa|''Estado Plurinacional de Bolivia''}}), je vnútrozemský štát v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. Na severe a východe susedí s [[Brazília|Brazíliou]], s [[Paraguaj]]om a [[Argentína|Argentínou]] na juhu a s [[Čile]] a [[Peru]] na západe. Hlavné mesto Bolívie je [[Sucre]]. == Geografia == [[Súbor:Bl-map.png|náhľad|left|Mapa Bolívie]] [[Súbor:Salar_de_Uyuni,_Bolivia2.jpg|náhľad|left|Uyuni]] Bolívia sa nachádza v centrálnej časti [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] na ploche 1&nbsp;098&nbsp;581 km². Juhozápadnú časť pokrývajú vrcholy [[Andy|Ánd]], pričom centrálne územie vyplňuje náhorná plošina [[Altiplano]]. Severné a východné okraje Bolívie spadajú do nižších polôh [[dažďový prales|dažďových pralesov]] v povodí [[Amazonka|Amazonky]] (rieka [[Mamoré]]) a oblasti [[Gran Chaco]] v povodí rieky [[Paraná]] ([[Paraguaj (rieka)|Paraguaj]]). Bolívia stratila prístup k pobrežiu Tichého oceánu v tzv. [[Pacifická vojna|Pacifickej vojne]] v roku [[1879]]. Najvyšším vrcholom Bolívie je vulkán [[Nevado Sajama]] s výškou 6 542 m, ktorý sa nachádza v [[Department Oruro|departmente Oruro]]. Severozápadnú hranicu zeme tvorí z malej časti jazero [[Titicaca]]. Najväčšími mestami sú [[La Paz (Bolívia)|La Paz]], [[El Alto]], [[Santa Cruz de la Sierra]] a [[Cochabamba]]. Hlavné mesto je [[Sucre]] patrí medzi najvyššie položené hlavné mestá sveta. Známy La Paz nie je hlavné mesto, je to len mesto, kde má sídlo vláda. == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Bolívie}} Časť [[Španielsko|španielskeho]] kráľovstva [[Laplatské vicekráľovstvo|Rio de la Plata]], nazývajúca sa [[Horné Peru]], vyhlásila [[6. augusta]] [[1825]] [[nezávislosť]]. Nový štát bol pomenovaný podľa juhoamerického bojovníka za slobodu [[Simón Bolívar|Simóna Bolívara]]. Prvé osídlenie územia dnešnej Bolívie je známe z rokov 200 pred Kr.- 600 n. l., kedy v stredných [[Andy|Andách]] vzniklo kultúrne centrum [[Tiahuanaco]]. Mesto sa stalo centrom ríše, ktorá pokrývala vedľa panvy pri jazere [[Titicaca]] aj rozsiahle časti bolívijských pohorí a časť pobrežia [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Po roku [[800]] sa centrálna štátna organizácia rozpadla a malé kmene neboli schopné odolať náporu [[Inkovia|Inkov]], v ktorých čele stál [[Pachacútec Yupanqui|Pačakuti Inka Jupanki]]. Roku [[1460]] dobyli [[Inkovia]] panvu jazera [[Titicaca]] a podmanili si tamojší indiánsky kmeň [[Aymarovia|Aymará]]. === Španieli v Andách === Po prvých vojenských výpravách [[Španieli|španielskych]] dobyvateľov roku [[1533]] a [[1535]] bola dnešná Bolívia spolu zo susedným [[Peru]] začlenená do španielskeho vicekráľovstva. Roku [[1538]] bolo založené dnešné hlavné mesto [[Sucre]] (vtedy pod názvom ''Ciudad de la Plata'') a roku [[1548]] [[La Paz]], dnešné sídlo vlády. Mimoriadny význam pre rozvoj krajiny mal objav striebra v [[Potosí]] ([[1545]]). Roku [[1776]] sa stala Bolívia spolu s [[Argentína|Argentínou]], [[Paraguaj]]om a [[Uruguaj]]om súčasťou vicekráľovstva [[Laplatské vicekráľovstvo|Rio de la Plata]]. === Nezávislosť Bolívie === [[Súbor:Hw-bolivar.jpg|náhľad|left|Simón Bolívar (po ňom je krajina pomenovaná)]] V júni [[1823]] začala povstaním nacionalistov, vedených [[Antonio José de Sucre|José Antoniom de Sucre]], oslobodzovacia vojna proti [[Španieli|Španielom]]. Skončila [[6. augusta]] [[1825]] vyhlásením nezávislosti krajiny. [[Simón Bolívar]], ktorý dal krajine meno, bol prezidentom len niekoľko mesiacov. Po ňom prevzal vládu v decembri [[1825]] Sucre, ktorý dal krajine druhú ústavu, tretiu potom presadil [[Andrés de Santa Cruz]], ktorý Sucreho roku [[1829]] zosadil. Počas svojej desaťročnej vlády vyhlásil po úspešnej vojenskej výprave zjednotenie svojej krajiny s [[Peru]], ale po zákroku [[Čile]] a [[Argentína|Argentíny]] sa musel stiahnuť a bolívijsko-peruánsku úniu rozpustiť. === Oslabenie krajiny vo vojnách === Vojny so susednými krajinami Bolíviu oslabili a viedli k strate územia. Vojna proti [[Čile]] ([[1879]] až [[1883]]) mala za následok stratu oblasti [[Atacama]] a tým jediného prístupu k moru. Vo vojne proti [[Brazília|Brazílii]] ([[1902]] až [[1903]]) stratila Bolívia provinciu [[Acre]] a vo vojne s [[Paraguaj]]om ([[1932]]-[[1935]]) veľkú časť oblasti [[Gran Chaco]]. Táto vojna navyše priviedla rozvrat bolívijského hospodárstva, čo malo za následok nastolenie vojenskej vlády. Jej veliteľ, plukovník [[Germán Busch]], nechal zoštátniť [[Spojené štáty|americkú]] firmu [[Standard Oil]]. Napriek tomu že krajina mala príjmy z baní, hospodárstvo stagnovalo, čo viedlo k nepokojom, po ktorých prevzal vládu [[Víctor Paz Estenssoro]], vodca ''Revolučného národného hnutia (Movimento Nacionalista Revolucionario)''. === Vláda Paza Estenssora === Nový predseda vlády znárodnil cínové bane a roku [[1953]] previedol rozsiahlu pozemkovú reformu, v ktorej rozdelil veľkostatky roľníkom. Zároveň sa snažil o rozšírenie obrábanej pôdy na východe krajiny. V rokoch [[1956]] - [[1960]] bol prezidentom [[Hernán Siles Zuazo]], potom sa však znovu ujal úradu Paz Estenssoro, ktorý bol zosadený vojenským pučom [[4. novembra]] [[1964]]. === Vojenská vláda === Vojenská junta pod velením generála [[René Barrientos]]a sa ujala vlády [[6. novembra]] [[1964]], čo vyvolalo niekoľko vzbúr baníkov, ktorých postavenie sa po poklese cien cínu na svetových trhoch zhoršilo. Bojov proti vojenskému režimu sa zúčastnil aj [[Che Guevara|Ernesto Che Guevara]], ktorý bol zastrelený [[9. októbra]] [[1967]]. Barrientosa vystriedal v čele junty plukovník [[Hugo Banzer Suárez]], ktorý bol zvrhnutý koncom sedemdesiatych rokov, [[29. júna]] [[1980]] sa v krajine konali voľby, po ktorých sa stal prezidentom Zuazo, ktorý musel odvracať ešte jeden pokus o vojenský puč ([[1982]]). === Návrat k demokracii === Prezident Zuazo prevzal neblahé dedičstvo. Zlú hospodársku situáciu sa snažil riešiť úspornými opatreniami, veľká nezamestnanosť a nízke mzdy však boli príčinou početných štrajkov, organizovaných odbormi. Roku [[1985]] bol zvolený prezidentom konzervatívny politik [[Víctor Paz Estenssoro]]: roku [[1987]] zaznamenala krajina po šiestich rokoch mierny ekonomický rast. V ďalších voľbách bol zvolený prezidentom [[Jaime Paz Zamora]], po ňom v roku [[1993]] [[Gonzalo Sánchez de Lozada]]. == Administratívne členenie == [[Súbor:Bolivia_departments_named.png|thumb|right|Správne členenie]] Bolívia sa člení na 9 departmentov/departamentos (v zátvorke je uvedené hlavné mesto): * [[Department Beni|Beni]] ([[Trinidad (Bolívia)|Trinidad]]) * [[Department Chuquisaca|Chuquisaca]] ([[Sucre]]) * [[Department Cochabamba|Cochabamba]] ([[Cochabamba]]) * [[Department La Paz|La Paz]] ([[La Paz (Bolívia)|La Paz]]) * [[Department Oruro|Oruro]] ([[Oruro]]) * [[Department Pando|Pando]] ([[Cobija]]) * [[Department Potosí|Potosí]] ([[Potosí]]) * [[Department Santa Cruz|Santa Cruz]] ([[Santa Cruz de la Sierra]]) * [[Department Tarija|Tarija]] ([[Tarija]]) Departmenty sa ďalej delia do 100 provincií (''provincias''), provincie sa ešte členia do mnoho kantónov (''cantones'') a obcí (''municipalidades''). == Hospodárstvo == Bolívia disponuje nesmiernym nerastným bohatstvom vrátane rozsiahlych ložísk rúd [[striebro|striebra]]. Práve tie sem privábili Španielov, ktorí zemi vládli od 16. storočia až do chvíle, kedy povstala so zbraňou v ruke a v roku 1825 získala nezávislosť. Bolívia je jeden z najchudobnejších štátov [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. Vinou politickej nestability štátu však väčšina jej obyvateľov, a hlavne [[Indiáni|Indiánov]], dodnes žije v značnej [[chudoba|chudobe]]. Bolívia vyváža hlavne nerasty vrátane [[cín]]u. Je strediskom rozsiahleho ilegálneho obchodu s [[kokaín]]om. == Slováci ktorí tu pôsobili == * [[Alojz Hudek]] (* [[1887]]{{--}}† [[1961]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], misionár, rozhlasový kazateľ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubanovič | meno = Zlatko | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Don Alojz Hudek – patria mu dve prvenstvá | periodikum = Don Bosco dnes | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = XLIII. | číslo = 5 | strany = 26{{--}}27 | url = http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2012_05.pdf#page=26 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Bolivia|wikt=Bolívia}} {{Južná Amerika}} {{WTO}} [[Kategória:Bolívia| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Južnej Amerike]] 5x1zlsp3jdmp8vjmexxwmdaks581at9 0 3981 8199629 8199344 2026-04-17T15:03:27Z ~2026-20335-96 290941 8199629 wikitext text/x-wiki {{Pozri|jej hlavnom meste|San Salvador (Salvádor)|krajine}} {{Infobox štát | Celý názov = Salvádorská republika | 2. pád názvu = Salvádora | Vlajka = Flag of El Salvador.svg | Znak = Coat of arms of El Salvador.svg | Poloha = LocationElSalvador.svg | Motto = Dios, Unión, Libertad<br />(Boh, Jednota, Sloboda) | Hymna = [[Himno Nacional de El Salvador]]<br />(Národná hymna Salvádoru) | Dlhý miestny názov = República de El Salvador | Krátky miestny názov = El Salvador | Hlavné mesto = [[San Salvador]] | ŠírkaSt = 13 | ŠírkaMin = 40 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 89 | DĺžkaMin = 10 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[San Salvador]] | Úradné jazyky = [[španielčina]], [[aztéčtina]] (nahuatl) | Štátne zriadenie = [[Prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Viceprezident]] | Politickí predstavitelia = [[Nayib Bukele]] | Vznik = [[15. september]] [[1821]] (od Španielska)<br />[[13. apríl]] [[1839]] (zánik [[Stredoamerická konfederácia|Stredoamerickej konfederácie]]) | Susedia = [[Guatemala (štát)|Guatemala]], [[Honduras]] | Rozloha = 21 041 | Poradie rozloha = 148 | Rozloha vody = | Percento vody = 1,5 | Odhad počtu obyvateľov = 6 344 722 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2016 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 99 | Sčítanie počtu obyvateľov = | Rok sčítanie počtu obyvateľov = | Hustota obyvateľstva = 303,1 | Poradie hustota =47 | HDP = 28,986 mld. | Rok HDP = 2015 | Poradie HDP =? | HDP na hlavu = 8 668 | Poradie HDP na hlavu =? | HDI = | Rok HDI = | Poradie (HDI) =? | Kategória HDI = | Mena = [[americký dolár]], [[Bitcoin]] (od 7. septembra 2021) | Kód meny = USD, BTC | Časové pásmo = | UTC posun = | Letný čas = | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = SLV /SV | Kód motorových vozidiel = ES | Internetová doména =.sv | Smerové telefónne číslo = 503 | Poznámky = ¹ [[Americký dolár]] je hlavná mena, ktorá sa používa v bežnom styku. Nahradil [[salvádorský colón]], ktorý už nie je v obehu od roku 2001. }} '''Salvádor''', dlhý tvar '''Salvádorská republika'''<ref name="G"/> ({{vjz|spa|''República de El Salvador''}}) je štát v [[Stredná Amerika|Strednej Amerike]], ktorý sa nachádza pri pobreží [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Na severozápade susedí s [[Guatemala (štát)|Guatemalou]] a na severovýchode s [[Honduras]]om. S počtom obyvateľov viac ako 6 miliónov na rozlohe {{km|21041|m}}² je s hustotou 303,1 obyvateľov na km² najhustejšie zaľudnenou krajinou v [[Amerika (svetadiel)|Amerike]]. == Názov == Normovaný názov je '''Salvádor'''<ref name="G">[https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/salvador.pdf]</ref>, zriedkavo: ''El Salvador''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kusý | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rosenbaum | meno2 = Karol | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slovenské pohl'ady | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = | rok = 2005 | počet strán = 1004 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 86| jazyk = }}</ref>; od cca. 50. rokov 20. stor. do roku 1991 aj: ''Salvador''; cca. do 40. rokov 20. stor. len: ''Salvador'' alebo ''San Salvador'' alebo ''El Salvador'' <ref name="Jacko">JACKO, J. Pravopis zemepisných názvov Salvádor, San Salvador, Salvador. In: Kultúra slova č. 8, 1985, S. 376-377 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1985/6/sr1985-6-lq.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kačala | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1991 | počet strán = 535 | url = | isbn = 80-224-0080-7 | kapitola = | strany =358 | jazyk = }}</ref><ref>heslo Salvador a mapa Severná a Stredná Amerika (v hesle Amerika). . In: {{Citácia knihy| editori = [[Pavel Bujnák]]| titul = Slovenský náučný slovník| odkaz na titul = Slovenský náučný slovník| zväzok = I. A{{--}}D| miesto = Bratislava; Praha| vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský| rok = 1932| počet strán = 344| strany = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný kalendár na ... rok ... | vydanie = | vydavateľ = Tlačou a nákladom Kníhtlačiarne účastinárskej spoločnosti | miesto = | rok = 1931 | počet strán = 774 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 132| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Committee | meno = Slovak Liberation | autor = | odkaz na autora = | titul = Právo Slovákov na samostatnosť vo svetle dokumentov: Biela kniha | vydanie = | vydavateľ = Slovenský Oslobodzovací Výbor | miesto = | rok = 1954 | počet strán = 1008 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 176| jazyk = }}</ref><ref>Drobnosti. In: Slovenské noviny 21. apríla 1873, S. 3</ref>. Španielsky názov ''El Salvador'' znamená doslova „Spasiteľ“), dlhý tvar '''Salvádorská republika'''<ref name=G/> == Geografia == Salvádor je jedinou krajinou v Strednej Amerike, ktorá nemá pobrežie na [[Karibské more|Karibskom mori]]. Povrch krajiny je zväčša hornatý, s úzkou pobrežnou nížinou a centrálnou náhornou planinou. Salvádor je známy svojimi [[sopka]]mi, spomedzi ktorých sú najznámejšie [[Santa Ana (sopka)|Ilamatepec]] (v departmente [[Santa Ana (department, Salvádor)|Santa Ana]]), [[San Vicente (sopka)|Chichontepec]] ([[San Vicente (department)|San Vicente]]), [[San Salvador (sopka)|San Salvador]] ([[San Salvador (department, Salvádor)|San Salvador]]), [[San Miguel (sopka)|Chaparrastique]] ([[San Miguel (department)|San Miguel]]) a [[Izalco (sopka)|Izalco]]. Podnebie v Salvádore je celý rok takmer rovnaké. Od pobrežia často fúka vietor, ktorý prináša vlahu a teplo do vnútrozemia. Priemerné ročné teploty dosahujú takmer 25&nbsp;°C. Najchladnejší mesiac je december a január, najteplejší apríl. Ročný priemer zrážok je {{mm|1823|m}}. V Salvádore sú dve ročné obdobia: suché (november až apríl) a dažďové (máj až október). V období od júna do novembra zasahujú nad územie krajiny [[Hurikán|cyklóny]] z Karibskej oblasti. Vtedy sa môžu vyskytovať záplavy. Najničivejšie [[uragán]]y v Salvádore boli: Fifi (1974), Gilbert (1988), Andrew (1992), Mitch (1998), Stan (2005) a Félix (2007). == Dejiny == V predkolumbovskom období bolo dnešné územie štátu osídlené rôznymi [[Indiáni|indiánskymi etnikami]]. Najväčším štátnym útvarom na jeho pôde bolo kráľovstvo [[Cuzcatlán]]. [[Španieli]] do Salvádoru prišli z Guatemaly v roku [[1524]]. V koloniálnej ére bola krajina spravovaná z [[Guatemala (mesto)|Guatemaly]]. Prvé povstania za nezávislosť sa začali v roku [[1811]]. Salvádor sa stal nezávislým od [[Španielsko|Španielska]] v roku [[1821]] a prestal byť súčasťou [[Stredoamerická únia|Stredoamerickej únie]] v roku [[1839]]. Po jej rozpade nastalo obdobie občianskych nepokojov, ktoré trvalo až do roku [[1871]]. V tomto období sa začala pestovať [[káva]]. V roku [[1931]] sa dostal k moci vojenským prevratom generál [[Maximiliano Hernández Martínez]] a o rok armáda potlačila rozsiahle roľnícke povstanie na západe krajiny, pričom zahynuli tisíce osôb. Hoci po generálnom štrajku v roku [[1944]] bol generál Martínez zvrhnutý, pokračovalo obdobie autoritárskych režimov, ktoré sa skončilo až v roku [[1982]] zvolením ustanovujúceho [[parlament]]u. V roku [[1984]] sa konali prvé demokratické voľby [[prezident]]a. Medzitým v roku [[1969]] sa odohrala krátka vojna s [[Honduras]]om, ktorá je známa aj ako "Stohodinová vojna" alebo nesprávne ako [[Futbalová vojna]]. Dôvodom bola snaha Hondurasu o pozemkovú reformu, ktorá by zvýhodňovala iba jeho občanov; to donútilo tisícky [[Salvádorčania|Salvádorčanov]] usídlených v Hondurase vrátiť sa domov, lebo boli vyvlastnení. Salvádor reagoval vyhlásením vojny Hondurasu. V sedemdesiatych rokoch pokles cien kávy na svetových trhoch a neustále volebné podvody vojenských vlád viedli k napätej situácii v krajine, ktorá vyvrcholila v roku 1980 zavraždením [[arcibiskup]]a zo [[San Salvador]]u, [[Óscar Arnulfo Romero|Óscara Arnulfa Romera]]. Tieto udalosti viedli k [[Salvádorská občianska vojna|občianskej vojne]], ktorá trvala 12 rokov (1980 – 1992), ktorá stála viac ako 70 000 životov. 16. januára 1992 ľavicové guerrilly a pravicová vláda vtedajšieho prezidenta [[Alfredo Cristiani|Alfreda Cristianiho]] podpísali mierovú dohodu v Chapultepecu v [[Mexiko|Mexiku]]. V prezidentských voľbách v marci [[2009]] zvíťazil [[Ľavica (politika)|ľavicovo]] orientovaný kandidát [[Carlos Mauricio Funes]]. == Demografia == Etnické zloženie obyvateľstva tvoria z 90 % [[mestic]]i, z 9 % [[belosi]] a z 1 % [[Indiáni]]. Väčšina obyvateľov je španielskeho pôvodu. Ako v jedinej stredoamerickej krajine tu nežijú potomkovia čiernych [[Afričania|Afričanov]]. Navyše, v roku [[1930]] generál Martínez vydal rasistický zákon, ktorým sa zakazuje, aby sa tu usídlili. To isté platilo pre [[Malajci|Malajcov]], [[Rómovia|Rómov]] a [[Arabi|Arabov]]. Takmer 80 % obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania a takmer 20 % patrí k rôznym protestantským denomináciám. V zahraničí žijú asi 3 milióny Salvádorčanov, najmä v USA, ale aj v [[Kanada|Kanade]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Austrália (štát)|Austrálii]] a [[Švédsko|Švédsku]]. == Územné členenie == Salvádor sa delí na 14 [[department]]ov v troch zónach (západná, stredná a východná). Každý department má na čele guvernéra menovaného prezidentom. == Ekonomika == Po podpise mierovej dohody v Chapultepecu zaznamenávala ekonomika mierny, ale trvalý rast. Od 1. januára 2001 sa americký [[dolár]] stal platidlom rovnocenným domácemu [[colón]]u, ktorý postupne ako platidlo v obchodnej praxi zanikol. Rastie podiel výroby a služieb na výkonnosti ekonomiky, a to na úkor pestovania kávy. Hlavné priemyselné odvetvia sú potravinárstvo, petrochémia, chémia, textilný a nábytkársky priemysel. Salvádor podpísal dohodu o voľnom obchode s [[Spojené štáty|USA]], [[Stredná Amerika|Strednou Amerikou]] a [[Dominikánska republika|Dominikánskou republikou]] (CAFTA), ako aj s [[Mexiko]]m, [[Čile]], [[Tchajwan]]om, [[Kolumbia|Kolumbiou]] a [[Panama|Panamou]]. Najväčším zdrojom príjmov do štátneho rozpočtu je [[DPH]], ktorej sadzba je od roku 1995 13%. [[Dolarizácia]] ekonomiky spôsobila pokles úrokových sadzieb. Finančné agentúry ako Moody´s dávajú vyššie hodnotenie ekonomiky v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] iba Čile a Mexiku. Salvádorské investície je možné nájsť v celej Strednej Amerike. Významným zdrojom vylepšujúcim zahraničnoobchodné saldo sú aj úspory, ktoré zasielajú krajania pracujúci v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] svojim príbuzným. Medziročná [[inflácia]] je menšia ako 10% a export stále rastie. == Slováci, ktorí tu pôsobili == * [[Anton Figura]] (* [[1909]]{{--}}† [[1996]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], misionár (misionárom bol 64 rokov; Kuba, Haiti, Dominikánska republika).<ref>KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 235 - 236.</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=El Salvador}}. {{Severná Amerika}} {{Krajiny strednej Ameriky}} {{WTO}} [[Kategória:Salvádor| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Strednej Amerike]] [[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]] negc3b9jattw0bpinsos21eks6d6vef 0 4273 8200003 8198970 2026-04-18T08:14:29Z ~2026-23742-00 292302 umrtie - jan potmesil 8200003 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u == Očakávané udalosti == * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] * {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) [[Kategória:2026|2026]] [[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]] kl5jjpts0vu4o17gx73qnciaja0npzh 0 5583 8199849 8198402 2026-04-17T18:24:22Z Andrej-airliner 43530 opr. 8199849 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut |Meno = Gordon Cooper |Portrét = Gordon Cooper 1962 portrait.jpg |Popis = Cooper v roku 1962 |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Dátum narodenia = [[6. marec]] [[1927]] |Miesto narodenia = [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2004|10|4|1927|3|6}} |Miesto úmrtia = [[Ventura (Kalifornia)|Ventura]], [[Kalifornia]], USA |Zamestnanie = [[skúšobný pilot]] |Hodnosť = [[plukovník (Spojené štáty)|plukovník]], [[United States Air Force|USAF]] |Kozmonaut od = 9. apríla 1959 |Kozmonaut do = 31. júla 1970 |Čas vo vesmíre = 9 dní, 9 hodín, 14 minút |Misie = [[Mercury-Atlas 9]], [[Gemini 5]] |znaky = [[Súbor:Faith 7 insignia.jpg|40px]] [[Súbor:Gemini 5 (15012585819).jpg|40px]] |}} '''Leroy Gordon „Gordo“ Cooper, Jr.''' (* [[6. marec]] [[1927]], [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[4. október]] [[2004]], [[Ventura (Kalifornia)|Ventura]], [[Kalifornia]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[skúšobný pilot]], [[letectvo|letecký]] [[Inžinierstvo|inžinier]] a [[pilot]] [[United States Air Force|Vojenského letectva USA]]. Bol najmladší z [[Mercury Seven|pôvodnej sedmičky astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]], prvého amerického pilotovaného vesmírneho programu. Lietať sa naučil už ako dieťa a po službe v [[United States Marine Corps|americkej námornej pechote]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol v roku [[1949]] prijatý do amerického letectva. Potom slúžil ako [[stíhacie lietadlo|stíhací]] pilot a v roku [[1956]] sa kvalifikoval na skúšobného pilota a v roku [[1959]] bol vybraný za astronauta [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. V roku [[1963]] pilotoval najdlhší a posledný [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]] programu Mercury, [[Mercury-Atlas 9]]. Počas tejto 34-hodinovej misie sa stal prvým [[Američania (USA)|Američanom]], ktorý strávil vo vesmíre celý deň, prvým, ktorý vo vesmíre spal, a na dlhý čas posledným Američanom, ktorý odštartoval na sólový kozmický let. Napriek sérii vážnych porúch [[kozmická loď|kozmickej lode]] sa mu let podarilo úspešne dokončiť pomocou manuálneho riadenia, pričom svoju loď, ktorú pomenoval ''Faith 7'', doviedol na pristátie len 6,4 [[kilometer|km]] od hliadkujúcej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]]. Cooper sa stal prvým astronautom, ktorý uskutočnil druhý [[obežná dráha|orbitálny]] let, keď v roku [[1965]] letel ako veliaci pilot misie [[Gemini 5]]. Spolu s pilotom [[Pete Conrad|Petom Conradom]] vytvoril vtedy rekord v dĺžke kozmického letu s ľudskou posádkou, keď za 190 hodín a 56 minút – čo je necelých osem dní – preletel 5 331 745 km a ukázal, že astronauti môžu prežiť vo vesmíre tak dlho, ako je potrebné na cestu zo [[Zem]]e na [[Mesiac]] a späť. Cooper rád pretekal s autami a rýchlymi člnmi a v roku [[1964]] sa zúčastnil pretekov lodí Salton City 500 [[míľa|míľ]] (800 km) o 28 000 [[americký dolár|dolárov]] a v roku 1965 pretekov Southwest Championship Drag Boat. V roku [[1967]] pretekal na Orange Bowl Regatta s hasičom [[Red Adair|Redom Adairom]]. V roku [[1968]] sa prihlásil do pretekov [[24 Hours of Daytona]], ale vedenie NASA mu nariadilo odstúpiť kvôli nebezpečenstvu. Potom, čo slúžil ako záložný veliteľ misie [[Apollo 10]], ho nahradil [[Alan Shepard]] a v roku [[1970]] odišiel z NASA aj vojenského letectva v hodnosti [[plukovník (Spojené štáty)|plukovníka]] (''colonel''). == Mladosť a vzdelanie == Leroy Gordon Cooper, Jr. sa narodil [[6. marec|6. marca]] [[1927]] v meste [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]] v [[Spojené štáty|americkom]] štáte [[Oklahoma]] ako jediné dieťa Leroya Gordona Coopera, Sr. a jeho manželky Hattie Lee Cooperovej (rodenej Herdovej). Jeho matka bola učiteľka. Otec počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] narukoval do [[United States Navy|amerického námorníctva]] (''U.S. Navy'') a slúžil na prezidentskej jachte [[USS Mayflower (PY-1)|USS ''Mayflower'']]. Po vojne si dokončil stredoškolské vzdelanie; Hattie Lee bola jednou z jeho učiteliek, hoci bola od neho staršia len o dva roky. Vstúpil do [[Oklahoma National Guard|Národnej gardy štátu Oklahoma]] a lietal na [[dvojplošník]]och [[Curtiss JN-4 Jenny]] napriek tomu, že formálne nikdy nemal vojenský [[pilot]]ný výcvik. Vyštudoval vysokú školu a právo a stal sa štátnym okresným sudcom. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol povolaný do aktívnej služby a slúžil v [[vojna v Pacifiku|Tichomorí]] na vojenskej justícii a prokuratúre (''Judge Advocate General’s Corps''). Po vojne sa v roku [[1947]] presunul k [[United States Air Force|Vojenskému letectvu USA]] (''U.S. Air Force'') a slúžil na [[Hickam Air Force Base|Hickamovej základni]] na ostrove [[Oahu]] na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]]. Z vojenského letectva odišiel v roku [[1957]] v hodnosti [[plukovník (Spojené štáty)|plukovníka]] (''colonel'').<ref>Burgess 2011, s. 336.</ref><ref name="tara-gray-nasa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Tara Gray | odkaz na autora = | titul = L. Gordon Cooper, Jr. | url = https://history.nasa.gov/40thmerc7/cooper.htm | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="cooper-93-94">Cooper & Henderson 2000, s. 93 – 94.</ref><ref name="burgess-337">Burgess 2011, s. 337.</ref> Mladý Leroy vychodil základnú, Jefferson Elementary School, v rodnom meste a začal tu chodiť aj na strednú školu, Shawnee High School). Na strednej bol vo [[americký futbal|futbalovom]] a [[beh|bežeckom]] tíme. V poslednom ročníku strednej školy hral na pozícii [[Americký futbal#Running Backs (RB)|halfback]] na štátnom futbalovom šampionáte. Bol tiež aktívnym [[skauting|skautom]] v organizácii [[Boy Scouts of America]], pričom sa mu podarilo dosiahnuť druhú najvyššiu hodnosť, Life Scout. Jeho rodičia vlastnili dvojplošník [[Command-Aire 3C3]] a pod vplyvom otca sa naučil lietať už v mladom veku. Prvý samostatný let neoficiálne uskutočnil už keď mal 12 rokov. V 16 rokoch získal na lietadle [[Piper J-3 Cub]] preukaz pilota. Keď otca povolali späť do služby, rodina sa presťahovala do [[Murray (Kentucky)|Murray]] v [[Kentucky]], a Leroy tu v [[jún]]i [[1945]] dokončil strednú školu.<ref name="tara-gray-nasa"/><ref name="burgess-337"/><ref name="cooper-102">Cooper & Henderson 2000, s. 102.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Scouting and Space Exploration | url = http://www.scouting.org/about/factsheets/scouting_space.aspx | vydavateľ = scouting.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160303213130/http://www.scouting.org/about/factsheets/scouting_space.aspx | dátum archivácie = 2016-03-03 }}</ref><ref>Cooper & Henderson 2000, s. 94 – 95.</ref> Keď sa Cooper dozvedel, že letecké školy [[United States Army|armády]] (''U.S. Army'') a námorníctva už neprijímajú žiadnych kandidátov, prihlásil sa do [[United States Marine Corps|Zboru námornej pechoty USA]] (''U.S. Marine Corps''). Hneď po skončení strednej školy odišiel na [[Marine Corps Recruit Depot Parris Island|Parris Island]], ale druhá svetová vojna sa skončila skôr, než ho mohli poslať do bojov. Potom bol pridelený do [[Naval Academy Preparatory School]] ako náhradník kandidáta na štúdium na [[United States Naval Academy]] v [[Annapolis]]e v štáte [[Maryland]], ale nakoniec prijali hlavného kandidáta a Coopera pridelili do strážnej služby vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] Keď ho v roku [[1946]] prepustili z námornej pechoty, slúžil v čestnej stráži prezidenta USA.<ref name="tara-gray-nasa"/><ref name="cooper-102"/> Potom odišiel na Havajské ostrovy k rodičom, kde začal študovať na [[University of Hawaiʻi at Mānoa|University of Hawaii]] a kúpil si lietadlo J-3 Cub. Tu v miestnom aeroklube stretol svoju prvú ženu, Trudy B. Olsonovú (1927 – 1994) zo [[Seattle|Seattlu]]. Aktívne sa venovala lietaniu a neskôr sa stala jedinou manželkou astronauta programu Mercury, ktorá mala licenciu súkromného pilota. Vzali sa [[29. august]]a 1947 v [[Honolulu]], keď obaja mali 20 rokov. Narodili sa im dve dcéry.<ref name="tara-gray-nasa"/><ref name="cooper-93-94"/><ref name="cooper-102-103">Cooper & Henderson 2000, s. 102 – 103.</ref> == Vojenská služba == [[Súbor:USAF Experimental Flight Test School Class 56D.jpg|thumb|left|[[U.S. Air Force Test Pilot School|USAF Experimental Flight Test School]], trieda 56D. V prvom rade: kapitáni Gordon Cooper, [[James Wayne Wood|James Wood]], Jack Mayo a [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]]]] Na univerzite bol Cooper aktívny v programe odbornej prípravy pre dôstojníkov (''Reserve Officers’ Training Corps''), vďaka čomu bol v [[jún]]i [[1949]] vymenovaný za [[podporučík (Spojené štáty)|podporučíka]] (''second lieutenant'') americkej armády. V [[september|septembri]] 1949 sa mu podarilo prejsť k vojenskému letectvu. Letecký výcvik absolvoval na [[Perrin Air Force Station|Perrinovej základni]] v [[Texas]]e a [[Williams Air Force Base|Williamsovej základni]] v [[Arizona|Arizone]] na lietadlách [[North American T-6 Texan|T-6 Texan]].<ref name="burgess-337"/><ref name="cooper-102-103"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Leroy Gordon Cooper, Jr. | url = http://veterantributes.org/TributeDetail.php?recordID=70/ | vydavateľ = veterantributes.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po absolvovaní leteckého výcviku v roku [[1950]] ho poslali na základňu [[Letecká základňa Ramstein|Landstuhl]] vo vtedajšom [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]], kde štyri roky lietal na [[stíhacie lietadlo|stíhačkách]] [[Republic F-84 Thunderjet|F-84 Thunderjet]] a [[North American F-86 Sabre|F-86 Sabre]]. Stal sa veliteľom [[roj (letecká jednotka)|roja]] (''flight commander'') u [[525th Fighter Squadron|525. stíhacej-bombardovacej letky]] (''525th Fighter-Bomber Squadron''). V Nemecku navštevoval európsku nadstavbu [[University of Maryland Global Campus|University of Maryland]]. V roku [[1954]] sa vrátil naspäť do USA a dva roky študoval na [[Air Force Institute of Technology]] (AFIT) na [[Wright-Patterson Air Force Base|Wrightových-Pattersonovej základni]] neďaleko mesta [[Dayton]] v štáte [[Ohio]]. Dňa [[28. august]]a [[1956]] získal titul [[Bachelor of Science|bakalár vied]] (''Bachelor of Science'') v [[letectvo|leteckom]] [[Inžinierstvo|inžinier]]stve.<ref name="burgess-337"/><ref name="burgess-2016-13">Burgess 2016, s. 13.</ref> Počas štúdia na AFIT sa Cooper zoznámil s [[Virgil Ivan Grissom|Gusom Grissomom]], kolegom z vojenského letectva, a stali sa z nich dobrí kamaráti. Pri štarte z [[Lowry Air Force Base|Lowry Field]] [[23. jún]]a 1956 sa im stala nehoda, keď [[cvičné lietadlo|cvičné]] [[prúdový motor|prúdové]] lietadlo [[Lockheed T-33]], ktoré pilotoval Cooper, náhle stratilo výkon. Prerušil vzlet, ale podvozok sa zlomil a lietadlo sa 2 000 [[stopa (jednotka dĺžky)|stôp]] (610 [[meter|m]]) nepravidelne šmýkalo a havarovalo na konci [[vzletová a pristávacia dráha|vzletovej a pristávacej dráhy]], pričom vybuchlo v plameňoch. Cooper a Grissom vyviazli bez zranení, hoci lietadlo bolo úplne zničené.<ref name="burgess-2016-13"/> V roku 1956 Cooper a Grissom absolvovali [[U.S. Air Force Test Pilot School|USAF Experimental Flight Test Pilot School]] (trieda 56D) na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej základni]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Po jej úspešnom absolvovaní Coopera pridelili ku [[Air Force Test Center|Flight Test Engineering Division]], kde slúžil ako [[skúšobný pilot]] a [[projektový manažér]] testovania lietadiel [[Convair F-102 Delta Dagger|F-102A]] a [[Convair F-106 Delta Dart|F-106B]]. Lietal aj na lietadlách [[North American T-28 Trojan|T-28]], [[Cessna T-37 Tweet|T-37]], [[North American F-86 Sabre|F-86]], [[North American F-100 Super Sabre|F-100]] a [[Lockheed F-104 Starfighter|F-104]]. Kým opustil Edwardsovu základňu, mal nalietaných vyše 2 000 hodín, z toho 1 600 hodín na prúdových lietadlách.<ref name="tara-gray-nasa"/><ref name="burgess-2016-13"/><ref>Burgess 2016, s. 14.</ref> == Lety do vesmíru == [[Súbor:Mercury Suit Gordon Cooper.jpg|thumb|upright|Cooper v skafandri [[Mercury (skafander)|Mercury]], 1962]] V roku [[1959]] sa dostal medzi letcov vybraných pre vesmírny program ako budúci [[kozmonaut|astronauti]]. Stal sa najmladším z [[Mercury Seven|prvej sedmičky astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Slúžil ako komunikátor (CAPCOM) pri [[Alan Shepard|Shepardovom]] [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnom lete]] [[Mercury-Redstone 3]] v [[máj]]i [[1961]] a tiež [[Malcolm Scott Carpenter|Carpenterovom]] [[obežná dráha|orbitálnom]] lete [[Mercury-Atlas 7]] o rok neskôr. Potom slúžil ako náhradník [[Wally Schirra|Wallyho Schirru]] pre let [[Mercury-Atlas 8]]. Dňa [[14. november|14. novembra]] [[1962]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] informovala verejnosť, že na misiu [[Mercury-Atlas 9]] poletí astronaut Gordon Cooper a jeho náhradníkom bude Alan Shepard.<ref name="tara-gray-nasa"/> Cooper tak do vesmíru prvýkrát odštartoval [[15. máj]]a [[1963]] v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] ''Faith 7'' pri misii Mercury-Atlas 9, pričom sa stal šiestym [[Američania (USA)|Američanom]] vo vesmíre. Hlavným cieľom Cooperovho letu bolo zistiť vplyv dlhodobého [[beztiažový stav|stavu beztiaže]] na astronauta, oceniť jeho pracovnú schopnosť a overiť modifikovanú loď. Cooper sledoval pozemný svetelný zdroj a vypustenú guľu so zábleskovým majákom. Overovala sa možnosť použitia svetelných zdrojov na [[Zem]]i a vo veľkých výškach ako východiskových bodov pre navigačné systémy kozmickej lode na strednom a záverečnom úseku jej zostupu do [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Astronaut tiež meral aerodynamický odpor kabíny a teplotu vo vnútri lode. Cooperov let sprevádzalo viacero technických problémov a systémy lode [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] sa zaťažovali za hranice svojich možností. Napriek tomu misia skončila úspešne. Kozmická loď pristála [[16. máj]]a pomocou [[padák]]u na hladine [[Tichý oceán|Tichého oceánu]].<ref name="tara-gray-nasa"/> [[Súbor:GT-5 Recovery Conrad tweaks Coopers beard (s65-46638).jpg|thumb|left|[[Pete Conrad]] (vľavo) a Cooper na palube [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Lake Champlain (CV-39)|USS ''Lake Champlain'']] po misii [[Gemini 5]], 1965]] Na druhý [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]] bol oficiálne nominovaný [[8. február]]a [[1965]]. Stal sa veliteľom misie [[Gemini 5]]. Dňa [[21. august]]a 1965 vyštartoval spolu s pilotom [[Pete Conrad|Petom Conradom]] k dlhodobému letu. Po dosiahnutí obežnej dráhy astronauti vyskúšali ovládanie lode. Pri druhom oblete vypustili subsatelit REP s hmotnosťou 34 [[kilogram|kg]], ku ktorému sa mali neskôr priblížiť, čo sa im však nepodarilo. Manévrovanie, ktoré malo overiť navigačný systém pre budúce spojenie dvoch lodí na obežnej dráhe, vyskúšali priblížením sa k fiktívnej lodi „Phantom Agena“, ktorej dráhu určil počítač. Zvyšok letu astronauti strávili fotografovaním pre [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|ministerstvo obrany]], pričom fotili štarty rakiet [[LGM-25C Titan II|Titan II]] a [[LGM-30 Minuteman|Minuteman-I]], a vopred pripravené obrazce v [[Austrália (štát)|Austrálii]] a [[Texas|Texase]], aby sa overili rozlišovacie schopnosti družicových snímok. Zaoberali sa aj astronomickým pozorovaním, pomocou [[spektrograf]]u skúmali mraky, pre mexickú vládu fotografovali odľahlé horské oblasti [[Mexiko|Mexika]]. Podarilo sa im nadviazať rádiové spojenie s podmorskou stanicou [[SEALAB II]], ktorá bola v tom čase v hĺbke 62 m pod hladinou Tichého oceánu pri pobreží Kalifornie. Kozmická loď Gemini 5 v poriadku pristála [[29. august]]a pomocou padáku na hladine [[Atlantický oceán|Atlantiku]].<ref name="tara-gray-nasa"/> == Po letoch == Dňa [[27. jún]]a [[1966]] bol určený za veliteľa záložnej posádky misie [[Gemini 12]], posledného letu [[program Gemini|programu Gemini]]. Od roku [[1967]] bol vedúcim oddelenia [[Apollo Applications Program]] v oddiele astronautov (''Chief of the Apollo Applications Program Branch of the Astronaut Office''). S touto úlohou ale nebol príliš spokojný. Spolupráca s vedcami sa mu priečila, a tak sa radšej venoval pretekárskym autám a rýchlym člnom. V roku [[1968]] však prešiel do [[program Apollo|programu Apollo]] a [[13. november|13. novembra]] bol vymenovaný za veliteľa záložnej posádky [[Apollo 10|Apolla 10]]. Očakával tak let na [[Mesiac]] s [[Apollo 13|Apollom 13]]. Cooper ale v úlohe veliteľa záložnej posádky Apolla 10 podľa riaditeľa operácií letových posádok [[Deke Slayton|Deka Slaytona]] nepresvedčil. Často bol namiesto učební a simulátorov v garážach, kde si opravoval pretekárske autá, s ktorými sa potom účastnil rôznych pretekov. Coopera tak nahradil Alan Shepard, ktorý dostal možnosť zostaviť si posádku podľa svojho úsudku. Sklamaný Cooper potom ešte nejaký čas pôsobil ako Slaytonov asistent a v roku [[1970]] v tichosti opustil NASA aj vojenské letectvo.<ref name="tara-gray-nasa"/> [[Súbor:Gordon Cooper, Astronaut, 1984.jpg|thumb|upright|Cooper v roku 1984]] Na [[Florida|Floride]] založil Gordon Cooper Associated. V roku [[1978]] sa stal viceprezidentom výskumu a vývoja spoločnosti WED Enterprisec v [[Glendale (Kalifornia)|Glendale]] v Kalifornii. Zamestnanie za svoj život zmenil viac ako 20 krát. Rozviedol sa a krátko potom sa oženil so Suzan Taylorovou, s ktorou mal ešte dve dcéry. Zaujímal sa tiež o [[paranormálny jav|paranormálne javy]]. Tvrdil, že od začiatku päťdesiatych rokov, keď pôsobil ako pilot v Nemecku, videl záhadné lietajúce objekty. Ďalšie podivné zelenkasté objekty s červenou žiarou uvidel 16. mája 1963 počas 15. obletu Zeme v kozmickej lodi ''Faith 7''. Jav zaregistrovala aj pozemná sledovacia stanica [[Muchea Tracking Station|Muchea]] pri [[Perth (Západná Austrália)|Perthe]] v Austrálii. Hoci odborníci dospeli k záveru, že to bola [[polárna žiara]], Cooper bol presvedčený, že videl [[UFO]]. Odvtedy bol tento astronaut veľkým zástancom UFO. V [[november|novembri]] 1978, kedy sa o tejto problematike diskutovalo na pôde [[Organizácia Spojených národov|OSN]], tam poslal list, v ktorom tvrdil, že hviezdolety s cudzími návštevníkmi, ktorí sú technicky oveľa vyspelejší ako my, navštevujú Zem. Neskôr to ešte viackrát zopakoval, až sa začali jeho svedectvom oháňať pravoverní [[ufológia|ufológovia]]. Tvrdil tiež, že NASA škrtá v záznamoch rozhovorov medzi [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacim strediskom]] a astronautmi zmienky o UFO a iných neznámych objektoch. V roku [[2000]] vyšla jeho [[autobiografia]] ''Leap of Faith: An Astronaut’s Journey Into the Unknown'' (''Zlom dôvery: Astronautova cesta do neznáma''), kde tejto otázke venuje celú jednu kapitolu. Kritizuje zvyk amerických vládnych miest všetko utajiť. Vláda sa podľa neho pokúša utajiť všetky informácie o UFO už od štyridsiatych rokov. Zástancovia existencie UFO Coopera obľubovali, pretože v ňom našli niekoho, kto patril k NASA a navyše sám letel do vesmíru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury 9 | url = https://kosmonautika.cz/m9text.html | vydavateľ = kosmonautika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Gordon Cooper zomrel [[4. október|4. októbra]] [[2004]] vo veku 77 rokov vo svojom dome vo [[Ventura (Kalifornia)|Venture]] v Kalifornii po [[srdcové zlyhanie|zlyhaní srdca]].<ref name="tara-gray-nasa"/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * BURGESS, Colin. ''Selecting the Mercury Seven (The Search for America’s First Astronauts)''. New York; Londýn : Springer Science & Business Media, 2011. 371 s. ISBN 978-1-4419-8405-0. * BURGESS, Colin. ''Faith 7 (L. Gordon Cooper, Jr., and the Final Mercury Mission)''. New York; Londýn : Springer, 2016. 291 s. ISBN 978-3-319-30563-9. * COOPER, Gordon; HENDERSON, Bruce. ''Leap of Faith (An Astronaut’s Journey Into the Unknown)''. New York : HarperCollins, 2000. 288 s. ISBN 978-0-06-019416-1. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gordon Cooper}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/former-astronaut-l-gordon-cooper/ Gordon Cooper na stránkach NASA] {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/cooperl_gordon.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/cooper_gordon.htm Gordon Cooper na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00008.htm Gordon Cooper v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [http://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/cooper-jr-leroy-gordon.html Gordon Cooper na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}} == Zdroj == {{preklad|en|Gordon Cooper|1120550302}} {{Program Mercury}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cooper, Gordon}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Testovací piloti USA]] [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Program Gemini]] [[Kategória:Program Apollo Applications]] [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Príslušníci United States Air Force]] [[Kategória:Slobodomurári USA]] [[Kategória:Osobnosti z Oklahomy]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] 7x6aol5f04fyr0q7ai1gjn4qwb32095 0 8806 8199757 7454671 2026-04-17T15:49:43Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199757 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Anders Jonas Ångström |Portrét = Anders Jonas Ångström - 001.png |Popis = [[Švédsko|švédsky]] [[astronóm]] a [[fyzik]] |Dátum narodenia = [[13. august]] [[1814]] |Miesto narodenia = [[Lögdö]] (Västernorrland) |Dátum úmrtia = {{dúv|1874|6|21|1814|8|13}} |Miesto úmrtia = [[Uppsala]] }} '''Anders Jonas Ångström''' (* [[13. august]] [[1814]], [[Lögdö]] (Västernorrland) – † [[21. jún]] [[1874]], [[Uppsala]]) bol švédsky astronóm a fyzik. Do histórie sa zapísal najmä svojou prácou na [[spektroskopia|spektroskopii]]. Študoval spektrá [[atóm]]ov a vďaka tejto práci v roku [[1862]] odhalil po spektrálnej analýze slnečného svetla prítomnosť [[vodík]]a ako stavebnej jednotky [[Slnko|Slnka]]. V roku [[1868]] zmapoval spektrum Slnka (1 000 čiar), pričom použil jednotku vlnovej dĺžky svetla, ktorá dostala neskôr názov po ňom ([[angström]]).<ref name="EA">{{Citácia knihy | priezvisko = Hajduk | meno = Anton | odkaz na autora = Anton Hajduk | priezvisko2 = Štohl | meno2 = Ján | odkaz na autora2 = Ján Štohl | titul = [[Encyklopédia astronómie]] | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1987 | kapitola = | strany = 72 | isbn = | jazyk = }}</ref> == Iné projekty == {{projekt|commons=Anders Jonas Ångström}} == Referencie == {{referencie}} {{Portál|Fyzika||Astronómia}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ångström, Anders Jonas}} [[Kategória:Švédski astronómovia]] [[Kategória:Švédski fyzici]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied]] [[Kategória:Absolventi Uppsala universitet]] [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] pycbn4kx2uyrub3koxp00yazuggq94z 0 9457 8199527 8060367 2026-04-17T13:12:51Z Dušan Kreheľ 52078 /* Legendy o ráde */ typo 8199527 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rehoľný rád | ŠtýlTela = | Názov = Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho | ŠtýlNázvu = | Obrázok = Blason Ordre du Temple.svg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | popisObrázka = znak rádu | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa = Templerorden in Europa 1300.png | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy = Mapa templárskych sídel v [[Európa|Európe]] v roku [[1300]] | Mapa2 = | Latinský názov = ''Pauperes commilitones Christi Templique Salomonici'' | Oficiálny Názov = | Krátky názov = Templári | Motto = ''Non nobis, Domine, non nobis, sed Nomini Tuo da gloriam''{{Break}}(''Nie nám, Pane, nie nám, lež svojmu menu daj slávu'') | Patrón = [[Ježiš Kristus]]{{Break}}[[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]]{{Break}}[[svätý Bernard]]{{Break}}[[svätý Vavrinec]]{{Break}}[[Juraj (svätec)|svätý Juraj]]{{Break}}[[Svätý Martin z Tours|svätý Martin]]{{Break}}[[svätý Tobiáš]] | Vznik = [[1119]]/[[1120]] | Zánik = [[1312]] (zrušenie rádu pápežskou bulou ''Vox in excelso'' [[Klement V.|Klementa V.]]) | Typ = [[Rytiersky rád|rytiersko-vojenský rád]] | Úloha = ochrana kresťanských pútnikov do [[Svätá zem|Svätej Zemi]] a obrana kresťanskej viery | Zakladateľ = [[Hugues de Payens]] | Sídlo = {{Nič}} * [[Jeruzalem]] <small>([[Chrámová hora]]) </small> * [[Limassol]] * [[Paríž]] (Templ) | Veľmajster = [[Jacques de Molay]] | Generálny predstavený = | Pôsobenie = celá [[Západná Európa|západna Európa]] a [[Levanta]], sporadicky aj iné krajiny | Jazyk = | Celkový počet členov = 15 000{{--}}20 000 | Odznak = [[Súbor:Cross of the Knights Templar.svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Cross-Pattee-red.svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Knights Templar Cross.svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Cross Templar.svg|vľavo|40px|okraj]] Na rozdiel od ostatných mladších rádov nebola podoba znaku oficiálne stanovená. Vzhľad kríža bol teda rôzny. Tradične sa používa rovnoramenný kríž červenej farby s obvykle rozšírenými koncami. Tento variant sa vyskytuje už na najstarších templárskych pečatiach. V ojedinelých prípadoch sa objavuje kríž čiernej farby. | Odev = Biele plášte boli doplnené neskôr o typický rovnoramenný červený kríž. Odev čiernej alebo hnedej farby s červeným krížom nosili členovia neurodzeného pôvodu (rádovi bratia a seržanti, rádoví kapláni alebo žoldnieri) | Rádová stuha = | Wikimedia Commons = [[c:Category:Knights Templar|Rád templárov]] | Webová stránka = | Portál = }} '''Rád templárov''' (oficiálny názov ''Pauperes commitiones Christi templique Salomonis'' - '''''Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho''''') bol [[Stredovek|stredoveký]] vojensko-mníšsky [[rytiersky rád]], ktorý v roku [[1119]] založil francúzsky rytier [[Hugo de Payens]]. Prioritnou úlohou Rádu bolo ochraňovať kresťanských pútnikov zo Západu na cestách po Svätej Zemi. Rád bol násilne rozpustený a neskôr, roku [[1312]] aj oficiálne zrušený. História Rádu dodnes vyvoláva mnoho nezodpovedaných otázok, neobjasnených záhad a templári sú zdrojom najúžasnejších legiend. == Počiatky Rádu == [[Súbor:Baldwin II ceeding the Temple of Salomon to Hugues de Payens and Gaudefroy de Saint-Homer.jpg|náhľad|Kráľ Balduin odovzdáva Šalamúnov chrám Hugovi de Payens a Gottfriedovi zon Saint-Omer|vľavo]] Počiatky Templárskeho rádu sú dnes pomerne málo známe. V súvislosti so vznikom Rádu existuje niekoľko teórií, ktoré sa do značnej miery rozchádzajú. Najpravdepodobnejšou je verzia, že v roku [[1119]] niekoľko hlboko veriacich a bohabojných mužov, pod vedením francúzskeho rytiera [[Hugo de Payens|Huga de Payens]] a jeho blízkeho priateľa [[Gottfried zo Saint Omer|Gottfrieda zo St. Omeru]], prisľúbilo Bohu, že budú slúžiť [[Kristus|Kristovi]]. Títo muži boli odhodlaní žiť podľa mníšskych pravidiel a bez osobného majetku. Ich hlavnou povinnosťou bolo ochraňovať kresťanských pútnikov zo Západu na cestách po Svätej Zemi. Jeruzalemský kráľ [[Balduin II.]], ktorý uvítal túto iniciatívu, Rádu poskytol za obydlie časť svojho paláca, ktorý údajne stál na mieste niekdajšieho Šalamúnovho chrámu. Jedným z hlavných impulzov pre vzniku Rádu mal byť lúpežný prepad, ktorý sa uskutočnil na [[Veľká noc|Veľkú Noc]] roku [[1119]], pri ktorom lúpežné bandy zaútočili na dav približne 700 kresťanských pútnikov na ceste z [[Jeruzalem]]a k [[Jordán]]u. Podľa jednej z najčastejších legiend o templároch mal v prvých 9 rokoch svojej existencie Rád iba 9 členov. Prakticky je to však iba ťažko predstaviteľné. Číslo "9" malo pre templárov symbolický význam (deviatka je 3-násobkom [[Svätá Trojica|Svätej Trojice]], deviatka je svätým číslom rádu anjelov, ale aj číslom, ktorým sa končí každý číselný rad, čo malo symbolizovať aj neúplatnosť). V prvých rokoch svojej existencie templári zaznamenali iba veľmi skromné úspechy. Z tohto obdobia pochádzajú záznamy o archeologickej aktivite Templárskeho rádu na tzv. ''Chrámovej hore'' - vrchu, na ktorom stál pred rokom [[587 pred Kr.]] [[Šalamúnov chrám]], na vrchu, ktorí si prví templári zvolili za svoje pôsobisko. Podľa [[Starý zákon|Starého zákona]] sú práve tieto miesta považované za miesta uloženia [[Archa zmluvy|Archy zmluvy]], resp. na tomto mieste sa naposledy uvádza Archa, ktorá tu mala byť ukrytá pred blížiacimi sa [[babylon]]skými vojskami. Templári sa okrem tejto činnosti zaoberali aj štúdiom starých hebrejských textov a [[kabala|kabaly]] (židovskej mystiky). Aby Rád templárov nabral na svojej vážnosti, opodstatnenosti a prestížnosti, podnikol [[Hugo de Payens]] v rokoch [[1127]]-[[1131]] cesty po európskych kráľovstvách. V tomto období "návratu" začínajú o templároch kolovať prvé legendy, hovoriace o tom, že objavili bájnu [[Archa zmluvy|Archu zmluvy]] a legendárny [[Svätý grál]], z ktorého pil [[Ježiš Kristus]] pri [[posledná večera|poslednej večeri]]. Predovšetkým aby naverboval nových členov, navštívil [[Hugo de Payens]] najmä [[Francúzsko]], [[Anglicko]] a dostal sa až do [[Škótsko|Škótska]]. Na týchto cestách získal od kráľov a miestnej šľachty štedré dary pre Rád. Tieto dary mali skôr povahu polí, domov, viníc, oblečenia pre rytierov než peňažný charakter. Roku [[1129]] sa uskutočnil [[koncil v Troyes]], výsledkom ktorého bolo oficiálne pápežské uznanie a požehnanie Rádu templárov a schválenie Pravidiel Rádu. == Pravidlá Rádu == Na [[koncil v Troyes|koncile v Troyes]], ktorý sa uskutočnil 13. januára [[1129]] za prítomnosti pápežského legáta, vysokých cirkevných predstaviteľov a zástupcov Rádu templárov, bol okrem iného prijatý aj súbor 79 Pravidiel Rádu templárov, ktorými sa členovia bratstva museli prísne riadiť. Pravidlá Rádu obsahovali najmä tieto povinnosti: * Povinnosť zložiť sľub chudoby (členovia Rádu nesmeli vlastniť akýkoľvek majetok, majetok Rádu bol spoločným vlastníctvom všetkých jeho členov) * Povinnosť zložiť sľub čistoty (členovia Rádu žili v [[celibát]]e, nesmeli dokonca pobozkať ani vlastnú sestru či matku) * Povinnosť modliť sa sedemkrát denne (ak boli rytieri priveľmi unavení, nemuseli o polnoci vstávať k modlitbe) [[Súbor:Sigillotemplare.jpg|náhľad|Templárska pečať]] * Členovia Rádu mohli jesť mäso 3-krát do týždňa s výnimkou piatku, ako dňa, kedy sa povinne postí * Členovia Rádu nemohli nosiť dlhé vlasy a dlhé fúzy * Členovia Rádu nemohli nosiť topánky so zahnutými špičkami, rôzne ozdoby na odeve či príliš dlhý habit (pre ostatných stredovekých rytierov boli tieto veci pomerne bežné) * Členovia Rádu sa nemohli účastniť na poľovačkách a lovoch, s výnimkou lovu na leva (levy ako dravé šelmy často ohrozovali samotných pútnikov) * Členovia Rádu jedli spoločne, pri jedle sa nerozprávali, ale počúvali čítanie náboženských textov * Právo nosiť typický biely habit s červeným templárskym krížom mali iba tí členovia Rádu - rytieri, ktorí mali urodzený pôvod a Rádu sa upísali na celý život (ostatní členovia ako napr. pešiaci a služobníci nosili čierne alebo hnedé plášte) * Každý rytier Rádu mal k dispozícii 3 kone a sluhu, ktorí sa mu o ne staral * Každý rytier Rádu bol povinný zabezpečiť a kontrolovať dobrý stav svojich koní a svojej zbroje, a to najmenej 2 krát denne * Členovia Rádu sa 1 krát do týždňa stretávali vo svojich administratívnych centrách, aby sa vyspovedali z hriechov (členovia Rádu sa tu vyznávali zo svojich hriechov, prosili o odpustenie a prijímali tresty za svoje prehrešky) == Dôvody vylúčenia z Rádu == Najčastejšími dôvodmi, pre ktoré mohol byť člen Rádu z bratstva vylúčený, bolo najmä: * Zatajenie majetku osobitného významu, ako napr. zlato, striebro alebo iné druhy platidiel (ak sa po smrti člena Rádu našiel takýto majetok, ktorý ukrýval a nepriznal, nesmel byť tento člen pochovaný na cintoríne, ale jeho telo bolo pohodené psom) * Útek z bitky (kým pešiak alebo služobník, ktorý stratil zbraň, mohol utiecť z boja bez toho, aby tým poškodil svoju povesť a česť, rytier, zranený alebo nie, musel bojovať dovtedy, kým nedostal rozkaz na ústup) * [[kacírstvo]] * [[sodomia]] == Pápežské buly a templárske privilégiá == V roku [[1139]] vydal pápež [[Inocent III.|Inocent II.]] bulu '''''Omne Datum Optimum '''(každý dobrý dar),''' '''''ktorou najmä: * vzal Rád templárov pod ochranu samotného pápeža (templári podliehali priamo a výlučne pápežovi, ktorý ako jediný mohol prejednávať a rozhodovať o obvineniach proti nim) * podriadil Rád výlučne samotnému pápežovi (templári boli nezávislí od kráľov, šľachty, ale aj od regionálnych cirkevných úradov) * priznal templárom právo prisvojiť si všetok majetok a korisť, ktorú získali v boji s nepriateľmi Kristovými * priznal templárom právo samosprávy (templári si svoje administratívne záležitosti spravovali sami, vrátane voľby veľmajstra Rádu) V roku [[1144]] vydal pápež [[Eugen III.]] bulu '''''Milites Templi '''(Rytieri Templu), ''ktorou veriacich nabádal k tomu, aby templárom poskytli všetko, čo len budú môcť. V nasledujúcom roku [[1145]] [[Eugen III.]] bulou '''''Militia Dei''' (Rytierstvo Božie) ''potvrdil Rádu templárov právo budovať vlastné kostoly a prijímať do svojich rádov riadne vysvätených kňazov, ktorí o to prejavia záujem a preukážu sa súhlasom svojho biskupa. == Zánik rádu == [[Súbor:Filip4 templari exekuce Boccaccio15.jpg|náhľad|Filip IV. sa prizerá upaľovaniu templárov]] Ohromné bohatstvo rádu začalo lákať francúzskeho kráľa [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV. Pekného]] ([[1268]]–[[1314]]), ktorý mal finančné problémy a nútil pápeža [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]], aby rád rozpustil. Ten to však odmietol, nápomocný sa mu preto stal jeho nástupca [[Klement V.]] (vtedy sídliaci v [[Avignon]]e (''[[avignonské zajatie]]'')). Filip IV. poveril svojho ministra Nogareta a inkvizítora Francúzska Ymberta, aby tajne zhromaždili všetko, čo by mohlo skompromitovať templársky rád. Obžaloval ich, že na miesto Krista uctievajú boha [[Bahomet]]a. V noci z [[12. október|12.]] na [[13. október|13. októbra]] [[1307]] (povera v negatívny piatok trinásteho vznikla vďaka tomuto dňu) boli všetci templárski rytieri vo Francúzsku zatknutí a ich majetok skonfiškovaný. V zajatí sa ocitli aj veľmajster Jacques de Molay spolu so svojím zástupcom Huguesom de Pairaudom. Mnoho templárov bolo obvinených z [[kacírstvo|kacírstva]] a upálených. V októbri roku [[1311]] sa zišiel koncil vo francúzskej [[Vienne (Isère)|Vienne]], ktorého sa zúčastnilo okolo 300 biskupov z Anglicka, Francúzska, Škótska, Talianska, Uhorska a ďalších katolíckych krajín, väčšina biskupov sa postavila proti návrhu, aby bol rád odsúdený a zrušený. Keď sa na koncile objavil kráľ Filip IV. s oddielom ozbrojencov a dal najavo, čo očakáva od koncilu, biskupi sa podriadili návrhu [[Klement V.|Klementa V.]] a [[22. marec|22. marca]] [[1312]] bol rád oficiálne zrušený. Súd s predstaviteľmi rádu (veľmajster [[Jacques de Molay]], vizitátor Francúzska [[Hugues de Pairaud]], majster Normandie Geoffroy de Charnay a majster v Akvitánii Geoffroy de Gonneville) sa uskutočnil v marci [[1314]] pred chrámom [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|Notre-Dame]], kde boli verejne odsúdení a [[18. marec|18. marca]] [[1314]] aj upálení (na ostrove [[Ile-des-Javiaux]], na rieke Seine v centre Paríža). Podľa objavených dokumentov o vatikánskom vyšetrovaní templárov, boli templári uznaní za nevinných a pápež sa snažil o ich oslobodenie. Kráľ ale potreboval ich majetky.{{chýba zdroj}} == Legendy o ráde == Podľa legendy veľmajster [[Jacques de Molay]] tesne pred svojou smrťou preklial francúzskeho kráľa, ministra i pápeža a všetkých povolal, aby sa do roka zodpovedali zo svojich činov pred Božím súdom. Všetci traja prekliati zomreli ešte ten istý rok. Od rozbitia rádu kolujú legendy o poklade templárov, ktorý vraj videli ľudia v predvečer útoku na rád odvážať na povozoch z Templu, o flotile 18 lodí v La Rochelle, ktorá zmizla bez stopy, a mnoho iných legiend. Vo väčšine krajín bolo templárom umožnené prestúpiť do iných rádov, v [[Portugalsko|Portugalsku]] sa v roku [[1319]] dokonca len premenovali na Kristov rád. == Motto templárov - Žalm 115 == ''Non nobis, Domine, non nobis, sed Nomini Tuo da gloriam'' (po slovensky: ''Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv''). == Literatúra o templároch == * Barber, Malcolm: ''Proces s templáři'', Argo; 2008 * Barrett, David V.: ''Tajné spolky. Pravda o templářích, zednářích a jiných organizacích'', Metafora; 2010 * Černý Václav (ed.): ''Templáři, křižáci a kacíři ve starých francouzských kronikách'', Academia; 2009 * Fraleová, Barbara: ''Templáři'', Argo; 2009 * Fraleová, Barbara: ''Templáři a Kristův rubáš'', Argo; 2011 * Haag, Michael: ''Templáři. Fakta a mýtus'', Slovart; 2011 * Holečková, Marie - Machart, Karel: ''Templáři v zemích českých králů - Čechy'', Nakladatelství MH; 2009 * Holečková, Marie - Machart, Karel: ''Templáři v zemích českých králů - Morava'', Nakladatelství MH; 2010 * Hopkins, Marylin: ''Řád templářů. Historické souvislosti a mystické vazby'', Svojtka & Co.; 2007 * Charpentier, Louis: ''Mysterium templářů'', Argo/Půdorys; 2006 * Mann, William F.: ''Templářské meridiány'', Volvox Globator; 2009 * Nicholson, Helen: ''Templáři 1120 - 1312'', Computer Press; 2008 * Phillips, Graham: ''Templári a archa zmluvy'', Remedium; 2006 * princ Michael z Albany - Salhab Walid Ami: ''Templáři a tajná moudrost islámu. Neznámé dějiny svobodného zednářství'', [[Grada]]; 2010 * Ried, Piers Paul: ''Templáři'', BB Art; 2001 * Sanello, Frank: ''Templáři. Boží bojovníci, ďáblovi bankéři'', Brána; 2004 * Sean, Martin: ''Templáři. Vzestup, moc, pád a mystéria templářských řytířů'', Grada; 2009 * Sora, Steven: ''Stratený poklad Templárov'', Remedium; 2006 * Sterneck, Mervyn: ''Dějiny templářskeho řádu'', Půdorys; 2004 * Wasserman, James: ''Rytíři templu - Ilustrovaná historie řádu'', Area; 2007 * Wasserman, James: ''Templári a Asasíni - Nebeskí bojovníci'', Remedium; 2007 * Berry, Steve: ''Templářské dědictví'', Domino; 2006 * Newman, Sharan: ''Skutečný příběh Templářu, ''VÍKEND s.r.o.; 2009 * Haag, Michael: ''Templáři: Fakta a mýty,'' Slovart CZ; 2011 * Haag, Michael: ''Zkáza templářů,'' Slovart CZ; 2017 == Pozri aj == * [[Zoznam veľmajstrov Rádu templárov]] * [[Križiacka výprava]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Knights Templar}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rád, templárov}} [[Kategória:Rád templárov| ]] [[Kategória:Duchovné rády]] [[Kategória:Rytierske rády]] igfbg9b5r3s58d6hkimeevy02f0v3hn 0 10288 8199595 8140539 2026-04-17T14:59:58Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199595 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Bernard Bolzano | Rodné meno = | Popis osoby = český matematik, filozof, estetik a kňaz | Portrét = Bernard Bolzano.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[5. október]] [[1781]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Habsburská monarchia]] (dnes [[Česko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1848|12|18|1781|10|5}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Habsburská monarchia]] (dnes [[Česko]]) | Alma mater = [[Karlova univerzita|Karlo–Ferdinandova univerzita]] |}} '''Bernard Bolzano''' (* [[5. október]] [[1781]], [[Praha]]<ref name="matrika">[https://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=7A74B0CCD41F465EA7C66DA637AE16D9&scan=244 Matriční záznam o&nbsp;narození a&nbsp;křtu]</ref> – † [[18. december]] [[1848]], Praha<ref name="matrikaZ">[http://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=8550E8A62B3649669BDCE8ABF8EEFA44&scan=40#scan40 Matriční záznam o úmrtí a pohřbu]</ref>) bol významný nemecky hovoriaci [[Česko|český]] [[matematika|matematik]] a [[filozofia|filozof]]. == Životopis == Otec Bernarda Bolzana bol obchodník s umením pôvodom z [[Nesso]] ([[Como (provincia)|Provincia Como]], [[Taliansko]]) a jeho matka dcéra nemeckého pražského obchodníka. V detstve bol silne ovplyvnený pobožnosťou rodiny. Vedeckou a politickou literatúrou sa zaoberal už v mladosti. Vyštudoval [[Piaristi|piaristické]] [[gymnázium]] v Prahe, ktoré ukončil v roku [[1796]] s výborným prospechom. Následne sa venoval štúdiu [[Matematika|matematiky]] a [[Logika|logiky]] v trojročnej filozofickej prípravke. V školskom roku [[1799]] – [[1800]] súkromne študoval matematiku a [[Filozofia|filozofiu]] a súčasne navštevoval prednášky prvého a druhého ročníka na Filozofickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlo–Ferdinandovej univerzity]] a prednášky matematiky [[František Josef Gerstner|Františka Josef Gerstnera]]. Napriek záujmu o matematiku a filozofiu sa po uplynutí školského roka rozhodol pre štúdium [[teológia|teológie]]. Na jeseň roku [[1804]] sa zaujímal o miesto profesora matematiky na pražskej univerzite, ktoré sa uvoľnilo po odchode Stanislava Vydry do dôchodku. Miesto bolo pridelené staršiemu uchádzačovi [[Ladislav Josef Jandera|Ladislavovi Janderovi]], Bernard Bolzano sa stal [[kňaz]]om a na [[Univerzita|univerzitu]] nastúpil až o rok neskôr v roku [[1805]], keď prijal miesto univerzitného [[učiteľ]]a [[náboženstvo|náboženstva]]. V tom istom roku získal titul [[doktor]]a filozofie. V roku [[1819]] mu bolo znemožnené učiť a rok nato bol z učiteľského úradu z rozhodnutia cisára pre svoje reformátorské názory prepustený. Od roku [[1820]] žil Bernard Bolzano v ústraní a venoval sa, za podpory priateľov, vedeckej práci. Obdobie [[1830]] – [[1841]] strávil v [[Těchobuz]]i na [[Pacov]]sku, kde mimo iného napísal svoju autobiografiu venovanú Anne Hoffmannovej, ktorá sa o neho od roku [[1823]] starala. Ani odchod z univerzity neznamenal koniec jeho stíhania pre názory, ktoré mali odozvu v radoch študentov. Proces, ktorý proti Bolzanovi viedla [[latinská cirkev|cirkevná]] vyšetrovacia komisia, trval do roku [[1828]]. V rokoch [[1841]] – [[1848]] sa Bernard Bolzano ako sekretár podieľal na prácach pre [[Kráľovská česká spoločnosť náuk|Kráľovskú českú spoločnosť náuk]], kde prispieval svojimi prednáškami. V tomto období vznikol celý rad jeho matematických pojednaní. Bernard Bolzano zomrel [[8. december|8. decembra]] [[1848]]. Pochovaný je na [[Olšanské cintoríny|Olšanských cintorínoch]] (oddelenie VII). [[Súbor:Bernard_Bolzano_tombstone.jpg|náhľad|Náhrobok Bernarda Bolzana na Olšanských cintorínoch.]] == Dielo == Jeho matematická prvotina ''Betrachtungen über einige Gegenstände der Elementargeometrie'' z roku [[1804]] sa zaoberala problémom [[Rovnobežka (geometria)|rovnobežiek]]. V ďalších prácach z rokov [[1810]] – [[1817]] ako ''Beyträge zu einer begründeteren Darstellung der Mathematik'', ''Der binomische Lehrsatz und als Folgerund aus ihm der polynomische und die Reihen'', ''Rein analytischer Beweis'' a v prácach z rokov [[1833]] – [[1848]] ''Wissenschaftslehre'', ''Grössenlehre'' sa venoval spresňovaniu základov [[Matematická analýza|matematickej analýzy]]. Väčšina prác ostala v podobe rukopisov, s výnimkou diela ''Paradoxien des Unendlichen'', ktoré vyšlo v roku [[1851]] v [[Lipsko|Lipsku]] a ovplyvnilo tvorcu [[teória množín|teórie množín]] [[Georg Cantor|Georga Cantora]]. Katolícka cirkev zaradila dve jeho publikácie na [[Zoznam zakázaných kníh|Index zakázaných kníh]]. V roku [[1813]] vydal výber zo svojich exhort pod názvom „''Erbauungsreden für Akademiker''";<ref>GABRIEL, Jiří ed. ''Slovník českých filozofů.'' 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 1998. 697 s. ISBN 80-210-1840-2. [viď str. 43–44.]</ref>, ktorý bol zaradený na ''Index'' dekrétom zo dňa 4. marca 1828.<ref>''Index librorum prohibitorum'' / Leonis XIII Summi Pontificis auctoritate recognitus SSmi. D. N. Pii pp. XI iussu editus. Romae : Typis polyglottis Vaticanis, 1924. 292 s. [viď str. 33.]</ref> V roku [[1834]] vyšiel anonymne súbor Bolzanovych prednášok „''Lehrbuch der Religionswissenschaft, ein Abdruck der Vorlesungshefte eines ehemaligen Religionslehrers an einer katholischen Universität I–IV"'';<ref>GABRIEL, Jiří ed. ''Slovník českých filozofů.'' 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 1998. 697 s. ISBN 80-210-1840-2. [viď str. 43.]</ref>. Aj tento spis cirkev zaradila na Index zakázaných kní, a to dekrétom zo dňa 23. septembra [[1839]].<ref>''Index librorum prohibitorum'' / Leonis XIII Summi Pontificis auctoritate recognitus SSmi. D. N. Pii pp. XI iussu editus. Romae : Typis polyglottis Vaticanis, 1924. 292 s. [Viz str. 152.]</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|q|commons}} == Externé odkazy == * [http://www.ontology.co/bolzanob.htm Bernard Bolzano's Theory of Science] {{eng icon}} * [http://www.sweb.cz/info_historik/2001-04/2001-04-08.htm Študentský časopis Historik - B. Bolzano] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20041218022310/http://www.sweb.cz/info_historik/2001-04/2001-04-08.htm |date=2004-12-18 }} == Zdroj == * Pavel Šišma: [http://www.math.muni.cz/math/biografie/bernard_bolzano.html Bernard Bolzano] {{autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bolzano, Bernard}} [[Kategória:Českí matematici]] [[Kategória:Českí filozofi]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] krya3h45fgc4cxuzi4zujdo5ehoslrc 4 10801 8199927 8172119 2026-04-17T22:55:24Z Scholastikos 174170 8199927 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:ŽoPS]]|WP:ŽOPS}} <div style="margin:0.5em; padding:0.5em; border:1px solid DarkGray; background: lightyellow; text-align: center;"> '''Žiadosti o práva správcu'''<br/>Na tejto stránke sa podávajú žiadosti o práva správcu alebo žiadosti o potvrdenie vo funkcii správcu podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|pravidla o správcoch]], ktoré nadobudlo platnosť 30. júla 2008. </div> {{Návod/{{PAGENAME}}}} * O správcoch pojednáva článok [[Wikipédia:Správcovia]] * Ukončené hlasovania sú v [[/Archív|archíve]]: [[/Archív#2005|2005]] • [[/Archív#2006|2006]] • [[/Archív#2007|2007]] • [[/Archív#2008|2008]] • [[/Archív#2009|2009]] • [[/Archív#2010|2010]] • [[/Archív#2011|2011]] • [[/Archív#2012|2012]] • [[/Archív#2013|2013]] • [[/Archív#2014|2014]] • [[/Archív#2015|2015]] • [[/Archív#2016|2016]] • [[/Archív#2018|2018]] • [[/Archív#2020|2020]] • [[/Archív#2021|2021]] • [[/Archív#2022|2022]] • [[/Archív#2023|2023]] * [[Špeciálne:Listadmins|Aktuálny zoznam správcov]] * [[Špeciálne:Log/rights|Záznamy o menovaní]] od marca 2005 (odvolania sa nezobrazujú) == Aktuálne žiadosti == __TOC__ <!-- podľa návodu v záhlaví stránky --> <!-- Formát odkazu:--> {{/Scholastikos}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Wikipédia:Hlasovania]] [[Kategória:Wikipédia:Správca]] [[Kategória:Wikipédia:Byrokrat]] [[Kategória:Wikipédia:Žiadosti| ]] fwdup9pljfib23whco9l0t6zg2hc8uj 0 12120 8199942 8170293 2026-04-18T05:37:26Z Luppus 39967 8199942 wikitext text/x-wiki '''Kleopatra''' ({{vjz|grc|''Κλεοπάτρα''}} – ''Kleopatra'', doslova „sláva jej otca“; {{lat|''Cleopatra''}}) môže byť: == Egyptské kráľovné a regentky == * egyptská kráľovná v rokoch 193 – 176 pred Kr., manželka Ptolemaia V., pozri [[Kleopatra I.]] * egyptská kráľovná v rokoch 175 – 116 pred Kr., manželka Ptolemaia VI. a VIII., pozri [[Kleopatra II.]] * egyptská kráľovná v rokoch 142 – 101 pred Kr., manželka Ptolemaia VIII., pozri [[Kleopatra III.]] * egyptská kráľovná v rokoch 116 – 112 pred Kr., manželka Ptolemaia IX., pozri [[Kleopatra IV.]] * egyptská kráľovná v rokoch 101 – 80 pred Kr., dcéra Ptolemaia IX., pozri [[Bereniké III.]] (tiež Kleopatra Bereniké) * manželka Ptolemaia IX., potom Antiocha VIII., Antiocha IX. a Antiocha X. pozri [[Kleopatra V.]] * egyptská kráľovná v roku 58 pred Kr., dcéra Ptolemaia XII., pozri [[Kleopatra VI.]] * najznámejšia egyptská kráľovná v rokoch 51 – 30 pred Kr., pozri [[Kleopatra VII.]] * dcéra Kleopatry VII. a Marka Antonia, kráľovná Mauretánie, pozri [[Kleopatra Seléné]] * dcéra Ptolemaia VI., sýrska kráľovná, pozri [[Kleopatra Thea]] == Iné historické postavy == * macedónska kráľovná, manželka kráľa Perdikka II., pozri [[Kleopatra (manželka Perdikka II.)]] * macedónska princezná, dcéra Filipa II. a sestra Alexandra Veľkého, pozri [[Kleopatra (Macedónia)]] * macedónska šľachtičná, manželka kráľa Filipa II., pozri [[Eurydika (manželka Filipa II.)]] (rodným menom Kleopatra) * kráľovná Palmýry, pozri [[Zénobia]] (svoj pôvod odvodzovala od Kleopatry VII.) * židovská šľachtičná, manželka Herodesa Veľkého, pozri [[Kleopatra z Jeruzalema]] * grécka alchymistka pôsobiaca v Egypte, pozri [[Kleopatra (alchymistka)]] == Grécka mytológia == * dcéra boha severného vetra Borea a Oreithyie, pozri [[Kleopatra (dcéra Borea)]] * dcéra messénskeho kráľa Ida, pozri [[Kleopatra (Messénia)]] * dcéra dardanského kráľa Troa, pozri [[Kleopatra (Trója)]] * dcéra líbyjského kráľa Danaa, pozri [[Kleopatra (dcéra Danaa)]] == Iné významy == * názov viacerých filmov o Kleopatre VII., pozri [[Kleopatra (film)]] * planétka v hlavnom pásme, pozri [[216 Kleopatra]] * program na správu certifikátov a šifrovanie, pozri [[Kleopatra (softvér)]] {{Rozlišovacia stránka}} svz0sfbuwabvjt4g0qoe2mbjgranq6z 0 13560 8200037 5887080 2026-04-18T11:21:43Z ~2026-20335-96 290941 8200037 wikitext text/x-wiki {{Rok2|-69}} == Narodenia == * [[Kleopatra VII.]] (* 70/69 pred Kr. – † 10. alebo 12. august 30 pred Kr.), posledná ptolemaiovská vládkyňa (faraón) Egypta. == Úmrtia == * [[Kleopatra V.]] (Kleopatra Seléné I.; * cca 135 pred Kr. – † 69 pred Kr.), vplyvná panovníčka z dynastie Ptolemaiovcov, kráľovná Egypta a Sýrie. [[Kategória:69 pred Kr.| ]] [[Kategória:Roky| -9931]] 051ryjcpyr2elvvl2zcqtsqhex6yrko 0 15985 8199812 7614368 2026-04-17T17:13:50Z Bakjb 236375 wl 8199812 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam všetkých typov hlavných historických panovníkov [[Rakúsko|Rakúska]], teda [[markgróf]]ov, [[vojvoda|vojvodov]], [[arcivojvoda|arcivojvodov]] a [[cisár]]ov. == Markgrófi == Roku [[788]] boli dovtedajšie [[Korutánske kniežatstvo]] a [[grófstvo Traungau]] premenené na [[Korutánska marka|Korutánsku marku]] a [[Avarská marka|Avarskú marku]] (v rámci [[Bavorska]]): * [[Gerold I.]] (788 – 799) – bavorský prefekt a [[markgróf]] Avarskej marky a Korutánskej marky Roku [[799]] bola oddelená správa Bavorska od správy Avarskej marky a Korutánskej marky: * '''BAVORSKO''': pozri [[Zoznam vládcov Bavorska]] * '''AVARSKÁ MARKA A KORUTÁNSKA MARKA:''' ** [[Goteram]] (799 – 802) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej marky a Korutánskej marky) ** [[Werinhar]] (Warnarius) (802 – po 806) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky) ** [[Alberik]] (po 806 – pred 818) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky) ** [[Gotofrid]] (pred 818 – po 823/pred 826) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky) ** [[Gerold II.]] (po 823/pred 826 – 828) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky) ** [[Ratbod]] (828 – 854) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky) [poznámky: asi od roku 836 sa Avarská marka nazývala rôzne opisne, časom sa ustálil názov ''marchia orientalis'', čiže Východná marka; okolo roku 840 bolo od Korutánskej marky oddelené [[Pribina|Pribinovo]] [[Panónske kniežatstvo]] ] ** [[Karloman]] (856{{--}}863)– markgróf Východnej a Korutánskej marky [poznámka: aj bavorský správca (865{{--}}876) a bavorský kráľ (876{{--}}880)] Roku [[863]] bola oddelená správa Východnej marky (budúceho vlastného Rakúska) od Korutánskej marky: * '''KORUTÁNSKA MARKA:''' ** [[Gundakar]] (863{{--}}865) – markgróf Korutánska ** [[Karloman]] (865{{--}}876) – bavorský správca (vrátane Korutánska) ** [[Arnulf Korutánsky]] (876 – 887) – [[vojvoda]] Korutánska a Panónie [„od [[Koceľ]]ovej smrti“ ([[876]]) „spravoval Panóniu“ (teda [[Blatenské kniežatstvo]]); roku 884 stratil celú Panóniu v prospech [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]; 877{{--}}899 bol východofranský kráľ, 896{{--}}899 bol cisár] ** [[Luitpold]] (893{{--}}907) – markgróf Korutánska [tiež markgróf Českej marky a bavorský vojvoda] ** 907{{--}}976: vláda bavorských vojvodov (pozri [[Zoznam vládcov Bavorska]]), doložení sú však títo oddelení (čiastkoví?) vojvodovia Korutánska: *** (?)[[Burchard I. Švábsky]] (?{{--}}926)– (čiastkový?) vojvoda Korutánska *** [[Berchtold]] (926{{--}}947) – (čiastkový?) vojvoda Korutánska [937{{--}}947 bavorský vojvoda] ** [[Henrich III. Mladší|Henrich I. Mladší]] (976{{--}}978) – vojvoda Korutánska [poznámka: rok 976, kedy bolo Korutánsko oddelené od Bavorska, je začiatok korutánskeho vojvodstva v pravom zmysle slova; Korutánske vojvodstvo je nastaršie vojvodstvo na území Rakúska] ** ďalej pozri [[Zoznam vojvodov Korutánska]] [roku 1335 pripadlo Korutánsko ako léno rakúskym Habsburgovcom, čím stratilo samostatnosť] * '''VÝCHODNÁ MARKA/RAKÚSKO:''' ** [[Werinhar]] (Warnarius) ([[863]] – [[865]]) – markgróf Východnej marky ** [[Viliam II.]] a [[Engelšalk]] ([[865]] – [[871]]) – markgrófi Východnej marky ** [[Aribo]] ([[871]]{{--}}[[907]]/po [[909]]) – markgróf Východnej marky [893 prechodne [[Engelšalk II.]] ] ** [[907]]/po[[909]]{{--}}[[955]] – zánik Východnej marky, súčasť [[Uhri|maďarského]] územia ** [[955]]{{--}}cca (?) [[960]] – súčasť rímsko-nemeckej ríše (okrem najvýchodnejších častí, ktoré asi do 11. stor. zostali maďarské) ** [[Burchard (Rakúsko)|Burchard (Burkhard)]] (cca (?)[[960]]{{--}}(?)[[976]]) – markgróf územia na Východe '''Babenbergovci:''' ** [[Leopold I. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold I. (alebo Luitpold)]] ([[976]]{{--}}[[994]]) – markgróf územia na Východe/Rakúska [rok 976 sa považuje za začiatok dejín Rakúska v pravom zmysle slova] ** [[Henrich I. (Rakúsko, Babenberg)|Henrich I.]] ([[994]]{{--}}[[1018]]) [roku 996 je prvýkrát doložené označenie „Ostarrichi“, čiže '''Rakúsko''', pre – vtedy len časť- marky] ** [[Adalbert (Rakúsko, Babenberg)|Adalbert]] ([[1018]]{{--}}[[1055]]) ** [[Ernest (Rakúsko, Babenberg)|Ern(e)st]] ([[1055]]{{--}}[[1075]]) ** [[Leopold II. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold II. (III.)]] ([[1075]]{{--}}[[1095]]) ** [[Leopold III. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold III. (IV.) Svätý]] ([[1095]]{{--}}[[1136]]) ** [[Leopold IV. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold IV. (V.)]] ([[1136]]{{--}}[[1141]]) [bavorský vojvoda od 1139] == Vojvodovia (1156 – 1453/1457), arcivojvodovia (1453/1457 – 1918) Rakúska == ''Titul rakúsky [[arcivojvoda]]:'' * ''si ako prvý nárokoval vojvoda [[Rudolf IV. Koktavý]] v roku 1359 (tzv. [[privilegium maius]])'' * ''prvýkrát použil [[Ernst Železný]] (zomrel 1424)'' * ''na úrovni rímsko-nemeckej ríše prvý raz uznal cisár [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]] roku 1453 pre príslušníkov svojej línie (pozri dole) a pre Siegmunda zo staršej tirolskej línie, nie však pre Ladislava Pohrobka (sám bol potom arcivojvoda rakúsky ako Fridrich V. od roku 1457); odvtedy ho rakúski Habsburgovci používali stále (až dodnes)'' '''Babenbergovci (pokrač.):''' * [[Henrich II. (Rakúsko, Babenberg)|Henrich II. Jasomirgott]] ([[1141]]{{--}}[[1177]]) [do 1156 ešte len rakúsky markgróf; 1143{{--}}1156 bavorský vojvoda] * [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopold V. (VI.)]] ([[1177]]{{--}}[[1194]]) * [[Fridrich I. (Rakúsko, Babenberg)|Fridrich I. Katolícky]] ([[1195]]{{--}}[[1198]]) * [[Leopold VI. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold VI. (VII.) Slávny]] ([[1198]]{{--}}[[1230]]) * [[Fridrich II. (Rakúsko, Babenberg)|Fridrich II. Bojovný]] ([[1230]]{{--}}[[1246]]) '''Přemyslovci:''' * [[Vladislav (Morava)|Vladislav]] ([[1246]] – [[1248]]) [aj moravský markgróf] '''Bádenská dynastia''': * [[Hermann VI. Bádenský]] ([[1248]]{{--}}[[1250]]) * [[Fridrich I. Bádenský]] ([[1250]]{{--}}[[1251]]) '''Přemyslovci''': * [[Přemysl Otakar II.]] ([[1251]]{{--}}[[1278]]) [od 1253 český kráľ] '''Habsburgovci''' (až do roku 1918):<br /> ''[[Habsburgovci]] mali vo zvyku číslovať si členov rodiny, aj keď sa nestali priamo rakúskymi vojvodami či arcivojvodami, preto sa dolu môže na prvý pohľad zdať, že niektoré čísla boli „preskočené“. Toto ale neplatí pre číslovanie rakúskych cisárov po roku 1804, ktorí sa číslovali „od nuly“. '' * [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolf I.]] ([[1278]]{{--}}[[1282]]) [1273{{--}}1292 nemecký kráľ] * [[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrecht I.]] ([[1282]]{{--}}[[1308]])[od 1298 nemecký kráľ], spolu s: ** [[Rudolf II. (Rakúsko)|Rudolf II.]] ([[1282]]{{--}}[[1290]]) ** [[Rudolf I. (Čechy)|Rudolf III.]] ([[1298]]{{--}}[[1306]]/[[1307]]) [1306{{--}}1307 český kráľ] * [[Fridrich I. Pekný]] ([[1306]]/[[1308]]{{--}}[[1330]]) [1314{{--}}1325 nemecký protikráľ, od 1325 spoluvládca ako Fridrich (kvázi{{--}}III.)] spolu s: ** [[Leopold I. (Rakúsko, Habsburg)|Leopold I.]] ([[1308]]{{--}}[[1326]]) * [[Albrecht II. (Rakúsko)|Albrecht II. Biely/Chromý]] ([[1330]]{{--}}[[1358]]) spolu s: ** [[Otto (Rakúsko)|Otto]] ([[1330]]{{--}}[[1339]]) * [[Rudolf IV. (Rakúsko)|Rudolf IV. Koktavý]] ([[1358]]{{--}}[[1365]]) * [[Albrecht III. (Rakúsko)|Albrecht III. S vrkočom]] ([[1365]]{{--}}[[1395]]): ** do roku [[1379]] spolu s [[Leopold III. (Rakúsko, Habsburg)|Leopoldom III.]] ([[1365]]{{--}}[[1386]]) [spočiatku správca Tirolska] ** od roku 1379 si rozdelili krajinu, pozri dole Roku [[1379]] ([[neubergská zmluva]]) bola krajina rozdelená medzi dve habsburské línie:<br /> ''a) Albrechtovská línia'' ([[Vlastné Rakúsko]]): * [[Albrecht III. (Rakúsko)|Albrecht III. S vrkočom]] ([[1365]]{{--}}[[1395]]) – pokračovanie zhora * [[Albrecht IV. (Rakúsko)|Albrecht IV.]] ([[1395]]{{--}}[[1404]]) * [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht V.]] ([[1404]]{{--}}[[1439]]) [od 1437 uhorský kráľ, od 1438 český kráľ, od 1438 rímsko-nemecký kráľ ako Albrecht II.] * bezvládie ([[1439]]{{--}}[[1440]]) * [[Ladislav Pohrobok]] ([[1440]]{{--}}[[1457]]) [aj uhorský a český kráľ] ''b) Leopoldovská línia'' (najmä [[Štajersko]] (vrátane Viedenského Nového Mesta), [[Korutánsko]], [[Kransko]], [[Tirolsko]] a [[Predné Rakúsko]]): * [[Leopold III. (Rakúsko, Habsburg)|Leopold III.]] ([[1365]]{{--}}[[1386]]) – pokračovanie zhora * [[Viliam (Rakúsko)|Viliam]] [[1386]]{{--}}[[1406]] * [[Leopold IV. (Rakúsko, Habsburg)|Leopold IV.]] [[1386]]{{--}}[[1411]] * Roku 1402 sa leopoldovská línia rozdelila: ** ''[[Vnútorné Rakúsko|Vnútornorakúska línia]] (Štajersko, Korutánsko a Kransko):'' *** [[Ernest Železný]], [[1402]]{{--}}[[1424]] *** [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich V.]] ([[1424]]{{--}}[[1493]]) [od 1440 rímsko-nemecký kráľ ako Fridrich IV.; od 1452 rímsko-nemecký cisár ako Fridrich III.] spolu s: **** [[Albrecht VI. (Rakúsko)|Albrecht VI.]] ([[1446]]{{--}}[[1463]]) [protivládca, od 1446 regent Predného Rakúska, 1458 – 1463 vládca dnešného Horného Rakúska, 1462{{--}}1463 vládca celého Rakúska] ** ''Staršia tirolská línia:'' *** [[Fridrich IV. (Rakúsko)|Fridrich IV.]] ([[1402]]{{--}}[[1439]]) *** [[Siegmund (Rakúsko)|Siegmund]] ([[1439]]{{--}}[[1490]]) Keď Fridrich V. po smrti Ladislava Pohrobka (1457) prevzal aj jeho územia, a keď Tirolčania prinútili Siegmunda odovzdať svoje územia Fridrichovi V. (1490), bolo Rakúsko znova zjednotené: * [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich V.]] ([[1424]]{{--}}[[1493]]) [pokračovanie zhora; od 1440 rímsko-nemecký kráľ ako Fridrich IV.; od 1452 rímsko-nemecký cisár ako Fridrich III.] spolu s: ** [[Albrecht VI. (Rakúsko)|Albrecht VI.]] ([[1446]]{{--}}[[1463]]) [protivládca, od 1446 regent Predného Rakúska, 1458 – 1463 vládca dnešného Horného Rakúska, 1462{{--}}1463 vládca celého Rakúska] ** [[Matej Korvín]]: v rokoch 1477/1485{{--}}1490 patrilo dnešné [[Dolné Rakúsko]] k [[Uhorsko|Uhorsku]] (aj niekoľko mesiacov po Korvínovej smrti v apríli 1490); Matej Korvín dokonca z [[Viedeň|Viedne]] roku 1485 urobil svoje sídlo * [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximilián I.]] ([[1493]]{{--}}[[1519]]) [nemecký kráľ od 1486, rímsko-nemecký cisár od 1508] * [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol I.]] ([[1519]]{{--}}[[1521]]) [1519{{--}}1556 rímsko-nemecký cisár ako Karol V., 1516{{--}}1556 španielsky kráľ] * [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] ([[1521]]{{--}}[[1564]]) [od 1526 uhorský a český kráľ, od 1562 nemecký kráľ, od 1558 rímsko-nemecký cisár] * [[Maximilián II. Habsburský|Maximilián II.]] ([[1564]]{{--}}[[1576]]) [zároveň uhorský a český kráľ, od 1562 nemecký kráľ, od 1564 rímsko-nemecký cisár] ** [[Karol II. (Rakúsko)|Karol II.]]: „arcivojvoda“ Vnútorného Rakúska (Štajersko, Korutánsko, Kraňsko) (1564{{--}}[[1590]]) ** [[Ferdinand II. (Rakúsko)|Ferdinand II.]]: „vládca“ [[Tirolsko|Tirolska]] (1564{{--}}[[1595]]) [roku 1595 bolo Tirolsko znova (dočasne) pričlenené k samotnému Rakúsku, teda Rudolfovi II.] * [[Rudolf II. Habsburský|Rudolf V.]] ([[1576]]{{--}}[[1608]]) [od 1575 nemecký kráľ, od 1576 rímsko-nemecký cisár ako Rudolf II.; do 1608 uhorský kráľ, do 1611 český kráľ] ** [[Ernst (Vnútorné Rakúsko)|Ernst]]: miestodržiteľ Vnútorného Rakúska (1590{{--}}1593) ** [[Maximilián III. (Rakúsko)|Maximilián III.]]: miestodržiteľ Vnútorného Rakúska (1593{{--}}1595) ** [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]]: „arcivojvoda“ Vnútorného Rakúska (1595{{--}}1619) [pozri o ňom aj dole] * [[Matej Habsburský|Matej]] ([[1608]]{{--}}[[1619]]) [od 1608 uhorský kráľ, od 1611 český kráľ, od 1612 rímsky cisár] ** [[Maximilián III. (Rakúsko)|Maximilián III.]]: miestodržiteľ Tirolska ([[1612]]{{--}}[[1618]]) * [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] ([[1619]]{{--}}[[1637]]) [predtým arcivojvoda Vnútorného Rakúska, od 1619 aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Ferdinand II.)] ** [[Leopold V. (Tirolsko)|Leopold V.]]: miestodržiteľ Tirolska a Predného Rakúska ([[1619]]{{--}}[[1632]]) [od 1623 „krajinské knieža“ Tirolska] – ním sa začína tzv. mladšia tirolská línia, ktorá skončila roku 1665 smrťou Žigmunda (pozri dole) * [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand IV.]] ([[1637]]{{--}}[[1657]]) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Ferdinand III.)] ** [[Ferdinand Karol (Rakúsko)|Ferdinand Karol]]: „krajinské knieža“ Tirolska ([[1632]]{{--}}[[1662]]) [v rokoch 1632 – 1646 zaňho pre maloletosť vládla jeho matka, „krajinská kňažná“ [[Claudia de Medici]] ] * [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold VI.]] ([[1657]]{{--}}[[1705]]) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Leopold I.)] ** [[Žigmund František (Rakúsko)|Žigmund]]: „krajinské knieža“ Tirolska ([[1662]]{{--}}[[1665]]) – jeho smrťou Tirolsko zas priama súčasť Rakúska * [[Jozef I. (Svätá rímska ríša)|Josef I.]] ([[1705]]{{--}}[[1711]]) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár] * [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karol III.]] ([[1711]]{{--}}[[1740]]) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Karol VI.)] * [[Mária Terézia]] ([[1740]]{{--}}[[1780]]) [aj uhorská a česká kráľovná] * [[Jozef II. Habsburský|Jozef II.]] ([[1780]]{{--}}[[1790]]) [aj uhorský a český kráľ, od 1764 nemecký kráľ, od 1765 rímsko-nemecký cisár] * [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold VII.]] ([[1790]]{{--}}[[1792]]) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Leopold II.) ] * [[František II. (Svätá rímska ríša)|František I.]] ([[1792]]{{--}}[[1835]]) [aj uhorský a český kráľ, od 1804 prvý rakúsky cisár, do 1806 posledný rímsko-nemecký cisár (to posledné ako František II.)] * aj nasledujúci rakúski cisári boli zároveň arcivojvodovia == Rakúski cisári == ''V roku 1804 bolo zavedené [[rakúske cisárstvo]]. Roku 1806 bola naopak zrušená [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]]''. * [[František II. (Svätá rímska ríša)|František I.]] ([[1804]]{{--}}[[1835]]) [opakovanie zhora; aj uhorský a český kráľ, do 1806 posledný rímsko-nemecký cisár (to posledné ako František II.)] * [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand I.]] ([[1835]]{{--}}[[1848]]) [I. ako cisár, nie ako Habsburgovec; aj uhorský a český kráľ ako Ferdinand V. ] * [[František Jozef I.]] ([[1848]]{{--}}[[1916]]) * [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] ([[1916]]{{--}}[[1918]]) [I. ako cisár, nie ako Habsburgovec; aj uhorský a český kráľ] == Pozri aj == * [[Dejiny Rakúska]] == Externé odkazy == * [http://fmg.ac/Projects/MedLands/AUSTRIA.htm] * [http://www.bundeskanzler.at/ Oficiálna stránka rakúskeho spolkového kancelára] [[Kategória:Zoznamy vládcov|Rakúsko]] [[Kategória:Vládcovia Rakúska| ]] [[Kategória:Rakúske zoznamy|Panovníci]] 0pgkwpr2mqj3jeli5i0lp7pjpxy7cjm 0 16124 8199767 7694265 2026-04-17T15:50:47Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199767 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Bulat Okudžava |Popis osoby = ruský básnik, spevák, skladateľ, prozaik a&nbsp;scenárista |Portrét = Bundesarchiv Bild 183-R1202-0019, Berlin, Palast der Republik, Bulat Okudshawa cropped.jpg |Popis portrétu = Bulat Okudžava v roku 1976 |Dátum narodenia = [[9. máj]] [[1924]] |Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Rusko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1997|6|12|1924|5|9}} |Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |}} '''Bulat Šalvovič Okudžava''', ({{V jazyku|rus|Булат Шалвович Окуджава}}; * [[9. máj]] [[1924]], [[Moskva]], [[Rusko]] – † [[12. jún]] [[1997]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol [[Rusko|ruský]] [[spisovateľ]], prozaik, skladateľ a scenárista. Je autorom asi dvesto piesní skomponovaných na vlastné verše. Okudžava začiatkom [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] vytvoril nový žáner [[autorská pieseň|autorskej piesne]], v čom mal mnoho nasledovníkov, a priniesol nové ponímanie textu piesne. == Život == Narodil sa [[9. máj]]a [[1924]] v [[Moskva|Moskve]] v komunistickej rodine prisťahovalcov z [[Tbilisi]]. Otec bol [[Gruzínci|Gruzínec]] a matka [[Arméni|Arménka]]. Bývali na ulici [[Arbat]], kde je teraz umiestnená Okudžavova socha. Onedlho po Bulatovom narodení išiel otec pracovať na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], kde zastával funkciu komisára [[Gruzínska divízia|Gruzínskej divízie]]. Mama ostala v Moskve, pracovala v straníckom aparáte. Otec sa medzitým stal tajomníkom Tbiliského mestského výboru [[komunistická strana|komunistickej strany]], avšak dostal sa do konfliktu s [[Lavrentij Pavlovič Berija|Lavrentijom Berijom]], preto sa obrátil na najvyššieho predstaviteľa gruzínskej komunistickej strany [[Sergo Orgonikidze|Sergo Ordžonikidzeho]] s prosbou, aby ho preradili na stranícku prácu v [[Rusko|Rusku]]. Dostal umiestenku na [[Uralský federálny okruh|Ural]] ako stranícky pracovník v závode na výrobu vagónov a rodina ho nasledovala. Po zatknutí rodičov v roku [[1937]] (otca nespravodlivo obvinili a zastrelili, matku poslali do [[karagandský tábor|karagandského tábora]] – [[Gulag (1930 – 1960)|gulagu]], odkiaľ sa vrátila až roku [[1955]]) sa Bulat spolu s bratom vrátil do Moskvy, kde býval u babičky. V roku [[1940]] sa presťahoval k príbuzným do Tbilisi a po štúdiách začal pracovať v [[Sústruženie|sústružníckej]] dielni. O dva roky neskôr odišiel ako dobrovoľník na front. Po dvojmesačnom výcviku ho presunuli na [[severokaukazský front]] ako mínometníka a delostreleckého telegrafistu. K tomuto obdobiu sa viaže aj jeho prvá pieseň z roku [[1943]] – ''Ťažko sa nám zaspávalo v chladných vagónoch'' (Нам в холодных теплушках не спалось), ktorej slová sa však nezachovali. Nasledujúca pieseň je z roku [[1946]] – ''Stará študentská pieseň'' (Старинная студенческая песня). Po vojne Okudžava študoval na [[Tbiliská štátna univerzita|Tbiliskej štátnej univerzite]] a po jej skončení v roku [[1950]] začal pracovať ako učiteľ [[ruský jazyk|ruského jazyka]] a [[literatúra|literatúry]] v dedinskej škole v dedine [[Šamordino]]. V roku [[1956]] začal v Moskve vystupovať ako autor veršíkov, ktoré zhudobnil pre gitaru a veľmi rýchlo si tak získal popularitu. Dostal miesto redaktora vo vydavateľstve [[Mladá garda (vydavateľstvo)|Mladá garda]] (Молодая гвардия), neskôr sa stal vedúcim sekcie poézie v známom časopise [[Literárne noviny (sovietsky časopis)|Literárne noviny]] a angažoval sa aj v práci literárneho spolku [[Magistrály]]. Od roku [[1961]] sa zaoberal výhradne len tvorivou činnosťou. V roku [[1962]] sa stal členom [[Spolok spisovateľov Sovietskeho zväzu|Spolku spisovateľov Sovietskeho zväzu]]. Umrel v [[Paríž]]i [[12. jún]]a [[1997]]. Pochovaný je na moskovskom [[Vagankovský cintorín|Vagankovskom cintoríne]]. Bulat Okudžava bol dvakrát ženatý. Prvá žena Galina Vasilijevna Smoľaninova mu porodila syna Igora. S druhou manželkou Oľgou Vladimirovnou Arcimovičovou mal syna Antona. == Tvorba == Bulat Okudžava je autorom mnohých piesní k filmom (napr. ''Slamený klobúk'' – Соломенная шляпка). V roku [[1970]] bol v kinách uvedený film ''Bieloruská stanica'' (Белорусский вокзал), v ktorom si našla miesto aj pieseň na slová ''Tu vtáky nespievajú'' (Здесь птицы не поют). Okrem filmových piesní vytvoril aj mnoho vlastných. V Sovietskom zväze jeho piesne vychádzali na LP platniach od polovice [[70. roky 20. storočia|70. rokov]]. V zahraničí vyšla prvá platňa s piesňami Bulata Okudžavu v roku [[1986]] v Paríži. Jeho piesne sa šírili prostredníctvom magnetofónových kaziet medzi ruskou inteligenciou aj za hranicami ZSSR. Piesne typu ''Chyťme sa za ruky, priatelia'' (Возьмемся за руки, друзья) alebo ''Pokiaľ sa Zem ešte krúti'' (Пока Земля ещё вертится) sa stali hymnami mnohých zjazdov [[Klub tvorivých piesní|Klubu tvorivých piesní]]. Tento klub bol neformálnym hnutím, v ktorom sa združovali milovníci [[autorská pieseň|autorskej piesne]]. Okrem piesní, ktoré skladal na vlastné texty, Okudžava bol činný aj v oblasti prekladu a v próze. Do ruštiny preložil a zhudobnil niekoľko básní poľskej poetky [[Agnieszka Osiecka|Agnieszky Osieckej]]. V roku [[1961]] debutoval ako prozaik autobiografickou poviedkou ''Ahoj, školák'' (Будь здоров, школяр), ktorá samostatne vyšla v roku [[1987]]. Nasledovali príbehy ''Chudák Avrosimov'' (Бедный Авросимов; [[1969]]), ktorého dej rozpráva o tragických stránkach hnutia [[dekabristi|dekabristov]], a ''Dobrodružstvá Šipova, alebo starodávny vaudeville'' (Похождения Шипова, или Старинный водевиль; [[1971]]). Z románovej tvorby stojí za povšimnutie dvojdielny román ''Putovanie diletantov'' (Путешествие дилетантов; prvá časť z roku [[1976]], druhá časť z roku [[1978]]), spracovaný podľa historického materiálu z [[19. storočie|19. stor.]] a ''Stretnutie s Bonapartom'' (Свидание с Бонапартом; [[1983]]). Vydal mnoho zbierok básní, medzi inými aj Lyrika ([[1956]]), Ostrovy ([[1959]]), Cestou k Tinatin ([[1964]]), Veselý bubeník ([[1964]]), Veľkodušný marec ([[1967]]), Arbat, môj Arbat ([[1976]]) a Básne ([[1984]]). Na margo okupácie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] povedal, že v krajine nebude hrať dovtedy, kým okupačné vojská neodídu preč. Svoj sľub splnil – v [[Praha|Prahe]] koncertoval až v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]]. == Iné projekty == {{Projekt|q=Bulat Šalvovič Okudžava|commonscat=Bulat Okudzhava}} == Zdroje == * БУЛАТ ОКУДЖАВА – ПЕСНИ, Мелодия, 1979, Станислав Рассадин, STEREO, C 60-13331-32 * Tokár Milan: Orchester dobrej nádeje, Tatran, Bratislava, 1987, Stanislav Rassadin * Okudžava Bulat: Môj Arbat, Smena, Bratislava, 1987 * Okudžava Bulat: Půlnoční trolejbus, KPD, Praha, 1981 * http://lib.ru/PROZA/OKUDZHAWA * http://lib.rus.ec/b/147790 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100718015651/http://lib.rus.ec/b/147790 |date=2010-07-18 }} * http://www.bokudjava.ru/ * http://www.bards.ru/Okoudjava/index.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101028131834/http://bards.ru/Okoudjava/index.htm |date=2010-10-28 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Okudžava, Bulat Šalvovič}} [[Kategória:Ruskí spisovatelia]] [[Kategória:Ruskí básnici]] [[Kategória:Ruskí speváci]] [[Kategória:Ruskí šansoniéri]] [[Kategória:Ruské osobnosti gruzínskeho pôvodu]] [[Kategória:Ruské osobnosti arménskeho pôvodu]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] b960fnt4h75jyh99yhpeptlzxndshbi 0 22017 8199596 8180258 2026-04-17T15:00:10Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199596 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Ladislav Smoljak | fotka = LadislavSmoljak.jpg | veľkosť fotky = 200px | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[9. december]] [[1931]] | miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2010|6|6|1931|12|9}} | miesto úmrtia = [[Kladno]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = [[divadlo|divadelný]] [[režisér]], [[scenárista]], [[herec]] | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Ladislav Smoljak''' (* [[9. december]] [[1931]], [[Praha]] – † [[6. jún]] [[2010]], [[Kladno]]<ref>[http://kultura.sme.sk/c/5409285/zomrel-reziser-scenarista-a-herec-ladislav-smoljak.html Zomrel režisér, scenárista a herec Ladislav Smoljak]</ref><ref>[http://kultura.idnes.cz/po-dlouhe-nemoci-zemrel-reziser-scenarista-a-herec-ladislav-smoljak-11d-/divadlo.asp?c=A100606_080324_filmvideo_ipl Po dlouhé nemoci zemřel režisér, scenárista a herec Ladislav Smoljak]</ref>) bol [[Filmové dielo|filmový]] aj [[Divadlo (umenie)|divadelný]] [[režisér]], [[scenárista]] a [[herec]]. Úzko spolupracoval so [[Zdeněk Svěrák|Zdeňkom Svěrákom]], s ktorým písal hry pre [[Žižkovské divadlo Járy Cimrmana|Divadlo Járy Cimrmana]] o českom fiktívnom géniovi [[Jára Cimrman|Járovi Cimrmanovi]]. Pod jeho menom napísali niekoľko divadelných hier a celovečerný „biografický“ film. == Filmografia == === Námet a scenár === * 1974 ''[[Jáchyme, hoď ho do stroje]]'' (so [[Zdeněk Svěrák|Zdeňkom Svěrákom]] a [[Oldřich Lipský|Oldřichom Lipským]]) * 1976 ''[[Marečku, podejte mi pero!]]'' (so Zdeňkom Svěrákom) * 1976 ''[[Na samotě u lesa]]'' (so Zdeňkom Svěrákom) * 1978 ''[[Kulový blesk (film)|Kulový blesk]]'' (so Zdeňkom Svěrákom a [[Zdeněk Podskalský|Zdeňkom Podskalským]]) * 1980 ''[[Trhák]]'' * 1983 ''[[Jára Cimrman ležící, spící]]'' (so Zdeňkom Svěrákom) * 1984 ''[[Rozpuštěný a vypuštěný]]'' (so Zdeňkom Svěrákom) * 1987 ''[[Nejistá sezóna]]'' (so Zdeňkom Svěrákom) === Réžia === * 1978 ''[[Guľový blesk (film)|Guľový blesk]]'' (so [[Zdeněk Podskalský|Zdeňkom Podskalským]]) * 1981 ''[[Vrchní, prchni!]]'' * 1983 ''[[Jára Cimrman ležící, spící]]'' * 1984 ''[[Rozpuštěný a vypuštěný]]'' * 1987 ''[[Nejistá sezóna]]'' == Divadelné hry == * ''[[Malý říjen]]'' * ''[[Záskok]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.libri.cz/databaze/kdo20/list.php?od=s&start=48&count=1 Heslo v slovníku ''KDO BYL KDO v našich dějinách ve 20. století''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310152812/http://www.libri.cz/databaze/kdo20/list.php?od=s&start=48&count=1 |date=2007-03-10 }} * [http://cfn.cz/detail_osoba.php?oid=21824 Filmografia v databáze ČFN] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050516222715/http://cfn.cz/detail_osoba.php?oid=21824 |date=2005-05-16 }} * [http://csfd.cz/reziser.php?943 Filmografia v databáze ČSFD]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Smoljak, Ladislav}} [[Kategória:Českí filmoví režiséri]] [[Kategória:Českí divadelní režiséri]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 4vkd7o4ysdic018ju5vgwlkxz28y81p 0 24159 8199627 8047274 2026-04-17T15:03:17Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199627 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Jiří Kodet | fotka = | veľkosť fotky = 230px | komentár = Jiří Kodet pred rokom 2005 | celé meno = | dátum narodenia = [[6. december]] [[1937]] | miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2005|6|25|1937|12|6}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = herec | roky pôsobenia = | manžel = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Jiří Kodet''' (* [[6. december]] [[1937]], [[Praha]] – † [[25. jún]] [[2005]], Praha) bol český divadelný a filmový herec. == Život == Syn herečky [[Jiřina Steimarová|Jiřiny Steimarovej]], brat herečky Evelyny Steimarovej a otec herečky Barbory Kodetovej. V jazdeckom učilišti v Kladruboch sa vyučil za džokeja. V roku [[1961]] ukončil DAMU. Svoju divadelnú kariéru začal v [[Pardubice|pardubickom]] divadle. Od roku [[1966]] hral v Činohernom klube, v roku [[1991]] sa stal členom činohry [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]]. Z divadelných rolí: Chlesťakov (N. V. Gogoľ, Revízor), strýko Váňa (A. P. Čechov), učiteľ (A. P. Čechov, Čajka), šťastlivec (A. N. Ostrovskij, Les). Za postavy vo filmoch [[Knoflikáři]] a [[Pelíšky]] získal [[Český lev|Českého leva]]. == Filmografia == {{stĺpce|2| * 1950: Posel úsvitu (''malý Clam–Martinic'') * 1959: Hlavní výhra (''chlapec'') * 1959: Probuzení (''Emil'') * 1960: Lidé jako ty (''chlapec z party'') * 1960: Pochodně (''Zoula'') * 1960: Romeo, Julie a tma (''spolužiak Vojta'') * 1960: [[Vyšší princip]] (''študent Zajíček'') * 1961: Kolik slov stačí lásce (''Mirek'') * 1963: O něčem jiném (''Jirka'') * 1964: Atentát (''rotmajster Toušek'') * 1965: Zločin v dívčí škole (''prof. Lavecký'') * 1966: Hotel pro cizince (''Jiří'') * 1966: Ostře sledované vlaky (''príslušník SS'') * 1967: Klec pro dva (''mladík'') * 1967: Soukromá vichřice (''muž'') * 1968: [[Všichni dobří rodáci]] (''muž'') * 1971: Lekce (''belgický tajomník'') * 1971: Šance (''herec'') * 1972: Morgiana (''Bessant'') * 1972: Rodeo * 1973: Milenci v roce jedna (''asistent režie'') * 1973: Zatykač na královnu (''Franz Albert'') * 1974: Zbraně pro Prahu (''npor. Šauer'') * 1975: Město neví nic (''Kalvínský'') * 1975: Můj brácha má prima bráchu (''herec v reklamnom filme'') * 1975: Sarajevský atentát (''Morsley'') * 1976: Dům Na poříčí (''Vladimír Podroušek'') * 1976: Hra o jablko (''Arnošt'') * 1976: Noc klavíristy (''vrchný'') * 1976: Osvobození Prahy (''člen ČNR'') * 1976: Vojaci slobody (''mjr. Trnka'') * 1977: Zlaté rybky (''Karásek'') * 1978: Hrozba * 1978: Od zítřka nečaruji (''pilot'') * 1978: Past na kachnu (''por. Muclinger'') * 1978: Poplach v oblacích (''pilot'') * 1978: Pumpaři od Zlaté podkovy (''Salamandr'') * 1978: Tajemství Ocelového města * 1979: Modrá planeta (''ing. Málek'') * 1979: [[Panelstory]] (''herec'') * 1979: Pátek není svátek (''Hanuš'') * 1980: Cukrová bouda (''otec'') * 1980: Děti zítřků (''Zach'') * 1980: Dívka s mušlí (''Pernica'') * 1980: Jen si tak trochu písknout (''Chaloupek'') * 1980: Signum laudis (''por. Kostolány'') * 1980: Útěky domů (''pán v bare'') * 1980: V hlavní roli Oldřich Nový (''Seladon'') * 1980: [[Vrchní, prchni!]] (''Vyskočil'') * 1981: Buldoci a třešně (''Salvatore'') * 1981: Evžen mezi námi (''redaktor'') * 1981: [[Fénix]] (''tréner Miro Hudej'') * 1982: [[Jak svět přichází o básníky]] (''režisér Pergl'') * 1982: Plaché příběhy (''vrchný; Arnošt'') * 1982: Smrt talentovaného ševce (''kpt. Michal Exner'') * 1982: Srdečný pozdrav ze zeměkoule (''prof. Richardson'') * 1983: Anděl s ďáblem v těle (''Jež'') * 1983: Evo, vdej se! (''Chrtík'') * 1983: Modré z nebe (''triedny učiteľ, veliteľ hasičov, krotiteľ'') * 1984: [[Rozpuštěny a vypuštěny]] (''továrnik Bierhanzl'') * 1984: Sanitka (10.diel) ("Ing:Gottlieb") * 1985: Čarovné dědictví (''vojvoda'') * 1985: Zátah (''kpt. Vaněk'') * 1986: Chobotnice z druhého patra * 1986: Můj hříšný muž (''Kadlec'') * 1986: Operace mé dcery (''dr. Cholenský'') * 1986: Papilio (''riaditeľ'') * 1986: Velká filmová loupež (''režisér'') * 1986: Veselé Vánoce přejí chobotnice * 1987: Jak básníkům chutná život (''filmový režisér'') * 1987: Šašek a královna (''König / kráľ'') * 1988: Anděl svádí ďábla (''vrchný prokurista'') * 1988: Pan Tau (''Šíma'') * 1989: Kainovo znamení (''Lottes'') * 1989: Skřivánčí ticho * 1989: Vážení přátelé, ano (''Rimský'') * 1994: Akumulátor I (''Mikulík'') * 1997: Knoflikáři (''hostiteľ'') * 1999: [[Pelíšky]] (''Kraus'') * 2000: [[Musíme si pomáhat]] (''doktor Fischer-Rybář'') * 2003: Sentiment (''starý režisér'') }} == Literatúra == * Marie Valtrová: ''ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských'', Brána, Praha, [[2001]], str.&nbsp;80, 97, 99, ISBN 80-7243-121-8 * Marie Valtrová – Ota Ornest: ''Hraje váš tatínek ještě na housle?'', Primus, Praha, [[1993]], str.&nbsp;284, ISBN 80-85625-19-9 == Externé odkazy == * [http://www.osobnosti.cz/jiri-kodet.php Jiří Kodet] na Osobnosti.cz * {{Čfn osoba|id=19907|meno=Jiří Kodet}} * {{Csfd meno|id=996|meno=Jiří Kodet}} * {{Imdb osoba|id=0462658|meno=Jiří Kodet}} * [http://www.nekrolog.cz/nekrolog/jiri-kodet_1937-2005 Jiří Kodet (6. 12. 1937–25. 6. 2005)] (Nekrolog.cz) * Jiří Kodet (Cyklus České televize Příběhy slavných) - [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/406235100211007-pribehy-slavnych/ video on-line v archivu ČT] {{Český lev - najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe}} {{Český lev - najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kodet, Jiří}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Držitelia Českého leva]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] oh1ef8hrmtsvy94hfvn7wblb4bzhqp8 0 26740 8199813 8037918 2026-04-17T17:14:41Z Bakjb 236375 wl 8199813 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Tretia križiacka výprava|súčasť=[[Križiacka výprava|križiackých výprav]]|obrázok=The_Third_Crusade_(1189-1192).png|text k obr=Mapa zobrazujúca trasy križiackych vojsk|dátum=[[11. máj]] [[1189]] – [[2. september]] [[1192]]|miesto=[[Levanta]], [[Sicília (autonómny región)|Sicília]], [[Pyrenejský polostrov]], [[Balkánsky polostrov]] a [[Malá Ázia]]|výsledok=[[Jaffská zmluva (1192)|Jaffská zmluva]]|protivník1='''Križiaci'''<br />[[Angevinská ríša]]<br />[[Francúzske kráľovstvo]]<br />[[Rímsko-nemecká ríša|Svätá ríša rímska]]<br />[[Uhorsko]]<br />[[Janovská republika]]<br />[[Navarrské kráľovstvo]]<br />[[Leónske kráľovstvo]]<br />[[Pizská republika]]<br />[[Dánske kráľovstvo]]<br />'''Levantské [[križiacky štát|križiacke štáty]]:'''<br />[[Jeruzalemské kráľovstvo]]<br />[[Tripoliské grófstvo]]<br />[[Antiochijské kniežatstvo]]<br />'''[[Rytiersky rád|Rytierske rády]]:'''<br />[[Rád templárov]]<br />[[Maltézsky rád]]<br />[[Rád nemeckých rytierov]]<br />[[Rád Božieho hrobu]]<br />[[Rád rytierov z Montjoie]]<br />[[Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara Jeruzalemského|Rád svätého Lazara]]<br />'''Východní kresťanskí spojenci:'''<br />[[Arménske kráľovstvo v Kilikii]]|protivník2='''[[Sunnitský islam|Sunnitské moslimské]] štáty:'''<br />[[Ajjúbovci|Ajjúbsky sultanát]]<br />[[Rumský sultanát]]<br />'''[[Šiitizmus|Šiitské moslimské]] štáty:'''[[Nizari Ismaili]] ([[Rád asasínov|asasíni]])<br />'''Odporcovia východných kresťanov:'''<br />[[Byzantská ríša]]<br />[[Cyprus (thema)|Cyprus]]|velitel1='''Križiaci'''<br />[[Richard I. (Anglicko)|Richard I.]]<br />[[Filip II. (Francúzsko)|Filip II.]]<br />[[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich I. Barbarossa]]<br />[[Gejza (syn Gejzu II.)|princ Gejza]]<br />[[Rodrigo Álvarez]]<br />[[Margaritus z Brindisi]]<br />'''Levantské [[križiacky štát|križiacke štáty]]:'''<br />[[Guy z Lusignanu]]<br />[[Sybila (Jeruzalem)|Sybila]]<br />[[Konrád z Montferratu]]<br />[[Humphrey IV. z Toronu]]<br />[[Balian z Ibelínu]]<br />[[Bohemond IV. z Antiochie]]<br />[[Joscelin III.]]|velitel2='''[[Sunnitský islam|Sunnitské moslimské]] štáty:'''<br />[[Saladin (sultán)|Saladin]]<br />[[Kilidž Arslan II.]]}} '''Tretia križiacka výprava''' (1189 - 1192) bola pokusom troch európskych panovníkov západného kresťanstva (francúzskeho kráľa [[Filip II. (Francúzsko)|Filipa II.]], anglického kráľa [[Richard I. (Anglicko)|Richarda I.]] a cisára Svätej ríše rímskej [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridricha I.]]) o znovudobytie [[Svätá zem|Svätej zeme]] po [[Obliehanie Jeruzalema (1187)|dobytí Jeruzalema]] [[Ajjúbovci|ajjúbovským]] sultánom [[Saladin (sultán)|Saladinom]] v roku 1187. Z tohto dôvodu je tretia krížová výprava známa aj ako '''kráľovská krížová výprava'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Third Crusade | url = https://www.worldhistory.org/Third_Crusade/ | vydavateľ = World History Encyclopedia | dátum prístupu = 2024-01-18 | jazyk = en | meno = Mark | priezvisko = Cartwright}}</ref>{{Križiacke výpravy}}Bola čiastočne úspešná, pretože znovu získala dôležité mestá Akko a Jaffa a zvrátila väčšinu Saladinových výbojov, ale nepodarilo sa jej znovu dobyť Jeruzalem, ktorý bol hlavným cieľom križiackej výpravy a jej náboženským zameraním. Po neúspechu [[Druhá križiacka výprava|druhej križiackej výpravy]] v rokoch 1147-1149 ovládla [[Zengídovci|zengídska dynastia]] zjednotenú [[Moslimské dobytie Levanty|Sýriu]] a zapojila sa do konfliktu s egyptskými vládcami dynastie [[Fatimidovci|fatimidovcov]]. Saladin nakoniec dostal egyptské aj sýrske vojská pod svoju kontrolu a použil ich na redukciu [[Križiacky štát|križiackych štátov]] a znovudobytie Jeruzalema v roku 1187. Anglický kráľ [[Henrich II. (Anglicko)|Henrich II.]] a francúzsky kráľ Filip II. (neskôr známy ako "Filip August"), povzbudení náboženskou horlivosťou, ukončili vzájomný konflikt a postavili sa na čelo novej križiackej výpravy. Henrichova smrť (6. júla 1189) však znamenala, že anglický kontingent prešiel pod velenie jeho nástupcu, anglického kráľa Richarda I. Na výzvu do zbrane reagoval aj starší nemecký cisár Fridrich Barbarossa, ktorý viedol mohutnú armádu cez Balkán a Malú Áziu. Dosiahol niekoľko víťazstiev proti [[Rumský sultanát|seldžuckému Rumskému sultanátu]], ale 10. júna 1190 zomrel pri prechode cez rieku skôr, ako dosiahol Svätú zem. Jeho smrť vyvolala medzi nemeckými križiakmi obrovský smútok a väčšina jeho vojska sa vrátila domov. Po tom, čo križiaci vyhnali vojsko Ajjúbovcov z Akkry opustil Filip - v spoločnosti Fridrichovho nástupcu vo velení nemeckých križiakov, rakúskeho vojvodu [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopolda V.]] - Svätú zem v auguste 1191. Po veľkom víťazstve križiakov v [[Bitka pri Arsufe|bitke pri Arsufe]] sa väčšina pobrežia [[Levanta|Levanty]] vrátila pod kresťanskú kontrolu. Dňa 2. septembra 1192 Richard a Saladin uzavreli [[Jaffská zmluva|Jaffskú zmluvu]], ktorá uznala moslimskú kontrolu nad Jeruzalemom, ale umožnila neozbrojeným kresťanským pútnikom a obchodníkom navštíviť mesto. Richard opustil Svätú zem 9. októbra 1192. Vojenské úspechy tretej križiackej výpravy umožnili kresťanom udržať si významné štáty na Cypre a na sýrskom pobreží a obnoviť [[Jeruzalemské kráľovstvo]] na úzkom páse od [[Súr (Libanon)|Týru]] po [[Jaffa (prístav)|Jaffu]]. Neúspech pri opätovnom dobývaní Jeruzalema inšpiroval nasledujúcu [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtú križiacku výpravu]] v rokoch 1202-1204, ale Európania získali mesto späť až počas [[Šiesta križiacka výprava|šiestej križiackej výpravy]] v roku 1229. == Pozadie == Jeruzalemský kráľ [[Balduin IV. (Jeruzalem)|Balduin IV.]] zomrel v roku 1185 a zanechal [[Jeruzalemské kráľovstvo]] svojmu synovcovi [[Balduin V. (Jeruzalem)|Balduinovi V.]], ktorého v roku 1183 korunoval za spolukráľa. Jeho regentom bol opäť gróf [[Raimond III. z Tripolisu]]. Nasledujúci rok Balduin V. zomrel pred svojimi deviatimi narodeninami a jeho matka [[Sybila (Jeruzalem)|Sybila]], sestra Balduina IV., sa korunovala za kráľovnú a jej manžel [[Guy z Lusignanu]] za kráľa. [[Renaud z Châtillonu]], ktorý podporoval Sybilin nárok na trón, prepadol bohatú karavánu putujúcu z Egypta do Sýrie a jej cestujúcich dal uvrhnúť do väzenia, čím porušil prímerie medzi Jeruzalemským kráľovstvom a Saladinom.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Elephant of Christ: Reynald of Châtillon|url=https://www.cambridge.org/core/journals/studies-in-church-history/article/abs/elephant-of-christ-reynald-of-chatillon/46A9413AA86AF8D29B31C55552681D68|periodikum=Studies in Church History|dátum=1978-01|dátum prístupu=2024-01-19|ročník=15|strany=97–108|issn=0424-2084|doi=10.1017/S0424208400008950|jazyk=en|meno=Bernard|priezvisko=Hamilton}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The Crusader States|url=https://books.google.sk/books?id=Bz_O7-Lb_CsC&redir_esc=y|vydavateľ=Yale University Press|rok=2012-08-02|isbn=978-0-300-18931-5|jazyk=en|meno=Malcolm|priezvisko=Barber|strany=297}}</ref> Saladin žiadal prepustenie väzňov a ich nákladu. Novokorunovaný kráľ Guy apeloval na Raynalda, aby ustúpil Saladinovým požiadavkám, ale Raynald odmietol poslúchnuť kráľov rozkaz. Tento posledný Renaudov akt vzbury poskytol Saladinovi príležitosť, ktorú potreboval na ofenzívu proti Jeruzalemskému kráľovstvu, a v roku 1187 obliehal mesto [[Tverja|Tiberias]]. Raimond odporúčal byť trpezlivý, ale kráľ Guy, ktorý konal na radu Renaulda, vytiahol so svojou armádou k [[Hattín|Hattínu]] pri Tiberias. Saladinove vojská bojovali proti franskej armáde, smädnej a demoralizovanej, a v následnej [[Bitka pri Hattíne|bitke pri Hattíne]] (júl 1187) ju zničili. Kráľa Guya a Renaulda priviedli do Saladinovho stanu, kde Guyovi ponúkli pohár vody, pretože bol veľmi smädný. Guy sa napil a potom podal pohár Renauldovi. Tým, že Renauld dostal pohár od kráľa Guya a nie od Saladina, Saladin nebol nútený poskytnúť ochranu zradnému Renauldovi (zvyk predpisoval, že ak niekomu osobne ponúkne nápoj hostiteľ, jeho život je v bezpečí). Keď Renauld prijal nápoj z rúk kráľa Guya, Saladin povedal svojmu tlmočníkovi: "Povedz kráľovi: 'to ty si mu dal piť'". Potom Saladin Renaulda sťal za predchádzajúcu zradu. Saladin si uctil tradíciu s kráľom Guyom, poslal ho do Damasku a nakoniec dovolil, aby ho jeho ľudia vykúpili. Do konca roku 1187 Saladin dobyl [[Akko]] a [[Obliehanie Jeruzalema (1187)|Jeruzalem]]. Kresťania sa v Jeruzaleme opäť usadili až v roku 1229. Pápež [[Urban III.]] sa údajne zrútil a zomrel (v októbri 1187), keď sa dozvedel o [[Bitka pri Hattíne|bitke pri Hattíne]]. Nový pápež [[Gregor VIII. (pápež)|Gregor VIII.]] v bule ''[[Audita tremendi]]'' z 29. októbra 1187 interpretoval dobytie Jeruzalema ako trest za hriechy kresťanov v celej Európe. V bule vyzval na novú krížovú výpravu do [[Svätá zem|Svätej zeme]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Audita Tremendi and the Call for the Third Crusade Reconsidered, 1187–1188|url=https://www.brepolsonline.net/doi/10.1484/J.VIATOR.5.119574|periodikum=Viator|dátum=2018-09|dátum prístupu=2024-01-19|ročník=49|číslo=3|strany=63–101|issn=0083-5897|doi=10.1484/J.VIATOR.5.119574|jazyk=en|meno=Thomas W.|priezvisko=Smith}}</ref> == Barbarossova križiacka výprava == Križiacka výprava [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridricha Barbarossu]], [[Rímsko-nemecká ríša|cisára Svätej ríše rímskej]], bola "najdôkladnejšie naplánovaná a zorganizovaná". Keď sa Fridrich vydal na cestu, mal šesťdesiatšesť rokov. Zachovali sa dve správy venované jeho výprave: ''Dejiny výpravy cisára Fridricha'' a ''Dejiny pútnikov''. Existuje aj krátky traktát ''List o smrti cisára Fridricha''. === Prijatie kríža === 27. októbra 1187, len niečo vyše troch týždňov po Saladinovom dobytí Jeruzalema, poslal pápež Gregor VIII. listy nemeckému episkopátu, v ktorých oznámil svoje zvolenie a nariadil im presvedčiť nemeckú šľachtu, aby sa zapojila do novej križiackej výpravy. Okolo 23. novembra dostal Fridrich listy, ktoré mu poslali vládcovia križiackych štátov na východe a v ktorých ho vyzývali, aby im prišiel na pomoc. Do 11. novembra bol kardinál [[Henrich z Marcy]] vymenovaný za kazateľa krížovej výpravy v Nemecku. Kázal pred Fridrichom a verejným zhromaždením v [[Štrasburg|Štrasburgu]] okolo 1. decembra, rovnako ako štrasburský biskup Henrich. Približne 500 rytierov prijalo v Štrasburgu kríž, avšak Fridrich to odmietol z dôvodu pretrvávajúceho konfliktu s kolínskym arcibiskupom Filipom. Vyslal však vyslancov k Filipovi Francúzskemu (v tom čase svojmu spojencovi), aby ho vyzval na prijatie kríža. Dňa 25. decembra sa Fridrich a Filip osobne stretli na hranici medzi [[Carignan (Ardennes)|Ivois]] a [[Mouzon (Ardennes)|Mouzonom]] v prítomnosti Henricha z Marcy a [[Joscius (arcibiskup z Týru)|Josciusa, arcibiskupa z Týru]], ale nedokázal Filipa presvedčiť, aby sa vydal na krížovú výpravu, pretože bol vo vojne s Anglickom. Fridrich usporiadal 27. marca 1188 v Mohuči snem. Kvôli jej účelu nazval diétu "Kristovým súdom". Kolínsky arcibiskup sa podriadil Fridrichovi a v ríši bol obnovený mier. [[Godfrey zo Spitzenbergu|Würzburský biskup Godfrey]] predniesol krížovú kázeň a Fridrich na naliehanie zhromaždenia prijal kríž. Nasledoval ho jeho syn, švábsky vojvoda [[Fridrich VI. (Švábsko)|Fridrich VI.]]<ref group="pzn.">Fridrichov najstarší syn [[Henrich VI. (Svätá rímska ríša)|Henrich VI.]], ktorý už bol zvolený za rímskeho kráľa, mal zostať ako regent. Dňa 10. apríla 1189 Fridrich napísal pápežovi Klementovi III. žiadosť o odloženie plánovanej korunovácie Henricha za spoluvládcu, pretože nechcel, aby Henrich počas regentstva opustil Nemecko. Fridrich v predvečer svojho odchodu v Regensburgu formálne vymenoval svojho syna za regenta.</ref> a český vojvoda [[Bedřich (Čechy)|Fridrich]],<ref group="pzn.">Český vojvoda zomrel ešte pred začiatkom križiackej výpravy.</ref> rakúsky vojvoda [[Leopold V. (Rakúsko))|Leopold V.]], durínsky landgróf [[Ľudovít III. (Durínsko)|Ľudovít III.]]<ref group="pzn.">Leopold V. aj Ľudovít III. sa so svojimi vojskami z Talianska radšej plavili, než aby s Fridrichom tiahli po súši. Leopolda zdržal hraničný spor s Uhorskom.</ref> a množstvo nižších šľachticov. Po prijatí kríža Fridrich vyhlásil "všeobecnú výpravu proti pohanom" v súlade s pápežovými pokynmi. Obdobie príprav stanovil na 17. apríla 1188 až 8. apríla 1189 a zhromaždenie vojska naplánoval na [[deň svätého Juraja]] (23. apríla 1189) v [[Regensburg|Regensburgu]]. Aby sa krížová výprava nezvrhla na nedisciplinovaný dav, účastníci museli mať najmenej tri marky, čo stačilo na to, aby sa dokázali dva roky uživiť. === Ochrana Židov === V Štrasburgu Fridrich uložil nemeckým Židom malú daň na financovanie križiackej výpravy. Takisto ustanovil Židov pod svoju ochranu a zakázal komukoľvek kázať proti Židom. Prvú a druhú križiacku výpravu v Nemecku poznačilo násilie voči Židom. Samotná tretia križiacka výprava vyvolala v Anglicku vlnu násilia voči Židom. Fridrich úspešne zabránil zopakovaniu týchto udalostí v Nemecku. 29. januára 1188 vtrhol dav do židovskej štvrte v Mohuči a mnohí Židia utiekli na cisársky hrad Münzenberg. V marci došlo k ďalším incidentom spojeným s "Kristovým dvorom". Podľa rabína Mojžiša ha-Cohena z Mohuča<ref group="pzn.">Mojžišova správa je známa z listu, ktorý napísal svojmu švagrovi Eleazarovi z Wormsu.</ref> dochádzalo k menším incidentom od chvíle, keď 9. marca začali prichádzať ľudia na Kristov dvor. Vyvrcholilo to zhromaždením davu, ktorý 26. marca vtrhol do židovskej štvrte. Rozohnal ho cisársky maršal [[Henrich z Kaldenu]]. Rabín sa potom stretol s cisárom, čo vyústilo do vydania cisárskeho dekrétu, v ktorom sa hrozilo zmrzačením alebo smrťou pre každého, kto zmrzačí alebo zabije Žida. Fridrich a rabín potom 29. marca spoločne prechádzali ulicami, aby zdôraznili, že Židia majú cisársku ochranu. Židia, ktorí utiekli v januári, sa vrátili koncom apríla. === Diplomatické prípravy === Krátko po štrasburskom zhromaždení Fridrich vyslal legátov, aby vyjednali prechod jeho vojska cez ich územie: Konráda z Mainzu do Uhorska, Godfreya z Wiesenbachu do seldžuckého Rumského sultanátu a nemenovaného veľvyslanca do Byzantskej ríše. Je možné, že vyslal svojich zástupcov aj k arménskemu kniežaťu [[Lev I. (Arménsko)|Levovi II.]] Keďže Fridrich v roku 1175 podpísal so Saladinom zmluvu o priateľstve, považoval za potrebné oznámiť Saladinovi ukončenie ich spojenectva.<ref group="pzn.">Existuje publikovaná korešpondencia medzi Fridrichom a Saladinom o ukončení ich priateľstva, ktorá je takmer určite sfalšovaná.</ref> Dňa 26. mája 1188 poslal grófa Henricha II. z Dietzu, aby Saladinovi predložil ultimátum. Sultánovi nariadil, aby sa stiahol z území, ktoré dobyl, vrátil [[Pravý Kríž|Pravý kríž]] do [[Bazilika Svätého hrobu|Kostola Božieho hrobu]] a odškodnil tých kresťanov, ktorí boli zabití pri jeho výbojoch, inak Fridrich zruší ich zmluvu. Niekoľko dní po Vianociach 1188 prijal Fridrich v [[Norimberg|Norimbergu]] uhorských, byzantských, srbských, seldžuckých a možno aj ajjúbovských vyslancov. Uhri a Seldžukovia sľúbili križiakom zásoby a bezpečnú cestu. Vyslanci srbského veľkokniežaťa [[Štefan Nemanja|Štefana Nemanju]] oznámili, že ich knieža prijme Fridricha v [[Niš|Niši]]. S byzantským vyslancom Jánom Kamaterom sa podarilo dosiahnuť dohodu, ktorá však vyžadovala, aby Godfrey Würzburský, Fridrich Švábsky a Leopold Rakúsky zložili prísahu za dobré správanie križiakov. Münsterský biskup Hermann, gróf Rupert III. z Nassau, budúci Henrich III. z Dietzu a cisársky komorník Markward von Neuenburg s početným sprievodom<ref group="pzn.">Pramene uvádzajú 100, 300 alebo 500 rytierov.</ref> boli vyslaní dopredu, aby v Byzancii vykonali prípravy. === Zhromažďovanie armády === Na zhromaždení v Štrasburgu v decembri 1187 biskup Godfrey z Würzburgu naliehal na Fridricha, aby sa so svojím vojskom radšej plavil do Svätej zeme, než aby pokračoval po súši. Fridrich to odmietol<ref group="pzn.">Cisár sa v roku 1147 zúčastnil na druhej križiackej výprave, a tak poznal pozemnú trasu.</ref> a pápež [[Klement III. (pápež)|Klement III.]] dokonca nariadil Godfreyovi, aby o tom ďalej nediskutoval. Nakoniec mnohí Nemci ignorovali stretnutie v Regensburgu a odišli do [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskeho kráľovstva]] v nádeji, že sa do Svätej zeme doplavia na vlastnú päsť. Fridrich napísal sicílskemu kráľovi [[Viliam II. (Sicília)|Viliamovi II.]] a požiadal ho, aby takéto plavby zakázal. Cisár a pápež sa pravdepodobne obávali, že Saladin čoskoro obsadí všetky križiacke prístavy. Fridrich sa ako prvý z troch kráľov vydal do Svätej zeme. Dňa 15. apríla 1189 v [[Haguenau (mesto)|Haguenau]]<ref group="pzn.">Toto miesto mohlo mať pre Fridricha osobný význam. Bolo to najbližšie miesto, ktoré mal Fridrich, putujúci kráľ, k domovu, a možno sa tu aj narodil.</ref> formálne a symbolicky prijal palicu a písmo pútnika. Do Regensburgu prišiel na zhromaždenie medzi 7. a 11. májom. Vojsko sa začalo zhromažďovať 1. mája. Fridrich bol sklamaný malou armádou, ktorá ho čakala, ale od odvolania výpravy ho odradilo, keď sa dozvedel, že medzinárodné oddiely už postúpili k uhorským hraniciam a čakajú na cisársku armádu. Fridrich vyrazil 11. mája 1189 s armádou 12 000 - 20 000 mužov vrátane 2 000 - 4 000 rytierov. Súčasní kronikári uvádzali rôzne odhady Fridrichovej armády, od 10 000 do 600 000 mužov<ref group="pzn.">Kresťanské odhady veľkosti Fridrichovej armády sa pohybujú od 13 000 do 100 000, zatiaľ čo moslimské pramene jej veľkosť zveličujú od 200 000 do 300 000.</ref> vrátane 4 000 - 20 000 rytierov. Po odchode z Nemecka sa jeho vojsko rozšírilo o kontingent 2 000 mužov, ktorý viedol uhorský princ [[Gejza (syn Gejzu II.)|Gejza]], mladší brat uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a biskup [[Ugrín Čák (ostrihomský arcibiskup)|Ugrín Čák]]. Počas prechodu Byzanciou sa k vojsku pripojili aj dva kontingenty z ríše, [[Arelatské kráľovstvo|burgundský]] a [[Lotrinsko (historické územie)|lotrinský]]. Vojsko, ktoré Fridrich viedol na moslimské územie, bolo pravdepodobne väčšie ako to, s ktorým opustil Nemecko. === Prechod cez Balkán === ==== Uhorsko ==== Fridrich vyplával z Regensburgu 11. mája 1189, ale väčšina vojska odišla po súši k uhorským hraniciam už skôr. Dňa 16. mája nariadil vypáliť dedinu [[Mauthausen]], pretože vyberala mýto od vojska. Vo [[Viedeň|Viedni]] vylúčil 500 mužov z armády za rôzne priestupky. [[Turíce|Svätodušné sviatky]] oslávil 28. mája v tábore oproti uhorskému [[Bratislava|Prešporku]]. Počas štyroch dní táborenia pred Prešporkom vydal nariadenie o slušnom správaní sa vojska, slovami jednej kroniky "zákon proti škodcom". Zrejme to malo dobrý účinok. Z Prešporka odprevadili uhorskí vyslanci križiakov do [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]], kde ich 4. júna privítal uhorský kráľ Belo III. Vojsku poskytol lode, víno, chlieb a jačmeň. Fridrich sa v Ostrihome zdržal štyri dni. Uhorský kráľ sprevádzal vojsko k byzantským hraniciam pri [[Belehrad|Belehrade]]. Pri prechode cez rieky [[Dráva|Drávu]] a [[Tisa|Tisu]] došlo k incidentom, ale [[Sáva (rieka)|Sáva]] bola 28. júna prekročená bez incidentov. V Belehrade Fridrich usporiadal turnaj, zorganizoval slávnostný súd, vykonal súpis vojska a napísal byzantskému cisárovi [[Izák II. Angelos|Izákovi II.]] list, v ktorom ho informoval, že vstúpil na byzantské územie. ==== Byzantská ríša ==== Vojsko, stále v sprievode Bela III., opustilo 1. júla Belehrad, prekročilo rieku [[Morava (rieka)|Moravu]] a zamierilo do [[Braničevo|Braničeva]], ktoré bolo sídlom miestnej byzantskej správy, keďže Belehrad bol spustošený počas [[Byzantsko-uhorská vojna (1180 – 1185)|byzantsko-uhorskej vojny (1180 - 1185)]] s Uhrami a Srbmi. Na čele byzantskej správy stál ''doux'' (vojvoda). V Braničeve sa Belo III. odobral a vrátil sa do Uhorska. Dal križiakom vozy a Fridrich mu na oplátku dal svoje lode, keďže už nemali cestovať po Dunaji. Burgundský kontingent pod vedením arcibiskupa Aima II. z Tarentaise a kontingent z [[Metz]] dostihli vojsko pri Braničeve. Vojvoda z Braničeva dal vojsku zásoby na osem dní. Rozšírená armáda vrátane uhorského kontingentu opustila Braničevo 11. júla po [[Via Militaris]], ktorá viedla do Konštantínopola. Na trase ich prenasledovali banditi. Podľa križiackych zdrojov sa niektorí zajatí banditi priznali, že konali na príkaz vojvodu z Braničeva. Dňa 25. júla sa Fridrich nachádzal v [[Ćuprija|Ćupriji]], keď dostal správu, že do Uhorska prišiel [[Peter z Brixey]] s kontingentom z Lotrinska. Práve tam sa prejavili problémy v komunikácii medzi Fridrichom a Izákom. Fridrichovi vyslanci dorazili do Konštantínopolu, ale Izák bol preč a obliehal povstalcov vo [[Alaşehir|Filadelfii]] pod vedením pretendenta [[Teodor Mangapáš|Teodora Mangapáša]]. Napriek tomu Ján Kamateros napísal Fridrichovi, že v [[Sofia|Sofii]] bude k dispozícii trh. Pravdepodobne z Ćuprie poslal Fridrich do Konštantínopola ďalšieho vyslanca, uhorského grófa menom Lectoforus, aby zistil, čo sa deje. Veľkoknieža Štefan Nemanja privítal Fridricha 27. júla v Niši s veľkou pompou. Hoci srbský panovník požiadal cisára, aby mu investoval svoje panstvá, Fridrich to odmietol s odôvodnením, že je na púti a nechce ublížiť Izákovi, keďže Srbi sa predtým vzbúrili proti Byzancii. Bolo dohodnuté manželské spojenectvo medzi dcérou meránskeho vojvodu Bertholda a Nemanjovým synovcom Toljenom. Fridrich dostal aj posolstvo podpory od bulharského cára [[Peter II. (Bulharsko)|Petra II.]], ale priame spojenectvo odmietol. Napriek tomu, že Fridrich sa snažil nenechať sa zatiahnuť do balkánskej politiky, udalosti v Niši považovali Byzantínci za nepriateľské činy. Pred odchodom z Nišu dal Fridrich Godfreymu z Würzburgu predniesť kázeň o dôležitosti disciplíny a zachovania mieru. Reorganizoval tiež vojsko a rozdelil ho na štyri časti, pretože malo vstúpiť na územie, ktoré bolo pevnejšie pod byzantskou kontrolou a menej priateľské. Predvoj zo Švábov a Bavorov bol podriadený veleniu švábskeho vojvodu, ktorému pomáhali [[Herman IV. (Badénsko)|Herman IV.]] z Bádenska a Berthold III. z Vohburgu. Druhú divíziu tvorili uhorský a český kontingent so samostatnými práporcami. Tretiemu oddielu velil meránsky vojvoda, ktorému pomáhal pasovský biskup Diepold. Štvrtý oddiel bol pod osobným velením Fridricha a za jeho práporčíka bol v ''in absentia'' vymenovaný Rupert z Nassau. Križiaci opustili Niš 30. júla a do Sofie dorazili 13. augusta. Mesto našli prakticky opustené. Nebola tu žiadna byzantská delegácia, ktorá by ich privítala, ani žiadny trh. Nasledujúci deň križiaci opustili Sofiu a Lotrinčania pod vedením Petra z Brixey konečne dostihli hlavné vojsko. [[Trajánova brána|Trajánovu bránu]] držali byzantské jednotky v sile 500 mužov. Podľa Diepolda z Pasova posádka ustúpila pri pohľade na Fridrichových zvedov, ale v ''Dejinách výpravy'' sa píše, že ustúpila až po tom, čo sa s ňou Fridrich a malá skupina rytierov stretli. Vojsko dorazilo do [[Pazardžik (mesto)|Pazardžiku]] 20. augusta a našlo tam množstvo zásob. == Poznámky == <references group="pzn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Third Crusade|1198905768}} {{Zoznam vojen}} [[Kategória:Križiacke výpravy]] [[Kategória:Križiaci (dejiny)]] [[Kategória:Tretia krížová výprava| ]] sghorauk01g5na09c8442akoxp8i3sa 0 30037 8199760 7454873 2026-04-17T15:49:52Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199760 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu}} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Svante August Arrhenius | Rodné meno = | Popis osoby = švédsky fyzik a chemik | Portrét = Arrhenius2.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[19. február]] [[1859]] | Miesto narodenia = [[Uppsala]], [[Švédsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1927|10|2|1859|2|19}} | Miesto úmrtia = [[Štokholm]], [[Švédsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Fyzika | Portál2 = Chémia | Portál3 = }} '''Svante August Arrhenius''' (* [[19. február]] [[1859]], [[Uppsala]] – † [[2. október]] [[1927]], [[Štokholm]]) bol [[Švédsko|švédsky]] [[fyzik]] a [[chémia|chemik]], jeden zo zakladateľov [[Fyzikálna chémia|fyzikálnej chémie]] a [[Termochémia|chemickej termodynamiky]]. V roku [[1903]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] ako uznanie za výnimočné služby, ktoré poskytol pri pokroku v chémii svojou teóriou elektrolytickej disociácie. == Život == === Detstvo === Arrhenius sa narodil vo obci [[Vik]] pri [[Uppsala|Uppsale]], [[Švédsko]], ako syn Svante Gustava a Carolina Thunberg Arrheniusových. Jeho otec bol zememerač na [[Univerzita|Univerzite]] v Uppsale, kde sa dostal až na kontrolnú pozíciu. Keď mal Svante 3 roky, napriek rodičovským prianiam, sa naučil čítať pozorovaním otcových prác s číslami a jeho kníh, a tým sa stal [[aritmetika|aritmetickým]] zázračným dieťaťom. V ranom veku, Arrhenius si osvojil používanie širokých vedomostí na objasnenie matematických vzťahov a zákonov. Vo veku 8 rokov, začal navštevovať miestnu katolícku školu rovno od 5. ročníka. Vyznačoval sa neobvyklým nadaním vo [[fyzika|fyzike]] a [[matematika|matematike]] a zmaturoval ako najmladší a najtalentovanejší [[žiak (škola)|študent]] v roku [[1876]]. === Rodina === Bol ženatý dvakrát. Prvýkrát so Sofiou Rudbeckovou (ktorá mu porodila syna) od [[1894]] do [[1896]] a druhýkrát s Mariou Johanssonovou (ktorá mu porodila syna a dve dcéry) od [[1905]] až do smrti. === Škola === Na Univerzite v Uppsale bol nespokojný s hlavným [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] fyziky a s jediným členom fakulty, ktorý by ho vedel viesť v chémii. V roku [[1881]] začal pracovať na Fyzikálnom inštitúte na Švédskej akadémii vied v Štokholme u profesora fyziky [[Erik Edlund|Erika Edlunda]]. Svoju prácu upriamil na vodivosť elektrolytov. V roku [[1884]], na základe tejto práce, napísal 150 stranovú dizertačnú prácu o vodivosti elektrolytov na Univerzitu v Uppsale. Profesorov to však nezaujalo a tak dostal najnižšie možné hodnotenie. Neskôr, vďaka tejto práci, získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]]. Dizertačná práca profesorov na Univerzite v Uppsale nezaujala, ale Arrhenius ju poslal viacerým vedcom v [[Európa|Európe]] ktorý pracovali na poli fyzikálnej chémie, ako [[Rudolf Clausius]], [[Friedrich Wilhelm Ostwald]] a [[Jacobus Henricus van ’t Hoff]]. Boli ohromení prácou a Ostwald prišiel do Uppsaly presvedčiť Arrheniusa, aby sa pridal k jeho výskumnému tímu. Arrhenius odmietol i keď súhlasil, že zostane vo Švédsku ešte nejaký čas (jeho otec bol veľmi chorý, zomrel v roku [[1885]]). Arrhenius neskôr dostal grant od Švédskej akadémie vied, ktorý mu umožnil študovať s Ostwaldom v [[Riga|Rige]] (Lotyšsko), s [[Friedrich Kohlrausch|Friedrichom Kohlrauschom]] vo [[Würzburg]]u ([[Nemecko]]), s [[Ludwig Boltzmann|Ludwigom Boltzmannom]] v [[Graz]]i ([[Rakúsko]]) s [[Jacobus Henricus van ’t Hoff|van 't Hoffom]] v [[Amsterdam]]e ([[Holandsko]]). Mnohé tézy, ktoré napísal vo svojej dizertačnej práci, sú stále akceptované bezo zmeny alebo s minimálnymi korekciami. Najdôležitejšia myšlienka v tejto dizertačnej práci bolo jeho vysvetlenie faktu, že čistá [[Chlorid sodný|soľ]] a destilovaná [[voda]] nie sú [[Elektrický vodič|vodičmi]], ale [[roztok]] soli vo vode už áno. V roku [[1891]] sa stal lektorom na Univerzite v Štokholme (''Stockholms Högskola'') kde sa v roku [[1895]] stal profesorom fyziky a v [[1896]] sa stal rektorom Univerzity. === Úmrtie === V septembri [[1927]] dostal akútny [[črevný katar]] a 2. októbra zomrel. Pochovaný je v Uppsale. == Práca == V [[1901]] bol Arrhenius zvolený do Švédskej akadémie vied. V roku [[1903]] sa stal prvým Švédom, ktorý bol ocenený Nobelovou cenou za chémiu. V roku [[1905]], po založení Nobelovho inštitútu pre fyziku, bol zvolený za rektora inštitútu, kde zostal až do roku [[1927]]. Arrheniusove teórie sa stali všeobecne akceptované, a tak sa začal venovať iným vedeckým smerom. V roku [[1902]] sa začal zaujímať o fyzikálne problémy v chemických teóriách. Zistil, že reakcie v organizmoch a v skúmavkách pracujú podľa rovnakých zákonov. Taktiež upriamil svoju pozornosť na [[geológia|geológiu]], [[astronómia|astronómiu]], [[kozmológia|kozmológiu]] a [[astrofyzika|astrofyziku]]. Predpokladal, že život môže putovať z planéty na planétu pomocou [[výtrus|spór]], čo je teória, ktorú dnes poznáme ako [[panspermia]]. Taktiež sa pohrával s myšlienkou univerzálneho jazyka, ktorý by bol podobný ako [[Angličtina]] s malými zmenami. V roku [[1884]] spolu s Ostwaldom sformuloval definíciu kyselín a zásad (pozri ''[[Arrheniova teória kyselín a zásad]]''). === Disociácia roztoku === Arrheniusovo vysvetlenie bolo to, že vytvorením roztoku soľ disociuje na nabité častice (ktorým [[Michael Faraday]] dal meno [[ión (častica)|ióny]]). Faraday veril, že ióny sú produkované počas [[elektrolýza|elektrolýzy]]. Arrhenius navrhol, že roztok soli obsahuje ióny aj bez pôsobenia elektrického prúdu. Predpokladal, že chemické reakcie v roztokoch sú vlastne reakcie medzi iónmi. Od roku [[1895]] profesor v [[Štokholm]]e, od roku [[1905]] aj riaditeľ tamojšieho Nobelovho inštitútu fyzikálnej chémie. Roku [[1887]] vytvoril teóriu elektrolytickej disociácie, za ktorú dostal roku [[1903]] [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]]. Neskôr sa venoval [[geofyzika|geofyzike]] (búrky, polárna žiara, ľadové doby), kozmickej fyzike a fyziologickej chémii. === Aktivačná energia === V roku [[1889]] Arrhenius vysvetlil fakt, že takmer všetky reakcie potrebujú tepelnú energiu k svojmu pokračovaniu. Podmienkou reakcie dvoch molekúl je prekonanie energickej bariéry, tým, že sa dodá aktivačná energia. Arrheniusova rovnica udáva vzťah medzi aktivačnou energiou a hodnotou, kedy reakcia prebieha. == Pozri aj == * [[Arrheniova teória kyselín a zásad]] * [[Arrheniova rovnica]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Svante Arrhenius}} == Diela == * Svante Arrhenius, 1896a, Ueber den Einfluss des Atmosphärischen Kohlensäurengehalts auf die Temperatur der Erdoberfläche, Bihang till Kongliga Svenska Vetenskaps-Akademiens Handlingar, Stockholm 1896, Band 22 Afd I N:o 1, p1-101. * Svante Arrhenius, 1896b, On the Influence of Carbonic Acid in the Air upon the Temperature of the Ground, The London, Edinburgh, and Dublin Philosophical Magazine and Journal of Science [fifth series] April 1896. vol 41, p237{{--}}275 * Svante Arrhenius, 1901a, Ueber die Wärmeabsorption durch Kohlensäure, Annalen der Physik Bd 4. 1901, p690{{--}}705. * Svante Arrhenius 1901b Über Die Wärmeabsorption Durch Kohlensäure Und Ihren Einfluss Auf Die Temperatur Der Erdoberfläche. Öfversigt af Kongliga Vetenskaps-Akademiens Förhandlingar 58: 25-58. * Svante Arrhenius, 1903, Lehrbuch der Kosmischen Physik Vol I and II, Verlag S. Hirschel Leipzig, 1026 pp * Svante Arrhenius, 1908 (3. bis 8. tausend), Das Werden der Welten, Akademische Verlagsgesellschaft, Leipzig, 208 pp == Zdroj == {{preklad|en|Svante Arrhenius|35029018}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Arrhenius, Svante August}} [[Kategória:Osobnosti z Uppsaly]] [[Kategória:Švédski chemici]] [[Kategória:Švédski fyzici]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Švédski nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositelia Davyho medaily]] [[Kategória:Nositelia ocenenia Williarda Gibbsa]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Absolventi Uppsala universitet]] [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] dd27f6tzyd2jrmvuiv635jmmaxnrg2m 0 30994 8199560 8158336 2026-04-17T14:02:37Z ~2026-23751-71 292254 Aktualizácia názvov projektu OH Gamča 8199560 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava | Obrázok = Gymnázium Grösslingová.jpg | Popis = | Zameranie = Matematika | Riaditeľ = | Riaditeľka = Viera Babišová | Zástupca riaditeľa = | Rok založenia = 1626 | Súčasný zriaďovateľ = [[Bratislavský samosprávny kraj]] | Počet učiteľov = 89 | Počet majstrov = | Počet študentov = ca. 600 | Počet tried =26 | Školské farby = Modrá a okrová {{colorbox|#0AAFF8}} {{colorbox|#CC9932}} | Maskot = | Školský časopis = GrössLink | Adresa = Grösslingová 18, 811 09 Bratislava | Telefón = | Fax = | Web = [https://www.gamca.sk/ www.gamca.sk] | E-mail = }} '''Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava''' (zaužívane '''Gamča''') je osemročné, štvorročné a päťročné štátne [[gymnázium]] s matematickými, všeobecnými a bilingválno-prírodovednými triedami na [[Grösslingová ulica (Bratislava)|Grösslingovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]], ktoré navštevuje šesťsto študentov a študentiek. Škola bola založená kardinálom [[Peter Pázmaň|Petrom Pázmaňom]] v roku [[1626]] ako ''Collegium Posoniense'', v súčasnosti je jej zriaďovateľom [[Bratislavský samosprávny kraj]]. Na škole študovalo veľa významných osobností a vďaka zameraniu na matematiku a prírodné vedy aj veľa úspešných účastníkov medzinárodných kôl predmetových (matematických, fyzikálnych, informatických a iných) olympiád. V roku 1986 bola otvorená prvá trieda 8-ročného gymnázia (okrem tried 4-ročného gymnázia). Od školského roku 1988/89 sa na škole každoročne konajú školské „olympijské hry“ – „OH Gamča“. == História == Škola bola založená [[11. september|11. septembra]] [[1626]], kedy kardinál a ostrihomský arcibiskup [[Peter Pázmaň]] vydal zakladaciu listinu jezuitského kolégia ''Collegium Posoniense''. Vyučovanie sa začalo v prenajatej budove na Kapitulskej ulici dňa [[5. november|5. novembra]] [[1627]] s riaditeľom a tromi profesormi a 46 študentami – chlapcami. Počas nasledovných storočí škola viackrát zmenila svoj názov, vyučovací jazyk, zriaďovateľa, budovy či zameranie. '''Prehľad názvov školy:''' * 1627{{--}}1773 Collegium Posoniense * 1773{{--}}1812 Archigymnasium Regium Posoniense * 1812{{--}}1850 Archigymnasium Posoniense ord. s. Benedicti * 1850{{--}}1861 Das k.k. Staats-Gymnasium zu Pressburg * 1861{{--}}1919 Pozsonyi Királyi Katholikus Főgymnásium * 1919{{--}}1930 Československé reálne gymnázium v Bratislave * 1930{{--}}1938 Masarykovo štátne reálne gymnázium v Bratislave * 1938{{--}}1945 Prvé štátne slovenské reálne gymnázium v Bratislave * 1945{{--}}1948 Prvé štátne gymnázium v Bratislave * 1948{{--}}1953 Prvé gymnázium v Bratislave * 1953{{--}}1959 Prvá jedenásťročná stredná škola v Bratislave a základná osemročná škola * 1959{{--}}1961 Dvanásťročná stredná škola [[Alexander Markuš|Alexandra Markuša]] * 1960{{--}}1961 Jedenásťročná stredná škola v Bratislave * 1961{{--}}1962 Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Bratislave * 1962{{--}}1969 Základná deväťročná škola Alexandra Markuša a Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Bratislave * 1969{{--}}1970 Základná deväťročná škola Alexandra Markuša a Gymnázium * 1970{{--}}1972 Gymnázium * 1972{{--}}1992 Gymnázium Alexandra Markuša v Bratislave * 1992{{--}}2002 Gymnázium * 2002{{--}}dodnes Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava V súčasnosti používaný názov '''Gamča''', ktorý sa používa už iba ako slovo, pochádza zo skratky jedného z predošlých názvov školy a ulice, konkrétne '''G'''ymnázium [[Alexander Markuš|'''A'''lexandra '''M'''arkuša]] na ulici [[Ulica Červenej armády (Bratislava)|'''Č'''ervenej '''A'''rmády]]. == Budovy == Škola od roku 1908 (s krátkymi prestávkami) sídli v budove na [[Grösslingová ulica|Grösslingovej ulici]] číslo 18, čo je jej štvrtá "vlastná" budova. Počas celej doby svojej existencie škola sídlila skoro v tucte "dočasne prenajatých" budov (pozri nižšie ''Predošlé budovy''). === Súčasná budova === Do priestorov súčasnej [[Secesia|secesnej]] budovy na [[Grösslingová ulica|Grösslingovej]] 18 sa škola presťahovala od školského roku 1908/09. Budova bola postavená priamo pre potreby školy podľa návrhu maďarského architekta [[Ödön Lechner|Ödöna Lechnera]] v rokoch 1906{{--}}1908. Budova bola naposledy zrekonštruovaná v rokoch 2008{{--}}2010. V rámci tejto rekonštrukcie, ktorá stále viac ako 20 miliónov eur, kompletne vynovili fasádu, oplotenie areálu, vymenili strechu, zrekonštruovali okná, dvere i schodiská. Bola zbúraná pristavaná budova šatní a kompletne prerobili telocvične, vymenili počítačové siete, aj školský nábytok a tabule.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Župa obnovila Gamču za 20&nbsp;miliónov eur|url=https://reality.trend.sk/realitny-biznis/zupa-obnovila-gamcu-20-nbsp-milionov-eur|vydavateľ=reality.trend.sk|dátum vydania=2010-09-08|dátum prístupu=2023-07-11|jazyk=sk}}</ref> (V rokoch 2008 až 2010 výučba prebiehala na Račianskej ulici číslo 78, v priestoroch Združenej strednej školy chemickej.) Budova má tri nadzemné podlažia v pôdoryse písmena L, ktoré sú doplnené dvoma podzemnými podlažiami v centrálnej časti. Budova je bohato zdobená zvonku i zvnútra, podobne ako i plot okolo celého areálu školy. Po rekonštrukcii má budova miesto modrej naspäť svoju pôvodnú žlto-sivú (fasáda), respektíve zeleno-okrovo-bielu (vnútro), respektíve sivo-zelenú (oplotenie) farebnú kombináciu. Samotná budova bola v roku 1963 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku, oplotenie sa k nej pridalo v roku 2012. S areálom školy susedí [[Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)|Modrý kostolík]] na Bezručovej ulici, ktorý bol postavený v rokoch 1909{{--}}1913 rovnako podľa návrhu [[Ödön Lechner|Lechnera]] pôvodne ako kaplnka školy. <!-- ==== Doplňujúci text o súčasnej budove ==== Nasledovný (pôvodný) text je súci na samostatný wiki článok "Lechnerové budovy školy a kaplnky" či "Tvorba Ö. Lechnera na Slovensku". --> ==== Dejiny budovy a priebeh realizácie ==== Stavba bola financovaná vládou na základe dohody vtedajšieho ministra školstva Gyula Wlassics s mestom Bratislava v roku 1901, ktoré malo za úlohu nájsť vhodné miesto. Nakoniec sa mesto rozhodlo odkúpiť parcelu na Grösslingovej ulici. Plány boli odovzdané v roku 1904. S výstavbou sa začalo v roku 1906 pod vedením bratislavského odborníka Antala Durvaya. Budova bola skolaudovaná [[28. október|28. októbra]] 1908. Počas výstavby v roku [[1907]] sa konali oslavy 700. výročia narodenia sv. Alžbety. Stavbu kaplnky zasvätenej Alžbete inicioval už v roku 1906 kardinál a ostrihomský arcibiskup [[Klaudius Vasari]], ktorý si želal aby bola súčasťou stavby gymnázia. Priamo na parcele dnešného gymnázia sa nepočítalo s budovou kaplnky a fary (budovy pre záhradníka, ktorá síce v projektoch bola ale sa nerealizovala). Od tohto situovania sa však upustilo a to z dôvodu nedostatočného exteriérového priestoru pre študentov a rušivých vplyvov na sakrálnu stavbu. Nakoniec bola budova kaplnky situovaná na susednej parcele na Bezručovej ulici. Stavba komplexu sa realizovala pod vedením Antala Durvaya. Kaplnka sa začala stavať na jar 1909 a vysvätená bola 11. októbra 1913. '''Opis objektu''' Lechnerova jedinečná architektúra obohacuje budovu gymnázia, ako na fasáde tak aj v interiéri. Trojpodlažná budova s pôdorysným schematom v tvare L. Hmota je členená pravouhlými a oblými rizalitmi a z dvornej strany je ešte obohatený oblúkovým výstupkom, v ktorom je umiestnené schodisko. Fasáda je rozdelená na viac častí prerezávanou omietkou. Vystupuje z fasády a vytvára zaujímavé plastické ozdoby v podobe pilastrov a okenných lemovaní. Portál z nezvyčajného plastického oblúku vytvára hlavný vstup do budovy a korešponduje so vstupom do [[kaplnka|kaplnky]].[[Obrázok:historia_grosslingova_gamca.jpg|náhľad|Budova gymnázia]] ==== Sloh a tvaroslovie ==== Budova spolu so susediacim známejším [[Modrý kostolík|Modrým kostolíkom]] tvorí ucelený komplex a skvost secesnej architektúry na Slovensku. Komplex vyznieva ako ucelené vrcholné dielo, kde využil princípy maďarskej secesie s typickou ornamentálnou výzdobou, s využitím prehýbaných tvarov a profilovaných ornamentálnych kriviek, ktorá však v porovnaní s ostatnými Lechnerovými dielami je striedmejšia. Ornamentálne krivky lemujú základné architektonické tvary a dopĺňa ich linka z modrej keramiky. Architekt čerpal z inšpirujúcej prírody a z ľudovej južno-maďarskej architektúry. Niekoľko desaťročí prevažovali odtiene svetlej modrej farby. Sú tu využité orámované veľké plochy na fasádach, vzniknuté vrstvením omietky, takisto aj glazované obkladačky a mozaiky. Veľkú pozornosť venoval Lechner streche, ktorá farebne ladí s farebnosťou celku. ==== Architektúra ==== Budova má pôdorys tvaru L, je trojpodlažná a stojí a vždy stála osamotene. Celý školský areál je oplotený podľa Lechnerovho návrhu vysokým murovaným bohato zdobeným plotom s výplňou z pletiva. Hlavná predná uličná fasáda je osovo súmerná s osovým rizalitom a akcentujúcim hlavným vstupom so stlačeným oblúkom s dvomi stĺpmi, vyčnievajú z nej pravouhlé i oblé rizality. Je členená kordónovými rímsami na vyššie celky, tvoria ju tri rady okien so šambránami, využité je organické lemovanie cez dve podlažia, na strmej streche sú vikiere obličkovitého tvaru. Fasáda z vnútorného dvora je menej kompaktná, vyčnieva objem hlavného schodiska a zadného vstupu. Všetky vystupujúce časti sú zakončené vežičkami. Priečelia sú zdobené rastlinnými ornamentami, atiky figurálnymi ozdobami, hrany, rohy a kúty sú zaoblené. Dispozícia je racionálna, prehľadná a logickým usporiadaním priestorov. Obidve krídla sú riešené ako pozdĺžny dvojtraktový nosný systém s nosnými múrmi, murovanými z tehál. Objekt má tri nadzemné a jedno podzemné podlažie a zastrešený je dreveným krovom väznicovej sústavy. Konštrukčná výška podzemného podlažia je 3400 mm a nadzemných podlaží 4700 mm. Svetlé výšky sú 2800 a 4500 mm. Podlažia spája centrálne hlavné veľkorysé schodisko a ešte jedno vedľajšie. Priamy vstup na hlavné schodisko je od dvora. Hlavný vstup je prostredníctvom vyrovnávajúcich schodov z Grösslingovej ulice. Miestnosti spája chodba tvaru L na vnútornej strane, osvetlená veľkými oknami z dvora. Z chodby sú prístupné jednotlivé učebne, jednostranne osvetlené, s oknami do ulice. Počas 1. i 2. svetovej vojny slúžila budova ako nemocnica. K objektu sa dodatočne pristavili šatne a kotolňa. ==== Použitá literatúra k časti o budove ==== * Architektúra Slovenska v 20. storočí, Matúš Dula, Henrieta Moravčíková Vydavateľstvo : Slovart, S.r.o., Bratislava 2002 * Ján Lacika, Bratislava a okolie – turistický sprievodca, vydavateľstvo PRÍRODA, s.r.o. 2004, Bratislava * Ákoš Moravánsky, Die Architektur der Donaumonarchie, vydavateľstvo COLVIA 1988, Berlin * Časopis: Architektúra a urbanizmus 2000 /1-2 Ústav SAV, Bratislava 2000 === Predošlé budovy === V minulosti škola sídlila v budove na Kapitulskej 26 vedľa [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dómu sv. Martina]] (1633{{--}}1714; dnes tu sídli [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského]]), v budove na Kostolnej 1 medzi [[Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Bratislava)|jezuitským kostolom]] a [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy|bratislavským magistrátom]] (1714{{--}}1786; dnes tu sídli [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]]) a v budove [[Kostol a kláštor klarisiek (Bratislava)|kláštora Klarisiek]] na Klariskej 5 (1786{{--}}1908; dnes tu sídli [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitná knižnica]]), odkiaľ škola prešla do súčasnej budovy. Z rôznych dôvodov (vojna, rekonštrukcia, reorganizácia systému škôl) škola krátke obdobia sídlila v budovách na Palisádach, Kozej, Dunajskej, Vazovovej a Račianskej ulici. == Úspechy == === [[Medzinárodná matematická olympiáda]] (1980{{--}}2015) === * Zlato: 3 (88/89 [[Ondrej Šuch]] NSR, 92/93 [[Viliam Búr]] Turecko, 93/94 Andrej Zlatoš<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=International Mathematical Olympiad|url=http://www.imo-official.org/country_individual_r.aspx?code=SVK&column=award&order=desc&gender=hide&nameform=western|vydavateľ=www.imo-official.org|dátum prístupu=2022-09-05}}</ref> Hongkong,) * Striebro: 11 (80/81 Jozef Bednárik USA, 84/85 Marcel Polakovič Fínsko, 85/86 Marcel Polakovič Poľsko, 86/87 Pavol Gvozdjak Kuba, 89/90 Ondrej Šuch Čína , 89/90 Pavol Ševera Čína, 90/91 Richard Kollár Švédsko, 92/93 Pavel Martoň Turecko, 92/93 Andrej Zlatoš Turecko, 92/93 Martin Niepel Turecko, 93/94 Martin Niepel Hongkong, 93/94 Patrik Horník Hongkong, 98/99 Jozef Ševčík Rumunsko, 04/05 František Simančík Mexiko, 04/05 Michal Burger Mexiko, 05/06 Samuel Hapák Slovinsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=GAMČA, Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava {{!}} Úspechy žiakov v matematických súťažiach|url=http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:1RUxe5o3oSUJ:old.gamca.sk/?a=/skola/uspechy/uspechy_matika+&cd=4&hl=sk&ct=clnk&gl=sk|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-04-02|vydavateľ=webcache.googleusercontent.com}}</ref> * Bronz: 10 * Čestné uznanie: 6 === Medzinárodná olympiáda v informatike (1993{{--}}2015) === * Zlato: 6 * Striebro: 5 * Bronz: 7 === Medzinárodná fyzikálna olympiáda (1993{{--}}2015) === * Striebro: 2 * Bronz: 3 * Čestné uznanie: 1 == OH Gamča == Olympijské hry Gamča (OH Gamča) sú súťažou medzi triedami, ktorá sa koná každoročne od septembra do decembra už od roku 1988.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OH Gamča | url = https://www.gamca.sk/aktivity/oh-gamca/ | dátum prístupu = 2025-12-02 | jazyk = sk-SK}}</ref> Súťaž vznikla v roku 1988 na počesť 70. výročia založenia Československa a s inšpiráciou práve prebiehajúcej [[Letné olympijské hry 1988|letnej olympiády v Soule]]. Počas školskej olympiády súťažia triedy medzi sebou v športových, umeleckých, vedeckých a netradičných disciplínach o celkové prvenstvo. Každé olympijské hry majú svoj názov obsahujúci písmená O a H, ostatné školské roky to boli OH Chaos 2015, OH Pochybnosť 2016, OH Kolobeh 2017, OH V ohrození 2018, OH Hodnota 2019, OH Rozhodnutie 2020, OH Hypnóza 2021, OH Hokus Pokus 2022, OH Pohroma 2023, OH Hore Nohami 2024, OH Hologram 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OH Gamča | url = https://www.gamca.sk/aktivity/oh-gamca/ | dátum prístupu = 2025-12-02 | jazyk = sk-SK}}</ref> Súčasné aj bývalé študentstvo školy sa nazýva '''Gamčáci''' resp. '''Gamčáčky'''. == Možnosti štúdia == * 4-ročné štúdium všobecné (netalentové) * 4-ročné štúdium matematické (talentové) * 5-ročné bilingválne slovensko-anglické štúdium * 8-ročné štúdium == Významní absolventi a absolventky == * (S rokom ukončenia školy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Gamča / Absolventi|url=https://www.gamca.sk/sk/post/137/Absolventi/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-28|vydavateľ=www.gamca.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161129021045/https://www.gamca.sk/sk/post/137/Absolventi/|dátum archivácie=2016-11-29}}</ref>, ak je známy.) {{stĺpce|2| * [[Samuel Timon]] – polyhistor a pedagóg, zakladateľ kritickej historiografie * [[Juraj Pray]] – historik a knihovník, zakladateľ uhorskej historiografie * [[František Rausch]] – matematik a dekan budínskej filozofickej fakulty, kráľovský radca * 1780 [[Anton Bernolák]] – kňaz, jazykovedec a kodifikátor slovenčiny * 1795 [[Adam Liszt]] - otec [[Franz Liszt|Franza Liszta]] * 1850 [[Martin Hattala]] - profesor slovenčiny 1850-61; teológ, lingvista, pedagóg a Štúrovec * 1856 [[Martin Čulen]] - profesor matematiky a fyziky 1856-59; národovec, matematik a pedagóg * 186x [[Ján Nepomuk Batka]] - hudobný vedec a kritik, mestský archivár * 1873 [[Fridrich Dohnány]] - profesor matematiky a fyziky 1873-1905; pedagóg, prírodovedec a stenograf * 1880 [[Filip Lenard]] – fyzik, nositeľ Nobelovej ceny * 189x [[Ernst von Dohnányi]] – hudobný skladateľ, dirigent a klavirista * 1899 [[Béla Bartók]] – hudobný skladateľ, klavirista a etnomuzikológ * 1922 [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] - spisovateľ, publicista, politik a diplomat * 1923 [[Ján Červeňanský]] - lekár, ortopéd, vysokoškolský profesor (LF UK) * 1923 [[Branislav Varsik]] - vysokoškolský profesor (FF UK), historik, archivár a vedec * 1925 [[Alexander Húščava]] - historik, vysokoškolský profesor (FF UK) a archivár * 1926 [[Ján Jamnický]] – herec, režisér, scenárista a pedagóg * 1928 [[Gejza Dusík]] – hudobný skladateľ a spoluzakladateľ slovenskej operety * 1932 [[Anton Rašla]] – jeden z troch prokurátorov v procese s Jozefom Tisom * 1933 [[Mária Kišonová-Hubová]] – operná speváčka, matka Mikuláša Hubu * 1933 [[Gustáv Husák]] – prezident ČSSR, tajomník ÚV KSČ a komunistický politik * 1933 [[Dezider Kardoš]] – hudobný skladateľ, riaditeľ Slovenskej filharmónie a vysokoškolský pedagóg (HF VŠMU) * [[Jozef Minárik (literárny historik)|Jozef Minárik]] - literárny historik * [[Mikuláš Gažo]] - biochemik, nadšený bratislavský historik * [[Július Kozma]] - prvý slovenský medzinárodný majster šachu a šéfredaktor denníka Šport * [[Gustáv Čatár]] - biológ, parazitológ a vysokoškolský profesor * [[Ján Vilček|Ján T. Vilček]] – mikrobiológ a vysokoškolský profesor (School of Medicine, New York University, USA), filantrop * 1953 [[Ivan Pišút]] - prírodovedec, zakladateľ slovenskej lichenológie<ref name="pišút">{{cite journal |author=Lackovičová A., Bérešová A. |title=Personalia: RNDr. Ivan Pišút, DrSc. (*13. 3. 1935 – †14. 12. 2017) – náš učiteľ, priateľ a neúnavný terénny výskumník |journal=Bryonora |year=2018 |volume=61 |issue=6 |url=https://botanika.prf.jcu.cz/BLS/english/files/bryonora61_12.pdf |language=Slovak }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240101102801/https://botanika.prf.jcu.cz/BLS/english/files/bryonora61_12.pdf |date=2024-01-01 }}</ref> * 1955 [[Pavel Dvořák]] - historik, spisovateľ a publicista * [[Milan Lasica]] – humorista, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér, moderátor a spevák * [[Božidara Turzonovová]] – herečka * [[Pavel Vilikovský]] – spisovateľ * 1960 [[Radomír Borgula]] - matematik, 3-násobný majster ČSR v modernom päťboji, riaditeľ tohto gymnázia 1978-1992, prezident tenisového klubu [[Inter Bratislava|INTER Slovnaft Bratislava]] 1992-1995 * [[Vladimír Palko]] – politik a vysokoškolský pedagóg (FEI STU), býv. Minister vnútra SR * 1971 [[Peter Osuský]] – politik, vysokoškolský pedagóg a lekár, bývalý [[prorektor]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. * [[Martin Mojžiš|Martin Mojžiš (nar. 1960)]] – teoretický fyzik a vysokoškolský pedagóg (FMFI UK), novinár (.týždeň) a spisovateľ * [[Vladimír Burjan]] – učiteľ matematiky na tomto gymnáziu, expert na vzdelávanie, riaditeľ EXAM testing * [[Tatiana Rosová|Tatiana Rosová (nar. 1961)]] - 5. [[Starosta|starostka]] mestskej časti [[Staré Mesto (Bratislava)|Bratislava-Staré Mesto]] * 1980 [[Ladislav Kvasz]] - [[Slovensko|slovenský]] [[filozof]] * 1981 [[Igor Burger]]<!-- https://en.wikipedia.org/wiki/Igor_Burger --> - dvojnásobný majster sveta, trojnásobný majster Európy a trojnásobný svetový šampión FAI * 1981 [[Martin Sarvaš]] - podpredseda socialisti.sk pre kultúru a médiá * 1981 [[Elena Akácsová]] - priekopníčka slovenskej internetovej žurnalistiky, redaktorka, autorka, vo voľnom čase folkloristka * 1982 [[Lucia Žitňanská]] – ministerka spravodlivosti SR a právnička * 1983 [[Robert Redhammer]] – rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a elektrotechnik * [[Boris Kollár]] – predseda NR SR, podnikateľ * [[Ľuboš Fellner]] – cestovateľ, zakladateľ a riaditeľ CK Bubo * [[Jozef Španka]] - gynekológ expert na antikoncepciu * 1988 [[Jozef Csaplár]] - meteorológ * 1990 [[Tomáš Szalay]] – expert na zdravotníctvo (HPI) a bývalý novinár (TV Markíza) * 1990 [[Roman Joch]] – lekár a politológ * 1990 [[Daniel Šmihula]] – právny teoretik, spisovateľ a diplomat * 1991 [[Ivan Jakabovič]] – spoluzakladateľ a podpredseda predstavenstva J&T * 1991 [[Patrik Tkáč]] – spoluzakladateľ a podpredseda predstavenstva J&T * 1991 [[Daniel Lipšic]] – poslanec NR SR, predseda politickej strany NOVA, býv. minister spravodlivosti a právnik * 1991 [[Roman Baranovič]] – riaditeľ CZŠ Narnia * 1991 [[Peter Halák]] – manažér škôl Félix * 1994 [[Michal Hvorecký]] – spisovateľ a publicista * 1995 [[Stanislav Boledovič]] – spoluzakladateľ a manažér Nexteria.sk a Teach For Slovakia * 1995 [[Miroslav Beblavý]] – poslanec NR SR, odborník na sociálne veci a pedagóg }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gamca.sk Stránka školy] * [http://oh.gamca.sk OH Gamča (všeobecný link)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160220042611/http://oh.gamca.sk/ |date=2016-02-20 }} * [http://grosslink.gamca.sk Školský časopis Grösslink] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171007114642/http://grosslink.gamca.sk/ |date=2017-10-07 }} == Zdroj == * [https://www.gamca.sk Stránka školy] * Edupage žiaka {{Súradnice|48.144|17.116|type:edu|display=title}} [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Stavby v Bratislave]] awc7cq6cpmtmtcyl9wucy0vea7qn4sm 8199576 8199560 2026-04-17T14:53:13Z Mišino Čech 195312 8199576 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava | Obrázok = Gymnázium Grösslingová.jpg | Popis = | Zameranie = Matematika | Riaditeľ = | Riaditeľka = Viera Babišová | Zástupca riaditeľa = | Rok založenia = 1626 | Súčasný zriaďovateľ = [[Bratislavský samosprávny kraj]] | Počet učiteľov = 89 | Počet majstrov = | Počet študentov = ca. 600 | Počet tried =26 | Školské farby = Modrá a okrová {{colorbox|#0AAFF8}} {{colorbox|#CC9932}} | Maskot = | Školský časopis = GrössLink | Adresa = Grösslingová 18, 811 09 Bratislava | Telefón = | Fax = | Web = [https://www.gamca.sk/ www.gamca.sk] | E-mail = }} '''Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava''' (zaužívane '''Gamča''') je osemročné, štvorročné a päťročné štátne [[gymnázium]] s matematickými, všeobecnými a [[Bilingválne gymnázium|bilingválno]]-prírodovednými triedami na [[Grösslingová ulica (Bratislava)|Grösslingovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]], ktoré navštevuje šesťsto študentov a študentiek. Škola bola založená kardinálom [[Peter Pázmaň|Petrom Pázmaňom]] v roku [[1626]] ako ''Collegium Posoniense'', v súčasnosti je jej zriaďovateľom [[Bratislavský samosprávny kraj]]. Na škole študovalo veľa významných osobností a vďaka zameraniu na matematiku a prírodné vedy aj veľa úspešných účastníkov medzinárodných kôl predmetových (matematických, fyzikálnych, informatických a iných) olympiád. V roku 1986 bola otvorená prvá trieda 8-ročného gymnázia (okrem tried 4-ročného gymnázia). Od školského roku 1988/89 sa na škole každoročne konajú školské „olympijské hry“ – „OH Gamča“. == História == Škola bola založená [[11. september|11. septembra]] [[1626]], kedy kardinál a ostrihomský arcibiskup [[Peter Pázmaň]] vydal zakladaciu listinu jezuitského kolégia ''Collegium Posoniense''. Vyučovanie sa začalo v prenajatej budove na Kapitulskej ulici dňa [[5. november|5. novembra]] [[1627]] s riaditeľom a tromi profesormi a 46 študentami – chlapcami. Počas nasledovných storočí škola viackrát zmenila svoj názov, vyučovací jazyk, zriaďovateľa, budovy či zameranie. '''Prehľad názvov školy:''' * 1627{{--}}1773 Collegium Posoniense * 1773{{--}}1812 Archigymnasium Regium Posoniense * 1812{{--}}1850 Archigymnasium Posoniense ord. s. Benedicti * 1850{{--}}1861 Das k.k. Staats-Gymnasium zu Pressburg * 1861{{--}}1919 Pozsonyi Királyi Katholikus Főgymnásium * 1919{{--}}1930 Československé reálne gymnázium v Bratislave * 1930{{--}}1938 Masarykovo štátne reálne gymnázium v Bratislave * 1938{{--}}1945 Prvé štátne slovenské reálne gymnázium v Bratislave * 1945{{--}}1948 Prvé štátne gymnázium v Bratislave * 1948{{--}}1953 Prvé gymnázium v Bratislave * 1953{{--}}1959 Prvá jedenásťročná stredná škola v Bratislave a základná osemročná škola * 1959{{--}}1961 Dvanásťročná stredná škola [[Alexander Markuš|Alexandra Markuša]] * 1960{{--}}1961 Jedenásťročná stredná škola v Bratislave * 1961{{--}}1962 Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Bratislave * 1962{{--}}1969 Základná deväťročná škola Alexandra Markuša a Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Bratislave * 1969{{--}}1970 Základná deväťročná škola Alexandra Markuša a Gymnázium * 1970{{--}}1972 Gymnázium * 1972{{--}}1992 Gymnázium Alexandra Markuša v Bratislave * 1992{{--}}2002 Gymnázium * 2002{{--}}dodnes Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava V súčasnosti používaný názov '''Gamča''', ktorý sa používa už iba ako slovo, pochádza zo skratky jedného z predošlých názvov školy a ulice, konkrétne '''G'''ymnázium [[Alexander Markuš|'''A'''lexandra '''M'''arkuša]] na ulici [[Ulica Červenej armády (Bratislava)|'''Č'''ervenej '''A'''rmády]]. == Budovy == Škola od roku 1908 (s krátkymi prestávkami) sídli v budove na [[Grösslingová ulica|Grösslingovej ulici]] číslo 18, čo je jej štvrtá "vlastná" budova. Počas celej doby svojej existencie škola sídlila skoro v tucte "dočasne prenajatých" budov (pozri nižšie ''Predošlé budovy''). === Súčasná budova === Do priestorov súčasnej [[Secesia|secesnej]] budovy na [[Grösslingová ulica|Grösslingovej]] 18 sa škola presťahovala od školského roku 1908/09. Budova bola postavená priamo pre potreby školy podľa návrhu maďarského architekta [[Ödön Lechner|Ödöna Lechnera]] v rokoch 1906{{--}}1908. Budova bola naposledy zrekonštruovaná v rokoch 2008{{--}}2010. V rámci tejto rekonštrukcie, ktorá stále viac ako 20 miliónov eur, kompletne vynovili fasádu, oplotenie areálu, vymenili strechu, zrekonštruovali okná, dvere i schodiská. Bola zbúraná pristavaná budova šatní a kompletne prerobili telocvične, vymenili počítačové siete, aj školský nábytok a tabule.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Župa obnovila Gamču za 20&nbsp;miliónov eur|url=https://reality.trend.sk/realitny-biznis/zupa-obnovila-gamcu-20-nbsp-milionov-eur|vydavateľ=reality.trend.sk|dátum vydania=2010-09-08|dátum prístupu=2023-07-11|jazyk=sk}}</ref> (V rokoch 2008 až 2010 výučba prebiehala na Račianskej ulici číslo 78, v priestoroch Združenej strednej školy chemickej.) Budova má tri nadzemné podlažia v pôdoryse písmena L, ktoré sú doplnené dvoma podzemnými podlažiami v centrálnej časti. Budova je bohato zdobená zvonku i zvnútra, podobne ako i plot okolo celého areálu školy. Po rekonštrukcii má budova miesto modrej naspäť svoju pôvodnú žlto-sivú (fasáda), respektíve zeleno-okrovo-bielu (vnútro), respektíve sivo-zelenú (oplotenie) farebnú kombináciu. Samotná budova bola v roku 1963 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku, oplotenie sa k nej pridalo v roku 2012. S areálom školy susedí [[Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)|Modrý kostolík]] na Bezručovej ulici, ktorý bol postavený v rokoch 1909{{--}}1913 rovnako podľa návrhu [[Ödön Lechner|Lechnera]] pôvodne ako kaplnka školy. <!-- ==== Doplňujúci text o súčasnej budove ==== Nasledovný (pôvodný) text je súci na samostatný wiki článok "Lechnerové budovy školy a kaplnky" či "Tvorba Ö. Lechnera na Slovensku". --> ==== Dejiny budovy a priebeh realizácie ==== Stavba bola financovaná vládou na základe dohody vtedajšieho ministra školstva Gyula Wlassics s mestom Bratislava v roku 1901, ktoré malo za úlohu nájsť vhodné miesto. Nakoniec sa mesto rozhodlo odkúpiť parcelu na Grösslingovej ulici. Plány boli odovzdané v roku 1904. S výstavbou sa začalo v roku 1906 pod vedením bratislavského odborníka Antala Durvaya. Budova bola skolaudovaná [[28. október|28. októbra]] 1908. Počas výstavby v roku [[1907]] sa konali oslavy 700. výročia narodenia sv. Alžbety. Stavbu kaplnky zasvätenej Alžbete inicioval už v roku 1906 kardinál a ostrihomský arcibiskup [[Klaudius Vasari]], ktorý si želal aby bola súčasťou stavby gymnázia. Priamo na parcele dnešného gymnázia sa nepočítalo s budovou kaplnky a fary (budovy pre záhradníka, ktorá síce v projektoch bola ale sa nerealizovala). Od tohto situovania sa však upustilo a to z dôvodu nedostatočného exteriérového priestoru pre študentov a rušivých vplyvov na sakrálnu stavbu. Nakoniec bola budova kaplnky situovaná na susednej parcele na Bezručovej ulici. Stavba komplexu sa realizovala pod vedením Antala Durvaya. Kaplnka sa začala stavať na jar 1909 a vysvätená bola 11. októbra 1913. '''Opis objektu''' Lechnerova jedinečná architektúra obohacuje budovu gymnázia, ako na fasáde tak aj v interiéri. Trojpodlažná budova s pôdorysným schematom v tvare L. Hmota je členená pravouhlými a oblými rizalitmi a z dvornej strany je ešte obohatený oblúkovým výstupkom, v ktorom je umiestnené schodisko. Fasáda je rozdelená na viac častí prerezávanou omietkou. Vystupuje z fasády a vytvára zaujímavé plastické ozdoby v podobe pilastrov a okenných lemovaní. Portál z nezvyčajného plastického oblúku vytvára hlavný vstup do budovy a korešponduje so vstupom do [[kaplnka|kaplnky]].[[Obrázok:historia_grosslingova_gamca.jpg|náhľad|Budova gymnázia]] ==== Sloh a tvaroslovie ==== Budova spolu so susediacim známejším [[Modrý kostolík|Modrým kostolíkom]] tvorí ucelený komplex a skvost secesnej architektúry na Slovensku. Komplex vyznieva ako ucelené vrcholné dielo, kde využil princípy maďarskej secesie s typickou ornamentálnou výzdobou, s využitím prehýbaných tvarov a profilovaných ornamentálnych kriviek, ktorá však v porovnaní s ostatnými Lechnerovými dielami je striedmejšia. Ornamentálne krivky lemujú základné architektonické tvary a dopĺňa ich linka z modrej keramiky. Architekt čerpal z inšpirujúcej prírody a z ľudovej južno-maďarskej architektúry. Niekoľko desaťročí prevažovali odtiene svetlej modrej farby. Sú tu využité orámované veľké plochy na fasádach, vzniknuté vrstvením omietky, takisto aj glazované obkladačky a mozaiky. Veľkú pozornosť venoval Lechner streche, ktorá farebne ladí s farebnosťou celku. ==== Architektúra ==== Budova má pôdorys tvaru L, je trojpodlažná a stojí a vždy stála osamotene. Celý školský areál je oplotený podľa Lechnerovho návrhu vysokým murovaným bohato zdobeným plotom s výplňou z pletiva. Hlavná predná uličná fasáda je osovo súmerná s osovým rizalitom a akcentujúcim hlavným vstupom so stlačeným oblúkom s dvomi stĺpmi, vyčnievajú z nej pravouhlé i oblé rizality. Je členená kordónovými rímsami na vyššie celky, tvoria ju tri rady okien so šambránami, využité je organické lemovanie cez dve podlažia, na strmej streche sú vikiere obličkovitého tvaru. Fasáda z vnútorného dvora je menej kompaktná, vyčnieva objem hlavného schodiska a zadného vstupu. Všetky vystupujúce časti sú zakončené vežičkami. Priečelia sú zdobené rastlinnými ornamentami, atiky figurálnymi ozdobami, hrany, rohy a kúty sú zaoblené. Dispozícia je racionálna, prehľadná a logickým usporiadaním priestorov. Obidve krídla sú riešené ako pozdĺžny dvojtraktový nosný systém s nosnými múrmi, murovanými z tehál. Objekt má tri nadzemné a jedno podzemné podlažie a zastrešený je dreveným krovom väznicovej sústavy. Konštrukčná výška podzemného podlažia je 3400 mm a nadzemných podlaží 4700 mm. Svetlé výšky sú 2800 a 4500 mm. Podlažia spája centrálne hlavné veľkorysé schodisko a ešte jedno vedľajšie. Priamy vstup na hlavné schodisko je od dvora. Hlavný vstup je prostredníctvom vyrovnávajúcich schodov z Grösslingovej ulice. Miestnosti spája chodba tvaru L na vnútornej strane, osvetlená veľkými oknami z dvora. Z chodby sú prístupné jednotlivé učebne, jednostranne osvetlené, s oknami do ulice. Počas 1. i 2. svetovej vojny slúžila budova ako nemocnica. K objektu sa dodatočne pristavili šatne a kotolňa. ==== Použitá literatúra k časti o budove ==== * Architektúra Slovenska v 20. storočí, Matúš Dula, Henrieta Moravčíková Vydavateľstvo : Slovart, S.r.o., Bratislava 2002 * Ján Lacika, Bratislava a okolie – turistický sprievodca, vydavateľstvo PRÍRODA, s.r.o. 2004, Bratislava * Ákoš Moravánsky, Die Architektur der Donaumonarchie, vydavateľstvo COLVIA 1988, Berlin * Časopis: Architektúra a urbanizmus 2000 /1-2 Ústav SAV, Bratislava 2000 === Predošlé budovy === V minulosti škola sídlila v budove na Kapitulskej 26 vedľa [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dómu sv. Martina]] (1633{{--}}1714; dnes tu sídli [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského]]), v budove na Kostolnej 1 medzi [[Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Bratislava)|jezuitským kostolom]] a [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy|bratislavským magistrátom]] (1714{{--}}1786; dnes tu sídli [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]]) a v budove [[Kostol a kláštor klarisiek (Bratislava)|kláštora Klarisiek]] na Klariskej 5 (1786{{--}}1908; dnes tu sídli [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitná knižnica]]), odkiaľ škola prešla do súčasnej budovy. Z rôznych dôvodov (vojna, rekonštrukcia, reorganizácia systému škôl) škola krátke obdobia sídlila v budovách na Palisádach, Kozej, Dunajskej, Vazovovej a Račianskej ulici. == Úspechy == === [[Medzinárodná matematická olympiáda]] (1980{{--}}2015) === * Zlato: 3 (88/89 [[Ondrej Šuch]] NSR, 92/93 [[Viliam Búr]] Turecko, 93/94 Andrej Zlatoš<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=International Mathematical Olympiad|url=http://www.imo-official.org/country_individual_r.aspx?code=SVK&column=award&order=desc&gender=hide&nameform=western|vydavateľ=www.imo-official.org|dátum prístupu=2022-09-05}}</ref> Hongkong,) * Striebro: 11 (80/81 Jozef Bednárik USA, 84/85 Marcel Polakovič Fínsko, 85/86 Marcel Polakovič Poľsko, 86/87 Pavol Gvozdjak Kuba, 89/90 Ondrej Šuch Čína , 89/90 Pavol Ševera Čína, 90/91 Richard Kollár Švédsko, 92/93 Pavel Martoň Turecko, 92/93 Andrej Zlatoš Turecko, 92/93 Martin Niepel Turecko, 93/94 Martin Niepel Hongkong, 93/94 Patrik Horník Hongkong, 98/99 Jozef Ševčík Rumunsko, 04/05 František Simančík Mexiko, 04/05 Michal Burger Mexiko, 05/06 Samuel Hapák Slovinsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=GAMČA, Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava {{!}} Úspechy žiakov v matematických súťažiach|url=http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:1RUxe5o3oSUJ:old.gamca.sk/?a=/skola/uspechy/uspechy_matika+&cd=4&hl=sk&ct=clnk&gl=sk|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-04-02|vydavateľ=webcache.googleusercontent.com}}</ref> * Bronz: 10 * Čestné uznanie: 6 === Medzinárodná olympiáda v informatike (1993{{--}}2015) === * Zlato: 6 * Striebro: 5 * Bronz: 7 === Medzinárodná fyzikálna olympiáda (1993{{--}}2015) === * Striebro: 2 * Bronz: 3 * Čestné uznanie: 1 == OH Gamča == Olympijské hry Gamča (OH Gamča) sú súťažou medzi triedami, ktorá sa koná každoročne od septembra do decembra už od roku 1988.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OH Gamča | url = https://www.gamca.sk/aktivity/oh-gamca/ | dátum prístupu = 2025-12-02 | jazyk = sk-SK}}</ref> Súťaž vznikla v roku 1988 na počesť 70. výročia založenia Československa a s inšpiráciou práve prebiehajúcej [[Letné olympijské hry 1988|letnej olympiády v Soule]]. Počas školskej olympiády súťažia triedy medzi sebou v športových, umeleckých, vedeckých a netradičných disciplínach o celkové prvenstvo. Každé olympijské hry majú svoj názov obsahujúci písmená O a H, ostatné školské roky to boli OH Chaos 2015, OH Pochybnosť 2016, OH Kolobeh 2017, OH V ohrození 2018, OH Hodnota 2019, OH Rozhodnutie 2020, OH Hypnóza 2021, OH Hokus Pokus 2022, OH Pohroma 2023, OH Hore Nohami 2024, OH Hologram 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OH Gamča | url = https://www.gamca.sk/aktivity/oh-gamca/ | dátum prístupu = 2025-12-02 | jazyk = sk-SK}}</ref> Súčasné aj bývalé študentstvo školy sa nazýva '''Gamčáci''' resp. '''Gamčáčky'''. == Možnosti štúdia == * 4-ročné štúdium všobecné (netalentové) * 4-ročné štúdium matematické (talentové) * 5-ročné bilingválne slovensko-anglické štúdium * 8-ročné štúdium == Významní absolventi a absolventky == * (S rokom ukončenia školy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Gamča / Absolventi|url=https://www.gamca.sk/sk/post/137/Absolventi/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-28|vydavateľ=www.gamca.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161129021045/https://www.gamca.sk/sk/post/137/Absolventi/|dátum archivácie=2016-11-29}}</ref>, ak je známy.) {{stĺpce|2| * [[Samuel Timon]] – polyhistor a pedagóg, zakladateľ kritickej historiografie * [[Juraj Pray]] – historik a knihovník, zakladateľ uhorskej historiografie * [[František Rausch]] – matematik a dekan budínskej filozofickej fakulty, kráľovský radca * 1780 [[Anton Bernolák]] – kňaz, jazykovedec a kodifikátor slovenčiny * 1795 [[Adam Liszt]] - otec [[Franz Liszt|Franza Liszta]] * 1850 [[Martin Hattala]] - profesor slovenčiny 1850-61; teológ, lingvista, pedagóg a Štúrovec * 1856 [[Martin Čulen]] - profesor matematiky a fyziky 1856-59; národovec, matematik a pedagóg * 186x [[Ján Nepomuk Batka]] - hudobný vedec a kritik, mestský archivár * 1873 [[Fridrich Dohnány]] - profesor matematiky a fyziky 1873-1905; pedagóg, prírodovedec a stenograf * 1880 [[Filip Lenard]] – fyzik, nositeľ Nobelovej ceny * 189x [[Ernst von Dohnányi]] – hudobný skladateľ, dirigent a klavirista * 1899 [[Béla Bartók]] – hudobný skladateľ, klavirista a etnomuzikológ * 1922 [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] - spisovateľ, publicista, politik a diplomat * 1923 [[Ján Červeňanský]] - lekár, ortopéd, vysokoškolský profesor (LF UK) * 1923 [[Branislav Varsik]] - vysokoškolský profesor (FF UK), historik, archivár a vedec * 1925 [[Alexander Húščava]] - historik, vysokoškolský profesor (FF UK) a archivár * 1926 [[Ján Jamnický]] – herec, režisér, scenárista a pedagóg * 1928 [[Gejza Dusík]] – hudobný skladateľ a spoluzakladateľ slovenskej operety * 1932 [[Anton Rašla]] – jeden z troch prokurátorov v procese s Jozefom Tisom * 1933 [[Mária Kišonová-Hubová]] – operná speváčka, matka Mikuláša Hubu * 1933 [[Gustáv Husák]] – prezident ČSSR, tajomník ÚV KSČ a komunistický politik * 1933 [[Dezider Kardoš]] – hudobný skladateľ, riaditeľ Slovenskej filharmónie a vysokoškolský pedagóg (HF VŠMU) * [[Jozef Minárik (literárny historik)|Jozef Minárik]] - literárny historik * [[Mikuláš Gažo]] - biochemik, nadšený bratislavský historik * [[Július Kozma]] - prvý slovenský medzinárodný majster šachu a šéfredaktor denníka Šport * [[Gustáv Čatár]] - biológ, parazitológ a vysokoškolský profesor * [[Ján Vilček|Ján T. Vilček]] – mikrobiológ a vysokoškolský profesor (School of Medicine, New York University, USA), filantrop * 1953 [[Ivan Pišút]] - prírodovedec, zakladateľ slovenskej lichenológie<ref name="pišút">{{cite journal |author=Lackovičová A., Bérešová A. |title=Personalia: RNDr. Ivan Pišút, DrSc. (*13. 3. 1935 – †14. 12. 2017) – náš učiteľ, priateľ a neúnavný terénny výskumník |journal=Bryonora |year=2018 |volume=61 |issue=6 |url=https://botanika.prf.jcu.cz/BLS/english/files/bryonora61_12.pdf |language=Slovak }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240101102801/https://botanika.prf.jcu.cz/BLS/english/files/bryonora61_12.pdf |date=2024-01-01 }}</ref> * 1955 [[Pavel Dvořák]] - historik, spisovateľ a publicista * [[Milan Lasica]] – humorista, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér, moderátor a spevák * [[Božidara Turzonovová]] – herečka * [[Pavel Vilikovský]] – spisovateľ * 1960 [[Radomír Borgula]] - matematik, 3-násobný majster ČSR v modernom päťboji, riaditeľ tohto gymnázia 1978-1992, prezident tenisového klubu [[Inter Bratislava|INTER Slovnaft Bratislava]] 1992-1995 * [[Vladimír Palko]] – politik a vysokoškolský pedagóg (FEI STU), býv. Minister vnútra SR * 1971 [[Peter Osuský]] – politik, vysokoškolský pedagóg a lekár, bývalý [[prorektor]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. * [[Martin Mojžiš|Martin Mojžiš (nar. 1960)]] – teoretický fyzik a vysokoškolský pedagóg (FMFI UK), novinár (.týždeň) a spisovateľ * [[Vladimír Burjan]] – učiteľ matematiky na tomto gymnáziu, expert na vzdelávanie, riaditeľ EXAM testing * [[Tatiana Rosová|Tatiana Rosová (nar. 1961)]] - 5. [[Starosta|starostka]] mestskej časti [[Staré Mesto (Bratislava)|Bratislava-Staré Mesto]] * 1980 [[Ladislav Kvasz]] - [[Slovensko|slovenský]] [[filozof]] * 1981 [[Igor Burger]]<!-- https://en.wikipedia.org/wiki/Igor_Burger --> - dvojnásobný majster sveta, trojnásobný majster Európy a trojnásobný svetový šampión FAI * 1981 [[Martin Sarvaš]] - podpredseda socialisti.sk pre kultúru a médiá * 1981 [[Elena Akácsová]] - priekopníčka slovenskej internetovej žurnalistiky, redaktorka, autorka, vo voľnom čase folkloristka * 1982 [[Lucia Žitňanská]] – ministerka spravodlivosti SR a právnička * 1983 [[Robert Redhammer]] – rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a elektrotechnik * [[Boris Kollár]] – predseda NR SR, podnikateľ * [[Ľuboš Fellner]] – cestovateľ, zakladateľ a riaditeľ CK Bubo * [[Jozef Španka]] - gynekológ expert na antikoncepciu * 1988 [[Jozef Csaplár]] - meteorológ * 1990 [[Tomáš Szalay]] – expert na zdravotníctvo (HPI) a bývalý novinár (TV Markíza) * 1990 [[Roman Joch]] – lekár a politológ * 1990 [[Daniel Šmihula]] – právny teoretik, spisovateľ a diplomat * 1991 [[Ivan Jakabovič]] – spoluzakladateľ a podpredseda predstavenstva J&T * 1991 [[Patrik Tkáč]] – spoluzakladateľ a podpredseda predstavenstva J&T * 1991 [[Daniel Lipšic]] – poslanec NR SR, predseda politickej strany NOVA, býv. minister spravodlivosti a právnik * 1991 [[Roman Baranovič]] – riaditeľ CZŠ Narnia * 1991 [[Peter Halák]] – manažér škôl Félix * 1994 [[Michal Hvorecký]] – spisovateľ a publicista * 1995 [[Stanislav Boledovič]] – spoluzakladateľ a manažér Nexteria.sk a Teach For Slovakia * 1995 [[Miroslav Beblavý]] – poslanec NR SR, odborník na sociálne veci a pedagóg }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gamca.sk Stránka školy] * [http://oh.gamca.sk OH Gamča (všeobecný link)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160220042611/http://oh.gamca.sk/ |date=2016-02-20 }} * [http://grosslink.gamca.sk Školský časopis Grösslink] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171007114642/http://grosslink.gamca.sk/ |date=2017-10-07 }} == Zdroj == * [https://www.gamca.sk Stránka školy] * Edupage žiaka {{Súradnice|48.144|17.116|type:edu|display=title}} [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Stavby v Bratislave]] pafye6j72dpjg3qrxd49675s3tzzet4 0 31827 8199690 8050730 2026-04-17T15:33:39Z Bakjb 236375 fix 8199690 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = pápež <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> | typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> | zvolené meno = Pius IX. | zvolené meno originálne = Pius IX | meno = Giovanni Maria Mastai-Ferretti | meno originálne = | rodné meno = | aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = G.P.A.Healy, Portrait of Pope Pius IX (1871).jpg <!-- meno obrázku na commons --> | popis portrétu = Ritratto di papa Pio IX, [[George Peter Alexander Healy]], [[Museo Pio IX]] | podpis = Pius PP. IX.svg <!-- meno obrázku na commons --> | erb = Pio Nono.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Crux de Cruce | heslo po slovensky = | štát pôsobenia = | dátum narodenia = [[13. máj]] [[1792]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> | miesto narodenia = [[Senigallia]], [[Taliansko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1878|02|07|1792|05|13}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = [[Apoštolský palác]], [[Vatikán]] | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = [[Bazilika svätého Vavrinca za hradbami]] | 1. funkcia = Pápež | 1. funkcia - obdobie = [[16. jún]] [[1846]]{{--}}[[7. február]] [[1878]] | 1. funkcia - predchodca = [[Gregor XVI.]] | 1. funkcia - nástupca = [[Lev XIII.]] | 2. funkcia = <abbr title="Arcibiskup bol jeho osobný titul.">(Arci)</abbr>biskup imolský | 2. funkcia - obdobie = [[17. december]] [[1832]]{{--}}[[21. september]] [[1846]] | 2. funkcia - predchodca = [[Giacomo Giustiniani]] | 2. funkcia - nástupca = [[Gaetano Baluffi]] | funkcie = * arcibiskup [[Spoleto|spoletský]]<br />([[3. jún]] [[1827]]{{--}}[[17. december]] [[1832]]) | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dúv|1819|04|10|1792|05|13|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{dúv|1827|05|21|1792|05|13|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | menovanie osoba = [[Lev XII.]] | potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie dátum = {{dúv|1827|06|03|1792|05|13|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Pius VIII.|Francesco Saverio Maria Felice ''kardinál'' Castiglioni]] | biskupský svätiteľ funkcia = prefekt Rímskej kúrie | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Giovanni Giacomo Sinibaldi]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = prezident Pápežskej cirkevnej akadémie | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Antonio Louis Piatti]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = titulárny arcibiskup Trapezusu | kardinál dátum = {{dúv|1839|12|23|1792|05|13|k=0}} ''([[In pectore]])''<br />{{dúv|1840|12|14|1792|05|13|k=0}} ''(zverejnené)'' <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kardinál menujúci = Gregor XVI. | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = Santi Marcellino e Pietro | pontifikát dátum = {{dúv|1846|06|16|1792|05|13|k=0}} <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | intornizácia dátum = {{dúv|1846|06|21|1792|05|13|k=0}} | poradie pápež = 255 | blahorečenie dátum = [[3. september]] [[2000]] | blahorečil = [[Ján Pavol II.|sv. Ján Pavol II.]] | blahorečenie miesto = [[Piazza San Pietro|Námestie sv. Petra]], [[Vatikán]] | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = [[7. február]] | patrón = | atribúty = pápežské oblečenia a ozdoby }} [[Blahorečenie|Blahoslavený]] '''Pius IX.''', {{vjz|lat|''Pius PP IX.''}}, rodným menom '''Giovanni Maria Mastai-Ferretti''' (* [[13. máj]] [[1792]], [[Senigallia]] – † [[7. február]] [[1878]], [[Rím]]) bol 255. [[pápež]] ([[1846]]{{--}}[[1878]]). Jeho pontifikát trval viac ako 31 rokov (11 559 dní), od [[16. jún]]a [[1846]] do [[7. február]]a [[1878]]. [[3. september|3. septembra]] [[2000]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] vyhlásil za [[Blahorečenie|blahoslaveného]].<ref name="TKKBS blahorečenie">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Koľko je blahoslavených a svätých pápežov? | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110429015 | dátum vydania = 29.04.2011 12:53 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-10 }}</ref> == Život == Narodil sa v [[Senigallia|Senigallii]] v pohraničí [[Ancona|Ancony]] ako štvrtý syn [[gróf]]a Girolamo dei conti Ferretti. Hoci mal v mladosti [[Epilepsia|epilepsiu]], po vyliečení študoval vo [[Viterbe]] a neskôr v [[Rím]]e. V roku [[1819]] bol vysvätený na [[kňaz]]a a po ôsmich rokoch sa už stal [[biskup]]om. Pre svoje súhlasné postoje k organizačným zmenám v pápežskom štáte a pre svoje sympatie s talianskymi národnými túžbami, získal povesť [[liberál]]a. V roku [[1840]] bol vymenovaný za [[kardinál]]a a v roku [[1846]], v dvojdňovom [[konkláve]] bol zvolený za [[pápež]]a. Bol síce pokrokár, ale umiernený, čo mu pri voľbe poslúžilo voči spiatočníckemu druhému kandidátovi. == Pápežstvo == Keďže zvolením za pápeža sa stal súčasne hlavou pápežského štátu, hneď po zvolení vyhlásil amnestiu pre politických väzňov, zrušil [[cenzúra|cenzúru]] a uskutočnil niektoré praktické reformy v pápežskom štáte. To, že niekoľkokrát podporil taliansky [[nacionalizmus]], mu prinieslo veľkú popularitu. Tá však upadla, keď sa vyjadril, že napriek svojmu presvedčeniu o potrebe svetskej moci Svätej stolice, v nijakom prípade nechce zriadiť konštitučný štát. Odmietol tiež zapojiť sa do vojny za vyhnanie Rakúšanov z Talianska, čo sa pokladalo za zradu z jeho strany. Po nacionalistických povstaniach v roku [[1848]] musel utiecť z Ríma. O pomoc získať Rím späť, požiadal prezidenta Francúzskej republiky Ľudovíta Napoleona, a na jeho príkaz francúzske jednotky vyhnali republikánsku armádu, na čele ktorej stál [[Giuseppe Garibaldi]]. Po Piových liberálnych postojoch už nebolo ani stopy. Pius IX. stál na čele katolíckej cirkvi v čase, keď sa Taliansko zjednocovalo, a tak v septembri [[1860]], po porážke novovzniknutej pápežskej armády prišiel Pius o všetky časti pápežského štátu, okrem Ríma a jeho blízkeho okolia. Vzniklo nové talianske kráľovstvo a pápež žil 10 rokov pod ochranou francúzskej posádky, ktorá sa po vypuknutí francúzsko-pruskej vojny musela stiahnuť, a [[20. september|20. septembra]] [[1870]] Rím obsadili talianske vojská. Pius IX. nikdy neuznal zjednotené Taliansko, a napriek tomu, že mal zabezpečenú nedotknuteľnosť, na protest viac nevykročil z [[Vatikán]]u. Zdá sa, že politicky bol Piov pontifikát katastrofou, no z cirkevného hľadiska bol plný úspechov. Založil vo svete vyše dvesto nových diecéz a apoštolských vikariátov, hlavne v USA a britských kolóniách, obnovil latinský patriarchát v Jeruzaleme, uzavrel konkordáty s mnohými štátmi. Za jeho vlády narástla centralizácia moci, ale prejavila sa aj veľká duchovná obroda na všetkých stupňoch v cirkvi. Z toho, čo Pius IX. počas svojho pontifikátu vykonal, zvlášť významné sú tri udalosti: * [[8. december|8. decembra]] [[1854]] vyhlásil dogmu o [[Mária (matka Ježiša)#Nepoškvrnené počatie Panny Márie|Nepoškvrnenom počatí Panny Márie]]. * [[8. december|8. decembra]] [[1864]] vydal encykliku ''Quanta cura'', ktorá odsúdila „základné mylné náuky našich čias“, vrátane názoru, že by sa „pápež mohol zmieriť s pokrokom, liberalizmom a modernou civilizáciou“. * Zvolal [[Prvý vatikánsky koncil]] (1869 – 1870), ktorý vyhlásil, že nariadenia pápeža vo veci viery a morálky sú neomylné. Jeho víťazstvo na koncile viedlo k výbuchu [[antiklerikalizmus|antiklerikalizmu]] v [[Európa|Európe]]. Avšak keď zomrel, zanechal po sebe moderné pápežstvo zbavené svetského panstva. Životopisci vyzdvihujú jeho mimoriadnu zbožnosť, jeho sympatickú povahu, láskavý humor a trpezlivosť v nešťastí. Napriek tomu, antiklerikálny rímsky dav, [[13. júl]]a [[1881]], pri prenášaní jeho pozostatkov z chrámu sv. Petra (kde bol dočasne pochovaný), do kostola San Lorenzo fuori le Mura, sa pokúsil jeho rakvu hodiť do rieky [[Tiber]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Piom IX.]] * [[Pius]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pius IX}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ns_lit_doc_20000903_pius-ix_en.html Životopis na stránkach Vatikánu] {{eng icon}} * [http://www.damian-hungs.de/Papst%20Pius%20IX..html Životopis s obrázkami a fotografiami] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070311131708/http://www.damian-hungs.de/Papst%20Pius%20IX..html |date=2007-03-11 }} {{deu icon}} * [http://www.saleziani.sk/bl.-pius-ix-1792-1878-4.html www.saleziani.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120111164433/http://www.saleziani.sk/bl.-pius-ix-1792-1878-4.html |date=2012-01-11 }} {{Pápež| predchodca=[[Gregor XVI.]]| nástupca=[[Lev XIII.]] }} {{Pápeži}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Talianski pápeži]] [[Kategória:Talianski katolícki blahoslavení]] [[Kategória:Blahorečení Jánom Pavlom II.]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 7. februára]] ewpaunxgmmxove7ri3i0822kkd0sq49 0 31990 8199621 7996366 2026-04-17T15:02:46Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199621 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jan Werich |Portrét = Jan Werich (ČTK, 1970).png |Popis = Werich v roku 1970 |Dátum narodenia = [[6. február]] [[1905]] |Miesto narodenia = [[Smíchov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1980|10|31|1905|2|6}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] }} '''Jan Werich''' (* [[6. február]] [[1905]], [[Smíchov]], [[Rakúsko-Uhorsko]]<ref>[http://amp.bach.cz/pragapublica/permalink?xid=724F9627B0A748819E8AA95A84689CC3&scan=273 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti Smíchov</ref> – † [[31. október]] [[1980]], [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]) bol [[Česi|český]] [[film]]ový a [[divadlo (umenie)|divadelný]] [[herec]], [[spevák]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a filmový [[scenárista]], významný predstaviteľ medzivojnovej [[Divadlo|divadelnej]] [[avantgarda|avantgardy]] a povojnovej českej [[divadlo (umenie)|divadelnej]] a filmovej [[kultúra|kultúry]]; tvoril umeleckú dvojicu s [[Jiří Voskovec|Jiřím Voskovcom]]. [[File:Hrob Voskovce a Wericha.jpg|thumb|right|200px|Náhrobok na Olšanských cintorínoch v Prahe]] == Život == Werich vyštudoval [[gymnázium]] v [[Praha|Prahe]], kde sa zoznámil so svojím neskorším divadelným partnerom [[Jiří Voskovec|J. Voskovcom]]. Po maturite študoval právo na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]]. V roku [[1926]] vytvorili s Voskovcom dvojicu, najprv spolupracovali v redakcii [[časopis]]u ''Přerod'' a onedlho začala ich [[divadlo (umenie)|divadelná]] spolupráca v [[Osvobozené divadlo|Osvobozeném divadle]], ktorá vyústila do hry: ''Vest pocket Revue'' – mysleli tým malú revue do vrecka vo veste. Werich bol na plagátoch uvedený ako ''J. W. Rich''. V rokoch [[1927]] – [[1938]] ich [[divadlo (umenie)|divadelná]] spolupráca pokračovala, do roku [[1935]] pôsobili v [[Osvobozené divadlo|Osvobozeném divadle]], v rokoch [[1935]] – [[1937]] pôsobili pod hlavičkou takzvaného [[Spoutané divadlo|Spoutaného divadla]], kde uviedli svoju najodvážnejšiu hru ''Balada z hadrů''. V roku [[1937]] sa vrátili k [[Osvobozené divadlo|Osvobozenému divadlu]], ktoré bolo o rok neskôr ([[1938]]) zatvorené a Werich s [[Jiří Voskovec|Voskovcom]] a s ich dlhoročným hudobným autorom [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslavom Ježkom]] boli nútení opustiť [[Česko-Slovensko]]. [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] strávil Werich v [[Spojené štáty|USA]], kde pracoval ako [[herec]]. V roku [[1945]] spolu s [[Jiří Voskovec|Voskovcom]] obnovili [[Osvobozené divadlo]], ale vzhľadom na politickú situáciu už nebolo možné robiť politickú satiru. Po roku [[1948]] Werich pôsobil v mnohých [[Praha|pražských]] [[divadlo (umenie)|divadlách]]. V rokoch [[1956]] – [[1961]] bol riaditeľom [[Divadlo ABC|Divadla ABC]]. Werich založil [[Divadlo Voskovce a Wericha]], kde sa jeho novým partnerom stal [[Miroslav Horníček]]. Z ich spoločnej divadelnej tvorby tých čias sa stali najznámejšie takzvané ''Forbíny'' tj. predscény. Jeho povojnová činnosť je spojená s vtedajším režimom, kritici mu vyčítajú, že aj keď bol veľmi populárny, nezastal sa svojich prenasledovaných a väznených kolegov a priateľov. [[File:SWerichem1.jpg|thumb|right|Jan Werich na Kampe 1977 (vpravo autor kníh o [[Osvobozené divadlo|Osvobozeném divadle]] [[Jaromír Pelc]])]] V roku [[1977]] sa Werich zúčastnil na verejnom podpise [[Anticharta|Anticharty]] (podľa svojich slov preto, aby mal príležitosť diskutovať), no záverečný dokument nepodpísal. Režim preto využil jeho podpis na prezenčnej listine, ktorú všetci podpísali pri príchode. Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia vydala [[Česká národní banka]] pamätnú striebornú mincu v nominálnej hodnote 200 Kč. == Tvorba == === Divadelná tvorba === Prvé hry dvojice V+W boli skôr zábavné s veľkým množstvom hudby, tieto hry boli politicky neangažované. Vo ''Vest pocket revue'' vytvorili celkom nové poňatie scény, vystupovali ako bielo nalíčení klauni, ktorí sa rozprávajú nielen medzi sebou, ale i s obecenstvom. Mali dopredu dohodnuté témy a smer dialógu, ale existoval dosť veľký priestor pre improvizáciu. Neskôr písal spolu s [[Jiří Voskovec|J. Voskovcom]] politicky angažované revue, väčšina z nich bola silno ľavicovo zameraná, upozorňovali na nezamestnanosť a na sociálne rozdiely. Neskoršie diela boli celkom neskrývane antifašistické. Ich dialógy boli zamerané proti malomeštiactvu, hlúposti, totalite. Paródie sa zameriavali nielen na dianie vo vtedajšej dobe, ale i na históriu (''Caesar'', ''Osel a stín'', ''Kat a blázen''). Na podnet nemeckého veľvyslanectva, ktoré si sťažovalo na urážku hlavy štátu, boli V + W vykázaní z Umeleckej besedy a hrali ďalej ako Spoutané divadlo, tu vznikli najslávnejšie hry dvojice: ''Balada z hadrů'', ''Rub a líc'', ''Pěst na oko'' a iné. Na hudbu [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|J. Ježka]] zložili texty mnohých piesní (napr. ''Nebe na zemi''). Po návrate do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] stihli napísať ešte hru Divotvorný hrnec. === Filmová tvorba === S režisérom [[Martin Frič|M. Fričom]] natočili niekoľko filmov, ktoré vyznievajú silno protifašisticky a prosocialisticky (''Pudr a benzín'', ''Peníze nebo život'', ''Svět patří nám'' a iné). Povojnová filmová tvorba Wericha poukazuje na všeobecné pozitívne hodnoty (''Císařův pekař'', ''Byl jednou jeden král'', ''Stvoření světa'' a iné). == Ocenenia == * [[1963]] – [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]] == Dielo == === Divadlo === * ''[[Vest pocket revue]]'', predstavenie malo obrovský úspech (208 repríz) * ''[[Sever proti jihu]]'' * ''[[Golem]]'' * ''[[Ostrov Dynamit]]'' * ''[[Fata morgana]]'' * ''[[Smoking revue]]'' * ''[[Premiéra skafandr]]'' * ''Caesar'' * [[1932]] – ''[[Osel a stín]]'', predstavuje [[Adolf Hitler|A. Hitlera]] ako [[Gaius Iulius Caesar|Caesara]], ktorý túži po vojne. Od tejto hry je [[Osvobozené divadlo]] považované za politické divadlo * [[1934]] – ''[[Kat a blázen]]'', kritika [[fašizmus|fašizmu]] * [[1935]] – ''[[Balada z hadrů]]'', hra čerpá z tvorby francúzskeho básnika [[François Villon]]a patrí k najodvážnejším protifašistickým hrám. François Villon v nej vystupuje ako hovorca trpiaceho ľudu * ''[[Rub a líc]]'' * ''[[Těžká Barbora]]'' * ''[[Svět za mřížemi]]'' * ''[[Pěst na oko]]'', ľudia sa odmietajú poučiť z histórie a neustále opakujú jednu chybu. Hra bola myslená ako výzva k dohode medzi ľuďmi a aby zabránili mocným ubližovať im * ''[[Divotvorný hrnec]]'' === Film === * [[1931]] – ''[[Pudr a benzín]]'' * [[1932]] – ''[[Peníze nebo život]]'' * [[1932]] – ''[[U nás v Kocourkově]]'' * [[1934]] – ''[[Hej rup]]'' * [[1937]] – ''[[Svět patří nám]]'' * [[1950]] – ''[[Pád Berlína]]'' <ref>Hefty, fóry, moudrosti, Motýl, str.6 ISBN 80-89199-22-4</ref> * [[1951]] – ''[[Císařův pekař]]'' * [[1951]] – ''[[Pekařův císař]]'' * [[1953]] – ''[[Tajemství krve]]'' * [[1954]] – ''[[Byl jednou jeden král]]'' * [[1955]] – ''[[Vzorný kinematograf Haška Jaroslava]]'' * [[1955]] – ''[[Hudba z Marsu]]'', vedľajšia úloha, sedel iba v publiku * [[1957]] – ''[[Stvoření světa]]'' * [[1961]] – ''[[Baron Prášil]]'' * [[1964]] – ''[[Šest otázek pro Jana Wericha]]'' * [[1968]] – ''[[Až přijde kocour]]'' * [[1970]] – ''[[Pan Tau a Claudie]]'' * [[1972]] – ''[[Pan Tau a cesta kolem světa]]'' * [[1972]] – ''[[Hledá se pan Tau]]'' === Televízna tvorba === * [[1961]] – ''[[Medvěd]]'' * [[1962]] – ''[[Slzy, které svět nevidí]]'' * [[1962]] – ''[[Kočár nejsvětější svátosti]]'' * [[1964]] – ''[[Uspořená libra]]'' * [[1965]] – ''[[Magnetické vlny léčí]]'' * [[1967]] – ''[[Král a žena]]'' * [[1968]] – ''[[Co na to říkáte, pane Werichu?]]'' * [[1970]] – ''[[Muž, který rozdával smích]]'', spomienkový televízny program === Literárna tvorba === * ''Fimfárum'' <ref>Jan Werich: Fimfárum, Albatros, ISBN 978-80-00-02187-4</ref> * ''Italské prázdniny'' * ''Tři veteráni'' * ''Potlach'' * ''Falstaffovo babí léto'' * ''Lincoln 1933'' * ''Listování'' * ''Korespondence s Voskovcem I – III'' === Zoznam piesňovej tvorby (výber) === * poz. – pieseň – interpret – (hudba/text) – rok (t: /) – doteraz nezistený autor hudby *'''(na doplnenie)''' * ''Civilizace'' – Jan Werich – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) – Pozn. aj pod názvom Civilisace * ''Divotvorný hrnec'' – – ([[Burt Lane]]/[[Jiří Voskovec]] a Jan Werich) * ''David a Goliáš'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Ezop a brabenec'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Funiculí funiculá'' – [[Sestry Allanovy|Allanovy sestry]] – (h:[[Luigi Denza]]) * ''Kalná řeka (Ol' Man River)'' – – ([[Jerome Kern]]/[[Hammerstein Oscar II]], č.text Jan Werich a [[Pavel Kopta]]) * ''Klobouk ve křoví'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Mary, babička Mary'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Nebe na zemi'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Nikdy nic nikdo nemá'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''O Španělsku si zpívám'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/[[Jiří Voskovec]] a Jan Werich) * ''Potopa'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Prodám srdce'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/[[Jiří Voskovec]] a Jan Werich) * ''Půl párku'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Stonožka'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Strojvůdce Příhoda'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Svět patří nám'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Svítá'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Tmavomodrý svět'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Tři strážníci'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Zeměkoule'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Život je jen náhoda'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) == Diskografia == * <small>diskografia nie je úplná</small> * [[1953]] ''Civilisace – Jan Werich (ze hry Osel a stín upravil Dalibor Brázda – [[Karel Vlach]] so svojim orchestrom)/Kalná řeka – [[Rudolf Cortés]]'' – [[Supraphon]] <small>51566-M</small> == Knihy o Janovi Werichovi == * [[František Cinger|Cinger, František]]: 12 podob Jana Wericha (SinCon, 2005) * Cinger, František: Smějící se slzy aneb Soukromý život Jana Wericha (Formát, 2004) * Cinger, František: Tiskoví magnáti Voskovec a Werich. Lokální patriot / Vest Pocket Revue (Akropolis, 2008) * Cinger, František – Famík, Jaromír: Voskovec a Werich aneb Válka s lidskou blbostí (Naklad. BVD, 2007) * Horníček, Miroslav: Hovory s Janem Werichem (Naklad. R.Hájek, 2002) * Chochola, Václav: Jan Werich ve fotografiích a vzpomínkách (Eminent, 2001) * Chrastil, Pavel: Jan Werich / Elixír života (Eminent, 2005) * Chrastil, Pavel: Jan Werich / Kaviár i šampaňské (Eminent, 2000) * Chrastil, Pavel: Jan Werich / Král a rybář (Eminent, 2001) * Chrastil, Pavel: Jan Werich / Na Kampě pod pokličkou (Eminent, 2004) * Inov, Igor: Jak to všechno bylo, pane Werichu? (Naklad. XYZ, 2008) * Janoušek, Jiří: Rozhovory s Janem Werichem (Mladá fronta, 1982) * Just, Vladimír: Werichovo divadlo ABC (Brána, 2002) * Moravec, Mikuláš – Truhlařík, Rudolf: Autosalon Jana Wericha (Toužimský & Moravec, 2005) * [[Jaromír Pelc|Pelc, Jaromír]]: Meziválečná avantgarda a Osvobozené divadlo (Ústav pro kulturně-výchovnou činnost, 1981) * Pelc, Jaromír: Zpráva o Osvobozeném divadle (Práce, 1982) * Pelc, Jaromír: Osvobozené divadlo - Neznámé texty V+W (Mladá fronta, 1990) * Strnad, Jožko: Tmavozelený svět Jana Wericha (Toužimský & Moravec, 2003) * Suchý, Jiří a Ondřej: Pan Werich z Kampy (IKAR CZ, 2011) * Suchý, Ondřej: Werichův Golem a Golemův Werich (IKAR CZ, 2005) * Suchý, Ondřej – Cortésová, Dáša: Werich, Cortés a Vlachovci (Brána, 2006) * Suchý, Ondřej – Vlastník, Jiří: Magická Laterna a kamera Jana Wericha (Brána, 2008) * Škutina, Vladimír: Tak už jsme tady s tím vápnem, pane Werichu! (Naklad. XYZ, 2009) == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Osvobozené divadlo]] * [[Česká literatúra v rokoch 1900 – 1945]] * [[Česká literatúra v rokoch 1945 – 1990]] * [[Jiří Voskovec]] * [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]] == Iné projekty == {{projekt|q=Jan Werich}} == Externé odkazy == *{{imdb meno|id=0921276|meno=Jan Werich}} * {{Csfd meno|id=2018|meno=Jan Werich}} * ''[http://vikend.ihned.cz/1-10054240-15596980-v00000_d-41 Posledný rozhovor Jana Wericha s Jiřím Voskovcom vo Viedni v roku 1974]'' * ''[http://zivotopisyonline.cz/jan-werich.php Životopis Jana Wericha]'' * ''[http://ld.johanesville.net/werich Životopis, dielo a citáty Jana Wericha]'' * ''[http://www.werich.cz/ Werichovci] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070810061313/http://www.werich.cz/ |date=2007-08-10 }}'' {{Devětsil}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Werich, Jan}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Českí humoristi]] [[Kategória:Českí textári piesní]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Svaz moderní kultury Devětsil]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] nl4a0z3ijnilkd47pbamh1zatq5v9n7 8199622 8199621 2026-04-17T15:02:48Z KiranBOT 265447 odstránené sledovanie AMP z URL adries ([[:m:User:KiranBOT/AMP|detaily]]) ([[User talk:Usernamekiran|nahlásiť chybu]]) v2.2.9s 8199622 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jan Werich |Portrét = Jan Werich (ČTK, 1970).png |Popis = Werich v roku 1970 |Dátum narodenia = [[6. február]] [[1905]] |Miesto narodenia = [[Smíchov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1980|10|31|1905|2|6}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] }} '''Jan Werich''' (* [[6. február]] [[1905]], [[Smíchov]], [[Rakúsko-Uhorsko]]<ref>[https://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=724F9627B0A748819E8AA95A84689CC3&scan=273 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti Smíchov</ref> – † [[31. október]] [[1980]], [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]) bol [[Česi|český]] [[film]]ový a [[divadlo (umenie)|divadelný]] [[herec]], [[spevák]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a filmový [[scenárista]], významný predstaviteľ medzivojnovej [[Divadlo|divadelnej]] [[avantgarda|avantgardy]] a povojnovej českej [[divadlo (umenie)|divadelnej]] a filmovej [[kultúra|kultúry]]; tvoril umeleckú dvojicu s [[Jiří Voskovec|Jiřím Voskovcom]]. [[File:Hrob Voskovce a Wericha.jpg|thumb|right|200px|Náhrobok na Olšanských cintorínoch v Prahe]] == Život == Werich vyštudoval [[gymnázium]] v [[Praha|Prahe]], kde sa zoznámil so svojím neskorším divadelným partnerom [[Jiří Voskovec|J. Voskovcom]]. Po maturite študoval právo na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]]. V roku [[1926]] vytvorili s Voskovcom dvojicu, najprv spolupracovali v redakcii [[časopis]]u ''Přerod'' a onedlho začala ich [[divadlo (umenie)|divadelná]] spolupráca v [[Osvobozené divadlo|Osvobozeném divadle]], ktorá vyústila do hry: ''Vest pocket Revue'' – mysleli tým malú revue do vrecka vo veste. Werich bol na plagátoch uvedený ako ''J. W. Rich''. V rokoch [[1927]] – [[1938]] ich [[divadlo (umenie)|divadelná]] spolupráca pokračovala, do roku [[1935]] pôsobili v [[Osvobozené divadlo|Osvobozeném divadle]], v rokoch [[1935]] – [[1937]] pôsobili pod hlavičkou takzvaného [[Spoutané divadlo|Spoutaného divadla]], kde uviedli svoju najodvážnejšiu hru ''Balada z hadrů''. V roku [[1937]] sa vrátili k [[Osvobozené divadlo|Osvobozenému divadlu]], ktoré bolo o rok neskôr ([[1938]]) zatvorené a Werich s [[Jiří Voskovec|Voskovcom]] a s ich dlhoročným hudobným autorom [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslavom Ježkom]] boli nútení opustiť [[Česko-Slovensko]]. [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] strávil Werich v [[Spojené štáty|USA]], kde pracoval ako [[herec]]. V roku [[1945]] spolu s [[Jiří Voskovec|Voskovcom]] obnovili [[Osvobozené divadlo]], ale vzhľadom na politickú situáciu už nebolo možné robiť politickú satiru. Po roku [[1948]] Werich pôsobil v mnohých [[Praha|pražských]] [[divadlo (umenie)|divadlách]]. V rokoch [[1956]] – [[1961]] bol riaditeľom [[Divadlo ABC|Divadla ABC]]. Werich založil [[Divadlo Voskovce a Wericha]], kde sa jeho novým partnerom stal [[Miroslav Horníček]]. Z ich spoločnej divadelnej tvorby tých čias sa stali najznámejšie takzvané ''Forbíny'' tj. predscény. Jeho povojnová činnosť je spojená s vtedajším režimom, kritici mu vyčítajú, že aj keď bol veľmi populárny, nezastal sa svojich prenasledovaných a väznených kolegov a priateľov. [[File:SWerichem1.jpg|thumb|right|Jan Werich na Kampe 1977 (vpravo autor kníh o [[Osvobozené divadlo|Osvobozeném divadle]] [[Jaromír Pelc]])]] V roku [[1977]] sa Werich zúčastnil na verejnom podpise [[Anticharta|Anticharty]] (podľa svojich slov preto, aby mal príležitosť diskutovať), no záverečný dokument nepodpísal. Režim preto využil jeho podpis na prezenčnej listine, ktorú všetci podpísali pri príchode. Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia vydala [[Česká národní banka]] pamätnú striebornú mincu v nominálnej hodnote 200 Kč. == Tvorba == === Divadelná tvorba === Prvé hry dvojice V+W boli skôr zábavné s veľkým množstvom hudby, tieto hry boli politicky neangažované. Vo ''Vest pocket revue'' vytvorili celkom nové poňatie scény, vystupovali ako bielo nalíčení klauni, ktorí sa rozprávajú nielen medzi sebou, ale i s obecenstvom. Mali dopredu dohodnuté témy a smer dialógu, ale existoval dosť veľký priestor pre improvizáciu. Neskôr písal spolu s [[Jiří Voskovec|J. Voskovcom]] politicky angažované revue, väčšina z nich bola silno ľavicovo zameraná, upozorňovali na nezamestnanosť a na sociálne rozdiely. Neskoršie diela boli celkom neskrývane antifašistické. Ich dialógy boli zamerané proti malomeštiactvu, hlúposti, totalite. Paródie sa zameriavali nielen na dianie vo vtedajšej dobe, ale i na históriu (''Caesar'', ''Osel a stín'', ''Kat a blázen''). Na podnet nemeckého veľvyslanectva, ktoré si sťažovalo na urážku hlavy štátu, boli V + W vykázaní z Umeleckej besedy a hrali ďalej ako Spoutané divadlo, tu vznikli najslávnejšie hry dvojice: ''Balada z hadrů'', ''Rub a líc'', ''Pěst na oko'' a iné. Na hudbu [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|J. Ježka]] zložili texty mnohých piesní (napr. ''Nebe na zemi''). Po návrate do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] stihli napísať ešte hru Divotvorný hrnec. === Filmová tvorba === S režisérom [[Martin Frič|M. Fričom]] natočili niekoľko filmov, ktoré vyznievajú silno protifašisticky a prosocialisticky (''Pudr a benzín'', ''Peníze nebo život'', ''Svět patří nám'' a iné). Povojnová filmová tvorba Wericha poukazuje na všeobecné pozitívne hodnoty (''Císařův pekař'', ''Byl jednou jeden král'', ''Stvoření světa'' a iné). == Ocenenia == * [[1963]] – [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]] == Dielo == === Divadlo === * ''[[Vest pocket revue]]'', predstavenie malo obrovský úspech (208 repríz) * ''[[Sever proti jihu]]'' * ''[[Golem]]'' * ''[[Ostrov Dynamit]]'' * ''[[Fata morgana]]'' * ''[[Smoking revue]]'' * ''[[Premiéra skafandr]]'' * ''Caesar'' * [[1932]] – ''[[Osel a stín]]'', predstavuje [[Adolf Hitler|A. Hitlera]] ako [[Gaius Iulius Caesar|Caesara]], ktorý túži po vojne. Od tejto hry je [[Osvobozené divadlo]] považované za politické divadlo * [[1934]] – ''[[Kat a blázen]]'', kritika [[fašizmus|fašizmu]] * [[1935]] – ''[[Balada z hadrů]]'', hra čerpá z tvorby francúzskeho básnika [[François Villon]]a patrí k najodvážnejším protifašistickým hrám. François Villon v nej vystupuje ako hovorca trpiaceho ľudu * ''[[Rub a líc]]'' * ''[[Těžká Barbora]]'' * ''[[Svět za mřížemi]]'' * ''[[Pěst na oko]]'', ľudia sa odmietajú poučiť z histórie a neustále opakujú jednu chybu. Hra bola myslená ako výzva k dohode medzi ľuďmi a aby zabránili mocným ubližovať im * ''[[Divotvorný hrnec]]'' === Film === * [[1931]] – ''[[Pudr a benzín]]'' * [[1932]] – ''[[Peníze nebo život]]'' * [[1932]] – ''[[U nás v Kocourkově]]'' * [[1934]] – ''[[Hej rup]]'' * [[1937]] – ''[[Svět patří nám]]'' * [[1950]] – ''[[Pád Berlína]]'' <ref>Hefty, fóry, moudrosti, Motýl, str.6 ISBN 80-89199-22-4</ref> * [[1951]] – ''[[Císařův pekař]]'' * [[1951]] – ''[[Pekařův císař]]'' * [[1953]] – ''[[Tajemství krve]]'' * [[1954]] – ''[[Byl jednou jeden král]]'' * [[1955]] – ''[[Vzorný kinematograf Haška Jaroslava]]'' * [[1955]] – ''[[Hudba z Marsu]]'', vedľajšia úloha, sedel iba v publiku * [[1957]] – ''[[Stvoření světa]]'' * [[1961]] – ''[[Baron Prášil]]'' * [[1964]] – ''[[Šest otázek pro Jana Wericha]]'' * [[1968]] – ''[[Až přijde kocour]]'' * [[1970]] – ''[[Pan Tau a Claudie]]'' * [[1972]] – ''[[Pan Tau a cesta kolem světa]]'' * [[1972]] – ''[[Hledá se pan Tau]]'' === Televízna tvorba === * [[1961]] – ''[[Medvěd]]'' * [[1962]] – ''[[Slzy, které svět nevidí]]'' * [[1962]] – ''[[Kočár nejsvětější svátosti]]'' * [[1964]] – ''[[Uspořená libra]]'' * [[1965]] – ''[[Magnetické vlny léčí]]'' * [[1967]] – ''[[Král a žena]]'' * [[1968]] – ''[[Co na to říkáte, pane Werichu?]]'' * [[1970]] – ''[[Muž, který rozdával smích]]'', spomienkový televízny program === Literárna tvorba === * ''Fimfárum'' <ref>Jan Werich: Fimfárum, Albatros, ISBN 978-80-00-02187-4</ref> * ''Italské prázdniny'' * ''Tři veteráni'' * ''Potlach'' * ''Falstaffovo babí léto'' * ''Lincoln 1933'' * ''Listování'' * ''Korespondence s Voskovcem I – III'' === Zoznam piesňovej tvorby (výber) === * poz. – pieseň – interpret – (hudba/text) – rok (t: /) – doteraz nezistený autor hudby *'''(na doplnenie)''' * ''Civilizace'' – Jan Werich – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) – Pozn. aj pod názvom Civilisace * ''Divotvorný hrnec'' – – ([[Burt Lane]]/[[Jiří Voskovec]] a Jan Werich) * ''David a Goliáš'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Ezop a brabenec'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Funiculí funiculá'' – [[Sestry Allanovy|Allanovy sestry]] – (h:[[Luigi Denza]]) * ''Kalná řeka (Ol' Man River)'' – – ([[Jerome Kern]]/[[Hammerstein Oscar II]], č.text Jan Werich a [[Pavel Kopta]]) * ''Klobouk ve křoví'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Mary, babička Mary'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Nebe na zemi'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Nikdy nic nikdo nemá'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''O Španělsku si zpívám'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/[[Jiří Voskovec]] a Jan Werich) * ''Potopa'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Prodám srdce'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/[[Jiří Voskovec]] a Jan Werich) * ''Půl párku'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Stonožka'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Strojvůdce Příhoda'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Svět patří nám'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Svítá'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Tmavomodrý svět'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Tři strážníci'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Zeměkoule'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) * ''Život je jen náhoda'' – – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/Jan Werich a [[Jiří Voskovec]]) == Diskografia == * <small>diskografia nie je úplná</small> * [[1953]] ''Civilisace – Jan Werich (ze hry Osel a stín upravil Dalibor Brázda – [[Karel Vlach]] so svojim orchestrom)/Kalná řeka – [[Rudolf Cortés]]'' – [[Supraphon]] <small>51566-M</small> == Knihy o Janovi Werichovi == * [[František Cinger|Cinger, František]]: 12 podob Jana Wericha (SinCon, 2005) * Cinger, František: Smějící se slzy aneb Soukromý život Jana Wericha (Formát, 2004) * Cinger, František: Tiskoví magnáti Voskovec a Werich. Lokální patriot / Vest Pocket Revue (Akropolis, 2008) * Cinger, František – Famík, Jaromír: Voskovec a Werich aneb Válka s lidskou blbostí (Naklad. BVD, 2007) * Horníček, Miroslav: Hovory s Janem Werichem (Naklad. R.Hájek, 2002) * Chochola, Václav: Jan Werich ve fotografiích a vzpomínkách (Eminent, 2001) * Chrastil, Pavel: Jan Werich / Elixír života (Eminent, 2005) * Chrastil, Pavel: Jan Werich / Kaviár i šampaňské (Eminent, 2000) * Chrastil, Pavel: Jan Werich / Král a rybář (Eminent, 2001) * Chrastil, Pavel: Jan Werich / Na Kampě pod pokličkou (Eminent, 2004) * Inov, Igor: Jak to všechno bylo, pane Werichu? (Naklad. XYZ, 2008) * Janoušek, Jiří: Rozhovory s Janem Werichem (Mladá fronta, 1982) * Just, Vladimír: Werichovo divadlo ABC (Brána, 2002) * Moravec, Mikuláš – Truhlařík, Rudolf: Autosalon Jana Wericha (Toužimský & Moravec, 2005) * [[Jaromír Pelc|Pelc, Jaromír]]: Meziválečná avantgarda a Osvobozené divadlo (Ústav pro kulturně-výchovnou činnost, 1981) * Pelc, Jaromír: Zpráva o Osvobozeném divadle (Práce, 1982) * Pelc, Jaromír: Osvobozené divadlo - Neznámé texty V+W (Mladá fronta, 1990) * Strnad, Jožko: Tmavozelený svět Jana Wericha (Toužimský & Moravec, 2003) * Suchý, Jiří a Ondřej: Pan Werich z Kampy (IKAR CZ, 2011) * Suchý, Ondřej: Werichův Golem a Golemův Werich (IKAR CZ, 2005) * Suchý, Ondřej – Cortésová, Dáša: Werich, Cortés a Vlachovci (Brána, 2006) * Suchý, Ondřej – Vlastník, Jiří: Magická Laterna a kamera Jana Wericha (Brána, 2008) * Škutina, Vladimír: Tak už jsme tady s tím vápnem, pane Werichu! (Naklad. XYZ, 2009) == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Osvobozené divadlo]] * [[Česká literatúra v rokoch 1900 – 1945]] * [[Česká literatúra v rokoch 1945 – 1990]] * [[Jiří Voskovec]] * [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]] == Iné projekty == {{projekt|q=Jan Werich}} == Externé odkazy == *{{imdb meno|id=0921276|meno=Jan Werich}} * {{Csfd meno|id=2018|meno=Jan Werich}} * ''[http://vikend.ihned.cz/1-10054240-15596980-v00000_d-41 Posledný rozhovor Jana Wericha s Jiřím Voskovcom vo Viedni v roku 1974]'' * ''[http://zivotopisyonline.cz/jan-werich.php Životopis Jana Wericha]'' * ''[http://ld.johanesville.net/werich Životopis, dielo a citáty Jana Wericha]'' * ''[http://www.werich.cz/ Werichovci] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070810061313/http://www.werich.cz/ |date=2007-08-10 }}'' {{Devětsil}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Werich, Jan}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Českí humoristi]] [[Kategória:Českí textári piesní]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Svaz moderní kultury Devětsil]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 4ks627pc5rfp5y6pso3opiyeyk3wmpi 0 34978 8199645 7809613 2026-04-17T15:05:01Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199645 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hrusice CZ Josef Lada bust 323.jpg|thumb|Busta Josefa Ladu v jeho rodnej obci]] '''Josef Lada''' (* [[17. december]] [[1887]], [[Hrusice]] – † [[14. december]] [[1957]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] maliar, kresliar, ilustrátor a spisovateľ. Tvoril najmä pre deti a pri ilustráciách sa zameral na štylizovaný obraz českej dediny s humorne parodickým akcentom. Ilustroval [[Jaroslav Hašek|Haškovho]] [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Švejka]]. == Ocenenie == * Roku [[1947]] [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Josef Lada}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lada, Josef}} [[Kategória:Narodenia v 1887]] [[Kategória:Úmrtia v 1957]] [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí kostýmoví výtvarníci]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 0puf4oencuhv56p2dlslvcbglhpkt99 0 35399 8199754 7472225 2026-04-17T15:47:46Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199754 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Paweł Trzaska |Portrét = |Popis = [[Poľsko|poľský]] filmový režisér |Dátum narodenia = [[22. júl]] [[1958]] |Miesto narodenia = [[Varšava]], [[Poľsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|2|5|1958|7|22}} |Miesto úmrtia = Varšava, Poľsko }} '''Paweł Trzaska''' (* [[22. júl]] [[1958]], [[Varšava]] – † [[5. február]] [[1995]], [[Varšava]]) bol [[Poľsko|poľský]] filmový režisér. Vyštudoval polonistiku na Varšavskej univerzite ([[1978]]-[[1983]]) a réžiu na FAMU v [[Praha|Prahe]]. Pôsobil aj v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]], kde natočil dva filmy. == Filmografia == * [[1987]]: Dondula * 1987: Opowiadanie wariackie * [[1989]]: Kawalerki (TV) * 1989: Rififi po sześćdziesiątce * [[1991]]: [[Tajomstvo alchymistu Storitza]], Česko-Slovensko * [[1992]]: [[Dobrú chuť, televízorček]] (Smacznego telewizorku / Bon Appétit, My Little TV), koprodukcia s Česko-Slovenskom a [[Kazachstan]]om * [[1993]]: Hrabal, dokumentárny {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Trzaska, Pawel}} [[Kategória:Narodenia v 1958]] [[Kategória:Úmrtia v 1995]] [[Kategória:Poľskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Osobnosti z Varšavy]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] p3bojpk92xd2vvio2ycbgvcn7jj73x6 0 37717 8199971 5559751 2026-04-18T06:15:57Z Martingazak 234259 Doplnenie 8199971 wikitext text/x-wiki '''Monako''' môže byť: * [[Monako (štát)]] * [[Monako (mesto)]]{{--}}hlavné mesto štátu Monako * [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|Akcia Monako]]{{--}}akcia [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] na Slovensku v roku [[1951]] {{Rozlišovacia stránka}} 4y2e7xf7s80a47q5fr802g3erx16tb3 0 37749 8199836 7303166 2026-04-17T17:51:34Z ~2026-21135-76 291256 Https//:commons.wikimedia.org 8199836 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Victoria (Seychelles).jpg|thumb|Victoria]] '''Victoria''' je hlavné mesto štátu [[Seychely]]. {{Infobox sídlo | meno = Victoria | obrázok = [[Súbor:Victoria, Seychelles.jpg]] | popis obrázka = Centrum Victorie s hodinovou vežou Lorloz | štát = Seychely | administratívna jednotka = Mahé | nadmorská výška = 0 | počet obyvateľov = 26450 | rok sčítania = 2010 | časové pásmo = +4 }} '''Victoria''' (niekedy nazývaná aj Port Victoria) je hlavné a najväčšie mesto [[Seychely|Seychelských ostrovov]]. Nachádza sa na severovýchodnom pobreží ostrova [[Mahé (Seychely)|Mahé]], ktorý je hlavným ostrovom tohto súostrovia. Mesto je nielen administratívnym srdcom krajiny, ale aj jej kultúrnym a ekonomickým centrom. Mesto bolo pôvodne založené ako sídlo britskej koloniálnej správy a svoje meno dostalo po britskej kráľovnej Viktórii. Jednou z najznámejších pamiatok, ktorú tu turisti môžu obdivovať, je malá replika londýnskeho Big Benu, známa ako Lorloz (hodinová veža). == Doprava == Doprava vo Victorii a jej blízkom okolí je kľúčová pre celé fungovanie súostrovia. Mesto slúži ako hlavný dopravný uzol, kde sa spájajú cesty vedúce z rôznych častí ostrova Mahé. Verejnú dopravu zabezpečujú najmä modré autobusy spoločnosti SPTC, ktoré sú pre miestnych obyvateľov cenovo dostupné a spoľahlivé. Victoria má tiež dôležitý námorný prístav, z ktorého pravidelne vyrážajú trajekty a katamarány na susedné ostrovy ako Praslin či La Digue. Len kúsok od mesta sa nachádza medzinárodné letisko Seychelles International Airport, ktoré spája krajinu so svetom. V samotnom centre mesta je doprava pomerne pokojná, hoci v čase dopravnej špičky sa môžu tvoriť menšie zácpy. Mnohí obyvatelia využívajú aj taxíky alebo sa pohybujú pešo, keďže centrum je kompaktné. == Fotogaléria == <gallery> File:Clock Tower Victoria Seychelles.jpg|Slávna hodinová veža Lorloz v centre mesta File:Sir Selwyn Selwyn-Clarke Market.jpg|Trhovisko Sir Selwyn Selwyn-Clarke File:Victoria Cathedral.jpg|Katedrála Nepoškvrneného počatia </gallery> == Partnerské mestá == * {{flagicon|DJI}} [[Džibuti]], [[Džibutsko]] * {{flagicon|Vietnam}} [[Hanoj]], [[Vietnam]] == Pozri aj == * [[Seychely]] * [[Mahé (Seychely)|Mahé]] == Externé weby == * [https://www.seychelles.travel/ Oficiálny portál cestovného ruchu Seychel] == Zdroje == * {{Citácia knihy | priezvisko = Dorling Kindersley | titul = Eyewitness Travel Guide: Kenya & Seychelles | rok = 2013 | isbn = 978-1409330608 | jazyk = anglicky }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Victoria: The Capital of the Seychelles | url = https://www.britannica.com/place/Victoria-Seychelles | vydavateľ = Encyclopaedia Britannica | dátum prístupu = 2026-04-17 }} [[Kategória:Hlavné mestá]] [[Kategória:Seychely]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] 6i1krrvkpwc5l9uz5z5amycq9ibg318 8199869 8199836 2026-04-17T19:27:48Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-21135-76|~2026-21135-76]] ([[User_talk:~2026-21135-76|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B 7303166 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Victoria (Seychelles).jpg|thumb|Victoria]] '''Victoria''' je hlavné mesto štátu [[Seychely]]. == Partnerské mestá == * {{flagicon|DJI}} [[Džibuti]], [[Džibutsko]] * {{flagicon|Vietnam}} [[Hanoj]], [[Vietnam]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] n5eqh4pkj70q7r10uv8mcjsv8cl8ld9 8199870 8199869 2026-04-17T19:29:19Z Fillos X. 212061 8199870 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Súbor:Victoria (Seychelles).jpg|thumb|Victoria]] '''Victoria''' je hlavné mesto štátu [[Seychely]]. == Partnerské mestá == * {{flagicon|DJI}} [[Džibuti]], [[Džibutsko]] * {{flagicon|Vietnam}} [[Hanoj]], [[Vietnam]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] ix8tn2wgkbepbqusbechydhm9jz8xph 8199889 8199870 2026-04-17T20:10:35Z Fillos X. 212061 + 8199889 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo | meno = Victoria | obrázok = Victoria (Seychelles).jpg | popis obrázka = | štát = Seychely | administratívna jednotka = Mahé | nadmorská výška = 0 | počet obyvateľov = 26450 | rok sčítania = 2010 | časové pásmo = +4 }} '''Victoria''' je hlavné mesto štátu [[Seychely]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Victoria {{!}} Seychelles, Map, Population, & Facts {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/place/Victoria-Seychelles|periodikum=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2026-04-17|jazyk=en}}</ref> == Partnerské mestá == * {{flagicon|DJI}} [[Džibuti]], [[Džibutsko]] * {{flagicon|Vietnam}} [[Hanoj]], [[Vietnam]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Seychely]] * [[Mahé (Seychely)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://seychelles.com/home Oficiálny portál cestovného ruchu Seychel] {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] c37v19pyzt9esrmbcikxl6jva224g8e 8199924 8199889 2026-04-17T22:28:10Z ~2026-20335-96 290941 8199924 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo | názov = Victoria | obrázok = Victoria (Seychelles).jpg | popis = | štát = Seychely | región = [[Mahé]] | región typ = Ostrov | obyvateľov = 30145 | obyvateľov dátum = 2022 }} '''Victoria''' je hlavné mesto štátu [[Seychely]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Victoria {{!}} Seychelles, Map, Population, & Facts {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/place/Victoria-Seychelles|periodikum=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2026-04-17|jazyk=en}}</ref> == Partnerské mestá == * {{flagicon|DJI}} [[Džibuti]], [[Džibutsko]] * {{flagicon|Vietnam}} [[Hanoj]], [[Vietnam]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Seychely]] * [[Mahé (Seychely)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://seychelles.com/home Oficiálny portál cestovného ruchu Seychel] {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] kby953ux7ell1vlaaby2kt2c8wwpvc7 8199944 8199924 2026-04-18T05:48:08Z ~2026-21135-76 291256 Vyčistiť 8199944 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo | názov = Victoria | obrázok = Victoria (Seychelles).jpg | popis = | štát = Seychely | región = [[Mahé]] | región typ = Ostrov | obyvateľov = 30145 | obyvateľov dátum = 2022 }} '''Victoria''' (niekedy nazývaná aj Port Victoria) je hlavné a najväčšie mesto [[Seychely|Seychelských ostrovov]]. Nachádza sa na severovýchodnom pobreží ostrova [[Mahé (Seychely)|Mahé]], ktorý je hlavným ostrovom tohto súostrovia. Mesto je nielen administratívnym srdcom krajiny, ale aj jej kultúrnym a ekonomickým centrom. Mesto bolo pôvodne založené ako sídlo britskej koloniálnej správy a svoje meno dostalo po britskej kráľovnej Viktórii. Jednou z najznámejších pamiatok, ktorú tu turisti môžu obdivovať, je malá replika londýnskeho Big Benu, známa ako Lorloz (hodinová veža). == Doprava == Doprava vo Victorii a jej blízkom okolí je kľúčová pre celé fungovanie súostrovia. Mesto slúži ako hlavný dopravný uzol, kde sa spájajú cesty vedúce z rôznych častí ostrova Mahé. Verejnú dopravu zabezpečujú najmä modré autobusy spoločnosti SPTC, ktoré sú pre miestnych obyvateľov cenovo dostupné a spoľahlivé. Victoria má tiež dôležitý námorný prístav, z ktorého pravidelne vyrážajú trajekty a katamarány na susedné ostrovy ako Praslin či La Digue. Len kúsok od mesta sa nachádza medzinárodné letisko Seychelles International Airport, ktoré spája krajinu so svetom. V samotnom centre mesta je doprava pomerne pokojná, hoci v čase dopravnej špičky sa môžu tvoriť menšie zácpy. Mnohí obyvatelia využívajú aj taxíky alebo sa pohybujú pešo, keďže centrum je kompaktné. == Fotogaléria == <gallery> File:Clock Tower Victoria Seychelles.jpg|Slávna hodinová veža Lorloz v centre mesta File:Sir Selwyn Selwyn-Clarke Market.jpg|Trhovisko Sir Selwyn Selwyn-Clarke File:Victoria Cathedral.jpg|Katedrála Nepoškvrneného počatia </gallery> == Pozri aj == * [[Seychely]] * [[Mahé (Seychely)|Mahé]] == Externé weby == * [https://www.seychelles.travel/ Oficiálny portál cestovného ruchu Seychel] == Zdroje == * {{Citácia knihy | priezvisko = Dorling Kindersley | titul = Eyewitness Travel Guide: Kenya & Seychelles | rok = 2013 | isbn = 978-1409330608 | jazyk = anglicky }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Victoria: The Capital of the Seychelles | url = https://www.britannica.com/place/Victoria-Seychelles | vydavateľ = Encyclopaedia Britannica | dátum prístupu = 2026-04-17 }} [[Kategória:Hlavné mestá]] [[Kategória:Seychely]] '''Victoria''' je hlavné mesto štátu [[Seychely]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Victoria {{!}} Seychelles, Map, Population, & Facts {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/place/Victoria-Seychelles|periodikum=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2026-04-17|jazyk=en}}</ref> == Partnerské mestá == * {{flagicon|DJI}} [[Džibuti]], [[Džibutsko]] * {{flagicon|Vietnam}} [[Hanoj]], [[Vietnam]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Seychely]] * [[Mahé (Seychely)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://seychelles.com/home Oficiálny portál cestovného ruchu Seychel] {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] j2w3hrjakj70aqro4irqavmwqqgh0t7 8199985 8199944 2026-04-18T06:53:52Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-21135-76|~2026-21135-76]] ([[User_talk:~2026-21135-76|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-20335-96 8199924 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo | názov = Victoria | obrázok = Victoria (Seychelles).jpg | popis = | štát = Seychely | región = [[Mahé]] | región typ = Ostrov | obyvateľov = 30145 | obyvateľov dátum = 2022 }} '''Victoria''' je hlavné mesto štátu [[Seychely]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Victoria {{!}} Seychelles, Map, Population, & Facts {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/place/Victoria-Seychelles|periodikum=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2026-04-17|jazyk=en}}</ref> == Partnerské mestá == * {{flagicon|DJI}} [[Džibuti]], [[Džibutsko]] * {{flagicon|Vietnam}} [[Hanoj]], [[Vietnam]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Seychely]] * [[Mahé (Seychely)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://seychelles.com/home Oficiálny portál cestovného ruchu Seychel] {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] kby953ux7ell1vlaaby2kt2c8wwpvc7 0 38141 8199733 7467761 2026-04-17T15:44:32Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199733 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jan Otčenášek |Portrét = |Veľkosť obrázka = |Popis osoby = český spisovateľ, filmový a seriálový scenárista |Dátum narodenia = [[19. november]] [[1924]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1979|2|24|1924|11|9}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] |Podpis = }} '''Jan Otčenášek''' (* [[19. november]] [[1924]], [[Praha]] – † [[24. február]] [[1979]], Praha) bol [[Česko|český]] spisovateľ, filmový a seriálový scenárista. == Životopis == Vyštudoval obchodnú akadémiu, na ktorej maturoval v roku [[1943]]. V roku [[1944]] začal pracovať v továrni Avia Letňany, kde sa zapojil do ilegálneho odboja. Vysokoškolské štúdium estetiky zanechal, a od roku [[1952]] pracoval v aparáte Zväzu československých spisovateľov. Spisovateľom z povolania sa stal v roku [[1960]], neskôr, od roku [[1973]] pracoval ako dramaturg vo Filmovom štúdiu Barrandov.<br /> == Dielo == === Budovateľská tematika === * ''Plným krokem'' (1952) * ''Občan Brych'' (1955) - úspešný pokus o politický román z februárového prevratu v roku 1948. Témou je osobné rozhodovanie váhajúceho intelektuála, či má prijať alebo odmietnuť pofebruárovú situáciu. * ''Pokušení Katarina'' (1984) - nedokončená románová skladba, ktorá rieši rovnakú tému ako Občan Brych, ale na problém nazerá zložitejšie, prekonáva zjednodušené východisko Občana Brycha, kriticky sa vyrovnáva s totalitným režimom. === Okupácia === * ''[[Romeo, Julie a tma]]'' (1958) - novela o tragickom príbehu študenta Pavla a židovského dievčaťa Ester v období heydrichiády. * ''Kulhavý Orfeus'' (1964) - román, v ktorom Otčenášek poukazuje na snahu mládeže aktívne sa podieľať na odbojovej činnosti, jej odhodlanie nestať bokom v ťažkých časoch okupácie. Tu autor vychádzal z vlastných zážitkov pri totálnom nasadení. === Milostné === * ''Když v ráji pršelo'' (1972) - román je vystavaný na citovom vzťahu mladej intelektuálskej dvojici, ktorého pevnosť je preverovaná v primitívnych životných podmienkach na šumavskej samote. * ''Víkend uprostřed týdne'' (1975) - milostná divadelná hra * ''Mladík s povolání'', 1968, novela s erotickým podtextom === Scenáre === * ''Občan Brych'', [[1955]] psychologický román o človeku, ktorý sa nestotožňuje ani so socialistickou revolúciou ani so západnou kultúrou. Postupne sa hlavný hrdina pridá k socializmu. * ''Romeo, Julie a tma'' * ''Svatba bez prstýnků podle Kulhavého Orfea'' * ''Milenci v roce jedna'' * ''V každém pokoji žena * ''Byl jednou jeden dům'' (päťdielny seriál) - spolu s [[Oldřich Daňek|Oldřichom Daňkom]] == Externé odkazy == * [http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=4524 L. Doležel: K vyjadřování řeči postav v románě J. Otčenáška „Občan Brych“] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Otčenášek, Jan}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu pľúc]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] tog2j1ra55ohr9t8gqzllddofnbgep8 0 38225 8199632 7713638 2026-04-17T15:04:17Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199632 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Karel Pecka | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis = | pseudonym = | dátum narodenia = [[6. december]] [[1928]] | miesto narodenia = [[Klížska Nemá]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = {{duv|1997|3|13|1928|12|6}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | zamestnanie = | národnosť = česká | obdobie = | žáner = [[román]], [[Novela (literatúra)|novela]], [[poviedka]], [[dráma]], [[báseň]] | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | manželka = Jiřina Kottová (1960{{--}}r.1963) | partner = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnený = | významné ocenenia = | podpis = Karel Pecka - autogram.jpg | web = | poznámky = }} '''Karel Pecka''' (* [[6. december]] [[1928]], [[Klížska Nemá]], [[Slovensko]] – † [[13. marec]] [[1997]], [[Česko]]) bol [[Česko|český]] spisovateľ, politický väzeň a disident. Roku [[1948]] úspešne zmaturoval na obchodnej akadémii v [[České Budějovice|Českých Budějoviciach]]. O necelý rok neskôr ([[1949]]) bol zatknutý, obvinený z [[vlastizrada|vlastizrady]], pokusu o ilegálne prekročenie hraníc a rozširovanie protištátnych tlačovín. Za toto vykonštruované obvinenie bol odsúdený na jedenásť rokov väzenia, ktoré strávil v niekoľkých pracovných táboroch, okrem iného v uránových baniach. Po návrate z väzenia ([[1959]]) nastúpil na povinnú vojenskú službu a po jej skončení získal zamestnanie ako javiskový technik v [[Národné divadlo (Praha)|Národnom divadle]] v [[Praha|Prahe]], kde pracoval do roku [[1965]]. Od tohto roku sa venoval iba literatúre. Najprv publikoval v niekoľkých časopisoch (''Host do domu'', ''Literární noviny'', ''[[Tvář]]''), kde sa poviedkovou formou často zaoberal otázkami politických väzňov. Od roku [[1969]] bol znova zakázaným autorom a publikovať mohol len v zahraničí alebo v samizdate. Až do odchodu do dôchodku v roku [[1988]] pracoval ako čerpač. Roku [[1977]] podpísal [[Charta 77|Chartu 77]]. == Dielo == Je samozrejmé, že ho ovplyvnilo desaťročné väzenie, preto sa často zaoberal touto témou. === Poézia === * ''Rekonstrukce'', cudzina 1976 * ''Schody'', cudzina 1986 * ''Domovní znamení'', 1990 * ''Střechy a zákoutí'', 1992 === Próza === * ''Úniky'', 1966 kniha poviedok, časť týchto poviedok vyšla už v roku [[1965]] v časopisoch * ''Na co umírají muži'', 1968 kniha poviedok * ''Horečka'', 1967 román o politických väzňoch – dej sa odohráva vo väzení, autor vychádza z vlastných zážitkov. * ''Hra na bratrství'', 1968 novela * ''Veliký slunovrat'', 1968 román o návrate politických väzňov do života a o komplikáciách, ktoré ich stretávajú, autor sa opiera o vlastné zážitky, dielo kladie dôraz na reálne príhody. * ''Štěpení'', cudzina 1974, Česko 1993 * ''Pasáž'', cudzina 1974, Česko 1993 * ''Motáky nezvěstnému'', cudzina 1980, Česko 1990 pravdepodobne je to autorovo najlepšie dielo, rozpráva v ňom o živote politických väzňov. * ''Malostranské humoresky'', Toronto 1985, Česko 1992 – doplnená verzia * ''Pád Pýthie'', cudzina 1988, Česko 1991 * ''Svůdnost černé barvy'', samizdat 1988 * ''Pasáž'' * ''Dlouhý koktejl'', 1991 === Dráma === * ''Konfrontace'', 1968 == Externé odkazy == * [http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/cesky-spisovatel-a-disident-karel-pec/6900-clanok.html Český spisovateľ a disident Karel Pecka by sa dožil 85 rokov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180222165159/http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/cesky-spisovatel-a-disident-karel-pec/6900-clanok.html |date=2018-02-22 }} == Pozri aj == * [[Zoznam českých spisovateľov]] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pecka, Karel}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Signatári Charty 77]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Klížskej Nemej]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 6hkt6q1yqeamw5g5eqa5uwseqmxc1qs 0 38259 8199749 7456199 2026-04-17T15:47:26Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199749 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Józef Boguski | Rodné meno = | Popis osoby = poľský chemik | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[7. september]] [[1853]] | Miesto narodenia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1933|4|18|1853|9|7}} | Miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = [[Maria Curieová-Skłodowská]] | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Józef Boguski''' (* [[7. september]] [[1853]], [[Varšava]], [[Poľsko]] – † [[18. apríl]] [[1933]], tamže) bol poľský [[chemik]]. Bol priekopníkom v [[chemická kinetika|chemickej kinetike]]. Sformuloval ''[[Boguského pravidlo]]'' týkajúce sa rozpúšťania [[pevná látka|pevných látok]] v [[kvapalina|kvapalinách]]. Bol bratancom [[Maria Curieová-Skłodowská|M. Curieovej-Skłodowskej]], učil ju fyziku a chémiu pred jej odchodom do [[Paríž]]a.<ref>[https://www.aps.org/units/fip/newsletters/200805/polish.cfm Przemysław Dereń zur Polnischen Physikalischen Gesellschaft bei der APS, 2008]</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://bcpw.bg.pw.edu.pl/dlibra/docmetadata?id=4611 Piśmiennictwo Józefa Boguskiego - bibliografia i pełne teksty wybranych publikacji] {{Portál|Chémia}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Boguski, Jozef}} [[Kategória:Poľskí chemici]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] e9fo1656h87a8pdo99u3xsua1fdcj0b 0 38307 8199743 7473641 2026-04-17T15:47:06Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199743 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Józef Zawadzki | Rodné meno = | Popis osoby = poľský chemik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[14. júl]] [[1886]] | Miesto narodenia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1951|2|22|1886|7|14}} | Miesto úmrtia = [[Zalesie]], [[Poľsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Józef Zawadzki''' (* [[14. júl]] [[1886]], [[Varšava]], [[Poľsko]] – † [[22. február]] [[1951]], [[Zalesie]]]) bol poľský fyzikálny [[chémia|chemik]], otec [[Tadeusz Zawadzki|Tadeusza]] a [[Anna Zawadzka|Anny]] Zawadzkých. {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zawadzki, Józef}} [[Kategória:Osobnosti z Varšavy]] [[kategória:Poľskí chemici]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] am9bhbksufc7rjzxhy9tou0vsxf2ayf 0 38379 8199623 7461345 2026-04-17T15:02:51Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199623 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Vladimír Holan |Portrét = |Veľkosť obrázka = |Popis = český básnik a prekladateľ |Dátum narodenia = [[16. september]] [[1905]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1980|3|31|1905|9|6}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] |Podpis = Holan-podpis.png }} '''Vladimír Holan''' (* [[16. september]] [[1905]], [[Praha]] – † [[31. marec]] [[1980]], Praha) bol [[Česko|český]] básnik a prekladateľ. == Životopis == [[Obrázok:VLADIMIR HOLAN.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa Vladimíra Holana]] Narodil sa v Prahe, v roku [[1911]] sa s rodičmi presťahoval do [[Bělá pod Bezdězem|Bělej pod Bezdězom]]. V roku [[1919]] začal študovať na pražskom gymnáziu, a odvtedy sa datujú aj jeho prvé literárne pokusy. Po ukončení gymnázia ho prijali ako úradníka do pražského Penzijného ústavu, kde bol zamestnaný 7 rokov. Potom odišiel do penzie a venoval sa iba literatúre a poézii. V rokoch [[1933]]–[[1938]] pôsobil ako redaktor umeleckej besedy Život a v rokoch [[1939]]–[[1940]] riadil program divadla [[Emil František Burian|E. F. Buriana]]. Po roku [[1948]] nesmel publikovať, až v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] začal znova vydával zbierky, ktoré písal takzvane „do zásuvky“. V roku [[1968]] bol menovaný za [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národného umelca]]. Písať prestal prakticky v roku [[1977]], kedy zomrela jeho dcéra. V tom istom roku dostal druhú mozgovú príhodu a zdravotný stav sa mu zhoršoval. Nakoniec dostal zápal pľúc a zomrel doma, 31. marca 1980. == Dielo == Ako jeden z mála autorov svojej doby bol skôr nepolitický, politiky sa dotkol iba v závažných prípadoch – po [[Mníchovská dohoda|Mníchove]] v roku [[1938]] napísal ''Odpověď Francii''. Holan neopisoval realitu, ale snažil sa preniknúť do ľudského vnútra a pátrať po odpovediach na otázky bytia, života, lásky, smrti a času, … V jeho diele hrá veľkú úlohu tajomstvo. Lyrické zbierky sú väčšinou odpútané od reality a zameriaval sa na svoje vnútro. Objavuje sa u neho častý motív smrti. Jeho dielo je veľmi obsiahle, básne sú ťažké, komplikované a ponuré, napriek tomu o ňom možno tvrdiť, že patrí k najkvalitnejším českým básnikom [[20. storočie|20. storočia]]. Jeho tvorba veľmi ovplyvnila generáciu básnikov tvoriacich za socializmu. === Lyrika === Začiatky jeho literárnej tvorby ovplyvnil [[poetizmus]]: * ''Blouznivý vějíř'' – [[1926]] * ''Triumf smrti'' – [[1930]], v tejto zbierke je už naznačený ďalší Holanov vývoj. Zbierka bola v rokoch [[1936]] a [[1948]] prepracovaná a rozdiely medzi jednotlivými vydaniami sú veľmi výrazné. V 30. rokoch sa zameral na hľadanie novej poetiky, ktorou sa snažil vyjadriť rozporuplnosť a zložitosť sveta. Tým došiel k meditatívnej poézii, ktorá odrážala jeho rozporuplnosť, stretávanie dobra a zla, bytia a ničoty, plynutie času a večnosti. Básne sú veľmi ponuré a smutné, najčastejším motívom je smrť: * ''Vanutí'' – [[1932]] * ''Oblouk'' – [[1934]] * ''Kameni, přicházíš'' – [[1937]] * ''První básně'' * ''Jeskyně slov'' Koncom 30. rokov reagoval na spoločensko-politickú realitu doby, čo je pre jeho tvorbu netypické, napriek tomu v tejto tvorbe ukázal svoju morálnu silu, básne sú menej ponuré. * ''Září''' – [[1938]], niekedy aj názov ''Září 1938'' * ''Havraním brkem'' – súbor básni z roku [[1938]], vydané v roku [[1946]] * ''Noc z Iliady'' * ''Španělským dělníkům'' – vyjadruje podporu [[Španielsko|španielom]] bojujúcim proti [[fašizmus|fašizmu]]. Počas [[Druhá svetová vojna|vojny]] sa nemohol slobodne vyjadrovať, preto jeho diela obsahujú veľké množstvo inotajov a dvojzmyselností, niektoré z diel písaných počas vojny vyšli až po roku [[1945]]: * ''Sen'' – [[1939]], rozsiahla báseň, venované pamiatke ruského básnika [[Velemir Chlebnikov|V. Chlebnikova]]. * ''Odpověď Francii'' – tu z českého nešťastia priamo obviňuje Francúzsko a vyslovuje presvedčenie, že aj naň dopadne trest. Zabavené cenzurou. * ''Záhřmotí'' – [[1940]] * ''První testament'' – [[1940]], táto zbierka (respektíve báseň) je zaujímavá tým, že striktne dodržuje pravidelný verš * ''Zpěv tříkrálový'' – zbierka plná inotajov, ako symbol veľkosti je použitý [[Karel Hynek Mácha]], ktorý bol prevezený z [[Litoměřice|Litoměřic]] do [[Praha|Prahy]]. * ''Návrat Máchův'' – hovorí, že Mácha nezomrel, ale žije ďalej vo svojom diele. * ''Lemuria'' * ''Chór'' * ''Cestou'' * ''Prostě'' * ''Tři'' – obsahuje tieto zbierky: ** ''Sbohem'' ** ''Óda na radost'' ** ''Návrat'' Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] oslávil oslobodenie [[Česko-Slovensko|Československa]] sovietskou armádou a obyčajné ľudské hrdinstvo. * ''Dík Sovětskému svazu'' – [[1945]], poďakovanie za oslobodenie * ''Panychida'' – [[1945]], tryzna za padlých a umučených v druhej svetovej vojne * ''Tobě'' – [[1947]] * ''Rudoarmějci'' – [[1947]], portréty prostých vojakov * ''Dokument'' – [[1949]], ide o akési vysvetlenie jeho filozofických názorov Po roku [[1948]] nemohli jeho zbierky vychádzať, jeho dielo sa v českej literatúre objavilo až po roku [[1962]]. Básnické zbierky 60.–70. rokov, sú tu uvedené aj zbierky, ktoré Holan napísal v čase svojho zákazu. Zamýšľa sa nad nedokonalosťou ľudského bytia a základnými existenciálnymi otázkami: * ''Nepřátelum'' * ''Mozartiana'' * ''Strach'' * ''Noc s Hamletem'' – vydané [[1964]], napísané v rokoch [[1949]]–[[1956]], prepracované roku [[1962]] * ''Noc s Ofélií'' * ''Na sotnách'' * ''Předposlední'' * ''Sbohem?'' * ''Asklépiovi kohouta'' * ''Propast propasti'' * ''Příběhy'' * ''Bez názvu'' * ''Bolest'' – vydané [[1965]], venované jeho mŕtvym priateľom ([[Karel Čapek]], [[Josef Hora]]) * ''Dokumenty'' – [[1976]] Vydal niekoľko epických zbierok, spravidla sú to básnické príbehy, ktoré zobrazujú ľudské tragédie, tie sa stávajú symbolom ľudského údelu a sú výrazom básnikových názorov na svet a život: * ''Terezka Planetová'' – [[1943]], príběh inšpirovaný [[Leoš Janáček|Janáčkovou]] črtou ''Moje děvče z Tater''. Nadväzuje na ''První testament''. * ''Cesta mraku'' – [[1945]], tragický baladický osud kováča. * ''Příběhy'' – súbor zhrňajúci epické príbehy * ''Bajaja'' – verše písané pre dcéru === Próza === * ''Kolury'' * ''Lemuria'' * ''Hrady, kosti, kůže'' * ''Babyloniaca'' * ''Torzo'' === Výbery === Výbory poezie: * ''Noční hlídka srdce'' * ''Smrt a sen a slovo'' – [[1966]], podtitul ''Z Máchova kraje'', antológia jeho milostnej poézie. * ''Ptala se tě ...'' * ''Strom kůru shazuje'' Výber z epiky: * ''Pojď se mnou do noci'' === Preklady === Prekladal poéziu, preložil mnoho významných básnikov okrem iného [[Rainer Maria Rilke|R. M. Rilkeho]], [[Charles Baudelaire|Ch. Baudelaira]], [[Luis de Gógora y Argote|L. de Gógory y Argote]], [[Charles Vildrac|Ch. Vildraca]], [[Nikolaus Lenau|N. Lenaua]], [[Juliusz Słowacki|J. Słowackého]], [[Michail Jurjevič Lermontov|M. J. Lermontova]], [[Iljás bin Júsuf Nizámí|Nizámího]], jeho preklady vychádzali často vo veľmi malých nákladoch. == Ukážka z diela == <blockquote>„Kdo nepracuje ať nejí!“ Ano,<br /> ale co je práce? Být věrný svému nezištnému údělu —<br /> nebo být prodavačem odpustků<br /> či horlivým topičem v krematoriu,<br /> zavádět teploměr do konečníku války<br /> <br /> nebo i pod ztrátou hrdla přepilovat pouta<br /> a raději si vyloupat oči,<br /> aby neviděly ty dnešní hrůzy,<br /> ''(V. Holan, Noc s Hamletem)'' </blockquote> == Pozri aj == * [[Zoznam českých spisovateľov]] * [[Česká literatúra v rokoch 1900 – 1945]] * [[Česká literatúra v rokoch 1945 – 1990]] == Iné projekty == {{projekt|q=Vladimír Holan}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Holan, Vladimír}} [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] sf6hqjsuy4cdzkqt2jbwxv6346sj2w3 4 38390 8199541 8169487 2026-04-17T13:24:32Z Teslaton 12161 wl. [[Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok]] → [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], ten červený wl. zo slova "doplníte" zrejme príchodzím evokuje, že nový čl. vytvoria preklikom, vložením textu a uložením 8199541 wikitext text/x-wiki {{Odkaz Pomoc Obsah}} <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: left; "class="ui-helper-clearfix"> <center>{{big|'''Návod'''}}</center> <div style="font-size:85%"> Na tejto stránke môžete navrhnúť článok, ktorý by tu na Slovenskej Wikipédii mal byť, ale chýba. Stačí ak kliknete na odkaz ''Upraviť kód'' pri nadpise k príslušnému oboru a na konci textu v novom riadku pridáte <code>*</code> meno článku so základnými informáciami a podpis (použite <code><nowiki>--~~~~</nowiki></code> alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov počas úpravy). Potom vyplňte políčko ''Zhrnutie úprav'' a nakoniec kliknite na tlačidlo '''Publikovať zmeny'''. V krátkom čase by mala byť pod vašim textom odpoveď. Buď bude označená ako vybavená: {{hotovo}} alebo ako nevybaviteľná: {{Nevykonané|Nevybaviteľné}}. <font color="red">'''Pamätajte však:'''</font> * možno sa nikto z nás nezaoberá problematikou, ktorú hľadáte, takže sa tu váš navrhovaný článok nemusí ani vytvoriť * tvoríme ''encyklopédiu'', nie slovník, učebnicu, noviny, časopis, atď. * nie sme pisári vašich referátov či písomných prác '''Najradšej však budeme, ak sa zapojíte do komunity Wikipediánov a chýbajúci článok do Wikipédie [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|doplníte]]'''. <font color="red">'''Ak nechcete dať podnet na tvorbu článku:'''</font> možno chcete * diskutovať na tému týkajúcu sa Wikipédie &rarr; [[Wikipédia:Kaviareň]] * spýtať sa otázku netýkajúcu sa Wikipédie &rarr; [[Wikipédia:Otázky]] </div> </div> '''Archívy:''' [[Wikipédia:Žiadané články/Archív/2005|2005]] · [[Wikipédia:Žiadané články/Archív/2006|2006]] · [[Wikipédia:Žiadané články/Archív/2007 – 2018|2007{{--}}2018]] · [[Wikipédia:Žiadané články/Archív/od 2019|od 2019]] <includeonly> [[Kategória:Wikipédia:Údržba|{{PAGENAME}}]] [[Kategória:Wikipédia:Žiadané články| ]] </includeonly> bg5nv36h5yd9cktiejdloxxjn56gybw 0 39490 8199769 7456195 2026-04-17T15:50:55Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199769 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Spisovateľ | meno = | pseudonym = | popis osoby = | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dn|1926|7|3}} | miesto narodenia = [[Moskovská gubernia]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dátum úmrtia = {{duv|2003|12|30|1926|7|3}} | miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Rusko]] | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Rusko | portál2 = }} '''Vladimir Osipovič Bogomolov''' (* [[3. júl]] [[1926]], Kirillovka/Kirillovo, [[Moskovská gubernia]] – † [[30. december]] [[2003]], [[Moskva]]) bol ruský spisovateľ, píšuci najmä vojnovú literatúru. Známa je najmä jeho kniha ''V auguste roku 1944'' ({{vjz|rus|''В августе сорок четвёртого''}}) - vynikajúcim a autentickým spôsobom vyrozprávaný príbeh pátracej skupiny armádnej kontrarozviedky [[Červená armáda|Červenej armády]] v zázemí frontu na pomedzí Bieloruska a Poľska počas veľkej letnej ofenzívy Červenej armády v lete 1944. Pravdepodobne inšpirované skutočnými udalosťami (v knihe sú citované pozmenené oficiálne hlásenia, protokoly z výsluchov, úradné záznamy a štatistiky). Podľa tejto knihy bol v Rusku natočený film (v 2002??). Autor patril ku generácii sovietskych spisovateľov, ktorí sa priamo zúčastnili vojny{{chýba citácia}} a ich diela začali vychádzať najmä po [[XX. zjazd KSSZ|XX. zjazde KSSZ]] - v období tzv. odmäku. Vojnu videli realisticky, neprikrášlene, odmietali obvyklú sovietsku glorifikáciu, pátos. == Bibilografia == * [[1958]] - ''[[Ivan (román)|Ivan]]'' * [[1974]] - [[V avguste 1944 goda]] <!-- == Drugi jezik publikacije == * Keturiasdešimt ketvirtųjų rugpjūtis : romanas / Vladimiras Bogomolovas; iš rusų kalbos vertė Feliksas Pažūsis. Vilnius : Vaga, 1979 (Vilnius : Vaizdo sp.), 398, [2] p. Tiražas 30 000 egz — Литовский; * Četrdesmit ceturtā gada augustā… : romāns / Vladimirs Bogomolovs; no krievu val. tulk. Hugo Rukšāns. — Rīga : Liesma, 1977. — 427, [5] lpp. — Латышский; * Neljakümne neljanda augustis... / Vladimir Bogomolov Vene keelest tõlkinud Laine Soe, 384-leheküljeline tavaformaadis ja kõvas köites romaan, Kaanekujundus Henno Arrak, Mõõdud: 130 × 206 mm Eesti Raamat 1979 — Эстонский; * В августе сорок четвертого… : Роман / В. Богомолов. — М. : Прогресс, 1979. — 395 с.; 22 см. — Вьетнамский; * Момант ісціны: (У жніўні сорак чацвёртага…): раман / Уладзімір Багамолаў; [пераклаў з рускай мовы У. Паўлаў] [Пер. с рус. В. Павлов]. — Минск : Мастац. лiт., 1984. — 415 с.; 20 см. (В пер.) : — Белорусск.; * Момент истины : Роман. [Перевод] / Владимир Богомолов; [Худож. В. Елизаров]. — Ташкент : Радуга : Ташк. отд-ние, 1985. — 622 с. староараб. паг. : 2 л. ил.; 21 см. (В пер.) : — Перс.; * В августе сорок четвертого : Роман / Владимир Богомолов; [Пер. А. Базин]. — М. : Радуга, Б. г. (1989). — 376 с.; 21 см. ISBN 5-05-001965-6 (В пер.) : — Португ.; * В августе сорок четвертого : (Момент истины) : [Роман] / Владимир Богомолов; Пер. Т. Хирск. — М. : Радуга : Осло Фалькен, Б. г. (1989). — 595 с.; 21 см. ISBN 5-05-002324-6 (В пер.) : — Норв.; * August -44 : (sannhetens øyeblikk) / Vladimir Bogomolov ; oversatt av Trygve Hirsch, 1988, Oslo : Falken forlag, ISBN 82-7009-237-1, 595 s.: — Норв.; * August -44 : roman / Vladimir Bogomolov ; oversatt af Jan Hansen, 1986, Sputnik. ISBN 87-7334-095-2. 597 s.: — Норв.; * Момент истины : (В августе сорок четвертого…) : Роман / Владимир Богомолов; Пер. с рус. А. Б. Стаецкий. — Киев : Днипро, 1988. — 464,[1] с.; 17 см. ISBN 5-308-00154-5 (В пер.) : — Укр.; * Avgust--chetirideset i chetvŭrta : roman, Plovdiv : Khristo G. Danov, 1975. 454 p. : ill. preveli ot ruski Sofii︠a︡ I︠A︡nevska i Nedi︠a︡lka Khristova. — Болгарский; * Dȯcin Ḋorbedu̇ger on-u naimaduġar sar-a-du, [S.l.] : Ȯbȯr Mongġol-un Arad-un Keblel-u̇n Qoriy-a, 1984. «In August '44.» 685 p. ; 21 cm. — Монгольский; * Qirq tŭrtinchi ĭil avgustida : roman; [Пер. с рус. К. Мирмухамедов]. — Ташкент : Изд-во лит. и искусства] 493 p. ; 21 cm. 1983. Toshkent : Ghafur Ghulom — Узбекский; * Negyvennégy augusztusában : regény; (V avguste sorok chetvertogo) ISBN 9630718421; ISBN 9789630718424, 483 p. ; 22 cm. 1978. Budapest : Europa — Венгерский; * Elokuu 1944 ; ISBN 9512016036; ISBN 9789512016037, 411 p. ; 22 cm., suomentanut Marja Koskinen. 1978. Jyväskylä : Gummerus — Финский; * En agosto del 44 ; xiv, 520 p. [traducción: Zoia Barash]. 1977. La Habana : Editorial Arte y Literatura, Series: Biblioteca del pueblo — Испанский; * El momento de la Verdad; ISBN 8432084905; ISBN 9788432084904, 486 p. 20 cm. traducción de Josep María Güell. 1990. Barcelona Planeta, Series: Grandes autores de la literatura soviética contemporánea; Number: 6 — Испанский; * V srpnu čtyřiačtyřicátého… 25000 výt. Vyd. ve spolupráci s nakl. Progress, Moskva, Obálku s použitím kresby Jiřího Říhy a vazbu navrhl Leo Novotný, 394, [2] s. ; 8° přel. Jaroslav Piskáček, 1978, Praha : Lidové nakladatelství — Чешский; * The moment of truth : a novel and two stories; ISBN 5050016649; ISBN 9785050016645, Content: Ivan — Zosia — The moment of truth (In August '44). 552 p. ; 21 cm. 1982. Moscow : Raduga Publishers — Английский; * The aching in my heart : collected writings, 635 p., [1] h. de lám. 21 cm. 1982. Moscow Progress — Английский; * August 44 [vierundvierzig] : Roman /;, 495 S. ; 21 cm. Wladimir Bogomolow. [Aus d. Russ. von Günter Löffler unter Berücks. von Korrekturen d. Autors]., 1977., Berlin : Verlag Volk u. Welt — Немецкий; * The moment of truth : a novel and two stories. ISBN 5050016649; ISBN 9785050016645, 552 S. (Transl. by Bernard Isaacs …), 1989, Moscow Raduga Publ. — Английский; * August 44 : Roman /; , Lizenz d. Verl. Volk u. Welt, Berlin., 495 S. [Aus d. Russ. von Günter Löffler]. 1979. Berlin : Buchclub 65 — Немецкий; * Иван : [Повесть : Для сред. и ст. шк. возраста : Перевод] / В. Богомолов; [Худож. О. Г. Верейский]. — М. : Радуга ; Бангалор : Навакарнатака пабликейшнс, Б. г. (1987). — 141,[1] с. : цв. ил.; 16 см. Каннада * Иван : Повесть : [Пер. с рус.] / Владимир Богомолов; [Худож. О. Г. Верейский]. — М. : Радуга ; Калькутта : Маниша Грантхалая, Б. г. (1987). — 137,[1] с. : цв. ил.; 17 см. Бенгали * Иван : Повесть : [Перевод] / Владимир Богомолов; [Худож. О. Г. Верейский]. — М. : Радуга ; Бомбей : Лок вангмай гриха, Б. г. (1986). — 164,[1] с. : ил.; 17 см. Маратхи * Иван : Рассказ / Владимир Богомолов; [Худож. В. Г. Верейский]. — М. : Радуга ; Чандигарх : Папджаб бук сентр, 1986. — 127,[1] с. : цв. ил.; 17 см. Панджаби * Иван : [Повесть : Для сред. и ст. шк. возраста : Пер. с рус.] / В. Богомолов; Худож. О. Верейский. — М. : Радуга ; Хайдерабад : Вишаландхра паблишинг хаус, Б. Г. (1986). — 138,[1] с. : цв. ил.; 17 см. Телугу * Иван : [Повесть : Пер. с рус.] / Владимир Богомолов; [Худож. О. Г. Верейский]. — М. : Радуга, Б. г. (1986). — 163,[1] с. : ил.; 17 см. Хинди * Иван : [Повести : Перевод] / Владимир Богомолов; [Худож. О. Г. Верейский]. — М. : Прогресс, Б. г. (1986). — 187 с. : цв. ил.; 17 см. 15038 экз. Кхмер. * Ivān, [parivartanaya] Samājavadī kalā Sangamaya. Koḷamba : Niyamuvā Prakāśana, 2002, ISBN 9558696013; ISBN 9789558696019, 128 p. : ill. ; 22 cm. Sinhalese * ʻIvān ; 188 p. : col. ill. ; 17 cm. Valādīmīa Bōkōmōlop ; [pǣ dōi Sīnakhō̜n Pathummalat ; tǣm hūp dōi ʻŌrēt Vērēʻisakī]. 1986. Lao * Zosia. 74 p. 19 cm. Włodzimierz Bogomolow, Przełożyła Irena Piotrowska. [1966], Warzsawa] Państwowy Instytut Wydawniczy, Motsakū : Samnakphim "Rādūkā", Polish * Druga noc; Opowiadania. Translations from Russian at titles head: Wlodzimierz Bogomołow. 314 p. [1961], [Warszawa, Państ. inst. wydaw.,], Polish * Iván ; ISBN 968895361X; ISBN 9789688953617, 85 p. ; 18 cm. [traducción, Justo E. Vasco]. 1992. [Guadalajara, Mexico] : Universidad de Guadalajara, Series: Hojas negras; Edug novela policiaca, Spanish * Ivan, 16000 výt. Frontispice a obálka: Zdeněk Chotěnovský, 93, [1] s. ; 8°, ze [stejnojm.] rus. orig. přel. a medailón o autorovi naps. Jarmila Fromková, 1963, Praha : Naše vojsko, Series: Knihovna vojáka.; Number: Sv. 1 * Leuchtspur über den Strom ; Lizenz d. VEB Verl. Kultur u. Fortschritt, Berlin, 176 S. ; kl. 8. Wladimir Bogomolow. [Übers. aus d. Russ. von Liselotte Remané.] Ill. von Hans Baltzer, [1965]. Berlin : Kinderbuchverl., Series: Robinsons billige Bücher; Number: Bd. 121 * Iwans Kindheit /;, Lizenz d. Verl. Kultur u. Fortschritt, Berlin, 176 S. ; kl. 8. [Übers. aus d. Russ. von Lieselotte Remané. Ill. von Hans Baltzer]., [1965]., München : Parabel-Verl., * Leuchtspur über den Strom : Erzählg /;, 78 S. ; kl. 8. W. Bogomolow. [Übers v. Lieselotte Remané]., 1960., Berlin : Verl. Kultur u. Fortschritt, Series: Die bunte Reihe * Iwans Kindheit ; Zosia. 2 Erzählungen / Wladimir Bogomolow. (Aus d. Russ. ins Dt. übertr. von Liselotte Remané u. Werner Kaempfe).;, Einheitssacht. des beigef. Werkes: Zosja, 142 S. ; 8., [1967]., Berlin : Verl. der Nation,Series: Roman für alle ;; Number: Bd. 178 * Ivan : hikoya. Yusuf Akobirov, 70 p. : ill. V. Bogomolov [az rusī tarjimai Yusuf Akobirov., 1966. , Dushanbe : Nashriyati "Irfon", * Iwans Kindheit (Ivan, dt.) Illustr. v. Hans Baltzer. (Übers. aus d. Russ. v. Lieselotte Remané.) München: Parabel Verl. [1965]. 176 S. * Malkijat razuznavač : Raskaz. [Ivan];. 75 S. ; 8" 1961. Sofija : Narodna mladež, * Ivan : [jutustus] / Vladimir Bogomolov ; vene keelest tõlkinud Hans Luik, Tallinn : Ajakirjade ja Ajalehtede Kirjastus, 1961 (Tallinn : Ühiselu), 64 lk. ; 20 cm, Series Loomingu raamatukogu ; 1961, 14 (178) * Ivan : [jutustus] / Vladimir Bogomolov ; vene keelest tõlkinud Hans Luik, Tallinn : Eesti Raamat, 1978 (Tartu : H. Heidemanni nim. trükikoda), 92 lk. : ill. ; 17 cm * Täht / Emmanuil Genrihhovitš Kazakevitš. Ivan ; Zosja : [jutustused] / Vladimir Ossipovitš Bogomolov ; [vene keelest tõlkinud P. Viiding, Hans Luik, S. Väli ; illustreerinud I. Godin ; sarja kujundanud Endel Palmiste, kaane kujundanud E. Loopere], Tallinn : Eesti Raamat, 1986 (Tartu : Hans Heidemanni nim. trükikoda) * Ivanovo otroštvo / Bogomolov, Vladimir Osipovič. Poljanec, Marjam - преводилац, Klun, Dušan - илустратор, Ljubljana : Mladinska knjiga, 1979, 98 str. : ilustr. ; 19 cm --> {{Biografický výhonok}} {{Literárny výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bogomolov, Vladimir Osipovič}} [[Kategória:Ruskí spisovatelia]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] kfyz1u79gl51jtwue6rjdvy1s9x6jzy 0 40140 8199515 8001844 2026-04-17T12:34:24Z VVARGAV 292239 /* Globálna dedina (Global village) */ 8199515 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Herbert Marshall McLuhan |Portrét = Marshall McLuhan.jpg |Veľkosť obrázka = |Popis osoby = kanadský filozof a spisovateľ |Dátum narodenia = [[21. júl]] [[1911]] |Miesto narodenia = [[Edmonton]], [[Alberta]], [[Kanada]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1980|12|31|1911|7|21}} |Miesto úmrtia = [[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]] }} '''Herbert Marshall McLuhan''' [[Order of Canada|C.C.]] (* [[21. júl]] [[1911]], [[Edmonton]], [[Alberta]], [[Kanada]] – † [[31. december]] [[1980]], [[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]) bol kanadský teoretik médií, [[Literárna kritika|literárny kritik]], [[Rétorika (rečnícke umenie)|rétor]] a profesor [[Anglická literatúra|anglickej literatúry]]. Položil základy [[Mediálna teória|mediálnej teórie]]. Bol ovplyvnený [[novopozitivizmus|novopozitivistickou filozofiou]], [[Scholastika (filozofia)|scholastikou]] a [[Moderné umenie|moderným umením]]. Založil v Toronte Centrum pre kultúru a technológiu. == Životopis == Narodil sa v [[Edmonton|Edmontone]] v [[Alberta|Alberte]]. V roku 1938 nastúpil na University of Manitoba na päťročné štúdium [[Angličtina|angličtiny]] a [[Filozofia|filozofie]], kde v roku 1935 získal titul M.A. ([[Master of Arts]]). Následne pokračoval v štúdiu literatúry na [[University of Cambridge|univerzite v Cambridge]]. Tu v roku 1942 získal [[Doktor (PhD.)|doktorát]]. Po Cambridge učil angličtinu na rade univerzít v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a v roku 1946 zakotvil na univerzite v [[Toronto|Toronte]]. S výnimkou jedného roka, počas ktorého pôsobil na [[Fordham University]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], zostal na [[University of Toronto]] po zvyšok svojej kariéry. Tu sa v roku 1950 stretol s antropológom [[Edmund Carpenter|Edmundom Carpenterom]], s ktorým spoločne začali vydávať časopis nazvaný ''Explorations'', zameraný na skúmanie ľudskej komunikácie. V polovici 60-tych rokov časopis zaniká a následne sa McLuhan etabloval, podľa vlastných slov, ako "filozof komunikácie." Jeho základňou sa stalo Stredisko pre kultúru a technológiu, ktoré otvoril v roku 1963 v malom dome v areáli univerzity. Tu písal, viedol semináre, a udržiaval telefonický kontakt s ľuďmi podobného myslenia po celom svete. So zriadením centra sa plne začal venovať štúdiu vplyvu elektronickej technológie na ľudské spoločenstvo. McLuhanova sláva vyvrcholila v neskorých 60-tych rokoch s vydaním knihy a nahrávky ''Medium is the Massage''. V tejto dobe bol často zobrazovaný na obálkach časopisov po celom svete a jeho dielo bolo preložené do viac ako 20 jazykov. Neskôr pokračoval vo vedení Centra pre kultúru a technológie a pracoval na syntéze svojich myšlienok s najstarším synom Erikom. V tomto období spoločne publikovali množstvo článkov a snažili sa formulovať teórie, ktoré pomenovali ako "zákony médií." Počas svojho života McLuhan trpel radom vážnych zdravotných ťažkostí, vrátane odstránenia [[Mozgový nádor|mozgového nádoru]] v roku 1967. Na konci roku 1979 utrpel ťažkú [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvicu]], po ktorej stratil schopnosť hovoriť. Zomrel v spánku, na Silvestra roku 1980. McLuhanove teórie sa začali znovu objavovať v akademických a populárnych kruhoch počas  80-tych a najmä 90-tych rokov 20. storočia s príchodom [[Internet|internetu]] ako nového média. Boli publikované nové vydania jeho prác a objavil sa rad nových kníh o McLuhanovi a jeho myšlienkach. == Horúce a chladné médiá == McLuhan využil pri klasifikácii médií virtuálny [[teplomer]] a delil média na horúce a studené podľa toho, aká miera [[interakcia|interakcie]] je vyžadovaná medzi [[človek]]om a [[médium|médiom]]. Horúce médiá sú tie, ktoré človeku poskytujú zrozumiteľnú a jasnú [[informácia|informáciu]] ľahko vnímateľnú našimi zmyslami. Oproti tomu chladné médiá produkujú akoby nedokončenú informáciu, vyžadujúcu si domýšľanie, resp. „dopracovanie“ na základe predchádzajúcich [[skúsenosť|skúseností]], či [[predstavivosť|predstavivosti]], t. j. informáciu, ktorá necháva človeka chladným. Vo všeobecnosti si teda spracovanie informácie, prezentovanej studeným médiom vyžaduje od človeka oveľa vyššiu duševnú aktivitu. Na druhej strane, človek, vystavený pôsobeniu studeného média oveľa menej zapája do procesu spracovania informácie svoje zmysly ako pri horúcom médiu, kedy jeho zmysly značnou mierou participujú na spracovaní informácie. Pritom nejde ani tak o počet zmyslov, zapojených do akcie, ako skôr o [[intenzita|intenzitu]] ich využívania. Ak médium neposkytuje dostatočnú kvalitu, hĺbku alebo zrozumiteľnosť (jasnosť prezentácie), zapojenie zmyslov do komunikácie nie je také, ako by mohlo byť. Horúce médium teda poskytuje príležitosť uplatniť „vysokú rozlišovaciu schopnosť“ zatiaľ čo studené médium má rozlišovaciu schopnosť oveľa nižšiu. Príkladom horúceho média je [[rádio]], [[fotografia]], [[film]], [[fonetická abeceda]]. Za typické chladné médium označil McLuhan [[hieroglyfy]], [[komiks]]y a [[telefón]]. Telefón preto, lebo nedodáva uchu veľa informácii za jednotku [[čas]]u. Medzi chladné médiá sa však dostala aj [[televízia]]. Jednak kvôli kvalite obrazu (rozlišovacia schopnosť, niekedy ešte čierno-biely obraz) ale hlavne kvôli tomu, že v porovnaní s filmom je TV obraz „chudobnejší“. Tu je potrebné vziať do úvahy, že spomínaná [[kategorizácia]] bola urobená začiatkom [[60. roky 20. storočia|60-tych rokov minulého storočia]] a odvtedy sa televízia posunula o krok smerom k horúcemu médiu. Ak by sme sa pomocou tejto metódy pokúsili kategorizovať [[Web]], museli by sme mu prisúdiť pozíciu TV z jej začiatkov – t. j. studené médium na ceste k horúcemu médiu. '''Horúce médium''' predstavuje [[komunikačný kanál]] s vysokou rozlišovacou schopnosťou, spravidla zameraný na jeden ľudský [[Zmyslový orgán|zmysel]]. Horúce médium podáva informácie takým spôsobom, ktorý od konzumenta nevyžaduje veľké úsilie pri ich „konzumácii“. Typickými príkladmi sú: * [[prednáška]], * [[tlač]], * [[fotografia]], * [[film]], * [[rádio]]. Horúce médiá majú tendenciu byť vysoko vizualizované a logicky štruktúrované. Naproti tomu '''studené médium''' predstavuje komunikačný kanál s malou rozlišovacou schopnosťou, spravidla zameraný na viac zmyslov súčasne. Konzumácia informácie vyžaduje od konzumenta vyššie úsilie a jeho aktívnu participáciu. Príklady: * [[diskusia]], * [[telefón]], * [[televízia]]. Komunikácia cez studené médiá je viac [[intuícia|intuitívna]] a [[emocionalita|emocionálna]]. == Globálna dedina (Global village) == McLuhan sa venoval aj problematike „zmenšovania Zeme“ prostredníctvom elektronických médií, ktoré už vtedy ponúkali vyššiu rýchlosť a dostupnosť informácií ako tlačové médiá. Tvrdil, že vizuálna a individualistická kultúra tlače bude čoskoro ukončená niečím, čo nazval "elektronická vzájomná závislosť" (electronic interdependence), keď elektronické médiá nahradia vizuálnu kultúru sluchovo/ústnou kultúrou. V tejto novej dobe sa ľudstvo podľa jeho názoru presunie od individualizmu a fragmentácie ku kolektívnej identite s "kmeňovým základom." Chcel tým okrem iného povedať, že vďaka moderným médiám sa informácie šíria okamžite celým svetom rovnako, ako sa v minulosti šírili ústnym podaním po malej dedine. Pre toto nové usporiadanie spoločnosti vytvoril pojem globálna dedina (global village). "Namiesto smerovania k obrovskej [[Alexandrijská knižnica|alexandrijskej knižnici]] sa zo sveta stal [[počítač]], elektronický mozog, presne ako infantilný prípad [[Vedecká fantastika|sci-fi]]. A ako postupne naše zmysly prechádzajú mimo nás, Veľký Brat ide dovnútra. Takže, ak si neuvedomíme tento proces, môžeme sa okamžite presunúť do fázy paniky a hrôzy, a presne napodobniť malý svet domorodých bubnov, totálnej vzájomnej závislosti a spolužitia. [...] Des je normálny stav ktorejkoľvek ústnej spoločnosti. V ňom všetko ovplyvňuje všetko po celú dobu."<ref>{{Citácia knihy|titul=The global village : transformations in world life and media in the 21st century|url=http://archive.org/details/globalvillagetra0000mclu|vydavateľ=New York : Oxford University Press|rok=1989|isbn=978-0-19-505444-6|meno=Marshall|priezvisko=McLuhan}}</ref> Pojem globálna dedina je spojený s menom Marshall McLuhan, ktorý patril medzi najvýznamnejších mysliteľov zaoberajúcich sa médiami a ich vplyvom na spoločnosť. Tento pojem sa často chápe len ako predstava sveta bez komunikačných bariér, no v skutočnosti je oveľa hlbší. McLuhan sa nezameriaval iba na technológie samotné, ale najmä na to, ako menia správanie ľudí, ich myslenie a vzťahy.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Gutenberg Galaxy|url=https://archive.org/details/globalvillagetra0000mclu/page/n9/mode/2up|rok=2026-02-13|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1338177064}}</ref> Podľa McLuhana majú médiá schopnosť zásadne meniť spôsob, akým ľudia vnímajú svet. Tvrdil, že nejde ani tak o obsah, ktorý médiá prinášajú, ale o samotnú formu média. Túto myšlienku vyjadril známou vetou „the medium is the message“. Znamená to, že každé nové médium ovplyvňuje spoločnosť viac svojou existenciou než konkrétnymi informáciami, ktoré sprostredkúva. Myšlienka globálnej dediny vznikla v 60. rokoch 20. storočia, keď Marshall McLuhan publikoval svoje diela The Gutenberg Galaxy a Understanding Media. V tomto období začali masové médiá, najmä televízia, zohrávať čoraz väčšiu úlohu v každodennom živote. Ľudia sledovali rovnaké programy, počúvali rovnaké správy a mali podobné zážitky, čo vytváralo pocit spoločnej skúsenosti. McLuhan rozdelil vývoj spoločnosti podľa spôsobu komunikácie. V predliterárnom období bola komunikácia ústna a ľudia žili v menších komunitách, kde zdieľali spoločné zážitky. S príchodom písma sa spoločnosť zmenila, vznikol väčší dôraz na individualizmus a analytické myslenie. Elektronické médiá podľa neho prinášajú určitý návrat k prepojenosti, ktorá bola typická pre staršie spoločnosti. Rozdiel je však v tom, že dnes už nejde o malé kmene, ale o celé ľudstvo.<ref>{{Citácia knihy|titul=Global village|url=https://archive.org/details/globalvillagetra0000mclu/page/n9/mode/2up|rok=2026-03-18|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1344097025}}</ref> Dôležitou súčasťou jeho teórie je aj myšlienka, že sa mení charakter informácií. To, čo bolo kedysi súkromné, sa postupne stáva verejným. Tento proces dnes vidíme napríklad na internete a sociálnych sieťach, kde ľudia bežne zdieľajú osobné informácie, názory či fotografie. V minulosti sa zdalo, že globálna dedina skutočne vzniká najmä vďaka televízii. Väčšina ľudí mala prístup len k obmedzenému počtu kanálov, a tak sledovali rovnaký obsah. To podporovalo pocit, že všetci prežívajú rovnaké udalosti. Neskôr sa však situácia zmenila. S rozvojom satelitnej televízie a najmä internetu sa ponuka obsahu výrazne rozšírila a publikum sa rozdelilo.<ref>{{Citácia knihy|titul=Global village|url=https://archive.org/details/globalvillagetra0000mclu/page/n9/mode/2up|rok=2026-03-18|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1344097025}}</ref> V dnešnej digitálnej dobe je svet síce prepojenejší než kedykoľvek predtým, no zároveň je aj roztrieštený. Ľudia si vyberajú obsah podľa vlastných záujmov a často sa pohybujú v uzavretých komunitách. Preto sa diskutuje o tom, či globálna dedina skutočne existuje v takej podobe, ako si ju predstavoval McLuhan. Napriek tomu jeho myšlienky zostávajú aktuálne. Internet a sociálne siete umožňujú komunikáciu bez ohľadu na vzdialenosť a spájajú ľudí z rôznych častí sveta. Zároveň však ukazujú, že toto prepojenie nie je vždy rovnomerné ani úplné. Niektoré skupiny majú väčší prístup k informáciám a väčší vplyv než iné. McLuhan neskôr začal používať aj pojem globálne divadlo, ktorým chcel zdôrazniť, že ľudia už nie sú len pasívnymi prijímateľmi informácií, ale aj ich tvorcami. V dnešnej dobe to vidíme napríklad na sociálnych sieťach, kde každý môže zdieľať obsah a zároveň sledovať ostatných. Tým sa stierajú rozdiely medzi publikom a tvorcami. Myšlienka globálnej dediny tak dodnes ovplyvňuje spôsob, akým premýšľame o médiách, technológiách a spoločnosti. Ukazuje, že technológie nie sú len nástroje, ale aj faktory, ktoré formujú náš každodenný život a vzťahy medzi ľuďmi. == Dielo == * ''Mechanická nevesta'', [[1951]] * ''Gutenbergova galaxia'', [[1962]] * ''Ako rozumieť médiám'', [[1964]] * ''(spolu s Q. Fiorom) Vojna a mier v globálnej dedine'', [[1968]] * ''(spolu s Wilfrédom Watsonon)Od klišé k archeotypu'', [[1970]] * ''Mesto ako učebňa'', [[1977]] * ''Jak rozumět médiím. Extenze člověka'', [[1991]] == Výroky == * Keď telefonujete, alebo ste v éteri, ste bez tela. (When you are on the phone or on the air, you have no body.) * Všetka reklama propaguje reklamu. (All advertising advertises advertising.) * Pri telefóne a televízií to nie je celkom správa, ako skôr odosielateľ, ktorý je "odosielaný". (With telephone and TV it is not so much the message as the sender that is “sent.”) * Na prítomnosť sa pozeráme cez spätné zrkadlo. Kráčame späť k budúcnosti. (We look at the present through a rear-view mirror. We march backwards into the future.) * Politika ponúka včerajšie odpovede na dnešné otázky. (Politics offers yesterday’s answers to today’s questions.) * Odpovede sa vždy nachádzajú vo vnútri problému, nie mimo neho. (The answers are always inside the problem, not outside.) * Možno sa mýlim, ale nikdy nie som na pochybách. (I may be wrong, but I’m never in doubt.) == Zdroje == * Marshall McLuhan: ''Understanding Media: The Extensions of Man''; 1st Ed. McGraw Hill, NY; reissued by Gingko Press, 2003 ISBN 1-58423-073-8. * MARCHAND, Philip. Marshall McLuhan: the medium and the messenger : a biography. 1st MIT Press ed. MIT Press, 1998, xiii, 322 p. ISBN 02-626-3186-5. * MCLUHAN, Marshall. The Gutenberg galaxy: the making of typographic man. Reprinted. London: Routledge, 1971, xiii, 322 p. ISBN 07-100-1818-5. * MCLUHAN, Marshall a Wilfred WATSON. From cliche to archetype: the making of typographic man. Reprinted. New York: Viking Press, 1971, 213 p. ISBN 06-703-3093-0. == Iné projekty == {{projekt|q=Marshall McLuhan}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{filit|fvm/medium_horuce_mcluhan_m.html}} * [http://www.marshallmcluhan.com/ oficiálna stránka ''(anglicky)''] * [http://www.cios.org/encyclopedia/mcluhan/index.html bibliografia, život a diela ''(anglicky)''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070709071557/http://www.cios.org/encyclopedia/mcluhan/index.html |date=2007-07-09 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mcluhan, Marshall}} [[Kategória:Filozofi 20. storočia]] [[Kategória:Futurológovia]] [[Kategória:Kanadskí filozofi]] [[Kategória:Postmoderna]] [[Kategória:Osobnosti na kanadských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Edmontonu]] [[Kategória:Absolventi University of Manitoba]] [[Kategória:Absolventi University of Cambridge]] [[Kategória:Vyučujúci na Fordham University]] [[Kategória:Vyučujúci na University of Toronto]] hgn5kgx0cilytworh9sb7n7vxg9md7k 8199826 8199515 2026-04-17T17:30:56Z OJJ 116711 Restored revision 8001844 by [[Special:Contributions/85.237.234.95|85.237.234.95]] ([[User talk:85.237.234.95|talk]]): Ailike (TwinkleGlobal) 8199826 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Herbert Marshall McLuhan |Portrét = Marshall McLuhan.jpg |Veľkosť obrázka = |Popis osoby = kanadský filozof a spisovateľ |Dátum narodenia = [[21. júl]] [[1911]] |Miesto narodenia = [[Edmonton]], [[Alberta]], [[Kanada]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1980|12|31|1911|7|21}} |Miesto úmrtia = [[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]] }} '''Herbert Marshall McLuhan''' [[Order of Canada|C.C.]] (* [[21. júl]] [[1911]], [[Edmonton]], [[Alberta]], [[Kanada]] – † [[31. december]] [[1980]], [[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]) bol kanadský teoretik médií, [[Literárna kritika|literárny kritik]], [[Rétorika (rečnícke umenie)|rétor]] a profesor [[Anglická literatúra|anglickej literatúry]]. Položil základy [[Mediálna teória|mediálnej teórie]]. Bol ovplyvnený [[novopozitivizmus|novopozitivistickou filozofiou]], [[Scholastika (filozofia)|scholastikou]] a [[Moderné umenie|moderným umením]]. Založil v Toronte Centrum pre kultúru a technológiu. == Životopis == Narodil sa v [[Edmonton|Edmontone]] v [[Alberta|Alberte]]. V roku 1938 nastúpil na University of Manitoba na päťročné štúdium [[Angličtina|angličtiny]] a [[Filozofia|filozofie]], kde v roku 1935 získal titul M.A. ([[Master of Arts]]). Následne pokračoval v štúdiu literatúry na [[University of Cambridge|univerzite v Cambridge]]. Tu v roku 1942 získal [[Doktor (PhD.)|doktorát]]. Po Cambridge učil angličtinu na rade univerzít v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a v roku 1946 zakotvil na univerzite v [[Toronto|Toronte]]. S výnimkou jedného roka, počas ktorého pôsobil na [[Fordham University]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], zostal na [[University of Toronto]] po zvyšok svojej kariéry. Tu sa v roku 1950 stretol s antropológom [[Edmund Carpenter|Edmundom Carpenterom]], s ktorým spoločne začali vydávať časopis nazvaný ''Explorations'', zameraný na skúmanie ľudskej komunikácie. V polovici 60-tych rokov časopis zaniká a následne sa McLuhan etabloval, podľa vlastných slov, ako "filozof komunikácie." Jeho základňou sa stalo Stredisko pre kultúru a technológiu, ktoré otvoril v roku 1963 v malom dome v areáli univerzity. Tu písal, viedol semináre, a udržiaval telefonický kontakt s ľuďmi podobného myslenia po celom svete. So zriadením centra sa plne začal venovať štúdiu vplyvu elektronickej technológie na ľudské spoločenstvo. McLuhanova sláva vyvrcholila v neskorých 60-tych rokoch s vydaním knihy a nahrávky ''Medium is the Massage''. V tejto dobe bol často zobrazovaný na obálkach časopisov po celom svete a jeho dielo bolo preložené do viac ako 20 jazykov. Neskôr pokračoval vo vedení Centra pre kultúru a technológie a pracoval na syntéze svojich myšlienok s najstarším synom Erikom. V tomto období spoločne publikovali množstvo článkov a snažili sa formulovať teórie, ktoré pomenovali ako "zákony médií." Počas svojho života McLuhan trpel radom vážnych zdravotných ťažkostí, vrátane odstránenia [[Mozgový nádor|mozgového nádoru]] v roku 1967. Na konci roku 1979 utrpel ťažkú [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvicu]], po ktorej stratil schopnosť hovoriť. Zomrel v spánku, na Silvestra roku 1980. McLuhanove teórie sa začali znovu objavovať v akademických a populárnych kruhoch počas  80-tych a najmä 90-tych rokov 20. storočia s príchodom [[Internet|internetu]] ako nového média. Boli publikované nové vydania jeho prác a objavil sa rad nových kníh o McLuhanovi a jeho myšlienkach. == Horúce a chladné médiá == McLuhan využil pri klasifikácii médií virtuálny [[teplomer]] a delil média na horúce a studené podľa toho, aká miera [[interakcia|interakcie]] je vyžadovaná medzi [[človek]]om a [[médium|médiom]]. Horúce médiá sú tie, ktoré človeku poskytujú zrozumiteľnú a jasnú [[informácia|informáciu]] ľahko vnímateľnú našimi zmyslami. Oproti tomu chladné médiá produkujú akoby nedokončenú informáciu, vyžadujúcu si domýšľanie, resp. „dopracovanie“ na základe predchádzajúcich [[skúsenosť|skúseností]], či [[predstavivosť|predstavivosti]], t. j. informáciu, ktorá necháva človeka chladným. Vo všeobecnosti si teda spracovanie informácie, prezentovanej studeným médiom vyžaduje od človeka oveľa vyššiu duševnú aktivitu. Na druhej strane, človek, vystavený pôsobeniu studeného média oveľa menej zapája do procesu spracovania informácie svoje zmysly ako pri horúcom médiu, kedy jeho zmysly značnou mierou participujú na spracovaní informácie. Pritom nejde ani tak o počet zmyslov, zapojených do akcie, ako skôr o [[intenzita|intenzitu]] ich využívania. Ak médium neposkytuje dostatočnú kvalitu, hĺbku alebo zrozumiteľnosť (jasnosť prezentácie), zapojenie zmyslov do komunikácie nie je také, ako by mohlo byť. Horúce médium teda poskytuje príležitosť uplatniť „vysokú rozlišovaciu schopnosť“ zatiaľ čo studené médium má rozlišovaciu schopnosť oveľa nižšiu. Príkladom horúceho média je [[rádio]], [[fotografia]], [[film]], [[fonetická abeceda]]. Za typické chladné médium označil McLuhan [[hieroglyfy]], [[komiks]]y a [[telefón]]. Telefón preto, lebo nedodáva uchu veľa informácii za jednotku [[čas]]u. Medzi chladné médiá sa však dostala aj [[televízia]]. Jednak kvôli kvalite obrazu (rozlišovacia schopnosť, niekedy ešte čierno-biely obraz) ale hlavne kvôli tomu, že v porovnaní s filmom je TV obraz „chudobnejší“. Tu je potrebné vziať do úvahy, že spomínaná [[kategorizácia]] bola urobená začiatkom [[60. roky 20. storočia|60-tych rokov minulého storočia]] a odvtedy sa televízia posunula o krok smerom k horúcemu médiu. Ak by sme sa pomocou tejto metódy pokúsili kategorizovať [[Web]], museli by sme mu prisúdiť pozíciu TV z jej začiatkov – t. j. studené médium na ceste k horúcemu médiu. '''Horúce médium''' predstavuje [[komunikačný kanál]] s vysokou rozlišovacou schopnosťou, spravidla zameraný na jeden ľudský [[Zmyslový orgán|zmysel]]. Horúce médium podáva informácie takým spôsobom, ktorý od konzumenta nevyžaduje veľké úsilie pri ich „konzumácii“. Typickými príkladmi sú: * [[prednáška]], * [[tlač]], * [[fotografia]], * [[film]], * [[rádio]]. Horúce médiá majú tendenciu byť vysoko vizualizované a logicky štruktúrované. Naproti tomu '''studené médium''' predstavuje komunikačný kanál s malou rozlišovacou schopnosťou, spravidla zameraný na viac zmyslov súčasne. Konzumácia informácie vyžaduje od konzumenta vyššie úsilie a jeho aktívnu participáciu. Príklady: * [[diskusia]], * [[telefón]], * [[televízia]]. Komunikácia cez studené médiá je viac [[intuícia|intuitívna]] a [[emocionalita|emocionálna]]. == Globálna dedina (Global village) == McLuhan sa venoval aj problematike „zmenšovania Zeme“ prostredníctvom elektronických médií, ktoré už vtedy ponúkali vyššiu rýchlosť a dostupnosť informácií ako tlačové médiá. Tvrdil, že vizuálna a individualistická kultúra tlače bude čoskoro ukončená niečím, čo nazval "elektronická vzájomná závislosť" (electronic interdependence), keď elektronické médiá nahradia vizuálnu kultúru sluchovo/ústnou kultúrou. V tejto novej dobe sa ľudstvo podľa jeho názoru presunie od individualizmu a fragmentácie ku kolektívnej identite s "kmeňovým základom." Chcel tým okrem iného povedať, že vďaka moderným médiám sa informácie šíria okamžite celým svetom rovnako, ako sa v minulosti šírili ústnym podaním po malej dedine. Pre toto nové usporiadanie spoločnosti vytvoril pojem globálna dedina (global village). "Namiesto smerovania k obrovskej [[Alexandrijská knižnica|alexandrijskej knižnici]] sa zo sveta stal [[počítač]], elektronický mozog, presne ako infantilný prípad [[Vedecká fantastika|sci-fi]]. A ako postupne naše zmysly prechádzajú mimo nás, Veľký Brat ide dovnútra. Takže, ak si neuvedomíme tento proces, môžeme sa okamžite presunúť do fázy paniky a hrôzy, a presne napodobniť malý svet domorodých bubnov, totálnej vzájomnej závislosti a spolužitia. [...] Des je normálny stav ktorejkoľvek ústnej spoločnosti. V ňom všetko ovplyvňuje všetko po celú dobu."<ref>''Gutenberg Galaxy'' s. 32.</ref> == Dielo == * ''Mechanická nevesta'', [[1951]] * ''Gutenbergova galaxia'', [[1962]] * ''Ako rozumieť médiám'', [[1964]] * ''(spolu s Q. Fiorom) Vojna a mier v globálnej dedine'', [[1968]] * ''(spolu s Wilfrédom Watsonon)Od klišé k archeotypu'', [[1970]] * ''Mesto ako učebňa'', [[1977]] * ''Jak rozumět médiím. Extenze člověka'', [[1991]] == Výroky == * Keď telefonujete, alebo ste v éteri, ste bez tela. (When you are on the phone or on the air, you have no body.) * Všetka reklama propaguje reklamu. (All advertising advertises advertising.) * Pri telefóne a televízií to nie je celkom správa, ako skôr odosielateľ, ktorý je "odosielaný". (With telephone and TV it is not so much the message as the sender that is “sent.”) * Na prítomnosť sa pozeráme cez spätné zrkadlo. Kráčame späť k budúcnosti. (We look at the present through a rear-view mirror. We march backwards into the future.) * Politika ponúka včerajšie odpovede na dnešné otázky. (Politics offers yesterday’s answers to today’s questions.) * Odpovede sa vždy nachádzajú vo vnútri problému, nie mimo neho. (The answers are always inside the problem, not outside.) * Možno sa mýlim, ale nikdy nie som na pochybách. (I may be wrong, but I’m never in doubt.) == Zdroje == * Marshall McLuhan: ''Understanding Media: The Extensions of Man''; 1st Ed. McGraw Hill, NY; reissued by Gingko Press, 2003 ISBN 1-58423-073-8. * MARCHAND, Philip. Marshall McLuhan: the medium and the messenger : a biography. 1st MIT Press ed. MIT Press, 1998, xiii, 322 p. ISBN 02-626-3186-5. * MCLUHAN, Marshall. The Gutenberg galaxy: the making of typographic man. Reprinted. London: Routledge, 1971, xiii, 322 p. ISBN 07-100-1818-5. * MCLUHAN, Marshall a Wilfred WATSON. From cliche to archetype: the making of typographic man. Reprinted. New York: Viking Press, 1971, 213 p. ISBN 06-703-3093-0. == Iné projekty == {{projekt|q=Marshall McLuhan}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{filit|fvm/medium_horuce_mcluhan_m.html}} * [http://www.marshallmcluhan.com/ oficiálna stránka ''(anglicky)''] * [http://www.cios.org/encyclopedia/mcluhan/index.html bibliografia, život a diela ''(anglicky)''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070709071557/http://www.cios.org/encyclopedia/mcluhan/index.html |date=2007-07-09 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mcluhan, Marshall}} [[Kategória:Filozofi 20. storočia]] [[Kategória:Futurológovia]] [[Kategória:Kanadskí filozofi]] [[Kategória:Postmoderna]] [[Kategória:Osobnosti na kanadských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Edmontonu]] [[Kategória:Absolventi University of Manitoba]] [[Kategória:Absolventi University of Cambridge]] [[Kategória:Vyučujúci na Fordham University]] [[Kategória:Vyučujúci na University of Toronto]] b53lwxi4cdz1b3q5xf9bknwls14t388 0 43046 8199640 7461329 2026-04-17T15:04:45Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199640 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Adolf Hoffmeister | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. august]] [[1902]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1973|7|24|1902|8|15}} | Miesto úmrtia = [[Říčky]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = česká | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = spisovateľ | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }}'''Adolf Hoffmeister''' (* [[15. august]] [[1902]], [[Praha]], [[Česko]] – † [[24. júl]] [[1973]], [[Říčky]], [[Česko]]) bol [[Česko|český]] [[spisovateľ]], [[publicista]], [[dramatik]], [[Maliar (umelec)|výtvarník]], [[karikaturista]], [[prekladateľ]], [[diplomat]], [[právnik]] a [[cestovateľ]]. == Životopis == Študoval na gymnáziu a po maturite pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v [[Praha|Prahe]], ktorú vyštudoval v roku [[1925]] a po ukončení štúdia sa stal spoločníkom v právnickej kancelárii svojho otca. Od roku [[1927]] spolupracoval s [[Osvobozené divadlo|Osvobozeným divadlom]], v rokoch [[1928]] – [[1930]] pracoval ako redaktor v [[Lidové noviny|Lidových novinách]] a v rokoch [[1930]] – [[1932]] v [[Literární noviny|Literárnych novinách]]. V roku [[1939]] emigroval do [[Paríž]]a, kde bol 7 mesiacov uväznený, a po kapitulácii [[Francúzsko|Francúzska]] odišiel do [[Maroko|Maroka]], kde sa dostal do koncentračného tábora. V roku [[1941]] sa dostal po dlhšom cestovaní do [[New York (mesto)|New Yorku]] v [[Spojené štáty americké|USA]], kde pracoval ako redaktor v Úrade pre vojnové informácie a ako hlásateľ a redaktor Hlasu Ameriky. Domov sa dostal až po skončení [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] v roku [[1945]]. O rok neskôr pracoval pre [[UNESCO]], od roku [[1948]] bol veľvyslancom vo [[Francúzsko|Francúzsku]], od roku [[1951]] pracoval ako profesor a v rokoch [[1954]] – [[1956]] bol rektorom [[Vysoká škola umelecko-priemyslová v Prahe|Vysokej školy umelecko-priemyslovej]] v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1962]] navštívil ako člen vládnej delegácie aj [[Južná Amerika|južnú]] a [[Stredná Amerika|Strednú Ameriku]]. V rokoch [[1965]] – [[1967]] bol predsedom Zväzu československých výtvarných umelcov a predsedom [[Praha|pražského]] PEN-klubu. Po roku [[1970]] mu bola zakázaná akákoľvek verejná, publikačná a výstavná činnosť, a tak odišiel do dôchodku. Zomrel [[24. júl]]a [[1973]] v Říčkach v Orlických horách. Bol tiež výrazne spoločensky činný. V roku [[1920]] sa stal zakladateľom [[Svaz moderní kultury Devětsil|Zväzu modernej kultúry – Devětsil]], bol členom Spolku výtvarných umelcov Mánes, členom kulturnopolitických organizácií (Levá fronta, Společnost pro hospodářské a kulturní sblížení s novým Ruskem, Klub českých a německých divadelních pracovníků). Po emigrácii do [[Francúzsko|Francúzska]] bol v spojení s odbojovými organizáciami a založil i centrum čs. exilových kultúrnych pracovníkov. == Tvorba == Bol nielen právnikom a politikom, ale najmä geniálnym karikaturistom, skvelým ilustrátorom, autorom originálnych koláží, vtipným spisovateľom, básnikom, dramatikom, organizátorom zahraničných výstav a zberateľom umenia, a vďaka svojej tvorbe sa radí k predvojnovým osobnostiam, ktoré formovali českú avantgardu. Snáď najznámejšími Hoffmeisterovými výtvarnými dielami sú [[karikatúra|karikatúry]] významných osobností kultúrnej avantgardy, spolu s [[koláž]]ami, často slúžiacimi ako knižné [[ilustrácia|ilustrácie]]. Vo svojej tvorbe sa venoval najmä dadaizmu, písal básne, cestopisy, divadelné hry (pre [[Osvobozené divadlo]], [[Emil František Burian|E. F. Buriana]]), je tiež autorom kníh pre deti, ale taktiež kreslil do viacerých periodík ([[Tribuna]], [[Aventin]], různé literární časopisy a iné). == Dielo == === Poézia a próza === * [[1918]] / [[1921]] – ''Předobrazy a prózy'' * [[1922]] – ''Podmořské hvězdy'' * [[1926]] – ''Abeceda lásky'' * [[1926]] – ''Cambridge – Praha'' * [[1926]] – ''Obratník Kozoroha'' * [[1927]] – ''Park'' * [[1927]] – ''Nevěsta'' * [[1927]] – ''Hors d'oeuvre: Feuilletony, karikatury, epigramy'' * [[1927]] – ''Hledá se muž, který má dost času'' * [[1929]] / [[1930]] – ''Zeměkoule'' * [[1930]] – ''Kalendář'' * [[1930]] / [[1960]] – ''Poezie a karikatura'' * [[1931]] – ''Piš, jak slyšíš'' * [[1931]] – ''Povrch pětiletky'' * [[1931]] – ''Světobol'' * [[1932]] – ''Zpívající Benátky'' * [[1933]] – ''Svět za mřížemi'' * [[1933]] – ''Mír'' * [[1935]] – ''Mládí ve hře'' * [[1937]] – ''František Xaver Šalda'' * [[1937]] – ''Americké houpačky'' * [[1939]] – ''Trhanec aneb Král Hladomor'' * [[1939]] / [[1940]] – ''Vězení'' * [[1941]] – ''Turistou proti své vůli'' (The Animals Are In Cages/Unwilling Tourist) * [[1942]] – ''Slepcova píšťalka aneb Lidice'' * [[1942]] – ''Brundibár'' * [[1951]] – ''Tři měsíce v New Yorku'' * [[1954]] / [[1956]] – ''Pohlednice z Číny'' * [[1954]] – ''Kuo-Chua: Cestopisná reportáž o čínském malířství'' * [[1954]] – ''Jak jsem znal V. H. Brunnera'' * [[1955]] – ''Sto let české karikatury'' * [[1955]] – ''Karel Václav Klíč: O zapomínaném umělci, který se stal vynálezcem'' * [[1956]] – ''Dalekohled aneb Kdo nevěří, ať tam běží'' – kniha pre deti a mládež * [[1957]] – ''Vyhlídka z pyramid: Cestopisná reportáž o novém mládí nejstarší kultury světa'' * [[1958]] – ''Reportáž o kongresu pro odzbrojení a spolupráci národů ve Stockholmu od 16. do 22. července 1958'' * [[1958]] – ''Made In Japan: Cestopisná reportáž o zemi, kde vybuchla první atomová puma'' * [[1959]] – ''Současné čínské malířství'' * [[1961]] – ''Pozdrav Picassovi'' * [[1961]] – ''Nezvalovi'' * [[1963]] – ''Hry a protihry'' * [[1963]] – ''Hry z avantgardy'' * [[1963]] – ''Mrakodrapy v pralese'' * [[1965]] – ''Čas se nevrací! '' * [[1967]] – ''Paříž & okolí'' * [[1968]] – ''Historie povstání jedněch proti druhým'' * [[1988]] – ''Podoby & předobrazy'' * [[1991]] – ''Pissoir'' * [[1991]] – ''Poprava'' === Výbery === * [[1959]] – ''Lety proti slunci'' * [[1961]] – ''Podoby'' * [[1962]] – ''Předobrazy'' * [[1958]] – ''Trojcestí'' {{Devětsil}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hoffmeister, Adolf}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Českí výtvarníci]] [[Kategória:Českí karikaturisti]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Svaz moderní kultury Devětsil]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 0xb3gfnxpf1d3fn7qup32609cv9o7n6 0 44322 8199660 8119403 2026-04-17T15:06:04Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199660 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Miroslav Žbirka | Obrázok = Miroslav Žbirka 2018.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Miroslav Žbirka v roku 2018 | Popis umelca = slovenský [[spevák]], [[Gitara|gitarista]], [[hudobný skladateľ]], [[textár]], [[moderátor (povolanie)|moderátor]] | Rodné meno = | Umelecké mená = Miro Žbirka, Meky Žbirka | Dátum narodenia = [[21. október]] [[1952]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2021|11|10|1952|10|21}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = [[Praha]] | Pôsobenie = [[Modus (hudobná skupina)|Modus]]<br />[[Orchester Braňa Hronca]]<br />[[Orchester Gustáva Offermanna]]<br />[[Limit (skupina)|Limit]] | Žáner = [[rock]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[New Wave (hudba)|new wave]] | Roky pôsobenia = [[1969]]{{--}}[[2021]] | Hral na nástroje = [[gitara]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]] | Typ hlasu = | Manželka = Helga Žbirková (1972 – 1987)<br>Kateřina Žbirková (1988 – 2021) | Deti = Denisa Žbirková<br>Linda Žbirková<br>David Žbirka | Súvisiace články = [[Modus (hudobná skupina)|Modus]], [[Laco Lučenič]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Rolling Stones]], [[The Kinks]], [[Bee Gees]] | Hudobný vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Popron]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Polygram]], [[Universal Music Group|Universal]], [[RCA Records|RCA]], [[Dureco]], [[Pingo]] | Webstránka = {{URL|http://www.zbirka.cz}} }} '''Miroslav''' „'''Miro'''“ '''Žbirka''', známy aj ako '''Meky Žbirka''' (* [[21. október]] [[1952]], [[Bratislava]] – † [[10. november]] [[2021]], [[Praha]]<ref name="idnes-umrtie">{{Citácia periodika | priezvisko = Göth | meno = Jindřich | autor = | odkaz na autora = | titul = Zemřel zpěvák a skladatel Miro Žbirka | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/kultura/hudba/zemrel-miro-zbirka.A211110_180829_hudba_rapc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2021-11-10 | dátum prístupu = 2021-11-10}}</ref><ref name="sme-umrtie">{{Citácia periodika | priezvisko = Fellegi | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Hral s Modusom, vzhliadal k Beatles, žiaril sám. Zomrel Miro Žbirka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22781391/zbirka-miro-mekyy-umrtie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-10 | dátum prístupu = 2021-11-10}}</ref>), bol [[Slovensko|slovenský]] [[spevák]] a [[hudobný skladateľ|skladateľ]], spoluzakladateľ a bývalý člen skupiny [[Modus (hudobná skupina)|Modus]], s ktorou v roku [[1977]] získal spolu s [[Ján Lehotský|Jankom Lehotským]] a [[Marika Gombitová|Marikou Gombitovou]] Zlatú [[Bratislavská lýra|Bratislavskú lýru]] za skladbu „Úsmev“. Je tiež bývalým členom skupiny [[Limit (skupina)|Limit]], s ktorou sa neskôr vydal na sólovú dráhu. V roku [[1982]] sa stal prvým slovenským [[Zlatý slávik|Zlatým slávikom]]. Ako jeden z najpopulárnejších spevákov Československa 80. rokov mal úspech aj po roku 1989, keď naďalej vyhrával slovenské a české hudobné ceny. Svoj pätnásty a posledný štúdiový album ''[[Posledné veci]]'' (2022) stihol rozpracovať a naspievať ešte pred svojou smrťou v novembri 2021. == Detstvo a vplyvy == Miroslav Žbirka, taktiež nazývaný Miro alebo Meky, bol synom Slováka Šimona Žbirku z [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] a Angličanky Ruth Galeovej z [[Londýn]]a. Zoznámili sa v roku [[1943]] v Londýne v severolondýnskej štvrti [[Muswell Hill]], keď česko-slovenský vojak Šimon Žbirka omylom vypil nápoj patriaci Ruth. O rok neskôr sa zosobášili a po skončení vojny žili v [[Bratislava|Bratislave]]. Miroslava Žbirku matka učila [[angličtina|anglický jazyk]] a podporovala ho aj v hudbe, ku ktorej ho priviedli starší bratia Jason a Anton. Vzhľadom na anglické korene rodiny nemali súrodenci so získavaním zahraničných [[Gramofónová platňa|gramoplatní]] problém, a tak sa bez problémov dokázali orientovať v nových zahraničných hudobných smeroch. Bratia Žbirkovci radi hrávali skladby svojich obľúbených interpretov, čo bolo podnetom aj pre mladého Miroslava. Prezývku „Meky“ získal Miroslav už ako dieťa. Pomenoval ho tak kamarát, ktorý ju odvodil od mien známych ľudí, ktoré sa začínali na „Mc“ alebo „Mac“ [mek] ako napríklad McCartney. == Začiatok kariéry == Prvé kroky jeho kariéry viedli na bratislavské [[Račianske mýto]], kde hrával skladby pre seba i kamarátov. Zväčša išlo o repertoár skupín [[The Beatles]], [[The Rolling Stones]], [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]] či iných populárnych hudobníkov. Jeho devízou popri hre na gitare bola aj angličtina a texty, ktoré vďaka mame nemal iba odpočúvané z rádia a nahrávok. Istých kvalít si všimol aj muž, ktorý Žbirku v jeho šestnástich rokoch oslovil a poslal ho do klubu [[Revolučné odborové hnutie|ROH]], kde mala skúšať kapela hľadajúca gitaristu. Stretnutie dopadlo úspešne a Žbirka sa nadlho stal súčasťou slovenských poloprofesionálnych i profesionálnych kapiel. V sedemdesiatych rokoch pôsobil v [[Orchester Gustáva Broma|Orchestri Gustáva Broma]] a v [[Orchester Gustáva Offermanna|Orchestri Gustáva Offermanna]], s ktorými absolvoval mnohé zahraničné zájazdy. Neskôr sa preslávil ako člen skupiny [[Modus (hudobná skupina)|Modus]], jednej z najvýznamnejších skupín v histórii slovenskej populárnej hudby. V roku [[1980]] začal svoju úspešnú sólovú kariéru. == Osobný život == S prvou manželkou Helgou má dcéru Denisu, s druhou manželkou Kateřinou má dcéru Lindu a syna Davida. Žil v [[Praha|Prahe]]. Zomrel [[10. november|10. novembra]] [[2021]] v [[Praha|Prahe]] na komplikovaný [[Pneumónia|zápal pľúc]].<ref name="idnes-umrtie" /><ref name="sme-umrtie" /> == Diskografia == === Štúdiové albumy === '''Pôvodné:''' * ''[[Doktor sen]]'' (1980) * ''[[Sezónne lásky]]'' (1982) * ''[[Roky a dni]]'' (1983) * ''[[Nemoderný chalan]]'' (1984) * ''[[Chlapec z ulice]]'' (1986) * ''[[Zlomky poznania]]'' (1988) * ''[[K.O.]]'' (1990) * ''[[Samozrejmý svet]]'' (1994) * ''[[Meky]]'' (1997) * ''[[Modrý album]]'' (2001) * ''[[Dúhy]]'' (2005) * ''[[Empatia (album)|Empatia]]'' (2009) * ''[[Miro (album 2015)|Miro]]'' (2015) * ''[[Double album]]'' (2018) * ''[[Posledné veci]]'' (2022) '''Exportné:''' * ''[[Doctor Dream]]'' (1981) * ''[[Miro (album 1982)|Miro]]'' (1982) * ''[[Like a Hero]]'' (1982) * ''[[Light of My Life]]'' (1982) * ''[[Giant Step]]'' (1983) * ''[[Dear Boy]]'' (1984) * ''[[Step by Step]]'' (1989) * ''[[Greatest Hits (Miroslav Žbirka)|Greatest Hits]]'' (2006) * ''[[Like a Hero: The Best of Miro]]'' (2008) '''Detské:''' * ''[[Songs for Children]]'' (1993) * ''[[Songs for Boys & Girls]]'' (1999) '''Koncertné:''' * ''[[Live (Miroslav Žbirka)|Live]]'' (2004) * ''[[Symphonic Album]]'' (2011) '''Kompilačné:''' * ''[[12 naj...]]'' (1985) * ''[[20 naj...]]'' (1986) * ''[[22 dní: The Best of Miroslav Žbirka]]'' (1995) * ''[[The Best of Miroslav Žbirka 2]]'' (1999) * ''[[The Best of Miroslav Žbirka: '93 – '03]]'' (2003) * ''[[Gold (Miroslav Žbirka)|Gold]]'' (2006) * ''[[22 × 2: The Best of Miroslav Žbirka]]'' (2007) * ''[[Zlatá kolekce (Miroslav Žbirka)|Zlatá kolekce]]'' (2012) * ''[[Meky: The Best of Miro Žbirka]]'' (2020) '''Muzikály:''' * ''[[Smoliari]]'' (1979) * ''[[Neberte nám princeznú]]'' (1981) === EP === * ''[[Retrohity]]'' (1989) * ''[[Vieš byť zlá]]'' (2008) * ''[[Made in Abbey Road]]'' (2012) === SP === '''Pôvodné:''' * ''Klaun z domu číslo 6 / V slepých uličkách'' (1980) * ''Biely kvet / Atlantída'' (1982) * ''Nechodí / Zázračné hodiny'' (1983) * ''Katka / Pekný chlapec'' (1985) * ''Prvá / Už len deň'' (1988) * ''Zima, zima / Zlodejka snov'' (1994) * ''Letím tmou (za tebou)'' (1997) * ''Ty a ja'' (1997) * ''Já na tebe dám'' (1997) * ''Múr našich lások (live) / Poraď si sám'' (2009) * ''Love Shines / In the Sun'' (2012) * ''Perfektná / Stále hrej'' (2023) '''Exportné:''' * ''Hero / Gotta Make It Right'' (1982) * ''The Love Song / My Darling'' (1982) * ''Ginny / I Don't Wanna Make You Feel Down'' (1983) * ''Dear Boy / Singing to My Little Lady'' (1983) * ''Country Girl / Honey'' (1983) * ''Eine Liebe ist vorbei / Till I'm Around'' (1983) * ''Sunshine Lady / Come Back to Me'' (1987) * ''Like a Hero / Leise fällt die Tür ins Schloss'' (2009) === Box sety === * ''[[Complete Box]]'' (2012) * ''[[Opus Collection: 1980 – 1990]]'' (2022) * ''[[Universal Collection: 1992 – 2022]]'' (2023) === DVD === * ''[[Live (Miroslav Žbirka DVD)|Live]]'' (2004) * ''[[The Best of Tour]]'' (2006) * ''[[Miro Žbirka v Obecním domě: Live]]'' (2010) * ''[[Empatia v obrazoch]]'' (2011) * ''[[Happy Birthday]]'' (2013) * ''[[The Best of Video & Rarity]]'' (2014) * ''[[40 let na scéně]]'' (2020) == Piesne == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Zoznam piesní Miroslava Žbirku]]'' === Najznámejšie hity === * „Biely kvet“ * „22 dní“ * „Balada o poľných vtákoch“ * „Atlantída“ * „Denisa“ * „Katka“ * „Len s ňou“ * „Múr našich lások“ * „Zažni“ * „Nechodí“ * „Prvá“ * „Čo bolí, to prebolí“ (+ [[Martha]]) * „V slepých uličkách“ (+ [[Marika Gombitová]]) == Ocenenia == * [[2014]] – [[Krištáľové krídlo]] za rok [[2013]] v kategórii Mimoriadna cena <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2013" /> * [[2019]] – [[Pribinov kríž|Pribinov kríž 1. triedy]] za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti populárnej hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident udelil štátne vyznamenania 15 ženám a 15 mužom | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-udelil-statne-vyznamenania-30-osobnostiam/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2019-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[2022]] – Štátna cena Alexandra Dubčeka in memoriam.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22871264/cenu-alexandra-dubceka-udelili-osmim-osobnostiam-medzi-nimi-aj-zelenskemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-27 | dátum prístupu = 2022-03-28}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Miroslav Žbirka.jpg | Miroslav Žbirka počas koncertu Súbor:Miroslav Žbirka 2014.JPG | Miroslav Žbirka počas koncertu Súbor:Miroslav Žbirka Praha 2018.jpg | Miroslav Žbirka v roku 2018 Súbor:Miroslav Žbirka (jan. 2012).jpg | Miroslav Žbirka Súbor:Miroslav Zbirka 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg | Miroslav Žbirka v roku 2016 Súbor:Miroslav Zbirka Rachel Sklenickova 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg | Miroslav Žbirka s klaviristkou Ráchel Skleničkovou Súbor:Martha a Miro Žbirka 2018.jpg | Miroslav Žbirka so speváčkou Marthou Súbor:K Gott M Žbirka 2016.jpg | Miroslav Žbirka s [[Karel Gott|Karlom Gottom]] Súbor:M Žbirka s manželkou 2015.JPG | Miroslav Žbirka s manželkou </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2013">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 17. ročník : Ocenení | url = http://kristalovekridlo.sk/17-rocnik/oceneni/ | vydavateľ = Krištáľové krídlo | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-22 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Literatúra == * ŽBIRKA, Miroslav – KOLLÁR, Jozef: ''Meky''. 1. vyd. Bratislava: Ikar 2002. 160 s. * ŽBIRKA, Miroslav – FORMÁČKOVÁ, Marie: ''Čo bolí, to prebolí''. 1. vyd. Bratislava: Ikar 2012. 192 s. * VEDRAL, Honza: ''Miro Žbirka: Zblízka''. 1. vyd. Bratislava: Slovart 2016. 248 s. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.zbirka.cz/ Oficiálna stránka] * [https://www.sme.sk/c/4246758/miroslav-zbirka-mladost-nie-je-vsetko.html Miroslav Žbirka: Mladosť nie je všetko] – rozhovor v denníku SME (2009) {{Miroslav Žbirka}} {{Modus}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Žbirka, Miroslav}} [[Kategória:Miroslav Žbirka| ]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí rockoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí popoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenské osobnosti anglického pôvodu]] [[Kategória:Autori a interpreti detskej hudby]] [[Kategória:Modus (hudobná skupina)]] [[Kategória:Členovia SFTA]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] p1tiirvow2h9lxcwebgio749iszaj3q 0 44605 8199798 8148470 2026-04-17T16:02:04Z Bakjb 236375 /* 5-eurové pamätné mince */ + 8199798 wikitext text/x-wiki {{Euromince}} '''Slovenské euromince''' alebo '''slovenské eurové mince''' sú [[eurominca|euromince]] so slovenskou stranou, ktoré sú razené na zadnú (národnú) stranu mincí vyrazených na [[Slovensko|Slovensku]] a ktoré sú v platnosti od roku [[2009]], kedy Slovensko prijalo [[euro]]. Slovensko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] od mája [[2004]] a je členom [[Hospodárska a menová únia Európskej únie|Hospodárskej a menovej únie]]. V tretej fáze [[EMÚ]] je od roku 2009, dovtedy používalo vlastnú [[mena|menu]], [[slovenská koruna|slovenskú korunu]]. Oficiálna verejná súťaž návrhov slovenských euro mincí sa uskutočnila v dvoch kolách. Uzávierka prvého kola bola [[31. január]]a [[2005]], po ktorej [[Národná banka Slovenska]] (NBS) pozvala vybraných najlepších 10 návrhárov urobiť plastické reliéfy svojich návrhov. V druhom kole NBS začala verejné hlasovanie [[12. november|12. novembra]], ktoré trvalo do [[20. november|20. novembra]] [[2005]] o výbere z desiatich návrhov, ktoré boli vybrané z vyše 200 príspevkov. [[21. november|21. novembra]] boli zverejnené výsledky; najpopulárnejší návrh bol štátny [[Štátny znak Slovenska]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Public decide on motif for euro coins |url=http://www.slovakspectator.sk/clanok.asp?cl=21672 |dátum prístupu=2006-01-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070228044019/http://www.slovakspectator.sk/clanok.asp?cl=21672 |dátum archivácie=2007-02-28 }}</ref>. [[20. december|20. decembra]] [[2005]] bol oficiálne zverejnený návrh slovenských euro mincí na webstránke NBS. [[19. august]]a [[2008]] začala [[Mincovňa Kremnica|mincovňa]] v [[Kremnica|Kremnici]] raziť slovenské euromince pre potreby [[Národná banka Slovenska|NBS]] a predávať sa začali v [[štartovací balíček|štartovacích balíčkoch]] [[1. decembra]] 2008. Na 1- ,2- a 5-centových minciach je vyobrazený vrch [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] vo [[Tatry|Vysokých Tatrách]] ako ho navrhol [[Drahomír Zobek]]. Na 10-, 20- a 50-centových je [[Bratislavský hrad]], ako ho navrhli [[Ján Černaj]] a [[Pavol Károly]]. A na 1- a 2-eurových minciach je portrét [[Štátny znak Slovenskej republiky]], ''Dvojkríž na trojvrší'', ako ho navrhol [[Ivan Řehák]]. Na všetkých minciach je napísané slovo SLOVENSKO a na ich obvode je vyobrazených 12 hviezd európskej vlajky. ==Vzhľad slovenských euromincí== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="60%" |- ! 0,01 € ! 0,02 € ! 0,05 € |- | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/de/thumb/1/11/1_Cent_Slowakei.png/106px-1_Cent_Slowakei.png] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/de/thumb/f/fd/2_Cent_Slowakei.png/121px-2_Cent_Slowakei.png] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/de/thumb/e/e1/5_Cent_Slowakei.png/137px-5_Cent_Slowakei.png] |- | colspan="3" | Vrch [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] vo [[Tatry|Vysokých Tatrách]] |- ! 0,10 € ! 0,20 € ! 0,50 € |- | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/de/thumb/c/c8/10_Cent_Slowakei.png/128px-10_Cent_Slowakei.png] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/de/thumb/f/fb/20_Cent_Slowakei.png/144px-20_Cent_Slowakei.png] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/de/thumb/0/06/50_Cent_Slowakei.png/157px-50_Cent_Slowakei.png] |- | colspan="3" | [[Bratislavský hrad]] |- ! 1 € ! 2 € ! 2 € hrana mince |- | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/de/thumb/3/35/1_euro_coin_Sk_serie_1_%281%29.png/150px-1_euro_coin_Sk_serie_1_%281%29.png] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/de/thumb/d/d0/2_euro_coin_Sk_serie_1a.png/167px-2_euro_coin_Sk_serie_1a.png] | rowspan="2" | „SLOVENSKÁ REPUBLIKA“ s dvoma<br />hviezdami s lipovým listom medzi nimi.<ref>{{cite web | url=http://www.euromena.sk/slovenske-strany-eurovych-minci/9483s | title=Výzory slovenských eurových mincí | accessdate=2008-05-07 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20080507165115/http://www.euromena.sk/slovenske-strany-eurovych-minci/9483s | archivedate=2008-05-07 }}</ref><br /><br />[[Súbor:Edge.slovakia.s01.jpg|250px]] |- | colspan="2" | [[Štátny znak Slovenskej republiky]], ''Dvojkríž na trojvrší'' |} ==Emisný náklad obehových euromincí== {| class="wikitable" style="width:75%;text-align:center" |- !|Nominálna hodnota <ref>[http://www.nbs.sk/sk/bankovky-a-mince/eurove-mince/obehove/pocet-slovenskych-obehovych-eurominci Emisia Slovenských mincí]</ref> !|0,01 € !|0,02 € !|0,05 € !|0,10 € !|0,20 € !|0,50 € !|1,00 € !|2,00 € |- !| 2009 || 85 040 000 || 74 220 000 || 77 950 000 || 67 980 000 || 63 360 000 || 54 020 000 || 42 730 000 || 35 030 000 |- !| 2010 || 30 000 000 || 50 000 000 || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* |- !| 2011 || 20 400 000 || 15 000 000 || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* || 5 000 000 |- !| 2012 || 10 500 000 || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* |- !| 2013 || 26 030 000 || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* |- !| 2014 || 26 000 000 || 5 000 000 || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* |- !| 2015 || 22 000 000 || 12 000 000 || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* || 7 000 000 |- !| 2016 || 28 000 000 || 17 000 000 || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* || 2 000 000 |- !| 2017 || 20 000 000 || 13 000 000 || 3 000 000 || ^* || ^* || ^* || ^* || 2 000 000 |- !| 2018 || 20 000 000 || 12 000 000 || 8 000 000 || ^* || ^* || ^* || ^* || ^* |- !| 2019 || 32 000 000 || 14 000 000 || 4 000 000 || 3 000 000 || ^* || ^* || ^* || ^* |- !| 2020 || 56 000 000 || 25 000 000 || 16 000 000 || 12 000 000 || ^* || ^* || ^* || 3 000 000 |- | align=left colspan=9 | <nowiki>*</nowiki> Malé množstvá len pre oficiálne sady |- |} ==Identifikačné značky== {|class="wikitable" style="text-align: center;" width="40%" | width=150px | '''Národná identifikácia''' | width=200px | "SLOVENSKO" |- || '''Značka mincovne''' ||[https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/thumb/5/5c/Euro_mintmark_slovakia.jpg/30px-Euro_mintmark_slovakia.jpg] |- ||'''Značka mincmajstra''' || nie je |- || '''Iniciály dizajnéra''' ||1, 2, 5 cent - Z - Drahomír Zobek 10, 20, 50 cent - [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/thumb/f/f6/Euro.inscription.initial.slovakia.080.jpg/80px-Euro.inscription.initial.slovakia.080.jpg] JČ a PK - Ján Černaj a Pavol Károly 1, 2 euro - IŘ - Ivan Řehák |- || '''Nápis na hrane 2 €''' ||[[Súbor:Edge.slovakia.s01.jpg|250px]] |- |} == Dvojeurové pamätné mince == * [[Pamätné euromince roku 2009#Európska únia|2009]] - 10. výročie [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|hospodárskej a menovej únie]] * [[Pamätné euromince roku 2009#Slovensko|2009]] - 20. výročie [[Nežná revolúcia|17. novembra 1989]] ([[Deň boja za slobodu a demokraciu|Dňa boja za slobodu a demokraciu]]) * [[Pamätné euromince roku 2011#Slovensko|2011]] - 20. výročie vytvorenia [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]] * [[Pamätné euromince roku 2012#Európska únia|2012]] - Desať rokov eurových [[Eurobankovka|bankoviek]] a [[Eurominca|mincí]] * [[Pamätné euromince roku 2013#Slovensko|2013]] - 1150. výročie príchodu misie [[Konštantín a Metod|Konštantína a Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] * [[Pamätné euromince roku 2014#Slovensko|2014]] - 10. výročie vstupu [[Slovensko|Slovenskej republiky]] do [[Európska únia|Európskej únie]] * [[Pamätné euromince roku 2015#Slovensko|2015]] - 200. výročie narodenia [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] * [[Pamätné euromince roku 2015#Európska únia|2015]] - 30. výročie vzniku [[Vlajka Európy|vlajky Európskej únie]] * [[Pamätné euromince roku 2016#Slovensko|2016]] - Prvé [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctvo]] [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]] * [[Pamätné euromince roku 2017#Slovensko|2017]] - 550. výročie začatia činnosti [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] * [[Pamätné euromince roku 2018#Slovensko|2018]] - 25. výročie vzniku samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] * [[Pamätné euromince roku 2019#Slovensko|2019]] - 100. rokov od úmrtia [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]] * [[Pamätné euromince roku 2020#Slovensko|2020]] - 20. výročie vstupu Slovenska do [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] * [[Pamätné euromince roku 2021#Slovensko|2021]] - 100. výročie narodenia [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] * [[Pamätné euromince roku 2022#Európska únia|2022]] - 35. výročie vzniku európskeho programu [[Erasmus]] * [[Pamätné euromince roku 2022#Slovensko|2022]] - 300. výročie zostrojenie prvého [[Parný stroj|parného stroja]] na odčerpanie vôd z baní * [[Pamätné euromince roku 2023#Slovensko|2023]] - 100. výročie prvej [[transfúzia (medicína)|transfúzie]] krvi na Slovensku * [[Pamätné euromince roku 2023#Slovensko|2023]] - 200. výročie začiatku pravidelnej expresnej pošty ťahanej koňmi na trase [[Viedeň]] - [[Bratislava]] * [[Pamätné euromince roku 2024#Slovensko|2024]] - 100. výročie založenia [[Medzinárodný maratón mieru|medzinárodného maratónskeho behu]] v [[Košice|Košiciach]] * [[Pamätné euromince roku 2025#Slovensko|2025]] - 100. výročie prvého medzinárodného športového turnaja na území Slovenska - [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925|Majstrovstvá Európy v hokeji]] * [[Pamätné euromince roku 2026#Slovensko|2026]] - [[Európske hlavné mesto kultúry]] [[Trenčín]] 2026 Detaily sa nachádzajú v príslušnej sekcii. == Zberateľské neobehové mince == === 3,33-eurové pamätné mince === Materiál: Striebro; Hmotnosť 31,1 g; Priemer: 40 mm {| class="wikitable" style="text-align:left" width="50%" |- style="background:#CCCCCC" ! Téma ! Rok vydania ! Náklad (ks) |- | align="left" | Fauna a flóra na Slovensku – [[vlk dravý]], [[rys ostrovid]], [[medveď hnedý]] | 2025 | 4 700 |- | align="left" | | colspan="2" | |} === 5-eurové pamätné mince === Materiál: mosadz; Priemer 34&nbsp;mm; Hmotnosť: 19,1&nbsp;g; Hrana: vrúbkovaná {| class="wikitable" style="text-align:left" width="50%" |- style="background:#CCCCCC" ! Téma ! Rok vydania ! Náklad (ks) |- | align="left" | Fauna a flóra na Slovensku – [[včela medonosná]] | 2021 | 45 000 kusov v roku 2021 v roku 2023 dorazba 15 000 kusov s letopočtom razby 2021 v roku 2024 dorazba 8 000 kusov s letopočtom razby 2021 v roku 2025 dorazba 8 000 kusov s letopočtom razby 2021 Na propagačné účely NBS bolo 1 500 ks zberateľských euromincí adjustovaných do zelenej etui.<ref name="nbs-fauna-a-flora-na-slovensku-vcela">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fauna a flóra na Slovensku – včela medonosná | url = https://nbs.sk/bankovky-a-mince/eurove-mince/zberatelske/zberatelska-eurominca-v-nominalnej-hodnote-5-eur-fauna-a-flora-na-slovensku-vcela-medonosna/ | vydavateľ = Národná banka Slovenska | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-03 | jazyk = }}</ref> |- | align="left" |Fauna a flóra na Slovensku – [[vlk dravý]] |2021 |35 000 kusov v roku 2021 v roku 2021 dorazba 5 000 kusov s letopočtom razby 2021 v roku 2023 dorazba 15 000 kusov s letopočtom razby 2021 v roku 2024 dorazba 8 000 kusov s letopočtom razby 2021 v roku 2025 dorazba 8 000 kusov s letopočtom razby 2021 Na propagačné účely NBS bolo 1 500 ks zberateľských euromincí adjustovaných do zelenej etui.<ref name="nbs-fauna-a-flora-na-slovensku-vlk-dravy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fauna a flóra na Slovensku – vlk dravý | url = https://nbs.sk/bankovky-a-mince/eurove-mince/zberatelske/zberatelska-eurominca-5-eur-fauna-flora-vlk-dravy/ | vydavateľ = Národná banka Slovenska | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-03 | jazyk = }}</ref> |- | align="left" |Fauna a flóra na Slovensku – [[kamzík vrchovský tatranský]] |2022 |45 000 kusov v roku 2022 v roku 2023 dorazba 5 000 kusov s letopočtom razby 2022 v roku 2024 dorazba 8 000 kusov s letopočtom razby 2022 v roku 2025 dorazba 8 000 kusov s letopočtom razby 2022 Na propagačné účely NBS bolo 1 500 ks zberateľských euromincí adjustovaných do zelenej etui.<ref name="nbs-fauna-a-flora-na-slovensku-kamzik">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fauna a flóra na Slovensku – kamzík vrchovský tatranský | url = https://nbs.sk/bankovky-a-mince/eurove-mince/zberatelske/zberatelska-eurominca-z-obycajnych-kovov-v-nominalnej-hodnote-5-eur/ | vydavateľ = Národná banka Slovenska | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = }}</ref> |- | align="left" |Fauna a flóra na Slovensku – [[rys ostrovid]] |2022 |40 000 |- | align="left" |Fauna a flóra na Slovensku – [[medveď hnedý]] |2023 |40 000 |- | align="left" |Fauna a flóra na Slovensku – [[bocian čierny]] |2023 |40 000 |- | align="left" |Fauna a flóra na Slovensku – [[zubor hrivnatý]] |2024 |50 000 |- | align="left" |Fauna a flóra na Slovensku – [[Hlucháň hôrny|hluchán hôrny]] |2024 |50 000 |- | align="left" |Fauna a flóra na Slovensku – [[orol kráľovský]] |2025 |55 000 |- | align="left" |Fauna a flóra na Slovensku – [[hlavátka podunajská]] |2025 |55 000 |- | align="left" |Fauna a flóra na Slovensku – [[korytnačka močiarna]] |2026 |55 000 |- | align="left" | | colspan="2" | |} === 10-eurové pamätné mince === Materiál: striebro 90&nbsp;%, meď 10&nbsp;%; Priemer: 34&nbsp;mm; Hmotnosť: 18&nbsp;g; Hrana: Hladká s nápisom {| class="wikitable" style="text-align:left" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="2" | Téma ! rowspan="2" | Rok vydania ! colspan="2" | Náklad (ks) |- | Proof | Brilliant Uncirculated |- | align="left" | [[Aurel Stodola]] – 150. výročie narodenia | 2009 | 13 300 | 10 100 |- | align="left" | Svetové dedičstvo [[UNESCO]] - [[Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát|Drevené chrámy v slovenskej časti karpatského oblúka]] | 2010 | 17 325 | 9 900 |- | [[Martin Kukučín]] - 150. výročie narodenia | 2010 | 9 300 | 7 500 |- | [[Zoborské listiny]] - 900. výročie vzniku prvej z dvoch listín | 2011 | 8 950 | 7 300 |- | [[Memorandum národa slovenského]] - 150. výročie prijatia | 2011 | 9 500 | 9 100 |- | [[Ján Cikker]] - 100. výročie narodenia | 2011 | 8 900 | 7 900 |- | [[Majster Pavol z Levoče]] | 2012 | 11 870 | 7 400 |- | [[Chatam Sofer]] - 250. výročie narodenia | 2012 | 7 900 | 5 800 |- | [[Anton Bernolák]] - 250. výročie narodenia | 2012 | 6 950 | 5 200 |- | [[Národná banka Slovenska]] - 20. výročie vzniku | 2013 | 5 750 | 3 100 |- | [[Jozef Karol Hell]] - 300. výročie narodenia | 2013 | 5 750 | 3 100 |- | [[Matica slovenská]] - 150. výročie založenia | 2013 | 5 950 | 3 150 |- | [[Jozef Murgaš]] - 150. výročie narodenia | 2014 | 6 300 | 3 400 |- | Svetové dedičstvo [[UNESCO]] - [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|Karpatské bukové pralesy]] | 2015 | 6 200 | 3 300 |- | [[Ľudovít Štúr]] - 200. výročie narodenia | 2015 | 6 100 | 3 100 |- | [[Ladislav Nádaši-Jégé]] – 150. výročie narodenia | 2016 | 5 600 | 3 200 |- | Prvé [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctvo]] [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]] | 2016 | 5 600 | 2 600 |- | [[Juraj VII. Turzo|Juraj Turzo]] – 400. výročie úmrtia | 2016 | 5 400 | 3 100 |- | [[Ján Jesenius]] – 450. výročia narodenia | 2016 | 5 450 | 3 050 |- | Svetové prírodné dedičstvo – Jaskyne [[Slovenský kras|Slovenského krasu]] | 2017 | 5 700 | 3 100 |- | [[Božena Slančíková-Timrava]] – 150. výročie narodenia | 2017 | 5 400 | 3 100 |- | Uznanie slovanského bohoslužobného jazyka –– 1150. výročie | 2018 | 5 900 | 2 900 |- | [[Adam František Kollár]] – 300. výročie narodenia | 2018 | 4 950 | 2 550 |- | Plavba prvého parníka na [[Dunaj]]i v [[Bratislava|Bratislave]] – 200. výročie | 2018 |5 650 | 2 750 |- | [[Dušan Samuel Jurkovič]] – 150. výročie narodenia | 2018 |5 050 | 2 550 |- |NENÁSILNÝ SPONTÁNNY ODPOR OBČANOV PROTI VSTUPU VOJSK VARŠAVSKEJ ZMLUVY V AUGUSTE 1968 |2018 |6 650 |2 850 |- | Vznik [[Československá republika|Československej republiky]] – 100. výročie | 2018 |7 550 | 3 250 |- |10. výročie zavedenia eura v Slovenskej republike |2019 |7 300 |3 300 |- | [[Milan Rastislav Štefánik]] – 100. výročie úmrtia | 2019 |10 000 | 3 650 |- | [[Univerzita Komenského v Bratislave]] – 100. výročie vzniku | 2019 |7 300 | 3 100 |- | [[Michal Bosák]] – 150. výročie narodenia | 2019 |6 150 | 3 000 |- | Vymenovanie [[Alexander Rudnay|Alexandra Rudnaya]] za [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] [[arcibiskup]]a – 200. výročie | 2019 |6 600 | 3 000 |- | [[Slovenské národné divadlo]] – 100. výročie založenia | 2020 |8 200 | 3 100 |- | [[Andrej Sládkovič]] – 200. výročie narodenia | 2020 |6 350 | 2 800 |- | [[Maximilián Hell]] – 300. výročie narodenia | 2020 |6 500 | 2 800 |- | [[Štefan Banič]] – 150. výročie narodenia | 2020 |6 450 | 2 750 |- |[[Janko Matúška]] – 200. výročie narodenia |2021 |6 250 |2 800 |- |[[Spevácky zbor slovenských učiteľov]] – 100. výročie vzniku |2021 |6 500 |2 800 |- |Podzemná vodná elektráreň v Kremnici – 100. výročie uvedenia do prevádzky |2021 |6 200 |2 600 |- |50. výročie zdolania prvej osemtisícovej hory ([[Nanga Parbat]]) slovenskými horolezcami |2021 |6 500 |2 600 |- |[[Alexander Dubček]] – 100. výročie narodenia |2021 |11 000 |3 900 |- |[[Janko Alexy]] – 200. výročie narodenia |2022 |6 150 |2 600 |- |[[Ľudmila Podjavorinská]] – 150. výročie narodenia |2022 |6 100 |2 600 |- |650. výročie povýšenia [[Skalica (mesto)|Skalice]] na [[slobodné kráľovské mesto]] |2022 |6 450 |2 700 |- |220. výročie začatia osídľovania [[Kovačica (mesto)|Kovačice]] Slovákmi |2022 |6 750 |2 700 |- |[[Krista Bendová]] – 100. výročie narodenia |2023 |6 300 |2 800 |- |[[Viktor Kubal]] – 100. výročie narodenia |2023 |6 600 |2 900 |- |150. výročie spustenia parnej prevádzky na železničnej trati Bratislava – Trnava |2023 |6 950 |3 200 |- |100. výročie začiatku pravidelného vysielania československého rozhlasu |2023 |7 200 |3 100 |- |[[Ján Chryzostom Korec]] – 100. výročie narodenia |2024 |9 350 |4 050 |- |[[Jozef Kroner]] – 100. výročie narodenia |2024 |10 500 |4 500 |- |80. výročie podania Správy o [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|nacistickom vyhladzovacom tábore Auschwitz - Birkenau]] [[Alfréd Wetzler|Alfrédom Wetzlerom]] a [[Rudolf Vrba|Rudolfom Vrbom]] |2024 |13 500 |5 800 |- |[[Jozef Dekret-Matejovie|Jozef Dekret Matejovie]] – 250. výročie narodenia |2024 |8 600 |3 900 |- |[[Cyprián z Červeného Kláštora|Fráter Cyprián z Červeného Kláštora]] – 300. výročie narodenia |2024 |9 150 |4 050 |- |80. výročie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |2024 |12 300 |5 500 |- |[[Janko Jesenský]] – 150. výročie narodenia |2024 |8 900 |4 000 |- |100. výročie [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925|prvého medzinárodného športového turnaja na území SR – majstrovstiev Európy v hokeji]] |2025 |12 000 |5 300 |- |[[Kláštor Hronský Beňadik|Benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku]] – 950. výročie založenia |2025 |10 700 |4 900 |- | |} === 20-eurové pamätné mince === Materiál: striebro 92,5&nbsp;%, meď 7,5&nbsp;% ; Priemer: 40&nbsp;mm; Hmotnosť: 33,63 gramov; Hrana: Hladká s nápisom {| class="wikitable" style="text-align:left" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="2" | Téma ! rowspan="2" | Rok vydania ! colspan="2" | Náklad (ks) |- | Proof | Brilliant Uncirculated |- | align="left" | Ochrana prírody a krajiny – [[Národný park Veľká Fatra]] | 2009 | 12 600 | 9 900 |- | align="left" | Ochrana prírody a krajiny - [[Národný park Poloniny]] | 2010 | 10 350 | 8 150 |- | align="left" | Pamiatková rezervácia [[Trnava]] | 2011 | 9 950 | 8 150 |- | align="left" | Pamiatková rezervácia [[Trenčín]] | 2012 | 7 500 | 5 900 |- | align="left" | Pamiatková rezervácia [[Košice]], Košice - [[Európske hlavné mesto kultúry]] | 2013 | 6 350 | 3 350 |- | align="left" | Chránené zimovisko netopierov - [[Dubnícke opálové bane|Dubnícke bane]] | 2014 | 5 300 | 2 750 |- | align="left" | Pamiatková rezervácia [[Banská Bystrica]] | 2016 | 5 200 | 2 900 |- | align="left" | Pamiatková rezervácia [[Levoča]] a 500. výročie dokončenia hlavného oltára v [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Kostole sv. Jakuba]] | 2017 | 6 200 | 3 400 |- | align="left" | Chránená krajinná oblasť [[Chránená krajinná oblasť Poľana|Poľana]] | 2020 | 6 750 | 3 000 |- | align="left" |[[Demänovská jaskyňa slobody]] – 100. výročie objavenia |2021 |6 450 |2 700 |- | align="left" |Chránená krajinná oblasť [[Chránená krajinná oblasť Kysuce|Kysuce]] |2022 |6 300 |2 700 |- | align="left" |Chránená krajinná oblasť [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat|Vihorlat]] |2023 |6 900 |3 200 |- | align="left" |Pamiatková rezervácia [[Kežmarok]] |2025 |10 800 |5 000 |- | align="left" |Chránená krajinná oblasť [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Dunajské luhy]] |2025 |10 300 |5 000 |- |} === 25-eurové pamätné mince === Materiál: striebro 92,5&nbsp;%, {| class="wikitable" style="text-align:left" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="2" | Téma ! rowspan="2" | Rok vydania ! colspan="2" | Náklad (ks) |- | Proof | Brilliant Uncirculated |- | align="left" | Vznik samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] – 25. výročie | 2018 | 6 900 | 3 200 |- |} === 100-eurové pamätné mince === Materiál: zlato 90&nbsp;%, striebro 7,5&nbsp;%, meď 2,5&nbsp;%; Priemer: 26&nbsp;mm; Hmotnosť: 9,5&nbsp;g; Hrana: Vrúbkovaná {| class="wikitable" style="text-align:left" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="1" | Téma ! rowspan="1" | Rok vydania ! colspan="1" | Náklad (ks) |- | align="left" | Svetové dedičstvo [[UNESCO]] - Drevené chrámy v slovenskej časti karpatského oblúka | 2010 | 6 640 |- | align="left" | Nitrianske knieža [[Pribina]] - 1150. výročia úmrtia | 2011 | 6 800 |- | align="left" | Bratislavské korunovácie - 300. výročie korunovácie [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola III.]] | 2012 | 5 200 |- | align="left" | Bratislavské korunovácie - 450. výročie korunovácie [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]] | 2013 | 4 300 |- | align="left" | Veľkomoravský panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] | 2014 | 4 000 |- | align="left" | Svetové dedičstvo [[UNESCO]] - [[Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka|Karpatské bukové pralesy]] | 2015 | 4 100 |- | align="left" | [[Bratislavské korunovácie]] – 275. výročie korunovácie [[Mária Terézia|Márie Terézie]] | 2016 | 4 300 |- | align="left" | Svetové prírodné dedičstvo – Jaskyne [[Slovenský kras|Slovenského krasu]] | 2017 | 4 250 |- | align="left" | [[Bratislavské korunovácie]] – 400. výročie korunovácie [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II.]] | 2018 | 4 250 |- | align="left" | [[Veľká Morava|Veľkomoravské]] [[knieža]] [[Mojmír I.]] | 2019 | 4 100 |- | align="left" | Nitrianske [[knieža]] [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]] | 2020 | 3 950 |- | align="left" |Nehmotné kultúrne dedičstvo – [[Fujara]], hudobný nástroj a jeho hudba |2021 |3 900 |- | align="left" |[[Bratislavské korunovácie]] – 450. výročie korunovácie [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa]] |2022 |4 200 |- | align="left" |1400. výročie vzniku [[Samova ríša|Samovej ríše]] |2023 |5 000 |- | align="left" |Nehmotné kultúrne dedičstvo – [[modrotlač]] |2024 |5 600 |- | align="left" |Zavedenie zlatej mince – [[Zlatý florén|florénu]] v [[Uhorsko|Uhorsku]] – 700. výročie |2025 |4 600 |- |} <ref>[http://www.mint.sk Mincovňa Kremnica]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Národná Banka Slovenska |url=http://www.nbs.sk/sk/bankovky-a-mince/eurove-mince/emisny-plan/2016-2020 |dátum prístupu=2014-08-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150203215721/http://www.nbs.sk/sk/bankovky-a-mince/eurove-mince/emisny-plan/2016-2020 |dátum archivácie=2015-02-03 }}</ref><ref name="nbs-zberatelske-euromince">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zberateľské euromince | url = https://nbs.sk/bankovky-a-mince/eurove-mince/zberatelske/?table_post-list_params=%7B%22offset%22%3A0%2C%22filter%22%3A%7B%22lang%22%3A%22sk%22%7D%7D | vydavateľ = Národná banka Slovenska | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-03 | jazyk = }}</ref> Predchádzajúce pamätné korunové mince sa nachádzajú v príslušnej sekcii o [[Slovenská koruna#Pamätné mince|Slovenských korunách]]. == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ekonomika na Slovensku|Euromince]] [[Kategória:Euromince podľa krajín]] scbnyh0unlkidjq1exymfnpzb8z1m8k 0 45455 8199559 8117757 2026-04-17T13:56:03Z ~2026-23538-31 292253 Zmena sa spripôsobuje vyjadreniu úradujúceho prezidenta p. Pellegíni zo dňa 16.4.2026, kedy Prezidentský palác označil výrazom "U mňa". 8199559 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Grasalkovičov palác | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava Grassalkovich Palace 01.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.14922 | long_d = 17.10773 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Bratislava Staré Mesto |PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=1&Okres=1&Obec=1&KatastralneUzemie=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=32&SearchButton=Hľadať |PUSR web id objekt = |PUSR web dátum citovania = 1.7.2016 |dátum uzpf = 23.10.1963 |číslo uzpf = 101-32/1 <small>palác</small><br/> 101-32/2 <small>park</small> <br> 101-32/3 <small>pamätná tabuľa</small> <br> 101-32/4 <small>oplotenie s bránami</small> }} '''Grasalkovičov palác''' alebo '''Prezidentský palác''' alebo '''U mňa''' je osovo symetrická [[rokoko]]vá budova na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]] 2978/1 v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku 1996 v nej sídli [[prezident Slovenskej republiky]].<ref name=sidloprezidenta>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta| url = http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta |url2=https://web.archive.org/web/20110615040605/http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2012 | vydavateľ = Kancelária prezidenta Slovenskej republiky | miesto = Bratislava|jazyk = slovenčina}}</ref> == Dejiny == Palác postavil v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich de [[Kmeťovo|Gyarak]]), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Autorom projektu bol [[Andrej Mayerhofer]]<ref name="SPS">{{Citácia knihy | titul = Súpis pamiatok na Slovensku I | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 178 }}</ref><ref>MAYERHOFER, Andrej. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník IV. M{{--}}Q | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica Slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 568 | strany = 126 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Grassalkovichova – Prezidentská záhrada | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>, niektoré zdroje za autora považujú [[Franz Anton Hillebrandt|F. A Hillebrandta]]<ref name=sidloprezidenta/>. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]]. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]], ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181231180516/http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | dátum archivácie = 2018-12-31 }}</ref> Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817015744/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> V prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov [[Slovenská koruna|korún]] (9,29 mil [[Euro|€]]). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/> V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.<ref name=sidloprezidenta/> == Prezidentská záhrada == Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }} </ref> V roku 1978 tu bola osadená fontána ''Radosť zo života'' autorov [[Tibor Bártfay|Tibora Bártfaya]], Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny investor Bratislavy | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817072501/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Začiatkom 90. rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby [[Veľprepoštský palác|Veľprepoštského paláca]] v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817092655/http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Nachádzal sa tu aj [[pomník Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413235126/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | dátum archivácie = 2014-04-13 }}</ref> == Deň otvorených dverí == Deň otvorených dverí v paláci sa koná každoročne<ref name=dodtasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí | url = https://www.prezident.sk/article/v-stredu-bude-den-otvorenych-dveri-v-prezidentskom-palaci/ | dátum vydania = 2016-06-08 | dátum aktualizácie = 2016-06-15| dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> na výročie inaugurácie 15. júna.<ref name=dod2013ta3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deň otvorených dverí prezidentského paláca | url = http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum vydania = 2013-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TA3]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160819142758/http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum archivácie = 2016-08-19 }}</ref><ref name=dod2015wn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/963557-obrazom-kiska-otvoril-ludom-palac-robil-si-s-nimi-selfie/ | dátum vydania = 2015-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = SITA | miesto = |jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.<ref name=dod2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác | url = http://www.teraz.sk/slovensko/sidlo-prezident-grasalkovic-palac/75269-clanok.html | dátum vydania = 2014-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Incident == 28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekročení skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ [[Úrad na ochranu ústavných činiteľov|Úradu na ochranu ústavných činiteľov]] Radovan Horváth.<ref name=navsteva>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila | url = https://dennikn.sk/499233/do-kiskovho-palaca-sa-20-minut-dostal-neznamy-muz-ochranka-ho-nechytila/ | dátum vydania = 2016-06-28 | dátum aktualizácie = 2016-06-30| dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[N Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Prezidentská kancelária bez odpadu == Za prezidentovania prezidentky [[Zuzana Čaputová|Čaputovej]] nastali v paláci zmeny podľa tzv. idey ''[[Zero Waste|Zero waste]],'' teda produkovania čo najmenšieho množstva odpadu. Na dosiahnutí tohto cieľa pracuje [[Inštitút cirkulárnej ekonomiky]], ktorý prišiel s dátami, že za dva dni sa v Prezidentskom paláci vyprodukuje až 147 kg odpadu. Navrhol teda riešenia, vďaka ktorým by vo výsledku mohol palác produkovať len 15% z pôvodného objemu odpadu. Z kancelárií boli odstránené jednorazové plastové poháre, fľaše a výdajníky vody, na toaletách vymenili papierové obrúsky za uteráky, ktoré sa pravidelne perú. V záhrade paláca zrejme pribudne [[kompostér]] a zamestnanci už absolvovali niekoľko školení. Poradca prezidentky republiky pre životné prostredie [[Juraj Rizman]] uviedol: „''Máme tu zelené plochy, uvažujeme, že by sme tu vyhlásili bezpesticídovú zónu. Premýšľali sme, ako by sme mohli obmedziť spotrebu elektrickej energie.''“<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = S Čaputovou prišli zmeny. Kancelária prezidenta končí s odpadom a bude viac eko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/724817/s-caputovou-prisli-zmeny-kancelaria-prezidenta-konci-s-odpadom-a-bude-viac-eko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-19 | dátum prístupu = 2019-09-21}}</ref> Nápad svitol po návšteve [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] [[Holandsko|Holandska]] na [[Slovensko|Slovensku]] [[Henk van der Kwast|Henka van der Kwasta]] u prezidentky. Holandská ambasáda je tiež spravovaná v štýle ''Zero waste.''<ref name=":0" /> == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Hodžovo nám.}} {{Zastávka|ba|Prezidentská záhrada|datum}} == Galéria == <gallery> Hodzovo namestie.jpg|Pohľad z Hodžovho námestia Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (6945035824).jpg|Brána oplotenia Súbor:Bratislava-grassalkovičov palác.jpg|Čelný pohľad na Grasalkovičov palác Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (7091103771).jpg|Čestná stráž BratislavaGra.jpg|Schodisko v paláci Grasalkovicov zahrada kvetinova.JPG|Pohľad z parku Bratislava BartfayT zahrada prezident.JPG|Fontána ''Radosť zo života'' Bratislava12Slovakia22.JPG|Socha [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v parku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký|Architektúra|Architektonický}}{{Projekt}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Rokokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1760]] [[Kategória:Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] [[Kategória:Grasalkovičovci]] [[Kategória:Prezidentské sídla]] fdqayrsg0yglf5wmhny30xuvlydgvvs 8199561 8199559 2026-04-17T14:05:01Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23538-31|~2026-23538-31]] ([[User_talk:~2026-23538-31|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8117757 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Grasalkovičov palác | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava Grassalkovich Palace 01.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.14922 | long_d = 17.10773 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Bratislava Staré Mesto |PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=1&Okres=1&Obec=1&KatastralneUzemie=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=32&SearchButton=Hľadať |PUSR web id objekt = |PUSR web dátum citovania = 1.7.2016 |dátum uzpf = 23.10.1963 |číslo uzpf = 101-32/1 <small>palác</small><br/> 101-32/2 <small>park</small> <br> 101-32/3 <small>pamätná tabuľa</small> <br> 101-32/4 <small>oplotenie s bránami</small> }} '''Grasalkovičov palác''' alebo '''Prezidentský palác''' je osovo symetrická [[rokoko]]vá budova na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]] 2978/1 v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku 1996 v nej sídli [[prezident Slovenskej republiky]].<ref name=sidloprezidenta>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta| url = http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta |url2=https://web.archive.org/web/20110615040605/http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2012 | vydavateľ = Kancelária prezidenta Slovenskej republiky | miesto = Bratislava|jazyk = slovenčina}}</ref> == Dejiny == Palác postavil v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich de [[Kmeťovo|Gyarak]]), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Autorom projektu bol [[Andrej Mayerhofer]]<ref name="SPS">{{Citácia knihy | titul = Súpis pamiatok na Slovensku I | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 178 }}</ref><ref>MAYERHOFER, Andrej. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník IV. M{{--}}Q | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica Slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 568 | strany = 126 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Grassalkovichova – Prezidentská záhrada | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>, niektoré zdroje za autora považujú [[Franz Anton Hillebrandt|F. A Hillebrandta]]<ref name=sidloprezidenta/>. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]]. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]], ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181231180516/http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | dátum archivácie = 2018-12-31 }}</ref> Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817015744/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> V prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov [[Slovenská koruna|korún]] (9,29 mil [[Euro|€]]). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/> V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.<ref name=sidloprezidenta/> == Prezidentská záhrada == Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }} </ref> V roku 1978 tu bola osadená fontána ''Radosť zo života'' autorov [[Tibor Bártfay|Tibora Bártfaya]], Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny investor Bratislavy | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817072501/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Začiatkom 90. rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby [[Veľprepoštský palác|Veľprepoštského paláca]] v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817092655/http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Nachádzal sa tu aj [[pomník Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413235126/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | dátum archivácie = 2014-04-13 }}</ref> == Deň otvorených dverí == Deň otvorených dverí v paláci sa koná každoročne<ref name=dodtasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí | url = https://www.prezident.sk/article/v-stredu-bude-den-otvorenych-dveri-v-prezidentskom-palaci/ | dátum vydania = 2016-06-08 | dátum aktualizácie = 2016-06-15| dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> na výročie inaugurácie 15. júna.<ref name=dod2013ta3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deň otvorených dverí prezidentského paláca | url = http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum vydania = 2013-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TA3]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160819142758/http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum archivácie = 2016-08-19 }}</ref><ref name=dod2015wn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/963557-obrazom-kiska-otvoril-ludom-palac-robil-si-s-nimi-selfie/ | dátum vydania = 2015-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = SITA | miesto = |jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.<ref name=dod2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác | url = http://www.teraz.sk/slovensko/sidlo-prezident-grasalkovic-palac/75269-clanok.html | dátum vydania = 2014-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Incident == 28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekročení skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ [[Úrad na ochranu ústavných činiteľov|Úradu na ochranu ústavných činiteľov]] Radovan Horváth.<ref name=navsteva>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila | url = https://dennikn.sk/499233/do-kiskovho-palaca-sa-20-minut-dostal-neznamy-muz-ochranka-ho-nechytila/ | dátum vydania = 2016-06-28 | dátum aktualizácie = 2016-06-30| dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[N Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Prezidentská kancelária bez odpadu == Za prezidentovania prezidentky [[Zuzana Čaputová|Čaputovej]] nastali v paláci zmeny podľa tzv. idey ''[[Zero Waste|Zero waste]],'' teda produkovania čo najmenšieho množstva odpadu. Na dosiahnutí tohto cieľa pracuje [[Inštitút cirkulárnej ekonomiky]], ktorý prišiel s dátami, že za dva dni sa v Prezidentskom paláci vyprodukuje až 147 kg odpadu. Navrhol teda riešenia, vďaka ktorým by vo výsledku mohol palác produkovať len 15% z pôvodného objemu odpadu. Z kancelárií boli odstránené jednorazové plastové poháre, fľaše a výdajníky vody, na toaletách vymenili papierové obrúsky za uteráky, ktoré sa pravidelne perú. V záhrade paláca zrejme pribudne [[kompostér]] a zamestnanci už absolvovali niekoľko školení. Poradca prezidentky republiky pre životné prostredie [[Juraj Rizman]] uviedol: „''Máme tu zelené plochy, uvažujeme, že by sme tu vyhlásili bezpesticídovú zónu. Premýšľali sme, ako by sme mohli obmedziť spotrebu elektrickej energie.''“<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = S Čaputovou prišli zmeny. Kancelária prezidenta končí s odpadom a bude viac eko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/724817/s-caputovou-prisli-zmeny-kancelaria-prezidenta-konci-s-odpadom-a-bude-viac-eko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-19 | dátum prístupu = 2019-09-21}}</ref> Nápad svitol po návšteve [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] [[Holandsko|Holandska]] na [[Slovensko|Slovensku]] [[Henk van der Kwast|Henka van der Kwasta]] u prezidentky. Holandská ambasáda je tiež spravovaná v štýle ''Zero waste.''<ref name=":0" /> == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Hodžovo nám.}} {{Zastávka|ba|Prezidentská záhrada|datum}} == Galéria == <gallery> Hodzovo namestie.jpg|Pohľad z Hodžovho námestia Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (6945035824).jpg|Brána oplotenia Súbor:Bratislava-grassalkovičov palác.jpg|Čelný pohľad na Grasalkovičov palác Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (7091103771).jpg|Čestná stráž BratislavaGra.jpg|Schodisko v paláci Grasalkovicov zahrada kvetinova.JPG|Pohľad z parku Bratislava BartfayT zahrada prezident.JPG|Fontána ''Radosť zo života'' Bratislava12Slovakia22.JPG|Socha [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v parku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký|Architektúra|Architektonický}}{{Projekt}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Rokokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1760]] [[Kategória:Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] [[Kategória:Grasalkovičovci]] [[Kategória:Prezidentské sídla]] dv5mn81zdo2vp0xprhz43a9rtt7m6jz 8199563 8199561 2026-04-17T14:06:25Z ~2026-23538-31 292253 Pelle sa bude hnevať, ak to tam nebude :D 8199563 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Grasalkovičov palác | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava Grassalkovich Palace 01.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.14922 | long_d = 17.10773 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Bratislava Staré Mesto |PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=1&Okres=1&Obec=1&KatastralneUzemie=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=32&SearchButton=Hľadať |PUSR web id objekt = |PUSR web dátum citovania = 1.7.2016 |dátum uzpf = 23.10.1963 |číslo uzpf = 101-32/1 <small>palác</small><br/> 101-32/2 <small>park</small> <br> 101-32/3 <small>pamätná tabuľa</small> <br> 101-32/4 <small>oplotenie s bránami</small> }} '''Grasalkovičov palác''' alebo '''Prezidentský palác''' alebo '''U mňa''' je osovo symetrická [[rokoko]]vá budova na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]] 2978/1 v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku 1996 v nej sídli [[prezident Slovenskej republiky]].<ref name=sidloprezidenta>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta| url = http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta |url2=https://web.archive.org/web/20110615040605/http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2012 | vydavateľ = Kancelária prezidenta Slovenskej republiky | miesto = Bratislava|jazyk = slovenčina}}</ref> == Dejiny == Palác postavil v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich de [[Kmeťovo|Gyarak]]), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Autorom projektu bol [[Andrej Mayerhofer]]<ref name="SPS">{{Citácia knihy | titul = Súpis pamiatok na Slovensku I | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 178 }}</ref><ref>MAYERHOFER, Andrej. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník IV. M{{--}}Q | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica Slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 568 | strany = 126 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Grassalkovichova – Prezidentská záhrada | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>, niektoré zdroje za autora považujú [[Franz Anton Hillebrandt|F. A Hillebrandta]]<ref name=sidloprezidenta/>. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]]. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]], ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181231180516/http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | dátum archivácie = 2018-12-31 }}</ref> Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817015744/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> V prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov [[Slovenská koruna|korún]] (9,29 mil [[Euro|€]]). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/> V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.<ref name=sidloprezidenta/> == Prezidentská záhrada == Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }} </ref> V roku 1978 tu bola osadená fontána ''Radosť zo života'' autorov [[Tibor Bártfay|Tibora Bártfaya]], Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny investor Bratislavy | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817072501/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Začiatkom 90. rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby [[Veľprepoštský palác|Veľprepoštského paláca]] v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817092655/http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Nachádzal sa tu aj [[pomník Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413235126/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | dátum archivácie = 2014-04-13 }}</ref> == Deň otvorených dverí == Deň otvorených dverí v paláci sa koná každoročne<ref name=dodtasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí | url = https://www.prezident.sk/article/v-stredu-bude-den-otvorenych-dveri-v-prezidentskom-palaci/ | dátum vydania = 2016-06-08 | dátum aktualizácie = 2016-06-15| dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> na výročie inaugurácie 15. júna.<ref name=dod2013ta3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deň otvorených dverí prezidentského paláca | url = http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum vydania = 2013-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TA3]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160819142758/http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum archivácie = 2016-08-19 }}</ref><ref name=dod2015wn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/963557-obrazom-kiska-otvoril-ludom-palac-robil-si-s-nimi-selfie/ | dátum vydania = 2015-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = SITA | miesto = |jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.<ref name=dod2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác | url = http://www.teraz.sk/slovensko/sidlo-prezident-grasalkovic-palac/75269-clanok.html | dátum vydania = 2014-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Incident == 28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekročení skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ [[Úrad na ochranu ústavných činiteľov|Úradu na ochranu ústavných činiteľov]] Radovan Horváth.<ref name=navsteva>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila | url = https://dennikn.sk/499233/do-kiskovho-palaca-sa-20-minut-dostal-neznamy-muz-ochranka-ho-nechytila/ | dátum vydania = 2016-06-28 | dátum aktualizácie = 2016-06-30| dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[N Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Prezidentská kancelária bez odpadu == Za prezidentovania prezidentky [[Zuzana Čaputová|Čaputovej]] nastali v paláci zmeny podľa tzv. idey ''[[Zero Waste|Zero waste]],'' teda produkovania čo najmenšieho množstva odpadu. Na dosiahnutí tohto cieľa pracuje [[Inštitút cirkulárnej ekonomiky]], ktorý prišiel s dátami, že za dva dni sa v Prezidentskom paláci vyprodukuje až 147 kg odpadu. Navrhol teda riešenia, vďaka ktorým by vo výsledku mohol palác produkovať len 15% z pôvodného objemu odpadu. Z kancelárií boli odstránené jednorazové plastové poháre, fľaše a výdajníky vody, na toaletách vymenili papierové obrúsky za uteráky, ktoré sa pravidelne perú. V záhrade paláca zrejme pribudne [[kompostér]] a zamestnanci už absolvovali niekoľko školení. Poradca prezidentky republiky pre životné prostredie [[Juraj Rizman]] uviedol: „''Máme tu zelené plochy, uvažujeme, že by sme tu vyhlásili bezpesticídovú zónu. Premýšľali sme, ako by sme mohli obmedziť spotrebu elektrickej energie.''“<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = S Čaputovou prišli zmeny. Kancelária prezidenta končí s odpadom a bude viac eko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/724817/s-caputovou-prisli-zmeny-kancelaria-prezidenta-konci-s-odpadom-a-bude-viac-eko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-19 | dátum prístupu = 2019-09-21}}</ref> Nápad svitol po návšteve [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] [[Holandsko|Holandska]] na [[Slovensko|Slovensku]] [[Henk van der Kwast|Henka van der Kwasta]] u prezidentky. Holandská ambasáda je tiež spravovaná v štýle ''Zero waste.''<ref name=":0" /> == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Hodžovo nám.}} {{Zastávka|ba|Prezidentská záhrada|datum}} == Galéria == <gallery> Hodzovo namestie.jpg|Pohľad z Hodžovho námestia Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (6945035824).jpg|Brána oplotenia Súbor:Bratislava-grassalkovičov palác.jpg|Čelný pohľad na Grasalkovičov palác Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (7091103771).jpg|Čestná stráž BratislavaGra.jpg|Schodisko v paláci Grasalkovicov zahrada kvetinova.JPG|Pohľad z parku Bratislava BartfayT zahrada prezident.JPG|Fontána ''Radosť zo života'' Bratislava12Slovakia22.JPG|Socha [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v parku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký|Architektúra|Architektonický}}{{Projekt}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Rokokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1760]] [[Kategória:Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] [[Kategória:Grasalkovičovci]] [[Kategória:Prezidentské sídla]] fdqayrsg0yglf5wmhny30xuvlydgvvs 8199567 8199563 2026-04-17T14:34:32Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23538-31|~2026-23538-31]] ([[User_talk:~2026-23538-31|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Scholastikos 8117757 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Grasalkovičov palác | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava Grassalkovich Palace 01.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.14922 | long_d = 17.10773 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Bratislava Staré Mesto |PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=1&Okres=1&Obec=1&KatastralneUzemie=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=32&SearchButton=Hľadať |PUSR web id objekt = |PUSR web dátum citovania = 1.7.2016 |dátum uzpf = 23.10.1963 |číslo uzpf = 101-32/1 <small>palác</small><br/> 101-32/2 <small>park</small> <br> 101-32/3 <small>pamätná tabuľa</small> <br> 101-32/4 <small>oplotenie s bránami</small> }} '''Grasalkovičov palác''' alebo '''Prezidentský palác''' je osovo symetrická [[rokoko]]vá budova na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]] 2978/1 v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku 1996 v nej sídli [[prezident Slovenskej republiky]].<ref name=sidloprezidenta>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta| url = http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta |url2=https://web.archive.org/web/20110615040605/http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2012 | vydavateľ = Kancelária prezidenta Slovenskej republiky | miesto = Bratislava|jazyk = slovenčina}}</ref> == Dejiny == Palác postavil v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich de [[Kmeťovo|Gyarak]]), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Autorom projektu bol [[Andrej Mayerhofer]]<ref name="SPS">{{Citácia knihy | titul = Súpis pamiatok na Slovensku I | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 178 }}</ref><ref>MAYERHOFER, Andrej. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník IV. M{{--}}Q | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica Slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 568 | strany = 126 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Grassalkovichova – Prezidentská záhrada | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>, niektoré zdroje za autora považujú [[Franz Anton Hillebrandt|F. A Hillebrandta]]<ref name=sidloprezidenta/>. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]]. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]], ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181231180516/http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | dátum archivácie = 2018-12-31 }}</ref> Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817015744/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> V prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov [[Slovenská koruna|korún]] (9,29 mil [[Euro|€]]). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/> V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.<ref name=sidloprezidenta/> == Prezidentská záhrada == Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }} </ref> V roku 1978 tu bola osadená fontána ''Radosť zo života'' autorov [[Tibor Bártfay|Tibora Bártfaya]], Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny investor Bratislavy | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817072501/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Začiatkom 90. rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby [[Veľprepoštský palác|Veľprepoštského paláca]] v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817092655/http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Nachádzal sa tu aj [[pomník Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413235126/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | dátum archivácie = 2014-04-13 }}</ref> == Deň otvorených dverí == Deň otvorených dverí v paláci sa koná každoročne<ref name=dodtasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí | url = https://www.prezident.sk/article/v-stredu-bude-den-otvorenych-dveri-v-prezidentskom-palaci/ | dátum vydania = 2016-06-08 | dátum aktualizácie = 2016-06-15| dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> na výročie inaugurácie 15. júna.<ref name=dod2013ta3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deň otvorených dverí prezidentského paláca | url = http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum vydania = 2013-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TA3]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160819142758/http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum archivácie = 2016-08-19 }}</ref><ref name=dod2015wn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/963557-obrazom-kiska-otvoril-ludom-palac-robil-si-s-nimi-selfie/ | dátum vydania = 2015-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = SITA | miesto = |jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.<ref name=dod2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác | url = http://www.teraz.sk/slovensko/sidlo-prezident-grasalkovic-palac/75269-clanok.html | dátum vydania = 2014-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Incident == 28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekročení skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ [[Úrad na ochranu ústavných činiteľov|Úradu na ochranu ústavných činiteľov]] Radovan Horváth.<ref name=navsteva>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila | url = https://dennikn.sk/499233/do-kiskovho-palaca-sa-20-minut-dostal-neznamy-muz-ochranka-ho-nechytila/ | dátum vydania = 2016-06-28 | dátum aktualizácie = 2016-06-30| dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[N Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Prezidentská kancelária bez odpadu == Za prezidentovania prezidentky [[Zuzana Čaputová|Čaputovej]] nastali v paláci zmeny podľa tzv. idey ''[[Zero Waste|Zero waste]],'' teda produkovania čo najmenšieho množstva odpadu. Na dosiahnutí tohto cieľa pracuje [[Inštitút cirkulárnej ekonomiky]], ktorý prišiel s dátami, že za dva dni sa v Prezidentskom paláci vyprodukuje až 147 kg odpadu. Navrhol teda riešenia, vďaka ktorým by vo výsledku mohol palác produkovať len 15% z pôvodného objemu odpadu. Z kancelárií boli odstránené jednorazové plastové poháre, fľaše a výdajníky vody, na toaletách vymenili papierové obrúsky za uteráky, ktoré sa pravidelne perú. V záhrade paláca zrejme pribudne [[kompostér]] a zamestnanci už absolvovali niekoľko školení. Poradca prezidentky republiky pre životné prostredie [[Juraj Rizman]] uviedol: „''Máme tu zelené plochy, uvažujeme, že by sme tu vyhlásili bezpesticídovú zónu. Premýšľali sme, ako by sme mohli obmedziť spotrebu elektrickej energie.''“<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = S Čaputovou prišli zmeny. Kancelária prezidenta končí s odpadom a bude viac eko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/724817/s-caputovou-prisli-zmeny-kancelaria-prezidenta-konci-s-odpadom-a-bude-viac-eko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-19 | dátum prístupu = 2019-09-21}}</ref> Nápad svitol po návšteve [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] [[Holandsko|Holandska]] na [[Slovensko|Slovensku]] [[Henk van der Kwast|Henka van der Kwasta]] u prezidentky. Holandská ambasáda je tiež spravovaná v štýle ''Zero waste.''<ref name=":0" /> == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Hodžovo nám.}} {{Zastávka|ba|Prezidentská záhrada|datum}} == Galéria == <gallery> Hodzovo namestie.jpg|Pohľad z Hodžovho námestia Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (6945035824).jpg|Brána oplotenia Súbor:Bratislava-grassalkovičov palác.jpg|Čelný pohľad na Grasalkovičov palác Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (7091103771).jpg|Čestná stráž BratislavaGra.jpg|Schodisko v paláci Grasalkovicov zahrada kvetinova.JPG|Pohľad z parku Bratislava BartfayT zahrada prezident.JPG|Fontána ''Radosť zo života'' Bratislava12Slovakia22.JPG|Socha [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v parku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký|Architektúra|Architektonický}}{{Projekt}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Rokokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1760]] [[Kategória:Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] [[Kategória:Grasalkovičovci]] [[Kategória:Prezidentské sídla]] dv5mn81zdo2vp0xprhz43a9rtt7m6jz 8199571 8199567 2026-04-17T14:46:14Z ~2026-23647-27 292258 Doplnil som správny názov 8199571 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Grasalkovičov palác | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava Grassalkovich Palace 01.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.14922 | long_d = 17.10773 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Bratislava Staré Mesto |PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=1&Okres=1&Obec=1&KatastralneUzemie=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=32&SearchButton=Hľadať |PUSR web id objekt = |PUSR web dátum citovania = 1.7.2016 |dátum uzpf = 23.10.1963 |číslo uzpf = 101-32/1 <small>palác</small><br/> 101-32/2 <small>park</small> <br> 101-32/3 <small>pamätná tabuľa</small> <br> 101-32/4 <small>oplotenie s bránami</small> }} '''Grasalkovičov palác''' alebo '''Prezidentský palác''' alebo U Mňa je osovo symetrická [[rokoko]]vá budova na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]] 2978/1 v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku 1996 v nej sídli [[prezident Slovenskej republiky]].<ref name=sidloprezidenta>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta| url = http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta |url2=https://web.archive.org/web/20110615040605/http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2012 | vydavateľ = Kancelária prezidenta Slovenskej republiky | miesto = Bratislava|jazyk = slovenčina}}</ref> == Dejiny == Palác postavil v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich de [[Kmeťovo|Gyarak]]), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Autorom projektu bol [[Andrej Mayerhofer]]<ref name="SPS">{{Citácia knihy | titul = Súpis pamiatok na Slovensku I | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 178 }}</ref><ref>MAYERHOFER, Andrej. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník IV. M{{--}}Q | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica Slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 568 | strany = 126 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Grassalkovichova – Prezidentská záhrada | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>, niektoré zdroje za autora považujú [[Franz Anton Hillebrandt|F. A Hillebrandta]]<ref name=sidloprezidenta/>. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]]. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]], ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181231180516/http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | dátum archivácie = 2018-12-31 }}</ref> Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817015744/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> V prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov [[Slovenská koruna|korún]] (9,29 mil [[Euro|€]]). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/> V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.<ref name=sidloprezidenta/> == Prezidentská záhrada == Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }} </ref> V roku 1978 tu bola osadená fontána ''Radosť zo života'' autorov [[Tibor Bártfay|Tibora Bártfaya]], Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny investor Bratislavy | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817072501/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Začiatkom 90. rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby [[Veľprepoštský palác|Veľprepoštského paláca]] v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817092655/http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Nachádzal sa tu aj [[pomník Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413235126/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | dátum archivácie = 2014-04-13 }}</ref> == Deň otvorených dverí == Deň otvorených dverí v paláci sa koná každoročne<ref name=dodtasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí | url = https://www.prezident.sk/article/v-stredu-bude-den-otvorenych-dveri-v-prezidentskom-palaci/ | dátum vydania = 2016-06-08 | dátum aktualizácie = 2016-06-15| dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> na výročie inaugurácie 15. júna.<ref name=dod2013ta3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deň otvorených dverí prezidentského paláca | url = http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum vydania = 2013-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TA3]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160819142758/http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum archivácie = 2016-08-19 }}</ref><ref name=dod2015wn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/963557-obrazom-kiska-otvoril-ludom-palac-robil-si-s-nimi-selfie/ | dátum vydania = 2015-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = SITA | miesto = |jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.<ref name=dod2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác | url = http://www.teraz.sk/slovensko/sidlo-prezident-grasalkovic-palac/75269-clanok.html | dátum vydania = 2014-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Incident == 28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekročení skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ [[Úrad na ochranu ústavných činiteľov|Úradu na ochranu ústavných činiteľov]] Radovan Horváth.<ref name=navsteva>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila | url = https://dennikn.sk/499233/do-kiskovho-palaca-sa-20-minut-dostal-neznamy-muz-ochranka-ho-nechytila/ | dátum vydania = 2016-06-28 | dátum aktualizácie = 2016-06-30| dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[N Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Prezidentská kancelária bez odpadu == Za prezidentovania prezidentky [[Zuzana Čaputová|Čaputovej]] nastali v paláci zmeny podľa tzv. idey ''[[Zero Waste|Zero waste]],'' teda produkovania čo najmenšieho množstva odpadu. Na dosiahnutí tohto cieľa pracuje [[Inštitút cirkulárnej ekonomiky]], ktorý prišiel s dátami, že za dva dni sa v Prezidentskom paláci vyprodukuje až 147 kg odpadu. Navrhol teda riešenia, vďaka ktorým by vo výsledku mohol palác produkovať len 15% z pôvodného objemu odpadu. Z kancelárií boli odstránené jednorazové plastové poháre, fľaše a výdajníky vody, na toaletách vymenili papierové obrúsky za uteráky, ktoré sa pravidelne perú. V záhrade paláca zrejme pribudne [[kompostér]] a zamestnanci už absolvovali niekoľko školení. Poradca prezidentky republiky pre životné prostredie [[Juraj Rizman]] uviedol: „''Máme tu zelené plochy, uvažujeme, že by sme tu vyhlásili bezpesticídovú zónu. Premýšľali sme, ako by sme mohli obmedziť spotrebu elektrickej energie.''“<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = S Čaputovou prišli zmeny. Kancelária prezidenta končí s odpadom a bude viac eko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/724817/s-caputovou-prisli-zmeny-kancelaria-prezidenta-konci-s-odpadom-a-bude-viac-eko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-19 | dátum prístupu = 2019-09-21}}</ref> Nápad svitol po návšteve [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] [[Holandsko|Holandska]] na [[Slovensko|Slovensku]] [[Henk van der Kwast|Henka van der Kwasta]] u prezidentky. Holandská ambasáda je tiež spravovaná v štýle ''Zero waste.''<ref name=":0" /> == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Hodžovo nám.}} {{Zastávka|ba|Prezidentská záhrada|datum}} == Galéria == <gallery> Hodzovo namestie.jpg|Pohľad z Hodžovho námestia Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (6945035824).jpg|Brána oplotenia Súbor:Bratislava-grassalkovičov palác.jpg|Čelný pohľad na Grasalkovičov palác Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (7091103771).jpg|Čestná stráž BratislavaGra.jpg|Schodisko v paláci Grasalkovicov zahrada kvetinova.JPG|Pohľad z parku Bratislava BartfayT zahrada prezident.JPG|Fontána ''Radosť zo života'' Bratislava12Slovakia22.JPG|Socha [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v parku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký|Architektúra|Architektonický}}{{Projekt}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Rokokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1760]] [[Kategória:Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] [[Kategória:Grasalkovičovci]] [[Kategória:Prezidentské sídla]] mbeykepm4v6qb5oej9whx64rpg2zmzn 8199572 8199571 2026-04-17T14:46:40Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23647-27|~2026-23647-27]] ([[User_talk:~2026-23647-27|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Scholastikos 8117757 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Grasalkovičov palác | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava Grassalkovich Palace 01.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.14922 | long_d = 17.10773 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Bratislava Staré Mesto |PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=1&Okres=1&Obec=1&KatastralneUzemie=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=32&SearchButton=Hľadať |PUSR web id objekt = |PUSR web dátum citovania = 1.7.2016 |dátum uzpf = 23.10.1963 |číslo uzpf = 101-32/1 <small>palác</small><br/> 101-32/2 <small>park</small> <br> 101-32/3 <small>pamätná tabuľa</small> <br> 101-32/4 <small>oplotenie s bránami</small> }} '''Grasalkovičov palác''' alebo '''Prezidentský palác''' je osovo symetrická [[rokoko]]vá budova na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]] 2978/1 v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku 1996 v nej sídli [[prezident Slovenskej republiky]].<ref name=sidloprezidenta>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta| url = http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta |url2=https://web.archive.org/web/20110615040605/http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2012 | vydavateľ = Kancelária prezidenta Slovenskej republiky | miesto = Bratislava|jazyk = slovenčina}}</ref> == Dejiny == Palác postavil v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich de [[Kmeťovo|Gyarak]]), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Autorom projektu bol [[Andrej Mayerhofer]]<ref name="SPS">{{Citácia knihy | titul = Súpis pamiatok na Slovensku I | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 178 }}</ref><ref>MAYERHOFER, Andrej. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník IV. M{{--}}Q | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica Slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 568 | strany = 126 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Grassalkovichova – Prezidentská záhrada | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>, niektoré zdroje za autora považujú [[Franz Anton Hillebrandt|F. A Hillebrandta]]<ref name=sidloprezidenta/>. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]]. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]], ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181231180516/http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | dátum archivácie = 2018-12-31 }}</ref> Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817015744/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> V prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov [[Slovenská koruna|korún]] (9,29 mil [[Euro|€]]). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/> V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.<ref name=sidloprezidenta/> == Prezidentská záhrada == Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }} </ref> V roku 1978 tu bola osadená fontána ''Radosť zo života'' autorov [[Tibor Bártfay|Tibora Bártfaya]], Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny investor Bratislavy | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817072501/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Začiatkom 90. rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby [[Veľprepoštský palác|Veľprepoštského paláca]] v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817092655/http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Nachádzal sa tu aj [[pomník Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413235126/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | dátum archivácie = 2014-04-13 }}</ref> == Deň otvorených dverí == Deň otvorených dverí v paláci sa koná každoročne<ref name=dodtasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí | url = https://www.prezident.sk/article/v-stredu-bude-den-otvorenych-dveri-v-prezidentskom-palaci/ | dátum vydania = 2016-06-08 | dátum aktualizácie = 2016-06-15| dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> na výročie inaugurácie 15. júna.<ref name=dod2013ta3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deň otvorených dverí prezidentského paláca | url = http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum vydania = 2013-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TA3]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160819142758/http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum archivácie = 2016-08-19 }}</ref><ref name=dod2015wn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/963557-obrazom-kiska-otvoril-ludom-palac-robil-si-s-nimi-selfie/ | dátum vydania = 2015-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = SITA | miesto = |jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.<ref name=dod2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác | url = http://www.teraz.sk/slovensko/sidlo-prezident-grasalkovic-palac/75269-clanok.html | dátum vydania = 2014-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Incident == 28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekročení skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ [[Úrad na ochranu ústavných činiteľov|Úradu na ochranu ústavných činiteľov]] Radovan Horváth.<ref name=navsteva>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila | url = https://dennikn.sk/499233/do-kiskovho-palaca-sa-20-minut-dostal-neznamy-muz-ochranka-ho-nechytila/ | dátum vydania = 2016-06-28 | dátum aktualizácie = 2016-06-30| dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[N Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Prezidentská kancelária bez odpadu == Za prezidentovania prezidentky [[Zuzana Čaputová|Čaputovej]] nastali v paláci zmeny podľa tzv. idey ''[[Zero Waste|Zero waste]],'' teda produkovania čo najmenšieho množstva odpadu. Na dosiahnutí tohto cieľa pracuje [[Inštitút cirkulárnej ekonomiky]], ktorý prišiel s dátami, že za dva dni sa v Prezidentskom paláci vyprodukuje až 147 kg odpadu. Navrhol teda riešenia, vďaka ktorým by vo výsledku mohol palác produkovať len 15% z pôvodného objemu odpadu. Z kancelárií boli odstránené jednorazové plastové poháre, fľaše a výdajníky vody, na toaletách vymenili papierové obrúsky za uteráky, ktoré sa pravidelne perú. V záhrade paláca zrejme pribudne [[kompostér]] a zamestnanci už absolvovali niekoľko školení. Poradca prezidentky republiky pre životné prostredie [[Juraj Rizman]] uviedol: „''Máme tu zelené plochy, uvažujeme, že by sme tu vyhlásili bezpesticídovú zónu. Premýšľali sme, ako by sme mohli obmedziť spotrebu elektrickej energie.''“<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = S Čaputovou prišli zmeny. Kancelária prezidenta končí s odpadom a bude viac eko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/724817/s-caputovou-prisli-zmeny-kancelaria-prezidenta-konci-s-odpadom-a-bude-viac-eko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-19 | dátum prístupu = 2019-09-21}}</ref> Nápad svitol po návšteve [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] [[Holandsko|Holandska]] na [[Slovensko|Slovensku]] [[Henk van der Kwast|Henka van der Kwasta]] u prezidentky. Holandská ambasáda je tiež spravovaná v štýle ''Zero waste.''<ref name=":0" /> == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Hodžovo nám.}} {{Zastávka|ba|Prezidentská záhrada|datum}} == Galéria == <gallery> Hodzovo namestie.jpg|Pohľad z Hodžovho námestia Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (6945035824).jpg|Brána oplotenia Súbor:Bratislava-grassalkovičov palác.jpg|Čelný pohľad na Grasalkovičov palác Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (7091103771).jpg|Čestná stráž BratislavaGra.jpg|Schodisko v paláci Grasalkovicov zahrada kvetinova.JPG|Pohľad z parku Bratislava BartfayT zahrada prezident.JPG|Fontána ''Radosť zo života'' Bratislava12Slovakia22.JPG|Socha [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v parku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký|Architektúra|Architektonický}}{{Projekt}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Rokokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1760]] [[Kategória:Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] [[Kategória:Grasalkovičovci]] [[Kategória:Prezidentské sídla]] dv5mn81zdo2vp0xprhz43a9rtt7m6jz 8199574 8199572 2026-04-17T14:49:05Z ~2026-23538-31 292253 Pelle pošle na vás svoju sestru 8199574 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Grasalkovičov palác | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava Grassalkovich Palace 01.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.14922 | long_d = 17.10773 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Bratislava Staré Mesto |PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=1&Okres=1&Obec=1&KatastralneUzemie=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=32&SearchButton=Hľadať |PUSR web id objekt = |PUSR web dátum citovania = 1.7.2016 |dátum uzpf = 23.10.1963 |číslo uzpf = 101-32/1 <small>palác</small><br/> 101-32/2 <small>park</small> <br> 101-32/3 <small>pamätná tabuľa</small> <br> 101-32/4 <small>oplotenie s bránami</small> }} '''Grasalkovičov palác''' alebo '''Prezidentský palác''' alebo '''U mňa''' je osovo symetrická [[rokoko]]vá budova na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]] 2978/1 v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku 1996 v nej sídli [[prezident Slovenskej republiky]].<ref name=sidloprezidenta>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta| url = http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta |url2=https://web.archive.org/web/20110615040605/http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2012 | vydavateľ = Kancelária prezidenta Slovenskej republiky | miesto = Bratislava|jazyk = slovenčina}}</ref> == Dejiny == Palác postavil v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich de [[Kmeťovo|Gyarak]]), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Autorom projektu bol [[Andrej Mayerhofer]]<ref name="SPS">{{Citácia knihy | titul = Súpis pamiatok na Slovensku I | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 178 }}</ref><ref>MAYERHOFER, Andrej. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník IV. M{{--}}Q | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica Slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 568 | strany = 126 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Grassalkovichova – Prezidentská záhrada | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>, niektoré zdroje za autora považujú [[Franz Anton Hillebrandt|F. A Hillebrandta]]<ref name=sidloprezidenta/>. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]]. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]], ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181231180516/http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | dátum archivácie = 2018-12-31 }}</ref> Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817015744/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> V prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov [[Slovenská koruna|korún]] (9,29 mil [[Euro|€]]). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/> V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.<ref name=sidloprezidenta/> == Prezidentská záhrada == Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }} </ref> V roku 1978 tu bola osadená fontána ''Radosť zo života'' autorov [[Tibor Bártfay|Tibora Bártfaya]], Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny investor Bratislavy | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817072501/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Začiatkom 90. rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby [[Veľprepoštský palác|Veľprepoštského paláca]] v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817092655/http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Nachádzal sa tu aj [[pomník Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413235126/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | dátum archivácie = 2014-04-13 }}</ref> == Deň otvorených dverí == Deň otvorených dverí v paláci sa koná každoročne<ref name=dodtasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí | url = https://www.prezident.sk/article/v-stredu-bude-den-otvorenych-dveri-v-prezidentskom-palaci/ | dátum vydania = 2016-06-08 | dátum aktualizácie = 2016-06-15| dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> na výročie inaugurácie 15. júna.<ref name=dod2013ta3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deň otvorených dverí prezidentského paláca | url = http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum vydania = 2013-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TA3]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160819142758/http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum archivácie = 2016-08-19 }}</ref><ref name=dod2015wn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/963557-obrazom-kiska-otvoril-ludom-palac-robil-si-s-nimi-selfie/ | dátum vydania = 2015-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = SITA | miesto = |jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.<ref name=dod2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác | url = http://www.teraz.sk/slovensko/sidlo-prezident-grasalkovic-palac/75269-clanok.html | dátum vydania = 2014-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Incident == 28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekročení skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ [[Úrad na ochranu ústavných činiteľov|Úradu na ochranu ústavných činiteľov]] Radovan Horváth.<ref name=navsteva>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila | url = https://dennikn.sk/499233/do-kiskovho-palaca-sa-20-minut-dostal-neznamy-muz-ochranka-ho-nechytila/ | dátum vydania = 2016-06-28 | dátum aktualizácie = 2016-06-30| dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[N Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Prezidentská kancelária bez odpadu == Za prezidentovania prezidentky [[Zuzana Čaputová|Čaputovej]] nastali v paláci zmeny podľa tzv. idey ''[[Zero Waste|Zero waste]],'' teda produkovania čo najmenšieho množstva odpadu. Na dosiahnutí tohto cieľa pracuje [[Inštitút cirkulárnej ekonomiky]], ktorý prišiel s dátami, že za dva dni sa v Prezidentskom paláci vyprodukuje až 147 kg odpadu. Navrhol teda riešenia, vďaka ktorým by vo výsledku mohol palác produkovať len 15% z pôvodného objemu odpadu. Z kancelárií boli odstránené jednorazové plastové poháre, fľaše a výdajníky vody, na toaletách vymenili papierové obrúsky za uteráky, ktoré sa pravidelne perú. V záhrade paláca zrejme pribudne [[kompostér]] a zamestnanci už absolvovali niekoľko školení. Poradca prezidentky republiky pre životné prostredie [[Juraj Rizman]] uviedol: „''Máme tu zelené plochy, uvažujeme, že by sme tu vyhlásili bezpesticídovú zónu. Premýšľali sme, ako by sme mohli obmedziť spotrebu elektrickej energie.''“<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = S Čaputovou prišli zmeny. Kancelária prezidenta končí s odpadom a bude viac eko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/724817/s-caputovou-prisli-zmeny-kancelaria-prezidenta-konci-s-odpadom-a-bude-viac-eko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-19 | dátum prístupu = 2019-09-21}}</ref> Nápad svitol po návšteve [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] [[Holandsko|Holandska]] na [[Slovensko|Slovensku]] [[Henk van der Kwast|Henka van der Kwasta]] u prezidentky. Holandská ambasáda je tiež spravovaná v štýle ''Zero waste.''<ref name=":0" /> == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Hodžovo nám.}} {{Zastávka|ba|Prezidentská záhrada|datum}} == Galéria == <gallery> Hodzovo namestie.jpg|Pohľad z Hodžovho námestia Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (6945035824).jpg|Brána oplotenia Súbor:Bratislava-grassalkovičov palác.jpg|Čelný pohľad na Grasalkovičov palác Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (7091103771).jpg|Čestná stráž BratislavaGra.jpg|Schodisko v paláci Grasalkovicov zahrada kvetinova.JPG|Pohľad z parku Bratislava BartfayT zahrada prezident.JPG|Fontána ''Radosť zo života'' Bratislava12Slovakia22.JPG|Socha [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v parku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký|Architektúra|Architektonický}}{{Projekt}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Rokokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1760]] [[Kategória:Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] [[Kategória:Grasalkovičovci]] [[Kategória:Prezidentské sídla]] fdqayrsg0yglf5wmhny30xuvlydgvvs 8199575 8199574 2026-04-17T14:50:12Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23538-31|~2026-23538-31]] ([[User_talk:~2026-23538-31|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Scholastikos 8117757 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Grasalkovičov palác | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava Grassalkovich Palace 01.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.14922 | long_d = 17.10773 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Bratislava Staré Mesto |PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=1&Okres=1&Obec=1&KatastralneUzemie=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=32&SearchButton=Hľadať |PUSR web id objekt = |PUSR web dátum citovania = 1.7.2016 |dátum uzpf = 23.10.1963 |číslo uzpf = 101-32/1 <small>palác</small><br/> 101-32/2 <small>park</small> <br> 101-32/3 <small>pamätná tabuľa</small> <br> 101-32/4 <small>oplotenie s bránami</small> }} '''Grasalkovičov palác''' alebo '''Prezidentský palác''' je osovo symetrická [[rokoko]]vá budova na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]] 2978/1 v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku 1996 v nej sídli [[prezident Slovenskej republiky]].<ref name=sidloprezidenta>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta| url = http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta |url2=https://web.archive.org/web/20110615040605/http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2012 | vydavateľ = Kancelária prezidenta Slovenskej republiky | miesto = Bratislava|jazyk = slovenčina}}</ref> == Dejiny == Palác postavil v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich de [[Kmeťovo|Gyarak]]), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Autorom projektu bol [[Andrej Mayerhofer]]<ref name="SPS">{{Citácia knihy | titul = Súpis pamiatok na Slovensku I | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 178 }}</ref><ref>MAYERHOFER, Andrej. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník IV. M{{--}}Q | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica Slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 568 | strany = 126 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Grassalkovichova – Prezidentská záhrada | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>, niektoré zdroje za autora považujú [[Franz Anton Hillebrandt|F. A Hillebrandta]]<ref name=sidloprezidenta/>. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]]. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]], ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181231180516/http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | dátum archivácie = 2018-12-31 }}</ref> Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817015744/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> V prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov [[Slovenská koruna|korún]] (9,29 mil [[Euro|€]]). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/> V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.<ref name=sidloprezidenta/> == Prezidentská záhrada == Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }} </ref> V roku 1978 tu bola osadená fontána ''Radosť zo života'' autorov [[Tibor Bártfay|Tibora Bártfaya]], Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny investor Bratislavy | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817072501/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Začiatkom 90. rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby [[Veľprepoštský palác|Veľprepoštského paláca]] v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817092655/http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Nachádzal sa tu aj [[pomník Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413235126/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | dátum archivácie = 2014-04-13 }}</ref> == Deň otvorených dverí == Deň otvorených dverí v paláci sa koná každoročne<ref name=dodtasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí | url = https://www.prezident.sk/article/v-stredu-bude-den-otvorenych-dveri-v-prezidentskom-palaci/ | dátum vydania = 2016-06-08 | dátum aktualizácie = 2016-06-15| dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> na výročie inaugurácie 15. júna.<ref name=dod2013ta3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deň otvorených dverí prezidentského paláca | url = http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum vydania = 2013-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TA3]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160819142758/http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum archivácie = 2016-08-19 }}</ref><ref name=dod2015wn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/963557-obrazom-kiska-otvoril-ludom-palac-robil-si-s-nimi-selfie/ | dátum vydania = 2015-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = SITA | miesto = |jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.<ref name=dod2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác | url = http://www.teraz.sk/slovensko/sidlo-prezident-grasalkovic-palac/75269-clanok.html | dátum vydania = 2014-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Incident == 28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekročení skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ [[Úrad na ochranu ústavných činiteľov|Úradu na ochranu ústavných činiteľov]] Radovan Horváth.<ref name=navsteva>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila | url = https://dennikn.sk/499233/do-kiskovho-palaca-sa-20-minut-dostal-neznamy-muz-ochranka-ho-nechytila/ | dátum vydania = 2016-06-28 | dátum aktualizácie = 2016-06-30| dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[N Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Prezidentská kancelária bez odpadu == Za prezidentovania prezidentky [[Zuzana Čaputová|Čaputovej]] nastali v paláci zmeny podľa tzv. idey ''[[Zero Waste|Zero waste]],'' teda produkovania čo najmenšieho množstva odpadu. Na dosiahnutí tohto cieľa pracuje [[Inštitút cirkulárnej ekonomiky]], ktorý prišiel s dátami, že za dva dni sa v Prezidentskom paláci vyprodukuje až 147 kg odpadu. Navrhol teda riešenia, vďaka ktorým by vo výsledku mohol palác produkovať len 15% z pôvodného objemu odpadu. Z kancelárií boli odstránené jednorazové plastové poháre, fľaše a výdajníky vody, na toaletách vymenili papierové obrúsky za uteráky, ktoré sa pravidelne perú. V záhrade paláca zrejme pribudne [[kompostér]] a zamestnanci už absolvovali niekoľko školení. Poradca prezidentky republiky pre životné prostredie [[Juraj Rizman]] uviedol: „''Máme tu zelené plochy, uvažujeme, že by sme tu vyhlásili bezpesticídovú zónu. Premýšľali sme, ako by sme mohli obmedziť spotrebu elektrickej energie.''“<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = S Čaputovou prišli zmeny. Kancelária prezidenta končí s odpadom a bude viac eko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/724817/s-caputovou-prisli-zmeny-kancelaria-prezidenta-konci-s-odpadom-a-bude-viac-eko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-19 | dátum prístupu = 2019-09-21}}</ref> Nápad svitol po návšteve [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] [[Holandsko|Holandska]] na [[Slovensko|Slovensku]] [[Henk van der Kwast|Henka van der Kwasta]] u prezidentky. Holandská ambasáda je tiež spravovaná v štýle ''Zero waste.''<ref name=":0" /> == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Hodžovo nám.}} {{Zastávka|ba|Prezidentská záhrada|datum}} == Galéria == <gallery> Hodzovo namestie.jpg|Pohľad z Hodžovho námestia Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (6945035824).jpg|Brána oplotenia Súbor:Bratislava-grassalkovičov palác.jpg|Čelný pohľad na Grasalkovičov palác Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (7091103771).jpg|Čestná stráž BratislavaGra.jpg|Schodisko v paláci Grasalkovicov zahrada kvetinova.JPG|Pohľad z parku Bratislava BartfayT zahrada prezident.JPG|Fontána ''Radosť zo života'' Bratislava12Slovakia22.JPG|Socha [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v parku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký|Architektúra|Architektonický}}{{Projekt}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Rokokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1760]] [[Kategória:Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] [[Kategória:Grasalkovičovci]] [[Kategória:Prezidentské sídla]] dv5mn81zdo2vp0xprhz43a9rtt7m6jz 8199578 8199575 2026-04-17T14:53:40Z Jetam2 30982 Zamkol stránku „[[Grasalkovičov palác]]“: Nadmerný vandalizmus ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 14:53, 18. apríl 2026 (UTC)) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 14:53, 18. apríl 2026 (UTC))) 8117757 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Grasalkovičov palác | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava Grassalkovich Palace 01.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.14922 | long_d = 17.10773 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Bratislava Staré Mesto |PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=1&Okres=1&Obec=1&KatastralneUzemie=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=32&SearchButton=Hľadať |PUSR web id objekt = |PUSR web dátum citovania = 1.7.2016 |dátum uzpf = 23.10.1963 |číslo uzpf = 101-32/1 <small>palác</small><br/> 101-32/2 <small>park</small> <br> 101-32/3 <small>pamätná tabuľa</small> <br> 101-32/4 <small>oplotenie s bránami</small> }} '''Grasalkovičov palác''' alebo '''Prezidentský palác''' je osovo symetrická [[rokoko]]vá budova na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]] 2978/1 v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku 1996 v nej sídli [[prezident Slovenskej republiky]].<ref name=sidloprezidenta>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta| url = http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta |url2=https://web.archive.org/web/20110615040605/http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2012 | vydavateľ = Kancelária prezidenta Slovenskej republiky | miesto = Bratislava|jazyk = slovenčina}}</ref> == Dejiny == Palác postavil v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich de [[Kmeťovo|Gyarak]]), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Autorom projektu bol [[Andrej Mayerhofer]]<ref name="SPS">{{Citácia knihy | titul = Súpis pamiatok na Slovensku I | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 178 }}</ref><ref>MAYERHOFER, Andrej. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník IV. M{{--}}Q | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica Slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 568 | strany = 126 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Grassalkovichova – Prezidentská záhrada | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>, niektoré zdroje za autora považujú [[Franz Anton Hillebrandt|F. A Hillebrandta]]<ref name=sidloprezidenta/>. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]]. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]], ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181231180516/http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | dátum archivácie = 2018-12-31 }}</ref> Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817015744/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> V prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov [[Slovenská koruna|korún]] (9,29 mil [[Euro|€]]). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/> V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.<ref name=sidloprezidenta/> == Prezidentská záhrada == Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava | url = http://www.bratislava.sk/grassalkovichova-prezidentska-zahrada/d-11016182 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }} </ref> V roku 1978 tu bola osadená fontána ''Radosť zo života'' autorov [[Tibor Bártfay|Tibora Bártfaya]], Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny investor Bratislavy | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817072501/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1581 | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Začiatkom 90. rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby [[Veľprepoštský palác|Veľprepoštského paláca]] v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160817092655/http://www.pam.epocha.sk/index.php/bratislava/stare-mesto/259-maria-terezia-1717-1780-zahrada-grassalkovicovho-palaca | dátum archivácie = 2016-08-17 }}</ref> Nachádzal sa tu aj [[pomník Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413235126/http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=1990 | dátum archivácie = 2014-04-13 }}</ref> == Deň otvorených dverí == Deň otvorených dverí v paláci sa koná každoročne<ref name=dodtasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí | url = https://www.prezident.sk/article/v-stredu-bude-den-otvorenych-dveri-v-prezidentskom-palaci/ | dátum vydania = 2016-06-08 | dátum aktualizácie = 2016-06-15| dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> na výročie inaugurácie 15. júna.<ref name=dod2013ta3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deň otvorených dverí prezidentského paláca | url = http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum vydania = 2013-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TA3]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160819142758/http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum archivácie = 2016-08-19 }}</ref><ref name=dod2015wn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/963557-obrazom-kiska-otvoril-ludom-palac-robil-si-s-nimi-selfie/ | dátum vydania = 2015-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = SITA | miesto = |jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.<ref name=dod2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác | url = http://www.teraz.sk/slovensko/sidlo-prezident-grasalkovic-palac/75269-clanok.html | dátum vydania = 2014-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Incident == 28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekročení skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ [[Úrad na ochranu ústavných činiteľov|Úradu na ochranu ústavných činiteľov]] Radovan Horváth.<ref name=navsteva>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila | url = https://dennikn.sk/499233/do-kiskovho-palaca-sa-20-minut-dostal-neznamy-muz-ochranka-ho-nechytila/ | dátum vydania = 2016-06-28 | dátum aktualizácie = 2016-06-30| dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[N Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Prezidentská kancelária bez odpadu == Za prezidentovania prezidentky [[Zuzana Čaputová|Čaputovej]] nastali v paláci zmeny podľa tzv. idey ''[[Zero Waste|Zero waste]],'' teda produkovania čo najmenšieho množstva odpadu. Na dosiahnutí tohto cieľa pracuje [[Inštitút cirkulárnej ekonomiky]], ktorý prišiel s dátami, že za dva dni sa v Prezidentskom paláci vyprodukuje až 147 kg odpadu. Navrhol teda riešenia, vďaka ktorým by vo výsledku mohol palác produkovať len 15% z pôvodného objemu odpadu. Z kancelárií boli odstránené jednorazové plastové poháre, fľaše a výdajníky vody, na toaletách vymenili papierové obrúsky za uteráky, ktoré sa pravidelne perú. V záhrade paláca zrejme pribudne [[kompostér]] a zamestnanci už absolvovali niekoľko školení. Poradca prezidentky republiky pre životné prostredie [[Juraj Rizman]] uviedol: „''Máme tu zelené plochy, uvažujeme, že by sme tu vyhlásili bezpesticídovú zónu. Premýšľali sme, ako by sme mohli obmedziť spotrebu elektrickej energie.''“<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = S Čaputovou prišli zmeny. Kancelária prezidenta končí s odpadom a bude viac eko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/724817/s-caputovou-prisli-zmeny-kancelaria-prezidenta-konci-s-odpadom-a-bude-viac-eko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-19 | dátum prístupu = 2019-09-21}}</ref> Nápad svitol po návšteve [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] [[Holandsko|Holandska]] na [[Slovensko|Slovensku]] [[Henk van der Kwast|Henka van der Kwasta]] u prezidentky. Holandská ambasáda je tiež spravovaná v štýle ''Zero waste.''<ref name=":0" /> == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Hodžovo nám.}} {{Zastávka|ba|Prezidentská záhrada|datum}} == Galéria == <gallery> Hodzovo namestie.jpg|Pohľad z Hodžovho námestia Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (6945035824).jpg|Brána oplotenia Súbor:Bratislava-grassalkovičov palác.jpg|Čelný pohľad na Grasalkovičov palác Fotos Palacio de Grassalkovich - Bratislava - República Eslovaca (7091103771).jpg|Čestná stráž BratislavaGra.jpg|Schodisko v paláci Grasalkovicov zahrada kvetinova.JPG|Pohľad z parku Bratislava BartfayT zahrada prezident.JPG|Fontána ''Radosť zo života'' Bratislava12Slovakia22.JPG|Socha [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v parku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký|Architektúra|Architektonický}}{{Projekt}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Rokokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1760]] [[Kategória:Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] [[Kategória:Grasalkovičovci]] [[Kategória:Prezidentské sídla]] dv5mn81zdo2vp0xprhz43a9rtt7m6jz 0 48765 8199894 8167101 2026-04-17T20:25:36Z ZdenaW 292285 oprava mena herečky, ktorá hrá Hildu Múdru vo filme Šampion. 8199894 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Ondrej Nepela | popis osoby = | obrázok = Bundesarchiv Bild 183-L1129-0018, Ondrej Nepela.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Ondrej Nepela v roku 1972 | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = [[22. január]] [[1951]] | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | dátum úmrtia = {{dúv|1989|2|2|1951|1|22}} | miesto úmrtia = [[Mannheim]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] | národnosť = | vzdelanie = | bydlisko = | výška = | váha = | manželka = Gladys Barrios | deti = Natasha Nepela | krajina = Česko-Slovensko | disciplína = | roky pôsobenia = 1958{{--}}1973 | partner = | partnerka = | tréner = [[Hilda Múdra]] | choreograf = | klub = Slovan Bratislava | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = {{Infobox-medaila súťaž|[[Zimné olympijské hry]]}} {{Medaila|Zlato|[[Zimné olympijské hry 1972|1972 Sapporo]]|jednotlivci}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní]]}} {{Medaila|Zlato|1971|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1972|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1973|jednotlivci}} {{Medaila|Striebro|1969|jednotlivci}} {{Medaila|Striebro|1970|jednotlivci}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní]]}} {{Medaila|Zlato|1969|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1970|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1971|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1972|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1973|jednotlivci}} {{Medaila|Bronz|1966|jednotlivci}} {{Medaila|Bronz|1967|jednotlivci}} {{Medaila|Bronz|1968|jednotlivci}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Československa v krasokorčuľovaní]]}} {{Medaila|Zlato|1965|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1966|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1967|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1968|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1969|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1971|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1972|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1973|jednotlivci}} {{Medaila|Striebro|1964|jednotlivci}} }} '''Ondrej Nepela''' (* [[22. január]] [[1951]], [[Bratislava]] – † [[2. február]] [[1989]], [[Mannheim]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]) bol slovenský [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliar]]. == Kariéra == Nepela začal s krasokorčuľovaním ako sedemročný. Jeho trénerkou bola [[Hilda Múdra]]. Trénovala ho počas celej kariéry, ktorá trvala 15 rokov. Pod jej vedením sa stal osemnásobným majstrom [[ČSSR]], päťnásobným majstrom Európy, trojnásobným majstrom sveta a akademickým majstrom sveta. V roku [[1972]] na [[Zimné olympijské hry 1972|Olympijských hrách]] v [[Sapporo|Sappore]] získal zlatú medailu. Nepela vynikal v krasokorčuľovaní najmä v povinných cvikoch. Voľné jazdy vedel tiež výborne odjazdiť, no jeho malým nedostatkom bola neschopnosť improvizácie na ľade. Krasokorčuľovaniu obetoval celý život. Dlhé roky vstával skoro ráno, aby o šiestej hodine ráno už mohol byť na ľade. Potom nasledovala škola a zase tréning. Až do maturity chodil poctivo do školy a nemal žiadne výhody oproti ostatným spolužiakom. Študoval niekoľko semestrov na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského]] v Bratislave. Okrem [[krasokorčuľovanie|krasokorčuľovania]] ho zaujímala jazda na koni. Za svoje úspechy získal v roku [[1971]] ocenenie najlepší [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|česko-slovenský športovec roka]]. Po skončení športovej kariéry v roku [[1973]] účinkoval do roku 1986 ako profesionálny krasokorčuliar{{--}}sólista{{--}}v ľadovej revue [[Holiday on Ice]]. Získal aj trénerskú licenciu a trénoval v [[Nemecko|Nemecku]]. Medzi jeho zverencov patrila nemecká krasokorčuliarka [[Claudia Leistner]], ktorá sa v roku [[1989]] stala majsterkou Európy. == Osobný život == Nepela zomrel vo veku 38 rokov 2. februára 1989. Lekárska správa z nemocnice v [[Mannheim|Mannheime]] uvádzala ako príčinu úmrtia rakovinu lymfatických uzlín. Neskôr sa však začali objavovať informácie, že podľahol ťažkostiam spojenými s ochorením [[Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti|AIDS]].<ref>{{Cite web |last=Randy Harvey |date=1992-11-21 |title=When AIDS Is Confronted : Figure skating: Deaths and illnesses of former stars bring community together. |url=https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1992-11-21-sp-707-story.html |access-date=2023-03-20 |website=Los Angeles Times |language=en-US}}</ref> Svoju pravú sexuálnu orientáciu údajne skrýval. Nepelovi dvaja kolegovia, a zároveň súperi, [[John Curry]] a [[Toller Cranston]] zažili v tom období svoj [[Coming out|coming-out]]. Angličan Curry tak urobil v roku 1976 pred majstrovstvami sveta. Kanadský krasokorčuliar Cranston, ktorý sa stretol s Nepelom v Bratislave v roku 1973<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Zomrel legendárny kanadský krasokorčuliar Toller Cranston, bronzový zo ZOH 1976 a umelec na ľade | url = https://www.olympic.sk/clanok/zomrel-legendarny-kanadsky-krasokorculiar-toller-cranston-bronzovy-zo-zoh-1976-umelec-na | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2015-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-17 | jazyk = }}</ref> tak urobil vo viacerých svojich bibliografiách, v tej poslednej dokonca, opisuje aj vzťah s Nepelom.<ref name="cranston" /> Na svetovom šampionáte, ktorý sa začal 26. februára 1973 v Bratislave skončil Cranston piaty a 22 ročný Nepela sa tretím titulom majstra sveta v sérii rozlúčil s pretekárskou kariérou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava v centre pozornosti fanúšikov krasokorčuľovania | url = https://www.vtedy.sk/nezabudnutelne-krasocorculiarske-hviezdy-na-bratislavskom-lade | vydavateľ = vtedy.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-17 | jazyk = }}</ref> V osemdesiatych rokoch sa Nepela oženil s venezuelskou krasokorčuliarkou [[Gladys Barriosová|Gladys Barriosovou]], s ktorou údajne mal dcéru Natashu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Dcéra a vnuk Ondreja Nepelu navštívili Slovenské olympijské a športové múzeum | url = https://www.olympic.sk/clanok/dcera-vnuk-ondreja-nepelu-navstivili-slovenske-olympijske-sportove-muzeum | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = }}</ref> Tá sa v októbri 2025 spolu s Nepelovým vnukom Ricardom zúčastnila na premiére filmu [[Nepela (film)|Nepela]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tajná dcéra s ním stále cíti spojenie. Ondrej Nepela sa oženil s kráskou, s ktorou mal vydarené manželstvo | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/224868/tajna-dcera-s-nim-stale-citi-spojenie-ondrej-nepela-sa-ozenil-s-kraskou-s-ktorou-mal-vydarene-manzelstvo | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2025-10-29 | jazyk = sk | meno = Simona | priezvisko = Gálová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dcéra a vnuk Ondreja Nepelu navštívili Slovenské olympijské a športové múzeum {{!}} Slovenský olympijský tím | url = https://www.olympic.sk/clanok/dcera-vnuk-ondreja-nepelu-navstivili-slovenske-olympijske-sportove-muzeum | vydavateľ = www.olympic.sk | dátum prístupu = 2025-10-29 | jazyk = sk | priezvisko = SOŠV}}</ref> == Ocenenia == * [[21. decembra]] [[2000]] bol Nepela vyhlásený za najúspešnejšieho slovenského športovca [[20. storočie|20. storočia]]. Cenu za neho prebrala v tom čase 74-ročná trénerka Hilda Múdra. * [[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Zimný štadión]] v [[Bratislava|Bratislave]] nesie jeho meno. Na jeho počesť sa tu koná od roku [[1993]] medzinárodná krasokorčuliarska súťaž „Nepela Memorial“. * V roku [[2019]] bol uvedený do Svetovej krasokorčuliarskej Siene slávy vo World Figure Skating Hall of Fame vo World Figure Skating Museum v Colorado Springs, USA. * [[14. január|14. januára]] [[2024]] prezidentka Slovenskej republiky [[Zuzana Čaputová]] udelila Nepelovi [[Rad Ľudovíta Štúra|Rad Ľudovíta Štúra I. triedy]] ''in memoriam'' za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prezidentka udelila štátne vyznamenania 33 osobnostiam|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-udelila-statne-vyznamenani/767348-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2024-01-14|dátum prístupu=2024-01-14}}</ref> == Výsledky == '''Olympijské hry''' * [[1964]]{{--}}22. miesto * [[1968]]{{--}}8. miesto * [[1972]]{{--}}1. miesto '''Majstrovstvá sveta''' * [[1964]]{{--}}17. miesto * [[1966]]{{--}}8. miesto * [[1969]]{{--}}2. miesto * [[1970]]{{--}}2. miesto * [[1971]]{{--}}1. miesto * [[1972]]{{--}}1. miesto * [[1973]]{{--}}1. miesto '''Majstrovstvá Európy''' * [[1965]]{{--}}8. miesto * [[1966]]{{--}}3. miesto * [[1967]]{{--}}3. miesto * [[1968]]{{--}}3. miesto * [[1969]]{{--}}1. miesto * [[1970]]{{--}}1. miesto * [[1971]]{{--}}1. miesto * [[1972]]{{--}}1. miesto * [[1973]]{{--}}1. miesto '''Majstrovstvá Československa''' * [[1965]]{{--}}[[1969]]: 1. miesto * [[1971]]{{--}}[[1973]]: 1. miesto == V umení == ''[[Nepela (film)]]'' je film mapujúci časť zo života Ondreja Nepelu po zisku zlatej olympijskej medaily na [[Zimné olympijské hry 1972|zimných olympijských hrách 1972]] v [[Sapporo|Sappore]]. Ondreja Nepelu hrá český herec [[Josef Trojan]]. [[Hilda Múdra|Hildu Múdru]] hrá slovenská herečka [[Jana Nagyová|Jana Nagyová.]] ''Keď nebo zamrzne, obúva si božské korčule? (2003)'' je kniha [[Anton Zerer|Antona Zerera.]] Ide o rozprávanie [[Hilda Múdra|Hildy Múdrej]] o Ondrejovi Nepelovi. ''Ondrej Nepela - Hilda Múdra - Najlepší ! (2017)'' kniha [[Eva Bacigalová|Evy Bacigalovej]]. == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name=cranston>{{cite book |title=When Hell Freezes Over: Should I Bring My Skates? |first1=Toller |last1=Cranston |first2=Martha |last2= Lowder Kimball |year=2000 |publisher=McClelland & Stewart |isbn= 0-7710-2337-5 }}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * Dokument [[2008]] ''[[Radosť zo života]]'' * Alena Čisáriková, Roman Slušný, Peter Valo: ''Nezostalo po nich ticho - 12 osobností očami ich blízkych'', [[Forza Music]], [[2009]], ISBN 978-80-89359-12-7 (12 osobností: [[Jaro Filip]], [[Stano Radič]], [[Pavol Juráň]], [[Elena Galanová]], Ondrej Nepela, [[Vladimír Dzurilla]], [[František Dibarbora]], [[Ivan Krajíček]], [[Zora Kolínska]], [[Karol Duchoň]], [[Vladislav Müller]], [[Gustáv Valach]]) == Pozri aj == * [[Nepela (film)]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ondrej Nepela}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nepela, Ondrej}} [[Kategória:Slovenskí krasokorčuliari]] [[Kategória:Česko-slovenskí krasokorčuliari]] [[Kategória:Česko-slovenskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Slovenskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Slovenské LGBT osobnosti]] [[Kategória:Majstri Česko-Slovenska v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Majstri Európy v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Majstri sveta v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Krasokorčuliari na Zimných olympijských hrách 1972]] [[Kategória:Úmrtia na AIDS]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] bkjyx77mk01h4sp1fc37hcvjzt04teu 8199896 8199894 2026-04-17T20:26:28Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/ZdenaW|ZdenaW]] ([[User_talk:ZdenaW|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Starekolena 8167101 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Ondrej Nepela | popis osoby = | obrázok = Bundesarchiv Bild 183-L1129-0018, Ondrej Nepela.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Ondrej Nepela v roku 1972 | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = [[22. január]] [[1951]] | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | dátum úmrtia = {{dúv|1989|2|2|1951|1|22}} | miesto úmrtia = [[Mannheim]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] | národnosť = | vzdelanie = | bydlisko = | výška = | váha = | manželka = Gladys Barrios | deti = Natasha Nepela | krajina = Česko-Slovensko | disciplína = | roky pôsobenia = 1958{{--}}1973 | partner = | partnerka = | tréner = [[Hilda Múdra]] | choreograf = | klub = Slovan Bratislava | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = {{Infobox-medaila súťaž|[[Zimné olympijské hry]]}} {{Medaila|Zlato|[[Zimné olympijské hry 1972|1972 Sapporo]]|jednotlivci}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní]]}} {{Medaila|Zlato|1971|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1972|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1973|jednotlivci}} {{Medaila|Striebro|1969|jednotlivci}} {{Medaila|Striebro|1970|jednotlivci}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní]]}} {{Medaila|Zlato|1969|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1970|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1971|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1972|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1973|jednotlivci}} {{Medaila|Bronz|1966|jednotlivci}} {{Medaila|Bronz|1967|jednotlivci}} {{Medaila|Bronz|1968|jednotlivci}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Československa v krasokorčuľovaní]]}} {{Medaila|Zlato|1965|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1966|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1967|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1968|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1969|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1971|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1972|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1973|jednotlivci}} {{Medaila|Striebro|1964|jednotlivci}} }} '''Ondrej Nepela''' (* [[22. január]] [[1951]], [[Bratislava]] – † [[2. február]] [[1989]], [[Mannheim]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]) bol slovenský [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliar]]. == Kariéra == Nepela začal s krasokorčuľovaním ako sedemročný. Jeho trénerkou bola [[Hilda Múdra]]. Trénovala ho počas celej kariéry, ktorá trvala 15 rokov. Pod jej vedením sa stal osemnásobným majstrom [[ČSSR]], päťnásobným majstrom Európy, trojnásobným majstrom sveta a akademickým majstrom sveta. V roku [[1972]] na [[Zimné olympijské hry 1972|Olympijských hrách]] v [[Sapporo|Sappore]] získal zlatú medailu. Nepela vynikal v krasokorčuľovaní najmä v povinných cvikoch. Voľné jazdy vedel tiež výborne odjazdiť, no jeho malým nedostatkom bola neschopnosť improvizácie na ľade. Krasokorčuľovaniu obetoval celý život. Dlhé roky vstával skoro ráno, aby o šiestej hodine ráno už mohol byť na ľade. Potom nasledovala škola a zase tréning. Až do maturity chodil poctivo do školy a nemal žiadne výhody oproti ostatným spolužiakom. Študoval niekoľko semestrov na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského]] v Bratislave. Okrem [[krasokorčuľovanie|krasokorčuľovania]] ho zaujímala jazda na koni. Za svoje úspechy získal v roku [[1971]] ocenenie najlepší [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|česko-slovenský športovec roka]]. Po skončení športovej kariéry v roku [[1973]] účinkoval do roku 1986 ako profesionálny krasokorčuliar{{--}}sólista{{--}}v ľadovej revue [[Holiday on Ice]]. Získal aj trénerskú licenciu a trénoval v [[Nemecko|Nemecku]]. Medzi jeho zverencov patrila nemecká krasokorčuliarka [[Claudia Leistner]], ktorá sa v roku [[1989]] stala majsterkou Európy. == Osobný život == Nepela zomrel vo veku 38 rokov 2. februára 1989. Lekárska správa z nemocnice v [[Mannheim|Mannheime]] uvádzala ako príčinu úmrtia rakovinu lymfatických uzlín. Neskôr sa však začali objavovať informácie, že podľahol ťažkostiam spojenými s ochorením [[Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti|AIDS]].<ref>{{Cite web |last=Randy Harvey |date=1992-11-21 |title=When AIDS Is Confronted : Figure skating: Deaths and illnesses of former stars bring community together. |url=https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1992-11-21-sp-707-story.html |access-date=2023-03-20 |website=Los Angeles Times |language=en-US}}</ref> Svoju pravú sexuálnu orientáciu údajne skrýval. Nepelovi dvaja kolegovia, a zároveň súperi, [[John Curry]] a [[Toller Cranston]] zažili v tom období svoj [[Coming out|coming-out]]. Angličan Curry tak urobil v roku 1976 pred majstrovstvami sveta. Kanadský krasokorčuliar Cranston, ktorý sa stretol s Nepelom v Bratislave v roku 1973<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Zomrel legendárny kanadský krasokorčuliar Toller Cranston, bronzový zo ZOH 1976 a umelec na ľade | url = https://www.olympic.sk/clanok/zomrel-legendarny-kanadsky-krasokorculiar-toller-cranston-bronzovy-zo-zoh-1976-umelec-na | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2015-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-17 | jazyk = }}</ref> tak urobil vo viacerých svojich bibliografiách, v tej poslednej dokonca, opisuje aj vzťah s Nepelom.<ref name="cranston" /> Na svetovom šampionáte, ktorý sa začal 26. februára 1973 v Bratislave skončil Cranston piaty a 22 ročný Nepela sa tretím titulom majstra sveta v sérii rozlúčil s pretekárskou kariérou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava v centre pozornosti fanúšikov krasokorčuľovania | url = https://www.vtedy.sk/nezabudnutelne-krasocorculiarske-hviezdy-na-bratislavskom-lade | vydavateľ = vtedy.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-17 | jazyk = }}</ref> V osemdesiatych rokoch sa Nepela oženil s venezuelskou krasokorčuliarkou [[Gladys Barriosová|Gladys Barriosovou]], s ktorou údajne mal dcéru Natashu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Dcéra a vnuk Ondreja Nepelu navštívili Slovenské olympijské a športové múzeum | url = https://www.olympic.sk/clanok/dcera-vnuk-ondreja-nepelu-navstivili-slovenske-olympijske-sportove-muzeum | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = }}</ref> Tá sa v októbri 2025 spolu s Nepelovým vnukom Ricardom zúčastnila na premiére filmu [[Nepela (film)|Nepela]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tajná dcéra s ním stále cíti spojenie. Ondrej Nepela sa oženil s kráskou, s ktorou mal vydarené manželstvo | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/224868/tajna-dcera-s-nim-stale-citi-spojenie-ondrej-nepela-sa-ozenil-s-kraskou-s-ktorou-mal-vydarene-manzelstvo | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2025-10-29 | jazyk = sk | meno = Simona | priezvisko = Gálová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dcéra a vnuk Ondreja Nepelu navštívili Slovenské olympijské a športové múzeum {{!}} Slovenský olympijský tím | url = https://www.olympic.sk/clanok/dcera-vnuk-ondreja-nepelu-navstivili-slovenske-olympijske-sportove-muzeum | vydavateľ = www.olympic.sk | dátum prístupu = 2025-10-29 | jazyk = sk | priezvisko = SOŠV}}</ref> == Ocenenia == * [[21. decembra]] [[2000]] bol Nepela vyhlásený za najúspešnejšieho slovenského športovca [[20. storočie|20. storočia]]. Cenu za neho prebrala v tom čase 74-ročná trénerka Hilda Múdra. * [[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Zimný štadión]] v [[Bratislava|Bratislave]] nesie jeho meno. Na jeho počesť sa tu koná od roku [[1993]] medzinárodná krasokorčuliarska súťaž „Nepela Memorial“. * V roku [[2019]] bol uvedený do Svetovej krasokorčuliarskej Siene slávy vo World Figure Skating Hall of Fame vo World Figure Skating Museum v Colorado Springs, USA. * [[14. január|14. januára]] [[2024]] prezidentka Slovenskej republiky [[Zuzana Čaputová]] udelila Nepelovi [[Rad Ľudovíta Štúra|Rad Ľudovíta Štúra I. triedy]] ''in memoriam'' za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prezidentka udelila štátne vyznamenania 33 osobnostiam|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-udelila-statne-vyznamenani/767348-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2024-01-14|dátum prístupu=2024-01-14}}</ref> == Výsledky == '''Olympijské hry''' * [[1964]]{{--}}22. miesto * [[1968]]{{--}}8. miesto * [[1972]]{{--}}1. miesto '''Majstrovstvá sveta''' * [[1964]]{{--}}17. miesto * [[1966]]{{--}}8. miesto * [[1969]]{{--}}2. miesto * [[1970]]{{--}}2. miesto * [[1971]]{{--}}1. miesto * [[1972]]{{--}}1. miesto * [[1973]]{{--}}1. miesto '''Majstrovstvá Európy''' * [[1965]]{{--}}8. miesto * [[1966]]{{--}}3. miesto * [[1967]]{{--}}3. miesto * [[1968]]{{--}}3. miesto * [[1969]]{{--}}1. miesto * [[1970]]{{--}}1. miesto * [[1971]]{{--}}1. miesto * [[1972]]{{--}}1. miesto * [[1973]]{{--}}1. miesto '''Majstrovstvá Československa''' * [[1965]]{{--}}[[1969]]: 1. miesto * [[1971]]{{--}}[[1973]]: 1. miesto == V umení == ''[[Nepela (film)]]'' je film mapujúci časť zo života Ondreja Nepelu po zisku zlatej olympijskej medaily na [[Zimné olympijské hry 1972|zimných olympijských hrách 1972]] v [[Sapporo|Sappore]]. Ondreja Nepelu hrá český herec [[Josef Trojan]]. [[Hilda Múdra|Hildu Múdru]] hrá slovenská herečka [[Zuzana Mauréry]]. ''Keď nebo zamrzne, obúva si božské korčule? (2003)'' je kniha [[Anton Zerer|Antona Zerera.]] Ide o rozprávanie [[Hilda Múdra|Hildy Múdrej]] o Ondrejovi Nepelovi. ''Ondrej Nepela - Hilda Múdra - Najlepší ! (2017)'' kniha [[Eva Bacigalová|Evy Bacigalovej]]. == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name=cranston>{{cite book |title=When Hell Freezes Over: Should I Bring My Skates? |first1=Toller |last1=Cranston |first2=Martha |last2= Lowder Kimball |year=2000 |publisher=McClelland & Stewart |isbn= 0-7710-2337-5 }}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * Dokument [[2008]] ''[[Radosť zo života]]'' * Alena Čisáriková, Roman Slušný, Peter Valo: ''Nezostalo po nich ticho - 12 osobností očami ich blízkych'', [[Forza Music]], [[2009]], ISBN 978-80-89359-12-7 (12 osobností: [[Jaro Filip]], [[Stano Radič]], [[Pavol Juráň]], [[Elena Galanová]], Ondrej Nepela, [[Vladimír Dzurilla]], [[František Dibarbora]], [[Ivan Krajíček]], [[Zora Kolínska]], [[Karol Duchoň]], [[Vladislav Müller]], [[Gustáv Valach]]) == Pozri aj == * [[Nepela (film)]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ondrej Nepela}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nepela, Ondrej}} [[Kategória:Slovenskí krasokorčuliari]] [[Kategória:Česko-slovenskí krasokorčuliari]] [[Kategória:Česko-slovenskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Slovenskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Slovenské LGBT osobnosti]] [[Kategória:Majstri Česko-Slovenska v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Majstri Európy v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Majstri sveta v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Krasokorčuliari na Zimných olympijských hrách 1972]] [[Kategória:Úmrtia na AIDS]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] oh8l1ayw2mvggxumx4tatx3vx4qlebv 0 51205 8199808 8164098 2026-04-17T16:55:32Z PeterWikiSK 241458 opravená chyba 8199808 wikitext text/x-wiki ::''O rovnomennej župe pozri [[Užská župa]]''. {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Uh | other_name = {{vjz|ukr|Уж}}, {{vjz|hun|Ung}} | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = Uzh river ukraine.jpg | image_caption = Uh pri Užhorode <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country1 = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatský]] | region1 = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Veľkoberezniansky rajón|Veľkoberezniansky]] | district1 = [[Perečínsky rajón|Perečínsky]] | district2 = [[Užhorodský rajón|Užhorodský]] | district3 = [[Michalovce (okres)|Michalovce]] | district4 = [[Sobrance (okres)|Sobrance]] | commune = | municipality = Veľké Berezné | municipality1 = Perečín | municipality2 = Užhorod | municipality3 = Záhor | municipality4 = Pinkovce | municipality5 = Lekárovce | municipality6 = Bajany | municipality7 = Vysoká nad Uhom | municipality8 = Pavlovce nad Uhom | municipality9 = Stretavka <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = [[Ulička (prítok Uhu)|Ulička]] | tributary_right1 = Ublianka | tributary_right2 = [[Petrovský potok (prítok Uhu)|Petrovský potok]] | tributary_right3 = [[Čierna voda (prítok Uhu)|Čierna voda]] | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]] | source_type = Prameň | source_location = Užok | source_region = | source_elevation = 850 | source_lat_d = 48.969738065 | source_long_d = 22.911300659 | mouth = Laborec | mouth_location = Stretavka | mouth_elevation = 96 | mouth_lat_d = 48.598692501 | mouth_long_d = 21.990766525 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 127 | length1 = 21.3 | length1_type = Dĺžka toku<br> na Slovensku | width = | depth = | watershed = 2791 | discharge = 32.90 | discharge_location = Lekárovce | discharge_max = 1 420.00 | discharge_min = 1.31 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Košický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Uzh River | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-30-06-360 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Uh''' ({{V jazyku|ukr|''Уж''|''Už''}}, {{V jazyku|hun|''Ung''}}) je [[rieka]] na východnom [[Slovensko|Slovensku]] a [[Ukrajina|Ukrajine]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je to ľavostranný prítok [[Laborec|Laborca]]. Má celkovú dĺžku {{km|127|m}}, z toho iba {{km|21.3|m}} na území Slovenska. Pramení na [[Ukrajina|Ukrajine]] vo Východných Karpatoch. Na územie Slovenska vstupuje južne od obce [[Záhor]] ({{mnm|102.6}}), tok sa ohýba a oblúkom obteká obec [[Pinkovce]] ({{mnm|100.1}}). Tečie na západ cez [[Lekárovce]] a pri [[Bajany|Bajanoch]] ({{mnm|92.5}}) sa stáča najprv na sever, priberá sprava vody kanála Veľké Revištia-Bežovce, a následne tečie opäť na západ. Preteká cez obec [[Vysoká nad Uhom]], pri [[Pavlovce nad Uhom|Pavlovciach nad Uhom]] tečie územím lužného lesa a tok sa napriamuje. Ďalej tečie juhozápadným smerom, sprava priberá [[Čierna voda (prítok Uhu)|Čiernu vodu]] a následne ústi do [[Laborec|Laborca]] ({{mnm|96.0}}) južne od obce [[Stretavka]] (resp. východne od obce [[Drahňov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=21.9907665&y=48.5986925&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Uh je na území Slovenska typicky nížinnou riekou, preteká [[Východoslovenská rovina|Východoslovenskou rovinou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-15 | miesto = Bratislava }}</ref> Ukladá mohutné pokrovy riečnych nánosov ([[Kapušianske pláňavy]]) a vytvára početné mŕtve ramená. V okolí Uhu sa pri obciach [[Pavlovce nad Uhom]] a [[Stretava]] ťaží zemný plyn. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Uzh River}} {{Vodné toky v povodí Uhu na Slovensku}} {{Vodné toky v povodí Laborca (2. časť)}} {{Rieky Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rieky na Slovensku]] [[Kategória:Rieky na Ukrajine]] [[Kategória:Povodie Uhu]] [[Kategória:Povodie Latorice]] [[Kategória:Vodné toky na Východoslovenskej rovine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Michalovce]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Sobrance]] [[Kategória:Geografia Zakarpatskej oblasti]] nh8jt2nhxwnv1ra3ervnjbbeygzs5xi 0 52104 8199600 8104923 2026-04-17T15:00:40Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199600 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Infobox Politik | Meno = Klement Gottwald | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Czechoslovakia (1918-1939, 1945-1960).png|20px|border]] prezident Československej republiky | Portrét = Bundesarchiv Bild 183-R90009, Budapest, II. Weltfestspiele, Festumzug, tschechische Delegation (cropped KG).jpg | Popis portrétu = Gottwald v roku 1949 | Poradie = 5. | Úrad = [[prezident Česko-Slovenska]] | Začiatok obdobia = [[14. jún]] [[1948]] | Koniec obdobia = [[14. marec]] [[1953]] | Prezident = <!-- často podstatné len pri predsedoch vlády --> | Viceprezident = | Premiér = | Predchodca = [[Edvard Beneš]] | Nástupca = [[Antonín Zápotocký]] | Dátum narodenia = [[23. november]] [[1896]] | Miesto narodenia = [[Vyškov|Dědice]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1953|3|14|1896|11|23}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[ČSR]] | Politická strana = [[KSČ]] | Alma mater = | Profesia = stolár | Manželka = [[Marta Gottwaldová]] <small>(od 1928)</small> | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = Klement Gottwald signature.svg | Webstránka = | Poznámky = }} '''Klement Gottwald''' (* [[23. november]] [[1896]], [[Vyškov|Dědice]] – † [[14. marec]] [[1953]], [[Praha]]) bol česko-slovenský politik a prvý [[komunizmus|komunistický]] [[prezident]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Podporoval príklon politiky [[Komunistická strana Československa|Komunistickej strany Československa]] (KSČ) počas [[Prvá česko-slovenská republika|Prvej československej republiky]] k politike [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (KSSZ) – tzv. boľševizáciu strany. Pod jeho vedením KSČ v roku [[1946]] vyhrala voľby v Česku, a v roku [[1948]] nátlakovými akciami vyvolala politickú krízu, ktorá vyústila až do nastolenia komunistami riadenej vlády vo [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]]. Pôvodne deklaroval tzv. „špecifickú Československú cestu k socializmu“, ktorej sa však po uchopení moci vzdal pod vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V 50. rokoch 20. storočia už presadzoval proces sovietizácie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. <ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|titul=Prezident ČSR Klement Gottwald sa narodil pred 120 rokmi|periodikum=skolskyservis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/prezident-csr-klement-gottwald/30854-clanok.html|dátum prístupu=2018-03-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20180324101551/http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/prezident-csr-klement-gottwald/30854-clanok.html|dátum archivácie=2018-03-24}}</ref> Pripustil politické procesy, ktoré mali pacifikovať opozíciu a snahu o nezávislosť od [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Nakoniec hlavného iniciátora týchto čistiek, [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Vissarionoviča Stalina]] prežil len o deväť dní. Počas Gottwaldovho prezidentského pôsobenia sa vystupňoval komunistický teror. Bolo vynesených viac ako 230 rozsudkov smrti, vyše 100 000 ľudí sa ocitlo z politických dôvodov vo väzení a ďalšie státisíce osôb boli prenasledované a perzekvované. <ref name=":1" /> == Mladosť == Klement Gottwald, prvý česko-slovenský „robotnícky“<ref name=":1" /> prezident, mal síce robotnícky pôvod, ale fyzicky pracoval veľmi krátko. Narodil sa ako nemanželský syn chudobnej poľnohospodárskej robotníčky v [[Heroltice|Herolticiach]] pri [[Vyškov|Vyškove]]. Pred [[prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] sa vyučil vo [[Viedeň|Viedni]] za stolára. Tam sa aj prvý raz dostal do styku s organizovaným robotníckym hnutím. Zúčastňoval sa na schôdzach českej sociálnodemokratickej mládeže, pracoval v robotníckej telovýchovnej jednote a postupne sa zoznamoval s myšlienkami socializmu. V rokoch [[1915]] až [[1918]] bol vojakom [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armády, ale v lete 1918 dezertoval. Po vzniku samostatného Československa slúžil dva roky v česko-slovenskej armáde. V rokoch [[1920]]–[[1921]] pracoval v [[Rousínov|Rousínove]] v okrese [[Okres Vyškov|Vyškov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji ako stolársky robotník a funkcionár telovýchovnej jednoty. == Profesionálny revolucionár<ref>Múzeum školstva a pedagogiky, Klement Gottwald, prezident Československej republiky, [http://www.msap.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=138:predmety-gottwald&catid=3:muzeum-zbierky Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160813123049/http://www.msap.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=138:predmety-gottwald&catid=3:muzeum-zbierky |date=2016-08-13 }}</ref> == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R90009, Budapest, II. Weltfestspiele, Festumzug, tschechische Delegation (cropped).jpg|250px|thumb|Československá delegácia na oslavách medzinárodného dňa detí v Prahe, roku 1949. Vľavo nesený portrét je Gottwald, vpravo [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]]]] V roku [[1921]] odštiepením zo [[Československá sociálne demokratická strana robotnícka|sociálnodemokratickej strany]] vznikla [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]]. Aj vo Zväze robotníckych telovýchovných jednôt si jej komunisticky zameraná časť vytvorila v roku 1921 novú organizáciu – Federáciu robotníckych telovýchovných jednôt (FRTJ). Organizačne boli jednoty FRTJ rozdelené na obvody, okresy a kraje (na Slovensku župy). Gottwald dokázal získať všetky jednoty svojho okresu do novej organizácie a bol starostom 20. okresu FRTJ. V júni 1921 svoje telovýchovné jednoty priviedol na I. robotnícku spartakiádu (nazývanú olympiáda<ref>Svaz dělnických tělovýchovných jednot ČR - Historie DTJ (z Dodatku Ottova slovníku naučného, vydání z r.1932, díl druhý, svazek první, str.23), [http://www.sdtj.cz/o-nas/ Online]</ref>) v Prahe na [[Maníny|Maninách]]. Napriek tomu, že 5. 8. 1920 sa jeho družke<!-- spolu začali žiť až v roku 1924 a zobrali sa 21. marca 1928. --> Marte narodila dcéra Marta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=ČEPIČKOVÁ-GOTTWALDOVÁ Marta, Ministerstvo zahraničních věcí ČR > kdo byl kdo|url=https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/organizacni_struktura/utvary_mzv/specializovany_archiv_mzv/kdo_byl_kdo/cepickova_gottwaldova_marta.html|dátum vydania=|dátum prístupu=03/02/2018|vydavateľ=}}</ref>, ku ktorej otcovstvu sa priznal, odišiel v septembri 1921 z Rousínova do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], kde sa stal redaktorom komunistického časopisu [[Hlas ľudu]]. Zároveň začal so zakladaním telovýchovných jednôt v okrese Banská Bystrica. <ref name=":0">KVETA FAJČÍKOVÁ: Gottwaldov kameň skončil v základoch kravína, sme.sk, 6. okt 2015, [http://nasabystrica.sme.sk/c/8026601/gottwaldov-kamen-skoncil-v-zakladoch-kravina.html Online] </ref> (Napríklad jednota v [[Sásová|Sásovej]] <ref name=":0" /> založená v roku 1922 mala približne sto členov<ref>{{Citácia periodika|titul=Gottwaldov kameň z B. Bystrice skončil v základoch kravína|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-02-24|url=https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/459942-gottwaldov-kamen-z-b-bystrice-skoncil-v-zakladoch-kravina/|dátum prístupu=2018-03-02|jazyk=sk-SK}}</ref> a začalo sa s budovaním letného cvičiska v časti [[Vrbiny]]). V Bansko-bystrickej jednote bol „zástupca primátora“ a zároveň bol konateľom 47. okresu FRTJ. Na novembrovej konferencii slovenských FRTJ (1921) bol zvolený konateľom XIII. župy so sídlom v [[Žilina|Žiline]]<!-- Vecne zhodne s ceskou wiki -->{{bez citácie}} a čoskoro potom sa stal vedúcim redaktorom [[Časopis Spartakus|časopisu FRTJ – Spartakus]]. V roku 1922 sa presťahoval do [[Vrútky|Vrútok]], kam sa rozhodnutím [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] presťahovali redakcie komunistických časopisov. Pribudla k nim aj [[Pravda chudoby|Pravdu chudoby]] (od roku 1924 len [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] a od [[1925]] ako ústredný tlačový orgán KSČ na Slovensku) a [[Proletárka]]. Často bol Gottwald jediným redaktorom aj autorom článkov. V roku 1923 sa stal členom Krajského výboru KSČ v [[Žilina|Žiline]] a členom Tlačového výboru KSČ pre Slovensko. Vo Vrútkach sídlila aj župa FRTJ pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, ktorej bol konateľom{{bez citácie}}<!-- čo je v rozpore s predchádzajúcim textom: XIII. župy so sídlom v Žiline -->. Na Slovensku sa okrem iných zoznámil s [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]]<ref>Vladimír Jancura: Ako Gottwald prepadol alkoholu, Pravda, 16. júna 2008, [http://spravy.pravda.sk/zaujimavosti/clanok/246654-ako-gottwald-prepadol-alkoholu/ Online] </ref> a [[Peter Jilemnický|Petrom Jilemnickým]]<!-- ktorý publikoval vo všetkých uvedených časopisoch a tiež v 1927 prešiel do Ostravy (ked tam už GOttwald nebol) -->. V roku 1924 boli redakcie presťahované do Ostravy, kde sa presťahoval aj Gottwald. Jeho kariéra vo vysokej politike zostane spojená so Slovenskom. Ako delegát slovenských komunistov sa zúčastnil na II. zjazde KSČ (1924) a na III. zjazde (1925) ho zvolili za člena najvyšších straníckych orgánov, a preto odišiel do Prahy. V rokoch 1926 už pracoval na sekretariáte KSČ v pražskom [[Karlín (Praha)|Karlíne]]. Na V. zjazdu [[Komunistická strana Československa|KSČ]] vo februári 1929 s podporou [[Jan Šverma|Švermu]], [[Rudolf Slánský|Slánskeho]], [[Václav Kopecký|Kopeckého]], [[Pavel Reiman|Reimana]], [[Josef Guttmann|Guttmanna]], [[Otto Synek|Syneka]] a [[Václav Kopecký|Kopeckého]] (tzv. ''karlínskí kluci'') sa vo veku 33 rokov stal generálnym tajomníkom, keď porazil staršiu generáciu reprezentovanú najmä [[Bohumír Šmeral|Bohumírom Šmeralom]]. == Boľševizácia strany == Gottwald postupne nadobudol presvedčenie, že v strane je stále veľa pozostatkov sociálnodemokratizmu, váhavosti a „kompromisníctva“ a jediné východisko videl v boľševizácii KSČ, najmä keď sa v roku [[1928]] stal členom exekutívy [[Komunistická internacionála|Komunistickej internacionály]] (Kominterny), vedúceho orgánu medzinárodného komunistického hnutia, ktorý bol ovládaný KSSZ. Heslo boľševizácie komunistických strán vytýčila Kominterna na svojom V. kongrese v roku [[1924]]. Boľševizácia (od slova [[boľševik]]) znamenala zosilnenie aplikácie ruských skúseností v komunistických stranách. Jej hlavným cieľom bolo dosadiť do čela komunistických strán osoby spoľahlivé pre ruských komunistov. V rezolúciách sa síce často zdôrazňovalo, že nejde o mechanické prenášanie ruských skúseností, ale prax bola iná. Pod heslom boľševizácie boli takto všetky komunistické strany podriadené exekutíve Kominterny. Pod týmto vplyvom sa zdvihla vlna kritiky proti vtedajšiemu Jílkovému vedeniu KSČ. Medzi „rebelmi“ boli hlavne mladí funkcionári vedení Gottwaldom. Ten bol z nich napriek tomu, že mal iba 33 rokov, najstarší. Rozhodujúce stretnutie sa uskutočnilo na V. zjazde KSČ vo februári [[1929]]. Komunistická internacionála, ktorá sa spočiatku pokúsila o kompromis a navrhovala ponechať Jílka vo vedení, nakoniec plne podporila novo sa tvoriace vedenie KSČ. Za generálneho tajomníka KSČ bol zvolený Gottwald, ďalší stúpenci boľševizácie Guttmann, Šverma, Slánsky, Kopecký a Reiman sa dostali tiež do vedenia strany. Odvtedy sa KSČ dostala plne do područia [[Moskva|Moskvy]]. Gottwald a jeho stúpenci postupovali v svojej politickej práci dôsledne podľa smerníc Kominterny, ktorej cieľom bolo nastoliť pod vedením sovietskych komunistov celosvetový komunizmus bez ohľadu na použité prostriedky. V duchu tejto politiky považovali Československú republiku za výplod imperialistickej svetovej vojny. Demokratickému režimu prvej republiky prisudzovali fašizujúce tendencie a označovali akúkoľvek sociálnu reformu za pokus o „otupenie revolučných snáh smerujúcich k nastoleniu diktatúry proletariátu“. Nové Gottwaldovo vedenie malo spočiatku len slabú podporu a strana stratila prevažnú časť členstva. Niektorí odchádzali z KSČ z vlastnej iniciatívy, iní vďaka rozsiahlej čistke, ktorá v KSČ prebehla. V dôsledku veľkej hospodárskej krízy sa však vedenie KSČ rýchlo skonsolidovalo a získalo podporu najmä od najchudobnejších častí obyvateľstva. V rokoch [[1929]]–[[1938]] bol poslancom [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]]. Známym sa stal citát z jeho prejavu v poslaneckej snemovni dňa [[21. december|21. decembra]] [[1929]]<ref>[http://www.psp.cz/eknih/1929ns/ps/stenprot/007schuz/s007003.htm Stenoprotokol poslaneckej snemovne zo dňa 21. decembra 1929]</ref>: <blockquote>''„Říkáte konečně, že jsme pod komandem Moskvy a že si tam chodíme pro rozum. Vy jste pod komandem Živnobanky, Petschka, Weimanna, Preise, vy jste pod komandem Společnosti národů, to jest společnosti imperialistických dravců, a vy si chodíte pro rozum k Petschkům, Weimannum, Rotschildům a Preisům, abyste se naučili vydírat pracující lid ještě lépe než dosud. A my, my jsme stranou československého proletariátu a naším nejvyšším revolučním štábem je skutečně Moskva. A my se chodíme do Moskvy učit, víte co? My se od ruských bolševiků do Moskvy chodíme učit, jak vám zakroutiti krk. A vy víte, že ruští bolševici jsou v tom mistry!“''</blockquote> == Druhá svetová vojna a jej následky == [[Súbor:Gottwaldova limuzína SAMSUNG DIGITAL CAMERA 87.jpg|náhľad|Limuzína automobilky Škoda, vyrobená špeciálne pre prezidenta Gottwalda]] V septembri a októbri 1938 Gottwald patril k hlavným predstaviteľom opozície proti prijatiu [[Mníchovská dohoda|mníchovského diktátu]]. Po zákaze KSČ emigroval v novembri [[1939]] do [[ZSSR]], kde až do roku [[1941]] obhajoval politiku zodpovedajúcu sovietsko-nemeckému paktu z augusta 1939. Po napadnutí ZSSR v roku 1941 využil vytváranie protihitlerovskej koalície ako svoju veľkú príležitosť presadiť sa a začal premýšľať o prevzatí moci v Česko-Slovensku v budúcnosti. Z Benešovho veľvyslanca v Moskve [[Zdeněk Fierlinger|Zdenka Fierlingera]] si urobil donášača a trójskeho koňa medzi sociálnymi demokratmi. Podarilo sa mu získať na svoju stranu i budúceho ministra národnej obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]]. V decembri [[1943]] sa Gottwald spolupodieľal na dohode domáceho odboja s predstaviteľom [[londýn]]skej emigrácie [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]], ktorý bol vedúcou osobnosťou zahraničného protinacistického odboja. Spolupodieľal sa na projekte [[Národný front|Národného frontu]], v ktorom však už nebola zastúpená predvojnová agrárna, národnodemokratická a živnostenská strana. [[10. máj]]a [[1945]] sa Gottwald vrátil do Prahy ako podpredseda česko-slovenskej vlády a predseda Národného frontu. Od toho istého roku až do svojej smrti bol zároveň predsedom KSČ. Po víťazstve KSČ v demokratických [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1946|voľbách v máji 1946]] sa stal predsedom vlády. Spočiatku presadzoval „špecifickú československú cestu k socializmu“, v rámci ktorej napríklad odmietal sovietske združstevňovanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Greguš, Tragickí politici Gottwald a Husák, Slovo 24/2001 |url=http://www.noveslovo.sk/archiv/2001-24/ominulosti.html#02 |dátum prístupu=2009-04-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090416133337/http://www.noveslovo.sk/archiv/2001-24/ominulosti.html#02 |dátum archivácie=2009-04-16 }}</ref> a drobným živnostníkom sľuboval istotu pre ich podnikanie. Popritom sa KSČ pod jeho vedením sústredila na získavanie odborových a mládežníckych organizácií a prenikanie do bezpečnostného aparátu, ktorý potom zneužívala na nezákonné kriminalizovanie nekomunistických poslancov, a na rôzne nátlakové akcie voči svojim odporcom. == Február 1948 == {{Hlavný článok|Februárový prevrat}} Nekomunistickí členovia Národného frontu sa voči týmto stupňujúcim praktikám stále viac ohradzovali, až nakoniec vo februári [[1948]] niektorí nekomunistickí členovia na protest podali demisiu, ktorou chceli vynútiť zmenu vlády. Napriek ich očakávaniam však demisiu nepodala väčšina ministrov a Gottwald následne prinútil prezidenta Beneša pod hrozbou občianskej vojny a sovietskej intervencie demisiu prijať a vymenovať novú vládu, ktorú už ovládali komunisti. Tým sa začala viac než 40 ročná totalitná vláda KSČ. Pôvodne Stalin ponúkal Gottwaldovi aj možnosť prebrať moc násilne pomocou sovietskej armády, toto však Gottwald odmietal, a ani následne nedovolil vstup sovietskym jednotkám na územie ČSR. == Na vrchole moci == [[File:Marta Gottwaldová - Vlasta - 17.03.1949.jpg|thumb|Marta Gottwaldová s vnučkou Batul na fotografii z marca 1949.]] [[Súbor:Æ-EinsteinApelujeG.png|thumb|Albert Einstein (ako mnoho ďalších osobností tej doby) kontaktoval prezidenta Gottwalda so žiadosťou o zmiernenie hrdelných trestov odsúdeným v tzv. [[Proces so skupinou Milady Horákovej|procese so skupinou Milady Horákovej]] (telegram prijatý 14. júna 1950).]] [[14. jún]]a 1948 bol Klement Gottwald po abdikácii Edvarda Beneša zvolený do funkcie česko-slovenského prezidenta. V júni 1948 [[Juhoslávia]] pod [[Josip Broz Tito|Titovým]] vedením bola [[Kominforma#Vyl%C3%BA%C4%8Denie Juhosl%C3%A1vie|vylúčená z komunistického tábora (Kominterny)]], čo znamenalo následné prenasledovanie domnelých a skutočných [[Josip Broz Tito|Titovych]] priaznivcov. Stalin sa rozhodol rozpútaním vlny politických procesov zabrániť tomu, aby sa toto zopakovalo v niektorej ďalšej satelitnej krajine. Toto znemožnilo Gottwaldovi naďalej presadzovať politiku „špecifickej československej cesty k socializmu“. Zároveň ho táto minulá politika umožňovala kedykoľvek označiť za „titoistu“, čo sa v danej situácii rovnalo trestu smrti. Gottwald sa Stalinovi podriadil, ale zo začiatku odmietal rozpútať politické procesy. V septembri 1949, po tom ako v maďarskom procese s [[László Rajk|Lászlóm Rajkom]] odzneli mená mnohých česko-slovenských politikov, však ustúpil a zavolal do Československa prvých dvoch poradcov. Títo si vytvorili pri [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] vlastný aparát, ktorý nadobudol v krajine de facto nekontrolovanú moc<ref>Viliam Bernáth, Sovietski poradcovia a politické procesy – pozadie tragédie [http://www.blisty.cz/2003/1/14/art12407.html]</ref>. Postupne zatvárali okrem odporcov nového režimu aj tých komunistov, ktorí bojovali v španielskej občianskej vojne ([[Artur London|London]] – 28. januára 1951, [[Ladislav Holdoš|Holdoš]] – 1951), ktorí sa v minulosti zasadzovali za národnú samostatnosť ([[Gustáv Husák|Husák]], február 1951) alebo ktorí odmietli bezvýhradnú poslušnosť ZSSR ([[Eugen Löbl|Löbl]]). Nakoniec 23. novembra 1951 bol uväznený aj Gottwaldov najbližší spolupracovník [[Rudolf Slánský|Slánsky]], ktorý sa na týchto čistkách aktívne podieľal, a hrozba stále visela aj nad samotným Gottwaldom. Gottwald za tejto situácie prepadol alkoholizmu, čo vážne naštrbilo jeho zdravie.<ref>[http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1169663 Andrej Onufer, Gottwald sa bál, že ho nechá Stalin zabiť]</ref> Gottwald sa Stalina bál. Ako dôkaz uvádzajú českí historici to,<!-- Karel Kaplan a Pavel Kosatík. sa stretol párkrát na Kryme, ale vždy v spoločnosti svedkov --> že Gottwald sa bál čo i len zostať osamote so Stalinom alebo Chruščovom. Druhý raz po roku 1948 bol Gotwald v ZSSR na zjazde tamojšej komunistickej strany v októbri 1952. Gottwaldovi museli naskakovať zimomriavky, lebo Stalina pri osobnom stretnutí prioritne zaujímal chystaný proces s Slánskym. Po návrate Gottwalda domov sa proces rozbehol a o pár týždňov bol Slánsky spolu s ďalšími obvinenými mŕtvy.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História / Gottwald prežil Stalina o deväť dní, v mauzóleu pobudol o pol roka dlhšie|url=https://www.postoj.sk/75216/gottwald-prezil-stalina-o-devaet-dni-v-mauzoleu-pobudol-o-pol-roka-dlhsie|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2021-04-13|jazyk=sk|meno=Jozef|priezvisko=Hajko}}</ref> Za Gottwaldovej vlády došlo na začiatku 50. rokov k mnohým vykonštruovaným politickým a náboženským procesom, bol rozpútaný ideologický teror. Bol nastolený stalinský model socializmu, ktorý likvidoval akýkoľvek odpor, iný názor a samostatné myslenie. Bolo vynesených viac ako 230 rozsudkov smrti, z ktorých sa 173 vykonalo, desaťtisíce občanov bolo odsúdených na doživotie alebo na mnohoročné väzenie. Bez súdu bolo počas piatich rokov deportovaných do táborov nútených prác asi 80 tisíc ľudí. Podľa sovietskeho vzoru našli nepriateľa aj medzi najbližšími spolupracovníkmi. Jedenásť z popredných komunistických funkcionárov, medzi nimi [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánskeho]] a [[Vladimír Clementis|Vladimíra Clementisa]], poslal Gottwald na smrť v roku 1952. [[Gustáv Husák]], neskorší prezident, mal šťastie. Vyviazol iba s niekoľkoročným väzením. == Smrť a kult osobnosti == [[Súbor:Klement Gottwald.jpg|náhľad|Socha K. Gottwalda na bývalom Gottwaldovom námestí (dnešnom [[Námestie slobody (Bratislava)|Námestí slobody]]) v Bratislave bola odstránená po Nežnej revolúcii.]] Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1953]] sa Klement Gottwald vrátil leteckým špeciálom z pohrebu [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. Po pristátí sa sťažoval predsedovi vlády [[Antonín Zápotocký|Antonínovi Zápotockému]], že mu nie je príliš dobre. Myslel si, že má iba chrípku, ale skutočnosť bola vážnejšia. Hoci to bolo prísne utajované, bol závislý od alkoholu a trpel na [[syfilis]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Černák, T | odkaz na autora = | titul = „Pomohol“ niekto Gottwaldovi na druhý svet? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/pomohol-niekto-gottwaldovi-na-druhy-svet#.WrIAQ6jOVPY%C2%A0 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2018-03-23 }}</ref> Tieto problémy boli zrejme príčinou aneuryzmy, čiže vydutia srdcovej aorty. Tá nevydržala zmenu tlaku v lietadle a praskla. Na následky toho Gottwald o dva dni po lete zomrel a teda prežil Stalina iba o deväť dní. Tak ako v politickej práci, tak aj v postoji k svojmu bývalému vedúcemu predstaviteľovi sa KSČ riadila vzorom KSSZ. Smútočné zhromaždenia sa organizovali v celom Československu a na Gottwaldov pohreb prišli státisíce ľudí, podobne ako na Stalinov.<ref name=":2" /> Telo Klementa Gottwalda bolo uložené v špeciálnom [[Národný pamätník na Vítkove|mauzóleu na pražskom vrchu Vítkov]], ktoré bolo na tento účel postavené. Malo sa tak stať podľa vzoru [[Lenin]]ovho tela v Moskve komunistickou relikviou a malo byť vystavované návštevníkom. V prvých rokoch sa o nabalzamované telo starali priamo Sovieti, ale potom už to bolo na viac ako stočlennom Útvare pre zabezpečenie tela a mauzólea. Avšak v roku [[1962]] bolo rozhodnuté o jeho spopolnení. Objavili sa aj názory historikov, že vtedajšie vedenie strany už začiatkom 60. rokov o žiadny kult osobnosti nestálo.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Prvý československý komunistický prezident Gottwald: Stačila fľaša vodky a podpísal čokoľvek|periodikum=HN Online|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://history.hnonline.sk/profily/1071680-prvy-ceskoslovensky-komunisticky-prezident-gottwald-stacila-flasa-vodky-a-podpisal-cokolvek|dátum prístupu=2018-03-23|jazyk=sk}}</ref> V roku 1962 mauzóleum zatvorili, Gottwaldove ostatky spálili a pripomína ho symbolický hrob na [[Olšanské hřbitovy|Olšanských cintorínoch]] v Prahe.<ref name=":2" /> Telo Stalina vyhodili z Leninovho mauzólea už v roku 1961. Obrázky usmievajúceho Klementa Gottwalda diskutujúceho s pioniermi sa dostali do školských učebníc. V každom úrade, v každej škole musela byť umiestnená jeho sadrová busta. Takmer každé mesto v Česko-Slovensku muselo mať námestie, alebo aspoň ulicu nesúcu jeho meno. Po krajine vyrastali sochy Klementa Gottwalda ako huby po daždi. Jedno z najznámejších súsoší bolo na bývalom námestí Klementa Gottwalda (terajšie [[Námestie Slobody (Bratislava)|Námestie Slobody]], autor [[Tibor Bártfay]]) v Bratislave, ktoré bolo po roku [[1989]] zdemolované. V roku 1948 Gottwaldovi udelila [[čestné občianstvo]] [[Bratislava]], v roku 2020 mu ho odňala, pretože jeho konanie „nebolo zlučiteľné s takýmto ocenením“.<ref name="dennikn-bratislava-odnala-cestne-obcianstvo">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava odňala čestné občianstvo Stalinovi | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2192168/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-17 | dátum prístupu = 2020-12-18 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q|commonscat=Klement Gottwald}} == Externé odkazy == * [http://www.hrad.cz/cs/prezident-cr/prezidenti-v-minulosti/klement-gottwald.shtml Klement Gottwald na oficiálnej stránke Pražského hradu] {{Prezidenti ČSR}} {{Predsedovia vlád Česko-Slovenska}} {{Komunistická strana Československa}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gottwald, Klement}} [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] [[Kategória:Prezidenti Česko-Slovenska]] [[Kategória:Predsedovia vlády Česko-Slovenska]] [[Kategória:Osobnosti česko-slovenského protifašistického odboja]] [[Kategória:Českí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na českých bankovkách]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] kwus6dma5bqp95ztemrti6omtp7hfnp 0 57967 8199714 8087129 2026-04-17T15:39:32Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199714 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Miloš Weingart | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť obrázka = 230px | Popis = český jazykovedec | Dátum narodenia = [[21. november]] [[1890]], [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1939|1|12|1890|11|21}} | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Manžel = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Partner = | Partnerka = | Príbuzní = }} '''Miloš Weingart''' (* [[21. november]] [[1890]], [[Praha]]{{--}}† [[12. január]] [[1939]], [[Praha]]) bol český [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Slavistika|slavista]] a [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]]. Vychovávateľ prvej česko-slovenskej generácie slovenských jazykovedcov. V rokoch 1919{{--}}1921 a 1927{{--}}1939 bol pedagóg [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]]. V rokoch 1921 - 1927 pôsobil ako pedagóg a neskôr v rokoch 1924{{--}}1925 ako [[Dekan (vysoká škola)|dekan]] [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] v Bratislave. V rokoch 1925{{--}}1926 bol [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] Univerzity Komenského v Bratislave. == Dielo == * Příspěvky ku studiu slovenštiny (Sp. fil. fak. Brat. 1923) * Srovnávací mluvnice jazyku slovanských * Byzantské kroniky v literatuře slovanské == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * [https://web.archive.org/web/20130206095550/https://uniba.sk/index.php?id=294 Prof. PhDr. Miloš Weingart] {{Šablóna:Rektori Univerzity Komenského v Bratislave}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Weingart, Miloš}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí jazykovedci]] [[Kategória:Českí byzantológovia]] [[Kategória:Českí slovakisti]] [[Kategória:Českí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Českí univerzitní profesori]] [[Kategória:Vyučujúci na Karlovej univerzite]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Dekani Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Rektori Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 7noygryhzuaxyvstqvszo923g7llwie 0 61726 8199969 7686505 2026-04-18T06:12:36Z Martingazak 234259 Externé odkazy 8199969 wikitext text/x-wiki [[File:Tabula reholnikov v Nimnici.jpg|thumb|Pamätná tabuľa rehoľníkom na nútených prácach pri stavbe Priehrady mládeže]] '''Akcia K''' bol krycí názov pre násilnú likvidáciu mužských [[Rehoľný rád|rehoľných rádov]] v roku [[1950]] v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] vtedajším [[komunizmus|komunistickým]] režimom. Svojou brutalitou sa do histórie zapísala pod názvom ''Barbarská noc''. == Príprava akcie == Nad likvidáciou kláštorov uvažovali komunisti už od roku [[1948]], hneď po svojom nástupe k moci. Hľadali len zámienku, ktorou by sa likvidácia ospravedlnila. Akciu K schválilo predsedníctvo [[KSČ]] vo februári [[1950]]. Akcia mala prinútiť rehoľníkov, aby sa vzdali rehoľného života a mala oslabiť ich vplyv na ľudí. Bolo rozhodnuté, že sa zasiahne „naraz, počas jednej noci formou dobre pripraveného úderu, ktorý by postavil našu aj zahraničnú verejnosť pred hotovú vec“. Akcii predchádzal politický proces s desiatimi predstavenými reholí, ktorí boli obžalovaní z protištátnej činnosti a nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu, ukrývania nepriateľských agentov a výroby letákov. Prípravné práce akcie boli koordinované s popredným činiteľom [[KSS]] [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], ktorý bol vo vedení Slovenského úradu pre veci cirkevné <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Akcia K – 1. časť| url = https://blog.postoj.sk/18789/akcia-k-1-cast| vydavateľ = postoj.sk| dátum vydania = 2016_11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Priebeh akcie == Presne o polnoci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl]]a 1950 obsadili príslušníci [[Ľudové milície|Ľudových milícií]], [[verejná bezpečnosť|Verejnej bezpečnosti]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] všetky mužské kláštory v celom Česko-Slovensku. Rehoľníkov už nadránom autobusmi rozvážali do záchytných kláštorov, pričom ich rozdelili do troch skupín. Predstavených a takzvaných najreakčnejších sústredili v „kárnom kláštore“ v [[Pezinok|Pezinku]], ostatných do štyroch ďalších kláštorov v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]], v [[Šaštín-Stráže|Šaštíne]], [[Jasov]]e a v [[Podolínec|Podolínci]]. Za najnebezpečnejších považovali [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]]. Tí boli od ostatných izolovaní. Život v sústreďovacích kláštoroch nemal ďaleko od pobytu vo väzení. Napríklad v Podolínci, kde panoval najprísnejší režim, zakrátko pribudli na oknách mreže, kláštor obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami a na poriadok dohliadali strážcovia z [[Leopoldov]]skej väznice. Rehoľníkov, u ktorých sa predpokladal kladný vzťah k režimu, rozmiestnili do rôznych farností. Komunisti venovali osobitnú pozornosť najmä mladým rehoľníkom. Snažili sa ich oddeliť od starších rehoľníkov a umiestnili ich vo zvláštnych prevýchovných táboroch, kde ich presviedčali, aby sa zriekli rehoľného povolania. Brancov povolali do armády – do [[pomocné technické prápory|pomocných technických práporov]]. Starší rehoľníci sa dostali pred súd. Akciu K sprevádzalo násilie, ale aj ničenie a rozkrádanie vzácnych rukopisov, obrazov, nábytku a obradných predmetov. O osude vyprázdnených kláštorov následne rozhodovala komisia pri [[Zbor povereníkov|Zbore povereníkov]] na čele s [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]]. Kláštory dostali k dispozícií okresné a miestne národné výbory, nasťahovala sa do nich administratíva, detské domovy, telovýchovné spolky, kasárne. == Dôsledky == Akcia K nevyvolala u obyvateľov očakávaný súhlas s vyčisťovaním „hniezd protištátnej činnosti“, ale skôr súcit s rehoľníkmi. Mnoho obyvateľov v obciach, kde boli kláštory, sa postavilo na ich obranu. Boli demonštrácie proti zásahom, snahy brániť rehoľníkov, došlo aj k ozbrojeným zrážkam. Rády sa napriek všestrannému úsiliu rozložiť nepodarilo a len málo rehoľníkov z nich vystúpilo. Akcia mala aj ďalší dôsledok. Vzhľadom na rastúce prenasledovanie predstaviteľov cirkvi začala vznikať takzvaná „podzemná“ alebo „[[tajná cirkev]]“. Tvorili ju kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, ktorí boli tajne, bez súhlasu vládneho režimu vysvätení, alebo tí, ktorým režim odobral štátny súhlas na vykonávanie kňazského povolania. Väčšinou pracovali v občianskom povolaní a svoje duchovné aktivity vykonávali tajne. K tajnej cirkvi patrilo aj množstvo laikov, ktorí sa stretávali v krúžkoch a okrem modlitieb a duchovných cvičení zabezpečovali aj prísun nedostatkovej náboženskej literatúry – buď nelegálnym pašovaním zo zahraničia alebo tak isto nelegálnym rozmnožovaním – tzv. [[samizdat]]mi. == Záver == V rámci akcie K a v ďalších akciách proti mužským reholiam (akcia K1 a K2) bolo celkovo na Slovensku internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí. Po akcii K nasledoval podobný zásah proti ženským rádom – [[Akcia R]]. Zásah proti reholiam bol protiprávny. Neexistoval nijaký oficiálny doklad o ich rozpustení. Za vzorné vykonanie akcie K slovenskí eštébáci dostali zo skonfiškovaných peňazí na odmeny 800-tisíc Kčs. Jedným z mnohých osôb postihnutých akciou K bol [[Ján Chryzostom Korec]], ktorý sa neskôr stal jednou z najznámejších osôb v tajnej cirkvi na Slovensku. Komunistickému režimu sa síce akciou K podarilo za jedinú noc zlikvidovať všetky mužské kláštory v Česko-Slovensku, nepodarilo sa im však zlikvidovať rády ako také. Navyše, čoraz viac sa v podmienkach komunistického útlaku začala vzmáhať tajná cirkev, na ktorú režim nemal dosah a nemohol ju ovplyvňovať tak, ako sa snažil ovplyvňovať oficiálne cirkevné štruktúry. Hlavný cieľ, ktorý režim sledoval svojou cirkevnou politikou, totálna ateizácia spoločnosti, sa ani po 40 rokoch komunistickej nadvlády na Slovensku nepodarilo dosiahnuť. [[13. apríl]] je v súčasnosti na Slovensku vyhlásený za pamätný deň – '''Deň nespravodlivo stíhaných'''. == Literatúra == * [[Ján Chryzostom Korec|KOREC, Ján Chryzostom]]: ''Od barbarskej noci'', 1990, Lúč, Bratislava, ISBN 80-7114-000-7. * [[Vincent Petrík|PETRÍK, Vincent]] – ''Posledná vila'', 1990, Dobrá kniha, Cambridge, Canada. * [[František Vnuk|VNUK, František]]: ''Akcie K a R: zásahy komunistického režimu proti reholiam v rokoch 1950 - 1956'', Univerzita Komenského, Bratislava, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, 1995, ISBN 80-88696-04-6. * [[Ernest Macák|MACÁK, Ernest]]: Zápisky spoza mreží. Bratislava : Vydavateľstvo Don Bosco, 1996. * [[Viliam Judák|JUDÁK, Viliam]] – [[Rozália Danková|DANKOVÁ, Stella]]: ''Exodus. Oslavujeme Ťa Bože'', Kňazský seminár sv. Gorazda, Nitra, 1997, ISBN 80-88741-14-9. * [[Ján Milan Dubovský|DUBOVSKÝ, Ján Milan]]: ''Akcia kláštory'', [[Matica slovenská]], Martin, podtitul: ''Komunistický režim na Slovensku v boji proti mužským reholiam v rokoch 1949-1952'', 1998, ISBN 80-7090-499-2. * [[Ján Chryzostom Korec|KOREC, Ján Chryzostom]]: ''Dni a roky po barbarskej noci 1950'', 2009, Lúč, Bratislava, ISBN 978-80-7114-785-5. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Akcia R]] * [[Akcia B (likvidácia rehoľníckych rádov)]] == Externé odkazy == * [https://www.upn.gov.sk/sk/likvidacia-klastorov-v-komunistickom-ceskoslovensku-barbarska-noc/ Likvidácia kláštorov v komunistickom Československu - Barbarská nocna, na stránke ÚPN] * [https://web.archive.org/web/20130426142830/http://www.jezuiti.sk/index.php?stranka=domy_ruzomberok&idc=69 Akcia K na stránke jezuiti.sk] * [https://encyklopedia.sme.sk/c/2018324/zrusenie-klastorov-a-radov-v-ceskoslovensku.html Akcia K v encyklopédii SME] * [https://www.ustrcr.cz/uvod/skupina-vyzkumu/akce-k/ Akce K] [[Kategória:Operácie Štátnej bezpečnosti|K]] [[Kategória:Prenasledovanie cirkví v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] gheflbaelc8kd1pistd9b2tl0jn6ux3 0 66005 8199768 7589963 2026-04-17T15:50:51Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199768 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = Vladimir Semionovič Vysockij | Popis osoby = sovietsky pesničkár, básnik a herec | Portrét = Vladimir Vysotsky.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[25. január]] [[1938]] | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešné [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1980|7|25|1938|1|25}} | Miesto úmrtia = Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Vladimir Semionovič Vysockij''' ({{vjz|rus|Владимир Семёнович Высоцкий}}; * [[25. január]] [[1938]], [[Moskva]] – † [[25. júl]] [[1980]], Moskva) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] básnik, [[divadlo (umenie)|divadelný]] a [[film]]ový [[herec]], pesničkár ([[spevák]] a gitarista) [[Rusi|ruského]] pôvodu. == Život a dielo == Lásku k umeniu a divadlu zdedil po matke, ktorá ho vodila na rôzne divadelné predstavenia už od troch rokov. Po rozvode rodičov v roku 1947 žil 2 roky s otcom, ktorý bol dôstojníkom z povolania v [[nemecko]]m meste [[Eberswalde]]. Ako to bolo v povojnových rokoch v Sovietskom zväze bežné, chlapec po návrate do ZSSR prakticky rástol medzi svojimi rovesníkmi na ulici. Už vtedy dostal svoju prvú gitaru, naučil sa niekoľko základných akordov a pre potešenie partie začal spievať populárne pesničky a vymýšľal si vlastné. Už ako mladík prišiel do styku s alkoholom, čo ho potom prenasledovalo po celý život. V roku [[1955]] dokončil strednú školu a na nátlak rodičov začal študovať strojné [[inžinierstvo]], po roku sa však prihlásil na divadelnú fakultu [[MChAT]]u, ktorú aj absolvoval v roku [[1960]]. Počas štúdia sa zoznámil s (vtedy už vydatou) Izou Žukovovou, a zostali spolu až do roku 1960, keď sa Iza konečne rozviedla a oni sa mohli oficiálne zobrať. V rokoch 1960 – [[1964]] s prestávkami pracoval v [[Moskovské dramatické divadlo A.S. Puškina|Moskovskom dramatickom divadle A.S. Puškina]]. V roku [[1961]] sa pri natáčaní filmu ''[[713 žiada povolenie pristáť]]'' zoznámil s Ľudmilou Abramovou, ktorá sa stala jeho druhou ženou a matkou jeho dvoch synov. Manželstvo uzavreli v roku [[1965]]. Začiatkom 60. rokov zložil v [[Leningrad]]e svoje prvé piesne. Za jeho prvú pieseň je považovaná skladba ''Tatuirovka'' (Tetovanie). Spolu s herectvom sa pre Vysockého stala hudobná tvorba hlavnou náplňou života. V roku [[1964]] zložil svoje prvé piesne k filmom a začal hrať v [[Moskovské divadlo drámy a komédie na Taganke|Moskovskom divadle drámy a komédie na Taganke]], kde zotrval až do konca života. V júli [[1967]] sa zoznámil s francúzskou herečkou [[Marina Vlady|Marinou Vlady]], ktorá sa stala v decembri [[1970]] jeho treťou manželkou. V roku [[1968]] adresoval list [[Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|Ústrednému výboru]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany ZSSR]], v ktorom odpovedal na kritiku jeho prvých piesní v oficiálnej štátnej tlači. Toho istého roku vyšla jeho prvá [[Gramofónová platňa|gramoplatňa]] s piesňami z filmu [[Vertikála (film)|Vertikála]]. V novembri [[1971]] stvárnil hlavnú postavu v premiére divadelnej hry [[Hamlet]], režiséra [[Jurij Petrovič Ljubimov|J. Ljubimova]]. Spolu s hercami divadla na Taganke sa viackrát zúčastnil turné v [[Bulharsko|Bulharsku]], [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Juhoslávia|Juhoslávii]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Nemecko|Nemecku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. Po tom čo získal povolenie cestovať viackrát navštívil svoju ženu vo Francúzsku. Vystupoval i v [[Spojené štáty|USA]], [[Kanada|Kanade]], na [[Tahiti]] a inde. Naposledy sa zjavil na divadelnej scéne v úlohe Hamleta 18. júla 1980 v divadle na Taganke. Bolo to v období jeho mimoriadne zlého zdravotného stavu. Dlhoročný chronický alkoholizmus sa na radu priateľov pokúšal prekonať tým, že začal užívať morfium. Z jednej závislosti skĺzol do druhej, oveľa horšej. Užívanie nadmerných dávok alkoholu v spojení s drogovou závislosťou vyústili do tragického konca. 25. júla 1980 Vladimir Vysockij zomrel na zástavu srdca v spánku vo svojom Moskovskom byte. Taká bola oficiálna verzia. Niektoré pramene uvádzajú, že zomrel v dôsledku absolútnej vyčerpanosti organizmu, spôsobenej alkoholom a narkotikami. Bezprostrednou príčinou smrti bolo udusenie, spôsobené zapadnutým jazykom v spánku. Jeho pohreb sa konal 28. júla, v období prebiehajúcich [[Letné olympijské hry 1980|Olympijskych hier v Moskve]]. Štátne inštitúcie nevydali okrem dvoch drobných správ žiadne oficiálne informácie o úmrtí jedného z najväčších básnikov Sovietskeho zväzu a Ruska. Počas priechodu pohrebného sprievodu na [[Vagaňkovský cintorín]] ľudia, ktorí sa chceli dostať na pohreb, celkom zaplnili ulice mesta, ich počet sa odhaduje na desiatky tisíc. Ľudia, ktorí chceli vidieť [[katafalk (podstavec)|katafalk]] dokonca na mnohých miestach zaplnili strechy domov. Celá cesta od divadla až po cintorín bola vystlaná kvetmi, ktoré pod kolesá autobusu s jeho truhlou hádzali jeho obdivovatelia. Vladimír Vysockij a jeho poézia patria dodnes k najpopulárnejším a najtalentovanejším umelcom v novodobých dejinách Ruskej federácie a bývalého ZSSR. == Dielo == Zúčastnil sa na príprave 11 rozhlasových relácií a uskutočnil vyše 1000 koncertov po celom ZSSR a za hranicami. Bol autorom vyše 700 [[pieseň|piesní]] a [[báseň|básní]]. Jeho básnická tvorba predstavuje hlavne [[lyrika|lyrickú]] poéziu, v ktorej hojne používal [[irónia|iróniu]] a [[sarkazmus]]. Najväčšiu popularitu získal zhudobnenými básňami a piesňami, ktoré interpretoval najmä v sprievode [[Akustická gitara|akustickej gitary]], pomocou ktorej udržiaval [[rytmus]]. V textoch vychádzal hlavne z mestského folklóru (romance), slovnej hry, paródie, parafráz a filozofických úvah<ref>Wich, F., Rock & Pop Encyklopedie II. M-Z. Volvox Globator, Praha, 1999, s. 486</ref>. Do obehu sa po jeho smrti dostalo i mnoho falzifikátov vydávaných za jeho piesne. V Česku a na Slovensku spievali niektoré jeho preložené piesne [[Jaromír Nohavica]] či [[Radůza]]. Známym prekladateľom a interpretom Vysockého piesní je v Česku [[Milan Dvořák]]. Na Slovensku prekladala jeho básne napr. [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]]. Mnohé piesne vystihovali názory vtedajšej sovietskej mládeže, veľmi populárne boli piesne s vojnovou tematikou. Viacerí poslucháči jeho piesní nemohli dlho uveriť, že Vysockij nebol priamym účastníkom [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Po nástupe [[Leonid Brežnev|Leonida Brežneva]] do najvyšších funkcií bola v mnohých piesňach badateľná skrytá forma politickej satiry. Počas obdobia prísnej cenzúry sa dotýkal mnohých zakázaných tém, kvôli čomu boli niektoré jeho piesne zakázané. I preto sa veľká časť jeho tvorby šírila na podomácky nahrávaných magnetofónových páskach. Kvôli nezhodám s najvyššími predstaviteľmi mu nebolo umožnené hrať vo viacerých filmoch, do zahraničia vo veľkej miere cestoval iba vďaka možnosti navštevovať svoju Francúzsku manželku. Napísal alebo bol spoluautorom i niekoľkých [[próza|prozaických]] diel. Ako filmový herec sa preslávil v hlavných úlohách vo filmoch [[Miesto stretnutia nemožno zmeniť]], [[Vertikála]], ako aj v ďalších 24 filmoch, kde hral menšie, často až epizódne postavy. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Vladimir Vysotsky}} == Externé odkazy == * [http://www.wysotsky.com/1051.htm Slovenské preklady básní Vladimira Vysockého] === Zdroje === * {{preklad|ru|Высоцкий, Владимир Семёнович|16702637|cs|Vladimir Semjonovič Vysockij|4108379}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vysockij, Vladimir Semionovič}} [[Kategória:Ruskí spisovatelia]] [[Kategória:Ruskí herci]] [[Kategória:Ruskí speváci]] [[Kategória:Sovietski disidenti]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] jk2yj1lch9rjfqc9mb6ojkmlzofkvy1 0 70909 8199613 7461120 2026-04-17T15:02:15Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199613 wikitext text/x-wiki [[Image:Boettinger, Hugo - Jan Herben (1927).jpg|thumb|Jan Herben (1927)]] PhDr. '''Jan Herben''' (* [[7. máj]]a [[1857]] [[Brumovice u Hustopečí]] – † [[24. december|24. decembra]] [[1936]] [[Praha]]) bol český politik, novinár, spisovateľ a historik. == Život == Študoval na Slovanském gymnáziu v [[Brno|Brne]]. Veľký vplyv na neho mal [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. == Diela == * Mistr Jeroným Pražský * Pravdivé vylíčení života mistra Jana z Husince ([[1884]]) * Cyril a Metoděj ([[1885]]) * Morava v letech 1618 – 1619 a politika Karla staršího ze Žerotína ([[1886]]) – rigorozná práca * Moravské obrázky ([[1889]]) – súbor poviedok * Slovácké děti (1890) – súbor poviedok * Jan Nepomucký. Spor dějin českých s církví římskou ([[1893]]) – polemika * Na dědině (1893) – súbor poviedok * Deset let proti proudu 1886 – 1896 ([[1898]]) – o počiatkoch realizmu * Bratr Jan Paleček (1902) – kniha pre deti * Hostišov (1907) – historické a prírodné obrázky z Táborska * Masarykova sekta a Gollova škola. Pokrok, Praha [[1912]], 142 pp. * Tábor je náš program ([[1920]]) – politický traktát * Nové učení o české šlechtě ([[1924]]) – polemika * M. V. Kramerius ([[1926]]) – štúdia * T. G. M. I – III (1926 – 1927) – monografie: I. O presidentu Masarykovi pražským dětem, II. President Masaryk, III. T. G. Masaryk, pvní občan Nové Evropy * Otázka náboženská v našem probuzení ([[1927]]) * Lístky z válečného deníku 1914 – 1918 ([[1933]]) * Kniha vzpomínek (1935) – pamäti, prepracovanie starších spomienok. * Do třetího i čtvrtého pokolení (1892 – 1937) – najvýznamnejšie dielo – nedokončené == Pozri ja == * [[Zoznam českých spisovateľov]] == Iné projekty == {{projekt|q= Jan Herben}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Herben, Jan}} [[Kategória:Narodenia v 1857]] [[Kategória:Úmrtia v 1936]] [[Kategória:Českí politici]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí historici]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] t0bh0bproq6qhrhxdz8sffihga95cec 0 75503 8199803 8199481 2026-04-17T16:31:12Z ~2026-20335-96 290941 Revízia [[Special:Diff/8199481|8199481]] používateľa [[Special:Contributions/Shallov|Shallov]] ([[User talk:Shallov|diskusia]]) bola vrátená 8199803 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.559252|18.852882|type:city|format=dms|display=title}} [[Súbor:Opatovce-maketa.jpg|náhľad|Maketa obce Horné Opatovce]] [[Súbor:KostolHO.JPG|náhľad|Kostol Sv. Vavrinca v Horných Opatovciach]] [[Súbor:Horné Opatovce - zaniknutý cintorín 2.jpg|náhľad|Pôvodný cintorín obce]] '''Horné Opatovce''' je zaniknutá [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] v [[Žiarska kotlina|Žiarskej kotline]]. Obec sa nachádzala pod výbežkom [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]], južne od mesta [[Žiar nad Hronom]]. == Historické názvy obce == Od roku [[1253]] ''Apatj'' ([[latinčina|latinsky]] ''terra Apathy de Grana''), od roku [[1332]] ''Epati'', od roku [[1335]] ''Maior Apati'' ([[slovenčina|slovensky]] ''Veľké Opatovce''), [[1773]] ''Horne Opatowcze'' ([[maďarčina|maďarsky]] sa nazývali ''Felső-Apáthi'', [[nemčina|nemecky]] ''Apelsdorf an der Gran''), [[1786]] ''Felschő-Apáthi'', ''Horne Opatowce'', [[1808]] ''Felső-Apáthi'', ''Viészka-Apáthi'', ''Opatdorf'', ''Horní Opátowce'', [[1863]]–[[1913]] ''Felsőapáti'', [[1920]]–[[1969|69]] ''Horné Opatovce''. Na území bývalých Horných Opatoviec sa nachádzalo sídlisko a pohrebisko [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] z mladšej [[Bronzová doba|doby bronzovej]], ktoré je významné z historického hľadiska. == Demografia == [[Súbor:Divadelny subor.jpg|náhľad|Divadelný súbor v Horných Opatovciach]] Prví obyvatelia novozaloženej podhorskej osady boli poľovníci a poľnohospodári. Neskôr sa venovali aj [[pltníctvo|pltníctvu]], furmanke a obchodu. V období [[socializmus|socializmu]] sa veľká časť preorientovala na robotnícky stav. Na životy obyvateľov vplývalo mnoho negatívnych javov, počnúc lúpežnými vpádmi [[Šášovský hrad|šášovských]] kastelánov na obec cez [[Turci|turecké]] nájazdy, drancovanie povstaleckými i cisárskymi vojskami v [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]], mnohé požiare v obci, v [[20. storočie|20. storočí]] obete [[Prvá svetová vojna|1.]] a [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] a vysťahovalectvo za prácou. I napriek tomu bola obec v širokom okolí známa ako kultúrna a tvorivá komunita. [[Slovensko|Slovensku]] dala v oblasti duchovného života viacero kňazov i rehoľných sestier. Miestni duchovní sú známi aj v širšom kontexte slovenských dejín ([[Július Plošic]], [[Martin Húska]], ...). Divadelníci z obce získali prvenstvo v celoslovenskej súťaži. Úspešný bol i hasičský zbor a futbalisti. Rušný bol spoločenský život, [[folklór]] a zvyky. Známy bol prvý vodovod, mlyn i pivovar v okolí. V roku [[1720]] mala obec 53 daňovníkov, mlyn, krčmu a mäsiara. V roku [[1828]] 116 domov a 815 obyvateľov. Pred zánikom mala obec 228 domov a 1 380 obyvateľov. == Kostol sv. Vavrinca == Bol postavený približne v 13. storočí. Pôvodne to bol [[gotika|gotický]] kostol s priľahlým [[cintorín]]om. V rokoch 1910-1911 bol z dôvodu malej kapacity prestavaný na návrh architekta S.Zachara do súčasnej podoby. Veža je pôvodná, z roku [[1717]]. V súčasnosti chátra. [[Súbor:Kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach.JPG|náhľad|Horné Opatovce]] == Richtári obce == Dedinskí richtári boli volení obecnou pospolitosťou (v novoveku volili z troch kandidátov navrhnutých zemepánom). Zodpovedali sa však hornoopatovskému zemepánovi - [[biskup|biskupovi]]. Na starosti mali správu obce, súdnictvo obce, správu odvodov poddanských dávok, desiatku a deviatku, ako aj štátnych daní. * [[1779]], [[1790]] - Tomáš Ambruš Ambrušeje (* [[16. október]] [[1743]], Horné Opatovce - † [[1802]], Horné Opatovce) * [[1811]] - Ján Ambruš Jamricheje (* [[17. jún]] [[1773]], Horné Opatovce - † [[1814]], Horné Opatovce) * [[1827]] - Juraj Demeter Baráteje (* [[12. apríl]] [[1773]], Horné Opatovce - † [[1827]], Horné Opatovce) * [[1829]] - Michal Mokroš Šebianeje (* [[7. september]] [[1794]], Horné Opatovce - † [[1836]], Horné Opatovce) * [[1853]], [[1856]], [[1861]] - Jozef Denko Krajčeje (* [[18. január]] [[1818]], Horné Opatovce - † [[1880]], Horné Opatovce) * [[1859]] - Jozef Finka Finkeje (* [[31. december]] [[1825]], Horné Opatovce - † [[1888]], Horné Opatovce) * [[1868]] - Michal Marko Markeje (* [[28. august]] [[1819]], Horné Opatovce - † [[1868]], Horné Opatovce) * [[1922]] - Tomáš Hrmo * [[1926]] - Ján Libo * [[1928]] - Vojtech Mečiar * Vojtech Hlinka == Župní sudcovia so sídlom v obci == *''Imrich Frankner'' - sudca (jurasor) v [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej župe]]. Do roku [[1823]] sídlil v obci, v stoličnom dome č. 34, ktorý si župa prenajala od panstva obce ([[biskup|biskupa]]). V roku [[1824]] ho na poste župného sudcu vystriedal Florián Šimoni. *''Florián Šimoni'' - sudca (jurasor) v [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej župe]]. V rokoch ([[1824]]-[[1827]]) sídlil v obci, v stoličnom dome č. 34, ktorý si župa prenajala od panstva obce ([[biskup|biskupa]]). Na poste župného sudcu tak vystriedal Imricha Franknera. *''Ľudovít Belházy'' - sudca (jurasor) v [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej župe]]. V rokoch ([[1866]]-[[1867]]) sídlil v obci, v stoličnom dome č. 34, ktorý si župa prenajala od panstva obce ([[biskup|biskupa]]). *''Ignác Šimoni'' - sudca (jurasor) a [[tútor]] v [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej župe]]. Do roku [[1878]] sídlil v obci, v prenajatom dome č. 1 u Finku. V roku [[1879]] ho nahradil nový župný sudca Anton Truska. *''Anton Truska'' - sudca (jurasor) a [[tútor]] v [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej župe]]. V rokoch ([[1879]]-[[1888]]) sídlil v obci, v prenajatom dome č. 1 u Finku. == Likvidácia obce == [[Súbor:Mapa HO.JPG|náhľad|Mapa Horných Opatoviec]] Po výstavbe [[Závody Slovenského národného povstania|Závodu SNP]] severne od obce v roku 1953 sa v nasledujúcich rokoch ukázalo, že pri výrobe [[hliník|hliníka]] vznikajú zdraviu škodlivé plyny a [[Imisia (životné prostredie)|imisie]] [[Popol|popolčekov]], ktoré obsahujú [[oxid uhoľnatý]], [[oxid siričitý]] , [[fluorovodík]] a zlúčeniny [[Fluór|fluóru]], [[ortuť|ortuti]] a [[arzén]]u, ktorých koncentrácia v priestoroch [[elektrolýza|elektrolýzy]] vysoko prekračovala prípustnú normu. Škodlivé plyny unikali do širšieho nepriaznivo pôsobili na dobytok a vegetáciu. V obci Horné Opatovce, bolo postihnutých 90 % dobytka a vyhynuli včely. Komisia [[Slovenská akadémia vied|SAV]], ktorá bola poverená preskúmať tento problém v liste [[Karol Bacílek|Karolovi Bacílekovi]], [[Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa|prvému tajomníkovi]] [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]], z 21. mája 1956 odporúčala v záujme zdravia obyvateľstva, aby sa uvažovalo o presťahovaní obce Horné Opatovce na vzdialenejšie miesto od závodu.<ref name="aop">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Michal Barnovský | odkaz na autora = | titul = Industrializácia Slovenska a životné prostredie v období komunistického režimu | url = https://aop.vse.cz/pdfs/aop/2007/07/02.pdf | vydavateľ = Acta oeconomica Pragensia: vědecký časopis Vysoké školy ekonomické v Praze | miesto = | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-15 | jazyk = }}</ref> Tento problém vláda [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republiky]] najprv riešila na základe uznesenia č. 188 z 9. marca 1960, ktorým sa zriadil v okolí závodu účelový štátny majetok na pozemkoch postihnutých exhalátmi a pozmenil sa sortiment pestovaných poľnohospodárskych rastlín. Ďalšia vyhláška vlády č. 18 Zb. z 26. februára 1963 už nariadila vysťahovanie obyvateľom a likvidáciu obce k [[31. júl]]u [[1969]].<ref name="aop"/> Toho roku bolo územie obce pričlenené k [[Žiar nad Hronom|Žiaru nad Hronom]]. Exodus 1 380 obyvateľov z 228 domov trval takmer 10 rokov, ľudia sa sťahovali podľa skromných náhrad za domy a podľa zamestnania najmä do Žiaru nad Hronom a [[Hliník nad Hronom|Hliníka nad Hronom]], ale i do [[Bratislava|Bratislavy]], [[Piešťany|Piešťan]], [[Košice|Košíc]] a [[Praha|Prahy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štenclová | meno = Eva | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Horné Opatovce zničila výroba hliníka | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/526989-horne-opatovce-znicila-vyroba-hlinika/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-25 | dátum prístupu = 2025-10-15 }}</ref> Tak v mene doktríny industrializácie, ktorá nerešpektovala žiadne ekologické, historické a morálne princípy, zanikla jedna z najstarších a najväčších obcí Žiarskej kotliny. Poslednou pamiatkou na obec je Kostol svätého Vavrinca, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STVR | odkaz na autora = | titul = Tragický zánik obce: Horné Opatovce sú známe ako slovenský Černobyľ. Prvé ochoreli kravy, vysťahovať sa napokon museli všetci | url = https://spravy.stvr.sk/2025/07/obec-horne-opatovce-zanikla-v-dosledku-ekologickej-katastrofy-obec-museli-v-50-rokoch-vystahovat/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-07-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-15 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty== {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.ohrozenekostoly.sk/db/databaza/%C5%BEiar-nad-hronom-horn%C3%A9-opatovce Horné Opatovce - kostol sv. Vavrinca (www.ohrozenekostoly.sk)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131003041357/http://www.ohrozenekostoly.sk/db/databaza/%C5%BEiar-nad-hronom-horn%C3%A9-opatovce |date=2013-10-03 }} *[https://domov.sme.sk/c/22184910/dobre-rano-najprv-umreli-vcely-potom-stromy-aky-bol-zanik-hornych-opatoviec.html Dobré ráno: Rýchla smrť Horných Opatoviec. Ako katastrofa vyhnala ľudí? (www.sme.sk)] == Zdroje == * Jozef Košta: ''Tam boli Horné Opatovce'', obec Hliník nad Hronom 1997. * [[Peter Ratkoš]]: ''Dejiny Žiaru nad Hronom'', Osveta Martin, 1978. * PhDr. Milan Majtán, DrSc.: ''Názvy obcí Slovenskej republiky'', Veda Bratislava 1998. {{Žiar nad Hronom}} [[Kategória:Slovenské obce zaniknuté vysídlením]] [[Kategória:Žiar nad Hronom]] ccb9zq4bgvjs5fxhe3kmdhdkhg40un6 2 77617 8199795 8196653 2026-04-17T15:56:47Z Doko 2303 /* (Doko) */ 65 400 8199795 wikitext text/x-wiki {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" width="25%" style="float:right; margin-left:1em; margin-bottom:0,5em; background:none;" | {{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento redaktor pôsobí na slovenskej Wikipédii {{vek v rokoch a dňoch|2006|6|5}}.}} {{userbox | border-c = grey | id = [[File:Commons Autopatrolled.svg|40x40px]] | id-c = #DDD | info = This user has '''[[Commons:Commons:Patrol|autopatrolled rights]]''' on {{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|[[Wikimedia Commons]]}}. {{#if:{{{1|}}}|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([{{fullurl:{{{lang_code|en}}}:Special:ListUsers|limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify{{#if:{{{lang_code|}}}|&nbsp;{{{lang_code}}}|}}</span>])</span>|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:ListUsers&limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify</span>])</span> | info-c = #EEE }}<noinclude> [[Category:Wikimedia Commons user templates|autopatrolled Commons]] </noinclude> |- | [[Obrázok:Commons-logo.svg|31px]] Ako [[:commons:User:Doko|Doko]] na celosvetovej Wikimedia Commons [[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]]. |- |{{user sk}} |- |{{user cs-3}} |- |{{user ru-2}} |- |{{user pl-1}} |- |{{user de-1}} |- |{{počet článkov}} |} =(Doko)= Svoje príspevky uverejňujem pod značkou Doko. Mojim základným cieľom pri realizácii jednotlivých projektov je ich voľné a bezplatné sprístupnenie čo najširšej verejnosti, a to predovšetkým na edukačné účely. Na Wikipédii som uverejnil 200 pôvodných príspevkov a vykonal viac ako 4 800 úprav.<ref>[[https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia/Doko]] General statistics</ref> Fotografie mám sprístupnené na Wikimedia Commons (viac ako 65 400<ref>[[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]] Personal presentation: </ref>. Nie každý totiž môže spoznávať [[Slovensko]] osobnými návštevami vybraných miest. Na blog.portal.sk mám uverejnených viac ako 1 270 vlastných blogov.<ref>http://doko.blog.portal.sk/ Personal blogs</ref> ==Výber z mojich najväčších projektov== * Svoju prvotinu na Wikipédii som uverejnil 5. 6. 2006. * Na Wikimedia Commons bola mojim prvým fotografickým príspevkom kategória High Tatras vytvorená 22.10.2006. Obsahovala moje autorské fotografie zo všetkých, vtedajších 15 tatranských osád. Postupne bola táto kategória inými redaktormi premenovávaná a v súčasnej dobe sú tieto tatranské osady vedené v kategórii: [[http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:City_parts_of_Vysok%C3%A9_Tatry_(town)]]. * Šarišské dediny som sprístupnením vlastných fotografií 17.7.2007 priblížil formou prvého uceleného prehľadu o obciach ležiacich na [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchovine]]. * Po dopracovaní ďalších vlastných fotografií som 2.5.2008 vytvoril obrazový prehľad aj pre všetky ostatné obce okresu Prešov. [[Okres Prešov ]] sa tak stal prvým okresom na Slovensku, ktorý už má vytvorenú základnú kolekciu fotografii svojich 89 obcí a 2 miest na slovenskej Wikipédii a na Commons. * Podobne som vlastnými autorskými fotografiami 28.júna 2009 ukončil obrazový prehľad aj o všetkých 41 obciach a 2 mestách [[Okres Sabinov| okresu Sabinov ]]. * 18. septembra 2011 som svojimi fotografiami prispel k tomu, že [[Okres Gelnica| okres Gelnica ]] má na slovenskej Wikipédii a Commons doplnených fotografiami všetkých 19 obcí a 1 mesto. * V rámci veľkého medzinárodného projektu zameraného na zdokumentovanie kultúrnych pamiatok som 30.9.2012 vlastnými fotografiami doplnil celý [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]]. * V roku 2012 snímka http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG patrila medzi 9 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2012. * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020. * Všetky vlastné autorské fotografie som do projektu Wikimedia Commons bezplatne daroval s podmienkou, že pri ich ďalšom uverejnení bude uvedené meno a priezvisko autora, fotografie sú k dispozícii na stránke https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Photographs_by_Jozef_Kotuli%C4%8D ==Ďalšie moje projekty na Wikipédii== ====Folklór==== [[Ochotnícky divadelný súbor Poľana]], [[Sedličan]], [[Učebnica ľudového spevu Slovenské kvety]]. ====Geografia==== [[Arcibiskupský trojuholník]], [[Brežany]], [[Cemjata]], Hrad [[Šebeš]],[[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8]], [[Mikroregión Čierna hora]], [[Oľšov]], [[Sedlice]], [[Sopotnica]], [[Šarišská vrchovina]],[[Sídlisko II (Prešov)]],[[Sekčov (sídlisko)]], [[Lipovský hrad]],[[Obišovský hrad]],[[Kysacký hrad]],[[Prešovská hradná cesta]], [[Čertov kameň]], [[Furča (Haniska)]], [[Rozvodnica na Slovensku]]. ====Kostoly==== [[Drevený kostol sv. Lukáša evanjelistu]],[[Farnosť Sedlice]], [[Kalvária (Prešov)]],[[Kostol Premenenia Pána]], [[Kostol svätého Kríža (Prešov)]]. [[Kalvária (Vysoké Tatry)]] Na stránke [[Vysoké Tatry]] príspevok Kostoly vo Vysokých Tatrách, [[Spišský Jeruzalem]]; [[Miniskanzen drevených chrámov]]. ====Osoby==== [[Imrich Andrejčák]], [[Ján Balciar]],[[Viera Bálinthová]], [[František Bartko]], [[Leopold Bilčík]],[[Ladislav Berčeni]],[[Jozef Blizman]],[[Jakub Bogdani]], [[Ondrej Bubniak]], [[Ľubomír Bulík]],[[František Butko]], [[Milan Cerovský]], [[Ján Čmilanský]], [[Josef Einšpigl]], [[Marek Eštók]], [[Ivan Frollo]], [[František Gibala]],[[Janka Guzová]],[[Pavel Honzek]], [[Marián Horský]], [[Emil Hula]], [[Július Humaj]],[[Milan Husťák]], [[Zoltán Jakuš]],[[Ján Kalina]],[[Ján Kačmár]], [[Izidor Kotulič]],[[Miloslav Kotulič]], [[Miroslav Kováč (generál)|Miroslav Kováč]], [[Ján Krajňák]],[[Ondrej Krajňák]], [[Štefan Mečár]], [[Martin Michalko ]],[[Štefan Miklánek]],[[Marián Mikluš]],[[Alexander Mucha]],[[Karol Navrátil]], [[Ondřej Novosad]], [[Ivan Pach]], [[Pavol Papač]], [[Ladislav Pavlovič]], [[Anton Petrák]], [[Jozef Pospíšil]],[[František Radimský]],[[Ján Salaganič]], [[Jozef Serafín]],[[Anton Sučka]],[[Martin Stoklasa]], [[Jan Ščudlík]],[[Jozef Tuchyňa]], [[Rostislav Václavíček]], [[Emil Vestenický]], [[Peter Vojtek]],[[Jaroslav Vývlek]], [[Stanislav Weinlich]], [[Zoznam slovenských nevojenských generálov]],[[Pavol Bilík]], [[Štefan Morávka]], [[Ján Rašo]], [[Kotulič (priezvisko)]], [[Soňa Smolová]], [[Viera Štupáková]], [[Martin Grečo]],[[ Jozef Kováčik (generál ČSĽA)]],[[Monika Kandráčová]] ====Pamätihodnosti==== [[Fontány a fontánky v Prešove]], [[Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania]], [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese]], [[Zoznam ľudí na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese]],Kronika obce Sedlice,[[Evanjelické kolégium]],[[Areál piety na kóte 748 Háj]], [[Pamätník osloboditeľom]], [[Mariánske súsošie (Prešov)]],[[Súsošie svätého Róchusa]], [[Pamätník na víchricu]], [[Pomník Slovenského národného povstania]] [[Ústredný vojenský cintorín ČA (Michalovce)]] , [[Údolie smrti (Slovensko)]], [[Prešovská vzbura]],[[Pamätník poľským letcom, Radatice]]; [[Margeciansky tunel]]. ====Príroda==== [[Čínska ruža]], [[Črievičník papučkový]], [[Dolina Studeného potoka]],[[Dubnícke opálové bane]], [[Dunitová skalka]], [[Šafran spišský]],[[Kamenná baba]], [[Solivarsko-švábske dúbravy]],[[Torysa (chránené územie)]]; [[Lipanská lipa]];[[Prešovský platan]];[[Sekvoja v Uzovskom Šalgove]];[[Duby v Pečovskej Novej Vsi]] ====Spoločnosť==== [[Desiatok]],[[Doplnkové dôchodkové sporenie]],[[Duel]],[[Hajdúch]],[[Hlahol]],[[Insígnia]],[[Jasličkár]], [[Kyjak]], [[Maturant]], [[Nariadenie vlády]],[[Uznesenie vlády]], [[Neológia]], [[Neurorehabilitácia]], [[Opatrenie (ministerstvo)]], [[Odboj]], [[Pevná úroková sadzba]],[[Poddanstvo (roľníci)]],[[Povstanie]],[[Prísaha]], [[Revolta]],[[Rebélia]], [[Sedliak (poddanstvo)]], [[Starobné dôchodkové sporenie]], [[Vinš]],,[[Vysvedčenie]], [[Vyšívanie (ozdobovanie)]], [[Výnos (ministerstvo)]], [[Vzbura]], [[Želiar (poddanstvo)]], [[Vodočet]],[[Vianočná pošta, Rajecká Lesná]], [[Praktická hospodyňka]]. V stati [[Holokaust]] príspevky Rasová otázka, Označovanie väzňov, Transporty deportovaných zo Slovenska do Osvienčima, Pokusy na živých ľuďoch. Na stránke [[Prešov]] príspevok História, Najvyšší predstavitelia mesta.[[Základná škola s materskou školou (Sedlice, okres Prešov)]], [[Rehabilitačné centrum - HARMONY]];[[Fyziatria]];[[Fyziater]];[[Ambulancia]]; [[Atestácia]];[[Náplecník]];[[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]], [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]]; [[Stĺpy mieru]] ====Vojenské výrazy==== [[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)]],[[Vyššie delostrelecké učilište]],[[Vojenská akadémia v Brne]], [[Armáda Slovenskej republiky]], [[Delostrelecké zbrane]],[[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]],[[Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky]],[[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], [[Generalissimus]], [[Generálmajor]],[[Generálporučík]], [[Generálplukovník]], [[Armádny generál]],[[Zoznam slovenských vojenských generálov]],[[Dôstojník]],[[Vojak z povolania]], [[Vojenská prísaha]], [[Vojsko v meste Prešov]], [[2. armádny zbor]],[[Zväz vojakov Slovenskej republiky]],[[Kríž Rytier delostrelectva]], [[Rad čestnej légie]],[[Armata]],[[T-14]],[[Útvar (vojenstvo)]], [[Východný vojenský okruh]]; [[Vojenská jednotka]]; [[Zväzok (vojenstvo)]], [[Vojenské zariadenie]];[[Bombardovanie Prešova]]; [[Letecký nálet]] ==Na Wikikuchárka som autorom== príspevku - Šuhajdy * http://sk.wikibooks.org/wiki/Wikikuchárka/Šuhajdy ==Iné projekty== '''Foto - dokumenty uverejňujem na''' * http://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko * https://sk.mapy.cz/zakladni?moje-mapy&x=21.2143613&y=48.9861536&z=15&cat=fotografie&mid=4623561 * http://www.panoramio.com/user/1759054 * http://flog.pravda.sk/dokofoto.flog * http://galerie.zive.cz/member.php?uid=73553&protype=1 '''Texty publikujem v knižnej podobe, na blogoch a v printových médiách''' * http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28/ * http://komentare.sme.sk/c/2773510/politici-by-mali-naplnit-vysledok-volieb.html * http://doko.blog.portal.sk/ * http://www.bezpzlozky.eu/2015/02/poradenstvo/#comment-8754/ ==Ocenenia== '''Do kategórie najkvalitnejších fotografií sa dostali''' * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.<div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG v súťaži WLM v roku 2012 táto snímka za slovenskú časť postúpila do celosvetového kola <div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Category:Quality_images&from=B/ Bardejov10Slovakia6.JPG * http://travelnewsworld.blogspot.sk/2011/07/flexijourney-blog.html 11 Viena '''Uverejnené na hlavnej stránke slovenskej Wikipédie''' * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2021 |týždeň 27/2021 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2016 |týždeň 13/2016 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2013 |týždeň 35/2013 '''Iné z mojich fotografií sú uverejňované vo svetových internetových médiách''' * http://inosmi.ru/russia/20141118/224326985.html?id=224382145 * http://www.army-technology.com/projects/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle1.html * http://praguepost.com/realty/praguepostnews/realty/real-estate-investment-in-ce-region-up * http://www.boomsbeat.com/articles/8179/20140902/fantastic-photos-of-michalska-gate-in-slovakia.htm * http://episcopaldigitalnetwork.com/stw/2014/08/29/bulletin-insert-14-pentecost-a/ * http://horizon2020projects.com/es-european-research-council/erc-meets-in-slovakia/ * http://en.tracesofwar.com/article/33594/Memorial-Liberators-Slav%EDn.htm * http://www.europanostra.org/disclaimer/ * https://geolocation.ws/v/P/38412403/wien-krntnerstrasse/en * http://europetravelz.com/the-natural-spas-of-slovakia/ * http://wyszehrad.com/czechy/historia/marki * http://flying-news.com/science/little-girl-refuses-birthday-stays-six-years-old/ * http://www.mojahrvatska.hr/parkovi-prirode-u-dalmaciji/ * http://www.canadianbusiness.com/blog/investing/54801--beware-of-greek-democracy-and-black-swans * http://www.alltravels.com/slovakia/all-regions/leutschau/photos/current-photo-56197661 * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/fijimaritime/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/worldenergynews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/pacificworldnews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/australiadaily/ * http://nature.daum.net/plant/photo.do?itemId=6321 * http://archive.wn.com/2009/01/29/1400/australiaeconomy/ * http://article.wn.com/view/2008/12/13/ObamaThemed_Christmas_Tree_among_Woman_s_22/?template=cheetah-worldphotos%2Findex.txt * http://www.gpsmycity.com/tours/bratislava-shopping-self-guided-walking-tour-3678.html * http://www.rozhlas.cz/cro6/internet/_zprava/slovensky-hazard-cinsky-zajatec-a-anglicky-romantik--956511 * http://www.vzacne-mince.sk/detail_tovaru.php?UG_hodnota_id=72&ug_preselfl=jmedy-qgq * http://www.discoverynatures.com/lakes/strbske-pleso/ * http://www.oorlogsmusea.nl/artikel/14621/Massagraf-Slowaakse-Soldaten-Gerlachov.htm * http://s-nikiel-mojegory.pl/moje%20trasy/trasy/polski%20grzebien/polskigrzebien.index.html * http://johnsoeder.bandcamp.com/track/summer-day '''Fotografie uverejňované v slovenských internetových médiách''' * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=160:0: Zaujímavá fotogaléria ulíc a námestí mesta Prešov. * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=840:0: Fotogaléria mesta Prešov a jeho kultúrnych pamiatok. * https://kamnahory.sk/Autorske-prava.html * http://www.dokostola.sk/clanok/podakovanie * http://www.skrz.sk/index.php?cx=partner-pub-7390345969231695%3A7017269059&cof=FORID%3A10&ie=UTF-8&lang=sk&action=search&q=jozef+kotuli%C4%8D&sa=H%C4%BEada%C5%A5&siteurl=www.skrz.sk%2F&ref=www.google.com%2F&ss=3170j918250j13 * https://www.google.com/search?q=jozef+kotuli%C4%8D+vypadni.sk&safe=active&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ved=2ahUKEwi09Y7U7ZTfAhUO3aQKHXs5AjMQsAR6BAgGEAE&biw=1920&bih=966#imgrc=_ * https://www.google.com/search?q=ing.mgr.jozef+kotuli%C4%8D+wander+card+sk&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwjj_tGDw6juAhXQwosKHeMkDb8Q_AUoAXoECBAQAw&biw=1760&bih=886 ==Referencie== <references /> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Image:Commons-barnstarW.png|center]] ''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za obrázky slovenských obcí, ktorými obohacuješ články. <br /> --<b><font face="Comic Sans MS">[[Redaktor:Bubamara|<font color=red>''Buba''</font><font color="green">''mara''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Bubamara|<font color=green>^…✉</font>]]</font></b> 15:47, 5. júl 2007 (UTC) |} {{Nálepka ľavá |float = rightt |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #1874CD |okraj_farba = #1874CD |okraj_sirka = 2 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- *--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 18:54, 8. august 2014 (UTC) *--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:51, 8. august 2014 (UTC) *--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 16:35, 12. marec 2022 (UTC) *--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 20:08, 26. máj 2023 (UTC) *--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 11:30, 3. august 2024 (UTC) <!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --> }} </center> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Súbor:Photographer Barnstar.png|150px|center]] <center>''Ocenenie za pekné fotografie na Wikimedia Commons'':--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 19:37, 30. jún 2022 (UTC) <br /> </center> |} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Doko]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Prešova|Doko]] h23cwlng40gj3e88vazgwu3tnv0tudd 0 77809 8199630 7973201 2026-04-17T15:03:27Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199630 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jan Palach |Portrét = Jan Palach foto z průkazu.JPG |Popis = |Veľkosť obrázka = 150px |Dátum narodenia = [[11. august]] [[1948]] |Miesto narodenia = [[Všetaty (okres Mělník)|Všetaty]], [[Česko-Slovensko]] dnes [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1969|1|19|1948|8|11}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] dnes [[Česko]] }} '''Jan Palach''' (* [[11. august]] [[1948]], [[Všetaty (okres Mělník)|Všetaty]], [[Česko-Slovensko]] dnes [[Česko]] – † [[19. január]] [[1969]], [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] dnes [[Česko]]) bol [[česko|český]] študent histórie [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] v Prahe<ref name="SME">''Jan Palach sa obetoval prvý, po ňom sa zo zúfalstva upálili ďalší'' In: Sme [http://www.sme.sk/c/7068321/jan-palach-sa-obetoval-prvy-po-nom-sa-zo-zufalstva-upalili-aj-dalsi.html dostupné online], prístup 17. november 2014</ref>, ktorý sa [[16. január|16. januára]] 1969 okolo 13:30 na rampe pražského Národného múzea polial benzínom a zapálil na protest proti okupácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] vojskami [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]]. Okoloidúcim sa podarilo po niekoľkých minútach plamene uhasiť. Pred smrťou napísal viacero listov, v ktorých svoj čin odôvodnil.<ref name="SME"></ref> Zomrel v pražskej Fakultnej nemocnici<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=16. januára 1969 - Upálenie Jana Palacha|url=https://www.upn.gov.sk/sk/16-januara-1969-upalenie-jana-palacha|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> o 15:30. Na jeho pohrebe na Olšanských Hřbitovech sa zúčastnili státisíce ľudí.<ref name="SME"></ref><!-- v nemocnici s im psycholožka natočila rozhovor, poskytnúť rozhovor. Palach nechával odkaz študentom Holečkovi a prostredníctvom Slovenky Bednaríkovej --> == Následky == [[File:Funeral of Jan Palach 1969 3.jpg|thumb|Palachova rakva]] Obeť Jana Palacha nezostala jediná. 20. januára 1969 sa v Plzni upálil mladý robotník Josef Hlavatý a protestné samovraždy pokračovali až do konca apríla 1969. Podľa súčasných výskumov si z politických dôvodov siahlo na život 29 československých občanov, z ktorých sedem zomrelo. Komunistická moc sa pokúšala umlčať spomienky na Jana Palacha a v roku 1973 boli jeho telesné pozostatky bez súhlasu rodiny spopolnené a prevezené na cintorín vo Všetatech.<ref name=":0" /> Pri príležitosti 20. výročia úmrtia Jána Palacha v roku 1989 prerástli verejné občianske spomienkové aktivity do najväčšej demonštrácie proti [[Komunistický režim|komunistickému režimu]] v Česko-Slovensku od konca 60. rokov 20. storočia, známe pod menom ''[[Palachov týždeň]]''.<ref name="SME"></ref><ref name="FAZ">''1989: Zehn Tage, die Prag erschütterten'' In: Frankfurter Allgemeine Zeitung [http://www.faz.net/aktuell/politik/25-jahre-mauerfall/1989-zehn-tage-die-prag-erschuetterten-13269259.html?printPagedArticle=true#pageIndex_2 dostupné online], prístup 17. november 2014</ref> O 10 mesiacov neskôr sa totalitný režim v Česko-Slovensku zrútil. O udalostiach spojených s úmrtím Jána Palacha bol natočený dokument Poselství Jana Palacha (2009)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poselství Jana Palacha - iVysílání {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/10178479416-poselstvi-jana-palacha/|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=cs}}</ref>, filmová trilógia ''Hořící keř'' (2013) a film ''Jan Palach'' (2018). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Palach, Jan}} [[Kategória:Jan Palach| ]] [[Kategória:České osobnosti]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Študenti]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] iipkybp2ustt8o0seq8nggu30u8kzzt 0 79448 8199644 7792934 2026-04-17T15:04:56Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199644 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ivan Hlinka |Portrét = |Popis = český hokejista a česko-slovenský reprezentant |Dátum narodenia = [[26. január]] [[1950]] |Miesto narodenia = [[Most (mesto)|Most]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2004|8|16|1950|1|26}} |Miesto úmrtia = [[Karlove Vary]], [[Česko]] |}} '''Ivan Hlinka''' (* [[26. január]] [[1950]], [[Most (mesto)|Most]] – † [[16. august]] [[2004]], [[Karlove Vary]]) prezývaný aj ''Šéf'' bol český hokejista (stredný útočník), klubový a reprezentačný tréner. V roku 2004 tragicky zomrel na následky autonehody. == Ocenenia == * člen [[Sieň slávy IIHF|Siene slávy IIHF]] ([[2002]]) * člen ''Klubu hokejových střelců deníku Sport'' * ''Nejlepší trenér ligy''' 1990/91 * ''Vítěz Zlaté hokejky'' 1978 * ''Nejlepší nahrávač ligy'' 1974/75, 77/78 * ''Nejproduktivnější hráč ligy'' 1974/75 == Pozri aj == *[[Memoriál Ivana Hlinku]] == Literatura == * Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. s. 226. * TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A-J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. s. 468. == Externé odkazy == * [http://www.nhl.cz/CZ/hrac/1036/hlinka__ivan.html Štatistika v NHL na nhl.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090325061751/http://www.nhl.cz/CZ/hrac/1036/hlinka__ivan.html |date=2009-03-25 }} * [http://sweb.cz/ivan.hlinka/ Životopis Ivana Hlinku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081216155925/http://sweb.cz/ivan.hlinka/ |date=2008-12-16 }} * [http://historie.hokej.cz/index.php?view=clanek&lng=CZ&id=0&menu_id=328&open_id=329 Ivan Hlinka na www.hokej.cz] * [http://hokej.idnes.cz/ivan-hlinka-ma-hrob-v-praze-naproti-v-w-dxr-/reprezentace.asp?c=A090326_221749_reprezentace_rou Ivan Hlinka je pohřben na Olšanském hřbitově] * {{Ihdb hokej|id=2303|meno=Ivan Hlinka}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hlinka, Ivan}} [[Kategória:Českí hokejisti]] [[Kategória:Česko-slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Majstri sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Česko-slovenskí strieborní olympijskí medailisti]] [[Kategória:Česko-slovenskí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Českí hokejoví tréneri]] [[Kategória:Hráči Vancouver Canucks]] [[Kategória:Obete cestných dopravných nehôd]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 2cjje15ck538dvu6sckr971h4aodf79 0 81410 8199639 7901229 2026-04-17T15:04:40Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199639 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Jiří Voskovec | fotka = George Voskovec in "12 Angry Men" (1957 film).jpg | veľkosť fotky = | komentár = Jiří "George" Voskovec vo filme ''12 rozhněvaných mužů'' (1957) | celé meno = [[Jiří Wachsmann]] | dátum narodenia = [[19. jún]] [[1905]] | miesto narodenia = [[Sázava (okres Benešov)|Sázava]], [[Česko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1981|7|1|1905|6|19}} | miesto úmrtia = [[Pearblossom]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | prezývky = | povolanie = herec | roky pôsobenia = | manželka = Madelaine Main (? - r. 1945)<br>Anne Gerlette (1945 - z. 1958)<br />Christine McKeown (1961 -) | deti = Victoria, Georgeanne | rodičia = Jiřina Pinkasová, Václav Wachsmann | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Jiří Voskovec''', pôvodným menom '''Jiří Wachsmann''' (* [[19. jún]] [[1905]], [[Sázava (okres Benešov)|Sázava]] – † [[1. júl]] [[1981]], [[Pearblossom]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=California Death Index |url=http://vitals.rootsweb.com/ca/death/search.cgi |dátum prístupu=2018-12-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080118141937/http://vitals.rootsweb.com/ca/death/search.cgi |dátum archivácie=2008-01-18 }}</ref> bol [[česko|český]] [[herec]], [[spisovateľ]] a [[textár]]. Bol priateľom [[Jan Werich|Jana Wericha]] a [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslava Ježka]]. Pracovali spolu v 20. a 30. rokoch minulého storočia v [[Osvobozené divadlo|Oslobodenom divadle]]. == Životopis == Študoval v [[Praha|Prahe]] a vo [[francúzsko]]m [[Dijon]]e. V roku [[1927]] spolu s Werichom prvý raz účinkovali s hrou ''Vest pocket revue'' v Osvobozeném divadle, ktoré reagovalo [[humor]]om na vtedajšie politické a sociálne problémy. Pretože ich vystúpenia boli [[fašizmus|protifašistické]], museli v roku [[1938]] divadlo zatvoriť a v roku [[1939]] obaja emigrovali do [[Spojené štáty|USA]]. Do druhej polovice 40. rokov pracoval, písal a hral hlavne s Werichom. Po [[druhá svetová vojna|vojne]] ešte niekoľkokrát navštívil [[Česko-Slovensko]]. Žil vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Nakoniec sa vrátil do USA, kde ho po druhom príchode internovali na 11 mesiacov na ostrove [[Ellis Island]] pre podozrenie zo sympatií ku [[Komunizmus|komunizmu]]. Musel sa vyrovnať s tým, ako boli interpretované jeho filmy z 30. rokov, o ktorých si niektorí mysleli, že propagujú komunizmus, napr. film ''Hej rup!''. V tom období bol Jan Werich riaditeľom pražského [[Divadlo ABC|Divadla ABC]]. Po prvotných peripetiách sa vrátil do [[New York (mesto)|New Yorku]] a začal ako divadelný a filmový herec. Ako sám vravel ako „potulný kejklíř “ (v prek. eskamotér). V roku [[1955]] sa stal občanom USA. To už bol známy pod menom '''George Voskovec''' (jeho priezvisko bolo komolené na ''Voskovek''). Žil v [[New York (mesto)|New Yorku]], hral tu v mnohých predstaveniach i na [[Broadway theatre|Broadwayi]]. Stvárnil napr. rolu prvého herca v ''[[Hamlet]]ovi'', trikrát [[Albert Einstein|Alberta Einsteina.]] Hral v mnohých [[film]]och napr. vo filme ''[[Dvanásť rozhnevaných mužov]]'' hral jedného z porotcov. Na sklonku života účinkoval v TV seriáli ''Nero Wolfe'', vďaka ktorému sa mu podarilo zarobiť viac peňazí a presťahoval sa z [[New York (mesto)|New Yorku]] do Kalifornie, kde s manželkou Christine kúpili dom. Posledný rok prežil v Kalifornii. Absolvoval [[zhubný nádor|protirakovinovú]] liečbu. Zomrel 1. júla 1981 na [[Infarkt myokardu|infarkt]]. Jeho a Werichovo meno nesie [[planétka]] [[2418 Voskovec-Werich]], ktorú v roku [[1971]] objavil český astronóm [[Luboš Kohoutek]].<ref>{{cite book|url=https://link.springer.com/referenceworkentry/10.1007/978-3-540-29925-7_2419|title=(2418) Voskovec-Werich In: Dictionary of Minor Planet Names |publisher=Springer |date=2003 |ISBN=978-3-540-29925-7 |doi=10.1007/978-3-540-29925-7_2419}}</ref> == Rodina == [[File:Hrob Voskovce a Wericha.jpg|thumb|Náhrobok na Olšanských cintorínoch v Prahe]] Cez jednu zo svojich pra-prastarých matiek z matkinej strany Františku Schaurothovú, rodenú Dačickú z Heslova bol priamym potomkom českého šľachtického rodu, ktorého najznámejším predstaviteľom bol [[Mikuláš Dačický z Heslova]].<ref>http://blog.abchistory.cz/cl185-kutna-hora--vyhlasena-restaurace-dacicky.htm</ref> Z otcovej strany bol prasynovcom maliara Bedřicha Wachsmanna a bratrancom architekta Aloisa Wachsmanna.<ref>http://www.jicinsko.cz/mistopis/excerpta/mgcm.htm</ref><ref>http://dspace.upce.cz/bitstream/10195/47598/3/KavalirovaK_Historiesklaren_TJ_2012.pdf</ref> Jeho synovcom bol básnik a dramatik Prokop Voskovec.<ref>http://kultura.idnes.cz/basnik-prokop-voskovec-zemrel-deb-/literatura.aspx?c=A110211_122013_literatura_ob</ref> Jeho strýkmi boli maliar a profesor na UMPRUM Bedřich Wachsmann ml. (* 1871 – † 1944) a rakúsky maliar Julius Wachsmann (* 1866 – † 1936). Z matkinej strany bol vnukom maliara Soběslava Pinkasa a synovcom politika Ladislava Pinkasa. == Zoznam piesňovej tvorby (výber)== * poz. - pieseň - interpret - (hudba/text) - rok (t: /) - doteraz nezistený autor hudby *'''(na doplnenie)''' * ''Civilizácia'' - [[Jan Werich]] - ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/[[Jan Werich]] a Jiří Voskovec) - Pozn. aj pod názvom Civilisace * ''David a Goliáš'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Divotvorný hrniec'' - ([[Burt Lane]]/Jiří Voskovec a Jan Werich) * ''Ezop a brabenec''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://cs.wiktionary.org/wiki/brabenec|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref> - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Klobúk v kroví'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Mary, babička Mary'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Nebo na zemi'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Nikdy nič nikto nemá'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''O Španielsku si spievam'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Potopa'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Predám srdce'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Polovica párku'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Stonožka'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Strojvodca Příhoda'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Svet patrí nám'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Svitá'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Tmavomodrý svet'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Traja strážnici'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Zemeguľa'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) * ''Život je iba náhoda'' - (Jaroslav Ježek/Jan Werich a Jiří Voskovec) == Pozri aj == * [[Osvobozené divadlo]] * [[Jan Werich]] * [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|q=Jiří Voskovec}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0903667|meno=Jiří Voskovec}} * {{csfd meno|id=2019|meno=Jiří Voskovec}} * {{Čfn osoba|id=965601|meno=Jiří Voskovec}} * [http://www.fdb.cz/lidi/22492-jiri-voskovec.html Jiří Voskovec na FDb.cz] * [http://vufind.lib.cas.cz/Search/Results?lookfor=Ji%C5%99%C3%AD+Voskovec&type=AllFields&submit=Hledat Jiří Voskovec v souborném katalogu Akademie věd ČR] * [http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=6&name=VOSKOVEC+JI%D8%CD {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130516113814/http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=6&name=VOSKOVEC+JI%D8%CD |date=2013-05-16 }} Jiří Voskovec v [Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století] * [http://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=73&t=7649 Jiří Voskovec na Dabingforum.cz] * [http://www.obecprekladatelu.cz/_ftp/DUP/V/VoskovecJiri.htm Jiří Voskovec na stránkách Obce překladatelů] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131203001108/http://www.obecprekladatelu.cz/_ftp/DUP/V/VoskovecJiri.htm |date=2013-12-03 }} * [http://sechtl-vosecek.ucw.cz/cml/dir/Voskovec.html Fotografie v archivu atelieru Šechtl & Voseček] * Dokumentární film – Můj otec George Voskovec[http://www.rudinska.cz/?premiera%0A13._rijna_2011:muj_otec_george_voskovec] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111114144305/http://www.rudinska.cz/?premiera%0A13._rijna_2011:muj_otec_george_voskovec |date=2011-11-14 }} * [http://www.rozhlas.cz/plus/archivplus/_zprava/jiri-voskovec-ztratil-jsem-domov-nasel-svet--1502810 Jiří Voskovec - ztratil jsem domov, našel svět] * [http://www.reflex.cz/Clanek20154.html Článok o Voskovcovi v Reflexe] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070707180843/http://www.reflex.cz/Clanek20154.html |date=2007-07-07 }} * [http://vikend.ihned.cz/1-10054240-15596980-v00000_d-41 Posledný rozhovor Jana Wericha s Jiřím Voskovcom vo Viedni v roku 1974] * [http://www.filmcz.info/2012/06/mam-rad-svobodu-jsem-chudy-sere-me-samota-rika-jiri-voskovec-v-objevnem-dokumentu-od-rudinske/ Mám rád svobodu, jsem chudý, sere mě samota, říká Jiří Voskovec v objevném dokumentu od Rudinské]{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Jiří Voskovec|473311}} {{Devětsil}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Voskovec, Jiří}} [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí textári piesní]] [[Kategória:Svaz moderní kultury Devětsil]] [[Kategória:Českí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti USA českého pôvodu]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] oxf2qg17kyq5ut4x0grp6as2e8zrrmj 0 86924 8199776 7456113 2026-04-17T15:51:25Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199776 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Sergej Nikolajevič Blažko |Portrét = |Popis = [[Rusko|ruský]] [[astronóm]] |Dátum narodenia = [[17. november]] [[1870]] |Miesto narodenia = |Dátum úmrtia = {{dúv|1956|2|11|1870|11|17}} |Miesto úmrtia = }} '''Sergej Nikolajevič Blažko''' (''Сергей Николаевич Блажко'') (* [[17. november]] [[1870]] – † [[11. február]] [[1956]]) bol ruský [[astronóm]], člen korešpondent AV ZSSR, ktorý pracoval najmä v oblasti výskumu premenných hviezd. Objavil [[Blažkov efekt|efekt]] periodickej zmeny v tvare krivky jasnosti niektorých premenných hviezd. Napísal učebnice praktickej a sférickej astronómie. {{Portál|Astronómia}} {{Biografický výhonok}} {{Encyklopédia astronómie|Blažko, Sergej Nikolajevič}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Blažko, Sergej Nikolajevič}} [[Kategória:Narodenia v 1870]] [[Kategória:Úmrtia v 1956]] [[Kategória:Ruskí astronómovia]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] a1mbqgvsztobigq7l0n8pgs1rpmomnw 0 87094 8199599 8179123 2026-04-17T15:00:30Z Mišino Čech 195312 8199599 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium Jura Hronca | Obrázok = GJH-2010-03-a-crop-16-10.jpg | Popis = | Zameranie = [[matematika]], [[fyzika]], [[informatika]] | Dĺžka štúdia = 4 roky (klasické gymnázium) {{break}} 5 rokov (bilingválna forma) {{break}} 8 rokov (osemročná forma) | Riaditeľka = Renáta Karácsonyová | Zástupca riaditeľa = | Rok založenia = [[1959]] (pred {{Vek|1959|09|01}} rokmi) | Súčasný zriaďovateľ = Regionálny úrad školskej správy v Bratislave <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o výsledkoch a podmienkach výchovnovzdelávacej činnosti za školský rok 2022/2023 | url = https://www.gjh.sk/informacie/vyhodnocovacia-sprava/Vyhodnocovacia_sprava_2022_2023.pdf | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-27 | miesto = Bratislava | strany = 1}}</ref> | Počet učiteľov = | Počet majstrov = | Počet študentov = 893 {{small|(GJH)}}<br />326 {{small|(ZŠ)}}<br />1 219 {{small|(spolu)}} | Počet tried = 31 {{small|(GJH)}}<br />14 {{small|(ZŠ)}}<br />45 {{small|(spolu; k 31. 8. 2022)}} <ref name="pocet-ziakov-zs" /><ref name="pocet-ziakov-gjh" /> | Školské farby = | Školská hymna = | Maskot = | Školský časopis = | Adresa = Spojená škola<br />Novohradská 3<br />821 09  Bratislava | Telefón = +421-2-210 28 300 | Fax = | Web = {{URL|https://www.gjh.sk}} | E-mail = }} '''Gymnázium Jura Hronca''' (skratka '''GJH''') je [[gymnázium]] so zameraním na [[matematika|matematiku]], [[fyzika|fyziku]] a [[informatika|informatiku]] na [[Novohradská ulica (Bratislava)|Novohradskej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Tvorí organizačnú zložku ''Spojenej školy Novohradská'', založenej [[1. január]]a [[2005]] spojením Gymnázia Jura Hronca a Základnej školy Košická, sídliacich v tej istej budove.<ref name="gjh-historia" /> Každoročne sa otvárajú klasické triedy štvorročného štúdia so zameraním na [[informatika|informatiku]] a osemročného štúdia so zameraním na [[Programovanie (informatika)|programovanie]]. Od roku [[1994]] škola organizuje Korešpondenčný seminár z matematiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Korešpondenčný seminár z matematiky | url = https://www.gjh.sk/aktivity-na-skole/ksm | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od roku [[2004]] realizuje aj päťročný slovensko-anglický [[Bilingválne gymnázium|bilingválny program]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = Na Novohradskej bude rómčina | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/1239678/na-novohradskej-bude-romcina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-01-22 | dátum prístupu = 2023-01-23}}</ref> K začiatku školského roku 2022/23 navštevovalo gymnázium 893 žiakov v 31 triedach a celú spojenú školu 1 219 žiakov v 45 triedach.<ref name="pocet-ziakov-zs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Počet žiakov ZŠ, príma až kvarta, pMYP až III.MYP : Stav k 31. 8. 2022 | url = https://www.gjh.sk/informacie/vyhodnocovacia-sprava/Pocet_ziakov_ZS_priloha1.pdf | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="pocet-ziakov-gjh">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Počet žiakov GJH : Stav k 31. 8. 2022 | url = https://www.gjh.sk/informacie/vyhodnocovacia-sprava/Pocet_ziakov_GJH_priloha1.pdf | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od roku [[1994]] sa na gymnáziu realizuje medzinárodný [[International Baccalaureate Diploma Programme]] (''IB'') – študijný program tretieho a štvrtého ročníka určený predovšetkým pre študentov, ktorí hodlajú po [[maturitná skúška|maturite]] pokračovať v štúdiu v zahraničí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Baccalaureate Diploma Programme | url = https://ib.gjh.sk/ | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="ibo-novohradska">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spojená škola Novohradská | url = https://www.ibo.org/school/000771/ | vydavateľ = International Baccalaureate | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-23 | miesto = Ženeva | jazyk = en}}</ref> V súvislosti so spojením so Základnou školou Košická tiež škola realizuje medzinárodné programy Primary Years Programme (PYP) a Middle Years Programme (MYP), na úkor zníženého počtu tried klasickej základnej školy.<ref name="ibo-novohradska" /><ref name="vynatok-17/18" /> Od školského roku 2011/2012 sa otvára trieda s programom PYP aj v slovenskom jazyku na úkor otvorenia triedy klasickej základnej školy.<ref name="vynatok-17/18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výňatok zo školského vzdelávacieho programu SŠ Novohradská | url = https://www.gjh.sk/informacie/dokumenty/SkVP17_18vynatok.pdf | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V hodnotení slovenských škôl, realizovanom každoročne organizáciou [[Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy|INEKO]], je GJH dlhodobo uvádzané ako „škola s excelentnými výsledkami žiakov“. Z desiatich rebríčkov za obdobie školských rokov 2015/16{{--}}2024/25 sa umiestnilo 4× na prvom, 3× na druhom a 3× na treťom mieste v kategórii gymnázií na Slovensku,<ref>Gymnázium Jura Hronca : Novohradská 3, Bratislava – Ružinov. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Portál základných a stredných škôl | url = https://skoly.ineko.sk/skola?id=72 | vydavateľ = Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | miesto = Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Gymnázium Jura Hronca | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Portál základných a stredných škôl | url = https://skoly.ineko.sk/rebricky/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20251112102253/https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym | vydavateľ = Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2025-11-12}}</ref> podľa metodiky odrážajúcej výsledky žiakov počas uplynulých štyroch rokov, berúc do úvahy písomné maturity, mimoriadne výsledky v súťažiach a regionálnu uplatniteľnosť na trhu práce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Metodika hodnotenia | url = https://skoly.ineko.sk/o-projekte/metodika | vydavateľ = Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hambálková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Z piatich najlepších gymnázií sú tri v Bratislave. INEKO zverejnilo rebríčky najlepších škôl na Slovensku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23115477/najlepsie-skoly-a-gymnazia-na-slovensku-rebricek.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-19 | dátum prístupu = 2023-01-23}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Prvenstvo medzi základnými školami obhájila košická škola. V top trojke je aj gymnázium | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/23287656/prvenstvo-medzi-zakladnymi-skolami-obhajila-kosicka-skola-v-top-trojke-je-aj-gymnazium.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2024-02-26 | dátum prístupu = 2024-02-26}}</ref> Od [[1. január]]a [[2023]] je riaditeľkou spojenej školy opäť Renáta Karácsonyová, ktorá vystriedala 2 roky pôsobiacu Janu Trúsikovú.<ref name="fraasova-zmeny" /><ref name="kontant-2023-01-16" /> == História <ref name="gjh-historia" /> == [[Súbor:Hronec.png|náhľad|Busta akademika [[Jur Hronec|Jura Hronca]] vo vestibule školy]] Škola vznikla v roku [[1959]] ako Jedenásťročná stredná škola na Novohradskej ulici, v roku [[1962]] sa pretransformovala na ''Strednú všeobecnovzdelávaciu školu'' (''SVŠ'') a otvorilo sa štúdium so zameraním na [[numerická matematika|numerickú]] [[matematika|matematiku]] a obsluhu [[počítač|počítacích strojov]]. V roku [[1967]] SVŠ Novohradská získala čestné pomenovanie po vynikajúcom slovenskom matematikovi akademikovi [[Jur Hronec|Jurovi Hroncovi]] a v roku [[1969]] sa mení na Gymnázium Jura Hronca. Od roku [[1994]] sa na GJH začína realizovať medzinárodný maturitný program – [[International Baccalaureate Diploma Programme|IB]] s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý bol v roku [[2005]] rozšírený o programy pre mladšie vekové kategórie žiakov – PYP a MYP. === Riaditelia === * [[1959]]{{--}}[[1962]]: Juraj Švarc<ref name="gjh-historia" /> * [[1962]]{{--}}[[1970]]: Zdeněk Obdržálek<ref name="gjh-historia" /> * [[1970]]{{--}}[[1983]]: Víťazoslav Repáš<ref name="gjh-historia" /> * [[1983]]{{--}}[[1990]]: Marián Hanula<ref name="gjh-historia" /> * [[1990]]{{--}}[[1995]]: Vladimír Jodas<ref name="gjh-historia" /> * [[1995]]{{--}}[[2015]]: Zuzana Munková<ref name="gjh-historia" /><ref name="pozdrav-munkova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Munková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Pozdrav od exriaditeľky | url = https://www.gjh.sk/files/pozdrav-munkova.pdf | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = 2016-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-13 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160601204800/https://www.gjh.sk/files/pozdrav-munkova.pdf | dátum archivácie = 2016-06-01 }}</ref> * [[2016]]{{--}}[[2020]]: Renáta Karácsonyová<ref name="pozdrav-munkova" /> * [[2021]]{{--}}[[2022]]: Jana Trúsiková (rod. Fraasová)<ref name="fraasova-zmeny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny vo vedení školy | url = https://www.gjh.sk/zmeny-vo-vedeni-skoly | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-13 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210113214045/https://www.gjh.sk/zmeny-vo-vedeni-skoly | dátum archivácie = 2021-01-13 }}</ref><ref name="kontant-2022-11-17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakt | url = https://www.gjh.sk/o-skole/kontakt | url archívu = https://web.archive.org/web/20221117154403/https://www.gjh.sk/o-skole/kontakt | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2022-11-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[2023]]{{--}}{{0|0000}}: Renáta Karácsonyová<ref name="kontant-2023-01-16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakt | url = https://www.gjh.sk/o-skole/kontakt | url archívu = https://web.archive.org/web/20230116171947/https://www.gjh.sk/o-skole/kontakt | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2023-01-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Možnosti štúdia == * 4-ročné štúdium s rozšíreným vyučovaním informatiky a prírodovedných predmetov * 5-ročné bilingválne slovensko-anglické štúdium * 8-ročné štúdium == Známi pedagógovia == * [[Jozef Balala]] – [[matematika]], [[deskriptívna geometria]] * [[Vladimír Crmoman]] – hudobná výchova * [[Ondrej Demáček]] – [[informatika]], zakladateľ [[Korešpondenčný seminár z programovania|KSP]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FAQ – Korešpondenčný seminár z programovania|url=https://www.ksp.sk/faq/|dátum prístupu=2018-02-25|vydavateľ=www.ksp.sk}}</ref> * [[Klára Grečnerová]] – matematika * [[Vladimír Jodas]] – matematika * [[František Kosper]] – matematika * [[Kornélia Kropiláková]] – matematika * Tatiana Lörinczová - chémia * [[Karol Rovan]] – matematika * [[Viera Šimčisková]] – matematika * [[Zuzana Šimkovicová]] – [[fyzika]] * [[Anton Šíma]] – geografia * [[Július Šoltés]] – fyzika * [[Zuzana Valášková]] – matematika * [[Zdeno Vlachynský]] – matematika, deskriptívna geometria == Známi absolventi <ref name="gjh-osobnosti" /><ref name="gjh-rocenka" /> == {{stĺpce|4|šírka=25em| === Vedci a pedagógovia === * [[Pavol Černek]] – [[Štátny pedagogický ústav|ŠPÚ]] * [[Vladimír Čech (matematik)|Vladimír Čech]] – matematik, signatár Charty 77 a vydavateľ časopisu Mosty * [[Vladimír Černý (fyzik)|Vladimír Černý]] – [[fyzika|fyzik]], [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|FMFI UK]] * [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]] – matematik, informatik a spisovateľ * [[Miroslav Fikar]] – chemik a informatik, univerzitný profesor a bývalý [[rektor (vysoká škola)|rektor]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] * [[Marek Fila]] – matematik, FMFI UK * [[František Gahér]] – filozof, logik, bývalý rektor [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] * [[Ladislav Hohoš (filozof)|Ladislav Hohoš]] – filozof a futurológ * [[Juraj Hromkovič]] – informatik a profesor na [[ETH]] v [[Zürich]]u * [[Ivan Kalaš]] – [[informatika|informatik]], FMFI UK * [[Hana Kirchheimová]] – matematička, FMFI UK * [[Bohumil Kováč]] - architekt a urbanista, profesor STU * [[Angela Leitmannová]] – [[biofyzika|biofyzička]], profesorka na MSU East Lansing, MI, USA * [[Viera Lexová]] – matematička, Tilgnerova 14 * [[Radko Mesiar]] – matematik, profesor na [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|SvF STU]] * [[Martin Plesch]] – fyzik, venuje sa kvantovej informatike, [[Fyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied|FÚ SAV]], [[Masarykova univerzita|MUNI v Brne]] * [[Jana Plichtová]] – psychologička a vysokoškolská pedagogička * [[Milan Profant]] - otolaryngológ, profesor LF UK * [[Vladimír Repáš]] – bývalý riaditeľ ŠPÚ * [[Branislav Rovan]] – informatik, FMFI UK * [[Štefan Šujan]] – matematik * [[Peter Vodrážka]] - architekt, profesor STU * [[Peter Zajac]] – literárny vedec a politik * [[Pavol Zlatoš]] – [[matematik]], FMFI UK === Umelci === * [[Zuzana Cigánová]] – [[herec|herečka]], [[spisovateľ]]ka * [[Peter Dudák|Peter “Ďuďo” Dudák]] – [[spevák]], [[hudobník]] skupiny [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] * [[Boris Filan]] – spisovateľ, [[textár]] * [[Pavol Hammel]] – hudobník * [[Dušan Jamrich]] – herec * [[Márius Kopcsay]] – spisovateľ, hudobník, novinár * [[Zuzana Kronerová]] – herečka * [[Miloslav Luther]] – filmový a televízny režisér a scenárista * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Juraj Nvota]] – režisér, herec * [[Martin Solotruk]] – básnik<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Solotruk | url = https://www.litcentrum.sk/autor/martin-solotruk | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | dátum vydania = 2022-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Kristína Svarinská]] – herečka * [[Tomáš Šedivý]] – [[spevák]], [[hudobník]] skupiny [[Para (hudobná skupina)|Para]] === Športovci === * [[Agnesa Búřilová]], rod. Wlachovská – krasokorčuliarka a trénerka * [[Daniela Hantuchová]] – [[tenis]]tka * [[Ján Markoš]] – [[Šach (hra)|šachový]] veľmajster * [[Filip Šebo]] – [[futbal]]ista * [[Alexander Vencel mladší|Alexander Vencel]] – futbalista * [[Tomáš Kamrla]] – kros triatlonista a kvadriatlonista (majster sveta v tímoch 2003) * [[Igor Prieložný]] – volejbal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osobnosti z GJH|url=https://spongebox.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/osobnosti-z-gjh|dátum prístupu=2018-09-20|vydavateľ=www.gjh.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20180920011201/https://spongebox.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/osobnosti-z-gjh|dátum archivácie=2018-09-20}}</ref> * [[Juraj Zaťko]] – volejbal === Politici === * [[Vladimír Bajan]] – bývalý predseda [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] * [[Jozef Brhel]] – politik a podnikateľ * [[Veronika Cifrová Ostrihoňová]] – [[poslanec Európskeho parlamentu|europoslankyňa]] a bývalá televízna moderátorka a redaktorka * [[Ján Čarnogurský]] – bývalý predseda [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] * [[Pavol Frešo]] – politik * [[Maroš Kondrót]] – politik * [[Ján Kubiš]] – [[diplomat]] a bývalý [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí]] * [[Pavol Kubovič]] – politik * [[Ivan Lexa]] – politik, bývalý riaditeľ [[Slovenská informačná služba|SIS]] * [[Pavol Minárik]] – politik * [[Lucia Plaváková]] – advokátka, ľudskoprávna aktivistka a politička * [[Ján Počiatek]] – bývalý [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|minister financií]] * [[Brigita Schmögnerová]], rod. Petrášová – ekonómka, bývalá ministerka financií * [[Matej Vagač]] – geodet, ochranár a komunálny politik, starosta m. č. Bratislava-Staré Mesto * [[Richard Vašečka]] – učiteľ náboženstva, politik a spisovateľ * [[Peter Weiss (politik)|Peter Weiss]] – politik * [[Rudolf Zajac]] – lekár a politik, bývalý [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|minister zdravotníctva]] === Ostatní === * [[Zuzana Ďurišová]], rod. Jeleneková – sudkyňa * [[Alexej Fulmek]] – novinár a vydavateľ * [[Juraj Klačanský]] – [[lekár]], popredný ušný chirurg * [[Michal Kovačič]] – novinár a moderátor * [[Svetozár Krno]] – [[kulturológia|kulturológ]], cestovateľ a spisovateľ * [[Jozef Mikloško (mladší)|Jozef Mikloško ml.]] – lekár, vysokoškolský pedagóg, komisár pre deti * [[Ivan Šramko]] – ekonóm, bývalý guvernér [[Národná banka Slovenska|NBS]] * [[Michal Zeman (novinár)|Michal Zeman]] – športový novinár a publicista * [[Márius Žitňanský]] – [[architekt]] }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="gjh-historia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História školy | url = https://www.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/historia-skoly | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-08-24 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="gjh-osobnosti">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Významné osobnosti medzi absolventmi GJH | url = https://spongebox.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/osobnosti-z-gjh | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-08-24 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20170824220738/https://spongebox.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/osobnosti-z-gjh | dátum archivácie = 2017-08-24 }}</ref> <ref name="gjh-rocenka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ročenka - 50 rokov GJH | url = https://spongebox.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/rocenka-50-rokov-gjh | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-26 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240226132153/https://spongebox.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/rocenka-50-rokov-gjh | dátum archivácie = 2024-02-26 }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Pecková | meno = Beata | spoluautori = a kol. | titul = Gymnázium Jura Hronca, Základná škola Košická : 50. výročie : 1959 – 2009 | vydanie = 1 | vydavateľ = Nadácia Novohradská | miesto = Bratislava | rok = 2010 | počet strán = 288 | url = | isbn = 978-80-970363-1-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gjh.sk/ Oficiálny web školy] {{Súradnice|48.146|17.1338|display=title}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Bilingválne gymnáziá na Slovensku]] [[Kategória:Ružinov]] [[Kategória:Organizácie založené v 1959]] pgo1zpdfhunhfnhqsu5lw6tbrrf2jmc 0 92275 8199729 8199460 2026-04-17T15:41:46Z ~2026-20335-96 290941 8199729 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Michelangelo's David - right view 2.jpg|náhľad|[[Dávid (Michelangelo)|Socha Dávida]]]] '''Umelecké dielo''' je [[dielový umelecký výtvor]], opisový umelecký výtvor - tvarovo fixovaný umelecký výtvor, ktorý je výsledkom zvláštnych umeleckých tvorivých schopností [[autor]]ov. Umelecké diela sú jednak hmotné výtvarné diela spravidla odborne školených výtvarníkov (maliarov, sochárov, architektov, umeleckých fotografov a pod.), t. j. obrazy, rytiny, lepty, drevoryty, umelecké fotografie a filmy, sochy a rôzne plastiky, ale i celé stavby vytvorené ako umelecký unikát (originál) alebo v niekoľkých málo replikách (tzv. autorské kópie), jednak umelecké diela, ktoré v dôsledku svojej zvláštnej povahy vyžadujú, aby boli pre účely spoločenskej spotreby buď rozmnožené tlačou, ako sú slovesné diela umelecké všetkého druhu ([[próza]], básnické diela, drámy), alebo prednesené alebo predvedené výkonnými umelcami (na hudobných nástrojoch, spevácky, herecky, alebo tancom), ako sú hudobné diela nástrojové i vokálne, hudobnodramatické a dramatické diela, pantomímy, choreografické diela ([[balet]]) a pod.; ide teda o diela spisovateľov, skladateľov a choreografov. Vedľa profesionálne vytváraných umeleckých diel sa uznáva umelecká hodnota aj pri dielach amatérskych, vytváraných neškolenými jednotlivcami zo záľuby. Zvláštnym druhom umeleckých diel sú diela užitého umenia, ktoré sa od ostatných umeleckých diel odlišujú svojím určením pre technické, najmä priemyselné využitie. Zatiaľ čo umelecké dielo výtvarné plní svoj kultúrny účel svoju podstatou ako originál, je dielo užitého umenia už pri vytvorení určené ako predloha pre ozdobenie alebo doplnok iného výsledku ľudskej činnosti, slúžiaceho iným než estetickým potrebám spoločnosti. Takými dielami užitého umenia sú napr. umelecké vzory pre tlač na textílie alebo pretkanie látok, pre keramiku, kovovýrobu, výrobu z dreva alebo iných hmôt, ornamenty a plastiky pre výzdobu budov a pod. Do oblasti užitého umenia patrí aj ľudová umelecká výroba, pracujúca na podklade ľudovej umeleckej tradície, a umelecké remeslá, vytvárajúce diela podľa predlohy alebo návrhu. Konečný [[výrobok]] pri dielach užitého umenia nie je originál vytvorený autorom, ale rozmnoženina vyrobená remeselníkom alebo priemyslovo. Umelecký výkon realizuje reprodukčný umelec predvedením literárneho, hudobného, tanečného alebo pantomimického diela, pričom svojím osobitým poňatím diela dáva prednesu diela zvláštny tvorivý charakter svojimi individuálnymi umeleckými schopnosťami. Tak je to pri výkonoch dramatických umelcov, recitátorov, spevákov a hudobníkov, tanečníkov, mimických a estrádnych umelcov, artistov a podobne. ==Umelecké dielo podľa Albrechta== Podľa [[Ján Albrecht|Jána Albrechta]] je umelecké dielo prejav realizácie a komunikácie [[umeleckosť|umeleckosti]]. ==Umelecké dielo podľa Aristotela== Umelecké dielo je uzavretý a sebestačný celok ktorý sa skladá z častí, ktoré musia byť vo vzťahu k celku úmerné, proporčné. Krása umeleckého diela tkvie v tom, že to je jednota v mnohosti; celistvosť pôsobiaca prirodzeným dojmom, pri ktorej máme pocit, že jednotlivé časti musia byť práve také, aké sú, a nie iné. Ak by sme totiž mali pri vnímaní umeleckého diela dojem, že niektorú jeho časť treba zmeniť, alebo že je dokonca zbytočná, pochybovali by sme o jeho pravdivosti, cítili by sme, že je narušená jeho krása. V umeleckom diele sa všetko presadzuje ako prirodzená nevyhnutnosť. ==Umelecké dielo podľa U. Eca == Umelecké dielo je dvojznačný oznam, pluralita označovaných (signifié), koexistujúcich s jediným označujúcim (signifians). == Iné projekty == {{projekt|q=Umelecké dielo}} == Externé odkazy == {{Portál|Umenie|Umelecký}} * {{filit|fvd/dielo_umelecke.html}} [[Kategória:Umenie]] gu99lbd8djp7fz3s43nec5sjagdy28t 0 92667 8199693 8043809 2026-04-17T15:34:52Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199693 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Rudolf Dvořák | Rodné meno = | Portrét = Portrait of Rudolf Dvořák in 1898.jpg | Veľkosť portrétu = | Dátum narodenia = [[12. november]] [[1860]] | Miesto narodenia = [[Dříteň]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1920|2|1|1860|11|12}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = [[Česi|český]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[filológ]], [[Orientalistika|orientalista]] | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Popis portrétu = portrétna fotografia od [[Jan Vilím|Jana Vilíma]] uverejnená v čaasopise [[Zlatá Praha (časopis)|Zlatá Praha]] }} {{Iné významy}} '''Rudolf Dvořák''' (* [[12. november]] [[1860]], [[Dříteň]]{{--}}† [[1. február]] [[1920]], [[Praha]]) bol [[Česi|český]] [[filológ]], [[Orientalistika|orientalista]], zakladateľ orientalistických štúdií na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]]. Zaoberal sa [[arabčina|arabčinou]], [[Perzština|perzštinou]], [[turečtina|turečtinou]], [[hebrejčina|hebrejčinou]] a [[čínština|čínštinou]]. Pôsobil ako univerzitný profesor. == Bibliografia == * Ein Beitrag zur Frage über die Fremdwörter im Korán, Münster [[1884]] * Über die Fremdwörter im Korán, [[1885]] * Číňana Konfucia život a nauka I–II, [[1887]], [[1889]] * Chinas Religionen I. Confucius und seine Lehre, Münster [[1895]] * Lao-tsi und seine Lehre, Münster [[1903]] * Dějiny mravouky v Orientě I. Konfucius, [[1904]] * Čína. Popis říše, národa, jeho mravů a obyčejů, [[1910]] * Žalmy. Podle zásad hebrejské metriky, [[1911]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Rudolf Dvořák}} == Externé odkazy == * [http://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/dvork.html Rudolf Dvořák - životopis] * {{filit|fvd/dvorak_r.html}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dvořák, Rudolf}} [[Kategória:Českí orientalisti]] [[Kategória:Rektori Karlovej univerzity]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] jeh5wqh077dnbnfh1abj3ps14xfmq2n 0 93947 8199732 7509685 2026-04-17T15:44:16Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199732 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alois Hába | Portrét = Hába.JPG | Veľkosť portrétu = | Popis = český hudobný skladateľ a muzikológ |Dátum narodenia = [[21. jún]] [[1893]] |Miesto narodenia = [[Vizovice]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1973|11|18|1893|6|21}} |Miesto úmrtia = [[Praha]] }} '''Alois Hába''' (* [[21. jún]] [[1893]], [[Vizovice]] - † [[18. november]] [[1973]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[hudobný skladateľ]] a [[muzikológ]], zástanca [[antropozofia|antropozofie]]. == Kompozičná technika == Svetové renomé si získali najmä Hábove štvrťtónové kompozície. Hába je popredným reprezentantom [[Mikrotonálna hudba|mikrotonálnej hudby]]. == Dielo == Z rozsiahleho opusu vyniká najmä štvrťtónová [[opera]] [[Matka (opera)|Matka]] na vlastné [[libreto]] s premiérovaná roku [[1931]] v [[Mníchov|Mníchove]]. <br /> Hába sa venoval tiež [[muzikológia|hudobnej teórii]] a z jeho odborného diela vyniká ''[[Nová náuka o harmónii (Hába)|Nová náuka o harmónii]]''. {{biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hába, Alois}} [[Kategória:Narodenia v 1893]] [[Kategória:Úmrtia v 1973]] [[Kategória:Českí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Operní skladatelia]] [[Kategória:Českí muzikológovia]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] qsjasqzsfyzcjvqz77rc1wr12l3ld0t 0 93959 8199820 8008952 2026-04-17T17:19:00Z Bakjb 236375 wl 8199820 wikitext text/x-wiki {{Infobox dynastia |Meno = Habsburgovci |Erb = Arms of Counts of Habsbourg.svg |Popis erbu = |Krajina = [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá rímska ríša]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Rakúske cisárstvo]], [[České kráľovstvo]], [[Uhorsko]], [[Habsburské Španielsko|Španielsko]], [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsko]] (v [[Iberská únia|Iberskej únii]]), [[Druhá mexická ríša]]... |Materská dynastia = |Tituly = [[Zoznam panovníkov Rakúska|Rakúsky arcivojvoda/rakúsky cisár]]<br /> [[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]]<br /> [[Zoznam panovníkov Kastílie|Kastílsky kráľ]]<br /> [[Zoznam panovníkov Aragónska|Aragónsky kráľ]]<br /> [[Zoznam hláv štátu Španielska|Španielsky kráľ]]<br /> [[Zoznam portugalských panovníkov|Portugalský kráľ]]<br /> [[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]]<br /> [[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Rímsko-nemecký cisár]]<br /> [[Zoznam panovníkov Toskánska|Toskánsky veľkovojvoda]]<br />[[Zoznam panovníkov Mexika|Mexický cisár]]<br /> mnohé ďalšie |Zakladateľ = [[Otto II. Habsburg]] |Mýtický zakladateľ = |Rok založenia dynastie = [[11. storočie]] |Nástup dynastie na trón = |Zosadenie dynastie z trónu = |Posledný panovník = Rakúsko-Uhorsko: [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] ([[Habsbursko-lotrinská dynastia]])<br />Španielsko: [[Karol II. (Španielsko)|Karol II.]]<br />Svätá rímska ríša: [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karol VI.]]<br />Portugalsko: [[Filip IV. (Španielsko)|Filip III.]] |Posledná hlava dynastie = |Súčasná hlava dynastie = |Rok zániku dynastie = [[1918]] (rozpad Rakúsko-Uhorska)<br />[[1700]] (dynastia v Španielsku vymrela) |Národnosť = [[Rakúšania|Rakúska národnosť]], [[Španieli (etnikum)|Španielska národnosť]], [[Nemci|Nemecká národnosť]] |Vetvy dynastie = <nowiki></nowiki> * [[Leopoldínska línia]] * [[Albertínska línia]] * [[Španielski Habsburgovci]] * [[Habsbursko-lotrinská dynastia]] }} '''Habsburgovci''' sú rakúsky panovnícky rod pôvodom z [[Alsasko|Alsaska]]. Habsburský rod patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie panovnícke rody v Európe. Členovia rodu dosadli na cisársky trón [[Rímskonemecká ríša|Svätej rímskej ríše]], na [[Zoznam vládcov Nemecka|nemecký]], [[Zoznam panovníkov Česka|český]], [[Zoznam panovníkov Uhorska|uhorský]] a [[Zoznam hláv štátu Španielska|španielsky]] kráľovský trón, vďaka sobášnym zväzkom i na [[Zoznam monarchov Francúzska|francúzsky]] a [[Zoznam portugalských panovníkov|portugalský]] trón, vládli nad veľkou časťou Európy, v Afrike a Amerike (vďaka španielskym zámorským kolóniám), aby sa napokon stali cisármi [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. == Pôvod rodu == Prvopočiatky rodu sú zahalené tajomstvom. Starí genealógovia mu dávali [[biblia|biblický]] pôvod, neskôr [[Staroveký Rím|rímsky]], iní ho spájali s [[Franská ríša|franským]] kráľovským rodom [[Merovejovci|Merovejovcov]]. Až v [[18. storočie|18. storočí]] nastal seriózny výskum dejín rodu. František Jakub Hergott začal rod odvodzovať od alamanského vojvodu [[Eticho|Eticha]], ktorý žil v [[7. storočie|7. storočí]] a pokladal ho za prapredka nielen habsburského, ale i [[Lotrinskí|lotrinského]] rodu. Naproti tomu Fridolin Kopp dokazoval, že s určitosťou možno považovať za prapredka rodu istého [[Guntram Bohatý|Guntrama Bohatého]]. Podľa neho je isté, že predkovia rodu boli alamanského pôvodu a mali panstvá v [[Alsasko|Alsasku]], [[Švábsko|Švábsku]] a severnom [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] (najmä v Aargavsku a Thurgavsku). Jeho úvahy potvrdzovali i tzv. ''Acta Murensia'', zbierky spisov [[kláštor Muri|kláštora Muri]] z polovice [[12. storočia]] (objavených v r. [[1618]]), v ktorých tamojší mnísi zapísali genealógiu zakladateľov habsburského rodového kláštora. [[Súbor:Schloss Habsburg July 21st 2005.jpg|left|thumb|Dnešný vzhľad hradu Habsburg]] Na základe tohto prameňa možno habsburský rod odvodzovať od spomenutého Guntrama († [[26. marec]] [[973]]). Syn Guntrama [[Lanzelin]] (Kanzelin), aargavský gróf (* asi 950 - † [[991]]) mal štyroch synov. Syn Lanzelina, a Guntramov vnuk, klettgavský gróf [[Radbot Habsburský|Radbot]] (* [[985]] - † [[1045]]) založil v r. [[1020]] [[kláštor Muri]] a jeho brat Rudolf založil [[kláštor Ottmarsheim]] v Hornom Alsasku. Tretí z tejto zakladateľskej generácie Werner, štrasburský biskup († [[28. október]] [[1028]]), ich brat, založil na sútoku riek [[Aare]] a [[Reuss]] (v kantóne [[Aargau]]) hradisko Habichtsburg alebo [[Habsburg (hrad)|Habsburg]] (Jastrabí hrad), po ktorom sa potom rod pomenoval. Radebotov vnuk [[Otto II. Habsburský|Otto II.]] († [[8. november]] [[1111]]) ako prvý člen rodu začal používať prídomok ''gróf z Habsburgu'' (comes de Haubichburch). Jeho syn [[Werner II. Habsburský|Werner II.]] († [[19. august]] [[1167]]) bol landgrófom v Hornom Alsasku, a tento titul prešiel na jeho syna [[Albrecht III. Habsburský|Albrechta III.]] zv. Bohatý († [[25. november]] [[1199]]). Tomu sa v r. [[1172]] podarilo získať do vlastníctva majetky (v [[Sempach]]u a i.) po vymretom rode Lenzburgovcov. == Na úsvite dejín == Rod ďalej pokračoval Albrechtovým synom [[Rudolf II. Habsburský (1232)|Rudolfom II.]], zv. Starý († [[10. apríl]] [[1232]]), a vnukmi [[Albrecht IV. Habsburský|Albrechtom IV.]] zv. Múdry († [[13. december]] [[1239]]) a [[Rudolf III. Habsburský|Rudolfom III.]] († [[1249]]). Dvaja posledne menovaní si rozdelili zdedené majetky tak, že starší Albrecht dostal panstvá v Alsasku i v Aargavsku, mladší Rudolf, zakladateľ mladšej habsburskolaufenburskej vetvy, panstvá klettgavské a panstvo Laufenburk, Rheinfelden i niektoré ďalšie v Breisgavsku. Do majetku rodu sa ženbou Albrechta IV. s Heilvigou dostali i majetky bohatého rodu Kyburgovcov. Albrecht sa ako križiak zúčastnil [[Piata križiacka výprava|piatej križiackej výpravy]] do [[Palestína (územie)|Palestíny]] (v r. [[1228]]{{--}}[[1229]]), na ktorej zahynul. Jeho nástupcom a hlavou rodu sa stal jeho syn [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolf IV.]], ktorý sa [[29. septembra]] [[1273]] (ako Rudolf I.) stal [[Rímsko-nemecká ríša|rímskonemeckým]] kráľom a po [[Bitka na Moravskom poli|bitke na Moravskom poli]] v roku [[1278]]) s českým kráľom [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] získal do rodovej držby rakúske krajiny. Dejiny ho poznajú ako prvého významného predstaviteľa rodu. Rudolf ako kráľ svojou sobášnou politikou veľmi prispel k rozšíreniu habsburských rodových dŕžav. Vydajom svojich dcér uzavrel príbuzenské vzťahy s poprednými kráľovstvami – českým ([[Guta Habsburská|Guta]]), uhorským ([[Klementína Habsburská|Klementína]]), s vojvodstvami bavorským ([[Matilda Habsburská|Matilda]] a [[Katarína Habsburská (1256 – 1282)|Katarína]]) a saským ([[Anežka Habsburská (1322)|Anežka]]) i s brandenburským [[markgróf]]skym rodom ([[Hedviga Habsburská|Hedviga]]). Rudolfov syn [[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrecht I.]] bol jeho nástupom v kráľovskej hodnosti. Druhý syn [[Hartman Habsburský|Hartman]] než stačil prevziať vládu v Burgundsku, sa utopil († [[21. decembra]] [[1281]]). Tretí syn [[Rudolf II. (Rakúsko)|Rudolf (II.)]] († [[10. máj]] [[1290]]) sa zo začiatku delil so svojím starším bratom Albrechtom o cisárske krajiny, ale r. [[1283]] sa ich v bratov prospech vzdal. Za manželku mal dcéru českého kráľa Přemysla Otakara II. [[Anežka Přemyslovna (1269 – 1296)|Anežku]]. Jeho syn [[Ján Parricida]] († [[13. december]] [[1313]]) sa preslávil ako vrah svojho strýka, cisára Albrechta I. Albrecht I. svojím sobášom s [[Alžbeta Tirolská|Alžbetou]] (* [[1262]]/[[1263]] - † [[1313]]), dcérou [[Meinhard II.|Meinharda II.]]Tirolského získal do dedičského užívania [[Korutánsko|korutánske]] vojvodstvo. Z jeho početného potomstva sa významnejšie prejavili [[Rudolf Habsburský|Rudolf III.]], ktorý sa v roku [[1306]] stal českým kráľom (ako Rudolf I.), [[Fridrich I. Habsburský|Fridrich]], ktorý sa pod menom Fridrich III. stal [[19. októbra]] [[1314]] rímskym kráľom, [[Leopold I. (Rakúsko, Habsburg)|Leopold]] (* [[4. august]] [[1290]], † [[28. február]] [[1326]]), [[Albrecht II. Habsburský|Albrecht II.]] zv. Múdry, Henrich (* [[1299]], † [[3. február]] [[1327]]) a [[Otto I. (Rakúsko)|Otto]] (* [[23. júl]] [[1301]], † [[26. február]] [[1339]]), ktorý sa druhý raz oženil s dcérou českého kráľa [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]] Annou (* [[1319]] - † [[1338]]). Albrechtova dcéra [[Anežka Habsburská (1280)|Anežka]] (* [[1281]] - † [[1364]]) sa vydala sa uhorského kráľa [[Ondrej III.|Ondreja III.]], [[Alžbeta Habsburská (1293 - 1352)|Alžbeta]] (* [[1285]] - † [[1352]]) sa stala manželkou [[Fridrich IV. (Lotrinsko)|Fridricha IV. Lotrinského]] († [[1329]]), Guta († [[1329]]) Ľudovíta Oettingenského († [[1346]]). Albrechtovou smrťou nastali spory a snahy o delenie majetku. Až Albrecht II. Múdry po smrti svojich bratov i synovcov, pochádzajúcich z manželstva jeho brata Otta, Henricha II. a Leopolda II., spojil a rodovým zákonom ([[25. november]] [[1355]]) stanovil nedeliteľnosť rodových dŕžav. == Dediční rakúski arcivojvodovia == [[Súbor:Habsburger Pfau 1555.jpg|vľavo|thumb|''Habsburský páv'' predstavujúci rodokmeň dynastie, 1555, Augsburg]] Jeho nástupcom ako hlavy rodu sa stal syn [[Rudolf IV. (Rakúsko)|Rudolf IV.]] On prvý prijal titul rakúskeho [[arcivojvoda|arcivojvodu]], ktorý cisár [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]] v roku [[1453]] potvrdil. Týmto titulom sa od tohto času označujú všetci príslušníci habsburského rodu.<br /> Po jeho smrti ([[17. júla]] [[1365]]) sa jeho bratia [[Albrecht III. (Rakúsko)|Albrecht III.]] a [[Leopold III. Habsburský|Leopold III.]] spoločne ujali vlády, ale v roku [[1379]] si tzv. [[Neubergská zmluva|neubergskou zmluvou]] v rozpore s otcovým želaním rozdelili krajiny tak, že Albrechtovi pripadli vlastné rakúske krajiny a Leopold získal [[Štajersko]], Korutánsko, [[Kransko]], [[Tirolsko (historické územie)|Tirolsko]] a [[Terst]]. Súčasne sa rod rozdelil na Albrechtovu a Leopoldovu vetvu. Po Albrechtovi prevzal vládu nad rodom jeho syn [[Albrecht IV. (Rakúsko)|Albrecht IV.]] († [[14. september]] [[1404]]) a po ňom vnuk [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht V.]], neskorší rímskonemecký kráľ (ako Albrecht II.). Sobášom s jedinou dcérou cisára a českého a uhorského kráľa [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] [[Alžbeta Luxemburská|Alžbetou]] získal pre svoj rod svätoštefanskú korunu. Smrťou jeho syna [[Ladislav Pohrobok|Ladislava V.]] (zv. Pohrobok) [[23. novembra]] [[1457]] vymrela po meči Albrechtova vetva rodu. Albrechtova dcéra [[Alžbeta Habsburská (1435 – 1505)|Alžbeta]] sa vydala za poľského kráľa [[Kazimír IV. (Poľsko)|Kazimíra IV. Jagelovského]] a priviedla na svet budúceho českého a uhorského kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II. Jagelovského]].<br /> Leopoldova vetva pokračovala synmi Leopolda (III.) [[Viliam Habsburský|Viliamom]] (* [[1370]] - † [[15. júl]] [[1406]]), [[Leopold IV. Habsburský|Leopoldom IV.]] (* [[1371]], † [[3. jún]] [[1411]]), [[Ernest I. Habsburský|Ernestom I.]] (* [[1377]], † [[10. jún]] [[1424]]), zv. Železný a [[Fridrich IV. Habsburský|Fridrichom IV.)]], zv. S prázdnym mešcom († [[24. jún]] [[1439]]). Ernest mal deväť detí, z ktorých najvýznamnejší boli [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich V.]], neskorší rímsky kráľ a rímskonemecký cisár, a [[Albrecht VI. Habsburský|Albrecht]] († [[2. december]] [[1463]]). == Sobášna politika == Za vlády Fridrichovho syna [[Maximilián I. Habsburský|Maximiliána I.]] nastal nový veľký rozmach rodových dŕžav. Sobášom s [[Mária Burgundská|Máriou Burgundskou]] pripravil svojmu rodu bohaté burgundské dedičstvo. Úspešnou sobášnou politikou (riadiacou sa heslom [[Austria felix, nube!]]) sa počas [[14. storočia]] Habsburgovci dostali medzi najvýznamnejšie nemecké i európske rody. V kontexte európskych dejín významnejšie ako otcov sobáš bolo manželstvo Maximiliánovho syna [[Filip I. (Kastília)|Filipa]] s infantkou [[Jana Šialená|Johannou Kastílskou a Aragónskou]], dcérou [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinanda II. Aragónskeho]] a [[Izabela I. (Kastília)|Izabely I. Kastílskej]] v roku [[1496]]. Tým sa rod dostal na španielsky trón a otvorila sa mu cesta k ovládnutiu podstatnej časti európskeho kontinentu. Po Filipovej smrti sa rod jeho synmi [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karolom V.]] a [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinandom I.]] rozdelil v roku [[1521]] na dve veľké vetvy – staršiu španielsku a mladšiu rakúsku. Španielska vetva, ktorá okrem Európy panovala i nad veľkou časťou Talianska, Belgicka, Nizozemska a rozsiahlymi zámorskými územiami pokračovala po Karolovi V. jeho synom [[Filip II. (Španielsko)|Filipom II.]] a vnukom [[Filip III. (Španielsko)|Filipom III.]] Vetva napokon v roku [[1700]] synom [[Filip IV. (Španielsko)|Filipa IV.]] [[Karol II. (Španielsko)|Karolom II.]] vymrela po meči. Výdajom Filipovej dcéry [[Mária Terézia Habsburská (1638 – 1683)|Márie Terézie]] za kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] sa Habsburgovci stali príbuznými francúzskeho panovníckeho rodu [[Bourbonovci|Bourbonovcov]], ktorý panoval nielen vo Francúzsku, ale i nad časťou Španielska, v Neapolsku a Parme. Rakúska vetva založená [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinandom I.]] výhodným sobášom Ferdinanda s [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Annou Jagelovskou]], dcérou uhorského kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II.]] získala uhorskú kráľovskú korunu, ku ktorej v roku [[1531]] pribudla i koruna rímskeho kráľa a v roku [[1558]] i rímskonemeckého cisára čím bola hegemónia rodu dovŕšená. Ferdinandov syn [[Maximilián II. Habsburský|Maximilián]] sa stal pokračovateľom rodu a otcovým nástupcom v ríši i na českom a uhorskom tróne. Jeho bratmi boli [[Ferdinand II. (Rakúsko)|Ferdinand]], správca vedľajších rakúskych krajín (Tirolsko) a [[Karol Štajerský|Karol]], ktorý ako zakladateľ štajerskej vetvy rodu vládol nad Štajerskom, Korutánskom, Kranskom a Goricou. [[Ferdinand II. (Rakúsko)|Ferdinandovi]] potomkovia boli kvôli jeho nerovnému sobášu vylúčení z nástupníctva. Najstarší Maximiliánov syn [[Rudolf II. Habsburský|Rudolf]] sa stal jeho nástupcom v rode i na trónoch. Keďže zomrel bezdetný a ani manželstvo jeho brata [[Matej II. Habsburský|Mateja]] neprinieslo legitímneho dediča a následníka (rovnako bez mužských potomkov ostalo i manželstvo jeho brata [[Albrecht VII. (Rakúsko)|Albrechta VII.]] a ďalší brat [[Maximilián III. (Rakúsko)|Maximilián III.]] sa vzdal následníctva) stal sa nástupcom na uvoľnených trónoch syn Karola Štajerského [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinand]], v osobe ktorého sa opäť spojili rakúske krajiny s cisárskou korunou.<br /> Jeho mladší brat [[Leopold V. (Tirolsko)|Leopold]] († [[1632]]) založil tirolskú vetvu, ktorá však vymrela už jeho synmi [[Ferdinand Karol (Rakúsko)|Ferdinandom Karolom]] († [[1662]]) a [[Žigmund František (Rakúsko)|Žigmundom Františkom]] († [[1665]]). Zo synov Ferdinanda II., [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinanda]], sa iba traja dožili dospelosti. Najstarší z nich [[Ferdinand IV. Habsburský|Ferdinand]] však zomrel skôr ako jeho otec a tak sa následníkom stal jeho mladší brat [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold]] pôvodne sa pripravujúci na duchovnú dráhu. == Vymretie rodu == Leopoldovými synmi [[Jozef I. Habsburský|Jozefom]] a [[Karol VI. Habsburský|Karolom]] (obaja zomreli bez mužských potomkov) habsburský rod po meči vymrel. Jeho pokračovateľom v osobe Karolovej dcéry [[Mária Terézia|Márie Terézie]] sobášom s lotrinským vojvodom [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františkom Štefanom I.]] rod pokračoval ako [[Rod habsbursko-lotrinský|habsbursko-lotrinský]]. [[Pragmatická sankcia|Pragmatickou sankciou]] Karola VI. bol Márii Terézii priznaný nárok na rakúske dedičstvo. František Štefan sám pochádzal z rodu úzko spríbuzneného s Habsburgovcami. Jeho stará mama, [[Eleonóra Mária Habsburská|Eleonóra Mária]], manželka vojvodu [[Karol V. Lotrinský|Karola V. Lotrinského]] bola dcérou cisára [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinanda III.]] == Habsburgovci a Európa == Z habsburského (habsbursko-lotrinského) rodu pochádzalo: * 18 rímskonemeckých cisárov * 4 rakúski cisári * 19 českých kráľov * 18 uhorských kráľov * 7 španielskych kráľov * 3 portugalskí králi * 1 mexický cisár * 10 veľmajstrov Rádu nemeckých rytierov * množstvo cirkevných a svetských predstaviteľov == Krajiny v Európe pod nadvládou Habsburgovcov == [[Súbor:Habsburg Map 1547.jpg|right|thumb|Mapa Európy, na ktorej sú vyznačené územia pod nadvládou Habsburgovcov (stav v r. 1547)]] * [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banát]] 1718{{--}}1918 * [[Bosna a Hercegovina]] 1908{{--}}1918 * [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] 1775{{--}}1918 * [[Čechy]] a [[Morava (región)|Morava]] 1306{{--}}1307, 1438{{--}}1439, 1453{{--}}1457, 1526{{--}}1918 * [[Dalmácia]] 1797, 1815{{--}}1866 * [[Gorica a Gradiska]] 1500{{--}}1918 * [[Inn|Innská štvrť]] 1779{{--}}1819 * [[Nizozemsko|Južné Nizozemsko]] 1477{{--}}1700, 1714{{--}}1797 * [[Korutánsko]] a [[Kransko]] 1335{{--}}1918 * [[Lombardsko]] 1714, 1815{{--}}1859 * [[Lužica]] 1438{{--}}1439, 1453{{--}}1457, 1526{{--}}1635 * [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]] 1718{{--}}1739 * [[Modena]] 1815{{--}}1860 * [[Neapol]]sko 1516{{--}}1700, 1714{{--}}1735 * [[Nemecko]] 1273{{--}}1291, 1298{{--}}1308, 1438{{--}}1740, 1745{{--}}1806 * [[vojvodstvo Parma a Piacenza|Parma]] 1735{{--}}1748, 1815{{--}}1847 * [[Portugalsko]] 1580{{--}}1640 * [[Rakúsko|Predné Rakúsko]] 1379{{--}}1805 * [[Rakúsko]] a [[Štajersko]] 1276{{--}}1918 * [[Salzburg]] 1805{{--}}1918 * [[Sardínia]] 1516{{--}}1700, 1714{{--}}1720 * [[Sedmohradsko]] 1699{{--}}1918 * [[Nizozemsko|Severné Nizozemsko]] 1477{{--}}1581 * [[Srbsko|Severné Srbsko]] 1718{{--}}1739 * [[Sicílske kráľovstvo|Sicília]] 1516{{--}}1700, 1720{{--}}1735 * [[Sliezsko|Sliezsko a Kladsko]] 1438{{--}}1439, 1453{{--}}1457, 1526{{--}}1742 * [[Španielsko]] 1516{{--}}1700 * [[Švajčiarsko|Švajčiarske územia]] 1273{{--}}1460 * [[Terst]] 1382{{--}}1918 * [[Toskánsko]] 1737{{--}}1807, 1815{{--}}1860 * [[Trident (mesto)|Tridensko]] 1803{{--}}1918 * [[Tirolsko (historické územie)|Tirolsko]] 1363{{--}}1918 * [[Uhorsko]] 1438{{--}}1439, 1453{{--}}1457, 1526{{--}}1918 * [[Voralbersko]] 1805{{--}}1918 * [[Halič (región)|Východná Halič]] 1772{{--}}1918 * [[Würtembersko]] 1520{{--}}1534 * [[Halič (región)|Západná Halič]] 1795{{--}}1809 == Hlavné rodové vetvy == * 1379: rozdelenie na Albrechtovu vetvu (vymrela r. 1457 [[Ladislav Pohrobok|Ladislavom Pohrobkom]]) a Leopoldovu vetvu * 1521: rozdelenie Leopoldovej vetvy na španielsku vetvu ([[Karol V. Habsburský|Karol V.]] a potomkovia, vymrela v r.1700) a rakúsku vetvu ([[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinand I.]] a potomkovia) * 1740: rakúska vetva i celý rod smrťou [[Karol VI. Habsburský|Karola VI.]] vymreli. Sobášom jeho dcéry [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka Štefana I. Lotrinského]] pokračoval rod ako [[Rod habsbursko-lotrinský|habsbursko-lotrinský]]. == Významní Habsburgovci == {| class="wikitable" |+''' ''' ! width="180"|'''Meno''' ! width="100"|'''Doba vlády''' ! width="250"|'''Poznámka''' |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|'''''[[Svätá rímska ríša|Rímskonemeckí cisári]]''''' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Rudolf I. Habsburský|Rudolf I.]] |align=center|<small>[[1273]]{{--}}[[1291]] |<small>kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrecht I.]] |align=center|<small>[[1298]]{{--}}[[1308]] |<small>kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht II.]] |align=center|<small>[[1438]]{{--}}[[1439]] |<small>kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]] |align=center|<small>[[1440]]{{--}}[[1493]] |<small>kráľ; cisár od r. 1452 |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Maximilián I. Habsburský|Maximilián I.]] |align=center|<small>[[1486]]{{--}}[[1519]] |<small>kráľ; cisár od r. 1508 |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |align=center|<small>[[1519]]{{--}}[[1556]] |<small>kráľ; cisár od 1530 (tiež španielsky kráľ od r. 1516) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinand I.]] |align=center|<small>[[1556]]{{--}}[[1564]] |<small>cisár od r. 1556, kráľ od r. 1531 ako zástupca Karola V. (uhorský a český kráľ od r. 1526) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Maximilián II. Habsburský|Maximilián II.]] |align=center|<small>[[1564]]{{--}}[[1576]] |<small>kráľ a cisár (tiež uhorský, český a poľský kráľ) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Rudolf II. Habsburský|Rudolf II.]] |align=center|<small>[[1576]]{{--}}[[1611]] |<small>kráľ a cisár (uhorský kráľ do r. 1608, český kráľ do r. 1611) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Matej II. Habsburský|Matej II.]] |align=center|<small>[[1612]]{{--}}[[1619]] |<small>kráľ a cisár (uhorský kráľ od r. 1608, český kráľ od r. 1611) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinand II.]] |align=center|<small>[[1619]]{{--}}[[1637]] |<small>kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinand III.]] |align=center|<small>[[1637]]{{--}}[[1657]] |<small>kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) (v r. 1653{{--}}1654 ako spolukráľ [[Ferdinand IV. Habsburský|Ferdinand IV.]]) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] |align=center|<small>[[1658]]{{--}}[[1705]] |<small>kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Jozef I. Habsburský|Jozef I.]] |align=center|<small>[[1705]]{{--}}[[1711]] |<small>kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Karol VI. Habsburský|Karol VI.]] |align=center|<small>[[1711]]{{--}}[[1740]] |<small>kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Jozef II. Habsburský|Jozef II.]] |align=center|<small>[[1765]]{{--}}[[1790]] |<small>kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]] |align=center|<small>[[1790]]{{--}}[[1792]] |<small>kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |align=center|<small>[[1792]]{{--}}[[1806]] |<small>kráľ a cisár; od r. 1804 rakúsky cisár (uhorský a český kráľ do r. 1835) |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|'''''[[Zoznam panovníkov Rakúska|Vládcovia Rakúska]]''''' |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|''a) Arcivojvodovia (do r. 1453 vojvodovia)'' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Rudolf I. Habsburský|Rudolf I.]] |align=center|<small>[[1278]]{{--}}[[1282]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrecht I.]] |align=center|<small>[[1282]]{{--}}[[1308]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Rudolf II. (Rakúsko)|Rudolf II.]] |align=center|<small>[[1282]]{{--}}[[1290]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Rudolf I. Habsburský|Rudolf I.]] |align=center|<small>[[1273]]{{--}}[[1291]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Rudolf I. Habsburský|Rudolf I.]] |align=center|<small>[[1273]]{{--}}[[1291]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrecht I.]] |align=center|<small>[[1282]]{{--}}[[1308]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Rudolf II. (Rakúsko)|Rudolf II.]] |align=center|<small>[[1282]]{{--}}[[1290]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Rudolf Habsburský|Rudolf III.]] |align=center|<small>[[1298]]{{--}}[[1306]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Fridrich I. Habsburský|Fridrich I.]] |align=center|<small>[[1306]]/[[1308]]{{--}}[[1330]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Leopold I. (Rakúsko)|Leopold I.]] |align=center|<small>[[1308]]{{--}}[[1326]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Albrecht II. (Rakúsko)|Albrecht II.]] |align=center|<small>[[1330]]{{--}}[[1358]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Otto I.(Rakúsko)|Otto]] |align=center|<small>[[1330]]{{--}}[[1339]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Rudolf IV. (Rakúsko)|Rudolf IV.]] |align=center|<small>[[1358]]{{--}}[[1365]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Albrecht III. (Rakúsko)|Albrecht III.]] |align=center|<small>[[1365]]{{--}}[[1395]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Leopold III. (Rakúsko)|Leopold III.]] |align=center|<small>[[1365]]{{--}}[[1386]] |<small> |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|'''''Rozdelenie rodu na dve línie ([[Neubergská zmluva|neubergskou zmluvou]]) r. 1379''''' |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|''1a) Albrechtova línia (vlastné Rakúsko)'' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Albrecht III. (Rakúsko)|Albrecht III.]] |align=center|<small>[[1365]]{{--}}[[1395]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Albrecht IV. (Rakúsko)|Albrecht IV.]] |align=center|<small>[[1395]]{{--}}[[1404]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht V.]] |align=center|<small>[[1404]]{{--}}[[1439]] |<small>(od r. 1437 uhorský kráľ, od r. 1438 český kráľ, od r. 1438 rímskonemecký kráľ ako Albrecht II.) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ladislav Pohrobok|Ladislav V.]] |align=center|<small>[[1440]]{{--}}[[1457]] |<small>aj český a uhorský kráľ |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|''2a) Leopoldova línia (Štajersko, Korutánsko, Kransko, Tirolsko a predné Rakúsko)'' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Leopold III. (Rakúsko)|Leopold III.]] |align=center|<small>[[1365]]{{--}}[[1386]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Viliam (Rakúsko)|Viliam]] |align=center|<small>[[1386]]{{--}}[[1406]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Leopold IV. (Rakúsko)|Leopold IV.]] |align=center|<small>[[1386]]{{--}}[[1411]] |<small> |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|''Rozdelenie Leopoldovej línie v r. 1402'' |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|''2b) Vnútorné Rakúsko, Štajersko, Korutánsko, Kransko'' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ernest I. Habsburský|Ernest I.]] |align=center|<small>[[1402]]{{--}}[[1424]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich V.]] |align=center|<small>[[1424]]{{--}}[[1493]] |<small>(od r. 1440 rímskonemecký kráľ ako Fridrich IV.; od r. 1452 rímskonemecký cisár ako Fridrich III.) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Albrecht VI. (Rakúsko)|Albrecht VI.]] |align=center|<small>[[1446]]{{--}}[[1463]] |<small>(protivládca, od r. 1446 regent predného Rakúska, v r. 1458{{--}}1463 vládca dnešného horného Rakúska, v r. 1462{{--}}1463 vládca celého Rakúska) |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|''2c) Staršia tirolská línia'' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Fridrich IV. (Rakúsko)|Fridrich IV.]] |align=center|<small>[[1402]]{{--}}[[1439]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Žigmund (Rakúsko)|Žigmund]] |align=center|<small>[[1439]]{{--}}[[1490]] |<small> |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|'''''Keď Fridrich V. po smrti Ladislava Pohrobka (r. 1457) prevzal aj jeho územia, a keď Tirolčania prinútili Žigmunda odovzdať svoje územia Fridrichovi V. (r. 1490), bolo Rakúsko znova zjednotené''''' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Maximilián I. Habsburský|Maximilián I.]] |align=center|<small>[[1493]]{{--}}[[1519]] |<small>tiež nemecký kráľ a rímskonemecký cisár |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Karol V. Habsburský|Karol I.]] |align=center|<small>[[1519]]{{--}}[[1521]] |<small>tiež rímskonemecký cisár a španielsky kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinand I.]] |align=center|<small>[[1521]]{{--}}[[1564]] |<small>tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Maximilián II. Habsburský|Maximilián II.]] |align=center|<small>[[1564]]{{--}}[[1576]] |<small>tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský a poľský kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Karol Štajerský|Karol II.]] |align=center|<small>[[1564]]{{--}}[[1590]] |<small>„arcivojvoda“ vnútorného Rakúska (Štajersko, Korutánsko, Kraňsko) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand II. (Rakúsko)|Ferdinand II.]] |align=center|<small>[[1564]]{{--}}[[1595]] |<small>„vládca“ Tirolska |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Rudolf II. Habsburský|Rudolf V.]] |align=center|<small>[[1576]]{{--}}[[1608]] |<small>tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Arnošt Habsburský|Arnošt]] |align=center|<small>[[1590]]{{--}}[[1593]] |<small>miestodržiteľ vnútorného Rakúska |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Maximilián III. (Rakúsko)|Maximilián III.]] |align=center|<small>[[1593]]{{--}}[[1595]] |<small>miestodržiteľ vnútorného Rakúska (v r. [[1612]]{{--}}[[1618]] miestodržiteľ Tirolska) – ním začína tzv. mladšia tirolská línia, ktorá vymrela v r. 1665 smrťou [[Žigmund František (Rakúsko)|Žigmunda]]) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinand III.]] |align=center|<small>[[1595]]{{--}}[[1619]] |<small>„arcivojvoda“ vnútorného Rakúska, od r. 1619 uhorský a český kráľ a rímskonemecký cisár – ako Ferdinand II. |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Matej II. Habsburský|Matej II.]] |align=center|<small>[[1608]]{{--}}[[1619]] |<small>tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinand IV.]] |align=center|<small>[[1637]]{{--}}[[1657]] |<small>tiež uhorský, český a nemecký kráľ, rímskonemecký cisár – ako Ferdinand III. |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand Karol (Rakúsko)|Ferdinand Karol]] |align=center|<small>[[1632]]{{--}}[[1662]] |<small>„krajinské knieža“ Tirolska |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold VI.]] |align=center|<small>[[1657]]{{--}}[[1705]] |<small>tiež uhorský, český a nemecký kráľ, rímskonemecký cisár – ako Leopold I. |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Žigmund František (Rakúsko)|Žigmund]] |align=center|<small>[[1662]]{{--}}[[1665]] |<small>„krajinské knieža“ Tirolska) – jeho smrťou sa Tirolsko stalo súčasťou Rakúska |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Jozef I. Habsburský|Jozef I.]] |align=center|<small>[[1705]]{{--}}[[1711]] |<small>tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Karol VI. Habsburský|Karol III.]] |align=center|<small>[[1711]]{{--}}[[1740]] |<small>tiež uhorský, český a nemecký kráľ, rímskonemecký cisár – ako Karol VI. |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Mária Terézia]] |align=center|<small>[[1740]]{{--}}[[1780]] |<small>tiež uhorská a česká kráľovná |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Jozef II. Habsburský|Jozef II.]] |align=center|<small>[[1780]]{{--}}[[1790]] |<small>tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Peter Leopold (VII.)]] |align=center|<small>[[1790]]{{--}}[[1792]] |<small>tiež uhorský, český a nemecký kráľ, rímskonemecký cisár – ako Leopold II. |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |align=center|<small>[[1792]]{{--}}[[1835]] |<small>aj uhorský a český kráľ, od r. 1804 prvý rakúsky cisár ako František I., do 1806 posledný rímskonemecký cisár – ako František II. |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|'''''[[Zoznam panovníkov Rakúska|Rakúski cisári]]''''' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[František II. (Svätá rímska ríša)|František I.]] |align=center|<small>[[1804]]{{--}}[[1835]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand I.]] |align=center|<small>[[1835]]{{--}}[[1848]] |<small>rakúsky cisár ako Ferdinand I., tiež český a uhorský kráľ ako Ferdinand V. |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[František Jozef I.]] |align=center|<small>[[1848]]{{--}}[[1916]] |<small>tiež český a uhorský kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] |align=center|<small>[[1916]]{{--}}[[1918]] |<small>rakúsky cisár ako Karol I., tiež český kráľ ako Karol III., uhorský kráľ ako Karol IV. |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|'''''[[Zoznam hláv štátu Španielska|Vládcovia Španielska]] (v r. 1580{{--}}1640 aj Portugalska)''''' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Filip I. (Kastília)|Filip I.]] |align=center|<small>[[1504]]{{--}}[[1506]] |<small>spoluvládca v Kastílsko-leónskom kráľovstve |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Karol V. Habsburský|Karol I.]] |align=center|<small>[[1516]]{{--}}[[1556]] |<small>tiež rímskonemecký cisár ako Karol V. |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Filip II. (Španielsko)|Filip II.]] |align=center|<small>[[1556]]{{--}}[[1598]] |<small>od r. 1580 tiež portugalský kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |align=center|<small>[[1598]]{{--}}[[1621]] |<small>tiež portugalský kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Filip IV. (Španielsko)|Filip IV.]] |align=center|<small>[[1621]]{{--}}[[1665]] |<small>tiež portugalský kráľ (do r. 1640) |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Karol II. (Španielsko)|Karol II.]] |align=center|<small>[[1665]]{{--}}[[1700]] |<small> |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|'''''[[Zoznam panovníkov Česka|Vládcovia Česka]] a [[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorska]]''''' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Rudolf Habsburský|Rudolf I.]] |align=center|<small>[[1306]]{{--}}[[1307]] |<small>iba český kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht II.]] |align=center|<small>[[1437]]{{--}}[[1439]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Alžbeta Luxemburská|Alžbeta]] |align=center|<small>[[1439]]{{--}}[[1440]] |<small>vdova po Albrechtovi II. |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ladislav Pohrobok|Ladislav V.]] |align=center|<small>[[1440]]/[[1453]]{{--}}[[1457]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinand I.]] |align=center|<small>[[1526]]{{--}}[[1564]] |<small>v r. 1538{{--}}1540 len v západnej časti Uhorska |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Maximilián II. Habsburský|Maximilián II.]] |align=center|<small>[[1564]]{{--}}[[1576]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Rudolf II. Habsburský|Rudolf II.]] |align=center|<small>[[1576]]{{--}}[[1608]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Matej II. Habsburský|Matej II.]] |align=center|<small>[[1608]]{{--}}[[1619]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinand II.]] |align=center|<small>[[1619]]{{--}}[[1637]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinand III.]] |align=center|<small>[[1637]]{{--}}[[1657]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand IV. Habsburský|Ferdinand IV.]] |align=center|<small> |<small>zomrel pred smrťou Ferdinanda III. a samostatnej vlády sa nedožil |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] |align=center|<small>[[1657]]{{--}}[[1705]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Jozef I. Habsburský|Jozef I.]] |align=center|<small>[[1705]]{{--}}[[1711]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Karol VI. Habsburský|Karol III.]] |align=center|<small>[[1711]]{{--}}[[1740]] |<small>český kráľ ako Karol II. |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Mária Terézia]] |align=center|<small>[[1740]]{{--}}[[1780]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Jozef II. Habsburský|Jozef II.]] |align=center|<small>[[1780]]{{--}}[[1790]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]] |align=center|<small>[[1790]]{{--}}[[1792]] |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |align=center|<small>[[1792]]{{--}}[[1835]]</small> |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand V.]] |align=center|<small>[[1835]]{{--}}[[1848]]</small> |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[František Jozef I.]] |align=center|<small>[[1848]]{{--}}[[1916]]</small> |<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol IV.]] |align=center|<small>[[1916]]{{--}}[[1918]]</small> |<small>český kráľ ako Karol III. |- valign=top bgcolor="#FFFFFF" |colspan="3"|'''''[[Mexiko|Mexický cisár]]''''' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |[[Ferdinand Maximilián Habsburský|Ferdinand Maximilián]] |align=center|<small>[[1864]]{{--}}[[1867]]</small> | |} == Literatúra o dynastii Habsburgovcov == * DEMMERLE, Eva: ''Habsburkové : Dějiny jedné dynastie.'' Praha : Slovart, 2012. 259 s. ISBN 978-80-7391-666-4 * DICKINGER, Christian: ''Habsburkové bez iluzí : Jací byly doopravdy?'' Praha : Brána, 2002. 167 s. ISBN 80-7243-136-6 * HAMMAN, Brigitte: ''Habsburkové : Živopisná encyklopedie.'' Praha : Brána – Knižní klub, 1996. 403 s. ISBN 80-7176-415-9 (Knižní klub), ISBN 80-85946-19-X (Brána) * KINDERMANN, Dieter: ''Habsburkové bez říše : Historie rodiny od roku 1918.'' Praha : Ikar, 2013. 300 s. ISBN 978-80-249-2076-4 * MAGRIS, Claudio: ''Habsburský mýtus v moderní rakouské literatuře.'' Brno – Praha : Barrister & Principal – Triáda, 2001. 332 s. ISBN 80-85947-80-3 (Barrister & Principal), ISBN 80-86138-40-2 (Triáda) * POHL, Walter – VOCELKA, Karl: ''Habsburkové : Historie jednoho evropského rodu.'' Praha : Grafoprint – Neubert, 1996. 512 s. ISBN 80-85785-44-7 * SKED, Alan: ''Úpadek a pád habsburské říše.'' Praha : Panevropa 1995. 372 s. ISBN 80-85846-01-2 * VOCELKA, Karl – HELLER, Lynne: ''Život Habsburků : Kultura a mentalita jednoho rodu.'' Plzeň : Plejáda, 2012. 337 s. ISBN 978-80-87374-94-8 * VOCELKA, Karl – HELLER, Lynne: ''Soukromý svět Habsburků : Život a všední dny jednoho rodu.'' Plzeň : Plejáda, 2011. 340 s. ISBN 978-80-87374-29-0 [[Kategória:Habsburgovci| ]] [[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]] [[Kategória:Panovnícke rody]] hvc68yuaf9ppttymeik7zbek356zvmc 0 94068 8199602 8140777 2026-04-17T15:00:49Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199602 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Karel Havlíček Borovský | Rodné meno = | Popis osoby = český básnik a novinár | Portrét = Havlíček.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[31. október]] [[1821]] | Miesto narodenia = [[Havlíčkova Borová|Borová u Přibyslavi]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1856|7|29|1821|10|31}} | Miesto úmrtia = [[Praha]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Karel Havlíček Borovský''' vlastným menom '''Karel Havlíček''' (* [[31. október]] [[1821]], [[Havlíčkova Borová|Borová u Přibyslavi]]<ref name="matrika">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Matriční záznam o narození a křtu |url=http://img24.cz/images/04884314678570560146.jpg |dátum prístupu=2017-12-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170214003845/http://img24.cz/images/04884314678570560146.jpg |dátum archivácie=2017-02-14 }}</ref> – † [[29. júl]] [[1856]], [[Praha]]<ref name="matrikaZ">[http://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=EF84D133089D48038EDB08B0563EDA7F&scan=195#scan195 Matriční záznam o úmrtí a pohřbu]</ref>) bol [[Česko|český]] [[básnik]], [[novinár]] a [[politik]].<ref>[http://www.cepin.cz/cze/prednaska.php?ID=239 Ilona Bažantová: Ekonomické názory Karla Havlíčka Borovského]</ref> Pripisuje sa mu výrazný vplyv pri vzniku a formovaní českej [[žurnalistika|žurnalistiky]], [[satira|satiry]] a [[literárna kritika|literárnej kritiky]]. Prívlastok Borovský, ktorým podpisoval svoje diela odvodil od svojho rodiska. Bol prívržencom ideológie [[austroslavizmus|austroslavizmu]]. V roku [[1846]] Havlíček navštívil litoměřický biskupský cintorín, kde sa zhrozil, že hrob [[Karel Hynek Mácha|Karla Hynka Máchu]] nie je nijako označený. Zasadil sa o vytvorenie náhrobku, ktorý je dnes na pražskom Vyšehrade.<ref>Janský, Karel: Karel Hynek Mácha – Život uchvatitele krásy, Praha, 1953</ref> V roku [[1848]] navrhol a presadil premenovanie pražského Koňského trhu na [[Václavské námestie (Praha)|Václavské náměstí]]<ref>http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10123425542-praha-mesto-vezi/207562233000009-veze-vaclavskeho-namesti/titulky/</ref> a tiež Dobytčího trhu na [[Karlovo náměstí (Praha)|Karlovo náměstí]]. Neúspešne presadzoval zriadenie prvej českej priemyslovej školy.<ref>Doležal, Bohumil: http://bohumildolezal.lidovky.cz/texty/rs1107.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110718174542/http://bohumildolezal.lidovky.cz/texty/rs1107.html |date=2011-07-18 }}</ref> == Dielo == === Beletria === * ''[[Epištoly kutnohorské]]'' - kritika cirkevnej hierarchie slúžiacej nastupujúcemu [[neoabsolutizmus|neoabsolutizmu]]<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Havlíček|meno=Karel|titul=Epištoly Kutnohorské|miesto=Havlíčkův Brod |vydavateľ=Jiří Chvojka|rok=1949|isbn=|poznámka=vydavateľské poznámky pripravil Miloslav Novotný|strany=93n|jazyk=}}</ref> * ''[[Obrazy z Rus]]'' - dielo má cestopisný i reportážny ráz; ide o kritiku cárizmu, je v ňom prítomná empatia s obyčajnými ľuďmi. * ''[[Tyrolské elegie]]'' – názov elégie (nárek, žalospev) je ironický. Dielo je humorným a satirickým popisom Havlíčkovho zatknutia a väznenia v [[Brixen]]u v Tirolsku. Kritizuje políciu, spoločenský systém (nenavrhuje však lepší). Používa skutočné mená a príhody (napr. príhoda o zatknutí, keď sa splašili kone, a krotiť ich musel sám Havlíček). Skladá sa z deviatich spevov. Objavujú sa tu satirické, lyrické a ironické prvky. Celé dielo je napísané v pravidelných rýmovaných štvorveršiach. * ''[[Král Lávra]]'' – írska ľudová povesť o kráľovi s oslími ušami. Kráľov holič nesmie prezradiť, aké má kráľ uši. Toto tajomstvo povie vŕbe, z ktorej si niekto urobí píšťalku, a tá ho roztrúbi po celom kraji. * ''[[Křest svatého Vladimíra]]'' – príbeh boha [[Perún]]a (slovanský boh hromu). Cár chcel, aby mu pri oslave Perun zahrmel na slávu, čo [[Perún]] odmietol splniť. Cár dal Perúna chytiť a utopiť. Dielo je napísané veľmi čítavým, jednoduchým, hovorovým, miestami až vulgárnym jazykom, je tiež veľmi kritické - hlavne v závere. Havlíček tu ironizuje moc štátneho aparátu, ktorá môže zlikvidovať aj boha. * ''[[Epigramy]]'' – krátke veršované skladby, ktoré v prvej časti uvádzajú akúsi predstavu a druhá končí pointou. Väčšinou ide o kritiku, paródiu, či satiru. Havlíček ich definuje: „Epigramy jsou malinké nádoby, do kterých vztek svůj nalévám, aby mi srdce nežral“. * ''[[Duch Národních novin]]'' - výber novinových článkov z obdobia pôsobení K. Havlíčka Borovského v Národních novinách. === Literárna kritika === * ''O literatuře'' (1955) – knižný súbor pôvodne časopisecky zverejnených článkov == Referencie == <references /> == Literatúra == * JANÁČKOVÁ, Jaroslava (ed.): ''Karel Havlíček Borovský : Strmé cesty.'' Praha : Kruh 1990. 296 s. ISBN 80-7031-528-8 * MORAVA, Jiří: ''Havlíček v Brixenu.'' Praha {{--}} Brno : Regulus {{--}} Ave, 1997. 131 s. ISBN 80-901564-7-9 * TKADLEČKOVÁ, Jarmila: Názory a činnosť Karla Havlíčka Borovského z hľadiska vývoja česko-slovenských vzťahov. In: ''Historický časopis'', roč. 6., 1958, č. 1, s. 32 {{--}} 47. == Externé odkazy == * [http://kramerius4.nkp.cz/search/r.jsp?author=%22Havl%C3%AD%C4%8Dek+Borovsk%C3%BD%2C+Karel%22&forProfile=facet&offset=0&fq=dostupnost%3A%22public%22 Volně dostupná díla v digitální knihovně Národní knihovny ČR] * [http://www.digitalniknihovna.cz/mzk/search/?sort=alphabetical&accessibility=public&authors=Havl%C3%AD%C4%8Dek%20Borovsk%C3%BD,%20Karel Veřejně dostupná díla Karla Havlíčka Borovského v Digitální knihovně Moravské zemské knihovny] * [http://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/havlbo.html K. Havlíček Borovský ve Slovníku českých filosofů] * [http://cz.altermedia.info/historie/karel-havlieek-borovsky_2176.html Karel Havlíček Borovský] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070204045348/http://cz.altermedia.info/historie/karel-havlieek-borovsky_2176.html |date=2007-02-04 }} na Altermedia.info * [http://www.muzeumhb.cz/ Muzeum Vysočiny Havlíčkův Brod]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://archiv.ucl.cas.cz/ Digitalizované ''Národní noviny'' a ''Šotek''] * [http://www.rozhlas.cz/ctenarskydenik/ Rozhlasové adaptace vybraných děl k bezplatnému stáhnutí ve formátu mp3 na webových stránkách Českého rozhlasu 3-Vltava] * [http://ikhb.bluefile.cz/main.php?show=khb Životopis v datech] na stránkách [http://ikhb.bluefile.cz/main.php?show=uvod Institutu Karla Havlíčka Borovského] * [http://www.cepin.cz/cze/prednaska.php?ID=239 Ilona Bažantová: Ekonomické názory Karla Havlíčka Borovského] * [http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=4353 Jazyk v Havlíčkových Obrazech z Rus] * [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/exkluzivne-ct24/historie-cs/167145-jak-havlicek-borovsky-nechodil-na-led Jak Havlíček Borovský nechodil na led] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200622091103/https://ct24.ceskatelevize.cz/archiv/1186733-jak-havlicek-borovsky-nechodil-na-led |date=2020-06-22 }} * [http://www.concertino.cz/historie.html Poslední noc Karla Havlíčka Borovského na české půdě]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/212452801400009/video/ Historie.cs – Karel Havlíček] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Karel Havlíček Borovský|11421285}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Havlíček, Borovský Karel}} [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí politici]] [[Kategória:Satirici]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 5oi5f0pbqxev6lfabnex8lqhze9diib 0 98491 8199781 8125330 2026-04-17T15:51:42Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199781 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = ruský filozof | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1792|11|12}} | Miesto narodenia = [[Voronež]], [[Rusko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1840|04|21|1792|11|12}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Rusko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Michail Grigorievič Pavlov''' (* [[12. november]] [[1792]], [[Voronež]], [[Rusko]] – † [[21. apríl]] [[1840]], [[Moskva]]) bol ruský [[filozof]], zástanca [[naturfilozofia|naturfilozofie]]; profesor prírodovedných disciplín na Moskovskej univerzite. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.hist.msu.ru/Science/HisUni/Profess/Physica.htm Михаил Григорьевич Павлов] * [https://www.krugosvet.ru/enc/gumanitarnye_nauki/filosofiya/PAVLOV_MIHAIL_GRIGOREVICH.html Михаил Григорьевич Павлов] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221128041708/https://www.krugosvet.ru/enc/gumanitarnye_nauki/filosofiya/PAVLOV_MIHAIL_GRIGOREVICH.html |date=2022-11-28 }} == Zdroj == * {{filit|fvp/pavlov_m_g.html}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pavlov, Michail Grigorievič}} [[Kategória:Ruskí filozofi]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] 3ykg61bpek4qg34cxi2ovselipc78a0 0 98700 8199783 8155194 2026-04-17T15:51:48Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199783 wikitext text/x-wiki '''Timofej Fiodorovič Osipovskij''' ({{v jazyku|rus|Тимофей Фёдорович Осиповский}}; * [[1765]] - † [[1832]]) bol [[Rusko|ruský]] [[filozof]] a matematik, kritik [[Immanuel Kant|Kantovho]] tvrdenia, že geometrické pravdy majú apriórny pôvod. == Externé odkazy == * {{filit|fvo/osipovskij_t_f.html}} * [http://www.biografia.ru/cgi-bin/quotes.pl?oaction=show&name=metmat07 Биография.Ру] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927182205/http://www.biografia.ru/cgi-bin/quotes.pl?oaction=show&name=metmat07 |date=2007-09-27 }} (ru) – biografie osobností {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Osipovskij, Timofej Fiodorovič}} {{Biografický výhonok}} [[Kategória:Narodenia v 1766]] [[Kategória:Úmrtia v 1832]] [[Kategória:Ruskí filozofi]] [[Kategória:Ruskí matematici]] [[Kategória:Držitelia Radu svätej Anny]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] 0c23ryr0yehf28ho91k3xz5bwe59tn8 0 99654 8199706 7468825 2026-04-17T15:37:23Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199706 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Václav Příhoda | Rodné meno = | Popis osoby = český pedagóg | Portrét = Václav Příhoda.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[7. september]] [[1889]] | Miesto narodenia = [[Sány]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1979|11|18|1889|9|7}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = česká | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Václav Příhoda''' (* [[7. september]] [[1889]], [[Sány]]<ref name="matrika">[http://ebadatelna.soapraha.cz/d/11522/176 Matričný ​​záznam o narodení a krste]</ref>{{--}}† [[18. november]] [[1979]], [[Praha]]) bol významný český [[Učiteľ|pedagóg]] zaoberajúci sa [[Pedagogika|pedagogikou]], [[Didaktika|didaktikou]] a [[Psychológia|psychológiou]]. == Životopis == Narodil sa v Sánach u [[Poděbrady|Poděbrad]] do početnej učiteľskej rodiny. Na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte Karlovej univerzity]] študoval [[Filológia|filológiu]] [[Nemčina|nemčinu]] a [[Francúzština|francúzštinu]], školu absolvoval v roku [[1914]]. Potom učil na stredných školách v [[Česká Třebová|Českej Třebovej]], [[Kladno|Kladne]] a [[Praha|Prahe]]. Z počiatku svojej kariéry sa venoval [[Filozofia|filozofii]], avšak po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa zameral na reformy česko-slovenského školstva. Orientoval sa najmä na oblasť experimentálnej pedagogiky, vďaka ktorej preukázal overiteľnosť pedagogických javov a dokázateľnosť súdov o nich. Aj neskôr používal vedecké metódy umožňujúce pedagogické a psychologické javy merať, overovať a dokazovať. V roku [[1924]] [[Habilitácia|habilitoval]] na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]]; [[docent]]úru získal po obhájení spisu ''Psychologie a hygiena zkoušky''. [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Profesorom]] bol menovaný v októbri [[1945]]. Stal sa odborným poradcom na ministerstve školstva, avšak po roku [[1948]] mu bola znemožnená ďalšia pedagogická činnosť. Preto sa rozhodol venovať plne psychológii. Svoje úsilie zúročil v roku [[1956]], kedy vydal ''Úvod do pedagogické psychologie''. Tento učebný text sa časom rozrástol do podoby štvorzväzkového diela ''Ontogeneze lidské psychiky''. Táto publikácia nemá vo svetovej pedagogickej a psychologickej literatúre obdoby. Za svoje zásluhy o rozvoj pedagogiky a psychológie dostal v roku [[1966]] medailu [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]] za celoživotnú prácu a v roku [[1969]] Rád republiky k svojim osemdesiatinám. == Dielo == * ''Racionalisace školství'', funkcionálna organizácia školskej sústavy (1930) * ''Idea vysokého učení'' (1945) * ''Ontogeneze lidské psychiky I.-IV.'' (1956-1974) == Referencie == <references /> *{{Preklad|cs|Václav Příhoda|13249446}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/prihod.html Václav Příhoda] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Příhoda, Václav}} [[Kategória:Českí pedagógovia]] [[Kategória:Českí filozofi]] [[Kategória:Českí psychológovia]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] gvx3cc91hjh8i3oao1uoug5oeyz8jj1 0 101358 8199738 7471116 2026-04-17T15:46:40Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199738 wikitext text/x-wiki '''Bogdan Suchodolski''' (* [[27. december]] [[1903]] - † [[2. október]] [[1992]]) bol [[Poľsko|poľský]] [[filozof]], antropologicky orientovaný teoretik kultúry. == Externé odkazy == * {{filit|fvs/suchodolski_b.html}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Suchodolski, Bogdan}} [[Kategória:Narodenia v 1903]] [[Kategória:Úmrtia v 1992]] [[Kategória:Poľskí filozofi]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] qrln9xak2wsm8f3o4olbj1rzgiueg0l 0 102484 8199775 8062395 2026-04-17T15:51:21Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199775 wikitext text/x-wiki [[Súbor:KlimentTimirzayev.jpg|thumb|Kliment Arkadievič Timiriazev]] '''Kliment Arkadievič Timiriazev''' ({{vjz|rus|Климент Аркадьевич Тимирязев}}; * [[1843]] - † [[1920]]) bol ruský prírodovedec anatóm a fyziológ rastlín; zástanca [[darvinizmus|darvinizmu]] v [[Rusko|Rusku]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kliment Timiryazev}} == Externé odkazy == * {{filit|fvt/timiriazev_k_a.html}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Timiriazev, Kliment Arkadievič}} [[Kategória:Narodenia v 1843]] [[Kategória:Úmrtia v 1920]] [[Kategória:Ruskí botanici]] [[Kategória:Evoluční biológovia]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] kt2lo02jr05ex65v18gniir2lywate8 0 105513 8199696 7687837 2026-04-17T15:35:07Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199696 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Antonín Janoušek | Popis osoby = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|Predseda vlády Slovenskej republiky rád]] | Portrét = Antonín Janoušek (1877 – 1941).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Poradie = | Úrad = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|Predseda vlády Slovenskej republiky rád]] | Začiatok obdobia = [[20. jún]] [[1919]] | Koniec obdobia = [[7. júl]] [[1919]] | Predchodca = ''funkcia vznikla'' | Nástupca = ''funkcia zanikla'' | Dátum narodenia = [[22. august]] [[1877]] | Miesto narodenia = [[Nymburk]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1941|3|30|1877|8|22}} | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = | Profesia = politik, novinár | Národnosť = [[Česi|česká]] | Vierovyznanie = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = Oktava {{Bez citácie}}<br/>Otto {{Bez citácie}}<br/>[[Jaroslav Janoušek|Jaroslav]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Antonín Janoušek''' (* [[22. august]] [[1877]], [[Nymburk]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Česko]] – † [[30. marec]] [[1941]]) bol český novinár a komunistický politik, predseda revolučnej vládnej rady&nbsp;[[Slovenská republika rád|Slovenskej republiky rád]]. == Rodina == * manželka Marie rod. Kašparová<ref name="BLS">JANOUŠEK, Antonín. In: {{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska : IV Ch{{--}}Kl | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav | rok = 2010 | isbn = 978-80-89301-57-7 | počet strán = 587 | strany = 202{{--}}203 }}</ref> * 2 dcéry: Květoslava a Oktava Smíšková (rodená Janoušková)<ref>Antonín Janoušek, Winterová-Konečná Web Site, spravovaná osobou menom Gabriela Winterová <nowiki>https://www.myheritage.sk/</nowiki></ref>, * 2 synovia:<ref name="BLS" /> ** Otto Janoušek<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Улица Яноушека, Чебоксары|url=https://cheb.ru/history/street/yanoushek.htm|vydavateľ=web.archive.org from https://cheb.ru/history/street/yanoushek.htm|dátum vydania=2005-02-20|dátum prístupu=2022-10-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20050220213249/https://cheb.ru/history/street/yanoushek.htm|dátum archivácie=2005-02-20}}</ref> bol plukovníkom sovietskej armády a po odchode do dôchodku žil v [[Kišiňov|Kišiňove]]<ref>Они боролись за счастье народа. Вып. 3. / Редкол.: Ислюков С. М. (пред.) и др. — Чебоксары: Чувашское кн. изд-во, 1985. — С. 67.</ref> ** [[Jaroslav Janoušek]] (známy aj pod menom Pravoslav) – dôstojník [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]], po roku [[1948]] v službách [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], známy ako brutálny vyšetrovateľ.<ref name="Kolman"></ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = blisty.cz | titul = Proces s Rudolfem Slánskym a spol. | url = http://www.blisty.cz/2007/6/22/art34946.html | dátum vydania = 2007-6-21 | dátum prístupu = 2016-7-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == Vyučil sa za strojného zámočníka vo Viedni, pracoval ako robotník na rôznych miestach v monarchii a v Nemecku.<ref name=":0">''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska II E-J]]''. 1. vyd. Bratislava&nbsp;: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1978. s. 441.</ref> V roku [[1895]] sa stal členom [[Česká strana sociálnodemokratická|Českej sociálnodemokratickej strany]]<ref>Antonin Janousek. (n.d.) ''The Great Soviet Encyclopedia, 3rd Edition''. (1970-1979). Retrieved October 9 2022 from https://encyclopedia2.thefreedictionary.com/Antonin+Janousek</ref> (česky Českoslovanské sociálně demokratické strany dělnické), dva roky po jej vzniku, ktorá vznikla odčlenením od rakúskej soc-dem. strany v roku 1893. V roku [[1906]] sa stal robotníckym novinárom (Zájmy občanské, Nový jihočes. dělník, Nová doba, Zájmy želez. zřízence)<ref name=":0" /> a funkcionárom robotníckych združení vo vtedajšom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. === Slovenská republika rád === Koncom roka [[1918]] sa zapojil do diania pri komunistickom prevrate v Maďarsku. Od januára 1919<ref name=":0" /> žil v [[Budapešť|Budapešti]], kde pracoval ako dopisovateľ [[Kladno|kladnianskych]] novín ''Svoboda''. V roku [[1919]] viedol českú a slovenskú sekciu v ústrednom výbore Maďarskej komunistickej strany. Autor brožúr (''Komunism a diktatúra proletariátu''), spoluzakladateľ Slov. tlačovej agentúry a viacerých novín. Po vpáde revolučných maďarských jednotiek na Slovensko vyhlásil [[20. jún]]a [[1919]] v [[Prešov]]e [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]] a sám sa stal členom jej [[Revolučný výkonný výbor|Revolučného výkonného výboru]] a predsedom [[Revolučná vládna rada|Revolučnej vládnej rady]]. Dňa [[7. júl]]a [[1919]] československé jednotky vytlačili maďarské vojská z územia Československa a Slovenská republika rád zanikla. === Emigrácia do ZSSR === O mesiac neskôr, v auguste [[1919]], po páde [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] bol väznený v Maďarsku a neskôr v roku [[1920]] ho maďarský [[Miklós Horthy|Horthyho]] režim odsúdil ale potom ho vydali československým úradom. V roku [[1920]], už ako slobodný občan, kandidoval v [[prezident]]ských voľbách proti [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masarykovi]], ale získal len 2 hlasy zo 411.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = F. | odkaz na autora = Čapka | vydavateľ = libri.cz | titul = Dějiny zemí Koruny české v datech | url = http://www.libri.cz/databaze/dejiny/text/t86.html#19200527 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20080621185040/http://www.libri.cz/databaze/dejiny/text/t86.html#19200527 | dátum archivácie = 2008-06-21 }}</ref> &nbsp;V roku [[1921]] sa pokúsil o ilegálny prechod do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], bol zatknutý a obvinený z [[vlastizrada|vlastizrady]]. Po intervencii Sovietskeho zväzu a priznaní sovietskeho občianstva sa tam v roku [[1922]] presťahoval a stal sa zmocnencom [[Medzinárodná robotnícka pomoc|Medzinárodnej robotníckej pomoci]] (Mežrabpom) hladujúcim v [[Povolžie|Povolží]]<ref name=":1" />. Po tom, čo v sovietskom Rusku vypukol v roku 1921 [[hladomor v Povolží]]<ref>FIGES, Orlando. ''Lidská tragédie : ruská revoluce 1891-1924''. Praha: Beta-Dobrovský & Ševčík, 2000. 837 s. <nowiki>ISBN 80-86278-72-7</nowiki>. S. 720. [Dále jen: ''Figes (2000)''].</ref> <!-- pozri na českej wiki cs.wikipedia.org/wiki/Hladomor_v_Povol%C5%BE%C3%AD -->pomoc hladujúcim v počiatkoch organizoval predovšetkým spisovateľ [[Maxim Gorkij]], ktorému dal súhlas na založenie dobrovoľnej humanitárnej organizácie samotný [[Vladimir Iľjič Lenin]]. Tzv. ''Pogmol'', čiže ''Všeruský ľudový výbor na pomoc hladujúcim'', bol založený 21. júla 1921. Do pomoci sa potom aj zapojila americká charitatívna organizácia ''American Relief Administration'' (ARA)''.''<!-- Podmínkou Američanů bylo, že ARA bude působit nezávisle na komunistické správě a že ze sovětských vězení budou propuštěni američtí občané. Lenin souhlasil, avšak jakmile byla zajištěna americká pomoc, dal rozpustit Pogmol a 27. srpna byli všichni jeho veřejní činitelé kromě Gorkého a spisovatele Korolenka zatčeni Čekou a obviněni z protirevoluční činnosti.[3] --> Z iniciatívy výkonného výboru [[Kominterna|Kominterny]] bol 13. augusta 1921 vytvorený Medzinárodný výbor pre robotnícku pomoc (Mežrabpom) (Международный рабочий комитет помощи голодающим России - Межрабпомгол). [[ČSR]] bola prvým európskym štátom, ktorý prostredníctvom Československého červeného kríža poskytoval pomoc hladujúcim. Osem ešalónov (vlakových súprav) bolo poslaných s jedlom, oblečením, liekmi a poľnohospodárskymi strojmi. Pomoc prichádzala najmä prostredníctvom Československého kríža. Československo bolo jediným štátom, ktorý prijal deti (439 osôb) z hladujúcich oblastí RSFSR.<ref>''Кузнецов А.'' Страдающему от голода и болезней народу России // Дилетант. — 2021. — № 069. — С. 48. (časopis, rusky)</ref><!-- je len neozdrojovaným dohadom na ruskej wiki že dôvodom hladomoru bol aj [[Čeľabinský incident]] z rok 1918 čo mohlo mať vplyv na neskorší postoj ČSR. Janouškova účasť a zapojenie do ČSR pomoci je nedzokumentované.. --> Nie je známe, či Janoušek bol oficiálnym zástupcom československej pomoci alebo jeho činnosť v ''Mežrabpom'' vyplývala z jeho členstva v komunistickej strane. Čo je dôležité, je že dostal oficiálne dovolenie sa do Ruska z ČSR vysťahovať práve v období hladomoru, a najprv žil v [[Rusko|ruskej]] autonómnej oblasti [[Čuvašsko]] (teraz republika Ruskej federácie) v hlavnom meste [[Čeboksary]], ktoré leží na [[Volga|Volge]], v strede oblasti hladomoru.<ref name=":1" /> Stal sa tam riaditeľom niekoľkých sovchozov<ref name=":1" />. V [[Čeboksary]] založil aj sirotinec a je po ňom od 28. februára 1963<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=28 февраля 1963 года одной из улиц г. Чебоксары присвоено имя А. Яноушека|url=https://cheb.ru/news/?shownews=264057|vydavateľ=cheb.ru|dátum prístupu=2022-10-10|jazyk=ru}}</ref> pomenovaná ulica.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|vydavateľ=|titul=Улица Антонина Яноушека, дом 1 на карте Чебоксар|url=http://kartologia.ru/karta/cheboksary/ulitsa-antonina-yanousheka/1|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-7-13|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|vydavateľ=|titul=Zem. súradnice: 56.122466N, 47.198705E|url=https://tools.wmflabs.org/geohack/geohack.php?pagename=Antonín_Janoušek&language=sk&params=56.122466_N_47.198705_E|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-7-13|miesto=|jazyk=}}</ref> V súvislosti s pomenovaním ulice si v nasledovnom plaidoyer pripomínajú obyvatelia [[Čeboksary]] jeho činnosť takto:<blockquote>V najtragickejších a najhladších rokoch zastupoval Čuvašsko v tejto medzinárodnej organizácii (Mežrabpom). Prostredníctvom neho hladujúci Čuvašský autonómny región dostal obrovskú pomoc - jedlo zakúpené za peniaze, ktoré vyzbierali robotníci mnohých krajín. Do Čuvašska posielal aj oblečenie a topánky vyzbierané od pracujúcich rodín z celého sveta. Stal sa skutočným čuvašským veľvyslancom medzinárodnej pomoci a solidarity. Mežrabpom mal svoje sirotince. Sám A. Janoušek v Čeboksary vytvoril sirotinec pomenovaný po V. I. Leninovi.<ref name=":2" /></blockquote> [[Súbor:Kladno Unhošťská 213 Janoušek 02.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa v Kladne.]] Hladomor sa podarilo v roku 1923 aj vďaka Janouškovi ukončiť. Najvýznamnejšia bola americká pomoc vo výške desiatok miliónov dolárov, ktorá zabezpečovala denne stravu pre 8 miliónov ľudí, ktorá však v roku 1923 skončila. V rokoch [[1937]] – [[1941]] Janoušek pôsobil v [[Moskva|Moskve]] ako riaditeľ továrne na [[čaj]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Středočeská vědecká knihovna v Kladne | titul = | url = http://svk7.svkkl.cz/arl-kl/cs/detail-kl_us_auth-p0201058-Janousek-Antonin-18771941/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zomrel v roku [[1941]] prirodzenou smrťou.<ref name="Kolman">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = R. | meno = Karel | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Kdo nám taky přednášel marxák aneb stručný výtah z pamětí Arnošta Kolmana | url = http://it.pedf.cuni.cz/~suchanko/mff/kolman.pdf | dátum vydania = 2006-4-23 | dátum prístupu = 2016-7-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210305183007/http://it.pedf.cuni.cz/~suchanko/mff/kolman.pdf | dátum archivácie = 2021-03-05 }}</ref> == Memorabílie == Počas 1. svetovej vojny žil v Kladne v Unhošťskej ulici kde má pamätnú tabuľu.<ref>VYKOUK, Jaroslav. ''Skulptury v Kladně''. 1. vyd. Kladno: Magistrát města Kladna, 2003. 72 s. Kapitola Janoušek Antonín, s. 14.</ref> V Čeboksaroch a v Českých Budějoviciach sú po ňom pomenované ulice. Ulica Janouškova je aj v Prešove (miesto kde vyhlásil SRR), Brne a Olomouci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janouškova|url=https://ulice.oma.sk/janouskova|vydavateľ=ulice.oma.sk|dátum prístupu=2022-10-09|jazyk=sk|priezvisko=OMA.sk}}</ref> Jeho urna bola po roku 1989 vložená do spoločného hrobu (č. 137) významných členov KSČ na [[Olšanské hřbitovy|Olšanských cintorínoch]]. == Referencie == {{Referencie}} {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Janoušek, Antonín}} [[Kategória:Členovia KSČ/KSS]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Českí politici]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Osobnosti z Nymburku]] [[Kategória:Osobnosti maďarsko-česko-slovenskej vojny]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 2ogmzfkfh7uszl8rq16cmvjbww16p7b 0 105668 8199531 8079226 2026-04-17T13:17:45Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199531 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ivan Jakovyč Franko |Portrét = IvanFranko1886.jpg |Veľkosť obrázka = |Popis = ukrajinský spisovateľ, básnik, dramatik a národný buditeľ |Dátum narodenia = [[27. august]] [[1856]] |Miesto narodenia = [[Nahujevyči]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1916|5|28|1856|8|27}} |Miesto úmrtia = [[Ľvov]], dnes [[Ukrajina]] }} '''Ivan Jakovyč Franko''', {{V jazyku|ukr|Іва́н Я́кович Франко}}, (* [[27. august]] [[1856]], [[Nahujevyči]], [[Drohobyčský okres]] – † [[28. máj]] [[1916]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]]) bol významný ukrajinský [[spisovateľ]], [[poet]], [[dramatik]], esejista a literárny kritik, organizátor kultúrneho života, národný buditeľ, [[politik]], [[historik]], etnograf, [[filozof]], [[prekladateľ]] a [[publicista]]. == Životopis == Študoval na gymnáziu v [[Drohobyč]]i, neskôr klasickú a ukrajinskú filológiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]], odkiaľ bol pre spoločensko-politickú a revolučnú protištátnu činnosť vylúčený. V štúdiu pokračoval na [[Černovická univerzita|Černovickej univerzite]], potom na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]], kde obhájil dizertáciu u známeho slavistu chorvátskeho pôvodu Vatroslava Jagića (1893). Literárnohistoricky sa Franko radí k prvým ukrajinským realistom. Po [[Taras Ševčenko|Tarasovi Ševčenkovi]] sa považuje za najvýznamnejšieho ukrajinského poeta. Už jeho druhá zbierka poézie ''Z vrchov a nížin'' (1887) sa vyznačuje novátorským štýlom. Zbierky ako ''Večný revolucionár'' alebo ''Kamenári'' šírili medzi mládežou revolučnú náladu, preto boli v cárskom [[Rusko|Rusku]] zakázané. Vrcholom Frankovej intímnej lyriky je zbierka ''Zvädnuté lístie'' (1896), ktorá obsahuje prvky [[modernizmus (literatúra)|modernizmu]] a [[dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]]. Frankova prozaická tvorba predstavuje viac ako sto poviedok a noviel a desiatky románov. Pre jeho prózu je typická žánrová rôznorodosť (od sociálno-kritickej cez historickú a buditeľskú až po filozoficko-reflexívnu) a realistické zobrazenie života všetkých spoločenských vrstiev. Pomník alebo pamätnú tabuľu Ivana Franka dnes nájdeme v mnohých ukrajinských mestách, z ktorých jedno – [[Ivano-Frankivsk|Stanislav]] – bolo dokonca premenované sovietskymi úradmi na [[Ivano-Frankivsk]] (1961). Frankov portrét je taktiež na dvadsaťhrivnovej bankovke. == Dielo == *''Boa constrictor'' *''Boryslav sa smeje'' *''Zvädnuté lístie'' *''Na krížnych cestách'' *''Ukradnuté šťastie'' *''Haličské obrázky'' *''Z vrchov a nížin'' *''Večný revolucionár'' *''Kamenári'' *''Zachar Berkut'' == Externé odkazy == * [http://lib.ru/SU/UKRAINA/FRANKO/ Diela Ivana Franka (po ukrajinsky)] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Franko, Ivan Jakovyč}} [[Kategória:Osobnosti z Ľvivskej oblasti]] [[Kategória:Ukrajinskí spisovatelia]] [[Kategória:Ukrajinskí dramatici]] [[Kategória:Ukrajinskí básnici]] [[Kategória:Ukrajinskí filozofi]] [[Kategória:Ukrajinskí publicisti]] [[Kategória:Ukrajinskí prekladatelia]] [[Kategória:Ukrajinskí historici]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Ukrajinskí etnografi]] [[Kategória:Ukrajinskí národní buditelia]] [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] ryxvguxnwaurlbduer6lh2wdvt7qtbd 0 108422 8199616 8063119 2026-04-17T15:02:22Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199616 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Karolina Světlá |Portrét = Karolina Svetla 01.jpg |Popis = česká spisovateľka |Dátum narodenia = [[24. február]] [[1830]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[České kráľovstvo]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnešné Česko) |Dátum úmrtia = {{dúv|1899|9|7|1830|2|24}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[České kráľovstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |}} '''Karolina Světlá''', vlastným menom '''Johana Rottová''', vydatá '''Mužáková''', (* [[24. február]] [[1830]], [[Praha]] – † [[7. september]] [[1899]], tamže) bola [[Česko|česká]] [[spisovateľ]]ka, zakladateľka českého dedinského [[román]]u. Námety čerpala aj z [[Praha|pražského]] meštianskeho prostredia, z ktorého sama pochádzala. Jedným z jej diel je aj súbor poviedok ''Čierny Petríček''. Majú smutný koniec. V mnohých sa opiera o ľudové povery. Dej poviedok sa odohráva buď na okraji mesta, alebo v dedine v horskom prostredí. == Život == Karolina Světlá pochádzala z jednej z vetví zámožnej rodiny Rottovcov. Jej ocom bol obchodník Eustach Jakub Rott (1795-1869). O babke Kateřině Vogelovej napísala Světlá poviedku ''Purkmistrovic Katynka''. Jej dedom bol Eustach Antonín Rott (1768-1815). Mala sestru Sofiu ([[Sofie Podlipská]], spisovateľka a prekladateľka, 1833-1897) a brata Jindřicha (1837-1906). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Karolina Světlá}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Světlá, Karolina}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] klhxbdkx70hueyo07kwdw2w40le30y7 0 108513 8199988 7743377 2026-04-18T07:02:01Z Akul59 168826 +[[Kategória:Poruba (okres Prievidza)]]; +[[Kategória:Lazany (okres Prievidza)]] pomocou použitia HotCat 8199988 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Porubský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | commune = | municipality = [[Poruba (okres Prievidza)|Poruba]] | municipality1 = [[Lazany (okres Prievidza)|Lazany]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Magura (1 141,3 m n. m.)|Magura]], [[Strážovské vrchy]] | source_elevation = 960 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | mouth_location = [[Nedožery-Brezany]] | mouth_elevation = 280 | mouth_lat_d = 48.806803 | mouth_long_d = 18.634485 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 11 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-11-2107 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = | free2_type = Číslo recipienta | free2_label = Číslo recipienta |}} '''Porubský potok''' je [[potok]] na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]], preteká územím [[Prievidza (okres)|okresu Prievidza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to pravostranný prítok [[Nitra (rieka)|Nitry]], má dĺžku 11 km a je tokom IV. rádu. == Prameň == [[prameň (voda)|Pramení]] v [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]], v podcelku [[Malá Magura]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = Bratislava }}</ref>, na južnom [[svah]]u [[Magura (1 141,3 m n. m.)|Magury]] (1 141,3 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 960 m n. m. == Opis toku == V pramennej oblasti priberá tri krátke prítoky z južných svahov [[Magura (1 141,3 m n. m.)|Magury]] a tečie juhovýchodným smerom. Postupne priberá niekoľko krátkych prítokov: sprava z oblasti Kamenného, dva prítoky z oblasti [[poľana|Poľany]] a zľava z oblasti Dlhých zemí, vstupuje do [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotliny]] a preteká obcou [[Poruba (okres Prievidza)|Poruba]]. Pod obcou napája [[Laziansky rybník]], pokračuje východojuhovýchodným smerom cez obec [[Lazany (okres Prievidza)|Lazany]] a výrazným oblúkom sa stáča k svojmu ústiu na juh. Do [[Nitra (rieka)|Nitry]] sa vlieva v nadmorskej výške okolo 280 m n. m. juhozápadne od obce [[Nedožery-Brezany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.63465&y=48.80701&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Nitry (1. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v Strážovských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Hornonitrianskej kotline]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Prievidza]] [[Kategória:Poruba (okres Prievidza)]] [[Kategória:Lazany (okres Prievidza)]] 0uu1d287mv2w4coi68bw706g0o9r9h0 0 108523 8199908 8136618 2026-04-17T20:43:58Z Pe3kZA 39673 formulácie 8199908 wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec |názov = Rajka |obrázok = Rajka Railway Station.jpg |župa = [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Rábsko-mošonsko-šopronská]] |obvod = [[Mosonmagyaróvársky obvod|Mosonmagyaróvársky]] |rozloha = 52.63 |obyvateľov = 6111 |PSČ = 9224 |kód = 96 |KSH = 26587 |lat_deg = 47 |lat_min = 59 |lat_sec = |lon_deg = 17 |lon_min = 11 |lon_sec = |okres=Rajka|starosta=Kiss Vince|obyvateľov_roku=2024|maďarský názov=Rajka|typ=Obec}} '''Rajka''' ({{vjz|deu|''Ragendorf''}}, {{vjz|hrv|''Rakindrof''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]], v bezprostrednej blízkosti [[Bratislava|Bratislavy]], asi 2 kilometre od mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]], 5 kilometrov od mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]], 2,5 kilometra od dedinky [[Bezenye]] a 4 kilometre od rakúskej obce [[Deutsch Jahrndorf]]. Rajka má cca 6 500 obyvateľov, žijú tu [[Maďari]], [[Nemci]], [[Chorváti]], [[Česi]], [[Slováci]]. V súčasnosti žije v Rajke okolo 4725 (údaj k 1. 5. 2021) slovensky hovoriacich ľudí, väčšina z nich neovláda maďarský jazyk. Obec je so Slovenskom spojená tromi hraničnými priechodmi, ktoré všetky ústia do Bratislavy (jeden diaľničný, jeden po ceste prvej triedy a jeden po vedľajšej ceste). Verejnú hromadnú dopravu do Bratislavy zabezpečuje vlaková linka {{MHD|idsbk|S8}}, ktorú prevádzkuje [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.]] v spolupráci s maďarskou [[Gysev|GYSEV]]. Rajka leží na [[Železničná trať Bratislava – Hegyeshalom|železničnej trati 132]] pôvodne spájajúcej [[Bratislava|Bratislavu]] a [[Szombathely]], vybudovanej v posledných rokoch 19. storočia<ref>http://www.zeleznicne.info/view.php?nazevclanku=trat-132-bratislava-hl-st-bratislava-petrzalka-rusovce-rajka-mav&cisloclanku=2007090047</ref>. Význam trate začal upadať po rozdelení [[Uhorsko|Uhorska]] a pričlenení Bratislavy k [[Československo|Československu]]. Na začiatku 21. storočia cez Rajku stále jazdili vybrané medzištátne vlaky spájajúce Bratislavu s Budapešťou, regionálne vlaky z Bratislavy do [[Győr]]u, rovnako ako sezónny vlak do [[Split]]u. Ku dňu 12. 12. 2010 bol zrušený posledný cezhraničný spoj: pár nočných rýchlikov 470/471 [[Amicus]] medzi Prahou a Budapešťou. Spoje zo Slovenska boli skrátené do stanice [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Bratislava-Petržalka]], spoje z Maďarska boli ukončené v stanici Rajka<ref>http://www.zelpage.cz/trate/slovensko/trat-132</ref>. Cestovný poriadok na rok 2012 priniesol ďalšie obmedzenia na slovenskej časti trate, všetky osobné vlaky boli ukončené už v stanici [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Bratislava-Nové Mesto]]<ref>http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/4173-Navrh-GVD-2011-2012-ZSR/</ref>. Úsek medzi stanicami Bratislava-Nové Mesto a Rajka istý čas slúžil iba pre občasnú nákladnú dopravu. Od decembra 2017 opäť premáva osobný vlak z Petržalky do Hegyeshalomu s možnosťou prestupu na Győr a Budapešť, respektíve Szombathely. Cez Rajku vedie [[Rýchlostná cesta M15 (Maďarsko)|diaľnica M15]], ktorá spája Bratislavu s diaľnicou [[Diaľnica M1 (Maďarsko)|M1]] z Viedne do Budapešti a Győru. == Demografia == === Národnostné zloženie === <small>zdroj: ksh.hu</small> {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 5249 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2022 (národnosť v %): {{bar percent|slovenská|blue|63.2}} {{bar percent|maďarská|green|37.2}} {{bar percent|nemecká|red|3.0}} {{bar percent|slovinská|orange|0.7}} {{bar percent|ukrajinská|yellow|0.4}} {{bar percent|chorvátska|brown|0.3}} {{bar percent|poľská|olive|0.2}} {{bar percent|rómska|purple|0.2}} {{bar percent|rusínska|indigo|0.2}} {{bar percent|srbská|dark brown|0.1}} {{bar percent|grécka|pink|0.1}} {{bar percent|arménska|light orange|0.1}} {{bar percent|rumunská|grey|0.1}}}} === Náboženské zloženie === <small>zdroj: ksh.hu</small> {{bar box|width=500px|title=<small>Počet obyvateľov: 2550 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %): {{bar percent|Rímskokatolícka cirkev|blue|49.53}} {{bar percent|Evanjelická cirkev augsburského vyznania|red|2.86}} {{bar percent|Reformovaná kresťanská cirkev|green|1.99}} {{bar percent|Bratská jednota baptistov |lime|0.29}} {{bar percent|Gréckokatolícka cirkev|brown|0.18}} {{bar percent|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia|orange|0.04}} {{bar percent|Budhizmus|salmon|0.04}} {{bar percent|bez vyznania|grey|11.86}} {{bar percent|nezistené|black|32.92}}}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Rajka}} == Externé odkazy == * [http://www.rajka.hu Internetová stránka obecného úradu v Rajke] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120510130952/http://www.rajka.hu/ |date=2012-05-10 }} * [http://www.rajka.eu Susedský portál pre Slovákov žijúcich v pohraničí a v okolí obce Rajka] * [http://www.susedia.info Komunitný portál pre Slovákov žijúcich za hranicami a v okolí obce Rajka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190614054246/http://susedia.info/ |date=2019-06-14 }} {{Mosonmagyaróvársky obvod}} [[Kategória:Obce v Maďarsku]] 8qk71dq7opqr9hrsjpxwxa53w1a07w7 0 108567 8199707 7705086 2026-04-17T15:37:27Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199707 wikitext text/x-wiki '''František Slavík''' (* [[18. august]] [[1876]], [[Kutná Hora]] – † [[27. január]] [[1957]], [[Praha]]) bol významný [[Česko|český]] [[mineralógia|mineralóg]], [[petrografia|petrograf]] a [[geológ]]. Je celosvetovo uznávaným autorom takmer päťsto vedeckých prác z mnohých geologických odborov, predovšetkým z mineralógie. == Dielo == * ''Nerostopis Čech ''(1916) * ''Metalogenese Železných hor'' (1929) * ''Úvod do speciální mineralogie'' (1936) * ''Nerostopis a ložiska užitkových minerálů Slovenska'' (1939) * ''Vznik a výskyt nerostů'' (1952) == Externé odkazy == * [http://press.avcr.cz/bulletin_txt_show_clanek.php?Cislo=07/2006&Poradi=20 František Slavík, 1876–1957]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Biografický výhonok}} {{Portál|Vedy o Zemi}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Slavík, František}} [[Kategória:Narodenia v 1876|Narodenia v 1876]] [[Kategória:Úmrtia v 1957|Úmrtia v 1957]] [[Kategória:Českí geológovia|Českí geológovia]] [[Kategória:Českí mineralógovia|Českí mineralógovia]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 9t8r4kkt5hbwz1kq10kk14a263ptgns 0 109571 8199736 8190741 2026-04-17T15:46:32Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199736 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Krzysztof Kieślowski | Rodné meno = | Popis osoby = poľský režisér a scenárista | Portrét = Alberto Terrile.1994.Krzysztof Kieslowsky.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[27. jún]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1996|3|13|1941|6|27}} | Miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = Państwowa Wyższa Szkoła Filmowa, Telewizyjna i Teatralna im. Leona Schillera w [[Lodž|Łodzi]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = }} '''Krzysztof Kieślowski''' (* [[27. jún]] [[1941]], [[Varšava]] – † [[13. marec]] [[1996]], [[Varšava]])<ref name="beliana" /> bol významný poľský filmový režisér a scenárista.<ref name="beliana">Kieślowski, Krzysztof. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kieslowski-krzysztof | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-30 | miesto = Bratislava}}</ref> Preslávil sa svojimi filmovými cyklami ''[[Tri farby]]'' a ''[[Dekalóg (film)|Dekalóg]]''.<ref name="beliana" /> Za film ''Červená'' z trilógie ''Tri farby'' získal tri nominácie na [[Academy Awards|Oscara]]. Hudbu pre jeho filmy komponoval [[Zbigniew Preisner]]. == Filmy == * [[1976]] – ''Jazva'' (Blizna) * [[1979]] – ''Amatér'' (Amator) * [[1981]] – ''Náhoda'' (Przypadek) * [[1984]] – ''Bez konca'' (Bez końca) * [[1988]] – ''Dekalóg'' (Dekalog) * 1988 – ''Krátky film o zabíjaní'' (Krótki film o zabijaniu) * [[1989]] – ''Krátky film o láske'' (Krótki film o miłości) * [[1991]] – ''Dvojaký život Veroniky'' (La Double vie de Véronique/Podwójne życie Weroniki) * [[1993]] – ''Tri farby: Modrá'' (Trois couleurs: Bleu) * [[1994]] – ''Tri farby: Biela'' (Trois couleurs: Blanc/Trzy kolory: Biały) * 1994 – ''Tri farby: Červená'' (Trois couleurs: Rouge) == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kieślowski | meno = Krzysztof | autor = | odkaz na autora = | titul = Kieślowski o Kieślowském | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2013 | počet strán = 237 | url = | isbn = 978-80-200-2251-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Surmiak-Domańska | meno = Katarzyna | autor = | odkaz na autora = | titul = Kieślowski v detaile | vydanie = | vydavateľ = Absynt | miesto = Žilina | rok = 2022 | počet strán = 618 | url = | isbn = 978-80-8203-351-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=3435|meno=Krzysztof Kieślowski}} * {{imdb meno|id=0001425|meno=Krzysztof Kieślowski}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kieślowski, Krzysztof}} [[Kategória:Osobnosti z Varšavy]] [[Kategória:Poľskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Poľskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Poľskí televízni režiséri]] [[Kategória:Poľskí filmoví herci]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] j8r7nglk7y7jmx69yewc8bf3hcm13w9 0 112442 8199618 7470721 2026-04-17T15:02:32Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199618 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ |meno = Ludvík Souček |obrázok = |veľkosť obrázka = |popis = |pseudonym = |background = |dátum narodenia = [[17. máj]] [[1926]] |miesto narodenia = [[Praha]], [[Prvá česko-slovenská republika]] |dátum úmrtia = {{duv|1978|12|26|1926|5|17}} |miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] }} '''Ludvík Souček''' ([[17. máj]] [[1926]], [[Praha]], [[Prvá česko-slovenská republika]] – † [[26. december]] [[1978]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]) bol popredný český spisovateľ [[Vedecká fantastika|science fiction]] (najmä pre mládež) a [[literatúra faktu|literatúry faktu]], v ktorej popularizoval tzv. záhadologické teórie. Je jedným z najvýznamnejších a najpopulárnejších českých spisovateľov sci-fi [[20. storočie|20. storočia]], niekoľkokrát zvíťazil v čitateľských anketách o najobľúbenejšieho autora. Preložil ''[[Spomienky na budúcnosť]]'' od [[Erich von Däniken|Ericha von Dänikena]]. ==Životopis== Po štúdiách na lekárskej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v Prahe pracoval ako asistent na stomatologickej klinike. Potom vstúpil do [[Česko-slovenská ľudová armáda|Česko-slovenskej ľudovej armády]] a dva roky strávil v [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Kórejskej ľudovodemokratickej republike]] ako vojenský lekár. Neskôr pracoval na ministerstve národnej obrany, v armádnej redakcii [[Česko-slovenská televízia|Česko-slovenskej televízie]] a v nakladateľstve [[Albatros (vydavateľstvo)|Albatros]]. == Dielo == * ''Hrajeme maňáskové divadlo ([[1951]])'' - divadelná teória * ''Hrátky kolem křižovatky ([[1962]])'' - detská kniha * ''Jak se světlo naučilo kreslit ([[1963]])'' - teória fotografie * ''Cesta slepých ptáků ([[Cesta slepých vtákov]], [[1964]], [[1976]], trilógia v jednom zväzku [[1989]], [[1999]] po slovensky [[1969]])'' - sci-fi román * ''Krotitelé ďáblů ([[1965]])'' - dobrodružný román * ''Co oko nevidí ([[1965]])'' - teória fotografie * ''Cesta k moderní fotografii ([[1966]])'' - teória fotografie * ''Cesta slepých ptáků II. Runa rider ([[1967]], [[1976]], [[1999]])'' - sci-fi román * ''Cesta slepých ptáků III. Sluneční jezero ([[1968]], [[1976]], [[1999]])'' - sci-fi román * ''Případ ztraceného suchoplavce ([[1968]])'' - dvojica noviel, detektív Martin Anděl * ''Bratři Černé planety ([[1969]])'' - zbierka sci-fi poviedok * ''Operace „Kili“ ([[1970]])'' - zbierka sci-fi poviedok; časť nákladu zničená zásahom cenzúry - v jednej poviedke sovietsky vojak nadáva a súloží * ''Záhada S M ([[1970]])'' - divadelná hra na základe sci-fi novely ''Pevnost bílých mravenců'' * ''Případ Jantarové komnaty ([[Prípad Jantárovej komnaty]], [[1970]], [[1990]], [[2004]] po slovensky [[1983]])'' - sci-fi román, detektív Martin Anděl * ''Fotografujeme na cestách ([[1971]])'' - príručka o fotografovaní * ''Nebeské detektivky, senzace a záhady ([[1971]])'' * ''Případ baskervillského psa ([[1972]])'' - sci-fi román, detektív Martin Anděl * ''Pevnost bílých mravenců ([[1972]])'' - dve sci-fi novely * ''Zájem Galaxie ([[1973]])'' - zbierka sci-fi poviedok, vyšlo bez titulného príbehu * ''Blázniví vynálezci ([[1974]])'' - literatúra faktu, obsah opísaný názvom * ''Tušení stínu ([[Tušenie tieňa]], [[1974]] po slovensky [[1984]])'' * ''Co zavinil Gutenberg ([[1975]])'' - dejiny [[kníhtlač]]e * ''Rakve útočí ([[1976]])'' - populárno-historická kniha o [[Bitka na Hampton Roads|prvom nasadení]] námorných obrnencov ''[[USS Virgina]]'' - ''Merrimac'' a ''[[USS Monitor]]'' vo [[Americká občianska vojna|vojne Severu proti Juhu]] * ''Tušení souvislosti ([[Tušenie súvislosti]], [[1978]] po slovensky [[1984]])'' * ''Blázni z Hepteridy ([[1980]], [[1986]], [[2000]])'' - sci-fi román, pôvodne v časopise [[Letectví a kosmonautika]] [[1972]] * ''Obrazový opravník obecně oblíbených omylů ([[1981]])'' * ''Bohové Atlantidy ([[1983]], [[2000]] - doplnené torzom románu Mnémosyné Inc.)'' - sci-fi román, pôvodne v časopise [[Svět v obrazech]] [[1970]] * ''Otazníky nad hroby ([[1982]])'' - populárno-historická kniha o smrti známych osobností hľadajúca nekonvenčné vysvetlenia * ''Hippokratův slib ([[1985]], [[1997]])'' - zbierka sci-fi poviedok ===Preklady=== *[[Erich von Däniken]]: ''Vzpomínky na budoucnost ([[1969]])'' *[[Robert A. Heinlein]]: ''Únos na Mars ([[1970]])'' - preklad spoločne s [[Vladimír Kajdoš|V. Kajdošom]] ==Referencie== *[[Ondřej Neff]]: Literární sopka Ludvíka Součka. In ''Něco je jinak'', Albatros, Praha 1981, s. 285 - 305. *[[František Novotný (spisovateľ)|František Novotný]]: Tlustý muž, který se smál. In: Ludvík Souček: ''Po stopách bludiček'', AF 167, Brno 1992, s. 11 - 63. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Souček, Ludvík}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Českí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Českí spisovatelia románov]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] ecpfqhcjhxitag6arsg02rzejm811f6 0 118305 8199777 7280157 2026-04-17T15:51:28Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199777 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Lidija Petrovna Ceraská |Portrét = |Popis = [[Rusko|ruská]] [[astronóm]]ka |Dátum narodenia = [[23. jún]] [[1855]] |Miesto narodenia = [[Astrachán]], [[Rusko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1931|12|22|1855|6|23}} |Miesto úmrtia = }} '''Lidija Petrovna Ceraská''' ({{V jazyku|rus|Лидия Петровна Цераская|Lidija Petrovna Ceraskaja}}; * [[23. jún]] [[1855]], [[Astrachán]], [[Rusko]] – † [[22. december]] [[1931]]) bola ruská [[astronóm]]ka, ktorý objavila 219 [[premenná hviezda|premenných hviezd]]. {{Portál|Astronómia}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Ceraská, Lidija Petrovna}} [[Kategória:Ruskí astronómovia]] [[Kategória:Ženy v astronómii]] [[Kategória:Osobnosti z Astrachánu]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] 0hv49jxzllc278io7cxlqrmpjydjf2e 0 118519 8199778 7457134 2026-04-17T15:51:31Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199778 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Vitoľd Karlovič Ceraskij |Portrét = |Popis = [[Rusko|ruský]] [[astronóm]] |Dátum narodenia = [[9. máj]] [[1849]] |Miesto narodenia = [[Sluck]], [[Ruská ríša]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1925|5|29|1849|5|9}} |Miesto úmrtia = [[Trockoje]], [[Sovietsky zväz]] }} '''Vitoľd Karlovič Ceraskij''' (* [[9. máj]] [[1849]], [[Sluck]], cárske [[Rusko]] (dnes [[Bielorusko]]) – † [[29. máj]] [[1925]]) bol ruský [[astronóm]], jeden z priekopníkov využitia fotografie v astronómii. Založil moskovskú školu [[astrofotometria|astrofotometrie]]. {{Portál|Astronómia}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ceraskij, Vitoľd Karlovič}} [[Kategória:Narodenia v 1849]] [[Kategória:Úmrtia v 1925]] [[Kategória:Ruskí astronómovia]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] 6vtdihl533n5l5gg2u8m47cyj9by3nv 0 121750 8199774 8197575 2026-04-17T15:51:17Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199774 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tropinin-self.jpg|náhľad|vpravo|Tropinin: Autoportrét]] '''Vasilij Andrejevič Tropinin''' ({{V jazyku|rus|Василий Андреевич Тропинин}}; * [[19. marec]] [[1776]], [[Karpovka]], [[Novgorodská gubernia]], [[Ruská ríša]] – † [[4. máj]] [[1857]], [[Moskva]]) bol ruský maliar obdobia [[romantizmus|romantizmu]]. Narodil sa ako [[nevoľník]] a v tomto postavení prežil väčšinu svojho života. Bol však obľúbencom grófa Münnicha a grófa Arkadija Markoffa, ktorý mu pomohol k prijatiu na [[petrohrad]]skú Akadémiu. Tu študoval u S. S. Sčukina (1799-1804). Po absolvovaní tejto výtvarnej školy sa usadil v [[Moskva|Moskve]]. Slobodu získal až po štyridsiatke. Maľoval svoje krajinky a žánrové obrazy („Starý žobrák“, „Krajkárka“, „Albáská dievka vo dverách“...) a najmä portréty (N. M. Karazmina, K. A. Lebrechta, [[Alexandr Sergejevič Puškin|A. S. Puškina]], L. P. Tatiščeva, [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|N. V. Gogoľa]], cára Mikuláša I.). Tropininove dielo obsahuje asi 3 000 obrazov. Dnes sú v majetku Ruského múzea v Petrohrade, [[Štátna Tretiakovská galéria|Tretiakovskej galérii]] v Moskve, v Moskovskom Puškinovom múzeu a v súkromných zbierkach. Za najhodnotnejšie sa pokladajú „Portrét Alexandra Puškina“, „Krajkárka“ a „Vyšívačka zlatom“. == Dielo == {{clear}} <gallery> Image:Tropinin SemeyPtMorkovyxGTG.jpg|Portrét rodiny kniežaťa Morkova, 1813 Image:Tropinin pt arseniya syna.jpg|Portrét umelcovho syna, 1818 Image:Karamzin by Tropinin (1818, Tretyakov gallery).jpg|Portrét [[Nikolaj Karamzin|Nikolaja Karamzina]], 1818 Image:Karmelyuk.JPG|[[Ustym Karmeliuk]], po r. 1820 Image:Tropinin PtRavichaGTG.jpg|[[Konstantin Ravič]], 1823 Image:Tropinin lacemaker.jpg|Krajkárka, 1823 Image:AleksandrPushkin.jpg|Portrét [[Alexander Puškin|Alexandra Puškina]], 1827 Image:Tropinin karatygin.JPG|Portrét [[Vasilij Karatygin|Vasilija Karatygina]], 1842 </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Vasily Tropinin}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tropinin, Vasilij Andrejevič}} [[Kategória:Narodenia v 1776]] [[Kategória:Úmrtia v 1857]] [[Kategória:Ruskí maliari]] [[Kategória:Maliari romantizmu]] [[Kategória:Ruskí portrétni maliari]] [[Kategória:Absolventi Cárskej akadémie umení]] [[Kategória:Členovia Cárskej akadémie umení]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] gdrncrwconpa4ai2hisblohaayr1s21 0 122586 8199538 7472308 2026-04-17T13:18:17Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199538 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Kazimierz Twardowski |Portrét = Kazimierz Twardowski 1933.jpg |Popis = poľský filozof a logik |Dátum narodenia = [[20. október]] [[1866]] |Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1938|2|11|1866|10|20}} |Miesto úmrtia = [[Ľvov]], dnes [[Ukrajina]] |}} '''Kazimierz Jerzy Skrzypna-Twardowski''' (* [[20. október]] [[1866]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] – † [[11. február]] [[1938]], [[Ľvov]], dnes [[Ukrajina]]) bol významný [[Poľsko|poľský]] [[filozof]] a [[logika|logik]]. Zaoberal sa jazykovo analytickou filozofiou na základe logickej pojmovej analýzy. Študoval filozofiu vo Viedni u [[Franz Brentano|Franza Brentana]] a [[Robert von Zimmermann|Roberta von Zimmermanna]]. Je zakladateľom [[Ľvovsko-varšavská škola|Ľvovsko-varšavskej školy]], medzi jeho žiakov patrili okrem iného [[Stanislaw Leśniewski]] a [[Jan Łukasiewicz]]. == Externé odkazy == * [http://www.ontology.co/twardowskik.htm Psychology and Ontology: Twardowski on the Content and Object of Presentations] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Twardowski, Kazimierz}} [[Kategória:Poľskí filozofi]] [[Kategória:Poľskí logici]] [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] r4w3mrqsegp8ecvzyw3nj2yn0qumoe4 8199539 8199538 2026-04-17T13:18:26Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] pomocou použitia HotCat 8199539 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Kazimierz Twardowski |Portrét = Kazimierz Twardowski 1933.jpg |Popis = poľský filozof a logik |Dátum narodenia = [[20. október]] [[1866]] |Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1938|2|11|1866|10|20}} |Miesto úmrtia = [[Ľvov]], dnes [[Ukrajina]] |}} '''Kazimierz Jerzy Skrzypna-Twardowski''' (* [[20. október]] [[1866]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] – † [[11. február]] [[1938]], [[Ľvov]], dnes [[Ukrajina]]) bol významný [[Poľsko|poľský]] [[filozof]] a [[logika|logik]]. Zaoberal sa jazykovo analytickou filozofiou na základe logickej pojmovej analýzy. Študoval filozofiu vo Viedni u [[Franz Brentano|Franza Brentana]] a [[Robert von Zimmermann|Roberta von Zimmermanna]]. Je zakladateľom [[Ľvovsko-varšavská škola|Ľvovsko-varšavskej školy]], medzi jeho žiakov patrili okrem iného [[Stanislaw Leśniewski]] a [[Jan Łukasiewicz]]. == Externé odkazy == * [http://www.ontology.co/twardowskik.htm Psychology and Ontology: Twardowski on the Content and Object of Presentations] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Twardowski, Kazimierz}} [[Kategória:Poľskí filozofi]] [[Kategória:Poľskí logici]] [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] 3s1kiug6e2o2y0j7q51y8d3jzcncw0d 0 123820 8199796 8141807 2026-04-17T15:57:19Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne v Döblingu]] pomocou použitia HotCat 8199796 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Otto Skorzeny |Portrét = Otto Skorzeny.jpg |Popis = dôstojník [[Waffen SS]] |Dátum narodenia = [[12. jún]] [[1908]] |Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]]| |Dátum úmrtia = {{dúv|1975|7|6|1908|6|12}} |Miesto úmrtia = [[Madrid]], [[Španielsko]] |}} '''Otto Skorzeny''' (* [[12. jún]] [[1908]], [[Viedeň]] – † [[6. júl]] [[1975]], [[Madrid]]) bol [[SS-obersturmbannführer]] [[Waffen-SS]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Velil komandu, ktoré oslobodilo [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] z [[Gran Sasso]], podieľal sa na uskutočnení viacerých významných diverzných akcií, ktoré mali podstatný vplyv na priebeh celej vojny. == Život == Narodil sa vo [[Viedeň|Viedni]] [[12. jún]]a [[1908]] v rodine rakúskeho dôstojníka. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa aktívne venoval [[šerm]]u, pri jednom zo súbojov utŕžil zranenie tváre, po ktorom mu zostala výrazná jazva na líci. Okrem rodnej [[Nemčina|nemčiny]] aktívne ovládal i [[Francúzština|francúzštinu]] a [[Angličtina|angličtinu]]. V roku [[1931]] vstúpil do rakúskej [[nacizmus|nacistickej]] strany a čoskoro i do [[Sturmabteilung|SA]]. Počas [[Anšlus Rakúska|anšlusu Rakúska]] sa Skorzeny pričinil o záchranu rakúskeho prezidenta [[Wilhelm Miklas|Wilhelma Miklasa]] pred likvidáciou nacistami. Po začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] neuspel pri vstupe do [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] a pre to sa rozhodol pre vstup do [[Waffen SS]]. Stal sa príslušníkom [[1. divízia SS Leibstandarte Adolf Hitler|1. divízie SS Leibstandarte Adolf Hitler]] a v jej radoch bojoval v rokoch [[1941]] a [[1942]] na východnom fronte, kde si vyslúžil [[Železný kríž]] za odvahu. V roku [[1942]] bol ranený a v [[december|decembri]] sa vrátil do Nemecka. Vďaka odporúčaniu priateľa sa Skorzeny po uzdravení zo zranení uchádzal o miesto veliteľa zvláštnej jednotky, ktorá sa v lete 1943 vytvárala pod dohľadom samotného [[Adolf Hitler|Hitlera]]. Cieľom jednotky malo byť vyslobodenie [[Benito Mussolini|Mussoliniho]] zo zajatia, do ktorého ho umiestnila talianska vláda. Po dvoch mesiacoch sa Nemcom podarilo lokalizovať Mussoliniho väzenie a [[12. september|12. septembra]] [[1943]] ho Skorzenyho jednotka v Hoteli Campo Imperatore na [[Gran Sasso]] bez jediného výstrelu oslobodila. Menej známym faktom zostáva, že Skorzeny odletel z miesta len s Mussolinim a zvyšok jednotky bol ponechaný napospas osudu. [[25. máj]]a [[1944]] bol poverený vedením [[Operácia Rösselsprung|operácie Rösselsprung]], namierenej na likvidáciu [[Juhoslávia|juhoslovanského]] [[partizán]]skeho veliteľa [[Josip Broz Tito|Tita]]. Napriek tomu že sa im podarilo jeho veliteľstvo lokalizovať a napadnúť ho, zlikvidovať sa im ho nepodarilo. [[20. júl]]a [[1944]] sa podieľal na potlačení [[Atentát na Hitlera|vzbury proti Hitlerovi]], ktorá nastala po neúspešnom atentáte. V októbri viedol ďalšiu špeciálnu [[Operácia Panzerfaust|operáciu Panzerfaust]], ktorej úlohou bolo uniesť [[Miklós Horthy|Horthyho]] syna Nicolasa aby prinútil jeho otca k abdikácii z funkcie regenta krajiny a tým prerušil rokovania o prímerí s Červenou armádou. Prechod [[Maďarsko|Maďarska]] na stranu Spojencov by znamenal odrezanie asi milióna nemeckých vojakov v [[Grécko|Grécku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. [[21. október|21. októbra]] [[1944]] sa nechal Hitler inšpirovať spojeneckým nasadením nemeckých tankov pri [[Aachen]]e a vypracoval pre Skorzenyho novú úlohu. Tou bol prienik spojeneckých línií v amerických uniformách a na amerických ukoristených vozidlách s cieľom spôsobovať zmätok zatiaľ, čo budú nemecké jednotky viesť úspešnú [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]]. Jeho jednotke sa skutočne podarilo spôsobiť ustupujúcim Američanom určité starosti, ale to najmä pre snahu o ich polapenie. Väčšina jeho mužov sa neskôr spojila s nemeckými jednotkami. V tej dobe rozšírili niektorí z jeho zajatých mužov, že je Skorzeny na ceste do [[Paríž]]a aby zlikvidoval generála [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhowera]]. Aj vďaka tomu získal prívlastok „najnebezpečnejšieho muža v Európe.“ Koncom roku [[1944]] bol poverený vytvorením takzvaných stíhacích zväzov SS (SS-Jagdverbänd). Tieto zvláštne oddiely mali uskutočňovať protipartizánske akcie a rôzne druhy sabotážnych akcií za nepriateľskými líniami. Na [[Slovensko|Slovensku]] a [[Morava (región)|Morave]] od jari [[1945]] pôsobil stíhací zväz SS Juhovýchod. Jeho súčasťou bola stíhacia skupina SS Slovensko, ktorá sa skladala z jednotiek [[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]], [[Schneewittchen]] a [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]]. Tieto jednotky sa podieľali na vypalování obcí a masakrách civilného obyvateľstva na Slovensku a [[Morava (región)|Morave]]. 21. a [[24. január]]a [[1945]] tieto jednotky vypálili obce [[Ostrý Grúň]] a [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]]. [[8. november|8.]]{{--}}[[13. november|13. novembra]] sa jednotka [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]] podieľala na masakri v obci [[Šípkovské inferno|Šípkov]], [[19. apríl]]a [[1945]] v obci [[Ploština]] a [[23. apríl]]a [[1945]] v [[Prlov]]e. Neskôr na sklonku vojny viedol pravidelné jednotky v bojoch o [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]] a [[Pomoransko]], za čo bol vyznamenaný najvyšším nemeckým vyznamenaním [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]] s dubovými listami. V máji [[1945]] sa vzdal západným spojencom. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol internovaný v zajateckom tábore. Na súde pre vojnové zločiny v [[Dachau]] obhajoval svoje akcie v bitke o Ardeny tým, že podobné praktiky používali v niektorých zvláštnych operáciach i spojenci, menovite napríklad [[Forest Frederick Edward Yeo-Thomas|F.F.E. Yeo-Thomas]] z [[Special Operations Executive|SOE]]. Rozsudku sa však nedočkal, [[27. júl]]a [[1948]] utiekol do [[Španielsko|Španielska]], kde pracoval ako inžinier. Neskôr pôsobil ako konzultant pre egyptského prezidenta [[Gamál Abdal Násir|Násira]], či argentínskeho diktátora [[Juan Domingo Perón|Juana Peróna]]. Od roku [[1952]] mal povolené navštevovať [[Nemecko]] aj [[Rakúsko]]. Zomrel na následky [[rakovina|rakoviny]] [[7. júl]]a [[1975]] v [[Madrid]]e. == Externé odkazy == * [http://www.ess.uwe.ac.uk/WCC/skorzeny.htm Súd s Ottom Skorzenym] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081002175149/http://www.ess.uwe.ac.uk/WCC/skorzeny.htm |date=2008-10-02 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Skorzeny, Otto}} [[Kategória:Narodenia v 1908]] [[Kategória:Úmrtia v 1975]] [[Kategória:Dôstojníci SS]] [[Kategória:Nemecké vojenské osobnosti]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne v Döblingu]] i0bsey3mde1annt68ranaeiianf3su5 0 124776 8199965 8160935 2026-04-18T06:01:55Z Martingazak 234259 Kategoria 8199965 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu|Niektoré pasáže článku sú sporné a bude nutné ich konfrontovať s novšími historickými prácami. Pre bližšie informácie pozri diskusiu k článku.}} {{Infobox Bitka |konflikt = Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt |súčasť = |obrázok = Slovakia borderHungary.png |popis = |dátum = [[23. marec]]{{--}}[[4. apríl]] [[1939]] |miesto = [[východné Slovensko]] |casus = |územie = |výsledok = Odstúpenie časti pohraničného územia Slovenska Maďarsku |protivník1 = [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] |protivník2 = [[Súbor:Flag of Hungary (1920–1946).svg|22px|border]] [[Maďarské kráľovstvo]] |velitel1 = [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Ferdinand Čatloš]]<br />[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Augustín Malár]]<br />[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Ján Ambruš]] |velitel2 = [[Súbor:Flag of Hungary (1920–1946).svg|22px|border]] [[András Littay]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1920–1946).svg|22px|border]] [[Henrik Werth]] |sila1 = 10 000<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Žiarovský | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = Andrej Žiarovský | titul = Malá vojna ukončila debaty o životaschopnosti Slovenského štátu | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/41965/mala-vojna-ukoncila-debaty-o-zivotaschopnosti-slovenskeho-statu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-29 | dátum prístupu = 2019-11-02 }}</ref> až 15 000 mužov<ref name="ww2db.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World War II Database | url = https://ww2db.com/battle_spec.php?battle_id=231 | vydavateľ = ww2db.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br />90 diel a mínometov<br />40 lietadiel<br />7 obrnené autá<br />3 ľahké tanky<br />1 obrnený vlak |sila2 = 20 000-25 000 mužov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Malá vojna 1939 (2. časť) | url = http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/mala-vojna-1939-2-cast | vydavateľ = madari.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221006012426/https://madari.sk/magazin/historiasucasnost/mala-vojna-1939-2-cast | dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref><br />70 tančíkov<br />63 lietadiel<br />5 ľahkých tankov<br />3 obrnené autá |straty1 = 22 vojakov<br />36 civilistov<br />360 slovenských zajatcov<br />311 českých zajatcov<ref name="janek">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Janek | meno = István | autor = István Janek| odkaz na autora = | titul = The History of the Slovak-Hungarian “Little War” and Its Interpretations in National Histories | url = http://yadda.icm.edu.pl/yadda//element/bwmeta1.element.desklight-f51dc29e-68a2-4ecb-ae60-129c729eb801?printView=true| vydavateľ = Charles University in Prague, Faculty of Arts, Czechia | dátum vydania = 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-02 | miesto = Prague | jazyk = English }}</ref> |straty2 = 8 vojakov<br />15 civilistov<br /> 55 zranených<ref name="ww2db.com"/> |poznámky = }} {{Campaignbox Malá vojna}} '''Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt''' (iné názvy: '''Malá vojna''', '''maďarsko-slovenská vojna'''){{#tag:ref|Podľa názoru niektorých historikov je označovanie konfliktu ako „malej vojny“ alebo „vojny“ nesprávne z historického i vojenskoterminologického hľadiska. Vojenský historik František Cséfalvay uvádza, že označenie pochádza z „historickej a historizujúcej“ publicistiky z obdobia po roku 1990, pričom ho prebrala slovenská historiografia. ''„Základnou premisou mnohých prác o ‚malej vojne‘ je heroizácia slovenského postoja proti Maďarsku a odsúdenie maďarskej politiky a všetkého čo je maďarské. ''[...]'' najbližšie ku charakteru udalostí na slovensko-maďarských hraniciach v marci 1939 je označenie ozbrojený konflikt. Vojna je podľa mňa neobmedzené nasadenie, použitie a využitie ľudských a materiálnych zdrojov daného štátu, národa alebo národného, kmeňového spoločenstva na dosiahnutie svojich politických a iných cieľov. Oproti tomu ozbrojený konflikt je síce tiež otvorenou ozbrojenou zrážkou, ktorá prebieha na spoločnej štátnej hranici dvoch štátov, dochádza pritom k narušeniu hraníc, čo sa dotýka suverenity jedného alebo druhého štátu, ale je oveľa nižšej intenzity ako vojna a spravidla nedochádza v ňom k mobilizácii ako je to bežné vo vojne.“'' Ďalej dodáva, že ''„podľa moderného vojenského umenia malé vojny nazvané aj vojnami štvrtej generácie sú gerilovými vojnami a sú definované ako konflikty, v ktorých aspoň jedna strana nepoužíva pravidelné sily a nebojuje konvenčným spôsobom.“''<ref>{{Harvbz|Cséfalvay|2008|Sst=241-243}}</ref> V kolektívnej monografii ''Slovenská republika 1939 – 1945'' (2015) zostavenej Katarínou Hradskou a Ivanom Kamencom sa používa označenie „maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt“.<ref>Pozri: {{Harvbz|Cséfalvay|2015|Sst=309-315}}</ref> Na druhej strane séria ozbrojených incidentov vyvolávaných maďarskou stranou na maďarsko-(česko-)slovenskej hranici od októbra 1938, kde "konflikt" z 23.-24. marca je len vyvrcholením tejto série, túto definíciu spĺňa.|group=pozn}} v marci [[1939]] bol ozbrojený konflikt medzi [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenským štátom]] a [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]], ktorý trval od [[23. marec|23.]] do vyhlásenia prímeria večer [[24. marec|24. marca]], pričom bojové akcie pokračovali aj [[25. marec|25. marca]] [[1939]] a lokálne incidenty ešte niekoľko nasledovných dní. Spor bol diplomaticky urovnaný [[4. apríl]]a [[1939]]. Zároveň šlo o vyvrcholenie série pohraničných incidentov vyvolávaných maďarskou stranou od októbra [[1938]] na maďarsko-československej štátnej hranici.<ref name="Micianik">{{Citácia knihy|titul=Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 - 1939|priezvisko=Mičianik|meno=Pavel|vydanie=1|vydavateľ=DALI-BB s.r.o.|rok=2019|isbn=978-80-8141-203-5|odkaz na autora=Pavel Mičianik}} </ref> Maďarsko ako prvý štát už 15. marca 1939 uznalo nezávislosť Slovenského štátu.<ref>{{Harvbz|Petruf|2015|St=45}}</ref> Maďarská armáda obsadila v dňoch 14.{{--}}22. marca 1939 [[Maďarská invázia na Podkarpatskú Rus|Podkarpatskú Rus]]. Ráno 23. marca maďarské vojsko prekročilo z východu hranicu medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (južná maďarsko{{--}}slovenská hranica bola stanovená [[Prvá viedenská arbitráž|prvou Viedenskou arbitrážou]] a bola garantovaná [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckom]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskom]]) a po obsadení 12&nbsp;km širokého hraničného pásma zaujalo obranné postavenie. Ozbrojený konflikt bol súčasťou maďarského obsadzovania [[Podkarpatská Rus#Vyhlásenie nezávislosti a maďarská okupácia (1938 – 1944)|Karpatskej Ukrajiny]] a výsledkom snahy o „malú korekciu hraníc“, na ktorú Maďarsko získalo povolenie od Nemecka a s ktorou slovenské ministerstvo zahraničných vecí oboznámil nemecký konzul Ernst von Druffel 18. marca, na čo slovenskí predstavitelia reagovali poukázaním na „neudržateľnosť a neopodstatnenosť“ takéhoto postupu z vojenského, strategického i národnostného hľadiska. 24. marca spustila [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenská armáda]] ofenzívu s cieľom znovuobsadiť pôvodné hranice. Zatiaľ čo pozemné akcie nepriniesli očakávané výsledky, veľký význam mali slovenské letecké nálety, na ktoré Maďarsko reagovalo posilnením protileteckej obrany, ale aj [[Nálet na Spišskú Novú Ves|bombardovaním]] letiska v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Do konfliktu zasiahla nemecká diplomacia, na ktorej pokyn slovenské velenie ešte večer 24. marca vydalo rozkaz zastaviť boje, hoci lokálne incidenty pokračovali ešte niekoľko dní (sčasti pre nedisciplinovaný postup [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]]).<ref>{{Harvbz|Cséfalvay|2015|Sst=310-314}}</ref> Maďarská vláda 25. marca prejavila súhlas rokovať o urovnaní sporu so slovenskou stranou. Rokovania sa začali 27. marca a trvali do 4. apríla, kedy obe strany podpísali protokol o novej hraničnej čiare, na základe ktorého Slovensko Maďarsku odstúpilo 1 670&nbsp;km² svojho územia s približne 40 000 obyvateľmi.<ref>{{Harvbz|Petruf|2015|St=49}}</ref> == Názov == * '''maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt''',<ref>{{Harvbz|Cséfalvay|2015|St=309}}</ref> '''maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt v marci 1939''',<ref>{{Harvbz|Cséfalvay|2008|St=}}</ref> '''ozbrojený maďarsko-slovenský konflikt'''<ref>{{Harvbz|Tulkisová|Baka|Nižňaský|2007|St=124}}</ref> * '''Malá vojna'''<ref>{{Harvbz|Deák|1993|St=}}</ref> (niekedy písané s malým začiatočným písmenom alebo v úvodzovkách či s prívlastkom takzvaná), '''maďarsko-slovenská vojna''' == Situácia pred útokom == Maďarsko dlhodobo pracovalo na rozbití Česko-Slovenska s nacistickým Nemeckom, pričom si od tejto spolupráce sľubovalo uspokojenie vlastných revizionistických záujmov. Odstúpenie etnicky prevažne maďarských oblastí, ktoré bolo realizované po [[Prvá viedenská arbitráž|prvej Viedenskej arbitráži]] v novembri 1938, bolo v maďarskej politike považované iba za minimálny variant. Maďarsko chcelo profitovať z nemeckého úspechu pri likvidácii republiky a ďalej rozvíjalo myšlienku obnovenia nadvlády nad nemaďarskými územiami bývalého [[Uhorsko|Uhorska]]. 12. marca 1939 [[Adolf Hitler]] oznámil maďarskej vláde, že bude môcť obsadiť Karpatskú Ukrajinu (predtým Podkarpatská Rus, v danom čase súčasť Č-SR). Zároveň jej dal pokyn, aby zatiaľ neútočila na Slovensko a k slovenskej otázke sa vráti neskôr<ref>{{harvbz|Deák|1993|st=11}}</ref>. 14. marca 1939 bol v Bratislave vyhlásený samostatný Slovenský štát. 15. marca Maďarsko zaútočilo na Karpatskú Ukrajinu, kde narazilo na odpor jednotiek bývalej česko-slovenskej armády. Tie na rozkaz generála [[Lev Prchala|Leva Prchalu]] zastavili odpor a stiahli sa na Slovensko a do Rumunska. Maďarsko tak získalo časť výstroje a výzbroje č.-s. armády a otvoril sa mu nový, nebezpečný útočný smer, s ktorým nepočítal žiadny z predošlých operačných plánov obrany<ref name="dejiny14">{{harvbz|Cséfalvay|2008|st=14}}</ref>. Jednotky, ktoré ustúpili z Karpatskej Ukrajiny obranu východného Slovenska významne neposilnili, pretože pozostávali najmä z českých dôstojníkov a mužstva, ktorí boli po rozpade spoločného štátu odsúvaní domov. [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|Armáda nového štátu]] sa začínala ešte len formovať a to za veľmi nepriaznivých okolností. Zastúpenie slovenských dôstojníkov v bývalej č.-s. armáde bolo minimálne (3,4 % k augustu 1938)<ref name="dejiny14"/>, odsun českých vojakov spôsoboval dopravné problémy a časť západného Slovenska navyše obsadila nemecká armáda, ktorá rabovala vojenské sklady. Nový minister národnej obrany pplk. gšt. [[Ferdinand Čatloš]] si bol vedomý nebezpečenstva situácie a ešte 15. marca vydal rozkaz na vypracovanie plánov zabezpečenia hraníc s Maďarskom a Poľskom. V rovnaký deň začala mobilizácia prvého sledu zálohy (ročníky 1922{{--}}1926), ktorá sa zatiaľ vzhľadom na problémy po rozpade č.-s. armády týkala iba východných okresov. Obranou východného Slovenska bol poverený ppl. gšt. [[Augustín Malár]]. V reakcii na pokračujúce pokusy o narúšanie hraníc maďarskými jednotkami nariadil nový veliteľ [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] [[Alexander Mach]] celoštátnu brannú pohotovosť. Garda formovala strážne a pochôdzkové oddiely, neskôr sa začala sporadicky zapájať do ochrany štátnych hraníc. Prekvapujúce uznanie Slovenska Maďarskom dávalo nádej, že hranice budú zabezpečené, ale nie natoľko, aby to zastavilo vojenské prípravy. Maďarsko, ak chcelo využiť situáciu, muselo konať rýchlo a to aj vzhľadom na pripravovaný podpis ochrannej slovensko-nemeckej zmluvy. Vypracované malo dve koncepcie. Cieľom tzv. "malého riešenia" bolo obsadenie najvýchodnejšej časti Slovenska do hĺbky 10{{--}}{{km|15|m}}. "Veľké riešenie" počítalo s rozšírením útoku a obsadením východného Slovenska až po [[Poprad]]. Poľsko bolo maďarskej agresii naklonené a podporovalo cieľ čo najväčších územných ziskov<ref>{{harvbz|Deák|1993|st=14}}</ref>. Maďarsko situáciu ďalej konzultovalo s Nemeckom a predložilo mu "malé riešenie", ktoré odôvodňovalo tým, že hranica medzi Slovenskom a Karpatskou Ukrajinou je sporná, obyvateľstvo je prevažne rusínske a zároveň aj rôznymi strategickými a operačnými potrebami. 18. marca oznámil neskorší nemecký generálny konzul Ernst von Druffel ministerstvu zahraničných vecí, aby Slovensko nekládlo odpor Maďarsku pri úprave hraníc v priestore rieky [[Uh]]. 22. marca (deň pred útokom) Slovensko opustili posledné transporty českých vojakov. Po ich odchode zostali veľkosti plukov zredukované z pôvodných 2 000{{--}}3 000 mužov na 70{{--}}400. Svoju prácu zároveň dokončila spoločná slovensko-maďarská rozhraničovacia komisia, ktorá potvrdila staronovú hranicu.<ref name="dejiny14"/> == Priebeh konfliktu == Maďarská armáda začala útok v skorých ranných hodinách 23. marca 1939. Jej jednotky postupovali vo viacerých prúdoch v smeroch [[Veľké Berezné]] – [[Ulič]] – [[Starina]], [[Malé Berezné]] – [[Ubľa]] – [[Stakčín]] a [[Užhorod]] – [[Tibava (obec)|Tibava]] – [[Sobrance]]<ref name="simunic31">{{harvbz|Šimunič|1993|st=31}}</ref>. Najsilnejší bol tretí prúd za podpory tankov, obrnených vozidiel, protilietadlového a protitankového delostrelectva, ktorý už o 8:00 dosiahol Sobrance a rozvinul sa {{km|4|m}} východne od mesta. Mnohé pohraničné stanovištia boli získané bez boja a slovenské jednotky boli odzbrojované, nakoľko bez ťažkých zbraní nedokázali klásť odpor. Na viacerých miestach maďarské jednotky postupovali na čele s bielou zástavou, na znak toho, že chcú obsadiť vytýčenú hranicu bez boja<ref name="dejiny15">{{harvbz|Cséfalvay|2008|st=15}}</ref> (operácia sa mala údajne diať so súhlasom slovenskej vlády). Maďarská armáda celkovo prenikla 10{{--}}{{km|20|m}} do slovenského pohraničia. Slovensko ešte dopoludnia adresovalo Maďarsku protestnú nótu, na ktorú Maďarsko najprv neodpovedalo a neskôr vyhlásilo, že na východnom Slovensku nevykonáva žiadnu operáciu. Už 23. marca dosiahli maďarské jednotky líniu, ktorá mala byť považovaná za novú hranicu. Maďarsko sa následne neúspešne pokúšalo konflikt zastaviť a presadiť mierové riešenie.<ref name="dejiny15"/> Útok vyvolal na Slovensku všeobecnú vlnu odporu, odhodlanie brániť vlasť a urýchlil formovanie jeho armády. Velenie slovenskej armády nariadilo od skorých ranných hodín 24. marca ofenzívne operácie s cieľom zatlačiť agresora späť. Vzhľadom na celkovú situáciu vyzval Malár ako veliteľ východnej skupiny zvyšných českých dôstojníkov, ktorí mali nejaký vzťah k Slovensku, aby v slovenskej armáde zostali. Časť z nich tak skutočne urobila a mnohí sa v bojoch vyznamenali.<ref name="simunic31"/> Ministerstvo národnej obrany ďalej povolilo vyzbrojenie Hlinkovej gardy v regiónoch, v ktorých neboli mobilizované odvodové ročníky 1922{{--}}1926. Tá pomocou vlastnej organizačnej štruktúry mobilizovala 27 682 vojakov a 21 703 obrancov – nevojakov<ref name="dejiny16">{{harvbz|Cséfalvay|2008|st=16}}</ref>. Jednotky HG na ohrozených územiach boli podriadené vojenskému veleniu. Vzhľadom na skoré prímerie HG v týchto počtoch do priamych bojov nezasiahla. Účasť HG sa samozrejme neobišla bez rôznych excesov a výtržností najmä proti Čechom, Židom a bývalým politickým oponentom (vzhľadom na jej radikalizáciu vláda neskôr presadila jej opätovné odzbrojenie). Podľa Čatlošovho rozkazu mal byť hlavný úder vedený na smer [[Sobrance]] – [[Užhorod]], za použitia všetkých záloh a bez zbytočnej ochrany zázemia aby sa netrieštili sily<ref name="dejiny15"/>. Malár rozkaz čiastočne neuposlúchol, nakoľko sa obával ďalšieho útoku v smere [[Košice]] – [[Prešov]], kde zálohy ponechal. Na podporu pozemných vojsk zasiahlo letectvo, ktoré sa celý čas dostávalo do silnej protileteckej paľby a vzdušných súbojov s niekoľkonásobnou presilou. V reakcii na aktivity slovenského letectva maďarská armáda ostreľovala a [[Nálet na Spišskú Novú Ves|bombardovala]] základňu v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], čo vyvolalo ďalšiu vlnu odporu a burcovalo obranu. Slovenský protiútok nedosiahol stanovené ciele a podarilo sa dosiahnuť iba menšie korekcie. Situáciu sťažoval postoj Nemecka, ktoré odmietalo vydať ťažké zbrane a protipancierovú muníciu z "ochrannej zóny" na západnom Slovensku. Historici sa nezhodujú v názore na to, ako ďaleko chcelo Maďarsko zájsť v prípade, ak by nenarazilo na odhodlaný odpor<ref name="dejiny14"/>. Ak by napriek chýbajúcemu súhlasu Nemecka pokračovalo "veľkým riešením" (hranice po [[Poprad]]), bola by ohrozená existencia celého Slovenska. Maďarsko by postavilo Nemecko pred hotový fakt a vzhľadom na rozsah územného oklieštenia (vrátane prechádzajúcej straty južného Slovenska) by ho mohlo presvedčiť, že zvyšok Slovenska nie je životaschopný a predstavuje pre Nemecko iba záťaž. Následne by bolo možné pristúpiť k jeho likvidácii. V priebehu Malej vojny významne zasiahli do bojov slovenskí vojaci a dôstojníci: podplukovník gšt. [[Augustín Malár]], major Karol Kubiček, kapitán Štefan Haššík, poručík [[Ján Nálepka]], nadporučík [[Cyril Daxner]], desiatnik Štefan Butka, vojak a dobrovoľník Mikuláš Klanica a ďalší. Zo slovenských pilotov treba spomenúť: Cyril Martiš, Gustav Pažický, Ján Prháček, Anton Slodička, Ján Svetlík, Michal Karas, Jozef Hergott, Martin Danihel, František Hanovec, Jozef Zachar, Štefan Devan, František Cyprich, Ladislav Sulík, Ferdinand Švento, Mikuláš Udut, Jozef Turza, Augustín Ďuračko, Viliam Svitnič, Rudolf Belák a ďalší. == Uzatvorenie prímeria == 24. marca sa do konfliktu vložilo Nemecko, ktoré sa snažilo obe strany spacifikovať<ref name="dejiny17">{{harvbz|Cséfalvay|2008|st=17}}</ref>. Nemecko si uvedomilo, že maďarská akcia, ktorá mala pôvodne prebehnúť bez zásadnejších komplikácií, narazila na odhodlaný vojenský odpor a prerastá do väčších, nežiaducich rozmerov. Slovenskej vláde následne adresovalo nótu, v ktorej ju vyzvalo na zastavenie operácií. Situáciu prehodnotilo aj Maďarsko, ktoré požiadalo o prímerie. Večer 24. marca vydal minister Čatloš na základe žiadosti maďarskej a z poverenia slovenskej vlády rozkaz zastaviť bojové akcie ale udržať existujúce pozície. Napriek tomu aj v nasledovných dňoch pokračovali incidenty miestneho významu. Situácia sa upokojila až 31. marca 1939, medzitým Slovensko presúvalo na východ ďalšie posily<ref name="dejiny17"/>. == Rokovania o novej hranici == Medzi 27. marcom až 4. aprílom 1939 prebehli medzi oboma stranami konfliktu diplomatické rokovania v [[Budapešť|Budapešti]]. Maďarská delegácia považovala dosiahnutú líniu za minimum, odmietla o nej diskutovať a odmietla aj myšlienku kompenzácie<ref>{{harvbz|Deák|1993|st=19}}</ref>. Po prerušení rokovaní sa Slovensko pokúsilo využiť nemecké sprostredkovanie, pričom sa odvolávalo na ochrannú zmluvu. Nemecko nielen, že Slovensko nepodporilo, ale 31. marca mu odporučilo ďalej netrvať na nemennosti hraníc. V snahe nezaťažiť nový, ešte len formujúci sa štát väčším vojnovým konfliktom Slovensko ustúpilo. 4. apríla 1939 podpísali obe strany protokol o novej hraničnej čiare. Slovensko stratilo ďalších 74 obcí a viac než 40 000 obyvateľov, pričom šlo takmer výlučne o obyvateľov slovenskej a rusínskej národnosti. == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Použitá literatúra == * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Cséfalvay | Meno = František | Kapitola = Začiatok maďarsko-slovenského ozbrojeného konfliktu v marci 1939 (o mýtoch a nepresnostiach) | MenoEditora1 = Martin | PriezviskoEditora1 = Pekár | MenoEditora2 = Richard | PriezviskoEditora2 = Pavlovič | Titul = Slovensko medzi 14. marcom 1939 a salzburskými rokovaniami | Miesto = Prešov | Vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove | Rok = 2008 | ISBN = 978-80-8068-887-5 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Cséfalvay | Meno = František | Spoluautor = a kol. | Titul = Vojenské dejiny Slovenska V (1939 - 1945) | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Magnet Press | Rok = 2008 | ISBN = 978-80-89169-16-0 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Cséfalvay | Meno = František | OdkazNaAutora = | Príspevok = Branná moc v rokoch 1939{{--}}1945 | PriezviskoEditora1 = Hradská | MenoEditora1 = Katarína | OdkazNaEditora1 = | PriezviskoEditora2 = Kamenec | MenoEditora2 = Ivan | OdkazNaEditora2 = Ivan Kamenec | Rok = 2015 | Titul = Slovenská republika 1939{{--}}1945 | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | ISBN = 978-80-224-1351-0 | Strany = 305-345 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Deák | Meno = Ladislav | Kapitola = Agresia Maďarska proti Slovensku v marci 1939 | PriezviskoEditora = Deák | MenoEditora = Ladislav | Titul = Malá vojna | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Slovak Academis Presss | Rok = 1993 | ISBN = 80-85665-19-0 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Petruf | Meno = František | OdkazNaAutora = | Príspevok = Zahraničná politika Slovenskej republiky v rokoch 1939{{--}}1945 | PriezviskoEditora1 = Hradská | MenoEditora1 = Katarína | OdkazNaEditora1 = | PriezviskoEditora2 = Kamenec | MenoEditora2 = Ivan | OdkazNaEditora2 = Ivan Kamenec | Rok = 2015 | Titul = Slovenská republika 1939{{--}}1945 | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Veda | ISBN = 978-80-224-1351-0 | Strany = 35-104 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Šimunič | Meno = Pavol | Kapitola = Vojenské aspekty obrany Slovenska v druhej polovici marca 1939 | PriezviskoEditora = Deák | MenoEditora = Ladislav | Titul = Malá vojna | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Slovak Academis Presss | Rok = 1993 | ISBN = 80-85665-19-0 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Tulkisová | Meno1 = Jana | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Baka | Meno2 = Igor | OdkazNaAutora2 = | Priezvisko3 = Nižňaský | Meno3 = Eduard | OdkazNaAutora3 = | Rok = 2007 | Titul = Ozbrojený maďarsko-slovenský konflikt z marca 1939 v správach Sicherheitsdienstu | URL = http://www.vhu.sk/data/att/369.pdf#page=124 | Časopis = Vojenská história | Ročník = 11 | Číslo = 4 | Strany = 124-156 | ISSN = 1335-3314 | DátumPrístupu = 2018-08-17 }} == Externé odkazy == * [http://www.druhasvetova.sk/view.php?nazevclanku=mala-vojna-i&cisloclanku=2007020008 Prvá časť článku o Malej vojne] [[Kategória:Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt| ]] [[Kategória:Vojny Slovenska]] [[Kategória:Vojny Maďarska]] [[Kategória:Vojny medzi Slovenskom a Maďarskom]] [[Kategória:Bitky Slovenskej republiky 1939 - 1945]] [[Kategória:Konflikty v roku 1939]] [[Kategória:Medzivojnové obdobie]] [[Kategória:Vojny 20. storočia]] [[Kategória:1939 na Slovensku]] 80y8fbizlbixhb1881ub8ot4r8ujhgc 0 127268 8199637 8182960 2026-04-17T15:04:34Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199637 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Radola Gajda | Rodné meno = Rudolf Geidl | Popis osoby = český dôstojník | Portrét = Gajda-portret.JPG | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = | Poradie = Bývalý | Úrad = Predseda Národnej obce fašistickej | Začiatok obdobia = 1926 | Koniec obdobia = 1938 | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = Poslanec Národného zhromaždenia ČSR | Začiatok obdobia2= 1929 | Koniec obdobia2 = 1931 | Začiatok obdobia3= 1935 | Koniec obdobia3 = 1939 | Dátum narodenia = [[14. február]] [[1892]] | Miesto narodenia = [[Kotor]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1948|04|15|1892|02|14}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Politická strana = | Alma mater = | Profesia = [[politik]] a [[vojak]] | Národnosť = česká | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Generál]] '''Radola Gajda''', rodným menom '''Rudolf Geidl''' (* [[14. február]] [[1892]] [[Kotor]] – † [[15. apríl]] [[1948]] [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[dôstojník]], jeden z hlavných veliteľov [[Česko-slovenské légie v Rusku|česko-slovenských légií v Rusku]] (koncom roka 1918 už velil celej prvej česko-slovenskej divízii a bojoval aj na strane ruských bielogvardejcov, [[1918]]–[[1919]] zastával významný post v armáde [[admirál]]a [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčaka]])<ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, CZ) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199</ref>. Generálom sa stal už ako 26-ročný. Bol považovaný za jedného z najschopnejších českých veliteľov v [[Rusko|Rusku]]. Po návrate z tejto krajiny ([[1920]]) úspešne vyštudoval francúzsku Vysokú vojnovú školu, medzi rokmi [[1922]]-[[1924]] velil divízii v [[Košice|Košiciach]], 1. decembra 1924 sa stal členom hlavného štábu čs. armády, [[20. marca]] [[1926]] sa stal jeho náčelníkom. Po intrige z kruhov Hradu bol z armády vyštvaný a stal sa vodcom [[Národná obec fašistická|Národní obce fašistickej]], hnutia organizovaného podľa vzoru talianskeho fašizmu. V [[30. roky 20. storočia|tridsiatych rokoch]] bol považovaný za neformálnu hlavu českého fašizmu. V roku [[1933]] bol odsúdený na pol roka ťažkého väzenia kvôli údajnému podieľaniu sa na pokuse fašistov o puč [[21. január|21.]] a [[22. januára]] [[1933]]. V období Mníchovskej krízy sa angažoval v prospech obrany ČSR, v čase druhej republiky bol funkcionárom pravicovej Strany národnej jednoty. Počas nacistickej okupácie sa po dohode s Rudolfom Beranom z politiky stiahol. Podporoval odboj financovaním českých dôstojníkov, ktorí v roku [[1939]] utekali do [[Poľsko|Poľska]], či krytím odbojových aktivít svojho syna. V roku [[1947]] bol v procese (ktorý dnes vzbudzuje prinajmenšom pochybnosti) odsúdený na dva roky väzenia, čo bol skoro presne čas, ktorý už strávil vo väzbe. Vo väzobnej väznici bol kruto týraný, prakticky prišiel o zrak. == Galéria == <gallery> Súbor:Olšanské hřbitovy, Radola Gajda.jpg|Hrob generála Radola Gajdu na [[Olšanské cintoríny|Olšanských cintorínoch]] Radola.Gajda.(1892-1948).Rok.1922.gif|Radola Gajda ako generál čs. armády v roku 1922 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://zivotopisyonline.cz/radola-gajda.php Životopis na životopisy online]. * [http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=5&name=GAJDA+RADOLA Kto bol kto] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070826054043/http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=5&name=GAJDA+RADOLA |date=2007-08-26 }} * [http://www.mikesh.szm.sk/gajda.htm Radola Gajda] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gajda, Radola}} [[Kategória:Česko-slovenskí politici]] [[Kategória:České vojenské osobnosti]] [[Kategória:Česko-slovenskí generáli]] [[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]] [[Kategória:Príslušníci Bielej armády]] [[Kategória:České osobnosti prvej svetovej vojny]] [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Obete komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] [[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]] [[Kategória:Držitelia Radu svätej Anny]] [[Kategória:Nositelia Radu Vytisovho kríža]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Sávu]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Vladimíra]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Juraja (Rusko)]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] rtkvd953zlrzfxduhxcid9smc72c2vo 0 129078 8199759 8197671 2026-04-17T15:49:48Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199759 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Generálny tajomník OSN |Meno = Dag Hammarskjöld |Portrét = Dag Hammarskjöld.jpg |Poradie = 2. |Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1905]] |Miesto narodenia = [[Jönköping]], [[Švédsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1961|9|18|1905|7|29}} |Miesto úmrtia = blízko [[Ndola|Ndoly]], [[Rodézia]], teraz [[Zambia]] |Od-do = [[10. apríl]] [[1953]] - [[18. september]] [[1961]] |Predchodca = [[Trygve Lie]] |Nástupca = [[U Thant]] }} '''Dag Hjalmar Agne Carl Hammarskjöld''' (* [[29. júl]] [[1905]], [[Jönköping]], [[Švédsko]]{{--}}† [[18. september]] [[1961]], blízko [[Ndola|Ndoly]]) bol švédsky diplomat a od [[apríl]]a [[1953]] do svojej smrti pri havárii lietadla v septembri [[1961]] druhý [[generálny tajomník OSN]]. == Osobný život == Jeho otec [[Hjalmar Hammarskjöld]] bol predseda vlády [[Švédsko|Švédska]] počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Dag študoval na univerzite v [[Uppsala|Uppsale]], skončil ju ako magister v oblasti politickej ekonómie a s titulom bakalár práv. Po skončení štúdia sa presťahoval do [[Štokholm]]u. == Kariéra == Dag sa nikdy nestal členom politickej strany, no švédskej vláde slúžil na viacerých postoch. V rokoch [[1930]]-[[1934]] bol tajomník vládneho výboru pre nezamestnanosť. V roku [[1936]] sa stal tajomník [[Národná banka Švédska|Národnej banky Švédska]], o rok neskôr sa stal zástupcom ministra financií. V rokoch [[1941]]-[[1948]] slúžil ako predseda výboru Národnej banky Švédska. V roku [[1945]] bol menovaný do funkcie poradcu vlády pre ekonomické a finančné problémy a koordinoval vládne plány, slúžiace na zmiernenie ekonomických problémov po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. V roku [[1947]] bol menovaný do funkcie zástupcu ministra zahraničia a v roku [[1949]] sa stal štátnym tajomníkom pre zahraničné záležitosti. Bol švédsky delegát na parížskej konferencii roku [[1947]], kde sa prejednával [[Marshallov plán]]. Bol podpredseda švédskej delegácie na [[Valné zhromaždenie OSN|Valnom zhromaždení OSN]] v [[Paríž]]i v roku [[1951]] a predseda švédskej delegácie na Valnom zhromaždení OSN v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Na Valnom zhromaždení v roku [[1953]] bol na odporúčanie [[Bezpečnostná rada OSN|Bezpečnostnej rady OSN]] jednomyseľne zvolený za generálneho tajomníka OSN. Po svojom zvolení presadzoval názor, že generálny tajomník môže počas krízy konať aj bez súhlasu Bezpečnostnej rady či Valného zhromaždenia. Počas svojho úradu sa snažil zmierniť vzťahy medzi [[Izrael]]om a arabskými štátmi. V roku [[1955]] cestoval do [[Čína|Číny]] aby vyjednával o prepustení amerických pilotov, ktorí bojovali v [[Kórejská vojna|Kórejskej vojne]] a boli zajatí Čínou a ktorí boli nakoniec po rozhovoroch prepustení. V roku [[1957]] intervenoval v [[Suezská kríza|Suezskej kríze]]. V roku [[1960]] bývalá belgická kolónia, čerstvo samostatná [[Demokratická republika Kongo]] požiadala OSN o pomoc pri riešení stupňujúcich sa občianskych nepokojov. Hammarskjöld trikrát navštívil Kongo a na Valnom zhromaždení OSN navrhol vyslať do krajiny mierové jednotky, s čím nesúhlasil [[Sovietsky zväz]], ktorý potom požadoval Hammarskjöldovu rezignáciu. Keď sa Hammarskjöld dopočul o bojoch medzi jednotkami OSN a povstaleckými jednotkami, vybral sa tam aby vyjednával o prímerí. Počas letu však jeho lietadlo zo [[17. september|17.]] na [[18. september]] havarovalo blízko Ndoly v severnej Rodézii (teraz [[Zambia]]). Spolu s ním zahynul aj jeho osobný tajomník, slovenský diplomat [[Vladimír Fábry]]. Výsledky vyšetrovania nehody v tom čase poukazovali na to, že lietadlo kleslo príliš nízko. Žiadna stopa raketového útoku nebola nájdená. Vyskytlo sa viacero vysvetlení, napríklad, že v lietadle bola bomba, ktorá sa mala aktivovať pri pristávaní, žiadna z nich však nie je oficiálne potvrdená. Posmrtne mu bola udelená [[Nobelova cena za mier]]. == Iné projekty == {{Projekt|q=Dag Hammarskjöld}} {{Generálni tajomníci OSN}} {{Nositelia Nobelovej ceny za mier 1951 – 1975}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hammerskjöld, Dag}} [[Kategória:Švédski diplomati]] [[Kategória:Generálni tajomníci OSN]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]] [[Kategória:Švédski nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Osobnosti na švédskych bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Absolventi Uppsala universitet]] [[Kategória:Osobnosti z Jönköpingu]] [[Kategória:Obete leteckých nehôd]] [[Kategória:Nositelia Radu polárnej hviezdy (Švédsko)]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]] [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] hova9okjfu5x4abxuxwbng0etkmpb3t 0 131167 8199772 8093806 2026-04-17T15:51:10Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199772 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Lev Ivanovič Jašin |celé meno = |foto = Lev Yashin.jpg |prezývka = ''Čierna mačka/pavúk'' |dátum narodenia = [[22. október]] [[1929]] |rodné mesto = [[Moskva]] |štát = [[Rusko]] |dátum úmrtia = {{dúv|1990|3|20|1929|10|22}} |výška = 189cm |súčasný klub = |klubové číslo = |pozícia = brankár |mládežnícke roky = |mládežnícke kluby = |roky = 1949–1971 |kluby = [[FC Dinamo Moskva|Dinamo Moskva]] |zápasy(góly) = 326 (0) |reprezentačné roky = 1954–1967 |národné mužstvo = {{URS|f|1}} |reprezentačné zápasy(góly) = 78 (0) |trénerské roky = |trénerské kluby = |pkupdate = |nmupdate = }} '''Lev Ivanovič Jašin''' (* [[22. október]] [[1929]], [[Moskva]], [[Rusko]] – † [[20. marec]] [[1990]], tamže) bol [[ZSSR|sovietsky]] [[futbal]]ový brankár. Bol známy najmä svojimi vynikajúcimi zásahmi a rýchlymi reflexmi. Organizáciou [[International Federation of Football History & Statistics|IFFHS]] bol zvolený za najlepšieho brankára 20. storočia<ref>http://www.rsssf.com/miscellaneous/iffhs-century.html</ref>. V roku [[1963]] získal ako prvý brankár v histórii [[Zlatá lopta|Zlatú loptu]] pre najlepšieho futbalistu Európy.<ref>[http://www.rsssf.com/miscellaneous/europa-poy.html European Footballer of the Year (Ballon d'Or)], RSSSF.com, cit. 25. 3. 2013</ref> == Štatistiky == * 812 zápasov v kariére * 326 zápasov za A-tým [[FK Dynamo Moskva|Dynamo Moskva]] * 78 zápasov za ZSSR * 12 zápasov na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|MS]] * 2 zápasy za výber sveta [[FIFA]] ([[1963]] – proti [[Anglicko|Anglicku]], [[1968]] – proti [[Brazília|Brazílii]]) == Úspechy == === Domáce === * 1× majster ZSSR vo futbale * 5× víťaz, 5x 2. miesto, 1x 3. miesto v sovietskej futbalovej lige * 3× víťaz pohára ZSSR vo futbale === Reprezentačné === * 1× víťaz Olympijských hier * 1× víťaz [[Majstrovstvá Európy vo futbale|ME vo futbale]] (1960) * 1× striebro z ME vo futbale (1964) === Individuálne === * [[Zlatá lopta]] pre najlepšieho futbalistu Európy ([[1963]]) * 3× najlepší brankár ZSSR ([[1960]], [[1963]], [[1966]]) * 22 sezón v jednom klube ([[1950]] – [[1970]]) * [[Rad Lenina]] ([[1967]]) * Olympijská cena ([[1986]]) * Medaila FIFA za zásluhy ([[1988]]) * zlatá medaila ''Kosák a kladivo'', medaila ''Hrdina socialistickej práce'' * Najlepší futbalový brankár storočia ([[2000]]) * člen [[UEFA Jubilee 52 Golden Players]].<ref name=uefa>[http://www.uefa.com/news/newsid=130150.html Golden Players take centre stage], [[UEFA|UEFA.com]], citované 27. 11. 2013</ref><ref name=52gold>[http://www.rsssf.com/miscellaneous/uefa-awards.html#52g The UEFA Jubilee 52 Golden Players], RSSSF.com</ref> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lev Yashin}} == Externé odkazy == * [http://www.rusteam.permian.ru/players/yashin.html Biografia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110824105208/http://www.rusteam.permian.ru/players/yashin.html |date=2011-08-24 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Lev Jašin|11121229}} {{Biografický výhonok}} {{Zlatá lopta}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jašin, Lev Ivanovič}} [[Kategória:Ruskí futbalisti]] [[Kategória:Sovietski futbalisti]] [[Kategória:Hráči FK Dinamo Moskva]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1958]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1962]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1966]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1970]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] qfr75varqdznqyjyqtqroro5486oar7 0 133399 8199744 8197596 2026-04-17T15:47:09Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199744 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Zdzisław Jeziorański | Portrét = Jan nowak jezioranski-1943.jpg | Popis = poľský reportér, novinár a publicista | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia = [[2. október]] [[1914]] | Miesto narodenia = [[Berlín]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2005|1|20|1914|10|2}} | Miesto úmrtia = [[Varšava]] }} '''Zdzisław Antoni "Jan Nowak" Jeziorański''' (* [[2. október]] [[1914]], [[Berlín]] – † [[20. január]] [[2005]], [[Varšava]]), bol [[Poľsko|poľský]] novinár. V roku [[1939]] ho ako poľského dôstojníka zajali Nemci. Zo zajatia utiekol do [[Zemská armáda|Armii Krajowej]], kde pôsobil ako spojka medzi poľskou exilovou vládou v [[Londýn]]e a poľským odbojom. V roku [[1944]] sa zúčastnil [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]], počas ktorého pracoval v rádiu ''Blesk''. Po roku [[1945]] odišiel do emigrácie ([[Londýn]]), po založení rádia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]] sa stal riaditeľom poľskej sekcie. Od roku [[1976]] žil Jeziorański v [[Spojené štáty|USA]], kde pôsobil ako poradca [[Jimmy Carter|J. Cartera]] a [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jan Nowak Jezioranski}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nowak-Jeziorański, Jan}} [[Kategória:Poľskí novinári]] [[Kategória:Poľskí politici]] [[Kategória:Osobnosti z Berlína]] [[Kategória:Pracovníci Slobodnej Európy]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu Polonia Restituta]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] 80m1gpzgsivvowuvp172pexodvagssf 0 134540 8199709 7465656 2026-04-17T15:37:44Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199709 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Štefan Major | Portrét = Štefan Major.png | Popis = slovenský [[pedagóg]] a funkcionár [[KSČ]] | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia = [[13. december]] [[1887]] | Miesto narodenia = [[Vráble]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1963|9|19|1887|12|13}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} '''Štefan Major''' (* [[13. december]] [[1887]], [[Vráble]] – † [[19. september]] [[1963]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[pedagóg]] a funkcionár [[KSČ]]. == Rodina == * otec: Ferdinand Major * matka: Hermína rod. Boleghová == Životopis == Po ukončení štúdií učiteľ na niekoľkých miestach Slovenska, potom redaktor časopisu Népszava, Ľud. denníka, majiteľ a vydavateľ novín Pravda. Spoluorganizátor štrajkov a sociálnych bojov. Aj v Košútoch bíreši štrajkovali za vyššie platy a ich štrajk bol úspešný, vybojovali si práve také platy, aké požadovali, takže dôvod na vzburu tu už ani nebol. Ale komunistický poslanec Štefan Major, ktorý agitoval v tejto oblasti, sem doviedol 25. mája 1931 nespokojných robotníkov zo susedných majerov a z dioseckého cukrovaru. Na verejnom zhromaždení sa mali poradiť čo ďalej, aby hnev v miestnych ľuďoch neutíchal, ale šíril sa ďalej. Okresný úrad v Galante však zhromaždenie nepovolil. Štefan Major ho odmietol zrušiť, začali padať kamene a četníci spustili streľbu. Na zemi ostali ležať traja mŕtvi,  piati ľudia boli vážne zranených.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Čobejová|meno=Eva|titul=Krvavé Košúty|periodikum=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum=2011-06-25|url=https://www.tyzden.sk/casopis/9125/krvave-kosuty/|dátum prístupu=2018-06-13|jazyk=sk}}</ref> V roku [[1938]]{{--}}[[1945]] žil v emigrácii v [[ZSSR]]. Funkcionár [[KSS]] a [[KSČ]], člen ústredných straníckych orgánov, poslanec Národného zhromaždenia, nositeľ vysokých vyznamenaní. Predsedal celoslovenskej konferencii KSČ v Banskej Bystrici. == Literatúra == * [[Slovenský biografický slovník]] == Externé odkazy == * {{OsudBB}} == Referencie == {{referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Major, Štefan}} [[Kategória:Slovenskí komunistickí funkcionári]] [[Kategória:Osobnosti z Vrábeľ]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] op40tmayrxxvfuo8pzvlcbglvgp4n8z 0 137723 8199663 7473791 2026-04-17T15:06:46Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199663 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Olbram Zoubek |Portrét = Olbram-Zoubek.jpg |Veľkosť obrázka = |Popis = český sochár |Dátum narodenia = [[21. apríl]] [[1926]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{Duv|2017|6|15|1926|4|21}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] }} '''Olbram Zoubek''' (* [[21. apríl]] [[1926]], [[Praha]] – † [[15. jún]] [[2017]], Praha<ref name=zomrel>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V 91 letech zemřel sochař Olbram Zoubek| url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/v-91-letech-zemrel-sochar-olbram-zoubek/1497425 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-15 | vydavateľ = ČTK| miesto = |jazyk = }}</ref>) bol [[Česko|český]] sochár, ktorý sa výrazným spôsobom zaslúžil o rozvoj českej architektonickej plastiky. == Biografia == Zoubek sa v roku [[1952]] oženil so sochárkou [[Eva Kmentová|Evou Kmentovou]], o dva roky ([[1954]]) sa im narodila dcéra Polana a v roku [[1956]] syn Jasan, ktorý sa neskôr stal tiež sochárom. Roku [[1980]] jeho prvá manželka Eva zomrela a o rok neskôr, roku [[1981]] sa oženil druhý raz s Marií Edlmanovou. V roku [[1982]] sa im narodila dcéra Eva. V rokoch [[1945]]-[[1952|52]] študoval [[Vysoká škola umeleckopriemyselná|Vysokou školu umeleckopriemyselnú]] v [[Praha|Prahe]] u Josefa Wagnera. Stal sa členom Únie výtvarných umelcov, skupiny Trasa a Novej skupiny. V roku [[1988]] Zoubek podpísal petíciu [[Několik vět]] a v novembri [[1989]] sa aktívne v Prahe zúčastnil [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] ako člen akčného výboru Zväzu československých výtvarných umelcov. Bol jedným zo zakladajúcich členov obrodenej a obnovenej Umeleckej besedy. Zoubkov osobitý štýl je charakteristický zredukovaným vytvarovaním plastík, výraznou vertikalitou, rozrušeným povrchom a často odráža autorovu spriaznenosť a reakciu na antické dedičstvo. Je autorom posmrtnej masky [[Jan Palach|Jana Palacha]].<ref name=zomrel/> == Referencie == {{Referencie}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zoubek, Olbram}} [[Kategória:Českí sochári]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 4ds6xwflitn3xn7awfgla739upsyill 0 137962 8199787 8040902 2026-04-17T15:54:59Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Žale]] pomocou použitia HotCat 8199787 wikitext text/x-wiki {{Infobox Architekt | Meno = Jože Plečnik | Popis osoby = slovinský architekt a urbanista | Portrét = Jože Plečnik (1943), Zbirka upodobitev znanih Slovencev NUK - Crop1.jpg | Popis portrétu = Portrét Jože Plečnika, 1943 | Dátum narodenia = [[23. január]] [[1872]] | Miesto narodenia = [[Ľubľana]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1957|1|7|1872|1|23}} | Miesto úmrtia = [[Ľubľana]], [[Juhoslávia]] | Manželka = | Manžel = | Deti = | Spoločnosť = | Významné stavby = [[Zacherlov palác]], [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]], 1905<br>[[Kostol Svätého Ducha (Ottakring)|Kostol sv. Ducha]], [[Ottakring]], [[Rakúsko-Uhorsko]], 1910<br>[[Národná knižnica (Slovnisko)|Národná knižnica]], [[Ľubľana]], [[Juhoslávia]] 1936 – 1941 | Významné projekty = [[Pražský hrad]], [[Česko-Slovensko]], rekonštrukcia 1920 – 1935<br>[[Plečnikov parlament]], [[Ľubľana]], [[Juhoslávia]], nezrealizovaný 1947 | Významný dizajn = | Ocenenia = }} '''Jože Plečnik''' alebo aj '''Josip Plečnik''', (* [[23. január]] [[1872]], [[Ľubľana]] – † [[7. január]] [[1957]], [[Ľubľana]]) bol [[Slovinsko|slovinský]] [[architekt]] a [[urbanista]]. Svojou prácou v [[20. roky 20. storočia|20.]] a [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] pre česko-slovenskú prezidentskú kanceláriu významne prispel k súčasnému vzhľadu [[Pražský hrad|Pražského hradu]]. == Biografia == ;Prvé roky ([[1872]]{{--}}[[1892]]) * [[1872]] – J. Plečnik sa narodil [[23. januára]] ako tretí zo štyroch detí (Marija, Andrej, Jože, Janez) rodičom Andrejovi Plečnikovi a Helene Molka. * [[1886]]{{--}}[[1888]] – Bol učňom v otcovej stolárskej dielni (Otec si želal, aby prevzal rodinnú stolársku dielňu). * 1888{{--}}[[1892]] – Vďaka štátnemu štipendiu sa v roku [[1888]] dostal na priemyselnú školu v [[Graz]]i, kde študoval stolárstvo a príbuzné odbory. Stretol sa tu s profesormi, architektmi, predovšetkým [[Leopold Theyer|Leopoldom Theyerom]] a [[Adolf Wagner|Adolfom Wagnerom]] Na škole sa dostal do kontaktu so študentmi staviteľstva. Naučil sa od nich toľko, že ho profesor L. Theyer prijal ako kresliča do svojho ateliéru. Nečakaná smrť otca (medzi rokmi [[1889]]{{--}}[[1892]]) zapríčinila, že sa z Plečnika nestal stolár, ale [[architekt]]. Matka so starším bratom sa zhodli na tom, že na prevzatie otcovej dielne je Josip ešte príliš mladý. ;Viedeň ([[1892]]{{--}}[[1910]]) * 1892{{--}}[[1894]] – Dva roky pracuje ako kreslič v továrni na nábytok K. K. Hof-Bau-Kunsttischlerei J. W. Muller (pod vedením Theodora Mullera, bývalého Thayerovho študenta). Mal pocit, že sa nerozvíja a aj jeho rodina ho varovala pred stagnáciou. Odporúčali mu, aby sa zamyslel nad zmenou povolania z profesionálneho kresliča na výtvarníka, architekta. Práca kresliča v továrni bola pre neho dobrá, aj keď veľmi tvrdá škola, a sám na toto obdobie svojho života spomínal len veľmi nerád. * 1894{{--}}[[1895]] – Pracoval vo viedenskom architektonickom štúdiu [[Otto Wagner|Otta Wagnera]]. Ten si hneď všimol Plečnikov talent a v ďalšom roku ho prijal do svojej Akadémie. * 1895{{--}}[[1898]] – Študoval architektúru u O. Wagnera na viedenskej Akadémii. Wagner si Plečníka počas jeho štúdií veľmi obľúbil. V poslednom roku štúdia ho pozval do svojho ateliéru na pomoc pri vytváraní finálnych plánov viedenskej mestskej železnice. * 1898{{--}}[[1899]] – Jeho prvé verejné prezentovanie – navrhol výstavu v Rotunde v Prátri pre milovníkov rakúskeho [[Arts and Crafts]]. Prácu mu poskytol O. Wagner. Promoval [[20. septembra]] [[1898]]. Za diplomový projekt (témou bola urbanistická úprava morských kúpeľov Schvelingen pri Haagu) dostal [[Rímska cena|Rímsku cenu]]. Získané [[štipendium]] mu umožnilo cestovať. Na odporúčania svojho profesora cestoval po južnej [[Európa|Európe]], kde sa zoznamoval s potrebami moderného človeka. V novembri 1898 odišiel do [[Benátky|Benátok]], cestoval po [[Taliansko|Taliansku]] a svoju cestu ukončil vo [[Francúzsko|Francúzsku]] ([[Paríž]]). V lete [[1899]] sa kvôli úmrtiu svojej matky vracia z Paríža späť do rodnej Ľubľany. Na prelome augusta a septembra odchádza do Viedne k Wagnerovi. * [[1900]] – Vo Viedni založil vlastnú projekčnú kanceláriu, kde pôsobil do roku [[1910]]. * [[1901]] – Stal sa členom [[Viedenská secesia|Viedenskej secesie]] (do roku [[1909]]). * [[1902]] – Spoznal vlastníka továrne Johanna Evangelista Zacherla, ktorý sa stal jeho dôležitým sponzorom, ale i priateľom. * [[1903]]{{--}}[[1905]] – Zacherl poveril Plečnika projektovaním obchodno-obytnej budovy v centre Viedne, [[Zacherlov palác]], ktorý sa stal jeho najvýznamnejšou viedenskou realizáciou. Bol Plečnikovou prvou [[moderná architektúra|modernou architektúrou]]. * [[1904]] – Vyhral zlatú medailu za vytvorenie sály pre medzinárodnú výstavu v [[Saint Louis]]. * 1905 – Vytvoril dvadsiatu štvrtú výstavu [[secesia|secesie]], ktorá poukázala na jeho progresívne chápanie [[kostol]]a. * [[1910]]{{--}}[[1912]] – Prvý železobetónový kostol – [[Kostol Svätého Ducha (Ottakring)|Kostol sv. Ducha]] v [[Ottakring]]u (šestnásty viedenský obvod). Kostol bol negatívne prijatý verejnosťou, dokonca bol kritizovaný korunným princom [[František Ferdinand d’Este|Františkom Ferdinandom]]. Plečnik pochopil, že v budúcnosti nebude vytvárať architektúru Viedne a rozhodol sa prijať pozvanie do Prahy. ;Praha ([[1911]]{{--}}[[1921]]) * [[1911]] – Plečnik prišiel na pozvanie svojho bývalého spolužiaka, českého architekta, [[Jan Kotěra|Jana Kotěru]] do Prahy. Tu prevzal jeho miesto a stal sa profesorom [[dekoratívna architektúra|dekoratívnej architektúry]] na Umeleckopriemyslovej škole, kde učil do roku [[1921]]. K jeho najvýznamnejším žiakom patrili napr. F. J. Gahura, J. Fuchs či B. Feuerstein. * [[1912]]{{--}}[[1913]] – Viedenská Umelecká Akadémia trikrát navrhovala Plečnika za Wagnerovho nástupcu, ale korunný princ František Ferdinand vždy zmaril jej voľbu (Plečnik v tých dňoch prakticky nemal šancu dostať sa na post Wagnerovho nástupcu, pretože bol Slovinec a politické rozpory medzi krajinami to neumožňovali). * [[1920]] – Po tom, ako preukázal svoje mimoriadne schopnosti pri návrhu úprav Južných záhrad a prezidentskej letnej rezidencie v [[Lány|Lánoch]] (k riešeniu týchto projektov sa dostal po odporúčaní spolkom Mánes), ho [[T. G. Masaryk]] vymenoval do funkcie hradného architekta. [[Súbor:Prague Castle Plecnik Peristyle.jpg|náhľad|vľavo|Schodisko do Španielskej sály [[Pražský hrad|Pražského hradu]]]] * 1920{{--}}[[1935]] – Plečník napĺňa Masarykovu ideu premeny Pražského hradu z monarchického sídla na centrum moderného demokratického štátu. Po druhýkrát sa stretáva s nepriazňou spoločnosti (vo chvíľach neistoty a pri útokoch zvonku sa mohol Plečnik vždy spoľahnúť na podporu a ochranu prezidenta a predovšetkým jeho dcéry [[Alice Masaryková|Alice]], čo dokazuje ich vzájomná korešpondencia). Počas svojho neobmedzeného 15-ročného pôsobenia na tomto významnom poste vtlačil Plečnik výraznú pečať mnohým miestam Hradu. Upravil dve hradné nádvoria, časť interiérov Nového kráľovského paláca, vrátane bytu prezidenta, a niektoré záhrady Hradu. Do tohto historického prostredia vstupoval vždy s nesmiernou pokorou, citlivo, no súčasne s veľkou odvahou. Jeho zásahy nepôsobia v žiadnom prípade rušivo, pôvodné prostredie však obohacujú o nové prvky a symboly.[[Symbolizmus]] môžeme vidieť napríklad medzi III. nádvorím a Južnými záhradami, kde sa nachádza Býčie schodiště, ktoré vyjadrovalo základnú myšlienku otvárania [[feudalizmus|feudálneho]] [[hrad]]u verejnosti. Symbolicky znovu prepojil hrad s mestom tiež znížením južnej obrannej steny. Plečnik inšpiráciu nečerpal len z architektúry minulých epoch Pražského hradu, ale i z historickej nadčasovej architektúry [[Stredomorie|Stredomoria]]. Do hradných záhrad a nádvorí umiestnil mnoho historických elementov, ktorým však vtisol osobitú podobu: [[obelisk]], [[pyramída]], [[pavilón]], [[kameň|kamenná]] [[váza]] – ktoré ako [[akcent]]y usadil do významných ťažísk. Práce pre hrad bral ako veľkú poctu a vykonával ich zadarmo. Napriek jeho odchodu do Ľubľany začaté práce na hrade pokračovali pod dozorom jeho žiaka a asistenta [[Otto Rothmayer|Otta Rothmayera]]. Súčasne projektoval a realizoval návrhy v Slovinsku aj inde v Čechách. * [[1935]] – Abdikuje súčasne s prezidentom Masarykom, no v intenciách jeho diela O. Rothmayer pokračuje až do roku [[1952]]. [[Pavel Janák]] bol menovaný za oficiálneho Plečnikovho nástupcu. ;Ľubľana ([[1921]]{{--}}[[1957]]) * 1921 – Plečnik prijal pozvanie [[Ivan Vurnik|Ivana Vurnika]] a koncom marca sa vrátil do Ľubľany. Žije s bratom v dome na Karunovej ulici 4, ktorý zrenovoval a rozšíril. [[30. septembra]] je vymenovaný za profesora architektúry na novozaloženej Technickej univerzite v Ľubľane. Oproti [[Karlova univerzita|pražskej univerzite]] tu panovali celkom odlišné pomery. Škola nedisponovala množstvom finančných prostriedkov, chýbali priestory, odborná literatúra. Vyprojektoval teda skromnú jednoposchodovú budovu v Aškenazovej ulici a na jeseň v nasledujúcom roku v nej privítal prvých študentov. * [[1925]] – Jeho prvá dôležitá zákazka v Ľubľane – Kostol sv. Francis v Šiške. * 1925{{--}}[[1941]] – Realizoval veľa projektov do začiatku 2. svetovej vojny v Ľubľane a na ďalších miestach Slovinska, [[Chorvátsko|Chorvátska]], [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], v [[Belehrad]]e a Prahe. Vytvoril rozsiahle dielo zahrňujúce väčšiu a menšiu architektúru, [[dizajn]], interiérové návrhy a [[Urbanizmus (architektúra)|urbanistické]] plány rozvoja miest. [[Súbor:Eglise du sacré coeur de jésus prague.jpg|náhľad|[[Kostol Najsvätejšieho Srdca Pána (Praha)|Kostol Najsvätejšieho Srdca Pána]] na [[Vinohrady (Praha)|Vinohradoch]]]] * [[1928]]{{--}}[[1932]] – Vytvoril nový typ kostola – [[Kostol Najsvätejšieho Srdca Pána (Praha)|Kostol Najsvätejšieho Srdca Pána]] v [[Vinohrady (Praha)|Prahe-Vinohradoch]] * [[1938]]{{--}}[[1940]] – Mesto smrti – Žale (cintorín v severnej časti Ľubľany) * [[1952]]{{--}}[[1956]] – Po [[druhá svetová vojna|2. sv. vojne]] zanechal všetky zákazky. Jedinou výnimkou je renovovanie Križanky. * 1952 – Na jeho osemdesiate narodeniny mu bol udelený čestný doktorát od Viedenskej Technickej univerzity a Technickej univerzity v Ľubľane. * [[1953]] – Bol vyhlásený za čestného člena R.I.B.A. (Royal Institution of British Architects). * [[1956]] – Dostal zákazku od vtedajšieho prezidenta Juhoslávie [[Josip Broz Tito|Tita]] navrhnúť prezidentský pavilón v Brioni. * [[6. januára]] [[1957]] zomrel vo svojom dome v Ľubľane. Bol pochovaný do rodinného hrobu v Žale. Pár rokov pred smrťou navrhol a sám vytesal svoj náhrobný kameň. [[Funkcionalizmus|Funkcionalistická generácia]] odmietla Plečnika, jeho príklad sa iba príležitostne ozval v dielach niektorých žiakov. Plečnikov tvorivý odkaz je nesporne inšpiratívny, zdá sa však, že zatiaľ viac pre dejepis umenia než pre architektonickú tvorbu. == Dielo == K najvýznamnejším dielam tohto otca [[postmoderna|postmoderny]] generácie [[Jan Kotěra|Jana Kotěru]], [[Josef Hoffmann|Josefa Hoffmanna]] a [[Adolf Loos|Adolfa Loosa]] patria: * projekty pre [[Pražský hrad]] (rekonštrukcia prvého a tretieho nádvoria, úprava južných záhrad) * [[Langerova vila]] vo [[Viedeň|Viedni]] (1901) [[Súbor:Brandstätte Vienna Oct. 2006 004.jpg|náhľad|[[Zacherlov palác]] vo Viedni]] * [[Zacherlov palác]] vo Viedni (1905) * [[Studňa Karla Boromejského]] (1906) [[Súbor:WienHeiliggeistkirche.jpg|náhľad|Železobetónový [[Kostol Svätého Ducha (Ottakring)|Kostol sv. Ducha]] v [[Ottakring]]u]] * [[Kostol Svätého Ducha (Ottakring)|Kostol sv. Ducha]] v [[Ottakring]]u ([[1910]] – [[1913]]) * [[Kostol Najsvätejšieho Srdca Pána (Praha)|Kostol Najsvätejšieho Srdca Pána]] v [[Praha|Prahe]] na [[Vinohrady (Praha)|Vinohradoch]] (1928 – 32) * projekty a urbanistické štúdie rodnej [[Ľubľana|Ľubľane]], ktorej podobu významne ovplyvnil (plán regulácie Ľubľane 1928 – 1929) * [[Banka Celje]] v [[Celje]] ([[1928]] – [[1929]]) * [[Kostol Svätého Františka (Ľubľana)|Kostol Svätého Františka]] v [[Ľubľana|Ľubľani]] ([[1925]] – [[1931]]) * [[Park Tivoli]] v [[Ľubľana|Ľubľani]] (1931) * [[Kostol sv. Cyrila a Metoda]] ([[1933]] – [[1934]]) * Kňazský seminár ([[1936]] – [[1941]]) * [[Národná knižnica (Slovnisko)|Národná knižnica]] v [[Ľubľaňa|Ľubľani]] ([[1936]] – [[1941]]) * prestavba domu rodiny Prelovšek, zariadenie interiéru ([[1932]] – [[1933]]) * [[Kostol Svätého Antona (Belehrad)|Kostol sv. Antona]] v [[Belehrad]]e ([[1929]] – [[1932]]) * neposledne Plečnikov vlastný dom v [[Trnovo (Slovinsko, Nova Gorica)|Trnove]] ([[1924]] – [[1925]]) Z neralizovaných diel je významný [[Plečnikov parlament]], tiež známy ako ''Katedrála slobody'' z roku [[1947]]. V tej dobe bol namiesto jeho projektu zvolený viac konvenčný dizajn. Slovinsko sa k pamiatke Plečnika vrátilo, keď na [[slovinské euromince|svoju euromincu]] uviedlo tento motív. == Zdroje == * Sedlák, J.: Architektúra a urbanizmus. ročník XXXII, 1998, číslo 1 – 2, strana 45 – 60 * Arch. ročník I, 1996, číslo 6, strana 4 * Šoltésová, D.: Arch. ročník V, 2000, číslo 4, strana 7 * L´Architecture d´aujourd´hui. juin 1996, číslo 305, strana 47 – 95 * Frampton, K.: ''World Architecture''. China Architecture and Building Press 2000, strana 295 – 296, počet strán 311 * http://www.plecnik.net/en * http://encyklopedia.sme.sk/clanok.asp?cl=3168387{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * http://www.archiweb.cz/architects.php?type=arch&place=&action=show&id=710 * http://www.chexpo.cz/plecnik.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071226045710/http://www.chexpo.cz/plecnik.htm |date=2007-12-26 }} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Jože Plečnik}} == Externé odkazy == * [http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=1&name=Ple%E8nik+Josip Jože Plečnik v Kdo byl Kdo v našich dějinách 20. století] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200620040936/http://www.libri.cz/databaze/kdo20/main.php |date=2020-06-20 }} * [http://www.e-architekt.cz/index.php?PId=1145&KatId=7 Retrospektíva slovinského architekta Josipa Plečnika (1872-1957) na eArchitekt.cz] * [http://www.archinet.sk/Archinfo/Clanok.asp?Kod=759&Reklama= www.archinet.sk] * [http://www.spletomat.com/plecnik/home http://www.spletomat.com/plecnik/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070806114102/http://www.spletomat.com/plecnik/home |date=2007-08-06 }} {{slv icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Plečnik, Jože}} [[Kategória:Slovinskí architekti]] [[Kategória:Osobnosti na slovinských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti z Ľubľany]] [[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení vo Viedni]] [[Kategória:Víťazi Prix de Rome]] [[Kategória:Členovia Slovinskej akadémie vied a umení]] [[Kategória:Pochovaní na Žale]] bebr6ju3h4qxfareuqbsz83dhhv3qjj 0 138130 8199814 8176709 2026-04-17T17:15:00Z Bakjb 236375 wl 8199814 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of Austria.svg|thumb|Vlajka [[Rakúsko|Rakúska]]]] '''Vlajka [[Rakúsko|Rakúska]]''' – tvoria ju tri vodorovné pruhy, červený, biely a červený. Jej vzor aj farby odpovedajú historickému štítu zo štátneho znaku. Vlajka patrí k najstarším na svete a podľa legendy, ktorá popravde vznikla až v neskorom stredoveku, bojoval [[Babenberg|babenberský]] vojvoda [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopold V.]] v [[Križiacke výpravy|križiackom ťažení]] roku [[1191]] pri [[Akko]] vo Svätej zemi tak udatne, že po boji bolo jeho biele bojové oblečenie úplne od krvi. Keď si však zložil opasok, odev pod ním nebol krvou dotknutý. Jedinečný pohľad, ktorý sa mu naskytol, prijal za svoju symboliku, ako farby, tak aj rozloženie. V roku [[1786]] sa stala červeno-bielo-červená vlajka rakúskou vojnovou, štátnou a do roku [[1869]] obchodnou vlajkou (bola ešte doplnená štítom s korunou), v [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej monarchii]] bola rakúskou národnou vlajkou. Od roku [[1918]] je rakúskou národnou vlajkou; keď je doplnená štátnym znakom v bielom pruhu ide o vlajku štátnu. == Galéria == <gallery> Súbor:Flag of Austria (1230–1934, 1945–2000).svg|Vlajka Rakúska (1230 – 1934) Súbor:Flag of Austria (state).svg|Štátna a vojnová vlajka </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Flags of Austria}} {{Vlajky krajín Európy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vlajky štátov|Rakúsko]] [[Kategória:Rakúsko]] t1vb36pdx23ssrgd9p2iozdv0t68u9w 0 140362 8199643 7992248 2026-04-17T15:04:52Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199643 wikitext text/x-wiki '''Jan Konůpek''' (* [[10. október]] [[1883]], [[Mladá Boleslav]] – † [[13. marec]] [[1950]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] grafik, maliar, ilustrátor a rytec. V rokoch [[1903]]–[[1906]] študoval architektúru u profesorov [[Jan Koula|Koulu]] a [[Josef Schulz|Schulza]] na [[České vysoké učenie technické v Prahe|ČVUT v Prahe]]. Na polytechnike sa zoznámil s [[Pavel Janák|P. Janákom]] a [[V. V. Štěch|V. V. Štěchom]], ktorí ovplyvnili jeho rozhodnutie študovať na umeleckej škole. V rokoch 1906–[[1908]] absolvoval [[Akadémia výtvarných umení v Prahe|AVU v Prahe]], kde študoval v ateliéri [[Maxmilián Pirner|Maxmiliána Pirnera]], u profesora [[Vlaho Bukovac|V. Bukovaca]] a grafika [[Alessandro de Pian|A. de Pian]]. S maliarom [[Emil Pacovský|E. Pacovským]] založil ešte na AVU grafickú revue ''Veraikon'', neskôr sa stal členom [[Združenie českých umelcov grafikov Hollar|Združenia českých umelcov grafikov Hollar]]. V roku [[1911]] spoluzaložil skupinu symbolistných grafikov [[Sursum]], spoluzakladal aj spolok [[Artěl]]. Stal sa aj členom [[Spolok výtvarných umelcov Mánes|Spolku výtvarných umelcov Mánes]]. Po ukončení štúdií žil krátko v Prahe, potom vyučoval kreslenie na strednej priemyselnej škole v [[Plzeň|Plzni]]. Roku [[1923]] sa vrátil do Prahy, kde vyučoval na Štátnej grafickej škole až do roku [[1932]]. Jeho grafiky sú inšpirované mystikou a vizionárstvom. Za najvýznamnejšie sa považujú jeho diela zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]], ktoré sú ovplyvnené [[symbolizmus|symbolizmom]] a sú štylizované podľa [[secesia|secesnej]] [[Gustav Klimt|klimtovskej]] ornamentiky. Konůpka ovplyvnil [[Nemecko|nemecký]] a severský [[expresionizmus]], prechodne aj [[kubizmus]], ktorého niektoré prvky sa stali natrvalo súčasťou jeho výtvarného prejavu, v niektorých dielach sa dostal až k [[orfizmus|orfizmu]]. Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa vrátil k typom svojich raných diel, ale vyjadroval sa už racionálne, zvlášť v ilustráciách chýba predošlá expresivita. Podieľal sa na ilustráciách symbolistickej a klasickej literatúry ([[Karel Jaromír Erben|K. J. Erben]]: ''Kytice'', [[Karel Hynek Mácha|K. H. Mácha]]: ''Máj'' atď.), vytvoril aj samostatné grafické cykly venované veľkej časti českej a svetovej literatúry. Mnoho z jeho prác bolo inšpirovaných [[gotika|gotickou]] a [[barok]]ovou architektúrou a mystikou [[stredovek]]u. Venoval sa aj tvorbe [[exlibris]]. == Externé odkazy == * [http://www.galerieonline.cz/obraz/umelec.php?prij=Konupek&jm=Jan&id=56&detail=1 Profil na Galerie online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070928013642/http://www.galerieonline.cz/obraz/umelec.php?prij=Konupek&jm=Jan&id=56&detail=1 |date=2007-09-28 }} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Konůpek, Jan}} [[Kategória:Narodenia v 1883]] [[Kategória:Úmrtia v 1950]] [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Českí ilustrátori]] [[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení v Prahe]] [[Kategória:Českí rytci]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 1y3uw9zm7tong4itbhgnt7jb8uxa5g2 0 140430 8199649 7906324 2026-04-17T15:05:16Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199649 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Josef Mánes |Portrét = Josef Mánes, 1860.jpg |Popis osoby = český maliar |Dátum narodenia = [[12. máj]] [[1820]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1871|12|9|1820|5|12}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] |}} '''Josef Mánes''' (* [[12. máj]] [[1820]], [[Praha]] – † [[9. december]] [[1871]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[maliar (umelec)|maliar]] a [[ilustrátor]], významný predstaviteľ [[romantizmus|romantizmu]]. Je považovaný za zakladajúcu osobnosť českého výtvarníctva a najväčšieho majstra českej maľby a krajinárstva. Študoval na pražskej Akadémii, v [[Mníchov]]e a v mladosti podnikol niekoľko študijných ciest, okrem iného do [[Drážďany|Drážďan]], [[Poľsko|Poľska]] a [[Sliezsko|Sliezska]]. Jeho tvorba vychádza z [[romantizmus|romantizmu]], inšpiroval ho život vidieckeho ľudu, ktorý pre neho predstavoval ideál čistoty a ľudstva. Jedným z jeho najznámejších diel je kalendárna doska z roku [[1865]] na [[Pražský orloj|Staromestskom orloji]] (je to len kópia, originál je uložený v [[múzeum|múzeu]] hl.&nbsp;m.&nbsp;[[Praha|Prahy]]). Zobrazuje [[Inotaj|alegóriu]] 12 mesiacov. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Josef Mánes}} == Galéria == <small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small> <gallery> Image:Josef Mánes - Josefina.jpg|''Josefína'' Image:Josef Mánes - Milenci.jpg|''Milenci'' Image:Josef Mánes kresba.jpg|''kresba'' </gallery> == Externé odkazy == * [http://www.artchiv.cz/show.php3?action=explore_gallery_detail&id=148022&session=26nd04r04y09h03t2004 Josef Mánes – Narození Páně] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220216052650/http://www.artchiv.cz/show.php3?action=explore_gallery_detail&id=148022&session=26nd04r04y09h03t2004 |date=2022-02-16 }} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mánes, Josef}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Maliari romantizmu]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení v Prahe]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 0apamm02fmsfi7ycxn4yqu9tqn24cnt 8199650 8199649 2026-04-17T15:05:35Z Bakjb 236375 p 8199650 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Josef Mánes |Portrét = Josef Mánes, 1860.jpg |Popis osoby = český maliar |Dátum narodenia = [[12. máj]] [[1820]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1871|12|9|1820|5|12}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] |Portál1 = Umenie |}} '''Josef Mánes''' (* [[12. máj]] [[1820]], [[Praha]] – † [[9. december]] [[1871]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[maliar (umelec)|maliar]] a [[ilustrátor]], významný predstaviteľ [[romantizmus|romantizmu]]. Je považovaný za zakladajúcu osobnosť českého výtvarníctva a najväčšieho majstra českej maľby a krajinárstva. Študoval na pražskej Akadémii, v [[Mníchov]]e a v mladosti podnikol niekoľko študijných ciest, okrem iného do [[Drážďany|Drážďan]], [[Poľsko|Poľska]] a [[Sliezsko|Sliezska]]. Jeho tvorba vychádza z [[romantizmus|romantizmu]], inšpiroval ho život vidieckeho ľudu, ktorý pre neho predstavoval ideál čistoty a ľudstva. Jedným z jeho najznámejších diel je kalendárna doska z roku [[1865]] na [[Pražský orloj|Staromestskom orloji]] (je to len kópia, originál je uložený v [[múzeum|múzeu]] hl.&nbsp;m.&nbsp;[[Praha|Prahy]]). Zobrazuje [[Inotaj|alegóriu]] 12 mesiacov. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Josef Mánes}} == Galéria == <small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small> <gallery> Image:Josef Mánes - Josefina.jpg|''Josefína'' Image:Josef Mánes - Milenci.jpg|''Milenci'' Image:Josef Mánes kresba.jpg|''kresba'' </gallery> == Externé odkazy == * [http://www.artchiv.cz/show.php3?action=explore_gallery_detail&id=148022&session=26nd04r04y09h03t2004 Josef Mánes – Narození Páně] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220216052650/http://www.artchiv.cz/show.php3?action=explore_gallery_detail&id=148022&session=26nd04r04y09h03t2004 |date=2022-02-16 }} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mánes, Josef}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Maliari romantizmu]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení v Prahe]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] je27a1ren4wieqlxvazu97bsnhgwwzy 0 140452 8199662 7464202 2026-04-17T15:06:40Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199662 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Rudolf Kremlička |Portrét = Rudolf Kremlička.jpg |Popis osoby = český maliar |Dátum narodenia = [[19. jún]] [[1886]] |Miesto narodenia = [[Kolín (Česko)|Kolín]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1932|6|3|1886|6|19}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] }} '''Rudolf Kremlička''' (* [[19. jún]] [[1886]], [[Kolín (Česko)| Kolín]] – † [[3. jún]] [[1932]], [[Praha]]) bol významný [[Česko|český]] maliar. Patrí k veľkým osobnostiam českého moderného maliarstva a krajinomaľby [[20. storočie|20. storočia]]. Kremlička študoval na [[Akadémia výtvarných umení|Akadémii výtvarných umení]] v [[Praha|Prahe]]. Na akadémii ho ovplyvnili diela maliarov [[Antonín Slavíček|Slavíčka]] a [[Hanuš Schwaiger|Schwaigera]]. Navštívil [[Paríž]], kde mal možnosť vidieť diela významných [[impresionizmus|impresionistov]] (jeho vzorom bol [[Édouard Manet]]). V roku [[1924]] vydal ''Maliarske konfesie'' v ktorých formou denníka vysvetľoval svoj prístup k modernému umeniu, [[Akt (umenie)| aktom]] a krajinomaľbe. Zomrel vo veku 46 rokov. == Galéria == <small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small> <gallery> Image:Kremlička - Myčky.jpg|Myčky - olej na plátne z roku 1919 Image:Kremlička - Weekend.jpg|Weekend - olej na plátne z roku 1931 </gallery> == Literatúra == * {{Citácia knihy| titul = Osobnosti - Česko : Ottův slovník | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 823 | isbn = 978-80-7360-796-8}} * {{Citácia knihy| priezvisko = Tomeš | meno = Josef | spoluautori = a kol. | titul = Český biografický slovník XX. století : II. díl : K-P | vydavateľ = Paseka ; Petr Meissner | miesto = Praha ; Litomyšl | rok = 1999 | počet strán = 649 | isbn = 80-7185-246-5}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kremlička, Rudolf}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 3gnf158eixqat3x40hwudl34h4726hf 8199682 8199662 2026-04-17T15:12:06Z Bakjb 236375 p 8199682 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Rudolf Kremlička |Portrét = Rudolf Kremlička.jpg |Popis osoby = český maliar |Dátum narodenia = [[19. jún]] [[1886]] |Miesto narodenia = [[Kolín (Česko)|Kolín]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1932|6|3|1886|6|19}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] |Portál1 = Umenie }} '''Rudolf Kremlička''' (* [[19. jún]] [[1886]], [[Kolín (Česko)| Kolín]] – † [[3. jún]] [[1932]], [[Praha]]) bol významný [[Česko|český]] maliar. Patrí k veľkým osobnostiam českého moderného maliarstva a krajinomaľby [[20. storočie|20. storočia]]. Kremlička študoval na [[Akadémia výtvarných umení|Akadémii výtvarných umení]] v [[Praha|Prahe]]. Na akadémii ho ovplyvnili diela maliarov [[Antonín Slavíček|Slavíčka]] a [[Hanuš Schwaiger|Schwaigera]]. Navštívil [[Paríž]], kde mal možnosť vidieť diela významných [[impresionizmus|impresionistov]] (jeho vzorom bol [[Édouard Manet]]). V roku [[1924]] vydal ''Maliarske konfesie'' v ktorých formou denníka vysvetľoval svoj prístup k modernému umeniu, [[Akt (umenie)| aktom]] a krajinomaľbe. Zomrel vo veku 46 rokov. == Galéria == <small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small> <gallery> Image:Kremlička - Myčky.jpg|Myčky - olej na plátne z roku 1919 Image:Kremlička - Weekend.jpg|Weekend - olej na plátne z roku 1931 </gallery> == Literatúra == * {{Citácia knihy| titul = Osobnosti - Česko : Ottův slovník | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 823 | isbn = 978-80-7360-796-8}} * {{Citácia knihy| priezvisko = Tomeš | meno = Josef | spoluautori = a kol. | titul = Český biografický slovník XX. století : II. díl : K-P | vydavateľ = Paseka ; Petr Meissner | miesto = Praha ; Litomyšl | rok = 1999 | počet strán = 649 | isbn = 80-7185-246-5}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kremlička, Rudolf}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] h2uz0phs5930228nvgu7h5nziyfj1aa 0 140754 8199931 8181261 2026-04-18T02:13:17Z ~2026-23626-10 292299 /* Pocta umelcovi */ 8199931 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennej skladbe|Phil Lynott (skladba)}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Phil Lynott | Obrázok = Phil Lynott 1974.png | Veľkosť obrázku = 190 | Popis obrázku = Phil Lynott v relácii ''[[TopPop]]'' v roku 1974 | Dátum narodenia = [[20. august]] [[1949]] | Rodné meno = Philip Parris Lynott | Umelecké mená = The Ace with the Bass,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thin Lizzy's Phil Lynott: The ace with the bass |url=https://www.nzherald.co.nz/entertainment/thin-lizzys-phil-lynott-the-ace-with-the-bass/GV4PVXDT5LHTUTIUCXLERJUPWM/ |dátum vydania=2022-08-21 |vydavateľ=NZ Herald |jazyk=en-NZ}}</ref> Philo, Whynott Lynott,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum vydania=2018-03-18 |titul=Phil Lynott - Facts, Bio, Favorites, Info, Family |url=https://thestickyfacts.com/phil-lynott-facts/ |dátum prístupu=2022-08-21 |vydavateľ=Sticky Facts |jazyk=en-US}}</ref> Sergeant Rock<ref name=":7" /> | Miesto narodenia = [[West Bromwich]], [[Staffordshire]], [[Anglicko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1986|1|4|1949|8|20}} | Miesto úmrtia = [[Salisbury]], [[Wiltshire]], [[Anglicko]] | Bydlisko = [[Selly Park]] (1949 – 1951)<br/>[[Chorlton-on-Medlock]] (1951/1952 – 1957)<br/>[[Crumlin (Dublin)|Crumlin]] (1957 – 1967)<br/>[[Clontarf (Dublin)|Clontarf]] (1967 – 1970)<br/>[[Donnybrook (Dublin)|Donnybrook]] (1970 – 1973)<br/>[[West Hampstead]] (1973 – 1978)<br/>[[Cricklewood]] (1978 – 1980)<br/>[[Quarry (Dublin)|Quarry]] (apríl 1980 – 1983/1984)<br/>[[Kew]] (1980 – 25. december 1985) | Alma mater = Clogher Road Technical College | Hrá na nástroje = [[basgitara]], [[spev]], [[gitara]] | Typ hlasu = B1–G♯5 (B1–A♭5) – 3¾ oktávy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott {{!}} The Range Planet|url=https://therangeplanet.proboards.com/thread/1127/phil-lynott|vydavateľ=therangeplanet.proboards.com|dátum prístupu=2021-10-19}}</ref> | Žáner = [[Rock]], [[hard rock]], [[blues rock]], [[heavy metal]], [[celtic rock]] | Pôsobenie = [[hudobník]], [[spevák]], [[skladateľ]], [[producent]], [[básnik]] | Roky pôsobenia = [[1965]] – [[1985]] | Deti = Macdaragh Lambe (* [[1968]])<br/>Sarah Philomena Lynottová (* [[1978]])<br/>Cathleen Elizabeth Lynottová (* [[1980]]) | Priateľka = Carole Stephenová (1965–1968)<br/>Gale Barberová (1970–1977/1978) | Manželka = Caroline Susan Lynottová, rod. Crowtherová (1980–1986) | Rodičia = [[Philomena Lynottová]], Cecil Joseph Parris | Súrodenci = Jeanette Parris Lynottová (* [[1951]])<br/>James Arthur Lynott (* [[1952]]) | Súvisiace články = [[Thin Lizzy]], The Black Eagles, Kama Sutra, My Father's Moustache, [[Skid Row (írska skupina)|Skid Row]], [[Orphanage (írska skupina)|Orphanage]], [[Funky Junction]], [[The Greedies]], [[Rockers (skupina)|Rockers]], Philip Lynott and the Soul Band, [[The Crowd (skupina)|The Crowd]], [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]] | Vplyvy=[[Elvis Presley]]<ref name="express">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott: Thin Lizzy legend's musical influences ‘The love child of Elvis and Hendrix’|url=https://www.express.co.uk/entertainment/music/1353355/Phil-Lynott-Thin-Lizzy-influences-Elvis-Presley-Jimi-Hendrix-Van-Morrison-Phil-Lynott-doc|vydavateľ=Express.co.uk|dátum vydania=2020-10-28|dátum prístupu=2021-11-18|jazyk=en|meno=George|priezvisko=Simpson}}</ref><br/>[[Jimi Hendrix]]<ref name="express"/><br/>[[Van Morrison]]<ref name="express"/><br/>[[Motown Records|Tamla Motown]]<br/>[[The Mamas & the Papas]]<br/>[[Janis Joplinová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott in retrospect & the extraordinary Jubilee of Mercy: from tragedy to Christian hope « Catholic Insight|url=https://catholicinsight.com/phil-lynott-in-retrospect-the-extraordinary-jubilee-of-mercy-from-tragedy-to-christian-hope/|vydavateľ=Catholic Insight|dátum vydania=2016-01-07|dátum prístupu=2023-01-19|jazyk=en-US|meno=Scott|priezvisko=Ventureyra}}</ref><br/>[[Jack Bruce]]<ref name="Disc">{{Citácia periodika|titul=DISC GUIDE TO YOUNG BRITISH ROCK: Thin Lizzy|periodikum=Disc|dátum=1973-03-10|strany=7}}</ref><br/>[[Brush Shiels]]<ref name="Disc"/><br/>[[The O’Jays]]<ref>ELLIOTT, Paul. We nailed the vibe pretty good. ''[[Classic Rock]]'', jún 2014, č. 197, s. 73.</ref> | Portál 1 = Spojené kráľovstvo }} '''Philip Parris Lynott''' [vyslov: lajnot<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott: ‘I didn’t know how shy he was, how awkward, and scared of rejection’|url=https://www.irishtimes.com/culture/music/phil-lynott-i-didn-t-know-how-shy-he-was-how-awkward-and-scared-of-rejection-1.4429997|vydavateľ=The Irish Times|dátum prístupu=2021-12-08|jazyk=en|meno=Patrick|priezvisko=Freyne}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=It turns out everyone has been pronouncing Phil Lynott’s name wrong this entire time|url=https://www.irishpost.com/news/it-turns-out-everyone-has-been-pronouncing-phil-lynotts-name-wrong-this-entire-time-195673|vydavateľ=The Irish Post|dátum prístupu=2021-12-15|meno=Jack|priezvisko=Beresford}}</ref>] (* [[20. august]] [[1949]], [[West Bromwich]], [[Staffordshire]], [[Anglicko]] – † [[4. január]] [[1986]], [[Salisbury]], [[Wiltshire]], Anglicko) bol írsky<ref group="pozn">Napriek tomu, že sa narodil v Anglicku, sa vždy považoval za Íra.</ref> [[spevák]], inštrumentalista, skladateľ a zakladajúci člen rockovej formácie [[Thin Lizzy]]. Bol známy svojím osobitým [[brnkadlo]]vým štýlom hry na basgitare a svojím nápaditým prínosom do textov vrátane príbehov z [[robotnícka trieda|robotníckej triedy]] a mnohých postáv čerpaných z osobných vplyvov a [[Keltská kultúra|keltskej kultúry]]. == Mladosť == Lynott sa narodil v nemocnici Hallam Hospital vo [[West Bromwich]]i a bol pokrstený v kostole svätého Eduarda v [[Birmingham]]e. Bol synom [[Írsko|Írky]] [[Philomena Lynottová|Philomeny Lynottovej]] a Guyanca Cecila Josepha Parrisa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cecil Joseph Parris (1925-2012) {{!}} WikiTree FREE Family Tree | url = https://www.wikitree.com/wiki/Parris-1316 | vydavateľ = www.wikitree.com | dátum prístupu = 2023-01-31 | jazyk = en}}</ref> Jeho prvým domovom bol Woodville Convent Home<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Phil Lynott remembered | url = https://www.bbc.co.uk/birmingham/content/articles/2009/08/19/thinlizzy_feature.shtml | vydavateľ = www.bbc.co.uk | dátum prístupu = 2024-06-14 | jazyk = en-gb | priezvisko = BBC}}</ref> na 176 Raddlebarn Road v birminghamskej štvrti [[Selly Park]], ktorý od roku 1943 slúžil ako domov pre slobodné matky. Neskôr sa narodila Lynottova sestra Jeanette (* [[1951]]), v ktorej rodnom liste bol síce uvedený Cecil Parris ako otec, ale v skutočnosti ním bol americký opravár [[Europoidná rasa|bielej pleti]]. Krátko nato sa Lynottovi rodičia rozišli a Cecil odišiel žiť k svojmu bratovi Alanovi do [[Londýn|Londýna]]. Lynottova matka si s deťmi prenajala byt na 96 Everton Road v [[Manchester|manchesterskej]] štvrti [[Chorlton-on-Medlock|Corlton-on-Medlock]]. Tu spoznala [[G.I. (vojak)|amerického vojaka]] [[Negroidná rasa|čiernej pleti]] Jimmyho Angela a páru sa narodil Lynottov nevlastný brat James Arthur (* [[1952]]). Angel jej poskytol základnú otcovskú podporu a čoskoro sa musel vrátiť do [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Na začiatku roka 1953 bola Jeanette daná na adopciu a v roku 1954 ju nasledoval James Arthur.<ref name=":0" /><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's lost family|url=https://www.express.co.uk/|vydavateľ=Express.co.uk|dátum prístupu=2022-07-05|jazyk=en|priezvisko=Keevins|meno=Barry|dátum vydania=2009-08-23}}</ref> Pri Philipovi odolala tlaku dať ho na adopciu<ref name=":2" /> a naďalej ho vychovávala. V štvrti [[Moss Side (Manchester)|Moss Side]] do roku 1957 navštevoval školu [[Princess Road Junior School]].<ref name=":0" /> V lete 1957,<ref name=":0" /> z dôvodu [[rasizmus|rasizmu]] a zmiešanej rasy, poslala Lynottova matka Lynotta žiť k jeho starým rodičom, Frankovi a Sarah Lynottovým, do štvrti [[Crumlin (Dublin)|Crumlin]] v [[Dublin]]e. Tu strávil šťastné detstvo, navštevoval školu [[Scoil Colm Christian Brothers' School|Scoil Colm CBS]] a neskôr vyštudoval Clogher Road Technical College (dnes Clogher Road Community College). Ako šestnásťročný chodil s Carole Stephenovou, ktorej sa v roku 1968 narodil ich syn. Pár sa rozišiel a keďže Carole ešte navštevovala školu, bola nútená odovzdať svoje dieťa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's secret son -- 'nothing left to do but run away and marry'|url=https://www.independent.ie/lifestyle/phil-lynotts-secret-son-nothing-left-to-do-but-run-away-and-marry-26719907.html|vydavateľ=independent|dátum prístupu=2021-12-15|jazyk=en}}</ref> adoptívnej rodine Lambeovej.<ref name=":11" /> V roku 2003 sa Macdaragh Lambe dozvedel, že Lynott bol jeho biologickým otcom a potvrdila to aj Lynottova matka, Philomena, v novinovom rozhovore v júli 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lynott son's joy as Phil's family recognise him|url=https://www.independent.ie/entertainment/music/lynott-sons-joy-as-phils-family-recognise-him-26666547.html|vydavateľ=independent|dátum prístupu=2021-09-23|jazyk=en}}</ref> Lynott mal ambície študovať [[architektúra|architektúru]], no v roku 1967 sa stal učňom montérom a [[sústružník]]om v zlievarni Tonge and Taggart. Nenávidel toto povolanie a s podporou matky s ním po pár týždňoch skončil.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black History Month: Phil Lynott|url=https://www.ria.ie/ga/node/98292|vydavateľ=Royal Irish Academy|dátum vydania=2020-10-27|dátum prístupu=2021-11-29|jazyk=ga|url archívu=https://web.archive.org/web/20211130003119/https://www.ria.ie/ga/node/98292|dátum archivácie=2021-11-30}}</ref> == Kariéra == === Začiatky === Lynott sa dostal k hudbe prostredníctvom zbierky nahrávok svojho strýka Timothyho a ovplyvnili ho [[Motown Records|Tamla Motown]] a [[The Mamas & the Papas]]. V roku 1965 sa ako hlavný spevák pripojil k svojej prvej skupine, The Black Eagles, a hral populárne [[cover verzia|cover verzie]] v miestnych kluboch v okolí Dublinu.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Na Scoil Colm CBS sa kamarátil s [[Brian Downey|Brianom Downeym]], ktorého neskôr presvedčili, aby sa pridal ku skupine Liffey Beats.<ref name=":4" /> Lynott potom opustil dom svojej rodiny a presťahoval sa do bytu v [[Clontarf (Dublin)|Clontarf]]e, kde sa nakrátko stal členom skupiny Kama Sutra. Práve v tejto skupine sa naučil svoje frontmanské schopnosti a prišiel na to, ako komunikovať s publikom.<ref name=":4" /> Na začiatku roka 1968 sa spojil s basgitaristom [[Brush Shiels|Brendanom „Brushom“ Shielsom]] a vytvorili [[Skid Row (írska skupina)|Skid Row]]. Downeyho nezaujímala Shielsova ponuka stať sa bubeníkom, takže táto pozícia pripadla [[Noel Bridgeman|Noelovi Bridgemanovi]].<ref name=":4" /> Skupina podpísala zmluvu s Tedom Carrollom, ktorý neskôr spravoval skupinu Thin Lizzy, a odohrala množstvo cover verzií skladieb vrátane „[[Eight Miles High]]“, „[[Hey Jude]]“ a niekoľko piesní od [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]].<ref name=":4" /> Pretože Lynott v tomto bode svojej kariéry nehral na žiadny nástroj, namiesto toho manipuloval so svojím hlasom cez echo box počas inštrumentálnych sekcií. Pri vystúpeniach si natieral pod oči [[leštidlo na topánky]], aby na seba upozornil, v čom neskôr pokračoval.<ref name=":4" /> Napriek rastúcemu úspechu, a vydaniu singla „New Faces, Old Places“, sa Shiels začal znepokojovať Lynottovou tendenciou spievať mimo [[Tón|tónu]]. Potom zistil, že problémom bol Lynottove [[podnebné mandle|tonzily]], a tak si Lynott vzal zotavovaciu dovolenku. V čase, keď sa zotavil, sa Shiels rozhodol prevziať hlavný spev a zredukovať Skid Row na trojčlennú zostavu. S pocitom viny za to, že efektívne vyhodil jedného zo svojich najlepších priateľov, naučil Lynotta hrať na basgitare, pričom si myslel, že bude ľahšie ho naučiť na nej ako na šesťstrunovej gitare.<ref name=":4" /> Lynott a Downey dali rýchlo dohromady novú skupinu s názvom [[Orphanage (írska skupina)|Orphanage]] s gitaristom Joeom Stauntonom a basgitaristom Patom Quigleym. Hrali zmes pôvodného materiálu spolu s cover verziami skladieb [[Bob Dylan|Boba Dylana]], skupiny [[Free (skupina)|Free]] a [[Jeff Beck|Jeffa Becka]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=Putterford|meno=Mark|titul=Phil Lynott: The Rocker|vydavateľ=Castle Communications|rok=1994|isbn=1-898141-50-9}}</ref> Lynott sa stále učil hrať na basgitaru a popri speve sa obmedzil na občasnú [[rytmická gitara|rytmickú gitaru]].<ref name=":5" /> V roku 1970 Lynott pre seba hľadal náhradné ubytovanie za byt v Clontarfe. Jednu noc zaklopal na dvere [[Suterénny byt|suterénneho bytu]] [[Johnny Duhan|Johnnyho Duhana]] na adrese 111 Anglesea Rd v [[Donnybrook (Dublin)|Donnybrooku]]. Duhan sa vrátil z niekoľkoročného pobytu v [[Londýn|Londýne]], kde hral so skupinou [[Granny's Intentions]]. Duhan Lynotta prichýlil a nasledujúce tri roky s ním zdieľal suterénny byt, za ktorý aj Lynott načas platil svoju polovicu nájmu a týždenne prispieval nákupmi základných potravín [[Flahavan's Porridge]], [[Buttercrust Pan]] a [[Heinz Beans]], občas s plátkami syru [[galtee]] a [[klobása]]mi značky [[Mattessons]], keď mali finančne úspešné obdobie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Johnny Duhan: 'The boys are back in town: sharing my basement flat in Dublin 4 with Phil Lynott and Gary Moore' | url = https://www.independent.ie/opinion/comment/johnny-duhan-the-boys-are-back-in-town-sharing-my-basement-flat-in-dublin-4-with-phil-lynott-and-gary-moore/38588673.html | vydavateľ = Irish Independent | dátum vydania = 2019-10-13 | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = en}}</ref> === Thun Lizzy === {{hlavný článok|Thin Lizzy}} [[Súbor:Phil Lynott in 1972.jpg|náhľad|Lynott v roku 1972]] Na prelome rokov [[1969]] a [[1970]] v Dubline spoluzakladal skupinu [[Thin Lizzy]]. Lynott v skupine pôsobil ako hlavný spevák a basgitarista. Prvý veľký hit skupiny sa volal „[[Whiskey in the Jar]]“ a dostali sa s ním po prvýkrát do televízie, konkrétne do britskej relácie ''[[Top of the Pops]]''. Medzinárodný úspech mala aj skladba „[[The Boys Are Back in Town]]“. Počas turné v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] v lete 1978 sa s vtedajšou koncertnou zostavou skupiny a [[Huey Lewis|Hueym Lewisom]] podieľal na vzniku originálnej nahrávky skladby „[[Bad Is Bad#Pôvodná verzia|Bad Is Bad]]“, ktorá však oficiálne nikdy nevyšla. Dňa 4. septembra 1983 so skupinou odohral posledný koncert na festivale Monsters of Rock v [[Norimberg]]u. V roku 1985 Lynott s Downeym uvažovali o reformácii skupiny, ktorá sa však neuskutočnila.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why a "betrayed" Phil Lynott wasn't invited to play Live Aid | url = https://faroutmagazine.co.uk/why-a-betrayed-phil-lynott-wasnt-invited-to-play-live-aid/ | vydavateľ = faroutmagazine.co.uk | dátum vydania = 2023-10-08 | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> === Poézia === Prvá básnická kniha Lynotta, ''[[Songs for While I’m Away (1974)|Songs for While I’m Away]]'' vyšla v roku 1974. Obsahovala 20 básní, ktorými boli všetky texty z piesní Thin Lizzy, okrem jednej s názvom „A Holy Encounter“. Z knihy sa vytlačilo iba 1 000 kópií.<ref name="songs">{{citácia knihy|meno=Philip|priezvisko=Lynott|titul=Songs for While I'm Away|vydavateľ=Boxtree|rok=1997|isbn=978-0-752-20389-8}}</ref> V roku 1977 vyšiel druhý zväzok s názvom ''[[Philip (kniha)|Philip]]''.<ref name=10things>{{citácia periodika|url=http://ultimateclassicrock.com/thin-lizzy-phil-lynott-10-things/|titul=10 Things, You Don't Know About Thin Lizzy's Phil Lynott|meno=Mark|priezvisko=Wardlaw|periodikum=Classic Rock Magazine|dátum=20. august 2011|dátum prístupu=2021-12-01}}</ref> === Závislosť na drogách === [[Súbor:Thin lizzy 22041980 01 400.jpg|náhľad|Lynott v [[Oslo|Osle]] v roku 1980]] Na začiatku roka 1979, po neúspešnom pokuse preraziť v [[USA]]<ref name=":9" /> a zároveň počas nahrávania albumu [[Black Rose: A Rock Legend|''Black Rose: A Rock Legend'']] v [[Paríž|Paríži]], začal so svojím spoluhráčom [[Scott Gorham|Scottom Gorhamom]], ktorý už mal skúsenosti z [[Kalifornia|Kalifornie]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thin Lizzy members on the band’s rise and fall: ‘Heroin was the worst mistake we made’|url=https://www.irishtimes.com/culture/music/thin-lizzy-members-on-the-band-s-rise-and-fall-heroin-was-the-worst-mistake-we-made-1.4397445|vydavateľ=The Irish Times|dátum prístupu=2023-05-11|jazyk=en}}</ref> užívať [[heroín]].<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thin Lizzy - Black Rose (1979) {{!}} Dinosaur Rock Guitar|url=https://www.dinosaurrockguitar.com/node/223|vydavateľ=www.dinosaurrockguitar.com|dátum prístupu=2023-05-11}}</ref> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] Lynott pravidelne užíval heroín a [[kokaín]] a dostával pravidelné [[astma]]tické záchvaty. Dňa 20. augusta 1981 dostal na súde [[Kingston-upon-Thames Crown Court]] pokutu 200 [[Libra (mena)|libier]] za prechovávanie kokaínu.<ref name=":2" /> {{Citát|„Zvykol som si všímať konkrétne tieto nečestné postavy ... ktoré sa zvykli objavovať v zákulisí. Vedel som, že sú to drogoví díleri, a snažil som sa im zabrániť získať vstupy. [Lynott] povedal ‚To sú moji kamaráti!‘ Ale ja som povedal: ‚Nie, Phil, to nie sú tvoji kamaráti.‘“|manažér turné skupiny Thin Lizzy počas ich posledných koncertných dní Adrian Hopkins<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Putterford|meno=Mark|titul=Phil Lynott: The Rocker|strany=228|vydavateľ=Castle Communications|rok=1994|isbn=1-898141-50-9}}</ref>}} === Sólová kariéra a Grand Slam === Lynotta inšpirovali interpreti ako [[Jimi Hendrix]], [[Led Zeppelin]], či [[Van Morrison]]. V roku 1978 začal pracovať na projektoch mimo skupiny Thin Lizzy. Objavil sa v ''[[Jeff Wayne's Musical Version of The War of the Worlds]]'', kde naspieval a nahovoril postavu Parsona Nathaniela v skladbe „The Spirit of Man“. Nahrával s množstvom umelcov, vrátane spievania sprievodných vokálov s [[Bob Geldof|Bobom Geldofom]] na EP skupiny [[Blast Furnace and the Heatwaves]] s názvom ''Blue Wave''.<ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=Putterford|meno=Mark|titul=Phil Lynott: The Rocker|strany=186-187|vydavateľ=Castle Communications|rok=1994|isbn=1-898141-50-9}}</ref> Dňa [[16. november|16. novembra]] [[1978]] bol v londýnskej [[Royal Albert Hall]] jedným z [[porota|porotcov]] semifinále [[Miss World 1978|28. ročníku medzinárodnej súťaže krásy Miss World]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miss World 1978 | url = https://rodriguezmatute.home.blog/2020/05/03/miss-world-1978/ | dátum vydania = 2020-05-04 | dátum prístupu = 2024-07-02 | jazyk = en}}</ref> [[Súbor:Phil Lynott 3 at Pinkpop 1978 by Chris Hakkens.jpg|náhľad|Lynott na [[Pinkpop Festival]]e v roku 1978]] Lynott sa koncom 70. rokov horlivo zaujímal o vznik [[Punk rock|punk rocku]] a následne sa spriatelil s rôznymi členmi skupín [[Sex Pistols]], [[The Damned]] a Geldofovej skupiny [[The Boomtown Rats]]. To ho viedlo k vytvoreniu [[Ad hoc|ad-hoc]] skupiny známej ako [[The Greedies]] (pôvodne ''The Greedy Bastards'', ale upravenej pre verejnú slušnosť). Počas výpadku koncertovania skupiny Thin Lizzy v roku 1978 skupina vystupovala v [[Londýn]]e, pričom hrala zmes populárnych skladieb od Thin Lizzy a piesní Sex Pistols nahratých po odchode [[John Lydon|Johna Lydona]].<ref name="allmusic_greedies">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/the-greedies-mn0001892933|titul=The Greedies – Music biography|meno=Greg |priezvisko=Prato|vydavateľ=[[AllMusic]]|dátum prístupu=2012-12-20}}</ref> V roku 1979 The Greedies nahrali vianočný singel „[[A Merry Jingle]]“, na ktorom sa podieľali ostatní členovia skupiny Thin Lizzy, ako aj [[Steve Jones (hudobník)|Steve Jones]] a [[Paul Cook]] zo Sex Pistols. Predchádzajúci rok účinkoval po boku Jonesa a Cooka na debutovom sólovom albume [[Johnny Thunders|Johnnyho Thundersa]] ''So Alone''.<ref>BYRNE, Alan. ''Philip Lynott: Renegade of Thin Lizzy''. Mentor Books, 2012. {{ISBN|978-1-906-62388-3}}. S. 79.</ref> Lynott sa spriatelil s [[Midge Ure|Midgeom Ureom]] zo skupiny [[Rich Kids]], ktorý zaskakoval v skupine Thin Lizzy v roku 1979 krátko po nástupe do [[Ultravox]]. Lynott presvedčil manažment Thin Lizzy, aby podpísal zmluvu so skupinou Ultravox.<ref name=":12" /> V roku 1980 Lynott vydal svoj prvý sólový album ''[[Solo in Soho]]'', o dva roky neskôr vyšiel album ''[[The Philip Lynott Album]]''. Začiatkom roka 1983 produkoval a naspieval sprievodné vokály pre rané nahrávky írskej [[New Wave]] skupiny [[Auto Da Fé (hudobná skupina)|Auto Da Fé]]. V júli až auguste 1983 odohral 14 švédskych koncertov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Idag får ni möta Jalle Sävqvist som endast var 19 år när han besökte sin stora idol Phil Lynott|url=https://glicko.me/2016/12/17/idag-far-ni-mota-jalle-savqvist-som-endast-var-19-ar-nar-han-besokte-sin-stora-idol-phil-lynott/|dátum vydania=2016-12-17|dátum prístupu=2023-05-14|jazyk=sv-SE|meno=Glenn|priezvisko=Glicko|priezvisko2=ersson}}</ref> s Brianom Downeym, [[John Sykes|Johnom Sykesom]], [[Markom Stanway|Markom Stanwayom]] a [[Doishom Nagleom]] ako The Three Musketeers.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The History of Philip Lynott, Thin Lizzy, GRAND SLAM, Three Musketeers and so much more...|url=http://www.trcjt.ca/ab950/lizzy/history.html|vydavateľ=www.trcjt.ca|dátum prístupu=2023-05-12}}</ref> [[Súbor:Phil_Lynott_Thin_Lizzie.jpg|náhľad|Lynott na [[Reading Rock Festival]]e v roku 1983]] Po rozpustení skupiny Thin Lizzy Lynott, [[Roy Wood|Royom Woodom]], [[Chas Hodges|Chasom Hodgesom]] a [[John Coghlan|Johnom Coghlanom]] nahrali ako skupina [[Rockers (skupina)|Rockers]] rokenrolový singel s názvom „[[Rockers (skupina)#We Are the Boys!|We Are the Boys!]]“. Na začiatku roka 1984 založil projekt [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]]. Pri skúšaní v [[E’ZEE Studios]] na severe [[Londýn]]a si koncom mája vyslúžil titul '''Sergeant Rock''', čo je odkaz na jeho takmer suverénnu prísnosť a oddanosť drilu pri skúšaní namiesto pochodových čižmičiek a lesklých gombíkov na [[tunika|tunike]].<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Putterford|meno=Mark|titul=Phil Lynott: The Rocker|strany=237|vydavateľ=Castle Communications|rok=1994|isbn=1-898141-50-9}}</ref> Skupina odohrala svoj posledný koncert 7. decembra 1984 v The Royal Standard vo [[Walthamstow]]e a krátko nato skončila. V roku 1985 Lynott zaznamenal konečný úspech v rebríčkoch so skladbou „[[Out in the Fields]]“, na ktorej spolupracoval s Moorom a tiež nahral nejaký materiál s Archerom, Lewisom a členmi [[Huey Lewis and the News|the News]], ktorý však nevyšiel.<ref name="Sounds">Farewell, Phil. ''[[Sounds]]'', 11. január 1986. S. 6</ref>. V júli 1985 vydražil svoju basgitaru v sprievodnom programe festivalu [[Live Aid]] televízie [[Raidió Teilifís Éireann|RTÉ]].<ref name=":10" /> Niekoľko týždňov pred smrťou vyšiel jeho posledný singel „[[Nineteen (Phil Lynott)|Nineteen]]“ a zúčastnil sa posledných [[rozhovor]]ov, kde zverejnil svoje možné plány pre blízku budúcnosť, ako viac práce s Moorom a dokonca aj možnosť reformovania skupiny Thin Lizzy, o čom predtým súkromne diskutoval s Gorhamom. == Osobný život == Od svojich 21. narodenín [[Partnerské spolužitie|partnersky spolužil]]<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=The Rise and Fall of a Rock Warrior|periodikum=[[The Irish Mail|The Irish Mail on Sunday]]|dátum=2016-02-21|url=https://www.pressreader.com/ireland/the-irish-mail-on-sunday/20160221/283635349063589}}</ref> s o dva roky mladšou<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Birth of a legend: The true story of Phil Lynott's early years|url=https://www.loudersound.com/features/phil-lynott-birth-of-a-legend|vydavateľ=loudersound|dátum vydania=2021-08-31|dátum prístupu=2021-11-29|jazyk=en|meno=Mick|priezvisko=Wall}}</ref> [[Novinár|novinárkou]]<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Baron|meno=Alexander|titul=Look What The Wind Blew In by Thin Lizzy|url=https://www.songfacts.com/facts/thin-lizzy/look-what-the-wind-blew-in|dátum prístupu=2023-05-11|vydavateľ=Songfacts}}</ref> [[Gale Claydonová|Gale Barberovou]] z [[Belfast]]u.<ref name=":8" /> Na oslave podľa jej slov vyzeral osamelo, hoci bol predtým v spoločnosti štyroch žien.<ref name=":11" /> V roku 1973 sa pár presťahoval do bytu vo Wellback Mansions a v roku 1976 do dvojspálňového bytu v Embassy House v londýnskej štvrti [[West Hampstead]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=West Hampstead Life {{!}} Musicians in West Hampstead and Kilburn – part two|url=http://westhampsteadlife.com/2013/11/19/musicians-in-west-hampstead-and-kilburn-part-two/5070|dátum prístupu=2023-05-11|jazyk=en-US|meno=Dick|priezvisko=Weindling|meno2=Marianne Colloms / /7 Comments/in|priezvisko2=History|priezvisko3=Music}}</ref> Koncom [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]] sa delil o dom s waleským fotografom [[Chalkie Davies|Chalkiem Daviesom]] na [[Anson Road (Londýn)|Anson Road]] v [[londýn]]skej štvrti [[Cricklewood]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sid and Nancy|url=http://www.chalkiedavies.com/blog/ekhd226w24lh7szbjs3w9xw3lglp9p|vydavateľ=Chalkie Davies|dátum prístupu=2022-06-28|jazyk=en-US}}</ref> neďaleko [[Gladstone Park (Londýn)|Gladstone Parku]]. V dome často trávili čas ľudia z miestnej punkovej komunity ako [[Steve Jones (hudobník)|Steve Jones]], Paul Cook, [[Bob Geldof]], [[Bebe Buellová]], [[Sid Vicious]] a [[Nancy Spungenová]]. V roku 1978 tu tiež vznikla známa [[fotografia]] Sida a Nancy na [[Záchod|toalete]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šotola|meno=Zdeněk|titul=Thin Lizzy Story – Příběh rockové hvězdy|vydavateľ=Hudební e-Knihkupectví|rok=2017|isbn=9788027023943|strany=151|miesto=Karviná|jazyk=cs}}</ref> Dňa [[14. februára]] [[1980]] sa oženil s [[Caroline Taraskevicsová|Caroline Susan Crowtherovou]], dcérou britského komika [[Leslie Crowther|Leslieho Crowthera]], s ktorou mal dcéry Sarah (* [[1978]]) a Cathleen (* [[1980]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott’s girls 'proud' to be his kids as they open up about childhood|url=https://www.thesun.ie/tvandshowbiz/4834568/phil-lynott-thin-lizzy-pride/|vydavateľ=The Irish Sun|dátum vydania=2019-12-01|dátum prístupu=2021-01-09}}</ref> Spoznal ju, keď koncom 70. rokov pracovala pre [[Tony Brainsby|Tonyho Brainsbyho]]. Po narodení Cathleen sa prisťahovali do sídla Glen Corr v townlande [[Quarry (Dublin)|Quarry]] dublinskej štvrti [[Howth]]. Tu choval aj svojho [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] Gnashera,<ref name=":0" /> ktorému dal meno podľa postavy z obľúbeného britského komiksového stripu ''[[Dennis the Menace and Gnasher]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New Phil Lynott film reveals his childhood growing up in Crumlin with 'brother' Peter|url=https://www.sundayworld.com/showbiz/irish-showbiz/new-phil-lynott-film-reveals-his-childhood-growing-up-in-crumlin-with-brother-peter-39858865.html|vydavateľ=sundayworld|dátum prístupu=2022-05-28|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20220615023227/https://www.sundayworld.com/showbiz/irish-showbiz/new-phil-lynott-film-reveals-his-childhood-growing-up-in-crumlin-with-brother-peter-39858865.html|dátum archivácie=2022-06-15}}</ref> Neskôr sa Lynott začal častejšie zdržiavať v sídle Pagoda House na 184 Kew Road v [[Kew]]. V roku 1983 sa s manželkou odlúčili kvôli jeho pretrvávajúcej závislosti na drogách. V roku 1984 sa rozišli a Caroline si so sebou vzala aj ich dve dcéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The tragic end of Thin Lizzy’s Phil Lynott - Far Out Magazine | url = https://faroutmagazine.co.uk/thin-lizzy-phil-lynott-death-story/ | vydavateľ = faroutmagazine.co.uk | dátum vydania = 2021-01-04 | dátum prístupu = 2023-12-05 | jazyk = en-US}}</ref> Hoci sa Lynott prirovnával k [[pinta|pinte]] [[Guinness]]u, bol milovníkom piva [[Smithwick's]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seven things you might not know about Guinness|url=https://www.goodfood.com.au/drinks/beer-cider/seven-things-you-might-not-know-about-guinness-20180316-h0xjx0|vydavateľ=Good Food|dátum vydania=2018-03-16|dátum prístupu=2021-12-27|jazyk=en-au|meno=Callan|priezvisko=Boys}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thin Lizzy Artistfacts|url=https://www.songfacts.com/facts/thin-lizzy|vydavateľ=www.songfacts.com|dátum prístupu=2021-12-27|jazyk=en|priezvisko=Songfacts}}</ref> a obľuboval aj [[šampanské]] a [[čaj]].<ref name=":13">{{Citácia periodika|titul=Profile: Phil Lynott of Thin Lizzy|periodikum=Record Mirror|odkaz na periodikum=Record Mirror|dátum=1981-05-02|issn=0144-5804}}</ref> Jeho priateľ [[Jim Fitzpatrick]] uviedol, že jeho najobľúbenejším jedlom bol [[hovädzí Stroganov]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=THIS FREE SIGNED, EMBOSSED, A4 PRINT WITH EVERY ORDER. FOR THE ENTIRE MONTH OF MAY ! ORDER DIRECT from here: www.jimfitzpatrick.com Time to get some of my own favourite but much lesser known artworks out there. Free print of this one with every order for the month of May. This print is 'The Wizard' and was done as a personal piece for my close friend, Thin Lizzy frontman, Philip Lynott, for the record companys special edition 'Rock Cookbook' for their clients and label bands. Philip choose Beef Stroganoff as his fav menu dish and I used my talents to produce this offbeat work. It was fun too, I even got to learn how to do marbling for this work. Messy but beautiful. <nowiki>#</nowiki>ThinLizzy #thinlizzyfanclubworldwide <nowiki>#</nowiki>philiplynott #jimfitzpatrick|url=https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=pfbid02rD4vA4MhYAdPX1RHWcRwwqBwkJdWdKLxQQA6jkRarki3Hu9jiNDyNqMmp2i3vSPYl&id=100044598362055|vydavateľ=[[Facebook]]|dátum prístupu=2023-07-23|jazyk=en|priezvisko=Jim Fitzpatrick Gallery|dátum vydania=2023-05-02}}</ref> ale pre časopis ''[[Record Mirror]]'' uviedol, že záleží od jeho apetítu.<ref name=":13" /> Okrem iného bol fanúšikom futbalového klubu [[Manchester United FC]]. Jeho dobrým priateľom a hrdinom<ref name=":13" /> bol futbalista klubu Manchester United a [[Severné Írsko|Severného Írska]] [[George Best]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The connection between Phil Lynott and George Best | url = https://faroutmagazine.co.uk/phil-lynott-connection-george-best-manchester-united/ | vydavateľ = faroutmagazine.co.uk | dátum vydania = 2022-01-08 | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en-US}}</ref> ktorému venoval aj skladbu „For Those Who Love to Live“ z albumu ''[[Fighting (Thin Lizzy)|Fighting]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = For Those Who Love To Live by Thin Lizzy | url = https://www.songfacts.com/facts/thin-lizzy/for-those-who-love-to-live | dátum prístupu = 2023-12-26 | vydavateľ = Songfacts}}</ref> Dvojica sa pravidelne stretávala v hoteli [[Clifton Grange Hotel|Clifton Grange]]. Lynott sa neskôr stal akcionárom klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's mother recalls exciting days in Manchester|url=http://www.manchestereveningnews.co.uk/news/greater-manchester-news/phil-lynotts-mother-recalls-exciting-855110|vydavateľ=Manchester Evening News|dátum vydania=2011-02-28|dátum prístupu=2021-12-01|jazyk=en|meno=Paul|priezvisko=Taylor}}</ref> Jeho hrdinkou bola údajne aj pesničkárka a hudobníčka [[Joni Mitchellová]].<ref name=":13" /> === Syrový incident === Počas turné skupiny [[Thin Lizzy]] po [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] v roku 1983 bývali v dome Lynotta v [[Kew]] aj klávesista [[Darren Wharton]], osobný asistent a šofér [[Gus Curtis]] a taktiež gitarista [[John Sykes]]. V jedno ráno bolo počuť z [[Kuchyňa (miestnosť)|kuchyne]] domu Lynottov krik: ''„Gus, Dar, John, ihneď poďte po týchto schodoch dole!“'' Nahnevaný Lynott stál v župane pred chladničkou s kúskom nahryznutého [[čedar]]u v ruke hovoriac: ''„Kto nahryzol môj sk*rvený syr?“'' V chladničke sa nachádzala už len jeho súkromná fľaša [[Vodka|vodky]]. Keďže sa nikto nepriznal, Lynott sa rozhodol, že každý z nich doň musí zahryznúť, aby zistil, kto z nich má krivý predný zub, ktorý si všimol v odtlačku. Toto dokazovanie usvedčilo Gusa Curtisa, ktorý do čedaru zahryzol ako posledný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Todgers, Jukeboxes and Greedy Bastards: Friends Of Phil Spill! #2 | url = https://www.loudersound.com/features/todgers-jukeboxes-and-greedy-bastards-friends-of-phil-spill-2 | vydavateľ = louder | dátum vydania = 2015-12-31 | dátum prístupu = 2024-02-11 | jazyk = en | meno = Geoff | priezvisko = Barton | meno2 = Malcolm | priezvisko2 = Dome | meno3 = Jo | priezvisko3 = Kendall}}</ref> == Smrť == [[Súbor:Resting place Philip Lynott.jpg|náhľad|Pôvodný hrob Phila Lynotta v roku 2007]] [[Súbor:Tombe de Phil Lynott au St. Fintan's Cemetery de Howth.jpg|náhľad|Hrob Phila a Philomeny Lynottových v roku 2024]] Na [[Prvý sviatok vianočný]] [[1985]], vo svojom dome v [[Kew]], Lynott upadol po predávkovaní heroínom s vážnou infekciou [[oblička|obličiek]] a [[pečeň|pečene]] do bezvedomia. V tom čase sa v dome nachádzali jeho dve dcéry, Sarah a Cathleen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mr Lonely Heart: the tragic death of Thin Lizzy's Phil Lynott | url = https://www.loudersound.com/features/mr-lonely-heart-the-tragic-death-of-thin-lizzys-phil-lynott | vydavateľ = louder | dátum vydania = 2019-09-30 | dátum prístupu = 2023-12-25 | jazyk = en | meno = Philip Wildinglast | priezvisko = updated}}</ref> V bezvedomí ho tam našla až matka Philomena a zavolala jeho [[odcudzenie (filozofia)|odcudzenej]] manželke Caroline. Potom, čo ho Caroline, ktorá žila v meste [[Bath]], odviezla na drogovú kliniku do [[Clouds House]] v [[East Knoyle]], blízko [[Shaftesbury]], lekári odporučili prevoz na jednotku intenzívnej starostlivosti do [[Salisbury Infirmary|salisburskej nemocnice]]. Tu mu diagnostikovali [[sepsa|sepsu]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=1986: Thin Lizzy star dies|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/january/4/newsid_4041000/4041511.stm|dátum=1986-01-04|dátum prístupu=2021-09-23|jazyk=en-GB|periodikum=[[BBC]]}}</ref> Aj keď sa spamätal natoľko, že sa mohol porozprávať so svojou matkou, na začiatku nového roka sa jeho stav zhoršil a musel ísť na [[ventilácia|ventiláciu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Putterford|meno=Mark|titul=Phil Lynott: The Rocker|vydavateľ=Castle Communications|rok=1994|isbn=1-898141-50-9}}</ref> Dňa [[4. január]]a [[1986]] dopoludnia zomrel vo veku 36 rokov na zlyhanie srdca a zápal pľúc<ref name=":1" /> po ôsmich dňoch strávených v [[kóma|kóme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=4th Jan 1986, Irish singer, songwriter and bassist Phil Lynott of Thin Lizzy died of heart failure and pneumonia after being in a coma for eight days following a drug overdose.|url=http://188classicrock.over-blog.com/2019/01/4th-jan-1986-irish-singer-songwriter-and-bassist-phil-lynott-of-thin-lizzy-died-of-heart-failure-and-pneumonia-after-being-in-a-coma|vydavateľ=188 Classic Rock|dátum prístupu=2021-10-19|jazyk=fr}}</ref> Lynottov pohreb sa konal 9. januára 1986 v [[Kostol svätej Alžbety (Richmond)|Kostole svätej Alžbety]] v [[Richmond (Londýn)|Richmonde]] a zúčastnila sa ho väčšina bývalých členov Thin Lizzy, po ktorom 11. januára nasledovala druhá bohoslužba vo farskom kostole v [[Howth]]. Lynott je pochovaný na [[St. Fintan’s Cemetery|St. Fintan's Lawn Cemetery]] v [[Sutton North]]. == Pocta umelcovi == {{Citát|„Stále každý jeden deň počúvam jeho hudbu... idem k nemu a lejem vodu na jeho náhrobný kameň... Potom, keď odchádzam, kopnem ho... za to, že mi zlomil srdce.“|[[Philomena Lynottová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lynott’s mum gives son’s grave a kicking | url = https://www.irishexaminer.com/news/arid-20210499.html | vydavateľ = Irish Examiner | dátum vydania = 2012-10-11 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = en | meno = Richie | priezvisko = Taylor}}</ref>}} Bývalí spoluhráči Lynotta z Thin Lizzy na jeho počesť usporiadali koncert v Dubline, ktorý sa konal [[17. máj]]a [[1986]]. Lynottove party spieval [[Bob Geldof]]. Každoročne sa od roku 1987 do roku 2023 počas výročia jeho smrti organizoval festival s názvom [[Vibe for Philo]]. Organizoval ho Lynottov priateľ [[Smiley Bolger]]. Na festivale vystupovalo množstvo hudobníkov, vrátane tribute kapiel Thin Lizzy a príležitostne aj bývalých členov skupiny Thin Lizzy. V roku 1997, jedenásť rokov po Lynottovej smrti, boli obe jeho básnické knihy zlúčené do jedného zväzku, opäť s názvom ''[[Songs for While I’m Away (1997)|Songs for While I’m Away]]''. Toto vydanie obsahovalo ilustrácie Tima Bootha a Jima Fitzpatricka a pôvodné úvody od Petra Fallona a [[Johna Peela]].<ref name="songs" /> [[Súbor:Statue de Phil Lynott à Dublin.jpg|náhľad|Socha Lynotta pri bare Bruxelles na Harry Street v [[Dublin]]e v roku 2024]] Dňa [[19. august]]a [[2005]] odhalili Lynottovi na Harry Street, pri jeho obľúbenej ulici Grafton Street, v Dubline sochu. Autorom sochy je Paul Daly.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sculpting Irishness: a discussion of Dublin&#39;s commemorative statues of Oscar Wilde and Phil Lynott|url=https://www.academia.edu/4042930/Sculpting_Irishness_A_Discussion_of_Dublins_Commemorative_Statues_of_Oscar_Wilde_and_Phil_Lynott|periodikum=Sculpture Journal|dátum prístupu=2021-01-08|ročník=21|číslo=1|strany=71–82|issn=1366-2724|jazyk=en|meno=Sarah|priezvisko=Smith}}</ref> O deň neskôr sa na jeho počesť uskutočnil koncert, na ktorom vystúpil okrem iných aj jeho niekdajší spoluhráč [[Gary Moore]]. Dňa 17. decembra 2020 na dome, ktorý sa nachádza na ulici [[Leighlin Road]] v dublinskej štvrti Crumlin a kde Lynott v detstve žil, na jeho počesť odhalili [[plaketa|plaketu]] dublinskej mestskej rady. Odhalenia sa zúčastnili [[Niall Stokes]] (autor publikácie ''Phil Lynott: Still in Love with You''), Cllr. [[Vincent Jackson]], [[Peter Lynott]] (Lynottov strýko), [[Emer Reynoldsová]] (režisérka filmu ''Phil Lynott: Songs for While I’m Away'') a súčasní majitelia domu Donna O'Reillyová a Don Sweeney.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plaque in Honour of Philip Lynott Unveiled at His Family Home at Leighlin Road, Crumlin|url=https://www.hotpress.com/music/plaque-in-honour-of-philip-lynott-unveiled-at-his-family-home-at-leighlin-road-crumlin-22836605|vydavateľ=Hotpress|dátum prístupu=2021-10-15|meno=The Hot Press|priezvisko=Newsdesk}}</ref> Dokumentárny film ''[[Phil Lynott: Songs for While I’m Away]]'' obsahujúci rozhovory s ľuďmi, ktorí Lynotta poznali a spolupracovali s ním, a niektorými z jeho obdivovateľov, ako je napríklad [[Adam Clayton]] zo skupiny [[U2]], vyšiel v roku 2020.<ref>{{citácia periodika |url=http://www.theguardian.com/film/2020/oct/29/phil-lynott-songs-for-while-im-away-review-thin-lizzy |titul=Phil Lynott: Songs for While I'm Away review – diverting glimpse of Thin Lizzy's poet star|meno=Peter |priezvisko=Bradshaw|dátum=29. október 2020 |periodikum=[[The Guardian]]|dátum prístupu=2021-12-01}}</ref> [[Súbor:Phil Lynott statue in West Bromwich (52638597164).jpg|náhľad|Busta Lynotta vo West Bromwichi]] Na počesť nedožitých 72. narodenín Lynotta bola v rodnom meste speváka, West Bromwichi, odhalená jeho [[busta]]. Autorom busty je [[Luke Perry (umelec)|Luke Perry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott statue unveiled in late Thin Lizzy frontman's birthplace|url=https://www.nme.com/news/music/phil-lynott-statue-unveiled-in-late-thin-lizzy-frontmans-birthplace-3028314|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-09-23|jazyk=en-GB|meno=Alex|priezvisko=Gallagher}}</ref> == Hudobný štýl a vybavenie == [[Súbor:Phil Lynott 1 by Chris Hakkens (cropped).jpg|náhľad|Lynottova [[Fender Precision Bass]] so zrkadlovým pickguardom]] Po odchode zo skupiny Skid Row si Lynott zaobstaral svoju prvú basgitaru od [[Robert Ballagh|Roberta Ballagha]] a [[Brush Shiels]] mu dával lekcie hry na basgitare.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irish Rock Discography: Orphanage|url=https://www.irishrock.org/irodb/bands/orphanage.html|vydavateľ=www.irishrock.org|dátum prístupu=2022-01-24}}</ref> Keď začal pôsobiť v skupine Thin Lizzy, kúpil si basgitaru [[Fender Jazz Bass]] od Brusha Shielsa.<ref name=":0">THOMSON, Graeme. ''Cowboy Song: The Authorised Biography of Philip Lynott''. Hachette UK, 2016. {{ISBN|978-1-472-12106-6}}.</ref> Na začiatku kariéry skupiny používal [[Dan Armstrong|Ampeg Dan Armstrong Lucide Bass]],<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott {{!}} Equipboard|url=https://equipboard.com/pros/phil-lynott|vydavateľ=equipboard.com|dátum prístupu=2022-02-16}}</ref> vrátane dvojitého [[Zosilňovač|zosilňovača]] [[Rickenbacker]].<ref>BROWN, Jake. ''Behind the Boards: The Making of Rock 'n' Roll's Greatest Records Revealed''. Hal Leonard Corporation, 2012, s. 282. {{ISBN|978-1-480-32976-8}}.</ref> Jeho signatúrnym nástrojom bola čierna basgitara [[Fender Precision Bass]] vybavená [[Zrkadlo|zrkadlovým]] [[pickguard]]om, ktorý často používal na pódiu a vo videách.<ref name=":0" /> V neskoršej etape kariéry Thin Lizzy a neskôr používal basgitaru [[Ibanez]] Roadster RS900.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Private Collection - Bass Odyssey - Guitar and Bass {{!}} The Guitar Magazine|url=http://www.theguitarmagazine.com/private-collection/bass-odyssey/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2018-02-12|dátum prístupu=2021-08-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20180212152432/http://www.theguitarmagazine.com/private-collection/bass-odyssey/|dátum archivácie=2018-02-12}}</ref> Keď pôsobil v superskupine [[The Greedies]] vystupoval s basgitarou [[Yamaha]] BB1024X.<ref name=":3" /> Pri hre na basgitaru vždy používal útočný štýl s [[Brnkadlo|brnkadlom]], pričom uprednostňoval [[Nota|osminové noty]] alebo [[Nota|trioly]]. Jeho basové linky boli počuť v popredí a na vrchu [[Takt (hudba)|taktu]], čo signalizovalo „postrčovací“ [[Akord (hudba)|akord]] zahraný mierne pred prvým úderom nasledujúceho taktu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bass Players to Know: Phil Lynott|url=https://www.notreble.com/buzz/2015/05/01/bass-players-to-know-phil-lynott/|dátum vydania=2015-05-01|dátum prístupu=2021-08-20|jazyk=en-US|meno=Ryan Madora|priezvisko=Friday|priezvisko2=May 1st|priezvisko3=2015}}</ref> Lynott napísal väčšinu [[Textár|textov]] skupiny Thin Lizzy a často ich spresňoval až do poslednej minúty, keď boli vokály pripravené na [[Nahrávacie štúdio|nahrávanie]].<ref name=":5">BYRNE, Alan. ''Philip Lynott: Renegade of Thin Lizzy''. Mentor Books, 2012. {{ISBN|978-1-906-62388-3}}.</ref> Predstavil v nich rôzne témy a postavy, ktoré čerpal z [[Kelt|keltského]] dedičstva [[Írsko#Dejiny|írskej histórie]]. Spevácky štýl Lynotta vyčlenuje z [[hard rock]]ových hudobníkov so zdanlivo ležérnym zmyslom pre nekonvenčné [[Fráza|frázy]] „bližšie k [[folk]]u alebo [[džez]]u“.<ref name=":0" /> == Diskografia == ===Sólová kariéra=== ====Štúdiové albumy==== * ''[[Solo in Soho]]'' (1980) * ''[[The Philip Lynott Album]]'' (1982) ====Koncertné albumy==== * ''Live in Sweden 1983'' (2001) ====EP==== *''The Lost Recording 1970'' (2006) *''[[Phil Lynott the Last Sessions]]'' (2019) ====Kompilácie==== *''Yellow Pearl'' (2010) ====Single==== * „Parisienne Walkways“ / „Fanatical Fascists“ ([[Gary Moore]] & Phil Lynott) (''Back on the Streets'', 1979) * „Spanish Guitar“ (Gary Moore & Phil Lynott) (''Back on the Streets'', 1979) * „Dear Miss Lonely Hearts“ (''Solo in Soho'', 1980) * „King's Call“ (''Solo in Soho'', 1980) * „Yellow Pearl“ (''[[Top of the Pops]]'' theme) (''Solo in Soho'', 1981) * „Together“ (''The Philip Lynott Album'', 1982) * „[[Old Town (skladba)|Old Town]]“ (''The Philip Lynott Album'', 1982) * „[[Please Don’t Leave Me (John Sykes)|Please Don’t Leave Me]]“ ([[John Sykes]] feat. Phil Lynott, [[Brian Downey]], [[Darren Wharton]]) (1982) * „Bad Experience“ ([[Auto Da Fé (hudobná skupina)|Auto Da Fé]] feat. Philip Lynott) (1982) * „[[Man of Mine]]“ (Auto Da Fé feat. Philip Lynott) (1983) * „Something's Gotten Hold of My Heart“ (Auto Da Fé feat. Philip Lynott) (1984) * [[Out in the Fields|„Out in the Fields“ / „Military Man“ / „Still in Love with You“]] (Gary Moore & Phil Lynott) (''Run for Cover'', 1985) * „[[Nineteen (Phil Lynott)|Nineteen]]“ (1985) ===Thin Lizzy=== {{Hlavný článok|Thin Lizzy#Diskografia}} ==== Štúdiové albumy ==== * ''[[Thin Lizzy (album)|Thin Lizzy]]'' (1971) * ''[[Shades of a Blue Orphanage]]'' (1972) * ''[[Vagabonds of the Western World]]'' (1973) * ''[[Nightlife (Thin Lizzy)|Nightlife]]'' (1974) * ''[[Fighting (Thin Lizzy)|Fighting]]'' (1975) * ''[[Jailbreak (album)|Jailbreak]]'' (1976) * ''[[Johnny the Fox]]'' (1976) * ''[[Bad Reputation (Thin Lizzy)|Bad Reputation]]'' (1977) * ''[[Black Rose: A Rock Legend]]'' (1979) * ''[[Chinatown (Thin Lizzy)|Chinatown]]'' (1980) * ''[[Renegade (Thin Lizzy)|Renegade]]'' (1981) * ''[[Thunder and Lightning]]'' (1983) ===Funky Junction=== * ''[[Funky Junction#Funky Junction Play a Tribute to Deep Purple|Play a Tribute to Deep Purple]]'' (1973) ===The Greedies=== * „[[A Merry Jingle]]“ (singel, 1979) ===Rockers=== * „[[Rockers (skupina)#We Are the Boys!|We Are the Boys!]]“ (singel, 1983) ===The Crowd=== * „You'll Never Walk Alone“ / „Messages“ (1985) === Výber oficiálne nezverejnených skladieb<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rare songs that Philip Lynott have been involved with. Thin Lizzy Guide made by Peter Nielsen | url = https://www.thinlizzyguide.com/Songs/a_z/rare_songs.htm | vydavateľ = www.thinlizzyguide.com | dátum prístupu = 2023-11-24}}</ref> === ==== Sólová kariéra ==== * „Ageing“ (1969) * „It's Really Worth Now“ (1969) * „Mama and Papa“ (1969) * „Dirty Old Town“ (feat. [[Brian Downey]], [[Johnny McDonagh|Johnny „Ringo“ McDonagh]] & [[Jackie Daley]], 1981) * „[[Lady Loves to Dance (He Was a Friend of Mine)]]“ (feat. [[Junior Giscombe]], 1983) * „Time and Again“ (feat. Junior Giscombe, 1984) * „[[What’s the Matter]]“ (feat. Junior Giscombe, 1984) * „Have You Heard Lately“ (1984–85) * „Catholic Charm“ (1985) * „Freedom Comes“ (1985) * „Hard Times“ (1985) * „I Still Think of You“ (1985) * „Partner in Crime“ (1985) ==== Thin Lizzy ==== * „Belfast Friend“ (1970) * „Into the Fire“ (1970) * „Sorry Woman“ (1970) * „Christmas Song“ (1974–75) * „Talking“ (1977) * „[[Bad Is Bad#Pôvodná verzia|Bad Is Bad]]“ (feat. [[Huey Lewis]]; 1978) * „Blue Parris“ (1979–80) * „The Story of My Life“ (1981) ==== Baby Face ==== * „Dying to Live“ (1971) – [[cover verzia]] skladby od [[Edgar Winter|Edgara Wintera]] * „Wanted Alive“ (1972) == Publikácie == * ''[[Songs for While I’m Away (1974)|Songs for While I’m Away]]'' (1974) * ''[[Philip]]'' (1977) * ''[[Songs for While I’m Away (1997)|Songs for While I’m Away]]'' (1997) == Referencie == {{Referencie}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Pozri aj == * [[Phil Lynott: Songs for While I’m Away]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Phil Lynott}} == Externé odkazy == * [http://www.roisindubh.info/ Oficiálna stránka] {{Thin Lizzy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lynott, Philip Parris}} [[Kategória:Phil Lynott]] [[Kategória:Členovia skupiny Thin Lizzy]] [[Kategória:Írski rockoví speváci]] [[Kategória:Írski folkoví speváci]] [[Kategória:Írski popoví speváci]] [[Kategória:Írski bluesoví speváci]] [[Kategória:Írski rockoví gitaristi]] [[Kategória:Írski folkoví gitaristi]] [[Kategória:Írski popoví gitaristi]] [[Kategória:Írski bluesoví gitaristi]] [[Kategória:Írski rockoví basgitaristi]] [[Kategória:Írski folkoví basgitaristi]] [[Kategória:Írski popoví basgitaristi]] [[Kategória:Írski bluesoví basgitaristi]] [[Kategória:Osobnosti z Birminghamu]] [[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]] cm4x51y3jbs9sscgi640j6c7dydcl77 0 140817 8199628 7473250 2026-04-17T15:03:20Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199628 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Eduard Weyr | Rodné meno = | Popis osoby = český matematik | Portrét = Weyr eduard.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[22. jún]] [[1852]] | Miesto narodenia = [[Praha]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1903|7|23|1852|6|22}} | Miesto úmrtia = [[Záboří nad Labem]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Karlova univerzita]]<br/>[[Georg-August-Universität Göttingen]]<br/>[[České vysoké učení technické v Praze|České vysoké učení technické]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Eduard Weyr''' (* [[22. jún]] [[1852]], [[Praha]]<ref name=“matrika“>[http://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=35655C31DCE6413382BF2C4B39CFC9EE&scan=174#scan174 Matriční záznam o narození a křtu] farnost při kostele sv.Štěpána na Novém Městě pražském </ref> - † [[23. júl]] [[1903]], [[Záboří nad Labem]]<ref>http://www.quido.cz/osobnosti/weyr.html</ref>) bol [[Česko|český]] [[matematik]] a univerzitný profesor. Zaoberal sa predovšetkým [[Geometria|geometriou]]. == Životopis == Študoval na nemeckej reálke na Mikulandskej ulici v Prahe. V detstve ochorel na [[šarlach]], ktorý zanechal trvalé následky (trpel bolesťami hlavy), z toho dôvodu potom posledný, šiesty, ročník reálky nedokončil. Rovnako ako u staršieho brata Emila, aj u Eduarda vzbudil veľký zápal pre matematiku jeho otec František Weyr, ktorý bol profesorom matematiky na zmienenej nemeckej reálke. Matematika pätnásťročného Eduarda natoľko zaujala, že začal po strednej škole ako hosť navštevovať prednášky prvého a druhého ročníka matematiky na nemeckej polytechnike v Prahe. Do tejto doby sa datujú i jeho prvé matematické rozpravy, ktoré od neho obdržala viedenská akadémia, a ktorá ich vo svojich spisoch zverejnila. Už od školského roku [[1868]]–[[1869]] sa stal riadnym poslucháčom odboru pre stavbu strojov vtedajšej ešte dvojjazyčnej pražskej polytechniky, po rozdelení školy v roku 1869–1870 poslucháčom na českom ústave, kde sa stal usilovným študentom F. J. Studničku a J. Šolína. Po dvoch rokoch štúdia v odbore pre stavbu strojov prestúpil na odbor vodného a cestného staviteľstva a v roku [[1870]] si ku štúdiu pribral ešte geodéziu. Súčasne bol Eduard Weyr v školskom roku [[1871]]–1872, rovnako ako v minulých rokoch, mimoriadnym poslucháčom pražskej univerzity. Vďaka svojim mimoriadnym matematickým schopnostiam a talentu získal Eduard Weyr celkom jednoducho štátne štipendium a v októbri [[1872]] odišiel na študijnú stáž do [[Göttingen]]u. V Göttingene hodlal svoj záujem sústrediť najmä na prednášky nemeckého matematika Alfreda Clebsche, ten však onedlho po jeho príchode umiera. Z Göttingenu priviezol Weyr svoju dizertačnú prácu, na základe ktorej získal v roku [[1873]] titul doktora filozofie. V roku 1873 sa nadanému Weyrovi podarilo získať ďalšie štipendium, tentokrát odišiel za poznaním do [[Paríž]]a, kde navštevoval prednášky o teórii funkcií Charlesa Hermita a prednášky o infinitezimálnom počte J. A. Serreta. Po návrate do Prahy v lete [[1874]] a po úspešnej habilitácii na českej polytechnike bol Eduard Weyr vymenovaný za súkromného docenta matematiky. Od marca [[1875]] bol potom ešte asistentom na katedre deskriptívnej geometrie nemeckej polytechniky u profesora K. Küppera. Koncom roku 1874 prišla ponuka z novej záhrebskej univerzity na miesto mimoriadneho profesora matematiky, ktorú však Weyr odmietol, aj keď bola ponuka napokon zopakovaná, tentokrát na riadnu profesúru. Dôvodom k odmietnutiu bolo miesto honorovaného docenta na českej polytechnike v Prahe, ktoré od školského roku 1875–1876 získal. Mimoriadnym profesorom českej polytechniky sa stal Eduard Weyr o rok neskôr – [[14. január]]a [[1876]]. V roku 1876 bol vymenovaný za súkromného docenta novšej geometrie na pražskej univerzite, kde už rok suploval výuku po odchode brata Emila do Viedne. Weyrovo meno sa vo vedeckých kruhoch stalo pojmom. Dokazujú to i početné ponuky a návrhy svetových univerzít, ktoré sa snažili získať Weyra pre svoju stolicu. (V roku 1878 bol navrhnutý na prvé miesto za riadneho profesora na univerzite v Innsbrucku, ku vymenovaniu však nakoniec nedošlo. A toho roku odmietol miesto na univerzite v Černivciach (dnešná Ukrajina).) V roku 1881 bol Eduard Weyr vymenovaný za riadneho profesora českej techniky. Súčasne sa vzdal docentúry na univerzite, ktorú po ňom získal Ludvík Kraus. Ďalším dôležitým obdobím vo Weyrovom vedeckom živote bol rok 1885–86. V zimnom semestri 1885–1886 odišiel do [[Berlín]]a, aby prenikol do teórií budovaných Karlom Weierstrassom. Nakoniec však navštevoval iba prednášky Leopolda Kroneckera a I. L. Fuchsa, pretože Weierstrass v dobe jeho pobytu neprednášal. V roku [[1890]] pochoval obidvoch svojich rodičov a ďalšou nemalou zmenou v osobnom živote bola svadba s Leopoldinou Pazderníkovou, ktorá však po piatich rokoch zomrela. Preto sa v roku 1897 oženil po druhýkrát s Teréziou Teigeovou. Toho roku odmietol ponuku z Viedne na miesto profesora na tamojšej univerzite a pokúšal sa prejsť na českú univerzitu. Hoci k jeho vymenovaniu na univerzite nedošlo, nastúpil tam Weyr ako suplujúci profesor. Od školského roku 1891–1892 prednášal ako na technike, tak na univerzite, a jeho prednášky z geometrie na univerzite doplňovali základný kurz matematiky vedený Studničkom. V školskom roku 1896–1897 bol Weyr prednostom odboru inžinierskeho staviteľstva. V roku 1898–99 stál už po tretíkrát na čele odboru pre technickú chémiu (po prvý raz v roku 1882–1883, po druhýkrát v roku 1886–1887) a roku 1888–1889 bol po druhýkrát zvolený za prednostu za odbor pozemného staviteľstva (po prvýkrát v roku 1881–1882). S rovnakou početnosťou, teda dvakrát, si užíval aj najvyššiu akademickú hodnosť na technike, titul rektora (1884–1885 a 1890–1891). 1. októbra [[1903]] mal byť Eduard Weyr konečne vymenovaný za riadneho profesora na českej univerzite v Prahe. Radosť mu však kalili zdravotné problémy, s ktorými sa od roku [[1901]] stretal, a ktoré sa stupňovali. Isté zlepšenie zdravotného stavu mu na jar roku 1903 umožnilo vrátiť sa do práce a v júni sa zúčastniť akoby skúšobný komisár skúšok kandidátov profesúry. [[16. jún]]a ešte vypracoval posudok o vedeckej činnosti Karla Petra a [[22. júl]]a ho zastihol záchvat mŕtvice, ktorému o deň neskôr podľahol. K jeho vymenovaniu za riadneho profesora už teda nedošlo. == Členstvo v odborných spolkoch == Bol aktívnym členom mnohých spolkov, pre ktoré znamenala jeho smrť veľkú stratu. Bol jeden z prvých členov Jednoty českých matematikov, od roku [[1884]] potom jej čestným členom. Roku [[1876]] bol zvolený za mimoriadneho člena Kráľovskej českej spoločnosti náuk, na riadne členstvo čakal do roku [[1892]]. V roku [[1878]] sa stal dopisujúcim členom francúzskej [[Société des sciences physiques et naturelles de Bordeaux]]. Českou akadémiou bol prijatý za mimoriadneho člena roku 1[[890]], riadnym členom sa stal rok potom. V rokoch [[1896]] a [[1897]] sa stal postupne dopisujúcim členom Juhoslovanskej akadémie vied a umení v Záhrebe a riadnym členom matematickej spoločnosti v Moskve. == Diela == Publikačná činnosť Eduarda Weyra je bohatá a obsahuje takmer sto prác. Najvýznamnejšie z nich: * Emil Weyr, Eduard Weyr: Základové vyšší geometrie, Díl I. – Theorie promítavých útvarů prvořadých, Živa (Sborník vědecký Musea království Českého), Sešit VIII. (1872) * Emil Weyr, Eduard Weyr: Základové vyšší geometrie, Díl II. – Theorie křivek stupně druhého, Živa (Sborník vědecký Musea království Českého), Sešit XI. (1874) * Emil Weyr, Eduard Weyr: Základové vyšší geometrie, Díl III. – O přímočarých plochách druhého stupně a o vztahu kollineárném a reciprokém základních útvarů druhořadých a třetiřadých, Živa (Sborník vědecký Musea království Českého), Sešit XII. (1878) * Projektivní geometrie základních útvarů prvého řádu (1898) * Výklady o matematice (1891) * O teorii ploch (1891) * Diferenciální počet (1902) == Literatúra == * Bečvář, J.: Eduard Weyr 1852–1903. Prometheus. Praha 1995. * Petr, K.: O životě a činnosti Eduarda Weyra. Časopis pro pěstování matematiky a fysiky. 34 (1905), 457–516. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * http://www-history.mcs.st-andrews.ac.uk/Biographies/Weyr_Eduard.html {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Weyr, Eduard}} [[Kategória:Českí matematici]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 3hzqjj70evqf0k8hrick57bxpqp6ybo 0 141659 8199636 7646405 2026-04-17T15:04:29Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199636 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Luděk Marold |Portrét = Ludek Marold 1892 Mukarovsky.png |Popis = český maliar a ilustrátor |Dátum narodenia = [[7. august]] [[1865]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1898|12|1|1865|8|7}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Luděk Marold''' (* [[7. august]] [[1865]], [[Praha]]<ref name="matrika">[http://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=E003C22A5B8945BAB8B39C9CF0423A54&scan=194#scan194 Matriční záznam o narození a křtu]</ref> – † [[1. december]] [[1898]], [[Vinohrady (Praha)|Královské Vinohrady]]<ref name="matrikaZ">[http://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=9F72E0DE95FA48B3B8C7FECDA213E99C&scan=305#scan305 Matriční záznam o úmrtí a pohřbu]</ref>) bol [[Česko|český]] [[maliar (umelec)|maliar]] a&nbsp;[[ilustrácia|ilustrátor]], ktorý vytvoril [[panoráma|panorámu]] ''Bitka pri Lipanoch''. == Životopis == Luděk Marold osirel veľmi skoro, jeho otec zomrel v&nbsp;[[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] roku [[1866]] a matka o šesť rokov neskôr. Už v&nbsp;16&nbsp;rokoch ho prijali na pražskú Akadémiu výtvarných umení, kde však vydržal len rok. Jeho ďalším študijným miestom bol [[Mníchov]]. Stretol sa tu s&nbsp;mnohými Čechmi ([[Alfons Mucha]] a&nbsp;ďalší) a&nbsp;zaznamenával prvé úspechy s&nbsp;kresbami, ktoré zachytávajú výstižne skutočnosť. Okrem publikovania v&nbsp;českých (Světozor) a&nbsp;nemeckých časopisoch sa ako dvadsaťjeden ročný pokúsil ilustrovať román Pan markýz od Serváca Hellera. V roku [[1887]] sa Marold vrátil do Prahy, kde pracoval v ateliéri [[Maxmilián Pirner|Maxa Pirnera]] a stal sa redaktorom [[Spolok výtvarných umelcov Mánes|Spolku Mánes]], ktorému predsedal [[Mikoláš Aleš]]. O rok neskôr zaujal svojim pozorovacím talentom, ktorý využil v niekoľkých obrazoch ([[olejomaľba]] ''Z vaječného trhu'') a v roku [[1889]] odišiel do [[Paríž]]a, kde čoskoro prišiel kvôli svojej nestálosti o štátne štipendium a spriatelil sa s [[Vojtěch Hynais|Vojtěchom Hynaisom]]. Rýchlo sa uchytil vďaka svojim ilustráciám cudzojazyčnej a českej literatúry ([[Karel Jaromír Erben|Erbenov]] Vodník). Na medzinárodnej výstave v [[Mníchov]]e ho v roku [[1892]] za ilustrácie ocenili zlatou medailou. Ani v Paríži však nezabúdal Marold na obrazy, na ktorých tentokrát zobrazoval momentky z [[Francúzsko|francúzskeho]] prostredia. Priblížil sa dekoratívnemu štýlu [[secesia|secesie]], bez toho aby sa stával len popisným. Začal dostávať aj ponuky na tvorbu plagátov. V roku [[1898]] dostal medailu za [[akvarel]]y, ktoré zakúpila pruská vláda. V tom čase sa už znova nachádzal v Prahe, kde vytvoril plagát ''Náš dom v asanácii'' pre spevohru. Výstavu architektúry a inžinierstva ozdobila jeho panoráma ''Bitka pri Lipanoch''. V rovnakom roku ale zomrel a súborná výstava jeho prác sa uskutočnila v Česku až v roku [[1899]]. === Rodinný život === V roku [[1891]] sa v Paríži oženil so Zdenou Makovskou (* 1873).<ref group="p">Zdena Maroldová viedla v roku 1894 z Paríža české periodikum ''Pařížské mody, List paní a dívek Českých'' (vydával J. R. Vilímek v Prahe).[http://kramerius.nkp.cz/kramerius/PShowPageDoc.do?id=5260175] V roku 1903 spáchala v Prahe samovraždu.[http://kramerius.nkp.cz/kramerius/PShowPageDoc.do?id=10269900]</ref> 8. decembra 1891 roku sa im v Paríži narodil syn Ludvík.<ref name="soupis">[http://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=C80AAF7C8D1B11E181C5002215111B5A&scan=1 Soupis pražských obyvatel, Marold Ludvík, 1865)]</ref> Syn Ludvík (Luděk) sa tiež stal akademickým maliarom, v roku [[1914]] sa oženil s Tereziou Jockelovou. == Dielo == === Panoráma Bitka pri Lipanoch === [[Image:Praha, Stromovka, Maroldovo panorama.jpg|thumb|Pavilón Maroldovej panorámy v areále holešovického Výstaviska]] Základom 11 metrov vysokého a&nbsp;95 metrov širokého obrazu sa stali skice, ktoré boli vytvorené priamo pri&nbsp;[[Lipany (Vitice)|Lipanoch]]. [[Bitka pri Lipanoch]] bola zlomovou udalosťou [[Husitstvo|husitských vojen]], ale pre Marolda bola táto historická téma značne netradičná. Spolupracoval na ňom s krajinárom Jansom, scénickým výtvarníkom Štapferom, koloristom Hilšerom a maliarom koní [[Ludvík Vacátka|Vacátkom]]. Panorámu doplnilo aj popredie s reálnymi predmetmi (husitským vozom), ktoré navodilo celkovú ilúziu trojrozmerného priestoru. Vytvorili pre ňu špeciálny drevený kruhový pavilón, ale už po desiatich rokoch ho previezli do budovy s pôdorysom v tvare dvanásťuholníka. Nová budova už stála na dnešnom mieste na pražskom Výstavišti, ale kvalitnú ochranu dostala panoráma až v murovanej budove, ktorú dostavali pri príležitosti 500. výročia bitky pri Lipanoch v roku [[1934]]. Obraz už bol niekoľkokrát reštaurovaný, naposledy roku [[2002]] po [[Povodeň|povodniach]]. == Galéria == <gallery> Image: Ludek Marold - Portrait of Painter Karel Raska 016.jpg | ''Portrét malíře Karla Rašky'' Image: Ludek_Marold_-_Zelinarsky_trh_v_Parizi.jpg |''Zelinářský trh v Paříži'' File: MaroldVajecnyTrh.jpg |''Vaječný trh v Praze (1888)'' File: Marold Prekvapeni.jpg |''Překvapení (1889)'' File: Ludek Marold Maler im Atelier.jpg |''Malíř v ateliéru (1892)'' </gallery> == Poznámky == <references group="p" /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Marold | meno = Luděk | titul = Průvodce panoramou „Bitva u Lipan“ | vydavateľ = Topič | miesto = Praha | rok = [[1898]] | poznámka = Stručný popis bitvy u&nbsp;Lipan, okolnosti vzniku Maroldova panoramatu (včetně hromadného portrétu všech zúčastněných výtvarníků) a 8&nbsp;stran zobrazujících jednotlivé výseky z&nbsp;díla se 40&nbsp;popisky. | url = http://kramerius.mlp.cz/kramerius/handle/ABG001/200169 | url archívu = https://archive.today/20130429033229/http://kramerius.mlp.cz/kramerius/handle/ABG001/200169 | dátum archivácie = 2013-04-29 }} * {{Citácia knihy |titul = Maroldovo panorama Bitva u Lipan : Propagační spisek pro informaci dárců |vydavateľ = Výbor pro postavení Maroldova panoramatu |miesto = Praha |rok = [[1932]] |poznámka = Drobná publikace seznamuje s&nbsp;historií vzniku obrazu a stavby budovy, v&nbsp;níž je panoráma umístěno. Text doplňuje fotografie železné kostry budovy a reprodukce obrazu. Součástí publikace je i&nbsp;krátký příspěvek Alfonse Muchy, v&nbsp;němž malíř vzpomíná na Luďka Marolda z&nbsp;doby svých studentských let. |url = http://kramerius.mlp.cz/kramerius/handle/ABG001/346318 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * MUCHA, Jiří. ''[[Alfons Mucha]]''. Praha: Mladá fronta, [[1982]], str.&nbsp;51, 68, 88–9, 116–7, 126, 199, 267, 283 * {{Citácia knihy | priezvisko = Šlechtová | meno = Alena | odkaz na autora = | priezvisko2 = Levora | meno2 = Josef | titul = Členové České akademie věd a umění 1890–1952 | vydanie = 2 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2004 | počet strán = 443 | isbn = 80-200-1066-1 | strany = 196}} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://abart-full.artarchiv.cz/osoby.php?x=1&y=11&Fprijmeni=Marold&Fjmeno=&FnarozDen=&FnarozMes=&FnarozRok=&Fmisto=&FumrtiDen=&FumrtiMes=&FumrtiRok=&Fmistoumrti=&Fobor= Informační systém abART: Marold Luděk] * [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/142273-ludek-marold-vajecny-trh-v-praze/ ČT 2011, dokument Luděk Marold: Vaječný trh v Praze] * [http://www.praguewelcome.cz/cs/informace/o-praze/zajimavosti/osobnosti-spjate-s-prahou/vytvarne-umeni/34-marold-ludek.shtml Luděk Marold – informácie na webe Pražskej informačnej služby] == Zdroj == {{Preklad|cs|Luděk Marold|1157798}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Marold, Luděk}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Českí ilustrátori]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 2673psv0vfwla76275pqqsk1a1t956d 8199680 8199636 2026-04-17T15:11:44Z Bakjb 236375 p 8199680 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Luděk Marold |Portrét = Ludek Marold 1892 Mukarovsky.png |Popis = český maliar a ilustrátor |Dátum narodenia = [[7. august]] [[1865]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1898|12|1|1865|8|7}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Luděk Marold''' (* [[7. august]] [[1865]], [[Praha]]<ref name="matrika">[http://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=E003C22A5B8945BAB8B39C9CF0423A54&scan=194#scan194 Matriční záznam o narození a křtu]</ref> – † [[1. december]] [[1898]], [[Vinohrady (Praha)|Královské Vinohrady]]<ref name="matrikaZ">[http://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=9F72E0DE95FA48B3B8C7FECDA213E99C&scan=305#scan305 Matriční záznam o úmrtí a pohřbu]</ref>) bol [[Česko|český]] [[maliar (umelec)|maliar]] a&nbsp;[[ilustrácia|ilustrátor]], ktorý vytvoril [[panoráma|panorámu]] ''Bitka pri Lipanoch''. == Životopis == Luděk Marold osirel veľmi skoro, jeho otec zomrel v&nbsp;[[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] roku [[1866]] a matka o šesť rokov neskôr. Už v&nbsp;16&nbsp;rokoch ho prijali na pražskú Akadémiu výtvarných umení, kde však vydržal len rok. Jeho ďalším študijným miestom bol [[Mníchov]]. Stretol sa tu s&nbsp;mnohými Čechmi ([[Alfons Mucha]] a&nbsp;ďalší) a&nbsp;zaznamenával prvé úspechy s&nbsp;kresbami, ktoré zachytávajú výstižne skutočnosť. Okrem publikovania v&nbsp;českých (Světozor) a&nbsp;nemeckých časopisoch sa ako dvadsaťjeden ročný pokúsil ilustrovať román Pan markýz od Serváca Hellera. V roku [[1887]] sa Marold vrátil do Prahy, kde pracoval v ateliéri [[Maxmilián Pirner|Maxa Pirnera]] a stal sa redaktorom [[Spolok výtvarných umelcov Mánes|Spolku Mánes]], ktorému predsedal [[Mikoláš Aleš]]. O rok neskôr zaujal svojim pozorovacím talentom, ktorý využil v niekoľkých obrazoch ([[olejomaľba]] ''Z vaječného trhu'') a v roku [[1889]] odišiel do [[Paríž]]a, kde čoskoro prišiel kvôli svojej nestálosti o štátne štipendium a spriatelil sa s [[Vojtěch Hynais|Vojtěchom Hynaisom]]. Rýchlo sa uchytil vďaka svojim ilustráciám cudzojazyčnej a českej literatúry ([[Karel Jaromír Erben|Erbenov]] Vodník). Na medzinárodnej výstave v [[Mníchov]]e ho v roku [[1892]] za ilustrácie ocenili zlatou medailou. Ani v Paríži však nezabúdal Marold na obrazy, na ktorých tentokrát zobrazoval momentky z [[Francúzsko|francúzskeho]] prostredia. Priblížil sa dekoratívnemu štýlu [[secesia|secesie]], bez toho aby sa stával len popisným. Začal dostávať aj ponuky na tvorbu plagátov. V roku [[1898]] dostal medailu za [[akvarel]]y, ktoré zakúpila pruská vláda. V tom čase sa už znova nachádzal v Prahe, kde vytvoril plagát ''Náš dom v asanácii'' pre spevohru. Výstavu architektúry a inžinierstva ozdobila jeho panoráma ''Bitka pri Lipanoch''. V rovnakom roku ale zomrel a súborná výstava jeho prác sa uskutočnila v Česku až v roku [[1899]]. === Rodinný život === V roku [[1891]] sa v Paríži oženil so Zdenou Makovskou (* 1873).<ref group="p">Zdena Maroldová viedla v roku 1894 z Paríža české periodikum ''Pařížské mody, List paní a dívek Českých'' (vydával J. R. Vilímek v Prahe).[http://kramerius.nkp.cz/kramerius/PShowPageDoc.do?id=5260175] V roku 1903 spáchala v Prahe samovraždu.[http://kramerius.nkp.cz/kramerius/PShowPageDoc.do?id=10269900]</ref> 8. decembra 1891 roku sa im v Paríži narodil syn Ludvík.<ref name="soupis">[http://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=C80AAF7C8D1B11E181C5002215111B5A&scan=1 Soupis pražských obyvatel, Marold Ludvík, 1865)]</ref> Syn Ludvík (Luděk) sa tiež stal akademickým maliarom, v roku [[1914]] sa oženil s Tereziou Jockelovou. == Dielo == === Panoráma Bitka pri Lipanoch === [[Image:Praha, Stromovka, Maroldovo panorama.jpg|thumb|Pavilón Maroldovej panorámy v areále holešovického Výstaviska]] Základom 11 metrov vysokého a&nbsp;95 metrov širokého obrazu sa stali skice, ktoré boli vytvorené priamo pri&nbsp;[[Lipany (Vitice)|Lipanoch]]. [[Bitka pri Lipanoch]] bola zlomovou udalosťou [[Husitstvo|husitských vojen]], ale pre Marolda bola táto historická téma značne netradičná. Spolupracoval na ňom s krajinárom Jansom, scénickým výtvarníkom Štapferom, koloristom Hilšerom a maliarom koní [[Ludvík Vacátka|Vacátkom]]. Panorámu doplnilo aj popredie s reálnymi predmetmi (husitským vozom), ktoré navodilo celkovú ilúziu trojrozmerného priestoru. Vytvorili pre ňu špeciálny drevený kruhový pavilón, ale už po desiatich rokoch ho previezli do budovy s pôdorysom v tvare dvanásťuholníka. Nová budova už stála na dnešnom mieste na pražskom Výstavišti, ale kvalitnú ochranu dostala panoráma až v murovanej budove, ktorú dostavali pri príležitosti 500. výročia bitky pri Lipanoch v roku [[1934]]. Obraz už bol niekoľkokrát reštaurovaný, naposledy roku [[2002]] po [[Povodeň|povodniach]]. == Galéria == <gallery> Image: Ludek Marold - Portrait of Painter Karel Raska 016.jpg | ''Portrét malíře Karla Rašky'' Image: Ludek_Marold_-_Zelinarsky_trh_v_Parizi.jpg |''Zelinářský trh v Paříži'' File: MaroldVajecnyTrh.jpg |''Vaječný trh v Praze (1888)'' File: Marold Prekvapeni.jpg |''Překvapení (1889)'' File: Ludek Marold Maler im Atelier.jpg |''Malíř v ateliéru (1892)'' </gallery> == Poznámky == <references group="p" /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Marold | meno = Luděk | titul = Průvodce panoramou „Bitva u Lipan“ | vydavateľ = Topič | miesto = Praha | rok = [[1898]] | poznámka = Stručný popis bitvy u&nbsp;Lipan, okolnosti vzniku Maroldova panoramatu (včetně hromadného portrétu všech zúčastněných výtvarníků) a 8&nbsp;stran zobrazujících jednotlivé výseky z&nbsp;díla se 40&nbsp;popisky. | url = http://kramerius.mlp.cz/kramerius/handle/ABG001/200169 | url archívu = https://archive.today/20130429033229/http://kramerius.mlp.cz/kramerius/handle/ABG001/200169 | dátum archivácie = 2013-04-29 }} * {{Citácia knihy |titul = Maroldovo panorama Bitva u Lipan : Propagační spisek pro informaci dárců |vydavateľ = Výbor pro postavení Maroldova panoramatu |miesto = Praha |rok = [[1932]] |poznámka = Drobná publikace seznamuje s&nbsp;historií vzniku obrazu a stavby budovy, v&nbsp;níž je panoráma umístěno. Text doplňuje fotografie železné kostry budovy a reprodukce obrazu. Součástí publikace je i&nbsp;krátký příspěvek Alfonse Muchy, v&nbsp;němž malíř vzpomíná na Luďka Marolda z&nbsp;doby svých studentských let. |url = http://kramerius.mlp.cz/kramerius/handle/ABG001/346318 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * MUCHA, Jiří. ''[[Alfons Mucha]]''. Praha: Mladá fronta, [[1982]], str.&nbsp;51, 68, 88–9, 116–7, 126, 199, 267, 283 * {{Citácia knihy | priezvisko = Šlechtová | meno = Alena | odkaz na autora = | priezvisko2 = Levora | meno2 = Josef | titul = Členové České akademie věd a umění 1890–1952 | vydanie = 2 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2004 | počet strán = 443 | isbn = 80-200-1066-1 | strany = 196}} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://abart-full.artarchiv.cz/osoby.php?x=1&y=11&Fprijmeni=Marold&Fjmeno=&FnarozDen=&FnarozMes=&FnarozRok=&Fmisto=&FumrtiDen=&FumrtiMes=&FumrtiRok=&Fmistoumrti=&Fobor= Informační systém abART: Marold Luděk] * [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/142273-ludek-marold-vajecny-trh-v-praze/ ČT 2011, dokument Luděk Marold: Vaječný trh v Praze] * [http://www.praguewelcome.cz/cs/informace/o-praze/zajimavosti/osobnosti-spjate-s-prahou/vytvarne-umeni/34-marold-ludek.shtml Luděk Marold – informácie na webe Pražskej informačnej služby] == Zdroj == {{Preklad|cs|Luděk Marold|1157798}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Marold, Luděk}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Českí ilustrátori]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 3e5mwtylrtma60mwwahro3cqrdg1gf3 0 142032 8199666 7479016 2026-04-17T15:06:58Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199666 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = |Portrét = Josef Navratil 1898 Cermak.png |Popis = český maliar |Dátum narodenia = [[17. február]] [[1798]] |Miesto narodenia = [[Slaný]], [[Krajiny českej koruny]], [[Habsburská monarchia]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1865|4|21|1798|2|17}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |}} '''Josef Matěj Navrátil''' (* [[17. február]] [[1798]], [[Slaný]] – † [[21. apríl]] [[1865]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[maliar (umelec)|maliar]]. == Životopis == Navrátil sa vyučil u otca za izbového maliara a po ďalšom štúdiu na pražskej Akadémii sa stal maliarom-dekoratérom, a ďalej sa vzdelával, aj na početných cestách do zahraničia, zvlášť do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Jeho nástenné maľby z tohoto raného obdobia zdobia dodnes rôzne objekty v Prahe (vrátane [[Pražský hrad|Pražského hradu]]) a zámky v [[Liběchov]]e, [[Ploskovice|Ploskoviciach]], [[Zákupy|Zákupoch]], [[Jirny|Jirnách]] (s jeho známou ''Alpskou izbou'') a inde. Jeho sláva rástla a v roku [[1850]] sa stal predsedom Jednoty výtvarných umelcov. O jedenásť rokov neskôr ale musel svoju aktívnu maliarsku dráhu zanechať, pretože čiastočne ochrnul na následky záchvatu [[mŕtvica|mŕtvice]]. Zvyšok života prežil v chudobe. Prvá súborná výstava jeho diela sa uskutočnila až posmrtne v roku [[1909]] v pražskom [[Rudolfinum|Rudolfine]]. == Galéria == <gallery> Súbor:Josef Matěj Nawrátil.jpg|Slepcův den Súbor:Navratil 1830.jpg|Horská krajina u Vyššího Brodu Súbor:Ruiny hradu kvaš.jpg|náhled|Ruiny hradu Kvaš Image:1_Navrátil_Josef,Lesní_krajina_s_děvčetem,(40.léta_19.st.).jpg|Lesní krajina s děvčetem </gallery> == Dielo == Navrátil bol vynikajúci krajinkár, ale najviac sa do povedomia verejnosti zapísal svojimi zátišiami, figurálnymi maľbami a ich skicami. V jeho obrazoch dochádza k miešaniu najrôznejších štýlov, v skicách s dostává až na pokraj [[impresionizmus|impresionizmu]]. Galéria == Literatúra == * Jaromír Pečírka: ''Josef Navrátil''. Mánes - Melantrich, Praha 1940. * ''Josef Navrátil a český romantismus''. Katalog výstavy obrazů J. Navrátila a 19 malířů z let 1800–1870. Litoměřice červen–srpen 1987. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Josef Navrátil}} == Externé odkazy == *[http://abart-full.artarchiv.cz/osoby.php?i=40&Fmistoumrti=&Fprijmeni=Navr%C3%A1til&Fjmeno=&FnarozDen=&FnarozMes=&FnarozRok=&FumrtiDen=&FumrtiMes=&FumrtiRok=&Fmisto=&Fobor= Informační systém abART: Navrátil Josef Matěj] {{ces icon}} *[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/156617-josef-navratil-vyvesni-stity-pro-vinarnu-chlumeckeho/ ČT 2011, dokument Josef Navrátil: Vývěsní štíty pro vinárnu Chlumeckého] {{ces icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Navrátil, Josef Matěj}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení v Prahe]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] f8lnklix5eive1ct3qha6aoxijde5wl 8199683 8199666 2026-04-17T15:12:54Z Bakjb 236375 p 8199683 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = |Portrét = Josef Navratil 1898 Cermak.png |Popis = český maliar |Dátum narodenia = [[17. február]] [[1798]] |Miesto narodenia = [[Slaný]], [[Krajiny českej koruny]], [[Habsburská monarchia]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1865|4|21|1798|2|17}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Portál1 = Umenie |}} '''Josef Matěj Navrátil''' (* [[17. február]] [[1798]], [[Slaný]] – † [[21. apríl]] [[1865]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[maliar (umelec)|maliar]]. == Životopis == Navrátil sa vyučil u otca za izbového maliara a po ďalšom štúdiu na pražskej Akadémii sa stal maliarom-dekoratérom, a ďalej sa vzdelával, aj na početných cestách do zahraničia, zvlášť do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Jeho nástenné maľby z tohoto raného obdobia zdobia dodnes rôzne objekty v Prahe (vrátane [[Pražský hrad|Pražského hradu]]) a zámky v [[Liběchov]]e, [[Ploskovice|Ploskoviciach]], [[Zákupy|Zákupoch]], [[Jirny|Jirnách]] (s jeho známou ''Alpskou izbou'') a inde. Jeho sláva rástla a v roku [[1850]] sa stal predsedom Jednoty výtvarných umelcov. O jedenásť rokov neskôr ale musel svoju aktívnu maliarsku dráhu zanechať, pretože čiastočne ochrnul na následky záchvatu [[mŕtvica|mŕtvice]]. Zvyšok života prežil v chudobe. Prvá súborná výstava jeho diela sa uskutočnila až posmrtne v roku [[1909]] v pražskom [[Rudolfinum|Rudolfine]]. == Galéria == <gallery> Súbor:Josef Matěj Nawrátil.jpg|Slepcův den Súbor:Navratil 1830.jpg|Horská krajina u Vyššího Brodu Súbor:Ruiny hradu kvaš.jpg|náhled|Ruiny hradu Kvaš Image:1_Navrátil_Josef,Lesní_krajina_s_děvčetem,(40.léta_19.st.).jpg|Lesní krajina s děvčetem </gallery> == Dielo == Navrátil bol vynikajúci krajinkár, ale najviac sa do povedomia verejnosti zapísal svojimi zátišiami, figurálnymi maľbami a ich skicami. V jeho obrazoch dochádza k miešaniu najrôznejších štýlov, v skicách s dostává až na pokraj [[impresionizmus|impresionizmu]]. Galéria == Literatúra == * Jaromír Pečírka: ''Josef Navrátil''. Mánes - Melantrich, Praha 1940. * ''Josef Navrátil a český romantismus''. Katalog výstavy obrazů J. Navrátila a 19 malířů z let 1800–1870. Litoměřice červen–srpen 1987. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Josef Navrátil}} == Externé odkazy == *[http://abart-full.artarchiv.cz/osoby.php?i=40&Fmistoumrti=&Fprijmeni=Navr%C3%A1til&Fjmeno=&FnarozDen=&FnarozMes=&FnarozRok=&FumrtiDen=&FumrtiMes=&FumrtiRok=&Fmisto=&Fobor= Informační systém abART: Navrátil Josef Matěj] {{ces icon}} *[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/156617-josef-navratil-vyvesni-stity-pro-vinarnu-chlumeckeho/ ČT 2011, dokument Josef Navrátil: Vývěsní štíty pro vinárnu Chlumeckého] {{ces icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Navrátil, Josef Matěj}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení v Prahe]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] ko8unglyy5vlkpx84eourmbpv3fzec0 0 143851 8199779 8039759 2026-04-17T15:51:35Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199779 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Salomon Flohr | Portrét = Salo Flohr 1933.jpg | Popis = šachový veľmajster | Dátum narodenia = [[21. november]] [[1908]] | Miesto narodenia = Horodenka | Dátum úmrtia = {{dúv|1983|7|18|1908|11|21}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]] }} '''Salomon Flohr''', tiež '''Salo Flohr''', {{V jazyku|rus|Саломон Михайлович Флор}} (* [[21. november]] [[1908]], [[Horodenka]], [[Poľsko]] (dnes [[Ukrajina]]) – † [[18. júl]] [[1983]], [[Moskva]]) bol [[Česko-Slovensko|česko-slovenský]] a [[ZSSR|sovietsky]] [[Šach (hra)|šachista]] [[Židia|židovského]] pôvodu, od roku [[1950]] [[Veľmajster (šach)|medzinárodný veľmajster]]. == Život == Salomon Flohr pochádzal z rodiny chudobného židovského obchodníka. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa rodina presťahovala na [[Morava (región)|Moravu]]. Do konca vojny mu zomreli rodičia a osem z deviatich súrodencov. Prvé povojnové roky prežíval v rôznych sirotincoch v Česku. V roku [[1924]] sa presťahoval do [[Praha|Prahy]]. Bol zamestnaný v obchode a stal sa šachovým novinárom. Po dosiahnutí prvých šachových úspechov sa stal profesionálom. Keďže bol židovského pôvodu, po ''Mníchove 1938'' emigroval z ČSR a istý čas žil v [[Nórsko|Nórsku]]. Po prepadnutí Nórska nacistickým [[Nemecko]]m v roku [[1940]] musel znovu ujsť. Do [[Petrohrad]]u sa mu podarilo preplaviť iba pár hodín pred tým, ako bolo [[Oslo]] obsadené Nemcami. V roku [[1942]] získal štátne občianstvo [[ZSSR]]. Po vojne sa už do Česko-Slovenska nevrátil, hoci ho ešte mnohokrát navštívil. Salomon Flohr patril v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] medzi najlepších svetových šachistov. Na začiatku kariéry hral ostrý kombinačný šach, no keď sa stal šachovým profesionálom, jeho hra sa od základu zmenila. Hral prevažne pozične, s dôrazom na bezpečnosť, s výbornou technikou hry. Po vojne si vyslúžil povesť "remízového kráľa". Bol tiež vynikajúci šachový komentátor. Písal šachové knihy, bol autorom množstva článkov vo viacerých šachových časopisov. Ich výber vyšiel v roku [[1986]] aj knižne (v ruštine). Pôsobil aj ako medzinárodný šachový rozhodca. Bol hlavným rozhodcom na [[šachová olympiáda|šachovej olympiáde]] vo [[Varna (Bulharsko)|Varne]] [[1962]], v [[Nice]] [[1974]] a na rôznych iných podujatiach. Zomrel [[18. júl]]a [[1983]] v Moskve. == Šachová kariéra == === Medzivojnové obdobie === Salomon Flohr začal hrať šach po svojom príchode do Prahy v roku [[1924]]. Najskôr hrával iba domáce turnaje, po niekoľkých úspechoch sa v roku [[1929]] po prvýkrát dostal na medzinárodný turnaj. V [[Rogaška Slatina|Rogoškej Slatine]] skončil na 2. mieste. V 30. rokoch rýchlo prenikol do svetovej špičky a dosiahol veľa turnajových úspechov. Istý čas bol pokladaný za 2. najlepšieho hráča sveta, po [[Alexander Alechin|Alexandrovi Alechinovi]]. ==== Turnajové výsledky ==== * [[Trenčianske Teplice]] 1930, 1. miesto * [[Swinemünde]] 1930, 2. miesto * [[Bled]] 1931, 4.-7. miesto * [[Brno]] 1931, 1. miesto * vianočný turnaj v [[Hastings]] ** 1. miesto v rokoch 1931/32, 1932/33 a 1933/34 (pred Alechinom) ** 1.-3. miesto v roku 1934/35 ** 2. miesto v roku 1935/36 ** 4.-5. miesto v roku 1937/38 ** 3 miesto v roku 1961/62 * [[Antverpy]] 1932, 1. miesto * [[Sliač]] 1932, 1.-2. miesto * [[Bern (mesto)|Bern]] 1932, 2.-3. miesto * [[Londýn]] 1932, 2. miesto * [[Scheveningen]] 1933, 1. miesto * zápas s [[Michail Botvinnik|Michailom Botvinnikom]], [[Moskva]]/[[Petrohrad]] 1933, 6:6 (2:2, =8) * [[IV. obvod (Budapešť)|Újpest]] 1934, 3.-4. miesto * [[Zurich]] 1934, 2.-3. miesto * [[Lázně Libverda]] 1934, 1. miesto * [[Barcelona]] 1935, 1.-2. miesto * [[Moskva]] 1935, 1.-2. miesto, 1936 3. miesto * [[Poděbrady]] 1936, 1. miesto * [[Margate]] 1936, 2. miesto, 1939, 2.-3. miesto * [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]] 1936, 7.-8. miesto * [[Kemeri]] 1937, 1.-3. miesto, 1939, 1. miesto * [[Pärnu]] 1937, 2.-4. miesto * [[Semmering]] 1937, 5. miesto V roku [[1933]] a 1937 sa stal majstrom [[ČSR|Česko-Slovenska]]. Superturnaj ''AVRO'', ktorý sa hral v roku [[1938]] v [[Holandsko|Holandsku]], sa Salomonovi Flohrovi nevydaril. Možno boli na príčine aj vtedajšie vážne politické udalosti v [[Európa|Európe]] (hralo sa tesne po jeho emigrácii z ČSR). Počas turnaja nevyhral ani jednu partiu a skončil na poslednom 8. mieste. * [[Amsterdam]] 1939, 1.-3. miesto * [[Baarn]] 1939, 1. miesto * Moskva/Petrohrad 1939, 1. miesto * [[Bournemouth]] 1939, 2.-3. miesto V roku [[1937]] ho [[Medzinárodná šachová federácia]] navrhla za kandidáta na zápas o titul [[Majstrovstvá sveta v šachu|majstra sveta]]. Salomon Flohr začal rokovať s majstrom sveta Alechinom a dohodol sa s ním na podmienkach zápasu. Mal sa hrať v [[Otrokovice|Otrokoviciach]] v roku [[1939]]. Politické udalosti v rokoch [[1938]]{{--}}[[1939]] tieto plány zmarili. ==== Reprezentácia Česko-Slovenska ==== V rokoch [[1930]]{{--}}[[1937]] Salomon Flohr reprezentoval Česko-Slovensko na [[Šachová olympiáda|Šachovej olympiáde]]. Hral vždy na 1. [[Šachovnica|šachovnici]]. * [[1930]] [[Hamburg]] 14½/17 * [[1931]] [[Praha]] 11/18 * [[1933]] [[Folkestone]] 9/14 * [[1935]] [[Varšava]] 13/17 * [[1937]] [[Štokholm]] 12½/16 * Celkovo: +46, =28, -8. * V roku [[1933]] skončila ČSR druhá, 1931 tretia, 1930, 1935 a 1937 piata. === Povojnové obdobie === Hoci bol Salomon Flohr po skončení vojny ešte pomerne mladý, už nedosiahol také úspechy, ako pred vojnou. Podľa vlastných slov mu k lepším výsledkom chýbalo viac pracovitosti a bojovnosti. Hrával už oveľa menej a viac sa sústredil na novinársku prácu. Na 1. [[Majstrovstvá sveta v šachu|medzipásmovom turnaji MS]] v [[Saltsjöbaden]]e skončil 6.-9. a postúpil do turnaja kandidátov, ktorý sa hral v roku [[1950]] v [[Budapešť|Budapešti]]. Skončil tam na 8.-10. mieste. Bolo to jediný raz, čo zasiahol do súťaží o titul MS. Reprezentoval ZSSR v niekoľkých medzištátnych zápasoch. Okrem toho počas celej svojej šachovej kariéry veľmi rád hrával [[Simultánka|Simultánky]], v ktorých zohral okolo 30 000 partií. ;Povojnové turnajové výsledky: * [[Groningen (mesto v Holandsku)|Groningen]] 1946, 6.-7. miesto * [[Pärnu]] 1947 8. miesto * [[Mariánské Lázně]] 1956, 3.-4. miesto * [[Göteborg]] 1957/58, 2.-3. miesto * [[Wageningen]] 1958, 2.-3. miesto * [[Balatonfüred]] 1960, 6.-7. miesto * [[Beverwijk]] 1960, 4. miesto * [[Štokholm]] 1962, 2.-3. miesto * [[Amsterdam]] 1963 2. miesto, 1966, 3. miesto * [[Soči]] 1965, 6.-7. miesto * [[Noordwijk]] 1965, 3. miesto * [[Polanica-Zdrój]] 1967, 4.-6. miesto ==== Majstrovstvá ZSSR ==== * [[1944]] [[Moskva]] 2.(semifinále) * [[1944]] [[Moskva]] 4. * [[1947]] [[Petrohrad]] 7.-8. * [[1948]] [[Moskva]] 4. * [[1949]] [[Moskva]] 11. * [[1950]] [[Tartu]] 1.(semifinále) * [[1950]] [[Moskva]] 9.-10. * [[1951]] [[Ľvov]] 3.(semifinále) * [[1951]] [[Moskva]] 9.-10. * [[1954]] [[Kyjev]] 12.-13. * [[1955]] [[Moskva]] 13.-14. * [[1960]] [[Vilnius|Viľňus]] 9.(semifinále) Majstrovstvá ZSSR družstiev hral v [[1951]] a [[1962]]. Majstrovstvá Moskvy: * 1945, 4. miesto * 1952, 5.-7. miesto * 1955, 2. miesto {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Flohr, Salomon}} [[Kategória:Česko-slovenskí šachisti]] [[Kategória:Sovietski šachisti]] [[Kategória:Šachisti židovského pôvodu]] [[Kategória:Medzinárodní veľmajstri]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] cf8dp2m8u3e67x3d17dmtgqp2d5tfxj 10 148808 8199939 8060793 2026-04-18T05:17:48Z OJJ 116711 Žiadosť o práva správcu: Scholastikos (hlasovanie končí 1. 5. 2026) 8199939 wikitext text/x-wiki <noinclude>{{Podšablóna|Pomôž}}</noinclude>'''Žiadosť o práva správcu: [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Scholastikos|Scholastikos]]''' ''(hlasovanie končí 1. 5. 2026)'' <!-- '''Žiadosť o práva správcu rozhrania: [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu rozhrania/XY|XY]]''' ''(hlasovanie končí dd.mm.yyyy)'' ‎• --><!--'''Návrhy odporúčaní:''' --><!--'''Žiadosť o príznak bota: ''' • --><!--'''Návrh pravidla:''' • --><!--'''Kandidáti na najlepšie články:''' •--><!-- '''Články na revíziu:''' --><!-- • '''Články na denomináciu: '''[[Wikipédia:Revízia najlepších článkov/Mačka domáca]] (do 24. 4. 2019)''' • --><!-- '''Články na zmazanie:''' • --><!--'''Novinky:''' • --><!--'''stretko''' • -->Pomôžte skontrolovať články: [https://tools.wmflabs.org/checkwiki/cgi-bin/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=project Check Wikipedia]<noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Šablóny]] </noinclude> k7fhsjf6jmhwteuabd56r0k4hinn32o 0 149089 8199724 7740073 2026-04-17T15:40:45Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199724 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Otakar Nickerl |Portrét = |Popis = český lekár, vysokoškolský profesor, zoológ, botanik, entomológ – lepidopterológ a koleopterológ |Dátum narodenia = [[22. január]] [[1838]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1920|9|3|1838|1|22}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] |}} Prof. MUDr. '''Otakar Nickerl''' alebo '''Ottokar Nickerl''' (* [[22. január]] [[1838]], [[Praha]] – † [[3. september]] [[1920]], [[Praha]]) bol český [[zoológ]] nemeckej národnosti, [[botanik]], [[entomológ]] – [[lepidopterológ]] a [[koleopterológ]], vysokoškolský profesor, doktor [[medicína|medicíny]]. == Životopis == Narodil sa v Prahe ako syn známeho pražského [[entomológ]]a [[František Antonín Nickerl|Františka Antonína Nickerla]]. Po skončení stredoškolského štúdia začal študovať medicínu na pražskej univerzite, kde po jej skončení roku [[1862]] získal lekársky diplom. Bol žiakom [[Filip Maximilián Opiz|Filipa Maxmiliána Opiza]], veľkého pražského [[botanik]]a, preto sa tiež venoval štúdiu [[botanika|botaniky]]. V rokoch [[1864]] – [[1868]] vykonával prácu asistenta na pražskej univerzite. V roku [[1868]] bol menovaný profesorom prírodných vied na pražskej Polytechnike. Na tomto pracovisku pôsobil až do roku [[1870]]. V roku [[1869]] spoločne s [[Karel Slavoj Amerling|Dr. Karolom Slavojom Amerlingom]] založili [[Společnost pro fysiokracii v Čechách]]. V roku [[1872]] pri tejto spoločnosti založili [[entomológia|entomologický]] odbor, ktorý sa v neskoršom období stal základom pre vznik [[Česká společnost entomologická|České společnosti entomologické]]. Po skončení svojej pedagogickej činnosti bol Otakar Nickerl v rokoch [[1876]] – [[1904]] prednosta dvoch výskumných poľnohospodárskych staníc. Prvou bola kontrolná stanica semenárska a druhou stanica pre skúmanie škodcov poľného a lesného hospodárstva. Na týchto pracoviskách bol Prof. Otakar Nickerl poverený, aby vypracoval posudky o [[hmyz]]ích škodcoch v hospodárstve a o otázkach [[fytopatológia|fytopatologických]]. Tieto jeho práce boli jedny z prvých svojho druhu, a preto môžeme prof. Otakara Nickerla pokladať za priekopníka užitej [[entomológia|entomológie]] v Českých zemiach. Bol veľmi horlivým [[entomológ]]om a zberateľom, ktorý sa venoval hlavne zberu [[motýle|motýľov]] ([[Lepidoptera]]) a [[chrobáky|chrobákov]] (Coleoptera). Patril za svojho života k vodcovským osobnostiam pražského [[entomológia|entomologického]] života. Po svojom otcovi zdedil rozsiahle zbierky [[hmyz]]u – prevažne [[motýle|motýľov]] a počas svojho života tieto zbierky ešte rozšíril a obohatil o nové prírastky. Prevažne sa však venoval výskumu a zberu [[chrobáky|chrobákov]]. Patril k prvým [[entomológ]]om svetového formátu na území [[Čechy|Čiech]]. Mal rozsiahle kontakty s mnohými svetovými zberateľmi, pričom významne rozširoval svoju zbierku prírodnín jednak výmenou s druhými zberateľmi, ako i skutočnosťou, že za vysoké sumy skupoval [[entomológia|entomologický]] materiál, čím enormne rozšíril svoju zbierku [[hmyz]]u. Podarilo sa mu získať [[entomológia|entomologický]] materiál z [[Grécko|Grécka]], [[Nová Guinea|Novej Guiney]], [[Austrália (štát)|Austrálie]], [[Afrika|Afriky]], [[Amerika|Ameriky]], [[Madagaskar]]u, [[India|Indie]] a takmer všetok materiál, ktorý priniesol zo svojich ciest známy český cestovateľ [[Emil Holub]]. Svoje vedecké práce publikoval vo viacerých časopisoch: ''Lotos'', ''Stettiner entomologische Zeitung'', ''Verhandlungen der kaiserlich – königlichen zoologisch – botanischen Gesellschaft'' in [[Viedeň|Wien]], ako i v zoznamoch českej [[entomofauna|entomofauny]], ktoré vydávala ''Fysiokratická společnost'' v Čechách. Na počesť MUDr. Otakara Nickerla bolo pomenovaných jeho menom viacero [[druh (taxonómia)|druhov]] [[hmyz]]u. Napr. [[Jan Obenberger|Dr. J. Obenberger]] druhovým menom „nickerli“ pomenoval radu novo popísaných [[druh (taxonómia)|druhov]] [[krasec|krascov]] z rôznych častí sveta. V roku [[1846]] popísal MUDr. Otakar Nickerl druh [[motýle|motýľa]] zo širšej skupiny [[pestroň]]ov – [[Hypermnestra helios]]. Ide o jediného zástupcu tohto [[rod (taxonómia)|rodu]] vo svete. Materiál popísal podľa jedincov zo [[stredná Ázia|strednej Ázie]]. Ide o [[druh (taxonómia)|druh]], ktorý sa označuje ako [[pestroň stredoázijský]]. Po smrti Prof. MUDr. Otakara Nickerla prešla celá jeho zbierka [[hmyz]]u, ako i odborná knižnica do majetku Entomologického oddelenia Národného múzea v [[Praha|Prahe]]. V prospech múzea bola odkázaná i časť jeho majetku, z ktorej bol založený tzv. „Nickerlov fond“. Profesor MUDr. Otakar Nickerl bol členom nemeckého prírodovedeckého spolku „[[Lotos (spolok)|LOTOS]]“ a tiež členom „Klubu přírodovědeckého v Praze“. == Bibliografia == *Nickerl, O.: 1880, Bericht über die im Jahre 1879 der Lanwirdschaft Böhmens schädlichen Insekten. 24 pp. *Nickerl, O.: 1881, Zpráva o hmyzu, který roku 1880 polnímu hospodářství v Čechách škodil. 12 pp. *Nickerl, O.: 1886, Bericht über die im Jahre 1885 der Lanwirdschaft Böhmens schädlichen Insekten. 16 pp. *Nickerl, O.: 1887, ''Goliathus atlas'' n. sp. Stettiner Entomologische Zeitung 48: 174 – 176. *Nickerl, O.: 1890, ''Sphyrorrhina charon'': eine neue Goliathiden-Gattung und Art. Stettiner Entomologische Zeitung, 51: 13 – 15. *Nickerl, O.: 1894, Catalogus insectorum faunae bohemicae. III. Die Kleinschmetterlinge (Microlepidoptera) Böhmens. Verlag der Physiokratischen Gesellschaft, Prag, 38 pp. *Nickerl, O.: 1897, Catalogus insectorum faunae bohemicae: Verzeichnis der Insekten Böhmen's: herausgegeben von der Gesellschaft für Physiokratie in Böhmen. 5. die Gross-Schmetterlinge (Macrolepidoptera). vii + 40 pp. *Haury, Ch. & Nickerl O.: 1905, Verzeichnis der Insekten Böhmens herausgegeben von der Gessellschaft für Physiokratie in Böhmen. VII. Geradflügler (Orthoptera). A. Orthoptera genuina (Forficularia, Blattodea, Acridiodea, Locustodea, Gryllodea). Verlag der Gesellschaft für Physiokratie in Böhmen, Praha, 20 pp. *Haury, Ch. & Nickerl, O.: 1905, Seznam hmyzu českého vydaný Společností pro fysiokracii v Čechách. VII. Hmyz rovnokřídlý. (Orthoptera) A. Orthoptera genuina (Forficularia, Blattodea, Acridiodea, Locustodea, Gryllodea). [A list of Czech insects published by the Czech Society of Natural History. VII. The Orthoptera. A. Orthoptera genuina (Forficularia, Blattodea, Acridiodea, Locustodea, Gryllodea)]. In: Catalogus insectorum Faunae Bohemicae. Nákladem Společnosti pro fysiokracii v Čechách, Praha, 14 pp. *Nickerl, O.: 1905, Fundorte böhmischer Wanzenarten. Beiträge zur Insekten-fauna Böhmens II. Prag., iv + 42 pp. *Nickerl, F. A. et Nickerl, O.: 1906, Die Zünstler Böhmens (''Pyralidae''). Beitr. z. Insekten-Fauna Böhmens, 3, 1 – 35, Prag. *Nickerl, F. A. et Nickerl, O.: 1906, Die Wickler Böhmens (''Tortricidae''). Beitr. z. Insekten-Fauna Böhmens, 4, 1 – 62, Prag. *Nickerl, O.: 1907, Die Spanner des Königreichen Böhmens. Beitr. z. Insekten-Fauna Böhmens, 5, 1 – 71, Prag. *Nickerl, O.: 1908, Die Motten Böhmens (''Tineen''). Beitr. z. Insekten-Fauna Böhmens, 6, 1 – 160, Prag. *Nickerl, O.: 1910, Die Federmotten Böhmens (Pterophoridae und Orneodidae). Beiträge zur Insekten-Fauna Böhmens, VII., 13 pp. == Zdroje == *Heller, K. M.: 1920, [Nickerl, O. sen.]. Dt. Ent. Z. Iris, 34, 263 – 266 + portrét. *Heller, K. M.: 1920, [Nickerl, O.]. Ent. Blätter, 16, 256. *Labler, K.: 1921, [Nickerl, O. sen.]. Ent. Jahrb., 30, 191 – 192. *Vávra, V.: 1923, [Nickerl, O. sen.]. Sborn. Entomol. Odd. Nár. Musea v Praze, 1, 3 – 12 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nickerl Otakar}} [[Kategória:Českí zoológovia]] [[Kategória:Českí entomológovia]] [[Kategória:Lepidopterológovia]] [[Kategória:Českí lekári]] [[Kategória:Českí botanici]] [[Kategória:Českí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:České osobnosti nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] sc4srilo2m76o0mp35560ryuazhm82j 0 150409 8199786 8040900 2026-04-17T15:54:55Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Žale]] pomocou použitia HotCat 8199786 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = juhoslovanský inžinier a šachista | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[22. jún]] [[1885]] | Miesto narodenia = [[Ľubľana]], [[Slovinsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1962|10|9|1885|6|22}} | Miesto úmrtia = [[Ľubľana]], [[Slovinsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Milan Vidmar''' (* [[22. jún]] [[1885]], [[Ľubľana]] – † [[9. október]] [[1962]], Ľubľana) bol juhoslovanský (slovinský) inžinier elektrotechniky a [[Šach (hra)|šachista]], [[Veľmajster (šach)|medzinárodný veľmajster]] od roku [[1950]]. == Životopis == Vyštudoval na univerzite vo [[Viedeň|Viedni]] technický odbor. Pracoval v obore elektrotechnika a energetika. Bol profesor(neskôr lektor) na univerzite v Ľubľane, člen Slovinskej akadémie vied. V roku [[1948]] založil v Slovinsku Elektrotechnický inštitút, ktorý je pomenovaný po ňom. Napísal viacero kníh z oblastí šachu, elektrotechniky a filozofie. Vidmar bol šachový amatér a na súťažiach sa nezúčastňoval veľmi často. Napriek tomu sa dokázal vypracovať medzi najlepších hráčov na svete. Bol pozičný hráč, horlivý stúpenec učenia [[Siegbert Tarrasch|Siegberta Tarrascha]]. V roku [[1948]] bol hlavným rozhodcom turnaja o titul [[Majstrovstvá sveta v šachu|majstra sveta v šachu]] a v roku [[1961]] rozhodoval "superturnaj" v Blede. Dlhé roky bol predsedom Juhoslovanského šachového zväzu. Zomrel [[9. október|9. októbra]] [[1962]] v Ľubľane. == Turnajové výsledky == * Gambitový turnaj [[Viedeň]] [[1904]] 10. * [[Barmen]] [[1905]] 3.-4. * [[Norimberg]] [[1906]] 9.-11. * Viedeň [[1907]] 3.-5. * [[Karlovy Vary]] 1907 6. * [[Praha]] [[1908]] 3. * [[Petrohrad]] [[1909]] 15.-16. * [[Göteborg]] 1909 1. * Karlove Vary [[1911]] 7. * [[Donostia-San Sebastián|San Sebastian]] 1911 2.-3. * [[Budapešť]] [[1912]] 6. * [[Mannheim]] [[1914]] 2. * Viedeň [[1916]] 1. * [[Berlín]] [[1918]] 1. * [[Košice]] 1918 2. * [[Londýn]] [[1922]] 3. * [[Hastings]] 1925/26 1.-2. * [[Semmering]] [[1926]] 3. * [[New York (mesto)|New York]] [[1927]] 4. * Londýn 1927 4. * Karlove Vary [[1929]] 5.-6. * Hastings 1929/30 2. * [[San Remo]] [[1930]] 7.-8. * [[Bled]] [[1931]] 4.-7. * [[Sliač]] [[1932]] 1.-2. * [[IV. obvod (Budapešť)|Újpest]] [[1934]] 8. * [[Bad Nauheim]] [[1936]] 8. * [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]] 1936 9. * Hastings 1936/37 4.-5. * [[Ľubľana]] [[1938]] 5.-7. * [[Stuttgart]] [[1939]] 3.-6. * Budapešť [[1940]] 2. * Ľubľana [[1945]] 2.-3. * [[Groningen (mesto v Holandsku)|Groningen]] [[1946]] 17. * majstrovstvá [[Juhoslávia|Juhoslávie]] Ľubľana [[1947]] 5. * Karlovy Vary [[1948]] 5. * Bled [[1950]] 9.-13. * [[Bazilej]] [[1952]] 1. * [[Opatija]] [[1953]] 18. Reprezentoval Juhosláviu na [[Šachová olympiáda|šachovej olympiáde]]: * [[1931]] [[Praha]] 8½/16 * [[1935]] [[Varšava]] 8½//14 V roku [[1931]] skončila Juhoslávia 4. a 1935 6. === Alexandr Alechin – Milan Vidmar === * Semmering 1926 * Dámsky gambit, D30 * 1. d4 Jf6 * 2. Jf3 d5 * 3. c4 c6 * 4. e3 e6 * 5. Jbd2 c5 * 6. Se2 Jc6 * 7. O-O Sd6 * 8. a3 cxd4 * 9. exd4 a5 * 10. Sd3 O-O * 11. Ve1 b6 * 12. b3 Sb7 * 13. Sb2 Je7 * 14. Je5 Jg6 * 15. Jdf3 Je4 * 16. cxd5 exd5 * 17. Sb5 De7 * 18. Jd7 Vfd8 * 19. Jxb6 Vab8 * 20. Je5 Sxe5 * 21. dxe5 Dc5 * 22. Dd4 Dxb5 * 23. e6 Jf6 * 24. Jd7 Vxd7 * 25. exd7 Dxd7 * 26. Vac1 h6 * 27. f3 Ve8 * 28. Vxe8+ Dxe8 * 29. Kf2 Db5 * 30. De3 Sa6 * 31. a4 Db7 * 32. Vc5 Jh5 * 33. g3 Dd7 * 34. Ke1 Dh3 * 35. Vxa5 Dxh2 * 36. Df2 Dh1+ * 37. Kd2 Db1 * 38. Dd4 Df1 * 39. Dxd5 De2+ * 40. Kc3 Sb7!(diagram) {{Chess diagram | tright | |= 8 | | | | | | |kd| 7 | |bd| | | |pd|pd| 6 | | | | | | |nd|pd 5 |rl| | |ql| | | |nd 4 |pl| | | | | | | 3 | |pl|kl| | |pl|pl| 2 | |bl| | |qd| | | 1 | | | | | | | | a b c d e f g h | Alechin - Vidmar, Semmering 1926, biely na ťahu. }} Napriek materiálnej prevahe súpera hral Alechin až doteraz riskantne a snažil sa o výhru. V postavení diagramu sa však už mal uspokojiť s remízou po ťahoch 41. Dxh5! Sxf3 42. Dc5! De1+ 43. Kc4 Se2+ 44. Kd5 Sf3+ 45. Kc4 De2+ 46. Kc3 De1+. Pokračovanie v "hre na výhru" sa Alechinovi nevyplatilo. * 41. Dxb7? Biely sa spolieha na svojich voľných pešiakov na a- a b- stĺpci a počíta s tým, že čierni jazdci stoja príliš ďaleko a nestihnú ich zadržať. * 41. ... De1+ * 42. Kc4 Dxa5 * 43. Sc3 Df5 * 44. Db8+ Kh7 * 45. a5 Dxf3 * 46. Dc7 Jxg3 * 47. Kb4 Jf4! * 48. Ka3 Je6 * 49. De5 Je4 * 50. Sb4 Dd3! * 51. Ka4 Jd4! Čiernemu sa podarilo svojich jazdcov rozohrať a biely kráľ rýchlo podľahne matovému útoku. * 52. Dd5 f5 * 53. Dc4 Dd1 * 54. Sa3 Da1 * 55. a6 Jc3+ * 56. Kb4 Jc2+ * 57. Kc5 Dxa3+ * 58. Kb6 Je3! * Biely sa vzdal. == Externé odkazy == * [http://encyclopedia2.thefreedictionary.com/Milan+Vidmar Heslo vo Veľkej sovietskej encyklopédii] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vidmar, Milan}} [[Kategória:Narodenia v 1885]] [[Kategória:Úmrtia v 1962]] [[Kategória:Juhoslovanskí šachisti]] [[Kategória:Slovinskí šachisti]] [[Kategória:Slovinskí spisovatelia]] [[Kategória:Medzinárodní veľmajstri]] [[Kategória:Osobnosti z Ľubľany]] [[Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity]] [[Kategória:Členovia Slovinskej akadémie vied a umení]] [[Kategória:Pochovaní na Žale]] j8nvpdyuj0uc7yplwajm3hevvrbqmkw 0 150413 8199593 7460129 2026-04-17T14:58:18Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199593 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Svetozar Gligorić |Portrét = Gligoric 1961 Oberhausen.jpg |Popis = Srbský šachový veľmajster. |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[2. február]] [[1923]] |Miesto narodenia = [[Belehrad]], [[Srbsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2012|8|14|1923|2|2}} |Miesto úmrtia = [[Belehrad]], [[Srbsko]] }} '''Svetozar Gligorić''', [[Srbčina|srb.]]: Светозар Глигорић (* [[2. február]] [[1923]] [[Belehrad]], [[Srbsko]] - † [[14. august]] [[2012]], Belehrad) bol juhoslovanský [[Šach (hra)|šachista]], [[Veľmajster (šach)|medzinárodný veľmajster]] od roku [[1951]]. ==Kariéra== Prvé šachové úspechy dosiahol Gligorić ešte pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V roku [[1938]] vyhral majstrovstvá Belehradu a v roku [[1939]] majstrovstvá Juhoslávie. Počas vojny bol členom partizánskej skupiny. Po vojne patril medzi popredných organizátorov šachu v Juhoslávii. Stal sa šachovým novinárom a šachovým profesionálom. V 50. a 60. rokoch 20. storočia patril medzi najlepších šachistov sveta. Doma bol veľmi populárny, v roku [[1958]] vyhral anketu o najlepšieho športovca Juhoslávie. Aktívne hrával do vysokého veku. ===Turnajové výsledky=== [[Ľubľana]] 1945/46 1., Treybalov memoriál [[Praha]] [[1946]] 4.-5., [[Varšava]] [[1947]] 1., [[Budapešť]] [[1948]] 2., [[Benátky]] [[1949]] 4.-7., [[Amsterdam]] [[1950]] 4.-5., [[Mar del Plata]] 1950 1., [[1953]] 1., [[1955]] 3., Stauntonov memoriál [[Birmingham]] [[1950]] 1.-4., [[Havana]] [[1952]] 3., [[Hollywood]] 1952 1., [[Montevideo]] 1953 1., [[Buenos Aires]] 1955 2., [[Záhreb]] 1955 4.-5., Alechinov memoriál [[Moskva]] [[1956]] 4., [[Dallas]] [[1957]] 1.-2., [[Zurich]] [[1959]] 2., [[1961]] 3., [[Asunción]] [[1960]] 1.-2., [[Santa Fe (Nové Mexiko)|Santa Fe]] 1960 1., [[Belehrad]] [[1961]] 2., [[1962]] 1., [[1964]] 4., [[1969]] 1.-4., [[Torremolinos]] 1961 1.-2., [[Sarajevo]] 1961 1.-2., [[1962]] 1.-2., [[1963]] 2.-5., [[1969]] 3.-4., [[Bled]] 1961 3.-5., Capablancov memoriál Havana [[1962]] 4.-5., [[1967]] 5.-6., [[1969]] 3., Moskva 1963 3., [[Reykjavik]] [[1964]] 2., [[Kodaň]] [[1965]] 1.-3., [[Novi Sad]] 1965 1.-3., [[Tel Aviv]] [[1966]] 1., [[Titovo Užice]] 1966 3.-4. [[Dundee (Škótsko)|Dundee]] [[1967]] 1., [[Palma de Mallorca]] 1967 5., [[1968]] 5., [[Manila]] [[1968]] 2.-3., [[1973]] 4., [[1974]] 4.-5., Vidmarov memoriál Ľubľana [[1969]] 2., [[1973]] 2.-4., [[1975]] 2., [[Buesum]] 1969 4., [[Lugano]] [[1970]] 3.-4., [[Rovinj]]/[[Záhreb]] 1970 2.-5., [[Amsterdam]] 1970 5.-6., [[1971]] 5.-7., [[Vinkovci]] 1970 2.-4., [[Wijk aan Zee]] [[1971]] 2.-5., [[1975]] 5.-7., Západný [[Berlín]] 1971 1., [[San Antonio (Texas)|San Antonio]] [[1972]] 4., [[Teeside]] 1972 4.-5., [[Lone Pine]] (open) 1972 1.(35 hráčov), [[1975]] 8.(44), [[1979]] 4.(53), [[1980]] 12.(43), [[1981]] 4.(61), [[Los Angeles]] [[1974]] 1., [[Vrbas]] [[1977]] 2.-4., [[Montilla]] 1977 1., [[1978]] 2.-5., [[Osijek]] [[1978]] 1.-2., Novi Sad 1979 4., [[Bugojno]] [[1984]] 5.-9., [[Soči]] [[1986]] 1.-3., Belehrad [[1988]] (open) 67.(258), Donnerov memoriál Amsterdam [[1994]] (veteráni) 1.-3., [[Požarevac]] [[1995]] 3., [[Montreal]] [[1998]] (open) 7.(65), [[Vancouver]] [[2000]] (open) 2.(41), [[Elista]] [[2002]] (veteráni) 1.-2., [[Štokholm]] [[2003]] (open) 16.(139) Častým hosťom bol na vianočnom turnaji v [[Hastings]]e, hral tu 15-krát a obvykle úspešne: 1951/52 skončil 1., 1956/57 1.-2., 1957/58 2., 1959/60 2., 1960/1961 1., 1961/62 2., 1962/63 1.-2., 1963/64 2., 1964/65 2.-3., 1965/66 4.-5., 1968/69 2., 1969/70 3., 1970/71 2.-6., 1971/72 5.-6., 1973/74 5. ===Súťaže MS v šachu=== *Pásmové turnaje: **[[Bad Pyrmont]] [[1951]] 1. **[[Dublin]] [[1957]] 2.-3. **[[Madrid]] [[1960]] 1.-4., play-off vyhral **[[Enschede]] [[1963]] 1. **[[Haag]] [[1966]] 1. **[[Praia da Rocha]] [[1969]] 1.-3. **[[Panormo]] [[1998]] 29. *Medzipásmové turnaje: **[[Saltsjöbaden]] [[1948]] 11.-13. **Saltsjöbaden [[1952]] 5.-8. **[[Portorož]] [[1958]] 2. **[[Štokholm]] [[1962]] 6.-8. **[[Amsterdam]] [[1964]] 10. **[[Sousse]] [[1967]] 2.-4. **[[Palma de Mallorca]] [[1970]] 9.-10. **[[Petrohrad]] [[1973]] 8.-10. *Súťaže kandidátov MS: **turnaj kandidátov [[Zurich]] [[1953]] 13. **turnaj kandidátov [[Juhoslávia]] [[1959]] 5. **štvrťfinále zápasov kandidátov [[Belehrad]] [[1968]], prehral s [[Michail Taľ|Michailom Taľom]] 3½:5½ (1:3, =5). ===Majstrovstvá Juhoslávie=== *[[1945]] [[Novi Sad]] 2. *[[1946]] [[Záhreb]] 2. *[[1947]] [[Ľubľana]] 1.-2. *[[1948]] [[Belehrad]] 1.-2. *[[1949]] [[Záhreb]] 1. *[[1951]] [[Ľubľana]] 1. *[[1951]] [[Sarajevo]] 7. *[[1952]] [[Belehrad]] 3.-5. *[[1953]] [[Záhreb]] 4.-6. *[[1955]] [[Novi Sad]] 2. *[[1956]] [[Skopje]] 1. *[[1957]] [[Sombor]] 1. *[[1958]] [[Sarajevo]] 1.-2. *[[1959]] [[Kragujevac]] 1. *[[1960]] [[Ľubľana]] 1. *[[1962]] [[Vrnjačka Banja]] 1. *[[1965]] [[Podgorica]] 1. *[[1971]] 1. *[[1982]] [[Vrbas]] 2. *[[1984]] 12. *[[1986]] [[Budva (mesto)|Budva]] 5. *[[1990]] [[Kladovo]] 12. *[[1995]] [[Novi Sad]] 12.-13. *[[1996]] [[Podgorica]] 7.-8. *[[1997]] [[Nikšič]] 11.-12. *[[1998]] [[Belehrad]] 3.-8. *[[1999]] [[Belehrad]] 6.-9. *[[2001]] [[Herceg Novi (mesto)|Herceg Novi]] 6.-9. Majstrovstvá Juhoslávie družstiev hral v rokoch 1988 - 2002. ===Reprezentácia Juhoslávie=== Výsledky Gligorića na [[Šachová olympiáda|ŠO]]: *[[1950]] [[Dubrovnik]] 11/15 *[[1952]] [[Helsinki]] 9½/15 *[[1954]] [[Amsterdam]] 8/14 *[[1956]] [[Moskva]] 9½16 *[[1958]] [[Mníchov]] 12/15 *[[1960]] [[Lipsko]] 12/17 *[[1962]] [[Varna (Bulharsko)|Varna]] 12/17 *[[1964]] [[Tel Aviv]] 9½/16 *[[1966]] [[Havana]] 8½/15 *[[1968]] [[Lugano]] 9½/15 *[[1970]] [[Siegen (Nemecko)|Siegen]] 7½/13 *[[1972]] [[Skopje]] 9½/15 *[[1974]] [[Nice]] 10/17 *[[1978]] [[Buenos Aires]] 6/10 *[[1982]] [[Luzern]] 8/13 *Celkovo: +88, =109, -26 *S výnimkou roku 1954 a 1982 hral vždy na [[Šachovnica|1. šachovnici]]. *V roku 1950 družstvo Juhoslávie zvíťazilo, v rokoch 1956, 1958, 1962, 1964, 1968 a 1974 skončilo 2., v rokoch 1952, 1954, 1960, 1970, 1972 a 1980 skončilo 3. Výsledky Gligorića na ME družstiev: *[[1957]] [[Viedeň]] 3/6 *[[1961]] [[Oberhausen]] 4/10 *[[1965]] [[Hamburg]] 7/10 *[[1970]] [[Kapfenberg]] 4/7 *[[1973]] [[Bath]] 5/7 *[[1977]] [[Moskva]] 3½/7 *[[1980]] [[Skara]] 5½/7 *[[1983]] [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] 4½/7 *Celkovo: +16, =41, -4 *V rokoch 1957, 1961, 1965, 1973 a 1983 skončila Juhoslávia 2. a v roku 1977 3. Okrem toho reprezentoval Juhosláviu v mnohých medzištátnych zápasoch a za výber sveta hral v [[Zápas storočia (šach)|Zápase storočia]] v roku [[1970]]. ==Tvorba== Na začiatku svojej kariéry hral Gligorić ostrý, útočný šach, neskôr sa preorientoval na pozičnú hru, s dôrazom na bezpečnosť. Obohatil teóriu [[Otvorenie (šach)|otvorení]], hlavne v ''Kráľovskej indickej obrane'', ''Nimcovičovej indickej obrane'' a [[Španielska hra|Španielskej hre]]. Medzi špičkovými veľmajstrami patril k hráčom s najužším repertoárom otvorení. V roku [[1984]] bol hlavným rozhodcom nedokončeného zápasu o titul majstra sveta [[Anatolij Karpov]] - [[Garri Kasparov]]. *'''Svetozar Gligorić - Paul Keres''' *Záhreb 1958 *Nimcovičova indická obrana, E43 *1. d4 Jf6 *2. c4 e6 *3. Jc3 Sb4 *4. e3 c5 *5. Sd3 b6 *6. Jf3 Sb7 *7. O-O O-O *8. Sd2 cxd4 *9. exd4 d5 *10. cxd5 Sxc3 *11. bxc3 Dxd5 *12. c4 Dd6 *13. Sc3 Jbd7 *14. Ve1 Vac8 *15. h3 Vfd8 *16. Ve3 Jh5? *17. d5! Jc5 *18. Jg5 g6 *19. Se2 Jg7 *20. Dd4 Df8 *21. Dh4 h5 *22. Sg4! f5 *23. Jxe6 Jgxe6 *24. dxe6 Ve8 *25. Sxh5! Dh6 *26. Df6 f4 *27. Df7# {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gligorić, Svetozar}} [[Kategória:Narodenia v 1923]] [[Kategória:Úmrtia v 2012]] [[Kategória:Juhoslovanskí šachisti]] [[Kategória:Srbskí šachisti]] [[Kategória:Medzinárodní veľmajstri]] [[Kategória:Osobnosti z Belehradu]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] 1zwa8g13xojuo2aya7j5y4rvzw1lal7 4 150968 8199521 8198644 2026-04-17T13:04:17Z Fillos X. 212061 /* Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok */ nová sekcia 8199521 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: Pleskoplej == {{Redaktor|Pleskoplej}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 11:49, 17. február 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Antirealmadrid == {{Redaktor|Antirealmadrid}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:16, 17. február 2026 (UTC) == Presun: Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko → Sídlisko Píly == Prosím o presun stránky Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko na názov Sídlisko Píly. Nemám oprávnenie presúvať stránky. Ďakujem. –[[Redaktor:Ars Preuge|Ars Preuge]] ([[Diskusia s redaktorom:Ars Preuge|diskusia]]) 22:37, 24. február 2026 (UTC) :{{Re|Ars Preuge}} Zdravím, presun článkov z pieskoviska do hlavného menného priestoru nevyžaduje správcovské práva, takže sem táto žiadosť nepatrí. Možnosť presunúť stránku by mal mať každý užívateľ - je schovaná pod možnosťou Nástroje (vedľa tlačidiel Upraviť a Upraviť zdroj) v sekcii Akcie. V menu potom treba namiesto "Redaktor" zvoliť "(Hlavný)". Stránka inak vyzerá dobre - bolo by ešte dobré doplniť [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|viac wikilinkov]] a zjednotiť citácie (napr. citácie 9-12 sú tá istá citácia - vo vizuálnom editore, ktorý používate, sa dá citácia jednoducho skopírovať na nové miesto). Ak by ten presun nešiel, prosím, napíšte mi na [[Diskusia s redaktorom:KormiSK|moju diskusnú stránku]]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:36, 25. február 2026 (UTC) ::{{ping|KormiSK|Ars Preuge|s=1}} Presúvať môžu až [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|automaticky schválení používatelia]], tzn. existujúci nejaký minimálny čas a s nejakým min. počtom úprav; pisateľ tam momentálne nespedá. Obsah sa ale dá do čl. presunúť copy&pastnutím zdrojáku (tzn. založiť heslo [[Sídlisko Píly]] a v režime editácie zdrojáku tam cez clipboard skopírovať zdroják [[Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko|pieskoviska]]), má jednopoložkovú históriu úprav, takže to nie je kritické (plus teda aj väčšina zavedených redaktorov presúva z vlastného pieskoviska takto, keďže presun cez príslušnú akciu by presunul komplet históriu pieskoviska, ktorá bežne siaha nad rámec tvorby toho jedného počinu). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:03, 25. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Nemali by tí užívatelia potom dostávať právo autoconfirmed, aby sa zobrazovali napr. cez [[Meta:Special:CentralAuth|CentralAuth]]? Je v tom prípade aktuálny [[Špeciálne:ZoznamSkupinovýchPráv]], nakoľko podľa neho napr. boti nemajú právo presúvať stránky (podľa neho som overoval a predpokladal, že ak to má bot, má to každý)... Dík každopádne; uvedený postup je dostatočne dobrý pre tento prípad. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:43, 25. február 2026 (UTC) ::::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, v CentralAuth sa toto právo, resp. teda skupina autoconfirmed, nezobrazuje (asi kvôli tomu, že tam spadá drvivá väčšina registrovaných použ., mimo úplne nových), je to ale vidno lokálne cez [[Special:UserRights]], porovnaj napr. [[Special:UserRights/Mineralog_sk|Mineralog sk]] vs. [[Special:UserRights/Ars_Preuge|Ars Preuge]]. ::::Ten postup je vyhovujúci pre každý takýto prípad (presun svojho vlastného autorského textu z pieskoviska do čl.), problém je s tým až pri narábaní s obsahom, na ktorom participoval aj niekto iný, kde už treba zabezpečiť, aby bol nejak naplnený attribution aspekt licencie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 25. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton|s=1}} Aha, tak to bude asi tým, že to je implicitné právo, na rozdiel od ostatných, ktoré sú asi explicitné (uvedené tam na zozname). Čo bude tým, že sa prideľuje automaticky a nie manuálne, tipujem. Dík za odkaz, nenapadlo mi overovať lokálne (väčšinou pozerám na práva na viacerých projektoch naraz). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 25. február 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-12493-73 == {{Redaktor|~2026-12493-73}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 17:36, 25. február 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Chcel by som požiadať o dlhodobejší blok, kvôli opakovanému vandalizmu (viď. napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kain&diff=prev&oldid=8175248 revíziu]). --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 19:36, 3. marec 2026 (UTC) :1) Samozřejmě nejde o "vandalizmus", ale vaše (ne)přechylovací ideologické spory. 2) [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&action=history Editační války] považuji za narušování Wikipedie. 3) Jetam2 z mé strany narušuje status quo s klamným shrnutím editace ("Preklep v názve"), což považuji za narušování Wikipedie. 4) Článek je v současnosti na přechýleném tvaru, ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&diff=8175516&oldid=8175458 vložil] jsem tam šablonu s návrhem na nepřechýlený tvar, nechť jej zájemci obhájí v konsensuální diskusi. 5) Další přesuny na nepřechýlený tvar ze strany Jetam2 (bez diskuse vyhodnocené někým nestranným) budu řešit blokem na stránku. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:52, 4. marec 2026 (UTC) Dopl.: -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:53, 4. marec 2026 (UTC) ::Bolo by od veci, keby sa v prípadoch nezhody o názov vytvorilo hlasovanie ako napr. pri SNZ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:21, 4. marec 2026 (UTC) :::Tá nezhoda je pri každej žene, ktorá nie je Slovenka (Češka atď, dohoď si krajiny, kde sa prechyľuje) a nie je tu uvedená pod pseudonymom. Riešilo sa to x-krát v siahodlhých absolútne nikam nevedúcich diskusiách. Fakt sa ti chce riešiť opätovne to isté a ešte častejšie? A samozrejme bez nádeje na reálny výsledok vzhľadom k predchádzajúcim diskusiám? --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 10:44, 4. marec 2026 (UTC) ::::Myslel som ako hlasovanie pri konkrétnom čl... Stále je ale na SK Wiki kopu čl. s neprechýleným menom. Vo výsledku je to raz tak raz onak s prechýleniami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:52, 4. marec 2026 (UTC) :::::Nejdem to tu siahodlho rozoberať, lebo táto diskusia neptrí na WP:NS, ale do [[WP:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]]. Každopádne bolo by to od veci, nakoľko [[Wikipédia:Čo_Wikipédia_nie_je#Wikipédia_nie_je_demokracia|Wikipédia nie je demokracia]]. Takéto veci majú byť riešené pomocou konsenzu a zavedením do odporúčania (príp. pravidla, ak uznáme, že pravidlá sú i na obsah, nielen na procesy). :::::Týmto debatu na tomto mieste uzatváram, lebo nevyžaduje správcovské práva, a prosím o prípadný presun do Wikipolitiky. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 4. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o správcovský presun == Zdravím. Je potrebné presunúť stránku [[Gíza]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=G%C3%ADza&action=history] na názov „Al-Džíza (mesto)“. Odôvodnenie: názov Gíza sa nenachádza v zozname [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ Názvy geografických objektov z územia mimo SR]. Presun vyžaduje práva správcu, preto táto žiadosť.{{break}}Podobne aj [[Gíza (rozlišovacia stránka)]] na [[Al-Džíza]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:11, 9. marec 2026 (UTC) :Gíza je uvedená napr. v Beliane v hesle Káhira; nevidím dôvod u takýchto miest, kde je dlhodobo zaužívaný nejaký lokálny názov, zavádzať názvy stránok s prepismi. Nechávam na zváženie inému správcovi. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:20, 9. marec 2026 (UTC) :Gíza má v Beliane sa samostatné heslo. Pokiaľ viem, platí postup (pre názvy v v jazykoch s písmom inom ako latinka): buď je v zozname geodézie alebo prepis z daného písma (v tomto prípade arabské). Zmenilo sa v tomto smere niečo? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:25, 9. marec 2026 (UTC) ::Kde bol tento postup dohodnutý a prečo ti zrazu zdroje, ani Beliana, nie sú dostatočne dobré? Nakoľko miesti ÚGKK uvádza preukázateľné nepravdy, nemyslím, že absolútna orientácia podľa tohto zdroju je dobrý nápad. Prepis by mal fungovať ako riešenie v prípade, kde iný postup nemáme, riešilo sa to napr. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2023#Cudzojazyčné_názvy|tu]] a konsenzus s prepismi mi z toho teda nevychádza. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:28, 9. marec 2026 (UTC) ::Ak nebolo dohodnuté/odsúhlasené nič nové (diskusia, ktorú si ty spomenul), potom je je tu postup: 1.) ÚGKK; a ak tam príslušný názov nie je, potom 2.) prepisy (predpokladám, že sú práve na to existujú) a pre iné mená encyklopédie. Môžme ísť aj podľa Beliany, ale na tom sa treba dohodnúť. Pozeral som Gízu v {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : praktická príručka | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = [[Slovak Academic Press]] | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} (v slovníku), nebolo tam. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:41, 9. marec 2026 (UTC) :::Táto konverzácia patrí do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]], každopádne základe mnou linknutej diskusie - o novšej neviem - nie je jasný konsenzus, ako to robiť. Ak by bol tebou navrhovaný postup odsúhlasený a jasný, bol by v danej diskusii potvrdený, ale tak sa nestalo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:49, 9. marec 2026 (UTC) :::Nechystám sa nič písať do wikipolitiky, pretože tento postup (IP editor to v tebou odkazovanej diskusi uviedol) je na wiki zaužívaný a náhodná jetamovská akcia (ničím neodcitovaná) na tom veľa nemení.{{break}}Ak názov geografického objektu nie je v zozname exoným, ide sa podľa prepisu (pre jazyky písané iným písmom ako latinka). Na wiki ide o množstvo článkov, ktorých názvy sú takto vytvorené. Načo túto prax rozkolísať? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:55, 9. marec 2026 (UTC) :{{Re|Jetam2|Vasiľ}} Proč standardně nepoužít šablonu {{tl|Presunúť}} a v diskusi nenapsat své argumenty? ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 13:13, 9. marec 2026 (UTC) :V tejto chvíli presun vyslovene vyžaduje práva správcu, preto som písal (aj s odôvodnením) sem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:20, 9. marec 2026 (UTC) ::Gíza je očakávaný názov, v slovenčine sa bežne vyskytujúci, [https://beliana.sav.sk/abecedny-zoznam?text=g%C3%ADza vrátane Beliany]. Rovnako nie je vhodné v tomto prípade mesto písať v zátvorkovom tvare: administratívne jednotky sú odvodené od názvu mesta. Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný nakoľko v egyptskej arabčine sa vyslovuje s /g/, nie /dž/.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:24, 9. marec 2026 (UTC) ::PS, {{Re|Vasiľ}}, treba počkať do konca diskusie, potom presúvať naspäť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:26, 9. marec 2026 (UTC) ::1.) Doteraz platil postup, ktorý som vyššie uviedol. Zopakujem: zoznam geodézie a potom prepisy. Odkedy sa to zmenilo, že tento postup už nie je aplikovaný? Nespomínam si, že by sme sa niekedy dohodli inak. V prvom rade na toto mi máš zodpovedať. Nemám problém, aby sme sa orientovali primárne podľa Beliany (netreba zabúdať, že je po písmeno k a momentálne z editorov ju má určite dosť limitovaný počet ľudí). Treba dohodnúť taký postup. Nie iba náhodne presúvať. ::2.) Tvrdenie „Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný“ nie je správne, pretože prepis je pre konkrétne [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny|písmo]]. Nie je šanca ako to sledovať podľa dialektov (to by potom analogicky bolo treba napr. pre čínštinu mať niekoľko verzií prepisu). ::3.) Diskusia začala až po mojom (odôvodenom; pozri zhrnutia) edite. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:30, 10. marec 2026 (UTC) :::Odkazovať na pokyny ohľadne prepisu je jedna vec, druhá vec je dokázať jeho používanie. To stále nebolo dokázané, zaužívaný názov Gíza dokázaný bol. Samozrejme, ani Beliana nie je najdefinitívnejší zdroj no momentálne na tebou preferovaný tvar nexistuje žiadny zdroj. Inými slovami: presadzuješ niečo čo sa nepoužíva ani na Slovensku ani v Egypte.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:28, 10. marec 2026 (UTC) :::Tiež nesúhlasím s presunom. Zaužívané pravidlá sú na Wikipédii dobrá vec, ale toto je jedna z výnimiek ktorá sa dá podľa mňa normálne odargumentovať. Gíza je zjavne správny zaužívaný slovenský názov: [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=G%C3%ADza&s=exact&c=6571&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=onom&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# Gíza], detto [[Encyklopédia archeológie]] s. 272 a [[Malá encyklopédia zemepisu sveta]] s. 162. Prepisovanie z originálu je vracanie sa k [[Micubiši gurúpu]] a podobným úletom za ktoré je Slovenská Wikipédia na smiech.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:38, 10. marec 2026 (UTC) :::Jetam2: Vyššie som ukázal, že existuje tu postup, podľa ktorého sa pomenúvajú sídla. Ty postupuješ v rozpore s ním. Bez riadneho odôvodnenia. V článku Gíza si nič odcitované nepridal. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC) :::Pelex: Prepis z originálu je bežný postup (pre jazyky, ktoré svoj prepis tu na wiki majú zaužívaný), hneď po zozname geodézie. Ak si obaja chcete zaviesť názvy sídiel podľa Beliany, to je odklon od zaužívanej praxe a treba to nejako (aspoň trochu) dať na diskusiu. :::Inak, názvy guvernorátov sú na stránke geodézie (v prepise; neviem presne akom). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC) ::::V tomto prípade nepovažujem tvoj argument za presvedčivejší než ten, že najmenmej 3 slovenské encyklopédie a oficiálny slovník, uvádzajú toto heslo pod všeobecne známym slovenským názvom.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:43, 12. marec 2026 (UTC) ::::Citácia na Gízu pridaná. Inak celkom zaujímavé, že požaduješ citáciu na bežný názov, ale na svoj návrh citáciu nepridáš. Iba že by neexistovala? ;) Každopádne, kým svoj argument nepodložíš niet sa o čom baviť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:53, 12. marec 2026 (UTC) :::Ja si tiež myslím, že pokiaľ existuje doložiteľný slovenský názov, ktorý je naozaj frekventovaný a relatívne autoritatívnejší (t. j. nie jeden náhodný výskyt v nejakom zborníku z roku 1950), tak ho možno pokojne uplatniť. Ide o rovnaký typ argumentu, ako pri preberaní exonyma z ÚGKK („argument z autority“). Uplatnenie prepisu je skôr „argument z autenticity“ a „argument z nevyhnutnosti“ uplatniteľný v prípade absencie autority. Prax, ktorá tu existuje sa podľa mňa týka práve toho, že primárna je autorita a až potom autenticita (viď aj prechyľovanie); a nie že primárna je autorita „1. stupňa“, potom „autenticita“ a potom „autorita 2. stupňa“. Autenticita práve nahrádza absenciu autority, a to pre obavu, aby sa prax neuchýlila k niečomu absolútne nelegitímnemu (napríklad vlastnému poslovenčenému názvu). Ak však máme autoritu, mali by sme sa jej držať{{--}}a aj sa v mnohých ohľadoch držíme, napr. pri [[Anastasiya Kuzmina|Anastasiyi(!) Kuzmine]]. Samozrejme forma prepisu je tiež spravovaná autoritou PSP, ale to je iná úroveň posudzovania, nerieši či prepisovať alebo nie, ale ako. Nakoniec, prepis do klasickej arabčiny je slabší ešte aj z hľadiska autenticity, keďže v arabskej výslovnosti miestnej krajiny používaný nie je.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:42, 12. marec 2026 (UTC) :::::Jetam2: Môj návrh je prepis z názvu v arabskom písme (pretože nemá názov v zozname geodézie). Podrobnejšie informácie k prepisu (aj so zdrojmi) sú na odkaze [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. Predpokladám, že to pre teba nebude nová informácia.{{break}}Z odbornej literatúry pozri {{Citácia knihy | priezvisko = Sorby | meno = Karol R | odkaz na autora = | titul = Arabský východ po druhej svetovej vojne, 1945{{--}}1970 | zväzok = II., (1959{{--}}1970) | typ zväzku = Diel | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = SAP - Slovak Academic Press; [[Ústav orientalistiky Slovenskej akadémie vied|Ústav orientalistiky SAV]] | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-65-5 | počet strán = 843 | strany = 622 }}, kde máš použíté pomenovanie „al-Džíza“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:49, 13. marec 2026 (UTC) ::::::Ešte treba pridať do článku (ako citáciu k alternatívnemu prepisu).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:09, 16. marec 2026 (UTC) :::::::Použitý prepis v článku je podľa [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Treba doložiť použitie tohto prepisu, to si zatiaľ (v článku) neurobil a teda zostáva bez zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Prepis svoje zdroje má, pozri odkaz vyššie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC) == Shoppingmeile Lyssach (zmazanie) == Zmažte, prosím, článok [[Shoppingmeile Lyssach]]. Je to jasný kanditát, dlho označený {{tl|ZL}} a IP šablóny iba ignoruje a revertuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 16. marec 2026 (UTC) :{{Re|Vasiľ}} Vzhľadom na to, že tieto ťahanice podľa histórie sleduješ dlhdobo a šablóny si tam vrátil celkom deväťkrát, si si určite vedomý, že správny postup nebola revertovacia vojna, ale návrh na zmazanie (tu alebo WP:SNZ) alebo riešenie uzamknutia článku prostredníctvom tejto nástenky. U teba ma toto konanie udivuje, myslel som, že ovládaš zaužívané postupy. Každopádne som založil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Shoppingmeile Lyssach|hlasovanie o zmazaní]], prosím teda o podporu a vyjadrenie tam. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:25, 16. marec 2026 (UTC) ::Alibistický prístup. Článok je jasne na zmazanie. Ak chceš o každom použití {{tl|ZL}}, kde dôjde k revertom, nechať hlasovať, som zvedavý kam takýto prístup wiki privedie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) :::Nie, KormiSK spravil tvoju prácu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC) :::Hlasovanie na zmazanie v prípade článku, ktorý je nedostatočný a jeho IP autor dostatočne na sk wiki známy ([[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2025#IP s príspevkami_ohľadom_parafílií/scifi/anatómie|archív]]), skutočne nie je moja práca. Dal som na rýchle zmazanie, bolo to IP neoprávnene revertované. Ktorýkoľvek admin to mohol zmazať, alebo ak mal pochybnosti zamknúť. Dávať to na hlasovanie, v takýchto triválnych prípadoch, je zbytočnosť. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC) :::Táto IP pravidelne obchádza blok, takže jeho úpravy majú byť automaticky zmazané a IP má byť zablokovaná minimálne na rok. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:50, 17. marec 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-16514-57 == {{Redaktor|~2026-16514-57}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:42, 16. marec 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == Ahojte, vedl by tam niekto pridať základnú šablónu Experimenty? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:14, 16. marec 2026 (UTC) :Neriešili sme toto už náhodou niekde (či len osobne)? Inak teda sú to nástroje pre redaktorov, nie nutne pre patrolu, ale asi nevidím problém to tam pridať. {{Re|Teslaton}} Máš niečo proti? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:08, 16. marec 2026 (UTC) ::{{re|Fillos X.|KormiSK|s=1}} Bol som v tom, že sa to rendruje staticky, tzn. že tam nebude fungovať podmienkovanie podľa NS (v takom prípade by nemalo moc zmysel nafukovať to šablónami diskusných upozornení, nadbytočných pre úpravy v NS0). ::Funguje ale, takže som tam na vyskúšanie doplnil najbežnejšie šablóny oznamov a upozornení do diskusií s redaktormi (+ texty ''„Upozornenie“'' a ''„Blok“'', vložiteľné do zhrnutia). Šablóny sa vkladajú už vrátane podpisu, s kurzorom umiestneným tesne pred podpis pre prípad, že chce človek k šablóne ešte niečo doplniť vlastnými slovami (mimo š. {{tl|copytext}}, do ktorej volania treba doplniť názov čl., tam je kurzor na mieste hodnoty parametra). Či to takto nechať (vrátane vkladania makra podpisu) môže byť diskutabilné, niekomu to tak asi vyhovovať nemusí (môže to napr. kolidovať s prípadným zámerom vložiť viacero šablón s jediným podpisom na záver); v najbežnejšom scenári to ale šetrí jeden ďalší klik (pričom napr. na mobiloch a tabletoch sa na toolbar tl. s podpisom nekliká moc slávne). ::Dajte prípadne vedieť feedback, zatiaľ je to v rovine experimentu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:14, 18. marec 2026 (UTC) :::Ahoj, dik. Súčasný stav by som nechal s podpismi je to rýchlejšie obzvlášť z mobilu (za mňa: z 10 na 4 kliky) na ktorom viacero ľudí zvykne patrolingovať. Neviem či to funguje na mobile pri nezapnutej funkcii web pre počítače? :::Čo som si všimol a vyskúšal tak: :::# základnú šablónu experimentov tam dáva v tvare {{Tl|Experimenty}} i s podpisom ''ale aj s nežiadúcou červenou bodkou'' :::# 2x šablóna {{Tl|Vandalizmus}} :::# príp. by som doplnil možno {{Tl|Urgentne upraviť}}, {{Tl|Urgentne upraviť autor}} :::# Upoz a Blok mi pridávajú iba strohý text (možno tým, že nie som správca [neviem ?]) :::# ak by sa dalo rozpísať {{Tl|ZL}} na nepresmerovačku, čiže {{Tl|Zmazať lebo}} a zmeniť #REDIRECT [[XYZ]] na slovenský tvar, čiže #PRESMERUJ [[XYZ]] bolo by to super. :::# dalo by sa aj pri {{Tl|Preklad}} doplniť {{Tl|Preklad|||}} s troma | :::# všeobecne možno doplniť: {{Tl|Wikifikovať}}, {{Tl|Na revíziu}}, {{Tl|Bez zdroja}}, {{Tl|Významnosť}} či {{Tl|Aktualizovať}} :::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:06, 18. marec 2026 (UTC) ::::* 1 a 2 som fixol; ::::* 3 UU ešte vyskúšam, či by cez to nešlo vkladať vrátane akt. dátumu, UUA sa dá kopírovať z čl. z vyrendrovanej UU ::::* 4 áno, sú to prosté texty na vloženie do zhrnutia, keďže [[:mw:Extension:CharInsert|charinsert]] nedokáže súbežne s vložením makra vyplniť zhrnutie (ak by dokázal, dali by sa oznamy a upozornenia vkladať vrátane zhrnutia na jediný klik). A teda sú tam práve preto, že pri vypĺňaní z mobilu je opruz vypisovať zhrnutie po znakoch na virt. klávesnici a nejaké zhrnutie je dobré k oznamom/upozorneniam vkladať. Alternatíva by bola aj do zrnutia vkladať samotný markup šablóny (e.g.<code><nowiki>{{Experimenty}}</nowiki></code>) focusnutím zhrnutia a opätovným kliknutím na rovnaké makro, ktorým som vložil oznam. Tam je ale zase na prekážku ten vkladaný podpis, ktorý sa do zhrnutia moc nehodí. ::::* 5 nie som moc zástanca slovakizácie kľúčových slov (<code>DEFAULTSORT</code> → <code>KLÍČŘAZENÍ</code> /VE tu už dlhšiu dobu vkladá tento cs default pretože sa zatiaľ nikto neunúval s tým niečo robiť, sk obdoba by bola zrejme <code>KĽÚČRADENIA</code>/; <code>REDIRECT</code> → <code>PRESMERUJ</code> a pod.), pričom samostatný vyšší level opruzu predstavujú najmä tie, kde sú znaky s diakritikou (ten čechizovaný/slovakizovaný „kľúč radenia“ budiž príkladom), vyžaduje to cvičenia s predradníkmi, prepínaniami klávesnice, na touchscreene s čakaním na rozbalenie alt. ponuky k znaku a následný klik na správnu položku z ponuky. Pričom ani toto 1-klikové vkladanie cez EditTools nie je vždy spásou, pretože to zas vyždauje posun obsahu okna tak, aby bola ponuka viditeľná, čo je triv. keď má človek prst na srolovátku myši, v iných prípadoch (práca čisto s klávesnicou, touchscreen) to už tak pohodlné nie je. ::::* 6 hej, to je asi bezosporné ::::* 7 neviem či je nutné, ale dá sa, samozrejme :::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:53, 18. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Dali by sa tie nesporné záležitosti zapracovať nech sa na to nezabudne. Inak k 5. bodu je v zdrojáku Wiki (horné ikony) prednastavený SK tvar presmerovania (#presmeruj [[Cieľový názov stránky]]). Doterajšie zmeny fungujú pekne. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:46, 30. marec 2026 (UTC) == Zabudnuté urgenty == Milí kolegovia, viem, že vás je málo a práce veľa, ale urgent mesiac či dokonca viac po lehote na zmazanie ([[XXXTentacion]], [[Iplikátor Kuznecova]], ...) je predsa len trochu priveľa. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:44, 19. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Ak sa k mazaniu dlho nikto nemá, ide pravdepodobne o sporný/hraničný prípad. Ktokoľvek ho môže dať na hlasovanie, nestojí to na správcovskej akcii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 19. marec 2026 (UTC) :: Dtto, nejde o počet a o množství práce, ale že v mnohých případech netuším, proč mají být takové články smazány. Například [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: je to strojový překlad (jako nerodilý mluvčí nechci úplně posuzovat, každopádně dnes jsou překládací nástroje na bázi AI natolik dokonalé, že jimi produkovaný text bývá přinejmenším na první pohled použitelný)? Nedostatek zdrojů (nějaké tam jsou, článek nemusí být dokonalý na první pokus)? Generický infobox (zmiňuje Teslaton, ale nevidím jako důvod na urgent)? Netuším, proč bych takový článek měl mazat. Po odebrání urgentu si ho tam ale zase protlačí nejčastěji IP editor, jako kdyby snad on sám byl správcem. Většinou takové případy tedy po čase posunu do SNZ. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:02, 20. marec 2026 (UTC) :::Prechádzanie UU a SNZ som v istom momente viac-menej prebral ja, ale v poslednej dobe vôbec nemám čas sa tomu poriadne venovať (ako ani Wiki všeobecne). Navyše u niektorých stránok, ktoré sú rozsahom dlhšie, ako vyššie uvedená alebo [[Rockstar Dundee]], nemám osobne kapacitu prechádzať detailne celý text; taktiež podobne ako OJJ nemyslím, že niektoré tieto argumenty (napr. ten infobox) sú validným argumentom na mazanie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 20. marec 2026 (UTC) :::{{ping|OJJ}} Ad [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: ide o výstup redaktora, ktorý sem začal hromadne chŕliť úpravy a strojové preklady článkov hier a herných štúdií, pričom kompletne ignoruje [[Diskusia s redaktorom:Peter 51345|opakované upozornenia]] na margo nežiadúcich čachrov s infoboxami (náhrady konkrétnych ad-hoc generickými v existujúcich článkoc a vkladanie generických do nových); nové články (vrátane tamtoho) neobsahujú kategorizáciu a ďalšie náležitosti, v niektorých boli jazykové problémy. Nevidím veľmi dôvod tu výstupy s takýmto prístupom k veci ponechávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) :::A teda áno, aj samotný takto vložený infobox je problém – celá pointa infoboxov je v tom, poskytovať naprieč nejakou širšou skupinou článkov premyslenú, konzistentnú a centrálne spravovateľnú sadu popisujúcich údajov. Nie ad-hoc sady čo si ktorý nový príchodzí zmyslí per konkrétny článok. Nejde ale o jediný problém, ktorý tam je (napr. tá chýbajúca kategorizácia je aspekt explicitne spadajúci pod [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny čl.]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Články by se IMO neměly mazat apriorně s ohledem na autora, pokud ''mohou ''být obsahově i formálně alespoň ''přijatelné''. Fakticky samozřejmě souhlasím s tím, že takový způsob přispívání není ideální a jsem i celkem realistou v tom, že za příčetnou podobu mnohých příspěvků mohou spíše stále dokonalejší modely translátorů a LLM asistentů, kteří nedokonalosti opraví a podchytí před lidským editorem... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:50, 20. marec 2026 (UTC) :::::Viď vyššie. Ten čl. momentálne prosto nespĺňa ani ''formálne'' minimálne požiadavky. Áno, kategórie sa dajú triv. doplniť, generický IB sa dá triv. vymazať. Ak to niekto spraví (a skontroluje príčetnosť výkladu), nech údržbovú š. pokojne odstráni a môže to tu zostať. Ja to pri takomto prístupe autora riešiť nebudem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 20. marec 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} To jsou každopádně důvody spíš pro {{tl|na úpravu}}, resp. {{tl|Kategorizovať}}, než pro smazání. Primárně by se měl řešit článek a jestli je potenciálně užitečný pro čtenáře, sekundárně osoba autora. Smazat článek pro absentující kategorie jen kvůli přístupu autora by mě nikdy nenapadlo a zdá se mi to být na hranici [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:04, 20. marec 2026 (UTC) :::::::Nie, nesúhlasím. Nevidím dôvod cieliť údržbovú aktivitu tým smerom, aby sa tu množili odfláknuté články olepené neurgentnými údržbovými šablónami, ktorým sa nikto nie je ochotný ďalej venovať. Ak niekto nie je ochotný prispievať príčetne, opakovane ignoruje upozornenia a úplne zámerne ďalej generuje takéto výstupy, je urgent a následné mazanie za mňa vhodnejśia cesta, ako s tým naložiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::{{Re|Teslaton}} Pak to ale musí někdo smazat (což můžeš). Já osobně bych si to ale sám na zodpovědnost nevzal a soudě dle retence těchto článků nebudu jediný admin. Všechny články označené na urgent totiž takové prodlevy "po lehote" nemívají – a ani dle statistik to nevypadá, že by se správci na skwiki flákali. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:19, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Lalina|Lalina]] Pre info doplnil som zatiaľ 4 návrhy na [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|SNZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:49, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::Pridávam k tomu ešte príklady neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, ktoré majú byť zmazané: [[Redaktor:Chlpatacicina1/pieskovisko]], [[Redaktor:Evolution Shock]], [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]], [[Redaktor:Stereolitografia]], [[Redaktor:Abcedu]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:37, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::Něco jsem promazal, [[Redaktor:Stereolitografia]] je asi náhrada pískoviště, tak to ponechávám. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:33, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::Je to duplicita, bolo dvakrát presunuté, z pieskoviska [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]] chybne na [[Redaktor:Stereolitografia]] a potom správne na [[Stereolitografia]], preto tie ostatné chybné stránky treba zmazať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 16:58, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::::{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:03, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::::diky.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 17:24, 20. marec 2026 (UTC) Tými zabudnutými urgentmi som primárne myslela tie na ktorých už po označení za urgent nikto podstatne nič nezlepšil. To sa dá rýchlo zistiť v histórii a také urgenty ani netreba dávať na hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:54, 20. marec 2026 (UTC) == Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled == Pripomínam nových redaktorov na [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:48, 20. marec 2026 (UTC) : Viděl jsem, nemyslím si, že je nutné to připomínat tu. Ale budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:02, 20. marec 2026 (UTC) == Vandalizmus – odstraňovanie informácií ~2026-20335-96 == Dobrý deň! ~2026-20335-96 odstraňuje informácie zo stránok. Napríklad zo stránky Trenčín odstránil oberené informácie a nahradil ich zastaralými a neaktuálnymi. Dával som mu za Vandalizmsu ale zakaždým si ich zmazal. A dáva mi neoprávnene na diskusnú stránku vandalizmus atď… poprosím o vyriešenie. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. Všetky tvoje úpravy bez zdroja budem vracať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžem sa opýtať z ktorého mesta si ty? Lebo ja som už hodne dávno nevidel v TN takú linku 28 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:36, 3. apríl 2026 (UTC) :::Alebo nákupné centrá? Podľa teba v TN neni OC Laugarício? Vlastne ako keby si povedal že v Bratislave neni Avion --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:37, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Encyklopédia sa nepíše podľa toho, že čo kde si ty videl. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Takže na Wikipédií budeme mať 5 rokov staré informácie? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:56, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Nie, budeme sa pýtať teba, či si to niekde videl a potom to pridáme. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 22:46, 3. apríl 2026 (UTC) == Zámok == Ping @[[Redaktor:OJJ|OJJ]] často riešené TV záležitosti na Discorde. Bol by som rád, za zámok (i dlhodobejší) na článkoch TV staníc napr. [[TV Doma]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=TV_Doma&curid=286242&diff=8194247&oldid=8194197 link]), [[TV Markíza|Markíza]] a iné s bujnelou / problematickou históriou, ktoré sú tu pravidelne menené / vandalizované. IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii. Často-krát pri týchto „ľahko zraniteľných“ témach bývajú uvedené hlúpostí / zavádzania či nezmysly. Opäť je to podobné ako pri tej [[Farma (televízna relácia)|Farme]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 6. apríl 2026 (UTC) :Problém je ten, že těžko lze hromadně zamknout všechny články týkající se "televize", protože taková věc by odporovala i základním principům projektu. Souhlasím ale s tím, že "IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii", a proto jsou takové články patrolou ignorovány. Je to špatně. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:30, 7. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) mqih45rwfgfj6ffajvsvmapd4y8u4ze 8199523 8199521 2026-04-17T13:08:16Z Pe3kZA 39673 /* Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok */ ok 8199523 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: Pleskoplej == {{Redaktor|Pleskoplej}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 11:49, 17. február 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Antirealmadrid == {{Redaktor|Antirealmadrid}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:16, 17. február 2026 (UTC) == Presun: Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko → Sídlisko Píly == Prosím o presun stránky Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko na názov Sídlisko Píly. Nemám oprávnenie presúvať stránky. Ďakujem. –[[Redaktor:Ars Preuge|Ars Preuge]] ([[Diskusia s redaktorom:Ars Preuge|diskusia]]) 22:37, 24. február 2026 (UTC) :{{Re|Ars Preuge}} Zdravím, presun článkov z pieskoviska do hlavného menného priestoru nevyžaduje správcovské práva, takže sem táto žiadosť nepatrí. Možnosť presunúť stránku by mal mať každý užívateľ - je schovaná pod možnosťou Nástroje (vedľa tlačidiel Upraviť a Upraviť zdroj) v sekcii Akcie. V menu potom treba namiesto "Redaktor" zvoliť "(Hlavný)". Stránka inak vyzerá dobre - bolo by ešte dobré doplniť [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|viac wikilinkov]] a zjednotiť citácie (napr. citácie 9-12 sú tá istá citácia - vo vizuálnom editore, ktorý používate, sa dá citácia jednoducho skopírovať na nové miesto). Ak by ten presun nešiel, prosím, napíšte mi na [[Diskusia s redaktorom:KormiSK|moju diskusnú stránku]]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:36, 25. február 2026 (UTC) ::{{ping|KormiSK|Ars Preuge|s=1}} Presúvať môžu až [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|automaticky schválení používatelia]], tzn. existujúci nejaký minimálny čas a s nejakým min. počtom úprav; pisateľ tam momentálne nespedá. Obsah sa ale dá do čl. presunúť copy&pastnutím zdrojáku (tzn. založiť heslo [[Sídlisko Píly]] a v režime editácie zdrojáku tam cez clipboard skopírovať zdroják [[Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko|pieskoviska]]), má jednopoložkovú históriu úprav, takže to nie je kritické (plus teda aj väčšina zavedených redaktorov presúva z vlastného pieskoviska takto, keďže presun cez príslušnú akciu by presunul komplet históriu pieskoviska, ktorá bežne siaha nad rámec tvorby toho jedného počinu). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:03, 25. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Nemali by tí užívatelia potom dostávať právo autoconfirmed, aby sa zobrazovali napr. cez [[Meta:Special:CentralAuth|CentralAuth]]? Je v tom prípade aktuálny [[Špeciálne:ZoznamSkupinovýchPráv]], nakoľko podľa neho napr. boti nemajú právo presúvať stránky (podľa neho som overoval a predpokladal, že ak to má bot, má to každý)... Dík každopádne; uvedený postup je dostatočne dobrý pre tento prípad. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:43, 25. február 2026 (UTC) ::::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, v CentralAuth sa toto právo, resp. teda skupina autoconfirmed, nezobrazuje (asi kvôli tomu, že tam spadá drvivá väčšina registrovaných použ., mimo úplne nových), je to ale vidno lokálne cez [[Special:UserRights]], porovnaj napr. [[Special:UserRights/Mineralog_sk|Mineralog sk]] vs. [[Special:UserRights/Ars_Preuge|Ars Preuge]]. ::::Ten postup je vyhovujúci pre každý takýto prípad (presun svojho vlastného autorského textu z pieskoviska do čl.), problém je s tým až pri narábaní s obsahom, na ktorom participoval aj niekto iný, kde už treba zabezpečiť, aby bol nejak naplnený attribution aspekt licencie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 25. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton|s=1}} Aha, tak to bude asi tým, že to je implicitné právo, na rozdiel od ostatných, ktoré sú asi explicitné (uvedené tam na zozname). Čo bude tým, že sa prideľuje automaticky a nie manuálne, tipujem. Dík za odkaz, nenapadlo mi overovať lokálne (väčšinou pozerám na práva na viacerých projektoch naraz). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 25. február 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-12493-73 == {{Redaktor|~2026-12493-73}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 17:36, 25. február 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Chcel by som požiadať o dlhodobejší blok, kvôli opakovanému vandalizmu (viď. napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kain&diff=prev&oldid=8175248 revíziu]). --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 19:36, 3. marec 2026 (UTC) :1) Samozřejmě nejde o "vandalizmus", ale vaše (ne)přechylovací ideologické spory. 2) [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&action=history Editační války] považuji za narušování Wikipedie. 3) Jetam2 z mé strany narušuje status quo s klamným shrnutím editace ("Preklep v názve"), což považuji za narušování Wikipedie. 4) Článek je v současnosti na přechýleném tvaru, ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&diff=8175516&oldid=8175458 vložil] jsem tam šablonu s návrhem na nepřechýlený tvar, nechť jej zájemci obhájí v konsensuální diskusi. 5) Další přesuny na nepřechýlený tvar ze strany Jetam2 (bez diskuse vyhodnocené někým nestranným) budu řešit blokem na stránku. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:52, 4. marec 2026 (UTC) Dopl.: -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:53, 4. marec 2026 (UTC) ::Bolo by od veci, keby sa v prípadoch nezhody o názov vytvorilo hlasovanie ako napr. pri SNZ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:21, 4. marec 2026 (UTC) :::Tá nezhoda je pri každej žene, ktorá nie je Slovenka (Češka atď, dohoď si krajiny, kde sa prechyľuje) a nie je tu uvedená pod pseudonymom. Riešilo sa to x-krát v siahodlhých absolútne nikam nevedúcich diskusiách. Fakt sa ti chce riešiť opätovne to isté a ešte častejšie? A samozrejme bez nádeje na reálny výsledok vzhľadom k predchádzajúcim diskusiám? --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 10:44, 4. marec 2026 (UTC) ::::Myslel som ako hlasovanie pri konkrétnom čl... Stále je ale na SK Wiki kopu čl. s neprechýleným menom. Vo výsledku je to raz tak raz onak s prechýleniami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:52, 4. marec 2026 (UTC) :::::Nejdem to tu siahodlho rozoberať, lebo táto diskusia neptrí na WP:NS, ale do [[WP:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]]. Každopádne bolo by to od veci, nakoľko [[Wikipédia:Čo_Wikipédia_nie_je#Wikipédia_nie_je_demokracia|Wikipédia nie je demokracia]]. Takéto veci majú byť riešené pomocou konsenzu a zavedením do odporúčania (príp. pravidla, ak uznáme, že pravidlá sú i na obsah, nielen na procesy). :::::Týmto debatu na tomto mieste uzatváram, lebo nevyžaduje správcovské práva, a prosím o prípadný presun do Wikipolitiky. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 4. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o správcovský presun == Zdravím. Je potrebné presunúť stránku [[Gíza]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=G%C3%ADza&action=history] na názov „Al-Džíza (mesto)“. Odôvodnenie: názov Gíza sa nenachádza v zozname [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ Názvy geografických objektov z územia mimo SR]. Presun vyžaduje práva správcu, preto táto žiadosť.{{break}}Podobne aj [[Gíza (rozlišovacia stránka)]] na [[Al-Džíza]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:11, 9. marec 2026 (UTC) :Gíza je uvedená napr. v Beliane v hesle Káhira; nevidím dôvod u takýchto miest, kde je dlhodobo zaužívaný nejaký lokálny názov, zavádzať názvy stránok s prepismi. Nechávam na zváženie inému správcovi. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:20, 9. marec 2026 (UTC) :Gíza má v Beliane sa samostatné heslo. Pokiaľ viem, platí postup (pre názvy v v jazykoch s písmom inom ako latinka): buď je v zozname geodézie alebo prepis z daného písma (v tomto prípade arabské). Zmenilo sa v tomto smere niečo? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:25, 9. marec 2026 (UTC) ::Kde bol tento postup dohodnutý a prečo ti zrazu zdroje, ani Beliana, nie sú dostatočne dobré? Nakoľko miesti ÚGKK uvádza preukázateľné nepravdy, nemyslím, že absolútna orientácia podľa tohto zdroju je dobrý nápad. Prepis by mal fungovať ako riešenie v prípade, kde iný postup nemáme, riešilo sa to napr. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2023#Cudzojazyčné_názvy|tu]] a konsenzus s prepismi mi z toho teda nevychádza. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:28, 9. marec 2026 (UTC) ::Ak nebolo dohodnuté/odsúhlasené nič nové (diskusia, ktorú si ty spomenul), potom je je tu postup: 1.) ÚGKK; a ak tam príslušný názov nie je, potom 2.) prepisy (predpokladám, že sú práve na to existujú) a pre iné mená encyklopédie. Môžme ísť aj podľa Beliany, ale na tom sa treba dohodnúť. Pozeral som Gízu v {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : praktická príručka | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = [[Slovak Academic Press]] | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} (v slovníku), nebolo tam. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:41, 9. marec 2026 (UTC) :::Táto konverzácia patrí do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]], každopádne základe mnou linknutej diskusie - o novšej neviem - nie je jasný konsenzus, ako to robiť. Ak by bol tebou navrhovaný postup odsúhlasený a jasný, bol by v danej diskusii potvrdený, ale tak sa nestalo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:49, 9. marec 2026 (UTC) :::Nechystám sa nič písať do wikipolitiky, pretože tento postup (IP editor to v tebou odkazovanej diskusi uviedol) je na wiki zaužívaný a náhodná jetamovská akcia (ničím neodcitovaná) na tom veľa nemení.{{break}}Ak názov geografického objektu nie je v zozname exoným, ide sa podľa prepisu (pre jazyky písané iným písmom ako latinka). Na wiki ide o množstvo článkov, ktorých názvy sú takto vytvorené. Načo túto prax rozkolísať? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:55, 9. marec 2026 (UTC) :{{Re|Jetam2|Vasiľ}} Proč standardně nepoužít šablonu {{tl|Presunúť}} a v diskusi nenapsat své argumenty? ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 13:13, 9. marec 2026 (UTC) :V tejto chvíli presun vyslovene vyžaduje práva správcu, preto som písal (aj s odôvodnením) sem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:20, 9. marec 2026 (UTC) ::Gíza je očakávaný názov, v slovenčine sa bežne vyskytujúci, [https://beliana.sav.sk/abecedny-zoznam?text=g%C3%ADza vrátane Beliany]. Rovnako nie je vhodné v tomto prípade mesto písať v zátvorkovom tvare: administratívne jednotky sú odvodené od názvu mesta. Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný nakoľko v egyptskej arabčine sa vyslovuje s /g/, nie /dž/.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:24, 9. marec 2026 (UTC) ::PS, {{Re|Vasiľ}}, treba počkať do konca diskusie, potom presúvať naspäť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:26, 9. marec 2026 (UTC) ::1.) Doteraz platil postup, ktorý som vyššie uviedol. Zopakujem: zoznam geodézie a potom prepisy. Odkedy sa to zmenilo, že tento postup už nie je aplikovaný? Nespomínam si, že by sme sa niekedy dohodli inak. V prvom rade na toto mi máš zodpovedať. Nemám problém, aby sme sa orientovali primárne podľa Beliany (netreba zabúdať, že je po písmeno k a momentálne z editorov ju má určite dosť limitovaný počet ľudí). Treba dohodnúť taký postup. Nie iba náhodne presúvať. ::2.) Tvrdenie „Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný“ nie je správne, pretože prepis je pre konkrétne [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny|písmo]]. Nie je šanca ako to sledovať podľa dialektov (to by potom analogicky bolo treba napr. pre čínštinu mať niekoľko verzií prepisu). ::3.) Diskusia začala až po mojom (odôvodenom; pozri zhrnutia) edite. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:30, 10. marec 2026 (UTC) :::Odkazovať na pokyny ohľadne prepisu je jedna vec, druhá vec je dokázať jeho používanie. To stále nebolo dokázané, zaužívaný názov Gíza dokázaný bol. Samozrejme, ani Beliana nie je najdefinitívnejší zdroj no momentálne na tebou preferovaný tvar nexistuje žiadny zdroj. Inými slovami: presadzuješ niečo čo sa nepoužíva ani na Slovensku ani v Egypte.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:28, 10. marec 2026 (UTC) :::Tiež nesúhlasím s presunom. Zaužívané pravidlá sú na Wikipédii dobrá vec, ale toto je jedna z výnimiek ktorá sa dá podľa mňa normálne odargumentovať. Gíza je zjavne správny zaužívaný slovenský názov: [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=G%C3%ADza&s=exact&c=6571&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=onom&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# Gíza], detto [[Encyklopédia archeológie]] s. 272 a [[Malá encyklopédia zemepisu sveta]] s. 162. Prepisovanie z originálu je vracanie sa k [[Micubiši gurúpu]] a podobným úletom za ktoré je Slovenská Wikipédia na smiech.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:38, 10. marec 2026 (UTC) :::Jetam2: Vyššie som ukázal, že existuje tu postup, podľa ktorého sa pomenúvajú sídla. Ty postupuješ v rozpore s ním. Bez riadneho odôvodnenia. V článku Gíza si nič odcitované nepridal. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC) :::Pelex: Prepis z originálu je bežný postup (pre jazyky, ktoré svoj prepis tu na wiki majú zaužívaný), hneď po zozname geodézie. Ak si obaja chcete zaviesť názvy sídiel podľa Beliany, to je odklon od zaužívanej praxe a treba to nejako (aspoň trochu) dať na diskusiu. :::Inak, názvy guvernorátov sú na stránke geodézie (v prepise; neviem presne akom). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC) ::::V tomto prípade nepovažujem tvoj argument za presvedčivejší než ten, že najmenmej 3 slovenské encyklopédie a oficiálny slovník, uvádzajú toto heslo pod všeobecne známym slovenským názvom.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:43, 12. marec 2026 (UTC) ::::Citácia na Gízu pridaná. Inak celkom zaujímavé, že požaduješ citáciu na bežný názov, ale na svoj návrh citáciu nepridáš. Iba že by neexistovala? ;) Každopádne, kým svoj argument nepodložíš niet sa o čom baviť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:53, 12. marec 2026 (UTC) :::Ja si tiež myslím, že pokiaľ existuje doložiteľný slovenský názov, ktorý je naozaj frekventovaný a relatívne autoritatívnejší (t. j. nie jeden náhodný výskyt v nejakom zborníku z roku 1950), tak ho možno pokojne uplatniť. Ide o rovnaký typ argumentu, ako pri preberaní exonyma z ÚGKK („argument z autority“). Uplatnenie prepisu je skôr „argument z autenticity“ a „argument z nevyhnutnosti“ uplatniteľný v prípade absencie autority. Prax, ktorá tu existuje sa podľa mňa týka práve toho, že primárna je autorita a až potom autenticita (viď aj prechyľovanie); a nie že primárna je autorita „1. stupňa“, potom „autenticita“ a potom „autorita 2. stupňa“. Autenticita práve nahrádza absenciu autority, a to pre obavu, aby sa prax neuchýlila k niečomu absolútne nelegitímnemu (napríklad vlastnému poslovenčenému názvu). Ak však máme autoritu, mali by sme sa jej držať{{--}}a aj sa v mnohých ohľadoch držíme, napr. pri [[Anastasiya Kuzmina|Anastasiyi(!) Kuzmine]]. Samozrejme forma prepisu je tiež spravovaná autoritou PSP, ale to je iná úroveň posudzovania, nerieši či prepisovať alebo nie, ale ako. Nakoniec, prepis do klasickej arabčiny je slabší ešte aj z hľadiska autenticity, keďže v arabskej výslovnosti miestnej krajiny používaný nie je.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:42, 12. marec 2026 (UTC) :::::Jetam2: Môj návrh je prepis z názvu v arabskom písme (pretože nemá názov v zozname geodézie). Podrobnejšie informácie k prepisu (aj so zdrojmi) sú na odkaze [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. Predpokladám, že to pre teba nebude nová informácia.{{break}}Z odbornej literatúry pozri {{Citácia knihy | priezvisko = Sorby | meno = Karol R | odkaz na autora = | titul = Arabský východ po druhej svetovej vojne, 1945{{--}}1970 | zväzok = II., (1959{{--}}1970) | typ zväzku = Diel | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = SAP - Slovak Academic Press; [[Ústav orientalistiky Slovenskej akadémie vied|Ústav orientalistiky SAV]] | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-65-5 | počet strán = 843 | strany = 622 }}, kde máš použíté pomenovanie „al-Džíza“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:49, 13. marec 2026 (UTC) ::::::Ešte treba pridať do článku (ako citáciu k alternatívnemu prepisu).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:09, 16. marec 2026 (UTC) :::::::Použitý prepis v článku je podľa [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Treba doložiť použitie tohto prepisu, to si zatiaľ (v článku) neurobil a teda zostáva bez zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Prepis svoje zdroje má, pozri odkaz vyššie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC) == Shoppingmeile Lyssach (zmazanie) == Zmažte, prosím, článok [[Shoppingmeile Lyssach]]. Je to jasný kanditát, dlho označený {{tl|ZL}} a IP šablóny iba ignoruje a revertuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 16. marec 2026 (UTC) :{{Re|Vasiľ}} Vzhľadom na to, že tieto ťahanice podľa histórie sleduješ dlhdobo a šablóny si tam vrátil celkom deväťkrát, si si určite vedomý, že správny postup nebola revertovacia vojna, ale návrh na zmazanie (tu alebo WP:SNZ) alebo riešenie uzamknutia článku prostredníctvom tejto nástenky. U teba ma toto konanie udivuje, myslel som, že ovládaš zaužívané postupy. Každopádne som založil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Shoppingmeile Lyssach|hlasovanie o zmazaní]], prosím teda o podporu a vyjadrenie tam. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:25, 16. marec 2026 (UTC) ::Alibistický prístup. Článok je jasne na zmazanie. Ak chceš o každom použití {{tl|ZL}}, kde dôjde k revertom, nechať hlasovať, som zvedavý kam takýto prístup wiki privedie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) :::Nie, KormiSK spravil tvoju prácu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC) :::Hlasovanie na zmazanie v prípade článku, ktorý je nedostatočný a jeho IP autor dostatočne na sk wiki známy ([[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2025#IP s príspevkami_ohľadom_parafílií/scifi/anatómie|archív]]), skutočne nie je moja práca. Dal som na rýchle zmazanie, bolo to IP neoprávnene revertované. Ktorýkoľvek admin to mohol zmazať, alebo ak mal pochybnosti zamknúť. Dávať to na hlasovanie, v takýchto triválnych prípadoch, je zbytočnosť. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC) :::Táto IP pravidelne obchádza blok, takže jeho úpravy majú byť automaticky zmazané a IP má byť zablokovaná minimálne na rok. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:50, 17. marec 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-16514-57 == {{Redaktor|~2026-16514-57}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:42, 16. marec 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == Ahojte, vedl by tam niekto pridať základnú šablónu Experimenty? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:14, 16. marec 2026 (UTC) :Neriešili sme toto už náhodou niekde (či len osobne)? Inak teda sú to nástroje pre redaktorov, nie nutne pre patrolu, ale asi nevidím problém to tam pridať. {{Re|Teslaton}} Máš niečo proti? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:08, 16. marec 2026 (UTC) ::{{re|Fillos X.|KormiSK|s=1}} Bol som v tom, že sa to rendruje staticky, tzn. že tam nebude fungovať podmienkovanie podľa NS (v takom prípade by nemalo moc zmysel nafukovať to šablónami diskusných upozornení, nadbytočných pre úpravy v NS0). ::Funguje ale, takže som tam na vyskúšanie doplnil najbežnejšie šablóny oznamov a upozornení do diskusií s redaktormi (+ texty ''„Upozornenie“'' a ''„Blok“'', vložiteľné do zhrnutia). Šablóny sa vkladajú už vrátane podpisu, s kurzorom umiestneným tesne pred podpis pre prípad, že chce človek k šablóne ešte niečo doplniť vlastnými slovami (mimo š. {{tl|copytext}}, do ktorej volania treba doplniť názov čl., tam je kurzor na mieste hodnoty parametra). Či to takto nechať (vrátane vkladania makra podpisu) môže byť diskutabilné, niekomu to tak asi vyhovovať nemusí (môže to napr. kolidovať s prípadným zámerom vložiť viacero šablón s jediným podpisom na záver); v najbežnejšom scenári to ale šetrí jeden ďalší klik (pričom napr. na mobiloch a tabletoch sa na toolbar tl. s podpisom nekliká moc slávne). ::Dajte prípadne vedieť feedback, zatiaľ je to v rovine experimentu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:14, 18. marec 2026 (UTC) :::Ahoj, dik. Súčasný stav by som nechal s podpismi je to rýchlejšie obzvlášť z mobilu (za mňa: z 10 na 4 kliky) na ktorom viacero ľudí zvykne patrolingovať. Neviem či to funguje na mobile pri nezapnutej funkcii web pre počítače? :::Čo som si všimol a vyskúšal tak: :::# základnú šablónu experimentov tam dáva v tvare {{Tl|Experimenty}} i s podpisom ''ale aj s nežiadúcou červenou bodkou'' :::# 2x šablóna {{Tl|Vandalizmus}} :::# príp. by som doplnil možno {{Tl|Urgentne upraviť}}, {{Tl|Urgentne upraviť autor}} :::# Upoz a Blok mi pridávajú iba strohý text (možno tým, že nie som správca [neviem ?]) :::# ak by sa dalo rozpísať {{Tl|ZL}} na nepresmerovačku, čiže {{Tl|Zmazať lebo}} a zmeniť #REDIRECT [[XYZ]] na slovenský tvar, čiže #PRESMERUJ [[XYZ]] bolo by to super. :::# dalo by sa aj pri {{Tl|Preklad}} doplniť {{Tl|Preklad|||}} s troma | :::# všeobecne možno doplniť: {{Tl|Wikifikovať}}, {{Tl|Na revíziu}}, {{Tl|Bez zdroja}}, {{Tl|Významnosť}} či {{Tl|Aktualizovať}} :::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:06, 18. marec 2026 (UTC) ::::* 1 a 2 som fixol; ::::* 3 UU ešte vyskúšam, či by cez to nešlo vkladať vrátane akt. dátumu, UUA sa dá kopírovať z čl. z vyrendrovanej UU ::::* 4 áno, sú to prosté texty na vloženie do zhrnutia, keďže [[:mw:Extension:CharInsert|charinsert]] nedokáže súbežne s vložením makra vyplniť zhrnutie (ak by dokázal, dali by sa oznamy a upozornenia vkladať vrátane zhrnutia na jediný klik). A teda sú tam práve preto, že pri vypĺňaní z mobilu je opruz vypisovať zhrnutie po znakoch na virt. klávesnici a nejaké zhrnutie je dobré k oznamom/upozorneniam vkladať. Alternatíva by bola aj do zrnutia vkladať samotný markup šablóny (e.g.<code><nowiki>{{Experimenty}}</nowiki></code>) focusnutím zhrnutia a opätovným kliknutím na rovnaké makro, ktorým som vložil oznam. Tam je ale zase na prekážku ten vkladaný podpis, ktorý sa do zhrnutia moc nehodí. ::::* 5 nie som moc zástanca slovakizácie kľúčových slov (<code>DEFAULTSORT</code> → <code>KLÍČŘAZENÍ</code> /VE tu už dlhšiu dobu vkladá tento cs default pretože sa zatiaľ nikto neunúval s tým niečo robiť, sk obdoba by bola zrejme <code>KĽÚČRADENIA</code>/; <code>REDIRECT</code> → <code>PRESMERUJ</code> a pod.), pričom samostatný vyšší level opruzu predstavujú najmä tie, kde sú znaky s diakritikou (ten čechizovaný/slovakizovaný „kľúč radenia“ budiž príkladom), vyžaduje to cvičenia s predradníkmi, prepínaniami klávesnice, na touchscreene s čakaním na rozbalenie alt. ponuky k znaku a následný klik na správnu položku z ponuky. Pričom ani toto 1-klikové vkladanie cez EditTools nie je vždy spásou, pretože to zas vyždauje posun obsahu okna tak, aby bola ponuka viditeľná, čo je triv. keď má človek prst na srolovátku myši, v iných prípadoch (práca čisto s klávesnicou, touchscreen) to už tak pohodlné nie je. ::::* 6 hej, to je asi bezosporné ::::* 7 neviem či je nutné, ale dá sa, samozrejme :::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:53, 18. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Dali by sa tie nesporné záležitosti zapracovať nech sa na to nezabudne. Inak k 5. bodu je v zdrojáku Wiki (horné ikony) prednastavený SK tvar presmerovania (#presmeruj [[Cieľový názov stránky]]). Doterajšie zmeny fungujú pekne. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:46, 30. marec 2026 (UTC) == Zabudnuté urgenty == Milí kolegovia, viem, že vás je málo a práce veľa, ale urgent mesiac či dokonca viac po lehote na zmazanie ([[XXXTentacion]], [[Iplikátor Kuznecova]], ...) je predsa len trochu priveľa. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:44, 19. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Ak sa k mazaniu dlho nikto nemá, ide pravdepodobne o sporný/hraničný prípad. Ktokoľvek ho môže dať na hlasovanie, nestojí to na správcovskej akcii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 19. marec 2026 (UTC) :: Dtto, nejde o počet a o množství práce, ale že v mnohých případech netuším, proč mají být takové články smazány. Například [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: je to strojový překlad (jako nerodilý mluvčí nechci úplně posuzovat, každopádně dnes jsou překládací nástroje na bázi AI natolik dokonalé, že jimi produkovaný text bývá přinejmenším na první pohled použitelný)? Nedostatek zdrojů (nějaké tam jsou, článek nemusí být dokonalý na první pokus)? Generický infobox (zmiňuje Teslaton, ale nevidím jako důvod na urgent)? Netuším, proč bych takový článek měl mazat. Po odebrání urgentu si ho tam ale zase protlačí nejčastěji IP editor, jako kdyby snad on sám byl správcem. Většinou takové případy tedy po čase posunu do SNZ. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:02, 20. marec 2026 (UTC) :::Prechádzanie UU a SNZ som v istom momente viac-menej prebral ja, ale v poslednej dobe vôbec nemám čas sa tomu poriadne venovať (ako ani Wiki všeobecne). Navyše u niektorých stránok, ktoré sú rozsahom dlhšie, ako vyššie uvedená alebo [[Rockstar Dundee]], nemám osobne kapacitu prechádzať detailne celý text; taktiež podobne ako OJJ nemyslím, že niektoré tieto argumenty (napr. ten infobox) sú validným argumentom na mazanie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 20. marec 2026 (UTC) :::{{ping|OJJ}} Ad [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: ide o výstup redaktora, ktorý sem začal hromadne chŕliť úpravy a strojové preklady článkov hier a herných štúdií, pričom kompletne ignoruje [[Diskusia s redaktorom:Peter 51345|opakované upozornenia]] na margo nežiadúcich čachrov s infoboxami (náhrady konkrétnych ad-hoc generickými v existujúcich článkoc a vkladanie generických do nových); nové články (vrátane tamtoho) neobsahujú kategorizáciu a ďalšie náležitosti, v niektorých boli jazykové problémy. Nevidím veľmi dôvod tu výstupy s takýmto prístupom k veci ponechávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) :::A teda áno, aj samotný takto vložený infobox je problém – celá pointa infoboxov je v tom, poskytovať naprieč nejakou širšou skupinou článkov premyslenú, konzistentnú a centrálne spravovateľnú sadu popisujúcich údajov. Nie ad-hoc sady čo si ktorý nový príchodzí zmyslí per konkrétny článok. Nejde ale o jediný problém, ktorý tam je (napr. tá chýbajúca kategorizácia je aspekt explicitne spadajúci pod [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny čl.]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Články by se IMO neměly mazat apriorně s ohledem na autora, pokud ''mohou ''být obsahově i formálně alespoň ''přijatelné''. Fakticky samozřejmě souhlasím s tím, že takový způsob přispívání není ideální a jsem i celkem realistou v tom, že za příčetnou podobu mnohých příspěvků mohou spíše stále dokonalejší modely translátorů a LLM asistentů, kteří nedokonalosti opraví a podchytí před lidským editorem... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:50, 20. marec 2026 (UTC) :::::Viď vyššie. Ten čl. momentálne prosto nespĺňa ani ''formálne'' minimálne požiadavky. Áno, kategórie sa dajú triv. doplniť, generický IB sa dá triv. vymazať. Ak to niekto spraví (a skontroluje príčetnosť výkladu), nech údržbovú š. pokojne odstráni a môže to tu zostať. Ja to pri takomto prístupe autora riešiť nebudem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 20. marec 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} To jsou každopádně důvody spíš pro {{tl|na úpravu}}, resp. {{tl|Kategorizovať}}, než pro smazání. Primárně by se měl řešit článek a jestli je potenciálně užitečný pro čtenáře, sekundárně osoba autora. Smazat článek pro absentující kategorie jen kvůli přístupu autora by mě nikdy nenapadlo a zdá se mi to být na hranici [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:04, 20. marec 2026 (UTC) :::::::Nie, nesúhlasím. Nevidím dôvod cieliť údržbovú aktivitu tým smerom, aby sa tu množili odfláknuté články olepené neurgentnými údržbovými šablónami, ktorým sa nikto nie je ochotný ďalej venovať. Ak niekto nie je ochotný prispievať príčetne, opakovane ignoruje upozornenia a úplne zámerne ďalej generuje takéto výstupy, je urgent a následné mazanie za mňa vhodnejśia cesta, ako s tým naložiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::{{Re|Teslaton}} Pak to ale musí někdo smazat (což můžeš). Já osobně bych si to ale sám na zodpovědnost nevzal a soudě dle retence těchto článků nebudu jediný admin. Všechny články označené na urgent totiž takové prodlevy "po lehote" nemívají – a ani dle statistik to nevypadá, že by se správci na skwiki flákali. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:19, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Lalina|Lalina]] Pre info doplnil som zatiaľ 4 návrhy na [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|SNZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:49, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::Pridávam k tomu ešte príklady neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, ktoré majú byť zmazané: [[Redaktor:Chlpatacicina1/pieskovisko]], [[Redaktor:Evolution Shock]], [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]], [[Redaktor:Stereolitografia]], [[Redaktor:Abcedu]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:37, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::Něco jsem promazal, [[Redaktor:Stereolitografia]] je asi náhrada pískoviště, tak to ponechávám. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:33, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::Je to duplicita, bolo dvakrát presunuté, z pieskoviska [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]] chybne na [[Redaktor:Stereolitografia]] a potom správne na [[Stereolitografia]], preto tie ostatné chybné stránky treba zmazať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 16:58, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::::{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:03, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::::diky.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 17:24, 20. marec 2026 (UTC) Tými zabudnutými urgentmi som primárne myslela tie na ktorých už po označení za urgent nikto podstatne nič nezlepšil. To sa dá rýchlo zistiť v histórii a také urgenty ani netreba dávať na hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:54, 20. marec 2026 (UTC) == Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled == Pripomínam nových redaktorov na [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:48, 20. marec 2026 (UTC) : Viděl jsem, nemyslím si, že je nutné to připomínat tu. Ale budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:02, 20. marec 2026 (UTC) == Vandalizmus – odstraňovanie informácií ~2026-20335-96 == Dobrý deň! ~2026-20335-96 odstraňuje informácie zo stránok. Napríklad zo stránky Trenčín odstránil oberené informácie a nahradil ich zastaralými a neaktuálnymi. Dával som mu za Vandalizmsu ale zakaždým si ich zmazal. A dáva mi neoprávnene na diskusnú stránku vandalizmus atď… poprosím o vyriešenie. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. Všetky tvoje úpravy bez zdroja budem vracať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžem sa opýtať z ktorého mesta si ty? Lebo ja som už hodne dávno nevidel v TN takú linku 28 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:36, 3. apríl 2026 (UTC) :::Alebo nákupné centrá? Podľa teba v TN neni OC Laugarício? Vlastne ako keby si povedal že v Bratislave neni Avion --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:37, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Encyklopédia sa nepíše podľa toho, že čo kde si ty videl. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Takže na Wikipédií budeme mať 5 rokov staré informácie? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:56, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Nie, budeme sa pýtať teba, či si to niekde videl a potom to pridáme. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 22:46, 3. apríl 2026 (UTC) == Zámok == Ping @[[Redaktor:OJJ|OJJ]] často riešené TV záležitosti na Discorde. Bol by som rád, za zámok (i dlhodobejší) na článkoch TV staníc napr. [[TV Doma]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=TV_Doma&curid=286242&diff=8194247&oldid=8194197 link]), [[TV Markíza|Markíza]] a iné s bujnelou / problematickou históriou, ktoré sú tu pravidelne menené / vandalizované. IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii. Často-krát pri týchto „ľahko zraniteľných“ témach bývajú uvedené hlúpostí / zavádzania či nezmysly. Opäť je to podobné ako pri tej [[Farma (televízna relácia)|Farme]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 6. apríl 2026 (UTC) :Problém je ten, že těžko lze hromadně zamknout všechny články týkající se "televize", protože taková věc by odporovala i základním principům projektu. Souhlasím ale s tím, že "IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii", a proto jsou takové články patrolou ignorovány. Je to špatně. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:30, 7. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) 38fg2q4xyfopnpp2mg303hq9jstr259 0 153371 8199580 8182370 2026-04-17T14:53:44Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199580 wikitext text/x-wiki {{na rozšírenie}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Branislav Nušić |Popis osoby = srbský spisovateľ |Portrét = Branislav Nušić 1904.jpg |Miesto narodenia = [[Belehrad]], [[Srbské kniežatstvo]] |Dátum narodenia =[[20. október]] [[1864]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1938|1|19|1864|10|20}} |Miesto úmrtia = [[Belehrad]], [[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhoslávia]] |Zamestnanie = románopisec, novinár, právnik, dramatik, štátny úradník, diplomat, spisovateľ a básnik |Alma mater = Právnická fakulta Belhradskej univerzity |Podpis = Branislav Nušić, signature.jpg }} '''Branislav Nušić''' ({{vjz|srp|Бранислав Нушић}}) (* [[20. október]] [[1864]] - † [[19. január]] [[1938]]) bol [[Srbsko|srbský]] spisovateľ, dramatik, esejista, satirik a zakladateľ modernej rétoriky v Srbsku. Pracoval tiež ako žurnalista a štátny úradník. {{Literárny výhonok}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nušič, Branislav}} [[Kategória:Srbskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Belehradu]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Sávu]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] ghcon6kzv5j937lvp90ucklmizhz35u 0 155380 8199519 7765955 2026-04-17T13:00:11Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Černovická oblasť]] pomocou použitia HotCat 8199519 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Černovická oblasť | native_name = Чернівецька область | other_name = Regiunea Cernăuţi | category = oblasť <!-- *** Image *** --> | image_compl = {{Klikacia mapa Ukrajiny|Černovická}} <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Chernivtsi Oblast.svg | symbol = Coat of Arms of Chernivtsi Oblast.svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | capital = [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]] <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 8097 <!-- *** Population *** --> | population = 904100 | population_date = 1.1.2009 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = State Statistics Committee of Ukraine | titul = The number of the actual population as of January 1, 2009 | url = http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.7.2010 | vydavateľ = www.ukrcensus.gov.ua | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100312174321/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum archivácie = 2010-03-12 }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = Predseda | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC + 2 | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = UTC + 3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = +380{{--}}37 | code_type = [[Telefónna predvoľba]] | code1 = UA-77 | code1_type = [[ISO 3166-2:UA|Kód ISO 3166-2]] <!-- *** Free frields *** --> <!-- *** Free frields *** --> | free = - | free_type = Administratívne člen. | free1 = 11 | free1_type = Rajóny (Okresy) <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = <!-- *** Websites *** --> | commons = Chernivtsi Oblast | statistics = | website = [http://www.oda.cv.ua/ www.oda.cv.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Černovická oblasť''' je jedna z 24 administratívnych oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Má rozlohu {{km2|8097}} a žije tu 0,9 milióna obyvateľov (podľa sčítania z roku 2006). Hlavným mesto oblasti sú [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]]. == Mestá v oblasti == {| class="wikitable" |- style="background:#ffdead;" !'''Mesto''' ! Ukrajinský názov  !Ruský názov !Rumunský názov !Obyvateľov <br /><small>1. 1. 2006</small> |- |[[Černovice (Ukrajina)|Černovice]] (Černivci)  | align="left" |Чернівці | align="left" |Черновцы | align="left" |Cernăuţi | align="right" |243 474 |- |[[Storožynec]] | align="left" |Сторожинець | align="left" |Стородинец | align="left" |Storojineţ | align="right" |14 517 |- |[[Chotyn]] | align="left" |Хотин | align="left" |Хотин | align="left" |Hotin | align="right" |10 595 |- |[[Novodnistrovsk]] | align="left" |Новодністровськ   | align="left" |Новоднестровск   | align="left" |- | align="right" |10 268 |- |[[Sokyriany]] | align="left" |Сокиряни | align="left" |Сокиряны | align="left" |Secureni Târg | align="right" |9 780 |- |[[Krasnojiľsk]] | align="left" |Красноïльськ | align="left" |Красноильск | align="left" |Crasna Ilschii | align="right" |9 295 |- |[[Hlyboka]] | align="left" |Глибока | align="left" |Глыбокая | align="left" |Adâncata | align="right" |9 226 |- |[[Zastavna]] | align="left" |Заставна | align="left" |Заставна | align="left" |Zastavna | align="right" |8 595 |- |[[Novoselycia]] | align="left" |Новоселиця | align="left" |Новоселица | align="left" |Noua Suliţă | align="right" |8 270 |- |[[Berehomet]] | align="left" |Берегомет | align="left" |Берегомет | align="left" |Berhomete pe Siret | align="right" |8 120 |- |[[Keľmenci]] | align="left" |Кельменці | align="left" |Кельменцы | align="left" |Chelmenţi | align="right" |7 800 |- |[[Kicmaň]] | align="left" |Кіцмань | align="left" |Кицмань | align="left" |Cozmeni | align="right" |7 345 |- |[[Vaškivci]] | align="left" |Вашківці | align="left" |Вашковцы | align="left" |Văşcăuţi | align="right" |5 737 |- |[[Vyžnycia]] | align="left" |Вижниця | align="left" |Вижница | align="left" |Vijniţa | align="right" |4 917 |- |[[Herca]] | align="left" |Герца | align="left" |Герца | align="left" |Herţa | align="right" |2 030 |- |} '''Administratívne členenie''': 11 rajónov (okresov) * Vyžnyckyj rajon * Hercajivskyj rajon * Hlybockyj rajon * Zastavnivskyj rajon * Keľmeneckyj rajon * Kicmaňskyj rajon * Novoselyckyj rajon * Putyľskyj rajon * Sokyrjanskyj rajon * Storožyneckyj rajon * Chotynskyj rajon == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Chernivtsi Oblast}} == Externé odkazy == * [http://www.oda.cv.ua/ Oficiálne stránky oblasti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080430041208/http://www.oda.cv.ua/ |date=2008-04-30 }} {{Ukrajinský výhonok}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Karpatský euroregión}} [[Kategória:Oblasti na Ukrajine]] [[Kategória:Černovická oblasť| ]] 56i4yv7uwnol3ms0alj9xy9ryv5v1a8 0 157893 8199591 8148089 2026-04-17T14:57:46Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199591 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ivo Andrić | Portrét = S. Kragujevic, Ivo Andric, 1961.jpg | Popis osoby = chorvátsky spisovateľ | Dátum narodenia = [[9. október]] [[1892]] | Miesto narodenia = [[Dolac]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1975|3|13|1892|10|9}} | Miesto úmrtia = [[Belehrad]], [[Juhoslovanská zväzová republika|Juhoslávia]]| }} '''Ivo Andrić''' ({{vjz|srp|Иво Андрић}}; * [[9. október]] [[1892]], [[Dolac]], [[Rakúsko-Uhorsko]]{{--}}† [[13. marec]] [[1975]], [[Belehrad]], [[Juhoslovanská zväzová republika|Juhoslávia]]) bol chorvátsky románopisec, poviedkár, a nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] ([[1961]]). Jeho novela ''Most na Drine'' sa zaoberá životom v [[Bosna (historická krajina)|Bosne]] pod nadvládou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. == Životopis == Narodil sa v rodine katolíckych Srbov v dedine [[Dolac]] blízko [[Travnik]]a v dnešnej [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] (vtedy súčasť [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]). Pôvodne pomenovaný ako Ivan, stal sa známym [[deminutívum|zdrobneninou]] Ivo. Keď mal Andrić dva roky, jeho otec zomrel. Pretože jeho matka bola príliš chudobná na to, aby ho podporovala, bol zverený rodine jeho matky vo východobosnianskom meste [[Višegrad]] na rieke [[Drina]]. Tam videl [[Most Mehmed-paše Sokolovića|osmanský most]], ktorý neskôr preslávil v románe ''Most na Drine''. Navštevoval [[Sarajevo|sarajevské]] [[gymnázium]] a neskôr študoval na univerzite v [[Záhreb]]e, [[Viedeň|Viedni]], [[Krakov]]e a [[Graz]]i. V novovytvorenom [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov]] sa stal štátnym zamestnancom na ministerstve zahraničných vecí, neskôr bol diplomatom a veľvyslancom v Nemecku. Ako veľvyslanec skončil v roku [[1941]] po nemeckej invázii do Juhoslávie. Počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] žil v Belehrade, dokončujúc tri zo svojich slávnych noviel, ktoré boli zverejnené v roku [[1945]], vrátane novely ''Most na Drine''. Po smrti manželky v roku [[1968]] sa stiahol z verejného života. Ako čas plynul, bol stále viac chorý a napokon zomrel [[13. marec|13. marca]] [[1975]] v Belehrade. == Iné projekty == {{projekt|q=Ivo Andrić|commons=category:Ivo Andric}} == Externé odkazy == * [http://nobelprize.org/literature/laureates/1961/andric-bio.html Andric at NobelPrize.org] * [http://nobelprize.org/literature/laureates/1961/press.html The Swedish Academy secretary Anders Oesterling presentation speech] * [http://www.gerila.com/knjige/autori/a/andric_ivo.htm Books of Ivo Andric] * [http://www.ivoandric.org.yu/ Ivo Andrić Foundation] {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Andrić, Ivo}} [[Kategória:Srbskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti na juhoslovanských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Graze]] [[Kategória:Členovia Slovinskej akadémie vied a umení]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] auvwmp73fu17p250fzdzmek6r6lxz52 0 164053 8199654 7475518 2026-04-17T15:05:49Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199654 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = český hudobný skladateľ a pedagóg | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1859|12|30}} | Miesto narodenia = [[Praha]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1951|05|29|1859|12|30}} | Miesto úmrtia = [[Nový Vestec]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Berta Foersterová (1888 - z. 1936) | Deti = Alfred (* 1905) | Rodičia = Josef Förster mladší, Marie Hladíková | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Josef Bohuslav Foerster''' (* [[30. december]] [[1859]], [[Praha]]<ref name="matrika">[http://amp.bach.cz/pragapublica/permalink?xid=560495FAF97C44A2847F317B8590AFA5&scan=251 Matriční záznam o&nbsp;narození a křtu]</ref> – † [[29. máj]] [[1951]], [[Nový Vestec]]) bol [[Česko|český]] [[hudobný skladateľ]] a významný [[pedagóg]]. Pracoval ako [[profesor]] na [[Praha|pražskom]] [[konzervatórium|konzervatóriu]]. == Životopis == Forster sa narodil v [[Praha|Prahe]], kde aj študoval na konzervatóriu. Oženil sa s opernou speváčkou [[Bertha Lautererová|Berthou Lautererovou]] a presťahoval sa s ňou do [[Hamburg]]u, kde pracoval ako [[kritik]] a od roku [[1901]] učil na tamojšom konzervatóriu, kde sa zoznámil s [[Gustav Mahler|Gustavom Mahlerom]] a veľmi sa s ním spriatelil. Medzi rokmi [[1903]]–[[1918]] žil Foerster vo [[Viedeň|Viedni]], kde tiež pracoval ako kritik a pedagóg. Potom získal miesto na konzervatóriu v Prahe a v roku [[1921]] sa na ňom stal profesorom pre skladbu. V rokoch [[1922]]–[[1931]] bol riaditeľom konzervatória, v ďalších rokoch ([[1931]]–[[1939]]) zastával miesto prezidenta [[Československá akadémia vied a umení|Československej akadémie vied a umenia]]. V roku [[1945]] získal Forster titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]]. == Dielo (výber) == * ''Symfónia č. 1 d-moll'' * ''Symfónia č. 2 F-Dur'' * ''Symfónia č. 3 D-Dur „Život“'' * ''Symfónia č. 4 c-moll „Velikonoční noc“'', 1905 * ''Symfónia č. 5 d-moll'' * ''Cyrano de Bergerac'', symfonická báseň * ''Hymnus der Engel'' * ''Stabat mater'' * ''Mortius fratribus'' * ''Missa Glagolytica'' * ''Svatý Václav'', oratórium * ''Debora'', opera, 1890/91 * ''Eva'' , opera, 1895-97 * ''Jessika'', opera na motto [[William Shakespeare|Shahespearovho]] ''Kupca benátskeho'', 1902-04 * ''Nepřemožení'', opera, 1917 * ''Srdce'', opera, 1921/22 * ''Bloud'', opera, 1935/36 * päť sláčikových kvartiet == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy| priezvisko = Tomeš | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Tomeš | spoluautori = a kol. | titul = Český biografický slovník XX. století I. A-J | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha ; Litomyšl | rok = 1999 | počet strán = 634 | isbn = 80-7185-245-7}} * J. Bartoš-P. Pražák-J. Plavec: ''J. B. Foerster. Jeho životní pouť a tvorba 1859–1949'', Praha 1949 * Antonín Džbánek a kol.: ''Poutník se vrací. Josef Bohuslav Foerster – život a dílo'', Praha 2006, {{ISBN|80-86277-53-4}} (obsahuje soupis všech Foersterových skladeb a rovněž soupis všech existujících nahrávek) * {{Citácia knihy| priezvisko = Seifert | meno = Augustin | titul = Skladatel Dr. h. c. J.B. Foerster a spisovatel prof. J. Št. Kubín čestnými členy krajanského spolku Jičín v&nbsp;Praze | vydavateľ = Politika | miesto = Praha | rok = 1944 | počet strán = 15 }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.czechmusic.net/klasika/foerster_e.htm Czechmusic.net biography] * [http://foerstrovka.webpark.cz/ Foerstrova společnost v Praze (Foerster Society)] * [http://amp.bach.cz/pragapublica/permalink?xid=1ED52CBE23A911E08F90005056C00008&scan=1 Soupis pražských domovských příslušníků 1830–1910, Förster Josef 1859] == Zdroj == {{Preklad|cs|Josef Bohuslav Foerster|1305222}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Foerster, Josef Bohuslav}} [[Kategória:Českí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Českí pedagógovia]] [[Kategória:Českí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 307xogckcva75qgpbgccribu0vusqhd 8199655 8199654 2026-04-17T15:05:51Z KiranBOT 265447 odstránené sledovanie AMP z URL adries ([[:m:User:KiranBOT/AMP|detaily]]) ([[User talk:Usernamekiran|nahlásiť chybu]]) v2.2.9s 8199655 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = český hudobný skladateľ a pedagóg | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1859|12|30}} | Miesto narodenia = [[Praha]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1951|05|29|1859|12|30}} | Miesto úmrtia = [[Nový Vestec]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Berta Foersterová (1888 - z. 1936) | Deti = Alfred (* 1905) | Rodičia = Josef Förster mladší, Marie Hladíková | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Josef Bohuslav Foerster''' (* [[30. december]] [[1859]], [[Praha]]<ref name="matrika">[https://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=560495FAF97C44A2847F317B8590AFA5&scan=251 Matriční záznam o&nbsp;narození a křtu]</ref> – † [[29. máj]] [[1951]], [[Nový Vestec]]) bol [[Česko|český]] [[hudobný skladateľ]] a významný [[pedagóg]]. Pracoval ako [[profesor]] na [[Praha|pražskom]] [[konzervatórium|konzervatóriu]]. == Životopis == Forster sa narodil v [[Praha|Prahe]], kde aj študoval na konzervatóriu. Oženil sa s opernou speváčkou [[Bertha Lautererová|Berthou Lautererovou]] a presťahoval sa s ňou do [[Hamburg]]u, kde pracoval ako [[kritik]] a od roku [[1901]] učil na tamojšom konzervatóriu, kde sa zoznámil s [[Gustav Mahler|Gustavom Mahlerom]] a veľmi sa s ním spriatelil. Medzi rokmi [[1903]]–[[1918]] žil Foerster vo [[Viedeň|Viedni]], kde tiež pracoval ako kritik a pedagóg. Potom získal miesto na konzervatóriu v Prahe a v roku [[1921]] sa na ňom stal profesorom pre skladbu. V rokoch [[1922]]–[[1931]] bol riaditeľom konzervatória, v ďalších rokoch ([[1931]]–[[1939]]) zastával miesto prezidenta [[Československá akadémia vied a umení|Československej akadémie vied a umenia]]. V roku [[1945]] získal Forster titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]]. == Dielo (výber) == * ''Symfónia č. 1 d-moll'' * ''Symfónia č. 2 F-Dur'' * ''Symfónia č. 3 D-Dur „Život“'' * ''Symfónia č. 4 c-moll „Velikonoční noc“'', 1905 * ''Symfónia č. 5 d-moll'' * ''Cyrano de Bergerac'', symfonická báseň * ''Hymnus der Engel'' * ''Stabat mater'' * ''Mortius fratribus'' * ''Missa Glagolytica'' * ''Svatý Václav'', oratórium * ''Debora'', opera, 1890/91 * ''Eva'' , opera, 1895-97 * ''Jessika'', opera na motto [[William Shakespeare|Shahespearovho]] ''Kupca benátskeho'', 1902-04 * ''Nepřemožení'', opera, 1917 * ''Srdce'', opera, 1921/22 * ''Bloud'', opera, 1935/36 * päť sláčikových kvartiet == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy| priezvisko = Tomeš | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Tomeš | spoluautori = a kol. | titul = Český biografický slovník XX. století I. A-J | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha ; Litomyšl | rok = 1999 | počet strán = 634 | isbn = 80-7185-245-7}} * J. Bartoš-P. Pražák-J. Plavec: ''J. B. Foerster. Jeho životní pouť a tvorba 1859–1949'', Praha 1949 * Antonín Džbánek a kol.: ''Poutník se vrací. Josef Bohuslav Foerster – život a dílo'', Praha 2006, {{ISBN|80-86277-53-4}} (obsahuje soupis všech Foersterových skladeb a rovněž soupis všech existujících nahrávek) * {{Citácia knihy| priezvisko = Seifert | meno = Augustin | titul = Skladatel Dr. h. c. J.B. Foerster a spisovatel prof. J. Št. Kubín čestnými členy krajanského spolku Jičín v&nbsp;Praze | vydavateľ = Politika | miesto = Praha | rok = 1944 | počet strán = 15 }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.czechmusic.net/klasika/foerster_e.htm Czechmusic.net biography] * [http://foerstrovka.webpark.cz/ Foerstrova společnost v Praze (Foerster Society)] * [https://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=1ED52CBE23A911E08F90005056C00008&scan=1 Soupis pražských domovských příslušníků 1830–1910, Förster Josef 1859] == Zdroj == {{Preklad|cs|Josef Bohuslav Foerster|1305222}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Foerster, Josef Bohuslav}} [[Kategória:Českí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Českí pedagógovia]] [[Kategória:Českí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] qqa5lo613gvnq4954lgmhwp5ef15ofc 0 164165 8199741 7464707 2026-04-17T15:46:58Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199741 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Antoni Lange |Portrét = Antoni Lange 1.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = poľský básnik, dramatik a prekladateľ |Dátum narodenia = [[1863]] |Miesto narodenia = [[Varšava]] |Dátum úmrtia = [[17. marec]] [[1929]] |Miesto úmrtia = [[Varšava]] }} '''Antoni Lange''' (* [[1863]], [[Varšava]] – † [[17. marec]] [[1929]], [[Varšava]]) bol [[Poľsko|poľský]] [[básnik]], [[dramatik]], prekladateľ, predstaviteľ [[modernizmus (literatúra)|modernizmu]]. K jeho najväčším prácam patria: Miranda (1924), Zbrodnia (1892) a tiež Rozmyslania (1924). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Antoni Lange}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lange, Antoni}} [[Kategória:Narodenia v 1863]] [[Kategória:Úmrtia v 1929]] [[Kategória:Poľskí básnici]] [[Kategória:Poľskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Varšavy]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] r1y2gv6by253pwqib4pkirm3c518gi2 0 164173 8199708 7472882 2026-04-17T15:37:30Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199708 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Vladislav Šír |Portrét = Jan Vilímek - Dr Vladislav Šír.jpg |Popis = český ornitológ, prírodovedec, entomológ – lepidopterológ a lekár |Dátum narodenia = [[26. marec]] [[1830]] |Miesto narodenia = [[Jičín]], [[Rakúske cisárstvo]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1889|4|24|1830|3|26}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |}} MUDr. '''Vladislav Šír''' (* [[26. marec]] [[1830]], [[Jičín]] – † [[24. apríl]] [[1889]], [[Praha]]) bol menej známy, ale pre [[entomológia|entomológiu]] českých krajín v období 19. storočia veľmi významný, zástupca [[entomológia|entomologickej]] komunity. Lekár – chirurg, odborný spisovateľ, zakladateľ modernej českej ornitológie, [[prírodovedec]] a zberateľ [[entomológ]] – [[lepidopterológ]], ktorý má význam hlavne ako autor niektorých prác z odboru [[ornitológia|ornitológie]] a [[entomológia|entomológie]], ktoré slúžili v svojej dobe k rozširovaniu vedomostí o [[fauna|faune]] Čiech. == Životopis == Narodil sa v Jičíne. Po absolvovaní základného vzdelania navštevuje gymnázium v [[Jičín|Jičíne]], po skončení ktorého pokračuje v štúdiu lekárstva na Karlovej univerzite v [[Praha|Prahe]]. Tu v roku [[1850]] bol slávnostne promovaný za doktora medicíny. V roku [[1858]] získal odborný titul [[chirurg|chirurga]]. Po ukončení štúdií sa vracia nazad do [[Jičín|Jičína]], kde začal pôsobiť ako lekár a od roku [[1871]] pracuje v jičínskej nemocnici. V roku [[1875]] odchádza nazad z [[Jičín|Jičína]] do [[Praha|Prahy]] a začína čím ďalej viac času a prostriedkov venovať všetkému, čo súviselo s ornitológiou a výskumom prírodnín vo všeobecnosti. V neskorších rokoch lekársku prax pre svoje časovo náročné záujmy dokonca až zanedbával. Ornitológiu prevádzal ako svojho koníčka, vypchával vtáky a pozoroval ich vo voľnej prírode. Časom získal rozsiahle vedomosti a skúsenosti pre svoju neskoršiu vedeckú činnosť, a preto ho právom označujeme ako „nestora českej ornitológie“. MUDr. Vladislav Šír mal rozhodujúci podiel na činnosti Českého spolku pro ochranu ptactva, ktorého bol tiež predsedom. Nákladom spolku vychádza v češtine i nemčine ďalšia jeho kniha „Škodlivé ptactvo". V roku [[1878]] bola vydaná jej prvá časť a druhá až po troch rokoch. Jeho najvýznamnejšou aktivitou v odbore ornitológie bolo vydávanie časopisu, nazývaného „LISTY", ktorého bezplatným redaktorom a hlavným sponzorom bol práve MUDr. Vladislav Šír. Časopis „LISTY" boli prvým periodikom o vtákoch, ktoré boli vydávané na území Čiech. Bol vášnivým zberateľom prírodnín a počas svojho života zozbieral veľkú zbierku [[vtáky|vtákov]], [[hmyz|hmyzu]] (hlavne [[motýle|motýľov]]), rastlín, nerastov a lastúr. Mal veľkú zbierku perfektne preparovaných [[motýle|motýľov]], ale neudával na exemplároch lokalitné údaje, čím zbierka z vedeckého hľadiska bola znehodnotená. Pre našu - slovenskú [[entomológia|entomológiu]] má význam hlavne jeho práca: „Motýlové a brouci škodliví lesu, louce, poli, sadu, rybníku, zahradě a domácnosti“, ktorá vyšla v roku [[1875]] v nakladateľstva I. L Kobera v [[Praha|Prahe]] a používali ju i naši zberatelia, ako zdroj vedomostí. MUDr. Vladislav Šír zomrel 24. 4. [[1889]] v [[Praha|Prahe]]. ==Bibliografia== *Šír, V.: 1874: Ptactvo užitečné, posud však pronásledované. Jičín. *Šír, V.: 1875: Motýlové a brouci škodliví lesu, louce, poli, sadu, rybníku, zahradě a domácnosti. Sešit I. Motýlové. s 9 původními tabulkami a s 2 tabelárnimi přehledy motýlů. Kapesní formát 86 pp., I. L. Kober, Praha. *Šír, V.: 1890, Ptactvo české. Sv. I. – IV. (Řád I. – XVI.). Praha, Knapp, 96+160+150+161 pp., 100 vyobrazení. ==Zdroje == *Anonym: 1889, Úmrtí – Med. Dr. Vladislav Šír. Vesmír, 18: 180. *Pastejřík, J.: 1906 – 1907, Přírodopisné sbírky Šírovy. Příroda, 5, M. Ostrava, 231 – 232. *Navrátil, M.: 1913, Almanach českych lékařů (Šír, V., 315). Praha. *Rais, K. V.: 1927, Ze vzpomínek II. Sebrané spisy, 23 (Šír, V., 101 – 102). Nakl. Čes. graf. unie a.s. Praha. *Koleška, Z.: 1995, Klapalekiana, 31(Suppl.): heslo: ŠÍR Vladislav, MUDr.: 575 + portrét. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šír, Vladislav}} [[Kategória:Českí entomológovia]] [[Kategória:Lepidopterológovia]] [[Kategória:Českí lekári]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] dj42549tahqj7389915ye77ggln0lpg 0 165324 8199785 7962799 2026-04-17T15:51:55Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199785 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Sergej Jesenin | pseudonym = ''Ariston'', ''Valerian'', ''Ramus'', ''Marija N.'', ''Sergej K.'' | popis osoby = ruský lyrický básnik | obrázok = Esenin Moscow 1922.jpg | popis obrázka = Jesenin v roku 1922 | rodné meno = Sergej Alexandrovič Jesenin | dátum narodenia = [[3. október]] [[1895]] | miesto narodenia = [[Konstantinovo (Rybnovský rajón)|Konstantinovo]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešné [[Rusko]]) | dátum úmrtia = {{duv|1925|12|28|1895|10|3}} | miesto úmrtia = [[Petrohrad|Leningrad]], [[Sovietsky zväz]] (dnešný Petrohrad v Rusku) | alma mater = | zamestnanie = [[lyrika|lyrický]] [[básnik]] | rodičia = Alexandr Jesenin (otec)<br />Tatiana Jeseninová (matka) | príbuzní = | súrodenci = | manželka = Anna Izriadnovová (1913{{--}}1916)<br />[[Zinaida Nikolajevna Rajchová|Zinaida Rajchová]] (1917{{--}}1921)<br />[[Isadora Duncanová]] (1922{{--}}1923)<br />Sofija Tolstá (od 1925) | partnerka = | deti = 4 | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = [[imagizmus]] | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = Signature of Sergei Yesenin.svg | poznámky = | web = [https://esenin.ru/ esenin.ru] | portál1 = | portál2 = }} '''Sergej Alexandrovič Jesenin''' ({{vjz|rus|Сергей Александрович Есенин}}; * [[21. september]]^{[[juliánsky kalendár|jul.]]}/[[3. október]]^{[[gregoriánsky kalendár|greg.]]} [[1895]], [[Konstantinovo (Rybnovský rajón)|Konstantinovo]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] – † [[28. december]] [[1925]], [[Petrohrad|Leningrad]], [[Sovietsky zväz]]) bol [[Rusi|ruský]] [[lyrika|lyrický]] [[básnik]]. == Život == Od roku [[1912]] pracoval ako predavač, neskôr ako korektor v tlačiarni, a až v roku [[1915]] sa v [[Petrohrad]]e začal živiť písaním. V roku [[1916]] vyšla jeho prvá básnická zbierka ''Dúha'' [rusky: Radunica]. Sergej Jesenin bol celkovo štyrikrát ženatý. V roku 1913 sa civilne zosobášil s Annou Izriadnovovou, s ktorou mal syna Jurija. V roku 1917 sa oženil so Zinaidou Rajchovou (rozvod v októbri 1921), s ktorou mal dcéru Tatianu a syna Konstantina. V roku 1922 sa zosobášil s americkou tanečnicou [[Isadora Duncanová|Isadorou Duncanovou]] (rozvod v roku 1923) a v septembri 1925 so Sofijou Tolstou (vnučka [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Tolstého]]). Jesenin bol hlavným predstaviteľom ruského [[imagizmus|imagizmu]]. Bol prírodný a milostný lyrik, mal sympatie pre staré patriarchálne Rusko a ruskú prírodu, ktorú v básňach idealizoval. Ako citlivý človek sa nedokázal vyrovnať s prvou svetovou vojnou a boľševickou revolúciou, ktorá v ňom vzbudila mnoho rozporov. Po revolúcii viedol bohémsky život, upadal do depresií a psychické problémy riešil alkoholom. Na istý čas bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni. Na konci roka 1925 spáchal v hoteli Internacional v Leningrade samovraždu obesením. Existuje teória, že bol fyzicky odstránený sovietskym režimom. Deň pred samovraždou dal svojmu priateľovi Volfovi Erlichovi lístoček, ktorý si mal prečítať až neskôr, bolo na ňom napísané krvou: {|class="wikitable" | style="background=##CFCFCF"|До свиданья, друг мой, до свиданья.<br />||''Dovidenia, drahý, dovidenia,''<br /> |- |Милый мой, ты у меня в груди.<br /> ||''v mojom srdci zostaneš naveky.''<br /> |- |Предназначенное расставанье <br /> ||''Osud je spočítaný, nie je na výber''<br /> |- |Обещает встречу впереди.<br /> ||''Zvedie nás až zajtrajšok ďaleký.'''<br /> |- |В этой жизни умирать не ново,<br /> ||''Umierať – na tom nič nového nie je.''<br /> |- |Но и жить, конечно, не новей. ||''Ani žiť však nie je novšie'' |- |} Reakcia [[Vladimir Vladimirovič Majakovskij|Majakovského]] na jeho smrť: „''V živote tomto umrieť ťažké nie je, je omnoho ťažšie život vytvárať.''“ == Literatúra == * ''Sergej Jesenin ve vzpomínkách.'' Praha : Lidové nakladatelství , 1975. 240 s. * PAŠTEKOVÁ, Soňa: ''Bunin, Andrejev, Jesenin : Štúdie z ruskej moderny a avantgardy.'' Bratislava : Veda , 1998. 112 s. ISBN 80-224-0520-5 == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://esenin.ru/ Oficiálna stránka] {{rus icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jesenin, Sergej}} [[Kategória:Narodenia v 1895]] [[Kategória:Úmrtia v 1925]] [[Kategória:Ruskí básnici]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Ruskí spisovatelia]] [[Kategória:Imagizmus]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] 1ksysuuobfr3ex7k7yucw1vbn5vq2mm 0 166192 8199652 8087162 2026-04-17T15:05:43Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199652 wikitext text/x-wiki Prof. PhDr. '''Bohuslav Havránek''', DrSc., (* [[30. január]] [[1893]], [[Praha]] – † [[2. marec]] [[1978]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[Filológia|filológ]], [[Bohemistika|bohemista]], [[profesor]] porovnávacej [[Slavistika|slovanskej filológie]] a čelný predstaviteľ [[Pražský lingvistický krúžok|Pražského lingvistického krúžku]], profesor na [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzite]] v [[Brno|Brne]], neskôr na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v Prahe, dlhoročný riaditeľ Ústavu pre jazyk český, člen viacerých [[Akadémia vied|akadémií vied]], člen mnohých zahraničných lingvistických asociácií. Bol jednou z vedúcich osobností česko-slovenskej [[jazykoveda|jazykovedy]]. Jeho najvýznamnejšou prácou z odboru [[slavistika|slavistiky]] je dvojzväzkové dielo ''Genera verbi v slovanských jazycích'' (1928, 1937), v ktorom sa okrem [[slovesný rod|slovesného rodu]] zaoberá aj inými stránkami slovanského [[sloveso|slovesa]]. Dôležitou oblasťou jeho vedeckej činnosti bola paleoslovenistika. Zaoberal sa otázkami cyrilo-metodovskej kultúry a jazyka staroslovienskych pamiatok českého pôvodu. Jeho vedeckovýskumná práca v oblasti [[bohemistika|bohemistiky]] bola značne rozsiahla. Medzi najdôležitejšie diela patria ''Československá vlastivěda'' (3. zväzok, 1934), ''Vývoj spisovného jazyka českého'' (1936). Zúčastnil sa tvorby veľkých lexikografických diel [[spisovný jazyk|spisovnej]] češtiny ''Príručnom slovníku jazyka českého'' (1942-1957) a na štvorzväzkovom ''Slovníku spisovného jazyka českého'' (1958-1971). == Publikácie == * ''Genera verbi v slovanských jazycích I'', 1926 * ''Linguistika obecná, indoevropská, slovanská a česká'', 1930 * ''Genera verbi v slovanských jazycích II'', 1937 * ''Staročeská literatura v hlaholském písemnictví charvatském; Expanse spisovné češtiny od 14. do 16. století'', 1939 * ''Strukturalismus – Strukturální estetika – Strukturální linguistika – Strukturální věda o literatuře'', 1940 * ''O básnickém jazyce'', 1947 * ''Česká mluvnice – základní jazyková příručka'', 1951, spolu s [[Alois Jedlička|Aloisom Jedličkom]] * ''Stručná mluvnice česká pro střední školu'', 1952, spolu s [[Alois Jedlička|Aloisom Jedličkom]] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Havránek, Bohuslav}} [[Kategória:Narodenia v 1893]] [[Kategória:Úmrtia v 1978]] [[Kategória:Českí jazykovedci]] [[Kategória:Českí bohemisti]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] f3yh7nu29x6m6lbw9h7grhbqxpj642b 0 166939 8199597 8163667 2026-04-17T15:00:17Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199597 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Vladimír Menšík | fotka = Laďa.jpg | veľkosť fotky = | komentár = Pamätná tabuľa v Ivančiciach | celé meno = | dátum narodenia = [[9. október]] [[1929]] | miesto narodenia = [[Ivančice]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1988|05|29|1929|10|09}} | miesto úmrtia = [[Brno]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | prezývky = | alma mater = | povolanie = [[herectvo|herec]] | roky pôsobenia = | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = }} '''Vladimír Menšík''' (* [[9. október]] [[1929]]{{#tag:ref|Niekedy mylne uvádzané 1924. Podľa [[Oldřich Velen|Oldřicha Velena]] si Menšík sám upravil dátum v dokladoch z recesie. Bol potom „oficiálne“ starší ako v skutočnosti, napr. titul zaslúžilý umelec mu bol udelený k „päťdesiatinám“ vo veku 45 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úsměvy Vladimíra Menšíka | url = https://www.novinky.cz/clanek/kultura-usmevy-vladimira-mensika-40144008 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = 2006-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tajemství Vladimíra Menšíka: Zfalšoval si datum narození a odmítl Formana | url = https://www.denik.cz/spolecnost/mensik-vyroci-ikaruv-holubi-rodaci-jorka-kapkami-doktorska-tazni-silvestry.html | vydavateľ = denik.cz | dátum vydania = 2019-10-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}}, [[Ivančice]] – † [[29. máj]] [[1988]], [[Brno]])<ref name="nkp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Menšík, Vladimír, 1929-1988 | url = https://aleph.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=aut&ccl_term=ica=jz8600645 | vydavateľ = Národní knihovna ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-10 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="eb">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Vladimír Menšík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Internetová encyklopedie dějin Brna | url = https://encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_osobnosti&load=10047 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol [[Česi|český]] herec a zabávač, držiteľ ocenenia [[národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]]. Hral vo viac ako 120 filmoch a je mnohými považovaný za jedného z najlepších českých hercov v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.csfd.cz/herec/1548-mensik-vladimir/ |dátum prístupu=2007-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080103080157/http://www.csfd.cz/herec/1548-mensik-vladimir/ |dátum archivácie=2008-01-03 }}</ref> Medzi jeho významné komické roly patria napr. roly vo filmoch ''[[Limonádový Joe aneb Koňská opera]]'', ''[[Bílá paní]]'' či ''[[Ako utopiť dr. Mráčka alebo Koniec vodníkov v Čechách]]'' a v seriáli ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]''. == Filmografia<ref>http://filmografie.osobnosti.cz/vladimir-mensik</ref> == # Hvězda jede na jih (1958) # Práče (1960) # Hledá se táta (1961) # [[Limonádový Joe aneb Koňská opera]] (1964) # Mezi námi zlodeji (1964) # Lásky jedné plavovlásky (1965) # Volejte Martina (1966) # Kdo chce zabít Jessii (1966) # Vražda po česku (1967) # Hříšní lidé města pražského (1968) # Světáci (1969) # Fantom operety (1970) # Na kometě (1970) # Slaměný klobouk (1971) # Bakaláři (1972) # Dívka na koštěti (1972) # [[Tři oříšky pro Popelku]] (1973) # Můj brácha má prima bráchu (1975) # [[30 prípadov majora Zemana|30 případů majora Zemana]] (1975) # [[Chalupáři]] (1975) # Bouřlivé víno (1976) # [[Nemocnice na kraji města]] (1977) # Což takhle dát si špenát (1977) # Plechova kavalerie (1978) # Princ a Večernice (1979) # Půl domu bez ženícha (1980) # Zralé víno (1981) # Tažní ptáci (1983) # [[Lietajúci Čestmír]] (1984) # Mladé víno (1986) # Dobří holubi se vracejí (1988) # Hurá za ním (1989) == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Liška | meno = David | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír Menšík: Život, film, divadlo | vydanie = 1 | vydavateľ = Euromedia Group | miesto = Praha | rok = 2025 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-80-284-0735-3 | kapitola = | strany = | jazyk = cs }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|1548}} * {{Imdb meno|0579844}} {{herecký výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Menšík, Vladimír}} [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Českí televízni moderátori]] [[Kategória:Českí komici]] [[Kategória:Českí humoristi]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Absolventi Janáčkovej akadémie múzických umení]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] gb0dwpfmm8hx4ovlgv5pf4unyer6sr8 0 168645 8199717 7463495 2026-04-17T15:39:44Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199717 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Napoleon Manuel Kheil | Rodné meno = | Popis osoby = český lepidopterológ, orthopterológ,<br> pedagóg a zberateľ | Portrét = Napoleon Kheil 1899 Narodni album.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[19. október]] [[1849]] | Miesto narodenia = [[Praha]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1923|11|1|1849|10|19}} | Miesto úmrtia = [[Praha]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Napoleon Manuel Kheil''' (* [[19. október]] [[1849]], [[Praha]] – † [[1. november]] [[1923]], Praha) bol český [[entomológ]] – [[lepidopterológ]] a [[orthopterológ]], majiteľ a profesor na súkromnej obchodnej škole, spisovateľ v odbore obchodných vecí a zberateľ, ktorý v svojej dobe zozbieral jednu z najväčších súkromných zbierok [[hmyz]]u v [[Čechy|Čechách]]. Bol členom a jedným zo zakladateľov [[Česká společnost entomologická|Českej společnosti entomologickej]]. == Životopis == Narodil sa v Prahe. Po skončení základnej školy študoval na gymnáziu v [[Praha|Prahe]] a neskôr začal študovať právo na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]]. Štúdium však nedokončil. V roku [[1876]] spravil skúšky a získal kvalifikáciu na činnosť učiteľa na vyšších obchodných školách. Spočiatku pôsobil ako vedúci učiteľ na obchodnej škole svojho otca, ale neskôr sa osamostatňuje a v roku [[1881]] otvára v [[Praha|Prahe]] svoju vlastnú obchodnú školu. Bol talent na jazyky a okrem češtiny dokonale ovládal nemecký, francúzsky a španielsky jazyk. Zomrel v Prahe roku [[1923]]. Je pochovaný v Prahe na Olšanoch IX.4.64 == Entomologické aktivity == Hlavný vplyv na záujem Napoleona Manuela Kheila o [[entomológia|entomológiu]] mal jeho kmotor, významný český [[entomológ]] MUDr. [[František Antonín Nickerl]] ([[1813]] – [[1871]]). Neskôr sa stáva [[entomológia]] a hlavne záujem o [[motýle]] jeho hlavným koníčkom, ktorému sa venoval v každej chvíli svojho voľného času. Spočiatku zbieral hlavne domáce [[druh (taxonómia)|druhy]] [[hmyz]]u z oblasti [[Čechy|Čiech]], ale postupne začína robiť i zbery v zahraničí a to hlavne na území [[Španielsko|Španielska]], južného [[Francúzsko|Francúzska]], ale i [[Alžír]]u. Počas svojich zberateľských ciest po južnom [[Francúzsko|Francúzsku]] sa zoznámil s francúzskym zberateľom Josephom Azamom ([[1858]] – [[1921]]), ktorý sa zaoberal štúdiom [[Orthoptera|Orthopter]]. Pod vplyvom tohto zberateľa sa zaujíma tiež o tento [[Rad (taxonómia)|rad]] [[hmyz]]u, čo dalo základ jeho zbierky i z tejto skupiny [[hmyz]]u. Počas svojho života opísal viacero [[druh (taxonómia)|druhov]] a [[poddruh]]ov [[hmyz]]u, napr.: ''[[Jamides talinga]]'' Kheil, [[1884]], ''[[Cathaemia hyparete]]'' ssp. ''[[amarilla]]'' Kheil, [[1884]], ''[[Cathaemia hyparete]]'' ssp. ''[[niasana]]'' Kheil, [[1884]] a pod. Na jeho počesť bolo jeho menom pomenovaných niekoľko [[druh (taxonómia)|druhov]] a [[poddruh]]ov [[hmyz]]u. Ako významného mecenáša Entomologického oddelenia [[Národní muzeum|Pražského národního muzea]] si ho uctili i jeho kolegovia a na jeho počesť pomenoval po ňom Dr. [[Jan Obenberger]] nasledujúce [[druh (taxonómia)| druhy]] [[hmyz]]u: ''[[Holubia kheili]]'' Obenberger, [[1924]], ''[[Taphrocerus kheili]]'' Obenberger, [[1924]], ''[[Psiloptera kheili]]'' Obenberger, [[1924]], ''[[Pachyschelus kheili]]'' Obenberger, [[1925]], ''[[Sphenoptera kheili]]'' Obenberger, [[1926]], ''[[Agrilaxia kheiliana]]'' Obenberger, [[1932]] a pod. Jeho zbierka [[hmyz]]u v rozsahu 27 230 exemplárov je uložená v Entomologickom oddelení Národního muzea v Prahe, ktorému ju odkázal v svojom závete. == Bibliografia == * Kheil, N. M.: 1878, Schmetterlingsduft. Ent. Nachr. Putbus, 4, 83. * Kheil, N. M.: 1888, Nekrolog. Pierre Millière. Berl. ent. Ztschr., 31, 383 – 386. * Kheil, N. M.: 1889, Ein neues Danaid, Amauris Steckeri n. sp. Berl. ent. Ztschr., 33, p. 393 – 394, 1 Fig. (1890). * Kheil, N. M.: 1890, Ueber geschlechtigen Dimorphismus des abessynischen Pap. Antinorii Oberthür. Dtsch. ent. Ztschr. Iris, 3, 333 – 336, 2 Fig. * Kheil, N. M.: 1898 – 1901, Entomologische Excursionen in Südfrankreich 1898. Ent. Zeit., 12: 149 – 150, 157 – 158, (1898 – 1899) 1899; 13: 41 – 42, 49 – 50, 1. Fig.; 57 – 58, (1899 – 1900) 1899; 14: 27 – 29, 44 – 45, 68 – 69, 75 – 76, (1900 – 1901) 1900. * Kheil, N. M.: 1904, Lepidópteros de la Guinea Española. Primera parte. Memorias de la Real Sociedad Española de Historia Natural. Tomo I. Memoria 7ª, 161 – 181. * Kheil, N. M.: 1909, Lepidópteros de la Guinea española. Segunda parte. Memorias de la Real Sociedad Española de Historia Natural.Tomo I. Memoria 28ª, 483 – 506. * Kheil, N. M.: 1910, Los lepidópteros de la Sierra de España 1909. Boll. Soc. aragon. Cienc. nat., 9: 98 – 121. == Zdroje == * Anonym: 1899, Národní album. Sbírka podobizen a životopisů českych lidí. Nakl. J. R. Vilímek, Praha: (Kheil N. M.): 102, 156. * Dusmet y Alonso, J. M.: 1919, Kheil Napoleon Manuel. Bol. Soc. Ent. Espan. 2: 182 – 183. * Obenberger, J.: 1923, Tři ztráty (Napoleon Manuel Kheil). Čas. Čs. spol. ent., 20: 111 – 112. * Vávra, V.: 1923, Napoleon Manuel Kheil. Sborník ent. odd. Nár. muz. v Praze, 2: p. 3 – 4 + portrét. * Vávra, V.: 1923, Napoleon Manuel Kheil. Čas. Nár. mus. odd. přír., 97: 143 – 144. * Anonym: 1954, Čas. Národ. Muzea, 123, 7 + portrét. * Derksen, W., Scheiding – Göllner, U.: 1965, Index litteraturae entomologicae. Nemecký entomologický ústav Nemeckej akadémie vied, * Eberswald bei Berlin. Serie II., Bd. I. – V. Berlin (od roku 1864 do roku 1900), II:(1965): (F – L): [Kheil, Napoleon Manuel]: 470 – 471. * Koleška, Z.: 1983, Zpravy Čs. spol. ent. ČSAV, Praha, 19 (5): KHEIL Napoleon Manuel: 161 – 163 + portrét. * Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Kheil Napoleon Manuel“. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kheil, Napoleon Manuel}} [[Kategória:Českí entomológovia]] [[Kategória:Lepidopterológovia]] [[Kategória:Orthopterológovia]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] m5jg4x7tap75xo7b6m6udjx9w9mrpm8 0 170136 8199938 8079650 2026-04-18T05:08:15Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wikilinka 8199938 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Sazená | typ = obec | znak = Sazená CoA.jpg | vlajka = Flag of Sazená.jpg | obrázok = Sazená, křižovatka.jpg | popis = <!-- Křižovatka v centru obce --> | ob.roz.pôs = Slaný | pov.ob = Velvary | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 176 | zemepisná šírka = 50,308889 | zemepisná dĺžka = 14,284444 | rozloha = 6,77 | prvá zmienka = | starosta = Petr Knoflíček | PSČ = 273 24 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0203 532801 | adresa = Sazená 1<br />27324 Velvary | email = ou.sazena@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.sazena.cz | commons = Sazená }} '''Sazená''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kladno|okrese Kladno]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 325 obyvateľov, z toho 158 mužov a 167 žien, pričom priemerný vek v obci bol 37,9 roka (muži 36,8 roka, ženy 39,0 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sazená}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kladno}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Kladno]] q3jxo9ybl90b2j4ysemxf7uu2hu8z37 0 171748 8199504 6349682 2026-04-17T12:08:24Z NZXNV1 211883 Aktualizácia 8199504 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Čistá | typ = mestečko | znak = Čistá_Rakovník-znak.gif | vlajka = Čistá_Rakovník-vlajka.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Rakovník | pov.ob = Rakovník | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 479 | zemepisná šírka = 50,027778 | zemepisná dĺžka = 13,570833 | rozloha = 29,05 | prvá zmienka = | starosta = Blanka Čebišová | PSČ = 270 34 až 270 41 | početč = 8 | početzsj = 8 | početk = 6 | NUTS5 = CZ020C 541699 | adresa = Čistá 1<br />270 34 Čistá u Rakovníka | email = cista.obecni-urad@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.cista-obec.cz | commons = Čistá (Rakovník District) }} '''Čistá''' je [[mestečko]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Rakovník|Rakovník]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 899 obyvateľov, z toho 462 mužov a 437 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,9 roka (muži 40,0 roka, ženy 43,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Čistá (Rakovník District)}} == Externé odkazy == * [http://www.cista-obec.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Rakovník}} [[Kategória:Obce okresu Rakovník]] 798j85sf3ajdcsrulrh1cii79dm0zuy 0 182216 8199842 8159485 2026-04-17T18:06:38Z Bakjb 236375 časť aktualizácia podľa dewiki 8199842 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Euromince}} '''Rakúske euromince''' sú v obehu od [[1. január]]a [[2002]]. [[Rakúsko]] je členom [[Európska únia|Európskej únie]] od roku [[1995]] a tiež členom [[Európska menová únia|Európskej menovej únie]]. Dizajn minci bol vybraný vo verejnom hlasovaní. Mince každej nominálnej hodnoty majú rozdielne motívy a súčasne má každá z troch skupín mincí svoje vlastné témy. Mince s hodnotou [[1 cent (euro)|1]], [[2 centy (euro)|2]] a [[5 centov (euro)|5 centov]] zobrazujú rakúske [[Alpy|Alpské]] kvety – na 0,01 € je [[Horec]], na 0,02 € je [[Plesnivec alpínsky]] a na 0,05 € sa nachádza [[Prvosienka jarná]]. Na minciach [[10 centov (euro)|10]], [[20 centov (euro)|20]] a [[50 centov (euro)|50 centoch]] sú príklady architektúry z [[Viedeň|Viedne]]. Konkrétne na 10 centoch je [[Stephansdom]] (Dóm svätého Štefana) vo [[Viedeň|Viedni]] ako príklad [[Gotika|gotiky]], na 20 centoch sa nachádza viedenský [[Belvedér (Viedeň)|Belvedér]] ako príklad [[barok]]a a na 50 centoch je viedenská secesná budova ako príklad secesie. Na minciach nominálnej hodnoty [[1 euro|1]] a [[2 eurá]] sú zobrazení známi [[Rakúšania]]. Na 1 eure je to slávny hudobný skladateľ [[Wolfgang Amadeus Mozart]], ktorý sa narodil v [[Salzburg]]u a na 2-eurovej minci je vyobrazená radikálna rakúska [[Pacifizmus|pacifistka]] a držiteľka [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]] [[Bertha von Suttner]]. Všetky motívy mincí navrhol [[Josef Kaiser]] a obsahujú 12 hviezd symbolizujúcich EÚ, vlajku Rakúska a rok vyrazenia mince. ==Vzhľad rakúskych euromincí== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="60%" |- ! 0,01 € ! 0,02 € ! 0,05 € |- | | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/0/02/Eurocoin.at.002.gif] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/9/91/Eurocoin.at.005.gif] |- | [[Horec]] | [[Plesnivec alpínsky]] | [[Prvosienka jarná]] |- ! 0,10 € ! 0,20 € ! 0,50 € |- | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/0/06/Eurocoin.at.010.gif] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/a/a7/Eurocoin.at.020.gif] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/thumb/c/c0/Eurocoin.at.050.gif/150px-Eurocoin.at.050.gif] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120927194825/http://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/thumb/c/c0/Eurocoin.at.050.gif/150px-Eurocoin.at.050.gif |date=2012-09-27 }} |- | [[Stephansdom]] (Dóm svätého Štefana) | [[Belvedér (Viedeň)|Belvedér]] | viedenská secesná budova |- ! 1 € ! 2 € ! 2 € hrana mince |- | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/thumb/8/82/Eurocoin.at.100.gif/150px-Eurocoin.at.100.gif] | | rowspan="2" | [[Súbor:Edge_austria_s01.jpg]] |- | [[Wolfgang Amadeus Mozart]] | [[Bertha von Suttner]] |} ==Emisný náklad obehových euromincí== {| class="wikitable" style="width:75%;text-align:center" |- !|Nominálna hodnota <ref>{{cite web | url=http://www.euro-auflagen.de/index.php?lang=en | title=Emisný náklad obehových euromincí | accessdate=2014-02-24 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20110719001855/http://www.euro-auflagen.de/index.php?lang=en | archivedate=2011-07-19 }}</ref> !|0,01 € !|0,02 € !|0,05 € !|0,10 € !|0,20 € !|0,50 € !|1,00 € !|2,00 € |- !| 2002 || 378 400 000 || 326 400 000 || 217 000 000 || 441 600 000 || 203 400 000 || 169 100 000 || 223 500 000 || 196 400 000 |- !| 2003 || 10 800 000 || 118 500 000 || 108 500 000 || 125 000 || 50 900 000 || 9 100 000 || 150 000 || 4 700 000 |- !| 2004 || 115 000 000 || 156 400 000 || 89 300 000 || 5 200 000 || 54 800 000 || 3 100 000 || 2 600 000 || 2 500 000 |- !| 2005 || 174 700 000 || 163 200 000 || 66 100 000 || 5 200 000 || 4 100 000 || 3 100 000 || 2 600 000 || 0 |- !| 2006 || 48 300 000 || 39 800 000 || 5 600 000 || 40 000 000 || 8 200 000 || 3 200 000 || 7 700 000 || 2 300 000 |- !| 2007 || 111 900 000 || 72 200 000 || 52 700 000 || 81 300 000 || 45 000 000 || 3 000 000 || 41 100 000 || 0 |- !| 2008 || 50 900 000 || 125 100 000 || 96 700 000 || 70 200 000 || 45 300 000 || 3 000 000 || 65 500 000 || 2 600 000 |- !| 2009 || 158 900 000 || 120 400 000 || 5 800 000 || 15 900 000 || 49 800 000 || 14 700 000 || 40 300 000 || 0 |- !| 2010 || 168 500 000 || 104 200 000 || 63 700 000 || 42 800 000 || 4 200 000 || 30 000 000 || 11 200 000 || 17 000 000 |- !| 2011 || 189 600 000 || 148 600 000 || 66 600 000 || 27 600 000 || 21 300 000 || 6 000 000 || 8 000 000 || 27 700 000 |- !| 2012 || 169 300 000 || 78 100 000 || 35 300 000 || 25 000 000 || 10 800 000 || ^* || ^* || 21 200 000 |- !| 2013 || 179 200 000 || 121 500 000 || 36 100 000 || 30 100 000 || 25 200 000 || ^* || ^* || 10 100 000 |- !| 2014 || 185 500 000 || 116 100 000 || 48 000 000 || 27 600 000 || 10 500 000 || ^* || ^* || 20 100 000 |- !| 2015 || 118 000 000 || 14 500 000 || 61 000 000 || 55 000 000 || 9 000 000 || ^* || ^* || 12 300 000 |- !| 2016 || ^* || ^* || ^* || 12 300 000 || 30 000 000 || 5 000 000 || 5 200 000 || 0 |- !| 2017 || 37 700 000 || 57 200 000 || 35 200 000 || 39 500 000 || 30 000 000 || 15 000 000 || 8 000 000 || 17 700 000 |- !| 2018 || 138 500 000 || 86 650 000 || 22 600 000 || 30 200 000 || 20 400 000 || 17 100 000 || 5 100 000 || 0 |- !| 2019 || || || || || || || || |- !| 2020 || || || || || || || || |- | align=left colspan=9 | <nowiki>*</nowiki> Malé množstvá len pre oficiálne súbory |- |} == Dvojeurové pamätné mince == * [[Pamätné euromince roku 2005#Rakúsko|2005]] – 50. výročie vyhlásenia nezávislosti [[Rakúsko|Rakúska]] * [[Pamätné euromince roku 2007#Európska únia|2007]] – 50 rokov od podpísania [[Rímske zmluvy|Rímskych zmlúv]] * [[Pamätné euromince roku 2009#Európska únia|2009]] – 10. výročie [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|hospodárskej a menovej únie]] * [[Pamätné euromince roku 2012#Európska únia|2012]] – Desať rokov eurových [[Eurobankovka|bankoviek]] a [[Eurominca|mincí]] * [[Pamätné euromince roku 2015#Európska únia|2015]] – 30. výročie vzniku [[Vlajka Európy|vlajky Európskej únie]] * [[Pamätné euromince roku 2016#Rakúsko|2016]] – 100. výročie založenia [[Rakúsko|Rakúskej]] národnej banky * [[Pamätné euromince roku 2018#Rakúsko|2018]] – 100. výročie vzniku [[Rakúsko|Rakúskej]] republiky * 2022 – 35. výročie Erasmus program Detaily sa nachádzajú v príslušnej sekcii. ==Identifikačné značky== {|class="wikitable" style="text-align: center;" width="40%" | width=150px | '''Národná identifikácia''' | width=200px | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/a/a6/Euro_id_austria_s01.gif] Vlajka Rakúska |- ||'''Značka mincovne''' || nie je |- ||'''Značka mincmastra''' || nie je |- ||'''Iniciály rytca''' || nie je |- || '''Nápis na hrane 2 €''' || [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3a/2%E2%82%AC_edge_Austria.png/150px-2%E2%82%AC_edge_Austria.png] |- |} == Zberateľské neobehové mince == === Žetóny Viedenskej filharmónie === 4 €: Materiál: 99,9 % zlato; Priemer mince: 13 mm; Hmotnosť: 1,24 g 10 €: Materiál: 99,9 % zlato; Priemer mince: 16 mm; Hmotnosť: 3,12 g 25 €: Materiál: 99,9 % zlato; Priemer mince: 22 mm; Hmotnosť: 7,78 g 50 €: Materiál: 99,9 % zlato; Priemer mince: 28 mm; Hmotnosť: 15,52 g 100 €: Materiál: 99,9 % zlato; Priemer mince: 37 mm; Hmotnosť: 31,1 g 100 €: Materiál: 99,95 % platina; Priemer mince: 37 mm; Hmotnosť: 31,1 g 2 000 €: Materiál: 99,9 % zlato; Priemer mince: 74 mm; Hmotnosť: 622,13 g 100 000 €: Materiál: 99,9 % zlato; Priemer mince: 370 mm; Hmotnosť: 31,103 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="2" | Rok vydania ! colspan="8" | Náklad (ks) |- | 4&nbsp;€ + proof | 10&nbsp;€ | 25&nbsp;€ + proof | 50&nbsp;€ | 100&nbsp;€ zlato | 100&nbsp;€ platina | 2&nbsp;000&nbsp;€ | 100&nbsp;000&nbsp;€ |- | 2002 || || 75 789 || 40 800 || 40 900 || 164 105 || || || |- | 2003 || || 59 654 || 34 000 || 26 800 || 179 881 || || || |- | 2004 || || 67 994 || 26 600 || 21 800 || 176 319 || || || 15 |- | 2005 || || 62 071 || 32 800 || 21 000 || 158 564 || || || |- | 2006 || || 39 892 || 29 609 || 20 085 || 82 174 || || || |- | 2007 || || 76 325 || 34 631 || 25 091 || 108 675 || || || |- | 2008 || || 176 700 || 97 100 || 73 800 || 715 800 || || || |- | 2009 || || 437 700 || 172 000 || 92 300 || 835 700 || || 6 027 || |- | 2010 || || 226 700 || 85 000 || 56 600 || 501 800 || || || |- | 2011|| || 268 200 || 102 000 || 77 500 || 586 700 || || || |- | 2012 || || 173 300 || 64 300 || 49 500 || 341 400 || || || |- | 2013 || || 193 115 || 77 219 || 69 573 || 579 200 || || || |- | 2014 || 78 600 + 5 000 || 147 500 || 68 400 + 5 000 || 57 800 || 418 919 || || || |- | 2015 || || || || || || 5 || || |- | 2016 || || || || || || || || |- |} === 1,50-eurové pamätné mince === {| class="wikitable" style="text-align:right" width="50%" |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="1" | Téma ! rowspan="1" | Rok vydania ! colspan="1" | Náklad (ks) |- | align="left" | [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopold V.]] || 2019 || 100 000 |- | align="left" |[[Viedenské Nové Mesto]] |2019 |100 000 |- | align="left" |[[Robin Hood]] |2019 |100 000 |- | colspan="3" align="left" | |} === 3-eurové pamätné mince === Materiál: meď-nikel (75 % meď, 25 % nikel); Priemer mince: 34 mm; Hmotnosť: 16 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="1" | Téma ! rowspan="1" | Rok vydania ! colspan="1" | Náklad (ks) |- | align="left" | Séria farebné stvorenia – [[netopiere (rad)|netopier]] || 2016 || 50 000 |- | align="left" | Séria farebné stvorenia – [[Tiger]] || 2016 || |- | align="left" | Séria farebné stvorenia – [[Krokodíl]] || 2016 || |- | align="left" | Séria farebné stvorenia – Rybárik modrosivý || 2017 || |- | align="left" | Séria farebné stvorenia – [[Vlk]] || 2017 || |- | align="left" | Séria farebné stvorenia – [[Papagáj]]e || 2018 || |- | align="left" | Séria farebné stvorenia – [[Žralok]] || 2018 || |- | align="left" | Séria farebné stvorenia – [[Sova]] || 2018 || |- | align="left" | Séria farebné stvorenia – [[Žaba]] || 2018 || |- | align="left" | Séria farebné stvorenia – [[Korytnačka]] || 2019 || |- | align="left" | Séria farebné stvorenia – [[Vydra]] || 2019 || |- | align="left" | Séria farebné stvorenia – [[Rak]] || 2019 || |- | align="left" | [[Spinosaurus]] aegyptiacus – najväčší mäsožravec || 2019 || |- | align="left" |[[Mosasaurus]] hoffmanni – najväčší morský dinosaur |2020 | |- | align="left" |[[Arambourgiania]] philadelphiae – najväčší lietajúci dinosaur |2020 | |- | align="left" |[[Ankylosaurus]] magniventris |2020 | |- | align="left" |[[Tyrannosaurus rex]] – najdlhšie zuby |2020 | |- | align="left" |[[Therizinosaurus]] cheloniformis – najdlhšie zuby |2021 | |- | align="left" |[[Deinonychus]] antirrhopus – najmúdrejší |2021 | |- | align="left" |[[Styracosaurus]] albertensis – najdlhší roh |2021 | |- | align="left" |[[Argentinosaurus]] huinculensis – najväčší bylinožravec |2021 | |- | align="left" |[[Microraptor]] gui – najmenší dinosaur |2022 | |- | align="left" |[[Pachycephalosaurus]] wyomingensis – najhrubšia lebka |2022 | |- | align="left" |[[Ornithomimus]] velox – najrýchlejší dinosaur |2022 | |- | align="left" |[[Chobotnica modrokrúžkovaná]] |2022 | |- | align="left" |''[[Cephaloscyllium ventriosum]]'' |2023 | |- | align="left" |[[Kril]] |2023 | |- | align="left" |''[[Ceratioidei]]'' |2023 | |- | align="left" |[[Konárniky]] |2023 | |- | align="left" |[[Tanierovka svietivá]] |2024 | |- | align="left" |[[Bodlok modrý]] |2024 | |- | align="left" |''[[Sepiolida]]'' |2024 | |- | align="left" |''[[Urobatis jamaicensis]]'' |2024 | |- | align="left" |''[[Watasenia scintillans]]'' |2025 | |- | align="left" |[[Nahožiabrovky]] |2025 | |- | align="left" |''[[Scorpaenopsis diabolus]]'' |2025 | |- | align="left" |[[Troll (mytológia)|Troll]] |2025 | |- | align="left" |[[Hipokamp (mytológia)|Hipokamp]] |2026 | |- | align="left" |[[Elf]] |2026 | |- | align="left" |[[Bazilišok (mytológia)|Bazilišok]] |2026 | |- | align="left" |[[Jednorožec]] |2026 | |- | align="left" |[[Gryf]] |2027 | |- | align="left" |[[Fénix (vták)|Fénix]] |2027 | |- | align="left" |[[Morský had (mytológia)|Morský had]] |2027 | |- | align="left" |[[Vlkolak]] |2027 | |- | align="left" |[[Kentaur (mytológia)|Kentaur]] |2028 | |- | align="left" |[[Morská panna]] |2028 | |- | align="left" |[[Drak]] |2028 | |- | colspan="3" align="left" | |} === 5-eurové pamätné mince === Typ A: Materiál: 80 % striebro; Priemer mince: 28,5 mm; Hmotnosť: 10 g Typ B: Materiál: meď; Priemer mince: 28,5 mm; Hmotnosť: 8,9 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="3" | Téma ! rowspan="3" | Rok vydania ! colspan="3" | Náklad (ks) |- ! colspan="2" | Typ A ! colspan="1" | Typ B |- | BU | UNC | UNC |- | align="left" | 250. výročie zoo v [[Schönbrunn]]e || 2002 || 100 000 || 500 000 || |- | align="left" | [[Vodná energia]] || 2003 || 100 000 || 500 000 || |- | align="left" | [[Rozšírenie Európskej únie v roku 2004|Rozšírenie EÚ v roku 2004]] || 2004 || 125 000 || 250 000 || |- | align="left" | 100. výročie [[futbal]]u || 2004 || 100 000 || 600 000 || |- | align="left" | 100. výročie športového [[lyžovanie|lyžovania]] || 2005 || 100 000 || 500 000 || |- | align="left" | 10. výročie Európskej hymny od [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga van Beethovena]] || 2005 || 125 000 || 275 000 || |- | align="left" | [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|Predsedníctvo]] [[Rakúsko|Rakúska]] v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]] || 2006 || 100 000 || 250 000 || |- | align="left" | 250. výročie narodenia [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadeusa Mozarta]] || 2006 || 125 000 || 375 000 || |- | align="left" | 100. výročie všeobecného volebného práva mužov || 2007 || 100 000 || 150 000 || |- | align="left" | 850. výročie mesta [[Mariazell]] || 2007 || 100 000 || 450 000 || |- | align="left" | [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008]] (1) || 2008 || 100 000 || 225 000 || |- | align="left" | [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008]] (2) || 2008 || 100 000 || 225 000 || |- | align="left" | 100. výročie narodenia [[Herbert von Karajan|Herberta von Karajana]] || 2008 || 100 000 || 150 000 || |- | align="left" | 200 rokov od úmrtia [[Joseph Haydn|Josepha Haydna]] || 2009 || 100 000 || 450 000 || |- | align="left" | 200. výročie [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolskej]] vzbury za slobodu || 2009 || 100 000 || 250 000 || |- | align="left" | [[Zimné olympijské hry 2010]] – [[skoky na lyžiach]] || 2010 || 50 000 || 225 000 || |- | align="left" | [[Zimné olympijské hry 2010]] – [[Snowboard]] || 2010 || 50 000 || 225 000 || |- | align="left" | 75. výročie [[Grossglocknerská vysokohorská cesta|Grossglocknerskej vysokohorskej cesty]] || 2010 || 50 000 || 250 000 || |- | align="left" | 300. výročie zvonu [[Pummerin]] || 2011 || 50 000 || || |- | align="left" | Krajina lesov || 2011 || 50 000 || || |- | align="left" | 200. výročie spoločnosti milovníkov hudby vo [[Viedeň|Viedni]] || 2012 || 50 000 || || 300 000 |- | align="left" | [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013]] || 2012 || 50 000 || || 300 000 |- | align="left" | Domov [[Valčík|Viedenského valčíku]] || 2013 || 50 000 || || 300 000 |- | align="left" | Krajina vody || 2013 || 50 000 || || 300 000 |- | align="left" | Nový rok – [[Folklór]] || 2014 || 50 000 || || 200 000 |- | align="left" | [[Arktída|Arktické]] dobrodružstvo || 2014 || 50 000 || || 200 000 |- | align="left" | Opereta Netopier od [[Johann Strauss|Johanna Straussa]] || 2015 || 50 000 || || 200 000 |- | align="left" | 60. výročie Rakúskej federálnej armády || 2015 || 50 000 || || 200 000 |- | align="left" | Novoročný koncert: Opereta Bat and the Ball || 2015 || 50 000 || || 200 000 |- | align="left" | Mladý zajac od [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]] || 2016 || 50 000 || || 200 000 |- | align="left" | 150. výročie valčíku [[Na krásnom modrom Dunaji]] || 2016 || 50 000 || || 200 000 |- | align="left" | Novoročný koncert Filharmonického Orchestra || 2016 || 50 000 || || 200 000 |- | align="left" | Veľká noc 2017 || 2017 || 50 000 || || 200 000 |- | align="left" | Nový rok 2018 || 2017 || 50 000 || || 200 000 |- | align="left" | 150. výročie vzniku valčíka [[Na krásnom modrom Dunaji (valčík)|Na krásnom modrom Dunaji]] || 2017 || 50 000 || || 200 000 |- |} === 10-eurové pamätné mince === Typ A: Materiál: 92,5 % striebro; Priemer mince: 17,3 mm; Hmotnosť: 14,9 g Typ B: Materiál: meď; Priemer mince: 32 mm; Hmotnosť: 32 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=75% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="3" | Téma ! rowspan="3" | Rok vydania ! colspan="4" | Náklad (ks) |- ! colspan="3" | Typ A ! colspan="1" | Typ B |- | Proof | BU | UNC | UNC meď |- | align="left" | Séria Rakúskych zámkov – [[Zámok Ambras]] || 2002 || 50 000 || 20 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych zámkov – [[Zámok Eggenberg]] || 2002 || 50 000 || 20 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych zámkov – [[Zámok Hof]] || 2003 || 50 000 || 20 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych zámkov – [[Zámok Schönbrunn]] || 2003 || 60 000 || 40 000 || 100 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych zámkov – [[Zámok Hellbrunn]] || 2004 || 60 000 || 40 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych zámkov – [[Zámok Artstetten]] || 2004 || 60 000 || 40 000 || 130 000 || |- | align="left" | 60. výročie [[Rakúsko|Druhej republiky]] || 2005 || 60 000 || 40 000 || 130 000 || |- | align="left" | 50. výročie znovuotvorenia [[Burgtheater]] || 2005 || 60 000 || 40 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych kláštorov – [[Kláštor Nonnberg]] || 2006 || 60 000 || 40 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych kláštorov – [[Kláštor Göttweig]] || 2006 || 60 000 || 40 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych kláštorov – [[Kláštor Melk]] || 2007 || 60 000 || 40 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych kláštorov – [[Kláštor Saint Paul]] v [[Lavanttal]] || 2007 || 60 000 || 40 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych kláštorov – [[Kláštor Klosterneuburg]] || 2008 || 60 000 || 40 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych kláštorov – [[Kláštor Seckau]] || 2008 || 60 000 || 40 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych príbehov a legiend – [[Viedenský Bazilisk]] || 2009 || 40 000 || 30 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych príbehov a legiend – [[Richard I. (Anglicko)|Richard I. Levie srdce]] v [[Dürnstein]]e || 2009 || 40 000 || 30 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych príbehov a legiend – [[Erzberg]] v [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersku]] || 2010 || 40 000 || 30 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych príbehov a legiend – [[Karol Veľký]] v [[Untersberg]]u || 2010 || 40 000 || 30 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych príbehov a legiend – [[Lindwurm]] v [[Klagenfutrt]]e || 2011 || 40 000 || 30 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych príbehov a legiend – Der liebe Augustin || 2011 || 40 000 || 30 000 || 130 000 || |- | align="left" | Séria Federálnych provincií – [[Štajersko (spolková krajina)]] || 2012 || 30 000 || 40 000 || || 100 000 |- | align="left" | Séria Federálnych provincií – [[Korutánsko (spolková krajina)]] || 2012 || 30 000 || 40 000 || || 130 000 |- | align="left" | Séria Federálnych provincií – [[Dolné Rakúsko]] || 2013 || 30 000 || 40 000 || || 130 000 |- | align="left" | Séria Federálnych provincií – [[Vorarlbersko]] || 2013 || 30 000 || 40 000 || || 130 000 |- | align="left" | Séria Federálnych provincií – [[Salzbursko]] || 2014 || 30 000 || 40 000 || || 130 000 |- | align="left" | Séria Federálnych provincií – [[Tirolsko (spolková krajina)]] || 2014 || 30 000 || 40 000 || || 130 000 |- | align="left" | Séria Federálnych provincií – [[Viedeň]] || 2015 || 30 000 || 40 000 || || 130 000 |- | align="left" | Séria Federálnych provincií – [[Burgenland]] || 2015 || 30 000 || 40 000 || || 130 000 |- | align="left" | Séria Federálnych provincií – [[Horné Rakúsko]] || 2016 || 30 000 || 40 000 || || 130 000 |- | align="left" | Séria strieborných mincí – [[Rakúsko]] || 2016 || || || || |- | align="left" | Séria strážnych [[anjel]]ov – [[Michal (anjel)|Michael]] – Anjel ochrany || 2017 || 30 000 || 30 000 || || 130 000 |- | align="left" | Séria strážnych [[anjel]]ov – [[Gabriel (anjel)|Gabriel]] – Anjel zvestovateľ || 2017 || 30 000 || 30 000 || || 130 000 |- | |} === 20-eurové pamätné mince === Typ A: Materiál: 90 % striebro; Priemer mince: 34 mm; Hmotnosť: 18 – 20 g Typ B: Materiál: 92,5 % striebro; Priemer mince: 34 mm; Hmotnosť: 19 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="2" | Téma ! rowspan="2" | Rok vydania ! colspan="2" | Náklad (ks) |- | Typ A | Typ B |- | align="left" | Séria období – [[Renesancia]] – [[Ferdinand I.]] || 2002 || 50 000 || |- | align="left" | Séria období – [[Barok]] – [[Princ Eugen Savojský]] || 2002 || 50 000 || |- | align="left" | Séria období – [[Biedermeier]] – [[Clemens Wenzel Lothar Metternich]] || 2003 || 50 000 || |- | align="left" | Plán rekonštrukcie po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] || 2003 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskej flotily a obchodnej loďstva – S.M.S. "Novara" || 2004 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskej flotily a obchodnej loďstva – Pancierovaná frigata "Ferdinand Max" || 2004 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskej flotily a obchodnej loďstva – Polárna Expedícia "Admiral Tegetthoff" || 2005 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskej flotily a obchodnej loďstva – Krížnik S.M.S. "Sankt Georg" || 2005 || 50 000|| |- | align="left" | Séria Rakúskej flotily a obchodnej loďstva – Rakúske obchodné loďstvo || 2006 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskej flotily a obchodnej loďstva – S.M.S. "Viribus Unitis" || 2006 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych železníc – [[Severná železnica cisára Ferdinanda]] || 2007 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych železníc – Južná železnica [[Viedeň]]-[[Terst]] || 2007 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych železníc – Severná parná železnica || 2008 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych železníc – Železnica císarovnej Alžbety || 2008 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych železníc – Elektrická železnica || 2009 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Rakúskych železníc – Železnica budúcnosti || 2009 || 50 000 || |- | align="left" | Séria rimania na Dunaji – [[Virunum]] || 2010 || 50 000 || |- | align="left" | Séria rimania na Dunaji – [[Vindobona]] || 2010 || 50 000 || |- | align="left" | Séria rimania na Dunaji – [[Carnuntum]] || 2011 || 50 000 || |- | align="left" | Séria rimania na Dunaji – [[Aguntum]] || 2011 || 50 000 || |- | align="left" | Séria rimania na Dunaji – [[Lauriacum]] || 2011 || 50 000 || |- | align="left" | Séria rimania na Dunaji – [[Brigantium]] || 2012 || 50 000 || |- | align="left" | Európsky strieborný program – [[Nikolaus Joseph von Jacquin]] || 2012 || 50 000 || |- | align="left" | Európsky strieborný program – [[Egon Schiele]] || 2012 || 50 000 || |- | align="left" | Európsky strieborný program – [[Stefan Zweig]] || 2013 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Prehistorický život – [[Trias]]: Život vo vode || 2013 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Prehistorický život – [[Jura (geochronologická jednotka)|Jura]]: Život vo vzduchu || 2013 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Prehistorický život – [[Krieda]]: Život na zemi || 2014 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Prehistorický život – [[Terciér]]: Život na zemi || 2014 || 50 000 || |- | align="left" | Séria Prehistorický život – [[Kvartér]]: Život na zemi || 2014 || 50 000 || |- | align="left" | 25. výročie pádu [[Železná opona|Železnej opony]] || 2015 || 50 000 || |- | align="left" | 450. výročie Španielskej jazdeckej školy vo [[Viedeň|Viedni]] || 2015 || 50 000 || |- | align="left" | 60. výročie bálu vo Viedenskej opere || 2015 || 50 000 || |- | align="left" | [[Wolfgang Amadeus Mozart]] – Zázračné dieťa || 2016 || 50 000 || |- | align="left" | Wolfgang Amadeus Mozart – Génius || 2016 || 50 000 || |- | align="left" | Wolfgang Amadeus Mozart – Legenda || 2016 || 50 000 || |- | align="left" | 175. výročie Viedenského filharmonického orchestra || 2017 || || 30 000 |- | align="left" | Séria [[Mária Terézia|Márie Terézie]] – Odvaha a odhodlanie || 2017 || || 30 000 |- | align="left" | Séria [[Mária Terézia|Márie Terézie]] – Spravodlivosť a charakter || 2017 || || 30 000 |- |} === 25-eurové pamätné mince === Typ A: Materiál: Stred: Niób, Okraj: 90 % striebro; Priemer mince: 34 mm; Hmotnosť: 17,15 g Typ B: Materiál: Stred: Niób, Okraj: 90 % striebro; Priemer mince: 34 mm; Hmotnosť: 16,5 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="2" | Téma ! rowspan="2" | Rok vydania ! colspan="2" | Náklad (ks) |- | Typ A | Typ B |- | align="left" | 700. výročie radnice v [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsku]] || 2003 || 50 000 || |- | align="left" | 150. výročie [[Semmerinská železnica|Semmerinskej železnice]] || 2004 || 50 000 || |- | align="left" | 50. výročie televízneho vysielania v Rakúsku || 2005 || 65 000 || |- | align="left" | Európska satelitná navigácia || 2006 || 65 000 || |- | align="left" | Rakúske letectvo || 2007 || || 65 000 |- | align="left" | 150. výročie narodenia [[Carl Baron Auer von Welsbach|Carla Baron Auer von Welsbacha]] || 2008 || || 65 000 |- | align="left" | Medzinárodný rok astronómie || 2009 || || 65 000 |- | align="left" | [[Obnoviteľná energia]] || 2010 || || 65 000 |- | align="left" | [[Robotika]] – Mars Robot || 2011 || || 65 000 |- | align="left" | [[Bionika]] || 2012 || || 65 000 |- | align="left" | Tunelovanie || 2013 || || 65 000 |- | align="left" | [[Evolúcia]] || 2014 || || 65 000 |- | align="left" | [[Kozmológia]] || 2015 || || 65 000 |- | align="left" | [[Čas]] || 2016 || || 65 000 |- | align="left" | Mikrokozmos || 2017 || || 65 000 |- | align="left" | || 2018 || || |- |} === 50-eurové pamätné mince === Materiál: 98,6 % zlato; Priemer mince: 22 mm; Hmotnosť: 10,14 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="1" | Téma ! rowspan="1" | Rok vydania ! colspan="1" | Náklad (ks) |- | align="left" | Séria 2000 rokov [[Kresťanstvo|Kresťanstva]] – Orden und die Welt || 2002 || 50 000 |- | align="left" | Séria 2000 rokov [[Kresťanstvo|Kresťanstva]]- Kresťanská charita | 2003 | 50 000 || 2003 || 50 000 |- | align="left" | Séria veľkých skladateľov – [[Joseph Haydn]] | 2004 | 50 000 || 2004 || 50 000 |- | align="left" | Séria veľkých skladateľov – [[Ludwig van Beethoven]] | 2005 | 50 000 || 2005 || 50 000 |- | align="left" | Séria veľkých skladateľov – [[Wolfgang Amadeus Mozart]] | 2006 | 50 000 || 2006 || 50 000 |- | align="left" | Séria veľkých lekárov – [[Gerard van Swieten]] | 2007 | 50 000 || 2007 || 50 000 |- | align="left" | Séria veľkých lekárov – [[Ignaz Philipp Semmelweis]] | 2008 | 50 000 || 2008 || 50 000 |- | align="left" | Séria veľkých lekárov – [[Theodor Billroth]] | 2009 | 50 000 || 2009 || 50 000 |- | align="left" | Séria veľkých lekárov – [[Clemens von Pirquet]] | 2010 | 50 000 || 2010 || 50 000 |- | align="left" | 200. výročie založenia múzea [[Joanneum]] v [[Graz]]i | 2011 | 50 000 || 2011 || 50 000 |- | align="left" | Séria [[Gustav Klimt|Klimtových]] žien – [[Adele Bloch-Bauer I.]] | 2012 | 30 000 || 2012 || 30 000 |- | align="left" | Séria Klimtových žien – Očakávanie | 2013 | 30 000 || 2013 || 30 000 |- | align="left" | Séria Klimtových žien – [[Judith II.]] | 2014 | 30 000 || 2014 || 30 000 |- | align="left" | Séria Klimtových žien – Hygieia z fakultných obrazov z Univerzity vo Viedni | 2015 | 30 000 || 2015 || 30 000 |- | align="left" | Séria Klimtových žien – [[Bozk (Klimt)]] | 2016 | 30 000 || 2016 || 30 000 |- | align="left" | Séria Viedenskej školy psychoterapie – [[Sigmund Freud]] | 2017 | 20 000 || 2017 || 20 000 |- | align="left" | || 2018 || |- |} === 100-eurové pamätné mince === Materiál: 98,6 % zlato; Priemer mince: 30 mm; Hmotnosť: 16,23 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="1" | Téma ! rowspan="1" | Rok vydania ! colspan="1" | Náklad (ks) |- | align="left" | Séria umeleckých pokladov Rakúska – [[Sochárstvo]] || 2002 || 30 000 |- | align="left" | Séria umeleckých pokladov Rakúska – [[Maliarstvo]] || 2003 || 30 000 |- | align="left" | Séria Viedenská secesia – [[Secesia]] || 2004 || 30 000 |- | align="left" | Séria Viedenská secesia – [[Kostol Sv. Leopolda]] – [[Steinhof]] || 2005 || 30 000 |- | align="left" | Séria Viedenská secesia – Viedenská riečna brána || 2006 || 30 000 |- | align="left" | Séria Viedenská secesia – Linke Wienzeile č. 38 || 2007 || 30 000 |- | align="left" | Séria Habsburských korún – [[Koruna svätej ríše Rímskej]] || 2008 || 30 000 |- | align="left" | Séria Habsburských korún – [[Arcivojvodský koruna]] || 2009 || 30 000 |- | align="left" | Séria Habsburských korún – Uhorské korunovačné klenoty [[Svätého Štefan I. (Uhorsko)|Svätého Štefana I.]] || 2010 || 30 000 |- | align="left" | Séria Habsburských korún – Česká koruna [[Václav I. (české knieža)|Václava I.]] || 2011 || 30 000 |- | align="left" | Séria Habsburských korún – Rakúska císarská koruna || 2012 || 30 000 |- | align="left" | Séria Divoká zver v našich lokalitách – [[Jeleň lesný]] || 2013 || 30 000 |- | align="left" | Séria Divoká zver v našich lokalitách – [[Diviak lesný]] || 2014 || 30 000 |- | align="left" | Séria Divoká zver v našich lokalitách – [[Hlucháň hôrny]] || 2015 || 30 000 |- | align="left" | Séria Divoká zver v našich lokalitách – [[Líška]] || 2016 || 30 000 |- | align="left" | Séria Divoká zver v našich lokalitách – [[Kozorožec vrchovský]] || 2017 || 30 000 |- |} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Category:Euro coins (Austria)}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ekonomika v Rakúsku|Euromince]] [[Kategória:Euromince podľa krajín]] pb3q34bpvfcvg3o26ugqo2s60pivoxi 0 182551 8199603 7468843 2026-04-17T15:00:53Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199603 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Antonín Jaroslav Puchmajer |Portrét = A-Puchmajer.JPG |Popis = český spisovateľ, prekladateľ a vlastenecký kňaz |Dátum narodenia = [[7. január]] [[1769]] |Miesto narodenia = [[Týn nad Vltavou]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1820|9|29|1769|1|7}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] }} '''Antonín Jaroslav Puchmajer''' (* [[7. január]] [[1769]], [[Týn nad Vltavou]] - † [[29. september]] [[1820]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[spisovateľ]], [[prekladateľ]] a vlastenecký [[kňaz]]. == Životopis == Vyštudoval [[filozofia|filozofiu]] v Prahe. Pôsobil na rôznych miestach v [[Čechy|Čechách]], bol priateľom [[Josef Dobrovský|Josefa Dobrovského]] a získal pre svoje zámery mnoho ďalších obrodencov. Počas desaťtýždenného pobytu medzi [[Rómovia|Rómami]] na panstve v [[Radnice (okres Rokycany)|Radnici pri Plzni]] ako vôbec prvý [[Česi|Čech]] popísal v roku [[1819]] [[rómčina|rómčinu]]. Spolu so [[Šebestián Hněvkovský|Šebestiánom Hněvkovským]] a [[Vojtěch Nejedlý| Vojtěchom Nejedlým]] založili v roku [[1791]] prvé ''Básnické združenie'' v [[Česko|Čechách]]. Členmi tohto združenia boli aj [[Bohuslav Tablic]] a [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)|Juraj Palkovič]].<ref>Devatenácté století slovem i obrazem: Dějiny politické a kulturní. Díl I. Svazek druhý, nakladatel J.R.Vilímek, str.1046.</ref> Význam A. J. Puchmajera spočíva viac v organizácii tohto hnutia než vo vlastnej tvorbe. == Dielo == Jeho dielo nie je príliš originálne, veľmi často je ovplyvnené [[nemecká literatúra|nemeckou literatúrou]]. === Poézia === * ''Nové básně'' (alebo ''Sebrání Básní a zpěvů''), [[almanach]], ktorý redigoval **''Óda na Jana Žižku z Trocnova'' **''Hlas Čecha'' * ''Na jazyk český'' * ''Král Jiří a Vaněk Všeboj'', báseň je veľmi ovplyvnená [[Gottfried August Bürger| G. A. Bürgerom]] a jeho piesňou ''Der Kaiser und der Abt'' * ''Nedělní kázání'' * ''Sváteční kázání'' * ''Rýmovník aneb rýmovní slovník'' * ''Fialky'', súbor jeho básní, vydané posmrtne [[Vojtěch Nejedlý| Vojtěchom Nejedlým]] === Filologické diela === * ''Pravopis rusko - český'', z tejto knihy sa časom stala [[ruština|ruská gramatika]] (vydaná [[Česko|českým]] [[múzeum|múzeom]] pod názvom ''Lehrgebäude der russichen Sprache. Nach dem Lehrgebäude der böhmischen Sprache des H. Abbé Dobrovský''); toto dielo bolo venované [[Rusko|ruskej]] [[cárovná|cárovnej]] a schválené [[petrohrad]]skou akadémiou * ''Deutsch - böhmisches Wörtebuch II.'', druhý diel slovníku [[Josef Dobrovský|J. Dobrovského]]; po smrti Puchmajera toto dielo dokončil [[Václav Hanka]] * [[1821]] - ''Romáňi Čib, das ist Grammatik und Wörterbuch der Zigeuner Sprache, nebst einigen Fabeln in derselben. Dazu als Anhang die Hantýrka oder die Čechische Diebessprache'', prvé dielo o [[rómčina|rómskom jazyku]] na území [[Česko|Čiech]]. Obsahuje stručný náčrt [[gramatika (jazykoveda)|gramatiky]] a základný [[rómčina|rómsko]]-[[nemčina|nemecký]] [[slovník (výklad slov)|slovník]]. V prílohe je krátky slovník [[čeština|českého]] zlodejského argotu (vyšlo posmrtne) === Preklady === * [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Charles Louis Montesquieu]] - ''Chrám Gnídský'' (preklad je ovplyvnený poľským vzorom); k tomuto dielu napísal predslov o literárnej jednote [[Slovania|Slovanov]] * [[Gašpar Mária gróf zo Šternberku|Gašparzo Šternberku]] - ''Pojednání o bylinářství v Čechách'' == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Puchmajer, Antonín, Jaroslav}} [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí slobodomurári]] [[Kategória:Českí romisti]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] btmb4tl6e71onfxkzu017vlgr58b26p 0 185750 8199801 8199490 2026-04-17T16:26:55Z ~2026-20335-96 290941 8199801 wikitext text/x-wiki '''Spartakovci''' ({{vjz|deu|Spartakusbund}}, prekladané aj ako ''Spartakova liga'', ''Spartakov zväz'') bola [[Ľavica (politika)|ľavicová]] revolučná skupina organizovaná v Nemecku počas [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] a bezprostredne po nej.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Priestland | meno = David | autor = | odkaz na autora = | titul = The Red Flag (A History of Communism) | vydanie = | vydavateľ = Grove Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 675 | url = | isbn = 978-0-8021-1924-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Založili ju v auguste [[1914]] ako Medzinárodnú skupinu [[Rosa Luxemburgová]], [[Karl Liebknecht]], Clara Zetkin a ďalší členovia Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ktorí neboli spokojní s oficiálnou politikou strany na podporu vojny. V roku 1916 sa premenovala na Skupinu Spartakus a v roku 1917 sa pripojila k Nezávislej sociálnodemokratickej strane Nemecka (USPD), ktorá sa od SPD oddelila ako jej ľavicová frakcia. Toto proletárske hnutie nieslo meno podľa rímskeho rebela a otroka [[Spartakus|Spartaka]]. Neskôr sa stala jadrom nemeckej komunistickej strany. == Referencie == {{Referencie}} {{politický výhonok}} [[Kategória:Politické strany v Nemecku]] [[Kategória:Komunizmus v Nemecku]] [[Kategória:Weimarská republika]] [[Kategória:Organizácie založené v 1914]] kftzqy1k8owqn6mbaxrqzc6gjo2vlmp 0 189850 8199607 8085985 2026-04-17T15:01:09Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199607 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Karel Jaromír Erben |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = český spisovateľ |Dátum narodenia = [[7. november]] [[1811]] |Miesto narodenia = [[Miletín]] pri [[Jičín]]e, [[Rakúske cisárstvo]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1870|11|21|1811|11|7}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] }} '''Karel Jaromír Erben''' (* [[7. november]] [[1811]], [[Miletín]] pri [[Jičín]]e, [[Rakúske cisárstvo]] – † [[21. november]] [[1870]], [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]]) bol [[Česko|český]] [[spisovateľ]], [[básnik]], [[prekladateľ]], literárny historik, zberateľ [[Česko|českých]] ľudových piesní a [[rozprávka|rozprávok]], jeden z hlavných predstaviteľov [[romantizmus|romantizmu]] v [[Čechy|Čechách]]. == Životopis == [[obrázok:Miletín - rodný dům Karla Jaromíra Erbena.jpg|thumb|230px|Rodný dom K. J. Erbena v Miletíne]] V [[Hradec Králové|Hradci Králové]] študoval na gymnáziu, v roku [[1831]] začal študovať [[filozofia|filozofiu]] a neskôr [[právo]] v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1837]] sa stal praktikantom na súde pri [[Praha|pražskom]] [[magistrát]]e a o rok neskôr ([[1838]]) nastúpil k [[Praha|pražskému]] fiškálnemu úradu. Od roku [[1843]] bol spolupracovníkom [[František Palacký|Františka Palackého]] v [[Národné múzeum (Praha)|Národnom múzeu]]. Erben mal za úlohu preskúmať a triediť mimopražské archívy ([[Tábor (Česko)|Tábor]], [[Domažlice]] a iné). Pri tejto činnosti sa mu podarilo presvedčiť viaceré mestá, aby niektoré písomnosti darovali [[Národné múzeum (Praha)|Národnému múzeu]]. V roku [[1848]] sa stal redaktorom ''[[Pražské noviny|Pražských novin]]'', a tejto funkcie sa vzdal po vydaní ústavy v [[marec|marci]] [[1849]]. V roku [[1850]] sa stal sekretárom a [[archivár]]om [[Národné múzeum (Praha)|národného múzea]], no už v nasledujúcom roku na túto funkciu rezignoval a stal sa archivárom mesta [[Praha|Prahy]]. Dá sa povedať, že to bol práve Erben, kto pražský archív systematizoval. V roku [[1867]] sa zúčastnil Moskovskej výstavy. Ochorel na pľúcnu chorobu, neskôr aj [[tuberkulóza|tuberkulózu]]. == Tvorba == [[obrázok:Venceslav cerny erben baje a povesti slovanske.jpg|230px|thumb|Báje a povesti slovanské. Obálka s kresbou [[Věnceslav Černý|Věnceslava Černého]]]] Venoval sa najmä poézii a zbieraniu ľudovej slovesnosti. Zbieral však ľudové piesne, porekadla, rozprávky a pod. iba z územia [[Čechy|Čiech]], ale nie [[Morava (región)|Moravy]] (tam pôsobil hlavne [[František Sušil]]). Ťažisko svojho odborného záujmu Erben nachádzal v edíciách folklórnych materiálov, predovšetkým [[Čechy|českých]] ľudových piesní. Porovnával ich varianty a vyhľadával medzi nimi text, ktorý najlepšie zodpovedá predpokladanému pôvodnému tvaru. Na piesne sa pozeral ako na spievané texty, preto sa zaujímal aj o [[nápev]]y, ktoré tiež vydával. Erben sa však neuspokojil iba s tým, že by ľudovú tvorbu zbieral; snažil sa ju kriticky skúmať, a tým ju aj ovplyvňovať. Napísal tiež vedecké pojednanie k legende o [[Katarína Alexandrijská|svätej Kataríne]], [[Tomáš Štítný zo Štítneho|Tomášovi Štítnom]], [[Jan Amos Komenský|J. A. Komenskom]]. Taktiež vydal niekoľko starších českých diel, podieľal sa na prekladoch ''Soudního a konkursního řádu'' a ''Občanského zákoníku''. == Dielo == === Poézia a ľudová slovesnosť === * [[1865]] – ''Sto prostonárodních pohádek a pověstí slovanských v nářečích původních'', „slovanská čítanka“ * [[1869]] – ''Vybrané báje a pověsti národní jiných větví slovanských'', „slovanská čítanka“ v skrátenej úprave a v [[čeština|českom]] preklade * [[1853]] – ''[[Kytice z pověstí národních]]'' (rozšírené vydanie v roku [[1861]]), jediná zbierka básni, ktorú vydal. Podkladom pre jej vznik boli staré české ľudové [[báj]]e. Skladá sa z trinástich [[balada|balád]]: ** Kytice ** Poklad ** Svatební košile'', vznik balady inšpirovala dnes už zaniknutá osada [[Byšičky]] ** Polednice ** Zlatý kolovrat ** Štedrý den ** Holoubek ** Záhořovo lože ** Vodník ** Vrba ** Lilie ** Dceřina kletba ** Věštkyně * [[1864]] – ''Prostonárodní české písně a říkadla'', päťdielna zbierka folklóru z Čiech. Toto dielo je veľmi ovplyvnené romantizmom, ten predpokladal, že ľudová [[slovesnosť]] je prejavom nedochovaného prastarého mýtu, ktorý vyjadruje akúsi národnú povahu (charakter). Tento mýtus mal vyjadrovať ucelený súbor predstáv o vzťahoch medzi ľuďmi navzájom a medzi ľuďmi a prírodou, a Erben sa tento mýtus pokúšal znovu zostaviť * ''Písně národní v Čechách'', obsahuje 500 piesní * ''Mladší bratr'', vlastenecké dielo * ''Večer'', vlastenecké dielo * ''Tulák'' * ''Na hřbitově'' === Historické diela === * ''Rukopis musejní letopisů Kosmových'' * ''Ondřej Puklice ze Vstruh'' * ''Příspěvky k dějepisu českému, sebrané ze starých letopisů ruských'' * ''Měsíčník hodin staročeských na Staroměstské radnici'' * ''Regesta diplomatica nec non epistolaria Bohemiae a Moraviae'', výťahy listín [[Čechy|Čiech]] a [[Morava (región)|Moravy]]. Dielo sa zaoberá najstaršími českými a moravskými listinami do roku [[1253]], čiže do smrti [[Václav I. (český kráľ)|Václava I.]] Je pravdepodobne Erbenovou najvýznamnejšou prácou z oblasti histórie * ''Sebrané spisy Jana Husa'' == Pozri aj == * [[Česká literatúra v rokoch 1815 – 1918]] * [[Zoznam českých spisovateľov]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Karel Jaromír Erben}} == Externé odkazy == * [http://www.skolavpohode.cz/index.php/Text:Erben_Karel_Jaromír Erben na serveri skolavpohode.cz] {{Ces icon}} * [http://literatura.kvalitne.cz/erb.htm Erben na serveri literatura.kvalitne.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071214062011/http://literatura.kvalitne.cz/erb.htm |date=2007-12-14 }} {{Ces icon}} * [http://svet-literatury.wz.cz/autori/erben.htm Životopis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071220193706/http://svet-literatury.wz.cz/autori/erben.htm |date=2007-12-20 }} {{Ces icon}} * [http://users.ox.ac.uk/~tayl0010/kytice_sbirka.htm Ukážka z diela Kytice] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071025024147/http://users.ox.ac.uk/~tayl0010/kytice_sbirka.htm |date=2007-10-25 }} * [http://www.eknizky.sk/kytice Dielo Kytice PDF] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Erben, Karel Jaromír}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Českí literárni historici]] [[Kategória:Básnici romantizmu]] [[Kategória:Spisovatelia romantizmu]] [[Kategória:Pochovaní v Prahe]] [[Kategória:Českí archivári]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] haxs0463luhnnjfo9h158gesyvng51e 0 190184 8199608 7942987 2026-04-17T15:01:19Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199608 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Václav Kliment Klicpera | Portrét = Vaclav Kliment Klicpera Vilimek.jpg | Popis = [[Česko|český]] [[spisovateľ]] a [[dramatik]] | Dátum narodenia = [[23. november]] [[1792]] | Miesto narodenia = [[Chlumec nad Cidlinou]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1859|9|15|1792|11|23}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Popis portrétu = autor: [[Jan Vilímek]] }} '''Václav Kliment Klicpera''' (* [[23. november]] [[1792]], [[Chlumec nad Cidlinou]], [[Česko]] – † [[15. september]] [[1859]], [[Praha]], [[Česko]]) bol [[Česko|český]] [[spisovateľ]] a [[dramatik]]; brat [[Česko|českého]] [[spisovateľ]]a [[František Klicpera|Františka Klicperu]] a otec [[Česko|českého]] [[spisovateľ]]a [[Ivan Klicpera|Ivana Klicperu]]. == Životopis == Od roku [[1808]] študoval na gymnáziu v [[Praha|Prahe]], v roku [[1813]] začal študovať [[filozofia|filozofiu]], a tam sa stal aj členom ''Združenia pražských vlastencov''. Cieľom tohto spolku bolo pozdvihnúť [[česká literatúra|českú literatúru]] a hrať [[Česko|české]] [[divadelná hra|hry]] v [[Praha|Prahe]]. V [[Stavovské divadlo|Stavovskom divadle]] hrali popoludňajšie hry. V roku [[1819]] sa stal humanitným profesorom v [[Hradec Králové|Hradci Králové]], v tom istom roku sa tiež oženil s [[Anna Klicperová|Annou Švamberkovou]], ktorú spoznal v miestnom ochotníckom divadle, kde krátko na to začal pôsobiť ako riaditeľ. Za zásluhy o mesto bol menovaný za čestného občana [[Hradec Králové|Hradca Králové]]. V roku [[1838]] sa druhý raz oženil s A. Trnkovou. V roku [[1846]] odišiel do [[Praha|Prahy]] na akademické gymnázium. V roku [[1848]] bol vymenovaný za člena [[Národný výbor (1848)|národného výboru]] a zvolený tribúnom akademickej légie, krátko po tom sa stal členom ''Českej královskej spoločnosti náuk''. V roku [[1850]] sa stal školským radným a v roku [[1852]] sa stal riaditeľom akademického gymnázia, ktoré predtým bolo prehlásené za [[Česko|české]]. Čoskoro bol nútený na túto funkciu rezignovať, pretože gymnázium bolo opäť prehlásené za [[Nemecko|nemecké]]. Pochovaný je na [[Olšanské hřbitovy|Olšanských hřbitovech]]. == Tvorba == Bol prvým skutočným dramatikom [[Česko|českého]] [[národné obrodenie|národného obrodenia]] a autorom niekoľkých desiatok hier. Tieto drámy sú v najrôznejších štýloch, od historických drám vysokého štýlu a rytierskych hier cez frašky a komédie, až k hrám zo súčasnosti. Napísal celkom 57 divadelných hier. Jeho dielo malo na [[Česko|českú]] tvorbu pomerne veľký vplyv, ktorý je viditeľný napr. v dielach [[Josef Kajetán Tyl|Josefa Kajetána Tyla]]. == Dielo == === Tragédie === * ''Soběslav'' * ''Libušin soud'' * ''Svatislav, poslední Svatoplukovec'' === Komédie a frašky === * ''Bělouši'' * ''Divotvorný klobouk'' * ''[[Hadrián z Římsů]]'' * ''Každý něco pro vlast'' * ''Potopa světa'' * ''Rohovín Čtverrohý'' * ''Veselohra na mostě'' * ''Zlý jelen'' * ''Žižkův meč'' * ''Dobré jitro! === Historické diela === * ''Uhlířka'' * ''Nizozemčanné v Praze'' * ''Eliška Přemyslovna'' * ''Fridrich Bojovný'' * ''Jan Hus'' – tuto hru spálil === Zbojnícke diela === * ''Loupežníci v táborském lese'' * ''Valdek'' * ''Loketský zvon'' * ''Loupež'' === Rozprávky === * ''Blaník'' * ''Jan za chrta dán'' * ''Česká meluzina'' === Romány a poviedky === * ''Pindar a Korina'' * ''První mlýn v Praze'' * ''Točník'' * ''Příchod Karla IV. do Čech'' * ''Král Jan Slepý'' * ''Svatý Ivan'' == Literatúra == * {{Citácia knihy | meno = Autorský kolektiv | odkaz na autora = | rok = 1982 | titul = Čeští spisovatelé 19. a počátku 20. století | vydavateľ = Československý spisovatel | miesto = Praha | strany = 131–133}} * {{Citácia knihy | titul = Dějiny české literatury. 2., Literatura národního obrození / Redaktor zväzku Felix Vodička | vydanie = 1 | vydavateľ = Československá akademie věd | miesto = Praha | rok = 1960 | počet strán = 684 | strany = 620–621}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Forst | meno = Vladimír | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce. 2/II. K–L | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1993 | počet strán = 597–1377 | isbn = 80-200-0469-6 | strany = 713–717}} * JUSTL, Vladimír: ''Václav Kliment Klicpera''. Praha : Orbis, 1960. 348 s. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Klicpera, Václav Kliment}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 1155rrg271biueq75i7ap88e15dh2zt 0 190288 8199617 8148976 2026-04-17T15:02:28Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199617 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Eliška Krásnohorská | Portrét = Eliška Krásnohorská – Jan Vilímek – České album.jpg | Popis = česká poetka, libretistka, spisovateľka a prekladateľka | Dátum narodenia = [[18. november]] [[1847]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1926|11|26|1847|11|18}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Popis portrétu = Portrét od [[Jan Vilímek|Jana Vilímka]] }} '''Eliška Krásnohorská''' (vl. menom '''Alžběta Pechová''') (* [[18. november]] [[1847]], [[Praha]] – † [[26. november]] [[1926]], Praha) bola [[Česko|česká]] [[básnik|poetka]], [[libreto|libretistka]], [[spisovateľ]]ka a [[prekladateľ]]ka. == Životopis == Zaoberala sa emancipačným hnutím, bola členkou ''Ženského výrobního spolku českého'', ktorý založila [[Karolína Světlá]], a bola redaktorkou ''Ženských listů''. == Tvorba == [[Súbor:EliskaKrasnohorska.jpg|náhľad|Praha, Karlove námestie - socha Elišky Krásnohorskej.]] Prispievala do časopisu ''Osvěta'', kde sa zaoberala literárnou kritikou. Jej poézia nepatrí k príliš kvalitnej - dá sa o nej povedať, že je veľmi zviazaná s dobou vzniku. == Dielo == === Poézia === * ''Ke slovanskému jihu'' * ''Z máje žití'' * ''Sny o divadle'' * ''Bajky velkých'' * ''Ze Šumavy'' * ''Letorosty'' === Romány === * ''Svéhlavička'', dievčenský román * ''Célinka'', dievčenský román * ''Z mého mládí'', pamäti * ''Co přinesla léta'', pamäti === Libretá k operám === * [[Bedřich Smetana]] - ''Hubička'' * Bedřich Smetana - ''Tajemství'' * Bedřich Smetana - ''Čertova stěna'' * Bedřich Smetana - ''Viola'' * [[Zdeněk Fibich]] - ''Blaník'' * Karel Bendl - ''Břetislav'' * Karel Bendl - ''Karel Škréta'' * Karel Bendl - ''Dítě Tábora'' === Preklady === * [[1882]] - ''[[Adam Mickiewicz]]: ''Pan Tadeáš'' * [[1890]] - ''[[George Gordon Byron]]: ''Childe Haroldova pouť'' * [[1894]] - ''[[Alexandr Sergejevič Puškin]]: ''Výbor menších básní'' * [[1905]] - ''[[Alexandr Sergejevič Puškin]]: ''Boris Godunov'' * libreto [[Georges Bizet|Bizetovej]] opery ''[[Carmen (opera)|Carmen]]'' == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eliška Krásnohorská}} == Externé odkazy == * [http://www.gekom.cz Gymnázium Elišky Krásnohorské] {{spisovateľský výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Krásnohorská, Eliška}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 9ghiu1trz96gs5xej2zoe2fgp02hq57 0 191223 8199582 7883413 2026-04-17T14:53:52Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199582 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Nadežda Petrovićová | Rodné meno = | Popis osoby = srbská maliarka | Portrét = NaPetrovic.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[12. október]] [[1873]] | Miesto narodenia = [[Čačak]], [[Srbsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1915|4|3|1873|10|12}} | Miesto úmrtia = [[Valjevo]], [[Srbsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manžel = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Nadežda Petrovićová''' (cyrilikou: ''Надежда Петровић'' ; * [[12. október]] [[1873]], [[Čačak]], [[Srbsko]] – † [[3. apríl]] [[1915]], [[Valjevo]]) bola najvýznamnejšia srbská maliarka z konca [[19. storočie| 19. storočia]] a počiatku [[20. storočie|20. storočia]]. Jej diela patria do [[Expresionizmus|expresionizmu]] a [[fauvizmus|fauvizmu]] a poukazujú na [[Abstraktné umenie|abstraktné]] maliarstvo. == Životopis == S rodinou sa roku [[1884]] presídlila do [[Belehrad]]u. Tu ukončila Vyššiu ženskú školu roku [[1891]] a nasledovného roku zložila skúšku pre odbornú učiteľku výtvarnej výchovy na stredných školách a stáva sa žiačkou v ateliéri [[Djordje Krstić|Djordja Krstića]] a navštevuje školu [[Cyril Kutlík |Cyrila Kutlíka]]. Od roku [[1898]] školí sa v [[Mníchov]]e v ateliéri [[Anton Ažbe|Antona Ažbeho]]. Prvýkrát samostatne vystavovala roku [[1900]] v [[Belehrad]]e a od roku [[1901]] do roku [[1912]] sa zúčastňuje na výstavách v [[Ľubľana|Ľubľane]], [[Paríž]]i, [[Záhreb]]e a [[Rím]]e. Roku [[1912]] otvára v Belehrade maliarsku školu a zúčastňuje sa na štvrtej juhoslovanskej výstave. Zúčastňuje sa na [[Prvá balkánska vojna |Prvej balkánskej vojne]] a so srbským vojskom je znovu v rokoch [[1913]] a [[1914]] až o rok neskôr umiera na týfus vo [[Valjevo|Valjeve]] v Srbsku. == Dielo == Dielo Nadeždy Petrovićovej možno rozvrhnúť do: mníchovského obdobia ([[1898]]- [[1903]]), srbského obdobia ([[1903]]- [[1910]]), parížskeho obdobia ([[1910]]- [[1912]]) a vojnového obdobia ([[1912]]- [[1915]]). Maľba Nadeždy Petrovićovej uvádza srbské umenie do dianí v súčasnom [[Európa |európskom]] umení. Nadežda drží krok s európskym [[Expresionizmus |expresionizmom]] a približuje sa vtedy ešte sčasti neafirmovanému [[Abstraktné umenie |abstraktnému maliarstvu]]. == Literatúra == * Slikarski pravci XX veka, Lazar Trifunović, Beograd, [[1981]] * Enciklopedija likovnih umjetnosti, L.Z. FNRJ, Zagreb [[1959]] * Mala prosvetina enciklopedija, Beograd, [[1959]] * {{preklad|sr|Надежда Петровић}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nadežda Petrović}} == Externé odkazy == *[http://www.nadezdapetrovic.yu1.net/index.html Umelecká galérija "Надежда Петровић" Čačak, Srbsko] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Petrovićova, Nadežda}} [[Kategória:Srbskí maliari]] [[Kategória:Osobnosti na juhoslovanských bankovkách]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Sávu]] [[Kategória:Expresionistickí maliari]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] rvqudqpnhxmw2nqhijxhv41rk5cvmk5 0 193346 8199699 7705006 2026-04-17T15:35:36Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199699 wikitext text/x-wiki {{Infobox Architekt | Meno = František Albert Libra | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = Český architekt | Spoločnosť = | Významné stavby = | Významné projekty = | Významný dizajn = | Ocenenia = | Dátum narodenia = [[8. apríl]] [[1891]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = {{duv|1958|7|3|1891|4|8}} | Miesto úmrtia = | Alma mater = <!-- univerzita --> | Profesia = <!-- pôvodné zamestnanie --> | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''František Albert Libra''' (* [[8. apríl]] [[1891]], [[Herálec (okres Žďár nad Sázavou)|Herálec]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes Česko – † [[3. jún]] [[1958]], [[Praha]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Česko]]) bol jedným z významných českých architektov na prelome [[19. storočia|19.]] a [[20. storočia]]. == Život == Narodil sa [[8. apríl]]a [[1891]] v [[Herálec (okres Žďár nad Sázavou)|Herálci]]. Architektúru študoval na českej (1910{{--}}1913) a nemeckej (1913{{--}}1916) technike v Prahe. V rokoch 1916{{--}}1920 bojoval v armáde a v roku 1920 ukončil vysokoškolské štúdium prerušené vojnou. Od roku 1921 kedy pôsobí ako samostatný architekt, absolvoval mnohé študijné cesty po Európe. Mal široké kultúrne záujmy, aktívne sa venoval hre na violončelo, zaujímal sa o históriu a filozofiu, spolupracoval s autoklubom RČS. Množstvo jeho prác bolo vystavených na medzinárodných výstavách v [[Prahe]], [[Bruseli]], [[Paríži]], kde získal striebornú medailu. V rokoch 1948{{--}}1952 bol zamestnancom Stavoprojekte a v rokoch 1952{{--}}1958 v Energoprojekte V Prahe. Vydal monografiu svojich prác vo Viedni 1934. Bol členom Masarykovej akad. Práce, Klubu architektov v Prahe a International Housing and Town Planning Corporation. Umrel 3. júna 1958 v Prahe. == Tvorba == František Albert Libra patril k popredným českým [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistickým architektom]]. Množstvo jeho súťažných projektov (okolo 50) a najmä realizovaných stavieb svedčia o jeho mimoriadnom talente a usilovnosti. Obsiahol široké spektrum architektonickej tvorby – [[urbanizmus (architektúra)|urbanizmu]], obytné budovy, peňažné a liečebné ústavy, jasle a materské školy, kúpaliská, priemyselné stavby, [[interiér]]y, ale aj plagáty a drobný [[dizajn]]. Jeho budovy sa vyznačujú dokonalým prevádzkovým riešením a kultivovaným architektonickým výrazom. Najmä jeho najväčšia a najznámejšia realizácia – areál sanatória pre liečbu TBC vo Vyšných Hágoch – patrí k najlepším a najcitlivejším funkcionalistickým stavbám tridsiatych rokov minulého storočia. == Diela == * 1923 – Regulačné plány pražského [[Barrandov]]a (bol neskôr upravený) a [[Bertramka|Bertramky]] (1925), plány [[Rakovník]]a (1928), [[Nitra|Nitry]] (1928), [[Příbram]] (1930) * 1924{{--}}1925 – Banícke kolónie rodinných domčekov v Jiřetíne, Kopistoch, Bíline, Trnovanoch a v Hornom Lome pri Moste, pripomínajúce anglické záhradné mestá * 1925{{--}}1928 – obytné domy pre štátnych zamestnancov v Prahe-Vršoviciach * 1927{{--}}1931 – družstevné rodinné domy v Prahe-Vinohradoch a Strašniciach * 1928 – Funkcionalistická transformačná stanica v Prahe na Jeruzalemskej ul. ** Funkcionalistická päťposchodová transformačná stanica s jedným podzemným podlažím a štyrmi nadzemnými. Zvislé nosné konštrukcie stavby sú stenové. Prízemie je riešené ako konštrukčný dvojtrakt, od druhého podlažia má stavba okrem priestoru schodiska len jeden konštrukčný aj dispozičný trakt. Nosná konštrukcia je dimenzovaná na vysoké zaťaženie. Stropy nesie hustá sieť vysokých železobetónových trámov, ktoré dávajú priestoru charakteristickú atmosféru priemyselnej stavby. Okrem halových priestorov je pre stavbu charakteristické taktiež trojramenné [[železobetón]]ové [[schodisko]] v osi uličnej [[fasáda|fasády]]. Bočnej fasáde dominuje trojpodlažná predsadená stena s výraznými pásmi horizontálnych [[oceľ]]ových [[okno|nokien]]. Predsadená fasáda slúžila k prirodzenému vetraniu priestoru trafostanice. Hlavnú hmotu z vonkajšku dosť zložito priestorovo členeného objektu tvorí trojpodlažný [[kubus]]. Tu sú vo všetkých podlažiach umiestnené haly s bočnou chodbou, prepojené na strane schodiskom. K tomuto objektu sa pripája jednopodlažný kubus zhruba štvorcového pôdorysu a vystupujúce krídlo zvýšenej prízemnej haly. Vstup do objektu je z východnej strany. Trojosá fasáda má v strede rizalit lemovaný [[lizéna]]mi. Na prízemí sa nachádza portál s masívnou [[Markíza (strieška)|markízou]], schodiskový priestor je po výške presklenný. Bočnú severnú fasádu členia tri pásové okná, v prízemí sú štyri kovové vráta a rampa. Strohé pôsobenie tejto fasády doplňovala kinetická svetelná [[plastika]] [[Zdeněk Pešánek|Zdeňka Pešánka]] prevedená v [[Konštruktivizmus (architektúra)|konštruktivistickom]] duchu, ktorá bola neskôr odstránená. Plastika patrila k dobovým pražským atrakciám. * 1927{{--}}1928 – sporiteľne v [[Louny|Lounoch]], 1929 – v [[Chrudim]]i, 1930 – v [[Rakovník]]u, 1931 – v [[Rokycany (Česko)|Rokycanoch]], 1938 – v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]] * 1927 – obchodná škola a škola pre ženské povolania v Rakovníku, okresný úrad, keramická továreň * 1930 – Urnový háj (1931) vrátane pamätníka bratov Burianovcov (1928) * 1931 – Kúpaliská v Rakovníku, 1932 – v Rokycanoch, 1933 – v [[Heřmanův Městec|Heřmanovom Městci]] * 1930{{--}}1936 – Obytné domy s malými bytmi v Prahe-Krči, U nových domů (pri všetkých spolupráca J. Kan) * 1932{{--}}1938 – Obytné domy v Prahe – Pankrác, na Budejovickej ulici (1931) a Humpoleckej ulici * 1933{{--}}1938 – [[Budovy sanatória vo Vyšných Hágoch|Sanatórium pre liečbu TBC vo Vyšných Hágoch]], [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] (súťaž 1932, realizácia 1933{{--}}1938, spolupráca J. Kan) ** Toto dielo je príkladom toho ako sa exportovali pražské avantgardné myšlienky i pražský centralizmus. Dielo bolo výsledkom vypísanej súťaže, ktorá sa uskutočnila v roku [[1932]]. Cieľom bolo navrhnúť [[sanatórium]] pre 400 pacientov. Išlo o sociálne pozitívny projekt a súčasne o viacfunkčný komplex, v ktorom sa dal dobre realizovať ideál moderny – rozčlenenie funkcií. Návrh architektov F.A. Libru a [[Jiří Kan|Jiřího Kana]], ktorý sa nakoniec uskutočnil (bol konzultovaný lekárom Svatoplukom Basařom), pozostáva z mohutného a dlhého symetrického hlavného bloku. Na severnú stranu má pripojené štyri krátke priečne krídla a v strede dlhšie vstupné krídlo. Komplex stavali v rokoch [[1934]]{{--}}[[1938]] a má okrem hlavného bloku ešte dvanásť servisných objektov, vrátane obytných domov pre zamestnancov na južnom okraji areálu. Nerealizoval sa hotel pre návštevníkov a veľká ubytovňa pre zamestnancov. Hodnotenie objektu kolíše medzi úžasom priaznivcov funkcionalizmu voči veľkoryso modernému a rozsiahlemu gestu, až po dešpekt tých, ktorí zdôrazňujú konflikt s prostredím a ľudskou mierkou. * 1934{{--}}1936 – Obytný dom s predajňou kožušín [[Vinohrady (Praha)|Praha-Vinohrady]], Londýnska 81 * 1935 – Ústredná sociálna poisťovňa, dnes sídlo Českej správy sociálneho zabezpečenia, Praha-[[Smíchov]], Křížová čp. 2883 (spolupráca J. Kan) ** Nachádza sa tu unikátny kartotečný blok, umiestnený uprostred veľkej dvorany. Mohutnú hradbu ktorú navrhol [[F. Ludwig]] tvoria dve kartotéky postavené oproti sebe, majú dĺžku cez 50 m, hĺbku 3 m a výšku 8 m. blok obsahuje 9000 trojmetrových zásuviek. Konštrukciu dodali [[Vítkovické železiarne]]. Zariadenie bolo obsluhované až do roku [[2002]], kedy evidencia prešla na digitálny systém. Obsluha prebiehala pomocou 9 žeriavov – výťahov pojazdných v horizontálnom a vertikálnom smere. Každý žeriav má tri elektromotory – pre zdvíhanie a spúšťanie kancelárskeho stolu s úradníkom, pre pohyb vľavo a vpravo a pre vysúvanie zásuviek. * 1937 – Vila riaditeľa A. Grossmanna, Praha – Hlubočrepy, Barrandovská 29 * 1937 – Továrenská budova firmy Hydroxygen, Praha-Hlubočepy (v roku 1989 zaradená do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok) ** Továreň Hydroxygen pozostáva z prízemnej haly osvetlenej svetlíkmi a prevýšeného dvojpodlažného priestoru v severnej časti, kde bol umiestený vyvíjač s plynojemom a technologická galéria. Továreň bola pôdorysne členená tak, aby jej dispozičné usporiadanie plne vyhovovalo zložitým prevádzkovým a bezpečnostným nárokom na výrobu zváracieho plynu. Hladko omietnutej budove kompozične dominuje jej zadný trakt so zaobleným nárožím, ktoré obtáčajú dve rímsy. Dole je umiestnený zadný vchod krytý masívnou markízou. Dnes sa v tomto traktu nachádzajú moderné kancelárie. Vstup do objektu je okolo expedičnej rampy, nenápadný hlavný vchod kryje ďalšia masívna markíza. Celý areál objektu ukazuje ako dobre vedel F. A. Libra s hmotou objektu zaobchádzať. * 1938{{--}}1939 – Továrenská budova švédskeho koncernu AGA na výrobu kyslíka a dissous plynu, Praha-Vysočany, Kolbenova 38 ** Areál na výrobu disusplynu, pozostával z piatich objektov. Uprostred rozsiahlej parcely stála izolovane budova disusplynárne. Budova bola stenová, všetky miestnosti mali stropné svetlíky a stropy boli kvôli nebezpečenstvu výbuchu ľahké drevené. Plniareň mala oceľové nosné stĺpy, rovnako ako rampa na odvoz fliaš. Budova kyslikárne mala podobnú konštrukciu, nehrozilo však nebezpečiu výbuchu a mohla tu byť umiestnená tiež trafostanica, prístupná zvláštnym vchodom z ulice. V zadnej časti dvora bolo skladište a chladiaca veža. Administratívna budova obrátená do ulice má znaky reprezentatívne funkcionalistické kancelárske a obytné budovy: charakteristické pásové okná, krakorcovito vyložené podlažie a oceľové stĺpy nesúce samostatné schodisko. V suteréne budovy bola kotolňa, na prízemí miestnosti pre styk s odberateľmi a výstavná sieň, na prvom poschodí kancelárie a na druhom poschodí byt riaditeľa. Dvorné krídlo obsahovalo byty zamestnancov a garáže, na prízemí hygienické zariadenia a jedáleň. Administratívna a obytná časť bola od továrenského dvora oddelená záhradnou pergolou. * 1947 – závodná kuchyňa a jedáleň, Libeč pri Trutnove (1947) * 1947{{--}}1948 – jasle v Úpici, Prahe-Kbeloch, Pardubiciach, Strakoniciach, Plzni, Ústí nad Labem * 1953{{--}}1956 – administratívna budova Energovodu, Gorazdova 24, roh Resslovej ul. v Prahe (s J. Jakubom) * 1955{{--}}1957 – architektonická spolupráca na elektrárni Tisová == Použitá literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Dulla | meno = Matúš | odkaz na autora = Matúš Dulla | priezvisko2 = Moravčíková | meno2 = Henrieta | odkaz na autora2 = Henrieta Moravčíková | titul = Architektúra Slovenska v 20. storoči | vydavateľ = [[Slovart]] | miesto = Bratislava | rok = 2002 | isbn = 80-7145-684-5 | počet strán = 510 | strany = }} * http://www.archiweb.cz == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:František Albert Libra}} ==Externé odkazy == *http://aussig.mysteria.cz/arch/libra.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070711091816/http://aussig.mysteria.cz/arch/libra.html |date=2007-07-11 }} *http://vcpd.cvut.cz/data/praha_vysocany_aga.pdf{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[http://www.frantisekslama.com/fonoteka Archív Františka Slámy - Fonotéka. Sekcia: K.P.Sádlo] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080819141838/http://www.frantisekslama.com/fonoteka |date=2008-08-19 }} Spomienky [[František Sláma|Františeka Slámy]] a [[Karel Pravoslav Sádlo|Karla Pravoslava Sádla]] na F.A.Libru {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Libra, František Albert}} [[Kategória:Narodenia v 1891]] [[Kategória:Úmrtia v 1958]] [[Kategória:Českí architekti]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] iovs24x036i1nksb4gf6zd3h58435i9 0 199825 8199703 7876067 2026-04-17T15:36:25Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199703 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Vladimír Svatoň | Rodné meno = | Popis osoby = český profesor | Portrét = Svaton.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1931|7|19}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2018|12|26|1931|7|19}} | Miesto úmrtia = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Vladimír Svatoň''' [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. júl]] [[1931]], [[Praha]], [[Česko]]{{--}}† [[26. december]] [[2018]])<ref>[https://www.ff.cuni.cz/2018/12/zemrel-vladimir-svaton-profesor-komparatistiky-slavistiky-na-ff-uk-velka-osobnost-ceske-literarni-vedy/ Zemřel Vladimír Svatoň, profesor komparatistiky a slavistiky na FF UK a velká osobnost české literární vědy] - FF UK</ref> bol [[Česko|český]] [[rusistika|rusista]] a [[komparatistika|komparatista]], profesor ruskej a porovnávacej literatúry na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte Karlovej univerzity]] v Prahe. == Životopis == Pôsobil v ústavoch Akadémie vied, najdlhšie v bývalom Ústave pro českou a světovou literaturu. Od roku [[1993]] prednášal na Filozofickej fakulte UK, najskôr v Centre komparatistiky, v súčasnosti v Ústave slavistických a východoevropských studií. == Dielo == * [[1993]]: ''Epické zdroje románu : z teorie a typologie ruské prózy'' (Praha : Ústav pro českou a světovou literaturu AV ČR) * [[2002]]: ''Z druhého břehu. Studie a eseje o ruské literatuře'' (Praha : Torst) * [[2004]]: ''Proměny dávných příběhů (O poetice ruské prózy)'' (Praha : Univerzita Karlova v Praze, Filozofická fakulta) * [[2009]]: ''Román v souvislostech času. Úvahy o srovnávací literární vědě'' (Praha : Malvern) * [[2017]]: ''Na cestě evropským literárním polem. Studie z komparatistiky'' (Praha : Univerzita Karlova, Filozofická fakulta) Ako editor sa podieľal na vydaní mnohých zborníkov, napr. ''Konec a počátek: literatura na přelomu dvou staletí'' ([[2012]]), ''Literatura na hranici jazyků a kultur'' ([[2009]]), ''Srovnávací poetika v multikulturním světě'' ([[2004]]), ''Pokusy o renesanci Západu. Literární a duchovní východiska na přelomu 19. a 20. století'' ([[2016]]). == Referencie == <references /> {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Svatoň, Vladimír}} [[Kategória:Českí literárni historici]] [[Kategória:Českí literárni teoretici]] [[Kategória:Českí univerzitní profesori]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] r5po3alhwsjk0kt0pavd8sn2a0sgonc 0 200037 8199638 8124417 2026-04-17T15:04:40Z Mišino Čech 195312 8199638 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.155835|17.128066|dim:120|format=dms|display=title}} {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium Metodova | Zameranie = [[Gymnázium]] – štvorročné, osemročné a bilingválne gymnázium | Adresa = [[Metodova ulica (Bratislava)|Metodova]] 2, [[Bratislava]] | Riaditeľ = [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Zuzana Vaterková | Zástupca pre bilingválnu sekciu = [[Ing.]] Michal Falath | Rok založenia = [[1960]] | Web = [http://gmet.edupage.org/ Stránky školy] | Obrázok = Metodka 07.jpg }} '''Gymnázium Metodova''' je [[Bratislava|bratislavská]] škola, ktorá združuje 4-ročné [[gymnázium]], 8-ročné gymnázium, 5-ročné [[francúzština|francúzsko]]-[[slovenčina|slovenské]] [[Bilingválne gymnázium|bilingválne]] a 5-ročné anglicko-slovenské bilingválne štúdium. Školu v súčasnosti navštevuje 988 žiakov a pôsobí tu 85 učiteľov, vrátane troch francúzskych lektorov, riaditeľky školy i jej zástupcov. Riaditeľku školy v jej neprítomnosti zastupujú 4 zástupcovia, každý za jednu časť (sekciu) školy. Na škole sa vydáva školský časopis ''NAOSTRO – Časožravý občasník Metodkára''. Škola na jeseň 2010 oslavovala dve významné jubileá: 50. výročie školy a zároveň 20. výročie založenia francúzsko-slovenského lýcea (5-ročné [[bilingválne gymnázium]]). == Budova školy == Gymnázium Metodova zahŕňa dve telocvične, fitnes štúdio, nový športový areál, dve trojposchodové budovy školy (+ prízemie a šatne v suteréne), dve jedálne, viacero jazykových laboratórií, dve multimediálne učebne [[Fyzika|fyziky]] a [[biológia|biológie]], štyri učebne [[Informatika|informatiky]] alebo aj učebňu s interaktívnou tabuľou. Na škole tiež funguje Študovňa humanitných vied (resp. predmetov), ktorá zaregistrovaným žiakom poskytuje svoj knižný materiál na prezenčné štúdium. Športový areál školy je tvorený [[basketbal]]ovým ihriskom (ihrisko môže byť rozdelené na tri), rozsiahlym trávnikom a [[futbal]]ovým ihriskom. Okolo areálu je vybudovaná tartanová dráha, ktorá sa využíva na beh alebo po padnutí snehovej prikrývky ju využívajú žiaci aj na [[Bežecké lyžovanie|bežkovanie]]. Nedávno prebehla v športovom areáli rozsiahla výsadba zelene a nižšieho porastu. Prvá budova telocvične, tzv. nová telocvičňa je tvorená fitnes štúdiom a jednou halou. Druhá budova telocvične je zložitejšia. Tzv. stará telocvičňa je jedna veľká hala rozdelená na štyri menšie ihriská. V budove sa taktiež nachádzajú dve miestnosti posilňovne a jedna miestnosť využitá na hranie [[stolný tenis|stolného tenisu]]. == Prvenstvá Metodky == * škola má najstarší stredoškolský študentský parlament na Slovensku * škola má dlhú, vyše 50-ročnú tradíciu školského časopisu (bývalý školský časopis ''Mladosť'' bol jeden z najstarších stredoškolských časopisov na Slovensku) * škola ako prvá zaviedla funkciu školského psychológa, ktorého post na Metodke pôsobí už od roku 1973 * Metodka je majster Slovenska vo florbale za rok 2012 * profesorka RNDr. Klára Šinková, ktorá zo školy odišla na konci školského roku 2011/2012 na Metodke pôsobila od jej založenia, teda vyše 50 rokov (od septembra 1960 – do júna 2011) * v priestoroch školy sa nachádzajú najstaršie jazykové laboratóriá pre stredné školy (od roku 1960) * súčasťou školy je najstaršie slovensko-francúzske [[bilingválne gymnázium]] na Slovensku == História == Škola vznikla v roku [[2006]] zlúčením škôl Gymnázium Metodova a Základná škola a Gymnázium Jelačičova. Nachádza sa v blízkosti [[Trnavské mýto|Trnavského mýta]] a približne 1 kilometer od autobusovej stanice [[Autobusová stanica Mlynské Nivy|Mlynské Nivy]]. Škola bola vybudovaná v roku [[1960]], vtedy sa volala ''Stredná všeobecno-vzdelávacia škola''. Vznikla spojením troch bratislavských škôl, a to 11-ročnej strednej školy Tehelné pole (z tejto školy prišiel aj prvý riaditeľ ''Metodky, prof. Ján Repa''), 11-ročnej strednej školy Trnávka a 12-ročnej strednej školy Krasňany. V budove na Metodovej ulici bolo gymnázium, v budove na Jelačičovej ulici bola základná škola. V roku [[1990]] na škole vzniklo slovensko – francúzske bilingválne gymnázium, prvé na území Slovenska. === Odvolanie Oľgy Repášovej === [[6. október|6. októbra]] [[1997]] prednosta [[Krajský úrad|Krajského úradu]] Ladislav Bičár odvolal z funkcie riaditeľku Oľgu Repášovú a vymenoval na jej miesto Oľgu Cankovú. Jeho zástupca Ján Havránek ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) ako dôvod uviedol, že "unavené kone sa prepriahajú". S týmto rozhodnutím nesúhlasila väčšina pedagógov a študentov, na znak protestu sa na škole na dva dni zastavilo vyučovanie. [[8. október|8. októbra]] rada školy vydala vyhlásenie podľa ktorého je menovanie Cankovej svojvoľné politické rozhodnutie. [[9. október|9. októbra]] ministerka školstva [[Eva Slavkovská]] (SNS) uviedla, že sa jej zdá zvláštne, ak študenti protestujú proti odvolávaniu riaditeľa a podľa nej nejde o ich vlastnú myšlienku, ale o niečo "umelo živené".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[SME|sme.sk]] | titul = Slavkovskú nezaujímalo, kto ju učí, dnešných študentov to však zaujíma | url = http://www.sme.sk/c/2051269/slavkovsku-nezaujimalo-kto-ju-uci-dnesnych-studentov-to-vsak-zaujima.html | dátum vydania = 1997-10-13 | dátum prístupu = 2016-06-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V popoludňajších hodinách sa uskutočnil protestný pochod ku Krajskému úradu. Bičár rokoval s Oľgou Cankovou, zástupcami rodičov a študentov a následne zmenil svoje rozhodnutie, uviedol, že dôvody, ktoré mu pripravil odbor školstva boli neopodstatnené. Podľa [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]] išlo o víťazstvo občianskej odvahy a statočnosti, podpredsedníčka SNS [[Anna Belousovová|Anna Malíková]] sa v mene vedenia strany dištancovala od "mylného a zlého postupu" niektorých funkcionárov SNS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[SME|sme.sk]] | titul = Chronológia odvolania Oľgy Repášovej | url = http://www.sme.sk/c/2051263/chronologia.html | dátum vydania = 1997-10-13 | dátum prístupu = 2016-06-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Vedenie školy == '''Riaditeľka školy :''' Ing. Zuzana Vaterková '''Zástupca riaditeľky školy pre 5-ročné bilingválne gymnázium :''' Mgr. Bronislava Jedličková '''Zástupca riaditeľky školy pre 8-ročné gymnázium :''' Mgr. Rudolf Reháček '''Zástupkyňa riaditeľky školy pre 4-ročné gymnázium :''' Mgr. Hana Kubalová '''Zástupkyňa riaditeľky školy pre koordináciu vyučovacieho procesu :''' PaedDr. Tamara Karelová '''Tajomníčka, personálna pracovníčka : '''Eva Gajdošíková '''Asistentka riaditeľky školy : '''Mgr. Tamara Padáčová == Kronika školy == Písanie kroniky školy je na Metodke tradíciou už od založenia. Prvou kronikárkou školy bola bývalá pani učiteľka slovenského jazyka a literatúry Mgr. Lucia Škafská. Potom táto tradícia upadla, jedinou osobou, okrem pani Škafskej, ktorá sa usilovala o obnovenie tradície písania kroniky, bola učiteľka RNDr. Klára Šinková, ktorá pôsobila na škole už od založenia (od roku 1960) až do školského roku 2010/2011, na ktorého konci odišla učiť na račianske Gymnázium školských bratov. Bola výbornou znalkyňou histórie Metodky. Aj vďaka nej sa podarilo obnoviť tradíciu písania kroniky na Metodke. Súčasným kronikárom školy nie je nik z profesorského zboru, je ním študent bilingválneho gymnázia Martin Lukáč. == Školský časopis == Školský časopis ''Naostro - časožravý občasník Metodkára'' fungoval pod vedením PaedDr. Martiny Králikovej. Od roku 2015 je jeho aktivita príležitostná, nakoľko záujem študentov o školský časopis prudko upadol. Aktívni študenti rozvíjajú svoje nápady v medziškolskom médiu Heyou.sk. Časopis vznikol v roku 2008, kedy ukončil vyše dvadsaťročné obdobie absencie školského časopisu na Metodke – bývalý školský časopis ''Mladosť'' zanikol v 80. rokoch dvadsiateho storočia. '''PaedDr. Martina Králiková''' – členka redakčnej rady, pedagogický dozor Šéfredaktori časopisu: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Funkcia !! Obdobie |- | Adam Kundrát || šéfredaktor || 2008 – 2010 |- | Filip Zemko || šéfredaktor || 2010 – 2013 |} Bývalý školský časopis ''Mladosť'' fungoval na Metodke od roku 1961 do osemdesiatych rokov minulého storočia. Vzhľadom na to, že sa redakčné rady veľmi často striedali, v redakčnej rade sa ocitli aj mnohí významní absolventi, napríklad Andrej Hryc, Pavol Janík a Július Kinček. == Lepšia Metodka == V roku 2016 sa časť aktívnych študentov rozhodla podporiť ISU (Iniciatíva slovenských učiteľov) a zareagovať na spoločenskú situáciu. Uvedomili si, že atmosféra na škole nie je vôbec príjemná a študenti nevnímajú školu ako miesto, kde sa cítia dobre. Povedali si, že škola nie je o známkach alebo informáciach, ale o tom, že sa vďaka prostrediu stávate lepším človekom. Rozhodli sa zmeniť svoj postoj k škole, ako k miestu, ktoré má spájať a rozvíjať. Na základe tejto myšlienky sa podarilo na báze dobrovoľnosti zapojiť študentov do rôznych akcíi, ktoré spríjemňovali atmosféru na škole a budovali školského ducha. Nazvali si to spolu Lepšia Metodka https://www.youtube.com/watch?v=m1_ONk72ycw. Pozývame všetkých pozrieť si PROMO Video a tak isto aj facebookový profil [https://www.facebook.com/LepsiaMetodka/ facebook.com/LepsiaMetodka/]. Aj keď to možno ešte na Metodke ,,nežije<nowiki>''</nowiki>, chceme sa pomaly posúvať ďalej. == Riaditelia školy == * Ján Repa (1960 – 1971) * PhDr. Ľudovít Beňo (1971 – 1983) * PhDr. Dagmar Polívková (1983 – 1991) * RNDr. Oľga Repášová (1991 – 2006) * Ing. Zuzana Vaterková (2006 –) == Možnosti štúdia == * 4-ročné štúdium * 5-ročné slovensko-anglické štúdium * 8-ročné štúdium == Významní absolventi == ;Umelci * [[Eva Máziková]], speváčka * [[Andrea Zimányiová]], speváčka * Mgr. [[Dušan Rapoš]], režisér, scenárista a hudobný skladateľ * PhDr. [[Pavol Smolík]] art., dramaturg, režisér, bývalý riaditeľ Slovenského národného divadla * Mgr. art. [[Pavol Janík (spisovateľ)|Pavol Janík]], PhD., spisovateľ, bývalý predseda Spolku slovenských spisovateľov (v súčasnosti tajomník Spolku slovenských spisovateľov) * [[Július Kinček]], hudobný producent * Mgr. [[Martin Kákoš]], režisér, scenárista * [[Alan Lesyk]], výtvarník, karikaturista * [[Stano Dančiak ml.]], scenárista, syn herca Stana Dančiaka * [[Juraj Johanides]], režisér, syn spisovateľa Jána Johanidesa * [[Marian Jaslovský]], hudobník, spisovateľ a novinár * [[Ivo Brachtl]], režisér ;Herci * [[Andrej Hryc]], herec * [[Diana Mórová]], herečka * [[Matej Landl]], herec * [[Michal Gučík]], herec *[[Darina Abrahámová]], herečka * [[Barbora Chlebcová]], moderátorka rádia Europa 2 – absolventka bilingválneho gymnázia ;Športovci * [[Ondrej Nepela]], krasokorčuliar * [[Ján Filc]], hokejista * [[Marian Filc]], krasokorčuliar * [[Karol Kučera]], tenista * [[Radka Zrubáková]], tenistka * [[Karina Habšudová]], tenistka * [[Diana Skotnická]], krasokorčuliarka * [[Regina Pokorná]], šachistka ;Lekári * MUDr. [[Peter Labaš]], CSc., dekan Lekárskej fakulty UK, prednosta I. chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Bratislava (Ružinov) *MUDr. [[Róbert Hatala]], CSc., prednosta Kardiologickej kliniky NÚSCH (Národný ústav srdcových a cievnych chorôb) *MUDr. [[Tibor Barta]], PhD., primár I.ORL kliniky FN Bratislava, *Doc. MUDr. [[Milan Kokavec]], PhD., prednosta Detskej ortopedickej kliniky Fakultnej nemocnice Bratislava (Ružinov) *Prof. MUDr. Peter Kothaj, PhD., prednosta Chirurgickej kliniky SZU Fakultnej nemocnice F.D.Roosevelta Banská Bystrica Prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc. ;Vedci * Ing. [[Alexandra Záhradníková]], CSc., vedkyňa * Ing. [[Michal Máriássy]], PhD., vedec * Ing. [[Vojtech Nádaždy]], CSc., vedec *Prof.[[Anna Zuzana Dubničková]],DrSc.,vedec '''Manažéri''' Matúš Paľa – riaditeľ Peugeot Slovakia – absolvent bilingválneho gymnázia == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{portál|Bratislava|Bratislavský}} * [http://gmet.edupage.org/ Oficiálna webstránka - informácie] * [http://metodka.blogspot.com/ Blog o Metodke - zaujímavosti] [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Školy v Bratislave]] 4ntjkzm1nxytmo03togkm2e82syp1dk 0 200418 8199669 7465550 2026-04-17T15:07:39Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199669 wikitext text/x-wiki '''Vladimír Macura''' (* [[7. november]] [[1945]], [[Ostrava]] – † [[17. apríl]] [[1999]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] spisovateľ, literárny vedec a kritik. Prekladal z [[estónčina|estónčiny]], usporadúval tiež výbery z diel estónskych básnikov a z poézie [[Petr Bezruč|Petra Bezruča]]. V roku [[1998]] dostal českú „Státní cenu za literaturu“ za ''Guvernantku'' a ''Český sen''. Vo svojom literárnohistorickom výskume sa venoval najmä obdobiu českého národného obrodenia a jeho mýtmi. == Dielo == * ''Občan Monte Christo'' * ''Informátor'' – román * ''Komandant'' * ''Guvernantka'' * ''Medikus'' * ''Ten, který bude'' - tetralógia (Informátor, Komandant, Guvernantka, Medikus) {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Macura, Vladimír}} [[Kategória:Narodenia v 1945]] [[Kategória:Úmrtia v 1999]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 4m10lkdv3f29234732xag3o21g83t4a 0 201424 8199647 8069080 2026-04-17T15:05:08Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199647 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Karel Kramář | Rodné meno = | Popis osoby = česko-slovenský politik | Portrét = Karel Kramář 1920s.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Karel Kramář Signature.svg | Poradie = [[Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska|1.]] | Úrad = predseda vlády Česko-Slovenska | Začiatok obdobia = [[14. november]] [[1918]] | Koniec obdobia = [[8. júl]] [[1919]] | Predchodca = Tomáš G. Masaryk (''dočasná vláda'') | Nástupca = [[Vlastimil Tusar]] | Dátum narodenia = [[27. december]] [[1860]] | Miesto narodenia = [[Vysoké nad Jizerou]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1937|5|26|1860|12|27}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Politická strana = [[Mladočesi]]<br/>[[Československá národní demokracie]] | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = | Národnosť = [[Česi|Čech]] | Vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávny]] | Manželka = Nadežda Kramářová | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Karel Kramář''' (* [[27. december]] [[1860]], [[Vysoké nad Jizerou]] – † [[26. máj]] [[1937]], [[Praha]]) bol český a česko-slovenský politik, prvý predseda vlády [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. == Rakúsko-Uhorsko == Karel Kramář vyštudoval právo na Právnickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v Prahe. Po dokončení štúdií sa pripravoval na kariéru vysokoškolského pedagóga. Študoval vývoj rakúskeho štátneho práva vo [[Viedeň|Viedni]], národné hospodárstvo v [[Berlín]]e a politické vedy v [[Paríž]]i. V roku [[1889]] sa podieľal okrem iného spolu s [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Masarykom]] na založení Českej strany ľudovej – realistickej. V roku [[1891]] bol Karel Kramář zvolený za [[Mladočesi|Mladočechov]] do viedenskej [[Ríšská rada|Ríšskej rady]]. V tejto strane neskôr zostal a bol zvolený za jej predsedu. Do vypuknutia [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] bol Kramář zástancom federalizovaného [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], v ktorého rámci by úzko spolupracovali slovanské národy. Organizoval všeslovanské zjazdy v Prahe ([[1908]]) a v [[Sofia|Sofii]] ([[1910]]) a propagoval myšlienku novoslovanstva. Ešte pred vypuknutím 1. svetovej vojny však Kramář vypracoval dokument s názvom [[Slovanská ústava]], ktorý už s existenciou Rakúsko-Uhorska nepočítal a české krajiny plánoval ako súčasť slovanskej federácie. Je otázkou, do akej miery bol tento dokument púhou výzvou predstaviteľom cárskeho [[Rusko|Ruska]], aby sa začali politicky angažovať v strednej [[Európa|Európe]]. == Prvá svetová vojna == V Ríšskej rade aj naďalej angažoval vo veci českej samostatnosti. Po vypuknutí 1. svetovej vojny začal organizovať domáci odboj,<ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, Česko) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199</ref> v roku [[1915]] bol za to zatknutý a v procese, ktorý trval od [[6. december|6. decembra]] [[1915]] do [[3. júl]]a [[1916]] spolu s [[Alois Rašín|Aloisom Rašínom]], [[Vincenc Červinka|Vincencom Červinkom]] a [[Josef Zamazal|Josefom Zamazalom]] odsúdený na [[trest smrti]] pre velezradu a vyzvedačstvo (v tomto procese ho obhajoval [[Eduard Koerner]]). Toho sa mal dopustiť okrem iného i organizovaním všeslovanských zjazdov, čo však nebolo v dobe „spáchania“ trestné. Trest mu bol neskôr zmiernený na 20 rokov a v júli roku [[1917]] bol spolu s ďalšími odsúdenými amnestovaný novým cisárom [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karlom I.]] Doma získal už počas svojho procesu povesť hrdinu, ktorý kvôli svojej činnosti pre vlasť riskuje vlastný život. Po prepustení z väzenia stál znova v čele mladočeskej strany, ktorá sa vo februári [[1918]] zlúčila s niekoľkými menšími stranami, najmä [[Česká strana štátoprávne pokroková|Českou stranou štátoprávne pokrokovou]] pod názvom [[Česká štátoprávna demokracia]]. == Česko-Slovensko == V čase vyhlásenia samostatného Česko-Slovenska sa Kramář ako predseda [[Národný výbor československý|Národného výboru]] nachádzal v [[Ženeva|Ženeve]] na stretnutí predstaviteľov domáceho a zahraničného odboja. <ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), first issue - váz. kniha, 219 p., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, Česko) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3,p. 8 - 48, p. 95 - 116, p. 125 - 148, p. 157-160, p. 165 - 169 </ref>Spočiatku propagoval predstavu monarchického zriadenia samostatného štátu, ale neskôr pristúpil na myšlienku republikánskej formy vlády. Hneď na počiatku [[Prvá česko-slovenská republika|1. republiky]], v roku [[1919]], zmenila Kramářova strana svoj názov na [[Československá národná demokracia|Československú národnú demokraciu]]. === Prvý predseda vlády ČSR === Kramář bol [[14. novembra]] [[1918]] v ten deň vyhláseným [[Revolučné národné zhromaždenie|Národným zhromaždením]] zvolený prvým predsedom vlády ČSR. V čase svojho predsedníctva viedol česko-slovenskú delegáciu na [[Parížska mierová konferencia 1919|Parížskej mierovej konferencii]]. Presadzoval tam názor, že víťazné mocnosti by mali intervenovať proti boľševickej vláde v Rusku. S touto požiadavkou však pre [[Edvard Beneš|Benešov]] odpor neuspel. Jeho myšlienka, že bez slobodného Ruska nie je možné zaistiť trvalejší mier v Európe sa ukázala ako opodstatnená počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] i [[studená vojna|studenej vojny]]. V čase konferencie sa vyostrili ideové i osobné rozpory s vtedajším ministrom zahraničia Edvardom Benešom. Vo funkcii predsedu vlády zostal Kramář do [[8. júl]]a [[1919]], keď jeho vláda padla po všeobecných voľbách, ktoré sa skončili pre národných demokratov neúspechom. V žiadnej ďalšej česko-slovenskej vláde už nepôsobil. [[8. januára]] [[1919]], ešte ako predseda vlády, prežil pokus o atentát mladého komunistu [[Alois Šťastný|Aloisa Šťastného]] na svoju osobu. Počas 1. republiky bol Kramář síce predsedom svojej strany, ale faktickú moc v nej mali iní. Kramář zastával konzervatívne a nacionalistické názory, bol zástancom národného, nie národnostného štátu, a viedol – ako jeden z kritikov tzv. „[[Hrad (politika)|Hradu]]“ – množstvo ideových aj osobných sporov (napr. o zásluhy domáceho a zahraničného odboja) s Benešom i Masarykom. Po vzniku [[Národné zjednotenie|Národného zjednotenia]] sa stal jeho predsedom. Karel Kramář zomrel v roku [[1937]] v Prahe a je pochovaný v krypte Chrámu zosnutia presvätej bohorodičky na [[Olšanské cintoríny|Olšanskom cintoríne]] v Prahe. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vlád Česko-Slovenska (1918-1938)]] * [[Zoznam česko-slovenských premiérov]] * [[Kramářova vila]] * [[Vláda Československej republiky od 14. novembra 1918 do 8. júla 1919]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://zivotopisyonline.cz/karel-kramar.php Heslo] na stránkach Životopisy online (v češtine) {{Predsedovia vlád Česko-Slovenska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kramář, Karel}} [[Kategória:Predsedovia vlády Česko-Slovenska]] [[Kategória:České osobnosti prvej svetovej vojny]] [[Kategória:Obete atentátov]] [[Kategória:Poslanci rakúskej Ríšskej rady]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] kpekwosrckyi5gyapzey1rf503gu47c 0 202195 8199710 8062816 2026-04-17T15:37:49Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199710 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Rudolf Strechaj | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- 230px --> | Popis = | Poradie = Bývalý | Úrad = [[Zoznam predsedov slovenských parlamentov|predseda Slovenskej národnej rady]] | Začiatok obdobia = [[14. júl]] [[1960]] | Koniec obdobia = [[28. júl]] [[1962]] | Prezident = [[Antonín Novotný]] | Viceprezident = | Premiér = | Predchodca = [[Ľudovít Benada]] | Nástupca = [[Jozef Lenárt]] | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = podpredseda federálnej vlády ČSSR | Začiatok obdobia2= [[11. júl]] [[1960]] | Koniec obdobia2 = [[28. júl]] [[1962]] | Prezident2 = [[Antonín Novotný]] | Viceprezident2 = | Premiér2 = [[Viliam Široký]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = [[Zbor povereníkov|predseda Zboru povereníkov]] | Začiatok obdobia3= [[31. január]] [[1953]] | Koniec obdobia3 = [[11. júl]] [[1960]] | Prezident3 = [[Klement Gottwald]]<br />[[Antonín Zápotocký]]<br />[[Antonín Novotný]] | Viceprezident3 = | Premiér3 = | Predchodca3 = [[Július Ďuriš]] | Nástupca3 = ''Funkcia zrušená'' | Poradie4 = Bývalý | Úrad4 = [[minister spravodlivosti Slovenskej republiky|povereník spravodlivosti]] | Začiatok obdobia4= [[20. september]] [[1951]] | Koniec obdobia4 = [[31. január]] [[1953]] | Prezident4 = [[Klement Gottwald]] | Viceprezident4 = | Premiér4 = [[Július Ďuriš]] (Predseda Zboru povereníkov) | Predchodca4 = [[Július Viktory]] | Nástupca4 = [[Juraj Uhrín]] | Dátum narodenia = [[25. júl]] [[1914]] | Miesto narodenia = [[Čachtice]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1962|7|28|1914|7|25}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Československá socialistická republika]] | Politická strana = [[Česká strana sociálnodemokratická|Československá sociálnodemokratická strana robotnícka]]<br />[[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS-SSNJ]]<br />[[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] ([[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]) | Alma mater = | Profesia = [[politik]] | Manželka = <!-- <small>(od doplnrok)</small> --> | Manžel = | Deti = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Rudolf Strechaj''' (* [[25. júl]] [[1914]], [[Čachtice]]{{--}}† [[28. júl]] [[1962]], [[Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1962/7/29/1.png|titul=Soudruh Rudolf Strechaj zemřel. Rudé právo.|dátum prístupu=2017-01-06|vydavateľ=archiv.ucl.cas.cz|dátum vydania=}}</ref>) bol [[Slovensko|slovenský]] komunistický [[politik]]. V 50. rokoch 20. storočia patril medzi troch najvplyvnejších politikov na území Slovenska. Patril ku konzervatívnemu stalinistickému krídlu komunistickej strany. V septembri 1951 bol vymenovaný za povereníka spravodlivosti a mal tak výrazný podiel na radikálnom zvýšení počtu politických procesov na území Slovenska, spočiatku voči roľníkom, neskôr aj voči politickým oponentom. Aktívne sa podieľal na [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] na čele s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], keď dával sudcovi a prokurátorovi v tomto procese pokyny, ako majú postupovať. Následne pôsobil 7 rokov ako predseda [[Zbor povereníkov|Zboru povereníkov]]. Po jeho zrušení sa stal predsedom [[Slovenská národná rada|Slovenskej národnej rady]] a podpredsedom vlády ČSSR. Spisovateľ [[Ladislav Mňačko]] sa pri písaní románu ''[[Ako chutí moc]]'' inšpiroval práve osobou Rudolfa Strechaja.<ref name=Zivo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jozef Špilka | odkaz na autora = | titul = Od typografie k politike (Politický profil Rudolfa Strechaja pred rokom 1945) | url = | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Životopis == === Politické začiatky a aktivity v období Slovenského štátu a po vojne === Narodil sa v obci Čachtice v okrese [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]]. Absolvoval ľudovú školu a tri roky strednej školy. Chcel študovať učiteľstvo, no pre nedostatok peňazí musel toto štúdium opustiť. Vyučil sa tak za typografa.<ref name=Zivo/><ref>Rudolf Manik. ''Slovenskí povereníci a ministri spravodlivosti z radov advokácie v rokoch 1938 – 1989''. Bratislava 2008, s. 47.</ref> Svoju politickú činnosť začal na regionálnej úrovni v rámci [[Česká strana sociálnodemokratická|Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej]]. Pre svoj veľký radikalizmus však bol zo sociálnej demokracie vylúčený. V roku 1935 sa preto rozhodol vstúpiť do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Po vstupe do komunistickej strany bol vyslaný na študijnú cestu do [[Moskva|Moskvy]]. V období existencie [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnového Slovenského štátu]] bol súčasťou odboja. Za svoju činnosť bol zadržaný už v roku 1939. Vtedy ho však už po krátkom čase prepustili pre nedostatok dôkazov. V auguste 1941 bol znovu zadržaný. Následne bol premiestnený do väzby v Ružomberku. Za svoju činnosť proti režimu bol odsúdený na tri roky, odsedel si 28 mesiacov. Vo väzení sa dokonca zoznámil so svojou budúcou manželkou, ktorá tam pracovala ako dozorkyňa. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] sa do neho aktívne zapojil. Bol spolupredsedom Revolučného okresného národného výboru v Ružomberku, kde viedol povstanie. Napriek tomu je zaujímavé, že ešte predtým bol aj členom [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] a dokonca aj [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS-SSNJ]].{{#tag:ref|Členovia KSS sa v rámci ilegálnej činnosti počas existencie Slovenského štátu snažili prenikať do Hlinkovej gardy, samotnej HSĽS-SSNJ, ale aj iných režimom podporovaných organizácií, aby tak podporili svoju odbojovú činnosť. Na takýto postup vyzývalo svojich členov priamo vedenie KSS, ale i [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]].<ref>Karol Fremal. ''Ilegálna KSS vo vzťahu k Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, Hlinkovej garde a Hlinkovej mládeži v rokoch 1939 - 1943''. Prešov 2006, s. 125.</ref>|group=pozn}}<ref name="HS">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Špilka | meno zborník = Jozef | kapitola zborník = Nástup Rudolfa Strechaja do vysokej politiky na Slovensku a vznik tzv. Novotného trojky | titul = Historické štúdie : ročenka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied | odkaz na titul = | zväzok = 48 | typ zväzku = č. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2014 | isbn = 978-80-224-1395-4 | url = http://www.historickestudie.sk/historickestudie_48_2014.pdf | počet strán = 309 | strany = 257{{--}}270 }}</ref>{{rp|267}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168635-strana-ma-vzdy-pravdu-povedal-sudruh-david/|titul=Strana má vždy pravdu, povedal súdruh David|dátum prístupu=2017-01-06|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=}}</ref> <ref name=Zivo/> Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa z regionálnych politických funkcií postupne prepracoval do vysokej politiky.<ref name="HS"/>{{rp|259}} Už v roku 1945 bol poslancom Národného zhromaždenia. V rokoch 1946 až 1948 pôsobil ako tajomník Okresného výboru KSS v Bratislave. V roku 1948 bol zvolený do [[Slovenská národná rada|Slovenskej národnej rady]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.psp.cz/eknih/1948snr/stenprot/001schuz/s001001.htm|titul=Slovenská národná rada 1948|dátum prístupu=2017-01-06|vydavateľ=psp.cz|dátum vydania=}}</ref>. V roku 1949 sa stal predsedom Krajského národného výboru v Žiline. Už tu sa prejavil tak, ako bolo pre neho neskôr typické. KSČ v tomto období kládla často nesplniteľné požiadavky na obce v snahe urýchliť kolektivizáciu. Obyvatelia jednej obce z Oravy na protest napísali Strechajovi list, v ktorom mu oznámili, že požadované dodávky nebudú plniť. Strechaj poslal do tejto obce milicionárov, aby prerušili dodávky elektrickej energie, telefónne spojenie a autobusové spojenie s okolím. Obyvatelia obce museli demonštratívne prísť Strechaja prosiť o obnovenie prerušených služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.noveslovo.sk/node/11079|titul=Podoby komunistického teroru na Slovensku|dátum prístupu=2017-01-06|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171007004231/http://noveslovo.sk/node/11079|dátum archivácie=2017-10-07}}</ref> === Mocenský vzostup a podiel na politických procesoch === Napriek tomu, že nemal právnické vzdelanie, bol 20. septembra 1951 vymenovaný za povereníka spravodlivosti. Aj v Slovenskej národnej rade bol členom právneho výboru. V čase, keď sa stal najvyšším politickým predstaviteľom justície na území Slovenska, sa už začínali politické procesy proti (aj domnelým) odporcom komunistického režimu. Najvyšší predstavitelia KSČ však kritizovali slovenské súdy ako pomalé a málo výkonné pre potreby týchto procesov. Práve Strechaj bol preto vybraný, aby v tomto smere zjednal nápravu. Vďaka jeho vplyvu už v decembri 1952 zaznievala v Prahe úplne opačná kritika, a to, že slovenské súdy išli "nad rámec" a počínali si až príliš horlivo, dokonca až nezákonne{{#tag:ref|Všetky politické procesy v tomto období boli nezákonné. Už prípravné konanie (teda vyšetrovanie) bolo vykonávané pomocou mučenia a falšovania dôkazov. Podobne aj súdne konania prebiehali v podstate iba formálne, keď o rozsudkoch bolo spravidla rozhodnuté ešte pred začiatkom samotného procesu, resp. o rozsudkoch nerozhodovali konkrétni sudcovia, ale politickí predstavitelia komunistickej strany. Napriek tomu bolo rozhodovanie slovenských súdov pod dohľadom povereníka spravodlivosti Rudolfa Strechaja v tom čase kritizované na úrovni Generálnej prokuratúry ČSR ako často nezákonné, čo svedčí o nadmerne vysokej miere nezákonnosti aj na pomery vtedajšieho režimu. V roku 1950, teda pred nástupom Strechaja do funkcie, bolo na území Slovenska odsúdených 153 roľníkov. Po jeho nástupe do funkcie povereníka spravodlivosti v roku 1951 bolo odsúdených už 488 roľníkov. V roku 1952 súdy odsúdili až 2 141 roľníkov a v roku 1953, teda v poslednom roku jeho funkčného obdobia, až 3 233 roľníkov.<ref name="HS"/>{{rp|259}}|group=pozn}}. V roku 1952 schválila česko-slovenská vláda zákon o reorganizácii súdov v krajine. Na Slovensku bol za novú organizáciu súdov a prokuratúry zodpovedný práve Strechaj. Práve pod dohľadom Strechaja sa z prokuratúry stal prísne monokratický orgán centrálne podriadený generálnemu prokurátorovi, ktorý bol zodpovedný priamo vláde. Keďže generálny prokurátor sídlil v Prahe, znamenalo to posilnenie centralizácie štátu. Keďže Strechaj bol verný predstaviteľom centralizmu z Prahy, bol 31. januára 1953 vymenovaný za predsedu Zboru povereníkov. Súčasne bolo (dočasne) zrušené Povereníctvo spravodlivosti. O dva mesiace neskôr bol vymenovaný aj do [[Komunistická strana Slovenska (1948)|ÚV KSS]]. V roku 1952 sa stal tiež podpredsedom ÚV Slovenského národného frontu. O tri roky bol už jeho predsedom.<ref name="HS"/>{{rp|261}} Aj vo svojich nových funkciách rovnako presadzoval všetky politické opatrenia, ktoré boli predtým nariadené ÚV KSČ. Vďaka tomu sa síce formálne menili Zbory povereníkov, no na ich čele bol stále Strechaj. V roku 1954 sa stal súčasťou politického byra ÚV KSS, ktoré nahradilo Predsedníctvo ÚV KSS. Tým sa iba potvrdila jeho pozícia, keďže časť členov bývalého predsedníctva nebola do nového byra pripustená. V tomto období prebiehali boje o moc vnútri ÚV KSS. Z tohto dôvodu sa začalo stále viac spomínať členstvo Strechaja v Hlinkovej garde a HSĽS-SSNJ. Strechajova pozícia však už bola na konci roku 1954 taká silná, že ani táto skutočnosť jeho pozíciu vôbec neohrozila. ÚV KSČ síce najprv žiadal vysvetlenie, no následne vyhlásil tento problém za uzavretý. Následne bol v roku 1954 Strechaj zvolený dokonca do ÚV KSČ a do [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národného zhromaždenia ČSR]]. Na Slovensku vtedy vládla trojica (triumvirát) konzervatívnych komunistov stalinistického zmýšľania, a to [[Karol Bacílek]], [[Pavol David]] a práve Rudolf Strechaj. Všetci boli verní spojenci pražského vedenia ÚV KSČ, no napriek tomu nemali medzi sebou dobré vzťahy. Táto trojica sa aktívne podieľala na [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]]. V ňom boli súdení významní slovenskí komunisti ako [[Gustáv Husák]] či [[Laco Novomeský]]. Strechaj spolu s Pavlom Davidom osobne kontrolovali priebeh tohto procesu, dávali sudcovi [[Juraj Uhrín|Jurajovi Uhrínovi]] a prokurátorovi [[Ladislav Gešo|Ladislavovi Gešovi]] pokyny na lístočkoch, kde ich inštruovali, čo a ako majú počas súdu robiť.<ref name="HS"/>{{rp|268}} Známym sa stal Strechajov pokyn sudcovi Uhrínovi, v ktorom bol uvedené: ''„Drž nakrátko tú sviňu.“'' Tento pokyn bol mierený k osobe Gustáva Husáka a možnostiam jeho obhajoby. Tento pokyn bol dokonca určitý čas aj súčasťou súdneho spisu, keďže Juraj Uhrín ho nechal z neznámeho dôvodu vo svojom stole v súdnej sieni.<ref>Michal Macháček. ''GUSTÁV HUSÁK V KAUZE SLOVENSKÉHO BURŽOAZNÍHO NACIONALISMU''. Praha 2011, s. 156.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tyzden.sk/casopis/4352/clovek-moci/|titul=Človek moci|dátum prístupu=2017-01-06|vydavateľ=tyzden.sk|dátum vydania=}}</ref> Predsedom Zboru povereníkov zostal až do zániku tohto zboru v roku 1960. Počas jeho predsedania tomuto zboru však postupne úplne upadol jeho vplyv a reálny význam, keď sa stal iba nástrojom formálneho schvaľovania rozhodnutí z Prahy. [[Ústava Československej socialistickej republiky]] v roku 1960 Zbor povereníkov definitívne zrušila. Strechaj sa na prerokúvaní novej ústavy zúčastňoval a zrušenie Zboru povereníkov obhajoval ako posilnenie úlohy slovenských orgánov. V skutočnosti však tento krok znamenal iba posilnenie centralizácie a praktické zlikvidovanie regionálneho spolurozhodovania na území Slovenska.<ref name="R">{{Citácia knihy | priezvisko = Rychlík | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Rychlík | titul = Češi a Slováci ve 20. století : spolupráce a konflikty 1914{{--}}1992 | vydanie text = Vyd. ve Vyšehradu 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů; [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | rok = 2012 | isbn = 978-80-87211-59-5 | isbn2 = 978-80-7429-133-3 | počet strán = 677 | strany = }}</ref>{{rp|417}} 11. júla 1960 bol Strechaj vymenovaný za podpredsedu vlády ČSSR pod vedením premiéra [[Viliam Široký|Viliama Širokého]]. 14. júla 1960 sa stal [[Zoznam predsedov slovenských parlamentov|predsedom Slovenskej národnej rady]].<ref name="R"/>{{rp|441}} Zomrel 28. júla 1962 v Prahe na [[urémia|urémiu]].{{#tag:ref|Urémia je chorobný stav, keď sa v tele hromadia dusíkaté splodiny metabolizmu. Medzi ne patrí napr. [[močovina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://vyliec.sk/choroby/uremia/|titul=Urémia|dátum prístupu=2017-01-06|vydavateľ=vyliec.sk|dátum vydania=}}</ref>|group=pozn}} Členovia ÚV KSČ však úmrtie na takúto príčinu nepovažovali za dôstojné. Z tohto dôvodu bola sfalšovaná lekárska práva, kde bola ako príčina smrti uvedená [[Leukémia|akútna leukémia]].<ref>Jan Pešek. '' Aktéri jednej éry na Slovensku 1948-1989 : personifikácia politického vývoja''. Prešov 2003, s. 301.</ref> Pohreb sa konal v Bratislave. == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == *{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Špilka | meno zborník = Jozef | kapitola zborník = Od Typografie k politike : (Politický profil Rudolfa Strechaja pred rokom 1945) | url kapitoly zborník = https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksd/h/Hino8c.pdf | titul = Štúdie (ne)dávnych čias | odkaz na titul = | url = https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksd/h/Hino8.pdf | editori = Peter Podolan | vydavateľ = Katedra slovenských dejín [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|FiF UK]] | edícia = Historia Nova | subedícia = | zväzok edície = 8 | miesto = Bratislava | rok = 2014 | dátum prístupu = 2015-10-12 | kapitola = | typ kapitoly = | url kapitoly = | diel = | typ dielu = | strany = 33{{--}}46 | isbn = 978-80-8127-099-4 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }} {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Strechaj, Rudolf}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Predsedovia Zboru povereníkov]] [[Kategória:Povereníci spravodlivosti]] [[Kategória:Predsedovia SNR]] [[Kategória:Poslanci SNR]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] [[Kategória:Slovenskí komunistickí funkcionári]] [[Kategória:Politici ČSSD]] [[Kategória:Politici HSĽS]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Politici ČSSR]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Nositelia Radu republiky]] [[Kategória:Osobnosti z Čachtíc]] [[Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] itb2899yfzu63rbxpf14vvzzwmjrkw5 0 203607 8199646 8197601 2026-04-17T15:05:04Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199646 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jan Syrový | Rodné meno = | Popis osoby = [[Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska|predseda vlády]] a úradujúci [[prezident Česko-Slovenska]] | Portrét = Jan Syrový sep..jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Syrový v roku 1938 | Podpis = Jan Syrový - podpis.gif | Poradie = [[Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska|11.]] | Úrad = predseda vlády Česko-Slovenska | Začiatok obdobia = [[22. september]] [[1938]] | Koniec obdobia = [[1. december]] [[1938]] | Predchodca = [[Milan Hodža]] | Nástupca = [[Rudolf Beran]] | Dátum narodenia = [[24. január]] [[1888]] | Miesto narodenia = [[Třebíč]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1970|10|17|1888|2|24}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Politická strana = | Alma mater = | Profesia = vojak, politik | Národnosť = [[Česi|Čech]] | Vierovyznanie = | Manželka = Anna Syrová | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Generál|Armádny generál]] '''Jan Syrový''' (* [[24. január]] [[1888]], [[Třebíč]] – † [[17. október]] [[1970]], [[Praha]]) bol česko-slovenský dôstojník a veliteľ [[česko-slovenské légie|česko-slovenských légií v Rusku]] a predseda česko-slovenskej vlády v období [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] od 5. októbra do [[30. november|30. novembra]] [[1938]]. == Vojenská kariéra == Jan Syrový vyštudoval stavebný odbor na priemyslovej škole. Rok slúžil ako dobrovoľník v [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armáde. V čase vypuknutia [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pracoval vo [[Varšava|Varšave]], kde sa prihlásil ako dobrovoľník do ruskej armády. Hoci nastúpil ako bežný vojak, čoskoro dosiahol povýšenie na dôstojníka. Zúčastnil sa [[Bitka pri Zborove|bitky pri Zborove]], v ktorej prišiel o oko počas delostreleckej prípravy<ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, CZ) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199</ref>. Už v hodnosti generála absolvoval celú [[Sibírska anabáza|sibírsku anabázu]] česko-slovenských legionárov. V júni [[1920]] sa vrátil do Česko-Slovenska ako všetkými rešpektovaný národný hrdina. Stal sa krajinským vojenským veliteľom, v roku [[1925]] potom náčelníkom hlavného armádneho štábu. Od roku [[1933]] zastával funkciu generálneho inšpektora česko-slovenskej brannej moci. Niekoľko mesiacov tiež zastával funkciu ministra národnej obrany. == Mníchovské udalosti a rozbitie Česko-Slovenska == [[22. september|22. septembra]] [[1938]], v čase silnejúceho tlaku [[nacizmus|nacistického]] [[Tretia ríša|Nemecka]] o rozbitie Česko-Slovenska bol Syrový povolaný na [[Pražský hrad]], aby svojou autoritou upokojil zhromaždený dav, ktorý skandoval "dajte nám zbrane alebo Syrového." Syrový protestoval, ale vzhľadom na to, že [[Edvard Beneš]] vtedy spal, podarilo sa ho presvedčiť a pred dav vystúpil. V ten istý deň, po odstúpení vlády [[Milan Hodža|Milana Hodžu]] i napriek výhradám, prijal miesto predsedu novej, úradníckej česko-slovenskej vlády. Sám hovoril, že poverenie prezidenta Beneša chápal ako rozkaz. Syrového vláda najprv vyhlásila mobilizáciu ([[23. september|23. septembra]]), no postupne ustupovala nátlaku Francúzska (neochotného plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o vojenskej pomoci) a Británie, ktoré viedli voči hitlerovskému Nemecku politiku [[appeasement]]u. Počas jeho predsedníctva došlo k podpísaniu a prijatiu [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a obsadeniu česko-slovenského pohraničia nemeckými silami na jej základe. Obranná stratégia prvej česko-slovenskej republiky založená na spolupráci so spojencami úplne zlyhala a vláda vedená Syrovým (v súlade s prezidentom Benešom) rozhodla napriek nesúhlasu obyvateľstva o odstúpení územia Nemecku. Po následnej rezignácii Edvarda Beneša na post prezidenta bol od [[5. október|5. októbra]] [[1938]] úradujúcim prezidentom Česko-Slovenska. V priebehu jeho predsedníctva bola prijatá [[Žilinská dohoda]] a [[Zákon o autonómii Slovenskej krajiny]]. Vo funkcii predsedu vlády a úradujúceho prezidenta zotrval do [[30. november|30. novembra]] [[1938]], keď bol Dr. [[Emil Hácha]] zvolený za [[Druhá česko-slovenská republika|druhorepublikového]] prezidenta a [[Rudolf Beran]] bol vymenovaný za predsedu vlády. V novej vláde bol Syrový ministrom národnej obrany. Ako minister obrany sa Syrový podieľal na pokojnom obsadení zvyšku Česka nemeckou armádou v marci [[1939]]. Na základe telefonátu prezidenta Háchu s predsedom vlády Beranom vydal okrem iného príkaz, aby nepriateľovi nebol kladený odpor a armáda sa nechala pokojne odzbrojiť. [[15. marec|15. marca]] 1939 sa na Pražskom hrade stretol s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Ministrom obrany bol do [[27. apríl]]a [[1939]], keď sa stal predsedom protektorátnej vlády [[Alois Eliáš]]. V čase nemeckej okupácie za tzv. [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]] a počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Syrový žiadnym spôsobom politicky neangažoval, a to ani na strane odboja, ani kolaboráciou s okupantmi. == Po druhej svetovej vojne == Hoci sa počas okupácie Syrový neangažoval, bol hneď [[14. máj]]a [[1945]] zatknutý a odsúdený na dvadsať rokov za [[vlastizrada|vlastizradu]]. Osudným sa mu stal predovšetkým rozkaz z marca [[1939]], hoci na jeho vydanie ho poveril najvyšší veliteľ – prezident Hácha. Za priťažujúcu okolnosť sa považovalo aj podanie ruky [[Adolf Hitler|Adolfovi Hitlerovi]] pri jeho vstupe na Pražský hrad (čo bolo zaznamenané fotografiou). Z väzenia bol prepustený po štrnástich rokoch na základe amnestie prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] v roku [[1960]]. Svoje odsúdenie niesol veľmi ťažko a až do smrti ho považoval za nespravodlivé, pretože vo všetkých prípadoch nepopulárnych činov a rozhodnutí plnil ako vojak rozkazy nadriadených. Syrový zomrel v Prahe vo veku 82 rokov [[17. október|17. októbra]] [[1970]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://armada.vojenstvi.cz/predvalecna/osobnosti/3.htm Vojenské osobnosti - gen. Jan Syrový] * [http://www.fronta.cz/dokument/projev-predsedy-vlady-syroveho-30-zari-1938 gen. Jan Syrový: Rozhlasový prejav po prijatí Mníchovskej dohody 30. september 1938] * [http://www.kukaj.sk/videa/4580/Gen-Jan-Syrovy--prejav-k-narodu-1938 Prejav gen. Jana Syrového k národu - video]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Prezidenti ČSR}} {{Predsedovia vlád Česko-Slovenska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Syrový, Jan}} [[Kategória:Českí politici]] [[Kategória:Prezidenti Česko-Slovenska]] [[Kategória:Predsedovia vlády Česko-Slovenska]] [[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Českí slobodomurári]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Signatári Zákona o autonómii Slovenskej krajiny]] [[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]] [[Kategória:Držitelia Radu svätej Anny]] [[Kategória:Nositelia Radu Vytisovho kríža]] [[Kategória:Nositelia Radu Vitolda Veľkého]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Sávu]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Vladimíra]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Juraja (Rusko)]] [[Kategória:Nositelia Radu Polonia Restituta]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 919srirw74eo1vurh6y5s574b25r99y 0 206102 8199821 7972099 2026-04-17T17:19:32Z Bakjb 236375 wl 8199821 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Karol II. |titul = rakúsky a štajerský arcivojvoda |obrázok = Anonym Erzherzog Karl II.jpg |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[3. jún]] [[1540]] |miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |dátum úmrtia = {{dúv|1590|07|10|1540|06|03}} |miesto úmrtia = [[Graz]], [[Rakúsko]] |miesto pochovania = |predchodca = |regent = |nástupca = |manžel = |manželka = [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Mária Anna Bavorská]] |potomstvo = Ferdinand<br />[[Anna Habsburská (1573 – 1598)|Anna Habsburská]]<br />Mária Kristína Habsburská<br />Katarína Renáta<br />Alžbeta<br />[[Ferdinand II. Habsburský]]<br />Karol<br />Gregoria Maximiliána<br />Eleonóra<br />Maximilián Arnošt<br />[[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta Habsburská]]<br />Leopold V.<br />Konstancia<br />Mária Magdaléna Habsburská<br />Karol Habsburský |dynastia = [[Habsburgovci]] |otec = [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] |matka = [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anna Jagelovská]] }} '''Karol II. František Štajerský''', (* [[3. jún]] [[1540]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] – † [[10. júl]] [[1590]], [[Graz]]) bol od r. [[1564]] rakúsky a štajerský arcivojvoda z rodu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], syn rímskonemeckého cisára, českého a uhorského kráľa [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I. Habsburského]] a [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anny Jagelovskej]]. Najmladší Ferdinandov syn zdedil po otcovej smrti v r. [[1564]] tri vnútrorakúske vojvodstvá ([[Štajersko]], [[Korutánsko]], [[Kransko]]) a k tomu [[Gorica|Goricu]] a [[Istria|Istriu]]. Za svoje sídlo si zvolil [[Graz]]. V roku [[1573]] sa stal generálnym miestodržiteľom Chorvátska a vindickej marky. Ako neochvejný zástanca a šíriteľ katolíctva povolal v r. [[1576]] do svojich krajín [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] a vo svojom sídelnom meste v r. [[1586]] založil univerzitu. Karol Štajerský vošiel do dejín ako zakladateľ vedľajšej, štajerskej línie Habsburgovcov. == Rodinné pomery == Ešte počas života Karolovho otca sa začalo uvažovať o jeho sobáši s anglickou kráľovnou [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbetou I.]], prípadne o sobáši so škótskou kráľovnou [[Mária I. (Škótsko)|Máriou Stuartovnou]]. Často prerušované rokovania napokon nepriniesli výsledok a skončili neúspechom. Až [[26. august]]a [[1571]] sa Karol oženil s [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Máriou Annou Bavorskou]] (* [[1551]] – † [[1608]]), ktorá ako dcéra bavorského vojvodu [[Albrecht V. (Bavorsko)|Albrechta V.]] a jeho manželky [[Anna Habsburská (1528 – 1590)|Anny]], Karolovej staršej sestry, bola jeho pokrvnou neterou. Počas veľmi harmonického manželstva sa im narodilo 15 detí, z ktorých sa štyri nedožili dospelosti: * Ferdinand (* [[15. júl]] [[1572]] – † [[3. august]] [[1572]]) * [[Anna Habsburská (1573 – 1598)|Anna]] (* [[16. august]] [[1573]] – † [[10. február]] [[1598]]) ∞ [[1592]] poľský kráľ [[Žigmund III. Vasa|Žigmund III.]] (* [[1566]] – † [[1632]]) * [[Mária Kristína Habsburská (1574 – 1621)|Mária Kristína]] (* [[10. november]] [[1574]] – † [[6. apríl]] [[1621]]) ∞ [[1595]] sedmohradský vojvoda [[Žigmund Bátori]] (r. 1599) * Katarína Renáta (* [[4. január]] [[1576]] – † [[29. jún]] [[1595]]) * Alžbeta (* [[13. marec]] [[1577]] – † [[29. január]] [[1586]]) * [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinand]], neskorší cisár Ferdinand II. ([[9. júl]] [[1578]] – † [[15. február]] [[1637]]) ∞ ** [[1600]] [[Mária Anna Bavorská (1574 – 1616)|Mária Anna Bavorská]] (* [[1574]] – † [[1616]]) ** [[1622]] [[Eleonóra Gonzaga (1598 – 1655)|Eleonóra Gonzaga]] (* [[1598]] – † [[1655]]) * Karol (* [[17. júl]] [[1579]] – † [[17. máj]] [[1580]]) * Gregoria Maximiliána (* [[22. jún]] [[1581]] – † [[20. september]] [[1597]]) * Eleonóra (* [[25. september]] [[1582]] – † [[28. január]] [[1620]]), mníška * Maximilián Ernest (* [[17. november]] [[1583]] – † [[18. február]] [[1616]]) * [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta]] (* [[25. december]] [[1584]] – † [[3. október]] [[1611]]) ∞ [[1599]] španielsky kráľ [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] (* [[1578]] – † [[1621]]) * [[Leopold V. (Tirolsko)|Leopold]] (* [[9. október]] [[1586]] – † [[13. september]] [[1632]]) ∞ [[Klaudia Medicejská]] (* [[1604]] – † [[1648]]) * [[Konštancia Habsburská|Konštancia]] (* [[24. december]] [[1588]] – † [[10. júl]] [[1631]]) ∞ [[1605]] poľský kráľ [[Žigmund III. Vasa|Žigmund III.]] (* [[1566]] – † [[1632]]) * [[Mária Magdaléna Habsburská (1589 – 1631)|Mária Magdaléna]] (* [[7. október]] [[1589]] – † [[1. november]] [[1631]]) ∞ [[1608]] toskánsky veľkovojvoda [[Cosimo II. Medicejský]] (* [[1590]] – † [[1621]]) * [[Karol Habsburský (1590 – 1684)|Karol]] (* [[7. august]] [[1590]] – † [[28. december]] [[1684]]), veľmajster [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] == Rodokmeň Karola Štajerského == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Karol Štajerský''' |2 = [[Ferdinand I. Habsburský]] |3 = [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anna Jagelovská]] |4 = [[Filip I. (Kastília)|Filip I.]] |5 = [[Jana (Kastília)|Jana Kastílska]] |6 = [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II. Jagelovský]] |7 = [[Anna de Foix]] |8 = [[Maximilián I. Habsburský]] |9 = [[Mária Burgundská]] |10 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |11 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |12 = [[Kazimír IV. (Poľsko)|Kazimír IV. Jagelovský]] |13 = [[Alžbeta Habsburská (1435 – 1505)|Alžbeta Habsburská]] |14 = [[Gaston z Foix a z Candale]] |15 = [[Katarína z Foix]] |16 = [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]] |17 = [[Eleonóra Portugalská]] |18 = [[Karol Smelý]] |19 = [[Izabela Bourbónska (1437)|Izabela Bourbónska]] |20 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |21 = [[Jana Enríquezová]] |22 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |23 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] |24 = [[Vladislav II. (Poľsko, 1386)|Vladislav II. Jagelovský]] |25 = [[Sofia Litvanská]] |26 = [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht II.]] |27 = [[Alžbeta Luxemburská]] |28 = |29 = |30 = |31 = }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Charles II, Archduke of Austria}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Habsburgovci]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] 2zig0krqj0whnftzmra0s4asg8uj1b8 0 207269 8199670 8040396 2026-04-17T15:07:43Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199670 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Pavel Bobek | Obrázok = Pavel Bobek.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[16. september]] [[1937]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|2013|11|20|1937|09|16}} | Miesto úmrtia = [[Praha]] | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop-music]], [[country]], [[rokenrol]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = [http://www.pavelbobek.cz/ www.pavelbobek.cz] }} '''Pavel Bobek''' (* [[16. september]] [[1937]], [[Praha]] – † [[20. november]] [[2013]], [[Praha]]) bol český spevák štýlov [[country]] a [[rock and roll]]. Po ukončení [[gymnázium|gymnázia]] študoval na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva ČVUT v [[Praha|Prahe]]. Na fakulte spieval vo fakultnej kapele FAPS, neskôr v Štúdiu [[bigbít]]ovej hudby a od roku [[1959]] v divadle Paravan. V rokoch [[1963]] – [[1965]] bol spevákom skupiny [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]], od roku [[1966]] vystupoval najčastejšie s [[Country Beat Jiřího Brabce|Country Beatom]] [[Jiří Brabec (hudobník)|Jiřího Brabca]]. S ním sa v roku [[1967]] stal stálym členom v divadle [[Semafor (divadlo)|Semafor]], kde pôsobil až do roku [[1990]]. V posledných rokoch vystupoval so skupinou Malinaband, ktorej kapelníkom je [[Luboš Malina]]. == Piesne == === Najznámejšie piesne === Jeho najznámejšie piesne a najväčšie hity sú [[pieseň|piesne]]: * Oh Ruby, nechtěj mi lásku brát (Ruby, Don´t Take Your Love To Town) - ([[Melvin Tillis]] / [[Jiří Grossmann (herec)|Jiří Grossmann]]) <ref>http://www.supraphon.cz/cs/katalog/databaze-titulu/detail-titulu/?idtitulu=2005506</ref> * „Lásko mě ubývá sil“ (Lucille) - ([[Roger Dale Bowling]] / [[Michael Janík]]) * „Veď mě dál, cesto má“ (Take Me Home, Country Roads) - ([[John Denver]] / [[Vladimír Poštulka]]) <ref>http://kultura.sme.sk/c/7012323/vo-veku-76-rokov-zomrel-cesky-spevak-pavel-bobek.html Vo veku 76 rokov zomrel český spevák Pavel Bobek</ref> * Stůj, klidně stůj (Coward Of The County) - ([[Kenny Rogers]] / Pavel Bobek) * „S tím bláznem si nic nezačínej“ (Don´t Fall In Love With A Dreamer) duet s [[Marie Rottrová|Mariou Rottrovou]] - ([[Kim Carnes]] / [[Vladimír Poštulka]]) * „Já býval hodný táty syn“ * „Mé tělo, duše i já“ === Piesňová tvorba === {{Hlavný článok|Zoznam piesní Pavla Bobka}} == Diskografia == * ([[2012]]) ''Singing Ya Ya Youpi'' - EMI Czech Republic * ([[2012]]) ''Kruhy'' - EMI Music <ref>http://www.countryworld.cz/zpravy/3668-vyslo-nove-album-pavla-bobka-kruhy/ Vyšlo nové album Pavla Bobka – Kruhy </ref> * ([[2010]]) ''Víc nehledám...'' - [[Universal Music]] (podtitul: ''Pocta písním, které zpíval [[Johny Cash]]'') * ([[2008]]) ''Muž, který nikdy nebyl IN'' - [[Universal Music]] * ([[2007]]) ''Nedělní ráno'' - [[Universal Music]] * (2007) ''Antologie'' - [[Supraphon]] (2CD) * ([[2006]]) ''40 hitů od A do Z'' - [[Universal Music]] (2CD) * ([[2005]]) ''Muž, který nikdy nebyl IN'' - [[Brothers Records]] * ([[2002]]) ''Všem dívkám, co jsem měl kdy rád'' - [[Universal Music]] * ([[2000]]) ''Jsem pouhý známý'' - [[Venkow Records]] * ([[1998]]) ''Pavel Bobek v Lucerně'' - [[Venkow Records]] * ([[1996]]) ''Bůh má mě rád'' - [[Bonton]] Music * ([[1995]]) ''Hejno padlých andělů'' - Monitor EMI * ([[1994]]) ''The Best Of Pavel Bobek Volume II'' - [[Panton]] * ([[1993]]) ''Zvláštní věc'' - [[Supraphon]] * (1993) ''Pojď dál a zpívej'' - [[Supraphon]] * ([[1992]]) ''The Best Of Pavel Bobek Volume I'' - [[Supraphon]] * (1992) ''Muž v zrcadle'' - [[Panton]], LP * ([[1988]]) ''Já přitom byl'' - [[Panton]], LP, MC * ([[1986]]) ''Galaportrét'' - [[Panton]], LP, podtitul: ''Nahrávky z let 1970 - 1986'' * ([[1984]]) ''Stárnoucí mladík'' - [[Panton]], LP * ([[1982]]) ''The Stranger'' - [[Artia]], LP * ([[1981]]) ''Zkus se životu dál smát'' - [[Panton]] * (1981) ''Profil'' - [[Supraphon]], LP (reedícia CD [[2000]] Sony Music Bonton) * ([[1975]]) ''Veď mě dál, cesto má'' - [[Panton]], LP (reedícia CD [[1998]] Sony Music Bonton)<ref>http://www.zateckecountry.cz/mp3/diskografie/bobek.htm</ref> === Kompilácie === * ([[2008]]) ''Okno mé lásky'' - [[Universal Music]] -03. Všem dívkám, co jsem měl kdy rád duet s Karlem Gottem) * (2008) ''Nejlepší písničky O Lásce všech dob'' - [[Universal Music]] - 14. Pavel Bobek - Lásko, mně ubývá sil -cd2 * ([[2007]]) ''Nejlepší výběr 80.let všech dob'' - [[Universal Music]] -18. Lásko, mně ubývá sil * (2007) ''Holky z naší školky'' - [[Universal Music]] -18. Má dívka „N" * (2007) ''Zrejme letos nikde nejsou kytky'' - [[Universal Music]] -13. Divoká růže (duet s Marií Rottrovou) * (2007) ''Nejlepší country výběr všech dob'' - [[Universal Music]] -10. Veď mě dál, cesto má (Take Me Home, Country Roads) -cd2 / 07. Oh, Ruby, nechtěj mi lásku brát (Ruby, Don’t Take Your LoveTo Town) * (2007) ''Hold Johnnymu Cashovi'' - [[Supraphon]] * (2007) ''Den, kdy se vrátí láska'' - [[Universal Music]] -09. Zavolám a jen ozvěna se vrátí * (2007) ''Je jaká je'' - [[Universal Music]] -08. Nnedělní ráno / 15. Veď mě dál cesto má * ([[2006]]) ''Karaoke 2'' - [[Universal music]] -04. Houston * (2006) ''Legendy českého popu 60.léta'' - [[Universal Music]] -07. Oh, Ruby, nechtěj mi lásku brát * (2006) ''Country superpohoda'' - [[Supraphon]] -01. Country boy (Lord Have Mercy On A Country Boy) / 15. Pojď se mnou touhle ulicí / 14. Z nebe padá ranní déšť (Early Morning Rain)-cd2 / 24. Lásko, mně ubývá sil (Lucille)-cd2 * (2006) ''Snídaně v trávě'' - [[Universal Music]] -07. Pojď stoupat jak dým / 13. S tím bláznem si nic nezačínej (duet s Marií Rottrovou) * (2006) ''Zamilovaná'' - [[Universal Music]] -03. Divoká růže (duet s Marií Rottrovou)/ 17. Dítě květin * ([[2005]]) ''Hej pane diskžokej'' - [[Universal Music]] -15. Veď mě dál cesto má * (2005) ''Mr. Rock & Mr. Roll'' - Supraphon - Pavel Bobek a Olympic -02. Oh Boy!/08. Memphis, Tennessee/10. Rock Around The Clock * (2005) ''Hitparáda 90. let'' - [[Supraphon]] -21. Obludárium duet s Bolkem Polívkou -cd1 * ([[2004]]) ''Hitparáda 70. let'' - [[Supraphon]] -19. Veď mě dál, cesto má * ([[2003]]) ''Naše country hity'' - [[Supraphon]] -10. Veď mě dál, cesto má * ([[2002]]) ''Country Pohoda I'' - [[Supraphon]] -02. Muž na konci světa (Seven Spanish Angels) / 21. Pojď se mnou touhle ulicí * ([[1999]]) ''Superhity století 1970-1979'' - [[Universal Music]] -13.Oh,Ruby,nechtěj mi lásku brát * ([[1998]]) ''Hity z našeho saloonu'' - Monitor EMI -12. Noční déšť jde Georgií * ([[1997]]) ''Country dálnice 2'' - [[Venkow Records]] * ([[1994]]) ''Hity 1970'' - [[Supraphon]] -11. Oh, Ruby, nechtěj mi lásku brát (Ruby, Don´t Take Your Love To Town) * ([[1993]]) ''Hity 1974'' - [[Supraphon]] == Literatura == * Jaroslav Kříženecký: ''Pavel Bobek - Půlstoletí na pódiu'', XYZ (nakladateľstvo), [[2009]], ISBN 978-80-7388-097-2 <ref>http://aleph.nkp.cz/F/LILNHQLY53KG31F9K9825E85C4Q4EYQ5YS54L7SAU5RRM1657P-35751?func=full-set-set&set_number=059938&set_entry=000004&format=999</ref>, == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.pavelbobek.cz/ Oficiálne stránky - www.pavelbobek.cz] *[http://www.ceskatelevize.cz/vysilani/1186000189-13-komnata/206562210800030-08.09.2006-21:00-pavel-bobek.html?from=80 13. komnata Pavla Bobka] * [http://www.radiodyje.info/view.php?nazevclanku=host-radia-dyje-pavel-bobek&cisloclanku=2008050010 Hosť rádia - dyje] * [http://www.radioservis-as.cz/archiv02/1102/11titul.htm Rozhovor - radioservis-as.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090405183326/http://www.radioservis-as.cz/archiv02/1102/11titul.htm |date=2009-04-05 }} * [http://www.folkcountry.cz/Fotoudalosti/bobek_malinaband0408.htm Fotoudalosti/bobek_malinaband] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080921201345/http://www.folkcountry.cz/Fotoudalosti/bobek_malinaband0408.htm |date=2008-09-21 }} * [http://www.csfd.cz/herec/1535-bobek-pavel/ Csfd.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081222011243/http://www.csfd.cz/herec/1535-bobek-pavel/ |date=2008-12-22 }} * [http://www.youtube.com/watch?v=DsbMCASZDqc Video] * [http://www.youtube.com/watch?v=7MsM6ujXIYg&feature=related Video - S tím bláznem si nic nezačínej] == Zdroj == {{preklad|cs|Pavel Bobek|2454243}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bobek, Pavel}} [[Kategória:Českí popoví speváci]] [[Kategória:Českí rockoví speváci]] [[Kategória:Českí country speváci]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Absolventi Českého vysokého učení technického]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] plffs4vtty8xgex9krq4y9jqct182og 0 207516 8199704 7471489 2026-04-17T15:36:29Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199704 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Helena Štáchová | Obrázok = Božena Weleková a Helena Štáchová.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Helena Štáchová (vpravo) s [[Božena Weleková|Boženou Welekovou]] a [[Mánička|Máničkou]] | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[18. november]] [[1944]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | Dátum úmrtia = {{Dátum úmrtia a vek|2017|3|22|1944|11|18}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[herec|herečka]], [[bábkoherec|bábkoherečka]], [[scenár]]istka, [[speváčka]], dabérka, riaditeľka divadla, | Žáner = | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Miloš Kirschner]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Helena Štáchová''' (* [[18. november]] [[1944]], [[Praha]] − † [[22. marec]] [[2017]])<ref name="omediach-ctk-umrtie" /> bola [[Česko|česká]] [[herec|herečka]], [[bábkoherec|bábkoherečka]], [[scenár]]istka, [[spevák|speváčka]], dabérka a od roku [[1996]] riaditeľka bábkového [[Divadlo Spejbla a Hurvínka|Divadla Spejbla a Hurvínka]]. Pre televíziu dabovala [[Lisa Simpsonová|Lisu Simpsonovú]] v animovanom seriáli ''[[Simpsonovci]]''. V roku [[1970]] účinkovala v hudobno zábavnom televíznom programe ''Dobrý večer s Waldemarem''. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="omediach-ctk-umrtie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zomrela riaditeľka Divadla Spejbla a Hurvínka | url = http://www.omediach.com/cesko/item/10854-zomrela-riaditelka-divadla-spejbla-a-hurvinka | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2017-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }} </ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|33707}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Štáchová, Helena}} [[Kategória:České bábkoherečky]] [[Kategória:České dabingové herečky]] [[Kategória:České speváčky]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Českí rozhlasoví scenáristi]] [[Kategória:České divadelné režisérky]] [[Kategória:Riaditelia divadiel v Česku]] [[Kategória:Divadlo Spejbla a Hurvínka]] [[Kategória:Absolventi Akadémie múzických umení v Prahe]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] hyr3smxveh4sl56ap2x3yybg9end9gp 0 207726 8199853 8195275 2026-04-17T18:34:04Z ~2026-23283-90 292122 /* Štruktúra */Zmena počtu. 8199853 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|vzdušných silách súčasnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]]|vzdušných silách [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnového Slovenského štátu]] |Slovenské vzdušné zbrane}} {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky |obrázok = Slovak Air Force logo.png |šírka obrázka = 200px |popis obrázka = Emblém Vzdušných síl OS SR |krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] |existencia = 1993 – súčasnosť |vznik = 1. január 1993 (ako ''Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky'') |zánik = |typ = [[vojenské letectvo|vzdušné sily]] a [[protivzdušná obrana]] |funkcia = obrana vzdušného priestoru Slovenska, zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, priama podpora boja pozemných síl |veľkosť = ~3 200 príslušníkov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lang | meno = Pavel | odkaz na autora = | titul = Střežíme vzdušný prostor Slovenska | periodikum = ATM+ Informační příloha MO ČR a AČR | ročník = 46 | číslo = 2/2014 | strany = 81–83 | issn = 1802-4823}}</ref><br />24 lietadiel, 11 vrtuľníkov<ref name="flightglobal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Air Forces 2023 | url = https://www.flightglobal.com/download?ac=90688 | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |posádka = |prezývka = |motto = |velitelia = [[generálmajor]] [[inžinier (akademický titul)|Ing.]] [[Adolf Daubner]] |podriadené jednotky= <div> * [[46. krídlo Kuchyňa]] * [[81. krídlo Sliač]] * [[51. krídlo Prešov]] * [[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda VzS Nitra]] * [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda VzS Zvolen]] </div> |nadradené jednotky = [[Súbor:Slovak Armed Forces logo.svg|22px]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojené sily SR]] |vojny = |bitky = |znak = <center>[[Súbor:Coat of Arms of Slovakia.svg|75px]]<br />'''Znak'''<br />[[Súbor:Roundel of Slovakia – Low Visibility.svg|75px]]<br />'''Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou'''</center> |útočné lietadlá = [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]] |bombardovacie lietadlá = |prieskumné lietadlá = [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]] |stíhacie lietadlá = [[F-16|F-16C/D Block 70]] |výcvikové lietadlá = [[Aero L-39 Albatros|L-39CM/ZAM]] |dopravné lietadlá = [[Alenia C-27J Spartan|C-27J]], [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E14/20]] [[Bombardier Global Express]] |bezpilotné lietadlá = |vrtuľníky = |bojové vrtuľníky = |dopravné vrtuľníky = [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M]], [[Mil Mi-17|Mi-17M/LPZS]] |výcvikové vrtuľníky = }} '''Vzdušné sily Slovenskej republiky''' (oficiálne: '''''Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky'''''; skratka: '''''VzS OS SR''''') sú [[vojenské letectvo|leteckou zložkou]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], ktorej úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru [[Slovensko|Slovenska]], obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja [[Pozemné sily Slovenskej republiky|pozemných síl]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veliteľstvo vzdušných síl OS SR | url = http://www.vvzs.mil.sk/86/ | vydavateľ = vvzs.mil.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524154942/http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum archivácie = 2017-05-24 }}</ref> Veliteľom vzdušných síl je od [[31. január]]a [[2025]] generálmajor Ing. [[Adolf Daubner]] M.Sc.<ref name="mil-slavnostny-akt-odovzdania-a-prevzatia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slávnostný akt odovzdania a prevzatia velenia u Vzdušných síl OS SR | url = https://www.mil.sk/113204/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Názov == * od 1. januára 1993 do 1. januára 2000: '''''Letectvo a protivzdušná obrana Armády Slovenskej republiky''''' * od 1. januára 2000 do 1. júla 2002: '''''Vzdušné sily Armády Slovenskej republiky''''' * od 1. júla 2002: '''''Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky''''' == Velitelia Vzdušných síl == * od 1. januára 1993 do 1. septembra 1994: genmjr. Ing. [[Štefan Gombík]] (veliteľ Letectva a protivzdušnej obrany Veliteľstva ASR)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vzdušné sily OS SR | url = https://www.mosr.sk/vzdusne-sily-os-sr/?mnu=286 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * od 1. septembra 1994 do 1. januára 2000: genpor. Ing. Štefan Gombík (náčelník Štábu letectva a protivzdušnej obrany GŠ ASR)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. januára 2000 do 1. novembra 2005: genmjr. Ing. [[Jozef Dunaj]] (veliteľ vzdušných síl)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. novembra 2005 do 26. mája 2010: genmjr. Ing. [[Juraj Baránek]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 26. mája 2010 do 15. septembra 2012: genmjr. Ing. [[Martin Babiak]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov vesmírnej misie Štefánik | url = http://kozmonautika.sk/2019/01/24/20rokovstefanik/ | vydavateľ = kozmonautika.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> * od 15. septembra 2012 do 1. augusta 2017: genmjr. Ing. [[Miroslav Korba]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. augusta 2017 do 1. januára 2021: genmjr. Ing. [[Ľubomír Svoboda]]<ref name="mil-zmeny-2021"/><ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. januára 2021: genmjr. Ing. [[Róbert Tóth]]<ref name="ossr-zmeny2020">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vzdušné sily majú nového zástupcu veliteľa a náčelníka štábu | url = https://www.ossr.sk/93718/?pg=1 | vydavateľ = ossr.sk | dátum vydania = 2020-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220318080349/https://www.ossr.sk/93718/?pg=1 | dátum archivácie = 2022-03-18 }}</ref> * od 1. januára 2025: brig. gen. Ing. [[Martin Kuterka]].<ref name="mil-zmeny-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny vo velení vzdušných síl | url = https://vvzs.mil.sk/94601/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210128123621/https://vvzs.mil.sk/94601/?pg=1 | dátum archivácie = 2021-01-28 }}</ref> * od 31. januára 2025: genmjr. Ing. [[Adolf Daubner]] == História == === Vznik === V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku [[1989]] sa velenie vtedajšej federálnej [[Česko-slovenská armáda|Česko-slovenskej armády]] snažilo posilniť vzdušnú obranu [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovenska]]. Od [[7. máj]]a [[1991]] tak bola na leteckej základni [[Letecká základňa Sliač|Sliač]] dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. stíhací letecký pluk. Dňa [[30. november|30. novembra]] 1991 bolo vo [[Zvolen]]e vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v [[Nitra|Nitre]], [[Rožňava|Rožňave]] a [[Pezinok|Pezinku]], ako aj rôzne zabezpečovacie útvary.<ref name=historia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fórum portálu CS PVO 1950-1992 | url = https://forum.presscont.eu/viewtopic.php?f=82&t=303 | vydavateľ = forum.presscont.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171023230552/https://forum.presscont.eu/viewtopic.php?f=82&t=303 | dátum archivácie = 2017-10-23 }}</ref> V [[október|októbri]] [[1992]] bola federálnym ministerstvom obrany [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] vyčlenená skupina pod velením [[generálmajor]]a [[inžinier (akademický titul)|Ing.]] Jána Váňu. Cieľom tejto skupiny bolo vytvoriť organizačné štruktúry budúceho letectva a protivzdušnej obrany SR a zabezpečiť bojaschopnosť letectva a protivzdušnej obrany Slovenska po zániku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Postupne sa táto skupina rozrastala a [[1. november|1. novembra]] 1992 vznikla Správa letectva a protivzdušnej obrany pre Slovensko so sídlom v [[Trenčín]]e, ktorej činnosť skončila [[31. december|31. decembra]] 1992. Dňom [[1. január]]a [[1993]], spolu so vznikom samostatného [[Slovensko|Slovenska]], vzniká ''Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky'', ktorého veliteľom bol menovaný [[generálporučík]] Ing. Štefan Gombík. === Obdobie pred vstupom do NATO (1993 – 2004) === [[Súbor:Slovakian Aerobatics Team The Albatrosses (4632150769).jpg|thumb|left|Akrobatická skupina [[Biele Albatrosy]] na [[Royal International Air Tattoo]] 1993 vo [[RAF Fairford|Fairforde]]]] Zánikom Česko-Slovenska a následným delením majetku Slovensko prevzalo a presunulo na svoje územie 167 lietadiel a 64 vrtuľníkov<ref name=fv>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR : Vyhledávací přehledy letounů databáze Naše letadla | url = http://forum.valka.cz/topic/view/91146 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>, spolu s príslušným materiálom a niekoľko protilietadlových kompletov. Zároveň sa organizovalo preškoľovanie niekoľko desiatok technikov a [[pilot]]ov. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR bolo dislokované na piatich leteckých základniach a malo vo výzbroji 229<ref>brožúra II. Slovenský medzinárodný letecký deň SIAD 1994, str. 8</ref> lietadiel a vrtuľníkov rôznych typov; [[stíhacie lietadlo|stíhačky]](9× [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29A]], 1× [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29UB]], 13× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21MA]], 36× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21MF]], 8× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21R]], 11× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21UM]] a 2× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21US]]), [[stíhací bombardér|stíhacie bombardéry]] (18× [[Suchoj Su-22 (Su-17, Su-20)|Su-22M4]] a 3× [[Suchoj Su-22 (Su-17, Su-20)|Su-22UM-3K]]), [[bojové lietadlo|bojové]] (12× [[Suchoj Su-25|Su-25K]] a 1× [[Suchoj Su-25|Su-25UBK]]), [[cvičné lietadlo|cvičné]] [[prúdový motor|prúdové]] (16× [[Aero L-29 Delfín|L-29]], 8× [[Aero L-39 Albatros|L-39C]], 2× [[Aero L-39 Albatros|L-39MS]], 2× [[Aero L-39 Albatros|L-39V]] a 9× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZA]]), [[helikoptéra|vrtuľníky]] (17× [[Mil Mi-2|Mi-2]], 1× [[Mil Mi-8|Mi-8PPA]], 2× [[Mil Mi-8|Mi-8PS]], 6× [[Mil Mi-8|Mi-8T]], 15× [[Mil Mi-17|Mi-17]], 2× [[Mil Mi-17|Mi-17Z-2]], 8× [[Mil Mi-24|Mi-24D]], 1× [[Mil Mi-24|Mi-24DU]], 10× [[Mil Mi-24|Mi-24V]]), [[dopravné lietadlo|dopravné]] (2× [[Let L-410 Turbolet|L-410MA]], 2× [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E]], 3× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-T]], 1× [[Antonov An-12|An-12BP]], 2× [[Antonov An-24|An-24V]], 2× [[Antonov An-26|An-26]] a 1× [[Tupolev Tu-154|Tu-154B-2]]) a [[bezpilotné lietadlo|bezpilotné prostriedky]] VR-3 Rejs.<ref name=fv /> V rámci prvej deblokácie [[Rusko|ruského]] dlhu, od [[december|decembra]] [[1993]] do [[január]]a [[1994]], bolo na Slovensko dodaných päť stíhacích MiGov-29A (reg. č. 0619, 0820, 0921, 2022, 2123) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 1303). V roku 1994 bol v súlade s Koncepciou výstavby Armády SR do roku 2000 vytvorený Generálny štáb Armády SR a v jeho rámci Štáb letectva a protivzdušnej obrany. V tom istom roku bola zrušená 1. divízia protivzdušnej obrany a letectva a na jej základoch [[1. november|1. novembra]] 1994 vznikol 3. zbor letectva a protivzdušnej obrany (3. zbor LaPVO).<ref name=historia/> [[Súbor:Slovak Air Force Mikoyan-Gurevich MiG-21MF Kral-4.jpg|thumb|left|[[Mikojan-Gurevič MiG-21|Mikojan-Gurevič MiG-21MF]] (reg. č. 7713) na Slovenskom medzinárodnom leteckom dni SIAD 1997 na [[Letisko M. R. Štefánika|bratislavskom letisku]]]] Od [[1. marec|1. marca]] [[1995]] slovenské vojenské letectvo nahradilo organizáciu leteckých plukov [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] typu západným systémom [[krídlo (letecká jednotka)|krídel]] a [[letka (letecká jednotka)|letiek]]. Významnou udalosťou v existencii 3. zboru LaPVO sa v roku 1995 stali bojové streľby stíhacieho letectva na strelnici [[Ustka]] v [[Poľsko|Poľsku]] a v roku [[1996]] bojové streľby protilietadlových raketových kompletov na strelnici [[Šabla (obec)|Šabla]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Stíhacie lietadlá MiG-29A a MiG-21MF 31. stíhacieho leteckého krídla zo základne Sliač po prvý raz v histórii slovenského letectva odpálili riadené strely [[K-13 (raketa vzduch-vzduch)|R-3S]], [[K-13 (raketa vzduch-vzduch)|R-13]] a [[R-60 (raketa vzduch-vzduch)|R-60]] na cvičný cieľ SAB-250-200. Podobne vybrané obsluhy protilietadlových raketových kompletov 37. protilietadlovej raketovej brigády Pezinok vykonali ostré bojové streľby raketami [[S-125 Neva/Pečora|S-125]] na cvičný cieľ Koliber. Ďalšou významnou udalosťou v histórii Letectva a protivzdušnej obrany Armády SR bola reprezentácia slovenského stíhacieho pilota [[podplukovník|pplk.]] Ing. [[Ivan Hůlek|Ivana Hůleka]], ktorý ako prvý na svete získal dvakrát putovnú cenu ''The Super King Trophy'' pre najlepšieho stíhacieho pilota na [[Royal International Air Tattoo]] vo [[RAF Fairford|Fairforde]] v rokoch 1995 a 1998.<ref name=historia/> V roku 1995 bolo tiež vyradených 21 stíhačiek MiG-21 v súlade s [[Európa|európskymi]] dohodami o počte zbraní. Dňa [[15. marec|15. marca]] 1995 havaroval L-29 Delfín (reg. č. 3302) pri cvičnom lete vo výcvikovom priestore Javorina. Pri nehode zahynul pilot [[major|mjr.]] Ing. Jaroslav Horník †.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L-29 993302 : L-29 | url = http://forum.valka.cz/topic/view/52319 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[december|decembra]] 1995 do [[január]]a [[1996]], v rámci druhej deblokácie ruského dlhu, bolo na Slovensko dodaných sedem stíhacích MiGov-29A (reg. č. 6124, 6425, 6526, 6627, 6728, 6829, 6930) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 5304). [[Súbor:Een MiG-29 van de Slowaakse luchtmacht in de vlucht (2156 018809).jpg|thumb|[[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29A]] (reg. č. 6728) počas letu, 1999]] Koniec [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] bol charakteristický hlavne nedostatkom finančných prostriedkov prideľovaných na prevádzku celého vojenského letectva, čo bolo príčinou postupného znižovania počtu letuschopných lietadiel. Obdobie rokov [[1998]] až [[1999]] bolo najkritickejšie, pretože financie neboli takmer na nič. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR síce mali 24 stíhačiek MiG-29, ale letuschopné boli iba tri stroje.{{#tag:ref|Pravdepodobne z tohto obdobia pochádzala fáma o troch letuschopných slovenských stíhačkách, ktorá sa udržiavala hlavne medzi laickou verejnosťou. Napriek tomu, že v rokoch 2005 až 2006 bolo čiastočne zmodernizovaných 12 kusov stíhačiek MiG-29, ktoré boli formálne odovzdané vzdušným silám v roku 2008, bola táto nepravdivá informácia stále pomerne rozšírená. Jedným z dôvodov bola nesprávna interpretácia informácie médiami alebo samotnými ľuďmi ohľadom troch ozbrojených stíhačiek, ktoré boli vyčlenené pre pohotovostný systém ochrany vzdušného priestoru SR v rámci integrovaného systému NATINAMDS. Zvyšné lietadlá MiG-29 slúžili na zabezpečenie výcviku, kým niektoré boli na pravidelných servisných prácach.|group=pozn.}} K [[1. január]]u [[2000]] vzniká [[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Veliteľstvo vzdušných síl]] z bývalého 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany, čím bola zrealizovaná jedna z úloh reformného procesu rezortu obrany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veliteľstvo vzdušných síl OS SR | url = http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.07.2017 | vydavateľ = Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky | miesto = Zvolen | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524154942/http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum archivácie = 2017-05-24 }}</ref> Bola vytvorená nová organizačná štruktúra veliteľstva podľa vzoru armád NATO a zároveň vypracované základné dokumenty potrebné pre činnosť veliteľstva. Do funkcie veliteľa vzdušných síl bol ustanovený [[plukovník generálneho štábu|plk. gšt.]] Ing. [[Jozef Dunaj]]. Dňa [[3. jún]]a 2000 havaroval počas letovej ukážky skupiny [[Biele Albatrosy]] jeden L-39C Albatros (reg. č. 4355). Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ing. Ľuboš Novák †. V roku [[2002]] sa uskutočnili ostré bojové streľby letectva a protivzdušnej obrany v Poľsku lietadlami MiG-29 a protilietadlovými raketovými kompletmi [[2K12 Kub]] s výbornými výsledkami. Rok 2002 bol aj tragický. Večer [[6. november|6. novembra]] 2002 vykonávala dvojica pilotov mjr. Ing. Martin Hronec a mjr. Ing. Marián Katuška nácvik vzdušného boja na stíhačkách MiG-29A. Vzlietli zo základne Sliač, pričom v ten deň boli obaja piloti už tretíkrát vo vzduchu. Pri nácviku bojovej situácie mal Hronec v svojom lietadle (reg. č. 6930) unikať a Katuška ho mal so svojím strojom (reg. č. 6829) stíhať, zamerať [[radar]]om a simulovať zostrelenie. Okolo 20:40 [[stredoeurópsky čas|SEČ]] však v priestore nad [[Slovenský raj|Slovenským rajom]] vo výške asi 4 000 [[meter|m]] Katuškovo lietadlo z dnes už neznámych príčin odzadu alebo zboku narazilo do Hroncovho stroja. Lietadlá sa začali rútiť k zemi. Hronec sa úspešne katapultoval a pristál na [[padák]]u. Katuškov osud bol zatiaľ nejasný. Začala sa pátracia a záchranná akcia. O 22:07 hod. sa v lokalite [[Grajnár (sedlo)|Grajnár]] našli trosky stíhačky reg. č. 6930 a o 22:25 hod. záchranári našli pilota Martina Hronca vďaka ohňu, ktorý založil. Pilot mal na tele odreniny a bol v zlom psychickom stave. Vypočuli ho a odovzdali do starostlivosti Rýchlej zdravotníckej pomoci. Previezli ho do nemocnice v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a potom do Leteckej vojenskej nemocnice v [[Košice|Košiciach]]. Medzitým sa pokračovalo v pátraní po troskách lietadla reg. č. 6829 a jeho pilotovi Mariánovi Katuškovi. Kvôli tme a zníženej viditeľnosti sa pátranie muselo na niekoľko hodín prerušiť a pokračovalo sa až ráno [[7. november|7. novembra]]. Záchranári našli telo Mariána Katušku bez známok života zakliesnené v kokpite jeho lietadla asi 300 metrov od cesty na kopci Grajnár neďaleko obce [[Hnilčík]]. Vojaci sa na mieste nehody vyjadrili, že mal odistenú kabínu. Možno predpokladať, že predtým, ako sa zrútil na zem, sa pokúsil katapultovať. Na zemi nebol nikto zranený. Trosky oboch stíhačiek boli roztrúsené asi v [[kilometer|kilometrovom]] okruhu v členitom teréne. Príčinou havárie bolo ľudské zlyhanie pri organizácii výcviku a riadenia letovej prevádzky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = (rf,ČTK; top) | odkaz na autora = | titul = Cvičný boj stál pilota stíhačky život | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/719813/cvicny-boj-stal-pilota-stihacky-zivot.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-11-08 | dátum prístupu = 2022-09-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Slováci přišli o migy a zkušeného pilota | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovaci-prisli-o-migy-a-zkuseneho-pilota.A021106_232533_zahranicni_itu | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2002-11-07 | dátum prístupu = 2022-09-03 }}</ref> S blížiacim sa vstupom Slovenska do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] boli z výzbroje do roku [[2003]] vyradené v tom čase už zastarané lietadlá Su-22, Su-25, L-29 Delfín a MiG-21. === 2004 – 2019 === [[Súbor:MiG-29 Slovakia (20933685810).jpg|thumb|right|MiG-29AS (reg. č. 0619) v digitálnej kamufláži po modernizácii]] Po vstupe Slovenska do NATO bolo potrebné modernizovať lietadlá vzdušných síl, respektíve dosiahnuť kompatibilitu s technikou NATO. V rokoch [[2005]] až [[2006]] bola v [[Letecké opravovne Trenčín|Leteckých opravovniach Trenčín]] vykonaná čiastočná modernizácia stíhačiek MiG-29 v spolupráci s výrobcom lietadiel [[MiG|RSK MiG]] a spoločnosťami [[Rockwell Collins]] a [[BAE Systems]]. Stroje boli vybavené vyspelejšími komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO (navigačný a komunikačný systém, systém identifikácie vlastný/cudzí, [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]] normy), pričom morálne a technicky zastaraný zbraňový systém lietadla už nebol modernizovaný. Okrem iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Dvanásť modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), z ktorých dva (reg. č. 0619 a 0921) získali aj novú tzv. digitálnu kamufláž, bolo formálne odovzdaných vzdušným silám [[29. február]]a [[2008]] na základni Sliač. Dňa [[19. január]]a 2006 stratili slovenské vzdušné sily jeden Antonov An-24 (reg. č. 5605) pri [[Letecké nešťastie slovenského An-24|leteckej katastrofe]]. Pri náraze lietadla do zalesneného kopca medzi obcami [[Hejce]] a [[Telkibánya]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany SR]]. Nehodu prežil jeden vojak, pplk. [[Martin Farkaš]]. Lietadlo sa za tmy a priaznivých meteorologických podmienok blížilo ku [[Letisko Košice|košickému letisku]], pričom privážalo späť slovenských príslušníkov síl [[Sily pre Kosovo|KFOR]] z polročnej služby v [[Kosovo|Kosove]]. V [[september|septembri]] [[2011]] boli vyradené zo služby všetky zostávajúce vrtuľníky Mil Mi-24.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Timková | meno = Ingrid | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Mi-24 vzlietli v Prešove naposledy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/6064088/vrtulniky-mi-24-vzlietli-v-presove-naposledy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-09-21 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> Dňa [[20. december|20. decembra]] [[2012]] došlo k incidentu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/SKS2012004_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170907124638/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava%2Fuvlni%2FSKS2012004_web.pdf | dátum archivácie = 2017-09-07 }}</ref>, kedy sa MiG-29AS (reg. č. 0921) slovenských vzdušných síl nebezpečne priblížil k civilnému súkromnému lietadlu [[Beechcraft Super King Air|Beechcraft B200 Super King Air]], na ktorom sa inicializoval protizrážkový systém.<ref name=blizkastihacka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Vojenská stíhačka ohrozila civilné lietadlo | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/258939-vojenska-stihacka-ohrozila-civilne-lietadlo/ | dátum vydania = 13.02.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.02.2013 | vydavateľ = Pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[28. júl]]a [[2015]] počas cvičenia pristávania v teréne došlo následkom poveternostných podmienok k zrúteniu vrtuľníka Mi-17M (reg. č. 0812) pri osade Hradisko (na území obce [[Terňa]]). Krátko po havárii podľahol svojím zraneniam druhý pilot [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Ing. Richard Sépi. Kapitán vrtuľníka kpt. Ing. Peter Pavlinský a palubný technik [[podpráporčík|pprap.]] Tibor Šoltés utrpeli ťažké zranenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Prehľad nehôd Slovenského vojenského letectva a lietadiel Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR. | url = http://forum.valka.cz/topic/view/91981 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 01.09.2017 | vydavateľ = forum.valka.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzhľadom na zámer komplexného zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska a vzdušného priestoru [[Česko|Česka]] prostredníctvom vzájomnej spolupráce, vláda SR vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Česka a s prítomnosťou príslušníkov [[Armáda Českej republiky|Armády Českej republiky]] na území Slovenska za účelom spolupráce pri vzájomnej obrane vzdušného priestoru na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej obrane vzdušného priestoru, ktorá bola podpísaná v [[Brusel]]i [[15. február]]a [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = vlastnymat.docx | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-209083?prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[27. marec|27. marca]] 2017 došlo na základni Sliač k závažnej leteckej nehode, pri ktorej havarovalo súkromné lietadlo L-29 Delfín (OM-JLP, rok výroby 1965, výrobné číslo 591683, vlastník Ing. Ľudovít Francl, PhD.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://letectvo.nsat.sk/wp-content/uploads/sites/2/2014/07/WEB-03_05_20181.pdf | vydavateľ = letectvo.nsat.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref>, pričom sa kĺzalo 755 metrov po [[vzletová a pristávacia dráha|vzletovej a pristávacej dráhe]] (VPD). Následne bola VPD zablokovaná, čo znemožnilo prípadný štart pohotovostných lietadiel MiG-29, a tak celkovo 1 hodinu a 42 minút bola narušená nepretržitá obrana nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v rámci integrovaného systému [[NATO Integrated Air and Missile Defence System|NATINAMDS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKA2017002_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171012151746/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava%2Fuvlni%2FZS_SKA2017002_web.pdf | dátum archivácie = 2017-10-12 }}</ref> V oblasti medzi mestom [[Sliač]] a obcou [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčová]] sa [[10. október|10. októbra]] [[2018]] o 14:07 [[stredoeurópsky letný čas|SELČ]] zrútil kvôli zlyhaniu motora L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711), pričom sa piloti kpt. Ing. Tomáš Kropáček a mjr. Ing. Peter Gregor úspešne katapultovali a z incidentu vyviazli bez zranení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzi Sliačom a Kováčovou sa zrútilo vojenské lietadlo L-39, piloti sa katapultovali | url = https://www.mod.gov.sk/42848-sk/medzi-sliacom-a-kovacovou-sa-zrutilo-vojenske-lietadlo-l-39-piloti-sa-katapultovali/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Hlavnou príčinou vzniku nehody bolo presunutie páky ovládania motora do polohy stop, z dôvodu čiastočného zlyhania kulisy zarážky voľnobehu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piloti z havarovaného lietadla L-39 sú mimo ohrozenia života | url = https://www.mod.gov.sk/42849-sk/piloti-z-havarovaneho-lietadla-l-39-su-mimo-ohrozenia-zivota/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilotov z havarovaného lietadla L-39 už prepustili z nemocnice do domáceho liečenia | url = https://www.mod.gov.sk/42853-sk/pilotov-z-havarovaneho-lietadla-l-39-uz-prepustili-z-nemocnice-do-domaceho-liecenia/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> K udalosti došlo pri plnení cvičných úloh – vzdušných bojov a pri príprave na pristátie na sliačskom letisku. ''„Lietadlo už bolo v pristávacej konfigurácii, malo už vysunutý podvozok a klapky,“'' priblížil veliteľ Vzdušných síl OS SR generálmajor Ing. [[Ľubomír Svoboda]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Gajdoš: Vojenské lietadlo sa zrútilo pre poruchu motora | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/brief-p-gajdos-vojenske-lietadlo/353814-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-10 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> ==== Havária MiGu-29 v roku 2019 ==== [[Súbor:Slovak Air Force Mikoyan-Gurevich MiG-29AS (9-12A) Kral-1.jpg|thumb|right|MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý sa 28. septembra 2019 zrútil pri obci [[Nové Sady (okres Nitra)|Nové Sady]]]] Dňa [[28. september|28. septembra]] [[2019]] o 20:08 SELČ vzlietla zo základne Sliač dvojica MiGov-29AS na pravidelný [[Quick Reaction Alert|vzlet v ostrej pohotovosti]] (''Quick Reaction Alert'', ''QRA''), ktorý sa uskutočnil na základe výzvy kombinovaného centra vzdušných operácií v [[Combined Air Operations Centre Uedem|Uedeme]] v [[Nemecko|Nemecku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.ta3.com/clanok/1187779/tb-j-nada-o-vysledkoch-vysetrovania-nehody-mig-29.html |dátum prístupu=2020-07-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200716101501/https://www.ta3.com/clanok/1187779/tb-j-nada-o-vysledkoch-vysetrovania-nehody-mig-29.html |dátum archivácie=2020-07-16 }}</ref> Nakoniec išlo o cvičný vzlet. O 21:12 hod. jedno z dvojice lietadiel QRA pristálo na Sliači. Pilot, ktorému sa podarilo na druhý pokus, z opačného smeru (RWY18) úspešne pristáť na Sliači, bol pplk. Ing. Marián Bukovský, ktorý pôsobil ako zástupca veliteľa [[81. krídlo Sliač|Taktického krídla Sliač]]. Ministerstvo obrany jeho meno oficiálne nepotvrdilo, na tlačovej konferencii ho označovalo len skratkou „SK-01“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilot dostal nesprávne pokyny a došlo mu palivo, ukázalo vyšetrovanie pádu stíhačky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1965761/pilot-dostal-nespravne-pokyny-a-doslo-mu-palivo-ukazalo-vysetrovanie-padu-stihacky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Videovizitka pplk. Marian “BUKER” Bukovský | url = https://www.siaf.sk/aktuality/archiv/2012/videovizitka-pplk-marian-buker-bukovsky.html | vydavateľ = siaf.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200714150653/https://www.siaf.sk/aktuality/archiv/2012/videovizitka-pplk-marian-buker-bukovsky.html | dátum archivácie = 2020-07-14 }}</ref> Druhý MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý pilotoval mjr. Ing. Ján Kurtík, označovaný skratkou „SK-02“, sa takisto pokúsil pristáť na základni Sliač, čo sa mu však kvôli ďalej sa zhoršujúcim poveternostným podmienkam nepodarilo a bol navigovaný na záložné [[Letisko M. R. Štefánika|letisko v Bratislave]]. Približne o 21:30 hod. sa však zrútil pri obci [[Nové Sady (okres Nitra)|Nové Sady]] v miestnej časti Ceroviny (okres [[Nitra (okres)|Nitra]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilot dostal nesprávne pokyny a došlo mu palivo, ukázalo vyšetrovanie pádu stíhačky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1965761/pilot-dostal-nespravne-pokyny-a-doslo-mu-palivo-ukazalo-vysetrovanie-padu-stihacky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2024-04-14 }}</ref> Lietadlo začalo po páde horieť a na miestne zasahovalo 12 hasičov z Nitry. Pilot sa úspešne katapultoval a po pristátí na padáku v priestore obce [[Podhorany (okres Nitra)|Podhorany]] si aj s pomocou miestneho občana privolal sanitku, ktorá ho previezla do nitrianskej nemocnice. ''„Predtým, ako sa stihol katapultovať, nasmeroval pád lietadla do neobývanej oblasti, kde nevznikli škody na životoch ani majetku civilnému obyvateľstvu,“'' skonštatoval vtedajší minister obrany [[Peter Gajdoš]]. Príčinou nehody bol nedostatok paliva a následné rozhodnutie pilota o katapultáži.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Príčinou nehody MiG-29 bol nedostatok paliva | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/557181-pricinou-nehody-mig-29-bol-nedostatok-paliva/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cuprik | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Piloti neodhadli palivo. Skončilo sa vyšetrovanie pádu MiG-29 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22445774/skoncilo-sa-vysetrovanie-padu-stihacky-mig-29.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref> Minister obrany ďalej zdôraznil, že nehodu nezapríčinil stav lietadla, ani nedostatok kompetencie zo strany pilota.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Pri Nových Sadoch spadlo stíhacie lietadlo MiG-29 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/pri-zlatych-moravciach-spadlo-stihacie/421224-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-28 | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Cuprik | meno2 = Roman | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pri Nových Sadoch v nitrianskom okrese spadlo stíhacie lietadlo MiG-29 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22223927/pri-zlatych-moravciach-spadlo-stihacie-lietadlo-mig-29.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-28 | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref> V roku 2019 sa priemerný ročný nálet na operačného pilota MiGu-29 znížil na 40:55 letových hodín (základná kvalifikácia na plnenie úloh – 75 letových hodín, štandard NATO – 180 letových hodín) najmä v dôsledku nízkej prevádzkyschopnosti lietadiel MiG-29. Na prevádzkyschopnosti lietadiel v prvom polroku 2019 sa napriek zásobovaniu náhradnými dielcami odrazil, okrem ďalších faktorov, dlhodobo neriešený problém otázky náhrady motorov [[Klimov RD-33|RD-33]] po vyčerpaní ich technickej životnosti. Aby nedošlo ku kolapsu prevádzky, Ministerstvo obrany SR na vlastné náklady opravilo deväť motorov RD-33, ktoré boli dodané z opravy [[30. júl]]a 2019. Časť z nich bola zaradená do prevádzky z dôvodu náhrady motorov poškodených nasatím cudzích predmetov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komplexné hodnotenie obrany Slovenskej republiky za rok 2019 | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=E39A744C4DA14B1593D75C60FDDF2AC2-CC24FB99522A36CEE7E18A9BA90DCAC6 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Revízia výdavkov na obranu - Záverečná správa | url = https://www.mfsr.sk/files/archiv/63/revizia_obrana_20200701.pdf | vydavateľ = mfsr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2019 sa celkovo zaznamenalo 43 leteckých udalostí, čo bol nárast oproti predchádzajúcemu roku o 15 udalostí. Ale nálet na jednu leteckú udalosť klesol zo 152 letových hodín (LH) v roku 2018 na 96 LH, pričom požadovaná hodnota bola 160 LH. Tento hlavný ukazovateľ bol meradlom bezpečnosti letov. Opätovne sme nedosiahli hlavný ukazovateľ, čo spôsobilo predovšetkým prevádzkové opotrebenie techniky, ktorá bola na konci svojej životnosti. Týkalo sa to predovšetkým lietadiel MiG-29, pričom bezpečnosť letov a nízky nálet pilotov silno ovplyvňovala nízka dostupnosť leteckej techniky, ktorá bola spôsobená najmä zdĺhavým a nepružným obstarávaním náhradných dielov a služieb, napriek jestvujúcej abonentnej zmluve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ROČENKA MINISTERSTVA OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY | url = https://www.mosr.sk/data/files/4075_rocenka_2019_web-redux.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Veliteľ Marián Bukovský po havárii odišiel na začiatku roka [[2020]] z ozbrojených síl, pilot Ján Kurtík po zotavení sa ďalej lietal a z armády odišiel o dva roky neskôr. Škoda na lietadle a munícii bola ministerstvom obrany odhadnutá na 38 miliónov [[euro|eur]]. Ministerstvo obrany však muselo ruskej štátnej spoločnosti RSK MiG vyplatiť 2,6 mil. eur ako kompenzáciu zničeného materiálu. Do stíhačiek sa pri údržbe montovali zariadenia, ktoré boli vo vlastníctve tejto spoločnosti. Podľa ministerstva boli „prakticky na všetkých“ MiGoch. Zariadenia montovali pracovníci spoločnosti MiG z Ruska v priestoroch základne Sliač na základe abonentnej zmluvy. Prvá bola podpísaná za [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|druhej Dzurindovej vlády]] v [[december|decembri]] 2005. Podľa ministra Jaroslava Naďa na Sliači pôsobilo 15 až 40 ľudí z RSK MiG. Abonentný systém mal súčiastky zlacnieť a zároveň skrátiť opravu lietadiel. Kvôli utajeniu nie je jasné, koľko slovenské vzdušné sily platili ruskej štátnej firme. Podľa dokumentu vtedajšieho ministra obrany Petra Gajdoša z roku 2019 malo Slovensko do roku [[2023]] zaplatiť viac než 120 miliónov eur.<ref name="dennikn-preco-slovensko-zaplati-rusom-2-6">{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo Slovensko zaplatí Rusom 2,6 milióna eur za to, že nám havarovala stíhačka | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2420148/preco-slovensko-zaplati-rusom-26-miliona-eur-za-to-ze-nam-havarovala-stihacka/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-07 | dátum prístupu = 2021-06-28 }}</ref> === 2020 – súčasnosť === [[Súbor:VeliteľstvoVzdušnýchSílOzbrojenýchSílSlovenskejRepubliky2022.jpg|thumb|Budova Veliteľstva Vzdušných síl vo [[Zvolen|Zvolene]]]] [[Súbor:SIAF Kuchyňa 2021 (51424046999).jpg|thumb|[[Alenia C-27J Spartan|C-27J Spartan]] (reg. č. 1962) na Medzinárodných leteckých dňoch SIAF 2021 na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]]]] V čase [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pristálo [[1. máj]]a 2020 vo večerných hodinách na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]] taktické dopravné lietadlo [[Alenia C-27J Spartan|C-27J Spartan]] slovenských vzdušných síl, ktoré dopravilo repatriantov z [[Libanon]]u a hneď na druhý deň leteckým mostom zabezpečilo prepravu 15 slovenským občanom a ďalším občanom Česka, Maďarska a [[Rakúsko|Rakúska]] z [[Cyprus|Cypru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojenskými lietadlami sme zabezpečili ďalšiu repatriáciu našich občanov zo zahraničia - aktualizované | url = https://lzkuchyna.mil.sk/89658/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622050029/https://lzkuchyna.mil.sk/89658/?pg=1 | dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spartan opäť repatriuje | url = https://www.mil.sk/89764/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-21 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V súvislosti s nákupom novej leteckej techniky [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C/D Block 70]] bolo potrebné vybudovať, rekonštruovať a modernizovať nevyhnutnú infraštruktúru na základni Sliač, nakoľko vtedajší stav nezodpovedal technickým požiadavkám na prevádzkovanie novej leteckej techniky. Cieľom projektu bolo zabezpečenie prevádzky stavby, leteckej základne Sliač, pre novú leteckú techniku a technológiu a vytvorenie korektných podmienok nevyhnutnej logistickej podpory. Nesplnenie požiadaviek dodávateľa leteckej techniky na infraštruktúru mohlo spôsobiť, že letecká technika by nebola dodaná na Slovensko v súlade so zmluvným harmonogramom. Odhadované náklady na projektovú prípravu a realizáciu stavby vrátane projektového manažmentu NSPA (agentúra NATO) a rezervy na nepredvídané okolnosti 1. a 2. časť stavby na základni Sliač v súvislosti s nákupom novej leteckej techniky F-16C/D Block 70 predstavovali sumu vo výške 67 868 420,61 eur bez DPH.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=9D4CA375BA784534844F1D446BBB944C-BA21FA1D7FAD39669E0FC701C46A4D80 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na základni Malacky/Kuchyňa sa v roku 2020 dokončilo vybudovanie spojovacej dráhy ECHO-1 za 3,8 milióna eur. Dňa [[23. apríl]]a [[2021]] [[nadporučík|npor.]] Lukáš Kúdela ako prvý zo slovenských pilotov absolvoval let v stíhačke F-16 pod dohľadom inštruktora. Po pristátí sa vyjadril: ''„Naše dojmy (ako sme sa tak s chalanmi rozprávali) sú dosť technického-pilotážneho rázu. Citlivosť joysticku, poskakovanie lietadla pri pristátí, odozva na inputy do riadenia a podobne. Ak sa na to pozrieme z tej laickej stránky, tak určite môžem povedať za všetkých, že sme pristáli ‚vytešení‘. Po celkom náročnej a dlhej ceste, kde sme začínali takmer od nuly sme sa predsa len dostali do kokpitu F-16 a vzali ju do vzduchu. Môj subjektívny názor je, že lietadlo sa pilotovalo jednoduchšie ako T-38. Na rozdiel od Talonu chce letieť a nie padať. Výkonnostne je samozrejme niekde inde, ako všetky doterajšie lietadlá, na ktorých sme lietali.“''<ref name="dennikn-porucik-lukas-kudela-ako-prvy-zo">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poručík Lukáš Kúdela ako prvý zo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2365223/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-25 | dátum prístupu = 2021-05-02 }}</ref> Dňa [[27. august]]a [[2022]] bola počas Medzinárodných leteckých dní SIAF 2022 na základni Malacky/Kuchyňa podpísaná dohoda o obrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom na obdobie do dodania a sprevádzkovania nových stíhačiek F-16 pre Vzdušné sily OS SR. Dohodu podpísali slovenský minister obrany Jaroslav Naď, česká šéfka rezortu Jana Černochová a poľský minister Mariusz Blaszczak. Na leteckých dňoch SIAF 2022 sa 27. a [[28. august]]a uskutočnila aj rozlúčka lietadiel MiG-29 s verejnosťou. K [[31. august]]u boli MiGy-29 vyradené z pohotovostného systému obrany vzdušného priestoru. Dňa [[9. september|9. septembra]] sa za účasti ústavných činiteľov a príslušníkov 81. krídla uskutočnila na základni Sliač rozlúčka s lietadlami MiG-29. Prevádzku stíhačiek sprevádzali problémy z technického, medzinárodno-politického i bezpečnostného hľadiska, ale aj z hľadiska dostupnosti pilotov. Za 30 rokov služby na nich piloti nalietali celkovo 20 246 letových hodín a bolo vycvičených 52 pilotov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/sr-uzavrela-dohodu-o-ochrane-vzdusneho/656763-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/08/sr-uzavrela-dohodu-o-ochrane-vzdusneho-priestoru-s-ceskom-a-polskom/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Heger sa poďakoval Česku a Poľsku za ochranu vzdušného priestoru | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/heger-sa-podakoval-cesku-a-polsku-za/656845-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-28 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko uzavrelo dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22994877/slovensko-uzavrelo-dohodu-o-ochrane-vzdusneho-priestoru-s-ceskom-a-polskom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR aSITA | odkaz na autora = | titul = Rozlúčka s migmi aj najmodernejší Raptor. Pozrite si fotografie z leteckých dní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22994952/rozlucka-s-migmy-aj-najmodernejsi-raptor-pozrite-si-fotografie-z-lepteckych-dni.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Letecké dni v Kuchyni lákajú na rozlúčku s armádnymi migmi | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638529-letecke-dni-v-kuchyni-lakaju-na-rozlucku-s-armadnymi-migmi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Sovietske migy na Slovensku dolietali. Absolvujú posledný let | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638451-sovietske-migy-na-slovensku-dolietali-absolvuju-posledny-let/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-26 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|Dočasne poverená vláda SR]] [[17. marec|17. marca]] 2023 rozhodla, že Slovensko daruje [[Ukrajina|Ukrajine]] 13 vyradených MiGov-29 a časť systému [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]] Kub. Konkrétnejšie, desať stíhačiek s motormi, tri kusy bez motorov, ale s príslušnými pohonnými hmotami a mazivami, náhradnými dielmi, pozemným prevádzkovým vybavením, skladom náhradných dielov aj kontrolno-meracou technikou. Dva kusy odpaľovacích zariadení Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.<ref name="rtvs-vlada-rozhodla-slovensko-daruje">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Nicol Tomečková, RTVS | odkaz na autora = | titul = Vláda rozhodla: Slovensko daruje stíhačky MiG-29 Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/03/slovensko-daruje-stihacky-mig-29-ukrajine-uviedol-heger-po-rokovani-vlady/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa [[23. marec|23. marca]] v poobedných hodinách ukrajinskí piloti za pomoci slovenských vzdušných síl, ukrajinského personálu a ďalších zložiek odleteli zo základne Sliač s prvými štyrmi MiGmi-29AS (reg. č. 0921, 2123, 6124, 6627) na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PRVÉ ŠTYRI STÍHACIE LIETADLÁ MIG-29 SÚ UŽ NA UKRAJINE | url = https://www.mosr.sk/52653-sk/prve-styri-stihacie-lietadla-mig-29-su-uz-na-ukrajine/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> K [[17. apríl]]u už bolo na Ukrajine všetkých 13 avizovaných slovenských MiGov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všetky stíhacie lietadlá MiG-29 sú už na Ukrajine | url = https://www.mosr.sk/52733-sk/vsetky-stihacie-lietadla-mig-29-su-uz-na-ukrajine/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Poverený minister obrany SR [[Martin Sklenár]] navštívil [[6. september|6. septembra]] 2023 fabriku spoločnosti [[Lockheed Martin]] v [[Spojené štáty|americkom]] meste [[Greenville (Južná Karolína)|Greenville]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]], kde slovenskej delegácii vrátane pilotov oficiálne predstavili prvé lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) nesúce slovenské výsostné označenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = cho | odkaz na autora = | titul = V USA vyrobili prvú stíhačku F-16 pre Slovensko (fotogaléria a video) | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96103127-v-usa-vyrobili-prvu-stihacku-f-16-pre-slovensko-fotogaleria-a-video | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2023-09-07 }}</ref> Dňa [[30. september|30. septembra]] 2023 Ministerstvo obrany SR oznámilo, že lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) úspešne absolvovalo prvý let. Dňa [[15. december|15. decembra]] 2023 uskutočnilo prvý let dvojmiestne lietadlo F-16D Block 70 (reg. č. 1101).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvé stíhacie lietadlo F-16 so slovenským znakom má za sebou úspešný prvý let | url = https://www.mosr.sk/53336-sk/-prve-stihacie-lietadlo-f-16-so-slovenskym-znakom-ma-za-sebou-uspesny-prvy-let/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Prvé dva kusy, F-16C Block 70 (reg. č. 1001) a F-16D Block 70 (reg. č. 1101), boli oficiálne odovzdané Slovensku [[10. január]]a [[2024]]. Preberací ceremoniál sa uskutočnil [[29. február]]a vo výrobnom závode v Greenville za prítomnosti ministra obrany [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]].<ref name="mosr-slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko si v USA oficiálne prevzalo prvé dve stíhačky F-16 | url = https://www.mosr.sk/53798-sk/slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo-prve-dve-stihacky-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Modernizácia == === Stíhacie lietadlá === Cieľom vlády SR bolo vybrať nové stíhacie lietadlá, ktoré boli v plnej miere schopné nahradiť stíhačky MiG-29 a zároveň rozšíriť operačné spôsobilosti taktického letectva v súlade s operačnými požiadavkami a možnými typmi úloh vyplývajúcimi z bezpečnostného prostredia a členstva Slovenska v NATO.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda schválila nákup F-16 | url = https://www.leteckymagazin.sk/l/vlada-schvalila-nakup-f-16/ | vydavateľ = leteckymagazin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180712153247/https://www.leteckymagazin.sk/l/vlada-schvalila-nakup-f-16/ | dátum archivácie = 2018-07-12 }}</ref> V [[január]]i [[2014]] tak Slovensko začalo rokovania so [[švédsko]]u vládou ohľadom prenájmu alebo nákupu stíhačiek [[Saab JAS 39 Gripen|JAS 39 Gripen]], ktoré mali nahradiť MiGy-29.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.defensenews.com/article/20140113/DEFREG01/301130017/Slovakia-Plans-Acquire-Fighter-Jets/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TT | odkaz na autora = | titul = Slovakien intresserat av Gripen | url = https://www.svd.se/slovakien-intresserat-av-gripen | vydavateľ = svd.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[21. apríl]]a 2014 Slovensko podpísalo s výrobcom RSK MiG zmluvu na tri roky programu údržby a opráv MiGov-29.<ref>http://www.janes.com/article/26739/russia-to-upgrade-slovakian-mig-29s</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Glváč odpísal sovietske Migy, opravy by stáli veľa | url = https://www.webnoviny.sk/minister-glvac-odpisal-sovietske-migy-opravy-by-stali-vela/ | vydavateľ = webnoviny.sk | dátum vydania = 2014-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onuferová | meno = Marianna | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská armáda je závislá od ruských dodávok | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/7195940/slovenska-armada-je-zavisla-od-ruskych-dodavok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-08 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové stíhačky si armáda prenajme | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/315452-armada-si-planuje-prenajat-stihacky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2014-04-22 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> V [[júl]]i 2014 slovenský minister obrany [[Martin Glváč]] potvrdil, že JAS 39 Gripen bol vybraný ako nové stíhacie lietadlo pre Vzdušné sily Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia “wants Gripen” from 2016 | url = http://airheadsfly.com/2014/07/28/slovakia-wants-gripen-from-2016/ | vydavateľ = airheadsfly.com | dátum vydania = 2014-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141224132944/http://airheadsfly.com/2014/07/28/slovakia-wants-gripen-from-2016/ | dátum archivácie = 2014-12-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://en.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/news/top-deal-of-the-slovak-army-goes-to-sweden?currentPage=1 |dátum prístupu=2014-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140808054723/http://en.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/news/top-deal-of-the-slovak-army-goes-to-sweden?currentPage=1 |dátum archivácie=2014-08-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uppgifter: Slovakien väljer Jas Gripen | url = https://www.expressen.se/nyheter/uppgifter-slovakien-valjer-jas-gripen/ | vydavateľ = expressen.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Netky.sk | odkaz na autora = | titul = Nové stíhačky pre našu armádu zabezpečia Švédi! | url = http://www.netky.sk/clanok/nove-stihacky-pre-nasu-armadu-zabezpecia-svedi | vydavateľ = netky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.defensenews.com/article/20140728/DEFREG01/307280009/Saab-Eyes-Other-Markets-After-Dropping-Denmark-Bid/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>http://www.defensenews.com/apps/pbcs.dll/article?AID=2014307200012{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bednár | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Gripeny podľa súčasného MO, ďalšie znižovanie obranyschopnosti SR | periodikum = blog.sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://vladimirbednar.blog.sme.sk/c/359915/gripeny-podla-sucasneho-mo-dalsie-znizovanie-obranyschopnosti-sr.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-26 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 139 z [[18. marec|18. marca]] [[2015]] súhlasila so začatím priamych rokovaní so švédskou stranou (zastúpenou FXM – obrannou a bezpečnostnou exportnou agentúrou Ministerstva obrany Švédska)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FXM | url = http://fxm.se/en/ | vydavateľ = fxm.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002211551/http://fxm.se/en/ | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref>, ktorých cieľom bolo uzatvorenie potrebných zmluvných dokumentov na prenájom stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen ako náhrady za lietadlá MiG-29 v zmysle schválenej koncepcie rozvoja vzdušných síl. Ďalej súhlasila so začatím priamych rokovaní s Vládou Spojených štátov amerických cestou [[Foreign Military Sales|FMS]] (Foreign Military Sales), ktorých cieľom bola príprava a uzatvorenie zmluvy na dodávku zbraňových systémov, prostriedkov elektronickej ochrany a komunikačných prostriedkov pre lietadlá JAS 39 Gripen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 139_2015.doc | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14730?listName=Uznesenia&prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Švédska strana ale ''„počas celých rozhovorov deklarovala iný právny výklad pojmu ,prenájom‘ než slovenská strana. Švédska strana požadovala zmluvu podľa verejného medzinárodného práva, požadovala absenciu sankcií, švédske rozhodné právo a neuplatnenie zrážkovej dane.“''<ref name="armadninoviny-udalosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Potvrzeno: Slovensko kupuje stíhačky F-16 Block 70/72 | url = http://www.armadninoviny.cz/potvrzeno-slovensko-kupuje-stihacky-f-16-block-7072.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2016]] preto slovenská vláda prehodnotila svoje pôvodné stanovisko (rokovať iba so Švédmi o prenájme) a požiadala Švédsko a USA o zaslanie návrhu (vrátane cenovej ponuky) k dodávkam stíhacích lietadiel pre slovenské vzdušné sily. Vláda SR požadovala uzavretie zmluvy na úrovni vláda – vláda. Rusko ponúklo svoje stíhačky [[MiG-35]], ale Slovensko ruskú ponuku z geopolitických dôvodov finálne neposudzovalo. Ruská ponuka nakoniec poslúžila len na cenové porovnanie podobných typov lietadiel.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref name="armadninoviny-udalosti"/> Slovenskí odborníci pri vyhodnocovaní ponúk viedli diskusie so zástupcami štátov, ktoré prevádzkujú stíhačky JAS 39 Gripen a F-16 Fighting Falcon. V prípade JAS 39 išlo o Švédsko, Maďarsko a Česko, pričom svoje skúsenosti s prevádzkou F-16 potom slovenskej strane oznámili zástupcovia Poľska, [[Taliansko|Talianska]] a [[Grécko|Grécka]].<ref name="armadninoviny-udalosti"/> Dňa [[4. apríl]]a [[2018]] [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov]], resp. Agentúra pre obrannú a bezpečnostnú spoluprácu (''Defense Security Cooperation Agency'') odsúhlasila potenciálny predaj 14 stíhačiek F-16C/D Block 70 Vzdušným silám OS SR. Ide o najmodernejšiu verziu stíhačky typu F-16, nad ktorou sú už len „neviditeľné“ stíhačky [[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]] a [[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]. ''„Slovenskému ministerstvu sme ponúkli nacenenie a informácie o dostupnosti lietadiel F-16, a to konkrétne verzie F-16C/D Block 70,“''<ref>{{cite web|url=http://lockheedmartin.com/us/products/f16/F-16-Block-70.html|title=F-16V Viper|website=lockheedmartin.com}}</ref> potvrdil hovorca americkej ambasády Griffin Rozell. Verzia s označením „V“ má špičkový radar i elektroniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Government of Bahrain – F-16V Aircraft with Support: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency | url = http://www.dsca.mil/major-arms-sales/government-bahrain-f-16v-aircraft-support | vydavateľ = dsca.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počítače v nej vychádzajú z technológií, ktoré USA inštalujú aj do supermoderných stíhačiek F-35.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Americké stíhačky sú pridrahé, znie z Belgicka. Šancu cítia Francúzi, prišli so zaujímavou ponukou | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/455572-americke-stihacky-su-pridrahe-znie-z-belgicka-sancu-citia-francuzi-prisli-so-zaujimavou-ponukou/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-22 | dátum prístupu = 2018-07-02 }}</ref> Táto verzia umožňuje pilotovi, napríklad rýchlejšie zamerať viac cieľov naraz a na väčšiu vzdialenosť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Dankovi úradníci rokujú o špičkovej verzii stíhačky F-16, ktorú zatiaľ kúpil len Bahrajn | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/914663/dankovi-uradnici-rokuju-o-spickovej-verzii-stihacky-f-16-ktoru-zatial-kupil-len-bahrajn/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-19 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dankovi úradníci rokujú o najmodernejšej verzii stíhačky F-16 | url = https://www.webnoviny.sk/dankovi-uradnici-rokuju-o-spickovej-verzii-stihacky-f-16/ | vydavateľ = webnoviny.sk | dátum vydania = 2017-10-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> '''„JAS 39 Gripen je dobré lietadlo, ale je lepšie sa orientovať na Spojené štáty americké z dôvodu geopolitiky,“''' povedal bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Ándor Sándor.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubovič | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Dilema slovenského letectva: Gripeny majú navrch v cene, F-16 v skúsenostiach | periodikum = aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.centrum.sk/dilema-slovenskeho-letectva-gripeny-maju-navrch-v-cene-f-16-v-skusenostiach/slovensko/spolocnost/ | issn = | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-16 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česko nereagovalo na ponuku Američanov na prenájom stíhačiek F-16 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/usa-cr-sr-stihacky-f-16/79118-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-03-27 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> O type nového stíhacieho lietadla pre Vzdušné sily OS SR rozhodla vláda SR na rokovaní vlády [[11. júl]]a 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed F-16V, Saab Gripen Compete for Slovakian Order | url = http://www.defense-aerospace.com/articles-view/feature/5/192342/lockheed-f_16v%2C-saab-gripen-compete-for-slovakian-order.html | vydavateľ = defense-aerospace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Atašé USA na Slovensku Jon Dunn: F16 je schopné lietadlo | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/470454-atase-jon-dunn-f16-je-schopne-lietadlo/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-22 | dátum prístupu = 2018-07-02 }}</ref><ref name="gov-vlada-prijala-historicke-rozhodnutie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda prijala historické rozhodnutie, slovenské nebo budú vzdušné sily chrániť s americkými stíhacími lietadlami F-16 | url = https://www.mod.gov.sk/42280-sk/vlada-prijala-historicke-rozhodnutie-slovenske-nebo-budu-vzdusne-sily-chranit-s-americkymi-stihacimi-lietadlami-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Podľa ostatných verejných informácií Švédsko ponúklo Slovensku iba starší model stíhačky JAS 39C/D Gripen. V prípade USA ide o strategického spojenca (Bezpečnostná stratégia SR 2005), pričom aj vládou SR na jeseň 2017 schválená Bezpečnostná stratégia SR 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY | url = http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2017/09/Návrh-Bezpečnostnej-stratégie-SR.pdf | vydavateľ = mepoforum.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> hovorí, že ''„Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy.“'' Obstaranie ďalšej veľkej platformy (po vrtuľníkoch [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M Black Hawk]]) od USA prehĺbilo toto spojenectvo a vytvorilo silnejšie puto pre rozvoj v oblasti ekonomiky i bezpečnosti, čo je veľkou devízou po zhoršení bezpečnostného prostredia v susedstve Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.mosr.sk/data/files/3669_navrh-na-obstaranie-novych-taktickych-stihacich-lietadiel.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180720140019/http://www.mosr.sk/data/files/3669_navrh-na-obstaranie-novych-taktickych-stihacich-lietadiel.pdf | dátum archivácie = 2018-07-20 }}</ref> Z analýzy obmeny taktických stíhacích lietadiel pri zohľadnení všetkých faktorov: nákup lietadiel, munícia, náklady na výcvik na pilotov a pozemný personál, logistické zabezpečenie, dobudovanie infraštruktúry, dodacie lehoty a ďalších nákladov na prevádzkovanie a prípadnú modernizáciu, s perspektívou používania nového taktického stíhacieho lietadla za horizont roku 2060 vyplynulo, že je výhodnejšie obstaranie 14 kusov lietadiel F-16C/D Block 70. Ministerstvo obrany SR tak navrhlo v rámci obmeny stíhacích lietadiel MiG-29 realizovať americkú ponuku a uzatvoriť príslušné zmluvné vzťahy s vládou Spojených štátov amerických.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/RPO/Material/Download?id=1702&version=1 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> V prospech stíhačky F-16 boli rozhodujúcim faktorom jej väčšie operačné možnosti a väčší taktický dolet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=16577 | vydavateľ = finance.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slováci si v F-16 vybrali osvědčeného bojovníka, asi posledního svého druhu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/slovensko-nato-f-16-nadzvuk-stihacka-gripen-usa-fqj-/zpr_nato.aspx?c=A180724_125128_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-07-26 | dátum prístupu = 2018-09-07 }}</ref> Jazyková príprava a letecký výcvik pilotov trval celkovo 40 mesiacov a prebiehal v USA na [[Medzinárodné letisko Tucson|Morrisovej základni Národnej leteckej gardy]],<ref name="janes.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Air Force seeks training aircraft | url = https://www.janes.com/article/90382/slovak-air-force-seeks-training-aircraft | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> ktorá sa nachádza na IAP pri meste [[Tucson]] v [[Arizona|Arizone]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Americký výrobca F-16: Stíhačky vám dodáme začiatkom roku 2023 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20907378/americky-vyrobca-f-16-stihacky-vam-dodame-zaciatkom-roku-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-05 | dátum prístupu = 2018-09-06 }}</ref> Základný výcvik prebehol na lietadle [[Beechcraft T-6 Texan II|T-6A Texan II]] na [[Laughlin Air Force Base|Laughlinovej leteckej základni]] v [[Texas|Texase]]<ref name="af-video">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video | url = https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764301/ | vydavateľ = aetc.af.mil | dátum vydania = 2020-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> a pokračovací výcvik na lietadle [[Northrop T-38 Talon|T-38C Talon]] na leteckej základni [[Columbus Air Force Base|Columbus]] v štáte [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]].<ref name="af-video-ohio">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video | url = https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764303/dvpcc/false/#DVIDSVideoPlayer20345 | vydavateľ = aetc.af.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220318134032/https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764303/dvpcc/false/#DVIDSVideoPlayer20345 | dátum archivácie = 2022-03-18 }}</ref> Neskôr, po absolvovaní výcviku na T-6A resp. T-38C, prebiehal výcvik na stíhačkách F-16C/D na [[Morris Air National Guard Base|Morrisovej základni leteckej národnej gardy]] v Tucsone v Arizone.<ref>https://www.luke.af.mil/Portals/58/Luke%20One%20Pager%20Jun%202020.pdf</ref> Viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin Ana Wugofski a minister obrany Peter Gajdoš [[12. december|12. decembra]] 2018 slávnostne podpísali tri „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance LO-D-TAA, LO-P-LAH a LO-D-SAA) stíhačiek F-16C/D Block 70.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Bol to najväčší nákup v dejinách armády. Obrana zverejnila utajované zmluvy na F-16 | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/792338/bol-to-najvacsi-nakup-v-dejinach-armady-obrana-zverejnila-utajovane-zmluvy-na-f-16/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Domáce správy | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> Najväčšia investícia v celkovej výške 1 872 568 591 [[americký dolár|USD]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=D9E89A965585428F88969FD49CF8F83F-30FCB2B2486BD63E87D509008566396B | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> do slovenskej armády v ére samostatnosti dostala zelenú. Uvedená celková suma už bola postupne uhradená.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Česká pozice | odkaz na autora = | titul = Slováci budou mít 14 stíhaček F-16. Za 1,589 miliardy eur | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = http://ceskapozice.lidovky.cz/slovaci-budou-mit-14-stihacek-f-16-za-1-589-miliardy-eur-fs2-/tema.aspx?c=A180821_180134_pozice-tema_lube | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-08-24 | dátum prístupu = 2019-03-29 }}</ref> Súčasťou podpísaného kontraktu je aj komplexný výcvik 22 pilotov a 160 technikov pozemného personálu v USA. Spojené štáty nám vyprodukujú hotového pilota, ktorý po príchode lietadiel F-16C/D v roku 2025 bude spôsobilý zabezpečovať pohotovostný systém a obranu vzdušného priestoru, čiže plnenie záväzku NATINAMDS a Renegát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvé stíhačky F-16 dorazia v roku 2022: Pilotov pripravia v USA | url = https://www.dnes24.sk/prve-stihacky-f-16-dorazia-v-roku-2022-pilotov-pripravia-v-usa-319042 | vydavateľ = dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovensko má voľbou stíhačky F-16C/D vystarané minimálne do roku 2060 resp. dovtedy, dokým budú k dispozícii náhradné diely. === Cvičné prúdové lietadlá === Po nehode lietadla L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711) 10. októbra 2018 začala byť situácia s cvičnými prúdovými lietadlami kritická a v rámci modernizácie vzdušných síl si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože zostávajúcim kusom L-39 sa blíži koniec technickej životnosti.<ref name="janes.com"/> Situáciu treba promptne riešiť buď dočasným leasingom troch [[Aero L-159 Alca|L-159T2 Alca]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Letoun L-159T2 pro českou armádu absolvoval první let | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/letoun-l-159t2-pro-ceskou-armadu-absolvoval-prvni-let/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011133519/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/letoun-l-159t2-pro-ceskou-armadu-absolvoval-prvni-let/ | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> alebo objednaním 8 kusov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aero Vodochody nabídlo Slovensku strategickou spolupráci na výcviku pilotů | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/tiskove-zpravy/aero-vodochody-nabidlo-slovensku-strategickou-spolupraci-na/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622022044/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/tiskove-zpravy/aero-vodochody-nabidlo-slovensku-strategickou-spolupraci-na/ | dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref> nových [[Aero L-39NG]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia offered long-term industrial participation in L-39NG | url = https://www.flightglobal.com/fixed-wing/slovakia-offered-long-term-industrial-participation-in-l-39ng/138855.article | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový český proudový letoun L-39NG absolvoval svůj první let (VIDEO) | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/novy-cesky-proudovy-letoun-l-39ng-absolvoval-svuj-prvni-let/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190213005519/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/novy-cesky-proudovy-letoun-l-39ng-absolvoval-svuj-prvni-let/ | dátum archivácie = 2019-02-13 }}</ref> formou vláda – vláda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = První letoun L-39NG pokročil do další fáze a směřuje k roll-outu | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/prvni-letoun-l-39ng-pokrocil-do-dalsi-faze-smeruje-k-roll-ou/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011133619/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/prvni-letoun-l-39ng-pokrocil-do-dalsi-faze-smeruje-k-roll-ou/ | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> Niektoré štáty NATO ako napríklad Maďarsko využívajú Letový výcvikový program NATO v Kanade (''NATO Flying Training in Canada''; ''NFTC''). Maďarské vzdušné sily vyradili všetky lietadlá typu L-39 a MiG-29 už v roku [[2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ARCHIVED - Hungary Joins Nato Flying Training in Canada (NFTC) Program | url = http://www.forces.gc.ca/en/news/article.page?doc=hungary-joins-nato-flying-training-in-canada-nftc-program/hnmx1bgj | vydavateľ = forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200705080025/http://www.forces.gc.ca/en/news/article.page?doc=hungary-joins-nato-flying-training-in-canada-nftc-program/hnmx1bgj | dátum archivácie = 2020-07-05 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Moosemen | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/article-template-standard.page?doc=meet-the-moosemen/ix1xz22c | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171119102422/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/article-template-standard.page?doc=meet-the-moosemen/ix1xz22c | dátum archivácie = 2017-11-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Training squadrons add instructors, students to generate more fighter pilots | url = https://www.skiesmag.com/news/training-squadrons-add-instructors-students-to-generate-more-fighter-pilots/ | vydavateľ = skiesmag.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z možností je, aby naši mladí piloti, ktorí budú vybraní na letecký výcvik v USA na stíhačky F-16 predtým prešli preškolením v Kanade, kde by si zdokonalili angličtinu a lietali na cvičných prúdových lietadlách typu [[BAE Systems Hawk|CT-155 Hawk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NATO Flying Training in Canada (NFTC) | url = https://www.cae.com/media/documents/Defence_Security/DM077_NATO_Flying_Training_in_Canada_NFTC_v4.pdf | vydavateľ = cae.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011214444/https://www.cae.com/media/documents/Defence_Security/DM077_NATO_Flying_Training_in_Canada_NFTC_v4.pdf | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> Ďalšou možnosťou pre našich budúcich pilotov je absolvovať letecký výcvik na [[Sheppard Air Force Base|Sheppardovej základni]] v [[Texas]]e v rámci programu Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT) | url = https://www.sheppard.af.mil/Library/Fact-Sheets/Display/Article/367537/euro-nato-joint-jet-pilot-training-program-enjjpt/ | vydavateľ = sheppard.af.mil | dátum vydania = 2012-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Výcvik našich nových pilotov bude trvať 40 mesiacov na lietadlách typu T-6A, T-38C a F-16C/D. Keď [[United States Air Force|Vzdušné sily USA]] dostanú v roku 2025 nové lietadlá typu T-7A Red Hawk, tak sa výcvik skráti na 22 mesiacov, čo významne ušetrí čas a peniaze na výcvik nového stíhacieho pilota, v budúcnosti napríklad aj slovenského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ACC Aims to Cut Pilot Training Time By Up to Half | url = https://www.airforcemag.com/acc-aims-to-cut-pilot-training-time-by-up-to-half/ | vydavateľ = airforcemag.com | dátum vydania = 2020-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Dopravné lietadlá === Zmluva o nákupe dvoch lietadiel C-27J Spartan bola s výrobcom podpísaná [[29. október|29. októbra]] 2014. Lietadlá mali byť pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|ozbrojených síl]] dodané 26 až 38 mesiacov po podpise zmluvy. Prvé lietadlo C-27J Spartan (reg. č. 1931) absolvovalo svoj prvý let [[7. august]]a 2017 na letisku Turín a na Slovensko bolo dodané [[24. október|24. októbra]] 2017.<ref name="mosr-prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AGLO solutions (www.aglo.sk) | odkaz na autora = | titul = Prvé z dvoch lietadiel Spartan je už na Slovensku :: Ministerstvo obrany SR | url = http://www.mosr.sk/40735-sk/prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz-na-slovensku/ | vydavateľ = mosr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171024154000/http://www.mosr.sk/40735-sk/prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz-na-slovensku/ | dátum archivácie = 2017-10-24 }}</ref> Druhé z lietadiel (reg. č. 1962) absolvovalo svoj prvý let na letisku Turín [[26. február]]a 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = C-27J 1962 | url = https://forum.valka.cz/topic/view/210685 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na Slovensko bolo dodané [[9. apríl]]a 2018.<ref name=spartan>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lietadlo Spartan príde neskôr, ministerstvo si uplatní možné sankcie | url = http://www.mod.gov.sk/40055-sk/lietadlo-spartan-pride-neskor-ministerstvo-si-uplatni-mozne-sankcie/ | dátum vydania = 2017-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-27 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = LOMTEC.com | odkaz na autora = | titul = Zálet Spartana C-27J Slovak Air Force v Turíne | url = https://www.gonzoaviation.com/clanok/zalet-spartana-c-27j-pre-slovak-air-force-v-turine | vydavateľ = gonzoaviation.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817162529/https://www.gonzoaviation.com/clanok/zalet-spartana-c-27j-pre-slovak-air-force-v-turine | dátum archivácie = 2017-08-17 }}</ref><ref name="teraz-v-letke-vzdusnych-sil-ozbrojenych-sil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V letke vzdušných síl Ozbrojených síl SR je druhý Spartan | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-letke-vzdusnych-sil-os-sr-je-druhy-spa/318392-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-09 | dátum prístupu = 2018-04-09 }}</ref> Od podpisu zmluvy až po dodávku prvého lietadla nakoniec uplynuli dlhé tri roky. Na druhé lietadlo čakala Dopravná letka takmer tri a pol roka. Koncom roka 2018 sme mali na Spartany preškolených na dvoch úrovniach osem pilotov, pričom štyria z nich mohli pilotovať aj prepravné lety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obrana 01/2019 | url = http://www.mosr.sk/obrana-012019/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-27 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190125183239/http://www.mosr.sk/obrana-012019/ | dátum archivácie = 2019-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odlet rotácie do Lotyšska zabezpečovali aj vzdušné sily | url = http://www.vvzs.mil.sk/82289/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190126000744/http://www.vvzs.mil.sk/82289/?pg=1 | dátum archivácie = 2019-01-26 }}</ref> Podľa kapitána Jána Susányiho: ''„Spartan je nová generácia, digitalizácia, kompozitné materiály, skrátka lietadlo do tejto doby.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = C-27J SPARTAN - THE UNRIVALLED MULTI-MISSION AIRLIFTER | url = https://www.leonardocompany.com/documents/20142/3159740/C+27J+SPARTAN_brochure.pdf?t=1543587781456 | vydavateľ = leonardocompany.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2019 Spartany Vzdušných síl OS SR nalietali spolu 730 letových hodín. V roku 2022 došlo k dvom zásadným udalostiam vo flotile C-27J. Prvou bol incident v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], po ktorom pravdepodobne bez preletového povolenia na technický prelet, po poškodení letúna a bez štrukturálnej kontroly na mieste incidentu Spartan preletel na základňu Malacky/Kuchyňa. Druhým momentom bolo zverejnenie a následne zrušenie súťaže na náhradné diely a údržbu pre C-27J, čo znamenalo uzemnenie oboch strojov v októbri 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Rasťo Striško, redakcia/LH, noviny.sk | odkaz na autora = | titul = Incident slovenského Spartana v Gruzínsku: Toto sú dôvody nehody | url = https://plus.noviny.sk/686571-incident-slovenskeho-spartana-v-gruzinsku-toto-su-dovody-nehody | vydavateľ = plus.noviny.sk | dátum vydania = 2022-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Vrtuľníky === Dňa [[29. apríl]]a 2015 Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 225 schválila návrh „Dohody o podmienkach predaja“ (''Letter of Offer and Acceptance'') LO-B-UCI Vlády Spojených štátov amerických z [[21. apríl]]a 2015 na obstaranie komplexnej dodávky systému deviatich viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerstvo obrany zverejnilo roky utajovanú zmluvu na vrtuľníky Blackhawk za 235 miliónov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/789861/ministerstvo-obrany-zverejnilo-roky-utajovanu-zmluvu-na-vrtulniky-blackhawk-za-235-milionov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Domáce správy | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> Zároveň uložila ministrovi financií a ministrovi obrany v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy zabezpečiť v rokoch 2015 – 2024 financovanie obmeny viacúčelových vrtuľníkov vo výške 261 745 857 USD v súlade so splátkovým kalendárom uvedeným v „Dohode o podmienkach predaja“ zvýšené o súvisiace dane, clá a poplatky. Uvedená suma za vrtuľníky už bola uhradená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 225_2015.doc | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14802?listName=Uznesenia&prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia – UH-60M Black Hawk Helicopters: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency | url = http://www.dsca.mil/major-arms-sales/slovakia-uh-60m-black-hawk-helicopters | vydavateľ = dsca.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[26. jún]]a 2017 pristáli na základni [[Letecká základňa Prešov|Prešov]] prvé dva z celkových deviatich objednaných viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.<ref name=bhdosli17>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé dva vrtuľníky Black Hawk sú už na Slovensku | url = http://www.mod.gov.sk/40052-sk/prve-dva-vrtulniky-black-hawk-su-uz-na-slovensku/ | dátum vydania = 2017-06-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-26 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR| miesto = |jazyk = }}</ref> Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané [[12. júl]]a 2018 a ďalšia dvojica [[26. august]]a 2019.<ref name="gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do výzbroje ozbrojených síl pribudli ďalšie dva vrtuľníky UH-60M Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/42295-sk/do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli-dalsie-dva-vrtulniky-uh-60m-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="mod.gov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Sliači pristáli ďalšie dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/45309-sk/na-sliaci-pristali-dalsie-dva-nove-vrtulniky-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2019-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Zvyšné tri kusy boli dodané [[11. január]]a 2020.<ref name=dodavka2019>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vojaci majú dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/1845798405680973/| dátum vydania = 2017-06-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-28 | vydavateľ = RTVS | miesto = |jazyk = }}</ref> Vrtuľníky sú už vyzbrojené guľometmi typu [[M240|M240H]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Armádne vrtuľníky už budú môcť strieľať, no v boji by ešte neobstáli | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20916193/vrtulniky-black-hawk-potrebuju-milionove-investicie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-17 | dátum prístupu = 2018-09-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko kupuje vrtulníky H145M | url = http://www.armadninoviny.cz/madarsko-kupuje-vrtulniky-h145m.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk budú doplnené o guľomety, minister Gajdoš hovoril aj o Slovenských brancoch | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/vrtulniky-black-hawk-budu-doplnene-o-gulomety-minister-gajdos-hovoril-aj-o-slovenskych-brancoch/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-16 | dátum prístupu = 2018-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gajdoš prezradil plány ministerstva v súvislosti s viacúčelovými vrtuľníkmi typu Black Hawk | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/gajdos-prezradil-plany-ministerstva-v-suvislosti-s-viacucelovymi-vrtulnikmi-typu-black-hawk/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-30 | dátum prístupu = 2019-02-07 }}</ref> ''„Ak sme za šesť mesiacov v roku 2017 odlietali s prvými dvomi UH-60M Black Hawk približne 230 hodín. V roku 2018 sme so štyrmi vrtuľníkmi nalietali 826 hodín, teda 146 hodín nad ročný plán,“'' konštatoval veliteľ prešovského vrtuľníkového krídla plukovník Róbert Tóth na otázku, ako sa darí rozlietavať nové vrtuľníky.<ref name="mosr_obrana_5_2019">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = Obrana | odkaz na periodikum = | url = https://www.mosr.sk/data/disk/casopis/Obrana_05_2019.pdf | issn = 1336-1910 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | miesto = Bratislava | dátum = | rok = | mesiac = | deň = | ročník = XXVII. | typ ročníka = ročník | číslo = 5 | typ čísla = číslo | strany = 14 – 15 | dátum prístupu = 2019-05-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190514102850/https://www.mosr.sk/data/disk/casopis/Obrana_05_2019.pdf | dátum archivácie = 2019-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľník vzdušných síl zasahoval pri požiari v Nízkych Tatrách | url = http://www.vvzs.mil.sk/85851/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V rámci grantu ERIP3 vo výške 50 miliónov USD Slovensko od vlády USA získa ďalšie dva nové vrtuľníky UH-60M, ktoré budú využívané pre potreby leteckej pátracej a záchrannej služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mehta | meno = Aaron | autor = | odkaz na autora = | titul = Inside America’s multimillion-dollar plan to get allies off Russian equipment | url = https://www.defensenews.com/global/europe/2019/05/29/inside-americas-multimillion-dollar-plan-to-get-allies-off-russian-equipment/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = 2019-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = European Recapitalization Incentive Program (ERIP) | url = https://www.state.gov/european-recapitalization-incentive-program-erip/ | vydavateľ = state.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2019 MSPO Preview: CEE Defense Modernization Initiatives | url = http://www.defense-aerospace.com/articles-view/feature/5/205473/mspo-preview%3A-defense-modernization-in-eastern-europe.html | vydavateľ = defense-aerospace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovensko sa podľa oznámenia ministra obrany rozhodlo využiť ponuku vlády USA. Nové vrtuľníky budú dodané v roku [[2025]]. Celková cena kontraktu je 100 miliónov USD. == Obrana vzdušného priestoru == {{Hlavný článok|Quick Reaction Alert|NATO Integrated Air and Missile Defence System}} [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549602).jpg|thumb|right|[[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C Block 70]] Vzdušných síl OS SR na základni Malacky/Kuchyňa]] Obrana vlastného vzdušného priestoru je jednou z hlavných priorít Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vstupom do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v roku 2004 sa Slovensko zaviazalo, že bude prispievať do Systému integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (''NATO Integrated Air and Missile Defence System'', ''NATINAMDS''), ktorého podstatou je nepretržitá obrana národných vzdušných priestorov európskych členských štátov NATO a [[Turecko|Turecka]]. NATINAMDS je pod kontrolou [[Allied Air Command|Spojeneckého veliteľstva vzdušných síl]] (''Allied Air Command'', ''AIRCOM'') so sídlom na základni [[Letecká základňa Ramstein|Ramstein]] v Nemecku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = NATO Integrated Air and Missile Defence | url = http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_8206.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.02.2016 | dátum prístupu = 18.07.2017 | vydavateľ = NATO.int | miesto = Zvolen | jazyk = angličtina}}</ref> Za realizáciu a výkon obrany nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v systéme NATINAMDS zodpovedá veliteľ Vzdušných síl OS SR, ktorý má na starosti aj činnosť leteckej pátracej a záchrannej služby pri pátraní po posádkach a cestujúcich lietadiel, ktoré sa ocitli v stave núdze a od [[jún]]a 2011 aj poskytovanie leteckých navigačných služieb na letisku Sliač všetkým lietadlám bez rozdielu na štátnu a rezortnú príslušnosť. Týmito úlohami slovenské vzdušné sily od [[1. september|1. septembra]] 2022 dočasne poverili [[Vzdušné sily Poľskej republiky]] a [[Vzdušné sily Armády Českej republiky]], kým Slovensko získa nové stíhacie lietadlá F-16. Poľské vzdušné sily plnia tieto úlohy lietadlami F-16C primárne zo základne [[Letecká základňa Łask|Łask]]. České vzdušné sily pôsobia za týmto účelom so stíhačkami JAS 39C Gripen zo základne [[Letisko Čáslav|Čáslav]]. Od [[12. jún]]a [[2023]] sa k tejto iniciatíve oficiálne pripojili aj [[maďarské vzdušné sily]] s lietadlami JAS 39C Gripen EBS HU na základni [[Letecká základňa Kecskemét|Kecskemét]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochrana slovenského neba sa stala spoločným vyšehradským projektom | url = https://www.mosr.sk/52950-sk/ochrana-slovenskeho-neba-sa-stala-spolocnym-vysehradskym-projektom/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od [[2. september|2. septembra]] do [[22. december|22. decembra]] 2023 podporovala vzdušnú obranu Slovenska aj pohotovostná dvojica stíhačiek [[Eurofighter Typhoon|Eurofighter EF 2000GS]] [[Luftwaffe (Bundeswehr)|nemeckých vzdušných síl]] zo základne [[Letecká základňa Neuburg|Neuburg]] v [[Bavorsko|Bavorsku]]. Na tieto úlohy majú spojenci k dispozícii aj základňu Malacky/Kuchyňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slowakei – Air Shielding | url = https://www.bundeswehr.de/de/organisation/luftwaffe/slowakei-air-shielding | vydavateľ = bundeswehr.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na slovenské nebo budú dozerať aj nemecké stíhačky, do konca roka | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/679912-na-slovenske-nebo-budu-dozerat-aj-nemecke-stihacky-do-konca-roka/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2023-09-01 }}</ref> Stíhačky sú schopné vzlietnuť v krátkom čase a zasiahnuť proti prípadnému narušiteľovi vzdušného priestoru, resp. pomôcť lietadlu v núdzi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochrana vzdušného priestoru - systém NATINADS | url = https://www.mosr.sk/ochrana-vzdusneho-priestoru-system-natinamds/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najčastejším dôvodom pohotovostných vzletov stíhačov QRA býva strata spojenia medzi pilotmi civilného lietadla a miestom riadenia letovej prevádzky. Od [[február]]a 2017 spolupracujú slovenské vzdušné sily s českými pri obrane vzdušného priestoru nad Slovenskom a Českom. V praxi to znamená, že pohotovostné lietadlá (QRA) môžu za účelom splnenia misie vstupovať do vzdušného priestoru susedného štátu. V prípade, že podozrivé lietadlo prelietava z územia jedného členského štátu do druhého, je nutná koordinácia lietadiel QRA takým spôsobom, aby bolo zabezpečené aj priame „odovzdanie a prevzatie“ tohto lietadla medzi jednotlivými skupinami lietadiel QRA vo vzduchu. Pokiaľ je v rámci NATINAMDS zistené vzdušné ohrozenie nevojenského charakteru (napr. civilné lietadlo, ktoré má byť zneužité ako nástroj teroristického útoku), použitie akýchkoľvek síl a prostriedkov proti tejto hrozbe nie je v právomoci velenia NATO. V takýchto situáciách dochádza k predaniu do národnej podriadenosti, čo znamená predanie velenia na poverenú národnú vládnu autoritu. Táto osoba má potom právomoc vydať rozkaz k zásahu na lietadlo označené ako [[Renegade]], čo je ohrozenie v čase mieru, a to najčastejšie civilným lietadlom, ktoré je predmetom protiprávneho činu. Stíhači QRA zasahujú samozrejme aj proti vojenským lietadlám, ktoré narušia alebo sa nebezpečne priblížia k vzdušnému priestoru niektorej z krajín NATO, pričom podobne ako u civilných lietadiel, nie vždy ide o úmyselné narušenie vzdušného priestoru, ale týmto spôsobom, môžu byť preverované aj schopnosti protivzdušnej obrany nejakej krajiny. == Štruktúra == [[File:Slovak Air Force - Organization 2026.png|thumb|right|600px|Štruktúra Vzdušné sily Slovenskej republiky 2025]] {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 600 | caption = '''Bojové jednotky:'''<br />[[Súbor:Fighter-jet-blue-icon.svg|15px]] 81. krídlo<br />[[Súbor:Helicopter-blue-icon.svg|15px]] 51. krídlo '''Jednotky bojovej podpory:'''<br />[[Súbor:Aiga departingflights inv.svg|15px]] 46. krídlo<br />[[Súbor:Red ff0000 pog.svg|8px]] 11. brigáda Vzdušných síl<br />[[Súbor:Yellow ffff00 pog.svg|8px]] 2. brigáda Vzdušných síl | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Sliač|'''Sliač''']] | position = left | lat = 48.637778 | lon = 19.133889 | mark = Fighter-jet-blue-icon.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Malacky|'''Malacky''']] | lat = 48.401944 | lon = 17.118333 | mark = Aiga departingflights inv.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Prešov|'''Prešov''']] | lat = 49.026944 | lon = 21.310833 | mark = Helicopter-blue-icon.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Brigáda riadenia vzdušných operácií Zvolen|Zvolen]] | lat = 48.587368 | lon = 19.132007 | mark = Yellow ffff00 pog.svg | marksize = 8 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Protilietadlová raketová brigáda Nitra|Nitra]] | lat = 48.323735 | lon = 18.108630 | mark = Red ff0000 pog.svg | marksize = 8 }} }} * '''[[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Veliteľstvo Vzdušných síl OS SR]]''', sídlo vo [[Zvolen]]e **'''[[46. krídlo Kuchyňa|46. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]] *** Detašovaná 1. taktická letka: 9× [[F-16|F-16C]], 1× [[F-16|F-16D]] *** Detašovaná 2. taktická letka: 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39CM]], 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]] *** Dopravná letka: 2× [[Alenia C-27J Spartan|C-27J]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E14]], 4× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E20]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Letecká strelnica *** Obväzisko ** '''[[81. krídlo Sliač|81. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Sliač|Sliač]]<ref name=doma>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = http://www.vvzs.mil.sk | titul = Konečne doma | url = http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum vydania = 1.10.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.4.2011 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Sliač | miesto = Sliač | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120111123211/http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum archivácie = 2012-01-11 }}</ref> *** 1. taktická letka: 9× [[F-16|F-16C]], 1× [[F-16|F-16D]] *** 2. taktická letka: 3× [[Aero L-39 Albatros|L-39CM]], 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Prápor podpory *** Obväzisko ** '''[[51. krídlo Prešov|51. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Prešov|Prešov]] *** 1. vrtuľníková letka: 9× [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M]]<ref name="flightglobal"/> *** 2. vrtuľníková letka: 1× [[Mil Mi-17|Mi-17M]], 1× [[Mil Mi-17|Mi-17LPZS]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Obväzisko ** '''[[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda Vzdušných síl]]''', sídlo v [[Nitra|Nitre]] *** 1. protilietadlová raketová skupina: 2× batéria MANTIS *** 2. protilietadlová raketová skupina: 3× batéria [[2K12 Kub|2K12M2 Kub-M2]] (SA-6 Gainful) *** Protilietadlový raketový oddiel Igla: 54× [[9K38 Igla|9K38 Igla-2]] (SA-18 Grouse) *** Technický oddiel Viničné *** Prápor logistiky *** Prevádzková jednotka Kolíňanský vrch *** Obväzisko ** '''[[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda Vzdušných síl]]''', sídlo vo [[Zvolen]]e *** Prápor rádiolokačného prieskumu: 6× [[EL/M-2084|EL/M-2084M-MMR]], 5× [[EL/M-2084|EL/M-2084 S-MMR/GBAD]], 6× [[EL/M-2138|EL/M-2138M MC]], 1× [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] *** Operačné centrum Zvolen *** Rota podpory velenia vzdušných síl *** Obväzisko == Lietadlový park == === Prevádzkované stroje === <hr> {| class="wikitable" ! width="240" style="text-align: left;" |Lietadlo ! style="text-align: left;" |Fotografia ! width="140" style="text-align: left;" |Krajina pôvodu ! width="230" style="text-align: left;" |Typ ! width="100" style="text-align: left;" |Verzie ! width="60" style="text-align: left;" |V službe ! style="text-align: left;" |Poznámky |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]] | [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549570).jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | F-16C Block 70<hr>F-16D Block 70 | 12<ref>{{Citácia | titul = Na Slovensko priletia ďalšie tri stíhačky F-16 | druh nosiča = online | periodikum = Future Army | miesto = Bratislava | vydavateľ = Headlines s.r.o. | dátum vydania = 2025-12-17 | dátum prístupu = 2025-12-18 | url = https://www.futurearmy.sk/2025/12/17/na-slovensko-priletia-dalsie-tri-stihacky-f-16/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20251217235246/https://www.futurearmy.sk/2025/12/17/na-slovensko-priletia-dalsie-tri-stihacky-f-16/ | dátum archivácie = 2025-12-18 }}</ref><hr>2 | Prvé dve vyrobené F-16C #1001 a F-16D #1101 boli oficiálne odovzdané Slovensku 10. januára 2024 a poslúžili pre výcvik slovenských technikov v závode Lockheed Martin SC. F-16D #1102 priletela 13. júna 2024 do Tucsonu ku 162nd Wing na základňu Morris ANGB, kde slúži pre výcvik slovenských pilotov. Prvé doručenie na Slovensko zahŕňalo dve F-16C #1002 a #1003, ktoré pristáli 22. júla 2024 na LZ Malacky.<ref name="mosr-slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo"/> Druhé doručenie zahŕňalo jednu F-16C #1004, ktorá pristála 12. decembra 2024 na LZ Malacky. Tretie doručenie zahŕňalo dve F-16C #1005 a #1007, ktoré pristáli 2. apríla 2025. Štvrté doručenie zahŕňalo jednu F-16C #1009 a jednu F-16D #1101, ktoré pristáli 2. októbra 2025. Piate doručenie zahŕňalo tri F-16C #1010, #1011 a #1012, ktoré pristáli 30. decembra 2025. Dve F-16C #1006 a #1008 prileteli v máji 2025 do Tucsonu ku 162nd Wing, na základňu Morris ANGB, kde slúžia pre výcvik slovenských pilotov. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Bojové lietadlo|Bojové a cvičné lietadlá]] |- | [[Aero L-39 Albatros]] | [[Súbor:Aero L-39CM Albatros, Slovakia - Air Force AN2279352.jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | cvičné prúdové lietadlo<hr>cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo | L-39CM<hr>L-39ZAM | 1<hr>1<ref name="flightglobal" /> | Lietadlá boli vyrobené v rokoch 1972 až 1989. Ďalšie kusy sú odstavené. Ostatným z nich končí v roku 2027 technická životnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170909012702/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | dátum archivácie = 2017-09-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.leonardocompany.com/documents/63265270/66626649/WEB_Brochure_M_345_.pdf?download_file | vydavateľ = leonardocompany.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzdušné sily OS SR sa zaujímajú o 6 kusov nových [[Pilatus PC-21]], ako náhradu za lietadlá L-39 Albatros.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vlková | meno = Jitka | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf Aera Vodochody vede firmu novou cestou. Začne opět vyrábět letadla | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/aero-vodochody-giuseppe-giordo-reditel-tryskace-letouny-vyroba-p8b-/ekonomika.aspx?c=A180413_204928_ekonomika_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-04-15 | dátum prístupu = 2018-04-16 }}</ref> |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Prieskumné lietadlo|Prieskumné lietadlá]] |- | [[Let L-410 Turbolet]] | [[Súbor:L-410FG Turbolet of the Slovak Air Force.jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | [[fotogrametria|fotogrametrické lietadlo]] | L-410FG | 1<ref name="flightglobal" /> | Používa sa na fotografické mapovanie. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]] |- | [[Alenia C-27J Spartan|Leonardo C-27J Spartan]] | [[Súbor:SIAF Kuchyňa 2021 (cropped).jpg|150px]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | taktické dopravné lietadlo | C-27J | 2<ref name="flightglobal" /> | Prvé lietadlo C-27J Spartan bolo dodané 24. októbra 2017 a druhé 9. apríla 2018.<ref name="mosr-prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz" /><ref name="teraz-v-letke-vzdusnych-sil-ozbrojenych-sil" /> |- | [[Let L-410 Turbolet]] | [[Súbor:L-410UVP Slovak Air Force.JPG|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]<br />{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | viacúčelové dopravné lietadlo | L-410UVP-E14<hr>L-410UVP-E20 | 1<ref name="flightglobal" /><hr>4<ref name="flightglobal" /> | Používa sa na dopravu ľahkého nákladu, výcvik parašutistov a dopravu VIP. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Mil Mi-17]] | [[Súbor:Mil Mi-17, Slovakia - Air Force AN2224387.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravný vrtuľník<hr>záchranný vrtuľník | Mi-17M<hr>Mi-17LPZS | 1<hr>1<ref name="flightglobal" /> | Vrtuľníky boli vyrobené v rokoch 1987 a 1989. Niektoré sú v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Kúpime deväť vrtuľníkov Black Hawk. Cena je vynikajúca, hovorí Glváč|url=http://www.sme.sk/c/7779200/kupime-devat-vrtulnikov-black-hawk-cena-je-vynikajuca-hovori-glvac.html|dátum vydania=29.04.2015|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=19.08.2015|vydavateľ=Petit Press|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Slovensko kúpi americké vrtuľníky Black Hawk za 261 miliónov dolárov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/353558-slovensko-kupi-americke-vrtulniky-black-hawk-za-261-milionov-eur/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-04-29 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Petrovič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Armádu čaká výmena vrtuľníkov. Porovnali sme končiaceho Hrocha s Čiernym jastrabom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/275120/armadu-caka-vymena-vrtulnikov-porovnali-sme-konciaceho-hrocha-s-ciernym-jastrabom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-05-04 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> |- | [[Sikorsky UH-60 Black Hawk]] | [[Súbor:Slovenský UH-60M 7449.jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelový vrtuľník | UH-60M | 9<ref name="flightglobal" /> | Prvé dva vrtuľníky boli dodané 26. júna 2017.<ref name="bhdosli17" /> Do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove boli prvé dva kusy odovzdané 3. augusta 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ministerstvo obrany Slovenskej republiky | titul = Minister Gajdoš odovzdal vzdušným silám prvé dva vrtuľníky Black Hawk | url = http://www.mod.gov.sk/40252-sk/minister-gajdos-odovzdal-vzdusnym-silam-prve-dva-vrtulniky-black-hawk/ | dátum vydania = 03.08.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.08.2017 | vydavateľ = MO SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a do služby odovzdané 20. júla 2018.<ref name="gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Gajdoš odovzdal vojakom ďalšie dva vrtuľníky Black Hawk, využívať ich budú aj na pomoc v krízových situáciách | url = https://www.mod.gov.sk/42339-sk/minister-gajdos-odovzdal-vojakom-dalsie-dva-vrtulniky-black-hawk-vyuzivat-ich-budu-aj-na-pomoc-v-krizovych-situaciach/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ďalšie dva kusy boli dodané a odovzdané do služby 26. augusta 2019.<ref name="mod.gov.sk" /> Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.<ref name="hnonline-vrtulniky-black-hawk-pridu-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk prídu na Slovensko neskôr, potvrdil minister Gajdoš | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2057404-vrtulniky-black-hawk-pridu-na-slovensko-neskor-potvrdil-minister-gajdos | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2020-01-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk pristanú ešte v tomto roku, rezort obrany ich plánuje dodatočne vyzbrojiť | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/519489-vrtulniky-black-hawk-pristanu-este-v-tomto-roku-rezort-obrany-ich-planuje-dodatocne-vyzbrojit/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-17 | dátum prístupu = 2019-07-24 }}</ref> |} === Objednané stroje === {| class="wikitable" ! width="240" style="text-align: left;"|Lietadlo ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="105" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="175" style="text-align: left;"|Typ ! width="100" style="text-align: left;"|Verzie ! width="130" style="text-align: left;"|Počet objednaných ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]] | [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549570).jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | F-16C Block 70<hr>F-16D Block 70 | 12<hr>2 | Prvé dve F-16C prileteli na LZ Malacky-Kuchyňa dňa 22. júla 2024.<ref>https://www.lockheedmartin.com/en-us/news/features/2024/SlovakianF16Arrival.html</ref>Tretia F-16C priletela 12. decembra 2024. Štvrtá a piata F-16C priletela 2. apríla 2025. Šiesta a siedma F-16C/D priletela 2. októbra 2025. Dňa 30. decembra 2025 prileteli tri ďalšie F-16C. Ďalšie štyri kusy F-16C/D budú slúžiť na Morris ANGB u 162nd Wing, pre potreby výcviku slovenských pilotov a zo základne v Tucsone priletia na Slovensko až v septembri 2027.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref name="armadninoviny-udalosti"/> |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|Sikorsky UH-60M Black Hawk]] | [[Súbor:Slovenský UH-60M 7449.jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelový CSAR vrtuľník | UH-60M, UH-60L | 2+12 | Dodávka dvoch nových vrtuľníkov typu UH-60M sa uskutoční v prvom polroku 2026. Budú používané špeciálnymi jednotkami na bojové pátracie a záchranné operácie (CSAR). Vrtuľníky typu UH-60L budú zgenerálkované firmou Israel Aerospace Industries. |} === Vyradené lietadlá Vzdušných síl SR === {| class="wikitable" ! style="text-align: left;"|Lietadlo ! style="text-align: left;"|Fotografia ! style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! style="text-align: left;"|Typ ! style="text-align: left;"|Verzie ! style="text-align: left;"|Počet získaných kusov ! style="text-align: left;"|Obdobie služby |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[Mikojan-Gurevič MiG-21]] | [[Súbor:MiG-21 (12891131583).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | stíhacie lietadlo<hr>prieskumné lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | MiG-21MA<hr>MiG-21MF<hr>MiG-21R<hr>MiG-21UM<hr>MiG-21US | 13<hr>36<hr>8<hr>11<hr>2 | 1993 – 2003 |- | [[Mikojan-Gurevič MiG-29]] | [[Súbor:Slovak Air Force MiG-29AS.JPG|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | MiG-29A<hr>MiG-29UB | 21<hr>3 | 1993 – 2022 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Bojové lietadlo|Bojové lietadlá]] |- | [[Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22)|Suchoj Su-22]] | [[Súbor:Su-22M4 Slovakia (21986303628).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | stíhací bombardér<hr>cvičné/bojové lietadlo | Su-22M4<hr>Su-22UM-3K | 18<hr>3 | 1993 – 2002 |- | [[Suchoj Su-25]] | [[Súbor:Su-25 Slovakia (21553040383).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | lietadlo priamej podpory pozemných vojsk<hr>cvičné/bojové lietadlo | Su-25K<hr>Su-25UBK | 12<hr>1 | 1993 – 2002 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]] |- | [[Antonov An-12]] | [[Súbor:An-12 Slovakia (23377218494).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-12BP | 1 | 1993 – 1999 |- | [[Antonov An-24]] | [[Súbor:Antonov An-24B, Slovakia - Air Force JP6766148.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-24V | 2 | 1993 – 2006 |- | [[Antonov An-26]] | [[Súbor:Slovak Air Force Antonov An-26 Bidini-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-26B-100 | 2 | 1993 – 2016 |- | [[Jakovlev Jak-40]] | [[Súbor:Slovak Air Force Yakovlev Yak-40 Lebeda-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravné lietadlo (pre cestujúcich) | Jak-40 | 1 | 1993 – 1999 |- | [[Tupolev Tu-154]] | [[Súbor:122ai - Slovak Republic Tupolev 154M, OM-BYR@ZRH,28.01.2001 - Flickr - Aero Icarus.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravné lietadlo (VIP) | Tu-154B-2 | 1 | 1993 – 1995 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Cvičné lietadlo|Cvičné lietadlá]] |- | [[Aero L-29 Delfín]] | [[Súbor:L-29 Sovakia (22211294871).jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | cvičné prúdové lietadlo | L-29 | 16 | 1993 – 2003 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Mil Mi-2]] | [[Súbor:Mi-2 Slovakia (22589902916).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | ľahký cvičný vrtuľník | Mi-2 | 17 | 1993 – 2013 |- | [[Mil Mi-8]] | [[Súbor:Slovak Air Force Mil Mi-8P Potters-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | vrtuľník pre rádioelektronický boj<hr>dopravný vrtuľník | Mi-8PPA<hr>Mi-8PS<hr>Mi-8T | 1<hr>2<hr>6 | 1993 – 2011 |- | [[Mil Mi-24]] | [[Súbor:Slovak Air Force Mil Mi-24D Kral-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | bojový/dopravný vrtuľník<hr>cvičný/bojový/dopravný vrtuľník | Mi-24D<hr>Mi-24V<hr>Mi-24DU | 8<hr>10<hr>1 | 1993 – 2011 |} == Pozemná protivzdušná obrana == {{Hlavný článok|11. brigáda Vzdušných síl Nitra}} Úlohou zabezpečenia protivzdušnej obrany (PVO) bojových jednotiek, vzdušného priestoru Slovenskej republiky a objektov štátneho významu je poverená [[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda Vzdušných síl]] sídliaca v [[Nitra|Nitre]].<ref>https://www.haaretz.com/israel-news/security-aviation/2024-09-03/ty-article/.premium/wary-of-russia-slovakia-buys-advanced-air-defense-systems-from-israel/00000191-b894-dd1b-a7db-bfde84380000&#x3C{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":4" /> {| class="wikitable" ! width="65" style="text-align: left;"|Systém ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="105" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="345" style="text-align: left;"|Typ ! width="110" style="text-align: left;"|Verzie ! width="60" style="text-align: left;"|V službe ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | Protilietadlové systémy |- | [[2K12 Kub]] | [[Súbor:Slovak 2K12M2 Kub-M2 at SIAF 2017.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | protilietadlový raketový komplet stredného dosahu | 2K12M2 Kub-M2 | 3 batérie | Dodané v roku 1980. Maximálna diaľka ničenia cieľa je do {{km|24|m}} a maximálna výška do {{km|7|m}}. Jedna batéria má 12 rakiet typu 2K12M3E. NATO designácia (SA-6 Gainful).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AGLO solutions (www.aglo.sk) | odkaz na autora = | titul = M. Glváč: Ostré bojové streľby sú pre vojakov najlepšou príležitosťou vyskúšať si to, čo doma cvičia | url = http://www.vvzs.mil.sk/35257/?pg=1 | vydavateľ = vvzs.mil.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141224150221/http://www.vvzs.mil.sk/35257/?pg=1 | dátum archivácie = 2014-12-24 }}</ref> Technická životnosť končí v roku 2027. Tri batérie SA-6 budú nahradené šiestimi izraelskými batériami typu BARAK-MX od roku 2026. |- | [[MANTIS]] | [[Súbor:GAF MANTIS NBS C-RAM Fassberg 2019.jpg|150px]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | systém protivzdušnej obrany s veľmi krátkym dosahom | MANTIS | 2 batérie | Dodané 24. októbra 2023. Slovensko dostalo dve batérie od Nemecka za pomoc Ukrajine. Každá batéria pozostáva zo šiestich plne automatických kanónov kalibru 30 mm a jedného radaru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Slovensko si prevzalo systém protivzdušnej obrany Mantis | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-si-prevzalo-system-protivzdu/749792-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-24 | dátum prístupu = 2024-04-14 }}</ref> |- | [[Igla (prenosný protilietadlový komplet)|9K38 Igla]] | [[Súbor:Slovakian MANPADS during a training exercise, 2012, Nitra, Slovakia -01.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | protilietadlový raketový komplet veľmi krátkeho dosahu | 9K38 Igla-2 | 54 kusov | Prenosný protilietadlový raketový komplet (MANPADS). NATO designácia (SA-18 Grouse). Technická životnosť končí v roku 2025. |} Vyradený systém PVO typu [[9K35 Strela-10|Strela-10M3]] (SA-13) bol odpredaný v roku 2018 za sumu 2 240 880 eur a neskôr predaný do [[Arménsko|Arménska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kúpna zmluva na odpredaj prebytočného hnuteľného majetku štátu - vojenský materiál, munícia | url = https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=3750420&l=sk | vydavateľ = crz.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[apríl]]i 2022 Slovensko darovalo Ukrajine svoju jedinú batériu protilietadlového raketového systému [[S-300]] na obranu pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou]] na základe žiadosti Ukrajiny o pomoc pri výkone sebaobrany v zmysle článku 51 Charty [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Pomoc zo Slovenska | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/103323/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Odvtedy sa na zabezpečení pozemnej protivzdušnej obrany Slovenska striedajú spojenci z NATO, kým Vzdušné sily OS SR získajú nový vlastný systém protivzdušnej obrany. Po odchode S-300 chránili slovenský vzdušný priestor štyri batérie systému [[MIM-104 Patriot]] – dve z Nemecka, jedna z [[Holandsko|Holandska]] rozmiestnené na leteckej základni Sliač a jedna z USA na základni Malacky/Kuchyňa. Od [[marec|marca]] 2023 do [[apríl]]a 2024 Patrioty nahradil systém [[Aster (raketa zem-vzduch)|SAMP/T]] z Talianska, ktorý bol dislokovaný v Malackách-Kuchyni.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taliansky systém protivzdušnej obrany končí na Slovensku o pár dní. Ministerstvo náhradu nedohodlo | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Slovenské nebo už nestráži protivzdušná obrana. V hre je kúpa techniky z Izraela | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/slovenske-nebo-uz-nestrazi-protivzdusna-obrana-v-hre-je-kupa-techniky-z-izraela/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2023 Slovensko darovalo Ukrajine aj dve odpaľovacie zariadenia systému Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.<ref name="rtvs-vlada-rozhodla-slovensko-daruje"/> == Rádiotechnické vojsko == {{Hlavný článok|2. brigáda Vzdušných síl Zvolen}} Rádiotechnické vojsko zabezpečuje nepretržité rádiolokačné pokrytie vzdušného priestoru do výšky 30 km. Túto úlohu zabezpečuje [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda Vzdušných síl]] s veliteľstvom vo [[Zvolen]]e, ktorému je podriadený prápor rádiolokačného prieskumu monitorujúci celé územie Slovenskej republiky. Výstupy z vojenských i civilných rádiolokátorov a vojenských pasívnych sledovacích systémov [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] sú spracovávané vo Zvolene v Operačnom centre (OPCEN) a výsledné informácie o vzdušnej situácii sú posielané na nadradené stupne velenia vrátane aliančného systému NATINAMDS. Dňa [[13. január]]a 2021 vláda súhlasila s návrhom rezortu obrany na obstaranie 17 kusov 3D rádiolokátorov formou vláda-vláda z [[Izrael]]a. Ide o najvýhodnejšiu komplexnú ponuku za obstarávaciu cenu 123 500 000 eur bez DPH, ktorá v plnom rozsahu vyhovuje technickým a operačným požiadavkám Ozbrojených síl SR. Nová technika nahradí 24 radarov, ktoré sú už po technickej životnosti.<ref name=":3">https://www.iai.co.il/17-iai-radar-systems-will-deliver-to-slovak-ministry-of-defense</ref> Zmluva medzi Slovenskom a Izraelom bola podpísaná [[25. marec|25. marca]] 2021. Nové radary budú dodávané postupne v rokoch 2026 až 2027.<ref>Slovensko podpísalo s Izraelom zmluvu na nové 3D rádiolokátory pre Ozbrojené sily SR, finálny kontrakt znamená úsporu 11,7 milióna eur a garantuje zapojenie slovenského obranného priemyslu :: Ministerstvo obrany SR (mosr.sk)</ref> {| class="wikitable" ! width="70" style="text-align: left;"|Radar ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="140" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="295" style="text-align: left;"|Typ ! width="165" style="text-align: left;"|Verzie ! width="60" style="text-align: left;"|V službe ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Radar|Rádiolokátory]] |- | [[EL/M-2084]] | [[Súbor:Iron Dome radar.jpg|150px]] | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor stredného dosahu | EL/M-2084M-MMR | 0/6 | Dosah radaru je do 400 km. Používa sa na radarový prieskum vzdušného priestoru a navádzanie protivzdušných prostriedkov k iným vzdušným objektom a riadenie letovej prevádzky. |- | [[EL/M-2084]] | [[Súbor:Iron Dome radar.jpg|150px]] | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor krátkeho dosahu | EL/M-2084 S-MMR/GBAD | 0/5 | Dosah radaru je od 1 do 150 km. Určený na vzdušný prieskum a navádzanie protivzdušných prostriedkov a riadenie letovej prevádzky. |- | [[EL/M-2138]] | | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor veľmi krátkeho dosahu | EL/M-2138M MC | 0/6 | Dosah radaru je od 1 do 50 km. Určený na obranu pozemných jednotiek pred blízkymi vzdušnými prostriedkami nepriateľa. |- | [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] | [[Súbor:ILA Berlin 2012 PD 042.JPG|80px|center]] | {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | pasívny sledovací systém | VERA-NG | 1 | Pasívny sledovací systém, ktorý funguje na princípe prijímania a spracovania signálov. Senzor nie je zamerateľný. Presnosť systému je lepšia ako v prípade mikrovlného prehľadového radaru. Komplet rádiotechnického prieskumu bol zakúpený a dodaný v roku 2023 za sumu 21,95 miliónov € bez DPH. |} == Hodnosti == === Dôstojníci === {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- style="text-align:center;" bgcolor="#dadada" !colspan=4 bgcolor="#dadada"| Nižší !!colspan=4 bgcolor="#dadada"| Vyšší |- style="text-align:center;" |rowspan=3| {{flagicon|Slovakia}}<br />'''VzS OS SR''' |- style="text-align:center;" |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-01a.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-01b.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-02.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-03.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-04.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-05.svg|60px]] | |- style="text-align:center;" ! [[poručík]] !! [[nadporučík]] !! [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] ! [[major]] !! [[podplukovník]] !! [[plukovník]] !! [[Plukovník generálneho štábu|plukovník]]<br />[[Plukovník generálneho štábu|generálneho štábu]] |- bgcolor="#dadada" style="text-align:center;" |[[Súbor:NATO flag.svg|25px|center]] !colspan=2 |OF-1 !! OF-2 !! OF-3 !! OF-4 !!colspan=2| OF-5 |} === Generáli === {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- style="text-align:center;" bgcolor="#dadada" !colspan=6 "|Generáli |- style="text-align:center;" |rowspan=2| {{flagicon|Slovakia}}<br />'''VzS OS SR''' |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-06.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-07.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-08.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-09.svg|60px]] |- style="text-align:center;" ![[brigádny generál]] !! [[generálmajor]] !! [[generálporučík]] !! [[generál]] |- bgcolor="#dadada" style="text-align:center;" |[[Súbor:NATO flag.svg|25px|border|center]] ! OF-6 !! OF-7 !! OF-8 !! OF-9 |} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Letecké nešťastie slovenského An-24]] * [[Slovenské vzdušné zbrane]] * [[Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky]] * [[Česko-slovenské vojenské letectvo]] * [[Kombinovaná letka (Slovenské povstalecké letectvo)|Kombinovaná letka]] * [[Vzdušné sily Armády Českej republiky]] * [[Zoznam lietadiel Vzdušných síl Slovenskej republiky]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Air force of Slovakia}} == Externé odkazy == * [https://vvzs.mil.sk/ Oficiálna stránka] * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/91146 Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR] * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/88662 Prehľad lietadiel používaných v Ozbrojených silách SR (ASR)] {{Portál|Letectvo|Letecký|Slovensko|Slovenský}} {{Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Kategória:Vzdušné sily Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Vojenské letectvo podľa štátu|Slovensko]] 5fr04ofsgm0ol7d862wooklpavbnno3 0 207926 8199648 8198193 2026-04-17T15:05:12Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199648 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Jiří Schelinger | Obrázok = Jiří Schelinger (9).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Jiří Schelinger v roku 1977 | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[6. marec]] [[1951]] | Miesto narodenia = [[Bousov]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{Dátum úmrtia a vek|1981|4|13|1951|3|6}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Bydlisko = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[rock]] | Roky pôsobenia = [[1973]] – [[1981]] | Pôsobenie = | Hrá na nástroje = [[Spevák|spev]], [[gitara]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Jiří Schelinger''' (* [[6. marec]] [[1951]], [[Bousov]] – † [[13. apríl]] [[1981]], [[Bratislava]]) bol český [[rock]]ový [[spevák]] a [[skladateľ]]. == Životopis == Jiří Schelinger sa narodil v dedinke Bousov, ktorou preteká potok Kurvice, <!-- lepšia identifikácia miesta ako pôvodné" ležiacej na samej hranici Českomoravskej vrchoviny" --> neďaleko [[Čáslav]]i. Mal o rok mladšieho brata Milana. Jeho otec Josef bol učiteľom hudby (hry na gitaru) a rodina sa presťahovala do jeho rodiska [[Nusle|Praha-Nusle]], kde chodil Jiří do základnej školy. Aj pod vplyvom otca sa i s bratom venovali hudbe. Už ako dieťa hral na klavír a neskôr na gitaru.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jiří Schelinger, nepřekonaný hardrockový král|url=https://www.idnes.cz/kultura/hudba/jiri-schelinger-neprekonany-hardrockovy-kral.A_456050|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2006-03-14|dátum prístupu=2019-03-08}}</ref> Potom začal navštevovať stredné odborné učilište, ale štúdium za inštalatéra nedokončil.<ref name=":0" /> Ako približne 17-ročný, [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|po vpáde ruských vojsk v auguste 1968]], bol zadržaný a umiestnený do vyšetrovacej väzby, kde sa pokúsil o [[demonštrácia|demonštratívnu]] [[samovražda|samovraždu]], aby bol rýchlejšie prepustený. Na jej základe podstúpil psychiatrické vyšetrenie, ktoré malo za následok získanie [[Modrá knižka|modrej knižky]], ktorá ho oslobodzovala od služby v armáde, čo bolo pre jeho hudobnú kariéru dosť dôležité. Po prepustení z liečebne v Bohniciach sa stal kulisárom v [[Divadlo Jiřího Wolkera|divadle Jiřího Wolkera]]. V divadle vydržal asi mesiac a potom sa rozbehla jeho kariéra, keď sa stal hlavnou hviezdou v skupine Smaragd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jiří Schelinger Web Pages - Biografie|url=http://www.schelinger.wz.cz/biografie.htm|vydavateľ=www.schelinger.wz.cz|dátum prístupu=2019-03-08}}</ref> Jeho prvou kapelou, ktorú založil už na základnej škole a v ktorej hral na gitaru, bola Nothing But Nothing. Neskôr vystupoval v barovej kapele [[Ivo Trojan|Iva Trojan]]ana Smaragd. Potom nastúpil na miesto gitaristu a speváka v [[blues]]ovej kapele The Happy Five. Táto však odchádzala na angažmán do [[Fínsko|Fínska]] bez J. Schelingra a ten prijal ponuku [[Karel Šíp|Karla Šípa]] a stal sa členom jeho skupiny [[Faraon]]. S tou natočil v roku [[1972]] svoj prvý veľký hit, pieseň [[Holubí dům]]. V roku [[1973]] potom prešiel ku kapele [[František Ringo Čech|Františka Ringo Čecha]], s ktorou v roku [[1977]] koncertoval aj s kapelou [[Smokie]] v NDR. Dňa [[13. apríl]]a [[1981]] odišiel na pozvanie bratislavského štúdia Československej televízie do Bratislavy, kde mal natočiť na [[playback]] svoj filmový hit „Což takhle dát si špenát“. Z neznámych dôvodov Schellinger, vtedy 30-ročný, skočil zo [[Starý most (Bratislava)|Starého mosta]] do [[Dunaj]]a. Jeho mŕtve telo bolo údajne vylovené z vody [[7. máj]]a [[1981]] pri osade [[Bodíky]], v katastrálnom území obce [[Horný Bar]].<ref name=":0" /> To, že jeho telo nebolo identifikované nikým z jeho rodinných príslušníkov alebo aspoň známych, viedlo niektorých jeho fanúšikov k domnienke, že skok prežil a žije niekde v ústraní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jeho smrt nám všem změnila život. Bylo to strašné období, vzpomíná Milan Schelinger | url = https://dvojka.rozhlas.cz/jeho-smrt-nam-vsem-zmenila-zivot-bylo-strasne-obdobi-vzpomina-milan-schelinger-8463372 | vydavateľ = Dvojka | dátum vydania = 2021-04-10 | dátum prístupu = 2024-09-24 | jazyk = cs}}</ref> Jeho brat [[Milan Schelinger]] povedal, že základné informácie dostal od polície, až keď prišiel s Jiřího manželkou do Bratislavy. Tiež tvrdil, že jeho telo bolo nájdené až na brehoch Dunaja neskôr v Maďarsku, kde bol následne pochovaný ako neznámy muž. Napriek tomu, že tvrdil, že po rokoch získal pitevnú správu popisujúcu telo speváka rozdielne oproti skutočnosti, v roku 2021 povedal, že to skutočne bolo telo Jiřího, pretože mal v nohaviciach kľúče od ich auta, ktoré jeho manželka nemohla nájsť.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jeho smrt nám všem změnila život. Bylo to strašné období, vzpomíná Milan Schelinger | url = https://dvojka.rozhlas.cz/jeho-smrt-nam-vsem-zmenila-zivot-bylo-strasne-obdobi-vzpomina-milan-schelinger-8463372 | vydavateľ = Dvojka | dátum vydania = 2021-04-10 | dátum prístupu = 2024-09-24 | jazyk = cs}}</ref> Jeho brat Milan ale aj spoluhráč František Ringo Čech spomínajú na Jiřího nielen ako hudobníka ale aj ako premýšľavého človeka. Veľa čítal a veľmi sa zaoberal politikou. Neskôr mal ale skoro až samovražedné politické tendencie. S bratom sa napríklad zoznámili s Václavom Havlom. Zoznámil sa totiž so skupinou ľudí okolo [[Viktor Faktor|Viktor Faktora]] (bol to brat jeho druhej manželky, ktorý v rokoch 1967-73 žil v exile), ktorá vydávala samizdatový denník ''Kúpeľný hosť''. Podľa Ringa Čecha táto skupina Jirku veľmi ovplyvňovala a "mal som čo robiť, aby som ho presvedčil, aby nepodpisoval [[Charta 77|Chartu 77]]".<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = František Ringo Čech: Jirka Schelinger lechtal draka - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/kultura-frantisek-ringo-cech-jirka-schelinger-lechtal-draka-343686 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum prístupu = 2024-09-24 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úžasné životy: Jiří Schelinger podle Františka Ringo Čecha | url = https://dvojka.rozhlas.cz/uzasne-zivoty-jiri-schelinger-podle-frantiska-ringo-cecha-8488050 | vydavateľ = Dvojka | dátum vydania = 2021-05-16 | dátum prístupu = 2024-09-24 | jazyk = cs}}</ref> Pri príležitosti šesťdesiateho výročia jeho narodenia (a tridsiateho výročia jeho smrti) bol v marci 2011 na dome, v ktorom žil v Prahe v ranom detstve (Čestmírova 18, [[Nusle|Praha Nusle]]), odhalená jeho busta s pamätnou tabuľou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Oslava nedožitých šedesátin Jiří Schelinger byl obrovský borec|url=https://www.tyden.cz/rubriky/kultura/hudba/jiri-schelinger-byl-obrovsky-borec_195771.html|vydavateľ=tyden.cz|dátum vydania=2011-03-08|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> Schelinger bol pochovaný na [[Olšanské cintoríny|Olšanskom cintoríne]] v Prahe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Josef Schelinger|url=https://sk.billiongraves.international/grave/Josef-Schelinger/17357301|vydavateľ=sk.billiongraves.international|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> Bol dvakrát ženatý. Od neho staršiu Alenu si bral ešte počas pôsobenia v skupine ''Smaragd.'' V manželstve sa narodila dcéra Andrea.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Příběhy slavných: Holubí andante Holubí andante (Jiří Schelinger)|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/10123383458-pribehy-slavnych/49722310001-holubi-andante/|vydavateľ=Česká televize|dátum prístupu=2019-03-08|jazyk=cs|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Druhý krát sa ženil ako 26 ročný a zobral si [[Jitka Poledňáková|Jitku Poledňákovú]]. Napriek svojmu krátkemu životu sa stal Schelinger legendou československého bigbítu. Jeho spev je dodnes jedným z najcharakteristickejších v českej rockovej histórii, spevákove hity sú stále známe.<ref name=":1" /> == Diskografia == ''LP albumy'' * ([[1973]]) „Holubí dům“ / „René, já a Rudolf“ ([[Supraphon]], [[SP]]) * ([[1973]]) „Boty děravý“ / „Dráty pletací“ ([[Supraphon]], [[SP]]) * ([[1974]]) „Tak ať“ / „Ať jdou dál“ ([[Supraphon]], [[SP]]) * ([[1974]]) „Proč potápěč pláče“ / „Jabloňový list“ ([[Supraphon]], [[SP]]) * ([[1975]]) „Sim-sala-bim“ / „Formule“ ([[Supraphon]], [[SP]]) * ([[1975]]) „Matko má, nedovol“ / „Co je to mezi námi“ ([[Supraphon]], [[SP]]) * ([[1975]]) „Jsem svítání“ / „Já to vím“ ([[Supraphon]], [[SP]]) * ([[1975]]) „Dělám hú“ / „Tornádo“ ([[Supraphon]], [[SP]]) * ([[1975]]) ''Báječní muži'' ([[Supraphon]], [[Dlhohrajúca platňa|LP]]) (spolu s Viktorom Sodomou a skupinou [[František Ringo Čech|F. R. Čecha]]) * ([[1975]]) ''Nemám hlas jako zvon'' ([[Panton]], [[Dlhohrajúca platňa|LP]]) * ([[1975]]) ''Ovoce z naší zahrádky'' ([[Supraphon]], [[Dlhohrajúca platňa|LP]]) – Album nemá žiadny názov, ale podľa fotografie na obale sa vžil uvedený. * ([[1976]]) „Šípková Růženka“ / „Sníh a mráz“ ([[Supraphon]], [[SP]]) * ([[1976]]) „Já se mám“ / „Léto s tebou“ ([[Supraphon]], [[SP]]) * ([[1976]]) „Trambus“ / „Zpověď“ ([[Supraphon]], [[SP]]) * ([[1976]]) „Evženie“ / „Ptají se lidé“ ([[Supraphon]] , ([[SP]]) * ([[1976]]) „Moudrý strýček Véna“ / „Švihák lázeňský“ ([[Supraphon]], [[SP]]) * ([[1977]]) ''Hrrrr na ně'' ([[Supraphon]], [[Dlhohrajúca platňa|LP]]) * ([[1979]]) ''Nám se líbí…'', ([[Dlhohrajúca platňa|LP]]) ''CD albumy'' * ([[1990]]) ''Holubí dům'' ([[Supraphon]], [[Kompaktný disk|CD]]) * ([[1991]]) ''Hledám cestu zpátky'', [[Kompaktný disk|CD]]) * ([[1992]]) ''Hrrrr na ně'' ([[Supraphon]], [[Kompaktný disk|CD]]) (reedícia LP-1977) * ([[1993]]) ''Singly 1972-1978'' ([[Supraphon]], [[Kompaktný disk|CD]]) * ([[1993]]) ''Nemám hlas jako zvon'' , ([[Panton]], [[Kompaktný disk|CD]]), (Jiří Schelinger a Skupina [[František Ringo Čech|F.R.Čecha]])(reedice LP-1975) * ([[1996]]) ''Nám se líbí…'' (, [[Kompaktný disk|CD]]) * ([[1997]]) ''Holubí dům'' ([[Bonton]] music, [[Kompaktný disk|CD]]) (Rock komplet 1973 - 1976) * ([[1998]]) ''Lupič Willy'' ([[Bonton]] music, [[Kompaktný disk|CD]]) (Rock komplet 1976 - 1980) * ([[2001]]) ''Holubí dům'' ([[Areca]] Multimedia, [[Kompaktný disk|CD]]) * ([[2002]]) ''Jsem svítání'' ([[Bonton]] music, [[Kompaktný disk|CD]]) (výber z nevydaných nahrávok z rokov 1973-1981) * ([[2003]]) ''Jahody mražený'' ([[Supraphon]], [[Kompaktný disk|CD]]) (Ty nejlepší 1973 - 1981) * ([[2006]]) ''Jsem prý blázen jen'' ([[Supraphon]], [[Kompaktný disk|CD]]) * ([[2007]]) ''Holubí dům'' ([[Supraphon]], [[DVD]]) == Kompilácie == * ([[2003]]) ''To byl váš hit - 70. léta'' (Levné knhy, FR Centrum -11. „Holubí dům“) * ([[2006]]) ''Legendy českého popu 70.léta'' (Universal Music -09. „René, já a Rudolf“) * ([[2006]]) ''První originální Karaoke'' (Universal Music, DVD -02. „Holubí dům“) * ([[2007]]) ''40 největších hitů - [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]]'' (Universal Music -18. „Což takhle dát si špenát“/11. „Hudba radost dává“) * ([[2007]]) ''Hity z českých filmů a pohádek 1+2'' ([[Popron]], -02. „Což takhle dát si špenát“ -cd2/19. „Hop, a je tu lidoop“-cd2) * ([[2007]]) ''Platinum Collection - [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]]'' (EMI, 10. „Což takhle dát si špenát“) == Film, televízia a filmová hudba == * Romance za korunu, * Trhák, * Kufor plný nádejí (televízna komédia), * S filmom sú spojené jeho piesne k rovnomenným filmom Hop - a je tu lidoop, * Což takhle dát si špenát. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jiří Schelinger}} == Literatúra == * Petr Bošnakov, Milan Schelinger: ''Jiří Schelinger: Život a… 1951 - 1981'', Levné knihy KMa, [[Praha]] [[2003]], ISBN 80-7309-132-1 == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.osobnosti.cz/jiri-schelinger.php Jiří Schelinger] na Osobnosti.cz == Zdroj == {{preklad|cs|Jiří Schelinger|2819295}} {{Beatová síň slávy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Schelinger, Jiří}} [[Kategória:Českí rockoví speváci]] [[Kategória:Českí popoví speváci]] [[Kategória:Českí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Českí popoví gitaristi]] [[Kategória:Českí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Českí vegetariáni]] [[Kategória:Úmrtia utopením]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] qk834nswz6zrnvubys0zkasmeudwcnv 0 209822 8199677 8097033 2026-04-17T15:08:35Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199677 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = František Filipovský | fotka = | veľkosť fotky = 200px | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[23. september]] [[1907]] | miesto narodenia = [[Přelouč]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1993|10|26|1907|9|23}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = český herec | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = | podpis = F Filipovský autograph.jpg }} '''František Filipovský''' (* [[23. september]] [[1907]], [[Přelouč]] – † [[26. október]] [[1993]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] filmový a divadelný [[herec]]. Mal dve deti, syna Jana a dcéru [[Pavlína Filipovská|Pavlínu]]. Tá sa stala speváčkou a herečkou. Jeho vnučka [[Pavlína Wolfová|Pavlína]] je redaktorka a moderátorka. Sú po ňom pomenované [[Ceny Františka Filipovského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvod - Ceny Františka Filipovského za dabing | url = https://www.cffd.cz/ | vydavateľ = www.cffd.cz | dátum prístupu = 2024-03-12}}</ref> == Filmové postavy == ===30. roky (20. storočia)=== * [[1932]] ''Před maturitou'' ...(študent) * [[1933]] ''Řeka'' ...(hosť v hoteli) * [[1934]] ''Z bláta do louže'' ...(čašník) * 1934 ''Hej rup!'' ...(nezamestnaný) * 1934 ''U nás v Kocourkově'' ...(radný) * [[1935]] ''Jedna z milionu'' ...(boxer) * 1935 ''Barbora řádí'' ...(akvizitér) * 1935 ''Hrdina jedné noci'' ...(reportér) * [[1937]] ''Lidé na kře'' ...(konateľ S.K. Hvězda) * 1937 ''Harmonika'' ...(Soldánov priateľ) * 1937 ''Advokátka Věra'' ...(apač) * 1937 ''Svět patří nám'' ...(Pinker) * 1937 ''Kariéra matky Lízalky'' ...(operátor týždenníka) * 1937 ''Panenství'' ...(Jenda, čašník v automate) * 1937 ''Děvčátko z venkova'' ...(sveták v slamáku) * 1937 ''Hordubalové'' ...(obhajca) * [[1938]] ''Klapzubova jedenáctka'' ...(funkcionár S.K. Meteor) * 1938 ''Vandiny trampoty'' ...(Krouský) * 1938 ''Bílá vrána'' ...(čašník) * 1938 ''Co se šeptá'' ...(strýko Adolf) * 1938 ''Pán a sluha'' ...(zamestnanec kanalizačnej služby) * 1938 ''Škola, základ života!'' ...(študent Ludvík) * [[1939]] ''Studujeme za školou'' ...(prokurista vo firme Vichr) * 1939 ''Pri pokladnici stál...'' ...(úradník poisťovne) * 1939 ''Kdybych byl tátou'' ...(úradník lotériovej kancelárie) * 1939 ''Venoušek a Stázička'' ...(Standa) * 1939 ''Hvězda z poslední štace'' ...(Palička) * 1939 ''Osmnáctiletá'' ...(faktor v tlačiarni) * 1939 ''Kristian'' ...(JUDr. Dvořáček) * 1939 ''Cesta do hlubin študákovy duše'' ...(Mazánek) === 40. roky === * [[1940]] ''Směry života'' ...(študent Rybička) * 1940 ''Katakomby'' ...(servilný úradník Šmíd) * 1940 ''Vy neznáte Alberta?'' ...(FAMU – sluha Dominik) * 1940 ''Madla zpívá Evropě'' ...(učiteľ Urban) * 1940 ''Dceruška k pohledání'' ...(Pavel) * 1940 ''Okénko do nebe'' ...(Armandyho tajomník) * 1940 ''Konečně sami'' ...(trinásty pri stole) * 1940 ''Prosím, pane profesore!'' ...(profesor) * 1940 ''Když Burian Prášil'' alebo pôvodný ''Baron Prášil'' ...(čašník) * 1940 ''Život je krásný'' ...(sekretár nakladateľa Hartla) * [[1941]] ''Pro kamaráda'' ...(advokátsky koncipient) * 1941 ''Rukavička'' ...(predseda športovej poroty) * 1941 ''Roztomilý člověk'' ...(bratanec Jaroslav) * 1941 ''Provdám svou ženu'' ...(krajčír Zmatlík) * 1941 ''Hotel Modrá hvězda'' ...(účtovník ) * 1941 ''Z českých mlýnů'' ...(Krákora) * 1941 ''Turbina'' ...(výberca na dobročinné účely) * 1941 ''Nebe a dudy'' ...(tajomník) * 1941 ''Pantáta Bezoušek'' ...(advokátsky koncipient) * 1941 ''Těžký život dobrodruha'' ...(člen bandy) * 1941 ''Gabriela'' ...(účtovník František Kalista) * 1941 ''Modrý závoj'' ...(rozhlasový pracovník) * [[1942]] ''Muži nestárnou'' ...(lekárnik) * 1942 ''Host do domu'' ...(hosť penziónu) * 1942 ''Ryba na suchu'' ...(Rypáček) * 1942 ''Městečko na dlani'' ...(Stýblo) * 1942 ''Velká přehrada'' ...(usporiadateľ boxerského stretnutia) * 1942 ''Okouzlená'' ...(divadelný asistent) * 1942 ''Přijdu hned'' ...(solicitátor) * 1942 ''Barbora Hlavsová'' ...(klenotník Bartyzal) * 1942 ''Zlaté dno'' ...(lekár) * [[1943]] ''Experiment'' ...(hosť) * 1943 ''Čtrnáctý u stolu'' ...(Kilián) * 1943 ''Žíznivé mládí'' ...(učiteľ) * 1943 ''Mlhy na blatech'' ...(súdny úradník Novák) * [[1944]] ''Kouříme domovinu'' ...(pestovateľ tabaku) * 1944 ''Počestné paní pardubické'' ...(pernikár Flaška) * [[1945]] ''Prosťáček'' ...(tulák) * 1945 ''Rozina sebranec'' ...(holič) * 1945 ''Řeka čaruje'' ...(holič J. Miláček) * [[1946]] ''Průlom'' ...(Jindřich Pacner) * 1946 ''Lavina'' ...(vrátnik) * 1946 ''Hrdinové mlčí'' ...(Vilém Kolta) * 1946 ''Velký případ'' ...(redaktor) * [[1947]] ''Kam s ním?'' ...(spisovateľ Jan Neruda) * 1947 ''Čapkovy povídky'' ...(policajný agent Pištora) * 1947 ''Parohy'' ...(reportér) * 1947 ''Nikdo nic neví'' ...(Petr Nový) * [[1948]] ''O ševci Matoušovi'' ...(sedliak Marousek) * 1948 ''Kariéra'' ...(Kořínek) * 1948 ''Červená ještěrka'' ...(poštár) * [[1949]] ''Vzbouření na vsi'' ...(Mráček) === 50. roky === * [[1950]] ''Posel úsvitu'' ...(úradník) * [[1951]] ''Císařův pekař a pekařův císař'' ...(astrológ) * 1951 ''Mikoláš Aleš'' (dr. Rýzner) * [[1952]] ''Haškovy povídky ze starého mocnářství'' ...(kaplán) * 1952 ''Mladá léta'' ...(Böhm) * 1952 ''Nad námi svítá'' ...(Mytiska) * [[1953]] ''První oběd'' ...(FAMU – strýc) * 1953 ''Novoroční dar'' ...(FAMU krátky – pisár Merunka) * 1953 ''Tajemství krve'' ...(lekár na prednáške) * 1953 ''Večery s Jindřichem Plachtou'' ...(sám seba) * 1953 ''Expres z Norimberka'' ...(kúzelník Mrkvička) * 1953 ''Komedianti'' ...(richtár) * [[1954]] ''Cirkus bude!'' (Ostrý) * [[1955]] ''Z mého života'' ...(principál komediantov) * 1955 ''Anděl na horách'' ...(referent Mejzlík) * 1955 ''Jan Žižka'' ...(elegán) * 1955 ''Vzorný kinematograf Haška Jaroslava'' ...(prof. Florentin) * [[1956]] ''Platit prosím'' ...(vidiečan) * 1956 ''Muž v povětří'' ...(Zatrapa) * 1956 ''Nezlob, Kristino!'' ...(kúzelník) * 1956 ''Zaostřit, prosím!'' ...(tajomník) * 1956 ''Hrátky s čertem'' ...(čert Karborund) * 1956 ''Dobrý voják Švejk'' ...(agent Bretschneider) * [[1957]] ''Konec jasnovidce'' ...(Jelínek) * 1957 ''Florenc 13.30'' ...(Kadet) * 1957 ''Poslušně hlásím'' ...(poručík Dub) * [[1958]] ''Morálka paní Dulské'' ...(tanečný majster) * 1958 ''Co řekne žena'' ...(Pokorný) * 1958 ''Hořká láska'' ...(Jurečka) * 1958 ''O věcech nadpřirozených'' ...(''Právní případ'' – agent poisťovne) * [[1959]] ''Jak se Franta naučil bát'' ...(strašidlo Cyril) * 1959 ''Zpívající pudřenka'' ...(dr. Švarc) * 1959 ''Mstitel'' ...(Mareček) === 60. roky === * [[1960]] ''Zlepšovák'' ...(riaditeľ) * 1960 ''Srpnová neděle'' ...(sused) * 1960 ''U nás v Mechově'' ...(dr. Hertl) * 1960 ''Chlap jako hora'' ...(Kátin otec) * 1960 ''Černá sobota'' ...(Kubíček) * [[1961]] ''Chvíle rozhodnutí'' ...(TV – ''1.'' – vlasár) * 1961 ''Procesí k Panence'' ...(obuvník Prskavec) * 1961 ''Pohádka o staré tramvaji'' ...(Veľký revízor) * [[1962]] ''Medailonograf Františka Filipovského'' * 1962 ''Kuřata na cestách'' ...(kominár Klempera) * [[1963]] ''Velká cesta'' ...(kapitán) * 1963 ''Mezi námi zloději'' ...(dedo) * [[1964]] ''Zkáza Jeruzaléma'' ...(rola neurčená) * 1964 ''Archimedov zákon'' ...(vedúci učtárne) * 1964 ''Za pět minut sedm'' ...(riaditeľ) * 1964 ''Čintamani a podvodník'' ...(''Příběhy sňatkového podvodníka'' – komisár) * 1964 ''Čintamani a podvodník'' ...(''Čintamani a ptáci'' – dr. Bimbal) * [[1965]] ''Ztracená tvář'' ...(páter Hopsasa) * [[1966]] ''Autorevue'' ...(TV – rola neurčená) * 1966 ''[[Fantom Morrisvillu]]'' ...(dr. Stolly) * 1966 ''Ukradená vzducholoď'' ...(sudca) * [[1967]] ''Zločin a trik II.'' ...(TV – ''Trik'' – rola neurčená) * 1967 ''Vltava 12°'' ...(TV – rola neurčená) * 1967 ''Soudničky'' ...(TV – ''Případ paní Luneauové'' – kostolník) * 1967 ''Amatér'' ...(TV – ''Láska a chléb'' – rola neurčená) * 1967 ''Svatba jako řemen'' ...(otec) * 1967 ''Na Žižkově válečném voze'' ...(Adam Chrůst) * 1967 ''Klapzubova jedenáctka'' ...(TV … 4. díl – rola neurčená) * [[1968]] ''Hříšní lidé města pražského'' ...(TV – detektív Mrázek) * 1968 ''Automat na přání'' ...(riaditeľ školy) * [[1969]] ''Ezop'' ...(otrokár) === 70. roky === * [[1970]] ''Alexandr Dumas starší'' ...(TV – Picard) * 1970 ''Ďábelské líbánky'' ...(policajný úradník) * 1970 ''Na kometě'' ...(Picard) * 1970 ''Pane, vy jste vdova!'' ...(kráľ Oscar XV.) * 1970 ''Pan Tau přichází'' * 1970 ''Pan Tau naděluje'' ...(TV … muž s fúzikmi) * 1970 ''Muž, který rozdával smích'' ...(sám seba) * 1970 ''Čtyři vraždy stačí, drahoušku!'' ...(Sheridan) * [[1971]] ''Vražda v hotelu Excelsior'' ...(Mrázek) * 1971 ''Slaměný klobouk'' ...(Briand) * 1971 ''Dívka na koštěti'' ...(Rousek) * [[1972]] ''Zlatá svatba'' ...(Lolek) * 1972 ''Šest medvědů s Cibulkou'' ...(inšpektor) * 1972 ''Aféry mé ženy'' (''Suvenýr z Paříže'' – ...Přikryl) * [[1973]] ''Tři nevinní'' ...(dedo Václav) * 1973 ''30 panen a Pythagoras'' ...(Macháček) * [[1974]] ''[[Ako utopiť dr. Mráčka alebo Koniec vodníkov v Čechách]]'' ...(Bertík) * 1974 ''Hodíme se k sobě, miláčku?'' ...(kybernetik) * [[1975]] ''Dva muži hlásí příchod'' ...(Pazdera) * 1975 ''Cirkus v cirkuse'' ...(reportér) * [[1976]] ''Bouřlivé víno'' ...(Maruštík) * 1976 ''Marečku, podejte mi pero!'' ...(chemik) * 1976 ''Honza málem králem'' ...(kráľ) * 1976 ''Náš dědek Josef'' ...(Prťák) * [[1977]] ''Což takhle dát si špenát'' ...(dedo Liška) * 1977 ''Všichni proti všem'' ...(Komrs) * 1977 ''[[Advokátka (film)|Advokátka]]'' ...(Dolan) * 1977 ''Jak se budí princezny'' ...(barón) * 1977 ''Řeknem si to příští léto'' ...(Hovorka) * [[1978]] ''Jen ho nechte, ať se bojí'' ...(penzista) * 1978 ''Já už budu hodný, dědečku!'' ...(psychiater) * 1978 ''Princ a Večernice'' ...(Kacafírek) * [[1979]] ''Nebožtíci na bále'' ...(TV) * 1979 ''Arabela'' ...(Blekota) * 1979 ''Deváté srdce'' ...(šašek) === 80. roky (20. storočia) === * [[1980]] ''V hlavní roli Oldřich Nový'' ...(sám seba) * 1980 ''Co je doma, to se počítá, pánové…'' ...(dedo Novák) * 1980 ''Jak se dělá smích'' ...(sám seba) * [[1981]] ''Zralé víno'' ...(Maruštík) * 1981 ''Buldoci a třešně'' ...(starček z mafie) * 1981 ''Otec'' ...(dedo) * 1981 ''V podstatě jsme normální'' ...(Dedeček) * [[1982]] ''Dobrá voda'' ...(TV seriál) * 1982 ''Zelená vlna'' ...(uhladený pán) * 1982 ''Jak svět přichází o básníky'' ...(Valerián) * [[1984]] ''Lucie, postrach ulice'' ...(formelák – iba hlas) * 1984 ''…a zase ta Lucie'' ...(predavač) * 1984 ''Jak básníci přicházejí o iluze'' ...(Valerián) * [[1986]] ''Mladé víno'' ...(Maruštík) * [[1987]] ''Zuřivý reportér'' ...(žobrák) * 1987 ''Jak básníkům chutná život'' ...(Valerián) == Divadelné roly (výber) == * Člověk z půdy ...(Antonín Sommer) == Zoznam piesní (výber)== poz. – pieseň – duet – (autor hudby/autor textu) (h:/t:) – doteraz nezistený autor hudby alebo textu *('''na doplnenie''') * „Co na světě mám rád“ – František Filipovský & [[Jiří Voskovec]] & [[Jan Werich]] – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Já mám tramway novou“ – (h:/t:) * „Holduj tanci, pohybu“ – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/[[Jan Werich]]) * „Chudák Jarolím“ – František Filipovský a [[Svatava Černá]] – (h:/t:) * „Konšelská“ – ([[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]]/[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Má roztomilá Baruško“ – (h:/t:) * „Máš-li kapičku štěstí“ („With A Little Bit Of Luck“) – [[Waldemar Matuška]] a František Filipovský – ([[Frederick Loewe]]/[[Ota Ornest]]) – z muzikálu [[My Fair Lady]] * „Od čtyř do sedmi“ – [[Pavlína Filipovská]] a František Filipovský – (h:/t:) * „Veselo je, kde je muzika“ – (h:/t:) == Diskografia, kompilácie (výber)== * ''Staropražské písničky'' – Reader's Digest (4 CD) – cd1-02. „Má roztomilá Baruško“/16. „Já mám tramway novou“, cd2- 05. „Veselo je, kde je muzika“/15. Pavlína Filipovská a František Filipovský – „Od čtyř do sedmi“, cd3-10. František Filipovský a Svatava Černá – „Chudák Jarolím“/15. „Popelář“ * [[1966]] ''Karel Poláček : Bylo nás pět'' – [[Supraphon]] – (hovorené slovo) * [[1995]] ''Písničky z hospod Staré Prahy I'' – [[Supraphon]], – 11. M„á roztomilá Baruško“, 15. „Já mám tramway novou“ * [[1998]] ''Ferda mravenec doma a v cizích službách'' – [[Supraphon]] – (hovorené slovo) * [[2006]] ''Zavřete oči, přicházejí...'' – Radioservis – 2CD * [[2007]] ''František Filipovský čte povídky Jaroslava Haška'' – Radioservis – (hovorené slovo) * [[2007]] ''Jak čert u sedláka sloužil a 3 další pohádky'' – [[Supraphon]] – (hovorené slovo) * [[2008]] ''Karel Poláček : Bylo nás pět'' – [[Supraphon]] – (kompletná nahrávka, hovorené slovo) == Literatúra == * ''František Filipovský'', vydal Československý filmový ústav, [[1982]], * Jiří Tvrzník: ''František Filipovský komik se vrací'', XYZ (názov vydavateľstva), [[2007]]/11, ISBN 80-7388-028-8 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0277070|meno=František Filipovský}} * {{csfd meno|id=932|meno=František Filipovský}} * {{Čfn osoba|id=18928|meno=František Filipovský}} * [http://www.filmoveplatno.cz/foto-16-frantisek-filipovsky Galéria prvorepublikových hercov - František Filipovský] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080312140048/http://www.filmoveplatno.cz/foto-16-frantisek-filipovsky |date=2008-03-12 }} * [http://www.dabingforum.cz/viewtopic.php?f=31&t=538&p=2351&hilit=franti%C5%A1ek+filipovsk%C3%BD#p2351 František Filipovský na fóre o dabingu] == Zdroj == {{preklad|cs|František Filipovský|2267282}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Filipovský, František}} [[Kategória:Českí dabingoví herci]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí rozhlasoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Držitelia Ceny Františka Filipovského]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pfpf114jzglyp0h9tnxoy49zeocto9w 0 210254 8199673 8075757 2026-04-17T15:08:24Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199673 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Judita Čeřovská | Obrázok = Judith Cerovska.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = česká speváčka | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[21. apríl]] [[1929]] | Miesto narodenia = [[Most (okres Most)|Most]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2001|10|9|1929|4|21}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop-music]], [[šansón]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Judita Čeřovská''', rodená '''Judita Štěrbová''', (* [[21. apríl]] [[1929]], [[Most (okres Most)|Most]] – † [[9. október]] [[2001]], [[Praha]]) bola česká a [[Nemecko|nemecká]] [[speváčka]] a šansoniérka. == Ocenenia == <small>zoznam nie je úplný</small> * [[11. júl]] [[1957]] - 2. miesto na súťaži ''Hledáme nové talenty'' <ref>http://www.seniortip.cz/?module=article&id_article=1492</ref><ref>http://www.radioservis-as.cz/archiv07/25_07/25plus.htm{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Josef sochor - I starší mají právo na svou hudbu, Týdeník Rozhlas, 25/2007</ref> == Známe hity == * „Malý vůz“ * „Co dál“ * „Dominiku“ * „Řekni, kde ty kytky jsou“ * „Sám pod svou hvězdou“ * „Můj ideál“ * „Dream (Sen)“ * „Zas jako dřív“ * „Srdce plné hudby“ * „Orion“ * „Mé oči říkají“ * „Každý jednou velkou lásku potká“ * „Dlouhá bílá noc“ * „Pozdrav od dobré známé“ * „Až skončí můj song“ * „Que sera“ * „Je po dešti“ == Diskografia == <small>diskografia nie je úplná</small> * ''Dívka jménem Pygmalion - [[Milan Martin]]/Je po dešti - Judita Čeřovská - [[Supraphon]], [[Singel (hudba)|SP]] * ''Dívka, jež prodává růže -[[Milan Chladil]], Já vím-[[Rudolf Cortés]]/Buď pořád se mnou -[[Jiří Popper]], Měsíčná řeka-Čeřovská Judita - [[Supraphon]], EP * [[1960]] [[Milan Chladil]] - Snění, to pro mě není/Judita Čeřovská - Slib že sejdem se /druhá strana: [[Pavlína Filipovská]] - Nej, nej, nej.. / [[Josef Zíma]] - Kytička fialek - [[Supraphon]] - , EP * [[1964]] ''Dominiku - Judita Čeřovská/Pražská neděle - [[Karel Duba]] - [[Supraphon]], SP * [[1965]] ''Zas jako dřív - Judita Čeřovská/[[Karel Kopecký]]'' - [[Supraphon]], [[SP]] * [[1966]] ''Santa Lucia - [[Karel Gott]]/Dlouhá bílá noc - Judita Čeřovská - [[Supraphon]], [[Singel (hudba)|SP]] * [[1966]] ''Pozdrav od dobré známé/To se mi nezdá - [[Supraphon]], SP * [[1966]] ''Ačkoli - [[Yvetta Simonová]] a [[Milan Chladil]]/Polibek visí na vlásku - Judita Čeřovská - [[Supraphon]], SP * [[1967]] ''Muž a žena - Judita Čeřovská/Růže kvetou dál - [[Helena Vondráčková]] - [[Supraphon]], [[Singel (hudba)|SP]] * [[1983]] ''Akropolis, adieu'' - [[Supraphon]] 1113 3229, [[LP]] * [[1987]] ''Máš dvě lásky/Cesta jde dál- [[Supraphon]], [[SP]] * 1995? ''20x Judita Čeřovská - Akropolis Adieu'' - , CD * [[1998]] ''Malý vůz'' - Sony Music Bonton * [[2000]] ''Je po dešti'' - Saturn * [[2000]] ''Judita Čeřovská''- Music Multimedia (Areca Multimedia) - (Edícia - [[Portréty českých hvězd]]) * [[2003]] ''The shadow of your smile - Stín tvého úsměvu'' - [[FR centrum]] - (piesne z 1957-1969) * [[2004]] ''Lady Song - Největší hity'' - [[Supraphon]] (v spolupráci s Českým rozhlasom) === Kompilácie === * ''Zlato české populární hudby 1'' - [[Supraphon]]- CD - 01. „Dominiku“/07. „Malý vůz“ - Judita Čeřovská * [[1960]] [[Milan Chladil]] - „Snění, to pro mě není“ / Judita Čeřovská - „Slib že sejdem se“ /druhá strana: [[Pavlína Filipovská]] - „Nej, nej, nej..“ / [[Josef Zíma]] - „Kytička fialek“ - [[Supraphon]], EP * [[1999]] ''Písničky z filmu Pelíšky'' - Sony Music/Bonton - 16. „Je po dešti“ * [[1999]] ''Hity 1964 vpl.2'' -Sony Music/Bonton - „Malý vůz“ * [[2000]] ''Mamince'' - [[Supraphon]] - 21. „Růžová krinolína“ * [[2002]] ''Romantické hity'' -Czech Press Group - „Řekni, kde ty kytky jsou“ * [[2006]] ''Made in Francie'' - [[Supraphon]] -„Dominiku“/„Malý vůz“ * [[2007]] ''Lásko voníš deštěm'' - Universal Music - 18. „Je po dešti“ == Literatúra == * Judita Čeřovská - ''Je po dešti'', Petrklíč, 2001, ISBN 80-7229-064-9,(autobiografia, v knihe vložené CD) == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam piesní Judity Čeřovskej]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.mumost.cz/mesto/osobnosti/cerovska.htm Stránky mesta Most] == Zdroj == {{preklad|cs|Judita Čeřovská}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čeřovská, Judita}} [[Kategória:Osobnosti z Mostu]] [[Kategória:České popové speváčky]] [[Kategória:České šansoniérky]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 4pb9t9bek0mk69jm0ozmeg1t9dq7t3h 0 210256 8199676 7837123 2026-04-17T15:08:30Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199676 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Karel Černoch | Obrázok = Karel Černoch 1995.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Karel Černoch v roku 1995 | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[12. október]] [[1943]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2007|12|27|1943|10|12}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[bigbít]], [[rokenrol]], [[rock]], [[swing]], [[country]], | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]], [[herec]], [[hudobný skladateľ]], [[moderátor]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Karel Černoch''' (* [[12. október]] [[1943]], [[Praha]] – † [[27. december]] [[2007]], Praha) bol český [[spevák]], muzikálový [[herec]], [[hudobný skladateľ]] a [[moderátor]]. == Rodina == Bol druhýkrát ženatý. Z prvého manželstva mal syna Mareka<ref>http://bleskove.aktualne.centrum.cz/celebrity/clanek.phtml?redirected=1&id=577973 Vedran Kovačevič: Marek Černoch: Otec mě odstrčil!</ref> a z druhého dcéru Terezu. == Muzikály == * Evita...Augustin Magaldi * Dracula...kňaz * 451 stupňov Fahrenheita * Bídníci (Les Miserábles)...''Jean Valjean'' * Gróf Monte Christo...''Abbé Faria'' == Diskografia == ===Gramofonové albumy=== * [[1967]] ''Chrám / Zrcadlo'' – [[Supraphon]] – [[SP]] * [[1968]] ''Páteční'' – [[Supraphon]] -[[LP]] * [[1968]] ''Cesta poslední / Elektrické křeslo'' – [[Supraphon]] – [[SP]] * [[1968]] ''Zlej sen – Karel Černoch/ [[Marta Kubišová]]'' – [[SP]] * [[1968]] ''Jsem pro – Karel Černoch/Přejdi Jordán [[Helena Vondráčková]]''- [[Supraphon]] – [[SP]] – edícia Zpěvák Supraphonu – (Karel Černoch) * [[1969]] ''Zvon / Príma koleda'' – [[SP]] * [[1969]] ''Píseň o mé zemi / Nářek převozníka'' – [[SP]] * [[1969]] ''Temno / Dáňskoverbuňk'' – [[SP]] * [[1970]] ''Je to jasný'' – [[Supraphon]] -[[LP]] * [[1971]] ''Píseň / Vším byl jsem rád '' – [[Supraphon]] – [[SP]] * [[1971]] ''Jabloň ví, kdy mé kvést...'' – [[Extended play|EP]] * [[1972]] ''Ohnice / Čtvrté přání'' – [[Panton]] – [[SP]] * [[1973]] ''Popelky'' – [[Panton]] -[[LP]] * [[1973]] ''Sám v neděli / Já ti kdysi hrál'' – [[SP]] * [[1974]] ''Každý rok je máj – [[Petr Novák]]/Krakonoš – Karel Černoch'' – [[SP]] * [[1974]] ''Bobeš – [[Jitka Zelenková]] a Karel Černoch/Jen ať nikdo nevzlyká – [[Jitka Zelenková]]'' – [[SP]] * [[1975]] ''Večerníček / Taková klidná noc'' – [[SP]] * [[1975]] ''Moje malá, nevolej mi každý den / Plavčík v létě nespí '' – [[SP]] * [[1975]] ''Letiště'' – [[Panton]] -[[LP]] * [[1976]] ''Bílá dívka / Bezpečí'' – [[SP]] * [[1976]] ''Otevři oči – [[Jitka Zelenková]] a Karel Černoch/Tmavá dáma – [[Jitka Zelenková]]'' – [[SP]] * [[1977]] ''Dokud mám hlavu plnou nápadů – [[Petr Němec]]/Nečeká, až se vrátím – Karel Černoch''- [[SP]] * [[1978]] ''Oheň jsi, tak hřej – Karel Černoch/Deštivé ráno – [[Antonín Gondolán]] a [[Jaromír Mayer]]'' -[[SP]] * [[1980]] ''Srdce z plíšku'' – [[Panton]] -[[LP]] * [[1980]] ''Hádky/Pár slov, pár kroků, pár gest'' – - [[SP]], [[Marie Rottrová]] a Karel Černoch * [[1981]] ''Ve tvých uličkách / Malá tanečnice'' – [[SP]] * [[1984]] ''Všímej si – [[Věra Špinarová]] a Karel Černoch/Žena z Jupitera – [[Věra Špinarová]]'' – [[SP]] (na obálke Věra Špinarová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.spinarova.cz/sp |dátum prístupu=2009-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090126225819/http://www.spinarova.cz/sp |dátum archivácie=2009-01-26 }}</ref>) * [[1988]] ''Láska prý / Perhaps Love'' – [[SP]] – Karel Černoch a [[Peter Dvorský]] * [[1989]] ''Ve dvou se to lépe táhne'' * [[1990]] ''...když mi tenkrát Jim Reeves zpíval o vánocích...'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] – [[LP]], [[Audiokazeta|MC]] * [[1990]] ''Tichá noc'' – [[Opus]] ===CD albumy=== * [[1994]] ''Sto kouzelnejch slok'' – [[Supraphon]]- [[Kompaktný disk|CD]] (Pisně 1965 – 1970) * [[1995]] ''... dej nám pámbu kýbl bublin'' – [[Tommü Records]] – [[Kompaktný disk|CD]] (Karel Černoch a Golem) * [[2000]] ''Zrcadlo'' – Venkow Records – [[Kompaktný disk|CD]] * [[2001]] ''Strom vánočních přání''- Venkow/Universal – [[Audiokazeta|MC]], [[Kompaktný disk|CD]] * [[2003]] ''46 nej'' – Venkow Records (46 nej- Písničky a písně) (2CD) * [[2005]] ''Srdcové trumfy'' – [[Supraphon]]- [[Kompaktný disk|CD]] * [[2005]] ''Ona se brání'' – Universal Music – [[Kompaktný disk|CD]] (edícia Story) * [[2006]] ''Pop galerie'' – [[Supraphon]] – [[Kompaktný disk|CD]] * [[2006]] ''Popelky'' – [[FR centrum]] – [[Kompaktný disk|CD]] (reedícia LP z roku 1973) * [[2006]] ''Tichá noc'' – [[FR centrum]] – [[Kompaktný disk|CD]] (reedícia alba z roku 1990) * [[2007]] ''Láska prý'' – Universal Music – [[Kompaktný disk|CD]] == Kompilácie == * [[1977]] ''K vánocům''- -01. „Buďme chvíli bílou zemí“ * [[1977]] ''Gong 4 '' – [[Panton]] -10. „Nečeká, že se vrátím“ * [[1983]] ''[[Jiří Štajdl]] 1943 – 1973'' – [[Supraphon]] * [[2003]] ''Splněná přání – Vánoční album hvězd'' – [[Supraphon]] – 04. „Tvé přání“ * [[1997]] ''Sjezd swingařů aneb Hallo Benny'' – - (Swing Band Ferdinanda Havlíka) * [[1997]] ''Country dálnice 2'' – Venkow Records * [[2006]] ''Zamilovaná'' – Universal Music -08. „To snad dá se nazvat láskou“ 14. „Nářek převozníka“ * [[2006]] ''Tv Hity z filmů a serialů'' – Universal Music – 19. „JDEME DO FINÁLE“ – Marie Rottrová, Petra Janů. Jiří Korn a Karel Černoch-cd-1 18. „Evropo, Evropo“ -cd2 * [[2006]] ''Pohodové české písničky 6'' – [[Popron Music]] – 12. „Večerníček“ * [[2006]] ''Legendy Čs. Popu 60.léta'' – Universal Music – 05. „Nářek převozníka“ * [[2007]] ''Den, kdy se vrátí láska''- Universal Music – 14. „Jarmark ve Scourborough“ * [[2007]] ''Hity z českých filmů a pohádek 1+2''- [[Popron Music]] – 20. „V tom“ [[Iveta Bartošová]] & Karel Černoch'' * [[2007]] ''Nechte zvony znít – [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]]'' – Monitor EMI – 15. „Ó, Monte Cristo“ – [[Daniel Hůlka]] a Karel Černoch'' * [[2007]] ''Nejlepší výběr všech dob'' – Universal Music – 08. Karel Černoch – „Víc než přítel (Don‘t Cry Joni)“ -cd2'' * [[2008]] ''Okno mé lásky'' – Universal Music – 15. „Popelky“ == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == Jaroslav Holoubek, Karel Černoch: ''Já bejval divnej kluk'', Ikar, [[2005]], ISBN 80-249-0635-X, == Pozri aj == * [[Jiří Wimmer]] * [[Bratislavská lýra]] ==Externé odkazy== * [http://www.test.karelcernoch.cz/index.php?to_page=zivotopis&to_design=zivotopis Životopis - www.test.karelcernoch.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020823231803/http://www.test.karelcernoch.cz/index.php?to_page=zivotopis&to_design=zivotopis |date=2002-08-23 }} * [http://zivotopis.osobnosti.cz/karel-i-cernoch.php Životopis.osobnosti.cz] * [http://www.rodinaonline.cz/archiv/2002/05/cernoch.htm Rodinaonline.cz] == Zdroj == {{preklad|cs|Karel Černoch|2520717}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Černoch, Karel}} [[Kategória:Českí popoví speváci]] [[Kategória:Českí rockoví speváci]] [[Kategória:Českí swingoví speváci]] [[Kategória:Českí country speváci]] [[Kategória:Českí popoví gitaristi]] [[Kategória:Českí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Českí swingoví gitaristi]] [[Kategória:Českí country gitaristi]] [[Kategória:Českí herci divadelných muzikálov]] [[Kategória:Českí moderátori]] [[Kategória:Českí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu hrubého čreva]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] fapj72lgdq27w7gt7yicc9xzbd6506i 0 210740 8199745 7870496 2026-04-17T15:47:12Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199745 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Jerzy Krzysztoń | pseudonym = | popis osoby = poľský spisovateľ | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{Dátum narodenia|1931|3|23}} | miesto narodenia = [[Lublin]], [[Poľsko]] | dátum úmrtia = {{Dátum úmrtia a vek|1982|5|16|1931|3|23}} | miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} [[Súbor:Jerzy Krzyszton monument.JPG|náhľad|Hrob Jerzyho Krzysztońa na cintoríne ''Cmentarz Powązkowski'' vo [[Varšava|Varšave]]]] '''Jerzy Krzysztoń''' (* [[23. marec]] [[1931]], [[Lublin]], [[Poľsko]] – † [[16. máj]] [[1982]], [[Varšava]], [[Poľsko]]) bol [[Poľsko|poľský]] [[próza|prozaik]], [[dramatik]], [[reportér]] a [[prekladateľ]]. == Životopis == Narodil sa [[23. marca]] [[1931]] v [[Lublin]]e. Detstvo a rané školské roky strávil v [[Grodno|Grodne]]. V roku [[1940]] ho spolu s mamou a bratom vyviezli do [[Kazachstan]]u, kde navštevoval [[Rusko|ruskú]] školu. V roku [[1942]] odišiel, spoločne s poľskou armádou [[Władysław Anders|generála Andersa]], do [[Irán]]u. V rokoch [[1944]]-[[1947]] prebýval v [[India|Indii]] a následne v [[Uganda|Ugande]], kde navštevoval poľskú školu a pôsobil v pionierskej organizácii. V júli [[1948]] sa spoločne s rodinou vrátil do Poľska a do rodného Lublinu. Tu v roku [[1949]] zmaturoval na Všeobecnovzdelávacom lýceu S. Staszica, a následne na [[Katolicki Uniwersytet Lubelski Jana Pawła II|Katolíckej univerzite v Lubline]] študoval polonistiku a anglistiku. V roku [[1952]] sa presťahoval do [[Varšava|Varšavy]], kde pracoval v spolku ''Pax'': v redakcii ''Dziś i jutro'', a taktiež bol redaktorom týždenníka ''Kierunki''. Medzitým pokračoval v štúdiách a v roku [[1953]] skončil štúdium polonistiky a v roku [[1955]] anglistiky. V roku [[1956]] zmenil prácu a stal sa riaditeľom Redakcie rozhlasových relácií Poľského rádia. Do literatúry vstúpil roku [[1949]] poviedkou ''Wspomnienia indyjskie'' („Indické spomienky“), ktorá sa neskôr stala základom zbierky „Indické poviedky“ ([[1953]]) zasvätenej civilistom, ktorí prežili zajatie v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] počas 2. svetovej vojny, a odišli odtiaľ spoločne s armádou generála Władysława Andersa. Neskoršie napísal množstvo poviedok i románov. Cennými sú jeho reportáže z pobytu v [[Spojené štáty|USA]] „Skok w Eldorado“ („Skok do Eldoráda“, [[1967]]). Vo svojej tvorbe používal rôzne literárne formy, napr. [[čierny humor]], [[groteska|grotesku]] i [[symbolizmus]]. Bol tiež autorom početných rozhlasových relácií, a taktiež prekladal poviedky a romány z anglického jazyka. V roku [[1953]] dostal Literárnu cenu mladých W. Pietrzaka, a popri mnohých iných oceneniach ho ocenili aj za činnosť v rozhlase – bola mu udelená cena Ministra národnej obrany za cyklus rozhlasových relácií ''Poliaci na frontoch 2. svetovej vojny''. Okrem toho bol roku 1974 vyznamenaný „Zlatým krížom za zásluhy“, a taktiež dostal „Gavaliersky kríž rádu obrodenia Poľska“ roku [[1982]]. V posledných rokoch života, v ktorých napísal ''Šialenstvo'', chradol a pravidelne prebýval v psychiatrickom ústave. Trojdielny román je Krzysztońovým najrozsiahlejším a najslávnejším dielom. Je nevšedný nielen detailnými opismi choroby človeka, ale aj premyslene vytvoreným chorobopisom civilizácie. Zomrel tragicky [[16. máj]]a [[1982]] vo [[Varšava|Varšave]] – spáchal samovraždu. == Tvorba == === Poviedky === *''Indické poviedky'' (''Wspomnienia indyjskie'', [[1949]]) *''Tajomstvo a iné poviedky'' (''Sekret i inne opowiadania'', [[1956]]) *''Sandžu a Pavel'' (''Sandżu i Paweł'', [[1959]]) *''Zlatá svadba'' (''Złote Gody'', [[1965]]) *''Radostná slečna'' (''Panna radosna'', [[1969]]) *''Reverz na dospelosť'' (''Cyrograf dojrzałości'', [[1975]]) === Romány === *''Kamenné nebo'' (''Kamienne niebo'', [[1958]]) *''Ťava na stepi'' (''Wielbłąd na stepie'', [[1978]]) *''Šialenstvo'' (''Obłęd'', [[1980]]) *''Južný kríž'' (''Krzyż południa'', [[1983]]) (vydaný posmrtne) === Iné === *Cyklus reportáží z pobytu v USA ''Skok do Eldoráda'' (''Skok w Eldorado'', [[1967]]) *Rozhlasové relácie: **''Rodina smoliarov'' (''Rodzina pechowców'', [[1958]]) **''Ten neznámy'' (''Ten nieznajomy'', [[1965]]) **''Spod Verdunu'' (''Chłopcy spod Verdun'', [[1973]]) **''Sakramentská úľava'' (''Sakramencka ulewa'', [[1973]]) == Zdroje == {{Preklad|pl|Jerzy Krzysztoń (pisarz)|12255799}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Krzysztoń, Jerzy}} [[Kategória:Poľskí spisovatelia]] [[Kategória:Poľskí spisovatelia románov]] [[Kategória:Poľskí dramatici]] [[Kategória:Poľskí novinári]] [[Kategória:Poľskí rozhlasoví scenáristi]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Osobnosti z Lublinu]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] j6do8egyksrpwz7qbrirfgti464rxut 0 210863 8199723 7467302 2026-04-17T15:40:41Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199723 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = František Antonín Nickerl |Portrét = František Antonín Nickerl.jpg |Popis = pražský [[lekár]] a [[entomológ]] nemeckého povodu |Dátum narodenia = [[4. december]] [[1813]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1871|2|4|1813|12|4}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] }} Prof. MUDr. '''František Antonín Nickerl''' (* [[4. december]] [[1813]], [[Praha]] – † [[4. február]] [[1871]], [[Praha]]) bol český [[lekár]] a [[entomológ]] nemeckého pôvodu. Bol aj jedným zo známych profesorov zoológie. == Biografia == Narodil sa v Prahe. Študoval filozofiu a medicínu na pražskej univerzite a od mladosti sa vydával za [[hmyz]]om do pražského okolia, hlavne do Prokopského a Břežanského údolí. Špecializoval sa prevažne na štúdium [[motýle|motýľov]] ([[Lepidoptera]]). Podarilo sa mu objaviť niekoľko nových [[druh (taxonómia)|druh]]ov. Už v mladosti objavil moru, ktorá bola pomenovaná na jeho počesť ''[[Luperina nickerlii]]'' Frr. Aj jediného denného [[motýle|motýľa]], ktorý bol opísaný z územia Čiech - hnedáčika ''[[Melitaea aurelia]]'' Nick. - našiel a opísal práve on. Neskôr tiež objavil ešte 5 nových druhov zo skupiny malých motýľov ([[Mikrolepidoptera]]). Zaslúžil sa o publikovanie prvých zoznamov motýľov z územia Čiech. Už počas svojich štúdií vydal pojednanie: „Tagfalter Böhmens (Denní motýli Čech)“, ktoré neskôr rozšíril o ďalšie čeľade. Študoval a zbieral [[hmyz]] aj na rôznych miestach Európy. Svoje práce publikoval v celom rade časopisov, okrem iného i v časopise: [[Lotos]]. V roku [[1842]] sa stal asistentom zoológie a mineralógie na univerzite aj technike. Riadnym profesorom zoológie bol menovaný v roku [[1852]] na univerzite v Štýrskom Hradci ([[Graz]]), ale na toto miesto nenastúpil a stal sa v roku [[1854]] profesorom prírodovedy na polytechnike v [[Praha|Prahe]]. V Českom múzeu zastával miesto dozorcu prírodopisných zbierok a na jeho návrh sa po roku [[1849]] zriadili v zbierkach popri latinských názvoch [[hmyz]]u tiež názvy české. František Antonín Nickerl publikoval tiež informácie o pestovaniu [[priadka morušová|priadky morušovej]] ([[Bombyx mori]]) v Čechách a zaslúžil sa o propagáciu hodvábnictva v Čechách. Známe boli jeho zbierky [[motýle|motýľov]] a [[chrobáky|chrobákov]], ktoré prevzal po jeho smrti jeho syn [[Otakar Nickerl|Otakar (Ottokar) Nickerl starší]]. Profesor MUDr. František Antonín Nickerl bol členom nemeckého prírodovedeckého spolku „LOTOS“ a tiež členom „Klubu přírodovědeckého v Praze“. == Bibliografia == * Nickerl, F. A. et Nickerl, O.: 1906, Die Zünstler Böhmens (''Pyralidae''). Beitr. z. Insekten-Fauna Böhmens, 3, 1 – 35, Prag. * Nickerl, F. A. et Nickerl, O.: 1906, Die Wickler Böhmens (''Tortricidae''). Beitr. z. Insekten-Fauna Böhmens, 4, 1 – 62, Prag == Zdroje == * Anonym: 1871, [Nickerl, F. A.] Lotos, 21, p. 46 - 48. * Anonym: 1871, [Nickerl, F. A.] Ent. Ztg. [Stettin], 32, p. 318 - 320. * Anonym: 1871, [Nickerl, F. A.] Verh. geol. Reichsanst., Wien, 1871, p. 66. * Anonym: 1876, [Nickerl, F. A.] Bohemia , Prag (5.2.1876) * Moucha, J. & Poláček, V. B.: 1971, Zum Gedenken an Prof. Dr. Ottokar Nickerl (1838 - 1920). Acta ent. bohemoslov., 68, p. 60 - 62. * Howard, L. O.: 1930, History of applied Entomology (Somewhat Anecdotal). Smiths. Miscell. Coll., 84, X + 1 - 564 + 51 Taf. (Taf. 27). * Koleška, Z.: 1975, Historie entomologického průzkumu Krkonoš. Opera Corcontica, 12, p. 137 - 151 + portrét. * Koleška, Z.: 1975, [Nickerl, F. A.] Sborn. VŠZ v Praze, Fak. agronom., řada A: p. 177 - 178. * Koleška, Z.: 1978, Závist u Zbraslavi - klasická lokalita českych entomologu. Bohemia centralis. Praha, 7, p. 94 - 95. * Koleška. Z.: 1988, [Nickerl, F. A.] Zprávy Čs. spol. entomol. ČSAV, 24, p. 336 - 338 + portrét. * Kořensky, J.: 1902, [Nickerl, F. A.] Ottuv slovník naučny, Praha, 18: p. 289. * Kořensky, J.: 1920. Odkaz prof. dra. Otokara Nickerla. Časopis Musea Království českého, 94(1920): p. 41 - 43. * Osborn, H.: 1952, A Brief History of Entomology Including Time of Demosthenes and Aristotle to Modern Times with over Five Hundred Portraits. Columbus, Ohio, The Spahr & Glenn Company: 303 pp: p. 215. * Štepánek, O.: 1975, 150 let Zoologie Národního Muzea v Praze. Čas. Narod. Muz., Řada Přirodov. 138/139: 12, 24, 27, 28, 52. * Tykač, J.: 1937, [Nickerl, F. A.] Čas. Českoslov. Spol. ent., 34, p. 95. * Vávra, V.: 1923, [Nickerl, F. A.] Sborn. Entomol. Odd. Nár. Musea v Praze, 1, p. 3 - 12. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nickerl, František Antonín}} [[Kategória:Českí entomológovia]] [[Kategória:Lepidopterológovia]] [[Kategória:Českí lekári]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 1a0fhs9x6ysurqdum0tsr251sapkk13 0 217494 8199746 8132887 2026-04-17T15:47:15Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199746 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Irena Sendlerowa | Rodné meno = | Popis osoby = poľská protinacistická bojovníčka | Portrét = Irena Sendlerowa 2005-02-13 zoom.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. február]] [[1910]] | Miesto narodenia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2008|5|12|1910|2|15}} | Miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Irena Stanisława Sendlerowa''' poslovenčene '''Sendlerová''', rodená '''Krzyżanowska''' (* [[15. február]] [[1910]], [[Varšava]], [[Poľsko]] – † [[12. máj]] [[2008]], Varšava) bola poľská [[latinská cirkev|katolícka]] sociálna pracovníčka, jedna z čelných osobností poľského protinacistického odboja. Bola zakladateľkou, vedúcou a nakoniec aj poslednou žijúcou členkou detského oddelenia [[Żegota|Żegoty]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zorganizovala pod krycím menom ''Jolanta'' záchranu asi 2500 [[Židia|židovských]] detí, z ktorých mnohé osobne vyviedla z [[Varšavské geto|Varšavského geta]]. Zatklo ju [[gestapo]], mučili ju, no neprehovorila. Bola odsúdená k trestu smrti, ale s pomocou Żegoty poprave unikla a ďalej pracovala v odboji. S nepriazňou mocných zápasila i počas komunistického režimu v Poľsku. V roku [[1965]] jej ''Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých'' pôsobiaca pri pamätníku [[Jad va-šem]] udelila titul [[Spravodlivý medzi národmi]],<ref>[http://www.yadvashem.org/yv/en/exhibitions/righteous-women/sendler.asp Irena Sendlerowa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180115185414/http://www.yadvashem.org/yv/en/exhibitions/righteous-women/sendler.asp |date=2018-01-15 }} - [[Jad va-šem]] {{eng icon}}</ref> v roku [[2003]] jej bol udelený [[Rad bieleho orla]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Irena Sendler}} == Externé odkazy == * [http://www.sme.sk/c/3880426/Irena-Sendlerova-Pohar-plny-odvahy.html Małgorzata Wojcieszyńska: ''Irena Sendlerová: Pohár plný odvahy''], SME 17. 5. 2008 == Referencie == {{referencie}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sendlerowa, Irena}} [[Kategória:Poľské osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Spravodliví medzi národmi]] [[Kategória:Preživší holokaust]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej orlice]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] t5bh6c40zzpv90rgq5iixb9zmivug5i 0 230430 8199534 8079222 2026-04-17T13:18:01Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199534 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jevhen Petruševyč |Portrét = Petrushevych Yevhen.jpg |Veľkosť obrázka =230px |Popis = ukrajinský politik |Dátum narodenia = [[3. jún]] [[1863]] |Miesto narodenia = [[Busk]], [[Ukrajina]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1940|8|29|1863|6|3}} |Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nemecko]] |}} '''Jevhen Omeľanovyč Petruševyč''' ({{V jazyku|ukr|Євген Омелянович Петрушевич}}; * [[3. jún]] [[1863]], [[Busk]] – † [[29. august]] [[1940]], [[Berlín]]) bol ukrajinský [[politik]], [[advokát]], poslanec rakúsko-uhorského parlamentu ([[1907]] - [[1918]]) a Haličského snemu ([[1910]] - [[1914]]) a predseda Ukrajinskej národnej rady [[Západoukrajinská národná republika|Západoukrajinskej národnej republiky]], ktorá vznikla po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] na územiach obývaných [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. V júni roku [[1919]] podpísal dohovor o pripojení svojej republiky k [[Ukrajinská národná republika|Ukrajinskej národnej republike]], na jeseň toho roku sa však diplomatickou cestou vo [[Viedeň|Viedni]] pokúšal o jej opätovné osamostatnenie sa. {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Petruševyč, Jevhen}} [[Kategória:Osobnosti z Ľvivskej oblasti]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Poslanci rakúskej Ríšskej rady]] [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] 0jil5zr7tosl0rh8fjd3hm4w1wkng6l 0 230804 8199751 8197607 2026-04-17T15:47:33Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199751 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Miroslav Iringh |Portrét = Miroslaw Iringh Stanko.jpg |Veľkosť obrázka = |Popis = ppor.veliteľ 535. čaty Slovákov vo Varšavskom povstaní, [[novinár]] a [[fotograf]] |Dátum narodenia = [[28. február]] [[1914]] |Miesto narodenia = [[Varšava]], Poľsko |Dátum úmrtia = {{duv|1985|5|28|1914|2|28}} |Miesto úmrtia = [[Varšava]], Poľsko }} '''Miroslav Iringh''' (* [[28. február]] [[1914]], [[Varšava]] - † [[28. máj]] [[1985]], [[Varšava]]) bol [[veliteľ]] [[535. čata Slovákov|535. čaty Slovákov]] vo [[Varšavské povstanie|Varšavskom povstaní]]. == Životopis == Pochádzal zo slovenskej rodiny dlhodobo usadenej vo [[Varšava|Varšave]]. Venoval sa literárnej a novinárskej tvorbe. V septembri [[1939]] príslušník [[Česko-slovenského legiónu v Poľsku]]. Po [[Vojna|vojne]] bol [[Novinár|novinárom]] a [[Fotograf|fotografom]] a bol postihovaný [[Komunistický režim|komunistickým režimom]] za členstvo v Armii Krajowej. Spolupracoval s periodikami [[Život]], [[Gazeta Lubelska]], [[Życie Warszawy]]. Zomrel na [[Rakovina pľúc|rakovinu plúc]]. V súčasnosti je po ňom vo varšavskom Czerniakove pomenované námestie. V roku [[2007]] mu bol udelený [[Rad Ľudovíta Štúra]] I.m. == Účasť vo Varšavskom povstaní == Podporučík Miroslav Iringh (bojové meno „Stanko“) bol počas [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]] v r. [[1944]] [[Veliteľ|veliteľom]] 535. čaty Slovákov skupiny „Kryska“ Armii Krajowej, ktorá pôsobila v štvrti [[Czerniakow]]. Samotná [[Čata (vojenská jednotka)|čata]] bola sformovaná už v roku [[1943]] a jej členovia nosili na rukáve osobitnú pásku so slovenskou trikolórou a [[Štátny znak Slovenska|slovenským znakom]] (na rozdiel od bielo-červenej pásky ostatných príslušníkov AK). == Vyznamenania == * Order Virtuti Militari (V. triedy) * Krzyż Oficerski Orderu Odrodzenia Polski * Krzyż Walecznych – czterokrotnie * Krzyż Partyzancki * Krzyż Zasługi - dwukrotnie * Krzyż Armii Krajowej * Warszawski Krzyż Powstańczy * [[Rad Ľudovíta Štúra|Rad Ľudovíta Štúra II. triedy]] – 2007, in memoriam == Externé odkazy == * [http://www.sme.sk/c/3465398/Prezident-udeloval-vyznamenania.html w.sme.sk/c/3465398/Prezident-udeloval-vyznamenania.html] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Iringh, Miroslav}} [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Osobnosti z Varšavy]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Nositelia Radu Polonia Restituta]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] 7kuwicantgncnqg63470h74zneaw1xv 0 237918 8199665 7682189 2026-04-17T15:06:54Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199665 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Zdenka Hásková | Rodné meno = | Popis osoby = česká spisovateľka, novinárka,<br/> prekladateľka a divadelná kritička | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[28. máj]] [[1878]] | Miesto narodenia = [[Hradištko (okres Praha-západ)|Hradištko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1946|11|7|1878|5|28}} | Miesto úmrtia = [[Praha]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manžel = [[Viktor Dyk]] (1928 - z. 1931) | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Zdenka Hásková''' (* [[28. máj]] [[1878]], [[Hradištko (okres Praha-západ)|Hradištko]]{{--}}† [[7. november]] [[1946]], [[Praha]]) bola [[Česko|česká]] [[spisovateľ]]ka, novinárka, prekladateľka a divadelná kritička. V rokoch [[1910]] – [[1918]] bola redaktorkou ''Pražských novin'' a v rokoch [[1918]] – [[1926]] pôsobila v ''Československej republike''. Písala najmä o kultúre. Bola tiež prekladateľkou z [[južnoslovanské jazyky|južnoslovanských jazykov]]. V roku [[1928]] sa stala manželkou básnika [[Viktor Dyk|Viktora Dyka]].<ref name=spis>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = spisovatele.cz | titul = Viktor Dyk | url = http://www.spisovatele.cz/viktor-dyk | jazyk = | dátum prístupu = 2014-4-12}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20070311100917/http://ipac.svkkl.cz/aRL/kl-arec.php?id=p0202122 Zdenka Hásková] – Středočeská vědecká knihovna v Kladně {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hásková, Zdenka}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí divadelní kritici]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 5k5bxq3l2af734gvjf2cq1oovnvr244 0 238095 8199594 8120092 2026-04-17T14:59:44Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199594 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Jaroslav Ježek | Obrázok = Traxler a Ježek-1938.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = [[Jiří Traxler]] a Jaroslav Ježek (vpravo) | Popis umelca = [[tanec|tanečnej]], [[divadlo|divadelnej]] a [[film]]ovej hudby | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[25. september]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1942|1|1|1906|9|25}} | Miesto úmrtia = [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Bydlisko = | Žáner = [[džez]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ]] | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Osvobozené divadlo]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Jaroslav Ježek''' (* [[25. september]] [[1906]], [[Praha]] – † [[1. január]] [[1942]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[Česko|český]] [[skladateľ]] (skvelo improvizujúci, čo bolo potešením hlavne pre divákov), [[dramaturg]] a [[klavirista]]. Bol [[autor]]om [[tanec|tanečnej]], [[Divadlo (umenie)|divadelnej]] a [[film]]ovej hudby. Hudobnú inšpiráciu nabral hlavne v [[džez]]e. Medzi jeho najznámejšiu a zvlášť populárnu sa zaraďuje jeho hudba k hrám a filmom [[Osvobozené divadlo|Osvobozeného divadla]], ktorá takmer zľudovela. == Stručný životopis == Narodil sa v [[Praha|Prahe]] na [[Žižkov]]e v rodine [[krajčír]]a. Od detstva trpel [[šedý zákal|šedým zákalom]]. Ako dieťa navštevoval hradčanskú školu pre výchovu nevidiacich. Prekonal šarlach a takmer ohluchol. Navyše mal tiež choré [[obličky]]. V roku [[1923]] začal študovať na pražskom konzervatóriu a hneď sa zaradil medzi najtalentovanejších žiakov. Medzi jeho [[učiteľ]]ov patrili [[Josef Suk starší|Josef Suk]] a [[Josef Bohuslav Foerster]]. Stýkal sa aj s mnohými mladými umelcami tej doby, napr. s [[Emil František Burian|E.&nbsp;F.&nbsp;Burianom]], [[Vítězslav Nezval|Vítězslavom Nezvalom]], [[Joe Jenčík]]om a predovšetkým s [[Jiří Voskovec|Jiřím Voskovcom]] a [[Jan Werich|Janom Werichom]], s nimi potom vytvoril nesmrteľné trio: Ježek skladal hudbu a Werich s Voskovcom k tomu vytvárali vtipné inteligentné texty. Toto spojenie hudby s dobrým textom zaručovalo divácky úspech. V medzivojnovom období sa Jaroslav Ježek vydal do [[Paríž]]a, kde sa po večeroch bavil po krčmách a kabaretoch. Tu predvádzal svoje umenie a tiež tu objavil [[džez]], ktorý ho potom hudobne inšpiroval. V roku [[1934]] sa stal členom Skupiny surrealistov v ČSR. Vzhľadom na to, že aktívne spolupracoval na protinacistických hrách [[Osvobozené divadlo|Osvobozeného divadla]], v januári [[1939]] spolu s Voskovcom a Werichom emigroval do USA. V USA krátko býval v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] a potom sa presídlil do New Yorku, kde pôsobil ako zbormajster spevokolu. Ani milovaná Frances, s ktorou sa Ježek oženil, nedokázala zmierniť jeho zdravotné neduhy, na konci roku [[1941]] bol hospitalizovaný a na Nový rok [[1942]] zomrel na chronické obličkové ochorenie vo veku 35 rokov. Synovcom hudobného skladateľa Jaroslava Ježka bol [[výtvarník]] a [[dizajnér]] [[Jaroslav Ježek (dizajnér)|Jaroslav Ježek]]. == Niektoré diela == * ''Etuda'' * ''Ezop a Brabenec'' * ''Bagatelles'' * ''Rapsodie'' * ''Bugatti-step'' * ''Tři strážníci'' * ''Život je jen náhoda'' * ''[[Tmavomodrý svět (pieseň)|Tmavomodrý svět]]'' * ''Mercedes (tango)'' * ''David a Goliáš'' * ''Klobouk ve křoví'' * ''Nebe na zemi'' * ''Smutná píseň o Golemovi'' * ''Když jsem kytici vázala'' * ''Proti větru'' * ''Pochod stoprocentních mužů'' * ''Pochod optimistů'' (''[[Hej rup]]'') * ''Pochod plebejců'' * ''V domě straší duch'' * ''Zlatá střední cesta'' == Zoznam piesňovej tvorby (výber) == * poz. – pieseň – interpret – (text) – rok (t:) – doteraz nezistený autor textu * '''(na doplnenie)''' * „Civilizace“ – [[Jan Werich]] – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) – Pozn. aj pod názvom Civilisace * „David a Goliáš“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Ezop a brabenec“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Klobouk ve křoví“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Mary, babička Mary“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Nebe na zemi“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Nikdy nic nikdo nemá“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „O Španělsku si zpívám“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Potopa“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Prodám srdce“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Půl párku“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Stonožka“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Strojvůdce Příhoda“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Svět patří nám“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Svítá“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Tmavomodrý svět“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Tři strážníci“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Zeměkoule“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) * „Život je jen náhoda“ – (t:[[Jiří Voskovec]] a [[Jan Werich]]) == Pozri aj == * [[Osvobozené divadlo]] * [[Jiří Voskovec]] * [[Jan Werich]] == Externé odkazy == * [http://sigma.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=nkc&ccl_term=wau=jk01051624+or+wkw=jk01051624 NK ČR] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071017023652/http://sigma.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=nkc&ccl_term=wau=jk01051624+or+wkw=jk01051624 |date=2007-10-17 }} * [http://www.libri.cz/databaze/kdo20/list.php?od=j&start=29&count=1 Heslo ve slovníku ''KDO BYL KDO v našich dějinách ve 20. století''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040710002610/http://www.libri.cz/databaze/kdo20/list.php?od=j&start=29&count=1 |date=2004-07-10 }} * [http://www.czechpatriots.wz.cz/linux/jezek.htm Stručný životopis]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.ucps.cz/portal/cz/01-01-clanek.php?see_ID=880&chci_kategorii=55 Životopis a sborová tvorba na portálu České-sbory.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080221092232/http://www.ucps.cz/portal/cz/01-01-clanek.php?see_ID=880&chci_kategorii=55 |date=2008-02-21 }} {{Devětsil}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ježek, Jaroslav}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Skladatelia vážnej hudby]] [[Kategória:Skladatelia džezovej hudby]] [[Kategória:Českí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Svaz moderní kultury Devětsil]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] d9786qwn3k84zlkmxjoqucuz7oksomy 0 238122 8199694 7792957 2026-04-17T15:34:57Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199694 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jiří Štaidl | Rodné meno = | Popis osoby = český textár, scenárista,<br/> hudobník a divadelný manažér | Portrét = Jiří Štaidl (200x195).jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[22. január]] [[1943]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1973|10|09|1943|1|22}} | Miesto úmrtia = [[Říčany]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = 1963{{--}}1973 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = [[Ladislav Štaidl]] | Manželka = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Jiří Štaidl''' (* [[22. január]] [[1943]], [[Praha]] – † [[9. október]] [[1973]], [[Říčany]]) bol český [[textár]], [[scenárista]], [[hudobník]] a [[Divadlo (organizácia)|divadelný manažér]], brat hudobníka [[Ladislav Štaidl|Ladislava Štaidla]], blízky spolupracovník [[spevák]]a [[Karel Gott|Karla Gotta]]. Zahynul vo veku 30 rokov pri [[dopravná nehoda|dopravnej nehode]] neďaleko [[Praha|Prah]]y. == Životopis == V roku [[1963]] hral spolu so svojim bratom v [[Semafor (divadlo)|Divadle Semafor]] a toho roku sa tu zoznámil s Karlom Gottom. O dva roky neskôr táto trojica založila vlastné malé hudobné divadlo [[Divadlo Apollo|Apollo]], kde pôsobil ako jeho [[umelec]]ký vedúci.<ref name="Dorůžka222">{{Citácia knihy | priezvisko = Dorůžka | meno = Lubomír | titul = Panoráma populární hudby 1918/1978 | vydavateľ = Mladá Fronta | miesto = Praha | rok = 1987 | isbn = | kapitola = Karel Gott | strany = 222 }}</ref> Medzi jeho blízkych spolupracovníkov patrili napr. [[hudobný skladateľ|skladatelia]] Karel Mareš, alebo [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]]. S nimi a radom populárnych spevákov tej doby sa spolupodieľal na ''Karlínskom kultúrnom kabarete'' (prezývanom ''Karkulka''), vedenom [[Jiří Brabec (hudobník)|Jiřím Brabcom]]. Tu vytvoril pre kombinované predstavenie niekoľko poviedok.<ref name="Dorůžka219">{{Citácia knihy | priezvisko = Dorůžka | meno = | titul = Panoráma populární hudby 1918/1978 | vydavateľ = Mladá Fronta | miesto = Praha | rok = 1987 | isbn = | kapitola = Petr Janda | strany = 219 }}</ref> Je autorom zhruba 200 [[pieseň|piesňových]] textov. Bol tiež známy ako milovník krásnych žien, milostný románik prežil, okrem iných, aj s československou [[šport]]ovou hviezdou [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliarkou]] [[Hana Mašková|Hanou Maškovou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ŠTAIDL - Havárie s milenkou | url = https://sip.denik.cz/pribehy-a-udalosti/staidl---havarie-s-milenkou20080131.html | vydavateľ = sip.denik.cz | dátum vydania = 2008-01-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-06 | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> alebo s Ivanou Zelníčkovou, známou neskôr ako [[Ivana Trumpová]]. == Zoznam piesňovej tvorby (výber)== * poz. – pieseň – interpret – (hudba) – rok (h: /) – doteraz nezistený autor hudby *'''(na doplnenie)''' * „Adresát neznámý“ („From Me To You“) – [[Karel Gott]] – (h:[[John Lennon]]) – [[1964]] * „Balalajka – Petr Spálený – (h:Pavel Krejča) * „Bum, bum, bum (Dám dělovou ránu)“ – Karel Gott – (h:[[Ladislav Štaidl]], Karel Gott) – [[1966]] * „Cesta rájem“ („Crying In The Chapel“) – Karel Gott – (h:Artie Glenn) – [[1965]] * „C´est la vie“ – Karel Gott – (h:[[Jaromír Klempíř]]) – [[1980]] * „Dej mi pár okovů“ („Take These Chains From My Heart“) – [[Karel Hála]] – (Fred Rose, Hy Heath /Jiří Štaidl a Rostislav Černý) * „Dívka toulavá“ – Karel Gott a Karel Hála a Jiří Kysilka – (h:Ladislav Štaidl) * „Hej, hej baby“ – Karel Gott – (h:[[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]]) – [[1970]] * „Hej, páni konšelé“ – Karel Gott – (h:Jaromír Klempíř) – [[1969]] * „Chodí bosa v trávě“ – Ladislav Štaidl – (h:Jiří Štaidl a Antonín Gondolán) * „Já toužím po životě“ – Karel Gott – (h: Karel Svoboda) – [[1970]] * „Já se tiše odporoučím“ – Karel Gott – (h:Karel Svoboda) – [[1970]] * „Jsem na světě rád“ („Crying Tim“) – Karel Gott (h:Buck Owens) – [[1966]] * „Kávu si osladím“ – Karel Gott – (h:Ladislav Štaidl) – [[1972]] * „Kdepak, ty ptáčku, hnízdo máš?“ – Karel Gott – (h:Karel Svoboda) – [[1973]] * „Kdyby nepadal déšť“ („Je n'aurai pas le temps“) – Karel Gott – (h:Michel Fugain) – [[1968]] * „Konec ptačích árií“ – Karel Gott – (h:Karel Svoboda) – [[1975]] * „Lady Carneval“ – Karel Gott – (h:Karel Svoboda) * „Láska bláznivá“ – Karel Gott – (h:Karel Svoboda) – [[1976]] * „Mám tě rád víc, než dřív“ („I'm Coming Home“) – Karel Gott – (h:Les Reed) – [[1968]] * „Mistrál“ – Karel Gott – (h:Karel Svoboda) – [[1972]] * „Můj každodenní pláč“ – Karel Hála – (h:Jaromír Klempíř) * „Oči barvy holubí“ – Karel Gott – (h:Gary Geld) – [[1972]] * „Pláču, pláču sůl“ – [[Milan Drobný]]  – (h:Karel Svoboda) * „Plakalo bejby“ – [[Petr Spálený]] – (h:Pavel Krejča) * „Pošli to dál“ – Karel Gott – (h:Jaromír Klempíř)- [[1966]] * „Přijela pouť“  – Karel Gott – (h:Ladislav Štaidl) – [[1973]] * „Proč ptáci zpívají“ – Karel Gott – (h:Jaromír Klempíř)- [[1968]] * „Ptačí nářečí“ („Oh, Lonesome Me“) – Karel Gott – (h:Don Gibson) – [[1965]] * „Sluneční ostrov“ („Island In The Sun“) – Marie Hanzelková – (h:Irving Burgie) * „Sny tuctový“ – [[Václav Neckář]] – (h:Jaromír Klempíř) * „V máji“ („Il mondo“) – Karel Gott – (h:Jimmy Fontana) – [[1966]] * „Zejtra už ti sbohem dám“ („My Whole World Is Falling Down“) – [[Yvonne Přenosilová]] a Karel Gott – (h:Jerry Crutchfield/t: Jiří Štaidl, Jiří Černý) – [[1965]] * „Zlý znamení“ – Petr Spálený a Yvonne Přenosilová (h:[[Sonny Bono]]/č.t. Jiří Štaidl) * „Žaluju ptákům“ („When We Were Young“) – Karel Gott – (h:Les Reed – [[1969]] == Diskografia, kompilácie == * [[1983]] ''Jiří Štaidl 1943 – 1973'' – [[Supraphon]] – LP – (podtitul ''Texty Jiřího Štaidla zpívají [[Karel Gott]] · [[Jiří Korn]] · [[Michal David]] · [[Karel Černoch]] · [[Lešek Semelka]] a [[Ladislav Štaidl]]'') == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko=Tomeš | meno=Josef | odkaz na autora=Josef Tomeš | spoluautori=a kol. | titul=Český biografický slovník XX. století : III. díl : Q–Ž | vydavateľ=[[Nakladatelství Paseka|Paseka]] ; Petr Meissner | miesto=Praha ; Litomyšl | rok=1999 | počet strán=587 | isbn=80-7185-247-3 | strany=300}} * {{Citácia knihy | priezvisko=Kříženecký | meno=Jaroslav | titul=Jiří Štaidl | vydavateľ=XYZ | miesto=Praha | rok=2010 | počet strán=384 | isbn=978-80-7388-372-0}} ==Externé odkazy== *[http://www.hdk.cz/umelci/jiri-staidl Jiří Štaidl] na stránkach Hudobného divadla v Karlíne * {{Fdb meno|33973}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Jiří Štaidl|3071263}} {{biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Štaidl, Jiří}} [[Kategória:Českí textári piesní]] [[Kategória:Súrodenci v hudbe]] [[Kategória:Obete cestných dopravných nehôd]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] nc9bj3i97xo4akk6kojpuoz2qa7rzyq 0 243132 8199590 7468005 2026-04-17T14:57:08Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199590 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nikola Pasic.jpg|thumb|right| Nikola Pačić]] '''Nikola Pašić''' ({{srp|Никола Пашић}}) (* [[18. december]] [[1846]] – † [[10. december]] [[1926]]) bol [[Srbsko|srbský]] politik, niekoľkonásobný premiér Srbska a [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov]] neskoršej [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nikola Pašić}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pašić, Nikola}} [[Kategória:Narodenia v 1846]] [[Kategória:Úmrtia v 1926]] [[Kategória:Predsedovia vlády Srbska]] [[Kategória:Srbskí politici]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] neabjf0png6trsihfs1e9xyur2mi9zz 0 248243 8199748 8164146 2026-04-17T15:47:23Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199748 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Wiesław Stanisławski | Rodné meno = | Popis osoby = poľský horolezec | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. november]] [[1909]] | Miesto narodenia = [[Lublin]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1933|8|4|1909|11|15}} | Miesto úmrtia = [[Kostolík]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Wiesław Stanisławski''' (* [[15. november]] [[1909]], [[Lublin]], [[Poľsko]] – † [[4. august]] [[1933]], [[Kostolík]]) bol najvýznamnejší poľský medzivojnový [[horolezectvo|horolezec]] v Tatrách. == Lezenie == Do Tatier jazdil od svojich 16 rokov. Za svoj krátky život v nich urobil vyše 140 prvovýstupov. V roku [[1928]] s partnerom spravili prvovýstup v dlho odolávajúcej západnej stene [[Kościelca]], ďalší rok zliezol severnú stenu [[Žabí kôň|Žabieho koňa]]. Potom sa presunul na [[Slovensko]], prvovýstupy v západnej stene [[Lomnický štít|Lomnického štítu]],<ref>[http://www.horydoly.cz/horolezci/orlowski-v-zapadni-lomnici.html Stanislawského cesta v Západní Lomnici]</ref>, [[Gánok (vrch)|Galérii Ganku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stanislawského cesta na Galerii Ganku |url=http://www.tatry.nfo.sk/cesta.php?obr=stity//0156//01561012.p |dátum prístupu=2018-10-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181009052925/http://www.tatry.nfo.sk/cesta.php?obr=stity//0156//01561012.p |dátum archivácie=2018-10-09 }}</ref> hneď niekoľko v severných stenách [[Javorový štít|Javorových štítov]], [[Volia veža|Voliej veže]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stanislawského cesta na Volí věž |url=http://www.tatry.nfo.sk/cesta.php?obr=stity//0987//09870810.p |dátum prístupu=2018-10-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181009053117/http://www.tatry.nfo.sk/cesta.php?obr=stity//0987//09870810.p |dátum archivácie=2018-10-09 }}</ref> a [[1932]] aj v severnej stene [[Malý Kežmarský štít|Malého Kežmarského štítu]].<ref>[http://www.horydoly.cz/horolezci/mysteriozni-weberovka.html Stanislawského cesta (Weberovka) na Malý Kežmarský štít]</ref> [[1930]] severovýchodná stena (poľského) [[Mních (Vysoké Tatry)|Mnícha]]. Mal aj prvé zimné priestupy. V deň svojej smrti najprv vyliezol s dvomi druhmi severnú stenu [[Kačací štít|Kačacieho štítu]]. Potom zahynul aj s jedným spolulezcom na nenápadnom [[Kostolík]]u uprostred [[Batizovská dolina|Batizovskej doliny]], keď v ľahšom teréne asi nepovažoval za nutné riadne istiť menej skúseného W. Wojnara, ktorý sa prezúval. Tiež je možné, že prvolezec vytrhol veľký skalný blok, resp. že sa skalná lavína uvoľnila sama. Napriek jeho smrti v 24 rokoch prakticky v každej väčšej tatranskej stene existuje "Stanislawského cesta," dodnes záruka kvality. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.zwoje-scrolls.com/zwoje21/text12p.htm Strona poświęcona Wiesławowi Stanisławskiemu] {{Webarchive|url=https://archive.today/20130428185259/http://www.zwoje-scrolls.com/zwoje21/text12p.htm |date=2013-04-28 }} == Zdroj == * I. Dieška a kol.: ''Horolezectvo - Encyklopédia'', Šport 1989. * W. J. Żuławski: ''Tragedie tatrzanskie'', 1956. * A. Marec: ''Tatranské siluety'', 2007. {{DEFAULTSORT:Stanislawski, Wieslaw}} [[Kategória:Poľskí horolezci]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] m2flkb7a6k30kfjqyjhbbj8xmz88hj3 0 249873 8199619 7823138 2026-04-17T15:02:38Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199619 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Viktor Dyk | obrázok = Viktor Dyk.jpg | veľkosť obrázka = | popis = | pseudonym = | dátum narodenia = [[31. december]] [[1877]] | miesto narodenia = [[Mělník|Pšovka u Mělníka]] | dátum úmrtia = {{duv|1931|5|14|1877|12|31}} | miesto úmrtia = [[Lopud]], [[Chorvátsko]] | zamestnanie = | národnosť = | obdobie = 1897 – 1929 | žáner = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | manželka = [[Zdenka Hásková]] (1928{{--}}1931) | partner = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnený = | významné ocenenia = | podpis = | web = | poznámky = }} '''Viktor Dyk''' (* [[31. december]] [[1877]], [[Mělník|Pšovka u Mělníka]]<ref name="matrika">[http://ebadatelna.soapraha.cz/d/8453/111 Matriční záznam o narození a křtu]</ref> – † [[14. máj]] [[1931]], [[Lopud]], [[Chorvátsko]]<ref name="ND1929">[http://kramerius.nkp.cz/kramerius/PShowPageDoc.do?id=5367224 Parlamentní zastoupení Čsl. národní demokracie v III. voleném Národním shromáždění, Národní listy, 10. 11. 1929, s. 1.]</ref>) bol významný [[Česko|český]] básnik, prozaik, dramatik, publicista a [[nacionalizmus|nacionalistický]] politik, jeden z predstaviteľov tzv. generácie anarchistických buričov. == Životopis == Narodil sa v Pšovce pri Mělníku. Navštevoval gymnázium v Žitnej ulici v [[Praha|Prahe]], kde bol jedným z jeho učiteľov [[Alois Jirásek]]. Potom vyštudoval [[Karlova univerzita|Právnickú fakultu Karlovej univerzity]]. Po celý život však pôsobil ako novinár a spisovateľ. Od roku [[1907]] až do svojej smrti spolupracoval na redigovaní časopisu ''[[Lumír (časopis)|Lumír]]''. V rokoch [[1910]] – [[1914]] redigoval tiež časopis ''Samostatnost''. Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa zúčastnil protirakúskeho odboja a bol väznený kvôli svojej literárnej činnosti ([[1916]] – [[1917]]) vo [[Viedeň|Viedni]]. Od roku [[1918]] bol redaktorom ''[[Národní listy|Národních listů]]''. Dykova politická činnosť začala v roku [[1911]], keď sa stal členom Štátnoprávnej pokrokovej strany a neúspešne za túto stranu kandidoval vo [[Praha-Vinohrady|vinohradskom]] volebnom obvode do [[Ríšska rada|Ríšskej rady]]. V roku [[1918]] sa podieľal na založení [[Československá národní demokracie|Československé národní demokracie]]. V roku [[1920]] za túto stranu získal kreslo v Národnom zhromaždení<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky]] | titul = jmenný rejstřík | url = http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/rejstrik/jmenny/dc.htm | jazyk = | dátum prístupu = 2011-12-01}}</ref> a v roku [[1925]] v senáte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[Senát Parlamentu Českej republiky]] | titul = jmenný rejstřík | url = http://senat.cz/informace/z_historie/tisky/2vo/rejstrik/jmenny/d.htm | jazyk = | dátum prístupu = 2011-12-01}}</ref> Mandát obhájil v roku [[1929]]. V senáte zotrval do svojej smrti v roku 1931, nahradil ho Jan Kapras.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[Senát Parlamentu Českej republiky]] | titul = jmenný rejstřík | url = http://senat.cz/informace/z_historie/tisky/3vo/rejstrik/jmenny/d.htm | jazyk = | dátum prístupu = 2011-12-01}}</ref> Bol [[Pravica (politika)|pravicovo]] a [[nacionalizmus|nacionalisticky]] orientovaný. Patril medzi najvýraznejších [[Prvá česko-slovenská republika|prvorepublikových]] odporcov tzv. politiky Hradu, a predovšetkým jej tvorcov [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]] a [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]]. Príležitostne písal do časopisu ''Vlajka''. V roku [[1928]] sa po dvadsaťsedemročnej známosti oženil so spisovateľkou a novinárkou [[Zdenka Hásková|Zdenkou Háskovou]].<ref name=spis>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = spisovatele.cz | titul = Viktor Dyk | url = http://www.spisovatele.cz/viktor-dyk | jazyk = | dátum prístupu = 2014-4-12}}</ref><br/> Bol vášnivým a uznávaným [[šachy|šachistom]], členom Českého spolku šachovního. Jeho blízkym priateľom bol prvý český veľmajster Oldřich Duras, ktorému venoval niekoľko básní, vrátane jednej, ktorú napísal v [[nemčina|nemčine]].<ref>PROKOP, F. J.: Duras vítězí, Praha, 1944</ref> Niekoľko záznamov Dykových partií (oi. práve s Durasom a s [[Richard Réti|Richardom Rétim]]) sa dochovalo a sú dostupné i na internete.<ref>[http://www.chessgames.com/perl/chessplayer?pid=83917 The chess games of Viktor Dyk]</ref> Zomrel na srdcový infarkt pri kúpaní v [[Jadranské more|Jadranskom mori]] v blízkosti [[Juhoslávia|juhoslovanského]] ostrova Lopud. Je pochovaný v Prahe na [[Olšanské hřbitovy|Olšanských hřbitovech]]. == Citát == {{Citát|Náhle slyšíme hlas: "Dyk se utopil!" A vzápětí sto hlasů – či jich bylo tisíc? – propuká v bouřlivé volání, které jako by se mísilo s ozvěnou. "Dyk se utopil! Viktor Dyk je mrtev!" Je snad zbytečné líčit naše ohromení. Nebyli jsme schopni slova. Dav utichl a mlčky nás vedl do malé, nízké místnosti, v níž ležel na stole Dyk, přikryt prostěradlem. Kdosi zvedl lucernu, abychom na něj lépe viděli. – Smrt už odešla, z jeho tváře zmizela hrůza a utrpení, zůstalo jen ticho, to těžké, mramorové ticho, které padá na srdce živých...Takový byl konec básníka Deváté vlny.|[[Zdeněk Štěpánek]]<ref> ŠTĚPÁNEK, Zdeněk. ''Herec''. Praha: Mladá fronta, [[1964]], str.&nbsp;187–8 </ref>}} == Dielo == [[Image:ViktorDyk.jpg|thumb|Pamätník Viktora Dyka v [[Mělník]]u]] [[Image:Viktor Dyk, neohrožený bojovník za národní stát.jpg|thumb|Pamätná tabuľa na dome v dnešnej Dykovej ulici, v ktorom Viktor Dyk v rokoch 1904 až 1931 žil]] [[Image:Olšanské hřbitovy, Viktor Dyk.jpg|right|thumb|Hrob Viktora Dyka, [[Olšanské hřbitovy]]]] === Poézia === * ''A porta inferi'' ([[1897]], latinsky ''Od brány pekelnej'', raná subjektívna lyrika, názov podľa latinského žalmu spievaného pri pohreboch) * ''Síla života'' ([[1898]]) * ''Marnosti'' ([[1900]]) * ''Satiry a sarkasmy'' ([[1905]], politická satirická poézia) * ''[[Milá sedmi loupežníků]]'' ([[1906]], lyrickoepická [[poéma]] ([[balada]]), formou dialógu, kult sily a vášne, vplyv [[Romantizmus|romantizmu]] a [[anarchizmus|anarchizmu]]) * ''Pohádky z naší vesnice'' ([[1910]], politická satirická lyrika) * ''Giuseppe Moro'' ([[1911]]) * ''Zápas Jiřího Macků'' ([[1916]]) * ''Noci chiméry'' ([[1917]], subjektívna lyrika) * ''Devátá vlna'' ([[1930]], melanchólia, predtucha smrti) Nasledujúce štyri zbierky patria do tzv. vojnovej tetralógie, ktorej hlavnou myšlienkou je národná (štátna) samostatnosť. Dyk sa nechal inšpirovať 1. svetovou vojnou. Vyzýva k odvahe. Vyjadruje tiež obavy o osud národa a varuje pred zradou. * ''Lehké a těžké kroky'' ([[1915]]) * ''Anebo'' ([[1917]]) * ''Okno'' ([[1921]]) * ''Poslední rok'' ([[1922]]) === Próza === * ''Stud'' ([[1900]], poviedka) * ''Hučí jez a jiné prózy'' ([[1903]]) * ''Konec Hackenschmidův'' ([[1904]], román, 3. diel tetralógie) * ''Prosinec'' ([[1906]], román) * ''Prsty Habakukovy'' ([[1906]], román) * ''Píseň o vrbě'' ([[1908]], zbierka poviedok) * ''Příhody'' ([[1911]], zbierka poviedok) * ''[[Krysař (kniha)|Krysař]]'' ([[1915]], [[Novela (literatúra)|novela]], ktorá čerpá zo staronemeckej povesti.) * ''Tajemná dobrodružství Alexeje Iványče Kozulinova'' ([[1923]], poviedka, vydaná neúplne časopisecky 1915, dopísaná v roku 1922; dve pôvodne skonfiškované kapitoly, po 1915 stratené a autorom pre knižné vydanie nepoužité, boli vydané až posmrtne 1931 – 32) * ''Tichý dům'' ([[1921]], poviedka) * ''Zlý vítr'' ([[1922]], zbierka poviedok, napísané 1905) * ''Prsty Habakukovy'' ([[1925]], román) * ''Můj přítel Čehona'' ([[1925]], poviedka) * ''Dědivadelní hra'' ([[1927]], poviedka pre mládež) * ''Holoubek Kuzma'' ([[1928]], poviedka) * ''Soykovy děti'' ([[1929]], román) === Politická literatúra === * ''Ad usum pana presidenta republiky'' ([[1929]] – kniha kritizujúca politiku [[Edvard Beneš|Beneša]], [[Tomáš Garrigue Masaryk|Masaryka]] a celé skupiny okolo „Hradu“) * ''O národní stát'' (vydané posmrtne v rokoch [[1932]] – [[1938]], 7 zväzkov, súbor Dykovej politickej publicistiky z rokov [[1917]] – [[1931]]) === Dráma === * ''Epizoda'' ([[1906]]) * ''Posel'' ([[1907]], divadelná hra, 1. diel zamýšľanej a dramatickej trilógie) * ''Zmoudření Dona Quijota'' ([[1913]]) * ''Veliký mág'' ([[1914]]) * ''Zvěrstva'' ([[1919]]) * ''Ondřej a drak'' ([[1919]]) * ''Revoluční trilogie'' ([[1921]]) * ''Napravený plukovník Švec'' ([[1929]], divadelná hra, zastáva sa v nej [[Rudolf Medek|Rudolfa Medeka]]) === Pamäti === * ''Vzpomínky a komentáře'' ([[1927]]) === Libreto === * [[libreto]] k [[opera|opere]] ''Výlety pana Broučka'' od [[Leoš Janáček|Leoša Janáčka]] (podľa [[román]]u [[Svatopluk Čech|Svatopluka Čecha]]) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Viktor Dyk|11101022}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dyk, Viktor}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu]] [[Kategória:Českí šachisti]] [[Kategória:Česko-slovenskí šachisti]] [[Kategória:Českí skauti]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] e0uifwv0hj09phnu5por42zqq0m3ilp 0 252777 8199668 8043025 2026-04-17T15:07:35Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199668 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Svatopluk Beneš | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[24. február]] [[1918]] | miesto narodenia = [[Roudnice nad Labem]], [[Česko]] | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2007|4|27|1918|2|24}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = [[herec]] | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď }} '''Svatopluk Beneš''' (* [[24. február]] [[1918]], [[Roudnice nad Labem]] – † [[27. apríl]] [[2007]], [[Praha]]) bol významný český divadelný, filmový a televízny herec, ktorý bol známy širokej verejnosti množstvom komických i dramatických rolí. Hral vo [[Vinohradské divadlo|Vinohradskom divadle]] a v [[Mestské divadlá pražské|Mestských divadlách pražských]], od svojich 16. rokov aj vo filme, kde sa stal čoskoro filmovou hviezdou v úlohách romantických milovníkov. Populárna je jeho postava nadporučíka Lukáša z filmov ''[[Dobrý vojak Švejk (film 1956)|Dobrý vojak Švejk]]'' a ''[[Poslušne hlásím]]'' (1956, 1957). Väčšie aj menšie roly si zahral v desiatkach televíznych inscenáciách až do deväťdesiatych rokov. ==Životopis== Svatopluk Beneš sa narodil v Roudnici nad Labem ako syn železničiara Petra Beneša (1880 – 1958), matka sa volala Ružena (1886 – 1958). Mal dve sestry a brata. Deti boli prísne vychovávané, doma sa napr. nesmeli používať neslušné slová. Na gymnáziu sa začal venovať herectvu, nedokončil ho a ušiel z neho na [[konzervatórium]] do [[Praha|Prahy]]. Otec sa to dozvedel až neskôr a potom odmietol platiť synovi podnájom. Preto Beneš do Prahy denne dochádzal a privyrábal si [[stáž]]ami v [[divadlo|divadle]]. V šestnástich rokoch stál prvý raz pred [[filmová kamera|kamerou]] vo filme ''Hudba sŕdc'', prvou významnou rolou bol prepadajúci študent vo filme ''Študentská mama'' ([[1935]]). Po škole nastúpil v devätnástich rokoch do Vinohradského divadla, ale väčšinu života prežil na doskách Mestských divadiel pražských (1950 – 1985, potom tam ešte hosťoval). Jeho filmovými partnerkami sa čoskoro stali filmové hviezdy ako [[Marie Glázrová]], [[Lída Baarová]], [[Zorka Janů]] a [[Adina Mandlová]]. Celoživotné bolo jeho priateľstvo s [[Nataša Gollová|Natašou Gollovou]]. Po role Šimona v ''Ohnivom lete'' (1939) dostal ďalšiu príležitosť k úlohám mladých, romantických až nešťastne zamilovaných mladých študentov v [[adaptácia|adaptácii]] [[Vilém Mrštík|Mrštíkovej]] ''Rozprávke mája'' (Ríša) a vo filme ''Minulosť Jany Kosinovej'' (s [[Vlasta Matulová|Vlastou Matulovou]], Jiří Sutnar), vo filme ''Nočný motýľ'' (1941) si zahral poručíka Kalu do ktorého je bezhlavo zamilovaná Marta Dekasová ([[Hana Vítová]]). Neskôr začali jeho roly nadobúdať komediálnejšiu polohu, napr. vo filme ''Nevideli ste Bobíka?'' (1944) alebo v ''Hostinci „U kamenného stola“'' (1949). Za [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]] bol krátko ženatý s baletkou Evelýnou, ale časom si prestali rozumieť a po vojne sa rozviedli. Roku [[1946]] sa Beneš oženil s Boženou Truhlářovou (nar. 1923) a toto manželstvo už bolo celoživotné. Po vojne už nebol tak často obsadzovaný do hlavných úloh. Beneš bol typom, ktorý sa pre filmy socialistického [[realizmus|„realizmu“]] nehodil, dva roky po vojne prakticky nehral. Stal sa [[majster|majstrom]] vedľajších rolí, v ktorých majstrovsky nahrával hrdinom komediálnych filmov (''Dobrý vojak Švejk'') aj vážnych (životopisný film ''Tajomstvo krvi''). V divadle sú jeho mladšími partnerkami napr. [[Jaroslava Adamová]] a [[Irena Kačírková]]. Hral vždy s obrovskou noblesou, „sedeli“ mu roly anglických [[lord]]ov, sluhov, a [[gentleman]]ov. Zároveň bol nesmierne láskavý, čo dokazoval v úlohách pre deti (''Kačenka a strašidlá'', 1992). Práve preto ho v roku [[1989]] obsadili do roly [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]] vo filme ''Človek proti skaze''. Bol hercom vitálnym a hral skutočne až do chvíle, kedy ho z práce vyradila ťažká [[choroba]]. V tej dobe ľutuje to, že mladí herci prestávajú mať k divadlu a filmu taký vzťah, ako za jeho mladých čias a herectvo sa pre nich stáva len príležitosťou k slušným zárobkom a k cestou, ako preniknúť do spoločenskej „smotánky“. V [[november|novembri]] [[1989]] vrátil tituly [[zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]] a vyznamenanie Za vynikajúcu prácu. Roku [[1997]] bol vyznamenaný Cenou Thálie za celoživotné dielo. [[26. september|26. septembra]] [[1998]] mu udelila čestné občianstvo obec [[Ostrovačice]], kde sa odohráva [[dej]] filmu ''Rozprávka mája''. Medzi jeho záľuby patrilo okrasné záhradkárčenie, cestovanie a čítanie, ktorého sa ale musel pre očnú chorobu vzdať. Nikdy nebol členom žiadnej [[Politická strana|politickej strany]], ale blízky mu bol Masarykov [[humanizmus]]. Jeho posledným filmom boli ''Želary'', v ktorých už takmer nevidel. Filmovou partnerkou mu bola posledná z hviezd predvojnového filmu [[Zita Kabátová]]. Posledných štyri a pol roka bol slepý a pripútaný na [[lôžko]] a túžil po ukončení svojho trápenia. Z druhého manželstva má dve deti, dcéru Alexandru Ouřadovú (1953) a syna Svatopluka Beneša (1949), ktorý je filmovým [[Dokumentaristika|dokumentaristom]]. Svatopluk Beneš je autorom útlej knihy spomienok ''Býť hercom''. == Referencie == * Velká všeobecná encyklopedie Diderot, 2. díl, Praha 2000, ISBN 80-902723-4-7 * Kdo je kdo, osobnosti české současnosti, Praha 2002, ISBN 80-902586-7-0 * Český hraný film, II. díl, 1930 - 1945, Praha 1998, ISBN 80-7004-090-4 * Český hraný film, III. díl, 1945 - 1960, Praha 2001, ISBN 80-7004-102-1 * Český hraný film, IV. díl, 1961 - 1970, Praha 2004, ISBN 80-7004-115-3 ==Externé odkazy== * {{imdb meno|id=0070911|meno=Svatopluk Beneš}} * [http://www.radioservis-as.cz/archiv/5100/51titul.htm Interview pro Radioservis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090305065310/http://www.radioservis-as.cz/archiv/5100/51titul.htm |date=2009-03-05 }} * [http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=2&name=BENE%A9+SVATOPLUK Kdo byl kdo v našich dějinách 20. století] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090220033539/http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=2&name=BENE%A9+SVATOPLUK |date=2009-02-20 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Beneš, Svatopluk}} [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Držitelia Ceny Thálie]] [[Kategória:Pochovaní v Prahe]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] rt2nmsj73lkc16slcvzujqu00wwrwbw 0 253155 8199788 8189769 2026-04-17T15:55:04Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Žale]] pomocou použitia HotCat 8199788 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ivan Cankar | Rodné meno = | Popis osoby = slovinský spisovateľ, dramatik a básnik | Portrét = Ivan Cankar.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[10. máj]] [[1876]] | Miesto narodenia = [[Vrhnika]], [[Slovinsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1918|12|11|1876|5|10}} | Miesto úmrtia = [[Ľubľana]], [[Slovinsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Rodičia = Jože Cankar, Neža Pivkova | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ivan Cankar''' (* [[10. máj]] [[1876]], [[Vrhnika]], [[Slovinsko]] – † [[11. december]] [[1918]], [[Ľubľana]]) bol slovinský [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[básnik]]. == Životopis == Narodil sa v meste Vrhnika, v mestskej časti Na klancu, ako ôsme z dvanástich detí robotnícko-proletárskej rodiny. Otec Jože Cankar pracoval ako krajčír. V obchode sa mu nedarilo a nebol schopný súperiť so svojim konkurentom, ktorý si otvoril obchod s konfekciou a tak odchádza na zárobky do [[Sriem|Sremu]] a [[Šabac]]u. Matka Neža Pivkova s veľkými ťažkosťami dokázala uživiť rodinu, mala však šťastie, že jej pri tom pomáhali miestni páni. Cankar mal k svojej matke veľmi vrúcny vzťah. V roku [[1882]] začal navštevovať [[ľudová škola|ľudovú školu]] vo Vrhnike. S pomocou miestnych pánov sa v roku [[1888]] prihlásil na ľubľanskú reálku. Počas štúdia trpel nedostatkom a bol odkázaný na pomoc dobrodincov. Pomoci sa mu dostalo aj zo strany triedneho učiteľa a zároveň učiteľa slovinčiny Frana Levca, ktorý si všimol Cankarov talent. Vstúpil do študentského spolku ''Zadruga'', v ktorom čítal rôzne kritiky a básne a naviazal vzťahy s [[Josip Murn|Murnom]], [[Dragotin Kette|Kettem]] a [[Oton Župančič|Župančičom]]. V roku [[1896]] úspešne vykonal maturitnú skúšku a začal študovať stavebníctvo na technike vo [[Viedeň|Viedni]]. Po krátkom čase sa rozhodol, že bude radšej študovať romanistiku a slavistiku na univerzite vo Viedni, tým ale stratil štipendium 20 zlatých od kraňského krajinného zboru a musel sa živiť písaním. Po smrti matky v roku [[1897]] sa presťahoval na istý čas k otcovi do [[Pula|Puly]], kde písal svoju prvú drámu a upravil svoju básnickú zbierku ''Erotika''. V roku [[1898]] sa vracia do Viedne, ale už nie kvôli štúdiu, šiel tam s cieľom naplno sa venovať literatúre. 1899 sa nasťahoval do Ottakringu, kde medzi robotníckou chudobou žil svoj život literáta-bohéma, s nepravidelným príjmom a dlhmi. Istý čas pracoval pre noviny ''Die Information'' a ''Süden''. Po čase sa rozhodol opäť venovať štúdiu. Ako píše v liste Finžgarovi 28. decembra [[1906]], mal v pláne oženiť sa s prostou Viedenčankou Štefkou Löfflerovou, ale nakoniec tak nespravil. Vo Viedni zostal 11 rokov. V roku [[1907]] kandidoval vo voľbách na poslanca ríšskeho snemu za sociálnych demokratov. Kvôli tomu sa vrátil do Slovinska, ale vo voľbách neuspel a tak odchádza späť do Viedne. Vo Viedni sa začal zhoršovať jeho zdravotný stav, hlavne kvôli jeho bohémskemu štýlu života. V roku [[1909]] odchádza na dva mesiace k svojmu bratovi Karolovi, ktorý pôsobil ako kňaz v [[Sarajevo|Sarajeve]]. Potom sa natrvalo vracia do [[Ľubľana|Ľubľane]], kde prebýva najmä na vrchu Rožnik. V tom čase prežíval hlbokú telesnú a duševnu krízu; bol osamelý a takmer bez priateľov, čo sa odzrkadlilo aj na jeho literárnej tvorbe. Padali naň výčitky zo strany klerikálnej a liberálnej kritiky. 12. mája [[1913]] mal v ľubľanskom Mestskom dome slávnu proti rakúsku prednášku ''Slovinci a Juhoslovania'', v ktorej bránil juhoslovanské politické spojenie, kvôli tomu bol zatknutý a uväznený na 7 dní. V auguste [[1914]] mu umiera otec. Po vypuknutí 1. svetovej vojny bol znovu zatknutý, kvôli údajným sympatiám k Srbom. Väznený bol niekoľko týždňov na Ľubľanskom hrade. V novembri [[1915]] bol povolaný do armády a musel sa pridať k vojakom v [[Judenburg]]u v Hornom Štajersku, ale po krátkom čase bol kvôli zlému zdravotnému stavu z vojenskej služby prepustený. Po návrate do Ľubľane sa z Rožnika presťahoval do mesta. V októbri 1918 sa presťahoval na Kongresni trg, kde spadol zo schodov, utrpel otras mozgu, neskôr ochorel na španielsku chrípku, pridal sa k tomu zápal pľúc a napokon mu zlyhalo srdce. Umrel 11. decembra. Pochovaný je v spoločnom hrobe slovinskej moderny na známom ľubľanskom cintoríne Žale, ktorý projektoval významný slovinský architekt [[Jože Plečnik]]. Cankar bol pôvodne pochovaný v rodinnej hrobke jeho priateľky Mileny Rohrmann, ktorá sa pokladala za jeho nevestu. V polovici 20. tych rokov sa Milena Rohrmann postarala o spoločný hrob slovinských modernistov, dala doň preniesť Cankara, Ketteho a Murna, zaplatila za náhrobky, ktoré vytvoril po náčrtoch Plečnikovej školy architekt Grabrijan. Po svojej smrti roku [[1949]] bol do hrobu uložený aj posledný predstaviteľ slovinskej moderny, Oton Župančič. == Dielo == Ivan Cankar, spolu s Josipom Murnom, Dragotinom Kette a Otonom Župančičom, patrí medzi štyroch predstaviteľov slovinskej moderny, všetci štyria sú pochovaní v spoločnom hrobe na cintoríne Žale. Za začiatok slovinskej moderny označujeme rok [[1899]], kedy boli vydaná Cankarova ''Erotika'' a Župančičova ''Čaša opojnosti''. Za koniec slovinskej moderny sa pokladá rok Cankarovej smrti, 1918. Vo svojich literárnych začiatkoch sa venoval poézii (zbierka ''Erotika''), ale postupne sa preorientoval na prózu a drámu. Pod vplyvom [[Romantizmus (literatúra)|romantiky]], [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]], [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Impresionizmus|impresionizmu]] písal [[Poviedka|poviedky]], [[Novela (literatúra)|novely]], [[román]]y, [[Črta (žáner)|črty]] a [[Dráma|divadelné hry]]. Vo svojich dielach kritizoval sociálne neprávosti, podvody a klamstvá rôznych vrstiev vtedajšej spoločnosti. Zároveň bol spisovateľom, ktorý si hlboko vážil a obdivoval svoju matku, svoju domovinu a Boha. Okrem umeleckého písania sa zaoberal aj s publicistickým písaním, kritikou a esejistikou (Krpanova kobila, Slovenski umetniki na Dunaju, Naši umetniki). === Tvorba === V školskom roku 1891/1892 bol vytvorený tajný študentský spolok ''Zadruga'', ktorý vyžadoval od svojich členov, aby sa venovali literatúre a politike. Členmi tohto spolku sa stali postupne všetci slovinskí modernisti. Cankar začal písať už počas strednej školy, diela uverejňoval v periodikách ''Vrtec'' a ''Ljubljanski zvon''. V šiestom ročníku reálky (1893) mu vyšla prvá báseň, balada ''Ivan Kacijanar'' v Ljubljanskom zvone. V básni je citeľný vplyv [[Anton Aškerc|Antona Aškerca]]. V Cankarovej tvorbe do roku 1896 sú vplyvy Aškerca a Simona Gregorčiča. V roku 1896 Cankar a Kette odchádzajú spolu zo Zadrugy. Cankar sa zoznamuje a nadchýna pre naturalizmus a dekadenciu, hlavne po presťahovaní sa do Viedne. Napísal viacero noviel s naturalisticky zafarbeným názvom ''Izbočenke'', o ženách, ktoré sú z rôznych príčin vyhnané zo spoločnosti, bezprávne, zabudnuté; napísal odvážne erotické ''Dunajske večere''. Jeho diela obsahujú naturalistické motívy, túžbu a chorobu, hriech a pokánie, miestami rúhačský cynizmus. Cankar chcel, aby ''Izbočenke'' boli vydané v ''Ljubljanskom zvone'', ale redaktor Viktor Bežek mu ich upravil, s čím Cankar nesúhlasil. Bežek zamietol vydanie ''Dunajských večerov'', pretože si myslel, že slovinská spoločnosť nie je pripravená na takéto dielo. V roku [[1897]] ''Ljubljanski zvon'' neuverejnil ani jeden z Cankarových príspevkov, čo ťažko znášal. Fran Govekar mu vnukol myšlienku vydať vlastnú zbierku básni. Vydavateľ Andrej Gabršček z [[Gorizia|Gorice]] odmietol jej vydanie. Zbierku nakoniec vydal pod názvom ''Erotika'' v roku [[1899]] Otomar Bamberg. Cankar názvom zbierky rozbúril slovinskú verejnosť. Na Veľkú noc 1899 ľubľanský biskup Anton Bonaventura Jeglič vykúpil celé vydanie ''Erotiky'', ktoré bolo ešte v predaji a zničil ho. Na Cankara to nemalo výraznejší vplyv, keďže v tom období sa tlačila jeho zbierka čŕt ''Vinjete'' (1899). ''Erotiku'' vnímal ako zbierku napísanú najmä pod cudzími vplyvmi, kým Vinjete bola skutočne jeho dielom. ''Erotika'' bola druhýkrát vydaná v upravenej a rozšírenej podobe v roku [[1902]]. Veľký vplyv naň mali ruskí realisti [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstoj]], [[Fjodor Michailovič Dostojevskij|Dostojevski]] a [[Gogoľ]] a dramatici [[Shakespeare]] a [[Henrik Ibsen|Ibsen]]. Shakesperove drámy ho inšpirovali k napísaniu divadelnej hry ''Jakob Ruda''. V dráme sa objavuje postava Dolinara, ktorá do istej miery odzrkadľuje samotného autora, ide o postavu umelca-tuláka. Dolinar patril k najobľúbenejším Cankarovým postavám. V roku [[1900]] sa v liste Zofii Kvedrovej zriekol dekadencie a nadchol sa pre sociálne angažovanú literatúru. Nasledujúci rok vyšla jeho satirická komédia ''Za narodov blagor'' (1901), ktorá odrážala vtedajšiu politicku situáciu v Slovinsku. Ešte pred vydaním komédie sa v roku 1900 rozchádza s Aškarco] a Govekarom, od ktorých sa už dlhšiu dobu odčleňoval svojim myslením. V roku 1902 vyšiel román ''Na klancu'', ktorý je považovaný za Cankarovo najosobnejšie dielo, je venované spisovateľovej matke. Niektoré momenty sú autobiografické, príbeh popisuje boj robotníckej rodiny o prežitie- z románu vystupujú predovšetkým prvky symbolizmu a taktiež naturalistická idea o dedičnom predurčení, jedna kapitola je dekadentná. V tom istom roku vyšla prvá z radu politických drám, ''Kralj na Betajnovi''. Nasledovali spoločenské, sociálne, literárne a iné satiry a drámy. Bojoval v nich proti pokrytectvu a klamstvu meštiackej morálky. == Rozdelenie tvorby == === Poézia === Cankar sa venoval poézii len na začiatku svojej literárnej kariéry. V roku 1899 vydáva básnickú zbierku ''Erotika'', 2. vydanie v roku 1902. ==== Próza ==== ===== Črty ===== Črty sú spojené hlavne so začiatkom jeho tvorby, ale písal ich aj v neskoršom období. Vydal 9 zbierok čŕt, z ktorých najvýznamnejšie sú : zbierka sociálnych čŕt ''Za križem '' (1909), ''Moje življenje'' (1920), ''Podobe iz sanj'' (1920).<br/> V zbierke ''Moje življenje'' úprimne a jednoducho opísal svoje detské roky a s veľkou láskou opisoval svoju matku, v zbierke ''Podobe iz sanj'' sa zaoberá prvou svetovou vojnou a osudom Slovincov v nej. Bola to jeho posledná zbierka čŕt a je v nej vidieť silný prechod k symbolistickému expresionizmu (najmä črty Gospod stotnik, Konstanj popsebne sorte). ===== Poviedky a romány ===== Z dlhších prozaických diel sú najznámejšie najmä poviedky a romány : ''Na klancu'' (1902), ''Martin Kačur'' (1906), ''Hlapec Jernej in njegova pravica'' (1907).<br/> Román ''Na klancu'' je umeleckým opisom Cankarovej rodiny a jeho mladosti. Týmto románom postavil pamätník svojej matke, ako sa sám vyjadril, v podstate však ide o obraz biedy a úpadku slovinského národa v tom čase. Osem kapitol spája príbeh o Francke, nezákonnej dcére, o ktorú sa nikto nestará a ktorá vyrastie v skromné dievča a obetavú matku a ženu. V podobe beznádejného behu za vozom, Cankar poukázal na všetku bezmocnosť v boji za lepší život. Napriek tomu, záver románu nie je pesimistický, naznačuje východisko zo zúfalstva a to vo vzdelávaní a sociálnom prebudení ľudstva.<br/> Táto cesta však nie je jednoduchá, ako na to poukazuje v poviedke ''Martin Kačur''. Mladý učiteľ idealista sa v snahe prebudiť (vzdelať) zaostalý a utláčaný ľud, stretáva s prekážkami v podobe farára a riaditeľa. Za trest je preložený do zapadnutej dediny Blatni dol, kde sa začína jeho cesta nadol. Úplne sa zlomí, keď mu umrie syn.<br/> V poviedke ''Hlapec Jernej in njegova pravica'' približuje sociálnu problematiku sedliakov. Príbeh o paholkovi Jernejovi je skutočným príbehom o paholkovi, ktorého Cankar spoznal počas svojej volebnej kampane. Po 40 rokoch služby je pánovým synom vyhodený na ulicu. Spravodlivosti sa domáha na rôznych súdoch, dokonca až vo Viedni, ale bez úspechu. Preto vezme spravodlivosť do svojich rúk, podpáli Sitarjevinu, dedinčania ho chytia a vrhnú do ohňa. Táto poviedka predstavuje boj utláčanej robotníckej triedy proti vykorisťujúcim pánom.<br/> V dielach ''Gospa Judit'' a ''Hiša Marije Pomočnice'' (obe 1904) sa prejavujú posledné vplyvy dekadentného senzualizmu a naturalizmu. ==== Dráma ==== Bol taktiež významným dramatikom, napísal spolu 7 drám. Divadelné hry zo začiatku vytváral pod vplyvom Ibsena (''Kralj na Betajnovi''), Shakespeara a Gogoľa, neskôr pod vplyvom romantiky. Vo svojich dielach poukazoval na vtedajšiu politickú situáciu v krajine (satirické komédie ''Pohujšanje v dolini šenflorjanski'' (1908), ''Za narodov blagor'' (1901) a politická satira ''Hlapci'' (1910)). Medzi najznámejšie patrí komédia ''Za narodov blagor'' v ktorej zosmiešňuje predstaviteľov slovinskej buržoázie, ktorí hovoria o dobre národa, ale pritom sa starajú len o svoj zisk.<br/> ''Kralj na Betajnovi'' zachytáva hospodársky úpadok slovinskej dediny a zrod skorého kapitalizmu. Fraška ''Pohujšanje v dolini šenflorjanski'' je satira proti klamnému vlastenectvu a morálke. V dráme ''Hlapci'' vykresľuje politickú situáciu v prvom desaťročí 20. storočia a odhaľuje niektoré charaktery, predovšetkým učiteľa Jerneja, ktorý má pochybnosti o ľude. V jeho práci pokračuje kováč Kalander. == Pseudonymy == Vo svojich dielach používal rôzne skratky a pseudonymy. Tie sú charakteristické najmä pre rané roky jeho spisovateľskej tvorby. Vymyslené literárne mená často menil pri publikáciách v novinách ''Slovenec'', pretože nechcel, aby ľudia vedeli, že spolupracuje s katolíckymi listami. Preto je pre väčšinu umeleckých mien charakteristické, že ich použil len raz : * skratky pravého mena : C.I.- Iv.C-r – I.C.; * stále pseudonymy a skratky : Trošan – Ivan Saveljev – Ivan Gradar – T. – Iv.Gradar – I.G.(J.G.) – A.B. – Saveljev – Evstahij; * jednorazové pseudonymy a skratky : Prepiračev – Julijan Mak – I.C.Trošan – Mot – Mrazov – Grahar – Traven – Štefan Smuk – Alojzij Grad – Feliks Vran – S.G. – P.Ž. – Karol Staral – Anton Kramar – P.R. – Anton L. – Gradar – Alojzij Benda – I.C.Evstahij – Ivan Mot – Vazilij – Ivan Dob – Ivan Mlakar. == Zoznam diel == Poznámka : V zátvorkách sú uvedené roky vydania diel a nie ich vytvorenia. === Diela preložené do slovenčiny === Cankarove diela boli preložené do mnohých jazykov. Najprekladanejším je dielo ''Hlapec Jernej in njegova pravica''. Do slovenčiny boli preložené diela : * Mladosť a iné rozprávky (Košice, 1926) * Za krížom : výbor zo slovinskej prózy (Turčiansky sv. Martin, 1942) * Na závoze (Košice, 1947) * Kráľ na Betajnovej : dráma v 3 dejstvách (Bratislava, 1949) * Sluha Jernej a jeho právo (Petrovec, 1956) * Paholci : dráma v piatich dejstvách (Bratislava, 1963) * Pokušenie vo Svätofloriánskej doline : fraška v troch dejstvách (Bratislava, 1982) === Poézia === * ''Erotika'' ([[1899]], 2. vydanie [[1902]]) === Próza === * ''Vinjete'' (črty) ([[1899]]) * ''Knjiga za lahkomiselne ljudi'' (novely) ([[1901]]) * ''Tujci'' (román) ([[1902]]) * ''Na klancu'' (román) ([[1903]]) * 'Ob zori'' (novely) ([[1903]]) * ''Življenje in smrt Petra Novljana'' (poviedka) ([[1903]]) * ''Gospa Judit'' (poviedka) ([[1904]]) * ''Hiša Marije Pomočnice'' (román) ([[1904]]) * 'Križ na gori'' (román) ([[1905]]) * ''Potepuh Marko in kralj Matjaž'' (poviedka) ([[1905]]) * ''V mesečini'' (novely) ([[1905]]) * ''Martin Kačur'' (román) ([[1905]]) * ''Polikarp'' (poviedka) (1905) * ''Smrt in pogreb Jakoba Nesreče'' (poviedka) (1905) * ''V samoti'' (poviedka) (1905) * ''Nina'' (roman) ([[1906]]) * ''Smrt in pogreb Jakoba Nesreče'' (poviedka) ([[1906]]) * ''Aleš iz Razora'' (poviedka) ([[1907]]) * ''Hlapec Jernej in njegova pravica'' (poviedka) ([[1907]]) * ''Marta'' (román) (1907) * ''Novo življenje'' (román) ([[1908]]) * ''Zgodbe iz doline šentflorjanske'' ([[1908]]) * ''Kurent'' (poviedka) ([[1909]]) * ''Sosed Luka'' (novela) ([[1909]]) * ''Za križem''(novely) ([[1909]]) * ''Troje povesti'' (poviedka) ([[1911]]) * ''Volja in moč'' (novely) ([[1911]]) * ''Milan in Milena'' (román) ([[1913]]) * ''Podobe iz sanj'' (črty) ([[1920]]) * ''Mimo življenja'' (novely) ([[1920]]) * ''Moje življenje'' (črty) ([[1920]]) * ''Grešnik Lenart'' (poviedka) ([[1921]]) === Dráma === * ''Jakob Ruda'' ([[1901]]) * ''Za narodov blagor'' ([[1901]]) * ''Kralj na Betajnovi'' ([[1902]]) * ''Pohujšanje v dolini šentflorjanski'' ([[1908]]) * ''Hlapci'' ([[1910]]) * ''Lepa Vida'' ([[1912]]) * ''Romantične duš' ([[1922]]) === Eseje === * ''Krpanova kobila'' ([[1907]]) * ''Bela krizantema'' ([[1910]]) == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kam.si/slovenske_pespoti/cankarjeva_literarna_pot.html Cankarjeva literarna pot] * [http://www.kam.si/veliki_slovenci/ivan_cankar_najvecji_mojster_slovenske_besede.html Največji mojster slovenske besede] * [http://www.omnibus.se/cgi-bin/avtor.pl?eF=IVACAN Omnibus, virtuální knihovna] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071017062343/http://omnibus.se/cgi-bin/avtor.pl?eF=IVACAN |date=2007-10-17 }} * [http://projekti.svarog.org/cankar/ Ivan Cankar] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080111030216/http://projekti.svarog.org/cankar/ |date=2008-01-11 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cankar, Ivan}} [[Kategória:Slovinskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti na slovinských bankovkách]] [[Kategória:Slovinskí dramatici]] [[Kategória:Pochovaní na Žale]] 4jbs1jtc10h9f7l9f2qx37okheoig2z 0 256140 8199579 7911309 2026-04-17T14:53:41Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199579 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Mihailo Petrović |Portrét = Mihailo Petrovic.jpg |Veľkosť obrázka = 200 |Popis = srbský matematik |Dátum narodenia = [[24. apríl]] [[1868]] |Miesto narodenia = [[Belehrad]], [[Srbsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1943|6|8|1868|4|24}} |Miesto úmrtia = Belehrad, Srbsko (toho času [[Juhoslávia]]) }} '''Mihailo Petrović Alas''' (* [[24. apríl]] [[1868]], [[Belehrad]] – † [[8. jún]] [[1943]], [[Belehrad]]) bol [[Srbsko|srbský]] [[matematik]] a [[vynálezca]], profesor na [[Belehradská univerzita|univerzite v Belehrade]] a akademik [[Srbská kráľovská akadémia|Srbskej kráľovskej akadémie]]. Bol študentom významného [[francúzsko|francúzskeho]] matematika [[Henri Poincaré|Henriho Poincaréa]]. == Život == Mihailo Petrović sa narodil [[24. apríl|24. apríla]] [[1868]] v [[Belehrad|Belehrade]] ako prvorodený syn [[Nikodim Petrović|Nikodima Petrovića]], profesora [[teológia|teológie]] a [[Milica Petrovićová|Milice Petrovićovej]], za slobodna Lazarevićovej. V roku [[1885]] ukončil štúdium na belehradskom [[gymnázium|gymnáziu]], následne študoval na prírodovedno-matematickej sekcii filozofickej fakulty univerzity v Belehrade. Po ukončení štúdia na Belehradskej univerzite odišiel v roku [[1889]] do [[Paríž|Paríža]], kde sa ďalej vzdelával, v roku [[1891]] obdržal diplom z univerzity [[Sorbonne]] v oblasti matematických vied. Tam tiež roku [[1894]] obhájil svoju [[dizertačná práca|dizertačnú prácu]] v oblasti [[diferenciálna rovnica|diferenciálnych rovníc]] a získal tak titul [[PhD.]] Následne sa vrátil do Belehradu, v tomto období bol Petrović jedným z najuznávanejších odborníkov na diferenciálne rovnice na svete. Petrović sa počas svojho života veľmi zaujímal o rybolov, odtiaľ pochádza aj jeho prezývka Alas (riečny rybár). V roku [[1882]] sa stal rybárskym učňom, roku [[1895]] zložil skúšky a stal sa rybárskym majstrom. Taktiež sa zaujímal aj o hru na husle, v roku 1896 založil hudobnú skupinu Suz. Bol tiež vášnivým cestovateľom, navštívil ako [[Severný pól]], tak aj [[Južný pól]]. Zážitky zo svojich ciest tiež publikoval. Keď v roku [[1927]] zomrel [[Jovan Cvijić]], prezident Srbskej akadémie vied, členovia akadémie navrhli Petrovića za nového prezidenta, tento návrh však nebol akceptovaný. Dôvodom pravdepodobne bolo, že Petrović bol blízkym priateľom princa [[Đorđe Karađorđević|Đorđeho Karađorđevića]], ktorý bol bratom srbského kráľa zatknutého v roku [[1925]]. Petrović bol aj v roku [[1931]] členmi akadémie jednohlasne zvolený za jej prezidenta, avšak aj tento raz nebolo odporúčanie akademikov prijaté. == Práca == Petrović sa považuje za jedného z najdôležitejších srbských matematikov v histórii. Za svoj život uverejnil veľké množstvo vedeckých prác, vynálezov, či kníh. Okrem srbskej akadémie bol členom aj viacerých zahraničných akadémií vied (napr. v [[Praha|Prahe]], [[Bukurešť|Bukurešti]], [[Varšava|Varšave]], či [[Krakov|Krakove]]). Je tiež nositeľom množstva rôznych ocenení a pôct. Petrović bol vedúcim všetkých doktorských dizertácií na Belehradskej univerzite od roku [[1912]] do [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]]. V súčasnosti je po ňom pomenované jedno z belehradských gymnázií (IX-te gymnázium). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mihailo Petrović Alas}} == Externé odkazy == * [http://profile.myspace.com/index.cfm?fuseaction=user.viewprofile&friendID=199263859 Profil na Myspace.com (v angličtine)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100220011522/http://profile.myspace.com/index.cfm?fuseaction=user.viewprofile |date=2010-02-20 }} * [https://web.archive.org/web/20090301224226/http://www.archives.org.yu/pov18.htm Mihailo Petrović - Alas (v srbštine)] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Petrović, Mihailo}} [[Kategória:Srbskí matematici]] [[Kategória:Srbskí vynálezcovia]] [[Kategória:Osobnosti z Belehradu]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Sávu]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] 8ej1mibpn3u1he7ec92b2l8d3piv608 0 256163 8199763 7457257 2026-04-17T15:50:02Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199763 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Per Theodor Cleve | Rodné meno = | Popis osoby = [[Švédsko|švédsky]] [[chémia|chemik]] | Portrét = Cleve Per Theodor.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[10. február]] [[1840]] | Miesto narodenia = [[Štokholm]], [[Švédsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1905|6|18|1840|2|10}} | Miesto úmrtia = [[Uppsala]], [[Švédsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Vedy o Zemi | Portál3 = }} '''Per Theodor Cleve''' (* [[10. február]] [[1840]], [[Štokholm]], [[Švédsko]] – † [[18. jún]] [[1905]], [[Uppsala]]) bol švédsky [[chémia|chemik]] a [[geológ]]. Po dokončení štúdia na gymnáziu v [[Štokholm]]e, sa v máji [[1858]] zapísal na Univerzitu v Uppsala, kde v roku [[1863]] získal PhD titul. Po začatí spolupráce s univerzitou, cestoval po Európe a Severnej Amerike, v roku [[1874]] získal profesorský titul všeobecnej a poľnohospodárskej chémie. Cleve v roku [[1879]] objavil [[holmium]] a [[túlium]]. Taktiež v roku [[1874]] zistil, že prvok didymium sa skladá z dvoch prvkov, dnes známe ako [[neodým]] a [[prazeodým]]. V roku [[1894]] získal [[Davyho medaila|Davyho medailu]] Kráľovskej spoločnosti za jeho „''výskum vzácnych zemím''“. Varieta [[uraninit]]u, cleveit bol pomenovaný v roku [[1878]] geológom a objaviteľom [[Adolf Erik Nordenskiöld|Adolfom Nordenskiöldom]] na jeho pamiatku. Cleve bol otcom [[botanika|botanik]]a a [[chémia|chemik]]a [[Astrid Cleve|Astrida Cleva]] a starý otec [[Ulf von Eulera|Ulfa von Eulera]], fyzika, farmaceuta a nositeľa [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Per Teodor Cleve}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cleve, Per Teodor}} [[Kategória:Osobnosti zo Štokholmu]] [[Kategória:Švédski chemici]] [[Kategória:Švédski geológovia]] [[Kategória:Objavitelia chemických prvkov]] [[Kategória:Nositelia Davyho medaily]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied]] [[Kategória:Absolventi Uppsala universitet]] [[Kategória:Švédske osobnosti nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] fsz2ivsiz4fogrlnhsmxmb1rim3v4pw 0 256210 8199720 7473618 2026-04-17T15:39:58Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199720 wikitext text/x-wiki '''Ladislav Zápotocký-Buděčský''' (* [[12. január]] [[1852]] – † [[16. december]] [[1916]]) bol [[priekopník]] tzv. [[socializmus|socializmu]] v [[česko]]m [[robotník|robotníckom]] [[hnutie|hnutí]]. V roku [[1873]] bol na čele [[mzda|mzdového]] hnutia [[krajčír]]skych robotníkov. {{biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zápotocký-Buděčský, Ladislav}} [[Kategória:Narodenia v 1852]] [[Kategória:Úmrtia v 1916]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] qj9qc3ewp5ejekjpgxlhzpv6c2eve01 0 269360 8199790 8040907 2026-04-17T15:55:11Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Žale]] pomocou použitia HotCat 8199790 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Oton Župančič |Portrét = OtonZupancic (2).jpg |Veľkosť obrázka = 200px |Popis osoby = slovinský básnik a dramatik |Dátum narodenia = [[23. január]] [[1878]] |Miesto narodenia = [[Vinica (Slovinsko)|Vinica]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1949|6|11|1878|1|23}} |Miesto úmrtia = [[Ľubľana]], [[Juhoslávia]] }} [[Súbor:OtonZupancicHouse-Vinica.JPG|náhľad|Rodný dom Otona Župančiča vo Vinici]] '''Oton Župančič''' ([[23. január]] [[1878]], [[Vinica (Slovinsko)|Vinica]] – † [[11. jún]] [[1949]], [[Ľubľana]]) bol [[Slovinsko|slovinský]] [[básnik]] a [[dramatik]], jeden zo štvorice vedúcich predstaviteľov slovinskej [[moderna|moderny]]. == Životopis == Syn dedinského krčmára a obchodníka. Študoval na gymnáziu v [[Novo mesto|Novom Meste]], neskôr v [[Ľubľana|Ľubľane]], kde sa v študentskom literárnom krúžku zoznámil s [[Ivan Cankar|Ivanom Cankarom]], [[Josip Murn - Aleksandrov|Josipom Murnom]] a [[Dragotin Kette|Dragotinom Ketteom]]. V roku [[1896]] odišiel na univerzitu do [[Viedeň|Viedne]], dlho cestoval po európskych krajinách. Od roku [[1910]] žil trvale v [[Ľubľana|Ľubľane]], spočiatku ako mestský archivár, neskôr ako dramaturg a riaditeľ vtedajšieho Zemského divadla. V roku [[1918]] sa ako člen slovinskej kultúrnej delegácie zúčastnil osláv 50. výročia založenia Národného divadla v [[Praha|Prahe]]. V kráľovskej [[Juhoslávia|Juhoslávii]] žil takmer stranou verejného života, znechutený malosťou vtedajších pomerov. Za okupácie sympatizoval s národnooslobodeneckým hnutím; pod pseudonymom ''Anton Pesnik'' písal mobilizujúce, apelatívne verše do partizánskeho tisku a len vážna nemoc mu zabránila, aby prešiel na oslobodené územie. Po oslobodení zastával vysoké politické funkcie, bol zvolený členom Slovinskej akadémie vied a umení a zároveň stál v čele Inštitútu pre kultúru slovinského jazyka. == Dielo == Jeho prvá básnická zbierka ''Čaša opojnosti'' ([[1899]], Čaša opojenia) je poznamenaná náladami a pocitmi ''fin de siècle''; Župančič v nej do slovinskej poézie uviedol voľný verš. V ďalšej zbierke ''Čez plan'' ([[1904]], Rovinou) sa ozývajú tóny novo chápaného vlastenectva, ktoré sa potom naplno rozozneli v zbierke ''Samogovori'' ([[1908]], Monológy). Utrpenie slovinského národa za 1. svetovej vojny vyslovil v zbierke ''V zarje Vidove'' ([[1920]], Do letných úsvitov). Po mnohoročnom odmlčaní, kedy sa venoval hlavne prekladateľskej činnosti – preložil celkom 18 [[Shakespear]]ových hier a radu prozaických i básnických diel z literatúry francúzskej, nemeckej, ruskej i českej – vydal po oslobodení [[1945]] zbierku Zimzelen pod snegom ([[1945]]), zhrňujúcu tvorbu z rokov okupácie a [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. === Tvorba === Poézia pre dospelých: * ''Čaša opojnosti'' ([[1899]], Čaša opojenia) * ''Čez plan'' ([[1904]], Rovinou) * ''Samogovori'' ([[1908]], Monológy) * ''V zarje Vidove'' ([[1920]], Do letných úsvitov) * ''Zimzelen pod snegom'' ([[1945]], Zimzelen pod snehom) Detské piesne: * ''Pisanice'' ([[1900]], Kraslice) * ''Lahkih nog naokrog'' ([[1913]]) * ''Sto ugank'' ([[1915]], Sto hádanok) * ''Ciciban in še kaj'' ([[1915]]) Dramatické: * ''Noč za verne duše'' ([[1904]]) * ''Veronika Deseniška'' ([[1924]], Veronika Desenická) == Zdroj == * Dorovský I. a kol.:''Slovník Balkánských spisovatelů'', ISBN 80-7277-006-3 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Župančič, Oton}} [[Kategória:Narodenia v 1878]] [[Kategória:Úmrtia v 1949]] [[Kategória:Slovinskí spisovatelia]] [[Kategória:Členovia Slovinskej akadémie vied a umení]] [[Kategória:Pochovaní na Žale]] jsbbpmfvazalq32cskt8qtzwp8jjjvl 0 271822 8200010 8153146 2026-04-18T09:23:17Z ~2026-20335-96 290941 8200010 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Marek Bartánus | Portrét = | Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1987|2|13}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Slovensko]] | Rok1 = 2003 | Rok2 = | Pozícia = pravé krídlo | Streľba = pravou rukou | Výška = 190 | Váha = 99 |Tím = [[HC Košice]] |Bývalé tímy = [[HK 2016 Trebišov|HK Trebišov]]<br />[[Owen Sound Attack]]<br />[[HK Poprad]]<br />[[MHk 32 Liptovský Mikuláš]]<br />[[HC Sparta Praha]]<br />[[HC Berounští Medvědi]]<br />[[HC Karlovy Vary]]<br />[[HC Slovan Bratislava]]<br />[[HK 36 Skalica]]<br />[[HC Vítkovice]]<br />[[ŠHK 37 Piešťany]]<br />[[HC Ajoie]]<br />[[HC Banská Bystrica]]<br />[[HK Dukla Michalovce]] | Prezývka = }} '''Marek Bartánus''' (* [[13. február]] [[1987]], [[Liptovský Mikuláš]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejový]] útočník. V slovenskej hokejovej extralige získal sedem majstrovských titulov.<ref>{{Citácia periodika | titul = Koniec veľkej éry! Rekordér slovenskej extraligy so siedmimi titulmi ukončil bohatú kariéru | periodikum = Aktuality.sk | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/rekorder-marek-bartanus-ukoncil-karieru-tipsport-liga-2026041807224304342 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-18 | dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref> == Klubový hokej == V roku [[NHL draft (2005)|2005]] ho draftoval v štvrtom kole z celkového 92. miesta klub [[NHL]] – [[Tampa Bay Lightning]]. Sezóny 2005-2007 odohral v [[Ontario Hockey League]] (OHL) v drese Owen Sound Attack. V sezóne 2007/2008 už pôsobil v klube [[HC Košice]], kde sa mu ale strelecky nedarilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://korzar.sme.sk/c/4458121/marek-bartanus-sa-vracia-do-kosic-ale-nhl-ostava-prioritou.html|titul=Bartánus sa vracia do Košíc, ale NHL ostáva prioritou|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=02. 05. 2007|dátum prístupu=2016-02-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20160305143736/http://korzar.sme.sk/c/4458121/marek-bartanus-sa-vracia-do-kosic-ale-nhl-ostava-prioritou.html|dátum archivácie=2016-03-05}}</ref> V 48 zápasoch základnej časti skóroval iba trikrát a v priebehu sezóny bol poslaný na hosťovanie do prvoligového [[HK VTJ Trebišov|Trebišova]], kde v siedmich zápasoch získal 13 bodov (7+6). Sezónu 2008/2009 začal v Košiciach, no následne sa dohodol na zmluve s [[HK ŠKP Poprad|Popradom]]. V nasledujúcej sezóne 2009/2010 sa stal v drese [[MHK 32 Liptovský Mikuláš]] najlepším strelcom v základnej časti [[Slovnaft extraliga|slovenskej extraligy]], keď v 47 zápasoch strelil 28 gólov a pridal k nim aj 21 asistencií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokejportal.net/?q=clanok/26051/paradox-mareka-bartanusa-najlepsi-strelec-v-najhorsom-time|titul=Najlepší strelec v najhoršom tíme|vydavateľ=hokejportal.net|dátum vydania=11. 03. 2010}}</ref> Pred sezónou 2010/2011 sa upísal českému klubu [[HC Sparta Praha]], kde odohral 50 zápasov, v ktorých zaznamenal 17 bodov (9+8).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokejportal.net/?q=clanok/27247/marek-bartanus-do-sparty-praha|titul=Marek Bartánus do Sparty Praha|vydavateľ=hokejportal.net|dátum vydania=10. 05. 2010}}</ref> Po sezóne ho Sparta uvoľnila na ročné hosťovanie do tímu [[HC Karlovy Vary]], odkiaľ následne putoval do [[HC Slovan Bratislava|bratislavského Slovana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/bartanus-zo-sparty-na-rocne-hostovanie-do-k-varov|titul=Bartánus zo Sparty na ročné hosťovanie do K. Varov|vydavateľ=hockeyslovakia.sk|dátum vydania=13. 05. 2011}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokejportal.net/?q=clanok/marek-bartanus-na-hostovanie-do-slovana-bratislava/36037|titul=Bartánus na hosťovanie do bratislavského Slovana|vydavateľ=hokejportal.net|dátum vydania=28. 10. 2011}}</ref> V základnej časti odohral 36 zápasov, v ktorých zaznamenal 27 bodov, v play-off pomohol Slovanu k zisku titulu ďalšími 12 bodmi v 16 zápasoch. V sezóne 2012/2013 vo veľkej konkurencii útočníkov v [[KHL]] nedostal šancu a sezónu začal v Skalici, kde si v 14 zápasoch pripísal rovnaký počet bodov a patril medzi najproduktívnejších hráčov mužstva. Sezónu dohral na hosťovaní v českých [[HC Vítkovice Steel|Vítkoviciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hcslovan.sk/sk/spravy/marek-bartanus-na-hostovanie-do-vitkovic/|titul=Marek Bartánus zo Skalice do Vítkovic|vydavateľ=hokejportal.net|dátum vydania=13. 11. 2012}}</ref> Sezónu 2013/2014 začal v extraligových [[ŠHK 37 Piešťany|Piešťanoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/hokej-m-bartanus-zacne-sezonu-v-extraligovych-piestanoch|titul=Marek Bartánus začne sezónu v Piešťanoch|vydavateľ=hockeyslovakia.sk|dátum vydania=03. 09. 2013}}</ref> Následne sa dohodol na kontrakte do ''31. decembra 2013'' s druholigovým švajčiarskym klubom HC Ajoie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/hokej-marek-bartanus-z-piestan-za-draveckym-do-svajciarska|titul=Marek Bartánus z Piešťan do Švajčiarska|vydavateľ=hockeyslovakia.sk|dátum vydania=29. 11. 2013}}</ref> V januári podpísal zmluvu do konca sezóny s extraligovými Košicami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.24hod.sk/ofenzivu-kosic-vystuzi-marek-bartanus-cl265684.html|titul=Ofenzívu Košíc vystuží Marek Bartánus|vydavateľ=24hod.sk|dátum vydania=15. 01. 2014}}</ref> V Košiciach zotrval aj nasledujúce dve sezóny, v sezóne 2015/2016 bol kapitánom mužstva. V máji 2017 prestúpil do tímu majstra HC Banská Bystrica.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Útočník Marek Bartánus do Banskej Bystrice | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/hokej-utocnik-marek-bartanus-do-banskej-bystrice | vydavateľ = hockeyslovakia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V jeho drese získal dva majstrovské tituly.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Do Košíc sa vracia magnet na úspechy. Získal už päť extraligových titulov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-tipos-extraliga-hc-kosice-marek-bartanus-posila/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-10 | dátum prístupu = 2023-03-03 }}</ref> == Reprezentácia == So [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskou reprezentáciu]] bol účastníkom [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS v hokeji 2016]]. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{HC Košice Majster Slovenska v ľadovom hokeji 2013/14}}{{HC Košice Majster Slovenska v ľadovom hokeji 2014/15}}{{HC Košice Majster Slovenska v ľadovom hokeji 2022/23}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2016}} {{DEFAULTSORT:Bartánus, Marek}} [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví útočníci]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Tampa Bay Lightning]] [[Kategória:Hráči HC Košice]] [[Kategória:Hráči HK Poprad]] [[Kategória:Hráči MHk 32 Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Hráči ŠHK 37 Piešťany]] [[Kategória:Hráči HK Skalica]] [[Kategória:Hráči HC Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči HK Dukla Michalovce]] [[Kategória:Hráči HC Banská Bystrica]] [[Kategória:Hráči HK Trebišov]] [[Kategória:Hráči HC Karlovy Vary]] [[Kategória:Hráči HC Sparta Praha]] [[Kategória:Hráči HC Vítkovice]] [[Kategória:Hráči HC Beroun]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2016]] cs5z3pm5byst26ufxriwkhrstw54nf7 0 278858 8199695 7623722 2026-04-17T15:35:01Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199695 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Josef Smrkovský |Portrét = (Srpen68)Josef Smrkovský.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = česko-slovenský politik a funkcionár KSČ |Dátum narodenia = [[26. február]] [[1911]] |Miesto narodenia = [[Velenka]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1974|1|15|1911|2|26}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] }} [[Súbor:83053 9416 Smrkovsky a Svoboda 68.jpg|náhľad|Josef Smrkovský a [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]]] '''Josef Smrkovský''' (* [[26. február]] [[1911]], [[Velenka]] – † [[15. január]] [[1974]], [[Praha]]) bol [[Česko-Slovensko|česko-slovenský]] [[politik]] a funkcionár [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] počas [[Pražská jar|Pražskej jari 1968]], kedy zastával funkciu predsedu [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia ČSSR]]. V rokoch [[1965]] – [[1967]] bol členom vlády a v rokoch poslancom Národného zhromaždenia. V auguste [[1968]] sa zúčastnil v [[Moskva|Moskve]] na rokovaniach s vedením [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSS]] a spolupodpísal tzv. moskovský protokol. V roku [[1970]] bol vylúčený z KSČ. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Josef Smrkovský}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Smrkovský, Josef}} [[Kategória:Českí politici]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Vylúčení z KSČ do roku 1989]] [[Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska]] [[Kategória:Predsedovia Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] js0oeoq9aznv7b4c99ptcx3mqtbva6q 0 280140 8199631 8069104 2026-04-17T15:03:33Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199631 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Miroslav Tyrš |Rodné meno = Friedrich Emmanuel Tirsch |Popis osoby = český kritik, historik umenia,<br> estetik a profesor |Portrét = Jan Vilímek - Miroslav Tyrš.jpg |Popis portrétu = Miroslav Tyrš, [[Jan Vilímek]] |Dátum narodenia = [[17. september]] [[1832]] |Miesto narodenia = [[Děčín]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1884|8|8|1832|9|17}} |Miesto úmrtia = [[Oetz]], [[Rakúsko]] |Alma mater = [[Karlova univerzita]] |Rodičia = Jana Vincenc Tirsch, Vincencie Kirschbaumová |Manželka = Renáta Fügnerová (1872 -) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} Ph.Dr. '''Miroslav Tyrš''' (rodený '''Friedrich Emmanuel Tirsch''') (* [[17. september]] [[1832]], [[Děčín]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matriční záznam o&nbsp;narození a křtu | url = http://vademecum.soalitomerice.cz/vademecum/permalink?xid=09ddd7cea03b9b8d:4e496e4e:12216bae987:-770e&scan=57#scan57 | vydavateľ = vademecum.soalitomerice.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> – † [[8. august]] [[1884]], [[Oetz]], [[Rakúsko]]) bol český [[umelecká kritika|kritik]], [[historik]] umenia, [[estetik]], [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] dejín na [[Karlova univerzita|UK]] a na [[ČVUT]] v Prahe, predseda výtvarného odboru Umeleckej besedy a člen poroty pre sochársku výzdobu Národného divadla nemeckého pôvodu. Podieľal sa na založení organizovaného telovýchovného hnutia v Čechách, predovšetkým Sokola. <ref>(cs) PRECLÍK, Vratislav: Prezident Masaryk a sokolská myšlenka, in Čas: časopis Masarykova demokratického hnutí, duben - červen 2018, roč. XXVI. čís. 122. ISSN 1210-1648, str.10–16</ref> Je po ňom pomenované [[Tyršovo nábrežie (Bratislava)]]. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://kozan.wz.cz/sokol/ Památník Sokola Pražského] * [http://www.quido.cz/osobnosti/tyrs.htm Biografia Quido] * [http://www.sokol-strasnice.cz/index.asp?menu=799 Sokol Strašnice] {{biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tyrš, Miroslav}} [[Kategória:Českí historici umenia]] [[Kategória:Českí estetici]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity]] [[Kategória:Ateistickí filozofi]] [[Kategória:Pochovaní v Prahe]] [[Kategória:Osobnosti z Děčína]] [[Kategória:Poslanci rakúskej Ríšskej rady]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] e8zdky7nzqt0qwqevwod6o45teyzpk0 0 281498 8199731 7917158 2026-04-17T15:43:07Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Operation_MARKET-GARDEN_-_82.Airborne_near_Grave.jpg bol nahradený odkazom 82nd_Grave.jpg. 8199731 wikitext text/x-wiki [[Súbor:82 ABD SSI.svg|thumb|Znak divízie]] '''82nd Airborne Division''' (doslova: ''82. výsadková divízia''; známa aj pod prezývkou ''All-American'') je výsadková [[Divízia (vojenská jednotka)|divízia]] [[United States Armed Forces|armády]] [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. == História == === Prvá svetová vojna === Divízia, pôvodne označovaná ako 82. pechotná, bola založená [[5. marec|5. marca]] [[1917]] v [[Camp Gordon]] a bola označovaná ako ''celoamerická'' (All-American), pretože nebrala ohľad na [[národnosť]] vojakov, čo bolo v tej dobe výnimočné. Prvýkrát zasiahla do bojov v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], keď bola nasadená na [[Západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]], kde sa zúčastnila viacerých úspešných operácií. === Medzivojnové obdobie === V máji [[1919]] bola divízia [[Demobilizácia|demobilizovaná]], avšak len po dobu dvoch rokov. Potom bola znovu obnovená. === Druhá svetová vojna === [[Súbor:82nd Grave.jpg|náhľad|Výsadkári 82. výsadkovej divízie počas [[Operácia Market Garden|Operácie Market Garden]]]] Po japonskom [[Útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]] bola táto divízia 25. marca [[1942]] povolaná do aktívnej služby. 15. augusta 1942 bola reorganizovaná ako [[výsadková divízia]]. Týmto krokom bola jednotka rozdelená do niekoľkých nových [[pluk]]ov. Počas tohto obdobia v jednotke slúžilo viacero osobností. Viacerí z nich sa stali významnými veliteľmi. Boli to napríklad: [[Matthew B. Ridgway]], [[James M. Gavin]] a [[Maxwell D. Taylor]]. Divízia sa zúčastnila výsadkov v [[Operácia Torch|Severnej Afrike]], na [[Invázia Spojencov na Sicíliu|Sicílii]] aj v [[Operácia Avalanche|Taliansku]]. V roku [[1944]] sa divízia zapojila do [[Operácia Overlord|vylodenia v Normandii]], kde pokračovala v bojoch 33 dní. Potom sa stiahla späť do [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]]. V tomto období bola jednotka začlenená do [[XVIII. výsadkový zbor|XVIII. výsadkového zboru]]. Onedlho bola poverená ďalším výsadkovým útokom, tentokrát v [[Holandsko|Holandsku]] v rámci [[Operácia Market Garden|operácie Market Garden]]. Za hrdinstvo bola posmrtne udelená vojakovi [[John R. Towle|Johnovi Towlovi]] Kongresová [[Medal of Honor (vyznamenanie)|medaila cti]], keď sám odrazil nepriateľský protiútok stovky [[vojak]]ov a dvoch [[tank]]ov. Koncom roka 1944 bola divízia nasadená pri spomaľovaní nemeckého postupu v Ardenách. Na jar roku [[1945]] bola divízia nasadená do poslednej operácie na západnom fronte počas druhej svetovej vojny. Podieľala sa na okupácii západnej zóny [[Berlín]]a. === Povojnové obdobie === [[Súbor:Defense.gov News Photo 061206-A-6553F-014.jpg|náhľad|Vojna v Iraku]] Do USA sa jednotka vrátila [[3. január]]a [[1946]]. Divízia bola presunutá do [[Fort Bragg]] v [[Severná Karolína|Severnej Karolíne]] a 15. novembra [[1948]] bola reorganizovaná na obyčajnú pechotnú divíziu. Bola držaná v zálohe pre prípad sovietskeho útoku kdekoľvek vo svete. Do boja bola opäť nasadená až v roku [[1965]] počas výsadku v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]], kde mala za úlohu upokojiť napätú situáciu vyvolanú miestnymi rebelmi. Na tomto mieste strávila divízia jeden rok. Po boku [[101. výsadková divízia|101. výsadkovej divízie]] bola 82. výsadková divízia vyslaná do [[Vojna vo Vietname|Vietnamu]]. Po operácii [[Operácia Yorktown Victor|Yorktown Victor]] sa po roku vrátila späť na domovskú základňu vo [[Fort Bragg]]. V 80. rokoch boli bojové schopnosti divízie otestované v operácii [[Operácia Urgent Fury|Urgent Fury]], kde bolo jej úlohou zachrániť zajatých študentov na ostrove [[Grenada]]. Na počiatku roku [[1990]] boli jednotky 82. výsadkovej divízie povolané do [[Vojna v Perzskom zálive|Kuvajtu]], kde účinkovali v operácii ''Púštný štít''. Potom sa zúčastnili aj operácie [[Operácia Púštna búrka|Púštna búrka]] v [[Vojna v Iraku|Iraku]]. V roku [[1999]] bola jednotka ako súčasť mierových síl vyslaná do vojnou spustošeného [[Kosovo|Kosova]]. Po teroristických útokoch [[Útoky z 11. septembra 2001|11. septembra 2001]] v USA prezident povolal armádne jednotky vrátane 82. výsadkovej divízie na boj s medzinárodným terorizmom. Jednotky boli následne rozmiestnené v [[Afganistan]]e za účelom vojenskej podpory vojsk bojujúcich proti miestnym militantným skupinám a teroristickým organizáciám. V júni [[2001]] pôsobila táto divízia ako vojenská podpora pri operácii [[Operácia Trvalá sloboda|Trvalá sloboda]]. == Velitelia divízie == ''Zoznam zachytáva mená veliteľov divízií v chronologickom poradí, od vzniku divízie až po súčasnosť. Pri každom mene je uvedená aj príslušná hodnosť a v zátvorke je obdobie velenia divízii.'' {| border="0" cellspacing="0" cellpadding="20" align="center" |- |valign="top" width="33%"| * generálmajor [[Eben Swift]] ([[25. august]] - [[23. november]] [[1917]]) * brigádny generál [[James Erwin]] ([[24. november]] - [[16. december]] [[1917]]) * brigádny generál [[William P. Burnham]] ([[27. december]] - [[3. október]] [[1918]]) * generálmajor [[George B. Duncan]] ([[4. október]] [[1918]] - [[21. máj]] [[1919]]) * generálmajor [[Omar N. Bradley]] ([[23. marec]] - [[25. jún]] [[1942]]) * generálmajor [[Matthew B. Ridgeway]] ([[26. jún]] [[1942]]- [[27. august]] [[1944]]) * generálmajor [[James M. Gavin]] ([[28. august]] [[1944]] - [[26. marec]] [[1948]]) * generálmajor [[Clovis E. Byers]] ([[27. marec]] [[1948]] - [[18. júl]] [[1949]]) * brigádny generál [[Ridgely Gaither]] ([[19. júl]] - [[31. október]] [[1949]]) * generálmajor [[Williston B. Palmer]] ([[1. november]] - [[15. október]] [[1950]]) * generálmajor [[Thomas P. Hickey]] ([[16. október]] - [[31. január]] [[1952]]) * generálmajor [[Charles D.W. Canham]] ([[1. február]] - [[29. september]] [[1952]]) * generálmajor [[Gerald J. Higgens]] ([[20. september]] [[1952]] - [[14. september]] [[1953]]) * generálmajor [[Francis W. Farrell]] ([[6. október]] [[1953]] - [[4. júl]] [[1955]]) * generálmajor [[Thomas Trapnell]] ([[5. júl]] - [[13. september]] [[1956]]) * generálmajor [[John W. Bowen]] ([[14. september]] [[1956]] - [[27. december]] [[1957]]) * generálmajor [[Hamilton H. Howze]] ([[2. január]] [[1958]] - [[13. jún]] [[1959]]) * generálmajor [[Dwight E. Beach]] ([[1. júl]] [[1959]] - [[21. apríl]] [[1961]]) * generálmajor [[Theodore J. Conway]] ([[22. apríl]] [[1961]] - [[6. júl]] [[1962]]) * generálmajor [[John L. Throckmorton]] ([[7. júl]] [[1962]] - [[1. február]] [[1964]]) * generálmajor [[Robert H. York]] ([[24. február]] [[1964]] - [[15. júl]] [[1965]]) * generálmajor [[Joe S. Lawrie]] ([[2. august]] [[1965]] - [[14. apríl]] [[1967]]) * generálmajor [[Richard J. Seitz]] ([[15. apríl]] [[1967]] - [[12. október]] [[1968]]) * generálmajor [[John R. Deane, ml.]] ([[14. október]] [[1968]] - [[14. júl]] [[1970]]) |valign="top" width="33%"| * generálmajor [[George S. Blanchard]] ([[15. júl]] [[1970]] - [[16. júl]] [[1972]]) * generálmajor [[Frederick J. Kroesen]] ([[17. júl]] [[1972]] - [[7. október]] [[1974]]) * generálmajor [[Thomas H. Tackenberry]] ([[8. október]] [[1974]] - [[11. október]] [[1976]]) * generálmajor [[Roscoe Robinson, ml.]] ([[11. október]] [[1976]] - [[1. december]] [[1978]]) * generálmajor [[Guy S. Meloy]] ([[1. december]] [[1978]] - [[6. február]] [[1981]]) * generálmajor [[James J. Lindsay]] ([[6. február]] [[1981]] - [[24. jún]] [[1983]]) * generálmajor [[Edward L. Tronbaugh]] ([[24. jún]] [[1983]] - [[19. jún]] [[1985]]) * generálmajor [[Bobby B. Porter]] ([[19. jún]] [[1985]] - [[10. január]] [[1986]]) * generálmajor [[John W. Foss]] ([[10. január]] [[1986]] - [[10. október]] [[1986]]) * brigádny generál [[Raphael J. Hallada]] ([[10. október]] [[1986]] - [[5. január]] [[1987]]) * generálmajor [[Carl W. Stiner]] ([[5. január]] [[1987]] - [[11. október]] [[1988]]) * generálmajor [[James H. Johnson]] ([[11. október]] [[1988]] - [[29. máj]] [[1991]]) * generálmajor [[Henry H. Shelton]] ([[29. máj]] [[1991]] - [[21. máj]] [[1993]]) * generálmajor [[William M. Steele]] ([[21. máj]] [[1993]] - [[10. marec]] [[1995]]) * generálmajor [[George A. Crocker]] ([[10. marec]] [[1995]] - [[27. november]] [[1996]]) * generálmajor [[Joseph K. Kellogg, ml.]] ([[27. november]] [[1996]] - [[31. júl]] [[1998]]) * generálmajor [[Dan K. McNeill]] ([[31. júl]] [[1998]] - [[19. jún]] [[2000]]) * generálmajor [[John Vines August]] ([[august]] [[2000]] - [[máj]] [[2003]]) * generálmajor [[Charles Swannack]] ([[október]] [[2002]] - [[27. máj]] [[2004]]) * generálmajor [[William B. Caldwell IV.]] ([[27. máj]] [[2004]] - [[7. apríl]] [[2006]]) * generálmajor [[David M. Rodriguez]] ([[7. apríl]] [[2006]] - [[21. júl]] [[2008]]) * generálmajor [[Curtis Scaparrotti]] ([[21. júl]] [[2008]] - súčasnosť) |} == Vnútorná štruktúra == [[Súbor:82nd US Airborne Div.png|náhľad|350px|Zobrazenie vnútornej štruktúry 82. výsadkovej divízie]] [[Súbor:Army M14 Sage Stock.jpg|náhľad|[[Afganistan]]]] [[Súbor:USArmyKosovoMitrovica2000.jpg|náhľad|[[Kosovo]]]] [[Súbor:82nd Airborne Mass Jump-JSOH2006.jpg|náhľad|Ukážka zoskoku výsadkárov]] * [[Súbor:504 PIRDUI.PNG|25px]] '''1. brigáda''' ** 504. výsadkový pluk (1., 2. a 3. prápor) ** 3. peruť 73. jazdeckého pluku ** 3. prápor 319. výsadkového delostreleckého pluku ** 307. brigáda pozemnej podpory ** Prápor zvláštneho určenia * [[Súbor:325InfRegtDUI.png|25px]] '''2. brigáda''' ** 325. výsadkový pluk (1. a 2. prápor) ** 1. peruť 73. jazdeckého pluku ** 2. prápor 319. výsadkového delostreleckého pluku ** 407. prápor pozemnej podpory ** Prápor zvláštneho určenia * [[Súbor:505 Inf Rgt DUI.png|25px]] '''3. brigáda''' ** 505. výsadkový pluk (1. a 2. prápor) ** 2. prápor, 505. výsadkový pluk ** 5. peruť, 73. jazdecký pluk ** 1. prápor 319. výsadkového delostreleckého pluku ** 82. prápor pozemnej podpory ** Prápor zvláštneho určenia * '''4. brigáda''' ** 508. výsadkový pluk (2. prápor) ** 4. peruť 73. jazdeckého pluku ** 2. prápor 321. výsadkového delostreleckého pluku ** 782. prápor pozemnej podpory ** Prápor zvláštneho určenia * '''Letecká brigáda''' ** Veliteľstvo a veliteľská rota ** 1. prápor 82. leteckého pluku (Prieskumný oddiel bojových helikoptér [[AH-64 Apache|AH-64D Apache Longbow]]) ** 2. prápor 82. leteckého pluku (Útočný oddiel bojových helikoptér [[UH-60 Black Hawk|UH-60L Black Hawk]]) *** Prieskumná rota F ** 3. prápor 82. leteckého pluku (podporný) ** 1. peruť, 17. jazdeckého pluku (prieskum bojom) ** 122. prápor leteckej podpory * [[Súbor:82nd Airborne Division DUI.png|25px]] '''82. divízny prápor zvláštneho určenia''' ** Veliteľstvo a veliteľská rota 82. výsadkovej divízie ** Veliteľstvo a veliteľská rota prápor zvláštneho určenia ** Rota A (signálna) ** divízna armádna kapela ** vyššia výsadková škola * [[Súbor:82nd Airborne Division DUI.png|25px]] 82nd Sustainment Brigade ** Prápor špeciálnych jednotiek *** Veliteľstvo a veliteľská rota *** 11. ubytovacia rota *** 21. chemická rota *** 18. rota ľudských zdrojov *** 82. signálna rota *** 82. finančná rota *** 125. poštová rota ** 264. prápor pozemnej podpory *** Veliteľstvo a veliteľská rota *** 259. ubytovacia rota *** 364. ubytovacia rota *** 600. ubytovacia rota *** 612. ubytovacia rota *** 659. zásobovacia rota == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:82nd Airborne Division}} == Externé odkazy == * [http://www.lonesentry.com/gi_stories_booklets/82ndairborne/ All American: Príbeh 82. paradesatnej divízie] * [http://www.americandday.org Deň D z pohľadu americkej armády] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200806214942/http://www.americandday.org/ |date=2020-08-06 }} * [http://www.american-divisions.com/doc.asp?documentid=133 Operácia Market Garden] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081221005832/http://www.american-divisions.com/doc.asp?documentid=133 |date=2008-12-21 }} * [http://www.armyparatrooper.org Vojenský výsadkár.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100131070755/http://www.armyparatrooper.org/ |date=2010-01-31 }} [[Kategória:Jednotky United States Army]] [[Kategória:Vojenské jednotky prvej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojenské jednotky USA v druhej svetovej vojne]] [[Kategória:Vojenské jednotky USA vo vietnamskej vojne]] [[Kategória:Divízie (vojenské jednotky)]] [[Kategória:Výsadkové jednotky]] qqa07j2zlxmiejysi4p7g1cihqi1vky 0 283899 8199726 8095092 2026-04-17T15:41:09Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199726 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Jiří Krampol | fotka = Jiří Krampol v Praze, červen 2011.jpg | komentár = Jiří Krampol v roku 2011 | dátum narodenia = [[11. júl]] [[1938]] | miesto narodenia = [[Buštěhrad]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | dátum úmrtia = {{duv|2025|07|26|1938|07|11}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | alma mater = [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení v Prahe]] | povolanie = [[herec]], [[spisovateľ]], [[režisér]], [[dabér]], [[maliar (umelec)|maliar]], [[scenárista]] | roky pôsobenia = | manželka = Jana Fořtová {{Small|([[1966]]{{--}}[[1989]])}}<br>Hana Suvajdžičová<br>Marta Krampolová<br>Hana Krampolová {{Small|([[1993]]{{--}}[[2020]])}} | priateľka = | deti = Jiří Suvajdžič<br>Martin Krampol<br>Jan Krampol<br>Petr Krampol<br>Tomáš Fořt | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Portál1 = Česko | Portál2 = Film | Portál3 = Divadlo | Portál4 = }} '''Jiří Krampol''' (* [[11. júl]] [[1938]], [[Buštěhrad]]{{--}}† [[26. júl]] [[2025]], [[Praha]]) bol český [[herec]], [[komik]], [[dabing|dabér]] a [[moderátor (povolanie)|moderátor]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo veku 87 rokov zomrel český herec Jiří Krampol | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vo-veku-87-rokov-zomrel-cesky-herec-ji/895648-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-07-27 | dátum prístupu = 2025-07-27 }}</ref> == Herecká kariéra == V roku 1962 absolvoval pražskú [[Divadelní fakulta Akademie múzických umění v Praze|DAMU]] v obore [[Činohra|činoherné]] herectvo. V roku 1962 tiež získal svoje prvé angažmán v [[Divadlo Na Fidlovačce|Divadle Na Fidlovačce]] (vtedy Tylovo divadlo), aby ešte v rovnakom roku prešiel do [[Divadlo Na zábradlí|Divadla Na zábradlí]]. Prevádzkoval tiež [[recesia (žart)|recesistické]] pásmo v [[Divadlo Viola|Divadle Viola]] a od roku 1972 účinkoval v Divadle Ateliér. V roku 1979 sa vrátil do Divadla Na zábradlí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tachecí | meno = Barbora | odkaz na autora = | titul = Jiří Krampol: Odmítl jsem hlavní roli a padesát šest dílů seriálu, styděl jsem se za něj i žít | periodikum = [[Český rozhlas Plus]] | vydavateľ = [[Český rozhlas]] | url = https://plus.rozhlas.cz/jiri-krampol-odmitl-jsem-hlavni-roli-a-padesat-sest-dilu-serialu-stydel-jsem-se-6510695 | dátum vydania = 2017-09-03 | poznámka = Osobnost Plus | dátum prístupu = 2022-10-10 }}</ref><ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Zdílna | meno = Stanislav | titul = Jiří Krampol: Na světě neexistuje nic těžšího než dobrá lidová zábava | periodikum = Regiony | vydavateľ = [[Český rozhlas]] | url = https://regiony.rozhlas.cz/jiri-krampol-na-svete-neexistuje-nic-tezsiho-nez-dobra-lidova-zabava-7429190 | dátum vydania = 2016-02-07 | poznámka = Staří holubi se vracejí | dátum prístupu = 2022-10-10 }}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jiří Krampol — Lidé | periodikum = | vydavateľ = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/lide/jiri-krampol/ | dátum prístupu = 2022-10-10 }}</ref> Počas 70. a 80. rokov sa objavil v stovke filmov (väčšinou televíznych) a mnohých seriáloch, väčšinou v menších úlohách. K najvýraznejším úlohám patril radca v rozprávke ''[[O princezně, která ráčkovala]]'' a poručík Krejcárek v krimiseriáli ''[[Malý pitaval z velkého města]]''. Po emigrácii [[Jan Tříska|Jana Třísku]] do [[Spojené štáty americké|Spojených štátov amerických]] v roku 1977 Krampol prevzal [[dabing|dabovanie]] francúzskeho herca [[Jean-Paul Belmondo|Jeana-Paula Belmonda]]. Po smrti [[František Filipovský|Františka Filipovského]] začal tiež s dabingom komika [[Louis de Funès|Louisa de Funèsa]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Strouhalová | meno = Patricie | odkaz na autora = | priezvisko2 = Wojtovič | meno2 = Jakub | titul = Jiří Krampol: Belmondo je jenom jeden a napodobovat Belmonda je naprostá kravina | periodikum = [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]] | vydavateľ = [[Český rozhlas]] | url = https://radiozurnal.rozhlas.cz/jiri-krampol-belmondo-je-jenom-jeden-a-napodobovat-belmonda-je-naprosta-kravina-6199941 | dátum vydania = 2017-11-04 | poznámka = Host Lucie Výborné | dátum prístupu = 2022-10-10 }}</ref> Veľkú popularitu mu priniesla spolupráca s [[Miloslav Šimek|Miloslavom Šimkom]] v [[Semafor (divadlo)|divadle Semafor]], ktorého bol členom v rokoch 1983 až 1990. So Šimkom napísal Krampol aj mnoho humorných poviedok, čím sa pokúsili nadviazať na legendárne poviedkové dielo Šimka a [[Jiří Grossmann (herec)|Grossmanna]]. V deväťdesiatych rokoch hral väčšinou vedľajšie [[Televízny seriál|seriálové]] role a k filmom sa vrátil s rokom 2000.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mynářová | meno = Alexandra | odkaz na autora = | priezvisko2 = Josefová | meno2 = Dana | titul = Jiří Krampol: S Belmondem už jsem se potkat nestihl, ale na pohřeb mě pozvali | periodikum = [[Český rozhlas Region]] | vydavateľ = [[Český rozhlas]] | url = https://region.rozhlas.cz/jiri-krampol-s-belmondem-uz-jsem-se-potkat-nestihl-ale-na-pohreb-me-pozvali-8673600 | dátum vydania = 2022-07-21 | poznámka = Alex a host | dátum prístupu = 2022-10-10 }}</ref> Najväčšiu hereckú príležitosť mu pripravil [[Vít Olmer]] v poviedkovej komédii ''[[Waterloo po česku]]'' (2002), kde Krampol stvárnil päť hlavných rolí. Na [[Prima|TV Prima]] moderoval úspešný zábavný program ''[[Nikdo není dokonalý]]'',<ref name=":0" /> na ktorý v roku 2014 nadviazal program ''[[Nikdo není perfektní]]'' na stanici [[TV Barrandov]]. Dňa 29. marca 2019 prebehla premiéra predstavenia ''Zajíc v pytli aneb ze Soboty znovu na Šimka'', nadväzujúceho na pásmo zábavných relácií ''[[Zajíc v pytli]]'', ktoré v druhej polovici osemdesiatych rokov pripravovali Miloslav Šimek s [[Luděk Sobota|Luďkom Sobotom]] (Zajíc v pytli č. 1{{--}}4) a neskôr práve s Krampolom (Zajíc v pytli č. 5{{--}}12). V novom predstavení v réžii [[Lukáš Sýkora|Lukáša Sýkoru]] účinkoval Jiří Krampol aj Luděk Sobota a spolu s nimi [[Petr Jablonský]], [[Miluše Voborníková]], [[Viktor Sodoma]], [[Jana Mařasová]] a [[Adriana Sobotová]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Zajíc v pytli | periodikum = Kulturní portál.cz {{!}} i-divadlo.cz | vydavateľ = Thaleia, z.s. | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/kulturni-portalcz/zajic-v-pytli | issn = 1802-5749 | dátum prístupu = 2022-10-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Zajíc v pytli aneb Ze Soboty znovu na Šimka | periodikum = www.divadelnikomedie.cz | vydavateľ = Kulturní portál.cz, s.r.o. | url = http://www.divadelnikomedie.cz/porad/1768-zajic-v-pytli-aneb-ze-soboty-znovu-na-simka/ | dátum prístupu = 2022-10-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Zajíc v pytli aneb Ze Soboty znovu na Šimka | periodikum = www.semafor.cz | vydavateľ = [[Semafor (divadlo)|Divadlo SEMAFOR]] | url = https://www.semafor.cz/hry/zajic-v-pytli-aneb-ze-soboty-znovu-na-simka | dátum prístupu = 2022-10-16 }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Súkromný život == Bol štyrikrát ženatý. Do prvého manželstva s televíznou hlásateľkou Janou Fořtovou sa narodil syn Tomáš. S druhou ženou Hanou Suvajdžičovou má syna Jiřího.<ref name=":2">{{Citácia periodika | titul = Jiří Krampol - Super.cz | periodikum = www.super.cz | url = https://www.super.cz/tag/jiri-krampol-15529 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2025-07-12 }}</ref> S treťou ženou Martou Krampolovou má syna Martina a syna Jana, ktorý zomrel v iba siedmich mesiacoch.<ref name=":2" /> Jeho posledná žena Hana Krampolová (* [[12. jún]]a [[1961]], sobáš 1993) zomrela 3. augusta 2020 na vykrvácanie z prasknutého vredu na pažeráku. Pracovala v divadle [[Semafor (divadlo)|Semafor]] ako uvádzačka a predavačka, pôvodnou profesiou však bola vychovávateľkou v [[Materská škola|materskej škole]]. Niekoľko rokov pred svojou smrťou ju trápili zdravotné problémy a závislosti, z ktorých bola opakovane liečená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Zápal | meno1 = David | titul = Ze zdevastované rumové pralinky konečně dáma: Český herec si chválí proměnu své ženy po léčení v blázinci | url = https://www.super.cz/516141-ze-zdevastovane-rumove-pralinky-konecne-dama-cesky-herec-si-chvali-promenu-sve-zeny-po-leceni-v-blazinci.html | vydavateľ = [[Super.cz]] | dátum vydania = 27. júla 2017 | dátum prístupu = 2017-07-27 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Zemřela manželka Jiřího Krampola, měla dlouhodobé zdravotní problémy | url = https://www.idnes.cz/revue/vztahy-a-sex/hana-krampolova-umrti-jiri-krampol-herec.A200804_071418_sex_bur | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2020-08-04 | dátum prístupu = 2020-08-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Laštovka | meno = David | titul = Zdrcený Jiří Krampol o nečekané smrti své ženy Hany: Stále tomu nemůžu uvěřit | periodikum = cnn.iprima.cz | url = https://cnn.iprima.cz/zdrceny-jiri-krampol-o-necekane-smrti-sve-zeny-hany-stale-tomu-nemuzu-verit-7130 | dátum vydania = | jazyk = cs | dátum prístupu = 2020-08-07 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manželka Jiřího Krampola Hana (†59) je po smrti. Zemřela hercovi v náručí | url = https://zivotvcesku.cz/manzelka-jiriho-krampola-hana-%e2%80%a059-je-po-smrti-zemrela-hercovi-v-naruci/ | dátum prístupu = 2020-08-07 | jazyk = cs }}</ref> Ako veterán sa po sedemdesiatke stále aktívne venoval [[vzpieranie|vzpieraniu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Praha příští týden hostí MS v silovém trojboji |url=http://silove-sporty.erasport.cz/c-3846-praha-pristi-tyden-hosti-ms-v-silovem-trojboji.html |dátum prístupu=2011-06-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110925211856/http://silove-sporty.erasport.cz/c-3846-praha-pristi-tyden-hosti-ms-v-silovem-trojboji.html |dátum archivácie=2011-09-25 |nedostupné=ano }}</ref> ktorého sa stal propagátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=IRONPOWER CUP 2010 – reportáž |url=http://www.kulturistika.com/ironpower-cup-2010-reportaz |dátum prístupu=2011-06-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100905103109/http://www.kulturistika.com/ironpower-cup-2010-reportaz |dátum archivácíe=2010-09-05 |nedostupné=ano }}</ref> Žil v [[Praha|Prahe]] v mestskej časti [[Praha 1]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zápal | meno = David | titul = Jiří Krampol o ponížení k narozeninám: Praha 1 mě urazila, starosta ať si koupí pytel mrkve | periodikum = [[Extra.cz]] | url = https://www.extra.cz/jiri-krampol-o-ponizeni-k-narozeninam-praha-1-me-urazila-starosta-at-si-koupi-pytel-mrkve-56bbe | dátum vydania = 2023-07-29 | dátum prístupu = 2023-07-30 }}</ref> == Ocenenia == * [[2018]] – [[Ceny Františka Filipovského|Cena Františka Filipovského]] za celoživotné majstrovstvo v dabingu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CFFD | odkaz na autora = | titul = Archiv ročníků udílení CFFD - 24.ročník udílení cen Františka Filipovského za dabing 2018 | url = https://www.cffd.cz/archiv-rocniku-udileni-cffd/24rocnik-udileni-cen-frantiska-filipovskeho-za-dabing-2018-133cs.html | vydavateľ = cffd.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-27 | jazyk = cs }}</ref> * 2018 – prezident Českej republiky [[Miloš Zeman]] mu udelil [[Medaila Za zásluhy|Medailu Za zásluhy]] I. stupňa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Seznam vyznamenaných | url = https://www.hrad.cz/cs/ceska-republika/statni-vyznamenani/medaile-za-zasluhy/seznam-vyznamenanych | vydavateľ = hrad.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-27 | jazyk = cs }}</ref> == Filmografia == {{Stĺpce|2| * [[1960]] – ''Pochodně'' * 1960 – ''Žalobníci'' * [[1962]] – ''Černá dynastie'' * [[1968]] – ''Pasťák'' * [[1969]] – ''Smrť Pavla Duchaja'' * [[1970]] – ''Šance'' * [[1971]] – ''Klícka'' * 1971 – ''Ženy v ofsajdu'' * [[1972]] – ''Oáza'' * 1972 – ''Půlnoční kolona'' * 1972 – ''Zlatá svatba'' * [[1973]] – ''Akce Bororo'' * 1973 – ''Jezdec formule risk'' * 1973 – ''Tři chlapi na cestách'' * 1973 – ''Zlá noc'' * [[1974]] – ''[[Holky z porcelánu]]'' * 1974 – ''Muž z Londýna'' * 1974 – ''Sedmého dne večer'' * 1974 – ''[[Sokolovo]]'' * [[1975]] – ''[[Tridsať prípadov majora Zemana|Třicet případů majora Zemana]]'' * [[1976]] – ''Boty plné vody'' * 1976 – ''Operace Daybreak'' * 1976 – ''[[Osvobození Prahy]]'' * 1976 – ''Parta hic'' * [[1977]] – ''Jak se točí Rozmarýny'' * 1977 – ''Jen ho nechte, ať se bojí'' * 1977 – ''Pasiáns'' * 1977 – ''[[Tajemství proutěného košíku]]'' * [[1978]] – ''Ježčí kůže'' * 1978 – ''Pumpaři od Zlaté podkovy'' * 1978 – ''Radost až do rána'' * [[1979]] – ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' * 1979 – ''Dnes v jednom domě'' * 1979 – ''Choď a nelúč sa'' * 1979 – ''O zakleté princezně'' * [[1980]] – ''Hra o královnu'' * 1980 – ''[[Lucie, postrach ulice]]'' * 1980 – ''Pátek není svátek'' * 1980 – ''Signum Laudis'' * 1980 – ''Snídaně v pánském pyžamu'' * 1980 – ''Triptych o láske'' * [[1981]] – ''Buldoci a třešně'' * 1981 – ''Mezičas'' * 1981 – ''Otec'' * 1981 – ''Ten svetr si nesvlíkej'' * [[1982]] – ''Kaskadér'' * 1982 – ''[[Malý pitaval z velkého města]]'' * [[1983]] – ''[[Návštěvníci]]'' * [[1984]] – ''Atomová katedrála'' * 1984 – ''… a zase ta Lucie!'' * 1984 – ''Komediant'' * [[1985]] – ''Profíci'' * 1985 – ''[[Vlčí bouda]]'' * [[1986]] – ''[[Smrt krásných srnců (film)|Smrt krásných srnců]]'' * 1986 – ''Synové a dcery Jakuba skláře'' * [[1988]] – ''[[Chlapci a chlapi]]'' * 1988 – ''O princezně, která ráčkovala'' * [[1993]] – ''Nahota na prodej'' * [[1995]] – ''Den, kdy unesli papeže'' * 1995 – ''[[Nebezpečná kořist]]'' * [[1997]] – ''Bumerang'' * [[1999]] – ''Nemocnice na pokraji zkázy'' * [[2000]] – ''[[Četnické humoresky]]'' * 2000 – ''Pra pra pra'' * [[2002]] – ''Andělská tvář'' * 2002 – ''Waterloo po česku'' * [[2004]] – ''Nadměrné maličkosti: Stavovské rozdíly'' * [[2005]] – ''Divoká krev Jiřího Císlera'' * 2005 – ''Šimek šoumen'' * [[2009]] – ''[[2Bobule]]'' * [[2011]] – ''Bastardi 2'' * [[2012]] – ''Bastardi 3'' * [[2013]] – ''Kameňák 4'' * [[2015]] – ''Kameňák 5'' * [[2016]] – ''Tajemství pouze služební'' }} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Polák | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Krampol | meno2 = Jiří | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Kluk ze Žižkova (Jiří Krampol jak ho znáte i neznáte) | vydanie = | vydavateľ = Olympia | miesto = Praha | rok = 2017 | počet strán = | url = | isbn = 978-80-7376-482-1 | kapitola = | strany = | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Schmiedberger | meno = Miloš | autor = | odkaz na autora = | titul = Krátce z dlouhého života Jiřího Krampola | vydanie = | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 176 | url = | isbn = 978-80-206-1082-9 | kapitola = | strany = | jazyk = cs }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Imdb meno|id=0469732|meno=Jiří Krampol}} * {{Csfd meno|id=1533|meno=Jiří Krampol}} * {{Fdb meno|id=19997|meno=Jiří Krampol}} * {{Čfn osoba|id=19997|meno=Jiří Krampol}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Jiří Krampol|25082770}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Krampol, Jiří}} [[Kategória:Českí dabingoví herci]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Českí humoristi]] [[Kategória:Českí komici]] [[Kategória:Českí moderátori]] [[Kategória:Českí režiséri]] [[Kategória:Českí scenáristi]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Absolventi Akadémie múzických umení v Prahe]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 4gkd9mk0u0i49trnin2ed41e0tbeklz 0 285026 8199973 8180555 2026-04-18T06:26:05Z Brankom 6572 /* Liga */ apr 26 8199973 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovan Trnava fans.jpg|vpravo|náhľad|Derby zápas na Tehelnom poli, domovskom štadióne Slovana]] Derby medzi klubmi '''[[FC Spartak Trnava]]''' a '''[[ŠK Slovan Bratislava]]''', označované aj ako '''Tradičné derby'''<ref>{{cite web|url=http://futbal.sme.sk/c/3509124/tradicne-derby-trnava-slovan-v-ocakavani-rekordnej-navstevy.html|title=Tradičné derby Trnava - Slovan v očakávaní rekordnej návštevy|publisher=sme.sk|date=28. september 2007}}</ref> je najväčšie a najslávnejšie [[Slovensko|slovenské]] [[futbal]]ové [[Derby (stretnutie súperov)|derby]]. == Najpamätnejšie momenty == === Medzivojnové obdobie === *Prvé derby najväčších slovenských rivalov sa hralo [[21. marca]] [[1926]] v [[Trnava|Trnave]]. Prvýkrát nastúpili proti sebe kluby Rapid Trnava v červeno.čiernych farbách a ŠK Bratislava v bielo.modrých. [[Spartak Trnava|Rapid Trnava]] vyhral 3:1. *Futbalová rivalita sa začala v roku [[1942]], keď trnavské krídlo [[František Masarovič]] prestúpil do ŠK Bratislava, aj napriek nesúhlasu Rapidu. === II. svetová vojna === * [[ Spartak Trnava|TŠS Trnava]] vyhrala v roku [[1944]] provizórne majstrovstvá oblasti, 2. skončil ŠK Bratislava. === Československá liga === *V roku [[1950]] požiadal [[Anton Malatinský]] o uvoľnenie do ŠK Bratislava, nasledoval ho Benedikovič. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla. * [[1952]] TŠS Kovosmalt Trnava mení názov na Spartak Kovosmalt Trnava. * [[1953]] Vzniká ÚNV Slovan Bratislava. * [[1960]] - prvé stretnutie SEP hrala Trnava na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]] pred 50 000 divákmi proti [[AS Roma]] a vyhrali 2:0. Aj napriek večnej rivalite fandili Spartaku aj slovanisti. Odvetu v Ríme prehrali 0:1. * V roku [[1964]] prestupuje [[Jozef Adamec]] do Slovana Bratislava. * [[17. marec]] [[1968]] - preplnený štadión neudrží nápor divákov a v 29. minúte zápasu Spartak - Slovan praská bariéra, ľudia sa rútia do ihriska. Bilancia: niekoľko zranených a dohra za zeleným stolom, ktorá ešte viac prehĺbila rivalitu. === Samostatné Slovensko === *[[11. september]] [[1993]] Prvé derby po rozdelení česko-slovenskej federácie sa skončilo výhrou Slovana 3:1. Zaujímavosťou je, že Trnava získala zo Slovana na hosťovanie [[Boris Kitka|Borisa Kitku]]. Podmienkou však bolo, že na tento zápas nenastúpi. *[[17. november]] [[1996]] - vôbec najvyššia návšteva v slovenskej lige - 22 354 divákov. Slovan vyhral 3:1. Tento ligový rekord bol prekonaný *[[3. Marca ]] [[2019]] návštevou na novom Tehelnom poli medzi ŠK Slovan Bratislava a Fc Spartak Trnava s návštevou 22 500 divákov čo bol aj otvárací zápas nového futbalového štadióna kde Slovan Bratislava porazil rivala z Trnavy 2:0 *Slovanistickí fanúšikovia napadli hráčov Spartaka po výhre 0:1 na Tehelnom poli - [[29. máj]] [[1999]] *[[16. november]] [[2003]] Najvyššia výhra Spartaka na Tehelnom poli 0:4 a zároveň najnižšia divácka návšteva 2 232 divákov. *[[17. mája]] [[2009]] - prvýkrát v histórií je tento zápas bez divákov, Trnava si musela odpykať trojzápasový trest bez divákov, na základe vhodenej pyrotechniky, ktorá padla za bránku domácich na zápase [[Corgoň liga 2008/2009 – zápasy jarnej časti#28. kolo|28. kola]]: [[FC Nitra]] – Spartak Trnava.<ref>{{cite web|url=http://futbal.pravda.sk/derby-trnava-slovan-sa-odohra-bez-divakov-f14-/sk_fliga.asp?c=A090514_220916_sk_fliga_p41|title=Derby Trnava - Slovan sa odohrá bez divákov|publisher=pravda.sk|date=14. máj 2009}}</ref><ref>{{cite web|url=http://trnava.sme.sk/c/4835492/spartak-v-nitre-nedohral-na-vine-vraj-jeho-fanusikovia.html|title=Spartak v Nitre nedohral. Na vine vraj jeho fanúšikovia|publisher=sme.sk|date=10. máj 2009}}</ref> *17. október 2021 - stret fanúšikov oboch táborov na hracej ploche , na štadióne v Trnave boli prítomní fanúšikovia českého Baníku Ostrava a poľského GKS Katowice , zápas skončil skončil kontumáciou 3:0 v prospech Slovan Bratislava. == Výsledky == === Liga === {| class="wikitable" style="text-align: center; font-size: 12px" ! colspan="11" |<big>Československá liga (1947-1993)</big> |- ! ! colspan="5" |Slovan : Trnava ! colspan="5" |Trnava : Slovan |- ! width="53" |Sezóna ! width="20" |K. ! width="70" |Dátum ! width="150" |Miesto ! width="40" |Návštev. ! width="30" |Skóre ! width="20" |K. ! width="70" |Dátum ! width="150" |Miesto ! width="40" |Návštev. ! width="30" |Skóre |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1947/48 |9 |09.11.1947 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" | | style="color:white;background:#88BBFF" |'''4:1''' |19 |27:05:1948 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" | | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:3''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1948 |9 |07.11.1948 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" | | bgcolor="red" |'''0:1''' | colspan="5" | |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1949 |10 |11.06.1949 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |8 000 | bgcolor="red" |'''1:4''' |23 |06.11.1949 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |7 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:5''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1950 |14 |10.08.1950 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |20 000 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |1 |05.03.1950 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |17 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1952 |2 |16.03.1952 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |20 000 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |15 |17.08.1952 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" | | bgcolor="red" |'''1:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1955 |21 |30.10.1955 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |13 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:0''' |9 |29.05.1955 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |16 000 | bgcolor="red" |'''1:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1956 |14 |04.10.1956 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |22 000 | bgcolor="red" |'''1:2''' |3 |25.03.1956 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |12 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:3''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |1957/58 | colspan="5" | |9 |12.05.1957 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |15 000 | bgcolor="red" |'''1:0''' |- |32 |11.05.1958 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |15 000 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |22 |10.11.1957 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |20 000 | bgcolor="red" |'''4:2''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1958/59 |15 |28.03.1959 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |18 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''4:1''' |3 |24.08.1958 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |14 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1959/60 |18 |02.04.1960 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |30 000 | bgcolor="red" |'''0:1''' |5 |13.09.1959 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |10 000 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1960/61 |25 |03.06.1961 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |12 069 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''6:1''' |12 |13.11.1960 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |12 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1961/62 |3 |26.08.1961 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |25 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' |16 |18.03.1962 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |7 000 | bgcolor="red" |'''2:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1964/65 |23 |19.05.1965 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |13 000 | bgcolor="red" |'''1:2''' |1 |09.08.1964 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |23 000 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1965/66 |8 |05.09.1965 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |28 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''3:0''' |17 |10.04.1966 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |18 000 | bgcolor="red" |'''2:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1966/67 |8 |02.10.1966 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |35 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:1''' |26 |10.06.1967 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |12 000 | bgcolor="red" |'''1:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1967/68 |1 |13.08.1967 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |30 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' |14 |17.03.1968 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |25 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:3 ({{tooltip|awd.|awarded}})''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1968/69 |19 |20.04.1969 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |33 908 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |6 |13.10.1968 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |12 632 | bgcolor="red" |'''3:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1969/70 |9 |28.09.1969 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |38 413 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:1''' |24 |15.04.1970 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |21 159 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1970/71 |13 |08.11.1970 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |19 001 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |29 |06.06.1971 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |17 000 | bgcolor="red" |'''2:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1971/72 |20 |21.04.1972 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |36 800 | bgcolor="#dcdcdc" |'''2:2''' |5 |29.08.1971 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |22 500 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1972/73 |4 |24.08.1972 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |23 450 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |19 |10.06.1973 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |28 000 | bgcolor="red" |'''2:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1973/74 |14 |23.11.1973 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |16 717 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' |29 |08.06.1974 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |17 656 | bgcolor="red" |'''3:2''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1974/75 |20 |22.03.1975 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |31 327 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |5 |04.09.1974 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |18 326 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:4''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1975/76 |28 |27.05.1976 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |12 833 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:1''' |13 |03.11.1975 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |13 622 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:2''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1976/77 |25 |24.04.1977 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |9 445 | bgcolor="red" |'''0:2''' |10 |30.11.1976 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |8 167 | bgcolor="red" |'''2:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1977/78 |1 |18.08.1977 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |24 562 | bgcolor="red" |'''1:2''' |16 |18.02.1978 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |7 886 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1978/79 |29 |06.06.1979 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |10 083 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''3:0''' |14 |25.11.1978 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |4 587 | bgcolor="red" |'''1:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1979/80 |3 |19.08.1979 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |8 765 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:0''' |18 |02.03.1980 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |8 677 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1980/81 |12 |09.11.1980 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |3 282 | bgcolor="red" |'''1:2''' |27 |17.05.1981 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |6 144 | bgcolor="red" |'''3:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1981/82 |28 |24.04.1982 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |2 821 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:1''' |13 |21.11.1981 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |2 797 | bgcolor="red" |'''3:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1982/83 |10 |30.10.1982 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |1 632 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' |25 |28.05.1983 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |7 052 | bgcolor="red" |'''1:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1983/84 |1 |13.08.1983 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |11 187 | bgcolor="red" |'''0:1''' |16 |03.03.1984 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |10 002 | bgcolor="red" |'''2:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1984/85 |24 |08.05.1985 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |3 297 | bgcolor="red" |'''1:2''' |9 |21.10.1984 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |5 176 | bgcolor="red" |'''2:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1988/89 |22 |07.04.1989 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |15 063 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:0''' |6 |11.09.1988 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |12 237 | bgcolor="red" |'''1:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1989/90 |9 |28.10.1989 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |7 588 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' |25 |15.04.1990 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |5 073 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1991/92 |28 |24.05.1992 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |15 597 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''4:1''' |12 |03.11.1991 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |7 188 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:2''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1992/93 |27 |16.05.1993 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |12 680 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''4:1''' |11 |31.10.1992 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |4 901 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:2''' |- ! colspan="11" |<big>Slovenská liga (1993-súčasnosť)</big> |- ! width="53" |Sezóna ! width="20" |K. ! width="70" |Dátum ! width="150" |Miesto ! width="40" |Návštev. ! width="30" |Skóre ! width="20" |K. ! width="70" |Dátum ! width="200" |Miesto ! width="40" |Návštev. ! width="30" |Skóre |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |1993/94 |5 |11.09.1993 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |8 723 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''3:1''' |16 |27.11.1993 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |5 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:1''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |1994/95 |10 |05.10.1994 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |5 605 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |21 |08.04.1995 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |20 850 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |- |24 |29.04.1995 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |10 232 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:0''' |29 |27.05.1995 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |9 117 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |1995/96 |14 |19.11.1995 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |16 102 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''3:0''' |3 |10.08.1995 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |15 109 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- |31 |06.06.1996 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |7 172 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''5:2''' |26 |04.05.1996 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |20 318 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:1''' |- | bgcolor="#ffe4c4" |1996/97 |14 |16.11.1996 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |22 354 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''3:1''' |29 |28.05.1997 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |19 235 | bgcolor="red" |'''4:0''' |- | bgcolor="#ffe4c4" |1997/98 |18 |15.03.1998 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |13 329 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |3 |16.08.1997 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |18 082 | bgcolor="red" |'''4:0''' |- | bgcolor="#ffe4c4" |1998/99 |30 |29.05.1999 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |12 226 | bgcolor="red" |'''0:1''' |15 |20.11.1998 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |16 913 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- | bgcolor="#ffe4c4" |1999/2000 |26 |28.04.2000 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |8 147 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''3:0''' |11 |15.10.1999 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |5 837 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2000/01 |15 |04.11.2000 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |3 634 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''4:2''' |6 |19.08.2000 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |4 422 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- |33 |18.05.2001 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |1 964 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''4:1''' |24 |06.04.2001 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |5 059 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:2''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2002/03 |7 |24.08.2002 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |10 088 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:1''' |16 |10.11.2002 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |6 478 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:2''' |- |25 |12.04.2003 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |4 832 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:1''' |34 |31.05.2003 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |2 982 | bgcolor="red" |'''4:3''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2003/04 |16 |16.11.2003 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |2 232 | bgcolor="red" |'''0:4''' |7 |31.08.2003 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |6 484 | bgcolor="red" |'''5:3''' |- |34 |01.06.2004 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |1 930 | bgcolor="red" |'''0:1''' |25 |10.04.2004 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |8 758 | bgcolor="#dcdcdc" |'''2:2''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |2006/07 |10 |16.09.2006 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |7 263 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' |21 |18.11.2006 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |4 554 | bgcolor="red" |'''2:1''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2007/08 |22 |22.03.2008 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |10 856 | bgcolor="red" |'''2:3''' |11 |30.09.2007 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |15 132 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- | colspan="5" | |33 |31.05.2008 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |10 380 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:1''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2008/09 |19 |08.04.2009 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |12 870 | bgcolor="red" |'''1:2''' |8 |23.09.2008 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |7 380 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- | colspan="5" | |30 |17.05.2009 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |N/A | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2009/10 |14 |25.10.2009 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |8 897 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |3 |26.07.2009 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |10 875 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:2''' |- | colspan="5" | |25 |28.03.2010 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |9 863 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:3''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2010/11 |8 |12.09.2010 | align="left" |[[Pasienky (štadión)|Pasienky]] | align="right" |6 214 | bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |19 |25.02.2011 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |8 763 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:3''' |- |30 |17.05.2011 | align="left" |[[Pasienky (štadión)|Pasienky]] | align="right" |3 805 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''3:0''' | colspan="5" | |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2011/12 |4 |07.08.2011 | align="left" |[[Pasienky (štadión)|Pasienky]] | align="right" |5 486 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:1''' |15 |06.11.011 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |8 482 | bgcolor="red" |'''2:0''' |- |26 |08.04.2012 | align="left" |[[Pasienky (štadión)|Pasienky]] | align="right" |4 950 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' | colspan="5" | |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2012/13 |15 |02.11.2012 | align="left" |[[Pasienky (štadión)|Pasienky]] | align="right" |3 853 | bgcolor="red" |'''0:1''' |4 |5.08.2012 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |8 544 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:1''' |- | colspan="5" | |26 |13.04.2013 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |7 011 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2013/14 |22 |16.03.2014 | align="left" |[[Pasienky (štadión)|Pasienky]] | align="right" |5 321 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' |11 |21.09.2013 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |3 230 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:3''' |- | colspan="5" | |33 |31.05.2014 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |3 050 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:2''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2014/15 |14 |10.03.2015 | align="left" |[[Pasienky (štadión)|Pasienky]] | align="right" |4 353 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |3 |30.10.2014 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |2 765 | bgcolor="red" |'''4:0''' |- | colspan="5" | |25 |11.04.2015 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |3 250 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2015/16 |6 |25.08.2015 | align="left" |[[Pasienky (štadión)|Pasienky]] | align="right" |1 837 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' |17 |22.11.2015 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |15 109 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |- |28 |20.04.2016 | align="left" |[[Pasienky (štadión)|Pasienky]] | align="right" |4 250 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''4:1''' | colspan="5" | |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2016/17 |18 |04.12.2016 | align="left" |[[Pasienky (štadión)|Pasienky]] | align="right" |1 046 | bgcolor="red" |'''0:1''' |7 |27.08.2016 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |7 637 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |- | colspan="5" | |29 |26.04.2017 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |3 569 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:3''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2017/18 |16 |19.11.2017 | align="left" |[[Pasienky (štadión)|Pasienky]] | align="right" |3 856 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:0''' |5 |19.08.2017 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |8 580 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:2''' |- |29 |28.04.2018 | align="left" |[[Pasienky (štadión)|Pasienky]] | align="right" |6 352 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:1''' |26 |07.04.2018 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |13 123 | bgcolor="red" |'''1:0''' |- | rowspan="1" bgcolor="#ffe4c4" |2018/19 |21 |03.03.2019 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |22 500 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' |10 |29.09.2018 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |6 346 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:2''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2019/20 |8 |15.09.2019 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |14 933 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' |19 |16.02.2020 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |11 126 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |- |27 |11.07.2020 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |6 253 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' | colspan="5" | |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |2020/21 |6 |12.09.2020 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |258 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' |17 |13.12.2020 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |0 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:3''' |- |27 |17.04.2021 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |0 | bgcolor="red" |'''1:2''' |29 |02.05.2021 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |0 | bgcolor="red" |'''3:0''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |[[Fortuna liga 2021/2022|2021/22]] |22 |26.02.2022 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |7 533 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |11 |17.10.2021 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |9 000 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:3 ({{tooltip|awd.|awarded}})''' |- |30 | align="left" |01.05.2022 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |5 601 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:0''' |26 |03.04.2022 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |5 467 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:1''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |[[Fortuna liga 2022/2023|2022/]]23 |22 | align="left" |04.03.2023 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |11 480 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''4:1''' |11 | align="left" |18.09.2022 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |9 047 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |- |29 | align="left" |28.04.2023 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |10 540 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:0''' |25 | align="left" |02.04.2023 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |9 677 | bgcolor="#dcdcdc" |'''0:0''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |[[Niké liga 2023/2024|2023/24]] |22 | align="left" |02.03.2024 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |11 130 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' |11 | align="left" |22.10.2023 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |12 528 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:2''' |- |24 | align="left" |17.03.2024 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |10 050 | style="color:black;background:red" |'''0:2''' |28 | align="left" |21.04.2024 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |8 035 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:2''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4" |[[Niké liga 2024/2025|2024/25]] |22 | align="left" |01.03.2025 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |12 894 | style="color:black;background:red" |'''0:1''' |11 | align="left" |19.10.2024 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |13 583 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:1''' |- |24 | align="left" |16.03.2025 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |11 644 |bgcolor="#dcdcdc" |'''1:1''' |26 | align="left" |19.04.2025 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |7 537 | style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:3''' |- | rowspan="2" bgcolor="#ffe4c4"|[[Niké liga 2025/2026|2025/26]] |22 | align="left" |28.02.2026 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |15 233 | style="color:white;background:#88BBFF" |4:0 |11 | align="left" |18.10.2025 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |17 011 | style="color:white;background:#88BBFF" |0:2 |- |27 | align="left" |11.04.2026 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |13 521 |bgcolor="#dcdcdc" |'''2:2''' |29 | align="left" |25.04.2026 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" | | |} === Pohár === {| class="wikitable" style="text-align: left; font-size: 12px" ! colspan="9" |<big>Československo (1960-1993)</big> |- ! width="55" |Sezóna ! width="79" |Kolo ! width="47" |Dvojkolo ! width="75" |Dátum ! width="180" |Miesto ! width="40" |Návšt. ! width="92" |Zápas ! width="80" |Skóre ! width="44" |Víťaz |- | align="center" bgcolor="#FFE4C4" |1969/70 |Semifinále | - | align="center" |18.03.1970 | align="left" |[[Tehelné pole]] | align="right" |12 000 |Slovan : Trnava | align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''3:0''' | rowspan="1" align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''Slovan''' |- | rowspan="2" align="center" bgcolor="#FFE4C4" |1970/71 | rowspan="2" |Finále |1.kolo | align="center" |07.04.1971 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |10 000 |Trnava : Slovan | align="center" style="color:black;background:red" |'''2:0''' | rowspan="2" align="center" style="color:black;background:red" |'''Trnava''' |- |2.kolo | align="center" |05.05.1971 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |15 000 |Slovan : Trnava | align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:0''' |- | rowspan="2" align="center" bgcolor="#FFE4C4" |1971/72 | rowspan="2" |Finále |1.kolo | align="center" |17.06.1972 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |6 000 |Slovan : Trnava | align="center" style="color:black;background:red" |'''1:2''' | rowspan="2" align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''Slovan''' |- |2.kolo | align="center" |21.06.1972 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |18 000 |Trnava : Slovan | align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:4''' ([[Predĺženie|pr.]]) |- | rowspan="2" align="center" bgcolor="#FFE4C4" |1973/74 | rowspan="2" |Finále |1.kolo | align="center" |29.05.1974 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |8 000 |Slovan : Trnava | bgcolor="#dcdcdc" align="center" |'''0:0''' | rowspan="2" align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''Slovan''' |- |2.kolo | align="center" |05.06.1974 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" |10 000 |Trnava : Slovan | bgcolor="#dcdcdc" align="center" |'''2:2'''; '''5:6''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |- | align="center" bgcolor="#FFE4C4" |1975/76 |Semifinále | - | align="right" | | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="right" | |Trnava : Slovan | align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:2''' | rowspan="1" align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''Slovan''' |- | rowspan="2" align="center" bgcolor="#FFE4C4" |1981/82 | rowspan="2" |Štvrťfinále |1.kolo | align="center" |30.09.1981 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="center" | |Slovan : Trnava | align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:0''' | rowspan="2" align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''Slovan''' |- |2.kolo | align="center" |21.10.1981 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského|Štadión Spartak]] | align="center" | |Trnava : Slovan | align="center" style="color:black;background:red" |'''2:0'''; '''3:4''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |- | align="center" bgcolor="#FFE4C4" |1986/87 |Osemfinále | - | align="right" | | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" | |Slovan : Trnava | bgcolor="#dcdcdc" align="center" |'''0:0''' ([[Predĺženie|pr.]]) '''3:1''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) | rowspan="1" align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''Slovan''' |- ! colspan="9" |<big>Slovensko (1993-súčasnosť)</big> |- ! width="55" |Sezóna ! width="79" |Kolo ! width="47" |Dvojkolo ! width="75" |Dátum ! width="145" |Miesto ! width="40" |Návšt. ! width="92" |Zápas ! width="68" |Skóre ! width="44" |Víťaz |- | rowspan="2" align="center" bgcolor="#FFE4C4" |1998/99 | rowspan="2" |Semifinále |1.kolo | align="center" |16.03.1999 | align="left" |[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] | align="right" |6 500 |Slovan : Trnava | bgcolor="#dcdcdc" align="center" |'''1:1''' | rowspan="2" align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''Slovan''' |- |2.kolo | align="center" |06.04.1999 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" | |Trnava : Slovan | align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''1:2''' |- | align="center" bgcolor="#FFE4C4" |[[Slovenský pohár vo futbale 2009/2010|2009/10]] |Finále | - | align="center" |11.05.2010 | align="left" |[[Mestský futbalový štadión Michalovce|Michalovce]] | align="right" |3 752 |Trnava : Slovan | align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''0:6''' | rowspan="1" align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''Slovan''' |- | rowspan="2" align="center" bgcolor="#FFE4C4" |2010/11 | rowspan="2" |Semifinále |1.kolo | align="center" |05.04.2011 | align="left" |[[Štadión_Pasienky|Pasienky]] | align="right" |4 900 |Slovan : Trnava | bgcolor="#dcdcdc" align="center" |'''2:2''' | rowspan="2" align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''Slovan''' |- |2.kolo | align="center" |19.04.2011 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |2 586 |Trnava : Slovan | align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:3''' |- | rowspan="2" align="center" bgcolor="#FFE4C4" |2017/18 | rowspan="2" |Semifinále |1.kolo | align="center" |04.04.2018 | align="left" |[[Štadión_Pasienky|Pasienky]] | align="right" |2 141 |Slovan : Trnava | bgcolor="#dcdcdc" align="center" |'''1:1''' | rowspan="2" align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''Slovan''' |- |2.kolo | align="center" |18.04.2018 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |6 180 |Trnava : Slovan | bgcolor="#dcdcdc" align="center" |'''1:1'''; '''3:4''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |- | align="center" bgcolor="#FFE4C4" |2021/22 |Finále | - | align="center" |08.05.2022 | align="left" |[[Národný futbalový štadión]] | align="right" |10 411 |Slovan : Trnava | align="center" style="color:black;background:red" |'''1:2''' ([[Predĺženie|pr.]]) | align="center" style="color:black;background:red" |'''Trnava''' |- | align="center" bgcolor="#FFE4C4" |[[Slovnaft Cup 2023/2024|2022/23]] |Finále | - | align="center" |01.05.2023 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |15 427 |Trnava : Slovan | align="center" style="color:black;background:red" |'''3:1''' ([[Predĺženie|pr.]]) | align="center" style="color:black;background:red" |'''Trnava''' |- | rowspan="2" align="center" bgcolor="#FFE4C4" rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2024/2025|2024/25]] | rowspan="2" |Semifinále |1.kolo | align="center" | 02.04.2025 |[[Štadión_Pasienky|Národný futbalový štadión]] | align="right" |7 816 |Slovan : Trnava | align="center" style="color:white;background:#88BBFF" |'''2:1''' | rowspan="2" align="center" style="color:black;background:red" |'''Trnava''' |- |2.kolo | align="center" | 16.04.2025 |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |10 132 |Trnava : Slovan | align="center" style="color:black;background:red" |'''2:1'''; '''4:2''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |- | align="center" align="center" bgcolor="#FFE4C4" |[[Slovnaft Cup 2023/2024|2022/23]] |Štvrťfinále | - | align="center" |18.02.2026 | align="left" |[[Štadión Antona Malatinského]] | align="right" |8 086 |Trnava : Slovan | align="center" style="color:black;background:red" |'''1:1''' '''5:3''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) | align="center" style="color:black;background:red" |'''Trnava''' |} === Celková bilancia === {| class="wikitable" border="1" |+ |- !Počet zápasov ! Výhra Slovana ! Remíza ! Výhra Spartaka ! Skóre Slovan vs. Spartak |- | align="center" |'''179''' | align="center" |'''87''' | align="center" | '''41''' | align="center" | '''51''' | align="center" | '''275:178''' |} <small>Stav k 18.10.2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Czechoslovakia / Czech Republic - List of League Tables|url=https://www.rsssf.org/tablest/tsjslhist.html|vydavateľ=www.rsssf.org|dátum prístupu=2023-10-29}}</ref></small> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.mojevideo.sk/video/19d4/spartak_trnava_slovan_bratislava_(1968).html Video z prelomenia bariéry (1968)] ''mojevideo.sk'' {{Futbalový výhonok}}{{Portál|Futbal}} [[Kategória:Futbalové derby]] [[Kategória:FC Spartak Trnava]] [[Kategória:ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Futbal na Slovensku]] gj73idpok29fokjqr5hc3t8t8pxrexl 0 285596 8199762 7837960 2026-04-17T15:49:59Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199762 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Kai Siegbahn |Portrét = Kai Manne Börje Siegbahn.jpg |Popis osoby = švédsky fyzik |Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1918]] |Miesto narodenia = [[Lund]], [[Švédsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2007|7|20|1918|4|20}} |Miesto úmrtia = [[Ängelholm]], [[Švédsko]] }} '''Kai Manne Börje Siegbahn''' (* [[20. apríl]] [[1918]], [[Lund]], [[Švédsko]] – † [[20. júl]] [[2007]], [[Ängelholm]]) bol švédsky [[fyzika|fyzik]]. V roku [[1981]] dostal spolu s [[Nicolaas Bloembergen|Nicolaasom Bloembergenom]] a [[Arthur Leonard Schawlow|Arthurom Schawlowom]] [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za [[Nobelova cena za fyziku|fyziku]] za ich prácu v oblasti [[laser|laserovej]] [[spektroskopia|spektroskopie]]. Kai Siegbahn bol synom fyzika [[Manne Siegbahn|Manneho Siegbahna]], ktorý tiež dostal Nobelovu cenu za fyziku (v roku [[1924]]). == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://nobelprize.org/physics/laureates/1981/siegbahn-cv.html Kai M. Siegbahn – Curriculum Vitae] * [http://nobelprize.org/physics/laureates/1981/siegbahn-lecture.html Nobel Lecture] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Siegbahn, Kai}} [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziku]] [[Kategória:Švédski fyzici]] [[Kategória:Osobnosti z Lundu]] [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] o5t2ae70y20c3dfn1ftggf878d7uhzn 0 286930 8199625 8133668 2026-04-17T15:03:01Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199625 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Oldřich Nový | fotka = Oldrich Novy 1941 081.jpg | veľkosť fotky = 270px | komentár = Oldřich Nový v roku 1941 | celé meno = Oldřich Albín Nový | dátum narodenia = [[7. august]] [[1899]] | miesto narodenia = [[Praha]], [[Predlitavsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1983|3|15|1899|8|7}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | prezývky = | povolanie = filmový a divadelný herec, režisér, skladateľ, dramaturg a spevák | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Oldřich Albín Nový''' (* [[7. august]] [[1899]], [[Praha]] – † [[15. marec]] [[1983]], Praha) bol jednou z najväčších hviezd českého filmu [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] a ikonou elegancie a šarmu. Pôsobil ako [[herec]], [[režisér]], [[scenárista]], [[dramaturg]], [[spevák]], [[hudobný skladateľ]] a divadelný riaditeľ. == Životopis == ===Detstvo a divadelné začiatky=== Narodil sa na Žižkove v [[Praha|Prahe]]. Hoci sa na otcovo želanie vyučil za typografa (sádzača), už od detstva ho to ťahalo k divadlu, k čomu prispel jeho strýko [[Miloš Nový]], herec Národného divadla. Začínal ako ochotník a neskôr navštevoval dramatickú školu Karla Želenského. Jeho profesionálna kariéra odštartovala v roku 1918 v Moravskom divadle v [[Ostrava|Ostrave]]. Kľúčové roky strávil v Národnom (Zemskom) divadle v [[Brno|Brne]] (1919 – 1935), kde sa stal vedúcou osobnosťou operety. Bol známy tým, že operetu povýšil na vyššiu umeleckú úroveň, zbavil ju pozlátka a zintenzívnil dej. Pôsobil tu nielen ako herec, ale aj ako režisér a šéf operety. ===Vrchol kariéry a Nové divadlo=== V roku 1935 sa presťahoval do [[Praha|Prahy]], kde si so svojou manželkou, [[Alicou Valentovou-Novou]] (rodenou Wienerovou-Mahlerovou), založil a viedol vlastné Nové divadlo (1935 – 1948). Bol jeho hlavnou hviezdou, režisérom a spolumajiteľom. Najväčšiu slávu a popularitu mu priniesla filmová kariéra, predovšetkým počas druhej polovice 30. a na začiatku 40. rokov, keď vytvoril svoj typ filmového milovníka a elegantného svetáka s fajkou a dokonalým účesom. ===Tmavé obdobie života=== Obdobie nacistickej okupácie prinieslo Oldřichovi Novému osobné utrpenie. Jeho manželka Alice bola židovského pôvodu. Oldřich Nový sa s ňou odmietol rozviesť (čím jej pravdepodobne zachránil život pred skorou deportáciou) a obaja boli v roku 1944 zatknutí. Oldřich Nový bol internovaný v koncentračnom tábore v Osterode. Manželka Alice bola väznená v [[Terezín|Terezíne]] a neskôr v [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]]. Po oslobodení sa obaja vrátili domov. Mali spolu adoptívnu dcéru [[Jana Novú-Včelákovú|Janu Novú-Včelákovú]] (1937&nbsp;–&nbsp;2006). ===Povojnové roky=== Po vojne sa Oldřich Nový opäť venoval divadlu a filmu, hoci po nástupe komunistického režimu v roku 1948 sa pre jeho „elegantný“ typ herca ťažšie hľadalo uplatnenie v ére socialistického realizmu. * spolupracoval s Hudobným divadlom v Karlíne (kde v rokoch 1950&nbsp;–&nbsp;1954 pôsobil ako umelecký vedúci operety a s obrovským úspechom hral napr. v [[Mamzelle Nitouche]]). * občas sa objavil aj vo filmoch – napr. v paródii ''Pytlákova schovanka'' (1949) alebo v obľúbenej komédii ''Světáci'' (1969) v úlohe emeritného profesora tanca. * jednou z jeho posledných veľkých úloh bola postava pána Koníčka v kultovom televíznom seriáli ''Taková normální rodinka'' (1971). ===Záver života=== Záver života prežil v ústraní v [[Praha|Prahe]]. Zomrel vo veku 83 rokov 15. marca 1983. Vďaka svojej jedinečnej noblese, humoru a odkazu v podobe nezabudnuteľných filmov je dodnes považovaný za jedného z najvýznamnejších českých hercov. Pochovaný je na [[Olšanské hřbitovy|Olšanských cintorínoch]] v Prahe. Jeho krédom bolo: „Smiech je korením života, a kým sa človek dokáže smiať, je živý. Keď sa začnú všetci ľudia na seba usmievať a prestanú si kopať jamy, potom bude na svete krásne.“ == Filmografia == *1922: ''[[Neznámá kráska]]'' *1934: ''[[Rozpustilá noc]]'' *1936: ''[[Velbloud uchem jehly]]'' *1936: ''[[Uličnice]]'' *1936: ''[[Rozkošný příběh]]'' *1936: ''[[Na tý louce zelený]]'' *1937: ''[[Falešná kočička]]'' *1937: ''[[Důvod k rozvodu]]'' *1937: ''[[Advokátka Věra]]'' *1938: ''[[Třetí zvonění]]'' *1939: [[Kristián (film)|''Kristián'']] *1939: ''[[Eva tropí hlouposti]]'' *1939: ''[[Dědečkem proti své vůli]]'' *1940: ''[[Přítelkyně pana ministra]]'' *1940: [[Život je krásny (film z roku 1940)|''Život je krásny'']] *1940: ''[[Dívka v modrém]]'' *1940: ''[[Když Burian prášil / Baron Prášil]]'' *1941: [[Turbína (film)|''Turbína'']] *1941: ''[[Roztomilý člověk]]'' *1941: ''[[Hotel Modrá hvězda]]'' *1942: ''[[Valentin Dobrotivý]]'' *1944: [[Sobota (film)|''Sobota'']] *1944: ''[[Paklíč]]'' *1945: ''[[Jenom krok]]'' *1947: [[Parohy (film)|''Parohy'']] *1949: ''[[Pytlákova schovanka]]'' *1952: ''[[Slovo dělá ženu]]'' *1954: ''[[Hudba z Marsu]]'' *1955: ''[[Nechte to na mně]]'' *1958: ''[[O věcech nadpřirozených]]'' *1960: ''[[Kde alibi nestačí]]'' *1960: ''[[Bílá spona]]'' *1962: ''[[Dva z onoho světa]]'' *1965: ''[[Káťa a krokodýl]]'' *1965: ''[[Alibi na vodě]]'' *1966: ''[[Fantom Morrisvillu]]'' *1969: ''[[Světáci]]'' *1970: ''[[Muž, který rozdával smích]]'' *1971: ''[[Taková normální rodinka]]'' {{Herecký výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nový, Oldřich}} [[Kategória:Českí dabingoví herci]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Českí divadelní režiséri]] [[Kategória:Českí divadelní dramaturgovia]] [[Kategória:Českí speváci]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 4fh2i6gvqvjaizffd2hv8qzs4ooe4f0 0 287279 8199822 8141037 2026-04-17T17:19:49Z Bakjb 236375 wl 8199822 wikitext text/x-wiki '''Zoznam manželiek panovníkov Talianska''' obsahuje mená manželiek panovníkov, ktorý vládli v [[Taliansko|Taliansku]] alebo jeho časti (v závislosti od vtedajšieho politického rozdelenia [[Európa|Európy]]). == Ostrogótski panovníci v Taliansku == {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| |align=center| [[Audofleda]] |align="center"| <small>[[Childerich I.]]</small><br />[[Merovejovci]] |align="center"| 470 |align="center" colspan="2"| 493 |align="center"| 30. august 526<br />''manželova smrť'' |align="center"| |align="center"| [[Teodorich Veľký]] |- |align=center| |align=center| [[Mathesuentha Visigótska]] |align="center"| <small>[[Eutharic]]</small><br />Arealská dynastia |align="center"| 517 |align="center" colspan="2"| 536 |align="center"| 540<br />''manželova smrť'' |align="center"| po roku 550 |align="center"| [[Witiges]] |- |align=center| |align=center| [[Berthora Rheimská]] |align="center"| <small>[[Theudebert I.]]</small><br />[[Merovejovci]] |align="center"| 536 (?) |align="center" colspan="2"| 549 |align="center"| 1. júl 552<br />''manželova smrť'' |align="center"| |align="center"| [[Totila]] |- |align="center" colspan="10"| ''Po tomto roku sa nezachovali mená ďalších ostrogótskych kráľovien.'' |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} == Lombardskí panovníci v Taliansku == {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Corona ferrea.png|60px]] |align=center| [[Chlothsind Franská]] |align="center"| <small>[[Chlotar I.]]</small><br />[[Merovejovci]] |align="center"|? |align="center"|? |align="center"|? |align="center"|? |align="center"|? |align="center" rowspan="2"| [[Alboin]] |- |align=center| [[File:Corona ferrea.png|60px]] |align=center| [[Rozamunda z Gepidu]] |align="center"| <small>[[Cunimund]]</small> |align="center"|? |align="center" colspan="2"| 567 |align="center"| 28. jún 572/573<br />''manželova smrť'' |align="center"|? |- |align="center" rowspan="2"| [[File:Nuremberg chronicles - Theudelinda, Queen of the Lombards (CLr).jpg|60px]] |align="center" rowspan="2"| [[Teodelinda Bavorská]] |align="center" rowspan="2"| <small>[[Garibald I. Bavorský]]</small><br />Agilolfingovci |align="center" rowspan="2"|? |align="center" colspan="2"| 15. máj 589 |align="center"| 5 September 590<br />''manželova smrť'' |align="center" rowspan="2"| 22. január 627 |align="center"| [[Authari]] |- |align="center" colspan="2"| máj 591 |align="center"| 616<br />''manželova smrť'' |align="center"| [[Agilulf]] |- |align="center" rowspan="2"| [[File:Corona ferrea.png|60px]] |align="center" rowspan="2"| [[Gundiberga Lombardská]] |align="center" rowspan="2"| <small>[[Authari]]</small> |align="center" rowspan="2"| 591 |align="center"|? |align="center"| 626<br />''manželov nástup na trón'' |align="center"| 636<br />''manželova smrť'' |align="center" rowspan="2"|? |align="center"| [[Arioald]] |- |align="center" colspan="2"| po roku 636 |align="center"| 652<br />''manželova smrť'' |align="center"| [[Rothari]] |- |align=center| [[File:Corona ferrea.png|60px]] |align=center| [[Teodota Lombardská]] |align="center"| <small>[[Aripert I]]</small> |align="center"|? |align="center" colspan="2"| po roku 662 |align="center"|? |align="center"|? |align="center"| [[Grimoald I.]] |- |align="center" colspan="10"| ''Až do roku 712 sa nezachovali mená lombardských kráľovien.'' |- |align=center| [[File:Corona ferrea.png|60px]] |align=center| [[Guntruda]] |align="center"|? |align="center"|? |align="center"|? |align="center"| 712<br />''manželov nástup na trón'' |align="center"| 744<br />''manželovo zosadenie'' |align="center"|? |align="center"| [[Liutprand z Lombardie]] |- |align=center| [[File:Corona ferrea.png|60px]] |align=center| [[Tassia]] |align="center"|? |align="center"|? |align="center"|? |align="center"| 744<br />''manželov nástup na trón'' |align="center"| 749<br />''manželovo zosadenie'' |align="center"|? |align="center"| [[Ratchis]] |- |align=center| [[File:Corona ferrea.png|60px]] |align=center| [[Ansa Lombardská]] |align="center"| <small>Verissimo</small> |align="center"|? |align="center"|? |align="center"| 744<br />''manželov nástup na trón'' |align="center"| 5. jún 774<br />''manželovo zosadenie'' |align="center"|? |align="center"| [[Desiderius]] |- |align="center"| [[File:Corona ferrea.png|60px]] |align="center"| [[Hildegarda Vizigótska]] |align="center"| <small>[[Gerold Vizigótsky]]</small><br />Agilolfingovci |align="center"| 758 |align="center"| 771 |align="center"| 774 <br />''manželova korunovácie za lombardského kráľa'' |align="center" colspan="2"| 30. apríl 783 |align="center" rowspan="3"| [[Karol Veľký]] |- |align="center"| [[File:Corona ferrea.png|60px]] |align="center"| [[Fastrada]] |align="center"| <small>[[Raoul III.]]</small> |align="center"| 765 |align="center" colspan="2"| 784<br />''ako kráľovská manželka Lombardie'' |align="center" colspan="2"| 10. október 794 |- |align="center"| [[File:Corona ferrea.png|60px]] |align="center"| [[Luitgarda]] |align="center"| <small>[[Luitfrid II.]]</small> |align="center"| 776 |align="center" colspan="2"| 794<br />''ako kráľovská manželka Lombardie'' |align="center" colspan="2"| 4. jún 800 |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} == Kráľovské manželky Talianska == === Dynastia Karolovcov (774 – 887) === {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align="center"| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align="center"| [[Hildegarda Vizigótska]] |align="center"| <small>[[Gerold of Vinzgouw]]</small><br />Agilolfingovci |align="center"| 758 |align="center"| 771 |align="center"| 774 <br />''manželova korunovácie za lombardského kráľa'' |align="center" colspan="2"| 30. apríl 783 |align="center" rowspan="3"| [[Karol Veľký]] |- |align="center"| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align="center"| [[Fastrada|Fastrada of Franconia]] |align="center"| <small>[[Raoul III.]]</small> |align="center"| 765 |align="center" colspan="2"| 784<br />''ako kráľovská manželka Lombardie'' |align="center" colspan="2"| 10. október 794 |- |align="center"| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align="center"| [[Luitgarda]] |align="center"| <small>[[Luitfrid II, Count of Sundgau]]</small><br />([[Etichonids]]) |align="center"| 776 |align="center" colspan="2"| 794<br />''ako kráľovská manželka Lombardie'' |align="center" colspan="2"| 4. jún 800 |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Berta z Gellonie]] |align="center"| <small>[[Viliam z Gellonie]]</small> |align="center"|? |align="center"| 795 (?) |align="center"| 781<br />''ako kráľovská manželka Talianska'' |align="center"| 8. júl 810<br />''manželova smrť'' |align="center"|? |align="center"| [[Pepin (Taliansko)|Pepin]] |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Kunigunda z Laonu]] |align="center"|? |align="center"|? |align="center" colspan="2"| 813 |align="center"| 17. apríl 818<br />''manželova smrť'' |align="center"|? |align="center"| [[Bernard (Taliansko)|Bernard I.]] |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Ermengarda]] |align="center"| <small>[[Hugh z Touru]]</small><br />Etichonidovci |align="center"| 804 |align="center" colspan="2"| 15. október 821<br />15. jún 844 |align="center" colspan="2"|20. marec 851 |align="center"| [[Lotar I. (Lotrinsko)|Lotar I.]] |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Engelberga Parmská]] |align="center"| <small>[[Adelchis I.]]</small><br />Supponidovci |align="center"| 830 |align="center" colspan="2"| 5. október 851 |align="center"| 12. august 875<br />''manželova smrť'' |align="center"| 896/901 |align="center"| [[Ľudovít II. (Taliansko)|Ľudovít II.]] |- |align=center| [[File:RichildaofProvence.jpg|60px]] |align=center| [[Richilda Provensálska]] |align="center"| <small>[[Bivin]]</small><br />Bosonidovci |align="center"| 845 |align="center"| 870 |align="center"| 12. august 875<br />''manželov nástup na trón'' |align="center"| 6 October 877<br />''manželova smrť'' |align="center"| 2. jún 910 |align="center"| [[Karol II. (Francúzsko)|Karol II.]] |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Richardis Švábska]] |align="center"| <small>[[Erchanger]]</small><br />Ahalolfingerovci |align="center"| 840 |align="center"| 862 |align="center"| 879<br />''manželov nástup na trón'' |align="center"| 887<br />''manželova smrť'' |align="center"| 18. september, medzi r. 894 a 896 |align="center"| [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karol III.]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Unruochingská dynastia (887 – 924) === {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Bertila zo Spoleta]] |align="center"| <small>[[Suppo II. zo Spoleta]]</small><br />Supponidovci |align="center"| 860 |align="center"| 880 |align="center"| 26. december 887 <br />''manželov nástup na trón'' |align="center" colspan="2"| december 915 |align="center" rowspan="2"| [[Berengar I. (Taliansko)|Berengar I.]] |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Anna z Provensalska]] |align="center"| <small>[[Ľudovít Slepý]]</small><br />Bosonidovci |align="center"|? |align="center" colspan="2"| december 915 |align="center"| 7. apríl 924<br />''manželova smrť'' |align="center"|? |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Dynastia Widonidovcov (889 – 896) === {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Ageltruda Beneventská]] |align="center"| <small>[[Adelchis Beneventský]]</small> |align="center"|? |align="center"| 880 (?) |align="center"| 889 <br />''manželovo korunovanie'' |align="center"| 12. december 894<br />''manželova smrť'' |align="center"| 27. august 923 |align="center"| [[Guy III.]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Dynastia Karolovcov (896 – 899) === {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Ota z Neustrie]] |align="center"| <small>[[Berengar I. z Neustrie]]</small><br />Conradinesovci |align="center"| 874 |align="center"| na konci roka 888 |align="center"| 22. február 896<br />''manželova korunovácia'' |align="center"| 8. december 899<br />''manželova smrť'' |align="center"| 899 – 903 |align="center"| [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Dynastia Bosonidovcov (900 – 905) === {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| Anna z Konštantínopolu |align="center"| <small>[[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]]</small><br />Leonidovci |align="center"| 885 |align="center"|? |align="center"| 12. október 900<br />''manželova korunovácia'' |align="center"| 21. júl 905<br />''manžel sa vzdal titulu'' |align="center"| 912 |align="center"| [[Ľudovít III. Slepý]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Staršia dynastia Welfovcov (922 – 926) === {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Reine Berthe et les fileueses, 1888.jpg|60px]] |align=center| [[Berta Švábska]] |align="center"| <small>[[Burchard II.]]</small><br />Hunfridingovci |align="center"| 907 |align="center"| 922 |align="center"| 12. október 900<br />''manželova korunovácia'' |align="center"| 933<br />''manžel sa vzdal titulu'' |align="center"| po 2. januári 966 |align="center"| [[Rudolf II. Burgundský]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Dynastia Bosonidovcov (926 – 950) === {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| Alda<br />''(alebo Hilda)'' |align="center"| |align="center"|? |align="center" colspan="2"| po roku 924 |align="center"| pred rokom 932<br />''anulácia manželstva'' |align="center"|? |align="center" rowspan="3"| [[Hugh (Taliansko)|Hugh]] |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Marozia z Tusculumu]] |align="center"| <small>[[Theofylact I.]]</small><br />Tusculaniovci |align="center"| 890 |align="center" colspan="2"| 932 |align="center"| december 932<br />933<br />''manžel utiekol, ju uväznili'' |align="center"| 932/937 |- |align=center| [[File:Reine Berthe et les fileueses, 1888.jpg|60px]] |align=center| [[Berta Švábska]] |align="center"| <small>[[Burchard II.]]</small><br />Hunfridingovci |align="center"| 907 |align="center" colspan="2"| 12. december 937 |align="center"| 10. apríl 948<br />933 ''manželova smrť'' |align="center"| po 2. januári 966 |- |align=center|[[IFile:Sainte-Adélaïde - Église de Toury, vitraux par Lorin.jpg|60px]] |align=center| [[Adela Burgundská]] |align="center"| <small>[[Rudolf II. (Burgundsko)|Rudolf II.]]</small> <br />Staršia dynastia Welfovcov | align="center"| 931 |align="center"| 12. december 947 |align="center"| 10. apríl 948<br />''manželova korunovácia'' |align="center"| 22. november 950<br />''manželova smrť'' |align="center"| 16. december 999 |align="center"| [[Lothar II.]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Dynastia Anscaridovcov (950 – 963) === {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align="center"| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align="center"| [[Vila Toskánska]] |align="center"| <small>[[Boso Toskánsky]]</small><br />Bosonidovci |align="center"| 910 |align="center"| 930/931 |align="center"| 950<br />''manželova korunovácia'' |align="center"| 953<br />''manželovo uväznenie'' |align="center"| 963/po roku 966 |align="center"| [[Berengar II. (Taliansko)|Berengar II.]] |- |align="center"| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align="center"| [[Gerberga z Mâconu]] |align="center"| <small>[[Lambert I.]]</small> |align="center"|? |align="center" colspan="2"| 956/958/959 |align="center"| 963<br />''manželovo zosadenie'' |align="center"| 11. december 986/991 |align="center"| [[Adalbert (Taliansko)|Adalbert]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Dynastia Ottonianovcov (951 – 1002) === V roku 951 [[Otto I. (Svätá rímska ríša)|Otto I.]] napadol Taliansko a nechal sa korunovať za ''Kráľa Lombardie''. V roku 952 Berengar a Adalbert sa stali vazalmi, ale zostali kráľmi pokiaľ ich Otta nezosadil. {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align="center"|[[Image:Sainte-Adélaïde - Église de Toury, vitraux par Lorin.jpg|60px]] |align="center"| [[Adela Burgundská]] |align="center"| <small>[[Rudolf II. (Burgundsko)|Rudolf II.]]</small> <br />Staršia dynastia Welfovcov |align="center"| 931 |align="center" colspan="2"| 951 |align="center"| 7. máj 973 <br />''manželova smrť'' |align="center"| 16. december 999 |align="center"| [[Otto I. (Svätá rímska ríša)|Otto I.]] |- |align="center" | [[File:Theophanu.jpg|60px]] |align=center| [[Theofana]] |align="center"| <small>Konštantínos Skléros</small><br />Sklerosovci |align="center"| 960 |align="center" colspan="2"| 14. apríl 972 |align="center"| 7. december 983<br/>''manželova smrť'' |align="center"| 15. jún 991 |align="center"| [[Otto II. (Svätá rímska ríša)|Otto II.]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Dynastia Anscaridovcov (1002 – 1014) === {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align="center"| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Berta di Luni]] |align="center"| <small>Otbert di Luni</small> |align="center"|? |align="center"| pred rokom 1000 |align="center"| 1002<br />''manželov nástup na trón'' |align="center"| 1014<br />''manžel sa vzdal nároku na trón'' |align="center"|? |align="center"| [[Arduin (Taliansko)|Arduin]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Dynastia Ottonianovcov (1004 – 1024) === {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[Image:Kunigunde.png|60px]] |align=center| [[Kunigunda Luxemburská]] |align="center"| <small>[[Siegfried Luxemburský]]</small><br />[[Luxemburgovci]] |align="center"| 975 |align="center"| 1000 |align="center"| 14. máj 1004<br />''manželova korunovácia'' |align="center"| 13. júl 1024<br/>''manželova smrť'' |align="center"| 3. marec 1033 |align="center"| [[Henrich II. (Svätá rímska ríša)|Henrich II.]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Sálska dynastia (1026 – 1125) === {| width=95% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Gizela Szwabska.JPG|60px]] |align=center| [[Gizela Švábska]] |align="center"| <small>[[Hermann II. Švábsky]]</small><br />Conradinesovci |align="center"| 11. november 995 |align="center"| 1016 |align="center"| 1026<br />''manželova korunovácia za talianskeho kráľ'' |align="center"| 4. jún 1039<br />''manželova smrť'' |align="center"| 14. február 1043 |align="center"| [[Konrád II. (Svätá rímska ríša)|Konrád II.]] |- |align=center| [[Image:Heinrich III und Agnes Speyer.jpg|60px]] |align=center| [[Agneša z Poitou]] |align="center"| <small>[[Viliam V. Akvitánsky]]</small><br />Ramnulfidovci |align="center"| 1025 |align="center" colspan="2"| 21. november 1043 |align="center"| 5. október 1056<br />''manželova smrť'' |align="center"| 14. december 1077 |align="center"| [[Henrich III. (Svätá rímska ríša)|Henrich III.]] |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Berta Savojská]] |align="center"| <small>[[Otto Savoyský]]</small><br />Savoyská dynastia |align="center"| 21. september 1051 |align="center"| 13. júl 1066 |align="center"| 25. jún 1080<br />''manželova korunovácia za talianskeho kráľ'' |align="center" colspan="2"| 27. december 1087 |align="center" rowspan="2"| [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrich IV.]] |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Eupraxia z Kyjevu]] |align="center"| <small>[[Vsevolod I. (Kyjev)|Vsevolod I.]]</small><br />Rurikidovci |align="center"| 1071 |align="center" colspan="2"| 14. august 1089 |align="center"| 1093<br />''korunovácia nevlastného syna'' |align="center"| 20. júl 1109 |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Constanze Sicílska]] |align="center"| <small>[[Roger I. (Sicília)|Roger I.]]</small><br />Hautevilleská dynastia |align="center"| 1077 – 1087 |align="center" colspan="2"| 1095 |align="center"| April 1098<br />''manželovo zosadenie z trónu'' |align="center"| 1138 |align="center"| [[Konrád II. (Taliansko)|Konrád II.]] |- |align=center| [[Image:Empress Matilda.jpg|60px]] |align=center| [[Cisárovná Maud]] |align="center"| <small>[[Henrich I. (Anglicko)|Henrich I.]]</small><br />Dynastia Normandiovcov |align="center"| 7. február 1101 |align="center" colspan="2"| 7. január 1114 |align="center"| 23. máj 1125 |align="center"| 10. september 1167 |align="center"| [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henrich V.]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Dynastia Supplinburgovcov (1128 – 1137) === {| width=95% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Richenza z Northeimu]] |align="center"| <small>[[Henrich Margraveský]]</small><br />(Northeimská dynastia |align="center"| 1087/89 |align="center"| 1100 |align="center"| 1128<br />''manželova korunovácia za talianskeho kráľa'' |align="center"| 4. december 1137<br />''manželova smrť'' |align="center"| 10. jún 1141 |align="center"| [[Lothar III. (Svätá rímska ríša)|Lothar III.]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === [[Hohenstaufovci|Dynastia Hohenstaufovcov]] (1154 – 1197) === {| width=95% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Giovanni Battista Tiepolo 032.jpg|60px]] |align=center| [[Beatrix I. Burgundská]] |align="center"| <small>[[Renaud III. Burgundský]]</small><br />Dynastia Ivreaovcov |align="center"| 1148 |align="center" colspan="2"| 9. jún 1156 |align="center" colspan="2"| 15. november 1184 |align="center"| [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich I.]] |- |align=center| [[Image:Konstancie hlava.jpg|60px]] |align=center| [[Constance Sicílska]] |align="center"| <small>[[Roger II. Sicílsky]]</small><br />Hautevillovci |align="center"| 2. november 1154 |align="center"| 27. január 1186 |align="center"| 14. apríl 1191<br />''manželova korunovácia za cisára'' |align="center"| 28. september 1197<br />''manželova smrť'' |align="center"| 27. november 1198 |align="center"| [[Henrich VI. (Svätá rímska ríša)|Henrich VI.]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Dynastia Welfovcov (1208 – 1215) === {| width=95% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Beatrix Švábska]] |align="center"| <small>[[Filip Švábsky]]</small><br />[[Hohenstaufovci]]) |align="center"| apríl/jún 1198 |align="center" colspan="2"| 23. júl 1212 |align="center" colspan="2"| 11. august 1212 |align="center" rowspan="2"| [[Oto IV. (Svätá rímska ríša)|Oto IV.]] |- |align=center| [[File:MarieBrabant1190-1260.jpg|60px]] |align=center| [[Mária Brabantská]] |align="center"| <small>[[Henrich I. Brabantský]]</small><br />Leuvenská dynastia |align="center"| 1190 |align="center" colspan="2"| po 19. máji 1214 |align="center"| 5. júl 1215<br />''manželovo zosadenie'' |align="center"| 9. marec/14. jún 1260 |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === [[Hohenstaufovci|Dynastia Hohenstaufovcov]] (1212 – 1250) === {| width=95% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align="center"| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Konštancia Aragónska]] |align="center"| <small>[[Alfonz II. Aragónsky]]</small><br />Dynastia Barcelona |align="center"| 1179 |align="center"| 5. august 1209 |align="center"| 9. december 1212<br />''manželova korunovácia za rímskeho kráľa''<br />22. november 1220<br />''manželova korunovácia za cisára'' |align="center" colspan="2"| 23. jún 1222 |align="center" rowspan="4"| [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] |- |align=center| [[File:Yolande of Jerusalem.jpg|60px]] |align=center| [[Izabela Jeruzalemská]] |align="center"| <small>[[Ján z Briennu|Ján z Briennu, jeruzalemský kráľ]]</small><br />Brienneská dynastia |align="center"| 1212 |align="center" colspan="2"| 9. november 1225 |align="center" colspan="2"| 25. apríl 1228 |- |align=center| [[File:Isabelaangliehlava.jpg|60px]] |align=center| [[Izabela Anglická (1214 – 1241)|Izabela Anglická]] |align="center"| <small>[[Ján Bezzemok]]</small><br />[[Plantagenetovci]] |align="center"| 1214 |align="center" colspan="2"| 15/20. júl 1235 |align="center" colspan="2"| 1. december 1241 |- |align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] |align=center| [[Blanka Lancia]] |align=center| <small>[[Manfred I. Lancia]]</small><br />Dynastia Aleramici-Lancia |align=center| 1200 |align="center" colspan="3"| 1244 (?)<br />''dátum svadby je nejasný'' |align=center| 1244 |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === [[Luxemburgovci|Dynastia Luxemburgovcov]] (1308 – 1313) === {| width=95% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Margaret of Brabant hlava.jpg|60px]] |align=center| [[Margaréta Brabantská]] |align="center"| <small>[[Ján I. Brabantský]]</small><br />Leuvenská dynastia |align="center"| 4. október 1276 |align="center"| 9. júl 1292 |align="center"| 27. november 1308<br />''manžel sa stal rímskonemeckým kráľom''<br />6. január 1311<br />''manželova korunovácia za talianskeho kráľa'' |align="center" colspan="2"| 14. december 1311 |align="center"| [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich VII.]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === [[Wittelsbachovci|Dynastia Wittelsbachovcov]] (1327 – 1347) === {| width=95% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:Marguerite II de Hainaut.png|60px]] |align=center| [[Margaréta z Hainaut]] |align="center"| <small>[[Viliam I. z Hainaut]]</small><br />Avesneská dynastia |align="center"| 1311 |align="center"| 26. február 1324 |align="center"| 23. október 1327<br />''manželova korunovácia za talianskeho kráľa'' |align=center| 11. október 1347<br />''manželova smrť'' |align="center"| 23. jún 1356 |align="center" |[[Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša)|Ľudovít IV.]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === [[Luxemburgovci|Dynastia Luxemburgovcov]] (1355 – 1437) === {| width=95% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[Image:Anna von Schweidnitz.jpg|60px]] |align=center| [[Anna Svídnická]] |align="center"| <small>[[Henrich II. Svídnický]]</small><br />[[Piastovci]] |align="center"| 1339 |align="center"| 27. máj 1353 |align="center"| január 1355<br />''manželova korunovácia za talianskeho kráľa'' |align="center" colspan="2"| 11 júl 1362 |align="center" rowspan="2"| [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] |- |align=center| [[Image:Eliška Pomořanská.jpg|60px]] |align=center| [[Alžbeta Pomoranská]] |align="center"| <small>[[Bogislaw V. Pomoranský]]</small><br />Dynastia Pomoransko-Wolgastská |align="center"| 1347 |align="center" colspan="2"| 21. máj 1363 |align="center"| 29. november 1378 <br /> ''manželova smrť'' |align="center"| 14. február 1393 |- |align=center| [[File:JohanaBavorska.jpg|60px]] |align=center| [[Johanna Bavorská]] |align="center"| <small>[[Albert I. (Bavorsko)|Albert I.]]</small><br />[[Wittelsbachovci]] |align="center"| 1362 |align="center"| 29. september 1370 |align="center"| 29. november 1378<br />''manželov nástup na trón'' |align="center" colspan="2"| 31. december 1386 |align="center" rowspan="2"| [[Václav IV.]] |- |align=center| [[Image:ZofieBav2.jpg|60px]] |align=center| [[Žofia Bavorská (1376 – 1428)|Žofia Bavorská]] |align="center"| <small>[[Ján II. (Bavorsko)|Ján II.]]</small><br />[[Wittelsbachovci]] |align="center"| 1376 |align="center" colspan="2"| 2. máj 1389 |align="center"| 20 August 1400<br />''manželovo odstúpenie''<br />1410<br />''koniec manželovho panovania v Taliansku''<br />16. august 1419<br />''manželova smrť'' |align="center"| 26. september 1425 |- |align=center| [[File:Barbara of Celje - Meister der Chronik des Konzils von Konstanz 001.jpg|60px]] |align=center| [[Barbora Celjská]] |align="center"| <small>[[Hermann II. Celjský]]</small><br />Celjovci |align="center"| 1390/1395 |align="center"| 1408 |align="center"| 21. júl 1411<br />''manželovo zvolenie za cisára''<br />25. november 1431<br />''manželovo korunovanie za kráľa''<br />21. júl 1411<br />''manželovo korunovanie za cisára'' |align="center"| 9. december 1437<br />''manželova smrť'' |align="center"| 11. júl 1451 |align="center"| [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === [[Habsburgovci|Dynastia Habsburgovcov]] (1437 – 1745) === {| width=95% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[File:AlzbetaLuc.jpg|60px]] |align=center| [[Alžbeta Luxemburská]] |align="center"| <small>[[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]]</small><br />[[Luxemburgovci]] |align="center"| 7. október 1409 |align="center"| 1422 |align="center"| 9. december 1437<br />''manželov nástup na trón''<br />18. marec 1438<br />''manželovo vymenovanie za kráľa'' |align="center"| 27. október 1439<br />''manželova smrť'' |align="center"| 25. december 1442 |align="center"| [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht II.]] |- |align=center| [[File:Hans Burgkmair d. Ä. 006.jpg|60px]] |align=center| [[Eleonóra Portugalská]] |align="center"| <small>[[Eduard I. (Portugalsko)|Eduard I.]]</small><br />Avizovci |align="center"| 18. september 1434 |align="center"| 16. marec 1452 |align="center"| 19. marec 1452<br />''manželova korunovácia za cisára'' |align="center" colspan="2"| 3. september 1467 |align="center"| [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]] |- |align=center| [[Image:Ambrogio de Predis 002.jpg|60px]] |align=center| [[Bianka Mária Sforzová]] |align="center"| <small>[[Galeazzo Maria Sforza]]</small><br />Sforzovci |align="center"| 5. apríl 1472 |align="center"| 16. marec 1494 |align="center"| 4. február 1508<br />''manželovo vyhlásenie za cisára'' |align="center" colspan="2"| 31. december 1510 |align="center"| [[Maximilián I. Habsburský]] |- |align=center| [[Image:Tizian 057.jpg|60px]] |align=center| [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |align="center"| <small>[[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]]</small><br />Avizovci |align="center"| 23. október 1503 |align="center"| 10. marec 1526 |align="center"| 24. február 1530<br />''manželovo korunovanie za cisára'' |align="center" colspan="2"| 1. máj 1539 |align="center"| [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |- |align="center" colspan="9"| Ferdinand I. Habsburský a jeho nástupníci používajú titul taliansky kráľ, hoci nikdy neboli oficiálne korunovaní |- |align=center| [[Image:Annajagiello.jpg|60px]] |align=center| [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anna Jagelovská]] |align="center"| <small>[[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]]</small><br />[[Jagelovci]] |align="center"| 23. júl 1503 |align="center"| 25. máj 1521 |align="center"| 16. január 1556<br />''manželovo vymenovanie''<br />1558<br />''manželovo zvolenie za cisára'' |align="center" colspan="2"| 27. január 1547 |align="center"| [[Ferdinand I. Habsburský]] |- |align=center| [[Image:Maria of Spain 1557.jpg|60px]] |align=center| [[Mária Španielska]] |align="center"| <small>[[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]]</small><br />[[Habsburgovci]] |align="center"| 21. jún 1528 |align="center"| 13. september 1548 |align="center"| 25. júl 1564<br />''manželovo vymenovanie za cisára'' |align="center"| 12. október 1576<br />''manželova smrť'' |align="center"| 26. február 1603 |align="center"| [[Maximilián II. Habsburský]] |- |align=center| [[Image:Frans Pourbus d. J. 002.jpg|60px]] |align=center| [[Anna Tirolská]] |align="center"| <small>[[Ferdinand II. (Rakúsko)|Ferdinand II.]]</small><br />[[Habsburgovci]] |align="center"| 4. október 1585 |align="center"| 4. december 1611 |align="center"| 20. január 1612<br />''manželovo vymenovanie za cisára'' |align="center" colspan="2"| 14. december 1618 |align="center"| [[Matej II. Habsburský]] |- |align=center| [[File:Justus Sustermans - Eleonora Gonzaga (1598-1655), wife of Ferdinand II, in wedding dress.jpg|60px]] |align=center| [[Eleonóra Toskánská (1598 – 1655)|Eleonóra Toskánská]] |align="center"| <small>[[Vincenzo I. Gonzaga]]</small><br />Dynastia Gonzaga |align="center"| 23. september 1598 |align="center" colspan="2"| 4. február 1622 |align="center"| 15. február 1637<br />''manželova smrť'' |align="center"| 27. jún 1655 |align="center"| [[Ferdinand II. Habsburský]] |- |align=center| [[Image:Diego Velázquez - Maria Anna of Spain - Prado.jpg|60px]] |align=center| [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]] |align="center"| <small>[[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]</small><br />[[Habsburgovci]] |align="center"| 18. august 1606 |align="center"| 20. február 1631 |align="center"| 15. február 1637<br />''manželovo vymenovanie za cisára'' |align="center" colspan="2"| 13. máj 1646 |align="center" rowspan="4"| [[Ferdinand III. Habsburský]] |- |align=center| [[Image:Lorenzo Lippi 005.jpg|60px]] |align=center| [[Mária Leopoldína Tirolská]] |align="center"| <small>[[Leopold V. (Tirolsko)|Leopold V.]]</small><br />[[Habsburgovci]] |align="center"| 6. apríl 1632 |align="center" colspan="2"| 2. júl 1648 |align="center" colspan="2"| 7. august 1649 |- |align="center" colspan="8"| [[Vestfálsky mier]] z 24. októbra 1648 ukončil všetky ríšske nároky na ich krajiny v Taliansku, ale rímskonemecká ríša pokračovala v dokazovaní nárokov po abdikáciu [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka II.]] vzhľadom na rastúcu silu [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparte]], ktorý sa sám korunoval za talianskeho kráľa v predchádzajúcom roku. |- |align=center| [[File:Frans Luycx - Eleonora Gonzaga as Diana, Holy Empress, 3rd wife of Ferdinand III.jpg|60px]] |align=center| [[Eleonóra Magdaléna Gonzaga]] |align="center"| <small>[[Karol II. Gonzaga]]</small><br />Dynastia Gonzaga |align="center"| 18. november 1630 |align="center" colspan="2"| 30. apríl 1651 |align="center"| 2. apríl 1657<br />''manželova smrť'' |align="center"| 6. december 1686 |- |align=center| [[File:Infanta Maria Teresa (1638-1683, future Queen of France) by Juan Carreño de Miranda.jpg|60px]] |align=center| [[Margaréta Terézia Habsburská]] |align="center"| <small>[[Filip IV. (Španielsko)|Filip IV.]]</small><br />[[Habsburgovci]] |align="center"| 12. júl 1651 |align="center" colspan="2"| 12. december 1666 |align="center" colspan="2"| 12. marec 1673 |align="center" rowspan="3"| [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] |- |align=center| [[Image:Giovanni Maria Morandi 001.jpg|60px]] |align=center| [[Klaudia Felicitas Tirolská]] |align="center"| <small>[[Ferdinand Karol (Rakúsko)|Ferdinand Karol]]</small><br />[[Habsburgovci]] |align="center"| 30. máj 1653 |align="center" colspan="2"| 15. október 1673 |align="center" colspan="2"| 8. apríl 1676 |- |align=center| [[Image:Eleonore of Pfalz Neuburg.jpg|60px]] |align=center| [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská|Eleonóra Magdaléna]] |align="center"| <small>[[Filip Viliam (Palatín)|Filip Viliam]]</small><br />[[Wittelsbachovci]] |align="center"| 6. január 1655 |align="center" colspan="2"| 14. december 1676 |align="center"| 5. máj 1705<br />''manželova smrť'' |align="center"| 19. január 1720 |- |align=center| [[Image:Amalia Wilhelmine von Braunschweig.jpg|60px]] |align=center| [[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amália Vilhelmína]] |align="center"| <small>[[Ján Frederik Brunšvicko-lüneburský]]</small><br />Welfovci |align="center"| 21. apríl 1673 |align="center"| 24. február 1699 |align="center"| 5. máj 1705<br />''manželovo vymenovanie za cisára'' |align="center"| 17. apríl 1711<br />''manželova smrť'' |align="center"| 10. apríl 1742 |align="center"| [[Jozef I. Habsburský]] |- |align=center| [[Image:Elisabeth Christine of Braunschweig Wolfenbuettel.jpg|60px]] |align=center| [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská|Alžbeta Kristína]] |align="center"| <small>[[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]]</small><br />Welfovci |align="center"| 28. august (28. september?) 1691 |align="center"| 1. august 1708 |align="center"| december 1711<br />''manželovo zvolenie za cisára'' |align="center"| 20. október 1740<br />''manželova smrť'' |align="center"| 21. december 1750 |align="center"| [[Karol VI. Habsburský]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === [[Wittelsbachovci|Dynastia Wittelsbachovcov]] (1742 – 1745)=== {| width=95% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[Image:Maria AmaliaBayern.jpg|60px]] |align=center| [[Mária Amália Habsburská]] |align="center"| <small>[[Jozef I. Habsburský]]</small><br />[[Habsburgovci]] |align="center"| 22. október 1701 |align="center"| 5. október 1722 |align="center"| 24. január 1742<br />''manželovo nástup na trón'' |align="center"| 20, január 1745<br />''manželova smrť'' |align="center"| 11. december 1756 |align="center"| [[Karol VII. Albrecht]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === [[Habsburgovci|Dynastia Habsburgovcov]] (1745 – 1806) === {| width=95% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[Image:Kaiserin Maria Theresia (HRR).jpg|60px]] |align=center| [[Mária Terézia]] |align="center"| <small>[[Karol VI. Habsburský]]</small><br />[[Habsburgovci]] |align="center"| 13. máj 1717 |align="center"| 12. február 1736 |align="center"| 13. september 1745<br /><small>''manželovo zvolenie za cisára''</small> |align="center"| 18. august 1765<br />''manželova smrť'' |align="center"| 29. november 1780 |align="center"| [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]] |- |align=center| [[Image:Maria Josepha von Bayern.jpg|60px]] |align=center| [[Mária Jozefína Bavorská]] |align="center"| <small>[[Karol VII. Albrecht]]</small><br />[[Wittelsbachovci]] |align="center"| 30. marec 1739 |align="center"| 23. január 1765 |align="center"| 18. august 1765<br />''manželovo zvolenie za cisára'' |align="center" colspan="2"| 28. máj 1767 |align="center"| [[Jozef II. Habsburský]] |- |align=center| [[Image:Grassi - Maria Luisa of Spain - Kunsthistorisches Museum.jpg|60px]] |align=center| [[Mária Ludovika Španielska]] |align="center"| <small>[[Karol III. (Španielsko)|Karol III.]]</small><br />[[Bourbonovci]] |align="center"| 24. november 1745 |align="center"| 5. august 1765 |align="center"| 30. september 1790<br />''manželovo nástup na trón'' |align="center"| marec 1792<br />''manželova smrť'' |align="center"| 15. máj 1792 |align="center"| [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]] |- |align=center| [[Image:Maria Teresa di Borbone-Napoli.jpg|60px]] |align=center| [[Mária Terézia Neapolsko-Sicílska]] |align="center"| <small>[[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinand I.]]</small><br />[[Bourbonovci]] |align="center"| 6. jún 1772 |align="center"| 15. august 1790 |align="center"| 5. júl 1792<br />''manželovo nástup na trón'' |align="center"| 6. august 1806<br />''manželova abdikácia'' |align="center"| 13. apríl 1807 |align="center"| [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Dynastia Bonaparteovcov (1805 – 1814) === {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align=center| [[Image:Baron François Gérard - Joséphine in coronation costume - Google Art Project.jpg|60px]] |align=center| [[Joséphine de Beauharnais]] |align="center"| <small>Jozef-Gaspard Tascher de la Pagerie</small><br />Dynastia de la Pagerie |align=center| 23. jún 1763 |align="center"| 9. marec 1796 |align="center"| 26. máj 1805<br />''manželovo nástup na trón'' |align="center"| 10. január 1810<br />''rozvod'' |align="center"| 29. máj 1814 |align="center" rowspan="2"| [[Napoleon Bonaparte]] |- |align=center| [[Image:L'impératriceMarie-Louise.jpg|60px]] |align=center| [[Mária Lujza Habsbursko-lotrinská]] |align="center"| <small>[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]</small><br />[[Habsburgovci]] |align=center| 12. december 1791 |align="center" colspan="2"| 1. apríl 1810 |align="center"| 6 April 1814<br />''manželova abdikácia'' |align="center"| 17. december 1841 |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} === Savojská dynastia (1861 – 1946) === {| width=90% class="wikitable" !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |- |align="center"| [[File:Queen Margharitha di Savoia.jpg|60px]] |align="center"| [[Margaréta Savojská]] |align="center"| <small>[[Ferdinand z Genoy]]</small><br />Savojská dynastia |align="center"| 20. november 1851 |align="center"| 21. apríl 1868 |align="center"| 9. január 1878<br />''manželov nástup na trón'' |align="center"| 29. júl 1900<br />''manželova smrť'' |align="center"| 4. január 1926 |align="center"| [[Umberto I. (Taliansko)|Umberto I.]] |- |align="center"| [[File:Bundesarchiv Bild 102-00061, Elena von Montenegro (cropped).jpg|60px]] |align="center"| [[Elena Montenegrová]] |align="center"| <small>[[Nikolas I. Montenegro]]</small><br />Dynastia Milena Vukotić |align="center"| 8. január 1873 |align="center"| 24. október 1896 |align="center"| 29. júl 1900<br />''manželov nástup na trón'' |align="center"| 9. máj 1946<br />''manželova abdikácia'' |align="center"| 28. november 1952 |align="center"| [[Viktor Emanuel III.]] |- |align="center"| |align="center"| [[Marie-José Belgická]] |align="center"| <small>[[Albert I. (Belgicko)|Albert I.]]</small><br /> [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia]] |align="center"| 4. august 1906 |align="center"| 8. január 1930 |align="center"| 9. máj 1946<br />''manželov nástup na trón'' |align="center"| 12. jún 1946<br />''zrušenie monarchie'' |align="center"| 27 január 2001 |align="center"| [[Umberto II. (Taliansko)|Umberto II.]] |- !Portrét !Meno !Otec / Dynastia !Dátum narodenia !Dátum svadby !Odkedy bola kráľovnou !Dokedy bola kráľovnou !Dátum úmrtia !Manžel |} == Pozri aj == * [[Zoznam panovníkov Talianska]] == Zdroj == {{preklad|en|List of Italian consorts|307304564}} [[Kategória:Zoznamy žien]] [[Kategória:Monarchovia]] [[Kategória:Talianske zoznamy]] 2gpg52xff4xg77r0titizqg1abwupfh 0 289284 8199811 8122646 2026-04-17T17:12:03Z Bakjb 236375 wl 8199811 wikitext text/x-wiki '''Leopold V.''' môže byť: * krajinské knieža Tirolska (1619 – 1632), rakúsky arcivojvoda, pozri [[Leopold V. (Tirolsko)]] * vojvoda (1177 – 1194), pozri [[Leopold V. (Rakúsko)]] {{Rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Panovník]] l2s1ay8zvijhg2004ol3qwuu7gvd7lv 0 295681 8199681 8126615 2026-04-17T15:11:51Z Mišino Čech 195312 8199681 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Spojená škola Tilgnerova v Bratislave | Obrázok = Tilgnerova.JPG | Adresa = Tilgnerova 14, 84104 [[Bratislava]] | Zameranie = Osemročné [[gymnázium]]<br />[[Základná škola]] | Riaditeľ = RNDr. Dana Ihnaťová | Rok založenia = [[1970]] | Web = [http://tilgnerka.edupage.org Oficiálna stránka] }} '''Spojená škola Tilgnerova''' 14 je [[základná škola]], [[bilingválne gymnázium]] a osemročné [[gymnázium]] so zameraním na cudzie jazyky. Nachádza sa v [[Bratislava|Bratislave]], v časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]], na ulici [[Tilgnerova]] 14. Je pomenovaná podľa známeho sochára, rodáka z Bratislavy [[Viktor Tilgner|Viktora Tilgnera]]. Medzi študentmi sa traduje názov '''''Tilgnerka'''''. Základná škola vznikla [[3. decembra]] [[1970]]. Ako osemročné gymnázium figuruje od [[1. septembra]] [[1992]]. == Možnosti štúdia == * 5-ročné bilingválne slovensko-anglické štúdium * 8-ročné štúdium == Externé odkazy == * [http://tilgnerka.edupage.org/ Oficiálna stránka školy] {{Súradnice|48.155142|17.056119|type:landmark|format=dms|display=title}} {{portál|Bratislava|Bratislavský}} [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Základné školy v Bratislave]] iafhf0mf105i9d5dd8xeqmwmtyedz21 0 299791 8199588 7701534 2026-04-17T14:55:57Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199588 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Dragan Mance |celé meno = |foto = |prezývka = |dátum narodenia = [[26. september]] [[1962]] |rodné mesto = [[Belehrad]] |dátum úmrtia = {{dúv|1985|9|3|1962|9|26}} |miesto úmrtia = [[Belehrad]] |štát úmrtia = [[Juhoslávia]] |štát = [[Juhoslávia]] |výška = |súčasný klub = |klubové číslo = |pozícia = útočník |mládežnícke roky = |mládežnícke kluby = |roky = 1980<br />1980-1985 |kluby = [[FK Zemun|Galenika Zemun]]<br />[[FK Partizan|Partizan]] |zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1 {{0}}(0)<br />117 (42) |reprezentačné roky = 1983 |národné mužstvo = {{YUG|f|1}} |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4 {{0}}(0) |pkupdate = }} '''Dragan Mance''' (* [[26. september]] [[1962]], [[Belehrad]] – † [[3. september]] [[1985]], [[Belehrad]]) bol profesionálny juhoslovanský [[futbalista]]. == Životopis == Žil v Zemune s otcom Ferdinandom, matkou Dušankou a mladším bratom Goranom. Bol slobodný. Zomrel pri autonehode na diaľnici Belehrad - Novi Sad vo veku 22 rokov, presne 23 dní pred 23. narodeninami. Začal v najmladších kategóriách Galenika Zemun. Bol veľmi talentovaný a vo veku iba 17 rokoch debutoval za mužov tímu FK Zemun, bolo to v čase keď bol FK Zemun v druhej juhoslovanskej lige. Vzhľadom na svoje veľké futbalové umenie, si ho vyhliadol tím [[FK Partizan]] a dňa 15. septembra 1980 odišiel na Štadión JNA. Za Partizan nastúpil 262 krát a strelil 145 gólov. V sezóne 1982/1983 sa stal s Partizanom majstrom Juhoslávie a v tej istej sezóne aj najlepším strelcom svojho klubu s 15 gólmi. Dnes ho ''Grobari'' (fanúšikovia Partizanu) považujú za jednu s najväčších legiend svojho klubu. Spomínajú sa najmä jeho oslavy gólov so zdvihnutými rukami kĺzajúc sa na kolenách, góly večnému rivalovi Červenej Hviezde Belehrad a gól proti anglickému QPR v roku 1984, ktorý je mnohými považovaný za najvýznamnejší v histórii Partizanu. == Úspechy == * Titul Juhoslávie: 1982–83 == Externé odkazy == * [http://www.reprezentacija.rs/cgi-bin/index.pl?str=igraci&strana=Mance-Dragan Dragan Mance] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090627173454/http://www.reprezentacija.rs/cgi-bin/index.pl?str=igraci&strana=Mance-Dragan |date=2009-06-27 }} na stránke reprezentacija.rs {{DEFAULTSORT:Mance, Dragan}} [[Kategória:Srbskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FK Partizan]] [[Kategória:Osobnosti z Belehradu]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] 2ri677d1ldkpz42i62752fmjl80eqtt 8199589 8199588 2026-04-17T14:56:25Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Obete dopravných nehôd]] pomocou použitia HotCat 8199589 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Dragan Mance |celé meno = |foto = |prezývka = |dátum narodenia = [[26. september]] [[1962]] |rodné mesto = [[Belehrad]] |dátum úmrtia = {{dúv|1985|9|3|1962|9|26}} |miesto úmrtia = [[Belehrad]] |štát úmrtia = [[Juhoslávia]] |štát = [[Juhoslávia]] |výška = |súčasný klub = |klubové číslo = |pozícia = útočník |mládežnícke roky = |mládežnícke kluby = |roky = 1980<br />1980-1985 |kluby = [[FK Zemun|Galenika Zemun]]<br />[[FK Partizan|Partizan]] |zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1 {{0}}(0)<br />117 (42) |reprezentačné roky = 1983 |národné mužstvo = {{YUG|f|1}} |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4 {{0}}(0) |pkupdate = }} '''Dragan Mance''' (* [[26. september]] [[1962]], [[Belehrad]] – † [[3. september]] [[1985]], [[Belehrad]]) bol profesionálny juhoslovanský [[futbalista]]. == Životopis == Žil v Zemune s otcom Ferdinandom, matkou Dušankou a mladším bratom Goranom. Bol slobodný. Zomrel pri autonehode na diaľnici Belehrad - Novi Sad vo veku 22 rokov, presne 23 dní pred 23. narodeninami. Začal v najmladších kategóriách Galenika Zemun. Bol veľmi talentovaný a vo veku iba 17 rokoch debutoval za mužov tímu FK Zemun, bolo to v čase keď bol FK Zemun v druhej juhoslovanskej lige. Vzhľadom na svoje veľké futbalové umenie, si ho vyhliadol tím [[FK Partizan]] a dňa 15. septembra 1980 odišiel na Štadión JNA. Za Partizan nastúpil 262 krát a strelil 145 gólov. V sezóne 1982/1983 sa stal s Partizanom majstrom Juhoslávie a v tej istej sezóne aj najlepším strelcom svojho klubu s 15 gólmi. Dnes ho ''Grobari'' (fanúšikovia Partizanu) považujú za jednu s najväčších legiend svojho klubu. Spomínajú sa najmä jeho oslavy gólov so zdvihnutými rukami kĺzajúc sa na kolenách, góly večnému rivalovi Červenej Hviezde Belehrad a gól proti anglickému QPR v roku 1984, ktorý je mnohými považovaný za najvýznamnejší v histórii Partizanu. == Úspechy == * Titul Juhoslávie: 1982–83 == Externé odkazy == * [http://www.reprezentacija.rs/cgi-bin/index.pl?str=igraci&strana=Mance-Dragan Dragan Mance] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090627173454/http://www.reprezentacija.rs/cgi-bin/index.pl?str=igraci&strana=Mance-Dragan |date=2009-06-27 }} na stránke reprezentacija.rs {{DEFAULTSORT:Mance, Dragan}} [[Kategória:Srbskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FK Partizan]] [[Kategória:Osobnosti z Belehradu]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] [[Kategória:Obete dopravných nehôd]] m8cwd1g85w1r4xmgoqon8tnmbq1u8as 0 309182 8199715 8110743 2026-04-17T15:39:37Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199715 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alexander Mucha |Portrét = |Popis = slovenský generál, zástupca ministra národnej obrany Československej republiky |Dátum narodenia = [[17. september]] [[1919]] |Miesto narodenia = [[Prešov]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1971|1|31|1919|9|17}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] }} [[Generálporučík]] [[Ing.]] '''Alexander Mucha''' (* [[17. september]], [[1919]], [[Prešov]] - † [[31. január ]] [[1971]], [[Praha]]) bol slovenský [[generál]] a v roku [[1968]] aj zástupca ministra národnej obrany Československej republiky. == Život == Narodil sa [[17. septembra]] [[1919]] v [[Prešov]]e. V rokoch [[1941]] – [[1943]] bol vojakom základnej služby a zároveň žiakom Vojenskej pechotnej školy v [[Pezinok|Pezinku]] a Školy dôstojníkov v zálohe v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1943]] bol poslaný na východný front, kde zbehol k jednotkám [[Červená armáda|Červenej armády]], aby ho následne v roku [[1944]] poslali k [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. československej samostatnej paradesantnej brigáde v ZSSR]]. Zúčastnil sa bojov na Dukle a v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]]. V roku [[1949]] bol vyslaný na dvojročné štúdium do [[Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda (Praha)|Vojenskej akadémie K. Gottwalda v Prahe]] a v roku [[1952]] úspešne absolvoval aj Akadémiu Generálneho štábu Ozbrojených síl Poľskej republiky generála K. Swierczewského vo Varšave. Svoje vzdelávanie dovŕšil na Vojenskej akadémii Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR K. J. Vorošilova v roku 1958 v Moskve. Po oslobodení pôsobil v čs. armáde najprv ako záložný dôstojník a od roku [[1947]] ako dôstojník z povolania v rôznych funkciách orgánov obranného spravodajstva. Po absolvovaní štúdia v Poľsku bol ustanovený do funkcie na veliteľstve 18. streleckej divízie v Košiciach, kde zastával funkciu náčelníka štábu a následne aj veliteľa tejto divízie. Absolvovanie štúdia v Moskve mu otvorilo cestu na výkon funkcii v štábe 1. armády v Prahe, ktorý bol neskôr premiestnený do mesta Příbram a tu postupne vykonával funkciu náčelníka štábu, zástupcu veliteľa a nakoniec aj veliteľa 1. armády. Medzitým bol [[5. novembra]] [[1959]] vymenovaný do prvej generálskej hodnosti – [[generálmajor]]. Koncom roka [[1964]] sa stal veliteľom – rektorom Vojenskej akadémie A. Zápotockého v Brne, kde pôsobil do roku [[1968]], a potom bol ustanovený do funkcie náčelníka Hlavnej správy pozemných vojsk – zástupcu ministra národnej obrany pre bojovú prípravu vojsk. Jeho úspešnú vojenskú kariéru prerušila roku [[1971]] tragická dopravná nehoda v Prahe. Patril k uznávaným vojenským odborníkom a pre svoje rozsiahle operačno-taktické vojenské znalosti bol aj na vtedajšom území Západu hodnotený ako jeden z najpripravenejších a najschopnejších generálov vtedajšej čs. armády. Do hodnosti [[generálporučík]] bol povýšený [[1. máj]]a [[1966]]. Ovláda [[Poľština|poľský]] a [[Ruština|ruský]] jazyk. == Miesta vojenského pôsobenia == * [[Slovensko]]: [[Liptovský Mikuláš]], [[Pezinok]], [[Bratislava]], [[Košice]] * [[Česko]]: [[Praha]], [[Příbram]], [[Brno]] * [[ZSSR]]: [[Usmaň]], [[Jefremov]], [[Ľvov]], [[Moskva]] * [[Poľsko]]: [[Varšava]] == Ocenenia == Trikrát mu bol udelený [[Československý vojnový kríž]], [[Rad Slovenského národného povstania]] I. triedy a ďalšie. == Externé odkazy == * [http://www.mbpo.mil.sk/30128/ Fotografia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151119133825/http://www.mbpo.mil.sk/30128/ |date=2015-11-19 }} == Zdroj == * Štaigl, J. a kolektív: Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009, str. 129 až 130 {{DEFAULTSORT:Mucha, Alexander}} [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Slovenskí generáli]] [[Kategória:Česko-slovenskí generáli]] [[Kategória:Nositelia Radu Slovenského národného povstania]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] syt5rbr1csva5rqng53pn739jhuhbak 0 309735 8199848 8196623 2026-04-17T18:24:02Z ~2026-54666-6 284165 8199848 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Portovenere, Cinque Terre, and the Islands Palmaria, Tino and Tinetto |názov = Portovenere, Cinque Terre, and the Islands Palmaria, Tino and Tinetto |obrázok = Italy.Cinque.Terre.Manarola.2.jpg |titulok = |štát = {{minivlajka|Taliansko|w}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = ii, iv, v |ID = 826 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]] |súradnice = |rok = 1997 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Cinque Terre''' je skalnatá pobrežná oblasť na [[riviéra|talianskej riviére]]. Nachádza sa v [[Ligúria|Ligúrii]] na severozápade [[Taliansko|Talianska]] a zahŕňa celkovo päť dedín, ktoré sa vyznačujú terasovito na tesno postavenými domami staršieho i novšieho dátumu. Od roku [[1997]] je Cinque Terre súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. V roku [[1999]] to bol na ploche {{km2|38.6}} vyhlásený [[národný park]] (Parco Nazionale delle Cinque Terre). == Galéria == <gallery> Monterosso-26-2004-gje.jpg|Monterosso al Mare Monterosso-20-Bruecke nach Vernazza-1979-gje.jpg|Monterosso to Vernazza Vernazza-36-2004-gje.jpg|Vernazza Corniglia-34-2004-gje.jpg|Corniglia Manarola-22-2004-gje.jpg|Manarola Riomaggiore-22-2004-gje.jpg|Riomaggiore </gallery> == Iné projekty == {{Portál|Taliansko|3=Geografia}}{{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.lecinqueterre.org/ger/arte.php Cinque Terre - turistická stránka] {{Súradnice|44.127|9.709|type:city|format=dms|display=title}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Cinque Terre|5063603}} {{taliansky výhonok}} {{Svetové dedičstvo - Taliansko}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Taliansku]] [[Kategória:Ligúria]] r9cv88bknuzotsl4cd5bfrmkiw1c85q 0 315569 8199750 7576035 2026-04-17T15:47:29Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199750 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Helena Rasiowa | Rodné meno = | Popis osoby = poľská matematička | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[20. jún]] [[1917]] | Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1994|8|9|1917|6|20}} | Miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Uniwersytet Warszawski]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manžel = Stanisław Rasi | Deti = Zbigniew Rasi (* 1947) | Rodičia = Wiesław Bączalski | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Helena Rasiowa''' (* [[20. jún]] [[1917]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] – † [[9. august]] [[1994]], [[Varšava]], [[Poľsko]])<ref>https://encyklopedia.pwn.pl/haslo/;3966133</ref> bola poľská [[matematik|matematička]].<ref>https://mathshistory.st-andrews.ac.uk/Biographies/Rasiowa/</ref> Venovala sa predovšetkým [[logika|logike]], [[Boolova algebra|Boolovej algebre]], [[teória množín|teórii množín]] a [[teoretická informatika|teoretickej informatike]]. Spoločne s [[Roman Sikorski|Romanom Sikorskim]] je spoluautorkou tzv. [[Rasiowej-Sikorského lema|Rasiowej-Sikorského lemy]], jedného zo základných poznatkov využívaných pri metóde [[forsing]]u. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == *[http://www.agnesscott.edu/lriddle/women/rasiowa.htm "Helena Rasiowa", Biographies of Women Mathematicians] *[http://csdl2.computer.org/persagen/DLAbsToc.jsp?resourcePath=/dl/proceedings/&toc=comp/proceedings/ismvl/1996/7392/00/7392toc.xml&DOI=10.1109/ISMVL.1996.508351 On the contributions of Helena Rasiowa to mathematical logic] *[https://webpages.charlotte.edu/ras/CSL2022.ppt Website dedicated to Helena Rasiowa] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rasiowa, Helena}} [[Kategória:Poľskí matematici]] [[Kategória:Poľskí logici]] [[Kategória:Poľskí informatici]] [[Kategória:Ženy v matematike]] [[Kategória:Ženy v informatike]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] gavstqd9av1tzujlmpogu8ag192np9q 0 315574 8199756 7470363 2026-04-17T15:47:55Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199756 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Roman Sikorski |Portrét = |Popis = [[Poľsko|poľský]] [[matematik]] |Dátum narodenia = [[11. júl]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Mszczonów]], [[Poľsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1983|9|12|1920|7|11}} |Miesto úmrtia = [[Varšava]], Poľsko }} '''Roman Sikorski''' (* [[11. júl]] [[1920]], [[Mszczonów]], [[Poľsko]] - † [[12. september]] [[1983]], [[Varšava]], Poľsko) bol poľský [[matematik]] a v rokoch [[1952]] až [[1982]] [[profesor]] na [[Varšavská univerzita|Varšavskej univerzite]]. Zaoberal sa predovšetkým [[Boolova algebra|Boolovou algebrou]], [[matematická logika|matematickou logikou]], [[funkcionálna analýza|funkcionálnou analýzou]], [[distribúcia (matematika)|teóriou distribúcií]], [[teória miery|teóriou miery]] a [[topológia|topológiou]]. Spolu s [[Helena Rasiowa|Helenou Rasiowou]] je spoluautorom tzv. [[Rasiowej-Sikorského lema|Rasiowej-Sikorského lemy]], základného výsledku využívaného pri metóde [[forsing]]u. {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sikorski, Roman}} [[Kategória:Narodenia v 1920]] [[Kategória:Úmrtia v 1983]] [[Kategória:Poľskí matematici]] [[Kategória:Poľskí logici]] [[Kategória:Osobnosti z Mazovského vojvodstva]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] ncd6mzgv8pduz4nyrzwdlyrtfptjthi 0 316564 8199994 6450012 2026-04-18T07:42:24Z Tedovnik 247831 8199994 wikitext text/x-wiki '''Ordinatio imperii''' (z {{v jazyku|lat}} "usporiadanie ríše") alebo '''zákon o jednote ríše''' alebo '''zákon o rozdelení ríše''' bol zákon vydaný v roku [[817]] franským cisárom [[ Ľudovít I. Pobožný |Ľudovítom I. Pobožným]]. Rozhodol v ňom, že korunu [[ Franská ríša |Franskej ríše]] vždy zdedí najstarší syn, ostatní sa majú stať len správcami malého územia pod jeho kontrolou. Sám [[Ľudovít I. Pobožný |Ľudovít]] tento zákon nerešpektoval, kvôli synovi z druhého manželstva [[ Karol II. Holý |Karolovi II. Holému]], ktorého pod vplyvom svojej manželky chcel dosadiť ako Franského cisára, čo viedlo k odboju jeho synov [[Lotar I. (Lotrinsko)|Lotara I.]], [[Pipin I. Akvitánsky|Pipina I. Akvitánskeho]], [[Ľudovít II. Nemec|Ľudovíta II. Nemca]] a prispelo k rozkladu ríše. Nakoniec ho v roku [[829]] zrušil. [[Kategória:Dejiny práva]] [[en:Louis the Pious#Ordinatio imperii]] hn28iofqvxc8xk89a9bbnrp4vft8jfc 0 317848 8199737 7456343 2026-04-17T15:46:36Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199737 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Karol Borsuk |Portrét = Karol Borsuk, matematyk.jpg |Popis = poľský matematik |Dátum narodenia = [[8. máj]] [[1905]] |Miesto narodenia = [[Varšava]], [[Ruská ríša]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1982|1|24|1905|5|8}} |Miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Poľsko]] }} '''Karol Borsuk''' (* [[8. máj]] [[1905]], [[Varšava]], [[Ruská ríša]] – † [[24. január]] [[1982]], [[Varšava]], [[Poľsko]]) bol poľský [[matematik]]. Je známy predovšetkým vďaka práci v [[topológia|topológii]]. Je zakladateľom teórie známej ako [[teória tvarov]]. Spoločne so [[Stanislaw Ulam|Stanislawom Ulamom]] je autorom tzv. [[Borsukova-Ulamova veta|Borsukovej-Ulamovej vety]]. == Externé odkazy == * [http://www-history.mcs.st-andrews.ac.uk/Biographies/Borsuk.htm Biografia] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Borsuk, Karol}} [[Kategória:Poľskí matematici]] [[Kategória:Osobnosti z Varšavy]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] q9xd30gti46rvnskwja37hag5k5fcys 0 318839 8199791 8040901 2026-04-17T15:55:15Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Žale]] pomocou použitia HotCat 8199791 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Vladimir Bartol | obrázok = Vladimir Bartol.jpg | veľkosť obrázka = | popis = | pseudonym = | dátum narodenia = [[24. február]] [[1903]] | miesto narodenia = [[Terst]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1967|09|12|1903|02|24}} | miesto úmrtia = [[Ľubľana]], [[Slovinsko]] | zamestnanie = | národnosť = | obdobie = | žáner = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = [[Dušan Jelinčič]], [[Igor Škamperle]] | ovplyvnila = | ovplyvnený = [[Nietzsche]], [[Klement Jug]], [[Sigmund Freud]], [[Carl Jung]], [[Dostojevski]], [[Josip Vidmar]], [[Anton Novačan]] | ovplyvnená = | významné ocenenia = | podpis = | web = | poznámky = }} '''Vladimir Bartol''' (* [[24. február]] [[1903]], [[Terst]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Taliansko]]) – † [[12. september]] [[1967]], [[Ľubľana]], [[Slovinsko]]) bol slovinský [[spisovateľ]], [[dramatik]], esejista a publicista. Jeho najznámejším dielom je kniha [[Alamut]], ktorá vyšla v roku [[1938]] a odvtedy bola preložená do viacerých cudzích jazykov. == Životopis == Narodil sa ako tretie dieťa v meštianskej rodine otcovi Gregorovi Bartolovi, poštovému zamestnancovi a Marici Bartol-Nadliškovej, ktorá bola povolaním učiteľka, ale taktiež sa venovala písaniu. Rodičia mu poskytli výborné vzdelanie, pretože matka ho zoznámila s maľovaním, zatiaľ čo otec mu vysvetľoval biológiu. Vo svojej autobiografii sa opísal ako prehnane vnímavé dieťa, ktoré sa samému sebe zdalo trochu iné s bohatou predstavivosťou. Zaujímal sa o rôzne veci, najradšej mal biológiu, fyziológiu, psychológiu, umenie a samozrejme literatúru a tiež divadlo. Ako znalec zbieral a skúmal motýle. Navštevoval školu v Terste a dokončil ju v Ľubľane. Potom sa zapísal na univerzitu a študoval biológiu a filozofiu. Nadchlo ho hlavne dielo [[Sigmund Freud|Sigmunda Freuda]]. Štúdium úspešne dokončil v roku 1925 a pokračoval v štúdiu na Sorbonne v Paríži v rokoch 1926 – 1927. V roku 1928 slúžil v armáde v Petrovaradinu v Srbsku. Od roku 1933 do 1934 býval v Belehrade, kde viedol redakciu novín. Potom sa vrátil do Ľubľany, kde žil ako slobodný umelec do roku 1941. Po druhej svetovej vojne pracoval najprv ako tajomník Slovinského národného divadla (Slovensko narodno gledališče) v [[Ľubľana|Ľubľane]], potom odišiel späť do Terstu, kde sa živil ako pracovník v oblasti kultúry. V roku 1956 sa vrátil do Slovinska, kde sa stal zamestnancom Slovinskej akadémie vied a umenia (Slovenska akademija znanosti in umetnosti). V tejto organizácii pracoval až do svojej smrti [[12. september|12. septembra]] [[1967]]. == Dielo == V dielach vidno vplyv [[Friedrich Nietzsche|Friedricha Nietzscheho]], ale aj tiež expresionizmu a psychoanalýzy. Preto v jeho dielach sledujeme psychologické a filozofické idei, ktoré najviac vypovedajú o vôli, sile, pravde a sklamaní, manipulácii s ľuďmi a o poznaní kozmolitného, intelektuálneho princípu. Pretože písal v čase sociálneho realizmu, jeho témy nie sú tak výrazné. Uplatnili sa predovšetkým v 80. rokoch 20. storočia. V minulosti sa stal veľmi známym vďaka románu Alamut, v ktorom opisuje situáciu veľmi podobnú súčasnej situácii na Blízkom východe. == Vybrané diela == * ''Lopez'' ([[1932]], dráma) * ''[[Al Araf]]'' ([[1935]], Založba Sanje, zbierka krátkych noviel) * ''[[Alamut]]'' ([[1938]], Založba Sanje, román); ''Alamut'' (preložila [[Stanislava Chrobáková Repar]]; doslov napísala [[Vanesa Matajc]] 2004) * ''Empedokles'' ([[1945]]) * ''Tržaške humoreske'' ([[1957]], zbierka krátkych noviel) * ''Čudež na vasi'' ([[1984]], román) * ''Don Lorenzo'' ([[1985]], novela) * ''Med idilo in grozo'' ([[1988]], zbierka noviel) * ''Zakrinkani trubadur'' ([[1993]], zbierka esejí) * ''Mladost pri Svetem Ivanu'' ([[2001]], autobiografia) == Referencie == * Slovenski veliki leksikon. Ljubljana: Mladinska knjiga, 2003. == Zdroj == *{{preklad|sl|Vladimir Bartol|2286159}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bartol, Vladimir}} [[Kategória:Slovinskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Terstu]] [[Kategória:Absolventi Ľubľanskej univerzity]] [[Kategória:Členovia Slovinskej akadémie vied a umení]] [[Kategória:Pochovaní na Žale]] jj2u3owgj8cx0cl1wxtc0xl9ia9ljoe 0 319837 8199735 8197616 2026-04-17T15:46:25Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199735 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Stanisław Wojciechowski | Rodné meno = | Portrét = President of Poland Stanisław Wojciechowski.png | Veľkosť portrétu = 240px | Popis = | Poradie = 2. | Úrad = [[prezident Poľska]] | Začiatok obdobia = [[2. december]] [[1922]] | Koniec obdobia = [[14. máj]] [[1926]] | Predchodca = [[Maciej Rataj]] | Nástupca = [[Ignacy Mościcki]] | Dátum narodenia = [[15. marec]] [[1869]] | Miesto narodenia = [[Kalisz|Kalisch]], [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]] (dnes [[Kalisz]], [[Poľsko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1953|4|9|1869|3|15}} | Miesto úmrtia = [[Gołąbki]], [[Poľská ľudová republika]] | Politická strana = Poľská roľnícka strana | Manželka = Maria Wojciechowska | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = }} '''Stanisław Wojciechowski''' (* [[15. marec]] [[1869]], [[Kalisz|Kalisch]], [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]] - † [[9. apríl]] [[1953]], [[Gołąbki]], [[Poľská ľudová republika]]) bol [[Poľsko|poľský]] [[politik]], roku [[1922]] sa stal druhým prezidentom [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]]. == Život == === Mladosť === Stanisław Wojciechowski sa narodil do šľachtickej rodiny. V rokoch [[1888]] - [[1891]] študoval na [[Varšava|Varšavskej]] univerzite [[matematika|matematiku]] a [[fyzika|fyziku]]. Tam sa tiež stal členom ilegálnej organizácie „''Zet''“. Wojciechowski bol v roku [[1891]] zatknutý za protesty pre nezávislosť od [[Ruské impérium|Ruského impéria]]. Potom, čo bol prepustený, odišiel do [[Paríž]]a. === Exil === V roku [[1893]] vstúpil Wojciechowski do [[Sociálno demokratická strana Poľska|Sociálno demokratickej strany Poľska]], kde pôsobil napr. [[Karl Radek]]. V tom istom roku sa stretol a spriatelil s [[Józef Piłsudski|Józefom Piłsudským]]. Roku [[1895]] bol z [[Francúzsko|Francúzska]] vyhnaný. Avšak v ňom ilegálne zostal až do roku [[1899]]. V tomto roku sa Wojciechowski odsťahoval do [[Londýn]]a, kde vydával poľsky písaný časopis ''Przedswit''. V roku [[1905]] začal spolu s Piłsudským publikovať časopis ''Robotnik''. Roku [[1906]] sa Wojciechowski vrátil do Ruska. Po návrate vystúpil zo Sociálno demokratickej strany Poľska a pôsobil v časopise ''Spolem''. === Politik === [[Súbor:Benes i Wojciechowski.jpg|náhľad|vľavo|Československý politik [[Edvard Beneš]] s Wojciechowským roku [[1925]]]] Wojciechowski vedel, že [[prvá svetová vojna]] predstavovala pre [[Rusko]] nebezpečenstvo. Roku [[1918]] bol prinútený opustiť [[Moskva|Moskvu]] pod hrozbou zatknutia. Do prezidentských volieb zastával funkciu ministra vnútra v troch vládach. Roku [[1922]] bol zvolený do [[Sejm]]u za [[Poľská roľnícka strana|Poľskú roľnícku stranu]]. V tom istom roku sa zúčastnil prezidentských volieb. V druhom kole bojoval Wojciechowski proti kandidátovi za ľudovú stranu [[Gabriel Narutowicz|Gabrielovi Narutowiczowi]] a kandidátovi zoskupení národnostných menšín [[Jan Baudouin de Courtenay|Janovi Baudouinovi de Courtenayovi]]. Wojciechowski nakoniec kandidatúru vzdal. Prezidentom sa stal až po Narutowiczovej násilnej [[smrť|smrti]] a po dočasnej vláde [[Maicej Rataj|Maiceja Rataja]]. === Pád === Počas vykonávania funkcie sa Wojciechowski pre svoje autoritárske presvedčenie dostával do konfliktov s vládou. Jeho dávny priateľ Piłsudski zinscenoval povstanie (tzv. [[Májový prevrat]]). Napriek tomu že na Wojciechowského strane stáli premiér [[Wincenty Witos]], minister vojny [[generál]] [[Juliusz Tarnawa-Malczewski]] či [[generálporučík]] [[Władysław Anders]], bol Wojciechowski nútený odstúpiť z funkcie. Stanisław Wojciechowski dožil polozabudnutý v Golobkách v roku [[1953]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Stanisław Wojciechowski}} == Zdroj == {{preklad|cs|Stanisław Wojciechowski|5428928}} {{Prezidenti Poľska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wojciechowski, Stanisław}} [[Kategória:Prezidenti Poľska]] [[Kategória:Absolventi Varšavskej univerzity]] [[Kategória:Poslanci Sejmu]] [[Kategória:Osobnosti z Veľkopoľského vojvodstva]] [[Kategória:Rytieri Rádu slona]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej orlice]] [[Kategória:Nositelia Radu Polonia Restituta]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] oghgik28ku2y5tfbn5bf6gk4f47clmq 0 320651 8199698 7971252 2026-04-17T15:35:30Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199698 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Vladimír Dlouhý | fotka = | veľkosť fotky = 230px | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[10. jún]] [[1958]] | miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2010|6|20|1958|6|10}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = herec | roky pôsobenia = | brat = [[Michal Dlouhý]] | manžel = | manželka = [[Gabriela Heřmanová]] [[Petra Jungmanová]] | priateľ = | priateľka = | deti = Daniela, Jiří, Jan | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Vladimír Dlouhý''' (* [[10. jún]] [[1958]], [[Praha]] – † [[20. jún]] [[2010]], Praha<ref>[http://kultura.sme.sk/c/5432114/zomrel-cesky-herec-vladimir-dlouhy-mal-iba-52-rokov.html Zomrel český herec Vladimír Dlouhý, mal iba 52 rokov]</ref>) bol český [[herec]], brat herca [[Michal Dlouhý|Michala Dlouhého]]. Hrať začínal už v detskom veku, keď úspešne [[debut]]oval v roku [[1970]] v [[Karel Kachyňa|Kachyňovom]] filme ''[[Už zase skáču přes kaluže]]''. Po absolvovaní pražského [[konzervatórium|konzervatória]] pôsobil najskôr v [[Divadlo Na zábradlí|Divadle Na zábradlí]], potom hral v [[Městská divadla pražská|Městských divadlech pražských]] resp. v [[Divadlo Rokoko|Divadle Rokoko]] a nakoniec vo [[Vinohradské divadlo|Vinohradskom divadle]]. Pred smrťou sa oženil s herečkou [[Petra Jungmanová|Petrou Jungmanovou]] s ktorou mal dvojičky, Jiřího a Jana. Z prvého manželstva mal dcéru Danielu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pecháčková | meno = Marcela | priezvisko2 = Göth | meno2 = Jindřich | priezvisko3 = Kozumplík | meno3 = Miloš | titul = Vladimír Dlouhý: V pasti… | url = http://instinkt.tyden.cz/rubriky/ostatni/osud/vladimir-dlouhy-v-pasti_25328.html | dátum vydania = 24.06.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.3.2015 | vydavateľ = Týden | miesto = | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20140301060355/http://instinkt.tyden.cz/rubriky/ostatni/osud/vladimir-dlouhy-v-pasti_25328.html | dátum archivácie = 2014-03-01 }}</ref> Zomrel vo veku 52 rokov na [[Rakovina|rakovinu]].<ref>http://kultura.idnes.cz/zemrel-herec-vladimir-dlouhy-di7-/filmvideo.asp?c=A100620_200016_filmvideo_klu</ref> == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Vladimír Dlouhý (herec)|5491653}} {{herecký výhonok}} {{Český lev - najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dlouhý, Vladimír}} [[Kategória:Českí dabingoví herci]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Držitelia Českého leva]] [[Kategória:Súrodenci v herectve]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu žalúdka]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 4v0rexjm7xfazioxpu7lzryjs42w6tx 0 321871 8199658 7807125 2026-04-17T15:06:00Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199658 wikitext text/x-wiki {{Infobox Egyptológ | Portrét = | Profesia = egyptológ, filológ, <br />zakladateľ [[Český egyptologický ústav|ČsEgÚ FF UK]] | Polia pôsobnosti = egyptológia, staroegyptčina, démotčina | Dátum narodenia = {{Dátum|1876-4-5||a}} | Miesto narodenia = [[Pardubice]] | Dátum úmrtia = {{duv|1960|2|13|1876|4|5}} | Miesto úmrtia = [[Praha]] | Alma mater = [[Karlova univerzita|Karlo-Ferdinandova univerzita]] | Akademický titul = profesor | Vedecká hodnosť = | Významné práce = ''Grammaire démotique'' | Vedecké pôsobenie = [[Karlova univerzita]] | Získané ocenenia = | Významní profesori = [[Adolf Erman]] | Významní študenti = [[Jaroslav Černý]], [[Zbyněk Žába]] | Národnosť = česká | Štátna príslušnosť = československá }} '''František Lexa''' (* [[5. apríl]] [[1876]], [[Pardubice]] – † [[13. február]] [[1960]], [[Praha]])<ref>{{Harvbz|Libris|2010}}</ref> bol český [[egyptológia|egyptológ]] a [[filológia|filológ]], zakladateľ československej a českej [[egyptológia|egyptológie]]. Pôsobil ako [[profesor]] egyptológie na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v [[Praha|Prahe]] a významnou mierou prispel k založeniu [[Český egyptologický ústav|Československého egyptologického ústavu]]. == Život == Narodil sa v rodine právnika v Pardubiciach. V 80. rokoch 19. storočia sa rodina presťahovala do Prahy, kde už navštevoval gymnázium. Medzi jeho učiteľov patril [[Alois Jirásek]], ktorý ho učil zemepis a dejepis.<ref>{{Harvbz|Verner|2006|St=17}}</ref> Po gymnáziu navštevoval Filozofickú fakultu Karlo-Ferdinandovej univerzity (dobový názov Karlovej univerzity). Medzi jeho spolužiakmi bol [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáš Masaryk]] a [[Zdeněk Nejedlý]].<ref>{{Harvbz|Verner|2006|St=18}}</ref> Po dokončení vysokoškolských štúdií učil chvíľu stredoškolskú matematiku a fyziku na [[Malá Strana|malostranskom]] gymnáziu a na C. K. Vyššom gymnáziu v [[Hradec Králové|Hradci Králové]], jeho záujmy však smerovali k filozofii a psychológii. Odtiaľ sa dostal k štúdiu staroegyptského písma. V roku 1905 sa začal učiť [[staroveká egyptčina|starú egyptčinu]] a preložil jednu kapitolu ''[[Kniha mŕtvych|Knihy mŕtvych]]''. Tento preklad sa náhodou dostal do rúk profesorovi [[orientalistika|orientalistiky]] [[Rudolf Dvořák|Rudolfovi Dvořákovi]] a ten Lexu odporučil na štúdium egyptčiny k profesorovi [[Adolf Erman|Adolfovi Ermanovi]] do [[Berlín]]a. Po roku štúdia v Berlíne sa Lexa presunul na niekoľko mesiacov do [[Štrasburg]]u, kde študoval [[démotické písmo|démotčinu]]. Tu sa rozhodol vydať vlastnú démotickú gramatiku. Po návrate do Prahy opäť vyučoval na gymnáziu, zároveň však pracoval na svojej [[habilitácia|habilitačnej]] práci s názvom ''O poměru ducha, duše a těla u Egypťanů Staré říše'', ktorú zverejnil po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Po vzniku Československa bol na Karlovej univerzite záujem o orientalistiku a tak tu Lexa bezplatne prednášal od roku 1919 egyptológiu. V roku 1927 získal na univerzite platené miesto mimoriadneho profesora.<ref>{{Harvbz|ČEgÚ|2008}}</ref> Počas tohto obdobia uverejnil niekoľko prác, o ktoré bol veľký záujem, čo bolo podnetom k vytvoreniu Egyptského seminára na Karlovej univerzite. Jeho jediným riadnym profesorom sa stal František Lexa. V školskom roku 1934/35 bol zvolený za [[dekan]]a Karlovej univerzity. Jeho žiakom z tohto obdobia bol aj [[Jaroslav Černý (egyptológ)|Jaroslav Černý]], neskorší vynikajúci český egyptológ a znalec [[hieratické písmo|hieratického písma]]. V 50. rokoch 20. storočia vnukol Lexovi jeho žiak [[Zbyněk Žába]] myšlienku založiť [[Československý egyptologický ústav]] so sídlom v Prahe a [[Káhira|Káhire]]. A pretože mal Lexa dobré známosti v politických kruhoch, podarilo sa ústav roku 1958 založiť a dostať poverenie viesť ho. Po jeho smrti vedenie ústavu prevzal [[Zbyněk Žába]]. František Lexa zomrel v roku 1960 v Prahe a je pochovaný na [[Olšanské hřbitovy|Olšanskom cintoríne]]. == Dielo == === Odborné publikácie === * 1916 – ''Beiträge zum demotischen Wörterbuche aus dem Papyrus Insinger'' (Praha); * 1920 – ''Pokus egyptského krále Amenhotepa IV. Achenatona o zavedení světového náboženství'' (Praha-Karlín); * 1921 – ''Náboženská literatura staroegyptská'' (2 zväzky, Kladno); * 1923 – ''Beletristická literatura staroegyptská'' (Kladno); * 1923 – ''Staroegyptské čarodějnictví'' (Kladno); * 1925 – ''Comment se revèlent les rapports entre les langues Hamitiques, Sémitiques et la langue Égyptienne dans la grammaire des pronoms personnels, des verbes et dans les numéraux cardinaux 1–9'' (Praha); * 1926–29 – ''Obecné mravní nauky staroegyptské'' (3 zväzky, Praha); * 1925 – ''La magie dans l’Egypte antique de l’ancien empire jusqu’a l’époque copte'' (3 zväzky, Praha); * 1938–51 – ''Grammaire démotique'' (7 zväzkov, Praha) * 1947 – ''Výbor ze starší literatury egyptské'' (Praha); * 1947 – ''Výbor z mladší literatury egyptské'' (Praha); * 1948 – ''Jak měli staří Egyptané rádi Ptolemaia'' (Praha); * 1955 – ''Veřejný život ve starověkém Egyptě'' (2 zväzky, Praha). === Beletria === * Amennacht (poviedka). == Referencie == {{Referencie|2}} == Zdroj == {{Preklad|cs|František Lexa|5466741|de|František Lexa|71900990}} == Literatúra == * {{Citácia Harvard|Titul=Kdo byl kdo: Čeští a slovenští orientalisté, afrikanisté a iberoamerikanisté|Autor=Libris|URL=http://www.libri.cz/databaze/orient/list.php?od=l&start=1|Rok=2010|DátumPrístupu={{dátum|2010-07-04}}|Heslo=LEXA František – zakladatel české egyptologie}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko=Verner|Meno=Miroslav|Titul=40 let v Egyptě|Vydavateľ=Eminent|Miesto=Praha|Rok=2006|ISBN=8072812602}} * {{Citácia Harvard|Titul=Stručná historie Českého egyptologického ústavu FF UK|Autor=ČEgÚ|URL=http://egyptologie.ff.cuni.cz/?req=doc:ustav&lang=cs|Rok=2008|DátumPrístupu={{dátum|2010-07-04}}}} == Pozri aj == * [[Zoznam egyptológov]] == Externé odkazy == * [http://www.rozhlas.cz/default/default/rnp-player.php?id=492372&br=&s= Rozhovor Českého rozhlasu s prof. Miroslavom Vernerom aj o Františkovi Lexovi], dost. {{dátum|2010-07-04}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lexa, František}} [[Kategória:Narodenia v 1876]] [[Kategória:Úmrtia v 1960]] [[Kategória:Českí egyptológovia]] [[Kategória:Osobnosti z Pardubíc]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] d0ktu7df2elr6tqe5opexuembimovsj 0 323826 8199797 7468931 2026-04-17T15:57:47Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne v Döblingu]] pomocou použitia HotCat 8199797 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Johann Radon | Portrét = Johann Radon MFO.jpg | Popis = [[Rakúsko|rakúsky]] [[matematik]] | Dátum narodenia = [[16. december]] [[1887]] | Miesto narodenia = [[Děčín]], [[Česko]], vtedy [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1956|5|25|1887|12|16}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] }} '''Johann Karl August Radon''' (* [[16. december]] [[1887]], [[Děčín]], [[Česko]], vtedy [[Rakúsko-Uhorsko]] – † [[25. máj]] [[1956]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]]) bol rakúsky [[matematik]]. Zaoberal sa predovšetkým [[matematická analýza|matematickou analýzou]], je po ňom pomenovaná [[Radonova-Nikodymova veta]], [[Radonova miera]], [[Radonova transformácia]], [[Radonova veta]], [[Radonovo-Hurwitzovo číslo|Radonove-Hurwitzove čísla]], či [[Radonova-Rieszova vlastnosť]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Johann Radon}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Radon, Johann}} [[Kategória:Rakúski matematici]] [[Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Děčína]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne v Döblingu]] 4zbes9ix73pa2xvitjcveswtao2jap5 0 326073 8199615 7857408 2026-04-17T15:02:19Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199615 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Teréza Nováková | Rodné meno = Teréza Lanhausová | Veľkosť obrázka = | Popis = [[Česko|česká]] spisovateľka | Dátum narodenia = [[31. júl]] [[1853]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|1912|11|13|1853|7|31}} | Miesto úmrtia = Praha, [[Rakúsko-Uhorsko]] }} '''Teréza Nováková''', rodená '''Lanhausová''', (* [[31. júl]] [[1853]], [[Praha]] – † [[13. november]] [[1912]], Praha) bola [[Česko|česká]] spisovateľka s regionálnym zameraním na okolie [[Litomyšl]]e a [[Proseč]]a, predstaviteľka [[Realizmus|realizmu]] a tzv. dedinskej prózy. Bola aktívnou členkou ženského emancipačného hnutia. Pochádzala z polonemeckej rodiny. Po svadbe ([[1876]]) sa presťahovala z [[Praha|Prahy]] do [[Litomyšl]]e, kde študovala ľudové zvyky. Zaoberala sa prácou v ženských spolkoch a bojom za rovnoprávnosť žien (jeden taký spolok založila – účelom bolo vzdelanie žien). Bola tiež zberateľkou krojov, výšiviek a keramiky. Potom, čo v roku [[1897]] ovdovela, sa vrátila do Prahy a tam viedla časopis ''Ženský svět''. Jej vzorom bola [[Karolina Světlá]]. == Dielo == Hlavnou témou jej diel je duchovný vývoj východočeského vidieku. Jej hrdinovia sú ušľachtilí, bojujú za spoločný pokrok spoločnosti ako celku – tento pokrok pre ňu znamená [[socializmus]] a z toho samozrejme plynie jej záujem o robotníctvo a tých najchudobnejších. * ''Úlomky žuly'' – poviedky * ''Jan Jílek'' – životopisný román o silne nábožensky založenom človeku * ''Jiří Šmatlán'' – životopis človeka, ktorý sa od náboženstva dostáva k myšlienkám socializmu. * ''Na Librově gruntě'' – rok [[1848]] na vidieku, zaoberá sa problémami okolo zrušenia roboty. * ''Drašar'' – román popisujúcí psychologické problémy kňaza na dedine, končí tragicky. * ''Maloměstský román'' – popisuje osudy dcéry [[Karel Havlíček Borovský|K. H. Borovského]], venovaný [[Karolina Světlá|Karolíně Světlé]]. * ''Z měst i ze samot'' * ''Děti čistého živého'' – otázky náboženských skupín, obracajúcich sa k mysticizmu. * ''Karolína Světlá, její život a její spisy'' * ''Z naší národní literatury'' * ''Z nejvýchodnějších Čech'' – z ciest po českomoravskom pomedzí * ''Východočeské lomenice'' – národopisná štúdia * ''O českém kroji'' * ''Slavín žen českých'' * ''Moderní pohádky'' * ''Kamenité stezky == Online dostupné diela == * {{Citácia knihy | meno = Teréza | priezvisko = Nováková | titul = Ženský klub český v Praze : Přednáška pí. Terézy Novákové : Úvahy a přání klubu se týkající od zástupkyň učitelek a pošt. úřednic | url = http://kramerius.mlp.cz/kramerius/handle/ABG001/78061 | vydavateľ = Komitét pro zřízení Ženského klubu | miesto = Praha | rok = [1902] }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Teréza Nováková|5611483}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nováková, Teréza}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] g4ru8np6f10dcddp1575u23dk7exxez 0 326326 8199912 7684778 2026-04-17T20:58:23Z Pe3kZA 39673 wl. 8199912 wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica |KRAJINA = HU |TYP CESTY = C |ČÍSLO CESTY = 2 |ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 77 |VÝSTAVBA = [[30. roky 18. storočia]] |CELKOVÁ DĹŽKA = 88 |V PREVÁDZKE = 88 |REGIÓN = [[Budapešť]], [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |MAPA = 2-es főút térkép.png |ROZŠÍRENIA = |OBJEKTY = {{Cesta|HU|KRUHOVÝ OBJAZD||Budapest-Clark Ádám tér}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Andrássy út}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Nyugati pályaudvar}} {{Cesta|HU|OBEC-KONIEC||Budapest}} {{Cesta|HU|VÝJAZD|75|Dunakeszi, Budapest-Újpest {{Cesta/H-M|0}}}} {{Cesta|HU|OBEC||Dunakeszi}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Mogyoród}} {{Cesta|HU|OBEC||Göd}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Göd-Újtelep}} {{Cesta|HU|OBEC||Vác}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Sződ, Sződliget}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Vácrátót, Csörög}} {{Cesta|HU|OBEC||Vác}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Rád}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Tahi rév}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Cementgyár}} {{Cesta|HU|KRUHOVÝ OBJAZD||Nagymaros-Szob {{Cesta/H-C|12}}}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Verőce}} {{Cesta|HU|OBEC||Katalinpuszta}} {{Cesta|HU|OBEC||Szendehely}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Nőtincs, Nógrád}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Tolmács}} {{Cesta|HU|OBEC||Rétság}} {{Cesta|HU|KRUHOVÝ OBJAZD||Bánk {{Cesta/H-C|22}}}} {{Cesta|HU|OBEC||Borsosberény}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Horpács, Patak}} {{Cesta|HU|OBEC||Nagyoroszi}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Drégelypalánk}} {{Cesta|HU|ODBOČKA||Hont}} {{Cesta|HU|HRANICA-EÚ||Parassapuszta-Šahy {{minivlajka|Slovensko}}}} {{Cesta|HU|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/SK-1-E|66|77}} smer [[Zvolen]]}} {{Cesta|HU|LEGENDA}} }} '''Štátna cesta 2''' ({{v jazyku|hun|''2-es főút''}}, {{v jazyku|slk|aj ''Hlavná cesta 2''}}) je [[Maďarsko|maďarská]] 88 [[Kilometer|kilometrov]] dlhá hlavná cesta (resp. cesta I. triedy, {{v jazyku|hun|''elsőrendű főút''}}). Začína sa na takzvanom nultom kilometrovníku na [[Clark Ádám tér]] v [[Budapešť|Budapešti]] a prechádza mestom [[Vacov (Maďarsko)|Vacov]] a končí na [[Slovensko|slovenskej]] štátnej hranici pri obci [[Parassapuszta]]. Na celej svojej dĺžke je súčasťou [[Európska cesta 77|európskej cesty 77]] a na slovenskom území na ňu nadväzuje cesta [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]]. Štátna cesta 2 bude v budúcnosti nahradená [[Rýchlostná cesta M2 (Maďarsko)|rýchlostnou cestou M2]]. ==Geléria== <gallery> Súbor:Road 2 Hungary.JPG|Štátna cesta 2 </gallery> ==Pozri aj== * [[Rýchlostná cesta M2 (Maďarsko)|Rýchlostná cesta M2]] * [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|Cesta I/66]] ==Externé odkazy== *[http://internet.kozut.hu/splash.html Internetová stránka Magyar Közút Kht.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100822185140/http://internet.kozut.hu/splash.html |date=2010-08-22 }} {{Výhonok dopravná stavba}} {{Cestná infraštruktúra v Maďarsku}} [[Kategória:Štátne cesty v Maďarsku|2]] [[Kategória:Doprava v Budapešti]] [[Kategória:Doprava v Peštianskej župe]] 9qhj472xdjq92amlhydd9cri5rrabss 0 336955 8199581 7808369 2026-04-17T14:53:48Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199581 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Milorad Pavić | obrázok = Milorad Pavic.jpg | popis obrázka = Milorad Pavić v roku 2007 | popis osoby = srbský spisovateľ | pseudonym = | dátum narodenia = [[15. október]] [[1929]] | miesto narodenia = [[Belehrad]] | dátum úmrtia = {{dúv|2009|11|30|1929|10|15}} | miesto úmrtia = [[Belehrad]] | zamestnanie = [[spisovateľ]], [[historik]], [[prekladateľ]] | národnosť = srbská | obdobie = [[postmodernizmus]] | žáner = [[poviedka]], [[román]], [[novela]], [[esej]], [[poézia]], [[dráma]] | téma = [[história]], láska, smrť, posmrtný život, [[mystika]] | hnutie = | debut = | významné práce = [[Chazarský slovník]]- román | manžel = | manželka = Jasmina Michajlović | partner = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = člen Srbskej akadémie od 1991, nominovaný na Nobelovu cenu | podpis = | web = {{url|http://www.khazars.com}} | poznámky = }} '''Milorad Pavić''' ({{v jazyku|srp|Милорад Павић}}; * [[15. október]] [[1929]], [[Belehrad]] – † [[30. november]] [[2009]], Belehrad) bol srbský spisovateľ a historik srbského písomníctva z obdobia 17. – 19. storočia. Je autorom medzinárodne uznávaného románu ''Chazarský slovník''. Prvú knihu vydal v roku [[1952]]. Pochádzal zo starej srbskej rodiny spisovateľov, počnúc 18. storočím až doteraz. == Život == Narodil sa v Belehrade. Vyštudoval na [[Belehradská univerzita|Belehradskej univerzite]] fakultu filozofie. Stal sa na nej neskôr profesorom. Študoval aj v [[Záhreb]]e, v [[Paríž]]i na [[Sorbonne]] a vo [[Viedeň|Viedni]]. Preložil [[George Gordon Byron|G.G.Byrona]] a [[Alexander Sergejevič Puškin|A.S.Puškina]]. Publikoval 50 autorských diel, romány, poviedky, básne a divadelné hry. Prežil dve bombardovania: Prvé ako dvanásťročný, druhé ako pätnásťročný. Počas nemeckej okupácie [[Srbsko|Srbska]] sa naučil nemecky. Ruské lekcie bral od jedného ruského emigranta a anglické od Brita zdržiavajúceho sa v okupovanom Belehrade. Vyučoval literatúru v [[Novi Sad|Novom Sade]], [[Freiburg]]u, [[Regensburg]]u a [[Belehrad]]e. Do roku [[1984]] bol podľa vlastných slov najnečítanejším autorom, po ňom bol najčítanejším srbským spisovateľom. Je aktuálne najprekladanejším spisovateľom Balkánu do mnohých svetových jazykov. == Dielo == Pavićov prínos do literatúry spočíva hlavne vo formálnych experimentoch a inováciách. Zmenil štruktúru románu tak, že do neho transplantoval iné žánre písomníctva, napríklad [[lexikón]] (Chazarský slovník) alebo [[krížovka|krížovku]] (Krajinka maľovaná čajom) či hru v [[tarot]]y, použil tiež štruktúru [[klepsydra|klepsydry]] (vodné hodiny). Narušil časovú kontinuitu románu tak, že nemal začiatok ani koniec alebo vytvoril množstvo koncov toho istého príbehu. Ďalšie experimenty s formou uskutočnil v románe-[[antológia|antológii]], keď sa pohrával s fiktívnym autorstvom príbehov (román Papírové divadlo<ref>Papírové divadlo, román-antológia 2008, Mladá Fronta, preklad Stanislava Sýkorová, ISBN 978-80-204-1804-3</ref>) alebo s osobou rozprávača zo záhrobia (román Druhé telo<ref>Druhé telo, román, Slovart, ISBN 978-80-8085-414-0</ref>). Tematicky sa Pavić tiež vymyká z hlavného prúdu prozaickej európskej tvorby. Adoptoval si mystiku a históriu [[Balkán]]u a [[Orient]]u, z ktorých navaril mimoriadne silný [[elixír]] autorskej [[fikcia|fikcie]]. === Poézia === * Palimpsesty, zbierka * Mesačný kameň, zbierka === Romány === * [[Chazarský slovník]], 1984 * [[Krajinka maľovaná čajom]], 1988 * [[Vnútorná strana vetra]], 1991 * [[Posledná láska v Carihrade]], 1994 * Kazeta na písacie potreby * Hlinená armáda, 1999 * Sedem smrteľných hriechov * Unikát, román – delta * [[Druhé telo]], 2006 * Farebný chlieb a Neviditeľné zrkadlo, román pre dievčatká a chlapcov === Poviedky === Vydal tieto zbierky poviedok: * Ruský chrt, Руски хрт, приче, Београд 1979, 215 стр. * Nové belehradské poviedky, Нове београдске приче, Београд 1981, 360 стр. * Kôň svätého Marka, Коњи светога Марка, приче, Београд 1976, 159 стр. * Železná opona, Гвоздена завеса, приче, Нови Сад 1973, 222 стр. * Hodená rukavica,1989 * Brána sna, Врата сна и друге приче. Дерета, Београд, 2002, 196 стр. * Poviedka o tráve, Прича о трави и друге приче. * Papierové divadlo, zbierka poviedok alebo román-antológia === Odborná literatúra === * Memoáre 18. a 19. storočia – [[1964]] * Od Baroka ku klasicizmu – [[1966]] * Zábavník Vuka Karadžića – [[1969]] * Dejiny srbskej literatúry v dobe baroka – [[1970]] * Vojislav Ilić a európske básnictvo – [[1971]] * Gavril Stefanović Venclović – [[1972]] * Jazyková pamäť a básnický tvar – [[1976]] * Zrod novej srbskej literatúry – [[1983]] * Dejiny, vrstvy a štýl – [[1985]] == Knihy v slovenčine == * ''[[Chazarský slovník]]'' (Hazarski rečnik / Hazarski rečnik), Bratislava, Vydavatelstvo Slovart, 2003, 2006. * ''[[Vnútorná strana vetra]]'' (Унутрашња страна ветра / Unutrašnja strana vetra), Bratislava, Petrus, 2005. * ''[[Posledná láska v Carihrade]]'' (Последња љубав у Цариграду / Poslednja ljubav u Carigradu), Bratislava, Slovart, 2007. * ''[[Druhé telo]]'' (Друго тело / Drugo telo), Bratislava, Slovart, 2008. * ''[[Krajina maľovaná čajom]]'' (Predeo slikan čajem / Predeo slikan čajem), Bratislava, Slovart, 2010. * ''[[Znamienko krásy]]'' (Вештачки младеж / Veštački mladež), Bratislava, Slovart, 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * [http://www.khazars.com/ Autorova stránka] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pavić, Milorad}} [[Kategória:Srbskí spisovatelia]] [[Kategória:Srbskí historici]] [[Kategória:Spisovatelia postmoderny]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] q89qy9ae1wj4tiqzl5aqayscjxo6tmh 0 339824 8199604 8093592 2026-04-17T15:00:57Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199604 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jan Šimon Václav Thám |Portrét = |Popis osoby = český básnik, dramatik a herec |Dátum narodenia = [[26. október]] [[1765]] |Miesto narodenia = [[Praha]] |Dátum úmrtia = [[1816]] |Miesto úmrtia = [[Halič (región)|Halič]] }} '''Jan Šimon Václav Thám''' (* [[26. október]] [[1765]], [[Praha]] – † [[1816]], [[Halič (región)|Halič]]) bol [[Česko|český]] básnik, dramatik a herec. ==Život== V rokoch [[1775]]–[[1780]] navštevoval gymnázium a potom vyštudoval filozofiu. Stal sa úradníkom pražskej polície, skoro však prešiel k [[divadlo|divadelnej]] kariére. Stal sa jedným z hlavných činiteľov [[Bouda|Boudy]], neskôr aj divadla U Hybernů. Roku [[1793]] ho kvôli problémom s alkoholom prepustili z ''Mihulovy společnosti'', ale vzápätí bol prijatý do ''Vasbachovy společnosti''. Roku [[1799]] odišiel z [[Praha|Prahy]] a hral na rôznych miestach nielen v [[Čechy|Čechách]]. V rokoch [[1812]]–[[1813]] pôsobil u ''Kronesovy společnosti'', odkiaľ prestúpil k ''společnosti Viovově''. Jeho žena, dcéra riaditeľa Heina, bola údajne nemá, ale po pôrode začala rozprávať a od Tháma utiekla s nejakým hercom. Thám údajne šiel k jej hrobu, kde zomrel. Tieto Thámove osudy, značne prifarbené, vylíčil [[Alois Jirásek]] vo svojom diele ''[[F. L. Věk]]''. == Dielo == Napísal asi 50 hier, zachovala sa len časť (z niektorých známe len názvy). Bol to akýsi prvý český divadelník, zháňal ľudí, ktorí by boli schopný písať české hry. Sám tiež prekladal z nemčiny. Jeho hry sú plné nadšenia, ale kvalitou by dnes asi neobstáli. * ''Břetislav a Jitka aneb Únos z kláštera'' * ''Vlasta a Šárka aneb Dívčí boj u Prahy'' * ''Švédská vojna v Čechách aneb Udatnost pražských studentů'' * ''Zpěvy z nejvýbornějších 12 zpěvoher'' * ''Básně v řeči vázané'' –  zbierka básní od rôznych autorov V roku [[1785]] vydal reprezentatívny dvojdielny zborník-almanach ''Básně v řeči vázané''. Obidva diela sa vždy členia na 3 časti. Vo vstupnom oddiele Thám zhromaždil ukážky zo staršej českej poézie, vrátane veršov [[Bohuslav Hasištejnský z Lobkovic|Bohuslava Hasištejnského z Lobkovic]] či [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], aby tak dokázal, že súčasná tvorba má svojich predchodcov a opory. Druhý oddiel zborníku vždy obsahoval preklady, a to hlavne z dobovo módnych nemeckých [[Anakreontika|anakreontikov]] ospevujúcich zmyslové prežitky, prírodné krásy, víno a ženy. V záverečných oddieloch potom bola uvedená vlastná tvorba Tháma a jeho spolupracovníkov, ktorá mala rovnako anakreontický charakter. == Zdroj == {{Preklad|cs|Václav Thám|6129556}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Thám, Václav}} [[Kategória:Narodenia v 1765]] [[Kategória:Úmrtia v 1816]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] olivxmaatv6yzpko1fbvgaox82h6c6o 0 339827 8199605 7471840 2026-04-17T15:01:01Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199605 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Karel Ignác Thám |Portrét = Karel Ignac Tham 1862.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = český spisovateľ a prekladateľ |Dátum narodenia = [[4. november]] [[1763]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Habsburská monarchia]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1816|3|7|1763|11|4}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Rakúske cisárstvo]] }} '''Karel Václav Ignác Thám''' (* [[4. november]] [[1763]], [[Praha]] – † [[7. marec]] [[1816]], [[Praha]]) bol český spisovateľ a prekladateľ. V rokoch [[1775]]–[[1780]] navštevoval gymnázium. Potom študoval filozofiu, v ktorej dosiahol doktorát. Po štúdiách pracoval v ''Národní veřejné knihovně pražské'' (Bibliotheca nationalis bohemica) na katalogizácii starej českej literatúry, pravdepodobne sa práve tu stal veľkým vlastencom a bojovníkom za práva [[čeština|češtiny]]. Potom sa živil ako súkromný učiteľ [[čeština|češtiny]], [[francúzština|francúzštiny]] a [[nemčina|nemčiny]]. Pretože v [[Praha|Prahe]] nezískal stále miesto učiteľa odišiel do [[Viedeň|Viedne]], kde tiež neuspel. Skoro po návrate ochorel – tým sa dostal do veľmi ťažkej finančnej situácie, z ktorej sa mu snažil pomôcť predovšetkým [[Josef Dobrovský]]. == Dielo == * ''Svátek českého jazyka'' – báseň napísaná s bratom [[Václav Thám|Václavom Thámom]] * ''Obrana Jazyka Českého proti zlobivým jeho utrhačům, též mnohým vlastencům v cvičení se v něm nedbalým a liknavým sepsaná'' – odôvodňuje potrebu češtiny a nabáda k jej štúdiu. * ''Deutsch-böhmisches National lexikon'' * ''Nejnovější ouplný česko německý slovník, aneb příhodný vejběrek slov k mluvení po česku atd. dle Veleslavínova Nomenclatora quadrilinguis zřízený'' * ''Všeobecné naříkání na služebné děvečky zvlášť a na čeledíny vesměs'' Ďalej prekladal: preložil niektoré hry [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]] a [[Friedrich Schiller|Friedricha Schillera]], okrem nich preložil radu drobných prací od menej významných autorov. == Pozri aj == * [[Česká literatúra v rokoch 1750 – 1815]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Karel Ignác Thám|5658983}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Thám, Karel, Ignác}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Narodenia v 1763]] [[Kategória:Úmrtia v 1816]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 86iealgiawm5pvkkvl4k3iwhcp8slvh 0 341147 8199742 8160930 2026-04-17T15:47:02Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199742 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Maciej Kazimierz Sarbiewski | obrázok = Sarbiewski.gif | veľkosť obrázka = 230px | popis = Maciej Kazimierz Sarbiewski - spisovateľ | pseudonym = | dátum narodenia = [[24. február]] [[1595]] | miesto narodenia = [[Sarbiewo]], [[Poľsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1640|4|2|1595|2|24}} | miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | zamestnanie = básnik, spisovateľ, jezuita | národnosť = poľská | obdobie = [[barok]] | žáner = báseň, esej | téma = náboženstvo, história | hnutie = | debut = | významné práce = | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = | podpis = | web = | poznámky = }} '''Maciej Kazimierz Sarbiewski''' (* [[24. február]] [[1595]], [[Sarbiewo]], [[Poľsko]] - † [[2. apríl]] [[1640]], [[Varšava]]) bol poľský básnik z obdobia [[Barok|baroka]]. Písal v latinskom jazyku. ==Život== Pochádzal zo šľachtickej rodiny - jeho otec bol mazovský vojvoda. Budúci básnik sa učil v jezuitskej strednej škole v meste [[Pułtusk]] a potom na [[Vilnius]]kej univerzite. Neskôr na nej aj vyučoval. Bol [[Jezuiti|jezuitom]] a doktorom teológie. V roku [[1622]] cestoval do [[Rím]]a, kde pokračoval v štúdiu na jezuitskom kolégiu. Poľský kráľ [[Wladislaw IV.|Wladislav IV.]] ho korunoval vavrínovým vencom za jeho literárne dielo. Väčšinu jeho tvorby tvoria latinské básne, ale napísal aj traktát o literárnej teórii a dielo o rímskom náboženstve. Jeho diela boli viackrát vydávané a známe vo viacerých krajinách Európy. Ich ilustrátorom bol [[Peter Paul Rubens]]. [[Súbor:Apollo en Erato bij de bron van Hippocrene Titelpagina voor M.C. Sarbievski, Lyricorum Libri IV, Antwerpen 1632, RP-P-OB-6946 (cropped).jpg|thumb|upright|left|Rubensova ilustrácia Sarbiewskeho diela]] ==Dielo== * De perfecta poesi sive Vergilius et Homerus, * Lyricorum libri IV et Lyricorum libri tres ==Iné projekty== {{gutenberg autor | id=Sarbiewski| meno=Maciej Kazimierz Sarbiewski}} {{projekt|commons=Category:Maciej Kazimierz Sarbiewski}} ==Externé odkazy== * [http://www.newadvent.org/cathen/13471a.htm Katolícka encyklopédia - heslo Sarbiewski] {{portál|Literatúra|Literárny}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sarbiewski, Maciej Kazimierz}} [[Kategória:Poľskí spisovatelia]] [[Kategória:Poľskí básnici]] [[Kategória:Poľskí teológovia]] [[Kategória:Absolventi Vilniuskej univerzity]] [[Kategória:Poľskí jezuiti]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] gwd4vd9ezh39rr2umhuh5ki4nhu040r 0 342429 8199656 7456433 2026-04-17T15:05:53Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199656 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Jiří Brabec | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[2. júl]] [[1940]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2003|11|17|1940|7|2}} | Miesto úmrtia = [[Žár]], [[Česko]] | Bydlisko = | Žáner = [[country]], | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[skladateľ]], [[klavír|klavirista]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Šárka Rezková]], [[Country Beat Jiřího Brabce]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Jiří Brabec''' (* [[2. júl]] [[1940]], [[Praha]], [[Česko]] – † [[17. november]] [[2003]], [[Žár]], [[Česko]]) bol český [[klavír|klavirista]], [[skladateľ]], muzikant [[country]] hudby. Založil [[Hudobná skupina|skupinu]] [[Country Beat Jiřího Brabce]] a bol členom [[Country Music Asociation]]. ==Výber skladieb s autorským podielom Jiřího Brabce== * Své bendžo odhazuji v dál * Po půlnoci * Sto let * Zatímco ty spíš * Shane * Kapka rosy * Na startu * Na větvi == Pozri aj == * [[Šárka Rezková]] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brabec, Jiří}} [[Kategória:Českí klaviristi]] [[Kategória:Českí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] m0bq6s2az20uzlcjhglttqxf961yxce 0 347628 8199850 8191762 2026-04-17T18:24:59Z Mišino Čech 195312 8199850 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium, Bilíkova 24 | Obrázok = Bilíkova 24 01.jpg | Popis = | Zameranie = Štvorročné štúdium<br />Päťročné bilingválne slovensko-anglické štúdium<br />Päťročné bilingválne slovensko-nemecké štúdium<br />Osemročné štúdium | Riaditeľ = Mgr. Daniel Kasala | Riaditeľka = | Zástupca riaditeľa =RNDr. Eva Fuchsová Mgr. Milica Nováková PhD. Mgr. Ivana Rybárová | Rok založenia = [[1975]] | Súčasný zriaďovateľ = Regionálny úrad školskej správy v Bratislava | Počet učiteľov =129 | Počet majstrov = | Počet študentov =1176 | Počet tried =41 | Školské farby =Červená a biela {{colorbox|#e80404}} {{colorbox|#white}} | Školská hymna = | Maskot = | Školský časopis =Bilíkoviny | Adresa = [[Bilíkova ulica|Bilíkova 24]], [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]], [[Bratislava]] | Telefón =0903 499 553 | Fax = | Web = [http://gymbilba.edupage.org/ Oficiálna stránka] | E-mail =gymbil@gymbilba.sk }} '''Gymnázium, [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova]]''' '''24''', '''Bratislava''' (zaužívane '''Bilíčka''') je [[gymnázium]] v [[Bratislava|Bratislave]], mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]. Poskytuje osemročné, štvorročné a päťročné štúdium: bilingválne slovensko-anglické a bilingválne slovensko-nemecké. [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova ulica]], na ktorej gymnázium sídli, je pomenovaná na počesť slovenského protifašistického bojovníka, účastníka SNP a príslušníka finančnej správy menom [[Pavol Bilík]] (1916 – 1944). == História == Gymnázium začalo svoju činnosť 1. septembra [[1975]]. Vtedajší Národný výbor hlavného mesta [[Slovenská socialistická republika|SSR]] [[Bratislava|Bratislavy]] 16. mája 1975 rozhodol, že v novom rastúcom bratislavskom sídlisku [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] s veľkým počtom mladých rodín, treba otvoriť najmenej jednu strednú školu. Odbor školstva v rámci svojich právomocí rozhodol, že žiacky kolektív tejto školy bude tvoriť 16 tried žiakov (528 žiakov) z Gymnázia na [[Borská ulica|Borskej ulici]], ktoré uvoľňovalo priestory pre potreby základných škôl (ďalšia časť žiakov Gymnázia na Borskej ulici prešla do novoutvoreného [[Gymnázium (Bratislava, Ladislava Sáru 1)|Gymnázia na ulici L. Sáru]] v bratislavskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]]). Rovnako v rámci svojich právomocí ustanovil odbor školstva na Gymnázium Bilíkova 38 učiteľov, z ktorých časť bola z Gymnázia na Borskej ulici a ďalší boli prijatí zo 14 škôl z celého Slovenska. Prvé spoločné stretnutie celého pedagogického kolektívu sa uskutočnilo 26. júna 1975. Od 1. júna 1975 bol vtedajším a prvým riaditeľom RNDr. Milan Antala. Po otvorení malo gymnázium 3 zamerania: humanitné, prírodovedné a s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy, špecializácia [[volejbal]]. Nová škola bola s jej mladým, v priemere dvadsaťosemročným kolektívom pedagógov jedinou strednou školou v mestkej časti Dúbravka. Humanitné zameranie si volilo pomerne málo žiakov (v každom ročníku bola len jedna takáto trieda), oveľa väčší bol záujem o prírodovedné zameranie. V školskom roku 1981/82 maturovali poslední absolventi humanitného zamerania štúdia. Od prvého školského roku sa vďaka aktivitám a úsiliu učiteľov telesnej výchovy - trénerov volejbalu, podarilo každý rok otvárať triedu s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy (7 hodín telesnej výchovy do týždňa). Do týchto tried boli prijímaní žiaci z celého Slovenska - volejbalové talenty. Žiaci i žiačky školy boli niekoľkonásobnými majstrami SSR i [[Československá socialistická republika|ČSSR]] vo svojich kategóriách a ich trofeje sú dodnes významnými artefaktmi histórie školy. Žiaľ, po 11 rokoch existencie týchto tried sa muselo pristúpiť k ich ukončeniu. Príčinou bola jednak rastúca populačná krivka, s ňou rastúci počet tried Gymnázia Bilíkova a jednak skutočnosť, že priestory pre realizáciu telesnej výchovy sa od vzniku školy nezmenili, pričom počet vyučovacích hodín telesnej výchovy v porovnaní so začiatkom práce školy narástol na dvojnásobok. V roku [[1991]] učitelia telesnej výchovy s podporou vedenia školy založili Školský športový klub pri Gymnáziu, Bilíkova 24, ktorý čoskoro nadviazal na volejbalovú tradíciu a Bilíkova získala mnoho titulov vo všetkých mládežníckych kategóriách v súťažiach [[Slovenská volejbalová federácia|Slovenskej volejbalovej federácie]]. Vzhľadom na to, že väčšina hráčok sú aj študentky Gymnázia Bilíkova, patrí škola každý rok aj v školských súťažiach k ašpirantom na titul majstra Slovenska. Od vzniku školy bol eminentný záujem o podstatné rozšírenie vyučovania cudzích jazykov, najmä nemeckého a anglického. Už v roku [[1976]] sa podarilo získať súhlas na otvorenie tried s rozšíreným vyučovaním nemeckého jazyka s dotáciou 7 hodín týždenne (oproti klasickému štúdiu, v ktorom to boli 3 hodiny týždenne v humanitnom i prírodovedeckom zameraní). Študenti nemeckých tried sa dokonca zúčastňovali na akejsi obdobe jazykových pobytov - trojtýždňových brigádach na farmách v [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Podobný krok sa podaril o dva roky neskôr aj s vyučovaním anglického jazyka. Počas celého obdobia existencie školy bolo teda gymnázium inštitúciou, v ktorej sa úspešne realizovalo rozšírené vyučovanie cudzích jazykov. Po roku [[1989]] Bilíkova nadviazala kontakt s niekoľkými školami v Anglicku, Škótsku, Nemecku a v Rakúsku. 1. septembra [[1990]] Gymnázium Bilíkova, ako jedna z prvých škôl na Slovensku, otvorilo na základe medzivládnej dohody medzi [[Slovensko|Slovenskou]] a [[Rakúsko|Rakúskou republikou]] (Ministerstvom kultúry a vzdelávania Rakúskej republiky) 2 nemecké bilingválne triedy. Toto štúdium bolo štvorročné a na prijímacích skúškach sa už vyžadovala výborná znalosť nemeckého jazyka. Vyučovali tu rakúski lektori a po ukončení štúdia získali absolventi dvojjazyčné maturitné vysvedčenie. V prvotných rokoch štúdia školu navštívila aj rakúska ministerka školstva, umenia a športu Hilde Hawlicek, aby si pozrela spôsob výučby na nemeckom bilingválnom štúdiu. Na hodinách anglického jazyka zasa vyučovali lektori z USA, Anglicka či ž Kanady, ktorí ako "native speakeri" vytvárali na škole autentické cudzojazyčné prostredie s informáciami o dianí v zahraničí. Záujem o všetky druhy štúdia bol veľký, žiakov na základných školách bolo dosť, ale gymnázií v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] nebolo až tak veľa. To znamenalo, že v v tomto období malo Gymnázium Bilíkova okrem vlastnej budovy gymnázia prenajatú vedľajšiu budovu bývalej základnej školy a malo viac ako 1300 žiakov. V septembri [[1991]] sa otvoril prvýkrát aj ročník osemročného štúdia, kedy sa otvorili 4 triedy s takmer 500 uchádzačmi. Gymnázium Bilíkova vtedy patrilo medzi prvé gymnázia na Slovensku s možnosťou klasického osemročného štúdia. V rokoch [[1993]] - [[1996]] sa žiaci Bilíkovej zúčastnili 3 geografických expedícii ([[Kartágo]], [[Lofoty]] 1995, [[Malá Ázia]]-[[Tigris]] 1996) pod vedením pána učiteľa geografie [[František Kele|Františka Kelleho]], známeho slovenského horolezca, geografa a cestovateľa. O týchto výpravách vyšla aj publikácia menom Veľké dobrodružstvo. V roku [[2000]] mala škola 32 tried a vyše 1000 žiakov. Po ukončení spolupráce Bilíkovej s Ministerstvom vzdelávania a kultúry Rakúskej republiky nadviazala škola na novú spoluprácu s nemeckou Centrálou pre zahraničné školstvo ([[ZfA]]) sídliacou v [[Nemecko|nemeckom]] [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]]. Vďaka tejto spolupráci majú študenti nemeckej bilingválnej sekcie dodnes možnosť získať nemecký jazykový diplom DSD I a DSD II. V roku [[2008]] po 33 rokoch odišiel na zaslúžený odpočinok prvý a dlhoročný riaditeľ školy RNDr. Milan Antala. Nahradil ho Mgr. Ján Dančík. V roku [[2011]] bolo otvorené päťročné bilingválne anglicko-slovenské štúdium. Absolventi gymnázia si odnesú ovládanie cudzích jazykov na vysokej úrovni, spojené s možnosťou získania štátnej jazykovej skúšky z anglického alebo nemeckého jazyka na úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky spolu s možnosťou získať Nemecký jazykový diplom 1. a 2. stupňa (Deutsche Sprachdiplom – DSD I, DSD II) pre študentov nemeckého bilingválneho štúdia. Po novom majú možnosť získať nemecký jazykový diplom DSD I aj žiaci osemročného štúdia, a to v 6. ročníku (Sexta). To robí Gymnázium Bilíkova, školu s najvyšším počtom udelených nemeckých jazykových diplomov ročne na Slovensku. Jednou z tradície školy je, že absolventi dostávajú s maturitným vysvedčením aj absolventskú medailu. V prvých rokoch gymnázia boli pre tých, ktorí uspeli s vyznamenaním určené pozlátené medaily, pre tých, ktorí prospeli veľmi dobre boli určené postriebrené medaily a tí, ktorí prospeli obdržali bronzové medaily. == Vedenie školy == '''Riaditeľ školy :''' Mgr. Daniel Kasala '''Zástupca riaditeľa školy:''' RNDr. Eva Fuchsová '''Zástupca riaditeľa školy:''' Mgr. Milica Nováková, PhD., '''Zástupca riaditeľa školy:''' Mgr. Ivana Rybárová '''Vedúci predmetových komisií:''' '''Slovenský jazyk a literatúra:''' Mgr. Ivana Sokolíková, '''Anglický jazyk:''' Mgr. Milica Nováková, PhD., '''Nemecký jazyk:''' Mgr. Jana Mošaťová, '''Matematika:''' Mgr. Dušan Varju, '''Informatika:''' Mgr. Daniel Kasala, '''Dejepis:''' PaedDr. Miroslav Neumann, PhD., '''Geografia:''' Mgr. Bianka Marikovská, '''Občianska náuka:''' PaedDr. Bronislava Selešiová, '''Biológia:''' PaedDr. Kristína Michalcová, '''Chémia''': Mgr. Katarína Hanzlíková, '''Fyzika:''' RNDr. Edita Fečkanová, '''Umelecko-vých. predmety''': Mgr. Iveta Sládeková, '''Telesná a športová výchova:''' Mgr. Martin Sári '''Garanti prierezových tém: Multikultúrna výchova''' Mgr. Michal Dzúrik, '''Mediálna výchova''': Mgr. Ivana Sokolíková, '''Osobnostný a sociálny rozvoj:''' PaedDr. Bronislava Selešiová, '''Ochrana života a zdravia:''' Mgr. Tomáš Kuťka, '''Tvorba projektu a prezentačné zručnosti:''' Mgr. Petra Bažíková, Mgr. Christian Valluš == Riaditelia školy == *1975{{--}}2008{{--}}RNDr. Milan Antala *2008{{--}}2018{{--}}Mgr. Ján Dančík *od 2018{{--}}Mgr. Daniel Kasala == Súčasnosť == Budova gymnázia sa delí na viaceré bloky: '''A-blok''' = učebne na podlaží 1 smerom k telocvičniam, hlavné schodisko s podlažím 2 až po podlažie 3 s učebňami informatiky, '''B-blok''' = jedáleň na podlaží 1 a učebne so zborovňou a sekretariátom na podlaží 2, '''C-blok''' = učebne za jedálňou na podlaží 1 a 2 so suterénom (podlažie 0), '''D-blok''' = vzdialený za telocvičňami v budove bývalej ZŠ s učebňami na podlaží 1 a 2 a '''E-blok''' = s telocvičňami, kabinetmi, slúži ako prechod medzi D-blokom a ostatnými blokmi. Označenie učební napr.  ''A 201 U'' predstavuje nasledovné: prvé písmeno znamená v ktorom bloku sa daná učebňa nachádza, prvé číslo je číslo podlažia v danom bloku (prízemie má číslo 1) a nasledujúce dvojčíslie je priamo číslo dverí. Posledné doplnkové písmeno U - učebňa, K - kabinet, S - šatňa, X - špeciálna miestnosť. V budove gymnázia sa nachádzajú 4 telocvične, posilňovňa, biologické, fyzikálne, prírodovedecké i chemické laboratórium či hudobné štúdio v suteréne školy s rozhlasom. Škola často pre staršie ročníky organizuje exkurzie do laboratórií [[SAV]] a na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu UK]]. Výnimkou nie je ani zrekonštruovaná školská knižnica v bloku C na prízemí, ktorá ponúka nielen množstvo zaujímavých kníh v slovenskom, anglickom i nemeckom jazyku, ale aj príjemný priestor na relax či štúdium. Novovybudovaná školská aula slúži na rozličné školské či kultúrne podujatia ako školské plesy, prednášky, či imatrikulačky. Aula vznikla z bývalej plavárne. Vo [[foyer]] ([[vrátnica]], prvá miestnosť po vstupe do školy) sa nachádza školský bufet. Bufet je známy legendárnymi syrovými pagáčmi. Okrem bufetu sa tu nachádza aj obrazovka, ktorá ukazuje odchody autobusov [[Mestská hromadná doprava|MHD]] [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|Bratislava]] z najbližších zastávok: [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova]], [[Železničná stanica Bratislava-Lamač|Stanica Lamač]], [[Ulica Janka Alexyho (Bratislava)|Alexyho]], [[Drobného ulica|Drobného]]. Zároveň digitálna tabuľa informuje o suplovaniach, rozvrhoch a zmenách v rozvrhu každej triedy na škole. Na škole sa pokračuje s revitalizáciou vonkajších či vnútorných priestorov. Školský rok 2023/2024 sa niesol v znamení vylepšení a investícií do technického vybavenia gymnázia. Do školy pribudlo aj vyše 100 tabletov, ktoré sa pravidelne používajú napr. pri projektovom vyučovaní, na vyhľadávanie informácií na hodinách či na prezentáciu školy v rámci verejných akcií. Nová 3D tlačiareň umožňuje študentom vytlačiť si vlastné modely. Pre ucházačov o štúdium na gymnáziu sa každý rok vo februári organizuje DOD - Deň otvorených dverí, ktorý funguje ako formát otvorených vyučovacích hodín. S pomocou modernej techniky prichádzali do školy i uchádzači o štúdium na prijímacie skúšky. Po zadaní svojho kódu sa im na stránke školy zobrazí mapa areálu školy s trasou do učebne, v ktorej mali písať testy. Od šk. roku 2022/2023 opätovne vychádza staronový školský časopis '''Bilíkoviny'''. Ako online časopis vychádza štyrikrát, ale väčšinou iba trikrát do roka (jeseň, zima, jar, (leto)). V prvých rokoch gymnázia vychádzal školský časopis s názvom Plameň. Na gymnáziu taktiež funguje študentský parlament (Žiacka školská rada), ako reprezentatívny orgán žiakov, ktorý zastupuje ich záujmy vo vzťahu k učiteľom a vedeniu školy. Na začiatku nového školského roka sa cez Edupage volia noví členovia školského parlamentu. Členov parlamentu volia žiaci a každý žiak môže odovzdať svoj hlas 3 kandidátom. BEYP (Bilíkova European Youth Parliament): Študenti organizujú vlastnú simuláciu Európskeho parlamentu, kde v angličtine rokujú o aktuálnych európskych témach a vypracúvajú rezolúcie. EKO BILÍČKA je iniciatíva spraviť Bilíčku ekologickejšou a zvýšiť povedomie študentov o klimatických problémoch našej planéty. Iniciatíva organizuje rôzne prednášky, podujatia, swapy i súťaže. Už vyše 30 rokov funguje pri gymnáziu Školský športový klub so zameraním na [[volejbal]]. == Erasmus+ na Bilíkovej == Vďaka akreditácii programu [[Erazmus Rotterdamský|Erasmus+]] pre projektové obdobie 2021 - 2027 chce realizovať všetky aktivity, ktoré program Erasmus+ umožňuje: 1.Krátkodobé zahraničné mobility skupín študentov, 2. Dlhodobé zahraničné pobyty študentov, 3. Job shadowing - pozorovanie pri práci pedagógov na zahraničných školách a tiež študijné pobyty, kurzy a vzdelávanie pedagógov v zahraničí. Koordinátor projektu Erasmus+ na Bilíčke je Radim Kovařík, ktorý sa realizáciou, tvorbou a koordinovaním školských európskych projektov zaoberá od roku 2007. '''Partnerské školy:''' Lovisa Gymnasium v meste [[Loviisa]] vo [[Fínsko|Fínsku]], Gladsaxe Gymnasium pri [[Dánsko|dánskej]] [[Kodaň|Kodani]], IES Sierra Nevada v [[Španielsko|Španielsku]], 2nd Lykeo of Kalamata v [[Grécko|Grécku]], Gorey Educate Together Secondary School v [[Írsko|Írsku]], ISSIS Giuseppe Verdi Valdobbiadene v [[Taliansko|Taliansku]] == Možnosti štúdia<ref>https://gymbilba.edupage.org/a/moznosti-studia</ref> == * 4-ročné štúdium * 5-ročné bilingválne slovensko-anglické štúdium * 5-ročné bilingválne slovensko-nemecké štúdium * 8-ročné štúdium == Významní absolventi a absolventky: == * [[Katarína Abrhámová]] - reprezentantka vo volejbale * [[Marián Amsler]] – divadelný režisér, dramaturg, umelec, umelecký šéf [[Divadlo Petra Mankoveckého|Divadla]] [[Divadlo Petra Mankoveckého|Petra Mankoveckého]] * [[Adela Vinczeová]] (rodená Banášová) – moderátorka * [[Andrej Barbierik]] – reprezentant vo volejbale * [[Zuzka Bieliková]] – reprezentantka v golfe * [[Ingrid Burdová]] (Olejárová) – lekárka, primárka anesteziologička * [[Peter Celec]] – vedec * [[Dagmar Cipárová|Dagmar Cipárová-Barániková]] – reprezentantka v šerme * Daniela Cuníková (Dubovcová)  – reprezentantka vo volejbale * [[Dana Čahojová]] (Planková) – lekárka a komunálna politička, starostka bratislavskej mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] * [[Michaela Danková]] – vysokoškolská pedagogička USA * [[Jana Dejová]] – reprezentantka vo volejbale * [[Martin Dorčák]] – riaditeľ tlačového odboru [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|MŠVVaŠ]], asistent poslanca NR SR, člen strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] * [[Juraj Draxler]] – politik, [[Zoznam ministrov školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva SR]] v rokoch 2014 - 2016 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej vláde Roberta Fica]] ako nominant strany [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] * [[Natália Dubovcová]] – reprezentantka v plážovom volejbale * [[Kamila Filipčíková]] – modelka * [[Martin Foltin]] – prodekan [[FEI]] * [[Hana Gajdošová-Letková]] - herečka * [[Róbert Gašparík]] – hudobný skladateľ * [[Miroslav Grošaft]] – pilot, náhradník [[Ivan Bella|Ivana Bellu]] pri lete do kozmu * [[Karol Hajdu]] – reprezentant v gymnastike * [[Juraj Hanulaj]] – reprezentant v jazdectve * [[Eman Hason]] - herec * [[Erika Havasi]] - herecka * [[Ľuboš Hlavena]] – športový komentátor, moderátor a novinár * [[Tomáš Hollý]] – reprezentant vo volejbale * [[Mária Hilmerová]] – medzinárodný chovateľ plemena Yorkshirský teriér * [[Mário Homolka]] – režisér * [[Boris Hruškovič]] – alergológ, imunológ * [[Juraj Hucko]] – lekár * [[Martin Ilavský]] – bývalý generálny riaditeľ [[TA3]] * [[Barbora Jančinová]] – reprezentantka v spoločenských tancoch * [[Hana Juríková]] – biologička * [[Vojtech Jurkovič]] - novinár * [[Marta Kabinová]] – riaditeľka Greenpeace * [[Peter Kalný]] - reprezentačný tréner vo volejbale * [[Tomáš Kamenec]] - právnik * [[Ján Kišš]] – reprezentant vo volejbale * [[Soňa Klamová]] – novinárka, moderátorka * [[Ivan Korčok]] – diplomat a politik, [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|kandidát]] na post [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta SR]], [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí SR]] v rokoch 2020 - 2022 vo [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021|vládach Igora Matoviča]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|Eduarda Hegera]] ako nominant [[Sloboda a Solidarita|SaS]] * [[Peter Kormúth]] - diplomat * [[Barbora Koseková]] - reprezentantka vo volejbale * [[Edita Krešáková]] – Miss Slovensko 2008 * [[Dominika Krčmáriková]] - modelka * [[Tatiana Krempaská]] – reprezentantka vo volejbale * [[Nora Krchňáková]] – redaktorka * [[Adriana Krnáčová]] (Gutleberová) – primátorka hlavného mesta ČR Prahy v rokoch 2014 - 2018 za stranu [[ANO 2011|ANO]] * [[Ivana Kubáčková]] – herečka * [[Miroslav Lajčák]] – diplomat, [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí SR]] v rokoch 2009 - 2010 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvej vláde Roberta Fica]] a 2012 - 2020 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vláde Roberta Fica]] a vo [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|vláde Petra Pellegriniho]] ako nominant [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] * [[Tatiana Lajčáková]] – volejbalová reprezentantka * [[Elena Linczenyiová]] – riaditeľka pre mediálne projekty ICF International (Brusel) * [[Milan Lônčík]] – riaditeľ banky * Jana Magátová - reprezentantka vo volejbale * Martina Mamuti-Veiglová – reprezentantka vo volejbale * Marek Matušica – športový komentátor * [[Peter Michalovič]] - reprezentant vo volejbale * Marián Migra – reprezentant vo volejbale * Jaro Nosek - reprezentant vo volejbale * [[Miloš Oravec]] – vedec, dekan FEI * [[Silvia Pastoreková]] – vedkyňa * [[Pavol Pavlis]] – politik, [[Zoznam ministrov hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva SR]] v rokoch 2014 - 2016 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej vláde Roberta Fica]], bývalý dlhoročný poslanec NR SR za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] * Boris Pažický - reprezentant vo volejbale * Rasťo Paulíny - influencer * Martin Pipa - reprezentant vo volejbale * Gabriela Pirošková – moderátorka * Adriana Pospíšilová – Miss Slovensko 2003 * [[Dárius Rusnák]] – hokejista, kapitán reprezentácie [[Československá socialistická republika|ČSSR]] v hokeji, striebro ZOH 1984, [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|Majster sveta 1985]], striebro z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1982|MS 1982]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|MS 1983]] a bronz na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1981|MS 1981]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|Siene slávy slovenského hokeja]], hral napr. za [[HC Slovan Bratislava]], [[HC Dukla Jihlava]], 1987: 230. v drafte NHL [[Philadelphia Flyers]] * Igor Rusňák – prednosta nemocnice na Kramároch * [[Jaroslav Rezník]] – bývalý generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]<nowiki/>v rokoch 2017 - 2022, predtým v rokoch 1997 - 2005 riaditeľ [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] a v 2005 - 2017 riaditeľ [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] * Zdenek Rozhold - diplomat * [[Dagmar Sanitrová]] – herečka * Gabriela Sedláková – reprezentantka v atletike * Barbara Jánošová-Serdelová – moderátorka * [[Izabela Schenková]] – režisérka, herečka * Zuzana Slováková - reprezentantka vo volejbale * [[Vladimír Slugeň]] – jadrový fyzik, vyskoškolský pedagóg, FEI STU * [[Alžbeta Stanková]] – herečka * Eva Starovecká – reprezentantka vo volejbale * Bianka Stuppacherová - novinárka * Ivan Syrový - právnik * [[Maroš Šefčovič]] – diplomat, politik, eurokomisár pre obchod, hospodársku bezpečnosť a pre medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť EU, [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|neúspešný kandidát na post prezidenta SR v roku 2019]] ako nominant strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] * Galina Šimončičová – Gabalová – riaditeľka Pedagogickej a sociálnej akadémie, Bullova 2 Bratislava * [[Blanka Šíblová]] – prírodovedkyňa * [[Ján Šicko]] – akademický maliar, dizajnér * [[Hana Štepánková]] – majsterka sveta vo fitnes * Lenka Štefankovičová – Jones – umelecká fotografka, Veľká Británia * Miloš Tomáš – manažér slovenskej futbalovej reprezentácie * [[Zuzana Tomčíková]] – reprezentantka v hokeji * Jana Trnková (Horanská)  – reprezentantka vo volejbale * [[Richard Ujváry]] – hokejista, Kanada * [[Vladimír Úradníček]] – vedec, kvantová metóda * [[Filip Vagač]] – politik, poradca [[Václav Havel|Václava Havla]], člen Študentského koordinačného výboru počas [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] * [[Vojtech Vajner]] – reprezentant vo volejbale * [[Zuzana Vaterková]] (Benčová) - riaditeľka [[Spojená škola (Bratislava, Metodova 2)|gymnázia Metodova]] * [[Pavel Višňovský]] - herec * [[Miloslav Volný]] - režisér * [[Martin Zaťovič]] – starosta MČ [[Dúbravka (Bratislava)|Dúbravka]], vicežupan VÚC Bratislava * [[Marián Zeman]] – futbalový obranca a reprezentant, komentátor == Zdroj== * [https://gymbilba.edupage.org/? Oficiálna stránka školy] * [https://www.youtube.com/watch?v=onQLhElLWKg Ako prežiť Bilíčku, Youtube] * [https://gymbilba.edupage.org/text51/ Oficiálna stránka školy - História školy] * [https://heyzine.com/flip-book/04b08c5e31.html#page/9 Školský časopis 2025/2026 1] * [https://heyzine.com/flip-book/1524f1ee25.html Školský časopis 2025/2026 2] <references /> {{Súradnice|48.187637|17.042692|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Dúbravka (Bratislava)]] 7nlc06e5yudmpalnxrgrwihmsaxqwt2 8199865 8199850 2026-04-17T19:02:12Z Mišino Čech 195312 8199865 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium, Bilíkova 24 | Obrázok = Bilíkova 24 01.jpg | Popis = | Zameranie = Štvorročné štúdium<br />Päťročné bilingválne slovensko-anglické štúdium<br />Päťročné bilingválne slovensko-nemecké štúdium<br />Osemročné štúdium | Riaditeľ = Mgr. Daniel Kasala | Riaditeľka = | Zástupca riaditeľa =RNDr. Eva Fuchsová Mgr. Milica Nováková PhD. Mgr. Ivana Rybárová | Rok založenia = [[1975]] | Súčasný zriaďovateľ = Regionálny úrad školskej správy v Bratislava | Počet učiteľov =129 | Počet majstrov = | Počet študentov =1176 | Počet tried =41 | Školské farby =Červená a biela {{colorbox|#e80404}} {{colorbox|#white}} | Školská hymna = | Maskot = | Školský časopis =Bilíkoviny | Adresa = [[Bilíkova ulica|Bilíkova 24]], [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]], [[Bratislava]] | Telefón =0903 499 553 | Fax = | Web = [http://gymbilba.edupage.org/ Oficiálna stránka] | E-mail =gymbil@gymbilba.sk }} '''Gymnázium, [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova]]''' '''24''', '''Bratislava''' (zaužívane '''Bilíčka''') je [[gymnázium]] v [[Bratislava|Bratislave]], mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]. Poskytuje osemročné, štvorročné a päťročné štúdium: [[Bilingválne gymnázium|bilingválne]] slovensko-anglické a bilingválne slovensko-nemecké. [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova ulica]], na ktorej gymnázium sídli, je pomenovaná na počesť slovenského protifašistického bojovníka, účastníka SNP a príslušníka finančnej správy menom [[Pavol Bilík]] (1916 – 1944). == História == Gymnázium začalo svoju činnosť 1. septembra [[1975]]. Vtedajší Národný výbor hlavného mesta [[Slovenská socialistická republika|SSR]] [[Bratislava|Bratislavy]] 16. mája 1975 rozhodol, že v novom rastúcom bratislavskom sídlisku [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] s veľkým počtom mladých rodín, treba otvoriť najmenej jednu strednú školu. Odbor školstva v rámci svojich právomocí rozhodol, že žiacky kolektív tejto školy bude tvoriť 16 tried žiakov (528 žiakov) z Gymnázia na [[Borská ulica|Borskej ulici]], ktoré uvoľňovalo priestory pre potreby základných škôl (ďalšia časť žiakov Gymnázia na Borskej ulici prešla do novoutvoreného [[Gymnázium (Bratislava, Ladislava Sáru 1)|Gymnázia na ulici L. Sáru]] v bratislavskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]]). Rovnako v rámci svojich právomocí ustanovil odbor školstva na Gymnázium Bilíkova 38 učiteľov, z ktorých časť bola z Gymnázia na Borskej ulici a ďalší boli prijatí zo 14 škôl z celého Slovenska. Prvé spoločné stretnutie celého pedagogického kolektívu sa uskutočnilo 26. júna 1975. Od 1. júna 1975 bol vtedajším a prvým riaditeľom RNDr. Milan Antala. Po otvorení malo gymnázium 3 zamerania: humanitné, prírodovedné a s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy, špecializácia [[volejbal]]. Nová škola bola s jej mladým, v priemere dvadsaťosemročným kolektívom pedagógov jedinou strednou školou v mestkej časti Dúbravka. Humanitné zameranie si volilo pomerne málo žiakov (v každom ročníku bola len jedna takáto trieda), oveľa väčší bol záujem o prírodovedné zameranie. V školskom roku 1981/82 maturovali poslední absolventi humanitného zamerania štúdia. Od prvého školského roku sa vďaka aktivitám a úsiliu učiteľov telesnej výchovy - trénerov volejbalu, podarilo každý rok otvárať triedu s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy (7 hodín telesnej výchovy do týždňa). Do týchto tried boli prijímaní žiaci z celého Slovenska - volejbalové talenty. Žiaci i žiačky školy boli niekoľkonásobnými majstrami SSR i [[Československá socialistická republika|ČSSR]] vo svojich kategóriách a ich trofeje sú dodnes významnými artefaktmi histórie školy. Žiaľ, po 11 rokoch existencie týchto tried sa muselo pristúpiť k ich ukončeniu. Príčinou bola jednak rastúca populačná krivka, s ňou rastúci počet tried Gymnázia Bilíkova a jednak skutočnosť, že priestory pre realizáciu telesnej výchovy sa od vzniku školy nezmenili, pričom počet vyučovacích hodín telesnej výchovy v porovnaní so začiatkom práce školy narástol na dvojnásobok. V roku [[1991]] učitelia telesnej výchovy s podporou vedenia školy založili Školský športový klub pri Gymnáziu, Bilíkova 24, ktorý čoskoro nadviazal na volejbalovú tradíciu a Bilíkova získala mnoho titulov vo všetkých mládežníckych kategóriách v súťažiach [[Slovenská volejbalová federácia|Slovenskej volejbalovej federácie]]. Vzhľadom na to, že väčšina hráčok sú aj študentky Gymnázia Bilíkova, patrí škola každý rok aj v školských súťažiach k ašpirantom na titul majstra Slovenska. Od vzniku školy bol eminentný záujem o podstatné rozšírenie vyučovania cudzích jazykov, najmä nemeckého a anglického. Už v roku [[1976]] sa podarilo získať súhlas na otvorenie tried s rozšíreným vyučovaním nemeckého jazyka s dotáciou 7 hodín týždenne (oproti klasickému štúdiu, v ktorom to boli 3 hodiny týždenne v humanitnom i prírodovedeckom zameraní). Študenti nemeckých tried sa dokonca zúčastňovali na akejsi obdobe jazykových pobytov - trojtýždňových brigádach na farmách v [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Podobný krok sa podaril o dva roky neskôr aj s vyučovaním anglického jazyka. Počas celého obdobia existencie školy bolo teda gymnázium inštitúciou, v ktorej sa úspešne realizovalo rozšírené vyučovanie cudzích jazykov. Po roku [[1989]] Bilíkova nadviazala kontakt s niekoľkými školami v Anglicku, Škótsku, Nemecku a v Rakúsku. 1. septembra [[1990]] Gymnázium Bilíkova, ako jedna z prvých škôl na Slovensku, otvorilo na základe medzivládnej dohody medzi [[Slovensko|Slovenskou]] a [[Rakúsko|Rakúskou republikou]] (Ministerstvom kultúry a vzdelávania Rakúskej republiky) 2 nemecké [[Bilingválne gymnázium|bilingválne triedy]]. Toto štúdium bolo štvorročné a na prijímacích skúškach sa už vyžadovala výborná znalosť nemeckého jazyka. Vyučovali tu rakúski lektori a po ukončení štúdia získali absolventi dvojjazyčné maturitné vysvedčenie. V prvotných rokoch štúdia školu navštívila aj rakúska ministerka školstva, umenia a športu Hilde Hawlicek, aby si pozrela spôsob výučby na nemeckom bilingválnom štúdiu. Na hodinách anglického jazyka zasa vyučovali lektori z USA, Anglicka či ž Kanady, ktorí ako "native speakeri" vytvárali na škole autentické cudzojazyčné prostredie s informáciami o dianí v zahraničí. Záujem o všetky druhy štúdia bol veľký, žiakov na základných školách bolo dosť, ale gymnázií v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] nebolo až tak veľa. To znamenalo, že v v tomto období malo Gymnázium Bilíkova okrem vlastnej budovy gymnázia prenajatú vedľajšiu budovu bývalej základnej školy a malo viac ako 1300 žiakov. V septembri [[1991]] sa otvoril prvýkrát aj ročník osemročného štúdia, kedy sa otvorili 4 triedy s takmer 500 uchádzačmi. Gymnázium Bilíkova vtedy patrilo medzi prvé gymnázia na Slovensku s možnosťou klasického osemročného štúdia. V rokoch [[1993]] - [[1996]] sa žiaci Bilíkovej zúčastnili 3 geografických expedícii ([[Kartágo]], [[Lofoty]] 1995, [[Malá Ázia]]-[[Tigris]] 1996) pod vedením pána učiteľa geografie [[František Kele|Františka Kelleho]], známeho slovenského horolezca, geografa a cestovateľa. O týchto výpravách vyšla aj publikácia menom Veľké dobrodružstvo. V roku [[2000]] mala škola 32 tried a vyše 1000 žiakov. Po ukončení spolupráce Bilíkovej s Ministerstvom vzdelávania a kultúry Rakúskej republiky nadviazala škola na novú spoluprácu s nemeckou Centrálou pre zahraničné školstvo ([[ZfA]]) sídliacou v [[Nemecko|nemeckom]] [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]]. Vďaka tejto spolupráci majú študenti nemeckej bilingválnej sekcie dodnes možnosť získať nemecký jazykový diplom DSD I a DSD II. V roku [[2008]] po 33 rokoch odišiel na zaslúžený odpočinok prvý a dlhoročný riaditeľ školy RNDr. Milan Antala. Nahradil ho Mgr. Ján Dančík. V roku [[2011]] bolo otvorené päťročné bilingválne anglicko-slovenské štúdium. Absolventi gymnázia si odnesú ovládanie cudzích jazykov na vysokej úrovni, spojené s možnosťou získania štátnej jazykovej skúšky z anglického alebo nemeckého jazyka na úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky spolu s možnosťou získať Nemecký jazykový diplom 1. a 2. stupňa (Deutsche Sprachdiplom – DSD I, DSD II) pre študentov nemeckého bilingválneho štúdia. Po novom majú možnosť získať nemecký jazykový diplom DSD I aj žiaci osemročného štúdia, a to v 6. ročníku (Sexta). To robí Gymnázium Bilíkova, školu s najvyšším počtom udelených nemeckých jazykových diplomov ročne na Slovensku. Jednou z tradície školy je, že absolventi dostávajú s maturitným vysvedčením aj absolventskú medailu. V prvých rokoch gymnázia boli pre tých, ktorí uspeli s vyznamenaním určené pozlátené medaily, pre tých, ktorí prospeli veľmi dobre boli určené postriebrené medaily a tí, ktorí prospeli obdržali bronzové medaily. == Vedenie školy == '''Riaditeľ školy :''' Mgr. Daniel Kasala '''Zástupca riaditeľa školy:''' RNDr. Eva Fuchsová '''Zástupca riaditeľa školy:''' Mgr. Milica Nováková, PhD., '''Zástupca riaditeľa školy:''' Mgr. Ivana Rybárová '''Vedúci predmetových komisií:''' '''Slovenský jazyk a literatúra:''' Mgr. Ivana Sokolíková, '''Anglický jazyk:''' Mgr. Milica Nováková, PhD., '''Nemecký jazyk:''' Mgr. Jana Mošaťová, '''Matematika:''' Mgr. Dušan Varju, '''Informatika:''' Mgr. Daniel Kasala, '''Dejepis:''' PaedDr. Miroslav Neumann, PhD., '''Geografia:''' Mgr. Bianka Marikovská, '''Občianska náuka:''' PaedDr. Bronislava Selešiová, '''Biológia:''' PaedDr. Kristína Michalcová, '''Chémia''': Mgr. Katarína Hanzlíková, '''Fyzika:''' RNDr. Edita Fečkanová, '''Umelecko-vých. predmety''': Mgr. Iveta Sládeková, '''Telesná a športová výchova:''' Mgr. Martin Sári '''Garanti prierezových tém: Multikultúrna výchova''' Mgr. Michal Dzúrik, '''Mediálna výchova''': Mgr. Ivana Sokolíková, '''Osobnostný a sociálny rozvoj:''' PaedDr. Bronislava Selešiová, '''Ochrana života a zdravia:''' Mgr. Tomáš Kuťka, '''Tvorba projektu a prezentačné zručnosti:''' Mgr. Petra Bažíková, Mgr. Christian Valluš == Riaditelia školy == *1975{{--}}2008{{--}}RNDr. Milan Antala *2008{{--}}2018{{--}}Mgr. Ján Dančík *od 2018{{--}}Mgr. Daniel Kasala == Súčasnosť == Budova gymnázia sa delí na viaceré bloky: '''A-blok''' = učebne na podlaží 1 smerom k telocvičniam, hlavné schodisko s podlažím 2 až po podlažie 3 s učebňami informatiky, '''B-blok''' = jedáleň na podlaží 1 a učebne so zborovňou a sekretariátom na podlaží 2, '''C-blok''' = učebne za jedálňou na podlaží 1 a 2 so suterénom (podlažie 0), '''D-blok''' = vzdialený za telocvičňami v budove bývalej ZŠ s učebňami na podlaží 1 a 2 a '''E-blok''' = s telocvičňami, kabinetmi, slúži ako prechod medzi D-blokom a ostatnými blokmi. Označenie učební napr.  ''A 201 U'' predstavuje nasledovné: prvé písmeno znamená v ktorom bloku sa daná učebňa nachádza, prvé číslo je číslo podlažia v danom bloku (prízemie má číslo 1) a nasledujúce dvojčíslie je priamo číslo dverí. Posledné doplnkové písmeno U - učebňa, K - kabinet, S - šatňa, X - špeciálna miestnosť. V budove gymnázia sa nachádzajú 4 telocvične, posilňovňa, biologické, fyzikálne, prírodovedecké i chemické laboratórium či hudobné štúdio v suteréne školy s rozhlasom. Škola často pre staršie ročníky organizuje exkurzie do laboratórií [[SAV]] a na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu UK]]. Výnimkou nie je ani zrekonštruovaná školská knižnica v bloku C na prízemí, ktorá ponúka nielen množstvo zaujímavých kníh v slovenskom, anglickom i nemeckom jazyku, ale aj príjemný priestor na relax či štúdium. Novovybudovaná školská aula slúži na rozličné školské či kultúrne podujatia ako školské plesy, prednášky, či imatrikulačky. Aula vznikla z bývalej plavárne. Vo [[foyer]] ([[vrátnica]], prvá miestnosť po vstupe do školy) sa nachádza školský bufet. Bufet je známy legendárnymi syrovými pagáčmi. Okrem bufetu sa tu nachádza aj obrazovka, ktorá ukazuje odchody autobusov [[Mestská hromadná doprava|MHD]] [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|Bratislava]] z najbližších zastávok: [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova]], [[Železničná stanica Bratislava-Lamač|Stanica Lamač]], [[Ulica Janka Alexyho (Bratislava)|Alexyho]], [[Drobného ulica|Drobného]]. Zároveň digitálna tabuľa informuje o suplovaniach, rozvrhoch a zmenách v rozvrhu každej triedy na škole. Na škole sa pokračuje s revitalizáciou vonkajších či vnútorných priestorov. Školský rok 2023/2024 sa niesol v znamení vylepšení a investícií do technického vybavenia gymnázia. Do školy pribudlo aj vyše 100 tabletov, ktoré sa pravidelne používajú napr. pri projektovom vyučovaní, na vyhľadávanie informácií na hodinách či na prezentáciu školy v rámci verejných akcií. Nová 3D tlačiareň umožňuje študentom vytlačiť si vlastné modely. Pre ucházačov o štúdium na gymnáziu sa každý rok vo februári organizuje DOD - Deň otvorených dverí, ktorý funguje ako formát otvorených vyučovacích hodín. S pomocou modernej techniky prichádzali do školy i uchádzači o štúdium na prijímacie skúšky. Po zadaní svojho kódu sa im na stránke školy zobrazí mapa areálu školy s trasou do učebne, v ktorej mali písať testy. Od šk. roku 2022/2023 opätovne vychádza staronový školský časopis '''Bilíkoviny'''. Ako online časopis vychádza štyrikrát, ale väčšinou iba trikrát do roka (jeseň, zima, jar, (leto)). V prvých rokoch gymnázia vychádzal školský časopis s názvom Plameň. Na gymnáziu taktiež funguje študentský parlament (Žiacka školská rada), ako reprezentatívny orgán žiakov, ktorý zastupuje ich záujmy vo vzťahu k učiteľom a vedeniu školy. Na začiatku nového školského roka sa cez Edupage volia noví členovia školského parlamentu. Členov parlamentu volia žiaci a každý žiak môže odovzdať svoj hlas 3 kandidátom. BEYP (Bilíkova European Youth Parliament): Študenti organizujú vlastnú simuláciu Európskeho parlamentu, kde v angličtine rokujú o aktuálnych európskych témach a vypracúvajú rezolúcie. EKO BILÍČKA je iniciatíva spraviť Bilíčku ekologickejšou a zvýšiť povedomie študentov o klimatických problémoch našej planéty. Iniciatíva organizuje rôzne prednášky, podujatia, swapy i súťaže. Už vyše 30 rokov funguje pri gymnáziu Školský športový klub so zameraním na [[volejbal]]. == Erasmus+ na Bilíkovej == Vďaka akreditácii programu [[Erazmus Rotterdamský|Erasmus+]] pre projektové obdobie 2021 - 2027 chce realizovať všetky aktivity, ktoré program Erasmus+ umožňuje: 1.Krátkodobé zahraničné mobility skupín študentov, 2. Dlhodobé zahraničné pobyty študentov, 3. Job shadowing - pozorovanie pri práci pedagógov na zahraničných školách a tiež študijné pobyty, kurzy a vzdelávanie pedagógov v zahraničí. Koordinátor projektu Erasmus+ na Bilíčke je Radim Kovařík, ktorý sa realizáciou, tvorbou a koordinovaním školských európskych projektov zaoberá od roku 2007. '''Partnerské školy:''' Lovisa Gymnasium v meste [[Loviisa]] vo [[Fínsko|Fínsku]], Gladsaxe Gymnasium pri [[Dánsko|dánskej]] [[Kodaň|Kodani]], IES Sierra Nevada v [[Španielsko|Španielsku]], 2nd Lykeo of Kalamata v [[Grécko|Grécku]], Gorey Educate Together Secondary School v [[Írsko|Írsku]], ISSIS Giuseppe Verdi Valdobbiadene v [[Taliansko|Taliansku]] == Možnosti štúdia<ref>https://gymbilba.edupage.org/a/moznosti-studia</ref> == * 4-ročné štúdium * 5-ročné bilingválne slovensko-anglické štúdium * 5-ročné bilingválne slovensko-nemecké štúdium * 8-ročné štúdium == Významní absolventi a absolventky: == * [[Katarína Abrhámová]] - reprezentantka vo volejbale * [[Marián Amsler]] – divadelný režisér, dramaturg, umelec, umelecký šéf [[Divadlo Petra Mankoveckého|Divadla]] [[Divadlo Petra Mankoveckého|Petra Mankoveckého]] * [[Adela Vinczeová]] (rodená Banášová) – moderátorka * [[Andrej Barbierik]] – reprezentant vo volejbale * [[Zuzka Bieliková]] – reprezentantka v golfe * [[Ingrid Burdová]] (Olejárová) – lekárka, primárka anesteziologička * [[Peter Celec]] – vedec * [[Dagmar Cipárová|Dagmar Cipárová-Barániková]] – reprezentantka v šerme * Daniela Cuníková (Dubovcová)  – reprezentantka vo volejbale * [[Dana Čahojová]] (Planková) – lekárka a komunálna politička, starostka bratislavskej mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] * [[Michaela Danková]] – vysokoškolská pedagogička USA * [[Jana Dejová]] – reprezentantka vo volejbale * [[Martin Dorčák]] – riaditeľ tlačového odboru [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|MŠVVaŠ]], asistent poslanca NR SR, člen strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] * [[Juraj Draxler]] – politik, [[Zoznam ministrov školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva SR]] v rokoch 2014 - 2016 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej vláde Roberta Fica]] ako nominant strany [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] * [[Natália Dubovcová]] – reprezentantka v plážovom volejbale * [[Kamila Filipčíková]] – modelka * [[Martin Foltin]] – prodekan [[FEI]] * [[Hana Gajdošová-Letková]] - herečka * [[Róbert Gašparík]] – hudobný skladateľ * [[Miroslav Grošaft]] – pilot, náhradník [[Ivan Bella|Ivana Bellu]] pri lete do kozmu * [[Karol Hajdu]] – reprezentant v gymnastike * [[Juraj Hanulaj]] – reprezentant v jazdectve * [[Eman Hason]] - herec * [[Erika Havasi]] - herecka * [[Ľuboš Hlavena]] – športový komentátor, moderátor a novinár * [[Tomáš Hollý]] – reprezentant vo volejbale * [[Mária Hilmerová]] – medzinárodný chovateľ plemena Yorkshirský teriér * [[Mário Homolka]] – režisér * [[Boris Hruškovič]] – alergológ, imunológ * [[Juraj Hucko]] – lekár * [[Martin Ilavský]] – bývalý generálny riaditeľ [[TA3]] * [[Barbora Jančinová]] – reprezentantka v spoločenských tancoch * [[Hana Juríková]] – biologička * [[Vojtech Jurkovič]] - novinár * [[Marta Kabinová]] – riaditeľka Greenpeace * [[Peter Kalný]] - reprezentačný tréner vo volejbale * [[Tomáš Kamenec]] - právnik * [[Ján Kišš]] – reprezentant vo volejbale * [[Soňa Klamová]] – novinárka, moderátorka * [[Ivan Korčok]] – diplomat a politik, [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|kandidát]] na post [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta SR]], [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí SR]] v rokoch 2020 - 2022 vo [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021|vládach Igora Matoviča]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|Eduarda Hegera]] ako nominant [[Sloboda a Solidarita|SaS]] * [[Peter Kormúth]] - diplomat * [[Barbora Koseková]] - reprezentantka vo volejbale * [[Edita Krešáková]] – Miss Slovensko 2008 * [[Dominika Krčmáriková]] - modelka * [[Tatiana Krempaská]] – reprezentantka vo volejbale * [[Nora Krchňáková]] – redaktorka * [[Adriana Krnáčová]] (Gutleberová) – primátorka hlavného mesta ČR Prahy v rokoch 2014 - 2018 za stranu [[ANO 2011|ANO]] * [[Ivana Kubáčková]] – herečka * [[Miroslav Lajčák]] – diplomat, [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí SR]] v rokoch 2009 - 2010 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvej vláde Roberta Fica]] a 2012 - 2020 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vláde Roberta Fica]] a vo [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|vláde Petra Pellegriniho]] ako nominant [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] * [[Tatiana Lajčáková]] – volejbalová reprezentantka * [[Elena Linczenyiová]] – riaditeľka pre mediálne projekty ICF International (Brusel) * [[Milan Lônčík]] – riaditeľ banky * Jana Magátová - reprezentantka vo volejbale * Martina Mamuti-Veiglová – reprezentantka vo volejbale * Marek Matušica – športový komentátor * [[Peter Michalovič]] - reprezentant vo volejbale * Marián Migra – reprezentant vo volejbale * Jaro Nosek - reprezentant vo volejbale * [[Miloš Oravec]] – vedec, dekan FEI * [[Silvia Pastoreková]] – vedkyňa * [[Pavol Pavlis]] – politik, [[Zoznam ministrov hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva SR]] v rokoch 2014 - 2016 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej vláde Roberta Fica]], bývalý dlhoročný poslanec NR SR za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] * Boris Pažický - reprezentant vo volejbale * Rasťo Paulíny - influencer * Martin Pipa - reprezentant vo volejbale * Gabriela Pirošková – moderátorka * Adriana Pospíšilová – Miss Slovensko 2003 * [[Dárius Rusnák]] – hokejista, kapitán reprezentácie [[Československá socialistická republika|ČSSR]] v hokeji, striebro ZOH 1984, [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|Majster sveta 1985]], striebro z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1982|MS 1982]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|MS 1983]] a bronz na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1981|MS 1981]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|Siene slávy slovenského hokeja]], hral napr. za [[HC Slovan Bratislava]], [[HC Dukla Jihlava]], 1987: 230. v drafte NHL [[Philadelphia Flyers]] * Igor Rusňák – prednosta nemocnice na Kramároch * [[Jaroslav Rezník]] – bývalý generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]<nowiki/>v rokoch 2017 - 2022, predtým v rokoch 1997 - 2005 riaditeľ [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] a v 2005 - 2017 riaditeľ [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] * Zdenek Rozhold - diplomat * [[Dagmar Sanitrová]] – herečka * Gabriela Sedláková – reprezentantka v atletike * Barbara Jánošová-Serdelová – moderátorka * [[Izabela Schenková]] – režisérka, herečka * Zuzana Slováková - reprezentantka vo volejbale * [[Vladimír Slugeň]] – jadrový fyzik, vyskoškolský pedagóg, FEI STU * [[Alžbeta Stanková]] – herečka * Eva Starovecká – reprezentantka vo volejbale * Bianka Stuppacherová - novinárka * Ivan Syrový - právnik * [[Maroš Šefčovič]] – diplomat, politik, eurokomisár pre obchod, hospodársku bezpečnosť a pre medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť EU, [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|neúspešný kandidát na post prezidenta SR v roku 2019]] ako nominant strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] * Galina Šimončičová – Gabalová – riaditeľka Pedagogickej a sociálnej akadémie, Bullova 2 Bratislava * [[Blanka Šíblová]] – prírodovedkyňa * [[Ján Šicko]] – akademický maliar, dizajnér * [[Hana Štepánková]] – majsterka sveta vo fitnes * Lenka Štefankovičová – Jones – umelecká fotografka, Veľká Británia * Miloš Tomáš – manažér slovenskej futbalovej reprezentácie * [[Zuzana Tomčíková]] – reprezentantka v hokeji * Jana Trnková (Horanská)  – reprezentantka vo volejbale * [[Richard Ujváry]] – hokejista, Kanada * [[Vladimír Úradníček]] – vedec, kvantová metóda * [[Filip Vagač]] – politik, poradca [[Václav Havel|Václava Havla]], člen Študentského koordinačného výboru počas [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] * [[Vojtech Vajner]] – reprezentant vo volejbale * [[Zuzana Vaterková]] (Benčová) - riaditeľka [[Spojená škola (Bratislava, Metodova 2)|gymnázia Metodova]] * [[Pavel Višňovský]] - herec * [[Miloslav Volný]] - režisér * [[Martin Zaťovič]] – starosta MČ [[Dúbravka (Bratislava)|Dúbravka]], vicežupan VÚC Bratislava * [[Marián Zeman]] – futbalový obranca a reprezentant, komentátor == Zdroj== * [https://gymbilba.edupage.org/? Oficiálna stránka školy] * [https://www.youtube.com/watch?v=onQLhElLWKg Ako prežiť Bilíčku, Youtube] * [https://gymbilba.edupage.org/text51/ Oficiálna stránka školy - História školy] * [https://heyzine.com/flip-book/04b08c5e31.html#page/9 Školský časopis 2025/2026 1] * [https://heyzine.com/flip-book/1524f1ee25.html Školský časopis 2025/2026 2] <references /> {{Súradnice|48.187637|17.042692|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Dúbravka (Bratislava)]] 2v148esmuofvaq99zuexi14dc9fo6zr 0 349999 8199771 8197571 2026-04-17T15:51:06Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199771 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Vasilij Ivanovič Surikov | Portrét = V.Surikov, Self-Portrait (1879, Tretyakov gallery).jpg | Veľkosť obrázka = 230px | Popis = Autoportrét | Rodné meno = | Dátum narodenia = [[12. január]] [[1848]] | Miesto narodenia = [[Krasnojarsk]] | Dátum úmrtia = {{duv|1916|3|6|1848|1|12}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]] | Známy vďaka = ruský maliar | Alma mater = | Profesia = | Manžel = | Deti = | Portál1 = Umenie }} '''Vasilij Ivanovič Surikov''' ({{V jazyku|rus|Василий Иванович Суриков}}; * [[12. január]] [[1848]], [[Krasnojarsk]] – † [[6. marec]] [[1916]], [[Moskva]]) bol ruský maliar, majster rozsiahlych historických diel, predstaviteľ ruského umeleckého združenia – [[Peredvižnik|peredvižnici]]. == Život == === Rodina === Vasilij Ivanovič Surikov sa narodil 12. (24.) januára roku 1848 v kozáckej rodine v [[Krasnojarsk|Krasnojarsku]]. Bol pokrstený 13. januára v Chráme všetkých svätých v [[Krasnojarsk]]u. Jeho starý otec bol Vasilij Ivanovič Surikov (umrel v roku 1848), bratranec jeho starého otca – Alexander Stepanovič Surikov bol atamanom Jenisejského kozáckeho pluku. Legenda hovorí o jeho ohromnej sile, keď počas búrky sám zachránil odtrhnutú kozácku plť z vôd rozbúrenej rieky Jenisej. Je po ňom pomenovaný Atamanský ostrov na [[Jenisej]]i. Starý otec z matkinej strany – Vasilij Ivanovič Torgošin slúžil ako [[stotník]] v Turuchansku. Otec – Ivan Vasiljevič Surikov bol gubernským registrátorom. Matka – Praskovja Fedorovna Torgošinova – narodila sa 14. októbra 1818 v kozáckej stanici Torgošino pod Krasnojarskom (v súčasnosti [[Torgašino]]). V roku 1854 bol jeho otec prevelený na službu do obce Suchoj Buzim. Jeho pravnukmi sú: slávny režisér a herec [[Nikita Michalkov]], scenárista a režisér [[Andrej Končalovskij]]. === V Krasnojarsku === Vo veku osem rokov prišiel Surikov do Krasnojarsku a absolvoval dve triedy cirkevnej školy. V roku 1858 začal štúdium na Krasnojarskom učilišti. Jeho rodičia zostali žiť v Suchom Buzime. V roku 1859 tu zomrel na tuberkulózu jeho otec Ivan Vasilijevič, matka sa spolu s deťmi vrátila do Krasnojarsku. Kvôli nedostatku peňazí museli prenajať horné poschodie domu. Vasilij Ivanovič začal maľovať už v ranom detstve. Jeho prvým učiteľom maľby sa stal Nikolaj Vasiľjevič Grebnev. Dielo, ktoré je považované za jeho prvé, je [[akvarel]] ''Plte na Jeniseji'' z roku 1862 (vystavené v dome-múzeu V. I. Surikova v Krasnojarsku). Po ukončení štúdia na učilišti bol Surikov prijatý za zapisovača na gubernskom riaditeľstve – v rodine nemali dostatok finančných prostriedkov na pokračovanie štúdia. Počas jeho práce v úrade si všimol jeho talent gubernátor Jenisejskej gubernie P. N. Zamiatin. Podarilo sa mu nájsť mladému Surikovovi mecenáša – obchodníka so zlatom P. I. Kuznecova, ktorý mu zaplatil štúdium v Akadémii umení. === V Petrohrade === [[Súbor:Surikov_horseman.jpg|náhľad|Pohľad na pomník Petra I. na Senátnom námestí]] [[11. decembra]] [[1868]] odišiel Vasilij Ivanovič spolu s vozovou karavánou z Krasnojarsku do [[Petrohrad]]u. Surikovovi sa podarilo dostať na Akadémiu umení až na druhý pokus, keď začiatkom septembra 1869 úspešne prešiel prijímacími skúškami. Stal sa externým poslucháčom a o rok neskôr riadnym študentom. V období medzi rokmi 1869 až 1875 sa učil v petrohradskej Akadémii umení pod vedením Pavla Petroviča Čistiakova. Počas štúdia Surikov získal za svoje práce štyri strieborné medaily a niekoľko peňažných odmien. Vo svojich dielach sa venoval najmä kompozícii, za čo dostal prezývku „Kompozítor“. Prvú samostatnú prácu Surikova: ''Pohľad na pomník Petra I. na Senátnom námestí'' kúpil jeho mecenáš Kuznecov (v súčasnosti sa nachádza v Krasnojarskom múzeu). V lete roku 1873 prišiel do [[Krasnojarsk]]u, nejaký čas strávil v Chakasku – v blízkosti náleziska [[zlato|zlata]]. V roku 1874 Surikov daroval Kuznecovovi svoj obraz ''Milosrdný samaritán'', za ktorý získal malú zlatú medailu. 4. novembra roku 1875 Vasilij Ivanovič ukončil Akadémiu ako triedny umelec prvého stupňa. === V Moskve === V. I. Surikov získal objednávku za vytvorenie štyroch fresiek ekumenických koncilov v Chráme Krista Spasiteľa. Na freskách začal pracovať v Petrohrade, a v roku 1877 sa presťahoval do [[Moskva|Moskvy]]. V Moskve nemal vlastný dom, žil v prenajatých priestoroch a hoteloch. Často cestoval do Krasnojarsku, kde trávil leto. 25. januára roku 1878 sa oženil s Elizavetou Augusovnou Šaré (1858{{--}}1888). Jej matka Mária Alexandrovna Šaré bola príbuzná dekabristu Petra Nikolajeviča Svistunova. Narodili sa im dve dcéry: Oľga a Jelena. === Ráno pred popravou strelcov (Утро стрелецкой казни) === [[Súbor:Surikov_streltsi.jpg|náhľad|Ráno pred popravou strelcov]] V roku [[1878]] Vasilij Ivanovič začal prácu na obraze ''Ráno pred popravou strelcov''. Historickú kompozíciu dokončil v roku 1881. V tom istom roku sa stal členom skupiny ''Tovariščestvo peredvižnych chudožestvennych vystavok'' (Združenie putovných umeleckých výstav). === Menšikov v Berezove (Меншиков в Березове) === Zberateľ umenia P. M. Tretiakov kúpil v roku 1883 Surikovov obraz ''Menšikov v Berezove''. Umelec tak získal dostatok prostriedkov na uskutočnenie zahraničnej cesty. Navštívil [[Nemecko]], [[Taliansko]], [[Francúzsko]], [[Rakúsko]], spoznal zbierky Drážďanskej galérie či Louvru. === Bojarka Morozovová (Боярина Морозова) === V roku 1881 vytvoril Surikov prvý náčrt ''Bojarky Morozovovej'' a s prácou na obraze začal v roku 1884. Po prvýkrát umelec počul o bojarke od svojej tetky Oľgy Matvejevny Durandinoj, u ktorej žil počas štúdia na Krasnojarskom učilišti. Dlho nevedel nájsť predlohu pre hlavnú postavu diela – Morozovovú. Jedným z jej prototypov sa stala tetka Surikova – Avdotija Vasilevna Torgošinová. Jej muž Stepan Fiodorovič je zobrazený na plátne ''Ráno pred popravou strelcov'', ako strelec s čiernou bradou. Predlohou pre smejúceho sa kupca v ľavej časti obrazu sa stal bývalý diak chrámu v Suchom Buzime - Varsanofij Semjonovič Zakourcev. Ten mu pózoval už v roku 1873 na štúdiu ''Smejúci sa kňaz'' v Krasnojarsku. Pútnika s barlou, ktorý sa nachádza na pravej strane obrazu zase stretol Surikov na ceste do Suchobuzimska. ''Bojarka Morozovová'' bola vystavená na 15. výstave peredvižnikov v roku 1887. Počas leta Surikov odchádza do Krasnojarsku. 8. augusta 1887 tu pozoruje úplné zatmenie slnka a maľuje náčrt zatmenia, ktorý sa zachoval v Tverskej galérii. V tom istom roku Vasilij Ivanovoč začína pracovať aj v žánri portrétu. Jedným z prvých sa stal portrét jeho matky (1887). Portrét ''Môj brat'' bol umelcom vytvorený pravdepodobne tiež v tomto roku. === Dobytie snehového mestečka (Взятие снежного городка) === [[Súbor:SurikovSnowFortress.jpg|náhľad|Dobytie snehového mestečka]] 8. apríla 1888 umrela žena Surikova. Začiatkom leta 1889 umelec odišiel spolu s dcérami opäť do Krasnojarsku, kde žil až do jesene 1890. V Krasnojarsku namaľoval obraz ''Dobytie snehového mestečka'' (dokončený v roku 1891, vystavený v Ruskom múzeu v Petrohrade). Hru dobytie snehového mestečka prvý raz Surikov uvidel v ranom detstve na ceste do rodnej obce matky – Torgošina. Hlavnú myšlienku obrazu mu vnukol jeho mladší brat Alexander, ktorý je aj zobrazený na jeho pravej strane, stojaci na saniach. V tých istých saniach sedí aj z profilu namaľovaná Jekaterina Alexandrovna Račkovskaja – žena známeho krasnojarského doktora. Snežný hrad bol postavený vo dvore usadlosti Surikovcov a na hre sa zúčastnili obyvatelia dediny Bazaicha. Obraz bol vystavený na medzinárodnej výstave v Paríži v roku 1900 a získal medailu. === Jermak Timofejevič dobýja Sibír (Покорение Сибири Ермаком Тимофеевичем) === Počas návštev Sibíri Surikov študoval životný štýl a spôsob života miestnych národov: Vogulov, Ostiakov, Chakazov a i. V roku 1891 sa začala jeho práca na obraze ''Jermak Timofejevič dobýja Sibír''. Štúdie k dielu maľoval na rieke Ob. Vo svojom liste domov napísal: „Maľujem tatárov. Namaľoval som dostatočný počet. Našiel typ pre Jermaka.“ V práci nad obrazom ''Jermak Timofejevič dobýja Sibír'' pokračoval aj v roku 1893 a dokončil ho v roku 1895. Od 1893 bol Surikov členom petrohradskej Akadémie umení. === Suvorovov prechod cez Alpy (Переход Суворова через Альпы) === [[Súbor:Vasily Surikov - Suvorov Crossing the Alps in 1799 - Google Art Project.jpg|left|náhľad|Suvorovov prechod cez [[Alpy]]]] V októbri roku 1895 v Krasnojarsku Surikov naplánoval obraz Prechod Suvorova cez Alpy. Prvým prototypom Suvorova sa stal kozácky dôstojník vo výslužbe Fiodor Fiodorovič Spiridonov. Ten pre Surikova zostavoval rodokmeň a mal už 80 rokov. V roku 1898 sa objavila štúdia, na ktorej súčasníci videli ako prototyp Suvorova učiteľa spevu Krasnojarského chlapčenského gymnázia – Grigorija Nikolaeviča Smirnova. G. N. Smirnov mal aj bieleho koňa, na ktorom Surikov zobrazil sediaceho Suvorova. V lete roku 1897 Vasilij Ivanovič navštívil [[Švajčiarsko]], kde maľoval ďalšie štúdie. Prácu na obraze ukončil v roku 1899, presne 100 rokov po talianskom pochode Suvorova. Dielo bolo vystavené v Petrohrade, v Moskve a nakoniec ho kúpil cár. === Stepan Razin (Степан Разин) === Idea obrazu ''Stepan Razin'' vznikla u Surikova ešte v roku 1887, ale pracovať na ňom začal až v roku 1900. Štúdie k obrazu tvoril na Sibíri a na rieke Don. Prototypom Stepana Razina sa stal krasnojarský vedec Ivan Timofejevič Savenkov. Je možné, že prvé štúdie maľoval podľa Ivana Timofejeviča a neskoršie podľa jeho syna. V roku 1907 sa Surikov stal členom Zväzu ruských maliarov a opustil rady peredvižnikov. Paralelne so ''Stepanom Razinom'' Surikov pracoval aj na niekoľkých iných obrazoch. V roku 1901 V. M. Krutovskyj ukázal maliarovi brožúru N. Ogloblina o Krasnojarskom povstaní (vydaná v Tomsku). Na krasnojarskej vzbure v rokoch 1695{{--}}1698 sa zúčastnili aj predkovia Surikova – Piotr a Iľja Surikovovi. Vasilij Ivanovič začína tvoriť obraz ''Krasnojarskij bunt 1695 goda'' (Красноярский бунт 1695 года). Nedokončený zostal aj obraz ''Kniagiňa Oľga vstrečaet telo kniaza Igora, ubytogo derevjanami''. Toto dielo vymyslel v roku 1909, počas cesty na jazero Šira. === Posledné roky === Po prečítaní knihy I. J. Zabelina „Domašnyj byt ruskych caric v 16.-17. vekach“ Surikov od roku 1908 maľuje obraz ''Posešenie carevnoj ženskogo monastyra''. Prototypom cárovnej sa stali vnučky Surikova – Natália Končalovskaja a Asja Dobrinskaja. V roku 1910 Surikov spolu so zaťom, umelcom P. P. Končalovským, navštívil [[Španielsko]]. Po iniciatíve V. I. Surikova a L. A. Černyševa bola v Krasnojarsku v roku 1910 otvorená umelecká škola. Surikov poslal z Petrohradu potrebné učebné pomôcky pre školu. V lete roku 1915 navštívil Krasnojarsk, kde maľoval niekoľko krajiniek; Krasnojarsk v rajone Blagoveššenskoj cerkvy, Plaškout na Jenisji a niekoľko akvarelov. Nedokončený zostal obraz ''Blagoveššenie''. V roku 1915 Vasilij Ivanovič odišiel na liečenie na [[Krym]]. Surikov umrel v Moskve 6. marca 1916 kvôli srdečnej skleróze. Je pochovaný spolu so ženou na Vagaňkovskom cintoríne. Jeho meno nesie Moskovský inštitút umenia. V rodnom kraji Surikova, v Krasnojarsku, mu bol v roku 1954 postavený pamätník (sochár L. J. Ejdlin, architekt V. D. Kirchoglani), na tom istom mieste bolo v roku 1948 otvorené múzeum Surikova. V jeho dome, ktorý slúži tiež ako múzeum bol v roku 2002 postavený nový pamätník (sochár Jurij Zlotia). Na jeho počesť bol nazvaný kráter na Merkúre a planétka. == Adresa v Petrohrade == * 1869 rok – dom M. B. Bulatovoj – Spasskaja ulica 1; * 1872 – 1873 – dom M. S. Voronina – 5. linia, 4, byt 32. == Adresa v Krasnojarsku == * Ulica Lenina, 98 - dom-múzeum == Najznámejšie diela == * Ráno pred popravou strelcov * Menšikov v Berezove * Bojarka Morozovová * Jermak Timofejevič dobýja Sibír * Suvorovov prechod cez Alpy * Stepan Razin == Pomenované po ňom == V Krasnojarsku *Ulica Surikova; *Múzeum v dome V. I. Surikova (ul. Lenina, 98) s pamätníkom; *Galéria výtvarného umenia V. I. Surikova, (ul. Parížskoj komúny, 20); *Umelecká škola V. I. Surikova, (ul. Lenina, 79); *Umelecké učilište V. I. Surikova, (ul. Sverdlovskaja); *Surikovský park s jeho bustou medzi prospektom Mira a ul. Surikova Ulice Surikova: v Lipecku, Novosibirsku, v obci Sokol pri Moskve, v obci Suchoj Buzim. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Василий Иванович Суриков}} == Externé odkazy == *[http://artsurikov.ru/ Stránka venovaná Surikovovi] {{rus icon}} *[http://www.museum-online.ru/Peredvizhniki/Vasilij_Ivanovich_Surikov/ Obrazy a životopis Surikova] {{rus icon}} *[http://rusart.virtbox.ru/Vasilijj-Surikov.html Život a dielo Surikova] {{rus icon}} == Zdroje == {{preklad|ru|Суриков, Василий Иванович}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Surikov, Vasilij Ivanovič}} [[Kategória:Ruskí maliari]] [[Kategória:Peredvižnici]] [[Kategória:Osobnosti z Krasnojarsku]] [[Kategória:Absolventi Cárskej akadémie umení]] [[Kategória:Členovia Cárskej akadémie umení]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] dzegcoc9o12n0431hlndgi8z9c98skz 0 351090 8199624 7868773 2026-04-17T15:02:57Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199624 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Helena Růžičková | fotka = | veľkosť fotky = 200px | komentár = | celé meno = | rodné meno = Helena Málková | dátum narodenia = [[13. jún]] [[1936]] | miesto narodenia = [[Praha]], [[Československo]] | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2004|01|04|1936|06|13}} | miesto úmrtia = [[Plzeň]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = [[herečka]] | roky pôsobenia = [[1940]] – [[2004]] | manžel = [[Jiří Růžička st.]] ({{Small|[[1955]] – [[2003]]}}) | manželka = | priateľ = | priateľka = | syn = [[Jiří Růžička]] | rodičia = Alois Málek<br>Draga Málková | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Helena Růžičková''' (* [[13. jún]] [[1936]], [[Praha]]{{--}}† [[4. január]] [[2004]], [[Plzeň]]) bola populárna [[Česko|česká]] [[herečka]]. == Život == Pôvodne vyštudovaná zubná laborantka sa už od detstva pohybovala okolo divadla, napr. v detskom balete [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]]. Cez choreografku a javiskovú techničku sa nakoniec dostala k divadelnému herectvu. Na prijímacích skúškach na [[DAMU]], kde však nikdy nebola prijatá, stretla svojho manžela Jiřího Růžičku st., rovnako divadelného herca, neskôr pomocného režiséra na [[Filmové ateliéry Barrandov|Barrandove]]. Na svadbe jej robila svedka jej veľká kamarátka [[Jiřina Bohdalová]]. Vrcholom jej divadelného umenia bola úloha Hejtmanky v Gogoľovom [[Revízor (divadelná hra)|Revízorovi]]. Z veľkého množstva filmových rolí si ju diváci najviac pamätajú ako Heduš v trilógii Homolkových a Škopkovú v trilógii Slunce, seno... Venovala sa aj estrádnym vystúpeniam ako Duo Kix (s Jiřím Růžičkou ml.), najmä v dobách, kedy nemohla hrať. Napísala niekoľko kníh o svojom boji s rakovinou. Jej manželom bol herec a pomocný režisér [[Jiří Růžička st.|Jiří Růžička st]]. (*1932 - †2003) a bola [[Matka (biológia)|matkou]] herca [[Jiří Růžička|Jiřího Růžičku ml.]] (*1956 - †1999), ktorého prežila o 5 rokov a s ktorým hrala v niekoľkých obľúbených českých [[Filmové dielo|filmoch]]. V roku [[2002]] jej bola diagnostikovaná [[rakovina]]. Helena Růžičková zomrela [[4. január]]a [[2004]] o 9:15 na [[zlyhanie obličiek]], vo fakultnej nemocnici v Plzni vo veku 67 rokov. Jej popol bol rozprášený na [[Olšanské hřbitovy|Olšanských hřbitovech]] v Prahe. == Dielo == === Divadlo === ==== Činoherný klub ==== Helene Růžičkovej dal režisér [[Jan Kačer]] príležitosť v [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Gogoľovom]] [[Revízor (divadelná hra)|Revízorovi]], kde hrala hajtmanku po boku [[Pavel Landovský|Pavla Landovského]]. Na tomto predstavení [[Činoherní klub|Činoherného klubu]] z konca šesťdesiatych rokov, ktorého záznam sa dochoval, sa prejavilo herecké majstrovstvo Růžičkovej. Mala dar humoru, ale v Revízorovi ukázala, že zvládne najnáročnejšie úlohy s obdivuhodnou [[Suverenita|suverenitou]] a výrazovou plnosťou. Súbor sa s Revízorom dostal aj do [[Londýn]]a, po čom miestne denníky vyzdvihovali účinkovanie súboru aj samotnej herečky. ==== Divadlo Na zábradlí ==== Helena Růžičková bola tiež členkou [[Divadlo Na zábradlí|Divadla Na zábradlí]], kde ju diváci vídali od februára [[1972]] v hre Na dně. Hoci jej angažmán netrval dlho, zvládla tu naštudovať niekoľko hier a bola obsadená do väčšiny [[Divadelná inscenácia|inscenácií]], ktoré divadlo do roku 1972 vyprodukovalo. Išlo o hry Dáma s kaméliemi, Figarova svatba, Alchymista a Les. Posledná hra, v ktorej sa Helena Růžičková objavila v Divadle Na zábradlí mala premiéru 6. novembra 1972. Jej angažmán v tomto divadle skončil v roku 1973. ===Filmografia=== ==== Štyridsiate roky 20. storočia ==== * [[Babička (film, 1940)|Babička]] ([[1940]]) ako ''Kudrnovic dieťa'' * [[Soudný den (film 1949)|Soudný den]] ([[1949]]) ako ''Cilka'' ==== Päťdesiate roky 20. storočia ==== * [[Nevěra (film 1956)|Nevěra]] ([[1956]]) ako ''diváčka na leteckom dni'' * [[Bomba (film)|Bomba]] ([[1957]]) ako ''utekajúca pacientka'' ==== Šesťdesiate roky 20. storočia ==== * [[Spadla z měsíce]] ([[1961]]) ako ''družstevníčka'' * [[Místo v houfu]] ([[1964]]) ako ''dedinčanka'' * [[... a pátý jezdec je Strach]] ([[1964]]) ako ''masérka'' * [[Za pět minut sedm]] ([[1964]]) ako ''robotníčka'' * [[Bílá paní (film)|Bílá paní]] ([[1965]]) ako ''družstevníčka'' * [[Škola hříšníků]] ([[1965]]) ako ''Miládka'' * [[Dáma na kolejích]] ([[1966]]) ako ''masérka'' * [[Vrah skrývá tvář]] ([[1966]]) ako ''žena v stajni'' * [[Zločin a trik II.]] ([[1967]]) ako ''Sirka'' * [[Znamení raka]] ([[1967]]) ako ''Anna'' * [[Happy end (film)|Happy end]] ([[1967]]) ako ''čiernovláska'' * [[Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky]] ([[1967]]) ako ''dáma v bare'' * [[Útěk]] ([[1967]]) ako ''riaditeľka'' * [[Zázračný hlavolam]] ([[1967]]) ako ''Béďova matka'' * [[Řeč o Puškinovi]] ([[1968]]) * [[Hříšní lidé města pražského]] ([[1968]]) ako ''prostitútka'' * [[Rakev ve snu viděti]] ([[1968]]) ako ''Velebná'' * [[Červená kůlna]] ([[1968]]) ako ''Baránková'' * [[Farářův konec]] ([[1968]]) ako ''Hospodyně'' * [[Všichni dobří rodáci]] ([[1968]]) ako ''Božka'' * [[Těch několik dní]] ([[1968]]) ako ''upratovačka'' * [[Hrozné děti]] ([[1969]]) ako ''selka'' * [[Šest černých dívek aneb Proč zmizel Zajíc]] ([[1969]]) ako ''Ema Krkavcová'' * [[Zabil jsem Einsteina, pánové!]] ([[1969]]) ako ''kuchárka'' * [[Ecce homo Homolka]] ([[1969]]) ako ''Heduš'' * [[Svatej z Krejcárku]] ([[1969]]) ako ''sekretárka'' ==== Sedemdesiate roky 20. storočia ==== * [[Ďábelské líbánky]] ([[1970]]) ako ''tlstá pani'' * [[Nevěsta]] ([[1970]]) ako ''chyžná'' * [[Velká neznámá]] ([[1970]]) ako ''informátorka'' * [[Pane, vy jste vdova!]] ([[1970]]) ako ''Stubová'' * [[Hogo fogo Homolka]] ([[1970]]) ako ''Heduš'' * [[Lucie a zázraky]] ([[1970]]) ako ''predavačka'' * [[Ženy v ofsajdu]] ([[1971]]) ako ''Anča'' * [[Psi a lidé]] ([[1971]]) ako ''Zuzana, I. selka'' * [[Metráček]] ([[1971]]) ako ''teta'' * [[Slaměný klobouk]] ([[1971]]) ako ''barónka de Champigny'' * [[My tři a pes z Pětipes]] ([[1971]]) ako ''Ludvíková'' * [[Dívka na koštěti]] ([[1971]]) ako ''pacientka'' * [[Čert a Káča (film, 1970)|Čert a Káča]] ([[1970]]) * [[Babička (film, 1971)|Babička]] ([[1971]]) ako ''mlynárka'' * [[Ukradená bitva]] ([[1972]]) ako ''kňažná Lotrinská'' * [[Homolka a tobolka]] ([[1972]]) ako ''Heduš'' * [[Tři oříšky pro Popelku]] ([[1973]]) ako ''Droběna'' * [[Zítra to roztočíme, drahoušku]] ([[1976]]) ako ''upratovačka Hortenzie'' * [[Pozor, ide Jozefína...]] ([[1976]]) ako ''Kusalová'' * [[Honza málem králem]] ([[1976]]) ako ''trhovníčka'' * [[Což takhle dát si špenát]] ([[1977]]) ako ''hosť'' * [[O moravské zemi]] ([[1977]]) ako ''Křapčena'' * [[Od zítřka nečaruji]] ([[1978]]) ako kuchárka * [[Kamarátky]] ([[1979]]) ako ''Vondrová'' * [[Modrá planeta]] ([[1979]]) ==== Osemdesiate roky 20. storočia ==== * [[Co je doma, to se počítá, pánové...]] ([[1980]]) ako ''upratovačka Hortenzie'' * [[Trhák]] ([[1980]]) ako ''dedinčanka'' * [[Prázdniny pro psa]] ([[1980]]) ako ''Krásová'' * [[Blázni, vodníci a podvodníci]] ([[1980]]) ako ''pani kňažná'' * [[Buldoci a třešně]] ([[1981]]) ako ''cudzinka'' * [[Tajemství hradu v Karpatech]] ([[1981]]) ako ''speváčka'' * [[V podstatě jsme normální]] ([[1981]]) ako ''Rabiňáková'' * [[Mezi námi kluky]] ([[1981]]) ako ''vrátnička'' * [[Monstrum z galaxie Arkana]] ([[1981]]) ako ''teta Švarcová'' * [[Příště budeme chytřejší, staroušku!]] ([[1982]]) ako ''Julinka'' * [[Slunce, seno, jahody]] ([[1983]]) ako ''Škopková'' * [[Vlak dětství a naděje]] ([[1984]]) ako ''Anna Urbanová'' * [[O princezně Jasněnce a létajícím ševci]] ([[1987]]) ako ''čarodejnica'' * [[Slunce, seno a pár facek]] ([[1989]]) ako ''Škopková'' * [[Dva lidi v ZOO]] ([[1989]]) ako ''Burdová'' ==== Deväťdesiate roky 20. storočia ==== * [[Slunce, seno, erotika]] ([[1991]]) ako ''Škopková'' * [[Trhala fialky dynamitem]] ([[1992]]) ako ''Helena Karafiátová'' + [[námet]] a [[scenár]] * [[Přítelkyně z domu smutku]] ([[1993]]) ako ''Helga'' * [[Fontána pre Zuzanu 2]] ([[1993]]) ako ''mama Kami'' * [[Hořké léto]] ([[1995]]) ako ''teta Matylda'' ==== Nulté roky 21. storočia ==== * [[Z pekla štěstí 2]] ([[2001]]) ako ''čarodejnica'' * [[Kameňák 2]] ([[2004]]) ako ''zelinárka'' == Literatúra == * Helena Růžičková, Jiří Růžička: ''Trhala fialky dynamitem'', vydalo nakladateľstvo Dialog, v roku 1993, <nowiki>ISBN 80-85194-71-6</nowiki>, * Helena Růžičková: ''Kuchařkou proti své vůli'', vydalo nakladateľstvo Letokruhy, v roku 1994, <nowiki>ISBN 80-900707-8-7</nowiki>, * Helena Růžičková, Helena Kocourová: ''Koupání zakázano aneb Hastrmani nejsou tatrmani'', vydalo nakladateľstvo ETC Publishing, v roku 1995, <nowiki>ISBN 80-901792-2-3</nowiki>, * Helena Růžičková, Jiří Růžička: ''Kuchařkou proti své vůli, aneb, Všechno je jinak'', vydalo nakladateľstvo ETC Publishing, v roku 1995, <nowiki>ISBN 80-901792-6-6</nowiki>, * Helena Růžičková: ''Thajský sen Heleny Růžičkové'', vydalo nakladateľstvo ETC Publishing, v roku 1996, , <nowiki>ISBN 80-86006-10-7</nowiki>, * Helena a Jiří Růžičkovi: ''Krůtí kuchařka co má devatero chutí'', vydalo nakladateľstvo ETC Publishing, v roku 1996, <nowiki>ISBN 80-86006-16-6</nowiki>, * Luboš Nečas: ''Zůstat člověkem aneb vzpomínaní Heleny Růžičkové,'' vydalo nakladateľstvo Ikar, v roku 2000, <nowiki>ISBN 80-7202-777-8</nowiki>, * Helena Růžičková: ''A tak jsem šla životem,'' vydalo nakladateľstvo Metramedia, v roku 2000, <nowiki>ISBN 80-238-5878-5</nowiki>, * Helena Růžičková, Marie Formáčková: ''Obrana XXL - Můj život s dietami'', vydalo nakladateľstvo Hart, v roku 2001, <nowiki>ISBN 80-86529-10-X</nowiki>, * Helena Růžičková: ''Vaříme s Helenou Růžičkovou - rybí speciality'', , vydalo nakladateľstvo Akcent, v roku 2001,<nowiki>ISBN 80-7268-146-X</nowiki>, * Helena Růžičková, Otakar Brůna: ''Dynamit Heleny Růžičkové aneb Jak vznikal první moravský soukromý film Trhala fialky dynamitem, v''ydalo nakladateľstvo Akcent, v roku 2001,<nowiki>ISBN 80-7268-197-4</nowiki>'','' * Helena Růžičková: ''Vaříme s Helenou Růžičkovou - Králičí,zaječí a krůtí speciality'', , vydalo nakladateľstvo Akcent, v roku 2002,<nowiki>ISBN 80-7268-110-9</nowiki>, * Helena Růžičková, Marie Formáčková: ''Deník mezi životem a smrtí- Můj boj s rakovinou'', vydalo nakladateľstvo Formát, v roku 2002, <nowiki>ISBN 80-86718-00-X</nowiki>, * Helena Růžičková: ''Moderní snář Heleny Růžičkové'', vydalo nakladateľstvo Tváře, v roku 2002, <nowiki>ISBN 80-86574-01-6</nowiki>, * Helena Růžičková, Marie Formáčková: ''Deník mezi životem a smrtí II - Pokus o návrat'', vydalo nakladateľstvo Formát, v roku 2003, <nowiki>ISBN 80-86718-06-9</nowiki>, * Helena Růžičková, Marie Formáčková: ''Deník mezi životem a smrtí III - Žiju!'' , vydalo nakladateľstvo Formát, v roku 2003, <nowiki>ISBN 80-86718-12-3</nowiki>, * Helena Růžičková, Marie Formáčková: ''Deník mezi životem a smrtí I- III - Souhrné vydání'' , vydalo nakladateľstvo Formát, v roku 2003, <nowiki>ISBN 80-86718-19-0</nowiki>, * Marie Formáčková: ''Helena na cestách -Thajský sen Heleny Růžičkové'', vydalo nakladateľstvo Formát, v roku 2003, <nowiki>ISBN 80-86718-22-0</nowiki>, * Jiří Růžička: ''Když Helena nevaří, pánem v kuchyni jsem já'', vydalo nakladateľstvo Formát, v roku 2003, , ISBN 978-88-08671-80-88, * Helena Růžičková: ''Praktická věštírna Heleny Růžičkové'', vydalo nakladateľstvo Tváře, v roku 2004, <nowiki>ISBN 80-86574-11-3</nowiki>, * Helena Růžičková: ''Bylinář Heleny Růžičkové'', vydalo nakladateľstvo Tváře, v roku 2004, <nowiki>ISBN 80-86574-10-5</nowiki>, * Helena Růžičková: ''Sdělena tajemství'', vydalo nakladateľstvo Tváře, v roku 2007, <nowiki>ISBN 978-80-86574-19-6</nowiki>, * Helena Růžičková: ''Moderní snář Heleny Růžičkové'', vydalo nakladateľstvo Malý princ, v roku 2012, ISBN 987-80-87754-03-0, * Helena Růžičková: ''Věštírna Heleny Růžičkové'', vydalo nakladateľstvo Malý princ, v roku 2013, ISBN 987-80-87754-18-4, * Helena Růžičková: ''Neser mě, Blaženo!,'' audiokniha, vydalo nakladateľstvo Multisonic, v roku 2020, ISBN 859-40-6001-45-86, * Petr Macek: ''Slunce, seno.../ Helena Růžičková a legendární filmová trilogie - Unikátní průvodce trilogií Zdeňka Trošky'', vydalo nakladateľstvo Czech News Center, v roku 2022, ISBN 987-88-08840-62-73, == Diskografia == * 1991 ''Písničky za všechny peníze'' (spolu s Jiřím Růžičkom) - Vrba - VR 003-1 331, LP - album, * 2001 ''A tak jsem šla životem aneb Slzy a smích Heleny Růžičkové'' - ERA Audio, ČRo Brno - hovorené slovo, * 2001 ''Slunce, seno, pomluvy'' (spolu so Zdeňkom Troškom) - B&M Music -016 559 -2 -hovorené slovo, * 2008 ''Ať žije smích!'' – Supraphon SU 7077-9, EAN: 099925707798, DVD – hovorené slovo == Externé odkazy == *[http://www.osobnosti.cz/helena-ruzickova.php Osobnosti.cz] * {{Csfd meno|1037}} *[https://web.archive.org/web/20040130201001/http://baldachyn.bloguje.cz/22853_item.php Článok] Tomáša Baldýnskeho, pôvodne z MF DNES * Helena Růžičková (Cyklus Českej televízie Příběhy slavných) - [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/405235100211003-pribehy-slavnych/ video on-line v archíve ČT] == Zdroj == {{Preklad|cs|Helena Růžičková|11039341}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Růžičková, Helena}} [[Kategória:České divadelné herečky]] [[Kategória:České filmové herečky]] [[Kategória:České televízne herečky]] [[Kategória:Českí komici]] [[Kategória:Autori kuchárskych kníh]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu žalúdka]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] tten71w5n5yd66iry7g7t75su6pyjsl 0 354485 8199705 8142386 2026-04-17T15:37:20Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199705 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Miki Volek | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Michael Volek | Umelecké mená = Miki Volek<br />Mickey Volek | Dátum narodenia = [[21. máj]] [[1943]] | Miesto narodenia = [[Uherské Hradiště]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1996|8|14|1943|5|21}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[rock’n’roll]] | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = spev, gitara, piano }} [[Súbor:Hrob Miki Volka.jpg|thumb|Hrob na Olšanských cintorínoch v Prahe]] '''Miki Volek''', vlastným menom '''Michael Vítězslav Volek''' (podpisoval sa ''Mickey'') ([[21. máj]] [[1943]], [[Uherské Hradiště]] – † [[14. august]] [[1996]], [[Praha]]) bol [[rock]]ový [[spevák]], [[gitarista]], [[klavirista]], [[hudobný skladateľ]] a showman, popri [[Pavel Sedláček|Pavlovi Sedláčkovi]] jeden z priekopníkov [[rokenrol]]ového a [[bigbít]]ového spevu v bývalom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Na vrchole popularity bol v prvej polovici 60. rokov, kedy bol považovaný za najväčšiu česko-slovenskú bigbeatovú (rokenrolovú) hviezdu.{{bez citácie}} Jeho nekonformné vystupovanie (a tiež neznalosť anglických textov) mu značne sťažilo prístup do česko-slovenských nahrávacích štúdií a [[Česko-slovenský rozhlas|Česko-slovenského rozhlasu]]. Posledná skupina s ktorou príležitostne vystupoval v [[žižkov]]skej reštaurácii ''U Aničky'', sa volala „Žižkov orchestra“. Zomrel v dôsledku dlhodobého požívania [[alkoholický nápoj|alkoholu]] a [[Droga (omamná látka)|drog]] vo svojom žižkovskom byte, kde bolo jeho telo objavené až desať dní po jeho [[smrť|smrti]].<ref>http://www.czsk.net/svet/clanky/osobnosti/volek.html</ref> == Pôsobil v týchto skupinách == * Crazy Boys – zakladateľ skupiny * Golden Stars * [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]] – v prvej polovici 60. rokov bol najväčšou hviezdou, neskôr nechcel začať s novým štýlom rokenrolu, a tak odišiel * Old Stars * Transit * B komplex == Diskografia == * [[Gramofón]]ová LP doska ''Miki Volek. Miki Volek? Miki Volek!'' – [[Panton]] [[1984]], reedícia na CD [[1993]] * Miki Volek & Transit – The Complete Rock and Roll Collection – CD, Prag-Data 1998 * Rock and roll ze Sonetu – CD, kolekcia archívnych nahrávok Mikiho Volka a ďalších interpretov, Prag-Data 1999 * Miki Volek – [[Supraphon]] [[2008]], edícia Pop galerie == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [http://www.cs-magazin.com/2006-05/view.php?article=articles/cs060571.htm Ondřej Suchý, Život v rytmu rock’n’rollu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080602013459/http://www.cs-magazin.com/2006-05/view.php?article=articles/cs060571.htm |date=2008-06-02 }} * [http://encyk.sme.sk/clanok.asp?cl=1050829 Encyklopédia SME] * [http://www.cojeco.cz/index.php?s_term=&s_lang=2&detail=1&id_desc=388941 CoJeCo] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150522163710/http://www.cojeco.cz/index.php?s_term=&s_lang=2&detail=1&id_desc=388941 |date=2015-05-22 }} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Miki Volek|6872739}} {{Beatová síň slávy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Volek, Miki}} [[Kategória:Českí rockoví speváci]] [[Kategória:Českí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Českí rockoví klaviristi]] [[Kategória:Beatová síň slávy]] [[Kategória:Osobnosti z Uherského Hradišťa]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] kfhzw8l8vywe4vmx92i2aqngbpxkg0e 0 359801 8199712 8183830 2026-04-17T15:38:16Z ~2026-23659-27 292264 /* Poézia */ 8199712 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Juraj Kalnický |Portrét = |Popis = slovenský básnik a prozaik, andragóg |Dátum narodenia = {{dnv|1951|2|21}} |Miesto narodenia = [[Turčianska Štiavnička]] }} '''Juraj Kalnický''' (* [[21. február]] [[1951]], [[Turčianska Štiavnička]]) je slovenský [[básnik]], [[prozaik]] a prekladateľ. == Životopis == Po maturite pracoval v Divadle SNP (dnes [[Slovenské komorné divadlo]]) v Martine ako elév herectva a stavač kulís. V rokoch 1972 – 1977 absolvoval štúdium [[andragogika|andragogiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Do roku 2002 pracoval v rôznych inštitúciách pre vzdelávanie dospelých, vrátane [[Ministerstvo školstva Slovenskej republiky|Ministerstva školstva (Generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných vzťahov a Európskej integrácie; o.i. inicioval založenie systému Univerzity tretieho veku - U3V)]], a externe vyučoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] (Bratislava), [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite P. J. Šafárika]] (Prešov) a City University Belevue (USA). V rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako prvý tajomník ZÚ SR v RF a riaditeľ Slovenského inštitútu v [[Moskva|Moskve,]] kde organizoval prezentácie výtvarného, literárneho, divadelného a filmového umenia slovenských umelcov. V rokoch 2006 – 2010 prednášal na Pedagogickej fakulte [[Ostravské univerzity v Ostravě|Ostravskej univerzity v Ostrave]] a na Univerzite J. A. Komenského v Prahe. V rokoch 2010 - 2020 pôsobil ako akademický pracovník na Fakulte verejných politík [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]], kde bol garantom študijného programu Edukační péče o seniory, ktorý vyprofiloval. Je autorom 26 odborných monografií, vyše tridsať výkladových hesiel v domácich i zahraničných slovníkoch a encyklopédiách a viac ako 200 odborných štúdií z oblasti pedagogiky, andragogiky a gerontagogiky. (získané tituly a hodnosti: doc., PhDr., PhD., Prof. h.c.) <!-- == Charakteristika tvorby == Majstrovsky prezentuje sugestívne a britké texty i viaceré kreatívne techniky so schopnosťou poetickej originality. Svoje časozberné básne obsahujúce široký diapazon tém, stavia zväčša na viazanom verši, čo zvláda so samozrejmou ľahkosťou. (Subjektívne, nutné pridať výhradne ako citát s referenciou na príslušnú kritiku.) --> == Umelecké diela == === Poézia === * ''1981 – Ľan'' * ''2001 – Údolie včiel'' * ''2003 – Modlitba s tebou'' * ''2003 – Naše lásky (spoluautor s Jánom Majerníkom'') * ''2004 – Tŕnisté jablko'' * ''2006 – Skúmanie hviezd'' * ''2006 – Leto tvojej nehy'' * ''2011 – Zamatová vôňa dažďa'' * ''2012 - Vždy ide o lásku '' * 2015 - ''Stichi laureata IV. meždunarod. festivaľa poezii'' *2019 - ''Neskoré vtáčie leto'' === Próza === 2002 - Prekvapenie (poviedka) 2003 - Sibírsky Kichot a konedráči (filmová poviedka) 2004 - Aľjoška (poviedka) === Preklady === ==== Poézia ==== * ''2003 – Osepjan, L. O.: Krik'' * ''2003 – Osepjan, L. O.: Moja Golgota'' * ''2004 – Tambovceva-Širokova, E. V.: Šepot'' *''2019 - Glovjuk, S. N.: Otvorené okno'' ==== Preklad knihy poviedok ==== * ''2004 – Pismennyj, M. A.: Človek končiaci'' === Literatúra faktu === * ''2007 – Obrazy zo života Ignáca Kolčáka'' === Editorská a prekladateľská činnosť === * ''2006 – Iz veka v vek – Slovackaja poézija - Antológia slovenskej poézie 2. pol. 20. storočia (spoluautor s S. N. Glovjukom)'' * ''2012 - Antológia ruskej poézie (s vlastnými prekladmi)'' == Ocenenia == * ''2006 – pamätná medaila k 200 výr. nar. A.S. Puškina - od Akadémie ruskej slovesnosti'' * ''2012 – laureát 4. Medzinárod. poetického festivalu slovanských krajín, Tver (15.-18. 5.)'' == O autorovi == * Čelková, L.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. In: Knižná revue, 18, 2008, č. 2. * Machalová, D.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. Dobrý člověk už nežije. Literárny (dvoj)týždenník, 21, 27. 2. 2008, č. 7–8. * Maťovčík, A. a kol.: ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]'' (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008. * Pismennyj, M. A.: Udačnyje knižnyje projekty. Juraj Kalnickij: Kartíny iz žízni Ignaca Kolčaka. In: Mecenat i mir, 2008, No 37 – 40. * Balák, Š.: Náš literát žne úspechy v Rusku. Hosť týždňa: Juraj Kalnický, básnik, prozaik, prekladateľ. In: Roľnícke noviny, 23. 3. 2007. * Kuzovleva, T.: V objektive „Koľca A“ slovackije poety i prozaiky: Pavol Janik, Juraj Kalnickij, Etela Farkašova, Eva Maliti-Fraňova. Koľco „A“. In: Literaturnyj žurnal Sojuza pisatelej Moskvy, 2007, No 42. * Švédova, N.: Poézia, ty vsjakája byváješ (o stichach Juraja Kalnickovo). In: Mecenat i mir. Literaturno-chudožestvennyj i kuľturologičeskij meždunarodnyj žurnal, 2007, No 33 –36. * Turan, A.: Juraj Kalnický - komplexná charakteristika autora. [https://www.litcentrum.sk/autor/juraj-kalnicky/komplexna-charakteristika-tvorby Dostupné online]. * Turan, A.: 3 x 30 riadkov. In: Dotyky, 19, 2007, č. 1. * Janík, P.: Rating slovenskej poézie. In: Literárny dvojtýždenník, 19, 2006, č. 39 – 40. * Kunovská, V.: Básnik z Turca diplomat v Moskve. S Jurajom Kalnickým od prvotiny Ľan po Tŕnisté jablko. In: Nový Život Turca, roč. 15, 25. 7. 2006, č. 29. * Válek, I.: Báseň nie je prach. In: Slovenské pohľady, 4+123, 2006, č. 7 – 8. * Válek I.: [[Malý lexikón literárnych diel]]. Slovenskí autori. Žilina: Knižné centrum 2006. * Janík, P.: 3 x Juraj Kalnický (Juraj Kalnický: Modlitba s tebou, Naše lásky, Sibírsky Kichot a konedráči). In: Literárny dvoj/týždenník, 17, 2004, č. 6 – 7. * Demovič, I.: Riedka riečica (Juraj Kalnický: Ľan). In: Romboid, 16, 1981, č. 12. * Vargová, B.: Keď ľan zasvieti (Juraj Kalnický: Ľan). In: Nové slovo mladých, 4, 1981, č. 6. == Externé odkazy == * {{slc autor|juraj-kalnicky}} * [http://www.obrys-kmen.cz/index.php?rok=2004&cis=32&tisk=05 Obrys-Kmen: 3x JURAJ KALNICKÝ] * [https://web.archive.org/web/20081226151734/http://www.turcianskastiavnicka.tym.sk/Kalnicky.html Juraj Kalnický] na webe obce Turčianska Štiavnička (archív, 2008) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kalnický, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Turčianskej Štiavničky]] 0r7m5d3hmxydwkzh776odvnjrhnueo7 8199728 8199712 2026-04-17T15:41:21Z ~2026-23659-27 292264 /* O autorovi */ 8199728 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Juraj Kalnický |Portrét = |Popis = slovenský básnik a prozaik, andragóg |Dátum narodenia = {{dnv|1951|2|21}} |Miesto narodenia = [[Turčianska Štiavnička]] }} '''Juraj Kalnický''' (* [[21. február]] [[1951]], [[Turčianska Štiavnička]]) je slovenský [[básnik]], [[prozaik]] a prekladateľ. == Životopis == Po maturite pracoval v Divadle SNP (dnes [[Slovenské komorné divadlo]]) v Martine ako elév herectva a stavač kulís. V rokoch 1972 – 1977 absolvoval štúdium [[andragogika|andragogiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Do roku 2002 pracoval v rôznych inštitúciách pre vzdelávanie dospelých, vrátane [[Ministerstvo školstva Slovenskej republiky|Ministerstva školstva (Generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných vzťahov a Európskej integrácie; o.i. inicioval založenie systému Univerzity tretieho veku - U3V)]], a externe vyučoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] (Bratislava), [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite P. J. Šafárika]] (Prešov) a City University Belevue (USA). V rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako prvý tajomník ZÚ SR v RF a riaditeľ Slovenského inštitútu v [[Moskva|Moskve,]] kde organizoval prezentácie výtvarného, literárneho, divadelného a filmového umenia slovenských umelcov. V rokoch 2006 – 2010 prednášal na Pedagogickej fakulte [[Ostravské univerzity v Ostravě|Ostravskej univerzity v Ostrave]] a na Univerzite J. A. Komenského v Prahe. V rokoch 2010 - 2020 pôsobil ako akademický pracovník na Fakulte verejných politík [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]], kde bol garantom študijného programu Edukační péče o seniory, ktorý vyprofiloval. Je autorom 26 odborných monografií, vyše tridsať výkladových hesiel v domácich i zahraničných slovníkoch a encyklopédiách a viac ako 200 odborných štúdií z oblasti pedagogiky, andragogiky a gerontagogiky. (získané tituly a hodnosti: doc., PhDr., PhD., Prof. h.c.) <!-- == Charakteristika tvorby == Majstrovsky prezentuje sugestívne a britké texty i viaceré kreatívne techniky so schopnosťou poetickej originality. Svoje časozberné básne obsahujúce široký diapazon tém, stavia zväčša na viazanom verši, čo zvláda so samozrejmou ľahkosťou. (Subjektívne, nutné pridať výhradne ako citát s referenciou na príslušnú kritiku.) --> == Umelecké diela == === Poézia === * ''1981 – Ľan'' * ''2001 – Údolie včiel'' * ''2003 – Modlitba s tebou'' * ''2003 – Naše lásky (spoluautor s Jánom Majerníkom'') * ''2004 – Tŕnisté jablko'' * ''2006 – Skúmanie hviezd'' * ''2006 – Leto tvojej nehy'' * ''2011 – Zamatová vôňa dažďa'' * ''2012 - Vždy ide o lásku '' * 2015 - ''Stichi laureata IV. meždunarod. festivaľa poezii'' *2019 - ''Neskoré vtáčie leto'' === Próza === 2002 - Prekvapenie (poviedka) 2003 - Sibírsky Kichot a konedráči (filmová poviedka) 2004 - Aľjoška (poviedka) === Preklady === ==== Poézia ==== * ''2003 – Osepjan, L. O.: Krik'' * ''2003 – Osepjan, L. O.: Moja Golgota'' * ''2004 – Tambovceva-Širokova, E. V.: Šepot'' *''2019 - Glovjuk, S. N.: Otvorené okno'' ==== Preklad knihy poviedok ==== * ''2004 – Pismennyj, M. A.: Človek končiaci'' === Literatúra faktu === * ''2007 – Obrazy zo života Ignáca Kolčáka'' === Editorská a prekladateľská činnosť === * ''2006 – Iz veka v vek – Slovackaja poézija - Antológia slovenskej poézie 2. pol. 20. storočia (spoluautor s S. N. Glovjukom)'' * ''2012 - Antológia ruskej poézie (s vlastnými prekladmi)'' == Ocenenia == * ''2006 – pamätná medaila k 200 výr. nar. A.S. Puškina - od Akadémie ruskej slovesnosti'' * ''2012 – laureát 4. Medzinárod. poetického festivalu slovanských krajín, Tver (15.-18. 5.)'' == O autorovi == * Čelková, L.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. In: Knižná revue, 18, 2008, č. 2. * Machalová, D.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. Dobrý člověk už nežije. Literárny (dvoj)týždenník, 21, 27. 2. 2008, č. 7–8. * Maťovčík, A. a kol.: ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]'' (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008. * Pismennyj, M. A.: Udačnyje knižnyje projekty. Juraj Kalnickij: Kartíny iz žízni Ignaca Kolčaka. In: Mecenat i mir, 2008, No 37 – 40. * Balák, Š.: Náš literát žne úspechy v Rusku. Hosť týždňa: Juraj Kalnický, básnik, prozaik, prekladateľ. In: Roľnícke noviny, 23. 3. 2007. * Kuzovleva, T.: V objektive „Koľca A“ slovackije poety i prozaiky: Pavol Janik, Juraj Kalnickij, Etela Farkašova, Eva Maliti-Fraňova. Koľco „A“. In: Literatur. žurnal Sojuza pisatelej Moskvy, 2007, No 42. * Švédova, N.: Poézia, ty vsjakája byváješ (o stichach Juraja Kalnickovo). In: Mecenat i mir. Literaturno-chudožestvennyj i kuľturologičeskij meždunarodnyj žurnal, 2007, No 33 –36. * Turan, A.: Juraj Kalnický - komplexná charakteristika autora. [https://www.litcentrum.sk/autor/juraj-kalnicky/komplexna-charakteristika-tvorby Dostupné online]. * Turan, A.: 3 x 30 riadkov. In: Dotyky, 19, 2007, č. 1. * Janík, P.: Rating slovenskej poézie. In: Literárny dvojtýždenník, 19, 2006, č. 39 – 40. * Kunovská, V.: Básnik z Turca diplomat v Moskve. S Jurajom Kalnickým od prvotiny Ľan po Tŕnisté jablko. In: Nový Život Turca, roč. 15, 25. 7. 2006, č. 29. * Válek, I.: Báseň nie je prach. In: Slovenské pohľady, 4+123, 2006, č. 7 – 8. * Válek I.: [[Malý lexikón literárnych diel]]. Slovenskí autori. Žilina: Knižné centrum 2006. * Janík, P.: 3 x Juraj Kalnický (Juraj Kalnický: Modlitba s tebou, Naše lásky, Sibírsky Kichot a konedráči). In: Literárny dvoj/týždenník, 17, 2004, č. 6 – 7. * Demovič, I.: Riedka riečica (Juraj Kalnický: Ľan). In: Romboid, 16, 1981, č. 12. * Vargová, B.: Keď ľan zasvieti (Juraj Kalnický: Ľan). In: Nové slovo mladých, 4, 1981, č. 6. == Externé odkazy == * {{slc autor|juraj-kalnicky}} * [http://www.obrys-kmen.cz/index.php?rok=2004&cis=32&tisk=05 Obrys-Kmen: 3x JURAJ KALNICKÝ] * [https://web.archive.org/web/20081226151734/http://www.turcianskastiavnicka.tym.sk/Kalnicky.html Juraj Kalnický] na webe obce Turčianska Štiavnička (archív, 2008) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kalnický, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Turčianskej Štiavničky]] 2f4etivr1ucmwtnyoz8ot9dp0ld8u1f 0 364392 8199782 5834275 2026-04-17T15:51:45Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199782 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Alexandr Davletovič Aľmetov | Portrét = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Celé meno = | Štátna príslušnosť = ZSSR | Štátna príslušnosť 2= | Dátum narodenia = [[18. január]] [[1940]] | Miesto narodenia = [[Kyjev]], [[ZSSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1992|9|21|1940|1|18}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]] | Rok1 = | Rok2 = | Pozícia = stredný útočník | Streľba = | Výška = | Váha = | Tím = | Bývalé tímy = | Hral za = [[CSKA Moskva]] | Draft = | WHA Draft = | Sieň slávy rok = | Prezývka = }} '''Alexandr Davletovič Aľmetov''' ({{V jazyku|rus|''Александр Давлетович Альметов''}}; * [[18. január]] [[1940]], [[Kyjev]], [[ZSSR]] {{--}} † [[21. september]] [[1992]], [[Moskva]]) bol sovietsky [[ľadový hokej|hokejista]], stredný útočník. Začínal v mládeži [[CSKA Moskva]] v 12 rokoch. Ligu hral za CSKA Moskva (1958 – 1967), odohral viac ako 220 stretnutí – 211 gólov, najlepší ligový strelec 1964 (40 gólov). ZSSR reprezentoval (1960 – 67) 106x – 72 gólov. Päťnásobný majster sveta (1963 – 1967), účastník ZOH 1960, 1964 (olympijský víťaz). Na týchto turnajoch odohral 50 stretnutí – 37 gólov. Patril medzi najlepších stredných útočníkov v sovietskom hokeji. Najčastejšie hral v rade s K. Loktevom a [[Veniamin Veniaminovič Alexandrov|Veniaminom Veniaminovičom Alexandrovom]] na krídlach. Konštruktívny, tvorivý hráč s dobrou strelou. Člen klubu V. Bobrova (254 gólov) == Externé odkazy == * [http://www.peoples.ru/sport/hockey/almetov/ Biografia na peoples.ru] * [http://www.chidlovski.net/1954/54_player_info.asp?p_id=a005 Štatistika na chidlovski.net] {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Aľmetov, Alexandr Davletovič}} [[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Sovietski olympionici]] [[Kategória:Sovietski olympijskí víťazi]] [[Kategória:Majstri sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Sovietski hokejisti]] [[Kategória:Sovietski hokejoví útočníci]] [[Kategória:Osobnosti z Kyjeva]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] 8df4227eoh5xrychvimybqcnncce7nz 0 366634 8199880 7837733 2026-04-17T19:48:49Z Redaktor GLAM 256980 Higher resolution version of image 8199880 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Beekeeper (12888677).jpg|náhľad|Brtníctvo]] [[Súbor:Moderní brtnictví.jpg|náhľad|Moderné brtníctvo]] '''Brtníctvo''' alebo '''lesné včelárstvo''' alebo '''lesné včelárenie''' je starobylý spôsob získavania včelích produktov, najmä [[med]]u zo špeciálnych prírodných alebo umelých dutín stromov (tzv. '''brtov''') človekom. Brtníctvo patrí k najstarším spôsobom obživy, je však zároveň aj chovom včiel, nie tak cieleným a rozsiahlym ako chov domácich včiel, ale najmä pokiaľ ide o súčasné brtnícke metódy, náročným a veľmi špecializovaným. == Dejiny == Branie medu od divých včiel uskutočňoval človek v dejinách rôznym spôsobom, podmieneným prostredím, kde si včely stavali plásty. Mohli to byť diery v zemi, jaskyne, dutiny, kmene, koruny stromov, ale aj ľudské obydlia. Práve duté kmene stromov, v ktorých si stavali včely svoje hniezda, teda tzv. "brty", sú predmetom brtníctva. Len na území Slovenska je brtníctvo historicky doložené od 5. storočia. [[Slovan]]om bolo vlastné, aj pre krajinné prostredie ktoré osídľovali, a med a iné včelie produkty takto získavané boli v stredoveku vývozným artiklom Slovanov. Veľký rozkvet však brtníctvo zaznamenalo aj v novoveku. V jednotlivých krajinách upravovali brtnícku činnosť zákony, brtníci zakladali cechy s vlastnými artikulami, volili cechmajstra, do 19. storočia bolo brtníctvo v Európe dedičným povolaním. Brtníci mali dokonca v lesoch svoje vlastné revíre. V súčasnosti prežilo brtníctvo v nezmenenej podobe v Európe len na južnom Urale v Baškirsku, začína sa však opäť obnovovať aj inde. == Opis a postupy == Brte sa hľadali hlboko v lesoch a nielen hľadali, ale aj úmyselne dlabali. Keďže včelie hniezda v brtiach sú väčšinou od seba dosť vzdialené, ich obchôdzka trvá 8 až 9 hodín. V blízkosti stromov s prirodzenými brtiami sa vyhľadávali vhodné stromy pre vydlabanie nových brtov, pre budúce včelstvá. Brtnícke stromy sú [[borovica]], [[dub]], menej [[brest]], [[hrab]], [[javor]], [[Jaseň (rod)|jaseň]], [[buk]], [[lipa]], [[jedľa]], 100 až 300-ročné silné a vysoké jedince, so širokým kmeňom. Okrem včelárskych potrieb, sú zaužívané základné drevorubačské nástroje, nástroje na dlabanie, príp. laná a lezecká výstroj. Včely sa do novovytvorených dutín mohli lákať na [[med]], [[lekvár]], rastlinné prípravky, ktoré zároveň slúžili ako vábnička pre zistenie smeru ich letu. Zber medu sa uskutočňoval raz do roka v čase hlavnej znášky, teda približne cez leto, výnimočne však a historicky najmä v neskoršom novoveku aj dva razy, pričom vždy bolo prvoradé včelám zanechať dostatok medu pre ich vlastnú potrebu. Úloha brtníka spočívala aj v ochrane brtu a včelstva; na zimu otvory podľa potreby upchal, aby včelstvo mohlo prezimovať. Výsledkom usilovnosti včiel a práce brtníka bol potom brtnícky med a brtnícky vosk. == Zdroj == * [http://data.juls.savba.sk/std/brtn%C3%ADctvo SAV, Slov. terminologická databáza] * [http://www.szczecin.lasy.gov.pl/web/suchedniow/77 Centrum Edukacji Przyrodniczo-Leśnej]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://cepl.sggw.pl/wydawnictwa/sim21_pdf/45_sim21.pdf www.szczecin.lasy.gov.pl]{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Včelárstvo| ]] b3k4vvzspmb1u8ee253mjbolj6w47q6 0 368448 8199734 7985316 2026-04-17T15:45:13Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199734 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Otakar Vávra | fotka = Otakar Vávra.jpg | veľkosť fotky = 200px | komentár = český režisér, scenárista a pedagóg | dátum narodenia = [[28. február]] [[1911]] | miesto narodenia = [[Hradec Králové]], [[Predlitavsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2011|09|15|1911|02|28}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Český lev = <center> '''Dlhoročný umelecký prínos českému filmu''' <br /> ([[2001]]) </center> | ostatné ocenenia = }} [[Profesor|Prof.]] '''Otakar Vávra''' (* [[28. február]] [[1911]], [[Hradec Králové]] – † [[15. september]] [[2011]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[filmové umenie|filmový]] [[režisér]], [[scenárista]] a [[učiteľ|pedagóg]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze, Výroční zpráva za rok 2002 |url=http://www.famu.cz/fakulta/vyrocni-zprava-o-cinnosti/vyrocni-zprava-famu-za-rok-2002/ |dátum prístupu=2011-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140113004742/http://www.famu.cz/fakulta/vyrocni-zprava-o-cinnosti/vyrocni-zprava-famu-za-rok-2002/ |dátum archivácie=2014-01-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Weissová | meno = Lucie | vydavateľ = Český rozhlas | titul = Zemřel legendární český režisér Otakar Vávra | url = http://www.rozhlas.cz/zpravy/film/_zprava/zemrel-legendarni-cesky-reziser-otakar-vavra--948925 | dátum vydania = 2011-9-16 }}</ref> == Filmový tvorca == Študoval v [[Brno|Brne]] a [[Praha|Prahe]] [[architektúra|architektúru]]. Počas rokov [[1929]] – [[1930]], kedy stále ešte študoval, spolupracoval na niekoľkých dokumentoch. Roku [[1931]] produkoval experimentálny film ''[[Světlo proniká tmou]]'' (aj následujúce krátke filmy ''[[Žijeme v Praze]]'' a ''[[Listopad]]'' boli experimentálnymi snímkami). Prvým filmom, ktorý režíroval, bola ''[[Filosofská historie]]'' z roku 1937. Ďalším filmom bol ''[[Cech panen Kutnohorských]]'', kde si zahrala [[Zorka Janů]], sestra známej [[Lída Baarová|Lídy Baarovej]]. Zorka Janů hrala aj vo Vávrových filmoch zo 40. rokov ''Podvod s Rubensem'' a ''Pacientka Dr. Hegela''. Jej sestra Lída Baarová hrala vo Vávrových filmoch ''Panenství'', ''Maskovaná milenka'', ''Dívka v modrém'' a ''Turbína''. Po roku [[1945]] nakrútil ''[[Krakatit]]'', film so silným protivojnovým posolstvom. Po februárovom [[Február 1948|komunistickom puči]] roku 1948 sa prispôsobil novej situácii a nakrúcal a produkoval filmy oslavujúce nový režim alebo epické historické fresky podporujúce oficiálnu interpretáciu českej histórie: ''[[Jan Hus (film)|Jan Hus]]'', ''[[Jan Žižka (film)|Jan Žižka]]'' a ''[[Proti všem]]''. V ďalšom desaťročí sa režim stal liberálnejším a toto obdobie prinieslo jeho najhodnotnejšie filmy: ''[[Zlatá reneta]]'', ''[[Romance pro křídlovku]]'' a predovšetkým ''[[Kladivo na čarodejnice]]''. Podobne ako celý český film, v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prežíval mimoriadne tvorivé obdobie. Po [[Nežná revolúcia|páde socializmu]] štát viac-menej prestal dotovať kinematografiu a jeho posledným dlhometrážnym filmom tak zostala ''[[Evropa tančila valčík]]''. <br>Počas svojho života nakrútil celkom 52 [[Hraný film|hraných filmov]] a približne k 80 filmom napísal [[scenár]]. Zomrel [[15. septembra]] [[2011]] dve hodiny pred polnocou na pooperačné komplikácie zlomeniny krčku stehennej kosti.<ref>http://kultura.idnes.cz/zemrel-reziser-otakar-vavra-stolety-matador-ceskeho-filmu-pau-/filmvideo.aspx?c=A110831_171951_filmvideo_tt</ref> == Pedagóg == V päťdesiatych rokoch spoločne s inými českými režisérmi pomohol založiť [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení|FAMU]], na ktorej vyučoval po päť dekád (od roku 1963 ako profesor). Jeho študentmi boli [[Miloš Forman]] a iní predstavitelia [[Česká nová vlna|českej novej vlny]]. Z FAMU odišiel v roku [[2008]]. == Vávra odsudzovaný aj vyznamenaný == Jeho dlhý život sa mu stal inšpiráciou k autobiografii ''Podivný život režiséra''. „Môj život bol s chybami, nehrdinský, ale často dosť odvážny,“ tvrdil vo svojich pamätiach. „Človek sa predsa po porážke vždycky zdvíha a nikdy nestráca nádej. Umelec musí mať nezlomnú vieru v človeka,“ napísal v závere svojej knihy. V svojej knihe ''Paměti aneb moje filmové století'' sa nevhodne rozpisoval o svojich filmových kolegoch. Mimo iné prezradil, že dedo Sašu Rašilova bral kokaín. Alebo napr. hovorí, že: „S Adinou sme boli strašní kamaráti. Taký kamaráti, že sme si raz povedali, aká je to hanba, že sme spolu ešte nespali, keď sa tak dlho poznáme. Ona mi zvoľňovala rytmus milovania. Bol som neuvážený a ona mi to upravovala,“ spomínal na vášnivé chvíľky s Adinou Mandlovou. V roku [[2001]] bol vyznamenaný [[Český lev|Českým levom]] za celoživotný prínos českej kinematografii aj Cenou za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu na [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|karlovarskom filmovom festivale]] a v roku [[2004]] [[Medaila Za zásluhy|Medailou Za zásluhy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.cfn.cz/ceskylev.php?rocnik=2001 |dátum prístupu=2011-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081004071935/http://www.cfn.cz/ceskylev.php?rocnik=2001 |dátum archivácie=2008-10-04 }}</ref><ref>http://www.hrad.cz/cms/en/statni_vyznamenani/med_zasluhy_seznam.shtml</ref> Ocenený bol prakticky každým politickým systémom, ktorým prešiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://bohumildolezal.lidovky.cz/texty/rs604.html |dátum prístupu=2011-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110226164104/http://bohumildolezal.lidovky.cz/texty/rs604.html |dátum archivácie=2011-02-26 }}</ref> == Osobný život == V posledných desaťročiach bola jeho partnerkou takmer o 40 rokov mladšia režisérka [[Jitka Němcová]]. Z prvého manželstva mal jedného syna. == Vybrané diela == === Kladivo na čarodějnice === Jeho „[[opus magnum]]“ je ''[[Kladivo na čarodejnice]]'' ([[1969]]), film založený na [[Kladivo na čarodejnice (román)|rovnomennej]] ([[1963]]) knihe [[Václav Kaplický|Václava Kaplického]] o čarodejníckych procesoch [[17. storočie|17. storočia]]. Kaplický sa naopak inšpiroval knihou ''[[Malleus maleficarum]]''. Dej sa sústreďuje na osudy skutočných obžalovaných v čarodejníckych procesoch v Česku v rokoch [[1678]] – [[1695]]. V čase humanizmu znovu prepukla medziľudská nenávisť zapríčinená mocichtivými jedincami. Inkvizítor [[Jindřich František Boblig z Edelstadtu]] rozpútal sériu procesov, ktoré stáli život viac než stovku ľudí. Opisom brutality moci film zvádzal k spojeniu s politickými procesmi 50. rokov, hlavne s osudom [[Milada Horáková|Milady Horákovej]] alebo s [[Proces so Slánským|procesom so Slánským]]. Sám Vávra tento postreh potvrdil ako správny. Čiernobiela alegória plná symbolov sleduje príbeh až do procesu a odsúdenia kňaza. Neschopnosť zastaviť zlo hneď spočiatku len inkvizítora podporuje v jeho činoch. Film končí jeho slovami: „Já už nejsem obyčejný člověk. Já jsem... nahoře.“ === Romance pro křídlovku === Ďalším z jeho tvorivých vrcholov sa stala ''[[Romance pro křídlovku (film)|Romance pro křídlovku]]'' ([[1966]]). Čiernobiely film je založený na rovnomennej básni [[František Hrubín|Františka Hrubína]] o láske medzi študentom, ktorý si užíva letné prázdniny, a dcérou principála. Milenci sa rozhodnú utiecť, ale otec vyberie pre dievča iného nápadníka. On sám tento svoj film označoval za vôbec najlepší. === Krakatit === ''[[Krakatit]]'' ([[1947]]) je film nakrútený na motívy rovnakomenného románu [[Karel Čapek|Karla Čapka]] z roku [[1924]]. Vynálezca nebezpečnej výbušniny sa snaží uchovať svoj objav v tajnosti, aby nemohol byť zneužitý. Čiernobiela verzia bola v roku [[1980]] nasledovaná farebnou, ktorá nesie názov ''[[Temné slunce]]''. [[Cover verzia|Remake]] snímku posunul [[príbeh]] do modernej doby a nevyhol sa [[Propaganda|propagande]]. Často je považovaný za jeho najslabšiu prácu. == Filmografia == === Réžia === {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} * 1931 ''[[Světlo proniká tmou]]'' * 1934 ''[[Žijeme v Praze]]'' * 1935 ''[[Listopad]]'' * 1936 ''[[Velbloud uchem jehly]]'' * 1937 ''[[Panenství]]'' * 1937 ''[[Filosofská historie]]'' * 1938 ''[[Na 100 %]]'' * 1938 ''[[Cech panen kutnohorských]]'' * 1939 ''[[Dívka v modrém]]'' * 1939 ''[[Humoreska (film)|Humoreska]]'' * 1939 ''[[Kouzelný dům]]'' * 1939 ''[[Maskovaná milenka]]'' * 1940 ''[[Pacientka Dr. Hegla]]'' * 1940 ''[[Podvod s Rubensem]]'' * 1940 ''[[Pohádka máje]]'' * 1941 ''[[Turbína (film)|Turbína]]'' * 1942 ''[[Okouzlená]]'' * 1942 ''[[Přijdu hned]]'' * 1943 ''[[Šťastnou cestu]]'' * 1945 ''[[Rozina sebranec]]'' * 1945 ''[[Vlast vítá]]'' * 1946 ''[[Cesta k barikádám]]'' * 1946 ''[[Nezbedný bakalář]]'' * 1947 ''[[Krakatit]]'' * 1947 ''[[Předtucha]]'' * 1949 ''[[Láska (film)|Láska]]'' * 1949 ''[[Němá barikáda]]'' {{Stĺpce-2}} * 1953 ''[[Nástup (film)|Nástup]]'' * 1954 ''[[Jan Hus (film)|Jan Hus]]'' * 1955 ''[[Jan Žižka (film)|Jan Žižka]]'' * 1956 ''[[Proti všem]]'' * 1958 ''[[Občan Brych]]'' * 1959 ''[[První parta]]'' * 1960 ''[[Policejní hodina]]'' * 1960 ''[[Srpnová neděle]]'' * 1961 ''[[Noční host]]'' * 1962 ''[[Horoucí srdce]]'' * 1965 ''[[Zlatá reneta]]'' * 1966 ''[[Romance pro křídlovku (film)|Romance pro křídlovku]]'' * 1968 ''[[Třináctá komnata]]'' * 1969 ''[[Kladivo na čarodejnice]]'' * 1973 ''[[Dny zrady]]'' * 1974 ''[[Sokolovo]]'' * 1976 ''[[Osvobození Prahy]]'' * 1977 ''[[Příběh lásky a cti]]'' * 1980 ''[[Temné slunce]]'' * 1983 ''[[Putování Jana Amose]]'' * 1984 ''[[Komediant (film)|Komediant]]'' * 1985 ''[[Veronika (film)|Veronika]]'' * 1985 ''[[Oldřich a Božena]]'' * 1989 ''[[Evropa tančila valčík]]'' * 2003 ''[[Moje Praha]]'' * 2006 ''[[Hlava kance]]'' – videoklip<ref>[http://kultura.idnes.cz/vavra-tocil-v-95-letech-svuj-prvni-videoklip-fky-/hudba.asp?c=A061012_184243_show_aktual_kot Vávra točil v&nbsp;95&nbsp;letech svůj první videoklip] – iDNES, 13. 10. 2006</ref> {{Stĺpce-koniec}} == Známi žiaci == * [[Miloš Forman]] * [[Jiří Menzel]] * [[Věra Chytilová]] * [[Evald Schorm]] * [[Jan Schmidt]] * [[Emir Kusturica]] * [[Janju Glogovac]] * [[Lordan Zafranović]] == Literatúra == * Sakkara, M. (1980) : ''Die grosse Zeit des deutschen Films: 1933 – 1945.'' Leoni am Starnberg See: Druffel Verlag. * Sebald, H. (1995) : ''Witch-children: from Salem witch-hunts to modern courtrooms.'' Amherst, N.Y.: Prometheus Books. * Vávra, O. (1996) : ''Podivný život režiséra: Obrazy vzpomínek''. Praha: Prostor. * Vávra, O. (1982) : ''Zamyšlení režiséra'', Praha: Panorama. * ''Otakar Vávra - 100 let'' (2011), Praha, Millennium Publishing, Novela Bohemica == Referencie == * {{Preklad|cs|Otakar Vávra|7395894}} <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Otakar Vávra}} == Externé odkazy == * [http://kultura.idnes.cz/legenda-ceskeho-filmu-otakar-vavra-slavi-98-let-pod-palmami-pmu-/filmvideo.asp?c=A090227_171727_filmvideo_tt Legenda českého filmu, Otakar Vávra, slaví 98 let. Pod palmami] – iDNES, 27. 2. 2009 * [http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=2&name=V%C1VRA+OTAKAR Otakar Vávra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070216220548/http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=2&name=V%C1VRA+OTAKAR |date=2007-02-16 }} v Kdo byl kdo * [http://www.rozhlas.cz/default/default/rnp-player-2.php?id=2129271&drm= Otakar Vávra] – zvukový záznam relácie Českého rozhlasu Portréty, 29. 8. 2010 * {{Csfd meno|id=3319|meno=Otakar Vávra}} * {{Čfn osoba|id=22386|meno=Otakar Vávra}} * {{Imdb osoba|id=0904706|meno=Otakar Vávra}} * [http://www.zlatasedesata.cz/profil/otakar-vavra/ Otakar Vávra] – profil v projekte Československý filmový zázrak – [[Zlatá šedesátá]] * [http://kultura.idnes.cz/zemrel-reziser-otakar-vavra-stolety-matador-ceskeho-filmu-pau-/filmvideo.aspx?c=A110831_171951_filmvideo_tt Zemřel režisér Otakar Vávra, stoletý matador českého filmu] {{Český lev - dlhodobý umelecký prínos českému filmu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vávra, Otakar}} [[Kategória:Osobnosti z Hradca Králové]] [[Kategória:Českí filmoví režiséri]] [[Kategória:Českí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Českí univerzitní profesori]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Držitelia Českého leva]] [[Kategória:Držitelia ceny Krištáľový glóbus]] [[Kategória:Storoční ľudia]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] nvp6qn9qjyci9lppybyv7bwth1mynz6 8199766 8199734 2026-04-17T15:50:36Z Pe3kZA 39673 /* Vávra odsudzovaný aj vyznamenaný */ drobné 8199766 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Otakar Vávra | fotka = Otakar Vávra.jpg | veľkosť fotky = 200px | komentár = český režisér, scenárista a pedagóg | dátum narodenia = [[28. február]] [[1911]] | miesto narodenia = [[Hradec Králové]], [[Predlitavsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2011|09|15|1911|02|28}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Český lev = <center> '''Dlhoročný umelecký prínos českému filmu''' <br /> ([[2001]]) </center> | ostatné ocenenia = }} [[Profesor|Prof.]] '''Otakar Vávra''' (* [[28. február]] [[1911]], [[Hradec Králové]] – † [[15. september]] [[2011]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[filmové umenie|filmový]] [[režisér]], [[scenárista]] a [[učiteľ|pedagóg]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze, Výroční zpráva za rok 2002 |url=http://www.famu.cz/fakulta/vyrocni-zprava-o-cinnosti/vyrocni-zprava-famu-za-rok-2002/ |dátum prístupu=2011-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140113004742/http://www.famu.cz/fakulta/vyrocni-zprava-o-cinnosti/vyrocni-zprava-famu-za-rok-2002/ |dátum archivácie=2014-01-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Weissová | meno = Lucie | vydavateľ = Český rozhlas | titul = Zemřel legendární český režisér Otakar Vávra | url = http://www.rozhlas.cz/zpravy/film/_zprava/zemrel-legendarni-cesky-reziser-otakar-vavra--948925 | dátum vydania = 2011-9-16 }}</ref> == Filmový tvorca == Študoval v [[Brno|Brne]] a [[Praha|Prahe]] [[architektúra|architektúru]]. Počas rokov [[1929]] – [[1930]], kedy stále ešte študoval, spolupracoval na niekoľkých dokumentoch. Roku [[1931]] produkoval experimentálny film ''[[Světlo proniká tmou]]'' (aj následujúce krátke filmy ''[[Žijeme v Praze]]'' a ''[[Listopad]]'' boli experimentálnymi snímkami). Prvým filmom, ktorý režíroval, bola ''[[Filosofská historie]]'' z roku 1937. Ďalším filmom bol ''[[Cech panen Kutnohorských]]'', kde si zahrala [[Zorka Janů]], sestra známej [[Lída Baarová|Lídy Baarovej]]. Zorka Janů hrala aj vo Vávrových filmoch zo 40. rokov ''Podvod s Rubensem'' a ''Pacientka Dr. Hegela''. Jej sestra Lída Baarová hrala vo Vávrových filmoch ''Panenství'', ''Maskovaná milenka'', ''Dívka v modrém'' a ''Turbína''. Po roku [[1945]] nakrútil ''[[Krakatit]]'', film so silným protivojnovým posolstvom. Po februárovom [[Február 1948|komunistickom puči]] roku 1948 sa prispôsobil novej situácii a nakrúcal a produkoval filmy oslavujúce nový režim alebo epické historické fresky podporujúce oficiálnu interpretáciu českej histórie: ''[[Jan Hus (film)|Jan Hus]]'', ''[[Jan Žižka (film)|Jan Žižka]]'' a ''[[Proti všem]]''. V ďalšom desaťročí sa režim stal liberálnejším a toto obdobie prinieslo jeho najhodnotnejšie filmy: ''[[Zlatá reneta]]'', ''[[Romance pro křídlovku]]'' a predovšetkým ''[[Kladivo na čarodejnice]]''. Podobne ako celý český film, v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prežíval mimoriadne tvorivé obdobie. Po [[Nežná revolúcia|páde socializmu]] štát viac-menej prestal dotovať kinematografiu a jeho posledným dlhometrážnym filmom tak zostala ''[[Evropa tančila valčík]]''. <br>Počas svojho života nakrútil celkom 52 [[Hraný film|hraných filmov]] a približne k 80 filmom napísal [[scenár]]. Zomrel [[15. septembra]] [[2011]] dve hodiny pred polnocou na pooperačné komplikácie zlomeniny krčku stehennej kosti.<ref>http://kultura.idnes.cz/zemrel-reziser-otakar-vavra-stolety-matador-ceskeho-filmu-pau-/filmvideo.aspx?c=A110831_171951_filmvideo_tt</ref> == Pedagóg == V päťdesiatych rokoch spoločne s inými českými režisérmi pomohol založiť [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení|FAMU]], na ktorej vyučoval po päť dekád (od roku 1963 ako profesor). Jeho študentmi boli [[Miloš Forman]] a iní predstavitelia [[Česká nová vlna|českej novej vlny]]. Z FAMU odišiel v roku [[2008]]. == Vávra odsudzovaný aj vyznamenaný == Jeho dlhý život sa mu stal inšpiráciou k autobiografii ''Podivný život režiséra''. „Môj život bol s chybami, nehrdinský, ale často dosť odvážny,“ tvrdil vo svojich pamätiach. „Človek sa predsa po porážke vždy zdvíha a nikdy nestráca nádej. Umelec musí mať nezlomnú vieru v človeka,“ napísal v závere svojej knihy. V svojej knihe ''Paměti aneb moje filmové století'' sa neraz nevhodne rozpisoval o svojich filmových kolegoch. Mimo iné prezradil, že dedo Sašu Rašilova bral kokaín, inde zasa píše: „S Adinou sme boli strašní kamaráti. Takí kamaráti, že sme si raz povedali, aká je to hanba, že sme spolu ešte nespali, keď sa tak dlho poznáme. Ona mi zvoľňovala rytmus milovania. Bol som neuvážený a ona mi to upravovala,“ spomínal na vášnivé chvíľky s Adinou Mandlovou. V roku [[2001]] bol vyznamenaný [[Český lev|Českým levom]] za celoživotný prínos českej kinematografii aj Cenou za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu na [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|karlovarskom filmovom festivale]] a v roku [[2004]] [[Medaila Za zásluhy|Medailou Za zásluhy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.cfn.cz/ceskylev.php?rocnik=2001 |dátum prístupu=2011-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081004071935/http://www.cfn.cz/ceskylev.php?rocnik=2001 |dátum archivácie=2008-10-04 }}</ref><ref>http://www.hrad.cz/cms/en/statni_vyznamenani/med_zasluhy_seznam.shtml</ref> Ocenený bol prakticky každým politickým systémom, ktorým prešiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://bohumildolezal.lidovky.cz/texty/rs604.html |dátum prístupu=2011-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110226164104/http://bohumildolezal.lidovky.cz/texty/rs604.html |dátum archivácie=2011-02-26 }}</ref> == Osobný život == V posledných desaťročiach bola jeho partnerkou takmer o 40 rokov mladšia režisérka [[Jitka Němcová]]. Z prvého manželstva mal jedného syna. == Vybrané diela == === Kladivo na čarodějnice === Jeho „[[opus magnum]]“ je ''[[Kladivo na čarodejnice]]'' ([[1969]]), film založený na [[Kladivo na čarodejnice (román)|rovnomennej]] ([[1963]]) knihe [[Václav Kaplický|Václava Kaplického]] o čarodejníckych procesoch [[17. storočie|17. storočia]]. Kaplický sa naopak inšpiroval knihou ''[[Malleus maleficarum]]''. Dej sa sústreďuje na osudy skutočných obžalovaných v čarodejníckych procesoch v Česku v rokoch [[1678]] – [[1695]]. V čase humanizmu znovu prepukla medziľudská nenávisť zapríčinená mocichtivými jedincami. Inkvizítor [[Jindřich František Boblig z Edelstadtu]] rozpútal sériu procesov, ktoré stáli život viac než stovku ľudí. Opisom brutality moci film zvádzal k spojeniu s politickými procesmi 50. rokov, hlavne s osudom [[Milada Horáková|Milady Horákovej]] alebo s [[Proces so Slánským|procesom so Slánským]]. Sám Vávra tento postreh potvrdil ako správny. Čiernobiela alegória plná symbolov sleduje príbeh až do procesu a odsúdenia kňaza. Neschopnosť zastaviť zlo hneď spočiatku len inkvizítora podporuje v jeho činoch. Film končí jeho slovami: „Já už nejsem obyčejný člověk. Já jsem... nahoře.“ === Romance pro křídlovku === Ďalším z jeho tvorivých vrcholov sa stala ''[[Romance pro křídlovku (film)|Romance pro křídlovku]]'' ([[1966]]). Čiernobiely film je založený na rovnomennej básni [[František Hrubín|Františka Hrubína]] o láske medzi študentom, ktorý si užíva letné prázdniny, a dcérou principála. Milenci sa rozhodnú utiecť, ale otec vyberie pre dievča iného nápadníka. On sám tento svoj film označoval za vôbec najlepší. === Krakatit === ''[[Krakatit]]'' ([[1947]]) je film nakrútený na motívy rovnakomenného románu [[Karel Čapek|Karla Čapka]] z roku [[1924]]. Vynálezca nebezpečnej výbušniny sa snaží uchovať svoj objav v tajnosti, aby nemohol byť zneužitý. Čiernobiela verzia bola v roku [[1980]] nasledovaná farebnou, ktorá nesie názov ''[[Temné slunce]]''. [[Cover verzia|Remake]] snímku posunul [[príbeh]] do modernej doby a nevyhol sa [[Propaganda|propagande]]. Často je považovaný za jeho najslabšiu prácu. == Filmografia == === Réžia === {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} * 1931 ''[[Světlo proniká tmou]]'' * 1934 ''[[Žijeme v Praze]]'' * 1935 ''[[Listopad]]'' * 1936 ''[[Velbloud uchem jehly]]'' * 1937 ''[[Panenství]]'' * 1937 ''[[Filosofská historie]]'' * 1938 ''[[Na 100 %]]'' * 1938 ''[[Cech panen kutnohorských]]'' * 1939 ''[[Dívka v modrém]]'' * 1939 ''[[Humoreska (film)|Humoreska]]'' * 1939 ''[[Kouzelný dům]]'' * 1939 ''[[Maskovaná milenka]]'' * 1940 ''[[Pacientka Dr. Hegla]]'' * 1940 ''[[Podvod s Rubensem]]'' * 1940 ''[[Pohádka máje]]'' * 1941 ''[[Turbína (film)|Turbína]]'' * 1942 ''[[Okouzlená]]'' * 1942 ''[[Přijdu hned]]'' * 1943 ''[[Šťastnou cestu]]'' * 1945 ''[[Rozina sebranec]]'' * 1945 ''[[Vlast vítá]]'' * 1946 ''[[Cesta k barikádám]]'' * 1946 ''[[Nezbedný bakalář]]'' * 1947 ''[[Krakatit]]'' * 1947 ''[[Předtucha]]'' * 1949 ''[[Láska (film)|Láska]]'' * 1949 ''[[Němá barikáda]]'' {{Stĺpce-2}} * 1953 ''[[Nástup (film)|Nástup]]'' * 1954 ''[[Jan Hus (film)|Jan Hus]]'' * 1955 ''[[Jan Žižka (film)|Jan Žižka]]'' * 1956 ''[[Proti všem]]'' * 1958 ''[[Občan Brych]]'' * 1959 ''[[První parta]]'' * 1960 ''[[Policejní hodina]]'' * 1960 ''[[Srpnová neděle]]'' * 1961 ''[[Noční host]]'' * 1962 ''[[Horoucí srdce]]'' * 1965 ''[[Zlatá reneta]]'' * 1966 ''[[Romance pro křídlovku (film)|Romance pro křídlovku]]'' * 1968 ''[[Třináctá komnata]]'' * 1969 ''[[Kladivo na čarodejnice]]'' * 1973 ''[[Dny zrady]]'' * 1974 ''[[Sokolovo]]'' * 1976 ''[[Osvobození Prahy]]'' * 1977 ''[[Příběh lásky a cti]]'' * 1980 ''[[Temné slunce]]'' * 1983 ''[[Putování Jana Amose]]'' * 1984 ''[[Komediant (film)|Komediant]]'' * 1985 ''[[Veronika (film)|Veronika]]'' * 1985 ''[[Oldřich a Božena]]'' * 1989 ''[[Evropa tančila valčík]]'' * 2003 ''[[Moje Praha]]'' * 2006 ''[[Hlava kance]]'' – videoklip<ref>[http://kultura.idnes.cz/vavra-tocil-v-95-letech-svuj-prvni-videoklip-fky-/hudba.asp?c=A061012_184243_show_aktual_kot Vávra točil v&nbsp;95&nbsp;letech svůj první videoklip] – iDNES, 13. 10. 2006</ref> {{Stĺpce-koniec}} == Známi žiaci == * [[Miloš Forman]] * [[Jiří Menzel]] * [[Věra Chytilová]] * [[Evald Schorm]] * [[Jan Schmidt]] * [[Emir Kusturica]] * [[Janju Glogovac]] * [[Lordan Zafranović]] == Literatúra == * Sakkara, M. (1980) : ''Die grosse Zeit des deutschen Films: 1933 – 1945.'' Leoni am Starnberg See: Druffel Verlag. * Sebald, H. (1995) : ''Witch-children: from Salem witch-hunts to modern courtrooms.'' Amherst, N.Y.: Prometheus Books. * Vávra, O. (1996) : ''Podivný život režiséra: Obrazy vzpomínek''. Praha: Prostor. * Vávra, O. (1982) : ''Zamyšlení režiséra'', Praha: Panorama. * ''Otakar Vávra - 100 let'' (2011), Praha, Millennium Publishing, Novela Bohemica == Referencie == * {{Preklad|cs|Otakar Vávra|7395894}} <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Otakar Vávra}} == Externé odkazy == * [http://kultura.idnes.cz/legenda-ceskeho-filmu-otakar-vavra-slavi-98-let-pod-palmami-pmu-/filmvideo.asp?c=A090227_171727_filmvideo_tt Legenda českého filmu, Otakar Vávra, slaví 98 let. Pod palmami] – iDNES, 27. 2. 2009 * [http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=2&name=V%C1VRA+OTAKAR Otakar Vávra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070216220548/http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=2&name=V%C1VRA+OTAKAR |date=2007-02-16 }} v Kdo byl kdo * [http://www.rozhlas.cz/default/default/rnp-player-2.php?id=2129271&drm= Otakar Vávra] – zvukový záznam relácie Českého rozhlasu Portréty, 29. 8. 2010 * {{Csfd meno|id=3319|meno=Otakar Vávra}} * {{Čfn osoba|id=22386|meno=Otakar Vávra}} * {{Imdb osoba|id=0904706|meno=Otakar Vávra}} * [http://www.zlatasedesata.cz/profil/otakar-vavra/ Otakar Vávra] – profil v projekte Československý filmový zázrak – [[Zlatá šedesátá]] * [http://kultura.idnes.cz/zemrel-reziser-otakar-vavra-stolety-matador-ceskeho-filmu-pau-/filmvideo.aspx?c=A110831_171951_filmvideo_tt Zemřel režisér Otakar Vávra, stoletý matador českého filmu] {{Český lev - dlhodobý umelecký prínos českému filmu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vávra, Otakar}} [[Kategória:Osobnosti z Hradca Králové]] [[Kategória:Českí filmoví režiséri]] [[Kategória:Českí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Českí univerzitní profesori]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Držitelia Českého leva]] [[Kategória:Držitelia ceny Krištáľový glóbus]] [[Kategória:Storoční ľudia]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] smxmurnpniiliu1jk2u8rvyqp9femz7 0 373281 8199701 7954165 2026-04-17T15:36:16Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199701 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jiří Winter Neprakta | Rodné meno = Jiří Winter | Portrét = | Popis osoby = český [[Kresba|kresliar]], [[karikaturista]], [[ilustrátor]] a [[humorista]] | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[12. júl]] [[1924]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2011|10|30|1924|7|12}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Manžel = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Partner = | Partnerka = | Príbuzní = }} '''Jiří Winter''', známy aj pod pseudonymom '''Neprakta''' (* [[12. júl]] [[1924]], [[Praha]] {{--}} † [[30. október]] [[2011]], [[Praha]]<ref>http://www.novinky.cz/kultura/248891-zemrel-slavny-cesky-kreslir-jiri-winter-neprakta.html?ref=boxF</ref>), bol český [[Kresba|kresliar]], [[karikaturista]], [[ilustrátor]] a [[humorista]]. == Studium == Po štúdiách na Reálnom gymnáziu pokračoval na Štátnej grafickej škole. Po vojne študoval niekoľko semestrov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej. == II. svetová vojna == Jiří Winter bol aktívnym účastníkom protifašistického odboja, za ktorý mu bol navrhnutý trest smrti. Na súdne pojednávanie sa nedostavil hlavný svedok a sudca, ktorý nechcel pojednávanie odročovať a bez svedka ho nemohol odsúdiť na trest smrti, znížil trest na šesť rokov v nacistickej väzbe. Tento trest strávil Jiří Winter v bavorskej nacistickej väznici Bernau pri jazere Chiemsee. Podarilo sa mu prežiť a po oslobodení dôjsť z väzenia pešo až do Čiech. Po vojne sa Jiří Winter zistil len so svojou matkou, jeho otca umučilo gestapo pri výsluchu na Pankráci, zvyšok jeho rodiny zahynul v [[Osvienčim|Osvienčime]]. Jiří Winter bol členom Českého zväzu bojovníkov za slobodu a nositeľom medaily za protifašistický odboj. Svojou odbojovou činnosťou sa nikdy nechválil. == Dielo == Jiří Winter bol veľmi plodný autor, ktorý za svoj život nakreslil viac ako 35 000 kreslených vtipov (je uvedený v Guinnessovej knihe rekordov /2001/) a ilustroval stovky humoristických kníh. Venoval sa aj animovanému filmu, knižným ilustráciám a návrhom hračiek. Okrem onoho neuveriteľného počtu 35-tisíc kreslených vtipov a ďalších kresieb v podobne knižných ilustrácií vytvoril Jiří Winter približne 10-tisíc obrázku pre televíziu, pre film, pre reklamný priemysel, bol autorom početných plagátov a letákov. Svoju umeleckú dráhu zahájil v roku 1948 a po mnoho rokov tvoril umeleckú dvojicu Neprakta s námetárom Bedřichom Kopecným. Neskôr spolupracoval s českým spisovateľom a humoristom Miloslavom Švandrlíkom. Obaja patrili medzi hlavných autorov československého satirického a humoristického časopisu Dikobraz. Spoločne s humoristom Miloslavom Švandrlíkom nakreslil niekoľko kníh o dvoch žiakoch Kopytovi a Mňoukovi. Roku 1957 sa zúčastnil prvej výstavy skupiny Máj 57. Jiří Winter začínal ako ilustrátor odborných prírodovedných kníh (pôvodne chcel byť prírodovedcom, nie výtvarníkom), neskôr svojimi ilustroval niekoľko sto kníh zábavných a vedecko-populárnych. Okrem toho sa zaoberal divadelnou aj filmovou tvorbou (návrhy kostýmov, scén, kulis) - z tejto oblasti patrí k jeho najznámejším počinom napríklad film Šialene smutná princezná a Rakev ve snu viděti... alebo divadelné hry Těžká Barbora a Osel a stín. Spolupracoval aj s Laternou magikou na príprave nového programu. S [[Jan Werich|Janom Werichom]] Jiřího Wintera nepojila iba dlhoročná spolupráca, ale aj rovnako dlhoročné osobné priateľstvo, práve tak ako s Jiřím Trnkom, s ktorým spolupracoval Jiří Winter v oblasti animovaného filmu. Rovnako sa priatelil aj so spisovateľom [[Bohumil Hrabal|Bohumilom Hrabalom]], [[Jiří Suchý (herec)|Jiřím Suchým]], [[Miroslav Horníček|Miroslavom Horníčkom]] alebo so zakladateľom a prvým riaditeľom Západočeskej galérie v Plzni Oldřichom Kubou. Jiří Winter bol tiež autorom niekoľkých komiksov pre deti (a jedným z priekopníkov tohto typu výtvarnej tvorby u nás), neúnavným návštevníkom prírodovedných krúžkov, kde organizoval besedy s deťmi a iniciátorom (a neskôr členom porôt) mnohých prírodovedných súťaží a ďalších aktivít v oblasti poznávania a ochrany prírody. Jeho zásluhou začal študovať prírodovedu MVDr. Přemysl Rabas, terajší riaditeľ ZOO Dvůr Králové nad Labem a aktívny ochranca prírody a životného prostredia, s ktorým sa Jiří Winter pri jednej takejto súťaži zoznámil. Málo známa a pritom neobyčajne záslužná je tiež Winterova činnosť antropologická, pretože antropológia (spoločne s históriou, orientalistikou a prírodovedou) bola ďalším odborom, v ktorom mal tento renesančný človek neobyčajné znalosti, ktoré aktívne užíval pri svojej práci. Dlhoročná spolupráca s profesorom Emanuelom Vlčkom, naším popredným antropológom svetového formátu, vyústila do série antropologických portrétov našich historických osobností (napr. Karla IV.), ktorých kostrové pozostatky profesor Vlček skúmal. Jedným z najzaujímavejších diel z tejto oblasti je portrét Zdislavy z Lemberka, ktorý Jiří Winter vytvoril na prianie pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] pre Kongregáciu pre blahorečenie a svätorečenie pred svätorečením vtedy blahoslavenej Zdislavy z Lemberka. Mimo túto výtvarnú činnosť bol Jiří Winter tiež vynikajúcim orientalistom a zberateľom, ktorého zbierky si často požičiavalo české Národné múzeum v Prahe v aj Náprstkovo múzeum v Prahe na vystavenie. Na ochrane prírody a životného prostredia sa aktívne podieľal (okrem iného bol niekoľko rokov predsedom pražského Spolku ochrancov zvierat). == Spoločenské hry a hračky Jiřího Wintera == Jiří Winter pre deti navrhoval stolové hry, hračky (napr. populárne hojdacie koníky a hojdacie kohúty, ktorí sa v nezmenenej podobe vyrábajú viac ako pol storočia. Magnetická križovatka * Raketou do vesmíru * Dobývanie hradu * Obrázkové loto * Záhradná reštaurácia * Veselé cestovanie Spejbla a Hurvínka * Zber liečivých bylín * Kto inému jamu kopá * Smolíček pacholíček * Detektív * Dlhý, Široký a Bystrozraký * Dedko automobil * Ostrov pokladov * Rozprávkový kubus (6 rozprávok) * Hojdací kohút * Hojdací kôň * Hojdací slon == Ocenenie == Dňa 1. mája 1981 bol Jiřímu Winterovi udelený titul Zaslúžilého umelca; paradoxne napriek tomu, že komunistický režim ČSSR mu strpčoval život, napríklad pre jeho spoluprácu s [[Miloslav Švandrlík|Miloslavom Švandrlíkom]] na knihe [[Čierni baróni]]. V máji 1983 bola Jiřímu Winterovi udelená Cena národného výboru hl. m. Prahy za "spoločensky angažovanú tvorivú prácu v oblasti karikatúry a kresleného humoru". 1. mája 1988 udelila salónna akadémia kresleného humoru Jiřímu Winterovi čestný titul HUDr. (Doctor Humoris Causa). 16. marca 2001 bol do Českej databanky rekordov zaevidovaný údaj o vytvorení českého rekordu Najviac uverejnených kreslených vtipov. Certifikát bol Jiřímu Winterovi slávnostne odovzdaný 9. júna 2001 v rámci 11. ročníka festivalu Pelhrimov - mesto rekordov. V roku 2004 udelila Česká únia karikaturistom Jiřímu Winterovi Rád biele opice za celoživotný prínos českej karikatúre. == Neoprávnená evidencia ŠtB == V roku 2010 sa objavila neoverená správa o spolupráci Jiřího Wintera s [[ŠtB]] s krycím menom Gráf.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.cibulka.com/ |dátum prístupu=2011-10-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060509084635/http://www.cibulka.com/ |dátum archivácie=2006-05-09 }}</ref> Jeho evidencia v archívoch [[ŠtB]] bola predmetom [[súd|súdneho]] rokovania, podľa rozsudku bol v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti evidovaný neoprávnene<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blud o spolupráci Jiřího Wintera s STB. {{!}} Neprakta|url=http://www.neprakta.com/blud-o-spolupraci-jiriho-wintera-s-stb|vydavateľ=www.neprakta.com|dátum prístupu=2022-03-28}}</ref>. == Nadačný fond Jiřího Wintera - Neprakty == V roku 2022 bol založený [https://or.justice.cz/ias/ui/rejstrik-firma.vysledky?subjektId=1146831&typ=PLATNY Nadačný fond Jiřího Wintera - Neprakty], ktorého účelom je sústredenie a ochrana všetkého diela Jiřího Wintera – Neprakty a jeho zbierok, starostlivosť o ne, rozširovanie zbierok nákupy, prezentácie formou výstav, besied, komentovaných prehliadok a projekcií a založenie a prevádzkovanie múzea Jiřího Wintera - Neprakty s doplnkovými expozíciami o histórii Orechovky a jej osobnostiach, najmä o prvom vlastníkovi vily architektovi Aloisovi Kubičkovi. == Spomienkové akcie na Jiřího Wintera - Nepraktu == Nadačný fond Jiřího Wintera - Neprakty sa rozhodol pripojiť k pravidelným spomienkovým akciám pri hrobe Jiřího Wintera - Neprakty, ktoré organizuje jeho manželka Daniela (dcéra Oldřicha Kuby, zakladateľa a prvého riaditeľa Západočeskej galérie v Plzni). 24. apríla – pri príležitosti sviatku Sv. Juraja 12. júla – pri príležitosti dňa narodenia Jiřího Wintera – Neprakty (* 1924) 30. októbra – pri príležitosti dňa úmrtia Jiřího Wintera – Neprakty (+ 2011) Správa pražských cintorínov organizuje komentované prechádzky Olšanskými cintoríny s názvom "Maliari a výtvarníci." V rámci týchto prechádzok sa účastníci zastavujú tiež pri hrobe Jiřího Wintera - Neprakty a Bedřicha Kopecného, ​​ktorý sa nachádza neďaleko novej obradnej siene Olšanských cintorínov v úseku IX, oddelenie 10a, hrob č. 23. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://neprakta.info/ Oficiálne stránky Jiřího Wintera - Nepraktu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130621080358/http://neprakta.info/ |date=2013-06-21 }} * [http://www.kfbz.cz/katalog/hled_hesl.php?strana=21&typ=A&cis_pole=31&heslo=43171&lang=cze&typhled=&user_hash=20090208a58ec471bc411cb7f0574030a94033d2a3b5098c Katalóg Krajskej knižnice Františka Bartoše]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.ceskatelevize.cz/program/203324249530007-osobnosti-okolo-obrazovky-jiri-winter-neprakta.html Na stránkach Českej televízie] * [http://www.jedinak.cz/stranky/neprakta3.html Fotogaléria] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Neprakta, Jiří Winter}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí ilustrátori]] [[Kategória:Českí humoristi]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 6vqstmw684fi8oadfhquthu4bwcziqa 0 375247 8199719 7987017 2026-04-17T15:39:54Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199719 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Stanislav Kostlivý |Portrét = |Popis = lekár, chirurg, zakladateľ slovenskej chirurgie |Dátum narodenia = [[30. október]] [[1877]] |Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1946|12|7|1877|10|30}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Stanislav Kostlivý ''' [[Doctor honoris causa|Dr. h. c.]] (* [[30. október]] [[1877]], [[Viedeň]] {{--}} † [[7. december]] [[1946]], [[Praha]]) bol [[medicína|lekár]] a vysokoškolský profesor, založil slovenskú chirurgickú školu. == Život == Narodil sa 30. októbra 1877 vo [[Viedeň|Viedni]] v rodine ministerského radcu, námestníka riaditeľa meteorologickej stanice na Hohe Warte. Jeho rodičia pochádzali z [[Česko|Česka]], otvorene sa hlásili k českej národnosti, navštevovali Slovanskú besedu, kde našli priateľov zo Slovenska (dr. Blaho, dr. Štefánik), ale aj z iných slovanských národností. Vychodil c.k. štátne gymnázium vo Viedni XIX, maturoval v r. [[1896]]. Vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]], promoval v r. [[1902]]. V Slovanskej besede spoznal aj svoju manželku – dcéru českého ministra v Rakúsko-Uhorsku Antonína Rezka a najmladšej dcéry básnika Karla Jaromíra Erbena Bohuslavy. Vychovali spolu dve dcéry. Po jeden a pol roku práce na chirurgicko-gynekologickom oddelení Všeobecnej štátnej nemocnice vo Viedni odišiel na chirurgickú kliniku LF Karlo-Ferdinandovej univerzity profesora Otakara Kukulu v [[Praha|Prahe]]. Po dosiahnutí odbornej kvalifikácie dostal miesto primára v meste [[Třebíč]]. Roku [[1919]] sa celá rodina presťahovala do [[Bratislava|Bratislavy]], kde vznikla bratislavská univerzita. Dekanom Lekárskej fakulty sa stal čerstvo vymenovaný riadny profesor [[chirurgia|chirurgie]] MUDr. Stanislav Kostlivý. Na [[Slovensko]] prišiel podľa prof. Čárskeho „na pravé miesto v pravý čas“<ref>BRATISL. LEK. LISTY, 98, 1997, č. 9, s. 459 – 483 [http://www.bmj.sk/1997/09809-01.pdf] </ref> – tu prežil profesor Kostlivý najkrajšie roky z hľadiska profesionálneho aj osobného. V rokoch 1923{{--}}1924 bol rektorom [[Univerzita Komenského|Komenského univerzity]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Absolventi|url=https://absolventi.uniba.sk/sk/|vydavateľ=Univerzita Komenského|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-10-12|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref><br>Po roku [[1939]] sa pomery na Slovensku výrazne zmenili – v roku [[1941]] musel odísť. Do konca života už žil v Prahe na penzii, pretože sa pre neho nenašlo miesto. Po skončení vojny ho jeho priatelia a žiaci volali naspäť na 1. chirurgickú kliniku do Bratislavy, ale choroba – pravdepodobne následok náruživého fajčenia – mu to nedovolila. Odborná verejnosť mu prisúdila charakteristiku Karla Přerovského z knihy ''Gaudeamus igitur'' o začiatkoch Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského: bol "Habitus chirurgicus excesivus, Arbiter elegantiarum". Zomrel [[7. decembra]] [[1946]]. Pochovaný je na Olšanskom cintoríne v Prahe v spoločnej hrobke s manželkou a predkami. == Kariéra == * 1903 – 1905 ašpirant a suplujúci sekundár Všeobecnej štátnej nemocnice vo Viedni * 1905 – operačný elév Českej chirurgickej kliniky LF Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe * 1906 – 1909 asistent Českej chirurgickej kliniky LF KFU v Prahe * 1909 – 1919 primár a riaditeľ všeobecnej verejnej nemocnice v Třebíči * 1912 – habilitovaný pre odbor prvá pomoc a následky úrazu na LF KFU v Prahe pre Českú vysokú školu technickú v Brne * 1912 – 1919 súkromný docent ČVŠT v Brne * 1919 – 1941 riadny profesor chirurgie LF Univerzity Komenského v Bratislave * 1920 – 1940 prednosta chirurgickej kliniky LF UK * 1923/24 – rektor Univerzity Komenského * 1919/20, 1920/21, 1924/25 – prorektor UK * 1941 – chirurgická klinika v Prahe == Dielo == Počas pôsobenia v Třebíči habilitoval spisom ''O chronických tyreotoxikózach''. V Bratislave založil chirurgickú kliniku. Jeho inauguračná prednáška mala názov „Cesty a cíle moderní chirurgie.“ Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti a klinickej praxi sa zameriaval na chirurgiu endokrinných žliaz, špeciálne strumy, liečbu gastro-duodenálnych vredov, tuberkulózu pľúc, ktorú liečil torakoplastikou. Zaoberal sa problémami urológie, traumatológie a chirurgickej röntgenológie. Bol zakladateľom slovenskej chirurgickej školy – vychoval niekoľko generácií významných slovenských lekárov (podľa údajov univerzity 11 profesorov, 7 docentov a 33 primárov). Od roku [[1947]] sú na jeho počesť na Slovensku každoročne usporiadané chirurgické kongresy – Kostlivého dni. == Ocenenia == * Komtúr juhoslovanského Radu sv. Sávu II. a III. triedy * Doktor honoris causa UK v Bratislave 1946<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * O univerzite > Základné informácie > História UK > BÝVALÍ REKTORI UK > Kostlivý Stanislav [http://www.uniba.sk/index.php?id=263] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130911163743/http://uniba.sk/index.php?id=263 |date=2013-09-11 }} * Univerzita Komenského [http://www.fmed.uniba.sk/ Oficiálna stránka fakulty] {{Rektori Univerzity Komenského v Bratislave}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kostlivý, Stanislav}} [[Kategória:Slovenskí chirurgovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Rektori Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Univerzity Komenského]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 26dsrfsafrldzrw0tb5qifex2qq0884 10 376887 8199713 7934241 2026-04-17T15:38:57Z Pe3kZA 39673 akt. podľa cs 8199713 wikitext text/x-wiki {| class="navbox collapsible autocollapse" !colspan="41"|<small><< [[Šablóna:Škoda Auto|predošlé]]</small> – Automobily značky [[Škoda Auto|Škoda]] 1990 – súč. |- bgcolor=#F0F0F0 |rowspan= 2 width=6%| '''Typ''' |colspan=10 width=25%| 1990 |colspan=10 width=25%| 2000 |colspan=10 width=25%| 2010 |colspan=10 width=25%| 2020 |- bgcolor=#F0F0F0 |width=3%|0||width=3%|1||width=3%|2||width=3%|3||width=3%|4||width=3%|5||width=3%|6||width=3%|7||width=3%|8||width=3%|9 |width=3%|0||width=3%|1||width=3%|2||width=3%|3||width=3%|4||width=3%|5||width=3%|6||width=3%|7||width=3%|8||width=3%|9 |width=3%|0||width=3%|1||width=3%|2||width=3%|3||width=3%|4||width=3%|5||width=3%|6||width=3%|7||width=3%|8||width=3%|9 |width=3%|0||width=3%|1||width=3%|2||width=3%|3||width=3%|4||width=3%|5||width=3%|6||width=3%|7||width=3%|8||width=3%|9 |- bgcolor=#E0E0E0 |bgcolor=#F0F0F0| [[Miniautomobil|Miniautomobily]] (A) |colspan=10| |colspan=10| |colspan=1| |colspan=11 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Citigo|Citigo]] |colspan=8 | |- bgcolor=#E0E0E0 |rowspan=2 bgcolor=#F0F0F0| [[Malý automobil|Malé automobily]] (B) |colspan=6 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Favorit|Favorit/Forman]] |colspan=8 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Felicia|Felicia]] |colspan=6| |colspan=10| |colspan=10| |- bgcolor=#E0E0E0 |colspan=10| |colspan=7 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Fabia|Fabia I]] |colspan=8 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Fabia|Fabia II]] |colspan=6 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Fabia|Fabia III]] |colspan=7 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Fabia|Fabia IV]] |colspan=2 | |- bgcolor=#E0E0E0 |rowspan=3 bgcolor=#F0F0F0| [[Nižšia stredná trieda|Nižšia<br>stredná trieda]] (C) |colspan=10 | |colspan=4 | |colspan=7 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Octavia|Octavia Tour I]] |colspan=3 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Octavia|Tour II]] |colspan=6| |colspan=10| |- bgcolor=#E0E0E0 |colspan=10| |colspan=10| |colspan=2| |colspan=7 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Rapid (2012)|Rapid]] |colspan=9 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Scala|Scala]] |colspan=2 | |- bgcolor=#E0E0E0 |colspan=6| |colspan=8 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Octavia|Octavia I]] |colspan=9 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Octavia|Octavia II]] |colspan=7 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Octavia|Octavia III]] |colspan=8 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Octavia|Octavia IV]] |colspan=2 | |- bgcolor=#E0E0E0 |rowspan=1 bgcolor=#F0F0F0| [[stredná trieda (automobil)|Stredná trieda]] (D) |colspan=10 | |colspan=2 | |colspan=6 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Superb|Superb I]] |colspan=7 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Superb|Superb II]] |colspan=9 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Superb|Superb III]] |colspan=4 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Superb|Superb IV]] |colspan=2 | |- bgcolor=#E0E0E0 |bgcolor=#F0F0F0| [[MPV]] |colspan=10| |colspan=6| |colspan=10 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Roomster|Roomster]] |colspan=4| |colspan=10| |- bgcolor=#E0E0E0 |bgcolor=#F0F0F0| [[Úžitkový automobil|Úžitkové]] |colspan=3 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda 1203|Škoda TAZ]] |colspan=7 bgcolor=#C0C0C0| [[TAZ 1500]] |colspan=7| |colspan=9 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Praktik|Praktik]] |colspan=4 | |colspan=10| |- bgcolor=#E0E0E0 |rowspan=3 bgcolor=#F0F0F0| [[Crossover (typ automobilu)|Crossover]] |colspan=10| |colspan=9| |colspan=9 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Yeti|Yeti]] |colspan=1| |colspan=9 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Kamiq|Kamiq]] |colspan=2 | |- bgcolor=#E0E0E0 |colspan=10| |colspan=10| |colspan=10| |colspan=1 | |colspan=7 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Kushaq|Kushaq]] |colspan=2 | |- bgcolor=#E0E0E0 |colspan=10| |colspan=10| |colspan=10| |colspan=5 | |colspan=3 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Elroq|Elroq]] |colspan=2 | |- bgcolor=#E0E0E0 |rowspan=3 bgcolor=#F0F0F0| [[Športovo-úžitkové vozidlo|SUV]] |colspan=10| |colspan=10| |colspan=7| |colspan=11 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Karoq|Karoq]] |colspan=2| |- bgcolor=#E0E0E0 |colspan=10| |colspan=10| |colspan=10| |colspan=8 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Enyaq|Enyaq]] |colspan=2 | |- bgcolor=#E0E0E0 |colspan=10| |colspan=10| |colspan=6| |colspan=12 bgcolor=#C0C0C0| [[Škoda Kodiaq|Kodiaq]] |colspan=2 | |}<noinclude> [[Kategória:Šablóny automobilových spoločností|Škoda Auto]] </noinclude> 1rpqxcow4ecquqtijsiukosm6389m9c 0 376969 8199823 7880433 2026-04-17T17:20:05Z Bakjb 236375 wl 8199823 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Mária Anna Bavorská |Portrét = Jan Cornelisz. Vermeyen 005.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = bavorská princezná a štajerská vojvodkyňa |Dátum narodenia = [[23. marec]] [[1551]] |Miesto narodenia = [[Mníchov]], [[Nemecko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1608|4|29|1551|3|23}} |Miesto úmrtia = [[Graz]], [[Rakúsko]] }} '''Mária Anna Bavorská''' (* [[23. marec]] [[1551]], [[Mníchov]], [[Nemecko]]{{--}}† [[29. apríl]] [[1608]], [[Graz]], [[Rakúsko]]) bola [[Bavorsko|bavorská]] princezná a [[Štajersko (spolková krajina)|štajerská]] vojvodkyňa, manželka [[Arcivojvoda|arcivojvodu]] [[Karol II. (Rakúsko)|Karola II. Štajerského]]. == Životopis == Narodila sa ako najstaršia dcéra bavorského vojvodu [[Albrecht V. (Bavorsko)|Albrechta V.]] a [[Anna Habsburská (1528 – 1590)|Anny Habsburskej]], dcéry cisára [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I.]] Matka ju vychovávala veľmi prísne a často telesne trestala. Výchova bola nábožensky založená a vedená v prísne [[Katolicizmus|katolíckom]] duchu. Okrem základného vzdelania bola vyučovaná [[Latinčina|latinčine]] a [[Hudba|hudbe]]. Hrala na [[organ]] a mala rada duchovnú hudbu. Mala sa vydať za [[Sedmohradsko|sedmohradského]] vojvodu [[Ján II. Žigmund Zápoľský|Jána Žigmunda Zápoľskeho]], z tohto sobášneho projektu však zišlo. Nakoniec sa v roku [[1571]] ako dvadsaťročná vydala za svojho o jedenásť rokov staršieho strýka Karola II. Štajerského, ktorý vládol v tzv. [[Vnútorné Rakúsko|Vnútornom Rakúsku]]. Karol bol mladší brat Máriinej matky Anny. Veľkolepé a mimoriadne svadobné slávnosti pripomínalo ešte v roku [[1854]] jazdecké defilé českej šľachty usporiadané v [[Praha|Prahe]] pri príležitosti sobáša cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] s [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbetou Bavorskou]]. Z manželstva, ktoré trvalo do Karolovej smrti v roku [[1590]], vzišlo 15 detí. == Politický a kultúrny vplyv == Ako presvedčená katolíčka podnecovala svojho muža ku krokom proti protestantskej šľachte v Štajersku. Starostlivo dbala na výchovu svojich detí pri ktorých uplatňovala podobné metódy ako jej matka. Dohliadala na to, aby boli deti vedené ku katolíctvu a ich vzdelanie zverovala [[Spoločnosť Ježišova|jezuitom]]. Jej syn, neskorší cisár [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] zostal pod jej vplyvom i v dospelosti. Dochovala sa ich korešpondencia, kde sa syn ako štajerský vojvoda so svojou matkou radil o všetkých svojich politických krokoch, najmä pri uplatňovaní rekatolizácie v Štajersku. Mala záľubu v okázalej nádhere a rada sa zúčastňovala náboženských procesií a púti. Venovala sa [[charita]]tívnej činnosti. Do služieb katolíckej viery dávala i výtvarné umenie a hudbu. Zomrela v Grazi v roku 1608. Pochovaná bola najskôr v kláštore klarisiek a neskôr v mauzóleu v Grazi, ktoré dal postaviť jej syn Ferdinand II. == Deti == Počas veľmi harmonického manželstva sa narodilo 15 detí, z ktorých sa štyri nedožili dospelosti: * Ferdinand (* [[15. júl]] [[1572]] – † [[3. august]] [[1572]]) * [[Anna Habsburská (1573 – 1598)|Anna]] (* [[16. august]] [[1573]] – † [[10. február]] [[1598]]) ∞ [[1592]] poľský kráľ [[Žigmund III. Vasa|Žigmund III.]] (* [[1566]] – † [[1632]]) * [[Mária Kristína Habsburská (1574 – 1621)|Mária Kristína]] (* [[10. november]] [[1574]] – † [[6. apríl]] [[1621]]) ∞ [[1595]] sedmohradský vojvoda [[Žigmund Báthory]] (r. 1599) * Katarína Renáta (* [[4. január]] [[1576]] – † [[29. jún]] [[1595]]) * Alžbeta (* [[13. marec]] [[1577]] – † [[29. január]] [[1586]]) * [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinand]], neskorší cisár Ferdinand II. ([[9. júl]] [[1578]] – † [[15. február]] [[1637]]) ∞ ** [[1600]] [[Mária Anna Bavorská (1574 – 1616)|Mária Anna Bavorská]] (* [[1574]] – † [[1616]]) ** [[1622]] [[Eleonóra Gonzaga (1598 – 1655)|Eleonóra Gonzaga]] (* [[1598]] – † [[1655]]) * Karol (* [[17. júl]] [[1579]] – † [[17. máj]] [[1580]]) * Gregoria Maximiliána (* [[22. jún]] [[1581]] – † [[20. september]] [[1597]]) * Eleonóra (* [[25. september]] [[1582]] – † [[28. január]] [[1620]]), mníška * Maximilián Ernest (* [[17. november]] [[1583]] – † [[18. február]] [[1616]]) * [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta]] (* [[25. december]] [[1584]] – † [[3. október]] [[1611]]) ∞ [[1599]] španielsky kráľ [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] (* [[1578]] – † [[1621]]) * [[Leopold V. (Tirolsko)|Leopold]] (* [[9. október]] [[1586]] – † [[13. september]] [[1632]]) ∞ [[Klaudia Medicejská]] (* [[1604]] – † [[1648]]) * [[Konštancia Habsburská|Konštancia]] (* [[24. december]] [[1588]] – † [[10. júl]] [[1631]]) ∞ [[1605]] poľský kráľ [[Žigmund III. Vasa|Žigmund III.]] (* [[1566]] – † [[1632]]) * [[Mária Magdaléna Habsburská (1589 – 1631)|Mária Magdaléna]] (* [[7. október]] [[1589]] – † [[1. november]] [[1631]]) ∞ [[1608]] toskánsky veľkovojvoda [[Cosimo II. Medicejský]] (* [[1590]] – † [[1621]]) * [[Karol Habsburský (1590 – 1684)|Karol]] (* [[7. august]] [[1590]] – † [[28. december]] [[1684]]), veľmajster [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Mária Anna Bavorská''' |2 = [[Albrecht V. (Bavorsko)|Albrecht V.]] |3 = [[Anna Habsburská (1528 – 1590)|Anna Habsburská]] |4 = [[Viliam IV. (Bavorsko)|Viliam IV.]] |5 = [[Jakobea z Badenu]] |6 = [[Ferdinand I. Habsburský]] |7 = [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anna Jagelovská]] |8 = [[Albrecht IV. (Bavorsko)|Albrecht IV.]] |9 = [[Kunhuta Habsburská]] |10 = [[Filip I. (Bádensko)|Filip I.]] |11 = [[Alžbeta Falcká (1483 – 1522)|Alžbeta Falcká]] |12 = [[Filip I. (Kastília)|Filip I.]] |13 = [[Jana (Kastília)|Jana I. Kastílska]] |14 = [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav Jagellovský]] |15 = [[Anna de Foix]] }} == Literatúra == * Hans und Marga Rall: ''Die Wittelsbacher – von Otto I. bis Elisabeth I.'', ISBN 3-85001-485-1. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Maria Anna of Bavaria (1551–1608)}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Marie Anna Bavorská (1551-1608)|7063280}} {{Rakúske arcivojvodkyne sobášom}}{{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bavorská, Mária Anna}} [[Kategória:Wittelsbachovci]] [[Kategória:Osobnosti z Mníchova]] [[Kategória:Osobnosti z Grazu]] [[Kategória:Arcivojvodkyne]] c70tnzznft6w0mt3y8wu1htcl29p9y8 0 378067 8199871 8135276 2026-04-17T19:30:27Z ~2026-23560-73 292282 /* Životopis */ 8199871 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ego | Obrázok = Ego - 2014.jpg | Popis obrázku = Ego v roku 2014. | Popis umelca = | Rodné meno = Michal Straka | Umelecké mená = Ego, Miko Floso | Dátum narodenia = {{dnv|1983|11|8}} | Miesto narodenia = [[Lučenec]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Roky pôsobenia = [[1996]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]], [[Rytmus (raper)|Rytmus]], [[Podzemgang]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Sony BMG]]<br />[[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]<br />[[Tvoj Tatko Records]] | Webstránka = | Titul = [[JUDr.]] ([[Paneurópska vysoká škola]]) | Deti = 2 }} [[JUDr.]] '''Michal Straka''' (* [[8. november]] [[1983]], [[Lučenec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ego – človek, ktorý navždy zmenil slovenský rap | url = https://generaciarapu.sk/drobnohlad-ego-clovek-ktory-navzdy-zmenil-slovensky-rap/ | vydavateľ = generaciarapu.sk | dátum vydania = 2019-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref>), známy pod umeleckým menom '''Ego''', je slovenský [[rap]]er a tiež vyštudovaný [[právnik]]. Je členom skupiny [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]] spolu s [[Rytmus (raper)|Rytmusom]] a DJ Anysom. V ostatnom čase začal sólovú kariéru vydaním singlu „[[Žijeme len raz]]“, ktorý sa v roku 2012 stal hitom č. 1 v slovenských rádiách. == Životopis == Straka sa narodil v roku 1983 v [[Lučenec|Lučenci]]. Rodina sa ešte v čase raného detstva odsťahovala, vyrastal v [[Piešťany|Piešťanoch]]. Straka vyštudoval právo. Od augusta 2008 pôsobí ako správca konkurznej podstaty a je evidovaný pod Okresným súdom [[Trnava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Straka Michal, JUDr. (S1256) | url = https://replik.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/spravcaDetail.xhtml?spravcaId=1221 | vydavateľ = ru.justice.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Hudobná kariéra == === Začiatky kariéry === V druhej polovici 90. rokov tvoril Ego s DJ Anysom (kedysi DJ Aneška) menej známu skupinu Prízrak. Ego odišiel na rok do Kanady, odkiaľ ho po 9 mesiacoch za [[graffiti]] a vandalizmus vyhostili. === Kontrafakt === V roku [[2001]] sa dvojica stretáva s raperom [[Rytmus (raper)|Rytmusom]], a vzniká skupina [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]]. Najprv skupina vystupovala pod názvom Déjavu. V roku 2003 vydali maxisingel ''[[Dáva mi/Dobré veci/Moja rola]]'', ktorým sa dostali do širšieho povedomia verejnosti. Najmä videoklip k skladbe „Dáva mi“ mal veľký úspech a bol odvysielaný aj v hitparádach v Poľsku či Nemecku (hudobná stanica VIVA). Úspech kapely Kontrafakt pokračoval aj v roku 2004, kedy vydali svoje debutové CD ''[[E.R.A.]]'' vo vydavateľstve [[Sony Music]], s ktorým sa dostali medzi najpredávanejších interpretov na Slovensku. V roku 2007 vydal Kontrafakt album ''[[Bozk na rozlúčku]]'', ktorý vyšiel v Rytmusovom vydavateľstve [[Tvoj Tatko Records]]. Predalo sa ho viac ako 20 000 kusov a stal sa jedným z najpredávanejších titulov tej doby. V roku 2013 vydali tretí album ''[[Navždy]]''. V roku 2019 vyšiel album ''[[Real Newz]]''. A v roku 2021 vyšiel zatiaľ posledný spoločný album skupiny, KF ako Rolls === Sólová kariéra === V dokumente "20ERS" (2008) Ego povedal: "Pripravujem určite aj spoločné do budúcnosti, ale skôr ešte by mali vyjsť sólo albumy mňa aj Rytmusa." Od ostatného albumu ''[[Bozk na Rozlúčku]]'' hosťoval vo viacerých skladbách, najmä od Rytmusa, ktorý od vypustenia dokumentu vydal už dva sólové albumy. Ego hosťoval medzi iným napríklad na albume ''[[Kral]]'', či na albume slovenskej speváčky [[Tina (speváčka)|Tiny]]. Na začiatku leta 2012 umiestnil na [[YouTube]] videoklip k novej skladbe "[[Žijeme len raz]]", ktorý sa počas niekoľkých týždňov stal najsledovanejším slovenským videoklipom na YouTube. Táto skladba sa dostala aj do rádií, kde bola k októbru 2012 číslom 1 v hitparádach slovenských rádií. Autorom hudby je slovenský DJ a producent [[Robert Burian]]. V júli 2012 vydal tiež skladbu "Skús ma chápať", za ktorou stáli producenti [[Filip Jančík]] a [[Daniel Blahovec]]. Jeho prvý sólový album vyšiel v decembri 2017 s názvom ''[[Precedens]]'' a obsahuje 15 skladieb, na ktorých hosťuje viacero členov slovenskej aj českej rapovej scény. Medzi nimi sú [[Rytmus (raper)|Rytmus]], [[Paulie Garand]], [[LVCAS Dope]], [[Ben Cristovao]], [[Haha Crew|Hahacrew]], [[Yzomandias]], [[KardinalM]], [[Gýza]] a [[Tomi Popovič]]. Na albume spolupracovali producenti ako [[Madskill]], [[Peter Pann]], [[Dalyb]] či [[Robert Burian]]. V septembri 2020 vydáva 2. sólovy album s názvom ''[[Egotron]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Ego vydáva druhý sólový album. Ako sa bude volať, kto na ňom hosťuje a čo o ňom vieme? | url = https://refresher.sk/85778-Ego-vydava-druhy-solovy-album-Ako-sa-bude-volat-kto-na-nom-hostuje-a-co-o-nom-vieme | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kontroverzie == === Kauza CT Piešťany === Pri treťom odvolávaní premiéra [[Robert Fico|Roberta Fica]] v novembri 2014 figuroval Straka v kauze tunelovania piešťanskej [[Nemocnica Alexandra Wintera|nemocnice Alexandra Wintera]]. Ako člen správnej rady nemocnice (dosadený cez matku ako nominant strany [[SMER-SD]]) bol spoluzodpovedný za pokus o kúpu predraženého prístroja na [[Počítačová tomografia|počítačovú tomografiu]] (CT). Jeho vyjadrenie k téme bolo premietané aj na zasadnutí [[Národná rada Slovenskej republiky|NRSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = peb | titul = Raper Ego sa vyjadril ku kauze: Piešťany majú skvelé cétečko | url = http://dennik.hnonline.sk/slovensko/551967-raper-ego-sa-vyjadril-ku-kauze-piestany-maju-skvele-cetecko | dátum vydania = 09.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2017 | vydavateľ = [[Hospodárske noviny]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajšia riaditeľka nemocnice Mária Domčeková a ostatní členovia dozornej rady vrátane Straku boli opätovne obvinení v októbri 2017.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = V kauze CT znovu obvinili deviatich ľudí | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/kauze-ct-znovu-obvinili-deviatich-ludi | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-24 | dátum prístupu = 2020-08-05 }}</ref> == Diskografia == === Albumy (sólo) === {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- |''[[Precedens (album)|Precedens]]'' |Dátum vydania: 17. december 2017 Vydavateľstvo: Tvoj Tatko Records, Feel Free Studios Formát: CD, digitálny download |SK: Platina |13000+ |SK: 1 CZ: 2 |- |''[[Egotron]]'' |Dátum vydania: 27. septembra 2020 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Egotron|url=https://shop.rukahore.sk/ego/cd-egotron|vydavateľ=shop.rukahore.sk|dátum prístupu=2020-07-07|jazyk=cs}}</ref> Vydavateľstvo: Tvoj Tatko Records, Feel Free Studios Formát: CD, digitálny download |SK: Platina |10000+ |SK: 1 CZ: 2 |- |''[[Prototypes]]'' |Dátum vydania: 1. júla 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásiť sa • Instagram|url=https://www.instagram.com/accounts/login/?next=/p/CfE6e8xrUHl/|vydavateľ=www.instagram.com|dátum prístupu=2022-07-08}}</ref> Vydavateľstvo: Feel Free Studios, Ruka Hore Formát: CD, digitálny download | colspan="3" |TBA |- |''[[Pohoda (album Ega)|Pohoda]]'' |Dátum vydania: 8. júla 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásiť sa • Instagram|url=https://www.instagram.com/accounts/login/?next=/p/CfuZn_hLrUz/|vydavateľ=www.instagram.com|dátum prístupu=2022-07-08}}</ref> Vydavateľstvo: Feel Free Studios, Ruka Hore Formát: digitálny download | colspan="3" |TBA |} === Mixtapy (sólo) === {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Žijeme len raz (Mixtape)]]'' || Dátum vydania: 30. november 2012<br>Vydavateľstvo: Tvoj Tatko Records/EMI<br>Formát: CD, digitálny download || – || 17 500 || CZ: 13<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=150990&sec=a39e4d81f5f21123087d9747905ff5c7]</ref> |- |''INÍ'' |Dátum vydania: 23. febrúar 2015 Vydavateľstvo:Tvoj Tatko Records Formát: CD, digitálny download | | | |} === Štúdiové albumy ([[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]]) === * 2004: ''[[E.R.A.]]'' * 2007: ''[[Bozk na rozlúčku]]'' * 2013: ''[[Navždy]]'' * 2019: ''[[Real Newz]]'' *2021: [[KF jako Rolls]] === Ostatné ([[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]])=== * 2003: ''[[Tri špinavé mená]]'' (kompilácia) * 2003: ''[[Dáva mi/Dobré veci/Moja rola]]'' (12" trojsingel) * 2005: ''[[Murdardo Mulano Tour 2005]]'' (DVD) === Single === {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! rowspan="2" | Názov !! rowspan="2" | Dátum ! colspan="5" |Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=interpret&hitparada=44&interpret=42917&sec=907bf775af1eb1af5c674877545f46b3|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-07-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=interpret&hitparada=43&interpret=42917&sec=eafb06a5fb6783d8eb8293917cefca24|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-07-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=interpret&hitparada=42&interpret=42917&sec=b552806ea908bc5adbcc3685e3079ee1|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-07-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=interpret&hitparada=40&interpret=42917&sec=3ed5726e1e607c79e2811b847e7c0f89|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-07-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=interpret&hitparada=30&interpret=42917&sec=f8fa99b647c56efd08fb045c2d9e5f76|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-07-07}}</ref> ! rowspan="2" |Album |- !SK 100 !SK 50 !SK RADIO 50 !SK RADIO 100 !CZ TOP 100 |- |Zdravím Košice |30.1.2012 | | | | | | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |Žijeme len raz <small>(featuring [[Robert Burian]])</small> |21.6.2012 | | | | | | rowspan="2" |Žijeme len raz Mixtape |- |Skús ma chápať |8.7.2012 | | | | | |- |Moje prázdniny |8.9.2013 | | | | | | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |CiTy |9.11.2014 | | | | | | rowspan="11" |INÍ |- |Nezávislosť |1.2.2015 | | | | | |- |Hraj |27.2.2015 | | | | | |- |On je len kamarát <small>(with [[Sima (speváčka)|Sima]])</small> |1.3.2015 | | | | | |- |Noc <small>(with [[Ján Lednický|Jofre]])</small> |29.3.2015 | | | | | |- |Autá love ženy (Intro) |25.5.2015 | | | | | |- |Dneska sa opustíme <small>(with [[Yojo]], [[Sysel]] a Ghettoblaster)</small> |26.5.2015 | | | | | |- |Live Z Podzemia do Kruhovky <small>(with Yojo)</small> |27.5.2015 | | | | | |- |Eee |27.5.2015 | | | | | |- |Funk <small>(with Yojo)</small> |28.5.2015 | | | | | |- |Tie isté kecy |2.6.2015 | | | | | |- |Oberám Ťa o čas <small>(with [[Thomas Fronix]])</small> |4.7.2015 | | | | | |INÍ (Summer Edition) |- |Gta Lifestyle |25.12.2015 | | | | | | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |Neriešme <small>(featuring [[Monika Bagárová]])</small> |30.6.2016 | | | | | | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |Robím to čo chcem |18.11.2017 |5 |3 | - | - |75 | rowspan="9" |Precedens |- |Runway <small>(featuring [[Paulie Garand]], [[Lvcas Dope]])</small> |6.12.2017 |9 |1 | | |5 |- |V meste snov |21.12.2017<br /> |1 |1 |8 |53 |54 |- |Ako to cítiš <small>(featuring [[Tomi Popovič|Tomi]])</small> |2.1.2018 |18 |12 | - | - | - |- |Kým sme spolu, nikdy nebudeme sami |13.3.2018 |25 |12 | - | - | - |- |Ideme ďalej <small>(featuring [[Rytmus]])</small> |8.4.2018 |7 |3 | - | - | - |- |Vozíme <small>(featuring [[Gýza]], [[Ben Cristovao]])</small> |13.5.2018 |2 |1 |7 |44 |24 |- |Láska <small>(featuring [[Laris Diam]])</small> |10.6.2018 |3 |3 |38 | - | - |- |Je nám to úplne jedno |23.7.2018 |10 |8 | - | - | - |- |Rodičia <small>(with [[Dalyb]], [[Lambry]])</small> |19.9.2018 |61 |3 | - | - | | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |Flexim ako Gott <small>(featuring [[Haha Crew]], [[Yzomandias]])</small> |23.9.2018 |5 |2 | - | - |51 |Precedens |- |Papula |4.4.2019 | - |18 | - | - | - | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |Ideš svoj (Tanec) <small>(featuring [[SDA]])</small> |5.1.2020 | 22 | 19 | - | - | - | rowspan="6" |Egotron |- |Trollin |21.6.2020 |3 |1 | - | - | - |- |Doug Demuro |5.7.2020 |1 |1 | - | - | - |- |Chief Rocka <small>(featuring [[GLEB|Gleb]], [[Haha Crew|HahaCrew]], [[Rytmus (raper)|Rytmus]])</small> |2.8.2020 |6 |6 | - | - | - |- |Môj Band |4.9.2020 |16 |15 | - | - | - |- |Pumpa <small>(featuring [[Sima]], [[Ben Cristovao]])</small> |27.9.2020 |1 |1 | - | - |27 |- |Sme S5 |24.6.2022 |72<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=43&titul=169382&sec=d6c15aac5a3698d012739d1302466884|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2022-07-08}}</ref> |37<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=44&titul=169382&sec=ab2695bc04f448dc561f7e9317f7e3c2|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2022-07-08}}</ref> | - | - | - |Prototypes |} === Zoznam skladieb === (Zoznam obsahuje aj skladby, na ktorých sa Ego predstavil ako hosť) {{stĺpce|2| * 2003: "Pre všetkých skutočných 2" (Špinavý H/R Produkt ft. Ego & [[Čistychov]]) <small>(prod. Hajtkovič)</small> * 2003: "Si sereš do huby" ([[Vec (raper)|Vec]] ft. Kontrafakt) <small>(prod. [[Vec (raper)|Vec]])</small> * 2003: "Ženy, víno, zpěv" (Orion ft. Kontrafakt & David Čokoláda) <small>(prod. [[DJ Wich]])</small> * 2005: "I tak to osiagne" ([[WWO]] ft. Orion, Włodi, Kontrafakt & Soundkail) <small>(prod. L.A.B.Z.)</small> * 2005: "Gipsy" (Gipsy ft. Kontrafakt) <small>(prod. Gipsy)</small> * 2005: "Kam vítr, tam plášť" (Orion ft. Ego) <small>(prod. [[DJ Wich]])</small> * 2006: "Potrebujem tvoju nenávisť" ([[Rytmus (raper)|Rytmus]] ft. Ego) <small>(prod. DJ Anys)</small> * 2006: "Ivan T.z Prešova" (Rytmus ft. [[Druhá Strana]] & Ego) <small>(prod. Kino)</small> * 2006: "Kures funk" (Rytmus ft. Igor Kmeťo & Ego) <small>(prod. Igor Kmeťo)</small> * 2006: "Ani jeden skurvy ma nezastaví" (Rytmus ft. Ego) <small>(prod. DJ Anys)</small> * 2006: "Jednou" (Indy & Wich ft. Vladimir 518 & Ego) <small>(prod. [[DJ Wich]])</small> * 2007: "Lov" ([[L.U.Z.A.]] ft. Ego) <small>(prod. Hajtkovič)</small> * 2007: "Jak sa vieš hýbať" (Grimaso ft. [[Majk Spirit]], Orion & Ego) <small>(prod. [[Grimaso]])</small> * 2007: "Limit" (Kontrafakt ft. Kaidžas) * 2008: "King shit" (Rytmus ft. Ego, Nironic & Indy) <small>(prod. Big Fish)</small> * 2008: "Stojíme pevně" (Jay Diesel ft. Kontrafakt) <small>(prod. Abe)</small> * 2008: "Carat tuning party" (Kontrafakt) * 2009: "Spoveď" (Kaidžas ft. Ego) <small>(prod. Robert Burian)</small> * 2009: "Neprosím" (David Steel ft. Ego) * 2009: "Na toto som čakal" (Rytmus ft. Ego) <small>(prod. Kajmir Royale)</small> * 2009: "Šalalaj" (Rytmus ft. Ego) <small>(prod. DJ Mad Skill)</small> * 2009: "Všetko má svoj konec" (Rytmus ft. [[Tina (speváčka)|Tina]] & Ego) <small>(prod. DJ Mad Skill)</small> * 2011: "Mesto (S3RiOUS remix)" (Kontrafakt) <small>(prod. S3RiOUS)</small> * 2011: "Deti stratenej generácie" (Rytmus ft. Ego) <small>(prod. S3RiOUS)</small> * 2011: "Noc patrí nám" (Rytmus ft. Ego) <small>(prod. Heron)</small> * 2011: "Sexxxy" ([[Tina (speváčka)|Tina]] ft. Ego) * 2012: "[[Žijeme len raz]]" <small>(prod. Robert Burian)</small> * 2012: "Skús ma chápať (Maiky Beatz ORIGINAL)" (Ego) * 2012: "Skús ma chápať (S3RiOUS remix)" (Ego) * 2012: "Skús ma chápať (DJ Wich remix)" (Ego) * 2012: "HK Poprad - Official Hymna" <small>(prod. S3RiOUS)</small> * 2012: "Každý deň" (ft. Tomi Popovič) <small>(prod. Tomi Popovič)</small> * 2012: "Vianoce sú zas" (Rádio Expres ft. Ego) <small>(prod. Robert Burian)</small> * 2013: "Moje prázdniny" (Ego) <small>(prod. Dalyb)</small> * 2013: "Stokujeme vonku (remix)" (Kontrafakt ft. Radikal, Gleb & Delik) <small>(prod. Maiky Beatz)</small> * 2013: "Pýcha" (Momo ft. Ego) <small> (prod. Infinit) </small> * 2014: "Molly" (Ego ft. Ben Cristovao) <small>(prod. The Glowsticks)</small> * 2014: "V zóne" (Samey ft. Ego) <small>(prod. Dalyb)</small> * 2014: "Molo" (Paulie Garand ft. Ego) <small>(prod. Kenny Rough)</small> * 2014: "Jak myslíš, tak bude" (Slipo&Hajtkovič ft. Ego/Tina) <small> (prod. Hajtkovič)</small> * 2014: "Lovecke" (4D ft. Ego) * 2014: "CiTy" <small>(prod. Maiky Beatz)</small> * 2014: "Kníšeme sa" <small>(prod. Kmeezy)</small> * 2014: "Vyj.bané stromy" <small>(prod. Maiky Beatz)</small> * 2015: "Nezávislost" <small>(prod. DJ Wich)</small> * 2015: "Batman" (Ektor ft. Ego) * 2015: "Hraj" (prod. Matej Turcer Podzemgang) * 2015: "On je len kamarát" (Sima ft. Ego) * 2015: "Oberám ťa o čas" (ft. Thomas Fronix) * 2015: "Ego-GTA Lifestyle" (prod. Miki Diamond) * 2015: "Nasávat ten vibe" (Ektor ft. Ego) }} ====Skladby umiestnené v rebríčkoch ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok !! Skladba !! <small>SK Top 100</small> !! <small>SK Top 50 domáce</small> !! <small>SK Top 100 Digital</small> !<small>SK Top 50 Digital</small>!! <small>CZ Top 100</small> !! <small>CZ Top 50 domáce</small> !! <small>CZ Top 20 YouTube hudobné klipy</small> !! <small>CZ Top 50 reálne mobilné zvonenia</small> !! <small>CZ Top 50 Digital</small> !! <small>PL SLiP</small> !! Album |- | 2006 || "I tak to osiągnę" <small>(WWO ft. Orion, Włodi, Kontrafakt & Soundkail)</small> || – || – || –  |– || – || – || – || – || – || 42<ref>[http://www.radioszczecin.pl/program/audycje/slip/statystyki/stats.php?a=wyk&id=750]</ref>|| ''Życie na kredycie'' |- | 2006 || "Kures Funk" <small>([[Rytmus (raper)|Rytmus]] ft. Ego & Igor Kmeťo)</small> || – || 41 || –  |– || – || – || – || – || – || – || ''[[Bengoro]]'' |- | 2009 || "Všetko má svoj konec" <small>([[Rytmus (raper)|Rytmus]] ft. Ego & [[Tina (speváčka)|Tina]])</small> || 61<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=145969&sec=2efdd410734fdcbb3300b2ab23ca9b79]</ref>|| 10<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=145969&sec=5e2ae37c2ae61415c1dce93583445a11]</ref>|| –  |– || 48<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=2&titul=148750&sec=353cfeabb2a9962db2f044d3852d189c]</ref>|| – ||  – || 40<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=148750&sec=bd6e9f56cdeebe103eecb7df4262a0cb]</ref>|| – || – || ''[[Kral]]'' |- | 2011 || "Sexxxy" <small>([[Tina (speváčka)|Tina]] ft. Ego)</small>|| 43<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=146796&sec=0a24cb5f9f3b01620fc96ad3547b88ba]</ref>|| 3<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=146796&sec=dcc6be3b97c05451e52d5022b33b6fd4]</ref>|| –  |– || – || – || – || – || – || – || ''[[S.E.X.Y.]]'' |- | 2011 || "Deti stratenej generácie" <small>([[Rytmus (raper)|Rytmus]] ft. Ego)</small>|| 39<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=146783&sec=0c3bccc96f115dcc56b0aaddc86b0ae8]</ref>|| 3<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=146783&sec=d323c9076db594aad70414a0c4b6d3e2]</ref>|| –  |– || – || – || – || – || – || – || ''[[Fenomen]]'' |- | 2012 || "[[Žijeme len raz]]" || '''1'''<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=146987&sec=74edc18262f9a989a94a393b583c2f24]</ref>|| '''1'''<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=146987&sec=f8d4f821d22ba5b7f654a1e8e0c143aa]</ref>|| 35<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=21&titul=146987&sec=365599a35eed54789676d8859d49516a]</ref> |5|| 3<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=2&titul=150517&sec=23a60d82ab16a0b5bfb07f1f5d13b762]</ref>|| 2<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=7&titul=150517&sec=eafc19a3b22fe3d79d5e3a7f1f581f04]</ref>|| '''1'''<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=29&titul=150517&sec=d0aef23b829f33ff41b41c65e6a8932a]</ref>|| – || – || – || ''[[Žijeme len raz (mixtape)|Žijeme len raz]]'' |- | 2012 || "Každý deň" <small>(ft. [[Tomi Popovič]])</small> || 62<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=147149&sec=d0993a44832276035356c9466fdc9612]</ref>|| 7<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=147149&sec=2b34067be63de583980d380690674c68]</ref>|| –  |– || 24<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=2&titul=150975&sec=a8b6a2cc7edfaee01b65fdb6914ed348]</ref>|| 4<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=7&titul=150975&sec=81ccd9219b7bb8323202081e16f4604d]</ref>|| '''1'''<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=29&titul=150975&sec=0a0652e49b3ea56aaf21e46582deb761]</ref>|| – || – || – || ''[[Žijeme len raz (mixtape)|Žijeme len raz]]'' |- | 2012 || "Noc patrí nám" <small>(Rytmus ft. Ego)</small>|| – || – || –  |– || – || – || '''1'''<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=29&titul=150973&sec=d06ed71c7fd18f5a7a3d3513564e1ef9]</ref>|| – || – || – || ''[[Fenomen]]'' |- | 2012 || "Vianoce sú zas" <small>(Rádio Expres ft. Ego)</small> || 33<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=147165&sec=78e8c2e06782273e950d460fea244db2]</ref>|| 5<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=147165&sec=3c13497767ba9e5cfe623abcb72812b8]</ref>|| –  |– || – || – || – || – || – || – || - |- | 2014 || "Molly" <small>([[Ben Cristovao]] ft. Ego)</small> || – || – || –  |– || – || 34<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=7&titul=152364&sec=ea2cd69d34a875f3ad9d99d04cec94c5]</ref>|| – || – || || – || ''Made in Czechoslovakia'' |- | 2014 || "JBMNT" <small>(Kontrafakt)</small> || – || – || 36<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=21&titul=147788&sec=167f64bdf96fc3dbb759522fc1a8afbc]</ref> |9|| – || – || – || – || – || – || ''[[Navždy]]'' |- | 2014 || "Čistá duša" <small>(Kontrafakt)</small> || – || – || 100<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=21&titul=147792&sec=1bb66fafce4e68629d7f05749472506b]</ref> |–|| – || – || – || – || – || – || ''Navždy'' |- | 2014 || "Keď jazdíme my" <small>(Kontrafakt)</small> || – || – || 32<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=21&titul=147937&sec=bc6b12d510493642623f117075ec711d]</ref> |–|| – || – || – || – || – || – || ''Navždy'' |- | 2014 || "Kým neskapem" <small>(Kontrafakt)</small> || – || – || 42<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=21&titul=147785&sec=ea31f1cb875fd3a14c6d239ece84f9e4]</ref> |– || – || – || – || – || – || – || ''Navždy'' |- | 2014 || "Navždy" <small>(Kontrafakt)</small> || – || – || 98<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=21&titul=147853&sec=0af30096990742829dddb6222b6475cb]</ref> |– || – || – || – || – || – || – || ''Navždy'' |- | 2014 || "Podzemie" <small>(Kontrafakt ft. Laris Diam)</small> || – || – || 38<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=21&titul=147784&sec=9ea040a58e48aa2a91e0ee37c553b0da]</ref> |– || – || – || – || – || – || – || ''Navždy'' |- | 2014 || "Stokujeme vonku" <small>(Kontrafakt)</small> || – || – || 46<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=21&titul=147786&sec=4a4c1bdbd101f5fef2ae2f6cb2a7b99b]</ref> |– || – || – || – || – || – || – || ''Navždy'' |- | 2014 || "Taxi" <small>(Kontrafakt ft. Laris Diam)</small> || – || – || 92<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=21&titul=147791&sec=13f760e82b143b8e22aff08220ac4445]</ref> |– || – || – || – || – || – || – || ''Navždy'' |- | 2014 || "V mojom svete" <small>(Kontrafakt ft. Separ & Ektor)</small> || – || – || 47<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=21&titul=147789&sec=1d509c7d7e939d261b496e602da9319b]</ref> |– || – || – || – || – || – || – || ''Navždy'' |- |2016 |"Neriešme" <small>(ft. Monika Bagárová)</small> |66<ref>http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=148918&sec=5f32c30a0ecd56b963f650ab58db4834</ref> |8<ref>http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=148918&sec=99d7fb1f16de6f1ec67e47bd719e383d</ref> |31<ref>http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=21&titul=148918&sec=2944910901364653ba296d4cb9cb9cb1</ref> |1<ref>http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=interpret&hitparada=24&interpret=43637&sec=138e0327c99f7094e43b29ca1fec7117</ref> |– |48<ref>http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=7&titul=154914&sec=71eee6013e878088526abaa63c2dded3</ref> |– |– |10<ref>http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?hitp=R</ref> |– |– |- |} === Videoklipy === ==== Sólové videoklipy ==== * 2012: "Žijeme len raz" * 2012: "Každý deň" (ft. Tomi Popovič) * 2015: "Viac" * 2014: "Pýcha" (prod. Infinit) * 2015: "City" * 2014: "Vyjebané stromy" * 2015: "Kníšeme sa" * 2015: "Nezávislosť" * 2015: "Život je film" (Ego ft. Rytmus PODZEMGANG) * 2015: "Hraj" (prod. Matej Turcer Podzemgang) * 2015: "EEE" (PODZEMGANG) prod. Special Beatz * 2017: "Robím to čo chcem" (prod. PETER PANN) * 2017: "Runway" (ft. Paulie Garand, Lvcas Dope) prod. Kenny Rough * 2017: "V meste snov" (Madskill) * 2018: "Ako to cítiš" (ft.TOMI) prod. SMiTHMUSiX * 2018: "Všetci" prod. Ján Lednicky * 2018: "Ideme ďalej" (ft. Rytmus) * 2018: "Flexim ako Gott" (ft. HAHA CREW & YZOMANDIAS) prod. Dalyb ====S Kontrafaktom ==== * 2003: "Dáva Mi" * 2004: "E.R.A." * 2005: "Pravda Bolí/Mulano Stylos" * 2005: "Nelutujem" (live) * 2006: "Moji Ľudia" (DJ Wich remix) * 2007: "Život Je Boj" * 2008: "Carat Tuning Party“ * 2008: "Bozk na Rozlúčku" * 2013: "[[Stokujeme Vonku]]" * 2013: "Odviati Vetrom" * 2014: "JBMNT" * 2014: "Kým neskapem" * 2014: "V mojom svete" * 2014: "Keď Jazdíme My" * 2014: "Podzemie" * 2014: "#SSMD" * 2015: "Život je film" ==== Ostatné ==== * 2006: "Kures Funk" (Rytmus feat. Ego & Igor Kmeťo ml.) * 2006: "Potrebujem Tvoju Nenávisť/Temeraf" (Rytmus feat. Ego) * 2006: "I Tak To Osiągnę" (WWO feat. [[Kontrafakt]], Orion, Wlodi & Soundkail) * 2010: "Všetko Má Svoj Konec" (Rytmus feat. Tina & Ego) * 2012: "Deti stratenej generácie" (Rytmus ft. Ego) * 2012: "Noc patrí nám" (Rytmus ft. Ego) * 2012: "Vianoce sú zas" (Rádio Expres ft. Ego) * 2014: <nowiki>''Molly''</nowiki> (Ben Cristovao ft. Ego) * 2014: "LOVECKE" (4D ft.Ego ) * 2014: "Molo" (Paulie Garand/Kenny Rough ft.Ego) == Ocenenia a nominácie == ;MusicBox awards {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok !! Nominovaná práca !! Ocenenie !! Výsledok |- | 2004 || Kontrafakt || Najúspešnejšia slovenská skupina || {{won}} |} ;[[Osobnosť televíznej obrazovky]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok !! Nominovaná práca !! Ocenenie !! Výsledok |- | 2012 || Ego || Spevák roka || {{nom}} |} ;[[Slávik (anketa)|Slávik]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok !! Nominovaná práca !! Ocenenie !! Výsledok |- | 2012 |rowspan="2"| „[[Žijeme len raz]]“ | Hit roka | {{won}} |- | 2012 | Videoklip roka | {{won}} |} == Referencie == {{referencie|3}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Ego (rapper)}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1983]] [[Kategória:Osobnosti z Lučenca]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] hn3jn4xuqriwuniyaou1tktoby5h1yc 0 381072 8199586 7467744 2026-04-17T14:55:31Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199586 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Georgije Ostrogorski |Portrét = |Popis = juhoslovanský historik |Dátum narodenia = [[19. január]] [[1902]] |Miesto narodenia = [[Petrohrad]], [[Ruská ríša]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1976|10|24|1902|1|19}} |Miesto úmrtia = [[Belehrad]], [[Juhoslávia]] }} '''Georgije Ostrogorski''' ({{V jazyku|srp|Георгије Острогорски}}, {{V jazyku|rus|Георгий Александрович Острогорский|'''Georgij Alexandrovič Ostrogorskij'''}}; * [[19. január]] [[1902]], [[Petrohrad]], [[Ruská ríša]] – † [[24. október]] [[1976]], [[Belehrad]], [[Juhoslávia]]) bol [[Juhoslávia|juhoslovanský]] historik a [[Byzantská ríša|byzantológ]] [[Rusko|ruského]] pôvodu. Jeho najznámejší literárny počin predstavuje dielo ''Geschichte des byzantinischen Staates'', ktoré bolo vydané trikrát v [[Nemecký jazyk|nemeckom]], dvakrát v [[Anglický jazyk|anglickom jazyku]] a preložené do ďalších desiatich jazykov. == Zdroj == {{Preklad|cs|Georg Ostrogorsky|7301947}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ostrogorski, Georgije}} [[Kategória:Juhoslovanskí historici]] [[Kategória:Srbskí historici]] [[Kategória:Absolventi Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Srbské osobnosti ruského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]] [[Kategória:Osobnosti z Belehradu]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] 7ypl7p7715skrtoy21ixdp1okf71016 8199587 8199586 2026-04-17T14:55:35Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Osobnosti z Belehradu]] pomocou použitia HotCat 8199587 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Georgije Ostrogorski |Portrét = |Popis = juhoslovanský historik |Dátum narodenia = [[19. január]] [[1902]] |Miesto narodenia = [[Petrohrad]], [[Ruská ríša]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1976|10|24|1902|1|19}} |Miesto úmrtia = [[Belehrad]], [[Juhoslávia]] }} '''Georgije Ostrogorski''' ({{V jazyku|srp|Георгије Острогорски}}, {{V jazyku|rus|Георгий Александрович Острогорский|'''Georgij Alexandrovič Ostrogorskij'''}}; * [[19. január]] [[1902]], [[Petrohrad]], [[Ruská ríša]] – † [[24. október]] [[1976]], [[Belehrad]], [[Juhoslávia]]) bol [[Juhoslávia|juhoslovanský]] historik a [[Byzantská ríša|byzantológ]] [[Rusko|ruského]] pôvodu. Jeho najznámejší literárny počin predstavuje dielo ''Geschichte des byzantinischen Staates'', ktoré bolo vydané trikrát v [[Nemecký jazyk|nemeckom]], dvakrát v [[Anglický jazyk|anglickom jazyku]] a preložené do ďalších desiatich jazykov. == Zdroj == {{Preklad|cs|Georg Ostrogorsky|7301947}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ostrogorski, Georgije}} [[Kategória:Juhoslovanskí historici]] [[Kategória:Srbskí historici]] [[Kategória:Absolventi Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Srbské osobnosti ruského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] n5fr80e7dprhrc8je7vvv6z32nvfzfk 0 394517 8199678 7499435 2026-04-17T15:08:39Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199678 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Bronislav Poloczek | fotka = | veľkosť fotky = 230px | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[7. august]] [[1939]] | miesto narodenia = [[Horní Suchá]], [[Poľsko]], dnes [[Česko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2012|3|16|1939|8|7}} | miesto úmrtia = [[Praha]] | prezývky = | povolanie = herec | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Bronislav Poloczek''' ({{V jazyku|pol|''Bronisław Poloczek''}}; * [[7. august]] [[1939]], [[Horní Suchá]], [[Poľsko]], dnes [[Česko]] – † [[16. marec]] [[2012]], [[Praha]]) bol český divadelný a filmový herec [[Poliaci|poľskej]] národnosti. Do povedomia divákov sa dostal predovšetkým svojím výkonom vo filme [[Černí baroni (film)|Černí baroni]] nakrútenom podľa [[Černí baroni|rovnomenného románu]] [[Miloslav Švandrlík|Miloslava Švandrlíka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nevyhoštěný | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Zemřel Bronislav Poloczek, proslavil se rolí v Černých baronech | url = http://www.lidovky.cz/zemrel-bronislav-poloczek-znamy-z-cernych-baronu-f7h-/lide.asp?c=A120316_113223_lide_mev | dátum vydania = 16.3.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.3.2012 | vydavateľ = MAFRA, a.s., ČTK | miesto = | jazyk = česky }}</ref> == Životopis == Narodil sa v obci Horní Suchá ({{V jazyku|pol|Sucha Górna}}) na Karvinsku, ktorá patrila do [[Poľsko|poľského]] záboru [[Československo|česko-slovenského]] územia.<ref>Pozn.: Poľsko v októbri 1938 anektovalo časť česko-slovenskej časti [[Těšínsko|Těšínska]].</ref> Jeho otec Franciszek bol lesník.<ref>''śp. Franciszek Poloczek''. Zwrot 1/2008, s. 31.</ref> Bronislav Poloczek sa vzdelával na poľskej základnej škole v Hornej Suchej, neskôr na Poľskom gymnáziu Juliusze Słowackého v [[Orlová|Orlové]]. Od roku [[1956]] bol členom poľskej scény ''Těšínského divadla''. Študoval na [[Janáčkova akademie múzických umění|JAMU]] v [[Brno|Brne]], ktorú dokončil v roku [[1961]]. Pôsobil v divadlách v Brne, [[Mladá Boleslav|Mladej Boleslavi]], [[Pardubice|Pardubiciach]], [[Liberec|Liberci]] a Prahe. V roku [[1988]] sa stal členom v [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]] v Prahe. == Dielo == Hral vo viac ako 80 filmoch (napr. ''Černí baroni'', ''Lebensborn'', ''Bastardi'', ''Copak je to za vojáka...'', ''Máj'') a seriáloch (napr. ''Hospoda'', ''Život na zámku, ''Ulice''). == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=1510|meno=Bronislav Poloczek}} * {{imdb meno|id=0689763|meno=Bronislav Poloczek}} * [http://www.cfn.cz/detail_osoba.php?oid=21210 Bronislav Poloczek v Českom filmovom nebi] {{herecký výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Poloczek, Bronislav}} [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:České osobnosti poľského pôvodu]] [[Kategória:Absolventi Janáčkovej akadémie múzických umení]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 4f1wese78xy7x6vplwqju8plrfo9mtf 0 419099 8199700 8199440 2026-04-17T15:35:55Z ~2026-20335-96 290941 8199700 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Amettes | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason Amettes.svg | vlajka = | obrázok = BJLABRE3.jpg | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Nord-Pas-de-Calais]] | departement = [[Pas-de-Calais]] | obvod = Béthune | kantón = Auchel | rieka = | starosta = | lat_deg = 50 | lat_min = 31 | lat_sec = 51 | lat_SJ = S | lon_deg = 2 | lon_min = 23 | lon_sec = 33 | lon_VZ = V | rozloha = 6.82 | najvyšší bod = 121 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 62 | najnižší bod názov= | PSČ = 62260 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 62029 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Amettes''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Pas-de-Calais]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Nord-Pas-de-Calais]]. V obci sa v roku [[1748]] narodil [[Benedikt Jozef Labré]], pútnik, [[Kresťanská mystika|mystik]], [[svätec]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|6.82}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|121}} a najnižší bod {{mnm|62 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|62029}} ({{OBD|FR|62029}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=62029 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 62029}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Pas-de-Calais]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Pas-de-Calais]] 316t0f82isiiina7ro3k7ual4dygwnt 0 434368 8199657 8063120 2026-04-17T15:05:56Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199657 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Sofie Podlipská | Rodné meno = | Portrét = Jan Vilímek - Sofie Podlipská HL.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = česká spisovateľka a prekladateľka | Dátum narodenia = [[15. máj]] [[1833]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|1897|12|17|1833|5|15}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] }} '''Sofie Podlipská''' alebo '''Žofie Podlipská''', rodená Rottová, (* [[15. máj]] [[1833]], [[Praha]] – † [[17. december]] [[1897]], [[Praha]]) bola česká spisovateľka a prekladateľka, sestra [[Karolina Světlá|Karoliny Světlej]]. == Život == Spoločne so sestrou bola vychovávaná v bohatšej pražskej rodine, bokom od vlasteneckých vplyvov. Literárnej práci a činnosti v ženských spolkoch (Minerve, Ochraně opuštěných a zanedbaných dívek v [[Americký klub dam|Americkom klube dám]]) sa začala venovať až po svadbe s lekárom [[Josef Podlipský|Josefom Podlipským]] (1858). Po ovdovení (1867) sa verejne angažovala ešte intenzívnejšie. Priatelila sa s [[Božena Němcová|Boženou Němcovou]] a [[Jaroslav Vrchlický|Jaroslavom Vrchlickým]], ktorý sa stal manželom jej dcéry Ludmily. Prispievala do Osvěty, [[Světozor|Světozoru]], [[Květy (časopis)|Květov]] (Kwětov), Rodinnej kroniky, [[Zlatá Praha|Zlatej Prahy]]. Redigovala Ženskú bibliotéku a svoj almanach Souzvuk. Prekladala z francúzštiny ([[George Sandová]], [[Eugène Scribe]]). Vo svojom diele sa pokúšala kriticky zobraziť súčasnú zbohatlícku spoločnosť (Nalžovský, 1878), čerpala z historických tém (Anežka Přemyslovna, 1879; Přemysl Otakar II., 1892-3), líčila prebúdzajúce sa národne uvedomenie patricijských rodín (Osud a nadání, 1872; Peregrinus, 1881 a 1882). Časť diela venovala výchovným témam (Povídky a bajky pro drobné dětičky, které se rády učí číst, 1864; Opuštěné dítě. Studie sociální a výchovná, 1897), tvorbe pre deti ([[rozprávka]] O Palečkovi,1891) či boju za zlepšenie spoločenského postavenia žien. Pre prílišné zdôraznenie výchovných prvkov, nedostatočné prekreslenie postáv, konštrukciu deja smerom k násilne šťastnému riešeniu či lyricky rozťahaný sloh nenašlo jej dielo významnejšiu odozvu. == Príbuzenstvo == * manžel – [[Josef Podlipský]] * sestra – [[Karolina Světlá]] * zať – [[Jaroslav Vrchlický]] * vnučka – [[Eva Vrchlická]] == Bibliografia == '''Vydané za života:''' * ''Tři povídky pro milou dorůstající mládež'' (1864) * ''Povídky a bajky pro drobné dětičky, které se rády učí číst'' (1864) * ''Listy staré vychovatelky někdejším schovankám'' (1868, preprac. 1886) * ''Sbírka pohádek pro mládež'' (1872) * ''Osud a nadání'' (román,1872) * ''Na domácí půdě'' (román, 1872) * ''Přechody (román, 1873) * ''Malá tulačka'' * ''Vladislav'' * ''Student a uhlíř'' (1874) * ''Divná žena'' (1875) * ''Kouzla na horách'' (1875) * ''Dětská svornost'' (1875) * ''Příklady z oboru vychovacího'' (1875-76, 3 zv.) * ''Anna Náprstková'' (životopis, 1875) [http://kramerius.mlp.cz/kramerius/handle/ABG001/28894 dostupné online]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * ''Životopis prášku'' (bájka, 1877) * ''Nalžovský'' (román, 1878) * ''Anežka Přemyslovna'' (román, 1879) * ''Jaroslav ze Šternberka'' (román, 1881) * ''Peregrinus I, II (román, 1881, 1882) * ''Pozemský prach'' (1891) * ''Břeh'' (román, 1891) * ''O Palečkovi'' (rozprávka, 1891) * ''Báchorky a pověsti'' (1892) * ''Přemysl Otakar II.'' (román, 1892-3, 2 sv.) * ''Anna Náprstková, dobrodinka chudých a zakladatelka Náprstkova muzea'' (1893) * ''Z říše královny pohádky'' (1893) * ''Pradědeček kačer'' * ''Divá žena'' (1893) * ''Nejmladší syn'' (1895) * ''Stará píseň'' (1895) * ''Mraveniště'' (román, 1896) * ''Vojta Náprstek'' (životopis, 1896) * ''Dvě novely'' (1896) * ''Opuštěné dítě. Studie sociální a výchovná'' (1897) * ''Iluze'' (román, 1897) '''Posmrtne:''' * ''Mír'' (román, 1898) * ''Povídky o mně'' (1899) * ''Lidské včely'' (román, 1901) * ''Milující neznámá a jiné novely'' (1902) * ''Paměť a smrt a jiné novely'' (1903) * ''Oldřich, Božena a sv. Prokop'' (1905) * ''Sebrané spisy'' - Národní bibliotéka v l. 1876 až 1886 (4 zv.), Unie v l. 1901 až 1905 (15 zv.) * ''Korespondence'' - Dopisy J. Vrchlického se S. Podlipskou 1875-1876 (vyd. F. X. Šalda a V. Brtník, 1917) == Pozri aj == * [[Zoznam českých spisovateľov]] == Literatúra == * Havel, R. and Opelík J. et al. ''Slovník českých spisovatelů''. Československý spisovatel, Praha 1964. == Zdroj == * {{Preklad|cs|Sofie Podlipská|6834560}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Podlipská, Sofie}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 086p88l1x4xbz9rgayt5ardmzkndtd2 0 452396 8199570 7854068 2026-04-17T14:40:44Z Feriontly17x17x7 228747 akt., wl 8199570 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FC ŠTK 1914 Šamorín | celýnázov = | obrázok = | založený = [[1. jún]] [[1914]] | štadión = [[Štadión Pomlé]] | kapacita = 1 950 | predseda = {{SVK}} [[Csaba Horváth (slovenský futbalista)|Csaba Horváth]] | tréner = {{SVK}} Michal Kuruc | liga = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | sezóna = [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|2024/25]] | pozícia = 10. miesto | vzor_lp1= | vzor_t1= | vzor_pp1= | vzor_po1= | ľavéplece1=0000FF | telo1=0000FF | pravéplece1=0000FF | trenírky1=0000FF | ponožky1=0000FF | vzor_lp2= | vzor_t2= | vzor_pp2= | vzor_po2= | ľavéplece2=#FFFFFF | telo2=#FFFFFF | pravéplece2=#FFFFFF | trenírky2=#FFFFFF | ponožky2=#FFFFFF }} '''FC ŠTK 1914 Šamorín''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ový klub pôsobiaci v [[Šamorín]]e. Založený bol v roku 1914. Momentálne hrá [[2. slovenská futbalová liga|2. slovenskú futbalovú ligu]]. == Externé odkazy == * [http://www.stksamorin.sk Oficiálna stránka klubu] {{slk icon}} {{hun icon}} {{Futbalový výhonok}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Šamorín]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1914]] [[Kategória:Šport v Šamoríne]] pjvlz0rfccc9i63zrwd6romcx6fck3i 0 454906 8200045 8163871 2026-04-18T11:44:30Z Armin 11665 /* Referencie */ vytvorené 8200045 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = gróf Štefan Ilešházi | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Popis osoby = vojak, stoličný predstaviteľ, politik | Dátum narodenia = [[30. apríl]] [[1762]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Uhorské kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|1838|7|30|1762|4|30}} | Miesto úmrtia = [[Baden (Dolné Rakúsko)|Baden]] pri Viedni, [[Habsburská monarchia]] }} [[Súbor:COA Illeshazy Miklos.jpg|náhľad|Rodový erb]] '''Gróf Štefan XI. Ilešházi''' ({{v jazyku|hun|''Illésházy István'' alebo aj ''Illyésházy István''}}), (* [[30. apríl]] [[1762]], [[Bratislava]] {{--}} [[30. júl]] [[1838]], [[Baden (Dolné Rakúsko)|Baden]] pri Viedni) bol príslušník uhorského magnátskeho rodu Ilešháziovcov ({{v jazyku|hun|''Illyésházy'' alebo ''Illésházy''}}), pôvodom z [[Eliášovce|Eliášoviec]] (okres [[Dunajská Streda]]). Bol posledným mužským príslušníkom rodu, ktorý ním vymrel. Celým menom (ako je uvedene v Matrike narodených): Stephanus Josephus Joannes Antonius Franciscus Baptista gróf Illyéshazy Jeho otcom bol [[Ján Baptista Ilešházi]] ([[1737]] – [[1799]]), trenčiansky a liptovský dedičný župan, matkou Sidónia Baťáňová ({{v jazyku|hun|''Batthyány''}}). Mal mladšieho brata Antona a tri sestry. Jeho manželkou bola grófka Terézia Barkóciová. Zomrel bez legitímnych potomkov. == Život == Študoval na gymnáziu v [[Trnava|Trnave]] a potom právo na univerzitách v [[Jáger|Egri]] a [[Budín|Budíne]]. V roku [[1792]] bol menovaný za kráľovského komorníka, neskôr aj za tajného radcu ([[1801]]) a za kráľovského stolníka ([[1825]]). V roku [[1797]] pôsobil v armáde ako plukovník trenčiansko-liptovskej [[insurekcia|insurekcie]] (insurekčného vojska). V roku [[1808]] bol vyznamenaný [[Rád Zlatého rúna|rádom Zlatého rúna]]. Medzi rokmi [[1790]] – [[1825]] bol vyslancom na uhorskom sneme. Po smrti svojho otca [[Ján Baptista Ilešházi|Jánа Baptistу Ilešháziho]] prebral funkciu župana Trenčianskej a [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovskej stolice]]. Funkcie župana sa formálne vzdal v roku [[1822]] na protest proti absolutistickej politike habsburského dvora vo [[Viedeň|Viedni]] (v odborných príručkách je jeho funkčné obdobie zaznamenané až do roku jeho smrti). Zaslúžil sa o rozvoj [[Trenčianske Teplice|trenčianskoteplických]] kúpeľov, kde dal vybudovať štyri nové budovy. Kúpele sprístupnil širokej verejnosti a realizovali sa v nich aj kultúrne podujatia. Na svojom kaštieli v Dubnici nad Váhom dal v roku 1820 pristavať klasicistické krídlo, dal vystaval aj sakrálne stavby v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]], [[Horné Srnie|Hornom Srní]] a [[Košeca|Košeci]]. Taktiež finančne podporil výstavbu kostola sv. Štefana Uhorského vo Francovej Lhote na Morave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otvorené brány Zlínskeho kraja | url = https://otevrenebrany.cz/kostel-sv-stepana-uherskeho | dátum prístupu = }}</ref> Keďže sa postupne stále viac zadlžoval, rozpredával nehnuteľný majetok. Ponechal si iba rodové panstvo v [[Eliášovce|Eliášovciach]] a kaštieľ v [[Rohovce|Rohovciach]], kde strávil zvyšok života. V roku [[1825]] pomáhal zakladať Uhorskú akadémiu vied, od roku [[1830]] bol jej riadiacim členom. V rukopise zostali jeho početné práce právnického a cirkevno-historického charakteru. == Referencie == <references /> == Literatúra == * HÁBL, Vlastimil: ''Ilešháziovci : vojaci, diplomati, zberatelia a mecéni.'' Trenčín : MS Design, 2009. 168 s. ISBN 9788089378098 == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GR7S-D7P?mode=g&i=148&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] - farnosť [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|sv. Martina]]; pokrstený ako Stephanus Josephus Joannes Nepomucenus Antonius Franciscus Illyésházy {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ilešházi, Štefan}} [[Kategória:Narodenia v 1762]] [[Kategória:Úmrtia v 1838]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Ilešháziovci]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí palatíni]] [[Kategória:Uhorské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Tajní radcovia Habsburskej monarchie]] rxcmin9bo688s3q96chnoywgm9yt8p0 0 465668 8199770 8197570 2026-04-17T15:51:00Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199770 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alexej Kondratievič Savrasov |Portrét = Savrasov (by Iosif Volkov).jpg |Popis = A. K. Savrasov na potréte od [[Josif Petrovič Volkov|J. P. Volkova]] (1884) |Dátum narodenia = [[12. máj]] [[1830]] |Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Cárske Rusko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1897|9|26|1830|5|12}} |Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Cárske Rusko]] |}} '''Alexej Kondratievič Savrasov''' ({{vjz|rus|Алексей Кондратьевич Саврасов}}; * [[12. máj]] [[1830]], [[Moskva]] – † [[26. september]] [[1897]], [[Moskva]]) bol [[Rusko|ruský]] maliar-krajinár, člen umeleckého združenia [[Peredvižnik|peredvižnici]]. Ruské umenie druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]] dalo svetu viacero vynikajúcich výtvarných umelcov, pre ktorých bola očarujúca ruská príroda nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie a ktorí sa vo svojich dielach vyznali zo svojej nekonečnej lásky k nej. Toto obdobie znamenalo zrod „národnej školy krajinomaľby“, ktorá bola charakteristická nielen samotnými námetmi z ruskej prírody ale aj vytváraním špecifického poetického štýlu pri jej zobrazovaní. Popri [[Ivan Konstantinovič Ajvazovskij|I. K. Ajvazovskom]], [[Ivan Ivanovič Šiškin|I. I. Šiškinovi]], [[Fjodor Alexandrovič Vasiljev|F. A. Vasiljevovi]] či [[Isaak Iľjič Levitan|I. I. Levitanovi]] bol mimoriadnym umeleckým zjavom v tomto žánri aj Alexej Kondratievič Savrasov. Je považovaný za zakladateľa tzv. „náladovej krajiny“ v ruskom maliarstve. == Život a dielo == Narodil sa v [[Moskva|Moskve]] 12. (24. podľa starého kalendára) mája 1830 v kupeckej rodine. Už v mladom veku ako maliar-samouk začal maľovať a obrazy neskôr predával. Napriek želaniu otca, pokračovať v obchodníckej rodinnej tradícii, začal v roku [[1844]] študovať na [[Moskovská škola maliarstva, sochárstva a architektúry|Moskovskej škole maliarstva, sochárstva a architektúry]]. No už o štyri roky musel z rodinných dôvodov štúdium prerušiť. Až o ďalšie štyri roky, na príhovor niektorých známych umelcov, ktorí v ňom videli veľký talent, mohol v štúdiu pokračovať. Ukončil ho v roku [[1854]]. V obrazoch vytvorených tesne po skončení štúdia vyžaruje umelcova túžba o naturalistické zachytenie prírody, napr. ''Kameň v lese pri Razlive'' a ''Pohľad na okolie Moskvy s dvoma ženskými postavami'' (obe diela z roku [[1850]]). Iné obrazy, napr. ''Pohľad na Kremeľ s Krymského mosta'' (1851) a ''Pohľad na okolie Oraniebaumu'' (1854), sa nesú v štýle [[Romantizmus|romantizmu]]. Prevláda tu umelcov záujem na dokonalom zachytení prírodných atmosférických javov. Neskôr tieto efekty vystriedali krajinky s nádychom pokoja a harmónie, napr. ''Krajina s riekou a rybárom'' (1859), ''Losí ostrov v Sokoľnikách'' (1868). Tu sa už Savrasov predstavuje ako zrelý majster, ktorému je dokonalé zachytenie predlohy v symbióze s vrodeným citom vlastné. Prvý významnejší úspech umelcovi priniesli kompozične náročné diela ''Pohľad na dedinu Kupcevo pri Moskve'' (1855) a v roku [[1858]] ''Pohľad na okolie Moskvy pri západe slnka''. Obe diela charakterizujú Savrasovov cit pre zachytenie prírodných scenérií. K podobným prácam možno priradiť i obrazy ''Staré borovice'' (1854) a ''Starý dub pri riečnom útese'' (1857). V roku [[1857]] sa Savrasov vrátil na maliarsku školu v Moskve ako pedagóg. Počas dvadsaťročného pôsobenia na škole vychoval mnoho vynikajúcich umelcov; medzi jeho najvýznamnejších žiakov patrili napr. [[Konstantin Alexejevič Korovin|K. A. Korovin]] a [[Isaak Iľjič Levitan|I. I. Levitan]]. Veľmi dojemne sa o tvorbe svojho učiteľa neskôr vyjadril práve Levitan: {{citát|Savrasov sa snažil aj v tom najobyčajnejšom výjave nájsť charakteristické črty, ktoré tak silno pociťujeme v našej rodnej krajine a tak veľmi ovplyvňujú našu dušu. U Savrasova sa prejavila lyrika v maľovaní krajiny a bezhraničná láska k svojej domovine.}} Niektoré jeho známe diela zo šesťdesiatych rokov sa nesú v znamení umeleckého napredovania pri stvárnení a výbere námetu. Krásnymi príkladmi sú napr. diela ''Pohľad na Moskvu od Mazilova'' a ''Večerná krajina'' (obe z roku [[1861]]). [[Obrázok:Savrasov rasputitsa.JPG|left|thumb|260px|''Zlá cesta'', 1894, olej na plátne, súkromná zbierka]]Veľký význam pre jeho ďalšie umelecké smerovanie mal pobyt v západnej Európe v rokoch [[1862]] a [[1867]], počas ktorého navštívil niekoľko krajín: [[Anglicko]], [[Francúzsko]] a [[Švajčiarsko]]. Najmä návšteva Anglicka bola preňho veľkým prínosom – umožnila mu zoznámiť sa s tunajším maliarstvom, v Rusku veľmi málo známym. Švajčiarsko ho zasa očarilo svojou prekrásnou prírodou. V roku [[1870]] vstúpil do umeleckého združenia [[Peredvižnik|peredvižnici]]. V roku [[1871]] podnikol Savrasov cestu na [[Volga|Volgu]], počas ktorej vzniklo jeho niekoľko významných diel – ''Pečorský kláštor pod Nižným Nogorodom'' a ''Havrany prileteli''. Tento obraz sa stretol s mimoriadnou pozornosťou iných umelcov; napr. [[Ivan Nikolajevič Kramskoj|I. N. Kramskoj]] v jednom zo svojich listov poukázal, že ''„celá príroda, stromy, voda a vzduch, a duša, sú v Havranoch“.'' Sedemdesiate roky sa v Savrasovovej tvorbe niesli v znamení mimoriadneho umeleckého rozkvetu. V tomto období vytvoril viacero pozoruhodných diel – ''Zimná krajina'' (1870), ''Rozvodnená Volga pri Jaroslavli'' (1871), ''Dúha'' (1875) a ďalšie. Dôležitú časť Savrasovovej tvorby uvedeného obdobia predstavujú diela zachytávajúce rozličné moskovské zákutia; jedným z najvýznamnejších diel je napr. ''Sucharevská veža''. Život a tvorba Alexeja Kondratieviča Savrasova boli príkladom umelcovej lásky k rodnej vlasti. Okrem maliarstva Savrasov miloval ruskú poéziu a často podnikal výlety na miesta zviazané so životom významných ruských literátov. Obzvlášť miloval [[Alexandr Sergejevič Puškin|Puškinove]] básne (v sedemdesiatych rokoch navštívil miesta spojené s týmto velikánom ruskej literatúry). Veľmi mu bola blízka aj ľudová pieseň. Na konci sedemdesiatych rokov Savrasov ťažko ochorel a to poznačilo aj jeho ďalšiu tvorbu, v ktorej začali prevládať clivé námety – ''Jesenný les'' (1872), ''Jesenná krajina s chalupou'' (1880), ''Jeseň. Sokoľniki'' (1890). Posledné roky životy prežil v chudobe. Opustený zomrel 26. septembra (8. októbra) 1897 v nemocnici pre chudobných. Pochovaný bol na [[Vagankovský cintorín|Vagankovskom cintoríne]] v Moskve. Po Savrasovovej smrti, jeho obľúbený žiak a pokračovateľ [[Isaak Iľjič Levitan|I. I. Levitan]] publikoval článok, v ktorom zhrnul tvorbu svojho veľkého učiteľa: {{citát| Zomrel jeden z najhĺbavejších ruských krajinárov. U Savrasova sa prejavila lyrika v maľovaní krajiny a bezhraničná láska k svojej domovine… a jeho nepochybná zásluha nebude nikdy zabudnutá.}} == Výber z diela == <center><gallery> Obrázok:Alexej Kondratjewitsch Sawrassow 001.jpg|''Jar. Dedina'', 1867, olej na plátne, [[Štátna Tretiakovská galéria]], [[Moskva]] Obrázok:SavrasovAK VesDen VLA.jpg|''Jarný deň'', 1873, olej na plátne Obrázok:Savrasov Vid na Kreml 1873.jpg|''Pohľad na Kremeľ. Jar'', 1873, olej na plátne Obrázok:Savrasov pascher monastery.JPG|''Pečorský kláštor pod Nižným Nogorodom'', 1871, olej na plátne, [[Múzeum umenia (Nižný Novgorod)|Múzeum umenia]], [[Nižný Novgorod]] Obrázok:Alexey Savrasov Landscape with a Rainbow.jpg|''Krajina s dúhou'', 1881, olej na plátne, [[Lotyšské múzeum umenia]], [[Riga]] Obrázok:Aleksey Savrasov - Грачи прилетели - Google Art Project.jpg|''Havrany prileteli'', 1871, olej na plátne, [[Štátna Tretiakovská galéria]], [[Moskva]] Obrázok:Sukharev Tower in Moscow (Savrasov, 1872).jpg|''Sucharevská veža'', 1872, olej na plátne, [[Historické múzeum (Moskva)|Historické múzeum]], [[Moskva]] </gallery></center> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alexei Kondratyevich Savrasov}} == Zdroje == * [http://alexey-savrasov.ru/ Алексей Саврасов - художник] * [http://www.artsait.ru/art/s/savrasov/main.htm Русская живопись] * [http://www.krugosvet.ru/enc/kultura_i_obrazovanie/izobrazitelnoe_iskusstvo/SAVRASOV_ALEKSE__KONDRATEVICH.html САВРАСОВ, АЛЕКСЕЙ КОНДРАТЬЕВИЧ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130126033546/http://krugosvet.ru/enc/kultura_i_obrazovanie/izobrazitelnoe_iskusstvo/SAVRASOV_ALEKSE__KONDRATEVICH.html |date=2013-01-26 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Savrasov, Alexej Kondratievič}} [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] [[Kategória:Ruskí maliari]] [[Kategória:Peredvižnici]] [[Kategória:Členovia Cárskej akadémie umení]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] adf0u694ngmy95ty6p3xarzo404iuap 0 481296 8199592 7851524 2026-04-17T14:58:04Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199592 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Zoran Djindjić | Portrét = Zoran Đinđić, Davos.jpg | Popis portrétu = Zoran Djindjić na Svetovom ekonomickom fóre v [[Davos]]e, 2003 | Poradie = 6. | Úrad = [[Srbský premiér|predseda vlády]] [[Srbsko|Srbska]] | Začiatok obdobia = [[25. január]] [[2001]] | Koniec obdobia = [[12. marec]] [[2003]] | Predchodca = [[Milomir Minić]] | Nástupca = [[Zoran Živković (politik)|Zoran Živković]] | Dátum narodenia = [[1. august]] [[1952]] | Miesto narodenia = [[Bosanski Šamac]], [[Juhoslávia (1943 - 1992)|Juhoslávia]] | Dátum úmrtia = {{duv|2003|3|12|1952|8|1}} | Miesto úmrtia = [[Belehrad]], [[Srbsko a Čierna Hora]] | Politická strana = [[Demokratická strana (Srbsko)|Demokratická strana]] | Alma mater = [[Univerzitet u Beogradu]]<br />[[Universität Konstanz]] | Profesia = | Manželka = Ružica Djindjićová | Deti = | Národnosť = srbská | Vierovyznanie = | Podpis = Zoran Djindjic signature.svg | Webstránka = | Poznámky = }} '''Zoran Djindjić''' alebo '''Zoran Dindić''' (srbskou cyrilikou Зоран Ђинђић, srbskou latinkou Zoran Đinđić; * [[1. august]] [[1952]], [[Bosanski Šamac]] – † [[12. marec]] [[2003]], [[Belehrad]]) bol [[Srbsko|srbský]] premiér, starosta [[Belehrad]]u, dlhoročný opozičný politik, pôvodne filozof a publicista. Bol otcom dvoch detí. Narodil sa v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], ale gymnázium vyštudoval v Belehrade, kam bol jeho otec Dragomir, dôstojník juhoslovanskej armády, vyslaný. == Začiatky v politike == O politiku sa začal zaujímať ako študent filozofie na univerzite v [[Belehrad]]e. Potom, čo bol politicky prenasledovaný za pokus o vytvorenie študentského hnutia, pokračoval vo svojom štúdiu v Nemecku u profesora [[Jürgen Habermas|Jürgena Habermasa]] vo [[Frankfurt|Frankfurte]]. Komunistický režim kritizoval zo skôr ľavicových pozícií, ale nikdy nebol členom Zväzu komunistov Juhoslávie. V roku 1979 Djindjić získal titul Ph.D. z filozofie na univerzite v [[Kostnica|Kostnici]]. Vďaka štúdiu hovoril plynule po nemecky. V roku [[1989]] sa Djindjić vrátil do [[Juhoslávia (1943 - 1992)|Juhoslávie]] a vyučoval na univerzite v [[Novi Sad|Novom Sade]]. Spoločne s ďalšími srbskými disidentmi založil Demokratickú stranu. V roku 1990 sa stal predsedom exekutívneho výboru strany a v tom istom roku bol zvolený do srbského parlamentu. V roku 1993 sa stal predsedom Demokratickej strany. Až do roku 1995 mal úzke styky s bosnianskosrbskými predákmi, vrátane [[Radovan Karadžič|Radovana Karadžića]]. Potom sa však od nacionalistov dištancoval. == Líder opozície == V druhej polovici deväťdesiatych rokov bol spolu s [[Vesna Pešićová|Vesnou Pešićovou]] a [[Vuk Draškovič|Vukom Draškovičom]] lídrom demokratickej opozície. Po sérii protestov verejnosti proti anulovanie komunálnych volieb centrálnou vládou [[Slobodan Milošević|Slobodana Miloševića]] na prelome rokov 1996/1997 sa stal starostom Belehradu (prvý nekomunistický starosta po druhej svetovej vojne). Spojenectvo s politickými protivníkmi, koalícia "Zajedno" (Spolu) so Srbským hnutím obnovy (SPO; Vuk Drašković) a Občianskym zväzom Srbska (GSS; Vesna Pešićová), sa zrútilo iba štyri mesiace po ich víťazstve. Djindjić bol odvolaný z pozície belehradského starostu za SPO, SPS a SRS. S postupujúcim časom sa Zoran Djindjić stále intenzívnejšie usiloval o zvrhnutie režimu Slobodana Miloševiča. V roku [[1999]], po začatí bombardovania Juhoslávie silami [[NATO]], ktoré sám kritizoval, sa v obave o svoju bezpečnosť uchýlil do [[Čierna Hora|Čiernej Hory]]. Keď bol na pravoslávnu [[Veľká noc|Veľkú noc]] zavraždený protirežimový vydavateľ a novinár [[Slavko Ćuruvija]], stal sa Djindjić údajne ďalším na zozname atentátov pripravovaných Miloševićovými tajnými službami. Od svojho návratu z Nemecka bol považovaný za politického spojenca západných lídrov ako [[Gerhard Schröder]] a [[Bill Clinton]]. Fotografia, na ktorej si podáva ruku s Clintonom, bola v čase bombardovania použitá Miloševićovho propagandou, aby ho vykreslila ako [[vlastizrada|vlastizradcu]]. Po svojom návrate do vlasti v júli [[1999]] bol Djindjić obvinený z ohrozenia štátnej bezpečnosti. == Srbský premiér == Zoran Djindjić bol kľúčovou postavou vzbury proti bývalému prezidentovi Slobodanovi Miloševićovi 5. októbra 2000. Srbským premiérom sa stal v januári [[2001]]. Djindjić, v mnohých ohľadoch zrejmý nacionalista, sa podriadil novému demokratickému poriadku. Za cieľ si vytýčil vstup vtedy ešte Juhoslávie do Európskej únie a tvrdý boj proti rozbujnenému organizovanému zločinu a klientelizmu. Sám bol však často obviňovaný z kontaktov s organizovaným zločinom. Jeho deklarovaným cieľom bola politická, hospodárska a morálna konsolidácia [[Srbsko|Srbska]]. Dezolátny stav hospodárstva krajiny sa pokúsil napraviť rýchlymi hospodárskymi reformami, ktoré však nepriniesli také výrazné zlepšenie, aké by si verejnosť priala, a Djindjić zvoľna strácal podporu. Jeho priaznivci ho označovali za vizionára, odporcovia za politika meniaceho kabát, ktorý sa málo staral o minulosť alebo o to, čo sám ešte nedávno obhajoval. Djindjić sa tiež niekoľkokrát dostal do ostrých stretov s vtedajším juhoslovanským prezidentom [[Vojislav Koštunica|Vojislavom Koštunicom]]. Koštunica dlho obviňoval Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu ([[ICTY]]) zo zaujatosti proti [[Srbi|Srbom]] a bol tvrdo proti Djindjićovmu rozhodnutiu vydať Slobodana Miloševića do [[Haag]]u. Djindjić sľúbil, že podobne naložia aj s niekdajším veliteľom bosnianskosrbských jednotiek [[Ratko Mladić|Ratkom Mladićom]], jedným z najhľadanejších zločincov balkánskych vojen. „Mladič sa skrýva v Srbsku, nájdeme ho a pošleme do Haagu,“ hovoril vtedy Djindjić. Koštunicovi sa nepáčil ani premiérov nápad zaútočiť na [[Albánsko|albánskych]] rebelov v nárazníkovom pásme na juhu Srbska. == Atentát == Päťdesiatročný politik čelil pokusu o atentát už [[21. február|21. februára]] [[2003]], keď do jeho vozidla cestou na belehradské letisko takmer narazil nákladný automobil. Podľa polície vtedy kolízii s nákladným vozidlom zabránil obratný manéver premiérovho vodiča. Šofér vozidla s rakúskou poznávacou značkou bol zadržaný. Pri sebe mal falošné dokumenty. Zoran Djindjić bol zastrelený 1[[2. marec|2. marca]] [[2003]] na parkovisku pred sídlom vlády. K atentátu došlo o 12.23 hod., keď Djindjić vchádzal do budovy vlády. Z diaľky na neho vystrelil najatý ostreľovač a zasiahol Djindjića do pŕs a do žalúdka. Politik bol okamžite prevezený do najväčšej belehradskej nemocnice – v bezvedomí a bez hmatateľného pulzu. Pokúsili sa ho oživovať aj operovať, ale bezúspešne. Polícia okamžite po atentáte hermeticky uzavrela okolie sídla vlády. Zastavila tiež dopravu v strede Belehradu, prehľadávala vozidlá a kontrolovala totožnosť osôb. V rámci rozsiahleho pátrania bola zastavená všetka autobusová, železničná aj letecká doprava z Belehradu. Ešte toho dňa večer vyhlásila dočasná srbská prezidentka [[Nataša Mićićová]] v súvislosti s atentátom v celej krajine výnimočný stav. Podľa prezidentky čin ohrozil demokratické základy Srbska, bezpečnosť občanov a úradov a stabilitu krajiny. V súvislosti s vraždou Djindjića bolo zadržaných a predvedených na výsluch na 7000 ľudí, medzi ktorými bolo mnoho vysokých predstaviteľov Miloševićovho režimu a polovojenských jednotiek. Výnimočný stav bol koncom apríla pred pravoslávnou Veľkou nocou zrušený. Väčšina páchateľov bola zadržaná a priznala účasť na atentáte. Rad z nich patril k mafiánskej skupine známej ako „Zemunský klan“ (Zemun je predmestie Belehradu), ktorá sa vraždou predsedu vlády pokúsila vyvolať chaos, bezprávie a strach v Srbsku a zabrániť boju proti organizovanému zločinu. Dvaja bossovia, Dušan Spasojević Šiptar a Mile Luković, boli zastrelení, keď pri zatýkaní kládli odpor. Zvezdan Jovanović, ktorý na Djindjića vystrelil, bol zadržaný 25. marca. Bol členom bývalých „Červených baretov“, špeciálnej policajnej jednotky založenej za režimu Slobodana Miloševića na začiatku 90. rokov. Za vraždu srbského premiéra Zorana Đjinđjića je zodpovedný [[Milorad Ulemek]] (Luković) prezývaný „Legija“, ktorý býval veliteľom špeciálnej policajnej jednotky „Červených baretov“ a stál na čele Zemunského klanu. Ulemek bol dlho označovaný za hrdinu 5. októbra [[2000]], keď ako veliteľ Červených zabránil nasadeniu policajtov proti demonštrantom požadujúcim odstúpenie Slobodana Miloševiča, čím si získal určitú popularitu. Podozrivý však bol aj z účasti na menej chvályhodných činoch. Ako vodca Zemunského klanu (táto skupina mala údajne okolo 200 členov) pripravil okrem iného únos a zavraždenie bývalého srbského prezidenta [[Ivan Stambolić|Ivana Stambolića]], zavraždenie štyroch funkcionárov „Srbského hnutia obnovy“ (SPO), pokus o atentát na šéfa Srbského hnutia obnovy (SPO) [[Vuk Drašković|Vuka Draškovića]] a desiatky vražedných prepadnutí, ďalej obchod s drogami a používanie teroristických metód pri „účtovaní“ s protivníkmi. Zemunskému klanu je tiež pripočítaný neúspešný pokus o atentát na Đjinđjića z 21. februára 2003. Viac ako štyri roky po vražde srbského premiéra Zorana Djindjića, 23. mája [[2007]], vyniesol v Belehrade „Osobitný súd pre organizovaný zločin“ verdikt nad dvanástimi obžalovanými (väčšinou členovia mafiánskeho gangu Zemunský klan, mnohí z nich bojovali v paravojenských jednotkách počas vojen v [[Bosna|Bosne a Hercegovine]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]] a [[Kosovo|Kosove]]). Celý proces bol narušovaný radom udalostí – dvaja hlavní svedkovia boli zavraždení, predsedajúcej sudkyni sa niekto vyhrážal vraždou, až ju donútil odstúpiť. Najvyššie tresty vyniesla sudkyňa Nata Mesarevićová nad Miloradom Ulemekom nazývaným Legija, ktorý atentát zorganizoval, a Zvezdanom Jovanovićom, ktorý ho vykonal. Obidvaja boli odsúdení na štyridsať rokov. Ostatní obžalovaní si odsedia od ôsmich do tridsaťpäť rokov. Avšak ani vynesenie rozsudku nerozptýlilo pochybnosti, že Ulemek, Jovanović a ostatní sú len bábkami, ktoré ovláda niekto úplne iný. „Vražda Zorana Djindjića bola politická. A tí, ktorí tento zločin nariadili, neboli odhalení,“ povedal právnik Božo Prelević, ktorý zastupuje jedného z členov Djindjićovej ochranky zraneného pri atentáte. „Odsúdení boli iba nástrojmi v niečích rukách,“ dodal. Už bezprostredne po atentáte vtedajší srbský premiér [[Zoran Živković]] uviedol, že do atentátu boli priamo alebo nepriamo zapojení niektorí súčasní aj bývalí politici, ktorí si hovorili „vlastenci“ a patrili k narkomanským klanom. V tejto súvislosti bývajú pripomínané spory, ktoré mal Djindjić s Koštunicom. == Zdroj == * {{Preklad|cs|Zoran Đinđić|10195088}} {{Portál|Politika|Politický}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dindic, Zoran}} [[Kategória:Srbskí politici]] [[Kategória:Srbskí publicisti]] [[Kategória:Obete atentátov]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] kve66d03uha93hhhyykb54a2dfmkwxs 0 482426 8199651 8071627 2026-04-17T15:05:39Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199651 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Lubomir Lipský | fotka = Lubomir Lipsky KVIFF.jpg | veľkosť fotky = 230px | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[19. apríl]] [[1923]] | miesto narodenia = [[Pelhřimov]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2015|10|2|1923|4|19}} | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herec | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} [[Súbor:L Lipský autograph.jpg|thumb|Autogram Lubomíra Lipského (1983)]] '''Lubomír Lipský''' (* [[19. apríl]] [[1923]], [[Pelhřimov]] – † [[2. október]] [[2015]], [[Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = sme.sk | titul = Vo veku 92 rokov zomrel legendárny český herec Lubomír Lipský | url = http://kultura.sme.sk/c/20061116/vo-veku-92-rokov-zomrel-legendarny-cesky-herec-lubomir-lipsky.html | dátum vydania = 2015-10-02 | dátum prístupu = 2015-10-2 | miesto = | jazyk = }}</ref>) bol [[Česko|český]] [[herec]] a [[komik]]. == Životopis == Otec Vilém mal v Pelhřimove cukráreň s kaviarňou. Viedol aj miestny ochotnícky súbor ''Rieger'' a presvedčil synov (Lubomír, Oldřich 1924{{--}}1986, Dalibor 1930{{--}}1947), aby v ňom pracovali. Spolu so svojim bratom [[Oldřich Lipský|Oldřichom]] a ďalšími vrstovníkmi ([[Otomar Krejča]], spolužiak zo školy [[Jiří Lír]] ai.) založili v Pelhřimove ochotnícke ''Dramatické studio mladých''.<ref>Blanka Kubíková: „Potomci uzurpátorského ochotníka“, In: ''Týdeník Květy'', 12/2010 (speciál), str.&nbsp;29</ref> V roku [[1945]] bol jedným zo zakladateľov [[Divadlo satiry|Divadla satiry]]. V rokoch [[1950]]{{--}}[[1990]] bol členom súboru [[Městská divadla pražská|Městských divadel pražských]].<ref>Marie Valtrová: ''ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských'', Brána, Praha, [[2001]], str.&nbsp;191 ISBN 80-7243-121-8 </ref> Od roku [[1996]] účinkoval v [[Divadlo ABC|Divadle ABC]]. Medzi jeho najznámejšie televízne a filmové postavy patrí dedko Potůček z českého televízneho seriálu ''[[Tři chlapi v chalupě (seriál)|Tři chlapi v chalupě]]'' (plus ďalších dvoch naň nadväzujúcich filmov), rozhlasová a televízna postava popleteného pána ''Hlustvisiháka'' a postava cirkusového klauna Cibulku z filmu ''[[Šest medvědů s Cibulkou]]''. Z divadelných úloh je asi najznámejšia postava vo veľmi úspešnom predstavení ''[[Charleyho teta]]'' z Divadla ABC, ktoré bolo v roku [[1969]] sfilmované. Manželka Věra Kittlerová bola tanečníčka, dcéra Taťána je prekladateľka, syn Lubomír vyštudoval FAMU.<ref>Blanka Kubíková: „Potomci uzurpátorského ochotníka“, In: ''Týdeník Květy'', 12/2010 (speciál), str.&nbsp;30</ref> == Ocenenia == * [[1997]] [[Cena Thálie]] v odbore [[opereta]], [[muzikál]] * [[2005]] [[Cena Thálie]] za celoživotné majstrovstvo v odbore * [[2013]] [[TýTý]] – Dvorana slávy == Filmografia == {{Stĺpce|2| * ''V horách duní'' ([[1946]]) * ''Premiera'' ([[1947]]) * ''Červená ještěrka'' ([[1948]]) * ''[[Železný dědek]]'' (1948) * ''Zrcadlo'' (1948) * ''Ves v pohraničí'' (1948) * ''Kariéra'' (1948) * ''Divá Bára'' ([[1949]]) * ''Výlet pana Broučka do zlatých časů'' (1949) * ''Soudný den'' (1949) * ''Přiznání'' ([[1950]]) * ''Vítězná křídla'' (1950) * ''Slepice a kostelník'' (1950) * ''Racek má zpoždění'' (1950) * ''[[Císařův pekař]]'' * ''Pekařův císař'' ([[1951]]) * ''Haškovy povídky ze starého mocnářství'' ([[1952]]) * ''[avárna na hlavní třídě'' ([[1953]]) * ''Tajemství krve'' (1953) * ''[[Byl jednou jeden král...]]'' ([[1954]]) * ''Nejlepší člověk'' (1954) * ''Cirkus bude!'' (1954) * ''Hudba z Marsu'' ([[1955]]) * ''Za 14 dní, prosím'' (1955) * ''Vzorný kinematograf Haška Jaroslava'' (1955) * ''Větrná hora'' (1955) * ''Psohlavci'' (1955) * ''Nechte to na mně'' (1955) * ''Návštěva z oblak'' (1955) * ''Kudy kam'' ([[1956]]) * ''Zaostřit, prosím!'' (1956) * ''Robinsonka'' (1956) * ''Florenc 13.30'' ([[1957]]) * ''Hvězda jede na jih'' ([[1958]]) * ''Tři přání'' (1958) * ''Ruka ruku neumyje'' (1958) * ''O věcech nadpřirozených'' (1958) * ''O lidech a tramvajích'' (1958) * ''Mezi zemí a nebem'' (1958) * ''Hlavní výhra'' ([[1959]]) * ''Ledoví muži'' ([[1960]]) * ''Zlepšovák'' (1960) * ''Páté oddělení'' (1960) * ''Florián'' ([[1961]]) * ''Muž z prvního století'' (1961) * ''Každá koruna dobrá'' (1961) * ''Ticho, ticho, ticho'' (1962) * ''Einstein kontra Babinský'' ([[1963]]) * ''Tři chlapi v chalupě'' (1963) * ''Lov na mamuta'' ([[1964]]) * ''Půjčovna talentů'' (1964) * ''Člověk proti sobě'' ([[1965]]) * ''Zločin v dívčí škole'' (1965) * ''Dva tygři'' ([[1966]]) * ''Smrt za oponou'' (1966) * ''Poklad byzantského kupce'' (1966) * ''Amatér'' ([[1967]]) * ''Když má svátek Dominika'' (1967) * ''Inzerát'' (1967) * ''Čest a sláva'' ([[1968]]) * ''Hříšní lidé města pražského'' (1968) * ''Blázinec v prvním poschodí'' ([[1969]]) * ''[[Zabil jsem Einsteina, pánové!]]'' (1969) * ''Šest černých dívek aneb Proč zmizel Zajíc'' (1969) * ''Odvážná slečna'' (1969) * ''Fantom operety'' (televizní seriál, 1970) * ''Čtyři vraždy stačí, drahoušku!' ([[1970]]) * ''[[Pan Tau]]'' (televízny seriál, 1970) – epizódy ''Pan Tau přichází'' a ''Pan Tau naděluje'' * ''Ženy v ofsajdu'' ([[1971]]) * ''Slaměný klobouk'' (1971) * ''Metráček'' (1971) * ''F. L. Věk (seriál)|F. L. Věk'' (1971) * ''Z nových pověstí českých: Dívčí válka'' ([[1972]]) * ''[[Šest medvědů s Cibulkou]]'' (1972) * ''Tři chlapi na cestách'' ([[1973]]) * ''Muž z Londýna'' ([[1974]]) * ''Jáchyme, hoď ho do stroje!'' (1974) * ''Cirkus v cirkuse'' ([[1975]]) * ''Honza málem králem'' ([[1976]]) * ''[[Ať žijí duchové!]]'' (1976) * ''Já to tedy beru, šéfe!'' ([[1978]]) * ''[[Tři veteráni]]'' ([[1983]]) * ''Fešák Hubert'' ([[1985]]) * ''Jsi falešný hráč'' ([[1986]]) * ''Cizím vstup povolen'' (1986) * ''Trhala fialky dynamitem'' ([[1992]]) * ''[[Saturnin (film)|Saturnin]]'' ([[1994]]) * ''Hospoda'' (televizní seriál, [[1997]]) * ''Nebát se a nakrást'' ([[1999]]) * ''Návrat ztraceného ráje'' (1999) * ''Kameňák'' ([[2003]]) * ''Kameňák 2'' ([[2004]]) * ''Kameňák 3'' ([[2005]]) * ''Bobule'' ([[2007]]) * ''2Bobule'' ([[2009]]) * ''Ulice'' ([[2009]]) }} == Ďalšie aktivity == * ''[[Negative Face]]'' ([[2005]]) – album ''Stín'' * ''Negative Face'' ([[2009]]) – album ''The Garden of Wishes'' == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Svatopluk Beneš: ''Být hercem'', Melantrich, Praha, [[1992]], str.&nbsp;90, 161 * Jindřich Černý: ''Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost [[1945]] – [[1955]]'', Academia, Praha, [[2007]], str.&nbsp;33–4, 134–5, 177, 216, 259, 394, 412, 434–5, 450, ISBN 978-80-200-1502-0 * Eva Högerová, Ljuba Klosová, Vladimír Justl: ''Faustovské srdce Karla Högera'', Mladá fronta, Praha, [[1994]], str.&nbsp;242, 344, ISBN 80-204-0493-7 * Marie Valtrová: ''Kronika rodu Hrušínských'', Odeon, Praha, [[1994]], str.&nbsp;281, 286, ISBN 80-207-0485-X * Marie Valtrová: ''ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských'', Brána, Praha, [[2001]], str.&nbsp;8, 12, 22–3, 28, 34, 45, 63–7, 72, 78, 80, 87, 109, 116, 121, 127, 147, 151, 181, 191, ISBN 80-7243-121-8 * Marie Valtrová – Ota Ornest: ''Hraje váš tatínek ještě na housle?'', Primus, Praha, [[1993]], str.&nbsp;211, 225, 241–4, 283, 285–6, 299, 306, 314, 323, ISBN 80-85625-19-9 == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lubomír Lipský}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0513795|meno=Lubomír Lipský}} * {{csfd meno|id=981|meno=Lubomír Lipský}} * {{Čfn osoba|id=20286|meno=Lubomír Lipský}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Lubomír Lipský|10256118}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lipský, Lubomír}} [[Kategória:Českí dabingoví herci]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Českí komici]] [[Kategória:Držitelia Ceny Thálie]] [[Kategória:Držitelia Ceny Františka Filipovského]] [[Kategória:Osobnosti z Pelhřimova]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] rlzav6c36gecuyxnpd5k6icorjtfbel 0 488003 8199841 8187339 2026-04-17T18:05:12Z Alin2808 231039 /* Používatelia */ Map 8199841 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = F-16 Fighting Falcon |obrázok = Obrázok:USAF F-16C Profile.jpg |text = F-16C Fighting Falcon v službách [[United States Air Force|amerického letectva]] |typ = viacúčelové [[stíhacie lietadlo]], stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády |výrobca = [[General Dynamics]] (1974 – 1993)<br />[[Lockheed Corporation]] (1993 – 1995)<br />[[Lockheed Martin]] (od 1995) |prvý let = [[20. január]]a [[1974]] (neplánovaný)<br />[[2. február]]a 1974 (oficiálny) |zavedený = [[17. august]]a [[1978]] |vyradený = |charakter = v službe |hlavný používateľ = [[United States Air Force]]<br />+25 ostatných používateľov |viac používateľov = |výroba = 1973 – 2017<br />2019 – súčasnosť |vyrobených kusov = 4 604 (jún 2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kington | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed Martin Looks To Upgrade 500 In-Service F-16s | url = https://www.defensenews.com/digital-show-dailies/farnborough/2016/07/13/lockheed-martin-looks-to-upgrade-500-in-service-f-16s/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = August 08, 2017 04:55 AM | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> |cena za kus = |varianty = [[General Dynamics X-62 VISTA]] }} '''General Dynamics''' (teraz '''Lockheed Martin''') '''F-16 Fighting Falcon''' je jednomotorové viacúčelové [[stíhacie lietadlo]], ktoré je určené na letecké súboje a útoky na pozemné ciele. Ide o pomerne lacnú, ale veľmi účinnú zbraň, ktorá nahradila lietadlá [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|F-4 Phantom II]] a iné typy (v niektorých európskych letectvách, napríklad [[Lockheed F-104 Starfighter|F-104 Starfighter]]). Vo vzdušných súbojoch prevyšuje F-16 svojou obratnosťou a bojovým doletom (t. j. vzdialenosťou potrebnou na prílet na miesto boja, súboj a návrat) všetky lietadlá potencionálneho protivníka. Jeho vybavenie umožňuje útoky na ciele bez ohľadu na dennú, či nočnú dobu alebo počasie. Konštruktéri F-16 vychádzali z najnovších vedomostí [[aerodynamika|aerodynamiky]] aj z predchádzajúcich typov, ako [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]] alebo [[General Dynamics F-111 Aardvark|F-111]]. Zníženie veľkosti a hmotnosti stroja, jeho kúpnej ceny a ceny príslušenstva neviedla nijako k redukcii jeho sily. F-16 znesie preťaženie až 9 g pri plnej palivovej nádrži, čím predčí spôsobilosti iných existujúcich stíhačov. [[Avionika]] lietadla obsahuje vysoko presný [[inerciálny navigačný systém]], [[počítač]] odovzdávajúci informácie pilotovi, rádiá [[ultra krátke vlny|UHF]] aj [[veľmi krátke vlny|VHF]] a systém pristátia. [[Pilot]] má tiež k dispozícii radarový varovný systém (RWR) a elektronické rušenie prieskumných aj zbraňových systémov nepriateľa. Lietadlo je okrem iného vybavené aj [[Fly-by-wire|elektroimpulzným riadením]] (fly-by-wire) s ovládaním [[joystick]]om na pravej strane kabíny pilota. Prototyp lietadla F-16 prvýkrát vzlietol v roku [[1974]]. Výroba týchto veľmi rozšírených bojových strojov pokračuje (od roku [[1993]]) pod novou hlavičkou výrobcu ako Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon aj potom, čo zbrojársky gigant [[Lockheed Martin]] kúpil firmu [[General Dynamics]]. Od roku [[2019]] sú F-16 vyrábané v leteckom závode v meste [[Greenville (Južná Karolína)|Greenville]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]], kam sa výrobná linka presunula z [[Texas|texaského]] [[Fort Worth]]. == Vznik a vývoj == [[Súbor:YF-16 and YF-17 in flight.jpg|náhľad|vľavo|Spoločný let prototypov YF-16 a YF-17]] Skúsenosti z [[vietnamská vojna|vietnamskej vojny]] poukázali na potrebu vyššej odbornej prípravy stíhacích pilotov a taktiež lepšieho stíhacieho lietadla, schopného získať vo vzduchu prevahu nad protivníkmi. Na základe svojich skúseností z [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] vytvoril začiatkom šesťdesiatych rokov plukovník John Boyd s matematikom Thomasom Christie „teóriu energie a manévrovateľnosti“. Výsledky Boydovej práce zdôrazňovali, že [[United States Air Force|americké letectvo]] bude potrebovať malé a ľahké lietadlo. Malo byť skonštruované tak, aby mohlo manévrovať s minimálnou stratou energie, a aby malo zvýšený pomer ťahu k hmotnosti stroja. Koncom šesťdesiatych rokov Boyd zhromaždil okolo seba skupinu rovnako zmýšľajúcich inovátorov, ktorí sa stali známi ako „fighter mafia“. V roku 1969 skupina zabezpečila prostredníctvom ministerstva obrany financovanie projektov [[General Dynamics]] a [[Northrop Corporation|Northrop]], založených na Boydovej teórii. Ľudia vo vedení amerického letectva si uvedomovali, že armádny rozpočet im neumožní nákup dostatočného množstva drahých [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]], a preto návrhy „fighter mafie“ získali ich podporu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Code One Magazine: Tribute To John R. Boyd &#151; July 1997 | url = http://www.codeonemagazine.com/archives/1997/articles/jul_97/july2a_97.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090601193605/http://www.codeonemagazine.com/archives/1997/articles/jul_97/july2a_97.html | dátum archivácie = 2009-06-01 }}</ref> Požiadavky na novú ľahkú stíhačku boli predložené v roku 1972 a zdôrazňovali potrebu stroja s hmotnosťou do {{kg|9100}}, s dobrým polomerom zatáčania, s lepším zrýchlením a doletom. Lietadlo malo byť optimalizované pre boj pri rýchlosti [[Machovo číslo|Mach]] 0,6 až 1,6 vo výškach {{m|9100 až 12000|m}}. Z piatich spoločností, ktoré sa prihlásili do súťaže, boli vybrané dve – General Dynamics a Northrop. Spoločnosť General Dynamics predstavila [[13. december|13. decembra]] [[1973]] svoj prototyp s označením YF-16, ktorý [[20. január]]a [[1974]] na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej leteckej základni]] zalietal Phil Oestricher. Prvý let oficiálny let lietadla YF-16 sa uskutočnil [[2. február]]a 1974 a trval 90 minút, pričom lietadlo dosiahlo rýchlosť {{km|740.8|m}}/h a výšku {{m|9144|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = This Day in Aviation | url = https://www.thisdayinaviation.com/2-febryary-1974/ | vydavateľ = thisdayinaviation.com | dátum vydania = 2018-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prototyp firmy Northrop s označením YF-17 po prvýkrát vzlietol o štyri mesiace neskôr, dňa [[9. jún]]a 1974.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = YF-17 Cobra First Flight | url = http://www.whiteeagleaerospace.com/yf-17-cobra-first-flight/ | vydavateľ = whiteeagleaerospace.com | dátum vydania = 2012-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hoci sa pôvodne predpokladalo, že súťaž bude veľmi tesná, vývoj YF-16 nakoniec napredoval výrazne rýchlejšie a lietadlo bolo tiež jednoznačnou voľbou pre pilotov, lietajúcich na oboch prototypoch. [[Súbor:YF-16 VASC.JPG|náhľad|vpravo|YF-16 vystavený vo Virgínskom stredisku letectva a kozmonautiky (Virginia Air and Space Center)]] Dňa [[13. január]]a 1975 bola firma General Dynamics so svojím strojom YF-16 vyhlásená za víťaza súťaže. Hlavnými dôvodmi boli nižšie prevádzkové náklady, väčší dolet a výrazne lepšie schopnosti manévrovania, najmä pri nadzvukových rýchlostiach. Ďalšou výhodou YF-16 bolo použitie motora [[Pratt & Whitney F100]], t. j. rovnakej pohonnej jednotky, aká bola integrovaná v lietadle [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]]. Fakt, že pre oba programy budú použité rovnaké motory, sľuboval do budúcnosti nižšie náklady na ich obstaranie. Spoločnosť Northrop však naďalej pracovala na vývoji svojho prototypu a 2. mája 1975 bol YF-17 vybraný [[United States Navy|americkým námorníctvom]]. Práca Northropu tak nevyšla na zmar a vyústila v lietadlo, ktoré dnes poznáme ako [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = YF-16 | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article25.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kompletizácia prvého sériového lietadla F-16 (75-0747) sa začala v [[december|decembri]] 1975. Dĺžka trupu bola predĺžená o 254 mm, nosná plocha vzrástla o 1,85 m² a k motoru F100 bol pridaný prúdový štartér. Tretí vyrobený stroj prvýkrát vzlietol [[3. máj]]a [[1977]] a bol už vybavený kompletnou avionikou a systémom riadenia streľby. Už v roku 1975 bolo rozhodnuté o európskej výrobe F-16 pre členské štáty [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Boli zriadené montážne linky lietadiel u spoločnosti [[SABCA]] v [[Gosselies]] v [[Belgicko|Belgicku]] a [[Fokker]] v [[Schiphol-Oost]] v [[Holandsko|Holandsku]]. Belgická firma SONACA bola kontraktovaná pre stavbu zadnej časti trupu, konštrukcia kýlovej plochy a pylóny podvesov pod krídlom vyrábala v Dánsku spoločnosť Per Udsen. Podvozok vyrábala spoločnosť DAF v Holandsku, kolesá potom firma Raufoss v Nórsku. Európskou montážou pohonnej jednotky F100 bola poverená belgická Fabrique Nationale. Do [[február]]a [[1978]] bola otvorená belgická výrobná linka, ktorú v apríli nasledovala holandská. Prvý let európskej F-16 sa uskutočnil [[11. december|11. decembra]] 1978. Išlo o dvojmiestnu verziu F-16B, ktorú v Gosselies zalietali Neil Anderson a Serge Martin. == Konštrukcia a ďalší vývoj == === F-16A/B === [[Súbor:429th Tactical Fighter Squadron - General Dynamics F-16A Block 10B Fighting Falcon 80-0474.jpg|náhľad|vpravo|F-16A Block 10B Fighting Falcon [[429th Electronic Combat Squadron|429. taktickej stíhacej letky]] [[United States Air Force|amerického letectva]] počas letu, 1987]] F-16A je jednomiestne viacúčelové stíhacie lietadlo, určené hlavne na vybojovanie vzdušnej nadvlády. F-16B je jeho dvojmiestna cvičná verzia, kde počas výcviku sedí žiak v prednej časti kabíny a inštruktor vzadu. Aby vzniklo v kokpite miesto pre inštruktora, musel byť v prednej časti trupu lietadla zredukovaný priestor pre avioniku a palivovú nádrž.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://fas.org/man/dod-101/sys/ac/f-16.htm | vydavateľ = fas.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210314191344/https://fas.org/man/dod-101/sys/ac/f-16.htm | dátum archivácie = 2021-03-14 }}</ref> [[Súbor:General Dynamics F-16A Fighting Falcon Cockpit FrontPanel Wide Cold War NMUSAF 26Sep09 (14620247703).jpg|náhľad|vpravo|Kokpit F-16A]] Jednodielny „bublinový“ kryt kabíny poskytuje pilotovi vynikajúci výhľad do všetkých strán. Taktické informácie sú zobrazované na prehľadovom displeji od firmy GEC Marconi Avionics. Pilot sedí v kokpite na vystreľovacom sedadle ACES II, ktoré mu umožňuje katapultovať sa aj v nulovej výške a pri nulovej rýchlosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pegasus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = ACES-II Ejection Seat | url = https://www.xflight.de/pe_org_par_ace.htm | vydavateľ = xflight.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedadlo nebolo navrhnuté tak, aby jeho operadlo zvieralo uhol 13^o, ako bolo v tom čase obvyklé, ale až 30^o. Táto úprava zvýšila komfort pilota a taktiež mu umožnila lepšie znášať vysoké preťaženia pri manévrovaní. Pilot ovláda lietadlo pomocou [[Fly-by-wire|elektroimpulzného systému riadenia]] (fly-by-wire). Na rozdiel od predchádzajúcich lietadiel, ktoré majú riadiacu páku v strede kabíny (medzi nohami pilota), došlo v F-16 k zmene ergonómie. Kvôli ľahšiemu a presnejšiemu riadeniu lietadla aj pri manévroch s vysokým preťažením je riadiaca páka umiestnená na pravej strane.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Air Force | url = http://www.af.mil/About-Us/Fact-Sheets/Display/Article/104505/f-16-fighting-falcon/ | vydavateľ = af.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Už prvé verzie F-16A/B boli vybavené systémom automatického priblíženia k dráhe (ILS), ktorý umožňuje automatické pristátie. Lietadlo je dlhé {{m|14.52|m}} a vysoké {{m|5.01|m}}. Hmotnosť prázdneho stroja je {{kg|7387}} a maximálna vzletová hmotnosť {{kg|17010}}. Typická vzletová hmotnosť pri bojovom nasadení však dosahuje asi {{kg|11500}}. F-16 je strednoplošník so šípovitosťou nábežnej hrany 40 stupňov. Krídlo s pretiahnutou nábežnou hranou prechádza plynule do trupu, čo zvyšuje vztlak lietadla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Military aircraft that made their mark in history | url = http://www.lowflying.net/warplanes/general-dynamics-f-16-fighting-falcon | vydavateľ = lowflying.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180712083908/http://www.lowflying.net/warplanes/general-dynamics-f-16-fighting-falcon | dátum archivácie = 2018-07-12 }}</ref> Krídla s rozpätím {{m|9.45|m}} majú tri závesné body v podkrídelnej časti a jeden na špičke. Ďalší závesník sa nachádza pod trupom lietadla a ich celkový počet je teda 9. Tri z týchto pylónov slúžia na zavesenie externých palivových nádrží, čím sa dá predĺžiť dolet z {{km|925|m}} na {{km|2027|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = Navy.mil Home Page | url = http://www.navy.mil/navydata/fact_display.asp?cid=1100&tid=1150&ct=1 | vydavateľ = navy.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jedna nádrž s objemom 1 135 litrov môže byť zavesená pod trupom lietadla a ďalšie dve s objemom 1 400 litrov na vnútorných podkrídelných závesníkoch. F-16A/B je poháňaná jedným dvojprúdovým motorom Pratt & Whitney F100-PW-200 so suchým ťahom 65,2 kN a ťahom s prídavným spaľovaním 106 kN. Charakteristický oválny prívod vzduchu sa nachádza pod trupom lietadla, asi na úrovni kokpitu. Stíhačka dosahuje vo výške {{m|12200|m}} maximálnu rýchlosť [[Machovo číslo|Mach]] 2,05 ({{km|2531}}/h). Jej maximálny dostup je {{m|16764|m}}, pričom jej počiatočná rýchlosť stúpania dosahuje {{m|315}}/s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = General Dynamics F-16A/B Block 1, 5, 10 Fighting Falcon | url = http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_3.html | vydavateľ = joebaugher.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180712052402/http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_3.html | dátum archivácie = 2018-07-12 }}</ref> F-16 je navrhnutá ako prirodzene nestabilná pre dosiahnutie čo najvyššej obratnosti. S plnými vnútornými palivovými nádržami dokáže lietadlo zniesť preťaženie 9 g. Samozrejme s množstvom nesenej výzbroje sa táto schopnosť znižuje. Prvé verzie F-16A/B boli vybavené pulzným dopplerovským rádiolokátorom Westinghouse AN/APG-66. Ten pracoval primárne v režime „look-down“, v ktorom dokázal detegovať stíhačku z výšky na pozadí zemského povrchu až na vzdialenosť {{km|55.6|m}}. Okrem toho mohol pilot využiť ďalšie štyri bojové režimy typu vzduch-vzduch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pike | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Military | url = https://www.globalsecurity.org/military/systems/aircraft/systems/an-apg-66.htm | vydavateľ = globalsecurity.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Navigáciu zabezpečoval inerciálny systém Singer-Kearfott SKN-2400. Pre vlastnú ochranu stíhačky a pilota slúžil radarový výstražný systém Dalmo Victor AN/ALR-69. F-16A/B boli spočiatku vyzbrojené protilietadlovými raketami [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9L Sidewinder]] s tepelným navádzaním. Až neskôr k nim pribudli strely stredného doletu s poloaktívnym a aktívnym radarovým navádzaním. Doplnkovú výzbroj predstavuje jeden šesťhlavňový kanón [[M61 Vulcan|M61A1 Vulcan]] kalibru {{mm|20|m}} so zásobou 515 nábojov. ==== Block 1 ==== [[Súbor:39th Test Squadron - General Dynamics F-16B Block 1 Fighting Falcon - 78-0097.jpg|thumb|right|F-16B Block 1 s čiernym radomom]] Táto prvá produkčná verzia má na rozdiel od všetkých neskorších F-16 na čierno natretý radom. F-16 Block 1, podobne ako Block 5 a Block 10, mali pôvodne menšiu horizontálnu chvostovú plochu a jedinú UHF anténu, umiestnenú pod prívodom vzduchu. ==== Block 5 ==== Piloti verzie Block 1 sa sťažovali, že pri simulovaných vzdušných súbojoch sú ich stroje ľahko vizuálne identifikované „nepriateľom“, a to kvôli výraznému čiernemu radomu. Z toho dôvodu boli všetky F-16 Block 5 vyrobené už so šedým radomom, čo sa stalo štandardom aj pre neskoršie verzie. ==== Block 10 ==== Block 10 predstavoval oproti Blocku 5 niekoľko drobných vnútorných úprav, bez zjavných vonkajších odlišností. Dvadsaťštyri lietadiel F-16A/B Block 10 bolo upravených tak, aby mohli niesť kontajner s kanónom GPU-5/A kalibru {{mm|30|m}}. Táto úprava sa však počas operácie [[druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] neosvedčila, a tak boli všetky stroje vrátené do pôvodnej podoby. ==== Block 15 ==== [[Súbor:AIM-120 AMRAAM and AIM-9 Sidewinder.JPG|náhľad|vpravo|F-16A Block 15 ADF Fighting Falcon [[Talianske vzdušné sily|talianskych vzdušných síl]] vyzbrojený raketami vzduch-vzduch [[AIM-120 AMRAAM]] a [[AIM-9 Sidewinder]]]] Block 15 predstavuje prvú významne modifikovanú verziu F-16A/B, ktorá získala spôsobilosti pre útoky na pozemné ciele. Jednou z hlavných úprav bolo pridanie dvoch závesníkov (5L a 5R) pod prívod vzduchu do motora. Aby sa vyrovnal posun ťažiska, ku ktorému týmto zásahom došlo, museli byť horizontálne chvostové plochy zväčšené o 30%. Nové chvostové plochy poskytli stroju lepšiu stabilitu a umožnili stabilný let aj pri vysokých uhloch nábehu. AN/APG-66 vybavený novým režimom, v ktorom je radar schopný sledovať cieľ a zároveň prehľadávať vzdušný priestor, čím si pilot neustále udržuje dobré situačné povedomie. Na trupe lietadla došlo k štrukturálnemu spevneniu, aby mohlo niesť o {{kg|450}} viac arzenálu. Zároveň bola uskutočnená modifikácia, umožňujúca použitie striel s poloaktívnym radarovým navádzaním [[AIM-7 Sparrow]]. Ďalším vylepšením bol klimatizovaný kokpit, čím sa dosiahol vyšší komfort pilota počas misie. ==== Block 15 OCU ==== Koncom roku 1987 bolo modernizovaných 214 lietadiel verzie Block 15. V rámci programu OCU (Operational Capability Upgrade) boli stíhačky vybavené spoľahlivejším motorom F100-PW-220. Modernizácia zahŕňala pridanie novej výzbroje – integráciu nórskych protilodných striel [[Penguin (protilodná strela)|Penguin Mk.3]] (s americkým označením AGM-119), riadených striel vzduch-zem [[AGM-65 Maverick]] a prípravu pre strely [[AIM-120 AMRAAM]]. Ďalej získali radarový výškomer, jednotku na prenos dát, širokouhlý prehľadový displej (HUD), identifikačný systém vlastný-cudzí AN/APX-101, výmetnice klamných cieľov Tracor AN/ALE-40 a modifikáciu potrebnú pre použitie systému elektronických protiopatrení AN/ALQ-131. Tieto zmeny zvýšili maximálnu vzletovú hmotnosť na {{kg|17010}}. ==== Block 20 ==== Stopäťdesiat stíhačiek F-16A/B Block 15 OCU, určených pre [[Vzdušné sily Čínskej republiky]], bolo prerobených do štandardu MLU a dostalo označenie Block 20. Lietadlá boli vybavené výkonnejšími počítačmi, farebnými displejmi a mali integrované protilodné riadené strely [[Harpoon (protilodná strela)|AGM-84 Harpoon]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16A/B | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article3.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === F-16C/D === Lietadlá F-16C a F-16D sú v podstate jednomiestne a dvojmiestne náprotivky stíhačiek F-16A a F-16B, ktoré disponujú oproti svojim predchodcom viacerými vylepšeniami. ==== Block 25 ==== [[Súbor:F-105F (with F-16 taxiing by) (16749915724).jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 25E Fighting Falcon [[313th Tactical Fighter Squadron|313. taktickej stíhacej letky]] [[United States Air Force|amerického letectva]] na leteckej základni [[Letecká základňa Soesterberg|Soesterberg]] v [[Holandsko|Holandsku]], 1990]] Produkcia týchto strojov začala verziou, známou ako Block 25. [[United States Air Force|Americké letectvo]] dostalo prvé lietadlá v tomto variante v [[apríl]]i [[1986]], pričom stíhačky dosiahli plnú operačnú spôsobilosť v [[október|októbri]] [[1988]]. F-16C/D Block 25 boli pôvodne všetky poháňané motorom Pratt & Whitney F100-PW-200, ale neskôr boli modernizované na štandard F100-PW-220E. S týmto pohonom dosahujú maximálnu rýchlosť Mach 2,02 ({{km|2494}}/h) vo výške {{m|12192|m}}. Maximálna udržateľná rýchlosť v tejto výške je však Mach 1,89 ({{km|2334}}/h). Bojový rádius stíhačiek je {{km|580|m}}, pričom maximálne sú stroje schopné preletieť s prídavnými palivovými nádržami až {{km|3940|m}}. Ďalším významným vylepšením je modernejší rádiolokátor AN/APG-68(V), ktorý má väčší dosah, lepšie rozlíšenie a väčší počet prevádzkových režimov. Najpoužívanejším režimom vzduch-vzduch je „Range While Search“, ktorý sa používa na detekciu viacerých cieľov na väčšiu vzdialenosť. Rýchlo sa pohybujúce objekty dokáže radar detegovať na veľkú vzdialenosť aj pomocou režimu „Velocity Search“. Ten zároveň dokáže určiť, ktorý z cieľov sa približuje najrýchlejšie. Režim „Single Target Track“ umožňuje presné sledovanie jediného cieľa a jeho smeru letu. Poskytuje pilotovi informácie o maximálnej a minimálnej vzdialenosti, na ktorú môže použiť radarom navádzanú raketu. Tento režim je ideálny na stredné vzdialenosti, ale po zničení cieľa je potrebné rýchlo prepnúť do režimu „Track While Scan“. Ten zobrazuje na displeji až 10 sledovaných cieľov. Pilot tak získava informácie o polohe cieľov, smere a rýchlosti letu, výške a v neposlednom rade dáta pre navedenie rakety na vybraný cieľ. APG-68 disponuje taktiež režimom „Raid Cluster Resolution“, ktorý umožňuje pilotovi na dlhú vzdialenosť rozlíšiť individuálne lietadlo, letiace v tesnej formácii s inými strojmi. V režime „High Pulse Repetitive Frequency“ ožaruje radar nepretržite vybraný cieľ a umožňuje tak navedenie strely s poloaktívnym radarovým navádzaním [[AIM-7 Sparrow]]. Radar APG-68 má taktiež celú škálu režimov vzduch-zem, umožňujúcich mapovanie terénu, ničenie námorných cieľov, pozemných statických alebo mobilných cieľov. Popri novom motore a rádiolokátore došlo u lietadiel F-16C/D aj k modernizácii kabíny pilota. Analógové prístroje boli nahradené dvomi viacúčelovými displejmi od spoločnosti GEC Marconi Avionics a starší HUD bol nahradený širokouhlým holografickým prehľadovým displejom. Nová dátová zbernica MIL STD-1760 umožňuje použitie riadených striel vzduch-zem [[AGM-65 Maverick|AGM-65D Maverick]] a protilietadlových rakiet stredného doletu [[AIM-120 AMRAAM]] (i keď tie boli zavedené do výzbroje až v roku 1991). K posledným vylepšeniam patrí aj radarový výškomer a UHF rádio, ktoré je odolné voči rušeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article5.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Block 30/32 ==== [[Súbor:F-16C South Dakota ANG at Balad AB 2010.jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 30A Fighting Falcon [[175th Fighter Squadron|175. stíhacej letky]] [[South Dakota Air National Guard|Národnej leteckej gardy štátu Južná Dakota]] sa pripravuje na misiu zo základne [[Letecká základňa Balad|Balad]] v [[Irak]]u, 2010]] V roku 1984 sa americké letectvo rozhodlo vybaviť časť nových F-16 alternatívnym pohonom od spoločnosti [[General Electric]]. Hlavným cieľom rozdelenia dodávok motorov medzi firmy Pratt & Whitney a General Electric bolo, aby toto konkurenčné prostredie vytvorilo tlak na zníženie ceny. Zároveň mal druhý dodávateľ pomôcť zabezpečiť nepretržitý prísun pohonných jednotiek pre nové lietadlá. F-16 poháňané motorom General Electric F110-GE-100 mali o 22,2 kN väčší ťah a dostali označenie Block 30. Pohon zvyšnej časti vyrobených stíhačiek zabezpečuje Pratt & Whitney F100-PW-220 a sú známe pod označením F-16C/D Block 32. Dodávky F-16 v tejto verzii začali v [[júl]]i [[1987]] a ich produkcia bola ukončená v roku [[1989]]. Lietadlá verzie Block 30/32 boli vybavené zabezpečeným hlasovým komunikačným systémom Seek Talk. Integráciou protirádiolokačných rakiet [[AGM-45 Shrike]] a [[AGM-88 HARM]] získali F-16 nové spôsobilosti na potlačenie protivníkovej [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]]. Lietadlá určené pre [[Grécke vzdušné sily|grécke]] a [[Turecké vzdušné sily|turecké letectvo]] mali integrované aj modernejšie verzie poloaktívnych protilietadlových striel [[AIM-7 Sparrow]] – išlo o verzie 7F a 7M.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article6.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Block 40/42 ==== [[Súbor:General Dynamics F-16CM ‘88-442 - OT’ (28158888985).jpg|náhľad|vpravo|F-16CM Block 42C Fighting Falcon [[422d Test and Evaluation Squadron|422. letky na skúšky a vyhodnocovanie]] amerického letectva počas letu]] Prvé stíhačky verzie Block 40/42 F-16 boli dodané americkému letectvu v [[december|decembri]] [[1988]] a produkcia bola ukončená v roku [[1995]]. Výrobná linka však bola znovu spustená v roku 1999 kvôli egyptskej objednávke 21 lietadiel F-16. Pohon Blocku 40 zabezpečuje F110-GE-100, zatiaľ čo u Blocku 42 je to F100-PW-220. K najdôležitejším vylepšeniam Blocku 40/42 patrí rádiolokátor APG-68V(5), ktorý je spoľahlivejší a dokáže detegovať vzdušné ciele na väčšiu vzdialenosť ako jeho predchodca. Ďalej je to navigačný a zameriavací systém LANTIRN, [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] prijímač a výmetnice klamných cieľov ALE-47. LANTIRN pozostáva z dvoch samostatných kontajnerov, ktoré sú zavesené pod prívodom vzduchu motora. Navigačný kontajner AAQ-13 je umiestnený na ľavej strane, zatiaľ čo zameriavací AAQ-14 sa nachádza na pravej strane. AAQ-14 sa skladá z infračervenej kamery a laserového značkovača. Aby vznikol dostatočný priestor pre kontajnery systému LANTIRN, museli byť podvozkové nohy predĺžené a spevnené. Výzbroj Blocku 40/42 bola rozšírená o novú verziu protirádiolokačnej strely [[AGM-88 HARM|AGM-88 HARM II]], kĺzavú bombu [[GBU-15]], ako aj laserom navádzané bomby [[Paveway|GBU-10 Paveway II]], [[Paveway|GBU-12 Paveway II]] a [[Paveway|GBU-24 Paveway III]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article7.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Block 50/52 ==== [[Súbor:F16 SCANG InFlight.jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 52P Fighting Falcon [[South Carolina Air National Guard|Národnej leteckej gardy štátu Južná Karolína]] počas letu]] Podobne ako v predchádzajúcich verziách sú F-16C/D Block 50/52 poháňané dvomi typmi motorov. Pohonnou jednotkou Blocku 50 je F110-GE-129, zatiaľ čo Block 52 je vybavený konkurenčným F100-PW-229. Oba motory majú rovnaký maximálny ťah – 129 kN. Prvé lietadlá Blocku 50/52 začali schádzať z výrobnej linky dňa [[31. október|31. októbra]] [[1991]] a ich dodávky boli realizované hneď od nasledujúceho mesiaca. Prvá várka týchto stíhačiek bola vybavená rádiolokátorom AN/APG-68V(5), pričom neskôr vyrobené lietadlá získali modernizované rádiolokátory verzie V(7) a V(8) s väčším dosahom. Do výzbroje stroje dostali nový kanón PGU-28/B kalibru {{mm|20|m}}, modernejšie strely vzduch-zem [[AGM-65 Maverick|AGM-65G Maverick]] a majú plne integrované protilietadlové strely [[AIM-120 AMRAAM]]. Neskôr k nim pribudli riadené bomby [[Joint Direct Attack Munition|JDAM]] a kĺzavé bomby [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154A/B JSOW]]. Block 50/52 bol prvou verziou F-16, ktorá mala integrované protilodné strely [[Harpoon (protilodná strela)|AGM-84 Harpoon]]. Navigáciu lietadla zabezpečuje inerciálny systém Honeywell H-423 a družicový systém GPS. Pre vlastnú ochranu lietadla slúži radarový výstražný prijímač AN/ALR-56M, ktorým sú vybavené aj [[bojové lietadlo|bojové lietadlá]] [[Lockheed AC-130|AC-130J]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article9.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === F-16E/F Block 60 === Stíhačky F-16 v tejto verzii sú poháňané výkonnejším motorom F110-GE-132, ktorého maximálny ťah s prídavným spaľovaním je 144,5 kN. Block 60 má v porovnaní so staršími verziami väčší dolet, a to vďaka konformným palivovým nádržiam, ktoré sú pripevnené nad krídlami k hornej časti trupu. Ďalším vylepšením je interný infračervený zameriavací systém AN/ASQ-28, ktorý nahradil závesný kontajner. Nový systém elektronického boja ALQ-165 je sofistikovaným a vysokovýkonným rušiacim zariadením. V kabíne sú tri nové farebné displeje s rozmerom {{cm|12.7 – 17.8|m}}. Najdôležitejším prvkom avioniky, ktorým sa Block 60 odlišuje od starších verzií, je radar s aktívnym vychyľovaním lúča AN/APG-80.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16E/F | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article10.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === F-16C/D Block 70/72 / F-16V Viper === [[Súbor:Royal Bahraini Air Force F-16 Block 70 lands at Edwards Air Force Base.jpg|thumb|F-16D Block 70 [[Bahrajnské kráľovské letectvo|Bahrajnského kráľovského letectva]]]] Je v súčasnosti najmodernejšia verzia stíhačky F-16. Označenie „Block 70“ značí aj (okrem toho, že ide o najmodernejší variant F-16) použitie motorov General Electric F110. Stroje s motormi Pratt & Whitney F100 sa označujú ako „Block 72“. Označenie F-16V Viper („Vretenica“) sa používa pri modernizáciách existujúcich F-16 starších verzií, pričom označenie F-16C/D Block 70/72 sa používa na novovyrobené kusy. Najdôležitejší prvok modernizácie je osadenie nového radara 5. generácie radarom s agilným zväzkom SABR (''Scalable Agile Beam Radar'') APG-83 s aktívnym elektronickým snímaním AESA (''Active Electronically Scanned Array'') od firmy Northrop Grumman. APG-83 má veľa súčastí z radara APG-77 ([[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]) a APG-81 ([[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]]). Medzi ďalšie dôležité zmeny F-16C/D Block 70/72 patrí upravená kabína s dvojicou menších bočných farebných displejov a s jedným veľkým ústredným displejom. F-16C/D Block 70/72 je vybavená aj novým hlavným palubným počítačom a aj automatickým protizrážkovým systémom Auto-GCAS (''Automatic Ground Collision Avoidance System''). Auto-GCAS monitoruje zemský povrch (vyhodnocuje údaje zo snímačov), a v prípade kritickej situácie, kde hrozí lietadlu zrážka, sa automaticky spustí autopilot a vykoná s lietadlom úhybný obrat, ktorý dostane lietadlo a pilota z hroziaceho nebezpečenstva. Hlavný cieľ Auto-GCAS je zabrániť situáciám, ktoré sa v leteckom žargóne nazývajú ako riadený let do terénu (''Controlled flight into terrain''). Ide o situáciu, keď pilot lietadlo neúmyselne navedie do zeme, vrchu, či inej prekážky. S novým systémom Auto-GCAS by už nemalo dochádzať k haváriám lietadiel v dôsledku chyby pilota. Ďalšie prvky sú nové systémy elektronického boja, výkonnejšia vnútorná dátová sieť a nový datalink (Link 16) s možnosťou prenášať dáta prostredníctvom družice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Nová éra legendy: První zálet stíhačky F-16V Viper | url = http://www.armadninoviny.cz/nova-era-legendy-prvni-zalet-stihacky-f-16v-viper.html?hledat=F+16V | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Operačné nasadenie == === Podpora libanonských kresťanov brániacich sa v meste Zahlé pred sýrskou armádou === Historicky prvý zostrel vzdušného cieľa zaznamenali lietadlá F-16 [[Izraelské vzdušné sily|izraelských vzdušných síl]], keď [[28. apríl]]a [[1981]] nad údolím Bikáa zostrelili dva vrtuľníky [[Mil Mi-8|Mi-8]] [[Sýrske arabské vzdušné sily|sýrskych arabských vzdušných síl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = General Dynamics F-16 Fighting Falcon for Israel | url = http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_16.html | vydavateľ = joebaugher.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181214205638/http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_16.html | dátum archivácie = 2018-12-14 }}</ref> Absolútne prvý zostrel stíhacieho lietadla si pripísali opäť izraelské F-16, keď [[14. júl]]a 1981 zostrelili sýrsky [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21]]. === Operácia Opera === [[Súbor:F-16-Netz-107-fighter-and-killmarks-01.jpg|náhľad|F-16A Netz 107 [[Izraelské vzdušné sily|izraelských vzdušných síl]] so 6,5 zostrelmi iných lietadiel a jedným zásahom irackého jadrového reaktora, čo je svetový rekord pre F-16<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Record-breaking F-16 Falcon to be retired from IDF service | url = https://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-4625569,00.html | vydavateľ = ynetnews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>]] [[Súbor:Squadron 115, January 2021 (85015).jpg|náhľad|F-16C Barak 2020 patriaci do zostavy [[115. letka (Izrael)|115. letky]] izraelského letectva]] Cieľom [[operácia Opera|operácie Opera]] bolo zničenie [[Irak|irackej]] [[jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]] [[Osirak]], ktorá sa nachádzala v nukleárnom centre Al Tuwaitha, asi 19 km juhovýchodne od [[Bagdad]]u. Dôvodom boli obavy Izraela, že Francúzmi postavený reaktor by mohol Iraku slúžiť na výrobu štiepneho materiálu pre [[jadrová zbraň|jadrové zbrane]]. Výcvik prebiehal v [[Negev]]e, kde bola postavená maketa jadrovej elektrárne. Izraelskí piloti zrealizovali proti tomuto zariadeniu najmenej dva cvičné útoky, ktoré boli simulované v [[august]]e a [[september|septembri]] [[1980]]. Po ukončení výcviku bol stanovený termín útoku, ktorý bol nakoniec zrušený. Podobne boli zrušené ešte ďalšie dva plánované termíny, jeden z nich z dôvodu rizika usmrtenia francúzskych zamestnancov, ktorí sa mohli v čase útoku v elektrárni nachádzať. K spusteniu operácie nakoniec došlo dňa [[7. jún]]a 1981, keď z leteckej základne [[Medzinárodné letisko Taba|Ecion]] vzlietlo osem stíhačiek F-16, sprevádzaných šiestimi strojmi [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]]. Do vzduchu bolo poslané taktiež lietadlo včasnej výstrahy [[Northrop Grumman E-2 Hawkeye|E-2C Hawkeye]] a v blízkosti hranice lietalo niekoľko záchranných vrtuľníkov [[Sikorsky CH-53 Sea Stallion|CH-53]]. Stíhačky F-16 boli vyzbrojené dvomi {{kg|907}} bombami [[Mark 84 (bomba)|Mark 84]] a pre svoju vlastnú ochranu si niesli dvojicu protilietadlových striel [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9J Sidewinder]]. Pod každým krídlom mali zavesenú jednu prídavnú palivovú nádrž s objemom 1 400 litrov a pod trupom ešte jednu s objemom 1 136 litrov. Izraelské stíhačky leteli asi {{km|1000|m}} nad územím troch potenciálne nepriateľských krajín, kým sa dostali k svojmu cieľu. Najskôr lietadlá preleteli severnou časťou [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], kde prevažnú časť územia pokrývajú púšte. Trasa cez [[Irak]] bola plánovaná tak, aby sa stroje vyhli radarovému pokrytiu, pričom F-16 leteli v nadmorskej výške {{m|45-90|m}}. O 17:35 sa stíhačky priblížili k svojmu cieľu a zhruba {{km|20|m}} od jadrovej elektrárne vystúpali do výšky {{m|2440|m}}. Následne sa rýchlosťou {{km|1100|m}}/h pustili do strmhlavého letu a vo výške asi {{m|1000|m}} nad zemou odhodili bomby Mark 84. Nálet sa uskutočnil v dvoch vlnách. Aj keď dve bomby minuli cieľ, zvyšné zásahy boli presné a podarilo sa nimi poškodiť reaktor spolu s niekoľkými ďalšími zariadeniami. Izraelské lietadlá strávili nad elektrárňou menej ako dve minúty a jediný odpor, s ktorým sa stretli, bola neefektívna iracká protivzdušná obrana. Cestou späť vystúpili stroje F-16 do výšky {{m|12000|m}}, aby ušetrili čo najviac paliva. Do Izraela preleteli tou najkratšou možnou trasou, a to priamo cez [[Jordánsko]], ktoré však proti nim vôbec nezasiahlo. Celá operácia trvala 3 hodiny a izraelské letectvo pri nej nestratilo ani jedno lietadlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Operation Opera: how 8 Israeli F-16s destroyed an Iraqi nuclear plant 33 years ago today | url = https://theaviationist.com/2014/06/07/operation-opera-explained/ | vydavateľ = theaviationist.com | dátum vydania = 2014-06-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Libanonská vojna === V roku [[1982]] počas operácie Mier pre Galileu izraelské lietadlá F-16 zostrelili 44 strojov MiG-21 a [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]]. === Operácia Púštna búrka === Do odvetnej akcie voči Iraku, ktorý obsadil [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]], sa v roku [[1991]] zapojilo 249 amerických F-16. Počas 13 340 misií zničili množstvo pozícií irackej protivzdušnej obrany a jednotiek republikánskych gárd. Zvyčajnú bojovú konfiguráciu tvorilo 6 bômb [[Mark 82 (bomba)|Mark 82]], niekoľko kazetových a laserom navádzaných bômb. O navigáciu a navádzanie bômb sa staral kontajner LANTIRN. Počas celej operácie stratilo americké letectvo celkovo sedem F-16, z toho jedna bola zostrelená raketou zem-vzduch [[2K12 Kub|SA-6]], jedna raketou [[S-125 Neva/Pečora|SA-3]] a jedna raketou zo systému [[9K38 Igla|Igla]]. === Udržiavanie bezletovej zóny nad Irakom === [[Súbor:F-16 June 2008.jpg|thumb|right|F-16C Block 40 v službách amerického letectva nad Irakom]] Od konca operácie [[druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] až po začiatok ďalšej americkej intervencie v Iraku v roku [[2003]] sa lietadlá F-16 podieľali na udržiavaní bezletovej zóny. Počas týchto misií dosiahlo americké letectvo významný míľnik, keď [[27. december|27. decembra]] [[1992]] jedno z lietadiel F-16D zostrelilo iracký [[Mikojan-Gurevič MiG-25|MiG-25]]. Išlo o prvý zostrel nepriateľskej stíhačky americkou F-16 a taktiež o prvý zostrel radarom navádzanou raketou [[AIM-120 AMRAAM]]. Dňa [[17. január]]a [[1993]] zostrelila americká F-16C iracký [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]] a opäť to bolo strelou AIM-120 AMRAAM. === Vojny v Juhoslávii === V rokoch [[1994]] – [[1995]] boli americké F-16 nasadené na ničenie pozemných cieľov a udržiavanie bezletovej zóny nad [[Bosna a Hercegovina|Bosnou a Hercegovinou]]. K prvému incidentu došlo [[28. február]]a 1994, keď štyri lietadlá [[Soko J-21 Jastreb|J-21 Jastreb]], dve IJ-21 Jastreb a dve [[Soko J-22 Orao|J-22 Orao]] narušili bezletovú zónu, aby bombardovali [[Novi Travnik]]. Dvaja piloti J-22 si všimli americké F-16, letiace nad nimi. Ihneď opustili oblasť a prízemným letom sa dostali do [[Chorvátsko|Chorvátska]], kam ich americkí piloti nemohli prenasledovať. Na zvyšok skupiny lietadlá F-16C zaútočili a všetky štyri stroje sa im podarilo zostreliť. Tri zostrely boli zrealizované za pomoci tepelne navádzaných rakiet [[AIM-9 Sidewinder|Sidewinder]] a na jednom sa podieľala strela [[AIM-120 AMRAAM|AMRAAM]]. Dňa [[2. jún]]a 1995 bola jedna F-16C zostrelená srbským protilietadlovým systémom [[2K12 Kub]]. Dňa [[2. máj]]a [[1999]] bola zostrelená ďalšia americká F-16C pomocou rakety systému [[S-125 Neva/Pečora|S-125 Neva]]. Dňa [[4. máj]]a 1999 sa jeden osamelý juhoslovanský [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] pokúsil prenasledovať veľkú formáciu lietadiel NATO, ktoré sa práve vracali z bombardovania mesta [[Valjevo]]. Na pilota v MiGu zaútočila dvojica amerických F-16C, ktorým sa ho podarilo zostreliť raketou AIM-120 AMRAAM. Počas jedného z útokov na srbské pozície v Bosne a Hercegovine sa podaril jeden zostrel srbského MiGu-29 aj holandskému pilotovi F-16. === Grécko-turecké boje nad Egejským morom === Dňa [[8. október|8. októbra]] [[1996]], po narušení gréckeho vzdušného priestoru, vystrelil grécky pilot stíhačky [[Dassault Mirage 2000|Mirage 2000]] raketu [[R.550 Magic]] a zostrelil tureckú F-16D Block 40. == Varianty == [[Súbor:Defense.gov News Photo 070720-F-5502S-003.jpg|náhľad|F-16C Fighting Falcon [[18th Aggressor Squadron|18. stíhacej letky]] amerického letectva počas letu]] [[Súbor:Iraqi F-16 (cropped).jpg|náhľad|F-16IQ Block 52 [[Iracké vzdušné sily|irackého letectva]]]] [[Súbor:F-16e block60.jpg|náhľad|F-16E Block 60 [[Vzdušné sily Spojených arabských emirátov|Vzdušných síl Spojených arabských emirátov]]]] [[Súbor:QF-16.JPG|náhľad|QF-16A amerického letectva počas svojho prvého bezpilotného letu nad [[Mexický záliv|Mexickým zálivom]], 19. september 2013]] === Hlavné výrobné modely === '''F-16A/B''' :Jednomiestna F-16A a dvojmiestna F-16B predstavujú počiatočné produkčné varianty. Tieto varianty zahŕňajú verzie, označované ako Blok 1, 5, 10 a 20. Blok 15 bola prvá výrazná modernizácia F-16 s väčšími horizontálnymi stabilizátormi. '''F-16C/D''' :Sériová výroba jednomiestnej F-16C a dvojmiestnej F-16D sa začala v roku 1984. Prvou verziou F-16C/D bol Block 25 s vylepšenou avionikou. Nový radar AN/APG-68 s protilietadlovými raketami stredného doletu [[AIM-120 AMRAAM]] umožňovali F-16 aj boj mimo vizuálny dosah. Došlo tiež k rozšíreniu sortimentu navádzanej protipozemnej výzbroje. Neskoršie modernizácie predstavoval Block 30/32, 40/42 a 50/52. === Významné modifikácie === '''F-16E/F''' :Jednomiestna F-16E a dvojmiestna F-16F predstavujú variant, založený na F-16C/D Block 50/52. Ide o špeciálnu produkciu pre [[Spojené arabské emiráty]], v ktorej je integrovaný nový AESA radar AN/APG-80 a silnejší motor GE F110-132. '''F-16IQ''' :Ide v podstate o variant F-16C/D Block 52, vyrobený pre [[Iracké vzdušné sily|iracké letectvo]]. Iracké F-16 sú vyzbrojené staršími protilietadlovými strelami typu vzduch-vzduch, ako sú [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9L/M Sidewinder]] a [[AIM-7 Sparrow|AIM-7M Sparrow]]. Z munície na ničenie pozemných cieľov ide o laserom navádzané bomby série [[Paveway]] a strely [[AGM-65 Maverick]]. '''F-16N''' :F-16N boli lietadlá postavené na platforme F-16C/D Blok 30 a prevádzkované [[United States Navy|americkým námorníctvom]]. Pohonnou jednotkou bol motor F110-GE-100 a krídlo lietadla bolo na rozdiel od F-16C/D mierne zosilnené. Hoci stroje F-16N vychádzali z platformy Block 30, boli vybavené slabším rádiolokátorom APG-66 z variantu F-16A/B. Celkovo bolo vyrobených 26 kusov, ktoré boli zaradené do prevádzky v rokoch 1988 až 1998. Už v tom čase ale boli v konštrukcii objavené trhliny a keďže námorníctvo nemalo dostatok prostriedkov, lietadlá boli nakoniec vyradené z používania. '''F-16V''' :V súčasnosti ide o najmodernejší variant F-16, ktorý bol vyvinutý hlavne pre potreby [[Vzdušné sily Čínskej republiky|Vzdušných síl Čínskej republiky]]. F-16V je vybavená AESA rádiolokátorom APG-83, ktorý obsahuje množstvo komponentov z radarov APG-77 ([[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]) a APG-81 ([[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]]). V rámci modernizácie je kabína pilota vybavená jedným centrálnym a dvomi postrannými farebnými displejmi. K dôležitým vylepšeniam patrí nový palubný počítač a automatický antikolízny systém, ktorý automaticky uskutoční úhybný manéver, ak lietadlu hrozí zrážka. Prvý let variantu F-16V sa uskutočnil 16. októbra 2015 zo základne [[Naval Air Station Joint Reserve Base Fort Worth|Fort Worth]] v [[Texas]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = First F-16V Developed for Taiwan Requirement Takes Flight | url = https://www.ainonline.com/aviation-news/defense/2015-10-23/first-f-16v-developed-taiwan-requirement-takes-flight | vydavateľ = ainonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> '''QF-16''' :Predstavujú staršie varianty F-16C Block 30, ktoré sa americké letectvo rozhodlo v roku 2012 prestavať na bezpilotné lietajúce terče. Dňa 19. septembra 2013 skúšali [[Boeing]] a americké letectvo bezpilotnú F-16 s dvoma pilotmi od letectva, ktorí ovládali lietadlo zo zeme, pričom letelo z [[Tyndall Air Force Base|Tyndallovej leteckej základne]] ponad [[Mexický záliv]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Air Force | url = http://www.af.mil/News/Article-Display/Article/467196/first-unmanned-qf-16-flight-takes-place/ | vydavateľ = af.mil | dátum vydania = 2013-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Boeing | url = http://www.boeing.com/defense/support/qf-16/index.page | vydavateľ = boeing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Modernizačné programy === '''F-16A/B Block 15 ADF''' :F-16A/B Air Defense Fighter (stíhačka protivzdušnej obrany) bol špeciálny variant optimalizovaný pre nasadenie u jednotiek [[Air National Guard|Národnej leteckej gardy]]. Úpravy, týkajúce sa 270 strojov, zahŕňali nové elektronické vybavenie pre identifikáciu vlastný-cudzí (IFF) a možnosť nesenia striel vzduch-vzduch [[AIM-7 Sparrow]]. '''F-16A/B Block 15 OCU''' :F-16A/B Block 15 Operational Capability Upgrade (modernizácia operačných schopností) bolo označenie pre stroje Blocku 15 dodávané od januára 1988 a vybavené novým širokouhlým prehľadovým displejom rovnakého typu ako u F-16C/D Block 25, motorom verzie F100-PW-220 a možnosťou výzbroje protipozemnými riadenými strelami [[AGM-65 Maverick]], protilodnými [[Penguin (protilodná strela)|AGM-119 Penguin Mk.3]] a protileteckými [[AIM-120 AMRAAM]]. '''F-16AM/BM Block 20 MLU''' :Program Mid-Life Update (modernizácia v strednej dobe životnosti) určený predovšetkým pre európskych užívateľov prvej generácie stroja, začal v 90. rokoch 20. storočia, a jeho výsledkom je modernizácia kokpitu a avioniky na úroveň F-16C/D Block 50/52, vrátane možnosti použitia striel vzduch-vzduch AIM-120 AMRAAM a množstva typov navádzanej protipozemnej munície. Stroje modernizované v rámci tohto programu sú označované ako F-16AM a F-16BM. Podľa aplikovaného softvéru sa rozlišuje niekoľko generácií programu, označených M1 – M5. Od roku 2003 lietadlá paralelne prechádzajú aj programom štrukturálnej renovácie ''Falcon STAR'' („STructural Augmentation Roadmap“). == Používatelia == [[Súbor:F-16 Operators.svg|náhľad|vpravo|300px|Súčasní používatelia F-16 sú v modrej farbe, čiernou sú budúci a v červenej bývalí]] === Súčasní === [[Súbor:An F-16 of the Egyptian Air Force fly in support of exercise Agile Phoenix.jpg|thumb|F-16C [[Egyptské vzdušné sily|egyptských vzdušných síl]] počas cvičenia Agile Phoenix]] [[Súbor:Jordanian F-16 Fighting Falcon aircraft with Squadron One flies an air refueling mission (cropped).jpg|thumb|F-16AM [[Jordánske kráľovské letectvo|Jordánskeho kráľovského letectva]]]] [[Súbor:Moroccan air force F-16 flies above Morocco during Exercise African Lion.jpg|thumb|F-16D [[Marocké kráľovské letectvo|Marockého kráľovského letectva]] počas cvičenia Africký lev]] [[Súbor:Romanian F-16 Fighting Falcon lands at Borcea Air Base, Romania.jpg|thumb|F-16AM [[Rumunské vzdušné sily|rumunských vzdušných síl]] pristáva na základni [[Letecká základňa Fetești|Fetești]]]] [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549602).jpg|thumb|F-16C [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušných síl OS SR]] na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]]]] [[Súbor:Taiwan Air Force (RoCAF) General Dynamics F-16A 6672 (Cropped).jpg|thumb|F-16A [[Vzdušné sily Čínskej republiky|taiwanských vzdušných síl]] na základni [[Letecká základňa Čch’-a-šan|Čch’-a-šan]]]] [[Súbor:RTAF F-16A Block15OCU 103SQN.jpg|thumb|F-16A [[Thajské kráľovské letectvo|Thajského kráľovského letectva]] vzlieta z [[Medzinárodné letisko Don Mueang|Medzinárodného letiska Don Mueang]] v [[Bangkok]]u]] [[Súbor:Venezuelan Air Force General Dynamics F-16A Fighting Falcon (401) Lofting-2.jpg|thumb|F-16A v službách [[Venezuelské vzdušné sily|venezuelského letectva]]]] ;{{minivlajka|Bahrajn}} [[Bahrajn]] * [[Bahrajnské kráľovské letectvo]] prevádzkovalo v lete 2024 celkovo 17 F-16C a 4 F-16D. Ďalších 16 kusov nových F-16C/D Block 70 má objednaných.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] * [[Belgické vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe 44 F-16AM a 8 F-16BM.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Čile}} [[Čile]] * [[Čilské vzdušné sily]] mali v lete 2024 k dispozícii 35 F-16A/C a 11 F-16B/D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] * [[Dánske kráľovské letectvo]] prevádzkovalo v lete 2024 celkovo 30 F-16AM a 11 F-16BM.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]] * [[Egyptské vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe 32 F-16A, 8 F-16B, 136 F-16C a 42 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] * [[Grécke vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 flotilu 113 F-16C a 39 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Indonézia}} [[Indonézia]] * [[Indonézske vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 2 F-16A/B, 8 F-16AM/BM a 23 F-16C/D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Irak}} [[Irak]] * [[Iracké vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe 24 F-16C/IQ a 8 F-16D/IQ.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] * [[Izraelské vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 flotilu 175 F-16C/I a 49 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Jordánsko}} [[Jordánsko]] * [[Jordánske kráľovské letectvo]] malo v lete 2024 v službe 44 F-16AM a 15 F-16BM. Ďalších 12 nových F-16C/D Block 72 má objednaných.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Kórejská republika}} [[Kórejská republika]] * [[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] prevádzkovali v lete 2024 flotilu 118 KF-16C/U a 49 KF-16D/U.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Maroko}} [[Maroko]] * [[Marocké kráľovské letectvo]] prevádzkovalo v lete 2024 celkovo 15 F-16C a 8 F-16D. Ďalších 25 nových F-16C/D Block 72 má objednaných.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Omán}} [[Omán]] * [[Kráľovské vzdušné sily Ománu]] mali v lete 2024 v službe 16 F-16C a 6 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Pakistan}} [[Pakistan]] * [[Pakistanské vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 flotilu 31 F-16AM, 23 F-16BM, 9 F-16A, 4 F-16B, 12 F-16C a 6 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] * [[Vzdušné sily Poľskej republiky]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 36 F-16C a 12 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] * [[Portugalské vzdušné sily]] mali k dispozícii v lete 2024 celkovo 24 F-16AM a 4 F-16BM.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] * [[Rumunské vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe 21 F-16AM a 5 F-16BM. Ďalších 23 F-16AM/BM majú získať od [[Nórske kráľovské letectvo|Nórskeho kráľovského letectva]], ktoré ich v roku 2022 vyradilo.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Singapur}} [[Singapur]] * [[Singapurské vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 59 F-16C/D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] * [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]] zaviedli do služby prvé dve F-16C Block 70 dňa 22. júla 2024. Dňa 12.12.2024 pristálo na letisku v Kuchyni tretie lietadlo. O nákupe 14 lietadiel F-16C/D Block 70 rozhodla vláda SR na rokovaní vlády 11. júla 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda prijala historické rozhodnutie, slovenské nebo budú vzdušné sily chrániť s americkými stíhacími lietadlami F-16 | url = https://www.mod.gov.sk/42280-sk/vlada-prijala-historicke-rozhodnutie-slovenske-nebo-budu-vzdusne-sily-chranit-s-americkymi-stihacimi-lietadlami-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * Ku dňu 9.1.2026 bolo dodaných 10 ks a čoskoro sa chystá nasadenie na airpolicing. ;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Spojené arabské emiráty]] * [[Vzdušné sily Spojených arabských emirátov]] mali v lete 2024 v službe 56 F-16E a 22 F-16F.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]] * [[United States Air Force]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 738 F-16C a 137 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Global | meno = Flight | autor = | odkaz na autora = | titul = 2023 World Air Forces directory | url = https://www.flightglobal.com/reports/2023-world-air-forces-directory/151088.article | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = 2022-11-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[United States Navy]] malo v lete 2024 k dispozícii 22 F-16A/B na výcvikové účely.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> * [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] prevádzkuje varianty F-16XL a F-16A AFTI slúžiace na výskum pokročilých technológií, ktoré sa dajú použiť nielen v F-16, ale aj iných lietadlách. Okrem toho má NASA aj niekoľko štandardných F-16 na účely „chase“, čo sú sprievodné lety a testovania motorov. ;{{minivlajka|Taiwan}} [[Taiwan]] * [[Vzdušné sily Čínskej republiky]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 114 F-16A a 26 F-16B. Ďalších 66 nových F-16C/D Block 70 majú objednaných.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Thajsko}} [[Thajsko]] * [[Thajské kráľovské letectvo]] malo v lete 2024 v službe 25 F-16A, 12 F-16AM, 8 F-16B a 6 F-16BM.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] * [[Turecké vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe celkovo 148 F-16C a 86 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] * [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny]] zaviedli do služby prvých šesť F-16AM dňa 31. júla 2024, ktoré boli dodané z [[Holandsko|Holandska]]. Celkovo bolo Ukrajine prisľúbených 79 F-16 z [[Belgicko|Belgicka]], [[Dánsko|Dánska]], [[Nórsko|Nórska]] a Holandska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské nebo chráni prvých šesť stíhačiek F-16 | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/719146-ukrajiske-nebo-chrani-prvych-sest-stihaciek-f-16/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-01 | dátum prístupu = 2024-08-01 }}</ref> ;{{minivlajka|Venezuela}} [[Venezuela]] * [[Venezuelské vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 16 F-16A a 4 F-16B.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> === Budúci === ;{{minivlajka|Argentína}} [[Argentína]] * [[Argentínske vzdušné sily]] budú prevádzkovať 24 F-16AM/BM, ktoré Argentína kúpila v roku 2024 od [[Dánsko|Dánska]] namiesto stíhačiek [[CAC/PAC JF-17 Thunder|JF-17]] ponúkaných [[Čína|Čínou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MercoPress. South Atlantic News Agency | url = https://en.mercopress.com/2024/01/29/argentina-chooses-us-built-f-16-fighters-over-chinese-jf-17s | vydavateľ = en.mercopress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Argentína kúpi od Dánska 24 starších stíhačiek F-16 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/argentina-kupi-od-danska-24-starsic/788695-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-16 | dátum prístupu = 2024-08-03 }}</ref> ;{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] * [[Bulharské vzdušné sily]] budú prevádzkovať 12 nových F-16C Block 70 a 4 F-16D Block 70. Dňa 16. januára 2019 bulharský parlament schválil vládny plán na otvorenie rokovaní so Spojenými štátmi o nákupe ôsmich stíhačiek F-16, ktoré nahradia ich staré sovietske MiGy-29 a vojenské letectvo tak zosúladia so štandardmi NATO. Dňa 4. novembra 2022 bulharský parlament schválil nákup ďalších 8 lietadiel F-16C/D Block 70.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Aj Bulharsko prejavilo záujem nahradiť migy americkými stíhačkami | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22030608/bulharskochce-nahradit-migy-americkymi-stihackami-f-16.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-16 | dátum prístupu = 2019-01-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dalších osm víceúčelových stíhaček F-16 pro Bulharsko | url = https://www.armadninoviny.cz/bulharsko-kupuje-dalsich-osm-viceucelovych-stihacek-f-16.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Bývalí === ;{{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] * [[Holandské kráľovské letectvo]] malo pred oznámením o darovaní svojich F-16 [[Ukrajina|Ukrajine]] v rámci holandského balíka pomoci k dispozícii 42 kusov F-16AM. ;{{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] * [[Nórske kráľovské letectvo]] dňa 6. januára 2022 oznámilo, že vyradilo zo služby všetky svoje F-16AM/BM.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Norway retires F-16 as F-35 takes on national air defence | url = https://www.janes.com/defence-news/news-detail/norway-retires-f-16-as-f-35-takes-on-national-air-defence#:~:text=Norway%20has%20retired%20the%20Lockheed,from%20the%20beginning%20of%202022.&text=Although%20the%20F%2D16%20performed,will%20do%20so%20from%20Evenes. | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = 07 January 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> ;{{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] * [[Talianske vzdušné sily]] si v rokoch 2001 až 2012 prenajímali od [[United States Air Force|amerického letectva]] 30 F-16A/B a 4 F-16B na náhradné diely. == Špecifikácie (F-16C Block 50) == [[Súbor:General Dynamics F-16 Fighting Falcon 3-view line drawing.svg|vpravo|350px]] <small>''Údaje z'' USAF sheet,<ref name="ref1" /> International Directory of Military Aircraft</small> === Technické údaje === * '''Posádka:''' 1 * '''Dĺžka:''' {{m|15.06|m}} * '''Rozpätie:''' {{m|9.96|m}} * '''Výška:''' {{m|4.88|m}} * '''Nosná plocha:''' {{m2|27.87}} * '''Profil krídla:''' NACA 64A204 u koreňa aj na konci krídla * '''Hmotnosť prázdneho lietadla:''' {{kg|8 570}} * '''Vzletová hmotnosť:''' {{kg|12 000}} * '''Maximálna vzletová hmotnosť:''' {{kg|19 200}} * '''Pohonná jednotka:''' 1 × [[dvojprúdový motor]] [[General Electric F110|General Electric F110-GE-129]] (pre verzie F-16C/D Block 30, 40, 50) alebo [[Pratt & Whitney F100|Pratt & Whitney F100-PW-220/220E]] s [[prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]] ** '''Ťah bez prídavného spaľovania:''' 76,3 kN ** '''Ťah s prídavným spaľovaním:''' 127 kN === Výkony === [[Súbor:F-16C cockpit m02006112700032.jpg|náhľad|vpravo|Kokpit stíhačky F-16C]] * '''Maximálna rýchlosť:''' ** '''Na úrovni hladiny mora:''' {{km|1470}}/h ** '''V letovej hladine:''' {{km|1930}}/h (v čistej konfigurácii) * '''Akčný rádius:''' {{km|550|m}} (so štyrmi bombami s hmotnosťou 450 kg) * '''Preletový dolet:''' {{km|4220|m}} (s prídavnými palivovými nádržami) * '''Dostup:''' {{m|15240+|m}} * '''Stúpavosť:''' {{m|254|m}}/s * '''Plošné zaťaženie:''' {{kg|431}}/m² * '''Pomer ťah/hmotnosť:''' 1,095 (1,24 so vzletovou hmotnosťou a 50% zásobami paliva vo vnútorných nádržiach) * '''Maximálne preťaženie:''' +9,0 g === Výzbroj === [[Súbor:F16 vertical climb.png|thumb|F-16 počas vertikálneho stúpania]] [[Súbor:Lockheed F-16C USAF 92-3894 PACAF F-16 Demo Team RJNK.jpg|thumb|F-16 so zapnutým prídavným spaľovaním]] [[Súbor:F-16 Fighting Falcon launching AGM-65D Maverick during Combat Hammer 2002.jpg|náhľad|vpravo|F-16CJ Block 52P odpaľuje strelu [[AGM-65 Maverick|AGM-65D Maverick]]]] * '''Hlavňová:''' 1× šesťhlavňový kanón [[M61 Vulcan|M61A1 Vulcan]] kalibru 20 mm so zásobou 511 nábojov * '''Neriadené rakety:''' ** 4× raketnice LAU-61/LAU-68 (každá s 19/7 raketami [[Hydra 70]]/[[Advanced Precision Kill Weapon System|APKWS]] kalibru 70 mm) ** 4× raketnice LAU-5003 (každá s 19 raketami [[CRV7]] kalibru 70 mm) ** 4× raketnice LAU-10 (každá so 4 raketami [[Zuni (raketa)|Zuni]] kalibru 127 mm) * '''Riadené strely:''' ** [[Raketa vzduch-vzduch|Rakety vzduch-vzduch]]: *** 2× [[AIM-7 Sparrow]] *** 6× [[AIM-9 Sidewinder]] *** 6× [[AIM-120 AMRAAM]] *** 6× [[IRIS-T]] *** 6× [[Python (raketa vzduch-vzduch)|Python-4]] *** 6× [[Python (raketa vzduch-vzduch)|Python-5]] ** [[Raketa vzduch-zem|Rakety vzduch-zem]]: *** 6× [[AGM-65 Maverick]] *** 4× [[AGM-88 HARM]] *** [[AGM-158 JASSM]] ** [[Protilodná strela|Protilodné strely]]: *** 2× [[Harpoon (protilodná strela)|AGM-84 Harpoon]] *** 4× [[Penguin (protilodná strela)|AGM-119 Penguin]] * '''Bomby:''' *** 8× [[Kkazetová bomba|kontajnerová bomba]] [[CBU-87 Combined Effects Munition]] *** 8× [[CBU-89]] GATOR – kontajnerová bomba s mínami *** 8× [[CBU-97 Sensor Fuzed Weapon]] *** 4× klasické „železné“ bomby [[Mark 84 (bomba)|Mark 84]] *** 8× klasické „železné“ bomby [[Mark 83 (bomba)|Mark 83]] *** 12× klasické „železné“ bomby [[Mark 82 (bomba)|Mark 82]] *** 8× [[GBU-39 Small Diameter Bomb]] (SDB) *** 4× [[Paveway|GBU-10 Paveway II]] *** 6× [[Paveway|GBU-12 Paveway II]] *** 4× [[Paveway|GBU-24 Paveway III]] *** 4× [[Paveway|GBU-27 Paveway III]] *** 4× [[Joint Direct Attack Munition]] (JDAM) *** 4× [[AGM-154 Joint Standoff Weapon]] (JSOW) *** [[Wind Corrected Munitions Dispenser]] (WCMD) *** [[B61 (jadrová bomba)|jadrová bomba B61]] *** [[B63 (jadrová bomba)|jadrová bomba B63]] * '''Ostatné:''' ** SUU-42A/A (výmetnice klamných infračervených a rádiolokačných cieľov) alebo ** AN/ALQ-131 a AN/ALQ-184 (systém elektronických protiopatrení) alebo ** [[LANTIRN]], [[Sniper Advanced Targeting Pod|Lockheed Martin Sniper XR]] a [[LITENING]] (navigačný a zameriavací systém) alebo ** až 3× 1 136/1 249/1 401/2 271 litrové prídavné palivové nádrže ''Sargent Fletcher'' alebo ** UTC Aerospace DB-110 (systém s elektrooptickým/infračerveným senzorom dlhého dosahu) === Avionika === * [[radar]] [[AN/APG-68]] * dátová zbernica [[MIL-STD-1553]] == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dassault Rafale]] * [[Eurofighter Typhoon]] * [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]] * [[Saab JAS 39 Gripen]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:F-16 Fighting Falcon}} == Externé odkazy == * [https://www.lockheedmartin.com/en-us/products/f-16.html F-16 na stránkach lockheedmartin.com] {{eng icon}} * [http://www.af.mil/About-Us/Fact-Sheets/Display/Article/104505/f-16-fighting-falcon/ F-16 USAF fact sheet] {{eng icon}} * [http://www.f-16.net/ F-16.net] {{eng icon}} * [http://technika.specwar.info/letecka/F-16_Fighting_Falcon/ F-16 Fighting Falcon na stránkach technika.specwar.info] {{ces icon}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Stíhacie lietadlá USA]] [[Kategória:Lietadlá Lockheed Martin]] [[Kategória:Lietadlá General Dynamics|F016 Fighting Falcon]] 5ogula5knnwatbyg9dyzcpwxj2woqvn 0 489002 8199653 7487214 2026-04-17T15:05:46Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199653 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Filip Topol | Obrázok = Filip Topol.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Filip Topol (2010) | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[12. jún]] [[1965]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2013|6|19|1965|6|12}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = [[Hudobník]] | Žáner = [[Rock]] | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[Klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Psí vojáci]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Filip Topol''' (* [[12. jún]] [[1965]], [[Praha]], [[Česko]] – † [[19. jún]] [[2013]], [[Praha]], [[Česko]] ) bol český [[spevák]], [[klavír|klavirista]], [[hudobný skladateľ]] a [[textár]], vedúca osobnosť kapely [[Psí vojáci]]. Narodil sa v [[Praha|Prahe]]. Jeho otcom je dramatik [[Josef Topol]], dedom spisovateľ [[Karel Schulz]] a starším bratom básnik a spisovateľ [[Jáchym Topol]]. Prvýkrát vystúpil v roku [[1978]] ako trinásťročný na [[Hrádeček (Vlčice)|Hrádečku]] u [[Václav Havel|Václava Havla]] v úvode koncertu [[The Plastic People of the Universe]] ''Pašijové hry velikonoční''. Hral piesne na texty svojho o tri roky staršieho brata Jáchyma. Ešte v tom istom roku založil spolu so svojimi spolužiakmi zo školy kapelu [[Psí vojaci]], ktorej názov inšpirovali indiánski bojovníci z románu ''Malý veľký muž''. Napísal pre ňu veľmi veľa piesňových textov. Jednou z najznámejších je pieseň „Žiletky“, podľa ktorej v roku [[1994]] bol uvedený [[Žiletky|rovnomenný film]], a v ktorom si Topol zahral hlavnú rolu. Za svoju kariéru nahral dva sólové albumy a jeden s orchestrom. Dlhodobo sa potýkal so zdravotnými problémami, v minulých rokoch prekonal viacero operácií, pri ktorých mu lekári odobrali polovicu pankreasu. Posledný koncert s ním odohrali Psí vojaci 25. mája 2013 v [[Amsterdam]]e. == Zdroj == {{preklad|cs|Filip Topol|10430050}} {{portál|Literatúra|Literárny}} {{Beatová síň slávy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Topol, Filip}} [[Kategória:Českí rockoví speváci]] [[Kategória:Českí rockoví klaviristi]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí textári piesní]] [[Kategória:Českí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Beatová síň slávy]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Signatári Charty 77]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] c3cwiyuaoz0sqvb3eq1415erkuh8b88 0 493533 8199674 7469431 2026-04-17T15:08:27Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199674 wikitext text/x-wiki {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Pavel Roman | obrázok = Bundesarchiv Bild 183-A1118-0005-001, Eva Romanova, Pawel Roman.jpg | popis obrázka = Pavel Roman so sestrou [[Eva Romanová|Evou]] v roku [[1962]] | prezývky = <!-- *nepovinné* --> | reprezentuje = <!-- vložte názov krajiny, ktorú krasokorčuliar reprezentuje --> | reprezentoval1 = Československo | dátum narodenia = [[25. január]] [[1943]] | miesto narodenia = [[Olomouc]],<br />{{minivlajka|Československo|w}} | dátum úmrtia = {{dúv|1972|01|30|1943|01|25}} | miesto úmrtia = [[Rogersville (Tennessee)|Rogersville]],<br />[[Tennessee]], {{minivlajka|USA|w}} | bydlisko = | výška = <!-- *nepovinné* --> | váha = <!-- *nepovinné* --> | meno partnera = <!-- vyplňte aktuálneho KRASOKORČULIARSKEHO partnera pri párových disciplínach --> | meno partnerky = <!-- vyplňte aktuálnu KRASOKORČULIARSKU partnerku pri párových disciplínach --> | meno bývalého partnera = | meno bývalej partnerky = [[Eva Romanová]] | meno trénera = | meno bývalého trénera = Míla Nováková<br />František Roman | meno choreografa = | klub = | krátky a voľný program = | krátky program = | voľný program = | poznámky = <!-- *nepovinné* --> }} '''Pavel Roman''' (* [[25. január]] [[1943]], [[Olomouc]], [[Tretia česko-slovenská republika|ČSR]] – † [[30. január]] [[1972]], [[Rogersville (Tennessee)|Rogersville]], [[Tennessee]], [[USA]]) bol bývalý [[Česko|český]] [[Krasokorčuľovanie|krasokorčuliar]], ktorý reprezentoval [[Československo]]. Spolu so svojou sestrou [[Eva Romanová|Evou Romanovou]] sa stal v kategórii „[[tanečné páry]]“ štvornásobným [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní|majstrom sveta]] ([[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1962|1962]], [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1963|1963]], [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1964|1964]], [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1965|1965]]) a dvojnásobným [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní|majstrom Európy]] ([[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1964|1964]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1965|1965]]). == Osobný život == Pavel sa narodil ako prvé dieťa v rodine obchodného zástupcu Františka Romana<ref name=ecce>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vykoupil | meno = Libor | odkaz na autora = | titul = Ecce Homo - Pavel Roman | url = http://www.rozhlas.cz/brno/upozornujeme/_zprava/315219 | dátum vydania = 31.1.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.8.2013 | vydavateľ = ČRo Brno (stanica [[Český rozhlas|Českého rozhlasu]]) | miesto = [[Brno]] | jazyk = po česky }}</ref> a kostymérky filmových štúdií Barrandov.<ref name=idnes2006>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Macek | meno = Tomáš | odkaz na autora = | titul = Romanová při šedesátinách malovala erby | url = http://sport.idnes.cz/romanova-pri-sedesatinach-malovala-erby-fdd-/sporty.aspx?c=A060129_230238_sporty_no | dátum vydania = 30.1.2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.8.2013 | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> Bol o tri roky starší, ako jeho sestra [[Eva Romanová|Eva]]. K športu ich odmalička viedol otec, ktorý súrodencov aj dlhší čas sám trénoval. Keď mal Pavel deväť rokov, celá rodina sa presťahovala z [[Olomouc]]a do [[Praha|Prahy]], kde pokračovali v intenzívnom tréningu. V polovici [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] trénovanie prevzala Míla Nováková.<ref name=ecce/> Po ukončení súťažnej kariéry sa oženil so [[Švajčiarsko|Švajčiarkou]] Sonjou Grandovou.<ref name=ecce/> Zomrel v januári [[1972]] pri automobilovej nehode krátko po oslave svojich 29. narodenín na následky zranení hlavy.<ref name=ecce/><ref name=idnes2006/> == Kariéra == [[File:Gratie op het ijs Weeknummer 64-12 - Open Beelden - 51560.ogv|thumb|Krasokorčuliarska exhibícia na otvorenom klzisku „Jaap Eden baan“ v [[Amsterdam]]e v marci [[1964]] s účasťou [[Manfred Schnelldorfer|Manfreda Schnelldorfera]], [[Eva Romanová|Evy Romanovej]] / Pavla Romana a [[Sjoukje Dijkstrová|Sjoukje Dijkstrovej]] - ukážka z holandského filmového týždenníka]] Súrodenci Romanovci začali pôvodne súťažnú kariéru v disciplíne „[[športové dvojice]]“, kde skončili tretí na majstrovstvách Československa v roku [[1957]] a druhí v rokoch [[1958]] a [[1959]]. Po tom, ako sa v Československu začalo súťažiť v tancoch na ľade, vyskúšali súrodenci šťastie a hneď v pri uvedení tejto disciplíny získali československý majstrovský titul. Na [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1959|Majstrovstvách Európy 1959]] štartovali v oboch disciplínach, pričom skončili v tancoch na 7. mieste a v súťaži športových dvojíc na 12. mieste. Na základe toho sa rozhodli zamerať sa na tance.<ref>"Europe's World Champions... 1962", ''Skating'', magazín, jún 1962</ref> Svoj prvý titul majstrov sveta získali v roku [[1962]] v [[Praha|Prahe]], keď porazili svojich najväčších rivalov – [[Francúzsko|francúzskych]] pretekárov [[Christiane Guhelová|Christiane Guhelovú]] a [[Jean Paul Guhel|Jeana Paula Guhela]]. Eva vtedy mala iba 16 rokov a Pavel 19. V tomto roku zvíťazili aj v česko-slovenskej ankete [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|Športovec roka]]. O rok neskôr vyhrali striebornú medailu na [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1963|majstrovstvách Európy]] a vyhrali všetky nasledujúce podujatia sezóny. Eva s bratom Romanom vyhrali [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní|európsky titul]] rokoch [[1964]] a [[1965]] a [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní|svetový titul]] v rokoch [[1962]]{{--}}[[1965]]. Bol to vtedy najvyšší titul, aký mohli súťažiaci získať (v tom čase neboli tance na ľade olympijskou disciplínou). Súťažnú kariéru Romanovci ukončili v roku [[1965]] na vrchole svojej športovej kariéry pre nedostatok ďalšej motivácie k súťaženiu.<ref name=ecce/> Po odchode zo súťažného krasokorčuľovania vystupovali v [[USA|americkej]] profesionálnej krasokorčuliarskej revue „''Holiday on Ice''“, ktorá každé dva roky usporadúvala predstavenia aj v [[Praha|Prahe]]. Keďže rodičia súrodencov nemohli za nimi vycestovať, Romanovci sa s nimi vďaka tomuto angažmánu mohli stretávať.<ref name=ecce/> == Prehľad výsledkov == === Športová dvojica === (s [[Eva Romanová|Evou Romanovou]]) {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! Podujatie ! 1957 ! 1958 ! 1959 |- | align=left | [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní|Majstrovstvá Európy]] || || || align="center" | 12 |- | align=left | Majstrovstvá Československa || align="center" bgcolor="cc9966" | 3 || align="center" bgcolor="silver" | 2 || align="center" bgcolor="silver" | 2 |} === Tanečné páry === (s [[Eva Romanová|Evou Romanovou]]) {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! Podujatie ! 1959 ! 1960 ! 1961 ! 1962 ! 1963 ! 1964 ! 1965 |- | align=left | [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní|Majstrovstvá sveta]] || || || || align="center" bgcolor="gold" | 1 || align="center" bgcolor="gold" | 1 || align="center" bgcolor="gold" | 1 || align="center" bgcolor="gold" | 1 |- | align=left | [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní|Majstrovstvá Európy]] || align="center" | 7 || align="center" | 7 || align="center" | 5 || align="center" bgcolor="cc9966" | 3 || align="center" bgcolor="silver" | 2 || align="center" bgcolor="gold" | 1 || align="center" bgcolor="gold" | 1 |- | align=left | Majstrovstvá Československa || align="center" bgcolor="gold" | 1 || || || || || || |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pavel Roman}} == Zdroj == {{Preklad|en|Pavel Roman|560771016}} {{Portál|Šport|Športový|Ľudia|Biografický}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Roman, Pavel}} [[Kategória:Českí krasokorčuliari]] [[Kategória:Majstri sveta v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Majstri Európy v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Česko-slovenskí krasokorčuliari]] [[Kategória:Osobnosti z Olomouca]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] ak74ykne8znp88i0tgihud3ghm676r3 0 494259 8199858 8197411 2026-04-17T18:55:10Z Michal Langr 186496 /* 16. séria (2025-2026) */ 8199858 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Milujem Slovensko | en = | druhý názov = | logo = | typ = zábavno-vedomostná súťaž | formát = | tvorca = John de Mol Jr. | scenár = Pavel Graus<br>Pavol Kohút | réžia = [[Rado Štefanov]] | moderátori = [[Martin Nikodým]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne<br>{{minivlajka|Holandsko|w}}) | počet sérií = 16 | počet epizód = 249 | zoznam epizód = #Zoznam dielov|zoznam častí | výkonní producenti = John de Mol Jr. | produkcia = Renata Koleková<br>Zuzana Joklová<br>Emília Šranková | strih =Ingrid Duditšová | produkčná spoločnosť = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[TV JOJ]] | dĺžka = Rtvs cca 80 min. / TV joj cca 110 min. | vysielanie = [[1. apríl]] [[2013]] – [[23. máj]] [[2025]]<br>[[31. december]] [[2025]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]<br>[[TV JOJ]] | formát obrazu =16:9 | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = 6293736 | tv com id = | csfd id = 337518 }} '''''Milujem Slovensko''''' je [[Slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná a vedomostná šou. Relácia sa začala vysielať [[1. apríl]]a [[2013]] na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]]. Originál pochádza z [[Holandsko|Holandska]]. [[1. august]]a [[2018]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] oznámila, že v 7. sérii budú novými kapitánmi tímov [[Juraj Tabaček]] a [[Stanislava Kašperová]]. [[Adela Vinczeová]] a [[Daniel Dangl]] jednu sériu vynechali a vrátili sa v roku [[2019]].<ref>{{csfd film|337518}}</ref><ref>{{imdb film|6293736}}</ref><ref>https://www.tv-archiv.sk/milujem-slovensko</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milujem Slovensko má nových kapitánov!|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1787419-milujem-slovensko-ma-novych-kapitanov-druzstiev|dátum prístupu=2018-08-01|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/170985_nove-tvare-v-sou-milujem-slovensko|dátum prístupu=2018-08-04|vydavateľ=www.rtvs.org|jazyk=sk}}</ref> Na jar 2025 bolo vedením STVR oznámené, že s ďalšími dielmi sa už nepočíta. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V STVR začínajú čistky: Milujem Slovensko má stopku! Vieme, čo bude s Neskoro večer | url = https://mediaboom.sk/v-stvr-zacinaju-cistky-milujem-slovensko-ma-stopku-vieme-co-bude-s-neskoro-vecer | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2025-06-08 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> O program ale prejavili záujem [[TV Markíza]] a [[TV JOJ]] a predbežné zákulisné informácie hovorili, že relácia bude pokračovať na TV JOJ, čo sa nakoniec aj potvrdilo. V novembri 2025 bolo potvrdené, že ako kapitánka pokračuje [[Adela Vinczeová]]. Jej novým partnerom bude [[Matej Cifra|Matej "Sajfa" Cifra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jojka si bez Dangla poradila: Toto sú všetky mená Milujem Slovensko! Odštartuje na Silvestra | url = https://mediaboom.sk/pozname-vsetky-mena-noveho-milujem-slovensko-jojka-ho-odstartuje-na-silvestra | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |Účinkujúci ! rowspan="2" |Účinkuje ako ! colspan="17" |Séria |- !1 !2 !3 !4 !5 !6 !7 !8 !9 !10 !11 !12 !13 !14 !15 !16 !17 |- |[[Martin Nikodým]] |moderátor | colspan="17" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Adela Vinczeová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="10" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Matej Cifra]] |kapitán tímu | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Daniel Dangl]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Juraj Tabaček]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Stanislava Kašperová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Samuel Tomeček]] |spevák | colspan="14" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Martin Madej]] |spevák | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="7" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Erika Rein]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Laura Weng]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Andrea Gabrišová]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="16" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Romana Polnická]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Katarína Ščevlíková]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Eva Pšenková]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Veronika Adamičková]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="14" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Daniela Tomešová]] |speváčka | colspan="3" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="13" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Viktória Beňová]] |speváčka | colspan="4" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="11" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Anabela Mollová]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Ondrej Kandráč]] |spevák | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |} == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2013)|1]]''' | 15 | [[1. apríl]] [[2013]] | [[5. júl]] [[2013]] | rowspan="15" | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] |- | style="background:#FF4500; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2013)|2]]''' | 15 | [[6. september]] [[2013]] | [[20. december]] [[2013]] |- | style="background:#008000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2014)|3]]''' | 15 | [[5. september]] [[2014]] | [[31. december]] [[2014]] |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2015)|4]]''' | 15 | [[4. september]] [[2015]] | [[31. december]] [[2015]] |- | style="background:#E32636; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 16 | [[2. september]] [[2016]] | [[31. december]] [[2016]] |- | style="background:#9FA91F; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 14 | [[8. september]] [[2017]] | [[31. december]] [[2017]] |- | style="background:#2E5894; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2018)|7]]''' | 15 | [[7. september]] [[2018]] | [[31. december]] [[2018]] |- | style="background:#A8516E; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2019)|8]]''' | 14 | [[13. september]] [[2019]] | [[31. december]] [[2019]] |- | style="background:#c28b6c; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2020)|9]]''' | 16 | [[11. september|11. september 2020]] | [[31. december]] [[2020]] |- | style="background:#66A2B6; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2021)|10]]''' | 16 | [[3. september]] [[2021]] | [[31. december]] [[2021]] |- | style="background:#9A2B3F; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2022)|11]]''' | 14 | [[14. január]] [[2022]] | [[18. apríl|18. apríl 2022]] |- | style="background:#6EA635; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2022)|12]]''' | 14 | [[9. september]] [[2022]] | [[31. december]] [[2022]] |- | style="background:#142390; width:1%;" | | '''[[#13. séria (2023)|13]]''' | 16 | [[13. január]] [[2023]] | [[12. máj]] [[2023]] |- | style="background:#E60000; width:1%;" | | '''[[#14. séria (2023 – 2024)|14]]''' | 18 | [[31. december]] [[2023]] | [[17. máj]] [[2024]] |- | style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#15. séria (2024 – 2025)|15]]''' | 18 | [[31. december]] [[2024]] | [[23. máj]] [[2025]] |- | style="background:#9C1DE3; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#16. séria (2025-2026)|16]]''' |18 |[[31. december]] [[2025]] |[[19. jún]] [[2026]] | rowspan="2" |[[TV JOJ]] |- | style="background:#33CC33; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#17. séria (2026)|17]]''' |? |[[Jeseň]] [[2026]] |? |- |} == Zoznam dielov == === 1. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FFD700; color: #FFFFFF;" | |- | 1 | 1 | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Petra Polnišová]]<br>[[Peter Kočiš]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Otto Weiter]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2013 | Veľkonočný špeciál | {{N/A}} |- | 2 | 2 | style="text-align: left;"| [[Juraj Hrčka]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Katarína Brychtová]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Zuzana Haasová]]<br>[[Richard Stanke]] | Danov<br>tím | 5. apríl 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 3 | 3 | style="text-align: left;"| [[Matej Chren]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Anna Šišková]] | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Elena Podzámska]]<br>[[Ady Hajdu]] | Adelin<br>tím | 12. apríl 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 4 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Molnárová]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Jozef Pročko]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Molnárová]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Diana Mórová]] | Adelin<br>tím | 19. apríl 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 5 | 5 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Dominik Hrbatý]]<br>[[Roman Luknár]] | style="text-align: left;"| [[Peter Modrovský]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Danov<br>tím | 26. apríl 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 6 | 6 | style="text-align: left;"| [[Libor Hudáček]]<br>[[Marcel Forgáč]]<br>[[Ján Lašák]] | style="text-align: left;"| [[Jaroslav Janus]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]] | Adelin<br>tím | 3. máj 2013 | Hokejový špeciál | {{N/A}} |- | 7 | 7 | style="text-align: left;"| [[Jeanette Borhyová]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Peter Sklár]] | Danov<br>tím | 10. máj 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 8 | 8 | style="text-align: left;"| [[Branislav Deák]]<br>[[Marcel Merčiak]]<br>[[Zuzana Vačková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 17. máj 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 9 | 9 | style="text-align: left;"| [[Hana Lasicová]]<br>[[Hana Rapantová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Gregor Mareš]]<br>[[Marta Sládečková]] | Adelin<br>tím | 24. máj 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 10 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Boris Farkaš]] | style="text-align: left;"| [[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Patrícia Jariabková]] | Danov<br>tím | 31. máj 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 11 | 11 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Štumpfová]]<br>[[Ivan Jakeš]]<br>[[Juraj Topor]] | Adelin<br>tím | 7. jún 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 12 | 12 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Ľuboš Hlavena]]<br>[[Jana Hubinská]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Kuric]] | Danov<br>tím | 14. jún 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 13 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Michal Hudák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Peter Cmorik]]<br>[[Dagmar Duditšová]]<br>[[Peter Nagy]] | Adelin<br>tím | 21. jún 2013 | Východniarsky špeciál | {{N/A}} |- | 14 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Brzobohatý]]<br>[[Branislav Bystriansky]]<br>[[Peter Batthyany]] | style="text-align: left;"| [[Zdenka Predná]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | Danov<br>tím | 28. jún 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 15 | 15 | style="text-align: left;"| [[Mara Lukama]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Mário Radačovský]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Katarína Hasprová]]<br>[[Jozef Banáš]] | Danov<br>tím | 5. júl 2013 | Prázdninový špeciál | {{N/A}} |} === 2. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | |- | 16 | 1 | style="text-align: left;"| [[Ivica Sláviková]]<br>[[Ján Ďurovčík]]<br>[[Maroš Kramár]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Zuzana Tlučková]] | Adelin<br>tím | 6. september 2013 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 17 | 2 | style="text-align: left;"| [[Miroslav Šmajda]]<br>[[Zuzana Kamasová]]<br>[[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]] | style="text-align: left;"| [[Natália Glosíková]]<br>[[Roman Volák]]<br>[[Ivana Christová]] | Adelin<br>tím | 13. september 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 18 | 3 | style="text-align: left;"| [[Andrea Zimányiová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Marián Greksa]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Juraj Burian]] | Danov<br>tím | 20. september 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 19 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Harich]]<br>[[Lucia Vráblicová]]<br>[[Rasťo Piško]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Jozef Vajda]] | Danov<br>tím | 27. september 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 20 | 5 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Marek Majeský]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Mária Breinerová]] | Adelin<br>tím | 4. október 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 21 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ondrej Antálek]]<br>[[Peter Lipa ml.]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Antálek]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Peter Lipa]] | Adelin<br>tím | 11. október 2013 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 22 | 7 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Smatanová]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Ján Filc]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Švidraňová]]<br>[[Peter Novák]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 18. október 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 23 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Ján Greššo]] | Adelin<br>tím | 25. október 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 24 | 9 | style="text-align: left;"| [[Ramon|Rakby]]<br>[[Zuzana Skopálová]]<br>[[Ivo Gogál]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Katarína Feldeková]]<br>[[Štefan Kožka]] | Adelin<br>tím | 8. november 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 25 | 10 | style="text-align: left;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Jana Pištejová]]<br>[[Ján Berky Mrenica ml.]] | style="text-align: left;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Danov<br>tím | 15. november 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 26 | 11 | style="text-align: left;"| [[Thomas Puskailer]]<br>[[Zora Czoborová]]<br>[[Oliver Andrásy]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Wanda Hrycová]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | Danov<br>tím | 22. november 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 27 | 12 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Tomáš Dohňanský]]<br>[[Pavel Drapák]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hurajová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Martin Žúži]] | Danov<br>tím | 29. november 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 28 | 13 | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Richard Lintner]]<br>[[Juraj Rašla]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Kavaschová]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Stano Král]] | Remíza | 6. december 2013 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 29 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marián Mitaš]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Marek Ťapák]] | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Lucia Lapišáková]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Danov<br>tím | 13. december 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 30 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Ján Gordulič]]<br>[[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Paulovičová]]<br>[[Ludwig Bagin]]<br>[[Eva Máziková]] | Remíza | 20. december 2013 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- |} === 3. séria (2014)=== '''Víťaz série:''' Dano (7:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | |- | 31 | 1 | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ján Dobrík]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Danov<br>tím | 5. september 2014 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 32 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jana Kozáková]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Juraj Tabaček]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]] | Danov<br>tím | 12. september 2014 | Stredoslovenský špeciál | {{N/A}} |- | 33 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Igor Adamec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 19. september 2014 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 34 | 4 | style="text-align: left;"| [[Michal Nemtuda]]<br>[[Dagmar Sanitrová]]<br>[[Martin Malachovský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miroslav Noga]] | Danov<br>tím | 26. september 2014 | Bratislavský špeciál | {{N/A}} |- | 35 | 5 | style="text-align: left;"| [[Judit Bárdos]]<br>[[Viliam Csontos]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 3. október 2014 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 36 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Meľo]]<br>[[Lucia Hablovičová]]<br>[[Roman Bombošá]] | style="text-align: left;"| [[Natália Puklušová]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Ján Plesník (športový komentátor)|Ján Plesník]] | Danov<br>tím | 10. október 2014 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 37 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Petra Millerová]]<br>[[Ján Snopko]] | style="text-align: left;"| [[Andreas Žampa]]<br>[[Ivan Bindas]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 17. október 2014 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 38 | 8 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | style="text-align: left;"| [[Oľga Hamadejová]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Mária Breinerová]] | Danov<br>tím | 24. október 2014 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 39 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]<br>[[Lucia Siposová]]<br>[[Peter Nagy]] | style="text-align: left;"| [[Lenka Libjaková]]<br>[[Johnny Mečoch]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 31. október 2014 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 40 | 10 | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Husárová]]<br>[[Igor Kmeťo ml.]]<br>[[Andy Timková]] | Adelin<br>tím | 7. november 2014 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 41 | 11 | style="text-align: left;"| [[Michal Sabo]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[František Výrostko]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Izakovičová]]<br>[[Jana Kolesárová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím | 14. november 2014 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 42 | 12 | style="text-align: left;"| [[Ľubomír Bukový]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Peter Šimun]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Dadíková]]<br>[[Juraj Loj]]<br>[[Jana Hubinská]] | Adelin<br>tím | 21. november 2014 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 43 | 13 | style="text-align: left;"| [[Evelyn]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Alexander Štefuca]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Vizvári]]<br>[[Petra Marko]]<br>[[Miguel Mendez]] | Danov<br>tím | 28. november 2014 | Epizóda 13 | {{N/A}} |- | 44 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Oszlík]]<br>[[Marcela Molnárová]] | style="text-align: left;"| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Ivan Vereš]] | Adelin<br>tím | 5. december 2014 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 45 | 15 | style="text-align: left;"| [[Dagmar Dianová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Adelin<br>tím | 31. december 2014 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 4. séria (2015)=== '''Víťaz série:''' Adela (9:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | |- | 46 | 1 | style="text-align: left;"| [[Juraj Ďuriš]]<br>[[Silvia Šarköziová]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Vanessa Šarköziová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Táňa Radeva]] | Adelin<br>tím | 4. september 2015 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 47 | 2 | style="text-align: left;"| [[Martin Šmahel]]<br>[[Dorota Nvotová]]<br>[[Dana Gudabová]] | style="text-align: left;"| [[Maťo Homola]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Peter Kočiš]] | Danov<br>tím | 11. september 2015 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 48 | 3 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Kimlička]]<br>[[Matej Cifra]]<br>[[Katarína Hasprová]] | style="text-align: left;"| [[Jana Mutňanská]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Ivan Béla Vojtek]] | Danov<br>tím | 18. september 2015 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 49 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Jozef Holly]]<br>[[Branislav Bajza]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Michal Soltész]]<br>[[Dana Košická]] | Danov<br>tím | 25. september 2015 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 50 | 5 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Martin Chynoranský]]<br>[[Robo Opatovský]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Michal Režný]]<br>[[Palo Janík]] | Adelin<br>tím | 2. október 2015 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 51 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kubáčková]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Julo Viršík]] | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Peter Trník]] | Danov<br>tím | 16. október 2015 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 52 | 7 | style="text-align: left;"| [[Tatiana Šúrová]]<br>[[Peter Ševčík]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Štefečeková]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Gabriela Škrabáková]] | Adelin<br>tím | 23. október 2015 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 53 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hafner]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Eva Pavlíková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Eva Bacigalová]] | Adelin<br>tím | 30. október 2015 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 54 | 9 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Martina Halinárová]]<br>[[Lenka Slaná]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Vyskočil]]<br>[[Sisa Sklovská]]<br>[[Jozef Vajda]] | Adelin<br>tím | 6. november 2015 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 55 | 10 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marian Vojtko]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Zeleníková]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | Adelin<br>tím | 13. november 2015 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 56 | 11 | style="text-align: left;"| [[Matej Tóth]]<br>[[Ľubica Čekovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Layla (speváčka)|Layla]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Marcel Nemec]] | Adelin<br>tím | 20. november 2015 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 57 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marta Maťová]]<br>[[Štefan Chrappa]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Dagmar Duditšová]] | Adelin<br>tím | 27. november 2015 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 58 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radomír Milić]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Pavlíková]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Katarína Martinková]] | Adelin<br>tím | 4. december 2015 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 59 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Oľga Záblacká]] | Danov<br>tím | 11. december 2015 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 60 | 15 | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Otto Weiter]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Peter Lengyel]]<br>[[Marek Majeský]] | Danov<br>tím | 31. december 2015 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 5. séria (2016)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | |- | 61 | 1 | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Stanislav Staško]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 2. september 2016 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 62 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Danica Matušová]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Roman Poláčik]]<br>[[Monika Haasová]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 9. september 2016 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 63 | 3 | style="text-align: left;"| [[Marcel Lomnický]]<br>[[Pavol Gašpar]]<br>[[Zora Czoborová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Barbara Kelíšková]]<br>[[Marián Miezga]] | Adelin<br>tím | 16. september 2016 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 64 | 4 | style="text-align: left;"| [[Katarína Ivanková]]<br>[[Martin Pupiš]]<br>[[Karol Csino]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Gabriela Csinová]]<br>[[Marek Ťapák]] | Adelin<br>tím | 23. september 2016 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 65 | 5 | style="text-align: left;"| [[Jakub Ružička]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Lacko Cmorej]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | Adelin<br>tím | 30. september 2016 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 66 | 6 | style="text-align: left;"| [[Samuel Hošek]]<br>[[Jozef Kramár]]<br>[[Petra Nagyová-Džerengová]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Mäsiarová]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Peter Krajčovič]] | Danov<br>tím | 7. október 2016 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 67 | 7 | style="text-align: left;"| [[Kristína Svarinská]]<br>[[Helena Krajčiová]]<br>[[Elena Podzámska]] | style="text-align: left;"| [[Matej Beňuš]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Marcel Ochránek]] | Remíza | 14. október 2016 | Muži proti ženám | {{N/A}} |- | 68 | 8 | style="text-align: left;"| [[Andrej Szabo]]<br>[[Terézia Kružliaková]]<br>[[Matej Drlička]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]] | Danov<br>tím | 21. október 2016 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 69 | 9 | style="text-align: left;"| [[Peter Škantár]]<br>[[Tomáš Pokorný]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Ladislav Škantár]]<br>[[Barbora Andrešičová]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 28. október 2016 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 70 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrej Wallner]]<br>[[Juraj Jedinák]]<br>[[Zuzana Šebestová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Hanzelová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 4. november 2016 | Rozhlas vs. televízia | {{N/A}} |- | 71 | 11 | style="text-align: left;"| [[Miro Čech]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Michal Domonkoš]]<br>[[Silvia Lakatošová]] | Adelin<br>tím | 18. november 2016 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 72 | 12 | style="text-align: left;"| [[Katarína Šafářiková]]<br>[[Martin Kaprálik]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Petranik]]<br>[[Michaela Kapráliková]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 25. november 2016 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 73 | 13 | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Juraj Zaujec]]<br>[[Matej Cifra]] | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Katarína Baranová]] | Danov<br>tím | 2. december 2016 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 74 | 14 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Laci Strike]] | Adelin<br>tím | 9. december 2016 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 75 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lina Mayer]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Lipa]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Maroš Kramár]] | Danov<br>tím | 16. december 2016 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 76 | 16 | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hablovičová]]<br>[[Matej Tóth]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 31. december 2016 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 6. séria (2017)=== '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | |- | 77 | 1 | style="text-align: left;"| [[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Samo Trnka]]<br>[[Pavol Hammel]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Gulisova]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Marcela Laiferová]] | Danov<br>tím | 8. september 2017 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 78 | 2 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Frlajs]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Anka Balková]] | style="text-align: left;"| [[Martin Koči]]<br>[[Lucia Lužinská]]<br>[[Andy Kraus]] | Danov<br>tím | 22. september 2017 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 79 | 3 | style="text-align: left;"| [[Sorizzo]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | style="text-align: left;"| [[Marek Koleno]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] | Danov<br>tím | 29. september 2017 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 80 | 4 | style="text-align: left;"| [[Lucia Šoralová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Suvereno]]<br>[[Maroš Čupka]] | Danov<br>tím | 6. október 2017 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 81 | 5 | style="text-align: left;"| [[Peter Bažík]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Ján Lehotský]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Jozef Dado Nagy]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Danov<br>tím | 13. október 2017 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 82 | 6 | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Barbora Krajčírová]]<br>[[Jaroslav Bekr]] | style="text-align: left;"| [[Lýdia Petrušová]]<br>[[Mišo Biely]]<br>[[Adriana Drafiová]] | Adelin<br>tím | 20. október 2017 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 83 | 7 | style="text-align: left;"| [[Natália Dubovcová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Iveta Malachovská]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Štrbová]]<br>[[Petra Toth]]<br>[[Martin Malachovský]] | Danov<br>tím | 27. október 2017 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 84 | 8 | style="text-align: left;"| [[Aron Tesfaye]]<br>[[Jaroslav Viňarský]]<br>[[Miguel Méndez]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Peter Pohančaník]]<br>[[Miroslav Janík]] | Danov<br>tím | 3. november 2017 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 85 | 9 | style="text-align: left;"| [[Matúš Krnčok]]<br>[[Katarína Korčeková|Katarina Korcek]]<br>[[Radovan Orth]] | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Igor Novosad]]<br>[[Andrej Bičan]] | Adelin<br>tím | 10. november 2017 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 86 | 10 | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Miroslav Frindt]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Nájdená]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Ľubica Čekovská]] | Adelin<br>tím | 24. november 2017 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 87 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Monika Zázrivcová]]<br>[[Brunno Oravec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Jozef Metelka]]<br>[[Sáva Popovič]] | Adelin<br>tím | 1. december 2017 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 88 | 12 | style="text-align: left;"| [[Edyn]]<br>[[Miro Jaroš]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Gizela Oňová]] | Adelin<br>tím | 8. december 2017 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 89 | 13 | style="text-align: left;"| [[Michal Kubovčík]]<br>[[Přemek Boublík]]<br>[[Masahiko Shiraki]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 15. december 2017 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 90 | 14 | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 31. december 2017 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 7. séria (2018)=== V siedmej sérii došlo k výrazným zmenám. Zmenili sa kapitáni, Dana Dangla nahradil [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] a Adelu Vinczeovú nahradila [[Stanislava Kašperová]]. Zároveň došlo k úprave štúdia, boli pridané nové dekorácie a niektoré boli pozmenené. Poslednou zmenou bola nová speváčka [[Anabela Mollová]], ktorá nahradila [[Viktória Beňová|Viktóriu Beňovú]] a [[Katarína Ščevlíková|Katarínu Ščevlíkovú]]. '''Víťaz série:''' Šoko (6:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Stanky Kašperovej ! Tím Juraja "Šoka" Tabačka ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | |- | 91 | 1 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Pavel Mihaľák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Marek Majeský]] | Šokov<br>tím | 7. september 2018 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 92 | 2 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Mikulcová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Jevgenij Libezňuk]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Jozef Vajda]] | Šokov<br>tím | 14. september 2018 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 93 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dominika Richterová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Csongor Kassai]] | style="text-align: left;"| [[Martina Slobodová]]<br>[[Pavol Gašpar]]<br>[[Anna Šišková]] | Šokov<br>tím | 21. september 2018 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 94 | 4 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Marcel Forgáč]] | Šokov<br>tím | 28. september 2018 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 95 | 5 | style="text-align: left;"| [[Veronika Strapková]]<br>[[Ondrej Antálek]]<br>[[Ján Škorňa]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Luberdová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Ladislav Borbély]] | Šokov<br>tím | 5. október 2018 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 96 | 6 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Veronika Paulovičová]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Stankin<br>tím | 12. október 2018 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 97 | 7 | style="text-align: left;"| [[Paulína Fialková]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Ivona Fialková]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Elena Podzámska]] | Stankin<br>tím | 19. október 2018 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 98 | 8 | style="text-align: left;"| [[Natália Baloghová]]<br>[[Lukasz Kos]]<br>[[Martin Dejdar]] | style="text-align: left;"| [[Viktória Ráková]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Michal Hudák]] | Stankin<br>tím | 26. október 2018 | Špeciál{{--}}100. rokov<br>vzniku ČSR | {{N/A}} |- | 99 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Karol Čičmanc]]<br>[[Miloš Bubán]] | style="text-align: left;"| [[PPPeter|Peter Popluhár]]<br>[[Martina Kacinová]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Šokov<br>tím | 2. november 2018 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 100 | 10 | style="text-align: left;"| [[Daniela Tomešová]]<br>[[Pavol Graus]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Gabrišová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miro Kasprzyk]] | Stankin<br>tím | 9. november 2018 | 100. jubilejný diel | {{N/A}} |- | 101 | 11 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Miro Beňúš]]<br>[[Slavo Gibarthi]] | style="text-align: left;"| [[Daniela Šencová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Boris Lettrich]] | Šokov<br>tím | 23. november 2018 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 102 | 12 | style="text-align: left;"| [[Anna Nováková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Andrej Palko]]<br>[[Eva Máziková]] | Stankin<br>tím | 30. november 2018 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 103 | 13 | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Marek Fašiang]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Slavomír Hlásný]]<br>[[Soňa Norisová]] | Šokov<br>tím | 7. december 2018 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 104 | 14 | style="text-align: left;"| [[Jakub Jablonský]]<br>[[Dušan Rapoš]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Peter Bebjak]]<br>[[Judita Hansman]] | Remíza | 14. december 2018 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 105 | 15 | style="text-align: left;"| [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Oľga Belešová]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Jakub Rybárik]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Stankin<br>tím | 31. december 2018 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 8. séria (2019)=== V ôsmej sérii sa vrátili starí kapitáni Dano Dangl a Adela Vinczeová. A ku kapele Milujem Slovensko Band sa vrátila Katarína Ščevlíková, ktorá sa strieda s Anabelou Mollovou po boku Samuela Tomečka. '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | |- | 106 | 1 | style="text-align: left;"| [[Marián Labuda ml.]]<br>[[Matej Landl]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Siposová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 13. september 2019 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 107 | 2 | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kohútková]]<br>[[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]]<br>[[Stanislav Gális]] | Danov<br>tím | 20. september 2019 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 108 | 3 | style="text-align: left;"| [[Samuel Tomeček]]<br>[[Katarína Koščová]]<br>[[Róbert Mikla]] | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Martina Schindlerová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Danov<br>tím | 27. september 2019 | SuperStar špecial | {{N/A}} |- | 109 | 4 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Košec]]<br>[[Oľga Hamadejová]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Adelin<br>tím | 4. október 2019 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 110 | 5 | style="text-align: left;"| [[Roman Volák]]<br>[[Marco Klepoch]]<br>[[Dušan Pašek ml.]] | style="text-align: left;"| [[Monika Chochlíková]]<br>[[Oľga Beständig]]<br>[[Boris Valábik]] | Adelin<br>tím | 11. október 2019 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 111 | 6 | style="text-align: left;"| [[Michal Jánoš]]<br>[[Kristína Tóthová]]<br>[[Tomáš Vravník]] | style="text-align: left;"| [[Stanislav Pitoňák]]<br>[[Dana Košická]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 18. október 2019 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 112 | 7 | style="text-align: left;"| [[Mojmír Caban]]<br>[[Simona Miháliková]]<br>[[Ondrej Hraška]] | style="text-align: left;"| [[Tereza Heftyová]]<br>[[Tomáš Mischura]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 25. október 2019 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 113 | 8 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Andrea Karnasová]]<br>[[Ján Jackuliak]] | style="text-align: left;"| [[Matúš Beniak]]<br>[[Michaela Majerníková]]<br>[[Boris Farkaš]] | Danov<br>tím | 8. november 2019 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 114 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michal Spielmann]]<br>[[Nikita Slovák]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 18. november 2019 | Špeciál{{--}}30 rokov od<br>Sametovej revolúcie | {{N/A}} |- | 115 | 10 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Milan Urbaník]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Dorčíková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | Danov<br>tím | 22. november 2019 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 116 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tony Porucha]]<br>[[Lucia Vašíková]]<br>[[Miňo Kereš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Salátová]]<br>[[Gabo Žifčák]]<br>[[Ján Gordulič]] | Adelin<br>tím | 29. november 2019 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 117 | 12 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Matúš Okajček]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Miroslav Bača]]<br>[[Jakub Petraník]] | Danov<br>tím | 6. december 2019 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 118 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Stanislava Kašperová]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Vlasta Mudríková]]<br>[[Juraj Tabaček]] | Adelin<br>tím | 13. december 2019 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 119 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marianna Ďurianová]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Andrej Bičan]] | Danov<br>tím | 31. december 2019 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 9. séria (2020)=== '''Víťaz série:''' Remíza (8:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF;" | |- | 120 | 1 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Branko Radivojevič]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Nicole Rajičová]]<br>[[Matej Tóth]] | Danov<br>tím | 11. september 2020 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 121 | 2 | style="text-align: left;"| [[Branislav Mosný]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Juraj Loj]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Soldánová]]<br>[[Ivana Kuxová]]<br>[[Zuzana Kanócz]] | Danov<br>tím | 18. september 2020 | Manželský špeciál | {{N/A}} |- | 122 | 3 | style="text-align: left;"| [[Viola Mariner]]<br>[[Martin Šalacha]]<br>[[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: left;"| [[Eva Hornyáková]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | Adelin<br>tím | 25. september 2020 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 123 | 4 | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Fero Mikloško]] | style="text-align: left;"| [[Alexandra Gachulincová]]<br>[[Miro Čech]]<br>[[Lukáš Kimlička]] | Danov<br>tím | 2. október 2020 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 124 | 5 | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 9. október 2020 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 125 | 6 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Danov<br>tím | 16. október 2020 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 126 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adéla Mojišová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Štefan Richtárech]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Lucia Hurajová]]<br>[[Jakub Ružička]] | Danov<br>tím | 23. október 2020 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 127 | 8 | style="text-align: left;"| [[Filip Jančík]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Miko Hladký]] | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Bič]] | Adelin<br>tím | 30. október 2020 | Muzikantský špeciál | {{N/A}} |- | 128 | 9 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Vačková]]<br>[[Matej Zrebný]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Slažanský]]<br>[[Lukáš Frlajs]]<br>[[Michal Sabo]] | Adelin<br>tím | 6. november 2020 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 129 | 10 | style="text-align: left;"| [[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Števo Eisel]]<br>[[Juraj Čurný]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Michelčíková]]<br>[[Pavol Gašpar]]<br>[[Gregor Mareš]] | Adelin<br>tím | 13. november 2020 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 130 | 11 | style="text-align: left;"| [[Laci Strike]]<br>[[Martina Lacová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Linda Luptáková]]<br>[[Natália Glosíková]]<br>[[Mário Radačovský]] | Danov<br>tím | 20. november 2020 | Tanečný špeciál | {{N/A}} |- | 131 | 12 | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Pavol Čekan]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Lužinská]]<br>[[Boris Klempa]]<br>[[Peter Novák]] | Danov<br>tím | 27. november 2020 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 132 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Nela Pocisková]]<br>[[Juraj Kemka]] | Adelin<br>tím | 4. december 2020 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 133 | 14 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Michal Bugala]] | style="text-align: left;"| [[Natalia Germani]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Lucia Molnárová]] | Adelin<br>tím | 11. december 2020 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 134 | 15 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Viktória Valúchová]]<br>[[Michal Spišák]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Norisová]]<br>[[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Soňa Norisová]] | Adelin<br>tím | 18. december 2020 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 135 | 16 | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 31. december 2020 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 10. séria (2021)=== '''Víťaz série:''' Adela (11:4) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | |- | 136 | 1 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Jaroslav Michalko]]<br>[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Tomáš Petrik (chtár)|Tomáš Petrik]]<br>[[Róbert Jakab]] | Danov<br>tím | 3. september 2021 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 137 | 2 | style="text-align: left;"| [[Peter Sabaka]]<br>[[Iveta Malachovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Brezová]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Miloš Bubán]] | Adelin<br>tím | 10. september 2021 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 138 | 3 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Daniš]]<br>[[Dominika Výrosteková]]<br>[[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Iveta Pagáčová]]<br>[[Michal Koleják]]<br>[[Barbora Švidraňová]] | Adelin<br>tím | 17. september 2021 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 139 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Jurčo (moderátor)|Martin Jurčo]]<br>[[Jarka Vitovičová]]<br>[[Štefan Chrappa]] | style="text-align: left;"| [[Miroslav Janík]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Richard Dedek]] | Adelin<br>tím | 24. september 2021 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 140 | 5 | style="text-align: left;"| [[Klaudia Medlová]]<br>[[Jaroslav Janus]]<br>[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Jozef Žabka]] | Adelin<br>tím | 1. október 2021 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 141 | 6 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Gabriel Kocák]] | style="text-align: left;"| [[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Petra Tóthová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 15. október 2021 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 142 | 7 | style="text-align: left;"| [[Cyril Žolnír]]<br>[[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Michal Rovňák]] | style="text-align: left;"| [[Renáta Ryníková]]<br>[[Slávka Halčáková]]<br>[[Tomáš Palonder]] | Adelin<br>tím | 22. október 2021 | Epizóda 7 | 350 000 |- | 143 | 8 | style="text-align: left;"| [[Yael|Matúš Kolárovský]]<br>[[Zdenka Predná]]<br>[[Oskar Rózsa]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Jurena Stará]]<br>[[Peter Cmorik]]<br>[[Mário Kollár]] | Adelin<br>tím | 29. október 2021 | Muzikantský špeciál I | {{N/A}} |- | 144 | 9 | style="text-align: left;"| [[Daniela Simanová]]<br>[[Viliam Hauzer]]<br>[[Marek Makara]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Žiačiková]]<br>[[Marek Marušiak]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | Adelin<br>tím | 5. november 2021 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 145 | 10 | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Rasťo Piško]] | Danov<br>tím | 12. november 2021 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 146 | 11 | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Dávid Králik]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Roman Veverka]]<br>[[Jana Majeská]] | Adelin<br>tím | 19. november 2021 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 147 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Helena Tomková]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Dorota Nvotová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 26. november 2021 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 148 | 13 | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Michaela Várady]]<br>[[Jaroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Žulčák]]<br>[[Andrea Bučko]]<br>[[Daniel Špiner]] | Danov<br>tím | 3. december 2021 | Muzikantský špeciál II | {{N/A}} |- | 149 | 14 | style="text-align: left;"| [[Kristína Madarová]]<br>[[Adam Jančina]]<br>[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Malenovská]]<br>[[Peter Ondrejička]]<br>[[Danica Jurčová]] | Remíza | 10. december 2021 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 150 | 15 | style="text-align: left;"| [[Michal Režný]]<br>[[Anikó Vargová]]<br>[[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Judita Hansman]] | Adelin<br>tím | 17. december 2021 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 151 | 16 | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Ostrihoňová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím | 31. december 2021 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 11. séria (2022)=== V jedenástej sérii je všetko rovnaké ako v predchádzajúcich troch sériách, iba sa ku kapele Milujem Slovensko band pridáva [[Martin Madej]], ktorý sa bude striedať so Samuelom Tomečkom. '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | |- | 152 | 1 | style="text-align: left;"| [[Iveta Gombošová]]<br>[[Ján Hudok]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Viliam Stankay]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 14. január 2022 | Epizóda 1 | 185 000 |- | 153 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Katarína Ščevlíková]]<br>[[Juraj Predmerský]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Drínová]]<br>[[Jakub Růžička]]<br>[[Lucia Vráblicová]] | Adelin<br>tím | 21. január 2022 | Epizóda 2 | 170 000 |- | 154 | 3 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hudák]]<br>[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;"| [[Bekim Aziri]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Adelin<br>tím | 28. január 2022 | Stand-up špeciál | 199 000 |- | 155 | 4 | style="text-align: left;"| [[Karmen Pál-Baláž]]<br>[[Robo Šimko]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Beláková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Lukáš Adamec]] | Adelin<br>tím | 4. február 2022 | Epizóda 4 | 177 000 |- | 156 | 5 | style="text-align: left;"| [[Juraj Kemka]]<br>[[Pavol Plevčík]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kemková]]<br>[[Alena Pajtinková]]<br>[[Jana Majeská]] | Danov<br>tím | 11. február 2022 | Manželský špeciál | 177 000 |- | 157 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martina Zábranska]]<br>[[Róbert Sipos]]<br>[[Andrea Karnasová]] | style="text-align: left;"| [[Angelika Sbouli]]<br>[[Naďa Jurkemik]]<br>[[Martin Mňahončák]] | Adelin<br>tím | 18. február 2022 | Epizóda 6 | 205 000 |- | 158 | 7 | style="text-align: left;"| [[Marcel Osztas]]<br>[[Vanessa Šarköziová]]<br>[[Alan Murin]] | style="text-align: left;"| [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]]<br>[[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Robo Opatovský]] | Danov<br>tím | 25. február 2022 | Muzikantský špeciál | 203 000 |- | 159 | 8 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Jana Hubinská]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 4. marec 2022 | Epizóda 8 | 186 000 |- | 160 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michaela Majerníková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Marcel Ochránek]] | style="text-align: left;"| [[Ráchel Šoltésová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Elena Podzámska]] | Adelin<br>tím | 11. marec 2022 | Epizóda 9 | 200 000 |- | 161 | 10 | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Elena Spasková]]<br>[[Adriana Totiková|Adriana Totíková]]<br>[[Michal Jánoš]] | Adelin<br>tím | 18. marec 2022 | Epizóda 10 | 207 000 |- | 162 | 11 | style="text-align: left;"| [[Andrej Remeník]]<br>[[Ivana Kubáčková]]<br>[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Sabová]]<br>[[Marián Viskup]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Remíza | 25. marec 2022 | Epizóda 11 | 198 000 |- | 163 | 12 | style="text-align: left;"| [[Henrich Platek]]<br>[[Oľga Belešová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2022 | Epizóda 12 | 203 000 |- | 164 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radoslav Zemančík]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Radoslav Šebo]] | style="text-align: left;"| [[Marta Jančkárová]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Milan Urbaník]] | Danov<br>tím | 8. apríl 2022 | Epizóda 13 | 166 000 |- | 165 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adriana Kučerová]]<br>[[Veronika Vitázková]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Janais|Jana Kothajová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Štefan Štec]] | Danov<br>tím | 18. apríl 2022 | Veľkonočný špeciál | 335 000 |} === 12. séria (2022)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | |- | 166 | 1 | style="text-align: left;"| [[Sarah Arató]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Konečná]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 9. september 2022 | Epizóda 1 | 299 000 |- | 167 | 2 | style="text-align: left;"| [[Dávid Hartl]]<br>[[Mirka Partlová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Dárius Kočí]]<br>[[Monika Drgáňová]] | Adelin<br>tím | 16. september 2022 | Epizóda 2 | 278 000 |- | 168 | 3 | style="text-align: left;"| [[Jozefína Zaukolcová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Gregor Mareš]] | style="text-align: left;"| [[Ľudovít Vašš]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Danov<br>tím | 23. september 2022 | Epizóda 3 | 289 000 |- | 169 | 4 | style="text-align: left;"| [[Peter Oszlík]]<br>[[Andrea Martvoňová]]<br>[[Ľubomír Bukový]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Pavel Bruchala|Pavol Bruchala]]<br>[[Zuzana Marošová]] | Danov<br>tím | 30. september 2022 | Epizóda 4 | 301 000 |- | 170 | 5 | style="text-align: left;"| [[ADiss]]<br>[[Dominika Mirgová]]<br>[[Šorty]] | style="text-align: left;"| [[Majself]]<br>[[Leia (zpeváčka)|Leia]]<br>[[Kali]] | Adelin<br>tím | 7. október 2022 | Muzikantský špeciál | 277 000 |- | 171 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Kaprálik]]<br>[[Natália Kóšová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Lukáš Dóza]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Adelin<br>tím | 14. október 2022 | Epizóda 6 | 295 000 |- | 172 | 7 | style="text-align: left;"| [[Andrej Bálint]]<br>[[Simona Simánová]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Suchomel Guzová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Jarembinská]] | Danov<br>tím | 21. október 2022 | Epizóda 7 | 321 000 |- | 173 | 8 | style="text-align: left;"| [[Michaela Vrábová]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Vít Bednárik]] | style="text-align: left;"| [[Dana Gudabová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Branislav Mosný]] |Adelin<br>tím | 28. október 2022 | Epizóda 8 | 316 000 |- | 174 | 9 | style="text-align: left;"| [[Sebastián Fapšo]]<br>[[Adriana Špronglová]]<br>[[Lucia Lužinská]] | style="text-align: left;"| [[Milan Ďatelinka]]<br>[[Eva Sakálová]]<br>[[Boris Valábik]] | Danov<br>tím | 11. november 2022 | Športový špeciál | 314 000 |- | 175 | 10 | style="text-align: left;"| [[Marek Gurbaľ]]<br>[[Júlia Grejtáková]]<br>[[Titusz Tóbisz]] | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Katarína Procházková]]<br>[[Dušan Šimo]] | Adelin<br>tím | 18. november 2022 | Epizóda 10 | 323 000 |- |176 |11 | style="text-align: left;"| [[Ján Pál]]<br>[[Peter Bažík]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Diana Gábriková]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Andrea Zimányiová]] |Remíza |25. november 2022 |Epizóda 11 |285 000 |- |177 |12 | style="text-align: left;"| [[Miro Jaroš]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align: left;"| [[Emma Zapletalová]]<br>[[Martina Dubovská]]<br>[[Marián Gáborík]] |Adelin<br>tím |9. december 2022 |Mikulášsky špeciál |289 000 |- |178 |13 | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Pavol Peschl]]<br>[[Tomáš Palonder]] | style="text-align: left;"| [[Valéria Beck]]<br>[[Lukáš Pelč]]<br>[[Mariana Čengel Solčanská]] |Danov<br>tím |16. december 2022 |Vianočný špeciál |306 000 |- |179 |14 | style="text-align: left;"| [[Václav Kopta]]<br>[[Adrian Jastraban]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[VandaHybnerová|Vanda Hybnerová]]<br>[[Petra Polnišová]] |Adelin<br>tím |31. december 2022 |Silvestrovský špeciál |446 000 |} === 13. séria (2023) === '''Víťaz série:''' Adela (10:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #142390; color: #FFFFFF;" | |- | 180 | 1 | style="text-align: left;" | [[Victor Ibara]]<br>[[Barbora Bezáková]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;" | [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Ochránek]] |Danov<br>tím | 13. január 2023 | Epizóda 1 |414 000 |- |181 |2 | style="text-align: left;" | [[Patrik Mltas]]<br>[[Zuzana Marušiaková]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Jana Košíková]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Juraj Tabaček]] |Danov<br>tím |20. január 2023 |Moderátorský špeciál |426 000 |- |182 |3 | style="text-align: left;" | [[Matej Zrebný]]<br>[[Nikola Kasalová]]<br>[[Lukáš Frlajs]] | style="text-align: left;" | [[Natália Puklušová]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Martin Šalacha]] |Adelin<br>tím |27. január 2023 |Influencerský špeciál I |413 000 |- |183 |4 | style="text-align: left;" | [[Juraj Hnilica]]<br>[[Emma Drobná]]<br>[[Jozef Holly]] | style="text-align: left;" | [[Veronika Adamičková]]<br>[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]] |Adelin<br>tím |3. február 2023 |Muzikantský špeciál I |450 000 |- |184 |5 | style="text-align: left;" | [[Samuel Hošek]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Cvik]] | style="text-align: left;" | [[Simona Sedláková]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Tomáš Cíger]] |Adelin<br>tím |10. február 2023 |Umelecký špeciál |432 000 |- |185 |6 | style="text-align: left;" | [[Kamila Chomaničová]]<br>[[Martin Vaculík]]<br>[[Attila Végh]] | style="text-align: left;" | [[Monika Chochlíková]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Matej Jurášek|Matej Rarach Jurášek]] |Danov<br>tím |17. február 2023 |Športový špeciál |458 000 |- |186 |7 | style="text-align: left;" | [[Liberty Simon]]<br>[[Lukáš Kimlička]]<br>[[Miro Šimonič]] | style="text-align: left;" | [[Dušan Kajaba]]<br>[[Petra Ficová]]<br>[[Lucia Hablovičová]] |Adelin<br>tím |3. marec 2023 |Módný špeciál |400 000 |- |187 |8 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Zubák]]<br>[[Pavol Smolka]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;" | [[Emma Drobná]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Novák]] |Adelin<br>tím |10. marec 2023 |Speváci verzus manažeri |429 000 |- |188 |9 | style="text-align: left;" | [[Rebeka Jenisová]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Dalibor Jenis]] | style="text-align: left;" | [[Daniela Tomešová]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Branislav Kostka]] |Adelin<br>tím |17. marec 2023 |Muzikantský špeciál II |424 000 |- |189 |10 | style="text-align: left;" | [[Dominik Haluška]]<br>[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;" | [[Natália Pažická]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Adelin<br>tím |24. marec 2023 |Influencerský špeciál II |399 000 |- |190 |11 | style="text-align: left;" | [[Lucia Ondrušová]]<br>[[Martin Škrteľ]]<br>[[Miloš Lačný]] | style="text-align: left;" | [[Soňa Stanovská]]<br>[[Denis Myšák]]<br>[[Juraj Tarr]] |Danov<br>tím |31. marec 2023 |Futbalisti vs vodáci |429 000 |- |191 |12 | style="text-align: left;" | [[Kristína Greppelová]]<br>[[Rastislav Staňa]]<br>[[Michael Szatmáry]] | style="text-align: left;" | [[Barbora Chlebcová]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Katarína Brychtová]] |Adelin<br>tím |14. apríl 2023 |Veľkonočný špeciál |393 000 |- |192 |13 | style="text-align: left;" | [[Marek Danko|Mark Dann]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Martin Harich]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Mihaľová]]<br>[[Anita Soul]]<br>[[Eugen Vizváry]] |Adelin<br>tím |21. apríl 2023 |Muzikantský špeciál III |359 000 |- |193 |14 | style="text-align: left;" | [[Juraj Bernáth (herec)|Juraj Bernáth]]<br>[[Daniela Šinkorová]]<br>[[Marián Vojtko]] | style="text-align: left;" | [[Michaela Badinková]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]]<br>[[Mário Radačovský]] |Danov<br>tím |28. apríl 2023 |Epizóda 14 |407 000 |- |194 |15 | style="text-align: left;" | [[Simona Marhefková]]<br>[[Martin Mašek]]<br>[[Štefan Jurča]] | style="text-align: left;" | [[Silvia Pavličková]] <br>[[Tomáš Pohorelec]]<br>[[Juraj Haviar]] |Danov<br>tím |5. máj 2023 |Epizóda 15 |341 000 |- |195 |16 | style="text-align: left;" | [[Kristína Rosová Moravčíková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]]<br>[[Marko Pillo]] | style="text-align: left;" | [[Andrea Bučko]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Michal Candrák]] |Adelin<br>tím |12. máj 2023 |Epizóda 16 |340 000 |} === 14. séria (2023{{--}}2024) === V 14. sezóne Milujem Slovensko došlo k úplnej zmene štúdia. Táto séria začne Silvestrovským špeciálom a bude pokračovať od 12. januára. Kapitánmi sú stále [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] a [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeova]]. V tejto sérii program oslávi jubilejný 200. diel a bude mať celkom 18 epizód. '''Víťaz série:''' Dano (8:10) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E60000; color: #FFFFFF;" | |- | 196 | 1 | style="text-align: left;" | [[Michael Szatmary]]<br>[[Martina Zábranská]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" | [[Vera Wisterová]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Danov<br>tím |31. december 2023 | Silvestrovský špeciál |381 000 |- |197 |2 | style="text-align: left;" | [[Barbora Andrešičová]]<br>[[Juraj Ďuriš]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: left;" | [[Lesana Krausková]]<br>[[Kristína Kanátová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |Danov<br>tím |12. január 2024 |Epizóda 2 |390 000 |- |198 |3 | style="text-align: left;" |[[Daniel Žulčák]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Vladimír Varecha]] | style="text-align: left;" |[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Barbora Krajčírová]] |Adelin<br>tím |19. január 2024 |Epizóda 3 |412 000 |- |199 |4 | style="text-align: left;" |[[Jana Kothajová]]<br>[[Bystrík Červený]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;" |[[Anabela Mollová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Miko Hladký]] |Adelin<br>tím |26. január 2024 |Muzikantský špeciál I |376 000 |- |200 |5 | style="text-align: left;" | [[Adam Pavlovčin]]<br>[[Andrea Sabová]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: left;" | [[Radka Pavlovčinová]]<br>[[Dávid Hartl]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]] |Danov<br>tím |2. február 2024 |200. jubilejný diel |330 000 |- |201 |6 | style="text-align: left;" |[[Jany Landl]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Fredy Ayisi]] | style="text-align: left;" |[[Anna Strike]]<br>[[Laci Strike]]<br>[[Miroslav Janík]] |Adelin<br>tím |9. február 2024 |Jogíni vs tanečníci |{{N/A}} |- |202 |7 | style="text-align: left;" |[[Michaela Szocsová]]<br>[[Zuzana Norisová]]<br>[[Peter Ondrejička]] | style="text-align: left;" |[[Jana Labajová]]<br>[[Jozef Adamčík]]<br>[[René Štúr]] |Danov<br>tím |16. február 2024 |Herci z Radošinského<br>naivného divadla |323 000 |- |203 |8 | style="text-align: left;" |[[Matúš Beniak]]<br>[[Kristína Spáčová]]<br>[[Jakub Jablonský]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Trokanová]]<br>[[Petra Dubayová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] |Danov<br>tím |23. február 2024 |Epizóda 8 |350 000 |- |204 |9 | style="text-align: left;" |[[Majself]]<br>[[Saimonsa]]<br>[[Opak (raper)|Opak]] | style="text-align: left;" |[[Maroš Goga]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Peter Cmorik]] |Adelin<br>tím |1. marec 2024 |Muzikantský špeciál II |362 000 |- |205 |10 | style="text-align: left;" |[[Monika Szabo Horváthová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: left;" |[[Marta Maťová]]<br>[[Richard Autner]]<br>[[Juraj Kemka]] |Adelin<br>tím |8. marec 2024 |Epizóda 10 |325 000 |- |206 |11 | style="text-align: left;" |[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Jozef Fatrsík]]<br>[[Denis Kováč]] | style="text-align: left;" |[[Nikoleta Vujisić]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Milan Bardún]] |Adelin<br>tím |15. marec 2024 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |207 |12 | style="text-align: left;" |[[Michaela Rózsa Ružičková]]<br>[[Petra Torkošová]]<br>[[Adam Sedlický]] | style="text-align: left;" |[[Daniel Čapkovič]]<br>[[Andrea Vizvári]]<br>[[Martin Gyimesi]] |Danov<br>tím |22. marec 2024 |Operní speváci<br>vs dirigenti |{{N/A}} |- |208 |13 | style="text-align: left;" |[[Tomáš Mihálik]]<br>[[Peter Čambor]]<br>[[Michal Kubovčík]] | style="text-align: left;" |[[Soňa Skoncová]]<br>[[Katarína Van Derham]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] |Adelin<br>tím |5. apríl 2024 |Epizóda 13 |{{N/A}} |- |209 |14 | style="text-align: left;" |[[Sára Polyaková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Kucianová]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Marián Miezga]] |Danov<br>tím |12. apríl 2024 |Epizóda 14 |313 000 |- |210 |15 | style="text-align: left;" |[[Broňa Kováčiková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Alex Maďar]] | style="text-align: left;" |[[Annamária Janeková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Karol Csino]] |Adelin<br>tím |19. apríl 2024 |Epizóda 15 |346 000 |- |211 |16 | style="text-align: left;" |[[Stanislav Slovák]]<br>[[Lucia Šoralová]]<br>[[Dušan Kollár]] | style="text-align: left;" |[[Andrea Bučko]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Peter Brajerčík]] |Danov<br>tím |3. máj 2024 |Epizóda 16 |343 000 |- |212 |17 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Kramár]]<br>[[Marián Gáborík]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Denisa Šebenová]]<br>[[Boris Valábik]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] |Danov<br>tím |10. máj 2024 |Hokejový špeciál |{{N/A}} |- |213 |18 | style="text-align: left;" |[[Branislav Bajza]]<br>[[Barbora Žiačiková]]<br>[[Peter Opet]] | style="text-align: left;" |[[Boris Lettrich]]<br>[[Barbora Švidraňová]]<br>[[Mário Tománek]] |Danov<br>tím |17. máj 2024 |Polemic vs Aya |284 000 |} === 15. séria (2024 – 2025) === '''Víťaz série:''' Adela (12:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E2B700; color: #FFFFFF;" | |- | 214 | 1 | style="text-align: left;" |[[Dominika Mirgová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Juraj Podmanický]] | style="text-align: left;" |[[Emma Drobná]]<br>[[Lukáš Adamec]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím |31. december 2024 |Silvestrovský špeciál |320 000 |- |215 |2 | style="text-align: left;" |[[Michal Spielmann]]<br>[[Jana Labajová]]<br>[[Juraj Tabaček]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Konečná]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Peter Brajerčík]] | Danov<br>tím |10. január 2025 | Epizóda 2 |416 000 |- |216 |3 | style="text-align: left;" |[[Jakub Grigar]]<br>[[Eliška Mintálová]]<br>[[Matej Beňuš]] | style="text-align: left;" |[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]<br>[[Martin Mikovič]]<br>[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]] | Adelin<br>tím |17. január 2025 | Futbalisti vs vodáci |{{N/A}} |- |217 |4 | style="text-align: left;" |[[Pavel Achs]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Majerníková]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím |24. január 2025 | Moderátori vs herci zo<br>seriálu [[Dotyk života]] |{{N/A}} |- |218 |5 | style="text-align: left;" |[[Peter Lacho]]<br>[[Soňa Norisová]]<br>[[Vladimír Kobielský]] | style="text-align: left;" |[[Markus Daniel]]<br>[[Jana Golisová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím |31. január 2025 | Sieň Slávy | 448 000 |- |219 |6 | style="text-align: left;" |[[Dana Droppová]]<br>[[Peter Kiss]]<br>[[Adam Bárdy]] | style="text-align: left;" |[[Veronika Strapková]]<br>[[Filip Šebesta]]<br>[[Branislav Deák]] | Danov<br>tím |7. február 2025 | Epizóda 6 |{{N/A}} |- |220 |7 | style="text-align: left;" |[[Sarah Arató]]<br>[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]]<br>[[Lukáš Latinák]] | style="text-align: left;" |[[Eva Javorská]]<br>[[Stanislava Kašperová]]<br>[[Boris Srník]] | Danov<br>tím |14. február 2025 | Epizóda 7 | 409 000 |- |221 |8 | style="text-align: left;" |[[Tereza Mihalíková]]<br>[[Rebecca Šramková]]<br>[[Norbert Gomboš]] | style="text-align: left;" |[[Samuel Volárik]]<br>[[Bronislava Borovičková]]<br>[[Radoslav Rančík]] |Danov<br>tím |21. február 2025 | Basketbalisti vs<br>tenisti |{{N/A}} |- |222 |9 | style="text-align: left;" |[[Ivan Šándor]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Michal Domonkoš]] | style="text-align: left;" |[[Lenka Debnárová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] |Adelin<br>tím |28. február 2025 | Dabingový špeciál |369 000 |- |223 |10 | style="text-align: left;" |[[Milan Švikruha]]<br>[[Dominika Dadíková]]<br>[[Martin Chynoranský]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Botíková]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Štefan Chrappa]] |Adelin<br>tím |7. marec 2025 |Rozhlasový špeciál |{{N/A}} |- |224 |11 | style="text-align: left;" |[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Anikó Vargová]] | style="text-align: left;" |[[Jozef Adamčík]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] |Adelin<br>tím |14. marec 2025 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |225 |12 | style="text-align: left;" |[[Kristína Mihaľová]]<br>[[Jakub Šedivý]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;" |[[Diana Ristová]]<br>[[Alexandra Okálová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Adelin<br>tím |21. marec 2025 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |226 |13 | style="text-align: left;" |[[Octavia McKenzie]]<br>[[Andrea Ena]]<br>[[Miguel Mandez]] | style="text-align: left;" |[[Hana Rapantová]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Marcel Merčiak]] |Adelin<br>tím |28. marec 2025 |Zahraniční rodáci vs <br>moderátori |400 000 |- |227 |14 | style="text-align: left;" |[[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Erik Žibek]]<br>[[Marek Fašiang]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Kristína Greppelová]]<br>[[Marek Majeský]] |Adelin<br>tím |4. apríl 2025 |Epizóda 14 |359 000 |- |228 |15 | style="text-align: left;" | [[Dalibor Ludvig]]<br>[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Dominik Haluška]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Sedláčková]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Fero Joke]] |Adelin<br>tím |11. apríl 2025 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |229 |16 | style="text-align: left;" |[[Erika Palkovičová]]<br>[[Matúš Očkaik]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Kocianová]]<br>[[Michaela Hlaváčková]]<br>[[Marek Kosorín]] |Danov<br>tím |2. máj 2025 |Modelingový špeciál |{{N/A}} |- |230 |17 | style="text-align: left;" |[[Juraj Hnilica]]<br>[[Petra Ázacis]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" |[[Klára Lapinová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Michael Szatmáry]] |Adelin<br>tím |16. máj 2025 |Moderátori Dvojky |{{N/A}} |- |231 |18 | style="text-align: left;" |[[Mária Schumerová|Mária Schumerova]]<br>[[Radka Kopriva]]<br>[[Marek Rozkoš]] | style="text-align: left;" |[[Emma Funtová]]<br>[[Lívia Bielovič]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] |Adelin<br>tím |23. máj 2025 |Epizóda 18 |{{N/A}} |} === 16. séria (2025-2026) === Šestnásta séria Milujem Slovensko je prvá, ktorá sa nevysiela na STVR ale na TV JOJ. Moderátorom zostal Martin Nikodým. Novým kapitánom sa stal [[Matej Cifra]], na druhom poste zostala [[Adela Vinczeová]]. '''Víťaz série:''' ? (4:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #9C1DE3; color: #FFFFFF;" | |- | 232 | 1 | style="text-align: left;" |[[Juraj Tabaček]]<br>[[Natália Puklušová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;" |[[Marcel Forgáč]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Marián Čekovský]] |Adelin<br>tím |31. december 2025 |Silvestrovský špeciál |488 000 |- |233 |2 | style="text-align: left;" |[[Barbora Števulová]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;" |[[Martina Kohlová]]<br>[[Danka Barteková]]<br>[[Matej Tóth]] |Sajfov<br>tím |27. február 2026 |Športový špeciál |{{N/A}} |- |234 |3 | style="text-align: left;" |[[Ladislav Bédi]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Alexander Bárta]] | style="text-align: left;" |[[Emily Bédi Drobňáková]]<br>[[Adriana Kemková]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] |Sajfov<br>tím |6. marec 2026 |Manželský špeciál |{{N/A}} |- |235 |4 | style="text-align: left;" |[[Kali]]<br>[[Alan Murin]]<br>[[Lina Mayer]] | style="text-align: left;" |[[Adam Ďurica]]<br>[[Tina (speváčka)|Tina]]<br>[[Yael|Matúš Kolárovský]] |Sajfov<br>tím |13. marec 2026 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |236 |5 | style="text-align: left;" |[[Andrea Belányiová]]<br>[[Aneta Parišková]]<br>[[Ján Mečiar]] | style="text-align: left;" |[[Bruno Ciberej]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Thomas Puskailer]] |Sajfov<br>tím |20. marec 2026 |Moderátori TV JOJ |{{N/A}} |- |237 |6 | style="text-align: left;" |[[Matúš Kvietik]]<br>[[Mária Schumerová]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Turjanová]]<br>[[Jana Kvantiková]]<br>[[Jozef Vajda]] |Adelin<br>tím |27. marec 2026 |[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]] vs [[Osud (slovenský seriál)|Osud]] |{{N/A}} |- |238 |7 | style="text-align: left;" |[[Katarína Koščová]]<br>[[Daniel Špiner]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: left;" |[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Eva Máziková]] |Adelin<br>tím |3. apríl 2026 |Veľkonočný špeciál |{{N/A}} |- |239 |8 | style="text-align: left;" |[[Zuzana Fischer]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Pavol Bršlík|Pavol Breslik]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Fialová]]<br>[[Martin Šalacha]]<br>[[Branislav Bystriansky|Branislav Bystrianský]] |Sajfov<br>tím |10. apríl 2026 |Opera vs činohra |{{N/A}} |- |240 |9 | style="text-align: left;" |[[Martina Zábranská]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Denis Kováč]] | style="text-align: left;" |[[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Bekim Aziri]]<br>[[Samuel Procházka]] |Adelin<br>tím |17. apríl 2026 |Rozhlasový špeciál |{{N/A}} |- |241 |10 | style="text-align: left;" |[[Katarína Mošovská]]<br>[[Daniel Feranec]]<br>[[Samuel Miškov]] | style="text-align: left;" |[[René Zobola]]<br>[[Zuzana Vačková]]<br>[[Oliver Oswald]] |Sajfov<br>tím |24. apríl 2026 |Epizóda 10 |{{N/A}} |- |242 |11 | style="text-align: left;" |[[Simona Salátová]]<br>[[Ivan Kostra]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;" |[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Tomáš Hudák]]<br>[[Michael Szatmáry]] |? |1. máj 2026 |Stand-up špeciál |{{N/A}} |- |243 |12 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |8. máj 2026 |Epizóda 12 |{{N/A}} |- |244 |13 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |15. máj 2026 |Epizóda 12 |{{N/A}} |- |245 |14 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |22. máj 2026 |Epizóda 14 |{{N/A}} |- |246 |15 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |29. máj 2026 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |247 |16 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |5. jún 2026 |Epizóda 16 |{{N/A}} |- |248 |17 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |12. jún 2026 |Epizóda 17 |{{N/A}} |- |249 |18 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |19. jún 2026 |Epizóda 18 |{{N/A}} |} === 17. séria (2026) === '''Víťaz série:''' ? {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #33CC33; color: #FFFFFF;" | |- | 232 | 1 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |Jeseň 2026 |Epizóda 1 |{{N/A}} |- |233 |2 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |Jeseň 2026 |Epizóda 2 |{{N/A}} |} == Štatistiky == {| class="wikitable" |+Tímy STVR !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Danov tím !98 ! rowspan="2" |6 |- |Adelin tím !112 |- |Šokov tím !8 ! rowspan="2" |1 |- |Stankin tím !6 |} {| class="wikitable" |+Tímy TV JOJ !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Sajfov tím !6 ! rowspan="2" |0 |- |Adelin tím !4 |} === Zaujímavosti === * Najviac účastí súťažiaceho: '''8''' ([[Marián Miezga]]) * Najviac získaných bodov: '''173''' (epizóda 72) * Najmenej bodov na výhru: '''16''' (epizóda 166) * Najmenej bodov pri prehre: '''23''' (epizóda 32) * Najviac výhier/prehier v sezóne: '''12''' (15. séria) * Najmenej výhier/prehier v sezóne: '''4''' (10. séria) * Najviac účastí súťažiaceho v jednej sérii: '''2''' ([[Emma Drobná]], [[Zuzana Smatanová]]) * Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''100''' * Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''smrtka''' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/11070 ''Milujem Slovensko''] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] * [https://sk-sk.facebook.com/soumilujemslovensko/ ''Milujem Slovensko''] na [[Facebook]]u * {{Csfd film|337518}} * {{Imdb film|6293736}} * {{Kinobox film|463506}} [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] e8nxil7igdlikz5nrzhatlshqjthmki 0 501977 8199974 8156875 2026-04-18T06:26:45Z Martingazak 234259 Referencie 8199974 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku |popis udalosti=Komunistický politický proces |dátum=[[21. apríl|21.]] až [[24. apríl|24. apríla]] [[1954]] |obrázok=Gustáv Husák - oříznuto.JPG |popis obrázka=[[Gustáv Husák]] |štát=Československo |miesto=[[Bratislava]] |príčina=Roztržka [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhosláviou]]<br/> Snaha podriadiť [[Komunistická strana Slovenska (1948)|Komunistickú stranu Slovenska]] [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strane Československa]] |typ=Vykonštruovaný politický proces |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia= [[Gustáv Husák]] (doživotie) * [[Ivan Horváth]] (22 rokov) * [[Daniel Okáli]] (18 rokov) * [[Ladislav Holdoš]] (13 rokov) * [[Laco Novomeský]] (10 rokov) }} <!-- '''Proces s buržoáznymi nacionalistami''', v Československu oficiálne nazývaný -->'''Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku''', v súdnom spise označovaný ako '''Proces s G. Husákom a spoločníkmi''', bol vykonštruovaný [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s vysokými slovenskými komunistickými funkcionármi, propagandisticky označovanými ako „[[Buržoázny nacionalizmus|buržoázni nacionalisti]]“. Obvinenia z buržoázneho nacionalizmu boli politicky koncipované ako „zrada voči pracujúcemu ľudu Slovenska“, ktorú mali páchať pokusom o „izolovanie Slovenska od pracujúceho českého ľudu“ navyše z pozícií vysokých ústavných funkcií.<ref name="JStef" /> Vznik slovenského buržoázneho nacionalizmu súd spojil so vznikom skupiny [[davisti|davistov]] na čele s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]] (popravený v roku 1952 v [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|procese so Slánským]]), preto boli súdení okrem politikov aj politicky činní literáti. ==Proces, odsúdení a výška trestov== Neverejný proces sa konal 21. až [[24. apríl]]a [[1954]] pred [[Najvyšší súd|Najvyšším súdom]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Macháček|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=Gustáv Husák|vydanie=|vydavateľ=Albatros Media a.s.|miesto=|rok=2018|počet strán=632|url=|isbn=978-80-7429-301-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> Obžalovaní a odsúdení za rad údajných zločinov boli: * [[Gustáv Husák]] (hlavný obžalovaný procesu, doživotie, v máji 1955 na základe amnestie trest znížený na 25 rokov väzenia), * [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] (spisovateľ, diplomat a politik, trest 22 rokov), * [[Daniel Okáli]] (právnik, politik, literát, zakladateľ skupiny [[Davisti|davistov]], povereník vnútra, trest 18 rokov), * [[Ladislav Holdoš]] (komunistický funkcionár, trest 13 rokov) a * [[Ladislav Novomeský]] (literát, politik, trest 10 rokov).<ref> ČTK: Rozsudek nad rozvratnou skupinou nacionalistú..., ''Rudé Právo'' 25.4.1954, s. 2 [http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1954/4/25/2.png Dostupné online]</ref> Odsúdených prepustili podmienečne na slobodu väčšinou v roku [[1960]] na základe amnestie prezidenta; čiastočnej rehabilitácie sa dočkali o tri roky neskôr. Gustáv Husák sa neskôr dokonca stal prezidentom Československa. ==Obvinenia a zatknutia== Zo skupiny Husák a spol. bol ako prvý zatknutý Ivan Horváth v decembri 1950. V januári 1951 zatkli [[Vladimír Clementis|Clementisa]], ktorého však súdili v [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|procese so Slánským]]. Potom nasledovali Holdoš (2. februára 1951) s Okálim a 6 februára 1951 boli zatknutí Husák a Novomeský.<ref name="JStef" /><blockquote>[[Viliam Široký]], predseda [[Komunistická strana Slovenska (1948)|Komunistickej strany Slovenska]], naplno rozvinul obvinenia z nacionalizmu pred účastníkmi deviateho zjazdu KSS v máji 1950 v Bratislave. Vo svojom vystúpení na zjazde 24. mája 1950 položil rečnícku otázku: V čom sa prejavuje buržoázny nacionalizmus v komunistickej strane? Aká je jeho podstata? Husákovi nepomohla ani sebakritika. „S referátom súdruha Širokého súhlasím a kritiku, mne adresovanú, v celom rozsahu prijímam,“ vyhlásil Husák a zopakoval, že tak urobil už pred užším plénom komunistickej strany. „Zaviazal som sa zbaviť sa chýb, osobitne všetkých zvyškov nacionalistických predsudkov, a v obetavej práci pre stranu a pracujúci ľud naprávať škody, ktoré som zavinil.“ „Nacionalistická úchylka od učenia a politiky strany prejavovala sa u mňa predovšetkým v nesprávnych názoroch a v praxi pri úprave vzťahov k bratskému národu českému,“ vyhlásil.<!-- Široký kritizoval Husáka už pri opätovnom vzniku kss na žilinskej konferencii 28. 9. 1948, kde sa kss stala len pobočkou KSč. Husákovi dával za vinu spoluprácu s demokratickou stranou počas aj po vojne (aj ked to nebola celkom pravda pozri zdroj) --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História / Keď začala revolúcia žrať svoje deti, Husák a Novomeský išli režimu poruke|url=https://www.postoj.sk/106300/ked-zacala-revolucia-zrat-svoje-deti-husak-a-novomesky-isli-rezimu-poruke|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-05-23|jazyk=sk|meno=Jozef|priezvisko=Hajko}}</ref></blockquote>Holdoš bol v tom čase generálnym tajomníkom slovenského Národného frontu, povereníkom SNR pre veci cirkevné. Nachádzal sa vo funkciách, ktoré spadali pod právomoci, respektíve do kompetencie ÚV KSČ v Prahe, ale nik ho predtým za jeho činnosť nekritizoval. Zatkli ho na ceste z Prahy do Bratislavy, kde bol na zasadnutí cirkevnej rady za okolností, ktoré sa podobali únosu.<ref name="JStef"/> Husák bol rovnako ako Novomeský zatknutý 6. februára 1951 o 9.00, na základe podozrenia z protištátnej činnosti, ktoré bolo v príkaze na zatknutie formulované takto: „je členom skupiny slovenských buržoáznych nacionalistov“<ref name=":1">Branislav Kinčok: Vyšetrovanec číslo 1940. Gustáv Husák vo vyšetrovacej väzbe Štátnej bezpečnosti (1951 – 1954), Pamäť národa, ročník IX, č 4, UPN 2013, Str.17. [http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2013.pdf Online]</ref>. V rozpore zo zákonom, o zatknutí i domovej prehliadke, neexistovali žiadne písomné doklady, preto bola dňa 30. júna 1951 na formulári veliteľstva Štátnej bezpečnosti vypracovaná oficiálna „Správa o zatknutí“, ktorá ho mala spätne legalizovať a poslúžiť ako príkaz na zatknutie. == Vyšetrovanie == Najprv zatknutých niekoľko mesiacov protizákonne (o veci nebol informovaný štátny prokurátor) vyšetrovala [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], pričom ich nútila k priznaniu. Husáka v takejto väzbe držali do 2. novembra 1951, keď podpísal svoje priznanie (ktoré neskôr odvolal). Husákovi bola vyšetrovacia väzba predĺžená 13-krát, z toho 4-krát (od 7. novembra 1953 do 21. apríla 1954) bez povolenia prokuratúry.<ref name=":1" /> Proces sa konal až v roku [[1954]], keď už boli obvinení približne tri roky vo vyšetrovacej väzbe. Podľa [[Karel Kaplan|Karla Kaplana]], českého historika a člena rehabilitačnej, [[Barnabitská komisia|barnabitskej komisie]] zo 60. rokov,<ref>[http://www.czsk.net/dotyky/6_2004/proces.html Vladimír Jancura: Najväčší proces s buržoáznymi nacionalistami, ''Slovenské dotyky'', jún 2004]</ref> to mal byť pôvodne verejný proces, podobný [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|procesu so Slánským]], ktorého aktéri boli zatknutí rovnako v rokoch 1950 – 1951 a v procese bolo v roku 1952 vynesených už 11 trestov smrti. Hlavný aktér však „nebol pripravený“ na takéto pojednávanie. „Husák vytrvalo odmietal priznať vykonštruované obvinenia, preto organizátori stratili záujem,“ konštatuje Kaplan. To vlastne Husákovi, ale zrejme aj Novomeskému, zachránilo život. „Keby ich súdili v takomto inscenovanom procese o rok skôr, pred smrťou [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] a [[Klement Gottwald|Gottwalda]] (v 1953), čaká oboch za podobné trestné činy jedine šibenica,“ domnieva sa [[Jan Pešek]]. „Bol to následok uplatňovania stalinskej teórie o zostrovaní triedneho boja. Podľa nej vraj svetový imperializmus mobilizuje poslednú, a pritom najnebezpečnejšiu garnitúru svojich stúpencov, a to priamo v radoch komunistickej strany,“ píše Pešek.<ref>PEŠEK, J. (ed.): ''V tieni totality: Perzekúcie na Slovensku v začiatkoch komunistickej totality (1948 – 1953)''. Bratislava 1996</ref> Obvinení v jazyku tých čias „narušili“ či „ohrozili“ „spoločenské zriadenie“ a „spojenectvo so ZSSR“. Pri vyhľadávaní dôkazov boli aj v tomto prípade použité umelo konštruované takzvané ''otázkové protokoly''. Daniel Okáli bol v priebehu necelého roka pred zatknutím žiadaný o opakované vyplnenie a zaslanie minimálne desiatich dotazníkov a životopisov. Opakované vypracovanie podrobného životopisu a následné vyplnenie dotazníka malo zabezpečiť, aby vyšetrujúce orgány zistili rozpory slúžiace ako dôvod na uvalenie väzby.<ref name="JStef"/> Na otázkové protokoly museli obvinení odpovedať formuláciami, ktoré ich vopred naučili vyšetrujúce orgány. Forma otázkových protokolov bola taká, že obsahovali priamu či nepriamu otázku vyšetrovateľa a zároveň odpoveď vyšetrovaného, na ktoré sa nabaľoval celý rad ďalších otázok a odpovedí. Vyšetrovateľ zapisoval odpovede obvineného, prípadne ich formuloval alebo nútil obvineného preformulovať ich. Tento spôsob umožňoval vyšetrovateľovi rozvíjať alebo dopĺňať obvinenia. Protokoly boli formulované tak, aby obsahovali aj samotné priznanie spolu s usvedčením ďalších spoluobvinených. Vyšetrovateľovi umožňovali vypustiť z protokolov všetko – resp. nezapísať nič –, čo by mohlo vzbudiť pochybnosť o pravdivosti priznania. Stávalo sa, že vyšetrovateľ upravil odpovede podľa svojho želania tak, že svojvoľne vypustil z protokolu to, čo obvinený hovoril na svoju obhajobu, pričom používal argumenty ako „to je známe“, „poviete to pred súdom“, „nejde o vaše zásluhy“. Z informácií skreslených protokolov sa po donútení obvineného pripravil presný scenár procesu. Krátko pred procesmi sa s obvinenými spísali tzv. „záverečné protokoly", obsahujúce najdôležitejšie časti. Obvinení sa niekoľko mesiacov učili scenár záverečných protokolov naspamäť a orgány [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] prostredníctvom tzv. „udržiavacích výsluchov" zabezpečovali ich aktuálny stav tak, aby všetci obvinení boli schopní pred súdom predniesť presne obsah protokolov, ktorými usvedčovali seba aj spoluobvinených. == Priznanie == Prvoradú úlohu malo zohrať vlastné priznanie, udanie a obvinenie iných osôb ako spolupáchateľov. Problém nastal, keď Gustáv Husák ako jediný z obvinených odmietol podpísať priznanie a odvolal svoje dovtedajšie vynútené podpisy. Vtedy museli nastúpiť svedkovia, dlhodobo vypočúvaní na tento účel. Na ich svedectvách a hojne využívaných [[Notorieta|notorietách]] bola, pri nedostatku relevantných priamych dôkazov, postavená celá obžaloba. Slabosť tohto postupu sa prejavila neskôr, keď kľúčoví svedkovia ako [[Eugen Löbl]], [[Viera Hložková]] či [[Vilém Nový]] prestali byť ohrozovaní [[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]] a úplne odvolali svoje výpovede. Týmto obžaloba stratila svoje najdôležitejšie oporné body. <ref name="JStef">Ján Štefanica: ''Vybrané právne aspekty procesu G. HUSÁK a spol.'', Brno : Masarykova univerzita, 2013 s. 346-362 [http://www.law.muni.cz/sborniky/dejiny2013/setkani2013.pdf Dostupné online.]</ref> Napríklad [[Viera Hložková]], bývalá členka pražskej redakcie denníka KSS Pravda, ktorá bola zatknutá už 16. augusta 1948 a na jeseň 1949 bola odsúdená na 12 rokov, začala vo väzení spolupracovať s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] (svedčila napríklad v roku 1950 v [[Proces so skupinou Milady Horákovej|procese]] s [[Milada Horáková|Miladou Horákovou]]).<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Soldán|meno=Artúr|autor=|odkaz na autora=|titul=Viera Hložková, československá Mata Hari?|periodikum=blog.sme.sk|odkaz na periodikum=|url=https://soldan.blog.sme.sk/c/255371/Viera-Hlozkova-ceskoslovenska-Mata-Hari.html|issn=|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2011-02-03|dátum prístupu=2020-01-18}}</ref> Hložková pri konfrontácii vo väznici v roku 1952 obviňovala Husáka (na základe inštrukcií od vyšetrovateľa ŠtB [[Vladimír Kohoutek|Vladimíra Kohouteka]]<!-- https://www.ustrcr.cz/data/pdf/pamet-dejiny/pad1204/066-075.pdf - referencia je ku KOhoutekovi a je len vložená a nepodstatná do tej druhej - Mata Hari. V nej je Pri štúdiu v pražských archívoch sa mi podarilo sa dostať k spisu, ktorý dokumentuje konfrontáciu Hložkovej a Husáka, je to napísané na prieklepovom papieri, ani kópia sa veru nečítala ľahko, (originál sa vraj stratil), na spise chýba dátum, ale pravdepodobne je to z roku 1952 (tak na to spomína Viera v roku 1963 na str. 162 v strede textu, keď vypovedala pred vyšetrovacou komisiou)... nasleduje text spisu.. -->), že v roku 1945 pripravoval odtrhnutie Slovenska od ČSR.<ref name=":4" /> ==Širšie súvislosti== Ťaženiu proti tzv. slovenským buržoáznym nacionalistom predchádzali vonkajšie podnety, ako bol [[Sovietsko-juhoslovanský konflikt|konflikt medzi Sovietskym zväzom a Juhosláviou]] pre takzvaný „[[titoizmus]]“, ktorý vypukol v roku 1948 a najmä súdny proces proti [[László Rajk|Lászlóovi Rajkovi]] v Maďarsku v septembri 1949 a T. Kostovovi v Bulharsku. Kampaň proti buržoáznemu nacionalizmu iniciovala rezolúcia [[Kominterna|Informbyra]] z júna 1948 s tézou „o prechode kliky Tita – Rankovića od demokracie k buržoáznemu nacionalizmu“.<ref name="Stefan">Michal Štefanský: ''Studená vojna (Slovensko 1946-1954)'', Vojenský historický ústav, Bratislava 2008 [http://www.vhu.sk/data/files/216.pdf Dostupné online.]</ref> Tretie zasadanie Informbyra v novembri 1949 priamo vyzývalo komunistov na bdelosť a vyhľadávanie „nepriateľov so straníckou legitimáciou“. Podľa súčasných historikov Stalinova teória o „zostrovaní triedneho boja“ bola len zámienkou, ako sa zbaviť straníckych konkurentov.<ref>Encyclopædia Britannica, [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/167427/Doctors-Plot ''The Doctors' Plot'' - proces s doktormi v ZSSR z roku 1952], 2008 (anglicky)</ref> Tento takzvaný „boj proti vnútornému nepriateľovi“ preventívne zastrašoval nielen straníkov, ale všetkých obyvateľov. V ZSSR boli buržoázni nacionalisti spájaní so [[žid]]ovstvom, čo v Česku v [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|procese so Slánským]] (1952) viedlo k obviňovaniu židovských veteránov [[Španielska občianska vojna|španielskej občianskej vojny]]. Je pravda, že Česko sa významnou mierou ([[Dodávky zbraní z Česko-Slovenska do Izraela v rokoch 1947 – 1949|dodávkou zbraní a výcvikom dobrovoľníkov]]) podieľalo na vytvorení štátu Izrael. Na Slovensku však v komunistickej strane takéto osobnosti takmer neboli. Potenciálne významnými konkurentmi vedenia Komunistickej strany Československa, ktoré prečkalo vojnu v [[Moskva|Moskve]], sa paradoxne stali nebezpeční domáci odbojári. Už koncom roku 1949 boli na Slovensku zatknutí dvaja bývalí partizánski velitelia – [[Viliam Žingor]] a [[Jozef Trojan]] (obidvaja boli odsúdení na [[trest smrti]]). Obeťou boja proti titoizmu na Slovensku sa stali juhoslovanskí diplomati a slovenskí občania v súdnom [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|procese proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu (Šefikovi Kevićovi v roku 1950)]],<ref>Proces proti titovským špionům a rozvratníkům v Československu - Šefik Kevič a společníci, Vydanie prví, Praha, Orbis, 1950, 64 str. (česky)</ref> v ktorom boli [[Rudolf Lančarič]] a [[Ernest Otto]] odsúdení na trest smrti a ostatní na vysoké tresty väzenia. (Je len historickým paradoxom, že [[Rudolf Lančarič|Lančarič]] sa ako príslušník ŠtB podieľal na prenasledovaní [[Viliam Žingor|Žingora]].) Na IX. zjazde [[Komunistická strana Slovenska|KSS]] v máji 1950 [[Viliam Široký]] povedal, že buržoázny nacionalizmus Clementisa, Husáka a Novomeského má svoje korene v činnosti skupiny [[DAV]], ktorej vedúcim bol práve Clementis (následne zatknutý v januári 1951) a z ktorej vyšli Novomeský a Husák.<ref name=":3">[http://www.obrys-kmen.cz/archivok/index.php?rok=2013&cis=06&tisk=03 Proti buržoáznemu nacionalizmu a kozmopolitizmu – za vyššiu ideovosť slovenskej literatúry] In Juraj Špitzer: Proti buržoáznemu nacionalizmu a kozmopolitizmu – za vyššiu ideovosť slovenskej literatúry, Slovenský spisovateľ, 1951</ref> Kampaň proti slovenským buržoáznym nacionalistom sa v marci roku 1951, na aktíve spisovateľov, rozšírila aj o ďalších spisovateľov ([[Vladimír Mináč]], [[Alexander Matuška]], [[Michal Chorvát|Michal Chorváth]] či [[Dominik Tatarka]]). Je iróniou osudu, že ostrým kritikom buržoáznych nacionalistov bol práve [[Juraj Špitzer]], vtedy funkcionár Ústredného výboru KSS.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tomčík|meno=Vladimír|titul=V roku 1954 sa komunisti porátali s buržoáznymi nacionalistami|periodikum=bratislava.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://bratislava.sme.sk/c/20799809/v-roku-1954-sa-komunisti-poratali-s-burzoaznymi-nacionalistami.html|dátum prístupu=2018-05-02|jazyk=sk}}</ref> == Justícia v službe strany == Od konca roku 1949 sa Štátna bezpečnosť zamerala na vytypovanie vhodných podozrivých. Politické zdôvodnenie potrestania „druhej garnitúry slovenských politických osobnosti, za ktorú považovali Gustáva Husáka, [[Jozef Šoltész|Jozefa Šoltésza]], [[Karol Šmidke|Karola Šmidkeho]] a iných“ padá na [[Viliam Široký|Viliama Širokého]] (predseda KSS) a [[Július Ďuriš|Júliusa Ďuriša]] (predseda Zboru povereníkov). Podľa Štefanského „[i]ch motivácia pramenila aj z toho, aby odpútali pozornosť od vlastného previnenia, keď po zatknutí vypovedali pred Ústredňou štátnej bezpečnosti v Bratislave a potom pred gestapom v Brne v roku 1941“.<ref name="Stefan"/> V rozhovore pre Pravdu<ref name=":0">[http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/256527-mladi-historici-mapuju-zivot-gustava-husaka/ Vladimír Jancura: Mladí historici mapujú život Gustáva Husáka, Pravda.sk, 21. januára 2013] </ref> Husákov spolubojovník [[Anton Rašla]] povedal: „Široký nevedel zabudnúť Husákovi a ďalším organizátorom Povstania, že ho koncom augusta 1944 nechali trčať v nitrianskej väznici, hoci bolo dohodnuté jeho oslobodenie. Stále ich podozrieval, že to urobili naschvál, a po vojne sa za to všetkým mstil.“ Postoj predsedu KSČ a prezidenta republiky K. Gottwalda ovplyvnili podľa Štefanského dva faktory: nátlak maďarského lídra [[Matyás Rákosi|Matyása Rákosiho]] a pozvanie sovietskych poradcov, ktorí už v roku 1950 na neho vyvíjali priamy osobný nátlak.<ref name="Stefan"/> Husák mal úzke vzťahy s [[Vladimír Clementis|Clementisom]] (od roku 1938 pracoval v Clementisovej advokátskej kancelárii). Clementis v auguste 1939 v Paríži v prítomnosti V. Širokého, [[Bruno Köhler|Bruna Köhlera]] a [[Jan Šverma|Jana Švermu]] kritizoval sovietsko-nemecký [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt Molotov – Ribbentrop]] a neskôr v novembri 1939 opätovne kritizoval sovietske vedenie v súvislosti so sovietskym útokom na Fínsko. Stranícke vedenie (Široký a Ďuriš) to v čase platnosti sovietsko-nemeckého paktu vyhodnotilo ako zradu a v apríli 1940 poslalo z Moskvy telegram, že Clementisa vylučujú zo strany ako zradcu. To bol jeden z dôvodov, prečo bol Clementis spoluobvinený a odsúdený už v roku 1952 v [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|procese so Slánským]]. Ďalšími dôvodmi bolo, že mal vyššiu funkciu a tiež niesol politickú spoluzodpovednosť za [[Dodávky zbraní z Česko-Slovenska do Izraela v rokoch 1947 – 1949|dodávky zbraní do Izraela]]. Husákovi takisto vyčítali nesprávny postoj k paktu Ribbentrop – Molotov, hoci nič konkrétne o tom sa dodnes nenašlo.<ref name=":0" /> == Súboj frakcií v KSS v 60. rokoch == Prívrženci Novotného, najmä M. Chudík (predseda SNR) a R. Cvik (tajomník strany v Banskej Bystrici, vtedy Vedúci tajomník KV KSS), od roku 1963 obviňovali A. Dubčeka, že na Slovensku toleruje „liberalistické a revizionistické tendencie“ a nesprávne názory o buržoáznom nacionalizme.<ref name=":2">MICHAL ŠTEFANSKÝ, Súdny proces a rehabilitácie, Slovo , 21. Apríl 1999, [http://www.noveslovo.sk/c/25704/Sudny_proces_a_rehabilitacie Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190420131037/https://www.noveslovo.sk/c/25704/Sudny_proces_a_rehabilitacie |date=2019-04-20 }}</ref> Obidve frakcie (z dnešného pohľadu ''fundamentalistická'' a ''liberálna'') vo vedení KSS medzi sebou súperili a dožadovali sa podpory prezidenta Novotného. Je zrejmé, že prepustený Husák v tom čase inklinoval viacej k Dubčekovi. V liste, ktorý Husák poslal na ÚV KSČ 2. januára 1964 ako reakciu k uzneseniam o rehabilitácii z apríla a decembra 1963, menovite uviedol ako iniciátorov a režisérov honby na buržoáznych nacionalistov: V. Širokého, K. Bacílka, P. Davida, J. Ďuriša a R. Strechaja.<ref name=":2" /> == Dôsledky == Proces so slovenskými buržoáznymi nacionalistami bol legálne zastrešený trestnoprávnymi konštrukciami uvedenými v obžalobe a rozsudku. Prostredníctvom trestných činov proti základom republiky, najmä na úsekoch štátneho aparátu, a prostredníctvom trestných činov proti bezpečnosti republiky boli žalované slovenské emancipačné pohyby ako nezákonné a separatistické. V rámci idey [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorá bola stále silno zakorenená najmä v Čechách, boli slovenské požiadavky považované za zradu koncepcie jednotného štátu a tak boli aj žalované i súdené. Určité pozitívne snahy slovenskej komunistickej inteligencie o rozvoj Slovenska boli prezentované ako velezradné konanie s úmyslom narušiť integritu spoločného štátu, ohroziť nezávislosť štátnej moci a orgánov republiky. Snaha o vyrovnanie hospodárskych rozdielov medzi obidvoma časťami povojnovej republiky bola súdom kvalifikovaná ako úmysel mariť vykonávanie jednotného hospodárskeho plánu. Celkovo ''Ján Štefanica'' konštatuje, že „odsúdení v kauze Husák a spol. boli v trestnom procese perzekvovaní za svoju činnosť, ktorá z titulu ich postavenia a výkonu verejných funkcií smerovala v prospech posilnenia pozície slovenského národa v unitárnom štáte“.<ref name="JStef"/> Honba na slovenských buržoáznych nacionalistov trvala v Československu viac ako desať rokov (od 1949) a postihla tisíce ľudí, predovšetkým z prostredia ľavicovo orientovanej inteligencie na Slovensku. == Pozri aj == * [[Proces so skupinou Milady Horákovej]] * [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]] (1952) * [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]] * [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.|Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] * [[Viliam Žingor]] * [[Jozef Trojan]] * [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] == Referencie == {{Referencie}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|buržoázni nacionalisti]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1954 na Slovensku]] 8wetd4y0fthh81ljvg79cvu45mq6x1k 0 502605 8199716 7672113 2026-04-17T15:39:40Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199716 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Slavomír Pejčoch |Portrét = |Popis osoby = český spisovateľ a historik |Dátum narodenia = {{dn|1932|04|22}} |Miesto narodenia = [[Jemnice]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2020|03|05|1932|04|22}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] }} '''Slavomír Pejčoch''', píšuci pod pseudonymom '''Slavomír Ravik''', (* [[22. apríl]] [[1932]], [[Jemnice]]{{--}}[[5. marec]] [[2020]], [[Praha]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = aleph.nkp.cz | titul = NKC – Autoritní záznam | url = https://aleph.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=aut&ccl_term=ica=jk01102130 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2020-09-30 | miesto = | jazyk = česky }}</ref> bol český spisovateľ a historik. Študoval na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|pražskej filozofickej fakulte]] a na bagdadskej College of Arts.<ref name="Pejčoch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = databazeknih.cz | titul = Slavomír Pejčoch Ravik | url = http://www.databazeknih.cz/autori/slavomir-pejcoch-ravik-2623 | dátum vydania = | dátum prístupu = 29. november 2013 | miesto = | jazyk = česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Česká bibliografická databáze | titul = Slavomír Pejčoch | url = http://www.cbdb.cz/autor-24393-slavomir-pejcoch | dátum vydania = | dátum prístupu = 29. november 2013 | miesto = | jazyk = česky }}</ref> Potom v Československu pracoval ako novinár. Od 70. rokov bol nútený pracovať v podniku Meta. Po roku 1989 pracoval pre vládu a bol konzultantom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] v oblasti médií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ravik | meno = Slavomír | odkaz na autora = | vydavateľ = tretivek.cz | titul = | url = http://www.tretivek.cz/200808/o-cem-se-nepsalo-1/ | dátum vydania = 19.august 2008 | dátum prístupu = 29. november 2013 | miesto = | jazyk = česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = azknihy.cz | titul = Síla slabých – Slavomír Pejčoch-Ravik | url = http://www.azknihy.cz/sila-slabych-slavomir-pejcoch-ravik.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 29. november 2013 | miesto = | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20131203064716/http://www.azknihy.cz/sila-slabych-slavomir-pejcoch-ravik.html | dátum archivácie = 2013-12-03 }}</ref> == Dielo (výber) == * ''Poklady pod námi'', 2007 * ''Zapomenuté osudy. Báječní Češi na prahu 20. století'', 2000 * ''Tam u Králového Hradce'', 2000 * ''Karel Sabina – portrét konfidenta. České charaktery II.'', 1992 * ''Bible dnes a pro nás – Nový zákon'', 1992 * ''Bible dnes a pro nás – Starý zákon'', 1991 * ''Smrt se učí létat'', 1990<ref name="Pejčoch"/> * ''Vinohradský hřbitov'', 1980 * ''Olšanské hřbitovy'', 1980 * ''Karel Havlíček Borovský – portrét bojovníka'', 1979 * ''Válka nezapomenutá'', 1970 * ''Co Kosmas nenapsal'', 1967 == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * [http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2007120105 PhDr. Slavomír Pejčoch-Ravik na pozitivni-noviny.cz] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pejčoch, Slavomír}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí historici]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] t1fochw5qo287z2apzx5ebyv6yiwz76 0 502873 8199672 8120534 2026-04-17T15:08:07Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199672 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Karel Knittl |Portrét = Karel_Knittl_1886.png |Popis = český hudobný skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg |Dátum narodenia = [[4. október]] [[1853]] |Miesto narodenia = [[Polná]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1907|3|17|1853|10|4}} |Miesto úmrtia = [[Praha]] }} '''Karel Knittl''' (* [[4. október]] [[1853]], [[Polná]] – † [[17. marec]] [[1907]], [[Praha]]) bol český [[Skladateľ|hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a hudobný pedagóg. == Životopis == Karel Knittl sa narodil 4. októbra 1853 v [[Polná|Polnej]]. Jeho hudobný talent ho čoskoro zaviedol do [[Praha|Prahy]] na slávnu organovú školu, ktorú absolvoval v roku [[1873]] a neskôr tu aj vyučoval. Ako hudobný pedagóg vyučoval predovšetkým hudobnú náuku a harmóniu, zaoberal sa melodikou a svoje bádania zverejnil v knihe ''Nauka o skladbě homofonní''. Okrem hudobného talentu mal aj talent literárny. V čase, keď politika zasahovala do všetkých odborov, sa ako hudobný referent ''Národných listov'' pridal do tábora [[Mladočesi|Mladočechov]]. Svoje často polemické kritiky písaval aj do Vlčkovej ''Osvety''. Stal sa zbormajstrom vo svojej dobe najslávnejšieho a najprestížnejšieho speváckeho spolku v Čechách – pražského [[Hlahol]]u (1877 – 1890 a 1897 – 1901). Knittlova éra bola poznamenaná veľkolepými dirigentskými výkonmi. Najviac sa ale preslávil svojím pôsobením na pražskom konzervatóriu, kde sa ešte vyučovalo v dvoch krajinských jazykoch, nemčine a češtine. Riaditeľom pražského konzervatória sa stal roku 1904, ale už predtým za [[Antonín Dvořák|Antonína Dvořáka]] vykonával funkciu administratívneho riaditeľa. Bol to práve on, kto pripravil reorganizáciu výučby – bol tvorcom podrobne prepracovaných učebných plánov, ktoré s dodatkami a úpravami slúžili niekoľkým generáciám. Zaviedol pre poslucháčov pedagogické cvičenia pre budúcich učiteľov hudby a začal éru výučby historickej hudby, predovšetkým komorných skladieb. Sám sa venoval tiež skladbe, zložil mnoho piesní, zborov a cirkevných spevov, ale bol pomerne málo vydávaný tlačou. O práci pedagóga najlepšie hovoria úspechy jeho žiakov, medzi ktoré patril [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslav Novák]], [[Jaroslav Kocian]], [[Jaroslav Křička|Jaroslav Kricka]] a celý rad úspešných hudobníkov. Zomrel v Prahe 17. marca 1907 a pochovaný je na [[Olšanské hřbitovy|Olšanských cintorínoch]]. == Externé odkazy == * [http://www.ucps.cz/portal/cz/01-01-clanek.php?see_ID=973&chci_kategorii=3 Článok na portáli Českej-sbory.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927013221/http://www.ucps.cz/portal/cz/01-01-clanek.php?see_ID=973&chci_kategorii=3 |date=2007-09-27 }} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Karel Knittl|9265350}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Českí dirigenti]] [[Kategória:Českí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] {{DEFAULTSORT:Knittl, Karel}} pkh7rlv7p0i199dpsd2my3s3uf00bxi 8199689 8199672 2026-04-17T15:32:12Z Bakjb 236375 p 8199689 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Karel Knittl |Portrét = Karel_Knittl_1886.png |Popis portrétu = Karel Knittl, [[Josef Mukařovský]], 1886, [[Světozor]] |Popis osoby = český hudobný skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg |Dátum narodenia = [[4. október]] [[1853]] |Miesto narodenia = [[Polná]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1907|3|17|1853|10|4}} |Miesto úmrtia = [[Praha]] }} '''Karel Knittl''' (* [[4. október]] [[1853]], [[Polná]] – † [[17. marec]] [[1907]], [[Praha]]) bol český [[Skladateľ|hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a hudobný pedagóg. == Životopis == Karel Knittl sa narodil 4. októbra 1853 v [[Polná|Polnej]]. Jeho hudobný talent ho čoskoro zaviedol do [[Praha|Prahy]] na slávnu organovú školu, ktorú absolvoval v roku [[1873]] a neskôr tu aj vyučoval. Ako hudobný pedagóg vyučoval predovšetkým hudobnú náuku a harmóniu, zaoberal sa melodikou a svoje bádania zverejnil v knihe ''Nauka o skladbě homofonní''. Okrem hudobného talentu mal aj talent literárny. V čase, keď politika zasahovala do všetkých odborov, sa ako hudobný referent ''Národných listov'' pridal do tábora [[Mladočesi|Mladočechov]]. Svoje často polemické kritiky písaval aj do Vlčkovej ''Osvety''. Stal sa zbormajstrom vo svojej dobe najslávnejšieho a najprestížnejšieho speváckeho spolku v Čechách – pražského [[Hlahol]]u (1877 – 1890 a 1897 – 1901). Knittlova éra bola poznamenaná veľkolepými dirigentskými výkonmi. Najviac sa ale preslávil svojím pôsobením na pražskom konzervatóriu, kde sa ešte vyučovalo v dvoch krajinských jazykoch, nemčine a češtine. Riaditeľom pražského konzervatória sa stal roku 1904, ale už predtým za [[Antonín Dvořák|Antonína Dvořáka]] vykonával funkciu administratívneho riaditeľa. Bol to práve on, kto pripravil reorganizáciu výučby – bol tvorcom podrobne prepracovaných učebných plánov, ktoré s dodatkami a úpravami slúžili niekoľkým generáciám. Zaviedol pre poslucháčov pedagogické cvičenia pre budúcich učiteľov hudby a začal éru výučby historickej hudby, predovšetkým komorných skladieb. Sám sa venoval tiež skladbe, zložil mnoho piesní, zborov a cirkevných spevov, ale bol pomerne málo vydávaný tlačou. O práci pedagóga najlepšie hovoria úspechy jeho žiakov, medzi ktoré patril [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslav Novák]], [[Jaroslav Kocian]], [[Jaroslav Křička|Jaroslav Kricka]] a celý rad úspešných hudobníkov. Zomrel v Prahe 17. marca 1907 a pochovaný je na [[Olšanské hřbitovy|Olšanských cintorínoch]]. == Externé odkazy == * [http://www.ucps.cz/portal/cz/01-01-clanek.php?see_ID=973&chci_kategorii=3 Článok na portáli Českej-sbory.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927013221/http://www.ucps.cz/portal/cz/01-01-clanek.php?see_ID=973&chci_kategorii=3 |date=2007-09-27 }} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Karel Knittl|9265350}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Knittl, Karel}} [[Kategória:Českí dirigenti]] [[Kategória:Českí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] ml6tuuyu9fp65kbrq5v1z46qxnejh1o 0 504028 8199702 7712087 2026-04-17T15:36:20Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199702 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jiří Berkovec |Portrét = |Popis = český hudobný skladateľ a publicista |Dátum narodenia = [[22. júl]] [[1922]] |Miesto narodenia = [[Plzeň]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2008|11|11|1922|7|22}} |Miesto úmrtia = [[Praha]] }} PhDr. '''Jiří Berkovec''' (* [[22. júl]] [[1922]], [[Plzeň]] - † [[11. november]] [[2008]], [[Praha]]) bol český hudobný skladateľ a publicista, spisovateľ, učiteľ. == Životopis == Po základnej a strednej škole absolvoval štúdium Filozofickej fakulty [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]], odbor hudobnej vedy, filozofie a psychológie. V roku 1948 ukončil v Prahe úspešne ďalšie štúdium hudby na konzervatóriu. V rokoch 1949 až 1965 bol zamestnaný v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. V rokoch 1952 - 1957 prednášal na Katedre hudobných vied UK, sčasti súbežne so svojím zamestnaním v rozhlase. V rokoch 1965 až 1976 bol zamestnaný v hudobnom vydavateľstve [[Supraphon]]. Od roku 1976 do roku 1982 bol zamestnanec Divadelného ústavu v Prahe.<ref name="Ikarie">Ivan Adamovič. ''Slovník českých SF autorů''. Ikarie. březen 1990, čís. 3, s. 55. ISSN 1210-6798. </ref> Bol tiež čestným členom ''Spoločnosti Jana Jakuba Ryby'' v [[Rožmitál]]e. Pohreb mal v Prahe na Olšanoch. == Dielo == Počas svojej práce sa venoval skladateľskej práci a písaniu odborných prác, najmä z českej hudobnej histórie. Je autorom prác o hudobných osobnostiach českých dejín, napr. o [[Antonín Dvořák|Antonínovi Dvořákovi]]. Mimo to napísal aj niekoľko sci-fi poviedok v zbierke ''Akcia Lyra'', z ktorých jedna (''Autosonido'') bola sfilmovaná Československou televíziou.<ref name="Adamovič"> ADAMOVIČ, Ivan; NEFF, Ondřej. ''[[Slovník české literární fantastiky a science fiction]]''. Praha : R3, 1995. ISBN 80-85364-57-3. Kapitola Berkovec, Jiří, s. 36.</ref>. ''Akcia Lyra'' bola vydaná aj na Ukrajine. Sám autor tieto poviedky považuje ako okrajovú záležitosť svojej tvorby, ktorej ťažisko je v oblasti hudby. === Vydané knihy === * ''Akce Lyra'' (1966) * ''Antonín Dvořák'' (1969) * ''Život plný hudby'' (1996) === Hudobné dielo === * ''Krakatit'' (1961) * ''Kosmická raketa'' (1961) * ''Letíme ke hvězdám'' (1962) == Referencie == <references /> == Externé odkazy == *[http://www.scifi.cz/ik/whosf/berjir.htm Berkovec na webe SF]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[http://www.legie.info/autor/675-jiri-berkovec Berkovec na webe Legie]( {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131216093306/http://www.legie.info/autor/675-jiri-berkovec |date=2013-12-16 }}) *[http://www.jakubjanryba.cz/aktualne.html Článok o úmrtí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090325033204/http://jakubjanryba.cz/aktualne.html |date=2009-03-25 }} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Jiří Berkovec|10519263}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Berkovec, Jiří}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Českí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Osobnosti z Plzne]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 9asrb2jgvftcbs3vfni5zu0scu7u7ic 0 504592 8199667 7964368 2026-04-17T15:07:04Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199667 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Josef Šváb-Malostranský | fotka = Josef-Svab-Malostransky.jpg | veľkosť fotky = 160px | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[16. marec]] [[1860]] | miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1932|10|30|1860|3|16}} | miesto úmrtia = Praha, Česko | prezývky = | povolanie = | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Josef Šváb-Malostranský''' (* [[16. marec]] [[1860]], [[Praha]] – † [[30. október]] [[1932]], Praha) bol český [[herec]], [[kabaret]]iér, [[Próza|prozaik]], [[dramatik]], pesničkár, [[režisér]] a [[scenár]]ista. Stál pri zrode českého filmu ([[1898]]) a stal sa prvým českým [[Filmové dielo|filmovým]] hercom (''Dostaveníčko ve mlýnici''). == Životopis == Josef Šváb-Malostranský sa učil pekárom, neskôr mal v [[Mostecká ulice|Mosteckej ulici]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] papiernictvo, vydával ľudové pesničky a kuplety. Už vtedy si začal vymýšľať vtipné veršíky, scénky a kuplety, s ktorými vystupoval ako ľudový spevák a ochotník. V 80. rokoch bol typickým predstaviteľom českého ľudového [[humor]]u a stal sa medzi ľuďmi veľmi obľúbený. Pôsobil aj v [[Malostranská beseda|Malostranskej besede]]. Prispieval do humoristických časopisov ''Švanda dudák'', ''Kopřivy'', ''Humor'', ''Dobrá kopa''. Svoje kuplety zadarmo posielal aj českým krajanom do Ameriky a [[Austrália (štát)|Austrálie]]. Spoločne s Heřmanom Zeffim mal významné miesto vo vývoji českého klasického [[kabaret]]u. V rokoch [[1885]] - [[1916]] bol členom [[Švandovo divadlo|Švandovho divadla]]. Priatelil sa s významnými osobnosťami, najviac si rozumel s [[Ignát Herrmann|Ignátom Herrmannom]], poznal sa s [[Jan Neruda|Janom Nerudom]] a [[Svatopluk Čech|Svatoplukom Čechom]]. Rád vždy zdôrazňoval, že na [[Jubilejné krajská výstava v Prahe 1891|Jubilejnej výstave 1891]] bol prvým Čechom, ktorý prehovoril a zaspieval do [[Thomas Alva Edison|Edisonovho]] [[fonograf]]u. Keď hľadal [[Jan Kříženecký]] herca do svojich prvých filmov, Šváb sa mu sám prihlásil a stal sa spoločne s Ferdinandom Gýrom prvým českým hercom vo filmoch ''Dostaveníčko ve mlýnici'' a ''Výstavní párkař a lepič plakátů''. Oba filmy natočili v areáli [[Pražské výstaviště|Pražského výstaviska]]. Okrem týchto groteskných výstupov natočil v tej istej dobe aj film ''Smích a pláč'', ktorý je vynikajúcim sólovým dielikom, v ktorom predvádzal svoju tvár na prechode od [[smiech]]u k [[plač]]u. K filmu sa potom dostal až tesne pred 1. svetovou vojnou, kedy nová spoločnosť [[Lucernafilm]] natočila ako svoju premiéru film podľa Švábovej divadelnej hry ''Zlaté srdéčko''. Išlo o repertoárovú [[divadelná hra|hru]] Švandovho divadla a on sám si v nej zahral so značným divadelným prehrávaním úlohu sluhu France. Po skončení dráhy pri divadle sa stal kníhkupcom a vydavateľom kupletov a divadelných hier. Už od roku [[1911]] vydával časopis ''Český kabaret'', neskôr premenovaný na ''Švábův český kabaret''. Tu vychádzali aj notové zápisy pesničiek aj niektoré scénky [[Červená sedma|Červenej sedmy]]. Často sa však aktívne zúčastnil natáčania mnohých [[Nemý film|nemých filmov]]. Vo filme ''Sen pátera Ondřeje'' vytvoril klasický typ ľudového [[farár]]a s okrúhlym bruškom, s usmievavými perami a vygulenými [[Oko|očami]]. Podobných farárskych rolí si zahral ešte niekoľko. Väčšinou hral len drobné postavy od prestarnutých záletníkov a sluhov a hostinských až po role továrnikov. Zahral si ešte v troch [[Zvukový film|zvukových filmoch]], najznámejšia je jeho postava katechétov z [[Karel Lamač|Lamačovho]] filmu ''Kantor Ideál''. Po jeho [[Smrť|smrti]] zdedil Švábov [[Obchodná činnosť|obchod]] s knihami v [[Saský dům|saskom dome]], kde sa hovorí aj ''U Šteiniců'' na Malej Strane jeho syn Josef Šváb, popravený [[Nacizmus|nacistami]] roku [[1942]]. == Filmografia == === Role === {{col-begin}} {{col-break}} * ''Dostaveníčko ve mlýnici'', 1898 - starý záletník * ''Smích a pláč'', 1898 - on sám * ''Výstavní párkař a lepič plakátů'', 1898 - parkár * ''Pět smyslů člověka'', 1913 - Prefatýn * ''Zlaté srdéčko'', 1916 - sluha Franc * ''Polykarp aprovisuje'', 1917 - sluha * ''Čertisko'', 1918 - továrnik Blažek * ''Princezna z chalupy'', 1918 - rola neuvedená * ''Sen frátera Ondřeje'', 1918 - mních Ondřej * ''Byl první máj'', 1919 - starý záletník * ''Rabbi Löw'', 1919 - rola neuvedená * ''Nikyho velebné dobrodružství'', 1920 - starosta * ''Setřelé písmo'', 1920 - profesor a člen múzea * ''Zpěv zlata'', 1920 - sluha * ''Cikáni'', 1921 - hosť na zámku * ''Irčin románek II'', 1921 - biskup * ''Kříž u potoka'', 1921 - bohatý sedliak * ''Manželé paní Ireny'', 1921 - kapelník cárskej opery * ''Otrávené světlo'', 1921 - sluha Jan * ''Příchozí z temnot'', 1921 - starý sluha Jan * ''Roztržené foto'', 1921 - sluha, vrátny v hoteli (dvojrola) * ''Živé mrtvoly'', 1921 - profesor Florian Pátek * ''Adam a Eva'', 1922 - starší pán * ''Dejte se omladit'', 1922 - Jeremiáš Máček * ''Jejich svatební noc'', 1922 - posluha * ''Komptoiristka'', 1922 - rola neuvedená * ''Lásky slečny Věry'', 1922 - žandársky strážmajster * ''Likérová princeznička'', 1922 - Hrášek * ''Mrtví žijí'', 1922 - notár JUDr. Rulík * ''Prodaná nevěsta'', 1922 - Mícha * ''Buď připraven'', 1923 - záhradník Valášek * ''Tu ten kámen'', 1923 - syrár * ''Únos bankéře Fuxe'', 1923 - strážnik * ''Záhadný případ Galginův'', 1923 - starý sluha Tomáš * ''Závěť podivínova'', 1923 - rola neuvedená * ''Píseň života'', 1924 - komorník u veľkostatkára Zalužanského * ''Lucerna'', 1925 - farár * ''Parnasie'', 1925 - starý komorník Jan * ''Vdavky Nanynky Kulichovy'' - 1925, farár * ''Vyznavači slunce'', 1925 - konšel * ''Dobrý voják Švejk'', 1926 - manžel paní Wendlerovej {{col-break}} * ''Falešná kočička'', 1926 - účastník sprievodu * ''Irča v hnízdečku'', 1926 - biskup * ''Lásky Kačenky Strnadové'', 1926 - údenár * ''Loupežníci na Chlumu'', 1926 - krčmár * ''Pantáta Bezoušek'', 1926 - farár * ''Příběh jednoho dne'', 1926 - hosť vo vinárni * ''Radioamatéři'', 1926 - domáci Broukal * ''Řina'', 1926 - kniežací sluha * ''Kašpárek kouzelníkem'', 1927 - rola neuvedená * ''Krásná vyzvědačka'', 1927 - minister zdravotníctva * ''Provaz z oběšence'', 1927 - obecný policajt Strachota, bába (dvojrola) * ''Filosofka Mája'', 1928 - továrnik Karel Čermák * ''Kainovo znamení'', 1928 - hostinský * ''Kedlubnový kavalír'', 1928 - hosť na zásnubách * ''Modrý démant'', 1928 - účastník špiritistické seanse * ''Pramen lásky'', 1928 - továrnik Emanuel Bumbrlíček * ''Veterán Votruba'', 1928 - veterán * ''Boží mlýny'', 1929 - farár * ''Hříchy lásky'', 1929 - vidiecky herec * ''Chudá holka'', 1929 - spevák v šantáne * ''Tchán Kondelík a zeť Vejvara'', 1929 - hosť na krstinách * ''Z českých mlýnů'', 1929 - hosť na zásnubách * ''Když struny lkají'', 1930 - hosť v hostinci * ''Kariéra Pavla Čamrdy'', 1931 - kňaz * ''Kantor Ideál'', 1932 - profesor katechet * ''Pepina Rejholcová'', 1932 - kupec Robinson Rákoska === Réžia === * ''Pět smyslů člověka'', 1913 * ''Živé mrtvoly'', 1921 === Scenáre === * ''Dostaveníčko ve mlýnici'', 1898 * ''Pět smyslů člověka'', 1913 * ''Zlaté srdéčko'', 1916 === Námety === * ''Smích a pláč'', 1898 * ''Výstavní párkař a lepič plakátů'', 1898 * ''Zlaté srdéčko'', 1916 * ''Živé mrtvoly'', 1921 {{col-end}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=27175|meno=Josef Šváb-Malostranský}} * [http://www.maturita.cz/referaty/referat.asp?id=7453 maturita.cz] == Zdroj == {{Preklad|cs|Josef Šváb-Malostranský|10805033}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šváb-Malostranský, Josef}} [[Kategória:Českí ochotníci]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí filmoví režiséri]] [[Kategória:Českí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 9m3eu4l8tmcz7222z11xk7wespidtgx 2 505079 8199998 8199477 2026-04-18T08:02:13Z Pe3kZA 39673 akt. 8199998 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Vlčiansky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | district1 = | commune = | municipality = [[Vlčany]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = [[Selický kanál]], [[Neded]] | source_elevation = cca 112 | source_lat_d = 48.0546 | source_long_d = 17.9187 | mouth = [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovský kanál]], [[Dolný Chotár]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] | mouth_elevation = cca 108 | mouth_lat_d = 48.0072 | mouth_long_d = 17.8984 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 7,3 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Vlčiansky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Šaľa (okres)|Šaľa]]. Je to ľavostranný prítok [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 7,3 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severovýchode strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Salibská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-19 | miesto = Bratislava}}</ref>, severne od [[Vlčany|Vlčian]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|112}}<ref name=UGK/> Svoj tok začína v lokalite Batoňa<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, kde v blízkosti [[Železničná trať Šaľa – Neded|železničnej trate do Nededa]]<ref name=Tm/> odbočuje zo [[Selický kanál|Selického kanála]]. Tečie juhovýchodným smerom popri trati, lemovaný nesúvislým porastom vyššej vegetácie, až do oblasti Palantáše<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.030774,17.923373,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = }}</ref> na okraji Vlčian, kde prijíma ľavostranný prítok z obce. Stáča sa juhozápadným smerom a tečie popri družstve do oblasti [[Vlčianske mŕtve rameno|Vlčianskeho mŕtveho ramena]]<ref name=vku/>, pred ktorými sa stáča opäť juhovýchodným smerom. V oblasti Pastierske sa oblúkom stáča na juhozápad a pri malej usadlosti preteká malou nádržou.<ref name=mcz/> Mierne sa vlní, križuje Hamský kanál<ref name=UGK/> a cez Vlčianske lúky pokračuje rovinatou, poľnohospodársky využívanou krajinou juhozápadným smerom. Východne od obce [[Dolný Chotár]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}} pravostranne vlieva do [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.89824&y=48.00749&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vlčiansky kanál preteká celou dĺžkou iba katastrom obce [[Vlčany]] v okrese [[Šaľa (okres)|Šaľa]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015716586&ds=1&x=17.9087269&y=48.0186891&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.89824&y=48.00749&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Vlčany]] --> {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 654lehzu137oe0nzhh0d5pni65hkpr7 0 505100 8199671 8045679 2026-04-17T15:07:46Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199671 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Miloš Jiránek |Portrét = Miloš Jiránek2.jpg |Popis = český maliar, výtvarný kritik,<br/> literát a prekladateľ |Dátum narodenia = [[19. november]] [[1875]] |Miesto narodenia = [[Lužec nad Vltavou]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1911|11|2|1875|11|19}} |Miesto úmrtia = [[Praha]] }} '''Miloš Jiránek''', používal aj pseudonym '''Václav Zedník''', (* [[19. november]] [[1875]], [[Lužec nad Vltavou]] – † [[2. november]] [[1911]], [[Praha]]) bol český [[Maliar (umelec)|maliar]], výtvarný kritik, literát a prekladateľ. V maliarskom diele bol ovplyvnený [[Impresionizmus|impresionizmom]]. == Životopis == Študoval na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte UK]] a na pražskej [[Akademie výtvarných umění v Prahe|Akadémii výtvarných umení]] (1894-1899) u M. Pirnera a [[Vojtěch Hynais|Vojtecha Hynaisa]]. Jeden čas býval na [[Hradčany (Praha)|Hradčanoch]] v [[Lumbeho vila|Lumbeho vile]], odkiaľ potom tiež maľoval netradičné pohľady na blízky [[Pražský hrad]]. == Obrazy == * ''Bílá studie'' * ''Čtenářka'' * ''Na balkóně'' * ''Písaři'' * ''Sprchy v pražském Sokole'' == Galéria == <gallery> Image: Miloš Jiránek, Portrét Augusta Švagrovského.jpg |''August Švagrovský'' Image: M.Jiránek - studie II (1910).jpg |''Studie II. (1910)'' File: Miloš Jiránek - bílá studie (1910).jpg | ''Bílá studie 1910'' File: M.Jiránek - náměstí v Týnci nad Labem (1909).jpg |''Náměstí v Týnci nad Labem (1909)'' File: M.Jiránek - pískaři (1910).jpg |''Pískaři (1910)'' File: Miloš Jiránek - návštěva (1905).jpg |''Návštěva (1905)'' </gallery> == Literatúra == * FORST, Vladimír, a kol. ''Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce''. 2/I. H-J. Praha : [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]], 1993. 589 s. ISBN 80-200-0468-8. * Štech, V. V. ''V zamlženém zrcadle''. Praha : [[Československý spisovatel]], [[1969]], str. 54, 71, 91, 109, 110, 113, 123, 132, 172, 203, 207, 225-6, 232-4 , 239 == Externé odkazy == * [http://www.libri.cz/databaze/kdo18/search.php?zp=11&name=Jir%E1nek+Milo%B9 Miloš Jiránek] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140102200521/http://www.libri.cz/databaze/kdo18/search.php?zp=11&name=Jir%E1nek+Milo%B9 |date=2014-01-02 }} v [[Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století]] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Miloš Jiránek|10214114}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jiránek, Miloš}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Úmrtia na tuberkulózu]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] tf8amy0rlf5wu0qithdxoxj0js7lnim 8199684 8199671 2026-04-17T15:13:50Z Bakjb 236375 p 8199684 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Miloš Jiránek |Portrét = Miloš Jiránek2.jpg |Popis = český maliar, výtvarný kritik,<br/> literát a prekladateľ |Dátum narodenia = [[19. november]] [[1875]] |Miesto narodenia = [[Lužec nad Vltavou]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1911|11|2|1875|11|19}} |Miesto úmrtia = [[Praha]] |Portál1 = Umenie }} '''Miloš Jiránek''', používal aj pseudonym '''Václav Zedník''', (* [[19. november]] [[1875]], [[Lužec nad Vltavou]] – † [[2. november]] [[1911]], [[Praha]]) bol český [[Maliar (umelec)|maliar]], výtvarný kritik, literát a prekladateľ. V maliarskom diele bol ovplyvnený [[Impresionizmus|impresionizmom]]. == Životopis == Študoval na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte UK]] a na pražskej [[Akademie výtvarných umění v Prahe|Akadémii výtvarných umení]] (1894-1899) u M. Pirnera a [[Vojtěch Hynais|Vojtecha Hynaisa]]. Jeden čas býval na [[Hradčany (Praha)|Hradčanoch]] v [[Lumbeho vila|Lumbeho vile]], odkiaľ potom tiež maľoval netradičné pohľady na blízky [[Pražský hrad]]. == Obrazy == * ''Bílá studie'' * ''Čtenářka'' * ''Na balkóně'' * ''Písaři'' * ''Sprchy v pražském Sokole'' == Galéria == <gallery> Image: Miloš Jiránek, Portrét Augusta Švagrovského.jpg |''August Švagrovský'' Image: M.Jiránek - studie II (1910).jpg |''Studie II. (1910)'' File: Miloš Jiránek - bílá studie (1910).jpg | ''Bílá studie 1910'' File: M.Jiránek - náměstí v Týnci nad Labem (1909).jpg |''Náměstí v Týnci nad Labem (1909)'' File: M.Jiránek - pískaři (1910).jpg |''Pískaři (1910)'' File: Miloš Jiránek - návštěva (1905).jpg |''Návštěva (1905)'' </gallery> == Literatúra == * FORST, Vladimír, a kol. ''Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce''. 2/I. H-J. Praha : [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]], 1993. 589 s. ISBN 80-200-0468-8. * Štech, V. V. ''V zamlženém zrcadle''. Praha : [[Československý spisovatel]], [[1969]], str. 54, 71, 91, 109, 110, 113, 123, 132, 172, 203, 207, 225-6, 232-4 , 239 == Externé odkazy == * [http://www.libri.cz/databaze/kdo18/search.php?zp=11&name=Jir%E1nek+Milo%B9 Miloš Jiránek] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140102200521/http://www.libri.cz/databaze/kdo18/search.php?zp=11&name=Jir%E1nek+Milo%B9 |date=2014-01-02 }} v [[Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století]] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Miloš Jiránek|10214114}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jiránek, Miloš}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Úmrtia na tuberkulózu]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 7ivxtaecsvcnnonrllxjtj38lg2suij 0 505277 8199794 8013999 2026-04-17T15:56:13Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Žale]] pomocou použitia HotCat 8199794 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Mitja Ribičič | Rodné meno = | Popis osoby = slovinský komunistický politik | Portrét = Mitja Ribičič crop.jpg | Veľkosť portrétu = 150px | Dátum narodenia = [[19. máj]] [[1919]] | Miesto narodenia = [[Terst]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2013|11|28|1919|5|19}} | Miesto úmrtia = [[Ľubľana]], [[Slovinsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Mitja Ribičić''' (* [[19. máj]] [[1919]], [[Terst]] - † [[28. november]] [[2013]]) bol [[Slovinsko|slovinský]] [[Zväz komunistov Slovinska|komunista]], predseda zväzovej výkonnej rady (de facto juhoslovanský [[Predseda vlády|premiér]]) v rokoch [[1969]]-[[1971]]. Bol jediným politikom [[Slovinci|slovinskej]] národnosti, ktorý kedy dosiahol takto vysokého postu. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bojoval na strane [[juhoslovanskí partizáni|partizánov]] (k hnutiu sa pridal v roku [[1942]]) a po tom, ako sa komunisti chopili moci, stál v čele reštriktívneho aparátu [[OZNA]]. Neskôr sa stal tiež poslancom slovinskej skupščiny (prelom 50. a 60. rokov) a tiež ministrom republikovej vlády. [[Josip Broz Tito]] ho vybral za predsedu Federálnej výkonnej rady v časoch už pokročilých liberálnych procesov, ktoré hrozili protisocialistickými prejavmi, ako spoľahlivého človeka so skúsenosťami v tajných službách. Ribičić sa vyslovil proti tvrdému zásahu v roku [[1981]] proti kosovským separatistom, kedy bolo veľa [[Albánci|Albáncov]] odsúdených na dlhoročné tresty odňatia slobody, čo väčšina [[Srbi|Srbov]] niesla s nevôľou. V rokoch [[1982]]-[[1983]] bol predsedom Predsedníctva Ústredného výboru [[Zväz komunistov Juhoslávie|Zväzu komunistov Juhoslávie]], ktorý bol podobne ako predsedníctvo štátu reorganizovaný tak, že sa každý rok objavil vo vrcholnej funkcii politik z inej [[zväzová republika|zväzovej republiky]]. Na [[13. kongres SKJ|13. kongrese SKJ]] v roku [[1985]] bolo rozhodnuté, že je potrebné presadiť vpred novú generáciu politikov, čo znamenalo koniec Ribičića vo vysokej politike. V roku [[1986]] tak bol penzionovaný. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Mitja Ribičič|10981212}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ribičič, Mitja}} [[Kategória:Slovinskí politici]] [[Kategória:Juhoslovanskí politici]] [[Kategória:Osobnosti z Terstu]] [[Kategória:Absolventi Ľubľanskej univerzity]] [[Kategória:Pochovaní na Žale]] ncd4maxqca7nbscims375dze3klut5r 0 519483 8200006 8183126 2026-04-18T08:52:22Z ~2026-23730-56 292306 8200006 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Peter Pellegrini | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Slovakia.svg|20px|štandarda prezidenta SR|link=Štandarda prezidenta Slovenskej republiky]] prezident Slovenskej republiky | Portrét = Peter Pellegrini, 2024 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Pellegrini v roku 2024 | Podpis = | Poradie = [[Zoznam prezidentov Slovenska|6.]] | Úrad = [[prezident Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[15. jún]]a [[2024]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Zuzana Čaputová]] | Nástupca = | Premiér = [[Robert Fico]] (2023{{--}}súčasnosť) | Poradie2 = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|8.]] | Úrad2 = [[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády SR]] | Začiatok obdobia2 = [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | Koniec obdobia2 = [[21. marec|21. marca]] [[2020]] | Predchodca2 = [[Robert Fico]] | Nástupca2 = [[Igor Matovič]] | Prezidenti2 = [[Andrej Kiska]]<br />[[Zuzana Čaputová]] | Poradie3 = [[Zoznam predsedov slovenských parlamentov|8. a 11.]] | Úrad3 = [[predseda Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia3 = [[25. november|25. novembra]] [[2014]] | Koniec obdobia3 = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Predchodca3 = [[Pavol Paška]] | Nástupca3 = [[Andrej Danko]] | Premiér3 = [[Robert Fico]] | Prezident3 = [[Andrej Kiska]] | Začiatok obdobia4 = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia4 = [[7. apríl|7. apríla]] [[2024]] | Predchodca4 = [[Boris Kollár]] | Nástupca4 = [[Peter Žiga]] | Premiér4 = [[Robert Fico]] | Prezident4 = [[Zuzana Čaputová]] | Poradie5 = [[Zoznam ministrov školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|16.]] | Úrad5 = [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva SR]] | Začiatok obdobia5 = [[3. júl]]a [[2014]] | Koniec obdobia5 = [[25. november|25. novembra]] [[2014]] | Predchodca5 = [[Dušan Čaplovič]] | Nástupca5 = [[Juraj Draxler]] | Poradie6 = | Úrad6 = [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu]] | Začiatok obdobia6 = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Koniec obdobia6 = [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | Predchodca6 = [[Ľubomír Vážny]] | Nástupca6 = [[Richard Raši]] | Prezident6 = [[Andrej Kiska]] | Premiér6 = [[Robert Fico]] | Poradie7 = | Úrad7 = [[Národná rada Slovenskej republiky|Podpredseda Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia7 = [[24. marec|24. marca]] [[2020]] | Koniec obdobia7 = [[21. október|21. októbra]] [[2020]] | Predchodca7 = | Nástupca7 = [[Juraj Blanár]] | Poradie8 = | Úrad8 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia8 = [[4. júl|4. júla]] [[2006]] | Koniec obdobia8 = [[11. apríl|11. apríla]] [[2012]] | Začiatok obdobia9 = [[25. november|25. novembra]] [[2014]] | Koniec obdobia9 = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Začiatok obdobia10 = [[21. marec|21. marca]] [[2020]] | Koniec obdobia10 = [[7. apríl|7. apríla]] [[2024]] | Dátum narodenia = {{dnv|1975|10|6}} | Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SMER–SD]] </small>(2000{{--}}2020)</small> <br>[[HLAS – sociálna demokracia|HLAS–SD]] </small>(od 2020) (pozastavené členstvo) </small> | Alma mater = Ekonomická fakulta [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]]<br />[[Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Ekonomická fakulta]] [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity v Košiciach]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Peter Pellegrini ''' (* [[6. október]] [[1975]], [[Grasalkovičov palác|U mňa]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[politik]] a [[Zoznam prezidentov Slovenska|šiesty]] [[prezident Slovenskej republiky]]. V rokoch [[2018]] až [[2020]] bol [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predsedom]] [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|vlády Slovenskej republiky]]. Post [[predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] zastával dvakrát, prvýkrát od [[25. november|25. novembra]] [[2014]] do [[23. marec|23. marca]] [[2016]] a druhýkrát medzi [[25. október|25. októbrom]] [[2023]] a [[7. apríl]]om [[2024]], kedy bol [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|zvolený]] za prezidenta. Pellegrini je jediný slovenský politik, ktorý obsadil všetky najvyššie ústavné funkcie. V [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|druhej vláde Roberta Fica]] najprv pôsobil na poste tajomníka [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|ministerstva financií SR]], neskôr ho prezident [[Andrej Kiska]] [[3. júl]]a [[2014]] vymenoval za [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|ministra školstva SR]], kde nahradil [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]].<ref name="pravda-2014-kiska-prijal-demisiu-ministrov" /> V novembri [[2014]] bol zvolený do funkcie predsedu parlamentu. Na poste ministra školstva ho nahradil [[Juraj Draxler]].<ref name="sme-2014-kreslo-po-paskovi-berie-pellegrini" /> Po [[voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] sa v [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|druhej Ficovej vláde]] stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. [[15. marec|15. marca]] [[2018]] bol poverený [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentom SR]] [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]] zostavením [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novej vlády]] potom, čo [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretia vláda Roberta Fica]] podala [[demisia|demisiu]] v dôsledku politickej krízy po [[vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde investigatívneho novinára]] [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]] a jeho snúbenice. Pellegrini prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov, ktorí nový kabinet podporili.<ref name="prezdient-2018-03-15-demisia" /><ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> [[22. marec|22. marca]] [[2018]] ho prezident vymenoval za predsedu vlády SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR; SITA; SME.SK | odkaz na autora = | titul = Slovensko má novú vládu, Pellegrini prisľúbil vyšetrenie vraždy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20786573/prezident-vymenuje-pellegriniho-vladu-kabinet-ma-schvalit-svoj-program.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-22 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> V [[Jún|júni]] [[2020]] po dvadsiatich rokoch v strane [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] rezignoval na post jej podpredsedu a stranu opustil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Fica mrzí odchod Pellegriniho, Matovič po spolupráci netúži (reakcie) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22423048/pellegrini-rozbija-lavicovu-scenu-tvrdi-blaha-reakcie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> Spolu s niekoľkými ďalšími odídencami založil novú [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratickú]] stranu [[HLAS – sociálna demokracia]].<ref name="odchod zo SMERu">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Denník N, Dušan Mikušovič|odkaz na autora=|titul=Pellegrini sa odhodlal: odmietol Fica a odíde zo Smeru|periodikum=Dennik N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1925549/pellegrini-sa-odhodlal-odmietol-fica-a-odchadza-zo-smeru/?ref=tit|issn=1338-8789|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-6-10|dátum prístupu=2020-6-10|ročník=|číslo=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini predstavil novú politickú stranu Hlas | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/555883-pellegrini-predstavuje-svoju-novu-stranu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-29 | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref> == Životopis == Pellegrini sa narodil [[6. október|6. októbra]] [[1975]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Absolvoval [[Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Ekonomickú fakultu]] [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]], odbor financie, bankovníctvo, investovanie a [[Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Ekonomickú fakultu]] [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity v Košiciach]].<ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> == Politická kariéra == Politickú kariéru začal v roku [[2002]] ako 26-ročný,<ref>{{Voľby do NR SR|2002|Zoznam kandidátov}}</ref> keď prvýkrát kandidoval v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|parlamentných voľbách]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER]] zo 41. miesta a získal 1 223 hlasov, čo mu nestačilo stať sa poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]].<ref>{{Voľby do NR SR|2002|Prednostné hlasy}}</ref> V tom istom roku začal pôsobiť ako ekonóm a neskôr ako asistent poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] a podpredsedu Výboru pre hospodárstvo, [[privatizácia|privatizáciu]] a podnikanie [[Ľubomír Vážny|Ľubomíra Vážneho]], kde pôsobil až do roku 2006.<ref name="etrend-2014-parlamentu-uz-sefuje-pellegrini" /> === Poslanec NR SR === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|parlamentných voľbách 2006]] kandidoval za stranu SMER-SD zo 27. miesta kandidátky a so ziskom 2 665 hlasov bol zvolený za poslanca Národnej rady SR.<ref name="pvolby2006">{{Voľby do NR SR|2006|Prednostné hlasy}}</ref> Počas volebného obdobia 2006{{--}}2010 bol člen zdravotníckeho parlamentného výboru.<ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> Do roku [[2010]] zároveň zastával funkciu predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí [[Národný bezpečnostný úrad|Národného bezpečnostného úradu]] a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.<ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> V roku [[2008]] [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vláda Roberta Fica]] prijímala novelu výstavby diaľnic, aby urýchlila [[Diaľnica D1 (Slovensko)|prepojenie]] [[Bratislava|Bratislavy]] s [[Košice|Košicami]] do roku [[2010]]. K „zákonu o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá” Pellegrinimu prešiel pozmeňujúci návrh, ktorým sa rozšíril zoznam ciest, ktoré môže štát stavať aj bez dohody s vlastníkom pôdy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vyvlastňovanie podporili z opozície aj tí, ktorí s tým nesúhlasia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/3981701/vyvlastnovanie-podporili-z-opozicie-aj-ti-ktori-s-tym-nesuhlasia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-07-18 | dátum prístupu = 2024-06-16 }}</ref> Podľa neho mohol štát stavať diaľnice a rýchlostné cesty na cudzích pozemkoch bez riadneho [[Vyvlastnenie|vyvlastnenia]] a vyplatenia vlastníkov. [[Ústavný súd Slovenskej republiky]] neskôr o zákone rozhodol, že nebol v súlade s [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavou]] a porušoval [[vlastnícke právo]] ako jedno zo základných [[Občianske práva|občianskych práv]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kucejová | meno = Vladimíra | autor = | odkaz na autora = | titul = Vážneho zákon zabral pôdu na cesty protiústavne | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/195208-vazneho-zakon-zabral-podu-na-cesty-protiustavne/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2011-01-27 | dátum prístupu = 2024-06-16 }}</ref> Zákonom tak štát poškodil 1 380 vlastníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Protiústavné vyvlastňovanie pozemkov poškodilo 1380 vlastníkov | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/332475-protiustavne-vyvlastnovanie-pozemkov-poskodilo-1380-vlastnikov | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2011-01-26 | dátum prístupu = 2024-06-16 }}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentných voľbách 2010]] opäť kandidoval za stranu SMER-SD z 34. miesta kandidátky a so ziskom 2 745 hlasov sa stal poslancom NR SR.<ref name="pvolby2010">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky parlamentných volieb 2010 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2010/vysledky?tabPage=1&tabQuery=Pelegrini&tabOrderBy=isElected&tabOrderWay=asc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-25 }}</ref> Ako poslanec NR SR pôsobil ako člen Výboru pre financie a rozpočet a člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí [[Národný bezpečnostný úrad|Národného bezpečnostného úradu]].<ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> V roku 2012 bol po tretíkrát zvolený za poslanca NR SR strany SMER-SD v [[voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných parlamentných voľbách]]. Kandidoval z 35. miesta a získal 5 950 hlasov.<ref name="pvolby2012">{{Voľby do NR SR|2012|Prednostné hlasy}}</ref> V [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej vláde Roberta Fica]] sa stal [[štátny tajomník (Slovensko)|štátnym tajomníkom]] [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|Ministerstva financií SR]].<ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> Na mimoriadnom sneme strany SMER-SD [[28. jún]]a [[2014]] sa stal jej novým podpredsedom.<ref name="etrend-2014-parlamentu-uz-sefuje-pellegrini" /> === Minister školstva === Po demisii ministra školstva [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]] bol prezidentom Andrejom Kiskom vymenovaný [[3. júl]]a [[2014]] za ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident dnes vymenoval nových ministrov školstva a hospodárstva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prezident-vymenovanie-ministrov/90295-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-07-03 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> Po nastúpení do funkcie sa pustil do "upratovania" ministerstva, keďže podľa neho svojou štruktúrou nezodpovedalo ministerskej organizácii. Jedným z opatrení bolo zlučovanie ústavov a organizácií spadajúcich pod ministerstvo a zrušenie neefektívnych činností, čo malo ušetriť časť peňazí na zvyšovanie platov učiteľov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Pellegrini: Ministerstvo školstva vidím inak, ako som ho našiel | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/7276593/pellegrini-ministerstvo-skolstva-vidim-inak-ako-som-ho-nasiel.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-07-09 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> V októbri 2014 Pellegrini odvolal riaditeľa inštitútu Iuventa, ktorý pracuje s [[mládež]]ou a je [[Príspevková organizácia|príspevkovou organizáciou]] ministerstva. Do funkcie dočasne vymenoval ústredného tajomníka [[Mladí sociálni demokrati|Mladých sociálnych demokratov]], mládežníckej organizácie Smeru-SD, Jána Hrubého. Ministerstvo školstva zmeny vo vedení vysvetlilo na stretnutí s vedúcimi pracovníkmi Iuventy aj ministrom školstva Pellegrinim, ktorý tvrdil, že nový riaditeľ má zefektívniť fungovanie organizácie. Zamestnancom, ktorí na stretnutí boli, Pellegrini povedal, aby si dávali pozor, čo verejne hovoria či píšu na Facebooku, lebo on ako minister spolupracuje aj so [[Slovenská informačná služba|Slovenskou informačnou službou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini sa ešte ako minister školstva oháňal SIS, spomínajú bývalí zamestnanci Iuventy | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1077957/pellegrini-sa-este-ako-minister-skolstva-ohanal-sis-spominaju-byvali-zamestnanci-iuventy/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-29 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> === Predseda NR SR === Vo funkcii pôsobil len do [[25. november|25. novembra]] [[2014]], kedy nahradil odstupujúceho [[Pavol Paška|Pavla Pašku]] vo funkcii [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu NR SR]] pre prevalenie kauzy predraženého nákupu [[Počítačová tomografia|CT prístroja]] do Piešťanskej nemocnie a následných protestoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Rusnáková | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo spôsobila kauza CT? | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/focus/politika-s-spolocnost/1704151-co-sposobila-kauza-ct | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-02 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> <ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> Na funkciu predsedu NR SR ho navrhla strana SMER-SD. === Predseda vlády === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách 2016]] kandidoval z 3. miesta kandidátky strany SMER-SD a so ziskom 193 420 hlasov sa opätovne stal poslancom NR SR.<ref name="pvolby2016">{{Voľby do NR SR|2016|Prednostné hlasy}}</ref> V [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej Ficovej vláde]] bol [[podpredseda vlády|podpredsedom vlády]] pre investície a informatizáciu.<ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> Počas politickej krízy po [[vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde investigatívneho novinára]] [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]] a jeho snúbenice bol Pellegrini [[7. marec|7. marca]] [[2018]] dočasne poverený vedením [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministerstva kultúry SR]] namiesto [[Marek Maďarič|Mareka Maďariča]], ktorý sa vzdal svojej funkcie. O týždeň neskôr, [[15. marec|15. marca]] [[2018]] bol [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentom SR]] [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]] poverený zostavením novej vlády potom, čo [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretia vláda Roberta Fica]] podala [[demisia|demisiu]]. Prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov.<ref name="prezdient-2018-03-15-demisia" /><ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> Prezident [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|jeho vládu]] vymenoval [[22. marec|22. marca]] [[2018]], [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] schválila jej programové vyhlásenie (ktoré bolo fakticky kópiou programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády)<ref name="nrsr-parlamentna-tlac-913" /><ref name="dennikn-20180322-pv" /> a vyslovila vláde dôveru 81 hlasmi o štyri dni neskôr, [[26. marec|26. marca]] [[2018]].<ref name="sme-20180326-dovera" /><ref name="nrsr-hlasovanie-o-dovere" /> V októbri 2018 ako predseda vlády slávnostne otvoril nový [[Jaguar Land Rover Slovakia|závod automobilky Jaguar Land Rover]] v [[Nitra|Nitre]]. Pri otvorení vyzdvihol, že ide o kľúčovú investíciu pre Slovensko a aj pre rozvoj [[Nitriansky región|nitrianskeho regiónu]], ktorá upevňuje postavenie Slovenska ako svetovej veľmoci v počte vyrobených vozidiel na jedného obyvateľa. Za vládu SR povedal, že rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci pre Jaguar Land Rover bolo správne a poskytnuté prostriedky sa Slovensku vrátia mnohonásobne viac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Jaguar Land Rover otvoril závod v Nitre, Pellegrini ju označil za kľúčovú investíciu pre Slovensko | url = https://www.finreport.sk/agenturne-spravy/jaguar-land-rover-otvoril-zavod-v-nitre-pellegrini-ju-oznacil-za-klucovu-investiciu-pre-slovensko/ | vydavateľ = finreport.sk | dátum vydania = 2018-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = NITRA | jazyk = }}</ref> Pellegrini sa o závode vyjadril, že je kľúčový a patrí k najvýznamnejším podnikom na Slovensku, pre čo vedeniu firmy počas jeho mandátu garantoval špeciálny prístup.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Premiér garantoval závodu Jaguar Land Rover špeciálny prístup vlády | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/premier-garantoval-zavodu-jaguar-land/434181-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-05 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (33889394078).jpg|náhľad|vľavo|Stretnutie Pellegriniho s [[Prezident Spojených štátov|americkým prezidentom]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] 3. mája 2019]] Po približne roku pôsobenia v úrade bol Pellegrini [[3. máj]]a [[2019]] prijatí u prezidenta [[Spojené štáty|USA]] [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] pri príležitosti 30. výročia [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] a 15. výročia vstupu Slovenska do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čaplovič | meno = Miroslav | odkaz na autora = | titul = Pellegrini sa má stretnúť s Trumpom. V Bielom dome | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/504656-pellegrini-sa-ma-stretnut-s-trumpom-v-bielom-dome/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> Počas stretnutia preberali otázky energetickej bezpečnosti, Nordstream 2, ilegálnej [[Migrácia (sociológia)|migrácii]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Trump ocenil kroky Slovenska k navýšeniu obranného rozpočtu na dve percentá v rámci NATO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Matišák | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump prijal v Bielom dome premiéra Pellegriniho, rád by navštívil Slovensko | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/510973-donald-trump-prijal-v-bielom-dome-premiera-pellegriniho/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-03 | dátum prístupu = 2024-06-17}}</ref> Minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák|Lajčák]] zhodnotil návštevu za "absolútne úspešnú". Bývalý minister [[Pavol Demeš]] zdôraznil, že návšteva mala veľký význam a zo slovenských ústavných činiteľov bol Pellegrini prvý pozvaný do Bieleho domu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Príde Trump na Slovensko? Pellegrini má 15 minút na to, aby spravil dojem na ich osobnom stretnutí | url = https://dennikn.sk/1457211/pride-trump-na-slovensko-pellegrini-ma-15-minut-na-to-aby-spravil-dojem-na-ich-osobnom-stretnuti/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2019-05-02 | dátum prístupu = 2019-12-06 | jazyk = sk-SK | meno = Tomáš | priezvisko = Vasilko}}</ref> S koncom mandátu Pellegriniho vlády nastúpila [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémia ochorenia COVID-19]]. [[16. marec|16. marca]] [[2020 na Slovensku|2020]] zaviedla vláda opatrenia proti šíreniu [[Choroba|ochorenia]] [[COVID-19]], pre štátne nemocnice na Slovensku zaviedla [[núdzový stav]], zatvorila všetky školy, obmedzila pohyb občanov, zatvorila obchodné prevádzky a zaviedla [[Karanténa|karanténu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pellegrini: Uzatvárame školy, medzinárodné letiská, aj zábavné parky | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/p-pellegrini-vsetky-tri-medzinarodn/451973-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-12 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|Vláda Petra Pellegriniho]] podala po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|februárových voľbách]] [[20. marec|20. marca]] [[2020]] demisiu.<ref name="pravda-pellegriniho-vlada-konci">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegriniho vláda končí, podala demisiu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/546194-pellegriniho-vlada-konci-podava-demisiu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-20 | dátum prístupu = 2020-03-21 }}</ref> V nich bol jednotkou kandidátky Smeru-SD. Získal 413 555 hlasov, najviac za stranu SMER-SD, čím sa znovu stal poslancom NR SR.<ref name="pvolby2020">{{Voľby do NR SR|2020|Prednostné hlasy}}</ref> Strana skončila po víťazstve [[OĽaNO]] v [[Opozícia (politika)|opozícii]]. V apríli 2020 Pellegrini ako podpredseda strany SMER oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany, keďže bol najpopulárnejší politik strany a vo voľbách získal o 170 000 viac hlasov než predseda strany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-25 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Vyzval [[Robert Fico|Roberta Fica]], aby odišiel z postu predsedu strany Smer a tak sa „vyhol osudu [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]] či [[Mikuláš Dzurinda|Mikuláša Dzurindu]].“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Pellegrini [[10. jún]]a [[2020]] oznámil odchod zo strany SMER-SD, preto že už v nej nevidel budúcnosť a chcel predísť mocenským bojom v strane.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Orviská | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hajčáková | meno2 = Daniela | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pellegrini končí ako podpredseda Smeru, zo strany odíde | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22422931/peter-pellegrini-smer-vyhlasenie-odchod.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Spolu s ním odišli 10 poslanci, z ktorých boli dvaja podpredsedovia strany, v tom čase to bola tretina poslancov strany SMER.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Straková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = SITA | odkaz na autora3 = | titul = Do Pellegriniho projektu vstúpi ďalších desať poslancov zo Smeru | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22427684/peter-pellegrini-strana-smer.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-17 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Stranu Hlas-SD zaregistroval [[11. september|11. septembra]] 2020.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rezort vnútra zaregistroval stranu Hlas - sociálna demokracia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mv-uz-zaregistrovalo-stranu-p-pellegri/492564-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-11 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 28. novembra, zvolili delegáti za predsedu strany Pellegriniho.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hlas bez prekvapenia. Na sneme zvolili za šéfa Pellegriniho | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/570142-hlas-bez-prekvapenia-na-sneme-zvolili-za-sefa-pellegriniho/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-28 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> === Opäť predsedom NR SR === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných parlamentných voľbách]] konaných 30. septembra 2023 už kandidoval ako jednotka novo vzniknutej strany HLAS-SD.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = prut, TASR | odkaz na autora = | titul = Pellegrini predstavil kandidátku Hlasu, vysoko je aj obvinený exminister Žiga (zoznam prvých 40 mien) | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96091398-pellegrini-predstavil-kandidatku-hlasu-vysoko-je-aj-obvineny-exminister-ziga-zoznam-prvych-40-mien | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-30 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Pellegrini získal 337 976 hlasov.<ref>{{Voľby do NR SR|2023|Prednostné hlasy}}</ref> Strana Hlas-SD sa spolu s víťazným Smerom-SD a SNS stala súčasťou [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vládnej koalície]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sopóci | meno = Patrik | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Lídri Smeru, Hlasu a SNS podpísali koaličnú dohodu, mená ministrov zatiaľ neprezradili | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23232243/koalicna-dohoda-nova-vlada-podpis-fico-danko-pellegrini.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> 25. októbra 2023 bol Pellegrini druhýkrát zvolený za predsedu NR SR. Za hlasovalo 131 poslancov, proti bolo 11.<ref name="rtvs-novym-predsedom-parlamentu-sa-stal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Novým predsedom parlamentu sa stal Peter Pellegrini, poslanci ho zvolili v tajnom hlasovaní | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/10/novym-predsedom-parlamentu-sa-stal-peter-pellegrini-poslanci-ho-zvolili-v-tajnom-hlasovani/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Prezident SR === Dňa [[19. január]]a [[2024]] oficiálne oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských voľbách 2024]].<ref name="aktuality-prezidentske-volby-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby 2024: Peter Pellegrini oficiálne oznámil, že bude kandidovať na prezidenta | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/YBV8qPg/prezidentske-volby-2024-peter-pellegrini-oficialne-oznamil-ze-bude-kandidovat-na-prezidenta/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-19 | dátum prístupu = 2024-01-19 }}</ref> Jeho prezidentská kampaň bola organizáciou [[Transparency International Slovensko|Transparency International]] označená ako najmenej transparentná zo všetkých kandidátov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Slovensko | meno = Transparency International | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini vedie najmenej transparentnú kampaň | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/peter-pellegrini-vedie-najmenej-transparentnu-kampan/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-14 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> Počas kampane na transparentnom účte neukázal ani jediného darcu a poslané naň boli peniaze so strany Hlas-SD po voľbách, čo je v rozpore so zákonom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini prijal na účet ďalších 250-tisíc eur. V rozpore so zákonom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/zeX8eb0/pellegrini-prijal-na-ucet-dalsich-250-tisic-eur-v-rozpore-so-zakonom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-10 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> Podľa organizácie spolu v kampani minul vyše 700-tisíc eur, čo bolo o 200-tisíc viac, ako povoľuje zákon.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini mohol limit na kampaň presiahnuť o 200-tisíc eur. Ak mu to dokážu, hrozí mu masívna pokuta | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9uKiQoI/peter-pellegrini-mohol-limit-na-kampan-presiahnut-o-200-tisic-eur-ak-mu-to-dokazu-hrozi-mu-masivna-pokuta/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-17 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> Politológovia zhodnotili prezidentskú kampaň ako obsahovo prázdnu a nudnú, či neslušnú k ľuďom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Končí sa kampaň bez kampane: Pellegrini obchádzal pravidlá, Korčok nestíhal. Čo bude kľúčové v druhom kole? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2024/clanok/703682-konci-sa-kampan-bez-kampane-pellegrini-obchadzal-pravidla-korcok-nestihal-co-bude-klucove-v-druhom-kole/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> Pellegrini bol zároveň obvinený z vyhýbania sa duelu s Ivanom Korčokom, ktorý sa nakoniec udial až 18. marca, čiže 3 dni pred volebným moratóriom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Duel Korčoka s Pellegrinim možno vôbec nebude. Líder Hlasu odmieta jednu diskusiu za druhou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23287988/prezidentske-volby-duel-diskusie-ivan-korcok-peter-pellegrini.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-27 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Katuška | meno2 = Michal | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Duel Pellegrini verzus Korčok: Nikto nedominoval, nikto nechcel urobiť chybu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23297869/prezidentske-volby-2024-pellegrini-korcok-debata-na-markize.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> V prvom kole prezidentských volieb konanom [[23. marec|23. marca]] [[2024]] skončil na 2. mieste so ziskom 37,02 %. Celkovo získal 834 718 hlasov. Spolu s [[Ivan Korčok|Ivanom Korčokom]], ktorý získal 42,51 % tak postúpil do druhého kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby prezidenta Slovenskej republiky 2024 | url = https://volby.statistics.sk/prez/prez2024/sk/vysledky_hlasovania_kolo1.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Kampaň po prvom kole volieb zameral na [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojnu na Ukrajine]], svojimi výrokmi, že bude prezidentom mieru, a bilbordovou kampaňou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Biró | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini nasadil novú kampaň. Voličov oslovuje s vojakmi a Ukrajinou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ze7u7Ke/peter-pellegrini-nasadil-novu-kampan-volicov-oslovuje-s-vojakmi-a-ukrajinou/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> V druhom kole prezidentských volieb konanom [[6. apríl]]a [[2024]] skončil na prvom mieste s 53,12 %, čo predstavovalo 1 409 255 hlasov. Týmto bol zvolený ako v poradí [[Zoznam prezidentov Slovenska|šiesty]] [[Prezident Slovenskej republiky|slovenský prezident]]. Funkciu Predsedu NR SR a aj poslanca NR SR tak ukončil [[7. apríl|7. apríla]] 2024 a poveril [[Peter Žiga|Petra Žigu]] vykonávaním funkcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tomečková | meno = Nicol | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini už nie je poslancom ani predsedom Národnej rady SR | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/peter-pellegrini-uz-nie-je-poslancom-ani-predsedom-narodnej-rady-sr/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 23. apríla absolvoval v [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Tlačovej agentúre Slovenskej republiky]] fotenie na oficiálny prezidentský portrét, ktorý zhotovil Michal Svítok.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pellegrini absolvoval v TASR fotenie na oficiálny prezidentský portrét | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/p-pellegrini-absolvoval-v-tasr-fotenie/790131-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-23 | dátum prístupu = 2024-04-23}}</ref> 1. júna sa Pellegrini ako novozvolený prezident vzdal postu predsedu stany Hlas-SD na jej sneme. Za predsedu Hlasu-SD navrhol ministra vnútra [[Matúš Šutaj Eštok|Matúša Šutaja Eštoka]], ktorý bol do funkcie snemom zvolený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini sa oficiálne vzdal funkcie predsedu strany Hlas-SD | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/06/peter-pellegrini-sa-oficialne-vzdal-funkcie-predsedu-strany-hlas-sd/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-06-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pellegrini predsedníctvo strany opustil len formálne, keďže podľa nových stanov strany zastáva funkciu zakladajúceho predsedu. Zakladajúci predseda Hlasu-SD má právo zúčastňovať sa na zasadnutiach strany s poradným hlasom, prihovárať k chodu strany a vyjadrovať sa k rozhodnutiam predsedníctva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Nový predseda Hlasu Šutaj Eštok: Pelle je len jeden, zdôraznil. Radikalizáciu strany odmieta | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/712271-novy-predseda-hlasu-sutaj-estok-pelle-je-len-jeden-zdoraznil-pre-pravdu-radikalizaciu-strany-odmieta/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-01 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> Postu predsedu sa tak vzdal, ale v štruktúrach Hlasu-SD ostáva. Ústava SR neprikazuje prezidentovi nestraníckosť a vzdanie sa členstva v politickej strane, je to však nepísaná tradícia, ktorú zatiaľ dodržali všetci predchádzajúci prezidenti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bude Pellegrini nadstranícky? Bude z neho skôr Gašparovič než Kováč, hovoria odborníci. Podporu koalície ešte bude potrebovať | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/713871-bude-pellegrini-nadstranicky-bude-z-neho-skor-gasparovic-nez-kovac-hovoria-odbornici-podporu-koalicie-este-bude-potrebovat/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-15 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> [[15. jún]]a 2024 sa konala [[Inaugurácia Petra Pellegriniho]] v [[Reduta (Bratislava)|Redute]] v Bratislave, kedy o 12. hodine počas slávnostného zasadnutia Národnej rady SR zložil sľub a v prezidentskom úrade vystriedal [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Adriána Belej Majerčínová | odkaz na autora = | titul = Šiestym prezidentom je Pellegrini: Venoval sa Gerymu, zložil sľub a stihol aj prvý prešľap. Niektorí očakávajú veľa, niektorí nič | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/713889-siestym-prezidentom-je-pellegrini-venoval-sa-gerymu-zlozil-slub-a-stihol-aj-prvy-preslap-ake-su-ocakavania-a-co-ho-caka/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-16 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> Petrovi Pellegrinimu sa ako prvému politikovi na Slovensku podarilo postupne obsadiť všetky tri najvyššie ústavné posty, najprv sa stal predsedom NR SR, ktorým bol dvakrát, neskôr sa stal premiérom a nakoniec prezidentom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|titul=Pellegriniho príbeh: v roku 2002 bol poslanecký asistent, v roku 2024 je z neho prezident|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|dátum=2024-04-07|url=https://dennikn.sk/3923476/pellegriniho-pribeh-v-2002-bol-poslanecky-asistent-v-2024-je-z-neho-prezident/?ref=list|dátum prístupu=2024-04-10}}</ref> Hneď po inaugurácii sa [[17. jún]]a zúčastnil na neformálnom zasadnutí [[Európska rada|Európskej rady]] v [[Brusel]]i, na ktorom zastupoval [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predsedu]] [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]], ktorý sa zotavuje po [[Atentát na Roberta Fica|atentáte]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Matišák | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini v Bruseli: Budeme chcieť ponuku pre Šefčoviča a nie sme nadšení Kallasovou | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/714088-pellegrin-v-bruseli-budeme-chciet-ponuku-pre-sefcovica-a-nie-sme-nadseni-kallasovou/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-17 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> Na summite sa diskutovalo o výsledkoch [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|eurovolieb]] a riešili sa nominácie na obsadenie najvyšších vedúcich pozícií v [[Zoznam inštitúcií a orgánov Európskej únie|inštitúciách EÚ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident sa zúčastní zasadnutia Európskej rady | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-peter-pellegrini-sa-zucastni-neformalneho-zasadnutia-europskej-rady-v-bruseli/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2024-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Rokoval aj o silnom portfóliu pre [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]] na pozíciu eurokomisára v [[Európska komisia|Európskej komisii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pellegrini využije summit EÚ na otázky o návrate Smeru a Hlasu do PES | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/brief-pellegrini-chce-na-summite-eu-vy/802611-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-17 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> Prvá oficiálna [[Zoznam zahraničných ciest prezidenta Petra Pellegriniho|zahraničná cesta Petra Pellegriniho]] ako prezidenta Slovenska bola [[26. jún]]a 2024 do [[Česko|Česka]]. Na zahraničnej ceste v Česku sa stretol s prezidentom Česka [[Petr Pavel|Petrom Pavlom]], čím pokračuje v tradícii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prvá oficiálna zahraničná cesta Petra Pellegriniho vo funkcii prezidenta povedie do Česka | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/06/prva-oficialna-zahranicna-cesta-petra-pellegriniho-vo-funkcii-prezidenta-povedie-do-ceska/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ==Prezidentský úverový škandál== V januári 2024 strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas), vedená Petrom Pellegrinim, podpísala úverovú zmluvu vo výške 300 000 € so spoločnosťou Element Business, ktorej konateľkou je Pellegriniho sestra Eva Pellegrini.<ref name="enrsi-loan">[https://enrsi.stvr.sk/articles/news/414288/hlas-fined-eur-5000-for-late-disclosure-of-campaign-loan] Hlas fined €5,000 for late disclosure of campaign loan, Slovak Radio International, cit. 18. september 2025.</ref> Podľa slovenského zákona sú politické strany povinné zverejniť podrobnosti o úveroch do 30 dní od podpisu zmluvy. Hlas túto povinnosť nesplnil a úver zverejnil až neskôr v roku 2024 po vonkajšom tlaku a kontrole. Úver bol splatený 8. októbra 2024.<ref name="enrsi-loan" /> Dňa 8. septembra 2025 udelila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán strane Hlas pokutu vo výške 5 000 € za oneskorené zverejnenie úverovej zmluvy.<ref name="enrsi-loan" /> Transparency International Slovensko kritizovalo stranu za oneskorenie a označilo vysvetlenie o „administratívnej chybe“ za nedostatočné vzhľadom na zákonné požiadavky transparentnosti.<ref>[https://slovakmonitor.com/when-the-president-breaks-the-rules-inside-pellegrinis-hidden-campaign-funds] When the President Breaks the Rules: Inside Pellegrini’s Hidden Campaign Funds, Slovak Monitor, cit. 18. september 2025.</ref> Ďalšie otázniky vyvolala informácia, že Hlas previedol 250 000 € na Pellegriniho kampaňový účet ešte predtým, ako bol úver od Element Business oficiálne prijatý, čo vyvolalo pochybnosti o súlade s pravidlami slovenského zákona o financovaní volebných kampaní.<ref>[https://news.refresher.sk/187396-Pellegrini-ma-dalsi-problem-s-financovanim-kampane-Hlas-mu-poslal-250-tisic-skor-ako-dostal-pozicku-od-sestry] Pellegrini má ďalší problém s financovaním kampane, Refresher.sk, cit. 18. september 2025.</ref> == Osobný život == Pellegriniho korene siahajú do [[Taliansko|Talianska]], jeho prastarý otec Leopoldo Pellegrini pochádzal z talianskej dediny Salter. Koncom 19. storočia prišiel na Slovensko, vtedy [[Rakúsko-Uhorsko]], stavať úsek železnice medzi [[Levice (Slovensko)|Levicami]] a [[Zvolen|Zvolenom]], našiel si tu ženu a usadil sa v okolí [[Žiar nad Hronom|Žiaru nad Hronom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Burčík | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvý Pellegrini prišiel pred 130 rokmi. Syn bol v ruskom zajatí. Majetok im znárodnili | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23298001/prvy-pellegrini-prisiel-pred-130-rokmi-syn-bol-v-ruskom-zajati-majetok-im-znarodnili.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2024-06-16}}</ref> Do okolo roku 2010 malo Pellegriniho priezvisko len jedno "l", čo sa zmenilo, keď [[matrika]] vymenila rodné listy jemu a jeho rodinným príslušníkom, aby chybu v priezvisku opravili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini mal pred pár rokmi iný rodný list: Prečo zmenil meno? | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/peter-pellegrini-mal-pred-par-rokmi-iny-rodny-list-preco-zmenil-meno | vydavateľ = pluska.sk | dátum vydania = 2014-11-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Má psa Geryho.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Anita Radi | odkaz na autora = | titul = Pellegrini prekvapil priznaním, čím chcel byť ako dieťa. Jeho vysnívané povolanie vás šokuje! (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/pellegrini-2/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-06 | dátum prístupu = 2024-06-16 }}</ref> O svojej [[Viera (náboženstvo)|viere]] v roku 2019 v rozhovore povedal: „Nie som praktizujúci [[katolík]], bol som len [[Sviatosť krstu|pokrstený]], ale zvyky a veriacich rešpektujem.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentský denník: Pellegrini si cez sviatky spomenul na kostol. Ide vo Ficových šľapajach | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23307006/prezidentsky-dennik-pellegrini-korcok-kampan-velka-noc.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-01 | dátum prístupu = 2024-06-16 }}</ref> Vo februári 2020 poskytol rozhovor novinárom týždenníka [[Plus 7 dní]], ktorý sa týkal aj jeho sexuálnej orientácie; na priamu otázku, či je pravda, že je [[homosexualita|homosexuál]], odpovedal záporne. Následne sa však podľa [[Denník N|Denníka N]] Pellegrini snažil, aby rozhovor vôbec nebol uverejnený. Rozhovor bol nakoniec uverejnený, ale otázky o [[sexuálna orientácia|sexuálnej orientácii]] boli na príkaz vydavateľa vynechané. Šéfredaktorka týždenníka sa kvôli tomu rozhodla odísť z&nbsp;čela redakcie, ktorú potom opustil aj autor rozhovoru s Pellegrinim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vzbura šéfredaktorky v Plus 7 dní. Katarína Šelestiaková dala výpoveď. Vedenie vydavateľstva reaguje | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/2097082-stopli-otazku-na-pellegriniho-orientaciu-sefredaktorka-plus-7-dala-vypoved | vydavateľ = hnonline.sk| dátum vydania = 2020-02-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novinár, ktorý položil premiérovi Pellegrinimu intímnu otázku, už nepracuje pre Plus 7 dní | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/2100244-novinar-ktory-polozil-premierovi-pellegrinimu-intimnu-otazku-uz-nepracuje-pre-plus-7-dni | vydavateľ = hnonline.sk| dátum vydania = 2020-02-25}}</ref> == Štátne vyznamenania == ==== Slovensko ==== V zmysle zákona o [[Slovenské štátne rady a vyznamenania|štátnych vyznamenaniach]] patria prezidentovi Slovenskej republiky prvé triedy najvyšších štátnych vyznamenaní:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/522/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2008-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-15 | miesto = Bratislava }}</ref> * [[Rad Andreja Hlinku]] I. triedy * [[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy * [[Kríž Milana Rastislava Štefánika]] I. triedy * [[Pribinov kríž]] I. triedy. <gallery> Súbor:SVK Order of Andrej Hlinka 1st Class BAR.png|stužka [[Rad Andreja Hlinku|Radu Andreja Hlinku]] I. triedy Súbor:SVK Rad Ludovita Stura 1 triedy BAR.png|stužka [[Rad Ľudovíta Štúra|Radu Ľudovíta Štúra]] I. triedy Súbor:SVK Kriz M-R-Stefanika 1 triedy BAR.svg|stužka [[Kríž Milana Rastislava Štefánika|Kríža Milana Rastislava Štefánika]] I. triedy Súbor:SVK Pribinov Kriz 1 triedy BAR.svg|stužka [[Pribinov kríž|Pribinovho kríža]] I. triedy </gallery> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="pravda-2014-kiska-prijal-demisiu-ministrov">{{Citácia periodika | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Kiska prijal demisiu ministrov, vymenoval ich nástupcov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/322818-kiska-vymenuje-poobede-novych-ministrov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2014-07-03 | dátum prístupu = 2018-03-16 }}</ref> <ref name="sme-2014-kreslo-po-paskovi-berie-pellegrini">{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | priezvisko2 = Dugovič | meno2 = Matej | priezvisko3 = Piško | meno3 = Michal | titul = Kreslo po Paškovi berie Pellegrini, ktorý robil čiernu prácu pre Smer | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/7511387/kreslo-po-paskovi-berie-pellegrini-ktory-robil-ciernu-pracu-pre-smer.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-11-24 | dátum prístupu = 2018-03-16 }}</ref> <ref name="etrend-2014-parlamentu-uz-sefuje-pellegrini">{{Citácia periodika | autor = SITA, TREND | odkaz na autora = | titul = Parlamentu už šéfuje Pellegrini. „Za“ hlasovala aj časť opozície | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/parlamentu-uz-sefuje-pellegrini-za-hlasovala-aj-cast-opozicie.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-11-25 | dátum prístupu = 2018-03-16 }}</ref> <ref name="prezdient-2018-03-15-demisia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezident prijal demisiu predsedu vlády a poveril Petra Pellegriniho | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-prijal-demisiu-predsedu-vlady/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2018-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="tasr-2018-03-15-demisia">{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = R. Fico podal demisiu na post premiéra, nahradil ho Pellegrini | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/fico-podal-demisiu-na-post-predsedu-vla/314016-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2018-03-16 }}</ref> <ref name="dennikn-20180322-pv">{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | priezvisko2 = Folentová | meno2 = Veronika | titul = Pellegriniho vláda skopírovala od Ficovej aj staré sľuby o úspešnom predsedníctve či obnovení IC vlakov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1072655/pellegriniho-vlada-skopirovala-od-ficovej-aj-stare-sluby-o-uspesnom-predsednictve-ci-obnoveni-ic-vlakov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-22 | dátum prístupu = 2018-03-26 }}</ref> <ref name="sme-20180326-dovera">{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Krbatová | meno2 = Lucia | titul = Pellegriniho vláda získala dôveru, podporilo ju 81 poslancov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20790239/vlada-pellegriniho-ziskala-doveru-podporilo-ju-81-poslancov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-26 | dátum prístupu = 2018-03-26 }}</ref> <ref name="nrsr-parlamentna-tlac-913">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Parlamentná tlač 913 : Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=913 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2018-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-26 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="nrsr-hlasovanie-o-dovere">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hlasovanie poslancov : Programové vyhlásenie vlády SR (tlač 913). Hlasovanie o návrhu uznesenia. | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=40047 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2018-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-26 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Peter Pellegrini|commonscat=Peter Pellegrini}} == Externé odkazy == * [https://www.prezident.sk/ Oficiálny web prezidenta SR] * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=682 Peter Pellegrini] na webe NR SR * [https://www.teraz.sk/tag/peter-pellegrini Spravodajstvo týkajúce sa Petra Pellegriniho] na portáli teraz.sk TASR {{Peter Pellegrini}} {{Prezidenti Slovenska}} {{Vláda Slovenska zo 4. apríla 2012}} {{Vláda Slovenska z 23. marca 2016}} {{Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020}} {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky}} {{Ministri financií Slovenskej republiky}} {{Ministri kultúry Slovenskej republiky}} {{Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky}} {{Ministri vnútra Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}} {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pellegrini, Peter}} [[Kategória:Peter Pellegrini| ]] [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Politici Hlasu]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Predsedovia NR SR]] [[Kategória:Podpredsedovia NR SR]] [[Kategória:Prezidenti Slovenska]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] [[Kategória:Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach]] [[Kategória:Slovenské osobnosti talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Laureáti Radu Andreja Hlinku I. triedy]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy]] jzs2z5i1ps98z2vixpijixdzyuefi3d 8200008 8200006 2026-04-18T09:03:34Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23730-56|~2026-23730-56]] ([[User_talk:~2026-23730-56|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8102569 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Peter Pellegrini | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Slovakia.svg|20px|štandarda prezidenta SR|link=Štandarda prezidenta Slovenskej republiky]] prezident Slovenskej republiky | Portrét = Peter Pellegrini, 2024 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Pellegrini v roku 2024 | Podpis = | Poradie = [[Zoznam prezidentov Slovenska|6.]] | Úrad = [[prezident Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[15. jún]]a [[2024]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Zuzana Čaputová]] | Nástupca = | Premiér = [[Robert Fico]] (2023{{--}}súčasnosť) | Poradie2 = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|8.]] | Úrad2 = [[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády SR]] | Začiatok obdobia2 = [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | Koniec obdobia2 = [[21. marec|21. marca]] [[2020]] | Predchodca2 = [[Robert Fico]] | Nástupca2 = [[Igor Matovič]] | Prezidenti2 = [[Andrej Kiska]]<br />[[Zuzana Čaputová]] | Poradie3 = [[Zoznam predsedov slovenských parlamentov|8. a 11.]] | Úrad3 = [[predseda Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia3 = [[25. november|25. novembra]] [[2014]] | Koniec obdobia3 = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Predchodca3 = [[Pavol Paška]] | Nástupca3 = [[Andrej Danko]] | Premiér3 = [[Robert Fico]] | Prezident3 = [[Andrej Kiska]] | Začiatok obdobia4 = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia4 = [[7. apríl|7. apríla]] [[2024]] | Predchodca4 = [[Boris Kollár]] | Nástupca4 = [[Peter Žiga]] | Premiér4 = [[Robert Fico]] | Prezident4 = [[Zuzana Čaputová]] | Poradie5 = [[Zoznam ministrov školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|16.]] | Úrad5 = [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva SR]] | Začiatok obdobia5 = [[3. júl]]a [[2014]] | Koniec obdobia5 = [[25. november|25. novembra]] [[2014]] | Predchodca5 = [[Dušan Čaplovič]] | Nástupca5 = [[Juraj Draxler]] | Poradie6 = | Úrad6 = [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu]] | Začiatok obdobia6 = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Koniec obdobia6 = [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | Predchodca6 = [[Ľubomír Vážny]] | Nástupca6 = [[Richard Raši]] | Prezident6 = [[Andrej Kiska]] | Premiér6 = [[Robert Fico]] | Poradie7 = | Úrad7 = [[Národná rada Slovenskej republiky|Podpredseda Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia7 = [[24. marec|24. marca]] [[2020]] | Koniec obdobia7 = [[21. október|21. októbra]] [[2020]] | Predchodca7 = | Nástupca7 = [[Juraj Blanár]] | Poradie8 = | Úrad8 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia8 = [[4. júl|4. júla]] [[2006]] | Koniec obdobia8 = [[11. apríl|11. apríla]] [[2012]] | Začiatok obdobia9 = [[25. november|25. novembra]] [[2014]] | Koniec obdobia9 = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Začiatok obdobia10 = [[21. marec|21. marca]] [[2020]] | Koniec obdobia10 = [[7. apríl|7. apríla]] [[2024]] | Dátum narodenia = {{dnv|1975|10|6}} | Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SMER–SD]] </small>(2000{{--}}2020)</small> <br>[[HLAS – sociálna demokracia|HLAS–SD]] </small>(od 2020) (pozastavené členstvo) </small> | Alma mater = Ekonomická fakulta [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]]<br />[[Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Ekonomická fakulta]] [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity v Košiciach]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Peter Pellegrini ''' (* [[6. október]] [[1975]], [[Banská Bystrica]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[politik]] a [[Zoznam prezidentov Slovenska|šiesty]] [[prezident Slovenskej republiky]]. V rokoch [[2018]] až [[2020]] bol [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predsedom]] [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|vlády Slovenskej republiky]]. Post [[predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] zastával dvakrát, prvýkrát od [[25. november|25. novembra]] [[2014]] do [[23. marec|23. marca]] [[2016]] a druhýkrát medzi [[25. október|25. októbrom]] [[2023]] a [[7. apríl]]om [[2024]], kedy bol [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|zvolený]] za prezidenta. Pellegrini je jediný slovenský politik, ktorý obsadil všetky najvyššie ústavné funkcie. V [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|druhej vláde Roberta Fica]] najprv pôsobil na poste tajomníka [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|ministerstva financií SR]], neskôr ho prezident [[Andrej Kiska]] [[3. júl]]a [[2014]] vymenoval za [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|ministra školstva SR]], kde nahradil [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]].<ref name="pravda-2014-kiska-prijal-demisiu-ministrov" /> V novembri [[2014]] bol zvolený do funkcie predsedu parlamentu. Na poste ministra školstva ho nahradil [[Juraj Draxler]].<ref name="sme-2014-kreslo-po-paskovi-berie-pellegrini" /> Po [[voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] sa v [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|druhej Ficovej vláde]] stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. [[15. marec|15. marca]] [[2018]] bol poverený [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentom SR]] [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]] zostavením [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novej vlády]] potom, čo [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretia vláda Roberta Fica]] podala [[demisia|demisiu]] v dôsledku politickej krízy po [[vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde investigatívneho novinára]] [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]] a jeho snúbenice. Pellegrini prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov, ktorí nový kabinet podporili.<ref name="prezdient-2018-03-15-demisia" /><ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> [[22. marec|22. marca]] [[2018]] ho prezident vymenoval za predsedu vlády SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR; SITA; SME.SK | odkaz na autora = | titul = Slovensko má novú vládu, Pellegrini prisľúbil vyšetrenie vraždy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20786573/prezident-vymenuje-pellegriniho-vladu-kabinet-ma-schvalit-svoj-program.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-22 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> V [[Jún|júni]] [[2020]] po dvadsiatich rokoch v strane [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] rezignoval na post jej podpredsedu a stranu opustil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Fica mrzí odchod Pellegriniho, Matovič po spolupráci netúži (reakcie) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22423048/pellegrini-rozbija-lavicovu-scenu-tvrdi-blaha-reakcie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> Spolu s niekoľkými ďalšími odídencami založil novú [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratickú]] stranu [[HLAS – sociálna demokracia]].<ref name="odchod zo SMERu">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Denník N, Dušan Mikušovič|odkaz na autora=|titul=Pellegrini sa odhodlal: odmietol Fica a odíde zo Smeru|periodikum=Dennik N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1925549/pellegrini-sa-odhodlal-odmietol-fica-a-odchadza-zo-smeru/?ref=tit|issn=1338-8789|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-6-10|dátum prístupu=2020-6-10|ročník=|číslo=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini predstavil novú politickú stranu Hlas | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/555883-pellegrini-predstavuje-svoju-novu-stranu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-29 | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref> == Životopis == Pellegrini sa narodil [[6. október|6. októbra]] [[1975]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Absolvoval [[Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Ekonomickú fakultu]] [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]], odbor financie, bankovníctvo, investovanie a [[Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Ekonomickú fakultu]] [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity v Košiciach]].<ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> == Politická kariéra == Politickú kariéru začal v roku [[2002]] ako 26-ročný,<ref>{{Voľby do NR SR|2002|Zoznam kandidátov}}</ref> keď prvýkrát kandidoval v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|parlamentných voľbách]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER]] zo 41. miesta a získal 1 223 hlasov, čo mu nestačilo stať sa poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]].<ref>{{Voľby do NR SR|2002|Prednostné hlasy}}</ref> V tom istom roku začal pôsobiť ako ekonóm a neskôr ako asistent poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] a podpredsedu Výboru pre hospodárstvo, [[privatizácia|privatizáciu]] a podnikanie [[Ľubomír Vážny|Ľubomíra Vážneho]], kde pôsobil až do roku 2006.<ref name="etrend-2014-parlamentu-uz-sefuje-pellegrini" /> === Poslanec NR SR === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|parlamentných voľbách 2006]] kandidoval za stranu SMER-SD zo 27. miesta kandidátky a so ziskom 2 665 hlasov bol zvolený za poslanca Národnej rady SR.<ref name="pvolby2006">{{Voľby do NR SR|2006|Prednostné hlasy}}</ref> Počas volebného obdobia 2006{{--}}2010 bol člen zdravotníckeho parlamentného výboru.<ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> Do roku [[2010]] zároveň zastával funkciu predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí [[Národný bezpečnostný úrad|Národného bezpečnostného úradu]] a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.<ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> V roku [[2008]] [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vláda Roberta Fica]] prijímala novelu výstavby diaľnic, aby urýchlila [[Diaľnica D1 (Slovensko)|prepojenie]] [[Bratislava|Bratislavy]] s [[Košice|Košicami]] do roku [[2010]]. K „zákonu o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá” Pellegrinimu prešiel pozmeňujúci návrh, ktorým sa rozšíril zoznam ciest, ktoré môže štát stavať aj bez dohody s vlastníkom pôdy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vyvlastňovanie podporili z opozície aj tí, ktorí s tým nesúhlasia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/3981701/vyvlastnovanie-podporili-z-opozicie-aj-ti-ktori-s-tym-nesuhlasia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-07-18 | dátum prístupu = 2024-06-16 }}</ref> Podľa neho mohol štát stavať diaľnice a rýchlostné cesty na cudzích pozemkoch bez riadneho [[Vyvlastnenie|vyvlastnenia]] a vyplatenia vlastníkov. [[Ústavný súd Slovenskej republiky]] neskôr o zákone rozhodol, že nebol v súlade s [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavou]] a porušoval [[vlastnícke právo]] ako jedno zo základných [[Občianske práva|občianskych práv]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kucejová | meno = Vladimíra | autor = | odkaz na autora = | titul = Vážneho zákon zabral pôdu na cesty protiústavne | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/195208-vazneho-zakon-zabral-podu-na-cesty-protiustavne/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2011-01-27 | dátum prístupu = 2024-06-16 }}</ref> Zákonom tak štát poškodil 1 380 vlastníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Protiústavné vyvlastňovanie pozemkov poškodilo 1380 vlastníkov | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/332475-protiustavne-vyvlastnovanie-pozemkov-poskodilo-1380-vlastnikov | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2011-01-26 | dátum prístupu = 2024-06-16 }}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentných voľbách 2010]] opäť kandidoval za stranu SMER-SD z 34. miesta kandidátky a so ziskom 2 745 hlasov sa stal poslancom NR SR.<ref name="pvolby2010">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky parlamentných volieb 2010 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2010/vysledky?tabPage=1&tabQuery=Pelegrini&tabOrderBy=isElected&tabOrderWay=asc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-25 }}</ref> Ako poslanec NR SR pôsobil ako člen Výboru pre financie a rozpočet a člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí [[Národný bezpečnostný úrad|Národného bezpečnostného úradu]].<ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> V roku 2012 bol po tretíkrát zvolený za poslanca NR SR strany SMER-SD v [[voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných parlamentných voľbách]]. Kandidoval z 35. miesta a získal 5 950 hlasov.<ref name="pvolby2012">{{Voľby do NR SR|2012|Prednostné hlasy}}</ref> V [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej vláde Roberta Fica]] sa stal [[štátny tajomník (Slovensko)|štátnym tajomníkom]] [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|Ministerstva financií SR]].<ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> Na mimoriadnom sneme strany SMER-SD [[28. jún]]a [[2014]] sa stal jej novým podpredsedom.<ref name="etrend-2014-parlamentu-uz-sefuje-pellegrini" /> === Minister školstva === Po demisii ministra školstva [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]] bol prezidentom Andrejom Kiskom vymenovaný [[3. júl]]a [[2014]] za ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident dnes vymenoval nových ministrov školstva a hospodárstva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prezident-vymenovanie-ministrov/90295-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-07-03 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> Po nastúpení do funkcie sa pustil do "upratovania" ministerstva, keďže podľa neho svojou štruktúrou nezodpovedalo ministerskej organizácii. Jedným z opatrení bolo zlučovanie ústavov a organizácií spadajúcich pod ministerstvo a zrušenie neefektívnych činností, čo malo ušetriť časť peňazí na zvyšovanie platov učiteľov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Pellegrini: Ministerstvo školstva vidím inak, ako som ho našiel | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/7276593/pellegrini-ministerstvo-skolstva-vidim-inak-ako-som-ho-nasiel.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-07-09 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> V októbri 2014 Pellegrini odvolal riaditeľa inštitútu Iuventa, ktorý pracuje s [[mládež]]ou a je [[Príspevková organizácia|príspevkovou organizáciou]] ministerstva. Do funkcie dočasne vymenoval ústredného tajomníka [[Mladí sociálni demokrati|Mladých sociálnych demokratov]], mládežníckej organizácie Smeru-SD, Jána Hrubého. Ministerstvo školstva zmeny vo vedení vysvetlilo na stretnutí s vedúcimi pracovníkmi Iuventy aj ministrom školstva Pellegrinim, ktorý tvrdil, že nový riaditeľ má zefektívniť fungovanie organizácie. Zamestnancom, ktorí na stretnutí boli, Pellegrini povedal, aby si dávali pozor, čo verejne hovoria či píšu na Facebooku, lebo on ako minister spolupracuje aj so [[Slovenská informačná služba|Slovenskou informačnou službou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini sa ešte ako minister školstva oháňal SIS, spomínajú bývalí zamestnanci Iuventy | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1077957/pellegrini-sa-este-ako-minister-skolstva-ohanal-sis-spominaju-byvali-zamestnanci-iuventy/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-29 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> === Predseda NR SR === Vo funkcii pôsobil len do [[25. november|25. novembra]] [[2014]], kedy nahradil odstupujúceho [[Pavol Paška|Pavla Pašku]] vo funkcii [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu NR SR]] pre prevalenie kauzy predraženého nákupu [[Počítačová tomografia|CT prístroja]] do Piešťanskej nemocnie a následných protestoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Rusnáková | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo spôsobila kauza CT? | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/focus/politika-s-spolocnost/1704151-co-sposobila-kauza-ct | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-02 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> <ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> Na funkciu predsedu NR SR ho navrhla strana SMER-SD. === Predseda vlády === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách 2016]] kandidoval z 3. miesta kandidátky strany SMER-SD a so ziskom 193 420 hlasov sa opätovne stal poslancom NR SR.<ref name="pvolby2016">{{Voľby do NR SR|2016|Prednostné hlasy}}</ref> V [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej Ficovej vláde]] bol [[podpredseda vlády|podpredsedom vlády]] pre investície a informatizáciu.<ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> Počas politickej krízy po [[vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde investigatívneho novinára]] [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]] a jeho snúbenice bol Pellegrini [[7. marec|7. marca]] [[2018]] dočasne poverený vedením [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministerstva kultúry SR]] namiesto [[Marek Maďarič|Mareka Maďariča]], ktorý sa vzdal svojej funkcie. O týždeň neskôr, [[15. marec|15. marca]] [[2018]] bol [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentom SR]] [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]] poverený zostavením novej vlády potom, čo [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretia vláda Roberta Fica]] podala [[demisia|demisiu]]. Prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov.<ref name="prezdient-2018-03-15-demisia" /><ref name="tasr-2018-03-15-demisia" /> Prezident [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|jeho vládu]] vymenoval [[22. marec|22. marca]] [[2018]], [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] schválila jej programové vyhlásenie (ktoré bolo fakticky kópiou programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády)<ref name="nrsr-parlamentna-tlac-913" /><ref name="dennikn-20180322-pv" /> a vyslovila vláde dôveru 81 hlasmi o štyri dni neskôr, [[26. marec|26. marca]] [[2018]].<ref name="sme-20180326-dovera" /><ref name="nrsr-hlasovanie-o-dovere" /> V októbri 2018 ako predseda vlády slávnostne otvoril nový [[Jaguar Land Rover Slovakia|závod automobilky Jaguar Land Rover]] v [[Nitra|Nitre]]. Pri otvorení vyzdvihol, že ide o kľúčovú investíciu pre Slovensko a aj pre rozvoj [[Nitriansky región|nitrianskeho regiónu]], ktorá upevňuje postavenie Slovenska ako svetovej veľmoci v počte vyrobených vozidiel na jedného obyvateľa. Za vládu SR povedal, že rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci pre Jaguar Land Rover bolo správne a poskytnuté prostriedky sa Slovensku vrátia mnohonásobne viac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Jaguar Land Rover otvoril závod v Nitre, Pellegrini ju označil za kľúčovú investíciu pre Slovensko | url = https://www.finreport.sk/agenturne-spravy/jaguar-land-rover-otvoril-zavod-v-nitre-pellegrini-ju-oznacil-za-klucovu-investiciu-pre-slovensko/ | vydavateľ = finreport.sk | dátum vydania = 2018-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = NITRA | jazyk = }}</ref> Pellegrini sa o závode vyjadril, že je kľúčový a patrí k najvýznamnejším podnikom na Slovensku, pre čo vedeniu firmy počas jeho mandátu garantoval špeciálny prístup.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Premiér garantoval závodu Jaguar Land Rover špeciálny prístup vlády | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/premier-garantoval-zavodu-jaguar-land/434181-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-05 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (33889394078).jpg|náhľad|vľavo|Stretnutie Pellegriniho s [[Prezident Spojených štátov|americkým prezidentom]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] 3. mája 2019]] Po približne roku pôsobenia v úrade bol Pellegrini [[3. máj]]a [[2019]] prijatí u prezidenta [[Spojené štáty|USA]] [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] pri príležitosti 30. výročia [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] a 15. výročia vstupu Slovenska do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čaplovič | meno = Miroslav | odkaz na autora = | titul = Pellegrini sa má stretnúť s Trumpom. V Bielom dome | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/504656-pellegrini-sa-ma-stretnut-s-trumpom-v-bielom-dome/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> Počas stretnutia preberali otázky energetickej bezpečnosti, Nordstream 2, ilegálnej [[Migrácia (sociológia)|migrácii]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Trump ocenil kroky Slovenska k navýšeniu obranného rozpočtu na dve percentá v rámci NATO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Matišák | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump prijal v Bielom dome premiéra Pellegriniho, rád by navštívil Slovensko | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/510973-donald-trump-prijal-v-bielom-dome-premiera-pellegriniho/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-03 | dátum prístupu = 2024-06-17}}</ref> Minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák|Lajčák]] zhodnotil návštevu za "absolútne úspešnú". Bývalý minister [[Pavol Demeš]] zdôraznil, že návšteva mala veľký význam a zo slovenských ústavných činiteľov bol Pellegrini prvý pozvaný do Bieleho domu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Príde Trump na Slovensko? Pellegrini má 15 minút na to, aby spravil dojem na ich osobnom stretnutí | url = https://dennikn.sk/1457211/pride-trump-na-slovensko-pellegrini-ma-15-minut-na-to-aby-spravil-dojem-na-ich-osobnom-stretnuti/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2019-05-02 | dátum prístupu = 2019-12-06 | jazyk = sk-SK | meno = Tomáš | priezvisko = Vasilko}}</ref> S koncom mandátu Pellegriniho vlády nastúpila [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémia ochorenia COVID-19]]. [[16. marec|16. marca]] [[2020 na Slovensku|2020]] zaviedla vláda opatrenia proti šíreniu [[Choroba|ochorenia]] [[COVID-19]], pre štátne nemocnice na Slovensku zaviedla [[núdzový stav]], zatvorila všetky školy, obmedzila pohyb občanov, zatvorila obchodné prevádzky a zaviedla [[Karanténa|karanténu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pellegrini: Uzatvárame školy, medzinárodné letiská, aj zábavné parky | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/p-pellegrini-vsetky-tri-medzinarodn/451973-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-12 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|Vláda Petra Pellegriniho]] podala po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|februárových voľbách]] [[20. marec|20. marca]] [[2020]] demisiu.<ref name="pravda-pellegriniho-vlada-konci">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegriniho vláda končí, podala demisiu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/546194-pellegriniho-vlada-konci-podava-demisiu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-20 | dátum prístupu = 2020-03-21 }}</ref> V nich bol jednotkou kandidátky Smeru-SD. Získal 413 555 hlasov, najviac za stranu SMER-SD, čím sa znovu stal poslancom NR SR.<ref name="pvolby2020">{{Voľby do NR SR|2020|Prednostné hlasy}}</ref> Strana skončila po víťazstve [[OĽaNO]] v [[Opozícia (politika)|opozícii]]. V apríli 2020 Pellegrini ako podpredseda strany SMER oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany, keďže bol najpopulárnejší politik strany a vo voľbách získal o 170 000 viac hlasov než predseda strany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-25 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Vyzval [[Robert Fico|Roberta Fica]], aby odišiel z postu predsedu strany Smer a tak sa „vyhol osudu [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]] či [[Mikuláš Dzurinda|Mikuláša Dzurindu]].“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Pellegrini [[10. jún]]a [[2020]] oznámil odchod zo strany SMER-SD, preto že už v nej nevidel budúcnosť a chcel predísť mocenským bojom v strane.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Orviská | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hajčáková | meno2 = Daniela | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pellegrini končí ako podpredseda Smeru, zo strany odíde | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22422931/peter-pellegrini-smer-vyhlasenie-odchod.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Spolu s ním odišli 10 poslanci, z ktorých boli dvaja podpredsedovia strany, v tom čase to bola tretina poslancov strany SMER.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Straková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = SITA | odkaz na autora3 = | titul = Do Pellegriniho projektu vstúpi ďalších desať poslancov zo Smeru | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22427684/peter-pellegrini-strana-smer.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-17 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Stranu Hlas-SD zaregistroval [[11. september|11. septembra]] 2020.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rezort vnútra zaregistroval stranu Hlas - sociálna demokracia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mv-uz-zaregistrovalo-stranu-p-pellegri/492564-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-11 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 28. novembra, zvolili delegáti za predsedu strany Pellegriniho.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hlas bez prekvapenia. Na sneme zvolili za šéfa Pellegriniho | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/570142-hlas-bez-prekvapenia-na-sneme-zvolili-za-sefa-pellegriniho/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-28 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> === Opäť predsedom NR SR === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných parlamentných voľbách]] konaných 30. septembra 2023 už kandidoval ako jednotka novo vzniknutej strany HLAS-SD.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = prut, TASR | odkaz na autora = | titul = Pellegrini predstavil kandidátku Hlasu, vysoko je aj obvinený exminister Žiga (zoznam prvých 40 mien) | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96091398-pellegrini-predstavil-kandidatku-hlasu-vysoko-je-aj-obvineny-exminister-ziga-zoznam-prvych-40-mien | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-30 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Pellegrini získal 337 976 hlasov.<ref>{{Voľby do NR SR|2023|Prednostné hlasy}}</ref> Strana Hlas-SD sa spolu s víťazným Smerom-SD a SNS stala súčasťou [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vládnej koalície]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sopóci | meno = Patrik | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Lídri Smeru, Hlasu a SNS podpísali koaličnú dohodu, mená ministrov zatiaľ neprezradili | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23232243/koalicna-dohoda-nova-vlada-podpis-fico-danko-pellegrini.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> 25. októbra 2023 bol Pellegrini druhýkrát zvolený za predsedu NR SR. Za hlasovalo 131 poslancov, proti bolo 11.<ref name="rtvs-novym-predsedom-parlamentu-sa-stal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Novým predsedom parlamentu sa stal Peter Pellegrini, poslanci ho zvolili v tajnom hlasovaní | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/10/novym-predsedom-parlamentu-sa-stal-peter-pellegrini-poslanci-ho-zvolili-v-tajnom-hlasovani/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Prezident SR === Dňa [[19. január]]a [[2024]] oficiálne oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských voľbách 2024]].<ref name="aktuality-prezidentske-volby-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby 2024: Peter Pellegrini oficiálne oznámil, že bude kandidovať na prezidenta | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/YBV8qPg/prezidentske-volby-2024-peter-pellegrini-oficialne-oznamil-ze-bude-kandidovat-na-prezidenta/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-19 | dátum prístupu = 2024-01-19 }}</ref> Jeho prezidentská kampaň bola organizáciou [[Transparency International Slovensko|Transparency International]] označená ako najmenej transparentná zo všetkých kandidátov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Slovensko | meno = Transparency International | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini vedie najmenej transparentnú kampaň | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/peter-pellegrini-vedie-najmenej-transparentnu-kampan/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-14 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> Počas kampane na transparentnom účte neukázal ani jediného darcu a poslané naň boli peniaze so strany Hlas-SD po voľbách, čo je v rozpore so zákonom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini prijal na účet ďalších 250-tisíc eur. V rozpore so zákonom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/zeX8eb0/pellegrini-prijal-na-ucet-dalsich-250-tisic-eur-v-rozpore-so-zakonom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-10 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> Podľa organizácie spolu v kampani minul vyše 700-tisíc eur, čo bolo o 200-tisíc viac, ako povoľuje zákon.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini mohol limit na kampaň presiahnuť o 200-tisíc eur. Ak mu to dokážu, hrozí mu masívna pokuta | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9uKiQoI/peter-pellegrini-mohol-limit-na-kampan-presiahnut-o-200-tisic-eur-ak-mu-to-dokazu-hrozi-mu-masivna-pokuta/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-17 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> Politológovia zhodnotili prezidentskú kampaň ako obsahovo prázdnu a nudnú, či neslušnú k ľuďom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Končí sa kampaň bez kampane: Pellegrini obchádzal pravidlá, Korčok nestíhal. Čo bude kľúčové v druhom kole? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2024/clanok/703682-konci-sa-kampan-bez-kampane-pellegrini-obchadzal-pravidla-korcok-nestihal-co-bude-klucove-v-druhom-kole/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> Pellegrini bol zároveň obvinený z vyhýbania sa duelu s Ivanom Korčokom, ktorý sa nakoniec udial až 18. marca, čiže 3 dni pred volebným moratóriom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Duel Korčoka s Pellegrinim možno vôbec nebude. Líder Hlasu odmieta jednu diskusiu za druhou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23287988/prezidentske-volby-duel-diskusie-ivan-korcok-peter-pellegrini.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-27 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Katuška | meno2 = Michal | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Duel Pellegrini verzus Korčok: Nikto nedominoval, nikto nechcel urobiť chybu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23297869/prezidentske-volby-2024-pellegrini-korcok-debata-na-markize.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> V prvom kole prezidentských volieb konanom [[23. marec|23. marca]] [[2024]] skončil na 2. mieste so ziskom 37,02 %. Celkovo získal 834 718 hlasov. Spolu s [[Ivan Korčok|Ivanom Korčokom]], ktorý získal 42,51 % tak postúpil do druhého kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby prezidenta Slovenskej republiky 2024 | url = https://volby.statistics.sk/prez/prez2024/sk/vysledky_hlasovania_kolo1.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> Kampaň po prvom kole volieb zameral na [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojnu na Ukrajine]], svojimi výrokmi, že bude prezidentom mieru, a bilbordovou kampaňou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Biró | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini nasadil novú kampaň. Voličov oslovuje s vojakmi a Ukrajinou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ze7u7Ke/peter-pellegrini-nasadil-novu-kampan-volicov-oslovuje-s-vojakmi-a-ukrajinou/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> V druhom kole prezidentských volieb konanom [[6. apríl]]a [[2024]] skončil na prvom mieste s 53,12 %, čo predstavovalo 1 409 255 hlasov. Týmto bol zvolený ako v poradí [[Zoznam prezidentov Slovenska|šiesty]] [[Prezident Slovenskej republiky|slovenský prezident]]. Funkciu Predsedu NR SR a aj poslanca NR SR tak ukončil [[7. apríl|7. apríla]] 2024 a poveril [[Peter Žiga|Petra Žigu]] vykonávaním funkcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tomečková | meno = Nicol | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini už nie je poslancom ani predsedom Národnej rady SR | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/peter-pellegrini-uz-nie-je-poslancom-ani-predsedom-narodnej-rady-sr/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 23. apríla absolvoval v [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Tlačovej agentúre Slovenskej republiky]] fotenie na oficiálny prezidentský portrét, ktorý zhotovil Michal Svítok.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pellegrini absolvoval v TASR fotenie na oficiálny prezidentský portrét | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/p-pellegrini-absolvoval-v-tasr-fotenie/790131-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-23 | dátum prístupu = 2024-04-23}}</ref> 1. júna sa Pellegrini ako novozvolený prezident vzdal postu predsedu stany Hlas-SD na jej sneme. Za predsedu Hlasu-SD navrhol ministra vnútra [[Matúš Šutaj Eštok|Matúša Šutaja Eštoka]], ktorý bol do funkcie snemom zvolený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini sa oficiálne vzdal funkcie predsedu strany Hlas-SD | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/06/peter-pellegrini-sa-oficialne-vzdal-funkcie-predsedu-strany-hlas-sd/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-06-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pellegrini predsedníctvo strany opustil len formálne, keďže podľa nových stanov strany zastáva funkciu zakladajúceho predsedu. Zakladajúci predseda Hlasu-SD má právo zúčastňovať sa na zasadnutiach strany s poradným hlasom, prihovárať k chodu strany a vyjadrovať sa k rozhodnutiam predsedníctva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Nový predseda Hlasu Šutaj Eštok: Pelle je len jeden, zdôraznil. Radikalizáciu strany odmieta | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/712271-novy-predseda-hlasu-sutaj-estok-pelle-je-len-jeden-zdoraznil-pre-pravdu-radikalizaciu-strany-odmieta/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-01 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> Postu predsedu sa tak vzdal, ale v štruktúrach Hlasu-SD ostáva. Ústava SR neprikazuje prezidentovi nestraníckosť a vzdanie sa členstva v politickej strane, je to však nepísaná tradícia, ktorú zatiaľ dodržali všetci predchádzajúci prezidenti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bude Pellegrini nadstranícky? Bude z neho skôr Gašparovič než Kováč, hovoria odborníci. Podporu koalície ešte bude potrebovať | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/713871-bude-pellegrini-nadstranicky-bude-z-neho-skor-gasparovic-nez-kovac-hovoria-odbornici-podporu-koalicie-este-bude-potrebovat/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-15 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> [[15. jún]]a 2024 sa konala [[Inaugurácia Petra Pellegriniho]] v [[Reduta (Bratislava)|Redute]] v Bratislave, kedy o 12. hodine počas slávnostného zasadnutia Národnej rady SR zložil sľub a v prezidentskom úrade vystriedal [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Adriána Belej Majerčínová | odkaz na autora = | titul = Šiestym prezidentom je Pellegrini: Venoval sa Gerymu, zložil sľub a stihol aj prvý prešľap. Niektorí očakávajú veľa, niektorí nič | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/713889-siestym-prezidentom-je-pellegrini-venoval-sa-gerymu-zlozil-slub-a-stihol-aj-prvy-preslap-ake-su-ocakavania-a-co-ho-caka/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-16 | dátum prístupu = 2024-06-17 }}</ref> Petrovi Pellegrinimu sa ako prvému politikovi na Slovensku podarilo postupne obsadiť všetky tri najvyššie ústavné posty, najprv sa stal predsedom NR SR, ktorým bol dvakrát, neskôr sa stal premiérom a nakoniec prezidentom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|titul=Pellegriniho príbeh: v roku 2002 bol poslanecký asistent, v roku 2024 je z neho prezident|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|dátum=2024-04-07|url=https://dennikn.sk/3923476/pellegriniho-pribeh-v-2002-bol-poslanecky-asistent-v-2024-je-z-neho-prezident/?ref=list|dátum prístupu=2024-04-10}}</ref> Hneď po inaugurácii sa [[17. jún]]a zúčastnil na neformálnom zasadnutí [[Európska rada|Európskej rady]] v [[Brusel]]i, na ktorom zastupoval [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predsedu]] [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]], ktorý sa zotavuje po [[Atentát na Roberta Fica|atentáte]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Matišák | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini v Bruseli: Budeme chcieť ponuku pre Šefčoviča a nie sme nadšení Kallasovou | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/714088-pellegrin-v-bruseli-budeme-chciet-ponuku-pre-sefcovica-a-nie-sme-nadseni-kallasovou/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-17 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> Na summite sa diskutovalo o výsledkoch [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|eurovolieb]] a riešili sa nominácie na obsadenie najvyšších vedúcich pozícií v [[Zoznam inštitúcií a orgánov Európskej únie|inštitúciách EÚ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident sa zúčastní zasadnutia Európskej rady | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-peter-pellegrini-sa-zucastni-neformalneho-zasadnutia-europskej-rady-v-bruseli/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2024-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Rokoval aj o silnom portfóliu pre [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]] na pozíciu eurokomisára v [[Európska komisia|Európskej komisii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pellegrini využije summit EÚ na otázky o návrate Smeru a Hlasu do PES | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/brief-pellegrini-chce-na-summite-eu-vy/802611-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-17 | dátum prístupu = 2024-06-18 }}</ref> Prvá oficiálna [[Zoznam zahraničných ciest prezidenta Petra Pellegriniho|zahraničná cesta Petra Pellegriniho]] ako prezidenta Slovenska bola [[26. jún]]a 2024 do [[Česko|Česka]]. Na zahraničnej ceste v Česku sa stretol s prezidentom Česka [[Petr Pavel|Petrom Pavlom]], čím pokračuje v tradícii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prvá oficiálna zahraničná cesta Petra Pellegriniho vo funkcii prezidenta povedie do Česka | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/06/prva-oficialna-zahranicna-cesta-petra-pellegriniho-vo-funkcii-prezidenta-povedie-do-ceska/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ==Prezidentský úverový škandál== V januári 2024 strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas), vedená Petrom Pellegrinim, podpísala úverovú zmluvu vo výške 300 000 € so spoločnosťou Element Business, ktorej konateľkou je Pellegriniho sestra Eva Pellegrini.<ref name="enrsi-loan">[https://enrsi.stvr.sk/articles/news/414288/hlas-fined-eur-5000-for-late-disclosure-of-campaign-loan] Hlas fined €5,000 for late disclosure of campaign loan, Slovak Radio International, cit. 18. september 2025.</ref> Podľa slovenského zákona sú politické strany povinné zverejniť podrobnosti o úveroch do 30 dní od podpisu zmluvy. Hlas túto povinnosť nesplnil a úver zverejnil až neskôr v roku 2024 po vonkajšom tlaku a kontrole. Úver bol splatený 8. októbra 2024.<ref name="enrsi-loan" /> Dňa 8. septembra 2025 udelila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán strane Hlas pokutu vo výške 5 000 € za oneskorené zverejnenie úverovej zmluvy.<ref name="enrsi-loan" /> Transparency International Slovensko kritizovalo stranu za oneskorenie a označilo vysvetlenie o „administratívnej chybe“ za nedostatočné vzhľadom na zákonné požiadavky transparentnosti.<ref>[https://slovakmonitor.com/when-the-president-breaks-the-rules-inside-pellegrinis-hidden-campaign-funds] When the President Breaks the Rules: Inside Pellegrini’s Hidden Campaign Funds, Slovak Monitor, cit. 18. september 2025.</ref> Ďalšie otázniky vyvolala informácia, že Hlas previedol 250 000 € na Pellegriniho kampaňový účet ešte predtým, ako bol úver od Element Business oficiálne prijatý, čo vyvolalo pochybnosti o súlade s pravidlami slovenského zákona o financovaní volebných kampaní.<ref>[https://news.refresher.sk/187396-Pellegrini-ma-dalsi-problem-s-financovanim-kampane-Hlas-mu-poslal-250-tisic-skor-ako-dostal-pozicku-od-sestry] Pellegrini má ďalší problém s financovaním kampane, Refresher.sk, cit. 18. september 2025.</ref> == Osobný život == Pellegriniho korene siahajú do [[Taliansko|Talianska]], jeho prastarý otec Leopoldo Pellegrini pochádzal z talianskej dediny Salter. Koncom 19. storočia prišiel na Slovensko, vtedy [[Rakúsko-Uhorsko]], stavať úsek železnice medzi [[Levice (Slovensko)|Levicami]] a [[Zvolen|Zvolenom]], našiel si tu ženu a usadil sa v okolí [[Žiar nad Hronom|Žiaru nad Hronom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Burčík | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvý Pellegrini prišiel pred 130 rokmi. Syn bol v ruskom zajatí. Majetok im znárodnili | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23298001/prvy-pellegrini-prisiel-pred-130-rokmi-syn-bol-v-ruskom-zajati-majetok-im-znarodnili.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2024-06-16}}</ref> Do okolo roku 2010 malo Pellegriniho priezvisko len jedno "l", čo sa zmenilo, keď [[matrika]] vymenila rodné listy jemu a jeho rodinným príslušníkom, aby chybu v priezvisku opravili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini mal pred pár rokmi iný rodný list: Prečo zmenil meno? | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/peter-pellegrini-mal-pred-par-rokmi-iny-rodny-list-preco-zmenil-meno | vydavateľ = pluska.sk | dátum vydania = 2014-11-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Má psa Geryho.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Anita Radi | odkaz na autora = | titul = Pellegrini prekvapil priznaním, čím chcel byť ako dieťa. Jeho vysnívané povolanie vás šokuje! (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/pellegrini-2/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-06 | dátum prístupu = 2024-06-16 }}</ref> O svojej [[Viera (náboženstvo)|viere]] v roku 2019 v rozhovore povedal: „Nie som praktizujúci [[katolík]], bol som len [[Sviatosť krstu|pokrstený]], ale zvyky a veriacich rešpektujem.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentský denník: Pellegrini si cez sviatky spomenul na kostol. Ide vo Ficových šľapajach | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23307006/prezidentsky-dennik-pellegrini-korcok-kampan-velka-noc.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-01 | dátum prístupu = 2024-06-16 }}</ref> Vo februári 2020 poskytol rozhovor novinárom týždenníka [[Plus 7 dní]], ktorý sa týkal aj jeho sexuálnej orientácie; na priamu otázku, či je pravda, že je [[homosexualita|homosexuál]], odpovedal záporne. Následne sa však podľa [[Denník N|Denníka N]] Pellegrini snažil, aby rozhovor vôbec nebol uverejnený. Rozhovor bol nakoniec uverejnený, ale otázky o [[sexuálna orientácia|sexuálnej orientácii]] boli na príkaz vydavateľa vynechané. Šéfredaktorka týždenníka sa kvôli tomu rozhodla odísť z&nbsp;čela redakcie, ktorú potom opustil aj autor rozhovoru s Pellegrinim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vzbura šéfredaktorky v Plus 7 dní. Katarína Šelestiaková dala výpoveď. Vedenie vydavateľstva reaguje | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/2097082-stopli-otazku-na-pellegriniho-orientaciu-sefredaktorka-plus-7-dala-vypoved | vydavateľ = hnonline.sk| dátum vydania = 2020-02-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novinár, ktorý položil premiérovi Pellegrinimu intímnu otázku, už nepracuje pre Plus 7 dní | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/2100244-novinar-ktory-polozil-premierovi-pellegrinimu-intimnu-otazku-uz-nepracuje-pre-plus-7-dni | vydavateľ = hnonline.sk| dátum vydania = 2020-02-25}}</ref> == Štátne vyznamenania == ==== Slovensko ==== V zmysle zákona o [[Slovenské štátne rady a vyznamenania|štátnych vyznamenaniach]] patria prezidentovi Slovenskej republiky prvé triedy najvyšších štátnych vyznamenaní:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/522/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2008-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-15 | miesto = Bratislava }}</ref> * [[Rad Andreja Hlinku]] I. triedy * [[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy * [[Kríž Milana Rastislava Štefánika]] I. triedy * [[Pribinov kríž]] I. triedy. <gallery> Súbor:SVK Order of Andrej Hlinka 1st Class BAR.png|stužka [[Rad Andreja Hlinku|Radu Andreja Hlinku]] I. triedy Súbor:SVK Rad Ludovita Stura 1 triedy BAR.png|stužka [[Rad Ľudovíta Štúra|Radu Ľudovíta Štúra]] I. triedy Súbor:SVK Kriz M-R-Stefanika 1 triedy BAR.svg|stužka [[Kríž Milana Rastislava Štefánika|Kríža Milana Rastislava Štefánika]] I. triedy Súbor:SVK Pribinov Kriz 1 triedy BAR.svg|stužka [[Pribinov kríž|Pribinovho kríža]] I. triedy </gallery> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="pravda-2014-kiska-prijal-demisiu-ministrov">{{Citácia periodika | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Kiska prijal demisiu ministrov, vymenoval ich nástupcov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/322818-kiska-vymenuje-poobede-novych-ministrov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2014-07-03 | dátum prístupu = 2018-03-16 }}</ref> <ref name="sme-2014-kreslo-po-paskovi-berie-pellegrini">{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | priezvisko2 = Dugovič | meno2 = Matej | priezvisko3 = Piško | meno3 = Michal | titul = Kreslo po Paškovi berie Pellegrini, ktorý robil čiernu prácu pre Smer | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/7511387/kreslo-po-paskovi-berie-pellegrini-ktory-robil-ciernu-pracu-pre-smer.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-11-24 | dátum prístupu = 2018-03-16 }}</ref> <ref name="etrend-2014-parlamentu-uz-sefuje-pellegrini">{{Citácia periodika | autor = SITA, TREND | odkaz na autora = | titul = Parlamentu už šéfuje Pellegrini. „Za“ hlasovala aj časť opozície | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/parlamentu-uz-sefuje-pellegrini-za-hlasovala-aj-cast-opozicie.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-11-25 | dátum prístupu = 2018-03-16 }}</ref> <ref name="prezdient-2018-03-15-demisia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezident prijal demisiu predsedu vlády a poveril Petra Pellegriniho | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-prijal-demisiu-predsedu-vlady/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2018-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="tasr-2018-03-15-demisia">{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = R. Fico podal demisiu na post premiéra, nahradil ho Pellegrini | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/fico-podal-demisiu-na-post-predsedu-vla/314016-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2018-03-16 }}</ref> <ref name="dennikn-20180322-pv">{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | priezvisko2 = Folentová | meno2 = Veronika | titul = Pellegriniho vláda skopírovala od Ficovej aj staré sľuby o úspešnom predsedníctve či obnovení IC vlakov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1072655/pellegriniho-vlada-skopirovala-od-ficovej-aj-stare-sluby-o-uspesnom-predsednictve-ci-obnoveni-ic-vlakov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-22 | dátum prístupu = 2018-03-26 }}</ref> <ref name="sme-20180326-dovera">{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Krbatová | meno2 = Lucia | titul = Pellegriniho vláda získala dôveru, podporilo ju 81 poslancov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20790239/vlada-pellegriniho-ziskala-doveru-podporilo-ju-81-poslancov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-26 | dátum prístupu = 2018-03-26 }}</ref> <ref name="nrsr-parlamentna-tlac-913">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Parlamentná tlač 913 : Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=913 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2018-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-26 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="nrsr-hlasovanie-o-dovere">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hlasovanie poslancov : Programové vyhlásenie vlády SR (tlač 913). Hlasovanie o návrhu uznesenia. | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=40047 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2018-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-26 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Peter Pellegrini|commonscat=Peter Pellegrini}} == Externé odkazy == * [https://www.prezident.sk/ Oficiálny web prezidenta SR] * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=682 Peter Pellegrini] na webe NR SR * [https://www.teraz.sk/tag/peter-pellegrini Spravodajstvo týkajúce sa Petra Pellegriniho] na portáli teraz.sk TASR {{Peter Pellegrini}} {{Prezidenti Slovenska}} {{Vláda Slovenska zo 4. apríla 2012}} {{Vláda Slovenska z 23. marca 2016}} {{Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020}} {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky}} {{Ministri financií Slovenskej republiky}} {{Ministri kultúry Slovenskej republiky}} {{Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky}} {{Ministri vnútra Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}} {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pellegrini, Peter}} [[Kategória:Peter Pellegrini| ]] [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Politici Hlasu]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Predsedovia NR SR]] [[Kategória:Podpredsedovia NR SR]] [[Kategória:Prezidenti Slovenska]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] [[Kategória:Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach]] [[Kategória:Slovenské osobnosti talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Laureáti Radu Andreja Hlinku I. triedy]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy]] 4pb1vl6gf31ua8u8h9kl6yi1ak0vo80 0 521530 8199727 7712125 2026-04-17T15:41:12Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199727 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Jiří Wimmer | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[21. september]] [[1943]] | miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2001|1|25|1943|9|21}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = [[herec]], [[komik]], [[zabávač]] | roky pôsobenia = 1965{{--}}2001 | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Jiří Wimmer''' (* [[21. september]] [[1943]], [[Praha]] – † [[25. január]] [[2001]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[herec]], [[komik]] a [[zabávač]], [[básnik]], [[Kresba (umenie)|kresliar]] a [[autor]]. Jiří Wimmer, alias "Klobouk", bol mnohostranne nadaný muž s výrazným [[Komédia|komediálnym]] [[Nadanie|talentom]], ktorý písal [[Poézia|básne]], dobre [[spev|spieval]], kreslil [[anekdota|anekdoty]] a vymýšľal [[vtip]]y, mal výborný [[hudobný sluch]] a rád športoval, miloval tenis. Po absolutóriu [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení|DAMU]] v roku [[1965]] (jeho vtedajším spolužiakom a kamarátom bol herec [[Vladimír Pucholt]]) získal svoje prvé [[Divadlo (umenie)|divadelné]] [[angažmán]] v [[Ostrava|Ostrave]] v [[Divadlo Petra Bezruče|Divadle Petra Bezruča]], kde pôsobil v rokoch [[1965]] až [[1970]] a kde zohral veľa vážnych divadelných rolí. Súbežne hral aj v niekdajšom ostravskom divadle malých foriem [[Divadlo Waterloo|Waterloo]], dva roky pôsobil v ostravskom Štátnom divadle. Odtiaľ prešiel do [[Praha|Prahy]], kde spoločne s [[Jan Vala|Janom Valom]] uvádzal [[koncert]]y skupiny [[Rangers – Plavci|Rangers - Plavci]]. Vystupoval aj v libereckom a pražskom [[Studio Ypsilon|Divadle Ypsilon]], v deväťdesiatych rokoch hral v Prozatímním divadle [[František Ringo Čech|Františka Ringa Čecha]] a v Divadle Jiřího Grossmanna. Vytvoril komickú dvojicu so spevákom [[Karel Černoch|Karlom Černochom]], s ktorým vystupoval ako na rôznych estrádach tak aj v [[Česko-slovenská televízia|Československej televízii]] v relácii ''Ring voľný'' a ''[[Možná přijde i kouzelník]]''. Hral tiež v Směšném divadle Luďka Soboty, ktorý bol jeho veľký kamarát. Bol dvakrát ženatý a dvakrát [[rozvod|rozvedený]]. Takmer po celý svoj život trpel silnými [[Depresia (psychológia)|depresiami]] a psychickými problémami, trikrát sa neúspešne pokúsil o [[Samovražda|samovraždu]], niekoľkokrát sa liečil z [[Alkoholizmus|alkoholizmu]] v protialkoholickej liečebni.<ref>[http://www.alkoholik.cz/zavislost/celebrity_a_alkohol/celebrity_slavne_osobnosti_a_alkohol_alkoholismus.html Celebrity, slavné osobnosti a alkohol, alkoholismus]</ref> V osemdesiatych rokoch mal ťažkú ​​autonehodu, zaspal a nabúral do stromu. Zomrel tragicky zrazený [[autobus]]om, keď pod vplyvom alkoholu preliezal [[zábradlie]] na [[Vítězné náměstí|Víťaznom námestí]] v [[Praha-Dejvice|Prahe-Dejviciach]].<ref>[http://www.ceskatelevize.cz/porady/1049457786-klobouk-jiri-wimmer/401223100031021/ ''Klobouk Jiří Wimmer''] na stránkách [[Česká televize|České televize]]</ref> == Filmografia, výber == * 1974 ''[[Jáchyme, hoď ho do stroje!]]'' * 1977 ''[[Jen ho nechte, ať se bojí]]'' * 1980 ''Sešlost'' (TV relácia) * 1982 ''Možná přijde i kouzelník'' (TV relácia) * 1983 ''[[Jára Cimrman ležící, spící]]'' * 1985 ''O človíčkovi'' (kreslený TV seriál) dabing == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Jiří Wimmer|11579551}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=7208|meno=Jiří Wimmer}} * {{imdb meno|id=0934480|meno=Jiří Wimmer}} * [http://instinkt.tyden.cz/rubriky/ostatni/osud/jiri-wimmer-vzpominky-na-demona_26079.html Jiří Wimmer:Vzpomínky na démona] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110513230145/http://instinkt.tyden.cz/rubriky/ostatni/osud/jiri-wimmer-vzpominky-na-demona_26079.html |date=2011-05-13 }} na instinkt.tyden.cz {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wimmer, Jiří}} [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí humoristi]] [[Kategória:Českí komici]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] i2ycn4mdlq73r0lb0vp91hvfvt9szkj 0 522953 8199753 7454980 2026-04-17T15:47:43Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199753 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Józef Aumiller | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis = poľský medailista a sochár, dizajnér poštových známok a mincí | Dátum narodenia = [[15. marec]] [[1892]] | Miesto narodenia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1963|6|20|1892|3|15}} | Miesto úmrtia = [[Wieleń]], [[Poľsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Józef Aumiller''' (* [[15. marec]] [[1892]], [[Varšava]] – † [[20. jún]] [[1963]], [[Wieleń]]) bol poľský medailista a sochár, dizajnér poštových známok a mincí. Vyučil sa v škole umeleckopriemyselnej a škole výtvarných umení vo Varšave. Až do roku 1925 pôsobil vo svojom ateliéri, vytváral [[reliéf]]y, náhrobky, sochy, [[portrét]]y a návrhy pre kovopriemysel v oblasti umenia. V rokoch 1925 – 1939 bol umeleckým riaditeľom Národnej mincovne vo Varšave. Od roku 1951 bol profesorom na Akadémii výtvarných umení vo Varšave. Jeho práca zachytáva rôzne fázy od klasicizmu cez formizmus k impresionizmu a expresionizmu. Robil početné návrhy mincí a medailí, mimo iné – ''Poľský vstup do Spoločnosti národov'' (1926), ''[[Wladyslaw Reymont]]'' (1926) a ''[[Vincent van Gogh]]'' (1962). == Zdroj == * {{Preklad|pl|Józef Aumiller|39993403}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Aumiller, Józef}} [[Kategória:Poľskí sochári]] [[Kategória:Medailéri]] [[Kategória:Osobnosti z Varšavy]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] 5qr00zbbprbrkuqh3f2p49haapyftm4 0 524853 8199598 8135430 2026-04-17T15:00:23Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199598 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Rudolf Hrušínský | fotka = Rudolf Hrušínský mladší (1920-1994).jpg | veľkosť fotky = | komentár = Rudolf Hrušínský v roku 1941 | celé meno = | dátum narodenia = [[17. október]] [[1920]] | miesto narodenia = [[Nová Včelnice|Nový Etynk]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1994|4|13|1920|10|17}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = | roky pôsobenia = | manželka = Eva (1945 -) | deti = [[Rudolf Hrušínský mladší|Rudolf]], [[Jan Hrušínský|Jan]] | rodičia = Rudolf Hrušínský<br />Hermína Červíčková | ovplyvnenie = | webstránka = }} [[Súbor:Rudolf_Hrusinsky,_nejst._signature.jpg|náhľad|Podpis Rudolfa Hrušínského]] '''Rudolf Hrušínský''' starší (* [[17. október]] [[1920]], [[Nová Včelnice|Nový Etynk]] – † [[13. apríl]] [[1994]], [[Praha]]) bol významný [[Česko|český]] [[herec]]. Okrem toho tiež pôsobil aj ako divadelný a filmový [[režisér]], je takisto [[autor]]om jednej [[Detektívna literatúra|detektívnej]] [[Dráma|divadelnej hry]] ''První případ'' z roku [[1944]], začiatkom 90. rokov krátko zasadal ako poslanec [[Snemovňa ľudu Federálneho zhromaždenia|Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia]]. == Životopis == Ide o potomka významného hereckého rodu Červíčkovcov a Budínských. Matka Hermína Červíčková, otec Rudolf Hrušínský (vlastným menom ''Rudolf Böhm''). Narodil sa v juhočeskom Novom Etynku (dnes Nová Včelnice) doslova za [[javisko]]m po predstavení ''Taneček panny Márinky''. Cestoval s kočovnou spoločnosťou svojej babičky Anny Budínskej-Červíčkovej. Už v detstve hral niekoľko rolí v [[Divadlo (umenie)|divadle]]. Neskôr sa rodina usadila v [[Praha|Prahe]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]], ale pre časté absencie kvôli divadelnej činnosti bol vylúčený. Uvažoval o rôznych povolaniach (napr. právnik), ale nakoniec sa stal hercom. Jeho prvým profesionálnym pôsobiskom sa stala [[Divadlo Uranie|holešovická Uranie]] ([[1935]]) a [[Emil František Burian|Burianovo]] Déčko. V tej dobe začal vystupovať v prvých [[film]]och, do svojich 25 rokov hral v 17 filmoch. V období [[1940]]-[[1943]], [[1945]]-[[1948]] a znova potom v rokoch [[1949]]-[[1950]] pôsobil v Divadle na Vinohradoch<ref>Z.&nbsp;Sílová, R.&nbsp;Hrdinová, [[Alena Kožíková|A.&nbsp;Kožíková]], V.&nbsp;Mohylová : ''Divadlo na Vinohradech [[1907]]–[[2007]] - Vinohradský ansámbl'', vydalo [[Divadlo na Vinohradech]], Praha, [[2007]], str.&nbsp;192</ref>, v rokoch [[1950]]-[[1960]] v [[Městská divadla pražská|Mestských divadlách pražských]]<ref>Marie Valtrová: ''ORNESTINUM, Slavná éra [[Městská divadla pražská|Městských divadel pražských]]'', Brána, Praha, [[2001]], str.&nbsp;191, ISBN 80-7243-121-8 </ref>. Od roku [[1960]] bol v angažmán v [[Národné divadlo (Praha)|Národnom divadle]] v Prahe<ref>Kolektiv autorů: ''Národní divadlo a jeho předchůdci'', Academia, Praha, [[1988]], str.&nbsp;168 </ref>. V roku [[1968]] bol medzi prvými päťdesiatimi signatármi článku Ľudovíta Vaculíka [[Dvetisíc slov|2000 slov]]. Pretože ani po silnom nátlaku v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] svoj podpis neodvolal, bol niekoľko rokov bez práce a mal zakázanú činnosť. Prišiel tým nielen o rad filmových a televíznych rolí, ale aj o miesto pedagóga na [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení|DAMU]], o významné zahraničné filmové ponuky a mal aj zákaz pracovať v rozhlase a režírovať v divadlách. Do filmu ho vrátil [[František Vláčil]] za cenu ústupku režimu, keď s ním nakrútil snímku ''Dým bramborové natě'' podľa románu [[Bohumil Říha (spisovateľ)|Bohumila Říhu]] (veľmi odlišne od miestami trochu naivne pôsobiacej predlohy "Doktor Meluzin"). V roku 1977 podpísal [[anticharta|antichartu]] (zoznam signatárov bol uverejnený v denníku Rudé právo). [[Súbor:Rudolf Hrušínský ND1988 (Jan Falstaff).jpg|náhľad|Rudolf Hrušínský v Národnom divadle v roku 1988]] Po [[Nežná revolúcia|prevrate v roku 1989]] sa krátko zapojil aj do politiky. Vo [[Voľby do Federálneho zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1990|voľbách roku 1990]] zasadol do [[Snemovňa ľudu Federálneho zhromaždenia|Snemovne ľudu]] za [[Občianske fórum]] (volebný obvod [[Stredočeský kraj]]). Po rozklade Občianskeho fóra v roku 1991 pôsobil v parlamentnom klube NOF (Nezávislí poslanci Občianskeho fóra). Vo Federálnom zhromaždení zotrval do [[Voľby do Federálneho zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1992|volieb roku 1992]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky]] | titul = jmenný rejstřík | url = http://www.psp.cz/eknih/1990fs/rejstrik/jmenny/slh.html | jazyk = česky | dátum prístupu = 2012-07-25}}</ref> Podľa jeho syna nemal pôvodne o aktívnu politickú kariéru záujem a na kandidátku Občianskeho fóra nastúpil s tým, aby bol zaradený na jej spodnej pozícii. Lenže vo voľbách získal tak veľké množstvo preferenčných hlasov, že po zvolení za poslanca nechcel rezignovať na mandát a tak vo Federálnom zhromaždení strávil celé volebné obdobie. Ako uvádza jeho syn, z parlamentu odchádzal po dvoch rokoch sklamaný aktívnou politikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = lidovky.cz | titul = Šťastný muž pod vlakem | url = http://www.lidovky.cz/tiskni.asp?r=ln_kultura&c=A080118_162805_ln_rozhovory_glu | jazyk = česky | dátum prístupu = 2012-07-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = fdb.cz | titul = Rudolf Hrušínský | url = http://www.fdb.cz/lidi-zivotopis-biografie/19488-rudolf-hrusinsky.html | jazyk = česky | dátum prístupu = 2012-07-25}}</ref> == Osobný život == Oženil sa v decembri 1945, v roku [[1946]] sa narodil syn [[Rudolf Hrušínský mladší|Rudolf]], v roku [[1955]] [[Jan Hrušínský|Jan]], obaja sa stali tiež hercami, herci sú aj jeho vnuci [[Kristýna Hrušínská]] a [[Rudolf Hrušínský najmladší]]. == Ocenenia == [[Súbor:Nová_Včelnice_-_pamětní_deska_R-Hrušínský_st-cropped.jpg|náhľad|Pamätná doska Rudolfa Hrušínského v Novej Včelnici]] * Titul [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]] ([[1965]]) * Laureát Štátnej ceny (1965) * Ocenenie Zaslúžilý člen [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]] ([[1982]]) * Titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]] ([[1988]]) * TV Rolnička * Malé zlaté slnko (za ''Rozmarné léto'') * Strieborná medaila na MFF v Sitges (''Spalovač mrtvol'') * Cena za herecký výkon na MFF v San Sebastian (''Vražda po našem'') * Trilobit == Filmy (výber) == {{Stĺpce|2| * ''Lízin let do nebe'', [[1938]] * ''[[Humoreska (film)|Humoreska]]'' [[1939]] * ''[[Cesta do hlubin študákovy duše]]'', [[1939]] * ''[[Studujeme za školou]]'', [[1940]] * ''[[Noční motýl]]'', [[1941]] * ''[[Turbina]]'', [[1941]] * ''Mlhy na blatech'' 1943 * ''Barbora Hlavsová'', [[1943]] * ''Jarní píseň'', [[1943]] (režie) * ''Neviděli jste Bobíka?,'' [[1944]] * ''Pancho se žení'', [[1944]] (režie a titulní role) * ''Předtucha'', [[1947]] * ''Hostinec U kamenného stolu'', [[1947]] * ''[[Dobrý voják Švejk (film)|Dobrý voják Švejk]]'', [[1956]] * ''[[Poslušně hlásím]]'', [[1957]] * ''[[Vyšší princip]]'', [[1960]] * ''[[Kam čert nemůže]]'', [[1959]] * ''[[Rozmarné léto (film)|Rozmarné léto]]'', [[1967]] * ''[[Spalovač mrtvol]]'', [[1968]] * ''[[Čest a sláva]]'', [[1968]] * ''[[Skřivánci na niti]]'', [[1969]] * ''[[Waterloo (film)|Waterloo]]'', [[1968]] (TV) * ''[[Lítost]]'', [[1970]] (TV film) * ''[[Dým bramborové natě]]'', [[1976]] * ''[[Adéla ještě nevečeřela]]'', [[1977]] * ''[[Guľový blesk (film)|Guľový blesk]]'', [[1978]] * ''[[Lásky mezi kapkami deště]]'', [[1979]] * ''[[Postřižiny]]'', [[1980]] * ''[[Pozor, vizita!]]'', [[1981]] * ''[[Tajemství hradu v Karpatech]]'', [[1981]] * ''[[Slavnosti sněženek]]'', [[1983]] * ''[[Tři veteráni]]'', [[1983]] * ''[[Rozpuštěný a vypuštěný]]'', [[1984]] * ''[[Vesničko má středisková]]'', [[1985]] * ''[[Zlatí úhoři]]'', (TV film) * ''[[Smrt krásných srnců (film)|Smrt krásných srnců]]'', [[1986]] * ''[[Jak básníkům chutná život]]'', [[1987]] * ''[[Tichá bolest]]'', [[1990]] * ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'', [[1991]] * ''[[Chobotnice (seriál)]]'', [[1992]] * ''[[Noc rozhodnutí]]'', [[1993]] – [[Emil Hácha]] }} == Referencie == <references /> *{{Preklad|cs|Rudolf Hrušínský|11686091}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * Rudolf Hrušínský na stránkach [http://archiv.narodni-divadlo.cz/default.aspx?jz=cs&dk=Umelec.aspx&ju=2099 Národného divadla] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140904025930/http://archiv.narodni-divadlo.cz/default.aspx?jz=cs&dk=Umelec.aspx&ju=2099 |date=2014-09-04 }} * {{Csfd meno|id=961|meno=Rudolf Hrušínský}} * {{imdb meno|id=0398703|meno=Rudolf Hrušínský}} * [http://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=31&t=721 Rudolf Hrušínský na Dabingforum.cz] * [http://www.ceskatelevize.cz/porady/10123383458-pribehy-slavnych/402223100071001-tichy-muz/ Rudolf Hrušínský v cykle Českej televízie Příběhy slavných] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrušínský, Rudolf}} [[Kategória:Českí herci]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Českí dabingoví herci]] [[Kategória:Českí divadelní režiséri]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Poslanci Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia]] [[Kategória:Českí skauti]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] sscb2qobfvtnw40omez9cibykoyjndl 0 527652 8199664 8015522 2026-04-17T15:06:50Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199664 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Radovan Lukavský | fotka = RadovanLukavsky.jpg | veľkosť fotky = 250px | komentár = Radovan Lukavský (jeseň 2007) | celé meno = | dátum narodenia = [[1. november]] [[1919]] | miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2008|3|10|1919|11|1}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = Ludmila | priateľ = | priateľka = | deti = Ondřej | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] '''Radovan Lukavský''' (* [[1. november]] [[1919]], [[Praha]]{{--}}† [[10. marec]] [[2008]], [[Praha]]) bol známy český herec, divadelný pedagóg a recitátor. Stvárnil stovky divadelných, filmových, televíznych rolí aj rozhlasových rolí, jeho vycibrený a kultivovaný hlas z neho robil jedného z najlepších a najznámejších českých rozprávačov a recitátorov poézie. Okrem početných rozhlasových aj televíznych recitácií nahovoril 17 [[Biblia|biblických]] príbehov v projekte ''Bible pro malé i velké''. Za svojho dlhoročného pôsobenia v [[Národné divadlo (Praha)|Národnom divadle]] stvárnil desiatky veľkých rolí, z ktorých najvýznamnejšie sú ''Hamlet'' a ''Tomáš Becket''. Ako vysokoškolský pedagóg na [[Akademie múzických umění v Praze|Akadémii múzických umení]] vychoval na desiatky skvelých hercov a je autorom dvoch kníh o herectve. Za [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] musel ako kresťan a nestraník čeliť obmedzovaniu svojej hereckej a pedagogickej činnosti – z kádrových dôvodov musel prestať učiť na [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení|DAMU]], a keď odmietol predniesť prejav, v ktorom by ľutoval svoje postoje v 60. rokoch, bolo mu na dlhý čas znemožnené vystupovať v televízii. == Život == [[Súbor:Hrob Radovana Lukavského.jpg|náhľad|Hrob na Olšanských cintorínoch v Prahe]] Narodil sa v Prahe v pomerne chudobnej rodine. Jeho otec bol stolársky majster Rudolf Lukavský, ktorý pochádzal zo [[Stod|Stodu]] pri [[Plzeň|Plzni]], matkou bývalá slúžka a ochotnícka herečka Marie Lukavská, rodená Čačalová, ktorá pochádzala z [[Bystřice pod Hostýnem]]. Jeho matka bola hlboko veriaca [[Latinská cirkev|katolíčka]], ktorá svojho syna od útleho detstva vodila do kostola. Radovanovi sa v kostole páčilo a rád chodil [[Miništrant|miništrovať]] a pomáhať pri záhradných prácach do blízkeho [[kláštor]]a [[Congregatio Jesu|anglických panien]]. Jedna z tamojších sestier, matka Stránská, s ktorou sa často rozprával pri práci na záhrade, zohrala zrejme rozhodujúcu úlohu v tom, že sa rozhodol stať sa [[kňaz]]om. Študoval na jezuitmi riadenom [[Arcibiskupské gymnázium Praha-Bubeneč|Arcibiskupskom gymnáziu v Prahe-Bubenči]], ktoré opustil po 5 rokoch po tom, čo dostal ''[[consilium abeundi]]'' (prekl. rada odísť) pre rastúci dlh (rodičia neboli schopní platiť za [[internát]]).<ref>Klára Lukavská: ''Rozhovory s dědečkem'' (2. přepracované vydání); [[Karmelitánské nakladatelství]] Kostelní Vydří [[2005]], str. 25-50.</ref> Dokončil na reálnom gymnáziu v [[Český Brod|Českom Brode]], kde zmaturoval v roku [[1938]].<ref>http://www.gcbrod.cz/ABS/1931-1940.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141019183550/http://www.gcbrod.cz/ABS/1931-1940.pdf |date=2014-10-19 }} Seznam absolventů Gymnázia Český Brod 1931-1940.</ref> Nastúpil na štúdium [[Čeština|češtiny]] a [[Francúzština|francúzštiny]] na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte Karlovej univerzity]] v Prahe, po zatvorení vysokých škôl pracoval na železnici ako telegrafista. <ref name="rfr1">Kolektiv autorů: ''Národní divadlo a jeho předchůdci'', Academia, Praha, [[1988]], str. 283.</ref> V roku [[1941]] začal študovať na [[Pražská konzervatoř|pražskom konzervatóriu]] a v roku [[1942]] nastúpil spolu s ďalším poslucháčom konzervatória [[Jaromír Pleskot|Jaromírom Pleskotom]] krátko do divadla [[Větrník (divadlo)|Větrník]] [[Josef Šmída|Josefa Šmídu]].<ref>HEDBÁVNÝ, Zdeněk: ''Divadlo [[Větrník (divadlo)|Větrník]]''. Praha : Panorama, [[1988]], str. 61–63.</ref> Už v druhom ročníku štúdia však bol [[totálne nasadenie|nútene nasadený]] v [[Nemecko|Nemecku]] na prácu vo vojnovom priemysle. V roku [[1944]] bol vyreklamovaný a nastúpil angažmán v [[Divadlo Vlasty Buriana|Divadle Vlasty Buriana]]. Po uzavretí divadiel pracoval ako robotník v Prahe. Po roku [[1945]] sa vrátil k štúdiu na Karlovej univerzite aj na konzervatóriu<ref name="rfr1" /> a v rokoch [[1946]] (Pražské konzervatórium) a [[1947]] (FF UK) obidve školy úspešne absolvoval.<ref>''Český biografický slovník XX. století II, s. 293.''</ref> V roku 1946 bol angažovaný [[Jiří Frejka|Jiřím Frejkom]] do [[Divadlo na Vinohradech|Divadla na Vinohradoch]].<ref>Z. Sílová, R. Hrdinová, A. Kožíková, V. Mohylová : ''Divadlo na Vinohradech [[1907]]–[[2007]] – Vinohradský ansámbl'', vydalo [[Divadlo na Vinohradech]], Praha, [[2007]], str. 193, ISBN 978-80-239-9604-3.</ref> Odtiaľ v roku [[1950]] prešiel do [[Městská divadla pražská|Mestských divadiel pražských]],<ref>Marie Valtrová: ''ORNESTINUM, Slavná éra [[Městská divadla pražská|Městských divadel pražských]]'', Brána, Praha, [[2001]], str. 191, ISBN 80-7243-121-8.</ref> od roku [[1957]] sa stal členom súboru činohry [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]] v Prahe.<ref name="rfr1" /> Jeho pedagogická činnosť bola spojená s Pražským konzervatóriom, kde sa stal už v roku [[1945]] asistentom [[Jiří Plachý starší|Jiřího Plachého]] na dramatickom oddelení a kam sa vrátil znova po roku [[1975]], ale predovšetkým s [[Akademie múzických umění v Praze|Akadémiou múzických umení]], kde od roku [[1947]] vyučoval na katedre herectva [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení|Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení]] a od roku [[1950]] aj na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení|FAMU]],<ref name="rfr1" /> kde sa stal v roku [[1995]] profesorom. Napísal dve knihy o herectve a mnoho odborných článkov. == Dielo == Jeho najznámejšími divadelnými rolami boli ''[[Obchodník s deštěm]]'', ''[[Hamlet]]'' alebo ''[[Tomáš Becket]]''. Vo filme hral napríklad hlavnú úlohu v [[Král Šumavy (film)|Kráľovi Šumavy]], televíznym divákom zostáva v pamäti vďaka úlohe [[Václav Thám|Václava Tháma]] v seriáli [[F. L. Věk (seriál)|F. L. Věk]] a rade ďalších. Bol vynikajúcim [[recitátor]]om. Pôsobil aj ako rozprávač v seriáli ''[[Krajní meze]]'' alebo ''[[Cirkus Humberto]]'' a nahovoril 17 [[Biblia|biblických]] príbehov (''Bible pro malé i velké'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.popron.cz/index.aspx?gotoId=204362&_actionNumber=9034 |dátum prístupu=2014-10-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071009123637/http://www.popron.cz/index.aspx?gotoId=204362&_actionNumber=9034 |dátum archivácie=2007-10-09 }}</ref> Zaslúžil sa o kultiváciu českej rodnej reči nielen svojím nezameniteľným prejavom, ale aj knihou ''Kultura mluveného slova'' (Akademie múzických umění, Praha 2000). Podkladom tejto publikácie boli jeho prednášky na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení|FAMU]]. === Herecká filmografia === * [[2007]] – ''Maharal – Tajemství talismanu'' (TV seriál) * [[2006]] – ''Maharal – Tajemství talismanu'' * [[2005]] – ''[[Hrubeš a Mareš jsou kamarádi do deště]]''; ''Náves'' (TV seriál) * [[2004]] – ''Tři dámy s pistolí'' (TV film) * [[2003]] – ''Strážce duší'' (TV seriál) * [[2000]] – ''Smrt Hippodamie'' (divadelný záznam) * [[1999]] – ''Ortel'' (TV film); ''Pod prahem'' * [[1998]] – ''O pyšném panovníkovi'' (TV film) * [[1997]] – ''Červený kamínek (TV film)''; ''Četnické humoresky'' (TV seriál); ''O perlové panně''; ''Tichá noc'' (TV film) * [[1995]] – ''Casa rosa'', ''La'' (TV film); ''Den, kdy unesli papeže'' (TV film); ''Má je pomsta''; ''Muž v pozadí'' (TV seriál); ''Rok na vsi'' (divadelný záznam) * [[1994]] – ''Marie Růžička'' (TV film); ''Návštěvní doba'' (divadelný záznam); ''Pšenice na dálnici'' (divadelný záznam;) ''Tři Alberti a slečna Matylda'' (TV film); ''V erbu lvice''; ''Zapomenuté tváře'' (TV film) * [[1992]] – ''[[Náhrdelník (seriál)|Náhrdelník]]'' (TV seriál); ''Noc pastýřů'' (TV film;) ''O dvou sestrách a noční květině'' (TV film;) ''Pravda a lež'' (TV film); ''Senso'' (TV film); ''Život a dílo skladatele Foltýna'' (TV film) * [[1991]] – ''Pohádka o touze'' (TV film); ''Requiem za W. A. Mozarta'' (TV film); ''Romeo a Julie'' (TV film); ''Šťastlivec Sulla'' (TV film) * [[1990]] – ''Chybná diagnóza'' (TV film); ''Přísahám a slibuji'' (TV seriál) * [[1989]] – ''Dobrodružství kriminalistiky'' (TV seriál); ''Putování po Blažených ostrovech'' (TV film) * [[1988]] – ''Cirkus Humberto'' (TV seriál); ''Dýmka míru''; ''Lékaři'' (TV film); ''Motanice'' (TV film); ''Proces s vrahy Martynové'' (TV film); Tichý společník * [[1987]] – ''Můj kamarád tiká''; ''O Háderunovi a víle Elóře'' (TV film); ''O houslích krále snů'' (TV film); ''[[Paví pírko]]'' (TV film), * [[1986]] – ''Můj hříšný muž''; ''Povídka s dobrým koncem'' (TV film); ''[[Zlá krev]]'' (TV seriál) * [[1985]] – ''Gobseck'' (TV film); ''Matka'' (divadelný záznam), ''...nebo být zabit''; ''[[Skalpel, prosím]]''; ''[[Synové a dcery Jakuba skláře]]'' (TV seriál); ''Tretí šarkan''; ''[[Veronika (film)|Veronika]]'' * [[1984]] – ''Chytrá princezna'' (TV film); ''Příliš velká šance'' * [[1983]] – ''Moje srdcová sedma'' (TV seriál); ''Nuž, brány dokořán již otevřete...!'' (TV film); ''Putování Jana Amose''; ''Tažní ptáci'' (TV film); ''Vzpurní svědkové'' (TV film); ''Záchvěv strachu'' * [[1982]] – ''Dlouhá bílá stopa'' (TV seriál); ''Jehla'' (TV film); ''O labuti'' (TV film); ''Schůzka se stíny'' * [[1981]] – ''Měsíční tónina'' (TV film); ''Opera ve vinici''; ''O stříbrném a zlatém vajíčku'' (TV film); ''Proč se vraždí starší dámy'' (TV film); ''Tajemství ďáblovy kapsy''; ''[[Zelená vlna (film)|Zelená vlna]]'' * [[1980]] – ''Jak napálit advokáta''; ''Romaneto''; ''[[Signum laudis]]''; ''Svítalo celou noc'' * [[1979]] – ''Ako listy jedného stromu'' (TV film); ''Dnes v jednom domě'' (TV seriál); ''Julek''; ''Rukojmí v Bella Vista''; ''Theodor Chindler – Die Geschichte einer deutschen Familie'' (TV seriál); ''Zadržitelný vzestup Arthura Uie'' (divadelný záznam) * [[1978]] – ''Sněhurka'' (TV film) * [[1977]] – ''Louis Pasteur'' (TV film); ''Paličova dcera'' (TV film); ''Pasiáns''; ''Tichý Američan v Praze''; ''Zlaté rybky'' * [[1976]] – ''Až bude padat hvězda'' (TV film); ''Dům Na poříčí''; ''Chuť do života'' (študentský film); ''[[Malá mořská víla]]''; ''O Mistru Hanušovi'' * [[1975]] – ''Akce v Istanbulu''; ''Christoffel von Grimmelshausen abenteuerlicher Simplicissimus, Des'' (TV seriál); ''[[My z konce světa]]'' (TV seriál) * [[1974]] – ''Perseus''; ''Poslední ples na rožnovské plovárně''; ''30 případů majora Zemana'' (TV seriál) * [[1973]] – ''Poklad krále Davida'' (TV film); ''Tvrdohlavý Lot'' (študentský film); ''Větrné moře'' * [[1972]] – [[Akce Bororo]]; Dvojník (študentský film); Elixíry ďábla; Kamenný kvítek (TV film); ''Podezření''; ''Román lásky a cti'' (TV film), ''Zajíc přes cestu'' (študentský film); ''Zlatá svatba''; ''Z pohádky do pohádky'' (TV film) * [[1971]] – ''[[Černý vlk]]''; ''Kat nepočká'' (TV film); ''[[F. L. Věk (seriál)|F. L. Věk]]'' (TV seriál); ''Lekce'', ''Mrtvý princ'' (TV film), ''Tatínek na neděli''; ''Touha Sherlocka Holmese'' * [[1970]] – ''Dlouhá bílá nit'' (TV film); ''Chvojka'' (TV film); ''Mata Hari'' (TV film); ''Návštěvy''; ''Za ranních červánků'' (TV film); ''Zvláštní případ'' (TV film) * [[1969]] – ''Bellevue'' (TV film); ''Ezop''; ''[[Případ pro začínajícího kata]]'' * [[1968]] – ''Dreyfusova aféra'' (TV seriál); ''[[Sňatky z rozumu]]'' (TV seriál) * [[1967]] – ''Dívka s třemi velbloudy''; ''Drak se vrací''; ''[[Lucerna (film, 1967)|Lucerna]]'' (TV film); ''Těžká srdeční komplikace'' (TV film); ''Waterloo'' (TV film) * [[1965]] – ''Zvony pre bosých''; ''5 milionů svědků'' * [[1964]] – ''Antigona'' (TV film) * [[1963]] – ''Andere neben dir, Der'' (TV film); ''[[Ikarie XB 1]]''; ''Pražské blues''; ''[[Tři zlaté vlasy děda Vševěda (film, 1963)|Tři zlaté vlasy děda Vševěda]]'' * [[1962]] – ''Horoucí srdce''; ''Malý Bobeš ve městě''; ''Pevnost na Rýně''; ''Zelené obzory'' * [[1961]] – ''Hrdinové okamžiku'' (TV seriál); ''[[Malý Bobeš (film)|Malý Bobeš]]''; ''[[Muž z prvního století]]''; ''Pouta'' * [[1960]] – ''Páté oddělení''; ''[[Vyšší princip]]'' * [[1959]] – ''[[Král Šumavy (film)|Král Šumavy]]''; ''Návštěva'' (študentský film); ''Spálená křídla'' (divadelný záznam) * [[1958]] – ''Déšť padá shora'' (študentský film); ''Smrt v sedle'' * [[1957]] – ''Poučení'' (študentský film); ''Štěňata''; ''Tam na konečné''; ''V pátek ráno'' * [[1956]] – ''Dědeček automobil''; ''Honzíkova cesta''; ''[[Proti všem (film)|Proti všem]]''; ''Synové hor''; ''Ztracenci'' * [[1955]] – ''Jan Žižka''; ''Psohlavci''; ''Punťa a čtyřlístek''; ''[[Větrná hora]]'' * [[1954]] – ''Jan Hus''; ''Na stříbrném zrcadle''; ''[[Stříbrný vítr (film)|Stříbrný vítr]]'' * [[1953]] – ''[[Tajemství krve]]'' * [[1952]] – ''Mladá léta''; ''Nástup'' * [[1951]] – ''Akce B; Mikoláš Aleš''; ''Milujeme'' * [[1950]] – ''[[Přiznání]]''; ''[[Zocelení]]'' * [[1949]] – ''[[Němá barikáda (film)|Němá barikáda]]''; ''Pan Habětín odchází''; ''Revoluční rok 1848''; ''Výlet pana Broučka do zlatých časů'' * [[1948]] – ''Bílá tma''; ''Dvaasedmdesátka'' * [[1946]] – ''Muži bez křídel''; ''Nadlidé'' == Ocenenia == V roku [[1965]] mu bol udelený titul [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]] a v roku [[1974]] ocenenie ''Zaslúžilý člen [[Národné divadlo (Praha)|ND]]''<ref name="rfr1" />. Z rúk prezidenta [[Václav Havel|Václava Havla]] prevzal Medailu Za zásluhy, v roku [[1995]] získal [[Cena Thálie|Cenu Thálie]] za celoživotné majstrovstvo. V roku [[2000]] dostal ocenenie – Medailu Josefa Hlávky.<ref>http://www.hlavkovanadace.cz/nositele_medaile.php</ref> Dňa 3. júna [[2005]] mu bol udelený čestný doktorát ([[doctor honoris causa]]) na [[AMU|Akadémii múzických umení v Prahe]].<ref>publikace AMU, ''Prof. Radovan Lukavský, doctor honoris causa AMU, 3. června 2005'', vyd. AMU, Praha, [[2005]], ISBN 80-7331-036-8.</ref> V júli [[2008]] bola v Prahe 5 - [[Košíře]] po ňom pomenovaná jedna pražská [[ulica]].<ref>Jedna z nových ulic nese jméno herce Lukavského; dostupné: http://www.prazskapetka.cz/node/6029 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090325102645/http://www.prazskapetka.cz/node/6029 |date=2009-03-25 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|Commonscat=Radovan Lukavský}} == Externé odkazy == * [http://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01072609+or+wkw=jk01072609&func=find-c&local_base=nkc Radovan Lukavský] v databáze Národní knihovny ČR * [http://archiv.narodni-divadlo.cz/default.aspx?jz=cs&dk=Umelec.aspx&ju=223&pn=256affcc-f002-2000-15af-c913k3315dpc Radovan Lukavský] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141019044434/http://archiv.narodni-divadlo.cz/default.aspx?jz=cs&dk=Umelec.aspx&ju=223&pn=256affcc-f002-2000-15af-c913k3315dpc |date=2014-10-19 }} v archíve Národného divadla * {{Csfd meno|id=1569|meno=Radovan Lukavský}} * {{imdb meno|id=0525570|meno=Radovan Lukavský}} * [http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=11&name=Lukavsk%FD+Radovan Radovan Lukavský] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200718094350/http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=11&name=Lukavsk%FD+Radovan |date=2020-07-18 }} v ''Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století'' * Filmový dokument [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10076903846-navsteva-u-radovana-lukav "Návšteva u Radovana Lukavskeho"] v archíve [[Česká televize|ČT]] * Radovan Lukavský (Cyklus Českej televízie Příběhy slavných) - [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/409235100211010-pribehy-slavnych/ video on-line v archíve ČT] == Zdroj == *{{Preklad|cs|Radovan Lukavský|11789173}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lukavský, Radovan}} [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Českí dabingoví herci]] [[Kategória:Českí univerzitní profesori]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Držitelia Ceny Thálie]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] dx4tiuelmaql9aja7uydbc1y6tiw6do 0 527894 8199761 7471987 2026-04-17T15:49:56Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199761 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Arne Wilhelm Kaurin Tiselius | Rodné meno = | Popis osoby = švédsky biochemik | Portrét = Arne Tiselius.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[10. august]] [[1902]] | Miesto narodenia = [[Štokholm]], [[Švédsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1971|10|29|1902|8|10}} | Miesto úmrtia = [[Uppsala]], [[Švédsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} '''Arne Wilhelm Kaurin Tiselius''' (* [[10. august]] [[1902]], [[Štokholm]], [[Švédsko]] – † [[29. október]] [[1971]], [[Uppsala]]) bol švédsky [[Biochémia|biochemik]], ktorý v roku [[1948]] získal [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za „výskum [[elektroforéza|elektroforézy]] a [[Adsorpcia|adsorpčnej analýzy]]“.<ref>http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/chemistry/laureates/1948/</ref> Študoval chémiu na [[Uppsala universitet]]. V roku [[1925]] sa stal výskumným asistentom v laboratóriu [[Theodor Svedberg|Theodora Svedberga]] a v roku [[1930]] získal doktorát za štúdium elektroforézy a [[Bielkovina|bielkovín]]. Bol ženatý a mal dve deti. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://nobelprize.org/chemistry/laureates/1948/tiselius-bio.html Biografia na Nobelprize.org] == Zdroj == {{Preklad|cs|Arne Tiselius|10246143}} {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1926 – 1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tiselius, Arne}} [[Kategória:Osobnosti zo Štokholmu]] [[Kategória:Biochemici]] [[Kategória:Švédski nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia Pápežskej akadémie vied]] [[Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu]] [[Kategória:Absolventi Uppsala universitet]] [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] 8c49c49ojultkxwv57fcnyvbza02mr1 0 532868 8199691 7900163 2026-04-17T15:34:44Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199691 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Eva Vrchlická | Rodné meno = | Portrét = Eva Vrchlicka 1928.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = Eva Vrchlická (vľavo) so svojou dcérou Evou, asi 1928 | Dátum narodenia = [[6. marec]] [[1888]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1969|7|18|1888|3|6}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manžel = Jaroslav Nevole<br />Edmund Zavřel<br />[[Erik Adolf Saudek]] | Deti = [[Eva Vrchlická ml.]] | Rodičia = [[Jaroslav Vrchlický]] | Príbuzní = | Podpis = Eva_Vrchlická_st._podpis.JPG | Webstránka = | Poznámky = }} '''Eva Vrchlická''', vlastným menom '''Eva Frídová''' (* [[6. marec]] [[1888]], [[Praha]]{{--}}† [[18. júl]] [[1969]], Praha) bola česká herečka, prekladateľka, publicistka, dramatička, poetka a spisovateľka, dcéra básnika a spisovateľa [[Jaroslav Vrchlický|Jaroslava Vrchlického]], dlhoročná členka činohry [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]] v Prahe ([[1913]] až [[1959]] s nútenou prestávkou z rasových dôvodov [[1942]]-[[1945]]).<ref>Kolektiv autorů: ''Národní divadlo a jeho předchůdci''. 1. vyd. Praha: Academia, 1988, s. 571–572.</ref> Jej tretím a posledným manželom bol významný český prekladateľ zo známej umeleckej rodiny [[Erik Adolf Saudek]]. == Život == Získala herecké školenie u [[Eduard Vojan|Eduarda Vojana]], [[Marie Hübnerová|Marie Hübnerovej]] a Ludmily Danzerovej. V roku [[1908]] nastúpila do divadla [[Lidové divadlo Uranie|Uranie]], v roku [[1910]] odišla do [[Národní divadlo Brno|Národného divadla]] v [[Brno|Brne]] a v roku [[1911]] nastúpila u Jeřábkovej divadelnej spoločnosti, z ktorej prešla rovno do [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]] v Prahe. Bola literárno činná ako publicistka, autorka memoárovej literatúry, beletrie, próz pre deti a mládež aj poézie inšpirovanej divadlom, prekladala z nemčiny a ruštiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Obec překladatelů | titul = Eva Vrchlická | url = http://www.obecprekladatelu.cz/_ftp/DUP/V/VrchlickaEva.htm | dátum prístupu = 2014-12-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141224024624/http://www.obecprekladatelu.cz/_ftp/DUP/V/VrchlickaEva.htm | dátum archivácie = 2014-12-24 }}</ref> Jej najznámejším literárnym dielom je kniha prerozprávaných príbehov z diel [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]] ''Z oříšku královny Mab''. == Ocenenia == * [[1931]] Štátna cena * [[1953]] titul [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilá umelkyňa]] == Filmografia, výber == * [[1919]] ''Yorickova lebka'', rola: pani Relská, réžia Miloš Nový * [[1937]] ''Žena pod křížem'', pani Maternová, réžia [[Vladimír Slavínský]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eva Vrchlická}} == Externé odkazy == * [http://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01151035+or+wkw=jk01151035&func=find-c&local_base=nkc Eva Vrchlická] v databáze Národní knihovny ČR, * [http://vufind.lib.cas.cz/Search/Results?lookfor=Eva+Vrchlick%C3%A1&type=AllFields&submit=Hledat Eva Vrchlická v súbornom katalógu Akadémie vied ČR] * [http://archiv.narodni-divadlo.cz/default.aspx?jz=cs&dk=Umelec.aspx&ju=4122 Eva Vrchlická] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141224025520/http://archiv.narodni-divadlo.cz/default.aspx?jz=cs&dk=Umelec.aspx&ju=4122 |date=2014-12-24 }} v archíve Národního divadla * {{Csfd meno|id=28293|meno=Eva Vrchlická st.}} * {{imdb meno|id=0904034|meno=Eva Vrchlická}} * [http://www.slovnikceskeliteratury.cz/showContent.jsp?docId=1161 Eva Vrchlická] v Slovníku českej literatúry po roku 1945 == Zdroj == *{{Preklad|cs|Eva Vrchlická|12017117}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vrchlická, Eva}} [[Kategória:České divadelné herečky]] [[Kategória:České filmové herečky]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Herečky Národného divadla (Praha)]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 09xgm73nb1nl9l7vrmfoae6fsm8ktqt 0 547261 8199730 8125595 2026-04-17T15:42:44Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199730 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Miroslav Ondříček |Portrét = M Ondříček.JPG |Popis osoby = český kameraman |Dátum narodenia = [[4. november]] [[1934]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2015|3|28|1934|11|4}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] |Podpis = Signatura-Ondricek.svg }} '''Miroslav Ondříček''' (* [[4. november]] [[1934]], [[Praha]] – † [[28. marec]] [[2015]], Praha<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zemřel Miroslav Ondříček, kameraman oscarového Amadea | periodikum = České noviny | dátum vydania = 2015-3-29 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/zemrel-miroslav-ondricek-kameraman-oscaroveho-amadea/1198489}}</ref>) bol český kameraman a jeden z tvorcov [[Česká nová vlna|Českej novej vlny]]. Bol dlhoročným spolupracovníkom [[Miloš Forman|Miloša Formana]]. == Životopis == Základnú školu dokončil v roku [[1949]] a ako syn živnostníka nesmel študovať. Nastúpil do učebného odboru, kde sa učil pracovať so železom, a rok neskôr prešiel do učebného odboru filmového laboranta. Po ukončení učebného odboru nastúpil do laboratórií [[Barrandov Studio|Barrandovských ateliérov]], následne sa stal asistentom kamery a neskôr asistentom spravodajského filmu. Začal študovať večernú školu filmovej tvorby na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení|FAMU]] v Prahe. Až po dvanástich rokoch sa dostal k práci na celovečerných filmoch, kedy začal spolupracovať ako kameraman na filmoch [[Miloš Forman|Miloša Formana]] a [[Ivan Passer|Ivana Passera]]. Pracoval ako kameraman na štyroch desiatkach celovečerných filmov, kedy polovicu z nich nakrútil v zahraničí. Spolupracoval i s českým režisérom [[Otakar Vávra|Vávrom]], americkými režisérmi [[Mike Nichols|M. Nicholsom]], [[George Roy Hill |G.R. Hillom]] a Angličanom [[Lindsay Anderson|L. Andersonom]]. Medzi najslávnejšie filmy, na ktorých sa podieľal, patria ''[[Lásky jedné plavovlásky]]'', ''If'', ''[[Hoří, má panenko]]'', ''O Lucky Man'', ''[[Vlasy (film)|Vlasy]]'', ''[[Ragtime]]'', ''[[Amadeus (film)|Amadeus]]'', ''Valmont'', ''Taking Off''. Bol členom správnej rady ''Filmovej akadémie Miroslava Ondříčka v Písku'' a dozornej rady akciovej spoločnosti [[SK Slavia Praha|SK Slavia Praha - futbal]].<ref>Výročná správa SK Slavia Praha - futbal as 2011/2012</ref> Vo filmárskej tradícii pokračuje jeho syn [[David Ondříček|David]], ktorý je režisérom. == Ocenenie == * [[1981]] nominácia na Oscara (Ragtime) * [[1984]] nominácia na Oscara (Amadeus) * [[1999]] Český lev za dlhoročný prínos českému filmu * [[2003]] cena za celoživotné dielo v macedónskej Bitola * [[2004]] cena Americkej únie kameramanov za prínos medzinárodnej kinematografii v Los Angeles * [[2004]] Krištáľový glóbus za umelecký prínos svetovej kinematografii na karlovarskom festivale * [[2005]] cena za celoživotné dielo [[Asociácia slovenských kameramanov|Asociácie slovenských kameramanov]] (ASK) * [[2006]] [[Medaila Za zásluhy]] I.stupňa == Tvorba == * ''[[Intimní osvětlení]]'' (1965) * ''[[Lásky jedné plavovlásky]]'' (1965) * ''Mučedníci lásky'' (1966) * ''[[Hoří, má panenko]]'' (1967) * ''Co nikdy nepochopím…'' (1968, televízny) * ''If'' (1968, Veľká Británia) * ''Telo Diany'' (1969) * ''Taking Off'' (1971, USA) * ''[[Homolka a tobolka]]'' (1972) * ''Bitúnok č. 5'' (1972, USA) * ''O Lucky Man'' (1973, Veľká Británia) * ''[[Drahé tety a já]]'' (1974) * ''Televize v Bublicích aneb Bublice v televizi'' (1974) * ''Hřiště'' (1975) * ''Dvojí svět hotelu Pacifik'' (1975) * ''Jakub'' (1976) * ''Konečně si rozumíme'' (1976) * ''Příběh lásky a ctic'' (1977) * ''Nechci nic slyšet'' (1978) * ''[[Vlasy (film)|Vlasy]]'' (1979, USA) * ''[[Božská Ema]]'' (1979) * ''Temné slunce'' (1980) * ''[[Ragtime]]'' (1981, USA) * ''[[Svet podľa Garpa]]'' (1982, USA) * ''[[Amadeus (film)|Amadeus]]'' (1984, USA) * ''Smrtiaca triky F / X'' (1985, USA) * ''Vzdialená harmónia'' (1987, USA) * ''Blázinec'' (1988, USA) * ''Valmont'' (1989, Francúzsko, Veľká Británia) * ''[[Čas prebudenia]]'' (1990, USA) * ''Veľké víťazstvo'' (1992, USA) * ''Kazateľova žena'' (1996, USA) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0005816|meno=Miroslav Ondříček}} * {{Čfn osoba|id=966508|meno=Miroslav Ondříček}} * [http://www.zlatasedesata.cz/profil/miroslav-ondricek/ Miroslav Ondříček - profil v projekte Československý filmový zázrak - Zlatá šedesátá|] == Zdroj == {{Preklad|cs|Miroslav Ondříček|12415748}} {{Český lev - dlhodobý umelecký prínos českému filmu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ondříček, Miroslav}} [[Kategória:Českí kameramani]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Držitelia ceny Krištáľový glóbus]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Držitelia Českého leva]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] qoa3tqisby2r08amw5wz2hueqmdyqvm 0 547554 8199970 7686506 2026-04-18T06:13:21Z Martingazak 234259 Externé odkazy 8199970 wikitext text/x-wiki '''Akcia R''' (''Rehoľníčky'') sa odohrala [[29. august|29. augusta]] [[1950]] od 8 hod. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pred 65 rokmi sa v Československu začala Akcia R| url = https://www.postoj.sk/5571/pred-65-rokmi-sa-v-ceskoslovensku-zacala-akcia-r| vydavateľ = postoj.sk| dátum vydania = 2015-8-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> a znamenala začiatok plánovanej likvidácie ženských [[Rehoľný rád|reholí]] na [[Slovensko|Slovensku]]. V troch etapách orgány [[komunizmus|komunistického]] režimu sústredili do niekoľkých kláštorov všetky rehoľníčky v krajine, čím sa snažili obmedziť ich vplyv na verejný život a neskôr dosiahnuť úplný zánik rehoľného života v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. V dvoch vlnách bolo do sústreďovacích centier prevezených asi 4 000 rádových sestier. V ďalšej etape bolo 2 000 sestier "prevedených" do priemyslu. Začiatkom roka [[1951]] bolo naplánované zníženie počtu nemocníc a ústavov, v ktorých ešte v roku 1950 pracovalo takmer 10 000 rehoľníc. V nemocniciach ešte zostalo pracovať takmer 1600 rehoľníčok, režim za ne nemal náhradu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pred 69 rokmi sa začala Akcia R namierená proti ženským reholiam| url = https://www.teraz.sk/slovensko/pred-69-rokmi-sa-zacala-akcia-r-namiere/415269-clanok.html| vydavateľ = TASR| dátum vydania = 2019-8-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> . Administratívne sa sťažovalo prijímanie nových členiek rehoľných rádov, v lete roku [[1952]] boli internované predstavené ženských reholí. Akcia mala byť dokončená zrušením rádov a kongregácií, ale akcia bola odvolaná a režim pristúpil na postupné vytlačenie rehoľníc zo spoločnosti. Výsledkom akcie bolo zrušenie všetkých ženských kláštorov. Do roku [[1960]] ostali len rehoľné sestry, ktoré pracovali ako ošetrovateľky v nemocniciach, pretože za ne nemal režim žiadnu náhradu. Akcia R zasiahla okrem iného kláštory sestier uršulínok, ktoré pôsobili ako učiteľky. Vyviezli ich do zberných kláštorov v [[Dolné Semerovce|Dolných Semerovciach]] a v [[Modra|Modre]], kde boli nútené vykonávať práce v poľnohospodárstve na štátnych majetkoch až do neskorej zimy. V roku [[1951]] boli vyvezené do českého pohraničia na práce vo vlhkom prostredí v textilných fabrikách. Neskôr ich prijímali za ošetrovateľky do ústavov sociálnej starostlivosti k ťažko telesne postihnutým ľuďom, pretože o túto prácu nemali civilné ošetrovateľky záujem. Na Slovensko sa mohli vrátiť až po roku [[1989]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Akcia R: Komunistický režim zrušil ženám kláštory| url = http://trnava.sme.sk/c/6514229/akcia-r-komunisticky-rezim-zrusil-zenam-klastory.html| vydavateľ = trnava.sme.sk| dátum vydania = 2012-8-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Literatúra == * [[Viliam Judák|JUDÁK, Viliam]] – [[Rozália Danková|DANKOVÁ, Stella]]: ''Exodus. Oslavujeme Ťa Bože'', Kňazský seminár sv. Gorazda, Nitra, 1997, ISBN 80-88741-14-9. * [[Ján Milan Dubovský|DUBOVSKÝ, Ján Milan]]: ''Akcia rehoľníčky'', Martin: Matica slovenská, 2001, ISBN, 80-7090-597-2. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * [http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100831016 60. výročie Akcie R: Spomienkou k vďačnosti] * [http://www.ustrcr.cz/cs/akce-r Akce Ř (Ústav pro studium totalitních režimů)] * [http://www.tyzden.sk/casopis/2010/17/koniec-klastorov.html Koniec kláštorov] * [http://www.kvpzr.sk/wp-content/uploads/2011/03/greskovicova_svedkovia-viery.pdf Sr. Mária Greškovičová SSpS: Svedkovia viery] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305062650/http://www.kvpzr.sk/wp-content/uploads/2011/03/greskovicova_svedkovia-viery.pdf |date=2016-03-05 }} == Pozri aj == * [[Akcia K]] * [[Akcia B (likvidácia rehoľníckych rádov)]] == Externé odkazy == * [http://www.upn.gov.sk/sk/likvidacia-klastorov-v-komunistickom-ceskoslovensku-barbarska-noc/ Likvidácia kláštorov v komunistickom Československu – Barbarská noc] * [http://www.kvpzr.sk/wp-content/uploads/2011/03/greskovicova_svedkovia-viery.pdf Projekt “Svedkovia viery” – Konferencia vyšších ženských rehoľných] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305062650/http://www.kvpzr.sk/wp-content/uploads/2011/03/greskovicova_svedkovia-viery.pdf |date=2016-03-05 }} [[Kategória:Operácie Štátnej bezpečnosti|R]] [[Kategória:Prenasledovanie cirkví v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] odvfmtg1a9dpz3uf3yw48g4gd4drwd8 0 548827 8199773 7516912 2026-04-17T15:51:13Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199773 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Vasilij Pavlovič Aksionov | obrázok = №529+ Василий Аксенов и Виктор Некрасов, Орлеан, апрель 1983.jpg | veľkosť obrázka = 230px | popis = ruský spisovateľ, disident a lekár (vľavo) | pseudonym = Grivadij Gorpožaks | dátum narodenia = [[20. august]] [[1932]] | miesto narodenia = [[Kazaň]], [[Rusko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2009|7|6|1932|8|20}} | miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Rusko]] | zamestnanie = [[spisovateľ]], [[lekár]] | národnosť = ruská | obdobie = | žáner = román, novela, poviedka | téma = | hnutie = | debut = Kolegovia | významné práce = | manžel = | manželka = 1. Kira Ludvigovna Mendelejevová (1934—2013), 2.Majja Afanasievna Aksionovová | partner = | deti = Alexej Vasilievič Aksionov | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Ordre des Arts et des Lettres, Ruská Bookerova cena | podpis = | web = | poznámky = }} '''Vasilij Pavlovič Aksionov''' ({{rus|Василий Павлович Аксёнов}}; * [[20. august]] [[1932]], [[Kazaň]], [[Rusko]] - † [[6. júl]] [[2009]], [[Moskva]]) bol ruský spisovateľ a disident v období vlády [[Komunizmus|komunizmu]] v [[ZSSR]]. Aksionov používal aj pseudonym „Grivadij Gorpožaks“ spoločne so spisovateľmi [[Ovadij Alexandrovič Gorčakov|O. Gorčakovom]] a [[Grigorij Michajlovič Poženian|G. Poženianom]]. Je držiteľom vyznamenaní francúzskeho ministerstva kultúry „Ordre des Arts et des Lettres“ a „Russkij buker“ (Ruská Bookerova cena). ==Mladosť== Vasilij Aksionov sa narodil v rodine [[Jevgenija Solomonovna Ginzburgová|Jevgenije Solomonovny Ginzburgovej]] a Pavla Vasilieviča Aksionova ako tretie dieťa a zároveň jediný spoločný potomok rodičov. Jeho matka Jevgenija Solomonovna bola novinárkou, kandidátkou historických vied a napísala biografický román o sovietskych gulagoch „Krutoj maršrut“ (Krutý pochod ). V roku [[1937]] ju aj manžela - inak funkcionára komunistickej strany - poslali do [[Gulag (1930 – 1960)|gulag]]u v [[Magadan]]e na desať rokov. V románe opisuje opätovné stretnutie so synom Vasilijom, ktorého od veku piatich rokov držali v štátnom sirotinci. V roku [[1938]] ho tam našiel jeho strýko a do roku 1948 ho vychovávala príbuzná. Od [[1948]] mu bolo dovolené úradmi ísť bývať k matke na [[Kolyma (rieka)|Kolym]]u. ==Kariéra lekára== Odtiaľ odišiel študovať do [[Petrohrad|Petrohradu]] - vtedajšieho [[Leningrad|Leningradu]], kde skončil v [[1956]] štúdium na „Leningradskom lekárskom inštitúte“. Pracoval ako lekár v „Baltickom morskom námorníctve“, ako karanténny lekár na Ďalekom severe, v [[Karélia|Karélii]], v Leningradskom morskom obchodnom prístave a klinike TBC, tiež bol konzultantom v „Moskovskom vedecko-výskumnom inštitúre tuberkulózy“. ==Kariéra spisovateľa== V roku [[1960]] vydal novelu „Kolegovia“ (rus. „Kollegi“) , ktorú napísal v roku 1959. Podľa nej bola inscenovaná hra a tiež film. Nasledoval román „Звёздный билет“ (1961), tiež sfilmovaný pod názvom „Moj mladšij brat“. Od tejto chvíle vydával každý rok, novelu „Pomaranče z Maroka“ (Apeľsiny iz Marokko) v 1962, Porá, moj drug, porá v 1963, zborník autorov, ktorých nechceli vydávať pod názvom „Katapult“ v 1964 a v 1965 hru „Stále v predaji“ (Vsegda v prodaže) v divadle Sovremennik, tiež novelu „Na polceste k Mesiacu“ (1966). V roku 1968 mu vyšla satiricko-fantastická novela „Preplnený sud“ (rus. „Zatovarennaja bočkotara“). V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] sa stal Aksionov novinárom a členom redakcie časopisu „Junosť“ a venoval sa historicko-biografického žánru a preložil Doctorowov román „Ragtime“ do ruštiny. ==Politické a občianske postoje== V marci [[1963]] sa zúčastnil v [[Kremeľ (pevnosť)|Kremli]] stretnutia s inteligenciou, kde sa stal terčom ostrej kritiky [[Nikita Chruščov|Nikitu Chruščova]] spolu so spisovateľom [[Andrej Voznesenskij|Andrejom Voznesenským]]. [[5. marca]] [[1966]] demonštroval na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v [[Moskva|Moskve]] na protest proti zamýšľanej rehabilitácii [[J. V. Stalin|J. V. Stalina.]] Medzi 1967-1968 podpísal niekoľko petícií na obranu disidentov. V tomto prípade dostal napomenutie od moskovského „Zväzu spisovateľov ZSSR“. V 70. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] po skončení uvoľnenia pomerov sa prestali diela Aksionova vydávať v rámci [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Romány "Popálenina„ (rus. Ožog) a „Ostrov Krym“ si musel autor sám vydať, pretože nedostal na ne dotáciu od štátu. Autor dostal prívlastky ako „nesovietsky“ a „nenárodný“. V rokoch [[1977]]-78 sa začali vydávať jeho romány v zahraničí, hlavne v [[USA]]. V roku [[1978]] sa stal spoluvydavateľom necenzurovanej antológie „Metropol“, ktorú museli vydať v USA, pretože ho nechceli v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] povoliť. Všetkým účastníkom antológie nariadili prerábky svojich diel, Popova a Jerofejeva vyhodili zo „Zväzu spisovateľov ZSSR“ a v decembri [[1979]] oznámili svoj odchod zo zväzu aj Aksionov, [[Inna Lisnianskaja]] a [[Semjon Lipkin]]. [[22. júla]] [[1980]] odcestoval Aksionov z vlasti rovno do [[USA]] a následne bol zbavený sovietskeho štátneho občianstva. V [[USA]] zostal do roku [[2004]], kedy sa vrátil do vlasti. V Spojených štátoch vyučoval ruskú literatúru na rôznych univerzitách až do roku [[2009]]. Počas emigrácie spolupracoval s „Hlasom Ameriky“ a „Rádiom Sloboda“. Počas tohto obdobia v USA spisovateľ tvoril a vydával (pozri zoznamy nižšie). V roku [[1990]] mu vrátili sovietske občianstvo. [[Súbor:Могила писателя Василия Аксёнова.JPG|náhľad|Hrob Vasilia Aksionova]] ==Po páde ZSSR== Aksionov sa usídlil vo [[Francúzsko|Francúzsku]] v [[Biarritz|Biarritzi]] odkiaľ navštevoval Moskvu. V roku [[1992]] vydal trilógiu „Moskovská sága“, ktorá bola sfilmovaná aj prerobená do formy televízneho seriálu. Politicky podporoval gajdarovské reformy a [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Jeľcinovu]] politiku. V roku [[2004]] uverejnil v časopise „Október“ román „Volteriánci a volteriánky“ , ktorý bol ocenený Bookerovou cenou Ruska. V roku [[2009]] po chorobe trvajúcej rok a pol zomrel <ref>[http://kultura.sme.sk/c/4924251/zomrel-rusky-spisovatel-vasilij-aksionov.html sme. kultúra]</ref>v moskovskej nemocnici. V októbri [[2009]] bol vydaný in memoriam román ''Utajovaná strasť. Román o šesťdesiatnikoch''. (rus. Таинственная страсть. Роман о шестидесятниках). Je to biografický román, ktorého dôležitými postavami sa stali významní spisovatelia - súpútníci Vasilija Aksionova. ==Dielo== V slovenčine vyšli jeho romány: * Pomaranče z Maroka, [[Slovenský spisovateľ]] * [[Moskva-kva-kva]] ([[2008]]), [[Marenčin PT]] * Hviezdny lístok, [[Smena]] * Katapult, [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], [[1964]] * Dedkove pomaranče, [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]], [[1978]] ===Próza === * 1958 — Полторы врачебные единицы, poviedka * 1959 — Коллеги, novela, sfilmované Коллеги (1962) * 1961 — Звёздный билет, novela, film Мой младший брат (1962) * 1962 — Апельсины из Марокко, (повесть), Pomaranče z Maroka * 1963 — Пора, мой друг, пора, novela * 1964 — Катапульта, novela a poviedka, Katapult * 1965 — Победа, hyperbolizovaná poviedka * 1965 — Жаль, что вас не было с нами, novela * 1966 — На полпути к Луне, kniha poviedok, Na polceste k Mesiacu * 1968 — Затоваренная бочкотара», novela, divadelná hra , Preplnený sud * 1969 — Любовь к электричеству, novela o L. B. Krasinovi * 1969 — Мой дедушка — памятник, novela * 1971 — Рассказ о баскетбольной команде, играющей в баскетбол, esej * 1972 — Поиски жанра, Hľadanie žánru * 1973 — Золотая наша Железка, román * 1975 — Ожог, román, Spálenina * 1976 — Сундучок, в котором что-то стучит, novela * 1979 — Остров Крым, román, Ostrov Krym * 1983 — Скажи изюм, Povedz hrozienka * 1987 — В поисках грустного бэби, Hľadanie smutného bejby * 1989 — Yolk of the Egg - originál, preklad do ruštiny Желток яйца, 2002), Vaječný žĺtok * 1990 — Свияжск, novela * 1992 — Московская сага, román-epopeja, sfilmovaná ako Московская сага, televízny seriál , Moskovská sága * 1996 — Новый сладостный стиль, Nový sladký štýl * 2000 — Кесарево свечение * 2004 — Вольтерьянцы и вольтерьянки, román, cena Ruský Booker * 2006 — Москва Ква-Ква, román, [[Moskva-kva-kva]] <ref>Moskva-kva-kva, Vasilij Aksionov, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, preklad Ján Štrasser, ISBN 978-80-89218-75-2</ref> * 2007 — Редкие земли * 2007 — Таинственная страсть. Роман о шестидесятниках * 2008 — Ленд-лизовские, nedokončený román * 2009 — Логово льва. Забытые рассказы == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Vasily Aksyonov}} == Externé odkazy == * [http://www.litcentrum.sk/recenzie/moskva-kva-kva-vasilij-aksionov Litcentrum - recenzia] == Zdroj == * [http://www.peoples.ru/art/literature/prose/belletristika/aksenov/index.html Peoples. ru] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Aksionov, Vasilij Pavlovič}} [[Kategória:Ruskí spisovatelia]] [[Kategória:Spisovatelia židovského pôvodu]] [[Kategória:Ruské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Kazane]] [[Kategória:Sovietski disidenti]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] rwq57ysumrrraxcu9zcs37mudmoc8xs 0 550347 8199620 8033783 2026-04-17T15:02:42Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199620 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Kostka Neumann | Rodné meno = | Portrét = Neumann Stanislav Kostka (1875-1947) cut.jpg|Veľkosť portrétu | Popis = český novinár, básnik, kritik a prekladateľ | Dátum narodenia = [[5. jún]] [[1875]] | Miesto narodenia = [[Praha]] [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1947|6|28|1875|5|5}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Stanislav Kostka Neumann''' (* [[5. jún]] [[1875]], [[Praha]] – † [[28. jún]] [[1947]], Praha) bol český [[novinár]] a [[básnik]], literárny a výtvarný [[Umelecká kritika|kritik]] a [[prekladateľ]] z francúzštiny a ruštiny. == Životopis == Narodil sa v Prahe. Študoval tu na gymnáziu a obchodnej akadémii, ktorú nedokončil.<br /> Aktívne sa podieľal na politickom živote radikálnej mládeže v pokrokovom hnutí. V auguste roku [[1893]] bol zatknutý a väznený 4 mesiace za účasť na protidynastických protestoch, neskôr odsúdený na 14 mesiacov ťažkého väzenia, ktoré si odpykal v samoväzbe. Po prepustení vydal svoju prvotinu – zbierku ''Nemesis''. Do literárneho života vstúpil na okraji moderny ako spolupracovník ''Moderní revue'', organizátor ''Almanachu secese'' a ako vydavateľ vlastného časopisu ''Nový kult'', ktorý postupne prešiel do [[anarchizmus|anarchistickej]] pozície. Ako publicista, propagátor a politický aktivista sa Neumann dostal medzi severočeských robotníkov inklinujúcich k anarchizmu. Krátko žil vo [[Viedeň|Viedni]], avšak zaujímavejší je pobyt v Brne, kde sa dostal do styku s moravským kultúrnym životom.<br /> Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol na južnom fronte ako sanitný vojak. Dva roky strávil v [[albánsko]]m meste [[Elbasan (mesto)|Elbasan]] a potom v Bragožde, v blízkosti Ochridského jazera. V roku [[1918]] sa vrátil do Prahy a prišlo k premene jeho ideológie. Vstúpil do Českej socialistickej strany a zoskupoval literárnu mládež okolo časopisov (Červen, Kmen, Proletkult, Reflektor a i.). Stal sa propagátorom proletárskej literatúry. Intenzívna politická aktivita, avšak básnicky málo plodná, sa skončila v roku [[1929]] za jeho účasti na tzv. [[Manifest siedmich|manifeste siedmich]], v ktorom sa komunistickí spisovatelia postavili proti novému [[Klement Gottwald|gottwaldovskému]] vedeniu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|strany]] a boli z nej vylúčení. Jeho socialistická orientácia však týmto aktom vôbec neutrpela. Ťažké srdcové ochorenie, ktoré nasledovalo po jeho polročnej ceste okolo republiky, ho prinútilo k liečeniu v [[Poděbrady|Poděbradoch]]. Tie sa stali až do [[vojenská okupácia|okupácie]] jeho domovom, odkiaľ v druhej polovici 30. rokov rozvíjal aktivitu (''Lidová kultura'' atď.) orientovanú na vytváranie protifašistického kultúrneho frontu. Počas [[Protektorát Čechy a Morava|vojny]] sa pohyboval po Česku a žil v [[ilegalita|ilegalite]]. Po oslobodení sa vrátil do Prahy, kde strávil posledné dva roky svojho života. == Tvorba == Po svojej prvotine ''Nemesis'' rýchlo za sebou vydal niekoľko zbierok (''Jsem apoštol nového žití, Apostrofy hrdé a vášnivé, Satanova sláva mezi nami''), ktoré sa vyznačujú rysmi príznačnými pre dekadentnú modernu. Nechýbal im silný individualizmus, pohŕdanie súdobými konvenčnými hodnotami, autoštylizáciou ,,dieťaťa úpadku‘‘, ,,básnika imorality‘‘, satanistu a zároveň aj nespútanou chuťou po plnom živote a kráse. Ideová útočnosť a zreteľná myšlienková línia odlišujú Neumanna od pasívnej dekadentnej impresionity ([[František Xaver Šalda|Šalda]]). Jeho poézia potláča abstraktnú symboliku čerpajúcu podnety z oblasti nábožensko-mystickej a erotickej, nahrádza ju konkrétnou predmetnou realitou sociálnou a prírodnou (''Sen o zástupu zoufajících''). K tejto premene dopomohla jeho aktivita a bezprostredný styk s prírodou počas jeho desaťročného pobytu na Morave. Vyvrcholením predvojnovej tvorby sa stali zbierky ''Kniha lesu, vod a strání'', kde básnik premietol svoj ideál nespútaného slobodného a harmonického života, ako aj okúzlenie a oddanie prírodnému rytmu, a ''Nové zpěvy'', kde mal tendenciu uchopiť realitu v jej dynamike a mnohotvárnosti a bola zavŕšená poetizáciou modernizujúcej sa doby. ''Ať žije život'' bola nadčasová povojnová kniha, kde predchádzal postoje avantgardy. Príznačným rysom jeho poézie je striedanie období ,,piesňovosti a hymnickosti‘‘ , ktoré je možné pozorovať aj na týchto dvoch zbierkach. Na poetiku Nových spevov bezprostredne nadviazala prvá časť zbierky ''Třicet zpevu z rozvratu'' a najmä povojnové Rudé zpěvy. Teoretická koncepcia proletárskeho umenia s veršami revolučných výziev. V druhej polovici 20. rokov začal s popularizačnou náukovou prácou dejiny revolúcie (''Francouzská revoluce''), moderný výklad sexuálnej problematiky, ktorému sa venoval už v ranej tvorbe (''Dějiny lásky, Dějiny ženy, Monogamie''). V milostnej tematike našla nový impulz a Neumannova vlastná tvorba: básnická trilógia Láska. K lyrickému ovzdušiu tejto skladby bol pridaný jediný jeho román ''Zlatý oblak'' a próza napol lyrická, napol úvahová s prírodnými črtami ''Enciány z Popa Ivana'' inšpirované jeho pobytom na Podkarpatskej Rusi. Podobu cestopisného denníka má ''Československá cesta'', ktorá bola pôvodne napísaná ako seriál fejtónov do Lidových novín. V ďalších básnických zbierkach (Srdce a mračna, Sonáta horizontálního života) sa inšpiruje aktuálnou sociálnou ideovou problematikou a nástupom fašizmu. Jeho posledné dve zbierky vznikli na samom prahu okupácie (''Bezední rok'') a počas nej (''Zamořená léta''). Zaradil sa tak do dobovej vlny poézie upnutej k ohrozenej zemi, ku kultúrnym tradíciám národa (Neruda) a k uchovaniu jeho morálnej sily a viery v jeho lepšiu budúcnosť. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Stanislav Kostka Neumann}} == Externé odkazy == * [http://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/neuman.html S. K. Neumann na phil.muni.cz] * [http://aut.nkp.cz/jk01090079 Seznam pseudonymů v databázi NK ČR] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200723145630/https://aleph.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=aut&ccl_term=ica=jk01090079 |date=2020-07-23 }} == Zdroje == * KAUTMAN, František. St. K. Neumann. 1. vyd. Praha: Academia, 1966. 205 s. * Lexikon České literaury: Osobonosti, díla, instituce. 3, M-Ř. Svazek I, M -O/ Spracoval autorský a redakčný kolektív, vedúci redaktor doc. PhDr. Jíří Opelík, CSc.. Praha: Academia, 2000. 728 s. ISBN 80-200-0708-3 * MATHESIUS, Bohumil. Vzpomínka na S K N, in. Básníci a buřiči. 1. vyd. Praha: Lidové nakladatelství, 1975. s 303 – 305. * TAUFER, Jiří. Stanislav K. Neumann. 2. vyd. Praha: Československý spisovatel, 1975. 226 s. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Neumann, Stanislav Kostka}} [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí literárni kritici]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí anarchisti]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 1lomymad0i8muwy21erdyuffp5mxydk 0 555074 8199851 7642209 2026-04-17T18:28:13Z Mišino Čech 195312 8199851 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Bilík | Portrét = People15Slovakia2.JPG | Popis = slovenský príslušník finančnej stráže, [[kapitán]] in memoriam, účastník SNP, [[protifašistický bojovník]] a aktívny lyžiar-bežec | Dátum narodenia = [[17. november]] [[1916]] | Miesto narodenia = [[Makov (okres Čadca)|Makov]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1944|09|08|1916|11|17}} | Miesto úmrtia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] }} '''Pavol Bilík''' (* [[17. november]] [[1916]], [[Makov (okres Čadca)|Makov]] – † [[8. september]] [[1944]], [[Kežmarok]]) bol slovenský príslušník finančnej stráže, [[kapitán]] in memoriam, účastník [[SNP]], [[protifašistický bojovník]] a aktívny lyžiar-bežec.<ref>http://www.makov.sk/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=30&Itemid=375</ref> == Životopis == Narodený [[17. november|17. novembra]] [[1916]], v obci [[Makov (okres Čadca)|Makov]]. V rokoch [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] člen [[Finančná stráž|finančnej stráže]] v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. Aktívny lyžiar – bežec, získal mnoho víťazstiev a cien, počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pôsobil ako partizánska spojka. [[7. september|7. septembra]] [[1944]] bol nemeckými vojakmi zajatý a uväznený [[Gestapo|gestapom]] na [[Kežmarok|Kežmarskom hrade]]. Po vypočúvaní a mučení gestapom, ho [[8. september|8. septembra]] [[1944]] na nádvorí hradu zastrelili. Pochovaný je na cintoríne v [[Nový Smokovec|Novom Smokovci]]. V roku [[1946]] bol povýšený do hodnosti kapitána a inšpektora 1. triedy finančnej stráže a vyznamenaný Radom SNP 1. triedy, in memoriam. Jeho meno nesie [[Bilíkova chata]] na [[Hrebienok|Hrebienku]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Tabuľka s jeho menom je umiestnená v sektore G15, na [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese|Symbolickom cintoríne]] [[Popradské pleso|pri Popradskom plese]].<ref> http://www.scribd.com/doc/24489909/Colnici-a-Finan%C4%8Dna-stra%C5%BE-SR-v-SNP-Colne-aktuality-5-6-2009-7-8-2009#scribd</ref> Je po ňom pomenovaná aj [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova ulica]] v [[Bratislava|bratislavskej]] [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]], na ktorej sídli [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)|Gymnázium Bilíkova]]. == Ocenenie == * inšpektor I. triedy * kapitán, in memoriam * Rad Slovenského národného povstania I. stupňa, in memoriam == Referencie == <references /> == Literatúra == * BILÍK, Pavol. In: ''[[Slovenský biografický slovník]]'' 1. A-D. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 251-252. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pavol Bilík}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bilík, Pavol}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Osobnosti z Makova]] [[Kategória:Popravení zastrelením]] fleajvt5q5ddghn86r48dcudnv48nkl 0 558240 8199661 7901226 2026-04-17T15:06:37Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199661 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Jindřich Plachta | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = Jindřich Šolle | dátum narodenia = [[1. júl]] [[1899]] | miesto narodenia = [[Plzeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1951|11|6|1899|7|1}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | prezývky = | povolanie = herec | roky pôsobenia = | manželka = Marie Puchernová<br>Anna Hůlková | deti = Alena, Zdeněk | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Jindřich Plachta''' vlastným menom '''Jindřich Šolle'''<ref >[http://www.portafontium.cz/iipimage/30067260/plzen-076_2160-n?x=135&y=340&w=321&h=117 Matričný záznam o narodení a krste]</ref> (* [[1. júl]] [[1899]], [[Plzeň]] – † [[6. november]] [[1951]], [[Praha]]<ref>[http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1951/11/7/8.png Rudé právo, 7.11.1951, s.8, ''Divadelní a filmový umělec Jindřich Plachta zemřel'']</ref>) bol [[Česko|český]] [[herec]] a [[spisovateľ]]. == Mladosť == Narodil sa ako najstaršie dieťa v rodine (mal dve sestry) a na príkaz otca, montéra a strojného zámočníka v [[Plzeň|plzenskej]] [[Škoda Holding|Škodovke]], musel ísť študovať na obchodnú akadémiu. V rokoch [[1910]]{{--}}[[1911]] bol s rodičmi v ukrajinskom Bachmute (toho času súčasť [https://sk.wikipedia.org/wiki/Rusk%C3%A1_r%C3%AD%C5%A1a Ruskej ríše]), kde otec pracoval na výstavbe [[liehovar]]u.<ref> Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str.&nbsp;9</ref> a navštevoval miestnu školu. Počas štúdií vystupoval Plachta potajomky v plzenskom divadle ako štatista a s priateľmi založil ochotnícky spolok ''Jaro''<ref>Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str. 6, 8</ref>. Po maturite odišiel pracovať ako úradník do pobočky Pražské úvěrní banky v [[Krakov]]e<ref>Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str.&nbsp;12 </ref> a v roku [[1918]] sa vrátil do Prahy. == Divadelné kariéra == V Prahe vzniklo po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] veľké množstvo divadielok a [[Kabaret|kabaretov]]. Začínal v kabarete Satyr v hostinci ''U Znamenáčků'', neskôr pracoval ako šepkár, čo mu však veľmi nešlo. Šéf kabaretu ''Červená sedma'' Jiří Červený si všimol jeho herecký talent, preto ho na [[Silvester|Silvestra]] v roku [[1921]] angažoval opäť ako ''bábu Acetylénku''.<ref>Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str.&nbsp;13 </ref> Po tom, ako jeho vystúpenie videl [[Vlasta Burian]], okamžite mu ponúkol hosťovanie, neskôr aj angažmán vo [[Divadlo Vlasty Buriana|svojom divadle]]. Podobne ako [[Jaroslav Marvan]] mal robiť "nahrávača", no Plachta si začal získavať veľkú priazeň publika, čo ohrozovalo samotného Buriana. Napätú situáciu vyriešil odchodom z divadla a následne si zahral v sezóne [[1925]]/[[1926]] ako hosť v troch reprízach hry [[William Shakespeare|W.Shakespeara]] ''Blažena a Beneš aneb Mnoho povyku pro nic'' na scéne [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]], kam ho priviedol režisér [[Karel Hugo Hilar]], ktorý ho videl v divadle u Vlastu Buriana.<ref>Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str.&nbsp;21, 22 </ref> Na sezónu [[1929]]/[[1930]] ho angažovali do [[Osvobozené divadlo|Osvobozeného divadla]] [[Jiří Voskovec]] s [[Jan Werich|Janom Werichom]], kde vystúpil v dvoch hrách, napr. ''Fata Morgana'', kde hral po boku Ferenca Futuristu. Na sezónu [[1930]]/[[1931]] sa vrátil opäť do Divadla Vlasty Buriana, avšak v rokoch [[1933]] až [[1937]] bol znovu v Osvobozenom divadle.<ref>[[Jaromír Pelc]]: ''[[Osvobozené divadlo]]'', Mladá fronta, Praha, [[1990]], 488 s., ISBN 80-204-0165-2. Oddíl "Osvobozené divadlo neznámé" obsahuje záznamy improvizačně rozvinutých scén např. z her Osel a stín, Kat a blázen, Vždy s úsměvem nebo Panorama 1927-1937, v nichž vystupuje Jindřich Plachta jako jevištní partner J. Voskovce a J. Wericha.</ref> Hral tiež v [[Divadlo Na Fidlovačce|Tylovom divadle]],<ref>Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str.&nbsp;22–6</ref> v rokoch [[1938]] až [[1941]] v ''Divadle U Nováků'' a za vojny ''Nezávislom divadle'' a ''Velké operete''. Po [[Druhá svetová vojna|vojne]] nasledovalo [[Divadlo 5. května]] ([[1945]]{{--}}[[1946]]), kde bola vytvorená herecká skupina zvaná ''Divadlo pod Plachtou''<ref>Ladislav Tunys: ''Dobrák od kosti Jindřich Plachta'', vyd. Ametyst, Praha, [[2003]], str. 164, 169, ISBN 80-85837-43-9</ref>, ktorá cestovala na vidiek so zájazdovými predstaveniami pod hlavičkou "[[Vesnické divadlo|Vesnického divadla]]". Skupina odohrala 70 predstavení a v októbri [[1946]] ukončila svoju činnosť kvôli zhoršeniu zdravotného stavu Plachty.<ref>Jaroslav Pucherna a kol.: ''Prišlo divadlo'', vyd. Orbis pre Státní zájezdové divadlo, Praha, [[1961]], str. 14, 20</ref>. Herec dostal niekoľkokrát ponuku stať sa členom [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]], no pre svoju vrodenú skromnosť a malú vieru vo svoje nadanie, ju vždy odmietol. Až v rokoch [[1948]]{{--}}[[1949]] v Národnom divadle jednu sezónu pôsobil,<ref> Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str.&nbsp;44</ref>. no od roku [[1950]] až do svojej smrti bol v ''Ústrednom divadle československej armády'' (dnešnom [[Divadlo na Vinohradech|Vinohradskom divadle]]). Jeho poslednou divadelnou rolou tu bola postava krajčíra Ondreja Poláka v [[Alois Jirásek|Jiráskovej]] hre ''Jan Hus''. == Citát == {{Citát|''Měl zvláštní dar: dovedl se i v nesympatické postavě přiblížit svým herectvím divákovi, aniž ubral postavě její záporné rysy. Takový byl jeho Hippodromos v Oslu a stínu, takový byl jeho notář Vittorio Bartolus v Nebi na zemi. Měl jsem ho rád. Kdo znal Jindřicha Plachtu, nemohl jinak. Byl prototypem vlídnosti a v jeho plaché prostotě byla i jeho velikost.''|[[František Filipovský]] <ref>Jiří Tvrzník: ''Šest dýmek Františka Filipovského'', vyd.&nbsp;Novinář, [[1982]], str.&nbsp;128</ref>}} == Film == Ako [[film]]ový herec začal pôsobiť ešte v ére nemého filmu, no jeho herecké schopnosti sa prejavili až po nástupe [[Zvukový film|zvukového filmu]]. Zahral si už v 20. rokoch v rakúskom filme ''Šťastie u žien'' (Sachsfilm, réžia Otto Haas),<ref> Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str.&nbsp;34</ref> prvú väčšiu úlohu dostal však až v dvadsiatich siedmich rokoch v nemej verzii filmu ''[[Dobrý voják Švejk (film, 1926)|Dobrý vojak Švejk]]''. Filmovou hviezdou sa stal až začiatkom tridsiatych rokov, po filmoch s Vlastom Burianom a tiež v ''Mužoch v ofsajde''. Výraznou postavou bol aj jeho detektív Klubíčko vo filme ''Vražda v Ostrovní ulici'' (nakrútil režisér [[Svatopluk Innemann]] podľa románu [[Emil Vachek|Emila Vachka]] ''Muž a tieň''), čo bol prvý film natočený v ateliéroch A-B [[Barrandov Studio|Barrandov]].<ref>Stanislav Motl: ''Mraky nad Barrandovem,'' Rybka Publishers, 2006, str.&nbsp;25, ISBN 80-86182-51-7 </ref> Do konca 2. svetovej vojny potom natočil skoro osemdesiat filmov a väčšina jeho rol divákov okúzľuje dodnes. Napríklad profesor Matulka z filmu ''[[Cesta do hlubin študákovy duše]]'' ([[1939]]). Vo 30. rokoch patril medzi šesť najslávnejších filmových hviezd ([[František Smolík|Smolík]], Plachta, [[Hugo Haas|Haas]], [[Antonie Nedošinská|Nedošínská]], [[Lída Baarová|Baarová]], [[Adina Mandlová|Mandlová]]).<ref>Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str.&nbsp;28</ref> Pretože bol presvedčeným [[Komunizmus|komunistom]], nemal po 2. svetovej vojne problémy prejsť do zoštátneného filmu. Dokonca si sám napísal scenár k filmu ''Pan Novák'', ktorý propagoval vtedajšie heslo "70 tisíc ľudí z administratívy do výroby". Zahral si úradníka, ktorý je preradený do továrne. Ešte krátko pred svojou smrťou, v lete [[1951]] navštívil s delegáciou čs. filmových pracovníkov [[Sovietsky zväz]].<ref>Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str.&nbsp;56</ref> == Spisovateľ == Písal [[Humor|humoristické]] články, básne, fejtóny a [[Črta (žáner)|črty]], predovšetkým do ''[[Rudé právo|Rudého práva]]'', Tvorby, Haló-nedeľných novín (tu vychádzali jeho pravidelné ''Kútiky'') a Lidových novín <ref>Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str. 39, 50-52 </ref>. === Literatúra (výber) === * ''[[Pučálkovic Amina]]'' – vo svojej dobe veľmi známa humoristická kniha (o [[Žirafa (rod)|žirafe]] v činžiaku), ktorá bola neskôr upravená aj ako televízna animovaná rozprávka a audiokniha na CD, ktorú nahovorili Jiří Lábus a Jaroslava Kretschmerová. * ''Dějepis světa a okolí'' * ''Trampský nástin historie'' * ''Radiopotlachy paní Acetylénové'' (vychádzalo na pokračovanie) == Osobný život == Mal dve sestry, Helenu a Vilmu (vydatú za architekta Hurta). Za [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bola celá rodina zapojená do ilegálnej odbojovej činnosti, pomáhala napríklad ukrývať odbojára, člena ilegálneho [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] Jana Ziku.<ref>Stanislav Motl: ''Mraky nad Barrandovem,'' vyd. Rybka Publishers, [[2006]], str.&nbsp;154–6, ISBN 80-86182-51-7</ref><ref>Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str.&nbsp;32–3</ref><br> Z prvého manželstva mal dve deti, dcéru Alenu a syna Zdeňka (* [[1924]], neskorší [[historik]] Dr. Zdeněk Söll). Po 2. svetovej vojne, aj keď nebol zdravý, ako [[Komunizmus|komunista]]<ref>Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str.&nbsp;32 </ref> chodil na brigády do kladnianskych baní a pomáhal budovať [[socializmus]]. Možno aj to urýchlilo jeho predčasnú [[smrť]] v päťdesiatich dvoch rokoch. 25. februára [[1948]] podpísal výzvu prokomunistickej inteligencie ''Kupředu, zpátky ni krok'' podporujúcu [[Februárový prevrat|komunistický prevrat]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Veber | meno = Václav | titul = Osudové únorové dny | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 426 | isbn = 978-80-7106-941-6 | strany = 327}}</ref> Miestom jeho posledného odpočinku sú [[Olšanské hřbitovy]] v Prahe. == Zaujímavosti == * Svoje [[Pseudonym|umelecké meno]] '''Plachta''' si '''Jindřich Šolle''' dal podľa svojej prezývky zo školských rokov, keď mu jeho matka ušila veľkú pelerínu, ktorá na jeho chudom tele doslova viala. Jeden z učiteľov na neho zavolal: "Kam s tou plachtou?"<ref>Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str. 5</ref> a prezývka mu od tej doby zostala. == Ocenenie == * [[1941]] Národná cena za filmové umenie<ref>Antonín Dvořák: ''Jindřich Plachta'', Orbis, Praha, [[1962]], str. 34 </ref> == Divadelné úlohy (výber) == * [[1921]] Jindřich Plachta: ''Vůněslava Acetylenová'', V.&nbsp;Acetylenová, [[Červená sedma]] * [[1926]] [[William Shakespeare]]: ''Blažena a Beneš aneb Mnoho povyku pro nic'', Stráž, [[Národní divadlo]], réžia [[Karel Hugo Hilar|K.H.Hilar]] * [[1929]] [[V+W]]: ''Fata Morgana'', Kat, [[Osvobozené divadlo]], réžia [[Jiří Voskovec|V]]+[[Jan Werich|W]] * [[1933]] V+W: ''Osel a stín'', Hippodromos, Osvobozené divadlo, réžia [[Jindřich Honzl]] * [[1934]] V+W: ''Kat a blázen'', hostinský Almara, Osvobozené divadlo, réžia Jindřich Honzl * [[1934]] V+W: ''Slaměný klobouk'', svokor Nonancourt, Osvobozené divadlo, réžia Jindřich Honzl * [[1935]] V+W: ''Vždy s úsměvem'', Antonín v scénke Ponorka 35, Osvobozené divadlo, réžia Jindřich Honzl * [[1936]] [[V+W]]: ''Balada z hadrů'', Purkmistr, [[Osvobozené divadlo]], réžia Jindřich Honzl * 1936 V+W: ''Nebe na zemi'', notár Bartolus, Osvobozené divadlo, réžia Jindřich Honzl * 1936 V+W: ''Rub a líc'', Riaditeľ Hart, Osvobozené divadlo, réžia Jindřich Honzl * [[1946]] G.&nbsp;Gradov: ''Směšná práce'', titul.&nbsp;rola, Venkovské divadlo, réžia Zdeněk Míka * [[1947]] [[Jiří Mahen]]: ''Ulička odvahy'', vojak, [[Divadlo 5. května]], réžia František Salzer * 1947 N.&nbsp;V.&nbsp;Gogol: ''Ženitba'', Podkolesin, Divadlo 5. května, réžia [[Vítězslav Vejražka]] * 1947 [[Josef Kajetán Tyl|J.&nbsp;K.&nbsp;Tyl]]: ''Čert na zemi'', čert, Divadlo 5. května, réžia Stanislav Vyskočil * [[1948]] A.&nbsp;N.&nbsp;Ostrovskij: ''Les'', Karp, Národní divadlo, réžia Aleš Podhorský * 1948 L.&nbsp;M.&nbsp;Leonov: ''Jabloňové sady'', Kasper Kasperovič Žabro, [[Tylovo divadlo]], réžia [[Miloš Nedbal]] * [[1949]] N.&nbsp;F.&nbsp;Pogodin: ''Kremelský orloj'', robotník, [[Národné divadlo (Praha)|Národní divadlo]], réžia Aleš Podhorský * 1949 [[Vladislav Vančura]]: ''Josefina'', Maleček, Tylovo divadlo, réžia Jindřich Honzl a Antonín Dvořák * 1949 [[Alois Jirásek]]: ''Lucerna'', Pan Franc, Národní divadlo, réžia [[Josef Pehr]] * [[1951]] [[Alois Jirásek]]: ''Jan Hus'', krajčír Ondřej Polák, [[Divadlo na Vinohradech|Ústřední divadlo československé armády]], réžia Otto Haas == Filmografia (výber) == * [[1926]] ''Dobrý vojak Švejk'', réžia [[Karel Lamač]] * [[1926]] ''Falešná kočička aneb Když si žena umíní'', réžia [[Svatopluk Innemann]] * [[1930]] ''[[C. a k. polní maršálek|C. a k. Poľné maršálek]]'', réžia [[Karel Lamač]] * [[1931]] ''Muži v offsidu'', réžia Svatopluk Innemann * [[1931]] ''On a jeho sestra'', réžia Karel Lamač a [[Martin Frič]] * [[1931]] ''[[To neznáte Hadimršku]]'', réžia Karel Lamač a Martin Frič * [[1931]] ''Obrátenie Ferdyše Pištora'', réžia Josef Kodíček * [[1932]] ''[[Anton Špelec, ostrostrelec]]'', réžia Martin Frič * [[1933]] ''Vražda v Ostrovní ulici'', detektív Klubíčko, réžia Svatopluk Innemann * [[1933]] ''Dům na předměstí'', réžia [[Miroslav Cikán]] * [[1935]] ''Bezdětná]' * [[1935]] ''Jedenácté přikázání'', réžia Martin Frič * [[1936]] ''Vojnarka'' * [[1937]] ''Kříž u potoka'', réžia Miloslav Jareš * [[1938]] ''Pán a sluha'', réžia Walter Schorsch * [[1938]] ''Děti na zakázku'', réžia Čeněk Šlégl * [[1939]] ''Svátek věřitelů'' * [[1939]] ''Dobře situovaný pán'', réžia Miroslav Cigán * [[1939]] ''[[Cesta do hlubin študákovy duše]]'', réžia Martin Frič] * [[1941]] ''Nebe a dudy'', robotník Fábera, réžia Vladimír Slavínský * [[1941]] ''Advokát chudých]', hokynář Marvan, réžia Vladimír Slavínský * [[1942]] ''[[Městečko na dlani]]'', obecný blázon Janek Pudeš,, réžia Václav Binovec * [[1942]] ''[[Karel a já]]'', drožkár Šourek, réžia Miroslav Cikán * [[1944]] ''[[Prstýnek (film)|Prstýnek]]'', réžia Martin Frič * [[1945]] ''[[Řeka čaruje]]'', réžia [[Václav Krška]] * [[1946]] ''Pancho se žení'', réžia [[Rudolf Hrušínský]] a František Salzer * [[1946]] ''Práve začíname'', trhovec Divíšek, réžia Vladimír Slavínský * [[1947]] ''Neviete o byte?'', Dedko, réžia [[Bořivoj Zeman]] * [[1949]] ''Pán Novák'', úradník Novák, réžia Bořivoj Zeman * [[1950]] ''Karhanova parta'', réžia Zdeněk Hofbauer == Referencie == <references /> == Literatúra == * Svatopluk Beneš: ''Být hercem'', Melantrich, Praha, [[1992]] * B. Bezouška, V. Pivcovo, J. Švehla: ''Thespidova kára Jana Pivca'', Odeon, Praha, [[1985]] * Ladislav Boháč: ''Tisíc a jeden život'', Odeon, Praha, [[1981]] * Jaroslav Brož, Myrtil Frída: ''Historie československého filmu v obrazech [[1930]] - [[1945]]'', Orbis, Praha, [[1966]] * František Černý: ''Měnivá tvář divadla aneb Dvě století s pražskými herci'', Mladá fronta, [[1978]] * Jindřich Černý: ''Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost [[1945]] - [[1955]]'', Academia, Praha, [[2007]], ISBN 978-80-200-1502-0 == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0686360|meno=Jindřich Plachta}} * {{csfd meno|id=2027|meno=Jindřich Plachta}} * {{Čfn osoba|id=21162|meno=Jindřich Plachta}} * [http://www.fdb.cz/lidi/21162.html Jindřich Plachta na FDb.cz] * [http://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01093344+or+wkw=jk01093344&func=find-c&local_base=nkc Zoznam diel v databáze Národnej knižnice] * [http://archiv.narodni-divadlo.cz/default.aspx?jz=cs&dk=Umelec.aspx&ju=3225 Jindřich Plachta na stránkach Národného divadla]{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=11&name=Plachta+Jind%F8ich Jindřich Plachta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200618064302/http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=11&name=Plachta+Jind%F8ich |date=2020-06-18 }} v ''Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století'' * [http://mujweb.cz/czfilm/Osobnosti/Plachta.htm Osobnosti českého filmu - Jindřich Plachta] * [http://www.filmoveplatno.cz/foto-28-jindrich-plachta Galéria prvorepublikových hercov - Jindřich Plachta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090825184201/http://www.filmoveplatno.cz/foto-28-jindrich-plachta |date=2009-08-25 }} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Jindřich Plachta|12941567}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Plachta, Jindřich}} [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Osobnosti z Plzne]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] o6v9zugbwrwq91bq24qzo7ifhyyi9mt 0 558488 8199758 7804311 2026-04-17T15:49:45Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199758 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Knut Johan Ångström | Rodné meno = | Popis osoby = švédsky fyzik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[12. január]] [[1857]] | Miesto narodenia = [[Uppsala]], [[Švédsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1910|3|04|1857|01|12}} | Miesto úmrtia = [[Uppsala]], [[Švédsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Knut Johan Ångström''' (* [[12. január]] [[1857]], [[Uppsala]], [[Švédsko]] – † [[4. marec]] [[1910]], Uppsala) bol švédsky fyzik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Familjen Ångström |url=http://www.polacksbacken.uu.se/Valkommen_till_Polacksbacken/Polacksbackens+historia/Angstromlaboratoriet/Familjen_Angstrom/ |dátum prístupu=2015-10-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120906051431/http://www.polacksbacken.uu.se/Valkommen_till_Polacksbacken/Polacksbackens+historia/Angstromlaboratoriet/Familjen_Angstrom/ |dátum archivácie=2012-09-06 }}</ref> Bol synom švédskeho fyzika [[Anders Jonas Ångström|Andersa Jonasa Ångströma]], študoval na [[Uppsalská univerzita|univerzite]] v [[Uppsala|Uppsale]] medzi rokmi [[1877]] a [[1884]], po obdržaní [[licenciát]]u študoval krátko na univerzite v [[Štrasburg]]u u [[August Kundt|Augusta Kundta]]. Po návrate do Uppsaly dokončil doktorandské štúdium a bol v roku [[1885]] vymenovaný na miesto na novej [[Štokholmská univerzita|univerzite]] v [[Štokholm]]e. Po niekoľkých rokoch ([[1891]]) sa vrátil do Uppsaly a v roku [[1896]] bol vymenovaný profesorom fyziky. Zaoberal sa žiarením [[Slnko|Slnka]] a jeho absorpciou atmosférou Zeme, za tým účelom vymyslel rôzne metódy a prístroje vrátane elektrického kompenzačného pyrheliometra z roku [[1893]] alebo fotografické zariadenie infračervenej časti spektra ([[1895]]). V roku [[1893]] bol zvolený za člena Kráľovskej švédskej akadémie vied. == Dielo == * ''Die Ausdehnung des Wassers durch Absorption von Gasen.'' 1882 * ''Ueber die Diffusion der strahlenden Wärme von ebenen Flächen.'' 1885 * ''Die Volumen- und Dichtigkeitsveränderungen der Flüssigkeiten durch Absorption von Gasen.'' 1888 * ''Beobachtungen über die Durchstrahlung von Wärme verschiedener Wellenlänge durch trübe Medien.'' 1889 * ''Einige Bemerkungen anlässlich der bolometrischen Arbeiten von [[Friedrich Paschen|Fr. Paschen]].'' 1894 * ''Ueber eine einfache Methode zur photographischen Darstellung des ultrarothen Spektrums.'' 1895 * ''Ueber die Anwendung der elektrischen Kompensationsmethode zur Bestimmung der naechtlichen Ausstrahlung.'' 1905 * ''Ueber absolute Bestimmungen der Wärmestrahlung mit dem elektrischen Compensationspyrheliometer, nebst einigen Beispielen der Anwendung dieses Instruments.'' 1899 * ''Einige Bemerkungen zur Absorption der Erdstrahlung durch die atmosphärische Kohlensäure.'' 1901 * ''Die Ozonbänder des Sonnenspektrums und die Bedeutung derselben für die Ausstrahlung der Erde.'' 1904 * ''Einige fundamentale Sätze betreffs der Absorption und der Absorptionsspektren der Gase: eine vorläufige Mitteilung.'' 1908 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://runeberg.org/nfcm/0588.html Knut Johan Ångström na runeberg.org] == Zdroj== {{Preklad|cs|Knut Johan Ångström|12165779}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ångström, Knut Johan}} [[Kategória:Švédski fyzici]] [[Kategória:Absolventi Uppsala universitet]] [[Kategória:Členovia Nemeckej akadémie prírodných vied Leopoldina]] [[Kategória:Osobnosti z Uppsaly]] [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] mgq6ekzxhu07vcr83er9iinxeqqb2mt 0 559844 8199815 7911081 2026-04-17T17:15:31Z Bakjb 236375 wl 8199815 wikitext text/x-wiki '''Dejiny Rakúska''' úzko súvisia s dejinami okolitých štátov, keďže súčasná hranica [[Rakúsko|Rakúska]] vznikla až po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. V [[Staroveký Rím|rímskej dobe]] sa na území dnešného Rakúska rozkladali tri [[Provincia (staroveký Rím)|rímske provincie]], z ktorých najvýznamnejšia bola [[Norikum]]. Od polovice [[4. storočie|4. storočia]] na toto územie prichádzali [[Germáni]], ktorí oslabovali moc Rímskej ríše. Rimania sa z tejto oblasti stiahli v roku [[476]] a namiesto nich sa tu začali objavovať [[Bavorsko|Bavori]] a [[Slovania]]. Bavori sa vzápätí dostali pod vplyv [[Franská ríša|Franskej ríše]], nedokázali však zabrániť Slovanom, aby si tu nevytvorili svoje [[Korutánske kniežatstvo]]. Bavori získali prevahu až v polovici [[8. storočie|8. storočia]], Korutánske kniežatstvo ovládli, sami sa však v roku [[757]] dostali do područia Franskej ríše. Frankovia v tejto oblasti zriadili Východnú marku (po rozdelení Franskej ríše sa stala súčasťou [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]]), ktorá však po celú 1. polovicu [[10. storočie|10. storočia]] bola vydaná napospas [[Maďari|Maďarom]], ktorých dokázal poraziť až kráľ [[Otto I. (Svätá rímska ríša)|Otto I.]] v roku [[955]] pri [[Bitka pri Lechu|rieke Lech]]. Jeho nástupca [[Otto II. (Svätá rímska ríša)|Otto II.]] neskôr Východnú marku v roku [[976]] reorganizoval a zveril ju [[Leopold I. (Rakúsko, Babenberg)|Leopoldovi I. Babenbergovi]]. [[Babenbergovci]] sa sprvu museli ešte vysporadúvať s Maďarmi. Po upokojení východnej hranice sa však mohli na prelome [[11. storočie|11.]] a [[12. storočie|12. storočia]] zapojiť do [[Boj o investitúru|boja o investitúru]], spravidla na [[pápež]]ovej strane, a neskôr do mocenského zápasu medzi [[Hohenstaufovci|Hohenstaufovcami]] a [[Welfovia|Welfovcami]]. V roku [[1156]] dostal [[Henrich II. Babenberg|Henrich II]]. ''[[privilegium minus]]'', ktorým cisár povýšil rakúsku marku na [[Rakúske vojvodstvo]] a dedičnú držbu tohto územia v mužskej i ženskej línii udelil práve Babenbergovcom. V roku [[1192]] Babenbergovci získali vládu nad [[Štajerské vojvodstvo|Štajerským vojvodstvom]]. Babenbergovci sa stále viac zapájali do ríšskej politiky a zúčastnili sa napríklad [[križiacka výprava|krížových výprav]]. Agresívnejšou politikou na začiatku [[13. storočie|13. storočia]] si však znepriatelili svojich bavorských, českých aj uhorských susedov. Keď v roku [[1246]] rod Babenbergovcov vymrel, nastal o ich dedičstvo boj. Dočasne získal vládu v rakúskom, štajerskom a korutánskom vojvodstve [[Přemysl Otakar II.]] Od roku [[1273]] sa však cisárovi [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfovi I. Habsburskému]] darilo českého kráľa z rakúskych krajín vytláčať, až ho nakoniec úplne porazil v roku [[1278]] v [[Bitka na Moravskom poli|bitke na Moravskom poli]], čím Babenbergské dedičstvo definitívne získali [[Habsburgovci]]. Moc Habsburgovcov sa z ich teritórií v severnom Švajčiarsku rozšírila nielen na rakúske a štajerské vojvodstvá, ale vzápätí tiež získali [[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko]] a [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsko]]. Po smrti [[Rudolf IV. (Rakúsko)|Rudolfa IV. Habsburského]] v roku [[1365]] však došlo k sporom medzi jeho synmi, ktorí si vládu v krajine v roku [[1379]] rozdelili. Dve vetvy rodu medzi sebou nasledujúce storočie súperili a k zjednoteniu habsburských dŕžav došlo znovu až v roku [[1491]] za vlády [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána I.]] Po jeho smrti rakúske krajiny dostal jeho vnuk [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]], ktorý v roku [[1526]] získal aj českú a uhorskú korunu, a položil tak základy [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Po jeho smrti v roku [[1564]] sa však moc v habsburskej monarchii opäť rozdelila medzi jeho nástupcov. Rozdelená krajina musela čeliť náboženským nepokojom ale aj [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojne]] a k jej zjednoteniu došlo opäť až v roku [[1665]] za vlády [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] Ten musel vzápätí čeliť masívnemu [[Osmanská ríša|osmanskému]] ťaženiu, ktoré zastavil až protiútok rakúskych a spriatelených vojsk. Po vytlačení Osmanov z Uhorska sa územie habsburskej monarchie podstatne zväčšilo a k ďalším územným ziskom monarchie došlo až vo [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]] na začiatku [[18. storočie|18. storočia]]. Cisár [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karol VI.]] zomrel v roku [[1740]] bez mužského potomka a jeho dcéra [[Mária Terézia]] preto musela čeliť niekoľkým armádam, ktoré si chceli habsburské dedičstvo rozdeliť. Vo [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojne o rakúske dedičstvo]] bolo nakoniec úspešné len [[Pruské kráľovstvo|Prusko]], ktoré získalo väčšinu [[Sliezsko|Sliezska]] a ďalšie menšie územia. Ďalšie vojny krajinu ešte viac vyčerpali, čo postavilo Máriu Teréziu a jej syna [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] pred nutnosť vykonať [[Osvietenský absolutizmus|osvietenské reformy]], ktoré začali feudálne spravovanie nahradzovať modernou štátnou správou. Na počiatku [[19. storočie|19. storočia]] zasiahlo habsburskú monarchiu [[Napoleonské vojny|Napoleonovo ťaženie]]. Svätá ríša rímska zanikla a habsburský panovník ostal iba [[Rakúske cisárstvo|rakúskym cisárom]]. Snahou štátu bolo až do roku [[1860]], s krátkou prestávkou pri [[Revolúcia 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|revolúcii v roku 1848]], potláčať [[liberalizmus|liberálne]] myšlienky, neúspechy v zahraničnej politike však nakoniec cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] donútili zmeniť kurz a povoliť demokratickú [[konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]]. Rastúce nacionálne problémy sa cisár rozhodol vyriešiť premenou Rakúskeho cisárstva na [[Rakúsko-Uhorsko]], tým však uspokojil len Maďarov. Katastrofu pre Rakúsko-Uhorsko znamenala [[prvá svetová vojna]], na ktorej konci sa v roku [[1918]] monarchia rozpadla. Rakúski Nemci sa pokúsili presadiť koncepciu [[Nemecké Rakúsko|Nemeckého Rakúska]], nakoniec však boli nútení prijať svoje štátne hranice tak, ako ich vymedzila [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainská zmluva]]. [[Prvá rakúska republika]] sa potýkala s obrovskými hospodárskymi problémami, ktoré nedokázali nestabilné vlády dvoch znepriatelených politických strán uspokojivo riešiť. V roku [[1933]] konečne [[Engelbert Dollfuß]] nastolil autoritatívny režim, ale aj on musel čeliť vážnym problémom, najmä vzostupu rakúskeho nacizmu. Pokus o prevrat rakúskych nacistov v roku [[1934]] síce nakoniec skončil neúspechom, no Rakúsko muselo čeliť stále väčšiemu tlaku [[Adolf Hitler|Hitlerovho]] [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], ktoré si nakoniec vynútilo „pozvanie“ k [[anšlus]]u. Ako súčasť Tretej ríše sa Rakúsko zúčastnilo [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po páde nacistickej moci bolo podobne ako Nemecko obsadené [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojencami]] a rozdelené do okupačných zón. Plnú suverenitu získalo späť až v roku [[1955]]. Ako [[neutralita|neutrálna]] krajina sa rýchlo začlenila do západných nevojenských organizácií. V roku [[1995]] Rakúsko vstúpilo aj do [[Európska únia|Európskej únie]]. == Pravek == Najstaršie ľudské osídlenie na území Rakúska je doložené v [[Stredný paleolit|strednom paleolite]], v dobe [[Človek neandertálsky|neandertálcov]]. Mnoho archeologických nálezísk sa nachádza v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]], najznámejšie vo [[Wachau]], kde boli objavené obe dve najstaršie rakúske umelecké diela – [[Galgenbergská venuša|Venuša z Galgenbergu]] ("Tancujúca Fanny''"'') objavená pri [[Stratzing|Stratzingu]] a [[Willendorfská venuša]]. Z [[Neolit|mladšej doby kamennej]] pochádzajú prvé náleziská [[Meď|medi]]. Do tejto doby je zaradená známa zamrznutá [[múmia]] [[Ötzi|Ötziho]], objavená na hraniciach s Talianskom. == Staroveký Rím == [[Súbor:Austria_Romana.png|thumb|Rímske provincie na území dnešného Rakúska{{legenda|skyblue|[[Récia]]}}{{legenda|red|[[Norikum]]}}{{legenda|gold|[[Panónia (rímska provincia)|Panónia]]}}{{legenda|lightgray|Územie mimo Rímskej ríše}}]] {{Hlavný článok|Panónia (rímska provincia)}} Norikum bolo [[Kelti|keltské]] kráľovstvo, presnejšie federácia trinástich kmeňov, a [[Rímske provincie|provincia]] [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]], ktoré zahŕňalo väčšinu územia dnešného [[Rakúsko|Rakúska]], časť [[Slovinsko|Slovinska]] a juhovýchodný cíp [[Bavorsko|Bavorska]]. Na západe susedila táto krajina s provinciou [[Récia]], na východe s [[Panónia (rímska provincia)|Panóniou]] a na juhozápade s [[Itália (staroveký Rím)|Itáliou]]. Na severe siahalo územie kráľovstva až za rieku [[Dunaj]], ktorá sa stala severnou hranicou Norika až po jeho trvalom začlenení do rímskeho impéria. == Bavori a Korutánci == [[Súbor:Klagenfurt Landhaus Großer Wappensaal Fürstenstein 19072006 6295.jpg|thumb|left|Korutánsky kniežací stolec.]] Od polovice [[4. storočie|4. storočia]] začali ''[[limes Romanus]]'' prerážať [[Germáni]], ktorých tlak ešte viac zosilnel pod tlakom [[Huni|Hunov]]. [[Staroveký Rím|Rimania]] dokázali určitý čas svoju vládu v Noriku udržať, [[Panónia (rímska provincia)|Panóniu]] museli v roku 433 opustiť. S pádom Rímskej ríše odišli z Norika v roku [[476]] rímske vojská a na území sa usadili [[Longobardi (kmeň)|Longobardi]]. Na počiatku [[6. storočie|6. storočia]] tak na území dnešného Rakúska vedľa prisťahovaných Germánov žili aj zvyšky pôvodného provinciálneho obyvateľstva (románske a keltsko-illyrské obyvateľstvo).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Veber|meno=Václav|odkaz na autora=Václav Veber|spoluautori=a kol.|titul=Dějiny Rakouska|vydanie=|miesto=Praha|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|rok=2002|isbn=80-7106-491-2|poznámka=Ďalej len ''Dějiny Rakouska''|strany=48 – 52|jazyk=}}</ref> Približne v tejto dobe sa v západnej časti Norika začali objavovať [[Bavorsko|Bavori]], ktorí sa však okolo roku [[536]] dostali pod nadvládu [[Franská ríša|Franskej ríše]]. V rovnakej dobe začali do východného Norika pozvoľna migrovať [[Slovania]], intenzívnejšie usídľovanie nastalo v 2. polovici 6. storočia. Frankovia sa tohto územia zriekli v prospech [[Vazal (včasný stredovek)|vazalských]] Bavorov, ktorí sa však v roku [[611]] márne pokúsili poraziť Slovanov a zabrániť vzniku [[Korutánske kniežatstvo|Korutánskeho kniežatstva]], ktoré bolo podporené [[Avari (Stredná Ázia)|Avarmi]]. Po porážke Avarov [[byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] v roku [[626]] pri [[Istanbul|Konštantínopole]] sa Korutánske kniežatstvo dočasne stalo na štvrťstoročie súčasťou [[Samova ríša|Samovej ríše]] a potom sa dostalo znovu do závislosti od Avarov.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 52 – 56.</ref> Až do polovice [[8. storočie|8. storočia]] bol franský vplyv v tejto oblasti veľmi slabý a bavorskí vojvodovia sa preto správali ako králi (vykonávali moc nad vojskom, cirkvou a šľachtou). V tomto období v Bavorsku prebiehala [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizácia]]. V roku [[743]] sa síce Slovanom s pomocou Bavorov podarilo striasť avarskú nadvládu, čoskoro sa však ukázala bavorská prevaha. Proti bavorskej snahe pokresťančiť túto oblasť vypuklo niekoľko povstaní, v roku [[772]] si Bavori úplne podmanili [[Korutánsko]]. V rovnakom čase sa už samotné Bavorsko dostávalo do stále väčšej závislosti od silnejúcej Franskej ríše: v roku [[757]] musel [[Zoznam vládcov Bavorska|bavorský vojvoda]] [[Tassilo III.]] zložiť vazalskú prísahu [[Pipin III.|Pipinovi III.]] Tassilo sa pokúsil získať oporu u [[Longobardi (kmeň)|Longobardov]] a po dobytí Longobardskej ríše [[Karol Veľký|Karolom Veľkým]] u Avarov, no v roku [[788]] bol s pomocou šľachty zosadený. Bavorské vojvodstvo sa stalo súčasťou Franskej ríše, pričom Korutánsko bolo premenované na vojenskú marku.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 56 – 61.</ref> == Vojenská marka == [[Súbor:Awarenmark-frankenreich.png|thumb|Avarská marka vo východnom Bavorsku medzi riekami [[Dunaj]] a [[Dráva]] {{legenda|lightblue|Franská [[Austrázia]] v roku 774}}{{legenda|orange|[[Longobardi (kmeň)|Langobardské]] a [[Bavorské vojvodstvo|bavorské]] územia získané Karolom Veľkým v roku 788}}{{legenda|yellow|Závislé územia}}]] Karol Veľký pokračoval vo svojich výbojoch ďalej na východ. V 90. rokoch 8. storočia sa odohrala séria vojen, počas ktorých sa nakoniec [[Panónia (rímska provincia)|Panónia]] dostala pod zvrchovanosť franského cisára. V súvislosti s misijným úsilím na novo dobytých či závislých územiach povýšilo v roku [[798]] salzburské biskupstvo na [[arcibiskupstvo]]. Po rozdelení Franskej ríše v roku [[843]] pripadlo územie dnešného Rakúska do [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]] [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta II. Nemca]]. Marka musela čeliť najmä tlaku expandujúcej [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], proti ktorej sa Východofranská ríša spojila s [[Prvá bulharská ríša|Bulharskou ríšou]]. Ani to však nezabránilo vzniku moravsko-panónskeho arcibiskupstva v roku 869 a úplnej strate Panónie v prospech Veľkej Moravy v roku [[884]]. V roku [[892]] východofranský kráľ [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] zvíťazil nad veľkomoravským kniežaťom [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukom]] a v roku [[907]] Veľkú Moravu zničil vpád [[Maďari|Maďarov]]. Tí však pokračovali aj ďalej na západ a pustošili [[Dolné Rakúsko]], [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko]] a Korutánsko, takže štátna i cirkevná správa sa v tejto oblasti rozpadla.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 61 – 64.</ref> Maďarov z tejto oblasti vytlačil až v roku [[955]] v [[Bitka pri Lechu|bitke pri Lechu]] východofranský kráľ [[Otto I. (Svätá rímska ríša)|Otto I.]] Zriadil tu "marku medzi Bavorskom a Uhorskom", ktorej prvým správcom sa stal Burchard. Dôležitú úlohu v tomto období hrali biskupi, ktorí boli mnohokrát bojovníci a viedli medzi sebou spory o misijný a politický vplyv na Maďarov. Tieto boli nakoniec ukončené vznikom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] biskupstva. Namiesto Panónie sa [[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|cisár]] [[Otto II. (Svätá rímska ríša)|Otto II.]] zameral na Východnú marku, ktorú v roku [[976]] reorganizoval. Toto územie, ktoré sa postupne stalo známym ako [[Rakúske markgrófstvo]], potom zveril [[Leopold I. (Rakúsko, Babenberg)|Leopoldovi I. Babenbergovi]].<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 65 – 73.</ref> == Babenbergovci (976 – 1246) == === Rakúske markgrófstva (976 – 1156) === [[Súbor:Babenberger_Stammbaum.jpg|thumb|left|Rodokmeň Babenbergovcov v [[Klosterneuburg]]u.]] Po nešťastnej smrti Leopolda I. v roku [[994]] sa rakúskym markgrófom stal [[Henrich I. (Rakúsko, Babenberg)|Henrich I.]] (994 – 1018). Za jeho vlády obsadilo [[Zoznam panovníkov Poľska|poľské knieža]] [[Boleslav I. (Poľsko)|Boleslav Chrabrý]] [[Morava (región)|Moravu]], útoky na územie Rakúska sa však podarilo odraziť a po uzavretí [[Budyšínsky mier|budyšínskeho mieru]] v roku [[1018]] zavládol na severnej hranici markgrófstva pokoj. Za vlády [[Adalbert (Rakúsko, Babenberg)|Adalberta]] (1018 – 1055) panoval na hranici s [[Uhorsko]]m stále väčší nepokoj, ktorý sa ustálil na rieke [[Litava (rieka v Rakúsku)|Litava]]. Jeho syn [[Ernest (Rakúsko, Babenberg)|Ernest]] (1055 – 1075) udržiaval dobré vzťahy s cisárom, s ktorým podnikol ťaženie do povstaleckého [[Sasko|Saska]], pri ktorom však zomrel.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 73 – 80.</ref> Jeho syn [[Leopold II. (Rakúsko, Babenberg)]] (1075 – 1095) takisto sprvu podporoval cisára, čoskoro sa však v [[Boj o investitúru|boji o investitúru]] priklonil k priaznivcom pápeža. Cisár [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrich IV.]] preto neposlušnému markgrófovi správu rakúskej marky odňal a udelil ju [[Česko|českému kniežaťu]] [[Vratislav II.|Vratislavovi II.]], ktorému sa však aj napriek víťazstvu nad rakúskym vojskom v roku [[1082]] vládu v rakúskej marke získať nepodarilo. Boj o investitúru pokračoval aj za vlády [[Leopold III. (Rakúsko, Babenberg)|Leopolda III.]] (1095 – 1136), ktorý sa snažil krajinu uchrániť pred ďalšími bojmi a priklonil sa k [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henrichovi V.]] Situácia v markgrófstve sa skutočne stabilizovala; vzostup sa prejavoval napríklad zvýšenou výstavbou, symbolizovanou založením kláštora v [[Klosterneuburg]]u, ktorý bol zamýšľaný ako rodové pohrebisko, alebo (hoci neúspešnou) kandidatúrou Leopolda III. na cisára v roku 1125.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 80 – 86.</ref> [[Súbor:Marcha_orientalis-cs.svg|thumb|Územný vývoj [[rakúska marka|rakúskej marky]] a [[Rakúske arcivojvodstvo|rakúskeho arcivojvodstva]] za vlády Babenbergovcov.]] Za vlády [[Leopold IV. (Rakúsko, Babenberg)|Leopolda IV.]] (1136 – 1141) sa boje v [[Rímsko-nemecká ríša|ríši]] rozpútali znovu, tentoraz medzi [[Hohenstaufovci|Hohenstaufovcami]] a [[Welfovia|Welfovcami]]. Welfský bavorský vojvoda [[Henrich Pyšný]] bol kniežacím súdom zosadený a Bavorsko bolo zverené Leopoldovi IV., ktorý však musel o zverené územie s Welfovcami bojovať. Rovnako tak aj jeho brat [[Henrich II. (Rakúsko, Babenberg)|Henrich II. Jasomirgott]] (1141 – 1177), ktorý navyše musel čeliť aj uhorskému vojsku, ktoré v roku [[1146]] na rieke Litava zvíťazilo. Hoci Welfovci boli nakoniec v roku 1150 porazení, bolo im o niekoľko rokov neskôr Bavorsko vrátené. Ako odškodnenie udelil cisár [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich I. Barbarossa]] Henrichovi II. ''[[Privilegium minus]]'', ktorým povýšil Rakúske markgrófstvo na [[Rakúske arcivojvodstvo]] a zaistil Babenbergovcom dedičnú držbu tohto územia v mužskej i ženskej línii.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 86 – 90.</ref> === Rakúske vojvodstvá za vlády Babenbergovcov (1156 – 1246) === Po získaní ''privilegia minus'' sa pozícia Rakúska dosť posilnila. Mnohé [[regál]]y však zostali cisárovi, hospodárske zázemie rakúskeho vojvodu teda bolo obmedzené. Henrich II. si navyše svojím arogantným správaním dokázal znepriateliť uhorského, štajerského aj českého vládcu. K upokojeniu vzťahov so susedmi došlo až za vlády jeho syna [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopolda V.]] (1177 – 1194). Spolu s Rakúskym získalo nezávislosť na [[Bavorské vojvodstvo|Bavorskom vojvodstve]] aj [[Štajerské vojvodstvo]], ktorého vojvoda [[Otakar IV. Štajerský|Otakar IV.]] bol bezdetný, a preto v roku [[1186]] [[Georgenbergské dohody|georgenberskou zmluvou]] odkázal Štajersko rakúskemu vojvodovi. Keď v roku [[1192]] Otakar IV. zomrel, Štajersko skutočne so súhlasom cisára [[Henrich VI. (Svätá rímska ríša)|Henricha VI.]] pripadlo Babenbergovcom.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 93 – 96.</ref> [[Súbor:Herzog_Leopold_V._Babenberg.jpg|thumb|left|Leopold V. dostáva od Fridricha I. Barbarossy červeno-bielo-červenú zástavu.]] Leopold V. sa tiež zapojil do [[Tretia križiacka výprava|tretej križiackej výpravy]], kde podľa legendy získal pre Babenbergovcov [[erb]], ktorý sa neskôr stal znakom Rakúska. Významnou pomocou rakúskemu hospodárstvu sa stalo výkupné, ktoré musel zaplatiť [[Anglické kráľovstvo|anglický kráľ]] [[Richard I. (Anglicko)|Richard I.]] za svoje prepustenie z väzenia, do ktorého ho pri jeho návrate z križiackej výpravy cez Rakúsko poslal Leopold V. Tento čin však zároveň znamenal zajatie pútnika zo Svätej zeme, čím si rakúsky vojvoda vyslúžil [[Exkomunikácia|exkomunikáciu]].<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 97 – 105.</ref> [[Fridrich I. (Rakúsko, Babenberg)|Fridrich I.]] (1194 – 1198) sa takisto zapojil do križiackych vojen. Pri svojom návrate z [[Levanta|Levanty]] zomrel a rakúskym vojvodom sa stal jeho brat [[Leopold VI. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold VI.]] (1198 – 1230). Za jeho vlády došlo k hospodárskemu vzostupu, ktorý mu umožnil rozmnožiť svoj majetok a urobiť z [[Viedeň|Viedne]] centrum [[Rytier (stredovek)|rytierskej]] kultúry. Tiež potlačil v Rakúsku [[heréza|kacírstvo]] a zúčastnil sa [[reconquista|reconquisty]] a [[piata križiacka výprava|piatej križiackej výpravy]]. Koniec vlády Leopolda VI. ale poznamenali spory medzi cisárskymi kandidátmi a vzbura jeho syna Henricha.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 106 – 109.</ref> Spory so susednými vládcami sa vyhrotili za vlády [[Fridrich II. (Rakúsko)|Fridricha II.]] (1230 – 1246). Rakúsky vojvoda bojoval s [[České kráľovstvo|českým kráľom]] [[Václav I. (Český kráľ)|Václavom I.]], bavorským vojvodom [[Otto II. Wittelsbašský|Ottom II.]] a [[Uhorsko|uhorským kráľom]] [[Belo IV.|Belom IV.]] Vojny krajinu ekonomicky vyčerpávali a vojvoda si preto vypomáhal plienením kláštorných pokladníc. Nakoniec bol predvolaný k [[ríšsky súd|ríšskemu súdu]], ktorý ho v roku 1235 označil za vyhnanca. Vzápätí vypuklo proti Fridrichovi II. v Rakúsku povstanie a opäť sa musel vyrovnávať aj s útokmi vojsk susedných panovníkov. Nakoniec došlo k zmiereniu, ale v roku [[1241]] krajinu postihol [[Mongoli (mongolské jazyky)|mongolský]] vpád a vzápätí došlo k ďalším bojom s českou a uhorskou armádou, ktoré ukončila Fridrichova smrť v roku [[1246]] v bitke pri [[Ebenfurth]]e. Touto udalosťou takisto vymrel rod Babenbergovcov po meči.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 109 – 114.</ref> == Spory o rakúske krajiny (1246 – 1278) == [[Súbor:Karte_Böhmen_unter_Ottokar_II.png|thumb|left|Kráľovstvo [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]]]] [[Súbor:Battle_of_Kressenbrunn_Thuróczy.JPG|thumb|[[Bitka pri Kressenbrunne]] v roku [[1260]].]] Fridrich II. po sebe zanechal dve ženské dedičky: [[Gertrúda Babenberská|Gertrúdu]] a [[Margaréta Babenberská|Margarétu]]. Gertrúdu si už v roku [[1246]] vzal [[Moravské markgrófstvo|moravský markgróf]] [[Vladislav Český|Vladislav]], ktorý však nasledujúceho roku zomrel. Potom sa s Gertrúdou oženil [[Herman Bádenský]], ale aj ten v roku [[1250]] zomrel. V krajine nastala anarchia: rakúska šľachta a biskupi ponúkli vládu českému kráľovi [[Václav I. (český kráľ)|Václavovi I.]] Ten do krajiny vyslal svojho syna [[Přemysl Otakar II.|Přemysla]], ktorý sa nasledujúceho roku oženil s druhou dedičkou, Margarétou Babenberskou. Tým však spory neskončili, lebo Gertrúda sa vydala za [[Roman Haličský|Romana Haličského]], príbuzného uhorského kráľa. Uhorské a bavorské vojsko plienilo Přemyslovu Moravu a Rakúsko, až sa v roku [[1254]] teraz už ako český kráľ [[Přemysl Otakar II.]] vzdal Štajerska.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 114 – 116.</ref> V Štajersku však proti uhorskej správe vypuklo niekoľko povstaní, až sa nakoniec toto vojvodstvo dostalo opäť pod správu českého kráľa. Toto usporiadanie v roku [[1260]] potvrdilo české víťazstvo v [[Bitka pri Kressenbrunne|bitke pri Kressenbrunne]]. V roku 1268 uzavrel Přemysl zmluvu s korutánskym vojvodom, ktorým získal nástupnícke práva v [[Korutánske vojvodstvo|Korutánskom vojvodstve]], ktoré k svojej ríši v nasledujúcom roku aj pripojil. Pripojenie ďalších území (Vindická marka, Pordenone a [[Kraňsko]]) znepokojovalo cisára, pápeža aj uhorského kráľa, pohraničné šarvátky a plienenie južnej Moravy a Štajerska Rakúšanom žiadnu zmenu nepriniesli.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 116 – 119.</ref> Zvrat prišiel až v roku [[1273]] po zvolení [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa Habsburského]] za cisára, ktorý začal [[reštitúcia|reštituovať]] ríšsky majetok. Na Přemysla Otakara II. bola nakoniec uvalená ríšska kliatba a babenberské dedičstvo bolo postupne obsadené cisárovými spojencami. V roku [[1278]] sa Přemysl Otakar II. pokúsil tento vývoj zvrátiť, no v [[Bitka na Moravskom poli|bitke na Moravskom poli]] zahynul a Babenberské dedičstvo získali [[Habsburgovci]].<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 119.</ref> == Postupné zjednocovanie pod habsburskou nadvládou (1278 – 1519) == === Konsolidácia habsburskej moci (1278 – 1379) === [[Súbor:Rudolf_IV.jpg|thumb|left|Rudolf IV. Habsburský „Zakladateľ“.]] [[Súbor:HRR_14Jh.jpg|thumb|[[Rímsko-nemecká ríša|Svätá ríša rímska]] v rokoch 1273 – 1378: {{legenda|orange|[[Habsburgovci]]}} {{legenda|violet|[[Luxemburgovci]]}} {{legenda|palegreen|[[Wittelsbachovci]]}}]] Ešte v roku 1278 Rudolf Habsburský obsadil Moravu. Keď však česká kráľovná vdova [[Kunhuta Uhorská|Kunhuta]] požiadala o pomoc [[Brandenburské markgrófstvo|branderburgského markgrófa]], Rudolf Moravu opustil. Následne udelil svojim synom rakúske a štajerské vojvodstvá ako léno. Rudolf sa snažil získať podporu udeľovaním úradov, práv a majetku šľachte, týmto však zároveň oslaboval svoju mocenskú aj ekonomickú základňu. Navyše nedokázal presadiť svojho syna [[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrechta I.]] (1282 – 1308) na ríšsky trón. Albrecht I. sa však s problémami vo svojej krajine, najmä so šľachtickou opozíciou, dokázal vysporiadať a po zosadení nepopulárneho cisára [[Adolf Nassauský|Adolfa Nassauského]] bol zvolený za cisára. Aby sa mohol venovať dianiu v ríši, udelil rakúske a štajerské vojvodstvá podobne ako jeho otec ako léno svojim synom [[Leopold I. (Rakúsko, Habsburg)|Leopoldovi]] a [[Fridrich I. Habsburský|Fridrichovi]]. Albrecht sa snažil zvýšiť svoj vplyv v [[Durínsko|Durínsku]], [[Sasko|Sasku]] i [[České kráľovstvo|Čechách]], kde nakoniec v roku [[1306]] presadil svojho syna [[Rudolf Habsburský|Rudolfa]] za kráľa. Ten však už v nasledujúcom roku zomrel a ďalší pokus o presadenie svojho vplyvu neuspel: za českého kráľa bol zvolený [[Henrich Korutánsky]].<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 135 – 149.</ref> Po zavraždení Albrechta I. v roku [[1308]] a zvolení [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henricha VII. Luxemburského]] za kráľa došlo v Rakúsku ku šľachticko-meštianskemu povstaniu proti Habsburgovcom, ktoré bolo kruto potlačené. Nový cisár však už v roku [[1313]] zomrel a rozpútal sa boj o cisársku korunu medzi [[Fridrich I. Habsburský|Fridrichom I.]] a [[Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša)|Ľudovítom Bavorom]]. Habsburgovci sa navyše museli vyrovnávať s povstaním vo Švajčiarsku. V samotnom Rakúsku sa rozpútal spor medzi [[Albrecht II. Habsburský|Albrechtom II.]] a [[Otto I. (Rakúsko)|Ottom]], ktorý bol nakoniec urovnaný prostredníctvom [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]]. Proti rastu luxemburskej moci sa Habsburgovci dohodli s Wittelsbachovcami na rozdelení [[Korutánsko|Korutánska]] a [[Tirolsko|Tirolska]]. Aj napriek odporu Luxemburgovcov nakoniec Habsburgovci po smrti [[Henrich Korutánsky|Henricha Korutánskeho]] Korutánsko skutočne získali a o niečo neskôr aj Tirolsko. V roku 1346 sa síce rímskym kráľom stal [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV. Luxemburský]], ten však potvrdil Habsburgovcom ich dŕžavy.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 150 – 155.</ref> V roku [[1358]] prevzal vládu v rakúskych krajinách ambiciózny [[Rudolf IV. (Rakúsko)|Rudolf IV. Habsburský]] (1358 – 1365), ktorý sa snažil pomocou falšovanej listiny ''[[privilegium maius]]'' upevniť habsburský nárok na rakúske krajiny. Hoci Karol IV. toto privilégium nepotvrdil, Rudolf IV. dosiahol úspech inde: v roku [[1363]] získal Tirolsko, posilňoval svoju moc na úkor šľachty, podporoval diaľkový obchod a výstavbu [[Viedeň|Viedne]], kde bola v roku [[1365]] založená [[Viedenská univerzita|univerzita]]. Na konci jeho vlády sa tak ťažisko habsburskej moci presunulo z pôvodných teritórií v [[Predné Rakúsko|Prednom Rakúsku]] do Rakúska samotného.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 155 – 159.</ref> === Rozdelenie krajiny (1379 – 1491) === Po smrti bezdetného Rudolfa IV. v roku 1365 prevzali vládu jeho mladší bratia [[Albrecht III. (Rakúsko)|Albrecht III.]] a [[Leopold III. Habsburský|Leopold III.]] Čoskoro sa medzi nimi začali objavovať rozpory, až sa nakoniec v roku [[1379]] [[Neubergská zmluva|dohodli]] na rozdelení krajiny a vzájomnom nástupníctve: Albrecht vládol v Rakúsku a Štajersku, zatiaľ čo Leopold v Korutánsku, [[Kraňsko|Kraňsku]], [[Vindická marka|Vindickej marke]], [[Rakúske prímorie|Prímorí]], Tyrolsku a Prednom Rakúsku. S problémami sa potýkala predovšetkým leopoldovská vetva, ktorá nedokázala ani s Albrechtovou pomocou poraziť Švajčiarov. Albrecht IV. mal síce so [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]] dohodnutú zmluvu o vzájomnom nástupníctve, v krajine však ďalej bujnelo lúpežníctvo a lokálne vojny.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 159 – 165.</ref> Spojenectvo medzi Luxemburgom a Albrechtovcami sa posilnilo aj za vlády [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrechta V.]] (1404 – 1439) vďaka obavám z rozšírenia vplyvu [[husitstvo|husitstva]]. V roku 1421 Žigmund dokonca menoval Albrechta moravským miestodržiteľom a v roku [[1423]] [[moravské markgrófstvo|moravským markgrófom]]. Albrechtove obavy z moci husitov sa ukázali oprávnené: vpády husitov do Rakús, ktoré začali v roku 1425, dokázal Albrecht V. zastaviť až roku 1435. Po smrti Žigmunda Luxemburského bol na základe zmluvy o vzájomnom nástupníctve zvolený za českého kráľa a roku 1438 sa stal rímskym kráľom. Ako rímsky kráľ Albrecht II. prevzal Žigmundovu zlatú a čiernu heraldickú farbu, ktoré sa potom stali farbami celého rodu Habsburgovcov.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 165 – 183.</ref> Už v roku [[1439]] Albrecht V. zomrel a iniciatívu prevzal štajerský a korutánsky vojvoda [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]], ktorý bol v roku [[1440]] zvolený za rímskeho kráľa. Pri jeho korunovačnej ceste do [[Rím]]a zosilnela proti nemu v Rakúsku opozícia. Žiadala vydanie [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]], ktorý bol vzápätí korunovaný za českého kráľa. Po smrti Ladislava Pohrobka sa Fridrich III. snažil oslabiť pozíciu [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]], s ktorým sa spojil [[Albrecht VI. (Rakúsko)|Albrecht VI.]], ktorý si nárokoval Rakúsko. Fridrich III. podporil [[Matej I.|Mateja Korvína]] v jeho ťažení na Moravu, neskôr však Korvín v roku 1482 vpadol aj do Rakús, a o tri roky neskôr dokonca obsadil Viedeň. Úspešnejší bol cisár v politike voči [[Burgundské vojvodstvo|Burgundskému grófstvu]], nad ktorým v roku 1475 zvíťazil a v roku 1486 svojho syna [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána]] presadil v roku [[1486]] za rímskeho kráľa.<ref>''Dějiny Rakouska''. s. 183 – 192.</ref> === Znovuzjednotenie rakúskych krajín (1491 – 1519) === [[Súbor:Albrecht Dürer - Portrait of Maximilian I - Google Art Project.jpg|thumb|Maximilián I.]] Keď v roku [[1490]] zomrel [[Matej I.|Matej Korvín]], Maximilián vedel, že sa v Uhorsku proti vôli šľachty, ktorá si zvolila [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava Jagellovského]], nepresadí. Preto sa uspokojil len s vrátením rakúskych krajín obsadených Korvínom.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 192n.</ref> S Vladislavom Jagellovským v roku [[1491]] uzavrel [[Bratislavský mier|bratislavskú zmluvu]], ktorou získal možnosť uchádzať sa o českú a uhorskú korunu v prípade vymretia Jagellovcov. Maximilián I. presvedčil s pomocou stavov [[Žigmund (Tirolsko)|Žigmunda Tirolského]], aby sa vzdal vlády v Tirolsku a Prednom Rakúsku. V roku [[1493]] zomrel Fridrich III. a Maximilián sa tak stal po viac než storočí opäť jediným vládcom rakúskych krajín.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 199 – 202.</ref> Po zaistení severnej a východnej hranice sa Maximilián I. zameral na ríšske záležitosti a dynastickú politiku. Svojho syna [[Filip I. (Kastília)|Filipa I.]] oženil v roku [[1496]] s [[kastília|kastílskou]] princeznou [[Jana (Kastília)|Janou Šialenou]]. V roku [[1515]] uzavrel s Vladislavom Jagellovským [[Viedenský kongres (1515)|viedenskú zmluvu]], podľa ktorej sa neskôr [[Mária Habsburská]] vydala za [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta Jagellovského]] a [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand Habsburský]] sa oženil s [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Annou Jagellovskou]]. Ale vojnové ťaženia do Talianska pre Maximiliána príliš úspešné neboli.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 204 – 209.</ref> Zvýšené finančné náklady vyvolávali v Rakúsku nesúhlas s Maximiliánovou politikou, až nakoniec musel v roku [[1518]] zvolať generálny snem rakúskych krajín v [[Innsbruck]]u. Ten síce poskytol Maximiliánovi potrebné financie, zároveň však tak zriadil [[Dvorská rada|dvorskú radu]], ktorá mala kontrolovať komorný majetok. Rakúske krajiny tak po prvýkrát začali vystupovať ako jediný celok, ktorý už nebol obyčajnou [[Personálna únia (štáty)|personálnou úniou]], ale disponoval spoločnou stavovskou vládou, menou a obranou.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 209n.</ref> == Formovanie habsburskej monarchie (1526 – 1740) == === Vznik podunajskej monarchie (1519 – 1564) === [[Súbor:Wien - Akademisches Gymnasium (2).JPG|thumb|left|Jezuitské akademické gymnázium vo Viedni založené v roku 1553.]] [[Súbor:Habsburg Map 1547.jpg|thumb|Habsburské dŕžavy v roku 1547.]] Po smrti Maximiliána I. v roku [[1519]] prevzal v habsburských dŕžavách vládu jeho vnuk [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]], ktorý však [[Wormský edikt|wormskou zmluvou]] (1521) a [[bruselské dohody|bruselskými dohodami]] (1522) prenechal vládu nad rakúskymi krajinami [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandovi I.]] Ten rázne potlačil stavovskú a meštiansku opozíciu, vydal nový mincovné pravidlá (?) a s pomocou niektorých šľachtických rodov potlačil roľnícke povstanie v roku [[1525]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 212 – 220.</ref> Rozdelením moci nad habsburskými dŕžavami medzi Karola V. a Ferdinanda I. došlo k rozdeleniu rodu na [[Španielski Habsburgovci|španielskych]] a [[Rakúski Habsburgovci|rakúskych Habsburgovcov]]. V roku [[1526]] padol v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] český a uhorský kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít Jagellovský]] a Ferdinand I. začal uplatňovať dedičné nároky svojej manželky Anny Jagellovskej. V českých krajinách bol nakoniec zvolený, v Uhorsku si ale väčšina šľachty zvolila za kráľa [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]] a iba časť uznala za kráľa Ferdinanda I. V Uhorsku tak nastalo dvojvládie: Ferdinand ovládal tzv. [[Kráľovské Uhorsko]] (vrátane [[Chorvátske kráľovstvo|Chorvátskeho kráľovstva]]), zatiaľ čo Jan Zápoľský vládol v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] a stal sa spojencom [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 221 – 223.</ref> Už v roku [[1529]] musel Ferdinand čeliť osmanskému vpádu do Rakúska. Väčšiu podporu proti Osmanom získal až potom, čo sa v roku [[1531]] stal rímskym kráľom. V roku [[1533]] si síce vynútil uzavretie dočasného mieru, ale v roku [[1541]] nové osmanské ťaženie a vznik [[Budínsky ejálet|budínskeho pašalíku]] znamenalo koniec Ferdinandových nádejí na získanie zvyšku Uhorska.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 225 – 230.</ref> Na svojom území založil Ferdinand I. inštitúcie, ktoré mali centralizovať politickú správu ([[Dvorská vojnová rada|tajná rada]], [[Dvorská vojnová rada|dvorská rada]]), diplomaciu ([[dvorská kancelária]]) a financie ([[dvorská komora]]), pričom sa tieto inštitúcie Ferdinandovi úplne podarilo presadiť len v rakúskych krajinách.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 223 – 225.</ref> Vojny s Osmanskou ríšou priniesli veľké finančné zaťaženie, a keď Ferdinand požiadal české stavy o pomoc proti [[Protestantizmus|protestantským]] ríšskym kniežatám vo [[Šmalkaldská vojna|šmalkaldskej vojne]] (1546 – 1547), vypuklo proti nemu [[Stavovský odboj z roku 1547|české stavovské povstanie]]. Habsburské víťazstvo nad ríšskymi protestantmi a porážka českých stavov, rovnako ako mierová zmluva so sultánom v roku [[1547]] znamenala posilnenie Ferdinandovej pozície. Protestantizmus vo vlastnej zemi síce Ferdinand I. mocenskými prostriedkami potlačiť nemohol, podporoval však napríklad [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskú]] protireformáciu.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 231 – 237.</ref> === Storočné rozdelenie habsburskej monarchie (1564 – 1665) === [[Súbor:Imperial Crown of Austria (Vienna).JPG|thumb|left|Koruna cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]]]] [[Súbor:Dědičné habsburské země.svg|thumb|Dedičné habsburské krajiny do roku [[1635]]:{{legenda|red|15. storočie}}{{legenda|yellow|1500}}{{legenda|blue|1627}}]] [[Súbor:Kaiser-Leopold1.jpg|thumb|Leopold I., za jeho vlády sa rakúske krajiny opäť zjednotili.]] Po smrti Ferdinanda I. sa habsburská monarchia opäť rozdelila: [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]] (1564 – 1576) získal cisársky titul a vládu nad Horným a Dolným Rakúskom, [[Krajiny českej koruny|Českú korunu]] a [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]]; [[Ferdinand II. (Rakúsko)|Ferdinand II.]] vládol v Tirolsku a v [[Predné Rakúsko|Prednom Rakúsku]] a [[Karol II. (Rakúsko)|Karol II. Štajerský]] vo [[Vnútorné Rakúsko|Vnútornom Rakúsku]]. Cisár Maximilián II. sa snažil o nadkonfesijnú politiku, ktorá však neuspokojovala ani protestantov a ani katolíkov. Jeho politika voči Osmanskej ríši bola nerozhodná a osmanská ofenzíva v roku 1566 skončila len vďaka úmrtiu sultána [[Süleyman II.|Sulejmana II.]] Habsburská kandidatúra na poľský trón skončila neúspechom a cisár sa nesnažil presadiť svoju moc ani v Sedmohradsku, kde bolo zvolené knieža [[Štefan Báthory]]. Všetky tieto okolnosti viedli k úpadku rakúskej moci. Úpadok Viedne sa prehĺbil ešte viac po presunutí cisárskeho dvora do [[Praha|Prahy]] za vlády [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] (1576 – 1612). V tejto dobe sa tiež stále viac prehlbovali spory medzi konfesiami.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 237 – 248.</ref> Karol Štajerský medzitým pretvoril Vnútorné Rakúsko na kompaktný celok a kvôli neustálej hrozbe tureckých vpádov vybudoval sústavu pevností. Väčšinou protestantské stavy si však svoje výsady ponechali. [[Ferdinand II. (Rakúsko)|Ferdinand Tirolský]] oproti tomu proti protestantom postupoval rázne, prevažne katolícke Tirolsko navyše nebolo bezprostredne ohrozované osmanskými výbojmi. Po smrti Ferdinanda Tirolského v roku 1595 sa však rozpútali spory o jeho dedičstvo medzi Rudolfom II. a Karolom Štajerským. Napätie v habsburskom rode sa zvýšilo aj vďaka ambicióznemu [[Matej (Svätá rímska ríša)|Matejovi]], ktorý získal miestodržiteľstvo v Dolnom a Hornom Rakúsku ale aj v kráľovskom Uhorsku. Okrem Tirolska rástlo v habsburských krajinách náboženské a sociálne napätie: v rokoch 1594 – 1597 sa v Dolnom a Hornom Rakúsku rozpútalo roľnícke povstanie, ktoré bolo nakoniec kruto potlačené; Ferdinand Štajerský zase vo svojej dŕžave presadzoval tvrdú rekatolizáciu.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 248 – 261.</ref> Rudolfovi bránila duševná choroba plne vládnuť, vládu preto iniciatívne prevzal Matej, ktorý ovládol Horné a Dolné Rakúsko, Uhorsko (okrem Sedmohradska, ktoré ponechal Bočkajovi) a Moravu. Rudolfovi zostal len titul cisára a vláda v [[České kráľovstvo|Čechách]], v [[Sliezsko|Sliezsku]] a [[Lužice|Lužiciach]], nakoniec sa však po [[Vpád pasovských|vpáde pasovských]] musel vzdať aj tohto zvyšku moci. V roku [[1612]] sa nakoniec cisársky dvor vrátil do Viedne a všetky habsburské vetvy sa v roku [[1617]] dohodli, že Matejovým nástupcom sa stane [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II. Štajerský]] (1619 – 1637). To sa už však v reakciu na rekatolizáciu v Čechách rozpútalo [[Česká vojna|stavovské povstanie]], ku ktorému sa pridali aj hornorakúske a dolnorakúske, neskôr aj uhorské stavy. Vznikla tak konfederácia, ktorá nástupnícke práva Ferdinanda II. odmietla. Oporou Ferdinanda II. sa stalo Vnútorné Rakúsko, pasovský biskup [[Leopold V. (Tirolsko)|Leopold]] a Bavorsko.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 261 – 271.</ref> Ťaženie do Čiech [[bitka na Bielej hore|bitkou na Bielej hore]] v roku [[1620]] skončilo víťazne a Habsburgovcom sa otvorila možnosť potlačenia protestantizmu v krajine. [[Tridsaťročná vojna]] síce krajinu finančne vyčerpávala, roľnícke povstanie v rokoch 1626 – 1627 však bolo po počiatočnom úspechu potlačené a rekatolizačný tlak v Rakúsku zosilnel. V roku [[1627]] vyhlásil Ferdinand II. [[Obnovené zriadenie zemské]], ktorým vyhlásil dedičné habsburské krajiny za nedeliteľné a dedičné podľa zásady primogenitúry (výnimku predstavovalo iba Tirolsko a Predné Rakúsko). K ďalšiemu povstaniu v Rakúsku došlo po švédskom vpáde do Čiech v roku 1630, aj toto však bolo potlačené. V nasledujúcich rokoch Habsburgovci síce stratili [[Lužice]] a do krajiny Českej koruny ešte niekoľkokrát vstúpili nepriateľské vojská (v roku 1643 Švédi prenikli dokonca až k Viedni), k zásadnému zvratu však už nedošlo. [[Vestfálsky mier]] znamenal síce oslabenie cisára vo Svätej ríši rímskej a stratu časti Predného Rakúska, v samotných habsburských dŕžavách sa však moc Habsburgovcov posilňovala. Rakúske krajiny navyše vyšli z vojny menej postihnuté než krajiny Českej koruny a aj rekatolizácia tu prebiehala umiernenejšie. Hospodárska stabilizácia a konsolidácia bola nakoniec zavŕšená za vlády [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] (1657 – 1705), keď v roku [[1665]] tirolská vetva Habsburgovcov vymrela a Rakúsko sa teda opäť mohlo zjednotiť.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 271 – 286.</ref> === Podunajská monarchia veľmocí (1665 – 1740) === [[Súbor:Juliusz Kossak Sobieski pod Wiedniem.jpeg|thumb|left|[[Bitka pri Viedni]], 1683.]] [[Súbor:Empire Autricien au XVIII. siecle.jpg|thumb|Územný vývoj habsburskej monarchie.]] V 60. rokoch 17. storočia sa mohli rakúski Habsburgovci vďaka urovnaniu sporov s ostatnými krajinami naplno sústrediť na boj s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. V rokoch 1660 – 1664 obsadili časť Uhorska, k ďalšiemu veľkému ťaženiu kvôli sporom s Francúzskom však došlo až v roku [[1683]], keď [[Osmanská dynastia|Osmani]] [[Bitka pri Viedni|obliehali nepripravenú Viedeň]], ktorú oslobodil až poľský kráľ [[Ján III.|Ján III. (Poľsko)]]. Potom spojenci, ktorí v roku [[1684]] prijali názov [[Svätá liga]], vytlačili počas pätnástich rokov Osmanov z Uhorska. V roku [[1699]] bol uzavretý [[karlovický mier]]: Osmanská ríša sa vzdala Uhorska a Sedmohradska, čím sa podunajská monarchia stala veľmocou.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 287 – 293.</ref> V roku [[1701]] vypukla [[Vojna o španielske dedičstvo]], ktorá trvala až do roku [[1714]]. Využila ju uhorská šľachta k neúspešnému povstaniu, ktoré viedol [[František II. Rákoci]]. Aj keď Habsburgovci vo vojne o španielske dedičstvo nedokázali získať španielsku korunu, značne rozšírili svoje územie: v roku [[1713]] získali „[[Rakúske Nizozemsko]]“ a nasledujúceho roku [[Milánske vojvodstvo|Milánsko]], [[Neapolské kráľovstvo|Neapolsko]], [[Mantovsko]] a [[Sardínia|Sardíniu]], ktorú v roku 1720 vymenili za [[Sicília|Sicíliu]]. Územie pod vládou Habsburgovcov si [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karol VI.]] (1711 – 1740) snažil poistiť v roku 1713 [[Pragmatická sankcia (1713)|pragmatickou sankciou]]. Ďalšia kampaň proti Osmanskej ríši v rokoch 1716 – 1718 priniesla opäť územné zisky a habsburská monarchia tak dosiahla svoj najväčší územný rozmach v dejinách. Ku koncu 30. rokov Habsburgovci takmer všetky dobyté územia na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] stratili, rovnako ako Neapolsko a Sicíliu.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 294 – 306.</ref> Habsburgovci posilňovali svoju moc aj v rámci svojej ríše. Opozícia v Uhorsku bola potlačená a v roku [[1687]] prijal uhorský snem Habsburgovcov za dedičných panovníkov. Sedmohradsko bolo v roku [[1696]] obsadené vojensky a de facto sa stalo súčasťou Uhorska. Náboženská sloboda panovala iba v Uhorsku, v ostatných krajinách mohol štát cez katolícku cirkev kontrolovať poddaných. Osobná sloboda sa stále zmenšovala, až dochádzalo ku [[nevoľníctvo|znevoľňovaniu]] obyvateľstva.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 323 – 331.</ref> == Osvietenský absolutizmus v habsburskej monarchii (1740 – 1804) == ===Zhora vynútené reformy (1740 – 1792) === [[Súbor:Rousínov 1827.gif|thumb|left|Pamätník v [[Rousínov]]e, kde Jozef II. ako „služobník štátu“ slávnostne vyoral brázdu.]] Cez všetku snahu Karola VI. sa o jeho [[Vojna o rakúske dedičstvo|rakúske dedičstvo]] rozpútala vojna. Už v roku [[1740]] vtrhol do krajín českej Koruny zo severu [[Pruské kráľovstvo|pruský kráľ]] [[Fridrich II. (Prusko)|Fridrich Veľký]], ktorý požadoval [[Sliezsko]], a z juhu francúzsko-sasko-bavorské vojska, ktoré presadili [[Karol VII. Albrecht|Karola Bavorského]] českým kráľom a rímskym cisárom. Armádu Karola Bavorského sa však podarilo s uhorskou pomocou vytlačiť a Prusko bolo uspokojené ziskom väčšiny Sliezska a [[Kłodzko|Kladska]]. V roku [[1743]] sa teda českou kráľovnou stala [[Mária Terézia]]. V rokoch 1744 – 1745 musela čeliť ďalšiemu pruskému vpádu, ktorý však ďalšiu zmenu nepriniesol. Po smrti Karola VII. Bavorského v roku [[1745]] sa cisárom stal [[František I. (Svätá rímska ríša)|František Lotrinský]], manžel Márie Terézie a zakladateľ [[Habsbursko-lotrinská dynastia|habsbursko-lotrinskej dynastie]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 334 – 338.</ref> Rakúsko sa počas [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]] (1756 – 1763) pokúsilo získať späť stratené územia, vo svojej snahe však neuspelo. V roku [[1765]] sa spoluvladárom Márie Terézie (1740 – 1780) stal jej syn [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] (1780 – 1790) ktorý presadil účasť habsburskej monarchie na [[delenie Poľska|trojitom delení Poľska]] (1772 – 1795), ktorým Rakúsko získalo [[Halič (región)|Halič]]. V roku 1775 Habsburgovci získali [[Bukovina (krajina)|Bukovinu]]. Po vymretí bavorských [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]] prebehla tzv. [[Vojna o bavorské dedičstvo|zemiaková vojna]] (1778 – 1779).<ref>''Dějiny Rakouska''. S.338 – 340.</ref> [[Súbor:Friedrich von Amerling 003.jpg|thumb|František I. už ako rakúsky cisár.]] Nedostatok financií na vedenie vojen viedlo rakúskych panovníkov k zavedenie modernej štátnej správy, kde štátne úrady postupne nahradzovali vrchnostenskú správu. Stále prepracovanejší byrokratický aparát mal zlepšovať podmienky poddaných, ktorí predstavovali najväčší zdroj daní. Ušetriť sa malo aj centralizáciou štátnych úradov, ktorých plynulý chod mala zaistiť jednotná úradná reč, ktorou bola [[nemčina]]. Reformné úsilie sa dotklo aj armády a justície, zároveň však bola zriadená [[tajná polícia]]. V rokoch 1781 – 1785 Jozef II. nakoniec zrušil nevoľníctvo a [[1781]] vyhlásil [[tolerančný patent]], ktorý priniesol isté náboženské uvoľnenie. Do služieb správy štátu bola zapojená cirkev a pre štát „neužitočné“ rehoľné spoločenstvá boli zrušené. V neposlednej rade prebehla aj reforma školstva, v roku 1775 bola zavedená povinná školská dochádzka. Hoci mnohé reformy nevstúpili do platnosti a [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]] (1790 – 1792) niektoré zrušil, napriek tomu reformné úsilie prinieslo demografický a hospodársky vzostup, rast vzdelanosti, zavedenie nových technológií a počiatky priemyslu.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 341 – 365.</ref> === Koniec osvietenských reforiem (1792 – 1804) === Hneď po svojom nástupe na trón musel [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] (1792 – 1835) čeliť radikálnym zmenám v Európe. Francúzsko zachvátila [[Veľká francúzska revolúcia|revolúcia]] a [[Prvá francúzska republika|Francúzska republika]] vyhlásila Františkovi I. údajne kvôli podpore [[Monarchizmus (hnutie)|rojalistickej]] emigrácie vojnu. Rakúsko vzápätí stratilo Rakúske Nizozemsko a [[Lombardsko|Lombardiu]]. Svätá ríša rímska stratila územia (okrem iného kurfirstské kniežatstvá) na ľavom brehu [[Rýn]]a, čím protestanskí kurfirsti získali v ríšskej rade väčšinu. František II. sa obával straty titulu, a tak vytvoril nový dedičný titul rakúskeho cisára. V rokoch 1804 – 1806 tak František niesol titul rímskeho aj rakúskeho cisára. Habsburská monarchia zároveň po prvýkrát vo svojich dejinách získala svoj oficiálny názov: [[Rakúske cisárstvo]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 366 – 368.</ref> == Rakúske cisárstvo (1804 – 1867) == {{pozri aj|Rakúske cisárstvo}} === Predmarcová doba (1804 – 1848) === [[Súbor:Map-GermanConfederation.svg|thumb|[[Nemecký spolok]] {{legenda|#104E8B|Pruské kráľovstvo}} {{legenda|gold|Rakúske cisárstvo}} {{legenda|red solid 2px|Hranica Nemeckého spolku}}]] V roku [[1805]] podnikol [[Napoleon Bonaparte]] ťaženie priamo na rakúske územie, kde zvíťazil v [[Bitka pri Slavkove|bitke pri Slavkove]]. Ďalší vývoj [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]] viedol k zániku [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] a takmer k finančnému [[bankrot]]u Rakúska. Rakúsko muselo navyše poskytnúť svojich vojakov pri Napoleonovom ťažení do Ruska v roku [[1812]]. V roku [[1813]] bol Napoleon konečne koalíciou porazený a [[Viedenský kongres]] v roku [[1814]] pridelil Rakúsku veľkú časť [[Salzbursko|Salzburska]], [[Ternopiľ]]sko, [[Dardania (Ilýria)|Ilýriu]] a [[Kráľovstvo lombardsko-benátske|Benátsko]], zároveň však Rakúske cisárstvo stratilo [[Predné Rakúsko]]. Rakúske cisárstvo získalo tiež aj vodcovskú rolu v novo založenom [[Nemecký spolok|Nemeckom spolku]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 368 – 373.</ref> Minister zahraničia [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternich]] v nasledujúcom období presadzoval intervenčnú politiku na potlačenie revolúcií (v Neapole či Španielsku) a snažil sa zabrániť šíreniu [[liberalizmus|liberálnych]] myšlienok v Rakúskom cisárstve. Nelojálne osoby boli prepustené zo štátnej správy a svoju činnosť zintenzívňovala tajná polícia. Metternichova zahraničná politika postupne viedla k osamelosti Rakúska, a potlačovanie nemeckého liberalizmu viedlo k izolácii cisárstva dokonca vnútri Nemeckého spolku. Po smrti Františka I. štát fakticky neriadil cisár [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand I.]], ale [[štátna konferencia]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 373 – 387.</ref> Postupný nárast [[nacionalizmus|nacionalizmu]] Rakúsko stále silnejšie štiepil. Svoje požiadavky vznášali [[Formovanie moderného českého národa|Česi]], [[Halič (región)|haličskí]] [[Poliaci]], [[Slováci]], [[ilyrizmus|juhoslovanské národy]], [[Maďari]], a Benátsko sa chcelo od Rakúska oddeliť úplne. Zo sociálneho hľadiska bol zreteľný vzostup mešťanstva a [[urbanizácia|urbanizácie]]. V hospodárstve sa prejavovala postupná [[industrializácia]] a výstavba tovární, železníc a ciest.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 387 – 401.</ref> === Revolúcia (1848 – 1849) === {{pozri aj|Revolúcia 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve}} [[Súbor:József Heicke23.jpg|thumb|Viedenské barikády.]] Napriek Metternichovej snahe sa liberálne myšlienky štátu nepodarilo potlačiť. Napätie sa naplno prejavilo v revolúcii, ktorá začala v marci [[1848]] povstaním vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Uhorsko|Uhorsku]] a donútila cisára Ferdinanda I. k vážnym ústupkom. [[Pillersdorfova ústava|Aprílová ústava]], ktorú cisár podľa svojho sľubu vydal, však nesplnila očakávania viedenských [[liberalizmus|liberálov]], ktorí v máji 1848 znovu povstali. V júni 1848 došlo k nepokojom aj v [[Praha|Prahe]], tam však boli tvrdo potlačené [[Alfred Windischgrätz|Windischgrätzovým]] vojskom. Snaha rakúskej vlády potlačiť revolúciu v Uhorsku vyvolala v októbri tretiu viedenskú revolúciu, tá však bola tentoraz potlačená Windischgrätzom. Nový cisár [[František Jozef I.]] nakoniec s pomocou vojska v marci [[1849]] rozpustil ríšsky snem v [[Kroměříž]]i a vyhlásil [[Stadionova ústava|oktrojovanú marcovú ústavu]]. [[Uhorská revolúcia|Maďarská revolúcia]] bola nakoniec porazená s pomocou [[Ruská ríša|ruského]] vojska v auguste [[1849]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 402 – 412.</ref> === Od neoabsolutizmu ku konštitucionalizmu (1849 – 1867) === [[Súbor:Bossoli, Carlo - Battle of Solferino.jpg|thumb|left|[[Bitka pri Solferine]] v roku [[1859]].]] [[Súbor:Ferenc József.jpg|thumb|František Jozef I. korunovaný za uhorského kráľa.]] V roku [[1851]] cisár odvolal ústavu, čím začala takmer desaťročná éra [[Bachovský absolutizmus|neoabsolutizmu]], aj keď výdobytky revolúcie v podobe zrušenia [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] a zriadenej [[obecná samospráva|obecnej samosprávy]] zostali zachované. Školstvo bolo síce podriadené cirkevnej kontrole, v oblasti hospodárstva však štát usilovne podporoval podnikanie: vznikli banky, ktoré poskytovali lacné úvery potrebné pre investície, boli založené obchodné a živnostenské komory a nakoniec bol vydaný tiež aj nový živnostenský rád v duchu liberálneho hospodárstva. Rovnako aj nový [[obchodný zákonník]] predstavoval veľmi liberálny počin.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 412 – 417.</ref> Neúspechy však Rakúsko zaznamenalo v zahraničnej politike, ktorá bola nakoniec príčinou pádu neoabsolutistického režimu. Neúčasť v [[Krymská vojna|krymskej vojne]] (1853 – 1856) si Rusko vyložilo ako nevďak za ruskú pomoc pri revolúcii v roku 1849 a znamenala izoláciu Rakúskeho cisárstva. Rakúske fiasko vo vojne proti Sardínii v roku [[1859]] neznamenalo iba stratu [[Lombardsko|Lombardie]], ale aj obrat v rakúskej vnútornej politike: predstavitelia neoabsolutizmu boli donútení k odchodu a cisár František Jozef I. [[Októbrový diplom|Októbrovým diplomom]] sľúbil obnovu ústavnosti.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 415n, 418n.</ref> V roku [[1861]] naozaj došlo na vydanie oktrojovanej [[Februárová ústava|Februárovej ústavy]], ktorá obnovila verejný politický život a ustanovila dvojkomorovú [[ríšska rada (Rakúsko)|ríšsku radu]]. Ústava v sebe niesla centralizačné (centrálne úrady) a federatívne (boli obnovené zemské snemy) prvky. Uhorský bojkot ríšskej rady však fungovanie tejto inštitúcie paralyzoval a tak bola v roku 1865 zrušená. Vážnym impulzom pre reformu štátu sa stala porážka Rakúska v [[Rakúsko-pruská vojna|Rakúsko-pruskej vojne]] v roku [[1866]]: Prusko si vynútilo zrušenie Nemeckého spolku, čím Nemci v Rakúskom cisárstve stratili silnú oporu svojej moci a stali sa len jedným z národov habsburského štátu. Aby Nemci nestratili svoje popredné postavenie, rozhodol sa cisár pristúpiť na návrh, ktorý počítal s premenou Rakúskeho cisárstva iba na personálnu úniu. František Jozef I. sa nechal v roku [[1867]] korunovať uhorským kráľom a [[Predlitavsko]] a [[Zalitavsko]] naďalej spájala len osoba panovníka, spoločná armáda, zahraničná politika a financie.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 418 – 423.</ref> == Rakúsko-Uhorsko (1867 – 1918) == {{pozri aj|Rakúsko-Uhorsko}} === Vznik modernej spoločnosti (1867 – 1914) === [[Súbor:Wien Parlament um 1900.jpg|náhľad|vľavo|Budova ríšskej rady vo Viedni okolo roku 1900.]] [[Súbor:Austria Hungary ethnic.svg|náhľad|vpravo|Jazyky, resp. národy v roku 1911.]] [[Súbor:Austro-Hungary 1914.jpg|náhľad|upright=1.2|Územné rozdelenie Rakúska-Uhorska (1914) {{legenda|#fff68f|[[Predlitavsko]] („Rakúsko“)}}{{legenda|#ffb5c5|[[Zalitavsko]] („Uhorsko“)}}{{legenda|#9AC0CD|Územie pod spoločnou správou}}]] Po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] vypracovala [[ríšska rada (Rakúsko)|ríšska rada]] [[decembrová ústava|decembrovú ústavu]], ktorá obsahovala základné [[občianske práva]]. Nasledujúce desaťročie vlády [[Nemecká liberálna strana|nemeckých liberálov]] priniesla sprvu koniec cirkevnej kontroly školstva, zavedenie [[Voľby|priamych volieb]] do ríšskej rady (1873) a prudký ekonomický vzostup. Nekontrolovaný rozmach hospodárstva však skončil [[krach viedenskej burzy|krachom na viedenskej burze]] (1873), zanikaním tovární a nárastom [[nezamestnanosť|nezamestnanosti]]. V dôsledku toho sa od nemeckých liberálov odštiepili nemeckí nacionalisti ([[Georg von Schönerer]]) a kresťanskí socialisti ([[Karl von Vogelsang]]), vodcovskú rolu vo vláde však nemeckí liberáli stratili až ku koncu 70. rokov po [[berlínsky kongres|berlínskom kongrese]] (1878), ktorý prisúdil [[Bosna a Hercegovina|Bosnu a Hercegovinu]] Rakúsku-Uhorsku, čo posilňovalo slovanskú zložku ríše na úkor nemeckej. Pozícia nemeckých liberálov oslabovala tiež aj vlečúca sa hospodárska kríza.<ref>''Dějiny Rakouska.'' S. 423 – 426.</ref> Preto v roku [[1879]] zostavil novú vládu [[Eduard Taaffe]], ktorý sa opieral o [[Vláda Eduarda Taaffeho|„železný kruh pravice“]] (koalíciu nemeckých a poľských [[konzervativizmus|konzervatívcov]] a [[Staročesi|českých liberálov]]). Sprísnenie príliš liberálneho živnostenského zákona a sociálne zákonodarstvo síce prispelo ku zlepšeniu pracovných podmienok a väčšej sociálnej stabilite, zároveň však bolo jedným z impulzov vzniku [[sociálna demokracia]] ([[Victor Adler]]), ktorá sa snažila o rozšírenie volebného práva na nižšie spoločenské vrstvy. K rozšíreniu volebného práva v roku [[1882]] skutočne došlo, spôsobilo však nárast politického zastúpenia nenemeckých národov. Rovnako aj jazykové ústupky, ktorými sa Taaffe snažil udržať českú stranu vo vláde, vyvolávali nevôli nemeckých liberálov. Sociálna a jazyková politika sa nakoniec proti Taaffemu obrátila: Taaffeho ústupky považovali Slovania za nedostatočné, Nemci však za príliš veľké. Počiatkom 90. rokov tak začala permanentná politická kríza, ktorou prvou obeťou sa stal práve Taaffe, ktorý podal v roku 1893 [[demisia|demisiu]].<ref>''Dějiny Rakouska.'' S. 426 – 428.</ref> Nasledujúce štvrťstoročie sa nieslo v duchu nacionálnych a sociálnych konfliktov, nestabilných vlád a nástupu masových politických strán a [[ideológia|ideológií]]. V samotných rakúskych krajinách hrali najväčšiu rolu tri prúdy: [[pangermanizmus]] (Georg von Schönerer, [[linecký program]] z roku 1882 deklaroval úsilie o pripojenie nemeckojazyčných oblastí k [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]]), [[Kresťansko-sociálna strana (Rakúsko)|kresťanský socializmus]] ([[Karl Lueger]]) a sociálna demokracia ([[Victor Adler|Viktor Adler]], v Rakúsku v špecifickej forme [[austromarxizmus|austromarxizmu]]). Ďalšie rozširovanie volebného práva (1896 zriadená 5. volebná kúria, 1907 všeobecne rovné volebné právo pre mužov) však vládam v ich snahe o dosiahnutie stability nijak nepomáhalo.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 428 – 442.</ref> Druhá polovica 19. storočia pre Rakúsko-Uhorsko predstavovala pokles vplyvu v zahraničí, aj keď stále bolo druhým najrozľahlejším (po Rusku) a tretím najľudnatejším (po Rusku a Nemecku) štátom v Európe. Rakúsko-Uhorsko však stratilo vplyv v zjednotenom [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]] a Nemecku. Stredoeurópske súštátie sa síce s Nemeckom stále viac umierňovalo, v tomto vzťahu Rakúsko-Uhorsko zastávalo pozíciu nerovného spojenca.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 443 – 446.</ref> Aj cez všetky národnosti, sociálne a zahraničnopolitické problémy však toto obdobie predstavovalo dobu, keď sa [[feudalizmus|feudálna]] spoločnosť premenila v [[Občianska spoločnosť (moderný význam)|občiansku spoločnosť]]. Zrovnoprávnenie obyvateľstva umožnilo mnohým obyvateľom podnikanie a slobodné sťahovanie sa za prácou či lepšími životnými podmienkami. Nielen vďaka tomu sa tak mohol rozvíjať [[priemysel]] a rozširovať [[železnica|železnice]]. Koniec cirkevného dozoru nad školstvom v roku 1869 priniesol slobodný rozvoj vedy a vzdelania.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 439n, 446 – 456.</ref> === Prvá svetová vojna (1914 – 1918) === [[Súbor:Gorskii. Austrian prisoners of war in Olonets province.jpg|náhľad|Rakúski zajatci v Rusku.]] Jedinou oblasťou v zahraničí, kde mohlo Rakúsko-Uhorsko uplatňovať svoj vplyv, bol [[Balkán]]. [[Balkánske vojny]] síce znamenali takmer úplné vytlačenie [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] z Európy, zároveň však znamenali potenciálny stret záujmov Rakúsko-Uhorska s [[Ruské impérium|Ruskom]]. K tomuto stretu nakoniec prišlo po [[sarajevo|sarajevskom]] [[atentát]]e na následníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]] [[28. jún]]a [[1914]], ktorí vykonali atentátnici vyškolení v [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]]. Rakúsko-uhorské ultimátum Srbsko až na jeden bod prijalo, ale i tento jediný bod sa stal dôvodom na rozpútanie vojny ([[28. júl]]a) do ktorej sa zapojili všetky svetové veľmoci.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 462n.</ref> Nevalné úspechy a vojnové vyčerpanie postupne zväčšovalo závislosť Rakúsko-Uhorska na nemeckom velení. V samotnom Rakúsku-Uhorsku viedla vojna k tlači nekrytých bankoviek, vojenskému dohľadu nad priemyslom a nedostatku potravín. Obyvateľstvo sa postupne radikalizovalo, najmä v nenemeckých oblastiach. Až do roku [[1917]] vládla len vláda bez parlamentu. Keď na trón nastúpil nový cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] (1916 – 1918), rozhodol sa ustúpiť od represívnej politiky voči nenemeckým národom, omilostil politických väzňov a obnovil činnosť ríšskej rady. Tieto opatrenia však prišli v čase keď už politici jednotlivých národností vážne uvažovali o decentralizácii, či dokonca o rozdelení ríše. Ku konci vojny sa v zemi množili štrajky, hladové pochody a vojenské vzbury. Rakúsko-Uhorsko nezachránil ani separátny mier s Ruskom – ofenzíva [[Trojdohoda|Dohody]] na Balkáne a zrútenie talianskeho frontu osud podunajského súštátia spečatili. Koncom októbra začali jednotlivé národnosti vyhlasovať svoje vlastné štáty, až nakoniec [[3. november|3. novembra]] [[1918]] Rakúsko prijalo prímerie.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 463 – 471.</ref> == Prvá Rakúska republika (1918 – 1938) == === Nestabilná demokracia (1918 – 1933) === {{pozri aj|Prvá Rakúska republika}} [[Súbor:Deutschösterreich.PNG|náhľad|Zamýšľaný rozsah [[Nemecké Rakúsko|Nemeckého Rakúska]] a skutočný rozsah Prvej Rakúskej republiky.]] [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-00842A, Wien, Aufmarsch der Heimwehren.jpg|náhľad|vľavo|Pochod Heimwehru roku 1931.]] Porážka v prvej svetovej vojne znamenala pre nemeckých obyvateľov bývalého Predlitavska kruté sklamanie. V októbri 1918 sa zišli nemeckí poslanci ríšskej rady a v predtuche skorého konca monarchie sa prehlásili za provizórne národne zhromaždenie a vyhlásili nový štát ktorý sa mal nazývať [[Nemecké Rakúsko]] a mal zahŕňať všetky oblasti Predlitavska v ktorých malo prevahu nemecky hovoriace obyvateľstvo. Keď sa v 11. novembra 1918 Karol I. zriekol trónu, vyhlásilo Národne zhromaždenie republiku ktorej kancelárom sa stal [[Karl Renner]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 472 – 475.</ref> Plán na vytvorenie Nemeckého Rakúska sa však nerealizoval, lebo [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainská zmluva]] podstatne zmenšila územie Rakúska, vrátane nemeckých území, a zakázala názov Nemecké Rakúsko. Rakúska delegácia na čele s Karlom Rennerom zmluvu [[10. september|10. septembra]] [[1919]] podpísala, sám Karl Renner ju však vzápätí v parlamente (už [[Prvá Rakúska republika|Rakúskej republiky]]) označil za nespravodlivú. Frustráciu obyvateľstva zväčšoval aj zákaz zjednotenia Rakúska s Nemeckom, hoci si to prialo takmer 99 % občanov. Panovali aj obavy, že tak malý štát s pretrhanými hospodárskymi väzbami nebude životaschopný. Hospodárstvo sa skutočne po vojne ocitlo v troskách a situáciu ešte viac zhoršovala [[španielska chrípka]] i neúspešný pokus o založenie komunistickej rakúskej republiky rad.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 475 – 480.</ref> Roku [[1922]] sa však [[Zoznam spolkových kancelárov a ministerských predsedov Rakúska|rakúskemu kancelárovi]] [[Ignaz Seipel|Ignazovi Seipelovi]] (kresťanský sociál) podarilo u [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] vyjednať medzinárodnú pôžičku výmenou za kontrolu financií. Povojnová obnova však prebiehala stále príliš pomaly, životná úroveň klesala, časť obyvateľstva považovala Seipela za zradcu a nestabilita vlád dala vzniknúť myšlienke „[[Autoritarizmus|autoritatívnej]] demokracie“. Medzi kresťanskými sociálmi a sociálnymi demokratmi rástlo napätie, objavovali sa pouličné zrážky ktorých sa nezriedka zúčastnili polovojenské organizácie (veľkonemecký ''Heimwehr'' a sociálno-demokratický ''Republikanischer Schutzbund''). Roku [[1927]] bol dokonca vyplienený justičný palác a redakcia kresťansko-sociálnych novín.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 480 – 489.</ref> V zahraničnej politike sa Rakúsko snažilo získať nejakého spojenca. Zbližovanie s Nemeckom by mohlo popudiť Spoločenstvo národov, od ktorého Rakúsko potrebovalo finančnú pomoc, a [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]] neprichádzalo do úvahy. Rakúsko nadviazalo bližšie vzťahy s Taliansko a [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]], ktoré v roku [[1934]] potvrdili [[Rímské protokoly]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 489 – 493.</ref> === Austrofašizmus (1933 – 1938) === {{pozri aj|Rakúsky štát}} <!-- [[Súbor:KurtVonSchuschnigg1936.jpg|náhľad|Kurt Schuschnigg v roku 1936]] Krátké období konjunktury od roku 1928 rychle skončilo roku [[1929]] s příchodem [[velká hospodářská krize|velké hospodářské krize]]. Nestabilní vlády nebyly schopny nové hospodářské krizi čelit, což vedlo k posílení pozic Heimwehru, který nakonec dokonce roku [[1931]] provedl pod vedením [[Walter Pfrimer|Waltera Pfrimera]] neúspěšný pokus o [[státní převrat|puč]]. Společnost nespokojená s vládami neschopnými nalézt východisko a se zkorumpovaným parlamentarismem proto nástup Dollfussova autoritářského režimu přijala lhostejně nebo s uspokojením. [[Engelbert Dollfuss]] se stal kancléřem roku [[1932]] a začal prosazovat razantní postupy. Roku [[1933]] se parlamentní jednání zadrhla, takže Dollfuss vládl sám skrze [[dekret]]y, jimiž zavedl autoritativní diktaturu, zrušil svobodu shromažďování, zavedl cenzuru, zakázal stávky a rozpustil sociálně demokratický Schutzbund a politické strany. Nakonec pak v září 1933 vyhlásil na přehlídce Heimwehru [[fašismus|fašistický režim]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 507–516.</ref> Odporcom Dollfussovy vize ovšem neboli pouze socialisté, nýbrž také rakouští [[nacismus|nacisté]], kteří získali silné pozice v Heimwehru. Dollfuss proto Heimwehr rozpustil a zřídil pro nacisty „záchytné“ tj. [[koncentrační tábor]]y. Vláda však situaci neměla plně pod kontrolou. V únoru proběhly tvrdé srážky mezi Heimwehrem a Schutzbundem, protinacistická opatření navíc vyprovokovalo [[nacistické Německo]] k zastrašování Rakouska například přelety německých letadel přes rakouské území. Vyhnaní rakouští nacisté navíc v Německu začali formovat svou rakouskou legii. V červenci [[1934]] pak rakouští nacisté s německou pomocí provedli násilný převrat, při němž byl Dollfuss zavražděn, nakonec však skončil nezdarem.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 516–525.</ref> Nový kancléř [[Kurt Schuschnigg]] dále bojoval proti rakouským nacistům, zároveň se však usilovně snažil zajistit rakouskou bezpečnost. Vztahy s Itálií se po válce v Etiopii roku [[1936]] značně zhoršily, Maďarsko Rakousku stabilitu zajistit nemohlo, a tak se Schuschnigg snažil navázat styky s Německem, což ovšem znamenalo zmírnit pronásledování nacistů v Rakousku. Počátkem roku [[1938]] jej nakonec Němci pozvali „k přátelské rozmluvě“ do [[Berchtesgaden]]u a přednesli Rakousku ultimátum. Schuschnigg byl nakonec přinucen k politice nekonečných ústupků: obsadil vládu dle německých požadavků a propustil nacisty z koncentračních táborů. Když mu Německo předalo 3. března další požadavky, kancléř je odmítl. Mobilizace německého vojska ovšem donutila Schuchnigga k demisi a nový kancléř [[Arthur Seyß-Inquart]] požádal Němce o pomoc kvůli obnovení pořádku. [[11. březen|11. března]] [[1938]] pak rakouské území začaly obsazovat německé jednotky a 13. března kancléř vyhlásil zákon o připojení k Německu jako „Východní marka“. Ačkoli tzv. [[anšlus]] znamenal porušení mnoha mezinárodních smluv, proti nacistické okupaci Rakouska téměř žádný stát neprotestoval.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 525–530.</ref> --> == Zánik a obnova rakúskej suverenity (1938 – 1955) == === Rakúsko za nacizmu (1938 – 1945) === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1972-028-14, Anschluss Österreich.jpg|náhľad|vľavo|Davy vítajuce Hitlera vo Viedni.]] [[Súbor:Bundesarchiv Bild 152-64-20A, Wien, SS-Razzia bei jüdischer Gemeinde.jpg|náhľad|Príprava jednotiek [[Schutzstaffel|SS]] na raziu vo viedenskej židovskej obci.]] Krátko po anšluse začalo [[gestapo]] zatýkať [[Židia|Židov]] a predstaviteľov Dullfussovho i Schuschniggovho režimu. Nacisti sa v krajine nestretli s odporom, k čomu prispela i Schuschnigova výzva k pokoju zbraní. Rakúske hospodárstvo sa dostalo do rúk Nemcov, ktorí zdôrazňovali nutnosť pokojnej a poslušnej práce a ktorých opatrenia mali pozitívne ekonomické i sociálne dopady (nezamestnanosť klesla v rokoch 1937 – 1939 z 27 % na 3 %). Asi 1,2 milióna rakúskych občanov narukovalo do armády, väčšinou sa však na významnejšie pozície neprepracovali, lebo tam boli takmer vždy uprednostňovaní Nemci. Skutočná vojna začala pre Rakúsko až v auguste [[1943]], kedy [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojenci]] zintenzívnili bombardovanie z talianskeho územia, ktoré malo vyše 100 tisíc obetí a zdemolovalo takmer polovicu bytov vo Viedni. Vo vojne padlo 200 tisíc rakúskych vojakov a ďalších 95 tisíc Rakúšanov (vrátane 65 tisíc Židov) zahynulo v koncentračných táboroch.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 531 – 539.</ref> Úspech nemeckých hospodárskych a sociálnych opatrení tlmil prípadnú opozíciu voči nacistickému režimu. Aktívnymi odporcami boli najmä sociálni demokrati, ktorí emigrovali, a radikálni socialisti, ktorí ako podzemná organizácia pôsobili priamo v Rakúsku. Aktivitu vyvíjali aj komunisti a Slovinci, ktorí boli ako Slovania utláčaným národom. Zastrešujúca odbojová organizácia ''O5'' však bola založená až v roku [[1944]]. Väčšina obyvateľov ale zostávala pasívna, a to i v marce [[1945]] kedy sa k Viedni blížili spojenecké vojská – protinacistické povstanie v Rakúsku nevypuklo. Napriek tomu sa do začiatku mája Spojencom podarilo Rakúsko obsadiť.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 539 – 543.</ref> === Spojenecká okupácia Rakúska (1945 – 1955) === Rakúsko sa ocitlo vo zvláštnom postavení: Rakúšania sa pokúšali víťazné mocnosti presvedčiť, že sú prvou obeťou nacizmu (zavraždenie Dollfussa, anšlus). Ale chabý odpor proti nacistom počas vojny z Rakúšanov urobil spolupáchateľa. Vstup amerických, britských, francúzskych a [[Červená armáda|sovietskych]] vojsk tak bol zároveň oslobodením i okupáciou. [[Sovietsky zväz|Sovieti]] dopravili do Viedne [[Karl Renner|Karla Rennera]], ktorý [[27. apríl]]a 1945 zostavil vládu, vyhlásil anšlus za vynútený, a teda neplatný, obnovil ústavu z roku 1920 a činnosť politických strán. V júli 1945 bolo Rakúsko rozdelené podobne ako Nemecko do [[Okupačné zóny Rakúska|okupačných zón]] a bola začatá [[demilitarizácia]]. Na nového kancelára dosadeného Sovietmi sa však ostatné mocnosti dívali podozrievavo, lebo i samotní Sovieti si mysleli, že Renner bude ľahko ovládateľný. Keď sa však tento predpoklad ukázal ako nesprávny, predali Spojenci v júli 1946 rakúskej vláde viac právomocí a uznali samostatnosť Rakúska.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 543 – 553.</ref> [[Súbor:Austria 1945-55.svg|náhľad|vľavo|[[Okupačné zóny Rakúska]] (1945 – 1955).]] Už v roku 1945 sa uskutočnili v Rakúsku parlamentné voľby v ktorých získala väčšinu [[Rakúska ľudová strana]] (ÖVP). Prítomnosť Spojencov zabránila Sovietom manipulovať s hlasmi, takže komunisti získali len 5 % hlasov. Novým kancelárom sa stal [[Leopold Figl]] a Renner sa stal prezidentom. Nasledovalo obdobie vylučovania bývalých nacistov zo štátnej správy a hospodárskej obnovy, ktorej pomohol aj program [[Správa Spojených národov pre pomoc a obnovu|UNRRA]] a [[Marshallov plán]]. V nasledujúcich voľbách i napriek sovietskej propagande komunisti úplne prepadli a s tesným rozdielom vyhrala ÖVP a [[Sociálne demokratická strana Rakúska|sociálni demokrati]] (SPÖ). Tieto strany sa poučili z nezmieriteľného nepriateľstva dvoch hlavných strán za prvej republiky a vytvorili veľkú koalíciu, čo umožnilo ľahké presadenie potrebných zákonov.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 553 – 563.</ref> Popri hospodárskej obnove bolo dôležitým cieľom politikov znovuzískanie plnej suverenity Rakúska. Rakúski predstavitelia zo začiatku narážali na problémy spôsobené [[studená vojna|studenou vojnou]], veci sa však rozhýbalo po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti. Noví sovietski predstavitelia prejavili ochotu vyjednávať o rakúskej suverenite, stanovili si však podmienku, aby Rakúsko zostalo neutrálne a nevstupovalo do [[Severoatlantická aliancia|NATO]]. [[15. máj]]a [[1955]] podpísali zástupcovia Rakúska a Spojencov [[Rakúska štátna zmluva|štátnu zmluvu]], ktorá znamenala odchod okupačných vojsk z Rakúska.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 563 – 566.</ref> == Druhá rakúska republika (1955 – súčasnosť) == [[Súbor:Staatsvertragsunterschriften.jpg|náhľad|upright|Podpisy pod Rakúskou štátnou zmluvou.]] Suverénné Rakúsko sa čoskoro začlenilo do medzinárodného spoločenstva: už v roku 1955 vstúpilo do [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a roku [[1956]] do [[Rada Európy|Rady Európy]]. Rakúsko zostalo [[neutralita|neutrálne]], orientovalo sa však na západný demokratický svet, čo sa prejavilo napríklad už v roku [[1956]] keď prijalo 180 tisíc utečencov z Maďarska po potlačení [[Maďarské povstanie|maďarského povstania]]. Rakúsku sa tak konečne podarilo vybudovať rakúsku štátnu identitu.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 564 – 567.</ref> V polovici 60. rokov dochádzalo vo veľkej koalícii k roztržkám, ktoré nakoniec v roku [[1966]] viedli k vytvoreniu jednofarebnej vlády zloženej z ministrov ÖVP. Začala sa tiež prejavovať bytová kríza a vyplávali na povrch finančné škandály vládnej strany, takže v nasledujúcich voľbách roku [[1970]] vyhrala SPÖ v čele s [[Bruno Kreisky|Brunom Kreiskym]], ktorý zostavil menšinovú vládu s podporou [[Slobodná strana Rakúska|Slobodnej strany Rakúska]] (FPÖ). Aj SPÖ sa však zaplietla do finančných škandálov a začala sa u nej prejavovať arogancia a ľpenie na funkciách.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 569 – 579.</ref> Tiež sa začalo ukazovať, že sa Rakúsko stále nedokázalo vysporiadať so svojou nacistickou minulosťou. Najvýraznejšie sa to prejavilo v prípade [[Kurt Waldheim|Kurta Waldheima]], generálneho tajomníka OSN (1972 – 1981) a rakúskeho prezidenta (1986 – 1992), ktorý kritizoval [[Izrael]] a [[sionizmus]], a dokonca bol na spojeneckej a juhoslovanskej listine vojnových zločincov. Táto aféra priviedla Rakúsko do určitej medzinárodnej izolácii (USA dokonca odopreli Waldheimovi vstup na svoje územie). Ďalším škandálom bola koalícia, ktorú v roku [[1983]] SPÖ vytvorila s FPÖ, ktoré v mnohom nadväzovala na [[pangermanizmus|veľkonemectvo]], mala nečitateľný program a nemálo jej členov bolo kedysi nacistami. Roku [[1986]] preto SPÖ vytvorila koalíciu radšej opäť s ÖVP.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 579 – 582.</ref> Na začiatku 90. rokov nemali veľké strany už veľmi čo ponúknuť, začalo preto vznikať množstvo drobných politických strán. Taktiež rástli roztržky medzi SPÖ a ÖVP, takže i keď roku [[1999]] voľby vyhrala SPÖ, nenašla koaličného partnera, takže vládu zostavila ÖVP s FPÖ, čo viedlo opäť k medzinárodnej izolácii Rakúska, a to dokonca i v rámci [[Európska únia|Európskej únie]] do ktorej vstúpilo v roku [[1995]].<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 582 – 596.</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Brunner | jméno = Karl | titul = Österreichische Geschichte 907–1156. Herzogtümer und Marken: vom Ungarnsturm bis ins 12. Jahrhundert | vydavateľ = Ueberreuter | miesto= Wien | rok = 1994 | počet strán = 560 | isbn = 3-8000-3521-9 | jazyk = německy}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dopsch | meno = Heinz | priezvisko2 = Brunner | meno2 = Karl | priezvisko3 = Weltin | meno3 = Maximilian | titul = Österreichische Geschichte 1122–1278. Die Länder und das Reich : der Ostalpenraum im Hochmittelalter | vydavateľ = Ueberreuter | miesto= Wien | rok = 1999 | počet strán = 620 | isbn = 3-8000-3525-1 | jazyk = nemecky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hamannová | meno = Brigitte | odkaz na autora = Brigitte Hamannová | titul = Habsburkové. Životopisná encyklopedie | vydavateľ = Brána ; Knižní klub | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 408 | isbn = 80-85946-19-X}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Krieger | meno = Karl-Friedrich | titul = Habsburkové ve středověku. Od Rudolfa I. (1218–1291) do Fridricha III. (1415–1493) | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2003 | počet stran = 254 | isbn = 80-7203-453-7}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Lechner | meno = Karl | titul = Die Babenberger : Markgrafen und Herzoge von Österreich 976–1246 | vydání = 5 | vydavateľ = Böhlau | miesto= Wien ; Köln ; Weimar | rok = 1994 | počet strán = 478 | isbn = 3-205-98229-0 | jazyk = nemecky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Niederstätter | meno = Alois | titul = Österreichische Geschichte 1278–1411. Die Herrschaft Österreich : Fürst und Land im Spätmittelalter | vydavateľ = Ueberreuter | miesto = Wien | rok = 2001 | počet strán = 519 | isbn = 3-8000-3526-X | jazyk = nemecky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Veber | meno = Václav | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Rakouska | vydanie = 1. doplnené a aktualizované | miesto = Praha | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | rok = 2009 | isbn = 978-80-7106-239-4}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Scheutz | meno = Martin | priezvisko2 = Strohmeyer | meno2 = Arno | titul = Was heißt "österreichische" Geschichte? Probleme, Perspektiven und Räume der Neuzeitforschung | vydavateľ = StudienVerlag | miesto = Innsbruck – Wien – Bozen | rok = 2008 | isbn = 978-3-7065-4334-7 | strany = 206 | jazyk = nemecky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Winkelbauer | meno = Thomas | titul = Österreichische Geschichte 1522–1699 : Ständefreiheit und Fürstenmacht ; Länder und Untertanen des Hauses Habsburg im konfessionellen Zeitalter. Teil 1 | vydavateľ = Ueberreuter | miesto = Wien | rok = 2003 | počet strán = 621 | isbn = 3-8000-3528-6 | jazyk = nemecky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Winkelbauer | meno = Thomas | odkaz na autora = | titul = Österreichische Geschichte 1522–1699 : Ständefreiheit und Fürstenmacht ; Länder und Untertanen des Hauses Habsburg im konfessionellen Zeitalter. Teil 2 | vydavateľ = Ueberreuter | miesto = Wien | rok = 2003 | počet strán = 567 | isbn = 3-8000-3987-7 | jazyk = nemecky}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/206452801280002-historicky-magazin/ Rakousko] – video z cyklu Českej televízie ''Historický magazín'' == Zdroj == {{preklad|cs|Dějiny Rakouska|17557637}} [[Kategória:Dejiny Rakúska| ]] gxb85ttekm8l3rasfopwyhfyyj1tn8o 0 562633 8199780 7470439 2026-04-17T15:51:38Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199780 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Tichon Zacharovič Siomuškin | pseudonym = | popis osoby = | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = [[13. jún]] [[1900]] | miesto narodenia = Staraja Kutľa | dátum úmrtia = {{duv|1970|5|6|1900|6|13}} | miesto úmrtia = [[Moskva]] | národnosť = [[Rusi|ruská]] | štátna príslušnosť = Sovietsky zväz | alma mater = | zamestnanie = | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = [[socialistický realizmus]] | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = [[Stalinova cena]] | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} '''Tichon Zacharovič Siomuškin''' (staršie: '''Sjomuškin'''{{#tag:ref|Pozri napr. v uvedených slovenských prekladoch.|group=pozn}}, {{vjz|rus|Тихон Захарович Сёмушкин}}; * [[13. jún]] [[1900]], Staraja Kutľa{{--}}† [[6. máj]] [[1970]], Moskva) bol ruský sovietsky spisovateľ. V roku 1949 vyhral [[Stalinova cena|Stalinovu cenu druhého stupňa]]. == Životopis == Tichon Siomuškin sa narodil 13. júna 1900 v rodine dedinského stolára. Základné vzdelanie získal v Krajskej základnej škole, po ktorej dva roky študoval učiteľstvo na cirkevnej škole (absolvoval ju v roku 1916 a získal právo vyučovať). Nejak čas Siomuškin pracoval ako učiteľ v dedinskej škole obce Iľmeno. V rokoch 1922-1924 študoval diaľkovo na Pedagogickej fakulte [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]]. Na [[Čukotský polostrov|Čukotke]] pôsobil osem rokov.<ref name="Hrala">SJOMUŠKIN, Tichon Zacharovič. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Hrala | meno = Milan | odkaz na autora = | spoluautori = ed. | titul = Slovník spisovatelů. Sovětský svaz : literatura ruská, ukrajinská a běloruská, literatury sovětského Pobaltí, literatury Sovětského východu | zväzok = II L{{--}}Ž | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Odeon | rok = 1977 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 627 | strany = 340 }}</ref> Z tohoto obdobia pochádzajú viaceré knihy: napr. romány ''Чукотка'' a ''Алитет уходит в горы'' (ocenený Stalinovou cenou za rok 1948).<ref name="Kasack">SJOMUŠKIN, Tichon Zacharovič. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Kasack | meno = Wolfgang | odkaz na autora = | prekladatelia = Jiří F. Franěk a kol | titul = Slovník ruské literatury 20. století | vydanie = | miesto = Praha | vydavateľ = Votobia | počet strán = 622 | isbn = 80-7220-084-4 | rok = 2000 | strany = 462 }}</ref> Od roku 1952 člen [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]]. == V slovenčine == * ''Alitet odchádza do hor : Román''. Bratislava : Spoločnosť priateľov klasických kníh, 1950. 257 s. * ''Čukotka''. Bratislava : Obroda, 1950. 450 s. * ''Na Čukotce svitá : Román''. Bratislava : Spoločnosť priateľov klasických kníh, 1950. 248 s. == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == <references /> == Zdroj == {{preklad|ru|Сёмушкин, Тихон Захарович|69335953}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Siomuškin, Tichon Zacharovič}} [[Kategória:Ruskí pedagógovia]] [[Kategória:Sovietski spisovatelia]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] q4ic4zlhqv8o5s7zv5l1ocucnujihsm 0 563058 8199802 8062786 2026-04-17T16:27:43Z Auto-épreuve 128612 8199802 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny |obrázok = <div style="margin-top:1px; margin-bottom:1px;">[[Súbor:Yezidis of Mount Sinjar.jpg|300px]]<div style="background-color:#fee8ab"> | skupina = Jezídi<br /> Êzîdî | populácia = 700 000–1 000 000<ref>{{cite news |last1=Jalabi |first1=Raya |title=Who are the Yazidis and why is Isis hunting them? |url=https://www.theguardian.com/world/2014/aug/07/who-yazidi-isis-iraq-religion-ethnicity-mountains |accessdate=25 February 2019 |work=The Guardian |date=11 August 2014}} Estimates 700,000</ref><ref>{{cite news |last1=Doucet |first1=Lyse |title=The 'forgotten' people of an unforgettable story |url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-45406232 |accessdate=25 February 2019 |work=BBC News Middle East |agency=BBC News |date=5 September 2018}} Estimates under 1,000,000</ref> | dostupnosť = | |región1 = {{minivlajka|Irak}} [[Irak]] |pop1 = 500 000 <small>(odhad 2018)</small> |ref1 = <ref>{{cite news |title=Surviving Islamic State: The Plight Of The Yazidi Community |url=https://www.forbes.com/sites/nikitamalik/2018/09/18/surviving-islamic-state-the-plight-of-the-yazidi-community/#10050085770d |accessdate=13 January 2019 |work=Nikita Malik |agency=Forbes}}</ref> |región2 = {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] |pop2 = 200 000 <small>(odhad 2019 )</small> |ref2 = <ref name="Ger1">{{Cite news|url=https://www.welt.de/politik/ausland/article187843490/Mir-Tahsin-Said-Beg-Oberhaupt-der-Jesiden-stirbt-im-deutschen-Exil.html|title=Mir Tahsin Said Beg: Oberhaupt der Jesiden stirbt im deutschen Exil|last=Alkaidy|first=Gohdar|date=28 January 2019|access-date=19 May 2019}}</ref><ref name="Ger2">{{Cite web|url=https://www.westfalen-blatt.de/OWL/Kreis-Herford/Loehne/3762570-Jesidische-Gemeinde-OWL-informiert-in-der-Werretalhalle-in-Loehne-Geschichten-vom-Leid-der-Verfolgung|title=Geschichten vom Leid der Verfolgung|last=Meyer|first=Natalie Lydia|website=Westfalen-Blatt|language=de-DE|access-date=19 May 2019}}</ref> |región3 = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] |pop3 = 40 586 <small>(sčítanie 2010)</small> |ref3 = <ref name=Russiancensus>{{cite web |script-title=ru:Приложение 2. Hациональный состав населения по субъектам Российской Федерации|url=http://www.gks.ru/free_doc/new_site/perepis2010/croc/results2.html|work=Statistics of Russia|publisher=Statistics of Russia|accessdate=22 August 2018|language=Russian}}</ref> |región4 = {{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] |pop4 = 35 000 <small>(odhad 2018)</small> |ref4 = <ref>{{cite news |title=Exhibition in Brussels on the Yazidi community in Iraq |url=http://www.brusselstimes.com/brussels/10021/exhibition-in-brussels-on-the-yazidi-community-in-iraq |accessdate=13 January 2019 |date=10 January 2018}}</ref> |región5 = {{minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] |pop5 = 35 272 <small>(sčítanie 2011)</small> |ref5 = <ref name=Armeniancensus>{{cite web|url=http://armstat.am/file/article/sv_03_13a_520.pdf|title=2011 Armenian census|access-date=18 August 2014}}</ref> |región6 = {{minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] |pop6 = 12 174 <small>(sčítanie 2014)</small> |ref6 = <ref>{{cite web |title=Ethnic Composition of Georgia |url=http://csem.ge/wp-content/uploads/2016/10/Infographics-Ethnic-Composition-of-Georgia-1926-2014.pdf |publisher=CSEM |accessdate=18 May 2019}}</ref> |región7 = {{minivlajka|USA}} [[USA]] |pop7 = 10 000 <small>(odhad 2017)</small> |ref7 = <ref>{{cite web |last1=Knapp |first1=Fred |title=Iraqis a fast-growing group in Nebraska {{!}} netnebraska.org |url=http://netnebraska.org/article/news/1108641/iraqis-fast-growing-group-nebraska |website=netnebraska.org |language=en}}</ref> |región8 = {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] |pop8 = 10 000 <small>(odhad 2018)</small> |ref8 = <ref>{{cite web |title=La communauté Yézidie en France |url=https://www.yezidi-france.fr/communaute-yezidie-en-france.html |accessdate=13 January 2019 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20190114010919/https://www.yezidi-france.fr/communaute-yezidie-en-france.html |archivedate=2019-01-14 }}</ref><ref>{{cite news |title=Non, les Yézidis ne sont pas voués à disparaître |url=https://www.la-croix.com/Debats/Forum-et-debats/Non-Yezidis-sont-pas-voues-disparaitre-2018-08-01-1200959152 |accessdate=13 January 2019 |date=1 August 2018}}</ref> |región9 = {{minivlajka|Sýria}} [[Sýria]] |pop9 = 10 000 <small>(odhad 2017)</small> |ref9 =<ref>{{cite news |last1=Armstrong |first1=Kerrie |title=The Yazidi people: who are they and why are they on the run? |url=https://www.sbs.com.au/news/explainer/yazidi-people-who-are-they-and-why-are-they-run |accessdate=25 February 2019 |work=Explainer |publisher=SBS |date=22 August 2017 |language=en }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200804084608/https://www.sbs.com.au/news/explainer/yazidi-people-who-are-they-and-why-are-they-run |date=2020-08-04 }}</ref><ref>{{cite news|title=Yazidis Benefit From Kurdish Gains in Northeast Syria|url=http://www.al-monitor.com/pulse/originals/2013/10/syria-yazidi-minorities-kurds.html#|access-date=1 April 2014|newspaper=al-monitor|date=18 October 2013|author=Andrea Glioti|archive-url=https://web.archive.org/web/20140219190332/http://www.al-monitor.com/pulse/originals/2013/10/syria-yazidi-minorities-kurds.html|archive-date=19 February 2014|url-status=dead}}</ref> |región10 = {{minivlajka|Švédsko}} [[Turecko]] |pop10 = 6 000 <small>(odhad 2018)</small> |ref10 = <ref>{{cite news |title=Många yazidier fortfarande försvunna |url=https://www.svt.se/nyheter/utrikes/manga-yazidier-fortfarande-forvunna |accessdate=13 January 2019 |agency=SVT |date=9 January 2018 |language=Swedish}}</ref> |región11 = {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] |pop11 = 5 000 <small>(odhad 2010)</small> |ref11 = <ref>{{Cite web|url=https://2009-2017.state.gov/j/drl/rls/irf/2004/35489.htm|title=Turkey|website=U.S. Department of State|language=en-US|access-date=22 January 2019}}</ref><ref>{{Cite book|url=https://books.google.com/?id=eYSA2uew3CUC&pg=PA308&lpg=PA308&dq=#v=onepage&q&f=false|title=International Religious Freedom (2010): Annual Report to Congress|publisher=DIANE Publishing|isbn=9781437944396|language=en}}</ref> |región12 = {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália]] |pop12 = 2 738 <small>(odhad 2019)</small> |ref12 = <ref>{{Cite web|url=https://www.homeaffairs.gov.au/news-subsite/Pages/2019-Feb/statement-on-abc-four-corners-reporting.aspx|title=Statement on ABC Four Corners reporting|website=www.homeaffairs.gov.au|access-date=21 August 2019}}</ref> |región13 = {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |pop13 = 1 200 <small>(odhad 2018)</small> |ref13 = <ref>{{cite news |title=For a Yazidi refugee in Canada, the trauma of ISIS triggers rare, terrifying seizures |url=https://www.theglobeandmail.com/canada/article-for-a-yazidi-refugee-in-canada-the-trauma-of-isis-triggers-rare/ |accessdate=13 January 2019 |date=1 December 2018}}</ref> | jazyky = [[kurdčina]], [[arabčina]], [[arménčina]] | náboženstvo = jazídíja | príbuzní = | poznámky = }} [[Súbor:Yezidismardino.JPG|thumb|Jazídskí muži v tureckom Mardine koncom 19. storoči]] [[Súbor:Lalish, the holiest site in Ezidkhan, the sacred place of the Ezidis 01.jpg|náhľad|Svätyňa a hroba šejka [[Adí ibn Musáfír al-Umawí|Adího]] v irackom meste [[Lališ]], najposvätnejšie miesto jazídov.]] '''Jazídíja'''<ref name="EB"/> alebo '''jezídíja'''<ref name="EB"/> je [[islam]]ská [[sekta]]<ref name="LI"/>, ktorá má [[dualizmus (filozofia)|dualistické]]<ref name="ER"/> a [[Synkretizmus|synkretické]]<ref name="MEIaMS"/> črty. Jej príslušníci sú označovaní ako '''jazídi'''<ref name="EB"/>, '''jezídi'''<ref name="VSCS"/> alebo '''jezidi'''<ref name="SVA"/> (sg. Jazíd<ref name="Ako"/>, jazíd, jezíd, jezid); žijú <small>(stav 2012)</small> najmä v severnom [[Irak]]u, menšie skupiny v severnej [[Sýria|Sýrii]], východnom [[Turecko|Turecku]], [[Arménsko|Arménsku]] a [[Gruzínsko|Gruzínsku]]<ref name="Slovník"/>. Sami používajú [[etnonymum]] '''Dásim''' alebo '''Dawásim''' (dosl. poslední).<ref name="EB"/> Jazídi sa považujú za [[Kurdi|Kurdov]], časť, ktorá žije v [[diaspóra|diaspóre]] a Arménsku, za samostatnú etnickú skupinu. Až na niekoľko skupín, ktorých jazyk je [[arabčina]], je [[kurdčina]] ich materinský a obradový jazyk.<ref name="EI"/> Väčšina súčasných jazídov odmieta akúkoľvek súvislosť medzi jazídíjou a islamom.<ref name="EI"/> == Všeobecná charakteristika == Jazídíja obsahuje prvky<ref name="EI"/><ref name="LI"/><ref name="Slovník"/><ref name="MEIaMS"/>: * neislamskej tradície pravdepodobne iránskeho pôvodu * [[Zoroastrizmus|zoroastrizmu]], [[Manicheizmus|manicheizmu]], [[Gnosticizmus|gnosticizmu]] * kresťanstva (obrad podobný [[krst]]u, lámanie [[chlieb|chleba]], pitie [[víno|vína]]) * [[judaizmus|judaizmu]] * [[šamanizmus|šamanizmu]] Islamské prvky sú však najvýraznejšie: [[obriezka]], [[pôst]], [[púť]], a množstvo [[Sufizmus|sufijských]] prvkov.<ref name="LI"/> Náuka je silne [[Dualizmus (filozofia)|dualistická]]: [[svet]] stvoril [[Boh]], ktorý je však absolútne [[transcendentný]] a je príliš vysoko nad [[stvorenie|stvorením]], takže sa oň ďalej nestará.<ref name="EB"/><ref name="LI"/><ref name="MEIaMS"/> Jeho vplyv na svet reprezentujú stvorené bytosti - sedem anjelov, z ktorých najvyššie postavený je Páví anjel (Malak Tá’ús), okolo uctievania ktorého sa jazídíja sústreďuje.<ref name="EI"/> Ten sa pôvodne vzbúril voči Bohu, ale kajal sa a svojimi slzami uhasil plamene [[peklo|pekla]].<ref name="LI"/><ref name="MEIaMS"/> Jazídíja verí v [[Reinkarnácia|reinkarnáciu]]. Okrem Boha a siedmich archanjelov uctievajú aj svätcov, z ktorých časť má rovnaké meno ako osobnosti raného [[Sufizmus|sufizmu]].<ref name="EI"/> Ich učenie sa prenáša najmä ústnym podaním, v podobe príbehov a posvätných [[Hymnus|hymnov]].<ref name="EI"/> Často ich neprávnom považujú za uctievateľov diabla ([[Iblís]]).<ref name="MEIaMS"/><ref name="Slovník"/> == Dejiny == Hoci niektoré zdroje udávajú vznik v 7.-8. storočí po Kr.,<ref name="Slovník"/> potvrdená je až existencia jázidíje v horách pred rokom [[1111]]. Ich náboženstvo bolo pravdepodobne [[Iránci|iránskeho]] pôvodu. [[Sufizmus|Sufijský]] mystik [[Adí ibn Musáfír al-Umawí]] založil v mieste [[Láliš]] (severne od [[Mosul]]u) svoj sufijský rád. Tento mal nasledovníkov aj mimo [[Kurdistan]]u. Po smrti Musáfíra v roku 1162 sa vedúcim rádu stal Hasan ibn Adí a kurdské skupiny, ktoré k nemu patrili, sa postupne začínali líšiť od ostatných členov rádu. Narastajúce rozdiely ich odcudzovali od väčšinovej moslimskej populácie a k prvému väčšiemu konfliktu došlo v roku [[1414]].<ref name="EI"/> Mocné kurdské kmene, ktoré sa k jazídíji pripojili, mali významnú mocenskú úlohu v miestnej politike. Postupne ich moc slabla a od [[16. storočie|16. storočia]] čelili narastajúcim [[perzekúcia|perzekúciá]]m. V 19. storočí časť jazídov emigrovala do [[Arménsko|Arménska]] a [[Gruzínsko|Gruzínska]] a následne počas 2. polovice 20. storočia najprv tureckí a potom aj irackí jazídi imigrovali do [[Západná Európa|západnej Európy]],<ref name="EI"/> čo zosilnelo po [[Tretia vojna v Perzskom zálive|3. vojne v Perzskom zálive]] a najmä po vzostupe [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamského štátu]]<ref name="Pravda.sk"/>. == Referencie == {{referencie|1|refs= <ref name="EB">{{beliana|7|jazídíja|441}}</ref> <ref name="LI">{{Citácia knihy | kapitola zborník = jazídíja | priezvisko = Drozdíková | meno = Jarmila | odkaz na autora = | titul = Lexikón islámu | odkaz na titul = Lexikón islámu | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Kalligram]] | miesto = Bratislava | rok = 2005 | počet strán = 270 | isbn = 80-7149-764-9 | strany = 115{{--}}116 }}</ref> <ref name="ER">{{Citácia knihy | kapitola zborník = DUALISM | priezvisko = Jones | meno = Lindsay | odkaz na autora = | spoluautori = ed. | titul = Encyclopedia of Religion | odkaz na titul = | vydanie text = 2nd ed. | miesto = Detroit | vydavateľ = Macmillan Reference USA | rok = 2005 | isbn = 0-02-865733-0 | počet strán = | strany = 2514 }}</ref> <ref name="MEIaMS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = jazídija | priezvisko = Ostřanský | meno = Bronislav | titul = Malá encyklopedie islámu a muslimské společnosti | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 2009 | isbn = 978-80-7277-404-3 | počet strán = 255 | strany = 97 }}</ref> <ref name="VSCS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = jezíd | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 5 | typ vydania = revid. a dopl. | vydavateľ = SAMO | miesto = Bratislava{{--}}Prešov | rok = 2008 | isbn = 978-80-89123-07-0 | počet strán = 1184 | strany = 546 }}</ref> <ref name="SVA">{{Citácia knihy | kapitola zborník = jezidi | titul = Slovník vedeckého ateizmu | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav vedeckého ateizmu SAV | rok = 1983 | počet strán = 735 | strany = 284 }}</ref> <ref name="Slovník">{{Citácia knihy | kapitola zborník = jezídové, jezídíja | priezvisko = Pavlincová | meno = Helene | spoluautori = a kol. | titul = Slovník : judaismus, křesťanství, islám | vydanie = 1 | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 1994 | isbn = 80-204-0440-6 | počet strán = 469 | strany = 390 }}</ref> <ref name="EI">{{Citácia knihy | kapitola zborník = YASĪDĪ  | priezvisko = Donzel | meno = E. van den | odkaz na autora = | spoluautori = ed. | titul = The Encyclopaedia of Islam : XI W{{--}}Z | odkaz na titul = Encyclopaedia of Islam | vydanie text = New ed. | miesto = Leiden | vydavateľ = Brill | rok = 2002 | isbn = 90-04-12756-9 | počet strán = | strany = 313{{--}}316 }}</ref> <ref name="Ako">{{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Ústav orientalistiky SAV]] v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = 111 }} </ref> <ref name="Pravda.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Latta | meno = Boris | odkaz na autora = | titul = Irackí jezídi netrpia len dnes | url = http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/326826-iracki-jezidi-netrpia-len-dnes/ | dátum vydania = 14.08.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.12.2015 | vydavateľ = [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko zborník = Kubálek | meno zborník = Petr | kapitola zborník = Jezídi | priezvisko = Gebelt | meno = Jiří | spoluautori = a kol. | prekladatelia = | titul = Ve stínu islámu : menšinová náboženství na Blízkém východě | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | rok = 2016 | isbn = 978-80-7429-692-5 | počet strán = 444 | strany = 351{{--}}379 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Černý | meno = Karel | titul = Jezídové : komunita na útěku | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny; Metropolitní univerzita Praha | rok = 2016 | isbn = 978-80-7422-589-5 | edícia = Blízký východ na křižovatce | zväzok edície = | počet strán = 229 | strany = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Allison | meno = Christine | titul = YAZIDIS i. GENERAL, Encyclopædia Iranica, online edition | url = http://www.iranicaonline.org/articles/yazidis-i-general-1 | dátum vydania = July 20, 2004 | dátum aktualizácie = July 20, 2004 | dátum prístupu = 1.1.2016 | vydavateľ = Center for Iranian Studies Columbia University | miesto = New York | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kreyenbroek | meno = Philip G | titul = YAZIDIS ii. INITIATION IN YAZIDISM, Encyclopædia Iranica, online edition | url = http://www.iranicaonline.org/articles/yazidis-ii-initiation-in-yazidism | dátum vydania = August 11, 2005 | dátum aktualizácie = August 11, 2005 | dátum prístupu = 1.1.2016 | vydavateľ = Center for Iranian Studies Columbia University | miesto = New York | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Yazīdī | url = http://www.britannica.com/topic/Yazidi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.5.2015 | dátum prístupu = 31.12.2015 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „PODOBY“ ISLÁMU: SMERY, PRÚDY, SKUPINY, FRAKCIE | url = http://is.muni.cz/el/1421/jaro2010/RLKA08/um/02_Skupiny_a_smery.pdf#page=12 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.12.2015 | vydavateľ = [[Masarykova univerzita]] | miesto = Brno | strany = 12 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Živická | meno = Bronislava | titul = Jezidizmus – najstaršie naboženstvo | url = http://www.navychod.cz/articles.php?id=50a618d8-cfa5-11e2-be96-91d473c27609 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.6.2020 | vydavateľ = Navýchod.cz | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160322045402/http://www.navychod.cz/articles.php?id=50a618d8-cfa5-11e2-be96-91d473c27609 | dátum archivácie = 2016-03-22 }} [[Kategória:Islam]] s9k0vcewqlm7prt7bcdk6gravaf6zgy 0 563961 8199764 8019793 2026-04-17T15:50:06Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199764 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Göran Wahlenberg | Rodné meno = | Popis osoby = švédsky geobotanik | Portrét = Göhran Wahlenberg.JPG | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1. október]] [[1780]] | Miesto narodenia = [[Skarphyttan]] / [[Värmland (provincia)|Värmland]], [[Švédsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1851|03|23|1780|10|1}} | Miesto úmrtia = [[Uppsala]], [[Švédsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Švédsko|švédska]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = prírodovedec, geobotanik | Aktívne roky = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Biológia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Göran Wahlenberg''' (* [[1. október]] [[1780]], [[Skarphyttan]] / [[Värmland (provincia)|Värmland]], [[Švédsko]] – † [[23. marec]] [[1851]], [[Uppsala]], [[Švédsko]]) bol švédsky geobotanik, ktorý pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Venoval sa botanickému výskumu v [[Tatry|Tatrách]]. Už ako 12 ročný začal študovať na univerzite v [[Uppsala|Uppsale]]. Zameral sa na štúdium flóry. Po ukončení štúdia (mal 19 rokov) skúmal švédsku flóru. Na ostrove [[Gotland (ostrov)|Gotland]] objavil dovtedy mnohé neznáme rastliny. V roku [[1806]] dostal doktorát a stal sa členom [[Kráľovská švédska akadémia vied|švédskej Kráľovskej akadémie vied]]. V tom čase sa intenzívne venoval [[Laponsko (Švédsko)|laponskej]] flóre a rastlinám v okolí [[Sulitjelma]]. V roku [[1813]] z poverenia Kráľovskej akadémie vied pricestoval do [[Kežmarok|Kežmarku]]. Zaujímal sa o karpatskú prírodu a tu sa mu naskytla príležitosť bližšie sa zoznámiť s tatranskou flórou. Porovnával laponskú vegetáciu s karpatskou, meral výšku tatranských štítov, zhotovil prvú vrstevnicovú mapu Tatier. Spolupracoval s kežmarským botanikom [[Tomáš Mauksch|Tomášom Maukschom]] a bratmi Generischovcami. Jeho menom boli pomenované tatranské endemity [[horčičník Wahlenbergov]] (''Erysimum wahlenbergii''; v Tatrách ho možno vidieť napríklad v doline [[Nefcerka]]) a [[lomikameň tatranský]] (''Saxifraga wahlenbergii Ball''). Vyskytuje sa len v Poľsku a na Slovensku v [[Malá Fatra|Malej Fatre]], v [[Chočské vrchy|Chočských vrchoch]], v Tatrách a na [[Muránska planina|Muránskej planine]]. Wahlenberg botanizoval aj v [[Dolina siedmich prameňov|Doline siedmich prameňov]], vo [[Furkotská dolina|Furkotskej doline]] je po ňom pomenované [[Vyšné Wahlenbergovo pleso]] a [[Nižné Wahlenbergovo pleso]]. Vystúpil na Kriváň a na [[Lomnický štít]]. Wahlenberg vydal dielo ''Flora Carpatorum Principalium'' (Karpatská flóra), na ktorom sa podieľal aj Kežmarčan [[Tomáš Mauksch]]. Vo Švédsku Wahlenberga pokladajú za zakladateľa homeopatie a turistiky.<ref>Kajlert, Kerstin: Wahlenberg. Prednáška na 10. švédsko-tatranskom večere v Kežmarku 2005.</ref><ref>Krásy Slovenska 9/1987, 10/1987</ref><ref>Baráthová, Nora a kol. : Osobnosti Kežmarku, JADRO, 2009, ISBN 978-80-89426-02-7</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.tatry.cz/cs/goeran-wahlenberg-1780-1851 Online]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wahlenberg, Göran}} [[Kategória:Švédski botanici]] [[Kategória:Švédski mykológovia]] [[Kategória:Švédski lichenológovia]] [[Kategória:Mykológovia pôsobiaci na území Slovenska]] [[Kategória:Lichenológovia pôsobiaci na území Slovenska]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied]] [[Kategória:Absolventi Uppsala universitet]] [[Kategória:Osobnosti Tatier]] [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] mo2vgkwsdezg96k0izwmusr2txqqgv1 0 566372 8199697 8148091 2026-04-17T15:35:22Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199697 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Bořek Šípek | Rodné meno = | Popis osoby = český architekt, výtvarník a dizajnér | Portrét = Bořek Šípek 2014.JPG | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Bořek Šípek (2014) | Dátum narodenia = [[14. jún]] [[1949]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2016|2|13|1949|6|14}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = Borek Sipek signature.jpg | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Inžinier architekt|Ing. arch.]] '''Bořek Šípek''' (* [[14. jún]] [[1949]], [[Praha]] – † [[13. február]] [[2016]]) bol svetoznámy český [[výtvarné umenie|výtvarník]], [[architekt]], [[dizajnér]] a vysokoškolský učiteľ, známy najmä ako tvorca sklenených umeleckých objektov a nábytku alebo ako hlavný architekt správy [[Pražský hrad|Pražského hradu]] z obdobia prezidenta [[Václav Havel|Václava Havla]] (1992{{--}}2002).<ref>[http://www.lidovky.cz/zemrel-havluv-archiekt-borek-sipek-bylo-mu-66-let-fto-/lide.aspx?c=A160213_130016_lide_sk Zemřel slavný ‚Havlův architekt‘ Bořek Šípek. Bylo mu 66 let], lidovky.cz, 13. 2. 2016</ref> Bol tiež umeleckým riaditeľom spoločnosti ''Czech Deco Team'' – združenia architektov, dizajnérov, výrobcov a dovozcov dizajnového nábytku.<ref name="SklenenyDum" /> == Životopis == Detstvo Bořka Šípka ovplyvnilo smerom k samostatnosti a zodpovednosti. Ako sedemročný sa musel vyrovnať so smrťou svojho otca a o deväť rokov neskôr zomrela aj jeho matka. (Obaja jeho rodičia zomreli na rakovinu.<ref name="ZemrelBorekSipekNovinky" />) Bořkovým poručníkom sa stal [[René Roubíček]], sklársky majster, ktorý prispel k tomu, že si Bořek Šípek na prahu dospelosti zvolil sklárstvo ako svoj odbor. V roku [[1968]], po absolvovaní umeleckej priemyslovky, ako devätnásťročný [[Vysťahovalectvo|emigroval]] so svojou sestrou. V [[Nemecko|Nemecku]] pôsobil do roku [[1983]]. Tu vyštudoval [[Architektúra|architektúru]] (v Hamburgu) a zároveň s tým študoval aj [[Filozofia|filozofiu]] (v [[Stuttgart]]e). V roku [[1979]] získal doktorát na Fakulte architektúry na Technickej univerzite v Delfách. Hovoril piatimi jazykmi.<ref name="SklenenyDum" /> V roku [[1983]] presídlil do [[Amsterdam]]u. Tam založil vlastné architektonické a dizajnové štúdio ''Aletrego''.<ref name="SklenenyDum" /> V Holandsku sa oženil s anglickou tanečnicou a choreografkou Bambi Uden. Z manželstva sa narodili synovia Milan a Dalibor. Na začiatku 80. rokov si Šípka vybrala v Holandsku talianska dizajnérska nábytkárska firma Driade ako jedného zo svojich dvorných návrhárov. V roku [[1989]] založil v Prahe svoje nové umelecké štúdio. V [[Nový Bor|Novom Bore]] v roku [[1991]] potom s Petrom Novotným a Liborom Fafalom založili [[sklárstvo|sklársku]] firmu ''Ajeto''.<ref name="Ajeto" /> V roku [[1990]] sa vrátil do Prahy, bol menovaný profesorom architektúry a dizajnu, pôsobil na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe (VŠUP), túto činnosť ukončil v roku [[1998]]. V rokoch [[1992]]{{--}}[[2002]] pôsobil vo funkcii hlavného architekta správy [[Pražský hrad|Pražského hradu]], kde pracoval na obnove hradných [[interiér]]ov. Pre priateľa [[Václav Havel|Václava Havla]] vytvoril rad artefaktov. Stal sa jediným výtvarníkom, ktorý po Josipovi Plečnikovi zasiahol do architektonickej a výtvarnej podoby hradných interiérov: pre reprezentatívne priestory Hradu pod jeho vedením vznikli unikátne lustre a ďalšie svietidlá, vázy, súbory nápojového skla, sklenené súčasti nábytku a ďalšie interiérové vybavenie.<ref name="SklenenyDum" /> V roku [[1999]] bol menovaný profesorom architektúry a dizajnu na Univerzite priemyselného dizajnu vo [[Viedeň|Viedni]]. V roku [[2004]] vytvoril scénu a kostýmy pre operu Nagano. V roku [[2007]] vytvoril výhry pre súťaž [[Česká televize|ČT]] ''O korunu kráľa Karla'' (viď foto). V [[september 2008|septembri 2008]] inštaloval prvú veľkú výstavu českých umelcov v čínskom [[Peking]]u. V [[marec 2012|marci 2012]] otvoril novú skláreň v [[Nový Bor|Novom Bore]] – ''Studio Anežka''<ref name="Anezka2" /> ako miesto výroby svojich sklenených objektov a originálneho dizajnového skla.<ref name="Anezka" /> V roku [[2013]] vystavoval v rámci kolekcie svietidiel firmy Lasvit na veľtrhu Salone Internazionale del Mobile v [[Miláno|Miláne]], výstave Tortona Design Week a veľtrhu Index v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]].<ref name="Lasvit" /> Žil v Prahe a v rokoch [[2005]] až [[2012]] bol [[Dekan (vysoká škola)|dekanom]] Fakulty umení a architektúry [[Technická univerzita v Liberci|Technickej univerzity]] v [[Liberec|Liberci]].<ref name="Liberec" /> Tu založil nový študijný odbor „Environmental Design“.<ref name="SklenenyDum" /> Jeho partnerkou bola speváčka [[Leona Machálková]], ktorá mu [[11. január]]a [[2003]] v Thajsku porodila syna Artura.<ref name="Artur" /> Od roku [[2015]] trpel rakovinou [[Podžalúdková žľaza|pankreasu]]. Jeho diela je možné nájsť v mnohých stálych zbierkach svetových galérií a múzeí ([[New York (mesto)|New York]], [[Amsterdam]], [[Paríž]], [[Londýn]], [[Soul]], [[Bejrút]], [[Tokio]], [[Bangkok]], [[Šanghaj]]) a pod. Práce Bořka Šípka sú tiež v súkromných zbierkach aj zbierkach radu umelcov, vlastní ich napríklad [[Mick Jagger]], [[Bob Dylan]], [[Karl Lagerfeld]] a [[Jean-Paul Gaultier]].<ref name="SklenenyDum" /> Jeho návrhy využívajú talianske značky (Driade, Alessi a iné), aj ďalšie svetové firmy: Leitner Interier Designer, Vitra, Rosenthal, Sevres, Editions Steltman alebo Franz Wittmann Möbelwerkstätten.<ref name="SklenenyDum" /> == Realizované projekty == [[Súbor:Arzenal_Borek_Sipek.JPG|thumb|Arzenal - pražský salon designu Bořka Šípka spojený s thajskou kuchyňou]] [[Súbor:Sipek-koruna.jpg|thumb|Koruna od Bořka Šípka]] * Holandské múzeum moderného umenia v [[’s-Hertogenbosch|Den Bosch]] * Výstavný [[pavilón]] automobilky [[Škoda Auto|Škoda]] v nemeckom [[Wolfsburg]]u * Japonský obchodný dom Ginza v [[Tokio|Tokiu]] * [[1982]] sklenený dom ( „Glasshaus“) v [[Hamburg]]u. Navrhol ho pre svoju sestru. Návrh získal prestížne ocenenie „Preis für Architektur“, ktorá sa udeľuje raz za štyri roky, vedľa hlavnej ceny sa udeľuje šesť uznaní, jedno z nich dostal Šípek<ref name="SklenenyDum" /> * [[1982]] Holandsko, návrh nevestinca realizovaný formou performance (divadelného predstavenia). V projekte Tabu hrala hlavnú úlohu baletka a choreografka Bambi Uden, s ktorou sa tu Šípek prvýkrát stretol s názvom Tabu<ref name="EmancipovanyMuz" /> * [[1983]] Návrh stoličky „Bambi“ (Bambi chair) – oceľová stolička s mosadzným kovaním a opierkou chrbta potiahnutá hodvábom. (Inšpirovaná Bambi Uden.)<ref name="Kettererkunst" /> * [[1991]] návrh „PCSS“ stola pre firmu Neot, nohy tvorené modrým sklom, plast a kovanie.<ref name="Kettererkunst" /> * [[1994]] návrh Kyoto Opera<ref name="Kettererkunst" /> * [[1995]]<ref name="Kettererkunst" /> parížske butiky Karla Lagerfelda * V rokoch [[2000]] a [[2001]] vzniklo v jeho ateliéri približne dvesto sklenených objektov pre exkluzívne spoločenské priestory dvoch najmodernejších zámorských lodí Carnival Pride a Carnival Spirit.<ref name="SklenenyDum" /> * [[1997]]{{--}}[[2010]] Reštaurácie ''Arsenal'' v Prahe<ref name="Arsenal1" /><ref name="Arsenal2" /> * Crystal Lounge – projekt na vybavenie VIP priestorov ruzyňského letiska<ref name="SklenenyDum" /> * Pre zrekonštruovanú budovu opery v Belehrade vytvoril luster (dĺžka 15 metrov a šírka asi 3,5 metra). Tvorí ho približne 450 sklenených dielov.<ref name="SklenenyDum" /> * Pamätná medaila venovaná Václavovi Havlovi == Ocenenia == * [[1983]] Nemecká Cena za architektúru (Honourable Mention for the German Architecture Price<ref name="DalsiOceneni" />) * [[1989]] holandská cena Kho Liang le Prize za dizajn<ref name="DalsiOceneni" /> * [[1991]] Rytier umenia a literatúry Francúzskej republiky * [[1993]] Cena za užité umenie a architektúru princa Bernharda (Prince Bernhard Fonds Prize<ref name="DalsiOceneni" />) * [[2005]] cena Talent De L'originalite – Le Sommet du Luxe et de la Creation<ref name="DalsiOceneni" /> == Referencie == <references> <ref name="ZemrelBorekSipekNovinky">[http://www.novinky.cz/kultura/394701-zemrel-designer-borek-sipek.html Zemřel designér Bořek Šípek], Novinky.cz, 13. 2. 2016</ref> <ref name="Artur">[http://www.spy.cz/bulvar/3369-machalkova-ukazala-syna-artura-je-cely-sipek Machálková ukázala syna Artura: Je to celý Šípek!] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140315214217/http://www.spy.cz/bulvar/3369-machalkova-ukazala-syna-artura-je-cely-sipek |date=2014-03-15 }}, Spy.cz, 23. 5. 2011</ref> <ref name="Lasvit">[http://www.designmagazin.cz/interier/41089-lasvit-predvedl-svetla-jar-rgb-i-brousene-zarovky.html DesignMag, Lasvit předvedl světla Jar RGB i broušené podlahy]</ref> <ref name="Ajeto">[http://www.ajetoglass.com/cs/ Oficiálne stránky sklárne ''Ajeto'' (Ajeto Group)]</ref> <ref name="Anezka">[http://www.sipekteam.eu/pages/onas.html Šípek Team - Glass Studio Anežka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140316005148/http://www.sipekteam.eu/pages/onas.html |date=2014-03-16 }} - Nová skláreň Bořka Šípka v Novom Bore (oficiálny web)</ref> <ref name="Anezka2">[http://www.kultura21.cz/aktualne/4199-borek-sipek-sklarna-studio-anezka Bořek Šípek otevřel svoji novou sklárnu] - www.kultura21.cz, 3. 4. 2012</ref> <ref name="Liberec">[http://www.tyden.cz/rubriky/bydleni/cesko/architekturu-v-liberci-povede-opet-borek-sipek_63961.html Architekturu v Liberci povede opět Borek Šípek] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140318001647/http://www.tyden.cz/rubriky/bydleni/cesko/architekturu-v-liberci-povede-opet-borek-sipek_63961.html |date=2014-03-18 }}, Týden.cz, 6. 6. 2008</ref> <ref name="Arsenal1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Restaurace Arsenal v Praze |url=http://boreksipek.com/w-a-arzenal.html |dátum prístupu=2016-02-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140319161856/http://boreksipek.com/w-a-arzenal.html |dátum archivácie=2014-03-19 }}</ref> <ref name="Arsenal2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Umělecký arzenál Bořka Šípka (gastroprofesor.cz; Jan Janula) |url=http://www.gastroprofesor.cz/clanek/sipek-borek-gastro-arzenal |dátum prístupu=2016-02-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140319145627/http://www.gastroprofesor.cz/clanek/sipek-borek-gastro-arzenal |dátum archivácie=2014-03-19 }}</ref> <ref name="DalsiOceneni">[http://xman.idnes.cz/borek-sipek-cx2-/xman-rozhovory.aspx?c=A130925_071945_xman-rozhovory_fro Nejsem šťastný, toužím po harmonii, říká architekt Bořek Šípek], xman.idnes.cz, 26. 9. 2013</ref> <ref name="EmancipovanyMuz">[http://www.novinky.cz/bydleni/173132-architekt-a-designer-borek-sipek-jsem-emancipovany-muz.html Architekt a designér Bořek Šípek: Jsem emancipovaný muž], www.novinky.cz, 12. 7. 2009</ref> <ref name="Kettererkunst">[http://www.kettererkunst.com/bio/borek-sipek-1949.shtml Ketterer Kunst - krátky životopis Bořka Šípka] (anglicky)</ref> <ref name="SklenenyDum">[http://bydleni.idnes.cz/borek-sipek-cx2-/architektura.aspx?c=A130828_234944_architektura_rez Postavil úžasný skleněný dům. Klidně by zboural i část Pražského hradu], 29. 8. 2013)</ref> </references> == Literatúra == * Sedlická, Dagmar: ''Fenomén Šípek: zpověď kosmopolitního architekta a designéra'', Mladá fronta Praha, 2008, ISBN 978-80-204-1629-2 == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.boreksipek.com/ Oficiálny web Bořka Šípka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131202225551/http://www.boreksipek.com/ |date=2013-12-02 }} * [http://www.galerieart.cz/vystava-sipek&ajeto.htm Ukážky z diela Bořka Šípka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171023234002/http://www.galerieart.cz/vystava-sipek%26ajeto.htm |date=2017-10-23 }} * {{Youtube|Y7qakALRbbM|Bořek Šípek a René Roubíček – Generace ve skle (6. 6. 2012)}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Bořek Šípek|13345901}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šípek, Bořek}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí dizajnéri]] [[Kategória:Českí výtvarníci]] [[Kategória:Českí architekti]] [[Kategória:Českí umeleckí sklári]] [[Kategória:Českí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Dizajnéri nábytku]] [[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe]] [[Kategória:Vyučujúci na Technickej univerzite v Liberci]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu pankreasu]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] n8nksi9ejmfqdg1wfz0254gbac0gx5g 0 574905 8199641 7992261 2026-04-17T15:04:49Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199641 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Adolf Born | Rodné meno = | Popis osoby = český maliar, kresliar, ilustrátor, animátor, karikaturista a kostýmový výtvarník | Portrét = Adolf Born - Book World Fair 2010 Prague.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[12. jún]] [[1930]] | Miesto narodenia = [[České Velenice]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2016|5|22|1930|6|12}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = česká | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze|Vysoká škola uměleckoprůmyslová]]{{break}}[[Akademie výtvarných umění v Praze|Akademie výtvarných umění]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Deti = Erika Bornová | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Adolf Born''' (* [[12. jún]] [[1930]], [[České Velenice]]{{--}}† [[22. máj]] [[2016]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] maliar, kresliar, ilustrátor, animátor, karikaturista a kostýmový výtvarník. Bol známy svojimi [[Monarchizmus (hnutie)|monarchistickými]] postojmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jirků|meno=Irena|titul=Nostalgický monarchista Adolf Born|periodikum=iDNES.cz|odkaz na periodikum=iDNES.cz|dátum_vydania=2003-02-05|dátum_prístupu=2013-09-01|url=http://revue.idnes.cz/nostalgicky-monarchista-adolf-born-d6j-/lidicky.aspx?c=A030204_212239_lidicky_pol}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Říhová|meno=Klára|titul=Adolf Born: Ženské jsou hnací motor světa|periodikum=Novinky.cz|odkaz na periodikum=Novinky.cz|dátum_vydania=2012-01-04|dátum_prístupu=2013-09-01|url=http://www.novinky.cz/zena/styl/254485-adolf-born-zenske-jsou-hnaci-motor-sveta.html}}</ref> == Život == Narodil sa v Českých Veleniciach, kde sa hovorilo po česky aj [[Nemčina|nemecky]]. V rokoch 1949-1950 študoval výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]], neskôr prešiel na Vysokú školu umeleckopriemyselnú (atel. prof. A. Pelc 1950-53) a na Akadémiu výtvarných umení (1953-55) v Prahe, kde u prof. A. Pelca absolvoval. Od roku [[1960]] boli jeho diela vystavené po celom svete a získal za ne mnoho cien. Jeho doménou je grafika - [[suchá ihla]], lept a predovšetkým [[Litografia|litografia]]. V roku [[1962]] sa oženil a v roku [[1964]] sa mu narodila dcéra Erika Bornová. Jeho najznámejšie diela zahŕňajú ilustrácie kníh od [[Miloš Macourek|Miloša Macourka]] (''[[Mach a Šebestová]]'', ''Žofka''), [[Jules Verne|Julesa Verna]] (''[[Stroskotanec z Cynthie]]''), [[Alexandre Dumas starší|A. Dumasa staršieho]] (''[[Traja mušketieri]]''), [[Vojtěch Steklač|Vojtecha Steklača]] (séria ''[[Boříkovy lapálie]]'') a iné. Je tiež autorom kostýmov a dekorácií k opere [[Antonín Dvořák|Antonína Dvořáka]] ''[[Čert a Káča (opera)|Čert a Káča]]'' inscenovanej v [[Národné divadlo (Praha)|Národnom divadle]], ďalej inscenácie hudobnej fakulty HAMU - opera ''[[V studni]]'' Viléma Blodka. Jeho animácia navyše vtipne glosuje aj dej vo filmovej sérií o básnikoch ([[Jak svět přichází o básníky]], [[Jak básníci přicházejí o iluze]], [[Jak básníkům chutná život]]) a jeho animácia nechýba dokonca aj v záverečnom dieli [[Jak básníci čekají na zázrak]], ktorý bol uvedený do kín mesiac pred jeho smrťou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=ČTK|meno=LN|titul=Začalo natáčení šestého dílu ‚Básníků‘. Bude poslední, říká režisér Klein|periodikum=Lidové noviny|dátum=17.9.2015|url=http://www.lidovky.cz/zacalo-nataceni-sesteho-dilu-basniku-bude-posledni-rika-reziser-klein-1k6-/kultura.aspx?c=A150917_112942_ln_kultura_hep}}</ref> Zomrel [[22. máj]]a [[2016]] vo veku 85 rokov.<ref>http://kultura.zpravy.idnes.cz/zemrel-adolf-born-0zm-/vytvarne-umeni.aspx?c=A160522_111017_vytvarne-umeni_aha</ref> Posledná rozlúčka s umelcom prebehla vo veľkej obradnej sieni [[Krematórium Strašnice|krematória]] [[27. máj]]a [[2016]]. == Ocenenie == Roku 1974 bol na svetovej výstave v [[Montreal]]e menovaný karikaturistom roka. V roku 1988 bol menovaný [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilým umelcom]]. V roku 2003 získal [[Medaila Za zásluhy|Medailu Za zásluhy]] 1. stupňa.<ref>[https://www.hrad.cz/cs/ceska-republika/statni-vyznamenani/medaile-za-zasluhy/seznam-vyznamenanych Zoznam vyznamenaných]</ref> V roku [[2013]] získal na [[Anifilm]]e cenu za celoživotný prínos animovanému filmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=prehľad cien na stránkach Anifilmu |url=http://www.anifilm.cz/cs/festival/aktuality/2013/#jiz-zname-vitezne-filmy |dátum prístupu=2016-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140414215643/http://www.anifilm.cz/cs/festival/aktuality/2013/#jiz-zname-vitezne-filmy |dátum archivácie=2014-04-14 }}</ref> == Výstavy == {{stĺpce|2| * [[1959]] – Galerie Fronta, [[Praha]] * [[1961]] – Dům spojů Vinohrady, [[Praha]] * [[1962]] – Galerie Fronta, [[Praha]] * [[1963]] – Kulturní dům, [[Náchod]] * [[1965]] – Club der Kulturschaffenden, [[Berlín]] * [[1966]] – Hollar, [[Praha]] * [[1967]] – Club Voltaire, [[Frankfurt nad Mohanom]] * [[1967]] – Théatre de l'Atelier, [[Ženeva]] * [[1969]] – Hollary, [[Praha]] * [[1971]] – Kulturní dům, [[Kroměříž]] * [[1972]] – Galerie Fronta, [[Praha]] * [[1973]] – Stadtbücherei, [[Heilbronn (mesto)|Heilbronn]] * [[1974]] – Pavilon humoru, [[Montreal]] * [[1974]] – Dalhousie University Art Gallery, [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] * [[1974]] - Hogarth Galleries, [[Sydney]] * [[1975]] – Malá galerie spisovatele, [[Praha]] * [[1976]] – Divadlo hudby, [[Olomouc]] * [[1977]] – Dům pánů z Kunštátů, [[Brno]] * [[1978]] – Galerie výtvarných umění, [[Cheb]] * [[1979]] – Galerie Wiegand, [[Kolín nad Rýnom]] * [[1980]] – Galerie Eppendorf, [[Hamburg]] * [[1981]] – Galeria Slavia, [[Brémy]] * [[1982]] – Oblastní galerie, [[Karlovy Vary]] * [[1983]] – Divadlo hudby, [[Olomouc]] * [[1984]] – Galerie Albatros, [[Praha]] * [[1985]] – Galerie Ambiance, [[Luzern]] * [[1986]] – Městské muzeum, [[Hameln]] * [[1987]] – Kaunicův dům, [[Uherský Brod]] * [[1988]] – Oblastní galerie v zámku, [[Vsetín]] * [[1989]] – Galerie Nev, [[Istanbul]] * [[1990]] – Zámecká galerie, [[Buchlovice]] * [[1991]] – Parken Galeri, [[Bergen]] * [[1992]] – Filmhaus, [[Saarbrücken]] * [[1993]] – Galerie Justiz, [[Praha]] * [[1994]] – Galerie Dílo, [[Liberec]] * [[1995]] – Albin-Upp Galeri, [[Oslo]] * [[1996]] – Galerie Orlí hnízdo, [[Liberec]] * [[1997]] – Galerie Groll, [[Naarden]] * [[1998]] – Galerie Antik, [[Slaný]] * [[2000]] – Galerie ART, [[Chrudim]] * [[2010]] – Galerie Moderna, [[Praha]] * [[2013]] – Galerie Moderna, [[Praha]] * [[2014]] – Galerie V, [[Poděbrady]] * [[2015]] – Galerie Moderna, Praha }} == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|cs|Adolf Born|13748399}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=37331|meno=Adolf Born}} * [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/archiv/1126523-ateisty-absolutne-nesnasim-rika-adolf-born „Ateisty absolutně nesnáším,“ říká Adolf Born], Před půlnocí, [[Česká televize]], 27. decembra 2012 * [http://www.parlamentnilisty.cz/arena/rozhovory/Adolf-Born-pro-PL-Evropa-bude-prevalcovana-Nemecko-islamske-Merkelova-jen-plni-pokyny-EU-je-to-same-jako-kdyz-nas-okupovali-Nemci-419983 Adolf Born pro PL: Evropa bude převálcovaná, Německo islámské. Merkelová jen plní pokyny. EU je to samé, jako když nás okupovali Němci] na [[Parlamentní listy]] * [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1093836883-na-plovarne/20236816028-na-plovarne-s-adolfem-bornem Adolf Born], [[Na plovárně]], [[Česká televize]], 10. septembra 2002 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Born, Adolf}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Českí grafici]] [[Kategória:Českí karikaturisti]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Výtvarníci poštových známok]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] n3wgdjyv40apcoto7dy7dvrpdhqtv48 0 578622 8199540 7546346 2026-04-17T13:18:32Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199540 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Vasyľ Slipak | Popis osoby = ukrajinský operný spevák | Portrét = Wassyl Slipak 24 août 2014.jpg | Popis portrétu = Vasyľ Slipak v roku 2014 | Rodné meno = | Dátum narodenia = [[20. december]] [[1974]] | Miesto narodenia = [[Ľvov]], [[Sovietsky zväz]], dnes [[Ukrajina]] | Dátum úmrtia = {{Dátum úmrtia a vek|2016|06|29|1974|12|20}} | Miesto úmrtia = [[Luhanske (Bachmutský rajón)|Luhanske]], [[Ukrajina]] | Známa vďaka = | Alma mater = konzervatórium Ľvov | Profesia = operný [[spevák]] | Webstránka = http://www.wassylslipak.com/ | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Vasyľ Jaroslavovyč Slipak''' ({{V jazyku|ukr|Василь Ярославович Сліпак}}; * [[20. december]] [[1974]], [[Ľvov]], [[Sovietsky zväz]], dnes [[Ukrajina]] – † [[29. jún]] [[2016]], [[Luhanske (Bachmutský rajón)|Luhanske]], [[Donecká oblasť]], Ukrajina) bol ukrajinský [[Opera|operný]] spevák (bas-[[barytón]]) a vojenský dobrovoľník. Pôsobil v [[Palais Garnier|Parížskej opere]] 19 rokov. Zúčastnil sa ako dobrovoľník vo [[Ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine|vojne na Ukrajine]] na strane [[Pravý sektor|Pravého sektora]]. Bol zabitý po zásahu strelou v sídle [[Luhanske (Bachmutský rajón)|Luhanske]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[New York Times]] | titul = Wassyl Slipak, Who Left Paris Opera for Ukraine War, Dies at 41 | url = http://www.nytimes.com/2016/07/01/world/europe/wassyl-slipak-who-left-paris-opera-for-ukraine-war-dies-at-41.html?_r=0 | dátum vydania = 2016-6-30 | dátum prístupu = 2016-7-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[20. február]]a [[2017]] mu ukrajinský prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] udelil vyznamenanie in memoriam [[Hrdina Ukrajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = ПРЕЗИДЕНТ УКРАЇНИ | titul = УКАЗ ПРЕЗИДЕНТА УКРАЇНИ №42/2017 Про присвоєння В.Сліпаку звання Герой України | url = http://www.president.gov.ua/documents/422017-21314 | dátum vydania = 2017-2-20 | dátum prístupu = 2016-7-11 | miesto = | jazyk = uk }}</ref> == Úloha v operných domoch == * Escamillo / [[Carmen (opera)|«Carmen»]] / [[Georges Bizet]] * Figaro / [[Figarova svadba]] / [[Wolfgang Amadeus Mozart]] * Ramfis / Aida / [[Giuseppe Verdi]] * Boris Godunov / Boris Godunov / [[Modest Petrovič Musorgskij]] * Knieža Igor / [[Knieža Igor]] / [[Alexandr Porfirievič Borodin]] * Knieža Gremin / [[Eugen Onegin (opera)|Eugen Onegin]] / [[Piotr Iľjič Čajkovskij]] * Veliteľ (Il Commendatore), Masetto / [[Don Giovanni]] / [[Wolfgang Amadeus Mozart]] * Lindorf, Dapertutto, Coppelius, Mirákl / Hoffmanove poviedky / [[Jacques Offenbach]] * Sparafucile / [[Rigoletto]] / [[Giuseppe Verdi]] * Sarastro, Venoval / [[Čarovná flauta]] / [[Wolfgang Amadeus Mozart]] * Smrť / Cisár Atlantídy / [[Viktor Ullmann]] * Don Giovanni / [[Don Giovanni]] / [[Wolfgang Amadeus Mozart]] * Collin / La bohème / [[Giacomo Puccini]] * Mefisto / [[Faust (opera)|Faust]] / [[Charles Gounod]] * Banco / Macbeth / [[Giuseppe Verdi]] * Giovanni Procida / Sicílske nešpory / [[Giuseppe Verdi]] * Philip II / Don Carlos / [[Giuseppe Verdi]] * Basilio / Barbier zo Sevilly / [[Gioacchino Rossini]] * Ralph / Džamilé či Kráska z Perthu / [[Georges Bizet]] * Count Rodolfo / La sonnambula / [[Vincenzo Bellini]] * Don Alfonso / Také sú všetky / [[Wolfgang Amadeus Mozart]] * Démon / Démon / [[Anton Grigorievič Rubinštejn]] * Priest, Jazvec, Lesnik / Príhody líšky Bystroušky / [[Leoš Janáček]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|w=|commons=Wassyl Slipak}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Slipak, Vasyľ}} [[Kategória:Ukrajinskí operní speváci]] [[Kategória:Ukrajinské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Hrdinovia Ukrajiny]] [[Kategória:Osobnosti z Ľvova]] [[Kategória:Osobnosti rusko-ukrajinskej vojny]] [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] p3sgdzfbirw5hp8w6k5c1913gx4ghww 0 589357 8199558 8002538 2026-04-17T13:54:11Z ~2026-23655-64 292250 Peugeot 206 8199558 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Android Auto supported countries.svg|náhľad|Krajiny, kde je podporované Android Auto]] [[Súbor:Android auto toyota.jpg|náhľad|Autorádio s Android Auto]] '''Android Auto''' je [[štandard]] projekcie [[smartfón]]ov, ktorý vyvinula spoločnosť [[Google]], aby umožnila prevádzkovať [[operačný systém]] Android verzie 5.0 a vyššej v [[automobil]]och cez displej autorádia na prístrojovej doske. Android Auto bolo predstavené [[25. jún]]a [[2014]] na [[Google I/O]] 2014. Mobilná aplikácia Android Auto bola vydaná [[19. marca]] [[2015]]., 2.6.2026 bude zrušené gvôli 0 používateľom na Svete tagže tatino má už Peugeot 206 a jeho kolegyňa [[Dušana Volfová]] Škoda Octavia I. Štandard ponúka vodičom ovládanie [[GPS]] navigácie, prehrávanie hudby, [[krátka textová správa|SMS]], telefonovanie a vyhľadávanie na [[World Wide Web|webe]], cez dotykovú obrazovku a tlačidlá, hoci sa uprednostňuje [[hlasové ovládanie]] na zabezpečenie bezpečnej jazdy. Medzi kompatibilné aplikácie patria [[Google Maps]], [[Google Play Music]], [[MLB at Bat]], [[Spotify]], [[Songza]], [[Stitcher]], [[iHeart Radio]], [[Radioplayer]] a [[TuneIn]]. Hoci oficiálna webová stránka Android Auto uvádzala väčšinu výrobcov automobilov ako podporujúce Android Auto, mnoho vozidiel uvedených v roku 2015 a 2016 ho ešte oficiálne nepodporovalo. Android Auto je súčasťou [[Open Automotive Alliance]], ktorá bola predstavená [[6. január]]a [[2014]] a je to spoločná snaha s 28 výrobcami automobilov a spoločnosťou Nvidia. V máji 2015 sa Hyundai stal prvým výrobcom, ktorý ponúkol Android Auto, keď ho sprístupnil v modeli [[Hyundai Sonata]]. == Partnerskí výrobcovia == Výrobcovia automobilov, ktorí budú ponúkať Android Auto vo svojich autách, zahŕňajú [[Abarth]], [[Acura]], [[Alfa Romeo]], [[Audi]], [[Bentley]], [[BMW]], [[Cadillac]], [[Chevrolet]], [[Chrysler]], [[Dodge]], [[Fiat]], [[Ford]], [[GMC]], [[Honda]], [[Hyundai Motor Company|Hyundai]], [[Infiniti]], [[Jaguar Land Rover]], [[Jeep]], [[Kia Motors|Kia]], [[Lamborghini]], [[Lexus]], [[Lincoln Motor Company|Lincoln]], [[Mahindra and Mahindra]], [[Maserati]], [[Mazda]], [[Mercedes-Benz]], [[Mitsubishi]], [[Nissan]], [[Opel]], [[RAM trucks|RAM]], [[Renault]], [[SEAT]], [[Škoda Auto|Škoda]], [[Subaru]], [[Suzuki]], [[Tata Motors Cars]], [[Volkswagen]], [[Volvo]]. Medzi dodávateľov elektroniky patria [[Kenwood Corporation|Kenwood]] a [[Pioneer Corporation|Pioneer]]. == Partneri pri uvedení == * [[Hyundai Sonata]] (máj 2015) * [[Škoda Fabia]] (jún 2015) * [[Škoda Rapid (2012)|Škoda Rapid]] (jún 2015) * [[Škoda Superb]] (jún 2015) * [[Škoda Octavia]] (jún 2015) * [[Volkswagen Fox]] (jún 2015)<ref>https://tecnoblog.net/179118/fox-2016-carplay-android-auto/</ref> * [[Honda Accord]] (august 2015)<ref>http://www.hondanews.com/releases/honda-introduces-the-highest-tech-accord-yet-in-high-tech-s-u-s-hub-silicon-valley</ref> * [[Audi Q7]] (august 2015) * [[Honda Civic]] (september 2015)<ref>http://www.androidcentral.com/2016-honda-civic-introduces-support-android-auto</ref> * [[Volkswagen Golf]]/GTI/R (september 2015/2016) * [[Volkswagen Touran]] (september 2015) * [[Mitsubishi Pajero]] (september 2015) == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{preklad|en|Android Auto|756700901}} [[Kategória:Android]] [[Kategória:Automobily]] [[Kategória:Štandardy v automobilovom priemysle]] sebaphs7jexybfvbifr4o3h3w4eelai 8199569 8199558 2026-04-17T14:36:41Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23655-64|~2026-23655-64]] ([[User_talk:~2026-23655-64|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Rios 8002538 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Android Auto supported countries.svg|náhľad|Krajiny, kde je podporované Android Auto]] [[Súbor:Android auto toyota.jpg|náhľad|Autorádio s Android Auto]] '''Android Auto''' je [[štandard]] projekcie [[smartfón]]ov, ktorý vyvinula spoločnosť [[Google]], aby umožnila prevádzkovať [[operačný systém]] Android verzie 5.0 a vyššej v [[automobil]]och cez displej autorádia na prístrojovej doske. Android Auto bolo predstavené [[25. jún]]a [[2014]] na [[Google I/O]] 2014. Mobilná aplikácia Android Auto bola vydaná [[19. marca]] [[2015]]. Štandard ponúka vodičom ovládanie [[GPS]] navigácie, prehrávanie hudby, [[krátka textová správa|SMS]], telefonovanie a vyhľadávanie na [[World Wide Web|webe]], cez dotykovú obrazovku a tlačidlá, hoci sa uprednostňuje [[hlasové ovládanie]] na zabezpečenie bezpečnej jazdy. Medzi kompatibilné aplikácie patria [[Google Maps]], [[Google Play Music]], [[MLB at Bat]], [[Spotify]], [[Songza]], [[Stitcher]], [[iHeart Radio]], [[Radioplayer]] a [[TuneIn]]. Hoci oficiálna webová stránka Android Auto uvádzala väčšinu výrobcov automobilov ako podporujúce Android Auto, mnoho vozidiel uvedených v roku 2015 a 2016 ho ešte oficiálne nepodporovalo. Android Auto je súčasťou [[Open Automotive Alliance]], ktorá bola predstavená [[6. január]]a [[2014]] a je to spoločná snaha s 28 výrobcami automobilov a spoločnosťou Nvidia. V máji 2015 sa Hyundai stal prvým výrobcom, ktorý ponúkol Android Auto, keď ho sprístupnil v modeli [[Hyundai Sonata]]. == Partnerskí výrobcovia == Výrobcovia automobilov, ktorí budú ponúkať Android Auto vo svojich autách, zahŕňajú [[Abarth]], [[Acura]], [[Alfa Romeo]], [[Audi]], [[Bentley]], [[BMW]], [[Cadillac]], [[Chevrolet]], [[Chrysler]], [[Dodge]], [[Fiat]], [[Ford]], [[GMC]], [[Honda]], [[Hyundai Motor Company|Hyundai]], [[Infiniti]], [[Jaguar Land Rover]], [[Jeep]], [[Kia Motors|Kia]], [[Lamborghini]], [[Lexus]], [[Lincoln Motor Company|Lincoln]], [[Mahindra and Mahindra]], [[Maserati]], [[Mazda]], [[Mercedes-Benz]], [[Mitsubishi]], [[Nissan]], [[Opel]], [[RAM trucks|RAM]], [[Renault]], [[SEAT]], [[Škoda Auto|Škoda]], [[Subaru]], [[Suzuki]], [[Tata Motors Cars]], [[Volkswagen]], [[Volvo]]. Medzi dodávateľov elektroniky patria [[Kenwood Corporation|Kenwood]] a [[Pioneer Corporation|Pioneer]]. == Partneri pri uvedení == * [[Hyundai Sonata]] (máj 2015) * [[Škoda Fabia]] (jún 2015) * [[Škoda Rapid (2012)|Škoda Rapid]] (jún 2015) * [[Škoda Superb]] (jún 2015) * [[Škoda Octavia]] (jún 2015) * [[Volkswagen Fox]] (jún 2015)<ref>https://tecnoblog.net/179118/fox-2016-carplay-android-auto/</ref> * [[Honda Accord]] (august 2015)<ref>http://www.hondanews.com/releases/honda-introduces-the-highest-tech-accord-yet-in-high-tech-s-u-s-hub-silicon-valley</ref> * [[Audi Q7]] (august 2015) * [[Honda Civic]] (september 2015)<ref>http://www.androidcentral.com/2016-honda-civic-introduces-support-android-auto</ref> * [[Volkswagen Golf]]/GTI/R (september 2015/2016) * [[Volkswagen Touran]] (september 2015) * [[Mitsubishi Pajero]] (september 2015) == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{preklad|en|Android Auto|756700901}} [[Kategória:Android]] [[Kategória:Automobily]] [[Kategória:Štandardy v automobilovom priemysle]] 3z65ogtbn443iedmwbein99clv6o8yd 8199573 8199569 2026-04-17T14:48:11Z Pe3kZA 39673 /* Partnerskí výrobcovia */ wl. 8199573 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Android Auto supported countries.svg|náhľad|Krajiny, kde je podporované Android Auto]] [[Súbor:Android auto toyota.jpg|náhľad|Autorádio s Android Auto]] '''Android Auto''' je [[štandard]] projekcie [[smartfón]]ov, ktorý vyvinula spoločnosť [[Google]], aby umožnila prevádzkovať [[operačný systém]] Android verzie 5.0 a vyššej v [[automobil]]och cez displej autorádia na prístrojovej doske. Android Auto bolo predstavené [[25. jún]]a [[2014]] na [[Google I/O]] 2014. Mobilná aplikácia Android Auto bola vydaná [[19. marca]] [[2015]]. Štandard ponúka vodičom ovládanie [[GPS]] navigácie, prehrávanie hudby, [[krátka textová správa|SMS]], telefonovanie a vyhľadávanie na [[World Wide Web|webe]], cez dotykovú obrazovku a tlačidlá, hoci sa uprednostňuje [[hlasové ovládanie]] na zabezpečenie bezpečnej jazdy. Medzi kompatibilné aplikácie patria [[Google Maps]], [[Google Play Music]], [[MLB at Bat]], [[Spotify]], [[Songza]], [[Stitcher]], [[iHeart Radio]], [[Radioplayer]] a [[TuneIn]]. Hoci oficiálna webová stránka Android Auto uvádzala väčšinu výrobcov automobilov ako podporujúce Android Auto, mnoho vozidiel uvedených v roku 2015 a 2016 ho ešte oficiálne nepodporovalo. Android Auto je súčasťou [[Open Automotive Alliance]], ktorá bola predstavená [[6. január]]a [[2014]] a je to spoločná snaha s 28 výrobcami automobilov a spoločnosťou Nvidia. V máji 2015 sa Hyundai stal prvým výrobcom, ktorý ponúkol Android Auto, keď ho sprístupnil v modeli [[Hyundai Sonata]]. == Partnerskí výrobcovia == Výrobcovia automobilov, ktorí budú ponúkať Android Auto vo svojich autách, zahŕňajú [[Abarth]], [[Acura]], [[Alfa Romeo]], [[Audi]], [[Bentley]], [[BMW]], [[Cadillac]], [[Chevrolet]], [[Chrysler]], [[Dodge]], [[FIAT (automobilka)|Fiat]], [[Ford Motor Company|Ford]], [[GMC]], [[Honda]], [[Hyundai Motor Company|Hyundai]], [[Infiniti]], [[Jaguar Land Rover]], [[Jeep]], [[Kia Motors|Kia]], [[Lamborghini]], [[Lexus]], [[Lincoln Motor Company|Lincoln]], [[Mahindra and Mahindra]], [[Maserati]], [[Mazda Motor|Mazda]], [[Mercedes-Benz]], [[Mitsubishi]], [[Nissan]], [[Opel]], [[RAM trucks|RAM]], [[Renault]], [[SEAT]], [[Škoda Auto|Škoda]], [[Subaru]], [[Suzuki]], [[Tata Motors Cars]], [[Volkswagen]], [[Volvo Cars|Volvo]]. Medzi dodávateľov elektroniky patria [[Kenwood Corporation|Kenwood]] a [[Pioneer Corporation|Pioneer]]. == Partneri pri uvedení == * [[Hyundai Sonata]] (máj 2015) * [[Škoda Fabia]] (jún 2015) * [[Škoda Rapid (2012)|Škoda Rapid]] (jún 2015) * [[Škoda Superb]] (jún 2015) * [[Škoda Octavia]] (jún 2015) * [[Volkswagen Fox]] (jún 2015)<ref>https://tecnoblog.net/179118/fox-2016-carplay-android-auto/</ref> * [[Honda Accord]] (august 2015)<ref>http://www.hondanews.com/releases/honda-introduces-the-highest-tech-accord-yet-in-high-tech-s-u-s-hub-silicon-valley</ref> * [[Audi Q7]] (august 2015) * [[Honda Civic]] (september 2015)<ref>http://www.androidcentral.com/2016-honda-civic-introduces-support-android-auto</ref> * [[Volkswagen Golf]]/GTI/R (september 2015/2016) * [[Volkswagen Touran]] (september 2015) * [[Mitsubishi Pajero]] (september 2015) == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{preklad|en|Android Auto|756700901}} [[Kategória:Android]] [[Kategória:Automobily]] [[Kategória:Štandardy v automobilovom priemysle]] qkmuyvx8sge4in7athj9452gieha58a 0 591398 8199606 8087163 2026-04-17T15:01:05Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199606 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Josef Jungmann | Rodné meno = | Popis osoby = český filológ, spisovateľ a prekladateľ | Portrét = Josef Jungmann CT.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[16. júl]] [[1773]] | Miesto narodenia = [[Hudlice]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1847|11|14|1773|7|16}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Josef Jungmann''' (* [[16. júl]] [[1773]], [[Hudlice]]<ref name="matrika">[http://ebadatelna.soapraha.cz/d/3911/10 Matriční záznam o narození a křtu]</ref>{{--}}† [[14. november]] [[1847]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[filológ]], [[spisovateľ]] a [[prekladateľ]], predstaviteľ [[České národné obrodenie|českého národného obrodenia]] (jeho druhej fázy, ktorá je niekedy nazývaná preromantická). Položil základy modernej [[Čeština|češtiny]] a spôsobu jej rozvíjania. Oponoval zemskému vlastenectvu presadzovanému najmä šľachtou a kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, ktorá sa počas obrodenia presadila najviac a prevláda v českej kultúre dodnes. Jeho najväčším dielom bol päťdielny ''Slovník česko-nemecký'', ktorý vyšiel v rokoch 1835{{--}}1839. Veľké úsilie venoval prekladaniu - z [[Angličtina|angličtiny]] ([[John Milton|Miltonov]] ''Stratený raj''), [[Francúzština|francúzštiny]] ([[François-René de Chateaubriand|Chateaubrindova]] ''Atala''), [[Nemčina|nemčiny]] ([[Johann Wolfgang Goethe|Goethe]], [[Friedrich Schiller|Schiller]], [[Johann Gottfried Herder|Herder]]) i [[Ruština|ruštiny]] ([[Nikolaj Michajlovič Karamzin|Karamzin]], ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'').<ref>Machala, Lubomír, Petrů, Eduard: ''Panorama české literatury'', Olomouc, Rubico 1994.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/jungmn.html Profil na stránkach Masarykovej univerzity v Brne] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jungmann, Josef}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po česky]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po nemecky]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí jazykovedci]] [[Kategória:Českí bohemisti]] [[Kategória:Českí slavisti]] [[Kategória:Českí literárni teoretici]] [[Kategória:Českí literárni historici]] [[Kategória:Českí literárni kritici]] [[Kategória:Rektori Karlovej univerzity]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Českí filológovia]] [[Kategória:Pochovaní v Prahe]] [[Kategória:Osobnosti na českých bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských bankovkách]] [[Kategória:Držitelia Radu Leopolda]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 0snkjywb9n01oewrbraj6227d3ku1mq 0 591442 8199626 7732250 2026-04-17T15:03:05Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199626 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Fuks | Popis osoby = český spisovateľ | Dátum narodenia = {{dn|1923|9|24}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1994|8|19|1923|9|24}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] }} '''Ladislav Fuks''' (* [[24. september]] [[1923]], [[Praha]] – † [[19. augusta|19. august]] [[1994]], Praha) bol [[Česko|český]] [[spisovateľ]]. Jeho texty bývajú označované za psychologické, inotajné, alegorické, temné, kafkovské, [[Expresionizmus|expresionistické]] či absurdné. Dva z jeho románov (''[[Myši Natalie Mooshabrové]]'', ''[[Oslovení z tmy]]'') sú radené do [[science fiction]]. Hoci nebol [[Židia|Židom]], často sa venoval téme židovského osudu, zrejme preto, že sám bol príslušníkom inej menšiny – [[Homosexuál|homosexuálnej]] – a o pocitoch s tým spojených nemohol či nechcel prehovoriť priamo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Před 20 lety zemřel Ladislav Fuks, autor Spalovače mrtvol|periodikum=Deník.cz|dátum=2014-08-19|url=http://www.denik.cz/ostatni_kultura/pred-20-lety-zemrel-autor-spalovace-mrtvol-20140819.html|dátum prístupu=2017-02-14|jazyk=cs}}</ref> == Život == Jeho detstvo nebolo príliš šťastné. Otec, policajný úradník, bol chladný a dominantný; matka sa starala len o správnu spoločenskú výchovu. Téma smutného detstva a snahy o vzdor proti otcovi sa potom objavili v niekoľkých jeho knihách. Najväčšou životnou krízou prešiel v čase dospievania, teda na začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], keď si prvýkrát uvedomil svoju homosexualitu. Krutý osud svojich židovských spolužiakov z gymnázia prežíval citlivejšie ako iní, pretože sám trpel silným pocitom ohrozenia – keby vyšlo najavo, že je homosexuál, bol by [[Nacizmus|nacistami]] pravdepodobne tiež [[Perzekúcia|perzekvovaný]]. Spomienky na svojich spolužiakov, ktorých zmiznutie sa ho dotklo, zhrnul vo svojej druhej knihe ''[[Moji čiernovlasí bratia]]'' (1964). Po dokončení gymnázia bol totálne nasadený na poľnohospodárskej správe v [[Hodonín|Hodoníne]]. Po vojne pokračoval v štúdiu na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte Karlovej univerzity]], kde sa venoval [[Filozofia|filozofii]], [[Psychológia|psychológii]] a [[Dejiny umenia|dejinám umenia]]. Štúdiá úspešne ukončil v roku 1949. Potom pracoval niekoľko rokov ako úradník v papierňach a v polovici 50. rokov sa stal zamestnancom [[Štátna pamiatková starostlivosť|Štátnej pamiatkovej starostlivosti]] na zámku [[Kynžvart]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovník české literatury|url=http://www.slovnikceskeliteratury.cz/showContent.jsp?docId=325|dátum prístupu=2017-02-14|vydavateľ=www.slovnikceskeliteratury.cz}}</ref> Zbierka kuriozít, ktorá na tomto zámku zostala po kniežati [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternichovi]], Fuksa natoľko nadchla, že on sám neskôr zozbieral podobný súbor morbídnych bizarností v izbe svojho bytu v pražskom [[Bubeneč|Bubenči]]. Od roku 1959 bol Ladislav Fuks zamestnancom [[Národní galerie (Praha)|Národnej galérie]]. Toho roku literárne debutoval v časopise ''Květen''. V roku 1963, teda vo svojich štyridsiatich rokoch, vydal svoju prvú knihu – ''[[Pan Theodor Mundstock]]''. Kritika bola nadšená originálnym autorom a z Ladislava Fuksa sa stal za veľmi krátku dobu jeden z najuznávanejších československých spisovateľov, ktorý začal byť aj prekladaný. Krátko po svojom debute sa pokúsil striasť homosexuálnu identitu, keď sa v roku 1964 prekvapivo oženil. Jeho ženou sa stala bohatá [[Taliani|Talianka]] Giuliana Limiti a svadba sa konala v [[Bazilika Santa Maria Maggiore (Miláno)|Bazilike Santa Maria Maggiore]] v [[Miláno|Miláne]]. Blahoželania k sobášu vtedy zaslal ako pápež [[Pavol VI.]], tak i predseda Talianskej komunistickej strany [[Palmiro Togliatti]]. Ladislav Fuks však na svadobnej hostine zviedol rumunského čašníka, s ktorým zo svadby utiekol a zrejme aj strávil noc. Keď sa potom dostal do [[Praha|Prahy]], dal sa hospitalizovať na [[Psychiatria|psychiatrii]], aby unikol pred svojou nahnevanou novomanželkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spalovač mrtvol v rakvi nespával. Ladislav Fuks byl zvrácenou hvězdou|url=http://kultura.zpravy.idnes.cz/ladislav-fuks-0de-/literatura.aspx?c=A130914_180029_literatura_ts|dátum vydania=2013-09-15|dátum prístupu=2017-02-14|vydavateľ=iDNES.cz}}</ref> Prijatie homosexuálnej orientácie u Fuksa komplikovala jeho kresťanská viera.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ladislav Fuks. Autor Spalovače mrtvol měl i své temnější stránky|periodikum=Topzine.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.topzine.cz/ladislav-fuks-autor-spalovace-mrtvol-mel-i-sve-temnejsi-stranky|dátum prístupu=2017-02-14|jazyk=cs-CZ}}</ref> Atmosféra konca 60. rokov jeho intelektuálnym textom (''[[Variácie pre temnú strunu]]'', 1966, ''[[Smrť morčaťa]]'', 1969) mimoriadne priala a rýchlo získaval prestíž, okrem iného aj vďaka tomu, že jeho novela ''[[Spalovač mrtvol (román)|Spaľovač mŕtvol]]'' (1967) bola sfilmovaná [[Juraj Herz|Jurajom Herzom]] ako ukážkové dielo československej novej vlny (1969). Posledný text, ktorý Fuks napísal ešte svojím typickým temne-groteskným štýlom, boli ''[[Myši Natálie Mooshabrové|Myši Natálie Mooshabrovej]]'' (1970). Potom však Fuks podľahol politickému tlaku [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]]. Poskytol niekoľko rozhovorov, v ktorých chválil socialistické zriadenie a dištancoval sa od [[Pražská jar|Pražskej jari]]. Zmenil aj štýl próz. Literárnym odpustkom bol predovšetkým angažovaný román ''[[Návrat z ražného poľa]]'', hanobiaci [[Emigrácia|emigráciu]]. V 70. a 80. rokoch stále vydával ďalšie knihy (''[[Príbeh kriminálneho rady|Príbeh kriminálneho radu]]'', ''[[Oslovení z tmy]]'', ''[[Nebožtíci na bále]]'', ''[[Mŕtvy v podchode]]'', ''[[Pasáček z doliny]]'', ''[[Obraz Martina Blaskowitze]]'') a stále ho pravidelne navštevovala [[Štátna bezpečnosť|tajná polícia]], preto sa po roku 1989 ocitol v zoznamoch jej spolupracovníkov. Fuks od [[ŠtB]] okrem iného potreboval zabezpečenie možnosti pravidelne cestovať do [[Viedeň|Viedne]], kde zbieral materiál pre svoj posledný veľký román ''[[Vojvodkyňa a kuchárka]]''. Ladislav Fuks zomrel 19. augusta 1994 vo svojom pražskom byte, v úplnej osamelosti. Jeho telo bolo objavené až dva dni po úmrtí. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.slovnikceskeliteratury.cz/showContent.jsp?docId=325 Heslo v Slovníku české literatury] == Zdroj == {{Preklad|cs|Ladislav Fuks|14628977}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fuks, Ladislav}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:České LGBT osobnosti]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 1ps38a8mhflqwmh229mrg9vqpp15b92 0 591477 8199612 8008131 2026-04-17T15:02:09Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199612 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Karel Sabina | Rodné meno = | Popis osoby = český spisovateľ, novinár, libretista,<br> literárny a divadelný kritik a politik | Portrét = Karel_Sabina_1871_Maixner.jpg | Popis portrétu = Karel Sabina (1871) | Dátum narodenia = [[29. december]] [[1813]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1877|11|9|1813|12|29}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Karel Sabina''' (* [[29. december]] [[1813]], [[Praha]]{{--}}† [[9. november]] [[1877]], Praha) bol [[Česko|český]] [[spisovateľ]], [[novinár]], [[libretista]], [[literárny kritik]] a divadelný kritik a [[politik]]. Najviac sa preslávil ako autor libreta opery [[Bedřich Smetana|Bedřicha Smetanu]] ''Prodaná nevěsta'' (1870). Ako kritik a vydavateľ bol veľkým propagátorom diela [[Karel Hynek Mácha|Karla Hynka Máchu]] a napísal aj Máchov portrét. V roku [[1848]] sa pripojil k revolúcii ako jeden z vodcov pražských radikálnych demokratov, ktorí spustili júnové povstanie a bol preto v rokoch [[1849]]{{--}}[[1857]] väznený. Po prepustení sa zapojil do literárneho života (v skupine [[Májovci]]). Stal sa však tiež informátorom rakúskej tajnej polície, pod krycím menom Roman (v rokoch 1859{{--}}1865), s úlohou monitorovať české národne hnutie. Táto jeho činnosť vyšla najavo v roku [[1872]] a bola aj zverejnená v ''Národných listoch''. Potom bol exkomunikovaný ako zradca z českej národnej spoločnosti. Až do svojej smrti žil v utajení, publikoval len nemecky pod pseudonymami a zomrel v biede.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karel Sabina|url=https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/sabina.html|dátum prístupu=2017-02-14|vydavateľ=www.phil.muni.cz}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://casopis.hostbrno.cz/archiv/2013/10-2013/zradce-naroda-karel-sabina Portrét v časopise ''Host''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170215044508/http://casopis.hostbrno.cz/archiv/2013/10-2013/zradce-naroda-karel-sabina |date=2017-02-15 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sabina, Karel}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí spisovatelia románov]] [[Kategória:Spisovatelia romantizmu]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po česky]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po nemecky]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí filozofi]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Českí literárni historici]] [[Kategória:Českí literárni kritici]] [[Kategória:Českí divadelní kritici]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Českí slobodomurári]] [[Kategória:Libretisti]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí esejisti]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 2whhzq49fmgz6fswarurj2hpnphtg3e 0 591542 8199611 8090739 2026-04-17T15:02:06Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199611 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = František Ladislav Čelakovský | Rodné meno = | Popis osoby = český spisovateľ a slavista | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = portrét Františka Ladislava Čelakovského od [[Jan Vilímek|Jana Vilímka]], [[1890]]/[[1891]] | Dátum narodenia = [[7. marec]] [[1799]] | Miesto narodenia = [[Strakonice]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1852|8|5|1799|3|7}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = česká | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''František Ladislav Čelakovský''' (* [[7. marec]] [[1799]], [[Strakonice]]{{--}}† [[5. august]] [[1852]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[spisovateľ]], [[slavista]] a [[Folkloristika|folklorista]]. Bol predstaviteľom druhej fázy [[České národné obrodenie|českého národného obrodenia]]. Preslávil sa predovšetkým ohlasovou poéziou. == Život == Bol synom strakonického tesára. Od roku 1812 študoval nižšie gymnázium v ​​Českých Budějoviciach, potom prestúpil na gymnázium v ​​Písku. Po jeho absolvovaní študoval filozofiu v Prahe, pre finančné problémy bol však nútený prestúpiť na lýceum v Českých Budějoviciach, odkiaľ bol vylúčený (kvôli čítaniu [[Jan Hus|Husovej]] ''Postily''). Štúdiá dokončil v [[Linz]]i a v Prahe. Následne sa živil ako vychovávateľ (do roku 1829) a prekladateľ. Roku 1830 dostal ponuku z Ruska, aby spolu s [[Pavel Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]] a [[Václav Hanka|Václavom Hankom]] v Petrohrade založili a riadili slovanskú knižnicu. Čelakovský bol ochotný túto úlohu prijať, ale [[František Palacký]] mu zariadil penziu u kniežaťa Kinského. Stal sa súkromným vychovávateľom a neskôr korektorom ''Časopisu pro katolické duchovenstvo''.<ref>BARTOŠ, Josef; KOVÁŘOVÁ, Stanislava; TRAPL, Miloš. ''Osobnosti českých dějin''. Olomouc : ALDA, 1995. ISBN 80-85600-39-0. Kapitola Čelakovský František Ladislav, s. 47.</ref> Od roku 1833 bol redaktorom ''Pražských novín''. Navyše bol roku 1835 vymenovaný za zastupujúceho profesora slovanskej reči a literatúry na pražskej univerzite. Avšak 26. novembra 1835 v ''Pražských novinách'' uverejnil vyhrážku ruského cára Mikuláša I. adresovanú Poliakom, že pri najmenšom pokuse o revolúciu dá Varšavu úplne spustošiť, s dodatkom, že takto pred 400 rokmi hovorili tatárski cháni k ruským kniežatám. Po sťažnosti ruského vyslanca vo Viedni bol Čelakovský z redakcie prepustený a prišiel aj o miesto profesora. Od roku 1838 preto pôsobil znovu ako knihovník v rodine Kinských. Roku 1841 sa vo [[Vroclav|Vroclave]] stal profesorom slavistiky a pôsobil tam až do roku 1848, keď získal rovnakú funkciu na pražskej univerzite.<ref name="Machala">MACHALA, Lubomír; PETRŮ, Eduard. ''Panorama české literatury''. Olomouc : Rubico, 1994, s. 102.</ref> Vplyvom choroby a pracovných neúspechov v starobe zatrpkol, jeho zlé správanie voči rodine opísala manželka Bohumila Rajská vo svojej korešpondencii s [[Božena Němcová|Boženou Němcovou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Ladislav Čelakovský|url=https://www.aktualne.cz/wiki/kultura/frantisek-ladislav-celakovsky/r~548e5ed69e9a11e4aff10025900fea04/?redirected=1487143320|dátum prístupu=2017-02-15|vydavateľ=Aktuálně.cz - Víte co se právě děje|jazyk=cs}}</ref> == Dielo == Jeho najvýznamnejším dielom sú dve zbierky básní – ''Ohlas písní ruských'' (1829) a ''Ohlas písní českých'' (1839). V obidvoch sa snažil napodobniť ľudovú poéziu, ktorú roky zbieral (zhromaždil ju v súboroch ''Slovanské národní písně'' alebo ''Mudrosloví národa slovanského v příslovích''). Ohlasy piesní ruských sú [[Epika|epické]], často rozprávajú o hrdinoch (Iľja Muromec, Čurila Plenkovič). Ohlas piesní českých písal Čelakovský desať rokov a je to zbierka skôr [[Lyrika|lyrická]], hoci obsahuje aj satirické básne, jednu baladu (''Toman a Lesní panna'') či historickú báseň (''Prokop Holý''). Niektoré ohlasové básne z tejto zbierky zľudoveli (napr. ''Pocestný''). Obidve zbierky silne ovplyvnili vývoj českej poézie, oslobodili ju z kazajky prísnych pravidiel puchmajerovskej generácie a dodali jej hravosť, čerpanú z folklóru. To silne ovplyvnilo ako [[Karel Hynek Mácha|Karla Hynka Máchu]], ktorý v počiatkoch svojej tvorby podľa Čelakovského vzoru tiež písal ohlasovú poéziu, tak [[Karel Jaromír Erben|Karla Jaromíra Erbena]], ktorý folklórne motívy spracoval do ešte originálnejšieho tvaru ako Čelakovský.<ref name="Machala"></ref> Čelakovský doplnil Ohlasy aj teoretickou staťou, v ktorej rozdiely medzi ľudovou poéziou ruskou a českou pripísal rozdielnosti krajiny. Čelakovský tiež prekladal z nemčiny, angličtiny a latinčiny ([[Johann Gottfried Herder|Herder]], [[Johann Wolfgang von Goethe|Goethe]], [[Walter Scott|Scott]], [[svätý Augustín]]). == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|František Ladislav Čelakovský|14652463}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čelakovský, František Ladislav}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí slavisti]] [[Kategória:Českí bohemisti]] [[Kategória:Českí univerzitní profesori]] [[Kategória:Českí literárni historici]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Českí slobodomurári]] [[Kategória:Osobnosti zo Strakoníc]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] qwo8rlzhc0815q0k26ybscerigmdmdy 0 593511 8199659 8088031 2026-04-17T15:06:04Z Mišino Čech 195312 8199659 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.122906|17.12393|format=dms|display=title}} {{Infobox Stredná škola | Názov = Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa | Obrázok = Gymnázium Haanova 28, Bratislava.jpg | Popis =Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa | Zameranie = [[angličtina]] ; program rozvoja charakternosti | Riaditeľ = Peter Figeľ | Riaditeľka = | Zástupca riaditeľa = Ondrej Székely, Stanislava Vachálková, Ján Ban | Rok založenia = [[2004]] | Súčasný zriaďovateľ = [[Cirkev bratská v Slovenskej republike]] | Počet učiteľov =70 | Počet študentov =506 | Počet tried =5 ročníkov, 6 tried v každom ročníku | Školské farby = | Maskot = | Školský časopis = | Adresa = Haanova 28; 85104; Bratislava; Slovakia | Telefón = | Fax = | Web = [http://www.bilgym.sk www.bilgym.sk] | E-mail = |Motto=Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa – škola, v ktorej sa poznáme po mene.}} '''Bilingválne gymnázium C.S. Lewisa''' (tzv. 'Bilgym') je cirkevné [[bilingválne gymnázium]] s výučbou v slovenčine a [[Angličtina|angličtine]] (a výberovými jazykmi španielčina/nemčina). Zriaďovateľom gymnázia je Združenie škôl C.S.Lewisa ktoré je účelovým zriadením bratislavských zborov [[Cirkev bratská v Slovenskej republike|Cirkvi bratskej v Slovenskej republike]]. Sídli v bezbariérovej budove školy na [[Haanova ulica|Haanovej ulici]] 28 v [[Bratislava|Bratislave]]. Je pomenované podľa [[Clive Staples Lewis|C. S. Lewisa]] (1898 – 1963), britského profesora, kresťanského [[Apologetika|apologétu]] a spisovateľa. Misia školy je nasledovná: "''Každého žiaka vzdelávame a vychovávame k tvorivému a kritickému mysleniu, k zodpovednosti voči sebe, druhým a svetu a k schopnosti tvoriť komunity v duchu kresťanských biblických hodnôt''." Vízia školy je: ''Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa je prostredím, ktoré podporuje celostný rast. Je miestom učenia sa, kultivácie myslenia, inovácie, zámernej výzvy aj podpory. Sme ľudia, ktorí sa poznajú, vedú dialóg a radi spolupracujú. V službe okoliu a krajine objavujeme svoje osobné poslanie ako súčasť väčšieho príbehu.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O nás – Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa|url=https://bilgym.sk/o-skole/about-us/|vydavateľ=bilgym.sk|dátum prístupu=2020-02-29}}</ref> Ponúka denné štúdium s anglickým bilingválnym programom v menších triedach. Každý študent platí školné<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Školné – Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa|url=https://bilgym.sk/o-skole/skolne/|vydavateľ=bilgym.sk|dátum prístupu=2020-02-29}}</ref> pričom k dispozícií sú aj plné štipendiá pre tých, čo si školu nemôžu dovoliť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štipendiá – Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa|url=https://bilgym.sk/pre-studentov/stipendia/|vydavateľ=bilgym.sk|dátum prístupu=2020-02-29}}</ref> == Dejiny == Vzniklo v roku [[2004]], keď nadviazalo na existenciu [[Cirkevná základná škola Narnia|Cirkevnej základnej školy Narnia]]<ref name="História">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|vydavateľ=Bilingválne gymnázium C.S. Lewisa|titul=História školy|url=http://www.bilgym.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=239&Itemid=517&lang=sk|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-3-15|miesto=|jazyk=}}</ref> na [[Beňadická ulica|Beňadickej ulici]]. Projektom zriadenia školy bol poverený [[Miroslav Kocúr]], ktorý sa stal prvým riaditeľom.<ref name="História" /> V roku [[2007]] ho nahradila [[Jana Klagová]], od [[1. august]]a [[2011]] bol riaditeľom [[Dušan Jaura]].<ref name="História" /> Toho k začiatku školského roku 2019/2020 vystriedal [[Peter Figeľ]].<ref name="bilgym-bilingvalne-gymnazium-c-s-lewisa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odštartovali sme nový školský rok | url = https://bilgym.sk/odstartovali-sme-novy-skolsky-rok/ | vydavateľ = bilgym.sk | dátum vydania = 2019-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku 2008 gymnázium prostredníctvom výmenných pobytov spolupracuje s Minnehaha Academy (Minnesota, USA)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Redhawks online | url = https://www.redhawksonline.com/2018/10/31/jack-ryan-brief/ | dátum prístupu = 2020-02-29 | jazyk = en-US | priezvisko = admin}}</ref> a od roku 2012 s Montana State University.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MasterLube {{!}} Billings {{!}} Laurel {{!}} Montana | url = https://www.masterlube.com/students-from-slovakia-study-at-msu-b/ | dátum vydania = 2015-11-11 | dátum prístupu = 2020-02-29 | jazyk = en-US | meno = Bill | priezvisko = Simmons}}</ref> [[22. február]]a [[2017]] navštívil školu veľvyslanec USA [[Adam Sterling]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Bilingválne gymnázium C.S. Lewisa| titul = Na káve s veľvyslancom USA| url = http://www.bilgym.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1035:na-kave-s-velvyslancom-usa&catid=104&Itemid=514&lang=sk| dátum vydania = 2017-2-22| dátum prístupu = 2017-3-15| miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2017 gymnázium dostalo ocenenie ''Generácia 3.0'' za program charakterového vzdelávania,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Program rozvoja charakteru a premena gymnázia C. S. Lewisa na inkluzívnu komunitu|url=https://www.generacia30.sk/inspiracia/program-rozvoja-charakteru-a-premena-gymnazia-c-s-lewisa-na-inkluzivnu-komunitu|vydavateľ=www.generacia30.sk|dátum prístupu=2020-02-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20211026112803/https://www.generacia30.sk/inspiracia/program-rozvoja-charakteru-a-premena-gymnazia-c-s-lewisa-na-inkluzivnu-komunitu|dátum archivácie=2021-10-26}}</ref> ktorého súčasťou je predmet Náboženstvo a etika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štátny vzdelávací program: NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA/NÁBOŽENSTVO; Cirkev bratská|url=http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/nabozenska_vychova_nabozenstvo_cirkev_bratska_g_8_r.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=29.2.2019|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Náboženstvo alebo etika? Funguje to, čo robí zo žiakov lepších ľudí|url=https://dennikn.sk/1637011/nabozenstvo-alebo-etika-funguje-to-co-robi-zo-ziakov-lepsich-ludi/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-10-31|dátum prístupu=2020-02-29|jazyk=sk-SK|meno=Dušan|priezvisko=Jaura}}</ref>, program neformálneho vzdelávania, mentoringu<ref>{{Citácia periodika|titul=“I Expect It to Be Great . . . but Will It Be?” An Investigation of Outcomes, Processes, and Mediators of a School-Based Mentoring Program|url=http://dx.doi.org/10.1177/0044118x17711615|periodikum=Youth & Society|dátum=2017-06-07|dátum prístupu=2020-02-29|ročník=51|číslo=7|strany=934–960|issn=0044-118X|doi=10.1177/0044118x17711615|meno=Dávid|priezvisko=Laco|meno2=Wendy|priezvisko2=Johnson}}</ref> a dobročinnosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chcete, aby deti pomáhali iným? Robte to sami a deti sa k vám pridajú, radia odborníci|url=https://dennikn.sk/1696159/chcete-aby-deti-pomahali-inym-robte-to-sami-a-deti-sa-k-vam-pridaju-radia-odbornici/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-27|dátum prístupu=2020-02-29|jazyk=sk-SK|meno=Vitalia|priezvisko=Bella}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gymnazisti, ktorí pozitívne motivujú svojich rómskych rovesníkov|url=https://www.etrend.sk/firmy/gymnazisti-ktori-pozitivne-motivuju-svojich-romskych-rovesnikov.html|vydavateľ=www.etrend.sk|dátum prístupu=2020-02-29|jazyk=sk|priezvisko=TREND.sk}}</ref>. V roku 2019 bol projekt rekonštrukcie budovy gymnázia ocenený architektonickou cenou [[CE.ZA.AR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premena budovy strednej školy z obdobia normalizácie; kategória Občianske a priemyselné budovy|url=https://style.hnonline.sk/galeria/11024-vitazi-cezaar-2019/8bac55d9-3b7a-4a4c-a518-b474a055bf99|vydavateľ=style.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-02-29|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> V septembri 2022 vzniklo s podporou a využitím priestorov gymnázia [https://lyceum.sk/ SOŠ Lýceum C. S. Lewisa.] Pre roky 2024-2029 získala škola (cez Združenie) Erazmus+ akreditáciu, v rámci ktorej sa učitelia aj študenti môžu zúčastňovať medzinárodných výmenných programov. == Partnerské organizácie a dianie v budove == Do siete ''Združenia škôl C. S. Lewisa'' okrem základnej školy a gymnázia v Bratislave patrí ešte Lýceum C.S. Lewisa a ďalšie tri základné školy v Čiernej vode, Trnave, Leviciach a jedna partnerská škola v Banskej Bystrici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sieť škôl C.S.Lewisa | url = https://www.skolylewisa.sk/zdruzenie-skol-c-s-lewisa/ | dátum prístupu = 2025-06-30 | jazyk = sk-SK}}</ref> Riaditeľ Združenia je [[Roman Baranovič]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Združenie škôl C. S. Lewisa | url = https://bilgym.sk/o-skole/zdruzenie-skol-c-s-lewisa/ | vydavateľ = Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa | dátum prístupu = 2025-06-30 | jazyk = sk-SK}}</ref> V priestoroch gymnázia sa zvykol stretávať zbor Cirkvi bratskej Kaplnka (teraz je späť na Cukrovej 4), prebiehajú tu rôzne burzy hračiek a oblečenia, voľby aj konferencie a podujatia rôznych spriateľených organizácii, vrátane občianskeho združenia D3, Teach, a konferencia Združenia škôl C. S. Lewisa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História {{!}} cbkaplnka.sk|url=http://www.cbkaplnka.sk/sk/O-Kaplnke/Historia.html|vydavateľ=www.cbkaplnka.sk|dátum prístupu=2020-02-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20200229185144/http://www.cbkaplnka.sk/sk/O-Kaplnke/Historia.html|dátum archivácie=2020-02-29}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bilgym.sk oficiálna stránka] [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Cirkev bratská]] [[Kategória:Petržalka]] [[Kategória:Bilingválne gymnáziá na Slovensku]] rq0xw361w0ojao2ieoot5cyoj48plhz 0 600577 8199935 8196395 2026-04-18T03:35:42Z Stephan1000000 172529 98 8199935 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál |sk=Cudzinka |en=Outlander |logo=OutlanderLogo.png |žáner=[[Historická fikcia]]<br>[[Dráma (film a televízia)|Dráma]]<br>[[Sci-fi]]<br>[[Dobrodružný film|Dobrodružný]]<br>[[Fantasy]]<br>[[Romantický film|Romantický]] |námet=''Outlander series'' od [[Diany Gabaldon|Diana Gabaldon]] |scenár= |réžia= |obsadenie=[[Caitriona Balfe]]<br/> [[Sam Heughan]]<br/> [[Tobias Menzies]]<br/> [[Gary Lewis (herec)|Gary Lewis]]<br/> [[Graham McTavish]]<br/> [[Lotte Verbeek]]<br/> [[Bill Paterson (herec)|Bill Paterson]]<br/> [[Laura Donnelly (herečka)|Laura Donnelly]]<br/> [[Douglas Henshall]]<br/> Steven Cree<br/> Duncan Lacroix<br/> Grant O'Rourke<br/> [[Stephen Walters]]<br/> [[Simon Callow]]<br/> [[Dominique Pinon]]<br/> [[Stanley Weber]]<br/> [[Richard Rankin]]<br/> Sophie Skelton<br/> [[Andrew Gower (herec)|Andrew Gower]]<br/> [[Rosie Day]]<br/> [[Nell Hudson]]<br/> [[Clive Russell]]<br/> [[Frances de la Tour]] |titulná pieseň=„[[The Skye Boat Song]]“ – Raya Yarbrough |slogan= |krajina={{minivlajka|UK}}[[Spojené kráľovstvo]]<br/>{{minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]] |jazyk=[[angličtina]]<br/>[[škótska gaelčina]]<br />[[škótčina]]<br /> [[francúzština]] |počet sérií= 8 |počet častí= 98 |výkonný producent=[[Andy Harries]]<br/> Jim Kohlberg<br/> Ronald D. Moore<br/> Maril Davis<br/> [[Anne Kenney]]<br/> [[Toni Graphia]]<br/> [[Ira Steven Behr]] |producent=David Brown<br />Matthew B. Roberts |kamera= |strih= |dĺžka=51 – 88 minút |spoločnosť=[[Sony Pictures Television]]<br/> [[Left Bank Pictures]]<br/> Story Mining and Supply Company<br/> Tall Ship Productions |distribútor= |rok orig=9. august 2014 – súčasnosť |tv orig=[[Starz]] |rok sk=30. jún 2015 – |tv sk=[[TV Doma]] |formát obrazu= |webstránky=http://www.starz.com/originals/outlander }} '''''Cudzinka''''' ({{vjz|eng|''Outlander''}}) je [[Spojené kráľovstvo|britsko]]-[[Spojené štáty|americký]] televízny dramatický seriál založený na sérii historických románov ''Outlander'' od [[Diana Gabaldon|Diany Gabaldon]]. Seriál mal premiéru [[9. august|9. augusta]] [[2014]]. Na Slovensku sa vysiela od [[30. jún|30. júna]] [[2015]] na stanici [[TV Doma]]. == Obsadenie == * [[Caitriona Balfe]] ako Claire Beauchamp Randall/Fraser * [[Sam Heughan]] ako James „Jamie“ MacKenzie Fraser * [[Tobias Menzies]] ako Frank Randall / Jonathan „Black Jack“ Randall * Duncan Lacroix ako Murtagh Fraser * [[Lotte Verbeek]] ako Geillis Duncan/Gillian Edgars * [[Laura Donnelly]] ako Jenny Fraser Murray * Steven Cree ako Ian Murray * Grant O'Rourke ako Rupert MacKenzie * [[Gary Lewis]] ako Colum MacKenzie (série 1 – 2) * [[Graham McTavish]] ako Dougal MacKenzie (série 1 – 2) * [[Stephen Walters]] ako Angus Mhor (série 1 – 2) * [[Simon Callow]] ako Clarence Marylebone, Duke of Sandringham (série 1 – 2) * [[Nell Hudson]] ako Laoghaire MacKenzie (séria 2, vedľajšia rola séria 1) * [[Bill Paterson]] ako Ned Gowan (séria 1) * [[Douglas Henshall]] ako Taran MacQuarrie (séria 1) * [[Dominique Pinon]] ako Master Raymond (séria 2) * [[Stanley Weber]] ako Le Comte St. Germain (séria 2) * [[Richard Rankin]] ako Roger Wakefield (séria 2 –) * Sophie Skelton ako Brianna „Bree“ Randall (séria 2 –) * [[Andrew Gower]] ako Prince Charles Edward Stuart (séria 2) * [[Rosie Day]] ako Mary Hawkins (séria 2) * [[Clive Russell]] ako Simon Fraser, Lord Lovat (séria 2) * [[Frances de la Tour]] ako Mother Hildegarde (séria 2) == Zdroj == {{Preklad|en|Outlander (TV series)|790245167}} [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Britské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2014]] [[Kategória:Televízne seriály Starz]] m23ny1jqyi6rekunfrv599rw2arag7p 14 601427 8199843 6533294 2026-04-17T18:08:01Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Stredoveká architektúra]] pomocou použitia HotCat 8199843 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Kostoly v Bulharsku]] [[Kategória:Stredoveká architektúra]] 1zdmqpukl0no85e00ghcuawi10p1id2 8199844 8199843 2026-04-17T18:08:10Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Stredoveká architektúra]] pomocou použitia HotCat 8199844 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Kostoly v Bulharsku]] ezfni81tu7atdd1z5d7ayy8ilmkgxqa 2 602355 8200007 8198831 2026-04-18T08:56:57Z Bazinga.ml 142704 Mychajlo Kačkovskyj – 18. apríl 2026. 8200007 wikitext text/x-wiki [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]] = Mychajlo Petrovyč Drahomanov = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Petrovyč Drahomanov | Popis osoby = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista | Portrét = Drahomanov mykhajlo.jpg | Dátum narodenia = [[18. september]] [[1841]] | Miesto narodenia = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}} | Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Sofia]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]] | Známy vďaka = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]] | Rodičia = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]] | Manželka = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]] | Deti = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]] | Alma mater = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]] | Súrodenci = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]] }}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}</ref> Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]]. Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]]. Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}</ref> == Životopis == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}</ref> Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie. V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).<ref name=":2" /> V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny. Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]]. [[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}</ref> Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}</ref>{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]]. Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}</ref> Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov. Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny. [[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]] Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}</ref> Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete. Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách. [[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt "Ukrajina". Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}</ref> Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''. [[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti. [[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']] ''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}</ref> == Vedecká činnosť == Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]]. Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}</ref> Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity. == Politické názory == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.<ref name=":3" /> === Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému === Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]: [[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]] Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref> Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch: 1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu. 2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“). 3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky: 1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva). 2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov. 3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu. [[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné. Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy. === Význam filozofie === Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov. Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja. [[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]] V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]]. V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov. Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti. == Literárno-vedná činnosť == Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad: * ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref> * ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894). * ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873). * ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882). * ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893). Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti. Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre. Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia. Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry. [[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]] == Pamiatka == * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]], [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]]. * Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. * V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]]. * [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia. * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]]. == Zdroje == * {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0004597}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}. = Andrej Bačinský = '''Андрій Федорович Бачинський''' ([[:uk:14_листопада|14 листопада]] [[:uk:1732|1732]] (за старим стилем), с. [[:uk:Бенятіна|Бенятіна]], нині [[:uk:Словаччина|Словаччина]]&nbsp;— [[:uk:19_грудня|19 грудня]] [[:uk:1809|1809]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&nbsp;— церковний [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] діяч, публіцист, просвітитель. [[:uk:Мукачівські_єпархи|Єпископ Мукачівський]] ([[:uk:5_серпня|5 серпня]] [[:uk:1772|1772]]—[[:uk:19_листопада|19 листопада]] [[:uk:1809|1809]] рр.). == Становлення == Андрій Бачинський народився 14 (за іншими даними&nbsp;— 24) листопада (за ст. стилем) 1732 року в с. Бенятин [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанської жупи]] (тепер у Словаччині). Його батько був священником, походив зі [http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html шляхетського роду галицьких переселенців] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131024081404/http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html|date=24 жовтня 2013}}. Спершу навчався в Ужгородській гімназії. [[:uk:1756|1756]] року був висвячений на священника, після чого єпископ [[:uk:Мануїл_Ольшавський|Мануїл Ольшавський]] скерував Бачинського для продовження освіти у [[:uk:Трнава|Трнавській]] семінарії, де [[:uk:1758|1758]] року молодий священник став доктором богослов'я, причому отримав право відправляти літургію як за східним, так і за західним обрядом. За роки навчання він вивчив багато мов. Своє служіння розпочав помічним душпастирем у [[:uk:Гайдудороґ|Гайдудорозі]]. [[:uk:1761|1761]] року Бачинський став там [[:uk:Парох|парохом]]. Молодий священник веде метрики церковнослов'янською, листування зі світською владою&nbsp;— угорською, з церковними&nbsp;— латиною та руською (староукраїнською). Єпископ Ольшавський наближує до себе освіченого пароха, запрошує для обговорення конфіденційних питань, пов'язаних із визнанням єпархії. [[:uk:1768|1768]] року новий владика [[:uk:Іван_Брадач|Іван Брадач]] почав реорганізацію Мукачівського єпископства. Андрій Бачинський стає одним з чотирьох членів капітули (єпархіального управління). 1769 року він супроводжує І.&nbsp;Брадача на перемовинах з Ягерським архієпископом К.&nbsp;Естергазі, які закінчилися безрезультатно. І.&nbsp;Брадач хотів навіть відмовитися від посади, але А.&nbsp;Бачинський відрадив від цього: «Всякий єпископ у Божій Церкві наче той шкіпер, що під час негоди повинен бути готовий і загинути враз з кораблем!» При повсякчасній підтримці співробітника І.&nbsp;Брадач продовжив боротьбу з «могутнім Естергазієм», що й наблизило його передчасну кончину 1772&nbsp;року, коли він, за висловом М.&nbsp;Лучкая, «помер на 39-му році життя, як жертва за Русько-католицьку церкву». == На чолі національно-церковного відродження == 1770&nbsp;року саме А.&nbsp;Бачинський як генеральний вікарій іде до імператриці [[:uk:Марія-Терезія|Марії-Терезії]] домагатися усамостійнення Мукачівської єпархії. У Відні з ним спершу ніхто не хотів говорити. Лише через два місяці він зміг привернути до себе двох цісарських радників К.&nbsp;Плюмегена і Ф.&nbsp;Голлера, через яких передано меморандум для імператриці. Стараннями Плюмегена 1 квітня 1770&nbsp;року відбулася аудієнція А. Бачинського при дворі. Саме на цій зустрічі єпископ переконав Марію-Терезію створити окрему єпархію для наших предків. Після наради 12 травня з міністрами імператриця звернулася до Папи Римського [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] з відповідним поданням. 17 листопада Папа дав свою принципову згоду. Остаточне оформлення єпархії відбулося 19 вересня 1771 року. 1772 року А.&nbsp;Бачинського з посади дорогського пароха і генерального вікарія призначено главою Мукачівської єпархії, якою він керував 36 років. Урочиста церемонія висвячення відбулася в травні 1773&nbsp;року в імператорській каплиці Відня у присутності Марії-Терезії. Вона особисто подарувала новому владиці відповідні регалії&nbsp;— митру, сакос, перстень і хрест. Після церемонії імператриця наділила єпископа особливими правами, надала йому великий маєток на утримання єпископату. Згодом історик М.&nbsp;Лучкай писав про свого покровителя: «Андрій Бачинський був настільки освіченим і таким знавцем, людиною такої моральної чесноти і таким активним, що зміг подолати і найважчі справи, здобув до себе таку велику любов не тільки в єпархії, а й за її межами, як перед усією громадою, так і перед королівськими величностями, що після смерті Йоана Брадача був не лише затверджений на єпископську кафедру, а й згодом дістав титул високопреподобного, власне таємного радника її величності. Під його керівництвом ця єпархія набула нової форми правління». == Мистецтво політики == [[Файл:Ужгород_меморіальна_таблиця_Андрію_Бачинському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%B6%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4_%D0%BC%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8F_%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D1%96%D1%8E_%D0%91%D0%B0%D1%87%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|Меморіальна таблиця Андрію Бачинському на фасаді [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородського кафедрального собору]]]] З перших же днів правління А. Бачинському довелося опановувати складне мистецтво політики. Угорський клір спершу підтримував його, йому навіть запропонували з [[:uk:Східні_католицькі_церкви|греко-католицького]] єпископа стати латинським примасом Угорщини, але Бачинський категорично відмовився. Натомість він почав реорганізацію адміністративних структур єпархії, зміцнював її матеріальну базу. Указом імператриці єпархія одержала в дарунок Ужгородський єзуїтський монастир з костелом для владичої резиденції. 1 серпня 1775 року урядовець Ужанського комітату Міхай Еорі передав по акту А. Бачинському в присутності членів комісії і каноніків єзуїтську колегію, церкву при ній, єзуїтську бібліотеку й [[:uk:Ужгородський_замок|Ужгородський замок]]. 3 грудня 1778 року до [[:uk:Ужгородський_замок|замку]] перенесено з Мукачева богословську школу, засновану ще єпископом М.&nbsp;Ольшавським 1744 року. А.&nbsp;Бачинський реорганізував її в духовну семінарію з чотирирічним строком навчання, відкрив для семінаристів доступ до власної бібліотеки. Пізніше при семінарії відкрито підготовчу школу-інтернат «Алумнеум», теж розраховану на чотири роки навчання. За саном А.&nbsp;Бачинський посідає високе місце в державі. 1777 року він стає дійсним внутрішнім таємним радником, 1778 року входить до верхньої палати сейму. Там він зумів відстояти права греко-католицького духовенства нарівні з католицьким та реформатським. Він домігся звільнення своїх священників від військової повинності та податків. Але найбільшим політичним успіхом став закон про захист греко-католицького духовенства від свавілля поміщиків. 24 лютого 1778 року у селі Костіл А.&nbsp;Бачинський підписав із заступником голови Угорської намісницької ради (іншими словами&nbsp;— віце-прем'єром Угорщини) графом П.&nbsp;Фештетичем угоду про державну підтримку священників [[:uk:Мармарош_(комітат)|Марамороської жупи]]. У травні таку ж угоду підписано з графом Шонборном по [[:uk:Березька_жупа|Березькій жупі]]. 19 червня це зроблено і по [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанській жупі]]. Священники отримали право на стандартний земельний наділ у 12 кадастральних угрів, а дяки&nbsp;— на половину його. З духовних осіб не бралася плата за випасання їхньої худоби. Ремонт і облаштування храмів здійснювались за рахунок казни. Для школи і хати вчителя безкоштовно виділялися дрова. Найтяжче було поширити такий порядок і на Угочанську жупу (Виноградівщину), але поступово домоглися і цього. За А.Бачинського єпархія значно зміцнюється, налічуючи в своєму складі 60 пресвітерств і 729 парафій. На особисте прохання владики [[:uk:Марія-Терезія|Марія-Терезія]] 1776 року подарувала єпископству маєток в с. Тополиця під угорським містом [[:uk:Мішкольц|Мішкольц]], що давав щороку прибуток у 12 тисяч форинтів (до цього на єпископство виділялося 5 тисяч). З огляду на великі розміри єпархії і для покращення управління 26 липня 1776 року було створено два вікаріати&nbsp;— Марамороський і Сукмарський. 27 липня 1787 року до них додався третій&nbsp;— Кошицький, згодом перетворений на Пряшівський. А.&nbsp;Бачинський також розширив капітулу, до складу якої увійшло сім каноніків. [[Файл:Bachynskyj_A.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Bachynskyj_A.jpg|náhľad|''А.&nbsp;Ф.&nbsp;Бачинський'']] Мукачівсько-Ужгородська єпархія підпорядковувалась естергомському архієпископові. А.&nbsp;Бачинський намагався вийти з-під цієї юрисдикції (у зв'язку з постійними утисками угорською владою будь-якого прояву української ідентичності закарпатцями) і створити окрему митрополію для всіх руських, тобто українських, греко-католиків імперії Габсбургів: і Закарпаття, і Королівства Галичини та Володимирії. Мукачівський ієрарх був головним кандидатом на митрополита в разі створення цієї церковної провінції. Проте план не втілили через рішучий протест угорських еліт, які твердили, що створення єдиної української митрополії буде образою угорських національних інтересів. Ці події додатково свідчили небажання угорської влади втрачати землі, де проживали українці, і які експлуатувалися як світською, так і церковною угорською владою. Тож було створено Галицьку митрополію, але без Мукачівської. 1780 року владика остаточно переніс єпископську резиденцію з Мукачева до Ужгорода. 15 жовтня тут за участю королівського комісара було освячено кафедральний храм. Тут же владика заснував духовну семінарію у замку [[:uk:Другети|Другетів]]. П'ять професорів викладали руською (давньоукраїнською) та румунською мовами. На прохання А. Бачинського імператор [[:uk:Йосиф_II|Йосиф II]] виділив для семінаристів 60 стипендій. == Організатор освіти == Бачинський розширює єпархіальну бібліотеку, яка за його життя налічувала дев'ять тисяч манускриптів та стародруків. Бібліотека ж забезпечувала усі парохії церковними книгами. Андрій Бачинський заклав основу єпархіального архіву «ради беспечнайшаго и достовернейшаго сохранения» документів з історії «церквей или парохій, или маєтностей их дотычутся». Єпископ домігся виділення додаткових місць для молодих закарпатців в навчальних закладах Буди, Відня, Трнави. Він разом зі львівським та перемишльським єпископами звернувся до імператора [[:uk:Йосиф_II|Йосифа II]], в результаті чого той 9 березня 1787 року видав декрет про викладання окремих предметів у Львівському університеті руською (давньоукраїнською) мовою. Оскільки паства А.&nbsp;Бачинського була майже суцільно неписьменною, він багато дбав про підготовку не лише священників, а й вчителів початкової школи. Першу учительську семінарію в Угорщині відкрито 1775 року. Уже 1777 року Андрій Бачинський домагається відкриття такого закладу й у себе. Справа дуже затяглася. Тим часом парох села [[:uk:Коритняни|Коритняни]] під [[:uk:Ужгород|Ужгородом]] організував у себе разові тримісячні курси для підготовки кількох вчителів. Зробивши перший випуск, він побачив, що вчителів не вистачає навіть для найближчих сіл, тому перетворив свої курси на постійні. Туди приїжджали охочі з усього краю. Єпископ радо підтримав цю ініціативу і 1793 року переніс курси до Ужгорода. Наступного року на основі їх в Ужгороді відкрито вчительську препарандію (семінарію) з руською (давньоукраїнською) мовою викладання. Це був перший такий заклад на всіх українських землях і другий в північній Угорщині (мається на увазі вже не угорські етнічні землі, бо північчю Угорщини тоді [і частково зараз] вважали сучасну територію Словацької Республіки, де в той час і тепер також проживали етнічні українці). А.Бачинський вимагав освіти для всіх дітей від шести до чотирнадцяти років. Священники мали чотири рази на рік доповідати про кількість учнів. В селах, де було понад 50 підлітків, мали відкриватися окремі школи з викладанням материнською мовою. Для них в 1797 і 1799 роках було видано руський (давньоукраїнський) [[:uk:Буквар|буквар]]. Своїми коштами єпископ утримував щороку 20 бідних гімназистів в Ужгороді, а найздібніших потім відправляв до тогочасних вишів. Крім того, у своїй єпископській кухні постійно годував до 24 сиріт. Стараннями владики до кінця його життя було повністю впорядковано початкові школи по всій єпархії. Тоді на Закарпатті налічувалося триста шкіл. 1806 року інспектор «угроруських шкіл» Д.&nbsp;Попович писав: «Переважна більшість відвіданих шкіл була в порядку і процвітала. Учителі були освічені, розмовляли різними мовами&nbsp;— руською (давньоукраїнською), угорською, латинською і німецькою, закінчили по 6-8 класів гімназії». Наш край різко виділився з-поміж інших українських земель за рівнем педагогічних кадрів. Про це свідчить хоча б такий факт. Найперший університет на Подніпровській Україні, Харківський, 1806 року запросив з Закарпаття дев'ять викладачів на вакантні посади. Якщо основу харківської професури склали ті, кого образно називають «учнями Сковороди», то свій вагомий внесок зробили й «учні Бачинського». Це А.&nbsp;Дудрович (у 1829—1830 роках був ректором [[:uk:Харківський_університет|Харківського університету]]), К.&nbsp;Павлович, брати Білевичі тощо. == Книжні справи == Вкрай незадовільним лишалося забезпечення церков необхідною літературою, яка надходила зі Сходу. Вища церковна та й світська влади ставилися до таких книжок з підозрою. Тому усюди користувалися найрізноманітнішими виданнями зі Львова, Почаєва, Києва, Москви, а ще частіше&nbsp;— списками з них, що рясніли описками. Це почало впливати на відмінності у відправленні літургії. Аби уникнути цього, А.&nbsp;Бачинський 1792 року відправив двох ченців-василіян до Києво-Печерської Лаври, щоб вони з'ясували тамтешній обряд і вивчили усі відправи. На основі їхньої інформації владика прагнув усунути наявні в краї відхилення й уніфікувати церковні служби. У [[:uk:1804|1804]]—[[:uk:1805|1805]] роках Бачинський видав у Буді п'ятитомну Біблію («Библія сиріч книги священнаго писанія ветхаго и новаго завіта»). Великий внесок у цю справу зробив і давній сподвижник єпископа Григорій Таркович, колишній парох Гайдудорога, а тоді&nbsp;— цензор університетської друкарні. Це видання було задумане ще 1794 року через те, що книги, які поступали на Закарпаття з Почаївської Лаври, були дуже дорогими. Після виходу ж власного видання А.Бачинський з радістю писав у циркулярі до священників: «Вже готова Біблія, тобто Книги св. Письм, видані нашою, руською мовою», що не тільки утвердить вірних у пізнанні правд віри і благочесті, а й допоможе «зберегти нашу материнську мову, письмо і національність». А.&nbsp;Бачинський сприяв публікації історично-церковних творів Івана Пастелія і [[:uk:Базилович_Іоаникій|Йоаникія Базиловича]]. Ознайомившись з першим томом «''Короткого нарису фундації Ф.&nbsp;Корятовича''» Й.&nbsp;Базиловича, владика відкрив для останнього єпархіальний архів, завдяки чому було написано другий том. Таким чином, А.Бачинський постає як організатор історичної науки в краї. 1806 року він отримав запит зі столичної університетської друкарні, які книжки слід видати для народних шкіл, якою абеткою їх друкувати. Єпископ склав великий список, куди входили підручники добрих манер, християнської науки, пояснення літургії, арифметики, громадянських обов'язків тощо. Що ж до абетки, то позиція єпископа була твердою: його єпархія пише кирилицею, тому всі підручники мають друкуватися цим письмом, причому пристосованим до «рутенської», тобто української, мови, а не московської. У збереженні кирилиці він вбачав важливу запоруку проти денаціоналізації земляків: «Доки буде Аз, Буки, Веді&nbsp;— сего не буде». Перші три кириличні букви були і його ініціалами (Андрій Бачинський, Владика). Про чітку національну орієнтацію єпископа мовить і такий факт: ще 23 лютого 1787 року на його прохання Угорська намісницька рада затвердила для русинів (тогочасна самоназва українців на Закарпатті, яка свідчить про асоціацію себе як частини великого руського народу, тобто українців; не плутати з «русским», яким називають себе москвини) Покрови Богородиці як їхнє національно-церковне свято. Цей день був особливо шанований по всіх українських землях, зокрема в запорозьких козаків, більшість храмів яких були саме Покровськими. == Останні роки життя == 1808 року А.&nbsp;Бачинський тяжко захворів. Єпископом-помічником при ньому був призначений молодший брат покійного І.&nbsp;Брадача Михайло Брадач, що з 1777 року був настоятелем Ужгородського собору, потім каноніком. Помер Андрій Бачинський 7 листопада 1809 року (за іншими даними&nbsp;— 19 грудня). Він першим з єпископів був похований в усипальниці під [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|кафедральним храмом Ужгорода]]. Згідно з шематизмом (церковним переписом), опублікованим через два роки по смерті А.Бачинського, єпархія мала 560 472 вірних, понад 800 священників, 120 семінаристів, 7 монастирів, 75 монахів. == Вшанування пам'яті == В пам'ять про Андрія Бачинського у містах [[:uk:Мукачево|Мукачево]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], [[:uk:Хуст|Хуст]] названо вулиці, а також в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] є площа Андрія Бачинського. [[:uk:2009|2009]] рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] оголошено роком Андрія Бачинського.<ref>{{cite web|url=https://mukachevo.net/news/2009-rik-na-zakarpatti-oholosheno-rokom-andriia-bachynskoho_18744.html|назва=2009 рік на Закарпатті оголошено роком Андрія Бачинського|автор=|дата=8 грудня 2008|вебсайт=mukachevo.net|видавець=Закарпатський інформаційно-діловий портал «Mukachevo.net»|url-архіву=|дата-архіву=|статус-url=|дата-доступу=18 травня 2024}}</ref> = Jakiv Fedorovyč Holovackyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jakiv Fedorovyč Holovackyj | Popis osoby = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik, gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&nbsp;občiansky činiteľ | Portrét = Головацький Яків.jpg | Dátum narodenia = [[17. október]] [[1814]] | Miesto narodenia = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}} | Miesto úmrtia = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] | Známy vďaka = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči | Rodičia = Teodor Holovackyj }}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}</ref> a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn. == Životopis == Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých. V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]]. Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče. Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč. Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''). Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}</ref> V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}</ref> Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice''). [[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]] V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]]. Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}</ref> Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam: * história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. * história [[Halič (región)|Haliče]]. * história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. * etnogenéza [[Slovania|Slovanov]]. * vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]]. * vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. * vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. * vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]]. Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]]. Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. [[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]] Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka''). Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}</ref> == Rodina == Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti: * Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879. * Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce. * Sofija, ktorá bola vo väzení. * Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].<ref name=":0" /> == Práce == * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}. == Pamiatka == [[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}</ref> == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}. * {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}. = Augustín Vološin = '''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]] == Походження == Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о.&nbsp;Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина&nbsp;— Івану, він передав естафету&nbsp;— служити людям. У сан священника батько о.&nbsp;Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині&nbsp;— Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок&nbsp;— ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''. == Життєпис == Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]]. 1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о.&nbsp;Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]]. Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім.&nbsp;Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову&nbsp;— через школи та книговидання<ref name=":122">{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}</ref>. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937&nbsp;р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є.&nbsp;Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг. [[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.<ref name=":222">{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}</ref> [[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>. 11 травня 1945&nbsp;року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово&nbsp;— напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією&nbsp;— від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]]. Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)<ref>{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}</ref>. 15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави<ref>{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}</ref>. == Сім'я, приватний сиротинець == Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик&nbsp;— родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О.&nbsp;Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор. 13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]]. == Наукова, редакторська діяльність == [[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]<nowiki>. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]<nowiki>. Хуст, березень 1939]] </nowiki>[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін. Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]]. Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року. Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань. Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом. У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови. У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921<ref name=":122" />) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І.&nbsp;Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська. Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним. Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.). Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939&nbsp;р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня<ref>{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}</ref> його затримали радянські спецслужби<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>. == Спогади про Августина Волошина == Зі спогадів В.&nbsp;Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...<ref>Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.</ref>''}} == Вшанування пам'яті == ==== Пам'ятники ==== У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину. У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник. 15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.<ref>{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref><ref>{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref> ==== Меморіальні дошки ==== Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки&nbsp;— на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина №&nbsp;36).<ref>{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}</ref> У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку. У [[:uk:Хуст|Ху]] [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]]. У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].<ref>{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}</ref> У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}</ref> ==== Навчальні заклади ==== * У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}</ref> * У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]] * В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}</ref>, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}</ref>. ==== Стінописи ==== У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук<ref>[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]</ref>,<ref>[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]</ref>. === Беатифікаційний процес === Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о.&nbsp;Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].<ref name=":042">{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}</ref> = Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci = '''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}</ref> == Diela s motívmi piesne == Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''. [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna''). [[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]] Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší. Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]]. Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]). [[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina''). [[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}</ref> Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.<ref name=":12422">{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}</ref> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. = Marusia Čuraj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Marusia Čuraj | Popis osoby = ukrajinská ľudová speváčka a poetka | Portrét = Marusya Churay.jpg | Dátum narodenia = [[1625]] | Miesto narodenia = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1652]]/[[1653]] | Miesto úmrtia = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Známa vďaka = ukrajinské poloľudové piesne }}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...). Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky. == Životopis == Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]]. V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc. V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie. == Piesne == V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]: * ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú''). * ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze''). * ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň''). * ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá''). * ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). * ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc''). * ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky''). * ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory''). * ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou''). Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali. == Historiografia == Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie. V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali. [[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej. V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}</ref> Považoval ju za reálnu osobu. Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}</ref> Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}</ref> Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote. == Pamiatka == * Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]]. * V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj. == Odraz v kultúre == Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov: * [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). * [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary''). * [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]]. * [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]]. * Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc''). * [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole''). * [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc''). * Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]]. * [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]]. * [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala''). * [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]]. * [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]]. * [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy''). * [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]]. * V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]]. * [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]]. * [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...''). V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&P21DBN=UJRN&Z21ID=&S21REF=10&S21CNR=20&S21STN=1&S21FMT=ASP_meta&C21COM=S&2_S21P03=FILA=&2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}. ф = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj = '''Олекса́ндр Олекса́ндрович Шаховсько́й''' ([[:uk:24_квітня|24 квітня]] [[:uk:1777|1777]]&nbsp;, [[:uk:Смоленська_губернія|Смоленська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]&nbsp;— [[:uk:22_січня|22 січня]] [[:uk:1846|1846]], [[:uk:Москва|Москва,]] Російська імперія)&nbsp;— [[:uk:Князь|князь]], російський [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Драматург|драматург]] і театральний діяч, академік [[:uk:Російська_академія_наук|РАН]] (1810). == Біографія == О.&nbsp;О.&nbsp;Шаховськой народився 24 квітня 1777 року в Смоленській губернії. Закінчив повний курс Шляхетного пансіону при [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Московському університеті]]&nbsp;— навчального закладу для хлопчиків з богатих сімей. Є автором понад 100 театральних творів, зокрема маловартісних [[:uk:Водевіль|водевілів]] з українського життя: «Актер у себя на родине», «Украинская невеста» і найпоширеніший «Козак-стихотворец»<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref> (1812), що затримався в репертуарі тогочасних театрів понад 50 років. Його повість «Маруся, малороссийская Сафо» була опублікована в збірнику «Сто русских литераторов» [[:uk:1839|1839]]&nbsp;р.<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref> Очевидно, при створенні повісті автор брав до уваги [[:uk:Фольклор|фольклорні]], різної міри історичної достовірності джерела, в тому числі пісню «Ой не ходи Грицю та й на вечорниці». Сюжетні мотиви, пов'язані з цим фольклорно-історичним комплексом, знайшли відбиття в творчості, крім [[:uk:Самійленко_Володимир_Івванович|В.&nbsp;Самійленка]], багатьох українських письменників&nbsp;— [[:uk:Тополя_Кирило|К. Тополі]], [[:uk:Александров_Володимир_Степанович|В. Александрова]], [[:uk:Борковський_Григорій_Максимович|Г. Бораковського]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|О.&nbsp;Кобилянської]], І.&nbsp;Хоменка, [[:uk:Забашта_Любов_Василівна|Л.&nbsp;Забашти]], [[:uk:Ліна_Костенко|Л.&nbsp;Костенко]] та інших. З гострою критикою проти спотворення української мови та звичаїв у його водевілях виступив журнал [[:uk:Украинскій_Вестникъ|«Український вісник»]]. Помер 22 січня 1846 року. Похований на кладовищі [[:uk:Новодівичий_монастир|Новодівочого монастиря.]] == Література == * Шаховський Олександер (1777—1846) // {{ЕУ}} == Примітки == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * a = Volodymyr Ivanovyč Samijlenko = '''Володи́мир Іванович Самі́йленко''' ({{ДН|3|2|1864|22|1}}, [[:uk:Великі_Сорочинці|містечко Сорочинці]], [[:uk:Миргородський_повіт|Миргородський повіт]], [[:uk:Полтавська_губернія|Полтавська губернія]]&nbsp;— [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]], [[:uk:Боярка|Боярка]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]]-лірик, [[:uk:Сатирик|сатирик]], [[:uk:Драматург|драматург]] і [[:uk:Перекладач|перекладач]]. == Життєпис == Його батьком був поміщик Іван Лисевич, а мати&nbsp;— колишня кріпачка Олександра Самійленко. Виховувався у родині близького приятеля родини Гоголів Олексія Трохимовського<ref>{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/3/1864-narodyvsya-volodymyr-samiylenko|title=1864 – народився Володимир Самійленко|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}</ref>. Початкову освіту майбутній письменник здобув у дяка, згодом у Миргородській початковій школі. У 1875 році Володимир вступив до Полтавської гімназії, яку закінчив [[:uk:1884|1884]] року. === Навчання === Навчався на історико-філологічному факультеті [[:uk:Київський_університет|Київського університету]] (1884—1890){{sfn|Автобіографії|2015|с=369}}, де прослухав повний курс, але державних іспитів не складав і вийшов зі свідоцтвом про «зачет 8 семестров». Причин неохоти складати іспити на диплом було декілька&nbsp;— розчарування, нехіть до деяких предметів і стан здоров'я. В університеті потоваришував із [[:uk:Ігнатович_Віктор_Володимирович|В. Ігнатовичем]], познайомився з [[:uk:Іван_Франко|Іваном Франком]], що приїжджав у [[:uk:Київ|Київ]]. Належав разом із [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липою]], [[:uk:Міхновський_Микола_Іванович|М. Міхновським]] та іншими до [[:uk:Братство_тарасівців|Братства тарасівців]]. У Києві, навчаючись в університеті, зблизився з літературним гуртком [[:uk:Плеяда_(Україна)|«Плеяда»]], де активно працювали [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], її брат [[:uk:Косач_Михайло_Петрович|Михайло Обачний]], [[:uk:Тимченко_Євген_Костянтинович|Євген Тимченко]] та інші; гуртком опікувалися [[:uk:Микола_Лисенко|Микола Лисенко]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]] й [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]]. З розгорнутого списку надбань світової літератури, які, на думку учасників «Плеяди», треба було поширити українською мовою, він узяв на себе переклади з [[:uk:Французька_мова|французької]], [[:uk:Іспанська_мова|іспанської]] та [[:uk:Італійська_мова|італійської]]. Перекладав [[:uk:Данте_Аліг'єрі|Дантове]] «Пекло», п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]] й [[:uk:Бомарше|Бомарше]], поезії [[:uk:Байрон|Байрона]], [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|Беранже]], [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. === Перші поезії === Спробувавши ще за студентських років видати свої поезії окремою книжкою, Самійленко зіткнувся з [[:uk:Цензура#%D0%A6%D0%B5%D0%BD%D0%B7%D1%83%D1%80%D0%B0_%D0%B2_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%96%D0%B9%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D1%96%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%97|царською цензурою]], яка з двадцяти восьми віршів заборонила одинадцять; відтоді він сам уже не компонував збірок. Завдяки знайомству з Іваном Франком, [[:uk:1886|1886]] року шість чисел львівського журналу [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] виходить з творами В. Самійленка. Друкував свої твори в альманахах [[:uk:Складка_(альманах)|«Складка»]], [[:uk:Ватра_(збірник)|«Ватра»]], у журналах [[:uk:Правда_(журнал)|«Правда»]] і [[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]] («ЛНВ»). [[Файл:Самійленко_Грінченко.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|285x285bod|Володимир Самійленко та Борис Грінченко, [[:uk:1902|1902]]]] [[:uk:1887|1887]] року Самійленко коштом «старої громади» здійснив поїздку до Галичини, офіційною метою якої було пізнання народу й розбудження національного духу. В. Самійленко зав'язує дружні стосунки з І. Франком, знайомиться з [[:uk:Маковей_Осип_Степанович|О. Маковеєм]]. [[Файл:Чернігівська_громада.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A7%D0%B5%D1%80%D0%BD%D1%96%D0%B3%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D0%B0.jpg|náhľad|300x300bod|Члени [[:uk:Чернігів|Чернігівської]] [[:uk:Громади_(товариства)|Громади]] з гостями з інших регіонів, 1898&nbsp;р. Зліва направо перший ряд: [[:uk:Коцюбинська_Віра_Устимівна|Віра Коцюбинська]], [[:uk:Шраг_Ілля_Людвигович|Ілля Шраг]], [[:uk:Левитський_Микола_Васильович|Микола Левитський]] (Херсонська губ.), Ф. Шкуркіна, [[:uk:Сембратович_Роман|Роман Сембратович]] (Галичина); другий ряд: [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]], [[:uk:Самійленко_Володимир_Іванович|Володимир Самійленко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Лукіянович_Денис_Якович|Денис Лукіянович]] (Галичина), [[:uk:Коваленко_Григорій_Олексійович|Григорій Коваленко]], [[:uk:Руденко_Іван|Іван Руденко]], [[:uk:Верзилов_Аркадій_Васильович|Аркадій Верзилов]], А.Балика, [[:uk:Доманицький_Василь_Миколайович|Василь Доманицький]] (Київ), Олександр Леонідович Глібов.]] [[Файл:Коцюбинський_Грінченко_Самійленко_Степаненко_Глібов.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D0%BB%D1%96%D0%B1%D0%BE%D0%B2.jpg|náhľad|271x271bod|Зліва направо, у нижньому ряду: Олександр Глібов (син [[:uk:Глібов_Леонід_Іванович|Леоніда Глібова]]), Володимир Самійленко. У верхньому ряду стоять: [[:uk:Степаненко_Василь_Пилипович|Василь Степаненко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]]. Чернігів, садиба Коцюбинського, літо 1898&nbsp;р.]] [[Файл:Могила_українського_письменника_Володимира_Самійленка.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0.jpg|vpravo|náhľad|267x267bod|Могила Володимира Самійленка]] [[:uk:1907|1907]] року І. Франко опублікував статтю «Володимир Самійленко. Проба характеристики», у якій, відновлюючи в пам'яті ці зустрічі, подав надзвичайно тонкий психологічний портрет Самійленка&nbsp;— людини, поета, лірика. Франко захоплювався мовною культурою Самійленка. Після закінчення навчання Самійленко працював у [[:uk:Київ|Києві]], [[:uk:Катеринослав|Катеринославі]] й [[:uk:Миргород|Миргороді]]. Терпів постійні матеріальні нестатки. Перша збірка «З поезій Володимира Самійленка» вийшла в Києві [[:uk:1890|1890]] року. Потрапив на [[:uk:Телеграф|телеграф]], де й прослужив «чиновником V разряда» бл. 2 років. З березня [[:uk:1893|1893]] року переїхав до [[:uk:Чернігів|Чернігова]] на посаду секретаря редакції «Земского сборника». З [[:uk:1905|1905]] року в Києві в редакціях газет [[:uk:Громадська_думка_(газета)|«Громадська Думка»]], [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]], [[:uk:Шершень_(журнал)|«Шершень»]] та інших. Врешті склав іспит на [[:uk:Нотаріус|нотаріуса]] і відкрив нотаріальну контору в містечку [[:uk:Добрянка_(смт)|Добрянка]] на Чернігівщині, де й працював до [[:uk:1917|1917]] року. У 1906 році [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] з Михайлом Мочульським самі зібрали друковані й недруковані вірші поета 1884—1906&nbsp;рр. і видали їх у Львові за його власним прізвищем під заголовком «Україні» з передмовою Франка. Своєю назвою збірка наголошувала на основній творчій темі Самійленка. Все, що він писав, присвячувалося рідній країні, яку поет любив святою й нездоланною любов'ю. === Українська Народна Республіка === За української державності служив у міністерствах освіти і фінансів, а в 1920&nbsp;р. емігрував з урядом [[:uk:УНР|УНР]] до Галичини, окупованої Польщею. У липні 1922 року поселився у садово-господарській школі Львівської «Просвіти» в с. [[:uk:Милування|Милування]], тоді Тлумацького повіту. Згодом дружина із старшою дочкою нелегально подалася за Збруч, а він з меншою Галею залишився тут. Доньку спіткало горе нерозділеного кохання, і вона, на запрошення Марійки Карп'юк, яка стала дружиною художника Осипа Сорохтея, переїхала до [[:uk:Снятин|Снятина]]. Марійка Карп'юк&nbsp;— рідна сестра Наталі Семанюк (дружини Марка Черемшини)&nbsp;— познайомилася з Галею у Львові, де та навчалася гри на скрипці, а Марійка була ученицею Олекси Новаківського. На запрошення Марка Черемшини Самійленки перейшли жити до його дому. Надзвичайно тепла була зустріч Самійленка з Марком Черемшиною і Василем Стефаником. Усі були в захопленні від автора «Вечірньої пісні». Після Снятина сліди поета ведуть у село Карлів&nbsp;— тепер [[:uk:Прутівка_(Снятинський_район)|Прутівка]]. Жив у нестатках, хронічно хворів. 23 лютого 1924 року під час пологів помирає дочка Галя, а на руках згорьованого Самійленка залишилося осиротіле немовля. Через те, що у Галі були хворі легені й слабке здоров'я, присутні лікарі не змогли їй допомогти. Галину Самійленко-Шах поховали на карлівському цвинтарі. По смерті дочки Галі Володимир Самійленко повернувся до Милування, але й там довго не затримався. Затужив за Україною і повернувся до Києва. У Києві він переніс ще один удар: трохи більше місяця до його приїзду на руках дружини померла його найстарша дочка Олена, яка після голодного 1921&nbsp;р. хворіла на туберкульоз. [[Файл:Samiylenko's_funeral.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko's_funeral.jpg|náhľad|Похорон поета і громадського діяча В.&nbsp;І.&nbsp;Самійленка, 15 серпня 1925&nbsp;р.]] Повернувшись до Києва, Самійленко працював редактором у видавництві художньої літератури. Та здоров'я поета було підірване роками поневірянь, матеріальною скрутою. Помер [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року. Похований на подвір'ї церкви [[:uk:Свято-Михайлівська_церква_(Боярка)|Архангела Михаїла]] в селі Будаївка (Болдаївка) (нині — місто [[:uk:Боярка|Боярка]]) під Києвом.<ref>[https://poglyad.tv/andriy-kovalov-mogila-samiylenka-u-boyarci-bula-miscem-zboru-kiyivskih-disidentiv-article Андрій Ковальов: Могила Самійленка в Боярці була місцем збору київських дисидентів]</ref>. == Творчість == [[Файл:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|náhľad|Титульна сторінка першого видання збірки «Україні», 1906&nbsp;р.]] [[Файл:Група_українських_письменників,_що_зібрались_у_Полтаві_на_відкритті_пам’ятника_Котляревському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D1%83%D0%BF%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2,_%D1%89%D0%BE_%D0%B7%D1%96%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D1%83_%D0%9F%D0%BE%D0%BB%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%96_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%82%D1%82%D1%96_%D0%BF%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%BE%D1%82%D0%BB%D1%8F%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|350x350bod|На відкритті пам'ятника Івану Котляревському в Полтаві, [[:uk:1903|1903]] рік. Зліва направо: [[:uk:Михайло_Коцюбинський|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Василь_Стефаник|Василь Стефаник]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]], [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]], [[:uk:Гнат_Хоткевич|Гнат Хоткевич]], Володимир Самійленко.]] Володимир Самійленко був більше знаний серед друзів і в літературі під псевдонімом '''Сивенький'''. Поетична спадщина Самійленка включає ліричні і сатиричні вірші, переклади творів з зарубіжної класики. Почуття любові до України звучать у віршах циклу [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Україні»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D0%B0%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Веселка»]. У низці віршів В. Самійленко торкається традиційної теми ролі митця, мистецтва в суспільному житті: «Пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%96%D1%97%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Елегії»], «Орел», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B5%20%D0%B2%D0%BC%D1%80%D0%B5%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D1%8F «Не вмре поезія»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B8%20%D1%81%D0%BC%D0%B5%D1%80%D1%82%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0 «На роковини смерті Шевченка»], «26 лютого», цикл [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D1%96%D0%BD%D0%BE%D0%BA%20%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%B2%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D1%83%20%D0%B2%20%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C%2026%20%D0%BB%D1%8E%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%BE «Вінок Тарасові Шевченку, 26 лютого»]. Роль Шевченка у розвитку української мови поет розкрив у поезії [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0 «Українська мова (Пам'яті Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка)»], що стала широко відомим хрестоматійним твором. Самійленко визначився як поет-сатирик з засудженням ура-патріотизму, самодержавства, продажності, графоманії: [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D0%BF%D0%B5%D1%87%D1%96 «На печі»] (1898), «Собаки», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%BE «Ельдорадо»] (1886), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%AF%D0%BA%20%D1%82%D0%BE%20%D0%B2%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE%20%D0%B6%D0%B8%D1%82%D1%8C%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%92%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96 «Як то весело жить на Вкраїні»] (1886), «Мудрий кравець» (1905), «Невдячний кінь» (1906), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%94%D1%83%D0%BC%D0%B0-%D1%86%D1%8F%D1%86%D1%8F «Дума-цяця»], «Міністерська пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B9%20%D0%BB%D0%B0%D0%B4 «Новий лад»]. Поет висловлював своє обурення антиукраїнськими заходами польської влади, всілякими заборонами об'єднуватися в демократичні гуртки. Ці вболівання лягли в основу написаних у Карлову таких сатиричних творів, як «Шляхи», «Від чого люди лихі» (1924). Автор драматичних творів «Драма без горілки» (1895), «Дядькова хвороба» (1896), «Маруся Чураївна» (1896), «У Гайхан-Бея» (1917). Самійленко перекладав [[:uk:Іліада|«Іліаду»]] [[:uk:Гомер|Гомера]], [[:uk:Божественна_Комедія|«Божественну комедію»]] [[:uk:Данте_Аліґ'єрі|Данте]], п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]], Б. Трістана, [[:uk:П'єр_Бомарше|Бомарше]], [[:uk:Анатоль_Франс|А. Франса]], вірші [[:uk:Беранже_П'єр-Жан|Беранже]], [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Байрона]], твори [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]] і [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|В.&nbsp;Жуковського]], І.&nbsp;Нікітіна і [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&nbsp;Гоголя]]. Пейзажна та інтимна лірика Самійленка&nbsp;— це цикли віршів «Весна», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A1%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Сонети»], «Її в дорогу виряджали». [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%80%D0%BD%D1%8F%20%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BD%D1%8F «Вечірня пісня»] поета, покладена на музику Кирила Стеценком, стала народною піснею. Незадовго до смерті Самійленко продиктував дружині свій останній твір. Це рідкісної форми сонет, т.&nbsp;зв. «Суцільний». Це гімн вічно юній душі поета, сповнений надій на волю України, «На кращий час, на вороття Вкраїні вільного життя». Незакінчена поема «Гея» надрукована частково в «ЛНВ» 1922 року. [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] сказав про Самійленка: {{text|«Він українець, свідомий українець, усею душею відданий своїй країні та своєму народові,— і се в Росії тип поки що свіжий, тип, можна сказати, будущини. От тим то він такий дорогий і любий кожному українському серцю, такий саморідний та національний — не штучний, а немов так готовий уже виріс із рідного ґрунту. Він живо відчуває всі зневаги і всі — на жаль, такі нечисленні — радощі рідного народу».}} === Видання === * З поезій В. Самійленка. Київ, 1890. * [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%20%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.%20%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96.%20%D0%97%D0%B1%D1%96%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D0%B9%201885%E2%80%941906.%201906.pdf Україні]. Збірник поезій 1885—1906. Львів, 1906. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11242 Вибрані твори] / перед. сл., прим. і за ред. Ол. Дорошкевича.&nbsp;— Київ: Книгоспілка, 1926. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11188 Вибрані поезії] / за ред. М. Рильського.&nbsp;— Київ; Харків: Укр. держ. вид-во, 1944. * Твори у двох томах (1958). == Увічнення пам'яті == === Меморальні дошки === * Пам'ятник-погруддя письменнику В.&nbsp;І.&nbsp;Самійленку (1864—1925) в селі [[:uk:Великі_Сорочинці|Великі Сорочинці]] в [[:uk:Миргородський_район|Миргородському районі]] [[:uk:Полтавська_область|Полтавської області]]. * Меморіальна дошка на фасаді наукового ліцею №&nbsp;3 у місті [[:uk:Полтава|Полтава]] * Рішенням XXX сесії [[:uk:Боярська_міська_рада|Боярської міської ради]] V скликання №&nbsp;30/1371 від 8 липня 2008 року було засновано літературно-мистецьку премію імені Володимира Самійленка.<ref>{{cite web |url=https://www.uaoc.lviv.ua/detalno/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=428&cHash=ff7102b61b7dc4487b2140a41db56eec|назва=Київський декан митр. прот. Дмитро Присяжний удостоїний премії ім. Володимира Самійленка|прізвище=|ім'я=|дата=|вебсайт=[[Львівська єпархія ПЦУ]]|видавець=|дата-доступу=24.09.2021|url-архіву=|дата-архіву=}} {{ref-uk}}</ref> === Школа === * Постановою Кабінету Міністрів України від 5.05.1997&nbsp;р. ім'я Володимира Самійленка надано Прутівській загальноосвітній школі І-ІІІ ступенів. У школі створено музейну експозицію, присвячену йому. З нагоди 150-річчя від дня народження поета встановлено меморіальну дошку на фасаді Прутівської загальноосвітньої школи І-ІІІ ступенів. === Топоніми === * У місті [[:uk:Львів|Львів]] є [[:uk:Вулиця_Самійленка_(Львів)|вулиця Самійленка]]. * У місті [[:uk:Миргород|Миргород]] є вулиця Самійленка. * 2022 року у місті [[:uk:Київ|Києві]] вулицю Холмогорську перейменували на вулицю Володимира Самійленка. == Галерея == <gallery> Файл:M0103a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0103a.jpg Файл:M0101a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0101a.jpg Файл:Саміленко92.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE92.jpg|[[:uk:Меморіальна_дошка|Меморіальна дошка]] Володимиру Самійленку на будівлі [[:uk:Чернігівська_обласна_державна_адміністрація|Чернігівської обласної державної адміністрації]] </gallery> == Примітки == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * a Oleksij Toronskyj, Vasyľ Zalozeckyj, Antin Ľubyč Mohyľnzckyj <references /> a = Mychajlo Petrovyč Staryckyj = nie je možné prekopírovanie originálneho textu = Julijan Andrijovyč Javorskyj = '''Юлія́н (Юліа́н) Андрі́йович Яво́рський''' ([[:uk:27_листопада|27 листопада]] [[:uk:1873|1873]], с. [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]], нині [[:uk:Стрийський_район_(Львівська_область)|Миколаївський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]&nbsp;— [[:uk:11_січня|11 січня]] [[:uk:1937|1937]], м. [[:uk:Прага|Прага]], [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччина]])&nbsp;— український історик, [[:uk:Москвофільство|москвофіл]], літературознавець, фольклорист, етнограф, публіцист, поет, лікар філософії, професор. Заступник голови [[:uk:Київ|київського]] відділення [[:uk:Галицко-русское_благотворительное_общество|«Галицко-русского благотворительного общества»]] у Києві. == Життєпис == Народився 27 листопада 1873 року у селі [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]] (нині&nbsp;— [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]). Шкільну освіту здобув у [[:uk:Дрогобицька_гімназія_імені_Франца_Йосифа_I|дрогобицькій]], [[:uk:Самбір|самбірській]] та [[:uk:Львів|львівській]] гімназіях. З останньої його було відраховано за те, що під час уроків читав російськомовну літературу. Вищу освіту спочатку намагався здобути у [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівському університеті]], звідки був відрахований за участь у політичній демонстрації проти намісника [[:uk:Галичина|Галичини]] графа [[:uk:Казимир_Фелікс_Бадені|Казимира Бадені]], потім у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], звідки також був відрахований за участь у демонстрації проти політики митрополита Галицького, кардинала [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестра Сембратовича]]. Закінчив [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецький університет]], після чого захистив докторську дисертацію зі славістики під керівництвом професора [[:uk:Ватрослав_Ягич|Ватрослава Ягича]]{{sfn|Краткий очерк галицко-русской письменности|1973|c=61}}. Пізніше Яворський виступав як публіцист та літературний критик на сторінках москвофільських видань Галичини, зокрема на шпальтах журналу «Жива думка» ({{lang-ru|«Живая мысль»}}). Через тиск з боку австрійської влади 1904 року емігрував до царської [[:uk:Російська_імперія|Росії]], де мешкав у [[:uk:Київ|Києві]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]] виступив прихильником входження [[:uk:Галичина|Галичини]], [[:uk:Буковина|Буковини]] та [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] до складу Російської імперії, ставши одним із засновників т.з. «[[:uk:Карпато-руський_визвольний_комітет|Карпато-руського визвольного комітету]]». Водночас був доцентом у [[:uk:Київський_національний_університет_імені_Тараса_Шевченка|Київському університеті]], продовжуючи свої дослідження в галузі [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]]. У Києві видавав журнал «Живе слово» ({{lang-ru|«Живое слово»}}). Після [[:uk:Жовтневий_переворот|встановлення радянської влади]] був запрошений новим урядом на посаду голови кафедри слов'янознавства [[:uk:Воронеж|Воронезького університету]], але відмовився через несприйняття більшовицької диктатури. Спочатку повернувся до Львова, де продовжував працювати в москвофільських закладах, видав збірку віршів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]]. 1925 року отримав запрошення до [[:uk:Слов'янський_інститут|Слов'янського інституту]] у [[:uk:Прага|Празі]], де і працював до самої смерті. Помер 11 січня 1937 року у Празі, де й похований. == Виступ на підтримку єдності == Юліану Яворському належить одна з нечисленних спроб «перекинути місток» між ворожими таборами Галичини&nbsp;— москвофільським та українським. [[:uk:1891|1891]] року, в шостому номері [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|часопису радикальної партії]] «Народ», вийшла його стаття ([[:uk:Російська_мова|російською мовою]]) «Нова еволюція серед москвофілів». У ній Яворський, якому тоді було лише 18 років, емоційно закликав не ослабляти сили народу дискусіями про далекі від його повсякденного життя питання. Стару «москвофільську» партію він звинувачував у некритично-уклінному ставленні до російського царату, а «українофільську»&nbsp;— у такій само сліпій лояльності «Відню та Риму». Головну думку Яворський формулював таким чином: «забути про питання єдності з цілим руським народом або самостійності від нього, відкласти до кращих часів мовні та літературні спори» та докласти спільних зусиль для досягнення реальних та актуальних для простих галичан цілей{{sfn|Очерки истории русского движения в Галичине XIX–XX веков|2007|c=28—32}}. == Етнограф == Крім інших питань, Яворський довгі роки працював над збором та обробкою фольклору рідної Галичини. Ще до еміграції у Російську імперію він видав декілька невеличких етнографічних розвідок, у яких розглядав переважно російські культурні зв'язки з Галичиною. Але основна маса зібраного ним етнографічного матеріалу побачила світ 1915 року в Києві у праці «Памятнікі галіцко-русской народной словесності: Лєгенді. Сказкі. Расскази. Анекдоти». Це був лише перший том, але у передмові читача попереджували, що через «складні обставини» невідомо, коли вийде другий. Він узагалі не вийшов. Що сталося з зібраним Яворським матеріалом&nbsp;— невідомо. Усі матеріали, які ввійшли до цього збірника (як і в інші роботи Яворського), відображають особливості народної мови міста чи села, у якому вони були записані. Досі жодна з цих робіт не перевидана. == Листування з Франком == Юліян Яворський активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]]. Відомими є 39 листів, написаних не лише з різних куточків України, але й з-за кордону. Так, зі [[:uk:Львів|Львова]] було надіслано 15 листів, з [[:uk:Борусів|Борусова]]&nbsp;— 9, [[:uk:Чернівці|Чернівців]]&nbsp;— 5, [[:uk:Доброгостів|Доброгостова]]&nbsp;— 4, [[:uk:Київ|Києва]]&nbsp;— 7, [[:uk:Відень|Відня]]&nbsp;— 3, [[:uk:Ряшів|Ряшева]]&nbsp;— 1. Беручи до уваги те, що Франко та Яворський були представниками таборів різного спрямування, то останній намагався «прокласти місток» між ворожими таборами Галичини&nbsp;— «москвофільським» та «українофільським». У своїх листах, датованих 1892 роком, Яворський схвально відгукувався про твори І.&nbsp;Франка та був захоплений щойно прочитаними творами Каменяра&nbsp;— [[:uk:Boa_constrictor_(повість)|«Boa constrictor»]], «На дні», [[:uk:Борислав_сміється|«Борислав сміється»]] та іншими&nbsp;— і вважав їх перлинами галицько-української літератури. У листуванні Яворський намагався отримати від Франка дозвіл на переклад його творів російською мовою з подальшим друком у часописах, з якими він співпрацював&nbsp;— петербурзькому «Сєвер» та львівському «Бесіда».<ref>Інститут літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України.&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— C. 467.</ref> Від «Бесіди» надійшла йому відповідь, що друкувати перекладені російською мовою твори Франка там відмовляються, оскільки будь-який галичанин має змогу прочитати ці твори мовою оригіналу, а переклади російською будуть незрозумілими для галицького люду. Не міг Яворський погодитися з такою думкою редакції, оскільки вважав, що читачі «Бесіди» нічого не знають про життя галичан або ж лише поверхнево та за своїм скупим баченням і сліпою партійною ненавистю&nbsp;— бояться доторкнутися до творів Великого Каменяра. Тому в наступних листах Яворський запевняв Франка, що невдовзі гурток української «не засліпленої» молоді, скоріше за все москвофільського спрямування, розпочне видання часопису незалежного від різного роду авторитетів і буде мати за честь, якщо Іван Франко нагородить їх своїм співробітництвом. Також наголосив, що для закордонного друку, а саме для петербурзького часопису «Сєвер», готує перекладену російською мовою повість Франка «Boa constrictor» та має велику надію, що не розчарується у своїх сподіваннях оскільки це було з «Бесідою»<ref>[[Інститут літератури імені Тараса Шевченка НАН України]].&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— С. 539—542.</ref>. Наступні листи Яворський до Франка написав 1897 року. У них Яворський просить Франка допомогти з друком його статті в часописі «Кієвская старіна», а саме надіслати рекомендаційну картку до редакції видання. Але Франко через свою зайнятість (тоді він брав участь у виборах до австрійського парламенту<ref>''Шалата М.'' Свята великість поета // Вибрані твори Івана Франка…&nbsp;— С. 20.</ref>) не надав великого значення проханню Яворського<ref>[[Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України]].&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— С. 345.</ref>. == Вибрані праці == * '''1892'''&nbsp;— «Кольцов и Шевченко», «Русская женщина в поэзии Некрасова»; * '''1899'''&nbsp;— «Пушкин в Прикарпатской Руси»; * '''1902'''&nbsp;— «Обзор новейшей червонорусской лирики»; * '''1904'''&nbsp;— «Гоголь в Червоной Руси»; * '''1907'''&nbsp;— «Старинные великорусские песни в карпато-русских записях», «Новая гипотеза о происхождении так называемой Грюнвальдской песни (Bogorodzieca dziewicza)»; * '''1909'''&nbsp;— «Два замечательных карпаторусских сборника XVIII века»; * '''1915'''&nbsp;— «Памятники галицко-русской народной словесности: Легенды. Сказки. Рассказы. Анекдоты»; * '''1924'''&nbsp;— «Галицкая Голгофа»; * '''1925'''&nbsp;— «Думы о Родине», «Освобождение Львова»; * '''1927'''&nbsp;— «Ветхозаветные библейские сказания в карпаторусской церковно-учительской обработке конца XVII века»; * '''1928'''&nbsp;— «Из истории научного исследования Закарпатской Руси»; * '''1929'''&nbsp;— «К библиографии литературы об А.&nbsp;В.&nbsp;Духновиче», «Национальное самосознание карпаторуссов на рубеже XVII—XIX веков», «Повести из „Gesta Romanorum“ в карпаторусской обработке конца XVII века»; * '''1930'''&nbsp;— «Значение и место Закарпаття в общей схеме русской письменности», «Литературные отголоски „русько-украинского“ периода в Закарпатской Руси 1919 года»; * '''1931'''&nbsp;— «Новые литературные находки в области старинной карпаторусской письменности XVI—XVIII веков»; * '''1932'''&nbsp;— «Материалы для истории Закарпатской Руси»; * '''1934'''&nbsp;— «Материалы для истории старинной песенной литературы в Подкарпатской Руси». == Поезія == Збірки віршів «Блудные огни» та «Беззвучные песни и другие стихотворения в прозе», видані 1922 року у Львові. == Примітки == {{reflist|2}} == Джерела == * ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Ф.&nbsp;Ф.Аристов]]'' Юлиан Андреевич Яворский (к 40-летию его литературно-научной деятельности. 1892—1932).&nbsp;— Окр. відб. «Временник» Ставропигийского института.&nbsp;— Ленинград, 1932.&nbsp;— С. 45—49. a = Heorhij Julianovyč Hevorskyj = '''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&nbsp;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&nbsp;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]]. == Життєпис == Георгій Геровський&nbsp;— син<ref name="Родовід">{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}</ref> громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]<ref name="Родовід" />. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&nbsp;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита){{Джерело}}. У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&nbsp;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав. === На Закарпатті === Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».<ref>Practical sphere of Rusyn language//Academy of Rusyn language in Slovakia [http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522143457/http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html|date=22 травня 2011}}</ref> ==== Мова Підкарпатської Русі ==== Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепцію [[:uk:Соболевський_Олексій_Іванович|Соболевського]] про єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз [[:uk:Закарпатський_говір|народної мови Закарпаття]]. Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжений прикладами народної мови, записаними в різних селищах краю за допомогою особливого [[:uk:Фонетичний_правопис|фонетичного правопису]], не втратив наукової актуальності і нині<ref>{{Cite web|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332|title=An Historiographical Guide to Subcarpathian Rus’|accessdate=29 березня 2011|archive-date=7 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307024544/http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332}}</ref>. Крім того, в роботі простежена історія літературної мови Закарпаття у всіх її різновидах, супроводжена численними прикладами та витягами. === Останні роки життя === Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензію на роботу [[:uk:Бірчак_Володимир|Володимира Бирчака]]. Але із встановленням радянської влади навіть така робота стала неможливою. Георгій Геровський потрапив під нагляд [[:uk:НКВС|НКВС]], його викликали на допит. Вдома у нього було проведено обшук, під час якого зникла бібліотека з рідкісними книгами та документами, яку Георгій Геровський збирав багато років<ref>Энциклопедия Подкарпатской Руси&nbsp;— Иван Поп, Ужгород, 2005</ref>. Розуміючи неможливість подальшої роботи в [[:uk:СРСР|СРСР]] і побоюючись за свою свободу, Геровський запросив дозвіл на чехословацьке громадянство, та отримавши його, виїхав у [[:uk:Пряшів|Пряшів]], де провів останні роки свого життя, працюючи в Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідження<ref>{{Cite web|url=http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html|title=Knihovna Akademie ved Ceske Republiky|accessdate=7 січня 2012|archive-date=6 лютого 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150206201245/http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html}}</ref>, навіть брав участь у створенні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР. Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований<ref>И.&nbsp;С.&nbsp;Шлепецкий Георгий Юлианович Геровский (Календарь Лемко-Союза, 1964)[http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121080813/http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf|date=21 січня 2022}}</ref>. == Примітки == <references /> = Stepan Doboš = '''Степан Васильович Добош''' ([[:uk:8_грудня|8 грудня]] [[:uk:1912|1912]], с. [[:uk:Обава|Обава]], нині [[:uk:Мукачівський_район|Мукачівський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]], [[:uk:Пряшів|Пряшів]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]])&nbsp;— один із засновників і перший ректор [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського університету]]. == Життєпис == Народився в родині півце-вчителя Василя Добоша та Меланії Маринець. Дитячі роки минули в селі [[:uk:Дубино|Дубино]]. Початкову освіту здобув в Нелипенській народній школі (1918–1923), по завершенні якої вступив до [[:uk:Мукачівська_гімназія|Мукачівської реальної гімназії]]. Серед викладачів гімназії на той момент домінували російські «біло»-емігранти та місцеві русофіли, тому й навчальний процес був наскрізь пройнятий цим духом. Це, безумовно, вплинуло на формування національних поглядів кожного гімназиста. Зі стін альма-матер юнак вийшов із твердим переконанням, що закарпатські русини є невід'ємною частиною російської нації. Завершивши в [[:uk:1931|1931]] році гімназійні студії, вирушив до [[:uk:Прага|Праги]] із наміром вступити до [[:uk:Карлів_університет|Карлового університету]]. Як стверджує біограф вченого [[:uk:Галайда_Ілля|Ілля Галайда]], від'їжджаючи до столиці, Добош мав бажання навчатися на теологічному факультеті, оскільки лише там навчання було безкоштовним, однак незабаром відмовився від цієї ідеї через те, що не мав необхідних для священнослужителя голосових даних. Спочатку подав документи на медичний факультет, але врешті поступив на юридичний. Стати правником С.Добошу також не судилося, і вже через рік він перевівся на філософський факультет, який завершив у [[:uk:1937|1937]] році. По завершенні університету повернувся в рідний край, маючи бажання працювати на педагогічній ниві, але влаштуватися на роботу одразу не зміг. Шкільний реферат цивільної управи Підкарпатської Русі відмовив йому у працевлаштуванні, мотивуючи своє рішення тим, що в середніх навчальних закладах краю наразі немає вакансій. Лише в листопаді того ж року, коли на захист молодого філолога виступила газета «Наш путь», він був прийнятий викладачем (професором) руської мови в Берегівську гімназію. В умовах «мовного спору», який на той час вже набув свого апогею, педагогу-русофілу було важко (в моральному відношенні) працювати в суто українофільському навчальному закладі. Саме тому вже наступного року він переходить до Чинадієвської горожанської школи, директора якої, Івана Ковача, добре знав. Після Віденського арбітражу (листопад 1938&nbsp;р.), коли значна частина краю, включаючи Чинадієво, була передана Угорському королівству, С.Добош, залишаючись лояльним Чехословаччині, змушений був переїхати до Сваляви, де до березня 1939 року викладав в місцевій горожанці. Із розпадом Чехословаччини та остаточним приєднанням Закарпаття до Угорського королівства, протягом 8 місяців залишався без роботи, оскільки нова влада вважала його «неблагонадійним». Лише в листопаді [[:uk:1939|1939]] р. йому вдалося влаштуватися в Мукачівську гімназію, в котрій сам свого часу навчався. Тут він пропрацював до грудня [[:uk:1944|1944]] року. У вересні-жовтні 1944&nbsp;р. був зв'язковим партизанського з'єднання Василя Русина. У перші дні визволення [[:uk:Мукачеве|Мукачева]] від угорців городяни обрали його, як знаного педагога членом міської управи, а згодом&nbsp;— народного комітету Мукачева. [[:uk:26_листопада|26 листопада]] він був присутній як гість на I З'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. У грудні 1944&nbsp;р. на короткий час очолив колектив Мукачівської торговельної академії, а 7 січня 1945 став інспектором шкіл в м. [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]. У цей час увійшов до підготовчої комісії по створенню Ужгородського університету, а [[:uk:27_вересня|27 вересня]] 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету. У вересні та жовтні 1945&nbsp;р. С.Добоша двічі викликають на допит в МДБ [[:uk:СМЕРШ|«СМЕРШ»]], після чого він виїхав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччину]]. Отримавши громадянство Чехословаччини, від листопада 1945 до останніх днів свого життя викладав в різних середніх та вищих навчальних закладах Чехословаччини: гімназіях Біджова (1945–1946), [[:uk:Пряшів|Пряшева]] (1946–1949), Липтовського Микулашу (1949–1951), Кошицькому медичному факультеті (1951–1953), Братиславському університеті (1953–1954), Вищій Школі педагогічній в Пряшеві (1954–1959), Кошицькому університеті ім. П.&nbsp;Й.&nbsp;Шафарика (1959–1978), в якому протягом 8 років очолював кафедру російської мови та літератури. Помер [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]] року, коли в своєму домашньому кабінеті він завершував роботу над черговою наукою статтею. == Громадська діяльність == У роки навчання в університеті проявив себе як здібний організатор студентського громадського життя: в 1935–1936&nbsp;рр. був заступником голови, а в 1936–1937&nbsp;рр.&nbsp;— головою «Центрального союза подкарпаторусских студентов», який об'єднував близько десяти організацій студентів-русинів. В [[:uk:1936|1936]]&nbsp;р. його було обрано заступником голови Союзу чехословацьких студентів, протягом 1935–1936 років&nbsp;— працював заступником голови самоврядного комітету «Карпаторусского студенческого общежития» на Рів'єрі. Окрім цього у згаданий період брав діяльну участь у роботі гімназійно-студентських гуртків «Друг» в Мукачеві та «Родина» в Чинадієві, товариства карпаторуських студентів «Возрождение» та товариства карпаторуських православних студентів «Пролом» в Празі. Будучи студентом, Степан робить перші кроки до участі в політичному житті краю&nbsp;— в 1935 році, як представник студентства, входить до правління «Русской национально-автономной партии» (РНАП), очолюваної найодіознішим політиком міжвоєнного Закарпаття [[:uk:Фенцик_Степан|Стефаном Фенциком]]. Причиною цього було, безумовно, те, що саме С.Фенцик на той момент був чи не єдиним впливовим крайовим діячем, що опікувався студентами. Так, до прикладу в [[:uk:1936|1936]] році він заснував при «Центральном союзе подкарпаторусских студентов» благодійний фонд, з якого щороку виплачувалися соціальні стипендії малозабезпеченим студентам-русинам. У перші дні звільнення Мукачева від угорців городяни обрали його як знаного педагога членом міської управи, а згодом&nbsp;— народного комітету Мукачева. 26 листопада він був присутній як гість на I P'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. На з'їзді було сформовано Народну Раду Закарпатської України, на яку було покладено владні функції. Посаду уповноваженого Народної Ради в справах освіти обійняв відомий письменник та журналіст Іван Керча. Він доклав чимало зусиль до реформування системи освіти краю і переведення її на радянський зразок. До цього процесу Керча залучив і Степана Добоша, з яким товаришував ще навчаючись в гімназії та університеті. == Наукова робота == У середині 30-х років Степан Добош заявляє про себе як талановитий публіцист&nbsp;— на сторінках крайової періодики публікує понад два десятки статей та повідомлень на студентську тематику, а також кілька перших літературознавчих розвідок. У період життя у Мукачеві (1939–1945&nbsp;рр.) він продовжує плідно займатися науковою роботою. Результатом його пошуків стала видана в 1942 році монографія «Исторія подкарпаторуськой литературы», яка є хоча й поверхневим, але багатим на фактичний матеріал дослідженням розвитку закарпатської літератури від найдавніших часів до 40-х рр. XX століття. Слід також відзначити, що С.Добош був затятим супротивником політики угорської влади щодо вирішення в Закарпатті мовного питання. Доказом цього є його участь у написанні разом із іншими відомими філологами ([[:uk:Геровський_Георгій_Юліанович|Г.Геровським]], В.Крайняницею, П.Лінтуром та ін.) критичної рецензії на підручник «Грамматика угрорусского языка», виданого в 1940&nbsp;р. начальником відділу освіти регентського комісаріату Карпатської території (так тоді офіційно іменувалося Закарпаття) Юлієм Мариною. Ця рецензія з'явилася окремою брошурою в [[:uk:1941|1941]] році і стала однією з причин скорого вилучення підручника Ю.Марини зі шкільного вжитку. Проживаючи на Пряшівщині С.Добош продовжує свої наукові пошуки&nbsp;— в 1952 році здобуває титул доктора філософії (Ph Dr), а в 1970&nbsp;— вчений ступінь кандидата філологічних наук, в 1961 році йому було присвоєно вчене звання доцента. в цей період він публікує низку наукових статей з проблем історії закарпатської літератури, ряд підручників з російської мови для середніх шкіл, монографії «Адольф Иванович Добрянский. Очерк жизни и деятельности» (1956) та «Юлий Иванович Ставровский-Попрадов. Очерк жизни и творчества» (1975). Останні з названих праць окрім того, що були вершиною творчості Добоша-науковця, досі залишаються найґрунтовнішим з того, що коли-небудь писалося про закарпатських будителів. Наукові здобутки вченого були відзначені в 1976&nbsp;р. премією ім. І.Франка Словацького літфонду, а в 1977 за багаторічну працю на педагогічній ниві він отримав звання Заслуженого вчителя. == Ужгородський університет == На початку 1945 року розпочалася робота по створенню Ужгородського університету. Добош спочатку увійшов до підготовчої комісії, а 27 вересня 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету. Відкриття Ужгородського університету відбулося 18 жовтня 1945 року. «Цей день&nbsp;— день нашої перемоги»,&nbsp;— цими словами ректор привітав перших студентів новоствореного навчального закладу. == Zdroje == = Josif Rubij = '''осиф Рубій''' (*[[:rue:1838|1838]] [[:rue:Андріёва|Андріёва]]<ref>Михайло Шмайда. Андріёва зазначена лем у сего автора, с. 35.</ref> — †[[:rue:3._януар|3. януар]] [[:rue:1919|1919]] [[:rue:Пряшів|Пряшів]]) — [[:rue:Публіціста|публіціста]], [[:rue:Етноґраф|етноґраф]], з року 1862 выкладач [[:rue:Ґрецькый_язык|ґрекчины]] і [[:rue:Латиньскый_язык|латины]] на Пряшівскій ґімназії, молодшый соратник [[:rue:Александер_Духновіч|Александра Духновича]].<ref name="Поп">Иван Поп.</ref> Закончив ґімназію в [[:rue:Ужгород|Ужгороді]] (1858), учив ся в духовной семінарії у [[:rue:Відень|Відню]] (1861) и едночасно навщивляв лекції на тамошной універзітї.<ref name="Ковач">Федір Ковач.</ref><ref name="Поп" /> Ту го [[:rue:Адолф_Добряньскый|Адолф Добрянскый]] познакомив з російськым амбасадором у [[:rue:Відень|Відню]] М.&nbsp;Раєвскым, в кругу котрого Йосиф Рубій зознамив ся з російськыма писателями, доставав російску літературу, котру пропаґовав на [[:rue:Подкарпатя|Подкарпатю]], и став ся запаленым [[:rue:Русофил|русофилом]]. Ёго надмірна запаленость выволала побоёваня в кругу М.&nbsp;Раєвского, зашто ректор духовной семінарії спровадив го закончити духовну науку в ужгородской семінарії (1861–1862), по закончіню котрой Рубій одказав ся прияти священство. Намісто того достав діплому професора ґімназії на універзітї в [[:rue:Пешт|Пешті]], а пак понад 40 рокы выкладав класічны языкы на ґімназії в [[:rue:Пряшів|Прешові]].<ref name="Поп" /> Став ся секретарём основаного и веденого [[:rue:Александер_Духновіч|А. Духновичом]] «Общества св.&nbsp;Иоанна Крестителя». Быв актівный участник створеня «Общества св.&nbsp;Василія Великого» и ініціатор (около 1863) май радікалного, а зато полулеґалного, «Общества Андрея Первозванного». Як участник и орґанізатор сих обществ утримовав контакт и доставав грошову помоч од Московского славянского комитета. Через М.&nbsp;Раевского доставав русскы книгы и часописы, шырив их серед русинской інтеліґенції. Про М.&nbsp;Раевского складовав спискы русинскых штудентох и професорох, котры бы хотїли одыйти до Росії на науку и роботу.<ref name="Поп" /> == Творы == Публіковав історичны, фолклорны, етноґрафічны, лінґвістічны матеріалы в часописах ''Свѣтъ'' і ''Новый свѣтъ''. Выдав моноґрафічну працу ''Історія пряшівской ґімназії 1837–1890'' (1890). Заховав ся і рукопис збіркы пісень.<ref name="Ковач" /><ref name="Поп" /> = Omeľan Ohonovskyj = '''Омеля́н Миха́йлович Огоно́вський''' (псевдоніми і криптоніми: ''Омелян із Григорова, Ємілян, Ом. о та ін.''; [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]], с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]], нині [[:uk:Івано-Франківський_район|Івано-Франківський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&nbsp;— [[:uk:28_жовтня|28 жовтня]] [[:uk:1894|1894]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Учений|учений]]-[[:uk:Філолог|філолог]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор]] [[:uk:Філософія|філософії]] ([[:uk:1865|1865]]), [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Польська_академія_знань|Польської академії знань]] (з [[:uk:1881|1881]]). Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]]. == Життєпис == Народився [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]] року в с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]] (нині [[:uk:Рогатинський_район|Рогатинський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині [[:uk:Священник|священника]]. Батько о. Михайло Огоновський був [[:uk:Настоятель|настоятелем]] [[:uk:Церква_(будівля)|церкви]] Різдва Пресвятої Богородиці. Родина мала шляхетське походження і належала до гербу [[:uk:Огоньчик_(герб)|Огоньчик]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/20210/file.pdf Шашкевичіяна].&nbsp;— 1988.&nbsp;— Ч. 11 (42-43).</ref>. У м. [[:uk:Бережани|Бережанах]] закінчив [[:uk:Нормальна_школа|нормальну школу]]. Згодом навчався там у цісарсько-королівській [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанській гімназії]]<ref>[[Бережанська_Земля]]: Історично-Мемуарний Збірник.&nbsp;— Ню Йорк&nbsp;— Лондон&nbsp;— Сидней&nbsp;— Торонто, 1970.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— С. 75.</ref>. Два старші класи закінчував у [[:uk:Львів|Львові]]. У цьому місті [[:uk:1853|1853]]&nbsp;р. склав [[:uk:Атестат_зрілості|матуру]]. [[:uk:1857|1857]] року закінчив [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]]. Цього року одружується з дочкою священника в Чесниках Фалиною Нєдзвєцькою. Вивчав [[:uk:Теологія|теологію]] у Львівському університеті. Окрім богословських наук, вивчав [[:uk:Руська_мова|руську мову]] та літературу на лекціях [[:uk:Головацький_Яків|Якова Головацького]]. У цей час також&nbsp;вивчав [[:uk:Класична_філологія|класичну філологію]] та [[:uk:Польська_мова|польську]] мову. Був [[:uk:Катехит|катехитом]] при Домініканській (німецькій) гімназії.&nbsp;З [[:uk:1863|1863]] року викладав релігію, руську мову та літературу в [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Академічній гімназії]] Львова. Закінчив [[:uk:Львівський_університет|Львівський]] (1865) і [[:uk:Віденський_університет|Віденський]] (1870) університети. З [[:uk:1867|1867]] очолив кафедру руської філології Львівського університету (після відходу Якова Головацького). &nbsp;З&nbsp;[[:uk:1870|1870]]&nbsp;р.&nbsp;продовжив навчання у&nbsp;Віденському університеті. У [[:uk:1877|1877]]&nbsp;р. його обирають деканом [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_національного_університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету.]] У [[:uk:1881|1881]]&nbsp;р.&nbsp;обраний&nbsp;&nbsp;членом-кореспондентом Польської Академії наук. [[:uk:1888|1888]] р. став професором Львівського університету. Один із засновників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]] (її голова 1877—1894<ref>[http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]</ref><ref>[http://zbruc.eu/node/7842 Конкурс історичний // Дѣло, 25.05.1888]</ref>), [[:uk:Народна_Рада|Народної Ради]] (1885), [[:uk:НТШ|Наукового Товариства ім. Т.Шевченка]] (1893). Під його впливом багато студентів змінювали погляди з [[:uk:Москвофіл|москвофільських]] на [[:uk:Народовці|народовські]] (зокрема, [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Тісні зв'язки з ним підтримував [[:uk:Цалковський_Василь|Цалковський Василь]]. Намагався досягнути порозуміння з австрійським урядом і польськими політичними колами, впроваджуючи в життя політику так званої [[:uk:Нова_ера_(Галичина)|«нової ери»]], яка, зазнала невдачі. Зокрема, 24 листопада [[:uk:1890|1890&nbsp;р]]. разом з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]], [[:uk:Телішевський_Костянтин|Костянтином Телішевським]], [[:uk:Левицький_Кость_Антонович|Костем Левицьким]], [[:uk:Мандичевський_Корнило|Корнилом Мандичевським]], [[:uk:Митрополит|митрополитом]] [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестром Сембратовичем]] брав участь у прес-конференції [[:uk:Казимир_Бадені|Казімєжа Бадені]], на якій підбили підсумки попередніх переговорів.<ref>[http://litopys.com.ua/encyclopedia/bratstva-tovaristva/nova-era/ «Нова ера». Галичина, 1890&nbsp;р.]</ref> [[:uk:1893|1893]] року став головою комітету з перевезення та перепоховання на Личаківському цвинтарі мощей блаженної пам'яти [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]] з Новосілок.<ref>''[[Горак Роман Дмитрович|Горак Р]].'' Задля празника. У сутінках.&nbsp;— К. : Радянський письменник, 1989.&nbsp;— С. 358.&nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/5333002061|ISBN 5-333-00206-1]].</ref> [[:uk:1874|1874]]—[[:uk:1894|1894]]&nbsp;— листувався з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]]. Помер у [[:uk:Львів|Львові]], похований у родинному гробівці на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;1<ref>{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=113|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>. == У сфері мовознавства == Наголошував на формуванні [[:uk:Українська_літературна_мова|української літературної мови]] на  основі [[:uk:Етимологічний_правопис|етимологічного правопису]]. Продовж роботи у Львівському університеті намагався реформувати викладання руської мови та літератури. Добиватися навчання живою мовою, замість мертвонародженого язичія, яке запровадив Я.Головацький. Відомою мовознавчою працею є «Студії в царині [[:uk:Руська_мова|руської мови]]» ([[:uk:1880|1880]]). Займався [[:uk:Топологічний_зв'язок|типологічним]] порівнянням аспектів [[:uk:Церковнослов'янська_мова|церковнослов'янської]], [[:uk:Польська_мова|польської]] та [[:uk:Українська_мова|української]] мов. Є автором [[:uk:Підручник|підручника]] «[[:uk:Граматика|Граматика]] язика руського» ([[:uk:1889|1889]]). Опублікував [[:uk:Хрестоматія|хрестоматії]] з історії церковнослов'янської ([[:uk:1871|1871]]) та [[:uk:Староукраїнська_мова|староукраїнської]] ([[:uk:1881|1881]]) мов. == У сфері літературознавства == У [[:uk:1872|1872]]–[[:uk:1873|1873]]&nbsp;рр. вмістив у [[:uk:Журнал_«Правда»|журналі «Правда»]] цикл статей «Критично-естетичний погляд на декотрі поезії [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка]]», де проаналізував кілька «Думок» поета, баладу [[:uk:Тополя_(балада)|«Тополя»]], поему [[:uk:Гайдамаки_(поема)|«Гайдамаки»]], [[:uk:Неофіти_(поема)|«Неофіти»]]. Видав популярний [[:uk:Нарис|нарис]] «Життя Тараса Шевченка. Читанка для селян і міщан» ([[:uk:1876|1876]]), дослідження «Гайдамаки». Поема Тараса Шевченка" ([[:uk:1879|1879]]). За його редакцією були опубліковані перші два [[:uk:Том_(книга)|томи]] [[:uk:Кобзар_(збірка)|«Кобзаря»]] Т. Шевченка із [[:uk:Стаття|статею]] «Дещо про життя і літературну діяльність Т. Шевченка» ([[:uk:1893|1893]]). Виступав з критичними статтями про творчість [[:uk:Кониський_Олександр_Якович|О. Кониського]] та ін. == «Історія літератури руської» == «Історію літератури руської» почав писати [[:uk:1886|1886]]&nbsp;р. на сторінках журналу «Зоря». До цього здійснив комплексний аналіз одного з періодів українського письменства у праці «Погляд на історію руської літератури в часі Татарщини» ([[:uk:1881|1881]]). Упродовж [[:uk:1887|1887]]-[[:uk:1894|1894]]&nbsp;рр.видано чотири томи «Історії літератури руської» (усього 6 частин). Перший том- література від давньої доби до кінця [[:uk:XIII_століття|XVIII століття]], другий том&nbsp;— [[:uk:Лірика|лірика]] [[:uk:XIX_століття|ХІХ століття]], третій&nbsp;— [[:uk:Проза|проза]] ХІХ століття, четвертий&nbsp;— [[:uk:Етнографія|«етнографія»]] ХІХ століття. Гостро критикував цю працю Іван Франко («''Ця система зовсім неісторична, читач при такій подачі матеріалу не одержує жодного уявлення про розвиток літератури''»<ref>Франко І. Історія літератури руської / І. Франко // Зібрання творів у 50 т. Т. 27 / Іван Франко.&nbsp;— К. : Наук. думка, 1980.  – С. 335</ref>). Ця праця стала також об'єктом суворої критики з боку О.&nbsp;Соболевського, О.&nbsp;Пипіна, І.&nbsp;Франка, а згодом С.&nbsp;Єфремова, Д.&nbsp;Чижевського, О.&nbsp;Біленького та ін. Натомість сучасний літературознавець В. Микитюк вважає, що хиби «Історії літератури руської» зумовлені не розробленістю методології створення історико-літературних оглядів, а також відсутністю підготовчих монографій<ref>Микитюк В. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк.&nbsp;— Львів, 1995.&nbsp;— С. 25</ref>. Учні та студенти продовж довгого часу навчалися саме за цією працею Ом. Огоновського. «Історія літератури руської» стала причиною дискусії 1890—1891&nbsp;рр. між О.&nbsp;Пипіним і діячами української національної культури (О.&nbsp;Огоновський, І.&nbsp;Нечуй-Левицький, М. Комаров), яка продемонструвала не тільки національну солідарність, а й інтелектуальну потугу українських літературних сил, які спростували упереджені думки О.&nbsp;Пипіна, обстоюючи право українського письменства на місце в колі світових літератур. Їхні відносини&nbsp;— це було своєрідне «зіткнення двох світоглядів, двох філософських і літературознавчих доктрин, двох епох, адже Огоновський закорінений у період романтизму, більшість його художніх творів&nbsp;— цілком романтичні»<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.  – 188с.</ref>. Для Франка ж романтичний історизм зі староукраїнської доби, звернення до епосу Середньовіччя був уже неактуальний. У другій половині 1870-х&nbsp;— у 1880-ті роки його художньо-естетична концепція сформувалася під впливом позитивістської системи цінностей. ; Видання * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть I (1887) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_I_(1887).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть II (1888) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_II_(1888).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть III (1893) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_III_(1893).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть IV (1894) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_IV_(1894).pdf|WP Commons]]) == Омелян Огоновський та Іван Франко == Непрості творчі стосунки учителя й учня (Івана Франка й Омеляна Огоновського) тривали впродовж 1875—1894&nbsp;рр. У 80-х рр. ХІХ ст. І. Франко рецензує праці Омеляна Огоновського. Позитивну оцінку отримав підручник професора для вивчення порівняльної граматики слов'янських мов на основі фонетичної системи Караджича «Studien auf dem Gebiete der ruthenischen Sprache von Dr. Emil Ogonowski» (Львів, 1880). Франко вважав цю книгу основним здобутком галицького мовознавства ХІХ ст., наслідком наукових ідей П. Житецького. Складні відносини між Огоновським та Франком розпочалися під час габілітації останнього. Франко вирішує озахищати докторат у Чернівецькому університеті. Їде до свого знайомого професора-мовознавця Степана Смаль-Стоцького. Там він вчиться один семестр і після завершення навчання думає про тему докторської дисертації. Керівником наукової роботи міг бути Омелян Огоновський, до якого Франко звертається з темою «Поетична поезія Тараса Шевченка». Огоновський відкидає цю тему через політичне становище в Галичині. Франко згодом звертається з іншою ідеєю про релігійну поезію&nbsp;— Огоновський знову відмовляє, оскільки не був некомпетентним у цій справі. Франко неодноразово критикував викладацьку методологію свого вчителя: «Ще сьогодні беруть мене холодні дрижачки при згадці про педантичні, безглузді лекції Венцлевського, Черкавського, Огоновського, про тяжке пережовування мертвої книжкової вченості, про це рабське додержання друкованих зразків словесних формул…»<ref>Франко І. Як це сталося (Спогад) // Зібр. творів: У 50 т.&nbsp;— Т. 34.&nbsp;— С. 372.</ref> Влучною оцінкою Франка лекторської майстерності Огоновського є вислів «Він був з натури своєї більше анатом, ніж фізіолог»<ref>Франко І. Професор Омелян Огоновський // Зібр. творів у 50 т.&nbsp;— Т. 43.&nbsp;— С. 366.</ref>. Огоновський культивував репродуктивне, «сухе» вивчення літературного матеріалу. Огоновський про дошкульні оцінки студента писав: «Ваші заміти про мою діяльність чи то по волі, чи то по неволі виходять щонайбільше не дуже прихильні… Чужі люде лучше оцінюють мої труди, ніж свої»<ref>ВРІЛ, ф.3 (Іван Франко), од. зб. 1608, арк.. 149</ref>.&nbsp;Лише у некролозі «Професор Омелян Огоновський» Франко змінив свою думку про університетського вчителя. Спробу з іншого ракурсу розглянути стосунки між Франком і Огоновським здійснив львівський літературознавець В. Микитюк<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.  – 188 с.</ref>. На його думку, це були взаємини між вчителем та студентом, які «робили спільну справу&nbsp;— будували храм національної культури». == Творчий доробок == Автор [[:uk:Поезія|поезії]] «Хрест» ([[:uk:1860|1860]]), [[:uk:Драма_(жанр)|драм]] «Федько Острозький» ([[:uk:1861|1861]]), «Настасія» ([[:uk:1862|1862]]), [[iarchive:ohonovskii/page/n1|«Хрестоматія староруська для высшихъ клясъ гимназіяльныхъ»]] (1881), «Гальшка Острозька» ([[:uk:1887|1887]]). Автор поеми, [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Вірш|віршів]], [[:uk:Оповідання|оповідань]], опублікованих у [[:uk:Часопис|часописах]] [[:uk:Зоря_галицька|«Зоря галицька»]], [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]], [[:uk:Зборник|«Зборник»]]. == Родина == Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]]. == Публічні виступи == * [http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888] == Пошанування пам'яті == Фірма Генрика Пер'є виконала [[:uk:Монумент|пам'ятник]] на [[:uk:Могила|могилі]] О.Огоновського. У медальйоні&nbsp;— мармуровий портрет, який створив [[:uk:Скульптура|скульптор]] [[:uk:Антоній_Рудзевич|Антоній Рудзевич]] ([[:uk:1854|1854]]–[[:uk:1914|1914]]). У цьому гробівці поховані: дружина Омеляна&nbsp;— Фалина з Недзвецьких Огоновська ([[:uk:1843|1843]]–[[:uk:1908|1908]]); їхня донька Емілія Огоновська ([[:uk:1878|1878]]–[[:uk:1906|1906]]); Ольга з Огоновських ({{пом}} [[:uk:1935|1935]])&nbsp;— дружина відомого галицького політика Костя Левицького; син Петра Огоновського&nbsp;— географ, дійсний член НТШ Володимир Огоновський (1895—1976) та інші члени родини. У [[:uk:1933|1933]]&nbsp;р., віддаючи пошану братам Огоновським, Рада міста Львова вирішила перейменувати одну з вулиць на [[:uk:Знесіння_(місцевість,_Львів)|Новому Знесінні]] на вул. Огоновських. Але вже в [[:uk:1950|1950]] році, шукаючи симпатії [[:uk:Кім_Ір_Сен|Кім Ір Сена]], цю вулицю назвали Корейською. Ця назва залишилася й донині. == Примітки == <references responsive="0"></references> == Джерела == * ''Гуцал П., Мазурак Я., Пиндус Б.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_2/page/n654/mode/1up?view=theater Огоновський Омелян Михайлович] // {{ТЕС|2|655}} * ''Жадько В.'' Український некрополь.&nbsp;— К., 2005.&nbsp;— С. 251. * ''Кушплір Д.'' Огоновський Омелян // Довідник з історії України.&nbsp;— Інститут історичних досліджень ЛДУ ім. І.Франка, 1995.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 297. * ''Микитюк В.'' Великий Робітник. Штрихи до літературного портрета Ом. Огоновського / В. Микитюк // Дзвін.&nbsp;— Львів, 1994.&nbsp;— Ч. 7.&nbsp;— С. 137—141. * ''Микитюк В''. «Два раціональні романтики», або до взаємин Пантелеймона Куліша та Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Вісник Львівського університету. Серія філологічна.&nbsp;— Львів, 2007.&nbsp;— Випуск 39.&nbsp;— Частина 2.&nbsp;— С. 291—299. * ''Микитюк В''. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В.&nbsp;Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&nbsp;— 188 с. * ''Микитюк В.'' Коли студент переростає професора. Іван Франко та Омелян Огоновський / В. Микитюк // Українське літературознавство.&nbsp;— Львів, 1993.&nbsp;— Випуск 58.&nbsp;— С. 132—137. * ''Микитюк В''. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В.&nbsp;Микитюк.&nbsp;— Львів, 1995.&nbsp;— 28&nbsp;с. * ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // ENCYCLOPEDIA. Т. ІІ. ЛНУ імені Івана Франка.&nbsp;— Львів, 2014.&nbsp;— С. 214—215. * ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // Шевченківська енциклопедія: в 6 т.&nbsp;— Т. 4: М-Па / НАН України Інститут літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка: редкол. М.&nbsp;Г.&nbsp;Жулинський (гол.) [та ін.].&nbsp;— Київ, 2013.&nbsp;— С. 667—669. * ''Микитюк В.'' Омелян Огоновський&nbsp;— культурний і громадський діяч другої половини ХІХ ст. / В. Микитюк // Вісник ЛПІ.&nbsp;— 1992.&nbsp;— Ч. 268.&nbsp;— С. 49-54. * ''Микитюк В.'' Педагогічна діяльність Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Українська філологія: Історія і перспективи (До 145-річчя кафедри української філології у Львівському університеті).&nbsp;— Львів, 1994.&nbsp;— Тези доповідей.&nbsp;— С. 237—243. * ''Микитюк В.'' Професорська проза Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Слово і Час.&nbsp;— Київ, 1998.&nbsp;— Ч. 8.&nbsp;— С. 34-38. * ''Микитюк В.'' «Феномен між Русинами…» (До 170-річчя з дня народження Омеляна Огоновського) / В. Микитюк // Шветлосц (літературний, культурний та мистецький часопис).&nbsp;— НВУ «Руске слово».&nbsp;— Новий Сад (Сербія та Чорногорія), 2003.&nbsp;— Ч. 4.&nbsp;— С. 17-28. * ''Михайлин І.&nbsp;Л.''&nbsp;Навколо Омеляна Огоновського (Дискусія в критиці з приводу «Історії літератури руської») / І.&nbsp;Л.&nbsp;Михайлин // Українське літературознавство. —1996.&nbsp;— Вип. 63.&nbsp;— С. 3—21. * ''Панчук І.'' Тернопільщина в іменах. Довідник.&nbsp;— Тернопіль&nbsp;: Підручники і посібники, 2006. * ''Пашук В.&nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Ohonovskyj_Om Огоновський Омелян Михайлович] // {{ЕІУ|7|523}} * ''Кокорудз І.'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Kokorudz_Illia/Profesor_dr_Omelian_Ohonovskyi_Ohliad_ieho_zhytia_i_naukovoi_ta_literaturnoi_diialnosty Професор др. Омелян Огоновский. Огляд єго житя і наукової та літературної діяльности] // «Записки Наук. Тов. ім. Шевченка», т. 5, 1895 == Zdroje == = Štefan Pankovič = '''Степан Панкович''' (також '''Стефан Панкович'''; {{lang-rue|Стефанъ Панковичъ}}, {{lang-hu|{{угорське ім'я|Pankovics István}}}}; [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]], Веляти, [[:uk:Угорське_королівство|Угорське королівство]]&nbsp;— [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], Угорське королівство)&nbsp;— [[:uk:Священик|священик]] та церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]] у [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], [[:uk:Мадярон|мадярон]], активний провадник [[:uk:Мадяризація|мадяризації]] краю<ref name="eikkr2">''Поп І''. Панкович Степан // Енциклопедія історії та культури карпатських русинів / під ред. [[Павло Роберт Маґочій|П.&nbsp;Р.&nbsp;Маґочія]].&nbsp;— Ужгород&nbsp;: Видавництво В. Падяка, 2010.&nbsp;— С. .</ref> та противник [[:uk:Москвофільство|москвофільства]]. == Життєпис == Народився [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]] року у селі Веляти (нині&nbsp;— округ [[:uk:Требішов_(округ)|Требішов]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]]). Після закінчення [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородської богословської семінарії]] та висвячення у [[:uk:1851|1851]] році на греко-католицького священика Степан Панкович жодного дня не виконував священичих обов'язків. Натомість протягом майже 20 років працював домашнім вчителем в різних угорських аристократичних родинах. Попри брак практичного пастирського досвіду, у [[:uk:1866|1866]] році його було призначено єпископом [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], і наступного року це призначення схвалив [[:uk:Ватикан|Ватикан]].<ref name="eikkr2" />Роки правління єпископа Степана Панковича (1867—1874) припали на час посилення урядової політики [[Мадяризація|мадяризації]] та національної асиміляції немадярських народів [[Угорське королівство|Угорського королівства]] після [[Австро-угорський компроміс|Австро-угорської угоди]] 1867 року<ref name="od">''[[Чубатий Микола|Чубатий М]].'' [http://www.cerkva.od.ua/index.php?option=com_content&task=view&id=47&Itemid=44 Українська Католицька Церква]&nbsp;— Православна католицька церква в Одесі, 04.05.2008.</ref>&nbsp;— і Степан Панкович був переконаним прихильником цієї політики. Навіть пастирські послання до народу Панкович писав угорською мовою. Він взявся «плекати» угорський патріотизм у карпатських русинів, стверджуючи, що якщо вони живуть під правлінням мадярів, то їм також слід стати мадярами: {{text|«Якщо ми живемо тепер під владою мадярів, то ми маємо ставати мадярами, а як прийдуть німці, то станемо німцями»<ref name="eikkr"/>}} Степан Панкович був прихильником підпорядкування своєї єпархії угорській церкві, у той час коли єпархіальний синод та місцеві еліти [[:uk:Мукачеве|Мукачевого]] протягом десятиріч клопотали про її автономію. То ж коли у [[:uk:1771|1771]] році папською буллою [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] Мукачівська єпархія врешті вийшла із підпорядкування римо-католицького єпископа в угорському [[:uk:Еґер|Ягрі]] (Еґері) та стала підпорядкованою безпосередньо Ватикану,<ref>''[[Белей Любомир Омелянович|Белей Л]]''. [http://tyzhden.ua/Publication/1231 Закарпатський казус] // [[Український_тиждень]].&nbsp;— 2010.&nbsp;— 12 березня.</ref> єпископ Панкович активно виявляв свою незгоду. На противагу [[:uk:Румунська_Православна_Церква|Румунській]] та [[:uk:Сербська_православна_церква|Сербській православним церквам]] в Угорщині, які зберігали свій автономний статус і рівність з римо-католицькою та протестантськими церквами, єпископ визнав верховенство римо-католицької церкви Угорщини на Будапештському церковному конгресі [[:uk:1870|1870]] року.<ref name="eikkr2" /> За роки його єпископства виділено південну частину Мукачівської єпархії в окремий вікаріят із власною консисторією та богослужбовою угорською мовою, з осередком у містечку Гайдудорг (Гайдудороґ). [[:uk:1912|1912]] року вікаріят перетворено на окрему [[:uk:Гайдудорозька_архієпархія|єпархію]] (дієцезію), що тепер входить до складу Угорщини. Згодом Гайдудороґ став єдиною угорською епархією візантійського обряду.<ref>о. ''[[Гриньох Іван Михайлович|Гриньох І]]''. [http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf Собор, який для нас не відбувся] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|date=4 березня 2016}} // [[Сучасність]].&nbsp;— 1967.&nbsp;— №&nbsp;10 (82).&nbsp;— С. 107—108.</ref> У своїх намаганнях поширювати проугорську орієнтацію єпископ виявляв критичне ставлення до єдиної існуючої руської організації&nbsp;— [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|Товариства св. Василія Великого]], яке захищало автономний статус Мукачівської єпархії. Йому вдалося позбутися голів-засновників [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]] та [[:uk:Раковський_Іван_Іванович|Івана Раковського]], які були [[:uk:Москвофіли|москвофілами]], та фактично взяти під свій контроль друкований орган товариства&nbsp;— газету [[:uk:Світ_(видання)|«Свѣтъ»]]. У [[:uk:1871|1871]] році новий редактор почав видавати газету під назвою «Новий свѣтъ», яка також виявилася недостатньо проугорською в очах влади, і Степан Панкович замінив її наступного року (1872 р.) справді лояльною газетою «Карпатъ». Він також домігся переведення журналістів та дописувачів, що залишалися в опозиції угорському урядові, на роботу в інші частини Угорського королівства ([[:uk:Кирило_Сабов|Кирило Сабов]], Юрій Ігнатков) або змушував назавжди виїхати з країни. Деякі з них [[:uk:Еміграція|емігрували]] до [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] (Віктор Кимак, Михайло Молчан, Еммануїл Грабар).<ref name="eikkr2" /> Степан Панкович також заборонив семінаристам-русинам навчатися у імперській столиці [[:uk:Відень|Відні]], натомість посилав їх на навчання до [[:uk:Будапешт|Будапешта]] та Острогома. Побоюючись, що вони «слов'янізуються» під впливом студентів-слов'ян із інших частин [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорської імперії]], він також заборонив викладання [[:uk:Руська_мова|руської мови]] в гімназіях [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], і це рішення стало поштовхом для мадяризації дедалі ширших верств греко-католицької русинської церковної інтелігенції.<ref name="eikkr2" /> За свої успіхи в розгромі останніх спроб [[:uk:Русини|русинського]] національного самоусвідомлення Степан Панкович був високо оцінений угорськими урядовими колами: його було нагороджено [[:uk:Орден_Залізної_Корони|Великим Хрестом ордена Залізної Корони]] (1871 р.)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie].&nbsp;— Wien 1874.&nbsp;— S. 74.</ref>, надано звання імператорського таємного радника та командора [[:uk:Королівський_угорський_орден_Святого_Стефана|Королівського угорського ордена Святого Стефана]] (1869 р.)<ref name="eikkr2" /><ref>{{Cite news|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|title=A Szent István Rend tagjai|date=2013-01-05|work=archive.is|accessdate=2018-03-31|archive-date=2013-01-05|archive-url=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm}}</ref>. Помер [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]] року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]<ref name="eikkr2" /> (нині&nbsp;— [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатська область]], [[:uk:Україна|Україна]]). '''Štefan Pankovič''' (, [[:cs:29._říjen|29. října]] [[:cs:1820|1820]] [[:cs:Veľaty|Veľaty]] — [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl [[:cs:Biskup|biskup]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] a přední propagátor [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Štefan Pankovič byl předním propagátorem [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v mukačevské eparchii, jehož maďarizační reformy byly zaměřené na výchovu mladé generace kněží k loajalitě vůči [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|uherskému státu]]. Tyto reformy později vyústili ve vznik publicistické skupiny zvaná [[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|''Maďarónové'']], kteří se v 90. letech 19. století podíleli na další propagaci maďarizace. == Život == Štefan Pankovič se narodil [[:cs:29._říjen|29. října]] v roce [[:cs:1820|1820]] v obci [[:cs:Veľaty|Veľaty]] na dnešním východním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|strany=184|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}</ref>{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Studoval na Užhorodském řeckokatolickém semináři a jeho jáhenské svěcení proběhlo [[:cs:24._srpen|24. srpna]] [[:cs:1851|1851]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05">{{Citace elektronického periodika|titul=Bishop István Pankovics [Catholic-Hierarchy]|periodikum=www.catholic-hierarchy.org|url=https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpank.html|datum přístupu=2025-05-28}}</ref> O tři dny později, [[:cs:27._srpen|27. srpna]] [[:cs:1851|1851]] byl vysvěcen na kněze. Po vysvěcení byl téměr 20 let vychovatelem a učitelem v maďarských šlechtických rodinách.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1866|1866]] byl Pankovič zvolen biskupem [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]], tuto volbu potvrdil [[:cs:Svatý_stolec|Svatý stolec]] [[:cs:22._únor|22. února]] [[:cs:1867|1867]] a [[:cs:5._květen|5. května]] byl oficiálně v [[:cs:Prešov|Prešově]] vysvěcen na biskupa.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> === Biskup mukačevský === Štefan Pankovič byl podporovatel tehdejších [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem, které uherská vláda aplikovala na ostatní (po většinou [[:cs:Slované|slovanská]]) etnika v [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|Uhersku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus', 1848-1948|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|strany=56|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[dále jen The shaping of a national identity]|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref><ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|strany=[https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago/page/n372 355]|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1|poznámka=[dále jen Encyclopedia of Rusyn History and Culture]|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|typ refu=normální}}</ref> Již v roce 1869 bylo zakázáno vyučovat v rusínském jazyce na užhorodském gymnáziu, cemuž rusínská, tehdy značně rusofilská, inteligence odporovala.<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Malé dejiny Rusínov|vydání=2. vydanie|vydavatel=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|místo=Bratislava|počet stran=240|strany=95|isbn=978-80-973455-1-8|poznámka=[dále jen Malé dejiny Rusínov]|jazyk=sk|ref=Malé dejiny Rusínov|typ refu=normální}}</ref> V jedné vyhrocené debatě, kterou měl biskup Štefan Pankovič s knězem [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivanem Silvajem]], prohlásil: ''„Jestli teď žijeme pod nadvládou Maďarů, tak se musíme stát Maďary, a až prijdou Němci, pak se staneme Němci.“''{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V prosinci 1870 obvinil redakci rusínských novin ''Svět'' z nebezpečných tendencí a zakázal duchovenstvu [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie]] mít s redakcí jakékoliv styky.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1871 pak inicioval interní převrat ve ''[[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]'', kdy z vedení odvolal [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolfa Dobrjanského]] a [[:cs:Ioann_Rakovský|Ioanna Rakovského]] a dosadil tam řeckokatolické duchovní promaďarského směru, kteří neuměli ani slovo rusínsky.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V roce 1871 začal spolek vydávat týdeník ''Nový Svět'' (), který byl v roce 1872 nahrazen týdeníkem ''Karpat'' (), a to z důvodu vysokého projevu rusínského nacionalismu v redakci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} ''Karpat'' se prezentoval jako společenské, církevní a literární noviny. Díky vydávaní ''Karpatu'' získal biskup Pankovič také kontrolu nad ''Jägerovou tiskárnou'', jedinná tiskárna s [[:cs:Cyrilice|cyrilickými znaky]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Na začátku se do redakce zapojovali i rusínští intelektuálové, ale po zvýšení promaďarských tendencí se od týdeníku distancovali.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Štefan Pankovič pokračoval v maďarizaci své eparchie, např. zakázal posílání rusínských semináristů do vídeňských škol, aby nezískali slovanské vlivy (hlavně kvůli činnosti [[:cs:Michail_Rajevský|Michaila Rajevského]]), a prosazoval také organizovanou emigraci protimaďarských Rusínů do centrálních Uher či [[:cs:Rusko|Ruska]].{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Pod emigrací skončili i [[:cs:Rusofilství|rusofilové]] [[:cs:Viktor_Kimak|Viktor Kimak]], [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolf Dobrjanský]], [[:cs:Cyril_Sabov|Cyril Sabov]] a [[:cs:Michal_Molčan|Michal Molčan]] a také [[:cs:Rusínofilství|rusínofil]] [[:cs:Jurij_Ignatkov|Jurij Ignatkov]].{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Nakonec v roce 1873 proběhlo poslední, osmé zasedání ''Spolku sv. Vasilije Velikého'', kdy se pod silným Pankovičovým vlivem rozhodlo vydávat rusínské knihy výhradně v maďarštině, a tak byl spolek utlumen a poté již nic nevydal.{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Štefan Pankovič také podporoval myšlenku podrížení [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] pod [[:cs:Římskokatolická_církev_v_Maďarsku|maďarskou římskokatolickou církev]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1870 na budapešťském církevním sjezdu prohlásil nadřazenost [[:cs:Katolická_církev|římskokatolické církve]] nad mukačevskou eparchií.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Později z jižního území eparchie vyčlenil nový vikariát s centrem ve městě [[:cs:Hajdúdorog|Hajdúdorog]] z kterého v roce 1912 vznikla [[:cs:Archieparchie_Hajdúdorog|eparchie Hajdúdoróg]].<ref>{{Citace periodika|příjmení=Hryňoch|jméno=Ivan|titul=Sbor, který se pro nás neuskutečnil|periodikum=Současnost|rok vydání=1967|měsíc vydání=říjen|číslo=10|strany=102–108|url=http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|url archivu=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|datum archivace=2016-03-04}}</ref> Za svou promaďarskou činnost byl vyznamenán [[:cs:Řád_železné_koruny|řádem železné koruny]] I. třídy<ref name=":13">{{Citace elektronického periodika|titul=ÖNB-ALEX - Staatshandbuch|periodikum=alex.onb.ac.at|url=https://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238|datum přístupu=2025-05-28}}</ref>, jmenován [[:cs:Tajný_rada|tajným císařským radou]] a pasován na rytíře [[:cs:Královský_uherský_řád_sv._Štěpána|královského uherského řádu sv. Štěpána]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=185}}<ref name=":23">{{Citace elektronické monografie|titul=MAGYAR KIRÁLYI SZENT ISTVÁN REND|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum přístupu=2025-05-28|jazyk=hu|url archivu=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum archivace=2013-01-05}}</ref> Štefan Pankovič zemřel [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}}<ref name=":05" /> = Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj = '''Павло́ Арсе́нович Грабо́вський''' ({{життєпис}}<!--{{нар}} {{ДН|11|9|1864|30|8}}, [[Грабовське]], Сумський повіт, Харківська губернія&nbsp;— {{ДС|12|12|1902|29|11}}, [[Тобольськ]])-->&nbsp;— український поет, лірик, [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], яскравий представник української інтелігенції, яка в умовах самодержавної [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] вела боротьбу за національну свободу [[:uk:Україна|України]], тісно пов'язану з рухом за соціальне визволення. Створив привабливий образ ліричного героя&nbsp;— борця за утвердження справедливого суспільно-політичного ладу. Автор перекладів світової поезії. Батько [[:uk:Грабовський_Борис_Павлович|Бориса Грабовського]]. == Життєпис == Народився<ref>{{Cite book|title=Державний архів Сумської області, фонд 745, опис 7, справа 3. Метрична книга села Пушкарне (Грабовське) за 1864 рік. Запис №44.|year=1864}}</ref> {{ДН|11|9|1864|30|8}} року в сім'ї [[:uk:Пономар|пономаря]] Арсенія Андрійовича Грабовського та його дружини Оксани<ref>за російськомовним записом в метричній книзі&nbsp;— Ксенія</ref> Григорівни в слободі Пушкарній, тепер село [[:uk:Грабовське|Грабовське]] [[:uk:Краснопільський_район_(Україна)|Краснопільського району]] [[:uk:Сумська_область|Сумської області]]. [[Файл:Грабовський Павло.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|288x288bod|Павло Грабовський, 1888&nbsp;р.]] Вчився в Охтирській бурсі ([[:uk:1874|1874]]–[[:uk:1879|1879]]) та [[:uk:Харківський_колегіум|Харківській духовній семінарії]], де самотужки ґрунтовно знайомився з художньою класикою, таємно виявляв велике зацікавлення політичною літературою, тягнувся до обговорення актуальних суспільних проблем. За зв'язки з харківським гуртком народницької організації [[:uk:Чорний_переділ|«Чорний переділ»]], поширення забороненої літератури Грабовського [[:uk:1882|1882]]-го заарештовано і виключено з семінарії. Перебуваючи під гласним наглядом поліції, він до квітня [[:uk:1885|1885]] мешкав у Пушкарному, де безрезультатно намагався знайти роботу, а після зняття нагляду переїхав до [[:uk:Харків|Харкова]], працював коректором газети. Тут поновлює революційну діяльність. Усі ці роки, починаючи із семінарії, Грабовський активно займається самоосвітою, пробує сили в літературній творчості. Одного разу він зізнався: «Я закликаю і буду закликати земляків у тому напрямку до праці на ґрунті українському, коло народу українського, в мові українській». [[Файл:Павло Грабовський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|273x273bod|Павло Грабовський на службі]] У листопаді 1885 Грабовського беруть на військову службу. Місце дислокації піхотного полку (м.&nbsp;[[:uk:Валки_(місто)|Валки]] поблизу Харкова) давало йому змогу не втрачати зв'язків із підпільною народницькою організацією. Проте невдовзі як покарання за виступ проти армійського начальства його чекало переведення до [[:uk:Туркестанський_військовий_округ|Туркестанського військового округу]]. Саме тоді жандармерії вдалося розкрити його участь у розповсюдженні відозв народників; в [[:uk:Оренбург|Оренбурзі]] Грабовського заарештовують, повертають до Харкова й ув'язнюють. На початку [[:uk:1888|1888]] він був засуджений на п'ятирічне заслання до [[:uk:Сибір|Сибіру]]. === Період заслання === [[Файл:Pavlo Hrabovsky.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Pavlo_Hrabovsky.jpg|náhľad|284x284bod|Павло Грабовський, 1897&nbsp;р.]] Під час перебування у в'язниці Грабовський написав ряд [[:uk:Вірш|поезій]], окремі з яких у зміненому й переробленому вигляді увійшли пізніше до першої збірки. Тут була також створена [[:uk:Поема|поема]] «Текінка». У цей час молодий поет пише вірші [[:uk:Російська_мова|російською мовою]] «Друзьям» (поширювався у списках серед політичних засланців), «Из путевых заметок», поему «По Сибири. Из живых впечатлений» ([[:uk:1888|1888]], не закінчена). [[Файл:Sigida.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C258x258bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cnáhľad%7C258x258bod%7C][[:uk:Надія_Сигида|Надія Сигида]]<nowiki>]] У дорозі до місця заслання Грабовський знайомиться і здружується з членом народовольської організації </nowiki>[[:uk:Сигида_Надія_Костянтинівна|Надією Сигидою]]. Бути разом їм довелось недовго: Сигиду відправили до жіночої в'язниці на [[:uk:Усть-Кара|Кару]] (де вона загинула восени [[:uk:1889|1889]]), Грабовського&nbsp;— на поселення в Балаганський округ [[:uk:Іркутська_губернія|Іркутської губернії]]. Поет назавжди зберіг у пам'яті образ цієї прекрасної жінки, мужньої революціонерки, вірного товариша, присвятивши їй ряд віршів. На місці відбування покарання у зв'язку з репресіями самодержавства проти політичних засланців Грабовський та його товариші пишуть відомий протест «Русскому правительству». Ця акція стала причиною ще одного&nbsp;— третього&nbsp;— арешту. Із серпня 1889 по березень 1892 поет перебуває в Іркутській губернській в'язниці і після двох судових процесів термін заслання Грабовського збільшився (з подальшим поліцейським наглядом). Час перебування в іркутській в'язниці був переломним для літературної творчості Грабовського. Діставши від знайомих деякі відомості про літературне життя в [[:uk:Галичина|Галичині]], він зав'язує листування з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франком]], надсилає вірші у галицькі часописи (перші його твори з'явились друком у [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] за 1890). Водночас поет розпочинає велику перекладацьку роботу (переклад першої глави «Євгенія Онєгіна» [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]], фрагментів «Фауста» [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Гете]], віршів народовольця П. Якубовича та ін.). На цей період припадає написання поеми «Бурятка» (1891). Разом із товаришами Грабовський був засуджений на поселення у найглухіших місцях Східного [[:uk:Сибір|Сибіру]]. Із кінця [[:uk:1893|1893]] до кінця [[:uk:1896|1896]] поетові довелося проживати у [[:uk:Вілюйськ|Вілюйську]] та населених пунктах Вілюйського округу. На засланні Грабовський, використовуючи спогади тутешніх очевидців, написав [[:uk:Нарис|нарис]]-життєпис про [[:uk:Чернишевський_Микола_Гаврилович|Миколу Чернишевського]] («Житє і слово», [[:uk:1895|1895]]). Із Вілюйська Грабовський надсилав у Галичину оригінальні й перекладні віршові твори, статті й нариси. Це дало можливість підготувати і видати у [[:uk:Львів|Львові]] збірки П. Грабовського «Пролісок» ([[:uk:1894|1894]]), «Твори Івана Сурика» (1894, переклади), «З чужого поля» (1895, переклади світової поезії), «З півночі» (1896, оригінальні поезії та переклади). Цікавим явищем є спроба Грабовського популяризувати серед росіян найкращих поетичних творів українських поетів XIX ст. переклавши російською мовою окремих українських поетів для збірника «Пісні України» ({{lang-ru|Песни Украины}}) який однак за життя поета чи посмертно так не був надрукований. Оригінальні поетичні твори Грабовського є його найвагомішим внеском в [[:uk:Українська_література|українську літературу]]. Проте ними не обмежувалась діяльна участь поета в літературному процесі 1890-х. У галицьких виданнях друковано його нариси, статті, замітки, поетичні переклади. Статті Грабовського торкаються різноманітних проблем тогочасного громадського і культурного життя в Україні, Сибіру та Галичині («Лист до молоді української», «Коротенькі вістки з Сибірі», «Дещо в справі жіночих типів», «Дещо до свідомості громадської», «Дещо про освіту на Україні», «Економічна безвикрутність благословенної Полтавщини» тощо). Трагічне життя подруги поета, спільниці у боротьбі він відобразив у статті «Надія Костева Сигида. Сумна споминка». Чимало виступів Грабовського присвячено актуальним проблемам літератури. Це біографічні нариси про видатних діячів російського літературного й суспільного руху («Микола Гаврилович Чернишевський», «Михайло Ларіонович Михайлов»), спогади про українських письменників («Порфир Кореницький», «Споминки про д-ра В. Александрова»), статті, що містять розгляд творчості [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] й [[:uk:Пушкін|Олександра Пушкіна]] та міркування про їхнє значення («Т. Шевченко в Нижнім Новгороді», «Московські переклади творів Шевченкових», «Тарас Григорьевич Шевченко», «Памяти Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченко», «К пушкинскому вечеру в народной аудитории»; останні три надруковано в тобольській газеті «Сибирский листок»). [[Файл:Павло Грабовський 1902.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_1902.jpg|náhľad|299x299bod|Павло Грабовський, 1902&nbsp;р.]] Наприкінці 1896 Грабовський дістав змогу виїхати в [[:uk:Якутськ|Якутськ]]&nbsp;— губернське місто, де значно активнішим було життя політичних засланців. Тут остаточно сформовано збірку перекладів «Доля» (вийшла у [[:uk:Львів|Львові]] в 1897), а також збірку оригінальних і перекладних поезій «Кобза», яку надіслано [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисові Грінченку]] в Україну і видано в [[:uk:Чернігів|Чернігові]] у [[:uk:1898|1898]]. Грінченкові надіслано й рукопис перекладів творів українських поетів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]], але вони не побачили світу. Значну роль в українському літературному процесі відіграла написана на засланні стаття Грабовського «Дещо про творчість поетичну» («Зоря», 1897). У ній Грабовський аргументовано спростовує теорію [[:uk:Мистецтво_для_мистецтва|«мистецтва для мистецтва»]], обстоює тенденційність мистецтва, його реалізм, ратує за прогресивний світогляд як одну із запорук створення справжньої літератури. Розробку проблематики цієї статті Грабовський своєрідно продовжив у листах до Бориса Грінченка 1897-1902-их. [[Файл:Grabowski's_grave.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CМогила] Павла Грабовського у [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:1899|1899]]-го Грабовський здійснює переїзд із [[:uk:Якутськ|Якутська]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольськ]], дорогою роблячи нетривалу зупинку в [[:uk:Іркутськ|Іркутську]]. В Тобольськ поет прибув у вересні 1899. Цьому місту судилося бути останнім у його житті. Грабовський мешкав ще в кількох сусідніх населених пунктах, проте йому так і не пощастило повернутися в Україну, як він про це мріяв. Майже весь вільний час поета поглинала малооплачувана і виснажлива робота (коректором у редакції, у ветеринарному управлінні, приватні уроки тощо). Роки заслання вкрай підірвали його здоров'я, в Тобольську він дуже хворів. Проте й у таких умовах Грабовський не залишає літературної роботи, готується видавати збірку творів, пише нові вірші. На цей період припадає інтенсивне, цінне з історико-літературного погляду листування Грабовського з Борисом Грінченком. Помер Павло Грабовський [[:uk:12_грудня|12 грудня]] [[:uk:1902|1902]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]. Похований, згідно із заповітом, на Завальному кладовищі поруч із [[:uk:Декабристи|декабристами]]. == Українськомовні переклади == Грабовський опріч власних оригінальних віршів також робив українськомовні переклади чужоземних письменників, деякі з цих перекладів вийшли окремими збірками де вміщено переклади поетичних творів із багатьох літератур світу, зокрема «Твори Івана Сурика» (Львів, 1894)<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf|title=Павло Граб — Твори Івана Сурика (Львів, 1894|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145623/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf}}</ref>) «З чужого поля» (Львів, 1895<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_%281895%29.pdf|title=Павло Граб — З чужого поля (Львів, 1895)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=21 січня 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220121032424/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_(1895).pdf}}</ref>), «З Півночі» (розділ «Переклади»; Львів, 1896<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — З Півночі (Львів, 1896)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916153029/https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Доля» (Львів, 1897<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — Доля (Львів, 1897)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145241/https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Кобза» (Чернігів, 1898), «Хома Баглай» (Чернігів, 1898)<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Роберт Бьорнз — Хома Баглай (переклад українською П. Г.)|accessdate=21 вересня 2021|archive-date=21 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210921091303/https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>; крім того у 1899 році Грабовський підготував, але не зміг за життя видати збірку «Хвиля», де також мали вміщатися українськомовні переклади іноземних письменників (збірка «Хвиля» вийшла друком вже посмертно). Однак деякі з українськомовних перекладів Грабовського вийшли не окремими збірками, а розкидані по всяких часописах західної України, як от Зоря, Народ, Правда, Дзвінок, Житє і Слово та Літературно-Науковий Вісник. Свої переклади Грабовський підписував такими псевдонімами як: Панько, Харько, Вець, Павло Журба, Павло Граб тощо.<ref>Гр. Сьогобочній. [https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk Про життя Павла Грабовського] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916152908/https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}}. С. Петербурґ: Тип. училища глохонімих М. Алєнєвой, 1908. 27 стор.: С. 26</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Арсенович Грабовський (1864—1902)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916154550/https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Українська муза: поетична антологія. No. 1. Київ. 1908. 1280 стор.: С. 752—755</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Грабовський] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916155842/https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Струни: антольоґія української поезії. Берлін: Українське слово / Українська народна бібліотека. 1922. С. 104—109</ref> Українською мовою завдяки праці Грабовського зазвучали твори російських письменників Івана Сурика, [[:uk:Державін_Гаврило_Романович|Гаврила Державіна]], [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|Василя Жуковського]], [[:uk:Олександр_Пушкін|Олександра Пушкіна]], [[:uk:Рилєєв_Кіндрат_Федорович|Кіндрата Рилєєва]], [[:uk:Полежаєв_Олександр_Іванович|Олександра Полежаєва]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Михайла Лермонтова]], [[:uk:Тютчев_Федір_Іванович|Федіра Тютчева]], [[:uk:Огарьов_Микола_Платонович|Миколи Огарьова]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|Олексія Толстого]], [[:uk:Курочкін_Микола_Степанович|Миколи Курочкіна]], [[:uk:Некрасов_Микола_Олексійович|Миколи Некрасова]], [[:uk:Добролюбов_Микола_Олександрович|Миколи Добролюбова]], [[:uk:Михайлов_Михайло_Ларіонович|Михайла Михайлова]], [[:uk:Мінаєв_Дмитро_Дмитрович|Дмитра Мінаєва]], [[:uk:Плещеєв_Олексій_Миколайович|Олексія Плещеєва]], [[:uk:Майков_Аполлон_Миколайович|Аполлона Майкова]] тощо; англійських/американських письменників [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Джорджа Байрона]] («Шільйонський в'язень», «Замок Альва»), [[:uk:Роберт_Бернз|Роберта Бернса]] (дві поеми: «Хома Баглай»<ref>в оригіналі «Том О'Шантер»</ref> та «Старчача гульня»), [[:uk:Персі_Біші_Шеллі|Персі Шеллі]], [[:uk:Роберт_Сауті|Роберта Сауті]], [[:uk:Вільям_Вордсворт|Вільяма Вордсворта]], [[:uk:Альфред_Теннісон|Альфреда Теннісона]], [[:uk:Генрі_Лонгфелло|Генрі Лонгфелло]], [[:uk:Елізабет_Баррет_Браунінг|Елізабет Браунінг]], [[:uk:Феліція_Гіменс|Феліції Гіменс]]; німецьких/австрійських письменників [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Йоганна Ґете]], [[:uk:Людвіг_Уланд|Людвіга Уланда]], [[:uk:Генріх_Гейне|Ґенріха Ґейне]], [[:uk:Ніколаус_Ленау|Ніколауса Ленау]], [[:uk:Фердінанд_Фрейліграт|Фердінанда Фрейліграта]], [[:uk:Георг_Гервег|Ґеорґа Ґервеґа]]; італійських письменників [[:uk:Джакомо_Леопарді|Джакомо Леопарді]], [[:uk:Ада_Негрі|Ада Неґрі]]; французьких/бельгійських письменників [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|П'єра-Жана Беранже]], [[:uk:Віктор_Гюго|Віктора Гюго]], [[:uk:П'єр_Дюпон_(поет)|П'єра Дюпона]], [[:uk:Анрі-Огюст_Барб'є|Анрі-Огюста Барб'є]], [[:uk:Моріс_Метерлінк|Моріса Метерлінка]] тощо. Загалом у перекладах Грабовського значне місце займають поети романських та германських літератур (англійська/американська, французька, німецька, італійська) слов'янських літератур (російської, [[:uk:Чеська_література|чеської]], словацької, болгарської, [[:uk:Польська_література|польської]], сербської, хорватської, словенської, лужицької), скандинавських літератур (шведської, норвезької, фінської) та угорської літератур. Поет-перекладач мріяв про видання українською мовою творів угорського поета [[:uk:Петефі_Шандор|Шандора Петефі]] та італійської поетеси [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. Одним із перших в Україні звернувся Грабовський до грузинської ([[:uk:Ілля_Чавчавадзе|Ілля Чавчавадзе]], [[:uk:Бараташвілі_Микола_Мелітоновіч|Бараташвілі]], [[:uk:Церетелі_Акакій_Ростомович|Церетелі]]), вірменської (Ісаакян, [[:uk:Ованес_Тадевосович_Туманян|Ованес Туманян]]), естонської ([[:uk:Лідія_Койдула|Лідія Койдула]], [[:uk:Фрідріх_Крейцвальд|Фрідріх Крейцвальд]]) поезії. Переклади Грабовського (сам автор часто називав їх «переспівами») мають різний рівень відповідності оригіналам. Неусталеність перекладацьких принципів і брак першоджерел, спричинені злигоднями заслання, позначилися на створеній Грабовським «антології світової поезії», але не применшують її значення, особливо для свого часу. Своєрідністю перекладацької діяльності Грабовського є й те, що поет здебільшого щедро наснажував перекладний твір пафосом й ідеями власної творчості. === Твори === {{3|* Веснянки * Дещо про творчість поетичную * До Б. С. — Го * До НКС * До НКС (2) * До Русі-України * До дітей * До матері|* До орла * До сіячів * До українців * До школи * З півночі * Кобза * Лист до Грінченка|* На далекій півночі * Надія * Пролісок * Трудівниця * Уперед * Швачка * Я не співець чудовної природи}} == Пам'ять == [[Файл:Валки_Пам'ятник_Грабовському.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C200x200bod%7C%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cnáhľad%7C200x200bod%7CПам'ятник] Павлу Грабовському в місті [[:uk:Валки_(місто)|Валки]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:Вулиця_Грабовського|Вулиця Грабовського]] існує у багатьох населених пунктах України. == Бібліографія == * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / вступ. ст. О. Кисельова.&nbsp;— Київ: Держлітвидав, 1949.&nbsp;— 368 с. * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори.&nbsp;— Київ: Радянська школа, 1949.&nbsp;— 375 с. : іл.&nbsp;— (Шкільна бібліотека класиків). * ''Грабовський Павло.'' Вибрані вірші.&nbsp;— Київ: Молодь, 1950.&nbsp;— 86 с. * ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та авт. приміт. О. Кисельова.&nbsp;— Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1953.&nbsp;— 245 с. : портр. * ''Грабовський Павло.'' Веснянка: вірші / мал. Н. Лопухової.&nbsp;— Київ: Дитвидав УРСР, 1963.&nbsp;— 20 с. : іл. * ''Грабовський Павло.'' Поезії / худож. В.&nbsp;П.&nbsp;Кузь ; втуп. ст. О.&nbsp;І.&nbsp;Кисельова ; [автобіогр. авт.].&nbsp;— Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1963.&nbsp;— 351 с. * ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 1 : Оригінальні поезії, переклади і переспіви / вступ. ст. О.&nbsp;І.&nbsp;Кисельова ; портр. худож. Г.&nbsp;М.&nbsp;Романова.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1964.&nbsp;— 546 с. * ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 2 : Переклади і переспіви, статті, нариси, листи.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1964.&nbsp;— 489 с. : фотоілюстр. * ''Грабовський Павло.'' Не раз ми ходили в дорогу… : вибр. твори / мал. С.&nbsp;П.&nbsp;Караффи-Корбут ; портр. худож. В.&nbsp;Я.&nbsp;Чебаника ; передм. Н.Коваленко.&nbsp;— Київ: Веселка, 1972.&nbsp;— 173 с. : іл., портр.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / Худож. В.&nbsp;І.&nbsp;Якубович.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1974.&nbsp;— 351 с. * ''Грабовський Павло.'' Не раз ходили в дорогу… : вибр. твори / передм. М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценка.&nbsp;— Київ: Веселка, 1977.&nbsp;— 159 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Твори / вступ. ст. Є. Михайлюка.&nbsp;— Київ: Молодь, 1978.&nbsp;— 247 с. : іл.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та прим. В.&nbsp;Ф.&nbsp;Святовця ; ілюстр. Н.Денисової ; [передм. Б. Олійника].&nbsp;— Київ: Дніпро, 1979.&nbsp;— 231 с. * ''Грабовський Павло.'' Вибране: поезії, нариси, ст., пер. і переспіви / упоряд., передм. М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценка ; худож. Є.Котляр.&nbsp;— Київ: Веселка, 1983.&nbsp;— 252 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Поезії / вступ. ст. Б.Олійника ; упоряд. та авт. прим. Л.Дунаєвська ; худож. В.Перевальський.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1989.&nbsp;— 427 с. : ілюстр.&nbsp;— (Бібліотека української класики «Дніпро»). * ''Грабовський Павло.'' «Я не співець чудовної природи…»: Поезії. Переклади і переспіви. Нариси. Статті. Листи / упоряд., авт. передм., комент. та прим. А.&nbsp;П.&nbsp;Стожук ; використ. картини В.Орловського, В.Штернберга, С.Світославського.&nbsp;— Харків: Основа, 2005.&nbsp;— 319 с. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела і посилання == * ''Ю.&nbsp;Ф.&nbsp;Бухалов''. [https://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161121222955/http://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy|date=21 листопада 2016}} // {{УРЕ}} * ''М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценко''. [http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220124163711/http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm|date=24 січня 2022}} // {{УЛЕ}} * ''Лавров Ю. П.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170202022934/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P|date=2 лютого 2017}} // {{ЕІУ|2|182}} * [http://lib.meta.ua/author/3556/ Твори] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100411085115/http://lib.meta.ua/author/3556|date=11 квітня 2010}} * [https://web.archive.org/web/20160921225615/https://sites.google.com/site/openbookclassic/ukraienska-literatura/grabovskij/ Твори Павла Грабовського в електронній бібліотеці «Відкрита книга»] * [http://www.greatukrainians.com.ua/print/country/ukraine/728.html Коротка біографія П. Грабовського на сайті Великі Українці]{{Недоступне посилання|date=вересня 2019|bot=InternetArchiveBot}} * [http://www.chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html Павло Грабовський на сайті Національної бібліотеки України для дітей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080510123859/http://chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html|date=10 травня 2008}} * [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19181/%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE-%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9 Твори Павла Грабовського на порталі «Український Центр»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210224201440/http://ukrcenter.com/Література/19181/Павло-Грабовський|date=24 лютого 2021}} * [http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09 Грабовського Твори на сайті http://ukrlitera.ru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121020193740/http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09|date=20 жовтня 2012}} * «Я не співець чудовної природи…»: до 120-річчя від дня народження П.&nbsp;Грабовського (1864—1902) // [http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf Дати і події] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160501014448/http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf|date=1 травня 2016}}, 2014, друге півріччя: календар знамен. дат №&nbsp;2 (4) / Нац. парлам. б-ка України.&nbsp;— Київ, 2014.&nbsp;— С. 73–78. * [http://elib.nplu.org/object.html?id=9470 Грабовський П.&nbsp;А.&nbsp;Пролісок: твори Павла Граба.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894.&nbsp;— 94 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181003181638/http://elib.nplu.org/object.html?id=9470|date=3 жовтня 2018}} * [http://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351 Грабовський Павло в Електронній бібліотеці «Культура України»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210125231306/https://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351|date=25 січня 2021}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099 Кісельов О.&nbsp;І.&nbsp;Павло Грабовський: його життя та діяльність / О.&nbsp;І.&nbsp;Кісельов.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1940.&nbsp;— 136 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200919033941/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099|date=19 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097 Грабовський П. Вибрані твори / П.&nbsp;А.&nbsp;Грабовський.&nbsp;— Київ: Рад. шк., 1949.&nbsp;— 275 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека класиків).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923062707/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097|date=23 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський.&nbsp;— Б. м. : б. в., 1936?.&nbsp;— 480 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922211219/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096|date=22 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1939.&nbsp;— 160 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923075401/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095|date=23 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094 Грабовський П. Вибрані поезії / Павло Грабовський ; упоряд., вступ. ст. і прим. О.&nbsp;І.&nbsp;Кісельова ; за ред.: Л. Новиченко та ін.&nbsp;— Київ: Рад. письменник, 1941.&nbsp;— 432 с.&nbsp;— (Бібліотека поета).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807054427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094|date=7 серпня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470 Грабовський П.&nbsp;А.&nbsp;Пролісок: твори Павла Граба.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894.&nbsp;— 94 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200808025427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470|date=8 серпня 2020}} = Osyp Stepanovyč Makovej = '''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&nbsp;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]]. == Життєпис == Народився [[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]] року в м. [[:uk:Яворів|Яворові]] (Яворівського повіту, [[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]], [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорська імперія]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]], [[:uk:Україна|Україна]]) в родині [[:uk:Кушнір|кушніра]]. Після початкової школи у рідному місті навчався у 1879—1887 роках у Львівській ґімназії. В 1887—1893 роках студіював [[:uk:Філософія|філософію]] у [[:uk:Львівський_університет|Львівському університеті]]. На цей час припадають його перші літературні спроби. Створені ще на шкільній лаві переклади з [[:uk:Овідій|Овідія]] і [[:uk:Генріх_Гейне|Гайне]], як і вірш «Заказані яблука», [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] опублікував у часописі [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]]. Відтоді Маковей друкується у провідних українських журналах і альманахах. 1895 року з'явилася його перша збірка віршів «Поезії». За нею виходять у світ збірка «Подорож до Києва» (1897), спрямована проти псевдопатріотичних галицьких політиків сатирична [[:uk:Поема|поема]] «Ревун» (1911) і багато поетичних циклів у періодиці («Сум і глум», 1896, «Гірські думи», 1899, «Строфи», 1911). Після закінчення університету Осип Маковей присвятив себе [[:uk:Журналістика|журналістиці]]: був співробітником львівської [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зорі»]] в 1895—1897 роках, працював головним редактором газети [[:uk:Буковина_(газета_австрійського_періоду)|«Буковина»]], яка набула під його керівництвом широкого резонансу у слов'янському світі. Тут публікувалися буковинські автори [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Бажанський_Іван_Миколайович|Іван Бажанський]] та інші. [[Файл:Лист_Осипа_Маковея_до_Івана_Франка_від_27_жовтня_1896_р.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CЛист] Осипа Маковея до [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] від 27 жовтня 1896&nbsp;<nowiki>р.]] Наприкінці 1897 року запрошений на посаду редактора новоствореного львівського часопису </nowiki>[[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]], де співпрацював з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|Михайлом Грушевським]]. [[Файл:Осип Маковей.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9.jpg|náhľad|291x291bod|Осип Маковей. Фото, орієнтовно поч. 1900-х років]] Навесні 1899 року отримав державну стипендію для молодих письменників у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], де слухав лекції відомих славістів і займався науковими дослідженнями. Під керівництвом професора [[:uk:Ягич_Ватрослав|Ватрослава Ягича]] він написав наукову роботу про поему видатного хорватського поета XVII століття [[:uk:Іван_Гундулич|Івана Гундулича]] «Осман», яка зображує боротьбу поляків і запорізьких козаків проти турків і їхню переможну [[:uk:Хотинська_битва_1621|битву під Хотином]]. 1899 року письменник повернувся на [[:uk:Буковина|Буковину]]: викладав україністику в учительській семінарії, в [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Тут захистив дисертацію про українського поета і письменника [[:uk:Куліш_Пантелеймон_Олександрович|Пантелеймона Куліша]], сприяв популяризації буковинських поетів [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Юрія Федьковича]], [[:uk:Воробкевич_Сидір_Іванович|Сидора Воробкевича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольги Кобилянської]] та інших («Матеріали до життєписі Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1910, «Життєпис Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1911, упорядкування зібрання творів Федьковича і Воробкевича). З кінця XIX століття Маковей творив переважно як [[:uk:Прозаїк|прозаїк]] («Весняні бурі». 1895, «Клопоти Савчихи», 1896, «Наші знакомі», 1901, «Оповідання», 1904, [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]], 1905, «Пустельник з Путни», 1909 тощо). У повісті [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]] описано події [[:uk:Хотинська_війна|Хотинської війни]] 1620—1621 років. 1907 року в газеті [[:uk:Діло_(газета)|«Діло»]] Осип Маковей писав: «Ся війна описана майже день по дневі в різних пам'ятках і студіях. Усе це я уважно прочитав, а крім того, їздив ще в [[:uk:Бессарабія|Бессарабію]] над [[:uk:Прут|Прут]] та над [[:uk:Дністер|Дністер]] і в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]] подивитися на терен війни. Се дало основу повісті, і сю основу я міг лише у дрібничках змінити». Серед першоджерел, які використав Маковей у роботі над повістю, одне з найголовніших місць належить «Історії Хотинського походу» (1646) Якова Собеського&nbsp;— безпосереднього учасника Хотинської війни, одного з комісарів польської армії. В [[:uk:Оповідання|оповіданнях]] і [[:uk:Новела|новелах]] письменник змальовував важке життя галицьких і буковинських селян, будні мешканців маленьких містечок, картини української історії. Виступив як блискучий майстер сатиричної та гумористичної новели (збірки «Наші знакомі», «Прижмуреним оком», численні публікації поза збірками). [[Файл:Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9_%D0%B7_%D0%B4%D1%80%D1%83%D0%B6%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D1%8E_%D0%9E%D0%BB%D1%8C%D0%B3%D0%BE%D1%8E_%D0%9A%D0%BE%D1%80%D0%B4%D1%83%D0%B1%D0%BE%D1%8E.jpg|náhľad|267x267bod|Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою. Фото, орієнтовно поч. 20-х років ХХ ст.]] [[:uk:Будзиновський_В'ячеслав_Титович|Будзиновський В'ячеслав]] згадував, що під час першого прочитання творів [[:uk:Стефаник_Василь_Семенович|Василя Стефаника]] [[:uk:Професор|професор]] [[:uk:Смаль-Стоцький_Степан_Йосипович|Степан Смаль-Стоцький]] заплакав і сказав: «Я цікавий, яке вражіння зробить на Поліно» (так називали О. Маковея через сталеві [[:uk:Нерв|нерви]]).<ref>''Мандзюк Д.'' Пиши, як розказуєш. Ні на волос інакше // «Газета по-українськи».&nbsp;— 2011.&nbsp;— №&nbsp;67 (1220) (13 травня).&nbsp;— С. 18.</ref> 1910 року, через напружені стосунки з деякими духовними провідниками українських кіл (яких він викривав у сатиричних творах), письменник покинув [[:uk:Чернівці|Чернівці]]; мешкав до 1913 року у [[:uk:Львів|Львові]], де викладав у жіночій вчительській семінарії при вул. Сакраменток, 7 (нинішня [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]]). З 1913 року до своєї смерті письменник обіймав (за винятком воєнної цезури) посаду директора [[:uk:Заліщицька_учительська_семінарія|вчительської семінарії]] у галицько-[[:uk:Поділля|подільському]] містечку [[:uk:Заліщики|Заліщики]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] служив військовим кореспондентом, поштовим цензором в австрійському війську. Під час існування [[:uk:Галицька_Соціалістична_Радянська_Республіка|Галицької СРР]] був завідувачем відділу освіти повіту, заледве не потрапив під військовий трибунал т.&nbsp;зв. ГАНКА (Галицької ЧК; врятувався, перебравшись на Буковину за Дністром).<ref>''[[Бажан Олег Григорович|Бажан О.]], [[Гасай Єфрем Олександрович|Гасай Є.]], [[Гуцал Петро Зеновійович|Гуцал П.]]'' (упорядники). Реабілітовані історією. Тернопільська область.&nbsp;— Тернопіль&nbsp;: Збруч, 2008.&nbsp;— С. 19.&nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/9789665282976|ISBN 978-966-528-297-6]].</ref> Помер [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року в м. Заліщики (нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]), де й похований. У [[:uk:Вірш|віршах]], [[:uk:Новела|новелах]], [[:uk:Нарис|нарисах]] воєнних і повоєнних літ Маковей показував жорстокість фронтових боїв, трагічну долю українців російської імперії і австрійських українців, які почувалися етнічно спорідненими, проте мусили стріляти один в одного («Кроваве поле», 1921). Письменник вірив у краще майбутнє українського народу і своєю багатогранною діяльністю наближав його. В лютому 1921 року польська влада заарештувала Маковея за «українізацію» своєї гімназії й на декілька тижнів ув'язнила в [[:uk:Чортків|Чортківській]] тюрмі. === Сім'я === Був одружений; дружина письменника похована на [[:uk:Бережанський_цвинтар|Бережанському цвинтарі]].<ref>''[[Парацій Володимир Михайлович|Парацій В.]]'' Символ вічності та пам'яті: Бережанський цвинтар // Бережани. Місто біля Раю / Пам'ятки України.&nbsp;— К., 2013.&nbsp;— спецвипуск №&nbsp;2 (191) (лип.).&nbsp;— С. 68.</ref> == Перекладацтво == Маковей перекладав з багатьох мов, збагатив українську літературу своїми інтерпретаціями творів польських ([[:uk:Адам_Міцкевич|Адам Міцкевич]], [[:uk:Генрик_Сенкевич|Генрик Сенкевич]], [[:uk:Еліза_Ожешко|Еліза Ожешко]], [[:uk:Стефан_Жеромський|Стефан Жеромський]]), німецьких ([[:uk:Генріх_Гейне|Генріх Гейне]], К.&nbsp;Ф.&nbsp;Майєр), австрійських (Г. Зудерман, [[:uk:Марія_фон_Ебнер-Ешенбах|М. Ебнер-Ешенбах]]), данських (Й.&nbsp;П.&nbsp;Якобсен), французьких ([[:uk:Гі_де_Мопассан|Гі де Мопассан]], [[:uk:Альфонс_Доде|Альфонс Доде]], [[:uk:Еміль_Золя|Еміль Золя]], Е.&nbsp;М.&nbsp;Прево), англо-американських ([[:uk:Марк_Твен|Марк Твен]], [[:uk:Джером_Клапка_Джером|Джером Клапка Джером]]) авторів. == Перелік творів == '''Власні твори:''' [https://chtyvo.org.ua/authors/Makovei_Osyp/Zalisie_Zalissia_Povist.pdf Залісє: повість]. 1897 3 житя і письменства (Слово і діло галицьких москвофілів) Публ. Не визначено 1899 3 житя і письменства. (Дещо з кореспонденції Лебединцева до історії галицької суспільности 60-тих років) Публ. Не визначено 1898 Андрій Чайковський: літературно-критична студія Наук. Нарис 1898 Гірські думи Худ. Поезія 1899 Два ставки (весняна іділля) Худ. Не визначено 1899 З істориї нашої фільольоґії. Три галицькі граматики (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський) Істор. Нарис 1903 Веселі оповідання: * [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey1/ Модний плуг] (1898) * [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey2/ Зуб мамута] (1898) Клопоти Савчихи Худ. Оповідання 1902 Людвік Якобовский. Посмертна згадка Істор. Не визначено 1901 Ольга Кобилянська (літературно-критична студия) Наук. Нарис 1899 Павло Грабовський (Дещо про його житє і діяльність) Наук. Нарис 1899 Панько Олелькович Куліш. Огляд його діяльності Істор. Праця 1900 Панько Олелькович Куліш. Огляд його дїяльности (з ЛНВ) Наук. Нарис 1900 Поезиї Осипа Маковея Худ. Поезія 1895 Поезії Худ. Не визначено 1967 Пригоди горобчика Дит. Оповідання 1922 Самота Худ. Нарис 1903 Самота (вид. 1898) Худ. Не визначено 1898 Стефан Ковалів Наук. Нарис 1900 Столітні роковини відродження українсько-руського письменства Публ. Не визначено 1898 Тимотей Бордуляк (Т. Ветлина) (літературно-критичний нарис) Наук. Нарис 1898 Ювилей 25-літньої літературної дїяльности Івана Франка Істор. Спогади 1898 Ярошенко Худ. Роман 1903 '''Переклади:''' Анджеля Борджія (авт. Конрад Фердінанд Маєр) Худ. Новела 1899 Ані кусника! (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898 Дневник Адама (авт. Марк Твен) Худ. Не визначено 1898 Пані Фенс (авт. Єнс Петер Якобсен) Худ. Новела 1898 Про критиків (авт. Джером К. Джером) Худ. Не визначено 1899 Така собі проста муха (авт. Кнут Гамсун) Худ. Новела 1899 Чи памятаєш? (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898 == Вшанування пам'яті == До [[:uk:1939|1939]] року українська гімназія у [[:uk:Яворів|Яворові]] носила його ім'я. У [[:uk:1958|1958]] році поряд з колишньою гімназією був відкритий [[:uk:Пам'ятники_Яворова|пам'ятник Осипові Маковею]], роботи львівського скульптора [[:uk:Крвавич_Дмитро_Петрович|Д.&nbsp;Крвавича]]. [[:uk:1992|1992]] року в батьківській хаті, де О.&nbsp;Маковей народився та провів усе своє життя відкрито та освячено меморіальний [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|садибу-музей]], а поряд з музеєм встановлене його погруддя. 1988 року в місті було створено суспільно-культурне товариство ім.&nbsp;Осипа Маковея, старанням якого у [[:uk:1990|1990]] році на фасаді будівлі місцевої школи-гімназії, де навчався Осип Маковей встановлено меморіальну таблицю, а ім'я письменника повернуто навчальному закладу. Також меморіальні таблиці встановлено: * у Чернівцях, на фасаді будівлі колишньої вчительської семінарії (нині&nbsp;— педагогічний коледж [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького національного університету]]) та на будинку на [[:uk:Вулиця_Богдана_Хмельницького_(Чернівці)|вул. Хмельницького]], 36, де мешкав письменник. * у [[:uk:Львів|Львові]] на фасаді будівлі колишньої вчительської жіночої семінарії (нині&nbsp;— педагогічний коледж [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського національного університету імені Івана Франка]] на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7), де викладав Осип Маковей. Скульптор Олег Капустяк. У краєзнавчому музеї в м. [[:uk:Бережани|Бережани]] (у місті Осип Маковей не раз гостював у батьків дружини), оформлено меморіальний куток.<ref>{{Cite web|url=http://odb.te.ua/437|title=Бібліотечні проекти / Літературна карта / Заліщицький район / Осип Маковей|accessdate=4 лютого 2016|archive-date=8 лютого 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160208024812/http://odb.te.ua/437}}</ref> 2017 року, до 150-ліття від дня народження Осипа Маковея, УДППЗ «Укрпошта» випустила поштову марку присвячену цій даті. 23 серпня 2017 року у районному «Народному домі» міста Яворова відбулась урочиста церемонія спеціального погашення поштової мініатюри.<ref>{{Cite web|url=http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia|title=В Україні з'явилась поштова марка до 150 річчя з дня народження Осипа Маковея|accessdate=28 травня 2018|archive-date=28 травня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180528134812/http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia}}</ref> == Світлини == <gallery widths="180" heights="140" perrow="5" class="center" style="center"> Súbor:Файл:Пам'ятник_Осипові_Маковею_в_Яворові.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D0%B2_%D0%AF%D0%B2%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg|Пам'ятник Осипу Маковею перед однойменною гімназією у [[:uk:Яворів|Яворові]] Súbor:Файл:Меморіальна_дошка_Осипу_Маковею_у_Львові_(вул._Туган-Барановського,_7).JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D1%83_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96_(%D0%B2%D1%83%D0%BB._%D0%A2%D1%83%D0%B3%D0%B0%D0%BD-%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE,_7).JPG|Меморіальна таблиця на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7 у Львові Súbor:Файл:Могила_Маковея.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F.jpg|Надгробок Осипа Маковея </gallery> == Див. також == * [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|Садиба-музей Осипа Маковея]] == Примітки == <references responsive="0"></references> == Джерела та література == * ''Вістовський О., Мединська-Ковальчук М.'' Хай усім нам лягти, не дійти до мети, та про нас говоритимуть внуки…&nbsp;/ Олег Вістовський, Мирослава Мединська-Ковальчук&nbsp;// Наш Прапор.&nbsp;— 2012.&nbsp;— Серпень.&nbsp;— №&nbsp;9.&nbsp;— С. 3. * ''Вістовський О.'' Вшанували Осипа Маковея&nbsp;/ Олег Вістовський&nbsp;// Наш Прапор.&nbsp;— 2012.&nbsp;— Серпень.&nbsp;— №&nbsp;9.&nbsp;— С. 5. * ''Гусар Ю.'' Осип Маковей / Юхим Гусар // Вечірні Чернівці.&nbsp;— 2007.&nbsp;— 7 червня.&nbsp;— С. 6. * ''Гусар Ю.'' Євмен, Омікрон, Осип з Буковини…: [Осип Маковей] / Юхим Гусар // Буковинське віче.&nbsp;— 2010.&nbsp;— 28 липня.&nbsp;— С. 4. * ''Катаргіна Т.&nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160917035749/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S|date=17 вересня 2016}} // {{ЕІУ|6|449}} * [https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE-%D1%96-%D0%BC%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9-%D0%BF%D0%B5%D1%80%D0%B5%D1%85%D1%80%D0%B5%D1%81%D0%BD%D1%96-%D1%81%D1%82%D0%B5%D0%B6%D0%BA%D0%B8/ ''Наталя Тихолоз'' ФРАНКО і МАКОВЕЙ: перехресні стежки // ФРАНКО: НАЖИВО / FRANKO: LIVE] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220610193904/https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/франко-і-маковей-перехресні-стежки/|date=10 червня 2022}} * [[:uk:Шевчук_Валерій_Олександрович|''Валерій Шевчук'']]. Повість про порубіжну українську родину // Передмова до книги Маковей О.&nbsp;К. [[:uk:Ярошенко_(повість)|Ярошенко]]: Історична повість.&nbsp;— Київ: Веселка, 2007. * Semper magister et semper tiro: Іван Франко та Осип Маковей / Упорядкування, передмова, коментарі та пояснення слів [[:uk:Тихолоз_Наталія_Богданівна|''Н.&nbsp;Тихолоз'']].&nbsp;— Львів: [Львівське відділення Інституту літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України], 2007.&nbsp;— 172 с.— (Серія: «Літературні пам'ятки». Вип. 6). == Посилання == * {{ШевЕ-4|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=27-28}} * {{УМузЕ-3|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=282-283}} * [http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf Маковей Осип] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200914210737/http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf|date=14 вересня 2020}} // {{УМЕ7|сторінки=896}} * {{ТЕС|2|430|Ониськів М., Пиндус Б.|Маковей Осип Степанович}} * [http://history.org.ua/?termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160409223628/http://www.history.org.ua/?termin=Makovey_O_S|date=9 квітня 2016}} * [https://web.archive.org/web/20160306002642/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/peoples/a8e2484ee47caca7 Осип Маковей] на [https://web.archive.org/web/20150413002951/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/main/ Проект «Українці у світі»] * [http://www.pisni.org.ua/persons/2.html Осип Маковей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111130071215/http://www.pisni.org.ua/persons/2.html|date=30 листопада 2011}} * [https://archive.today/20121225084620/www.zal-library.narod.ru/makovej.html Маковей Осип] * [http://www.day.kiev.ua/21735/ Будівничий культури Осип Маковей на тлі своєї доби] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612130007/http://www.day.kiev.ua/21735/|date=12 червня 2008}} // [[:uk:День_(газета)|День]].&nbsp;— 2003.&nbsp;— 4 липня. * ''Маковей О.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000 Три галицькі граматики: (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918082917/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000|date=18 вересня 2020}} / написав др.&nbsp;Осип Маковей.&nbsp;— у Львові: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1903.&nbsp;— 100 с. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985 Маковей О. Ярошенко: іст. повість / Осип Маковей ; іл. Миколи Бутовича.&nbsp;— Львів: накладом Укр. пед. т-ва, 1926.&nbsp;— 259 с. : іл.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918072255/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985|date=18 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353 Маковей О. З «Подорожі до Києва»: збірник / Осип Маковей.&nbsp;— Відень: З друк. Христофа Райсера Синів, &#x5B;1922?&#x5D;.&nbsp;— 32 с: іл.&nbsp;— (Чорногора / під ред. Д.&nbsp;К.&nbsp;Трильовського ; т. 1, ч. 4).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918085425/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353|date=18 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 150—169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200925075026/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053|date=25 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.&nbsp;Н.&nbsp;Вістник, кн. Х. стор. 30–43 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 92–169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920011550/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054|date=20 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: до ст. 1898, III, 136—137 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 30–43.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200809021319/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055|date=9 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.-Н. Вістник, кн. V стор. 77–107 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 169—188.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811061408/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056|date=11 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гол. Л.-Н. Вістник, кн. IV стор. 1–28/ Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 76-107.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200812043630/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057|date=12 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 1–28.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807155002/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058|date=7 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243 Маковей, Осип. З житя і письменства / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник.&nbsp;— 1899.&nbsp;— Річник 2, т. 5.&nbsp;— С. 162—175.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200814205850/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243|date=14 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518 Маковей, Осип. Ольга Кобилянська: (літ. -критич. студія) / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник.&nbsp;— 1899.&nbsp;— Річник 2, т. 5.&nbsp;— С. 28–51.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920042254/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518|date=20 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352 Маковей О.&nbsp;С.&nbsp;Поезії Осипа Маковея.&nbsp;— Львів: Накладом К. Паньковського, 1895.&nbsp;— 135, 1 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 5).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921052318/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352|date=21 вересня 2020}} a = Stepan Vasyľovyč Rudanskyj = '''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' ({{ДН|6|1|1834|25|12|1833}}, [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]], [[:uk:Подільська_губернія|Подільська губернія]]&nbsp;— {{ДС|3|5|1873|21|4|1873}}, [[:uk:Ялта|Ялта]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар. == Життєпис == Народився 25 грудня 1833 року (за [[:uk:Юліанський_календар|старим стилем]]) у селі [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]] [[:uk:Вінницький_повіт|Вінницького повіту]] [[:uk:Подільська_губернія|Подільської губернії]] в родині сільського [[:uk:Священник|священника]]. Після початкової науки в дяка вчився у [[:uk:Шаргород|Шаргородській]] бурсі ([[:uk:1842|1842]]–[[:uk:1849|1849]]) та [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільській духовній семінарії]] в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янці-Подільському]] ([[:uk:1849|1849]]–[[:uk:1855|1855]]). Ще в роки навчання у семінарії почав назрівати конфлікт з батьком. Коли [[:uk:1856|1856]] року Руданський приїздить до [[:uk:Санкт-Петербург|Петербурга]], то цілком самочинно, проти волі батька, вступає не до духовної академії, а до [[:uk:Петербурзька_військово-медична_академія|медико-хірургічної]], відомої вже на той час як осередок передової науки і культури. Тут у [[:uk:1850-ті|1850]]–[[:uk:1860-ті|1860-х]] роках працювали [[:uk:Боткін_Сергій_Петрович|Сергій Боткін]], [[:uk:Сєченов_Іван_Михайлович|Іван Сєченов]] та інші молоді передові вчені. У медико-хірургічній академії підтримували традиційний інтерес до літератури й мистецтва. Ще раніше професор хірургії академії Каменецький разом з [[:uk:Парпура_Максим_Йосипович|Парпурою]] підготував перше видання [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди]]» [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|Івана Котляревського]]. Аматорський гурток студентів цього навчального закладу вперше поставив драму [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] [[:uk:Назар_Стодоля_(п'єса)|«Назар Стодоля»]] ([[:uk:1844|1844]]). Тут здобували освіту колишні [[:uk:Петрашевці|петрашевці]], що, безперечно, активізувало громадянську настроєність студентів. У Петербурзі Руданський зблизився з гуртком українських письменників, що готував журнал [[:uk:Основа_(журнал)|«Основа»]]. [[Файл:Руданський_Степан.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C283x283bod%7C%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cnáhľad%7C283x283bod%7CСтепан] Руданський, початок 1870-тих років. Портрет худ. [[:uk:Ковальов_Віктор_Васильович|В. Ковальова]]<nowiki>)]] Петербурзький період найплідніший у житті Руданського-поета. У цей час (</nowiki>[[:uk:1859|1859]]) він почав друкуватися. Помітно загострюються громадянські мотиви його творчості («До дуба», «Гей, бики!»), визріває й кристалізується майстерність гумористичного й сатиричного вірша, наслідком чого було виникнення нового поетичного жанру в українській поезії&nbsp;— віршованої гуморески-співомовки, тематично різноманітної й стилістично своєрідної. Одночасно Руданський продовжував писати балади, ліричні вірші, віршовані казки й поеми, перекладав з російської та інших мов. Після закінчення академії Руданський, оскільки мав захворювання легенів, одержав призначення працювати повітовим лікарем на південному узбережжі [[:uk:Кримський_півострів|Криму]], куди він і приїхав [[:uk:1861|1861]] року. У [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1873|1873]]&nbsp;рр. Руданський працював міським лікарем в [[:uk:Ялта|Ялті]], карантинним лікарем в порту, а також лікарем у маєтках [[:uk:Князь_Воронцов|князя Воронцова]]. Він доклав багато зусиль для піднесення благоустрою міста, невтомно трудився як лікар і почесний мировий суддя Сімферопольсько-Ялтинської мирової округи, водночас цікавився [[:uk:Археологія|археологією]], [[:uk:Етнографія|етнографією]], відновив розпочаті ще на Поділлі фольклорні заняття, продовжував поетичну творчість&nbsp;— головним чином, у галузі перекладу. Знайомство з поетом і композитором [[:uk:Ніщинський_Петро_Іванович|Петром Ніщинським]], художником [[:uk:Айвазовський_Іван_Костянтинович|Іваном Айвазовським]], поетом та істориком [[:uk:Костомаров_Микола_Іванович|Миколою Костомаровим]], поетом [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросієм Метлинським]] наклало відбиток на творчі заняття Руданського, підтримувало інтерес до живопису, старовини, народної творчості. Найбільше ж уваги в ялтинський період Руданський приділяв перекладам з античної та російської літератур ([[:uk:Гомер|Гомер]], [[:uk:Вергілій|Вергілій]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Лермонтов]]). === Смерть і поховання === [[Файл:Руданський.JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.JPG|náhľad|285x285bod|Могила Степана Руданського (сучасний вигляд)]] Помер Руданський у [[:uk:Ялта|Ялті]] 21 квітня [[:uk:1873|1873]] року (за старим стилем). Передчасну смерть спричинила не лише недуга ([[:uk:Сухоти|сухоти]] ще зі студентських років), але й надмірні вимоги начальства у зв'язку зі спалахом [[:uk:Епідемія|епідемії]] [[:uk:Холера|холери]] в Ялті. Степан Руданський був похований у [[:uk:Ялта|Ялті]] коштом міста на Полікурівському цвинтарі при Івано-Золотоустівській церкві біля могили свого приятеля, власника першої ялтинської аптеки Едуарда Шенебеєра, родина якого надала земельну ділянку для поховання. Тривалий час могилу Руданського доглядала донька його співмешканки Авдотії Широкової Хрисія, яка на початку 1890-х рр. виїхала з Криму<ref name="Божук">[https://uain.press/blogs/stepan-rudanskij-istoriya-mogili-poeta-v-yalti-1730337 Антон Божук. Степан Руданський. Історія могили поета в Ялті] // [[Український інтерес]]</ref>. У 1892 році питання про стан могили Руданського після відвідин Ялти порушив майбутній відомий громадський діяч [[:uk:Липа_Іван_Львович|Іван Липа]], на той час студент медичного факультету Харківського університету: під псевдонімом «Іван Степовик» через львівський часопис [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] він звернувся до українських громад з ініціативою «добру огорожу зробити і поставити поки хоч якого-небудь монумента з написом». Наприкінці року один з лідерів української громади Одеси [[:uk:Комаров_Михайло_Федорович|Михайло Комаров]] повідомив, що за гроші, зібрані на Шевченкових роковинах та від продажу портретів Руданського, на могилі поета було встановлено пам'ятник&nbsp;— «недорогий, але доволі гарний», додавши його опис: {{text|«Поверх міцного мурованого цоколю лежить плита з дикого каменю, а на плиті поставлено пам’ятник, зроблений з рожевого з білими жилками мармуру, з мармуровим хрестом, обробленим під дерево. Пам’ятник має вигляд скелі і заввишки буде від цоколя до хреста 1 сажень і 5 вершків. На скелі зверху вниз навкось відполірована довгенька і широченька хартія, на котрій вирубано і залито чорною фарбою такий напис: “Степан Руданський. Малоруський поет. Помер квітня 21 дня 1873 року, 39 літ”. Вгорі над сим меншими літерами виписка з віршів Руданського: “На могилі не заплаче / Ніхто в чужині: / Хіба хмаронька заплаче / Дощем по мені” – а внизу “1892 р.”, коли поставлено пам’ятник. Збоку коло хартії зроблено круглу нішу, куди буде вправлено бюст поета, що має зробити приятель його В. Ковалев, а до того часу вправлено буде під склом фотографічний портрет поета»<ref>М. К. Пам'ятник на могилі С. Руданського в Ялті. Зоря. 1892 . № 11. - С. 218.</ref>.}} Дані про встановлення портретних або скульптурних зображень Руданського на його могилі відсутні: митець Віктор Ковалев, не здійснивши свого задуму, помер у грудні 1894 року. У 1910-х рр. відвідувачі могили Руданського ([[:uk:Гехтер_Максим_Григорович|Максим Ґехтер]], [[:uk:Вировий_Євген_Семенович|Євген Вировий]]) описували її занедбаний стан, відзначаючи випадки вандалізму щодо надгробка<ref name="Божук" />.[[Сергій Єфремов]] так описував пам'ятник на могилі Степана Руданського в 1913 році: {{text|«Півкругла брила дикого, необтесаного каменя, аршинів на 2½ заввишки… Червонасто-сїрий кольор каменя … відтїняє невеличкий білий мармуровий хрестик на своєму вершечку… По каміню повив ся розгорнутий аркуш і на йому вирито: <br/> ''На могилї не заплаче'' <br/> ''Нїхто в чужинї,'' <br/> ''Хиба хмаронька заплаче''<br/> ''Дощем по мені.'' <br/>&nbsp;—&nbsp;— <br/> Степан Руданський, український поет, помер року 1873. квітня 21-го, 39 літ…»<ref>[http://zbruc.eu/node/12723 ''Сергій Єфремов.'' Самотня могила // Діло, 12.09.1913]</ref>}} У 1913 році ініціативна спільнота українців Ялти виступила з наміром упорядкування могили Руданського. Планам завадила [[:uk:Перша_світова_війна|І світова війна]]. Після [[:uk:Українська_революція_(1917—1921)|революції]], у квітні 1917 року було засновано Ялтинську українську громаду, при якій було створено комісію з охорони могили Степана Руданського: її першою очільницею стала Ївга (Євгенія) Лапа, згодом її змінив актор-аматор Микита Харченко. Передусім комісія займалася питанням збору коштів у Криму та інших регіонах на підтримку могили Руданського у належному стані: з цією метою відраховувалися відсотки зі зборів аматорських вистав, залучалися пожертви місцевих мешканців, розсилалися підписні листи та відозви до інших українських громад Криму. На зібрані кошти комісія викупила в Івано-Золотоустівської церкви земельну ділянку з місцем поховання Руданського: таким чином українська громада Ялти стала розпорядницею могили поета. На заплановане встановлення огорожі коштів забракло. 3 травня 1917 року на місці поховання Степана Руданського в Ялті відбулося перше в Україні колективне вшанування пам'яті поета з ініціативи місцевої української громади. Від того часу до свого від'їзду з Ялти у 1925 році могилою Руданського опікувався голова Ялтинської української громади [[:uk:Горянський_Павло_Єрофійович|Павло Горянський]]. Ймовірно, у 1925 році невідомі зловмисники збили з надгробка хрест. У 1925—1926&nbsp;рр. питанням увічнення пам'яті Степана Руданського та Лесі Українки в Ялті займався директор Вінницької філії Всенародної бібліотеки України Всеукраїнської академії наук [[:uk:Отамановський_Валентин_Дмитрович|Валентин Отамановський]]: кошти на реалізацію ініціатив, у тому числі впорядкування могили Руданського, було надано академією. Під час [[:uk:Друга_світова_війна|ІІ світової війни]] внаслідок бойових дій старий ялтинський цвинтар був зруйнований; неушкодженими збереглися лише чотири могили, в тому числі поховання Степана Руданського. У 1967 році на місці знищеного цвинтаря в Ялті було створено [[:uk:Полікурівський_меморіал|Полікурівський меморіал]]. Наступного року з ініціативи Літературного фонду УРСР на могилі Руданського було встановлено новий монолітний пам'ятник з кримського діориту роботи [[:uk:Сердюк_Роман_Володимирович|Романа Сердюка]]<ref name="Божук" />. == Творчість == Вірші Руданський почав писати ще в семінарії у жанрі романтичної балади («Розбійник», «Вечорниці», «Упир», «Розмай» та ін.), в них помітний вплив [[:uk:Фольклор|фольклору]] й [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Шевченка]]. Руданський згодом перейшов до громадянської поезії, засудження кріпацтва («Над колискою». «Не кидай мене»), заклик до праці на ниві рідної культури («Гей, бики!», «До дуба»), звертання до славного минулого свого народу (історичні поеми «Віщий Олег», «Мазепа», «Іван Скоропада», «Павло Полуботок», «Велямін», «Апостол» та ін.). Руданський, готуючи свої твори до видання, укладав їх у рукописні збірки. Цензура, а також урядові заборони утруднювали й гальмували їх друкування. Усі свої твори, включаючи й віршовані переклади, Руданський називав «співомовками». «Співомовки» це збірки гумористичних віршів, жартів, приказок і сміховинок про панів, попів, циган, москалів, поляків, жидів, німців, чортів і&nbsp;т.&nbsp;д., зачерпнутих здебільше з уст народу («Пан та Іван в дорозі», «Піп з кропилом», «Баба в церкві», «Циган з хроном», «Вареники», «Хоробрий лях», «Мошко-асесор», «Зайшов німець раз на баль», «Чорт» та ін.). [[Файл:Руданський з сім'єю.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%B7_%D1%81%D1%96%D0%BC'%D1%94%D1%8E.jpg|vpravo|náhľad|296x296bod|Степан Руданський із сестрою Ольгою та братом Григорієм, 1860-ті роки]] Термін «Співомовки» закріпив за гуморесками [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]]. Гуморески Руданського являли собою нову різновидність гумористично-сатиричних віршованих творів, якої раніше в українській поезії не було і поява якої вимагала закріплення відповідним терміном. Основні автографи творів Руданського складають три томи, переписані й оформлені самим поетом. Перший, під назвою «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка перша, з [[:uk:1851|1851]] року до [[:uk:1857|1857»]] (Вінок&nbsp;— переклад імені поета з грецької: стефанос&nbsp;— вінок), вміщує пісні та балади в хронологічній послідовності їх написання. Другий&nbsp;— «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка друга, [[:uk:1857|1857]]–[[:uk:1858|1858]] і [[:uk:1859|1859»]]&nbsp;— складається з 235 поезій, гуморесок, названих «приказками», й вірша «Студент». Третій&nbsp;— «Співомовки козака Вінка Руданського, [[:uk:1859|1859]]–[[:uk:1860|1860»]]&nbsp;— це пісні, приказки, легенди, історичні поеми. Крім цієї першої авторської редакції творів Руданського, відомі автографи збірок, укладених за жанрово-тематичним принципом у різні часи й призначених до видання. До таких належать рукопис «Нива» ([[:uk:1858|1858]]–[[:uk:1859|1859]]) і рукопис, який [[:uk:1861|1861]] року мав уже цензурний дозвіл, але так і не з'явився друком. За життя поета була опублікована лише невелика кількість його творів у петербурзькому тижневику «Русский мир» ([[:uk:1859|1859]]), у двох номерах «Основи» ([[:uk:1862|1862]]), в «Опыте южнорусского словаря» Шейковського ([[:uk:1861|1861]]), у львівському журналі «Правда». Більшість творів поета побачила світ у 80-х&nbsp;— на початку 90-х років уже після його смерті у львівських виданнях «Правда», «Зоря», в «Киевской старине». Перше видання «Співомовок» окремою книгою, яке вмістило двадцять вісім віршів, здійснила в Києві [[:uk:Пчілка_Олена|Олена Пчілка]] [[:uk:1880|1880]]&nbsp;р. під псевдонімом «Н-й Г-ь Волинський» (Невеличкий гурток волинський). Найповніше дореволюційне видання творів Руданського у семи томах (перше видання&nbsp;— [[:uk:1895|1895]]–[[:uk:1903|1903]], друге&nbsp;— [[:uk:1910|1910]]) вийшло завдяки зусиллям М.&nbsp;Комарова, Василя Лукича (В.&nbsp;Левицького), [[:uk:Кримський_Агатангел_Юхимович|А.&nbsp;Кримського]] та [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франка]]. Найповнішим, найбільш прокоментованим і укладеним з урахуванням авторської роботи над підготовкою рукописів до видання є тритомник «Степан Руданський. Твори в трьох томах» (К., [[:uk:1972|1972]]–[[:uk:1973|1973]]). Крім веселих «співомовок», Руданський писав ліричні поезії («Повій, вітре, на Вкраїну», «Чорний колір», «Ой, чому ти не літаєш» та ін.), що відбивали не тільки особисте горе поета, але й страждання всього народу. Деякі з них стали народними піснями («Повій вітре, на Вкраїну»). Деякі вірші мають автобіографічний характер («Студент», 1858). До літературної спадщини Руданського, основна й найцінніша частина якої була надрукована лише по його смерті, належать і переклади («Слово о полку Ігоревім», уривки з «Краледворського рукопису», Гомерова [[:uk:Іліада|«Іліада»]], Верґілієва [[:uk:Енеїда|«Енеїда»]], частина «Демона» Лермонтова, «Сни» Гейне, поодинокі вірші Т.&nbsp;Ленартовича й [[:uk:Бранко_Радичевич|Б.&nbsp;Радичевича]]), збірники народних пісень з власних записів («Народные малороссийские песни, собранные в Подольской губернии С.&nbsp;В.&nbsp;Р.», [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]], [[:uk:1852|1852]]; «Копа пісень», Ялта, [[:uk:1862|1862]]). За життя поета вони не були опубліковані, а після його смерті тривалий час перебували в приватних руках. Виявлені й вивчені фольклористами у часи СРСР, вони видані [[:uk:1972|1972]] у Києві. == Вшанування пам'яті == [[Файл:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%91%D1%8E%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CБюст] Степана Руданського на території Луганського онкодиспансера. Споруджений за ініціативи [[:uk:Єненко_Юрій_Олексійович|Юрія Єненка]]<nowiki>]] У </nowiki>[[:uk:Хомутинці|Хомутинцях]] [[:uk:Калинівський_район|Калинівського району]] Вінницької області працює [[:uk:Літературний_музей_Степана_Руданського|Літературний музей Степана Руданського]], заснований у [[:uk:1959|1959]] році й в [[:uk:1967|1967]] році відкритий у спеціально збудованому приміщенні на місці хати батьків поета, де він народився. Починаючи від [[:uk:1981|1981]] року на батьківщині Степана Руданського, зокрема в музеї проводяться дні сатири і гумору імені Степана Руданського, що традиційно відзначаються в січні після дня народження гумориста. [[Файл:Руданський С. Кам’янець.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1._%D0%9A%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D0%BD%D0%B5%D1%86%D1%8C.jpg|náhľad|496x496bod|Меморіальна дошка поету і лікарю Степану Руданському в Кам'янці-Подільському]] 2014&nbsp;р. у місті [[:uk:Калинівка_(місто)|Калинівка]] встановлено пам'ятник С.&nbsp;Руданському. 2015 року на колишньому будинку [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільської духовної семінарії]] у Кам'янці-Подільському урочисто відкрито меморіальну дошку поету і лікарю Степану Руданському. === Філателія === [[Файл:Stamp of Ukraine ua1021.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Stamp_of_Ukraine_ua1021.jpg|vpravo|200x200bod]] [[:uk:17_січня|17 січня]] [[:uk:2009|2009]] року введено в обіг поштову марку №&nbsp;979 «Степан Руданський (1834—1873)». Формат марки&nbsp;— 40×28&nbsp;мм. Кількість марок в аркуші&nbsp;— 12 (3х4). Номінал марки&nbsp;— 1 гривня. Наклад 200 тисяч примірників. Марку захищено мікротекстом «О.&nbsp;Калмиков». В ультрафіолетових променях світяться дубльоване факсиміле підпису та зображення книг. Художник марки та штемпеля [[:uk:Калмиков_Олександр_Федорович|Олександр Калмиков]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>. === Освіта === В Ялті діє Ялтинський НВК №&nbsp;15 «гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського, в якій є Кімната-музей Степана Руданського<ref>{{Cite web|url=http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|title=Ялтинський НВК № 15 «Гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського|accessdate=17 липня 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140112155250/http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|archivedate=12 січня 2014|deadurl=yes}}</ref>. Це єдина україномовна школа Ялти до [[:uk:Російська_окупація_Криму|окупації її Росією]]. === Вулиці === У [[:uk:Вулиця_Степана_Руданського_(Київ)|Києві]], [[:uk:Вулиця_Руданського_(Львів)|Львові]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Вінниця|Вінниці]], [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільському]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] та Ялті є [[:uk:Вулиця_Руданського|вулиці Руданського]]. === Установи === * [[:uk:Бібліотека_сімейного_читання_імені_Степана_Руданського|Бібліотека сімейного читання імені Степана Руданського]] у [[:uk:Дарницький_район|Дарницькому районі]] [[:uk:Київ|Києва]]. Заснована у [[:uk:1993|1993]] році. Ім'я Руданського присвоєне у 1998 році. == Цікаві факти == [[:uk:1870|1870]] року в Ялті поет-романтик [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросій Метлинський]] наклав на себе руки. Розтин тіла покійного робив Степан Руданський спільно зі ще одним лікарем<ref>[http://www.day.kiev.ua/190368 ''Панченко Володимир''. Ялтинський «поетолікар»: Кримські хроніки Степана Руданського // День.&nbsp;— 2007.&nbsp;— 27 жовтня.]</ref>. Також серед пацієнтів Степана Руданського був, в останні дні свого життя, видатний актор [[:uk:Щепкін_Михайло_Семенович|Михайло Щепкін]]<ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>. == Твори == Оскільки жодної прижиттєвої книжки Руданського не вийшло друком, здебільшого корпус його текстів оцінюється цілісно. Також існує умовний поділ на «серйозну» лірику автора і його гумористичні «співомовки». * Співомовки * Лірникові думи (1856) * Цар-Соловей (1857) * Чумак<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> (1871) === Видання творів === * Співомовки, 1880. * Поетичні твори, 1886. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11863 Руданський С. Вибір із творів: у ред., з передм. та поясненням / Степан Руданський.&nbsp;— У Львові: Наклад. книгарні Наук. т-ва ім. Шевченка, 1927.&nbsp;— 80 с. : іл.&nbsp;— (Видавництво «Для школи і дому» ; ч. 4).] * [http://elib.nplu.org/object.html?id=9913 Руданський С. Вибрані твори / Степан Руданський.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1937.&nbsp;— 274 с.] * Співомовки, 1944. * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11246 Руданський С.&nbsp;В.&nbsp;Вибрані твори / Степан Руданський.&nbsp;— Київ: Держ. вид-во худож. літ., 1949.&nbsp;— 158 с.] * Твори, 1956. === Зібрання творів === * Твори Степана Руданського у 7 томах (1895–1903) ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10027 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 1.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1912.&nbsp;— 456 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 1).] ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10026 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 2.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1913.&nbsp;— 456 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 2).] ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10025 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 3.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1914.&nbsp;— 478 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 3).] ** [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11263 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 5&nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1899.&nbsp;— 150 с.] * Твори в трьох томах (1972–1973) === Фольклорні записи === * [http://nashe.com.ua/source.htm?id=8 Народні пісні в записах Степана Руданського.&nbsp;— Київ: Музична Україна, 1972.&nbsp;— 291 с.] = Ostap Stepanovyč Terleckyj = '''Остап Степанович Терлецький''' (псевдоніми&nbsp;— '''В. Кістка''', '''Ів. Заневич''', '''В. Мак'''; криптоніми '''О. Т.''', '''О. Т-кий'''; [[:uk:5_лютого|5 лютого]] [[:uk:1850|1850]], [[:uk:Назірна|Назірна]]&nbsp;— [[:uk:22_липня|22 липня]] [[:uk:1902|1902]], [[:uk:Львів|Львів]]<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content Посмертні оповістки. Др. Остап Терлецький] // Руслан, ч. 152 за 10 (23) липня 1902.&nbsp;— С. 3.</ref>)&nbsp;— український [[:uk:Активізм|громадсько-політичний діяч]], [[:uk:Публіцист|публіцист]] та [[:uk:Літературознавство|літературознавець]]. == Біографія == Народився в с. [[:uk:Назірна|Назірній]] (пізніше&nbsp;— Коломийського повіту) у священичій родині о. Стефана і його дружини Елеонори з роду Цурковська<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content Новинки. Др. Остап Терлецький] // Руслан, ч. 153 за 11 (24) липня 1902.&nbsp;— С. 3.</ref>. Навчаючись у Станіславській гімназії започаткував рукописну учнівську газету «Зірка» та створив молодіжне товариство «Громада».<ref name=":02">{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy|title=1850 - народився Остап Терлецький, публіцист|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}</ref> Закінчив філософський факультет [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського]] і правничий [[:uk:Віденський_університет|Віденського університетів]]. Терлецький був одним з керівників нової радикальної течії [[:uk:Народовці|народовців]], яка пізніше дала почин до створення [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Української Радикальної Партії]]; прихильник [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М. Драгоманова]] і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С. Подолинського]], разом з яким видавав у [[:uk:Відень|Відні]] популярну соціалістичну літературу українською мовою («метелики»). У 1874—1877&nbsp;рр.&nbsp;— голова «Січі» у Відні. У [[:uk:1877|1877]]&nbsp;р.&nbsp;— заарештований разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франком]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|М. Павликом]] й іншими за обвинуваченням у належності до таємної організації з соціалістичними цілями, зв'язками із закордоном, у соціалістичній пропаганді. Справу слухала кримінальна колегія суду у складі чотирьох суддів. Це був відкритий судовий процес. Терлецький сказав, що був за «переконанням соціалістом», політичним однодумцем Михайла Драгоманова і вважає себе одним із «нечисленних речників» соціалістичної думки серед галицьких українців. Ідеалом Терлецького була федеративна, демократична республіка, де суд і правду вершить громада. Він прагнув політичних і економічних прав для народу, досягнення рівності всіх перед законом і рівності закону для всіх.<ref name=":02" /> Змучений хворобами (протягом 20 років його виснажували епілептичні напади), він склав іспити на правничий факультет. Став адвокатом і до кінця життя провадив адвокатську практику в Галичині. Був співробітником львівських революційно-демократичних видань ([[:uk:Молот_(журнал)|''«Молот»'']], ''[[:uk:Світ_(видання)|«Світ»]]'', ''[[:uk:Житє_і_слово|«Житє і слово»]]'').<ref name=":02" /> Похований на 23 полі Личаківського цвинтаря. == Творчість == Основні праці: * «Галицько-руський нарід і галицько-руські народовці» (1874), * «Лихва на Буковині» (1878), * «Робітницька плата і рух робітницький в Австрії в послідніх часах» (1881), * «Літературні стремління галицьких русинів у 1772—1872» (1894&nbsp;— 95), * «Москвофіли і народовці в 70-их рр.» (1902), * «Галицько-руське письменство у 1848&nbsp;— 65 pp.» (1903) та ін. = Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk = '''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&nbsp;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]]. Від [[:uk:1899|1899]]&nbsp;р.&nbsp;— секретар [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Від [[:uk:1909|1909]]&nbsp;р.&nbsp;— [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Російська_академія_наук|Російської академії наук]]. Від [[:uk:1916|1916]]&nbsp;р.&nbsp;— голова Етнографічної комісії [[:uk:НТШ|НТШ]]. Від [[:uk:1924|1924]]&nbsp;р.&nbsp;— член [[:uk:Національна_академія_наук_України|ВУАН]] Редактор видань [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]] (близько 60 томів ''[[:uk:Етнографічний_Збірник|Етнографічного Збірника]]'' та ''[[:uk:Матеріали_для_української_етнології|Матеріалів для української етнології]]'') й ''[[:uk:Літературно-науковий_вістник|Літературно-Наукового Вістника]]''. Директор [[:uk:Українська_видавнича_спілка|Української видавничої спілки]]. == Життєпис == [[Файл:Гнатюк Володимир.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Володимир Гнатюк]] Володимир Гнатюк народився в [[:uk:Галичина|Галичині]] [[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]] року в селі [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині це [[:uk:Чортківський_район|Чортківський (до 2020 Монастириський) район]] [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref>. Навчався в сільській 1-класовій школі, з осені 1883&nbsp;р.&nbsp;— у міській школі, у гімназіях: [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|василіянській]]<ref name="БР9">''Романенчук Б.'' Володимир Гнатюк, 1871—1926…&nbsp;— С. 129.</ref>&nbsp;— у [[:uk:Бучач|Бучачі]] (з 1885&nbsp;р.) та [[:uk:Івано-Франківськ|Станіславі]] (нині [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківськ]]; закінчив 1894&nbsp;р.). Перед вступом до Станіславської гімназії за порадою пароха села [[:uk:Григорів|Гри́горова]] отця Я. Бачинського звернувся до єпископа [[:uk:Юліан_(Пелеш)|Юліана Пелеша]], щоб той допоміг йому добратись до Колегії св. Атанасія в Римі, бо хотів стати місіонером та подорожувати. Вакантне місце отримав інший (болгарин).<ref name="БР9" /> Під час навчання в [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|цісарсько-королівській гімназії]] в Станиславові друкувався в бережанській газеті [[:uk:Джулинський_Лев|Лева Джулинського]] «Посланникъ», де була надрукована його перша стаття [[:uk:Рукомиш_(стаття)|«Рукомиш»]]. Вислав до москвофільської львівської газети «Новый Галичанинъ» (редактор П. Полянський) чималу збірку записаних народних пісень, коли чекав на рішення з Риму. Декілька з них були надруковані, решта зникла. Приїхавши на студії до Львова, передав Іванові Франку не менше 500 народних віршів, прози, які той передав секретареві «Товариства Людознавчого» А. Стрілецькому<ref>так в книзі</ref> для друку в журналі «Люд». Збірку не надрукували, вона пропала.<ref name="БР9" /> [[:uk:1894|1894]]&nbsp;р. вступив до [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_Національного_Університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (слов'янська філологія, вивчав українську мову, літературу;<ref name="БР9" /> студіював у [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайла Грушевського]] й [[:uk:Колесса_Олександр_Михайлович|Олександра Колесси]]). Після його закінчення&nbsp;— вчений секретар [[:uk:НТШ|НТШ]] у Львові. На цій посаді залишався до кінця життя. Помер [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]] у Львові. Похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському кладовищі]] (поле №&nbsp;5). Автори надгробного пам'ятника&nbsp;— [[:uk:Скульптор|скульптор]] [[:uk:Біганич_Лука_Дмитрович|Лука Біганич]]<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref>, архітектор [[:uk:Блюсюк_Володимир_Іванович|Володимир Блюсюк]]<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref>. == Наукова діяльність == У роки навчання почав серйозно студіювати фольклористику та етнографію, саме тоді вийшли його перші праці в часописах «Житє і слово», «Народ» та ін. Усього опубліковано майже 1000 наукових праць. Студентом І-го курсу філософського факультету [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] зацікавився [[:uk:Фольклор|фольклором]] [[:uk:Лемки|лемків]] південних схилів [[:uk:Карпати|Карпат]]. Першу розвідку «Лірники: Лірницькі пісні, молитви, слова, звістки і т. ін. про лірників [[:uk:Бучацький_повіт|повіту Бучацького»]] надруковано [[:uk:1896|1896]]&nbsp;р. [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників у Львові з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Кость_Паньківський_(старший)|Кость Паньківський (старший)]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] [[Файл:Наукові_курси_українознавства_у_Львові.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7C]<small>Викладачі та студенти Наукових курсів українознавства у Львові (організованих [[:uk:Товариство_прихильників_української_науки,_літератури_і_штуки|ТПУНЛШ]]), 5 липня 1904&nbsp;р. Зліва направо: перший ряд (сидять): М. Дверницька, В. Чикаленківна, [[:uk:Труш_Аріадна_Михайлівна|А. Трушева]], [[:uk:Труш_Іван_Іванович|І. Труш]]; другий ряд (сидять): [[:uk:Рябков_Павло_Захарович|П. Рябков]], [[:uk:Ревакович_Тит_Іванович|Т. Ревакович]], [[:uk:Брик_Іван_Станіславович|І. Брик]], [[:uk:Ганкевич_Микола|М. Ганкевич]], [[:uk:Вовк_Федір_Кіндратович|Хв. Вовк]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|М. Грушевський]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]], [[:uk:Грушевська_Марія-Іванна_Сильвестрівна|М. Грушевська]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Вол. Гнатюк]]; третій ряд (стоять): [[:uk:Дорошенко_Володимир_Вікторович|Вол. Дорошенко]], М. Підлісецька (Мудракова), [[:uk:Чикаленко-Келлер_Ганна_Євгенівна|Г. Чикаленківна]], [[:uk:Голіцинська_Катерина_Мануйлівна|К. Голицинська]], [[:uk:Андрієвська_Ольга_Трохимівна|О. Андрієвська]], М. Липа, [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липа]], Ф. Шолудько, [[:uk:Панейко_Василь_Лукич|В. Панейко]], Л. Сміщук, [[:uk:Гарматій_Лука_Васильович|Л. Гарматій]]; четвертий ряд (стоять): [[:uk:Володимир_Лаврівський|Вол. Лаврівський]], [[:uk:Голіцинський_Євген_Миколайович|Е. Голицинський]], [[:uk:Бачинський_Юліан_Олександрович|Юл. Бачинський]], М. Крушельницька (Дроздовська), [[:uk:Дорошенко_Дмитро_Іванович|Дм. Дорошенко]], [[:uk:Грушкевич_Ярослав_Теофілович|Я. Грушкевич]], [[:uk:Чикаленко_Левко_Євгенович|Л. Чикаленко]], Мих. Грушкевич, [[:uk:Дольницький_Степан|Ст. Дольницький]], [[:uk:Хомик_Артим_Якович|А. Хомик]], М. Росткович; п'ятий ряд (стоять): Юл. Ситник, [[:uk:Скоропис-Йолтуховський_Олександр_Філаретович|Ол. Скоропис]], [[:uk:Розов_Дмитро|Дм. Розов]], [[:uk:Старосольська_Дарія_Володимирівна|Д. Старосольська (Шухевичівна)]], [[:uk:Загайкевич_Володимир_Вікторович|Вол. Загайкевич]], Т. Єрми (п-ні Боднарова), [[:uk:Мочульський_Михайло_Михайлович|Мих. Мочульський]].</small><nowiki>]] [[Файл:Франко_Коцюбинський_Гнатюк.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cnáhľad%7C][[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], Володимир Гнатюк. Львів, 1905&nbsp;<nowiki>р.]] У </nowiki>[[:uk:1897|1897]]&nbsp;р. видав першу книжку шеститомника [[:uk:Етнографічні_матеріали_з_Угорської_Русі|«Етнографічні матеріали з Угорської Русі»]]. Під керівництвом [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] редагував етнографічний збірник «Матеріали до української етнології». Видав низку наукових праць про лемків закарпатської смуги, а також югославських [[:uk:Русини|русинів-українців]]: * «Руські в Бачці» (1898), * «Русини в Угорщині» (1899), * «Русини Пряшівської єпархії і їх говори» (1900), * «Словаки чи русини» (1901). Редактор творів українських і закордонних письменників, перекладав українською мовою з [[:uk:Болгарська_література|болгарської]], [[:uk:Польська_література|польської]], [[:uk:Російська_література|російської]], [[:uk:Сербська_література|сербської]], [[:uk:Чеська_література|чеської]], [[:uk:Шведська_література|шведської]] та інших літератур. Зібрані матеріали відзначаються точністю запису і мають велике значення для дальшого вивчення культури й побуту [[:uk:Українці|українців]], зокрема лемків. Створив регулярну мережу для збору [[:uk:Етнографія|етнографічних]] та фольклористичних матеріалів. Має численні праці з порівняльної етнографії, [[:uk:Мовознавство|мовознавства]], літературної критики, упорядкування та видання фольклористичних матеріалів. Більшість народнопісенних зразків (зафіксував понад 1500 текстів) записана Володимиром Гнатюком у селах Косівського, Бучацького, Монастирського, Старосамбірського, Стрийського, Надвірнянського повітів, на Берегівщині, Пряшівщині. Автографи зберігаються в рукописних відділах [[:uk:Інститут_мистецтвознавства,_фольклористики_та_етнології_імені_М._Т._Рильського_НАН_України|Інституту мистецтвознавства, фольклористики та етнології ім. М.&nbsp;Т.&nbsp;Рильського НАН України]], [[:uk:Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України|Інституту літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України]]. Володимир Гнатюк виділив основні жанрово-тематичні групи фольклорного матеріалу: {| | valign="top" | * обрядові пісні * історичні пісні * побутові пісні * дрібні пісні * духовні пісні * сороміцькі пісні * чужі пісні * мелодії пісень | valign="top" | * замовляння * драматичні представлення * ігри * казки * байки * міфи * легенди | valign="top" | * перекази * новели * анекдоти (приказки) * приповідки * загадки * ліки * вірування. |} У 1895—1903 роках перебував у народознавчій подорожі на Закарпатті, результатом якої стало видання його шеститомної праці «Етнографічні матеріали з Угорської Русі». Лемківські фольклорні матеріали, записані під час відвідування Гнатюком Пряшівщини в 1896 і 1899 роках, увійшли до перших трьох томів «Етнографічних матеріалів з Угорської Русі». Це записи передусім народної прози&nbsp;— легенд, казок, анекдотів, народних оповідань, а також пісень. Зокрема, унікальна фіксація пісенного репертуару одного села (140 текстів)&nbsp;— [[:uk:Орябина|Орябина]]. Володимир Гнатюк був досвідченим збирачем та текстологом фольклорно-етнографічних матеріалів. Його науково довершені тексти вирізнялися фактологічною автенти́чністю, високою текстологічною культурою. З найширшого кола текстологічних питань, що їх ставив і розв'язував Володимир Гнатюк, були такі: атрибуція фольклорного твору, встановлення його приналежності до народної традиції, принципи й засоби філологічної критики фольклорного тексту та його редагування, явища [[:uk:Контамінація|контамінації]] у фольклорі, джерелознавча база фольклорного тексту, його паралелі й варіанти. Величезною є епістолярна спадщина вченого. Він активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисом Грінченком]], [[:uk:Вороний_Микола_Кіндратович|Миколою Вороним]], [[:uk:Лепкий_Богдан_Сильвестрович|Богданом Лепким]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Крушельницький_Антін_Володиславович|Антоном Крушельницьким]], [[:uk:Нечуй-Левицький_Іван_Семенович|Іваном Нечуєм-Левицьким]] та ін. Протягом 30 років своєї дослідницької та видавничої діяльності Володимир Гнатюк опублікував близько тисячі різних за жанром праць. Він був першим, хто вивів українську фольклористику на широкий шлях європейської науки. Іван Франко назвав Володимира Гнатюка «феноменально щасливим збирачем усякого етнографічного матеріалу, якому з наших давніших збирачів, мабуть, не дорівняв ні один». Усе багатство й розмаїття творчої спадщини Володимира Гнатюка й досі не вивчено. Нині нам випадає нагода осягнути створений ним золотий фонд не лише української чи слов'янської, а й світової етнології. Відомий чеський фольклорист [[:uk:Їржі_Горак|Їржі Горак]] писав, що Володимир Гнатюк поряд з [[:uk:Оскар_Кольберг|Оскаром Кольбергом]] та Франтішком Бартошем посідає одне з провідних місць в історії слов'янської фольклористики, а його праці за своїм змістом, точністю запису та науковим рівнем мають світове значення. == Праці == [[Файл:Українські народні байки 1916.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%96_%D0%B1%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B8_1916.jpg|náhľad|Титульна сторінка збірки Володимира Гнатюка «Українські народні байки», Львів, 1916 рік]] Серед праць Гнатюка: * «Етнографічні матеріали з Угорської Руси» (т. 1, 2, 4—6; 1897—1911) * «Словацький опришок Яношик в народній поезії» (1899) * «Угро-руські духовні вірші» (1902) * «Пісенні новотвори в українсько-руській народній словесності» (1902) * [[:uk:Галицько-руські_народні_легенди|«Галицько-руські народні легенди»]] (2 т.; 1902—1903) * «Співаник з Грушова» (1903) * «Коломийки» (3 т.; т. [[iarchive:etnohr_17/mode/1up|1]], [[iarchive:etnohr_18/mode/1up|2]], [[iarchive:etnohr_19/mode/1up|3]], 1905—1907) * «Гаївки» (1909) * «[https://archive.org/details/vhnatiuk1909/page/n3/mode/1up?view=theater Хоценський співаник Левицьких]» (1909) * «[[iarchive:etnohr_26|Народні оповідання про опришків]]» (1910) * «Колядки і щедрівки» (т. [https://archive.org/details/etnograf_zb_35/mode/1up?view=theater 1], [https://archive.org/details/etnograf_zb_36/mode/1up?view=theater 2], 1914) * «Національне відродження австро-угорських українців» (1916), * «Паленє та купанє відьом на Галичині» * «[[iarchive:etnohr_37-38/mode/1up|Українські народні байки]]» (2 т.; 1916) * «Деякі уваги над байкою» (1916) * «Народні новели» (1917) * «Війна і народна поезія» (1917) * «Українська народна словесність» (1917) * «Народні байки» (1918) * «Чи закарпатські українці автохтони?» (1922) * «Гуцули» (1923) * «Як поставав світ: Народні легенди з історії природи й людського побуту» (1926) == Видання == * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051 Українські народні байки (звіринний епос)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119111423/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051|date=19 січня 2021}}. Т.&nbsp;1—2&nbsp;/ зібрав В.&nbsp;Гнатюк. Львів: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1916. 559&nbsp;с. * ''Гнатюк&nbsp;В.'' [https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/ Вибрані статті про народну творчість] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219112743/https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/|date=19 лютого 2022}}. Нью-Йорк: Наукове Товариство ім.&nbsp;Шевченка, 1981. 288&nbsp;с. (Філологічна секція, т.&nbsp;201) == Премії == Премія Російської Академії Наук імені О. Котляревського ([[:uk:1913|1913]]). == Ушанування == * У селі, де народився Володимир Гнатюк, створено [[:uk:Етнографічно-меморіальний_музей_Володимира_Гнатюка|етнографічно-меморіальний музей]] (перший директор&nbsp;— [[:uk:Черемшинський_Остап_Степанович|Остап Черемшинський]]). * На честь Володимира Гнатюка названо: ** [[:uk:Тернопільський_національний_педагогічний_університет_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільський педагогічний університет]], ** [[:uk:Бучацька_гімназія_імені_В._М._Гнатюка|Бучацьку гімназію]], ** вулиці у [[:uk:Вулиця_Гнатюка_(Львів)|Львові]], Бучачі, [[:uk:Вулиця_Академіка_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Тернополі]], Коломиї, Івано-Франківську. * 2005 року засновано [[:uk:Тернопільська_обласна_премія_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільську обласну премію імені Гнатюка]] за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини<ref>{{ref-uk}}[http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi Постанова Кабінет Міністрів України «Про заснування премії імені В.&nbsp;М.&nbsp;Гнатюка за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини» №&nbsp;841 (від ][[31_серпня]]<span> </span>[[2005]]<span> року)</span> {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901074820/http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi|date=1 вересня 2018}}</ref>. * [[:uk:Погруддя_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Погруддя]] перед головним корпусом ТНПУ, пам'ятка монументального мистецтва місцевого значення, охоронний номер №&nbsp;1690. = Mychajlo Ivanovyč Pavlyk = '''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&nbsp;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]]. == Життєпис == Народився у небагатій сім'ї землеробів і ткачів у с.&nbsp;[[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]. Місцевість та, що називалася Гирівкою,&nbsp;— нині околиця районного центра [[:uk:Косів|Косів]] [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківської області]]. У рідному селі, як і в навколишніх, жив дух [[:uk:Опришки|опришківства]]. Із вуст в уста передавалися пісні про [[:uk:Олекса_Довбуш|Олексу Довбуша]]. Винятковий вплив на виховання Михайла та його сестри [[:uk:Павлик_Анна_Іванівна|Анни]] мала мати Марія. Від неї син успадкував найкращі риси&nbsp;— лагідність, делікатність, доброту. Закінчив Косівську школу, склав іспит за 4-й клас для навчання у [[:uk:Снятин|Снятині]]. Продовжив навчання в [[:uk:Коломийська_цісарсько-королівська_гімназія|Коломийській нижчій гімназії]]. Після її закінчення вступив до [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Львівської академічної гімназії]], у [[:uk:1874|1874]]&nbsp;р. став [[:uk:Студент|студентом]] [[:uk:Фіолософський_факультет_Львівського_університету|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. Навчаючись, поринув у суспільно-громадське й культурне життя [[:uk:Львів|Львова]]. В середовищі студентів-українців активно виношувалися й обговорювалися ідеї національного визволення [[:uk:Галичина|Галичини]]. М. Павлик з ентузіазмом підключився до роботи [[:uk:Українофільство|українофільських]] гуртків, встановивши тісні контакти з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франком]]. Першою їхньою спільною роботою було редагування науково-літературного часопису [[:uk:Друг_(журнал)|«Друг»]]&nbsp;— органу демократичної молоді [[:uk:Західна_Україна|Західної України]]. В журналі друкувалися статті й матеріали про становище українців Галичини, переклади найцікавіших творів зарубіжних письменників, звіти про діяльність студентських товариств, наукові розвідки. Головною метою своєї громадської діяльності в цей час Павлик вважав формування нової концепції вітчизняної літератури, покликаної нести просвіту в соціальні низи і виховувати в інтелігенції почуття обов'язку перед власним народом, здатність до самопожертви та безкорисливого служіння загальнолюдським цінностям. З приходом до редакції «Друга» М.&nbsp;Павлика розпочалися принципові реорганізації, боротьба за [[:uk:Українська_мова|народну мову]], проти [[:uk:Язичіє|«язичія»]]. Внаслідок зусиль передової молоді на чолі з М.&nbsp;Павликом з весни [[:uk:1876|1876]] року у «Друзі» остаточно перемагає й утверджується народна мова. Найсильнішим був критико-публіцистичний відділ, що тримався, по суті, на плечах М.&nbsp;Павлика та І.&nbsp;Франка. М.&nbsp;Павлик був одним з перших редакторів в історії української газетно-журнальної періодики, видавцем, популяризатором наукових знань, художньо-мистецьких цінностей. Він відстоював реалізм у літературі, живу народну мову, наголошуючи на завданнях інтелігенції у літературно-публіцистичних працях «Лихі люди. Один листочок з життя», «Миколай Васильович Гоголь», «Потреба етнографічно-статистичної роботи в Галичині». На ранньому етапі життєдіяльності Павлик допомагає у пересилці заборонених цензурою видань, перекладає твори закордонних філософів, економістів, соціологів. Поліція і влада постійно переслідують його та сестру, а [[:uk:18_червня|18 червня]] [[:uk:1877|1877]] року після тривалого нагляду було знайдено привід заарештувати. В його помешканні було проведено обшук, під час якого вилучили чимало літератури, зокрема твори [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Ю.&nbsp;Федьковича]], [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїду»]] [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|І.&nbsp;Котляревського]], «Катерину» [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Шевченка]], «Сорочинський ярмарок» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&nbsp;Гоголя]], «Борислав. Картини з життя підгірського народу» І.&nbsp;Франка, статті [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М.&nbsp;Драгоманова]], інші київські та лондонські видання. Після заборони «Друга» М.&nbsp;Павлику довелося докласти чимало зусиль для виходу в світ «Громадського друга». Перший і другий номери часопису поліція конфіскувала, а М.&nbsp;Павлика як редактора й автора оповідання «[http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf Ребенщукова Тетяна] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190702145426/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf|date=2 липня 2019}}» було засуджено до шести місяців ув'язнення. На сторінках цього журналу М.&nbsp;Павлик виступає зі статтями, у яких закликав літературну молодь спрямовувати свій талант на захист народу. Перекладав твори [[:uk:Тургенєв_Іван_Сергійович|І.&nbsp;Тургенєва]], [[:uk:Успенський_Гліб_Іванович|Г.&nbsp;Успенського]], [[:uk:Салтиков-Щедрін_Михайло_Євграфович|М.&nbsp;Салтикова-Щедріна]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|О.&nbsp;Толстого]], [[:uk:Лєсков_Микола_Семенович|М.&nbsp;Лєскова]], [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|М.&nbsp;Лермонтова]], [[:uk:Чехов_Антон_Павлович|А.&nbsp;Чехова]], [[:uk:Короленко_Володимир_Галактіонович|В.&nbsp;Короленка]] та ін. Чимало перекладав з європейських літератур, зокрема ті твори, що мали народознавчу основу, могли прислужитися відродженню української культури. Довгий час М.&nbsp;Павлик брав активну участь у роботі секцій та комісій [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового Товариства імені Шевченка у Львові (НТШ)]], у виданні перекладних творів художньої та наукової літератури. Продовжуючи традиції «Громадського друга», М.&nbsp;Павлик разом з І.&nbsp;Франком видавали «Дзвін» і «Молот», де [[:uk:1878|1878]] року опублікували першу частину повісті Павлика «Пропащий чоловік». Співпрацював Павлик у багатьох виданнях, зокрема у львівській польськомовній газеті «Praca», де видрукував гостропубліцистичні статті та огляди з питань політики, економіки, селянського життя тощо. Перебуваючи з [[:uk:1879|1879]] до [[:uk:1881|1881]] року в [[:uk:Швейцарія|Швейцарії]] та на півдні [[:uk:Франція|Франції]], М.&nbsp;Павлик, М.&nbsp;Драгоманов і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С.&nbsp;Подолинський]] видавали журнал [[:uk:Громада_(збірник)|«Громада»]]. Злободенними були дописи М.&nbsp;Павлика «Україна австрійська», «Новини з Австрійської України», його сестер Параски й Анни «От хто робить порядок меж людьми», «Мої і людські гріхи, а панська та попівська правда!». [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C400x400bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C400x400bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Паньківський_Костянтин_Федорович|Кость Паньківський]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] Упродовж тривалого часу М.</nowiki>&nbsp;Павлик досліджував проблему українського культурницького поступу, зокрема збирав і узагальнював матеріали про роботу читалень, освітніх товариств і спілок, писав про назрілі питання освіти. На шпальтах демократичних видань підтримував багатьох письменників: [[:uk:Леся_Українка|Лесю Українку]], [[:uk:Грабовський_Павло_Арсенович|Павла&nbsp;Грабовського]], [[:uk:Лесь_Мартович|Леся&nbsp;Мартовича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]], [[:uk:Кобринська_Наталія_Іванівна|Наталію Кобринську]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія_Іванівна|Євгенію Ярошинську]]. Особливо предметний характер народознавчих зацікавлень проступає у стосунках М.&nbsp;Павлика з М.&nbsp;Драгомановим та І.&nbsp;Франком, у його ставленні та оцінках тих праць учених, що стосуються безпосередньо історико-краєзнавчого, фольклорно-етнографічного пластів соціального буття. Власне, М.&nbsp;Павлик став учнем Драгоманова і був речником його ідей до самої смерті. Підготував і видав ([[:uk:1899|1899]]–[[:uk:1907|1907]] роках) 4-томне капітальне дослідження «Розвідки Михайла Драгоманова про українську народну словесність і письменство», кілька томів листування М.&nbsp;Драгоманова з передовими представниками науки, літератури, мистецтва, зокрема з І.&nbsp;Франком, М.&nbsp;Бучинським, Лесею Українкою та іншими, дослідження «Михайло Петрович Драгоманов (1841—1895). Єго юбилей, смерть, автобіографія і опис творів» ([[:uk:1896|1896]]), «Пам'яті Михайла Драгоманова» ([[:uk:1902|1902]]), «Михайло Драгаманов. Єго роль в розвою України» ([[:uk:1907|1907]]), «Михайло Драгоманов як політик» ([[:uk:1911|1911]]). [[Файл:Mykhajlo-pavlyk.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Mykhajlo-pavlyk.jpg|náhľad|150x150bod|Михайло Павлик в останні роки життя]] Чимало рецензій, відгуків написав М.&nbsp;Павлик на твори І.&nbsp;Франка, нерідко аналізував його окремі виступи і публікації в періодиці. Значною і понині є бібліографічна праця Павлика «Спис творів Івана Франка за перше 25-ліття його літературної діяльності, 1874—1898. На пам'ять його ювілею 30. ІХ. 1898» ([[:uk:1898|1898]]). У дослідницькій фольклористично-етнографічній діяльності М.&nbsp;Павлика чільне місце посідають матеріали, присвячені становищу жінки у тогочасному суспільстві. У статті «Неволя женщин», дослідженнях «Про жоночу долю», «Причинок до етнографії „любові“», «В справі робітних людей і женщин у Галичині», «Дещо про рух русинок», «Товариство руських жінок на Буковині», «Ще із-за товариства руських жінок на Буковині», «Про емансіпацію жінки» та інших матеріалах дослідник обстоює потребу освіти жінок, створення умов для їхньої незалежності від чоловіків, рівності з ними у суспільному житті та діяльності, гарантування жінці свободи зборів, слова, совісті. М. Павлику належить провідна роль у справі збирання, публікування, розповсюдження, збереження безцінних пам'яток української, загальнослов'янської та європейської культур. Завдячуючи йому, сьогоднішня українська і світова культури мають у своєму розпорядженні чимало із збереженої епістолярної спадщини видатних громадсько-культурних діячів: М.&nbsp;Драгоманова, [[:uk:Маковей_Осип|Осипа Маковея]], І.&nbsp;Франка, Лесі Українки, [[:uk:Бучинський_Мелітон_Осипович|Мелітона Бучинського]], [[:uk:Окуневський_Теофіл|Теофіла Окуневського]], [[:uk:Кравчинський_Сергій_Михайлович|Сергія Степняка-Кравчинського]], Наталії Кобринської, [[:uk:Крушельницька_Соломія_Амвросіївна|Соломії Крушельницької]], [[:uk:Карманський_Петро_Сильвестрович|Петра Карманського]], [[:uk:Франтішек_Ржегорж|Франтішека Ржегоржа]], І.&nbsp;Палівки, [[:uk:Крушельницький_Антін_Владиславович|А.&nbsp;Крушельницького]], Г.&nbsp;Грабовського, [[:uk:Нижанківський_Остап_Йосипович|Остапа Нижанківського]], М.&nbsp;Лисенка, В.&nbsp;Стефаника, Ольги Кобилянської, Л.&nbsp;Мартовича, [[:uk:Марко_Черемшина|М.&nbsp;Черемшини]]. Похований разом з сестрою Анною на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;21. Пам'ятник скромний, поряд з надгробком [[:uk:Свєнціцький_Іларіон_Семенович|Іларіона Свєнціцького]]<ref>{{книга|автор=[[Загайська Роксоляна Йосипівна|Загайська Р.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=Вітер в долоні: Книга проходів Личаківським цвинтарем|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=[[Видавництво «Апріорі»|Апріорі]]|рік=2017|том=|сторінки=295|сторінок=416|серія=|isbn=978-617-629-077-3|тираж=}}</ref>. == Політична діяльність == Став одним з фундаторів першої модерної української політичної організації&nbsp;— [[:uk:Русько-Українська_радикальна_партія|Русько-української радикальної партії]], заснованої у Львові [[:uk:1890|1890]] року. У програмі, розробленій ним спільно з Франком, проголошувалася її головна мета: пробудження свідомості мас, перетворення їх на політичну силу, з вимогами якої мусила б рахуватися австрійська влада. 1894 року кандидував у Бродівському повіті на виборах до Галицького сейму<ref>{{книга|автор=[[Чорновол Ігор Павлович|Чорновол І.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=199 депутатів Галицького сейму|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=Тріада-плюс|рік=2010|том=|сторінки=26|сторінок=228|серія=Львівська сотня|isbn=|тираж=}}</ref>. == Художня література == Перший поетичний твір Михайла Павлика «Прийди, весно!», написаний на початку [[:uk:1873|1873]]&nbsp;р., покладений на ноти Віктором Матюком, став популярною піснею, яку виконували на Галичині. У журналі «Друг» [[:uk:1874|1874]] року М.&nbsp;Павлик надрукував [[:uk:Вірш|вірші]] «Не забудь», «Влюблена», «Судьба», «В Карпатах», в альманасі «Дністрянка» за [[:uk:1876|1876]] рік&nbsp;— вірш «Щаслива». В архівних сховищах Центрального державного архіву-музею літератури і мистецтва України, в Києві, виявлено матеріали, що засвідчують активну поетичну працю М.&nbsp;Павлика упродовж [[:uk:1872|1872]] року. Збереглося 8 рукописних зошитів віршів Павлика, датованих 9 січня&nbsp;— 13 грудня, написаних у Монастирську, [[:uk:Кути|Кутах]], Львові, [[:uk:Вижниця|Вижниці]]. Перу Михайла Павлика-прозаїка належить кілька оповідань та повістей. Перше своє оповідання він присвятив викриттю мілітаристської політики [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]], її вояччини, жорстокого режиму. Трагедію юнака, який зазнав солдатчини, усіх лихоліть загарбницької війни, з вражаючою психологічною достовірністю розкрито в оповіданні «Юрко Куликів». У прозовому доробку М.&nbsp;Павлика є 2 повісті&nbsp;— «Пропащий чоловік» та «Вихора». У першій автор засуджує антинародну роль продажної частини інтелігенції, реакційних верств суспільства тогочасної Галичини. Порушується питання ставлення до жінки, її морального та духовного поневолення. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''[[:uk:Лозинський_Михайло_Михайлович|Михайло Лозинський]]''. [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf Михайло Павлик, його життє i дïяльність] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210830212853/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf|date=30 серпня 2021}}.&nbsp;— Відень&nbsp;: Виданнє Союза Визволення Украïни, 1917.&nbsp;— 23 с. * ''[[:uk:Шкраб'юк_Петро_Васильович|Петро Шкраб'юк]]''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M Павлик Михайло Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161024222212/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M|date=24 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|7}} * Павлик, Михайло Іванович // {{ФЕС|сторінки=462}} * ''[[:uk:Володимир_Качкан|Володимир Качкан]]''. Михайло Павлик: Літературно-критичний нарис.&nbsp;— 1986. * ''Віктор Жадько.'' Український некрополь.&nbsp;— К., 2005.&nbsp;— С. 256. * ''Ryszard Tomczyk.'' Rusko-Ukraińska Partia Radykalna 1890—1914.&nbsp;— Szczecin, 2007.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180206|ISBN 978-83-7518-020-6]]. {{ref-pl}} * ''Ryszard Tomczyk'. Radykałowie i socjaldemokraci. Miejsce i rola lewicy w ukraińskim obozie narodowym w Galicji 1890—1914.&nbsp;— Szczecin, 2007.&nbsp;—[[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180312|ISBN 978-83-7518-031-2]]. {{ref-pl}}'' == Посилання == * [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm Pavlyk, Mykhailo // Internet Encyclopedia of Ukraine ФОТО] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722213715/http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm|date=22 липня 2015}} {{ref-en}} * ''Павлик М.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178 Тарас Шевченко й Галицька Україна: в 25-ті роковини його смерти / написав і видав М. Павлик] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201001210540/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178|date=1 жовтня 2020}}.&nbsp;— Львів: В друк. І.&nbsp;Айхельберґера, 1911.&nbsp;— 24 с. = Josyp Ivanovyč Lozynskyj = '''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874). == Життєпис == Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника. Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]]. Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські. Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію. У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]]. == Громадська та політична діяльність == Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]]. Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]]. Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав: На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref> 1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&nbsp;21, ряд 2, місце 10). [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?) Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.» = Emanuil Hrabar = '''Еммануїл Іванович Грабар''' (; [[:uk:7_жовтня|7 жовтня]] [[:uk:1831|1831]], [[:uk:Ділове|Трибушани]], [[:uk:Мармарощина|Мармарощина]], [[:uk:Угорське_королівство_(1526—1867)|Угорське королівство]], [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійська імперія]]&nbsp;— [[:uk:1910|1910]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]])&nbsp;— український та угорський [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:Юрист|юрист]], депутат угорського парламенту [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]]. Батько [[:uk:Грабар_Володимир_Еммануїлович|Володимира]] та [[:uk:Грабар_Ігор_Емануїлович|Ігоря Грабарів]]. == Життєпис == Еммануїл Грабар народився 7 жовтня 1831 року в селі Трибушани (нині&nbsp;— село [[:uk:Ділове|Ділове]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині військового греко-католицького священника Івана Грабара (Яноша Грабара угорською), мати&nbsp;— Юлія Гаджеґа<ref>[http://www.ruthenia.ru/document/543693.html О ЗАПРЕЩЕНИИ ОПЕРЫ-ВОДЕВИЛЯ «КАЗАК-СТИХОТВОРЕЦ»: ПИСЬМО А. А. ШАХОВСКОГО А. С. ШИШКОВУ]</ref>. Навчався в гімназії в місті [[:uk:Кошиці|Кошиці]]. Восени 1848 року вступив до лав угорських революційних сил національної оборони, був унтерофіцером у таборі для новобранців у [[:uk:Кечкемет|Кечкеметі]]. У травні 1849 року очолив 91-й батальйон революційних військ. Разом із двома ротами ввіреного йому підрозділу склав зброю під час капітуляції гарнізону фортеці [[:uk:Мукачево|Мукачево]] 17 серпня 1849 року. У 1850-ті роки вивчав юриспруденцію в Пештському університеті, стає адвокатом. З 1861 року&nbsp;— засідатель у суді комітату Мармарош. З 1867 року знову&nbsp;— [[:uk:Адвокат|адвокат]], член об'єднання ветеранів революційної армії комітату Мармарош. 1869 року обраний депутатом Палати представників угорського парламенту від села Волове Поле (нині&nbsp;— селище міського типу [[:uk:Міжгір'я_(Закарпатська_область)|Міжгір'я]], Україна). З 1871 року разом із В.&nbsp;Ф.&nbsp;Кімаком видавав сатиричну газету [[:uk:Лібералізм|ліберального]] москвофільського спрямування [[:uk:Сова_(газета)|«Сова»]]. Після 1871 року був змушений емігрувати. Влаштувався спочатку в [[:uk:Італія|Італії]], де протягом трьох років був домашнім учителем дітей [[:uk:Демидов_Сан-Донато_Павло_Павлович|П.&nbsp;П.&nbsp;Демидова]], а за три роки пішов за ними до [[:uk:Париж|Парижа]]. У 1876 році прибув до Російської імперії та став викладачем гімназії спочатку в [[:uk:Єгор'євськ|Єгор'євську]] і в [[:uk:Рязанська_губернія|Рязанській губернії]], потім в [[:uk:Ізмаїл|Ізмаїлі]] й, нарешті, в [[:uk:Тарту|Юр'єві]]. Тут він був призначений помічником ректора університету. Протягом 1879—1880 років до Росії переїхала його дружина Ольга Грабар із синами. Останні роки життя провів у [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]]. Помер 1910 року. == Сім'я == * Батько&nbsp;— Іван Грабар * Матір&nbsp;— Юлія Гаджеґа * Дружина&nbsp;— Ольга Грабар * Сини&nbsp;— [[:uk:Грабар_Володимир_Еммануїлович|Володимир Грабар]] та [[:uk:Грабар_Ігор_Емануїлович|Ігор Грабар]] == Посилання == * {{Cite web|url=http://igor-grabar.ru/monografia-licey.php|title=Автомонография|website=Игорь Грабарь|language=ru|archive-url=https://web.archive.org/web/20171228171525/http://igor-grabar.ru/monografia-licey.php|archive-date=2017-12-28}} <references /> = Ivan Mondok = '''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].<ref>Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&nbsp;— 306 с.</ref> Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]]. = Oleksandr Jakovyč Konyskyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Oleksandr Jakovyč Konyskyj | Popis osoby = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár | Portrét = Олександр Кониський.jpg | Dátum narodenia = [[18. august]] [[1836]] | Miesto narodenia = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}} | Miesto úmrtia = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]] | Známy vďaka = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]] | Manželka = Marija Oleksandrivna | Popis portrétu = Portrét od Franca Mezera | Pseudonym = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn }}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]]. == Životopis == Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]]. [[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]] V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf''). Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''. Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh. Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka''). Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}</ref> Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne. == Tvorba == [[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]] Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre. Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]]. Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia. == Dielo == Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').<ref>{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}</ref> === Poviedky === * ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa''). * ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia''). * ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota''). * ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna''). * ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa''). * ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári''). * ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra''). * ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha''). * ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa''). * ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná''). === Románové novely === * ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875). * ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885). * ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885). * ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890). * ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895). * ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca''). === Dramatické diela === * ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884). * ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna''). === Články === *''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865). *''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875). *''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878). *''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882). *''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904). *''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi''). *''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886). *''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886). *''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886). *''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888). === Recenzie === * ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875). * ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876). * ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884). === Monografia === * ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). === Preklady === * ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886). * ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888). * ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888). == Pamiatka == * V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom. * Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského''). * V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}</ref> == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}. = Oleksij Toronskyj = '''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy. == Životopis == Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref> V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]]. Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]]. V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami. Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}</ref> == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}} * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}. a = Ioan Pastelij = '''Іван Пастелій''' ([[:uk:27_січня|27 січня]] [[:uk:1741|1741]], село Мала Пастіль, (тепер [[:uk:Пастілки|Пастілки]] [[:uk:Перечинський_район|Перечинського району]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]])&nbsp;— [[:uk:1799|1799]], [[:uk:Мукачево|Мукачево]])&nbsp;— український [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Літератор|літератор]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. == Життєпис == Освіту здобув в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], Будині і Ягру. Був [[:uk:Професор|професором]] Мукачівської богословської школи, [[:uk:Священик|священиком]], каноніком. Автор кількох історичних праць [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]]. З 1787 року по 1790 рік він був генеральним вікарієм Списького вікаріату з осідком в Кошицях, який входив до складу [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], яка тоді займала територію, тепер розділену між чотирма державами Україною, Угорщиною, Словаччиною та Румунією, а тоді була під юрисдикцією Мукачівської греко-католицької єпархії. == Творчість == З його історичних робіт виявлено «Історію Мукачівської єпархії» (додаток до праці [[:uk:Лучкай_Михайло_Михайлович|М. Лучкая]] «Історія карпаторусів») та «Про походження русинів». У цих працях (зокрема другій) велика кількість матеріалу стосується історії закарпатських [[:uk:Лемки|лемків]]. З художніх творів відомий [[:uk:Сатира|сатиричний]] [[:uk:Вірш|вірш]] [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%9F%D0%B0%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%80%D1%8E%20%D0%B4%D1%83%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%BD%D0%B8%D0%B9 «Піснь пастиря душевного»], написаний народною [[:uk:Лемківський_говір|лемківською говіркою]]. Тут перші букви кожної із [[:uk:Строфа|строф]] складають прізвище автора. Творчість І. Пастелія позитивно оцінив [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] в праці «Карпаторуське письменство», назвавши Пастелія «чоловіком вільнодумним». '''Ioann Pastelij''' ({{Vjazyce2|rue|Иоанн Пастелий}}, {{Datum narození|1741|1|21}} [[:cs:Pastilky|Malá Pastilka]] — {{Datum úmrtí|1799|0|0}} [[:cs:Mukačevo|Mukačevo]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Generální_vikář|generální vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]], [[:cs:Historik|historik]] a osvícenec.<ref name=":07">{{Citace elektronického periodika|titul=ПАСТЕЛІЙ ІВАН|periodikum=resource.history.org.ua|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Pastelij_I|datum přístupu=2025-01-02}}</ref><ref name=":32">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[Dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}</ref> Ioann byl jeden z nejvýznamnějších osvícenců a [[:cs:Historik|historiků]] během [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínského národního obrození]]. Ioanna uznával Michal Lučkaj a také ukrajinský buditel [[:cs:Ivan_Franko|Ivan Franko]], který jej označil za svobodomyslného muže.<ref name=":07" /><ref name=":32" /> Mezi lety 1787 až 1788 byl [[:cs:Generální_vikář|generálním vikářem]] Prešovského [[:cs:Děkanát_a_vikariát|vikariátu]] se sídlem v [[:cs:Košice|Košicích]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15">{{Citace monografie|titul=Krajeznačný slovník Rusínů-Ukrajinců: Prešovsko|editoři=Fedir M. Kovač, Fedir Kovač, Svaz Rusínů-Ukrajinců Slovenské republiky|vydání=1. vyd|vydavatel=Svaz Rusínů-Ukrajinců Slovenské republiky|místo=Prešov|počet stran=496|edice=Rusíni-Ukrajinci Prešovska|isbn=978-80-85137-15-6}}</ref> Vikářem byl pouze jeden rok, jelikož jej práce nenaplňovala. Stal se opět [[:cs:Kanovník|kanovníkem]] u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]] a psal svá díla.{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}} == Život == Ioann Pastelij se narodil {{Datum narození|1741|1|21}} v [[:cs:Pastilky|Malé Pastilce]] (dnešní Pastilky na [[:cs:Ukrajina|Ukrajině]]) do rodiny řeckokatolického kněze.<ref name=":25">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Деяк|jméno=Ігор|titul=Пастелій Іван|periodikum=Колиба - портал про Закарпаття|url=https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/pismenniki-zakarpattja/2910-pasteli-ivan|datum vydání=2025-01-03|jazyk=uk-ua|datum přístupu=2025-01-02}}</ref> Studoval teologii v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], [[:cs:Budapešť|Budapešti]] a [[:cs:Eger|Egeru]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15" /> Od roku 1765 byl učitelem [[:cs:Etika|etiky]] na řeckokatolickém semináři v Mukačevu.<ref name=":25" /><ref name=":15" /> Také byl farářem v [[:cs:Humenné|Humenném]] a [[:cs:Chust|Chustu]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15" /> V roce 1787 jej jmenoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevský biskup]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] [[:cs:Generální_vikář|generálním vikářem]] nově založeného Prešovského [[:cs:Děkanát_a_vikariát|vikariátu]] se sídlem v [[:cs:Košice|Košicích]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15" /><ref name=":32" /> Vikářem byl pouze jeden rok, jelikož jej práce nenaplňovala.<ref name=":32" /> Poté se opět stal [[:cs:Kanovník|kanovníkem]] u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]] a psal svá díla.{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}}<ref name=":15" /><ref name=":32" /> == Dílo == Ioann Pastelij je považován za jednoho ze zakladatelů moderní rusínské [[:cs:Historiografie|historiografie]]. Jedná se zejména o díla ''Historia Diocesis Muncasiensis'' ({{Vjazyce2|cs|Historie Mukačevské diecéze}}) a ''De origine Ruthenorum'' ({{Vjazyce2|cs|O původu Rusínů}}) napsaná v [[:cs:Latina|latině]].<ref name=":32" /><ref name=":32" /><ref name=":4">{{Citace elektronického periodika|titul=Пастелий Иван :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/o-pisatjeljakh/z-podkarpatja/pastelij-ivan/|datum přístupu=2025-01-02}}</ref> V těchhle knihách se také zaobírá o historii [[:cs:Lemkové|Lemků]].<ref name=":07" /><ref name=":25" /> Z básnické tvorby napsal satirickou báseň ''Píseň duchovního pastýře'', známá také jako ''Píseň Pasteliho'' ({{Vjazyce2|rue|Пѣснь пастыря душевнаго, Пѣснь Пастелия}}), která byla napsána v básníkově rodném lemkovském dialektu, a také [[:cs:Elegie|elegii]] ''Elegie na počest císaře Josefa II.<ref name=":32" />''<ref name=":25" /><ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}</ref> Báseň a autor je populární u ukrajinské inteligence.<ref name=":07" /><ref name=":4" /> Právě ''Píseň duchovního pastýře'' byla poprvé publikována ukrajinským buditelem [[:cs:Mychajlo_Drahomanov|Mychajlem Drahomanovem]] v časopise ''Život a slovo'' ({{Vjazyce2|uk|Житє і слово}}).<ref name=":4" /> == Odkazy == === Poznámky === <references group="pozn."><ref name=":08">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> <ref name=":16">{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":42">{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}</ref> <ref name=":26">{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":33">{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}</ref> <ref>{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}</ref> <ref name=":09">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&nbsp;— 2008.&nbsp;— № 2.&nbsp;— С.53.</ref> <ref name=":17">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref> <ref name="szluk">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> <ref name="padiak">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref> <ref name="ndb">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref> <ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref> <ref>{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}</ref> <ref name=":34">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref> <ref name=":104">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref> <ref name=":010">{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> <ref name=":18">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref name=":27">{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto</ref> <ref>Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&nbsp;— 2019.&nbsp;— С. 29.</ref> <ref>https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky</ref></references> == Література == * ''Галас Б. К.,&nbsp;Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович // * ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica.&nbsp;— Wrocław, 1971.&nbsp;— R. 16, zesz. 1—2. — S. 301—307. * ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Strypskyj_H] // == Посилання == * [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський / Історія - Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}} * [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад "Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка" Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}} <references /> = Jurij Žatkovič = '''Юрій''' ('''Георгій''') '''Кальман Жаткович''' ({{нар}} {{ДН|14|10|1855}}, [[:uk:Дравці|Дравці]] біля [[:uk:Ужгород|Ужгорода]]— {{ДС|25|9|1920}}, [[:uk:Стройне|Стройне]] на [[:uk:Свалявський_район|Свалявщині]])— дослідник історії [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], етнограф, священник, письменник, літературознавець, перекладач, член [[:uk:НТШ|НТШ]] ([[:uk:Львів|Львів]]). == Біографія == Народився в родині вчителя. Навчався в Ужгородській та Велико-Варадинській гімназіях. У [[:uk:1881|1881]]р. закінчив [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородську богословську семінарію]]. Служив священником у селах [[:uk:Великий_Раковець|Великий Раковець]], [[:uk:Іза|Іза]], [[:uk:Стройне|Стройне]]. Писав угорською мовою та [[:uk:Язичіє|язичієм]]. Вивчав церковну [[:uk:Історія|історію]] та [[:uk:Етнографія|етнографію]] Закарпаття. За працю «Влияние ягерских епископов и борьба против него в Мукачевской епархии» був обраний членом Мадярського історичного товариства ([[:uk:1884|1884]] р.). Друкувався у таких видавництвах як «Листок», «Місяцеслов» (Ужгород), «ЗНТШ» ([[:uk:Львів|Львів]]) та в угорській періодиці, самостійно редагував часопис [[:uk:Русинъ_(Закарпаття,_Жаткович)|«Русинъ»]]. Автор першого в [[:uk:Угорщина|Угорщині]] «Короткого нарису української літератури» та «Короткої історії руської літератури до татарської навали». Переклав [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] окремі твори [[:uk:Марко_Вовчок|М. Вовчка]] ([[:uk:1897|1897]]р.), [[:uk:Юрій_Федькович|Ю. Федьковича]] ([[:uk:1898|1898]] р.), [[:uk:Іван_Франко|І. Франка]] (1902 р.), відомий протест західно-українських культурних діячів «І ми в Європі» (1896 р.), переклав з угорської на українську мову «Меморіал [[:uk:Едмунд_Еган|Е. Егана]]. Економічне становище руських селян в Угорщині» (Львів, 1901 р.). Підручники Жатковича для українських шкіл у Закарпатті були заборонені. Три з його підручників - з [[:uk:Географія|географії]], [[:uk:Історія|історії]] та [[:uk:Суспільні_науки|суспільних наук]] - 14 разів перевидавалися словацькою мовою. Багато творів Жатковича лишилися неопублікованими. Був лідером руху [[:uk:Народовці|народовців]] Закарпаття початку ХХ ст. Угорська влада всіляко утискала Юрія Жатковича за спілкування з видатним українським вченим [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]], у тому числі, намагалася інкримінувати йому участь у розповсюдженні [[:uk:Російська_пропаганда|російської пропаганди]]: він був змушений двічі писати протоколи-пояснення з цього приводу (27 січня та 17 березня 1903 р.)<ref>Володимир Гнатюк. Мадярська свобода // ''Лїтературно-Науковий Вістник'', — т. 32, — кн. 11. — Львів 1905, — С. 149—150.</ref> == Твори == * Князь Федор Корятович. «Листок», 1891, №&nbsp;12 * Замітки етнографічні з Угорської Руси // Етнографічний збірник, т. 2. Львів, 1896 * Нарис історії Грушівського монастиря на Угорській Русі // Місяцеслов на 1906&nbsp;р. Ужгород, 1905 * Мадярські переклади творів Івана Франка // Привіт Іванові Франкові в сорок-літє його письменської праці. Львів, 1916 * Короткий нарис малоросійської літератури (Уривок) // Світова велич Шевченка, т. 3. К., 1964 * Этнографическій очерк угро-русских. «Новини Закарпаття», 1993, 27 трав., 2 груд. * Весілля. «Carpatica—Карпатика», 1999, вип. 6. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Герасимова Г. П''. [http://www.history.org.ua/?termin=Zhatkovych_Yu ЖАТКОВИЧ Юрій-Кальман]. // {{ЕІУ||}} * Гнатюк В. Мадярська свобода // ''Лїтературно-Науковий Вістник'', — т. 32, — кн. 11. — Львів 1905, — С. 143—154. * ''Гнатюк В. М.'' Юрій ЖатковиЧ // ЛНВ.&nbsp;— 1904.&nbsp;— т. XXVIII.&nbsp;— кн. 10—12. * ''Данилюк Д. Д''. [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=18886 Жаткович Юрій-Кальман Юрійович] // {{ЕСУ|9|509—510}} * ''Лелекач М. М., Гарайда І. А.'' Загальна бібліографія Підкарпаття.&nbsp;— Ужгород, 1943. * ''Мазурок О. С.'' Юрій Жаткович як історик та етнограф Угорської Руси // Український історик.&nbsp;— 1993.&nbsp;— т. 30.&nbsp;— №&nbsp;116—119. * ''Микитась В. Л.'' З ночі пробивалися…&nbsp;— Ужгород, 1977. * ''Пагиря В.'' «Я світ узрів під Бескидом…»: Сторінки історії.&nbsp;— Ужгород, 1993. * Його ж. Подвижник національної науки і культури: До 140-річчя від дня народж. Ю. Жатковича // Календар «Просвіти» на 1995&nbsp;р.&nbsp;— Ужгород, 1995. * ''Хланта І.'' Літературне Закарпаття у XX&nbsp;ст.&nbsp;— Ужгород, 1995. * ''Перфецкий Е.'' Обзор угрорусской историографии. «Известия отделения русского языка и словесности Императорской АН», СПб., 1914, кн. 1; Юрий Жаткович // Календарь «Унио» на 1921 г.&nbsp;— Ужгород, 1920. == Посилання == * [http://www.ua-reporter.com/uk/novosti/13893 Ю. Жаткович&nbsp;— етнограф, історик, перекладач] = Platon Kosteckyj = '''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ. == Životopis == Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium. Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny''). V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]]. Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi. Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]]. [[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroj == * {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}. * {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}. = Ioan Rakovský = '''Ioan Rakovský''' (* [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}</ref> == Životopis == Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru. V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií. V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva''). Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...). Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa. == Zdroje == * {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}. <references /> = Feodosij Zlocký = '''Feodosij Zlocký<ref name=":33">{{Citace monografie |příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref>''' ({{Vjazyce2|rue|Теодозий Злоцкый|Teodozyj Zlockyj}}, {{Vjazyce2|hu|Theodoz Zloczky}}, {{Datum narození|1846|10|11}} [[:cs:Osij|Osij]] — {{Datum úmrtí|1926|07|30}} [[:cs:Drahovo|Drahovo]]) byl rusínský řeckokatolický kněz, etnograf, folklorista a básník. Feodosij byl [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínský buditel]] [[:cs:Rusínofilství|rusínofilské]] orientace a byl přispěvatelem do několika rusínských periodik, ale také sběratelem folklórních básní a lidových slovesností a umění.<ref name=":33" /> == Život == Feodosij Zlocký se narodil {{Datum narození|1846|10|11}} v obci [[:cs:Osij|Osij]]. Jeho otec, Antonij Zlocký, pracoval v obci jako farář. Studoval v [[:cs:Chust|Chustu]] a [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a [[:cs:Gymnázium|gymnázium]] absolvoval v Satu Mare a v [[:cs:Užhorod|Užhorodě]]. Teologické vzdělání získal v Užhorodě a [[:cs:Budapešť|Budapešti]].<ref name=":33" />'''<ref name=":104">{{Citace monografie |příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref>''' Na kněze byl vysvěcen v roce 1874 a jako farář sloužil v obcích [[:cs:Izky|Izky]], [[:cs:Kopašnovo|Kopašnovo]], [[:cs:Zolotarovo_(okres_Chust)|Zolotarovo]] a [[:cs:Drahovo|Drahovo]].<ref name=":33" /> Ke konci své služby také zastával funkci [[:cs:Děkan|děkana]] na [[:cs:Děkanát_Zolotarovo|Zolotarovském děkanátu]], jehož součástí byla i farnost v Drahovu, kde byl zároveň farářem.<ref name=":03">{{Citace monografie |příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> Feodosij Zlocký zemřel {{Datum úmrtí|1926|07|30}} v [[:cs:Drahovo|Drahovu]].'''<ref name=":104" />''' == Dílo == === Během studia === Jako student psal svá díla v jazyce [[:cs:Jazyčije|jazyčije]] (což byl umělý smíšený slovanský jazyk), ale pod vlivem lidové ústní slovesnosti, kterou aktivně sbíral po celý život, do značné míry přešel na lidový ([[:cs:Rusínština|rusínský]]) jazyk. V jeho tvorbě převládala milostná, sociálně-venkovská a vlastenecká [[:cs:Lyrická_poezie|lyrika]]; věnoval se i společenským, historickým a mravně-náboženským tématům. Některé jeho básně jsou stylizovány jako lidové písně.<ref name=":1">{{Citace elektronického periodika |příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> První verše publikoval v týdeníku ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'', později také v dalších tehdejších periodikách, jako ''Nový svět'', ''Listek'', ''Karpatorusínský věstník'', ''Ruský věstník'' a ''Nauka''.<ref name=":33" /><ref name=":1" /> Během [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem [[:cs:Štefan_Pankovič|Štefana Pankoviče]] upadá tehdejší literární tvorba a Feodosij se v tisku objevuje jen velmi zřídka.<ref name=":22">{{Citace monografie |příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref> === Během duchovní služby === Od začátku kněžské dráhy zůstávala většina jeho literární, etnografické a folkloristické práce v rukopisech. Jeho nejrozsáhlejší etnografické články, publikované v ''[[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|maďarónském]]'' časopise ''[[:cs:Rusínské_národní_obrození#V%C3%BDchod|Východ]]'' v letech 1888 a 1889, popisovaly pověry, zvyky a lidovou víru Rusínů žijících ve vesnicích [[:cs:Zolotarovo_(okres_Chust)|Zolotarovo]], [[:cs:Kopašnovo|Kopašnovo]] a [[:cs:Vilchivka_(okres_Chust)|Vilchivka]].'''<ref name=":104" />''' Za tuto činnost byl jmenován oficiálním referentem pro etnografii [[:cs:Podkarpatská_Rus|Podkarpatské Rusi]] v [[:cs:Etnografická_společnost_Uherska|Etnografické společnosti Uherska]].<ref name=":33" /><ref name=":03" /> Zlocký byl především řeckokatolický kněz a až poté [[:cs:Etnografie|etnograf]], a jeho postoj byl, že etnografické publikace: ''„nelze zobecňovat na celý národ... zpravidla mají jen historickou hodnotu; pohanská píseň a ukolébavka v ústech křesťana stojí daleko od srdce lidu.“'' Tedy je vnímal jako přežitek minulosti.<ref>{{Citace elektronického periodika |příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> V [[:cs:Maďarština|maďarštině]] publikoval i své básně, jejichž výběr v ukrajinském překladu od [[:cs:Jurij_Škrobinec|Jurije Škrobince]] vyšel ve sbírce ''Na Verchovině''.<ref>{{Citace periodika |příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref><ref>{{Citace monografie |příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref> === Jazyk a jazykověda === Zlocký se snažil psát jazykem, který by se co nejvíce zakládal na lidové ([[:cs:Rusínština|rusínské]]) řeči. V roce 1883 sestavil gramatiku založenou na podkarpatských dialektech a to maďarskojazyčný spis ''Praktická gramatika Karpatsko ruského jazyka''. Tato gramatika však nikdy nebyla tištěna, přestože na ni už byla vyhlášena sbírka.<ref>{{Citace monografie |příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> Byla založena zejména na marmarošském dialektu, ale psaná [[:cs:Etymologie|etymologickým]] pravopisem. Po vyhlášení sbírky se místo tisku rukopis dostal bez vědomí a souhlasu autora do knihovny [[:cs:Naučné_tovaryšstvo_Ševčenkovo|Naučného tovaryšstva Ševčenkova]] ve [[:cs:Lvov|Lvově]], kde nebyl nikdy publikován.<ref>{{Citace monografie |příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref> === Odkaz === Během své penze se rozhodl Feodosij Zlocký uspořádat své rukopisné odkazy. Část rukopisů předal literárnímu historikovi a buditeli [[:cs:Jevmenij_Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], jinou část poslal do redakcí [[:cs:První_republika|prvorepublikových]] časopisů ''Svoboda'' a ''Náš rodný kraj''.<ref name=":33" /><ref name=":22" /> Časopis ''Náš rodný kraj'' také vydal v roce 1923 krátkou knížku ''Výběr z poezie'', zde ale proběhla výrazná úprava redakce, která změnila jeho etymologický pravopis podle ukrajinského jazykového vkusu.<ref name=":33" />'''<ref name=":104" />''' To vedlo ke sporům mezi autorem a redakcí.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> V úvodu této knihy autor zároveň připomněl, že jeho rukopis gramatiky, napsané v roce 1883, byl: ''„bez souhlasu a vědomí autora předán knihovně Naučného tovaryšstva Ševčenkova ve Lvově“''.<ref name=":03" /> Ostatní jeho rukopisy jsou pravděpodobně ztraceny. == Odkazy == === Reference === {{Překlad|rue|Теодозий Злоцкый|133643}} <references /> === Literatura === * {{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}} * {{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}} * {{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}} * {{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}} * {{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}} * {{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn history and culture}} * {{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}} * {{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}} * {{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}} === Související články === * [[:cs:Eparchie_mukačevská|Eparchie mukačevská]] * [[:cs:Grigorij_Žatkovič|Grigorij Žatkovič]] * [[:cs:Naučné_tovaryšstvo_Ševčenkovo|Naučné tovaryšstvo Ševčenkovo]] * [[:cs:Rusínské_národní_obrození|Rusínské národní obrození]] = László Vasiľ Čopej = '''László Čopej''' ({{Vjazyce2|rue|Ласлов Чопей}}, {{Vjazyce2|hu|László Csopey}}, {{Datum narození|1856|10|01}} [[:cs:Romočevycja|Romočevice]] — {{Datum úmrtí|1934|06|23}} [[:cs:Budapešť|Budapešť]]) byl [[:cs:Rusín|rusínský]] učitel, [[:cs:Filologie|filolog]], [[:cs:Lingvistika|lingvista]] a reformátor rusínského jazyka. László byl [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínský buditel]] [[:cs:Rusínofilství|rusínofilské]] orientace a sám se pokusil o vytvoření jednotného rusínského literárního jazyka a to přes jeho ''Rusko-maďarský slovník''.<ref name=":34">{{Citace monografie |příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":24">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydání=2. print|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[Dále jen The shaping of a national identity]|jazyk=en|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref> == Život == László Čopej se narodil {{Datum narození|1856|10|01}} v obci [[:cs:Romočevycja|Romočevice]] nedaleko [[:cs:Mukačevo|Mukačeva]].<ref name=":34" /><ref name=":04">{{Citace monografie |příjmení=Hollós|jméno=Attila|titul=Život a práce Lászla Čopeje|místo=Nyíregyháza|rok vydání=2004}}</ref> Jeho otec, Bazil Čopej, byl učitelem v obci [[:cs:Zaluž|Záluž]]. Studoval v Mukačevu a [[:cs:Sárospatak|Šarišském Potoku]] a mezi lety 1876 až 1879 studoval matematiku a fyziku na [[:cs:Univerzita_Loránda_Eötvöse|Univerzitě Loránda Eötvöse]] v [[:cs:Budapešť|Budapešti]], kde si také v roce 1883 dokončil učitelský certifikát.<ref name=":34" /> V roce 1879 byl zaměstnán jako rusínsko-ruský překladatel v překladatelském oddělení [[:cs:Seznam_premiérů_Maďarska#Uhersk%C3%A9_kr%C3%A1lovstv%C3%AD_v_r%C3%A1mci_Rakouska-Uherska|maďarského premiéra]] a začal studovat domácí rusínské vztahy. V letech 1883 až 1925 pracoval jako učitel na střední škole v Budapešti. László Čopej zemřel {{Datum úmrtí|1934|06|23}} v [[:cs:Budapešť|Budapešti]] a je pohřben na nejvýznamnějším budapešťském hřbitově [[:cs:Farkasréti|Farkasréti]]. == Dílo == V maďarském prostředí je László Čopej jako překladatel knih od ruských autorů jako [[:cs:Nikolaj_Vasiljevič_Gogol|Nikolaj Vasiljevič Gogol]], [[:cs:Ivan_Sergejevič_Turgeněv|Ivan Sergejevič Turgeněv]] a [[:cs:Lev_Nikolajevič_Tolstoj|Lev Nikolajevič Tolstoj]].<ref name=":34" /> Lászlo ale také byl častým přispěvatelem do maďarských periodik jako ''Budapesti Szemle'', ''Fővárosi Lapok'', ''Nyelvtudománi Közlemények'' a ''Természettudományi Közlöny''.<ref name=":04" /> [[Soubor:Русько-мадярський_словарь.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%A0%D1%83%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE-%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%8F%D1%80%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%81%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%80%D1%8C.jpg|náhľad|Titulní strana ''Rusko-maďarského slovníku'', který Lázsló vydal v roce 1883]] === ''Rusko-maďarský slovník'' === Mezi nejvýznamnější dílo od Lászla Čopeje se řadí jeho ''Rusko-maďarský slovník'', který za toto dílo byl vyznamenán cenou [[:cs:Maďarská_akademie_věd|Uherské akademie věd]].<ref name=":34" />{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Rusofilské křídlo rusínského národního obrození se však proti Čopejovu dílu ohradili.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Samotný slovník byl sice napsán v rusínštině, ale v Čopejovi blízkém užském dialektu, který obsahoval množství maďarismů, a proto rusofilové brali jeho rusínský jazyk jako mezikrok k maďarizaci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Právě Rusofilové preferovali dílo ''Rusko-maďarský slovník'' od [[:cs:Alexandr_Mytrak|Alexandera Mytraka]] jehož slovník byl napsán ve spisovné ruštině a obsahoval pouze pár dialektismů z rusínštiny.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=60}} V ukrajinských kruzích je Čopejův slovník vysoce ceněn, zejména za zapojení „místního jazyka“, který ukrajinští lingvisté považují za součíst ukrajinského zakarpatského dialektu.<ref name=":12">{{Citace monografie |titul=Ukraïnsʹka mova: ent︠s︡yklopedii︠a︡|editoři=Vitaliĭ Makarovych Rusanivsʹkyĭ, Instytut movoznavstva im. O.O. Potebni, Instytut ukraïnsʹkoï movy (Nat︠s︡ionalʹna akademii︠a︡ nauk Ukraïny)|vydavatel=Vyd-vo "Ukraïnsʹka ent︠s︡yklopedii︠a︡" imeni M.P. Baz︠h︡ana|místo=Kyïv|počet stran=750|isbn=978-966-7492-07-6}}</ref> Je ale důležité podotknout, že v předmluvě ke slovníku Čopej dosvědčuje odlišnost svého jazyka od maloruského (tj. [[:cs:Ukrajinština|ukrajinského]]) jazyka.<ref name=":12" /> Rusínská, tehdy ještě četně rusofilsky zastoupená, inteligence ještě nebyla připravena přijmout reformní učebnice a slovníky v lidové řeči, ta byla dosud považována za důstojnou jen pro básně a učebnice, nikoli pro literaturu a vědu.<ref>{{Citace periodika |příjmení=Udvari|jméno=István|titul=Paměti Lászla Čopeje|periodikum=Studia Slavica Hungaricae|rok vydání=1991–1992|ročník=XXXVII|strany=467–473}}</ref> Příkladem reakce na Čopejovo úsilí byla báseň od [[:cs:Alexandr_Pavlovič|Alexandera Pavloviče]] ''Vasyl zapřel svůj původ''.{{Poznámka|Vasyl je rusínsky László}}<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Василь роду измѣнил, русский букварь осквернил :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/vasil-rodu-izm%D1%A3nil,-russkij-bukvar-oskvernil/|datum přístupu=2025-07-07}}</ref> === Učebnice === V letech 1881–1884 bylo na pověření Ministerstva náboženství a veřejného školství Uherska a na náklady státu vydáno několik rusínských učebnic určených pro místní rusínské národní školy, jejichž autorem či editorem byl László Čopej. Jednalo se například o ''Abecedu a první čítanku'', ''Metodickou příručku k výuce abecedy'', ''24 nástěnných čtecích tabulí'' inspirovaných školskými metodami [[:cs:Pál_Gönczy|Pála Gönczyho]]{{Poznámka|[[Pál Gönczy]] byl reformní pedagog a školský inspektor, který v Uhrách prosazoval moderní metody výuky, mimo jiné názorné učení s tabulemi.}}, dále pak ''Druhou čítanku'' podle [[:cs:János_Gáspár|Jánose Gáspára]], ''Cvičení ve výslovnosti a porozumění'' podle [[:cs:László_Nagy|Lászla Nagy]], nebo ''Příručku k výuce maďarského jazyka'' a ''Maďarskou čítanku pro rusínsky mluvící národní školy'' podle Vilmoše Groa.{{Poznámka|Tyto publikace byly určeny především pro lidové školy v podkarpatské oblasti ([[Podkarpatská Rus]]), kde bylo cílem zlepšit úroveň základního vzdělávání v rodném jazyce žáků.}}<ref name=":34" /> Čopej rovněž přepracoval učebnici ''Dějiny Maďarů'' od Árona Kisse a Miksy Mayera, včetně k ní přidružené ''Metodické příručky k výuce maďarských dějin''. Po roce 1887 se dále věnoval redakční práci, v jejímž rámci připravoval k vydání díla financovaná z celostátní podpory a většinu svazků přírodovědecké řady nakladatelství ''Természettudományi Könyvkiadó''.{{Poznámka|''Természettudományi Könyvkiadó'' (Nakladatelství přírodních věd) byla vydavatelská instituce v Budapešti, zaměřená na popularizaci přírodovědných a vzdělávacích spisů. Čopejova účast na redakci svědčí o jeho odborném renomé i mimo rusínské prostředí.}} <references /> = Ivan Čurhovič = '''Іван Чургович''' (*26 січня 1791 — † 1862) - відомий педагог, організатор шкільної освіти й підготовки педагогів для народних шкіл, канонік, управляв Мукачівською греко-католицькою єпархією як капітульний вікарій з липня 1831 р. до висвячення на єпископа в 1837(8) р. Василя Поповича == Зміст == * 1Біографія * 2Література * 3Джерела * 4Див. також == Біографія == Іван Чургович, народився 26 січня 1791 р. в селі Новоселиця /Торіски (по-словенськи Torysky)/ Перечинського району, у сім'ї греко-католицького священика Івана Чурговича. Закінчив Ужгородську гімназію. Продовжив навчання в Будапешті, а згодом в ужгородській богословській семінарії. У 1817 р. прийняв духовний сан і одночасно почав викладати в Ужгородській гімназії. По двох роках подався на науку до Відня у Фрінтанеум. Тут у 1823 р. отримує ступінь доктора богослов'я. В 1825 р. його призначають директором Ужгородської гімназії яку очолював до 1856 р.. Після смерті єпископа Олексія Повчія 1831 року, канонік Іван Чургович управляв Мукачівською греко-католицькою єпархією як капітульний вікарій до висвячення на єпископа в 1838 р. Василя Поповича. В той період він був ініціатором створення кафедрального хору в Ужгороді. Єп. Попович звільнив Чурговича з посади капітульного вікарія і назначив директором Ужгородської учительської семінарії, яким він пробув з 1839 по 1861 рр. Перебуваючи на посадах директора Ужгородських гімназії та учительської семінарії, залучав до викладацької роботи в ці навчальні заклади кваліфікованих учителів насамперед з місцевої, національно свідомої інтелігенції, аби виховувати учнів, особливо майбутніх учителів, справжніми патріотами свого народу, духовно зрілими і добре підготовленими до практичного життя. З цією метою сам написав кілька праць з теорії та практики освіти, навчання та виховання. Постійно дбав про створення, будівництво в селах краю нових шкіл, забезпечення їх педагогічними кадрами. Іван Чургович був одним із плеяди найбільш освічених свого часу, володів дев'ятьма європейськими мовами. Залишив після себе бібліотеку, яка свідчить про наявність в нього ерудиції і про його філософську освіченість. Був він людиною, яка стояла високо над рівнем свого оточення і на рівні європейської цивілізації, але при цьому він щирий патріот і свідомий муж своєї доби. Під керівництвом Чурговича були прийняті нові моральний та дисциплінарний статути семінарії. Він планував випускати «Руську народну газету», заснувати кириличну друкарню, проте не встиг. == Література == * Енциклопедія українознавства : Словникова частина : [в 11 т.] / Наукове товариство імені Шевченка ; гол. ред. проф., д-р Володимир Кубійович. — Париж — Нью-Йорк : Молоде життя, 1955—1995. — <nowiki>ISBN 5-7707-4049-3</nowiki>. == Джерела == * Мукачівська греко-католицька єпархія. Офіційний сайт <small>[Архівовано 11 березня 2013 у Wayback Machine.]</small> * Канонік — Іван Чургович^{[''недоступне посилання з червня 2019'']} * Іван Чургович * Нащадок священиків <small>[Архівовано 5 березня 2016 у Wayback Machine.]</small> = Ioan Kutka = '''ван Кутка'''&nbsp;— церковний діяч, просвітитель. == Життєпис == Син суковського пароха Земплинського комітату, народився [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1750|1750]]&nbsp;р. [[:uk:Філософія|Філософію]] вивчав у [[:uk:Кошиці|Кошицях]], [[:uk:Теологія|теологію]]&nbsp;— у м. [[:uk:Мукачеве|Мукачеві]], рукопокладений в 1775&nbsp;р. 1775&nbsp;р. повернувся з Кошиць у єпархію, був висвячений, наступного року був [[:uk:Капелан|капеланом]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], а 1777 р був писарем у [[:uk:Єпископ|єпископа]], потім став [[:uk:Професор|професором]] св. обрядів у мукачівських школах, нарешті призначений дійсним [[:uk:Канонік|каноніком]] до [[:uk:Капітул|капітулу]]. Викладав основи [[:uk:Літургія|літургії]] в [[:uk:Мукачівська_духовна_семінарія|Мукачівській духовній семінарії]] (1777—1786); з 1777&nbsp;р. секретар мукачівського єпископа [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрія Бачинського]]. 1808&nbsp;р. вже похилого віку єписокоп [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрей (Андрій) Бачинський]] зажадав собі помічника в особі каноніка Івана Кутки, однодумця владики. Але угорська канцелярія постаралася, що єпископом-помічником став суперник І. Кутки, канонік Михаїл Брадач. Ображений Бачинський лишив Брадача в Пряшеві, а собі до помочі задержав І. Кутку в особі генерального вікарія. Відразу після смерті А. Бачинського (15.12.1809) нового єпископа призначено не було. Зокрема це було тому, що імператор Наполеон наказав вивезти Папу Римського Пій VII з Риму (з 6 серпня 1809 року по 9 червня 1912 року) у Фонтенбло (біля Парижа, Франція), а тому від Риму неможливо було отримати номінацію нового єпископа для Мукачівської [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf єпархії] (JULIUS KUBINYI S. T. D, 1970). Правда ,як уже згадувалось, у [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській єпархії]] був посвячений єпископ М. Брадач, якого ще за життя А. Бачинського було призначено помічником єпископа. Але це було призначення «без права успадкування». Тому в Ужгороді керівником єпархії обрали капітулярного [[:uk:Вікарій|вікарія]]. Таким чином вакансія на єпископський престол існувала 7 років. Історики стверджують, що причиною цього було прохання Мукачівського капітулу до короля розділити Мукачівську єпархію на 13 комітатів. Отже, після смерті А. Бачинського Кутка Іван у 1809 році призначений капітульним вікарієм у духовних справах по Мукачівській єпархії. Був чинним суддею капітулу від 1809 до 1812 року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (Лучкай, 2003). При обранні І. Кутки капітулярним вікарієм виникла дивна ситуація: Кутка був лише священником, а Брадач&nbsp;— єпископом, то ж виходило, що єпископ підпорядкувався звичайному священнику. Це М. Брадачу важко було перенести. Але 17.10.1812&nbsp;р. І. Кутка помер і Мукачівська капітула цього разу обрала капітулярним вікарієм М. Брадача (Пап, 2001). За життя Іван Кутка склав «Буквар язика руського» (1797, перекладений 1799, 1815, 1846) (Moser, 2006) популярний серед русинів [[:uk:Катехізис_малий|«Катехізис малий»]] (1801), який витримав 11 видань, останнє в 1931 (наукове видання з коментарями Іштвана Ідварі, 1997, 1998). (Поп, 201). Цікаво, що на вершині гірського відрога вулиці Болотної (тепер вул. Берчені) тогочасного Ужгорода (тоді ще Унгвара), що тягнеться в бік міста, колись знаходилася досить цікава місцина, яка з початку ХІХ ст. мала назву «поселення самітника» або «Сад Кутки» ([http://goloskarpat.info/transcarpathia/kolis-pidgradskii-park-v-uzhgorodi-buv-zvirintsem-/ Штефаньо, 2014]). У «Саду Кутки», каже Й.Ко­баль, була чудова криниця. Пізніше, коли ректором семінарії став Юлій Фірцак, над джерелом, що било з-під землі, за проєктом королівського інженера Берталона Кеменя було збудовано колодязь, який так і називався — колодязь Фірцака. Між іншим, одна з вулиць, яка веде до «Саду Кутки», колись називалася Криничною. '''Ioann Kutka''' ({{Vjazyce2|rue|Іоанн Кутка}}, {{Vjazyce2|uk|Іван Кутка|Ivan Kutka}}, {{Datum narození|1750|2|23}} [[:cs:Sukov|Sukov]] —{{Datum úmrtí|1812|10|17}} [[:cs:Užhorod|Užhorod]])<ref name=":014">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]] a [[:cs:Osvícenství|osvícenec]].<ref name=":014" /><ref name=":111">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|titul=Encyklopedie Podkarpatské Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Paďaka|místo=Užhorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Ioann byl součástí malého osvícenského kroužku okolo [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]], který jej založil. Mezi významná díla Ioanna patří ''Slabikář jazyka ruského'' ({{Vjazyce2|rue|Буквар язика руського}}) a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}</ref> Od roku 1809 až do své smrti v roce 1812 byl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]] a zastupoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupa]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].<ref name=":111" /> Nahradil ho nově zvolený [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] a poté biskup [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]]. == Život == Ioann Kutka se narodil 23. února 1750 v [[:cs:Sukov|Sukově]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]]. Jeho otec byl řeckokatolický farář. Studoval filozofii v Košicích a teologii v Mukačevu.<ref name=":014" /> V roce 1775 byl vysvěcen na kněze a pracoval u [[:cs:Apoštolský_exarchát|apoštolského exarchátu]] [[:cs:Košice|košického]] (dnešní [[:cs:Eparchie_košická|Košická eparchie]]).<ref name=":014" /> O rok později, v roce 1776, se stal [[:cs:Kaplan|kaplanem]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]]. V roce 1777 se stal písařem a sekretářem [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevského biskupa]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ve stejném roce začal vyučovat základy [[:cs:Liturgie|liturgie]] na Užhorodském teologickém semináři, kde mezi lety 1783 až 1786 byl [[:cs:Rektor|rektorem]].<ref name=":014" /> === Kanovník a kapitulní vikář === V roce 1794 se stal kanovníkem u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}} V roce 1808 se stal pomocníkem již starého [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ondřej Bačinský chtěl vyučit Ioanna aby se po jeho smrti stal nástupem a [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupem]]. Uherské kancléřství ale nepodpořilo kroky Ondřeje a spíš navrhovala jiného [[:cs:Kanovník|kanovníka]] a to [[:cs:Michal_Bradač|Michala Bradače]]. Uražený Ondřej nechal jmenovat Ioanna [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]].<ref name=":014" /><ref name=":111" /> [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] zemřel 15. prosince 1809. Nástupcem se měl stát [[:cs:Pomocný_biskup|pomocný biskup]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]], ale jeho titul pomocného biskupa tval pouze během života Ondřeje Bačinského. V reakci na smrt biskupa se stal Ioann nejvýše postaveným v eparchii a řídil celou [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevskou eparchii]]. Důvodem nezvolení nového biskupa byla absence papeže [[:cs:Pius_VII.|Pia VII.]] v [[:cs:Řím|Římě]], ten během [[:cs:Napoleonské_války|napoleonských válek]] sídlil v [[:cs:Fontainebleau|Fontainebleau]] a nemohl zvolit nového biskupa. [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] byl nešťastný ze situace v eparchii, jelikož on pomocný biskup, byl podřízený klasickému knězovi. 17. října 1812 zemřel [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] Ioann Kutka v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].<ref name=":014" /><ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref> Na jeho místo byl zvolen Michal Bradač, ale stále jako kapitulní vikář. Dalším biskupem eparchie se stal [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]].<ref name=":111" /> == Dílo == Ioann Kutka byl jeden z mála, který podpořil rozvoj rusínského jazyka. Chtěl, aby se stal literárním jazykem, ale to se mu nepodařilo. I tak napsal ''Slabikář jazyka ruského'' () v rusínštině a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]] a do, tehdy literárního jazyka, [[:cs:Církevní_slovanština|církevní slovanštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210" /> Jeho názory na rusínský jazyk ale neopětovala tehdější rusofilská inteligence. = Konštantín Matenzonský = '''Костянти́н Матезо́нський''' (1794—1858)&nbsp;— музичний діяч на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], родом з [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]]. [[:uk:1833|1833]] року засновує в Ужгороді чотириголосий хор «Гармонія», з яким виконує як церковні, так і світські твори, багато зробив для поширення хорового співу на Закарпатті. Керував хором 20 років&nbsp;— по 1853. Помер в місті Ужгород, похований на кладовищі біля замку. '''Konstantin Matezonský''' ({{Vjazyce2|rue|Константин Матезонскый}}, [[:cs:1794|1794]] [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impérium]] – [[:cs:28._prosinec|28. prosinec]] [[:cs:1858|1858]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl zakladatel, dirigent a sbormistr [[:cs:Pěvecký_sbor|pěveckého sboru]] ''Harmonie''.<ref name=":015">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|příjmení2=Almašij|jméno2=Mychajlo|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Padjaka|místo=Užgorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Jednalo se o první pěvecký sbor v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]], který založil společně s [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasylem Dovhovičem]] a podporou [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulního vikáře]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanem Čurhovičem]].<ref name=":015" /> == Život == Konstantin Matezonský se narodil v roce 1794 v [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impériu]]. Předpokládá se, že Konstantin byl člen [[:cs:Děkabristé|děkabristského povstání]] z roku 1825, kvůli kterému musel později emigrovat do Rakouského císařství.<ref name=":112">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref><ref name=":211">{{Citace elektronického periodika|titul=Закарпатська Обласна Універсальна Наукова Бібліотека ім. Ф. Потушняка::Видатні закарпатці|periodikum=www.biblioteka.uz.ua|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|datum přístupu=2025-06-02}}</ref> Do [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] přišel v roce 1833 z [[:cs:Přemyšl|Přemyšlu]], kde byl zpěvákem katedrálního sboru pod pseudonymem ''Konstantin'' ''Bělorusín'' ({{Vjazyce2|rue|''Бѣлорусин''}}).<ref name=":015" /><ref name=":112" /> V Užhorodu přebýval nelegálně a měl nařízeno aby odešel do Přemyšlu, kde by si vyřídil žádost na pobyt v Užhorodu. Zakarpatská šlechta ho ale nepustila za hranice a tak přebýval u [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasyla Dovhoviče]]. Vasyl navrhl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulnímu vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], že by společně s Matezonským založil pevěcký sbor. V roce 1834 byl založen sbor Harmonie, kde Matezonský byl dirigentem a sbormistrem.<ref name=":211" /> O svém původu a totožnosti nic neprozradil. Když se jednou jeho přítel [[:cs:Alexander_Duchnovič|Alexander Duchnovič]]<ref name=":112" /> pokusil odhalit toto tajemství tak, že svého společníka opil vínem, Matezonský se prudce ohradil proti otázce a dodal: ''„Vím, kam míříš – Rus je ten, kdo tajemství neprozradí!“'' Zemřel [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1858|1858]] na [[:cs:Hepatitida|zánět jater]]. V posledních chvílích jeho života stáli u smrtelného lože jeho žáci [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivan Silvaj]], [[:cs:Nikolaj_Nagy|Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a dirigent ''Harmonie'' Michal Lychvarčyk.<ref name=":112" /> Byl pohřben na hřbitově u [[:cs:Užhorodský_hrad|užhorodského hradu]]. Během likvidace hřbitova byl jeho náhrobek předán do sbírek muzea sídlícího v hradu.<ref name=":211" /> == Pěvecký sbor == Pěvecký sbor vedený Matezonským nesl název ''Harmonie''. V té době byl [[:cs:Polyfonie|vícehlasý (polyfonní) zpěv]] novinkou nejen v Užhorodě, ale i v rámci celé Rakouské monarchie. Sbor pokračoval ve své činnosti i po smrti Matezonského a to déle než 100 let.<ref name=":015" /><ref name=":112" /> Repertoár sboru ''Harmonie'' tvořily liturgické skladby a duchovní koncerty [[:cs:Dmytro_Bortňanskyj|Dmytra Bortňanského]] a [[:cs:Alexej_Verstkovskij|Alexeje Verstkovského]], ukrajinské a rusínské písně, např.: ''Země ruská, naše matko'', ''Já Rusín byl'', ''Na vojnu jdu'', ale i ruské lidové písně a romance: Černý šátek a ''Vycházím sám na cestu''.<ref name=":112" /> Od roku 1936 vystupoval sbor ''Harmonie'' také v éteru košického rozhlasu, a to s bohoslužbami, koledami, duchovními i lidovými písněmi. Posledním dirigentem sboru byl Nikifor Petraševyč, vysvěcený 23. března 1941 v Užhorodě, který v roce 1943 absolvoval konzervatoř v Budapešti. = Adrij Ripaj = '''Андрі́й Ріпа́й''' (Ріпаєв) (*&nbsp;[[:uk:29_липня|29 липня]] [[:uk:1830|1830]], Улич-Криве&nbsp;— †&nbsp;[[:uk:1_квітня|1 квітня]] [[:uk:1914|1914]], Врутки)&nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Публіцист|публіцист]]. == Біографічні відомості == Родом із села Уличське-Криве (Ужської жупи). В 1853 році закінчив гімназію, в 1858 році&nbsp;— Кошицьку вчительську препарандію, після чого навчався у Віденському народно–навчальному училищі. У 1859—1862 роках вчителював у селах Холмець і Бортнява. Від 1862 року учитель (деякий час директор) учительської семінарії в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]. Редактор першого на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] педагогічного журналу [[:uk:Учитель_(журнал)|«Учитель»]] (1867) і автор книжечки для народу «Народное Господарство. Землед<small>Ђ</small>ліе і скотоводство» (1864). == Література == * . Словникова частина.&nbsp;— Т.&nbsp;7. * Календар визначних русинських діячів // Русин.&nbsp;— 2007.&nbsp;— Число 7—8 (липень&nbsp;— серпень).&nbsp;— С.&nbsp;13. = Jurij Venelin = '''Ю́рій Вене́лін''' (справжнє ім'я '''Георгій Гуца'''; * [[:uk:22_квітня|22 квітня]] [[:uk:1802|1802]], [[:uk:Тибава|Тибава]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— †[[:uk:25_вересня|25 вересня]] [[:uk:1839|1839]], [[:uk:Москва|Москва]]&nbsp;— український [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Філолог|філолог]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Фольклорист|фольклорист]] та [[:uk:Медик|медик]]. Один з основоположників [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]] в Україні та [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]]. == Біографія == Народився на Закарпатті у сім'ї [[:uk:Священик|священника]], навчався в [[:uk:Ужгородська_духовна_семінарія|Ужгородській духовній семінарії]], на філософському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (куди він поступив таємно, під прізвищем Венеліна) ([[:uk:1822|1822]]), [[:uk:Московська_медична_академія|Московській медичній академії]]. Слухав лекції у вищих навчальних закладах [[:uk:Угорщина|Угорщини]]. Працював у Московському військовому госпіталі. Був членом Товариства історії та старожитностей російських при [[:uk:Московський_університет|Московському університеті]]. Дослідник історії [[:uk:Болгари|болгар]], [[:uk:Даки|даків]]. Один з фундаторів російської [[:uk:Болгаристика|болгаристики]]. У 1823 році приїхав до [[:uk:Кишинів|Кишинева]], де познайомився з бесарабськими болгарами, що переселились з Болгарії після [[:uk:Російсько-турецькі_війни|російсько-турецької війни]] [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1787—1792)|1792]] і [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1806—1812)|1812]]&nbsp;рр. Виявив глибоке зацікавлення трагічною долею цього [[:uk:Слов'яни|слов'янського народу]], про який в науці було мало відомостей. Почав збирати матеріали про болгар, їх мову, історію, культуру. На основі цих матеріалів, за порадою відомого славіста [[:uk:Погодін_Михайло_Петрович|М. Погодіна]], видав 1829&nbsp;р. свою працю «''Древние и нынешние болгары»'', яка завдяки науковій цінністі та палкому заклику про допомогу болгарському народу посіла помітне місце у [[:uk:Болгарське_національне_відродження|Болгарському національному відродженні]]<ref name=":016">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&nbsp;— 2008.<span> </span>— № 2.&nbsp;— С.53.</ref>. [[:uk:1829|1829]] мандрував [[:uk:Болгарія|Болгарією]], [[:uk:Валахія|Валахією]], [[:uk:Молдавія|Молдавією]] з науковою метою&nbsp;— збирання матеріалів для історичних праць. Зокрема, зібрав 86 дако-слов'янських та волохо-болгарських грамот&nbsp;— літературних пам'яток болгарського народу. Уперше привернув увагу болгар до їхньої [[:uk:Фольклор|народної творчості]], підкреслив її безцінне значення як для науки, так і для пробудження національної свідомості. Під час подорожі до Північно-Східної Болгарії (1830) зібрав 50 народних пісень. У праці «''О характере народных песен у славян задунайских''» (1835) дав високу оцінку болгарському пісенному фольклору<ref name=":016" />. Закарпатський учений удостоївся високої оцінки з боку [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франка]] <ref name=":113">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref>:{{Цитата|Наш угорський русин Юрко Гуца як будитель народного духу болгарського, воскреситель їх славної минувшини стоїть гідно обіч імен таких болгарських патріотів, як Л. Каравелов, Раковський, брати Миладинови, Заря Стоянов.|3=|4=}}Помер у 37-річному віці в Москві в абсолютному зубожінні. Вже після його смерті побачили світ «Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты», «Грамматика нынешнего болгарского наречия». == Пам'ять == [[Файл:Guca.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C241x241bod%7C%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C241x241bod%7CМеморіальна] дошка в м. [[:uk:Свалява|Свалява]]<nowiki>.]] В середині </nowiki>[[:uk:XIX_ст.|XIX ст.]] прізвище Венеліна стає настільки популярним, що його і досі використовують в Болгарії як власне ім'я, з наголосом на останньому складі. На могилі Ю.&nbsp;Гуци (Вєнєліна) у [[:uk:Данилів_монастир|Даниловому монастирі]] в Москві болгари встановили пам'ятник з написом: «Він перший нагадав світові про забуте, але колись славне й могутнє плем'я болгар і палко бажав бачити його відродження». Ім'ям Венеліна названо вулицю в [[:uk:Софія|столиці Болгарії]], споруджено [[:uk:Пам'ятник|пам'ятники]] в [[:uk:Софія_(місто)|Софії]], [[:uk:Габрово|Габрово]]<ref name=":113" />, [[:uk:Свалява|Сваляві]] та селі Тибава (Закарпаття, Україна). На початку [[:uk:ХХ_століття|ХХ століття]] в [[:uk:Одеса|Одесі]] стояв пам'ятник Ю.&nbsp;Гуці. == Вибрані праці == * [http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. I. Москва, 1829] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140103103631/http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22Юрій%20Венелин%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false|date=3 січня 2014}} * «О характере народных песен у славян задунайских» ([[:uk:1835|1835]]); * [http://books.google.com/books?id=aj9GAAAAMAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PA1#v=onepage&q&f=false О зародыше новой болгарской литературы. Москва, 1838] * «Граматика на сегашния български език»; * [http://books.google.com/books?id=1p4ZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP7#v=onepage&q&f=false Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты, собранные и объясненные на иждивении Императорской Российской Академии. Санкт-Петербург, 1840] * [http://books.google.com/books?id=EWbxAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PP11#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние словене в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. II. Москва, 1841] * [http://books.google.com/books?id=O_zTAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PA3#v=onepage&q&f=false Скандинавомания и ее поклонники или столетние изыскания о варягах. Историко-критическое разсуждение. Москва, 1842] * [http://books.google.com/books?id=TKkZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP5#v=onepage&q&f=false Критические изследования об истории болгар, с прихода болгар на Фракийский полуостров до 968 года, или покорения Болгарии Великим князем русским, Святославом. Изданны на иждивении болгарина И.&nbsp;Н.&nbsp;Денкоглу. Москва, 1849] * [http://books.google.com/books?id=P-ZBAAAAcAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Издание второе. Москва, 1856] == Примітки == <references /> == Джерела == * Юрій Іванович Венелін-Гуца (1802—1839) : бібліографічний покажчик / уклад.: О. Д. Закривидорога, М.-І. Г. Люта, Л. А. Мельник, Т. В. Туренко.&nbsp;— Ужгород, 1989. * [[:uk:Абліцов_Віталій_Григорович|Абліцов В.]]Галактика «Україна». Українська діаспора: видатні постаті / Віталій Абліцов.&nbsp;— К.: КИТ, 2007.&nbsp;— 436 с. * Байцура Т. Юрій Іванович Венелін.&nbsp;— Братіслава, 1968.&nbsp;— 306 с. * [[:uk:Данилюк_Дмитро_Дмитрович|Данилюк Д. Д.]] Ю. І. Гуца-Венелін.&nbsp;— Ужгород, 1995.&nbsp;— 45 с. * Ю. Венелін. З наукової спадщини визначного славіста: З нагоди 200-ліття від дня народження Ю. Венеліна / укладання Д. Д .Данилюка ; передмова В. Гісема, Г. Кеменяша, Д. Данилюка ; істор. нарис Д. Данилюка.&nbsp;— Ужгород : Вид-во В. Падяка, 2002.&nbsp;— 184 c.&nbsp;— (Сер. «Обличчям до спадщини»). * Заяць О. [http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii Венелін Юрій] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180114020717/http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii|date=14 січня 2018}} // Наукове товариство імені Шевченка : енциклопедія.&nbsp;— Львів, 2014.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 578—583. == Посилання == * [http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&pg=PP59#v=onepage&q=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&f=false Безсонов, П. Болгарские песни из сборников Ю.&nbsp;И.&nbsp;Венелина, Н.&nbsp;Д.&nbsp;Катранова и других болгар (= Временник Императорского Московского Общества истории и древностей российских, Кн. XXI, Ч. II: Материалы). Москва, 1855] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131231161147/http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=Венелинъ&pg=PP59#v=onepage&q=Венелинъ&f=false|date=31 грудня 2013}} * Венелін (справж. прізв. — Гуца) Юрій Іванович // Україна в міжнародних відносинах. Енциклопедичний словник-довідник. [https://chtyvo.org.ua/authors/Varvartsev_Mykola/Ukraina_v_mizhnarodnykh_vidnosynakh_Entsyklopedychnyi_slovnyk-dovidnyk_Vypusk_5.pdf Випуск 5. Біографічна частина: А-М] / Відп. ред. М.М. Варварцев. — К.: Ін-т історії України НАН України, 2014. — с.57-58 * Павленко В. В. [http://www.history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju Венелін Юрій Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416135702/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju|date=16 квітня 2016}} // a '''Jurij Venelin''', narozen jako ''Юрий Гуца'', ''Georgius Hutza'', ([[:cs:22._duben|22. dubna]] [[:cs:1802|1802]] [[:cs:Tybava|Tybava]] – [[:cs:26._březen|26. března]] [[:cs:1839|1839]] [[:cs:Moskva|Moskva]]) byl [[:cs:Historik|historik]] a [[:cs:Publicistika|publicista]], jeden ze zakladatelů [[:cs:Slavistika|slavistiky]]. == Život == Narodil se ve vesnici [[:cs:Tybava|Tybava]] ( ''Havasalja''), která je součástí obce [[:cs:Svaljava|Svaljava]] v [[:cs:Okres_Mukačevo|Mukačevském okrese]] v [[:cs:Podkarpatská_Rus|Zakarpatské oblasti Ukrajiny]]. Pocházel z rodiny kněze Ivana Gucyho. Studoval na gymnáziu a teologickém semináři v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], biskupském lyceu v [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a na [[:cs:Segedín|Szegedské]] akademii. Krátce studoval filozofické fakultě na Lvovské univerzitě (1822–1823). Na jaře 1823 spolu se svým bratrem Ivanem Molnárem ilegálně překročil hranici bez pasu a dostal se do tehdy ruského [[:cs:Kišiněv|Kišiněva]]. Jejich rozhodnutí uprchnout jednou do Lvova a podruhé do Ruska bylo způsobem, jak se zbavit závazků vůči duchovním autoritám. V Kišiněvě dostali oba uprchlíci za podpory generálního guvernéra I. N. Inzova bydliště a místa školních učitelů. Během dvou let v Kišiněvě Venelin poznal studenty z řad bulharských emigrantů, studoval jejich jazyk, zvyky a způsob života. V létě 1825 oba odešli do Moskvy a tam na radu [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivana Orlaje]] vystudovali medicínu. V roce 1830 byl Venelin vyslancem Petrohradské akademie věd do bulharských zemí ovládaných [[:cs:Osmanská_říše|Osmany]]. Navštěvoval bulharská města jako [[:cs:Varna|Varna]], [[:cs:Kavarna|Kavarna]] a [[:cs:Silistra|Silistra]], zaznamenával lidové písně a rčení a získával znalosti bulharského jazyka z první ruky. V roce 1836 se seznámil s bulharským emigrantem [[:cs:Vasil_Aprilov|Vasilem Aprilovem]] sídlícím v [[:cs:Oděsa|Oděse]], s nímž udržoval aktivní korespondenci. == Dílo == Venelin byl autorem knihy ''Staří a dnešní Bulhaři v jejich politických, etnografických, historických a náboženských vztazích k Rusům'', vydané ve třech svazcích v letech 1829 až 1841. Dílo bylo významné pro popularizaci bulharské kultury a historie v Ruské říši a pro ovlivňování národního cítění mnoha bulharských emigrantů. Venelinova kniha ''Kritické studie o dějinách Bulharska'', vydaná posmrtně ve zkrácené verzi v roce 1849 v Moskvě z iniciativy historika Spiridona Palauzova. Emise byla financována bulharským obchodníkem Ivanem Denkoglu sídlícím v Rusku. Kniha vyšla znovu v roce 1853 v kompletním bulharském překladu v [[:cs:Zemun|Zemunu]] v dnešním Srbsku; překlad provedl učitel Petko Botev, otec básníka [[:cs:Christo_Botev|Christo Boteva]]. Mezi další díla Jurije Venelina patří ''O charakteru lidových písní u zadunajských Slovanů, O formování nové bulharské literatury, Gramatika moderní bulharštiny'' a ''Starověcí a moderní Slovinci''. a = Ivan Fogorašij-Berežanin = '''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.<ref name=":012">{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek&quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}</ref> V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice. == Život a dílo == Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti. V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.<ref name=":012" /> které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka. V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.<ref name=":012" /> Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech. = Michal von Visanik<ref name=":1122">{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}</ref> = '''Михайло (фон) Висаник''' (''Вӱсяник'', [[:rue:Нїмецькый_язык|нім.]] ''Michael von Viszanik'', [[:rue:10._октовбер|10. октовбер]] [[:rue:1792|1792]], Дюлай, [[:rue:Жупа_Саболч|жупа Саболч]]<ref name="szluk2">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> — [[:rue:3._новембер|3. новембер]] [[:rue:1872|1872]], [[:rue:Відень|Відень]]) быв [[:rue:Австрійска_імперія|австрійськый]] медик [[:rue:Русины|русинського]] роду, дохтор-прімарь [[:rue:Відень|віденської]] псіхіатрічної болниці, реформатор австрійської [[:rue:Псіхіатрія|псіхіатрії]]. == Біоґрафія == Сын [[:rue:Ґрекокатолицька_церьков|грекокатолицького]] пароха села Дюлай (днесь ''Nyírgyulaj'') Ивана Вӱсяника<ref name="szluk2" /><ref name="padiak2">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref>. Скончив [[:rue:Гимназия|ґімназію]] в [[:rue:Сатмар|Сатмарі]], пак ся учив у [[:rue:Ягер|Яґрі]] (філософія), [[:rue:Будапешт|Пешті]] и [[:rue:Відень|Відню]]. У Відню здобыв діплому дохтора (1821) и тітулу маґістра [[:rue:Акушер|акушерства]] (1825)<ref name="padiak2" /><ref name="ndb2">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref>. Зачав роботу у віденськуй Централнуй болници як молодшый дохтор, де мав и практику из псіхічно хворыми. Пузніше ся добрі вказав уже як окружный дохтор у часі повени (1830) <small>[<nowiki/>[[:de:Donauhochwasser 1830|de]]]</small> і епідемії [[:rue:Колера|колеры]] (1831) у Відню, а пак у часі повени в Будапешті (1838) <small>[<nowiki/>[[:hu:1838-as pesti árvíz|hu]]]</small>. Быв активным пропаґатором [[:rue:Вакцинация|вакцинації]]<ref name="padiak2" />. [[Файл:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg|odkaz=[https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C][[:rue:Наррентурм|Наррентурм]]<nowiki> около 1895]] У 1838 именованый на дохтора-прімаря псіхіатрічної лічниці Централної болниці у Відню, што ся розміщала в так званум ізолаторі </nowiki>[[:rue:Наррентурм|Наррентурм]] («турни глупакув»). Измагав ся го модернізовати як лічебну установу: пропаґовав працовну терапію, дошколованя персонала, зрушив фіксацію хворых ланцами (уєдно дав изняти 30 тон желіза)<ref name="ndb2" /><ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref>. У 1843-1844 ся пустив у служебну дорогу до Німеччины, Франції и Швейцарії. У заграничу ся окреме інтересовав архітектуров псіхіатрічных установ, котра бы мала помагати уліченю хворых. У 1844 рядив проєктованя нової псіхіатрічної лічниці в Брюннлфелду (днесь часть Відня), доконченої в 1852. році. У 1845 ся габілітовав як другый на [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденськум універзитеті]] [[:rue:Доцент|доцент]] псіхіатрії<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>. У дісертації аналізовав роботу віденської псіхіатрічної лічниці уд року 1784, окреме зазначаючи хосновитусть гуманного удношеня до паціентув и удмітаючи їх «неулічнусть». У 1853-1869 рокы рядив псіхіатрічноє обзираня у Централнуй болници. Удступив уд роботы в 1871. році. Двараз быв [[:rue:Декан|деканом]] медицинського факултета [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденського універзитета]]. Основав общества спомаганя бывшым паціентам псіхіатрії и вдовам дохторув. Быв судовым засідательом (''táblabíró'' <small>[<nowiki/>[[:hu:táblabíró|hu]]]</small>) у мадярськых [[:rue:Жупа_Саболч|жупах Саболч]], [[:rue:Жупа_Чанад|Чанад]], [[:rue:Жупа_Унґ|Унґ]], [[:rue:Жупа_Сатмар|Сатмар]] и [[:rue:Жупа_Боршод|Боршод]]. Носитель тітулы дворського радника (''Hofrat''), ордена Франца Йозефа, папського ордена с. Ґеорґія Великого, [[:rue:Пруссія|пруського]] ордена Коруны. У [[:rue:1849|1849]] быв єдным из шести членув русинської делеґації пуд веденьом [[:rue:Виктор_Добрянскый|Віктора Добрянського]], што подала імператору [[:rue:Франц_Йозеф_I.|Францу Йозефу I.]] петіцію ''[[:rue:Памятник_Русинов_угорскых|Памятник Русинов угорскых]]''. Погребеный на [[:rue:Централный_теметув_(Відень)|Централнум теметові у Відню]] вєдно з жонов Амалійов (рож. Янко, 1803—1876)<ref name="padiak2" /><ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>. <references /> = Jozef Miklošík = Йосип Змій-Мікловшик (20 лютого 1792 с. Словінки, [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщина]] (зараз Східна Словаччина) - 1 грудня 1841 [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) - український художник, іконописець, портретист. Один з основоположників професійного образотворчого мистецтва [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]. == Діяльність == Народився в бідній селянській родині. Навчався в школі при монастирі Красний Брід неподалік Меджилаборець в Словаччині. Очевидно, там вперше познайомився з мистецтвом живопису у ченців-іконописців, які зазвичай проживали в монастирях. Маючи хороший голос і схильність до наук, він в Краснобродський школі вивчився на дяка. У 1814 році отримав місце церковного співочого при греко-католицької церкви св. Варвари у Відні (Барбареум). Робота там давала йому деяку матеріальну незалежність. У тому ж році вступив в клас живопису до Віденської Академії об'єднаних образотворчих мистецтв. Йосип Змій - один з перших відомих живописців історичного Закарпаття, які навчалися в Віденської академії образотворчих мистецтв. Вже у Відні отримав визнання як хороший портретист. У 1823 р єпископ Григорій Таркович призначив його єпархіальним художником. Він став першим єпархіальним художником новоствореної Пряшевської єпархії. Пізніше Йосип Змій-Мікловшик здійснив поїздку до Італії, де прожив два роки. Перебування там, безсумнівно, позначилося на його творчості. Після повернення в Пряшів Йосип працює художником, часто пише портрети. Серед них портрети засновника єпархіальної бібліотеки Івана Ковача, Андрія Хіри і ін. Восени 1841 року художник захворів на тиф і помер 1 грудня цього ж року. Похований на Пряшевському кладовищі.<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> == Творчість == Основоположник світського живопису на Закарпатті, Йосип Змій-Мікловшик створював не тільки іконостаси, фрески і вівтарні образи, а й портрети, пейзажі, жанрові сценки з життя закарпатців, які несуть яскраво виражений етнографічний характер. Художник працював на території Угорщини, його пензлю належать церковні розписи в багатьох містах. Після повернення з Відня художник створив багато композицій на релігійну та побутову тематику. Ним написані живописні композиції з народного життя: * «Зємплінскі весілля», * «На вечорницях», * «Процесія на освячення води на Богоявлення», * «Вибір нареченої в Червоному Броді», * «Хто буде моїм чоловіком?» та ін. Проілюстрував книгу «Etnografia Ruthenium» ( «Етнографія русинів») словацького етнографа Яна Чапловича. Серед робіт на релігійну тематику картини 1830 року, виконані для іконостасу в абауйновградского храму, в 1831 р ікони в с. Шайосегед. У наступному році художник працював в селах Здоб і Ряшів, а в 1834 р в Собопіі і Фіяші. У Великому Сулині працював в 1835 р, в тому ж році працював над композиціями до бічній каплиці св. Хреста і св. Петра і Павла в прешівська кафедральному соборі. У 1836 р художник виконував живописні роботи для церкви в Пустагазі, а в 1837 р виконав картину св. Миколи, св. Варвари і Богородиці для церкви с. Варганево. У 1838 р провів поновлення образів для храму в Словенської Нової Весі. '''Josef Zmij-Miklovšik''' ({{Vjazyce2|rue|Йосиф Змій-Миклошик|Josyf Zmij-Myklošyk}}, [[:cs:20._březen|20. března]] [[:cs:1792|1792]] [[:cs:Slovinky|Slovinky]] – [[:cs:1._prosinec|1. prosince]] [[:cs:1841|1841]] [[:cs:Prešov|Prešov]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Malíř|malíř]] a [[:cs:Ikonografie|ikonograf]].<ref name=":017">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":114">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}</ref><ref name=":212">{{Citace monografie|titul=Österreichisches biographisches Lexikon: 1815 - 1950|editoři=Österreichische Akademie der Wissenschaften|vydavatel=Verl. der Österr. Akad. der Wiss|místo=Wien|isbn=978-3-7001-3213-4}}</ref> Josef byl jeden ze zakladatelů rusínského [[:cs:Výtvarné_umění|výtvarného umění]].<ref name=":212" /> == Život == Narodil se v roce 1792 do chudé [[:cs:Zemědělec|rolnické]] rodiny v obci [[:cs:Slovinky|Slovinky]] nedaleko města [[:cs:Krompachy|Krompachy]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref name=":114" /> Studoval v na [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] kde se seznámil s [[:cs:Ikonografie|ikonografií]].<ref name=":114" /> V [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] se chtěl stát [[:cs:Ďjak|ďjakem]], což byla role nižšího duchovního v chrámu, ale také role kantora, předzpěváka či písaře. V roce 1814 se stal pěvcem v řeckokatolickém [[:cs:Kostel_svaté_Barbory_(Vídeň)|kostele sv. Barbory]], známý též jako [[:cs:Barbareum|Barbareum]], ve [[:cs:Vídeň|Vídni]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve stejném roce také začal studovat na [[:cs:Akademie_výtvarných_umění_ve_Vídni|Akademii výtvarných umění ve Vídni]]. Josef také žil dva roky v Itálii, kde studoval [[:cs:Baroko|barokní]] a [[:cs:Renesanční_malířství|renesanční malířství]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> V roce 1823 se stal diecézním malířem v [[:cs:Archeparchie_prešovská|Prešovské řeckokatolické eparchii]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Jmenoval ho sám první biskup [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregor Tarkovič]]. Na podzim roku 1841 onemocněl [[:cs:Tyfus|tyfem]]{{nepřesný odkaz}} a 1. prosince 1841 zemřel. Pochován byl v [[:cs:Prešov|Prešově]]. [[Soubor:Змий-Микловшик.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%97%D0%BC%D0%B8%D0%B9-%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D1%88%D0%B8%D0%BA.jpg|náhľad|''Muž s knihou'' byl jeden z prvních obrazů malíře]] == Dílo == Jako diecézní malíř, Josef Zmij-Miklovšik maloval pro eparchii nejen [[:cs:Ikonostas|ikonostasy]], [[:cs:Freska|fresky]] a [[:cs:Oltářní_obraz|oltářní obrazy]], ale také portéty významných kněží.<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve volném čase maloval [[:cs:Krajinomalba|krajinomalby]] a portréty bohatých prešovských [[:cs:Měšťanstvo|měšťanů]].<ref name=":114" /> Ikonostasy namaloval do kostelů v mnoha obcích, např. v obcích [[:cs:Petrová|Petrová]], [[:cs:Ruská_Nová_Ves|Ruská Nová Ves]] a [[:cs:Rešov_(okres_Bardejov)|Rešov]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Předtím než se stal diecézním malířem také namaloval [[:cs:Obrazová_kompozice|obrazové kompozice]] z lidového života. Mezi ně patří např. ''Zemplínská svatba'', nebo ''Výběr nevěsty v [[:cs:Krásny_Brod|Krásném Brodě]]''. Také ilustroval knihu ''Etnographia Ruthenorum'' od Jana Čaploviče a namaloval portéty [[:cs:Biskup|biskupa]] [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregora Tarkoviče]] a kněze [[:cs:Jan_Kovač|Jana Kovače]].<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref> <references /> = Ján Juhasevič Skľarský = '''Іва́н Югасевич-Скля́рський''' ([[:uk:1741|1741]], с. [[:uk:Прикра|Прикра]], [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщина]]&nbsp;— [[:uk:15_грудня|15 грудня]] [[:uk:1814|1814]], с. [[:uk:Невицьке|Невицьке]] поблизу [[:uk:Ужгород|Ужгорода]])&nbsp;— русинський (український) переписувач та упорядник [[:uk:Рукопис|рукописних]] книг, [[:uk:Іконописець|іконописець]], поет, художник, [[:uk:Педагог|педагог]] та збирач [[:uk:Фольклор|фольклору]]. Вважається укладачем першого рукописного збірника закарпатських [[:uk:Прислів'я|прислів'їв]] та [[:uk:Приказка|приказок]]. == Життєпис == Родом із с. Прикра на Пряшівщині. Освіту здобув у Галичині, від [[:uk:1775|1775]] року був «півцоучителем», церковним куратором та старостою с. Невицьке [[:uk:Ужгородська_округа|Ужгородської округи]]. Студіював у [[:uk:Галич|Галичі]], де навчився дуже гарно писати. Уклав або переписав кілька збірників пісенників церковних пісень, додаючи до них і світські пісні; каліграфічно переписав 30 «Ірмологіонів»; укладав календарі на сто літ, у які вносив власні вірші та фольклорні твори. Один з таких календарів (1809) містить найбільшу тогочасну добірку 370 українських прислів'їв («Общая присловія во товаристві неуких»). Свої рукописи Югасевич-Склярський ілюстрував власними малюнками. Малював ікони. Вчителював і був дяком у різних лемківських селах Східнословацького краю. Власноручно переписав понад 30 церковних книг, прикрашаючи їх власними ілюстраціями, заставками. Склав три великі рукописні збірники пісень, описані [[:uk:Яворський_Юліян_Андрійович|Юліяном Яворським]] у «Матеріалах для історії старинної пісенної літератури в Підкарпатській Русі», також склав рукописний збірник прислів'їв і приказок, що їх збирав ціле життя. У [[:uk:1806|1806]] році вибрав 370 з них для «Календаря греко-руського». Писав [[:uk:Вірш|вірші]]. Від [[:uk:1795|1795]] року мешкав і працював у с. Невицьке біля Ужгорода. Тут склав співаник, у який ввійшло 245 церковних і 20 світських пісень. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * Рукописна спадщина Івана Югасевича на зламі XVIII—XIX століть: [монографія] / Одарка Сопко.&nbsp;— Львів: Афіша, 2017.&nbsp;— 179 с. : кольор. іл., фот.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789663252315|ISBN 978-966-325-231-5]]. = Omeľan Partyckyj = '''Омеля́н Йо́сипович Парти́цький''' ([[:uk:28_травня|28 травня]] [[:uk:1840|1840]], [[:uk:Тейсарів|Тейсарів]]&nbsp;— [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український учений-[[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. == Життєпис == Народився в селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&nbsp;— Leopoli, 1842.&nbsp;— P. 32, 275. {{ref-la}}</ref><ref>Іноді&nbsp;— село Тейсарова, див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]].</ref> (пізніше&nbsp;— Жидачівського повіту, від 17 липня 2020&nbsp;— [[:uk:Стрийський_район|Стрийського району]]) в сім'ї священника о. Йосипа Партицького ({{н}} 1804<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&nbsp;— Leopoli, 1842.&nbsp;— P. 32. {{ref-la}}</ref><ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210121030221/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content|date=21 січня 2021}}.&nbsp;— Leopoli, 1878.&nbsp;— P. 101. {{ref-la}}</ref>, пароха в Тейсарові з 1825 по 1879 рік). Дуже рано покинув батьківську хату. Початкову освіту здобув у місті Стрию. Вчився в [[:uk:Львівська_бернардинська_гімназія|Бернардинській гімназії]]<ref name="ЖБС">{{Cite web|url=http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|title=Омелян Партицький // Жидачівська районна бібліотечна система|accessdate=20 січня 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|archivedate=4 березня 2016|deadurl=yes}}</ref>, [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]],<ref name="ПХ3">''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&nbsp;— С. 33.</ref> у Львівському університеті, який закінчив у 1863 (за іншими даними, в 1864<ref name="ПХ3" />) році. Іспити склав на відмінно; одержав три дипломи: етнографа, історика, педагога і мовознавця української літератури. Викладав у [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], цісарсько-королівській [[:uk:Перша_тернопільська_гімназія|Тернопільській гімназії]] (вчитель української та класичних мов,<ref name="ПХ3" /> 1864—1868&nbsp;рр.), Академічній ґімназії у [[:uk:Львів|Львові]] (1868—1871&nbsp;рр.), Львівській учительській семінарії (1871—1895&nbsp;рр.). У Тернополі разом з [[:uk:Лучаківський_Володимир|Володимиром Лучаковським]], [[:uk:Ільницький_Василь_Степанович|Василем Ільницьким]], [[:uk:Згарський_Євген|Євгеном Згарським]] створив літературний гурток.<ref name="ПХ3" /> Один з лідерів народовецького руху в [[:uk:Галичина|Галичині]], редактор «Газети шкільної» (видавав власним коштом,<ref name="ПХ3" /> 1875—1879&nbsp;рр.), [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] (двотижневик, заснував, шість років видавав власним коштом<ref>[http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm|date=11 травня 2011}}''[[Тищенко Костянтин Миколайович|К. Тищенко]].'' «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности</ref> 1880—1885&nbsp;рр.). Автор підручників з мови, літератури, видав [[:uk:Німецько-руський_словар|«Нѣмєцко-руский словаръ»]], «Старинну історію Галичини» (1894&nbsp;р.). Переклав «Слово о полку Ігоревім» (1884 р.). Сповідував ідеї «народовців», один із засновників, почесний член культурно-освітньої організації [[:uk:Просвіта|«Просвіта»]], заступник голови першого головного відділу товариства, 1874 року виконував його обов'язки. 1875 року&nbsp;— делегат від головного виділу на заснуванні першої філії «Просвіти» в селі [[:uk:Бортники_(Жидачівський_район)|Бортниках]] Бібрецького повіту (сучасний [[:uk:Жидачівський_район|Жидачівський район]]). Разом з [[:uk:Вахнянин_Анатоль_Климович|Анатолем Вахнянином]] видавав у 1877—1879 роках «Письмо з Просвіти». Під його впливом частина студентської молоді змінювала погляди з москвофільських на народовські (зокрема [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Матеріально підтримував студентську молодь, зокрема Івана Франка.<ref name="ПХ3" /> Для покращення здоров'я в останні роки життя їздив на лікування до [[:uk:Одеса|Одеси]]<ref name="ЖБС" />, відпочивав і лікувався в [[:uk:Карлові_Вари|Карлових Варах (Карлсбаді]], зокрема в 1894 році)<ref>[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search Karlsbader Kurliste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201204174600/http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search|date=4 грудня 2020}}.&nbsp;— 1894.&nbsp;— №&nbsp;359.&nbsp;— S. 2. {{ref-de}}</ref>. Раптово помер<ref name="ЖБС" /> [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]] року у Львові<ref>[[Дзвін (журнал, Львів)|Дзвін]].&nbsp;— 1995.&nbsp;— С. 149.</ref><ref>Є інші дати: 20 січня (див.: ''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&nbsp;— С. 33.), [[21 січня]] (див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]]).</ref>. Похований на 14 полі Личаківського цвинтаря. == Творчість == 1863 року в літературному збірнику [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]] надруковано твір Омеляна Партицького, написаний народною мовою,— «Червона Русь в часах передісторичних». У цьому збірнику опублікував статтю про походження Руси, надрукував дві поезії; статті започаткували працю як історика над історією Руси. 1884 року друком вийшла величезна студія «Старинна історія Галичини». Збирав етнографічні матеріали, помістив у [[:uk:Правда_(журнал)|«Правді»]]&nbsp;— 1868&nbsp;р.: «З уст народна: гагілки, коляди», у «Газеті шкільній» за 1877&nbsp;р.: «Заговори у Русиків», «Рахманьский Великдень». У 1875—1879&nbsp;рр. надрукував ряд статей про виховання: «Гадки про виховання домашнє» (1877), «Листи о вихованню» (1879), працював у комісії з видання шкільних книжок. Видав гарно укладені читанки для народних шкіл, працював над граматиками: «Руска читанка для нижчих кляс середніх шкіл» (1871), «Руский буквар для шкіл людових» (1876), «Руска читанка для третьої кляси шкіл народних»(1878), «Граматика руского язика для ужитку в школах людових»(1880). Видання граматики 1880 року з погляду методики вважалося одним із найкращих видань граматик «рускої (української) мови» того часу. == Вшанування пам'яті == У рідному селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]: * коштом односельців перед школою встановлено пам'ятник Омеляну Партицькому; * його іменем названа одна з вулиць села. У Жидачеві: a == Джерела == * [https://archive.org/details/dovidnyk2002/page/n379/mode/1up?view=theater Партицький Омелян] // Довідник з історії України.&nbsp;— 2-е видання.&nbsp;— К., 2002.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9665041797|ISBN 966-504-179-7]] * {{УМЕ10|частина=[https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_10_Ол-Пер/page/n98/mode/1up?view=theater Партицький Омелян]|сторінки=1302}} * ''Пашук В.&nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O Партицький Омелян] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161028022053/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O|date=28 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|75}} * ''Пиндус Б., Ханас В.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_3/page/n57/mode/1up?view=theater Партицький Омелян Йосипович] // {{ТЕС|3|33}} * ''[[:uk:Тищенко_Костянтин_Миколайович|Тищенко К.]]'' [https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности]. <references /> = Sydir Ivanovyč Vorobkevyč = о. '''Ізидо́р Воробкевич''', у сучасних джерелах '''Си́дір Воробке́вич''' ([[:uk:5_травня|5 травня]] [[:uk:1836|1836]], [[:uk:Чернівці|Чернівці]]&nbsp;— [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]], Чернівці)&nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Буковина|буковинський]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Композитор|композитор]], музично-культурний діяч, православний священик, [[:uk:Педагог|педагог]], редактор часописів [[:uk:Буковина|Буковини]], [[:uk:Художник|художник]]. Мав псевдоніми: ''Данило Млака, Демко Маковійчук, Морозенко, Семен Хрін, Ісидор Воробкевич, С. Волох'' та інші. Нагороджений [[:uk:Орден_Франца_Йосифа|лицарським хрестом ордена Франца Йосифа]] (1902)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1918&page=565&size=49 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für das Jahr 1918].&nbsp;— Wien, 1918.&nbsp;— S. 191. {{ref-de}}</ref>. == Біографія == [[Файл:Указ_Міністерства_освіти_та_віровизнань_Австрії_28_липня_1868_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%9C%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%81%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D0%BE%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D1%8C_%D0%90%D0%B2%D1%81%D1%82%D1%80%D1%96%D1%97_28_%D0%BB%D0%B8%D0%BF%D0%BD%D1%8F_1868_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії щодо призначення Сидору Воробкевичу мистецької стипендії на навчання у м. Відень]] [[Файл:"Українська_ластівка"_часопис_для_дітей_1933.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%22%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%96%D0%B2%D0%BA%D0%B0%22_%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%81_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D0%B4%D1%96%D1%82%D0%B5%D0%B9_1933.jpg|vľavo|náhľad|319x319bod|Портрет Сидора Воробкевича в часописі для дітей «Українська ластівка»]] Народився 5 травня 1836&nbsp;року в Чернівцях у родині вчителя філософії і богослов'я. Залишився в дитинстві круглим сиротою, разом із сестрою і молодшим братом Григорієм, що теж став відомим на Буковині громадсько-культурним діячем і письменником. Його виховували дідусь і бабуся в містечку [[:uk:Кіцмань|Кіцмані]], де здобув [[:uk:Початкова_освіта|початкову освіту]] (навчався у 4-класовій німецькомовній школі). Його прадід утік свого часу з [[:uk:ВКЛ|Литви]] і звався Скальський Млака де [[:uk:Оробко|Оробко]]<ref>''Остап'юк Б.'' [http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf Сидір Воробкевич (1836—1903] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180904191900/http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf|date=4 вересня 2018}} // Свобода.&nbsp;— Джерзі Ситі і Ню Йорк, 1986.&nbsp;— Ч. 175 (13 вересня).&nbsp;— С. 2, 4.</ref>, а {{джерело|дід переробив Оробко на Воробкевича}}. Частина прізвища Млака стала улюбленим псевдонімом Сидора. Батько його, Іван, на той час працював при Чернівецькій гімназії (тодішній ліцей) професором релігії і філософії. Його матір померла в 1840 році. Через п'ять років помер батько&nbsp;— Сидір разом зі своїм братом Григорієм залишилися сиротами. Їх дід, кіцманський [[:uk:Протопоп|протопоп]] Михайло Воробкевич, забрав онуків до себе жити в містечко [[:uk:Кіцмань|Кіцмань]]. Першу науку в Кіцмані дітям надала бабка Параскева. Вона навчила любити рідну мову, пісню та народ. З уст своєї бабусі Сидір чув силу-силенну казок, пісень, народних оповідань про [[:uk:Козак|козаків]] і турків. Дід поета знав безліч оповідей про козацтво, Україну, [[:uk:Умань|Умань]], [[:uk:Залізняк|Залізняка]], [[:uk:Іван_Ґонта|Ґонту]]. Навчався у [[:uk:Чернівецька_вища_гімназія|Чернівецькій гімназії]], згодом&nbsp;— у духовній семінарії, яку закінчив [[:uk:1861|1861]] року, де він почав складати [[:uk:Вірш|вірші]] й створювати до них музику. Потім був священиком у буковинських селах, де вивчав [[:uk:Фольклор|фольклор]] і побут місцевого населення. Музичну освіту здобував приватно у професора [[:uk:Віденська_консерваторія|Віденської консерваторії]] [[:uk:Франц_Кренн|Ф. Кренна]]. У 1868 році склав іспит на звання викладача співу й регента хору у [[:uk:Віденський_університет_музики_й_виконавського_мистецтва|Віденській консерваторії]]. З 1867 року викладав спів у [[:uk:Чернівецька_духовна_семінарія|Чернівецькій духовній семінарії]] та гімназії, а з 1875&nbsp;р.&nbsp;— на богословському факультеті [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького університету]]<ref>{{Cite book |title=Енциклопедія сучасної України|last=Дзюба|first=І.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last2=Жуковський|first2=А.І. (співголова Гол.ред.колегії)|last3=Романів|first3=О.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last4=Курас|first4=І.М.|last5=Литвин|first5=В.М.|year=2006|publisher=Інститут енциклопедичних досліджень НанУ|location=Київ|pages=162|language=Українська|isbn=966-02-3355-8}}</ref>. Як [[:uk:Композитор|композитор]] складав літературні пісні і псалми, компонував хорові твори, сольні пісні та [[:uk:Оперета|оперети]], писав мелодії на власні вірші. Помер [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]] у Чернівцях, похований на міському кладовищі<ref>Жадько В.&nbsp;О.&nbsp;Український некрополь.— К., 2005.— С. 149.</ref>. == Творчість == [[Файл:„Співаник_для_шкіл_народних”,_уклав_Сидір_Воробкевич,_м._Відень._Титул._1910_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%E2%80%9E%D0%A1%D0%BF%D1%96%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D1%88%D0%BA%D1%96%D0%BB_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B8%D1%85%E2%80%9D,_%D1%83%D0%BA%D0%BB%D0%B0%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%BC._%D0%92%D1%96%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C._%D0%A2%D0%B8%D1%82%D1%83%D0%BB._1910_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Співаник (збірник пісень), які уклав Сидір Воробкевич. Виданий у м. Відень у 1910&nbsp;р.]] Літературна діяльність Сидора Воробкевича розпочалася 1863 року, коли в збірнику «Галичанин» було надруковано п'ять перших віршів під загальною назвою «Думки з Буковини». 1877 року він видав перший буковинський альманах [[:uk:Руска_Хата_(альманах)|«Руська хата»]]. Один із засновників і редакторів журналу «Буковинськая зоря». Працюючи в [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецькому університеті]], очолював «Руське літературне товариство», а з 1876 року&nbsp;— студентське товариство «Союз». В 1887 році Сидір Воробкевич очолював товариство «Руський дім народний» в Чернівцях<ref>{{Cite web|title=180 років від дня народження С.І.Воробкевича|url=http://knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua/stranicu/novunu/novunu_vorobkevuch.html|website=knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua|accessdate=2023-05-30}}</ref>. Сидір Воробкевич писав українською, німецькою і румунською мовами. В літературному доробку письменника&nbsp;— вірші, поеми, оповідання, повісті реалістичного і романтичного характеру. Він розробляв теми історичного минулого: оповідання «Турецькі бранці» (1865), поема «Нечай» (1868), драми «Петро Сагайдачний» (1884), «Кочубей і Мазепа» (1891), комедія «Пан [[:uk:Мандатор|мандатор»]],<ref>{{Cite web |url=http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|title=ПАН МАНДАТОР С. Воробкевич|accessdate=19 травня 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520200917/http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|archivedate=20 травня 2015|deadurl=yes}}</ref> писав про тяжку долю селянства: вірші «Рекрути» (1865), «Панська пімства{{джерело}}» (1878). Одним з перших в українській літературі відобразив життя робітників (драма «Блудний син»). Найповніше талант С. Воробкевича проявився в ліричних віршах, де поет «розсипає велике багатство життєвих спостережень, осяяних тихим блиском щирого, глибокого, людського і народолюбного чуття» ([[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франко]]). Характерними рисами поезії Воробкевича є мелодійність, близькість до фольклорних джерел (вірш «Летить, летить чорний ворон…» та ін.). Багатьом його творам властивий гумор. Вірш Сидора Воробкевича [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A0%D1%96%D0%B4%D0%BD%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%20(%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87) «Рідна мова»], покладений на музику автором, став хрестоматійним. Чимало творів С.&nbsp;Воробкевича перекладено [[:uk:Болгарська_мова|болгарською]], [[:uk:Німецька_мова|німецькою]], [[:uk:Російська_мова|російською]] та іншими мовами. Перебуваючи на викладацькій роботі в Чернівецькій духовній семінарії, гімназії, університеті, Сидір Воробкевич багато уваги приділяв молоді: уклав пісенники для початкової школи, створив посібники з теорії музики й співу та ін. Виступаючи одночасно як [[:uk:Композитор|композитор]] і [[:uk:Письменник|письменник]], він створює чимало віршів, пісень для дітей («Рідна мова», «То наші любі, високі Карпати», «Веснянка», «Осінь»). Після поїздки до [[:uk:Київ|Києва]] (1874) Воробкевич написав два чоловічі хори «Цар-ріка наш Дніпро» та «Я родився над Дніпром, отому я козаком». За життя письменника було видано збірку віршів «Над Прутом» (1901) за участю І.&nbsp;Франка. Перу поета належить ряд оповідань, новел, нарисів і сміховинок («Нерон», «Сабля Скандербега», «Клеопатра», [[:uk:Іван_Грозний|«Іван Грозний»]]). Він&nbsp;— автор циклу статей «Наші композитори», у якому чільне місце відведене композиторові [[:uk:Михайло_Глінка|М.&nbsp;І. Глінці]]. Автор багатьох і різноманітних за жанром літературних, музичних творів&nbsp;— пісень і хорів, [[:uk:Романс|романсів]], оперет. Писав музику на слова [[:uk:Тарас_Шевченко|Т.&nbsp;Шевченка]], [[:uk:Юрій_Федькович|Ю.&nbsp;Федьковича]], [[:uk:Іван_Франко|І.&nbsp;Франка]], [[:uk:Васіле_Александрі|В.&nbsp;Александрі]], [[:uk:Михаїл_Емінеску|М.&nbsp;Емінеску]], В.&nbsp;Бумбака. Також виступав як музичний педагог; зокрема, його учнем був видатний австрійський музикознавець українського походження [[:uk:Мандичевський_Євсевій|Євсевій Мандичевський]]. За словами [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.Франка]], С.&nbsp;Воробкевич був одним з «перших жайворонків нової весни нашого народного відродження». [[Файл:Меморіальна_дошка_Сидору_Воробкевичу.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg|vpravo|náhľad|215x215bod|<small>Меморіальна дошка Сидору Воробкевичу на будинку в [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], де він жив</small>]] == Пам'ять == * Гробівець, в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&nbsp;— Чернівці, 2000.&nbsp;— С. 30. * У 2021 році біля ліцею номер 20 у Чернівцях завершують реставраційні роботи монумента Сидору Воробкевичу. Також почали реставрацію погруддя Сидору Воробкевичу у міському сквері біля Чернівецького національного університету.<ref>{{Cite web|title=У Чернівцях реставрують погруддя Воробкевичу біля колишньої 27 школи - ichernivchanyn.com|url=https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007|website=ichernivchanyn.com|accessdate=2021-11-16|language=uk|archive-date=16 листопада 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211116151412/https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007}}</ref> * У 2023 році в Чернівцях встановлено пам'ятник Сидору Воробкевичу у сквері біля головного корпусу Чернівецького національного університету.<ref>[https://c4.com.ua/novyny/u-chernivcyax-u-skveri-navproti-chnu-vidkrili-pamyatnik-sidoru-vorobkevichu-foto/ У Чернівцях у сквері навпроти ЧНУ відкрили пам'ятник Сидору Воробкевичу]</ref> * У 2024 році у Львівському органному залі було презентовано портрет Сидіра Воробкевича, автор львівський художник з [[:uk:Гліб_Рахманін|Гліб Рахманін]]. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела та література == * Воробкевич С. І.// Історія міст і сіл УРСР. Чернівецька область.&nbsp;— Київ, 1969.&nbsp;— С. 19, 20, 23-25, 72, 338, 501. * Воробкевич Сидір Іванович/ Енциклопедія українознавства: перевид. в Україні.— Т. 1.&nbsp;— Львів, 1993.— С. 317. * Воробкевич Сидір Іванович// Богайчук М.&nbsp;А.&nbsp;Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник/ М.&nbsp;А.&nbsp;Богайчук.&nbsp;— Чернівці: Букрек, 2005.&nbsp;— С. 58. * Воробкевич Сидір// Гусар Ю. Буковинський календар. Ювілеї&nbsp;— 2008/ Ю. Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2008.— С.117. * Гробівець в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&nbsp;— Чернівці, 2000.&nbsp;— С. 30. * Гусар, Ю. «Минають дні», а його «огні горять» [про Сидора Воробкевича]/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]// [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].— 2013.&nbsp;— 14 червня (№&nbsp;24).&nbsp;— С. 4. * ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Б.&nbsp;В.&nbsp;Завадка]].''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604021102/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S|date=4 червня 2016}} // {{ЕІУ|1|632}} * Кушніренко, А.&nbsp;М.&nbsp;Використання музичної спадщини С. Воробкевича у процесі формування майбутнього педагога/ А.&nbsp;М.&nbsp;Кушніренко// Система неперервної освіти: здобутки, пошуки, проблеми: матеріали науково-практичної конференції у 6-ти кн. (28-31 жовт. 1996&nbsp;р., м. Чернівці).&nbsp;— Чернівці, 1996.&nbsp;— Кн. 4. С. 51-54. * Мельничук, Б. Воробкевич Сидір Іванович/ Б. Мельничук, М. Юрійчук // ЕСУ.&nbsp;— Київ, 2007.— Т. 5.&nbsp;— С. 162—163. * Никоненко, П.&nbsp;М.&nbsp;Сидір Воробкевич: Життя і творчість [Текст]/ Петро Макарович Никоненко, М.&nbsp;І.&nbsp;Юрійчук; Чернівецький національний ун-т ім. Юрія Федьковича.&nbsp;— Чернівці: Рута, 2003.&nbsp;— 208 с.&nbsp;— (Літературні імена Буковини) * Побратим Юрія Федьковича// Гусар, Ю.&nbsp;С.&nbsp;Зірки не гаснуть: художньо-документальні розповіді про видатних митців Буковини, чиї імена занесені на «Алею зірок» у Чернівцях / Юхим Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2003.— С. 5-10. * Сидір Воробкевич (1836—1903)// Павлюк, О. Буковина. Визначні постаті 1774—1918: Біогр. довідник/ авт.-упроряд. О. Павлюк.&nbsp;— Чернівці, 2000.— С. 176—178. * Сидір Воробкевич// Шевченко, Н. Чернівці: 100 відомих адрес: довідник туриста-краєзнавця/ Н. Шевченко.&nbsp;— Чернівці, 2007.&nbsp;— С. 146—147. * Сидір Воробкевич: [23.04(05.05)1836&nbsp;— 06(19).09.1903] // [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|Губарев, В.]] Історія України: універсальний ілюстрований довідник / [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|В. Губарев]].&nbsp;— Донецьк, 2008.&nbsp;— С. 254. * Ще один пам'ятник Воробкевичу відкрили у спальному районі// Доба, 2008.&nbsp;— 13 листоп. (ч 45).— С. 2. == Примітки == {{reflist}} == Посилання == * {{УМузЕ-1|частина=Воробкевич Сидір Іванович|сторінки=413}} * [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756 Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200211174233/http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756|date=11 лютого 2020}} //[[:uk:ЕСУ|ЕСУ]] * {{УМЕ8|частина=Млака Данило|сторінки=1014}} * {{УСЕ-4|[http://slovopedia.org.ua/29/53394/8212.html Воробкевич Ісидор]}} {{Вікіджерела|Категорія:Сидір Воробкевич|Сидора Воробкевича}} * [http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/ Літературні твори на сайті ukrlit.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526214122/http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/|date=26 травня 2010}} * [http://www.ukraine-poland.com/u/kultura/kultura.php?id=1322 Сидір Воробкевич і брат його, Григорій]{{Недоступне посилання|date=травень 2019|bot=InternetArchiveBot}} * [http://poetry.uazone.net/vorob.html Поезії Сидора Воробкевича на poetry.uazone.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051219053824/http://poetry.uazone.net/vorob.html|date=19 грудня 2005}} * [http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134 Пісні Сидора Воробкевича на www.pisni.org.ua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306074552/http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134|date=6 березня 2012}} * [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19249/%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80-%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87 Поезія Сидора Воробкевича] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201203101412/http://www.ukrcenter.com/Література/19249/Сидір-Воробкевич|date=3 грудня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 1 / передм. О. Маковея.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1909.&nbsp;— 417 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 12, 1).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200926072448/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443|date=26 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 2 / передм. О. Маковея.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1911.&nbsp;— 409, 1 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 12, 2).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210128013430/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442|date=28 січня 2021}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190 Млака Д. Над Прутом: зб. поезій / Данило Млака (Ізидор Воробкевич).&nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1901.&nbsp;— 125, 3 с., 1 арк. портр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918230004/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190|date=18 вересня 2020}} * [https://tales.org.ua/writers/vorobkevych-sydir-ivanovych/ Твори Сидора Воробкевича] в електронній бібліотеці TOU = Ivan Hušalevyč = '''Іва́н Миколайо́вич Гушале́вич''' ( [[:uk:Палашівка|Палашівка]], нині [[:uk:Чортківський_район|Чортківський район]], [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільська область]]&nbsp;— , [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Драматург|драматург]], [[:uk:Політик|політичний діяч]], [[:uk:Журналіст|журналіст]], [[:uk:Видавець|видавець]], [[:uk:Теолог|теолог]] з [[:uk:Галичина|Галичини]]. [[:uk:Греко-католицизм|Греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]], один із найбільших прихильників [[:uk:Язичіє|язичія]]. [[:uk:Батько|Батько]] [[:uk:Оперний_співак|оперного співака]] [[:uk:Гушалевич_Євген_Іванович|Євгена Гушалевича]]. == Життєпис == Народився у багатодітній селянській сім'ї села [[:uk:Палашівка|Паушівка]] [[:uk:Чортківський_повіт_(Австро-Угорщина)|Чортківського повіту]] ([[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]]). З [[:uk:1835|1835]]&nbsp;р. жив у селі [[:uk:Базар_(Чортківський_район)|Базар]] на Чортківщині. Здобув середню освіту у [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі]] оо. [[:uk:Василіяни|Василіян]] в [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Навчався у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|духовній семінарії]],<ref name="П32">''Б. Пиндус.'' Гушалевич Іван Миколайович…&nbsp;— С. 443.</ref> на богословському&nbsp; факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]], одночасно закінчив і філософський факультет. По закінченні Львівського університету викладав [[:uk:Українська_мова|руську мову]] у львівських гімназіях, зокрема, з [[:uk:1849|1849]]<ref name="П32" /> в українській академічній гімназії. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]] ([[:uk:1848|1848]]). [[:uk:1849|1849]] видавав газету [[:uk:Новини_(часопис)|«Новини»]], потім&nbsp;— [[:uk:Пчола_(тижневик)|тижневик «Пчола»]] ([[:uk:1851|1851]]–[[:uk:1852|1852]]), [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря Галицка»]] ([[:uk:1863|1863]]–[[:uk:1864|1864]]&nbsp;рр.&nbsp;— «Дім і школа»<ref name="П42">''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович…&nbsp;— С. 444.</ref> [[:uk:1855|1855]] року отримав парафію в селі Яновець; у [[:uk:1855|1855]]–[[:uk:1861|1861]]&nbsp;рр. інспектор народних шкіл Калуського повіту на Станиславівщині<ref name="П32" />; з [[:uk:1862|1862]] до [[:uk:1889|1889]]&nbsp;— [[:uk:Катехит|катехит]] в українській академічній гімназії Львова.<ref name="П42" />. [[:uk:1861|1861]] і [[:uk:1867|1867]] року обраний послом (депутатом) до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]] від IV курії 35 округу (судові повіти [[:uk:Калуш|Калуш]] і [[:uk:Войнилів|Войнилів]], 1861—1869), а [[:uk:1867|1867]] року&nbsp;— послом до австрійського парламенту ([[:uk:Райхсрат|Райхсрату]]; 20.05.1867–21.05.1870, від сільських громад судових повітів [[:uk:Стрий|Стрий]], [[:uk:Сколе|Сколе]], [[:uk:Долина_(місто)|Долина]], [[:uk:Болехів|Болехів]], [[:uk:Рожнятів|Рожнятів]], [[:uk:Калуш|Калуш]], [[:uk:Войнилів|Войнилів]], [[:uk:Миколаїв_(Львівська_область)|Миколаїв]] і [[:uk:Журавно|Журавно]]). Помер у Львові, похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;71<ref>{{книга|автор=Криса&nbsp;Л., Фіголь&nbsp;Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=390|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>. == Творчість == Почав писати [[:uk:1841|1841]] року. Писав українською мовою з елементами [[:uk:Язичіє|язичія]] (за іншими даними&nbsp;— переважно язичієм<ref name="П42" />). У [[:uk:1848|1848]] році у Перемишлі вийшла перша збірка віршів Івана Гушалевича «До моєї батьківщини»; також вийшла збірка «Стихотворения»<ref name="П42" />. [[:uk:1852|1852]] року він випускає другу збірку поезій «Квіти з Наддністрянської левади»; [[:uk:1861|1861]] «Поезії»; в [[:uk:1880|1880]]<ref name="П42" />/[[:uk:1881|1881]]&nbsp;р.&nbsp;— збірку «Галицькі відголоси». [[:uk:1882|1882]] року надрукував поему «Добош», [[:uk:1883|1883]]&nbsp;— дві історичні повісті у віршах: [[:uk:Гальшка_Острозька|«Гальшка Острозька»]] і «Козацький похід до Молдови». [[:uk:1884|1884]] року опублікував дві нові історичні поеми: «Бранка» та [[:uk:Іван_Підкова|«Іван Підкова»]]; збірку «Стихотворения». [[:uk:1891|1891]]&nbsp;р. збірка «Балканские думи». Писав також [[:uk:Пісня|пісні]], [[:uk:Ода|оди]], [[:uk:Елегія|елегії]], [[:uk:Гімн|гімни]], [[:uk:Казка|казки]], [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Легенда|легенди]], 4 п'єси з народного життя; в них виступав як просвітитель і гуманіст. Найвдалішою є п'єса «Підгоряни» ([[:uk:1865|1865]]<ref name="П42" />/[[:uk:1879|1879]]&nbsp;р.), яка часто ставилась в народних театрах і була перекладена російською мовою, [[:uk:Марко_Кропивницький|Марко Кропивницький]] в [[:uk:1882|1882]]&nbsp;р. переробив її на [[:uk:Оперета|оперету]]. П'єси «Обман очей», «Внесення жінки» та «Сільські пленіпотенти» ([[:uk:1870|1870]])<ref name="П42" /> мали менший успіх. Опублікував текст [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слова о полку Ігоревім»]] з примітками і передмовою, у якому доводив справжність цієї пам'ятки. Іван Гушалевич залишив також спогади «З хати до школи» та «Спогади старого&nbsp;— очевидця життя 1848». Автор першого гімну галицьких [[:uk:Русини_(історичний_етнонім)|русинів]] [[:uk:Мир_вам,_браття,_всім_приносим|Мир вам, браття, всім приносим]], вперше оприлюдненого під час «Весни народів» 1848 року.<ref>{{Cite web|title=Мир вам, браття всім приносим… :: 21.helsinki.org.ua|url=http://21.helsinki.org.ua/index.php?id=1703086017|website=21.helsinki.org.ua|accessdate=2023-12-21}}</ref> == Пам'ять == На честь Івана Гушалевича у [[:uk:Вулиці_Львова|Львові]] названа вулиця.<ref>https://maps.visicom.ua/c/24.00908,49.84353,17/f/STR3K72H2V9D?lang=uk</ref><ref>https://streets.lvivcenter.org/uk/Гушалевича-І./</ref> == Див. також == * [[:uk:Мир_вам,_браття,_всі_приносим|Мир вам, браття, всі приносим]] == Видання == * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Туга за юностев; До зорі; Бурлак; Де єсть руська отчина? (Співаємо по путі народній «Дайже, Боже, добрий час»); Дума; До пчоли; Дума над Галичем; Дума наддніпрянська; До торбана; Любов родинной землі; Лебедка; Введеніє; Родимії поля; Тужливая діва; Голубка; Човен: Вірші // Українські поети-романтики: Поетичні твори.&nbsp;— К., 1987.&nbsp;— С. 488—504 * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Де єсть Руська отчизна: Вірші //Тернопіль: Тернопільщина літературна: Дод. 2.&nbsp;— Тернопіль,1991.&nbsp;— С. 17 * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Дума над Галичем //Література рідного краю. Буковина, Галичина, Гуцульщина, Покуття: Хрестоматія 9 кл.&nbsp;— Тернопіль, 1999.&nbsp;— С. 26&nbsp;— 28. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Возний І.'' Іван Гушалевич, наш земляк //Вільне життя.&nbsp;— 1965.&nbsp;— 21 листоп. * Гушалевич Іван (1823—1903) // [[:uk:Енциклопедія_українознавства|Енциклопедія українознавства]] / Під ред. В. Кубійовича.&nbsp;— Львів, 1993.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 430. * Гушалевич Іван Миколайович // УЛЕ.&nbsp;— К., 1988.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— С. 528. * Гушалевич Іван Миколайович // УРЕ.&nbsp;— 2 вид.&nbsp;— К., 1979.&nbsp;— Т. 3.&nbsp;— С. 224. * ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Завадка Б. В.]]'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170106173904/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I|date=6 січня 2017}} Гушалевич Іван Миколайович // {{ЕІУ|2|265}} * Іван Гушалевич (корот. біогр. довідка) // Тернопіль: Тернопільщина літературна. Дод. №&nbsp;2.&nbsp;— Тернопіль, 1991.&nbsp;— С. 17. * ''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович / {{ТЕС|1|443–444}} * ''[[:uk:Іван_Франко|Франко І]].'' Іван Гушалевич // Франко І. Зібрання творів. У 50-ти т. Т. 35. Літ.-критич. праці.&nbsp;— К., 1982.&nbsp;— С. 7—74. * ''[[:uk:Чорновол_Ігор_Павлович|Чорновол І]].'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/ 199 депутатів Галицького Сейму] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171029234947/http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/|date=29 жовтня 2017}}.&nbsp;— Львів&nbsp;: Тріада плюс, 2010.&nbsp;— 228 с., іл.&nbsp;— (Львівська сотня).&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789664860892|ISBN 978-966-486-089-2]]. == Посилання == * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm Біографія і поезії] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515131610/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm|date=15 травня 2010}} * [https://web.archive.org/web/20070706022623/http://www.gazeta.lviv.ua/articles/2007/06/15/24123/ Національні гімни і Львів. Іван Гушалевич // Львівська газета, 15 червня, 2007, №&nbsp;101 (1352)] * [http://zbruc.eu/node/16238 Ігор Мельник. Іван Гушалевич&nbsp;— автор першого гімну галицьких русинів // Zbruch, 04.12.2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160925165218/http://zbruc.eu/node/16238|date=25 вересня 2016}} = Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj = '''Василь Дмитрович Залозе́цький''' гербу [[:uk:Сас_(герб)|Сас]]<ref>[http://prima.lnu.edu.ua/Subdivisions/um/um4-5/Statti/8-PAVLYSHYN%20Oleh.htm СОЦІАЛЬНО-ПОЛІТИЧНИЙ ПОРТРЕТ УКРАЇНСЬКОГО ПРОВОДУ ГАЛИЧИНИ ТА БУКОВИНИ В РЕВОЛЮЦІЇ 1918—1919 РОКІВ]</ref> {{життєпис}}&nbsp;— [[:uk:Священик|священик]], [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], культурний діяч, знавець етнографії. Батько [[:uk:Залозецький_Роман_Васильович|Романа Саса Залозецького]]. == Біографія == Народився {{ДН|7|2|1833}} року в сім'ї сільського священика в селі [[:uk:Погорілівка_(Заставнівський_район)|Погорілівка]], тепер [[:uk:Заставнівський_район|Заставнівський район]], [[:uk:Чернівецька_область|Чернівецька область]]. Вихованням хлопчика займалася мати Марія з роду [[:uk:Ганкевичі|Ганкевичів]]&nbsp;— розумна і енергійна жінка. Батьки подбали про те, щоб їх син отримав добру освіту, незважаючи на те, що сім'я часто переїжджала. Залозецький наполегливо і старанно вчився: в [[:uk:Коломия|Коломиї]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Львів|Львові]] та навіть [[:uk:Відень|Відні]]. Часті переїзди збагачували кругозір юнака, змушували багато думати і спостерігати. Враження від побаченого пізніше оживуть на сторінках його творів. Найкращі роки свого дитинства, як згадував пізніше сам Залозецький, пройшли у селі Княже. === Церковна діяльність === У [[:uk:1858|1858]] році висвятився, стає, як і його батько, [[:uk:Священик|священиком]] (обряд провів [[:uk:Єпископ|єпископ]] [[:uk:Литвинович_Спиридон|Спиридон Литвинович]]). Залозецький вчитується в рядки Біблії, шукаючи благородні вчинки біблійних персонажів і проповідує їх, навчає паству чесності, порядності, гнівно засуджує шахраїв, корчмарів, пияцтво. === Громадська діяльність === Та діяльність просто священика його не влаштовує, він хоче більшого. Тому він складає Статут товариства проповідників тверезості, згуртовує навколо себе колег і береться за місіонерство по боротьбі із пияцтвом. Статут товариства був схвалений [[:uk:Сембратович_Йосиф_(митрополит)|митрополитом Сембратовичем]], тому він із однодумцями їздить селами Станіславщини і Львівщини. Його однодумцями були [[:uk:Мох_Рудольф|Рудольф Мох]], [[:uk:Струтинський_Антін|Антін Струтинський]] та Ілля Мордарович. Невдовзі погіршилося його здоров'я і дану справу він покинув. === Літературна діяльність === На цей час припадає його перша спроба писати. В [[:uk:1861|1861]] році з-під його пера виходить перша повість «Несвятоюрщина», яка викликала захоплення галицьких і буковинських читачів. Відчувши, що його слово потрібне людям і знаходить відгук в їх серцях, почав наполегливо писати і вирішив присвятити свої останні роки життя письменницькій діяльності. Пише оповідання про гірку долю селян, їх турботу і злидні. Переїжджаючи із села в село, із повіту в повіт, він бачив однакове скрутне становище усіх українських селян, їх безпорадне становище, тому впевненим і правдивим словом хоче якось їм допомогти. Відтоді твори Залозецького друкуються у відомих тогочасних виданнях «Слово», «Пролом», «Родимий листок», «Червона Русь». Часто друкується він у львівській «Бесіді». На її сторінках побачили світ такі твори, як: * «Річські гуцули», * «Изтеки русского священника», * «Приключенія русской молодицы», * «Похождения Мендля Зильбербуша», * «Настя Чагровна». В.Залозецький є автором повістей «Звонимира», «Картина з нашого язического бита», «Ростислав, родоначальник галицьких князей», історичний роман «Половецкая моленица», «Євфимия Володаревна» та багато інших творів. Заслуговують на увагу його нариси: «Очерки сельськой жизни», "О Бояне в «Слове о полку Игореве». Він цікавиться традиціями і звичаями українського народу, пише дуже багато статей на етнографічні теми, які також друкуються у львівських журналах: «Несколько сведений о городе Стрие», «Ярмарок в Кутах», «Образки з циркулу Коломийского». В [[:uk:1907|1907]]&nbsp;— [[:uk:1909|1909]] роках у [[:uk:Львів|Львові]] вийшло повне зібрання творів В. Залозецького у трьох томах. Залозецький друкував свої твори під псевдонімами Василій З., Панько из Галичанова, Савчишин Федько, криптонімом В. Д. З. Помер {{ДС|2|2|1915}} року в с. [[:uk:Гірне_(Стрийський_район)|Гірне]], тепер [[:uk:Стрийський_район|Стрийський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. === Мова творів Залозецького === В.Залозецький свої твори писав [[:uk:Язичіє|«язичієм»]]. Василь Залозецький&nbsp;— український письменник [[:uk:Москвофільство|москвофільського]] напрямку. Та, не зважаючи на це, Леся Щербанюк, працівник дитячої обласної бібліотеки імені М.Івасюка, автор однієї із небагатьох статей про маловідомого письменника В.Залозецького, зазначає: «Він&nbsp;— приклад тих людей, котрі хоч і збились на ідеологічні манівці, проте не переставали любити рідну землю і свій нарід».<ref>http://www.webcenter.top/zastavnivskiy-rayon/pogorilivka/vidatni-osobistosti-pogorilivka/</ref> Навіть такий принциповий противник москвофільства як ідейної течії [[:uk:Франко_Іван|І.Франко]] був при цьому поміркованим в оцінці москвофілів: «Не забуваймо, що між тими „запроданцями“ находились і находяться люди, що весь вік живуть в найскромніших відносинах, в тісності і бідності, служачи справі, котра їм видається справедливою… Коли чую, що до таких людей прикладається слово „запроданці“, то се пригадуються давні відьми та чортівниці, котрих усякі ортодоки палили на стосах за те, що вони продались чортові, хоч ті нещасні „запроданці“ жили звичайнісінько в найбіднішій нужді».{{джерело}} Безсумнівно, що до таких особистостей належить і Василь Залозецький. Адже у своїй творчості він відображав славні сторінки минулого свого народу, оспівував любов до ближнього, готовність до самопожертви за рідну землю, красу людських взаємин. Багато уваги наш земляк приділяв громадській діяльності. === Доля літературної спадщини Залозецького === Окремі прижиттєві видання Залозецького зберігаються у фондах відділу рідкісної книги бібліотеки Чернівецького національного університету імені Ю.Федьковича. Майже всі твори, які написав за життя письменник, зберігаються у Львові, де проживав письменник до останнього свого дня. Чотири рідкісні книги письменника, а саме: повісті «Несвятоюрщина», «Ростислав&nbsp;— родоначальник галицких князей», «Звонимира» та роман «Половецкая моленица» з біографією письменника на початку книги, написаної невідомим автором, є у погорілівчанина Дмитра Чорнописького, відомого майстра лозоплетіння і також поціновувача рідкісних книг, який проживає у Чернівцях.{{джерело}} == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Богайчук М. А.'' Залозецький Василь Дмитрович // Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник.&nbsp;— Чернівці&nbsp;: Видавничий дім «Букрек», 2005.&nbsp;— С. 99.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9668500644|ISBN 966-8500-64-4]]. * ''Залозецький Василь Дмитрович'' // Духовні обрії рідного краю: літературно-мистецька Заставнівщина.&nbsp;— Заставна, 2001.&nbsp;— С. 43-44. * ''Гаврилюк О., Боганюк Ю.'' (автори-укладачі). Василь Залозецький // Пам'ятаймо! (Знаменні та пам'ятні дати Буковини в 2013 році): бібліографічний покажчик.&nbsp;— Чернівці, 2013.&nbsp;— С. 36—37. * ''Гнеп М.'' Ким був Залозецький? / [[:uk:Микола_Гнеп|Микола Гнеп]] // Молодий Буковинець.&nbsp;— 1990.&nbsp;— 15-21 січня (№&nbsp;3).&nbsp;— С. 3 9вкл.). * ''Гузар З. П.'' Залозецький Василь Дмитрович // {{УЛЕ/2}}&nbsp;— С.&nbsp;235. * ''Гусар Ю.'' Залозецький Василь Дмитрович / Ім'я на Буковині Василь: штрихи до енциклопедичного видання./ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Правдивий поступ.&nbsp;— 2002.&nbsp;— 14 січня (№&nbsp;1, 2).&nbsp;— С. 4. * ''Гусар Ю.'' Письменник з Погорилівки: [про Василя Залозецького] / [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Буковинське віче.&nbsp;— 2010.&nbsp;— 3 лютого (№&nbsp;8).&nbsp;— С. 4. * ''Гусар Ю.'' 175 років українському письменнику Василю Дмитровичу Залозецькому (1833—1915)/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]. Буковинський календар. Ювілеї- 2008: словник-довідник.&nbsp;— Чернівці&nbsp;: Правдивий поступ, 2008.&nbsp;— С. 22. * ''Снігур І.'' Залозецький Василь / [[:uk:Іван_Снігур|Іван Снігур]] // [[:uk:Час|Час]], 2004.&nbsp;— 30 вересня (ч. 40).&nbsp;— С. 11. * ''Щербанюк О.'' Василь Залозецький про наші ремесла і побут: [до 175-річчя від дня народження] // О. Щербанюк // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&nbsp;— 2008.&nbsp;— 13 лютого (№&nbsp;11).&nbsp;— С. 4. * ''Щербанюк Л.'' Читаючи Василя Залозецького / [[:uk:Леся_Щербанюк|Леся Щербанюк]] // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&nbsp;— 2003.&nbsp;— 12 лютого. * ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Аристов Ф.]]'' Памяти Василия Дмитриевича Залозецкого // Славянское объединение.&nbsp;— 1915.&nbsp;— №&nbsp;3—4. == Посилання == * [http://zbruc.eu/node/49570 ''Ігор Мельник.'' Роман Залозецький&nbsp;— засновник нафтової науки // Zbruch, 28.03.2016] * [http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/about/45/49/86/95/ Українці в світі] = Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč = о.&nbsp;'''Мико́ла (Никола) Леонтійович Устияно́вич''' ('''Устіяно́вич'''); , [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|Миколаїв]]&nbsp;— , [[:uk:Сучава|Сучава]])&nbsp;— український [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:УГКЦ|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Батько [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]]. == Життєпис == [[Файл:Устиянович_Микола.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C271x271bod%7C%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C271x271bod%7CМикола] Устиянович, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&nbsp;<nowiki>р.]] Походив із родини </nowiki>[[:uk:Посадник|посадника]] [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|міста Миколаїв на Львівщині]]. Початкову освіту здобув у Миколаєві, далі закінчив нормальну школу у Львові (1820—1824) та Львівську гімназію (1824—1830), також 2 курси філософського факультету університету (1830—1832) та (1838). У 1835&nbsp;р., будучи [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|семінаристом]], увійшов до гуртка [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]]. Водночас з проповіддю М. Шашкевича на свято Покрови 14 жовтня 1836 в [[:uk:Собор_Святого_Юра|соборі Св. Юра]] виголосив свою в [[:uk:Церква_святої_Параскеви_П'ятниці_(Львів)|церкві св. Параскеви]]). Через те, що ректор Телеховський не дозволив би цього, подав йому текст, укладений [[:uk:Польська_мова|польською мовою]].<ref>''[[Верига Василь Іванович|Верига В]].'' Нариси з історії України (кінець XVIII&nbsp;— початок XIX&nbsp;ст.).&nbsp;— Львів&nbsp;: Світ, 1996.&nbsp;— С. 155—156. [[Спеціальна:Джерела книг/5777303595|ISBN 5-7773-0359-5]].</ref> Друкуватися почав 1836&nbsp;року. Став ініціатором і співзасновником літературно-наукового товариства [[:uk:Галицько-Руська_матиця|«Галицько-Руська матиця»]]. [[Файл:Кобилянська_Устиянович.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C255x255bod%7C%D0%94%D0%BE%D0%BD%D1%8C%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cnáhľad%7C255x255bod%7CДоньки] Устияновича Ольга та Марія (сидить) з [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгою Кобилянською]], 1882&nbsp;<nowiki>р.]] Був </nowiki>[[:uk:Парох|парохом]] у селищі [[:uk:Славськ|Славсько]] (Стрийщина), м. [[:uk:Сучава|Сучаві]], чернівецьким [[:uk:Архіпресвітер|деканом]]. [[:uk:1848|1848]]&nbsp;року&nbsp;— один з ініціаторів [[:uk:Собор_руських_учених|«Собору руських учених»]] (центральною подією «Собору» (19 жовтня 1848&nbsp;р.) була програмна промова Миколи Устияновича). Виступав за єдність [[:uk:Галичина|Галичини]] і [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]]. [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1866|1866]]&nbsp;— посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]]. [[:uk:1868|1868]]&nbsp;р. один із співзасновників та очільників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]]. Деякий час редагував урядовий часопис [[:uk:Галичо-Рускій_Вѣстникъ|«Галичо-Рускій ВЂстникъ»]]. З [[:uk:1870|1870]]&nbsp;р. жив у м. [[:uk:Сучава|Сучаві]] ([[:uk:Буковина|Буковина]]). Там заприятелював з [[:uk:Кобилянські_гербу_Сас|родиною Кобилянських]], знав [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]] змалечку, його доньки потоваришували з майбутньою письменницею, особливо Ольга, яка товаришувала з нею до кінця життя. Помер у Сучаві 1885&nbsp;року. «Не послідню силу,&nbsp;— писав у некролозі [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]],&nbsp;— покрила буковинська земля… умер один із перших будителів нашого народного духу, друг [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна]], „Соловейко“, як звали його молодші товариші, умер, залетівши на старості літ на чуже поле, забажавши співати „по нотам“». == Літературна діяльність == [[:uk:1836|1836]]&nbsp;р. написав перший [[:uk:Вірш|вірш]] народною мовою («Сльоза на гробі [[:uk:Гарасевич_де_Нойштерн_Михайло|М.&nbsp;Гарасевича»]]), що й зблизило його з [[:uk:Шашкевич_Маркіян|Маркіяном Шашкевичем]]; далі до [[:uk:1846|1846]]&nbsp;р. майже нічого не писав, вражений кампанією проти народної мови Під впливом подій [[:uk:1848|1848]]&nbsp;р. активізувався у літературній творчості,&nbsp;— писав поезії й прозові твори. У ліричних віршах Устияновича відчутні національні та соціальні мотиви, любов до гірської природи Карпат, знання фольклору. Вірші «Верховино, світку ти наш», «Гей, браття опришки» стали народними піснями. Тільки 1848 рік, рік бурхливих політичних подій в [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійській імперії]], розбудив М. Устияновича: він став одним з ініціаторів скликання і душею [[:uk:Собор_Руських_Учених|«Собору Руських Учених»]] у Львові. Відірваний від громадсько-культурного життя, останні 20 років життя поступово згасав як письменник. У його творчому житті на зміну поетичній, часто пісенній мові, яку Устиянович високо підніс у своїх найкращих творах, прийшло штучне [[:uk:Язичіє|язичіє]]. Етнографічні матеріали становлять основу прозових писань Миколи Устияновича: «Старий Єфрем», «Месть верховинця»; «Страсний Четвер». === Видання === * Поезії.&nbsp;— Львів, 1860. * Старий Єфрем для руського народу. Оповідання.&nbsp;— Львів, 1874. * ''Устиянович&nbsp;Н.'' [http://elib.nplu.org/object.html?id=9924 Твори Николи Устияновича і Антона Могильницкого].&nbsp;— Львів&nbsp;: Наук. т-во ім.&nbsp;Шевченка, 1913.&nbsp;— Вид. 2-ге.&nbsp;— 512&nbsp;с. (Руська письменність; III, 2)&nbsp;— досі найповніше видання/ * Письменники Західної України 30&nbsp;— 50-их pp.&nbsp;XIX&nbsp;ст.&nbsp;— К., 1965 (вибір найкращих творів). * ''Устиянович, Микола.'' Поезії / Упоряд., вступ. ст. і прим. Михайла Шалати.&nbsp;— К. : Радянський письменник, 1987.&nbsp;— 255 с. == Вшанування пам'яті == * [[:uk:Художньо-меморіальний_музей_Устияновичів|Художньо-меморіальний музей Устияновичів]] у селі [[:uk:Вовків_(Солонківська_сільська_громада)|Вовків]]. * [[:uk:Вулиця_Устияновича_(Львів)|Вулиця]] у Львові (раніше мала назву [[:uk:Корнель_Уєйський|Уєйського]]). * Вулиця у місті Миколаєві Львівської області. * Вулиця Устияновича в селі Нижня Рожанка Славської ОТГ (центральна вулиця вздовж села) * Пам'ятник біля церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському * Вулиця Устияновича, яка бере початок від церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському == Примітки == == Література == * ''Стеблій Ф.'' [http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf Устиянович Микола] // {{ЕІУ|10|255}} * Микола Устиянович. Життя і творчість: [монографія] / Л. Гулевич.&nbsp;— Дрогобич&nbsp;: ДДПУ ім. І. Франка, 2011.&nbsp;— 236 с.&nbsp;— {{ISBN|966-384-201-1}}. == Посилання == * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah17.htm Твори на Ізборнику] * [http://mykolayiv.org/detail/mikola-ustiyanovich/ Микола Устиянович. Сайт Миколаїв над Дністром] <references /> = Ivan Naumovič = '''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874). == Життєпис == [[Файл:Наумович Іван Григорович.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg|náhľad|Іван Наумович (1920-ті рр.)]] Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника. Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]]. Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські. Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію. У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]]. == Громадська та політична діяльність == Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]]. Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].<span> </span>— 1968.&nbsp;— С. 224.<span> </span>— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]]. Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав: На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref> 1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&nbsp;21, ряд 2, місце 10). [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?) Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.» <references /> = Antin Ľubyč Mohyľnyckyj = '''Антін Любич Могильницький''' ([[:uk:3_березня|3 березня]]/[[:uk:3_серпня|3 серпня]]<ref name="БП">''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович…&nbsp;— С. 544.</ref> [[:uk:1811|1811]], [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірки]], нині у складі [[:uk:Калуш|Калуша]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&nbsp;— [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]], [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблунька]], [[:uk:Богородчанський_район|Богородчанський район]])&nbsp;— [[:uk:Українці|український]] письменник, громадський і політичний діяч, [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] священник, [[:uk:Архіпресвітер|декан]] богородчанський (УГКЦ<ref name="ІЧ159">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 159.</ref>). Писав мовою, близькою до [[:uk:Українська_мова|народної]]. Батько [[:uk:Могильницький_Андроник|Могильницького Андроника]].<ref name="ІЧ160">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 160.</ref> == Життєпис == [[Файл:Могильницький_Антін_Любич.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg|vľavo|náhľad|305x305bod|Антін Любич Могильницький, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&nbsp;р.]] [[Файл:Українські_посли_Галицького_крайового_сейму_1-го_скликання.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%BB%D0%B8_%D0%93%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D1%83_1-%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%BA%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Посли галицького сейму 1-ї каденції (1861—1865&nbsp;рр.). У другому ряду&nbsp;— о. А. Могильницький (стоїть у центрі).]] Антін Могильницький народився в родині греко-католицького пароха села Підгірок (нині в межах міста [[:uk:Калуш|Калуша]])<ref name="ІЧ159" />). Родина мала шляхетське походження та належала до [[:uk:Любич_(герб)|гербу Любич]]<ref>Родина послуговувалась відміною Lubicz V, також відомою як Mogilnicki.</ref><ref>{{Cite web |url=http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view|title=Підгірчани мандрують стежками Антіна Могильницького|accessdate=4 серпня 2019|archive-date=5 серпня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805075510/http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view}}</ref>. Дитинство Антіна минуло в [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвині]], куди переїхала його сім'я після смерті батька у 1813&nbsp;р. Відомо, що вітчим Антона не дуже переймався освітою пасинка. Лише у 16-річному віці А.&nbsp;Могильницький вступив до [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі оо.&nbsp;Василіан]] у [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Через порушення гімназійних розпорядків не раз змінював місце навчання. Навчався у [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|Станиславівській цісарсько-королівській гімназії]],<ref>{{SgKP|XI|195|Stanisławów}}</ref> у гімназіях [[:uk:Чернівці|Чернівців]] і [[:uk:Львів|Львова]], здобув середню освіту в [[:uk:Будапешт|Будапешті]]. В 1837 році вступив у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]] і закінчив її у 1840&nbsp;році. Висвячений 1841 року. Адміністратор парафії [[:uk:Кальне_(Сколівський_район)|Кальне]] (тепер Сколівського району<ref name="ІЧ159" />). Був парафіяльним священником у селах [[:uk:Хітар|Хітарі]] [[:uk:Стрийський_округ|Стрийського округу]], [[:uk:Збора|Зборі]] Калуського округу, [[:uk:Комарів_(Галицький_район)|Комарові]] [[:uk:Станиславівський_округ|Станиславівського округу]], [[:uk:Бабче|Бабчому]] (1859—1873 роки<ref name="ІЧ159" />). Одночасно працював приватним учителем. У 1859 році о.&nbsp;Антін Могильницький оселився в селі [[:uk:Бабче|Бабче]] Богородчанського округу. [[:uk:1861|1861]]&nbsp;р. його обрали депутатом [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму 1-го скликання]] (від IV курії 26 округу Богородчани&nbsp;— Солотвина, входив до складу [[:uk:Руський_клуб|«Руського клубу»]]<ref>''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 103—104.</ref>) та [[:uk:Райхсрат|австрійського парламенту]] у [[:uk:Відень|Відні]] від Станиславівського округу (представляв сільські громади судових [[:uk:Повіт|повітів]] [[:uk:Станиславів|Станиславів]], [[:uk:Галич|Галич]], [[:uk:Богородчани|Богородчани]], [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвина]], [[:uk:Монастириська|Монастириська]], [[:uk:Бучач|Бучач]], [[:uk:Надвірна|Надвірна]], [[:uk:Делятин|Делятин]], [[:uk:Тисмениця|Тисмениця]] і [[:uk:Тлумач|Тлумач]])<ref>''Adlgasser F.'' [https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml Kurzbiografie Lubicz-Mogilnicki (Ljubyč-Mohyl'nyckyj), Anton (Antin) Ritter von] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131041911/https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml|date=31 січня 2021}} на сайті Parlament Österreich Republik. Parlamentarier 1848—1918.{{ref-de}}</ref>. У Відні [[:uk:27_червня|27 червня]] виступив з палкою промовою на захист народної освіти рідною мовою. Обстоював інтереси українського населення разом з єпископом [[:uk:Спиридон_(Литвинович)|Спиридоном Литвиновичем]].<ref name="БП" /> Нонконформіст, на відміну від сучасників-[[:uk:Москвофільство|москвофілів]] відстоював вживання народної мови в літературі, дотримувався федералістських принципів.<ref name="ІЧ160" /> В останні роки життя А.&nbsp;Могильницький відійшов від письменницької творчості та громадського життя. Помер несподівано [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]]&nbsp;р., перебуваючи проїздом у [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблуньці]] Богородчанського округу (через серцевий напад). За іншою версією, загинув унаслідок нещасного випадку.<ref name="ІЧ160" /> == Творчість == [[Файл:Скит_Манявський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%BA%D0%B8%D1%82_%D0%9C%D0%B0%D0%BD%D1%8F%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|267x267bod|Титульна сторінка Скиту Манявського]] Літературну діяльність Антін Могильницький почав у 1838&nbsp;р. Головною ідеєю його поетичних, публіцистичних творів була боротьба за рідну мову і освіту для [[:uk:Українці|русинського народу]]. Послідовник «Руської трійці». публікувався з [[:uk:1838|1838]]&nbsp;р. в газетах «Новини», [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря галицька»]], «Слово» у Львови, в альманасі [[:uk:Вінок_русинам_на_обжинки|«Вінок русинам на обжинки»]] та ін.<ref name="БП" /> [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] писав про нього: «Житє Могильницького від самого 1838 року до його смерті було немов дзеркалом, в котрім досить живо відбилися пориви, надії та судьби галицько-руського народа». Революція 1848&nbsp;р. пожвавила творчу і громадську діяльність А.&nbsp;Могильницького. Літературну популярність здобув завдяки поемі «Скит Манявський» (перша частина вийшла в [[:uk:1849|1849]] році, остання&nbsp;— в [[:uk:1852|1852]] році), на основі усних народних повістей. У ній йшлося про велич давньоруського [[:uk:Галич|Галича]], описувалися краса [[:uk:Карпати|Карпат]] і стародавня [[:uk:Слов'янська_міфологія|слов'янська міфологія]]. Поема була популярна, як і балада «Русин-вояк», що також вийшла 1849 року. Здійснити творчі задуми Могильницькому перешкодило настання післяреволюційної реакції. А.&nbsp;Могильницький був автором повістей «Конґруа батька Жегаловича» і «Повість старого Сави із Підгір'я», сатиричної поеми «Пісня поета» і кількох «Дум». Окремим виданням були опубліковані його «Речі в сеймі та парламенті» та приватні листи ([[:uk:1885|1885]]&nbsp;р.). З огляду на літературну діяльність А.&nbsp;Могильницького, [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] зарахував його до «перших будителів руського духа в Галичині». == Вшанування == Його ім'ям названа вулиця в [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірках]], на котрій стоїть [[:uk:Церква_Стрітення_Господнього_(Калуш)|церква]]. Також у Підгірках його іменем названий [https://web.archive.org/web/20180501022702/http://kalushcultura.if.ua/?m0prm=34 Будинок культури], на стіні якого встановлена [[:uk:Івано-Франківська_вулиця_(Калуш)#%D0%A4%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%97|меморіальна дошка]] роботи [[:uk:Семак_Ігор_Миколайович|І.&nbsp;Семака]]. В музеї-оселі родини Івана Франка є експозиція, присвячена А. Могильницькому. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Стеблій Ф.&nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A Могильницький Антін] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924175626/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A|date=24 вересня 2016}} // {{ЕІУ|7|16}} * ''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович / {{ТЕС|2|544}} * ''Чорновол І.'' 199 депутатів Галицького Сейму // Серія «Львівська сотня».&nbsp;— Львів&nbsp;: «Тріада плюс», 2010.&nbsp;— 228 с., іл. * [http://kalush.info/page/mogilnicky Антін Могильницький] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110504105806/http://www.kalush.info/page/mogilnicky|date=4 травня 2011}}. * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm Біографія, поезії, статті, листи] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516050602/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm|date=16 травня 2010}}. * [https://web.archive.org/web/20071013081302/http://franko.lviv.ua/faculty/jur/publications/visnyk27/Recenzii27_Dysak.htm Знадоби І. Франка до життєпису Антона Могильницького]. * [https://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf Скит Манявський (у форматі pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215005650/http://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf|date=15 лютого 2016}} * [https://vikna.if.ua/news/category/all/2023/03/04/141227/view ''Леся КИРИЛОВИЧ.'' Боян галицької раті Антін Любич Могильницький народився в Підгірках.] = Mychajlo Kačkovskyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Kačkovskyj | Popis osoby = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik | Portrét = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg | Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1802]] | Miesto narodenia = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}} | Miesto úmrtia = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[právnik]] | Známy vďaka = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]] | Alma mater = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]] | Popis portrétu = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]] }}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou. == Životopis == Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]]. Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]). Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}. * {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}. = Nikolaj Nagy = '''Нодь Микола''' ({{ДН|||1819}}, м. [[:uk:Бошвар|Бошвар]], [[:uk:Угорщина|Угорщина]]&nbsp;— {{ДС|||1862}}, [[:uk:Відень|Відень]])&nbsp;— український [[:uk:Літератор|літератор]], [[:uk:Музикант|музикант]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. == З біографії == Народився 1819 року у місті Бошвар (Угорщина). Закінчив [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородську богословську семінарію]], став викладачем семінарії, потім парохом у Відні, [[:uk:Ректор|ректором]] [[:uk:Віденська_духовна_семінарія|Віденської духовної семінарії]]. Налагодив зв'язки з галицькими українськими культурними діячами, підтримував український національний рух, проголошував єдність української культури. Відомий як диригент, керівник хорів. Помер 1862 році у Відні. == Творчість == Видав дві збірки поезій: «Руський соловей» та збірку пісень для дітей «Пам'ять із отпуста добрим дітям» ([[:uk:Відень|Відень]], [[:uk:1851|1851]]), що мали велике значення для розвитку освіти, культури серед українців Закарпаття, зокрема лемків. Складав мелодії до пісень. Мова його творів народна, колоритна, виразна. Друкував свої твори в західноукраїнській пресі, зокрема у «Віснику», в альманахах Пряшівської літературної спілки. Талановитий [[:uk:Диригент|диригент]], керівник хорів. Поруч з [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|Олександром Духновичем]] та О. Павловичем був одним з найпопулярніших українських літераторів Закарпаття, членів Пряшівської літературної спілки. == Література == * Українська діаспора: літературні постаті, твори, біобібліографічні відомості / Упорядк. В.&nbsp;А.&nbsp;Просалової.&nbsp;— Донецьк: Східний видавничий дім, 2012.&nbsp;— 516 с. = Ivan Duliškovič = '''Іван Дулишкович''' ([[:uk:1815|1815]], с. [[:uk:Голятин|Голятин]], Марамороської жупи, нині [[:uk:Міжгірський_район|Міжгірський район]]&nbsp;— [[:uk:1883|1883]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]])&nbsp;— [[:uk:Греко-католики|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]], закарпатський [[:uk:Історик|історик]]. == Біографія == Народився 14 листопада в 1815 році в с. Голятині Марамороської жупи (сьогодні Міжгірського району) у сім'ї священника. Після закінчення місцевої школи вчився в Ужгородській гімназії. Філософські науки вивчав у Кошицях, а богословські&nbsp;— в Ужгородській семінарії. Священицькі обов'язки виконував у верховинських селах [[:uk:Скотарське|Скотарське]] (1841—1848), Нижні і Верхні Ворота (1848—1869) на Воловеччині, а з 1869 року в селі [[:uk:Чинадієво|Чинадієво]] поблизу Мукачева, де помер 21 лютого 1883 року. == Доробок == У важких умовах Іван Дулішкович зібрав велику кількість джерел і написав ґрунтовне дослідження «Исторические черты Угро-Руских» (Тетрадь І, Унгвар, 1874.&nbsp;— 133 с.; Тетрадь ІІ&nbsp;— 1875.&nbsp;— 140 с. ; Тетрадь ІІІ.&nbsp;— 1877.&nbsp;— 234 с.) Минуле свого народу Іван Дулішкович показує на тлі загальнослов'янської історії, використавши праці візантійських і римських авторів. Іван Дулішкович порушив важливе питання&nbsp;— автономії Закарпаття у складі Австро-Угорської монархії, якої домагалися ще О. Духнович, А. Добрянський. Він гостро критикує дворянство, засуджує тих, які заради збереження своїх привілеїв плазували перед чужинцями і йшли на службу до них. Звичайно, праця Івана Дулішковича "Исторические черты Угро- Руських’’ не позбавлена недоліків, але її не можна оцінювати з позиції сучасного рівня історичної науки. ЇЇ поява була значним явищем не тільки в науці Закарпаття, а й у піднесенні національної самосвідомості закарпатських русинів. Це було перше дослідження з історії Закарпаття (з найдавніших часів до поч. 19 ст.), написане рідною («руською») мовою на основі істор. джерел. Автор дотримується думки, що слов'яни є автохтонами Європи, він ділить їх на три групи: зх., сх. і пд., позитивно оцінює діяльність кн. [[:uk:Федір_Корятович|Федора Корятовича]], розкриває причини закріпачення селянства, висвітлює історію Мукачівської єпархії та характеризує діяльність єпископів М. Ольшавського та І. Брадача. 1874 року львівська москвофільська газета «Слово», повідомляючи про вихід у світ праці «Исторические черты Угро-Русских», відзначала, що її «сочинитель будет причислен к тем мужам, которым наш народ благодарностью одолжится». Редакція газети не помилилася&nbsp;— ім'я автора Івана Дулішковича зайняло почесне місце в ряду відомих вчених, культурно-освітніх і церковних діячів Закарпаття, а його праця в крайовій історіографії XX&nbsp;ст. Основний його твір «Исторические черты Угро-Русских» у трьох томах побачив світ в Ужгороді в 1874, 1875, 1877 роках, первісно планувався й четвертий. Його рідний брат&nbsp;— Михайло (Мігай) Дулішкович (1813—1873). '''Ioann Duliškovič''' ({{Vjazyce2|rue|Йоанн Дулишкович}}, {{Vjazyce2|hu|János Duliskovics}}, {{Datum narození|1815|11|14}} [[:cs:Holjatyn|Holjatyn]] — {{Datum úmrtí|1883|02|21}} [[:cs:Čynadijovo|Čynadijovo]]) byl rusínský řeckokatolický kněz, spisovatel, novinář a historik.<ref name=":35">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":011">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}</ref> Nejznámější dílo Duliškoviče je čtyřdílná [[:cs:Črta|črta]] ''Historické črty Uhro-Ruské'' a tří dílné dílo ''Historie podkarpatských Rusínů.''<ref name=":011" /> == Život == Ioann Duliškovič se narodil {{Datum narození|1815|11|14}} v obci [[:cs:Holjatyn|Holjatyn]] nedaleko [[:cs:Mižhirja|Mezihoří]]. Jeho otec, Alexej Duliškovič, byl řeckokatolický kněz.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Закарпатська Обласна Універсальна Наукова Бібліотека ім. Ф. Потушняка::Видатні закарпатці|periodikum=biblioteka.uz.ua|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|datum přístupu=2025-10-21}}</ref> Studoval na Užhorodském gymnáziu a teologické vzdělání získal na teologickém semináři v Užhorodě a filozofii v Košicích.<ref name=":35" /> Po vysvěcení na kněze v roce 1841 sloužil na farnostech ve [[:cs:Skotarske|Skotarském]], poté ve [[:cs:Verchni_Vorota|Verchných Vorotách]], [[:cs:Nyžni_Vorota|Nyžních Vorotách]] a nakonec v [[:cs:Čynadijovo|Čynadijově]].<ref name=":35" /><ref name=":011" /> Ioann Duliškovič zemřel {{Datum úmrtí|1883|02|21}} v [[:cs:Čynadijovo|Čynadijově]], kde sloužil jako farář.<ref name=":35" /><ref name=":19">{{Citace monografie|příjmení=Danyljuk|titul=Іван Дулішкович як історик|editoři=H. Pavlenko, E. Balahuri, M. Tyvodar|vydavatel=CARPATICA|místo=Užhorod|rok vydání=1995|strany=50–60}}</ref> == Dílo == Po Rakousko-uherském vyrovnání se stal Ioann Duliškovič jeden z předních propagátorů [[:cs:Byzantský_ritus|východního obřadu]] v bohoslužbě, ale také se stal jedním z předních buditelů v 70. letech 19. století a to prostřednictvím popularizace Rusínských dějin.<ref name=":011" /> Historickými články vystupoval v novinách ''[[:cs:Rusínské_národní_obrození#Sv%C4%9Bt|Svět]]''. V roce 1870 poskytl [[:cs:Alexandr_Pavlovič|Alexandr Pavlovič]] své historické materiály a chystal se darovat 100 zlatých tomu, kdo sepíše nejlepší Rusínské historické dílo.<ref name=":011" /><ref name=":28">{{Citace periodika|příjmení=Razgulov|jméno=Valerij|titul=«Исторические черты Угро-Русских» и их автор Иоанн Дулишкович|periodikum=Karpatska polonina|datum vydání=2019-05-11}}</ref> V roce 1874 vyšel v tiskárně Karla Jägera (Jägerova tiskárna) první díl ''Historie podkarpatských Rusínů'', v roce 1875 druhý díl a v roce 1877 třetí. Tři díly pokrývaly dějiny Rusínů od nejstarších dob až do konce 18. století.<ref name=":011" /> Duliškovič napsal i čtvrtý díl, ten však nebyl nikdy vydán a ztratil se; s jistotou se ví, že pojednával o době [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]] a končil rokem 1831, smrtí biskupa [[:cs:Aleksij_Povčij|Aleksij Povčij]].<ref name=":28" /> Duliškovič byl dobře obeznámen s pracemi svých předchůdců a měl přístup ke knihám [[:cs:Rusínské_národní_obrození#Rus%C3%ADnsk%C3%A9_osv%C3%ADcenstv%C3%AD|biskupské knihovny]].<ref name=":19" /> Zastával koncepci teorie o původním osídlení Slovanů ve střední Evropě dávno před [[:cs:Maďarský_vpád_do_Evropy|příchodem Maďarů]] a byl jedním z prvních rusínských historiků, kteří označili [[:cs:Teodor_Koriatovič|legendu o příchodu]] [[:cs:Teodor_Koriatovič|Teodora Koriatoviče se 40 tisíci poddanými]] za smyšlenou.<ref name=":35" /><ref name=":011" /> === Ohlas a význam === ''Historie podkarpatských Rusínů'' se stalo prvním, široce dostupným dílem, které popisovalo systematický výklad historického vývoje [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]] od nejstarších dob až do počátku 19. století. Kromě vědeckého významu měla publikace i velkou společensko-politickou roli, neboli [[:cs:Rusínské_národní_obrození|probouzela národní uvědomí Rusínů]].<ref name=":19" /> Ve druhé polovině 19. století totiž neexistovala publikace, která popisovala historický vývoj Rusi v [[:cs:Rusínština|lidovém jazyce]], který ale stále obsahoval prvky [[:cs:Jazyčije|jazyčije]] a [[:cs:Ruština|ruštiny]]. Ostatní publikace (např. od [[:cs:Juraj_Joanik_Bazilovič|Ioannikije Baziloviče]]) byly psány latinsky a německy, a tedy téměř nedostupné pro široké vrstvy lidu, zatímco šestidílné dějiny od [[:cs:Michal_Lučkaj|Michala Lučkaje]] zůstaly jen v rukopisné podobě v [[:cs:Eparchie_mukačevská|diecézním archivu]].<ref name=":19" /> Duliškovičovo dílo bylo jeho současníky přijato pozitivně. Krátce po vydání prvního svazku napsal 10. října 1874 redaktor listu [[:cs:Rusínské_národní_obrození#Karpat|''Karpat'']] [[:cs:Alexandr_Homičkov|Alexandr Homičkov]]: ''„Právě v době, kdy na užhorodském gymnáziu zakázali vyučovat dějiny rusky, …pozdvihl Bůh muže, který chce v rusínském jazyce ukázat dějiny našeho plemene… Neúnavná činnost otce Duliškoviče nám zaručuje, že dílo bude dokončeno a že jeho autor bude počítán mezi ty muže, kterým nám náš národ bude navždy vděčen.“''<ref name=":28" /> [[:cs:Alexandr_Pavlovič|Alexandr Pavlovič]] věnoval na vydání knihy 500 zlatých a vynaložil všechny síly k jejímu šíření.<ref>{{Citace monografie|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna|editoři=Fedir M. Kovač, Fedir M. Kovač, Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovac'koï Respubliky|vydání=1. vyd|vydavatel=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|místo=Prjašiv|počet stran=496|edice=Rusyny-Ukraïnci prjašivščyny|isbn=978-80-85137-15-6}}</ref> Existovaly však i negativní hodnocení, například od ruského historika [[:cs:Alexej_Leonodovič_Petrov|Alexeje Leonodoviče Petrova]], jehož koncepce byly zcela opačné; považoval [[:cs:Rusíni|Rusíny]] za část [[:cs:Rusové|ruského národa]], kteří přišli do [[:cs:Karpatská_kotlina|Karpatské kotliny]] až po 12. století. Přestože byla Duliškovičova práce později kriticky hodnocena, představuje významný příspěvek k formování podkarpatské historiografie 19. století, ale v celkovém vývoji rusínské historiografie má dílo minimální význam.<ref name=":011" /><ref name=":19" /> <references /> = Jurij Žatkovič = '''Юрій''' ('''Георгій''') '''Кальман Жаткович''' ([[:uk:Дравці|Дравці]] біля [[:uk:Ужгород|Ужгорода]]&nbsp;— {{ДС|25|9|1920}}, [[:uk:Стройне|Стройне]] на [[:uk:Свалявський_район|Свалявщині]])&nbsp;— дослідник історії [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], етнограф, священник, письменник, літературознавець, перекладач, член [[:uk:НТШ|НТШ]] ([[:uk:Львів|Львів]]). == Біографія == Народився в родині учителя. Навчався в Ужгородській і Велико-Варадинській гімназіях, [[:uk:1881|1881]]&nbsp;р. закінчив [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородську богословську семінарію]]. Служив священником у селах [[:uk:Великий_Раковець|Великий Раковець]], [[:uk:Іза|Іза]], [[:uk:Стройне|Стройне]]. Писав угорською мовою та [[:uk:Язичіє|язичієм]]. Вивчав церковну [[:uk:Історія|історію]] й [[:uk:Етнографія|етнографію]] Закарпаття. За працю «Влияние ягерских епископов и борьба против него в Мукачевской епархии» був обраний членом Мадярського історичного товариства ([[:uk:1884|1884]]&nbsp;р.). Друкувався у «Листку», «Місяцесловах» (Ужгород), «ЗНТШ» (Львів) та в угорській періодиці, сам редагував часопис [[:uk:Русинъ_(Закарпаття,_Жаткович)|«Русинъ»]]. Автор першого в Угорщині «Короткого нарису української літератури» та «Короткої історії руської літератури до татарської навали». Переклав угорською мовою окремі твори [[:uk:Марко_Вовчок|М. Вовчка]] ([[:uk:1897|1897]]&nbsp;р.), [[:uk:Юрій_Федькович|Ю. Федьковича]] ([[:uk:1898|1898]]&nbsp;р.), [[:uk:Іван_Франко|І. Франка]] (1902&nbsp;р.), відомий протест західно-українських культурних діячів «І ми в Європі» (1896&nbsp;р.), на українську мову з угорської «Меморіал [[:uk:Едмунд_Еган|Е. Егана]]. Економічне становище руських селян в Угорщині» (Львів, 1901&nbsp;р.). Підручники Жатковича для закарпатських українських шкіл було заборонено; лише три з них (з [[:uk:Географія|географії]], історії та суспільних наук) 14 разів перевидавалися словацькою мовою. Багато творів Жатковича лишилися неопублікованими. Був лідером руху [[:uk:Народовці|народовців]] Закарпаття початку ХХ ст. За спілкування з видатним українським вченим [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]] угорська влада всіляко утискала Юрія Жатковича, намагалася інкримінувати йому участь у російській пропаганді, і він змушений був писати два протоколи-пояснення з цього приводу: 27 січня та 17 березня 1903 р.<ref>Володимир Гнатюк. Мадярська свобода // ''Лїтературно-Науковий Вістник'', — т. 32, — кн. 11. — Львів 1905, — С. 149—150.</ref> == Твори == * Князь Федор Корятович. «Листок», 1891, №&nbsp;12 * Замітки етнографічні з Угорської Руси // Етнографічний збірник, т. 2. Львів, 1896 * Нарис історії Грушівського монастиря на Угорській Русі // Місяцеслов на 1906&nbsp;р. Ужгород, 1905 * Мадярські переклади творів Івана Франка // Привіт Іванові Франкові в сорок-літє його письменської праці. Львів, 1916 * Короткий нарис малоросійської літератури (Уривок) // Світова велич Шевченка, т. 3. К., 1964 * Этнографическій очерк угро-русских. «Новини Закарпаття», 1993, 27 трав., 2 груд. * Весілля. «Carpatica—Карпатика», 1999, вип. 6. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Герасимова Г. П''. [http://www.history.org.ua/?termin=Zhatkovych_Yu ЖАТКОВИЧ Юрій-Кальман]. // {{ЕІУ||}} * Гнатюк В. Мадярська свобода // ''Лїтературно-Науковий Вістник'', — т. 32, — кн. 11. — Львів 1905, — С. 143—154. * ''Гнатюк В. М.'' Юрій ЖатковиЧ // ЛНВ.&nbsp;— 1904.&nbsp;— т. XXVIII.&nbsp;— кн. 10—12. * ''Данилюк Д. Д''. [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=18886 Жаткович Юрій-Кальман Юрійович] // {{ЕСУ|9|509—510}} * ''Лелекач М. М., Гарайда І. А.'' Загальна бібліографія Підкарпаття.&nbsp;— Ужгород, 1943. * ''Мазурок О. С.'' Юрій Жаткович як історик та етнограф Угорської Руси // Український історик.&nbsp;— 1993.&nbsp;— т. 30.&nbsp;— №&nbsp;116—119. * ''Микитась В. Л.'' З ночі пробивалися…&nbsp;— Ужгород, 1977. * ''Пагиря В.'' «Я світ узрів під Бескидом…»: Сторінки історії.&nbsp;— Ужгород, 1993. * Його ж. Подвижник національної науки і культури: До 140-річчя від дня народж. Ю. Жатковича // Календар «Просвіти» на 1995&nbsp;р.&nbsp;— Ужгород, 1995. * ''Хланта І.'' Літературне Закарпаття у XX&nbsp;ст.&nbsp;— Ужгород, 1995. * ''Перфецкий Е.'' Обзор угрорусской историографии. «Известия отделения русского языка и словесности Императорской АН», СПб., 1914, кн. 1; Юрий Жаткович // Календарь «Унио» на 1921 г.&nbsp;— Ужгород, 1920. '''Jurij Kálmán Žatkovič'''<ref name=":06">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref> (, [[:cs:14._říjen|14. října]] [[:cs:1855|1855]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]] – [[:cs:25._září|25. září]] [[:cs:1920|1920]] [[:cs:Strojne|Strojno]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Spisovatel|spisovatel]], [[:cs:Etnografie|etnograf]], [[:cs:Překladatel|překladatel]], [[:cs:Národní_buditelé|buditel]] a řeckokatolický [[:cs:Kněz|kněz]]. Jurij byl jeden z [[:cs:Rusínofilství|rusínofilů]], který měl blízký vztah s [[:cs:Ukrajinské_národní_obrození|ukrajinským národním obrozením]]. Překládal etnografická díla z [[:cs:Ukrajinština|ukrajinštiny]] a [[:cs:Ruština|ruštiny]] do [[:cs:Maďarština|maďarštiny]] a byl členem [[:cs:Vědecká_společnost_Ševčenkova|Vědecké společnosti Ševčenkovi]].<ref name=":14">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto ; Buffalo|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> == Život == Jurij Žatkovič se narodil [[:cs:14._říjen|14. října]] [[:cs:1855|1855]] v Užhorodě.<ref name=":14" /> Jeho otec Jurij byl [[:cs:Pěvecký_sbor|církevním pěvcem]] a [[:cs:Ďjak|ďjakem]] v [[:cs:Katedrála_Povýšení_svatého_Kříže_(Užhorod)|katedrále Povýšení svatého Kříže]]. V roce 1876 dokončil studium na Užhorodském gymnáziu a v roce 1881 na teologickém semináři v Užhorodě. Na kněze byl vysvěcen 27. března 1881.<ref name=":14" /> Stal se farářem ve [[:cs:Velký_Rakovec|Velkém Rakovci]] (1881–1885), [[:cs:Iza_(obec)|Ize]] (1885–1887) a [[:cs:Strojne|Strojnu]] (1887–1920). Od roku 1898 se stal [[:cs:Děkan_(křesťanství)|děkanem]] na [[:cs:Děkanát_Svaljava|Svaljavském děkanátu]].<ref name=":06" /><ref name=":242">{{Citace monografie|příjmení=Mazurok|jméno=Oleh|titul=Encyklopedie Zakarpati|vydavatel=Vědecká společnost Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref> == Dílo == Jurij Žatkovič psal o historii Rusínů a Rusínských církevních představitelů. Byl členem [[:cs:Naučné_tovaryšstvo_Ševčenkovo|Naučného tovaryšstva Ševčenkova]] a spolupracoval s [[:cs:Ivan_Franko|Ivanem Frankem]], [[:cs:Volodymyr_Hnaťuk|Volodymyrem Hnaťukem]], [[:cs:Hijador_Strypský|Hijadorem Strypským]] a [[:cs:Michal_Vrabel|Michalem Vrabelem]].<ref name=":06" /><ref name=":14" /><ref name=":242" /> Mezi jeho buditelskou činnost lze zařadit jeho články, které psal do měsíčníku ''[[:cs:Rusínské_národní_obrození#L%C3%ADstek|Lístek]]'' a časopisu Měsíčnice. Většina jeho historiografických a etnografických děl nebyly za jeho života vydány. Nejvíce děl vydal o Rusínských církevních představitelech, např. o [[:cs:Jan_Josef_De_Camellis|Janovi Josefovi De Camellis]], [[:cs:Ivan_Bradač|Ivanovi Bradačovi]] či [[:cs:Manuil_Olšavskij|Manuilovi Olšavskému]].<ref name=":06" /><ref name=":14" /> Jurij také překládal z [[:cs:Ukrajinština|ukrajinštiny]] a [[:cs:Ruština|ruštiny]] do [[:cs:Maďarština|maďarštiny]]. Jedná se například o překlad díla ''Krátké dějiny ukrajinské literatury''.<ref name=":06" /> Jurij sice spolupracoval s ukrajinskými nacionalisty v [[:cs:Halič|Haliči]], ale nepodporoval jejich politický program.<ref name=":14" /><ref name=":242" /> <references /> = Julij Fircak = '''Юлій Фірцак''' ({{н}} [[:uk:22_серпня|22 серпня]] [[:uk:1836|1836]], с. [[:uk:Худльово|Худльово]]&nbsp;— {{с}} [[:uk:1_червня|1 червня]] [[:uk:1912|1912]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&nbsp;— церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]], [[:uk:Мукачівські_єпархи|єпископ Мукачівський]]<ref>{{Cite web|url=http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|title=Єпископ Юлій Фірцак|accessdate=18 грудня 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|archivedate=3 вересня 2013|deadurl=yes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|date=2013-09-03}}</ref>, професор та ректор [[:uk:Ужгородська_греко-католицька_богословська_академія_імені_Теодора_Ромжі|Ужгородської духовної семінарії]] (1876—1887), депутат державних зборів Угорщини (1887—1890). == Життєпис == Юлій Фірцак народився 22 серпня 1836 року в с.&nbsp;Худльово, що на Ужгородщині в родині місцевого пароха Василя Фірцака. Закінчив духовну семінарію в Ужгороді, [[:uk:Теологія|богослов'я]] вивчав у Центральній Богословській семінарії у [[:uk:Відень|Відні]] (1856—1859). Після рукоположення на греко-католицького священика 26 вересня 1861 року, єпископ Попович назначив його професором догматики в Ужгородській духовній семінарії. У 1876 році отримав гідність каноніка й був назначений ректором семінарії. В 1887 році його вибрали депутатом угорського парламенту. Завдяки високій освіченості та знанню багатьох європейських мов мав широкі зв'язки в угорських урядових колах. 17 грудня 1891 року [[:uk:Святий_Престол|Апостольський Престол]] іменував його [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівським єпископом]]. А висвятив його у [[:uk:Пряшів|Пряшеві]] 10 квітня 1892 року єп. І.&nbsp;Валій. == Мукачівська кафедра == Час, коли Боже Провидіння покликало на Мукачівську кафедру єпископа-народовця Юлія Фірцака, це час, коли насильна мадяризація доходила вже до самого верху і в найкращих синів нашого народу з болем серця опускалися руки. Єпископ Фірцак, як відданий духовний батько, перш за все старався піднести в єпархії релігійне життя, боровся за відновлення у краї парафіяльних шкіл, а на той час із колишніх 471 церковних шкіл [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] навчання проводилося тільки у 119. Через брак шкільних підручників вся наука обмежувалася до читання [[:uk:Псалтир|Псалтиря]] та навчання катехизму й церковного співу. === Єпархіальні синоди === Для піднесення релігійного життя провів два єпархіальні синоди (1891 і 1903&nbsp;рр.), якими старався відновити в Мукачівській єпархії духовне життя й любов до свого обряду. На першому, який відбувся в Ужгороді 30 вересня 1897 року, було розглянуто багато питань не тільки матеріального забезпечення церкви, але й відносно церковних шкіл, душпастирської праці та церковних організацій. Другий єпархіальний синод під керівництвом єп. Фірцака пройшов 8—12 вересня 1903 року. Синод діяв у чотирьох окремих комісіях, які розглянули&nbsp;— фінансові справи, життя духовенства, душпастирську працю і навчання релігії в парафіях та соціально економічну діяльність духовенства. Було прийнято рішення&nbsp;— катехизм і Біблію всюди навчати народною мовою, а також обновити монаший Чин св. Василія Великого. За благословенням єпископа було відновлено в серпні 1895 року діяльність [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|«Товариство святого Василія Великого»]], яке очолив тодішній ректор духовної семінарії кан. Іван Якович. На першому ж засіданні відновленої спілки священиків&nbsp;— народовців було вирішено видавати газету народною мовою. Так народилася 5 травня 1897&nbsp;р., перша закарпатська народна газета «Наука», яку редагував віцеректор єпархіальної семінарії о. Юлій Чучка. В 1899 році спілка св.&nbsp;Василія запустила власну друкарню, яка почала видавати посібники для народних шкіл. Культурна діяльність, яку розвернуло Товариство викликала розгромну критику в [[:uk:Австро-Угорщина|угорських]] часописах. Результатом наклепів була також інквізиція, здійснена міністерством внутрішніх справ проти товариства св. Василія Великого в 1899 році. Воно невдовзі після 1900 року змінилося на акціонерне товариство «Уніо», щоб, будучи торговою фірмою, не підлягати контролю адміністративних органів. Після цього в ньому розгорнулася дуже жвава діяльність, оскільки його співробітники працювали там безплатно, тільки в інтересах ідеї. Товариство видавало підручники, книги, «Науку», «Gorog katholikus Szemle», брошури і&nbsp;т.&nbsp;д. Відчуваючи в єпархії брак учительських сил, єп. Фірцак у 1903 році заснував жіночу учительську семінарію, з якої вийшло чимало визначних вчительок. === «Рутенська акція» === На початку 1897 року єпископ склав «Меморандум про розвиток і підвищення рівня духовного й матеріального життя руськомовного народу північно-східних Карпат і Рутенії». Відповідаючи на цей захід, міністерство сільського господарства доручило добре відомому економісту-управителю [[:uk:Едмунд_Еган|Едмунду Егану]] (1851—1901) реорганізувати систему сільського господарства краю, спираючись на економічно раціональні принципи. Так розпочалася так звана «Верховинська акція». У рамках цієї акції Е.&nbsp;Еган старався завести племінну тірольську породу корів, для якої було багато пасовищ на верховинських міжгір'ях. Проводилася господарська освіта селян, почали засновувати споживчі та кредитні кооперативи, сільські майстерні для розвитку народних промислів (плетіння корзинок, вишивання, ткання і&nbsp;т.&nbsp;д.). Це було початком так званої «верховинської акції», яка тривала аж до 1901 року. До цієї акції від самого початку включилося багато священиків, які дбали про те, щоб різні починання цієї акції були реально впроваджені в життя. Тому, що Фірцак старався піднести свій народ не тільки духовно, але також культурно й економічно і його діяльність почала давати перші результати, зокрема коли почали збільшуватися кооперативні товариства, лихварі почали, вжили всілякі заходи, аби перешкодити розпочатій акції. В угорських часописах, які перебували головним чином у руках жидів, з'являються нападки на єпископа Юлія Фірцака та духовенство, передусім на ужгородських професорів обвинувачуючи їх у [[:uk:Панславізм|панславізмі]] та інших гріхах. А те, що єпископ не дозволив богослужіння угорською мовою, то мадярська преса, закидала йому, що він переслідує мадярів. Цій кампанії в угорських мас-медіа, можна «завдячувати» також за наглу смерть Едмунда Еґана, якого недруги підступно вбили 20 вересня 1901 року. За цей період багато було зроблено для соціально-економічного розвитку Закарпаття, в 1893 році розпочато будівництво залізниці Ужгород-В. Березний, у 1894 році&nbsp;— завершено будівництво залізниці Сігет-Ясіня, 1897 році в Ужгороді було збудовано реальну школу техніко-природничого профілю, у 1898 році в Ужгороді засновано школу глиняного посуду, у 1897 році збудовано перший телеграф [[:uk:Ужгород|Ужгород]]-[[:uk:Будапешт|Будапешт]], у 1902 році збудована Ужгородська електростанція на 1&nbsp;млн кВт·год, в 1905 році проведено кадастрове земельне впорядкування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], в 1907 році в Ужгороді збудовано театр. Так, станом на 1909 рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] уже нараховувалося 26 лозоплетілень, 10 килимарень, 58 банків та ощадкас, 166 кредитних кооперацій, 15 деревообробних підприємств, 6 організацій з виготовлення виробів з очерету. Вістря верховинської акції було зведене в першій мірі проти корчмарів і лихварів, які протягом XIX століття немилосердно використовували бідного [[:uk:Русини_(етнографічна_група)|русина]] й довели до повного жебрацтва. П'янство стало проблемою суспільного життя закарпатців. Єпископ Фірцак у 1900 році наказав усім священикам Мукачівської єпархії закладати у своїх парафіях [[:uk:Братство_тверезості|«Братство тверезості»]], вручаючи його під покровительство [[:uk:Іван_Хреститель|св. Івана Хрестителя]]. Газета «Наука» також друкувала на своїх сторінках антиалкогольні статті. В 1903 році з благословення єпископа Юлія Фірцака було засновано при кафедральному храмі «Товариство святого Рожанця», єпархіальним управителем якого владика призначив о. Андрія Карцубу. Урочиста інавгурація якого відбулася в празник Благовіщення по вечірні. Крім молитви на рожанці (вервиці), члени товариства складали приречення, що не будуть вживати алкогольних напоїв, що будуть остерігатися прокльонів, явних гріхів, а натомість обіцяли частіше приступати до св. Тайн, головно в Богородичні празники. В неділі і свята вони в церкві спільно молилися на вервиці та співали різні духовні пісні в честь [[:uk:Діва_Марія|Пречистої Діви Марії]]. Товариство було рівночасно поширювачем тверезого способу життя вірників та почитанням Пречистої діви Марії. === «Церковне простопініє» === Єпископ Фірцак був ініціатором упорядкування церковного співу на Закарпатті. Бажаючи привести до ладу церковне життя у своїй єпархії, він звернув увагу і на церковний спів: доручив диригенту Ужгородського кафедрального храму, о. Івану Бокшаю зібрати та записати мелодії цілого богослужбового круга, щоб із них скласти альманах богослужбового співу, який мав стати обов'язковим у всіх церквах Мукачівської єпархії. По закінченні своєї праці Бокшай передав зібраний матеріал єпископу, а той наказав видати його друком. Так появилося у світ у 1906 році видання «Церковное Простопініє». З наказу єп. Фірцака ця книга стала головним посібником церковного співу в богословській та дяко-вчительській препарандії. З часом «Простопініе» стало стандартним збірником богослужбового співу у всіх закарпатських парафіях вдома і на поселеннях. Помер єпископ Юлій Фірцак в Ужгороді, 1 червня 1912 року = Ivan Orlaj = '''Іва́н Семе́нович Орла́й''' ('''де Кобро́''') ({{ДН|||1771}}, [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидково]], нині [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]], [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— {{ДС|11|3|1829|27|2}}, [[:uk:Одеса|Одеса]])&nbsp;— [[:uk:Лікар|медик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Письменник|письменник]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор медицини]], [[:uk:Академік|академік]]. [[:uk:Дійсний_статський_радник|Дійсний статський радник]]. Дійсний член [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Санкт-Петербурзької медико-хірургічної академії]] (з 1817 року). == Життєпис == === Перші роки === Іван Семенович де Кобро народився 1771 року в русинському [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидкові]] (нині село [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]] [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородського району]] [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] [[:uk:Україна|України]]), що на той час входило до складу [[:uk:Габсбурзька_монархія|Габсбурзької імперії]] в родині угорських дворян. Розпочинав навчання Іван Орлай, згідно з тодішніми вимогами імперської системи освіти, у Мункачському (Мукачівському) народному училищі з русинською мовою викладання, а в 1779 році його віддали до Унгварського (Ужгородського) народного училища, де навчання велося [[:uk:Латинська_мова|латиною]]. У 1782—1785 роках він вчиться в [[:uk:Ужгородська_гімназія|Ужгородській архігімназії]]. Можливостей для подальшого продовження освіти в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], невеликому тоді містечку, не було, тому Іван Орлай переходить до Велико-Карловської (Надьварадської) вищих наук гімназії, а звідти у 1787 році&nbsp;— до [[:uk:Орадя|Надь-Варадської]] академії, в якій вивчає чисту математику, логіку та історію. Єдиним вищим навчальним закладом в Австрії, де Іван Орлай, який вважав себе карпатським [[:uk:Русини|русином]], міг здобути освіту українською мовою, був [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Йосифінський університет]] у [[:uk:Львів|Львові]]. Орлай поступив туди у 1788 році, слухав курси [[:uk:Математика|математики]], [[:uk:Фізика|фізики]], [[:uk:Технологія|технологій]], [[:uk:Природнича_історія|природничої історії]], загальної [[:uk:Історія|історії]], [[:uk:Філософія|філософії]] та [[:uk:Німецька_мова|німецької словесності]]. Наступного року, можливо, через нестачу коштів, він повертається до Угорщини і, здавши іспит з філософських наук в Ерлавській консисторії, поступає на казенне утримання до Генеральної Йозефінської семінарії (богословський факультет Пештського університету) та стає членом ордену [[:uk:Піари|піаристів]]. В семінарії Орлай вивчав [[:uk:Іврит|гебрейську]] та [[:uk:Грецька_мова|грецьку мови]]. === Медична кар'єра === У лютому 1790 року він був удостоєний звання професора нижчих класів у Надьварадській вищих наук гімназії, де і викладав давні мови, географію, історію та арифметику. Але невдовзі він залишив педагогічну діяльність і вже на початку 1791 року від'їжджає до [[:uk:Відень|Відня]], а звідти до [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербурга]], 8 травня того ж року поступає до Медико-хірургічного училища. Там, прослухавши курси медичних наук, у лютому 1793 року Орлай після відповідного екзамену був удостоєний звання лікаря і залишився при Генеральному Сухопутному шпиталі. У вересні того ж року був призначений помічником вченого секретаря Медичної колегії, за дорученням якої, між іншим, упорядкував бібліотеку Колегії та анатоміко-фізіологічний кабінет. Влітку наступного 1794 року Колегія відрядила Орлая для удосконалення до Відня, де він прожив три роки. Після повернення до Санкт-Петербургу Орлай у червні 1797 року заступив на колишню посаду помічника вечного секретаря [[:uk:Аптекарський_приказ|Медичної колегії]]. У лютому 1798 року йому було надано звання штаб-лікаря і в жовтні того ж року призначено лікарем {{Не перекладено|Лейб-гвардії Семенівський полк|Семенівського лейб-гвардії полку|ru|Семёновский лейб-гвардии полк}}, звідки через рік перевівся лікарем на Санкт-Петербурзький поштамт. На цій посаді він пробув до березня 1805 року, встигнувши здобути повагу не тільки як досвідчений лікар, але й як щира безкорислива людина. 9 березня 1800 року Іван Орлай через своє призначення гоф-хірургом імператора [[:uk:Павло_I|Павла I]] звільнився з посади помічника вченого секретаря Колегії, на якій він, окрім своїх безпосередніх обов'язків, брав участь у виданих Колегією «''Observationes Medico-Chirurgorum Ruthenici Imperii''», перекладаючи латиною та обробляючи матеріали для цього видання, які присилали російські лікарі. У 1803 році Орлай розробив цікавий проект ''«Про виклик до Росії іноземних вчених людей зі слов'янського племені, а особливо з карпато-россов, які отримали звання професора та здатні викладати російською мовою»''. Цей проект було ухвалено, і Орлаю доручили запрошення професорів, причому вибір останніх здійснювався на розсуд Івана Орлая. Між тим все більше зростала славнозвісність Орлая, різноманітні вчені товариства охоче вносили його ім'я до списків своїх членів. До того ж широкі знання Орлая здобували йому прихильність не тільки у вузькому колі спеціалістів. У 1804 році його ім'я з'явилося в російському журналі {{Не перекладено|Северный вестник (1804—1805)|«Северный вестник»|ru|Северный вестник (1804—1805)}} під досить поважною історичною справкою: ''«Історія про карпато-россів»''. У березні 1805 року лейб-хірург Вілльє обрав Орлая своїм помічником та користувався його послугами та співробітництвом протягом 15 років. Улітку 1806 року Орлай, за дорученням начальства побувавши за кордоном, встиг здобути в [[:uk:Кенігсберзький_університет|Кенігсберзькому університеті]] звання [[:uk:Доктор_філософії|доктора філософії]], а після повернення до Російської імперії, в [[:uk:Тарту|Дерпті]] захистив на звання доктора медицини дисертацію під назвою «''Dissertatio sistens doctrina de viribus naturae medicatricibus, historiam brevem, expositionem, vindicias etc''» У липні 1806 року Іван Семенович звільнився з посади гоф-хірурга та був призначений вченим секретарем Медико-хірургічної академії (нині&nbsp;— [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Військово-медична академія імені С. М. Кірова]]). В цьому званні Орлай, окрім своїх прямих обов'язків щодо адміністративних справ, допомагав Вілльє у виданні Польової Фармакопеї для армії ({{lang-la|Pharmacopea castrensis Rulhenica}}); активну участь Орлай брав і в складанні Статуту медико-хірургічної академії. У 1811 році Орлаю, як енергійній та широко освіченій людині, було доручено редагування видання «Всеобщий Журнал врачебной науки», але події [[:uk:Франко-російська_війна_(1812)|франко-російської війни]] відволікли Орлая від звичайних справ. 8 квітня 1812 року його призначили ординатором Санкт-Петербурзького Сухопутного та Генерального Шпиталю, і на цій посаді він пробув до жовтня наступного року, а потім знову повернувся до своїх колишніх обов'язків. === Педагогічна діяльність === У 1817 році Орлай, через хворобу, змушений був відмовитися від обов'язків вченого секретаря академії, яка, на знак поваги до його заслуг перед нею, обрала Орлая почесним членом. Вілльє залишив його при собі для особливих доручень, але ця посада не задовольняла Орлая, бо не надавала достатньо простору для самостійної діяльності. Цей факт, розбіжності з Вілльє, що почалися, та запрошення Орлаю з боку деяких закладів схилили Івана Семеновича до того, аби відмовитися від служби у Вілльє. Ще наприкінці 1820 року [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Імператорський Московський університет]] запрошував Орлая до себе на посаду ординарного професора медичного факультету, але тоді Вілльє вдалося утримати Орлая при собі. Але вже влітку наступного року почалися переговори щодо заміщення Орлаєм посади директора [[:uk:Ніжин|Ніжинської]] гімназії вищих наук (нині&nbsp;— [[:uk:Ніжинський_державний_університет_імені_М._В._Гоголя|Ніжинський державний університет імені М. В. Гоголя]]) і 3 вересня 1821 року відбулося звільнення Орлая від служби при Вілльє і призначення його на посаду директора гімназії. Заступивши на посаду 1 листопада 1821 року він одразу взявся за влаштування Гімназії в усіх аспектах, і перш за все в навчально-виховному відношенні. Особливими заслугами Орлая є його вдалий вибір викладачів та суворий нагляд за вивченням мов. У спогадах колишніх вихованців гімназії Орлай зображений як суворий начальник, але добра, поблажлива і палко віддана своїй справі та Гімназії людина. Педагогічні адміністративні здібності Орлая швидко привернули увагу і, між іншим, у 1825 році йому доручили, як куратору Харківського навчального округу, оглянути низку гімназій, що знаходилися під керівництвом цього округу. У січні 1826 року Орлаю було надано чин [[:uk:Дійсний_статський_радник|дійсного статського радника]], а в серпні того ж року переведено на посаду директора одеського [[:uk:Рішельєвський_ліцей|Рішельєвського ліцею]], на якій, однак, він пробув недовго: 27 лютого 1829 року, але багато зробив для розвитку ліцею та [[:uk:Педагогічний_інститут_Рішельєвського_ліцею|педагогічного інституту]] при ліцеї. Іван Семенович Орлай помер в Одесі (тоді [[:uk:Херсонська_губернія|Херсонська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]), залишивши по собі пам'ять енергійного та високоморального педагога. Був похований на [[:uk:Перший_Християнський_цвинтар_(Одеса)|Першому Християнському цвинтарі]] Одеси.<ref>так в книзі</ref> 1937 року [[:uk:Союз_Радянських_Соціалістичних_Республік|комуністичною владою]] цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана [[:uk:Одеський_зоопарк|місцевому зоопарку]]. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Орлая відсутні.<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref> == Наукова діяльність == Ім'я Івана Семеновича Орлая було добре відомо не тільки в Російській імперії, але й за кордоном, і численні російські та іноземні вчені товариства обирали його своїм дійсним або почесним членом. Орлай був членом {{Не перекладено|Московське товариство дослідників природи|Московського товариства дослідників природи|ru|Московское общество испытателей природы}}, {{Не перекладено|Московське товариство історії та старожитностей російських|Московського товариства історії та старожитностей російських|ru|Московское общество истории и древностей Российских}}, Віленського медичного товариства, почесним членом [[:uk:Вільнюський_університет|Віленського університету]] та Казанського товариства любителів вітчизняної словесності. До того ж він був членом Альтенбурзького ботанічного саду, Йєнського Мінералогічного товариства, Ерлангенського фізико-математичного товариства тощо. Наукові праці й статті: * з [[:uk:Медицина|медицини]]&nbsp;— ''«Про ревматичну епілепсію»'' (1787), ''«Про перенесення корости», «Про походження сифілісу», «Про випадок раку в людини», «Про астму»'' (усі&nbsp;— 1786—1801), ''«Історія про лікувальні властивості природи», «Російська польова фармакопея»'' (обидві&nbsp;— 1807); * [[:uk:Історія_України|історії України]]&nbsp;— ''«Коротка історія про карпаторусів»'' (1804), ''«Про південно-західну Русію»'' (1826); * [[:uk:Педагогіка|педагогіки]]&nbsp;— ''«Мнение о преобразовании училищ в России», «О необходимости обучаться преимущественно отечественному языку и нечто об обучении языкам иностранным»'' (обидві&nbsp;— 1825). Як педагог засуджував хаотичний стан [[:uk:Освіта_в_Російській_імперії|освіти в Росії]], обстоював думку запровадження загальної освіти для всіх верств населення, основою шкільної освіти вважав громадянське виховання на основі ідеї народності, висловлював цінні думки щодо розвитку вищих навчальних закладів. Виступав також як поет; писав вірші [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]]&nbsp;— ''«Елегія на смерть імператора Олександра I»'' (1825 рік) тощо. Підтримував дружні зв'язки з [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Гете|Йоганном Вольфгангом фон Гете]]; був вчителем [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], який пізніше високо оцінював його діяльність. <references /> = Antonij Zubko = '''Архієпископ Антоній''' ('''Антоній Григорович Зубко'''; [[:uk:2_липня|2 липня]] [[:uk:1797|1797]]&nbsp;— [[:uk:15_лютого|15 лютого]] [[:uk:1884|1884]])&nbsp;— білоруський та литовський релігійний діяч. Греко-католицький богослов і філософ. Перший ректор Литовської греко-католицької духовної семінарії. Відомий участю в ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] (так званий [[:uk:Полоцький_собор|Полоцький собор]]) та запровадженні у Біларусі синодального московського православ'я. Єпископ Берестейський [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|БГКЦ]]; єпископ [[:uk:Російська_православна_церква|Російської православної церкви (безпатріаршої)]]; від [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] [[:uk:Єпископ|єпископ]] Мінський та Бобруйський, від [[:uk:1841|1841]] керував єпархією в сані архієпископа. == Діяльність == Був одним із помітних представників греко-католицького духовенства Білорусі. Був найближчим помічником греко-католицького єпископа Литовського Йосипа (Семашка) у справі запровадження синодального московського православ'я<ref>Записки Йосипа митрополита Литовського, видані Імператорською академією наук за заповітом автора: Т. 1-3.&nbsp;— СПб.: тип. имп. А. Н., 1883.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— 745 с.: 1 л. портр.; Т. 2.&nbsp;— 786 с.: 1 л. портр.; Т. 3.&nbsp;— 1042 с.: 1 л. портр.</ref>. На [[:uk:Полоцький_собор|Полоцькому церковному Соборі 1839&nbsp;р.]] Антоній брав участь у підписанні акту про з'єднання уніатів із православ'ям. Антоній багато займався природознавством, однак його праці у цій царині не були опубліковані. Залишив записки «Про греко-уніатську Церкву у Західному краї Росії». == Життєпис == Народився в сім'ї греко-католицького священика. Навчався у місцевого органіста. 1809&nbsp;— поступив до Полоцької греко-католицької семінарії, потім до [[:uk:Полоцька_єзуїтська_академія|Полоцької єзуїтської академії]], яку закінчив 1818 зі ступенем кандидата філософії. 1822&nbsp;— закінчив Віленську католицьку семінарію при Віленському університеті зі ступенем кандидата богослов'я. == Греко-католицький священик та єпископ == Викладав у Полоцькій греко-католицькій семінарії логіку, риторику, церковну та загальну історію, моральне богослов'я. 1824&nbsp;— рукопокладений целібатом у священика полоцького кафедрального греко-католицького собору і призначений членом Полоцької греко-католицької консисторії. 1825&nbsp;— зведений в сан протоієрея і посланий від Полоцької єпархії у [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербург]] асесором Римсько-католицької колегії по уніатському департаменту. 1827&nbsp;— відряджений у [[:uk:Жировичі|Жировичі]] для відкриття Литовської духовної семінарії. 1828&nbsp;— назначений першим ректором Литовської духовної семінарії. 18 квітня 1832&nbsp;— старший соборний протоієрей. 1834&nbsp;— хіротонія в єпископа Берестейського, вікарія греко-католицької Литовської єпархії. == Православний архієрей == Після ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] призначений на православну Мінську та Бобруйську катедру. 1841 зведений в сан архієпископа. Через хворобу Антоній написав прохання про звільнення. 1848&nbsp;— прохання було задоволене, після чого мешкав спочатку при архієрейському домі в Мінську, потім у [[:uk:Жировицький_монастир|Жировицькому монастирі]], а останні 20 років&nbsp;— у Пожайському монастирі у Литві, який російська влада відібрала у католиків. У тому ж монастирі й помер. ha81mfkf5g72fmpaqvbif4be4kw9hx9 0 606820 8199835 8187317 2026-04-17T17:45:17Z Michal Langr 186496 /* Hádači (od 2015) */ 8199835 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Inkognito | formát = [[televízny program|relácia]] | moderátori = [[Vladimír Voštinár]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} | počet sérií = 8 {{small|(2003–2007)}}<br>23 {{small|(2015–súčasnosť)}} | počet epizód = 175 {{small|(2003–2007)}}<br>540 {{small|(2015–súčasnosť)}} | zoznam epizód = Zoznam častí televíznej relácie Inkognito | dĺžka = 45 – 90 minút | vysielanie = [[1. september]] [[2003]] – súčasnosť | tv = [[TV JOJ|JOJ]] | produkčná spoločnosť = [[TV JOJ|Slovenská produkčná]]<br>[[Maya Production|MAYA, spol. s.r.o.]] {{small|(2003–2007)}}<br>[[Fremantle (spoločmosť)|Fremantle]]{{#tag:ref|do novembra 2018 uvádzané ako FremantleMedia|group="pozn."}} {{small|(2015–súčasnosť)}} | webstránka = https://www.joj.sk/inkognito | typ = Zábavná relácia | slogan = ''Kto som? Čo som? Uhádnite!'' | logo = InkognitoLogo.png |formát obrazu=4:3 {{small|(2003–2007)}}<br>16:9 {{small|(2015–súčasnosť)}}}} '''''Inkognito''''' je zábavná relácia, ktorú vysielala [[TV JOJ|JOJ]] od 1. septembra 2003 do 28. júna 2007. Je založená na tom, že štyria mediálne známi ľudia hádajú profesie pozvaných ľudí. Navyše na konci so zakrytými očami hádajú ďalšiu, tentoraz tiež mediálne známu osobu. V roku 2015 sa televízia JOJ rozhodla reláciu vrátiť na televízne obrazovky.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Dobrá správa pre fanúšikov humoru: Vracia sa obľúbená zábavná relácia!|periodikum=JOJ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.joj.sk/inkognito/novinky/11534-dobra-sprava-pre-fanusikov-humoru-vracia-sa-oblubena-zabavna-relacia|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Inkognito na obrazovkách JOJky už v máji: Vieme presný čas štartu!|periodikum=JOJ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.joj.sk/inkognito/novinky/11582-inkognito-na-obrazovkach-jojky-uz-v-maji-vieme-presny-cas-startu|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref> Moderátorom relácie je [[Vladimír Voštinár|Vlado Voštinár]]. == Obsadenie == === Hádači (od 2015) === {| class="wikitable" |+ !Séria ! rowspan="2" |1 ! rowspan="2" |2 ! rowspan="2" |3 ! rowspan="2" |4 ! rowspan="2" |5 ! rowspan="2" |6 ! rowspan="2" |7 ! rowspan="2" |8 ! rowspan="2" |9 ! rowspan="2" |10 ! rowspan="2" |11 ! rowspan="2" |12 ! rowspan="2" |13 ! rowspan="2" |14 ! rowspan="2" |15 ! rowspan="2" |16 ! rowspan="2" |17 ! rowspan="2" |18 ! rowspan="2" |19 ! rowspan="2" |20 ! rowspan="2" |21 ! rowspan="2" |22 ! rowspan="2" |23 |- !Hádači |- |[[Michal Hudák]] | colspan="23" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Marián Čekovský]] | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="21" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | colspan="23" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Jozef Vajda]] | colspan="14" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="4" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Zdena Studenková]] | colspan="23" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Marcel Forgáč]] | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="22" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | colspan="3" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="20" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Maroš Kramár]] | colspan="4" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="19" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[František Košarišťan|Fero Joke]] | colspan="17" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Eva Kramerová|Evelyn]] | colspan="17" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Roman Pomajbo]] | colspan="22" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Štefan Martinovič]] | colspan="20" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Jakub Prachař]] | colspan="19" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="3" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | !? |- |[[Jaroslav Slávik (producent)|Jaro Slávik]] | colspan="20" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | !? |- |[[Ivo Ladižinský]] | colspan="4" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="16" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | !? |- |[[Jasmina Alagič]] | colspan="21" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | !? |- |[[Ondrej Kandráč]] | colspan="9" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | !? |- |[[Lujza Garajová-Schrameková]] | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="13" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Boris Valábik]] | colspan="13" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="4" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Ján Lašák]] | colspan="20" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Jana Kovalčiková|Jana Kovalčíková]] | colspan="13" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="3" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="3" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="3" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Marián Gáborík]] | colspan="18" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="4" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Simona Salátová]] | colspan="14" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="5" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Michael Szatmary]] | colspan="16" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Tomáš Hudák]] | colspan="16" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Milan Kňažko]] | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Anna Jakab Rakovská]] | colspan="13" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="8" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Dagmar Dianová]] | colspan="12" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="9" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Peter Novák]] | colspan="7" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="7" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="9" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] | colspan="7" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Petra Polnišová]] | colspan="5" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="3" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Ľubica Čekovská]] | colspan="5" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="17" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Pavol Hammel]] | colspan="4" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="18" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Matej Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="19" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Vera Wisterová]] | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="17" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Andrej Kraus|Andy Kraus]] | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="20" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Peter Nagy]] | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="21" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |} == Kontroverzia == === Licencia === 20. februára 2007 bolo oznámené, že [[Prima]] zrušila českú verziu relácie ''Inkognito''. Dôvodom malo byť to, že produkčná spoločnosť [[Maya Production|Maya]] mala ukradnúť formát spoločnosti [[Fremantle (spoločmosť)|Fremantle]]. Maya obvivenia odmietla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prima zrušila Inkognito, ide podľa nej o kradnutý formát|url=https://medialne.trend.sk/televizia/prima-zrusila-inkognito-ide-podla-nej-kradnuty-format|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2007-02-20|dátum prístupu=2021-06-24|jazyk=sk}}</ref> V auguste 2007 aj samotný vlastník licencie obvinil spoločnosť z krádeže a televízia JOJ sa rozhodla reláciu ukončiť.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fremantle tvrdí, že Maya okopírovala Inkognito z formátu What´s My Line|url=https://medialne.trend.sk/televizia/fremantle-tvrdi-maya-okopirovala-inkognito-formatu-what-my-line|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2007-08-17|dátum prístupu=2021-06-24|jazyk=sk}}</ref> To ale pre JOJ nebol jediný dôvod, ďalším dôvodom bola nízka sledovanosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V piatok skončilo po štyroch sezónach Inkognito ako prepadák|url=https://medialne.trend.sk/televizia/piatok-skoncilo-styroch-sezonach-inkognito-ako-prepadak|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2007-08-27|dátum prístupu=2021-06-24|jazyk=sk}}</ref> Zatiaľ čo Prima reláciu premenovala a vysielala pod názvom ''Hádej, kdo jsem!'',<ref name=":0" /> JOJ sa v roku 2015 rozhodla reláciu vrátiť s rovnakým názvom, avšak už pod originálnou licenciou od spoločnosti Fremantle.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inkognito: Veterán televíznej zábavy sa dnes vráti na Joj (video)|url=https://strategie.hnonline.sk/media/781928-inkognito-veteran-televiznej-zabavy-sa-dnes-vrati-na-joj-video|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-06-24|jazyk=sk}}</ref> Prima od augusta 2021 opäť vyrába v štúdiu TV JOJ české ''Inkognito'' podľa licencie od Fremantle.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prima na podzim zařadí i zábavný pořad Inkognito|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2021/08/prima-na-podzim-zaradi-i-zabavny-porad-inkognito/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=cs}}</ref> === Vtipy === 27. septembra 2017 uložila [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]] televízii JOJ pokutu 3 319 € za čierny humor o amputáciách končatín z vydania, ktoré JOJ vysielala 23. marca 2017. Vtipy mali podľa regulátora zasahovať do ľudskej dôstojnosti.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Paško|meno=Ivan|titul=Historicky najdrahšie vtipy Inkognita: Tieto čiernoty naštvali nášho diváka!|periodikum=JOJ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.joj.sk/inkognito/novinky/263566-historicky-najdrahsie-vtipy-inkognita-rozosmeju-vas-alebo-skor-pohorsia|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MediaBoom » Stopka pre čierny humor v televízii: Joj musí za toto video platiť! Zmiznú podobné vtipy z Inkognita?|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/stopka-pre-cierny-humor-v-televiznej-zabave-joj-musi-za-toto-video-platit-zmizne-podobny-humor-z-inkognita/|dátum prístupu=2017-10-10|vydavateľ=mediaboom.sk|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Joj má platiť za vtipy z Inkognita, zabávačom neprešiel čierny humor|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-ma-platit-za-vtipy-z-inkognita-zabavacom-nepresiel-cierny-humor.html|dátum prístupu=2017-10-10|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20171011021430/https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-ma-platit-za-vtipy-z-inkognita-zabavacom-nepresiel-cierny-humor.html|dátum archivácie=2017-10-11}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Pokuta za vtipy v Inkognite sú zlý vtip. Na účet slobody slova|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/pokuta-za-vtipy-v-inkognite-su-zly-vtip-na-ucet-slobody-slova-a-aj-tych-ktorych-licencna-rada-chcela-chranit.html|dátum prístupu=2017-10-10|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20171010211516/https://medialne.etrend.sk/televizia/pokuta-za-vtipy-v-inkognite-su-zly-vtip-na-ucet-slobody-slova-a-aj-tych-ktorych-licencna-rada-chcela-chranit.html|dátum archivácie=2017-10-10}}</ref> == Série == Pozri aj ''[[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito]]'' {| class="wikitable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan = "2" rowspan = "2" | Séria ! rowspan = "2" | Časti ! colspan = "2" | Pôvodne vysielané ! rowspan = "2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#B22222; width:1%;" | | [[#1. séria (2015)|1]] | 10 | 18. máj 2015 | 13. august 2015 | rowspan="55" | [[TV JOJ|JOJ]] |- | rowspan = "2" style="background:#FFD700; width:1%;" | | [[#2. séria (2015)|2]] | 13 | 21. september 2015 | 14. december 2015 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2015)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2015 |- | style="background:#008000; width:1%;" | | [[#3. séria (2016)|3]] | 32 | 14. január 2016 | 25. august 2016 |- | rowspan = "2" style="background:#000080; width:1%;" | | [[#4. séria (2016)|4]] | 26 | 12. september 2016 | 19. december 2016 |- | [[#Silvestrovský špeciál + Polnočné prekvapenie (2016)|Špeciály]] | 2 | colspan = "2" | 31. december 2016 |- | style="background:#FF4500; width:1%;" | | [[#5. séria (2017)|5]] | 46 | 2. január 2017 | 10. júl 2017 |- | rowspan = "2" style="background:#CD853F; width:1%;" | | [[#6. séria (2017)|6]] | 30 | 4. september 2017 | 18. december 2017 |- | [[#Vianočný špeciál (2017)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 21. december 2017 |- | rowspan = "4" style="background:#008080; width:1%;" | | [[#Novoročný špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 1. január 2018 |- | [[#7. séria (2018)|7]] | 24 | 8. január 2018 | 29. marec 2018 |- | [[#Veľkonočný špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 2. apríl 2018 |- | [[#7. séria – pokračovanie (2018)|7]] | 28 | 5. apríl 2018 | 6. august 2018 |- | rowspan = "5" style="background:#FF00FF; width:1%;" | | [[#8. séria (2018)|8]] | 28 | 30. august 2018 | 3. december 2018 |- | [[#Mikulášský špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 6. december 2018 |- | [[#8. séria – pokračovanie (2018)|8]] | 3 | 10. december 2018 | 17. december 2018 |- | [[#Vianočný špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 22. december 2018 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2018 |- | rowspan = "3" style="background:#DC143C; width:1%;" | | [[#9. séria (2019)|9]] | 18 | 7. január 2019 | 18. apríl 2019 |- | [[#Veľkonočný špeciál (2019)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 22. apríl 2019 |- | [[#9. séria – pokračovanie (2019)|9]] | 12 | 25. apríl 2019 | 24. jún 2019 |- | rowspan = "3" style="background:#2E8B57; width:1%;" | | [[#10. séria (2019)|10]] | 30 | 2. september 2019 | 16. december 2019 |- | [[#Vianočný špeciál (2019)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 19. december 2019 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2019)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2019 |- | style="background:#B8860B; width:1%;" | | [[#11. séria (2020)|11]] | 24 | 13. január 2020 | 13. júl 2020 |- | rowspan = "3" style="background:#9932CC; width:1%;" | | [[#12. séria (2020)|12]] | 19 | 17. august 2020 | 14. december 2020 |- | [[#Vianočný špeciál (2020)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 21. december 2020 |- | [[#Silvestrovský špeciál + Polnočný prípitok (2020–21)|Špeciály]] | 2 | 31. december 2020 | 1. január 2021 |- | rowspan = "3" style="background:#FF0000; width:1%;" | | [[#13. séria (2021)|13]] | 13 | 4. január 2021 | 29. marec 2021 |- | [[#Veľkonočný špeciál (2021)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 5. apríl 2021 |- | [[#13. séria – pokračovanie (2021)|13]] | 12 | 12. apríl 2021 | 28. jún 2021 |- | rowspan = "5" style="background:#D2691E; width:1%;" | | [[#14. séria (2021)|14]] | 12 | 6. september 2021 | 29. november 2021 |- | [[#Mikulášský špeciál (2021)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 6. december 2021 |- | [[#14. séria – pokračovanie (2021)|14]] | 1 | colspan = "2" | 13. december 2021 |- | [[#Vianočný špeciál (2021)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 21. december 2021 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2021)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2021 |- | rowspan = "3" style="background:#8A2BE2; width:1%;" | | [[#15. séria (2022)|15]] | 15 | 3. január 2022 | 11. apríl 2022 |- | [[#Veľkonočný špeciál (2022)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 18. apríl 2022 |- | [[#15. séria – pokračovanie (2022)|15]] | 10 | 25. apríl 2022 | 27. jún 2022 |- | rowspan = "3" style="background:#FF7900; width:1%;" | | [[#16. séria (2022)|16]] | 13 | 9. september 2022 | 12. december 2022 |- | [[#Vianočný špeciál (2022)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 19. december 2022 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2022)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2022 |- | rowspan="3" style="background:#009E00; width:1%;" | | [[#17. séria (2023)|17]] | 13 | 9. január 2023 | 3. apríl 2023 |- |[[#Silvestrovský špeciál (2022)|Špeciál]] |1 | colspan="2" |10. apríl 2023 |- |[[#17. séria (2023)|17]] |12 |17. apríl 2023 |29. jún 2023 |- | style="background:#E32636; width:1%;" | | [[#18. séria (2023)|18]] | 15 | 28. august 2023 | 11. december 2023 |- | rowspan="3" style="background:#0000CC; width:1%;" | |[[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#19. séria (2024)|19]] |11 |13. január 2024 |25. marec 2024 |- |[[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Veľkonočný špeciál (2024)|Špeciál]] |1 | colspan="2" |1. apríl 2024 |- |[[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#19. séria – pokračovanie (2024)|19]] |12 |8. apríl 2024 |24. jún 2024 |- | rowspan="2" style="background:#CCFF33; width:1%;" | |[[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#20. séria (2024)|20]] |16 |2. september 2024 |16. december 2024 |- |[[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Silvestrovský špeciál (2024)|Špeciál]] |1 | colspan="2" |31. december 2024 |- | rowspan="2" style="background:#CC3300; width:1%;" | |[[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#21. séria (2025)|21]] | 17 |7. január 2025 |3. jún 2025 |- |[[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Špeciál - 10 rokov Inkognita (2015-2025)|Špeciál]] |1 | colspan="2" |10. jún 2025 |- | rowspan="2" style="background:#CC3399; width:1%;" | | [[#22. séria (2025)|22]] |15 |2. september 2025 |9. december 2025 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2025)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2025 |- |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|URL=https://www.joj.sk/inkognito|názov=Inkognito - oficiálne stránky}} * {{Csfd film|id=245272|názov=Inkognito (2003)}} * {{Csfd film|id=17118|názov=Inkognito (2015)}} [[Kategória:Televízne relácie TV JOJ]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 2003]] jusauqyqz0lamd2triji2mme0z9z808 0 614372 8199917 7895481 2026-04-17T21:38:47Z Jetam2 30982 + info 8199917 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Region <!-- *** Heading *** --> | name = Maldonado | native_name = Departamento de Maldonado | other_name = | category = Department <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag_of_Maldonado_Department.png | symbol = Coat_of_arms_of_Maldonado_Department.png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Uruguaj | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = [[Maldonado]] | capital_type = Hlavné mesto <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 4793 <!-- *** Population *** --> | population = 164300 | population_date = 2011 <ref>[https://www.citypopulation.de/Uruguay-Cities.html Štatistické údaje]</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = UY-MA | code1_type = [[ISO 3166-2]] <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = <!-- *** Maps *** --> | map = Uruguay_Maldonado_map.svg | map_background = | map_caption = Poloha departmentu v rámci Uruguaja | map_locator = | map1 = Maldonado_Department_map.jpg | map1_background = | map1_caption = Mapa deparmentu | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Maldonado Department | statistics = | website = [http://www.maldonado.gub.uy/ Stránka samosprávy] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Maldonado''' ({{vjz|spa|Departamento de Maldonado}}) je [[Department (Uruguaj)|department]] nachádzajúci sa v juhovýchodnej časti [[Uruguaj]]a. Na západnej strane susedí s departmentom [[Canelones (department)|Canelones]], na severozápadnej s [[Lavalleja]], na východe s [[Rocha (department)|Rocha]]. Juhozápadná časť departmentu leží na pobreží ústia [[La Plata (ústie)|Río de la Plata]] a juhovýchodná časť na pobreží [[Atlantický oceán|Atlantického oceána]]. Hlavným mestom departmentu je rovnomenné mesto [[Maldonado]], ktoré leží v južnej časti departmentu. V departmente Maldonado žije podľa sčítania ľudu z roku [[2011]] 164 300 ľudí, zaberá plochu 4 793 km², čo ho radí medzi územne menšie departmenty, pričom z hľadiska počtu obyvateľov je tretím najväčším departmentom. Department bol vytvorený v roku [[1816]] pod názvom ''San Fernando de Maldonado''. Patrí tak k prvým šiestim uruguajským departmentom. Postupne boli z jeho územia vyčlenené departmenty Lavalleja a Rocha, tým sa jeho územie výrazne zredukovalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.enlacesuruguayos.com/Los_Departamentos_y_su_Historia.htm|titul=Uruguay, la historia de sus 19 departamentos|dátum prístupu=2018-02-25|vydavateľ=enlacesuruguayos.com|dátum vydania=}}</ref> V department leží [[Cerro Catedral]] ({{mnm|514}}), najvyšší vrch Uruguaja.<ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cerro Catedral, Uruguay | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=8805 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> == Zoznam miest a obcí v departmente == Tabuľka zobrazuje najväčšie sídla departmentu v poradí podľa počtu obyvateľov zistených pri sčítaní ľudu v roku 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.citypopulation.de/php/uruguay.php?adm2id=10|titul=The population development of Maldonado|dátum prístupu=2018-02-25|vydavateľ=citypopulation.de|dátum vydania=}}</ref> {| class="wikitable sortable" ! Názov ! Obyvateľstvo |- | [[Maldonado]] | 62 590 |- | [[San Carlos (Uruguaj)|San Carlos]] | 27 471 |- | [[Pinares – Las Delicias]] | 9 819 |- | [[Punta del Este]] | 9 277 |- | [[Piriápolis]] | 8 830 |- | [[Cerro Pelado]] | 8 177 |- | [[Pan de Azúcar (Uruguaj)|Pan de Azúcar]] | 6 597 |- | [[San Rafael – El Placer]] | 3 146 |- | [[La Capuera]] | 2 837 |- | [[Aiguá]] | 2 465 |- | [[Barrio Hipódromo]] | 1 973 |- | [[Villa Delia]] | 1 703 |- | [[La Sonrisa]] | 1 562 |- | [[Balneario Buenos Aires]] | 1 551 |- | [[El Tesoro (Uruguaj)|El Tesoro]] | 1 396 |- | [[Playa Grande (Uruguaj)|Playa Grande]] | 1 031 |- | [[Barrio Los Aromos]] | 956 |- | [[Gregorio Aznárez]] | 944 |- | [[Punta Ballena]] | 750 |- | [[Gerona (Uruguaj)|Gerona]] | 679 |- | [[Playa Hermosa]] | 611 |} ==Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.maldonado.gub.uy/ Stránka samosprávy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130321185931/http://www.maldonado.gub.uy/ |date=2013-03-21 }} {{uruguajský výhonok}} {{Uruguajské departmenty}} [[Kategória:Departmenty v Uruguaji]] n8xludmg3i42n6m287xguh4292vk1kv 8199918 8199917 2026-04-17T21:39:11Z Jetam2 30982 wwl 8199918 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Region <!-- *** Heading *** --> | name = Maldonado | native_name = Departamento de Maldonado | other_name = | category = Department <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag_of_Maldonado_Department.png | symbol = Coat_of_arms_of_Maldonado_Department.png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Uruguaj | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = [[Maldonado]] | capital_type = Hlavné mesto <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 4793 <!-- *** Population *** --> | population = 164300 | population_date = 2011 <ref>[https://www.citypopulation.de/Uruguay-Cities.html Štatistické údaje]</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = UY-MA | code1_type = [[ISO 3166-2]] <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = <!-- *** Maps *** --> | map = Uruguay_Maldonado_map.svg | map_background = | map_caption = Poloha departmentu v rámci Uruguaja | map_locator = | map1 = Maldonado_Department_map.jpg | map1_background = | map1_caption = Mapa deparmentu | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Maldonado Department | statistics = | website = [http://www.maldonado.gub.uy/ Stránka samosprávy] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Maldonado''' ({{vjz|spa|Departamento de Maldonado}}) je [[Department (Uruguaj)|department]] nachádzajúci sa v juhovýchodnej časti [[Uruguaj]]a. Na západnej strane susedí s departmentom [[Canelones (department)|Canelones]], na severozápadnej s [[Lavalleja]], na východe s [[Rocha (department)|Rocha]]. Juhozápadná časť departmentu leží na pobreží ústia [[La Plata (ústie)|Río de la Plata]] a juhovýchodná časť na pobreží [[Atlantický oceán|Atlantického oceána]]. Hlavným mestom departmentu je rovnomenné mesto [[Maldonado]], ktoré leží v južnej časti departmentu. V departmente Maldonado žije podľa sčítania ľudu z roku [[2011]] 164 300 ľudí, zaberá plochu 4 793 km², čo ho radí medzi územne menšie departmenty, pričom z hľadiska počtu obyvateľov je tretím najväčším departmentom. Department bol vytvorený v roku [[1816]] pod názvom ''San Fernando de Maldonado''. Patrí tak k prvým šiestim uruguajským departmentom. Postupne boli z jeho územia vyčlenené departmenty Lavalleja a Rocha, tým sa jeho územie výrazne zredukovalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.enlacesuruguayos.com/Los_Departamentos_y_su_Historia.htm|titul=Uruguay, la historia de sus 19 departamentos|dátum prístupu=2018-02-25|vydavateľ=enlacesuruguayos.com|dátum vydania=}}</ref> V department leží [[Cerro Catedral (Uruguaj)|Cerro Catedral]] ({{mnm|514}}), najvyšší vrch Uruguaja.<ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cerro Catedral, Uruguay | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=8805 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> == Zoznam miest a obcí v departmente == Tabuľka zobrazuje najväčšie sídla departmentu v poradí podľa počtu obyvateľov zistených pri sčítaní ľudu v roku 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.citypopulation.de/php/uruguay.php?adm2id=10|titul=The population development of Maldonado|dátum prístupu=2018-02-25|vydavateľ=citypopulation.de|dátum vydania=}}</ref> {| class="wikitable sortable" ! Názov ! Obyvateľstvo |- | [[Maldonado]] | 62 590 |- | [[San Carlos (Uruguaj)|San Carlos]] | 27 471 |- | [[Pinares – Las Delicias]] | 9 819 |- | [[Punta del Este]] | 9 277 |- | [[Piriápolis]] | 8 830 |- | [[Cerro Pelado]] | 8 177 |- | [[Pan de Azúcar (Uruguaj)|Pan de Azúcar]] | 6 597 |- | [[San Rafael – El Placer]] | 3 146 |- | [[La Capuera]] | 2 837 |- | [[Aiguá]] | 2 465 |- | [[Barrio Hipódromo]] | 1 973 |- | [[Villa Delia]] | 1 703 |- | [[La Sonrisa]] | 1 562 |- | [[Balneario Buenos Aires]] | 1 551 |- | [[El Tesoro (Uruguaj)|El Tesoro]] | 1 396 |- | [[Playa Grande (Uruguaj)|Playa Grande]] | 1 031 |- | [[Barrio Los Aromos]] | 956 |- | [[Gregorio Aznárez]] | 944 |- | [[Punta Ballena]] | 750 |- | [[Gerona (Uruguaj)|Gerona]] | 679 |- | [[Playa Hermosa]] | 611 |} ==Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.maldonado.gub.uy/ Stránka samosprávy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130321185931/http://www.maldonado.gub.uy/ |date=2013-03-21 }} {{uruguajský výhonok}} {{Uruguajské departmenty}} [[Kategória:Departmenty v Uruguaji]] hqnx1m8ixw5n7h3nx68z41i56iuq5hc 0 614504 8199583 8199324 2026-04-17T14:54:01Z ~2026-20335-96 290941 8199583 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Gleb | Obrázok = Gleb.png | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Gleb Veselov, slovenský MC | Popis umelca = | Rodné meno = Gleb Veselov | Dátum narodenia = {{dnv|1991|12|3}} | Miesto narodenia = [[Piatigorsk]], [[Rusko]] | Umelecké mená = GLEB, Big boy Gleb, GLEB:ZOO, Gleb Schizofrenik, MC Gleb, BBG | Bydlisko = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Pôsobenie = rapper | Žáner = [[Grime]], [[drum and bass]], [[glitch-hop]], [[boom bap]] | Roky pôsobenia = 2009{{--}}súčasnosť | Súvisiace články = [[HAHA Crew|Haha Crew]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = BIG BOY GLEB | Webstránka = {{URL|https://www.facebook.com/Gleb821}}<br>{{URL|https://www.instagram.com/glebzoo}} }} '''Gleb Veselov''' (* [[3. december]] [[1991]], [[Piatigorsk]]), známy pod umeleckým menom '''Gleb''' (predtým '''Gleb Schizofrenik''' a '''GLEB:ZOO'''), je slovenský interpret pôvodom z [[Rusko|Ruska]], narodený v meste [[Piatigorsk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gleb: Som svoj najväčší fanúšik aj kritik zároveň|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/506577-gleb-som-svoj-najvacsi-fanusik-aj-kritik-zaroven/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-25|dátum prístupu=2019-03-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Charakteristickými štýlmi pre jeho tvorbu sú [[grime]], [[Drum and bass|drum'n'bass]] alebo [[glitch hop]]. Vo svojej tvorbe sa inšpiruje predovšetkým kultúrou [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] a sám seba nezaraďuje medzi klasických slovenských [[Rap (hudba)|raperov]]. == Hudobná kariéra == === Raná tvorba === Podľa rozhovoru pre artattack.sk začínal rapovať už v trinástich rokoch, neskôr začal tvoriť do drum'n'bassových beatov.<ref>{{Citácia periodika|titul=GLEB: Zo slovenských raperov nemám rád skoro nikoho|periodikum=ArtAttack.sk|dátum=2013-06-20|url=https://www.artattack.sk/06/gleb-zo-slovenskych-raperov-nemam-rad-skoro-nikoho/|dátum prístupu=2018-11-27|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho prvým vydaným dielom je Bombaklad mixtape z roku 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ano Nie|titul=Gleb Schizofrenik - Bombaklad Mixtape 2009|url=https://www.youtube.com/watch?v=tNAliUv9GUc|dátum vydania=2013-03-09|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Na tomto albume prevláda tzv. „špinavý“ zvuk, je neokrôchaný, drsný a úmyselne nedokonalý. V roku 2011 vydal zbierku pod názvom Kaša tape.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ano Nie|titul=Gleb Schiza - KAšA TAPE|url=https://www.youtube.com/watch?v=lmHLwWhslZc|dátum vydania=2013-03-09|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Rok 2012 znamenal pre Gleba prvé [[Extended play|EP]] ''Jaký shit'', kde sa jeho hudobný štýl začína viac podobať na jeho dnešnú podobu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YouTube|url=https://www.youtube.com/watch?v=mTUKiNwgOHI&list=PLiyFB-ScGsjSESVgZz-aRxfo1lWq6gWrp|dátum prístupu=2018-11-27|vydavateľ=www.youtube.com|jazyk=sk}}</ref> Je nahrávaný v profesionálnom štúdiu. Hudbu na albume produkoval [[Komander Ground]], s ktorým Gleb spolupracuje dodnes. === Súčasnosť === Gleb sa neskôr dostal pod krídla vtedajšieho hudobného vydavateľstva I LOVE PARTY PRODUCTION, dnes známeho ako [[F*CK THEM]], ktoré spravuje [[YAK.SHA]]. Do ich portfólia patrí napríklad aj skupina [[Haha Crew]], či [[Radikal Chef]]. V roku 2013 pod týmto vydavateľstvom vydal [[mixtape]] Stanica Zoo, vďaka ktorému sa pomaly začal dostávať medzi širšiu verejnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Blakkwood Records|titul=Gleb - ZOO intro (prod. Toast Face)|url=https://www.youtube.com/watch?v=OdMZbEC_K6A&list=PLO1VdVXT8XBxrEYe0Tl9BK4z6B0O6JhHt|dátum vydania=2013-05-21|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Na albume hosťovali napríklad umelci ako [[Delik]], v produkcii sa objavili mená ako už spomínaný Komander Ground, či známy český DJ a producent [[NobodyListen]]. Jeho spolupráca s Delikom ďalej pokračovala, Gleb sa objavil na jeho albumoch [[XXX Tape]] či [[MVP]]. Gleb v roku 2014 vydal mixtape Stanica Zoo 2, ktorý bol akýmsi nadviazaním na mixtape z predošlého roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=GLEB - GULOMET vol.2 prod. Jamalboy|url=https://www.youtube.com/watch?v=YE43Rz5phm8&list=PLAFlomUJ95NWdTAjmy528LyvgdgaeteVi|dátum vydania=2014-06-19|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Objavil sa na portáli [[DatPiff]], kde svoje mixtapy prezentujú známi umelci. Opäť tu prevláda špinavší zvuk, Gleb používa podmazy britských grimeových umelcov. Sám hovorí o albume ako o garážovom, nedokonalom, [[underground#Undeground v hudbe|undergroundovom]] diele. V tomto roku sa tiež objavil na [[debut]]ovom albume Haha Crew ''[[Vlna (album)|Vlna]]''. V období po tomto mixtape začal vydávať hlavne single, a pomaly upriamovať pozornosť na jeho nadchádzajúce EP ''ZLOO''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YouTube|url=https://www.youtube.com/watch?v=VxdSxzTENtY&list=PLI3jOQo7cFesamW53oDZmBWCnwZL4WJOq&index=3|dátum prístupu=2018-11-27|vydavateľ=www.youtube.com|jazyk=sk}}</ref> Bolo vydané na konci roku 2015. EP bolo prezentované ako jeho najvyspelejší počin. Začal sa odlišovať a vytvárať si vlastný zvuk, cibriť charakteristické prvky svojej tvorby. Rok 2016 sa opäť niesol v znamení singlov, Gleb to však ospravedlňoval sústredením sa na tvorbu jeho debutového albumu ''[[Lavička Pimpin]]'', ktorý vyšiel v roku 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=GLEB : ZOO - PARK 821|url=https://www.youtube.com/watch?v=REN3IZrvmFk&list=PLAFlomUJ95NW6cXE8rUEDJrF6iND2nw7i|dátum vydania=2017-03-22|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Na albume sa objavili rôzni producenti, taktiež MCs ako český [[Smack]], či [[Fobia Kid]]. Po vydaní albumu sa Gleb na chvíľu odlmčal a do apríla roku 2018 uverejnil len jediný single track, Anarchia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=gleb : zoo - ANARCHIA|url=https://www.youtube.com/watch?v=oEndwMcEBqQ|dátum vydania=2017-11-23|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> 1. apríla 2018 teasoval nové EP ''Audiokniha'', zamerané na storytelling z prostredia bratislavských sídlisk. Predstavený mixtape bol doplnený tiež trackom Audiokniha, postavenom na intenzívnom [[Bassline|basslinovom]] podklade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=GLEB : ZOO - AUDIOKNIHA|url=https://www.youtube.com/watch?v=gBW0sMYpyGo|dátum vydania=2018-04-01|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> EP Audiokniha ale nikdy nevyšlo a single bol nasledovaný trackom Motorest. Ten Gleb vydal po šesťmesačnej odmlke a v tracku upozorňuje nový, blížiaci sa album.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=gleb : zoo - motorest|url=https://www.youtube.com/watch?v=pycT4K4ZXzY|dátum vydania=2018-10-10|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Ďalší track vydal 30.12.2018 pod názvom ''Gauč storytelling'', hlavný track albumu. O 5 mesiacov neskôr nasleduje track ''Go Go Go'' a tesne za ním, 23.5.2019 [[Platinová platňa|platinový album]] ''Gauč storytelling''. Gleb sa medzi albumami opäť odmlčal, dvojnásobne vypredal bratislavské [[Majestic Music Club|MMC]] a po ročnej kreatívnej prestávke vypublikoval 7-trackové EP ''Leto v kufri'', ktoré na streamovacie služby dorazilo 10.8.2020. Gleb v ňom objavuje nové štýly, cieľom bolo vytvoriť čisto rapové EP a opúšťa tak drum and bassové základy – na albume sa však zjavil jeho prvý letný track, ''DaysGo'', sprevádzaný podobne uvoľnenými ''Keby (Parkovisko Boys)'' a ''Blbé príbehy 3''. Ostatné tracky dokazujú, že Gleb ostáva verný svojmu štýlu, príkladom je ''Mefek Pump it up'', kde Gleb rapuje do studeného progresívneho [[Techno|techna]]. Po vydaní EP nasleduje aj Leto v kufri Tour - ktorá bola z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie]] odložená. V albume Big Boy FM ukazuje Gleb pokračujúci odstup od svojho pôvodného štýlu [[drum and bass]]-u, kedy takmer každá jeho pieseň skôr pripomína klasický rap 90tych rokov s viacerými modernými prvkami, no aj napriek tomu dokázal dosiahnuť milión streamov na platforme [[Spotify]] v priebehu prvých dvoch dní vydania albumu. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * 2017 – ''Lavička Pimpin''' * 2019 – ''Gauč Storytelling'' * 2020 - Leto v kufri * 2022 – ''Big Boy FM'' * 2024 – DLHÁ CESTA DOMOV * 2025 - ''PODOKNAMI'' (spoločne s Sameyom) === Mixtape-y === * 2009 – ''Bomboklad Mixtape'' * 2011 – ''Kaša Tape'' * 2013 – ''Stanica Zoo Mixtape'' * 2014 – ''Stanica Zoo Mixtape Vol. II'' === EP === * 2013 – ''Jaký Shit EP'' (s [[Komander|Komanderom]]) * 2015 – ''ZLOO'' === Single === * 2015 – ''Streetstory'' * 2015 – ''Deadman'' <small>(feat. Vi3e)</small> * 2017 – ''Park 821'' * 2018 – ''Audiokniha'' * 2018 – ''Motorest'' * 2018 – ''Gauč Storytelling'' * 2019 – ''Go Go Go'' * 2021 – ''Budeme tam'' <small>(feat. Vi3e)</small> * 2021 – ''Alibababigbass'' * 2021 – ''Noc v Opere'' * 2021 – ''PA PA'' * 2021 – ''HEY G! (feat. [[Separ]])'' * 2021 – ''RAPINBOX Vol.1'' * 2022 – ''ZNÁMKY ŽIVOTA / MC ERIK & BARBARA (STOKA REMIX)'' * 2022 – ''BOO'' * 2023 – ''workin workin'' * 2023 – ''MR.FEAT (RAPINBOX Vol. 2)'' * 2023 – ''RAPINBOX vol.3 ft. Marko Damian x Boy Wonder x Porsche boy x Wen'' * 2023 – gleb x dalyb x fobia kid - 2000X prod. komander * 2023 – RAPINBOX vol.4 ft Taomi, x Dymer Surovec x Ego * 2023 – Šedá hus * 2023 – 4 VEŽE * 2023 – RAPINBOX vol.7 PARIS * 2023 – RAPINBOX vol. 8 * 2024 – SWIPE * 2024 – feRRa * 2024 – PAF * 2024 – -10 000 AURA * 2025 – BAGGY ft. [[Samey]] * 2025 – NUDLE * 2025 – FCK2025 * 2025 – TORNADOKICK * 2026 – SHADOWBOXIN * 2026 – s kým hovoríš? == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/artist/3543518-Gleb Gleb] na [[Discogs]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] l93bbs5z2t04g2xr63znuyiuv105vnw 0 615930 8199765 7658958 2026-04-17T15:50:09Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199765 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Per Collinder | Rodné meno = | Popis osoby = švédsky astronóm | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 22. máj 1890 | Miesto narodenia = [[Sundsvall]], [[Švédsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1974|12|6|1890|5|22}} | Miesto úmrtia = [[Uppsala]], [[Švédsko]] | Iné mená = | Národnosť = [[Švédi|švédska]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Per Collinder''' (* [[22. máj]] [[1890]], [[Sundsvall]], [[Švédsko]]{{--}}† [[6. december]] [[1974]], [[Uppsala]]) bol [[Švédsko|švédsky]] [[astronóm]] známy svojím katalógom [[Otvorená hviezdokopa|otvorených hviezdokôp]], ktorý vydal v roku 1931 a je dnes známy ako [[Collinderov katalóg]]. Napísal dve knihy s názvom ''History of navigation'' a ''Worlds in orbit''. Bol dvakrát ženatý a s prvou manželkou mal 4 deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RootsWeb's WorldConnect Project: The Jan Eurenius Database|url=http://wc.rootsweb.ancestry.com/cgi-bin/igm.cgi?op=GET&db=janeur&id=I188989|dátum prístupu=2016-08-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20180330221331/https://wc.rootsweb.ancestry.com/cgi-bin/igm.cgi?op=GET&db=janeur&id=I188989|dátum archivácie=2018-03-30}}</ref> == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Portál|Astronómia}} *{{Preklad|cs|Per Collinder|14462702}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Collinder, Per}} [[Kategória:Švédski astronómovia]] [[Kategória:Absolventi Uppsala universitet]] [[Kategória:Pochovaní na Uppsalskom starom cintoríne]] j1t1s1f4pspccve4d917h5devpf6y7h 0 619794 8199722 7468160 2026-04-17T15:40:34Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199722 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Infobox Filozof |Región = [[Filozofia]] |Obdobie = [[Filozofia]] |Farba záhlavia = |Portrét = <!--Bild --> |Plné meno = |Dátum a miesto narodenia = [[5. jún]] [[1885]]<br />[[Praha]], [[Česko]] |Dátum a miesto úmrtia = {{dúv|1952|9|5|1885|6|5}}<br />[[ Praha]] |Škola/tradícia = |Oblasť záujmu = |Význačné idey = |Ovplyvnený kým = |Ovplyvnil = <!--|Podpis = Bild--> }} '''Ferdinand Pelikán''' ([[5. jún]] [[1885]], [[Praha]] – [[5. septembra]] [[1952]], [[Praha]]) bol český [[filozof]] a [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]]. == Bibliografia == Ferdinand Pelikán napísal<ref name="FP5">{{cite web|url=https://www.databazeknih.cz/vydane-knihy/ferdinand-pelikan-94232 |title=Ferdinand Pelikán – Knihy | accessdate=2018-07-07 }}</ref>: * 1915 ''Entstehung und Entwicklung des Kontingentismus'' * 1926 ''Logika I. Elementární část'' * 1929 ''Fikcionalism novověké filosofie zvláště u Humea a Kanta'' * 1932 ''Současná filosofie u Slovanus''. * 1932 ''Portréty filosofů XX. věku'' == Literatúra == * H. Bergson, ''Vývoj tvořivý''. Praha: Jan Laichter 1919, přeložil Ferdinand Pelikán * {{cite book | first1=Angela |last1=Richter| first2=André | jlast2 =Augustin|titul=Dimitrij I. Tschižewskij und seine Hallesche Privatbibliothek| date= 2003 |publisher=LIT Verlag|language=de | | pages=94 |isbn=978-3-8258-6761-4}} == Reference == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pelikán, Ferdinand}} [[Kategória:Narodenia 5. júna]] [[Kategória:Úmrtia 5. septembra]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Filozofia]] [[Kategória:Filozofi 20. storočia]] [[Kategória:Narodenia v 1885]] [[Kategória:Úmrtia v 1952]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] gjnmnnypzc86rmlmc3x31yolxc7crr7 0 621464 8199833 8195394 2026-04-17T17:43:31Z Michal Langr 186496 /* 23. séria (2026) */ 8199833 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam častí televíznej relácie ''[[Inkognito (televízna relácia)|Inkognito]]''''', ktorú vysielala [[TV JOJ|JOJ]] od 1. septembra 2003 do 28. júna 2007. V roku 2015 sa televízia [[TV JOJ|JOJ]] rozhodla reláciu vrátiť na televízne obrazovky. == Série == {| class="wikitable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan = "2" rowspan = "2" | Séria ! rowspan = "2" | Časti ! colspan = "2" | Pôvodne vysielané ! rowspan = "2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#B22222; width:1%;" | | [[#1. séria (2015)|1]] | 10 | 18. máj 2015 | 13. august 2015 | rowspan="56" | [[TV JOJ|JOJ]] |- | rowspan = "2" style="background:#FFD700; width:1%;" | | [[#2. séria (2015)|2]] | 13 | 21. september 2015 | 14. december 2015 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2015)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2015 |- | style="background:#008000; width:1%;" | | [[#3. séria (2016)|3]] | 32 | 14. január 2016 | 25. august 2016 |- | rowspan = "2" style="background:#000080; width:1%;" | | [[#4. séria (2016)|4]] | 26 | 12. september 2016 | 19. december 2016 |- | [[#Silvestrovský špeciál + Polnočné prekvapenie (2016)|Špeciály]] | 2 | colspan = "2" | 31. december 2016 |- | style="background:#FF4500; width:1%;" | | [[#5. séria (2017)|5]] | 46 | 2. január 2017 | 10. júl 2017 |- | rowspan = "2" style="background:#CD853F; width:1%;" | | [[#6. séria (2017)|6]] | 30 | 4. september 2017 | 18. december 2017 |- | [[#Vianočný špeciál (2017)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 21. december 2017 |- | rowspan = "4" style="background:#008080; width:1%;" | | [[#Novoročný špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 1. január 2018 |- | [[#7. séria (2018)|7]] | 24 | 8. január 2018 | 29. marec 2018 |- | [[#Veľkonočný špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 2. apríl 2018 |- | [[#7. séria – pokračovanie (2018)|7]] | 28 | 5. apríl 2018 | 6. august 2018 |- | rowspan = "5" style="background:#FF00FF; width:1%;" | | [[#8. séria (2018)|8]] | 28 | 30. august 2018 | 3. december 2018 |- | [[#Mikulášský špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 6. december 2018 |- | [[#8. séria – pokračovanie (2018)|8]] | 3 | 10. december 2018 | 17. december 2018 |- | [[#Vianočný špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 22. december 2018 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2018 |- | rowspan = "3" style="background:#DC143C; width:1%;" | | [[#9. séria (2019)|9]] | 18 | 7. január 2019 | 18. apríl 2019 |- | [[#Veľkonočný špeciál (2019)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 22. apríl 2019 |- | [[#9. séria – pokračovanie (2019)|9]] | 12 | 25. apríl 2019 | 24. jún 2019 |- | rowspan = "3" style="background:#2E8B57; width:1%;" | | [[#10. séria (2019)|10]] | 30 | 2. september 2019 | 16. december 2019 |- | [[#Vianočný špeciál (2019)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 19. december 2019 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2019)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2019 |- | style="background:#B8860B; width:1%;" | | [[#11. séria (2020)|11]] | 24 | 13. január 2020 | 13. júl 2020 |- | rowspan = "3" style="background:#9932CC; width:1%;" | | [[#12. séria (2020)|12]] | 19 | 17. august 2020 | 14. december 2020 |- | [[#Vianočný špeciál (2020)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 21. december 2020 |- | [[#Silvestrovský špeciál + Polnočný prípitok (2020{{--}}21)|Špeciály]] | 2 | 31. december 2020 | 1. január 2021 |- | rowspan = "3" style="background:#FF0000; width:1%;" | | [[#13. séria (2021)|13]] | 13 | 4. január 2021 | 29. marec 2021 |- | [[#Veľkonočný špeciál (2021)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 5. apríl 2021 |- | [[#13. séria – pokračovanie (2021)|13]] | 12 | 12. apríl 2021 | 28. jún 2021 |- | rowspan = "5" style="background:#D2691E; width:1%;" | | [[#14. séria (2021)|14]] | 12 | 6. september 2021 | 29. november 2021 |- | [[#Mikulášský špeciál (2021)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 6. december 2021 |- | [[#14. séria – pokračovanie (2021)|14]] | 1 | colspan = "2" | 13. december 2021 |- | [[#Vianočný špeciál (2021)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 21. december 2021 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2021)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2021 |- | rowspan = "3" style="background:#8A2BE2; width:1%;" | | [[#15. séria (2022)|15]] | 15 | 3. január 2022 | 11. apríl 2022 |- | [[#Veľkonočný špeciál (2022)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 18. apríl 2022 |- | [[#15. séria – pokračovanie (2022)|15]] | 10 | 25. apríl 2022 | 27. jún 2022 |- | rowspan = "3" style="background:#FF7900; width:1%;" | | [[#16. séria (2022)|16]] | 13 | 9. september 2022 | 12. december 2022 |- | [[#Vianočný špeciál (2022)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 19. december 2022 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2022)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2022 |- | rowspan="3" style="background:#009E00; width:1%;" | | [[#17. séria (2023)|17]] | 13 | 9. január 2023 | 3. apríl 2023 |- |[[#Veľkonočný špeciál (2023)|Špeciál]] |1 | colspan="2" |10. apríl 2023 |- |[[#17. séria – pokračovanie (2023)|17]] |12 |17. apríl 2023 |29. jún 2023 |- | rowspan="1" style="background:#E32636; width:1%;" | | [[#18. séria (2023)|18]] | 15 | 28. august 2023 | 11. december 2023 |- | rowspan="3" style="background:#0000CC; width:1%;" | | [[#19. séria (2024)|19]] |11 |13. január 2024 |25. marec 2024 |- |[[#Veľkonočný špeciál (2024)|Špeciál]] |1 | colspan="2" |1. apríl 2024 |- |[[#19. séria – pokračovanie (2024)|19]] |12 |8. apríl 2024 |24. jún 2024 |- | rowspan = "2" style="background:#CCFF33; width:1%;" | |[[#20. séria (2024)|20]] |16 |2. september 2024 |16. december 2024 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2024)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2024 |- | rowspan="2" style="background:#CC3300; width:1%;" | | [[#21. séria (2025)|21]] | 17 | 7. január 2025 | 3. jún 2025 |- |[[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Špeciál - 10 rokov Inkognita (2015-2025)|Špeciál]] |1 | colspan="2" |10. jún 2025 |- | rowspan="2" style="background:#CC3399; width:1%;" | | [[#22. séria (2025)|22]] |15 |2. september 2025 |9. december 2025 |- | [[#Silvestrovský špeciál (2025)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2025 |- | rowspan="1" style="background: #31849B; width:1%;" | | [[#23. séria (2026)|23]] |? |27. január 2026 |? |- |} == Časti == === 1. séria (2015) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #B22222; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #B22222; color: #fff; width: 3%" | # ! style="background: #B22222; color: #fff; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #B22222; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #2 ! style="background: #B22222; color: #fff; width: 10%" | Hádač #3 ! style="background: #B22222; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #B22222; color: #fff; width: 20%" | Tajný hosť ! style="background: #B22222; color: #fff; width: 18%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Milan Kňažko]] | style="text-align: center;" | 18. máj 2015 |- | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] & [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | 25. máj 2015 |- | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Matej Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;" | 1. jún 2015 |- | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | 8. jún 2015 |- | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Dominika Cibulková]] | style="text-align: center;" | 10. jún 2015 |- | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;" | 15. jún 2015 |- | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Andrej Kraus|Andrej „Andy“ Kraus]] | style="text-align: center;" | 22. jún 2015 |- | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Juraj Kemka]] | style="text-align: center;" | 24. jún 2015 |- | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Branislav Kostka|Branislav „Braňo“ Kostka]] | style="text-align: center;" | 29. jún 2015 |- | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;" | 13. august 2015 |} === 2. séria (2015) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 3%" | # ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 10%;" | Hádač #2 ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 10%" | Hádač #3 ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 10%" | Tajný hosť ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 18%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Ján Koleník]] | style="text-align: center;" | 21. september 2015 |- | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;" | 28. september 2015 |- | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;" | 5. október 2015 |- | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] | style="text-align: center;" | 12. október 2015 |- | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;" | 19. október 2015 |- | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ján Mečiar]] | style="text-align: center;" | 26. október 2015 |- | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Richard Lintner]] | style="text-align: center;" | 2. november 2015 |- | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Leopold Haverl]] | style="text-align: center;" | 9. november 2015 |- | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Boris Kollár]] | style="text-align: center;" | 16. november 2015 |- | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;" | 23. november 2015 |- | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Táňa Pauhofová|Tatiana „Táňa“ Pauhofová]] | style="text-align: center;" | 30. november 2015 |- | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ondřej Pavelka]] | style="text-align: center;" | 7. december 2015 |- | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Adriana Kmotríková]] | style="text-align: center;" | 14. december 2015 |} === Silvestrovský špeciál (2015) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 8%" | Hádač #1 ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 13%;" | Hádač #2 ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 8%" | Hádač #3 ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 7%;" | Hádač #4 ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 9%;" | Hosť #1 ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 8%" | Hosť #2 ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 10%;" | Hosť #3 ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 13%" | Tajný hosť ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 15%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Vladimír Voštinár]] | style="text-align: center;" | 31. december 2015 |- | colspan = "11" | ''Hudobný hosť:'' ABBA Slovakia |} === 3. séria (2016) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #008000; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #008000; color: #fff; width: 3%" | # ! style="background: #008000; color: #fff; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #008000; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #2 ! style="background: #008000; color: #fff; width: 10%" | Hádač #3 ! style="background: #008000; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #008000; color: #fff; width: 14%" | Tajný hosť ! style="background: #008000; color: #fff; width: 18%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Peter Jurčovič]] | style="text-align: center;" | 14. január 2016 |- | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Andrej Hryc|Andrej „Andy“ Hryc]] | style="text-align: center;" | 21. január 2016 |- | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Roman Luknár]] | style="text-align: center;" | 28. január 2016 |- | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | [[Andrej Kraus|Andrej „Andy“ Kraus]] | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;" | 4. február 2016 |- | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Andrej „Andy“ Kraus | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Vlastimil Harapes]] | style="text-align: center;" | 11. február 2016 |- | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Lujza Garajová-Schrameková]] | style="text-align: center;" | 18. február 2016 |- | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;" | 25. február 2016 |- | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Twiins]] | style="text-align: center;" | 3. marec 2016 |- | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Ján Lehotský|Ján „Janko“ Lehotský]] | style="text-align: center;" | 10. marec 2016 |- | style="text-align: center;" | 34 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: center;" | 17. marec 2016 |- | style="text-align: center;" | 35 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Zuzana Mauréry]] | style="text-align: center;" | 31. marec 2016 |- | style="text-align: center;" | 36 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[GoGo|Daniel Sebastián „GoGo“ Štrauch]] | style="text-align: center;" | 7. apríl 2016 |- | style="text-align: center;" | 37 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;" | 14. apríl 2016 |- | style="text-align: center;" | 38 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Matej Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;" | [[Sagvan Tofi]] | style="text-align: center;" | 21. apríl 2016 |- | style="text-align: center;" | 39 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Matej Landl]] | style="text-align: center;" | 28. apríl 2016 |- | style="text-align: center;" | 40 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Vera Wisterová | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" | 5. máj 2016 |- | style="text-align: center;" | 41 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Zuzana Kronerová]] | style="text-align: center;" | 12. máj 2016 |- | style="text-align: center;" | 42 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner ml.]] | style="text-align: center;" | 19. máj 2016 |- | style="text-align: center;" | 43 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ján Kuric]] | style="text-align: center;" | 26. máj 2016 |- | style="text-align: center;" | 44 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Rudolf Schuster]] | style="text-align: center;" | 2. jún 2016 |- | style="text-align: center;" | 45 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Oldo Hlaváček]] | style="text-align: center;" | 9. jún 2016 |- | style="text-align: center;" | 46 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Vera Wisterová | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;" | 16. jún 2016 |- | style="text-align: center;" | 47 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Vera Wisterová | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Helena Vondráčková]] | style="text-align: center;" | 23. jún 2016 |- | style="text-align: center;" | 48 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | '''''Opička Juddy''''' zo seriálu [[Zoo (seriál)|ZOO]] | style="text-align: center;" | 7. júl 2016 |- | style="text-align: center;" | 49 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Diana Mórová]] | style="text-align: center;" | 12. júl 2016 |- | style="text-align: center;" | 50 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Peter Rúfus]] | style="text-align: center;" | 14. júl 2016 |- | style="text-align: center;" | 51 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] | style="text-align: center;" | 19. júl 2016 |- | style="text-align: center;" | 52 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Jaroslav Slávik (producent)|Jaroslav „Jaro“ Slávik]] | style="text-align: center;" | 21. júl 2016 |- | style="text-align: center;" | 53 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Lucia Siposová]] | style="text-align: center;" | 28. júl 2016 |- | style="text-align: center;" | 54 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Éva Vica Kerekes|Éva „Vica“ Kerekes]] | style="text-align: center;" | 4. august 2016 |- | style="text-align: center;" | 55 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Jakub Prachař]] | style="text-align: center;" | 18. august 2016 |- | style="text-align: center;" | 56 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Dušan Jamrich]] | style="text-align: center;" | 25. august 2016 |} === 4. séria (2016) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #000080; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #000080; color: #fff; width: 3%" | # ! style="background: #000080; color: #fff; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #000080; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #2 ! style="background: #000080; color: #fff; width: 10%" | Hádač #3 ! style="background: #000080; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #000080; color: #fff; width: 14%" | Tajný hosť ! style="background: #000080; color: #fff; width: 18%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 57 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;" | 12. september 2016 |- | style="text-align: center;" | 58 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Kukura]] | style="text-align: center;" | 19. september 2016 |- | style="text-align: center;" | 59 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;" | 26. september 2016 |- | style="text-align: center;" | 60 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Kamila Magálová]] | style="text-align: center;" | 29. september 2016 |- | style="text-align: center;" | 61 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Oľga Feldeková]] | style="text-align: center;" | 3. október 2016 |- | style="text-align: center;" | 62 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Jozef Pročko]] | style="text-align: center;" | 6. október 2016 |- | style="text-align: center;" | 63 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Celeste Buckinghamová]] | style="text-align: center;" | 10. október 2016 |- | style="text-align: center;" | 64 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;" | 13. október 2016 |- | style="text-align: center;" | 65 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Miroslav Noga]] | style="text-align: center;" | 17. október 2016 |- | style="text-align: center;" | 66 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Lucia Barmošová]] | style="text-align: center;" | 20. október 2016 |- | style="text-align: center;" | 67 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Marián Labuda]] | style="text-align: center;" | 24. október 2016 |- | style="text-align: center;" | 68 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Oľga Feldeková | style="text-align: center;" | [[Katarína Knechtová]] | style="text-align: center;" | 27. október 2016 |- | style="text-align: center;" | 69 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Oľga Feldeková | style="text-align: center;" | [[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: center;" | 31. október 2016 |- | style="text-align: center;" | 70 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Matej Tóth]] | style="text-align: center;" | 3. november 2016 |- | style="text-align: center;" | 71 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Kristína (speváčka)|Kristína Peláková]] | style="text-align: center;" | 7. november 2016 |- | style="text-align: center;" | 72 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[František Kovár]] | style="text-align: center;" | 10. november 2016 |- | style="text-align: center;" | 73 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Peter Lipa]] | style="text-align: center;" | 14. november 2016 |- | style="text-align: center;" | 74 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Laci Strike]] | style="text-align: center;" | 21. november 2016 |- | style="text-align: center;" | 75 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Anna Šišková]] | style="text-align: center;" | 24. november 2016 |- | style="text-align: center;" | 76 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Marián Miezga]] | style="text-align: center;" | 28. november 2016 |- | style="text-align: center;" | 77 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | 1. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 78 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Jaroslav Bekr]] | style="text-align: center;" | 5. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 79 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Michal David]] | style="text-align: center;" | 8. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 80 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ivan Tásler]] | style="text-align: center;" | 12. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 81 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" | 15. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 82 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Juraj Jakubisko]] | style="text-align: center;" | 19. december 2016 |} === Silvestrovský špeciál + Polnočné prekvapenie (2016) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #000080; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #000080; color: #fff; width: 8%" | Hádač #1 ! style="background: #000080; color: #fff; width: 13%;" | Hádač #2 ! style="background: #000080; color: #fff; width: 10%" | Hádač #3 ! style="background: #000080; color: #fff; width: 11%;" | Hádač #4 ! style="background: #000080; color: #fff; width: 8%;" | Hosť #1 ! style="background: #000080; color: #fff; width: 9%" | Hosť #2 ! style="background: #000080; color: #fff; width: 12%;" | Hosť #3 ! style="background: #000080; color: #fff; width: 11%" | Tajní hostia ! style="background: #000080; color: #fff; width: 15%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 83<hr>84 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Matej Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Ján Mečiar]]<br>[[Ľuboš Sarnovský]]<br>[[Adriana Kmotríková]]<br>[[Lucia Barmošová]] | style="text-align: center;" | 31. december 2016 |- | colspan = "11" | ''Hudobný hosť:'' Marián Čekovský & Band |} === 5. séria (2017) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 3%" | # ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #2 ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 10%" | Hádač #3 ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 14%" | Tajný hosť ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 18%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 85 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Dalibor Janda]] | style="text-align: center;" | 2. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 86 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: center;" | 9. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 87 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Ľuboš Kostelný]] | style="text-align: center;" | 16. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 88 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Bruno Ciberej|Branislav „Bruno“ Ciberej]] | style="text-align: center;" | 23. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 89 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" | 30. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 90 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Martin Ďurinda]] | style="text-align: center;" | 2. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 91 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Andrea Karnasová]] | style="text-align: center;" | 6. február 2017 |- | colspan = "8" | ''Hudobný hosť:'' Marián Čekovský & Band |- | style="text-align: center;" | 92 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Zuzana Vačková]] | style="text-align: center;" | 9. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 93 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ivan Jakeš]] | style="text-align: center;" | 13. február 2017 |- | colspan = "8" | ''Hudobný hosť:'' Marián Čekovský & Band |- | style="text-align: center;" | 94 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Danka Barteková]] | style="text-align: center;" | 16. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 95 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Evita Twardzik|Eva „Evita“ Urbaníková]] | style="text-align: center;" | 20. február 2017 |- | colspan = "8" | ''Hudobný hosť:'' Marián Čekovský & Band |- | style="text-align: center;" | 96 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Ivo Ladižinský]] | style="text-align: center;" | [[Ján Pisančin]] alias „'''''Ander z Košíc'''''“ | style="text-align: center;" | 23. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 97 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Mária Čírová]] | style="text-align: center;" | 27. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 98 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;" | 2. marec 2017 |- | colspan = "8" | ''Hudobný hosť:'' Marián Čekovský & Band |- | style="text-align: center;" | 99 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Zdeněk Izer]] | style="text-align: center;" | 6. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | '''100''' | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Igor Kmeťo]] | style="text-align: center;" | 9. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 101 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Hana Gregorová]] | style="text-align: center;" | 13. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 102 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Silvia Lakatošová]] | style="text-align: center;" | 16. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 103 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Sáva Popovič]] | style="text-align: center;" | 20. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 104 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Beáta Dubasová]] | style="text-align: center;" | 23. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 105 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Jozef Golonka]] | style="text-align: center;" | 27. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 106 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Milan Bahúl]] | style="text-align: center;" | 30. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 107 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;" | 3. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 108 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Jozef Kubáni]] | style="text-align: center;" | 6. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 109 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ľubomír Feldek]] | style="text-align: center;" | 10. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 110 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Lenka Čviriková Hriadelová]] | style="text-align: center;" | 13. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 111 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Oliver Andrásy]] | style="text-align: center;" | 20. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 112 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Iveta Radičová]] | style="text-align: center;" | 24. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 113 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Martin Valihora]] | style="text-align: center;" | 27. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 114 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Miroslava Partlová]] | style="text-align: center;" | 4. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 115 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ľubica Čekovská]] | style="text-align: center;" | 11. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 116 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Jozef Ráž]] | style="text-align: center;" | 15. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 117 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ada Straková]] | style="text-align: center;" | 22. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 118 | style="text-align: center;" | 34 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Božidara Turzonovová]] | style="text-align: center;" | 25. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 119 | style="text-align: center;" | 35 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] | style="text-align: center;" | 29. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 120 | style="text-align: center;" | 36 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Jana Dukátová]] | style="text-align: center;" | 1. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 121 | style="text-align: center;" | 37 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Richard Rikkon]] | style="text-align: center;" | 5. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 122 | style="text-align: center;" | 38 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Daniela Hantuchová]] | style="text-align: center;" | 8. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 123 | style="text-align: center;" | 39 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Alexander Bárta]] | style="text-align: center;" | 12. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 124 | style="text-align: center;" | 40 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;" | 15. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 125 | style="text-align: center;" | 41 | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Peter Modrovský]] | style="text-align: center;" | 19. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 126 | style="text-align: center;" | 42 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Elena Vacvalová]] | style="text-align: center;" | 22. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 127 | style="text-align: center;" | 43 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Marián Slovák]] | style="text-align: center;" | 26. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 128 | style="text-align: center;" | 44 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Vašo Patejdl]] | style="text-align: center;" | 29. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 129 | style="text-align: center;" | 45 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Václav Mika]] | style="text-align: center;" | 3. júl 2017 |- | style="text-align: center;" | 130 | style="text-align: center;" | 46 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Ján Gordulič]] | style="text-align: center;" | 10. júl 2017 |} === 6. séria (2017) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 3%" | # ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 20%" | Tajný hosť ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 131 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Karol Čálik]]<br>[[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] {{small|(sprievod)}} | style="text-align: center;" | 4. september 2017 |- | style="text-align: center;" | 132 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Marcela Laiferová]] | style="text-align: center;" | 11. september 2017 |- | style="text-align: center;" | 133 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Daniel Nekonečný|Dan Nekonečný]] | style="text-align: center;" | 14. september 2017 |- | style="text-align: center;" | 134 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Merčiak]] | style="text-align: center;" | 18. september 2017 |- | style="text-align: center;" | 135 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Petra Vlhová]] | style="text-align: center;" | 21. september 2017 |- | style="text-align: center;" | 136 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Josef Laufer (herec)|Josef Laufer]] | style="text-align: center;" | 25. september 2017 |- | style="text-align: center;" | 137 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ivan Vojtek (1962)|Ivan "Tuli" Vojtek]] | style="text-align: center;" | 28. september 2017 |- | style="text-align: center;" | 138 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Dara Rolins]] | style="text-align: center;" | 2. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 139 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Zuzana Marošová]] | style="text-align: center;" | 5. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 140 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Barbora Rakovská]] | style="text-align: center;" | 9. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 141 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Andrea Zimányiová]] | style="text-align: center;" | 12. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 142 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | 16. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 143 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Ladislav Borbély]] | style="text-align: center;" | 19. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 144 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;" | 23. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 145 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Peter Šimun]] | style="text-align: center;" | 26. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 146 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Róbert Vittek]] | style="text-align: center;" | 30. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 147 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Petra Polnišová]] | style="text-align: center;" | 2. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 148 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ewa Farna]] | style="text-align: center;" | 6. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 149 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Ladislav Škantár]] & [[Peter Škantár]] | style="text-align: center;" | 9. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 150 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" | 13. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 151 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Miko Hladký|Miloš „Miko“ Hladký]] | style="text-align: center;" | 16. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 152 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Jiří Korn]] | style="text-align: center;" | 20. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 153 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ján Lašák]] | style="text-align: center;" | 23. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 154 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Milan Lasica]] | style="text-align: center;" | 27. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 155 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Jadranka Handlovská]] | style="text-align: center;" | 30. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 156 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Marta Jandová]] | style="text-align: center;" | 4. december 2017 |- | style="text-align: center;" | 157 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Nora Beňačková]] | style="text-align: center;" | 7. december 2017 |- | style="text-align: center;" | 158 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Ľubica Čekovská]] | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Kristína Farkašová]] | style="text-align: center;" | 11. december 2017 |- | style="text-align: center;" | 159 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Michal Kubovčík]] | style="text-align: center;" | 14. december 2017 |- | style="text-align: center;" | 160 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Petra Polnišová | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Marek Vašut]] | style="text-align: center;" | 18. december 2017 |} === Vianočný špeciál (2017) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #2 ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 10%" | Hádač #3 ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 15%" | Tajný hosť ! style="background: #CD853F; color: #fff; width: 16%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 161 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Helena Krajčiová]] alias „'''''Santa Claus'''''“ | style="text-align: center;" | 21. december 2017 |} === Novoročný špeciál (2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #008080; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #008080; color: #fff; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #2 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 10%" | Hádač #3 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 14%" | Tajný hosť ! style="background: #008080; color: #fff; width: 18%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 162 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Petra Polnišová]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Miroslav Šatan]] | style="text-align: center;" | 1. január 2018 |} === 7. séria (2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #008080; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #008080; color: #fff; width: 3%" | # ! style="background: #008080; color: #fff; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #008080; color: #fff; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 163 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Ivan Krúpa]] | style="text-align: center;" | 8. január 2018 |- | style="text-align: center;" | 164 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Júlia Hečková]] & [[Peter Hečko]] | style="text-align: center;" | 11. január 2018 |- | style="text-align: center;" | 165 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[David Koller]] | style="text-align: center;" | 15. január 2018 |- | style="text-align: center;" | 166 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Miroslav Donutil]] | style="text-align: center;" | 18. január 2018 |- | style="text-align: center;" | 167 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Emil Horváth|Emil Horváth ml.]] | style="text-align: center;" | 22. január 2018 |- | style="text-align: center;" | 168 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Martin Korbelič]] | style="text-align: center;" | 25. január 2018 |- | style="text-align: center;" | 169 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;" | 29. január 2018 |- | style="text-align: center;" | 170 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Samuel Tomeček]] | style="text-align: center;" | 1. február 2018 |- | style="text-align: center;" | 171 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | 5. február 2018 |- | style="text-align: center;" | 172 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Silvia Šarköziová]] | style="text-align: center;" | 8. február 2018 |- | style="text-align: center;" | 173 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Petra Polnišová]] | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: center;" | 12. február 2018 |- | style="text-align: center;" | 174 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Petra Polnišová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] | style="text-align: center;" | 15. február 2018 |- | style="text-align: center;" | 175 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Marko Igonda]] | style="text-align: center;" | 19. február 2018 |- | style="text-align: center;" | 176 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ladislav Petráš]] | style="text-align: center;" | 22. február 2018 |- | style="text-align: center;" | 177 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Peter Bič]] | style="text-align: center;" | 26. február 2018 |- | style="text-align: center;" | 178 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Kristína Greppelová]] | style="text-align: center;" | 1. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 179 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Štefan Svitko]] | style="text-align: center;" | 5. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 180 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Gabriela Marcinková|Gabriela Mihalčínová Marcinková]] | style="text-align: center;" | 8. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 181 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Martin Nahálka]] | style="text-align: center;" | 12. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 182 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Jozef Banáš]] | style="text-align: center;" | 15. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 183 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Miroslav Žilka|Miroslav „Bruise“ Žilka]] | style="text-align: center;" | 19. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 184 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;" | 22. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 185 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Andrea Pálffy Belányiová]] | style="text-align: center;" | 26. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 186 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;" | 29. marec 2018 |} === Veľkonočný špeciál (2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #008080; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #008080; color: #fff; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #2 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 10%" | Hádač #3 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 14%" | Tajný hosť ! style="background: #008080; color: #fff; width: 18%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" |187 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Thomas Puskailer]] | style="text-align: center;" | 2. apríl 2018 |} === 7. séria – pokračovanie (2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #008080; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #008080; color: #fff; width: 3%" | # ! style="background: #008080; color: #fff; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #008080; color: #fff; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #008080; color: #fff; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" |188 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Vincent Lukáč]] | style="text-align: center;" | 5. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" |189 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Ďurdiak]] | style="text-align: center;" | 9. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" |190 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Katarína Jesenská]] | style="text-align: center;" | 12. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" |191 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | prof. [[Pavel Traubner]] | style="text-align: center;" | 16. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" |192 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Elena Podzámska]] | style="text-align: center;" | 19. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" |193 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Tomáš Klus]] | style="text-align: center;" | 23. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" |194 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Marián Leško]] | style="text-align: center;" | 26. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" |195 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Jevgenij Libezňuk]] | style="text-align: center;" | 30. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 196 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Petra Polnišová]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Oskar Rózsa]] | style="text-align: center;" | 3. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 197 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Peter Batthyany]] | style="text-align: center;" | 7. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 198 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Martin Mňahončák]] | style="text-align: center;" | 10. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 199 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Martin Čurda]] & [[František Laššák]] | style="text-align: center;" | 14. máj 2018 |- ! style="text-align: center;" | 200 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | 17. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 201 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | Petra Polnišová | style="text-align: center;" | [[Slávka Halčáková]] | style="text-align: center;" | 21. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 202 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Peter Cmorik|Peter Cmorík]] | style="text-align: center;" | 24. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 203 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Bibiana Ondrejková]] | style="text-align: center;" | 28. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 204 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Zdenka Predná]] | style="text-align: center;" | 31. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 205 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[IMT Smile]] | style="text-align: center;" | 4. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 206 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;" | 7. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 207 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Branislav Jobus]] | style="text-align: center;" | 11. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 208 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Juraj Lelkes]] | style="text-align: center;" | 14. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 209 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Peter Bebjak]] | style="text-align: center;" | 18. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 210 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Lujza Garajová-Schrameková]] | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Václav Neckář]] | style="text-align: center;" | 21. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 211 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Pavol Barabáš]] | style="text-align: center;" | 25. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 212 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[František Nedvěd]] | style="text-align: center;" | 9. júl 2018 |- | style="text-align: center;" | 213 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Branislav Mojsej]] | style="text-align: center;" | 16. júl 2018 |- | style="text-align: center;" | 214 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Karin Haydu]] | style="text-align: center;" | 23. júl 2018 |- | style="text-align: center;" | 215 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Milo Suchomel]] | style="text-align: center;" | 6. august 2018 |} === 8. séria (2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 3%" | # ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 216 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Michaela Čobejová]] | style="text-align: center;" | 30. august 2018 |- | style="text-align: center;" | 217<hr>218 | style="text-align: center;" | 2<hr>3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák<hr>Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč<hr>[[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová<hr>[[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]]<hr>Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ivan Vereš|King Ivan Vereš]]<hr>[[Marián Chudovský]] | style="text-align: center;" | 3. september 2018 |- | style="text-align: center;" | 219 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Dušan Cinkota]] | style="text-align: center;" | 6. september 2018 |- | style="text-align: center;" | 220 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Renáta Názlerová]] | style="text-align: center;" | 10. september 2018 |- | style="text-align: center;" | 221 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Martin Škrtel]] | style="text-align: center;" | 13. september 2018 |- | style="text-align: center;" | 222 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Vladimír Hajdu|Vladimír „Ady“ Hajdu]] | style="text-align: center;" | 17. september 2018 |- | style="text-align: center;" | 223 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Michaela Kocianová]] | style="text-align: center;" | 20. september 2018 |- | style="text-align: center;" | 224 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Milan Markovič]] | style="text-align: center;" | 24. september 2018 |- | style="text-align: center;" | 225 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Martin Dejdar]] | style="text-align: center;" | 27. september 2018 |- | style="text-align: center;" | 226 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Kandráčovci]] | style="text-align: center;" | 1. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 227 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Miro Jaroš]] | style="text-align: center;" | 4. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 228 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;" | 8. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 229 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Aneta Parišková]] | style="text-align: center;" | 11. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 230 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Marián Hossa]] | style="text-align: center;" | 15. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 231 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Lýdia Eckhardt]] | style="text-align: center;" | 18. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 232 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Kali|Koloman „Kali“ Magyary]] | style="text-align: center;" | 22. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 233 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Petra Polnišová]] | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Roman Pomajbo]] | style="text-align: center;" | 25. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 234 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Miloš Bubán]] | style="text-align: center;" | 29. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 235 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Lucie Bílá]] | style="text-align: center;" | 5. november 2018 |- | style="text-align: center;" | 236 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Michal Martikán]] | style="text-align: center;" | 8. november 2018 |- | style="text-align: center;" | 237 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Lenka Filipová]] | style="text-align: center;" | 12. november 2018 |- | style="text-align: center;" | 238 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Maťo Homola]] | style="text-align: center;" | 15. november 2018 |- | style="text-align: center;" | 239 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Peter Novák|Peter „Šarkan“ Novák]] | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Simona Martausová]] | style="text-align: center;" | 19. november 2018 |- | style="text-align: center;" | 240 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Tomáš Kovács|Tomi „Kid“ Kovács]] | style="text-align: center;" | 22. november 2018 |- | style="text-align: center;" | 241 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Eva Holubová]] | style="text-align: center;" | 26. november 2018 |- | style="text-align: center;" | 242 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Michal Dlouhý]] | style="text-align: center;" | 29. november 2018 |- | style="text-align: center;" | 243 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Fero Mikloško]] | style="text-align: center;" | 3. december 2018 |} === Mikulášský špeciál (2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 244 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Jiřina Bohdalová]] | style="text-align: center;" | 6. december 2018 |} === 8. séria – pokračovanie (2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 3%" | # ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 245 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Halina Pawlowská]] | style="text-align: center;" | 10. december 2018 |- | style="text-align: center;" | 246 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Peter Hámor]] | style="text-align: center;" | 13. december 2018 |- | style="text-align: center;" | 247 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Marek Hamšík]] | style="text-align: center;" | 17. december 2018 |} === Vianočný špeciál (2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 248 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Martina Šindlerová]] | style="text-align: center;" | 22. december 2018 |} === Silvestrovský špeciál (2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 8%" | Hádač #1 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 8%;" | Hádač #2 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 7%" | Hádač #3 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 9%;" | Hádač #4 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 8%;" | Hosť #1 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 8%" | Hosť #2 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 8%;" | Hosť #3 ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 17%" | Tajný hosť ! style="background: #FF00FF; color: #000; width: 9%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 249 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Maximilián Bolf]] | style="text-align: center;" | [[Dávid Krajčík]] | style="text-align: center;" | [[Gregor Miler]] | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] alias „'''''[[Donald Trump]]'''''“ | style="text-align: center;" | 31. december 2018 |- | colspan = "11" |''Hudobný hosť:'' [[The Backwards]] |} === 9. séria (2019) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 3%" | # ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 250 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Erika Barkolová]] | style="text-align: center;" | 7. január 2019 |- | style="text-align: center;" | 251 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Peter Novák|Peter „Šarkan“ Novák]] | style="text-align: center;" | [[Róbert Jakab]] | style="text-align: center;" | 14. január 2019 |- | style="text-align: center;" | 252 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Karika]] | style="text-align: center;" | 21. január 2019 |- | style="text-align: center;" | 253 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Boris Farkaš]] | style="text-align: center;" | 28. január 2019 |- | style="text-align: center;" | 254 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Viliam Rozboril|Viliam „Vilo“ Rozboril]] | style="text-align: center;" | 4. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 255 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[La Gioia]] | style="text-align: center;" | 11. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 256 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Zuzana Rehák-Štefečeková]] | style="text-align: center;" | 18. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 257 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Soňa Norisová]] | style="text-align: center;" | 25. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 258 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Zuzana Norisová]] | style="text-align: center;" | 4. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 259 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Rudolf Biermann]] | style="text-align: center;" | 11. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 260 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Robo Opatovský|Róbert „Robo“ Opatovský]] | style="text-align: center;" | 18. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 261 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Veronika Velez-Zuzulová]] | style="text-align: center;" | 25. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 262 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ján Tréger]] | style="text-align: center;" | 1. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 263 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;" | 4. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 264 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Ján Baláž]] | style="text-align: center;" | 8. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 265 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Attila Végh]] | style="text-align: center;" | 11. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 266 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Vladimír Černý (herec)|Vladimír „Vlado“ Černý]] | style="text-align: center;" | 15. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 267 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" | 18. apríl 2019 |} === Veľkonočný špeciál (2019) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 20%" | Tajný hosť ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" |268 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Tomáš Bezdeda]] alias „'''''Veľkonočný zajac'''''“ | style="text-align: center;" | 22. apríl 2019 |} === 9. séria – pokračovanie (2019) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 3%" | # ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 269 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Pavel Drapák|Pavel „Paľo“ Drapák]] | style="text-align: center;" | 25. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 270 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;" | 29. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 271 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Nocadeň]] | style="text-align: center;" | 2. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 272 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Paulína Fialková]] | style="text-align: center;" | 6. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 273 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Peter Novák|Peter „Šarkan“ Novák]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Craig Ramsay]] | style="text-align: center;" | 9. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 274 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] [[Miriam Jarošová]], [[Doktor (PhD.)|PhD.]] | style="text-align: center;" | 16. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 275 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Petra Černocká]] | style="text-align: center;" | 20. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 276 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Mário Garbera|Mário „Gapa“ Garbera]] | style="text-align: center;" | 27. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 277 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" | 30. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 278 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Peter „Šarkan“ Novák | style="text-align: center;" | [[Pavel Hapal]] | style="text-align: center;" | 3. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 279 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Peter „Šarkan“ Novák | style="text-align: center;" | [[Ján Volko]] | style="text-align: center;" | 10. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 280 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Žobráci (hudobná skupina)|Žobráci]] | style="text-align: center;" | 24. jún 2019 |} === 10. séria (2019) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 3%" | # ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 17%" | Tajný hosť ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 281 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[David Gránský]] | style="text-align: center;" | 2. september 2019 |- | style="text-align: center;" | 282 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Ivan Bella]] | style="text-align: center;" | 5. september 2019 |- | style="text-align: center;" | 283 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Peter Novák|Peter „Šarkan“ Novák]] | style="text-align: center;" | 9. september 2019 |- | style="text-align: center;" | 284 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Dalibor Karvay]] | style="text-align: center;" | 12. september 2019 |- | style="text-align: center;" | 285 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Tomáš Tatar]] | style="text-align: center;" | 16. september 2019 |- | style="text-align: center;" | 286 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Peter „Šarkan“ Novák | style="text-align: center;" | [[János Bán]]<br>[[Daniel Levický Archleb]] {{small|([[tlmočenie|tlmočník]])}} | style="text-align: center;" | 19. september 2019 |- | style="text-align: center;" | 287 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" | 23. september 2019 |- | style="text-align: center;" | 288 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" | 26. september 2019 |- | style="text-align: center;" | 289 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Emma Drobná]] | style="text-align: center;" | 30. september 2019 |- | style="text-align: center;" | 290 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | style="text-align: center;" | 3. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 291 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Jiří Krampol]] | style="text-align: center;" | 7. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 292 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Branko Radivojevič]] | style="text-align: center;" | 10. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 293 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Polemic]] | style="text-align: center;" | 14. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 294 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Ondrej Kandráč | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Soňa Skoncová]] | style="text-align: center;" | 17. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 295 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Laco Lučenič|Ladislav „Laco“ Lučenič]] | style="text-align: center;" | 21. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 296 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Ivana Surovcová|Ivana Gáborík]] | style="text-align: center;" | 24. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 297 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Heľenine oči]] | style="text-align: center;" | 28. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 298 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Peter „Šarkan“ Novák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Jana Kolesárová]] | style="text-align: center;" | 4. november 2019 |- | style="text-align: center;" | 299 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Kristína Svarinská]] | style="text-align: center;" | 7. november 2019 |- | style="text-align: center;" | '''300''' | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentka SR]] [[Zuzana Čaputová]] | style="text-align: center;" | 11. november 2019 |- | style="text-align: center;" | 301 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Ondrej Kandráč | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: center;" | 14. november 2019 |- | style="text-align: center;" | 302 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;" | 18. november 2019 |- | style="text-align: center;" | 303 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Ondrej Kandráč | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Kollárovci]] | style="text-align: center;" | 21. november 2019 |- | style="text-align: center;" | 304 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Luděk Sobota]] | style="text-align: center;" | 25. november 2019 |- | style="text-align: center;" | 305 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | 28. november 2019 |- | style="text-align: center;" | 306 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Lina Mayer]] | style="text-align: center;" | 2. december 2019 |- | style="text-align: center;" | 307 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Chinaski]] | style="text-align: center;" | 5. december 2019 |- | style="text-align: center;" | 308 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Soňa Müllerová]] | style="text-align: center;" | 9. december 2019 |- | style="text-align: center;" | 309 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Iné Kafe]] | style="text-align: center;" | 12. december 2019 |- | style="text-align: center;" | 310 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Ondrej Kandráč | style="text-align: center;" | [[Robo Kazík|Robert „Robo“ Kazík]] | style="text-align: center;" | 16. december 2019 |} === Vianočný špeciál (2019) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 311 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Jiří Mádl]] | style="text-align: center;" | 19. december 2019 |} === Silvestrovský špeciál (2019) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 12%" | Hádač #1 ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 20%" | Tajný hosť ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 312 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]]<br>[[Vladimír Voštinár]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Andrej Bičan]] alias „'''''Michal Hudák'''''“ | style="text-align: center;" | 31. december 2019 |- | colspan = "8" | ''Hudobní hostia:'' [[Svetlana Rymarenko]] & Marián Čekovský & Band |} === 11. séria (2020) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 3%" | # ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 313 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Alžbeta Stanková]] | style="text-align: center;" | 13. január 2020 |- | style="text-align: center;" | 314 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Horkýže Slíže]] | style="text-align: center;" | 20. január 2020 |- | style="text-align: center;" | 315 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] | style="text-align: center;" | 27. január 2020 |- | style="text-align: center;" | 316 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align: center;" | 3. február 2020 |- | style="text-align: center;" | 317 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | Ondrej Kandráč | style="text-align: center;" | [[Jan Rosák]] | style="text-align: center;" | 10. február 2020 |- | style="text-align: center;" | 318 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Peter Novák|Peter „Šarkan“ Novák]] | style="text-align: center;" | [[Matej Beňuš]] | style="text-align: center;" | 17. február 2020 |- | style="text-align: center;" | 319 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Dominik Hrbatý]] | style="text-align: center;" | 24. február 2020 |- | style="text-align: center;" | 320 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Čechomor]] | style="text-align: center;" | 2. marec 2020 |- | style="text-align: center;" | 321 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Milka Zimková]] | style="text-align: center;" | 9. marec 2020 |- | style="text-align: center;" | 322 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Boris Hanečka]] | style="text-align: center;" | 16. marec 2020 |- | style="text-align: center;" | 323 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Radim Uzel]] | style="text-align: center;" | 23. marec 2020 |- | style="text-align: center;" | 324 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Mária Ölvedyová]] | style="text-align: center;" | 16. apríl 2020 |- | style="text-align: center;" | 325 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Rebecca Justh]] | style="text-align: center;" | 20. apríl 2020 |- | style="text-align: center;" | 326 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Peter „Šarkan“ Novák | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Martin Koči]] | style="text-align: center;" | 4. máj 2020 |- | style="text-align: center;" | 327 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Igor Matovič]] | style="text-align: center;" | 11. máj 2020 |- | style="text-align: center;" | 328 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Dana Čapkovičová]] | style="text-align: center;" | 18. máj 2020 |- | style="text-align: center;" | 329 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Tomáš Šedivý|Tomáš „Lasky“ Šedivý]] | style="text-align: center;" | 25. máj 2020 |- | style="text-align: center;" | 330 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Spievankovo]] | style="text-align: center;" | 1. jún 2020 |- | style="text-align: center;" | 331 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Peter „Šarkan“ Novák | style="text-align: center;" | [[Dominik Greif]] | style="text-align: center;" | 4. jún 2020 |- | style="text-align: center;" | 332 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Dušan Grúň]] | style="text-align: center;" | 8. jún 2020 |- | style="text-align: center;" | 333 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Dárius Haraksin]] | style="text-align: center;" | 11. jún 2020 |- | style="text-align: center;" | 334 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | [[Iveta Malachovská]] | style="text-align: center;" | 15. jún 2020 |- | style="text-align: center;" | 335 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Adam Zavřel]] | style="text-align: center;" | 6. júl 2020 |- | style="text-align: center;" | 336 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Tomáš Buranovský]] | style="text-align: center;" | 13. júl 2020 |} === 12. séria (2020) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 3%" | # ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 337 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Peter Novák|Peter „Šarkan“ Novák]] | style="text-align: center;" | [[Fredy Ayisi]] | style="text-align: center;" | 17. august 2020 |- | style="text-align: center;" | 338 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Ivona Fialková]] | style="text-align: center;" | 24. august 2020 |- | style="text-align: center;" | 339 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Thomas Kamenar]] | style="text-align: center;" | 31. august 2020 |- | style="text-align: center;" | 340 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Barbara Randušková]] | style="text-align: center;" | 7. september 2020 |- | style="text-align: center;" | 341 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ladislav Nagy]] | style="text-align: center;" | 14. september 2020 |- | style="text-align: center;" | 342 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Hana Zavřelová Gallová]] | style="text-align: center;" | 21. september 2020 |- | style="text-align: center;" | 343 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Peter „Šarkan“ Novák | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Korben Dallas]] | style="text-align: center;" | 28. september 2020 |- | style="text-align: center;" | 344 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Jozef Vajda | style="text-align: center;" | Peter „Šarkan“ Novák | style="text-align: center;" | [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;" | 5. október 2020 |- | style="text-align: center;" | 345 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Peter „Šarkan“ Novák | style="text-align: center;" | [[René Štúr]] | style="text-align: center;" | 12. október 2020 |- | style="text-align: center;" | 346 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;" | 19. október 2020 |- | style="text-align: center;" | 347 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Rasťo Piško|Rastislav „Rasťo“ Piško]] | style="text-align: center;" | 26. október 2020 |- | style="text-align: center;" | 348 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Vlado Krausz|Vladimír „Vlado“ Krausz]] | style="text-align: center;" | 2. november 2020 |- | style="text-align: center;" | 349 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Jana Krescanko Dibáková]] | style="text-align: center;" | 9. november 2020 |- | style="text-align: center;" | 350 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;" | 16. november 2020 |- | style="text-align: center;" | 351 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;" | 23. november 2020 |- | style="text-align: center;" | 352 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | Tamara Kramárová | style="text-align: center;" | 30. november 2020 |- | style="text-align: center;" | 353<hr>354 | style="text-align: center;" | 17<hr>18 | style="text-align: center;" | Michal Hudák<hr>Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský<hr>Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová<hr>Peter „Šarkan“ Novák | style="text-align: center;" | Maroš Kramár<hr>Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[profesor|prof.]] [[Vladimír Krčméry]]<hr>[[Peter Justin Topoľský]] | style="text-align: center;" | 7. december 2020 |} === Vianočný špeciál (2020) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 1%" | {{small|No.}} ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 7%" | Hádač #1 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 12%;" | Hádač #2 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 14%" | Hádač #3 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 9%;" | Hosť #1 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 12%" | Hosť #2 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 9%;" | Hosť #3 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 5%" | Tajný hosť ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 355 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Ľubica Čekovská]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Kostka|Branislav „Braňo“ Kostka]] | style="text-align: center;" | Denisa Poláčková | style="text-align: center;" | [[Fragile]] | style="text-align: center;" | 21. december 2020 |} === Silvestrovský špeciál + Polnočný prípitok (2020{{--}}21) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 1%" | {{small|No.}} ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 8%" | Hádač #1 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 13%;" | Hádač #2 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 11%" | Hádač #3 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 11%;" | Hádač #4 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 1%;" | Hosť #1 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 13%;" | Hosť #2 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 9%" | Hosť #3 ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 15%;" | Tajný hosť ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 8%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 356<hr>357 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]]<br>[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Štefan Skrúcaný]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Michal Kubovčík]] | style="text-align: center;" | [[Kmeťoband]] | style="text-align: center;" | 31. december 2020<hr>1. január 2021 |} === 13. séria (2021) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 3%" | # ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 358 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;" | 4. január 2021 |- | style="text-align: center;" | 359 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Komajota]] | style="text-align: center;" | 11. január 2021 |- | style="text-align: center;" | 360 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Belinda Benčičová]] | style="text-align: center;" | 18. január 2021 |- | style="text-align: center;" | 361 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Ibrahim Maiga]] | style="text-align: center;" | 25. január 2021 |- | style="text-align: center;" | 362 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Peter Novák|Peter „Šarkan“ Novák]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Stümpel]] | style="text-align: center;" | 1. február 2021 |- | style="text-align: center;" | 363 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Henrich Plátek]] | style="text-align: center;" | 8. február 2021 |- | style="text-align: center;" | 364 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Matúš Vallo]] | style="text-align: center;" | 15. február 2021 |- | style="text-align: center;" | 365 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Lucia Hurajová]] | style="text-align: center;" | 22. február 2021 |- | style="text-align: center;" | 366 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Štefan Štec]] | style="text-align: center;" | 1. marec 2021 |- | style="text-align: center;" | 367 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Peter „Šarkan“ Novák | style="text-align: center;" | [[Lucia Vráblicová]] | style="text-align: center;" | 8. marec 2021 |- | style="text-align: center;" | 368 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Dano Heriban]] | style="text-align: center;" | 15. marec 2021 |- | style="text-align: center;" | 369 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Filip Polášek]] | style="text-align: center;" | 22. marec 2021 |- | style="text-align: center;" | 370 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Wanda Adamík Hrycová]] | style="text-align: center;" | 29. marec 2021 |} === Veľkonočný špeciál (2021) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 30%" | Tajný hosť ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 371 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]] alias „'''''Veľkonočné kuriatko'''''“ | style="text-align: center;" | 5. apríl 2021 |} === 13. séria – pokračovanie (2021) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 3%" | # ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 20%" | Tajný hosť ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 372 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Rašla]] | style="text-align: center;" | 12. apríl 2021 |- | style="text-align: center;" | 373 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Pavol Čekan]], [[Doktor (PhD.)|PhD.]], [[Bachelor of Science|B.Sc.]] | style="text-align: center;" | 19. apríl 2021 |- | style="text-align: center;" | 374 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[S hudbou vesmírnou]] | style="text-align: center;" | 26. apríl 2021 |- | style="text-align: center;" | 375 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Peter Novák|Peter „Šarkan“ Novák]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Úradník]] | style="text-align: center;" | 3. máj 2021 |- | style="text-align: center;" | 376 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Berco Balogh]] | style="text-align: center;" | 10. máj 2021 |- | style="text-align: center;" | 377 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Gizela Oňová]] | style="text-align: center;" | 17. máj 2021 |- | style="text-align: center;" | 378 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ivan Šándor]] | style="text-align: center;" | 24. máj 2021 |- | style="text-align: center;" | 379 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Adriana Kučerová]] | style="text-align: center;" | 31. máj 2021 |- | style="text-align: center;" | 380 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Natália Hejková]] | style="text-align: center;" | 7. jún 2021 |- | style="text-align: center;" | 381 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Dagmar „Didiana“ Dianová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Ida Rapaičová]] | style="text-align: center;" | 14. jún 2021 |- | style="text-align: center;" | 382 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Dagmar „Didiana“ Dianová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Marián Zeman]] | style="text-align: center;" | 21. jún 2021 |- | style="text-align: center;" | 383 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Mário Radačovský]] | style="text-align: center;" | 28. jún 2021 |} === 14. séria (2021) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 3%" | # ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 20%" | Tajný hosť ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 384 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Judita Hansman]] | style="text-align: center;" | 6. september 2021 |- | style="text-align: center;" | 385 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Jakub Grigar]] | style="text-align: center;" | 13. september 2021 |- | style="text-align: center;" | 386 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ján Greššo]] | style="text-align: center;" | 20. september 2021 |- | style="text-align: center;" | 387 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Stanislav Kropilák]] | style="text-align: center;" | 27. september 2021 |- | style="text-align: center;" | 388 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián "Čeky" Čekovský | style="text-align: center;" | [[Peter Novák|Peter „Šarkan“ Novák]] | style="text-align: center;" | Juraj "Šoko" Tabáček | style="text-align: center;" | [[Katarzia (pesničkárka)|Katarína „Katarzia“ Kubošiová]] | style="text-align: center;" | 4. október 2021 |- | style="text-align: center;" | 389 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián "Čeky" Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Richard Autner]] | style="text-align: center;" | 11. október 2021 |- | style="text-align: center;" | 390 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián "Čeky" Čekovský | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Alena Heribanová]] | style="text-align: center;" | 18. október 2021 |- | style="text-align: center;" | 391 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;" | 25. október 2021 |- | style="text-align: center;" | 392 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Anna Jakab Rakovská]] | style="text-align: center;" | [[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;" | [[Lucie Vondráčková]] | style="text-align: center;" | 8. november 2021 |- | colspan = "8" | ''Hudobný hosť:'' [[Kandráčovci]] |- | style="text-align: center;" | 393 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Martina Moravcová]] | style="text-align: center;" | 15. november 2021 |- | style="text-align: center;" | 394 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]] | style="text-align: center;" | Peter „Šarkan“ Novák | style="text-align: center;" | [[Libor Bouček]] | style="text-align: center;" | 22. november 2021 |- | style="text-align: center;" | 395 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Maduar]] | style="text-align: center;" | 29. november 2021 |} === Mikulášský špeciál (2021) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 15%" | Hádač #1 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 16%" | Tajný hosť ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 396 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Anna Jakab Rakovská]] | style="text-align: center;" | [[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;" | [[Petra Vajdová]] | style="text-align: center;" | 6. december 2021 |} === 14. séria – pokračovanie (2021) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 20%" | Tajný hosť ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 397 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" | [[Ondřej Brzobohatý|Ondřej Gregor Brzobohatý]] | style="text-align: center;" | 13. december 2021 |} === Vianočný špeciál (2021) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 10%;" | Hádač #2 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 10%" | Hádač #3 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 15%" | Tajný hosť ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 16%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 398 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Pavel Zedníček]] | style="text-align: center;" | 21. december 2021 |- | colspan = "8" | ''Hudobní hostia:'' dievčenský spevácky zbor Feliciana & Marián Čekovský & Band |} === Silvestrovský špeciál (2021) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 1%" | {{small|No.}} ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 8%" | Hádač #1 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 13%;" | Hádač #2 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 12%" | Hádač #3 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 11%;" | Hádač #4 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 9%;" | Hosť #1 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 16%" | Hosť #2 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 8%;" | Hosť #3 ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 10%" | Tajní hostia ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 11%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 399 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Michal Suchánek]]<br>[[Richard Genzer]] | style="text-align: center;" | 31. december 2021 |- | colspan = "11" | ''Hudobný hosť:'' Marián Čekovský & Band |} === 15. séria (2022) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 3%" | # ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 20%" | Tajný hosť ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | '''400''' | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Anna Jakab Rakovská]] | style="text-align: center;" | [[Jana Kovalčiková|Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;" | [[Igor Rattaj]] | style="text-align: center;" | 3. január 2022 |- | style="text-align: center;" | 401 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Noël Czuczor]] | style="text-align: center;" | 10. január 2022 |- | style="text-align: center;" | 402 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Anna Jakab Rakovská | style="text-align: center;" | Jana Kovalčíková | style="text-align: center;" | [[Adam Žampa]] | style="text-align: center;" | 17. január 2022 |- | style="text-align: center;" | 403 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čurko]] | style="text-align: center;" | 24. január 2022 |- | style="text-align: center;" | 404 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Simona Salátová]] | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Simona Kollárová]] | style="text-align: center;" | 31. január 2022 |- | style="text-align: center;" | 405 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Peter Dvorský]] | style="text-align: center;" | 7. február 2022 |- | style="text-align: center;" | 406 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Ondrej Kandráč | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Gabriela Škrabáková Kreutz]] | style="text-align: center;" | 14. február 2022 |- | style="text-align: center;" | 407 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Simona Salátová | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Slavomír Jurko]] | style="text-align: center;" | 21. február 2022 |- | style="text-align: center;" | 408 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Pavel Nový]] | style="text-align: center;" | 28. február 2022 |- | style="text-align: center;" | 409 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Marcel Grega]] | style="text-align: center;" | 7. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 410 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Elena Kaliská]] | style="text-align: center;" | 14. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 411 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Branislav Deák]] | style="text-align: center;" | 21. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 412 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Peter Kočiš]] | style="text-align: center;" | 28. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 413 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Simona Salátová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Filip Renč]] | style="text-align: center;" | 4. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" | 414 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ilona Csáková]] | style="text-align: center;" | 11. apríl 2022 |} === Veľkonočný špeciál (2022) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 20%" | Tajný hosť ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 415 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Jana Kovalčiková|Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;" | 18. apríl 2022 |} === 15. séria – pokračovanie (2022) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 3%" | # ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 15%;" | Hádač #2 ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 15%" | Hádač #3 ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 15%;" | Hádač #4 ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 20%" | Tajný hosť ! style="background: #8A2BE2; color: #fff; width: 12%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 416 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Jana Kovalčiková|Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Michaela Majerníková]] | style="text-align: center;" | 25. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" | 417 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Bronislava Kováčiková]] | style="text-align: center;" | 2. máj 2022 |- | style="text-align: center;" | 418 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Peter Stašák]] | style="text-align: center;" | 9. máj 2022 |- | style="text-align: center;" | 419 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Cigánski diabli]] | style="text-align: center;" | 16. máj 2022 |- | style="text-align: center;" | 420 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Attila Mokos]] | style="text-align: center;" | 23. máj 2022 |- | style="text-align: center;" | 421 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Ondrej Kandráč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Ľudovít Jakubove|Ľudovít „Mravec“ Jakubove]] | style="text-align: center;" | 30. máj 2022 |- | style="text-align: center;" | 422 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Petra Bernasovská]] | style="text-align: center;" | 6. jún 2022 |- | style="text-align: center;" | 423 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Dominika Žiaranová]] | style="text-align: center;" | 13. jún 2022 |- | style="text-align: center;" | 424 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;" | 20. jún 2022 |- | style="text-align: center;" | 425 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]] | style="text-align: center;" | 27. jún 2022 |} === 16. séria (2022) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #FF7900; color: #ffffff;"|No. ! style="background: #FF7900; color: #ffffff;"|# ! style="background: #FF7900; color: #ffffff;"|Hosť #1 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff;"|Hosť #2 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff;"|Hosť #3 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff;"|Hosť #4 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff;"|Tajný hosť ! style="background: #FF7900; color: #ffffff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 426 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Erik Aresta]] | style="text-align: center;" | 9. september 2022 |- | style="text-align: center;" | 427 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Dušan Radolský]] | style="text-align: center;" | 16. september 2022 |- | style="text-align: center;" | 428 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Cigánová|Zuzana Cigáňová]] | style="text-align: center;" | 23. september 2022 |- | style="text-align: center;" | 429 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Jana Kovalčiková|Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Otto Weiter]] | style="text-align: center;" | 30. september 2022 |- | style="text-align: center;" | 430 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Dušan Ambróš]] | style="text-align: center;" | 7. október 2022 |- | style="text-align: center;" | 431 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Jozef Pribilinec]] | style="text-align: center;" | 10. október 2022 |- | style="text-align: center;" | 432 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Ján Mistrík]] | style="text-align: center;" | 17. október 2022 |- | style="text-align: center;" | 433 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Filip Jančík]] | style="text-align: center;" | 24. október 2022 |- | style="text-align: center;" | 434 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" | 31. október 2022 |- | style="text-align: center;" | 435 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Ivo Gogál]] | style="text-align: center;" | 7. november 2022 |- | style="text-align: center;" | 436 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Milan Kňažko]] | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;" | 14. november 2022 |- | style="text-align: center;" | 437 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Daniel Junas]] | style="text-align: center;" | 21. november 2022 |- | style="text-align: center;" | 438 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Monika Horváthová]] | style="text-align: center;" | 12. december 2022 |} === Vianočný špeciál (2022) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 3%" | {{small|No.}} ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 10%" | Hádač #1 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 10%;" | Hádač #2 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 10%" | Hádač #3 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 10%;" | Hádač #4 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 15%" | Tajný hosť ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 16%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 439 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Jan Hřebejk]] | style="text-align: center;" | 19. december 2022 |- | colspan = "8" | ''Hudobní hostia:'' Peter Tomko, František Beneš & Marián Čekovský & Band |} === Silvestrovský špeciál (2022) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 1%" | {{small|No.}} ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 8%" | Hádač #1 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 13%;" | Hádač #2 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 12%" | Hádač #3 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 11%;" | Hádač #4 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 9%;" | Hosť #1 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 12%" | Hosť #2 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 8%;" | Hosť #3 ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 15%" | Tajný hosť ! style="background: #FF7900; color: #ffffff; width: 11%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 440 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[David Gránský]] | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" | [[Jakub Prachař]] | style="text-align: center;" | [[Vladimír Lichnovský]] alias „'''''Elvis Presley'''''“ | style="text-align: center;" | 31. december 2022 |- | colspan = "11" | ''Hudobný hosť:'' Marián Čekovský & Band |} === 17. séria (2023) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |No. ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |# ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Hádač #1 ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Hádač #2 ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Hádač #3 ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Hádač #4 ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Tajný hosť ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 441 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Lojzo]] | style="text-align: center;" | 9. január 2023 |- | style="text-align: center;" | 442 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Milan Kňažko]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Stano Král]] | style="text-align: center;" | 16. január 2023 |- | style="text-align: center;" | 443 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Daniel Fischer]] | style="text-align: center;" | 23. január 2023 |- | style="text-align: center;" | 444 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" | [[Robert Krause]] | style="text-align: center;" | 30. január 2023 |- | style="text-align: center;" | 445 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]] | style="text-align: center;" | 6. február 2023 |- | style="text-align: center;" | 446 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Lukáš Dóza]] | style="text-align: center;" | 13. február 2023 |- | style="text-align: center;" | 447 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Lenka Ježová]] | style="text-align: center;" | 20. február 2023 |- | style="text-align: center;" | 448 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Ladislav Ladomirjak]] | style="text-align: center;" | 27. február 2023 |- | style="text-align: center;" | 449 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Martin Harich]] | style="text-align: center;" | 6. marec 2023 |- | style="text-align: center;" | 450 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" |Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Tina (speváčka)|Tina]] | style="text-align: center;" | 13. marec 2023 |- | style="text-align: center;" | 451 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;" |Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Marcel Nemec]] | style="text-align: center;" | 20. marec 2023 |- | style="text-align: center;" | 452 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Zdeněk Godla]] | style="text-align: center;" | 27. marec 2023 |- | style="text-align: center;" | 453 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Michael Szatmary]] | style="text-align: center;" | Tomáš Hudák | style="text-align: center;" | [[Nela Lopušanová]] | style="text-align: center;" | 3. apríl 2023 |- |} === Veľkonočný špeciál (2023) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |No. ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |# ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Hádač #1 ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Hádač #2 ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Hádač #3 ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Hádač #4 ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Tajný hosť ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 454 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Dano Dangl]] | style="text-align: center;" | 10. apríl 2023 |} === 17. séria – pokračovanie (2023) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |No. ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |# ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Hádač #1 ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Hádač #2 ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Hádač #3 ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Hádač #4 ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Tajný hosť ! style="background: #009E00; color: #ffffff;" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 455 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Milan Sládek]] | style="text-align: center;" | 17. apríl 2023 |- | style="text-align: center;" | 456 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Jana Labajová]] | style="text-align: center;" | 24. apríl 2023 |- | style="text-align: center;" | 457 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Marcela Molnárová]] | style="text-align: center;" | 1. máj 2023 |- | style="text-align: center;" | 458 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Natália Puklušová]] | style="text-align: center;" | 8. máj 2023 |- | style="text-align: center;" | 459 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Július Šupler]] | style="text-align: center;" | 15. máj 2023 |- | style="text-align: center;" | 460 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Ondrej Kandráč | style="text-align: center;" | [[Katarína Koščová]] | style="text-align: center;" | 22. máj 2023 |- | style="text-align: center;" | 461 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Andrea Verešová]] | style="text-align: center;" | 29. máj 2023 |- | style="text-align: center;" | 462 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Gabriel Kocák]] | style="text-align: center;" | 5. jún 2023 |- | style="text-align: center;" | 463 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Marta Sládečková]] | style="text-align: center;" | 15. jún 2023 |- | style="text-align: center;" | 464 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Michael Szatmary]] | style="text-align: center;" | 22. jún 2023 |- | style="text-align: center;" | 465 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" | [[Peter Núñez]] | style="text-align: center;" | 29. jún 2023 |} === 18. séria (2023) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #E32636; color: #ffffff;" |No. ! style="background: #E32636; color: #ffffff;" |# ! style="background: #E32636; color: #ffffff;" |Hádač #1 ! style="background: #E32636; color: #ffffff;" |Hádač #2 ! style="background: #E32636; color: #ffffff;" |Hádač #3 ! style="background: #E32636; color: #ffffff;" |Hádač #4 ! style="background: #E32636; color: #ffffff;" |Tajný hosť ! style="background: #E32636; color: #ffffff;" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 466 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Gregor Hološka]] | style="text-align: center;" | 28. august 2023 |- | style="text-align: center;" | 467 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Vlastina Svátková]] | style="text-align: center;" | 4. september 2023 |- | style="text-align: center;" | 468 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Simona Salátová]] | style="text-align: center;" | Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" | [[Yvetta Blanarovičová]] | style="text-align: center;" | 11. september 2023 |- | style="text-align: center;" | 469 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Eva Kramerová|Evelyn]] | style="text-align: center;" | Marcel Forgáč | style="text-align: center;" | [[Josef Váňa]] | style="text-align: center;" | 18. september 2023 |- | style="text-align: center;" | 470 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | Maroš Kramár | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;" | 25. september 2023 |- | style="text-align: center;" |471 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Maroš Kramár | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Fero Joke]] | style="text-align: center;" |2. október 2023 |- | style="text-align: center;" |472 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Evelyn | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Lucia Čermáková]] | style="text-align: center;" |9. október 2023 |- | style="text-align: center;" |473 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" |Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" |[[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]] | style="text-align: center;" |16. október 2023 |- | style="text-align: center;" |474 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Evelyn | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Tony Porucha]] | style="text-align: center;" |23. október 2023 |- | style="text-align: center;" |475 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Henry Tóth]] | style="text-align: center;" |6. november 2023 |- | style="text-align: center;" |476 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Maroš Kramár | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;" |13. november 2023 |- | style="text-align: center;" |477 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Eva Matejková]] | style="text-align: center;" |20. november 2023 |- | style="text-align: center;" |478 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Evelyn | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Jozef Poláček]] | style="text-align: center;" |27. november 2023 |- | style="text-align: center;" |479 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Evelyn | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Lukáš Frlajs]] | style="text-align: center;" |4. december 2023 |- | style="text-align: center;" |480 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Maroš Kramár | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Peter Bažík]] | style="text-align: center;" |11. december 2023 |} === 19. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |No. ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |# ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Hádač #1 ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Hádač #2 ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Hádač #3 ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Hádač #4 ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Tajný hosť ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 466 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Fero Joke]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" | [[Viktória Forster]] | style="text-align: center;" | 15. január 2024 |- | style="text-align: center;" | 467 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" | [[Janek Ledecký]] | style="text-align: center;" | 22. január 2024 |- | style="text-align: center;" | 468 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" |[[Rytmus (raper)|Patrik "Rytmus" Vrbovský]] | style="text-align: center;" | 29. január 2024 |- | style="text-align: center;" | 469 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" |[[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" |[[Martin Rausch|Martin "Pyco" Rausch]] | style="text-align: center;" | 5. február 2024 |- | style="text-align: center;" | 470 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Fero Joke | style="text-align: center;" |Maroš Kramár | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Eliška Mintálová]] | style="text-align: center;" | 12. február 2024 |- | style="text-align: center;" |471 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |19. február 2024 |- | style="text-align: center;" |472 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Martin Vaculík]] | style="text-align: center;" |26. február 2024 |- | style="text-align: center;" |473 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Miro Konôpka]] | style="text-align: center;" |4. marec 2024 |- | style="text-align: center;" |474 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" |[[Osmany Laffita]] | style="text-align: center;" |11. marec 2024 |- | style="text-align: center;" |475 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Jana Kirschner]] | style="text-align: center;" |18. marec 2024 |- | style="text-align: center;" |476 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Jan Bendig]] | style="text-align: center;" |25. marec 2024 |} === Veľkonočný špeciál (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |No. ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |# ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Hádač #1 ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Hádač #2 ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Hádač #3 ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Hádač #4 ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Tajný hosť ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 477 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Fero Joke]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Marián Hornyák]] | style="text-align: center;" | 1. apríl 2024 |} === 19. séria – pokračovanie (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |No. ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |# ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Hádač #1 ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Hádač #2 ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Hádač #3 ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Hádač #4 ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Tajný hosť ! style="background: #0000CC; color: #ffffff;" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 478 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" | [[Fero Joke]] | style="text-align: center;" | [[Michal Kinik]] | style="text-align: center;" | 8. apríl 2024 |- | style="text-align: center;" | 479 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" | [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" | [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" | [[Peter Ondria]] | style="text-align: center;" | 15. apríl 2024 |- | style="text-align: center;" | 480 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Eva Kramerová|Evelyn]] | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |[[Kabát (skupina)|Kabát]] | style="text-align: center;" | 22. apríl 2024 |- | style="text-align: center;" | 481 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" |[[Ivana Beláková]] | style="text-align: center;" | 29. apríl 2024 |- | style="text-align: center;" | 482 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;" |[[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" |[[Rastislav Staňa]] | style="text-align: center;" | 6. máj 2024 |- | style="text-align: center;" |483 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Adam Hagara]] | style="text-align: center;" |13. máj 2024 |- | style="text-align: center;" |484 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Mirai (kapela)|Mirai]] | style="text-align: center;" |20. máj 2024 |- | style="text-align: center;" |485 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" |[[Maja Velšicová]] | style="text-align: center;" |27. máj 2024 |- | style="text-align: center;" |486 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" |[[Le Payaco]] | style="text-align: center;" |3. jún 2024 |- | style="text-align: center;" |487 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Maroš Kramár | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Ivo Ladižinský]] | style="text-align: center;" |10. jún 2024 |- | style="text-align: center;" |488 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Aya]] | style="text-align: center;" |17. jún 2024 |- | style="text-align: center;" |489 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Igor Timko]] | style="text-align: center;" |24. jún 2024 |} === 20. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 3%" |No. ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Hádač #1 ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 10%" |Hádač #2 ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Hádač #3 ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Hádač #4 ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Tajný hosť ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 490 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | [[Fero Joke]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" | [[Peter Marcin]] | style="text-align: center;" | 2. september 2024 |- | style="text-align: center;" | 491 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Jitka Čvančarová]] | style="text-align: center;" | 9. september 2024 |- | style="text-align: center;" | 492 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Eva Kramerová|Evelyn]] | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: center;" | 16. september 2024 |- | style="text-align: center;" | 493 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |[[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Lívia Bielovič]] | style="text-align: center;" | 23. september 2024 |- | style="text-align: center;" | 494 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Jana Kovalčiková|Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |[[David Uzsák]] | style="text-align: center;" | 30. september 2024 |- | style="text-align: center;" |496 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Jakub Prachař]] | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Viktória Vargová]] | style="text-align: center;" |7. október 2024 |- | style="text-align: center;" |497 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Jakub Prachař | style="text-align: center;" |Jana Kovalčíková | style="text-align: center;" |[[Massimo Attanasio]] | style="text-align: center;" |14. október 2024 |- | style="text-align: center;" |498 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Jakub Prachař | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Michal Nemtuda]] | style="text-align: center;" |21. október 2024 |- | style="text-align: center;" |499 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Evelyn | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Tereza Pergnerová]] | style="text-align: center;" |28. november 2024 |- | style="text-align: center;" |'''500''' | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Maroš Kramár | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Adriana Kneissl]] | style="text-align: center;" |4. november 2024 |- | style="text-align: center;" |501 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" |[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" |[[Karlos Vémola]] | style="text-align: center;" |11. november 2024 |- | style="text-align: center;" |502 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Evelyn | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Martina Zábranská]] | style="text-align: center;" |18. november 2024 |- | style="text-align: center;" |503 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Jozef Holly]] | style="text-align: center;" |25. november 2024 |- | style="text-align: center;" |504 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Billy Barman]] | style="text-align: center;" |2. december 2024 |- | style="text-align: center;" |505 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |[[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" |[[Stanislav Pitoňák]] | style="text-align: center;" |9. december 2024 |- | style="text-align: center;" |506 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" |[[Rebecca Šramková|Rebecca Šrámková]] | style="text-align: center;" |16. december 2024 |} === Silvestrovský špeciál (2024) - zostrih === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 3%" |No. ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Hádač #1 ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 10%" |Hádač #2 ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Hádač #3 ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Hádač #4 ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Hosť #1 ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Hosť #2 ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Hosť #3 ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Tajný hosť ! style="background: #CCFF33; color: #000; width: 8%" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 506 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" | ? | style="text-align: center;" | ? | style="text-align: center;" | ? | style="text-align: center;" | ? | style="text-align: center;" | ? | style="text-align: center;" | ? | style="text-align: center;" | 31. december 2024 |} === 21. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 3%" |No. ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 3%" |# ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 8%" |Hádač #1 ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 10%" |Hádač #2 ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 8%" |Hádač #3 ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 8%" |Hádač #4 ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 8%" |Tajný hosť ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 8%" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 507 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" |[[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" |[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" |[[Martin Babjak]] | style="text-align: center;" |7. január 2025 |- | style="text-align: center;" | 508 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Eva Kramerová|Evelyn]] | style="text-align: center;" |[[Fero Joke]] | style="text-align: center;" |[[Jany Landl]] | style="text-align: center;" |14. január 2025 |- | style="text-align: center;" | 509 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Evelyn | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Milan Švingál]] | style="text-align: center;" |28. január 2025 |- | style="text-align: center;" | 510 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Jaroslav Slávik (producent)|Jaro Slávik]] | style="text-align: center;" |Maroš Kramár | style="text-align: center;" |[[Ľubomír Moravčík]] | style="text-align: center;" |4. február 2025 |- | style="text-align: center;" | 511 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Jakub Prachař]] | style="text-align: center;" |[[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" |[[Anabela Mollová]] | style="text-align: center;" |18. február 2025 |- | style="text-align: center;" |512 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" |Jakub Prachař | style="text-align: center;" |[[Marsell Bendig]] | style="text-align: center;" |25. február 2025 |- | style="text-align: center;" |513 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |Jakub Prachař | style="text-align: center;" |[[Ema Fajnor]] | style="text-align: center;" |4. marec 2025 |- | style="text-align: center;" |514 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Anikó Vargová]] | style="text-align: center;" |11. marec 2025 |- | style="text-align: center;" |515 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Matej Zrebný]] | style="text-align: center;" |18. marec 2025 |- | style="text-align: center;" |516 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Maroš Kramár | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Magda Vášáryová|Magdaléna Vašáryová]] | style="text-align: center;" |1. apríl 2025 |- | style="text-align: center;" |517 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Alan Murin]] | style="text-align: center;" |8. apríl 2025 |- | style="text-align: center;" |518 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Maroš Kramár | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Veronika Žilková]] | style="text-align: center;" |15. apríl 2025 |- | style="text-align: center;" |519 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] | style="text-align: center;" |22. apríl 2025 |- | style="text-align: center;" |520 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Evelyn | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Juraj Kucka]] | style="text-align: center;" |29. apríl 2025 |- | style="text-align: center;" |521 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Ján Lašák]] | style="text-align: center;" |[[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" |[[Rastislav Pavlikovský|Rastislav Pavlíkovský]] | style="text-align: center;" |6. máj 2025 |- | style="text-align: center;" |522 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |[[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;" |[[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;" |27. máj 2025 |- | style="text-align: center;" |523 | style="text-align: center;" |17 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Lujza Garajová-Schrameková]] | style="text-align: center;" |Juraj „Šoko“ Tabaček | style="text-align: center;" |[[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;" |3. jún 2025 |} === Špeciál - 10 rokov Inkognita (2015-2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 3%" |No. ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 3%" |# ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 8%" |Hádač #1 ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 10%" |Hádač #2 ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 8%" |Hádač #3 ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 8%" |Hádač #4 ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 8%" |Tajný hosť ! style="background: #CC3300; color: #ffffff; width: 8%" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 524 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" |[[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" |[[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" |[[Milan Kňažko]] | style="text-align: center;" |10. jún 2025 |} === 22. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #CC3399; color: #ffffff; width: 3%" |No. ! style="background: #CC3399; color: #ffffff; width: 3%" |# ! style="background: #CC3399; color: #ffffff; width: 8%" |Hádač #1 ! style="background: #CC3399; color: #ffffff; width: 10%" |Hádač #2 ! style="background: #CC3399; color: #ffffff; width: 8%" |Hádač #3 ! style="background: #CC3399; color: #ffffff; width: 8%" |Hádač #4 ! style="background: #CC3399; color: #ffffff; width: 8%" |Tajný hosť ! style="background: #CC3399; color: #ffffff; width: 8%" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 525 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" |[[Jakub Prachař]] | style="text-align: center;" |[[Dagmar Havlová]] | style="text-align: center;" |2 september 2025 |- | style="text-align: center;" | 526 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" |[[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" |[[Richard Tury]] | style="text-align: center;" |9. september 2025 |- | style="text-align: center;" | 527 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Monika Absolonová]] | style="text-align: center;" |16. september 2025 |- | style="text-align: center;" | 528 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" |[[Ladislav Bédi]] | style="text-align: center;" |23. september 2025 |- | style="text-align: center;" | 529 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Ivo Ladižinský]] | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | style="text-align: center;" |30. september 2025 |- | style="text-align: center;" |530 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Jakub Prachař | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Felix Slováček]] | style="text-align: center;" |7. október 2025 |- | style="text-align: center;" |531 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Eva Kramerová|Evelyn]] | style="text-align: center;" |[[Fero Joke]] | style="text-align: center;" |[[Gladiator|Gladiátor]] | style="text-align: center;" |14. október 2025 |- | style="text-align: center;" |532 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Jaroslav Slávik (producent)|Jaro Slávik]] | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Andreas Žampa]] | style="text-align: center;" |21. október 2025 |- | style="text-align: center;" |533 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Adam Žampa]]<br />[[Andreas Žampa]]<br />[[Teo Žampa]] | style="text-align: center;" |28. október 2025 |- | style="text-align: center;" |534 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Jakub Prachař | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Heidi Janků]] | style="text-align: center;" |4. november 2025 |- | style="text-align: center;" |535 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Tublatanka]] | style="text-align: center;" |11. november 2025 |- | style="text-align: center;" |536 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Dominika Cibulková]] | style="text-align: center;" |18. november 2025 |- | style="text-align: center;" |537 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Ivo Ladižinský | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Mária Podhradská]] | style="text-align: center;" |25. november 2025 |- | style="text-align: center;" |538 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Evelyn | style="text-align: center;" |[[Tomáš Mischura]] | style="text-align: center;" |2. december 2025 |- | style="text-align: center;" |539 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Ondrej Kandráč | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Desmod]] | style="text-align: center;" |9. december 2025 |- | style="text-align: center;" |540 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Emma Zapletalová]] | style="text-align: center;" |16. december 2025 |} === 23. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:left" |- ! style="background: #31849B; color: #ffffff; width: 3%" |No. ! style="background: #31849B; color: #ffffff; width: 3%" |# ! style="background: #31849B; color: #ffffff; width: 8%" |Hádač #1 ! style="background: #31849B; color: #ffffff; width: 10%" |Hádač #2 ! style="background: #31849B; color: #ffffff; width: 8%" |Hádač #3 ! style="background: #31849B; color: #ffffff; width: 8%" |Hádač #4 ! style="background: #31849B; color: #ffffff; width: 8%" |Tajný hosť ! style="background: #31849B; color: #ffffff; width: 8%" |Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 541 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | [[Michal Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" |[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;" |[[Henrieta Kecerová]] | style="text-align: center;" |27. január 2026 |- | style="text-align: center;" | 542 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Fero Joke]] | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Ján Gallovič]] | style="text-align: center;" |3. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 543 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;" |[[Eva Kramerová|Evelyn]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;" |10. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 544 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Evelyn | style="text-align: center;" |[[Boris Filan]] | style="text-align: center;" |24. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 545 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | Michal Hudák | style="text-align: center;" | Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: center;" |3. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |546 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Maroš Kramár | style="text-align: center;" |[[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" |[[Ivan Romančík]] | style="text-align: center;" |10. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |547 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |Zdena Studenková | style="text-align: center;" |[[Kali]] | style="text-align: center;" |17. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |548 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |[[Roman Pomajbo]] | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Alfonz Juck]] | style="text-align: center;" |24. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |549 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Roman Pomajbo | style="text-align: center;" |[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" |31. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |550 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Marcel Forgáč | style="text-align: center;" |[[Twiins]] | style="text-align: center;" |7. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |551 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Zuzana Šebová | style="text-align: center;" |Fero Joke | style="text-align: center;" |[[Peter Nagy]] | style="text-align: center;" |14. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |552 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |Roman Pomajbo | style="text-align: center;" |[[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;" |[[Ego (raper)|Ego]] | style="text-align: center;" |21. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |553 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |28. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |554 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |5. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |555 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |12. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |556 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |Michal Hudák | style="text-align: center;" |Marián „Čeky“ Čekovský | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |19. máj 2026 |} [[Kategória:Zoznamy častí seriálov|Inkognito]] ip6wggohyxd06g55tcd27xt0nmoaxn5 0 622084 8199584 7459903 2026-04-17T14:54:40Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199584 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Dragutin Gavrilović |Portrét = |Veľkosť obrázka = |Popis = srbský vojenský dôstojník |Dátum narodenia = [[25. máj]] [[1882]] |Miesto narodenia = [[Čačak]], [[Srbské kráľovstvo]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1945|7|19|1882|5|25}} |Miesto úmrtia = [[Belehrad]], [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] (dnes [[Srbsko]]) |}} '''Dragutin Gavrilović''' (* [[25. máj]] [[1882]] – † [[19. júl]] [[1945]]) bol významný srbský a neskôr juhoslovanský vojenský dôstojník. ==Životopis== Gavrilović sa narodil v srbskom [[Čačak]]u v roku 1882. Po vyštudovaní vojenskej akadémie v roku [[1901]] až do [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] slúžil v každom vojenskom konflikte, ktorého sa srbská armáda zúčastnila. Preslávil sa predovšetkým svojimi činmi počas dramatického obliehania [[Belehrad]]u [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskou]] a [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckou]] armádou v októbri [[1915]] v rámci [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]]. V Belehrade bola vtedy ponechaná malá časť srbskej armády, aby zdržala postupujúcich nepriateľov a umožnila bezpečný ústup Srbov ďalej na juh. [[7. október|7. októbra]], v prvý deň obliehania, velil Gavrilović, vtedy v pozícii [[major]]a, na sútoku [[Sáva (rieka)|Sávy]] a [[Dunaj]]a 2. práporu 10. pluku srbskej armády spolu s oddielom belehradských žandárov a dobrovoľníkov zo [[Sriem (historické územie)|Sriemu]]. V skorých ranných hodinách začali rakúsko-uhorské jednotky útok naprieč oboma riekami, sériou srbských protiútokov však boli za cenu veľkých strát na oboch stranách zastavení na brehu Dunaja. Napriek tomu sa však situácia obkľúčených Srbov zásluhou obrovskej početnej prevahy protivníka každou hodinou zhoršovala. Za miesto svojho posledného odporu si zvolili priestor blízko miestnej kaviarne a kvetinárstva, odkiaľ si srbskí vojaci brali kvety a pripínali si ich na svoje plášte a zbrane, chystajúc sa na istú smrť. Gavrilović, pripravujúci zvyšky zdecimovaných vojakov na posledný útok, im adresoval tieto slová: [[Súbor:WW1-Belgrade-Kosutnjak-Monument.jpg|náhľad|Pamätník z 1. svetovej vojny v parku v belehradskej štvrti [[Košutnjak]], vztýčený na pokyn Augusta von Mackensena na počesť srbským obrancom. Nápis hovorí: „Tu odpočívajú srbskí hrdinovia“.]] : ''Hrdinovia!'' : ''Presne o pätnástej hodine bude nepriateľ rozdrvený vašim silným útokom, zničený vašimi bombami a bajonetmi. Česť Belehradu, nášho hlavného mesta, nesmie byť poškvrnená.'' : ''Vojaci! Hrdinovia!'' : ''Vrchné velenie vymazalo náš pluk zo svojich záznamov. Náš pluk bol obetovaný za česť Belehradu a vlasti. Už sa viac nemusíte báť o svoje životy, tie sú už minulosťou.'' : ''A preto, vpred za slávu! Za kráľa a za vlasť! Nech žije kráľ! Nech žije Belehrad!'' Zúfalý útok, ktorý nasledoval, zlyhal v snahe zničiť predsunuté rakúsko-uhorské postavenie a sám Gavrilović v ňom bol ťažko ranený. Tento a mnoho podobných činov hrdinstva a sebaobetovania srbských vojakov a civilistov počas bitky si však vyslúžili hlboký rešpekt inváznych jednotiek, ktoré samé v snahe o dobytie mesta prišli o približne 10 tisíc mužov. Nemecký veliteľ [[August von Mackensen]] dal v meste vztýčiť pamätník na počesť zanietených obrancov, ktorý s vytesanými slovami „Tu odpočívajú srbskí hrdinovia“ v nemčine i srbčine dodnes stojí v Belehrade. Gavrilović bol neskôr ocenený najvyšším srbským vojenským ocenením, ''Orden Karađorđeve zvezde'', francúzskym ''Croix de Guerre'' a mnohými ďalšími. Počas 2. svetovej vojny bol už ako plukovník Juhoslovanskej kráľovskej armády zajatý vojskami [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] počas [[Aprílová vojna|invázie do Juhoslávie]]. Vojnu tak prežil v zajateckom tábore, z ktorého sa neskôr vrátil do Juhoslávie, už pod kontrolou [[Josip Broz Tito|Titovych]] partizánov. Zomrel v Belehrade v roku 1945. Na jeho počesť sú po ňom pomenované ulice v mnohých srbských mestách, okrem samotného Belehradu i v [[Niš]]i, Čačaku či [[Užice|Užiciach]]. == Zdroj == {{Preklad|en|Dragutin Gavrilović|853230152}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gavrilović, Dragutin}} [[Kategória:Osobnosti prvej svetovej vojny]] [[Kategória:Srbské osobnosti]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] l01gm5pf6ht50jtago4il5jczj58d59 2 624891 8199805 8199202 2026-04-17T16:38:16Z Vrchovina 166088 drobná úprava 8199805 wikitext text/x-wiki <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Július V | Portrét = | Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik | Dátum narodenia = {{dn|1935|04|11}} | Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Július (* 19{{--}}† 20){{break}} Mária, rodená Straková | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Zora | Deti = Ľubica (* 1973), Oľga (* 1976)) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Július Vanovič''' [[DrSc.]] (* [[11. apríl]] [[1935]], [[Dražkovce]]){{--}}† [[25. december]] [[2020]], [[Bratislava]]) bol [[Československo|slovenský]] [[spisovateľ]], [[literárny kritik]], [[esejista]], [[literárny]] [[historik]]. == Životopis == Narodil sa v rodine zemana-roľníka Júliusa Vanoviča v [[Dražkovce|Dražkovciach]]. Detstvo až do študentských čias prežil v rodnej obci. Základnú školu navštevoval v rodných [[Dražkovce|Dražkovciach]] a v [[Martin|Martine]]. Od roku [[1951]] študoval na [[gymnázium|gymnáziu]] v [[Martin|Martine]], z politických dôvodov bol už v prvej triede [[1952]] vylúčený z gymnázia, pretože jeho otec bol v roku [[1949]] obžalovaný a odsúdený v politickom procese spolu s partizánskym veliteľom V. Žingorom. Zamestnal sa ako robotník v tlačiarni [[Neografia|Neografia]]. Rok pracoval ako knihovník v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Gymnázium dokončil ako externista matúrou v roku [[1955]]. V rokoch [[1953]]{{--}}[[1963]] pomocný robotník, skladník, knihovník. V rokoch [[1963]]{{--}}[[1968]] pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] ako redaktor v [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadoch]] a neskôr v [[Mladá tvorba|Mladej tvorbe]]. Externe študoval odbor slovenský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], ktorú ukončil v roku [[1968]] a získal titul ''absolvent vysokej školy'' ([[abs.]]). <ref>Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca .. 6. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2009, s.819. Hübners Who is who. ISBN 9783729000858.</ref> na Gemeri. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Konzervatórium|Konzervatóriu]] v [[Košice|Košiciach]] organ u prof. [[Ivan Sokol|Ivana Sokola]]. Po konzervatóriu pokračovala v štúdiách na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]], ([[VŠMU]]), ktorú ukončila v roku [[1977]] (organ, žiačka [[prof.]] [[Ferdinand Klinda|Ferdinanda Klindu]]). Po promócii rokoch [[1977]]{{--}}[[1978]] pokračovala v štúdiu hry na organ u K. D´Hoogheho v [[Conservatoire Royal Brusel|Conservatoire Royal Brusel]]. V rokoch [[1978]]{{--}}[[1979]] ako štipendista [[SHF]] v Bratislave študovala u prof. Ivana Sokola. Z politických dôvodov pedagogicky mohla pôsobiť až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]]. V rokoch [[1991]]{{--}}[[2016]] pôsobila na [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], pedagogička predmetov hudobná teória, dejiny hudby, kapitoly z cirkevnej hudby a liturgie, hra na hudobných nástrojoch, [[docent|docentka]]{{--}}[[1999]], [[2004]]{{--}}[[2008]] [[prorektor|prorektorka]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] pre oblasť vzdelávania. V roku 2016 odišla do dôchodku. <nowiki> == Dielo == == Knižné publikácie (výber) == * VANOVIČ, Július. Antidialógy so slovenskými spisovateľmi. Bratislava: Slov. spis, 1968. * VANOVIČ, Július. Heretikon. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2001. ISBN 8022011398. * VANOVIČ, Július. Zápisky z mŕtveho času: antimemoáre. Bratislava: Literárne informačné centrum, c2014. ISBN 9788081190841. * VANOVIČ, Július. Listy zo starého dvora. Dunajská Lužná: MilaniuM, 2012. ISBN 9788089178513. * VANOVIČ, Július. Osobnosť Václava Černého: personalistický portrét. Bratislava: Kalligram, 1999. ISBN 8071492787. * VANOVIČ, Július. Návrat pred odchodom. Bratislava: Vydav. Spolku slov. spis, 1995. Edícia slovenských bestsellerov, zv. 5. ISBN 8088735211. * VANOVIČ, Július. Kniha o starom Martine: Fotogr.z lit.archívu MS v Martine. Bratislava: Tatran, 1990. Korene, zv.29. ISBN 8022201626. * VANOVIČ, Július. Druhá kniha o starom Martine: (1861-1875). Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1993. ISBN 8070902418. * VANOVIČ, Július. Tretia kniha o starom Martine: (1875-1918). Bratislava: Lit. inform. centrum, 1999. ISBN 8088878611. * VANOVIČ, Július. Prozaik proti totalite: prípad Alfonz Bednár. Bratislava: Causa editio, 2003. Litteraria. ISBN 8085533200. * VANOVIČ, Július. Nové antidialógy. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2010. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508994. * VANOVIČ, Július. Chvála a skepsa: kniha o Alexandrovi Matuškovi. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2007. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508772. * VANOVIČ, Július. Za kulisy života: existenciály Ingmara Bergmana : [glosy]. Ivanka pri Dunaji: F.R.&G, 2011. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788089499083. * VANOVIČ, Július. Kronika nepriznaného času. Bratislava: Tatran, 2008. Slovenská tvorba, zv. 110. ISBN 9788022205535. * * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. == Ocenenia (výber) == * [[1983]] – Cena F. Kafendu * [[2017]] – Cena Sebastián == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Predmersk%C3%A1,Anna&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=2&theme=snk_] clanky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * https://podmaz.sk/podcast/nocna-pyramida-host/3531558969-anna-predmerska-zurikova-organistka-21112024-2219 * https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/2385163 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Predmerská-Zúriková, Anna}} [[Kategória:Slovenskí organoví virtuózi]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:absolventi Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Heger | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský farmaceut, vysokoškolský pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|05|19}} | Miesto narodenia = [[Oravský Podzámok|Oravský Podzámok]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2012|10|30|1926|05|19}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Jozef Heger(*1897{{--}}†1971), Helena Hegerová, rodená Nováková (*1899{{--}}†1983) | Príbuzní = | Súrodenci = brat Dalibor Heger (*1930{{--}}†2011) | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Doc.]] [[PhDr.]] [[Magister farmácie|PhMr.]] '''Jozef Heger''', (* [[19. máj]] [[1926]], [[Oravský Podzámok]]{{--}}† [[30. október]] [[2012]], Bratislava) bol slovenský [[farmaceut]] a vysokoškolský pedagóg. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvoval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Maturoval v roku [[1944]] na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava|Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1949]] študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] odbor [[farmácia]]. Po skončení štúdia farmácie nastúpil 1. októbra [[1949]] na Katedru chémie Lekárskej fakulty UK, ktorú viedol [[prof. Ľudovít Krasnec]]. V roku 1952 získal doktorát farmácie (PhDr). Po založení samostatnej [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] v roku [[1952]] začal pôsobiť na novo vzniknutej [[Katedra anorganickej a organickej chémie|Katedre anorganickej a organickej chémie]] [[FaF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1993]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1965]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Na Katedre anorganickej a organickej chémie FaF UK zastával funkciu zástupcu vedúceho katedry. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1967]], [[1969]]{{--}}[[1972]] a v rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[FaF UK]].<ref>SZÜCSOVÁ, Silvia. Doc. PhDr. PhMr. Jozef Heger. Lekárnik. Bojnice: Unipharma, 2001, 6(5). </ref> == Dielo == Jozef Heger bol uznávaným československým odborníkom na nomenklatúru organických zlúčenín. V spolupráci s profesorom Krasnecom vypracoval a neskôr publikoval prvé slovenské názvoslovie organických zlúčenín. V započatom diele pokračoval neskôr samostatne a z tejto oblasti vydal viacero príručiek. Svoj záujem o nomenklatúru v chémii neskôr rozšíril aj o slovenské názvoslovie v [[biochémia|biochémii]], pri koncipovaní Malej encyklopédie chémie a názvy [[liečivo|liečiv]] a [[liek|liekov]] podľa systematiky [[ATC]]. Bol predsedom Slovenskej komisie pre názvoslovie organických látok a členom medzinárodnej Komisie pre nomenklatúru organickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu ([[IUPAC]]).Pod vedením profesora Ľudovíta Krasneca sa ako prvý farmaceut začal špecializovať na [[organická chémia|organickú chémiu]]. Zaoberal sa prípravou derivátov tetrakis(hydroxymetyl)cyklopentanónu a tetrakis(hydroxymetyl)cyklohexanónu, neskôr študoval azachalkóny a ich deriváty. Omnoho významnejšou je jeho pedagogická práca na poli organickej chémie. V tejto disciplíne zaviedol semináre, napísal viacero skrípt z laboratórnych cvičení a prednášok pre študentov farmácie. Bol nadšeným prednášateľom, známym medzi študentami svojou prísnosťou, ale aj spravodlivého examinátora. Bol spoluautorom celoštátnej učebnice ''Organická chemie učebnice pro farmaceutické fakulty (Avicenum, Praha, 1990)'', ktorá sa stala základným študijným dielom organickej chémie na farmaceutických odboroch v Čechách aj na Slovensku. <ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Jozef Heger. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2001, 11(3).</ref> Po odchode do dôchodku v roku 1993 sa Jozef Heger naplno začal venovať svojim koníčkom, najmä popularizácii vedy, [[história chémie|histórie chémie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[homeopatia|homeopatie]], a spagyrík. Medzi jeho celoživotné koníčky patril šport. Bol dlhoročným predsedom telovýchovnej jednoty [[Slávia Farmaceut]], predsedom organizačného výboru a aktívnym účastníkom behu [[Devínska Kobyla|Devínskou Kobylou]]. Miloval a podporoval svoj rodný kraj [[Orava|Oravu]], spoluorganizoval stretnutia Oravcov v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol richtárom Obce Oravcov v Bratislave<ref>Galanda, M. a kol.: ''Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť'', vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.</ref>. Zaujímal sa o históriu a pamiatky Bratislavy. Často sprevádzal zahraničné návštevy po Bratislave, výklad robil v nemčine alebo angličtine. Posledné roky života strávil v Bratislave, kde 30. októbra 2012 zomrel. Pochovaný je na Historickom cintoríne v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v rodinnom hrobe.<ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Za doc. DrPh. PhMr. Jozefom Hegerom. Čes. slov. Farm. 2012; 61, 292–293</ref>. == Knižné publikácie (výber) == * KRASNEC, Ľudovít a Jozef HEGER. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Slov. pedag. nakl, 1965. * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. * HEGER, Jozef. ''Ako tvoriť názvy v organickej chémii.'' Bratislava: SPN, 1998. ISBN 8008026626. * HEGER, Jozef a Ivan HNÁT. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2002. ISBN 808052176X. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 8010003468. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín. 3. oprav. vyd.'' Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. ISBN 9788010014316. == Ocenenia (výber) == Zlatá medaila FaF UK, Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Weberova cena == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Heger,+Jozef%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Jozefa Hegera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Heger, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Oravského Podzámku]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniela J | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská farmaceutka, vedúca vedecká pracovníčka SAV | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1924|10|31}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Ján Repček (*1924{{--}}†1969), Vlastimila, rodená Jančová(*1919{{--}}†1990) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Alexander Jež | Partnerka = | Deti = Rastislav (*1978), Alexandra (*1981) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Prof.]] [[RNDr.]] [[PharmDr.]] '''Daniela J''', [[DrSc.]] (* [[31. október]] [[1949]], [[Liptovský Mikuláš]] - ) je slovenská [[farmaceut|farmaceutka]] a [[vedúca vedecká pracovníčka SAV]]. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvovala v rodisku. Maturovala v roku [[1968]] na [[SVŠ]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila na [[Ústav experimentálnej endokrinológie SAV]], v súčasnosti Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ([[BMC SAV]]) ako vedúca laboratória, kde pôsobí až do súčasnosti. V rokoch [[2015]]{{--}}[[2020]] pôsobila ako externá pedagogička na Ústave farmakológie a klinickej farmakológie [[LF UK]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta galenickej farmácie. V roku [[1965]] na [[FaF UK]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] a v roku [[1968]] aj [[Doktor prírodných vied|doktorát prírodných vied]] (RNDr.). V roku [[1969]] bol menovaný [[mimoriadny profesor|mimoriadnym profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V roku [[1982]] na [[Farmaceutická fakulta Karlovej univerzity|Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom farmaceutických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[galenická farmácia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] a v rokoch [[1976]]{{--}}[[1990]] bol [[dekan|dekanom]] [[FaF UK]] a v rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Milan Mandák bol uznávaným vedcom a pedagógom v odbore galenickej farmácie. Ako dlhoročný učiteľ a vedúci katedry galenickej farmácie sa zaslúžil o vybudovanie tohto dôležitého odboru farmácie na Slovensku. Profesor Mandák už po príchode na Farmaceutickú fakultu v roku [[1953]] sa významne podieľal aj na budovaní slovenskej farmácie, viacero období aj vo funkcii dekana fakulty a prorektora univerzity. Desať rokov pôsobil vo funkcii predsedu [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a predsedom výboru [[Československá farmaceutická spoločnosť|Československej farmaceutickej spoločnosti]] <ref>CHALABALA, Milan, ŠPRINGER, Vladimír, ŠVEC, Pavel. Profesori Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Farmaceutický obzor. Bratislava: Obzor, 1997, 66(8), p. 214.</ref>. == Dielo == Milan Mandák celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju galenickej farmácie na Slovensku. Je spoluzakladateľom vedného odboru galenická farmácia na Univerzite Komenského. Už ako asistent po nástupe na univerzitu v roku [[1953]] prednášal a organizoval cvičenia z galenickej farmácie. Ako prodekan a dekan fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste. Vedeckú prácu z oblasti galenickej farmácie začal rozvíjať už v období, keď začal pracovať ako asistent u profesora [[Ladislav Zathurecký|Ladislava Zathureckého]]. Zaoberal sa výskumom [[bentonit|bentonitov]] domáceho pôvodu, neskôr sa zameral na vývoj kontrolných metód galeník, najmä na stanovenie liečiv v prípravkoch pomocou fyzikálno-chemických a analytických metód. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia skúma farmaceutické pomocné látky na báze [[tenzid|tenzidov]], najmä zo skupiny polyetylénoxidových derivátov, neskôr esterov sacharózy a polyglycerínesterov. Skúma farmaceutické prípravky typu hrubodisperzných systémov, ako sú farmaceutické [[emulzia|emulzie]], [[suspenzia|suspenzie]] a [[masť|masti]]. Skúmanú problematiku neskôr rozšíril o výskum stálosti a stabilizácie [[liek|liekov]]. Profesor Mandák je autorom alebo spoluautorom viac ako [[70]] pôvodných vedeckých publikácií.<ref>VITKOVÁ, Mária. Osobnosti farmácie M. Mandák. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2005, 15(1), p. 31.</ref> Posledné roky svojho života strávil v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde 30. apríla 2005 zomrel. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. <ref>VITKOVÁ, Zuzana. Za profesorom Mandákom. Medicínsky monitor. Bratislava: Bonus, 2005(2), p. 21.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * MANDAK, Milan. ''Biofarmacia''. Bratislava: Univ. Komenského, 1987. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 1. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 2. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: učebnica pre farmaceutické fakulty''. Martin: Osveta, 1985. == Ocenenia (výber) == Rad SNP II. triedy, Československá medaila za chrabrosť, Za vynikajúcu prácu, Rad práce, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Strieborná medaila Univerzity Martina Luthera v Halle, Strieborná medaila Maďarskej farmaceutickej spoločnosti. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Mand%C3%A1k,+Milan%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Milana Mandáka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Mandák, Milan}} [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] [[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Dekani Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> '''Hrubý text''' {{Infobox Osobnosť | Meno = Branislav Bob | Rodné meno = | Popis osoby = poľnohospodársky odborník, vysokoškolský učiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1944|04|19}} | Miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] | Profesia = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Danica, rodená Čipková (* 1946) | Partnerka = | Deti = Rastislav (* 1971){{break}}Jana (* 1973) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Inžinier|Ing.]] '''Branislav Bob''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. apríl]] [[1944]], [[Veľký Bysterec]] je slovenský [[poľnohospodársky odborník]], [[vysokoškolský pedagóg]]). == Životopis == Branislav Bobč základnú školu absolvoval v rodnom [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]] a [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], maturoval v roku [[1953]] na reálnom gymnáziu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], potom študoval na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]], ktorú ukončil v roku [[1969]]. Po absolvovaní vysokej školy v rokoch [[1959]]{{--}}[[1971]] učil na [[Poľnohospodárska majstrovská škola|Poľnohospodárskej majstrovskej škole]] [[Liptovský Hrádok]], odbor včelársky a v rokoch [[1971]]{{--}}[[1974]] na Strednej poľnohospodárskej technickej škole, odbor pestovateľ-chovateľ v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od roku [[1974]] až do dôchodku v roku [[1991]] pôsobil ako vedecký pracovník na [[Výskumný ústav včelársky|Výskumnom ústave včelárskom]] v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. V roku [[1986]] na Slovenskej akadémii vied obhájil kandidátsku dizertačnú prácu ''Vplyv nadstavkových úľov rôznej konštrukcie na rast a úžitkovosť včelstiev'' a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]<ref>ČAVOJSKÝ, Valent. Ing. Michal Mačička 50-ročný. Včelár. Bratislava: 1981, 55(10), p. 236.</ref>. Michal Mačička po odchode na dôchodok pokračuje v nezmenšenej miere vo svojej aktivite v prospech slovenského včelárstva. Aj naďalej publikuje a prednáša, prakticky včelári a venuje sa nakrúcaniu filmov. <ref>KRESÁK, Milan. Ing. Michal Mačička, CSc., jubiluje. Včelár - Roč. 75, č. 10 (2001), s. 156-157.</ref> == Dielo == Michal Mačička celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju [[včelárstvo|včelárstva]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich pôvodných vedeckých prácach sa zaoberal výživou včelieho plodu, zootechnikou včelárenia a odchovom včelích matiek. Dlhodobo sa venoval problematike taxácie včelstiev, biológii včelstva, ošetrovania včelstva, chorobám včiel a ich škodcom, produkcii včelích produktov a ich využitiu, ekologógii a včelárstvom, právnym predpisom vo včelárstve. Je autorom a spoluautorom 61 pôvodných vedeckých prác, viac ako 400 odborných príspevkov z oblasti včelárstva, 88 príspevkov z oblasti filmovej tvorby a autorom 190 krátkometrážnych dokumentárnych filmov. Rozsiahla je aj jeho prednášková činnosť. Na vedeckých konferenciách na Slovensku i v zahraničí, na medzinárodných kongresoch [[Apimondie|Apimondia]], na kurzoch, školeniach i schôdzach včelárov predniesol viac ako 560 odborných prednášok.<ref>BIZUB, František. Aktívny osemdesiatnik: [medailón jubilanta Ing. Michala Mačičku]. Liptovský Hrádok: APIGOLD, 2011. ISBN 9788096832132.</ref><ref>FEŇVEŠOVÁ, Judita. Zaznamenával miznúce hodnoty: jubilujúci neprofesionálny filmár Michal Mačička. Národná osveta . - Roč. XVI, č. 5-6 (2006), s. 35.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943108. * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002. * BOBČEK, Branislav. Analýza materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku: monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 8080694176. * BOBČEK, Branislav. Chov ošípaných zameraný na využitie biotechnologických metód pri ekologickom spracovaní výkalov ošípaných. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943094. == Ocenenia (výber) == * [[1971]] – * [[1987]] – * [[1989]] - * [[1991]] - * [[1999]] - * [[2021]] - == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [ttps://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Branislav+Bobček&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Branislava Bobčeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bobček, Branislav}} [[Kategória:Slovenskí poľnohospodári]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre]] [[Kategória:Osobnosti z Veľkého Bysterca]] <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Š | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1943|11|06}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|04|21|1943|06|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Juraj a Irena, rod. Róžová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Marta, rod. Lajošová | Partnerka = | Deti = Pavel (1965),{{break}}Peter (1969) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Peter Š''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[6. november]] [[1943]], [[Trenčín]]{{--}}† [[22. apríl]] [[2022]], [[Bratislava]] ) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == Peter Š základnú školu absolvoval v rodných [[Tomášovce|Tomášovciach]] a vo [[Zvolen|Zvolene]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1949]] študoval na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], kde aj maturoval. Od roku [[1949]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1953]]. Štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UK ukončil v roku 1965 a hneď nastúpil na Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty ako asistent a o tri roky neskôr prešiel ako interný vedecký ašpirant na Katedru fyzikálnej chémie, na ktorej zotrval počas celého svojho profesijného života. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1999]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1961]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku [[1975]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[PriF UK]] a v rokoch [[1990]]{{--}}[[1997]] prvým [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.<ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komensk0ho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie. <br> Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref> <br> Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref> == Knižné publikácie (výber) == * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 8022311618. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 8022312754. * HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 8008023244. == Ocenenia (výber) == * [[1978]] – Cena SNP * [[1990]] – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej * [[1990]] - Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK * [[1993]] - Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK * [[1995]] - Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[1995]] - Veľká zlatá medaila UK == Referencie == {{Referencie}} [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Hrn%C4%8Diar,+Pavol&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Diela Pavla Hrn4iara] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Tomášoviec]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Polčin | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|11|24}} | Miesto narodenia = [[Rybany]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|23|1926|11|24}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = chemik | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Polčin (* [[1899]]{{--}}† [[1976]]),{{break}}Valéria, rod. Bronišová | Príbuzní = | Súrodenci = [[Stanislav Polčin]] (* [[1921]]{{--}}† [[1976]]) cirkevný historik, prekladateľ | Manželka = Olga, rod. Luknárová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Polčin''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[24. november]] [[1926]], [[Rybany]]{{--}}† [[23. december]] [[1982]], [[Bratislava]]<ref>MAŤOVČÍK, Augustín, ed. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slov, 1990, 4. zväzok, M-Q. ISBN 8070900709.</ref> == Životopis == Do ľudovej školy chodil v rodných [[Rybany|Rybanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V rokoch [[1937]]{{--}}[[1945]] absolvoval gymnázium v [[Nitra|Nitre]]. Po maturite Ján Polčin v roku [[1945]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1950]] promoval na inžiniera chémie ([[Inžinier (akademický titul)|Ing.]])<ref>Absolventi FCHPT STU 1941-2009. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2010. ISBN 9788022732833.</ref>. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa na krátko zamestnal v [[Štátny drevársky výskumný ústav|Štátnom drevárskom výskumnom ústave]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] bol vedeckým ašpirantom na [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], kde v roku [[1954]] ako prvý Slovák obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. Od roku [[1954]] až do svojej predčasnej smrti v roku [[1982]] pôsobil na [[Výskumný ústav papiera a celulózy|Výskumnom ústave papiera a celulózy]] ([[VÚPC]]) v Bratislave, najprv ako vedecký pracovník a od roku [[1972]] vedúci vedecký pracovník. Dlhoročný vedúci odboru chémie a fyziky vláknin na VÚPC. Externe pôsobil ako pedagóg na Katedre chemickej technológie dreva celulózy a papiera [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT]] a na Vysokej škole chemicko-technoloogickej v Pardubiciach. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] bol na dlhodobom študijnom pobyte na univerzite v Toronte, Kanada. Tu spolupracoval s profesorom W. H. Rapsonom, svetovým odborníkom v oblasti chemického spracovania drevnej hmoty a priekopníkom vývoja nových technológií v oblasti zlepšovania znečistenia vôd celulózkami. Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia Ján Polčin neprešiel previerkami a politickými čistkami organizovanými komunistickou stranou a bol odsunutý do úzadia. == Dielo == Svojim rozsiahlym dielom v oblasti chemického spracovania dreva, [[lignín|lignínu]] a [[celulóza|celulózy]] patrí Ján Polčin medzi najvýznamnejších slovenských chemikov dvadsiateho storočia. Svoju vedeckú prácu zameral na nasledovné oblasti celulózo-papierenského výskumu. * Rozpracoval metódy prípravy derivátov lignínu. Osobitnú pozornosť venoval výskumu vysokolignifikovaných vlákien so zreteľom na kyslíkové postupy delignifikácie. * Študoval takmer všetky postupy prípravy buničiny, zvláštnu pozornosť venoval termomechanickej buničine. * So svoojimi spolupracovníkmi vyvinul technológiu prípravy derivátov celulózy rozpustných vo vode (karboxymetylcelulóza) a enzymatickej hydrolýzy dreva. * Bol autorom viacerých analytických metód v celuózo-papierenskom výskume a chémii lignínu. * Zaoberal sa existenciou chemických väzieb medzi lignínom a sacharidovými zložkami dreva, experimentálne potvrdil ich existenciu. * V spolupráci s univerzitou v Toronte rozpracoval teóriu chromofórov lignínu a bielenia. * Inicioval a viedol výskum využitia kvantovochemických metód pri štúdiu vlastností a štruktúry hlavných stavebných jednotiek lignínu, celulózy a hemicelulóz. * Založil výskum zloženia a vlastností materiálu celého stromu. Jeho výskum bol ocenený členstvom (fellow) v prestížnej ''The International Academy of Wood Science'', stal sa členom ''Canadian Pulp and Paper Association'' a americkej ''TAPPI''. Medzinárodná vedecká komunita si vedeckú erudíciu Jána Polčina uctila členstvom v edičných radách viacerých vedeckých časopisov (The Journal of Cellulose and Technology, Cellulose Chemistry and Technology). Bol dlhoročným predsedom odbornej skupiny chémie dreva, papiera a celulózy pri Slovenskej chemickej spoločnosti a nositeľom Hanušovej medaile.<ref>KOŠÍK, Martin, KOŠÍKOVÁ, Božena, In memoriam Ing. Ján Polčin, CSc Chemické zvesti . Roč. 37, č. 3 (1983), s. 431</ref> Ján Polčin bol svojim naturelom skromný človek, ale veľký odborník, humanista a vedec. Vynikal nesmiernou tvorivosťou a širokým záberom nielen vo vlastnom odbore, ale aj v širšom kontexte modernej chémie. == Publikácie (výber) == * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 2 determination of the absorption spectrum of lignin from reflectance and reflectivity measurements TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1965-1970 * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 3 determination of the spectrum of lignin by the cotton dilution method TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1970-1974 * Polčin, J. "Preparation of Samples for Infrared Spectrophotometric Measurements of Fibrous Cellulose Materials," Appl. Spectrosc. 28, 588-590 (1974) * Košíková, B., Polčin, J. and Dandárová-Vašátková, M.. "Eine neue Methode zur Isolierung des Lignin-Saccharid-Komplexes" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 37-43. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.37 * Košíková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on Lignin-Carbohydrate Complexes" Holzforschung, vol. 27, no. 2, 1973, pp. 59-64. https://doi.org/10.1515/hfsg.1973.27.2.59 * Košiková, B., Polčin, J., Dandárová-Vašátková, M. and Joniak, D.. "Untersuchung des Bindungscharakters des Lignin-Saccharid-Komplexes, isoliert aus methyliertem Holz" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 43-47. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.43 *Košiková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on the Lignin-Saccharidic Complexes - II. Hydrolysis of the Lignin-Saccharidic Complex isolated from Acetylated Beechwood" Holzforschung, vol. 31, no. 6, 1977, pp. 191-193. https://doi.org/10.1515/hfsg.1977.31.6.191 * M.Remko, J.Polcin: Molecular orbital investigations on lignin model compounds, Part XIII. Model studies of hydrogen bonds formed in the systems lignin-cellulose and lignin-hemicelluloses. Z.Phys.Chem., Neue Folge 125 (1981) 175-181. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Pol%C4%8Din,+J%C3%A1n&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=1&theme=snk Zoznam diel Jána Polčina] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Polčin, Ján}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Ryban]] <nowiki> ´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1937|09|11}} | Miesto narodenia = [[Veľké Uherce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Viera | Partnerka = | Deti = Alena (1967),{{break}} Vladimír (1996) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Štefan Toma''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1937]], [[Veľké Uherce]]) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] študoval na [[JSŠ]] v [[Prievidza|Prievidzi]], kde maturoval. V roku [[1955]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1960]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[2013]], keď sa stal emeritným profesorom. V roku [[1966]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] V roku [[1966]] po rigoróznej skúške získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku [[1969]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku [[1982]] a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. Od roku [[1983]] je [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1971]] absolvoval študijný pobyt na [[University of Strathclyde]] [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. V rokoch [[1976]]{{--}}[[1995]] a [[1999]]{{--}}[[2003]] zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na [[PriF UK]]. Dekanom [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] bol v rokoch [[1986]]{{--}}[[1991]]. Od r. [[1981]] bol vedeckým tajomníkom [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosi]] (SCHS) a v rokoch [[1988]]{{--}}[[1990]] jej predsedom. <ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v bývalom [[Československo|Československu]]. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v [[Dijon|Dijone]], [[Strasbourg|Strasbourgu]], [[Grenoble|Grenoble]], [[Paríž|Paríži]], [[York|Yorku]], [[Kolín|Kolíne]], [[Nottingham|Nottinghame]], [[Aachen|Aachene]], [[Graz|Grazi]], [[Shiga|Shiga]], [[Coventry|Coventry]], [[Bologna|Bologni]]. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu [[Applied Organometallic Chemistry]].<ref>ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)</ref> == Knižné publikácie (výber) == * == Ocenenia (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Práce Štefana Tomu na Research Gate [https://www.researchgate.net/profile/Stefan-Toma-2] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toma, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Bencúr | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekárnik, filantrop | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1783|10|07}} | Miesto narodenia = [[Jasenová]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[filantropia]] | Alma mater = | Profesia = [[lekárnik]] | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Bencúr Števo{{break}} Mária Jandurová | Príbuzní = | Súrodenci = | Súrodenci | Manželka = Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800{{--}}† 28. 03. 1889 [[Šopron]]) | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martin Bencúr''' (* [[7. október]] [[1783]], [[Jasenová]]{{--}} † [[31. august]] [[1855]], [[Šopron]]) bol slovenský [[lekárnik]], [[filantrop]]. == Životopis == Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.<ref>"Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935", , FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRZ-FVD : Fri Mar 08 04:38:24 UTC 2024), Entry for Marting Steno and Johanes Steno, 07 Oct 1783."</ref> Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v [[Dobšiná|Dobšinej]], ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť. Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v [[Maukschova lekáreň|Maukschovej lekárni]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V [[Pešť|Pešti]] pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol [[magistérium]] a stal sa [[magister farmácie|magistrom farmácie]]. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v [[Pécs|Pécsi]], potom si prenajal lekáreň v [[Modra|Modre]]. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v [[Prešporok|Prešporku]] s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v [[Petrovaradín|Petrovaradíne]], ktorý je v súčasnosti časťou [[Nový Sad|Nového Sadu]]. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej [[Orava|Oravy]] a v roku [[1825]] sa presťahoval do [[Šopron|Šoprona]], kde kúpil [[lekáreň]] [[U anjela]]. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku [[1827]] po získaní občianstva mesta [[Šopron]]. Občiansku prísahu zložil [[10. januára]] [[1827]]<ref>Jenő Házi, Soproni polgárcsaládok 1535-1848. I-II. Akdémiai Kiado, Budapest 1982</ref>. Lekáreň [[U anjela]] vlastnil do roku [[1833]]<ref>Szála, Erzsébet (2017) Az ország első gyógyszerészettörténeti gyűjteménye, a soproni Patikamúzeum. In: Hagyomány, értékmentés és innováció a tudományban. A Magyar Természettudományi Társulat tudománytörténeti kötetei (1). Magyar Természettudományi Társulat, Budapest, pp. 129-138.</ref>. Lekáreň [[U anjela]] na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto [[Šopron]], evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.<ref name´"Martin Benczur"><big>Kolbenheyer</big>, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> == Filantropia == Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika [[Wilhelm Fuchs|Wilhelma (Viliama) Fuchsa]], ktorý bol významným odborníkom na [[baníctvo]], [[mineralógia|mineralógiu]] a [[hutníctvo]] v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom [[cisárskej]] [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]]. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku [[1853]]. Svojej rodnej obci [[Jasenová]] Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]]. V roku [[1853]] Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti<ref>Slovenské Noviny (Viedeň) sobota 24. september 1853, č. 112, s. 434 - 435.</ref>. V roku [[1842]] Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko - Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.<ref>ZOCH, Pavel, Koruhev na Sionu 6 (2), 1883, s. 30.</ref> Na evanjelických školách v [[Šopron|Šoprone]] študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona [[Daniel Čaplovič|Daniela Čaploviča]]. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1000 zlatých na podporu slovenských študentov.<ref>Geschichte des evangelischen Gymnasiums zu Oedenburg nebst den Denkwürdigkeiten der evangelischen Gemeinde daselbst. ... Von Matthias Müllner (1857).</ref> Aj [[Martin Kukučín]], tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Bencúr, Martin}} [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí filantropi]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Jurkovič | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, publicista, redaktor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1905|11|28}} | Miesto narodenia = [[Modra-Kráľová]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1997|5|1|1905|11|28}} | Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Vladimír Jurkovič (* 1865{{--}}† 1943){{break}} Mária, rodená Melfeberová (* 1873{{--}}† 1960) | Príbuzní = pravnuk [[Samuel Jurkovič|Samuela Jurkoviča]] | Súrodenci = [[Miloš Jurkovič]] (* 1900{{--}}† 1987){{break}} Ivan (* 1899{{--}}† 1993{{break}} Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893{{--}}† 1895){{break}} Anna Procházková, rodená Jurkovičová (* 1897{{--}}† 1981) {{break}} Elena Pavlina Štetková, rodená Jurkovičová (* 1895{{--}}† 1992) | Súrodenci | Manželka = Gabriela, rodená Kraftová | Deti = Miloš (*1937){{break}}Branislav (*1941) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Ing.]] '''Miloš Jurkovič''' (* [[30. júl]] [[1900]], [[Modra]]{{--}} † [[13. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[múzejník]], [[publicista]], [[fotograf]].<ref>ÁBELOVSKÝ, Ján. ''Biografický lexikón Slovenska.'' Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 9788089301577</ref> == Životopis == Miloš Jurkovič v rokoch [[1906]]{{--}}[[1910]] navštevoval evanjelickú ľudovú školu v [[Kráľová|Kráľovej]], v rokoch [[1910]]{{--}}[[1914]] meštiansku školu v [[Modra|Modre]], v rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] študoval na [[Evanjelické lýceum|Evanjelickom lýceu]] v [[Šopron|Šoprone]]. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku [[1919]] nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na [[České vysoké učení technické v Praze|Českém vysokém učení technickém v Praze]], kde v roku [[1923]] promoval na inžiniera ([[Ing.]]). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923{{--}}1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku [[1927]] prešiel k [[Národní zemědělské muzeum|Zemedelskému múzeu v Prahe]], kde získal odbornú prax pod vedením profesora [[Josef Kazimour|Josefa Kazimoura]]. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo [[Francúzsko|Francuzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]], z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v [[Bratislava|Bratislave]]. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom [[Zemedelské múzeum|Zemedelskom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]] bol najprv asistentom a v rokoch [[1927]]{{--}}[[1940]] správcom múzea. Tu viedol aj agendu [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku [[1940]] vzniklo [[Slovenské múzeum]], kde Ing. Jurkovič bol v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]] hlavným správcom a v rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] jeho riaditeľom. V roku [[1955]] musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1959]] bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku [[1960]] vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič.'' Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263</ref> == Dielo == Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Spolu s Ing. [[Juraj Martinka|Jurajom Martinkom]], predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.<ref>URGELA, Jozef ''Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič'', Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334</ref> Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre.<ref>PODOLÁK, Ján ''Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987)''. Agrikultúra 22 . -Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10</ref> Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike <ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku.'' Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16 , ISSN:0139-6064</ref> Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a [[Osvetová škola|Osvetovej škole]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal [[muzeológia|muzeológiu]]. Bol predsedom redakčnej rady zborníka [[Agrikultúra]]. Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987).'' Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73 , ISSN:0551-3677</ref> <nowiki> == Knihy (výber) == * == Ocenenia (výber) == * [[1957]] – čestný člen Zväzu slovenských múzeí * [[1968]] – Cena Andreja Kmeťa * [[1968]] - čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HALMOVÁ, Žofia. ''Miloš Jurkovič: život a dielo.'' Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985. == Externé odkazy == * https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Milo%C5%A1+Jurkovi%C4%8D&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Zoznam diel Miloša Jurkoviča] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Jurkovič, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] [[Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Modry]] </nowiki> ============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = (* 1968), (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alice Hux, rodená Lukačková''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1957]], [[Bratislava|Bratislava]]) je slovenská [[biochemik|biochemička]], pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>Huxley A, Miles N. ''Alice Huxley and Nick Miles of Speedel on the company's pipeline and future plans. Interview by Christopher Watson and Stephen Carney''. Drug Discov Today. 2005 Jul 1;10(13):881-3. doi: 10.1016/S1359-6446(05)03488-4. PMID: 15993805.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Bratislave Alica Lukačková v roku [[19]] začala študovť biochémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku [[1982]] promovala. Doktor prírodných vied ([[RNDr.]]) [[1983]] v odbore [[biochémia]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave odišla do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a začala pôsobiť vo farmaceutickom výskume. V roku [[1982]] v rámci postdoktorandského štipendia nastúpila na biotechnologické oddelenie [[Ciba-Geigy]] v [[Bazilej|Bazileji]], kde postupne zastávala rôzne riadiace funkcie v oblasti endokrinologického výskumu a klinického vývoja liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém a nových kancerostatík. Po zlúčení [[Sandoz|Sandozu]] a [[Ciba-Geigy]] v roku [[1996]] v novo vytvorenom [[Novartis|Novartise]] prevzala úlohu globálnej projektovej manažérky, v ktorej viedla niekoľko multidisciplinárnych tímov vyvíjajúcich nové lieky v oblasti kardiovaskulárnych a transplantačných terapií. V roku [[1998]] Alice Huxley spolu so svojím manželom Mariusom Sutterom založila spoločnosť Speedel Pharma. V roku [[2000]] sa stala a generálnou riaditeľkou biotechnologickej spoločnosti [[Speedel Holding AG]]. V roku [[2008]] farmaceutická spoločnosť Novartis kúpila všetky registrované akcie spoločnosti a Speedel Holding AG zanikla.<ref>https://index.sme.sk/c/3969515/novartis-chce-prevziat-biotechnologicku-firmu-speedel.html</ref> Finančné prostriedky z predaja start-upu Speedel Alice Huxley Sutter použila na rozbehnutie nového projektu spoločnosti [[Aliophtha AG]] zameranej na výskum a vývoj v oblasti farmaceutických produktov vrátane biologických a biotechnologických produktov a výroby a komercializácie takýchto produktov. == Dielo == Dr. Huxley Sutter objavila Aliskiren, prvý inhibítor renínu, ktorý bol schválený [[FDA]] v [[USA]] v marci [[2007]] a [[EMEA]] v [[EÚ]] v auguste [[2007]] na liečbu esenciálnej hypertenzie. Pod vedením dr. Huxley [[Speedel Holding AG]] vyvíjal aj ďalšie generácie inhibítorov renínu, látky SPP301 (antagonista endotelínového receptora A) II, SPP200 (priamy inhibítor trombínu), SPP2745 (inhibítor syntázy aldosterónu), ktoré sa dostali do rôznych fáz klinického výskumu. Za objav Aliskirenu a jeho zavedenie do klinickej praxe Speedel s Novartisom získali Zlatú medailu v siedmom ročníku súťaže Wall Street Journal za technologickú inováciu. <ref>"Speedel and Novartis have won the overall Gold Award in the seventh annual Wall Street Journal contest for Technology Innovation for their work in discovering and developing SPP100 (aliskiren) the first direct renin inhibitor for treating hypertension" Internet Wire, 24 Sept. 2007, p. NA. Gale OneFile: Health and Medicine, link.gale.com/apps/doc/A169033605/HRCA?u=anon~e75eedb8&sid=sitemap&xid=46376bb2.</ref> == Publikácie (výber) == == Ocenenia (výber) == * [[2008]] – BioValley Life Sciences Award <ref>https://www.regbas.ch/files/news/480_BLSW_Program2008.pdf</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * GRADMAN, Alan H., KAD, Rishi. ''Renin Inhibition in Hypertension'', Journal of the American College of Cardiology, Volume 51, Issue 5, 2008, Pages 519-528. * HANESSIAN S, GUESNÉ S, CHÉNARD E. ''Total synthesis of "aliskiren": the first Renin inhibitor in clinical practice for hypertension.'' Org Lett. 2010;12(8):1816‐1819. doi:10.1021/ol100427v {{DEFAULTSORT:Huxley, Alice}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória: absolventi Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´ <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = otec MUDr. [[Daniel Belluš]], matka Augusta Bellušová, rod. Baxová | Príbuzní = strýko [[Emil Belluš]] | Súrodenci = | Manželka = Miriam, rodená Nováková | Deti = Jela (* 1968), Zuzana (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Ing.]] '''Daniel Belluš''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1938]], [[Trnava|Trnava]]){{--}}† [[18. september]] [[2011]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]) bol slovenský [[chemik]], [[Vysokoškolský profesor|univerzitný profesor]] pôsobiaci vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>UHER, Michal a Viktor MILATA. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš: slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2008. ISBN 9788022728768.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel B v roku [[1952]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Chemická fakulta|Chemickej fakulte]] [[SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1960]] promoval na inžiniera chémie ([[Ing.]]). Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo [[Výskumný ústav pre petrochémiu|Výskumnom ústave pre petrochémiu]] v [[Nováky|Novákoch]]. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1967]] pôsobil na [[Ústav polymérov|Ústave polymérov]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku [[1967]] na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1969]] bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ([[ETH|ETH]]) v [[Zürich|Zürichu]]. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] profesor [[Vladimír Prelog]] a profesor [[Albert Eschenmoser]]. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov. Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy [[Ciba-Geigy Ltd|Ciba-Geigy Ltd]]. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku [[1996]] so spoločnosťou [[Sandoz]] vznikol [[Novartis]]) pôsobil v rokoch [[1969]]{{--}}[[1997]], od roku [[1973]] viedol výskumnú skupinu, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1985]] bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]] bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku [[1997]] prof Belluš založil firmu [[Bellus Science and Innovation Int. Consulting]], v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] bol vedúcim výskumu divízie "Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel [[18.]] [[september|septembra]] [[2011]] v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.<ref>Milan Karvaš, Viktor Milata, Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi. 7/14 2011, s. 355.</ref> == Dielo == Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku [[1978]] objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním [[Belluš-Claisenov prešmyk]].<ref>Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.</ref> Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku [[1987]] koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov. == Pedagogika == Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku [[1981]] ako profesor organickej chémie na univerzite vo [[Fribourg|Fribourgu]] a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh [[Science of Synthesis]] (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov [[Helvetiva Chimica Acta]], [[Angewandte Chemie]], [[Synthesis]], [[Chemical Papers]] a kompendia [[Progress in Heterocyclic Chemistry]]. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku [[1989]]. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie. Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku [[1993]] Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný [[Ciba Lectures]] v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Českej republiky možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku [[1998]] pod názvom [[Novartis Lectures]]. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien. V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť "Cenu Daniela Belluša". [[Medaila Daniela Belluša]] je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom. <ref>Dalma Gyepesová, Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi 4/8 2009 s. 20.</ref>. Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen [[Rotary klub]] [[Bratislava]]. <ref>https://www.rotary2240.org/cs/klub/rc-bratislava/clenove/</ref> == Publikácie (výber) == * Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. "Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2)." Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971-1009. * Bellus, D., and B. Ernst. "Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese." Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820-850. * Belluš, Daniel, and Beat Ernst. "Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)]." Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797-827. * Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones." Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones." Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes." The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208-1211. * Bellus, D. "Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool." Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827-1838. * Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. "Chirality and crop protection." Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193-1215. == Ocenenia (výber) == * [[1982]] – vedecká cena mesta Basilej * [[1993]] – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[2004]] - Votočkova medaila ČCHS Praha * [[2010]] - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == https://schems.sk/ocenenia-podla-mena/ {{DEFAULTSORT:Belluš, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Biografický výhonok}} '''Royal Society of Chemistry''', RSC ([[Kráľovská chemická spoločnosť]]) je najstaršou chemickou spoločnosťou na svete so sídlom [[Londýn|Londýne]], ktorá bola založená v roku 1841. O sedem rokov neskôr [[kráľovná]] [[Viktória]] udelila spoločnosti Kráľovskú chartu, ktorá potvrdila jej účel ''všeobecného pokroku v chemickej vede''. == História == V súčasnosti so svojimi viac ako 54 000 členmi po celom svete je medzinárodne uznávanou neziskovou vydavateľskou a znalostnou spoločnosťou. Sídli spolu s ďalšími siedmymi spoločnosťami porovnateľného postavenia v [[Burlington House]], [[Piccadilly]], [[Londýn]]. Má tiež kancelárie v [[Thomas Graham House]] v [[Cambridge]], kde sídli jej vydavateľstvo [[RSC Publishing Home]]. RSC vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, organizuje konferencie, semináre a workshopy. Je to profesionálny orgán pre chémiu v Spojenom kráľovstve právom udeľovať štatút [[Chartered Chemist]] ([[CChem]]). Označenie FRSC sa udeľuje skupine volených členov spoločnosti, ktorí významne prispeli k chémii a iným styčným disciplínam, ako je biologická chémia. Pred rokom 2006 boli mená Fellows zverejňované každý rok v [[The Times]] ([[Londýn]]). [[Honorary Fellowship]] of the Society (HonFRSC) sa udeľuje za vynikajúce výsledky v oblasti chémie. [[RSC]] vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, ako aj organizuje konferencie, semináre a workshopy. Okrem svojej hlavnej činnosti napomáhať rozvoju chémie ako vedy, podporovať jej aplikácie a šíriť chemické poznatky, veľmi starostlivo analyzuje aj úroveň jednotlivých škôl v [[Británia|Británii]]. Jej akreditačné oddelenie má podrobný prehľad o všetkých školách a študijných programoch, ktoré cyklicky preveruje a predlžuje ich akreditáciu. RSC financuje rozsiahle programy pomoci učiteľom pri vyučovaní chémie, organizuje vzdelávacie aktivity na školách a univerzitách a pomáha svojim členom pri riešení profesionálnych problémov pri výkone povolania chemikov. Jej dosah na dianie na poli chémie je citeľný aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentuje aj najväčším počtom zahraničných členov v porovnaní s inými chemickými spoločnosťami.<ref>https://www.rsc.org/</ref> == Typy členstva == Existuje viacero kategórií členstva. Každá z kategórií členstva odzrkadľuje konkrétnu fázu kariéry a úroveň skúseností so zameraním na výhody člena.<ref>https://www.rsc.org/membership-and-community/join/membership-regulations/</ref> * '''Affiliate Member''' (pridružený člen). Kategória pre študentov a tých, ktorí sa zaoberajú chemickými vedami, ktorí nespĺňajú požiadavky pre nasledujúce kategórie. * '''AMRSC''': Associate Member of the Royal Society of Chemistry. Vstupná úroveň pre členstvo v RSC, AMRSC sa udeľuje absolventom (alebo ekvivalentom) v chemických vedách. * '''MRSC''': Member of the Royal Society of Chemistry. Udeľuje sa absolventom (alebo ekvivalentom) s najmenej 3-ročnou praxou, ktorí získali kľúčové zručnosti v chémii svojou profesionálnou činnosťou. * '''FRSC''': Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje tým, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju chémie. * '''HonFRSC''': Honorary Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje každej osobe, ktorá je významná vo vede alebo profesii chémie. Patria sem napr. nositelia [[Nobelovej ceny]]. * '''CChem''': Chartered Chemist. Udelenie CChem sa posudzuje oddelene od prijatia do kategórie členstva v RSC. Udeľuje sa aktívnym chemikom v chemických vedách s odpovedajúcou kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Všetci kandidáti na Chartered Chemist musia byť členom (MRSC) alebo Fellow (FRSC). * '''CSci''': Chartered Scientist RSC má licenciu od [[Science Council]] na registráciu Chartered Scientist. * '''EurChem''': Európsky chemik RSC je členom Rady pre chémiu Európskych spoločenstiev (ECCC) a môže toto označenie udeliť certifikovaným chemikom. * '''MChemA''': Mastership in Chemical Analysis RSC udeľuje túto postgraduálnu kvalifikáciu, ktorá je štatutárnou kvalifikáciou Spojeného kráľovstva pre prax verejného analytika. Sú vyžadované zákonom vo Veľkej Británii. Uchádzači musia poskytnúť písomný dôkaz o príslušnej kvalifikácii a zložiť písomnú a praktickú skúšku. <ref>[http://www.rsc.org/Education/Qualifications/MChemA/Index.asp RSC Web page MChemA]</ref> == Časopisy, vydavateľská činnosť == Royal Society of Chemistry vydáva viac ako 50 popredných svetových časopisov, ktoré pokrývajú základné chemické vedy a príbuzné oblasti. RSC vydavateľstvo každoročne vydáva veľké množstvo vedeckých monografií, učebníc a populárno-vedeckých kníh. RCS databázy MarinLit, The Merck Index* Online, ChemSpider poskytujú vysoko kvalitné chemické informácie pre vedcov, odborníkov a študentov z oblasti chémie. <ref>https://www.rsc.org/journals-books-databases/</ref> <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = (banský odborník) | Portrét = | Popis = | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[1. august]] [[1802]] | Miesto narodenia =[[Levoča]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1853|1|28|1802|8|1}} | Miesto úmrtia =[[Belehrad]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Viedenská univerzita]], [[Banská akadémia]] [[Banská Štiavnica]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Ján Samuel Fuchs]], Judita, rod. Kowalska | Príbuzní = | Súrodenci = [[Albert Fuchs]] | Manželka = | Deti = }} '''V''' (* [[1. august]] [[1802]], [[Levoča]]{{--}}† [[28. január]] [[1853]], [[Belehrad]]) bol [[lekárnik]], [[chemik]], [[hutník]], [[mineralóg]], [[banský odborník]].<ref>Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.</ref> == Životopis == Viliam (Wilhelm) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec [[Ján Samuel Fuchs]] bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik [[Albert Fuchs]] a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809{{--}}† 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik [[Joseph Franz von Jacquin]]. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do [[Kamenica|Kamenice]] ([[Chemnitz|Chemnitzu]]) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Viliama Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať [[baníctvo]] na [[Banská akadémia|Banskú akadémiu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. <ref>KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> Po štúdiu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v [[Smolník|Smolníku]] ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v [[Agordo|Agorde]]. V roku 1836 tavičský majster v [[Szászkabánya]] ([[Sasca Montană]] v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Pretože bol Fuchs zapojený do udalostí v roku 1848, bol v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]].<ref>GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent</ref> <nowiki> == Dielo (výber) == * FUCHS, Wilhelm. U''eber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde''. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra (výber)== * HERČKO, Ivan. ''Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách.'' Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114 . == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT: Viliam Fuchs (banský odborník)}} [[Kategória:Osobnosti z Levoče]] [[Kategória:Narodenia v 1802]] [[Kategória:Úmrtia v 1853]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Bencúr ml. | Portrét = | Popis = vojenský historik, technik, maršal. | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[7. máj]] [[1759]] | Miesto narodenia =[[Kežmarok]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1846|04|26|1759|5|07}} | Miesto úmrtia =[[Viedeň]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = otec [[Jozef Bencúr]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = J }} '''Jozef Bencúr ml.''' de Jeszenova (Benczur, Bentzur) (* [[07. máj]] [[1759]], [[Kežmarok]] {{--}} † [[26. apríl]] [[1846]], [[Viedeň]]) bol vojenský [[historik]], [[technik]], [[maršal]]. == Životopis == Syn rektora [[Jozef Bencúr|Jozefa Bencúra]] sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy roku 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však už o rok presťahovala do Prešporku. V roku 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od [[podporučík|podporučíka]] (1780), cez [[generalmajor|generalmajora]] (1812) až sa napokon stal [[poľný maršal|poľným maršalom]] (nemecky [[Feldmarschall]]) (1823).<ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_kaiserlichen_Generale_der_Fr%C3%BChen_Neuzeit/B</ref> V hodnosti plukovníka Bencúr sa 28. októbra 1827 stal Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia 1. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje, uskutočnil viaceré inšpekčné cesty pevností vybudovaných na obranu Rakúskej monarchie v 18. storočí a navrhol ich modernizáciu a úpravy pre potreby armády v 19. storočí. Venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. <ref>WUST, Gustav. Geschichte des k.k. 34. Linien-Infanterie-Regiments Prinz Regent von Preussen. Aus der kaiserlichen königlichen. Hof. und Staatsdruckerei. Wien 1860. </ref> až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Účastník vojen s Francúzskom, vyznamenal sa v bitke pri Lipsku roku 1813. Pôvodca návrhov na zdokonalenie výzbroje rakúskej armády. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. == Dielo (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Úmrtia v 1846]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] </nowiki> ================================================================== {{Infobox Osobnosť | Meno = | Portrét = | Popis = spisovateľ, pedagóg a osvietenec | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[28. február]] [[1728]] | Miesto narodenia =[[Jasenová]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1784|8|21|1728|2|28}} | Miesto úmrtia =[[Bratislava]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Judita, rod. Fuhrmanová | Deti = [[Jozef Bencúr ml.]] }} '''cúr''' de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* [[28. február]] [[1728]], [[Jasenová]] - † [[21. august]] [[1784]], [[Bratislava]]) bol [[spisovateľ]], [[pedagóg]], [[osvietenec]] a [[zeman]]. Pseudonym: Eusebius Verinus. == Životopis == Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v [[Jena|Jene]] a [[Halle (Saale)|Halle]]. Po návrate zo štúdií bol v rokoch [[1755]]{{--}}[[1760]] rektorom [[evanjelické gymnázium|evanjelického gymnázia]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v [[Uhorsko|Uhorsku]] (popri [[Bratislava|Bratislave]], [[Šopron|Šoprone]] a [[Prešov|Prešove]]). Na podnet [[Michal Institoris-Mošovský|Michala Institorisa Mošovského]] Jozef Bencúr v roku [[1760]] prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelického lýcea]]. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu ([[1771]] až [[1776]]) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku [[1776]] bratislavský senátor. V roku [[1776]] odišiel Bencúr z Kežmarku do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii [[Uhorsko|Uhorska]], a to v [[Budín|Budíne]] a [[Prešopok|Prešporku]]. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu [[Adam František Kollár|Adamom Františkom Kollárom]]. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo [[Viedeň|Viedni]]. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. <ref>KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.</ref> <ref>KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd</ref><ref>AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.</ref> == Dielo (výber) == * BENCÚR, Jozef. ''De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis.'' Francof: [s. n.], 1784. * BENCÚR, Jozef. ''Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei.'' Viennae: Joseph. Gerold, 1780.) * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten.'' [S. l.]: [s. n.], 1783. * BENCÚR, Jozef. ''Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita.'' Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator.'' Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator''. Wien: [s.n.], 1773. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-X3F?mode=g&i=56&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] zo dna [[4. apríl|4. apríla]] {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1728]] [[Kategória:Úmrtia v 1784]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> <nowiki> '''Družstevníctvo na Slovensku''' = Úvod = Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia [[jednotné roľnícke družstvo]] ([[JRD]]), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v [[Česko-Slovensku]] počas vlády komunistov v rokoch [[1948]] – [[1990]] založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde. == Stručná história družstevníctva == Družstevné myšlienky sa v [[Európa|Európe]] objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední [[utopickí]] [[socialisti]] [[Robert]] [[Owen]] ([[1771]] – [[1858]]) a [[François]] [[Marie]] [[Charles]] [[Fourier]] ([[1772]] – [[1837]]). [[Owen]], samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol [[Francúz]] [[Fourier]], ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. [[Utopisti]] však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali. === Prvé družstevné spolky === Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú [[roľníci]] alebo [[remeselníci]] za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v [[Anglicko|Anglicku]] roku [[1844]] ako remeselnícky spolok ([[Rochdalské]] [[družstvo]] [[poctivých]] [[priekopníkov]], angl. [[Rochdale]] [[society]] [[of]] [[equitable]] [[pioneers]]), zaniklo až v roku [[1991]]. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. [[Rochdalské]] [[princípy]]) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes. === Družstevné spolky v Uhorsku === Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]], zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami ([[spolky]] [[miernosti]], [[čítacie]] [[spolky]], [[robotnícke]] [[spolky]], [[prírodovedné]], [[lekárske]] a [[turistické]] [[spolky]]) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na [[Slovensko|Slovensku]]. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku [[1848]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj [[urbariálni]] [[roľníci]] (zapísaní v [[urbár|urbári]]) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu. === Družstevníctvo na Slovensku === U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek. Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]]. === Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) === Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.<br> <br> [[Násilná]] [[kolektivizácia]] sa začala prijatím [[zákona o jednotných roľníckych družstvách]] ([[JRD]]) vo [[február|februári]] [[1949]]. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem [[kulak]]. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov. V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali [[6]]. [[október|októbra]] [[1948]] [[zákon na ochranu republiky]]. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci [[pomocných technických práporov]] ([[PTP]]). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia. Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní. ==Literatúra== * JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. ''Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky'': Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.<br> * FABRICIUS, Miroslav. 1''50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry''. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.<br> * FIAMOVÁ, Martina. ''(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie.'' Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.<br> * FUKASOVÁ, Daniela. ''Zväz roľníckych vzájomných pokladníc.'' BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.<br> * HLAVOVÁ, Viera. ''Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960.'' Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.<br> * RUTTKAY, Fraňo: ''Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba.'' 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965<br> </nowiki> ================================================================================================================== j8cdgu8igkcmzrgfgh4gf8kkcn71csb 4 630714 8200002 8183331 2026-04-18T08:12:57Z Fillos X. 212061 + 8200002 wikitext text/x-wiki === Hlasovania === * '''Navrhované pravidlo:''' * '''Najlepšie články:''' * '''Stránky na zmazanie:''' ** [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] * '''Žiadosť o práva správcu:''' ** [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Scholastikos]] * '''Žiadosť o príznak bota:''' === Žiadosť o komentár === === Revízia/denominácia najlepších článkov === === Nedoriešené === === Ostatné === __NOTOC__ [[Kategória:Šablóny Portálu komunity]] laro9tlf57fmqrlo3tks7zkaxtptbdh 0 631320 8199755 7945247 2026-04-17T15:47:49Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199755 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jerzy Korolec | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Úrad2 = Veľvyslanec [[Poľsko|Poľskej republiky]] na [[Slovensko|Slovensku]] | Poradie2 = 1. | Začiatok obdobia2 = 1993 | Koniec obdobia2 = 1997 | Predchodca2 = | Nástupca2 = [[Jan Komornicki]] | Úrad = Generálny konzul v Bratislave | Poradie = | Začiatok obdobia = 1991 | Koniec obdobia = 1993 | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = [[24. august]] [[1933]] | Miesto narodenia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2000|08|29|1933|8|24}} | Miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Politická strana = | Alma mater = [[Uniwersytet Marii Curie-Skłodowskiej w Lublinie]] | Profesia = diplomat, historik | Národnosť = | Vierovyznanie = | Manželka = | Deti = 4 | Webstránka = | Poznámky = | Popis = | Súrodenci = | Prezident2 = [[Lech Wałęsa]]<br />[[Aleksander Kwaśniewski]] }} '''Jerzy Bartłomiej Korolec''' (* [[24. august]] [[1933]], [[Varšava]] – † [[29. august]] [[2000]], [[Varšava]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gazeta.pl: Archiwum|url=http://www.archiwum.wyborcza.pl/Archiwum/1,0,1203967,20000913WA-DLO,Jerzy_Bartlomiej_Korolec,.html|vydavateľ=gazetapl|dátum prístupu=2019-04-18|jazyk=pl|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2000-09-13}}</ref> bol poľský [[profesor]], [[historik]] a [[diplomat]]; Generálny konzul v [[Bratislava|Bratislave]] (1991–1993) a [[veľvyslanec]] [[Poľsko|Poľska]] na [[Slovensko|Slovensku]] (1993–1997). == Životopis == Korolec sa narodil v roku 1933. Absolvoval [[Uniwersytet Marii Curie-Skłodowskiej w Lublinie|Uniwersytet Marii Curie-Skłodowskiej v Lubline]], odbor – [[história]] a [[Filozofia|filizofia]]. Od 1962 [[Doktor (PhD.)|doktor]]. V roku 1973 získal [[Habilitácia|habilitáciu]]. Od 1991 [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]. Pôsobil na [[Poľská akadémia vied|Poľskej akadémii vied]]. Venoval sa väčšinou o [[Stredoveká filozofia|stredovekej filozofii]]. Československo navštevoval od roku 1965.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľvyslanec Poľskej republiky v SR prof. Jerzy Korolec v týchto dňoch končí svoju diplomatickú misiu|url=https://www.sme.sk/c/2065145/velvyslanec-polskej-republiky-v-sr-prof-jerzy-korolec-v-tychto-dnoch-konci-svoju-diplomaticku-misiu.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2019-04-18|jazyk=sk|meno=Małgorzata|priezvisko=Wojcieszyńska|dátum vydania=1997-02-17}}</ref> V rokoch 1991–1993 bol Generálnym konzulom v Bratislave. V rokoch 1993–1997 bol prvým [[Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave|Veľvyslancom Poľskej republiky na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=25. rocznica nawiązania stosunków polsko-słowackich|url=https://bratyslawa.msz.gov.pl/pl/aktualnosci/25__rocznica_nawiazania_stosunkow_polsko_slowackich|vydavateľ=bratyslawa.msz.gov.pl|dátum prístupu=2019-04-18|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2017-12-31|jazyk=pl}}</ref> Otec štyroch detí, medzi inými [[Marcin Korolec|Marcina Koroleca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marcin Korolec – Persistent Pole|url=https://www.politico.eu/article/persistent-pole/|vydavateľ=POLITICO|dátum vydania=2013-11-06|dátum prístupu=2019-04-18|meno=Dave|priezvisko=Keating|jazyk=en}}</ref> == Ocenenia == * [[Rad Bieleho dvojkríža]] II. triedy od prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] za záchranu ľudí v horách na obidvoch stranách hranice, 3. február 1997<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Štátne vyznamenania udelené v rokoch 1993-1998|url=https://archiv.prezident.sk/indexbaf8.html?statne-vyznamenania-udelene-v-rokoch-19931998|vydavateľ=prezident.sk|dátum vydania=2015-01-01|dátum prístupu=2019-04-18|priezvisko=|meno=|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210624210011/https://archiv.prezident.sk/indexbaf8.html?statne-vyznamenania-udelene-v-rokoch-19931998|dátum archivácie=2021-06-24}}</ref> * [[Rad Polonia Restituta]] V. triedy od prezidenta [[Aleksander Kwaśniewski|Aleksandra Kwaśniewskeho]] za zásluhy v diplomatickej službe, 28. apríl 1997<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postanowienie Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 27 kwietnia 1997 r. o nadaniu orderów|url=https://www.prawo.pl/akty/m-p-1997-47-457,16826953.html|vydavateľ=www.prawo.pl|dátum prístupu=2019-04-18|priezvisko=|meno=|dátum vydania=1997-04-28}}</ref> == Dielo == * Jerzy B. Korolec, ''Filozofia moralna [[Jean Buridan|Jana Burydana]]: paryski wzór krakowskich dysput z zakresu "Etyki" w pierwszej połowie XV w.'', Wrocław [etc.]: Zakład Narodowy im. Ossolińskich. Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk, 1973. * Jerzy B. Korolec, Repertorium commentariorum medii aevi in Aristotelem Latinorum quae in Bibliotheca olim Universitatis Pragensis nunc Státní Knihovna CSR vocata asservantur, Wrocław, 1977. * Jerzy B. Korolec, ''Filozofia moralna'', Wrocław: Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1980, {{ISBN|9788304000148}}. * Jerzy B. Korolec, ''Le commentaire d'Averroès sur l' Éthique a Nicomaque'', Louvain-La-Neuve: Société Internationale, 1985. * Mikołaj Olszewski (ed.), ''Wolność, cnota, praxis'', Warszawa: Wydawnictwo Instytutu Filozofii i Socjologii Polskiej Akademii Nauk, 2006, {{ISBN|8373881026}}. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *{{Preklad|pl|Jerzy Korolec|55870741}} == Literatúra == * Tadeusz Kosobudzki, MSZ od A do Z. Ludzie i sprawy Ministerstwa Spraw zagranicznych w latach 1990-1995, Warszawa: Wydawnictwo'69, 1997, {{ISBN|83-8624-409-7}}, s. 118. * Juliusz Domański, ''Jerzy Bartłomiej Korolec, 24 août 1933 – 29 août 2000'', Mediaevalia Philosophica Polonorum 34 (2001), s. 7–9. * Antoni Krawczyk, ''Wokół książki „Jerzy B. Korolec: Wolność Cnota Praxis"''. Mikołaj Olszewski (ed.). Warszawa 2006, Kwartalnik Historii Nauki i Techniki R. 54/1: 2009, s. 191-200. [http://bazhum.muzhp.pl/media//files/Kwartalnik_Historii_Nauki_i_Techniki/Kwartalnik_Historii_Nauki_i_Techniki-r2009-t54-n1/Kwartalnik_Historii_Nauki_i_Techniki-r2009-t54-n1-s191-200/Kwartalnik_Historii_Nauki_i_Techniki-r2009-t54-n1-s191-200.pdf Online]. == Iné projekty == {{projekt|q=Jerzy Korolec}} {{Veľvyslanci Poľska na Slovensku}} {{DEFAULTSORT:Korolec, Jerzy}} [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Poľsku]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža II. triedy]] [[Kategória:Poľskí diplomati]] [[Kategória:Poľskí historici]] [[Kategória:Nositelia poľských radov a vyznamenaní]] [[Kategória:Osobnosti z Varšavy]] [[Kategória:Veľvyslanci Poľska na Slovensku]] [[Kategória:Pracovníci Poľskej akadémie vied]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] {{Autoritné údaje}} bqpcxa7alf34zxzf5v5t84vu2f3hl0x 0 632629 8199752 8152075 2026-04-17T15:47:39Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199752 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť|Meno=Józef Gosławski|Rodné meno=|Portrét=POL Jozef Goslawski 1960.jpg|Veľkosť portrétu=|Popis osoby=poľský medailista a sochár, dizajnér poštových známok a mincí|Dátum narodenia=[[24. apríl]] [[1908]]|Miesto narodenia=[[Polanówka]], [[Poľsko]]|Dátum úmrtia={{duv|1963|1|23|1908|4|24}}|Miesto úmrtia=[[Varšava]], [[Poľsko]]|Iné mená=|Národnosť=poľská|Zamestnanie=|Známy vďaka=|Alma mater=Akadémia výtvarných umení v Ríme|Profesia=|Aktívne roky=|Podpis=|Webstránka={{url|https://www.goslawski.art.pl}}|Poznámky=}} [[Súbor:POL_Jozef_Goslawski.jpg|náhľad|J. Gosławski ca. 1940]] '''Józef Jan Gosławski''' (* [[24. apríl]] [[1908]], [[Polanówka]] – † [[23. január]] [[1963]], [[Varšava]]) bol poľský medailista a sochár, dizajnér mincí. == Životopis == Józef Gosławski študoval v [[Lublin]]e, [[Krakov]]e aj vo [[Varšava|Varšave]]. Nakoniec sa vyučil v škole umeleckopriemyselnej a škole výtvarných umení v [[Rím]]e. Autor mincí (napr. 5 [[Poľský zlotý|zlotých]]), pomníkov (napr. [[Fryderyk Chopin|Fryderyka Chopina]] v [[Żelazowa Wola|Żelazowej Woli]]) a medailí (napr. ''Rok 1939''). Dnes neoficiálnym správcom jeho spomienky je jeho vnuk [[Tadeusz Rudzki]]. == Výstavy == === Individuálne === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" !Rok !Mesto !Miesto !Počet prác |- |1933 |[[Krakov]] |Pałac Sztuki |? |- |1960 |[[Budapešť]] |Ośrodek Kultury Polskiej |30 |- |1963 |[[Varšava]] |Dom Wojska Polskiego |49 |- |1968 |[[Vroclav]] |Ratusz |80 |- |1973 |[[Varšava]] |Centralne Biuro Wystaw Artystycznych |343 |- |1974 |[[Varšava]] |Galeria Wojskowa DWP |34 |- |1974 |[[Warka]] |Muzeum im. Kazimierza Pułaskiego |56 |- |1974 |[[Bydgoszcz]] |Muzeum Okręgowe im. Leona Wyczółkowskiego |18 |- |1987 |[[Lublin]] |Muzeum Okręgowe |76 |- |1995 |[[Kazimierz Dolny]] |Muzeum Nadwiślańskie |80 |- |1996 |[[Bolesławiec]] |Bolesławiecki Ośrodek Kultury<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Istotne Informacje - Głos Bolesławca - Narodowe Święto Niepodległości|url=http://www.istotneinformacje.pl/boleslawiec,glos_boleslawca488.php|vydavateľ=istotneinformacje.pl|dátum vydania=2008-09-27|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=Żuralski|meno=Jan|jazyk=pl|url archívu=https://web.archive.org/web/20080927061037/http://www.istotneinformacje.pl/boleslawiec,glos_boleslawca488.php|dátum archivácie=2008-09-27}}</ref> |70 |- |1997 |[[Chełmno]] |Muzeum Okręgowe |50 |- |2000 |[[Konin]] |Muzeum Okręgowe |84 |- |2003 |[[Varšava]] |Dom Artysty Plastyka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Jan Józef Gosławski. W 40-lecie śmierci" - Kalendarz wydarzeń kulturalnych w Culture.pl - Culture.pl|url=http://www.culture.pl/kalendarz-pelna-tresc/-/eo_event_asset_publisher/L6vx/content/jan-jozef-goslawski-w-40-lecie-smierci|vydavateľ=culture.pl|dátum vydania=2012-08-19|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=|jazyk=pl|url archívu=https://web.archive.org/web/20120819073822/http://www.culture.pl/kalendarz-pelna-tresc/-/eo_event_asset_publisher/L6vx/content/jan-jozef-goslawski-w-40-lecie-smierci|dátum archivácie=2012-08-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wystawa prac Józefa Gosławskiego - News O.pl|url=http://news.o.pl/2003/07/21/wystawa-prac-jozefa-goslawskiego/|vydavateľ=O.pl Polski Portal Kultury|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=pl|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2003-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20110719234219/http://news.o.pl/2003/07/21/wystawa-prac-jozefa-goslawskiego/|dátum archivácie=2011-07-19}}</ref> |105 |- |2014 |[[Orońsko]] |Centrum Rzeźby Polskiej w Orońsku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Józef Jan Gosławski SACRUM I PIENIĄDZ - Centrum Rzeźby Polskiej w Orońsku|url=http://www.rzezba-oronsko.pl/index.php?aktualnosci,740,jozef_jan_gos%2525C2%2525B3awski_sacrum_i_pieni%2525C2%2525A1dz_|vydavateľ=www.rzezba-oronsko.pl|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=pl}}</ref> |? |- |2014/2015 |[[Varšava]] |Muzeum Rzeźby im. Xawerego Dunikowskiego w Królikarni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tata rzeźbiarz. Zabawki choinkowe Józefa Gosławskiego|url=http://www.krolikarnia.mnw.art.pl/wystawy/tata-rzezbiarz-zabawki-choinkowe-jozefa-goslawskiego,176.html|vydavateľ=www.krolikarnia.mnw.art.pl|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=pl}}</ref> |? |} === Kolektívne (výber) === ==== V Poľsku ==== {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" !Rok !Mesto !Výstava !Miesto |- |1946 |[[Lublin]] |''Festiwal Sztuk'' |? |- |1947 |[[Kraków]] |''II Ogólnopolski Salon Zimowy'' |? |- |1949 |[[Varšava]] |''Plastycy w walce o pokój'' |? |- |1950 |[[Varšava]] |''I Ogólnopolska Wystawa Plastyki'' |? |- |1951/1952 |[[Varšava]] |''II Ogólnopolska Wystawa Plastyki'' |? |- |1953 |[[Varšava]] |''10 lat Ludowego Wojska Polskiego'' |? |- |1953 |[[Lublin]] |''Salon Jesienny ZPAP Okręgu Lubelskiego'' |? |- |1954 |[[Varšava]] |''IV Ogólnopolska Wystawa Plastyki'' |? |- |1955 |[[Poznań]] |''Wystawa ZPAP Okręgu Poznańskiego'' |? |- |1955 |[[Poznań]] |''Jesienna wystawa ZPAP Okręgu Poznańskiego'' |? |- |1958/1959 |[[Varšava]] |''Rzeźba warszawska 1945–1958'' |? |- |1959 |[[Varšava]] |''Varšava w sztuce współczesnej'' |? |- |1959 |[[Varšava]] |''II Ogólnopolska Wystawa Plastyki Marynistycznej'' |? |- |1960 |[[Varšava]] |''Rzeźba polska 1945–1960'' |? |- |1961/1962 |[[Varšava]] |''Polskie dzieło plastyczne w XV-lecie PRL'' |? |- |1962 |[[Lublin]] |''Martyrologia i walka Narodu Polskiego 1939–45'' |? |- |1962 |[[Poznań]] |''Salon Jesienny'' |? |- |1963 |[[Varšava]] |''Ogólnopolska Wystawa XX-lecia Ludowego Wojska Polskiego w twórczości plastycznej'' |? |- |1963 |[[Varšava]] |''I Ogólnopolska Wystawa Medalierstwa'' |? |- |1963 |[[Varšava]] |''Varšava w Sztuce'' |? |- |1963 |[[Varšava]] |''Wystawa w XVIII rocznicę wyzwolenia Oświęcimia'' |? |- |1963 |[[Varšava]] |''Wystawa sztuki użytkowej w XV-lecie PRL'' |? |- |1963 |[[Varšava]] |''Wystawa rzeźb i tkanin Okręgu Warszawskiego ZPAP'' |? |- |1964 |[[Varšava]] |''Varšava w sztuce'' |? |- |1964 |[[Varšava]] |''Ogólnopolska Wystawa „Tkanina, ceramika, szkło”'' |Centralne Biuro Wystaw Artystycznych |- |1965 |[[Varšava]] |''Wystawa grafiki i rzeźby w XX-lecie PRL'' |? |- |1965 |[[Toruň]] |''Odznaczenia, monety i medale PRL'' |? |- |1966 |[[Vroclav]] |''Sztuka medalierska w Polsce Ludowej 1945–1965'' |? |- |1969 |[[Varšava]] |''25 lat sztuki medalierskiej w Polsce'' |? |- |1969 |[[Vroclav]] |''Wystawa ceramiki i szkła w XXV-lecie PRL'' |? |- |1969/1970 |[[Bydgoszcz]] |''Medale PRL'' |? |- |1969/1970 |[[Varšava]] |''25 lat rzeźby warszawskiej'' |? |- |1970 |[[Poznań]] |''Wojna i pokój w twórczości plastycznej'' |? |- |1971 |[[Vroclav]] |''Rzeźba pomnikowa i monumentalna w PRL'' |? |- |1971 |[[Toruň]] |''Tematyka kopernikowska w medalierstwie i numizmatyce'' |? |- |1971 |[[Bydgoszcz]] |''Miasta polskie w medalach'' |? |- |1972 |[[Vroclav]] |''Polskie medale i odznaki medyczne'' |? |- |1972 |[[Bydgoszcz]] |''Kobieta w twórczości medalierskiej'' |? |- |1972 |[[Bydgoszcz]] |''Sławni Polacy na medalach'' |? |- |1974 |[[Lublin]] |''Przegląd rzeźby polskiej 1944–1974'' |? |- |1974 |[[Radom]] |''Współczesna rzeźba portretowa'' |? |- |1974 |[[Bydgoszcz]] |''Medale sportowe'' |? |- |1974 |[[Bydgoszcz]] |''Medale muzeów polskich'' |? |- |1974 |[[Bydgoszcz]] |''Miasta polskie w medalach'' |? |- |1974 |[[Varšava]] |''Przeciw wojnie. Wystawa malarstwa, grafiki, rzeźby ze zbiorów Państwowego Muzeum na Majdanku'' |? |- |1977 |[[Bydgoszcz]] |''Monety PRL'' |? |- |1977 |[[Bydgoszcz]] |''Ludzie teatru w medalierstwie'' |? |- |1979 |[[Vroclav]] |''Współczesne medalierstwo polskie 1944–1979'' |? |- |1979/1980 |[[Bydgoszcz]] |''Pisarze polscy na medalach'' |? |- |1980 |[[Bydgoszcz]] |''Tradycje wojska polskiego'' |? |- |1980 |[[Bydgoszcz]] |''Kobieta w twórczości medalierskiej'' |? |- |1980 |[[Varšava]] |''Nauka polska w medalach'' |? |- |1985/1986 |[[Bydgoszcz]] |''Pieniądz Polski Ludowej 1944–1983'' |? |- |1986 |[[Lublin]] |''Plastyka lubelska'' |? |- |1986 |[[Ostrołęka]] |''Medale pamiątkowe Muzeów polskich'' |? |- |1987 |[[Bydgoszcz]] |''Kobieta na medalu'' |? |- |1988/1989 |[[Tuchola]] |''Medale jubileuszowe miast polskich'' |? |- |1990 |[[Bydgoszcz]] |''Fryderyk Chopin i ludzie jego epoki'' |? |- |1996 |[[Bydgoszcz]] |''Wybitni Polacy na medalach'' |? |- |1997 |[[Varšava]] |''Tadeusz Breyer i jego uczniowie'' |? |- |1997 |[[Vroclav]] |''Rzeźba polska'' |? |- |1998/1999 |[[Varšava]] |''Tunel czasu. Warszawska rzeźba końca wieku'' |? |- |2002 |[[Varšava]] |''Nauka polska w medalierstwie'' |? |- |2007/2008 |[[Bydgoszcz]] |''Farmacja i medycyna w medalierstwie'' |Muzeum Okręgowe im. Leona Wyczółkowskiego |- |2008 |[[Varšava]] |''Obecni nieobecni'' |Dom Artysty Plastyka |- |2009 |[[Toruň]] |''Mikołaj Kopernik w medalierstwie'' |Dom Kopernika |- |2009 |[[Bydgoszcz]] |''Muzea polskie w medalierstwie ze zbiorów MOB'' |Muzeum Okręgowe im. Leona Wyczółkowskiego |- |2010 |[[Vroclav]] |''Impresje Chopinowskie'' |Muzeum Miejskie Vroclavia |- |2010/2011 |[[Varšava]] |''Wojsko Polskie w medalierstwie Józefa Gosławskiego i w kolekcji medali Centralnej Biblioteki Wojskowej'' |Centralna Biblioteka Wojskowa |- |2011 |[[Varšava]] |''Polska Szkoła Mistrzów'' |Siedziba orkiestry Sinfonia Varsovia |- |2011 |[[Varšava]] |''Rzeźbiarze Saskiej Kępy wczoraj i dziś'' |Klub Kultury Saska Kępa |- |2012 |[[Varšava]] |''Sztuka wszędzie. Akademia Sztuk Pięknych w Warszawie 1904–1944'' |Zachęta Narodowa Galeria Sztuki |- |2012 |[[Sucha Beskidzka]] |''Pieniądz jako dzieło sztuki'' |Muzeum Miejskie Suchej Beskidzkiej |- |2012 |[[Płock]] |''Medale z daru Tadeusza Boguckiego'' |Muzeum Mazowieckie |- |2012/2013 |[[Bydgoszcz]] |''Pieniądz PRL'' |Muzeum Okręgowe im. Leona Wyczółkowskiego |- |2015 |[[Varšava]] |''Figury retoryczne. Warszawska rzeźba architektoniczna 1918–1970'' |Muzeum Rzeźby im. Xawerego Dunikowskiego w Królikarni |- |2016 |[[Varšava]] |''Artyści Saskiej Kępy'' |Prom Kultury Saska Kępa |- |2018 |[[Varšava]] |''O ginących pracowniach'' |Dom Kultury Śródmieście – Rotacyjny Dom Kultury na Jazdowie |- |2018 |[[Legnica]] |''Józef Piłsudski w karykaturze'' |Muzeum Miedzi w Legnicy |- |2018/2019 |[[Varšava]] |''Krzycząc: Polska! Niepodległa 1918'' |Muzeum Narodowe w Warszawie |} ==== V zahraničí ==== {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" !Rok !Krajina !Mesto !Miesto |- |1932 |[[Rakúsko]] |[[Viedeň]] |[[Künstlerhaus (Viedeň)|Künstlerhaus]] |- |1936 |[[Taliansko]] |[[Rím]] |? |- |1936 |[[Taliansko]] |[[Rím]] |? |- |1950 |[[Československo]] |[[Praha]] |? |- |1950 |[[Taliansko]] |[[Rím]] |? |- |1959 |[[Taliansko]] |[[Catania]] |? |- |1959 |[[Rakúsko]] |[[Viedeň]] |? |- |1963/1964 |[[Sovietsky zväz]] |[[Moskva]]-[[Minsk]] |? |- |1964 |[[Taliansko]] |[[Arezzo]] |? |- |1965 |[[NDR]] |[[Berlín]]-[[Erfurt]]-[[Lipsko]] |? |- |1966 |[[Československo]] |[[Kralupy]] |? |- |1966 |[[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]] |[[Sofia]] |? |- |1966/1967 |[[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]] |<small>Mnoho miest</small> |? |- |1967 |[[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] |<small>Mnoho miest</small> |? |- |1967 |[[Fínsko]] [[Švédsko]] [[Poľsko]] |<small>Mnoho miest</small> |? |- |1967 |[[Francúzsko]] |[[Paríž]] |? |- |1968 |[[Sovietsky zväz]] |[[Moskva]] |? |- |1969 |[[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]] |[[Budapešť]] |? |- |1971 |[[Francúzsko]] |[[Paríž]] |? |- |1971 |[[Holandsko]] |[[Haag]] |? |- |1972 |[[NDR]] |[[Berlín]] |? |- |1985 |[[Československo]] |[[Praha]] |? |- |2003 |[[Rakúsko]] |[[Viedeň]] |Leopoldov Muzeum |} == Ocenenia == * Strieborný [[kríž zásluh]], 1952<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rudzka|meno=Anna|titul=Józef Gosławski. Rzeźby, monety, medale|vydanie=1|vydavateľ=Alegoria|miesto=Warszawa|rok=2009|isbn=978-83-62248-00-1|strany=60–65|jazyk=pl}}</ref> * Medaila 10 rokov [[Poľská ľudová republika|PĽR]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lista osób odznaczonych "Medalem 10-lecia Polski Ludowej".|url=http://prawo.sejm.gov.pl/isap.nsf/DocDetails.xsp?id=WMP19551031410&type=2|vydavateľ=prawo.sejm.gov.pl|dátum prístupu=2019-05-13|priezvisko=|meno=|dátum vydania=1955-11-09|jazyk=pl|url archívu=https://web.archive.org/web/20190514214205/http://prawo.sejm.gov.pl/isap.nsf/DocDetails.xsp?id=WMP19551031410&type=2|dátum archivácie=2019-05-14}}</ref> == Galéria == <gallery> POL Mahatma Gandhi sculpture.jpg|''[[Mahatma Gandhi]]'', 1932 PL Adam Mickiewicz monument in Gorzów Wielkopolski 11.jpg|''[[Adam Mickiewicz]]'', 1956, [[Gorzów Wielkopolski]] Lidzbark awers.jpg|Medail ''[[Lidzbark Warmiński]] – miasto mężów znakomitych'', 1958 POL Tum Krucyfiks 05.jpg|Krucifix v kostole v [[Tum]]ie, 1943 PL Turek Pilsudski Monument 11.jpg|''[[Józef Piłsudski]]'', 1936, [[Turek (mesto)|Turek]] </gallery> == Referencie == <references /> *{{Preklad|pl|Józef Gosławski|56410297}} == Iné projekty == {{projekt}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Józef Gosławski 1908–1963. Wystawa prac|vydanie=|vydavateľ=Związek Polskich Artystów Plastyków. Centralne Biuro Wystaw Artystycznych|miesto=Warszawa|rok=1973|isbn=|strany=|jazyk=pl}} * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Słownik artystów polskich i obcych w Polsce działających. T. II|vydanie=|vydavateľ=Zakład Narodowy im. Ossolińskich|miesto=Wrocław|rok=1975|isbn=|strany=|jazyk=pl}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Rudzka|meno=Maria Anna|titul=Józef Gosławski (1908-1963) : wystawa twórczości w 40-lecie śmierci : katalog|vydanie=|vydavateľ=Związek Polskich Artystów Plastyków|miesto=Warszawa|rok=2003|isbn=83-89099-46-2|strany=|jazyk=pl}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Rudzka|meno=Anna|titul=Józef Gosławski. Rzeźby, monety, medale|vydanie=1|vydavateľ=Alegoria|miesto=Warszawa|rok=2009|isbn=978-83-62248-00-1|strany=|jazyk=pl}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Głuchowski|meno=Krzysztof|titul=Józwa Gosławski. Śladami pradziadów|vydanie=|vydavateľ=Polska Fundacja Kulturalna|miesto=Londyn|rok=2001|isbn=1-872286-69-0|strany=|jazyk=pl}} * {{Citácia periodika|priezvisko=Rudzka|meno=Anna|titul=Warto czasem spojrzeć w górę|periodikum=Zabytki|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Przedsiębiorstwo Wydawnicze Rzeczpospolita SA|miesto=Warszawa|dátum=|ročník=2008|číslo=7|strany=6–9|issn=1640-0194|url=|dátum prístupu=|jazyk=pl}} * {{Citácia periodika|priezvisko=Rudzka|meno=Anna|titul=Kopernik, rybak i łoś. czyli o monetach Józefa Gosławskiego|periodikum=Zabytki|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Przedsiębiorstwo Wydawnicze Rzeczpospolita SA|miesto=Warszawa|dátum=|ročník=2008|číslo=7|strany=10–13|issn=1640-0194|url=|dátum prístupu=|jazyk=pl}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Chrudzimska-Uhera|meno=Katarzyna|titul=Rzeźba w Polsce (1945–2008). T. XIII|vydanie=|vydavateľ=Centrum Rzeźby Polskiej|miesto=Orońsko|rok=2008|isbn=978-83-85901-71-6|strany=|meno2=Bartłomiej|priezvisko2=Gutowski|jazyk=pl}} == Externé odkazy == * [https://www.goslawski.art.pl Józef Gosławski. 1908-1963] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190514214201/http://goslawski.art.pl/ |date=2019-05-14 }}. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gosławski, Józef}} [[Kategória:Poľskí sochári]] [[Kategória:Medailéri]] [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Taliansku]] [[Kategória:Nositelia poľských radov a vyznamenaní]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] 4cuunz71czqbhclzokhiwqh9wls4izj 0 636788 8199692 7901636 2026-04-17T15:34:49Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199692 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Stroupeznicky.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[6. január]] [[1850]] | Miesto narodenia = [[Cerhonice]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1892|8|11|1850|1|6}} | Miesto úmrtia = [[Praha]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Anna Turková (1890 -) | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Divadlo | Portál3 = }} '''Ladislav Stroupežnický''' (* [[6. január]] [[1850]], [[Cerhonice]]<ref name="matrika">[http://digi.ceskearchivy.cz/cs/6842/120 Matričné ​​záznam o&nbsp;narodenia a&nbsp;krste]</ref>{{--}}† [[11. august]] [[1892]], [[Praha]]) bol [[česko|český]] dramatik a dramaturg [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]]. == Životopis == === Mladosť === Nemal žiadne literárne vzdelanie. Absolvoval iba dve triedy reálky v [[Písek|Písku]] a potom sa stal vo svojom rodisku praktikantom na premonštrátskom veľkostatku, kde pracoval jeho otec ako hospodársky správca. [[Súbor:Ladislav_Stroupežnický-grave.JPG|vľavo|náhľad|Hrob Ladislava Stroupežnického na Olšanských cintorínoch v Prahe]] Vo svojich sedemnástich rokoch, v noci na posiedke, omylom vystrelil po hájnikovi, na čo sa v pominutí mysle pokúsil o samovraždu. Rana mu odtrhla spodnú čeľusť a nos a aj po ročnom pobyte v nemocnici a po plastike mu až do konca života zostala zohavená tvár.<ref name="Szabo">{{Citácia knihy |priezvisko=Szabo|meno=Miloš |titul=Pražské hřbitovy. Olšanské hřbitovy III. |vydavateľ=Libri|miesto=Praha |rok=2011|počet strán=245|isbn=978-80-7277-487-6|strany=56}}</ref> === Pôsobenie v Prahe === Čoskoro po nehode sa presťahoval do Prahy, kde prispieval do niekoľkých časopisov. Najprv sa snažil presadiť ako humorista. V tom čase pracoval ako úradník v poisťovni, neskôr ako pisár na daňovej správe. Roku [[1882]], keď sa po požiari začalo znovu budovať pražské [[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo]], stal sa až do svojej smrti jeho prvým [[dramaturg]]om. V tejto funkcii musel prekonávať rad prekážok a odrážať útoky nepriateľov, ale jeho prísnosť a vysoké nároky voči [[dramatik]]om získali divadlu vysoký kredit už v jeho začiatkoch.<ref name="Szabo" /><br> Dňa [[22. máj|22. mája]] [[1890]] sa oženil s [[Herec|herečkou]] Annou Turková (1855-1909). Žili spolu v Prahe, Na Zderaze.<ref name="Szabo2">{{Citácia knihy |priezvisko=Szabo|meno=Miloš |titul=Pražské hřbitovy. Olšanské hřbitovy III. |vydavateľ=Libri|miesto=Praha |rok=2011|počet strán=245|isbn=978-80-7277-487-6|strany=57}}</ref> Zomrel v roku [[1892]] na týfus.<ref name="Szabo" /> Je pochovaný na [[Olšanské hřbitovy|Olšanských cintorínoch]] v Prahe. V rovnakom hrobe je pochovaná aj jeho manželka.<ref name="Szabo" /> == Citát == {{Citát|Jeho literární úspěchy byly kupodivu rané; už jedenadvacetiletý vtrhl do čtenářské obce populární kdysi humoreskou "Kantorovy trefuňky", záhy obsadil svými příspěvky Humoristické listy i Palečka a včas odbyl si také divadelní křtiny nejprve neškodným propadnutím a pak dvojím dočasným úspěchem, takže Stroupežnický třicátník byl známou osobností tehdejší pražské literatury. Rád si s několika přáteli poseděl, popil, požertoval, v úřadě byl prý sám šprým a samá taškařina, lidé ho měli rádi pro jeho čestnou a nesmlouvavou povahu.|[[Jaroslav Kvapil]]<ref> KVAPIL, Jaroslav. ''O čem vím''. Praha: Orbis, [[1932]], str.&nbsp;238–9 </ref>}} == Dielo (výber) == === Dráma === * ''Černé duše'' * ''Naši furianti'' * ''Noviny a karty'' * ''Paní mincmistrová'' * ''Sirotčí peníze'' * ''Velký sen'' * ''Zvíkovský rarášek'' * ''Zkažená krev'' * ''Na Valdštejnské šachtě'' * ''Václav Hrobčický z Hrobčic'' * ''V panském čeledníku'' * ''Vojtěch Žák, výtečník'' * ''Král Třtina'' === Próza === * ''Z mé cesty do Italie'' * ''Lidé směšní a ubozí'' * ''Rozmarné historky'' === Poézia === * ''Na stepi'' – epická báseň * ''Rabiho perla'' – epická báseň * ''Den soudu'' – epická báseň == Referencie == <references /> == Literatúra == * Buchner, Alexander. ''Opera v Praze''. Praha: PANTON, [[1985]], str.&nbsp;220 * Götz František, Tetauer, Frank. ''České umění dramatické, Část I. – činohra''. Praha : Šolc a Šimáček, [[1941]], str.&nbsp;132–141 * Štech Václav Vilém ''V zamlženém zrcadle''. Praha : Československý spisovatel, [[1969]], str.&nbsp;26 == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://archiv.narodni-divadlo.cz/default.aspx?jz=cs&dk=Umelec.aspx&ju=3580 Ladislav Stroupežnický v archíve ND Praha] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190811215951/http://archiv.narodni-divadlo.cz/default.aspx?jz=cs&dk=Umelec.aspx&ju=3580 |date=2019-08-11 }} * [http://www.ndbrno.cz/modules/theaterarchive/?h=person&a=detail&id=137 Ladislav Stroupežnický v archíve ND Brno] * {{imdb meno|id=0835188|meno=Ladislav Stroupežnický}} * {{csfd meno|id=95712|meno=Ladislav Stroupežnický}} * {{Čfn osoba|id=32806|meno=Ladislav Stroupežnický}} * [http://www.fdb.cz/lidi/32806-ladislav-stroupeznicky.html Ladislav Stroupežnický na FDb.cz] * [http://vufind.lib.cas.cz/Search/Results?lookfor=Ladislav+Stroupe%C5%BEnick%C3%BD&type=AllFields&submit=Hledat Ladislav Stroupežnický v souborném katalogu Akademie věd ČR] * [https://web.archive.org/web/20050826080708/http://web.telecom.cz/antoni/furianti/furianti0-0.htm Úplný text hry ''Naši furianti''] * [https://web.archive.org/web/20151101224206/http://kramerius.mlp.cz/kramerius/MShowByAuthor.do?author=Stroupe%C5%BEnick%C3%BD_Ladislav Vybraná díla Ladislava Stroupežnického volně dostupná v Krameriovi Městské knihovny v Praze] * [http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=4355 Lidový jazyk v Stroupežnického „Našich furiantech“] == Zdroj == {{Preklad|cs|Ladislav Stroupežnický|17418001}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Stroupežnický, Ladislav}} [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Českí dramaturgovia]] [[Kategória:Národné divadlo (Praha)]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] fcor446n33k3hrfjlm0fodicyc6d5u6 0 637538 8199711 7986780 2026-04-17T15:37:53Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199711 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Eva Adamcová | Rodné meno = | Popis osoby = česká divadelná a filmová herečka a prekladateľka | Portrét = Eva Adamcová Salzerová 1957.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Eva Adamcová (1957) | Dátum narodenia = [[6. máj]] [[1894]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1972|4|26|1894|5|6}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Eva Adamcová''', rodená '''Marie Adamcová''', vydatá ''Salzerová'' (* [[6. máj]] [[1894]], [[Praha]] – † [[26. apríl]] [[1972]], Praha) bola česká divadelná a filmová herečka a prekladateľka. == Životopis == Od augusta 1923 bola členkou činohry [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] v Bratislave (umelecký šéf Josef Hurt, riaditeľ Oskar Nedbal).<ref>BLAHOVÁ - MARTIŠOVÁ, Elena. ''Súpis repertoáru SND 1920–2010.'' Bratislava : SND, 2010</ref> V sezóne 1924/1925 nastúpila ako herečka v Českom divadle v [[Olomouc]]i za Jarmilu Svobodovou (Májovou).<ref>J. L. Fischer: Olomoucká činohra, In: Miroslav Rutte, Josef Kodíček: ''Nové české divadlo 1928–1929'', vyd. Dr. Ot. Štorch-Marien, Aventinum, Praha, [[1929]], str. 109</ref> Do divadla bola získaná v období riaditeľovania Antonína Drašara a patrila spolu s Otomarom Korbelárom, Františkom Vnoučkom, Emilom Bolkom, Jaroslavom Průchou, Františkom Salzerom a Jarmilou Kurandovou k talentovaným mladým hercom.<ref>Kolektiv autorů: ''Dějiny českého divadla/IV.'', Academia, Praha, [[1983]], str. 178</ref> Po návrate do Prahy v roku [[1930]] a po sobáši s režisérom [[František Salzer|Františkom Salzerom]], ktorý v tom istom roku nastúpil do Divadla na Vinohradoch, sa hereckej práci ďalej nevenovala a zaoberala sa predovšetkým prekladmi z nemčiny a ruštiny. Po druhej svetovej vojne spolupracovala pod svojím rodným menom s Vesnickým divadlom.<ref>Jaroslav Pucherna a kol.: ''Přijelo divadlo'', vyd. Orbis pro Státní zájezdové divadlo, Praha, [[1961]], str. 223</ref> Je pochovaná na [[Olšanské hřbitovy|Olšanských cintorínoch]] v Prahe. == Divadelné role, výber (České divadlo Olomouc) == * 1924 K. Pokorný: ''Bratr Martin'' (Brat Martin), Pani Kořínková, réžia Karel Šott * 1924 Ferenc Molnár: ''Liliom'', Mária, réžia Karel Černý (pseudonym herca a režiséra Karla Waltera) * 1924 František Langer: ''Svatý Václav'' (Svätý Václav), Drahomíra, réžia Karel Černý * 1924 R. J. Young: ''Muž z loterie'' (Muž z lotérie), Helena Jensenová, réžia Karel Černý * [[1925]] [[Oscar Wilde]]: ''Vějíř Lady Windermerové'' (Vejár Lady Windermerové), Relynnová, réžia Karel Černý * 1925 J. Gilbert: ''Žena v purpuru'' (opereta), Kněžna Dačeva, réžia Vili Pražský * 1925 Ivo Vojnovič: ''Dáma se slunečnicí'' (Dáma so slnečnicou), Královna z Golkondy, réžia Karel Černý * 1925 Klabund: ''Křídový kruh'' (Kriedový kruh), Ji-Pei, réžia [[František Salzer]] * [[1926]] Aristofanés: ''Lysistrata'', titulná úloha, réžia Jan Bor * 1926 [[William Shakespeare]]: ''Jak se vám líbí'' (Ako sa vám páči), Celie, réžia František Salzer * 1926 Alois Jirásek: ''Vojnarka'', Kořenářka, réžia František Salzer * 1926 R. Gignoux: ''Nezralé ovoce'' (Nezrelé ovocie), Claire, réžia Otomar Korbelář * 1926 [[George Bernard Shaw|G.B.Shaw]]: ''Svatá Jana'' (Svätá Jana), titulná úloha, réžia František Salzer * 1926 Sacha Guitry: ''Žárlivost'' (Žiarlivosť), Klavdija Michajlovna, réžia Otomar Korbelář * [[1927]] [[Julius Zeyer]]: ''Doňa Sanča'', titulná úloha, réžia František Salzer * 1927 R. Bernauer, R. Oesterreicher: ''Rajská zahrada'', Madame Sladká, réžia Otomar Korbelář * 1927 bratří Mrštíkové: ''Maryša'', titulná úloha, réžia František Salzer * [[1929]] František Langer: ''Obrácení Ferdyše Pištory'' (Obrátenie Ferdyše Pištory), Tereza, réžia František Salzer == Filmografia == * [[1918]] ''Čertisko'', rež. Jan Arnold Palouš * 1918 ''Sen frátera Ondřeje'', rež. J. A. Palouš * 1918 ''České nebe'', matka, rež. J. A. Palouš * 1918 ''Princezna z chalupy'', rež. J. A. Palouš * [[1919]] ''Dáma s růží'', Máňa, režie Vladimír Majer <ref> Jaroslav Brož, Myrtil Frída: ''Historie československého filmu v obrazech [[1898]]–[[1930]]'', Orbis, Praha, [[1959]], str.&nbsp;205</ref> == Preklady, výber == * [[1938]] Julius Horst, W. Polaczek: ''Je pan soudní rada vinen?'' (Je pan súdný rada vinný?) == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Jaroslav Brož, Myrtil Frída: ''Historie československého filmu v obrazech [[1898]]–[[1930]]'', Orbis, Praha, [[1959]], str.&nbsp;205 * J. L. Fischer: ''Olomoucká činohra'', In: Miroslav Rutte, Josef Kodíček: ''Nové české divadlo 1928–1929'', vyd. Dr. Ot. Štorch-Marien, Aventinum, Praha, [[1929]], str. 109–110 * Antonín Dolenský: ''Kulturní adresář ČSR'', vyd. Českolipská knih– a kamenotiskárna, Česká Lípa, 1936, str. 469 * Kolektiv autorů: ''Dějiny českého divadla/IV.'', Academia, Praha, [[1983]], str. 178, 649, foto 100 * Jaroslav Pucherna a kol.: ''Přijelo divadlo'', vyd. Orbis pro Státní zájezdové divadlo, Praha, [[1961]], str. 223 * Ladislav Tunys: ''Otomar Korbelář'', nakl. XYZ, Praha, [[2011]], str. 46, ISBN 978-80-7388-552-6 == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Imdb osoba|2711412}} * Divadelní ústav: https://web.archive.org/web/20130624180030/http://db.divadelni-ustav.cz/ == Zdroj == {{preklad|cs|Eva Adamcová|17396929}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Adamcová, Eva}} [[Kategória:České divadelné herečky]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Členovia Činohry Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] aw0bzx60xxqzy2xqtzq6bsbsbehssqd 0 644469 8199747 7458400 2026-04-17T15:47:19Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] pomocou použitia HotCat 8199747 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Witold Doroszewski | Rodné meno = | Popis osoby = poľský jazykovedec a lexikograf | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1899|5|1}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Rusko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1976|1|26|1899|5|1}} | Miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Varšavská univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Witold Jan Doroszewski''' (* [[1. máj]] [[1899]], [[Moskva]]{{--}}† [[26. január]] [[1976]], [[Varšava]])<ref name=:0>[http://naukawpolsce.pap.pl/aktualnosci/news%2C22031%2Cprof-witold-doroszewski-wybitny-jezykoznawca.html Prof. Witold Doroszewski - wybitny językoznawca]</ref> bol poľský jazykovedec a lexikograf. Zaoberal sa gramatickým opisom poľského jazyka, slovotvorbou, fonetikou, sémantikou a dialektológiou.<ref name=:0/> Študoval na moskovskej a varšavskej univerzite a na Ecole Nationale des Langues Orientales Vivantes v Paríži.<ref name=:0/> V rokoch 1924{{--}}1927 pracoval ako vedúci asistent na Katedre poľského jazyka na Varšavskej univerzite. V roku 1928 sa stal docentom, v roku 1930 predsedom katedry a mimoriadnym profesorom. Od roku 1938 bol riadnym profesorom.<ref name=:0/> V roku 1969 odišiel do dôchodku.<ref name=:0/> Bol autorom viac ako 400 diel z oblasti lingvistiky.<ref name=:0/> Pod jeho vedením bol vypracovaný prvý po vojne novodobý slovník poľštiny.<ref name=:0/> == Dielo == * ''Podstawy gramatyki polskiej'' (1952) * ''Elementy leksykologii i semiotyki'' (1970) * ''Słownik języka polskiego'' == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Doroszewski, Witold}} [[Kategória:Poľskí jazykovedci]] [[Kategória:Poľskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Varšavskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] lhxmblgwqw2y5wymwklebg5vpryo1vu 0 645582 8199506 7888242 2026-04-17T12:11:03Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8199506 wikitext text/x-wiki {{Geobox | nedokončený stredoveký hrad <!-- *** Heading *** --> | name = Hrad Beaumaris | native_name = Castell Biwmares | other_name = Beaumaris Castle | category = <!-- *** Image *** --> | image = Baemauris-castle01.jpg | image_caption = Pohľad na hrad Beaumaris zvonku <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené kráľovstvo | country_flag = 1 | state = | region = [[Wales]] | region_type = Konštituentná krajina | district = | commune_type = Región | commune = [[Severný Wales]] | municipality_type = Historický región | municipality = [[Gwynedd]] <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =53| lat_m =15| lat_s =53 | lat_NS = S | long_d =4| long_m =5| long_s =22 | long_EW = Z | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = James of Saint George | style = gotika | material = <!-- *** History & management *** --> | established = prelom 13. a 14. storočia | date = 1295 - 1330 | date_type = Výstavba | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = Castles and Town Walls of King Edward in Gwynedd | dátum UNESCO = 1986 | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Wales | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Beaumaris Castle | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = |Portal1=Spojené kráľovstvo}} '''Hrad Beaumaris''' (po [[Waleština|walesky]] ''Castell Biwmares'', po [[Angličtina|angl.]] ''Beaumaris Castle'') je nedokončený waleský stredoveký hrad z prelomu 13. a 14. storočia ležiaci v meste [[Beaumaris]] (po [[Waleština|walesky]] ''Biwmares'') na ostrove [[Anglesey]] (po [[Waleština|walesky]] ''Ynys Môn'') v historickom regióne [[Gwynedd]] v severnom [[Wales]]e.<ref name="cadw.gov.wales">[https://cadw.gov.wales/visit/places-to-visit/beaumaris-castle cadw.gov.wales]</ref><ref name="castlewales.com">[http://www.castlewales.com/beaumar.html castlewales.com]</ref><ref name="beaumaris.com">[http://www.beaumaris.com/ beaumaris.com]</ref><ref name="whc.unesco.org">[http://whc.unesco.org/en/list/374 whc.unesco.org]</ref><ref name="exploring-castles.com">[https://www.exploring-castles.com/uk/wales/beaumaris_castle/ exploring-castles.com]</ref><ref name="castles.org">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=castles.org |url=http://castles.org/dokuwiki/castlesoftheworld/wales/beaumaris |dátum prístupu=2020-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171228112241/http://castles.org/dokuwiki/castlesoftheworld/wales/beaumaris |dátum archivácie=2017-12-28 }}</ref><ref name="visitanglesey.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=visitanglesey.co.uk |url=https://www.visitanglesey.co.uk/en/things-to-do/activities/beaumaris-castle/#.XkP-JegzaM8 |dátum prístupu=2020-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220513190243/https://www.visitanglesey.co.uk/en/things-to-do/activities/beaumaris-castle/#.XkP-JegzaM8 |dátum archivácie=2022-05-13 }}</ref><ref name="medievalheritage.eu">[https://medievalheritage.eu/en/main-page/heritage/wales/beaumaris-castle/ medievalheritage.eu]</ref> == Názov == Názov hradu je odvodený od lokality na ktorej bol postavený. Jednalo sa o bažinatý terén a názov pochádza z normansko-francúzskeho výrazu „beau mareys“, alebo „beau marais“, ktorý sa dá preložiť ako „krásne bažiny“.<ref name="cadw.gov.wales" /><ref name="castlewales.com" /><ref name="beaumaris.com" /> == Charakteristika a dejiny == Hrad bol postavený anglickým kráľom [[Eduard I. (Anglicko)|Eduardom I.]] v rámci jeho kampane dobývania Walesu, pod vedením jeho dvorného architekta Jamesa zo Saint George. Jedná sa o posledný hrad postavený Eduardom I. na území Walesu.<ref name="cadw.gov.wales" /><ref name="castlewales.com" /><ref name="beaumaris.com" /><ref name="whc.unesco.org" /><ref name="exploring-castles.com" /><ref name="castles.org" /><ref name="medievalheritage.eu" /> Jedná sa zároveň o najväčší hrad vo Walese postavený Eduardom I..<ref name="castlewales.com" /> Hrad sa vyznačuje takmer dokonale symetrickým tvarom.<ref name="cadw.gov.wales" /><ref name="castlewales.com" /><ref name="beaumaris.com" /> Areál bol obkolesený vodnou priekopou.<ref name="cadw.gov.wales" /><ref name="castlewales.com" /> Obranná časť komplexu pozostáva z koncentrického obranného múru v ktorom sa nachádza šesť symetricky rozložených obranných veží a dve vrátnice. Táto stavba je obkolesená nižším vonkajším osemuholníkovým obranným múrom, ktorého súčasťou je 12 cylindrických veží a ďalšie dve vrátnice. Na vonkajšom obrannom múre sa nachádzalo až 300 pozičných miest pre lukostrelcov. Priestor medzi vnútorným a vonkajším obranným múrom dosahuje šírky okolo 18 metrov.<ref name="medievalheritage.eu" /> Vonkajšie múry pevnosti dosahovali hrúbky až 3,7 metra.<ref name="exploring-castles.com" /><ref name="medievalheritage.eu" /> S plánovaním postavenia hradu sa začalo pravdepodobne v roku 1283, keď kráľ Eduard I. navštívil Anglesey a rozhodol, že neďaleké mesto Llanfaes bude jeho sídelným miestom na tomto ostrove.<ref name="castlewales.com" /> Výstavba sa začala v roku 1295.<ref name="castlewales.com" /><ref name="beaumaris.com" /><ref name="medievalheritage.eu" /> Zo začiatku výstavba napredovala veľmi rýchlo a účastnilo sa na nej až okolo 2600 robotníkov.<ref name="castlewales.com" /><ref name="exploring-castles.com" /> V roku 1298 sa výstavba z dôvodu nedostatku financií značne spomalila.<ref name="castlewales.com" /> S výstavbou hradu sa ešte nejaký čas pokračovalo, ale veľmi pomalým tempom a okolo roku 1330 bola stavba úplne zastavená.<ref name="cadw.gov.wales" /><ref name="castlewales.com" /><ref name="castles.org" /><ref name="medievalheritage.eu" /> Nikdy sa tak úplne nedokončili vnútorné priestory pevnosti a ani hradné veže nedosahujú pôvodne plánovanej výšky.<ref name="cadw.gov.wales" /> Najviac sa tento krok dotkol výstavba jednej z brán, tzv. Llanfaes gate, ktorá bola prerušená hneď na začiatku.<ref name="cadw.gov.wales" /><ref name="castlewales.com" /> Paradoxne tak tento hrad nijak nezasiahol do vojnovej kampane proti Walesu vedenej Eduardom I., z dôvodu ktorej bol postavený.<ref name="castlewales.com" /><ref name="castles.org" /> Vojnové udalosti sa ale hradu úplne nevyhli. V roku 1403 bol hrad zabraný waleským vojskom v priebehu povstania Owaina Glyndŵra, ale v roku 1405 bol znovu dobytý kráľovským vojskom. Ďalších vojnových akcií bol hrad svedkom v priebehu [[Anglická občianska vojna|Anglickej občianskej vojny]], kedy bol v roku 1642 obsadený jednotkami vernými [[Karol I. (Anglicko)|Karolovi I.]], ktoré hrad držali až do roku 1646.<ref name="visitanglesey.co.uk" /><ref name="medievalheritage.eu" /> Hrad je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.<ref name="beaumaris.com" /><ref name="whc.unesco.org" /> Na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] UNESCO bol hrad zapísaný spolu s [[Hrady a opevnenia kráľa Eduarda I. v Gwynedde|ďalšími hradmi]] vybudovanými Eduardom I. v rámci jeho kampane dobývania Walesu pod názvom „Castles and Town Walls of King Edward in Gwynedd“ v roku 1986.<ref name="whc.unesco.org" /> == Zaujímavosť == * Je považovaný za jeden z najsofistikovanejších príkladov stredovekej vojnovej architektúry na území [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]].<ref name="castlewales.com" /><ref name="whc.unesco.org" /> * Celková suma použitá pri výstavbe dosiahla až 15000 libier, čo je astronomická čiastka, vzhľadom na fakt, že celkový príjem Spojeného kráľovstva dosahoval v tom čase približne 20000 libier za rok.<ref name="exploring-castles.com" /><ref name="castles.org" /> == Galéria == <gallery> Beaumaris aerial.jpg|Pohľad na hrad zvrchu Baemauris-castle02.jpg|Pohľad na časť vonkajšieho obranného múru hradného areálu s vodnou priekopou Baemauris-castle03.jpg|Pohľad na časť vonkajšieho obranného múru hradného areálu s vodnou priekopou Baemauris-castle04.jpg|Pohľad na časť vonkajšieho obranného múru hradného areálu s vodnou priekopou Baemauris-castle05.jpg|Pohľad na časť vonkajšieho obranného múru hradného areálu s vodnou priekopou Baemauris-castle06.jpg|Pohľad na časť vonkajšieho obranného múru hradného areálu s vodnou priekopou Baemauris-castle07.jpg|Vstup do hradného komplexu Baemauris-castle08.jpg|Vnútorný obranný múr s jednou z veží Baemauris-castle09.jpg|Vstup do vnútornej obrannej časti hradu Baemauris-castle10.jpg|Pohľad na vnútorný obranný múr s vrátnicou Baemauris-castle12.jpg|Pohľad z vnútornej časti do priestoru edzi vnútorným a vonkajším obranným múrom Baemauris-castle13.jpg|Pohľad z jednej z veží vnútorného obranného múru Entrance to Beaumaris Castle (1132000).jpg|Hrad Beaumaris na kresbe Henryho G. Gastineaua z roku 1831 Interior of the s.entrance of Beaumaris Castle.jpeg|Hrad Beaumaris na maľbe Thomasa Mcleana z roku 1823</gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Kultúrne pamiatky vo Walese]] [[Kategória:Hrady a zámky vo Walese]] [[Kategória:Gwynedd]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Architektúra z 1295]] 8a5gfyx4t32eh5bdqso0x52w5ymvxom 8199507 8199506 2026-04-17T12:12:00Z Henryk Siuda 264914 upr. link 8199507 wikitext text/x-wiki {{Geobox | nedokončený stredoveký hrad <!-- *** Heading *** --> | name = Hrad Beaumaris | native_name = Castell Biwmares | other_name = Beaumaris Castle | category = <!-- *** Image *** --> | image = Baemauris-castle01.jpg | image_caption = Pohľad na hrad Beaumaris zvonku <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené kráľovstvo | country_flag = 1 | state = | region = [[Wales]] | region_type = Konštituentná krajina | district = | commune_type = Región | commune = [[Severný Wales]] | municipality_type = Historický región | municipality = [[Gwynedd]] <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =53| lat_m =15| lat_s =53 | lat_NS = S | long_d =4| long_m =5| long_s =22 | long_EW = Z | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = James of Saint George | style = gotika | material = <!-- *** History & management *** --> | established = prelom 13. a 14. storočia | date = 1295 - 1330 | date_type = Výstavba | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = Castles and Town Walls of King Edward in Gwynedd | dátum UNESCO = 1986 | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Wales | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Beaumaris Castle | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = |Portal1=Spojené kráľovstvo}} '''Hrad Beaumaris''' (po [[Waleština|walesky]] ''Castell Biwmares'', po [[Angličtina|angl.]] ''Beaumaris Castle'') je nedokončený waleský stredoveký hrad z prelomu 13. a 14. storočia ležiaci v meste [[Beaumaris]] (po [[Waleština|walesky]] ''Biwmares'') na ostrove [[Anglesey]] (po [[Waleština|walesky]] ''Ynys Môn'') v historickom regióne [[Gwynedd]] v severnom [[Wales]]e.<ref name="cadw.gov.wales">[https://cadw.gov.wales/visit/places-to-visit/beaumaris-castle cadw.gov.wales]</ref><ref name="castlewales.com">[http://www.castlewales.com/beaumar.html castlewales.com]</ref><ref name="beaumaris.com">[http://www.beaumaris.com/ beaumaris.com]</ref><ref name="whc.unesco.org">[http://whc.unesco.org/en/list/374 whc.unesco.org]</ref><ref name="exploring-castles.com">[https://www.exploring-castles.com/uk/wales/beaumaris_castle/ exploring-castles.com]</ref><ref name="castles.org">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=castles.org |url=http://castles.org/dokuwiki/castlesoftheworld/wales/beaumaris |dátum prístupu=2020-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171228112241/http://castles.org/dokuwiki/castlesoftheworld/wales/beaumaris |dátum archivácie=2017-12-28 }}</ref><ref name="visitanglesey.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=visitanglesey.co.uk |url=https://www.visitanglesey.co.uk/en/things-to-do/activities/beaumaris-castle/#.XkP-JegzaM8 |dátum prístupu=2020-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220513190243/https://www.visitanglesey.co.uk/en/things-to-do/activities/beaumaris-castle/#.XkP-JegzaM8 |dátum archivácie=2022-05-13 }}</ref><ref name="medievalheritage.eu">[https://medievalheritage.eu/en/main-page/heritage/wales/beaumaris-castle/ medievalheritage.eu]</ref> == Názov == Názov hradu je odvodený od lokality na ktorej bol postavený. Jednalo sa o bažinatý terén a názov pochádza z normansko-francúzskeho výrazu „beau mareys“, alebo „beau marais“, ktorý sa dá preložiť ako „krásne bažiny“.<ref name="cadw.gov.wales" /><ref name="castlewales.com" /><ref name="beaumaris.com" /> == Charakteristika a dejiny == Hrad bol postavený anglickým kráľom [[Eduard I. (Anglicko)|Eduardom I.]] v rámci jeho kampane dobývania Walesu, pod vedením jeho dvorného architekta Jamesa zo Saint George. Jedná sa o posledný hrad postavený Eduardom I. na území Walesu.<ref name="cadw.gov.wales" /><ref name="castlewales.com" /><ref name="beaumaris.com" /><ref name="whc.unesco.org" /><ref name="exploring-castles.com" /><ref name="castles.org" /><ref name="medievalheritage.eu" /> Jedná sa zároveň o najväčší hrad vo Walese postavený Eduardom I..<ref name="castlewales.com" /> Hrad sa vyznačuje takmer dokonale symetrickým tvarom.<ref name="cadw.gov.wales" /><ref name="castlewales.com" /><ref name="beaumaris.com" /> Areál bol obkolesený vodnou priekopou.<ref name="cadw.gov.wales" /><ref name="castlewales.com" /> Obranná časť komplexu pozostáva z koncentrického obranného múru v ktorom sa nachádza šesť symetricky rozložených obranných veží a dve vrátnice. Táto stavba je obkolesená nižším vonkajším osemuholníkovým obranným múrom, ktorého súčasťou je 12 cylindrických veží a ďalšie dve vrátnice. Na vonkajšom obrannom múre sa nachádzalo až 300 pozičných miest pre lukostrelcov. Priestor medzi vnútorným a vonkajším obranným múrom dosahuje šírky okolo 18 metrov.<ref name="medievalheritage.eu" /> Vonkajšie múry pevnosti dosahovali hrúbky až 3,7 metra.<ref name="exploring-castles.com" /><ref name="medievalheritage.eu" /> S plánovaním postavenia hradu sa začalo pravdepodobne v roku 1283, keď kráľ Eduard I. navštívil Anglesey a rozhodol, že neďaleké mesto Llanfaes bude jeho sídelným miestom na tomto ostrove.<ref name="castlewales.com" /> Výstavba sa začala v roku 1295.<ref name="castlewales.com" /><ref name="beaumaris.com" /><ref name="medievalheritage.eu" /> Zo začiatku výstavba napredovala veľmi rýchlo a účastnilo sa na nej až okolo 2600 robotníkov.<ref name="castlewales.com" /><ref name="exploring-castles.com" /> V roku 1298 sa výstavba z dôvodu nedostatku financií značne spomalila.<ref name="castlewales.com" /> S výstavbou hradu sa ešte nejaký čas pokračovalo, ale veľmi pomalým tempom a okolo roku 1330 bola stavba úplne zastavená.<ref name="cadw.gov.wales" /><ref name="castlewales.com" /><ref name="castles.org" /><ref name="medievalheritage.eu" /> Nikdy sa tak úplne nedokončili vnútorné priestory pevnosti a ani hradné veže nedosahujú pôvodne plánovanej výšky.<ref name="cadw.gov.wales" /> Najviac sa tento krok dotkol výstavba jednej z brán, tzv. Llanfaes gate, ktorá bola prerušená hneď na začiatku.<ref name="cadw.gov.wales" /><ref name="castlewales.com" /> Paradoxne tak tento hrad nijak nezasiahol do vojnovej kampane proti Walesu vedenej Eduardom I., z dôvodu ktorej bol postavený.<ref name="castlewales.com" /><ref name="castles.org" /> Vojnové udalosti sa ale hradu úplne nevyhli. V roku 1403 bol hrad zabraný waleským vojskom v priebehu povstania Owaina Glyndŵra, ale v roku 1405 bol znovu dobytý kráľovským vojskom. Ďalších vojnových akcií bol hrad svedkom v priebehu [[Anglická občianska vojna|Anglickej občianskej vojny]], kedy bol v roku 1642 obsadený jednotkami vernými [[Karol I. (Anglicko)|Karolovi I.]], ktoré hrad držali až do roku 1646.<ref name="visitanglesey.co.uk" /><ref name="medievalheritage.eu" /> Hrad je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.<ref name="beaumaris.com" /><ref name="whc.unesco.org" /> Na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva UNESCO]] bol hrad zapísaný spolu s [[Hrady a opevnenia kráľa Eduarda I. v Gwynedde|ďalšími hradmi]] vybudovanými Eduardom I. v rámci jeho kampane dobývania Walesu pod názvom „Castles and Town Walls of King Edward in Gwynedd“ v roku 1986.<ref name="whc.unesco.org" /> == Zaujímavosť == * Je považovaný za jeden z najsofistikovanejších príkladov stredovekej vojnovej architektúry na území [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]].<ref name="castlewales.com" /><ref name="whc.unesco.org" /> * Celková suma použitá pri výstavbe dosiahla až 15000 libier, čo je astronomická čiastka, vzhľadom na fakt, že celkový príjem Spojeného kráľovstva dosahoval v tom čase približne 20000 libier za rok.<ref name="exploring-castles.com" /><ref name="castles.org" /> == Galéria == <gallery> Beaumaris aerial.jpg|Pohľad na hrad zvrchu Baemauris-castle02.jpg|Pohľad na časť vonkajšieho obranného múru hradného areálu s vodnou priekopou Baemauris-castle03.jpg|Pohľad na časť vonkajšieho obranného múru hradného areálu s vodnou priekopou Baemauris-castle04.jpg|Pohľad na časť vonkajšieho obranného múru hradného areálu s vodnou priekopou Baemauris-castle05.jpg|Pohľad na časť vonkajšieho obranného múru hradného areálu s vodnou priekopou Baemauris-castle06.jpg|Pohľad na časť vonkajšieho obranného múru hradného areálu s vodnou priekopou Baemauris-castle07.jpg|Vstup do hradného komplexu Baemauris-castle08.jpg|Vnútorný obranný múr s jednou z veží Baemauris-castle09.jpg|Vstup do vnútornej obrannej časti hradu Baemauris-castle10.jpg|Pohľad na vnútorný obranný múr s vrátnicou Baemauris-castle12.jpg|Pohľad z vnútornej časti do priestoru edzi vnútorným a vonkajším obranným múrom Baemauris-castle13.jpg|Pohľad z jednej z veží vnútorného obranného múru Entrance to Beaumaris Castle (1132000).jpg|Hrad Beaumaris na kresbe Henryho G. Gastineaua z roku 1831 Interior of the s.entrance of Beaumaris Castle.jpeg|Hrad Beaumaris na maľbe Thomasa Mcleana z roku 1823</gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Kultúrne pamiatky vo Walese]] [[Kategória:Hrady a zámky vo Walese]] [[Kategória:Gwynedd]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Architektúra z 1295]] 47xu2mndf1wgbuxmnluak8o2oxborqs 0 647098 8200014 8129315 2026-04-18T09:45:53Z ~2026-23742-00 292302 dd 8200014 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Marg Helgenbergerová | fotka = Marg Helgenberger in 2013 by Gage Skidmore.jpg | komentár = v roku 2013 | celé meno = Mary Marg Helgenberger | dátum narodenia = {{dnv|1958|11|16}} | miesto narodenia = [[Fremont]], [[Nebraska]], [[USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = 1977 – súčasnosť | manžel = Alan Rosenberg (1989 - 2010) | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Mary Marg Helgenbergerová''' (neprechýlene Mary Marg Helgenberger; * [[16. november]] [[1958]], [[Fremont]], [[Nebraska]], [[USA]]) je americká herečka známa zo seriálu ''China Beach'' (1988 - 1991) a ''[[C.S.I.: Kriminálka Las Vegas]]'' (2000 - 2015). Od roku [[2012]] má svoju hviezdu na [[Hollywoodsky chodník slávy|Hollywoodskom chodníku slávy]]. == Životopis a kariéra == Má írske a nemecké korene. Jej matka je zdravotná sestra, čo Helgenbergovú ovplyvnilo aj počas dospievania, pretože než nastúpila na vysokú školu chcela ísť v šľapajách matky. Istý čas moderovala počasie a potom prešla k filmu. Dostala zopár menších rolí v seriáloch ale zlom v jej kariére prišiel až v roku [[1988]], keď dostala jednu z hlavných postáv v seriáli ''China Beach'', za ktorú získala v roku [[1990]] cenu [[Emmy Award|Primetime Emmy]]. Zahrala si tiež vo filmoch ako napríklad ''Mutant'' (1995), ''Murder Live!'' (1997), ''Erin Brokovich'' (2000) či ''Columbus Day'' (2008). Od roku [[2000]] ma hlavnú ženskú úlohu v seriáli ''[[C.S.I.: Kriminálka Las Vegas]]'', kde sa objavila celých dvanásť sérií a od trinástej série po poslednú pätnástu sa objavila vo vedľajšej úlohe. Tiež hosťovala aj vo filme ''CSI: Immortality'' z roku [[2015]]. V roku [[2019]] hrala v seriáli ''All Rise'' až do roku [[2020]], kedy seriál skončil. Pravidelne sa umiestňuje v zoznamoch najpríťažlivejších žien a v roku [[2003]] ju oslovil časopis [[Playboy (časopis)|Playboy]], aby sa pre neho vyzliekla, ale túto ponuku Helgenbergová odmietla. V roku [[1989]] sa vydala za Alana Rosenberga a spolu s ním má syna Hugha Howarda Rosenberga (1990). V decembri [[2008]] manželia oznámili, že žijú oddelene a 25. marca [[2009]] požiadala Helgenbergová o rozvod. Rozvod sa uskutočnil vo februári [[2010]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0001339}} * {{csfd meno|id=6047}} == Zdroj == {{Preklad|en|Marg Helgenberg|944251494}} {{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (dráma)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Helgenbergová, Marg}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Držitelia ceny Emmy]] [[Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Nebrasky]] fzg7u7hm7inyhxxt9dzbk5te9tem6vr 0 648131 8199725 7623714 2026-04-17T15:40:49Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199725 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Matija Majar-Ziljski |Popis osoby = slovinský národný buditeľ{{break}}jazykovedec, spisovateľ, katolícky kňaz |Portrét = Matija Majar.jpg |Popis portrétu = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1809]] |Miesto narodenia = [[Videnče]] pri [[Hermagor-Pressegger See|Hermagor]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]]) |Dátum úmrtia = {{dúv|1892|7|31|1809|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Národnosť = [[Slovinci|slovinská]] |Známy vďaka = národno-buditeľská činnosť, myšlienka zjednoteného Slovinska |Rodičia = |Súrodenci = |Podpis = |Poznámky = }} '''Matija Majar-Ziljski'''<ref name=":0"/> (* [[7. február]] [[1809]], [[Videnče]], pri [[Hermagor-Pressegger See]]{{--}}† [[31. júl]] [[1892]], [[Praha]]) bol [[Slovinci|slovinský]] národný buditeľ, [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnológ]], [[Panslavizmus|panslavista]] a [[katolícky]] [[kňaz]] z [[Korutánske vojvodstvo|Korutánska]]. Ako prvý v roku [[1848]] formuloval myšlienku zjednotenia Slovincami obývaných krajín [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] t. j. [[Korutánske vojvodstvo|Korutánska]], [[Štajersko|Štajerska]], [[Kraňsko|Kraňska]], [[Gorica|Gorice]] a [[Terst]]u do útvaru zjednoteného Slovinska. Neskôr sa snažil o zbližovanie slovanských národov a jazykov.<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Šesták | meno = Miroslav | spoluautori = et al. | titul = Dějiny jihoslovanských zemí | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 1998 | isbn = 80-7106-266-9 | edícia = Dějiny států | zväzok edície = | počet strán = 756 | strany = 123}}</ref><ref name=SB>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Majar, Matija (1809{{--}}1892) |url=https://www.slovenska-biografija.si/oseba/sbi340721/ |vydavateľ=Slovenska biografija |dátum prístupu=2020-04-03}}</ref><ref name=ES>{{Citácia knihy |titul=[[Enciklopedija Slovenije]] |vydavateľ=Mladinska knjiga |miesto=Ljubljana |rok=1992 |strany=366{{--}}367 |kapitola zborník=MAJAR, Matija |zväzok=6. Krek{{--}}Marij |typ zväzku=Zv. |autor zborník=MELIK, Vasilij}}</ref> == Životopis == Matija Majar sa narodil do rodiny chudobného krajčíra vo [[Videnče]] v [[Ziljská dolina|Ziljskej doline]] blízko mesta [[Hermagor-Pressegger See]]. Korutánsko patrilo v tom období medzi najviac zmiešané nemecko-slovinské regióny a Majar sa tak ako prvý jazyk naučil [[Nemčina|nemčinu]] a následne aj [[Slovinčina|slovinčinu]]. V detstve tri roky navštevoval školu v [[St. Stefan im Gailtal]], ako 12-ročný začal navštevovať klagenfurtskú národnú školu ([[Normálka|normálku]]). V rokoch [[1825]]{{--}}[[1831]] sa vzdelával na klagenfurtskom gymnáziu a od roku [[1832]] navštevoval [[lýceum]] v [[Graz|Štajerskom Hradci]]. V roku [[1833]] vstúpil do katolíckeho kňazského seminára v [[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurt]]e, kde sa spoznal so slovinským národovcom a neskorším biskupom [[Anton Martin Slomšek|Antonom Martinom Slomšekom]]. Niekedy v tomto období začal pod vplyvom slovinských umelcov [[Urban Jarnik|Urbana Jarnika]] a [[Stanko Vraz|Stanka Vraza]] zbierať slovinské ľudové piesne, a čoskoro sa stal jedným z popredných zberateľov. Po tom, čo v roku [[1836]] dokončil kňazský seminár, bol vysvätený za [[kňaz]]a. V roku 1838 publikoval svoje prvé dielo, preklad pod názvom ''Pavle Hrastovski''.<ref name=SB/><ref name="ES" /><ref name=OB/> V roku [[1840]] bol menovaný [[kaplán]]om v [[Rosegg|Rožeku]], v roku [[1842]] v [[Žabnica|Žabnici]] a v roku [[1843]] v [[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurte]]. Práve v Klagenfurte ho zastihli prvé udalosti meruôsmich rokov. Pod vplyvom [[Ján Kollár|Kollára]], [[Pavol Jozef Šafárik|Šafárika]] a južnoslovanských vzdelancov (najmä [[Stanko Vraz]]) sa Majar v revolučných rokoch stal nadšeným vyznávačom [[Ilyrizmus|ilyrizmu]], hoci neprijal [[Chorvátčina|chorvátčinu]] ako preferovaný jazyk. Koncom roku [[1847]] napísal svoju knihu ''Pravila kako izobraževati ilirsko narečje i u obče slavenski jezik'' (slov. Pravidlá o vzdelávaní ilýrskeho dialektu a všeobecného slovinského jazyka). Majarove názory v smere panslavizmu sa postupne radikalizovali, a jeho ideou sa stala tranformácia slovanských jazykov do všeslovanského jazyka. Neskôr sa snažil danej téme venovať prostredníctvom úpravy pravopisu a využívania [[Cyrilika|cyriliky]] v slovinčine. Hoci jeho názory získali svojich priaznivcov, nakoniec sa pre ich radikálnosť neujali.<ref name=SB/><ref name="ES" /> Na začiatku revolúcie v [[1848]] Majarovi šlo najmä o zabezpečenie kultúrnych a jazykových práv v školstve, súdnictve a verejnej správe. O školstve napísal napr. články ''Učilišne knjige slavenske'', či ''Čitanka''. Následne však ako prvý prišiel s myšlienkou zjednotenia Slovincov v jednej územnej jednotke. Svoju tézu [[29. marec|29. marca]] [[1848]] definoval v periodiku [[Kmetijske in rokodelske novice|Novice]] v článku ''Kaj Slovenci terjamo?'' (slov. Čo Slovinci požadujú?). Žiadal zjednotenie slovinského národa do zjednoteného Slovinska a jeho reprezentáciu na krajinskom sneme, ako i spojenie Slovincov s bratskými národmi Chorvárov a Srbov v rámci širšieho národnostného konceptu v medziach existencie habsburského panstva. Poskytol aj prehľad počtu Slovincov žijúcich v jednotlivých historických krajinách [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] s celkovým počtom približne 1,5 mil Slovincov. Už v roku [[1848]] bol na podmet nemeckých duchovných pre svoju angažovanosť v národnom hnutí premiestnený do [[Svete Višarje]], a následne do viacerých, prevažne nemeckých farností.<ref name=":0"/><ref name=SB/><ref name="ES" /> Väčšinu svojej druhej polovice života (od roku [[1851]]) strávil v dedine [[Gorski Kotar]] v [[Ziljská dolina|Ziljskej doline]], kde zotrval až do roku [[1871]]. Svojimi myšlienkami sa pripojil k [[Mariborský program|Mariborskému programu]]. V tomto období sa zaujímal podobne ako iní rakúsko-uhorskí Slovania o [[Ruská ríša|Rusko]] a opätovne rozvíjal svoje snahy o splývanie slovanských jazykov. V roku 1865 napísal ''Uzajemni pravopis slovjanski'' (slov. Vzájomný pravopis slovanský). V roku [[1867]] sa zúčastnil moskovskej etnografickej výstavy, na ktorú dokonca priniesol slovinské kostýmy a predmety. Dlhodobá absencia z farnosti pobúrila Majarových cirkevných nadriadených a opätovne zhoršila jeho vzťahy s cirkvou. Majar napísal aj ruskú gramatiku pre Slovincov a uvažoval o odchode a profesorskom pôsobení v [[Ruská ríša|Rusku]], čo sa mu však pre nedôveru ruských úradov voči jeho kňazkému (katolíckemu) povolaniu nepodarilo. V rokoch [[1873]]{{--}}[[1875]] vydával časopis ''[[Slavjan]]'', v ktorom naplno rozvíjal svoje [[Panslavizmus|panslavistické]] myšlienky a často sa púšťal aj do nevedeckých fantázií o pôvode Slovanov. Majarov radikálne všeslovanský časopis však popularitu pre pokles panslavistických hnutí nezískal. Po tom, čo sa pre zdravotné problémy vzdal vedenia svojej farnosti, býval Majar do roku [[1883]] na vrchu [[Križna Gora]] pri Klagenfurte. V roku [[1883]] prišiel do [[Praha|Prahy]], kde naďalej písal, no pre jeho slepotu sú jeho diela takmer nečitateľné a niektoré sa stratili. V roku [[1892]] v Prahe izolovaný pre strach z prenasledovania zomrel. Pochovaný je na [[Olšanské hřbitovy|Olšanskom cintoríne]].<ref name=SB/><ref name="ES" /><ref name=OB>{{Citácia knihy |titul=Österreichisches Biographisches Lexikon 1815{{--}}1950 |kapitola zborník=Majar Matija |vydavateľ=[[Rakúska akadémia vied|Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften]] |miesto=Wien |rok=1975 |isbn=3-7001-0128-7 |strany=24{{--}}25 |typ zväzku=Band |zväzok= 6}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * DIE SLAVISCHE Idee. Beiträge am Matija Majar-Ziljski-Symposium vom 6. bis 10. Juli 1992 in Tratten/Pošišče, Kärnten. [Ed.]: Moritsch, Andreas. Bratislava, Historický ústav SAV – Österreichisches Ost und Südosteuropainstitut – Slovak Academic Press 1993. 148 s. * {{Citácia knihy |titul=[[Enciklopedija Jugoslavije]] |vydavateľ=Jugoslavenski leksikografski zavod |miesto=Zagreb |rok=1962 |strany=597 |kapitola zborník=MAJAR, Matija |autor zborník=MERHAR, Boris |zväzok=5. Jugos{{--}}Mak |typ zväzku=Sv.}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Majar-Ziljski, Matija}} [[Kategória:Slovinskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovinskí národní buditelia]] [[Kategória:Slovinskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] i620xhes04g62q934ddcxd8yl0vyphw 10 650124 8199905 8196868 2026-04-17T20:40:27Z Martingazak 234259 Jaško a spol. 8199905 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Komunistická strana Československa | nadpis = [[Komunistická strana Česko-Slovenska|<span style="color:#fd9f3d;">Komunistická strana Československa</span>]] | štýl nadpisu = background-color: #800000; | obrázok = [[Súbor:Emblem of the Communist Party of Czechoslovakia.svg|50px|Znak KSČS]] | nad = | štýl skupiny = background-color: #800000; | skupina1 = [[Generálny tajomník ÚV KSČ|<span style="color:#fd9f3d;">Predsedovia</span>]] | zoznam1 = * [[Bohumír Šmeral]] * [[Alois Muna]] * [[Josef Haken]] * [[Bohumil Jílek]] * [[Klement Gottwald]] * [[Antonín Novotný]] * [[Alexander Dubček]] * [[Gustáv Husák]] * [[Miloš Jakeš]] * [[Karel Urbánek (politik)|Karel Urbánek]] * [[Ladislav Adamec]] | skupina2 = <span style="color:#fd9f3d;">Dejiny</span> | zoznam2 = * [[Decembrový generálny štrajk 1920]] * [[Karlínski chlapci]] * [[Manifest siedmich|Manifest siedmich (1929)]] * [[Druhý česko-slovenský odboj|Protifašistický odboj]] * [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|Voľby 1946]] * [[Februárový prevrat|Februárový prevrat (1948)]] * [[Protikomunistický odboj]] * [[Pražská jar]] * [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|Vpád vojsk Varšavskej zmluvy (1968)]] * [[Poučenie z krízového vývoja]] * [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]] * [[Nežná revolúcia|Nežná revolúcia (1989)]] | skupina3 = <span style="color:#fd9f3d;">Stranícke orgány</span> | zoznam3 = * [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] * [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS (1939)]] * [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS (1948)]] * [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] * [[Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa|Generálny tajomník ÚV KSČ]] * [[Ústredná kontrolná a revízna komisia Komunistickej strany Česko-Slovenska|Ústredná kontrolná a revízna komisia KSČ]] * ''[[Rudé právo]]'' * ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' * [[Komunistický zväz mládeže Československa]] * [[Československý zväz mládeže]] * [[Socialistický zväz mládeže]] | skupina4 = <span style="color:#fd9f3d;">Ozbrojené organizácie</span> | zoznam4 = * [[Delnícka stráž]] * [[Zväz slovenských partizánov]] * [[Ľudové milície]] * [[Verejná bezpečnosť]] * [[Štátna bezpečnosť]] * [[Pohraničná stráž]] | skupina5 = <span style="color:#fd9f3d;">Politické procesy</span> | zoznam5 = * [[Ján Ursíny|Obuchova aféra]] (1948) * [[Operácia Splinter Factor|Splinter Factor]] (1949) * [[Prokešov puč]] (1949) * [[Prípad Ján Zeman a spol.|Akcia Athos]] (1949) * [[Proces so skupinou Jaško a spol.|Jaško a spol.]] (1949) * [[Proces so skupinou Milady Horákovej|Horáková a spol.]] (1950) * [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|Titovskí špióni]] (1950) * [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Žingor a spol.]] (1950) * [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|Biskupi]] (1951) * [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]] (1951) * [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|Akcia Monako]] (1951) * [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom|Galan]] (1951) * [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Slánský a spol.]] (1952) * [[Proces so skupinou Trojan a spol.|Trojan a spol.]] (1953) * [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.|Valášek a spol.]] (1953) * [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|Buržoázni nacionalisti]] (1954) * [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova|Vedenie CHZJD]] (1955) * [[Proces s Michalom Tušerom a spol.|Trockisti]] (1957) * [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Členovia POHG]] (1958) * rehab. komisie: ** [[Barákova komisia|Barákova]] ** [[Kolderova komisia|Kolderova]] ** [[Barnabitská komisia|Barnabitská]] ** [[Pillerova komisia|Pillerova]] * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Právnická škola pracujúcich]] * [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu|Zoznam osôb popravených z politických dôvodov]] | skupina6 = <span style="color:#fd9f3d;">Ostatné</span> | zoznam6 = * [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989]] * [[Vedúca úloha strany]] * [[Kádrová politika]] * [[Večerná univerzita marxizmu-leninizmu]] * [[Vysoká škola politická Ústredného výboru Komunistickej strany Československa|Vysoká škola politická ÚV KSČ]] * [[Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska|Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSČ]] * [[Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému]] * [[:Kategória:Politici KSČ|K:Politici KSČ]] * [[:Kategória:Politici KSS|K:Politici KSS]] * [[:Kategória:Členovia KSČ/KSS|K:Členovia KSČ/KSS]] | skupina7 = <span style="color:#fd9f3d;">Pokračovatelia</span> | zoznam7 = * [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]] * [[Komunistická strana Československa (1995)|KSČ (1995)]] * [[KOMUNISTICKÁ STRANA ČESKÁ 21|KSČ 21]] * [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS (1992)]] * [[Komunistická strana Slovenska – 91|KSS – 91]] * [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] | pod = }}<noinclude> == Zdroj == {{Preklad|cs|Šablona:Komunistická strana Československa|18283022}} [[Kategória:Navigačné šablóny politických strán|Komunistická strana Československa]]</noinclude> 7kqo88l9szna7m7obof5m9t6igazfwg 0 650433 8199792 8040893 2026-04-17T15:55:18Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Žale]] pomocou použitia HotCat 8199792 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ |meno=Andrej Hieng |dátum narodenia=[[17. február]] [[1925]] |miesto narodenia=[[Ľubľana]], [[Slovinsko]] |dátum úmrtia={{duv|2000|1|17|1925|2|17}} |miesto úmrtia=[[Ľubľana]], [[Slovinsko]] |národnosť=slovinská |zamestnanie=režisér, dramatik, spisovateľ, scenárista }} '''Andrej Hieng''' (* [[17. február]] [[1925]], [[Ľubľana]]{{--}}† [[17. január]] [[2000]], tamže) bol slovinský [[spisovateľ]], [[dramatik]], [[režisér]], [[scenárista]]. == Životopis == Narodil sa v buržoáznej rodine so šiestimi deťmi. V dôsledku bankrotu sa rodina presťahovala do prímestskej vily neďaleko [[proletariát]]u Kosez. Počas jeho vysokoškolského štúdia ochorel na astmu. V roku [[1946]] odišiel na vojenskú službu, odkiaľ písal listy svojmu priateľovi, sochárovi Jakobovi Savinškovi a čítal básne Mila Kačiča. Bol priateľom s Herbertom Grünom. V rodinnej knižnici sa zoznámil s moderným románom. V rokoch [[1948]] až [[1952]], na Akadémii múzických umení v Ľubľane, predchodcami dnešnej AGRFT, študoval [[Réžia|réžiu]]. V roku [[1951]] bol režisérom v Prešernovom divadle v [[Kranj]]i, od roku 1952 do roku 1960 v Slovinskom ľudovom divadle v [[Celje]]. Od roku [[1961]] pôsobil ako nezávislý umelec a režisér v rôznych divadlách v [[Ľubľana|Ľubľane]], [[Maribor]]e a [[Terst]]e. Od roku 1983 do roku 1988 bol umeleckým riaditeľom divadla [[Celje]] a v roku [[1988]] prevzal tú istú prácu v Ľubľanskom divadle. V roku [[1995]] sa stal mimoriadnym členom SAZU. Hieng získal za svoju tvorbu niekoľko ocenení: * cena Župančiča z roku 1971 * 1988 Cena Prešerna za prozaickú dramatiku * 1994 ocenie kresnik za dielo Zázračný Fénix == Literárne dielo == Hiengovou prvou prácou je línia Petera Helmana, publikovaná v rokoch 1939/1940 v časopise Slovinskej mládeži. Po roku [[1945]] vzbudil pozornosť novelami ''Študije o nenavadnih značajih'' (1950/1951). V nich sa vzdialil od foriem spoločenského alebo socialistického [[Realizmus|realizmu]], a preto dostal [[Polemika|polemické]] prijatie. V polovici [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] sa stal jedným z popredných rozprávačov a neskôr dramatikov. Jeho diela sa vyznačujú psycho-realistickou témou, ktorá vychádza z [[Psychoanalýza|psychoanalýzy]] a novoromantickej tradície a spája s erotickými, buržoáznymi, umeleckými a autoritatívnymi motívmi. Ide o zobrazovanie duchovného sveta, sveta podvedomia a vnútorných rozdelení jeho hrdinov. Štýlom sa nakláňa k modernému románu a jeho prvkom, najmä k vnútornému monológu. Po svojom prvom významnom vystúpení v knihe Novely, so spoluautormi L. Kovačičom a F. Bohancom, kde publikoval poviedky ''Noži in Onstran livade je rož'', nezávisle vydal ďalšie dva romány, po ktorých nasledovalo ešte päť románov. Jeho hlavné diela sú: Usodni rob, Planota, Gozd in pečina, Orfeum, Čarodej, Obnebje metuljev, Čudežni Feliks, Cortesova vrnitev, Burleska o Grku, Gluhi mož na meji, Osvajalec, Večer ženinov, Dež v Piranu, Zakladi gospe Berte, Mark in Antonij, Lažna Ivana, Izgubljeni sin, Krvava ptica, Nori malar. [[Groteska|Groteskné]] a historicko-alegorické prvky sú viditeľné v Hiengovej dramatike. Dominantou je historická podstata, dobyvateľ ako degenerovaná moc, z nej výsledné národné a individuálne traumy, politická [[emigrácia]], rozpad rodiny, útlak umelcov. Jeho diela boli preložené do [[Albánčina|albánskeho]], [[Angličtina|anglického]], [[Čeština|českého]], [[Francúzština|francúzskeho]], [[Taliančina|talianskeho]], [[Maďarčina|maďarského]], [[Macedónčina|macedónskeho]], [[Nemčina|nemeckého]], [[Ruština|ruského]], srbsko-chorvátskeho jazyka a mnoho ďalších. Režíroval krátky hraný film ''Sobota, njegov dan'' ([[1957]]) a hraný film ''Kala'' ([[1958]]). Je spoluautorom scenárov alebo pomocným režisérom filmov: ''Balada o trobenti in oblakov'' (1961), ''Tistega lepega dne'' ([[1962]]), ''Ne joči, Peter'' ([[1964]]), ''Amandus'' ([[1966]]) a ''Povest o dobrih ljudeh'' ([[1975]]). ==Hieng na Slovensku== V 20. storočí existujú slovensko-slovinské kultúrne vzťahy, ktoré boli a stále sú dôsledkom kultúrnej a politickej orientácie oboch národov. V období, ktoré sa skončilo rozpadom habsburskej monarchie, bola slovinská literatúra prijatá na Slovensku prostredníctvom českej mediácie. Prekladateľmi diel boli najmä českí úradníci a učitelia, ktorí pôsobili na území Slovenska od začiatku storočia. Slovenské periodiká boli preložené slovinskými literárnymi dielami v 20. rokoch 20. storočia. Román Les a bralo vyšiel v preklade M. Václava v roku 1972. Hieng prejavil zmysel pre kompozíciu a psychologickú analýzu, miestami ide o grotesknosť. Melichar Václav príležitostne publikoval preklady slovinskej literatúry v periodikách na prelome 80. a 90. rokov. * román: Les a bralo ''(Gozd in pečina)'', preložil Václav Melichar (1972)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=COBISS |url=https://plus.si.cobiss.net/opac7/bib/7687795 |dátum prístupu=2020-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200810144102/https://plus.si.cobiss.net/opac7/bib/7687795 |dátum archivácie=2020-08-10 }}</ref> * román: Mág ''(Čarodej)'', preložil Tómas Štrba (1983)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=COBISS |url=https://plus.si.cobiss.net/opac7/bib/34034176 |dátum prístupu=2020-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200702143414/https://plus.si.cobiss.net/opac7/bib/34034176 |dátum archivácie=2020-07-02 }}</ref> * článok: Ožbolt chrání dítě, preložil František Benhart (2003)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=COBISS |url=https://plus.si.cobiss.net/opac7/bib/24399661 |dátum prístupu=2020-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200702212631/https://plus.si.cobiss.net/opac7/bib/24399661 |dátum archivácie=2020-07-02 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Zdroje== * Stanko Janež: ''Pregled Slovenske književnosti''. Maribor: Obzorja, 1978. * ''The imagination of Terra incognita: Slovenian writing 1945-1995''. Ed. Aleš Debeljak, New York: White Pine Press, 1997. [https://plus.si.cobiss.net/opac7/bib/270707 COBISS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807141029/https://plus.si.cobiss.net/opac7/bib/270707 |date=2020-08-07 }} * Marjeta Žebovec: ''Slovenski književniki rojeni od leta 1920 do 1929''. Ljubljana: Karantanija, 2007. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hieng, Andrej}} [[Kategória:Slovinskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovinskí režiséri]] [[Kategória:Slovinskí scenáristi]] [[Kategória:Osobnosti z Ľubľany]] [[Kategória:Absolventi Ľubľanskej univerzity]] [[Kategória:Členovia Slovinskej akadémie vied a umení]] [[Kategória:Pochovaní na Žale]] 2hdxlej516ybs5397nnh3wlx1z14us0 0 650634 8199978 8104439 2026-04-18T06:32:46Z Martingazak 234259 Pozri aj 8199978 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = László Rajk | Rodné meno = | Popis osoby = maďarský komunistický politik | Portrét = Rajk László Sr. 1947.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = László Rajk v roku 1947 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[minister]] zahraničných vecí [[Druhá maďarská republika|Maďarska]] | Začiatok obdobia = [[5. august]] [[1948]] | Koniec obdobia = [[11. jún]] [[1949]] | Predchodca = [[Erik Molnár]] | Nástupca = [[Gyula Kállai]] | Poradie2 = | Úrad2 = [[minister]] vnútra [[Druhá maďarská republika|Maďarska]] | Začiatok obdobia2= [[20. marec]] [[1946]] | Koniec obdobia2 = [[5. august]] [[1948]] | Predchodca2 = [[Imre Nagy]] | Nástupca2 = [[János Kádár]] | Dátum narodenia = [[8. máj]] [[1909]] | Miesto narodenia = [[Székelyudvarhely]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Odorheiu Secuiesc]], [[Rumunsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1949|10|15|1909|5|8}} | Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Maďarská ľudová republika]] | Politická strana = [[KMP]] (''Kommunisták Magyarországi Pártja''){{Break}}[[MKP]] (''Magyar Kommunista Párt''){{Break}}[[Maďarská strana pracujúcich]] (''Magyar Dolgozók Pártja'') | Alma mater = | Profesia = [[učiteľ]], [[diplomat]] | Národnosť = [[Maďari|maďarská]] | Vierovyznanie = pôvodne [[Kalvinizmus|reformovaný kresťan]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Rajk Júlia (rod. Földi) | Deti = [[László Rajk mladší]] | Portál1 = | Portál2 = }} '''László Rajk''' (* [[8. máj]] [[1909]], [[Odorheiu Secuiesc|Székelyudvarhely]]{{--}}† [[15. október]] [[1949]], [[Budapešť]]) bol [[Maďari|maďarský]] [[Komunistický režim|komunistický]] [[politik]] a funkcionár ([[1944]] tajomník strany, [[1945]]{{--}}[[1949]] člen predsedníctva), minister vnútra a zahraničných vecí [[Druhá maďarská republika|Maďarskej republiky]], obeť vykonštruovaného politického procesu. V roku [[1955]] bol rehabilitovaný.<ref>{{Citácia knihy | titul = Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch. M{{--}}Ž | kapitola zborník = Rajk | vydavateľ = Agentúra Cesty | miesto = Bratislava | rok = 2006 | isbn = 8096915940 | strany = 300 }} </ref> == Životopis == László Rajk sa narodil v roku [[1909]] ako deviaty z jedenástich detí do rodiny obuvníka v [[sedmohradsko]]m meste [[Székelyudvarhely]]. Po vyštudovaní lýcea reformovanej cirkvi v rodnom meste začal v roku [[1929]] študovať [[Maďarčina|maďarčinu]] a [[Francúzština|francúzštinu]] na Filozofickej fakulte [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti]]. Štúdium nedokončil, pretože v roku [[1930]] nadviazal spoluprácu s komunistami a o rok neskôr sa dokonca stal členom komunistickej strany ([[KMP]]). Pre ilegálnu činnosť v prospech strany a viacnásobné väzobné stíhanie bol prinútený univerzitu opustiť.<ref name=rozhlas>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = László Rajk – jak se roztáčela kola procesů | url = https://plus.rozhlas.cz/laszlo-rajk-jak-se-roztacela-kola-procesu-6512828 | dátum vydania = 2015-10-01 | dátum prístupu = 2020-05-17 }} </ref><ref name=cold>{{Citácia knihy | titul = Encyclopedia of the Cold War: A Political, Social, and Military History | kapitola zborník = Rajk, László | vydavateľ = ABC-CLIO | rok = 2008 | isbn = 978-1-85109-701-2 | editor = SpencerTucker | strany = 1696{{--}}1697 }} </ref> Od roku [[1933]] pracoval ako robotník na stavbách a v roku [[1935]] sa v rámci Federácie stavebných robotníkov podieľal na organizovaní štrajkov. V roku [[1936]] bol stranou vyslaný do [[Praha|Prahy]], odkiaľ sa dostal do [[Španielsko|Španielska]], kde bojoval za republikánov v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]]. Bol politickým komisárom a tajomníkom strany maďarského práporu medzinárodnej brigády. Po víťazstve frankistov bol do roku [[1941]] internovaný vo Francúzsku a následne sa vrátil do Maďarska, kde ďalej pracoval pre komunistický odboj. Stal sa tajomníkom ilegálnej komunistickej strany [[MKP]]. Skrýval sa u svojej priateľky Júlie Földi, s ktorou sa v roku [[1944]] oženil. V roku [[1944]] bol po prevzatí moci nacistickými [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|šípovými krížmi]] uväznený a transportovaný do Nemecka. Pred popravou ho zachránila intervencia jeho brata Endreho, ktorý bol štátnym tajomníkom.<ref name=rozhlas/><ref name=fdb>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=László Rajk |url=https://www.fdb.cz/lidi/412621-laszlo-rajk.html |vydavateľ=Filmová databaze FDb.cz |dátum prístupu=2020-05-17 |jazyk=sk}}</ref> Po návrate do Maďarska naďalej pracoval pre komunistickú stranu a pôsobil ako prvý tajomník budapeštianskej sekcie strany a následne ako zástupca generálneho tajomníka strany.<ref name=enc>{{Citácia knihy | titul = Europe Since 1945: An Encyclopedia | kapitola zborník = Rajk, László | strany = 1052 | vydavateľ = Taylor & Francis | rok = 2001 | isbn= 978-0-8153-4058-4 | meno = Bernard A. | priezvisko = Cook }} </ref><ref name=cold/> Po vojne síce komunisti voľby nevyhrali, no Rajk sa vo vláde z roku [[1946]] stal ministrom vnútra. Z tohto postu sa Rajk podieľal na kriminalizácii opozície a na prvých procesoch v povojnovej krajine. Založil tiež maďarskú štátnu políciu [[Államvédelmi Hatóság|ÁVH]]. Pod zámienkou údajnej fašistickej orientácie bolo zavretých 1000 až 1500 spolkov. Jeho zásluhou boli z mnohých pracovných miest odstránené nepohodlné osoby a pripravil tiež akciu proti [[Független Kisgazda Párt|Maloroľníckej strane]], ktorá vyhrala predchádzajúce voľby. Komunistom sa v Maďarsku nakoniec aj vďaka Rajkovi podarilo získať veľký vplyv a po voľbách v roku [[1947]] sa ujali moci.<ref name=hun>{{Citácia knihy | titul = Hungary in the Cold War, 1945-1956: Between the United States and the Soviet Union | vydavateľ = Central European University Press | rok = 2004 | isbn=978-963-9241-80-0 | meno=Laszlo | priezvisko=Borhi | strany=94, 113, 242 }}</ref><ref name=rozhlas/> == Proces s Rajkom == Pomerne obľúbený Rajk však čoskoro prišiel do konfliktu s vodcom strany<ref group="pozn.">Od roku 1948 po spojení so sociálnymi demokratmi [[Maďarská strana pracujúcich]]</ref> [[Mátyás Rákosi|Matyásom Rákosim]], ktorý na rozdiel od Rajka strávil vojnu v [[Moskva|Moskve]] a ktorý v Rajkovi videl mocenského protivníka. Proti domácim komunistom sa vytvorila opozícia stalinistického moskovského krídla strany a Rajk musel vymeniť post ministra vnútra za menej prominentný úrad ministra zahraničných vecí. V roku [[1948]] sa vyostril spor medzi [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhosláviou]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a Rajk, ktorý voči Juhoslávii vystupoval skôr zmierlivo na svoje styky doplatil. Už od začiatku roku [[1949]] sa v Maďarsku pripravoval proces s vnútornými nepriateľmi a v máji [[1949]] vedenie komunistov rozhodlo, že do čela procesu bude postavený Rajk.<ref name=":1">{{Citácia knihy |priezvisko = Rychlík |meno = Jan | odkaz na autora = Jan Rychlík | titul = Češi a Slováci ve 20. století. Spolupráce a konflikty 1914{{--}}1992 | vydanie = 2 | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | miesto = Praha | rok = 2015 | isbn = 978-80-7429-631-4 | strany = 398{{--}}399 }}</ref><ref name="rozhlas" /> Vykonštruovaný a zinscenovaný [[politický proces]] s Rajkom a ([[Lazar Brankov|Lazarom Brankovom]]) súvisel s [[Kominforma#Vyl%C3%BA%C4%8Denie%20Juhosl%C3%A1vie|vylúčením Juhoslávie z komunistického tábora]] v júni 1948 a následnom prenasledovaní domnelých a skutočných [[Josip Broz Tito|Titových]] priaznivcov a spojencov. K procesu mali do istej miery prispieť aj provokácie západných spravodajských služieb v rámci [[operácia Splinter Factor|operácie Splinter Factor]], ktoré prezentovali Rajka ako jedného z amerických špiónov údajnej siete vytvorenej americkým diplomatom [[Noel Field|Noelom Fieldom]].<ref name="OSF">{{Citácia knihy|titul=Operation Splinter Factor|priezvisko=Stewart|meno=Steven|vydavateľ=‎Lippincott|rok=1974|isbn=978-0397009824}}</ref><ref name="Talbot">{{Citácia knihy|titul=The Devil's Chessboard: Allen Dulles, the CIA, and the Rise of America's Secret Government|priezvisko=Talbot|meno=David|vydavateľ=Harper Perennial|rok=2016|isbn=978-0062276179}}</ref> [[30. máj]]a [[1949]] bol Rajk zatknutý a následne v procese so siedmymi ďalšími Maďarmi obvinený ako titoistický zradca a špión, ktorý chcel v Maďarsku nastoliť kapitalistický imperialistický systém. Spočiatku sa rozvíjala aj fašistická verzia obžaloby.<ref name="hun" /> Rajk bol nakoniec v procese v septembri odsúdený k trestu smrti a [[15. október|15. októbra]] [[1949]] popravený. Udalosť bola jedným z prvých procesov podobného typu mimo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a otvorila sled podobných procesov v ďalších nových komunistických krajinách vrátane Československa ([[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces Slánský a spol.]]).<ref name="rozhlas" /><ref name=":1" /><ref group="pozn.">Ďalšími ranými procesmi bol napr. proces proti [[Koçi Xoxe|Koçi Dodzemu]] a spol. v Albánsku a proces proti [[Trajčo Kostov|Trajčo Kostovi]] a spol v Bulharsku.</ref> Po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti sa vo [[Východný blok|Východnom bloku]] vytvorili vhodné podmienky pre uvoľnenie režimov a v rámci prvej [[Destalinizácia|destalinizácie]] bol Rajk v júli [[1955]] rehabilitovaný a so svojimi dvomi spoločníkmi odsúdenými na smrť dôstojne pochovaný.<ref name=enc/> Udalosť pohrebu prepukla v masovú demonštráciu,<ref name=hun/> ktorá bola predzvesťou [[Maďarské povstanie|Maďarského povstania]] v októbri [[1956]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = László Rajk {{--}} maďarský Slánský | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/archiv/1384951-laszlo-rajk-madarsky-slansky | dátum vydania = 16.9.2009 | dátum prístupu = 17.5.2020 | vydavateľ = [[ČT24]] | miesto = Praha }} </ref> == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Politika|Politický}} == Pozri aj == * [[proces so skupinou László Rajk a spol.]] * [[Rudolf Slánský]] (tzv. československý Rajk) * [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces s Rudolfom Slánkým a spol.]] * [[proces s buržoáznymi nacionalistami]] * [[Kominterna]] * [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] * [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]] == Externé odkazy == * [https://encyklopedia.sme.sk/c/1753078/rajk-laszlo.html Lászlo Rajk na sme.sk] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rajk, László}} [[Kategória:Ministri vnútra Maďarska]] [[Kategória:Ministri zahraničných vecí Maďarska]] [[Kategória:Obete komunistického režimu v Maďarsku]] [[Kategória:Popravení politici]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Maďarskí komunisti]] [[Kategória:Interbrigadisti]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Kerepesi]] 3k9ouurrwgm02b0q50eqoh5o78fn3ib 8199979 8199978 2026-04-18T06:34:25Z Martingazak 234259 Usporiadanie 8199979 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = László Rajk | Rodné meno = | Popis osoby = maďarský komunistický politik | Portrét = Rajk László Sr. 1947.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = László Rajk v roku 1947 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[minister]] zahraničných vecí [[Druhá maďarská republika|Maďarska]] | Začiatok obdobia = [[5. august]] [[1948]] | Koniec obdobia = [[11. jún]] [[1949]] | Predchodca = [[Erik Molnár]] | Nástupca = [[Gyula Kállai]] | Poradie2 = | Úrad2 = [[minister]] vnútra [[Druhá maďarská republika|Maďarska]] | Začiatok obdobia2= [[20. marec]] [[1946]] | Koniec obdobia2 = [[5. august]] [[1948]] | Predchodca2 = [[Imre Nagy]] | Nástupca2 = [[János Kádár]] | Dátum narodenia = [[8. máj]] [[1909]] | Miesto narodenia = [[Székelyudvarhely]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Odorheiu Secuiesc]], [[Rumunsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1949|10|15|1909|5|8}} | Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Maďarská ľudová republika]] | Politická strana = [[KMP]] (''Kommunisták Magyarországi Pártja''){{Break}}[[MKP]] (''Magyar Kommunista Párt''){{Break}}[[Maďarská strana pracujúcich]] (''Magyar Dolgozók Pártja'') | Alma mater = | Profesia = [[učiteľ]], [[diplomat]] | Národnosť = [[Maďari|maďarská]] | Vierovyznanie = pôvodne [[Kalvinizmus|reformovaný kresťan]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Rajk Júlia (rod. Földi) | Deti = [[László Rajk mladší]] | Portál1 = | Portál2 = }} '''László Rajk''' (* [[8. máj]] [[1909]], [[Odorheiu Secuiesc|Székelyudvarhely]]{{--}}† [[15. október]] [[1949]], [[Budapešť]]) bol [[Maďari|maďarský]] [[Komunistický režim|komunistický]] [[politik]] a funkcionár ([[1944]] tajomník strany, [[1945]]{{--}}[[1949]] člen predsedníctva), minister vnútra a zahraničných vecí [[Druhá maďarská republika|Maďarskej republiky]], obeť vykonštruovaného politického procesu. V roku [[1955]] bol rehabilitovaný.<ref>{{Citácia knihy | titul = Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch. M{{--}}Ž | kapitola zborník = Rajk | vydavateľ = Agentúra Cesty | miesto = Bratislava | rok = 2006 | isbn = 8096915940 | strany = 300 }} </ref> == Životopis == László Rajk sa narodil v roku [[1909]] ako deviaty z jedenástich detí do rodiny obuvníka v [[sedmohradsko]]m meste [[Székelyudvarhely]]. Po vyštudovaní lýcea reformovanej cirkvi v rodnom meste začal v roku [[1929]] študovať [[Maďarčina|maďarčinu]] a [[Francúzština|francúzštinu]] na Filozofickej fakulte [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti]]. Štúdium nedokončil, pretože v roku [[1930]] nadviazal spoluprácu s komunistami a o rok neskôr sa dokonca stal členom komunistickej strany ([[KMP]]). Pre ilegálnu činnosť v prospech strany a viacnásobné väzobné stíhanie bol prinútený univerzitu opustiť.<ref name=rozhlas>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = László Rajk – jak se roztáčela kola procesů | url = https://plus.rozhlas.cz/laszlo-rajk-jak-se-roztacela-kola-procesu-6512828 | dátum vydania = 2015-10-01 | dátum prístupu = 2020-05-17 }} </ref><ref name=cold>{{Citácia knihy | titul = Encyclopedia of the Cold War: A Political, Social, and Military History | kapitola zborník = Rajk, László | vydavateľ = ABC-CLIO | rok = 2008 | isbn = 978-1-85109-701-2 | editor = SpencerTucker | strany = 1696{{--}}1697 }} </ref> Od roku [[1933]] pracoval ako robotník na stavbách a v roku [[1935]] sa v rámci Federácie stavebných robotníkov podieľal na organizovaní štrajkov. V roku [[1936]] bol stranou vyslaný do [[Praha|Prahy]], odkiaľ sa dostal do [[Španielsko|Španielska]], kde bojoval za republikánov v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]]. Bol politickým komisárom a tajomníkom strany maďarského práporu medzinárodnej brigády. Po víťazstve frankistov bol do roku [[1941]] internovaný vo Francúzsku a následne sa vrátil do Maďarska, kde ďalej pracoval pre komunistický odboj. Stal sa tajomníkom ilegálnej komunistickej strany [[MKP]]. Skrýval sa u svojej priateľky Júlie Földi, s ktorou sa v roku [[1944]] oženil. V roku [[1944]] bol po prevzatí moci nacistickými [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|šípovými krížmi]] uväznený a transportovaný do Nemecka. Pred popravou ho zachránila intervencia jeho brata Endreho, ktorý bol štátnym tajomníkom.<ref name=rozhlas/><ref name=fdb>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=László Rajk |url=https://www.fdb.cz/lidi/412621-laszlo-rajk.html |vydavateľ=Filmová databaze FDb.cz |dátum prístupu=2020-05-17 |jazyk=sk}}</ref> Po návrate do Maďarska naďalej pracoval pre komunistickú stranu a pôsobil ako prvý tajomník budapeštianskej sekcie strany a následne ako zástupca generálneho tajomníka strany.<ref name=enc>{{Citácia knihy | titul = Europe Since 1945: An Encyclopedia | kapitola zborník = Rajk, László | strany = 1052 | vydavateľ = Taylor & Francis | rok = 2001 | isbn= 978-0-8153-4058-4 | meno = Bernard A. | priezvisko = Cook }} </ref><ref name=cold/> Po vojne síce komunisti voľby nevyhrali, no Rajk sa vo vláde z roku [[1946]] stal ministrom vnútra. Z tohto postu sa Rajk podieľal na kriminalizácii opozície a na prvých procesoch v povojnovej krajine. Založil tiež maďarskú štátnu políciu [[Államvédelmi Hatóság|ÁVH]]. Pod zámienkou údajnej fašistickej orientácie bolo zavretých 1000 až 1500 spolkov. Jeho zásluhou boli z mnohých pracovných miest odstránené nepohodlné osoby a pripravil tiež akciu proti [[Független Kisgazda Párt|Maloroľníckej strane]], ktorá vyhrala predchádzajúce voľby. Komunistom sa v Maďarsku nakoniec aj vďaka Rajkovi podarilo získať veľký vplyv a po voľbách v roku [[1947]] sa ujali moci.<ref name=hun>{{Citácia knihy | titul = Hungary in the Cold War, 1945-1956: Between the United States and the Soviet Union | vydavateľ = Central European University Press | rok = 2004 | isbn=978-963-9241-80-0 | meno=Laszlo | priezvisko=Borhi | strany=94, 113, 242 }}</ref><ref name=rozhlas/> == Proces s Rajkom == Pomerne obľúbený Rajk však čoskoro prišiel do konfliktu s vodcom strany<ref group="pozn.">Od roku 1948 po spojení so sociálnymi demokratmi [[Maďarská strana pracujúcich]]</ref> [[Mátyás Rákosi|Matyásom Rákosim]], ktorý na rozdiel od Rajka strávil vojnu v [[Moskva|Moskve]] a ktorý v Rajkovi videl mocenského protivníka. Proti domácim komunistom sa vytvorila opozícia stalinistického moskovského krídla strany a Rajk musel vymeniť post ministra vnútra za menej prominentný úrad ministra zahraničných vecí. V roku [[1948]] sa vyostril spor medzi [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhosláviou]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a Rajk, ktorý voči Juhoslávii vystupoval skôr zmierlivo na svoje styky doplatil. Už od začiatku roku [[1949]] sa v Maďarsku pripravoval proces s vnútornými nepriateľmi a v máji [[1949]] vedenie komunistov rozhodlo, že do čela procesu bude postavený Rajk.<ref name=":1">{{Citácia knihy |priezvisko = Rychlík |meno = Jan | odkaz na autora = Jan Rychlík | titul = Češi a Slováci ve 20. století. Spolupráce a konflikty 1914{{--}}1992 | vydanie = 2 | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | miesto = Praha | rok = 2015 | isbn = 978-80-7429-631-4 | strany = 398{{--}}399 }}</ref><ref name="rozhlas" /> Vykonštruovaný a zinscenovaný [[politický proces]] s Rajkom a ([[Lazar Brankov|Lazarom Brankovom]]) súvisel s [[Kominforma#Vyl%C3%BA%C4%8Denie%20Juhosl%C3%A1vie|vylúčením Juhoslávie z komunistického tábora]] v júni 1948 a následnom prenasledovaní domnelých a skutočných [[Josip Broz Tito|Titových]] priaznivcov a spojencov. K procesu mali do istej miery prispieť aj provokácie západných spravodajských služieb v rámci [[operácia Splinter Factor|operácie Splinter Factor]], ktoré prezentovali Rajka ako jedného z amerických špiónov údajnej siete vytvorenej americkým diplomatom [[Noel Field|Noelom Fieldom]].<ref name="OSF">{{Citácia knihy|titul=Operation Splinter Factor|priezvisko=Stewart|meno=Steven|vydavateľ=‎Lippincott|rok=1974|isbn=978-0397009824}}</ref><ref name="Talbot">{{Citácia knihy|titul=The Devil's Chessboard: Allen Dulles, the CIA, and the Rise of America's Secret Government|priezvisko=Talbot|meno=David|vydavateľ=Harper Perennial|rok=2016|isbn=978-0062276179}}</ref> [[30. máj]]a [[1949]] bol Rajk zatknutý a následne v procese so siedmymi ďalšími Maďarmi obvinený ako titoistický zradca a špión, ktorý chcel v Maďarsku nastoliť kapitalistický imperialistický systém. Spočiatku sa rozvíjala aj fašistická verzia obžaloby.<ref name="hun" /> Rajk bol nakoniec v procese v septembri odsúdený k trestu smrti a [[15. október|15. októbra]] [[1949]] popravený. Udalosť bola jedným z prvých procesov podobného typu mimo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a otvorila sled podobných procesov v ďalších nových komunistických krajinách vrátane Československa ([[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces Slánský a spol.]]).<ref name="rozhlas" /><ref name=":1" /><ref group="pozn.">Ďalšími ranými procesmi bol napr. proces proti [[Koçi Xoxe|Koçi Dodzemu]] a spol. v Albánsku a proces proti [[Trajčo Kostov|Trajčo Kostovi]] a spol v Bulharsku.</ref> Po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti sa vo [[Východný blok|Východnom bloku]] vytvorili vhodné podmienky pre uvoľnenie režimov a v rámci prvej [[Destalinizácia|destalinizácie]] bol Rajk v júli [[1955]] rehabilitovaný a so svojimi dvomi spoločníkmi odsúdenými na smrť dôstojne pochovaný.<ref name=enc/> Udalosť pohrebu prepukla v masovú demonštráciu,<ref name=hun/> ktorá bola predzvesťou [[Maďarské povstanie|Maďarského povstania]] v októbri [[1956]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = László Rajk {{--}} maďarský Slánský | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/archiv/1384951-laszlo-rajk-madarsky-slansky | dátum vydania = 16.9.2009 | dátum prístupu = 17.5.2020 | vydavateľ = [[ČT24]] | miesto = Praha }} </ref> == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Politika|Politický}} == Pozri aj == * [[Kominterna]] * [[Proces so skupinou László Rajk a spol.]] * [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]] * [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] * [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]] * [[Rudolf Slánský]] (tzv. „československý Rajk“) == Externé odkazy == * [https://encyklopedia.sme.sk/c/1753078/rajk-laszlo.html Lászlo Rajk na sme.sk] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rajk, László}} [[Kategória:Ministri vnútra Maďarska]] [[Kategória:Ministri zahraničných vecí Maďarska]] [[Kategória:Obete komunistického režimu v Maďarsku]] [[Kategória:Popravení politici]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Maďarskí komunisti]] [[Kategória:Interbrigadisti]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Kerepesi]] qvwu6gfuj9tjrlbt8vvdiibh0dbxmde 0 651523 8199789 8040898 2026-04-17T15:55:08Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Žale]] pomocou použitia HotCat 8199789 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno=Fran Saleški Finžgar |Portrét= |Popis osoby=slovinský básnik, spisovateľ, úradník, jazykovedec, dramatik |Dátum narodenia=[[9. február]] [[1871]] |Miesto narodenia=[[Doslovče]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia={{duv|1962|06|02|1871|09|02}} |Miesto úmrtia=[[Ľubľana]], [[Juhoslavia]] |Portál1=Literatúra}} '''Fran Saleški Finžgar''' (* [[9. február]] [[1871]], [[Doslovče]], [[Slovinsko|dnes Slovinsko]]{{--}}† [[2. jún]] [[1962]], [[Ľubľana]]) bol [[Slovinci|slovinský]] [[spisovateľ]], [[Dráma|dramatik]], prekladateľ a [[kňaz]]. V [[Slovinská literatúra|slovinskej literatúre]] je známy najmä vďaka svojim príbehom o roľníckom a buržoáznom živote. Písal aj ľudové hry. Jeho diela sú určené pre mladšiu aj staršiu populáciu. == Životopis == Narodil sa v Doslovčiach, v dedine pod [[Stol (vrch)|Stolom]] na [[Horné Kraňsko|Hornom Kraňsku]], v chudobnej [[Rodina|rodine]]. Otec pracoval ako krajčír. Bezstarostné detstvo sa mu skončilo, keď musel ísť do Breznice do základnej školy. Keď tam upútal pozornosť učiteľa a farára, presvedčil svojho otca, aby ho neskôr poslal do [[Radovljica|Radovljice]]. Tam sa učil po nemecky. Po ukončení [[Základná škola|základnej školy]] doma aj v Radovljici navštevoval [[gymnázium]] v Ľubľane, v rokoch 1882 až 1891. Kvôli šikanovaniu od iných detí tam prešiel vnútornou krízou. Podobná kríza sa potom v jeho živote niekoľkokrát opakovala. Taktiež musel opakovať prvú triedu, no počiatočné ťažkosti úspešne prekonal a v roku 1891 absolvoval gymnázium s vyznamenaním. Vo vzdelaní pokračoval na Teologickom seminári v Ľubľane. [[Sviatosť kňazstva|Bol vysvätený]] v roku 1894. Pôsobil ako kňaz v Bohinji, [[Jesenice (Slovinsko)|Jeseniciach]], Kočevje v [[Idrija|Idriji]], Sori a inde. V roku 1918 odišiel do posledného zamestnania v Ľubľane, avšak stále veľmi aktívne pôsobil ako kňaz a spisovateľ. Potom sotva prežil bombardovanie, ktoré vážne poškodilo jeho dom. Až do svojej smrti žil v Ľubľane v dome na Koleziji, ktorý navrhol [[architekt]] [[Jože Plečnik]]. Ulica, na ktorej stojí jeho domov, sa dnes nazýva Finžgarjeva ulica č. 12. Rodný dom je premenený na [[múzeum]]. Podľa Finžgara bola pomenovaná Finžgarova cena za literatúru. Bol redaktorom časopisu ''Mladika'' a jedným z prvých riadnych členov Slovinskej akadémie vied a umení, od roku 1941 aj čestným občanom Ľubľany. == Dielo == [[Súbor:Plakat_za_predstavo_Divji_lovec_v_Narodnem_gledališču_1919.jpg|náhľad|Plagát pre hru ''Divji lovec'' v Národnom divadle z roku 1919]] Na začiatku svojej literárnej kariéry Finžgar písal aj [[Poézia|básne]]. Pokračoval v písaní o roľníckom a meštianskom živote. V pravdepodobne najznámejšom diele ''Pod svobodnim soncem'' s názvom ''Povest davnih dedov'' (1906{{--}}1907) vykreslil konflikt medzi [[Slovania|Slovanmi]] (v tomto diele sa nazývajú Slovinci) a [[Byzantská ríša|Byzantíncami]]. Dielo má napätý a rozsiahly príbeh, ktorý má inšpirovať národ. V ľudových rozprávkach vykreslil svet, ktorý poznal od mladosti ([[Románová novela|povesti]] ''Strici'', ''Dekla Ančka'', ''Beli ženin''), ako aj v ľudových hrách (''Divji lovec'', ''Veriga'', ''Razvalina življenja''). Spomienky na svoju mladosť predstavil v ''Leta mojega popotovanja'' (1957). Písal tiež pre mládež (''Študent naj bo'', ''Gospod Hudournik'', ''Makalonca''). {| class="wikitable sortable" !Rok !Dielo !Rok !Dielo |- |1890 |''Iz veselih časov'' |1914 |''Veriga'' |- |1891 |''Na Gosposvetskem polju'' |1915 |''Prerokovana'' |- |1891 |''Arburetum'' |1915 |''Konjička bom kupil'' |- |1892 |''Francetov France'' |1916 |''Boji'' |- |1893 |''Gozdarjev sin'' |1917 |''Kronika gospoda Urbana'' |- |1894 |''Zaroka opolnoči'' |1918 |''Golobova njiva'' |- |1896 |''Triglav'' |1918 |''Slike brez okvirja'' |- |1897 |''Pri Klemenčku'' |1919 |''Polom'' |- |1898 |''Stara in nova hiša'' |1920 |''Razvalina življenja'' |- |1899 |''Deteljica'' |1923 |''Razodetje'' |- |1899 |''Kvišku'' |1923 |''Pisarna'' |- |1899 |''Dovolj pokore'' |1924 |''Beli ženin'' |- |1900 |''Oranže in citrone'' |1925 |''Gospod'' |- |1901 |''Oče je…'' |1926 |''Strici'' |- |1902 |''Divji lovec'' |1931 |''Prek poljskih polj'' |- |1903 |''Moja duša vasuje'' |1934 |''Gospod Hudournik'' |- |1904 |''Iz modernega sveta'' |1935 |''Sibirija'' |- |1905 |''Srečala sta se'' |1937 |''Tale naš Jaka'' |- |1906{{--}}1907 |''Pod svobodnim soncem'' |1938 |''Za prazen nič'' |- |1908 |''Življenje in smrt mohorske knjige'' |1939 |''Kovač popotnik'' |- |1909 |''Študent naj bo'' |1939 |''Prekvata ovca'' |- |1910 |''Na petelina'' |1944 |''Makalonca'' |- |1911 |''Ecce homo''; ''Naš vsakdanji kruh'' |1944 |''Kolednikove Prikazni'' |- |1912 |''Sama'' |1951 |''Mirna pota'' |- |1912 |''Naša kri'' |1951 |''Njiva'' |- |1913 |''Dekla Ančka'' |1953 |''Gostač Matevž'' |- |1957 |''Leta mojega popotovanja'' |1958 |''Na dopustu'' |- |} === Preklady === Jeho diela vyšli aj v preklade do slovenčiny : * Román: Pod slobodným slnkom – povesť pradedov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pod Slobodným slnkom – povesť pradedov |url=https://plus.si.cobiss.net/opac7/bib/7179318 |dátum prístupu=2020-06-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200616153639/https://plus.si.cobiss.net/opac7/bib/7179318 |dátum archivácie=2020-06-16 }}</ref> (Pod svobodnim soncem, povest davnih dedov) preložil Mikuláš Čolák v roku 1935 * Román: Iztokova pomsta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Iztokova pomsta |url=https://plus.si.cobiss.net/opac7/bib/4356723 |dátum prístupu=2020-06-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200625135017/https://plus.si.cobiss.net/opac7/bib/4356723 |dátum archivácie=2020-06-25 }}</ref> (Pod svobodnim soncem) preložila Janka Rozmanová v roku 1974 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Slovinská literatúra]] * [[Zoznam slovinských spisovateľov]] == Externé odkazy == * Grafenauer Ivan. "[https://www.slovenska-biografija.si/oseba/sbi188511/ Finžgar Fran Saleški]". Slovenski biografski leksikon. Slovenska biografija. Ljubljana: ZRC SAZU, 2013. == Zdroje == * Jože Šifrer : ''Znameniti Slovenci: Franc Saleški Finžgar'', Partizanska knjiga, [[Ľubľana]], 1983. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Finžgar, Fran Saleški}} [[Kategória:Slovinskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovinskí básnici]] [[Kategória:Slovinskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Členovia Slovinskej akadémie vied a umení]] [[Kategória:Pochovaní na Žale]] h97lipv7ifm9ysc4nmmc3dxx3odnhm6 0 654644 8199816 7681469 2026-04-17T17:16:00Z Bakjb 236375 wl 8199816 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Walther von der Vogelweide | popis osoby = stredoveký básnik a minnesänger | obrázok = Codex Manesse Walther von der Vogelweide.jpg | popis obrázka = majster Kódexu Manesse, ''Walther von der Vogelweide'', ''[[Codex Manesse]]'', fol. 124r, 1305 až 1315, dnes [[Universitätsbibliothek Heidelberg|UB Heidelberg]], [[Heidelberg]], [[Nemecko]] | dátum narodenia = okolo [[1170]] | miesto narodenia = [[Rakúske vojvodstvo|Rakúsko]]/[[Bavorské vojvodstvo|Bavorsko]]/[[Tirolsko]] ? | dátum úmrtia = okolo [[1230]] | miesto úmrtia = [[Würzburg]]? | národnosť = [[Nemci|nemecká]] | rodičia = | žáner = lyrické a epické básne | obdobie = [[stredoveká literatúra]] | téma = [[spoločnosť]], [[náboženstvo]], [[láska]] | hnutie = | významné práce = ''Palästinalied'', ''Unter der Linden'', ''Elegie'' | portál1 = História | portál2 = }} '''Walther von der Vogelweide''' [valtr fon der fóglvajde]<ref name=otto/> alebo '''Walther z Vogelweide''' [valter z fóglvajde]<ref>{{Citácia knihy |titul=Literárna rukoväť |vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] |rok=1988 |meno=Jozef |priezvisko=Minárik |odkaz na autora= Jozef Minárik (literárny historik) |miesto= Bratislava |strany=22}}</ref>; * okolo [[1170]]{{--}}† okolo [[1230]], [[Würzburg]]?) bol najväčší [[nemecký]] [[stredovek]]ý [[minnesänger]]{{--}}básnik, skladateľ a spevák.<ref name=otto>{{Citácia knihy |titul=Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž |kapitola zborník=Walther von der Vogelweid |vydavateľ=Agentúra Cesty |miesto=Bratislava |rok=2006 |isbn=8096915940 |strany=639}}</ref><ref name=bri/><ref name=DoMA/> Bol priekopníkom stredovekej ľúbostnej lyriky. Jeho politická poézia reflektovala jeho postoje voči osobám, činom a presvedčeniam, ktoré narušovali ideály a vyváženú harmóniu život. Svoju ostrú kritiku adresoval dokonca i pápežom.<ref name=bri>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopedia Britannica]] |kapitola zborník=Walther von der Vogelweide |url=https://www.britannica.com/biography/Walther-von-der-Vogelweide |dátum prístupu=2020-08-22}}</ref> Hoci bol vo svojej dobe veľmi populárny, v dobových historických prameňoch sa zmienka o ňom vyskytuje len raz v záznamoch passauskej diecézy. Ďalšie informácie pochádzajú z jeho básní alebo z neskorších prameňov.<ref name=DoMA>{{Citácia knihy |titul=Dictionary of the Middle Ages |kapitola zborník=WALTHER VON DER VOGELWEIDE |vydavateľ=[[Charles Scribner's Sons]] |miesto=New York |rok=1989 |isbn=0-684-18278-5 |strany=536{{--}}541 |zväzok=12. THADDEUS LEGEND{{--}}ZWARTNOC |typ zväzku=Vol. |editor=Joseph R. Strayer}}</ref><ref name=bib/> Počas jeho života nebolo jeho dielo spísané v žiadnom manuskripte. Zo 14. storočia však pochádza významný ''[[Codex Manesse]]'', ktorý obsahuje viacero jeho diel. V neskoršom období bol [[meistersinger]]mi považovaný za jedného z tzv. 12 starých majstrov.<ref name=bib/> Meno Vogelweide bola pravdepodobne prezývka, ktorú získal Walther preto, že nemal stálu rezidenciu. Označovala ohradu, v ktorej bolo držané divé vtáctvo (napr. volavky) pred tým, než sa konal hon.<ref name=DoMA/> Jeho postava sa vyskytuje v niekoľkých umeleckých dielach, mimo iné napr. v opere [[Tannhäuser (opera)|Tannhäuser]]. == Životopis == [[Súbor:Statue of Walther von der Vogelweide by Heinrich Scholz, Northern Bohemia.jpg|náhľad|Socha Waltera von der Vogelweide v českom [[Duchcov]]e|vľavo]] Miesto Waltherovho pôvodu nebolo hodnoverne potvrdené. Je možné, že sa narodil v [[Babenbergovci|babenbergovskom]] Rakúsku či v Tirolsku,<ref name=bri/> podľa iných názorov skôr v v okolí bavorského [[Würzburg]]u.<ref>{{Citácia knihy |titul=Historical dictionary of Austria |kapitola zborník=LITERATURE |vydanie text=2nd Ed. |vydavateľ=The Scarecrow Press |miesto=Lanham, Maryland; Toronto; Plymouth |rok=2009 |isbn=978-0-8108-5592-2 |strany=191 |editor=Paula Sutter Fichtner |zväzok edície=70 |edícia=Historical Dictionaries of Europe |isbn2=978-0-8108-6310-1}}</ref> Podľa titulu ''Herr'' (''hêr''), ktorý mu prisudzujú iní básnici (on sám nie) zrejme pochádzal z rytierskeho rodu. Z jeho poézie je zrejmé, že základné vzdelanie získal v kláštornej škole.<ref name=bri/> Umeniu minnesängerov sa mal podľa jeho vlastných slov naučiť v Rakúsku. Podľa niektorých domnienok bol žiakom minnesängera [[Reinmar von Hagenau|Reinmara von Hagenau]], ktorý tiež pôsobil vo Viedni. Toto sa však dokázalo.<ref name=DoMA/> V ranom období svojho pôsobenia pôsobil na dvore rakúskeho vojvodu [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopolda V.]] a [[Fridrich I. (Rakúsko)|Fridricha I.]] Po tom, čo sa vojvodom v roku [[1198]] stal [[Leopold VI.]] sa Walther dostal do nemilosti. Dôvodom mohla byť jeho rivalita s minnesängerom [[Reinmar von Hagenau|Reinmarom von Hagenau]],<ref name=bri/> s ktorým sa rozchádzal v názoroch na lyriku.<ref name=DoMA/> Walther začal cestovať po ríši a vystupoval na urodzených dvoroch. Navštívil popri tom viaceré kraje vrátane severného Francúzska, Lombardska, Friaulska<ref name=Karl/> či Durínska, kde bol v službách landgrófa Hermanna.<ref name=bib/> Niekedy v tomto období sa jeho patrónom sa stal neskorší rímsko-nemecký kráľ [[Filip Švábsky]] z rodu [[Hohenstaufovci|Štaufovcov]]. Filipovi Walther priazeň odplácal podporou v spore proti [[Welfovci|Welfovcom]]. Nevraživosť medzi dvoma rodmi bola dlhá a znovu povstala po smrti štaufského cisára [[Henrich VI. (Svätá rímska ríša)|Henricha VI.]] Walther ako Filipov prívrženec vo svojich dielach priamo, či nepriamo kritizoval proti-kráľa [[Otto IV. (Svätá ríša rímska)|Ota IV.]] i jeho podporovateľa pápeža [[Inocent III.|Inocenta III.]] V neskoršom období v jeho básniach badať aj výčitky voči Filipovi Švábskemu, ktorého lakomstvo Walthera rozčarovali. Nemuselo ísť však o nedostatok štedrosti k Waltherovi, ale k Filipovým podporovateľom, ktorých hovorcom Walther bol.<ref name=DoMA/> Upustením od tábora [[Filip Švábsky|Filipa Švábskeho]] Walther svoje postavenie nestratil, pretože Filip bol v roku 1208 zavraždený. Walther následne pôsobil na viacerých miestach až pokým v roku [[1212]] opäť nevstúpil do ríšskej politiky, tento raz na strane Welfovca [[Otto IV. (Svätá ríša rímska)|Otu IV.]] Oto bol pôvodne spojencom pápeža [[Inocent III.|Inocenta III.]], no po korunovácii za cisára pápežovu priazeň stratil pre stret záujmov v Itálii. Medzi oboma sa rozhorel konflikt a pápež Ota dokonca exkomunikoval. Walther napísal niekoľko básní dedikovaných cisárovi a niekoľko diel kritizujúcich niektoré pápežove činy. Vytýkal mu zasahovanie do svetských vecí, [[Simónia|simóniu]], ba dokonca ho vinil z i herézy a aplikovania čiernej mágie. Dotkol sa aj otázky [[Konštantínova donácia|Konštantínovej donácie]]. Waltherova kritika však nebola kritikou celej cirkvi a kléru, ale len jednotlivca.<ref name=DoMA/> V tábore Welfovcov Walther dlho nezostal, pretože už v roku [[1215]] svoju podporu vyjadril [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrichovi II.]] Štaufskému, ktorému sa podarilo získať rímsko-nemecký trón. Za svoju podporu získal od kráľa malé léno, možno niekde v okolí [[Würzburg]]u. Na svojom panstve následne zrejme dožil.<ref name=bri/> Podľa dôveryhodnej literárnej tradície z roku 1350 bol pochovaný v kláštore vo Würzburgu.<ref name=Karl>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Walther von der Vogelweide |url=https://www.lehrer.uni-karlsruhe.de/~za874/homepage/walther.htm |vydavateľ=Lehrerserver am Karlsruher Institut für Technologie |dátum prístupu=2020-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210620115804/https://www.lehrer.uni-karlsruhe.de/~za874/homepage/walther.htm |dátum archivácie=2021-06-20 }}</ref> == Dielo == Walther bol plodným autorom, ktorý vytvoril niekoľko stoviek básnických diel. Ku svojim skladbám skladal aj hudbu, ktorej zápisy sa však zachovali len čiastočne a aj to z neskoršieho obdobia. Jeho práca sa vyznačuje pravými pocitmi a starostlivou zručnosťou v metrike a rýmových vzorcoch.<ref name=bib>{{Citácia knihy |titul=Encyclopedia of World Biography |kapitola zborník=Walther von der Vogelweide |vydanie text=2nd Ed. |vydavateľ=[[Thomson gale]] |miesto=Detroit etc. |rok=1998 |isbn=0-7876-2556-6 |strany=10 |zväzok=16 |typ zväzku= Vol. |editori=Paula K. Byers, Suzanne M. Bourgoin, Neil E. Walker}}</ref> Témy Waltherových diel boli rôznorodé, viac ako polovica mala politický, morálny alebo náboženský charakter. Písal však aj ľúbostnú, osobnú a prírodnú poéziu.<ref name=otto/> V náboženských dielach zvýrazňoval potrebu aktívneho zbližovania sa s Bohom a plnenia jeho túžob, ako napr. účasť na pútiach, či križiackych výpravách. Takýmto dielom je napr. pútnická pieseň ''[[Palästinalied]]'', ktorá je často nesprávne označovaná za križiacku. Nenapísal ani jednu báseň o svätcoch, no mnoho venoval [[Mária (matka Ježiša)|Panne Márii]].<ref name=DoMA/> V morálno-didaktických dielach oceňoval ľudské čnosti<ref name=bri/> a snažil sa poučiť ich adresátov o cnostnom správaní. Významným je fakt, že mnohé jeho ideály a morálne hodnoty sú cenné dodnes.<ref name=DoMA/> Významný je jeho prínos pre stredovekú ľúbostnú lyriku do ktorej priniesol originálny štýl oslobodený od foriem dvorskej lyriky.<ref name=bri/> V niektorých dielach upustil od vznešenej dvorskej lásky (''hohiu minne''), ktorá v čase jeho mladosti prevažovala na urodzených dvoroch a prešiel k predstave prirodzenej lásky. Na žene ho v nich fascinovala jej ženskosť, než jej postavenie vznešenej panej. Známym príkladom diela tohto typu je ''Under der Linden''. Báseň hovorí o dievčati, ktoré jasá po tom, čo pod lipou objalo svojho milého. Prirodzenosť a naivita diela je len ťažko zrovnateľná s vyumelkovaným štýlom vznešenej dvorskej lyriky.<ref name=DoMA/> V slovenskom vydaní vyšla v roku 1965 vo vydavateľstve [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] časť jeho diela pod názvom ''Spevák pod hradbami''. Preklad a poznámky vytvoril [[Július Lenko]].<ref>{{Citácia knihy |titul=Podľa vôd a voľných polí |vydavateľ=[[Smena (vydavateľstvo)|Smena]] |rok=1978 |strany=90 |meno=Viliam |miesto=Bratislava |priezvisko=Turčány |odkaz na autora=Viliam Turčány}}</ref><ref>{{Citácia knihy |titul=Stredoveká literatúra svetová, česká, slovenská |miesto= Bratislava |strany=86 |vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] |rok=1977 |odkaz na autora= Jozef Minárik (literárny historik) |meno=Jozef |priezvisko=Minárik}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy |priezvisko=Meeßen |meno=Dörte |titul=Walther von der Vogelweide Wörterbuch: Wörterbuch und Reimverzeichnis zur 16. Aufl. "Leich, Lieder, Sangsprüche" Walthers von der Vogelweide |vydavateľ=[[De Gruyter]] |miesto=Berlin, Boston |rok=2023 |isbn=978-3-11-077528-0 |počet strán= 744}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Narodenia v 12. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 13. storočí]] [[Kategória:Stredovekí básnici]] [[Kategória:Minnesängeri]] qfotyeorw14duokdv1ltu167sl4zeus 0 655704 8199976 8196921 2026-04-18T06:28:37Z Martingazak 234259 Pozri aj 8199976 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu |popis udalosti=Komunistický [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] |dátum=[[30. august]]{{--}}[[2. september]] [[1950]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Praha |príčina=Roztržka [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhosláviou]] |typ=Vykonštruovaný politický proces |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<br/> * [[Rudolf Lančarič]] (trest smrti) * [[Ernest Otto]] (trest smrti prezidentskou amnestiou zmenený na doživotie) * 3 doživotné tresty * 11 rozsudkov odňatia slobody v úhrne ​​188 rokov }} '''Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu''' (po česky ''Proces proti titovským špionům a rozvratníkům v Československu'') označovaný aj podtitulom „'''Šefik Kević a spoločníci'''“ bol vykonštruovaný [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] súvisiaci s [[Kominforma#Vylúčenie Juhoslávie|vylúčením Juhoslávie z komunistického tábora]] v júni 1948 a následnom prenasledovaní domnelých a skutočných [[Josip Broz Tito|Titovych]] priaznivcov a spojencov. V procese prebiehajúcom v septembri 1950 bola súdená "16 členná banda [[Špionáž|špiónov]] a násilníkov", vedená juhoslovanským generálnym konzulom (vicekonzulom) v Bratislave [[Šefik Kević|Šefikom Kevićom]]<ref name=":3">{{Citácia knihy |titul=Proces proti titovským špionům a rozvratníkům v Československu: Šefik Kevič a společníci |url=https://books.google.sk/books/about/Proces_proti_titovsk%C3%BDm_%C5%A1pion%C5%AFm_a_rozv.html?id=dN1zuAAACAAJ |vydavateľ=[[Orbis]] (pravdepodobne aj po slovensky Bratislava : Povereníctvo spravodlivosti, 1950.) |rok=1950 |jazyk=cs |priezvisko= |meno= |vydanie=1950 |miesto= |isbn= |strany=}}</ref> , ktorý bol 2. septembra 1950 v Prahe odsúdený na doživotie.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kinčok a kol. |meno=Branislav |odkaz na autora= |titul=Gustáv Husáka a jeho doba |url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/gustav-husak-a-jeho-doba.pdf |vydavateľ=[[Ústav pamäti národa]] |dátum vydania=2015 |dátum prístupu=2020-09-18 |miesto=Bratislava |jazyk=sk |isbn=978-80-89335-76-3}}</ref> <!-- asi tiež Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu (len podľa članku o Ottovi https://sk.wikipedia.org/wiki/Ernest_Otto prebiehal v Prahe od 30. novembra do 2. decembra 1950 čo bude asi preklep na základe zlého prekladu českých mesiacov) alebo Ďalší proces (pozri dole) -->. Hlavnými obvinenými občanmi Československa boli Slováci [[Rudolf Lančarič]] a [[Ernest Otto]]. Otto bol obvinený zo šírenia fašistickej titovskej propagandy, úsilia o rozvrátenie štátneho zriadenia, zrady ešte z čias povstania a snahy o rozvrátenie repatriácie Slovákov žijúcich v Juhoslávii späť do vlasti. Otto a Lančarič, obvinený z velezrady a vyzvedačstva, dostali [[Trest smrti|tresty smrti]]. Ďalších 12 ľudí bolo odsúdených na tresty odňatia slobody. Otto bol ešte Najvyšším súdom 2. februára 1951 uznaný vinným z trestných činov velezrady, vyzvedačstva a nedovoleného ozbrojovania. Až oveľa neskôr sa dozvedel, že 10. februára 1951 mu bol prezidentskou amnestiou trest zmiernený na doživotné väzenie.<ref name="Rozhovor s s pamätníkom">[https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2013.pdf Pamäť národa 4/2013, „Z novembrového prevratu vyšli víťazne komunisti.“ Rozhovor s bývalým politickým väzňom Martinom Hagarom, upn.gov.sk]</ref> Avšak Lančarič bol popravený 17. februára 1951. V širších súvislostiach sa týmto procesom začalo prenasledovanie takzvaných "vnútorných nepriateľov" [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], ktorí mali patriť k takzvaným [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]]. V Českoslovesku to boli predovšetkým Slováci. Už počas prípravy tohto procesu chcela ŠtB získať kompromitujúce dôkazy aj proti [[Vladimír Clementis|Vladimírovi Clementistovi]] a ďalším vyššie postaveným funkcionárom KSS. == Procesy == Hlavné pojednávanie v procese proti titovským špiónom.. prebiehalo v dňoch 30. augusta až 2. septembra 1950<ref name=":3" />. Zo 16 obvinených bolo desať obyvateľov Juhoslávie.<ref name=":3" /> Boli vynesené dva rozsudky [[Trest smrti|trestu smrti]] ([[Rudolf Lančarič|Lančarič]] a [[Ernest Otto|Otto]]. Len Lančarič bol popravený), tri [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotné tresty]] a zvyšní účastníci boli odsúdení úhrnom k ​​188 rokov odňatia slobody.<ref name=":3" /> V rovnakej dobe "realizovali" príslušníci referátu číslo 22 [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] aj šesťčlennú skupinu na čele s [[Ján Sirácky (historik)|Jánom Sirackým]] (nar 1925), vykonávajúci údajne špionáž pre Keviča, ktorej členovia boli (v októbri 1950<!-- vtedy bol odsúdený sirácky -->) odsúdení na 8 až 20 rokov odňatia slobody.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárta|meno=Milan|autor=|odkaz na autora=|titul=Akce Jugoslavie. Státní bezpečnost v boji proti „agentům titoismu“ v letech 1948–1955|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/pamet-dejiny/pad1101/065-074.pdf|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů (ustrcr.cz)|dátum vydania=paměť a dějiny 2011/01 (https://www.ustrcr.cz/publikace/pamet-a-dejiny-12011/) str. 65|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-21|miesto=|jazyk=cs}}</ref> Proti občanom i priaznivcom Titovej Juhoslávia bola v tom čase vedená celá rada politických procesov, najčastejšie boli obviňovaní zo špionáže a velezrady. Za politické trestné činy mali byť z príkazu kolégia ministerstva národnej bezpečnosti vedené aj [[šmelina]] a pašovanie, na ktorých sa Juhoslovania často podieľali. Tieto prípady sa mali rozpracovávať nie ako prípady "statno bezpečnostné", pretože podľa zistení je kriminelní činnosť iba konspirováním protištátnej činnosti, najmä špionáže. Títo ľudia boli v lepšom prípade posielaní do táborov nútenej práce, v horšom prípade ich čakali niekoľkoročnej tresty odňatia slobody. Mnoho juhoslovanských štátnych príslušníkov alebo čs. občanov strávilo veľmi dlhú dobu vo vyšetrovacej väzbe, počas ktorej sa ich vyšetrovatelia snažili získať proti nim usvedčujúce dôkazy, pretože v čase zatknutia, nemala ŠTB proti nim žiadne konkrétne dôkazy. Počas súdneho pojednávania väčšinou platili ako hlavný dôkazy obžaloby výpovede ďalších zatknutých, v mnohých prípadoch získané za použitím psychického i fyzického násilia. Ak sa tieto prípady dostali na súd, boli spravidla vynášané vysoké tresty, pretože išlo totiž väčšinou o obvinenia z velezrady a špionáže. Napr. [[Petr Brstilo]] bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, [[Bogomil Babnik]] dokonca rokov 20 atď.<ref name=":5" /><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Doubková|meno=Eliška|autor=|odkaz na autora=|titul=Pašerácká skupina Bolčić a spol. (Magisterská diplomová práce)|url=https://is.muni.cz/th/klj9v/Doubkova_Eliska_Magisterska_diplomova_prace.pdf|vydavateľ=is.muni.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-14|miesto=|jazyk=}}</ref> Niekoľko občanov Juhoslávie doplatilo na vyšetrovanie životom. Päťdesiatšesťročný [[Leopold Plesch]] vyskočil počas výsluchu 23. januára 1950 z okna budovy Krajského veliteľstvo Štátnej bezpečnosti Ústí nad Labem. Päťdesiatdvaročný [[Dimitrij Dimitrijevic]], predseda Juhoslovanskej národnej fronty, zatknutý v decembri 1949, zomrel vo vyšetrovacej väzbe 22. apríla 1950.<ref name=":5" /> == Širšie súvislosti == Kvôli [[Kominforma#Konflik medzi Titom a Stalinom (začiatok roka 1948)|nezhodám medzi juhoslávskym vodcom Titom a sovietskym vodcom Stalinom]] sa v roku 1948 začalo prenasledovanie tzv. "[[Titoizmus|titoistov]]" vo viacerých krajinách. Oficiálnym cieľom bolo odhaliť Titových spolupracovníkov a špiónov na našom území a vysporiadať sa s nimi. Medzi podozrivých patrili ľudia s kontaktmi v Juhoslávii, partizáni, ktorí spolupracovali s juhoslovanskou stranou. Oficiálnou tézou "o prechode kliky Tita-Rankoviča od demokracie k buržoáznemu nacionalizmu" sa však otvorila hlavne kampaň proti takzvaným [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]]. Ako však odlíšiť internacionalistu od nacionalistu (zdravé jadro od vnútorného nepriateľa)?<blockquote>V súvislosti s odklonom juhoslovanskej Titovej kliky od línie marxizmu-leninizmu (odhaleným na porade [[Kominforma|Informbyra]] komunistických a robotníckych strán v júni 1948), ktorí zradili vec robotníckej triedy Titovi diplomati v ľudovo-demokratických krajinách nadviazali spojenia, pokiaľ už skôr ich neudržiavali, s americkými špionážnymi agentúrami a pracovali pre ne v ďalších rokoch veľmi húževnato, u nás zvlášť na Slovensku. (60 stranová brožúra vydaná Ministerstvom spravodlivosti ešte v roku 1950 uverejňuje úplné znenie žaloby proti celej skupine a výňatky z priebehu procesu s hospodárskymi, politickými a vojenskými pomocníkmi Kevičovými začiatkom septembra 1950.) <ref name=":3" /></blockquote>Po vylúčení Juhoslávie v júni 1948 padlo podozrenie najprv na Bulharsko a Poľsko. Prijatie kritiky, prehodnotenie politiky nakoniec skončili prenasledovaním čelných predstaviteľov vo viacerých krajinách: [[Władysław Gomułka]] (Poľsko), [[Traiche Rostov]] (Bulharsko), [[László Rajk]] (Maďarsko), Markos a [[Koči Dzodze|Koçi]] (Albánsko). Už v júni 1948 došlo k novej vlne odvetných opatrení proti možným priaznivcom Tita. === Vnútorní nepriatelia na Slovensku === {{Hlavný článok|Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom}} [[Viliam Žingor]], počas [[SNP|Slovenského národného povstania]] významný organizátorom partizánskeho hnutia, začal po vojne kritizovať [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]]. Spájaním [[Viliam Žingor|Žingora]] s [[Jozef Kubík|Kubíkom]], [[Ján Lichner (politik)|Lichnerom]] a ďalšími sa podarilo ŠtB aj splniť stranícku úlohu aj sa zbaviť politických oponentov. Do akcie proti žingorovcom (tzvn. "[[žingoriáda]]") nasadila ŠtB najmenej šesť agentov.<ref name=":0">{{Citácia periodika |priezvisko=Teliščáková |meno=Dagmar |titul=Bývalých partizánov trestali smrťou i dlhoročným väzením |periodikum=Pravda |odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník) |dátum=2016-12-11 |url=http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/412586-byvalych-partizanov-trestali-smrtou-i-dlhorocnym-vazenim/|dátum prístupu=2016-12-12|jazyk=sk-SK}}</ref> „Aktívne medzi nimi pracovali spolupracovníci (agenti) ŠtB, ktorí ich zámerne a intenzívne provokovali". Roku 1948 [[Ladislav Mňačko]] napísal brožúru o Žingorovi, o jeho „zrade Povstania“ a o údajnej protištátnej činnosti po vojne. Neautorizovaný a nepodpísaný pamflet vydalo vtedajšie Povereníctvo spravodlivosti a stal sa súčasťou nenávistnej kampane proti Žingorovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko, červený Hemingway |url=https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/501734-ladislav-mnacko-cerveny-hemingway/ |vydavateľ=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] |dátum vydania=2019-02-12 |dátum prístupu=2019-02-12 |jazyk=sk-SK}}</ref> Mňačko potom v roku [[1950]] sedel priamo v súdnej sieni a prostredníctvom svojej knihy ''„Proces  proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom: Žingor a jeho spoločníci pred Štátnym súdom“'' podal podrobné svedectvo o celom priebehu súdneho konania.<ref name=":2">{{Citácia periodika |priezvisko=Guba |meno=Ivan |titul=Kto bol Viliam Žingor? |periodikum=HistoryWeb.sk |odkaz na periodikum= |vydavateľ= |miesto= |dátum=2013-03-10 |url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-viliam-zingor |dátum prístupu=2017-01-12}}</ref> Žingor bol popravený obesením [[18. december|18. decembra]] [[1950]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Proces, ktorý sa konal v 18. – 21. októbra 1950 v Bratislave bol jeden z najväčších vykonštruovaných [[Politický proces|politických procesov]] na Slovensku i v celom Česko-Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia knihy |editori=Róbert Letz, Pavol Matula |titul=Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol. |vydanie= |vydavateľ=[[Ústav pamäti národa]] |miesto=Bratislava |rok=2009 |isbn1=8089335152 |isbn2=9788089335152 |strany=280}}</ref> Súčasne zapadal do politickej línie boja proti „[[Buržoázny nacionalizmus|slovenskému buržoáznemu nacionalizmu]]“, „[[Separatizmus|separatizmu]]“ a „[[Titoizmus|titoizmu]]“.<ref name=":1" /> Spolu so Žingorom popravili aj [[Ladislav Nosák|Ladislava Nosáka]] a [[Samuel Bibza|Samuela Bibzu]] a odsúdili ďalších takmer 30 ľudí,<ref name=":0" /> medzi nimi napr. [[Ján Lichner (politik)|Jána Lichnera]], [[Elena Bulubášová|Elenu Bulubášovú]] (rod. Darulovú), [[Jozef Kubík|Jozefa Kubíka]], [[Jozef Hrušák|Jozefa Hrušáka]] a [[Alexander Pavlis|Alexandra Pavlisa]]<ref name=":2" />. === Ďalším cieľom boli ešte vyššie postavení komunisti === Na prelome rokov 1949/1950 sa vyšetrovanie, resp. hľadanie československého [[László Rajk|Rajka]] dostalo do novej fázy. Potom ako sovietski poradcovia jasne vytýčili novú líniu vyšetrovania, začali zhromažďovať rozsiahle charakteristiky osôb, ktoré si vytypovali do okruhu budúcich tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov. V jeho centre bol [[Vladimír Clementis]] a popri ňom sa do pozornosti štátno-bezpečnostného vyšetrovania dostal o. i. aj G. Husák.<ref name=":4" /> Ako prvý začal o vysokých funkcionároch KSS obšírnejšie vypovedať [[Ernest Otto]], ktorý pracoval u povereníka školstva [[Ladislav Novomeský|Ladislava Novomeského]]. Jeho výpovede z decembra 1949 keď sa o. i. zmienil aj o tom, že „pracovníci jugoslávského konzulátu v Bratislavě Kevič a Moravec mu řekli, že nacionalistického smýšlení jsou Šmidke, Falťan, dr. Pavlík, Novomeský, Friš a Takáč“. V tomto období zbierala ŠtB o skupine okolo V. Clementisa. <ref name=":4" /> [[Vladimír Clementis|Clementis]] bol v januári [[1951]] zatknutý. V roku [[1952]] bol v procese s ''[[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánskeho]]'' odsúdený na smrť a popravený. V roku [[1963]] ho rehabilitovali. [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] sa rozbiehal práve v tomto období. Gustáv Husák a Ladislav Novomeský boli zatknutí 6. februára 1951. V roku 1962 G. Husák tvrdil, že vyšetrovatelia tlačili na vicekonzula Š. Keviča, aby práve jeho „označil za juhoslovanského špióna“.<ref name=":4" /> Výpoveďami E. Otta a [[Jozef Trojan|Jozefa Trojana]] (ale aj výpoveďami [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]]) sa vyšetrovatelia snažili spojiť celú skupinu s juhoslovanským vicekonzulom Šefkom Kevičom, ktorý udržiaval široké spoločenské styky o. i. aj s funkcionármi KSS.Napriek tomuto úsiliu sa sovietskym poradcom, ktorí upravovali všetky výpovede E. Otta a J. Trojana, nepodarilo vykonštruovať prepojenie skupiny tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov s juhoslovanskou špionážou.<ref name=":4" /> Vysokí komunistickí funkcionári, propagandisticky označovanými „[[Buržoázny nacionalizmus|buržoázni nacionalisti]]“ boli obvinení zo „zrady voči pracujúcemu ľudu“, ktorú mali páchať pokusom o „izolovanie Slovenska od pracujúceho českého ľudu“ navyše z pozícií vysokých ústavných funkcií. Takto mohol Stalin nájsť, obviniť a potrestať vnútorných nepriateľov hocikde. Robil tak až do svojej smrti v roku 1953, ktorú uzatvorila [[Stalinizmus|stalinistické obdobie]] budovania tzv. komunizmu. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Kominforma]] * [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] * [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Tito]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] kjmnklioheabvsp9ndf8f60nn9j7p9f 0 656385 8199577 8154339 2026-04-17T14:53:37Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199577 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Radoje Domanović | pseudonym = | popis osoby = srbský spisovateľ | obrázok = Radoje_Domanovic.PNG | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = [[16. február]] [[1873]] | miesto narodenia = [[Ovsište (Srbsko)|Ovsište]], [[Srbsko|Srbské kniežatstvo]] | dátum úmrtia = {{dúv|1908|08|17|1873|02|16}} | miesto úmrtia = [[Belehrad]], [[Srbské kráľovstvo]] | národnosť = srbská | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Univerzitet u Beogradu]] | zamestnanie = [[spisovateľ]], [[novinár]] | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = [[poviedka]] | obdobie = [[realizmus]] | téma = [[satira]] | hnutie = | debut = | významné práce = Stradija, Vodca | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = | poznámky = | web = {{url|http://domanovic.org}} | portál1 = | portál2 = }} '''Radoje Domanović''' (* [[16. február]] [[1873]], [[Ovsište (Srbsko)|Ovsište]], [[Srbsko|Srbské kniežatstvo]] – † [[17. august]] [[1908]], [[Belehrad]], [[Srbské kráľovstvo]]) bol [[Srbi|srbský]] [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[učiteľ]], najznámejší pre jeho [[satira|satirické]] poviedky.<ref name="domanovic.org-sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Радоје Домановић : Slovenčina | url = https://domanovic.org/foreign-languages/slovencina/ | vydavateľ = domanovic.org | dátum vydania = 2020-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Biografia == Radoje Domanović sa narodil v dedine Ovsište v strednom Srbsku miestnemu učiteľovi a podnikateľovi Milošovi Domanovićovi a Perside Cukić, následníčke Pavleho Cukića, jedného z vojenských veliteľov z [[Prvé srbské povstanie|Prvého]] a [[Druhé srbské povstanie|Druhého srbského povstania]]. Detstvo strávil v dedine Gornje Jarušice blízko [[Kragujevac]]u, kde navštevoval základnú školu. Strednú školu vyštudoval v [[Kragujevac]]i, následne absolvoval fakultu filozofie na [[Univerzitet u Beogradu|Belehradskej Univerzite]], kde študoval [[srbčina|srbský jazyk]] a [[dejiny Srbska|dejiny]].<ref>Vučenov, Dimitrije: ''Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela'' (Rad, Belehrad 1959), p. 7{{--}}44</ref><ref name="domanovic.org-sk" /> V roku [[1895]] získal Domanović prvé zamestnanie, miesto učiteľa v [[Pirot]]e, na juhu Srbska, kraj len nedávno oslobodený od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. V Pirote spoznal [[Jaša Prodanović|Jašu Prodanovića]] (1867{{--}}1948), učiteľa a aktivistu, ktorý pomohol v utváraní jeho politických názorov. Tiež tu stretol jeho budúcu ženu, Nataliju Raketić (1875{{--}}1939), chudobnú učiteľku zo Sremski Karlovci, ktorá ho bude podporovať počas celého jeho krátkeho a búrlivého života a s ktorou mal tri deti.<ref name="domanovic.org-sk" /> Keďže sa pridal k Radikálnej ľudovej strany, dostal sa do rozporu s režimom Obrenovićovej dynastie a koncom roka [[1895]] bol premiestnený do [[Vranje]], a potom znova premiestnený v roku [[1896]], tentoraz do [[Leskovac]]u. Domanovićova kariéra spisovateľa tiež začala počas jeho učiteľských dní a jeho prvú realistickú poviedku vydal v roku 1895. Po jeho prvom verejnom vystúpení proti vláde v roku [[1898]] bol aj s manželkou prepustení zo štátnej služby a presťahovali sa do Belehradu.<ref>Vučenov, Dimitrije: ''Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela'' (Rad, Belehrad 1959), p. 45{{--}}69</ref><ref name="domanovic.org-sk" /> V [[Belehrad]]e začal spolupracovať s kolegami spisovateľmi v týždenníku „Zvezda“ (Hviezda) a s opozičnými politickými novinami ''Odjek'' (Echo). V tom čase začal písať a vydávať jeho prvé satirické príbehy, ako ''Démon'' a ''Likvidácia vášní''. Radojeho vzostup k sláve prišiel s vydaním jeho najslávnejších príbehov, ''Vodca'' (1901) a ''Stradija'' (1902), v ktorom otvorene napadol a odhalil pokrytectvo a podvody režimu.<ref>Vučenov, Dimitrije: ''Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela'' (Rad, Belehrad 1959), p. 70{{--}}122</ref><ref name="domanovic.org-sk" /> Po prevrate, ktorý ukončil vládu [[Alexander I Obrenović|Alexandra Obrenovića]] v roku 1903, prijal Domanović na vrchole slávy post pisára na Ministerstve školstva a nová vláda mu dovolila ísť do [[Nemecko|Nemecka]] na jeden rok špecializácie, ktorý strávil v [[Mníchov]]e. Doma v Srbsku Radoje zistil, že je sklamaný nedostatkom akýchkoľvek skutočných zmien v spoločnosti. Založil si jeho vlastný politický týždenník, ''Stradija'', v ktorom naďalej kritizoval slabé stránky novej [[demokracia|demokracie]], no jeho písanie už nemalo takú silu a inšpiráciu ako kedysi.<ref>Vučenov, Dimitrije: ''Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela'' (Rad, Belehrad 1959), p. 123{{--}}153</ref> Radoje Domanović zomrel pol hodinu po polnoci 17. augusta 1908 vo veku 35 rokov po dlhom boji s chronickou [[pneumónia|pneumóniou]] a [[tuberkulóza|tuberkulózou]]. Bol pochovaný na belehradskom Novom cintoríne. Jeho zvyšné nepublikované diela sa stratili počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref>Vučenov, Dimitrije: ''Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela'' (Rad, Belehrad 1959), p. 154{{--}}175</ref><ref name="domanovic.org-sk" /> == Literárne práce == Medzi najslávnejšie diela Radojeho Domanovića patria:<ref name="domanovic.org-sk" /> * ''Démon'', 1898 * ''Kraljević Marko po druhýkrát medzi Srbmi'', 1901 * ''Likvidácia vášní'', 1898 * ''Moderné povstanie'', 1902 * ''Mŕtve more'', 1902 * ''Rozjímanie jedného obyčajného srbského vola'', 1902 * ''Stradija'', 1902 * ''Vodca'', 1901 * ''Značka'', 1899 == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://domanovic.org/indeks-dela/ Kompletné práce Radojeho Domanovića] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210123234248/https://domanovic.org/indeks-dela/ |date=2021-01-23 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Domanović, Radoje}} [[Kategória:Srbskí spisovatelia]] [[Kategória:Satirici]] [[Kategória:Úmrtia na tuberkulózu]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] rsu6hpx1aku0vn40a848z3dziqzii3g 4 656924 8199864 8199464 2026-04-17T19:01:25Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8199864 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q357965|Q357965]] | [[Súbor:M O Rabin.jpg|center|75px]] | [[Michael Oser Rabin]] | 1931-09-01 | 2026-04-14 | Izraelský matematik a informatik | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q15442776|kryptograf]]''<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Izrael]] | [[Vroclav]] | ''[[:d:Q309164|Ra'anana]]'' | |- | [[:d:Q1400764|Q1400764]] | [[Súbor:Vadkerty Katalin 2016.jpg|center|75px]] | [[Katalin Vadkerty]] | 1928-04-21 | 2026-04-10 | | [[historik]] | | [[Slovensko]] | [[Nové Zámky]] | | |- | [[:d:Q316872|Q316872]] | [[Súbor:Afrika Bambaataa 2009 IMG 8349 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Afrika Bambaataa]] | 1957-04-17 | 2026-04-09 | americký DJ, reper a hudobný producent | [[diskotekár]]<br/>''[[:d:Q2252262|raper]]''<br/>[[hudobný producent]]<br/>[[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q15253558|aktivista]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Pensylvánia]] | |- | [[:d:Q284951|Q284951]] | [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|center|75px]] | [[Imrich Bugár]] | 1955-04-14 | 2026-04-08 | maďarský a slovenský atlét | ''[[:d:Q11513337|atlét]]''<br/>[[športovec]]<br/>''[[:d:Q13381689|diskár]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]] | [[Ohrady]] | [[Praha]] | |- | [[:d:Q61322|Q61322]] | [[Súbor:AV0A1506 Mario Adorf.jpg|center|75px]] | [[Mario Adorf]] | 1930-09-08 | 2026-04-08 | | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q20856740|rozprávač audio kníh]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[hudobník]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Švajčiarsko]] | [[Zürich]] | [[Paríž]] | ''[[:d:Q2972627|Cemetery of Saint-Tropez]]'' |- | [[:d:Q12778496|Q12778496]] | | [[Viera Hegerová]] | 1933-10-09 | 2026-04-06 | | ''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[redaktor]]<br/>[[publicista]] | | | [[Banská Bystrica]] | [[Bratislava]] | |- | [[:d:Q95433174|Q95433174]] | [[Súbor:Anna Hulejová pri vystúpení.jpg|center|75px]] | [[Anna Hulejová]] | 1939-12-08 | 2026-04 | speváčka ľudových piesní | [[spevák]] | | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q962604|Q962604]] | [[Súbor:Chip Taylor.jpg|center|75px]] | [[Chip Taylor]] | 1940-03-21 | 2026-03-23 | | [[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobný producent]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Yonkers]] | | |- | [[:d:Q187099|Q187099]] | [[Súbor:Lionel Jospin, Klaus Hänsch 1996 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Lionel Jospin]] | 1937-07-12 | 2026-03-22 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q124470666|witness filmed]]'' | ''[[:d:Q1587677|Prime Minister of France]]''<br/>''[[:d:Q747123|First Secretary of the French Socialist Party]]''<br/>''[[:d:Q16059954|francúzsky minister školstva]]''<br/>[[poslanec Európskeho parlamentu]]<br/>''[[:d:Q26268315|member of the Consitutional council]]''<br/>''[[:d:Q3251870|Minister of Youth Affairs and Sports]]'' | [[Francúzsko]] | [[Meudon]] | [[15. obvod (Paríž)|15. obvod]] | |- | [[:d:Q451101|Q451101]] | [[Súbor:Gioan Baotixita Phạm Minh Mẫn.jpg|center|75px]] | [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]] | 1934-03-05 | 2026-03-22 | | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | [[Kardinál]]<br/>''[[:d:Q124140490|Roman Catholic Archbishop of Ho Chi Minh city]]''<br/>[[Biskup koadjútor]] | [[Vietnam]] | [[Cà Mau]] | | |- | [[:d:Q2673|Q2673]] | [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|center|75px]] | [[Chuck Norris]] | 1940-03-10 | 2026-03-19 | americký herec, majster bojových umení, spisovateľ, športovec, podnikateľ a mediálna osobnosť (1940 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q9017214|karatista]]''<br/>''[[:d:Q13382533|taekwondista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>[[Kaskadérstvo|Kaskadér]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q1018294|Ryan]]'' | ''[[:d:Q201026|Kauaʻi]]'' | |- | [[:d:Q183373|Q183373]] | [[Súbor:Heisuke Hironaka.jpg|center|75px]] | [[Heisuke Hironaka]] | 1931-04-09 | 2026-03-18 | | [[matematik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Japonsko]] | [[Jamaguči (Jamaguči)|Jamaguči]] | [[Tokio]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] igt5opne1fgiig2qz9iszpygkayhg1a 8199987 8199864 2026-04-18T07:01:25Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8199987 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q357965|Q357965]] | [[Súbor:M O Rabin.jpg|center|75px]] | [[Michael Oser Rabin]] | 1931-09-01 | 2026-04-14 | Izraelský matematik a informatik | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q15442776|kryptograf]]''<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Izrael]] | [[Vroclav]] | ''[[:d:Q309164|Ra'anana]]'' | |- | [[:d:Q1400764|Q1400764]] | [[Súbor:Vadkerty Katalin 2016.jpg|center|75px]] | [[Katalin Vadkerty]] | 1928-04-21 | 2026-04-10 | | [[historik]] | | [[Slovensko]] | [[Nové Zámky]] | | |- | [[:d:Q316872|Q316872]] | [[Súbor:Afrika Bambaataa 2009 IMG 8349 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Afrika Bambaataa]] | 1957-04-17 | 2026-04-09 | americký DJ, reper a hudobný producent | [[diskotekár]]<br/>''[[:d:Q2252262|raper]]''<br/>[[hudobný producent]]<br/>[[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q15253558|aktivista]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Pensylvánia]] | |- | [[:d:Q284951|Q284951]] | [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|center|75px]] | [[Imrich Bugár]] | 1955-04-14 | 2026-04-08 | maďarský a slovenský atlét | ''[[:d:Q11513337|atlét]]''<br/>[[športovec]]<br/>''[[:d:Q13381689|diskár]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]] | [[Ohrady]] | [[Praha]] | |- | [[:d:Q61322|Q61322]] | [[Súbor:AV0A1506 Mario Adorf.jpg|center|75px]] | [[Mario Adorf]] | 1930-09-08 | 2026-04-08 | | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q20856740|rozprávač audio kníh]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[hudobník]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Švajčiarsko]] | [[Zürich]] | [[Paríž]] | ''[[:d:Q2972627|Cemetery of Saint-Tropez]]'' |- | [[:d:Q12778496|Q12778496]] | | [[Viera Hegerová]] | 1933-10-09 | 2026-04-06 | | ''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[redaktor]]<br/>[[publicista]] | | | [[Banská Bystrica]] | [[Bratislava]] | |- | [[:d:Q95433174|Q95433174]] | [[Súbor:Anna Hulejová pri vystúpení.jpg|center|75px]] | [[Anna Hulejová]] | 1939-12-08 | 2026-04 | speváčka ľudových piesní | [[spevák]] | | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q962604|Q962604]] | [[Súbor:Chip Taylor.jpg|center|75px]] | [[Chip Taylor]] | 1940-03-21 | 2026-03-23 | | [[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobný producent]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Yonkers]] | | |- | [[:d:Q187099|Q187099]] | [[Súbor:Lionel Jospin, Klaus Hänsch 1996 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Lionel Jospin]] | 1937-07-12 | 2026-03-22 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q124470666|witness filmed]]'' | ''[[:d:Q1587677|Prime Minister of France]]''<br/>''[[:d:Q747123|First Secretary of the French Socialist Party]]''<br/>''[[:d:Q16059954|francúzsky minister školstva]]''<br/>[[poslanec Európskeho parlamentu]]<br/>''[[:d:Q26268315|member of the Consitutional council]]''<br/>''[[:d:Q3251870|Minister of Youth Affairs and Sports]]'' | [[Francúzsko]] | [[Meudon]] | [[15. obvod (Paríž)|15. obvod]] | |- | [[:d:Q451101|Q451101]] | [[Súbor:Gioan Baotixita Phạm Minh Mẫn.jpg|center|75px]] | [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]] | 1934-03-05 | 2026-03-22 | | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | [[Kardinál]]<br/>''[[:d:Q124140490|Roman Catholic Archbishop of Ho Chi Minh city]]''<br/>[[Biskup koadjútor]] | [[Vietnam]] | [[Cà Mau]] | | |- | [[:d:Q2673|Q2673]] | [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|center|75px]] | [[Chuck Norris]] | 1940-03-10 | 2026-03-19 | americký herec, majster bojových umení, spisovateľ, športovec, podnikateľ a mediálna osobnosť (1940 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q9017214|karatista]]''<br/>''[[:d:Q13382533|taekwondista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>[[Kaskadérstvo|Kaskadér]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q1018294|Ryan]]'' | ''[[:d:Q201026|Kauaʻi]]'' | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] k2g779u7j2ldi9r8ho5dipsx39apcke 0 665343 8199874 7951390 2026-04-17T19:37:09Z ~2026-23284-86 292284 8199874 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Stredná priemyselná škola strojnícka (Bratislava, Fajnorovo nábrežie 5)}} [[Súbor:BA-riverfront-04.jpg|náhľad|Budova SPŠS na Fajnorovom nábr. č.5, v Bratislave.]] '''Stredná priemyselná škola strojnícka Fajnorovo nábrežie 5''' (SPŠS) (hovor. ''Fajnorka'')<ref>Časopis Fajnroky Fajnorky, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.fajnorka.sk/wp-content/uploads/2019/05/fajnroky_fajnorky_doplnene.pdf | vydavateľ = fajnorka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-12 | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20210411223315/https://www.fajnorka.sk/wp-content/uploads/2019/05/fajnroky_fajnorky_doplnene.pdf | dátum archivácie = 2021-04-11 }}</ref> je [[stredná odborná škola]] v Bratislave, so sídlom na Fajnorovom nábreží č. 5. SPŠS je jednou z najstarších odborných škôl pre technické študijné odbory na Slovensku.<ref name="fajnorka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ing. Pavol Füleky, CSc.| odkaz na autora = | titul = História odborného školstva v Bratislave do roku 1903 | url = http://new.historia.fajnorka.sk/historia/sk/index2.html | vydavateľ = SPŠS | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-07 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> V súčasnosti škola organizuje denné štúdium končiace sa maturitou, s dĺžkou štúdia 4 a 5 rokov.<ref name="fajnorka-kontakt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SPŠS | odkaz na autora = | titul = Fajnorka - o škole | url = https://www.fajnorka.sk/oskole/ | vydavateľ = fajnorka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-07 | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20210613015827/https://www.fajnorka.sk/oskole/ | dátum archivácie = 2021-06-13 }}</ref>Jej aktuálnym riaditeľom je Félix Dömény. == História == Dňa 14. júla 1903 poveril minister obchodu organizovaním a riadením školy profesora odbornej školy v Arade, Ing. Arpáda Bejczyho. Keďže budova školy nebola ešte postavená (základy sa položili iba 17. septembra 1903), ako učebne sa využili priestory v mezaníne pravého krídla [[Primaciálny palác|Primaciálneho paláca]] v Bratislave. V školskom roku 1903/1904 sa do kovorobného oddelenia na riadne štúdium zapísalo 20 žiakov, z ktorých prvý ročník (prvú triedu) ukončilo 16. <ref name="fajnorka" /> == Súčasné odbory == V súčasnosti na SPŠS prebieha štúdium v nasledujúcich odboroch:<ref name="mechatronika">Študijné odbory, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uchádzač - študijné odbory | url = https://www.fajnorka.sk/mechatronika/ | vydavateľ = fajnorka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Študijný odbor 2387 M [[mechatronika]] 4 ročný * Študijný odbor 2381 M [[strojárstvo]] 4 ročný * Študijný odbor 3918 M [[technické lýceum]] 4 ročný * Študijný odbor 39xx M [[bilingválne technické lýceum]] 5 ročný == Hodnotenie školy == Podľa rebríčka Hospodárskych novín, v roku 2016, SPŠS patrila medzi desať najlepších stredných odborných škôl v Bratislavskom kraji.<ref name="hnonline-toto-su-najlepsie-skoly-na-slovensku">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = haš | odkaz na autora = | titul = Toto sú najlepšie školy na Slovensku. Je medzi nimi aj tá vaša? | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/822132-toto-su-najlepsie-skoly-na-slovensku-je-medzi-nimi-aj-ta-vasa | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-07 | dátum prístupu = 2021-04-07 }}</ref> == Adresa školy == :Stredná priemyselná škola strojnícka :Fajnorovo nábrežie 5 :814 75 Bratislava :Slovensko :email:fajnorka@fajnorka.sk :web: www.fajnorka.sk <ref name="fajnorka-kontakt" /> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == *[[Mechatronika]] *[[Strojníctvo]] *[[Strojárstvo]] *[[Fajnorovo nábrežie]] == Externé odkazy == [https://www.fajnorka.sk/ Oficiálna stránka školy: www.fajnorka.sk] {{Výhonok}} [[Kategória:Stredné priemyselné školy na Slovensku]] [[Kategória:Stredné školy v Bratislave]] [[Kategória:Školy v Bratislave]] [[Kategória:Strojárstvo]] rgdubjlrms5xwi1usy24hglfhdpwkxs 8199875 8199874 2026-04-17T19:39:07Z ~2026-23284-86 292284 8199875 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Stredná priemyselná škola strojnícka (Bratislava, Fajnorovo nábrežie 5)}} [[Súbor:BA-riverfront-04.jpg|náhľad|Budova SPŠS na Fajnorovom nábr. č.5, v Bratislave.]] '''Stredná priemyselná škola strojnícka Fajnorovo nábrežie 5''' (SPŠS) (hovor. ''Fajnorka'')<ref>Časopis Fajnroky Fajnorky, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.fajnorka.sk/wp-content/uploads/2019/05/fajnroky_fajnorky_doplnene.pdf | vydavateľ = fajnorka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-12 | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20210411223315/https://www.fajnorka.sk/wp-content/uploads/2019/05/fajnroky_fajnorky_doplnene.pdf | dátum archivácie = 2021-04-11 }}</ref> je [[stredná odborná škola]] v Bratislave, so sídlom na Fajnorovom nábreží č. 5. SPŠS je jednou z najstarších odborných škôl pre technické študijné odbory na Slovensku.<ref name="fajnorka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ing. Pavol Füleky, CSc.| odkaz na autora = | titul = História odborného školstva v Bratislave do roku 1903 | url = http://new.historia.fajnorka.sk/historia/sk/index2.html | vydavateľ = SPŠS | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-07 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> V súčasnosti škola organizuje denné štúdium končiace sa maturitou, s dĺžkou štúdia 4 a 5 rokov.<ref name="fajnorka-kontakt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SPŠS | odkaz na autora = | titul = Fajnorka - o škole | url = https://www.fajnorka.sk/oskole/ | vydavateľ = fajnorka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-07 | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20210613015827/https://www.fajnorka.sk/oskole/ | dátum archivácie = 2021-06-13 }}</ref>Jej aktuálnym riaditeľom je Félix Dömény. == História == Dňa 14. júla 1903 poveril minister obchodu organizovaním a riadením školy profesora odbornej školy v Arade, Ing. Arpáda Bejczyho. Keďže budova školy nebola ešte postavená (základy sa položili iba 17. septembra 1903), ako učebne sa využili priestory v mezaníne pravého krídla [[Primaciálny palác|Primaciálneho paláca]] v Bratislave. V školskom roku 1903/1904 sa do kovorobného oddelenia na riadne štúdium zapísalo 20 žiakov, z ktorých prvý ročník (prvú triedu) ukončilo 16. <ref name="fajnorka" /> == Súčasné odbory == V súčasnosti na SPŠS prebieha štúdium v nasledujúcich odboroch:<ref name="mechatronika">Študijné odbory, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uchádzač - študijné odbory | url = https://www.fajnorka.sk/mechatronika/ | vydavateľ = fajnorka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Študijný odbor 2387 M [[mechatronika]] 4 ročný * Študijný odbor 2381 M [[strojárstvo]] 4 ročný * Študijný odbor 3918 M [[technické lýceum]] 4 ročný * Študijný odbor 3919 M [[bilingválne technické lýceum]] 5 ročný == Hodnotenie školy == Podľa rebríčka Hospodárskych novín, v roku 2016, SPŠS patrila medzi desať najlepších stredných odborných škôl v Bratislavskom kraji.<ref name="hnonline-toto-su-najlepsie-skoly-na-slovensku">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = haš | odkaz na autora = | titul = Toto sú najlepšie školy na Slovensku. Je medzi nimi aj tá vaša? | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/822132-toto-su-najlepsie-skoly-na-slovensku-je-medzi-nimi-aj-ta-vasa | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-07 | dátum prístupu = 2021-04-07 }}</ref> == Adresa školy == :Stredná priemyselná škola strojnícka :Fajnorovo nábrežie 5 :814 75 Bratislava :Slovensko :email:fajnorka@fajnorka.sk :web: www.fajnorka.sk <ref name="fajnorka-kontakt" /> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == *[[Mechatronika]] *[[Strojníctvo]] *[[Strojárstvo]] *[[Fajnorovo nábrežie]] == Externé odkazy == [https://www.fajnorka.sk/ Oficiálna stránka školy: www.fajnorka.sk] {{Výhonok}} [[Kategória:Stredné priemyselné školy na Slovensku]] [[Kategória:Stredné školy v Bratislave]] [[Kategória:Školy v Bratislave]] [[Kategória:Strojárstvo]] fcrwev7s68d41b62ow5c7p2r1wgtkgf 8199876 8199875 2026-04-17T19:40:40Z ~2026-23284-86 292284 8199876 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Stredná priemyselná škola strojnícka (Bratislava, Fajnorovo nábrežie 5)}} [[Súbor:BA-riverfront-04.jpg|náhľad|Budova SPŠS na Fajnorovom nábr. č.5, v Bratislave.]] '''Stredná priemyselná škola strojnícka Fajnorovo nábrežie 5''' (SPŠS) (hovor. ''Fajnorka'')<ref>Časopis Fajnroky Fajnorky, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.fajnorka.sk/wp-content/uploads/2019/05/fajnroky_fajnorky_doplnene.pdf | vydavateľ = fajnorka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-12 | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20210411223315/https://www.fajnorka.sk/wp-content/uploads/2019/05/fajnroky_fajnorky_doplnene.pdf | dátum archivácie = 2021-04-11 }}</ref> je [[stredná odborná škola]] v Bratislave, so sídlom na Fajnorovom nábreží č. 5. SPŠS je jednou z najstarších odborných škôl pre technické študijné odbory na Slovensku.<ref name="fajnorka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ing. Pavol Füleky, CSc.| odkaz na autora = | titul = História odborného školstva v Bratislave do roku 1903 | url = http://new.historia.fajnorka.sk/historia/sk/index2.html | vydavateľ = SPŠS | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-07 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> V súčasnosti škola organizuje denné štúdium končiace sa maturitou, s dĺžkou štúdia 4 a 5 rokov.<ref name="fajnorka-kontakt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SPŠS | odkaz na autora = | titul = Fajnorka - o škole | url = https://www.fajnorka.sk/oskole/ | vydavateľ = fajnorka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-07 | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20210613015827/https://www.fajnorka.sk/oskole/ | dátum archivácie = 2021-06-13 }}</ref>Jej aktuálnym riaditeľom je Félix Dömény. == História == Dňa 14. júla 1903 poveril minister obchodu organizovaním a riadením školy profesora odbornej školy v Arade, Ing. Arpáda Bejczyho. Keďže budova školy nebola ešte postavená (základy sa položili iba 17. septembra 1903), ako učebne sa využili priestory v mezaníne pravého krídla [[Primaciálny palác|Primaciálneho paláca]] v Bratislave. V školskom roku 1903/1904 sa do kovorobného oddelenia na riadne štúdium zapísalo 20 žiakov, z ktorých prvý ročník (prvú triedu) ukončilo 16. <ref name="fajnorka" /> == Súčasné odbory == V súčasnosti na SPŠS prebieha štúdium v nasledujúcich odboroch:<ref name="mechatronika">Študijné odbory, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uchádzač - študijné odbory | url = https://www.fajnorka.sk/mechatronika/ | vydavateľ = fajnorka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Študijný odbor 2387 M [[mechatronika]] 4 ročný * Študijný odbor 2381 M [[strojárstvo]] 4 ročný * Študijný odbor 3918 M [[technické lýceum]] 4 ročný * Študijný odbor 3918 M [[bilingválne technické lýceum]] 5 ročný == Hodnotenie školy == Podľa rebríčka Hospodárskych novín, v roku 2016, SPŠS patrila medzi desať najlepších stredných odborných škôl v Bratislavskom kraji.<ref name="hnonline-toto-su-najlepsie-skoly-na-slovensku">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = haš | odkaz na autora = | titul = Toto sú najlepšie školy na Slovensku. Je medzi nimi aj tá vaša? | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/822132-toto-su-najlepsie-skoly-na-slovensku-je-medzi-nimi-aj-ta-vasa | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-07 | dátum prístupu = 2021-04-07 }}</ref> == Adresa školy == :Stredná priemyselná škola strojnícka :Fajnorovo nábrežie 5 :814 75 Bratislava :Slovensko :email:fajnorka@fajnorka.sk :web: www.fajnorka.sk <ref name="fajnorka-kontakt" /> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == *[[Mechatronika]] *[[Strojníctvo]] *[[Strojárstvo]] *[[Fajnorovo nábrežie]] == Externé odkazy == [https://www.fajnorka.sk/ Oficiálna stránka školy: www.fajnorka.sk] {{Výhonok}} [[Kategória:Stredné priemyselné školy na Slovensku]] [[Kategória:Stredné školy v Bratislave]] [[Kategória:Školy v Bratislave]] [[Kategória:Strojárstvo]] l7swpvczvhpzwl6dlldft6i0vdd3dpm 0 667764 8199721 7745084 2026-04-17T15:40:31Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat 8199721 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Nikolaj Nikolajevič Ipatiev | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Outside_Nicolas_Ipatiev.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1869]] | Miesto narodenia = [[Moskovská gubernia]], [[Ruská ríša]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1938|04|20|1869|}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = ruská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = vlastník [[Ipatievov dom|Ipatievovho domu]] | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Nikolaj Nikolajevič Ipatiev''' ({{vjz|rus|''Никола́й Никола́евич Ипа́тьев''}}; * [[1869]], [[Moskovská gubernia]]{{--}}† [[20. apríl]] [[1938]], [[Praha]]) bol [[Rusi|ruský]] [[dôstojník]], [[Inžinierstvo|inžinier]] a verejný činiteľ, majiteľ [[Ipatievov dom|domu]], v ktorom bol [[Zavraždenie cárskej rodiny|s celou rodinou zavraždený]] cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II]]. == Život == Nikolaj Nikolajevič sa narodil v rodine architekta Nikolaja Alexejeviča Ipatieva a Anny Dmitrievny. Okrem Nikolaja v rodine vyrastala sestra Vera a starší brat Vladimir, ktorý sa stal známym chemikom. V roku 1906 sa usadil v [[Jekaterinburg]]u. Pracoval na stavbe [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrály]]. Bol inžinierom železničného vojska. Na konci roka [[1917]] z rozhodnutia miestneho [[soviet]]u Ipatieva vysťahovali z [[Ipatievov dom|jeho domu]] a usídlili doň rodinu cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II]]. Celá rodina bola následne v noci [[17. júl]]a zavraždená. [[22. júl]]a dostal Ipatiev späť kľúče od domu, ale v dome nežil, ani sa do neho nevrátil. == Emigrácia == Emigroval do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], žil v [[Praha|Prahe]], kde prednášal, v Prahe tiež aj zomrel. Je pochovaný na [[Olšanské hřbitovy|Olšanských hřbitovoch]], v pravoslávnej časti. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Nikolaj Nikolajevič Ipaťjev|19960649}} {{Portál|Ľudia}} {{DEFAULTSORT:Ipatiev, Nikolaj Nikolajevič}} [[Kategória:Ruské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Ruskí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] d2a8jkznmtynjflwb1qhuzw7xn5yxop 0 677600 8199845 8191029 2026-04-17T18:16:16Z ~2026-23872-79 292274 8199845 wikitext text/x-wiki {{Infobox Youtuber|Meno=Duklock|Popis osoby=slovenský influencer a youtuber|Rodné meno=Dušan Brachna|Dátum narodenia={{dnv|1997|03|26}}|Bydlisko=Praha |Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]]|Názov kanálu=[https://www.youtube.com/c/Duklock Duklock]<small>(hlavný kanál)</small><br/> <small>[https://www.youtube.com/@DuklockPlus DuklockPlus](herný kanál)</small>|Odoberatelia=• 940 tisíc (hlavný kanál) • 468 tisíc (herný kanál) • 26,4 tisíc (shorts kanál)|Silver year={{nowrap|2016 <small>(hlavný kanál)</small>}}<br>{{nowrap|2019 <small>(herný kanál)</small>}}|Silver button=Áno|Vzdelanie=Stredná umelecká škola animovanej tvorby, [[Bratislava]]|Aktívne roky=[[2012]]{{--}}súčasnosť|Zameranie=recenzie, hry, podcasty, vlogy |Chytľavé hlášky=Ale Čau!, Bratu!, Stary!, Hed!, Ci Koky!, Ci Boa! Dukok, Džubaka |Webstránka=https://www.alecau.com/ |Zhliadnutia=• 335 miliónov (hlavný kanál) • 119 miliónov (herný kanál) • 454 miliónov (všetky kanály) |Obrázok=Výška: 170 cm |Popis=Duklock v roku 2023}} '''Dušan Brachna''' (* [[26. marec]] [[1997]], [[Bratislava]]), známejší pod svojim internetovým menom '''Duklock''', je slovenský [[youtuber]] a [[grafický dizajnér]]. Pravidelne vydáva [[YouTube]] videá na jeden hlavný a jeden vedľajší kanál '''DuklockPlus'''. Dokopy na obidvoch kanáloch už vydal vyše 1800 videí. Na hlavnom kanáli sa preslávil predovšetkým svojou sériou ''#ME''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Toto sú najznámejší slovenskí Youtuberi. Poznáte ich všetkých? {{!}} SWAN, a.s.|url=https://www.swan.sk/domacnosti/blog/toto-su-najznamejsi-slovenski-youtuberi.-poznate-ich-vsetkych|vydavateľ=swan.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20220225212500/https://www.swan.sk/domacnosti/blog/toto-su-najznamejsi-slovenski-youtuberi.-poznate-ich-vsetkych|dátum archivácie=2022-02-25}}</ref> Dušan Brachna bol v roku 2023 ocenený prestížnym kultúrnym ocenením Identifikačný kód Slovenska v jeho 16. ročníku. Ocenenie si prevzal spolu s ďalšími významnými umelcami a tvorcami na slávnostnom udeľovaní v kaplnke Bratislavského hradu. Občianske združenie Artem takto oceňuje významné osobnosti za ich prínos v oblastiach kultúry a umenia v Slovenskej republike. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenenie Identifikačný kód Slovenska získalo 18 osobností | url = https://www.teraz.sk/kultura/ocenenie-identifikacny-kod-slovenska/739682-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2023-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Životopis == Dušan Brachna sa narodil 26. marca 1997 v [[Bratislava|Bratislave]]. Bol pomenovaný po jeho otcovi, ktorý bol málo známy [[hudobník]]. Keď bol malý, sníval, že raz bude súťažiť v pretekoch [[Formula 1|F1]]. Nakoniec sa však desať rokov venoval [[Ľudový tanec|ľudovému tancu]]. Jeho záľubou vo voľnom čase bolo jazdenie s kamarátmi na [[skejtbord]]e. Navštevoval súkromnú strednú umeleckú školu animovanej tvorby v [[Bratislava|Bratislave]], na ktorej študoval [[Grafický dizajnér|grafický dizajn]]. Stretol sa v nej so známym slovenským [[Youtuber|youtuberom]] [[GoGo|GoGom]].<ref name="fandom">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Duklock|url=https://youtube.fandom.com/wiki/Duklock|vydavateľ=youtube.fandom.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=DatabázeYouTuberů.cz|odkaz na autora=|titul=Duklock|url=https://www.databazeyoutuberu.cz/youtuber/duklock/|vydavateľ=databazeyoutuberu.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref> == Kariéra == K natáčaniu sa dostal až na strednej škole, kde sa po 7 rokoch stretol s [[Youtuber|youtuberom]] [[GoGo|GoGom]], ktorý už mal skúsenosti s natáčaním [[YouTube]] videí. [[GoGo|Goga]] požiadal preto o pomoc a [[GoGo]] ochotne pomohol, tak sa Brachnovi začala črtať kariéra. Prvý Brachnov kanál sa volal DukePlayGames ([[25. december|25. decembra]] [[2012]] – [[28. október|28. októbra]] [[2013]]). V roku [[2013]] sa rozhodol natáčať na svoj nový hlavný kanál Duklock. V začiatkoch jeho kanálu sa jeho tvorba zameriavala hlavne na [[gameplay]], [[let's play]] a [[Vlog|vlogy]]. Neskôr sa však začal venovať tvorbe reakčných videí. Po smrti jeho otca prestal používať vo väčšine jeho videí [[Vulgarizmus|vulgarizmy]]. 2. mája 2017 vytvoril svoj vedľajší kanál DuklockPlus, ktorý má k 24. 7. 2025 viac než 451 tisíc odoberateľov. Vydáva na ňom prevažne jeho zostrihané [[Live-stream|live-streamy]] z hier. Na začiatku roku 2019 spolupracoval s youtubermi [[Vidrail|Vidrailom]] a [[Vadak|Vadakom]] na [[Rep (hudba)|repovej]] skladbe ''"Wannabe"'', ktorá má k 30.9.2023 viac než 11 miliónov zhliadnutí. V roku 2020 dosiahol jeden z jeho najväčších úspechov svojej kariéry a dostal sa do videa slávneho [[Youtuber|youtubera]] [[PewDiePie]], kde robil triky s [[jojo]]m. Ďalší veľký úspech bola [[Rep (hudba)|repová]] skladba ''"Haló"'', ktorá sa stala v roku 2021 hitom. Súčasné populárne série na jeho kanáli sú #ME, #RE, RECAST, TechLock a ďalšie. Najsledovanejším videom na jeho kanáli je paródia na pieseň ''"Jacuzzi"'', ktorú v origináli naspieval [[GoGo]] spoločne s [[Celeste Buckingham]].<ref name="fandom" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Webikon.sk|odkaz na autora=|titul=Kto je Duklock? Známy youtuber začínal hernými videami, dnes komentuje dianie a natáča tech recenzie|url=https://hashtag.zoznam.sk/kto-je-duklock/|vydavateľ=hashtag.zoznam.sk|dátum vydania=2019-11-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlavatovič|meno=Viktor|autor=|odkaz na autora=|titul=Sedemnásť najúspešnejších slovenských youtuberov. Poznáte ich?|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://fici.sme.sk/c/20167319/toto-je-17-najuspesnejsich-slovenskych-youtuberov-poznate-ich.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-04|dátum prístupu=2022-02-25}}</ref> == Populárne série == === ''#RE'' === V tejto sérii videí reaguje na aktuálnu tému z [[YouTube|youtube]] alebo internetu tak, že na ňu vyjadrí svoj vlastný názor. Vo videách sa dosť často hnevá a používa [[Vulgarizmus|vulgarizmy]], na ktoré spolu s iróniou a [[Čierny humor|čiernym humorom]] na začiatku videí upozorňuje. === ''#ME'' === Túto sériu vytvoril Brachna iba ako vtip. Vytvoril [[Reddit]] komunitu, v ktorej ľudia zverejňujú svoje príspevky ako napr. [[meme]], smiešne videá a fanúšikovské obrázky a videá, či umelecké diela týkajúce sa Brachnu a jeho komunity. Duklock každú stredu vybral najlepšie z nich, okomentoval ich a vydal z nich nové video. Postupne sa #ME stala jeho najúspešnejšou sériou. Sériu ukončil v roku 2023 s myšlienkou obnovenia ju v blízkej budúcnosti, ale v inom formáte. === ZASMEJ SA === Pomerne nová séria, v ktorej Dušan reaguje na krátke memes a rôzne iné videá, ktoré má jeho priateľ, Roman Drevo, na Instagram reels. Táto séria je "potomkom" jeho najúspešnejšej série #ME. Začal s ňou v roku 2024, čo fanúšikov zjavne potešilo, pretože tieto videá často prekročia 300 tisíc pozretí. === ''TechLock'' === V tejto sérii odbaľuje nové produkty a natáča o nich recenzie. === ''Živé prenosy na DuklockPlus'' === Na jeho vedľajšom kanále DuklockPlus Brachna robí živé prenosy, na ktorých zvyčajne hrá počítačové hry a reaguje na aktuálne témy. Fanúšikovia tiež môžu na jeho živom prenose peňažne prispievať a komunikovať s Brachnom.<ref name="fandom" /> V marci 2026 presiahol počet členstiev 7100, a to práve v čase, keď bol YouTuber menej aktívny na svojom hernom kanále. == REcast == [[REcast]] je [[Podcasting|podcastová]] relácia v ktorom sa rozpráva s rôznymi hosťami – prevažne z prostredia internetu, hudby, hernej scény, ale aj iných oblastí popkultúry. Témy sa často točia okolo aktuálnych udalostí, kariéry hostí, ich zážitkov, ale aj rôznych kontroverzií či zaujímavostí zo zákulisia. Podcasty vydáva na platformu [[YouTube]], [[ITunes|Apple Podcasts]] a [[Spotify]]. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenskí youtuberi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 4ir0rxytxaw8fx71lj1f518nxothl1r 0 679529 8199585 8180800 2026-04-17T14:54:46Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] pomocou použitia HotCat 8199585 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Cigaň | Rodné meno = | Popis osoby = srbská letuška, držiteľka rekordu | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[3. január]] [[1950]] | Miesto narodenia = [[Belehrad]], [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] | Dátum úmrtia = {{duv|2016|12|23|1950|01|03}} | Miesto úmrtia = [[Belehrad]], [[Srbsko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = srbská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = letuška | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Letectvo }} '''Vesna Vulovićová''' ({{srp|Весна Вуловић}}; * [[3. január]] [[1950]], [[Belehrad]], [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] – † [[23. december]] [[2016]], [[Belehrad]], [[Srbsko]]) bola [[Srbsko|srbská]] letuška, ktorá drží [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessov svetový rekord]] v prežití [[pád (nehoda)|najväčšieho pádu bez padáku]], a to {{m|10160}}. Ako jediná prežila [[26. január]]a [[1972]] výbuch kufríkovej bomby v batožinovom priestore [[Let JAT 367|letu JAT 367]], ktorý spôsobil jeho haváriu pri [[Srbská Kamenice|Srbskej Kamenici]] v [[Česko-Slovensko|Československu]]. Juhoslovanské úrady mali podozrenie, že na vine sú [[chorvátsky nacionalizmus|chorvátski nacionalisti]], ale nikto nebol zatknutý. Po havárii strávila viacero dní v [[Kóma|kóme]] a niekoľko mesiacov bola hospitalizovaná. Utrpela zlomeniny lebky, troch stavcov, nohy, rebrá a panvy. Tieto zranenia spôsobili jej dočasné ochrnutie od pása nadol. Takmer úplne sa zotavila, no naďalej krívala. Vulovićová si na incident nepamätala a nemala žiadne obavy z lietania po havárii. Napriek jej ochote pokračovať v práci letušky ju spoločnosť [[Jat Airways]] (JAT) zamestnala v administratíve, pretože sa obávala, že jej prítomnosť na letoch by prilákala príliš veľa publicity. Vulovićová sa stal celebritou v [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávii]] a bola považovaná za národnú hrdinku. Začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] bola prepustená z JAT po tom, čo sa zúčastnila na protivládnych protestoch počas [[Rozpad Juhoslávie|rozpadu Juhoslávie]], ale vyhla sa zatknutiu, pretože vláda mala obavy z negatívnej publicity, ktorú by jej uväznenie prinieslo. Vo svojej práci pokračovala ako prodemokratická aktivistka, až kým nebola [[Socialistická strana Srbska|Socialistická strana Srbska]] odstránená z moci počas [[Buldozérová revolúcia|buldozérovej revolúcie]] v októbri 2000. Vulovićová neskôr viedla kampaň v mene [[Demokratická strana (Srbsko)|Demokratickej strany]] a obhajovala vstup Srbska do [[Európska únia|Európskej únie]]. Posledné roky strávila v ústraní a bojovala s pocitom viny. Po rozvode žila sama vo svojom [[Belehrad|belehradskom]] byte z nízkeho dôchodku až do svojej smrti v roku 2016. == Mladosť == Vesna Vulovićová sa narodila v Belehrade 3. januára 1950.<ref name="Sandomir">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sandomir | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesna Vulovic, Flight Attendant Who Survived Jetliner Blast, Dies at 66 | url = https://www.nytimes.com/2016/12/28/world/europe/vesna-vulovic-died-flight-attendant-in-plunge.html | vydavateľ = nytimes.com | dátum vydania = 2016-12-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="Telegraph">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesna Vulovic, air stewardess who survived a plane crash – obituary | url = https://www.telegraph.co.uk/obituaries/2017/01/03/vesna-vulovic-air-stewardess-survived-plane-crash-obituary/ | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 2017-01-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jej otec bol obchodník a matka bola športová inštruktorka.<ref name="Telegraph"/> Vulovićová, ktorá bola fanúšičkou [[The Beatles]], po ukončení prvého ročníka univerzity odcestovala do Spojeného kráľovstva v nádeji, že si zlepší svoje znalosti angličtiny. ''„Spočiatku som bývala s priateľmi mojich rodičov v [[Newbury]]“'', spomínala si, ''„ale chcela som sa presťahovať do [[Londýn|Londýna]]. Tam som sa stretla s priateľom, ktorý mi navrhol ísť do [[Štokholm|Štokholmu]]. Keď som rodičom povedala, že žijem vo švédskom hlavnom meste, mysleli na drogy a sex a povedali mi, aby som sa okamžite vrátila domov.“'' Po návrate do Belehradu sa Vulovićová rozhodla stať letuškou po tom, čo videla jednu z jej kamarátok v uniforme letušky. ''„Vyzerala tak milo a práve bola na ten deň v Londýne“'', spomínala Vulovićová. ''„Pomyslela som si: Prečo by som nemohla byť letuškou? Mohla by som ísť do Londýna raz za mesiac?"'' V roku 1971 nastúpila do JAT, juhoslovanského národného vlajkového prepravcu a najväčšej leteckej spoločnosti.<ref name="Avsec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesna Vulovic: how to survive a bombing at 33000 feet | url = http://www.avsec.com/vesna_vulovic__how_to_survive_a_bombing_at_33000_feet/ | vydavateľ = avsec.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170810012910/http://www.avsec.com/vesna_vulovic__how_to_survive_a_bombing_at_33000_feet/ | dátum archivácie = 2017-08-10 }}</ref> == Let JAT 367 == {{Hlavný článok|Let JAT 367}} [[Súbor:JAT_DC-9_(7107744587).jpg|vľavo|náhľad| JAT Airways [[McDonnell Douglas DC-9]] identický ako ten, ktorý bol zničený pri výbuchu]] Vulovićová bola členkou sekundárnej posádky [[Let JAT 367|letu JAT 367]] letiaceho zo Štokholmu do Belehradu s medzipristátím v [[Kodaň|Kodani]] a [[Záhreb|Záhrebe]], ktorá priletela do [[Dánsko|Dánska]] ráno 25. januára 1972. Podľa Vulovićovej nemala ísť na let 367 a JAT si ju pomýlil s inou letuškou, ktorá sa tiež volala Vesna.<ref name="Avsec" /><ref name="Bilefsky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bilefsky | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = Serbia’s Most Famous Survivor Fears That Recent History Will Repeat Itself | url = http://www.nytimes.com/2008/04/26/world/europe/26vulovic.html | vydavateľ = nytimes.com | dátum vydania = 2008-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170810014539/http://www.nytimes.com/2008/04/26/world/europe/26vulovic.html | dátum archivácie = 2017-08-10 }}</ref> Napriek tomu Vulovićová povedala, že je nadšená z cesty do Dánska, pretože to bola jej prvá návšteva krajiny. Posádka mala celé popoludnie a nasledujúce ráno pre seba. Vulovićová si chcela ísť pozrieť mesto, ale jej kolegovia trvali na tom, aby išli nakupovať. ''„Každý chcel niečo kúpiť svojej rodine“'', pripomenula. ''„Tak som s nimi musela ísť nakupovať. Zdalo sa, že vedeli, že zomrú. Nehovorili o tom, ale videla som... Cítila som s nimi. A kapitán bol zamknutý vo svojej izbe na 24 hodín. Vôbec sa mu nechcelo ísť von. Ráno, počas raňajok, druhý pilot hovoril o svojom synovi a dcére, ako keby nikto iný nemal syna ani dcéru.“''<ref name="Avsec"/><ref name="Homolova"/> Let 367 odlietal zo [[Letisko Štokholm-Arlanda|Štokholmského letiska Arlanda]] 26. januára o 1:30 popoludní. Lietadlo [[McDonnell Douglas DC-9]] pristálo na [[Kodanské letisko|kodanskom letisku]] o 2:30 popoludní, potom Vulovićová a jej kolegovia nastúpili do lietadla.<ref name="Zpráva">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zpráva vydaná komisí Federálního ministerstva dopravy ČSSR | url = http://www.nacr.cz/Z-files/znasichfondu_II_1.pdf | vydavateľ = nacr.cz | dátum vydania = 1972-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304035830/http://www.nacr.cz/Z-files/znasichfondu_II_1.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> ''„Keďže bolo neskoro, boli sme v termináli a videli sme, ako parkuje“'', povedala Vulovićová. ''„Videla som, ako všetci pasažieri a posádka vystúpili. Jeden muž vyzeral strašne naštvaný. Všimla som si ho nielen ja. Videli ho aj ostatní členovia posádky, ako aj vedúci stanice v Kodani. Myslím, že to bol muž, ktorý dal bombu do batožiny. Myslím, že si v Štokholme odbavil batožinu, vystúpil v Kodani a už nikdy nenastúpil do lietadla.“'' Let 367 odlietal z kodanského letiska o 3:15 popoludní. O 4:01 poobede, výbuch pretrhol [[Dopravné lietadlo|batožinový priestor]] DC-9.<ref name="Zpráva"/> Výbuch spôsobil roztrhnutie lietadla nad československou obcou [[Srbská Kamenice]]. Vulovićová prežila ako jediný z 28 cestujúcich a posádky.<ref name="Sandomir"/><ref name="Telegraph"/> Objavil ju dedinčan Bruno Honke, ktorý ju počul kričať medzi troskami. Jej tyrkysová uniforma bola pokrytá krvou a jej ihličkové podpätky boli odtrhnuté silou nárazu.<ref name="Bilefsky"/> Honke bol počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zdravotníkom a dokázal ju udržať pri živote, kým neprišli záchranári.<ref name="White"/><ref name="Homolova"/> Vyšetrovatelia leteckej bezpečnosti pripisovali Vulovićovej prežitie tomu, že bola uväznená vozíkom s jedlom v [[Trup lietadla|trupe]] DC-9, ktorý sa odtrhol od zvyšku lietadla a klesol k zemi. Keď sa v kabíne uvoľnil tlak, pasažieri a ostatná letová posádka boli vymrštení z lietadla a zomreli. Vyšetrovatelia sa domnievali, že trup lietadla s prichytenou Vulovićovou vo vnútri dopadol šikmo do silne zalesneného a zasneženého úbočia hory, čo tlmilo náraz.<ref name="Sandomir"/>{{#tag:ref|Na základe rozhovorov s Honkem sama Vulovićová spochybnila tvrdenie, že bola objavená v zadnej časti DC-9, ako sa uvádza v niektorých správach. ''„Muž, ktorý ma našiel... mi povedal, že som sa nachádzala v strednej časti lietadla“'', povedala. ''„Našli ma so sklonenou hlavou a telom kolegu na mne. Jedna časť môjho tela s nohou bola v lietadle a hlava mimo lietadla. Ku chrbtici mi bol pritlačený cateringový vozík a ten ma držal vo vnútri lietadla.“''<ref name="Avsec"/>|group=pozn.}} Vulovićovej lekári dospeli k záveru, že jej nízky krvný tlak v anamnéze spôsobil, že po znížení tlaku v kabíne rýchlo upadla do bezvedomia a zabránila tomu, aby jej srdce pri náraze prasklo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Deutschmann | meno = Jennifer | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesna Vulovic: Flight Attendant Who Survived Midair Explosion And 33,000-Foot Fall Dies At Age 66 | url = http://www.inquisitr.com/3835735/vesna-vulovic-dies/ | vydavateľ = inquisitr.com | dátum vydania = 2016-12-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170810013000/http://www.inquisitr.com/3835735/vesna-vulovic-dies/ | dátum archivácie = 2017-08-10 }}</ref> Vulovićová povedala, že si bola vedomá svojho nízkeho krvného tlaku predtým, ako sa uchádzala o miesto letušky, a vedela, že by to malo za následok neúspešnú lekársku prehliadku, tak predtým vypila nadmerné množstvo kávy a bola prijatá.<ref name="Avsec"/> V rokoch 1962 až 1982 vykonali [[chorvátsky nacionalizmus|chorvátski nacionalisti]] 128 [[Terorizmus v Juhoslávii|teroristických útokov]] proti juhoslovanským civilným a vojenským cieľom.<ref name="Pluchinsky">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Andrew T .H. Tan | odkaz na autora = | titul = Politics of Terrorism (A Survey) | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 288 | url = | isbn = 978-1-136-83336-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Juhoslovanské úrady mali podozrenie, že za zostrelenie letu 367 nesú vinu práve chorvátski nacionalisti. V deň nešťastia vybuchla nálož na palube vlaku smerujúceho z Viedne do Záhrebu a zranila šiestich ľudí.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Rebić | meno = Đuro | autor = | odkaz na autora = | titul = Špijuni, diverzanti, teroristi (ostaci kontrarevolucije u Jugoslaviji) | vydanie = | vydavateľ = Centar za informacije i publicitet | miesto = | rok = 1987 | počet strán = 382 | url = | isbn = 978-86-7125-009-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Muž, ktorý sa označil za chorvátskeho nacionalistu, zavolal nasledujúci deň do švédskych novín ''[[Expressen|Kvällsposten]]'' a prihlásil sa k zodpovednosti za bombardovanie letu 367.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Njemački mediji o slučaju JAT 1972: napad hrvatske emigracije je plod mašte tajnih službi | url = http://www.slobodnadalmacija.hr/novosti/svijet/clanak/id/35796/njemacki-mediji-o-slucaju-jat-1972-napad-hrvatske-emigracije-je-plod-maste-tajnih-sluzbi | vydavateľ = slobodnadalmacija.hr | dátum vydania = 2009-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170810012539/http://www.slobodnadalmacija.hr/novosti/svijet/clanak/id/35796/njemacki-mediji-o-slucaju-jat-1972-napad-hrvatske-emigracije-je-plod-maste-tajnih-sluzbi | dátum archivácie = 2017-08-10 }}</ref> Nikdy však nedošlo k žiadnemu zatknutiu.<ref name="BBC"/> Československý [[Úřad pro civilní letectví|úrad civilného letectva]] neskôr pripísal výbuch kufríkovej bombe.<ref name="Zpráva"/> == Paralýza a zotavenie == Po havárii strávila Vulovićová niekoľko dní v [[Kóma|kóme]], pričom si zlomila lebku a následne krvácala.{{#tag:ref|Rôzne zdroje uvádzajú rôznu dĺžku Vulovićovej kómy - 3 dni,<ref name="Bilefsky"/> 10 dní<ref name="BBC"/> alebo 27 dní.<ref name="Guinness"/>|group=pozn.}} Tiež utrpela dve zlomeniny nôh a tri zlomeniny stavcov, z ktorých jeden bol úplne rozdrvený.<ref name="Avsec"/> Mala zlomenú [[Panva (anatómia)|panvu]] a niekoľko rebier.<ref name="BBC">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesna Vulovic, stewardess who survived 33,000ft fall, dies | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-38427411 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vanžura | meno = Alexandr | autor = | odkaz na autora = | titul = Zemřel lékař, který zachránil život letušce Vesně Vulovič | url = https://www.denik.cz/ustecky-kraj/zemrel-lekar-ktery-zachranil-zivot-letusce-vesne-vulovic-20150327-bjqq.html | vydavateľ = denik.cz | dátum vydania = 2015-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zranenia spôsobili, že dočasne ochrnula od pása dole. Od hodiny pred pádom až do jedného mesiaca potom mala úplnú [[Amnézia|amnéziu]]. Vulovićovej rodičia jej povedali, že o havárii sa prvýkrát dozvedela asi dva týždne po tom, ako k nej došlo. Keď jej lekár ukázal novinový titulok, omdlela a musela byť upokojená.<ref name="Avsec" /> Posledná vec, ktorú si pamätala pred nárazom, bol pozdrav s cestujúcimi pri nastupovaní.<ref name="Bilefsky"/> Ďalšia vec, na ktorú si spomenula, bolo, že asi o mesiac neskôr videla svojich rodičov v nemocničnej izbe.<ref name="Avsec" /> Vulovićová sa do 12. marca 1972 liečila v Ústrednej vojenskej nemocnici v [[Praha|Prahe]],<ref name="Homolova">{{Citácia periodika | priezvisko = Homolová | meno = Marie | autor = | odkaz na autora = | titul = Hovorili jej Čarodejnica. Žena, ktorá prežila pád z neba tvrdila, že nie je šťastný človek | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://history.hnonline.sk/nove-dejiny/1667440-hovorili-jej-carodejnica-zena-ktora-prezila-pad-z-neba-tvrdila-ze-nie-je-stastny-clovek | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum =2017-12-30| dátum prístupu = 2022-04-01 }}</ref> následne bola letecky prevezená do Belehradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JUGOSLOVENKA preživela PAD aviona, mogla da umre na ŠEST načina: Vesnin život ledi krv u žilama svima | url = https://radiobalkansehermahala.net/jugoslovenka-prezivela-pad-aviona-mogla-da-umre-na-sest-nacina-vesnin-zivot-ledi-krv-u-zilama-svima/ | vydavateľ = radiobalkansehermahala.net | dátum vydania = 2022-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220408045424/https://radiobalkansehermahala.net/jugoslovenka-prezivela-pad-aviona-mogla-da-umre-na-sest-nacina-vesnin-zivot-ledi-krv-u-zilama-svima/ | dátum archivácie = 2022-04-08 }}</ref> Počas letu späť do Juhoslávie jej ponúkli [[Hypnotikum|hypnotickú]] injekciu, ktorá by jej pomohla zaspať, ale odmietla s vysvetlením, že sa lietania nebojí, pretože si z pádu nič nepamätá. V Belehrade bola Vulovićovej nemocničná izba umiestnená pod 24-hodinovú policajnú ochranu, pretože úrady sa obávali, že páchatelia bombového útoku by ju chceli zabiť. Dozorcovia si menili smeny každých šesť hodín a okrem jej rodičov a lekárov ju nikto nemohol vidieť.<ref name="Avsec"/> Vulovićovej hospitalizácia trvala do júna 1972, potom odcestovala do [[Čiernohorská socialistická republika|Čiernej Hory]], aby sa zotavila v prímorskom letovisku, kde ju lekári navštevovali každé dva až tri dni. Vulovićová podstúpila niekoľko operácií na obnovenie pohybu. Najprv mohla hýbať len ľavou nohou a o mesiac neskôr aj pravou.<ref name="Avsec"/> Vulovićovej rodičia museli predať obe autá, aby zaplatili dlhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yugopapir: Vesna Vulović, stjuardesa i njena Cicka - ljubimice sreće: Obe su preživele pad sa velike visine (1973) | url = http://www.yugopapir.com/2014/07/vesna-vulovic-i-njena-cicka-ljubimice.html | vydavateľ = yugopapir.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do desiatich mesiacov po páde Vulovićová opäť nadobudla schopnosť chodiť, no do konca života krívala a mala trvalo pokrútenú chrbticu.<ref name="Bilefsky"/> Celkovo sa zotavovala 16 mesiacov.<ref name="Guinness">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Highest fall survived without parachute | url = http://www.guinnessworldrecords.com/world-records/highest-fall-survived-without-parachute/ | vydavateľ = guinnessworldrecords.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170810021836/http://www.guinnessworldrecords.com/world-records/highest-fall-survived-without-parachute/ | dátum archivácie = 2017-08-10 }}</ref> ''„Nikto nikdy nečakal, že budem žiť tak dlho“'', spomínala v roku 2008.<ref name="Bilefsky"/> Vulovićová pripísala svoje uzdravenie svojej „srbskej tvrdohlavosti“ a „detskej strave, ktorá zahŕňala čokoládu, špenát a rybí tuk“.<ref name="Bilefsky"/><ref name="Graham">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Graham | meno = Ruth | autor = | odkaz na autora = | titul = Bask in the Bracing Unsentimentality of Vesna Vulovic, the Only Person to Survive a 1972 Plane Crash | url = http://www.slate.com/blogs/xx_factor/2016/12/29/bask_in_the_bracing_unsentimentality_of_vesna_vulovic_the_only_person_to.html | vydavateľ = slate.com | dátum vydania = 2006-12-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170810020351/http://www.slate.com/blogs/xx_factor/2016/12/29/bask_in_the_bracing_unsentimentality_of_vesna_vulovic_the_only_person_to.html | dátum archivácie = 2017-08-10 }}</ref> == Sláva == [[Súbor:Srbská_Kamenice,_pomník.jpg|náhľad| Pamätník v [[Srbská Kamenice|Srbskej Kamenici]] pripomínajúci nehodu]] V septembri 1972 Vulovićová vyjadrila ochotu pokračovať v práci letušky. Letecká spoločnosť JAT však rozhodla, že jej prítomnosť na letoch by prilákala príliš veľa publicity a namiesto toho jej dala prácu pri vyjednávaní zmlúv o preprave. V Juhoslávii bola Vulovićová oslavovaná ako národná hrdinka.<ref name="Sandomir"/> Jej povesť „hrdinky [[Studená vojna|studenej vojny]]“ sa rozšírila aj do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a ďalších krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Neild | meno = Barry | autor = | odkaz na autora = | titul = Fate or fluke? Air crash sole survivors | url = http://www.cnn.com/2010/WORLD/africa/05/13/libya.planecrash.survivors/index.html | vydavateľ = cnn.com | dátum vydania = 2010-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170823024404/http://www.cnn.com/2010/WORLD/africa/05/13/libya.planecrash.survivors/index.html | dátum archivácie = 2017-08-23 }}</ref> Po havárii dostal Vulovićová vyznamenanie od [[prezident Juhoslávie|prezidenta Juhoslávie]] [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Tita]] a srbský ľudový spevák [[Miroslav Ilić]] nahral pieseň s názvom „Vesna stjuardesa“ („Vesna letuška“).<ref name="Sandomir" /> Stala sa aj čestnou občiankou Srbskej Kamenice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Spěvák | meno = Přemysl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zázrak před 50 lety. Letuška u Srbské Kamenice přežila pád z deseti kilometrů | url = https://www.denik.cz/nehody/srbska-kamenice-letuska-zazrak-20220126.html | vydavateľ = denik.cz | dátum vydania = 2022-01-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Honkemu, mužovi, ktorý našiel Vulovića po havárii živého, sa šesť týždňov po jej páde narodila vnučka. Na počesť Vulovićovej dostala meno Vesna.<ref name="Krajcinovic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajčinović | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Yugopapir: Kako je Vesna Vulović preživela avionsku nesreću nad Čehoslovačkom '72: Čudo nije bila prava reč | url = http://www.yugopapir.com/2018/01/kako-je-vesna-vulovic-prezivela.html | vydavateľ = yugopapir.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180317102903/http://www.yugopapir.com/2018/01/kako-je-vesna-vulovic-prezivela.html | dátum archivácie = 2018-03-17 }}</ref> Vulovićová pokračovala v pravidelnom lietaní a uviedla, že ostatní pasažieri boli prekvapení, keď ju videli počas letov a chceli si sadnúť vedľa nej.<ref name="Bilefsky"/> Obaja Vulovićovej rodičia zomreli v priebehu niekoľkých rokov po havárii.<ref name="VL">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Optimizmu padobran ne treba | url = https://www.vecernji.hr/optimizmu-padobran-ne-treba-806423 | vydavateľ = vecernji.hr | dátum vydania = 2005-06-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = chorvátsky}}</ref> V roku 1977{{#tag:ref|V článku z roku 2005, ktorý zverejnil chorvátsky denník ''Večernji list'', sa uvádza, že Vulovićová sa vydala v roku 1975.<ref name="VL"/> V rozhovore pre ''Aviation Security Magazine'' Vulovićová uviedla, že sa vydala v roku 1977.<ref name="Avsec"/>|group=pozn.}} sa po roku randenia vydala za [[Strojárstvo|strojného inžiniera]] Nikolu Breku.<ref name="Krajcinovic"/> Hoci jej lekári odporučili, že jej zranenia nebudú mať nepriaznivý vplyv na jej reprodukčnú funkciu, Vulovovićová prežila [[mimomaternicové tehotenstvo]], ktoré sa takmer stalo smrteľným, a nikdy nemohla mať deti.<ref name="Avsec"/> V roku [[1985]] ju ''[[Guinessova kniha rekordov]]'' uznala za držiteľku svetového rekordu v prežití najvyššieho pádu bez padáku: {{m|10160}}. Vulovićová bola teda oficiálne uznaná, že prekonala rekordy iných, ktorí prežili pád, ako [[Alan Magee]], [[Juliane Koepcke]], [[Nicholas Alkemade]] a [[Ivan Chisov]].<ref name="White">{{Citácia knihy | priezvisko = White | meno = Colin | autor = | odkaz na autora = | titul = Projectile Dynamics in Sport (Principles and Applications) | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 352 | url = | isbn = 978-1-134-02762-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Uznanie sa jej dostalo na londýnskom galavečere aj od hudobníka [[Paul McCartney|Paula McCartneyho]].<ref name="Connolly">{{Citácia periodika | priezvisko = Connolly| meno = Kate| autor = | odkaz na autora = | titul = Woman who fell to earth: was air crash survivor's record just propaganda? | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2009/jan/13/flight-attendant-record-fall-hoax | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Berlín| dátum = 2009-01-13 | dátum prístupu = 2022-04-01 }}</ref> Začiatkom 90. rokov sa Vulovićová a jej manžel rozviedli.<ref name="Avsec" />{{#tag:ref|Podľa denníku ''Večernji list'' sa pár rozviedol v polovici 80. rokov.<ref name="VL"/> V roku 2002 Vulovićová pre magazín ''Aviation Security Magazine'' povedala, že sa s manželom rozviedli „pred desiatimi rokmi“.<ref name="Avsec"/>|group=pozn.}}Vulovićová pripisovala rozvod svojej závislosti na fajčení, s čím jej manžel nesúhlasil.<ref name="VL"/> Približne v tom istom čase{{#tag:ref|Niektoré zdroje uvádzajú, že Vulovićovej pracovný pomer bol ukončený v roku 1990.<ref name="Bilefsky"/><ref name="Connolly"/> Podľa denníku ''Večernji list'' spoločnosť JAT s Vulovićovou v roku 1991 ukončila pracovný pomer.<ref name="VL"/>|group=pozn.}}bola Vulovićová prepustená z JAT za to, že sa vyjadrila proti srbskému štátnikovi [[Slobodan Milošević|Slobodanovi Miloševićovi]] a zúčastnila sa protivládnych protestov. Vyhla sa zatknutiu, pretože vláda mala obavy z negatívnej publicity, ktorú by jej uväznenie prinieslo.<ref name="Bilefsky"/><ref name="Connolly"/> Ako reakciu na jej politické angažovanie proti nej spustili [[Bulvárna tlač|bulvárne médiá]] očierňujúcu kampaň, v ktorej tvrdili, že let 367 bol zostrelený československou raketou zem-vzduch a že spadla z menšej výšky, ako sa doteraz predpokladalo.<ref name="VL" /> Vulovićová sa počas 90. rokov naďalej zúčastňovala protivládnych demonštrácií. Keď boli Milošević a jeho Socialistická strana Srbska zvrhnutá v revolúcii v októbri 2000, Vulovićová bola medzi niekoľkými celebritami, ktoré vyšli na balkón [[Stari dvor|belehradskej radnice]], aby predniesli víťazné prejavy.<ref name="Avsec" /> Neskôr viedla kampaň v mene [[Demokratická strana (Srbsko)|Demokratickej strany]] a obhajovala vstup Srbska do [[Európska únia|Európskej únie]], o ktorom verila, že prinesie ekonomickú prosperitu.<ref name="Bilefsky"/> == Neskorší život a smrť == Vulovićová novinárom povedala, že na svoj pád nemyslela každý deň, ale priznala sa, že zápasí s [[vina pozostalého|vinou pozostalých]].<ref name="Bilefsky"/> ''„Kedykoľvek si spomeniem na nehodu, prevláda vo mne vážny pocit viny, že som ju prežila, a plačem... Potom si myslím, že som možno nemala prežiť vôbec.“''<ref name="Zimonjic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zimonjić | meno =Vesna | autor = | odkaz na autora = | titul = Too good to be true? Miracle woman who survived '33,000ft fall' | url = https://www.independent.co.uk/news/world/europe/too-good-to-be-true-miracle-woman-who-survived-33-000ft-fall-6294556.html | vydavateľ = independent.co.uk | dátum vydania = 2012-01-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Vulovićová odmietla terapiu, ktorá by jej pomohla vyrovnať sa so svojimi skúsenosťami, a namiesto toho sa obrátila na náboženstvo a stala sa oddanou [[Srbská pravoslávna cirkev|pravoslávnou kresťankou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bogdanowicz | meno = Oskar | autor = | odkaz na autora = | titul = How A Stewardess Survived a 10,000-Metre Fall | url = https://historyofyesterday.com/how-a-stewardess-survived-a-10-000-metre-fall-e14c96bbffdd?gi=afa7a3c9fb11 | vydavateľ = historyofyesterday.com | dátum vydania = 2020-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Povedala, že jej utrpenie z nej urobilo [[Optimizmus|optimistku]]. ''„Ak dokážeš prežiť to, čo som prežila ja,"'' povedala, ''„prežiješ čokoľvek.“''<ref name="Bilefsky"/><ref name="Graham"/> V roku 2005 bol Vulovićovej pád rekonštruovaný americkým televíznym programom ''[[Ničitelia mýtov]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTS, Radio televizija Srbije, Radio Television of Serbia | odkaz na autora = | titul = Preminula stjuardesa Vesna Vulović | url = https://www.rts.rs/page/stories/sr/story/125/drustvo/2573007/preminula-vesna-vulovic.html | vydavateľ = rts.rs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dvaja pražskí novinári, Peter Hornung-Andersen a Pavel Theiner, v roku 2009 tvrdili, že let 367 si pomýlili s nepriateľským lietadlom a [[Česko-slovenské vojenské letectvo|československé letectvo]] ho zostrelilo vo výške {{m|800}}, oveľa nižšie ako bola uvádzaná oficiálna nadmorská výška {{m|10160}}. Tvrdili, že Vulovićovej rekordný pád vyčarila československá [[Štátna bezpečnosť]] v rámci maskovania.<ref name="Connolly"/> Predpokladali tiež, že hovor prijatý ''Kvällsposten'', ktorý sa hlási k zodpovednosti za zostrelenie lietadla, bol podvod.<ref name="SD">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PSD | odkaz na autora = | titul = Njemački mediji o slučaju JAT 1972: napad hrvatske emigracije je plod mašte tajnih službi | url = https://slobodnadalmacija.hr/vijesti/svijet/njemacki-mediji-o-slucaju-jat-1972-napad-hrvatske-emigracije-je-plod-maste-tajnih-sluzbi-35796 | vydavateľ = slobodnadalmacija.hr | dátum vydania = 2009-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = chorvátsky }}</ref> Český úrad civilného letectva tvrdenie novinárov odmietol a označil ho za [[Konšpiračná teória|konšpiračnú teóriu]].<ref name="idnes.cz">{{Citácia periodika | priezvisko = Wirnitzer | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Sestřelení jugoslávského letadla Čechy by se neutajilo, míní pamětník od radaru | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/sestreleni-jugoslavskeho-letadla-cechy-by-se-neutajilo-mini-pametnik-od-radaru.A090114_142218_domaci_jw | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2009-01-15 | dátum prístupu = 2022-04-01 }}</ref> Hornung-Andersen pripustil, že dôkazy dvojice boli len nepriame.<ref name="Guinness"/><ref name="CBC">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.cbc.ca/radio/asithappens/as-it-happens-wednesday-edition-1.3914159/remembering-vesna-vulovi%C4%87-flight-attendant-who-survived-10-000-metre-fall-from-plane-1.3914164|titul=Remembering Vesna Vulović, flight attendant who survived 10,000-metre fall from plane|vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania =2016-12-28 | dátum aktualizácie = 2016-12-29| dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = | jazyk = anglicky}}</ref> Vulovićová povedala, že si bola vedomá tvrdení novinárov, ale uviedla, že keďže si na udalosť nepamätá, nemôže tieto tvrdenia potvrdiť ani vyvrátiť.<ref name="Zimonjic"/> ''Guinessova kniha rekordov'' ju naďalej uvádza ako držiteľku rekordov v prežití najvyššieho pádu bez padáka.<ref name="Guinness"/> V posledných rokoch svojho života žila Vulovićová z dôchodku 300 [[Euro|eur]] mesačne vo svojom schátranom belehradskom byte.<ref name="Bilefsky"/> ''„Neviem, čo povedať, keď ľudia hovoria, že som mala šťastie“'', poznamenala. ''„Život je dnes taký ťažký.“''<ref name="Zimonjic"/> Vulovićová lamentovala, že jej matka a otec nemuseli predčasne zomrieť, keby nebola na palube letu 367, pričom uviedla, že nehoda zničila život nielen jej, ale aj jej rodičom.<ref name="Avsec"/><ref name="Graham"/> Len príležitostne poskytovala rozhovory a odmietla množstvo žiadostí, najmä od [[Oprah Winfreyová|Oprah Winfreyovej]] a [[British Broadcasting Corporation|BBC]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Olsen | meno = Camilla Westersø | autor = | odkaz na autora = | titul = Navigation | url = https://www.dr.dk/nyheder/udland/stewardesse-overlevede-fald-paa-10000-meter | vydavateľ = dr.dk | dátum vydania = 2012-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> pričom povedala, že je „unavená“ diskusiami o jej páde.<ref name="Bilefsky"/> Jej postupný zhoršujúci sa zdravotný stav znemožnil zúčastniť sa každoročných spomienok v Srbskej Kamenici, ktorých sa predtým dlhé roky zúčastňovala.<ref name="Homolova"/> V decembri 2016 sa Vulovićovej priatelia začali zaujímať o jej stav, keď náhle prestala odpovedať na telefón. 23. decembra objavili zámočníci telo Vulovićovej v jej byte po násilnom otvorení dverí.<ref name="Sandomir"/> Vulovićovovej priatelia povedali, že v rokoch pred smrťou bojovala so srdcovými chorobami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brat Vesne Vulović: Još sam u šoku | url = http://www.novosti.rs/vesti/naslovna/drustvo/aktuelno.290.html:641497-ODLAZAK-LEGENDARNE-STJUARDESE-Preminula-Vesna-Vulovic | vydavateľ = novosti.rs | dátum vydania = 20164-12-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170921235429/http://www.novosti.rs/vesti/naslovna/drustvo/aktuelno.290.html:641497-ODLAZAK-LEGENDARNE-STJUARDESE-Preminula-Vesna-Vulovic | dátum archivácie = 2017-09-21 }}</ref> Pochovali ju na belehradskom Novom cintoríne 27. decembra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sahranjena legendarna stjuardesa koja je preživela pad sa 10 hiljada metara | url = https://www.novosti.rs/vesti/naslovna/drustvo/aktuelno.290.html:642012-Sahranjena-legendarna-stjuardesa-koja-je-prezivela-pad-sa-10-hiljada-metara | vydavateľ = novosti.rs | dátum vydania = 2016-12-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20140812204110/http://www.nacr.cz/C-fondy/znasichfondu_II.aspx Národní archiv – šetření příčin letecké nehody jugoslávského letadla YU-AHT dne 26. 1. 1972 u České Kamenice] == Zdroj == {{preklad|en|Vesna Vulović|1075619029}} {{DEFAULTSORT:Vulovićová, Vesna}} [[Kategória:Srbské osobnosti]] [[Kategória:Držitelia svetových rekordov]] [[Kategória:Osobnosti z Belehradu]] [[Kategória:Pochovaní na Novom cintoríne v Belehrade]] 2asexhfkgcjc5j6pi0g374czizy24s3 0 687641 8199505 7665308 2026-04-17T12:09:53Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8199505 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Rímska hrobka v Chisarii | native_name = Римска гробница в Хисаря | other_name = | category = antická rodinná hrobka <!-- *** Image *** --> | image = Hisarya-RomanTomb05.jpg | image_caption = pohľad na koridor vedúci do pohrebnej komory <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | region_type = Oblasť | district = [[Chisaria (okres)|Chisaria]] | commune_type = Mesto | commune = [[Chisaria (mesto)|Chisaria]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =29| lat_s =44 | lat_NS = S | long_d =24| long_m =42| long_s =11 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = kameň, tehla <!-- *** History & management *** --> | established = 4. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = prístupná | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = ruiny | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Roman tomb (Hisarya) | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Rímska hrobka''' ({{vjz|bul|Римска гробница|''Rimska grobnica''}}) je dochovaná antická rodinná [[hrobka]], ktorá sa nachádza v meste [[Chisaria (mesto)|Chisaria]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1">MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 62 – 64. (po bulharsky)</ref><ref name="ref2">MADŽAROV, Mitko; NANKINA, Radka; TANČEVA, Dimitrinka. Rimskata grobnica pri Chisaria. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 12 s. S. 2 – 11. (po bulharsky)</ref><ref name="ref3">STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 348 – 349. (po bulharsky)</ref><ref name="ref4">TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 95. (po anglicky)</ref><ref name="museum.hisar.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://museum.hisar.bg/doc/rimskagrobnica.pdf | vydavateľ = museum.hisar.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210208185736/https://museum.hisar.bg/doc/rimskagrobnica.pdf | dátum archivácie = 2021-02-08 }}</ref><ref name="btsbg.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Археологически музей | url = https://www.btsbg.org/100nto/arheologicheski-muzey-1 | vydavateľ = btsbg.org | dátum vydania = 2017-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lokalita == Rímska hrobka sa nachádza pri centrálnej časti mesta [[Chisaria (mesto)|Chisaria]] v parku ''Slaveev dol'' ({{vjz|bul|Славеев дол}})<ref name="ref3"/><ref name="ref4"/><ref name="ref2"/> približne 300 metrov juhozápadne od opevnenej časti bývalého antického mesta.<ref name="ref4"/><ref name="museum.hisar.bg" /><ref name="ref2"/> == Dejiny == Hrobka pochádza z druhej polovice<ref name="ref2"/><ref name="ref4"/><ref name="ref1"/> [[4. storočie|4. storočia]].<ref name="ref2"/><ref name="ref4"/><ref name="museum.hisar.bg" /><ref name="btsbg.org" /><ref name="ref1"/> Bola objavená počas prebiehajúcich vykopávok pri mohyle na mieste jednej z [[Nekropoly v Diocletianopole|nekropol Diocletianopolu]], a následne bola preskúmaná.<ref name="ref3"/> Samotná nekropola bola objavená lokálnymi obyvateľmi v roku [[1957]] pri zavlažovaní ovocných sadov, ktoré sa na mieste nachádzali.<ref name="ref2"/> Po objavení a preskúmaní bola hrobka z dôvodu ochrany pokrytá mohylovým násypom s kamenným portálom, podľa projektu [[architekt]]a Stefana Stamova.<ref name="ref3"/> == Charakteristika == Rímska hrobka v Chisarii je najzaujímavejšou a najlepšie zachovanou objavenou rímskou hrobkou na území bývalého mesta [[Diocletianopolis (Trácia)|Diocletianopolis]]. Bola objavená na území jednej z celkovo [[Nekropoly v Diocletianopole|piatich nekropol]], ktoré sa v Diocletianopole nachádzali.<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/> Konkrétne ide o Nekropolu č. 5.<ref name="ref1"/> Prieskumy preukázali, že išlo o rodinnú hrobku,<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="ref1"/> ktorá patrila rodinne významnejšieho rímskeho aristokrata,<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/> alebo vojvodcu.<ref name="ref3"/> Z architektonického hľadiska je typickým predstaviteľom hrobiek, ktorá sa stavali v období neskorej [[Starovek|antiky]].<ref name="ref2"/> Hrobka pozostáva zo schodiskového koridoru a samotnej pohrebnej komory,<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="ref4"/><ref name="museum.hisar.bg" /><ref name="btsbg.org" /><ref name="ref1"/> ktorá sa nachádza v hĺbke 7 metrov pod zemou.<ref name="btsbg.org" /><ref name="ref2"/> Ako materiál pri výstavbe boli použité kamene a tehly. Ako spojivo bola použitá cementová malta s prímesou jemne rozdrvených tehál.<ref name="ref2"/> Hrobka je do súčasnosti zachovaná v autentickom stave.<ref name="museum.hisar.bg" /><ref name="btsbg.org" /> === Schodiskový koridor === Schodiskový koridor je postavený výhradne z lámaných kameňov.<ref name="ref2"/> Jeho steny sú vyzdobené farebnými freskami, zobrazujúce kvetinové<ref name="ref3"/><ref name="ref2"/> a geometrické motívy.<ref name="ref2"/> Koridor slúžil na prepojenie podzemnej pohrebnej komory s povrchom. [[Schodisko]] bolo rozdelené na dve časti vybudovanou výraznou medzerou. Prvá počiatočná časť koridoru pozostávala len z nekrytého schodiska, následne v časti kde sa koridor už nachádzal pod úrovňou povrchu je zakrytý klenutým stropom. Táto časť koridoru je konštrukčne priamo spojená so samotnou pohrebnou komorou. Schody boli vyryté priamo do zeme a pokryté tenkou vrstvou omietky. V spodnej časti koridoru na úrovni komory bol vybudovaný malý klenutý kanál, ktorý slúžil na odvod vody z pohrebnej komory do neďalekej rieky. Koridor bol zakončený samotným vchodom do komory, ktorého steny sú vybudované z masívnych kamenných blokov. Z vonkajšej strany sú bloky opracované tak, aby vytvárali tvar konkávneho rámu s drážkami do ktorých sa osadzovali dvere.<ref name="ref2"/> === Pohrebná komora === Pohrebná komora je postavená z kameňov a [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]], pričom ich vrstvy sa striedajú. Tehlová vrstva vždy pozostáva z piatich radov tehál.<ref name="ref2"/> [[Pôdorys]] pohrebnej komory je štvorcový, strop miestnosti je s valenou [[Klenba|klenbou]].<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/> V stenách komory bolo vybudovaných celkovo šesť dekoratívnych rituálnych [[Nika (architektúra)|ník]],<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/> ktoré slúžili na uchovanie urien.<ref name="ref3"/> Na južnej a severnej strane komory sa nachádza vždy jedno pohrebné lôžko.<ref name="ref2"/> Pohrebná komora je vymaľovaná [[freska]]mi,<ref name="ref2"/><ref name="ref4"/><ref name="museum.hisar.bg" /><ref name="ref1"/> ktoré sú čiastočne zachované.<ref name="ref4"/><ref name="ref2"/><ref name="ref1"/> Vyzdobené boli všetky steny vrátane priestoru v nikách. Prevládajú rastlinné motívy,<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> pričom najzaujímavejší motív predstavuje skupinka červených ruží v severnej nike, keďže pestovanie ruží je úzko spojené s regiónom [[Trácia (historické územie)|Trácie]]. Steny komory boli vyzdobené freskami do výšky približne 1,50 metra. Okrem stien samotnej komory sú freskami pokryté aj steny pohrebných lôžok v severnej a južnej časti komory.<ref name="ref2"/> Podlaha pohrebnej komory je pokrytá viacfarebnou [[Mozaika|mozaikou]].<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="ref4"/><ref name="museum.hisar.bg" /><ref name="btsbg.org" /> Mozaika sa zachovala do súčasnosti vo veľmi dobrom stave<ref name="btsbg.org" /><ref name="ref2"/> a predstavuje vďaka vysokému stupňu zachovalosti ako aj vďaka svojim ornamentom dominantný prvok pohrebnej komory. Pri mozaike bola použitá technika ''opus vermiculatum'', kedy boli jednotlivé farebné kamienky mozaiky poukladané na hrubú vrstvu maltového podkladu.<ref name="ref2"/> Rímska hrobka v Chisarii je jedinou hrobkou z rímskej epochy objavenou na území [[Bulharsko|Bulharska]] s podlahovou mozaikou.<ref name="museum.hisar.bg" /> === Využitie === Z výskumu vyplynulo, že hrobka bola využitá celkovo dvakrát. V priebehu prvého pohrebu sa v pohrebnej komore ešte nenachádzali kamenné pohrebné lôžka a nie je úplne jasné, ako tento pohreb prebehol. Predpokladá sa však, že telo bolo položené v drevenom sarkofágu priamo na mozaikovej podlahe pohrebnej komory, prípadne bolo telo spálené pri kremácii a popol bol následne uložený v urne do jednej z dekoratívnych ník pohrebnej komory. Pre druhé použité boli v pohrebnej komore postavené kamenné pohrebné lôžka. Telá neboli uložené priamo vo vnútornom priestore lôžok, ale na nich na tehlovom rošte, ktorý prekrýval ich vrchnú časť.<ref name="ref2"/> == Turizmus == Budova patrí do zoznamu [[100 národných turistických objektov Bulharska]] – spolu s [[Rímske termálne kúpele (Chisaria)|Rímskymi termálnymi kúpeľmi]] a [[Archeologické múzeum (Chisaria)|Archeologickým múzeom]]. V zozname sú pod číslom 67a.<ref name="btsbg.org" /> == Galéria == <gallery> Hisarya-RomanTomb04.jpg|celkový pohľad na areál s mohylovým násypom a kamenným vchodom do priestoru hrobky Hisarya-RomanTomb06.jpg|v pohrebnej komore Hisarya-RomanTomb07.jpg|v pohrebnej komore Hisarya-RomanTomb08.jpg|v pohrebnej komore Hisarya-RomanTomb11.jpg|v pohrebnej komore Roman tomb in Hisarya, Bulgaria 03.jpg|v pohrebnej komore Hisarya-RomanTomb10.jpg|pohľad na dekoratívnu niku v stene komory Roman tomb in Hisarya, Bulgaria 06.jpg|pohľad na jedno z pohrebných lôžok Hisarya-RomanTomb09.jpg|pohľad na mozaiku na podlahe pohrebnej komory Hisarya-RomanTomb02.jpg|mramorová doska označujúca pamiatku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Roman tomb (Hisarya)}} [[Kategória:Stavby v Chisarii]] [[Kategória:Hrobky v Bulharsku]] [[Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v starovekom Ríme]] [[Kategória:Architektúra v 4. storočí]] [[Kategória:Diocletianopolis (Trácia)]] hvop3syj77czmctier066mvdsos32jy 3 688972 8200000 8199154 2026-04-18T08:09:22Z Fillos X. 212061 /* Otázka od Lydulienka (12:44, 16. apríl 2026) */ odpoveď 8200000 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od redaktora [[User:Newsflex|Newsflex]] dňa [[Redaktor:Newsflex]] (22:02, 3. január 2025) == Ahoj potrebujem zmeniť názov článku z REDAKCIA : NEWSFLEX na Peter Farkas - Žiška --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:02, 3. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Nazdar, ak ide o [[Redaktor:Newsflex]], tak by som v súčasnom stave nepresúval stránku na klasické heslo vo Wiki. Článok má viacero nedostatkov a v hlavom mennom priestore (pod názvom [[Peter Farkas-Žiška]]) by bol zmazaný. Každopádne presunúť sa to dá pomocou nástroja presunúť (nachádza sa v pravom rohu). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 3. január 2025 (UTC) ::vytvoril som novy a co je zle ze ma nedostatky ? fotky pridam zajtra aj to odkail mam informacie --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:38, 3. január 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Článok nemá žiadne zdroje a chýba mu Wikiforma / akési spracovanie. Odporúčam si najskôr prezrieť príručky ako [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[WP:Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] či spracovanie iných hesiel podobného razu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:46, 3. január 2025 (UTC) ::::ak to vsetko bude splnat tak moze zostat ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:49, 3. január 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Záleží na finálnom výsledku. Heslo musí mať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (splniť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|WP:2NNSZ]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:04, 3. január 2025 (UTC) :kto si ? --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 23:47, 12. august 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Krikitka|Krikitka]] (11:39, 6. január 2025) == Dobrý den prajem. Prosim Vas chcela by som natrvalo zmazat ucet. Da sa to vobec? Dakujem za odpoved --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 11:39, 6. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] Nazdar účty na Wikipédii nie je možné zmazať, jedine premenovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:53, 6. január 2025 (UTC) ::Aha. tak nic no. Tak povypinam upozornenia a necham ho na pospas osudu :D Dakujem za info pekny zvysok dna prajem --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 12:03, 6. január 2025 (UTC) == Otázka == Ahoj mohol by som prosím z článku [[Peter Farkas - Žiška|Peter Farkas-Žiška]] odstrániť to že sa zmaže účet keď už všetko splňuje ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 18:30, 7. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Stránke stále chýba napr. Infobox, kategórie, štruktúra ... Pozri ako je prepracované napr. [[Juraj Jordán Dovala]] a iné v [[:Kategória:Slovenskí kňazi]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 7. január 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Newsflex|Newsflex]] (14:40, 11. január 2025) == pomohol by si mi s clankom Peter Farkas-Žiška , je tam nejaky anonym ktory stale prepisuje meno na Farkaš a správne má byť Farkas bez š . Jeho dovod prepisu je že podla zdroju a ma pravdu že upravuje podla zdroju až nato že aj zdroje majú v tom chybu a pisu mu š . pomožeš mi prosiiiiimmmm --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 14:40, 11. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Viacero zdrojov ale uvádza podobu kde je š. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:34, 11. január 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] (10:04, 20. január 2025) == Dobry den, ako mozem vymenit fotku na wikipedii? --[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] ([[Diskusia s redaktorom:Allianz - Slovenská poisťovňa|diskusia]]) 10:04, 20. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] Nazdar, fotky na SK Wiki pochádzajú z úložiska na sesterskom projekte [[Wikimedia Commons|Commons]]. Skúste pri vyberaní fotky do článku nájsť podobnú alebo inú. O aký článok alebo obrázok sa konkrétne jedná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:22, 20. január 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] (17:01, 24. január 2025) == Dobrý deň, je niečo čo by trebalo upraviť na mojej stránke, aby ostala na Wikipedii? (zdroj na mojej stránke) Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:01, 24. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] Nazdar, ak ide o heslo [[Ing. Dominik Bodnár (Astatoro)]], tak bolo zmazané s už uvedenými dôvodmi. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:53, 24. január 2025 (UTC) == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 --> == Otázka od [[User:Marshall0000|Marshall0000]] (22:32, 4. február 2025) == Vážený mentor, volám sa Maroš Varga a rád by som prispel na Wikipédiu článkom o spoločnosti EspressoFix.sk, ktorá sa špecializuje na opravu a údržbu kávovarov. Uvedomujem si dôležitosť dodržiavania pravidiel Wikipédie, najmä čo sa týka významnosti, nestrannosti a overiteľnosti informácií. Preto by som Vás chcel požiadať o konzultáciu a usmernenie pri tvorbe tohto článku, aby som zabezpečil jeho súlad s encyklopedickými štandardmi. Mám pripravené nezávislé a dôveryhodné zdroje, ktoré potvrdzujú významnosť našej spoločnosti. Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu pomôcť. S pozdravom, Maroš Varga --[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] ([[Diskusia s redaktorom:Marshall0000|diskusia]]) 22:32, 4. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] Nazdar. Odporúčam si najskôr prvotný nástreľ pripraviť na osobnom pieskovisku [[Redaktor:Marshall0000/Pieskovisko]]. Odporúčam ešte mrknúť na [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]] a [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 4. február 2025 (UTC) :Toto nepatrí ani na pieskovisko, článok bude encyklopedicky nevýznamný na zmazanie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 17:24, 5. február 2025 (UTC) == Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu == Nazdar. Ad podkategórie [[:Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu]]: zakladal by som to už konzistentne s existujúcou kategorizáciou podobného typu, napr [[:Kategória:Hudobné ocenenia podľa štátu|Hudobné ocenenia podľa štátu]], tzn. ''„České filmové ocenenia“'', nie ''„Filmové ocenenia v Česku“'' (druhá vec, že ak by to malo zostať v tomto tvare, patria tam explicitné radiace kľúče; pozerám že ich akurát dopĺňa [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 5. február 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Zdar. Upozorňoval som už na to Fillosa X. na Discorde. Chcel som ukázať ako by to správne malo byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:35, 5. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Pri vytváraní kat. k štátom som vychádzal napr. z [[:Kategória:Podniky podľa štátu]], kde je to radené tým druhým spôsobom. Drobnosti ešte doladím, akurát to teda mám popresúvať na ten druhý tvar? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 5. február 2025 (UTC) ::Neviem, argumenty sa dajú nájsť v prospech jedného aj druhého tvaru, bolo by asi na širšiu debatu, ktorý (celkovo) preferovať. No keď už z niečoho vychádzať, tak tie hudobné ocenenia podľa štátu sú taxonomicky výrazne bližší kandidát než zrovna podniky... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:47, 5. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Don 257|Don 257]] (09:54, 7. február 2025) == AHOJ, chcel by som vedieť, či je možné, ak nejaký zbabelec vystupujúci pod cudzím menom - nickom píše hlúposti a mení platné veci na neplatné, či mu je možné zablokovať nick a zistiť jeho IP adresu, aby bolo možné zistiť, kto to je? Ďakujem. --[[Redaktor:Don 257|Don 257]] ([[Diskusia s redaktorom:Don 257|diskusia]]) 09:54, 7. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Don 257|Don 257]] Nazdar, ak sa jedná o článok [[Gymnázium Ivana Kupca]], tak v histórii stránky sa dajú dohľadať jednotlivé úpravy daného článku. Vandalizujúce účty a IP adresy sa dajú blokovať, no to vedia iba [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:42, 7. február 2025 (UTC) == Ako zmením názov stránky? == Včera som vytvoril stránku Martinizmus, ale to je chybne. Správne by to malo byť Martinismus. Ako to môžem zmeniť? --[[Redaktor:Kristoslav|Kristoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristoslav|diskusia]]) 12:00, 20. február 2025 (UTC) :Nemalo. Viď tvoju diskusiu. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 12:01, 20. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] (08:27, 21. február 2025) == Dobrý deň. Chcel by som sa Vás spýtať, či je možné, alebo vhodné pridať príspevok na wikipédiu o mojej realitnej kancelárii. Ďakujem pekne. S pozdravom, Oliver Bystrický. Majiteľ realitnej kancelárie Realityfree. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 08:27, 21. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] Zdravím, nakoľko Vaša realitná kancelária veľmi pravdepodobne nie je encyklopedicky významná (t.j. asi o nej neexistujú napísané aspoň 2 netriviálne, od Vás nezávislé a odborné texty (prinajmenšom novinové články, ktoré majú určitú kvalitu a nie sú PR), tak to vhodné nie je, t. j. článok by bol s veľkou pravdeposobnosťou zmazaný pre neencyklopedickosť. Pozri napr. [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov]]. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:36, 21. február 2025 (UTC) ::Ďakujem veľmi pekne za prompnú odpoveď. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 09:58, 21. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (13:48, 26. február 2025) == Dobrý deň, článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 13:57, 26. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar, článku stále ešte chýbajú zdroje a celkovo jeho rozsiahlosť je pochabšia. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:27, 26. február 2025 (UTC) ::Zdroje boli z mojich vedomostí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 16:29, 26. február 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] tak netuším čo mám dať do zdroja [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:01, 26. február 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Tak najlepšie je, keď sa citujú knižné zdroje. V súčasnosti je článok na výmaz = nejde ani o [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny článok]]. Odporúčam pozrieť napr. [[Wikipédia:Váš prvý článok|Wikipédia:Prvá stránka]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:55, 26. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (10:12, 28. február 2025) == Dobrý deň, prosím Vás chcela by som sa spýtať, čo treba ešte vylepšiť v mojom článku, aby nedošlo k jeho zmazaniu? Dostala som pár pokynov od správcu, ale keďže som začiatočník, neviem sa rýchlo zorientovať vo wikitexte. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 10:12, 28. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ak ide o heslo [[Tomáš Tuláček]] tak: :# otázka je, či je osoba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedicky významná]], → je potrebné doložiť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2 nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]] :# článok treba dať do stavu, aký je tu na [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Wiki zaužívaný]] → [[Pomoc:Infobox|doplniť Infobox]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovať]], odstrániť externé odkazy v hlavnom texte, popridávať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], poriešiť správne [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], životopis by celý nemal byť písaný v odrážkach ... :# odporúčam pozrieť podobne vypracované články ako napr. v [[:Kategória:Českí huslisti]] + príručky: [[WP:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:49, 28. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (17:41, 28. február 2025) == Dobrý deň, článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:41, 28. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar. Heslo [[G dur]] je už v lepšom stave ako bolo, no stále to nie je to, čo by to malo byť. Skúsil by som pozrieť spracovanie článku na iných Wiki napr. [[:en:G_major|EN Wiki]] (viac textu, viac zdrojov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:59, 28. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Michal Skokann|Michal Skokann]] (13:38, 2. marec 2025) == Dobrý deň, ak chcem pridať obrázok do wikipedie ale nefotil som ho, tak mi to nezoberie?? Lebo som robil stránku o zimnom štadióne v Trebišove a musel som použiť svoj nafotený obrázok, Ďakujem za odpoveď. MS --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 13:38, 2. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] Nazdar. No obrázky, ktoré sú zobrazované na Wikipédii pochádzajú najmä z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam sa dajú aj súbory nahrávať, no treba si dať pozor ako to tam funguje (čo sa tam môže a nemôže nahrávať). Na Commons sa dávajú najmä vlastné fotografické výtvory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:20, 2. marec 2025 (UTC) ::Diky moc takže keď chcem vytvoriť stranku a nemám fotku tak mám ísť na commons? diky --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 18:43, 2. marec 2025 (UTC) :::Nie každý objekt tam má nahrané súbory a v prípade štadióna skús pozrieť pod mestom. Nahrať sa tam nedá čokoľvek, ide o autorské práva, preto je najjednoduchšie nahrávať vlastné foto.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:48, 2. marec 2025 (UTC) ::::Ďakujem pekne za pomoc. --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 19:29, 2. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] (16:45, 3. marec 2025) == Chcem upraviť a doplniť entitu KIS3G --[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Katuščák|diskusia]]) 16:45, 3. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] Nazdar, ak ide o heslo [[KIS3G]], tak upraviť ho môžte, len treba dať pozor aby prípadné doplnené info bolo [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojované]]. Samozrejme text musí byť písaný [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedickým štýlom]]. Skúste možno konkretizovať vašu myšlienku. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:02, 3. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Lekvarnička|Lekvarnička]] (09:55, 4. marec 2025) == Ahoj, Snažila som sa vytvoriť nový článok o sezóne 2023/24 ženskej futbalovej ligy. Spravila som tabuľky, zápasy. Mám pocit, ze článok už spĺňa požiadavky, ale vedel by si sa prosím na to pozrieť a pripadne mi poradiť čo ešte upraviť? Vďaka --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:55, 4. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] Nazdar, stánku, ktorú ste vytvorili som presunul na názov [[1. slovenská futbalová liga žien 2023/2024]] a pár drobností som obmenil. Do článku by trebalo podopĺňať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], prípadne [[Pomoc:Infobox|pridať Infobox]]. Otázka je taktiež, či je článok dostatočne významný = [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 4. marec 2025 (UTC) ::Ahoj, doplnila som wikilinky, kategórie a infobox. A či je článok dostatočne významný, podľa mňa je, na wikipédii sú stránky o mužských futbalových ligach, [[Niké liga 2023/2024|prvej]], [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|druhej]] aj [[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|tretej]], s rozpisom sezón, [[4. liga]], [[5. liga]], [[6. liga|6.liga]]<nowiki>, takže nevidím dôvod prečo by prvá ženská liga nemohla byť tiež. ~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:57, 5. marec 2025 (UTC) == Squid Game == Ahoj Fillos X. Na stranku https://sk.wikipedia.org/wiki/Squid_Game#Kritick%C3%A9_ohlasy som doplnil kriticke ohlasy podla ceskej verzie a doplnil som vetu od nasho skolskeho psychologa. Mozes prosim pomoct doplnit referencie podla ceskej stranky? vdaka --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 21:32, 7. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Jozo|Jozo]] Čau Joži, ok pozriem ti na to. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 7. marec 2025 (UTC) ::<3 ;-) --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 22:26, 7. marec 2025 (UTC) == Subterra == Dobry den Fillos X. Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru Subterry v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok. moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku "Stranky na zmazanie" kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu. Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:55, 14. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Nazdar. Ohľadom článku [[Subterra]] mi nie je úplne jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. Obsah článku sa dá teoreticky doplniť aj do hesla [[Staré divadlo Karola Spišáka]]. Niekedy sa sporné články riešia spôsobom, že sa o nich hlasuje viď [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Na to aby sa o nich mohlo hlasovať (o ponechaní či zmazaní) sa vytvára stránka [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Subterra]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 14. marec 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Dakujem za komentar a poznamky. Suhlasim s tym ze clanok o Starom Divadle potrebuje rozsirenie a doplnenie. Subterra je tam spomenuta proporcne k tomu existujucemu textu o divadle. Tiez sa jednalo sa o dva rozne subjekty s trocha inym zameranim a dosahom ktore mali chvilu spolocnu cestu. Myslim ze si obe ustanovizne zasluzia svoj vlastny clanok so vzajomnymi referenciami. Bol by som velmi rad ak by sa clanok o Subterre ponechal v existujucom rozsahu a rad doplnim text o starom divadle. Dakujem za pochopenie. ::Mam otazku ohladom tej "stranka na zmazanie". Mam vytvorit tu stranku ja alebo to robi iny redaktor? Dakujem. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 19:32, 14. marec 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] IMHO mi to príde zbytočné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 14. marec 2025 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dakujem za odpoved. Budem vdacny za komentare ohladom toho ci moj clanok splna ktriteria minimalneho clanku alebo nie (zdroje, format, atd.) ::::Registrujem vas osobny nazor ze vam to mozno pride zbytocne a mne zasa nie - to je velmi subjektivne. Inak by som nad tym netravil tolko casu. Rad privitam komentare a navrhy ohladom formalnej stranky ohladom vylepsenia. Dakujem a tesim sa na odpoved. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:00, 15. marec 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Čo som si ešte tak všimol osobne mi príde sekcia Externé odkazy zmiešaná s tým, čo má byť v samostatnej záverečnej časti Literatúra viď. [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 17. marec 2025 (UTC) ::::::Dakujem za komentar. Ucim sa rychlo a presuniem to do kapitoly Literatura. Dakujem! --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 13:05, 17. marec 2025 (UTC) ::::::Este reakcia k tomu spajaniu clanku so Starym divadlom. Subterra nebola súčasťou Starého divadla v zmysle právneho prepojenia či vlastníctva. Aj keď pôsobila v priestoroch pod budovou, kde sa neskôr nachádzalo Staré divadlo, išlo o nezávislú entitu. Tieto priestory vrátane terasy a časti zazemia Subterry, právne nepatrili SDKS, ale zostali vo vlastníctve alebo správe Divadla Andreja Bagara od ktoreho sa Stare divadlo pravne oddelilo. ::::::Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 17:02, 17. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Adela-zofka|Adela-zofka]] (20:16, 14. marec 2025) == ked som este pred tym ako som si zalozila ucet napisala do diskusie tak teraz tam je moje pouzivatelske meno alebo to s ktorim som to pisala --[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] ([[Diskusia s redaktorom:Adela-zofka|diskusia]]) 20:16, 14. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] Nazdar – Keď ste ešte nemali založený účet, tak všetky vami zverejnené úpravy boli radené k IP adrese. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:38, 14. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (20:07, 29. marec 2025) == Dobrý deň, snažila som sa upraviť článok o Tomášovi Tuláčkovi podľa vašich odporúčaní. Mohli by ste prosím skontrolovať na pieskovisku jeho aktuálny stav? Prípadne čo treba ešte vylepšiť. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 20:07, 29. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Likuška/pieskovisko]] mi stále úplne nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipediská významnosť]]. Čo sa týka formálnej stránky pieskoviskovej verzie tak (zbežne všimnuté nedostatky): :* [upraviť | upraviť zdroj] – toto tam nemá čo robiť :* na dokladanie tvrdení treba použiť klasické citačné šablóny viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov]] a [[Pomoc:Referencie]] :* na rozpätie rokov sa nepoužíva bold (tučné písmo) :* niektoré sekcie by som dal v odrážkach :* nesprávne uvedené typografické náležitosti ([[pomlčka]], [[spojovník]]) :Odporúčam pozrieť napr. inak prepravované podobné heslá v [[:Kategória:Českí huslisti]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:29, 29. marec 2025 (UTC) == Šablóny experimentov == Nazdar. Mimo nejakých extrémnych excesov pls. nedávaj ako prvé upozornenie hneď 3. stupeň (ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8010628]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 30. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:20janaj20|20janaj20]] (17:21, 31. marec 2025) == Dobrý deň, chcela by som sa či by sa dalo/ bolo by možné a v súlade so všetkými pravidlami ak by som k wiki stránke herečky Zdeny Studenkovej pridala aj youtube kanál, ktorý pridáva len filmy a videa s pani Studenkovou. Link: https://www.youtube.com/@Zdenkafanpage/featured --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:21, 31. marec 2025 (UTC) :bolo by to v odseku externé zdroje samozrejme, len aby si ľudia vedeli nájsť a lepšie dohľadať filmy --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:24, 31. marec 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] S týmto by som sa obrátil skôr na diskusnú stránku čl. čiže [[Diskusia:Zdena Studenková]]. Ako uviesť by sa to dalo ako jedna odrážka v sekcii Externé odkazy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:40, 31. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Foxo82|Foxo82]] (08:52, 11. apríl 2025) == Potreboval by som nahrať logo firmy s licenciou Fair use pre slovenskú wikipediu, no nikde som sa nedočítal akým spôsobom to môžem nahrať, iba to, že by to nemalo byť na Commons. Vedeli by ste mi s tým poradiť? --[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] ([[Diskusia s redaktorom:Foxo82|diskusia]]) 08:52, 11. apríl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] Nazdar. Prvou otázkou mi je či vôbec samotné heslo [[Twd]] je [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]] (do ktorého predpokladám by fotka mala ísť). Vo zvyku býva nahrať obrázok na [[Wikimedia Commons|Commons]] ([[Pomoc:Obrázok]]) a následne z tade ho „vytiahnuť“ do článku. Na úložisko Commons sa nahrávajú prevažne vlastné výtvory alebo tie, ktoré majú autorské povolenia (viď [[diffblog:2018/01/17/add-your-photos-to-wikimedia-commons/|tu]]). Nejakú príručku som našiel aj na stránke [[Pomoc:Nahrať súbor]] a [[:en:Wikipedia:How_to_upload_a_photo|Wikipedia:How to upload a photo]]. Pri logách firiem (a iných spoločností) si treba dávať pozor na ich chránenosť autorstvom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:27, 11. apríl 2025 (UTC) == Filmové ext.o. šablóny == Nazdar. Filmové šablóny externých odkazov vkladaj prosim v skrátenej forme: * buď <code><nowiki>{{Csfd film|82707}}</nowiki></code>, viď napr. úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8019242] (pri vkladaní cez VE stačí vyplniť parameter „1“). Názov za bežných okolností nie je nutné ani žiadúce vypĺňať, berie sa z názvu stránky (s odstránením prípadnej rozlišovacej zátvorky). * alebo úplne bez parametrov (<code><nowiki>{{Csfd film}}</nowiki></code>), viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8014587]. Identifikátory sa dotiahnu z WD položky osoby alebo filmu, čo má dve výhody: 1. nie je potrebné ich pre vloženie š. dohľadávať, drvivá väčšina filmov ich už na WD má vyplnené; 2. centrálna evidencia predchádza chybám, redundancii údajov a zjednodušuje prípadnú aktualizáciu (ak by sa zmenil identifikátor, napr. v dôsledku odstránenia duplicity na strane niektorej filmovej db.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 16. apríl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] OK, budem dávať podobu iba s IDčkom. Ešte ma tak napadlo ohľadom tých ext. šablón pri osobách ([[Šablóna:Csfd meno|ČSFD]], [[Šablóna:Imdb meno|IMDb]], [[Šablóna:Fdb meno|Fdb]], [[Šablóna:Kinobox meno|Kinobox]]) či je nutná tá kurzivácia úvodnej osoby. Keď tak zbežne pozerám tak napr. cs Wiki [[:cs:Petr_Štěpánek_(herec)|tu]] to má bez kurzívy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:08, 17. apríl 2025 (UTC) ::Hej, zrejme nie je nutná, dik za upozornenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:36, 17. apríl 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Lihanica|Lihanica]] (08:17, 26. apríl 2025) == Dobrý deň. Prosím Vás, ako môžem vytvoriť nový článok? S pozdravom O. Lihanová --[[Redaktor:Lihanica|Lihanová O.]] ([[Diskusia s redaktorom:Lihanica|diskusia]]) 08:17, 26. apríl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lihanica|Lihanica]] Nazdar, nový článok môžete vytvoriť tak že do URL ''<nowiki>https://sk.wikipedia.org/wiki/X</nowiki>'' za X napíšete názvov vami požadovaného názvu / článku. Ako nováčikovi vám odporúčam si preštudovať prípadne ako má taký článok vyzerať: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Článok by mal každopádne spĺňať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]]. Ak niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:36, 26. apríl 2025 (UTC) == Seniori píšu wikipediu == Ahoj Filip. Môj zámer napísať článok a zverejniť informácie o mechanikovi Kappelerovi sa mi podaril - takto to po úprave vypadá na nemeckej wikipédii: Ludwig Kappeller – Wikipedia Poznamenávam, že na nemeckej wikipédii som sa nestretol s infoboxom - tak som infobox nevložil. --[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir Streicher|diskusia]]) 19:01, 26. apríl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] Som rád, že sa podarilo, na de Wiki sa u osobností IB moc nepoužíva (čo som pozeral). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:39, 26. apríl 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] (08:03, 28. apríl 2025) == Dobrý deň pokúsil som sa vstúpiť wikipediu, a nejako sa to podarilo. venujem sa výlučne historii VT budem sa snažiť opravovať prípadne doplňať nesprávne údaje. moja stará, už neaktualizovaná stránka je nostalgicketatry.sk momentálne svoje príspevky publikujem na pomehore.sk určite sa ozvem s pozdravom OJ --[[Redaktor:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] ([[Diskusia s redaktorom:Nostalgicketatry|diskusia]]) 08:03, 28. apríl 2025 (UTC) == Prepojenie na Wikidata == Ahoj, prepojil si článok [[Bazilika Panny Márie Ružencovej]] na nesprávne Wikidata. Správne bz to malo byť prepojené na [[wikidata:Special:EntityPage/Q746283|Q746283]] Vďaka --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 04:07, 1. máj 2025 (UTC) :Ahoj, pokojne to oprav. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:21, 1. máj 2025 (UTC) ::Priznám sa, že nech pátram ako pátram, neviem ako to to zmeniť :( --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 08:37, 1. máj 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:52, 1. máj 2025 (UTC) ::::Ďakujem. Viem to aj ja zmeniť? Neprišiel som na to ako --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:03, 1. máj 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Nazdar, zmeniť to viete aj vy. Stačí len na [[Wikiúdaje|Wikidátach]] (na správnej stránke) odstrániť konkrétny článok a heslo prepojiť s iných správnym článkom. Pri klasickom vytvorení nového článku na Wikipédii sa [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]] prepájajú pomocou rozkliknutia panelu Nástroje (na hornej lište) a vybraním položky Pridať medzijazykové odkazy, a následne vyplniť zobrazenú tabuľku. Po tomto úkone by sa mal článok prepojiť s ostatnými Wiki. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:01, 1. máj 2025 (UTC) ::::::6iaľ, pri novom článku mi to nejde - vypisuje: ::::::Došlo k chyběYou do not have the permissions needed to carry out this action. ::::::   Táto stránka bola zamknutá aby sa zamedzilo úpravám. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC) :::::::Pri článku [[Pápežská univerzita Gregoriana]] --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Zvláštne, každopádne článok je už poprepájaný [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q467025&action=history tu]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:45, 8. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Kristina Melova|Kristina Melova]] (11:29, 2. máj 2025) == kolko deti ma pribezne dwti --[[Redaktor:Kristina Melova|Kristina Melova]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristina Melova|diskusia]]) 11:29, 2. máj 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Niiiika|Niiiika]] dňa [[Nikol Brestovská]] (23:21, 3. máj 2025) == ako odstránit s tadial odkaz? --[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] ([[Diskusia s redaktorom:Niiiika|diskusia]]) 23:21, 3. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] Myslíte odstrániť odkaz odkiaľ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:10, 4. máj 2025 (UTC) ::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:30, 4. máj 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026]] (08:07, 4. máj 2025) == Se --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 08:07, 4. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Vlksaki|Vlksaki]] (11:53, 10. máj 2025) == Zmazali mi stránku, dovod ze propagujem seba . Stránka bola pravdivá a plnohodnotná. Niekto sa cíti byť asi doležitý. --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 11:53, 10. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] Nazdar. Stránky sa zvyknú mazať (správcami) keď nesplňujú podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickej významnosti]], v tomto prípade išlo asi o self-promo ([[Wikipédia:Konflikt záujmov]]), a na to Wikipédia určená nie je ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:04, 10. máj 2025 (UTC) ::aha v tom prípade serem na celu wikipediu :D a si tu píšte o čupakrabe premňa zamna alebo počkám rok dva a sami o mne napíšete :D --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 13:42, 10. máj 2025 (UTC) :::Nikto sa tu okrem teba necíti byť dôležitý! Máš x možností zaujať na sociálnych sieťach, no tu sa nateraz prosím nesnaž porovnávať s osobnosťami s encyklopedickou významnosťou. Založ si blog, vlog či využi inú formu propagácie. Wiki nateraz naozaj nie je vhodné miesto na tvoje pokusy dobyť svet. :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 14:50, 10. máj 2025 (UTC) ::::nevadi hlavne že článok o cupakabre máte uverejnený --[[Špeciálne:Príspevky/178.253.147.85|178.253.147.85]] 17:06, 10. máj 2025 (UTC) :::::Nikto ti nebráni napísať dobrý článok o čomkoľvek, encyklopedicky významnom, čo bude mať požadovanú štruktúru, náležitosti a zdroje. Prestaň znevažovať prácu iných a ukáž, že nie si "hrdina" len za anonymnou IP adresou, ale vieš prispieť do projektu wikipédie. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:03, 10. máj 2025 (UTC) ::::::Ivan Donoval patrí do encyklopédie? Že on môže mať článok a ja nie ? Ako je mi už ukradnutá celá Wikipedia  niesom anonym stačí si dať do Google Vlk Saki asi 13 článkov vam nabehne   --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 18:29, 10. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] (04:22, 21. máj 2025) == Zdravím, prečo keď som vytvoril článok o tom čo je "Hekaťanstvo" tak mi to nenájde nikde ani na google ani na wikipedii aj keď to je publikované --[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] ([[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik|diskusia]]) 04:22, 21. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] Nazdar, vo Wikipédii (SK) sú iba tie heslá, ktoré niekto vytvoril. Ohľadom [[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik]], by text nemal byť uvedený na [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránke redaktora]], ktorá na to nie je určená. Na tieto účely slúži buď [[Wikipédia:Pieskovisko|verejné]] alebo súkromné pieskovisko ([[Redaktor:Karsa Patrik/Pieskovisko]]). Každopádne v súčasnosti stránka [[Hekaťanstvo]] neexistuje. Každý text o ktorom by ste chceli vytvárať heslo musí byť doložený zdrojmi, z kadiaľ informácie v článku [[Wikipédia:Overiteľnosť|pochádzajú]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:07, 21. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] (16:28, 23. máj 2025) == Dobrý deň, môžem sa opýtať, ako sa sem potom vrátim, keď teraz opustím moju domovskú stránku? --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:28, 23. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] Nazdar. Myslíte vrátiť sa na túto diskusnú stránku, či niekde inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:36, 23. máj 2025 (UTC) ::Prepáčte, som na Wikipédii nový. Len som si niečoho nevšimol. --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:44, 23. máj 2025 (UTC) :Na vrchnej lište máš odkazy - skratky na svoju DS, pieskovisko i domovskú stránku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:40, 23. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] (20:32, 27. máj 2025) == Dobrý deň, vytvoril som stránku “Juraj Štubniak”, využil všetky dostupné online zdroje - o významnosti z článku asi nie je pochýb a aj tak článok treba prepísať? Čo treba spraviť inak, aby bol článok v poriadku? Ďakujem. --[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak|diskusia]]) 20:32, 27. máj 2025 (UTC) :→ [[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak#Juraj Štubniak]] (veľké množstvo citovaných zdrojov samo o sebe encyklopedickú významnosť nezaručuje, podstatné sú tie, spĺňajúce 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:48, 27. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] Nazdar, (ako bolo už spomenuté) heslo moc nespĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]], pôsobí miestami ako promo. Upravil / skrátil by som sekciu ''Zoznam hudobných diel v postprodukcii Juraja Štubniaka'' a niektoré neencyklopedické sekcie odstránil ako ''Zdravotné komplikácie''. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 28. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (06:47, 28. máj 2025) == akým spôsobom mám začať z vylepšovaním článkov potrebujem dajaké úvodné tipy --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 06:47, 28. máj 2025 (UTC) :Úvodný tip znie, prejdi si užívateľskú príručku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:24, 28. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar, ohľadom príručiek odporúčam tieto: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Samozrejme ak budú nejaké konkrétne nejasnosti neváhajte sa opýtať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:44, 28. máj 2025 (UTC) == Filmy podľa názvu == Jaký je význam té kategorie? Jestli má jít o seznam všech filmů z [[:Kategória:Filmy]], tak to už lze velice snadno vygenerovat nástroji jako je PetScan. Nevidím tedy významný užitek. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 11:35, 29. máj 2025 (UTC) Plus ďalšie dve veci: 1. zámer ísť takto hromadne kategorizovať nejakú sadu článkov, je dobré niekde aspoň jednou vetou avizovať a počkat na odozvu. 2. keďže ide o stovky až tisíce čl., je to vec zrelá na strojové, nie manuálne zapracovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:39, 29. máj 2025 (UTC) :Každopádne je to už dokončené, snažil som sa úpravy robiť priebežne i keď strojovo by to bolo efektívnejšie. Pôvodne som očakával výslednú sadu pridaných kat. v nižších jednotkách. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:44, 29. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] (12:14, 4. jún 2025) == čauko, zmazali mi stranku xapp, vieš mi poradiť ako ju udržať alebo publikovať, vdaka. kam mam pridať nejaké potrebne linky atd? --[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] ([[Diskusia s redaktorom:Kurodfvkinbosss444|diskusia]]) 12:14, 4. jún 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] Nazdar. Heslo [[xapp]] bolo zmazané z uvedeného dôvodu: ''nedoložená encyklopedická významnosť'' [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|[info]]]. Každý článok na Wiki by mal byť dostatočne významný (mali by byť dodržané [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojovaný]]. Prípadný koncept, na ktorom viete pracovať si viete prichystať na vlastnom pieskovisku [[Redaktor:Kurodfvkinbosss444/Pieskovisko]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:10, 4. jún 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022]] (11:54, 14. jún 2025) == Je slovak --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 11:54, 14. jún 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:32, 14. jún 2025 (UTC) == Re: Vandalizmus stránky [[Robert Fico]] == Ahoj, vedel/a by si prosím zapnúť nejakú základnú formu "edit protection" pre stránku [[Robert Fico]]? Vzhľadom na jeho charakter a dlhodobé kontroverzné vystupovanie je táto stránka pravidelne terčom vandalizmu pridávaním rôznych prívlastkov ap. Bol by som ti vďačný, ak vieš ako na to. ~ Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 20:38, 14. jún 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Kubo2|Kubo2]] Nazdar. Odporúčam na tieto veci použiť [[Wikipédia:Nástenka správcov]] alebo prípadne [[Diskusia:Robert Fico|samotnú diskusnú stránku]] kde sa dá diskutovať k téme či problémom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:50, 14. jún 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (07:39, 30. jún 2025) == Pokúšal som sa vylepšiť článok o Radoslav Maslík pridal som referencie odkazy na iné články na Wikipédii, ktoré sa zaoberajú problematikou ktoré súvisia s danou osobou. Ako mám ešte upraviť tento článok ďakujem za rady a tvoj čas. --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 07:39, 30. jún 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk]] je potrebné si položiť otázku či daná osoba spĺňa [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Wikipedickú významnosť]] (posudzovanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čisto formy týkajúcej sa heslu chýba [[Pomoc:Infobox|Infobox]], životopis, kategórie a nejaká štruktúra biografického hesla (pre inšpiráciu napr. niekto v [[:Kategória:Slovenskí knihovníci]]). Každé heslo by malo mať ozdrojované informácie (viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|uvádzanie zdrojov]]). Odporúčam si pozrieť aj príručky ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. V prípade nejasností dajte vedieť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:04, 30. jún 2025 (UTC) ::K článku ::'''Radoslav Maslík''' :: uvádzam, že má doplnené aspoň ::'''dva nezávislé, netriviálne a spoľahlivé zdroje''' ::, tak neviem posúdiť či sú ::'''splnené podmienky encyklopedickej významnosti''' :: podľa odporúčania ::[[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľnahlivé zdroje|Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]] ::<nowiki>:</nowiki> ::# '''Maslík, R.''' Obchodne nedostupné diela na Slovensku. ''ITlib. Informačné technológie a knižnice'', roč. 26, č. 3–4 (2022), s. 49–59. ISSN 1335-793X. ::# '''Maslík, R.''' MDT Online – Aplikácia aktuálnej verzie 2011. ''Knižnice 2015 – zborník z celoslovenskej konferencie'', s. 159–165. <nowiki>ISBN 978-80-972135-0-3</nowiki>. ::Ďakujem za odpoveď --[[Špeciálne:Príspevky/194.160.178.6|194.160.178.6]] 07:40, 3. júl 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Každopádne je stále forma / vzhľad stránky nevyhovujúci. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:20, 4. júl 2025 (UTC) == Úprava stránky Radovský potok (prítok Ublianky) == Drahý redaktor Fillos X, redukcia názvu stránky Radovský potok (prítok Ublianky) do podoby Radovský potok je unáhlený krok, lebo tento štandardizovaný názov na Slovensku nie je jedinečný. Máme aj už štandardizovaný Radovský potok (prítok Zadnej vody) v povodí Demänovky v katastrálnom území Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš, ale ešte nemá svoju WIKI stránku. Nemožno vylúčiť, že bude aj tretí potok tohto názvu. Starček. 2025-07-15. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 07:55, 15. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Starček|Starček]]: Odmazanie príznaku (zátvorky) v infoboxe nevadí. Postačuje rozlíšenie predmetov v názve článku. V prípade, ak zakladáš stránku s príznakom v zátvorke, je vhodné ihneď vytvoriť aj rozlišovaciu stránku v základnom tvare. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:01, 15. júl 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Schramko33|Schramko33]] (16:31, 15. júl 2025) == Ako môžem vytvoriť novú stránku o osobnosti - priekopník potápania na Slovensku? --[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] ([[Diskusia s redaktorom:Schramko33|diskusia]]) 16:31, 15. júl 2025 (UTC) :{{ping|Schramko33|s=1}} Ahoj, v prvom rade treba overiť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] danej osoby a dostatok vhodných zdrojov. Potom už stačí postupovať podľa [[Pomoc:Minimálny článok|požiadaviek wiki]]. Inšpiruj sa podobnými článkami.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:47, 15. júl 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] Nazdar. Heslo môžete vytvoriť (ak už neexistuje), tak že daný názov článku zadáte do vyhľadávača na Wiki a po potvrdení sa vám zobrazí červený link. Po kliknutí naň môžete vytvárať stránku. Každopádne je potrebné aby budúci článok spĺňal [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (doloženú zdrojmi) a štandard / formu encyklopedického článku. Skúste možno konkretizovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:48, 15. júl 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] (13:07, 19. júl 2025) == Ako mám vytvoriť vlastnú informáciu a fotku? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:07, 19. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Ak chcete vytvoriť nejaký článok o osobách odporúčam pozrieť: [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]]. Iba významní ľudia môžu mať stánku na Wiki – je u nich doložená podmienka [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Vlastné články sú častokrát sefpromá, ktoré bývajú mazané (s čím súvisí [[Wikipédia:Konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). Pre prispievanie do Wiki odporúčam ešte prejsť nejaké tie všeobecné príručky: [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:22, 19. júl 2025 (UTC) ::Jedná sa o spisovateľa práve čítam jeho knihu a z akéhosi dôvodu , nieje o ňom na Wikipédii a i zmienka. --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 17:33, 19. júl 2025 (UTC) :::Ten akýsi dôvod bude ten, že ho doteraz nikto nevytvoril :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:43, 19. júl 2025 (UTC) == Fotka a životopis osobností == ako mám vytvoriť na Wikipédii? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:08, 19. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Fotky sa nahrávajú na [[Wikimedia Commons|Commons]] odkiaľ sa dajú načítať na Wiki stránky. Odporúča sa tam „ukladať“ vlastné fotografické súbory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:25, 19. júl 2025 (UTC) == Žiadosť o odborné posúdenie článku Vizuálna technika učenia == Dobrý deň, obraciam sa na Vás ako skúseného redaktora so žiadosťou o prehodnotenie šablón {{Tl|významnosť}} a {{Tl|urgentne upraviť}}, ktoré boli vložené k článku [[Vizuálna technika učenia]] anonymným redaktorom 17. 7. 2025. Článok bol následne doplnený o nezávislé zdroje (odborné posudky, recenzie, ocenenia, vizuálny materiál, použitie v praxi). Autor šablón nereaguje viac než 11 dní, diskusia ostáva bez odpovede. Prosím o Váš názor alebo zásah pred zmazaním článku 31. júla. Ďakujem Vám vopred za spoluprácu. S úctou, --[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 16:31, 29. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] Nazdar. Nie som si istý, či článok spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] doloženú klasicky [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Z mojej strany by som upravil [[Pomoc:Referencie|niektoré citácie]], [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|isté časti zredukoval]], [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|doplnil wikilinky]] či doplnil [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]]. [[Typografia (umenie)|Typografické]] náležitosti som v hesle opravil. PS: nezahlcoval by som zbytočne viacerých redaktorov tou istou správou na [[Wikipédia:Diskusná stránka|DS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:29, 29. júl 2025 (UTC) ::Ďakujem za spätnú väzbu a úpravy typografických náležitostí. ::K otázke encyklopedickej významnosti by som si dovolila doplniť: 1.'''Výskum pod vedením PhDr. Adely Melišekovej Dojčanovej, PhD.''', ktorý bol publikovaný v recenzovanom odbornom časopise pre pedagogické vedy, spĺňa podmienku '''nezávislého sekundárneho zdroja''' – autorka výskumu nie je autorkou metodiky VTU, výskum vznikol samostatne. 2. Druhým relevantným nezávislým zdrojom je zaradenie do '''Katalógu inovácií vo výchove a vzdelávaní''' Ministerstva školstva SR, ktoré prechádza odborným schvaľovacím procesom na národnej úrovni. 3. Priložené '''recenzné posudky''' (napr. Mgr. Labudová, ...) sú vypracované nezávislými odborníčkami a boli súčasťou procesu zaradenia '''Abecedy TROCHA INAK- vizuálna technika učenia''' do národného registra didaktických pomôcok. ::Mrzí ma, ak mohlo pôsobiť rušivo, že som oslovila viacero redaktorov. Po vložení údržbovej šablóny (s dátumom 31. 7. 2025 ako termínom možného zmazania článku) som okamžite zareagovala a odstránila vytknuté nedostatky, no cca 11 dní nikto nereagoval a termín s dátumom 31. 7. 2025 je za dverami– preto som sa rozhodla kontaktovať viacero redaktorov v nádeji, že sa mi niekto ozve. ::Na základe vyššie uvedených skutočností si Vás týmto dovoľujem požiadať o '''opätovné prehodnotenie encyklopedickej významnosti článku''' a zároveň o '''odstránenie údržbových šablón''', ktoré aktuálne znižujú dôveryhodnosť článku napriek doloženým nezávislým a odborným zdrojom. ::Ďakujem Vám za porozumenie a konštruktívny prístup. ::S úctou, ::<nowiki>--~~~~</nowiki> --[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 19:03, 29. júl 2025 (UTC) == Zapojení do Wiki Loves Film == Dobrý den, všiml jsem si, že jste se zapojil do výzvy [[metawiki:Wiki_Loves_Film|Wiki Loves Film]]. Děkujeme za to. Jen prosím o používání hashtagu '''#wikifilm''', jinak není možné vás zařadit do soutěže. Děkuji a přeji hezké léto. --[[Redaktor:Pavel Bednařík (WMCZ)|Pavel Bednařík (WMCZ)]] ([[Diskusia s redaktorom:Pavel Bednařík (WMCZ)|diskusia]]) 10:09, 16. august 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] (12:59, 17. august 2025) == Dobrý deň, rada by som vložila odkaz z you tube kanála. Je to možné? Ak áno, ako? Ďakujem. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 12:59, 17. august 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Nazdar. Skúste konkretizovať v akom článku a čo vložiť? Klasicky sa nezvykne odkazovať na [[YouTube]] ale môže byť napr. uvedený odkaz na oficiálny YT kanál konkrétneho článku v [[Wikipédia:Záverečné sekcie|sekcii Externé odkazy]]. Alebo ak nejaké info vo Wiki článku pochádza z dôveryhodného videa na YT, tak sa dá odcitovať [[Šablóna:Citácia elektronického dokumentu|pomocou šablóny]] ([[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|Wikipédia:Citácie]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:12, 17. august 2025 (UTC) ::Zdravím, vďaka za odpoveď. Mám na YT vlastný kanál Celé Slovensko. Jedno video obsahuje vždy jeden komplet okres so všetkými obcami a mestami (fotky). Tak som myslela, že by sa to dalo popriraďovať k jednotlivým okresom na wikipédii ako odkaz. ::chcela som poslať odkaz na jedno video ako príklad, ale nie je to možné --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 13:25, 17. august 2025 (UTC) :::Nepatrí to sem, amatérske videá z youtube tu nemajú čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 13:57, 17. august 2025 (UTC) ::::Ďakujem za zdvorilú odpoveď. Pekný deň. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:01, 17. august 2025 (UTC) :::::Okrem toho tie fotky vo videu sú posťahované z netu, nie sú vaše, takže je to navyše porušovanie autorských práv. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 14:05, 17. august 2025 (UTC) ::::::Okrem toho sa mýlite a krivo ma obviňujete. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:09, 17. august 2025 (UTC) :::::::Beriem späť, môžu to byť fotky z [https://slovenskerekordy.sk/index.php/rekordy-roka-2024/1748-cele-slovensko-za-6-rokov-autom tejto akcie]. Ale aj keby, fotky sú na commonse, takže takéto videá len z fotiek nemajú v encyklopédii žiadnu odbornú pridanú hodnotu. Lepšie by bolo nahrať len fotky na commons a takto ich pridať do článkov. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:23, 17. august 2025 (UTC) ::::::::Áno, správne, sú to fotky z tej akcie. V poriadku. Ja som sa len pýtala, chcela som len trochu prispieť k prezentácii Slovenska, pretože ho mám rada. Nikam sa nasilu netlačím. Prajem Vám tu všetko dobré a veľa úspechov a radosti z práce. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:29, 17. august 2025 (UTC) :::::::[https://commons.wikimedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka?uselang=sk Wikimedia commons] je úložisko fotiek so slobodnou licenciou pre potreby wikipédie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:27, 17. august 2025 (UTC) :: @[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Pre info: [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]. 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:13, 17. august 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] (20:58, 6. september 2025) == Dobrý deň prajem, mám dilemu ohľadne stranky nesúcu moje meno. --[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] ([[Diskusia s redaktorom:Daniel Pikalík|diskusia]]) 20:58, 6. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] Nazdar. V súčasnom stave má heslo [[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] viacero nedostatkov, medzi ktoré patria: absencia [[Pomoc:Infobox|Infoboxu]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórii]], [[Wikipédia:Štylistická príručka|formátu]], [[Wikipédia:Overiteľnosť|zdrojov]] (uvedené pomocou [[Pomoc:Referencie|citácie]]) či [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]]. V aktuálnom stave nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť osoby]] (zvyčajne doložená [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Odporúčam pozrieť pár príručiek ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] a prípadne podobne vypracované iné články (viďte napr. [[Otakar Vávra]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:05, 7. september 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (18:53, 12. september 2025) == Chcela by som, aby bol na dlho zdarma krátky oznam na wikipedii. Je to možné? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 18:53, 12. september 2025 (UTC) :Nie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:55, 5. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:35, 13. september 2025) == Takýto by bol text. Vážený budúci adepti hry na klavíri, alebo na elektrickom klávesovom nástroji. Volajte mi na tel. číslo 0905 475 874 hocikedy. Správu prijmem tiež. Volám sa Bea. --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:35, 13. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, Wiki na tieto účely určená nie je. Niekedy SK Wiki využíva [[MediaWiki:Sitenotice]], ale ten je určený na iné oznamy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:34, 13. september 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:59, 14. september 2025) == Dali by ste mi vedieť, či by tento text mohol byť na wikipedii natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:59, 14. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, nie ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|WP:Čo Wiki nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:13, 14. september 2025 (UTC) ::Mohli by ste mi dať vedieť ako a kde by som mohla mať zverejnený text natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:55, 17. september 2025 (UTC) :::A zdarma? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:56, 17. september 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals]] (14:14, 14. september 2025) == Prosím pomôž mi to upraviť aby to nezmazali --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 14:14, 14. september 2025 (UTC) :{{re|RaH174384|s=1}} Všetko potrebné je uvedené v údržbových šablónach, vložených v článku, stačí si prečítať odkazované texty. Najmä: [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] (aké zdroje sú predovšetkým potrebné na preukázanie encyklopedickej významnosti niečoho) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov#Odkazy na riadku v texte|uvádzanie zdrojov]] (ako citáciami zdrojov správne dokladať jednotlivé tvrdenia v texte článku; keďže upravuješ vizuálnym editorom, máš na to tlačidlo ''Citácia'' priamo hore na editačnej lište, citácie ti to v nejakej, ± použiteľnej forme vygeneruje a vloží automaticky). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:09, 14. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Odporúčam ešte pár príručok [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:43, 14. september 2025 (UTC) ::vies to opraviť? --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 23:10, 14. september 2025 (UTC) == Redaktor:Majo3452 == Ahoj. Nemáš nejaký rýchlejší kontakt na správcov ako je nástenka? Ten vandal, zdá sa, neprestane... --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:36, 26. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, mám, no už je bloknutý... Dik za pomoc. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 26. september 2025 (UTC) ::Nie je za čo. Taký vytrvalý vandal ani neviem, kedy tu naposledy bol, dobre, že bol celkom rýchlo zablokovaný. Pekný víkend :) . --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:45, 26. september 2025 (UTC) == Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal XY == Nazdar. Prečo tak krkolomné tvary ako názvy kat.? Nestačí ''„Filmy s hudbou XY“'' (''„Filmy s hudbou Serge Gainsbourga“'')? Podobne ''„Kategória:Filmy, ktoré režíroval Blake Edwards“'' → ''„Kategória:Filmy Blake Edwardsa“''. Ak bol zámer vyhnúť sa skloňovaniu tých mien a môcť ich ponechať v nominatíve, nie je nutné sa tomu vyhýbať, viď napr. [[:Kategória:Pomenovania podľa ľudí]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 27. september 2025 (UTC) Resp. čo sa týka kategorizácie filmov podľa réžie, to tu už je zavedené, pozri [[:Kategória:Filmy podľa réžie]], treba používať ten tvar (a teda aj tie zakladané kat. kategorizovať do tej kategórie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:12, 27. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Zaujímavé, napadlo ma, resp. rád by som spojazdnil [[:cs:Kategorie:Filmy_podle_národnosti_režiséra|toto]], ktoré sa nachádza i na CS Wiki. A k názvom, ti úplne neviem či tie skloňované tvary sú úplne to naj (aspoň pre mňa), obzvlášť pri „exotických“ menách osôb mi to príde proti srsti. Ako uznávam, že konzistentnosť by mala byť, ale neviem či práve zo skloňovaním. Nedalo by sa to nejako inak vyskladať, aby sa zachovala jednak krátkosť a druhak pôvodnosť mena? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:03, 28. september 2025 (UTC) ::Slovenčina je flektívny jazyk, vyskloňovaný tvar je prirodzenejší, než dlhá konštrukcia s nominatívom. Obzvlášť pri kategorizácii, kde je dôvod držať to čo najstručnejšie. ::Čo sa týka tej prípadnej nadstavbovej kategorizácie podľa národnosti režiséra, to je samostatná téma. Dá sa to ev. doplniť, prebral by som to ale najprv v Kaviarni, či to aj ostatní považujú za žiadúce. Tunajšia spomínaná [[:Kategória:Filmy podľa réžie|kategorizácia podľa režisérov]] zatiaľ nie ja tak rozsiahla, aby ju bolo technicky nevyhnutné štruktúrovať podľa ďalšieho aspektu. Na druhej strane, to delenie podľa národnosti existuje na 30+ projektoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:35, 28. september 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] IMHO Lepšie mi to príde urobiť teraz (tú, kat. podľa režiséra) ako časom keď ich tam bude viacero. Skúsim niečo dať do kaviarne... Napr. pri skloňovaných názvoch je trochu nevýhoda, keď niekto hľadá cez Ctrl+F a dáva si vyhľadať primárne nesklonnú podobu osoby. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:50, 28. september 2025 (UTC) ::::V článku je to bezpredmetné, tam ti to matchne meno režiséra v nominatívne v IB. V kategórii pozrieš na prvých pár položiek a pochopíš, že treba vyhľadávať prefix priezviska alebo vyskloňovaný tvar. Vo fulltext vyhľadávaní na wiki funguje normalizácia, malo by to nájsť invariantne voči skloňovaniu. Fakt nie je dôvod umelo obchádzať prirodzenú súčasť jazyka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:16, 28. september 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže asi nejako takto by to malo byť [[:Kategória:Filmy s hudbou Michela Magneho]], či? A podľa toho by som premiestil aj tie už vytvorené (Bachelet, Gainsbourg a Mancini). Nech je to teda už jednotné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:32, 28. september 2025 (UTC) ::::::Hej, akurát pri radení do tej kat. podľa národnosti treba dávať ako radiaci kľúč priezvisko a meno, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8096540]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 28. september 2025 (UTC) ::::::Plus radil by som to duplicitne, do zbernej kat. podľa skladateľa, aj podľa národnosti skladateľa, ako to je na enwiki. Tzn. viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_s_hudbou_Pierra_Bacheleta&action=edit&oldid=8096570]. Aby boli dohľadateľní aj priamo na jednej kope poďla priezvisiek. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:17, 28. september 2025 (UTC) ::::::Analogicky tá réžia. [[:Kategória:Filmy podľa réžie|Filmy podľa réžie]], [[:Kategória:Filmy podľa národnosti režiséra|Filmy podľa národnosti režiséra]], [[:Kategória:Filmy francúzskych režisérov|Filmy francúzskych režisérov]]. Alternatívne by prichádzalo do úvahy ''Filmy podľa francúzskeho režiséra'' alebo ''Filmy podľa francúzskych režisérov'' (ako si už založil ''[[:Kategória:Filmy podľa francúzskych producentov|Filmy podľa francúzskych producentov]]''), zatiaľ je to v rovine nástrelu, dá sa to ešte presunúť, ak prevážia argumenty pre niektorý tvar (napr. konzistencia s nejakou už existujúcou kategorizáciou). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:42, 28. september 2025 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ešte ma tak napadlo, že či pri napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Luc_Besson&action=edit tomto] má byť ten radiaci kľuč za kat. tiež alebo to platilo iba pre tie prípady ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_re%C5%BE%C3%ADrovan%C3%A9_Jeanom_Beckerom&action=edit tu]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 28. september 2025 (UTC) ::::::::Hej, má tam byť, v eponymnej kat. osoby sa dá vložiť rovno DEFAULTSORT, identický ako pri biografii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:49, 28. september 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Luki Troiak|Luki Troiak]] (13:23, 12. október 2025) == Dobrý deň, ako môžem pridávať obrázky do Wikipédie (keď vytváram aj keď upravujem články)? --[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luki Troiak|diskusia]]) 13:23, 12. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] Nazdar. Keď chcete pridať do článku obrázok / obrázky, tak pri editácii z [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálneho editoru]] kliknete na hornej lište na časť ''Vložiť'' a vyberte ''Obrázky a multimédia''. Tam zadáte názov obrázku, ktorý chcete vložiť do vášho článku. Všetky obrázky sú ťahané z [[Wikimedia Commons|Commons]] = čiže je možné, že na niektoré témy fotky nie sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:34, 12. október 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals (kapela)]] (12:40, 22. október 2025) == Pomôžte mi prosím s touto stránkou na vytvorenie --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 12:40, 22. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Článok vám bol zmazaný z dôvodu ''Obnovenie právoplatne zmazaného obsahu'' (viď bod [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie#V4]]). Predpokladám, že v článku nebola predtým doložená [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť]], čím bol tak zmazaný. V súčasnosti sú dôvody zmazania uvedené na linku [[Gorals (kapela)]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:42, 22. október 2025 (UTC) == Otázka od [[User:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] (22:22, 27. október 2025) == Dobrý deň, chcel by som sa opýtať na váš názor na túto [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor_(leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5)/ stránku] (preloženú z angličtiny). Hlavne čo sa týka štylistky a citácií keďže boli prekladané wiki prekladačom... Ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 22:22, 27. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Nazdar. V súčasnom stave má váš pieskoviskový draft [[Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor (letecká spoločnosť)]] ešte niekoľko nedostatkov. Pár postrehov: :* Keď ide o preklad inej Wiki, na článok je to potrebné uviesť ako jednu zo [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]] (viď napr. ''[[Cesta do pravěku]]'' sekcia Zdroj). :* Medzi jednotlivými citáciami nemajú byť medzery (pred ani za). :* Niektoré časti textu sú pozostatkami z anglickej verzie, čiže ich buď treba odstrániť alebo prekonvertovať do SK kontextu. :* Trebalo by opraviť aj [[Typografia (umenie)|typografiu]] textu. :* Keď bude článok v [[Pomoc:Menný priestor|hlavnom mennom priestore]] mal by byť [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovaný]]. :Text som nečítal, čiže gramatiku, formulácie či preklepy som nateraz neprezeral. Odporúčam prezrieť pár príručok, ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď bude z niečím problém pokojne dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:40, 27. október 2025 (UTC) ::Jasné ďakujem krásne práve takýto feedback som chcel... Pozriem sa na to... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 23:43, 27. október 2025 (UTC) ::Ešte ak by som sa mohol opýtať, ktoré pozostatky anglickej verzie ste mali na mysli nejak ich neviem nájsť... ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 00:41, 28. október 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Boli tam akési časti, ktoré tam už nevidím. Keď budem mať čas, skúsim čo to ešte na stránke prejsť... Zatiaľ sa inšpiruje u hesla podobne prepracovanými témami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:27, 28. október 2025 (UTC) ::::Môže byť že som ich odstránil/upravil, každopádne ďakujem... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 14:01, 28. október 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Ešte som vám tam pár vecí poupravoval, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AA10thunderbolttwo%2FCondor_%28leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5%29&diff=8111366&oldid=8111280 link]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:10, 28. október 2025 (UTC) ::::::Ďakujem krásne... s tými bodkami pri obrázkoch som si nebol istý.... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 07:44, 29. október 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Jurajprezident|Jurajprezident]] (22:03, 16. november 2025) == Dobrý deň, ako bývalý prezident SGU, by som mohol vložiť do textu aj volajaké historické fotografie z konferencií, kde sme boli začlenení do Európskej a Svetovej golfovej federácie. Je zvykom doplniť text fotografiami? Ak áno, ako sa to realizuje? S pozdravom Juraj Lupsina --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 22:03, 16. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Nazdar. V encyklopedických heslách na Wiki je dobré ak obsahujú aj príčetné fotografie. Všetky obrázky na [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] v článkoch pochádzajú z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam viete nahrať foto, len ideálne by malo ísť o vaše autorstvo, aby vám neboli fotky zmazané (viďte [[Pomoc:Ako nahrať súbor na Commons]] a [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:55, 17. november 2025 (UTC) ::Fotografie sú spoločné fotografie účastníkov výročného zasadania EGA 1995 a účastníkov 4. Svetovej konferencie 1997, prípadne fotografie prvých slovenských reprezentantov na majstrovstvách sveta a majstrovstvách európy družstiev. To znamená, že keď nie sú mojím autorstvom budú zmazané? --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 08:48, 17. november 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Skúste pozrieť [[commons:Commons:Licensing/sk|Licencia na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:50, 17. november 2025 (UTC) == Názvy diel == Nazdar. Čakal by som naivne, že to bude jasné z tých korektúr, no zjavne nie, takže explicitne: názvy diel je dobré uvádzať kurzívou konzistentne všade, vrátane RS: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 17. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom kurzivácie v RS som ju kedysi aplikoval (viď napr., niektoré staršie počiny [[Maigret]], [[Girls]] alebo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantomas_(rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka)&oldid=7643174 Fantomas]), no neskôr mi tie rozlišovačky nejaká IPčka permanentne v N počinoch pomenila na tvar bez kurzívy (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daddy_Cool&diff=7967338&oldid=7937880 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Banzai&diff=7967348&oldid=7938426 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smoliar&diff=7967356&oldid=7938645 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dobrodruh&diff=7967333&oldid=7938661 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kopyto&diff=7967330&oldid=7938675 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dva_roky_pr%C3%A1zdnin&diff=7967328&oldid=7940544 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantozzi_%28rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka%29&diff=7967347&oldid=7938596 tu]...), tak odvtedy som to bral tak, že v prípadoch RS by nemala byť aplikovaná kurzíva. Tak z toho mi nie je 100 % jasný konsenzus, tak neviem? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:26, 17. november 2025 (UTC) ::Ok, to som nezaznamenal. Ak má niekto výhrady, dá sa to otvoriť v Kaviarni, osobne ale nevidím dôvod na nekonzistentné uvádzanie, ak raz máme konvenciu uvádzať ich naprieč článkami kurzívou, prečo z tej konvencie vynechávať zrovna rozlišovacie stránky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 17. november 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako v tom plne s tebou súhlasím (tiež mi to prišlo divné = raz tak, raz onak), ale keď mi to niekto hlava-nehlava odkurzívoval bral som to ako už nejaký zaužívaný (predpokladám, že ide / išlo o jedného z EX redaktorov, či ???) bežný postup. A čo s tými stránkami čo mi odkurzívoval, mám to revertnúť / opraviť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:47, 17. november 2025 (UTC) ::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Len pre info viď [[Špeciálne:Príspevky/~2025-34963-01]] ohľadom RS... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:04, 20. november 2025 (UTC) :::::Napísal som mu k tomu na [[Diskusia s redaktorom:~2025-34963-01|DS]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:16, 20. november 2025 (UTC) Na margo súčasných doplňovačiek filmov do ''Pozri aj'' sekcií (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155786][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155846]): toto sú tiež prípady, kde by názov diela mal byť zrejme uvádzaný konzistentne kurzívou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:51, 29. január 2026 (UTC) :Ok, napravím... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:02, 29. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:JZVFX|JZVFX]] (12:31, 21. november 2025) == Ahoj, začal som písať svoju prvú wiki page na Blender simulácie, konkrétne rigid bodies. Vedel by si sa mi na to pozrieť dať nejaký tip ako to upraviť a podobne? Chcel by som to publikovať a naučiť sa, ďakujem. https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:JZVFX/pieskovisko --[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] ([[Diskusia s redaktorom:JZVFX|diskusia]]) 12:31, 21. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] Nazdar. Ohľadom pieskoviskového draftu by som doplnil nejaký ten úvod typu ''XYZ je ...'', poupravoval by som niektoré sekcie tak, aby sa bold písmo čo najviac zredukovalo (tučné písmo by malo byť ideálne iba ako zvýraznenie názvu článku) v úvodnej definícii. Vo finálnej verzii v hlavnom mennom priestore (nie teda na redaktorskom pieskovisku) by mal článok obsahovať [[Pomoc:Kategória|kategórie]]. Prípadne mrkni na pár odporúčaní [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď niečo neváhaj sa ozvať :-) ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 21. november 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] dňa [[Ondrej Ivan]] (14:51, 25. november 2025) == Ahoj, ako ako môžem vložiť obrazy ر na stránku --[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] ([[Diskusia s redaktorom:Marika Ivanová|diskusia]]) 14:51, 25. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] Nazdar. Ohľadom obrázkov tie sa tu na Wiki vkladajú vo [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálnom editore]] cez Vložiť ⮕ Obrázky a multimédia ⮕ Vyhľadávanie názvu obrázka. Všetky foto sú čerpané zo slobodného úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]], kde sa dajú nahrať aj vlastné img. Ohľadom fotiek odporúčam mrknúť aj [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:20, 25. november 2025 (UTC) == Portály == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8128160] a ďalšie: do článkov v ktorých je infobox pls. nedopĺňaj dodatočné portály koncovou š. Vzniká tam potom bordel, že nejaká časť portálov je hore, iná zas dole (kde to navyše rozdrbáva formátovanie, ak sa to vloží spôsobom na ktorom si nateraz zakladá pán autor príslušného odporúčania). Patrí to do toho infoboxu; ak to zatiaľ nepodporuje, radšej napíš do diskusie k tomu IB s pingom, že to tam treba doplniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:00, 2. december 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom portálov: dopĺňam ich do IB ak tam je tá možnosť (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Manor_Racing&diff=8104275&oldid=8104270 tu]) a keď mi to nejde, tak klasicky do časti kde sú ZS. Na SK Wiki je súčasný stav žiaľ taký, že viacero IB nemá ikonky pre portály. Do budúcna, keď si nejaký všimnem tak dám vedieť. .-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:15, 2. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:MartinZDK|MartinZDK]] (11:31, 22. december 2025) == Ahoj, vytvoril som článok: https://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_Fabu%C5%A1 Ale mám na ňom uvedené urgentnú úpravu: {{Tl|UU|20251211}} V popise vidím, že ju nemám odstraňovať sám. Ako mám ďalej postupovať? --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 11:31, 22. december 2025 (UTC) :@[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] Nazdar. Ak ti niekto dal na článok danú šablónu (zväčša je od skúseného editora) tak znamená to, že článok nie je v ideálnej forme na ponechanie. V tomto prípade sa už článok ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&action=history viď história]) značne zlepšil od pôvodnej verzie. No trebalo by ešte viacero vecí doladiť, napr. životopis [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|owikilinkovať]], jednotlivé tvrdenia článku dozdrojovať či upraviť niektoré odrážkové zoznamy. Niečo som vám už upravil ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&diff=8137634&oldid=8137159 viď]) tak držím palce na zbytok. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 23. december 2025 (UTC) ::Dík za pozretie a úpravy, owikilinkoval som článok, preidal aj ext. odkazy, zdrojov je tam dúfam dosť, odstránil som UU, tak snáď to bude ok. --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 10:48, 29. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) gsv4h9v8rb0mjaxkybq2f5ywh4h9fnc 0 691869 8199817 7980452 2026-04-17T17:16:29Z Bakjb 236375 wl 8199817 wikitext text/x-wiki {{Infobox dynastia |Meno = Babenbergovci |Erb = Österreich-Scheibler1ps.jpg |Popis erbu = Erb rakúskych Babenbergovcov |Krajina = {{Flagicon|AUT|style=vertical-align:0;}} [[Rakúsko]] |Materská dynastia = ([[Traungauerovci]], [[Eppenstein (zrúcanina hradu)|Eppensteinovci]]) |Tituly = [[Markgróf]], [[Vojvoda]] |Zakladateľ = |Mýtický zakladateľ = |Rok založenia dynastie = [[976]] (udelenie Východnej marky) |Nástup dynastie na trón = |Zosadenie dynastie z trónu = |Posledný panovník = |Posledná hlava dynastie = |Súčasná hlava dynastie = |Rok zániku dynastie = [[1246]] |Národnosť = |Vetvy dynastie = }} [[Súbor:Altösterreich Adalbert Babenberger Stammbaum.svg|náhľad|upright|Starobylý erb Babenbergov ako [[Zoznam rakúskych markgrófov a vojvodov|rakúskych markfrófov]]]] [[Súbor:Coat of arms of the archduchy of Austria.svg|náhľad|upright|Rodový erb Babenbergov zdedený po [[Traungauerovci|Traungauerovcoch]], [[Zoznam štajerských markgrófov a vojvodov|štajerských markgrófov]], ktorí ho zdedili po korutánskych [[Eppenstein (zrúcanina hradu)|Eppensteinovcoch]]]] '''Babenbergovci''' ({{v jazyku|deu|''Babenberger''}}) bol nemecko-rakúsky šľachtický rod pôvodom z historického územia [[Frankovia|povodia Mohanu a stredného Rýna]] ([[Bamberg]]), v rokoch [[976]] až [[1246]] prvá [[rakúsko|rakúska]] panovnícka dynastia. == História == V roku [[976]] udelil [[Otto II. (Svätá rímska ríša)|Otto II.]] grófovi [[Leopold I. (Rakúsko, Babenberg)|Leopoldovi I.]] (976 – 994) v léno východnú [[bavorsko|bavorskú]] marku a v roku [[996]] je po prvý krát doložený názov ''Ostarrîchi ''(teda Východná ríša, Východná marka, prenesene Rakúsko v územnom zmysle ).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ostarrîchi 996–1996 Tausend Jahre Name Österreich |url=http://www.uni-klu.ac.at/groups/spw/oenf/name2.htm |dátum prístupu=11-07-2007 |url archivu=https://web.archive.org/web/20070927011941/http://www.uni-klu.ac.at/groups/spw/oenf/name2.htm |dátum archivácie=2007-09-27 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20070927011941/http://www.uni-klu.ac.at/groups/spw/oenf/name2.htm }}</ref> Začiatkom druhej polovice [[11. storočie|11. storočia]] začali babenberskí markgrófovia vyvíjať vlastnú politiku, ktorá mala za ciel oslabiť moc nemeckých [[cisár]]ov na území, ktoré spravovali Babenbergovci. To viedlo k tomu, že [[Leopold II. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold II. Babenberský]] v [[Boj o investitúru|boji o investitúru]] podporoval [[pápež]]a, čo bolo v rozpore so záujmami vtedajšieho nemeckého cisára [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henricha IV.]], ktorý problematickú [[Rakúske arcivojvodstvo|Východnú marku]] daroval svojmu spojencovi, českému [[knieža]]ťu [[Vratislav II.|Vratislavovi II.]]. Vratislav II. sa snažil toto územie vojensky ovládnuť ale aj cez počiatočné úspechy (víťazstvo v [[Bitka pri Mailbergu|bitke pri Mailbergu]] [[1082]]) sa mu to nepodarilo. Pre vznik [[Rakúsko|Rakúska]] bola kľúčová vláda [[Leopold III. (Rakúsko, Babenberg)|Leopolda III.]] (rakúsky markgróf od [[1096]] do [[1136]]), ktorý si sobášom s [[Agneša z Waiblingenu|dcérou]] [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henricha IV.]], ktorá bola zároveň vdovou po [[Fridrich I. Švábsky|Fridrichovi Švábskom]], zaistil príbuzenstvo s oboma nemeckými cisárskymi rodmi. Svojou ďalšou politikou sa Leopold pokúšal upevniť pozíciu svojho markgrófstva. V roku [[1125]] sa na základe príbuzenských vzťahov neúspešne pokúsil kandidovať za rímskonemeckého cisára. Leopold III. bol v roku [[1163]] vyhlásený za patróna Rakúska a v roku [[1485]] kanonizovaný. [[Henrich II. (Rakúsko, Babenberg)|Henrich II.]] v roku [[1143]] obdržal do svojho léna [[Bavorsko]], toho sa však bol nútený vzdať už v roku [[1156]]. Vzdanie Bavorska sa v prospech rodu [[Welfovia|Welfov]] ([[Henrich III. (Sasko)|Henrich Lev]]) prinieslo Babenbergom tzv. [[privilegium minus]], ktorým obdržali od cisára [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridricha I. Barbarossu]] dosť rozsiahle práva okrem iného aj nástupníctvo v ženskej línii a povýšenie rakúskeho [[Markgróf|markgrófstva]] na [[Rakúske arcivojvodstvo|rakúske vojvodstvo]]. V roku [[1192]] ovládol [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopold V. Babenberg]] [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko]] a posledný Babenberg [[Fridrich II. (Rakúsko, Babenberg)|Fridrich II. Bojovný]] chcel povýšiť Rakúsko na kráľovstvo, ale padol v roku [[1246]] v [[Bitka na Litave|bitke na Litave]], čím vymreli Babenbergovci po meči. Po smrti posledného mužského člena rodu Fridricha II. sa začali zdĺhavé spory okolitých vládcov krajín o Rakúsko. Na štvrť storočie (1251 – 1276) sa v krajine presadil neskorší český kráľ [[Přemysl Otakar II.]]. == Zoznam babenberských panovníkov == [[Súbor:Babenberger Stammbaum.jpg|náhľad|vpravo|250px|Rodokmeň Babenbergovcov v [[Klosterneuburg]]u]] * [[Leopold I. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold I. Babenberg]] (976 – 994) * [[Henrich I. (Rakúsko, Babenberg)|Henrich I. Babenberg]] († 1018) (994 – 1018) * [[Adalbert (Rakúsko, Babenberg)|Adalbert]] (1018 – 1055) * [[Ernest (Rakúsko, Babenberg)|Ernest Babenberg]] (1055 – 1075) * [[Leopold II. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold II. Babenberg]] (1075 – 1095) * [[Leopold III. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold III. Babenberg]] (1095 – 1136) * [[Leopold IV. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold IV. Babenberg]] (1136 – 1141) * [[Henrich II. (Rakúsko, Babenberg)|Henrich II. Jasomirgott]] (1141 – 1177) * [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopold V. Babenberg]] (1177 – 1194) * [[Fridrich I. (Rakúsko, Babenberg)|Fridrich I. Babenberg]] (1194 – 1198) * [[Leopold VI. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold VI. Babenberg]] (1198 – 1230) * [[Fridrich II. (Rakúsko, Babenberg)|Fridrich II. Bojovný]] (1230 – 1246) == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:House of Babenberg}} == Externé odkazy == * [http://genealogy.euweb.cz/babenberg/babenberg.html Genealógia] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Babenberkové|21342211}} {{Portál|História}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Babenbergovci| ]] 5ytp36rndj005g7k06nnxe12f3s9457 0 694285 8199688 8104785 2026-04-17T15:21:20Z Gitanes232 142243 doplnenie 8199688 wikitext text/x-wiki '''Chrám svätého Demetera''' môže byť: * chrám v Bulharsku: ** [[Chrám svätého Demetera (Asenovgrad)]] ** [[Chrám svätého Demetera (Chisaria)]] ** [[Chrám svätého Demetera (Kiustendil)]] ** [[Chrám svätého Demetera (Peštera)]] ** [[Chrám svätého Demetera Solúnskeho (Plovdiv)]] ** [[Chrám svätého Demetera (Sliven)]] {{rozlišovacia stránka}} eo09xve63nffxe0gv2yppnw9rbpvhyv 0 695727 8200001 7821363 2026-04-18T08:12:12Z Akul59 168826 autoritné údaje 8200001 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Duča | obrázok = Dobšinská Ice Cave, 51.jpg | popis = Okolie vstupu do Dobšinskej ľadovej jaskyne | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Košický kraj|Košický]] | región1 = | okres = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | okres1 = | obec = [[Dobšiná]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Spišsko-gemerský kras]] | podcelok = [[Slovenský raj]] | časť = | povodie = [[Hnilec (rieka)|Hnilec]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1141.7 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.8676 | zemepisná dĺžka = 20.3172 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = zo [[Stratená|Stratenej]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Košického kraja | lokátor1 = Košický kraj }} '''Duča'''<ref name=Geo/> ({{mnm|1141.7}}<ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|62}}</ref><ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerskom krase]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží nad [[Stratená|Stratenou]], približne {{Km|6|m|w}} severozápadne od [[Dobšiná|Dobšinej]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.31726&y=48.86764&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V masíve sa nachádza [[Dobšinská ľadová jaskyňa|Dobšinská ľadová]] i [[Stratenská jaskyňa]].<ref name=M/> == Poloha == Nachádza sa vo východnej časti [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerského krasu]], v [[Slovenský raj|geomorfologickom podcelku Slovenský raj]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-12 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v okrese [[Rožňava (okres)|Rožňava]] a na katastrálnom území mesta [[Dobšiná]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-12 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližšími sídlami sú na severozápadnom úpätí situovaná osada [[Dobšinská Ľadová Jaskyňa]] a na východnom obec [[Stratená]], východným smerom ležia tiež [[Dedinky]] a [[Mlynky (okres Spišská Nová Ves)|Mlynky]] a južne mesto [[Dobšiná]].<ref name="mapa"/> Vrch je súčasťou [[Národný park Slovenský raj|Národného parku Slovenský raj]] a [[Stratená (národná prírodná rezervácia)|národnej prírodnej rezervácie Stratená]].<ref name=M/> == Opis == Duča vystupuje nad údolím [[Hnilec (rieka)|Hnilca]] na južnom okraji [[Slovenský raj|Slovenského raja]], pričom jej severovýchodné svahy vytvárajú [[Stratenský kaňon]]. Dominuje planine Hanesová, ktorej je súčasťou.<ref name="mapa"/> Severným smerom sa nachádza [[Havrania skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Havrania skala]] ({{Mnm|1154}}), [[Remiaška]] ({{Mnm|1168}}), [[Cigánka (vrch v Spišsko-gemerskom krase; 1137 m)|Cigánka]] ({{Mnm|1137}}), [[Lipovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Lipovec]] ({{Mnm|1112}}), [[Štrbáková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Štrbáková]] ({{Mnm|1078}}), [[Kopanec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Kopanec]] ({{Mnm|1132}}) a [[Vahan]] ({{Mnm|1139}}), západným [[Doštianky (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Doštianky]] ({{Mnm|1110}}), [[Kopa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Kopa]] ({{Mnm|1127}}), [[Ondrejisko]] ({{Mnm|1271}}) a [[Honzovské]] ({{Mnm|1168}}), južným [[Čierna hora (vrch vo Volovských vrchoch)|Čierna hora]] ({{Mnm|1152}}), [[Veľký Radzim]] ({{Mnm|991}}) a Gápeľ ({{Mnm|961}}) a východným [[Skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Skala]] ({{Mnm|1035}}), [[Gačovská skala]] ({{Mnm|1113}}), [[Marčeková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Marčeková]] ({{Mnm|1101}}) a [[Suchý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Suchý vrch]] ({{Mnm|1122}}).<ref name=M>''Slovenský raj. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Oblasť patrí do povodia rieky [[Hnilec (rieka)|Hnilec]], do ktorej odteká voda z juhovýchodnej časti potokom Tiesňavy a zo zvyšku masívu krátkymi prítokmi. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1067271872&x=20.3170755&y=48.8678646&z=17&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase|vrchy Spišsko-gemerského krasu]] a susedných [[Zoznam vrcholov vo Volovských vrchoch|Volovských vrchov]], no tiež [[Revúcka vrchovina|Revúcku vrchovinu]], [[Stolické vrchy]], východnú časť [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]], [[Tatry|Vysoké Tatry]] a údolie [[Hnilec (rieka)|Hnilca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.86764&lng=20.31726&ele=1141&azi=341.05&alt=-4.42&fov=45&cfg=s&name=48.86764%c2%b0N%2c%2020.31726%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no okolím vedie: * {{Turistická značka|modrá}} modro značená trasa: ** západným úbočím z lokality [[Dobšinská Ľadová Jaskyňa]] k [[Dobšinská ľadová jaskyňa|rovnomennej jaskyni]] a na rázc. Pod Hanesovou II. ** juhovýchodným úpätím zo [[Stratená|Stratenej]] cez Tiesňavy na rázc. Pod Hanesovou II. * {{Turistická značka|červená}} červeno značená trasa údolím [[Hnilec (rieka)|Hnilca]] z osady [[Dobšinská Ľadová Jaskyňa]] cez [[Stratenský kaňon]] do Stratenej<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Spišsko-gemerský kras]] * [[Slovenský raj]] * [[Národný park Slovenský raj]] * [[Dobšinská ľadová jaskyňa]] * [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.31726&y=48.86764&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Spišsko-gemerský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Spišsko-gemerskom krase]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Rožňava]] [[Kategória:Dobšiná]] [[Kategória:Vrchy v Slovenskom raji]] ns2dai5nihnirk5fq3hl21obtlovdpf 0 695863 8199993 7821254 2026-04-18T07:38:03Z Akul59 168826 autoritné údaje 8199993 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Doštianky | obrázok = Dobšiná, nádraží (1).JPG | popis = Doštianky nad žel. stanicou | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Košický kraj|Košický]] | región1 = | okres = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | okres1 = | obec = [[Stratená]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Spišsko-gemerský kras]] | podcelok = [[Slovenský raj]] | časť = | povodie = [[Hnilec (rieka)|Hnilec]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1109.7 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.8814 | zemepisná dĺžka = 20.2925 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = z [[Dobšinská Ľadová Jaskyňa|Dobšinskej Ľadovej Jaskyne]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Košického kraja | lokátor1 = Košický kraj }} '''Doštianky'''<ref name=Geo/> ({{mnm|1109.7}}<ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|62}}</ref><ref name=M/>) sú [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerskom krase]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží nad [[Dobšinská Ľadová Jaskyňa|Dobšinskou Ľadovou Jaskyňou]], približne {{Km|8|m|w}} severozápadne od [[Dobšiná|Dobšinej]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.2925&y=48.88142&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v severovýchodnej časti [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerského krasu]], v [[Slovenský raj|geomorfologickom podcelku Slovenský raj]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-16 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v okrese [[Rožňava (okres)|Rožňava]] a na katastrálnom území obce [[Stratená]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-16 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí situovaná osada [[Dobšinská Ľadová Jaskyňa]], východne sa nachádza [[Stratená]] a [[Dedinky]], juhovýchodne [[Dobšiná]], juhozápadne [[Telgárt]] a severozápadne [[Vernár]].<ref name="mapa"/> Vrch je súčasťou [[Národný park Slovenský raj|Národného parku Slovenský raj]].<ref name=M/> == Opis == Doštianky strmo vystupujú nad údolie [[Hnilec (rieka)|Hnilca]] v centrálnej časti [[Slovenský raj|Slovenského raja]]. Západným smerom sa nachádza [[Borovniak]] ({{Mnm|1272}}), [[Kopa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Kopa]] ({{Mnm|1127}}), [[Kráľova hoľa]] ({{Mnm|1946}}) a [[Javorina (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Javorina]] ({{Mnm|1186}}), severným [[Barbolica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Barbolica]] ({{Mnm|1013}}), [[Kopanec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Kopanec]] ({{Mnm|1132}}) a [[Vahan]] ({{Mnm|1139}}), východným [[Štrbáková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Štrbáková]] ({{Mnm|1078}}), [[Havrania skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Havrania skala]] ({{Mnm|1154}}), [[Remiaška]] ({{Mnm|1168}}) a [[Marčeková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Marčeková]] ({{Mnm|1101}}) a južným [[Duča]] ({{Mnm|1142}}), [[Čierna hora (vrch vo Volovských vrchoch)|Čierna hora]] ({{Mnm|1152}}), [[Honzovské]] ({{Mnm|1172}}) a [[Ondrejisko]] ({{Mnm|1271}}).<ref name=M>''Slovenský raj. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Masív patrí do povodia rieky [[Hnilec (rieka)|Hnilec]], ktorá preteká južným úpätím a vodu zo severných častí do nej odvádza potok Kopanec. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1067277568&x=20.2917729&y=48.8808934&z=16&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase|vrchy Spišsko-gemerského krasu]] a údolie [[Hnilec (rieka)|Hnilca]], no tiež [[Volovské vrchy]], [[Tatry|Vysoké Tatry]] a východnú časť [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.88142&lng=20.29250&ele=1110&azi=341.82&alt=-5.33&fov=45&cfg=s&name=48.88142%c2%b0N%2c%2020.29250%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný iba lesnými cestami a chodníkmi z blízkej osady [[Dobšinská Ľadová Jaskyňa]].<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Spišsko-gemerský kras]] * [[Slovenský raj]] * [[Národný park Slovenský raj]] * [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.2925&y=48.88142&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Spišsko-gemerský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Spišsko-gemerskom krase]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Rožňava]] [[Kategória:Stratená]] [[Kategória:Vrchy v Slovenskom raji]] hgkugs7swy8gelxsig7q2hgdywcs3n0 0 696115 8199793 8104106 2026-04-17T15:56:00Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Žale]] pomocou použitia HotCat 8199793 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ana Mayer Kansky | Rodné meno = | Popis osoby = slovinská chemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[20. jún]] [[1895]] | Miesto narodenia = Lože, [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovinsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1962|11|03|1895|06|20}} | Miesto úmrtia = Podgrad, [[Juhoslávia]] (dnes [[Slovinsko]]) | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Viedenská univerzita]]{{break}}[[Ľubľanská univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ana Mayer Kansky''' (* [[20. jún]] [[1895]], Lože – † [[3. november]] [[1962]], Podgrad) bola [[Slovinsko|slovinská]] [[Chémia|chemička]] a chemická inžinierka známa ako prvá osoba, ktorá získala [[Doktor (PhD.)|doktorát]] na Univerzite v Ľubľane, a jedna z prvých vedkýň zo Slovinska.<ref>{{Cite news|url=https://english.sta.si/2786327/first-doctorate-awarded-in-ljubljana-100-years-ago|title=First doctorate awarded in Ljubljana 100 years ago|date=15 July 2020|publisher=[[Slovenian Press Agency]]|accessdate=9 March 2021}}</ref> == Raný život a vzdelanie == Ana Mayerová sa narodila slovinskému statkárovi Karlovi Mayerovi von Leitenburg z Lože v údolí Vipavy a Ane Dejak, dcére bohatého podnikateľa zo Senožeče. Navštevovala základnú školu vo Vipave, potom dievčenské lýceum v [[Ľubľana|Ľubľane]] a základné vzdelanie ukončila na ľubľanskom klasickom gymnáziu v roku [[1914]] ako jedno z prvých dievčat, ktoré mohli navštevovať túto inštitúciu. Vynikala vo vede a chcela pokračovať v štúdiu na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]], ale jej otec sľúbil matke na smrteľnej posteli, že Anu nepošle na vysokú školu. Aby tento sľub obišiel, navrhol Anne, aby si sama zohnala školné, čo urobila organizovaním zberu a predaja marhúľ z rodinnej plantáže. Pokračovala v štúdiu chémie s [[Fyzika|fyzikou]] ako vedľajším odborom na Filozofickej fakulte vo Viedni (1914{{--}}1918).<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Pozabljena polovica: portreti žensk 19. in 20. stoletja na Slovenskem|isbn=9789616682015|priezvisko=Šelih|meno=Alenka|vydanie=1|miesto=Ljubljana|rok=2007|vydavateľ=Zalozba Tuma d.o.o}}</ref> Vo Viedni žila Ana skromne, kvôli vojne mala častý nedostatok potravín. Hostila ju rakúska barónka, ktorá jej napriek tomu poskytla dostatok slobody, tak sa jej byt v tom čase stal miestom stretnutí slovinských študentov. Podporovala ich rodina literárneho historika Ivana Prijatelja, ktorý žil vo Viedni. Po čase sa vytvoril spoločenský kruh s Anou, Marijom Kogojom, Srečkom Brodarom, Milkom Kosom a ďalšími. Stretla sa aj so zástupcom rakúskeho pobrežia, ktorý jej zariadil návštevnícky vstup do rakúskeho parlamentu. Často tam počúvala prejavy a bola prítomná pri vyhlásení májovej deklarácie (1917), ktorá vyzývala väčšiu autonómiu južných slovanských národov v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ako aj iné udalosti signalizujúce rozpad monarchie.<ref name=":0" /> Kvôli okolnostiam, ktoré predznamenali rozpad štátu po prvej svetovej vojne, vydala Viedenská univerzita v roku [[1918]] dekrét o prepustení [[Slovania|slovanských]] študentov, takže Ana musela prerušiť štúdium a vrátiť sa do Ľubľany. V nasledujúcom roku pokračovala štúdium pod profesorom Maksom Samcom na novozaloženej Univerzite v Ľubľane a [[15. júl]]a [[1920]] obhájila doktorandskú prácu (''O učinkovanju formalina na škrob'' – ''O účinku [[Formaldehyd|formalínu]] na [[škrob]]'') a stala sa prvou držiteľkou doktorandského titulu na tejto univerzite.<ref name=":0" /> Podľa štúdie z roku [[1978]], ktorú zverejnila [[Padovská univerzita]], bola 72. ženou na svete, ktorá získala doktorát.<ref>''[[Enciklopedija Slovenije]]''. Mladinska knjiga, Ljubljana 1987–2002</ref> Výsledky jej doktorandského výskumu boli publikované v nemeckom časopise ''Kolloidchemische Beihefte'' so Samecom ako spoluautorom. Jej dôkladné experimenty upozornili na aktuálny problém vtedajšej organickej chémie – či formalín dokáže rozpustiť škrob alebo nie. Dokázala, že to formalín nedokáže, ale [[kyselina mravčia]] ako bežná nečistota áno. == Kariéra == Mayer sa stala prvou ženou v akademickom zbore na univerzite. Najskôr, niekoľko mesiacov pred získaním PhD, ako výskumná asistentka, potom pokračovala vo výskume na Ústave chémie univerzity. V nasledujúcich dvoch rokoch publikovala ďalšie štyri vedecké práce. V roku [[1921]] sa vydala za Evgena Kanského [sl], profesora na Lekárskej fakulte. Mali spolu tri deti: Alekseja, Evgena a Nuša. V roku [[1922]] rezignovala z nejasných dôvodov – či už pre nedostatok financií, manželstvo alebo prvé tehotenstvo.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OLJARICA IN TOVARNA ARBO|url=http://www.podgrad-lj.si/znamenitosti/osterberska-oljarica-in-tovarna-arbo/|dátum prístupu=2023-05-13|vydavateľ=Kulturno turistično društvo Podgrad pri Ljubljani}}</ref> [[Súbor:Podgrad_Ljubljana_Slovenia_-_factory.JPG|náhľad| Bývalá továreň Kansky v Podgrade (neskôr továreň Arbo, opustená od roku 1995)]] V roku [[1922]] manželia otvorili prvú juhoslávsku továreň na výrobu [[Dietyléter|éteru síry]] a iných chemických produktov v Podgrade neďaleko Ľubľany.<ref name=":0" /> Sama riadila spoločnosť ''Dr. A. Kansky,'' zatiaľ čo jej manžel mal chemické laboratórium. V roku [[1929]] kúpili opustené objekty bývalej továrne ''Osterberger Ölfabrik bei Laibach'' v Podgrade a zrekonštruovali ich, ako aj ruiny neďalekej pevnosti, kde postavili chatu. Elektrifikovali obe nehnuteľnosti.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Čoskoro začali z domácich surovín vyrábať zložité organické zlúčeniny, väčšinou rôzne [[Ester (chemická zlúčenina)|estery]] do [[Rozpúšťadlo|rozpúšťadiel]].<ref name=":0" /> Rodina si tiež ponechala dom na námestí Krek v Ľubľane, kde mali kancelárie a laboratórium, ako aj obchod. Ich podnik sa skončil počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], keď nacistické úrady obsadili továreň, po ktorej ju juhoslávska vláda znárodnila a pokračovala v prevádzke pod názvom Tovarna kemičnih izdelkov Arbo (''Továreň chemických výrobkov Arbo'').<ref name=":0" /> Jej manžel bol nútený odísť do dôchodku, zatiaľ čo ona strávila zvyšné roky svojej kariéry ako učiteľka chémie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Saša|meno=Senica|titul=Kemičarka, ki je povezala dva svetova|url=https://www.delo.si/novice/znanoteh/kemicarka-ki-je-povezala-dva-svetova/|dátum vydania=2020-07-15|dátum prístupu=2023-05-13|vydavateľ=Delo doo}}</ref> Továreň Arbo na svojom vrchole zamestnávala 60 ľudí. V 80. rokoch vyrábala najmä sušidlá, ktoré na juhoslávskom trhu dosahovali 80 %. Po nezávislosti Slovinska bola továreň [[Privatizácia|odštátnená]] – vrátená potomkom Mayer Kanských a v roku [[1995]] ukončila svoju činnosť pre zlý manažment, zastarané závody a zastaraný sortiment.<ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://kvarkadabra.net/2019/06/ana-mayer-kansky/ Ana Kansky] na portáli Kvarkadabra {{slv icon}} {{DEFAULTSORT:Kansky, Ana}} [[Kategória:Slovinskí chemici]] [[Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Ľubľanskej univerzity]] [[Kategória:Pochovaní na Žale]] kcl9i1sgibeh4l5jtl0rsj8js2jzos8 2 699366 8199897 8196333 2026-04-17T20:28:04Z Martingazak 234259 Po februári 1948 8199897 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Vypálenie obce Vinné]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Jozef Brešťanský]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s nyilašiovcami]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] fdejj969hf1knj6wqd9w3hzbjurdj2a 8199913 8199897 2026-04-17T21:02:56Z Martingazak 234259 Poradie 8199913 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Vypálenie obce Vinné]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s nyilašiovcami]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] 86qgo6niuer3phfqn247tz9om2yisbs 8200018 8199913 2026-04-18T10:37:06Z Martingazak 234259 Doplnenie 8200018 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Vypálenie obce Vinné]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s nyilašiovcami]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] p9vp6iod86v2ysncfk6ujrx640now88 2 703944 8199824 8197219 2026-04-17T17:29:03Z Martingazak 234259 Doplnenie 8199824 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu. Proces bol namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli 1949 Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol násedne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} ==Zatknutie== ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo ŠtB Bratislava dňa 25. júna 1949. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.'" Vrchný vojenský prokurátor Anton Rašla podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave 8. októbra 1949 obžalobu celkom na 22 osôb, pričom Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa $ 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany 625 republiky podľa $ 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa $ 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená. Pavol Kalinaj bol súdený v bratislavskom Justičnom paláci v rámci procesu so skupinou nazvanou „Jaško a spol.“ Štátnym súdom v Bratislave v dňoch 4. až 7. novembra 1949. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš.“ Na pojednávaní pred Štátnym súdom Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel. Rozsudok, ktorý bol vynesený 9. novembra 1949 po 17. hodine, ho napriek tomu odsúdil za zločin ohrozenia obrany republiky podľa $ 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zločin vyzvedačstvo podľa $ 5 rovnakého zákona na trest smrti a ďalším vedľajším trestom.*! Z ostatných spoluobžalovaných bol na trest smrti odsúdený aj Bernard Jaško. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa $8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody. Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu.** Neskôr vysvetlil dôvody svojho odvolania v ďalšom dokumente, v ktorom uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával as Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Napísal: Čo štátny súd v tomto smere zistil oproti môjmu popieraniu na hlavnom pojednávaní, opiera sa výlučne o výsluch spoluobžalovaného Jašku. Moja výpoveď pred bezp. orgánmi v tomto smere neprichádza do úvahy, hoci som na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi odôvodnil a poukázal na to, že túto som urobil pod nátlakom, v dôsledku čoho môj zdravotní stav je tak zničenie — čo som žiadal aj št. súádom konštatovať a čo inak bolo možné zistiť aj z mojej reči — že moje dni sú spočítané.** Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snaží dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Ku koncu odvolacieho textu sa kaje: Napokon, že som sa trestnej činnosti dopustil z nesprávne chápaného náboženského presvedčenia, že ako príslušník cirkvi považoval som za svoju morálnu a náboženskov povinnosť pomáhať duchovným 626 a upozorňovať ich na opatrenia bezp. orgánov smerujúce proti nim, takže som sa stal pre svoju náboženskú zanietenosť obeťou svojej zlej výchovy.* Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Stáním súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi. Najvyšší súd v Prahe, konaný dňa 25. mája 1950, predsedom ktorého senátu bol Dr. Eugen Wagner a sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm, zamietol jeho odvolanie ako celok. Súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolací súd preto nepoznal dôvodu odchýliť sa od hodnotenia dókazov uvedčujúcich obžalovaného Pavla Kalinaja a odkazuje odvolanie na vystižné dôvody napadnutého rozsudku, ktoré nepodarilo sa odvolaniu vyvrátiť.?* Najvyšší súd v Prahe teda trest smrti povrazom potvrdil. Pavol Kalinaj, jeho matka, manželka aj nevlastný brat Ján Sekáč podali žiadosť k prezidentovi republiky o udelení milosti. V zhrnutí z 30. augusta 1950, ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti (konkrétne pod týmto textom podpísaný D. Holub), je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúcali sa odsúzení zrelou rozvahou, a tak sa postavili jednoznačne do radov našich nepriateľov, ktorí si želajú novú vojnu. V zášti k existujúcemu zriadeniu boli ochotní obetovať bezpečnosť štátu a svojich spoluobčanov.“" Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.?" O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa 18. októbra 1950 päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróho. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ ŠtB Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.*? Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na 17. februára 1951. Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice 627 npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. ao 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť“ Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.*“ ==Rehabilitácie== == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> dg5y08migxpp54i2w57bwmw2irwddx3 8199825 8199824 2026-04-17T17:30:11Z Martingazak 234259 Doplnenie 8199825 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu. Proces bol namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli 1949 Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} ==Zatknutie== ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo ŠtB Bratislava dňa 25. júna 1949. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.'" Vrchný vojenský prokurátor Anton Rašla podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave 8. októbra 1949 obžalobu celkom na 22 osôb, pričom Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa $ 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany 625 republiky podľa $ 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa $ 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená. Pavol Kalinaj bol súdený v bratislavskom Justičnom paláci v rámci procesu so skupinou nazvanou „Jaško a spol.“ Štátnym súdom v Bratislave v dňoch 4. až 7. novembra 1949. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš.“ Na pojednávaní pred Štátnym súdom Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel. Rozsudok, ktorý bol vynesený 9. novembra 1949 po 17. hodine, ho napriek tomu odsúdil za zločin ohrozenia obrany republiky podľa $ 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zločin vyzvedačstvo podľa $ 5 rovnakého zákona na trest smrti a ďalším vedľajším trestom.*! Z ostatných spoluobžalovaných bol na trest smrti odsúdený aj Bernard Jaško. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa $8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody. Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu.** Neskôr vysvetlil dôvody svojho odvolania v ďalšom dokumente, v ktorom uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával as Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Napísal: Čo štátny súd v tomto smere zistil oproti môjmu popieraniu na hlavnom pojednávaní, opiera sa výlučne o výsluch spoluobžalovaného Jašku. Moja výpoveď pred bezp. orgánmi v tomto smere neprichádza do úvahy, hoci som na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi odôvodnil a poukázal na to, že túto som urobil pod nátlakom, v dôsledku čoho môj zdravotní stav je tak zničenie — čo som žiadal aj št. súádom konštatovať a čo inak bolo možné zistiť aj z mojej reči — že moje dni sú spočítané.** Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snaží dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Ku koncu odvolacieho textu sa kaje: Napokon, že som sa trestnej činnosti dopustil z nesprávne chápaného náboženského presvedčenia, že ako príslušník cirkvi považoval som za svoju morálnu a náboženskov povinnosť pomáhať duchovným 626 a upozorňovať ich na opatrenia bezp. orgánov smerujúce proti nim, takže som sa stal pre svoju náboženskú zanietenosť obeťou svojej zlej výchovy.* Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Stáním súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi. Najvyšší súd v Prahe, konaný dňa 25. mája 1950, predsedom ktorého senátu bol Dr. Eugen Wagner a sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm, zamietol jeho odvolanie ako celok. Súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolací súd preto nepoznal dôvodu odchýliť sa od hodnotenia dókazov uvedčujúcich obžalovaného Pavla Kalinaja a odkazuje odvolanie na vystižné dôvody napadnutého rozsudku, ktoré nepodarilo sa odvolaniu vyvrátiť.?* Najvyšší súd v Prahe teda trest smrti povrazom potvrdil. Pavol Kalinaj, jeho matka, manželka aj nevlastný brat Ján Sekáč podali žiadosť k prezidentovi republiky o udelení milosti. V zhrnutí z 30. augusta 1950, ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti (konkrétne pod týmto textom podpísaný D. Holub), je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúcali sa odsúzení zrelou rozvahou, a tak sa postavili jednoznačne do radov našich nepriateľov, ktorí si želajú novú vojnu. V zášti k existujúcemu zriadeniu boli ochotní obetovať bezpečnosť štátu a svojich spoluobčanov.“" Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.?" O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa 18. októbra 1950 päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróho. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ ŠtB Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.*? Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na 17. februára 1951. Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice 627 npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. ao 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť“ Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.*“ ==Rehabilitácie== == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> h7iu5d813pyl42f3kfd286ch37qrm59 8199852 8199825 2026-04-17T18:33:07Z Martingazak 234259 Doplnenie 8199852 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partyzánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia Štátnej bezpečnosti, as ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajova známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od výsluchajúceho organa vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár do výsluchajúcého orgánu chtiac ho zasiahnuť do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými orgánmi zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo ŠtB Bratislava dňa 25. júna 1949. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.'" Vrchný vojenský prokurátor Anton Rašla podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave 8. októbra 1949 obžalobu celkom na 22 osôb, pričom Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa $ 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany 625 republiky podľa $ 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa $ 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená. Pavol Kalinaj bol súdený v bratislavskom Justičnom paláci v rámci procesu so skupinou nazvanou „Jaško a spol.“ Štátnym súdom v Bratislave v dňoch 4. až 7. novembra 1949. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš.“ Na pojednávaní pred Štátnym súdom Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel. Rozsudok, ktorý bol vynesený 9. novembra 1949 po 17. hodine, ho napriek tomu odsúdil za zločin ohrozenia obrany republiky podľa $ 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zločin vyzvedačstvo podľa $ 5 rovnakého zákona na trest smrti a ďalším vedľajším trestom.*! Z ostatných spoluobžalovaných bol na trest smrti odsúdený aj Bernard Jaško. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa $8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody. Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu.** Neskôr vysvetlil dôvody svojho odvolania v ďalšom dokumente, v ktorom uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával as Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Napísal: Čo štátny súd v tomto smere zistil oproti môjmu popieraniu na hlavnom pojednávaní, opiera sa výlučne o výsluch spoluobžalovaného Jašku. Moja výpoveď pred bezp. orgánmi v tomto smere neprichádza do úvahy, hoci som na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi odôvodnil a poukázal na to, že túto som urobil pod nátlakom, v dôsledku čoho môj zdravotní stav je tak zničenie — čo som žiadal aj št. súádom konštatovať a čo inak bolo možné zistiť aj z mojej reči — že moje dni sú spočítané.** Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snaží dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Ku koncu odvolacieho textu sa kaje: Napokon, že som sa trestnej činnosti dopustil z nesprávne chápaného náboženského presvedčenia, že ako príslušník cirkvi považoval som za svoju morálnu a náboženskov povinnosť pomáhať duchovným 626 a upozorňovať ich na opatrenia bezp. orgánov smerujúce proti nim, takže som sa stal pre svoju náboženskú zanietenosť obeťou svojej zlej výchovy.* Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Stáním súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi. Najvyšší súd v Prahe, konaný dňa 25. mája 1950, predsedom ktorého senátu bol Dr. Eugen Wagner a sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm, zamietol jeho odvolanie ako celok. Súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolací súd preto nepoznal dôvodu odchýliť sa od hodnotenia dókazov uvedčujúcich obžalovaného Pavla Kalinaja a odkazuje odvolanie na vystižné dôvody napadnutého rozsudku, ktoré nepodarilo sa odvolaniu vyvrátiť.?* Najvyšší súd v Prahe teda trest smrti povrazom potvrdil. Pavol Kalinaj, jeho matka, manželka aj nevlastný brat Ján Sekáč podali žiadosť k prezidentovi republiky o udelení milosti. V zhrnutí z 30. augusta 1950, ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti (konkrétne pod týmto textom podpísaný D. Holub), je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúcali sa odsúzení zrelou rozvahou, a tak sa postavili jednoznačne do radov našich nepriateľov, ktorí si želajú novú vojnu. V zášti k existujúcemu zriadeniu boli ochotní obetovať bezpečnosť štátu a svojich spoluobčanov.“" Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.?" O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa 18. októbra 1950 päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróho. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ ŠtB Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.*? Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na 17. februára 1951. Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice 627 npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. ao 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť“ Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.*“ ==Rehabilitácie== == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> bn5plkhm0y126d41yucgrhkqlxi77pi 8199855 8199852 2026-04-17T18:49:49Z Martingazak 234259 Zatknutie 8199855 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partyzánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia Štátnej bezpečnosti, as ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajova známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od výsluchajúceho organa vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár do výsluchajúcého orgánu chtiac ho zasiahnuť do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými orgánmi zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|264}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo ŠtB Bratislava dňa 25. júna 1949. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.'" Vrchný vojenský prokurátor Anton Rašla podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave 8. októbra 1949 obžalobu celkom na 22 osôb, pričom Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa $ 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany 625 republiky podľa $ 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa $ 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená. Pavol Kalinaj bol súdený v bratislavskom Justičnom paláci v rámci procesu so skupinou nazvanou „Jaško a spol.“ Štátnym súdom v Bratislave v dňoch 4. až 7. novembra 1949. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš.“ Na pojednávaní pred Štátnym súdom Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel. Rozsudok, ktorý bol vynesený 9. novembra 1949 po 17. hodine, ho napriek tomu odsúdil za zločin ohrozenia obrany republiky podľa $ 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zločin vyzvedačstvo podľa $ 5 rovnakého zákona na trest smrti a ďalším vedľajším trestom.*! Z ostatných spoluobžalovaných bol na trest smrti odsúdený aj Bernard Jaško. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa $8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody. Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu.** Neskôr vysvetlil dôvody svojho odvolania v ďalšom dokumente, v ktorom uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával as Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Napísal: Čo štátny súd v tomto smere zistil oproti môjmu popieraniu na hlavnom pojednávaní, opiera sa výlučne o výsluch spoluobžalovaného Jašku. Moja výpoveď pred bezp. orgánmi v tomto smere neprichádza do úvahy, hoci som na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi odôvodnil a poukázal na to, že túto som urobil pod nátlakom, v dôsledku čoho môj zdravotní stav je tak zničenie — čo som žiadal aj št. súádom konštatovať a čo inak bolo možné zistiť aj z mojej reči — že moje dni sú spočítané.** Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snaží dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Ku koncu odvolacieho textu sa kaje: Napokon, že som sa trestnej činnosti dopustil z nesprávne chápaného náboženského presvedčenia, že ako príslušník cirkvi považoval som za svoju morálnu a náboženskov povinnosť pomáhať duchovným 626 a upozorňovať ich na opatrenia bezp. orgánov smerujúce proti nim, takže som sa stal pre svoju náboženskú zanietenosť obeťou svojej zlej výchovy.* Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Stáním súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi. Najvyšší súd v Prahe, konaný dňa 25. mája 1950, predsedom ktorého senátu bol Dr. Eugen Wagner a sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm, zamietol jeho odvolanie ako celok. Súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolací súd preto nepoznal dôvodu odchýliť sa od hodnotenia dókazov uvedčujúcich obžalovaného Pavla Kalinaja a odkazuje odvolanie na vystižné dôvody napadnutého rozsudku, ktoré nepodarilo sa odvolaniu vyvrátiť.?* Najvyšší súd v Prahe teda trest smrti povrazom potvrdil. Pavol Kalinaj, jeho matka, manželka aj nevlastný brat Ján Sekáč podali žiadosť k prezidentovi republiky o udelení milosti. V zhrnutí z 30. augusta 1950, ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti (konkrétne pod týmto textom podpísaný D. Holub), je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúcali sa odsúzení zrelou rozvahou, a tak sa postavili jednoznačne do radov našich nepriateľov, ktorí si želajú novú vojnu. V zášti k existujúcemu zriadeniu boli ochotní obetovať bezpečnosť štátu a svojich spoluobčanov.“" Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.?" O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa 18. októbra 1950 päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróho. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ ŠtB Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.*? Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na 17. februára 1951. Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice 627 npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. ao 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť“ Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.*“ ==Rehabilitácie== == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> rvd5n1zilprtc9kqsihdilk3kq9oya6 8199861 8199855 2026-04-17T18:57:10Z Martingazak 234259 Proces 8199861 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partyzánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia Štátnej bezpečnosti, as ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajova známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od výsluchajúceho organa vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár do výsluchajúcého orgánu chtiac ho zasiahnuť do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými orgánmi zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|264}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave 8. októbra 1949 obžalobu celkom na 22 osôb, pričom Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Pavol Kalinaj bol súdený v bratislavskom Justičnom paláci v rámci procesu so skupinou nazvanou „Jaško a spol.“ Štátnym súdom v Bratislave v dňoch 4. až 7. novembra 1949. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš.“ Na pojednávaní pred Štátnym súdom Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel. Rozsudok, ktorý bol vynesený 9. novembra 1949 po 17. hodine, ho napriek tomu odsúdil za zločin ohrozenia obrany republiky podľa $ 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zločin vyzvedačstvo podľa $ 5 rovnakého zákona na trest smrti a ďalším vedľajším trestom.*! Z ostatných spoluobžalovaných bol na trest smrti odsúdený aj Bernard Jaško. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa $8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody. Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu.** Neskôr vysvetlil dôvody svojho odvolania v ďalšom dokumente, v ktorom uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával as Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Napísal: Čo štátny súd v tomto smere zistil oproti môjmu popieraniu na hlavnom pojednávaní, opiera sa výlučne o výsluch spoluobžalovaného Jašku. Moja výpoveď pred bezp. orgánmi v tomto smere neprichádza do úvahy, hoci som na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi odôvodnil a poukázal na to, že túto som urobil pod nátlakom, v dôsledku čoho môj zdravotní stav je tak zničenie — čo som žiadal aj št. súádom konštatovať a čo inak bolo možné zistiť aj z mojej reči — že moje dni sú spočítané.** Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snaží dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Ku koncu odvolacieho textu sa kaje: Napokon, že som sa trestnej činnosti dopustil z nesprávne chápaného náboženského presvedčenia, že ako príslušník cirkvi považoval som za svoju morálnu a náboženskov povinnosť pomáhať duchovným 626 a upozorňovať ich na opatrenia bezp. orgánov smerujúce proti nim, takže som sa stal pre svoju náboženskú zanietenosť obeťou svojej zlej výchovy.* Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Stáním súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi. Najvyšší súd v Prahe, konaný dňa 25. mája 1950, predsedom ktorého senátu bol Dr. Eugen Wagner a sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm, zamietol jeho odvolanie ako celok. Súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolací súd preto nepoznal dôvodu odchýliť sa od hodnotenia dókazov uvedčujúcich obžalovaného Pavla Kalinaja a odkazuje odvolanie na vystižné dôvody napadnutého rozsudku, ktoré nepodarilo sa odvolaniu vyvrátiť.?* Najvyšší súd v Prahe teda trest smrti povrazom potvrdil. Pavol Kalinaj, jeho matka, manželka aj nevlastný brat Ján Sekáč podali žiadosť k prezidentovi republiky o udelení milosti. V zhrnutí z 30. augusta 1950, ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti (konkrétne pod týmto textom podpísaný D. Holub), je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúcali sa odsúzení zrelou rozvahou, a tak sa postavili jednoznačne do radov našich nepriateľov, ktorí si želajú novú vojnu. V zášti k existujúcemu zriadeniu boli ochotní obetovať bezpečnosť štátu a svojich spoluobčanov.“" Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.?" O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa 18. októbra 1950 päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróho. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ ŠtB Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.*? Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na 17. februára 1951. Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice 627 npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. ao 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť“ Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.*“ ==Rehabilitácie== == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> 0xxa2il7s3gs2collb9leczf4b4qj1j 8199867 8199861 2026-04-17T19:15:13Z Martingazak 234259 Proces 8199867 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partyzánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia Štátnej bezpečnosti, as ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajova známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od výsluchajúceho organa vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár do výsluchajúcého orgánu chtiac ho zasiahnuť do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými orgánmi zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|264}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil as inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.“ Dňa 25. 5. 1950 prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Jeho odvolanie však bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený. Rozsudok, ktorý bol vynesený 9. novembra 1949 po 17. hodine, ho napriek tomu odsúdil za zločin ohrozenia obrany republiky podľa $ 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zločin vyzvedačstvo podľa $ 5 rovnakého zákona na trest smrti a ďalším vedľajším trestom.*! Z ostatných spoluobžalovaných bol na trest smrti odsúdený aj Bernard Jaško. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa $8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody. Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu.** Neskôr vysvetlil dôvody svojho odvolania v ďalšom dokumente, v ktorom uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával as Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Napísal: Čo štátny súd v tomto smere zistil oproti môjmu popieraniu na hlavnom pojednávaní, opiera sa výlučne o výsluch spoluobžalovaného Jašku. Moja výpoveď pred bezp. orgánmi v tomto smere neprichádza do úvahy, hoci som na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi odôvodnil a poukázal na to, že túto som urobil pod nátlakom, v dôsledku čoho môj zdravotní stav je tak zničenie — čo som žiadal aj št. súádom konštatovať a čo inak bolo možné zistiť aj z mojej reči — že moje dni sú spočítané.** Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snaží dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Ku koncu odvolacieho textu sa kaje: Napokon, že som sa trestnej činnosti dopustil z nesprávne chápaného náboženského presvedčenia, že ako príslušník cirkvi považoval som za svoju morálnu a náboženskov povinnosť pomáhať duchovným 626 a upozorňovať ich na opatrenia bezp. orgánov smerujúce proti nim, takže som sa stal pre svoju náboženskú zanietenosť obeťou svojej zlej výchovy.* Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Stáním súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi. Najvyšší súd v Prahe, konaný dňa 25. mája 1950, predsedom ktorého senátu bol Dr. Eugen Wagner a sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm, zamietol jeho odvolanie ako celok. Súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolací súd preto nepoznal dôvodu odchýliť sa od hodnotenia dókazov uvedčujúcich obžalovaného Pavla Kalinaja a odkazuje odvolanie na vystižné dôvody napadnutého rozsudku, ktoré nepodarilo sa odvolaniu vyvrátiť.?* Najvyšší súd v Prahe teda trest smrti povrazom potvrdil. Pavol Kalinaj, jeho matka, manželka aj nevlastný brat Ján Sekáč podali žiadosť k prezidentovi republiky o udelení milosti. V zhrnutí z 30. augusta 1950, ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti (konkrétne pod týmto textom podpísaný D. Holub), je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúcali sa odsúzení zrelou rozvahou, a tak sa postavili jednoznačne do radov našich nepriateľov, ktorí si želajú novú vojnu. V zášti k existujúcemu zriadeniu boli ochotní obetovať bezpečnosť štátu a svojich spoluobčanov.“" Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.?" O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa 18. októbra 1950 päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróho. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ ŠtB Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.*? Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na 17. februára 1951. Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice 627 npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. ao 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť“ Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.*“ ==Rehabilitácie== == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> n7kv5hf20cf75yts6rstslgthhbmkd8 8199877 8199867 2026-04-17T19:41:24Z Martingazak 234259 Doplnenie 8199877 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partyzánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia Štátnej bezpečnosti, as ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajova známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od výsluchajúceho organa vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár do výsluchajúcého orgánu chtiac ho zasiahnuť do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými orgánmi zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil as inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Ďalších 12 osôb bolo odsúdených na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov.<ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Odvolacie konanie== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] 1950 prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Jeho odvolanie však bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Rozsudok, ktorý bol vynesený 9. novembra 1949 po 17. hodine, ho napriek tomu odsúdil za zločin ohrozenia obrany republiky podľa $ 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zločin vyzvedačstvo podľa $ 5 rovnakého zákona na trest smrti a ďalším vedľajším trestom.*! Z ostatných spoluobžalovaných bol na trest smrti odsúdený aj Bernard Jaško. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa $5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa $8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody. Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu.** Neskôr vysvetlil dôvody svojho odvolania v ďalšom dokumente, v ktorom uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával as Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Napísal: Čo štátny súd v tomto smere zistil oproti môjmu popieraniu na hlavnom pojednávaní, opiera sa výlučne o výsluch spoluobžalovaného Jašku. Moja výpoveď pred bezp. orgánmi v tomto smere neprichádza do úvahy, hoci som na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi odôvodnil a poukázal na to, že túto som urobil pod nátlakom, v dôsledku čoho môj zdravotní stav je tak zničenie — čo som žiadal aj št. súádom konštatovať a čo inak bolo možné zistiť aj z mojej reči — že moje dni sú spočítané.** Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snaží dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Ku koncu odvolacieho textu sa kaje: Napokon, že som sa trestnej činnosti dopustil z nesprávne chápaného náboženského presvedčenia, že ako príslušník cirkvi považoval som za svoju morálnu a náboženskov povinnosť pomáhať duchovným 626 a upozorňovať ich na opatrenia bezp. orgánov smerujúce proti nim, takže som sa stal pre svoju náboženskú zanietenosť obeťou svojej zlej výchovy.* Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Stáním súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi. Najvyšší súd v Prahe, konaný dňa 25. mája 1950, predsedom ktorého senátu bol Dr. Eugen Wagner a sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm, zamietol jeho odvolanie ako celok. Súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolací súd preto nepoznal dôvodu odchýliť sa od hodnotenia dókazov uvedčujúcich obžalovaného Pavla Kalinaja a odkazuje odvolanie na vystižné dôvody napadnutého rozsudku, ktoré nepodarilo sa odvolaniu vyvrátiť.?* Najvyšší súd v Prahe teda trest smrti povrazom potvrdil. Pavol Kalinaj, jeho matka, manželka aj nevlastný brat Ján Sekáč podali žiadosť k prezidentovi republiky o udelení milosti. V zhrnutí z 30. augusta 1950, ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti (konkrétne pod týmto textom podpísaný D. Holub), je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúcali sa odsúzení zrelou rozvahou, a tak sa postavili jednoznačne do radov našich nepriateľov, ktorí si želajú novú vojnu. V zášti k existujúcemu zriadeniu boli ochotní obetovať bezpečnosť štátu a svojich spoluobčanov.“" Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.?" O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa 18. októbra 1950 päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróho. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ ŠtB Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.*? Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na 17. februára 1951. Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice 627 npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. ao 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť“ Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.*“ ==Rehabilitácie== == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> r7j9xmgc334f06it9jz1w80laht8zjc 8199886 8199877 2026-04-17T19:59:04Z Martingazak 234259 Odvolacie konanie 8199886 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partyzánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia Štátnej bezpečnosti, as ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajova známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od výsluchajúceho organa vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár do výsluchajúcého orgánu chtiac ho zasiahnuť do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými orgánmi zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil as inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Ďalších 12 osôb bolo odsúdených na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov.<ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a trestnú činnosť zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]]. Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> muk1xi8nvhvtfokti0s4hlns6dwxj6d 8199887 8199886 2026-04-17T20:00:16Z Martingazak 234259 Proces 8199887 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partyzánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia Štátnej bezpečnosti, as ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajova známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od výsluchajúceho organa vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár do výsluchajúcého orgánu chtiac ho zasiahnuť do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými orgánmi zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil as inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a trestnú činnosť zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]]. Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> mxci8kh4ug3pia7bdtmotz43a5nryqp 8199888 8199887 2026-04-17T20:01:52Z Martingazak 234259 Odvolacie konanie a poprava 8199888 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partyzánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia Štátnej bezpečnosti, as ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajova známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od výsluchajúceho organa vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár do výsluchajúcého orgánu chtiac ho zasiahnuť do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými orgánmi zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil as inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]]. Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> fj29opefues38g9laley1pzx3bmxk1a 8199890 8199888 2026-04-17T20:14:49Z Martingazak 234259 Rehabilitácie 8199890 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partyzánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia Štátnej bezpečnosti, as ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajova známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od výsluchajúceho organa vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár do výsluchajúcého orgánu chtiac ho zasiahnuť do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými orgánmi zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil as inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]]. Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== V roku [[1971]] podali rodičia Bernarda Jaška spolu s rodinou Pavla Kalinaja návrh na prieskumné konanie v zmysle zákona č. 82/1968 Zb. Tento návrh bol však Vyšším vojenským súdom v [[Trenčín|Trenčíne]] [[3. február|3. februára]] [[1972]] zamietnutý s tým, že hoci navrhovatelia argumentujú použitím neprimeraných vyšetrovacích metód počas výsluchov odsúdených, nebolo použitie akéhokoľvek násilia preukázané.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|172}} K rehabilitácii došlo až po roku [[1989]]. Vyšší vojenský súd v Trenčíne [[30. november|30. novembra]] [[1990]] rehabilitoval Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja, Pavla Hajdina, Jozefa Blažeka, Lukáča Fabiána a Jána Dugoviča. Ten istý súd rehabilitoval [[11. december|11. decembra]] [[1990]] Jána Muranicu, Juraja Harbuláka, Vojtecha Molotu, Štefana Stanislava a Jozefa Rydzého.<ref name="Palko"/>{{rp|90}} [[3. jún|3. júna]] [[1991]] Krajský súd v Bratislave zastavil trestné stíhanie Štefana Uhrína in memoriam. [[8. december|8. decembra]] [[1997]] bol rehabilitovaný Ing. J. Hiravý uznesením Vyššieho vojenského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Palko"/>{{rp|91}} Uznesením vlády zo [[16. jún|16. júna]] [[2004]] bol Bernardovi Jaškovi a Pavlovi Kalinajovi udelený [[Rad Ľudovíta Štúra]] III. triedy in memoriam.<ref name="Palko"/>{{rp|91}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> fwn6ucohatcf2lxf71ispx4ijmd47bq 8199891 8199890 2026-04-17T20:17:32Z Martingazak 234259 Odvolacie konanie a poprava 8199891 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partyzánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia Štátnej bezpečnosti, as ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajova známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od výsluchajúceho organa vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár do výsluchajúcého orgánu chtiac ho zasiahnuť do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými orgánmi zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil as inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]].{{#tag:ref|Medzitým prebehol [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] [[proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]]. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref>|group=pozn.}} Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== V roku [[1971]] podali rodičia Bernarda Jaška spolu s rodinou Pavla Kalinaja návrh na prieskumné konanie v zmysle zákona č. 82/1968 Zb. Tento návrh bol však Vyšším vojenským súdom v [[Trenčín|Trenčíne]] [[3. február|3. februára]] [[1972]] zamietnutý s tým, že hoci navrhovatelia argumentujú použitím neprimeraných vyšetrovacích metód počas výsluchov odsúdených, nebolo použitie akéhokoľvek násilia preukázané.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|172}} K rehabilitácii došlo až po roku [[1989]]. Vyšší vojenský súd v Trenčíne [[30. november|30. novembra]] [[1990]] rehabilitoval Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja, Pavla Hajdina, Jozefa Blažeka, Lukáča Fabiána a Jána Dugoviča. Ten istý súd rehabilitoval [[11. december|11. decembra]] [[1990]] Jána Muranicu, Juraja Harbuláka, Vojtecha Molotu, Štefana Stanislava a Jozefa Rydzého.<ref name="Palko"/>{{rp|90}} [[3. jún|3. júna]] [[1991]] Krajský súd v Bratislave zastavil trestné stíhanie Štefana Uhrína in memoriam. [[8. december|8. decembra]] [[1997]] bol rehabilitovaný Ing. J. Hiravý uznesením Vyššieho vojenského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Palko"/>{{rp|91}} Uznesením vlády zo [[16. jún|16. júna]] [[2004]] bol Bernardovi Jaškovi a Pavlovi Kalinajovi udelený [[Rad Ľudovíta Štúra]] III. triedy in memoriam.<ref name="Palko"/>{{rp|91}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> q7as7n50gmd6wwty2zojofvx5ljecoh 8199892 8199891 2026-04-17T20:18:01Z Martingazak 234259 Referencie 8199892 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Sviatom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partyzánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia Štátnej bezpečnosti, as ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajova známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od výsluchajúceho organa vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár do výsluchajúcého orgánu chtiac ho zasiahnuť do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými orgánmi zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil as inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajemstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajemstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: Celé toto počínanie bolo založené na vóli pomáhať církvi a nebyť pasívne voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]].{{#tag:ref|Medzitým prebehol [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] [[proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]]. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref>|group=pozn.}} Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== V roku [[1971]] podali rodičia Bernarda Jaška spolu s rodinou Pavla Kalinaja návrh na prieskumné konanie v zmysle zákona č. 82/1968 Zb. Tento návrh bol však Vyšším vojenským súdom v [[Trenčín|Trenčíne]] [[3. február|3. februára]] [[1972]] zamietnutý s tým, že hoci navrhovatelia argumentujú použitím neprimeraných vyšetrovacích metód počas výsluchov odsúdených, nebolo použitie akéhokoľvek násilia preukázané.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|172}} K rehabilitácii došlo až po roku [[1989]]. Vyšší vojenský súd v Trenčíne [[30. november|30. novembra]] [[1990]] rehabilitoval Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja, Pavla Hajdina, Jozefa Blažeka, Lukáča Fabiána a Jána Dugoviča. Ten istý súd rehabilitoval [[11. december|11. decembra]] [[1990]] Jána Muranicu, Juraja Harbuláka, Vojtecha Molotu, Štefana Stanislava a Jozefa Rydzého.<ref name="Palko"/>{{rp|90}} [[3. jún|3. júna]] [[1991]] Krajský súd v Bratislave zastavil trestné stíhanie Štefana Uhrína in memoriam. [[8. december|8. decembra]] [[1997]] bol rehabilitovaný Ing. J. Hiravý uznesením Vyššieho vojenského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Palko"/>{{rp|91}} Uznesením vlády zo [[16. jún|16. júna]] [[2004]] bol Bernardovi Jaškovi a Pavlovi Kalinajovi udelený [[Rad Ľudovíta Štúra]] III. triedy in memoriam.<ref name="Palko"/>{{rp|91}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> 2gitfunoyfgrv5m9cxi7rlakjmd1xwf 8199895 8199892 2026-04-17T20:26:13Z Martingazak 234259 Preklepy 8199895 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Svätom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partizánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], a s ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajovho známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od vyslúchajúceho dôstojníka vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár doňho, aby ho zasiahol do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými posilami zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil a s inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: celé toto počínanie bolo založené na vôli pomáhať cirkvi a nebyť pasívny voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]].{{#tag:ref|Medzitým prebehol [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] [[proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]]. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref>|group=pozn.}} Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== V roku [[1971]] podali rodičia Bernarda Jaška spolu s rodinou Pavla Kalinaja návrh na prieskumné konanie v zmysle zákona č. 82/1968 Zb. Tento návrh bol však Vyšším vojenským súdom v [[Trenčín|Trenčíne]] [[3. február|3. februára]] [[1972]] zamietnutý s tým, že hoci navrhovatelia argumentujú použitím neprimeraných vyšetrovacích metód počas výsluchov odsúdených, nebolo použitie akéhokoľvek násilia preukázané.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|172}} K rehabilitácii došlo až po roku [[1989]]. Vyšší vojenský súd v Trenčíne [[30. november|30. novembra]] [[1990]] rehabilitoval Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja, Pavla Hajdina, Jozefa Blažeka, Lukáča Fabiána a Jána Dugoviča. Ten istý súd rehabilitoval [[11. december|11. decembra]] [[1990]] Jána Muranicu, Juraja Harbuláka, Vojtecha Molotu, Štefana Stanislava a Jozefa Rydzého.<ref name="Palko"/>{{rp|90}} [[3. jún|3. júna]] [[1991]] Krajský súd v Bratislave zastavil trestné stíhanie Štefana Uhrína in memoriam. [[8. december|8. decembra]] [[1997]] bol rehabilitovaný Ing. J. Hiravý uznesením Vyššieho vojenského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Palko"/>{{rp|91}} Uznesením vlády zo [[16. jún|16. júna]] [[2004]] bol Bernardovi Jaškovi a Pavlovi Kalinajovi udelený [[Rad Ľudovíta Štúra]] III. triedy in memoriam.<ref name="Palko"/>{{rp|91}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> rlm79m1t1q5afnr4bt2hlkf3a48cled 8199899 8199895 2026-04-17T20:32:20Z Martingazak 234259 Zatknutie a väzba 8199899 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Svätom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partizánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], a s ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajovho známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. [[30. jún|30. júna]] v skorých ranných hodinách sa stretol s Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od vyslúchajúceho dôstojníka vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár doňho, aby ho zasiahol do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými posilami zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil a s inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: celé toto počínanie bolo založené na vôli pomáhať cirkvi a nebyť pasívny voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]].{{#tag:ref|Medzitým prebehol [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] [[proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]]. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref>|group=pozn.}} Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== V roku [[1971]] podali rodičia Bernarda Jaška spolu s rodinou Pavla Kalinaja návrh na prieskumné konanie v zmysle zákona č. 82/1968 Zb. Tento návrh bol však Vyšším vojenským súdom v [[Trenčín|Trenčíne]] [[3. február|3. februára]] [[1972]] zamietnutý s tým, že hoci navrhovatelia argumentujú použitím neprimeraných vyšetrovacích metód počas výsluchov odsúdených, nebolo použitie akéhokoľvek násilia preukázané.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|172}} K rehabilitácii došlo až po roku [[1989]]. Vyšší vojenský súd v Trenčíne [[30. november|30. novembra]] [[1990]] rehabilitoval Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja, Pavla Hajdina, Jozefa Blažeka, Lukáča Fabiána a Jána Dugoviča. Ten istý súd rehabilitoval [[11. december|11. decembra]] [[1990]] Jána Muranicu, Juraja Harbuláka, Vojtecha Molotu, Štefana Stanislava a Jozefa Rydzého.<ref name="Palko"/>{{rp|90}} [[3. jún|3. júna]] [[1991]] Krajský súd v Bratislave zastavil trestné stíhanie Štefana Uhrína in memoriam. [[8. december|8. decembra]] [[1997]] bol rehabilitovaný Ing. J. Hiravý uznesením Vyššieho vojenského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Palko"/>{{rp|91}} Uznesením vlády zo [[16. jún|16. júna]] [[2004]] bol Bernardovi Jaškovi a Pavlovi Kalinajovi udelený [[Rad Ľudovíta Štúra]] III. triedy in memoriam.<ref name="Palko"/>{{rp|91}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> gf6anfolerdrcefmynww8e0akcx2vqw 8199995 8199899 2026-04-18T07:57:49Z Martingazak 234259 Uprava 8199995 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Svätom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partizánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], a s ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajovho známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. [[30. jún|30. júna]] v skorých ranných hodinách sa stretol s Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od vyslúchajúceho dôstojníka vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár doňho, aby ho zasiahol do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými posilami zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil a s inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: celé toto počínanie bolo založené na vôli pomáhať cirkvi a nebyť pasívny voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]].{{#tag:ref|Medzitým prebehol [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] „[[proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]]“, v ktorom Štefan Uhrín vystupoval ako svedok obžaloby. Vo svedeckej výpovedi popisoval odovzdávanie správ špionážneho charakteru [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]].<ref name="proces">{{Citácia knihy|titul=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti nákladom Vydavateľstva Tatran|rok=1951}}</ref>{{rp|158-160}} [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref>|group=pozn.}} Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== V roku [[1971]] podali rodičia Bernarda Jaška spolu s rodinou Pavla Kalinaja návrh na prieskumné konanie v zmysle zákona č. 82/1968 Zb. Tento návrh bol však Vyšším vojenským súdom v [[Trenčín|Trenčíne]] [[3. február|3. februára]] [[1972]] zamietnutý s tým, že hoci navrhovatelia argumentujú použitím neprimeraných vyšetrovacích metód počas výsluchov odsúdených, nebolo použitie akéhokoľvek násilia preukázané.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|172}} K rehabilitácii došlo až po roku [[1989]]. Vyšší vojenský súd v Trenčíne [[30. november|30. novembra]] [[1990]] rehabilitoval Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja, Pavla Hajdina, Jozefa Blažeka, Lukáča Fabiána a Jána Dugoviča. Ten istý súd rehabilitoval [[11. december|11. decembra]] [[1990]] Jána Muranicu, Juraja Harbuláka, Vojtecha Molotu, Štefana Stanislava a Jozefa Rydzého.<ref name="Palko"/>{{rp|90}} [[3. jún|3. júna]] [[1991]] Krajský súd v Bratislave zastavil trestné stíhanie Štefana Uhrína in memoriam. [[8. december|8. decembra]] [[1997]] bol rehabilitovaný Ing. J. Hiravý uznesením Vyššieho vojenského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Palko"/>{{rp|91}} Uznesením vlády zo [[16. jún|16. júna]] [[2004]] bol Bernardovi Jaškovi a Pavlovi Kalinajovi udelený [[Rad Ľudovíta Štúra]] III. triedy in memoriam.<ref name="Palko"/>{{rp|91}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] --> r4a2lz13jgfxrbkpbfyx5ich2s6kpuo 8200016 8199995 2026-04-18T10:32:42Z Martingazak 234259 Doplnenie 8200016 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Šuňavská vzbura''' [[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] bola násilný konflikt medzi obyvateľmi obce Nižná Šuňava a príslušníkmi komunistických [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Udalosti sa začali streľbou počas cvičenia Ľudových milícií v dedine, ktorú zaznamenali miestni obyvatelia vrátane Jozefa Kollára a farára Františka Martinku. V atmosfére rastúceho napätia, spôsobeného proticirkevnými zásahmi režimu a kolektivizačným tlakom, sa dedinčania domnievali, že bezpečnostné zložky prišli zatknúť farára. Následne došlo k stretom medzi miestnymi a milicionármi, ktorí boli v oblasti na neohlásenom nočnom cvičení. Konflikt prerástol do násilia, pri ktorom utrpeli viacerí milicionári zranenia, najmä Štefan Tóth. Podľa neskorších svedectiev mohlo ísť o zámernú provokáciu zo strany komunistických funkcionárov, vrátane Ladislava Priesola. Situácia vyústila do represívnej akcie: v noci z 11. na 12. júna 1950 obsadilo obec približne 700 ozbrojených príslušníkov armády, SNB a milícií. Viac ako 200 obyvateľov bolo zatknutých, pričom mnohí čelili brutálnemu násiliu počas výsluchov vo Svite. V následných procesoch bol farár František Martinka odsúdený na štyri roky a desať mesiacov väzenia, ďalší obyvatelia dostali nižšie tresty alebo boli prepustení na amnestiu v roku 1951. Vzbura sa stala symbolom odporu proti komunistickému režimu a jeho represívnym praktikám. ==Priebeh udalostí== ==Súdny proces== == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Šuňava]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] --> emt774kdsdmmqqnyh0qlr9sehw2rhp1 8200028 8200016 2026-04-18T10:58:19Z Martingazak 234259 Doplnenie 8200028 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Šuňavská vzbura''' [[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] bola násilný konflikt medzi obyvateľmi obce Nižná Šuňava a príslušníkmi komunistických [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Udalosti sa začali streľbou počas cvičenia Ľudových milícií v dedine, ktorú zaznamenali miestni obyvatelia vrátane Jozefa Kollára a farára Františka Martinku. V atmosfére rastúceho napätia, spôsobeného proticirkevnými zásahmi režimu a kolektivizačným tlakom, sa dedinčania domnievali, že bezpečnostné zložky prišli zatknúť farára. Následne došlo k stretom medzi miestnymi a milicionármi, ktorí boli v oblasti na neohlásenom nočnom cvičení. Konflikt prerástol do násilia, pri ktorom utrpeli viacerí milicionári zranenia, najmä Štefan Tóth. Podľa neskorších svedectiev mohlo ísť o zámernú provokáciu zo strany komunistických funkcionárov, vrátane Ladislava Priesola. Situácia vyústila do represívnej akcie: v noci z 11. na 12. júna 1950 obsadilo obec približne 700 ozbrojených príslušníkov armády, SNB a milícií. Viac ako 200 obyvateľov bolo zatknutých, pričom mnohí čelili brutálnemu násiliu počas výsluchov vo Svite. V následných procesoch bol farár František Martinka odsúdený na štyri roky a desať mesiacov väzenia, ďalší obyvatelia dostali nižšie tresty alebo boli prepustení na amnestiu v roku 1951. Vzbura sa stala symbolom odporu proti komunistickému režimu a jeho represívnym praktikám. ==Priebeh udalostí== ==Súdny proces== == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľudové milície]] * [[Politické procesy na Slovensku]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Šuňava]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] --> 5b2wn86qhcr3ufl6qc38345zhh924ur 8200029 8200028 2026-04-18T11:01:04Z Martingazak 234259 Súdny proces 8200029 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Šuňavská vzbura''' [[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] bola násilný konflikt medzi obyvateľmi obce Nižná Šuňava a príslušníkmi komunistických [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Udalosti sa začali streľbou počas cvičenia Ľudových milícií v dedine, ktorú zaznamenali miestni obyvatelia vrátane Jozefa Kollára a farára Františka Martinku. V atmosfére rastúceho napätia, spôsobeného proticirkevnými zásahmi režimu a kolektivizačným tlakom, sa dedinčania domnievali, že bezpečnostné zložky prišli zatknúť farára. Následne došlo k stretom medzi miestnymi a milicionármi, ktorí boli v oblasti na neohlásenom nočnom cvičení. Konflikt prerástol do násilia, pri ktorom utrpeli viacerí milicionári zranenia, najmä Štefan Tóth. Podľa neskorších svedectiev mohlo ísť o zámernú provokáciu zo strany komunistických funkcionárov, vrátane Ladislava Priesola. Situácia vyústila do represívnej akcie: v noci z 11. na 12. júna 1950 obsadilo obec približne 700 ozbrojených príslušníkov armády, SNB a milícií. Viac ako 200 obyvateľov bolo zatknutých, pričom mnohí čelili brutálnemu násiliu počas výsluchov vo Svite. V následných procesoch bol farár František Martinka odsúdený na štyri roky a desať mesiacov väzenia, ďalší obyvatelia dostali nižšie tresty alebo boli prepustení na amnestiu v roku 1951. Vzbura sa stala symbolom odporu proti komunistickému režimu a jeho represívnym praktikám. ==Priebeh udalostí== ==Súdny proces== Masovou bitkou sa udalosti šuňavskej vzbury neskončili, ale pokračovali rozsiahlymi represáliami zo strany komunistického režimu. Z viac ako dvoch stoviek zadržaných bolo napokon obžalovaných devätnásť osôb. Osemnásti z nich boli obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy, ktorí sa zapojili do stretov s príslušníkmi Ľudových milícií, devätnástym bol miestny farár František Martinka. Hoci sa Martinka na násilnostiach priamo nepodieľal, režim z neho urobil hlavného vinníka, keďže predstavoval ideologicky vhodný cieľ. Charakter obžaloby odrážal politické procesy začiatku 50. rokov. Text žaloby bol silne ideologizovaný a namiesto konkrétnych dôkazov dominovala propaganda namierená proti cirkvi a jej predstaviteľom. Martinka bol obviňovaný zo spolupráce s „Vatikánom a imperialistami“ a z podnecovania veriacich proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Podľa prokurátora mal svojím „reakčným vplyvom“ zapríčiniť vzburu obyvateľov. Obžaloba zároveň kládla za vinu dedinčanom spôsobenie ťažkých zranení desiatim milicionárom, čím údajne narušili pracovný proces a „budovanie vlasti“. Medzi obžalovanými boli aj tri ženy, ktorým sa pripisovalo vyvolanie paniky heslami ako „horí, horí“ či „prišli nám zobrať farára“. Ostatní čelili obvineniam z fyzických útokov alebo odzbrojenia milicionárov. Rozsudok bol vynesený 22. júna 1951. Päť obžalovaných bolo odsúdených, zatiaľ čo štrnásť bolo po deviatich mesiacoch väzby prepustených na základe amnestie prezidenta Klementa Gottwalda. Najprísnejší trest, štyri roky a desať mesiacov väzenia, dostal František Martinka. Ďalší štyria odsúdení dostali tresty odňatia slobody v trvaní jedného roka. Dôsledky procesu zasiahli obec dlhodobo. Rodiny postihnutých čelili diskriminácii, deti mali sťažený prístup k vzdelaniu a Martinka po prepustení nemohol vykonávať kňazskú službu. Udalosti procesu tak výrazne ovplyvnili život miestnej komunity aj v nasledujúcich rokoch. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľudové milície]] * [[Politické procesy na Slovensku]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Šuňava]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] --> t8sedrut97xvwjwzavtmtxdo9xkkzah 8200035 8200029 2026-04-18T11:21:13Z Martingazak 234259 Priebeh udalostí 8200035 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Šuňavská vzbura''' [[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] bola násilný konflikt medzi obyvateľmi obce Nižná Šuňava a príslušníkmi komunistických [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Udalosti sa začali streľbou počas cvičenia Ľudových milícií v dedine, ktorú zaznamenali miestni obyvatelia vrátane Jozefa Kollára a farára Františka Martinku. V atmosfére rastúceho napätia, spôsobeného proticirkevnými zásahmi režimu a kolektivizačným tlakom, sa dedinčania domnievali, že bezpečnostné zložky prišli zatknúť farára. Následne došlo k stretom medzi miestnymi a milicionármi, ktorí boli v oblasti na neohlásenom nočnom cvičení. Konflikt prerástol do násilia, pri ktorom utrpeli viacerí milicionári zranenia, najmä Štefan Tóth. Podľa neskorších svedectiev mohlo ísť o zámernú provokáciu zo strany komunistických funkcionárov, vrátane Ladislava Priesola. Situácia vyústila do represívnej akcie: v noci z 11. na 12. júna 1950 obsadilo obec približne 700 ozbrojených príslušníkov armády, SNB a milícií. Viac ako 200 obyvateľov bolo zatknutých, pričom mnohí čelili brutálnemu násiliu počas výsluchov vo Svite. V následných procesoch bol farár František Martinka odsúdený na štyri roky a desať mesiacov väzenia, ďalší obyvatelia dostali nižšie tresty alebo boli prepustení na amnestiu v roku 1951. Vzbura sa stala symbolom odporu proti komunistickému režimu a jeho represívnym praktikám. ==Predohra== Politické preferencie obyvateľstva obce Šuňava dokladujú výsledky volieb z roku 1946, keď v Nižnej Šuňave získala Demokratická strana 328 hlasov z 382, zatiaľ čo komunisti len 43; vo Vyšnej Šuňave podporilo demokratov 343 z 396 voličov a komunistov 44. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa sociálno-ekonomická situácia obyvateľov nezlepšila, ale naopak zhoršila. Nový režim presadzoval kolektivizáciu poľnohospodárstva, pričom roľníkov nútil vstupovať do jednotných roľníckych družstiev prostredníctvom rastúcich povinných dodávok poľnohospodárskych produktov. V podmienkach málo úrodnej pôdy pod Tatrami bolo zabezpečenie obživy pre rodiny náročné, čo zvyšovalo odpor voči štátnej politike. Neobľúbenosť režimu prehlbovala aj protináboženská politika. V apríli 1950 bezpečnostné zložky násilne obsadili kláštor v neďalekom Spišskom Štiavniku. Rehoľníkov vyviezli či pozatvárali. Miestni roľníci sa snažili obchádzať vysoké kontingenty, napríklad riedením mlieka, čo však farár František Martinka odmietal a kritizoval. Obyvatelia odmietali podpisovať dodávkové zmluvy, zdravicu Josifovi Stalinovi k jeho sedemdesiatym narodeninám i mierové rezolúcie a pred sčítaním ľudu v roku 1950 sa skrývali. Aktivita dediny neunikla pozornosti komunistických funkcionárov, čo potvrdzuje aj výpoveď milicionára Rudolfa Netíka o plánovaní zásahu spolu s krajským tajomníkom Ladislavom Priesolom. ==Priebeh „vzbury“== Nočný incident v Nižnej Šuňave bol vyvolaný prítomnosťou príslušníkov Ľudových milícií, ktorí sa v oblasti nachádzali v rámci neohláseného cvičenia zameraného na postup proti diverzným skupinám. Keďže miestne obyvateľstvo o tejto akcii nebolo informované, jej priebeh vyvolal zmätok a paniku. Neskoršie svedectvá naznačujú, že cvičenie mohlo byť zámerne pripravené ako provokácia voči obci, kde komunistická strana nemala výraznú podporu. Podľa výpovedí účastníkov, vrátane Rudolfa Netíka a Františka Macka, malo cvičenie aj zastrašovací charakter, čo potvrdzuje aj úloha krajského tajomníka Ladislava Priesola pri jeho organizácii. Priebeh udalostí bol sprevádzaný streľbou a pohybom ozbrojených osôb v obci, čo zaznamenal aj miestny farár František Martinka. Ten sa obával svojho zatknutia a jeho obavy zdieľali aj obyvatelia, ktorí sa zhromaždili, aby overili situáciu. V dedine sa rýchlo rozšírili fámy o prítomnosti banderovcov alebo zásahu bezpečnostných zložiek proti farárovi. Väčšina obyvateľov sa priklonila k druhej možnosti a spontánne sa ozbrojila poľnohospodárskym náradím. Následne došlo k fyzickým stretom medzi dedinčanmi a milicionármi, ktorí reagovali použitím násilia. Konflikt bol obojstranne intenzívny a viedol k viacerým zraneniam. Najvážnejšie bol zranený milicionár Štefan Tóth z Rožňavy, ktorý utrpel ťažké poranenia hlavy a pľúc. ==Súdny proces== Masovou bitkou sa udalosti šuňavskej vzbury neskončili, ale pokračovali rozsiahlymi represáliami zo strany komunistického režimu. Z viac ako dvoch stoviek zadržaných bolo napokon obžalovaných devätnásť osôb. Osemnásti z nich boli obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy, ktorí sa zapojili do stretov s príslušníkmi Ľudových milícií, devätnástym bol miestny farár František Martinka. Hoci sa Martinka na násilnostiach priamo nepodieľal, režim z neho urobil hlavného vinníka, keďže predstavoval ideologicky vhodný cieľ. Charakter obžaloby odrážal politické procesy začiatku 50. rokov. Text žaloby bol silne ideologizovaný a namiesto konkrétnych dôkazov dominovala propaganda namierená proti cirkvi a jej predstaviteľom. Martinka bol obviňovaný zo spolupráce s „Vatikánom a imperialistami“ a z podnecovania veriacich proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Podľa prokurátora mal svojím „reakčným vplyvom“ zapríčiniť vzburu obyvateľov. Obžaloba zároveň kládla za vinu dedinčanom spôsobenie ťažkých zranení desiatim milicionárom, čím údajne narušili pracovný proces a „budovanie vlasti“. Medzi obžalovanými boli aj tri ženy, ktorým sa pripisovalo vyvolanie paniky heslami ako „horí, horí“ či „prišli nám zobrať farára“. Ostatní čelili obvineniam z fyzických útokov alebo odzbrojenia milicionárov. Rozsudok bol vynesený 22. júna 1951. Päť obžalovaných bolo odsúdených, zatiaľ čo štrnásť bolo po deviatich mesiacoch väzby prepustených na základe amnestie prezidenta Klementa Gottwalda. Najprísnejší trest, štyri roky a desať mesiacov väzenia, dostal František Martinka. Ďalší štyria odsúdení dostali tresty odňatia slobody v trvaní jedného roka. Dôsledky procesu zasiahli obec dlhodobo. Rodiny postihnutých čelili diskriminácii, deti mali sťažený prístup k vzdelaniu a Martinka po prepustení nemohol vykonávať kňazskú službu. Udalosti procesu tak výrazne ovplyvnili život miestnej komunity aj v nasledujúcich rokoch. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľudové milície]] * [[Politické procesy na Slovensku]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Šuňava]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] --> k9xz1ut76b70pya1aftu46uccjxa5b7 8200036 8200035 2026-04-18T11:21:40Z Martingazak 234259 Doplnenie 8200036 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, }} '''Šuňavská vzbura''' [[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] bola násilný konflikt medzi obyvateľmi obce Nižná Šuňava a príslušníkmi komunistických [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Udalosti sa začali streľbou počas cvičenia Ľudových milícií v dedine, ktorú zaznamenali miestni obyvatelia vrátane Jozefa Kollára a farára Františka Martinku. V atmosfére rastúceho napätia, spôsobeného proticirkevnými zásahmi režimu a kolektivizačným tlakom, sa dedinčania domnievali, že bezpečnostné zložky prišli zatknúť farára. Následne došlo k stretom medzi miestnymi a milicionármi, ktorí boli v oblasti na neohlásenom nočnom cvičení. Konflikt prerástol do násilia, pri ktorom utrpeli viacerí milicionári zranenia, najmä Štefan Tóth. Podľa neskorších svedectiev mohlo ísť o zámernú provokáciu zo strany komunistických funkcionárov, vrátane Ladislava Priesola. Situácia vyústila do represívnej akcie: v noci z 11. na 12. júna 1950 obsadilo obec približne 700 ozbrojených príslušníkov armády, SNB a milícií. Viac ako 200 obyvateľov bolo zatknutých, pričom mnohí čelili brutálnemu násiliu počas výsluchov vo Svite. V následných procesoch bol farár František Martinka odsúdený na štyri roky a desať mesiacov väzenia, ďalší obyvatelia dostali nižšie tresty alebo boli prepustení na amnestiu v roku 1951. Vzbura sa stala symbolom odporu proti komunistickému režimu a jeho represívnym praktikám. ==Predohra== Politické preferencie obyvateľstva obce Šuňava dokladujú výsledky volieb z roku 1946, keď v Nižnej Šuňave získala Demokratická strana 328 hlasov z 382, zatiaľ čo komunisti len 43; vo Vyšnej Šuňave podporilo demokratov 343 z 396 voličov a komunistov 44. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa sociálno-ekonomická situácia obyvateľov nezlepšila, ale naopak zhoršila. Nový režim presadzoval kolektivizáciu poľnohospodárstva, pričom roľníkov nútil vstupovať do jednotných roľníckych družstiev prostredníctvom rastúcich povinných dodávok poľnohospodárskych produktov. V podmienkach málo úrodnej pôdy pod Tatrami bolo zabezpečenie obživy pre rodiny náročné, čo zvyšovalo odpor voči štátnej politike. Neobľúbenosť režimu prehlbovala aj protináboženská politika. V apríli 1950 bezpečnostné zložky násilne obsadili kláštor v neďalekom Spišskom Štiavniku. Rehoľníkov vyviezli či pozatvárali. Miestni roľníci sa snažili obchádzať vysoké kontingenty, napríklad riedením mlieka, čo však farár František Martinka odmietal a kritizoval. Obyvatelia odmietali podpisovať dodávkové zmluvy, zdravicu Josifovi Stalinovi k jeho sedemdesiatym narodeninám i mierové rezolúcie a pred sčítaním ľudu v roku 1950 sa skrývali. Aktivita dediny neunikla pozornosti komunistických funkcionárov, čo potvrdzuje aj výpoveď milicionára Rudolfa Netíka o plánovaní zásahu spolu s krajským tajomníkom Ladislavom Priesolom. ==Priebeh „vzbury“== Nočný incident v Nižnej Šuňave bol vyvolaný prítomnosťou príslušníkov Ľudových milícií, ktorí sa v oblasti nachádzali v rámci neohláseného cvičenia zameraného na postup proti diverzným skupinám. Keďže miestne obyvateľstvo o tejto akcii nebolo informované, jej priebeh vyvolal zmätok a paniku. Neskoršie svedectvá naznačujú, že cvičenie mohlo byť zámerne pripravené ako provokácia voči obci, kde komunistická strana nemala výraznú podporu. Podľa výpovedí účastníkov, vrátane Rudolfa Netíka a Františka Macka, malo cvičenie aj zastrašovací charakter, čo potvrdzuje aj úloha krajského tajomníka Ladislava Priesola pri jeho organizácii. Priebeh udalostí bol sprevádzaný streľbou a pohybom ozbrojených osôb v obci, čo zaznamenal aj miestny farár František Martinka. Ten sa obával svojho zatknutia a jeho obavy zdieľali aj obyvatelia, ktorí sa zhromaždili, aby overili situáciu. V dedine sa rýchlo rozšírili fámy o prítomnosti banderovcov alebo zásahu bezpečnostných zložiek proti farárovi. Väčšina obyvateľov sa priklonila k druhej možnosti a spontánne sa ozbrojila poľnohospodárskym náradím. Následne došlo k fyzickým stretom medzi dedinčanmi a milicionármi, ktorí reagovali použitím násilia. Konflikt bol obojstranne intenzívny a viedol k viacerým zraneniam. Najvážnejšie bol zranený milicionár Štefan Tóth z Rožňavy, ktorý utrpel ťažké poranenia hlavy a pľúc. ==Súdny proces== Masovou bitkou sa udalosti šuňavskej vzbury neskončili, ale pokračovali rozsiahlymi represáliami zo strany komunistického režimu. Z viac ako dvoch stoviek zadržaných bolo napokon obžalovaných devätnásť osôb. Osemnásti z nich boli obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy, ktorí sa zapojili do stretov s príslušníkmi Ľudových milícií, devätnástym bol miestny farár František Martinka. Hoci sa Martinka na násilnostiach priamo nepodieľal, režim z neho urobil hlavného vinníka, keďže predstavoval ideologicky vhodný cieľ. Charakter obžaloby odrážal politické procesy začiatku 50. rokov. Text žaloby bol silne ideologizovaný a namiesto konkrétnych dôkazov dominovala propaganda namierená proti cirkvi a jej predstaviteľom. Martinka bol obviňovaný zo spolupráce s „Vatikánom a imperialistami“ a z podnecovania veriacich proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Podľa prokurátora mal svojím „reakčným vplyvom“ zapríčiniť vzburu obyvateľov. Obžaloba zároveň kládla za vinu dedinčanom spôsobenie ťažkých zranení desiatim milicionárom, čím údajne narušili pracovný proces a „budovanie vlasti“. Medzi obžalovanými boli aj tri ženy, ktorým sa pripisovalo vyvolanie paniky heslami ako „horí, horí“ či „prišli nám zobrať farára“. Ostatní čelili obvineniam z fyzických útokov alebo odzbrojenia milicionárov. Rozsudok bol vynesený 22. júna 1951. Päť obžalovaných bolo odsúdených, zatiaľ čo štrnásť bolo po deviatich mesiacoch väzby prepustených na základe amnestie prezidenta Klementa Gottwalda. Najprísnejší trest, štyri roky a desať mesiacov väzenia, dostal František Martinka. Ďalší štyria odsúdení dostali tresty odňatia slobody v trvaní jedného roka. Dôsledky procesu zasiahli obec dlhodobo. Rodiny postihnutých čelili diskriminácii, deti mali sťažený prístup k vzdelaniu a Martinka po prepustení nemohol vykonávať kňazskú službu. Udalosti procesu tak výrazne ovplyvnili život miestnej komunity aj v nasledujúcich rokoch. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľudové milície]] * [[Politické procesy na Slovensku]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Šuňava]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] --> 5ph5rzr79a6l7wvbfhq8wjbwbkxhc23 8200038 8200036 2026-04-18T11:23:22Z Martingazak 234259 Priebeh „vzbury“ 8200038 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, }} '''Šuňavská vzbura''' [[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] bola násilný konflikt medzi obyvateľmi obce Nižná Šuňava a príslušníkmi komunistických [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Udalosti sa začali streľbou počas cvičenia Ľudových milícií v dedine, ktorú zaznamenali miestni obyvatelia vrátane Jozefa Kollára a farára Františka Martinku. V atmosfére rastúceho napätia, spôsobeného proticirkevnými zásahmi režimu a kolektivizačným tlakom, sa dedinčania domnievali, že bezpečnostné zložky prišli zatknúť farára. Následne došlo k stretom medzi miestnymi a milicionármi, ktorí boli v oblasti na neohlásenom nočnom cvičení. Konflikt prerástol do násilia, pri ktorom utrpeli viacerí milicionári zranenia, najmä Štefan Tóth. Podľa neskorších svedectiev mohlo ísť o zámernú provokáciu zo strany komunistických funkcionárov, vrátane Ladislava Priesola. Situácia vyústila do represívnej akcie: v noci z 11. na 12. júna 1950 obsadilo obec približne 700 ozbrojených príslušníkov armády, SNB a milícií. Viac ako 200 obyvateľov bolo zatknutých, pričom mnohí čelili brutálnemu násiliu počas výsluchov vo Svite. V následných procesoch bol farár František Martinka odsúdený na štyri roky a desať mesiacov väzenia, ďalší obyvatelia dostali nižšie tresty alebo boli prepustení na amnestiu v roku 1951. Vzbura sa stala symbolom odporu proti komunistickému režimu a jeho represívnym praktikám. ==Predohra== Politické preferencie obyvateľstva obce Šuňava dokladujú výsledky volieb z roku 1946, keď v Nižnej Šuňave získala Demokratická strana 328 hlasov z 382, zatiaľ čo komunisti len 43; vo Vyšnej Šuňave podporilo demokratov 343 z 396 voličov a komunistov 44. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa sociálno-ekonomická situácia obyvateľov nezlepšila, ale naopak zhoršila. Nový režim presadzoval kolektivizáciu poľnohospodárstva, pričom roľníkov nútil vstupovať do jednotných roľníckych družstiev prostredníctvom rastúcich povinných dodávok poľnohospodárskych produktov. V podmienkach málo úrodnej pôdy pod Tatrami bolo zabezpečenie obživy pre rodiny náročné, čo zvyšovalo odpor voči štátnej politike. Neobľúbenosť režimu prehlbovala aj protináboženská politika. V apríli 1950 bezpečnostné zložky násilne obsadili kláštor v neďalekom Spišskom Štiavniku. Rehoľníkov vyviezli či pozatvárali. Miestni roľníci sa snažili obchádzať vysoké kontingenty, napríklad riedením mlieka, čo však farár František Martinka odmietal a kritizoval. Obyvatelia odmietali podpisovať dodávkové zmluvy, zdravicu Josifovi Stalinovi k jeho sedemdesiatym narodeninám i mierové rezolúcie a pred sčítaním ľudu v roku 1950 sa skrývali. Aktivita dediny neunikla pozornosti komunistických funkcionárov, čo potvrdzuje aj výpoveď milicionára Rudolfa Netíka o plánovaní zásahu spolu s krajským tajomníkom Ladislavom Priesolom. ==Priebeh „vzbury“== Nočný incident v Nižnej Šuňave bol vyvolaný prítomnosťou príslušníkov Ľudových milícií, ktorí sa v oblasti nachádzali v rámci neohláseného cvičenia zameraného na postup proti diverzným skupinám. Keďže miestne obyvateľstvo o tejto akcii nebolo informované, jej priebeh vyvolal zmätok a paniku. Neskoršie svedectvá naznačujú, že cvičenie mohlo byť zámerne pripravené ako provokácia voči obci, kde komunistická strana nemala výraznú podporu. Podľa výpovedí účastníkov, vrátane Rudolfa Netíka a Františka Macka, malo cvičenie aj zastrašovací charakter, čo potvrdzuje aj úloha krajského tajomníka Ladislava Priesola pri jeho organizácii. Priebeh udalostí bol sprevádzaný streľbou a pohybom ozbrojených osôb v obci, čo zaznamenal aj miestny farár František Martinka. Ten sa obával svojho zatknutia a jeho obavy zdieľali aj obyvatelia, ktorí sa zhromaždili, aby overili situáciu. V dedine sa rýchlo rozšírili fámy o prítomnosti banderovcov alebo zásahu bezpečnostných zložiek proti farárovi. Väčšina obyvateľov sa priklonila k druhej možnosti a spontánne sa ozbrojila poľnohospodárskym náradím. Následne došlo k fyzickým stretom medzi dedinčanmi a milicionármi, ktorí reagovali použitím násilia. Konflikt bol obojstranne intenzívny a viedol k viacerým zraneniam. Najvážnejšie bol zranený milicionár Štefan Tóth z Rožňavy, ktorý utrpel ťažké poranenia hlavy a pľúc. ==Represálie== V sobotu 11. júna 1950, po nočných stretoch medzi obyvateľmi Nižnej a Vyšnej Šuňavy a príslušníkmi Ľudových milícií, bol vo Svite zriadený koordinovaný štáb na prípravu represívnej akcie proti obom obciam. Štáb tvorili zástupcovia povereníctva vnútra, Komunistickej strany Československa, Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, Ľudových milícií a armády. Na jeho čele stál krajský veliteľ milícií František Macko, ktorý dostal rozkaz mobilizovať približne štyristo milicionárov. Tí mali v pripravenej operácii pôsobiť ako podporná zložka armády a žandárstva. Vojenské jednotky doplnilo viac ako tristo vojakov z posádok v Poprade a Košiciach. V noci z 11. na 12. júna 1950 obsadila približne sedemstočlenná ozbrojená skupina okolie oboch šuňavských obcí. Operácia prešla do priameho zásahu v skorých ranných hodinách, keď bezpečnostné zložky začali systematicky prehľadávať jednotlivé domy. Podľa správy rehabilitačnej komisie Komunistickej strany Slovenska z roku 1968 prebiehalo zatýkanie bez zoznamov a bez rozlišovania osôb. Muži, ženy aj mladiství boli po zadržaní bití pendrekmi a inými nástrojmi a následne zhromažďovaní v sále miestneho národného výboru, kde pokračovalo fyzické násilie. Podľa dobových svedectiev sa akcie zúčastnil aj krajský tajomník Ladislav Priesol, ktorý mal údajne vyhlásiť, že „im už ani pápež nepomôže“, hoci v neskorších výpovediach svoju úlohu relativizoval. V priebehu zásahu bolo zadržaných viac ako dvesto osôb, ktoré boli následne prevezené do telocvične vo Svite. Tam sa násilie ešte vystupňovalo a malo formu systematického fyzického týrania vrátane lámania prstov, bitia do hlavy a poškodzovania zubov. ==Súdny proces== Masovou bitkou sa udalosti šuňavskej vzbury neskončili, ale pokračovali rozsiahlymi represáliami zo strany komunistického režimu. Z viac ako dvoch stoviek zadržaných bolo napokon obžalovaných devätnásť osôb. Osemnásti z nich boli obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy, ktorí sa zapojili do stretov s príslušníkmi Ľudových milícií, devätnástym bol miestny farár František Martinka. Hoci sa Martinka na násilnostiach priamo nepodieľal, režim z neho urobil hlavného vinníka, keďže predstavoval ideologicky vhodný cieľ. Charakter obžaloby odrážal politické procesy začiatku 50. rokov. Text žaloby bol silne ideologizovaný a namiesto konkrétnych dôkazov dominovala propaganda namierená proti cirkvi a jej predstaviteľom. Martinka bol obviňovaný zo spolupráce s „Vatikánom a imperialistami“ a z podnecovania veriacich proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Podľa prokurátora mal svojím „reakčným vplyvom“ zapríčiniť vzburu obyvateľov. Obžaloba zároveň kládla za vinu dedinčanom spôsobenie ťažkých zranení desiatim milicionárom, čím údajne narušili pracovný proces a „budovanie vlasti“. Medzi obžalovanými boli aj tri ženy, ktorým sa pripisovalo vyvolanie paniky heslami ako „horí, horí“ či „prišli nám zobrať farára“. Ostatní čelili obvineniam z fyzických útokov alebo odzbrojenia milicionárov. Rozsudok bol vynesený 22. júna 1951. Päť obžalovaných bolo odsúdených, zatiaľ čo štrnásť bolo po deviatich mesiacoch väzby prepustených na základe amnestie prezidenta Klementa Gottwalda. Najprísnejší trest, štyri roky a desať mesiacov väzenia, dostal František Martinka. Ďalší štyria odsúdení dostali tresty odňatia slobody v trvaní jedného roka. Dôsledky procesu zasiahli obec dlhodobo. Rodiny postihnutých čelili diskriminácii, deti mali sťažený prístup k vzdelaniu a Martinka po prepustení nemohol vykonávať kňazskú službu. Udalosti procesu tak výrazne ovplyvnili život miestnej komunity aj v nasledujúcich rokoch. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľudové milície]] * [[Politické procesy na Slovensku]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Šuňava]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] --> qfxhxsayyghlpndlo9rh06uac0tcn7z 8200039 8200038 2026-04-18T11:23:44Z Martingazak 234259 Doplnenie 8200039 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, }} '''Šuňavská vzbura''' [[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] bola násilný konflikt medzi obyvateľmi obce Nižná Šuňava a príslušníkmi komunistických [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Udalosti sa začali streľbou počas cvičenia Ľudových milícií v dedine, ktorú zaznamenali miestni obyvatelia vrátane Jozefa Kollára a farára Františka Martinku. V atmosfére rastúceho napätia, spôsobeného proticirkevnými zásahmi režimu a kolektivizačným tlakom, sa dedinčania domnievali, že bezpečnostné zložky prišli zatknúť farára. Následne došlo k stretom medzi miestnymi a milicionármi, ktorí boli v oblasti na neohlásenom nočnom cvičení. Konflikt prerástol do násilia, pri ktorom utrpeli viacerí milicionári zranenia, najmä Štefan Tóth. Podľa neskorších svedectiev mohlo ísť o zámernú provokáciu zo strany komunistických funkcionárov, vrátane Ladislava Priesola. Situácia vyústila do represívnej akcie: v noci z 11. na 12. júna 1950 obsadilo obec približne 700 ozbrojených príslušníkov armády, SNB a milícií. Viac ako 200 obyvateľov bolo zatknutých, pričom mnohí čelili brutálnemu násiliu počas výsluchov vo Svite. V následných procesoch bol farár František Martinka odsúdený na štyri roky a desať mesiacov väzenia, ďalší obyvatelia dostali nižšie tresty alebo boli prepustení na amnestiu v roku 1951. Vzbura sa stala symbolom odporu proti komunistickému režimu a jeho represívnym praktikám. ==Predohra== Politické preferencie obyvateľstva obce Šuňava dokladujú výsledky volieb z roku 1946, keď v Nižnej Šuňave získala Demokratická strana 328 hlasov z 382, zatiaľ čo komunisti len 43; vo Vyšnej Šuňave podporilo demokratov 343 z 396 voličov a komunistov 44. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa sociálno-ekonomická situácia obyvateľov nezlepšila, ale naopak zhoršila. Nový režim presadzoval kolektivizáciu poľnohospodárstva, pričom roľníkov nútil vstupovať do jednotných roľníckych družstiev prostredníctvom rastúcich povinných dodávok poľnohospodárskych produktov. V podmienkach málo úrodnej pôdy pod Tatrami bolo zabezpečenie obživy pre rodiny náročné, čo zvyšovalo odpor voči štátnej politike. Neobľúbenosť režimu prehlbovala aj protináboženská politika. V apríli 1950 bezpečnostné zložky násilne obsadili kláštor v neďalekom Spišskom Štiavniku. Rehoľníkov vyviezli či pozatvárali. Miestni roľníci sa snažili obchádzať vysoké kontingenty, napríklad riedením mlieka, čo však farár František Martinka odmietal a kritizoval. Obyvatelia odmietali podpisovať dodávkové zmluvy, zdravicu Josifovi Stalinovi k jeho sedemdesiatym narodeninám i mierové rezolúcie a pred sčítaním ľudu v roku 1950 sa skrývali. Aktivita dediny neunikla pozornosti komunistických funkcionárov, čo potvrdzuje aj výpoveď milicionára Rudolfa Netíka o plánovaní zásahu spolu s krajským tajomníkom Ladislavom Priesolom. ==Priebeh „vzbury“== Nočný incident v Nižnej Šuňave bol vyvolaný prítomnosťou príslušníkov Ľudových milícií, ktorí sa v oblasti nachádzali v rámci neohláseného cvičenia zameraného na postup proti diverzným skupinám. Keďže miestne obyvateľstvo o tejto akcii nebolo informované, jej priebeh vyvolal zmätok a paniku. Neskoršie svedectvá naznačujú, že cvičenie mohlo byť zámerne pripravené ako provokácia voči obci, kde komunistická strana nemala výraznú podporu. Podľa výpovedí účastníkov, vrátane Rudolfa Netíka a Františka Macka, malo cvičenie aj zastrašovací charakter, čo potvrdzuje aj úloha krajského tajomníka Ladislava Priesola pri jeho organizácii. Priebeh udalostí bol sprevádzaný streľbou a pohybom ozbrojených osôb v obci, čo zaznamenal aj miestny farár František Martinka. Ten sa obával svojho zatknutia a jeho obavy zdieľali aj obyvatelia, ktorí sa zhromaždili, aby overili situáciu. V dedine sa rýchlo rozšírili fámy o prítomnosti banderovcov alebo zásahu bezpečnostných zložiek proti farárovi. Väčšina obyvateľov sa priklonila k druhej možnosti a spontánne sa ozbrojila poľnohospodárskym náradím. Následne došlo k fyzickým stretom medzi dedinčanmi a milicionármi, ktorí reagovali použitím násilia. Konflikt bol obojstranne intenzívny a viedol k viacerým zraneniam. Najvážnejšie bol zranený milicionár Štefan Tóth z Rožňavy, ktorý utrpel ťažké poranenia hlavy a pľúc. ==Represálie== V sobotu 11. júna 1950, po nočných stretoch medzi obyvateľmi Nižnej a Vyšnej Šuňavy a príslušníkmi Ľudových milícií, bol vo Svite zriadený koordinovaný štáb na prípravu represívnej akcie proti obom obciam. Štáb tvorili zástupcovia povereníctva vnútra, Komunistickej strany Československa, Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, Ľudových milícií a armády. Na jeho čele stál krajský veliteľ milícií František Macko, ktorý dostal rozkaz mobilizovať približne štyristo milicionárov. Tí mali v pripravenej operácii pôsobiť ako podporná zložka armády a žandárstva. Vojenské jednotky doplnilo viac ako tristo vojakov z posádok v Poprade a Košiciach. V noci z 11. na 12. júna 1950 obsadila približne sedemstočlenná ozbrojená skupina okolie oboch šuňavských obcí. Operácia prešla do priameho zásahu v skorých ranných hodinách, keď bezpečnostné zložky začali systematicky prehľadávať jednotlivé domy. Podľa správy rehabilitačnej komisie Komunistickej strany Slovenska z roku 1968 prebiehalo zatýkanie bez zoznamov a bez rozlišovania osôb. Muži, ženy aj mladiství boli po zadržaní bití pendrekmi a inými nástrojmi a následne zhromažďovaní v sále miestneho národného výboru, kde pokračovalo fyzické násilie. Podľa dobových svedectiev sa akcie zúčastnil aj krajský tajomník Ladislav Priesol, ktorý mal údajne vyhlásiť, že „im už ani pápež nepomôže“, hoci v neskorších výpovediach svoju úlohu relativizoval. V priebehu zásahu bolo zadržaných viac ako dvesto osôb, ktoré boli následne prevezené do telocvične vo Svite. Tam sa násilie ešte vystupňovalo a malo formu systematického fyzického týrania vrátane lámania prstov, bitia do hlavy a poškodzovania zubov. ==Súdny proces== Masovou bitkou sa udalosti šuňavskej vzbury neskončili, ale pokračovali rozsiahlymi represáliami zo strany komunistického režimu. Z viac ako dvoch stoviek zadržaných bolo napokon obžalovaných devätnásť osôb. Osemnásti z nich boli obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy, ktorí sa zapojili do stretov s príslušníkmi Ľudových milícií, devätnástym bol miestny farár František Martinka. Hoci sa Martinka na násilnostiach priamo nepodieľal, režim z neho urobil hlavného vinníka, keďže predstavoval ideologicky vhodný cieľ. Charakter obžaloby odrážal politické procesy začiatku 50. rokov. Text žaloby bol silne ideologizovaný a namiesto konkrétnych dôkazov dominovala propaganda namierená proti cirkvi a jej predstaviteľom. Martinka bol obviňovaný zo spolupráce s „Vatikánom a imperialistami“ a z podnecovania veriacich proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Podľa prokurátora mal svojím „reakčným vplyvom“ zapríčiniť vzburu obyvateľov. Obžaloba zároveň kládla za vinu dedinčanom spôsobenie ťažkých zranení desiatim milicionárom, čím údajne narušili pracovný proces a „budovanie vlasti“. Medzi obžalovanými boli aj tri ženy, ktorým sa pripisovalo vyvolanie paniky heslami ako „horí, horí“ či „prišli nám zobrať farára“. Ostatní čelili obvineniam z fyzických útokov alebo odzbrojenia milicionárov. Rozsudok bol vynesený 22. júna 1951. Päť obžalovaných bolo odsúdených, zatiaľ čo štrnásť bolo po deviatich mesiacoch väzby prepustených na základe amnestie prezidenta Klementa Gottwalda. Najprísnejší trest, štyri roky a desať mesiacov väzenia, dostal František Martinka. Ďalší štyria odsúdení dostali tresty odňatia slobody v trvaní jedného roka. Dôsledky procesu zasiahli obec dlhodobo. Rodiny postihnutých čelili diskriminácii, deti mali sťažený prístup k vzdelaniu a Martinka po prepustení nemohol vykonávať kňazskú službu. Udalosti procesu tak výrazne ovplyvnili život miestnej komunity aj v nasledujúcich rokoch. ==Dohra== Svedectvá zhromaždené v 60. rokoch, vrátane dokumentárneho filmu Ladislava Kudelku „Obec plná vzdoru“ (1969), opisujú extrémnu brutalitu zásahu. Viacerí zadržaní utrpeli dlhodobé zdravotné následky, vrátane zlomenín, ochrnutia končatín a vnútorných poranení. Operácia vo Šuňave sa tak v historickom hodnotení uvádza ako jeden z najtvrdších zásahov bezpečnostných zložiek proti civilnému obyvateľstvu v ranom období komunistického režimu v Československu. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľudové milície]] * [[Politické procesy na Slovensku]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Šuňava]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] --> m92km90zsr1dtd803f33xo39n7e99d0 8200040 8200039 2026-04-18T11:30:12Z Martingazak 234259 Doplnenie 8200040 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Šuňavská vzbura |popis udalosti=Spontánna ľudová protikomunistická vzbura vyprovokovaná neohláseným cvičením Ľudových milícií v obci |dátum=[[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=[[Šuňava]] |príčina= |typ= |organizátor= |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, }} '''Šuňavská vzbura''' [[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] bola násilný konflikt medzi obyvateľmi obce Nižná Šuňava a príslušníkmi komunistických [[Ľudové milície|Ľudových milícií]] počas neohláseného Ľudových milícií v dedine, nasledovaný represáliami voči obyvateľom obce a súdnym procesom. Udalosti sa začali streľbou počas cvičenia Ľudových milícií v dedine, ktorú zaznamenali miestni obyvatelia vrátane Jozefa Kollára a farára Františka Martinku. V atmosfére rastúceho napätia, spôsobeného proticirkevnými zásahmi režimu a kolektivizačným tlakom, sa dedinčania domnievali, že bezpečnostné zložky prišli zatknúť farára. Následne došlo k stretom medzi miestnymi a milicionármi. Konflikt prerástol do spontánnej vzbury obyvateľstva, pri ktorom utrpeli viacerí milicionári zranenia, najmä Štefan Tóth. Podľa neskorších svedectiev cvičenie mohlo byť o zámernou provokáciou zo strany komunistických funkcionárov, vrátane Ladislava Priesola. Situácia vyústila do represívnej akcie: v noci z 11. na 12. júna 1950 obsadilo obec približne 700 ozbrojených príslušníkov armády, SNB a milícií. Viac ako 200 obyvateľov bolo zatknutých, pričom mnohí čelili brutálnemu násiliu počas výsluchov vo Svite. V následných procesoch bol farár František Martinka odsúdený na štyri roky a desať mesiacov väzenia, ďalší obyvatelia dostali nižšie tresty alebo boli prepustení na amnestiu v roku 1951. Vzbura sa stala symbolom odporu proti komunistickému režimu a jeho represívnym praktikám. ==Predohra== Politické preferencie obyvateľstva obce Šuňava dokladujú výsledky volieb z roku 1946, keď v Nižnej Šuňave získala Demokratická strana 328 hlasov z 382, zatiaľ čo komunisti len 43; vo Vyšnej Šuňave podporilo demokratov 343 z 396 voličov a komunistov 44. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa sociálno-ekonomická situácia obyvateľov nezlepšila, ale naopak zhoršila. Nový režim presadzoval kolektivizáciu poľnohospodárstva, pričom roľníkov nútil vstupovať do jednotných roľníckych družstiev prostredníctvom rastúcich povinných dodávok poľnohospodárskych produktov. V podmienkach málo úrodnej pôdy pod Tatrami bolo zabezpečenie obživy pre rodiny náročné, čo zvyšovalo odpor voči štátnej politike. Neobľúbenosť režimu prehlbovala aj protináboženská politika. V apríli 1950 bezpečnostné zložky násilne obsadili kláštor v neďalekom Spišskom Štiavniku. Rehoľníkov vyviezli či pozatvárali. Miestni roľníci sa snažili obchádzať vysoké kontingenty, napríklad riedením mlieka, čo však farár František Martinka odmietal a kritizoval. Obyvatelia odmietali podpisovať dodávkové zmluvy, zdravicu Josifovi Stalinovi k jeho sedemdesiatym narodeninám i mierové rezolúcie a pred sčítaním ľudu v roku 1950 sa skrývali. Aktivita dediny neunikla pozornosti komunistických funkcionárov, čo potvrdzuje aj výpoveď milicionára Rudolfa Netíka o plánovaní zásahu spolu s krajským tajomníkom Ladislavom Priesolom. ==Priebeh „vzbury“== Nočný incident v Nižnej Šuňave bol vyvolaný prítomnosťou príslušníkov Ľudových milícií, ktorí sa v oblasti nachádzali v rámci neohláseného cvičenia zameraného na postup proti diverzným skupinám. Keďže miestne obyvateľstvo o tejto akcii nebolo informované, jej priebeh vyvolal zmätok a paniku. Neskoršie svedectvá naznačujú, že cvičenie mohlo byť zámerne pripravené ako provokácia voči obci, kde komunistická strana nemala výraznú podporu. Podľa výpovedí účastníkov, vrátane Rudolfa Netíka a Františka Macka, malo cvičenie aj zastrašovací charakter, čo potvrdzuje aj úloha krajského tajomníka Ladislava Priesola pri jeho organizácii. Priebeh udalostí bol sprevádzaný streľbou a pohybom ozbrojených osôb v obci, čo zaznamenal aj miestny farár František Martinka. Ten sa obával svojho zatknutia a jeho obavy zdieľali aj obyvatelia, ktorí sa zhromaždili, aby overili situáciu. V dedine sa rýchlo rozšírili fámy o prítomnosti banderovcov alebo zásahu bezpečnostných zložiek proti farárovi. Väčšina obyvateľov sa priklonila k druhej možnosti a spontánne sa ozbrojila poľnohospodárskym náradím. Následne došlo k fyzickým stretom medzi dedinčanmi a milicionármi, ktorí reagovali použitím násilia. Konflikt bol obojstranne intenzívny a viedol k viacerým zraneniam. Najvážnejšie bol zranený milicionár Štefan Tóth z Rožňavy, ktorý utrpel ťažké poranenia hlavy a pľúc. ==Represálie== V sobotu 11. júna 1950, po nočných stretoch medzi obyvateľmi Nižnej a Vyšnej Šuňavy a príslušníkmi Ľudových milícií, bol vo Svite zriadený koordinovaný štáb na prípravu represívnej akcie proti obom obciam. Štáb tvorili zástupcovia povereníctva vnútra, Komunistickej strany Československa, Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, Ľudových milícií a armády. Na jeho čele stál krajský veliteľ milícií František Macko, ktorý dostal rozkaz mobilizovať približne štyristo milicionárov. Tí mali v pripravenej operácii pôsobiť ako podporná zložka armády a žandárstva. Vojenské jednotky doplnilo viac ako tristo vojakov z posádok v Poprade a Košiciach. V noci z 11. na 12. júna 1950 obsadila približne sedemstočlenná ozbrojená skupina okolie oboch šuňavských obcí. Operácia prešla do priameho zásahu v skorých ranných hodinách, keď bezpečnostné zložky začali systematicky prehľadávať jednotlivé domy. Podľa správy rehabilitačnej komisie Komunistickej strany Slovenska z roku 1968 prebiehalo zatýkanie bez zoznamov a bez rozlišovania osôb. Muži, ženy aj mladiství boli po zadržaní bití pendrekmi a inými nástrojmi a následne zhromažďovaní v sále miestneho národného výboru, kde pokračovalo fyzické násilie. Podľa dobových svedectiev sa akcie zúčastnil aj krajský tajomník Ladislav Priesol, ktorý mal údajne vyhlásiť, že „im už ani pápež nepomôže“, hoci v neskorších výpovediach svoju úlohu relativizoval. V priebehu zásahu bolo zadržaných viac ako dvesto osôb, ktoré boli následne prevezené do telocvične vo Svite. Tam sa násilie ešte vystupňovalo a malo formu systematického fyzického týrania vrátane lámania prstov, bitia do hlavy a poškodzovania zubov. ==Súdny proces== Masovou bitkou sa udalosti šuňavskej vzbury neskončili, ale pokračovali rozsiahlymi represáliami zo strany komunistického režimu. Z viac ako dvoch stoviek zadržaných bolo napokon obžalovaných devätnásť osôb. Osemnásti z nich boli obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy, ktorí sa zapojili do stretov s príslušníkmi Ľudových milícií, devätnástym bol miestny farár František Martinka. Hoci sa Martinka na násilnostiach priamo nepodieľal, režim z neho urobil hlavného vinníka, keďže predstavoval ideologicky vhodný cieľ. Charakter obžaloby odrážal politické procesy začiatku 50. rokov. Text žaloby bol silne ideologizovaný a namiesto konkrétnych dôkazov dominovala propaganda namierená proti cirkvi a jej predstaviteľom. Martinka bol obviňovaný zo spolupráce s „Vatikánom a imperialistami“ a z podnecovania veriacich proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Podľa prokurátora mal svojím „reakčným vplyvom“ zapríčiniť vzburu obyvateľov. Obžaloba zároveň kládla za vinu dedinčanom spôsobenie ťažkých zranení desiatim milicionárom, čím údajne narušili pracovný proces a „budovanie vlasti“. Medzi obžalovanými boli aj tri ženy, ktorým sa pripisovalo vyvolanie paniky heslami ako „horí, horí“ či „prišli nám zobrať farára“. Ostatní čelili obvineniam z fyzických útokov alebo odzbrojenia milicionárov. Rozsudok bol vynesený 22. júna 1951. Päť obžalovaných bolo odsúdených, zatiaľ čo štrnásť bolo po deviatich mesiacoch väzby prepustených na základe amnestie prezidenta Klementa Gottwalda. Najprísnejší trest, štyri roky a desať mesiacov väzenia, dostal František Martinka. Ďalší štyria odsúdení dostali tresty odňatia slobody v trvaní jedného roka. Dôsledky procesu zasiahli obec dlhodobo. Rodiny postihnutých čelili diskriminácii, deti mali sťažený prístup k vzdelaniu a Martinka po prepustení nemohol vykonávať kňazskú službu. Udalosti procesu tak výrazne ovplyvnili život miestnej komunity aj v nasledujúcich rokoch. ==Dohra== Svedectvá zhromaždené v 60. rokoch, vrátane dokumentárneho filmu Ladislava Kudelku „Obec plná vzdoru“ (1969), opisujú extrémnu brutalitu zásahu. Viacerí zadržaní utrpeli dlhodobé zdravotné následky, vrátane zlomenín, ochrnutia končatín a vnútorných poranení. Operácia vo Šuňave sa tak v historickom hodnotení uvádza ako jeden z najtvrdších zásahov bezpečnostných zložiek proti civilnému obyvateľstvu v ranom období komunistického režimu v Československu. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľudové milície]] * [[Politické procesy na Slovensku]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Šuňava]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] --> pgx3aqjdl515h1xq9u5a8sru4nasy4a 8200042 8200040 2026-04-18T11:38:16Z Martingazak 234259 Uvod 8200042 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Šuňavská vzbura |popis udalosti=Spontánna ľudová protikomunistická vzbura vyprovokovaná neohláseným cvičením Ľudových milícií v obci |dátum=[[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=[[Šuňava]] |príčina= |typ= |organizátor= |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, }} '''Šuňavská vzbura''' [[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] bola násilný konflikt medzi obyvateľmi obce Nižná Šuňava a príslušníkmi komunistických [[Ľudové milície|Ľudových milícií]] počas neohláseného Ľudových milícií v dedine, nasledovaný represáliami voči obyvateľom obce a súdnym procesom. Udalosti sa začali streľbou počas cvičenia [[Ľudové milície|Ľudových milícií]] v dedine. V atmosfére rastúceho napätia, spôsobeného proticirkevnými zásahmi režimu a kolektivizačným tlakom, sa dedinčania domnievali, že bezpečnostné zložky prišli zatknúť farára Františka Martinku. Následne došlo k stretom medzi miestnymi a milicionármi. Konflikt prerástol do spontánnej vzbury obyvateľstva, pri ktorom utrpeli viacerí milicionári zranenia, najmä Štefan Tóth. Podľa neskorších svedectiev cvičenie mohlo byť o zámernou provokáciou zo strany komunistických funkcionárov, najmä tajomníka Ladislava Priesola. Situácia vyústila do represívnej akcie: v noci z [11. jún|11.]] na [[12. jún|12. júna]] [[1950]] obsadilo obec približne 700 ozbrojených príslušníkov armády, [[Zbor národnej bezpečnosti|SNB]] a [[Ľudové milície|milícií]]. Viac ako 200 obyvateľov bolo zatknutých, pričom mnohí čelili brutálnemu násiliu počas výsluchov vo [[Svit (mesto)|Svite]]. V následných procesoch bol farár František Martinka odsúdený na štyri roky a desať mesiacov väzenia, ďalší obyvatelia dostali nižšie tresty alebo boli prepustení na amnestiu v roku [[1951]]. ==Predohra== Politické preferencie obyvateľstva obce Šuňava dokladujú výsledky volieb z roku 1946, keď v Nižnej Šuňave získala Demokratická strana 328 hlasov z 382, zatiaľ čo komunisti len 43; vo Vyšnej Šuňave podporilo demokratov 343 z 396 voličov a komunistov 44. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa sociálno-ekonomická situácia obyvateľov nezlepšila, ale naopak zhoršila. Nový režim presadzoval kolektivizáciu poľnohospodárstva, pričom roľníkov nútil vstupovať do jednotných roľníckych družstiev prostredníctvom rastúcich povinných dodávok poľnohospodárskych produktov. V podmienkach málo úrodnej pôdy pod Tatrami bolo zabezpečenie obživy pre rodiny náročné, čo zvyšovalo odpor voči štátnej politike. Neobľúbenosť režimu prehlbovala aj protináboženská politika. V apríli 1950 bezpečnostné zložky násilne obsadili kláštor v neďalekom Spišskom Štiavniku. Rehoľníkov vyviezli či pozatvárali. Miestni roľníci sa snažili obchádzať vysoké kontingenty, napríklad riedením mlieka, čo však farár František Martinka odmietal a kritizoval. Obyvatelia odmietali podpisovať dodávkové zmluvy, zdravicu Josifovi Stalinovi k jeho sedemdesiatym narodeninám i mierové rezolúcie a pred sčítaním ľudu v roku 1950 sa skrývali. Aktivita dediny neunikla pozornosti komunistických funkcionárov, čo potvrdzuje aj výpoveď milicionára Rudolfa Netíka o plánovaní zásahu spolu s krajským tajomníkom Ladislavom Priesolom. ==Priebeh „vzbury“== Nočný incident v Nižnej Šuňave bol vyvolaný prítomnosťou príslušníkov Ľudových milícií, ktorí sa v oblasti nachádzali v rámci neohláseného cvičenia zameraného na postup proti diverzným skupinám. Keďže miestne obyvateľstvo o tejto akcii nebolo informované, jej priebeh vyvolal zmätok a paniku. Neskoršie svedectvá naznačujú, že cvičenie mohlo byť zámerne pripravené ako provokácia voči obci, kde komunistická strana nemala výraznú podporu. Podľa výpovedí účastníkov, vrátane Rudolfa Netíka a Františka Macka, malo cvičenie aj zastrašovací charakter, čo potvrdzuje aj úloha krajského tajomníka Ladislava Priesola pri jeho organizácii. Priebeh udalostí bol sprevádzaný streľbou a pohybom ozbrojených osôb v obci, čo zaznamenal aj miestny farár František Martinka. Ten sa obával svojho zatknutia a jeho obavy zdieľali aj obyvatelia, ktorí sa zhromaždili, aby overili situáciu. V dedine sa rýchlo rozšírili fámy o prítomnosti banderovcov alebo zásahu bezpečnostných zložiek proti farárovi. Väčšina obyvateľov sa priklonila k druhej možnosti a spontánne sa ozbrojila poľnohospodárskym náradím. Následne došlo k fyzickým stretom medzi dedinčanmi a milicionármi, ktorí reagovali použitím násilia. Konflikt bol obojstranne intenzívny a viedol k viacerým zraneniam. Najvážnejšie bol zranený milicionár Štefan Tóth z Rožňavy, ktorý utrpel ťažké poranenia hlavy a pľúc. ==Represálie== V sobotu 11. júna 1950, po nočných stretoch medzi obyvateľmi Nižnej a Vyšnej Šuňavy a príslušníkmi Ľudových milícií, bol vo Svite zriadený koordinovaný štáb na prípravu represívnej akcie proti obom obciam. Štáb tvorili zástupcovia povereníctva vnútra, Komunistickej strany Československa, Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, Ľudových milícií a armády. Na jeho čele stál krajský veliteľ milícií František Macko, ktorý dostal rozkaz mobilizovať približne štyristo milicionárov. Tí mali v pripravenej operácii pôsobiť ako podporná zložka armády a žandárstva. Vojenské jednotky doplnilo viac ako tristo vojakov z posádok v Poprade a Košiciach. V noci z 11. na 12. júna 1950 obsadila približne sedemstočlenná ozbrojená skupina okolie oboch šuňavských obcí. Operácia prešla do priameho zásahu v skorých ranných hodinách, keď bezpečnostné zložky začali systematicky prehľadávať jednotlivé domy. Podľa správy rehabilitačnej komisie Komunistickej strany Slovenska z roku 1968 prebiehalo zatýkanie bez zoznamov a bez rozlišovania osôb. Muži, ženy aj mladiství boli po zadržaní bití pendrekmi a inými nástrojmi a následne zhromažďovaní v sále miestneho národného výboru, kde pokračovalo fyzické násilie. Podľa dobových svedectiev sa akcie zúčastnil aj krajský tajomník Ladislav Priesol, ktorý mal údajne vyhlásiť, že „im už ani pápež nepomôže“, hoci v neskorších výpovediach svoju úlohu relativizoval. V priebehu zásahu bolo zadržaných viac ako dvesto osôb, ktoré boli následne prevezené do telocvične vo Svite. Tam sa násilie ešte vystupňovalo a malo formu systematického fyzického týrania vrátane lámania prstov, bitia do hlavy a poškodzovania zubov. ==Súdny proces== Masovou bitkou sa udalosti šuňavskej vzbury neskončili, ale pokračovali rozsiahlymi represáliami zo strany komunistického režimu. Z viac ako dvoch stoviek zadržaných bolo napokon obžalovaných devätnásť osôb. Osemnásti z nich boli obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy, ktorí sa zapojili do stretov s príslušníkmi Ľudových milícií, devätnástym bol miestny farár František Martinka. Hoci sa Martinka na násilnostiach priamo nepodieľal, režim z neho urobil hlavného vinníka, keďže predstavoval ideologicky vhodný cieľ. Charakter obžaloby odrážal politické procesy začiatku 50. rokov. Text žaloby bol silne ideologizovaný a namiesto konkrétnych dôkazov dominovala propaganda namierená proti cirkvi a jej predstaviteľom. Martinka bol obviňovaný zo spolupráce s „Vatikánom a imperialistami“ a z podnecovania veriacich proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Podľa prokurátora mal svojím „reakčným vplyvom“ zapríčiniť vzburu obyvateľov. Obžaloba zároveň kládla za vinu dedinčanom spôsobenie ťažkých zranení desiatim milicionárom, čím údajne narušili pracovný proces a „budovanie vlasti“. Medzi obžalovanými boli aj tri ženy, ktorým sa pripisovalo vyvolanie paniky heslami ako „horí, horí“ či „prišli nám zobrať farára“. Ostatní čelili obvineniam z fyzických útokov alebo odzbrojenia milicionárov. Rozsudok bol vynesený 22. júna 1951. Päť obžalovaných bolo odsúdených, zatiaľ čo štrnásť bolo po deviatich mesiacoch väzby prepustených na základe amnestie prezidenta Klementa Gottwalda. Najprísnejší trest, štyri roky a desať mesiacov väzenia, dostal František Martinka. Ďalší štyria odsúdení dostali tresty odňatia slobody v trvaní jedného roka. Dôsledky procesu zasiahli obec dlhodobo. Rodiny postihnutých čelili diskriminácii, deti mali sťažený prístup k vzdelaniu a Martinka po prepustení nemohol vykonávať kňazskú službu. Udalosti procesu tak výrazne ovplyvnili život miestnej komunity aj v nasledujúcich rokoch. ==Dohra== Svedectvá zhromaždené v 60. rokoch, vrátane dokumentárneho filmu Ladislava Kudelku „Obec plná vzdoru“ (1969), opisujú extrémnu brutalitu zásahu. Viacerí zadržaní utrpeli dlhodobé zdravotné následky, vrátane zlomenín, ochrnutia končatín a vnútorných poranení. Operácia vo Šuňave sa tak v historickom hodnotení uvádza ako jeden z najtvrdších zásahov bezpečnostných zložiek proti civilnému obyvateľstvu v ranom období komunistického režimu v Československu. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľudové milície]] * [[Politické procesy na Slovensku]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Šuňava]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] --> lj4wmyue71y0r7xm97rozou6wo4doeb 8200043 8200042 2026-04-18T11:38:38Z Martingazak 234259 Doplnenie 8200043 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Šuňavská vzbura |popis udalosti=Spontánna ľudová protikomunistická vzbura vyprovokovaná neohláseným cvičením Ľudových milícií v obci |dátum=[[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=[[Šuňava]] |príčina= |typ= |organizátor= |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, }} '''Šuňavská vzbura''' [[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] bola násilný konflikt medzi obyvateľmi obce Nižná Šuňava a príslušníkmi komunistických [[Ľudové milície|Ľudových milícií]] počas neohláseného Ľudových milícií v dedine, nasledovaný represáliami voči obyvateľom obce a súdnym procesom. Udalosti sa začali streľbou počas cvičenia [[Ľudové milície|Ľudových milícií]] v dedine. V atmosfére rastúceho napätia, spôsobeného proticirkevnými zásahmi režimu a kolektivizačným tlakom, sa dedinčania domnievali, že bezpečnostné zložky prišli zatknúť farára Františka Martinku. Následne došlo k stretom medzi miestnymi a milicionármi. Konflikt prerástol do spontánnej vzbury obyvateľstva, pri ktorom utrpeli viacerí milicionári zranenia, najmä Štefan Tóth. Podľa neskorších svedectiev cvičenie mohlo byť o zámernou provokáciou zo strany komunistických funkcionárov, najmä tajomníka Ladislava Priesola. Situácia vyústila do represívnej akcie: v noci z [[11. jún|11.]] na [[12. jún|12. júna]] [[1950]] obsadilo obec približne 700 ozbrojených príslušníkov armády, [[Zbor národnej bezpečnosti|SNB]] a [[Ľudové milície|milícií]]. Viac ako 200 obyvateľov bolo zatknutých, pričom mnohí čelili brutálnemu násiliu počas výsluchov vo [[Svit (mesto)|Svite]]. V následných procesoch bol farár František Martinka odsúdený na štyri roky a desať mesiacov väzenia, ďalší obyvatelia dostali nižšie tresty alebo boli prepustení na amnestiu v roku [[1951]]. ==Predohra== Politické preferencie obyvateľstva obce Šuňava dokladujú výsledky volieb z roku 1946, keď v Nižnej Šuňave získala Demokratická strana 328 hlasov z 382, zatiaľ čo komunisti len 43; vo Vyšnej Šuňave podporilo demokratov 343 z 396 voličov a komunistov 44. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa sociálno-ekonomická situácia obyvateľov nezlepšila, ale naopak zhoršila. Nový režim presadzoval kolektivizáciu poľnohospodárstva, pričom roľníkov nútil vstupovať do jednotných roľníckych družstiev prostredníctvom rastúcich povinných dodávok poľnohospodárskych produktov. V podmienkach málo úrodnej pôdy pod Tatrami bolo zabezpečenie obživy pre rodiny náročné, čo zvyšovalo odpor voči štátnej politike. Neobľúbenosť režimu prehlbovala aj protináboženská politika. V apríli 1950 bezpečnostné zložky násilne obsadili kláštor v neďalekom Spišskom Štiavniku. Rehoľníkov vyviezli či pozatvárali. Miestni roľníci sa snažili obchádzať vysoké kontingenty, napríklad riedením mlieka, čo však farár František Martinka odmietal a kritizoval. Obyvatelia odmietali podpisovať dodávkové zmluvy, zdravicu Josifovi Stalinovi k jeho sedemdesiatym narodeninám i mierové rezolúcie a pred sčítaním ľudu v roku 1950 sa skrývali. Aktivita dediny neunikla pozornosti komunistických funkcionárov, čo potvrdzuje aj výpoveď milicionára Rudolfa Netíka o plánovaní zásahu spolu s krajským tajomníkom Ladislavom Priesolom. ==Priebeh „vzbury“== Nočný incident v Nižnej Šuňave bol vyvolaný prítomnosťou príslušníkov Ľudových milícií, ktorí sa v oblasti nachádzali v rámci neohláseného cvičenia zameraného na postup proti diverzným skupinám. Keďže miestne obyvateľstvo o tejto akcii nebolo informované, jej priebeh vyvolal zmätok a paniku. Neskoršie svedectvá naznačujú, že cvičenie mohlo byť zámerne pripravené ako provokácia voči obci, kde komunistická strana nemala výraznú podporu. Podľa výpovedí účastníkov, vrátane Rudolfa Netíka a Františka Macka, malo cvičenie aj zastrašovací charakter, čo potvrdzuje aj úloha krajského tajomníka Ladislava Priesola pri jeho organizácii. Priebeh udalostí bol sprevádzaný streľbou a pohybom ozbrojených osôb v obci, čo zaznamenal aj miestny farár František Martinka. Ten sa obával svojho zatknutia a jeho obavy zdieľali aj obyvatelia, ktorí sa zhromaždili, aby overili situáciu. V dedine sa rýchlo rozšírili fámy o prítomnosti banderovcov alebo zásahu bezpečnostných zložiek proti farárovi. Väčšina obyvateľov sa priklonila k druhej možnosti a spontánne sa ozbrojila poľnohospodárskym náradím. Následne došlo k fyzickým stretom medzi dedinčanmi a milicionármi, ktorí reagovali použitím násilia. Konflikt bol obojstranne intenzívny a viedol k viacerým zraneniam. Najvážnejšie bol zranený milicionár Štefan Tóth z Rožňavy, ktorý utrpel ťažké poranenia hlavy a pľúc. ==Represálie== V sobotu 11. júna 1950, po nočných stretoch medzi obyvateľmi Nižnej a Vyšnej Šuňavy a príslušníkmi Ľudových milícií, bol vo Svite zriadený koordinovaný štáb na prípravu represívnej akcie proti obom obciam. Štáb tvorili zástupcovia povereníctva vnútra, Komunistickej strany Československa, Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, Ľudových milícií a armády. Na jeho čele stál krajský veliteľ milícií František Macko, ktorý dostal rozkaz mobilizovať približne štyristo milicionárov. Tí mali v pripravenej operácii pôsobiť ako podporná zložka armády a žandárstva. Vojenské jednotky doplnilo viac ako tristo vojakov z posádok v Poprade a Košiciach. V noci z 11. na 12. júna 1950 obsadila približne sedemstočlenná ozbrojená skupina okolie oboch šuňavských obcí. Operácia prešla do priameho zásahu v skorých ranných hodinách, keď bezpečnostné zložky začali systematicky prehľadávať jednotlivé domy. Podľa správy rehabilitačnej komisie Komunistickej strany Slovenska z roku 1968 prebiehalo zatýkanie bez zoznamov a bez rozlišovania osôb. Muži, ženy aj mladiství boli po zadržaní bití pendrekmi a inými nástrojmi a následne zhromažďovaní v sále miestneho národného výboru, kde pokračovalo fyzické násilie. Podľa dobových svedectiev sa akcie zúčastnil aj krajský tajomník Ladislav Priesol, ktorý mal údajne vyhlásiť, že „im už ani pápež nepomôže“, hoci v neskorších výpovediach svoju úlohu relativizoval. V priebehu zásahu bolo zadržaných viac ako dvesto osôb, ktoré boli následne prevezené do telocvične vo Svite. Tam sa násilie ešte vystupňovalo a malo formu systematického fyzického týrania vrátane lámania prstov, bitia do hlavy a poškodzovania zubov. ==Súdny proces== Masovou bitkou sa udalosti šuňavskej vzbury neskončili, ale pokračovali rozsiahlymi represáliami zo strany komunistického režimu. Z viac ako dvoch stoviek zadržaných bolo napokon obžalovaných devätnásť osôb. Osemnásti z nich boli obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy, ktorí sa zapojili do stretov s príslušníkmi Ľudových milícií, devätnástym bol miestny farár František Martinka. Hoci sa Martinka na násilnostiach priamo nepodieľal, režim z neho urobil hlavného vinníka, keďže predstavoval ideologicky vhodný cieľ. Charakter obžaloby odrážal politické procesy začiatku 50. rokov. Text žaloby bol silne ideologizovaný a namiesto konkrétnych dôkazov dominovala propaganda namierená proti cirkvi a jej predstaviteľom. Martinka bol obviňovaný zo spolupráce s „Vatikánom a imperialistami“ a z podnecovania veriacich proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Podľa prokurátora mal svojím „reakčným vplyvom“ zapríčiniť vzburu obyvateľov. Obžaloba zároveň kládla za vinu dedinčanom spôsobenie ťažkých zranení desiatim milicionárom, čím údajne narušili pracovný proces a „budovanie vlasti“. Medzi obžalovanými boli aj tri ženy, ktorým sa pripisovalo vyvolanie paniky heslami ako „horí, horí“ či „prišli nám zobrať farára“. Ostatní čelili obvineniam z fyzických útokov alebo odzbrojenia milicionárov. Rozsudok bol vynesený 22. júna 1951. Päť obžalovaných bolo odsúdených, zatiaľ čo štrnásť bolo po deviatich mesiacoch väzby prepustených na základe amnestie prezidenta Klementa Gottwalda. Najprísnejší trest, štyri roky a desať mesiacov väzenia, dostal František Martinka. Ďalší štyria odsúdení dostali tresty odňatia slobody v trvaní jedného roka. Dôsledky procesu zasiahli obec dlhodobo. Rodiny postihnutých čelili diskriminácii, deti mali sťažený prístup k vzdelaniu a Martinka po prepustení nemohol vykonávať kňazskú službu. Udalosti procesu tak výrazne ovplyvnili život miestnej komunity aj v nasledujúcich rokoch. ==Dohra== Svedectvá zhromaždené v 60. rokoch, vrátane dokumentárneho filmu Ladislava Kudelku „Obec plná vzdoru“ (1969), opisujú extrémnu brutalitu zásahu. Viacerí zadržaní utrpeli dlhodobé zdravotné následky, vrátane zlomenín, ochrnutia končatín a vnútorných poranení. Operácia vo Šuňave sa tak v historickom hodnotení uvádza ako jeden z najtvrdších zásahov bezpečnostných zložiek proti civilnému obyvateľstvu v ranom období komunistického režimu v Československu. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľudové milície]] * [[Politické procesy na Slovensku]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Šuňava]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] --> enl63zbm0xffu4dgb4ihnwuqyu3fg51 8200044 8200043 2026-04-18T11:39:50Z Martingazak 234259 Doplnenie 8200044 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Šuňavská vzbura |popis udalosti=Spontánna ľudová protikomunistická vzbura vyprovokovaná neohláseným cvičením Ľudových milícií v obci |dátum=[[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=[[Šuňava]] |príčina= |typ= |organizátor= |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, }} '''Šuňavská vzbura''' [[9. jún|9.]]{{--}}[[10. jún|10. júna]] [[1950]] bola násilný konflikt medzi obyvateľmi obce Nižná Šuňava a príslušníkmi komunistických [[Ľudové milície|Ľudových milícií]] počas neohláseného cvičenia [[Ľudové milície|Ľudových milícií]] v dedine, nasledovaný represáliami voči obyvateľom obce a [[Politické procesy na Slovensku|politickým súdnym procesom]]. Udalosti sa začali streľbou počas cvičenia [[Ľudové milície|Ľudových milícií]] v dedine. V atmosfére rastúceho napätia, spôsobeného proticirkevnými zásahmi režimu a kolektivizačným tlakom, sa dedinčania domnievali, že bezpečnostné zložky prišli zatknúť farára Františka Martinku. Následne došlo k stretom medzi miestnymi a milicionármi. Konflikt prerástol do spontánnej vzbury obyvateľstva, pri ktorom utrpeli viacerí milicionári zranenia, najmä Štefan Tóth. Podľa neskorších svedectiev cvičenie mohlo byť o zámernou provokáciou zo strany komunistických funkcionárov, najmä tajomníka Ladislava Priesola. Situácia vyústila do represívnej akcie: v noci z [[11. jún|11.]] na [[12. jún|12. júna]] [[1950]] obsadilo obec približne 700 ozbrojených príslušníkov armády, [[Zbor národnej bezpečnosti|SNB]] a [[Ľudové milície|milícií]]. Viac ako 200 obyvateľov bolo zatknutých, pričom mnohí čelili brutálnemu násiliu počas výsluchov vo [[Svit (mesto)|Svite]]. V následných procesoch bol farár František Martinka odsúdený na štyri roky a desať mesiacov väzenia, ďalší obyvatelia dostali nižšie tresty alebo boli prepustení na amnestiu v roku [[1951]]. ==Predohra== Politické preferencie obyvateľstva obce Šuňava dokladujú výsledky volieb z roku 1946, keď v Nižnej Šuňave získala Demokratická strana 328 hlasov z 382, zatiaľ čo komunisti len 43; vo Vyšnej Šuňave podporilo demokratov 343 z 396 voličov a komunistov 44. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa sociálno-ekonomická situácia obyvateľov nezlepšila, ale naopak zhoršila. Nový režim presadzoval kolektivizáciu poľnohospodárstva, pričom roľníkov nútil vstupovať do jednotných roľníckych družstiev prostredníctvom rastúcich povinných dodávok poľnohospodárskych produktov. V podmienkach málo úrodnej pôdy pod Tatrami bolo zabezpečenie obživy pre rodiny náročné, čo zvyšovalo odpor voči štátnej politike. Neobľúbenosť režimu prehlbovala aj protináboženská politika. V apríli 1950 bezpečnostné zložky násilne obsadili kláštor v neďalekom Spišskom Štiavniku. Rehoľníkov vyviezli či pozatvárali. Miestni roľníci sa snažili obchádzať vysoké kontingenty, napríklad riedením mlieka, čo však farár František Martinka odmietal a kritizoval. Obyvatelia odmietali podpisovať dodávkové zmluvy, zdravicu Josifovi Stalinovi k jeho sedemdesiatym narodeninám i mierové rezolúcie a pred sčítaním ľudu v roku 1950 sa skrývali. Aktivita dediny neunikla pozornosti komunistických funkcionárov, čo potvrdzuje aj výpoveď milicionára Rudolfa Netíka o plánovaní zásahu spolu s krajským tajomníkom Ladislavom Priesolom. ==Priebeh „vzbury“== Nočný incident v Nižnej Šuňave bol vyvolaný prítomnosťou príslušníkov Ľudových milícií, ktorí sa v oblasti nachádzali v rámci neohláseného cvičenia zameraného na postup proti diverzným skupinám. Keďže miestne obyvateľstvo o tejto akcii nebolo informované, jej priebeh vyvolal zmätok a paniku. Neskoršie svedectvá naznačujú, že cvičenie mohlo byť zámerne pripravené ako provokácia voči obci, kde komunistická strana nemala výraznú podporu. Podľa výpovedí účastníkov, vrátane Rudolfa Netíka a Františka Macka, malo cvičenie aj zastrašovací charakter, čo potvrdzuje aj úloha krajského tajomníka Ladislava Priesola pri jeho organizácii. Priebeh udalostí bol sprevádzaný streľbou a pohybom ozbrojených osôb v obci, čo zaznamenal aj miestny farár František Martinka. Ten sa obával svojho zatknutia a jeho obavy zdieľali aj obyvatelia, ktorí sa zhromaždili, aby overili situáciu. V dedine sa rýchlo rozšírili fámy o prítomnosti banderovcov alebo zásahu bezpečnostných zložiek proti farárovi. Väčšina obyvateľov sa priklonila k druhej možnosti a spontánne sa ozbrojila poľnohospodárskym náradím. Následne došlo k fyzickým stretom medzi dedinčanmi a milicionármi, ktorí reagovali použitím násilia. Konflikt bol obojstranne intenzívny a viedol k viacerým zraneniam. Najvážnejšie bol zranený milicionár Štefan Tóth z Rožňavy, ktorý utrpel ťažké poranenia hlavy a pľúc. ==Represálie== V sobotu 11. júna 1950, po nočných stretoch medzi obyvateľmi Nižnej a Vyšnej Šuňavy a príslušníkmi Ľudových milícií, bol vo Svite zriadený koordinovaný štáb na prípravu represívnej akcie proti obom obciam. Štáb tvorili zástupcovia povereníctva vnútra, Komunistickej strany Československa, Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, Ľudových milícií a armády. Na jeho čele stál krajský veliteľ milícií František Macko, ktorý dostal rozkaz mobilizovať približne štyristo milicionárov. Tí mali v pripravenej operácii pôsobiť ako podporná zložka armády a žandárstva. Vojenské jednotky doplnilo viac ako tristo vojakov z posádok v Poprade a Košiciach. V noci z 11. na 12. júna 1950 obsadila približne sedemstočlenná ozbrojená skupina okolie oboch šuňavských obcí. Operácia prešla do priameho zásahu v skorých ranných hodinách, keď bezpečnostné zložky začali systematicky prehľadávať jednotlivé domy. Podľa správy rehabilitačnej komisie Komunistickej strany Slovenska z roku 1968 prebiehalo zatýkanie bez zoznamov a bez rozlišovania osôb. Muži, ženy aj mladiství boli po zadržaní bití pendrekmi a inými nástrojmi a následne zhromažďovaní v sále miestneho národného výboru, kde pokračovalo fyzické násilie. Podľa dobových svedectiev sa akcie zúčastnil aj krajský tajomník Ladislav Priesol, ktorý mal údajne vyhlásiť, že „im už ani pápež nepomôže“, hoci v neskorších výpovediach svoju úlohu relativizoval. V priebehu zásahu bolo zadržaných viac ako dvesto osôb, ktoré boli následne prevezené do telocvične vo Svite. Tam sa násilie ešte vystupňovalo a malo formu systematického fyzického týrania vrátane lámania prstov, bitia do hlavy a poškodzovania zubov. ==Súdny proces== Masovou bitkou sa udalosti šuňavskej vzbury neskončili, ale pokračovali rozsiahlymi represáliami zo strany komunistického režimu. Z viac ako dvoch stoviek zadržaných bolo napokon obžalovaných devätnásť osôb. Osemnásti z nich boli obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy, ktorí sa zapojili do stretov s príslušníkmi Ľudových milícií, devätnástym bol miestny farár František Martinka. Hoci sa Martinka na násilnostiach priamo nepodieľal, režim z neho urobil hlavného vinníka, keďže predstavoval ideologicky vhodný cieľ. Charakter obžaloby odrážal politické procesy začiatku 50. rokov. Text žaloby bol silne ideologizovaný a namiesto konkrétnych dôkazov dominovala propaganda namierená proti cirkvi a jej predstaviteľom. Martinka bol obviňovaný zo spolupráce s „Vatikánom a imperialistami“ a z podnecovania veriacich proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Podľa prokurátora mal svojím „reakčným vplyvom“ zapríčiniť vzburu obyvateľov. Obžaloba zároveň kládla za vinu dedinčanom spôsobenie ťažkých zranení desiatim milicionárom, čím údajne narušili pracovný proces a „budovanie vlasti“. Medzi obžalovanými boli aj tri ženy, ktorým sa pripisovalo vyvolanie paniky heslami ako „horí, horí“ či „prišli nám zobrať farára“. Ostatní čelili obvineniam z fyzických útokov alebo odzbrojenia milicionárov. Rozsudok bol vynesený 22. júna 1951. Päť obžalovaných bolo odsúdených, zatiaľ čo štrnásť bolo po deviatich mesiacoch väzby prepustených na základe amnestie prezidenta Klementa Gottwalda. Najprísnejší trest, štyri roky a desať mesiacov väzenia, dostal František Martinka. Ďalší štyria odsúdení dostali tresty odňatia slobody v trvaní jedného roka. Dôsledky procesu zasiahli obec dlhodobo. Rodiny postihnutých čelili diskriminácii, deti mali sťažený prístup k vzdelaniu a Martinka po prepustení nemohol vykonávať kňazskú službu. Udalosti procesu tak výrazne ovplyvnili život miestnej komunity aj v nasledujúcich rokoch. ==Dohra== Svedectvá zhromaždené v 60. rokoch, vrátane dokumentárneho filmu Ladislava Kudelku „Obec plná vzdoru“ (1969), opisujú extrémnu brutalitu zásahu. Viacerí zadržaní utrpeli dlhodobé zdravotné následky, vrátane zlomenín, ochrnutia končatín a vnútorných poranení. Operácia vo Šuňave sa tak v historickom hodnotení uvádza ako jeden z najtvrdších zásahov bezpečnostných zložiek proti civilnému obyvateľstvu v ranom období komunistického režimu v Československu. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľudové milície]] * [[Politické procesy na Slovensku]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Šuňava]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] --> jzf5qvbyq1568ywu86ienxb60rhie0z 0 706458 8199818 7869268 2026-04-17T17:17:21Z Bakjb 236375 wl 8199818 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Henrich II. |titul = 8. rakúsky markgróf |obrázok = Henry_II,_Duke_of_Austria.jpg |popis obrázku = |panovanie = Rakúsko [[1141]]–[[1177]]<br />Bavorsko [[1143]]–[[1156]] |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[1107]]/[[1114]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = [[13. január]] [[1177]] |miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |miesto pochovania = [[Škótsky kláštor vo Viedni|Škótsky kláštor]], Viedeň |vierovyznanie = |predchodca = [[Leopold IV. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold IV.]] |regent = |nástupca = [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopold V.]] |manželka = 1. [[Gertrúda Saská]], <br> 2. [[Theodora Komnéna]] |potomstvo = [[Richardis Babenberská]] <br> [[Agnesa Babenberská]] <br> [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopold V.]] <br> [[Henrich I. z Mödlingu]] |dynastia = [[Babenbergovci]] |otec = [[Leopold III. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold III.]] |matka = [[Agneša z Waiblingenu]] |portál1 = |portál2 =}} '''Henrich II. Babenberský,''' nazývaný aj '''Henrich Jasomirgott''' ([[nemčina|nemecky]] ''Heinrich II. Jasomirgott''; [[1107]]/[[1114]]<ref name="genealogie-mittelalter">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.genealogie-mittelalter.de |url=http://www.genealogie-mittelalter.de/babenberger_markgrafen_von_oesterreich/heinrich_11_jasomirgott_herzog_von_bayern_1177_babenberger/heinrich_2_jasomirgott_markgraf_von_oesterreich_+_1177.html |dátum prístupu=2009-12-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070930180509/http://www.genealogie-mittelalter.de/babenberger_markgrafen_von_oesterreich/heinrich_11_jasomirgott_herzog_von_bayern_1177_babenberger/heinrich_2_jasomirgott_markgraf_von_oesterreich_+_1177.html |dátum archiváce=2007-09-30 |nedostupné=ano }}</ref> – [[13. január|13. januára]] [[1177]]) z rodu [[Babenbergovci|Babenbergovcov]], bol ako ''Henrich IV.'' [[Zoznam rýnskych falcgrófov a falckých kurfirstov|falcgróf rýnsky]] ([[1140]] – [[1141]]), [[Zoznam panovníkov Rakúska|rakúsky markgróf]] v rokoch [[1141]] – [[1156]], [[Zoznam vládcov Bavorska|bavorský vojvoda]] v rokoch [[1143]] – [[1156]] a od roku [[1156]] rakúsky vojvoda. == Život == === Mladosť a prvé roky vlády === [[Súbor:Heinrich Jasomirgott.png|vľavo|náhľad|214x214bod|Henrich Jasomirgott ]] Henrich II. sa narodil ako druhý syn rakúskeho markgrófa [[Leopold III. (Rakúsko, Babenberg)|Leopolda III.]] a [[Anežka z Waiblingenu|Anežky z Waiblingenu]], dcéry nemeckého cisára [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henricha IV.]] a sestry [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henricha V.]] Jeho otec bol neskôr svätorečený a v 17. storočí bol vyhlásený za rakúskeho národného patróna. Jeho matka bola vdovou po [[Fridrich I. Švábsky|Fridrichovi I. Švábskom]]. Henrich bol tak spriaznený s poprednými ríšskymi rodmi. Bol nevlastným bratom nemeckého kráľa [[Konrád III. (Svätá rímska ríša)|Konráda III.]], ktorý bol strýkom [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha Barbarossu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Opll|meno=Ferdinand|titul=Fridrich Barbarossa: Cisár a rytier|vydavateľ=Litomyšl: Paseka|miesto=Praha|rok=2001|isbn=80-7185-342-9|strany=28}}</ref> Potom, čo bol Konrád III. v roku 1138 zvolený nemeckým kráľom, udelil [[Zoznam vládcov Bavorska|Bavorské vojvodstvo]] jeho bratovi [[Leopold IV. (Rakúsko, Babenberg)|Leopoldovi IV.]] Henrich sa už skôr stal držiteľom statkov svojej matky v [[Porýnie|Porýni]] a jeho postavenie bolo posilnené, keď sa v roku 1140 stal [[Zoznam rýnskych falcgrófov a falckých kurfistov|falcgrófom rýnskym]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LECHNER, Karl|titul=Die Babenberger: Markgrafen a Herzoge von Österreich 976-1246|miesto=Wien, Köln, Weimar|rok=1994|isbn=3-205-98229-0|strany=145-146}}</ref> === Boj o bavorské dedičstvo === Keď bavorský vojvoda Leopold 18. októbra 1141 nečakane zomrel, získal Bavorsko jeho starší brat Henrich Jasomirgott.<ref>''Fridrich Barbarossa'', s. 33-34</ref> Aby, ukončil nepriateľstvo s [[Welfovia|Welfmi]], uzavrel v máji 1141 „politický sobáš“ s [[Gertrúda Saská|Gertrúdou]], vdovou po zomrelom bavorskom vojvodovi [[Henrich Pyšný|Henrichovi Pyšnom]] a dcérou zomrelého cisára [[Lothar III. (Svätá rímska ríša)|Lothara III.]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Veber|meno=Václav|titul=Dejiny Rakúska|vydanie=1.|vydavateľ=Nakladateľstvo Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7106-239-4|strany=87}}</ref> Nádeje, že Gertrúdin syn [[Henrich Lev]] akceptuje svoju matku ako bavorskú vojvodkyňu a, že [[Welf IV.]] nebude proti svojej (bývalej) švagrinej nič podnikať, sa zdali oprávnene. Avšak smrť Gertrúdy 18. apríla 1143 po pôrode svojej dcéry viedla k tomu, že už po necelom roku došlo k stroskotaniu tohto plánu. A tak aj keď Henrich Lev už po navrátení Saska nároky na Bavorsko ďalej neznášal, pokračoval v zápase jeho strýko Welf IV. Spory o Bavorské vojvodstvo medzi Welfovcami na jednej strane a Babenbergovcami a [[Hohenštaufovci|Hohenštaufovcami]] na druhej strane ďalej pokračovali.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=DOPSCH, Heinz; BRUNNER, Karl; WELTIN, Maximilian.|titul=Österreichische Geschichte 1122-1278. Die Länder und das Reich: der Ostalpenraum im Hochmittelalter|vydavateľ=Ueberreuter|miesto=Viedeň|rok=1999|isbn=3-8000-3532-4|strany=129}}</ref> Pri bojoch Henrich neušetril ani statky svojho brata, biskupa vo [[Freising|Freisingu]]: {{Citát|Markgróf sa rozčúlil, zhromaždil obrovské bojisko a vstúpil s ním na naše územie, zmocnil sa mnohých cirkevných dôchodkov a nakoniec dokonca poboril opevnenie nášho mesta kvôli niektorým jeho obyvateľom, ktorí vraj boli Welfovými prívržencami.|[[Otto z Freisingu]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Otto z Freisingu|titul=História alebo O dvoch obciach|vydavateľ=Argo|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-257-2291-6|strany=310}}</ref>}} V nasledujúcich rokoch mohol Welf VI. počítať s podporou vo vnútri aj mimo Bavorska. Na jeho strane stáli: štajerský vojvoda [[Otakar III. (Štajersko)|Otakar III.]], ktorého matka pochádzala z rodu Welfovcov, [[Uhorsko|uhorský]] kráľ [[Gejza II.]] a možno [[Fridrich I. Barbarossa|Fridrich Barbarossa]], ktorý bol synovcom Welfa aj Konráda III. Henrich mal doteraz podporu [[Salzburg|salzburského]] arcibiskupa Konráda a mohol počítať s ostatnými bavorskými biskupmi. Avšak spor s [[Regensburg|regensburským]] biskupom priniesol vážne oslabenie jeho pozície. Zatiaľ čo Henrich podporený svojim švagrom, českým kniežaťom [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislavom]] sústredil svoje vojenské akcie na Regensburg, vpadlo štajerské vojsko do Rakúska a spôsobilo tam ťažké škody. Mnoho hnevu vyvolalo české vojsko, ktoré pri svojom vpáde na území regensburského biskupstva neušetrilo ani kostoly. [[Hladomor]], ktorý prepukol, ešte znásobil všeobecnú núdzu. Pomery boli tak zlé, že dokonca sám salzburský arcibiskup Konrád spolu so svojím [[Sufragánna diecéza|sufragánnym]] regensburským biskupom Henrichom vyhlásil nad českým kniežaťom, bavorským vojvodom a rovnako ako aj nad ich hlavnými straníkmi [[Otto z Witelsbachu|Ottom z Witelsbachu]] a Fridrichom z Bogenu [[Cirkevná kliatba|cirkevnú kliatbu]]. Túto kliatbu potvrdil sám [[pápež]] [[Eugen III.]] V tejto situácii zasiahol kráľ Konrád, ktorý v júli dvorský snem, v ktorom sa mu podarilo presadiť ukončenie ničivých bojov.<ref name=":0">''Österreichische Geschichte 1122-1278'' , s. 130</ref> Čoskoro potom sa Henrich zaplietol do sporov s [[Uhorsko|Uhorskom]]. Dôvodom bol [[Boris Kolomanovič|Boris]], údajný syn uhorského kráľa [[Koloman (Uhorsko)|Kolomana]] a jeho druhej manželky [[Eufémia Kyjevská|Eufémie]], ktorý v roku 1146 opätovne vystúpil so svojimi nárok na uhorský trón. Podľa jeho návodu prepadli rakúski šľachtici dôležitú uhorskú pevnosť [[Bratislava|Prešporok]]. Uhorský kráľ ich od tam vypudil, pretože Henrich, zaneprázdnený v Bavorsku, im nemohol nijako pomôcť. Kráľ Gejza podnecovaný Welfom IV. sa s týmto úspechom neuspokojil. Prichystal veľký protiúder a v septembri [[1146]] pripravil [[Bitka pri rieke Fischa|na rieke Fischa]] ťažkú porážku.<ref name=":0" /> Po tejto porážke sa situácia Babenbergovcov stávala kritickou. Až vyhlásenie [[Druhá križiacka výprava|druhej križiackej výpravy]], ku ktorej sa pripojil kráľ Konrád, markgróf Henrich II. Babenberský aj predstavitelia welfskej strany na čele s Welfom IV., situáciu v Bavorsku upokojilo. === Druhá križiacka výprava === [[Súbor:Herzog Heinrich II. Babenberg.jpg|náhľad|226x226bod|Henrich II. Babenberský na križiackej výpravy.]] Spolu s kráľom Konrádom prijali výzvu na [[Druhá križiacka výprava|druhú križiacku výpravu]] poprední predstavitelia Ríše. Zúčastnili sa okrem iného bavorský vojvoda a rakúsky markgróf Henrich, české knieža Vladislav II., štajerský markgróf Otakar III., gróf [[Bernard Z Trixenu]] a mnohí ďalší, ako aj Welf IV. a Fridrich Barbarossa.<ref>''Österreichische Geschichte 1122-1278'' , s. 131</ref> Z [[Konštantínopol|Konštantínopola]] vyrazilo nemecké vojsko naprieč [[Malá Ázia|Malou Áziou]], ktorá bola z veľkej časti pod tureckou kontrolou. O to bolo zložitejšie bolo získavanie zásob vody. Dňa 25. októbra sa u [[Dorylaeum]] stretla unavená križiacka armáda a tureckým vojskom a bola rozprášená. Sotva desatine výpravy sa podarilo prebiť späť ku [[Nikaia]]. Tu Konrád počkal na príchod francúzskej armády, ku ktorej sa zbytok nemeckej armády pripojil.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hrochová|meno=Věra|titul=Križáci vo Svaté zemi|vydanie=2.|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1996|isbn=80-204-0621-2|strany=289}}</ref> Po dosiahnutí [[Svätá zem|Svätej zeme]] sa spojená nemecká a francúzska armáda s vojskom [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzalemského kráľovstva]] rozhodla k útoku na [[Damask]]. Cez križiacku prevahu útok nedosiahol svoj cieľ a po správe, že sa blíži turecké vojsko vedené aleppským vládcom [[Núd ad-Dín]], križiaci radšej ustúpili.<ref>''Križáci vo Svaté zemi'' , s. 113</ref> Po neúspechu útoku na Damask prijal pozvanie na byzantský dvor. V [[Konštantínopol|Konštantínopole]] uzavrel alianciu s byzantským cisárom [[Manuel I. (Byzantská ríša)|Manuelom]]. Výsledkom tejto aliancie pre Babenbergovcov bol sobáš Henricha s neterou byzantského cisára [[Theodora Konména|Theodorou]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=POHL, Walter; VACHA, Brigitte|titul=Die Welt der Babenberger: Schleier, Kreuz und Schwert|vydavateľ=Styria|miesto=Graz, Wien, Köln|rok=1995|isbn=3-222-12334-9|strany=150 - 151}}</ref> {{Citát|...Vy Nemci, nechajte zaznieť piesne a roztlieskajte svoje dlane, chystajte sa k tancu a radostiam bez konca. Veď vojvoda, kráľov brat, bol teraz prijatý do panovníckeho domu basilea...|– byzantský básnik<ref>''Dejiny Rakúska'' , s. 88</ref>}} Napriek uzavretej dohode sa príliš nezmenil názor byzantského dvora na „kultúrnu menejcennosť“ západných barbarov a dvorné dámy považovali sobáš Theodory za nešťastie a boli zhrozené, že také jemné stvorenie má byť „obetované“ netvorom zo západu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hrochová|meno=Věra|titul=Krížové výpravy vo svetle súčasných kroník|vydavateľ=Státní pedagogické nakladatelství|miesto=Praha|rok=1982|strany=102, 255}}</ref> Prímerie uzavretý medzi Hohenštaufmi a Welfmi vypršalo po Konrádovom návrate z križiackej výprave na jar roku 1149 a čoskoro potom sa rozhoreli nové boje. V nich sa kráľovi podarilo vynútiť prevahu nad Welfom IV., a ten nakoniec v roku 1150 kapituloval. Medzitým ale dospel jeho nevlastný syn [[Henrich Lev]], ktorý sa odmietol podrobiť. K ďalšiemu meraniu síl už nedošlo, pretože 15. februára 1152 Konrád zomrel. Novo zvolený kráľ [[Fridrich I. Barbarossa|Fridrich Barbarossa]], bol po otcovi Štauf a po matke Welf a so svojimi welfskými príbuznými mal omnoho lepšie vzťahy než jeho predchodca (a strýko) Konrád. Zlepšenie vzťahov s Welfmi však zároveň veštilo blížiaci sa koniec babenberskej vlády v Bavorsku.<ref>''Dejiny Rakúska'', s. 89</ref> Keď sa Henrich Jasomirgott bez ohľadu na predvolanie nedostavil na dvorský zjazd v [[Goslar|Goslare]] v júli roku 1154, kde Barbarossa na základe na základe rozhodnutia kniežat priznal nárok Henrichovi Levovi na Bavorské vojvodstvo.<ref>''Fridrich Barbarossa'', s. 53-54</ref><ref>''Österreichische Geschichte 1122-1278'', s. 137</ref> Faktickým vládcom Bavorska zostával Henrich II. Jasomirgott. Nedôvera ku kráľovi Fridrichovi spôsobila, že sa Henrich nezúčastnil jeho rímskej jazdy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Novotný|meno=Václav|titul=České dějiny I./II. Od Břetislava I. do Přemysla I.|vydavateľ=Jan Laichter|rok=1913|strany=856}}</ref> Po návrate z [[Taliansko|Talianska]] sa kráľ Fridrich Barbarossa niekoľko ráz stretol s Henrichom v snahe konečne vyriešil bavorskú otázku. === [[Privilegium minus]] === Aby Fridrich Barbarossa zmiernil napätie medzi Hohenštaufmi a Welfmi prisľúbil Henrichovi Levovi vrátenie Bavorského vojvodstva a aby odškodnil Henricha Jasormigotta, ktorému Bavorsko prepožičal cisár Konrád III., oddelil rakúsku marku definitívne od Bavorska, potvrdil mu jeho držbu a povýšil ho na vojvodstvo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rapp|meno=Francis|titul=Svatá riše rímska národa nemeckého. Od Ota Velikýho po Karla V.|vydavateľ=Litomyšl Paseka|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7185-726-6|strany=137}}</ref> {{Citát|...Potom dorazil cisár a stretol sa v polovici cesty so svojim strýkom Henrichom, ktorého stany boli vzdialené dve nemecké míle. V poľnom tábore za prítomnosti popredných a mocných dojednali mnohé. A toto bol, pokiaľ si dobre spomínam, hlavný obsah ich dohovoru: ten na roky starší z Henrichov (Jasomirgott) vydal cisárovi sedem koruhví a tým sa zriekol vojvodstva bavorského. Potom, čo boli koruhvy odovzdané mladšiemu (Henrichovi Levovi), vrátil tento dve z nich cisárovi a vzdal sa tak Východnej marky a všetkých odpradávna k nej prislúchajúcich grófstiev. Z tejto marky a grófstva - hovorí sa, že boli tri - potom cisár podľa výroku kniežat urobil vojvodstvo, ktoré odovzdal jemu (Jasomirgottovi) a jeho manželke na večné časy, čo potvrdil svojim privilégiom...“|-Otto z Freisingu<ref>''Dejiny Rakúska'', s. 89</ref>}} [[Súbor:Jas1.jpg|vľavo|náhľad|150x150bod|Henrichova pečať]] Napriek veľkorysej slobode malo uvedené privilégium len veľmi obmedzený dosah, pretože razba mincí, ochrana Židov, lovecké a rybárske právo stále „vlastnil“ cisár. Situácia Babenbergov v Rakúsku sťažovalo aj to, aj to, že tu nevlastnili stabilné majetkové zázemie. Síce vlastnili majetok v Bavorsku, ale v Rakúsku sa im najvýznamnejšie majetky sa im podarilo získať až v nasledujúcich rokoch a až potom sa stali skutočnými pánmi rakúskeho vojvodstva.<ref>''Dejiny Rakúska'' , s. 93-94</ref> === Rakúsky vojvoda === V polovici 12. storočia Henrich začal premenu do tej doby provinčnú [[Viedeň]] na reprezentatívne sídlo nechal tu vystavať palác s kaplnkou. V roku 1155 priviedol do Viedne [[Rád svätého Benedikta|Benediktínov]], ktorí založili [[Škótske kláštory]].<ref>''Dejiny Rakúska'' , s. 133</ref> Rakúsky vojvoda Henrich sa v roku 1158 zúčastnil ťaženia cisára [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridricha Barbarossu]] proti severotalianskym mestám a predovšetkým proti [[Miláno|Milánu]].{{Citát|Henrich, vojvoda rakúsky, urobil útok na svoju bránu, aj strhla sa z toho bitka od tretej hodiny dennej až do noci trvajúcej; z oboch strán premnohí boli porazení, ohňa pred bránu samo metánmi, ktoré Mediolanskí, hájiace sa statne, uhasínali. Takým tancom a rejdom boli Mediolanskí zo všetkých strán zvieraní; cisár pán potom nezabudol každého dňa obchádzať s vojskom Mediolan, aby nikto neunikol. “}}-[[Vincentius]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fontes Rerum Bohemicarum . Príprava vydania Josef Emler; preklad Václav Vladivoj Tomek. Zväzok II. Praha: Museum Kráľovstva českého, 1874. | url = http://147.231.53.91/src/index.php?s=v&cat=11&bookid=169&page=457 | dátum prístupu = 2023-10-21 }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Veľkou stratou pre Henricha znamenali úmrtia jeho mladších bratov, ktorí zastávali významné cirkevné funkcie, Otto, biskup z Freisingu zomrel 22. septembra 1158<ref>''Die Babenberger'' , s. 16</ref> a [[Salzburg|salzburský]] arcibiskup [[Konrád II. (Babenberský)|Konrád]] zomrel 28. septembra 1168.<ref>''Die Welt der Babenberger'' , s. 145</ref> Keď bol v júli roku 1174 na sneme v Regensburgu zbavený svojho úradu salzburský arcibiskup [[Vojtech III. Salzburský|Vojtech]], bol jeho strýko Henrich Jasomirgott jediným, kto proti tomu protestoval a kto sa Vojtecha zastal.<ref>''České dejiny'' , s. 1018</ref> === Koniec vlády a smrť === V sedemdesiatich rokoch 12. storočia došlo k pohraničnému konfliktu medzi Čechmi a Rakúšanmi. Postupujúca kolonizácia z Rakúska posúvala južnú hranicu Čiech ([[Vitorazko]]) hlbšie do českého územia. České knieža [[Soběslav II.]] vyzval Henricha, aby mu vydal neprávom osídlené územia. Nasledujúci spor, kde obidve strany, že územie im patrí, sa Soběslav rozhodol riešiť vojensky. Spojil sa s [[Zoznam panovníkov Uhorska|uhorským kráľom]], [[Štajerské vojvodstvo|štajerským markgrófom]] [[Otakar IV. (Štajersko)|Otakarom]] a moravským údelným kniežaťom [[Konrád II. (Čechy)|Konrádom]] a spoločne vyplienili Rakúsko až ku [[Dunaj|Dunaju]] a vypálili [[Kláštor Zwetl]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BLÁHOVÁ, Mária; FROLÍK, Ján; PROFANTOVÁ, Naďa|titul=Veľké dejiny krajín Koruny českej I. Do roku 1197|vydavateľ=Litomyšl Paseka|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7185-265-1|strany=646 - 647}}</ref> Henrichovi synovia [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopold V.]] a [[Henrich I. z Mödlingu|Henrich ml.]] síce v odvete vpadli krátko na [[Morava (región)|Moravu]], ale ich akcia nedosiahla výraznejší úspech.<ref>''České dejiny'' , s. 1033-1036</ref> Zvlášť potom, keď 29. novembra 1176 si vojvoda Henrich II. pri páde z koňa zlomil nohu a 13. januára 1177 tomuto zraneniu podľahol.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SÚKUP, Pavol|titul=Tretia križiacka výprava podľa kronikára Ansberta|vydavateľ=Příbram: Knižnica Jána Drdy v Příbrami|miesto=Příbram|rok=2003|isbn=80-86240-67-3|strany=151}}</ref> Bol pochovaný v [[Škótsky kláštory|Škótskom kláštore]] vo [[Viedeň|Viedni]], ktorý sám v roku 1155 založil.<ref name="genealogie-mittelalter2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = www.genealogie-mittelalter.de | url = http://www.genealogie-mittelalter.de/babenberger_markgrafen_von_oesterreich/heinrich_11_jasomirgott_herzog_von_bayern_1177_babenberger/heinrich_2_jasomirgott_markgraf_von_oesterreich_+_1177.html | dátum prístupu = 2009-12-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070930180509/http://www.genealogie-mittelalter.de/babenberger_markgrafen_von_oesterreich/heinrich_11_jasomirgott_herzog_von_bayern_1177_babenberger/heinrich_2_jasomirgott_markgraf_von_oesterreich_+_1177.html | dátum archiváce = 2007-09-30 | nedostupné = ano}}</ref> == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov|Henrich II. (Rakúsko, Babenberg)|[[Leopold III. (Rakúsko, Babenberg)]]|[[Agnesa z Waiblingenu]]|[[Leopold II. (Rakúsko, Babenberg)]]|[[Ida z Formbach-Ratelnbergu]]|[[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)]]|[[Berta Savojská]]|[[Ernest (Rakúsko, Babenberg)]]|[[Adelaida Wettinská]]|?|?|[[Henrich III. (Svätá rímska ríša)]]|[[Anežka z Poitou]]|[[Oto Savojský]]|[[Adelaida Turínska]]}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Jindřich II. Babenberský|45656}} {{Vládca|Dynastia=[[Babenbergovci]]|Rok narodenia=1107|Deň mesiac úmrtia=13. januára|Rok úmrtia=1177|Meno=Henrich II. (Rakúsko, Babenberg)|Titul=[[Zoznam vládcov Bavorska|Bavorský vojvoda]]|Predchodca=[[Konrád III. (Svätá rímska ríša)|Konrád III.]]|Nástupca=[[Henrich Lev]]|Od=1143|Do=1156|Titul2=[[Zoznam panovníkov Rakúska|Markgróf Rakúsky]]|Predchodca2=[[Leopold IV. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold IV.]]|Nástupca2=-|Od2=1141|Do2=1156|Titul3=[[Zoznam panovníkov Rakúska|Rakúsky vojvoda]]|Predchodca3=-|Nástupca3=[[Leopold V. (Rakúsko)|Leopold V.]]|Od3=1139|Do3=1177|Titul4=[[Zoznam rýnskych falcgrófov a falckých kurfirstov|Rýnsky falcgróf]]|Predchodca4=[[Viliam z Ballenstedu]]|Nástupca4=[[Otto I. zo Salmu]]|Od4=1139|Do4=1142}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Babenbergovci]] [[Kategória:Narodenia v 1107]] [[Kategória:Úmrtia v 1177]] [[Kategória:Úmrtia 13. januára]] [[Kategória:Zakladatelia kláštorov]] 9xfureyj9b2my5ylcx715yebnpwc0ku 0 706787 8199819 7971701 2026-04-17T17:17:49Z Bakjb 236375 wl 8199819 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha |Názov=História výpravy cisára [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridricha]] |Obrázok=Barbarossa.jpg |Popis obrázku = [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich Barbarossa]] v kronike z [[13. storočie|13. storočia]] |Dátum 1. vydania originálu=13. storočie |Originálny názov=Historia de expeditione Friderici imperatoris |Autor=Ansbert |Spoluautor= |Pôvodný jazyk=[[latinčina]] |Krajina vydania=[[České kráľovstvo|České kniežatstvo, kráľovstvo]] |Literárny žáner=[[Kronika (stredovek)|kronika]] |Literárne obdobie=stredoveká literatúra |Commons=}} {{LocMap+|Európa|float=right |width=400|caption=Hlavné zastávky na výprave cisára Fridricha od Hagenau až po jeho smrť|places= {{LocMap~ |Európa | label = <!--Haguenau--> | position = left | lat = 48.82 | lon = 7.78 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Regensburg--> | lat = 49.01 | lon = 12.10 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Mauthausen--> | lat = 48.24 | lon = 14.52 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Vienna--> | lat = 48.2 | lon = 16.37 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Pressburg--> | lat = 48.15 | lon = 17.11 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Esztergom--> | position = right | lat = 47.79 | lon = 18.74 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Belgrade--> | position = top | lat = 44.81 | lon = 20.46 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Braničevo--> | lat = 44.70 | lon = 21.54 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Ćuprija--> | lat = 43.93 | lon = 21.38 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Niš--> | lat = 43.32 | lon = 21.90 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Sofia--> | lat = 42.70 | lon = 23.32 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Pazardzhik--> | lat = 42.19 | lon = 24.33 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Philippopolis--> | position = bottom | lat = 42.14 | lon = 24.75 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Chirpan--> | lat = 42.20 | lon = 25.32 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Adrianople--> | lat = 41.68 | lon = 26.56 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Gallipoli--> | lat = 40.41 | lon = 26.67 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Philadelphia--> | lat = 38.35 | lon = 28.52 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Laodicea--> | lat = 37.83 | lon = 29.11 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Philomelium--> | lat = 38.36 | lon = 31.42 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Iconium--> | lat = 37.87 | lon = 32.49 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Laranda--> | lat = 37.18 | lon = 33.22 }} {{LocMap~ | Európa | label = <!--Seleucia--> | lat = 36.40 | lon = 33.86 }} }} '''História expedície cisára Fridricha''' (''{{vjz|lat|Historia de expeditione Friderici imperatoris}}'') je anonymný latinský záznam o ťažení, ktoré viedol [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich I.]], cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]], ako súčasť [[tretia križiacka výprava|tretej križiackej výpravy]]. Zahŕňa obdobie rokov [[1187]] {{--}} [[1196]], ale sústreďuje sa na expedíciu v rokoch [[1189]] {{--}} [[1190]]. Zdá sa, že ide o zložené dielo, zostavené z častí napísaných počas expedície s predslovom a pridaným dodatkom. Zachovali sa veľmi skoré kópie rukopisov, ale až neskoršia poznámka z [[13. storočie|13. storočia]] uvádza meno autora, Ansbert, čo môže byť meno autora alebo kompilátora. História poskytuje takmer každodennú správu o expedícii, ktorá prešla [[Uhorsko|Uhorskom]], [[Balkánsky polostrov|Balkánom]] a [[Malá Ázia|Anatóliou]], až do náhlej smrti [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridricha I.]] pri nehode pri plávaní. Ide o najpodrobnejšiu dochovanú správu o expedícii a opiera sa najmä o správy očitých svedkov. ==Dátum vzniku, autor a rukopisy== ''História'' je správa účastníka výpravy, ktorá bola napísaná najneskôr okolo roku [[1200]]. Zdá sa, že skorý návrh existoval pred rokom [[1195]]. Konečná podoba nemohla vzniknúť skôr ako v lete [[1196]]. Na druhej strane [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrichov]] syn a nástupca, cisár [[Henrich VI. (Svätá rímska ríša)|Henrich VI.]], ktorý zomrel v septembri [[1197]], je označovaný ako žijúci. Časti diela boli zrejme napísané súčasne s opisovanými udalosťami, čo dokazujú odkazy na určité akoby ešte žijúce osoby (napr. gróf Filip Flámsky, ktorý zomrel pri obliehaní [[Akko|Akkonu]] v roku [[1191]]). Najstaršia zachovaná kópia vznikla okolo roku [[1200]] v [[Rád svätého Benedikta|benediktínskom]] opátstve Saint Lambrecht v [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersku]]. Táto neúplná kópia obsahuje iba tretinu textu. Ďalšia veľmi skorá zachovaná kópia bola zhotovená v kláštore [[Rád premonštrátov|premonštrátov]] v [[Milevsko|Milevsku]] v Čechách pred rokom [[1221]]. Je tiež neúplná. Tento foliant bol už roku [[1763]] vedený v kláštornej knižnici ako chýbajúci. Rukopis Milevského letopisu našiel následne miestny kaplán Josef Dietrich v [[Postoloprty|Postoloprtoch]] u miestneho holiča, odkúpil ho, a cez [[Josef Dobrovský|Josefa Dobrovského]] sa letopis v roku [[1828]] ocitol v strahovskej knižnici.<ref name="ML"/>{{rp|5}} Úplné znenie ''Histórie'' je známe len z dvoch kópií, ktoré v [[18. storočie|18. storočí]] získal moravský starožitník a opát [[Josef Piter]]. Tieto kópie neboli vytvorené zo žiadneho zo známych skorších rukopisov. V milevskom rukopise doplnil opát [[Jarloch]] poznámku o názve a autorstve diela: „Dejiny výpravy cisára Fridricha, napísané rakúskym duchovným, ktorý bol na tom prítomný“. Neskôr v [[13. storočie|13. storočí]] niekto pridal meno autora: „volal sa Ansbert“. Keďže oba vpisy vznikli skoro po napísaní letopisu, niektorí učenci ich brali ako nominálnu hodnotu. Iní spochybňujú názov alebo dokonca dôsledok Jarlochovho upozornenia, že dielo bolo produktom jedného autora. Ruky viacerých autorov bolo možné vidieť vo variáciách [[Klauzula (rétorika)|kurzusu]] použitých v rôznych sekciách. Vzhľadom na rozloženie odkazov na Rakúsko je možné, že len poslednú časť napísal rakúsky duchovný, ktorý mohol byť aj zostavovateľom celku. Zdá sa, že staršie časti boli napísané v diecéze Passau. ''História'' vyšla vo ''Fontes rerum Austriacarum-Scriptores V (s. 1-90)''<ref name="Kuzmik">{{Citácia knihy | kapitola zborník = 190. ANSBERTUS AUSTRIACUS | priezvisko = Kuzmík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Kuzmík | titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | odkaz na titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | vydanie text = | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1983 | počet strán = 608 | strany = 272 }}</ref> a v nasledovných českých prekladoch: * {{Citácia knihy | titul = Třetí křížová výprava dle kronikáře Ansberta : historie o výpravě císaře Fridricha sestavená jakýmsi rakouským klerikem, který se jí účastnil, jménem Ansbert : (skutky nejjasnějšího z římských císařů | priezvisko = Ansbert | meno = | vydavateľ = Knihovna Jana Drdy | miesto = | rok = 2003 | poznámka = Překlad Pavel Soukup | isbn = 80-86240-67-3 }} * {{Citácia knihy | titul = Milevský letopis. Zápisky Vincencia, Jarlocha a Ansberta | vydanie = | miesto = Praha | vydavateľ = Argo | rok = 2012 | isbn = 978-80-257-0885-9 | strany = 127{{--}}220 }} == Štruktúra a zdroje == ''História'' sa skladá z troch samostatných častí. Predpokladá sa, že Ansbert bol účastníkom križiackej výpravy a autorom týchto troch hlavných častí.<ref name=" Bláhová"> {{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ansbert, [[Encyclopedia of the Medieval Chronicle]], V Graeme Dunphy; Cristian Bratu (eds.). |priezvisko=Bláhová|meno=Marie|vydavateľ=Brill|doi=10.1163/2213-2139_emc_SIM_000750}}</ref> Čo sa týka pozadia výpravy, ''História'' poskytuje pomerne kusé informácie z pozadia výpravy. Obsahuje správu o vyhlásení križiackej výpravy a mohučskom sneme ([[27. marec|27. marca]] [[1188]])<ref name="ML"/>{{rp|137-138}}, ale pomerne málo informácií o politických alebo diplomatických prípravách. Samotná výprava je popisovaná takmer na dennej báze, ''História'' je oveľa podrobnejšia ako ktorákoľvek predchádzajúca kronika križiackych výprav.<ref name="Loud"> {{Citácia knihy |meno=Graham |priezvisko=Loud |rok=2010 |titul=The Crusade of Frederick Barbarossa: The History of the Expedition of the Emperor Frederick and Related Texts |vydavateľ=Ashgate}} </ref>{{rp|25}} Na rozdiel od [[História pútnikov|Histórie pútnikov]] pomenúva dátumy a miesta, čo umožňuje čitateľovi sledovať pochod armády a dokonca vypočítať jej rýchlosť (takmer 20 km za deň na nepriateľskom území).<ref name="Loud"/>{{rp|25}} Uvádza tiež 70 zúčastnených šľachticov a cirkevných hodnostárov, čo je dôkladnejší zoznam, ako existuje pre väčšinu križiackych výprav. Okrem švábskeho vojvodu Fridricha VI. a meranského vojvodu Bertholda jedenásť biskupov z Nemecka a jeden z Uhorska, dvaja markgrófi a dvadsaťšesť grófov.<ref name="Loud"/>{{rp|21}} === Plánovanie výpravy=== Prvá časť stručne popisuje pád [[Jeruzalem|Jeruzalema]] v roku [[1187]], mohučský snem ([[27. marec|27. marca]] [[1188]]) a plánovanie križiackej výpravy za účelom jeho znovudobytia.<ref name="ML"/>{{rp|127-139}} Rukopis ''Histórie'' podrobne cituje niekoľko historických dokumentov: * anonymný list zo [[Svätá zem|Svätej zeme]] veliteľovi rádu [[Maltézsky rád|Johanitov]] v [[Taliansko|Taliansku]] Archumbaldovi, ktorý popisuje [[bitka pri Hattíne|porážku kresťanov pri Hattíne]], ide o jeden z najdôležitejších zdrojov pre túto bitku;<ref name="ML"/>{{rp|127-129}} * list majstra [[Maltézsky rád|Johanitov]] Hermengara v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]], rakúskemu vojvodovi [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopoldovi V.]], ktorý podrobne popisuje [[Saladin (sultán)|Saladinove]] dobytie severnej Sýrie v roku [[1188]];<ref name="ML"/>{{rp|129}} * bulu pápeža [[Gregor VIII. (pápež)|Gregora VIII.]] [[Audita tremendi]], vyzývajúcu na tretiu križiacku výpravu a list pápeža nemeckým kniežatám; <ref name="ML"/>{{rp|132-136}} ===Výprava=== Druhá časť ''Histórie'' opisuje peší prechod Fridrichovej výpravy od mája [[1189]] cez [[Uhorsko]] do [[Byzantská ríša|Byzancie]] a [[Rumský sultanát|Rumského sultanátu]] až po [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrichovu]] smrť v júni [[1190]].<ref name="ML"/>{{rp|139-197}} {{Citát|Když vyrazil (cisár [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich I. Barbarossa]]) z města Vídně, vstoupil s vojskem Páně dne 25. května do uherské země, která se nazývá Před Branami. Na rovinaté pláni, jíž se v obecné řeči říká Vierfelt, poblíž města Bratislavy, rozbili tábor. Utábořili se tam na čtyři dni, dokud se neshromáždilo celé vojsko poutníků. Jak pan císař, tak celé vojsko byli radostně přijati jasným uherským králem Bélou. Pan císař a vzpomenutý král se spolu v oktávu Letnic, totiž 4. června, z aobrovského jásotu obojího lidu a národa setkali a rozmlouvali spolu v sousedství Ostřihomi, které se nazývá tíž Grania, první metropole Uher. Uherská královna Markéta, sestra francouzského krále, dokonce císaři věnovala dvojitý stan ... Nato král jemu a jeho lidem po mnoho dní hojně poskytoval naložené lodě a vozy, naplněné po okraj chleby, vínem, ječmenem na píci pro koně, ovce a voly se třemi velbloudy. Kromě toho zdržel císaře po dva dny na svém soukromém loveckém ostrově, který se, obtékán Dunajem, rozprostírá dosti široko. Vojsko rozmístil po celé své zemi na nejúrodnějsí půdě a v městě Ostřihomi přidělili chudým poutníkům dva domy, jeden plný mouky a druhý ovsa. ... Pouze při směně denárů nebo střibra Uhři naše těžce trápili, vždyť za dva kolínské dávali pět svých a za dva freisinské čtyři uherské denáry ... Narození svatého Jána Křtitele jsme oslavili v marce, která leží mezi Uhrami a hranicemi Řecka, v osadě řečené U svatého Jiří, vzdálené jednu míli od Francavilly. Odtud jsme přešli přes kdysi slavné město Sirmium a v převečer svátku apoštolů Petra a Pavla jsme přešli, šťastněji než Drávu, řeku Sávu na místě, kde se vlévá do Dunaje. I stanuli jsme brzy v zemi pod panstvím Řeků, a to koncem pátého týdne od chvíle, když jsme se u Prešpurku dotkli uherské půdy. |Historie výpravy císaře Fridricha<ref name="ML">{{Citácia knihy | titul = Milevský letopis. Zápisky Vincencia, Jarlocha a Ansberta | vydanie = | miesto = Praha | vydavateľ = Argo | rok = 2012 | isbn = 978-80-257-0885-9 | strany = 127{{--}}220 }}</ref>{{rp|140-144}}}} Zatiaľčo prechod cez [[Uhorsko]] prebehol relatívne pokojne, prechod cez Byzantskú ríšu trval niekoľko mesiacov a dochádzalo na jednej strane k lúpeniu, plieneniu a dobývaniu miest zo strany križiakov, tak k odopieraniu obchodovania, zásob, prepadom zo zálohy a bitkám zo strany [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. ''História'' je v tomto ohľade najlepším zdrojom informácii o Fridrichových vzťahoch s Grékmi z križiackeho pohľadu (lepším<ref name="Loud"/>{{rp|26}} ako opačný pohľad podáva byzantským kronikárom [[Nikétas Chóniates|Nikétom Chóniatom]]<ref name = "Magoulias">{{Citácia knihy | priezvisko = Magoulias | meno = Harry J. | titul = O City of Byzantium. Annals of [[Nikétas Chóniates|Niketas Choniates]] | vydavateľ = Wayne State University Press | miesto = Detroit | rok = 1984 | isbn = 0-8143-1764-2}}</ref>). Križiacka armáda bola donútená prezimovať v blízkosti [[Edirne|Adrianopole]] a do [[Malá Ázia|Malej Ázie]] sa prepravila až potom, ako nemecký cisár [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich I.]] a byzantský cisár [[Izák II. Angelos]] uzavreli dohodu [[14. február]]a [[1190]].<ref name="ML"/>{{rp|173-174}} Rukopis ''Histórie'' opäť podrobne cituje historické dokumenty: * list cisára [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridricha]] synovi [[Henrich VI. (Svätá rímska ríša)|Henrichovi VI.]]<ref name="ML"/>{{rp|155-157}} * mierovú dohodu medzi nemeckým cisárom [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrichom I.]] a byzantským cisárom [[Izák II. Angelos|Izákom II.]] o ukončení nepriateľstva, o vyrovnaní škôd, obchode a o preprave križiackych vojsk cez [[Dardanely|Helespont]], ktorá sa uskutočnila na Veľkú noc roku [[1190]].<ref name="ML"/>{{rp|173-174}} Nasleduje opis prechodu výpravy cez [[Rumský sultanát]] a bojov s Turkami vrcholiacich víťaznou [[Bitka pri Ikoniu|bitkou pri Ikoniu]]<ref name="ML"/>{{rp|189-190}}, kde cisár [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich]] osobným príkladom strhol križiakov k víťazstvu. Dňa [[10. jún]]a [[1190]] však cisár [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich]] náhle umiera pri prekonávaní rieky Salef. {{Citát|Celé vojsko svätého kříže ... strádalo jak neschůdností cesty a kvůli kamenným skaliskům, která byla stěží přístupná i kozorohům a ptactvu, tak také slunečním žárem a letním parnem. Avšak císař, jehož žádné nebezpečí nezastrašilo, se chtěl ochladit z nesmírneho vedra a vyhnout se vrcholkům hor. Pokusil se tedy přeplavat koryto prudké řeky Salefu. Jak však říká moudrý: „nesnaž se přemoci proud řeky", tento jindy moudrý muž nerozumně přepínal své síly proti toku a proudu řeky, ačkoliv ho od toho všichni zrazovali, vstoupil do vody a žalostně zahynul pohlcen virem, přestože již mnohokrát předtím vyvázl z ohromných nebezpečí.|<ref name="ML"/>{{rp|189-190}}}} Táto časť ''Histórie'' po častiach zostavená zo správ, ktoré armáda poslala späť do Nemecka. Rakúsky historik [[Anton Chroust]] identifikoval tri sekcie. Prvá sa skončila v novembri [[1189]], keď je zaznamenané, že [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich]] posiela správy Henrichovi VI. a uhorskému kráľovi [[Belo III.|Belovi III.]]. Druhá končí na Veľkú noc roku [[1190]], keď sa zdá, že správu poslali späť do Ríše s niektorými pisanskými obchodníkmi. Tretia časť, začínajúca [[29. marec|29. marca]] [[1190]], vo veľkej miere cituje zo správy očitých svedkov, denníka bavorského duchovného Tagena. Obdobie od [[16. máj|16. mája]] do [[9. jún|9. júna]] [[1190]] je takmer doslovne čerpané z Tagena.<ref name="Loud"/>{{rp|1-8}} ===Po smrti cisára Fridricha=== Tretia časť ''Histórie'' opisuje striedavo dianie v Čechách v rokoch [[1190]] {{--}} [[1198]] a pokračovanie krížovej výpravy pod velením francúzskeho kráľa [[Filip II. (Francúzsko)|Filipa]] a anglického kráľa [[Richard I. (Anglicko)|Richarda Levie srdce]], vrátane vraždy [[Konrád z Montferratu|Konráda z Montferratu]], novozvoleného jeruzalémskeho kráľa, [[asasíni|asasínmi]] [[Starec z Hory|Starca z Hory]].<ref name="ML"/>{{rp|200}} Nasleduje opis cesty anglického kráľa späť do vlasti, jeho zajatie rakúskym vojvodom [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopoldom V.]], väznenie a následné prepustenie po zaplatení výkupného. {{Citát|Třebaže si ([[Richard I. (Anglicko)|Richard Levie srdce]]) přál být nepoznán, přece ho mnozí poznali a když některé jeho lidi cestou zajali, některé pobili, a také on přišel o své věci, došel do Rakous, země vévody Leopolda. Chtěl tudy tajně projít a odejít nepoznán ze země knížete, jehož předtím velmi těžce urazil. Dostihl ho však Boží soud a on upadl do osídel toho, jehož chtěl předtím chytit. ... Když se totiž potajmu a pěšky zdržoval u Vídně v doprovodu pouhých dvou druhů, objevili ho v laciném hostinci a lidé rakouského vévody ho zajali. ... Přece s ním však (Leopold) zacházel důstojněji, než si zasloužil, a poručil ho střežit na hradě Dürnsteinu ležícím na Dunaji. Jeden důležitý důvod spočíval v tom, že anglický král Leopolda ponížil při obléhání Akkonu, dále že zajal kyperského vládce Izáka a jebo manželku, Leopoldovu příbuznou, a že byl podezřelý ze zavraždění [[Konrád z Montferratu|Konráda]], syna Leopoldovy tety.|<ref name="ML"/>{{rp|202}}}} Opäť sú podrobne citované historické dokumenty: * dohoda z roku [[1193]] medzi nemeckým cisárom [[Henrich VI. (Svätá rímska ríša)|Henrichom VI.]] a rakúskym vojvodom [[Leopold V. (Rakúsko)|Leopoldom V.]] o podmienkach prepustenia kráľa [[Richard I. (Anglicko)|Richarda]]<ref name="ML"/>{{rp|203-20}} * list francúzskeho kráľa [[Filip II. (Francúzsko)|Filipa]] o tom, že anglický kráľ [[Richard I. (Anglicko)|Richard I.]] nechal zavraždiť markgrófa Konráda.<ref name="ML"/>{{rp|206}} ==Neskoršie citácie== Text ''Histórie'' cituje milevský opát [[Jarloch]] vo svojom ''Letopise Jarlochovom'' vlastnom pokračovaní kroniky [[Vincentius|Vincentia Pražského]]. Skorý text ''histórie'' použil pre svoju kroniku aj [[Magnus z Reichersbergu]], ktorý zomrel v roku [[1195]]. Takisto anonymný autor [[História pútnikov|Histórie pútnikov]], ďalšej správy o križiackej výprave [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridricha I.]], mal okolo roku [[1200]] tiež prístup k textu ''Histórie''. ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroj== {{Preklad|en|History of the Expedition of the Emperor Frederick|1139193335}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Kroniky]] [[Kategória:Stredoveké rukopisy]] [[Kategória:Kroniky 13. storočia]] qgsxmzw578oiukzppaeabdq9l0ldqxf 0 709641 8199810 8084758 2026-04-17T17:11:10Z Crash override83 199127 /* Umiestnenia v poľskej najvyššej súťaži */ 8199810 wikitext text/x-wiki {{Basketbalový tím | názovklubu = AZS AJP Gorzów Wielkopolski | celýnázov = Akademicki Zespół Sportowy Akademii im. Jakuba z Paradyża Gorzów Wielkopolski | prezývka = | založený = [[2001]] (ako AZS PWSZ)<br> [[2016]] (v súčasnej podobe) | hala = Arena Gorzów | adresa = ul. Teatralna 25<br />66-400 Gorzów Wielkopolski | kapacita = 5 191 | prezident = Michał Kugler | manažér = | tréner = Dariusz Maciejewski | kapitán = Klaudia Gertchen | súťaže = [[Basket Liga Kobiet|BLK]], [[Eurocup v basketbale žien|Eurocup]] | webstránka = {{url|http://www.azsajpgorzow.pl}} | d_telo = ffffff | d_vzor_te = | d_trenírky = ffffff | d_vzor_tr = | v_telo = 0000ff | v_vzor_te = | v_trenírky = 0000ff | v_vzor_tr =}} [[Súbor:AZS PWSZ Gorzów Wielkopolski EuroCup Women 20241219 (2).jpg|náhľad|Tím pre sezónu 2024/25.]] '''AZS AJP Gorzów Wielkopolski''', v súčasnosti pre sponzorské účely '''PolskaStrefaInwestycji Enea AJP Gorzów Wielkopolski''', resp. '''InvestInTheWest Enea Gorzów''' je [[Poľsko|poľský]] ženský [[Basketbal|basketbalový]] klub, pôsobiaci v meste [[Gorzów Wielkopolski]] od rok [[2001]]. Od sezóny 2004/05 pôsobí primárne v poľskej najvyššej súťaži, [[Basket Liga Kobiet]] (BLK). Najväčšími úspechmi klubu sú doposiaľ tri druhé miesta v BLK zo sezón 2008/09, 2009/10 a 2018/19. V sezóne 2024/25 hrá Gorzów Wielkopolski v BLK a v [[Eurocup v basketbale žien|Eurocup]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = InvestInTheWest Enea Gorzow - EuroCup Women 2023-24 | url = https://www.fiba.basketball/eurocupwomen/23-24/team/InvestInTheWest-Enea-Gorzow | vydavateľ = fiba.basketball | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Umiestnenia v poľskej najvyššej súťaži == * Sezóna 2004/05: 8. miesto * Sezóna 2005/06: 5. miesto * Sezóna 2006/07: 4. miesto * Sezóna 2007/08: [[Súbor:Med 3.png]] 3. miesto * Sezóna 2008/09: [[Súbor:Med 2.png]] 2. miesto * Sezóna 2009/10: [[Súbor:Med 2.png]] 2. miesto * Sezóna 2010/11: [[Súbor:Med 3.png]] 3. miesto * Sezóna 2011/12: 7. miesto * Sezóna 2012/13: 6. miesto * Sezóna 2013/14: 5. miesto * Sezóna 2014/15: 5. miesto * Sezóna 2015/16: 10. miesto * Sezóna 2016/17: 4. miesto * Sezóna 2017/18: 7. miesto * Sezóna 2018/19: [[Súbor:Med 2.png]] 2. miesto * Sezóna 2019/20: [[Súbor:Med 3.png]] 3. miesto * Sezóna 2020/21: [[Súbor:Med 3.png]] 3. miesto * Sezóna 2021/22: 4. miesto * Sezóna 2022/23: [[Súbor:Med 3.png]] 3. miesto * Sezóna 2023/24: [[Súbor:Med 2.png]] 2. miesto * Sezóna 2024/25: [[Súbor:Med 2.png]] 2. miesto * Sezóna 2025/26: [[Súbor:Med 3.png]] 3. miesto == Súpiska hráčok == === Káder pre sezónu 2024/25 === ''Zoznam je aktuálny ku 7. novembra 2024.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = EBLK | odkaz na autora = | titul = PolskaStrefaInwestycji ENEA AJP Gorzów Wlkp. | url = https://basketligakobiet.pl/druzyny/d/1817/polskastrefainwestycji-enea-ajp-gorzow-wlkp.html | vydavateľ = basketligakobiet.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| border=1 style="border-collapse:collapse; font-size:90%;" cellpadding=3 cellspacing=0 width=60% | bgcolor="#D0E7FF" align="center" width="3%"| '''Číslo''' | bgcolor="#D0E7FF" align="center" width="5%"| '''Štát''' | bgcolor="#D0E7FF" align="center" width="20%"| '''Hráčka''' | bgcolor="#D0E7FF" align="center" width="5%"| '''Dátum narodenia''' | bgcolor="#D0E7FF" align="center" width="5%"| '''Výška''' | bgcolor="#D0E7FF" align="center" width="10%"| '''Post''' |- align="center" || 91 || {{flagicon|POL}} || [[Julia Bęczkowska]] || 1.2.2006 || 174 cm || SG |- align="center" || 1 || {{flagicon|USA}} || [[Diamond Miller]] || 11.2.2001 || 191 cm || SG |- align="center" || 15 || {{flagicon|POL}} || [[Klaudia Gertchen]] || 11.7.1996 || 182 cm || F |- align="center" || 94 || {{flagicon|POL}} || [[Joanna Kobylińska]] || 19.1.2002 || 176 cm || SG |- align="center" || 20 || {{flagicon|POL}} || [[Emilia Kośla]] || 10.1.2001 || 178 cm || G/F |- align="center" || 2 || {{flagicon|POL}} || [[Wiktoria Kuczyńska]] || 24.1.2001 || 168 cm || PG |- align="center" || 95 || {{flagicon|POL}} || [[Gabriela Lebiecka]] || 23.9.2003 || 180 cm || SF |- align="center" || 7 || {{flagicon|SVK}} || [[Rebeka Mikulášiková]] || 31.7.1999 || 192 cm || C |- align="center" || 2 || {{flagicon|POL}} || [[Julia Molik]] || 13.1.2007 || 178 cm || G/F |- align="center" || 94 || {{flagicon|POL}} || [[Weronika Steblecka]] || 17.6.2005 || 187 cm || C/F |- align="center" || 99 || {{flagicon|POL}} || [[Ewelina Śmiałek]] || 29.3.2002 || 190 cm || C/F |- align="center" || 5 || {{flagicon|GRE}} || [[Elena Tsineke]] || 11.7.1999 || 173 cm || PG |- align="center" || 32 || {{flagicon|USA}} || [[Shatori Walker-Kimbrough]] || 18.5.1995 || 180 cm || SG |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.azsajpgorzow.pl/pl/ Oficiálny web] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240419224028/http://azsajpgorzow.pl/pl/ |date=2024-04-19 }} {{Športový výhonok}} [[Kategória:Poľské basketbalové kluby]] [[Kategória:Gorzów Wielkopolski]] [[Kategória:Organizácie založené v 2001]] 69vofh4nni2si0uw9ys4m1dv6yrwd1r 0 713972 8199860 8173185 2026-04-17T18:56:25Z Polandball 143 289450 /* Dejiská */ nové informácie 8199860 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji |rok=2029 |počet tímov=16 |usporiadateľ=Slovensko|dejiská=[[Bratislava]], [[Košice]]|počet miest=2|počet dejísk=2}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2029''' budú v poradí 92. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji.]] Turnaj Top divízie sa uskutoční v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Košice|Košiciach]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Dátum turnaja doposiaľ nebol uvedený.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šášky|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Bugan|meno2=Štefan|autor2=|odkaz na autora2=|titul=MS v hokeji budú v roku 2029 na Slovensku. Šatan sľúbil pomoc Ficovej vlády aj lepšie výsledky|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4654661/ms-v-hokeji-budu-v-roku-2029-na-slovensku-satan-slubil-pomoc-ficovej-vlady-aj-lepsie-vysledky/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-23|dátum prístupu=2025-05-23}}</ref> == Kvalifikované tímy == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SVK|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Bratislava]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.16|long=17.135833|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.715|long=21.24806|label='''[[Košice]]'''|position=left}}|caption=}} ![[Košice]] |- |[[Tipos Aréna]] Kapacita: 10 055 |[[Steel aréna|Steel Aréna]] Kapacita: 8 378 |- |[[Súbor:Ondrej nepela arena 2019 1.jpg|220x220bod]] |[[Súbor:Steel Arena Košice.jpg|220x220bod]] |} == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|2029]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2029]] [[Kategória:2029 na Slovensku]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Košiciach]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] 39asjzhmiyojqowjb1m3u65voatz4tv 2 722199 8199906 8196342 2026-04-17T20:42:22Z Martingazak 234259 Jasko a spol. 8199906 wikitext text/x-wiki '''Nesmie byť najobsiahlejšou Encyklopédiou SNP ta Plevzova!''' # 154. divizia ## precan nemci 573 # Represalie v Banovciach # Represalie v Ksinnej # Novaky precan nemci 666 # nemecke deti precan nemci 292 # evakuacia nemcov precan nemci 336 # Zingorova brigadah # Zvazok Chruscov Sadilenko # Usiakova brigada # Sukajev # Lubochna⁴⁶ # Deportacie Nemcov # Letisko Zolna # Letisko Velka Luka # Proces s Demokratickou stranou # Proces s Bielou Legiou ==Represalie 36== * Bačkov vyp. * Brusnica vyp. * Bunetice * Durdos * Giraltovce * Hazlin * Henclova * Hermanovce nad Toplou * Hostovice * Jakusovce vyp. * Jankovce * '''Kezmarok''' 1 * Korunkova vyp. * [[Nyilašiovské represálie v Košiciach|Košice]] * Krislovce vyp. * [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku|Lendak]] * Levoca * Lipniky * Liptovska Teplicka vyp. * '''Livovska Huta''' vyp. 3 * '''Lubica''' 4 * Lukacovce vyp. * Matiaska vyp. * [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovce]] * Mlynceky * [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela|Nalepkovo]] * Nizna Sitnica vyp. * Ohradzany vyp. * Pcoline vyp. * Petrovce vyp. * '''Poprad''' 5 * [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom|Poruba pod Vihorlatom]] * Potocky * '''Presov''' * Remetske Hamre * '''Spisska Nova Ves''' 6 * Spisska Stara Ves * '''Stara Lubovna''' 7 * Strba * [[Tokajícka tragédia|Tokajik]] * '''Velka Lomnica''' 8 * Velke Ozorovce vyp. * Velky Slavkov * Vikartovce * [[Vypálenie obce Vinné|Vinné]] * Vysoke Tatry * Zavada vyp. * '''Zlata Bana vyp.''' *--- * Abelova * '''Balaze''' 10 * Banska Bela * '''Banska Bystrica''' 11 * '''Banska Stiavnica''' 12 * Bansky Studenec * Bartosova Lehotka * Blatnica * Bobrovec * Bravacovo * [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezno]] * Brusno * Budina * Bytca * Bziny * Cicmany * Cierna Lehota Roznava * [[Boj o Čierny Balog|Čierny Balog]] 13 * Dacov Lom * Demanovska dolina * Dobsina * '''Dolna Lehota''' - Krpacovo ! 14 * Domaniza * '''Donovaly''' 15 * Drabsko * Drazkovce * Dunajov * Fackov * Folkusova * Galovany * Gemersky sad * Habovka * Halic * Harmanec * '''Hiadel''' 16 * Hodrusa Hamre * Hontianske Nemce * '''Horna Micina''' 17 * Horna Stubna * Hrinova * Hronec * Hronska Breznica * Hrustin * Hubova * Ilija * Istebne * Jasenovo * '''Kaliste''' 18 * [[Masaker v Kľakovskej doline|Klak]] * Klastor pod Znievom * Klenovec * Kociha * Kostany nad Turcom * '''Kovacova''' 19 * Kraskovo * Krasno nad Kysucou * '''Kremnica''' 20 * [[Masaker v Kremničke|Kremnicka]] * [[Nemecké represálie v Krupine|Krupina]] * [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Vypálenie obce Kvačany|Kvačany]] * Lestiny * Likavka * Lipovec * Liptovska Luzna * Liptovska Osada * Liptovska Porubka * Liptovske Beharovce * Liptovsky Mikulas * '''Liskova''' 22 * '''Lom nad Rimavicou''' 43 * Lopej * Lubela * Lubietova * Lucky * Lukovistia * '''Martin''' 23 * [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|Priekopa]] * Medzibrod * Mostenica * Mosovce * '''Motycky''' 24 * Muran * Necpaly * Nemce * [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemecka]] * Nizna Boca * Ocova * Oravsky Biely Potok * Osadka * Osrblie * [[Masaker v Kľakovskej doline|Ostry Grun]] * Partizanska Lupca * Petrovce * Pila * Podkonice * Podturen * Pohronsky Bukovec * Poniky * Pravica * '''Priechod''' 25 * Prochot * Radostka * Radzovce * Rajceka Lesna * Rajecke Teplice * Rakova * Rakovnica * Revuca * [[Nemecké represálie v Ružomberku|Ružomberok]] * [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] * Sklabinsky Podzamok * Sklene * Slovenska Lupca * [[Vypálenie obce Smrečany|Smrecany]] * Stara Bystrica * Strelniky * Teplicka nad Vahom * [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|Tisovec]] * '''Turcek''' 28 * Tvrdosin * Valaska * Velke Pole * Vlkolinec * Vrutky * [[Semetešská tragédia|Vysoka nad Kysucou]] * Zavada * Zazriva * Zuberec * '''Zvolen''' 30 * Zvolenska Slatina * Ziar * Ziar nad Hronom * '''Zilina''' 31 * '''Banovce nad Bebravou''' 32 * Beckov * Belusa * Bobot * '''Bratislava''' 33 * Brezova pod Bradlom * Bzince pod Javorinou * Cimenna * Cab * Cernik * '''Cierna Lehota''' 34 * Dolany * Dolna Suca * Dolne Vestenice * Domaniza * Drietoma * [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|Dubnica nad Váhom]] * Handlova * Hodrusa Hamre * Horna Suca * Horna Ves * Horne Nastice * Hostie * Chtelnica * Chvojnica * Chyborany * Klacno * Komarno * '''Ksinna''' 36 * Ladce * Lazany * [[Vypálenie osady Mladoňov|Lazy pod Makytou]] * Ludanice * Lutov * Myjava * '''Nemcice''' 37 * Nemecky * Nimnica * Nitra * Nitrianske Pravno * Nitrianko Rudno * Novaky * [[Boženko (partizánska brigáda)|Nová Lehota]] * [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Nove Mesto nad Vahom]] * Nove Zamky * Omsenie * Partizanske * Pezinok * Piestany * '''Plavecky Mikulas''' 38 * [[Boženko (partizánska brigáda)|Podhradie]] * Povazska Bystrica * [[Boženko (partizánska brigáda)|Prasice]] * Precin * Pribeta * Prievidza * Pruzina * Rudnianska Lehota * Rybany * Senica * Sered * '''Slatina''' 39 * Slazany * Soblahov * [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Stara Tura]] * [[Šípkovské inferno|Sipkov]] * Surany * Tajna * Topolcany * Topolcianky * '''Topolniky''' 41 * '''Trencin''' 42 * Trencianske Teplice * Uhrovec * Uhrovske Podhradie * Urmince * Valaska Bela * Vinodol * Zariecie * Zemianske Kostolany * Zlate Moravce * Zlatniky * Zlatno * Zitna Radisa ==Ruzomberok, Jegorov== 30. a 31. augusta pri Bielom Potoku veliteľ ružomberskej posádky Miloš Vesel dal postrieľať desiatky civilistov z Ružomberka, ktorí boli Nemci alebo boli pokladaní za Nemcov pre ich mená, ako aj Nemcov zajatých pri Liptovskom Mikuláši. Medzi nimi bolo aj niekoľko žien. Na vraždách sa podieľali príslušníci Tretieho oddielu 1. Stalinovej brigády, možno aj príslušníci Nálepkovej brigády i brigády Jánošík. Medzi vrahmi bola aj sovietska partizánka Antonina (hovorovo Toňa, jej meno sa komolilo ako Soňa, Taňa, Tatiana) Fadejevna Linkevičová (vyd. Nikolajevová), ktorá pôsobila v tejto partizánskej brigáde ako zdravotníčka. V civilnom živote bola učiteľkou. Údajne jej matku a brata zabili nemeckí vojaci. Vystúpila aj v banskobystrickom povstaleckom rozhlase. V povstaleckej propagande sa táto vrahyňa oslavovala. 61 A MSNP, Z XII, S 329/64 a S 31/69; SNA, f. S, š. 425; VHA, ZSP, ŠZX- 314 a ŠZX- 337; VHA, KOS, i. j. 253; CDAHOU, f. 166, i. 2, i. j. 139 a i. 3, i. j. 79; Štrelinger, Peter: Povedali, že je vrah. In: Slovenská republika, 27. 8. 1994; Komai, Ľ: Deň pred vypuknutím povstania v Ružomberku. In: Slovenské ozveny č. 29/1991; dátum smrti uvedený podľa výskumu Vladimíra Macku; Cíger Hronský, Jozef: Svet na Trasovisku. Martin 1991, s. 251. Veliteľom Tretieho oddielu bol Nikolaj Belov, veliteľom 1. Stalinovej brigády bol Alexej Jegorov, veliteľom Nálepkovej brigády bol Michal Sečanský, veliteľom brigády Jánošík bol Ernest (Arnošt) Bielik. Miloš Vesel bol nositeľom mnohých vyznamenaní, napr. v r. 1945 mu bol udelený Rad SNP I. triedy, Československý vojnový kríž 1939, Za zásluhy, v r. 1965 Rad červenej hviezdy, v r. 1991 in memoriam Rad M. R. Štefánika III. tr. a hodnosť generálmajora. Antonina Linkevičová dostala sovietske vyznamenanie Za bojové zásluhy. Asi začiatkom roka 1945 veliteľ brigády Jánošík Ernest (Arnošt) Bielik pod Kráľovou hoľou pri Liptovskej Tepličke dal zastreliť okolo 25 zajatých maďarských vojakov, lebo jeden z nich ušiel z partizánskeho tábora.425 425 A MSNP, Z XII, S 747/58 a S 187/62; A MSNP, f. IV. š. 7b, 13/70; ==SVKK Pomstitel== Toho dňa pri Starých Horách (pri Banskej Bystrici) partizáni z oddielu Mstiteľ (Pomstiteľ) prepadli nemeckú jednotku, z ktorej väčšina vojakov padla v boji, asi 16 vojakov zajali a odvliekli na svoj štáb v osade Richtárová, kde ich zastrelili. Prežil to len jeden ranený vojak, ktorého si partizáni asi nevšimli a miestni obyvatelia ho ošetrili. Táto partizánska akcia mohla mať za následok vypálenie Starých Hôr nemeckými vojakmi, ale Starohorčania svojou pomocou ranenému vojakovi Nemcov presvedčili, že nepatria k partizánom, a tak Nemci od represálií upustili.490 490 Lakota, Ján: Moje svedectvo o „Povstaní“. In: Svedectvo č. 1/2017, doplnené informáciami od Starohorčana Ivana Čillíka. Veliteľom oddielu Mstiteľ bol Semion Morozov. 4yuk2vvelsprjr0cbz6xtv4om3l3k5p 0 723026 8199809 8199174 2026-04-17T17:08:47Z David K. 1234 139705 /* Série */ 8199809 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] [[čeština]] | počet sérií = 11 | počet častí = 180+1 | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni 18:00 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ zemepisu a telesnej výchovy, vedúcí krúžku basketballu pre chalanov |partner Kamily, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Fraňová | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a Jara, bývalá manželka Michala, bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie a Mira, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, bývalá svokra Michala, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | bývalý vojak, čašník vo vieche | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | triedna učiteľka siedmákov ZŠ SNP, učiteľka prírodopisu, | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, teta Heleny, švagriňa Róberta a Michala, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, svorka Andrei, bývalá svokra Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |'''†''' Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Andrei, bývalý svokor Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovc & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | riaditeľka, učiteľka ruštiny,komunistka | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty, lúbila Juraja Gálika | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>( r. Marková )</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, chce sa presťahovať do Bratislavy |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu | manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | teraz na dôchodku, bývalá farmaceutka a predavačka v lahôdkách | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,3. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda Krajského národného výboru (KNV),bývalý predseda mestkého národneho výboru (MNV) | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa [[Revolučné odborové hnutie|ROH]] | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZDŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci & Antálkovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ |brat Richarda, syn Karola, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |bývá v dětskom domove |brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda a Adama Bartoša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida |manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, otec Alžbety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB |partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy |syn Hany a Milana, brat Eriky a Dušana, vnuk Zity, nevlastný syn Radky, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a Dušana, vnučka Zity, nevlastná dcéra Radky, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor |lekár v nemocnici |manžel Evy, otec Mateja a Zuzany, bývalý priateľ Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja, nevlastná mama Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |mladá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, páči sa mu Lenka Bartošová, polorodý brat Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý smetiar, kamionista a osobný šofér Štefana Valenta, zostal sám | manžel Táne, otec Aleny, brat Maja, švagor Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | Táňa Kollárová | emigrovala do Rakúska, bývalá triedna učiteľka prvákov na ZŠ SNP | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hugo Veselý]] |Majo Kollár |bývalý atlét AK Bratislava, emigroval do Norska |brat Jozefa, švagor Táni, ujo Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | -- |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.-3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | -- |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- ! colspan="7" |Chalúpkovci |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, chcela ukradnúť Kubka |partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Kaprálikovci |- | [[Adam Bardy]] | '''†''' Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | '''†''' Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach |partnerka Michala, kolegyňa Heleny, švagriná Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olinka | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalí žiaci ZDŠ SNP : |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, je z cirkusanskej rodiny |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu, emigrovala do Talianska | manželka Rudolfa, matka Doroty, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis |riaditeľ nemocnice |šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |bývalá kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk |príslušník ŠTB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 3. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčí sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- ! colspan="7" |Mrázovci |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Táni ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[3. séria (2026)|3]]''' |100 (?) |[[26. január]] [[2026]] |[[19. jún]] [[2026]] ? |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[4. séria (2026)|4]]''' |70 (?) |? |? |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2035 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 20265 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}19.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Gregorovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] pnvs1rp2biirhovk8wh2ig1syeih8ng 0 727801 8199873 8177465 2026-04-17T19:36:06Z Barry Cunningham 267796 Etymológia 8199873 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} [[Súbor:Further Confusion 2007 fursuit post-parade photoshoot.jpg|náhľad|Veľká skupina vlastníkov tzv. '''„'''fursuitov" na občianskom združení pre fanúšikov furry fandomu.]]'''Furry fandom''' (Z [[Angličtina|anglického]] slova ''Furry'', čiže chlpatý alebo srstnatý, teda doslovný [[Slovenčina|slovenský]] preklad by bol ''Chlpáč'') je [[fandom]], ktorý sa zaoberá [[Antropomorfizmus|antropomorfnými]] zvieracími postavami. Tieto postavy majú [[Človek|ľudskú]] osobnosť a dalšie ľuďom podobné vlastnosti. Príkladom takýchto vlastností sú mimika tváre, schopnosť hovoriť, chodiť po dvoch a nosiť oblečenie. Furry fandom tvorí komunita ľudí, ktorí sa schádzajú na internete alebo na [[Furry con]]och. Taktiež si niektorý fanúšikovia nosia tzv. '''Fursuity''', čiže kostýmy (väčšinou vytvorené z falošnej kožušiny, polyuretánovej peny, [[Etylenvinylacetát|EVA]] peny alebo [[Plsť|plsti]]) ich fursony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FURSUIT Definition & Meaning {{!}} Dictionary.com | url = https://www.dictionary.com/browse/fursuit | vydavateľ = www.dictionary.com | dátum prístupu = 2026-03-07}}</ref> Členom tejto subkultúry sa hovorí '''furries''' alebo '''furríci'''.<ref>{{Citácia periodika | titul = Nadšenci, kteří se převlíkají za lišky, vlky či draky. Máme zvířecí já, říkají furríci - Seznam Zprávy| periodikum = www.seznamzpravy.cz| url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/nadsenci-kteri-se-prevlikajici-za-lisky-vlky-ci-draky-mame-zvireci-ja-rikaji-furrici-42145| dátum vydania = 2018-01-29| jazyk = cs| dátum prístupu = 2024-09-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Furries nie sú úchylka ani fetiš. Čo ich spája a motivuje? | url = https://refresher.sk/128710-Poznas-furries-Pritahuju-nerdov-geekov-aj-LGBTI-ludi-Nie-sme-uchylaci-ani-fetisisti-V-kostymoch-zvierat-nachadzame-slobodu | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2025-03-24 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref> == Záľuby == Furríci často radi kreslia svoje obľúbené zvieratá, sledujú [[filmové dielo|filmov]] s tématikou antropomorfných zvierat, zbierajú zvieracích [[plyšová hračka|plyšákov]], robia [[Hra na hrdinov|roleplay]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Furry| periodikum = cs.wikifur.com| url = https://cs.wikifur.com/wiki/Furry| jazyk = cs| datum prístupu = 2024-09-21}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Taktiež aj radi hrajú [[Videohra|videohry]] s témou antropromofrných zvierat, chodia na [[Con (convention)|združenia]] iných fanúšikov furry fandomu, navšetvujú fóra pre furry fandom a pod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 9 questions about furries you were too embarrassed to ask | url = https://www.vox.com/2014/12/10/7362321/9-questions-about-furries-you-were-too-embarrassed-to-ask | vydavateľ = Vox | dátum vydania = 2014-12-10 | dátum prístupu = 2026-03-07 | jazyk = en-US | meno = Dylan | priezvisko = Matthews}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[clop]] * [[yiff]] * [[brony]] * [[furry convention]] * [[kemono]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Furry fandom}} [[Kategória:Fandom]] [[Kategória:Subkultúry]] lxpvs987dpq5u8ck6ruruzqysk9mjcc 0 730043 8199536 8033645 2026-04-17T13:18:09Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199536 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Marijka Pidhirianka | Popis osoby = ukrajinská poetka a šíriteľka osvety | Rodné meno = Marija Omeľanivna Lenert | Pseudonym = Marijka Pidhirianka | Dátum narodenia = [[29. marec]] [[1881]] | Portrét = Підгірянка Марійка.jpg | Miesto narodenia = [[Bili Oslavy]], [[Rakúsk-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1963|5|18|1881|3|29}} | Miesto úmrtia = [[Rudne]], dnes súčasť [[Ľvov|Ľvova]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnes [[Ukrajina]]) | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[Pedagogika|pedagogička]] | Manžel = [[Avhustyn Antonovyč Dombrovskyj]] | Deti = Ostap,{{break}}Roman,{{break}}[[Markijan Avhustynovyč Dombrovsky|Markijan]],{{break}}Darija | Aktívne roky = [[1900]]{{--}}[[1940]] (pedagogička),{{break}}[[1904]]{{--}}[[1963]] (spisovateľka), | Portál1 = Literatúra }} '''Marijka Pidhirianka''' (vlastným menom pri narodení '''Marija Omeľanivna Lenert''', po svadbe '''Dombrovska'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Močuľskyj|meno=Mychajlo Mychajlovyč|titul=Marijka Pidhirianka|periodikum=Literaturno-naukovyj visnyk|dátum=1908-12|ročník=11|číslo=12|strany=712, 713|url=http://www.ukrlit.vn.ua/biography/pidgirynka.html|dátum prístupu=2024-04-05|jazyk=uk|dátum archivácie=2011-02-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20110203042131/http://www.ukrlit.vn.ua/biography/pidgirynka.html}}</ref>; * [[29. marec]] [[1881]], [[Bili Oslavy]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[18. máj]] [[1963]], [[Rudne]], dnes súčasť [[Ľvov|Ľvova]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]], dnes [[Ukrajina]]) bola [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Básnik|poetka]] a šíriteľka osvety, známa [[Halič (región)|Haličanka]]. == Životopis == Marijka Pidhirianka sa narodila [[29. marec|29. marca]] [[1881]] v obci [[Bili Oslavy]] (v súčasnosti [[Naddnipriansky rajón]] [[Ivano-Frankivsk|Ivanofrankovskej oblasti]]). Mama bola [[Ukrajinci|Ukrajinka]] a otec bol [[Nemci|Nemec]]. Vzťah k [[Literatúra|literatúre]] a zvlášť k [[Poézia|poézii]] sa u nej prejavil v ranom detstve. Ako 13-ročná začala písať poéziu. V roku 1900 úspešne absolvovala skúšky na učiteľskom seminári v [[Ľvov|Ľvove]], čím získala učiteľský diplom. Odvtedy pôsobila 40 rokov ako [[Učiteľ|učiteľka]]{{--}}v rôznych obciach na území [[Karpaty|Karpát]] na súčasnej západnej Ukrajine a desiatky rokov sa venovala literárnej činnosti. Marijka Pidhirianka začala publikovať svoje [[Báseň|básne]] v periodikách od roku 1904. Jej prvá zbierka básní ''Vidhuky duši'' (po slovensky ''Ozveny duše''). V roku 1904 sa v obci [[Rudne]], kde pracovala, zoznámila s učiteľom tamojšej školy [[Avhustyn Antonovyč Dombrovskyj|Avhustynom Antonovyčom Dombrovským]]{{--}}s budúcim [[Učiteľ|pedagógom]], občianskym činiteľom a [[Veľvyslanec|veľvyslancom]] [[Ukrajinská národná rada Západoukrajinskej ľudovej republiky|Ukrajinskej národnej rady Západoukrajinskej ľudovej republiky]]. V roku 1905 sa zaňho vydala a mala s ním 4 deti: Ostap prednášal [[Francúzština|francúzštinu]] na [[Ľvovská národná univerzita Ivana Franka|Ľvovskej národnej univerzite Ivana Franka]] a bol kandidátom filologických vied, Roman{{--}}prekladateľ špecializujúci sa na [[Nemčina|nemčinu]] pôsobil v [[Mníchov|Mníchove]] pre noviny ''[[Šľach peremohy]]'' (po slovensky ''Cesta víťazstva''), [[Markijan Avhustynovyč Dombrovskyj|Markijan]] sa angažoval ako občiansky aktivista v [[Austrália (štát)|Austrálii]] ako člen tamojšej ukrajinskej diaspóry, bol inžinierom, elektrikárom a autorom publikácie ''Pidručnyk šofera'' (po slovensky ''Príručka pre šoféra'') a dcéru Dariju{{--}}učiteľku ukrajinského jazyka a literatúry v školách na [[Halič (región)|Haliči]]. Ako učitelia boli manželia viackrát nútení sťahovať sa s deťmi{{--}}často žili v učiteľských bytoch. Medzi rokmi 1919 až 1928 pôsobili na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}vo vtedajšej súčasti [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Československej republiky]], kde v obciach [[Zaričevo]], [[Poroškovo]] a [[Dovhe]] poskytovali základné vzdelanie ukrajinským deťom. Marijka Pidhirianka zomrela [[18. máj|18. mája]] [[1963]] v obci [[Rudne]] (dnes súčasť [[Ľvov|Ľvova]]). Bola pochovaná na Lyčakivskom cintoríne v Ľvove. == Tvorba == Spisovateľka písala hlavne pre deti a o deťoch. Medzi hlavné motívy v poézii Marijky Pidhirianky písanej do roku 1939 patria túžba po krajšej budúcnosti bežných ľudí, oslava krásy rodnej zeme a karpatskej prírody. Vo veľkej miere využívala [[Folklór (kultúra)|folklórne]] motívy, básne sú poznačené nežnosťou, ľahkosťou a často pripomínajú ukrajinské ľudové piesne (''Spivanky'', ''Večir'', ''Ščo robľu ja, ščo ja diju''). Marijka Pidhirianka písala aj [[Poéma|poémy]]. Aj v súčasnosti sa za svojrázne dielo považuje [[poéma]] ''Maty-stradnycia'' (po slovensky ''Mama-mučeníčka''). Poéma z roku 1919 zobrazuje život západoukrajinských vyhnancov počas obdobia [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], kedy tisícky obyvateľov [[Halič (región)|Haliče]] zomreli v [[Koncentračný tábor|koncentračných táboroch]] na následky hladu a [[Epidémia|epidémie]]. Dielo je charakteristické svojim vstupom a jedinečným [[Epilóg (literatúra)|epilógom]]. Spoveď [[Mučeník|mučeníčky]] zahŕňa v sebe 12 piesní podaných vo forme náreku. V [[Sovietsky zväz|sovietskej]] ére, kým ešte Marijka Pidhirianka žila, sa jej knihy nevydávali. Publikovali sa len niektoré [[Báseň|básne]], a to iba v časopisoch. Neskôr v ľvovských a v kyjevských vydavateľstvá vyšli jej krátke zbierky diel pre deti{{--}}''Bezkinečni kazočky'' (po slovensky ''Nekonečné rozprávočky''), ''Hraj, bdžilko'' (po slovensky ''Hraj, včelička''), ''Rostiť velyki'' (po slovensky ''Rastite veľké''), ''Škoľaryky jduť'' (po slovensky ''Idú žiačikovia''). V roku 1962 básne Marijky Pidhirianky vyšli v kolektívnej zbierke ''Hirski kvity'' (po slovensky ''Horské kvety''), ktorá bola vydaná v [[Užhorod|Užhorode]]. 95-stranovú ilustrovanú zbierku zostavil [[Vasyľ Lazarovyč Mykytas]] a v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] vydalo ''Zakarpatske oblasne vydavnyctvo'' (po slovensky ''Zakarpatské oblastné vydavateľstvo''). Autorkami ďalších diel v zbierke boli [[Mykolaja Božuk]] a [[Marusia Tysianska]]. Počas obdobia už nezávislej [[Ukrajina|Ukrajiny]] vydavateľstvá v [[Kyjev|Kyjeve]], v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Kolomyja|Kolomyji]] a v [[Ivano-Frankivsk|Ivano-Frankivsku]] vydali knihy Marijky Pidhirianky: ''Rozpovim vam kazku, bajku'' (po slovensky ''Rozpoviem vám rozprávku, bájku''),<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Marijka Pidhirianka|titul=Rozpovim vam kazku, bajku: Viršovani kazky|vydavateľ=Vydavnyctvo Oleny Telihy|miesto=Kyjev|rok=2001|jazyk=uk|url=http://abetka.ukrlife.org/m_p_0.htm}}</ref> ''Harnyj Murko mij maleňkyj'' (po slovensky ''Pekný Murko, môj maličký''), ''Bezkinečni kazočky'' (po slovensky ''Nekonečné rozprávočky''), ''Kraju mij, ridnyj'' (po slovensky ''Kraj, môj rodný''), ''Učys, maleňkyj'' (po slovensky ''Uč sa, maličký''), ''Try vinočky'' (po slovensky ''Tri venčeky''), ''Melodiji dytynstva'' (po slovensky ''Melódie detstva''), ''Maty-stradnycia'' (po slovensky ''Mama-mučeníčka''). [[Markijan Avhustynovyč Dombrovskyj]], syn Marijky Pidhirianky, v roku 2009 zafinancoval zbierku obsahujúcu najväčší počet diel Marijky Pidhiranky pod názvom ''Dľa Vkrajiny virno žyjmo'' (po slovensky ''Žime správne pre Ukrajinu''). == Dielo == === Rozprávky === * ''Podertyj kožušok'' (po slovensky ''Rozrhaný kožúšok''). * ''Kycia i kvačyk'' (po slovensky ''Mačiatko a štetec''). * ''Jižačok'' (po slovensky ''Jedlo''). == Pamiatka == * V meste [[Tlumač]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivano-frankovskej oblasti]] od roku 1991 existuje ''Muzej-kimnata Marijky Pidhirianky'' (po slovensky ''Múzeum – izba Marijky Pidhirianky''). * V rodisku poetky{{--}}v obci [[Bily Oslavy]] od roku 1996 existuje ''Muzej Marijky Pidhirianky'' (po slovensky ''Múzeum Marijky Pidhirianky''), ktorý prevádzkuje Vasyľ Levyckyj. * 13. júla 2014 bol slávnostne odhalený prvý pamätník Marijke Pidhirianke v rodnej obci [[Bily Oslavy]]. Pamätník vytvoril ukrajinský sochár [[Volodymyr Mychajlovyč Dovbeňuk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U Bilych Oslavach postav pam’iatnyk Marijci Pidhirianci | url = http://visti-kalush.com.ua/articles/category/society/2014/07/18/9522/view | vydavateľ = Visti Kaluščyny | dátum vydania = 2016-08-04 | dátum prístupu = 2025-04-12 | dátum archivácie = 2016-08-04 | jazyk = uk | url archívu = https://web.archive.org/web/20160804214231/http://visti-kalush.com.ua/articles/category/society/2014/07/18/9522/view }}</ref> * Na budove strednej školy v obci [[Utoropy]] bola 21. apríla 1991 nainštalovaná pamätná tabuľa na pamiatku Marijky Pidhirianky. * Na budove všeobecno-vzdelávacej školy v obci [[Vorona]] bola nainštalovaná pamätná tabuľa na pamiatku Marijky Pidhirianky. * Na bude školy v obci [[Antonivka (obec, Ivanofrankivská oblasť)|Antonivka]] bola nainštalovaná pamätná tabuľa na pamiatku Marijky Pidhirianky. * 21. júla 2016{{--}}v deň, ktorý je tradične v obci [[Bili Oslavy]] venovaný Marijke Pidhirianke, pri príležitosti 135. výročia jej narodenia bola nainštalovaná pamätná tabuľa na pamiatku Marijky Pidhiranky ako národnej učiteľke a poetke.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lejbiuk-Povarčuk|meno=Tamara|titul=Osviačeno imenem Marijky Pidhirianky|periodikum=Narodna voľa|dátum=2016-07-08|priezvisko2=Levyckyj|meno2=Vasyľ|jazyk=uk}}</ref> * Na budovu v obci [[Rudne]] (dnes súčasť [[Ľvov|Ľvova]]) nachádzajúcej sa na ulici Hruševského, kde Marijka Pidhirianka bývala počas posledných rokov svojho života, bola nainštalovaná pamätná tabuľa. * V roku 1990 v obci [[Zaričevo]] na budove miestneho múzea osvety bola nainštalovaná pamätná tabuľa. * 7. mája 1991 bola Marijka Pidhirianka uvedená do ''Knyhy Pam'iati'' (po slovensky ''Pamätná kniha''), ktorú vytvorilo tovarišstvo ''[[Vseukrajinske tovarystvo Prosvita imeni Tarasa Ševčenka|Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') v [[Užhorod|Užhorode]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vysicka|meno=Tamila|titul=Žinoči postati v istoriji Zakarpaťť|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo V. Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2004|isbn=966-7838-59-5|strany=404|jazyk=uk}}</ref> * Na počesť Marijky Pidhirianky je od roku 1991 po nej pomenované bábkové divadlo v meste [[Ivano-Frankivsk]], ktoré vzniklo v marci 1945. * Tovarišstvo ''[[Vseukrajinske tovarystvo Prosvita imeni Tarasa Ševčenka|Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') v meste [[Ivano-Frankivsk]] od roku 1991 udeľuje cenu pomenovanú po Marijke Pidhirianke v kategóriách [[Literatúra|literatúry]] a [[Umenie|umenia]]. * Od roku 1993 [[Kosivský rajón]] udeľuje cenu pre vzdelancov pomenovanú po Marijke Pidhirianke. * Na počesť Marijky Pidhirianky boli pomenované ulice vo viacerý mestách a obciach na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Ivano-Frankivsk]], [[Kolomyja]], [[Kyjdanci]], [[Nadvirna]], [[Kaluš]], [[Tysmenycia]], [[Perečín]], [[Chust]], [[Užhorod]], [[Lančyn]], [[Kosiv]], [[Tlumač]], [[Zymna Voda]], [[Rudne]], [[Vikňany]], [[Simer]]...). == Pedagogická činnosť == Poetka mala výnimočný vzťah k [[Školstvo|škole]] a k deťom. Marija Dombrovska (za slobodna Lenert) viac ako 40 rokoch pôsobila v školstve. V rámci pedagogickej činnosti využívala svoj [[Poézia|básnický]] a [[Umenie|umelecký]] talent. Jej úprimné melodické básne predstavovali pre žiakov pomôcku na to, aby si ľahšie zapamätávali písmená a jednoduchšie porozumeli [[Aritmetika|aritmetike]]. Ako učiteľka sa vo veľkej miere venovala aj občiansko-politickej činnosti{{--}}aktívne spolupracovala s obyvateľmi obcí, kde pôsobila. Externe absolvovala ženský učiteľský seminár v [[Ľvov|Ľvove]]. Po absolvovaní semináru začala učiť v škole v obci [[Utoropy]]. Marija Lenert od septembra 1900, keď začala učiť v dvojtriednej ľudovej škole v obci [[Utoropy]], aplikovala do výučby nové prvky. Nový štýl výučby spočíval v tom, že vyučovala doobeda od ôsmej do dvanástej a poobede od druhej do štvrtej. Doobeda učila spolu tretiakov a štvrtákov. Vyučovacia hodina trvala 60 minút. Každú zároveň delila na 2 časti{{--}}na písomnú a na ústnu{{--}}kým tretiaci mali ústnu časť, štvrtáci mali písomné zadanie (a naopak). Zošity žiakov si brávala domov, kde ich opravovala a hodnotila, čo v ľudovej škole v obci Utoropy nikto nerobil. Vo výsledku jej žiaci starostlivejšie pristupovali k vypracovaniu písomných zadaní. Popoludní mala vyučovanie s prvákmi. Vzala do úvahy rady a praktiky skúsenejších učiteľov v škole{{--}}počas prvých týždňov pracovala so žiakmi na pozornom vnímaní sluchom, aby sa zrak a sluch navzájom dopĺňali{{--}}používala farebnú kriedu, ktorou na tabuľu kreslila kvety a zvieratá. Okrem toho, že obrázky vyvolávali u detí radosť, vzbudzovali aj záujem o preberané učivo. Marija Lenert často na hodinách vytváral pre žiakov krátke básne, ktoré si zapamätávali. Výsledky aj správanie žiakov sa značne zlepšili. V roku 1902 v ľudovej škole v obci [[Utoropy]] vykonával v škole kontrolu okresný inšpektor Šlemkevyč. Úspechy mladej učiteľky zohľadnil aj pri protokole o kontrole. Marija Dombrovska medzi rokmi 1916{{--}}1918 učila v školských kurzoch deti ukrajinských emigrantov. Spolupracovala vtedy s [[Bohdan Romanovyč Zaklynskyj|Bohdanom Romanovyčom Zaklynským]]. Počas obdobia [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Československej republiky]] Marija Dombrovska v [[Zaričevo]], [[Poroškovo]] a [[Dovhe]] poskytovala základné vzdelanie ukrajinským deťom. V rámci svojej činnosti spolu s manželom [[Avhustynom]] preukazovala [[Patriotizmus|patriotické]] prvky, kvôli čomu ju úrady odvolali z funkcie učiteľky{{--}}v roku 1927 o tom v jednom z čísel písal aj časopis ''[[Naša zemľa]]'' (po slovensky ''Naša zem''). Aby zarobila pre rodinu na základné potreby, privátne učila vnukov [[Ivana Jakovyča Franka]]{{--}}Tarasa a Myrona{{--}}synov dcéry spisovateľa [[Hanna Franko-Kľučko|Hanny Franko-Kľučko]]. Spolu so svojou švagrinou viedla školu v obci [[Antonivka (obec, Ivanofrankivská oblasť)|Antonivka]], na budove ktorej sa v súčasnosti nachádza pamätná doska venovaná Marijke Pihirianke. Medzi jej žiakov v tom období patril [[Stefan Oleksijovyč Terleckyj]], podľa ktorého spomienok obidve učiteľky spolu viedli vyučovacie hodiny pre viac ako 100 detí. Hlavný predmet mala predstavovať poľština, povolenie na vyučovanie ukrajinského jazyka a literatúry tiež získala. Marija Lenert v rámci vyučovania motivovala svojich žiakov k vytváraniu si pozitívneho vzťahu k [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Pod vplyvom svojej triedy v obci Antonivka napísala v roku 1934 báseň ''Homin'' (po slovensky ''Huk''). Marija Lenert sa v roku 1937 stala riaditeľkou štvortriednej školy v ukrajinskej obci [[Bratyšiv]]. Zúčastnila sa súťaže v poézii, ktorú usporadúvalo ''Tovarystvo vzajemnoji pomoči učiteľov'' (po slovensky ''Tovarišstvo vzájomnej pomoci učiteľov''). Z básne ''Skladajemo prysiahu'' (po slovensky ''Skladáme prísahu''), hudbu do ktorej napísal [[Stanislav Pylypovyč Ľudkevyč]], sa zanedlho stala hymna učiteľov. Báseň získala prvú cenu v súťaži (s hodnotou 150 poľských zlotých). Druhú cenu v súťaži (s hodnotou 100 poľských zlotých) získala jej ďalšia báseň{{--}}''Chaj nevoľa ťmy znykaje'' (po slovensky ''Nech sa nevôľa tmy stratí''). Pedagogická činnosť Marije Lenert sa skončila v roku 1940 v obci [[Nyževi]], kde sa jej udiali traumatické zážitky. Pod ich vplyvom ju ukončila, pričom si k nej počas 40-ročnej kariéry vytvorila veľmi pozitívny vzťah. V roku 1941 manželia Dombrovskí vydali v meste Stanislav (dnešný [[Ivano-Frankivsk]]) ''Bukvar dľa ukrajinskych škil'' (po slovensky ''Šlabikár pre ukrajinské školy''). == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Марійка Підгірянка|43792604|en|Mariyka Pidhiryanka|1254354506}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Žulynskyj|meno=Mykola Hryhorovyč|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=128, 129|meno2=a kol.|jazyk=uk|zväzok=5|kapitola=heslo: Marijka Pidhirianka}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|miesto=Buenos Aires|rok=1963|strany=1376|meno2=a kol.|zväzok=6|url=https://encyclopedia.kyiv.ua/vydaniya/files/use/second_book/part6.pdf|jazyk=uk|kapitola=heslo Pidhirianka Marija}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Pidhirianka|meno=Marijka|titul=Vidhuky dušia : poeziji|vydavateľ=Vzajimna Pomič halyckych i bukovskych učyteliv(-ok), Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=?, 2018|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Pidhirianka|meno=Marijka|titul=Zbirnyčok viršiv dľa ditej|vydavateľ=Nacionaľna biblioteka Ukrajiny dľa ditej|miesto=Užhorod, Kyjev|rok=1926, 2019|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Pidhirianka|meno=Marijka|titul=Maty-stradnycia|vydavateľ=Orhanizacija Ukrajinko Kanady, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1945, 2019|jazyk=uk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Skripka | meno = Vasil | titul = Marijka Pidhirianka - vydatna halycka poetesa, na česť jakoji u Frankivsku nazvana vulycia | url = https://frankivchanka.info/uk/eternal/marijka-pidgiryanka-vydatna-galyczka-poetesa-na-chest-yakoyi-u-frankivsku-nazvana-vulyczya | dátum vydania = 2022-07-20 | dátum prístupu = 2025-04-13 | vydavateľ = Frankivchanka.info | jazyk = uk}} [[Kategória:Narodenia 29. marca]] [[Kategória:Úmrtia 18. mája]] [[Kategória:Úmrtia v 1963]] [[Kategória:Ukrajinskí spisovatelia]] [[Kategória:Ukrajinskí básnici]] [[Kategória:Spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] s31ykzceh3gmckffy2gk3r4g3moh4bz 0 730697 8199537 8113083 2026-04-17T13:18:12Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199537 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Osyp Andrijovyč Mončalovskyj | Popis osoby = haličský publicista a novinár | Portrét = Москвофіл Мончаловський.jpg | Dátum narodenia = [[9. február]] [[1858]] | Miesto narodenia = [[Sušno]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1906|11|14|1858|2|9}} | Miesto úmrtia = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Alma mater = [[Ľvovská národná univerzita Ivana Frankа]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[novinár]] }}'''Osyp Andrijovyč Mončalovskyj''' (* [[9. február]] [[1858]], [[Sušno]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[14. november]] [[1906]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Halič (región)|haličský]] [[publicista]] a [[novinár]], ktorý patril k moskovofilom. == Životopis == Osyp Andrijovyč Mončalovskyj sa narodil [[9. februára]] [[1858]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Bibliografie dějin Českých zemí|rok=1905|jazyk=cs}}</ref> v obci [[Sušno]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] divadelnej školy. Ukončil právnickú fakultu [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Už ako študent sa zaoberal [[Žurnalistika|žurnalistikou]]. Spolupracoval na vytváraní časopisu ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''), neskôr sa stal redaktorom a vydavateľom ľvovských [[Satira|satiricko]]-[[Politika|politických]] novín ''[[Strachopud (noviny)|Strachopud]]'' (po slovensky ''Strachopud''), ako aj literárnej prílohy ''Besida'' (po slovensky ''Beseda''). Vystupoval proti zavádzaniu etnonyma [[Ukrajinci|Ukrajinec]]: ''„Pre to, aby mohla byť „ukrajinská“ kultúra, je nevyhnutná existencia ukrajinského národa. Ale národ s takým pomenovaním nie je, prinajmenšom v Haliči je „ukrajinský“ len časťou ruského národa.“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lekcija 1 Sociaľno-ekonomickyj rozvytok Ukrajiny | url = http://www.btsau.kiev.ua/rus/menu2/rabpr/plans/econom/istoria.htm | vydavateľ = www.btsau.kiev.ua | dátum prístupu = 2025-04-27 | dátum vydania = 2007-11-09 | jazyk = uk | url archívu = https://web.archive.org/web/20071109095952/http://www.btsau.kiev.ua/rus/menu2/rabpr/plans/econom/istoria.htm | dátum archivácie = 2007-11-09 }}</ref> Napísal viacero historických [[Rozprava (jazykoveda)|rozpráv]], [[Polemika|polemických]] článkov a literárnych [[Recenzia (publicistický žáner)|recenzií]]. Osyp Andrijovyč Mončalovskyj zomrel [[14. november|14. novembra]] [[1906]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Je pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. == Diela == * ''Žitie i dijateľnosť Ivana Naumovyča'' (po slovensky ''Život a činnosť Ivana Naumovyča'', 1899). * ''Živyje voprosy'' (po slovensky ''Živé otázky'', 1900). * ''Petr Velykij v Halyckoj Rusy'' (po slovensky ''Peter Veľký v Haličskej Rusi'', 1903). * ''Glavnyja osnovy russkoj narodnosti'' (po slovensky ''Hlavné znaky ruskej národnosti'', 1904). * ''Učastije malorossov v občšerusskoj literaturi'' (po slovensky ''Účasť malorusov vo všeruskej literatúre'', 1904). == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Мончаловський Осип Андрійович|37498341}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Žulynskyj|meno=Mykola Hryhorovyč|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2013|strany=318|meno2=a kol.|jazyk=uk|zväzok=4|kapitola=heslo: Mončalovskyj Josyp Andrijovyč|vydanie=1|isbn=978-966-02-6543-1|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?C21COM=2&I21DBN=ELIB&P21DBN=ELIB&Image_file_name=book/0015730.pdf&IMAGE_FILE_DOWNLOAD=0}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do tych, ščo majuť čym sluchaty | url = Krasnopiľľa info | dátum prístupu = 2025-04-27 | vydavateľ = Krasnopiľľa info | jazyk = uk}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mončalovskyj, Osyp Andrijovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí publicisti]] [[Kategória:Ukrajinskí novinári]] [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] h494jxddlab3oodx0axkdh3urjqr0k3 0 730700 8199533 8113086 2026-04-17T13:17:53Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199533 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Bohdan Andrijovyč Didyckyj | Popis osoby = ukrajinský spisovateľ a novinár | Rodné meno = Teodosij, resp. Feodosij Andrijovyč Didyckyj | Pseudonym = Bohdan | Portrét = Богдан Дедицкий 1889 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg | Popis portrétu = Portrét Bohdana Andrijovyča Didyckého, Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj, 1889 | Dátum narodenia = [[1. február]] [[1827]] | Miesto narodenia = [[Uhniv]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1909|1|19|1827|2|1}} | Miesto úmrtia = [[Ľvov]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Alma mater = [[Viedenská univerzita]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = básnik, novinár | Známy vďaka = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Bohdan Andrijovyč Didyckyj''' (vlastným menom '''Teodosij''', resp. '''Feodosij Andrijovyč Didyckyj'''; * [[1. február]] [[1827]], [[Uhniv]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[19. január]] [[1909]], [[Ľvov]], Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[spisovateľ]], [[redaktor]] a [[novinár]] pochádzajúci z východnej [[Halič (región)|Haliče]]. Patril k spisovateľom s promoskovskou orientáciou. == Životopis == Bohdan Andrijovyč Didyckyj sa narodil [[1. február|1. februára]] [[1827]] v meste [[Uhniv]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] kňaza Andrija Didyckého a jeho manželky Marianny, rodenej Kučynskej. Narodil sa ako dvojča s bratom Antonijom.<ref>{{Citácia knihy|titul=CDIAUL, f. 201, op. 4a, spr. 5728: Metryčna knyha po narodžeňňia parafijan c. Uhniv za 1821 - 1938 rr., ark. 27 zv.|miesto=Uhniv|jazyk=uk}}</ref> Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Ľvov]] a [[Przemyśl]] a následne na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]]. Už v mladosti prejavil záujem o [[Literatúra|literatúru]]. Pod vplyvom [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] a [[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj|Ivana Petrovyča Kotľarevského]] vydal zbierku ''Pisni ruskoho kobzaria'' (po slovensky ''Piesne ruského kobzara''). Známou sa stala aj jeho [[poéma]] ''Buj-Tur Vsevolod, kňaz Kurskyj'' (po slovensky ''Buj-Tur Vsevolod, knieža kurské'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ohonovskyj|meno=Omeľan Mychajlovyč|titul=Istorij literatury ruskoj|miesto=Ľvov|rok=1888|jazyk=ru|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/cc/%D0%98%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%8F_%D0%BB%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D1%8B_%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BA%D0%BE%D0%B8._%D0%9D%D0%B0%D0%BF%D0%B8%D1%81%D0%B0%D0%B2%D1%8A_%D0%9E%D0%BC%D0%B5%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%8A_%D0%9E%D0%B3%D0%BE%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D1%81%D0%BA%D1%96%D0%B9._%D0%A7%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%8C_I_%281887%29.pdf|zväzok=II}}</ref> Zaujal rázne odmietavý postoj proti používaniu [[Latinské písmo|latinky]] v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], o čom písal v publikácii ''O neudobnosti latinskoj azbuki v pismennosti ruskoj'' (po slovensky ''O nepohodlí latinskej azbuky v písomnosti ruskej'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Didyckyj|meno=Bohdan Andrijovyč|titul=publikácii O neudobnosti latinskoj azbuki v pismennosti ruskoj|vydanie=1|vydavateľ=Knigopečatňa oo. mechitaristov|miesto=Viedeň|rok=1859|jazyk=ru|poznámka=46 strán|url=http://elib.shpl.ru/ru/nodes/61449-bogdan-a-d-o-neudobnosti-latinskoy-azbuki-v-pismennosti-russkoy-veden-1859}}</ref> Po roku 1848 prechádzal na promoskovskú orientáciu. Vydal brožúru ''V odin čas naučiťsia molurusinu po-velikorusski'' (po slovensky ''Za hodinu sa naučí malorusín po veľkorusky''), kde vyjadril názor, že existuje jeden „ruský jazyk“ s dvoma možnosťami výslovnosti. Brožúru vydal anonymne, avšak rakúska polícia ju skonfiškovala. Didyckyj sa narodil ako Feodosij. Po [[Revolúcia v Haliči (1848)|revolúcii v roku 1848]] však začal používať pseudonym Bohdan, čo predstavuje doslovný slovanský preklad gréckeho mena ''Theodóros''. Ako novinár sa aktívne angažoval pri vydávaní časopisu ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') a almanachu ''Halycka Zoria-aľbum'' (po slovensky ''Haličská hvierzda-album''). Svoje pamäte napísal v publikácii ''Svoježitevi zapiski'' (po slovensky ''Zápisy svojho života''). Väčšinu svojich [[Poéma|poém]] napísal v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], majú však nižšiu umeleckú hodnotu. Vytvoril a v roku [[1849]] publikoval vlastný preklad ''[[Slovo o pluku Igorovom|Slova o pluku Igorovom]]'' do tzv. jazyčija.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bohdan Didyckyj | url = https://www.ns-slovo.org.ua/Bogdan-Diidic-kij.html | dátum prístupu = 2025-05-03 | vydavateľ = Novhorod-Siverskyj istoryko-kuľturnyj muzej-zapovidnyk "Slovo o polku Ihorevim" | jazyk = uk | miesto = Novhorod-Siverskyj}}</ref> Počas rokov 1861 až 1871 redigoval časopis ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vydávaný najskôr v národnom jazyku, neskôr v tzv. [[Jazyčije|jazyčijí]], kde písal články informujúce [[Halič (región)|haličského]] čitateľa o tvorbe [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] či [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a ďalších. Vďaka jeho úsiliu ľvovská litografia A. Kostkevyča v roku 1862 vydala prvý portrét Tarasa Hryhorovyča Ševčenka na Haliči. Bohdan Didyckyj v roku [[1866]] v [[Ľvov|Ľvove]] vydal učebnicu otca Mychajla Obrociho{{--}}''Ruska čytanka dľa nyžčoji hymnaziji'' (po slovensky ''Ruská čítanka pre nižšie gymnáziá''), kde boli prvýkrát v rámci [[Halič (región)|haličského]] vyučovacieho programu uvedené diela [[Naddniprianska Ukrajina|naddniprianskych]] spisovateľov ([[Leonid Ivanovyč Hlibov]], [[Jevhen Pavlovyč Hrebinka]], [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč]], [[Taras Hryhorovyč Ševčenko]]...). Touto učebnicou sa začala výučba diela Tarasa Hryhorovyča Ševčenka v [[Ukrajina|ukrajinských]] školách. Bohdan Andrijovyč Didyckyj zomrel [[19. január|19. januára]] [[1909]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Meľnyk | meno = Ihor | titul = Bohdan Didyckyj – halyckyj literator XIX storiččia | url = https://zbruc.eu/node/61743 | dátum vydania = 2017-02-01 | dátum prístupu = 2025-05-03 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = uk | miesto = Ľvov}}</ref> Bol pochovaný v spoločenskej hrobke moskovofilov na Lyčakivskom cvyntari (po slovensky Lyčakovskom cintoríne) v [[Ľvov|Ľvove]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=400|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}</ref> == Diela == * ''Pisni ruskoho kobzaria'' (po slovensky ''Piesne ruského kobzara'', 1853). * ''Koňušyj'' (po slovensky ''Koniar'', 1853). * ''Narodna istorija Rusi'' (po slovensky ''Národná história Rusi'', 1858). * ''O neudobnosti latinskoj azbuki v pismennosti ruskoj'' (po slovensky ''O nepohodlí latinskej azbuky v písomnosti ruskej'', 1859). * ''Spor o ruskuju azbuku'' (po slovensky ''Spor o ruskú azbuku'', 1859). * ''Buj-Tur Vsevolod, kňaz Kurskyj'' (po slovensky ''Buj-Tur Vsevolod, knieža kurské'', 1860). * ''Narodnaja istorija Rusi ot načala do novejšich vremen... Časť vtoraja'' (po slovensky ''Národná história Rusi od začiatku modernej doby... Časť druhá'', 1868). == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=2|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1979|strany=381|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=551 strán|zväzok=3|kapitola=heslo Didyckyj Bohdan Andrijovyč|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0000938_2.pdf}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Sereda|meno=Ostap Volodymerovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Didyckyj Bohdan (Feodosij) Andrijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=399|zväzok=2|typ zväzku=|url=|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Harbar|meno=Larysa Volodymyrivna|titul=Istorija ukrajinskoji bibliotečnoji spravy v imenach (kinec XIX st. - 1941 r.)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. V. I. Vernadskoho, Instytut rukopysu|miesto=Kyjev|rok=2017|isbn=978-966-02-8536-1|priezvisko2=Dubrovina|meno2=Ľubov Andrijivna|jazyk=uk|poznámka=616 strán}} == Zdroj == * {{Preklad|uk|Дідицький Богдан Андрійович|44166564}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Didyckyj, Bohdan Andrijovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí spisovatelia]] [[Kategória:Ukrajinskí novinári]] [[Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity]] [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] 4aur5l2lcyq7jruet5xaldh6wcqwkw8 0 732393 8199554 8075600 2026-04-17T13:45:36Z Marián Tajboš 265586 Film 2026 8199554 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Kavej 2 | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = | Názov2 = | Žáner = komédia | Dĺžka = 108<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Kavej 2 | url = https://https://sfu.sk/filmy/kavej-2// | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en-US}}</ref> | Krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | Jazyk = [[Slovenčina|slovenský]] | Rok = [[2026]] | Dátum uvedenia = [[23. júl]] (Slovensko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = 1 127 tis. €<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej | url = https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ | vydavateľ = www.sfu.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = 12 | Réžia = [[Lukáš Zednikovič]] | Scenár = Michaela Zakuťanská | Predloha = | Námet = Michaela Zákuťanská, Daniel Dangl | Produkcia = noemo (SK) | Hudba = | Kamera = Tomáš Zednikovič | Strih = Lukáš Zednikovič, Dominik Reisel | Zvuk = Viktor Krivosudský | Scénografia = Alžbeta Kutliaková | Kostýmy = Alžbeta Kutliaková | Masky = Michala Frimmerová Sekáčová | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Kavej 2''''' je voľné pokračovanie úspešnej [[komédii]] od režiséra Lukáša Zednikoviča z roku [[2026]]. Snímka nadväzuje na udalosti prvého dielu a opäť sa zameriava na život na východnom Slovensku, medziľudské vzťahy a generačné rozdiely podané prostredníctvom regionálneho humoru a náreči | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kavej 2 | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.cz/film/1768683-kavej-2/prehled/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-04-17 == Dej == {{Spoiler}} Pokračuje príbeh dvoch kamarátok, ktoré riešia svoje osobné, rodinné a vzťahové problémy. Jedna z nich sa zaoberá svojím pôsobením a existenciou v novej rodine, vzťahom so svojimi rodičmi a priateľmi – svojím spoločenským postavením. Príbeh druhej je zameraný na hľadanie seba samej a šťastia, ktoré možno nenájde. Všetko je podané s nadľahčenou, humornou formou, čo dodáva príbehu sviežosť a ľahkosť. Film Kavej 2 bude nadväzovať na Kavej 1. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = cinemax | odkaz na autora = | titul = Kavej | url = https://www.cine-max.sk/filmy/film/kavej | vydavateľ = cine-max.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = }}</ref> {{Endspoiler}} == Herecké obsadenie == Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej [hraný film] | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-329415-Kavej-hrany-film/ | vydavateľ = www.skcinema.sk | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = en-GB | meno = | priezvisko = | meno2 = | priezvisko2 = }}</ref> * [[Jana Kovalčiková]]{{--}}Veronika * [[Anna Jakab Rakovská]]{{--}}Klára * [[Pavol Šimun]] * Lenka Barilíková Spišáková * Branislav Matuščin * Daniel Žulčák * Lýdia Ondrušová * [[Alena Ďuranová]] * [[Peter Stašák]] * [[Eva Pavlíková]] * [[Ján Pisančin]] * Dana Droppová * [[Dominika Kavaschová]] * [[Peter Nádasdi]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1473185}} * {{Imdb film|id=30870226}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=3156172}} [[Kategória:Slovenské filmové komédie]] [[Kategória:Filmy z 2026]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] j3k500qo8jp45eakygtmtmsfoem8ld0 8199555 8199554 2026-04-17T13:46:16Z Marián Tajboš 265586 Vymazanie úprav textu 8199555 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Kavej 2 | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = | Názov2 = | Žáner = komédia | Dĺžka = 108<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Kavej 2 | url = https://https://sfu.sk/filmy/kavej-2// | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en-US}}</ref> | Krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | Jazyk = [[Slovenčina|slovenský]] | Rok = [[2026]] | Dátum uvedenia = [[23. júl]] (Slovensko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = 1 127 tis. €<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej | url = https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ | vydavateľ = www.sfu.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = 12 | Réžia = [[Lukáš Zednikovič]] | Scenár = Michaela Zakuťanská | Predloha = | Námet = Michaela Zákuťanská, Daniel Dangl | Produkcia = noemo (SK) | Hudba = | Kamera = Tomáš Zednikovič | Strih = Lukáš Zednikovič, Dominik Reisel | Zvuk = Viktor Krivosudský | Scénografia = Alžbeta Kutliaková | Kostýmy = Alžbeta Kutliaková | Masky = Michala Frimmerová Sekáčová | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Kavej 2''''' je voľné pokračovanie úspešnej [[komédii]] od režiséra Lukáša Zednikoviča z roku [[2026]]. Snímka nadväzuje na udalosti prvého dielu a opäť sa zameriava na život na východnom Slovensku, medziľudské vzťahy a generačné rozdiely podané prostredníctvom regionálneho humoru a náreči == Dej == {{Spoiler}} Pokračuje príbeh dvoch kamarátok, ktoré riešia svoje osobné, rodinné a vzťahové problémy. Jedna z nich sa zaoberá svojím pôsobením a existenciou v novej rodine, vzťahom so svojimi rodičmi a priateľmi – svojím spoločenským postavením. Príbeh druhej je zameraný na hľadanie seba samej a šťastia, ktoré možno nenájde. Všetko je podané s nadľahčenou, humornou formou, čo dodáva príbehu sviežosť a ľahkosť. Film Kavej 2 bude nadväzovať na Kavej 1. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = cinemax | odkaz na autora = | titul = Kavej | url = https://www.cine-max.sk/filmy/film/kavej | vydavateľ = cine-max.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = }}</ref> {{Endspoiler}} == Herecké obsadenie == Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej [hraný film] | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-329415-Kavej-hrany-film/ | vydavateľ = www.skcinema.sk | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = en-GB | meno = | priezvisko = | meno2 = | priezvisko2 = }}</ref> * [[Jana Kovalčiková]]{{--}}Veronika * [[Anna Jakab Rakovská]]{{--}}Klára * [[Pavol Šimun]] * Lenka Barilíková Spišáková * Branislav Matuščin * Daniel Žulčák * Lýdia Ondrušová * [[Alena Ďuranová]] * [[Peter Stašák]] * [[Eva Pavlíková]] * [[Ján Pisančin]] * Dana Droppová * [[Dominika Kavaschová]] * [[Peter Nádasdi]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1473185}} * {{Imdb film|id=30870226}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=3156172}} [[Kategória:Slovenské filmové komédie]] [[Kategória:Filmy z 2026]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] m3u3lyureaiuz0xiwml8z4sopb242x7 8199564 8199555 2026-04-17T14:06:55Z Marián Tajboš 265586 Film 2026 8199564 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Kavej 2 | Poster = Kavej 2.jpg|alt=Prvý oficiálny plagát|náhľad|'''Kavej 2''']] | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = | Názov2 = | Žáner = komédia | Dĺžka = 108<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Kavej 2 | url = https://https://sfu.sk/filmy/kavej-2// | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en-US}}</ref> | Krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | Jazyk = [[Slovenčina|slovenský]] | Rok = [[2026]] | Dátum uvedenia = [[23. júl]] (Slovensko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = 1 127 tis. €<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej | url = https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ | vydavateľ = www.sfu.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = 12 | Réžia = [[Lukáš Zednikovič]] | Scenár = Michaela Zakuťanská | Predloha = | Námet = Michaela Zákuťanská, Daniel Dangl | Produkcia = noemo (SK) | Hudba = | Kamera = Tomáš Zednikovič | Strih = Lukáš Zednikovič, Dominik Reisel | Zvuk = Viktor Krivosudský | Scénografia = Alžbeta Kutliaková | Kostýmy = Alžbeta Kutliaková | Masky = Michala Frimmerová Sekáčová | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Kavej 2''''' je voľné pokračovanie úspešnej [[komédii]] od režiséra Lukáša Zednikoviča z roku [[2026]]. Snímka nadväzuje na udalosti prvého dielu a opäť sa zameriava na život na východnom Slovensku, medziľudské vzťahy a generačné rozdiely podané prostredníctvom regionálneho humoru a náreči == Dej == {{Spoiler}} Pokračuje príbeh dvoch kamarátok, ktoré riešia svoje osobné, rodinné a vzťahové problémy. Jedna z nich sa zaoberá svojím pôsobením a existenciou v novej rodine, vzťahom so svojimi rodičmi a priateľmi – svojím spoločenským postavením. Príbeh druhej je zameraný na hľadanie seba samej a šťastia, ktoré možno nenájde. Všetko je podané s nadľahčenou, humornou formou, čo dodáva príbehu sviežosť a ľahkosť. Film Kavej 2 bude nadväzovať na Kavej 1. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = cinemax | odkaz na autora = | titul = Kavej | url = https://www.cine-max.sk/filmy/film/kavej | vydavateľ = cine-max.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = }}</ref> {{Endspoiler}} == Herecké obsadenie == Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej [hraný film] | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-329415-Kavej-hrany-film/ | vydavateľ = www.skcinema.sk | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = en-GB | meno = | priezvisko = | meno2 = | priezvisko2 = }}</ref> * [[Jana Kovalčiková]]{{--}}Veronika * [[Anna Jakab Rakovská]]{{--}}Klára * [[Pavol Šimun]] * Lenka Barilíková Spišáková * Branislav Matuščin * Daniel Žulčák * Lýdia Ondrušová * [[Alena Ďuranová]] * [[Peter Stašák]] * [[Eva Pavlíková]] * [[Ján Pisančin]] * Dana Droppová * [[Dominika Kavaschová]] * [[Peter Nádasdi]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1473185}} * {{Imdb film|id=30870226}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=3156172}} [[Kategória:Slovenské filmové komédie]] [[Kategória:Filmy z 2026]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] iyixk5m0rokwoc54euml5uesza7s8cu 8199565 8199564 2026-04-17T14:25:45Z Marián Tajboš 265586 Zdroje 8199565 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Kavej 2 | Poster = Kavej 2.jpg|alt=Prvý oficiálny plagát|náhľad|'''Kavej 2''']] | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = | Názov2 = | Žáner = komédia | Dĺžka = 108<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Kavej 2 | url = https://https://sfu.sk/filmy/kavej-2// | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en-US}}</ref> | Krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | Jazyk = [[Slovenčina|slovenský]] | Rok = [[2026]] | Dátum uvedenia = [[23. júl]] (Slovensko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = 1 127 tis. €<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej | url = https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ | vydavateľ = www.sfu.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = 12 | Réžia = [[Lukáš Zednikovič]] | Scenár = Michaela Zakuťanská | Predloha = | Námet = Michaela Zákuťanská, Daniel Dangl | Produkcia = noemo (SK) | Hudba = | Kamera = Tomáš Zednikovič | Strih = Lukáš Zednikovič, Dominik Reisel | Zvuk = Viktor Krivosudský | Scénografia = Alžbeta Kutliaková | Kostýmy = Alžbeta Kutliaková | Masky = Michala Frimmerová Sekáčová | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} == '''''Kavej 2''''' je voľné pokračovanie úspešnej [[komédii]] od režiséra Lukáša Zednikoviča z roku [[2026]]. Snímka nadväzuje na udalosti prvého dielu a opäť sa zameriava na život na východnom Slovensku, medziľudské vzťahy a generačné rozdiely podané prostredníctvom regionálneho humoru a náreči == == Dej == {{Spoiler}} Pokračuje príbeh dvoch kamarátok, ktoré riešia svoje osobné, rodinné a vzťahové problémy. Jedna z nich sa zaoberá svojím pôsobením a existenciou v novej rodine, vzťahom so svojimi rodičmi a priateľmi – svojím spoločenským postavením. Príbeh druhej je zameraný na hľadanie seba samej a šťastia, ktoré možno nenájde. Všetko je podané s nadľahčenou, humornou formou, čo dodáva príbehu sviežosť a ľahkosť. Film Kavej 2 bude nadväzovať na Kavej 1. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = cinemax | odkaz na autora = | titul = Kavej 2 | url = https://www.cine-max.sk/filmy/film/kavej-2 | vydavateľ = cine-max.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = }}</ref> {{Endspoiler}} == Herecké obsadenie == Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej 2 [hraný film] | url = https://www.ufd.sk/filmy/kavej_2 | vydavateľ = www.ufd.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en-GB | meno = | priezvisko = | meno2 = | priezvisko2 = }}</ref> * [[Jana Kovalčiková]]{{--}} Veronika Kapurková * [[Anna Jakab Rakovská]]{{--}} Klára Priputenová * [[Pavol Šimun]]{{--}} Štanci Priputen rod. Solúnsky * [[Lenka Barilíková Spišáková]]{{--}} Klára st. Priputenová rod. Džubaková * Branislav Matuščin{{--}} Berty Priputen * Daniel Žulčák{{--}} bratranec Šimon * Lýdia Ondrušová {{--}} Marienka * [[Alena Ďuranová]]{{--}} kláštorná sestra * [[Peter Stašák]]{{--}} Spevák * [[Eva Pavlíková]]{{--}} Jana * [[Ján Pisančin]]{{--}} Farár * Dana Droppová{{--}} Sofia * [[Dominika Kavaschová]]{{--}} Natália * [[Peter Nádasdi]]{{--}} Metod == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film |id=1768683}} * {{Intagram | https://www.instagram.com/film_kavej_official/}} [[Kategória:Slovenské filmové komédie]] [[Kategória:Filmy z 2026]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] a4rbf21cf8s3cb9qmp43okdakdoy7ev 8199566 8199565 2026-04-17T14:30:32Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Marián Tajboš|Marián Tajboš]] ([[User_talk:Marián Tajboš|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8049073 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Kavej | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = | Názov2 = | Žáner = komédia | Dĺžka = 111<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Kavej | url = https://sfu.sk/en/films/the-kavej/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = en-US}}</ref> | Krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | Jazyk = [[Slovenčina|slovenský]] | Rok = [[2024]] | Dátum uvedenia = [[18. júl]] (Slovensko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = 900 tis. €<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej | url = http://www.aic.sk/slovak-films/26711.html | vydavateľ = www.aic.sk | dátum prístupu = 2025-06-17}}</ref> | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Lukáš Zednikovič]] | Scenár = Michaela Zakuťanská | Predloha = | Námet = Michaela Zákuťanská | Produkcia = [[Daniel Dangl]], Martin Frimmer | Hudba = | Kamera = Tomáš Zednikovič | Strih = | Zvuk = Blažej Vidlička | Scénografia = Alžbeta Kutliaková | Kostýmy = | Masky = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Kavej''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[komédia]] Lukáša Zednikoviča z roku [[2024]]. Film sa natáčal v lete [[2023]] najmä v [[Prešov]]e, [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysaku]], [[Fintice|Finticiach]], [[Petrovany|Petrovanoch]] a [[Košice|Košiciach]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kavej | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/1473185-kavej/zaujimavosti/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2025-06-17 }}</ref> Film nadväzuje na rovnomenný internetový seriál.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej - filmová recenzia | url = https://www.kinema.sk/filmova-recenzia/39467/kavej.htm | vydavateľ = Kinema.sk | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej (Slovensko, 2024) | url = https://www.filmpress.sk/premiery/10116-kavej-slovensko-2024 | vydavateľ = www.filmpress.sk | dátum prístupu = 2025-06-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Komédia Kavej prichádza do všetkých slovenských kín, už počas predpremiér sa stala fenoménom {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/soubiz/clanok/913925-komedia-kavej-prichadza-do-vsetkych-slovenskych-kin-uz-pocas-predpremier-sa-stala-fenomenom | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum vydania = 2024-07-16 | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = sk}}</ref> == Dej == {{Spoiler}} Film ukazuje príbeh mladej rodiny, ktorá cestuje z Bratislavy na východné Slovensko. Hlavnými hrdinkami príbehu o láske, priateľstve a rodine sú Klára ([[Anna Jakab Rakovská]]) a Veronika ([[Jana Kovalčiková]]). Náhodné stretnutia počas cesty vo vlaku i v rodisku Kláry a rôzne situácie poukazujú na to, ako si sami zbytočne komplikujeme život. Prehliadame skutočné hodnoty a nevnímame šťastie okolo seba, skladajúce sa z maličkostí. Počas svojho pobytu v rodnej obci obe mladé ženy zažijú stretnutia plné nečakaných situácií, ktoré ich životy otočia naruby. Zásluhu na tom majú tri svadby a jeden pohreb, okolo ktorých sa toho dokáže udiať viac ako dosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = cinemax | odkaz na autora = | titul = Kavej | url = https://www.cine-max.sk/filmy/film/kavej | vydavateľ = cine-max.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = }}</ref> {{Endspoiler}} == Herecké obsadenie == Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej [hraný film] | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-329415-Kavej-hrany-film/ | vydavateľ = www.skcinema.sk | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = en-GB | meno = | priezvisko = | meno2 = | priezvisko2 = }}</ref> * [[Jana Kovalčiková]]{{--}}Veronika * [[Anna Jakab Rakovská]]{{--}}Klára * [[Pavol Šimun]] * Tomáš Turek * Lenka Barilíková Spišáková * Branislav Matuščin * [[Peter Stašák]] * Jakub Miščik * [[Eva Pavlíková]] * [[Ján Pisančin]] * Dana Droppová * Michal Soltész * Milo Kráľ * [[Dominika Kavaschová]] * Domi Haly * [[Peter Nádasdi]] * Ľubomír Bukový == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1473185}} * {{Imdb film|id=30870226}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=3156172}} [[Kategória:Slovenské filmové komédie]] [[Kategória:Filmy z 2024]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] mi9bmblftboubh7drbrjhfhdqt7dp4q 8199633 8199566 2026-04-17T15:04:19Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199633 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Kavej | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = | Názov2 = | Žáner = komédia | Dĺžka = 111<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Kavej | url = https://sfu.sk/en/films/the-kavej/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = en-US}}</ref> | Krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | Jazyk = [[Slovenčina|slovenský]] | Rok = [[2024]] | Dátum uvedenia = [[18. júl]] (Slovensko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = 900 tis. €<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej | url = http://www.aic.sk/slovak-films/26711.html | vydavateľ = www.aic.sk | dátum prístupu = 2025-06-17}}</ref> | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Lukáš Zednikovič]] | Scenár = Michaela Zakuťanská | Predloha = | Námet = Michaela Zákuťanská | Produkcia = [[Daniel Dangl]], Martin Frimmer | Hudba = | Kamera = Tomáš Zednikovič | Strih = | Zvuk = Blažej Vidlička | Scénografia = Alžbeta Kutliaková | Kostýmy = | Masky = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Kavej''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[komédia]] Lukáša Zednikoviča z roku [[2024]]. Film sa natáčal v lete [[2023]] najmä v [[Prešov]]e, [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysaku]], [[Fintice|Finticiach]], [[Petrovany|Petrovanoch]] a [[Košice|Košiciach]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kavej | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/1473185-kavej/zaujimavosti/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2025-06-17 }}</ref> Film nadväzuje na rovnomenný internetový seriál.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej - filmová recenzia | url = https://www.kinema.sk/filmova-recenzia/39467/kavej.htm | vydavateľ = Kinema.sk | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej (Slovensko, 2024) | url = https://www.filmpress.sk/premiery/10116-kavej-slovensko-2024 | vydavateľ = www.filmpress.sk | dátum prístupu = 2025-06-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Komédia Kavej prichádza do všetkých slovenských kín, už počas predpremiér sa stala fenoménom {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/soubiz/clanok/913925-komedia-kavej-prichadza-do-vsetkych-slovenskych-kin-uz-pocas-predpremier-sa-stala-fenomenom | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum vydania = 2024-07-16 | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = sk}}</ref> == Dej == {{Spoiler}} Film ukazuje príbeh mladej rodiny, ktorá cestuje z Bratislavy na východné Slovensko. Hlavnými hrdinkami príbehu o láske, priateľstve a rodine sú Klára ([[Anna Jakab Rakovská]]) a Veronika ([[Jana Kovalčiková]]). Náhodné stretnutia počas cesty vo vlaku i v rodisku Kláry a rôzne situácie poukazujú na to, ako si sami zbytočne komplikujeme život. Prehliadame skutočné hodnoty a nevnímame šťastie okolo seba, skladajúce sa z maličkostí. Počas svojho pobytu v rodnej obci obe mladé ženy zažijú stretnutia plné nečakaných situácií, ktoré ich životy otočia naruby. Zásluhu na tom majú tri svadby a jeden pohreb, okolo ktorých sa toho dokáže udiať viac ako dosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = cinemax | odkaz na autora = | titul = Kavej | url = https://www.cine-max.sk/filmy/film/kavej | vydavateľ = cine-max.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = }}</ref> {{Endspoiler}} == Herecké obsadenie == Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kavej [hraný film] | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-329415-Kavej-hrany-film/ | vydavateľ = www.skcinema.sk | dátum prístupu = 2025-06-17 | jazyk = en-GB | meno = | priezvisko = | meno2 = | priezvisko2 = }}</ref> * [[Jana Kovalčiková]]{{--}}Veronika * [[Anna Jakab Rakovská]]{{--}}Klára * [[Pavol Šimun]] * Tomáš Turek * Lenka Barilíková Spišáková * Branislav Matuščin * [[Peter Stašák]] * Jakub Miščik * [[Eva Pavlíková]] * [[Ján Pisančin]] * Dana Droppová * Michal Soltész * Milo Kráľ * [[Dominika Kavaschová]] * Domi Haly * [[Peter Nádasdi]] * Ľubomír Bukový == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Kavej: Z východu na západ]]'' (seriál) * ''[[Kavej 2]]'' == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1473185}} * {{Imdb film|id=30870226}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=3156172}} [[Kategória:Slovenské filmové komédie]] [[Kategória:Filmy z 2024]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] jfch79gmalvew9hkx72c1wgfx6nic0f 0 733023 8199784 8055407 2026-04-17T15:51:52Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199784 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Fiodor Fiodorovič Aristov | Popis osoby = ruský vedec, slavista, literárny vedec, historik a etnograf | Dátum narodenia = [[26. október]] [[1888]] | Portrét = F-f-aristov.jpg | Miesto narodenia = [[Varnavino]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1932|11|5|1888|10|26}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Sovietsky zväz]] | Národnosť = [[Rusi|ruská]] }} '''Fiodor Fiodorovič Aristov''' (* [[26. október]] [[1888]], [[Varnavino]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[5. november]] [[1932]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusi|ruský]] [[vedec]], [[Slavistika|slavista]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[historik]] a [[Etnológia|etnograf]]. == Životopis == Fiodor Fiodorovič Aristov sa narodil [[26. október|26. októbra]] [[1888]] v meste [[Varnavino]] v rodine úradníka. Študoval [[Ekonómia|ekonómiu]] na Moskovskom obchodnom inštitúte a na historicko-filologickej fakulte [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], kde ukončil štúdium v roku 1912. Bojoval v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Prednášal viaceré predmety vrátane [[Dejiny Spojených štátov|histórie]] a [[Literatúra|literatúry]] na univerzite v [[Tbilisi]] v rokoch 1918 až 1920, medzi rokmi 1920 až 1922 na inštitúte národnej osvety v meste [[Feodosija]]. V roku 1922 sa stal profesorom na [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzite]]. V rámci vedeckej činnosti sa venoval hlavne výskumu [[Dejiny|histórie]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] v regiónoch západnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], ako aj tvorbe a kultúrno-osvetovej činnosti osobností pôsobiacich v týchto regiónoch ([[Marijan Feofilovyč Hluškevyč]], [[Bohdan Andrijovyč Didyckyj]], [[Adolf Dobriansky]], [[Alexander Duchnovič]], [[Anatolij Kralickij]], [[Ioann Rakovskij]], [[Izydor Ivanovyč Šaranevyč]], [[Julijan Andrijovyč Javorskyj]]...). Napísal viac ako 200 prác z oblasti [[Slavistika|slavistiky]], ktoré v značnej miere obsahujú fakty a materiály poznačené [[Panslavizmus|panslavizmom]] a mosovofilstvom. Patrí medzi nich 3-zväzková práca ''Karpatoruski pysmennyky'' vydaná v [[Moskva|Moskve]] v roku 1916, ktorá v seba zahŕňa prepracovaný náčrt ''Istorija Karpatskoji Rusi'' (po slovensky ''História Karpatskej Rusi''). Začiatkom obdobia revolučných udalostí v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] bol publikovaný prvý z troch zväzkov jeho prác. Značná časť jeho práce sa však zachovala iba v rukopisoch. Zároveň sa venoval aj kultúrnej-osvetovej činnosti: v [[Moskva|Moskve]] vytvoril [[Karpatskoruské múzeum]] existujúce v rokoch 1907 až 1917, kde sa nachádzalo približne 100 tisíc rôznych exponátov z histórie a z kultúry [[Ukrajinci|Ukrajincov]] z oblastí východne [[Halič (región)|Haliče]], [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], severnej a [[Podkarpatská Rus|Zakarpatskej Ukrajiny]]. Viedol študentské tovarišstvo ''Slavija'' (po slovensky ''Slávia'') a redakciu časopisu ''Slavianskoje obiedinenije'' (po slovensky ''Slovanské zjednotenie''). Počas 20. a 30. rokov 20. storočia sa stal obeťou represií. Preto časť jeho prác bola skonfiškovaná. Zomrel [[5. november|5. novembra]] [[1932]] v [[Moskva|Moskve]]. == Práce == * ''Aleksandr Vasilievič Duchnovič'' (po slovensky ''Alexander Vasilievič Duchnovič'', 1913). * ''Adoľf Ivanovič Dobrianskij-Sačurov'' (po slovensky ''Adolf Ivanovič Dobriansky-Sačurov'', 1913). * ''Istinnaja istorija karpato-rossov A. V. Duchnoviča. Značenije A. V. Duchnoviča kak ugro-russkogo istorika'' (po slovensky ''Skutočná história karpatorusov A. V. Duchnoviča. Význam A. V. Duchnoviča ako uhro-ruského historika'', 1914). * ''Karpatorusskije pisateli: Issledovanija po neizdannym istočnikam'' (po slovensky ''Karpatoruskí spisovatelia: Bádanie v nepublikovaných prameňoch'', 1916). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Арістов Федір Федорович|35918968}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Aristova|meno=Taťiana Fiodorovna|titul=F. F. Aristov. 1888{--}1932 gg. Kratkije soobščenija Instituta slavianovedenija AN SSSR|rok=1959|meno2=Vasyľ Romanovyč|priezvisko2=Vavryk|zväzok=27|jazyk=ru|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Slavianovedenije v dorevoľucionnoj Rossii: Biobibliografičeskij slovar|miesto=Moskva|rok=1979|jazyk=ru|priezvisko=Aristova|meno=Taťiana Fiodorovna|kapitola=Aristov Fedor Fedorovič|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Gajzer|meno=F|titul=Aktuľnyje problemy slavianovedenija i karpatovedenija v issledovanijach prof. F. F. Aristova i jego dočeri T. F. Aristovoj|vydanie=1|rok=1989|jazyk=ru|zväzok=34}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2003|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=688|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Fedir Fedorovyč Aristov|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=120|zväzok=1|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/ehu/1.pdf|isbn=966-00-0734-5|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. {{DEFAULTSORT:Aristov, Fiodor Fiodorovič}} [[Kategória:Ruskí vedci]] [[Kategória:Ruskí slavisti]] [[Kategória:Ruskí etnografi]] [[Kategória:Ruskí literárni vedci]] [[Kategória:Ruskí historici]] [[Kategória:Absolventi Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]] [[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]] fbdqxljvjk22wgpdfbz4thzeeh9vhis 0 733871 8199907 8199356 2026-04-17T20:42:35Z Peter 51345 269569 8199907 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=NHL|sezóna=2025/2026|sezóna_pred=NHL 2024/2025|sezóna_po=NHL 2026/2027|začiatok=7. október 2025|koniec=Jún 2026|odohraté_zápasy=82|počet_mužstiev=32|prvý_výber_draftu=[[Matthew Schaefer]]|vybral_tím=[[New York Islanders]]}} '''NHL 2025/2026''' je nadchádzajúca ako 109. sezóna fungovania (107. hracia sezóna) [[National Hockey League]] (NHL). Riadna sezóna sa začne [[7. október|7. októbra]] [[2025]], keď [[Florida Panthers]] ako obhajca titulu vyzve v prvom zápase sezóny na domácom štadióne [[Chicago Blackhawks]]. Toto bude posledná pravidelná sezóna, ktorá sa odohráva v rámci rozvrhu 82 zápasov predtým, ako sa rozvrh rozšíri na 84 zápasov pre sezónu 2026/2027. Prestávka v polovici sezóny sa uskutoční vo februári z dôvodu účasti NHL hráčov na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] v Taliansku. Play-off o [[Stanley Cup]] sa začne v [[Apríl|apríli]] 2026 a skončí v [[Jún|júni]] 2026. == Ligové podnikanie == === Dohoda o kolektívnom vyjednávaní === Predĺženie roku 2020 dohody o kolektívnom vyjednávaní v roku 2020 (CBA) vyprší na konci sezóny NHL 2025–26.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA ratify CBA extension through 2025-26 season {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-ratify-cba-extension-through-2025-26-season-317377214 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2020-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 27. júna 2025 sa liga a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dohodli na novom štvorročnom predĺžení, ktoré sa prejaví od období rokov 2026-27 až 2029–30. Medzi zmenami podľa dohody sa pravidelná sezóna 2026–27 rozšíri z 82 na 84 hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA agree on 4-year extension to CBA {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-agree-on-4-year-extension-to-cba | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Vstupný draft === [[NHL Entry Draft 2025|Vstupný draft NHL 2025]] sa uskutočnil 27. - 28. júna 2025 v [[Peacock Theatre|divadle Peacock]] v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Report: Los Angeles to Host 2025 NHL Draft | url = https://www.si.com/onsi/breakaway/news-feed-page/los-angeles-host-2025-nhl-draft | vydavateľ = Break Away ON SI | dátum vydania = 2024-10-09 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-US}}</ref> === Utah rebranding === Po tom, čo sa rozhodol hrať v [[NHL 2024/2025|sezóne 2024/2025]] s dočasnou identitou, [[Utah Hockey Club]] oznámil 29. januára 2025, že fanúšikovia, ktorí navštevujú svoje nasledujúce štyri domáce hry koncom januára a začiatkom februára, mohli hlasovať za trvalú identitu pre klub, pričom posledné tri možnosti boli existujúcim Hockey Club Utah, Utah Mammoth a Utah Wasatch. Zatiaľ čo meno Wasatch nebolo jedným zo šiestich finalistov, bolo určené na počesť myšlienky mýtického snežného stvorenia podobného Yeti, pričom prístup „zameraný na Utah“ inšpirovaný [[Wasatch Range|Mountains Wasatch]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah pivots from 'Yeti,' to hold vote for 3 finalists | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/43615454/utah-hockey-club-hold-arena-fan-vote-pick-permanent-name-yeti-rejected-patent-office | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-01-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>, hoci pôvodne považoval za pravdepodobné meno, „[[Yeti]]“ alebo „Yetis“ sa vylúčil ako voľba po sporoch o obchodoch s tradíciou. O deň neskôr, 30. januára, tím oznámil, že „Wasatch“ bol odstránený z prieskumu, ktorý bol nahradený predtým oznámenou možnosťou „Utah Outlaws“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah adds Outlaws as choice to fan vote for permanent nickname {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/utah-hockey-club-to-have-fans-vote-on-permanent-nickname-final-three-choices | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-31 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 sa objavili špekulácie, že „mamut“ bol vybraný názov po únikoch online, ktorý ukázal tímu, ktorý zmenil rukoväť [[YouTube]] na „Utahmammoth“. Táto špekulácia bola potvrdená 7. mája 2025, keď tím oficiálne odhalil svoje trvalé meno ako „[[Utah Mammoth]]“. Odhaľovali sa aj nové logo a uniformy, ktoré si zachovali rovnakú schému farby a pruhovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah Mammoth unveiled as permanent brand identity after 4 rounds of surveys, fan vote {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/mammoth-unveiled-as-utah-nickname | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Zmeny v trénerskom tíme == {| class="wikitable" |+Zmeny v trénerskom tíme ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Tréner 2024/2025 !Tréner 2025/2026 !Poznámky |- |[[Anaheim Ducks]] |[[Greg Cronin]] |[[Joel Quenneville]] |19. apríla 2025, tri dni po skončení sezóny, Ducks vyhodili Cronina. Počas dvoch sezón v Anaheime dosiahol Cronin bilanciu 62-87-15, pričom v oboch rokoch nepostúpil do play-off. Quenneville, naposledy hlavný tréner [[Florida Panthers|Floridy Panthers]] v rokoch 2019 až 2021, bol vymenovaný za hlavného trénera 8. mája<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joel Quenneville hired by Anaheim Ducks for his 1st head coaching job since Blackhawks abuse scandal | url = https://apnews.com/article/anaheim-ducks-quenneville-c452a39d30e755665c162e270bd577ac | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Boston Bruins]] |[[Jim Montgomery]] [[Joe Sacco]]* |[[Marco Sturm]] |Montgomery bol prepustený 19. novembra 2024 po tom, čo Bruins začali sezónu 8-9-3. Počas dvoch sezón s Bruins dosiahol Montgomery bilanciu 120-41-23 a dve účasti v play-off, vrátane [[President’s Trophy|Prezidentskej trofeje]] v roku 2023 po jednej z najlepších sezón v histórii NHL. Sacco, asistent trénera Bruins a predtým hlavný tréner [[Colorado Avalanche|Colorada Avalanche]] v rokoch 2009 až 2013, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a sezónu ukončil s bilanciou 24-30-6. Sturm, naposledy hlavný tréner klubu AHL [[Los Angeles Kings]], Ontario Reign, ktorý v rokoch 2005 až 2010 odohral päť sezón za Bruins, bol vymenovaný za hlavného trénera 5. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marco Sturm Named 30th Head Coach in Boston Bruins History {{!}} Boston Bruins | url = https://www.nhl.com/bruins/news/marco-sturm-named-30th-head-coach-in-boston-bruins-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Chicago Blackhawks]] |[[Luke Richardson]] [[Anders Sorensen]]* |[[Jeff Blashill]] |Richardson bol prepustený 5. decembra 2024 po tom, čo Blackhawks začali sezónu 8-16-2. Počas dvoch sezón v Chicagu dosiahol Richardson celkovú bilanciu 57-118-15, pričom ani v jednom roku sa mu nepodarilo postúpiť do play-off. Sorensen, ktorý predtým pôsobil ako hlavný tréner klubu [[Rockford IceHogs]] v AHL, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera. Sorensen sa stal prvým hlavným trénerom švédskeho pôvodu v histórii NHL a sezónu ukončil s bilanciou 17-30-9. Blashill, naposledy asistent trénera v klube [[Tampa Bay Lightning]] a predtým hlavný tréner [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]] v rokoch 2015 až 2022, bol vymenovaný za hlavného trénera 22. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blashill hired as Blackhawks coach, replaces Sorensen {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jeff-blashill-hired-as-chicago-blackhawks-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Dallas Stars]] |[[Peter DeBoer]] |[[Glen Gulutzan]] |DeBoer bol prepustený 6. júna 2025, osem dní po vyradení Stars z [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off Stanleyho pohára 2025]]. Počas troch sezón v tíme zaznamenal DeBoer bilanciu 149-68-29, vo všetkých troch sezónach sa dostal do finále Západnej konferencie, ale do finále Stanleyho pohára nepostúpil. 1. júla bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Gulutzan, ktorý predtým trénoval Dallas v rokoch 2011 až 2013 a naposledy pôsobil ako asistent trénera v [[Edmonton Oilers|Edmontone Oilers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gulutzan hired as Stars coach, replaces DeBoer {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/glen-gulutzan-hired-as-dallas-stars-head-coach-replaces-pete-deboer | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Rangers]] |[[Peter Laviolette]] |[[Mike Sullivan]] |Laviolette bol prepustený 19. apríla 2025, dva dni po skončení sezóny Rangers. Počas dvoch sezón v Rangers zaznamenal Laviolette bilanciu 94-59-11, pričom v prvom roku vyhral [[President’s Trophy|Prezidentskú trofej]] a dostal sa do finále Východnej konferencie, ale v druhom roku sa nedostal do play-off. 2. mája bol Sullivan, ktorý naposledy pôsobil ako hlavný tréner [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghu Penguins]] v rokoch 2015 až 2025, vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mike Sullivan Named Rangers Head Coach {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/mike-sullivan-named-rangers-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Philadelphia Flyers]] |[[John Tortorella]] [[Brad Shaw]]* |[[Rick Tocchet]] |Tortorella bol prepustený 27. marca 2025, pričom Flyers mali bilanciu 28-36-9 a po 12 zápasoch pred Tortorellovým prepustením dosiahli bilanciu 1-10-1. Počas necelých troch sezón vo Philadelphii zaznamenal Tortorella bilanciu 97-107-33, pričom sa neprebojoval do play-off. Shaw, predtým asistent trénera, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a v posledných deviatich zápasoch sezóny dosiahol bilanciu 5-3-1. Tocchet, ktorý bol naposledy hlavným trénerom [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]] v rokoch 2023 až 2025 a ktorý za Flyers odohral 11 sezón v rokoch 1984 až 1992 a 2000 až 2002, bol vymenovaný za hlavného trénera 14. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Flyers Name Rick Tocchet Head Coach {{!}} Philadelphia Flyers | url = https://www.nhl.com/flyers/news/flyers-name-rick-tocchet-head-coach-x5489 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Pittsburgh Penguins]] |[[Mike Sullivan]] |[[Dan Muse]] |Sullivan a Penguins sa vzájomne dohodli na rozchode 28. apríla 2025, 11 dní po skončení sezóny Penguins. Počas deväť a pol sezóny v Pittsburghu dosiahol Sullivan celkovú bilanciu 409-255-89, sedemkrát sa dostal do play-off a v rokoch 2016 a 2017 získal Stanleyho pohár. 4. júna bol Muse, naposledy asistent trénera v [[New York Rangers]], vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pittsburgh Penguins Name Dan Muse the 23rd Head Coach in Franchise History {{!}} Pittsburgh Penguins | url = https://www.nhl.com/penguins/news/pittsburgh-penguins-name-dan-muse-the-26th-head-coach-in-franchise-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-04 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Dan Bylsma]] |[[Lane Lambert]] |Bylsma bol prepustený 21. apríla 2025, šesť dní po skončení sezóny Kraken. Bylsma zaznamenal vo svojej jedinej sezóne v Seattli bilanciu 35-41-6, pričom sa nedostal do play-off. 29. mája bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Lambert, ktorý naposledy pôsobil ako asistent trénera v klube [[Toronto Maple Leafs]] a predtým bol v rokoch 2022 až 2024 hlavným trénerom [[New York Islanders]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Search is a Success: Lane Lambert New Coach {{!}} Seattle Kraken | url = https://www.nhl.com/kraken/news/seattle-kraken-announce-lane-lambert-as-new-head-coach-bn | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Vancouver Canucks]] |[[Rick Tocchet]] |[[Adam Foote]] |29. apríla 2025, štrnásť dní po skončení sezóny Canucks, sa Tocchet a Canucks vzájomne dohodli na rozchode. Počas dva a pol sezóny vo Vancouveri zaznamenal Tocchet bilanciu 108-65-27 s jednou účasťou v play-off, pričom v roku 2024 sa dostal do druhého kola. 14. mája bol asistent trénera Foote povýšený na hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Foote hired as Canucks coach, replaces Tocchet {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/adam-foote-hired-as-vancouver-canucks-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny vo vedení == {| class="wikitable" |+Zmeny vo vedení ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Generálny manažér 2024/2025 !Generálny manažér 2025/2026 !Poznámky |- |[[Los Angeles Kings]] |[[Rob Blake]] |[[Ken Holland]] |5. mája 2025, štyri dni po vyradení Kings v prvom kole [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off]], sa Blake a Kings vzájomne dohodli na rozchode. Blake pôsobil vo funkcii generálneho manažéra od roku 2017, pričom dohliadal na päť účastí v play-off, ale nikdy nepostúpil ďalej ako do prvého kola. 14. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Holland, ktorý bol naposledy generálnym manažérom [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] v rokoch 2019 až 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LA Kings Name Ken Holland Vice President and General Manager {{!}} Los Angeles Kings | url = https://www.nhl.com/kings/news/la-kings-name-ken-holland-vice-president-general-manager | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Islanders]] |[[Lou Lamoriello]] |[[Mathieu Darche]] |22. apríla 2025, päť dní po skončení sezóny Islanders a po vypršaní jeho zmluvy, tím oznámil, že Lamoriello sa nevráti na post generálneho manažéra. Lamoriello pôsobil ako generálny manažér Islanders od roku 2018, pričom dohliadal na päť účastí v play-off vrátane dvoch finálových účastí vo Východnej konferencii. 23. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Darche, ktorý od roku 2022 pôsobil ako asistent generálneho manažéra v klube [[Tampa Bay Lightning]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darche Named General Manager and Executive Vice President {{!}} New York Islanders | url = https://www.nhl.com/islanders/news/darche-named-general-manager-and-executive-vice-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Ron Francis]] |[[Jason Botterill]] |22. apríla 2025 bol Francis povýšený na prezidenta hokejových operácií. Botterill, asistent generálneho manažéra, ktorý bol predtým generálnym manažérom [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]] v rokoch 2017 až 2020, bol v ten istý deň povýšený na generálneho manažéra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Botterill named Kraken general manager, Francis promoted to president {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jason-botterill-named-seattle-gm-ron-francis-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny v aréne == * Wells Fargo Center, domov hokejového klubu Philadelphia Flyers, bude 1. septembra 2025 premenovaný na [[Wells Fargo Center (Philadelphia)|Xfinity Mobile Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Xfinity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xfinity Mobile new sponsor of 76ers, Flyers arena | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/45025071/76ers-flyers-arena-lands-naming-rights-deal-xfinity-mobile | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Xcel Energy Center, domov hokejového klubu Minnesota Wild, bude 3. septembra 2025 premenovaný na [[Xcel Energy Center|Grand Casino Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Grand Casino Hinckley]]. [[Xcel Energy]] zostane partnerom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = No More X: The Wild's home arena will get a new naming rights partner after deal with Xcel Energy comes to an end | url = https://www.audacy.com/wccoradio/local-sports/local/wild-and-xcel-energy-end-naming-rights-deal-st-paul-arena | vydavateľ = www.audacy.com | dátum vydania = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Ide o posledný rok pôvodnej 30-ročnej nájomnej zmluvy na [[KeyBank Center]], domov [[Buffalo Sabres]]. Erie County, subjekt zodpovedný za prenájom, oznámil, že po vypršaní zmluvy ju neobnoví, a nominálny vlastník, mesto Buffalo, uviedol, že si nemôže dovoliť udržať arénu otvorenú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who will own KeyBank Center after Erie County's lease expires? | url = https://www.wkbw.com/news/local-news/who-will-own-keybank-center-after-erie-countys-lease-expires | vydavateľ = WKBW 7 News Buffalo | dátum vydania = 2025-04-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Local leaders to discuss future of KeyBank Center with lease set to expire next year|url=https://www.wivb.com/news/local-news/buffalo/local-leaders-to-discuss-future-of-keybank-center-with-lease-set-to-expire-next-year/|periodikum=News 4 Buffalo|dátum=2025-04-15|dátum prístupu=2025-07-19|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo vyhlásení pre tlač prevádzkový riaditeľ Sabres Pete Guelli zdôraznil, že tím sa neplánuje presťahovať. == Pravidelná sezóna == Pravidelná sezóna je naplánovaná od 7. októbra 2025 do 16. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL announces regular-season schedule for 2025-26 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-releases-full-2025-26-schedule | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-16 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Medzinárodné zápasy === [[Nashville Predators]] a [[Pittsburgh Penguins]] sa stretnú 14. a 16. novembra 2025 v [[Avicii Arena|Avicii Arene]] vo švédskom [[Štokholm|Štokholme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 Global Series to feature Penguins, Predators in Sweden {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/pittsburgh-nashville-to-play-at-2025-global-series | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-03-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zápasy pod holým nebom === Liga má na túto sezónu naplánované dva zápasy pod holým nebom, oba sa budú konať na Floride: * [[Winter Classic 2026]] je naplánovaný na 2. januára 2026 v [[LoanDepot Park|LoanDepot Parku]] v [[Miami]], kde [[Florida Panthers]] hostí [[New York Rangers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * [[Stadium Series 2026]] je naplánovaná na 1. februára 2026 na [[Raymond James Stadium]] v [[Tampa|Tampe]], kde [[Tampa Bay Lightning]] hostí [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zrušenie Zápasu hviezd a prerušenie počas olympijských hier === [[NHL All-Star Game 2026|Zápas hviezd v roku 2026]] sa mal konať začiatkom februára 2026 v [[UBS Aréna|UBS Aréne]] v [[Elmont|Elmonte]] v štáte [[New York (štát USA)|New York]], ktorá je domovom hokejového klubu [[New York Islanders]]. Liga mala v úmysle využiť tento zápas ako "rozlúčku" s účasťou hráčov ligy na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|Hrách 2026]] v talianskom [[Miláno|Miláne]] a [[Cortine d'Ampezzo]], pričom hráči, ktorí by sa zúčastnili na oboch hrách, by odcestovali priamo z New Yorku do Talianska. Toto mala byť prvá účasť ligy na [[Ľadový hokej na Olympijských hrách|olympijských hrách]] od roku 2014 a prvýkrát od roku 2002 by sa Zápas hviezd konal v rovnakom roku ako účasť na olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Islanders to host 2026 NHL All-Star Weekend {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2026-nhl-all-star-weekend-to-be-hosted-by-new-york-islanders | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-02-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 však liga oznámila, že zápas bol zrušený a namiesto toho sa v UBS Arene uskutoční bližšie nešpecifikované podujatie na úvod olympijských hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL cancels 2026 All-Star Game, will hold 'kickoff' event before Olympics | url = https://thescore.com/nhl/news/3277528 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | meno = Josh | priezvisko = Wegman}}</ref> == Tabuľka == === Východná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''y –''' [[Buffalo Sabres]] |82 |50 |23 |9 |288 |241 | +47 |'''109''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Tampa Bay Lightning]] |82 |50 |26 |6 |290 |231 | +59 |'''106''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Montreal Canadiens]] |82 |48 |24 |10 |283 |256 | +27 |'''106''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League</small><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Tabuľka {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/sk/standings | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = sk}}</ref> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitná divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''z –''' [[Carolina Hurricanes]] |82 |53 |22 |7 |296 |240 | +56 |'''113''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Pittsburgh Penguins]] |82 |41 |25 |16 |293 |268 | +25 |'''98''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Philadelphia Flyers]] |82 |43 |27 |12 |250 |243 | +7 |'''98''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''z –''' Isté prvenstvo v konferencii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Divoká karta [[Východná konferencia (NHL)|Východnej konferencie]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !{{Tooltip|Div.|Divízia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''x –''' [[Boston Bruins]] |82 |45 |27 |10 |272 |250 | +22 |'''100''' |- |2. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''x –''' [[Ottawa Senators]] |82 |44 |27 |11 |278 |246 | +32 |'''99''' |- ! colspan="11" | |- |3. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[Washington Capitals]] |82 |43 |30 |9 |263 |244 | +19 |'''95''' |- |4. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |[[Detroit Red Wings]] |82 |41 |31 |10 |241 |258 | -17 |'''92''' |- |5. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[Columbus Blue Jackets]] |82 |40 |30 |12 |253 |253 | 0 |'''92''' |- |6. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[New York Islanders]] |82 |43 |34 |5 |233 |241 | -8 |'''91''' |- |7. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[New Jersey Devils]] |82 |42 |37 |3 |230 |254 | -24 |'''87''' |- |8. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |[[Florida Panthers]] |82 |40 |38 |4 |251 |276 | -25 |'''84''' |- |9. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |[[Toronto Maple Leafs]] |82 |32 |36 |14 |253 |299 | -46 |'''78''' |- |10. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[New York Rangers]] |82 |34 |39 |9 |238 |250 | -12 |'''77''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off;</small> === Západná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Centrálna divízia (NHL)|Centrálna divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''p –''' [[Colorado Avalanche]] |82 |55 |16 |11 |302 |203 | +99 |'''121''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Dallas Stars]] |82 |50 |20 |12 |279 |226 | +53 |'''112''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Minnesota Wild]] |82 |46 |24 |12 |272 |240 | +32 |'''104''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''p –''' Istota Presidents' Trophy; '''x –''' Istý postup do play off</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Pacifická divízia (NHL)|Pacifická divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''y –''' [[Vegas Golden Knights]] |82 |39 |26 |17 |265 |250 | +15 |'''95''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Edmonton Oilers]] |82 |41 |30 |11 |282 |269 | +13 |'''93''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Anaheim Ducks]] |82 |43 |33 |6 |273 |288 | -15 |'''92''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Divoká karta [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencie]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !{{Tooltip|Div.|Divízia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''x –''' [[Utah Mammoth]] |82 |43 |33 |6 |260 |232 | +28 |'''92''' |- |2. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''x –''' [[Los Angeles Kings]] |82 |35 |27 |20 |221 |240 | -22 |'''90''' |- ! colspan="11" | |- |3. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[St. Louis Blues]] |82 |37 |33 |12 |231 |238 | -27 |'''86''' |- |4. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[Nashville Predators]] |82 |38 |34 |10 |247 |269 | -22 |'''86''' |- |5. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |[[San Jose Sharks]] |82 |39 |35 |8 |251 |292 | -41 |'''86''' |- |6. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |[[St. Louis Blues|Winnipeg Jets]] |82 |35 |35 |12 |231 |260 | -26 |'''82''' |- |7. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[Seattle Kraken]] |82 |34 |37 |11 |226 |263 | -37 |'''79''' |- |8. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[Calgary Flames]] |82 |34 |39 |9 |212 |259 | -47 |'''77''' |- |9. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |[[Chicago Blackhawks]] |82 |29 |39 |14 |213 |275 | -62 |'''72''' |- |10. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[Vancouver Canucks]] |82 |25 |48 |8 |216 |316 | -100 |'''58''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off</small> == Play-off == === Pavúk === V každom kole tímy súťažia v sérii na sedem víťazov podľa formátu 2–2–1–1–1 (skóre v tabuľke označuje počet vyhraných zápasov v každej sérii na sedem víťazov). Tím s výhodou domáceho ľadu hrá doma prvý a druhý zápas (a piaty a siedmy zápas, ak je to potrebné) a druhý tím je doma tretí a štvrtý zápas (a šiesty zápas, ak je to potrebné). Prvé tri tímy z každej divízie postúpia do play-off spolu s dvoma divokými kartami v každej konferencii, čo je spolu osem tímov z každej konferencie. V prvom kole sa nižšie nasadená divoká karta v každej konferencii hrala proti víťazovi divízie s najlepším skóre, zatiaľ čo druhá divoká karta sa hrala proti víťazovi druhej divízie a obe divoké karty boli de facto nasadené na 4. mieste. Ostatné série sa zhodovali s tímami na druhom a treťom mieste z divízií. V prvých dvoch kolách bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším nasadením. Vo finále konferencie a finále Stanley Cupu bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším skóre v základnej časti.{{Play-off16+info|RD1-date=1. kolo|RD2-date=2. kolo|RD3-date=Finále konferencie|RD4-date=Finále Stanley Cup|RD1-team2=[[Boston Bruins|Boston]]|RD1-team1=[[Buffalo Sabres|Buffalo]]|RD1-team4=[[Montreal Canadiens|Montreal]]|RD1-team3=[[Tampa Bay Lightning|Tampa Bay]]|RD1-team6=[[Ottawa Senators|Ottawa]]|RD1-team5=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD1-team8=[[Philadelphia Flyers|Philadelphia]]|RD1-team7=[[Pittsburgh Penguins|Pittsburgh]]|RD1-team10=[[Los Angeles Kings|Los Angeles]]|RD1-team9=[[Colorado Avalanche|Colorado]]|RD1-team12=[[Minnesota Wild|Minnesota]]|RD1-team11=[[Dallas Stars|Dallas]]|RD1-team14=[[Utah Mammoth|Utah]]|RD1-team13=[[Vegas Golden Knights|Vegas]]|RD1-team16=[[Anaheim Ducks|Anaheim]]|RD1-team15=[[Edmonton Oilers|Edmonton]]|RD1-info5='''[[Západná konferencia (NHL)|Západná konferencia]]'''|RD1-info1='''[[Východná konferencia (NHL)|Východná konferencia]]'''|RD1-seed1=A1|RD1-seed2=WC1|RD1-seed3=A2|RD1-seed4=A3|RD1-seed5=M1|RD1-seed6=WC2|RD1-seed7=M2|RD1-seed8=M3|RD1-seed9=C1|RD1-seed10=WC2|RD1-seed11=C2|RD1-seed12=C3|RD1-seed13=P1|RD1-seed14=WC1|RD1-seed15=P2|RD1-seed16=P3|RD1-score1=0|RD1-score2=0|RD1-score3=0|RD1-score4=0|RD1-score5=0|RD1-score6=0|RD1-score7=0|RD1-score8=0|RD1-score9=0|RD1-score10=0|RD1-score12=0|RD1-score13=0|RD1-score14=0|RD1-score15=0|RD1-score16=0|RD2-score1=|RD2-score2=|RD2-score3=|RD2-score4=|RD2-score5=|RD2-score6=|RD2-score7=|RD2-score8=|RD3-score1=|RD3-score2=|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=|RD1-score11=0|RD2-team2=|RD2-team1=|RD2-team4=|RD2-team3=|RD2-team6=|RD2-team5=|RD2-team7=|RD3-team2=|RD3-team1=|RD3-team4=|RD3-team3=|RD4-team2=|RD4-team1=|RD2-team8=|RD2-seed4=|RD2-seed3=|RD2-seed2=|RD2-seed8=|RD2-seed7=|RD2-seed1=|RD2-seed6=|RD2-seed5=|RD3-seed4=|RD3-seed2=|RD3-seed1=|RD3-seed3=|RD4-seed1=|RD4-seed2=}}'''Legenda''' * '''A1, A2, A3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantickej divízii]] * '''M1, M2, M3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitnej divízii]] * '''C1, C2, C3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Centrálna divízia (NHL)|Centrálnej divízii]] * '''P1, P2, P3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízii]] * '''WC1, WC2''' – tímy, ktoré získali divokú kartu na prvom, resp. druhom mieste == Míľniky == === Dosiahnuté významné míľniky === * 28. júna 2025 si Ottawa Senators vybrala [[Bruno Idzan|Bruna Idzana]] ako 181. v poradí v šiestom kole [[NHL Entry Draft 2025|vstupného draftu NHL 2025]], čím sa stal prvým [[Chorváti|Chorvátom]] vybraným v drafte NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = League Tallies 53 NHL Draft Picks in Los Angeles | url = https://ushl.com/news/2025/6/28/nhl_draft_2025_recap.aspx | vydavateľ = ushl.com | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] 17e4iwzai2a1kya55edkycl594eifj4 0 733901 8199916 8197278 2026-04-17T21:29:43Z Peter 51345 269569 8199916 wikitext text/x-wiki {{presunúť|HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}} {{Infobox|zahlavie=[[HK Dukla Trenčín]] [[Tipsport liga 2025/2026|2025/26]]|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=Logo|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Skóre 2025/2026|data2=15–3–10–26|popis3=Skóre doma|data3=8–2–5–12|popis4=Skóre vonku|data4=7–1–5–14|popis5=Strelené góly|data5=125|popis6=Inkasované góly|data6=160|hlavicka7=Informácie o tíme|popis8=Generálny manažér|data8=[[Eduard Hartmann]]|popis9=Tréner|data9=[[Todd Bjorkstrand]]|popis10=[[Kapitán (ľadový hokej)|Kapitán]]|data10=[[Tomáš Starosta]]|popis1=Poradie|data1=11.|popis11=[[Kapit%C3%A1n (%C4%BEadov%C3%BD hokej)#N%C3%A1hradn%C3%AD_kapit%C3%A1ni|Náhradní kapitáni]]|data11=[[Filip Ahl]]|stylPopisu=font-size:95%|stylDat=font-size:95%|popis12=Štadión|data12=[[Zimný štadión Pavla Demitru]]}} '''Sezóna 2025/2026''' je pre '''HK Dukla Trenčín''' 60. sezónou od svojho založenia 19. januára 1962 a 33. sezónou ako člen [[Tipsport liga|najvyššej slovenskej hokejovej ligy]]. == Harmonogram a výsledky == === Predsezóna === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="9" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="9" |'''Predsezóna: 3–1–1–2 (doma: 1–0–1–1; vonku: 2–1–0–1)''' |- | colspan="9" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |12. august | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|5}} | style="background: #ffd6d6;" |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |0–0–0–1 |- | style="background: #ccffcc;" |2 | style="background: #ccffcc;" |14. august | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|0}} | style="background: #ccffcc;" |[[TH Unia Oświęcim|Oświęcim]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–1 |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |22. august | style="background: #ccffcc;" |[[TH Unia Oświęcim|Oświęcim]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|0|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |2–0–0–1 |- |style="background: #ffe5b4;" |4 |style="background: #ffe5b4;" |29. august |style="background: #ffe5b4;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" | |style="background: #ffe5b4;" |2–0–1–1 |- | style="background: #ccffcc;" |5 | style="background: #ccffcc;" |30. august | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[Vienna Capitals|Vienna]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |3–0–1–1 |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |2. september | style="background: #ffd6d6;" |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |3–0–1–2 |- | style="background: #cae9f5;" |7 | style="background: #cae9f5;" |5. september | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #cae9f5;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" | | style="background: #cae9f5;" |3–1–1–2 |} === Základná časť === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''September: 3–2–0–2 (doma: 2–1–0–1; vonku: 1–1–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |12. september | style="background: #ccffcc;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |2 852 | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Rysy, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153020/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |2 | style="background: #cae9f5;" |14. september | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #cae9f5;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #cae9f5;" |SN | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" |3 134 | style="background: #cae9f5;" |1–1–0–0 | style="background: #cae9f5;" |5 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153026/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |3 | style="background: #cae9f5;" |16. september | style="background: #cae9f5;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Junca | style="background: #cae9f5;" |2 039 | style="background: #cae9f5;" |1–2–0–0 | style="background: #cae9f5;" |7 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153031/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |19. september | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 276 | style="background: #ccffcc;" |2–2–0–0 | style="background: #ccffcc;" |10 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153039/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |21. september | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 027 | style="background: #ffd6d6;" |2–2–0–1 | style="background: #ffd6d6;" |10 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153042/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |26. september | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|0|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 119 | style="background: #ffd6d6;" |2–2–0–2 | style="background: #ffd6d6;" |10 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153052/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |28. september | style="background: #ccffcc;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|0|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 978 | style="background: #ccffcc;" |3–2–0–2 | style="background: #ccffcc;" |13 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Poprad a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153053/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Október: 1–0–4–4 (doma: 1–0–3–1; vonku: 0–0–1–3)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |style="background: #ffe5b4;" |1 |style="background: #ffe5b4;" |3. október |style="background: #ffe5b4;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |4 098 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–1–2 |style="background: #ffe5b4;" |14 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153064/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-03}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |2 |style="background: #ffe5b4;" |5. október |style="background: #ffe5b4;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|1}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |1 912 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–2–2 |style="background: #ffe5b4;" |15 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153066/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-05}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |3 |style="background: #ffe5b4;" |10. október |style="background: #ffe5b4;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 068 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–3–2 |style="background: #ffe5b4;" |16 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153075/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-10}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |4 | style="background: #ffd6d6;" |12. október | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 576 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–3 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC Košice s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153079/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-12}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |17. október | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 246 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–4 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Rysy, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153086/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-17}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |19. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 632 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–5 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153092/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-19}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |7 |style="background: #ffe5b4;" |21. október |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} |style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |1 349 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–4–5 |style="background: #ffe5b4;" |17 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153097/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-24}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |26. október | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 782 | style="background: #ccffcc;" |4–2–4–5 | style="background: #ccffcc;" |20 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153105/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |9 | style="background: #ffd6d6;" |31. október | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|0|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 056 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–6 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153108/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-01}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''November: 5–0–0–3 (doma: 3–0–0–1; vonku: 2–0–0–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |2. november | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|5|4}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 120 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–7 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153118/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-02}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |14. november | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|0|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 634 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–8 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Poprad a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153119/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-14}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |16. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |5 981 | style="background: #ccffcc;" |5–2–4–8 | style="background: #ccffcc;" |23 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153130/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-17}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |18. november | style="background: #ccffcc;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 421 | style="background: #ccffcc;" |6–2–4–8 | style="background: #ccffcc;" |26 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153132/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-21}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |21. november | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 130 | style="background: #ffd6d6;" |6–2–4–9 | style="background: #ffd6d6;" |26 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153141/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-21}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |6 | style="background: #ccffcc;" |23. november | style="background: #ccffcc;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |4 211 | style="background: #ccffcc;" |7–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |29 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC Košice s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153145/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-23}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |28. november | style="background: #ccffcc;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 956 | style="background: #ccffcc;" |8–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |32 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Rysy, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153158/stats|vydavateľ=www.hockeyslovakia.sk|dátum prístupu=2025-11-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |30. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|5|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 606 | style="background: #ccffcc;" |9–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |35 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153164/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''December: 2–1–3–4 (doma: 1–1–2–1; vonku: 1–0–1–3)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |5. december | style="background: #ccffcc;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|5}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 122 | style="background: #ccffcc;" |10–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |38 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153169/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |7. december | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 277 | style="background: #ffd6d6;" |10–2–4–10 | style="background: #ffd6d6;" |38 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153177/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |3 |style="background: #ffe5b4;" |12. december |style="background: #ffe5b4;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|4|3}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |3 782 |style="background: #ffe5b4;" |10–2–5–10 |style="background: #ffe5b4;" |39 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153181/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |13. december | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |2 121 | style="background: #ccffcc;" |11–2–5–10 | style="background: #ccffcc;" |42 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153186/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-15}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |17. december | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 721 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–5–11 | style="background: #ffd6d6;" |42 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153192/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |19. december | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 270 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–5–12 | style="background: #ffd6d6;" |42 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153199/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |7 |style="background: #ffe5b4;" |21. december |style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|4|3}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 632 |style="background: #ffe5b4;" |11–2–6–12 |style="background: #ffe5b4;" |43 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153203/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |8 | style="background: #ffd6d6;" |26. december | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |10 055 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–6–13 | style="background: #ffd6d6;" |43 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153211/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |9 | style="background: #cae9f5;" |28. december | style="background: #cae9f5;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" |4 506 | style="background: #cae9f5;" |11–3–6–13 | style="background: #cae9f5;" |45 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153216/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-29}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |10 |style="background: #ffe5b4;" |30. december |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|4}} |style="background: #ffe5b4;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 663 |style="background: #ffe5b4;" |11–3–7–13 |style="background: #ffe5b4;" |46 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153222/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-31}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Január: 1–0–1–7 (doma: 0–0–0–5; vonku: 1–0–1–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |3. január | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 922 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–7–14 | style="background: #ffd6d6;" |46 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153288/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-04}}</ref> |- | style="background: #ffe5b4;" |2 | style="background: #ffe5b4;" |5. január | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Hrenák | style="background: #ffe5b4;" |1 681 | style="background: #ffe5b4;" |11–3–8–14 | style="background: #ffe5b4;" |47 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153292/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-11}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |9. január | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|6|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 821 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–15 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153323/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-11}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |4 | style="background: #ffd6d6;" |11. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|6}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Valent | style="background: #ffd6d6;" |2 045 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–16 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153333/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |16. január | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 536 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–17 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Poprad a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153334/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |18. január | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|6|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 816 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–18 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153345/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |23. január | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 153 | style="background: #ccffcc;" |12–3–8–18 | style="background: #ccffcc;" |50 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153347/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-25}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |8 | style="background: #ffd6d6;" |25. január | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 985 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–8–19 | style="background: #ffd6d6;" |50 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153356/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-25}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |9 | style="background: #ffd6d6;" |30. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 438 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–8–20 | style="background: #ffd6d6;" |50 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC Košice s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153360/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Február: 2–0–2–4 (doma: 1–0–0–2; vonku: 1–0–2–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffe5b4;" |1 | style="background: #ffe5b4;" |1. február | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Hrenák | style="background: #ffe5b4;" |2 743 | style="background: #ffe5b4;" |12–3–9–20 | style="background: #ffe5b4;" |51 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Rysy, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153367/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |6. február | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|7}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 345 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–9–21 | style="background: #ffd6d6;" |51 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153372/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |7. február | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 035 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–9–22 | style="background: #ffd6d6;" |51 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153379/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |13. február | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 870 | style="background: #ccffcc;" |13–3–9–22 | style="background: #ccffcc;" |54 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153386/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |15. február | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 736 | style="background: #ffd6d6;" |13–3–9–23 | style="background: #ffd6d6;" |54 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153389/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |20. február | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|5|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 512 | style="background: #ffd6d6;" |13–3–9–24 | style="background: #ffd6d6;" |54 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153399/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffe5b4;" |7 | style="background: #ffe5b4;" |22. február | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Junca | style="background: #ffe5b4;" |1 732 | style="background: #ffe5b4;" |13–3–10–24 | style="background: #ffe5b4;" |55 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Poprad a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153400/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |27. február | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |4 610 | style="background: #ccffcc;" |14–3–10–24 | style="background: #ccffcc;" |58 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153411/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Marec: 1–0–0–2 (doma: 0–0–0–1; vonku: 1–0–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |1. marec | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |902 | style="background: #ffd6d6;" |14–3–10–25 | style="background: #ffd6d6;" |58 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153413/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |2 | style="background: #ccffcc;" |6. marec | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|6|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Valent | style="background: #ccffcc;" |1 318 | style="background: #ccffcc;" |15–3–10–25 | style="background: #ccffcc;" |61 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153422/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |8. marec | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 487 | style="background: #ffd6d6;" |15–3–10–26 | style="background: #ffd6d6;" |61 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC Košice s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153426/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} === Baráž o udržanie === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Baráž o udržanie: 6–1–1–1 (doma: 3–1–1–0; vonku: 2–0–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |27. marec | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 718 | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC 19 Humenné {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153298/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |2 | style="background: #cae9f5;" |29. marec | style="background: #cae9f5;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Junca | style="background: #cae9f5;" |1 696 | style="background: #cae9f5;" |1–1–0–0 | style="background: #cae9f5;" |5 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153301/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-31}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |2. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 889 | style="background: #ccffcc;" |2–1–0–0 | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Skalica, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153303/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-03}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |5. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|7|4}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 282 | style="background: #ccffcc;" |3–1–0–0 | style="background: #ccffcc;" |11 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC 19 Humenné vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153304/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-05}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |7. apríl | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 622 | style="background: #ffd6d6;" |3–1–0–1 | style="background: #ffd6d6;" |11 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153307/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-10}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |6 |style="background: #ffe5b4;" |10. apríl |style="background: #ffe5b4;" |[[HK Skalica|Skalica]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|6|5}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |1 244 |style="background: #ffe5b4;" |3–1–1–1 |style="background: #ffe5b4;" |12 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Skalica, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153309/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-10}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |12. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |821 | style="background: #ccffcc;" |4–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |15 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC 19 Humenné {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153310/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-12}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |14. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |693 | style="background: #ccffcc;" |5–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |18 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153313/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |9 | style="background: #ccffcc;" |17. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|5|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 187 | style="background: #ccffcc;" |6–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |21 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Skalica, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153315/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> |- |10 |19. apríl |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | | | | | | |- |11 |21. apríl |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Prešov|Prešov]] | | | | | | |- |12 |25. apríl |[[HK Skalica|Skalica]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} == Referencie == {{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}} {{Referencie}} [[Kategória:Sezóny HK Dukla Trenčín]] 0roc4w18h55473cybu9bgio5r4k5svh 0 734453 8199910 8078444 2026-04-17T20:49:49Z ~2026-23707-27 292287 /* Posádka lietadla */ From E&E Report 8199910 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká nehoda | Titulok = Núdzové pristátie bombardéra B-17 „Sugar Report“ pri Hatalove | Obrázok = 301bg-b-17flyingfortress-2.jpg | Popis obrázku = [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17G Flying Fortress]] patriaci 301. bombardovacej skupine, ilustračný snímok | Dátum = [[26. december]] [[1944]] | Čas = | Charakteristika = núdzové pristátie | Hlavná príčina = poškodenie protilietadlovou paľbou | Miesto = pri obci [[Hatalov]] | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Model = [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17G-50-VE Flying Fortress]] | Meno lietadla = ''„Sugar Report“'' | Dopravca = [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] | Registrácia = 44-8186 | Vek = 5 mesiacov | Začiatok letu = [[Letisko Lucera|Lucera]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] | Cieľ letu = | Počet osôb na palube = 10 | Posádka = 10 | Prežilo = 10 }} '''Núdzové pristátie bombardéra B-17 „Sugar Report“ pri Hatalove''' bola udalosť z [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá sa odohrala [[26. december|26. decembra]] [[1944]] pri obci [[Hatalov]] na území oslobodenom [[Červená armáda|Červenou armádou]] a pričlenenom k obnovenému [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. [[Bombardovacie lietadlo]] typu [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17 Flying Fortress]] [[United States Army Air Forces|amerického letectva]] bolo počas misie vážne poškodené [[protilietadlové delo|protilietadlovým delostrelectvom]] a posádka sa rozhodla pristáť na území kontrolovanom [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencami]]. == Priebeh udalosti == Dňa [[26. december|26. decembra]] [[1944]] vykonala [[Fifteenth Air Force|15. letecká armáda]] [[United States Army Air Forces|amerických vzdušných síl]] posledný zo série ničivých náletov na rafinérie [[Blechhammer]] (dnes Blachownia Śląska), [[Zdzieszowice|Odertal]] (Zdzieszowice) a [[Osvienčim]] na juhu dnešného [[Poľsko|Poľska]] (vtedy na území [[nacistické Nemecko|Nemecka]]). Náletu sa zúčastnilo 333 štvormotorových [[bombardovacie lietadlo|bombardérov]] [[Consolidated B-24 Liberator|B-24 Liberator]] a [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17 Flying Fortress]], ktoré zhodili na ciele spolu 708,5 [[tona|ton]] [[letecká bomba|bômb]]. Na základne v [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]] sa nevrátilo 11 B-24 a 8 B-17. Liberatory [[47th Bombardment Wing|47. bombardovacieho krídla]] napadli [[železničný most]] v [[Ora (Taliansko)|Ora]], [[viadukt (súčasnosť)|viadukt]] v meste [[Avisio]] v Taliansku a príležitostné ciele. Ďalších 26 [[stíhacie lietadlo|stíhačiek]] [[Lockheed P-38 Lightning|P-38 Lightning]] zaútočilo na železničný most v talianskom meste [[Latisana]]. Bombardéry počas celej akcie sprevádzali stíhači na lietadlách [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a P-38.<ref name="blogspot-kronika-leteckej-vojny-nad-slovenskom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kronika leteckej vojny nad Slovenskom | url = https://kronika-airwarsk.blogspot.com/2013/01/usaaf-26121944.html | vydavateľ = kronika-airwarsk.blogspot.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USAAF Combat Operations 1941 - 1945 | url = https://aircrewremembered.com/USAAFCombatOperations/Dec.44.html | vydavateľ = aircrewremembered.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Boeing-B-17G-Fortress-15AF-99BG-after-striking-the-oil-plants-at-Oswiecim-Poland-26th-Dec-1944.jpg|thumb|left|Bombardér [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17G Flying Fortress]] 99. bombardovacej skupiny [[Fifteenth Air Force|15. leteckej armády]] [[United States Army Air Forces|USAAF]] po nálete na [[Osvienčim]], 26. december 1944]] K útoku na rafinériu Blechhammer-Juh vyslala [[301st Bombardment Group|301. bombardovacia skupina]] 28 lietadiel B-17 Flying Fortress, ktoré vzlietli zo základne [[Letisko Lucera|Lucera]] ráno o 06:52 hod. O dve hodiny neskôr sa pripojili k druhej útočnej formácii [[5th Bombardment Wing|5. krídla]], ktorá pozostávala z vedúcej [[99th Bombardment Group|99. skupiny]], vpravo a vyššie letiacej [[2nd Bombardment Group|2. skupiny]] a 301. skupiny na pozícii vľavo dolu. V čase medzi 12:38 až 12:41 boli všetky stroje nad cieľom, na ktorý zhodili z výšky 8 000 [[meter|metrov]] celkovo 336 kusov 500-[[libra (hmotnosť)|librových]] [[hexogén|RDX]] bômb. Nemeckí stíhači sa neobjavili, ale v oblasti Blechhammeru bola hustá protilietadlová paľba, ktorá spôsobila 301. skupine stratu troch lietadiel. B-17G (44-6337 ''„Kandy“'') z [[352nd Bombardment Squadron|352. letky]] s pilotom Harrym O. Filerom a B-17G (42-97705 ''„Dede“'') z [[32nd Bombardment Squadron|32. letky]] s pilotom Donaldom W. Ewingom boli zasiahnuté [[protilietadlové delo|flakom]] a dopadli na poľskom území.<ref name="blogspot-kronika-leteckej-vojny-nad-slovenskom"/> Tretím strojom, ktorý sa nevrátil na základňu, bol B-17G-50-VE (44-8186 ''„Sugar Report”'') z 32. letky, ktorý pilotoval 1st Lt. Ralph H. Kagi. Bombardér bol nad cieľom poškodený protilietadlovým delostrelectvom, pričom zásah vyradil dva motory, znefunkčnil „turbo“ na treťom motore a zasekol bomby v bombovnici. Mechanik S/Sgt. Sinclair J. Murchy dokázal pomocou skrutkovača presunúť bomby z pravej strany na ľavú, pričom bomby na ľavej strane bolo možné predtým odhodiť ručne. Pilot sa rozhodol nevracať späť na základňu Lucera, ale preletieť na východ, kde sa nachádzalo [[Sovietsky zväz|sovietske]] poľné letisko. Po urputnej snahe posádky udržať lietadlo vo vzduchu bombardér núdzovo pristál asi jeden [[kilometer]] za frontovou líniou na zamrznutom a pooranom poli pri obci [[Hatalov]] na území oslobodenom [[Červená armáda|Červenou armádou]] a pričlenenom k obnovenému [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Letci po vystúpení napočítali 360 dier v trupe svojho lietadla a neskôr sa dozvedeli, že ich takmer zostrelil sovietsky stíhač.<ref name="blogspot-kronika-leteckej-vojny-nad-slovenskom"/> == Pomoc miestnych obyvateľov == Posádka bola srdečne prijatá obyvateľmi obcí Hatalov, [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovce]] a [[Dúbravka (okres Michalovce)|Dúbravka]]. Miestni im poskytli jedlo, útočisko a pomoc. Americkí letci tu strávili 51 dní, počas ktorých sa zotavovali a čakali na možnosť návratu. == Posádka lietadla == [[Súbor:B-17 Sugar Report.jpg|thumb|Maľba na nose lietadla B-17G-50-VE (44-8186 ''„Sugar Report“'')]] {| class="wikitable" ! Meno !! Hodnosť !! Funkcia |- | William F. Wunderlich || 2nd Lt. || Pilot |- | Ralph H. Kagi || 1st Lt. || Command pilot |- | Fred S. Meade || 1st Lt. || navigátor |- | Donald R. Burns || F/O || PFF Navigator |- | Windsor F. Bounds || 1st Lt. || bombometčík |- | Sinclair J. Murchy || S/Sgt. || Engineer |- | Maurice Glassy || T/Sgt. || Radio Operator |- | Matthew Polynack || S/Sgt. || Waist Gunner |- | Robert D. Irvine || S/Sgt. || Waist Gunner |- | Robert E. Richards || S/Sgt. || Tail Gunner |} == Trasa návratu == Po dohode so sovietskymi úradmi sa posádka vydala na cestu späť do Talianska. Ich trasa viedla cez mestá: * [[Sanok]] * [[Stryj (mesto)|Stryj]] * [[Ľvov]] * [[Kyjev]] * [[Poltava (mesto)|Poltava]] * [[Teherán]] * [[Káhira]] * [[Atény]] * [[Lucera]] Dátum návratu: [[15. február]] [[1945]]. == Pamätníky == === Pamätník v Hatalove === V roku [[2019]] bol v obci Hatalov odhalený pamätník posádke lietadla ''„Sugar Report“''. Pamätník obsahuje informačnú tabuľu v [[slovenčina|slovenčine]] a [[angličtina|angličtine]] a pripomína hrdinstvo amerických letcov a solidaritu miestnych obyvateľov. === Náučný chodník v Budkovciach === [[Súbor:Naucný chodnik budkovce.png|náhľad|Torzo klapky a informačná tabuľa v [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovciach]]]] V obci Budkovce sa nachádza Náučný chodník Cinterik – Rybníky, ktorý je súčasťou ''Zeleného areálu'' na severnom okraji obce. Chodník má 13 zastávok a jedna z nich sa venuje udalosti núdzového pristátia amerického bombardéra B-17 „Sugar Report“ v [[december|decembri]] 1944.<ref>{{Cite web|title=Náučný chodník Cinterik – Rybníky|url=https://naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-cinterik-rybniky/|publisher=naucnechodniky.eu|access date=3. august 2025}}</ref> Zastávka obsahuje torzo [[vztlaková klapka|klapky]] z bombardéra a informačnú tabuľu, ktorá približuje historický kontext misie, údaje o posádke a reakciu miestnych obyvateľov. == Výpovede pamätníkov == {{Citát|Američania boli pre nás ako zjavenie. Pomáhali sme im, nosili jedlo, a oni nám na oplátku darovali drobnosti – čokoládu, cigarety, dokonca aj odznaky.|pamätník z obce Budkovce}} {{Citát|Pamätám si, ako sme sa ako deti chodili pozerať na to obrovské lietadlo. Bolo to niečo nevídané. Američania boli milí, jeden z nich nám dokonca ukázal, ako sa používa kompas.|obyvateľka Hatalova}} == Technické údaje lietadla == * Typ: [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17G Flying Fortress]] * Prezývka: ''„Sugar Report“'' * Posádka: 10 členov * Výzbroj: 10× [[guľomet]] [[M2 Browning]] kalibru 12,7 mm * Bombový náklad: až 8,84 [[tona|ton]] * Radar: H2X * Bombový zameriavač: Norden M-9 == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * [https://b17flyingfortress.de/en/b17/44-8186-sugar-report/ B-17 44-8186 / Sugar Report – b17flyingfortress.de] * [https://www.uswarmemorials.org/html/monument_details.php?SiteID=3284&MemID=4533 Pamätník posádky „Sugar Report“ – uswarmemorials.org] * [https://www.uswarmemorials.org/html/monument_details.php?SiteID=3284&MemID=4534 Informačná tabuľa – US War Memorials] * [https://kronika-airwarsk.blogspot.com/2013/01/usaaf-26121944.html Kronika leteckej vojny nad Slovenskom] {{Portál|Letectvo}} [[Kategória:Letecká vojna nad Slovenskom počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Letecké nehody]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Hatalov]] [[Kategória:Budkovce (okres Michalovce)]] bh49wecjy57pl9eaz5bdtdmhwxxow4n 8199911 8199910 2026-04-17T20:52:03Z ~2026-23707-27 292287 Aircraft was a PFF ship which means her correct designaton was PB-17 8199911 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká nehoda | Titulok = Núdzové pristátie bombardéra B-17 „Sugar Report“ pri Hatalove | Obrázok = 301bg-b-17flyingfortress-2.jpg | Popis obrázku = [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17G Flying Fortress]] patriaci 301. bombardovacej skupine, ilustračný snímok | Dátum = [[26. december]] [[1944]] | Čas = | Charakteristika = núdzové pristátie | Hlavná príčina = poškodenie protilietadlovou paľbou | Miesto = pri obci [[Hatalov]] | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Model = [[Boeing B-17 Flying Fortress|PB-17G-50-VE Flying Fortress]] | Meno lietadla = ''„Sugar Report“'' | Dopravca = [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] | Registrácia = 44-8186 | Vek = 5 mesiacov | Začiatok letu = [[Letisko Lucera|Lucera]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] | Cieľ letu = | Počet osôb na palube = 10 | Posádka = 10 | Prežilo = 10 }} '''Núdzové pristátie bombardéra B-17 „Sugar Report“ pri Hatalove''' bola udalosť z [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá sa odohrala [[26. december|26. decembra]] [[1944]] pri obci [[Hatalov]] na území oslobodenom [[Červená armáda|Červenou armádou]] a pričlenenom k obnovenému [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. [[Bombardovacie lietadlo]] typu [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17 Flying Fortress]] [[United States Army Air Forces|amerického letectva]] bolo počas misie vážne poškodené [[protilietadlové delo|protilietadlovým delostrelectvom]] a posádka sa rozhodla pristáť na území kontrolovanom [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencami]]. == Priebeh udalosti == Dňa [[26. december|26. decembra]] [[1944]] vykonala [[Fifteenth Air Force|15. letecká armáda]] [[United States Army Air Forces|amerických vzdušných síl]] posledný zo série ničivých náletov na rafinérie [[Blechhammer]] (dnes Blachownia Śląska), [[Zdzieszowice|Odertal]] (Zdzieszowice) a [[Osvienčim]] na juhu dnešného [[Poľsko|Poľska]] (vtedy na území [[nacistické Nemecko|Nemecka]]). Náletu sa zúčastnilo 333 štvormotorových [[bombardovacie lietadlo|bombardérov]] [[Consolidated B-24 Liberator|B-24 Liberator]] a [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17 Flying Fortress]], ktoré zhodili na ciele spolu 708,5 [[tona|ton]] [[letecká bomba|bômb]]. Na základne v [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]] sa nevrátilo 11 B-24 a 8 B-17. Liberatory [[47th Bombardment Wing|47. bombardovacieho krídla]] napadli [[železničný most]] v [[Ora (Taliansko)|Ora]], [[viadukt (súčasnosť)|viadukt]] v meste [[Avisio]] v Taliansku a príležitostné ciele. Ďalších 26 [[stíhacie lietadlo|stíhačiek]] [[Lockheed P-38 Lightning|P-38 Lightning]] zaútočilo na železničný most v talianskom meste [[Latisana]]. Bombardéry počas celej akcie sprevádzali stíhači na lietadlách [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a P-38.<ref name="blogspot-kronika-leteckej-vojny-nad-slovenskom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kronika leteckej vojny nad Slovenskom | url = https://kronika-airwarsk.blogspot.com/2013/01/usaaf-26121944.html | vydavateľ = kronika-airwarsk.blogspot.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USAAF Combat Operations 1941 - 1945 | url = https://aircrewremembered.com/USAAFCombatOperations/Dec.44.html | vydavateľ = aircrewremembered.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Boeing-B-17G-Fortress-15AF-99BG-after-striking-the-oil-plants-at-Oswiecim-Poland-26th-Dec-1944.jpg|thumb|left|Bombardér [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17G Flying Fortress]] 99. bombardovacej skupiny [[Fifteenth Air Force|15. leteckej armády]] [[United States Army Air Forces|USAAF]] po nálete na [[Osvienčim]], 26. december 1944]] K útoku na rafinériu Blechhammer-Juh vyslala [[301st Bombardment Group|301. bombardovacia skupina]] 28 lietadiel B-17 Flying Fortress, ktoré vzlietli zo základne [[Letisko Lucera|Lucera]] ráno o 06:52 hod. O dve hodiny neskôr sa pripojili k druhej útočnej formácii [[5th Bombardment Wing|5. krídla]], ktorá pozostávala z vedúcej [[99th Bombardment Group|99. skupiny]], vpravo a vyššie letiacej [[2nd Bombardment Group|2. skupiny]] a 301. skupiny na pozícii vľavo dolu. V čase medzi 12:38 až 12:41 boli všetky stroje nad cieľom, na ktorý zhodili z výšky 8 000 [[meter|metrov]] celkovo 336 kusov 500-[[libra (hmotnosť)|librových]] [[hexogén|RDX]] bômb. Nemeckí stíhači sa neobjavili, ale v oblasti Blechhammeru bola hustá protilietadlová paľba, ktorá spôsobila 301. skupine stratu troch lietadiel. B-17G (44-6337 ''„Kandy“'') z [[352nd Bombardment Squadron|352. letky]] s pilotom Harrym O. Filerom a B-17G (42-97705 ''„Dede“'') z [[32nd Bombardment Squadron|32. letky]] s pilotom Donaldom W. Ewingom boli zasiahnuté [[protilietadlové delo|flakom]] a dopadli na poľskom území.<ref name="blogspot-kronika-leteckej-vojny-nad-slovenskom"/> Tretím strojom, ktorý sa nevrátil na základňu, bol PB-17G-50-VE (44-8186 ''„Sugar Report”'') z 32. letky, ktorý pilotoval 1st Lt. Ralph H. Kagi. Bombardér bol nad cieľom poškodený protilietadlovým delostrelectvom, pričom zásah vyradil dva motory, znefunkčnil „turbo“ na treťom motore a zasekol bomby v bombovnici. Mechanik S/Sgt. Sinclair J. Murchy dokázal pomocou skrutkovača presunúť bomby z pravej strany na ľavú, pričom bomby na ľavej strane bolo možné predtým odhodiť ručne. Pilot sa rozhodol nevracať späť na základňu Lucera, ale preletieť na východ, kde sa nachádzalo [[Sovietsky zväz|sovietske]] poľné letisko. Po urputnej snahe posádky udržať lietadlo vo vzduchu bombardér núdzovo pristál asi jeden [[kilometer]] za frontovou líniou na zamrznutom a pooranom poli pri obci [[Hatalov]] na území oslobodenom [[Červená armáda|Červenou armádou]] a pričlenenom k obnovenému [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Letci po vystúpení napočítali 360 dier v trupe svojho lietadla a neskôr sa dozvedeli, že ich takmer zostrelil sovietsky stíhač.<ref name="blogspot-kronika-leteckej-vojny-nad-slovenskom"/> == Pomoc miestnych obyvateľov == Posádka bola srdečne prijatá obyvateľmi obcí Hatalov, [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovce]] a [[Dúbravka (okres Michalovce)|Dúbravka]]. Miestni im poskytli jedlo, útočisko a pomoc. Americkí letci tu strávili 51 dní, počas ktorých sa zotavovali a čakali na možnosť návratu. == Posádka lietadla == [[Súbor:B-17 Sugar Report.jpg|thumb|Maľba na nose lietadla B-17G-50-VE (44-8186 ''„Sugar Report“'')]] {| class="wikitable" ! Meno !! Hodnosť !! Funkcia |- | William F. Wunderlich || 2nd Lt. || Pilot |- | Ralph H. Kagi || 1st Lt. || Command pilot |- | Fred S. Meade || 1st Lt. || navigátor |- | Donald R. Burns || F/O || PFF Navigator |- | Windsor F. Bounds || 1st Lt. || bombometčík |- | Sinclair J. Murchy || S/Sgt. || Engineer |- | Maurice Glassy || T/Sgt. || Radio Operator |- | Matthew Polynack || S/Sgt. || Waist Gunner |- | Robert D. Irvine || S/Sgt. || Waist Gunner |- | Robert E. Richards || S/Sgt. || Tail Gunner |} == Trasa návratu == Po dohode so sovietskymi úradmi sa posádka vydala na cestu späť do Talianska. Ich trasa viedla cez mestá: * [[Sanok]] * [[Stryj (mesto)|Stryj]] * [[Ľvov]] * [[Kyjev]] * [[Poltava (mesto)|Poltava]] * [[Teherán]] * [[Káhira]] * [[Atény]] * [[Lucera]] Dátum návratu: [[15. február]] [[1945]]. == Pamätníky == === Pamätník v Hatalove === V roku [[2019]] bol v obci Hatalov odhalený pamätník posádke lietadla ''„Sugar Report“''. Pamätník obsahuje informačnú tabuľu v [[slovenčina|slovenčine]] a [[angličtina|angličtine]] a pripomína hrdinstvo amerických letcov a solidaritu miestnych obyvateľov. === Náučný chodník v Budkovciach === [[Súbor:Naucný chodnik budkovce.png|náhľad|Torzo klapky a informačná tabuľa v [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovciach]]]] V obci Budkovce sa nachádza Náučný chodník Cinterik – Rybníky, ktorý je súčasťou ''Zeleného areálu'' na severnom okraji obce. Chodník má 13 zastávok a jedna z nich sa venuje udalosti núdzového pristátia amerického bombardéra B-17 „Sugar Report“ v [[december|decembri]] 1944.<ref>{{Cite web|title=Náučný chodník Cinterik – Rybníky|url=https://naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-cinterik-rybniky/|publisher=naucnechodniky.eu|access date=3. august 2025}}</ref> Zastávka obsahuje torzo [[vztlaková klapka|klapky]] z bombardéra a informačnú tabuľu, ktorá približuje historický kontext misie, údaje o posádke a reakciu miestnych obyvateľov. == Výpovede pamätníkov == {{Citát|Američania boli pre nás ako zjavenie. Pomáhali sme im, nosili jedlo, a oni nám na oplátku darovali drobnosti – čokoládu, cigarety, dokonca aj odznaky.|pamätník z obce Budkovce}} {{Citát|Pamätám si, ako sme sa ako deti chodili pozerať na to obrovské lietadlo. Bolo to niečo nevídané. Američania boli milí, jeden z nich nám dokonca ukázal, ako sa používa kompas.|obyvateľka Hatalova}} == Technické údaje lietadla == * Typ: [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17G Flying Fortress]] * Prezývka: ''„Sugar Report“'' * Posádka: 10 členov * Výzbroj: 10× [[guľomet]] [[M2 Browning]] kalibru 12,7 mm * Bombový náklad: až 8,84 [[tona|ton]] * Radar: H2X * Bombový zameriavač: Norden M-9 == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * [https://b17flyingfortress.de/en/b17/44-8186-sugar-report/ B-17 44-8186 / Sugar Report – b17flyingfortress.de] * [https://www.uswarmemorials.org/html/monument_details.php?SiteID=3284&MemID=4533 Pamätník posádky „Sugar Report“ – uswarmemorials.org] * [https://www.uswarmemorials.org/html/monument_details.php?SiteID=3284&MemID=4534 Informačná tabuľa – US War Memorials] * [https://kronika-airwarsk.blogspot.com/2013/01/usaaf-26121944.html Kronika leteckej vojny nad Slovenskom] {{Portál|Letectvo}} [[Kategória:Letecká vojna nad Slovenskom počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Letecké nehody]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Hatalov]] [[Kategória:Budkovce (okres Michalovce)]] juwceoecfdtf7h9l17dnfkp465uatnv 0 737600 8199950 8156873 2026-04-18T05:51:03Z Martingazak 234259 Zdroj 8199950 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským |popis udalosti=Komunistický politický proces |dátum=20.{{--}}27. november [[1952]] |obrázok=Rudolf_Slansky_1901_1952.png |popis obrázka=[[Rudolf Slánský]] pred súdom |štát=Československo |miesto=Praha |príčina=Roztržka [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhosláviou]] a [[Izrael|Izraelom]]<br/> Stalinova snaha ovládnuť východoeurópske komunistické strany |typ=Vykonštruovaný politický proces |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia= [[Rudolf Slánský]] (trest smrti) * [[Vladimír Clementis]] (trest smrti) * [[Otto Fischl]] (trest smrti) * [[Josef Frank (politik)|Josef Frank]] (trest smrti) * [[Ludvík Frejka]] (trest smrti) * [[Bedřich Geminder]] (trest smrti) * [[Rudolf Margolius]] (trest smrti) * [[Bedřich Reicin]] (trest smrti) * [[André Simone]] (trest smrti) * [[Otto Šling]] (trest smrti) * [[Karel Šváb]] (trest smrti) * [[Vavro Hajdů]] (doživotie) * [[Eugen Löbl]] (doživotie) * [[Artur London]] (doživotie) }} '''Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským''' (''{{vjz|ces|Proces s vedením protistátního spikleneckého centra v čele s Rudolfem Slánským}}'') známy aj pod kratším menom '''Proces so Slánským''', bol vykonštruovaný komunistický politický proces konaný v [[Česko-Slovensko|Československu]] v roku [[1952]].<ref name="UPN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. - 27. november 1952 – Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom. Rudolf Slánský a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-%E2%80%93-27-november-1952---proces-s-tzv-protistatnym-sprisahaneckym-centrom-rudolf-slansky-a-spol/ | dátum prístupu = 2025-10-05 | priezvisko = Kinčok | meno = Branislav | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref> K procesu došlo na nátlak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] po jeho spore s juhoslovanským vedením komunistickej strany a roztržke s Izraelom, podozrenia voči obvineným boli podľa viacerých zdrojov priživené aj provokáciami západných tajných služieb (operácie [[operácia Splinter Factor|Splinter Factor]]<ref name="OSF">{{Citácia knihy|titul=Operation Splinter Factor|priezvisko=Stewart|meno=Steven|vydavateľ=‎Lippincott|rok=1974|isbn=978-0397009824}}</ref><ref name="Talbot">{{Citácia knihy|titul=The Devil's Chessboard: Allen Dulles, the CIA, and the Rise of America's Secret Government|priezvisko=Talbot|meno=David|vydavateľ=Harper Perennial|rok=2016|isbn=978-0062276179}}</ref> a [[Operácia Splinter Factor#„Velký_metař“|Velký metař]]<ref name="Pernes"> {{Citácia knihy | priezvisko = Lukeš | meno = Igor | prekladatelia = | titul = Politické procesy v československu po roce 1945 a „případ Slánský“ | kapitola zborník = Operace Veľký metař | vydanie text = | miesto = Brno | vydavateľ = ÚSD AV ČR{{--}}Nakladatelství Prius | rok = 2005 | isbn= | strany = }} </ref>{{rp|59-85}}). Proces nasledoval po procese s [[László Rajk|László Rajkom]] v [[Maďarská ľudová republika|Maďarsku]] a [[Trajčo Kostov|Trajčo Kostovom]] v [[Bulharská ľudová republika|Bulharsku]]. Hlavným obvineným mal byť pôvodne [[Vladimír Clementis]], no v priebehu vyšetrovania sa ním stal [[Rudolf Slánský]], v rokoch [[1949]]{{--}}[[1951]] generálny tajomník [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] a druhý muž komunistickej strany. Všetci obvinení sa v rámci zrežírovaného súdneho konania priznali k vine a požadovali pre seba prísne tresty. Bolo vynesených a vykonaných 11 rozsudkov smrti a tri rozsudky doživotia. Proces prebiehal od [[20. november|20. novembra]] do [[27. november|27. novembra]] [[1952]].<ref name="UPN"/> ==Pozadie== Proces bol skonštruovaný na výstrahu a varovanie všetkým komunistickým štátom proti odchýlkam od [[Sovietsky zväz|sovietskej]] politiky. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] chcel zabrániť odcudzeniu ďalších ľudovodemokratických štátov, ako sa podarilo [[Josip Broz Tito|Titovi]] v Juhoslávii. K procesu došlo za podpory maďarských komunistov, ktorí poukazovali na to, že odsúdení v procese s [[László Rajk|László Rajkom]] (september [[1949]]) mali kontakty s československými komunistami. Aby bol efekt výstrahy čo najsilnejší, boli vybraní členovia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] z najvyšších straníckych miest. Keď [[Sovietsky zväz]] stratil možnosť ovplyvniť politiku [[Izrael|Izraela]] cez ľavicové hnutie po voľbách v januári [[1949]], sovietska politika zaujala proarabské stanovisko a bola zahájená antisemitská propagandistická kampaň. Tento postoj tiež neskôr ovplyvnil výber obžalovaných v procese so [[Rudolf Slánský|Slánským]].<ref name="UPN"/> ==Vlna zatýkanie a proces== [[Súbor:Proces Rudolf Slansky.jpg|náhľad|vpravo|Titulná strana slovenskej verzie knižného vydania súdnej zápisnice Procesu s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským vydanej ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1953]] Prvý zatknutý, [[Eugen Löbl]], námestník ministra zahraničného obchodu, bol uväznený a vypočúvaný už na jeseň [[1949]]. V októbri [[1950]] nasledoval brnenský tajomník [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] [[Otto Šling]]. Zatýkanie pokračovalo v roku [[1951]], v januári bol zatknutý minister zahraničných vecí [[Vladimír Clementis]] a jeho námestník [[Artur London]], vo februári [[Karel Šváb]], námestník ministra národnej bezpečnosti. Pozícia [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] v rámci strany bola dlho zdanlivo bezpečná a ešte v júli [[1951]] boli s veľkou pompou a oficiálnymi poctami oslavované jeho 50. narodeniny. Čoskoro potom však [[Rudolf Slánský|Slánský]] začal byť vo vnútri najužšieho straníckeho vedenia vystavovaný útokom pre nedostatočnú bdelosť a nedôsledný postup v boji proti vnútornému nepriateľovi, začiatkom septembra bol potom po vynútenej sebakritike zbavený funkcie generálneho tajomníka (ktorá bola oficiálne zrušená) a inštalovaný na podradnejšie miesto vicepremiéra. [[11. november|11. novembra]] [[1951]] prišiel do [[Praha|Prahy]] inkognito [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinov]] blízky spolupracovník [[Anastáz Ivanovič Mikojan|Anastáz Mikojan]] s pokynom od [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]], aby bol [[Rudolf Slánský|Slánský]] bezodkladne zatknutý.<ref name="metar">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zpackaná operace Velký metař. | url = https://www.novinky.cz/veda-skoly/421043-zpackana-operace-velky-metar.html | dátum prístupu = 2025-10-05 | dátum vydania = 2016-11-20 | vydavateľ = Novinky.cz}}</ref> [[Klement Gottwald]], pod sovietskou hrozbou, že sám bude do sprisahania vtiahnutý, dal v novembri [[1951]] súhlas na zatknutie svojho priateľa [[Rudolf Slánský|Slánského]], generálneho tajomníka ÚV KSČ . Sovietski poradcovia s pomocou [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] zahrnuli do „sprisahania“ škálu osobností: od stalinistov [[Karel Šváb|Švába]] a [[Bedřich Reicin|Reicina]] cez umiernených komunistov [[Vladimír Clementis|Clementisa]] a Franka, až po neangažujúcich sa profesionálnych expertov, ako boli Margolius a Frejka, a nakoniec aj [[Rudolf Slánský|Slánského]], ktorý bol istý čas za prípravu procesov zodpovedný. Po mesiacoch fyzického nátlaku a nekonečných výsluchov sa obžalovaní prvýkrát zišli na Štátnom súde, ktorého pojednávanie sa konalo v hlavnej pražskej súdnej sieni na Pankráci. Súd sa konal od [[20. november|20.]] do [[27. november|27. novembra]] [[1952]].<ref name="proces"/> Hlavným prokurátorom bol [[Jozef Urválek]]. Boli obvinení zo špionáže, trockizmu, titoizmu, sprisahania proti republike a záškodníctvu, a boli popísaní ako nepriatelia československého ľudu a sionistickí, buržoázne nacionalistickí zradcovia.<ref name="proces"/> Jedenásť zo štrnástich obžalovaných bolo označených ako osoby židovského pôvodu. [[Vladimír Clementis|Clementis]] bol Slovák, [[Karel Šváb|Šváb]] a [[Josef Frank|Frank]] Česi bez židovských koreňov.<ref name="proces"/>{{rp|6}} Všetci obžalovaní sa museli naučiť naspamäť svoje výpovede, ktoré im boli napísané ich vyšetrovateľmi, a než nastalo hlavné súdne pojednávanie, boli z nich niekoľkokrát skúšaní. Počas pojednávania sa obvinení priznali ku všetkým zločinom a žiadali prísne tresty. Proces mal v Československu veľký ohlas; rozsudky podporovalo cez 8&nbsp;500 petícií a väčšina z nich žiadala smrť pre všetkých obžalovaných. [[Rudolf Slánský]] bol navyše obviňovaný zo zločinov spáchaných počas jeho pôsobenia na Slovensku počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], kde sa údajne snažil podriadiť pokrokové revolučné partizánske oddiely „reakčnému“ veleniu československej armády vedenému generálom [[Ján Golian (generál)|Golianom]].<ref name="proces"/>{{rp|55}} Umožnil pôsobenie rozkladných živlov medzi partizánmi (Laušman, [[Jozef Trojan|Trojan]]).<ref name="proces"/>{{rp|56}} Zároveň mal nechať počas [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier|povstaleckého ústupu cez Chabenec]] zamrznúť a okradnúť komunistického politika [[Jan Šverma|Jána Švermu]].<ref name="proces"/>{{rp|57}} Pri vyšetrovaní [[Bedřich Reicin|Bedřicha Reicina]] vyšla najavo skutočná [[Bedřich Reicin|Reicinova]] trestná činnosť z obdobia, keď stál na čele [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] (provokácia, násilné metódy vyšetrovania, fyzická likvidácia niektorých osôb atď.). Na odporúčanie sovietskych poradcov Gromova a Petuchova bolo ich uverejnenie zamietnuté s tým, že nie je vhodné s nimi zoznamovať širšiu verejnosť. [[Bedřich Reicin|Reicin]] bol obvinený, že ako zástupca ministra obrany spolu so [[Rudolf Slánský|Slánským]] ''„sabotovali výstavbu armády na pokyn svojich pánov takým spôsobom, aby nemohla brániť slobodu, samostatnosť a nezávislosť vlasti“''.<ref name="proces"/>{{rp|33-34}} Bol obviňovaný a na procese priznal, že sa po zatknutí v roku [[1939]] stal agentom [[Gestapo|gestapa]], vyzradil informácie o funkcionároch [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], nasadil gestapo na stopu [[Julius Fučík|Juliusa Fučíka]]{{#tag:ref|O nezmyselnosti obvinenia svedčí fakt, že Bedřich Reicin emigroval do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] [[11. október|11. októbra]] [[1940]]. [[Julius Fučík|Julius Fučík]] bol zatknutý [[24. apríl|24. apríla]] [[1942]].|group="pozn."}} a do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] bol vyslaný ako agent [[Gestapo|gestapa]].<ref name="proces"/>{{rp|488-491}} Priznal, že po návrate do Československa už ako prednosta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]] dodával spravodajské informácie angloameričanom, pričom mu pomáhali najmä náčelník generálneho štábu [[generál|gen.]] Boček a [[generál|gen.]] Dr. [[Anton Rašla]].<ref name="proces"/>{{rp|492}} Po [[februárový prevrat|víťaznom februári]] dosadzoval podľa priznania do armády „živly“ a sabotoval februárovú očistu armády.<ref name="proces"/>{{rp|502}} Priznal, že vďaka svojej gestapáckej minulosti bol nútený pristúpiť na spoluprácu s juhoslovanskou rozviedkou a odovzdávať im vojenské informácie. Zároveň doznal, že v roku [[1946]] umožnil Američanom odcudziť ''„štěchovický archív“'', ktorý mal obsahovať aj Reicinov konfidentský zväzok.<ref name="proces"/>{{rp|555}} V prípade [[Vladimír Clementis|Vladimíra Clementisa]] sa tento priznal, že bol francúzskym a britským agentom<ref name="proces"/>{{rp|150}} a sabotoval komunistickú čistku na ministerstve zahraničných vecí. <ref name="proces"/>{{rp|166}} Ako buržoázny nacionalista domáhal zvýšených právomocí pre slovenské orgány.<ref name="proces"/>{{rp|182}} Proti [[Vladimír Clementis|Clementisovi]] svedčil v otázke buržoázneho nacionalizmu [[Laco Novomeský]], sám obvinený a neskôr odsúdený na 10 rokov za buržoázny nacionalizmus v [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]].<ref name="proces"/>{{rp|177-179}} Jedenásť obvinených bolo odsúdených na trest smrti, traja dostali doživotie – čo bol (za hranicami [[Sovietsky zväz|ZSSR]]) najvyšší počet takto tvrdých trestov, udelených v jedinom procese.<ref name="Margolius"/> O vine a treste sa rozhodlo na [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] a v [[Moskva|Moskve]] – nie na súde.<ref name="Margolius"/> Gottwald odmietol odsúdených omilostiť, poprava sa konala uprostred noci na [[3. december|3. decembra]] [[1952]] v Pankráckej väznici. Popol odsúdených bol rozmetaný príslušníkmi [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] kdesi za Prahou.<ref name="Margolius"/> ==Obžalovaní== Obžalované boli nasledujúce osoby:<ref name="proces"/> {| class="wikitable sortable" ! !! Portrét !! Meno !! Rok narodenia !! Funkcia !! Rozsudok |- | align="center" | 1. || [[File:Slánský - Rudé právo - 19.11.1948.jpg|85px|link=Rudolf Slánský]] || [[Rudolf Slánský]] || align="center" | 1901 || [[Generálny tajomník ÚV KSČ|generálny tajomník KSČ]] || align="center" | trest smrti |- | align="center" | 2. || [[File:Portret Prins Vladimir Clementis, Bestanddeelnr 934-6773 (cropped).jpg|85px|link=Vladimír Clementis]] || [[Vladimír Clementis]] || align="center" | 1902 || [[Seznam ministrů zahraničí Československa|minister zahraničných vecí]] || align="center" | trest smrti |- | align="center" | 3. || [[File:Otto Fischl 1902 1952.png|85px|link=Otto Fischl]] || [[Otto Fischl]] || align="center" | 1902 || námestník ministra financií || align="center" | trest smrti |- | align="center" | 4. || [[File:Bundesarchiv Bild 183-S99194, Berlin, III. SED-Parteitag.jpg|85px|link=Josef Frank (politik)]] || [[Josef Frank (politik)|Josef Frank]] || align="center" | 1909 || zástupca generálneho tajomníka KSČ || align="center" | trest smrti |- | align="center" | 5. || [[File:Frejka01.jpg|85px|link=Ludvík Frejka]] || [[Ludvík Frejka]] || align="center" | 1904 || prednosta národohospodárskeho odboru Kancelárie prezidenta republiky || align="center" | trest smrti |- | align="center" | 6. || [[File:Bedrich_Geminder_1901_1952.png|85px|link=Bedřich Geminder]] || [[Bedřich Geminder]] || align="center" | 1901 || vedúci medzinárodného oddelenia ÚV [[Komunistická strana Československa|KSČ]] || align="center" | trest smrti |- | align="center" | 7. || [[File:Vavro_Hajdu.jpg|85px|link=Vavro Hajdů]] || [[Vavro Hajdů]] || align="center" | 1913 || námestník ministra zahraničných vecí || align="center" | doživotí |- | align="center" | 8. || [[File:Eugen Lobl (1907 1987).jpg|85px|link=Eugen Löbl]] || [[Eugen Löbl]] || align="center" | 1907 || námestník ministra zahraničného obchodu || align="center" | doživotí |- | align="center" | 9. || [[File:Artur_London_1915_1986.png|85px|link=Artur London]] || [[Artur London]] || align="center" | 1915 || námestník ministra zahraničných vecí || align="center" | doživotí |- | align="center" | 10. || [[File:Rudolf Margolius 1913 1952.jpg|85px|link=Rudolf Margolius]] || [[Rudolf Margolius]] || align="center" | 1913 || námestník ministra zahraničného obchodu || align="center" | trest smrti |- | align="center" | 11. || [[File:Bedrich.Reicin.(1911-1952).jpg|85px|link=Bedřich Reicin]] || [[Bedřich Reicin]] || align="center" | 1911 || námestník ministra národnej obrany || align="center" | trest smrti |- | align="center" | 12. || [[File:Andre Simone - Otto Katz (cropped).jpg|85px|link=André Simone]] || [[André Simone]] || align="center" | 1895 || redaktor Rudého práva || align="center" | trest smrti |- | align="center" | 13. || [[File:Otto Sling 1912 1952.jpg|85px|link=Otto Šling]] || [[Otto Šling]] || align="center" | 1912 || vedúci tajomník krajského výboru [[Komunistická strana Československa|KSČ]] v Brne || align="center" | trest smrti |- | align="center" | 14. || [[File:Karel Svab 1904 1952.jpg|85px|link=Karel Šváb]] || [[Karel Šváb]] || align="center" | 1904 || námestník ministra národnej bezpečnosti || align="center" | trest smrti |} ==Vedľajšie obete čistiek== Okrem vynesených trestov smrti mali všetky stranícke čistky aj svoje „vedľajšie“ obete. V rámci Procesu sa Slánským zomrel napríklad za nevyjasnených okolností Ing. [[Svätopluk Rada]], banský profesionál a vládny splnomocnenec pre strategickú ťažbu [[Urán (chemický prvok)|uránovej]] rudy. Ekonomicky a spoločensky boli poškodené manželky a deti odsúdených osôb. Medzi ďalších účastníkov v procese, neskôr obvinení z podobných príčin, patrili aj politici [[Mordechaj Oren]] a [[Šimon Ornstein]]. Príslušníci slovenskej vetvy sprisahania vykonštruovaného vyšetrovateľmi na čele s [[Gustáv Husák|G. Husákom]] a [[Laco Novomeský|Lacom Novomeským]]{{#tag:ref|[[Laco Novomeský]] vypovedal v procese so Slánským ako svedok obžaloby proti [[Vladimír Clementis|Vladimírovi Clementisovi]].<ref name="proces">{{Citácia knihy|titul=Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti v nakladateľstve Orbis|miesto=Praha|rok=1953|strany=589}}</ref>{{rp|177-179}}|group="pozn."}}, ktorá mala rozvrátiť, resp. priamo rozbiť republiku oddelením Slovenska, boli súdení v rámci ďalšieho [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procesu s tzv. „buržoáznymi nacionalistami“]].<ref name="UPN/> K následným politickým procesom patril aj [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.|proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] [[7. december|7.]]{{--}}[[9. december|9. decembra]] [[1953]] pred vojenským kolégiom Najvyššieho súdu v Prahe.<ref name="Bumova">{{Citácia knihy|titul=Sionisti a buržoázni nacionalisti v ŠtB. Prípad Oskar Valášek a spol. (1951 – 1963)|priezvisko=Štelmachovič Bumová|meno=Ivica|vydavateľ=CHRONOS|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89027-50-7}}</ref> ==Slogan „Psovi psiu smrť!“== V správe z ôsmeho (záverečného) dňa procesu bol zrejme prvýkrát použitý básnikom [[Ivan Skála|Ivanom Skálom]] slogan ''„Psovi psiu smrť!“''.<ref name="Skala">{{Citácia periodika|titul=SKÁLA, Ivan. Tři lavice|periodikum=Rudé právo|priezvisko=Skála|meno=Ivan|dátum=1952-11-28|ročník=33|strany=4|url=https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1952/11/28/2.png|dátum prístupu=2025-10-05}}</ref> Podľa dostupnej literatúry je autorstvo mylne pripisované aj iným umelcom ([[Ivan Olbracht|Ivanovi Olbrachtovi]], [[Marie Pujmanová|Márii Pujmanovej]]<ref name="Pujmanova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novinky | url = www.hostyn.cz | dátum prístupu = 2025-10-05 | dátum archivácie = 2012-09-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120904042900/http://www.hostyn.cz/hostyn_old/novinky.htm}}</ref> ). [[Ivan Olbracht|Olbrachtovi]] najskôr preto, že zo súdneho pojednávania písal aj reportáže do [[Rudé právo|Rudého práva]], autorstvo Pujmanovej nemožno doložiť. (''„Psovi psiu smrť“'', ''{{vjz|ces|собаке собачья смерть}}'', je inak staré ruské porekadlo, spomínané v literatúre už roku [[1833]], údajne vyslovil tiež cár [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]], keď sa roku [[1841]] dozvedel o smrti básnika [[Michail Jurievič Lermontov|Lermontova]]).<ref name="Lermontov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = М. Ю. Лермонтов в воспоминаниях современников. | url = http://lermontov.niv.ru/lermontov/vospominaniya/vospominaniya-40.htm | dátum prístupu = 2025-10-05 | priezvisko = Вяземский | meno = П. П. | dátum archivácie = 2013-08-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130829222237/http://lermontov.niv.ru/lermontov/vospominaniya/vospominaniya-40.htm}}</ref> ==Rehabilitácia a vyznamenanie== V roku [[1963]] boli obžalovaní tajne súdne rehabilitovaní za činy, za ktoré boli v procese odsúdení.<ref name="Margolius">{{Citácia knihy|titul=Praha za zrcadlem: Putování 20. stoletím|priezvisko=Margolius|meno=Ivan|vydavateľ=Argo|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7203-947-0}}</ref> Zároveň však rehabilitačné komisie konštatovali, že viacerí z popravených sa dopúšťali vo svojich funkciách nezákonností až zločinov, za ktoré však už po smrti nemohli byť súdení. Toto bolo zohľadnené pri straníckych rehabilitáciách (tzn. prinavrátenie členstva v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]), ktoré boli v niektorých prípadoch zamietnuté ([[Bedřich Reicin]]<ref name="MallotaReicin">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3506-6|kapitola=Bedřich Reicin|zväzok=III}}</ref>{{rp|269}}, Karel Šváb<ref name="MallotaSvab">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3506-6|kapitola=Karel Šváb|zväzok=III}}</ref>{{rp|653}}, samotný [[Rudolf Slánský]] bol súdne rehabilitovaný v roku [[1963]], no stranícke členstvo mu bolo prinavrátené až v roku [[1968]]<ref name="MallotaSlansky">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3506-6|kapitola=Rudolf Slánský|zväzok=III}}</ref>{{rp|454}}). Až v roku [[1968]] bola československá verejnosť o týchto skutočnostiach podrobnejšie informovaná. Prezident [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] udelil [[30. apríl|30. apríla]] [[1968]] niektorým odsúdeným vyznamenanie:<ref name="pravo2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čest a sláva vyznamenaným! Propůjčení řádů | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1968/4/30/1.png | dátum prístupu = 2025-10-05 | dátum vydania = 1968-04-30 | vydavateľ = Rudé právo}}</ref> * [[Vladimír Clementis]], Hrdina ČSSR, in memoriam * [[Josef Frank]], Hrdina ČSSR, in memoriam * [[Ludvík Frejka]], [[Rad republiky]], in memoriam * [[Vavro Hajdů]], [[Rad republiky]] * [[Artur London]], [[Rad republiky]] * [[Rudolf Margolius]], [[Rad republiky]], in memoriam * [[André Simone]], [[Rad republiky]], in memoriam * [[Bedřich Geminder]], [[Rad práce]], in memoriam * [[Eugen Löbl]], [[Rad práce]] ==Nález filmového záznamu procesu== [[15. marec|15. marca]] [[2018]] bolo v priestoroch bývalého Výskumného ústavu kovov v [[Panenské Břežany|Panenských Břežanoch]] insolvenčným správcom v spolupráci s historikom [[Petr Blažek|Petrom Blažkom]] a režisérom [[Martin Vadas|Martinom Vadasom]] nájdených 20 skladových debien s filmovým materiálom. Jedná sa o záznam procesu so Slánským, ktorý tu bol zrejme ukrytý čoskoro po zamatovej revolúcii a o ktorého existencii sa iba špekulovalo. Materiály prevzal [[Národný filmový archív]], neskôr ich musel odovzdať [[Národný archív|Národnému archívu]].<ref name="iRozhlas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unikátní archivní objev. Stará továrna ukrývala ztracené filmy z procesu se Slánským | url = https://www.irozhlas.cz/veda-technologie/historie/proces-se-slanskym-rudolf-slansky-filmove-materialy-nalez_1803201926_dbr | dátum prístupu = 2025-10-05 | dátum vydania = 2018-03-20 | vydavateľ = iRozhlas}}</ref><ref name="Veteskova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Běžel mi mráz po zádech,' říká žena, která objevila desítky let ztracené záběry procesu se Slánským | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/slansky-rudolf-kscm-procesy_1803221310_gol | dátum prístupu = 2025-10-05 | priezvisko = Vetešková | meno = Michaela | vydavateľ = iRozhlas}}</ref><ref name="Vadas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KDO JINÉMU JÁMU Rudolf Slánský. Filmový dokument. | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/12505569593-kdo-jinemu-jamu-rudolf-slansky/21856226694/ | dátum prístupu = 2025-10-05 | priezvisko = Vadas | meno = Martin | dátum vydania = 2020-11-23 | vydavateľ = ČT}}</ref> Časť archívov bola využitá pre dokument „KTO INÉMU JAMU Rudolf Slánský“ scenáristu a režiséra [[Martin Vadas|Martina Vadasa]] (2020). Tento film bol v roku [[2021]] nominovaný na [[Český lev|Českého leva]] ČFTA v kategórii dokumentárny film.<ref name="Vadas"/> „Le Procès – Praha 1952“, francúzsky dokumentárny film režisérky Ruth Zylberman pre ARTE France & Pernel Media mal svetovú premiéru [[18. január|18. januára]] [[2022]] na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov FIPADOC v Biarritze . Nový film bol založený na filmových a zvukových materiáloch, nájdených v Panenských Brežanoch. Režisérka rozpráva proces prostredníctvom potomkov troch odsúdených: dcéry a vnuka [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]], syna a vnučky [[Rudolf Margolius|Rudolfa Margolia]], oboch po procese popravených, a troch detí [[Artur London|Artura Londona]], odsúdeného na doživotie.<ref name="Zylberman">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le Procès - Prague 1952 | url = https://www.fipadoc.com/en/film/le-proces-prague-1952 | dátum prístupu = 2025-10-05}}</ref> == V umení == Kniha [[Artur London|Artura Londona]], jedného z troch preživších, „L'aveu“{{--}}Doznání sa stala bestsellerom na francúzskom knižnom trhu roku [[1968]].<ref name="London">{{Citácia knihy|titul=Doznání|priezvisko=London|meno=Artur|vydavateľ=Československý spisovatel|miesto=|isbn=80-202-0213-7|priezvisko2=London|meno2=Lise}}</ref> Iróniou osudu priviezol rukopis knihy [[Artur London|London]] do [[Praha|Prahy]] [[21. august|21. augusta]] [[1968]], v deň vpádu vojsk [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|Varšavskej zmluvy do Československa]]. Kniha v roku [[1969]] vyšla aj v Československu, ale film „L'aveu“{{--}}Doznání{{--}}ktorého realizácia bola už dohovorená{{--}}nakoniec nakrútil režisér [[Costa-Gavras]] vo Francúzsku.<ref name="csfd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doznání | url = https://www.csfd.cz/film/1732-doznani/prehled/ | dátum prístupu = 2025-10-05 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref> V roku [[1968]] vydal knižne svoje spomienky „Svedectvo o procese s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským“ aj [[Eugen Löbl]].<ref name="Lobl">{{Citácia knihy|titul=Svedectvo o procese s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|priezvisko=Löbl|meno=Eugen|vydavateľ=Vydavateľstvo politickej literatúry|rok=1968}}</ref> Český historický seriál ''[[České století]]'' režiséra [[Robert Sedláček|Roberta Sedláčka]] v 5. dieli ''Zabíjení soudruha'' z roku [[2013]] zobrazuje osud [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] od popravy [[Milada Horáková|Milady Horákovej]] až do jeho popravy po procese.<ref name="stoleti">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zabíjení soudruha (1951) (E05) | url = https://www.csfd.cz/film/321831-ceske-stoleti/452173-zabijeni-soudruha-1951/prehled/ | dátum prístupu = 2025-10-06 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Klement Gottwald]] * [[László Rajk]] * [[Operácia Splinter Factor]] * [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]] * [[Proces so skupinou Milady Horákovej]] * [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] * [[Rudolf Slánský]] * [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] ==Iné projekty== {{Projekt|commonscat=Slánský trial}} ==Externé odkazy== * [https://web.archive.org/web/20200716102906/https://old2.nacr.cz/fondy-a-pomucky/proces-slansky/ Zvukové a filmové záznamy procesu na stránkách Národního archivu] * [https://www.slavne-dny.cz/episode/10004217/den-kdy-zacal-proces-s-rudolfem-slanskym-20-listopad Dokument: 20. 11. 1952 Den, kdy začal proces s Rudolfem Slánským] ==Zdroj== {{Preklad|cs|Proces se Slánským|25224524}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Slánský]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1952 v Česko-Slovensku]] 7ujlkgvpq0uuk0uwfz7nujv4tquza3c 0 737691 8199857 8197250 2026-04-17T18:54:45Z 321fire 115544 nbsp 8199857 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Majstrovstvá sveta vo futbale žien |rok=1999 |obrázok=Logo 1999 FIFA Women's World Cup.svg |usporiadateľ=Spojené štáty |dátum=19. jún – 10. júl 1999 |počet tímov=16 |počet konfederácií=6 |počet štadiónov=8 |počet miest=8 |víťaz={{USA|fz|1}} (2. titul) |druhý={{CHN|fz|1}} |tretí={{BRA|fz|1}} |počet zápasov=32 |počet gólov=123 |návštevnosť=1214221 |najlepší strelec={{minivlajka|Brazília}} Sissi<br>{{minivlajka|Čína}} Sun Wen<br>(po 7 gólov |hráč={{minivlajka|Čína}} Sun Wen |predchádzajúci=[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1995|1995]] |nasledujúci=[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003|2003]] }} '''Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999''' bol 3. ročník [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstiev sveta vo futbale žien]], ktoré sa uskutočnili od 19. júna do 10. júla 1999 v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Titul vyhrali {{USA|fz}}, čo bol ich druhý titul majsteriek sveta. Turnaj bol najúspešnejším ženským turnajom čo sa týka návštevnosti, televíznej sledovanosti a záujmu verejnosti. Tento ročník bol prvým, v ktorom súťažilo 16 národných tímov a prvým, na ktorom boli všetky rozhodkyne ženy. Zápasy sa hrali na veľkých štadiónoch, pretože sa očakávala veľká účasť po úspešnom ženskom olympijskom turnaji v roku 1996. Priemerná návštevnosť bola 37319 divákov na zápas a spolu za turnaj to bolo 1&nbsp;214&nbsp;211, bol to rekord, ktorý vydržal do roku 2015. Turnaj zarobil 4 milióny dolárov s rozpočtom 30 miliónov. Finálový zápas sa hral na štadióne Rose Bowl v [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]] a mal 90&nbsp;185 divákov, čím sa stanovil rekord v počte divákov na ženskom športovom podujatí. {{USA|fz}} porazili vo finále [[Čínske národné ženské futbalové družstvo|Čínu]] po [[Penaltový rozstrel|penaltách]] 5:4. Turnaj sa stal prelomovým momentom pre ženský futbal v USA; zvýšil záujem a účasť v ženskom futbale. Po skončení turnaja vznikla nová profesionálna liga, ktorá fungovala 3 roky a bola zrušená pre finančné problémy. == Dejiská == Dejiská turnaja boli oznámené 19. novembra 1997, medzi nimi bolo 5 veľkých štadiónov na americký futbal, ktoré sa použili aj na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|majstrovstvá sveta mužov 1994]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=PLUS: SOCCER; Women's World Cup At Giants Stadium (Published 1997)|url=https://www.nytimes.com/1997/11/20/sports/plus-soccer-women-s-world-cup-at-giants-stadium.html|dátum=1997-11-20|dátum prístupu=2025-10-06|jazyk=en|periodikum=The New York Times}}</ref> Finálový zápas sa hral na štadióne Rose Bowl v [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]] a otvárací zápas na štadióne Giants Stadium v East Rutherford, [[New Jersey]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rose Bowl Gets Women's Final | url = https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1997-nov-19-sp-55485-story.html | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 1997-11-19 | dátum prístupu = 2025-10-06 | jazyk = en-US}}</ref> Organizátori odhadli návštevnosť na 25&nbsp;000 divákov na zápas, zápasy [[Národné ženské futbalové družstvo USA|Spojených štátov]] a vyraďovacej fázy budú skoro vypredané.<ref name=":0" /> Predpredaj vstupeniek začal v októbri [[1997]] a do apríla [[1999]] sa predalo cez 300&nbsp;000 vstupeniek.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hong, Mangan,|meno=|titul=Soccer, Women and Sexual Liberation: Kicking Off a New Era|vydavateľ=Frank Cass Publishers|miesto=Portland, Oregon|isbn=978-0-7146-8408-6|strany=10-13|url archívu=https://en.wikipedia.org/wiki/1999_FIFA_Women%27s_World_Cup#Background}}</ref> Začiatkom júna to už bolo 500&nbsp;000. Počas otváracieho víkendu sa hralo 8 zápasov na 4 štadiónoch a prilákali 134&nbsp;236 divákov, čím prekonali rekord z majstrovstiev sveta 1995. Zápas medzi Spojenými štátmi a Dánskom videlo 78&nbsp;972 divákov čím sa prekonal rekord v počte divákov na ženskom športovom podujatí;<ref>{{Citácia periodika|titul=WOMEN'S WORLD CUP; Bigger Crowds Watching Better Play (Published 1999)|url=https://www.nytimes.com/1999/06/22/sports/women-s-world-cup-bigger-crowds-watching-better-play.html|dátum=1999-06-22|dátum prístupu=2025-10-06|jazyk=en|periodikum=The New York Times}}</ref> tento rekord bol prekonaný finálovým zápasom medzi [[Národné ženské futbalové družstvo USA|Spojenými štátmi]] a [[Čínske národné ženské futbalové družstvo|Čínou]], kde bolo 90&nbsp;185 divákov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sports of The Times; No Goals Scored, Two Champions, A Bright Future (Published 1999)|url=https://www.nytimes.com/1999/07/11/sports/sports-of-the-times-no-goals-scored-two-champions-a-bright-future.html|dátum=1999-07-11|dátum prístupu=2025-10-06|jazyk=en|periodikum=The New York Times}}</ref> {| class="wikitable" |+ ![[Los Angeles]] ([[Pasadena (Kalifornia)|Pasadena]], [[Kalifornia]]) ![[San Francisco]] (Stanford, [[Kalifornia]]) ![[Washington, D.&nbsp;C.|Washington, D.C.]] (Landover, [[Maryland]]) !New Jersey (East Rutherford, [[New Jersey]]) |- |Rose Bowl |Stanford Stadium |Jack Kent Cooke Stadium |Giants Stadium |- |Kapacita: 95 542 |Kapacita: 85 429 |Kapacita: 80 116 |Kapacita: 77 716 |- |[[Súbor:Rose Bowl aerial.jpg|stred|250px]] |[[Súbor:StanfordStadium2004.jpg|stred|250px]] |[[Súbor:Fedexfieldsat.png|stred|250px]] |[[Súbor:Giants Stadium aerial crop.jpg|stred|250px]] |- ! colspan="4" |{{LocMap+|Spojené štáty|float=center|width=500|places={{LocMap~|Spojené štáty|lat=41.862222|long=-87.616667|label=[[Chicago]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=34.05|long=-118.25|label=[[Los Angeles]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=38.904722|long= -77.016389|label=[[Washington, D.C.]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=40.817097|long=-74.085024|label=[[East Rutherford, New Jersey]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=37.783333|long=-122.416667|label=[[San Francisco]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=42.360278|long=-71.057778|label=[[Boston (Massachusetts)|Boston]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=45.52|long=-122.681944|label=[[Portland (Oregon)|Portland]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=37.336111|long=-121.890556|label=[[San José (Kalifornia)|San José]]|position=bottom}}}} |- ![[Chicago]] ![[Boston (Massachusetts)|Boston]] (Foxborough, [[Massachusetts]]) ![[Portland (Oregon)|Portland]] ![[San José (Kalifornia)|San Jose]] |- |Soldier Field |Foxboro Stadium |Civic Stadium |Spartan Stadium |- |Kapacita: 65 080 |Kapacita: 58 868 |Kapacita: 27 396 |Kapacita: 26 000 |- |[[Súbor:Soldier Field Chicago aerial view.jpg|stred|250px]] |[[Súbor:Foxborostade crop.png|stred|250px]] |[[Súbor:PGEParkpano (cropped).jpg|250px]] |[[Súbor:SPStaSJ.jpg|stred|250px]] |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999}} Na tomto turnaji sa predstavilo 16 národných tímov. Debut mali {{GHA|fz}}, {{MEX|fz}}, {{PRK|fz}} a {{RUS|fz}}. Najlepších 7 štvrťfinalistov sa kvalifikovalo na [[Letné olympijské hry 2000]], spolu s Austráliou ako usporiadateľom.<ref>{{Citácia periodika|titul=FIFA Women's World Cup France 2019™ - News - Front-runners advance at Women's World Cup - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/womensworldcup/news/front-runners-advance-women-world-cup-70920|periodikum=www.fifa.com|dátum prístupu=2025-10-06|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20190512171520/https://www.fifa.com/womensworldcup/news/front-runners-advance-women-world-cup-70920}}</ref> [[Súbor:FIFA_Womens_World_Cup_1999.png|náhľad|500x500bod|Kvalifikované tímy a ich výsledok]] Spojené štáty boli kvalifikované automaticky ako usporiadateľ. Zvyšné krajiny sa kvalifikovali cez turnaje, ktoré usporiadali jednotlivé konfederácie v rokoch 1997 a 1998. 63 národných tímov odobrali 141 kvalifikačných zápasov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1999 FIFA Women's World Cup Qualifying Overview | url = http://wwc99.fifa.com/english/competition/qualify.html | vydavateľ = wwc99.fifa.com | dátum prístupu = 2025-10-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20010422120420/http://wwc99.fifa.com/english/competition/qualify.html}}</ref> FIFA určila 6 miesta pre tímy z [[Únia európskych futbalových zväzov|Európy]], 3 z [[Ázijská futbalová konfederácia|Ázie]], 2 z [[Konfederácia afrického futbalu|Afriky]], a po 1 z [[CONCACAF|Severnej Ameriky]] (okrem usporiadateľa), [[Futbalová konfederácia Oceánie|Oceánie]] a [[Juhoamerická futbalová konfederácia|Južnej Ameriky]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Women's World Cup '99: The world is watching|url=https://www.newspapers.com/article/chicago-tribune-womens-world-cup-99-t/32157857/|periodikum=Chicago Tribune|miesto=Chicago, Illinois|dátum=1999-06-18|dátum prístupu=2025-10-06|strany=214}}</ref> Mexiko sa kvalifikovalo cez play-off medzi tímami na druhých miestach na turnajom v Severnej a Južnej Amerike.<ref name=":1" /> * [[Konfederácia afrického futbalu|Konfederácia afrického futbalu (CAF)]] ** {{NGA|fz|1}} ** {{GHA|fz|1}} * [[Ázijská futbalová konfederácia|Ázijská futbalová konfederácia (AFC)]] ** {{CHN|fz|1}} ** {{JPN|fz|1}} ** {{PRK|fz|1}} * [[Juhoamerická futbalová konfederácia|Juhoamerická futbalová konfederácia (CONMEBOL)]] ** {{BRA|fz|1}} * [[Futbalová konfederácia Oceánie|Futbalová konfederácia Oceánie (OFC)]] ** {{AUS|fz|1}} * [[Únia európskych futbalových zväzov|Únia európskych futbalových zväzov (UEFA)]] ** {{DEN|fz|1}} ** {{GER|fz|1}} ** {{RUS|fz|1}} ** {{NOR|fz|1}} ** {{SWE|fz|1}} ** {{ITA|fz|1}} * [[CONCACAF|Konfederácia futbalovej asociácie Severnej, Strednej Ameriky a Karibiku (CONCACAF)]] ** {{CAN|fz|1}} ** {{MEX|fz|1}} ** {{USA|fz|1}} == Rozhodcovia turnaja == FIFA uverejnila konečný zoznam rozhodcov 13. apríla 1999.<ref>{{Citácia periodika|titul=FIFA Women's World Cup France 2019™ - News - Match Officials for 1999 FIFA Women’s World Cup Appointed - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/womensworldcup/news/match-officials-for-1999-fifa-women-world-cup-appointed-70649|periodikum=www.fifa.com|dátum prístupu=2025-10-07|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20190512024258/https://www.fifa.com/womensworldcup/news/match-officials-for-1999-fifa-women-world-cup-appointed-70649}}</ref> Rozhodkyňa sa Juliana Akuteye z Ghany ako jediná zo zoznamu nezúčastnila turnaja. Američanka Kari Seitz bola vybratá v júny ako náhrada za inú rozhodkyňu, ktorej neudelili víza na cestovanie do USA.<ref>{{Citácia periodika|titul=From Brighton to World Cup|url=https://www.newspapers.com/article/detroit-free-press-from-brighton-to-worl/31478460/|periodikum=Detroit Free Press|miesto=Detroit, Michigan|dátum=1999-07-10|dátum prístupu=2025-10-07|strany=18}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=FIFA Women's World Cup France 2019™ - News - WWC99: List of referees and assistant referees - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/womensworldcup/news/wwc99-list-referees-and-assistant-referees-70859|periodikum=www.fifa.com|dátum prístupu=2025-10-07|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20190608170637/https://www.fifa.com/womensworldcup/news/wwc99-list-referees-and-assistant-referees-70859}}</ref> '''Rozhodkyne''' * [[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]]: ** {{Minivlajka|Južná Kórea}}Im Eun-ju ** {{Minivlajka|Čína}}Zuo Xiudi * [[Konfederácia afrického futbalu|CAF]]: ** {{Minivlajka|Nigéria}}Bola Elizabeth Abidoye ** {{Minivlajka|Senegal}}Fatou Gaye * [[CONCACAF]]: ** {{Minivlajka|Kanada}}Sonia Denoncourt ** {{Minivlajka|USA}}Sandra Hunt ** {{Minivlajka|Kanada}}Kari Seitz ** {{Minivlajka|Mexiko}}Virginia Tovar * [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]]: ** {{Minivlajka|Venezuela}}Marisela de Fuentes ** {{Minivlajka|Brazília}}Maria Edilene Siqueira ** {{Minivlajka|Kolumbia}}Martha Toro Pardo * [[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]]: ** {{Minivlajka|Austrália}}Tammy Ogston * [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]: ** {{Minivlajka|Fínsko}}Katriina Elovirta ** {{Minivlajka|Nemecko}}Elke Günthner ** {{Minivlajka|Dánsko}}Gitte Nielsen ** {{Minivlajka|Švajčiarsko}}Nicole Petignat '''Asistentky rozhodkyne''' * [[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]]: ** {{Minivlajka|Čína}}Lu Lijuan ** {{Minivlajka|Severná Kórea}}Ri Song-ok ** {{Minivlajka|Japonsko}}Hisae Yoshizawa * [[Konfederácia afrického futbalu|CAF]]: ** {{Minivlajka|Nigéria}}Adeola Omoleye Adeyemi ** {{Minivlajka|Ghana}}Comfort Cofie * [[CONCACAF]]: ** {{Minivlajka|Trinidad a Tobago}}Boni Bishop ** {{Minivlajka|Mexiko}}María del Socorro Rodríguez ** {{Minivlajka|Panama}}Jackeline Sáez Blanquice * [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]]: ** {{Minivlajka|Brazília}}Ana Bia Batista ** {{Minivlajka|Brazília}}Cleidy Mary Nunes Ribeiro ** {{Minivlajka|Peru}}Ana Isabel Pérez Assante * [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]: ** {{Minivlajka|Švédsko}}Susanne Borg ** {{Minivlajka|Nórsko}}Ann Wenche Kleven ** {{Minivlajka|Holandsko}}Corrie Kruithof ** {{Minivlajka|Francúzsko}}Ghislaine Peron-Labbé == Losovanie == Losovanie tímov do skupín prebehlo 14 februára 1998 v [[San José (Kalifornia)|San Jose]].<ref>{{Citácia periodika|titul=1999 FIFA Women's World Cup draw (Feb. 1999)|url=https://www.newspapers.com/article/the-los-angeles-times-1999-fifa-womens/16184624/|periodikum=The Los Angeles Times|miesto=Los Angeles, California|dátum=1999-02-15|dátum prístupu=2025-10-07|strany=37}}</ref> Vysielalo sa naživo v televízii ESPN počas polčasu priateľského zápasu medzi Spojenými štátmi a ženským výberom sveta.<ref>{{Citácia periodika|titul=1999 FIFA Women's World Cup draw (Feb. 1999)|url=https://www.newspapers.com/article/the-los-angeles-times-1999-fifa-womens/16184624/|periodikum=The Los Angeles Times|miesto=Los Angeles, California|dátum=1999-02-15|dátum prístupu=2025-10-07|strany=37}}</ref> Zápas Spojené štáty prehrali 2:1, čo bola ich prvá porážka viac ako 40 zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World All-Stars Overcome U.S. Home-Turf Advantage | url = https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1999-feb-15-sp-8444-story.html | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 1999-02-15 | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = en-US | meno = Grahame L. | priezvisko = Jones}}</ref> Pri losovaní boli tímy rozdelené do 4 košov. V prvom boli najvyššie hodnotené národné tímy: {{CHN|fz}}, {{GER|fz}}, {{NOR|fz}} a {{USA|fz}}. Ostatné boli rozdelené na základe geografickej polohy, európske tímy v koši B, tímy z južnej Ameriky, Ázie a Oceánie v koši, a zo severnej Ameriky a Afriky v koši D.<ref>{{Citácia periodika|titul=FIFA Women's World Cup France 2019™ - News - Procedures for Women's World Cup Final Draw confirmed - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/womensworldcup/news/procedures-for-women-world-cup-final-draw-confirmed-70513|periodikum=www.fifa.com|dátum prístupu=2025-10-07|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20190512023002/https://www.fifa.com/womensworldcup/news/procedures-for-women-world-cup-final-draw-confirmed-70513}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Kôš A !Kôš B !Kôš C !Kôš D |- |{{USA|fz|1}} |{{DEN|fz|1}} |{{AUS|fz|1}} |{{CAN|fz|1}} |- |{{CHN|fz|1}} |{{ITA|fz|1}} |{{BRA|fz|1}} |{{GHA|fz|1}} |- |{{GER|fz|1}} |{{RUS|fz|1}} |{{JPN|fz|1}} |{{MEX|fz|1}} |- |{{NOR|fz|1}} |{{SWE|fz|1}} |{{PRK|fz|1}} |{{NGA|fz|1}} |} == Skupinová fáza == === Skupina A === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{USA|fz|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=13|ig=1|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Štvrťfinále}} {{turnaj|por=2|tím={{NGA|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=5|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{PRK|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=4|ig=6}} {{turnaj|por=4|tím={{DEN|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=8}} |} {{Futbalbox3|dátum=19. jún 1999|skóre={{ku|3|0}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Sonia Denoncourt {{minivlajka|Kanada}}|mužstvo1={{USA|fz|2}}|mužstvo2={{DEN|fz|1}}|čas=15:00|štadión=Giants Stadium, East Rutherford|divákov=78 972|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/united-states-vs-denmark-group-stage-2|góly1={{gól|17}} [[Mia Hammová|Hamm]] {{gól|73}} Foudy {{gól|89}} Lilly}}{{Futbalbox3|dátum=19. jún 1999|skóre={{ku|1|2}}|polčas=({{ku|0|0}})|rozhodca=Katriina Elovirta {{minivlajka|Fínsko}}|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|mužstvo1={{PRK|fz|2}}|čas=18:30|štadión=Rose Bowl, [[Los Angeles]]|divákov=17 100|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/north-korea-vs-nigeria-group-stage|góly1={{gól|74}} Jo Song-ok|góly2={{gól|50}} Akide {{gól|79}} Nwadike}}{{Futbalbox3|dátum=24. jún 1999|skóre={{ku|7|1}}|polčas=({{ku|6|1}})|rozhodca=Nicole Petignat {{minivlajka|Švajčiarsko}}|mužstvo1={{USA|fz|2}}|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|čas=19:00|štadión=Soldier Field, [[Chicago]]|divákov=65 080|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/united-states-vs-nigeria-group-stage|góly1={{gól|19|vl.}} I. Chiejine {{gól|20}} [[Mia Hammová|Hamm]] {{gól|23}} {{gól|83}} Milbrett {{gól|32}} Lilly {{gól|39}} Akers {{gól|42}} Parlow|góly2={{gól|2}} Okosieme}}{{Futbalbox3|dátum=24. jún 1999|skóre={{ku|3|1}}|polčas=({{ku|2|0}})|rozhodca=Martha Liliana Pardo {{minivlajka|Kolumbia}}|mužstvo2={{DEN|fz|1}}|mužstvo1={{PRK|fz|2}}|čas=18:00|štadión=Civic Stadium, [[Portland (Oregon)|Portland]]|divákov=20 129|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/north-korea-vs-denmark-group-stage|góly1={{gól|15}} Jin Pyol-hui {{gól|39}} Jo Song-ok {{gól|73}} Kim Kum-sil|góly2={{gól|74}} Johansen}}{{Futbalbox3|dátum=27. jún 1999|skóre={{ku|2|0}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Maria Edilene Siqueira {{minivlajka|Brazília}}|mužstvo2={{DEN|fz|1}}|mužstvo1={{NGA|fz|2}}|čas=16:00|štadión=Jack Kent Cooke Stadium, [[Washington, D.C.]]|divákov=22 109|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/nigeria-vs-denmark-group-stage|góly1={{gól|25}} Akide {{gól|81}} Okosieme}}{{Futbalbox3|dátum=27. jún 1999|skóre={{ku|3|0}}|polčas=({{ku|0|0}})|rozhodca=Katriina Elovirta {{minivlajka|Fínsko}}|mužstvo1={{USA|fz|2}}|mužstvo2={{PRK|fz|1}}|čas=19:00|štadión=Foxboro Stadium, [[Boston (Massachusetts)|Boston]]|divákov=50 484|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/united-states-vs-north-korea-group-stage|góly1={{gól|56}} MacMillan {{gól|68}} {{gól|76}} Venturini}} === Skupina B === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{BRA|fz|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=12|ig=4|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Štvrťfinále}} {{turnaj|por=2|tím={{GER|fz|1}}|v=1|r=2|p=0|sg=10|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{ITA|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=3|ig=3}} {{turnaj|por=4|tím={{MEX|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=15}} |} {{Futbalbox3|dátum=19. jún 1999|skóre={{ku|7|1}}|polčas=({{ku|5|1}})|rozhodca=Nicole Petignat {{minivlajka|Švajčiarsko}}|mužstvo1={{BRA|fz|2}}|mužstvo2={{MEX|fz|1}}|čas=17:30|štadión=Giants Stadium, East Rutherford|divákov=78 972|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/brazil-vs-mexico-group-stage-4|góly1={{gól|3}} {{gól|12}} {{gól|90+1}} Pretinha {{gól|29}} {{gól|42}} {{gól|50}} Sissi {{gól|35|p}} Kátia|góly2={{gól|10}} Domínguez}}{{Futbalbox3|dátum=20. jún 1999|skóre={{ku|1|1}}|polčas=({{ku|0|1}})|rozhodca=Bola Elizabeth Abidoye {{minivlajka|Nigéria}}|mužstvo1={{GER|fz|2}}|mužstvo2={{ITA|fz|1}}|čas=16:00|štadión=Rose Bowl, [[Los Angeles]]|divákov=17 100|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/germany-vs-italy-group-stage|góly1={{gól|61|p}} Wiegmann|góly2={{gól|36}} Panico}}{{Futbalbox3|dátum=24. jún 1999|skóre={{ku|2|0}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Gitte Nielsen {{minivlajka|Dánsko}}|mužstvo1={{BRA|fz|2}}|mužstvo2={{ITA|fz|1}}|čas=17:00|štadión=Soldier Field, [[Chicago]]|divákov=65 080|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/brazil-vs-italy-group-stage|góly1={{gól|3}} {{gól|63}} Sissi}}{{Futbalbox3|dátum=24. jún 1999|skóre={{ku|6|0}}|polčas=({{ku|2|0}})|rozhodca=Im Eun-ju {{minivlajka|Južná Kórea}}|mužstvo2={{MEX|fz|1}}|mužstvo1={{GER|fz|2}}|čas=20:30|štadión=Civic Stadium, [[Portland (Oregon)|Portland]]|divákov=20 129|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/germany-vs-mexico-group-stage|góly1={{gól|10}} {{gól|57}} {{gól|90+2}} Grings {{gól|45+1}} Smisek {{gól|49}} Hingst {{gól|89}} Lingor}}{{Futbalbox3|dátum=27. jún 1999|skóre={{ku|3|3}}|polčas=({{ku|1|2}})|rozhodca=Im Eun-ju {{minivlajka|Južná Kórea}}|mužstvo2={{BRA|fz|1}}|mužstvo1={{GER|fz|2}}|čas=13:30|štadión=Jack Kent Cooke Stadium, [[Washington, D.C.]]|divákov=22 109|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/germany-vs-brazil-group-stage|góly1={{gól|8}} Prinz {{gól|46|p}} Wiegmann {{gól|58}} Jones|góly2={{gól|15}} Kátia {{gól|20}} Sissi {{gól|90+4}} Maycon}}{{Futbalbox3|dátum=27. jún 1999|skóre={{ku|0|2}}|polčas=({{ku|0|1}})|rozhodca=Bola Elizabeth Abidoye {{minivlajka|Nigéria}}|mužstvo1={{MEX|fz|2}}|mužstvo2={{ITA|fz|1}}|čas=16:30|štadión=Foxboro Stadium, [[Boston (Massachusetts)|Boston]]|divákov=50 484|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/mexico-vs-italy-group-stage|góly2={{gól|37}} Panico {{gól|51}} Zanni}} === Skupina C === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{NOR|fz|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=13|ig=2|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Štvrťfinále}} {{turnaj|por=2|tím={{RUS|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=10|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{CAN|fz|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=3|ig=12}} {{turnaj|por=4|tím={{JPN|fz|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=1|ig=10}} |} {{Futbalbox3|dátum=19. jún 1999|skóre={{ku|1|1}}|polčas=({{ku|0|1}})|rozhodca=Maria Edilene Siqueira {{minivlajka|Brazília}}|mužstvo1={{JPN|fz|2}}|mužstvo2={{CAN|fz|1}}|čas=19:00|štadión=Spartan Stadium, [[San José (Kalifornia)|San Jose]]|divákov=23 298|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/japan-vs-canada-group-stage|góly1={{gól|64}} Otake|góly2={{gól|32}} Burtini}}{{Futbalbox3|dátum=20. jún 1999|skóre={{ku|2|1}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Zuo Xiudi {{minivlajka|Čína}}|mužstvo1={{NOR|fz|2}}|mužstvo2={{RUS|fz|1}}|čas=16:00|štadión=Foxboro Stadium, [[Boston (Massachusetts)|Boston]]|divákov=14 873|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/norway-vs-russia-group-stage|góly1={{gól|28}} Sandaune {{gól|68}} Pettersen|góly2={{gól|78}} Komarova}}{{Futbalbox3|dátum=23. jún 1999|skóre={{ku|7|1}}|polčas=({{ku|2|1}})|rozhodca=Tammy Ogston {{minivlajka|Austrália}}|mužstvo2={{CAN|fz|1}}|mužstvo1={{NOR|fz|2}}|čas=18:00|štadión=Jack Kent Cooke Stadium, [[Washington, D.C.]]|divákov=16 448|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/norway-vs-canada-group-stage-2|góly1={{gól|8}} {{gól|36}} Aarønes {{gól|49}} Lehn {{gól|54}} Riise {{gól|62}} Medalen {{gól|76}} Pettersen {{gól|87}} S. Gulbrandsen|góly2={{gól|31}} Hooper}}{{Futbalbox3|dátum=23. jún 1999|skóre={{ku|0|5}}|polčas=({{ku|0|1}})|rozhodca=Sandra Hunt {{minivlajka|USA}}|mužstvo1={{JPN|fz|2}}|mužstvo2={{RUS|fz|1}}|čas=18:00|štadión=Civic Stadium, [[Portland (Oregon)|Portland]]|divákov=17 668|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/japan-vs-russia-group-stage|góly2={{gól|29}} Savina {{gól|52}} {{gól|90}} Letyushova {{gól|58}} N. Karasseva {{gól|80}} Barbashina}}{{Futbalbox3|dátum=26. jún 1999|skóre={{ku|1|4}}|polčas=({{ku|0|0}})|rozhodca=Zuo Xiudi {{minivlajka|Čína}}|mužstvo1={{CAN|fz|2}}|mužstvo2={{RUS|fz|1}}|čas=12:00|štadión=Giants Stadium, East Rutherford|divákov=29 401|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/canada-vs-russia-group-stage|góly1={{gól|76}} Hooper|góly2={{gól|54}} Grigorieva {{gól|66}} {{gól|86}} Fomina {{gól|90+1}} O. Karasseva}}{{Futbalbox3|dátum=26. jún 1999|skóre={{ku|4|0}}|polčas=({{ku|3|0}})|rozhodca=Marisela Contreras {{minivlajka|Venezuela}}|mužstvo2={{JPN|fz|1}}|mužstvo1={{NOR|fz|2}}|čas=18:30|štadión=Soldier Field, [[Chicago]]|divákov=34 256|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/norway-vs-japan-group-stage|góly1={{gól|8|p}} Riise {{gól|26|vl.}} Isozaki {{gól|36}} Aarønes {{gól|61}} Mellgren}} === Skupina D === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{CHN|fz|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=12|ig=2|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Štvrťfinále}} {{turnaj|por=2|tím={{SWE|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=6|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{AUS|fz|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=3|ig=7}} {{turnaj|por=4|tím={{GHA|fz|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=1|ig=10}} |} {{Futbalbox3|dátum=19. jún 1999|skóre={{ku|2|1}}|polčas=({{ku|1|1}})|rozhodca=Virginia Tovar {{minivlajka|Mexiko}}|mužstvo1={{CHN|fz|2}}|mužstvo2={{SWE|fz|1}}|čas=17:00|štadión=Spartan Stadium, [[San José (Kalifornia)|San Jose]]|divákov=23 298|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/china-vs-sweden-group-stage|góly1={{gól|17}} Jin Yan {{gól|69}} Liu Ailing|góly2={{gól|2}} Bengtsson}}{{Futbalbox3|dátum=20. jún 1999|skóre={{ku|1|1}}|polčas=({{ku|0|0}})|rozhodca=Kari Seitz {{minivlajka|USA}}|mužstvo1={{AUS|fz|2}}|mužstvo2={{GHA|fz|1}}|čas=19:30|štadión=Foxboro Stadium, [[Boston (Massachusetts)|Boston]]|divákov=14 873|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/australia-vs-ghana-group-stage|góly1={{gól|74}} Murray|góly2={{gól|76}} Gyamfuah}}{{Futbalbox3|dátum=23. jún 1999|skóre={{ku|1|3}}|polčas=({{ku|1|2}})|rozhodca=Fatou Gaye {{minivlajka|Senegal}}|mužstvo2={{SWE|fz|1}}|mužstvo1={{AUS|fz|2}}|čas=20:30|divákov=16 448|štadión=Jack Kent Cooke Stadium, [[Washington, D.C.]]|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/australia-vs-sweden-group-stage|góly1={{gól|32}} Murray|góly2={{gól|8}} Törnqvist {{gól|21}} {{gól|69}} Ljungberg}}{{Futbalbox3|dátum=23. jún 1999|skóre={{ku|7|0}}|polčas=({{ku|3|0}})|rozhodca=Elke Günthner {{minivlajka|Nemecko}}|mužstvo1={{CHN|fz|2}}|mužstvo2={{GHA|fz|1}}|čas=20:30|štadión=Civic Stadium, [[Portland (Oregon)|Portland]]|divákov=17 668|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/china-vs-ghana-group-stage|góly1={{gól|7}} {{gól|21}} {{gól|54}} Sun Wen {{gól|16}} Jin Yan {{gól|82}} {{gól|90+1}} Zhang Ouying {{gól|90+2}} Zhao Lihong}}{{Futbalbox3|dátum=26. jún 1999|skóre={{ku|3|1}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Sandra Hunt {{minivlajka|USA}}|mužstvo1={{CHN|fz|2}}|mužstvo2={{AUS|fz|1}}|čas=14:30|štadión=Giants Stadium, East Rutherford|divákov=29 401|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/china-vs-australia-group-stage-2|góly1={{gól|39}} {{gól|51}} Sun Wen {{gól|73}} Liu Ying|góly2={{gól|66}} Salisbury}}{{Futbalbox3|dátum=26. jún 1999|skóre={{ku|0|2}}|polčas=({{ku|0|0}})|rozhodca=Sonia Denoncourt {{minivlajka|Kanada}}|mužstvo2={{SWE|fz|1}}|mužstvo1={{GHA|fz|2}}|čas=16:00|štadión=Soldier Field, [[Chicago]]|divákov=34 256|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/ghana-vs-sweden-group-stage|góly2={{gól|58}} {{gól|86}} Svensson}} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off8 | RD1-infoA = 1. júl – [[Landover]] | RD1-tím1 = '''{{USA|fz|1}}''' | RD1-skóre1 = '''3''' | RD1-tím2 = {{GER|fz|1}} | RD1-skóre2 = 2 | RD1-infoB = 1. júl – [[Landover]] | RD1-tím3 = '''{{BRA|fz|1}}''' | RD1-skóre3 = '''4 p''' | RD1-tím4 = {{NGA|fz|1}} | RD1-skóre4 = 3 p | RD1-infoC = 30. jún – [[San José (Kalifornia)|San José]] | RD1-tím5 = '''{{NOR|fz|1}}''' | RD1-skóre5 = '''3''' | RD1-tím6 = {{SWE|fz|1}} | RD1-skóre6 = 1 | RD1-infoD = 30. jún – [[San José (Kalifornia)|San José]] | RD1-tím7 = '''{{CHN|fz|1}}''' | RD1-skóre7 = '''2''' | RD1-tím8 = {{RUS|fz|1}} | RD1-skóre8 = 0 | RD2-infoA = 4. júl – [[Stanford]] | RD2-tím1 = '''{{USA|fz|1}}''' | RD2-skóre1 = '''2''' | RD2-tím2 = {{BRA|fz|1}} | RD2-skóre2 = 0 | RD2-infoB = 4. júl – [[Foxborough]] | RD2-tím3 = {{NOR|fz|1}} | RD2-skóre3 = 0 | RD2-tím4 = '''{{CHN|fz|1}}''' | RD2-skóre4 = '''5''' | RD3-infoA = 10. júl – [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadena]] | RD3-tím1 = '''{{USA|fz|1}}''' | RD3-skóre1 = '''0 (5)''' | RD3-tím2 = {{CHN|fz|1}} | RD3-skóre2 = 0 (4) | RD4-infoA = 10. júl – [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadena]] | RD4-tím1 = '''{{BRA|fz|1}}''' | RD4-skóre1 = '''0 (5)''' | RD4-tím2 = {{NOR|fz|1}} | RD4-skóre2 = 0 (4) }} === Štvrťfinále === {{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Nicole Petignat {{minivlajka|Švajčiarsko}}|mužstvo1='''{{CHN|fz|2}}'''|mužstvo2={{RUS|fz|1}}|dátum=30. jún 1999|čas=17:00|štadión=Spartan Stadium, [[San José (Kalifornia)|San Jose]]|divákov=21 411|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/china-vs-russia-quarter-finals|góly1={{gól|37}} Pu Wei {{gól|56}} Jin Yan}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=({{ku|0|0}})|rozhodca=Im Eun-ju {{minivlajka|Južná Kórea}}|mužstvo1='''{{NOR|fz|2}}'''|mužstvo2={{SWE|fz|1}}|dátum=30. jún 1999|čas=19:30|štadión=Spartan Stadium, [[San José (Kalifornia)|San Jose]]|divákov=21 411|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/norway-vs-sweden-quarter-finals|góly1={{gól|51}} Aarønes {{gól|58}} Pettersen {{gól|72|p}} Riise|góly2={{gól|90+1}} Moström}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=({{ku|1|2}})|rozhodca=Martha Liliana Pardo {{minivlajka|Kolumbia}}|mužstvo1='''{{USA|fz|2}}'''|mužstvo2={{GER|fz|1}}|dátum=1. júl 1999|čas=19:00|štadión=Jack Kent Cooke Stadium, [[Washington, D.&nbsp;C.]]|divákov=54 642|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/united-states-vs-germany-quarter-finals|góly1={{gól|16}} Milbrett {{gól|49}} Chastain {{gól|66}} Fawcett|góly2={{gól|5|vl.}} Chastain {{gól|45+1}} Wiegmann}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|3}} <small>([[Predĺženie|pr.]], [[Zlatý gól|z.g.]])</small>|polčas=({{ku|3|3}},&nbsp;&nbsp;{{ku|3|0}})|rozhodca=Virginia Tovar {{minivlajka|Mexiko}}|mužstvo1='''{{BRA|fz|2}}'''|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|dátum=1. júl 1999|čas=21:30|štadión=Jack Kent Cooke Stadium, [[Washington, D.&nbsp;C.]]|divákov=54 642|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/brazil-vs-nigeria-quarter-finals|góly1={{gól|4}} {{gól|22}} Cidinha {{gól|35}} Nenê {{zlatý gól|104}} Sissi|góly2={{gól|63}} Emeafu {{gól|72}} Okosieme {{gól|85}} Egbe}} === Semifinále === {{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Katriina Elovirta {{minivlajka|Fínsko}}|mužstvo1='''{{USA|fz|2}}'''|mužstvo2={{BRA|fz|1}}|dátum=4. júl 1999|čas=13:30|divákov=73 123|štadión=Stanford Stadium, [[San Francisco]]|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/united-states-vs-brazil-semi-finals|góly1={{gól|5}} Parlow {{gól|80|p}} Akers}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|5}}|polčas=({{ku|0|2}})|rozhodca=Sonia Denoncourt {{minivlajka|Kanada}}|mužstvo1={{NOR|fz|2}}|mužstvo2='''{{CHN|fz|1}}'''|dátum=4. júl 1999|čas=19:30|štadión=Foxboro Stadium, [[Boston (Massachusetts)|Boston]]|divákov=28 986|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/norway-vs-china-semi-finals|góly2={{gól|3}} {{gól|72|p}} Sun Wen {{gól|14}} {{gól|51}} Liu Ailing {{gól|65}} Fan Yunjie}} === O 3. miesto === {{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}} <small>([[Predĺženie|po pr.]])</small>|polčas=({{ku|0|0}},&nbsp;&nbsp;{{ku|0|0}})<br>'''[[Pokutový kop|pen.]] {{ku|5|4}}'''|rozhodca=Im Eun-ju {{minivlajka|Južná Kórea}}|mužstvo1='''{{BRA|fz|2}}'''|mužstvo2={{NOR|fz|1}}|dátum=10. júl 1999|čas=10:15|štadión=Rose Bowl, [[Los Angeles]]|divákov=90 185|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/brazil-vs-norway-third-place-match|stav={{ku|5|4}}|penalty1=Pretinha {{pennep}}<br>Cidinha {{pengól}}<br>Kátia {{pengól}}<br>Maycon{{pengól}}<br>Nenê {{pengól}}<br>Formiga {{pengól}}|penalty2={{pengól}} Riise<br>{{pengól}} Pettersen<br>{{pennep}} Jørgensen<br>{{pengól}} Sandaune<br>{{pengól}} S. Gulbrandsen<br>{{pennep}} Aarønes}} === Finále === {{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}} <small>([[Predĺženie|po pr.]])</small>|polčas=({{ku|0|0}},&nbsp;&nbsp;{{ku|0|0}})<br>'''[[Pokutový kop|pen.]] {{ku|5|4}}'''|rozhodca=Nicole Petignat {{minivlajka|Švajčiarsko}}|mužstvo1='''{{USA|fz|2}}'''|mužstvo2={{CHN|fz|1}}|dátum=10. júl 1999|čas=12:50|štadión=Rose Bowl, [[Los Angeles]]|divákov=90 185|správa=https://www.worldcuppro.com/world-cup-1999/matches/united-states-vs-china-final|stav={{ku|5|4}}|penalty1=Overbeck {{pengól}}<br>Fawcett {{pengól}}<br>Lilly {{pengól}}<br>[[Mia Hammová|Hamm]] {{pengól}}<br>Chastain {{pengól}}|penalty2={{pengól}} Xie Huilin<br>{{pengól}} Qiu Haiyan<br>{{pennep}} Liu Ying<br>{{pengól}} Zhang Ouying<br>{{pengól}} Sun Wen}} == Ocenenia == {| class="wikitable" !Zlatá lopta !Strieborná lopta !Bronzová lopta |- | align="center" |{{Minivlajka|Čína}}Sun Wen | align="center" |{{Minivlajka|Brazília}}Sissi | align="center" |{{Minivlajka|USA}}Michelle Akers |- ! colspan="2" |Zlatá kopačka !Bronzová kopačka |- | align="center" |{{Minivlajka|Brazília}}Sissi | align="center" |{{Minivlajka|Čína}}Sun Wen | align="center" |{{Minivlajka|Nórsko}}Ann Kristin Aarønes |- | colspan="2" align="center" |7 gólov, 3 asistencie | align="center" |4 góly, 1 asistencia |- ! colspan="3" |Cena fair play FIFA |- | colspan="3" align="center" |{{CHN|fz|1}} |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Women's World Cup USA 1999 - Awards - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/womensworldcup/archive/usa1999/awards/ | vydavateľ = FIFA.com | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = en-GB | priezvisko = FIFA.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20150702171925/http://www.fifa.com/womensworldcup/archive/usa1999/awards/}}</ref> === All-Star Tím === {| class="wikitable" |+ !Brankárky !Obrankyne !Stredopoliarky !Útočníčky |- | * {{Minivlajka|Čína}}Gao Hong * {{Minivlajka|USA}}Briana Scurry | * {{Minivlajka|Čína}}Wang Liping * {{Minivlajka|Čína}}Wen Lirong * {{Minivlajka|Nemecko}}Doris Fitschen * {{Minivlajka|USA}}Brandi Chastain * {{Minivlajka|USA}}Carla Overbeck | * {{Minivlajka|Brazília}}Sissi * {{Minivlajka|Čína}}Liu Ailing * {{Minivlajka|Čína}}Zhao Lihong * {{Minivlajka|Nemecko}}Bettina Wiegmann * {{Minivlajka|USA}}Michelle Akers | * {{Minivlajka|Čína}}Jin Yan * {{Minivlajka|Čína}}Sun Wen * {{Minivlajka|Nórsko}}Ann Kristin Aarønes * {{Minivlajka|USA}} [[Mia Hammová|Mia Hamm]] |} Zdroj.<ref>{{Citácia periodika|titul=FIFA Women's World Cup France 2019™ - News - WWC99: Hamm, Sissi, Sun among 16 players selected to Mastercard All-Star Team - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/womensworldcup/news/wwc99-hamm-sissi-sun-among-players-selected-mastercard-all-star-team-70977|periodikum=www.fifa.com|dátum prístupu=2025-10-07|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20190512053847/https://www.fifa.com/womensworldcup/news/wwc99-hamm-sissi-sun-among-players-selected-mastercard-all-star-team-70977}}</ref> == Štatistiky == === Góly === '''7 gólov''' * {{Minivlajka|Brazília}}Sissi * {{Minivlajka|Čína}}Sun Wen '''4 góly''' * {{Minivlajka|Nórsko}}Ann Kristin Aarønes '''3 góly''' * {{Minivlajka|Brazília}}Pretinha * {{Minivlajka|Čína}}Jin Yan * {{Minivlajka|Čína}}Liu Ailing * {{Minivlajka|Nemecko}}Inka Grings * {{Minivlajka|Nemecko}}Bettina Wiegmann * {{Minivlajka|Nigéria}}Nkiru Okosieme * {{Minivlajka|Nórsko}}Marianne Pettersen * {{Minivlajka|Nórsko}}Hege Riise * {{Minivlajka|USA}}Tiffeny Milbrett '''2 góly''' * {{Minivlajka|Austrália}}Julie Murray * {{Minivlajka|Brazília}}Cidinha * {{Minivlajka|Brazília}}Kátia * {{Minivlajka|Kanada}}Charmaine Hooper * {{Minivlajka|Čína}}Zhang Ouying * {{Minivlajka|Taliansko}}Patrizia Panico * {{Minivlajka|Nigéria}}Mercy Akide * {{Minivlajka|Severná Kórea}}Jo Song-ok * {{Minivlajka|Rusko}}Elena Fomina * {{Minivlajka|Rusko}}Olga Letyushova * {{Minivlajka|Švédsko}}Hanna Ljungberg * {{Minivlajka|Švédsko}}Victoria Svensson * {{Minivlajka|USA}}Michelle Akers * {{Minivlajka|USA}} [[Mia Hammová|Mia Hamm]] * {{Minivlajka|USA}}Kristine Lilly * {{Minivlajka|USA}}Cindy Parlow * {{Minivlajka|USA}}Tisha Venturini '''1 gól''' * {{Minivlajka|Austrália}}Cheryl Salisbury * {{Minivlajka|Brazília}}Maycon * {{Minivlajka|Brazília}}Nenê * {{Minivlajka|Kanada}}Silvana Burtini * {{Minivlajka|Čína}}Fan Yunjie * {{Minivlajka|Čína}}Liu Ying * {{Minivlajka|Čína}}Pu Wei * {{Minivlajka|Čína}}Zhao Lihong * {{Minivlajka|Dánsko}}Janni Johansen * {{Minivlajka|Nemecko}}Ariane Hingst * {{Minivlajka|Nemecko}}Steffi Jones * {{Minivlajka|Nemecko}}Renate Lingor * {{Minivlajka|Nemecko}}Birgit Prinz * {{Minivlajka|Nemecko}}Sandra Smisek * {{Minivlajka|Ghana}}Nana Gyamfuah * {{Minivlajka|Taliansko}}Paola Zanni * {{Minivlajka|Japonsko}}Nami Otake * {{Minivlajka|Mexiko}}Maribel Domínguez * {{Minivlajka|Nigéria}}Nkechi Egbe * {{Minivlajka|Nigéria}}Prisca Emeafu * {{Minivlajka|Nigéria}}Rita Nwadike * {{Minivlajka|Severná Kórea}}Jin Pyol-hui * {{Minivlajka|Severná Kórea}}Kim Kum-sil * {{Minivlajka|Nórsko}}Solveig Gulbrandsen * {{Minivlajka|Nórsko}}Unni Lehn * {{Minivlajka|Nórsko}}Linda Medalen * {{Minivlajka|Nórsko}}Dagny Mellgren * {{Minivlajka|Nórsko}}Brit Sandaune * {{Minivlajka|Rusko}}Natalia Barbashina * {{Minivlajka|Rusko}}Irina Grigorieva * {{Minivlajka|Rusko}}Natalia Karasseva * {{Minivlajka|Rusko}}Olga Karasseva * {{Minivlajka|Rusko}}Galina Komarova * {{Minivlajka|Rusko}}Larisa Savina * {{Minivlajka|Švédsko}}Kristin Bengtsson * {{Minivlajka|Švédsko}}Malin Moström * {{Minivlajka|Švédsko}}Jane Törnqvist * {{Minivlajka|USA}}Brandi Chastain * {{Minivlajka|USA}}Joy Fawcett * {{Minivlajka|USA}}Julie Foudy * {{Minivlajka|USA}}Shannon MacMillan '''Vlastný gól''' * {{Minivlajka|Japonsko}}Hiromi Isozaki (prot Nórsku) * {{Minivlajka|Nigéria}}Ifeanyi Chiejine (proti Spojeným štátom) * {{Minivlajka|USA}}Brandi Chastain (proti Nemecku) === Asistencie === '''4 asistencie''' * {{Minivlajka|Rusko}}Irina Grigorieva * {{Minivlajka|USA}}Julie Foudy '''3 asistencie''' * {{Minivlajka|Brazília}}Sissi * {{Minivlajka|Čína}}Sun Wen * {{Minivlajka|Nórsko}}Unni Lehn * {{Minivlajka|Rusko}}Olga Letyushova * {{Minivlajka|USA}}Shannon MacMillan '''2 asistencie''' * {{Minivlajka|Brazília}}Nenê * {{Minivlajka|Čína}}Pu Wei * {{Minivlajka|Čína}}Zhao Lihong * {{Minivlajka|Nemecko}}Sandra Smisek * {{Minivlajka|Nórsko}}Marianne Pettersen * {{Minivlajka|USA}}Brandi Chastain * {{Minivlajka|USA}} [[Mia Hammová|Mia Hamm]] * {{Minivlajka|USA}}Tiffeny Milbrett * {{Minivlajka|USA}}Cindy Parlow '''1 asistencia''' * {{Minivlajka|Austrália}}Julie Murray * {{Minivlajka|Brazília}}Elane * {{Minivlajka|Brazília}}Raquel * {{Minivlajka|Kanada}}Geri Donnelly * {{Minivlajka|Kanada}}Charmaine Hooper * {{Minivlajka|Kanada}}Andrea Neil * {{Minivlajka|Kanada}}Sharolta Nonen * {{Minivlajka|Čína}}Jin Yan * {{Minivlajka|Čína}}Liu Ying * {{Minivlajka|Čína}}Wang Liping * {{Minivlajka|Nemecko}}Doris Fitschen * {{Minivlajka|Nemecko}}Maren Meinert * {{Minivlajka|Nemecko}}Birgit Prinz * {{Minivlajka|Nemecko}}Pia Wunderlich * {{Minivlajka|Ghana}}Vivian Mensah * {{Minivlajka|Taliansko}}Antonella Carta * {{Minivlajka|Japonsko}}Tamaki Uchiyama * {{Minivlajka|Nigéria}}Mercy Akide * {{Minivlajka|Nigéria}}Patience Avre * {{Minivlajka|Nigéria}}Rita Nwadike * {{Minivlajka|Severná Kórea}}Jo Jong-ran * {{Minivlajka|Severná Kórea}}Jo Song-ok * {{Minivlajka|Nórsko}}Ann Kristin Aarønes * {{Minivlajka|Nórsko}}Silje Jørgensen * {{Minivlajka|Nórsko}}Monica Knudsen * {{Minivlajka|Nórsko}}Brit Sandaune * {{Minivlajka|Rusko}}Natalia Barbashina * {{Minivlajka|Rusko}}Natalia Karasseva * {{Minivlajka|Švédsko}}Malin Andersson * {{Minivlajka|Švédsko}}Kristin Bengtsson * {{Minivlajka|Švédsko}}Malin Moström * {{Minivlajka|Švédsko}}Victoria Svensson * {{Minivlajka|USA}}Joy Fawcett * {{Minivlajka|USA}}Kristine Lilly === Poradie tímov na turnaji === {{turnaj hlavička|skupina=áno|poznámka=Celkový výsledok}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím={{USA|fz|1}}|v=5|r=1|p=0|sg=18|ig=3|pozadie=gold|poznámka=Majsterky sveta}} {{turnaj|por=2|skupina=D|tím={{CHN|fz|1}}|v=5|r=1|p=0|sg=19|ig=2|pozadie=silver|poznámka=2. miesto}} {{turnaj|por=3|skupina=B|tím={{BRA|fz|1}}|v=3|r=2|p=1|sg=16|ig=9|pozadie=#cc9966|poznámka=3. miesto}} {{turnaj|por=4|skupina=C|tím={{NOR|fz|1}}|v=4|r=1|p=1|sg=16|ig=8|poznámka=4. miesto|br=áno}} {{turnaj|por=5|skupina=C|tím={{RUS|fz|1}}|v=2|r=0|p=2|sg=10|ig=5|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{turnaj|por=6|skupina=D|tím={{SWE|fz|1}}|v=2|r=0|p=2|sg=7|ig=6}} {{turnaj|por=7|skupina=A|tím={{NGA|fz|1}}|v=2|r=0|p=2|sg=8|ig=12}} {{turnaj|por=8|skupina=B|tím={{GER|fz|1}}|v=1|r=2|p=1|sg=12|ig=7|br=áno}} {{turnaj|por=9|skupina=B|tím={{ITA|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=3|ig=3|poznámka=rowspan=8{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{turnaj|por=10|skupina=A|tím={{PRK|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=4|ig=6}} {{turnaj|por=11|skupina=D|tím={{AUS|fz|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=3|ig=7}} {{turnaj|por=12|skupina=C|tím={{CAN|fz|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=3|ig=12}} {{turnaj|por==13|skupina=D|tím={{GHA|fz|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=1|ig=10}} {{turnaj|por==13|skupina=C|tím={{JPN|fz|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=1|ig=10}} {{turnaj|por=15|skupina=A|tím={{DEN|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=8}} {{turnaj|por=16|skupina=B|tím={{MEX|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=15}} |} <small>Pre štatistické účely boli zápasy, ktoré sa rozhodli v predĺžení započítané ako výhry alebo prehry, a zápasy rozhodnuté penaltovým rozstrelom ako remízy.</small> Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Technical Study Group (1999) | url = http://resources.fifa.com/mm/document/afdeveloping/technicaldevp/50/08/12/wwc_99_tr_part1_257.pdf | vydavateľ = resources.fifa.com | dátum prístupu = 2025-10-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150913203020/http://resources.fifa.com/mm/document/afdeveloping/technicaldevp/50/08/12/wwc_99_tr_part1_257.pdf}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|1999 FIFA Women's World Cup|1308901447}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale žien}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale žien]] [[Kategória:Ženský futbal v USA]] [[Kategória:Futbal v 1999]] gpm8uk47syo0a4nx0wgg1zhw0fk60n8 0 737859 8199866 8104975 2026-04-17T19:07:48Z 321fire 115544 šablóny, preklepy 8199866 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Majstrovstvá sveta vo futbale žien |rok=2003 |obrázok= |veľkosť obrázka= |usporiadateľ=Spojené štáty |dátum=20. september –<br> 12. október 2003 |počet tímov=16 |počet konfederácií=6 |počet štadiónov=6 |počet miest=6 |víťaz={{GER|fz|1}} (1. titul) |druhý={{SWE|fz|1}} |tretí={{USA|fz|1}} |počet zápasov=32 |počet gólov=107 |návštevnosť=679666 |najlepší strelec={{minivlajka|Nemecko}} Birgit Prinz (7 gólov) |hráč={{minivlajka|Nemecko}} Birgit Prinz |predchádzajúci=[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|1999]] |nasledujúci=[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2007|2007]] }} '''Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''2003''' bol 4. ročník [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstiev sveta vo futbale žien]], ktoré sa uskutočnili od 20. septembra do 12. októbra 2003 v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], na 6 štadiónoch v 6 mestách. Titul vyhralo prvýkrát [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], ktoré sa tak stalo prvou krajinou, ktorá vyhrala mužské aj ženské majstrovstvá sveta vo futbale. Pôvodne mala turnaj organizovať [[Čína]] a mal sa konal od 23. septembra do 11. októbra 2003 v 4 mestách. Ale po epidémii [[SARS]] začiatkom roka 2003 v provincii Kuang-tung sa [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] rozhodla presunúť turnaj do [[Spojené štáty|Spojených štátov]], ktoré organizovali predchádzajúci turnaj. [[Čína]] dostala právo organizovať [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2007|ďalšie majstrovstvá sveta]] a dostala finančnú kompenzáciu. == Dejiská == Zápasy sa hrali na 6 štadiónoch v 6 mestách. Finálový zápas sa hral na štadióne Home Depot Center v meste Carson, ktorý sa nachádza v [[Metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] [[Los Angeles]]. Kvôli krátkemu času na prípravu turnaja, niektoré zápasy nemali moderný harmonogram, ako napríklad posledné zápasy skupinovej časti sa nezačali naraz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup Leans to the West | url = https://www.latimes.com/archives/la-xpm-2003-jun-17-sp-womensoc17-story.html | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 2003-06-17 | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en-US | meno = Grahame L. | priezvisko = Jones}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=SOCCER; The Group Dynamics of the Women's World Cup (Published 2003)|url=https://www.nytimes.com/2003/09/17/sports/soccer-the-group-dynamics-of-the-women-s-world-cup.html?pagewanted=all&src=pm|dátum=2003-09-17|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en|periodikum=New York Times}}</ref> Štadióny na turnaj boli oznámené 13. júna 2003, boli to 3 veľké a 3 menšie futbalové štadióny.<ref>{{Citácia periodika|titul=SOCCER; World Cup To Skip New York (Published 2003)|url=https://www.nytimes.com/2003/06/13/sports/soccer-world-cup-to-skip-new-york.html|dátum=2003-06-13|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en|periodikum=New York Times}}</ref> {| class="wikitable" |+ ![[Philadelphia]] ![[Boston (Massachusetts)|Boston]] (Foxborough, Massachusetts) ![[Washington, D.C.]] |- |Lincoln Financial Field |Gillette Stadium |Robert F. Kennedy Memorial Stadium |- |Kapacita: 70000 |Kapacita: 68000 |Kapacita: 53000 |- |[[Súbor:Lincoln Financial Field (Aerial view).jpg|stred|náhľad|200x200bod]] |[[Súbor:Gillette Dec 08.jpg|stred|náhľad|200x200bod]] |[[Súbor:RFK Stadium aerial photo, 1988.JPEG|stred|náhľad|200x200bod]] |- ! colspan="3" |{{LocMap+|Spojené štáty|float=center|width=500|places={{LocMap~|Spojené štáty|lat=34.05|long=-118.25|label=[[Los Angeles]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=38.904722|long= -77.016389|label=[[Washington, D.C.]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=45.52|long=-122.681944|label=[[Portland (Oregon)|Portland]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=42.360278|long=-71.057778|label=[[Boston]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=42.360278|long=-75.163611|label=[[Philadelphia]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=39.962222|long=-83.000556|label=[[Columbus (Ohio)|Columbus]]|position=left}}}} |- ![[Los Angeles]] (Carson, California) ![[Portland (Oregon)|Portland]] ![[Columbus (Ohio)|Columbus]] |- |Home Depot Center |PGE Park |Columbus Crew Stadium |- |Kapacita: 27500 |Kapacita: 28359 |Kapacita: 22555 |- |[[Súbor:The pitch at the Home Depot Center.jpg|stred|náhľad|200x200bod]] |[[Súbor:Providence Park.jpg|stred|náhľad|200x200bod]] |[[Súbor:Columbus crew stadium mls allstars 2005.jpg|stred|náhľad|200x200bod]] |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003}} [[Súbor:FIFA Womens World Cup 2003.png|náhľad|400x400bod|Kvalifikované tímy a ich výsledky]] Na tomto turnaji sa predstavilo 16 národných tímov. Kvalifikácie sa konali od 18. augusta 2001 do 12. júla 2003.<ref>{{Citácia periodika|titul=Women's Football - News - Participants to the FIFA Women's World Cup 2003 - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/womens-football/news/participants-the-fifa-women-world-cup-2003-84421|periodikum=www.fifa.com|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20190707044618/https://www.fifa.com/womens-football/news/participants-the-fifa-women-world-cup-2003-84421}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Women's Football - News - Japan settle FIFA Women’s World Cup line-up - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/womens-football/news/japan-settle-fifa-women-world-cup-line-88145|periodikum=www.fifa.com|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20190707044617/https://www.fifa.com/womens-football/news/japan-settle-fifa-women-world-cup-line-88145}}</ref> Prvú účasť na MS si vybojovali tímy z [[Argentínske národné ženské futbalové družstvo|Argentíny]], [[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzska]] a [[Juhokórejské národné ženské futbalové družstvo|Južnej Kórey]].<ref>{{Citácia periodika|titul=SOCCER; The Group Dynamics of the Women's World Cup (Published 2003)|url=https://www.nytimes.com/2003/09/17/sports/soccer-the-group-dynamics-of-the-women-s-world-cup.html|dátum=2003-09-17|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en|periodikum=New York Times}}</ref> [[Čínske národné ženské futbalové družstvo|Čína]] bola automaticky kvalifikovaná ako usporiadateľ aj potom, čo zmenili usporiadateľa na Spojené štáty.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Welcome to FIFA.com News - FIFA Women’s World Cup 2003 to be held in USA - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/news/fifa-women-world-cup-2003-held-usa-87390|periodikum=www.fifa.com|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20190512073602/https://www.fifa.com/news/fifa-women-world-cup-2003-held-usa-87390}}</ref> Ostatných 15 krajín, aj náhradný usporiadateľ, sa museli kvalifikovať cez turnaje, ktoré usporiadali jednotlivé konfederácie. Kvalifikácie sa zúčastnilo 99 tímov. FIFA určila 5 miest pre tímy z [[Únia európskych futbalových zväzov|Európy]], 2 z [[Ázijská futbalová konfederácia|Ázie]], [[Konfederácia afrického futbalu|Afriky]], [[CONCACAF|Severnej Ameriky]] a [[Juhoamerická futbalová konfederácia|Južnej Ameriky]], 1 pre tím z [[Futbalová konfederácia Oceánie|Oceánie]] a 1 tím vzišiel z play-off medzi tímom z [[Ázijská futbalová konfederácia|Ázie]] a [[CONCACAF|Severnej Ameriky]]. Tento ročník určil 2 európske tímy, ktoré sa zúčastnili [[Letné olympijské hry 2004|Letných olympijských hier 2004]].<ref>{{Citácia periodika|titul=The FIFA/Coca-Cola World Ranking - News - No change among "Big Five" at top - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/fifa-world-ranking/news/change-among-big-five-top-92869|periodikum=www.fifa.com|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20190707052942/https://www.fifa.com/fifa-world-ranking/news/change-among-big-five-top-92869}}</ref><ref name=":0" /> * [[Konfederácia afrického futbalu|Konfederácia afrického futbalu (CAF)]] ** {{NGA|fz|1}} ** {{GHA|fz|1}} * [[Ázijská futbalová konfederácia|Ázijská futbalová konfederácia (AFC)]] ** {{PRK|fz|1}} ** {{CHN|fz|1}} ** {{KOR|fz|1}} ** {{JPN|fz|1}} * [[Juhoamerická futbalová konfederácia|Juhoamerická futbalová konfederácia (CONMEBOL)]] ** {{BRA|fz|1}} ** {{ARG|fz|1}} * [[Futbalová konfederácia Oceánie|Futbalová konfederácia Oceánie (OFC)]] ** {{AUS|fz|1}} * [[Únia európskych futbalových zväzov|Únia európskych futbalových zväzov (UEFA)]] ** {{FRA|fz|1}} ** {{GER|fz|1}} ** {{RUS|fz|1}} ** {{NOR|fz|1}} ** {{SWE|fz|1}} * [[CONCACAF|Konfederácia futbalovej asociácie Severnej, Strednej Ameriky a Karibiku (CONCACAF)]] ** {{CAN|fz|1}} ** {{USA|fz|1}} == Rozhodcovia turnaja == '''Rozhodkyne:''' * [[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]]: ** {{Minivlajka|Južná Kórea}}Im Eun-ju ** {{Minivlajka|Čína}}Zhang Dongqing * [[Konfederácia afrického futbalu|CAF]]: ** {{Minivlajka|Nigéria}}Bola Elizabeth Abidoye ** {{Minivlajka|Togo}}Xonam Agboyi * [[CONCACAF]]: ** {{Minivlajka|Kanada}}Sonia Denoncourt ** {{Minivlajka|USA}}Kari Seitz * [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]]: ** {{Minivlajka|Argentína}}Florencia Romano ** {{Minivlajka|Brazília}}Sueli Tortura * [[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]]: ** {{Minivlajka|Austrália}}Tammy Ogston * [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]: ** {{Minivlajka|Fínsko}}Katriina Elovirta ** {{Minivlajka|Rumunsko}}Cristina Ionescu ** {{Minivlajka|Švajčiarsko}}Nicole Petignat '''Asistentky rozhodkyne:''' * [[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]]: ** {{Minivlajka|Južná Kórea}}Choi Soo-jin ** {{Minivlajka|Severná Kórea}}Hong Kum-nyo ** {{Minivlajka|Čínsky Tchaj-pej}}Liu Hsiu-mei ** {{Minivlajka|Japonsko}}Hisae Yoshizawa * [[Konfederácia afrického futbalu|CAF]]: ** {{Minivlajka|Senegal}}Florence Biagui ** {{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}}Perpétué Désirée Krebé * [[CONCACAF]]: ** {{Minivlajka|Trinidad a Tobago}}Lynda Bramble ** {{Minivlajka|Kanada}}Denise Robinson ** {{Minivlajka|USA}}Karalee Sutton ** {{Minivlajka|USA}}Sharon Wheeler * [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]]: ** {{Minivlajka|Argentína}}Alejandra Cercato ** {{Minivlajka|Argentína}}Sabrina Lois ** {{Minivlajka|Brazília}}Cleidy Mary Nunes Ribeiro ** {{Minivlajka|Brazília}}Marlei Leite da Silva * [[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]]: ** {{Minivlajka|Austrália}}Airlie Keen ** {{Minivlajka|Austrália}}Jacqueline Leleu * [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]: ** {{Minivlajka|Švajčiarsko}}Elke Lüthi ** {{Minivlajka|Rumunsko}}Irina Mirt ** {{Minivlajka|Poľsko}}Katarzyna Nadolska ** {{Minivlajka|Fínsko}}Emilia Parviainen ** {{Minivlajka|Severné Írsko}}Andi Regan ** {{Minivlajka|Francúzsko}}Nelly Viennot '''Štvrtá rozhodkyňa:''' * [[CONCACAF]]: ** {{Minivlajka|USA}}Jennifer Bennett ** {{Minivlajka|USA}}Sandra Hunt == Losovanie == Losovanie tímov do skupín sa malo pôvodne uskutočniť 24. mája 2003 meste [[Wu-chan]], ale bolo odložené kvôli zmene usporiadateľskej krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SARS threat may move World Cup | url = https://www.chicagotribune.com/2003/04/11/sars-threat-may-move-world-cup/ | dátum vydania = 2003-04-11 | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en-US}}</ref> Uskutočnilo sa 17. júla 2003 v meste Carson v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Final Draw for the FIFA Women’s World Cup USA 2003 set for 17 July|url=https://www.fifa.com/womens-football/news/y=2003/m=7/news=final-draw-for-the-fifa-women-world-cup-usa-2003-set-for-july-88116.html|periodikum=FIFA.com|dátum=2003-07-08|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20180622084050/https://www.fifa.com/womens-football/news/y=2003/m=7/news=final-draw-for-the-fifa-women-world-cup-usa-2003-set-for-july-88116.html}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=FIFA Women's World Cup 2003™ - News - So long 2003, <i>ni hao</i> 2007 - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/womensworldcup/news/long-2003-hao-2007-22382|periodikum=www.fifa.com|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20190706230748/https://www.fifa.com/womensworldcup/news/long-2003-hao-2007-22382}}</ref> Spojené štáty boli zaradené do koša 1 a skupiny A, Čína do koša 1 a skupina D, Nórsko a Nemecko boli tiež v koši 1. V ostatných troch košoch boli rozdelené na základe geografickej polohy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Women's World Cup USA 2003 | url = http://fifaworldcup.yahoo.com/03/en/030716/1/tq.html | vydavateľ = fifaworldcup.yahoo.com | dátum prístupu = 2025-10-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20031002214300/http://fifaworldcup.yahoo.com/03/en/030716/1/tq.html}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Kôš 1 !Kôš 2 !Kôš 3 !Kôš 4 |- |{{USA|fz|1}} |{{ARG|fz|1}} |{{FRA|fz|1}} |{{AUS|fz|1}} |- |{{CHN|fz|1}} |{{BRA|fz|1}} |{{RUS|fz|1}} |{{CAN|fz|1}} |- |{{GER|fz|1}} |{{GHA|fz|1}} |{{SWE|fz|1}} |{{JPN|fz|1}} |- |{{NOR|fz|1}} |{{NGA|fz|1}} |{{KOR|fz|1}} |{{PRK|fz|1}} |} == Skupinová fáza == === Skupina A === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{USA|fz|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=11|ig=1|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Štvrťfinále}} {{turnaj|por=2|tím={{SWE|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=5|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{PRK|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=3|ig=4}} {{turnaj|por=4|tím={{NGA|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=0|ig=11}} |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|0|3}}|polčas=({{ku|0|1}})|rozhodca=Nicole Petignat {{minivlajka|Švajčiarsko}}|mužstvo1={{NGA|fz|2}}|mužstvo2={{PRK|fz|1}}|dátum=20. september 2003|čas=14:45|štadión=Lincoln Financial Field, [[Philadelphia]]|divákov=24347|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290002|góly2={{gól|13}} {{gól|88}} Jin Pyol Hui {{gól|73}} Ri Un Gyong|žlté karty1={{žltá karta|22}} Mercy Akide {{žltá karta|28}} Kikelomo Ajayi|žlté karty2={{žltá karta|25}} Ri Hyang Ok {{žltá karta|71}} Jon Hye Yong}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=({{ku|2|0}})|rozhodca=Zhang Dongqing {{minivlajka|Čína}}|mužstvo1={{USA|fz|2}}|mužstvo2={{SWE|fz|1}}|dátum=21. september 2003|čas=12:30|štadión=Robert F. Kennedy Memorial Stadium, [[Washington, D.C.]]|divákov=34144|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290005|góly1={{gól|27}} Kristine Lilly {{gól|36}} Cindy Parlow Cone {{gól|78}} Shannon Boxx|góly2={{gól|58}} Victoria Svensson|žlté karty1={{žltá karta|13}} Briana Scurry {{žltá karta|72}} Aly Wagner|žlté karty2={{žltá karta|90+3}} Anna Sjoestrom}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Tammy Ogston {{minivlajka|Austrália}}|mužstvo2={{PRK|fz|1}}|mužstvo1={{SWE|fz|2}}|dátum=25. september 2025|čas=16:45|štadión=Lincoln Financial Field, [[Philadelphia]]|divákov=31553|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290013|góly1={{gól|7}} Victoria Svensson|žlté karty1={{žltá karta|52}} Karolina Westberg|žlté karty2={{žltá karta|56}} Jang Ok Gyong}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|5|0}}|polčas=({{ku|2|0}})|rozhodca=Florencia Romano {{minivlajka|Argentína}}|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|mužstvo1={{USA|fz|2}}|dátum=25. september 2003|čas=19:30|štadión=Lincoln Financial Field, [[Philadelphia]]|divákov=31553|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290014|góly1={{gól|6|p}} {{gól|12}} [[Mia Hammová|Mia Hamm]] {{gól|47}} Cindy Parlow Cone {{gól|65}} Abby Wambach {{gól|89}} Julie Foudy|žlté karty2={{žltá karta|76}} Florence Omagemi}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=({{ku|0|0}})|rozhodca=Sonia Denoncourt {{minivlajka|Kanada}}|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|mužstvo1={{SWE|fz|2}}|dátum=28. september 2003|čas=13:00|štadión=Columbus Crew Stadium, [[Columbus (Ohio)|Columbus]]|divákov=22828|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290021|góly1={{gól|56}} {{gól|79}} Hanna Ljungberg {{gól|81}} Malin Mostrom}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|3}}|polčas=({{ku|0|1}})|rozhodca=Sueli Tortura {{minivlajka|Brazília}}|mužstvo1={{PRK|fz|2}}|mužstvo2={{USA|fz|1}}|štadión=Columbus Crew Stadium, [[Columbus (Ohio)|Columbus]]|dátum=28. september 2003|čas=15:45|divákov=22828|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290022|góly2={{gól|17|p}} Abby Wambach {{gól|48}} {{gól|66}} Cat Whitehill|žlté karty1={{žltá karta|16}} O Kum Ran {{žltá karta|90+1}} Pak Kyong Sun|žlté karty2={{žltá karta|22}} Abby Wambach {{žltá karta|40}} Tiffeny Milbrett}} === Skupina B === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{BRA|fz|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=8|ig=2|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Štvrťfinále}} {{turnaj|por=2|tím={{NOR|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=10|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{FRA|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=2|ig=3}} {{turnaj|por=4|tím={{KOR|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=11}} |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=({{ku|0|0}})|rozhodca=Kari Seitz {{minivlajka|USA}}|mužstvo1={{NOR|fz|2}}|mužstvo2={{FRA|fz|1}}|dátum=20. september 2003|čas=12:00|štadión=Lincoln Financial Field, [[Philadelphia]]|divákov=24347|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290001|góly1={{gól|47}} Anita Rapp {{gól|66}} Dagny Mellgren|žlté karty1={{žltá karta|86}} Anita Rapp {{žltá karta|90+1}} Lise Klaveness}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Tammy Ogston {{minivlajka|Austrália}}|mužstvo1={{BRA|fz|2}}|mužstvo2={{KOR|fz|1}}|dátum=21. september 2003|čas=15:15|štadión=Robert F. Kennedy Memorial Stadium, [[Washington, D.C.]]|divákov=34144|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290006|góly1={{gól|14|p}} [[Marta (futbalistka)|Marta]] {{gól|55}} {{gól|62}} Katia|žlté karty1={{žltá karta|2}} Formiga|žlté karty2={{žltá karta|22}} Kim Yoo Mi {{žltá karta|71}} Jin Suk Hee}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|4}}|polčas=({{ku|1|2}})|rozhodca=Xonam Agboyi {{minivlajka|Togo}}|mužstvo1={{NOR|fz|2}}|mužstvo2={{BRA|fz|1}}|dátum=24. september 2003|čas=17:00|štadión=Robert F. Kennedy Memorial Stadium, [[Washington, D.C.]]|divákov=16316|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290009|góly1={{gól|45}} Marianne Pettersen|góly2={{gól|26}} Daniela {{gól|37}} Rosana {{gól|59}} [[Marta (futbalistka)|Marta]] {{gól|68}}Katia|žlté karty1={{žltá karta|77}} Trine Ronning|žlté karty2={{žltá karta|51}} Renata Costa}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=({{ku|0|0}})|rozhodca=Zhang Dongqing {{minivlajka|Čína}}|mužstvo1={{FRA|fz|2}}|mužstvo2={{KOR|fz|1}}|dátum=24. september 2003|čas=19:45|štadión=Robert F. Kennedy Memorial Stadium, [[Washington, D.C.]]|divákov=16316|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290010|góly1={{gól|84}} Marinette Pichon|žlté karty1={{žltá karta|37}} Elodie Woock {{žltá karta|65}} Corinne Diacre|žlté karty2={{žltá karta|45}} Yoo Young Sil {{žltá karta|83}} Lee Myung Hwa}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|7}}|polčas=({{ku|0|4}})|rozhodca=Tammy Ogston {{minivlajka|Austrália}}|mužstvo2={{NOR|fz|1}}|mužstvo1={{KOR|fz|2}}|dátum=27. september 2003|čas=12:45|štadión=Gillette Stadium, [[Boston (Massachusetts)|Boston]]|divákov=14356|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290017|góly1={{gól|75}} Kim Jin Hee|góly2={{gól|5}} Solveig Gulbrandsen {{gól|24}} {{gól|31}} Dagny Mellgren {{gól|40}} Marianne Pettersen {{gól|52}} Brit Sandaune {{gól|80}} {{gól|90}} Linda Ormen}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=({{ku|0|0}})|rozhodca=Cristina Ionescu {{minivlajka|Rumunsko}}|mužstvo1={{FRA|fz|2}}|mužstvo2={{BRA|fz|1}}|dátum=27. september 2003|čas=12.45|štadión=Robert F. Kennedy Memorial Stadium, [[Washington, D.C.]]|divákov=17618|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290019|góly1={{gól|90+2}} Marinette Pichon|góly2={{gól|58}} Katia|žlté karty1={{žltá karta|72}} Peggy Provost|žlté karty2={{žltá karta|51}} Daniela}} === Skupina C === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{GER|fz|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=13|ig=2|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Štvrťfinále}} {{turnaj|por=2|tím={{CAN|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=7|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{JPN|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=7|ig=6}} {{turnaj|por=4|tím={{ARG|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=15}} |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|4|1}}|polčas=({{ku|1|1}})|rozhodca=Im Eun-ju {{minivlajka|Južná Kórea}}|mužstvo1={{GER|fz|2}}|mužstvo2={{CAN|fz|1}}|dátum=20. september 2003|čas=17:45|štadión=Columbus Crew Stadium, [[Columbus (Ohio)|Columbus]]|divákov=16409|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290003|góly1={{gól|39|p}} Bettina Wiegmann {{gól|47}} Stefanie Gottschlich {{gól|75}} Birgit Prinz {{gól|90+2}} Kerstin Garefrekes|góly2={{gól|4}} [[Christine Sinclairová|Christine Sinclair]]|žlté karty1={{žltá karta|45+1}} Linda Bresonik {{žltá karta|78}} Maren Meinert|žlté karty2={{žltá karta|21}} Karina LeBlanc {{žltá karta|38}} Charmaine Hooper}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|6|0}}|polčas=({{ku|2|0}})|rozhodca=Katriina Elovirta {{minivlajka|Fínsko}}|mužstvo1={{JPN|fz|2}}|mužstvo2={{ARG|fz|1}}|štadión=Columbus Crew Stadium, [[Columbus (Ohio)|Columbus]]|dátum=20. september 2003|čas=20:30|divákov=16409|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290004|góly1={{gól|13}} {{gól|38}} Homare Sawa {{gól|64}} Emi Yamamoto {{gól|72}} {{gól|75}} {{gól|80}} Mio Otani|žlté karty2={{žltá karta|16}} Maria Villanueva {{žltá karta|18}} Rosana Gomez {{žltá karta|59}} Celeste Barbitta|červené karty2={{červená karta|0|39}} Natalia Gatii}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=({{ku|2|0}})|rozhodca=Sueli Tortura {{minivlajka|Brazília}}|mužstvo1={{GER|fz|2}}|mužstvo2={{JPN|fz|1}}|štadión=Columbus Crew Stadium, [[Columbus (Ohio)|Columbus]]|dátum=24. september 2003|čas=17:45|divákov=15529|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290011|góly1={{gól|23}} Sandra Minnert {{gól|36}} {{gól|66}} irgit Prinz|žlté karty1={{žltá karta|80}} Nia Kuenzer}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Nicole Petignat {{minivlajka|Švajčiarsko}}|mužstvo1={{CAN|fz|2}}|mužstvo2={{ARG|fz|1}}|štadión=Columbus Crew Stadium, [[Columbus (Ohio)|Columbus]]|dátum=24. september 2003|čas=20:30|divákov=15529|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290012|góly1={{gól|19|p}} Charmaine Hooper {{gól|79}} {{gól|82}} Christine Latham|žlté karty1={{žltá karta|41}} Diana Matheson {{žltá karta|62}} Rhian Wilkinson {{žltá karta|86}} Sasha Andrews|žlté karty2={{žltá karta|29}} Mariela Ricotti}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=({{ku|1|1}})|rozhodca=Im Eun-ju {{minivlajka|Južná Kórea}}|mužstvo1={{CAN|fz|2}}|mužstvo2={{JPN|fz|1}}|štadión=Gillette Stadium, [[Boston (Massachusetts)|Boston]]|dátum=27. september 2003|čas=15:30|divákov=14356|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290018|góly1={{gól|36}} Christine Latham {{gól|49}} [[Christine Sinclairová|Christine Sinclair]] {{gól|72}} Kara Lang|góly2={{gól|20}} Homare Sawa|žlté karty1={{žltá karta|45+1}} Isabelle Morneau}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|6}}|polčas=({{ku|0|4}})|rozhodca=Bola Elizabeth Abidoye {{minivlajka|Nigéria}}|mužstvo2={{GER|fz|1}}|mužstvo1={{ARG|fz|2}}|dátum=27. september 2003|čas=15:30|štadión=Robert F. Kennedy Memorial Stadium, [[Washington, D.C.]]|divákov=17618|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290020|góly1={{gól|71}} Yanina Gaitan|góly2={{gól|3}} {{gól|43}} Maren Meinert {{gól|24|p}} Bettina Wiegmann {{gól|32}} Birgit Prinz {{gól|89}} Conny Pohlers {{gól|90+2}} Martina Mueller}} === Skupina D === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{CHN|fz|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=3|ig=1|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Štvrťfinále}} {{turnaj|por=2|tím={{RUS|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=5|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{GHA|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=2|ig=5}} {{turnaj|por=4|tím={{AUS|fz|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=3|ig=5}} |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=({{ku|1|1}})|rozhodca=Bola Elizabeth Abidoye {{minivlajka|Nigéria}}|mužstvo1={{AUS|fz|2}}|mužstvo2={{RUS|fz|1}}|dátum=21. september 2003|čas=17:30|štadión=Home Depot Center, [[Los Angeles]]|divákov=15239|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290007|góly1={{gól|38}} Kelly GOLEBIOWSKI|góly2={{gól|39|vl.}} Dianne Alagich {{gól|89}} Elena Fomina|žlté karty2={{žltá karta|83}} Elena Fomina {{žltá karta|87}} Olga Letyushova}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Sonia Denoncourt {{minivlajka|Kanada}}|mužstvo1={{CHN|fz|2}}|mužstvo2={{GHA|fz|1}}|štadión=Home Depot Center, [[Los Angeles]]|dátum=21. september 2003|čas=20:15|divákov=15239|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290008|góly1={{gól|29}} Sun Wen|žlté karty2={{žltá karta|90}} Mavis Dgajmah}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|3}}|polčas=({{ku|0|1}})|rozhodca=Kari Seitz {{minivlajka|USA}}|mužstvo2={{RUS|fz|1}}|mužstvo1={{GHA|fz|2}}|štadión=Home Depot Center, [[Los Angeles]]|dátum=25. september 2003|čas=16:15|divákov=13929|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290015|góly2={{gól|36}} Marina Saenko {{gól|54}} Natalia Barbachina {{gól|80}} Olga Letyushova}} {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=({{ku|0|1}})|rozhodca=Katriina Elovirta {{minivlajka|Fínsko}}|mužstvo2={{AUS|fz|1}}|mužstvo1={{CHN|fz|2}}|štadión=Home Depot Center, [[Los Angeles]]|dátum=25. september|čas=19:00|divákov=13929|góly1={{gól|46}} Bai Jie|góly2={{gól|28}} Heather Garriock|žlté karty1={{žltá karta|55}} Liu Ying|žlté karty2={{žltá karta|}} Dianne Alagich {{žltá karta|90+1}} Kelly Golebiowski|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290016}} {{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Xonam Agboyi {{minivlajka|Togo}}|mužstvo2={{AUS|fz|1}}|mužstvo1={{GHA|fz|2}}|dátum=28. september 2003|čas=17:15|štadión=PGE Park, [[Portland (Oregon)|Portland]]|divákov=19132|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290023|góly1={{gól|34}} {{gól|39}} Alberta Sackey|góly2={{gól|61}} Heather Garriock|žlté karty1={{žltá karta|59}} Lydia Ankrah|žlté karty2={{žltá karta|52}} Heather Garriock}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Florencia Romano {{minivlajka|Argentína}}|mužstvo2={{RUS|fz|1}}|mužstvo1={{CHN|fz|2}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290024|štadión=PGE Park, [[Portland (Oregon)|Portland]]|dátum=28. september 2003|čas=20:00|divákov=19132|góly1={{gól|16}} Bai Jie|žlté karty2={{žltá karta|}} Elena Fomina}} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off8 | RD1-infoA = 1. október – [[Foxborough]] | RD1-tím1 = '''{{USA|fz|1}}''' | RD1-skóre1 = '''1''' | RD1-tím2 = {{NOR|fz|1}} | RD1-skóre2 = 0 | RD1-infoB = 2. október – [[Portland (Oregon)|Portland]] | RD1-tím3 = '''{{GER|fz|1}}''' | RD1-skóre3 = '''7''' | RD1-tím4 = {{RUS|fz|1}} | RD1-skóre4 = 1 | RD1-infoC = 1. október – [[Foxborough]] | RD1-tím5 = {{BRA|fz|1}} | RD1-skóre5 = 1 | RD1-tím6 = '''{{SWE|fz|1}}''' | RD1-skóre6 = '''2''' | RD1-infoD = 2. október – [[Portland (Oregon)|Portland]] | RD1-tím7 = {{CHN|fz|1}} | RD1-skóre7 = 0 | RD1-tím8 = '''{{CAN|fz|1}}''' | RD1-skóre8 = '''1''' | RD2-infoA = 5. október – [[Portland (Oregon)|Portland]] | RD2-tím1 = {{USA|fz|1}} | RD2-skóre1 = 0 | RD2-tím2 = '''{{GER|fz|1}}''' | RD2-skóre2 = '''3''' | RD2-infoB = 5. október – [[Portland (Oregon)|Portland]] | RD2-tím3 = '''{{SWE|fz|1}}''' | RD2-skóre3 = '''2''' | RD2-tím4 = {{CAN|fz|1}} | RD2-skóre4 = 1 | RD3-infoA = 12. október – [[Carson]] | RD3-tím1 = '''{{GER|fz|1}}''' | RD3-skóre1 = '''2 p''' | RD3-tím2 = {{SWE|fz|1}} | RD3-skóre2 = 1 p | RD4-infoA = 11. október – [[Carson]] | RD4-tím1 = '''{{USA|fz|1}}''' | RD4-skóre1 = '''3''' | RD4-tím2 = {{CAN|fz|1}} | RD4-skóre2 = 1 }} === Štvrťfinále === {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=({{ku|1|1}})|rozhodca=Zhang Dongqing {{minivlajka|Čína}}|dátum=1. október 2003|mužstvo1={{BRA|fz|2}}|mužstvo2='''{{SWE|fz|1}}'''|čas=16:30|štadión=Gillette Stadium, [[Boston (Massachusetts)|Boston]]|divákov=25103|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290026|góly1={{gól|44|p}} [[Marta (futbalistka)|Marta]]|góly2={{gól|23}} V. Svensson {{gól|53}} M. Andersson|žlté karty1={{žltá karta|37}} Daniela {{žltá karta|52}} Juliana|žlté karty2={{žltá karta|15}} A. Sjöström {{žltá karta|43}} S. Lundgren}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Nicole Petignat {{minivlajka|Švajčiarsko}}|dátum=1. október 2003|mužstvo1='''{{USA|fz|2}}'''|mužstvo2={{NOR|fz|1}}|čas=19:30|štadión=Gillette Stadium, [[Boston (Massachusetts)|Boston]]|divákov=25103|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290025|góly1={{gól|24}} A. Wambach|žlté karty2={{žltá karta|66}} B. Nordby {{žltá karta|75}} L. Klaveness {{žltá karta|80}} U. Lehn {{žltá karta|86}} H. Riise}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|7|1}}|polčas=({{ku|1|0}})|rozhodca=Im Eun-ju {{minivlajka|Južná Kórea}}|dátum=2. október 2003|mužstvo1='''{{GER|fz|2}}'''|mužstvo2={{RUS|fz|1}}|čas=16:30|štadión=PGE Park, [[Portland (Oregon)|Portland]]|divákov=20,012|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290027|góly2={{gól|70}} Danilova|góly1={{gól|25}} Müller {{gól|57}} Minnert {{gól|60}} Wunderlich {{gól|62}} {{gól|85}} Garefrekes {{gól|80}} {{gól|89}} Prinz|žlté karty1={{žltá karta|66}} P. Wunderlich}} {{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=({{ku|0|1}})|rozhodca=Kari Seitz {{minivlajka|USA}}|dátum=2. október 2003|štadión=PGE Park, [[Portland (Oregon)|Portland]]|mužstvo1={{CHN|fz|2}}|mužstvo2='''{{CAN|fz|1}}'''|čas=19:30|divákov=20,012|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290028|góly2={{gól|7}} C. Hooper|žlté karty1={{žltá karta|90+2}} W. Teng|žlté karty2={{žltá karta|42}} K. Lang {{žltá karta|53}} A. Neil {{žltá karta|76}} C. Hooper}} === Semifinále === {{Futbalbox3|skóre={{ku|0|3}}|polčas=({{ku|0|1}})|rozhodca=Sonia Denoncourt {{minivlajka|Kanada}}|dátum=5. október 2003|štadión=PGE Park, [[Portland (Oregon)|Portland]]|mužstvo1={{USA|fz|2}}|mužstvo2='''{{GER|fz|1}}'''|čas=16:30|divákov=27623|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290029|góly2={{gól|15}} K. Garefrekes {{gól|90+1}} M. Meinert {{gól|90+3}} B. Prinz}} {{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=({{ku|0|0}})|rozhodca=Katriina Elovirta {{minivlajka|Fínsko}}|dátum=5. október 2003|štadión=PGE Park, [[Portland (Oregon)|Portland]]|mužstvo1='''{{SWE|fz|2}}'''|mužstvo2={{CAN|fz|1}}|čas=19:30|divákov=27623|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290030|góly1={{gól|79}} M. Moström {{gól|86}} J. Öqvist|góly2={{gól|64}} K. Lang|žlté karty1={{žltá karta|64}} J. Törnqvist}} === O 3. miesto === {{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=({{ku|1|1}})|rozhodca=Tammy Ogston {{minivlajka|Austrália}}|dátum=11. október 2003|mužstvo1='''{{USA|fz|2}}'''|mužstvo2={{CAN|fz|1}}|čas=12:30|štadión=Home Depot Center, [[Los Angeles]]|divákov=25253|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290031|góly1={{gól|22}} K. Lilly {{gól|51}} S. Boxx {{gól|80}} T. Milbrett|góly2={{gól|38}} [[Christine Sinclairová|C. Sinclair]]|žlté karty2={{žltá karta|65}} K. Lang {{žltá karta|76}} C. Hooper}} === Finále === {{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}} <small>([[Predĺženie|pr.]], [[Zlatý gól|z.g.]])</small>|polčas=({{ku|1|1}},&nbsp;&nbsp;{{ku|0|1}})|rozhodca=Cristina Ionescu {{minivlajka|Rumunsko}}|dátum=12. október 2003|mužstvo1='''{{GER|fz|2}}'''|mužstvo2={{SWE|fz|1}}|štadión=Home Depot Center, [[Los Angeles]]|čas=10:00|divákov=26,137|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/6929/6930/69290032|góly1={{gól|46}} M. Meinert {{zlatý gól|98}} N. Künzer|góly2={{gól|41}} H. Ljungberg}} == Ocenenia == {| class="wikitable" !Zlatá lopta !Strieborná lopta !Bronzová lopta |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}}Birgit Prinz | align="center" |{{Minivlajka|Švédsko}}Victoria Svensson | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}}Maren Meinert |- ! colspan="2" |Zlatá kopačka !Bronzová kopačka |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}}Birgit Prinz | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}}Maren Meinert | align="center" |{{Minivlajka|Brazília}}Kátia |- | align="center" |7 gólov, 5 asistenciii |4 góly, 7 asistencii | align="center" |4 góly, 0 asistencii |- ! colspan="3" |Najlepšia brankárka |- | colspan="3" |{{Minivlajka|Nemecko}}Silke Rottenberg |- ! colspan="3" |Cena fair play FIFA |- | colspan="3" align="center" |{{CHN|fz|1}} |- ! colspan="3" align="center" |Najzábavnejší tím |- | colspan="3" align="center" |{{GER|fz|1}} |} === All-Star Tím === {| class="wikitable" !Brankárky !Obrankyne !Stredopoliarky !Útočníčky |- | * {{Minivlajka|Nemecko}}Silke Rottenberg | * {{Minivlajka|Čína}}Wang Liping * {{Minivlajka|USA}}Joy Fawcett * {{Minivlajka|Kanada}}Charmaine Hooper * {{Minivlajka|Nemecko}}Sandra Minnert | * {{Minivlajka|Nemecko}}Bettina Wiegmann * {{Minivlajka|Švédsko}}Malin Moström * {{Minivlajka|USA}}Shannon Boxx * {{Minivlajka|Nemecko}}Maren Meinert | * {{Minivlajka|Nemecko}}Birgit Prinz * {{Minivlajka|Švédsko}}Victoria Svensson |- | colspan="4" |Náhradníčky |- | * {{Minivlajka|Švédsko}}Caroline Jönsson | | * {{Minivlajka|Nórsko}}Solveig Gulbrandsen * {{Minivlajka|Brazília}} [[Marta (futbalistka)|Marta]] | * {{Minivlajka|USA}} [[Mia Hammová|Mia Hamm]] * {{Minivlajka|Nórsko}}Dagny Mellgren |} ==== Fanúšikovský All-Star Tím ==== {| class="wikitable" !Brankárky !Obrankyne !Stredopoliarky !Útočníčky |- | * {{Minivlajka|USA}}Briana Scurry | * {{Minivlajka|Brazília}}Juliana * {{Minivlajka|Kanada}}Charmaine Hooper * {{Minivlajka|Kanada}}Sharolta Nonen * {{Minivlajka|Nemecko}}Sandra Minnert | * {{Minivlajka|Nemecko}}Bettina Wiegmann * {{Minivlajka|USA}}Julie Foudy * {{Minivlajka|USA}}Kristine Lilly | * {{Minivlajka|Nemecko}}Maren Meinert * {{Minivlajka|Nemecko}}Birgit Prinz * {{Minivlajka|USA}} [[Mia Hammová|Mia Hamm]] |} == Štatistiky == === Góly === '''7 gólov''' * {{Minivlajka|Nemecko}}Birgit Prinz '''4 góly''' * {{Minivlajka|Brazília}}Kátia * {{Minivlajka|Nemecko}}Kerstin Garefrekes * {{Minivlajka|Nemecko}}Maren Meinert '''3 góly''' * {{Minivlajka|Brazília}} [[Marta (futbalistka)|Marta]] * {{Minivlajka|Kanada}}Christine Latham * {{Minivlajka|Kanada}} [[Christine Sinclairová|Christine Sinclair]] * {{Minivlajka|Japonsko}}Mio Otani * {{Minivlajka|Japonsko}}Homare Sawa * {{Minivlajka|Nórsko}}Dagny Mellgren * {{Minivlajka|Švédsko}}Hanna Ljungberg * {{Minivlajka|Švédsko}}Victoria Svensson * {{Minivlajka|USA}}Abby Wambach '''2 góly''' * {{Minivlajka|Austrália}}Heather Garriock * {{Minivlajka|Kanada}}Charmaine Hooper * {{Minivlajka|Kanada}}Kara Lang * {{Minivlajka|Čína}}Bai Jie * {{Minivlajka|Francúzsko}}Marinette Pichon * {{Minivlajka|Nemecko}}Sandra Minnert * {{Minivlajka|Nemecko}}Martina Müller * {{Minivlajka|Nemecko}}Bettina Wiegmann * {{Minivlajka|Ghana}}Alberta Sackey * {{Minivlajka|Severná Kórea}}Jin Pyol-hui * {{Minivlajka|Nórsko}}Linda Ørmen * {{Minivlajka|Nórsko}}Marianne Pettersen * {{Minivlajka|Švédsko}}Malin Moström * {{Minivlajka|USA}}Shannon Boxx * {{Minivlajka|USA}} [[Mia Hammová|Mia Hamm]] * {{Minivlajka|USA}}Kristine Lilly * {{Minivlajka|USA}}Cindy Parlow * {{Minivlajka|USA}}Cat Reddick '''1 gól''' * {{Minivlajka|Argentína}}Yanina Gaitán * {{Minivlajka|Austrália}}Kelly Golebiowski * {{Minivlajka|Brazília}}Daniela * {{Minivlajka|Brazília}}Rosana * {{Minivlajka|Čína}}Sun Wen * {{Minivlajka|Nemecko}}Stefanie Gottschlich * {{Minivlajka|Nemecko}}Nia Künzer * {{Minivlajka|Nemecko}}Conny Pohlers * {{Minivlajka|Nemecko}}Pia Wunderlich * {{Minivlajka|Japonsko}}Emi Yamamoto * {{Minivlajka|Severná Kórea}}Ri Un-gyong * {{Minivlajka|Nórsko}}Solveig Gulbrandsen * {{Minivlajka|Nórsko}}Anita Rapp * {{Minivlajka|Nórsko}}Brit Sandaune * {{Minivlajka|Rusko}}Natalia Barbashina * {{Minivlajka|Rusko}}Elena Danilova * {{Minivlajka|Rusko}}Elena Fomina * {{Minivlajka|Rusko}}Olga Letyushova * {{Minivlajka|Rusko}}Marina Saenko * {{Minivlajka|Južná Kórea}}Kim Jin-hee * {{Minivlajka|Švédsko}}Malin Andersson * {{Minivlajka|Švédsko}}Josefine Öqvist * {{Minivlajka|USA}}Julie Foudy * {{Minivlajka|USA}}Tiffeny Milbrett '''Vlastný gól''' * {{Minivlajka|Austrália}}Dianne Alagich (v zápase proti Rusku) Zdroj.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FIFA | titul = FIFA Technical Study Group (2003) | url = https://digitalhub.fifa.com/m/61560c0a949c963e/original/zb4xdbbsb9igeycudpmo-pdf.pdf | dátum prístupu = 2025-10-01}}</ref> === Asistencie === '''7 asistencií''' * {{Minivlajka|Nemecko}}Maren Meinert '''5 asistencií''' * {{Minivlajka|Nemecko}}Birgit Prinz * {{Minivlajka|USA}} [[Mia Hammová|Mia Hamm]] '''4 asistencie''' * {{Minivlajka|Švédsko}}Victoria Svensson '''2 asistencie''' * {{Minivlajka|Brazília}}Daniela * {{Minivlajka|Brazília}}Maycon * {{Minivlajka|Nemecko}}Stefanie Gottschlich * {{Minivlajka|Nemecko}}Renate Lingor * {{Minivlajka|Nemecko}}Kerstin Stegemann * {{Minivlajka|Nemecko}}Bettina Wiegmann * {{Minivlajka|Japonsko}}Yayoi Kobayashi * {{Minivlajka|Japonsko}}Emi Yamamoto * {{Minivlajka|Nórsko}}Brit Sandaune * {{Minivlajka|Rusko}}Galina Komarova '''1 asistencia''' * {{Minivlajka|Argentína}}Andrea Gonsebate * {{Minivlajka|Austrália}}Kelly Golebiowski * {{Minivlajka|Austrália}}Danielle Small * {{Minivlajka|Brazília}}Formiga * {{Minivlajka|Kanada}}Kristina Kiss * {{Minivlajka|Kanada}}Kara Lang * {{Minivlajka|Kanada}}Christine Latham * {{Minivlajka|Kanada}}Diana Matheson * {{Minivlajka|Kanada}} [[Christine Sinclairová|Christine Sinclair]] * {{Minivlajka|Kanada}}Brittany Timko * {{Minivlajka|Čína}}Bai Jie * {{Minivlajka|Čína}}Sun Wen * {{Minivlajka|Čína}}Zhang Ouying * {{Minivlajka|Francúzsko}}Peggy Provost * {{Minivlajka|Francúzsko}}Élodie Woock * {{Minivlajka|Japonsko}}Naoko Kawakami * {{Minivlajka|Japonsko}}Mio Otani * {{Minivlajka|Japonsko}}Homare Sawa * {{Minivlajka|Severná Kórea}}Jin Pyol-hui * {{Minivlajka|Nórsko}}Ingrid Camilla Fosse Sæthre * {{Minivlajka|Nórsko}}Lise Klaveness * {{Minivlajka|Nórsko}}Unni Lehn * {{Minivlajka|Nórsko}}Dagny Mellgren * {{Minivlajka|Nórsko}}Marianne Pettersen * {{Minivlajka|Švédsko}}Malin Andersson * {{Minivlajka|Švédsko}}Hanna Ljungberg * {{Minivlajka|Švédsko}}Malin Moström * {{Minivlajka|Švédsko}}Therese Sjögran * {{Minivlajka|USA}}Julie Foudy * {{Minivlajka|USA}}Kristine Lilly * {{Minivlajka|USA}}Shannon MacMillan * {{Minivlajka|USA}}Cat Reddick Zdroj.<ref name=":1" /> === Poradie tímov na turnaji === {{turnaj hlavička|skupina=áno|poznámka=Celkový výsledok}} {{turnaj|por=1|skupina=C|tím={{GER|fz|1}}|v=6|r=0|p=0|sg=25|ig=4|pozadie=gold|poznámka=Majsterky sveta}} {{turnaj|por=2|skupina=A|tím={{SWE|fz|1}}|v=4|r=0|p=2|sg=10|ig=7|pozadie=silver|poznámka=2. miesto}} {{turnaj|por=3|skupina=A|tím={{USA|fz|1}}|v=5|r=0|p=1|sg=15|ig=5|pozadie=#cc9966|poznámka=3. miesto}} {{turnaj|por=4|skupina=C|tím={{CAN|fz|1}}|v=3|r=0|p=3|sg=10|ig=10|poznámka=4. miesto|br=áno}} {{turnaj|por=5|skupina=B|tím={{BRA|fz|1}}|v=2|r=1|p=1|sg=9|ig=4|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{turnaj|por=6|skupina=D|tím={{CHN|fz|1}}|v=2|r=1|p=1|sg=3|ig=2}} {{turnaj|por=7|skupina=B|tím={{NOR|fz|1}}|v=2|r=0|p=2|sg=10|ig=6}} {{turnaj|por=8|skupina=D|tím={{RUS|fz|1}}|v=2|r=0|p=2|sg=6|ig=9|br=áno}} {{turnaj|por=9|skupina=B|tím={{FRA|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=2|ig=3|poznámka=rowspan=8{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{turnaj|por=10|skupina=C|tím={{JPN|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=7|ig=6}} {{turnaj|por=11|skupina=A|tím={{PRK|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=3|ig=4}} {{turnaj|por=12|skupina=D|tím={{GHA|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=2|ig=5}} {{turnaj|por=13|skupina=D|tím={{AUS|fz|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=3|ig=5}} {{turnaj|por=13|skupina=B|tím={{KOR|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=11}} {{turnaj|por=15|skupina=A|tím={{NGA|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=0|ig=11}} {{turnaj|por=16|skupina=C|tím={{ARG|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=15}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|2003 FIFA Women's World Cup|1307039860}}{{Majstrovstvá sveta vo futbale žien}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale žien]] [[Kategória:Ženský futbal v USA]] [[Kategória:Futbal v 2003]] ir1y4ctbgt7ihz0na5z817d762z61gq 0 738581 8199903 8196340 2026-04-17T20:35:07Z Martingazak 234259 Linky 8199903 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu'''. Obsahuje údaje ku všetkým 266 popraveným komunistickou justíciou.{{#tag:ref|Osoby spadajúce do kateogórie ''„kriminálne prípady nesúce stopy politickej maninulácie“'' a prípady v minulosti vydávané za politické sú v tabuľke označené poznámkou ''krim.''.<ref name="Mallota"/>{{rp| 136}}|group="pozn."}}<ref name="Mallota">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3504-2|zväzok=I}}</ref>{{rp| 136-143}} __TOC__ {| class="wikitable sortable numbered firstright" |- ! # ! Meno ! Dátum narodenia ! Dátum a miesto popravy ! Poznámka |- | || data-sort-value="Kirsch, Rudolf" | Rudolf Kirsch || 29. 8. 1912 || 13. 10. 1948 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Janeček, Josef" | Josef Janeček || 5. 9. 1913 || 13. 10. 1948 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Karlík, Emanuel" | Emanuel Karlík || 22. 12. 1897 || 13. 10. 1948 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Choc, Miloslav" | Miloslav Choc || 19. 1. 1925 || 19. 2. 1949 (Praha) || |- | || data-sort-value="Šádek, Slavoj" | Slavoj Šádek || 3. 3. 1926 || 19. 2. 1949 (Praha) || |- | || data-sort-value="Bacílek, Karel" | Karel Bacílek || 25. 3. 1920 || 24. 5. 1949 (Praha) || |- | || data-sort-value="Hruška, Josef" | Josef Hruška || 13. 4. 1883 || 24. 5. 1949 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kovaříček, Boris" | Boris Kovaříček || 21. 5. 1927 || 24. 5. 1949 (Praha) || |- | || data-sort-value="Píka, Heliodor" | [[Heliodor Píka]] || 3. 7. 1897 || 21. 6. 1949 (Plzeň) || |- | || data-sort-value="Klisz, Iwan" | Iwan Klisz || 5. 3. 1923 || 1. 7. 1949 (Bratislava) || krim. |- | || data-sort-value="Lesniak, Pawet" | Pawet Lesniak || 7. 6. 1914 || 1. 7. 1949 (Bratislava) || krim. |- | || data-sort-value="Maszluch, Mikolaj" | Mikolaj Maszluch || 19. 12. 1913 || 1. 7. 1949 (Bratislava) || krim. |- | || data-sort-value="Riopka, Wasil" | Wasil Riopka || 8. 9. 1913 || 1. 7. 1949 (Bratislava) || krim. |- | || data-sort-value="Gonic, Josef" | Josef Gonic || 4. 3. 1902 || 18. 7. 1949 (Praha) || |- | || data-sort-value="Hubálek, Bohuslav" | Bohuslav Hubálek || 11. 10. 1903 || 18. 7. 1949 (Praha) || |- | || data-sort-value="Jebavý, Miloslav" | Miloslav Jebavý || 27. 8. 1911 || 18. 7. 1949 (Praha) || |- | || data-sort-value="Sabela, Karel" | Karel Sabela || 12. 12. 1917 || 18. 7. 1949 (Praha) || |- | || data-sort-value="Sok-Sieger, Vilém" | Vilém Sok-Sieger || 31. 12. 1902 || 18. 7. 1949 (Praha) || |- | || data-sort-value="Sedláček, Jan" | Jan Sedláček || 30. 3. 1912 || 3. 10. 1949 (Olomouc) || |- | || data-sort-value="Urban, Benjamin" | Benjamin Urban || 25. 11. 1908 || 3. 10. 1949 (Olomouc) || |- | || data-sort-value="Černý, Gustav" | Gustav Černý || 15. 8. 1921 || 18. 10. 1949 (Bratislava) || krim. |- | || data-sort-value="Borkovec, Jaroslav" | Jaroslav Borkovec || 16. 6. 1906 || 5. 11. 1949 (Praha) || [[Prokešov puč]] |- | || data-sort-value="Čančík, Emanuel" | Emanuel Čančík || 31. 7. 1916 || 5. 11. 1949 (Praha) || [[Prokešov puč]] |- | || data-sort-value="Charvát, Josef" | Josef Charvát || 28. 7. 1923 || 5. 11. 1949 (Praha) || [[Prokešov puč]] |- | || data-sort-value="Janda, Vratislav" | Vratislav Janda || 1. 8. 1913 || 5. 11. 1949 (Praha) || [[Prokešov puč]] |- | || data-sort-value="Polesný, Vratislav" | Vratislav Polesný || 30. 3. 1923 || 5. 11. 1949 (Praha) || [[Prokešov puč]] |- | || data-sort-value="Prokeš, Květoslav" | Květoslav Prokeš || 2. 6. 1897 || 5. 11. 1949 (Praha) || [[Prokešov puč]] |- | || data-sort-value="Prieložný, Ladislav" | Ladislav Prieložný || 15. 9. 1923 || 4. 1. 1950 (Bratislava) || |- | || data-sort-value="Hořejší, Josef" | Josef Hořejší || 5. 12. 1910 || 7. 1. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Klempt, Bohumil" | Bohumil Klempt || 17. 5. 1920 || 7. 1. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Novotný, Kamil" | Kamil Novotný || 12. 8. 1903 || 7. 1. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Plzák, Josef" | Josef Plzák || 18. 4. 1920 || 7. 1. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Hoche, Bedřich" | Bedřich Hoche || 2. 6. 1914 || 14. 2. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Vardžík, Ján" | Ján Vardžík || 4. 7. 1921 || 6. 5. 1950 (Bratislava) || |- | || data-sort-value="Bušek, Karel" | Karel Bušek || 1. 3. 1920 || 19. 5. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Lindner, Ladislav" | Ladislav Lindner || 19. 12. 1924 || 19. 5. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Broj, Stanislav" | Stanislav Broj || 28. 9. 1901 || 23. 5. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Černý, René" | René Černý || 26. 7. 1914 || 23. 5. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Petelík, Čeněk" | Čeněk Petelík || 24. 7. 1917 || 23. 5. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Plešmíd, Miroslav" | Miroslav Plešmíd || 15. 10. 1912 || 25. 5. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Pohl, Josef" | Josef Pohl || 15. 4. 1911 || 25. 5. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Nechanský, Jaromír" | Jaromír Nechanský || 4. 12. 1916 || 16. 6. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Wahl, Veleslav" | Veleslav Wahl || 15. 5. 1922 || 16. 6. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Rod, František" | František Rod || 15. 9. 1902 || 17. 6. 1950 (Jihlava) || |- | || data-sort-value="Tuček, Jan" | Jan Tuček || 7. 5. 1916 || 17. 6. 1950 (Jihlava) || |- | || data-sort-value="Veselý, Karel" | Karel Veselý || 1. 1. 1917 || 17. 6. 1950 (Jihlava) || |- | || data-sort-value="Blahník, Jaroslav" | Jaroslav Blahník || 2. 3. 1927 || 24. 6. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Buchal, Jan" | Jan Buchal || 30. 5. 1913 || 27. 6. 1950 (Praha) || [[Proces so skupinou Milady Horákovej|Proces s Miladou Horákovou]] |- | || data-sort-value="Horáková, Milada" | [[Milada Horáková]] || 25. 12. 1901 || 27. 6. 1950 (Praha) || [[Proces so skupinou Milady Horákovej|Proces s Miladou Horákovou]] |- | || data-sort-value="Kalandra, Záviš" | [[Záviš Kalandra]] || 10. 11. 1902 || 27. 6. 1950 (Praha) || [[Proces so skupinou Milady Horákovej|Proces s Miladou Horákovou]] |- | || data-sort-value="Pecl, Oldřich" | Oldřich Pecl || 14. 9. 1903 || 27. 6. 1950 (Praha) || [[Proces so skupinou Milady Horákovej|Proces s Miladou Horákovou]] |- | || data-sort-value="Havlíček, František" | František Havlíček || 1. 8. 1925 || 6. 9. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Vetejška, Jaroslav" | Jaroslav Vetejška || 14. 5. 1926 || 6. 9. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Goldschmid, Josef" | Josef Goldschmid || 15. 7. 1913 || 23. 9. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kalitka, Štefan" | Štefan Kalitka || 25. 2. 1927 || 23. 9. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Lacko, Vojtech" | Vojtech Lacko || 9. 5. 1917 || 7. 10. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Skokan, František" | František Skokan || 12. 10. 1912 || 7. 10. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Šatana, Claudius" | Claudius Šatana || 13. 9. 1916 || 7. 10. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Lednický, Augustín" | [[Augustín Lednický]] || 1. 8. 1924 || 10. 10. 1950 (Bratislava) || |- | || data-sort-value="Daněk, Antonín" | Antonín Daněk || 24. 4. 1927 || 14. 10. 1950 (Brno) || |- | || data-sort-value="Daněk, Karel" | Karel Daněk || 29. 9. 1923 || 14. 10. 1950 (Brno) || |- | || data-sort-value="Dvořák, František" | František Dvořák || 13. 10. 1923 || 14. 10. 1950 (Brno) || |- | || data-sort-value="Janouch, Jiří" | Jiří Janouch || 18. 12. 1929 || 21. 10. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kodet, Jiří" | Jiří Kodet || 24. 8. 1929 || 21. 10. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kysela, Jaroslav" | Jaroslav Kysela || 4. 2. 1932 || 21. 10. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Tippl, Václav" | Václav Tippl || 3. 9. 1930 || 21. 10. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Janošík, Antonín" | Antonín Janošík || 26. 7. 1926 || 24. 10. 1950 (Uherské Hradiště) || |- | || data-sort-value="Lenhard, Rudolf" | Rudolf Lenhard || 12. 1. 1918 || 24. 10. 1950 (Uherské Hradiště) || |- | || data-sort-value="Mana, František" | František Mana|| 22. 10. 1910 || 24. 10. 1950 (Uherské Hradiště) || |- | || data-sort-value="Bibza, Samuel" | Samuel Bibza || 23. 11. 1912 || 18. 12. 1950 (Bratislava) || data-sort-value="Žingor, Viliam" | [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Proces s Viliamom Žingorom a spol.]] |- | || data-sort-value="Nosák, Ladislav" | Ladislav Nosák || 16. 10. 1916 || 18. 12. 1950 (Bratislava) || data-sort-value="Žingor, Viliam" | [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Proces s Viliamom Žingorom a spol.]] |- | || data-sort-value="Žingor, Viliam" | [[Viliam Žingor]] || 30. 7. 1912 || 18. 12. 1950 (Bratislava) || data-sort-value="Žingor, Viliam" | [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Proces s Viliamom Žingorom a spol.]] |- | || data-sort-value="Houfek, Bohuslav" | Bohuslav Houfek || 17. 2. 1919 || 18. 12. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Judytka, Bedřich" | Bedřich Judytka || 13. 5. 1914 || 18. 12. 1950 (Praha) || |- | || data-sort-value="Vrba, Jaromír" | Jaromír Vrba || 5. 7. 1920 || 19. 12. 1950 (Brno) || |- | || data-sort-value="Jaško, Bernard" | [[Bernard Jaško]] || 22. 4. 1923 || 17. 2. 1951 (Bratislava) || [[Proces so skupinou Jaško a spol.]] |- | || data-sort-value="Kalinaj, Pavol" | [[Pavol Kalinaj]] || 23. 10. 1915 || 17. 2. 1951 (Bratislava) || [[Proces so skupinou Jaško a spol.]] |- | || data-sort-value="Lančarič, Rudolf" | [[Rudolf Lančarič]] || 15. 8. 1914|| 17. 2. 1951 (Praha) || [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|Proces proti titovským špiónom]] |- | || data-sort-value="Púčik, Albert" | Albert Púčik || 7. 10. 1921|| 20. 2. 1951 (Bratislava) || [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]] |- | || data-sort-value="Smolka, Josef" | Josef Smolka || 18. 1. 1909|| 20. 2. 1951 (Bratislava) ||krim. |- | || data-sort-value="Tesár, Eduard" | Eduard Tesár || 19. 6. 1922|| 20. 2. 1951 (Bratislava) || [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]] |- | || data-sort-value="Tunega, Anton" | [[Anton Tunega]] || 1. 8. 1925|| 20. 2. 1951 (Bratislava) || [[Biela légia (Slovensko)|Biela légia]] |- | || data-sort-value="Junek, Václav" | Václav Junek || 9. 9. 1906 || 16. 3. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Lacina, Alois" | Alois Lacina || 25. 3. 1904 || 16. 3. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Máša, Karel" | Karel Máša || 21. 1. 1905|| 16. 3. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kořínek, Tomáš" | Tomáš Kořínek|| 1. 3. 1920|| 10. 4. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kořínek, Vladimír" | Vladimír Kořínek|| 23. 7. 1911|| 10. 4. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kruliš, Bohumil" | Bohumil Kruliš|| 1. 6. 1908|| 10. 4. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Fryč, Václav" | Václav Fryč || 3. 9. 1923|| 12. 4. 1951 (Ostrava) || |- | || data-sort-value="Suttý, Alois" | Alois Suttý || 1. 3. 1924|| 12. 4. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Šimara, Alois" | Alois Šimara || 14. 3. 1921|| 27. 4. 1951 (Uherské Hradiště) || |- | || data-sort-value="Zámečník, Karel" | Karel Zámečník || 8. 7. 1923|| 27. 4. 1951 (Uherské Hradiště) || |- | || data-sort-value="Palkovič, Viktor" | Viktor Palkovič || 24. 11. 1908|| 19. 5. 1951 (Bratislava)|| |- | || data-sort-value="Beneš, Bohuslav" | Bohuslav Beneš || 9. 12. 1919|| 8. 6. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Votava, František" | František Votava || 31. 3. 1927|| 8. 6. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Boháč, František" | František Boháč || 2. 10. 1914|| 14. 6. 1951 (Brno) || |- | || data-sort-value="Křižan, Jan" | Jan Křižan || 12. 11. 1915|| 14. 6. 1951 (Brno) || |- | || data-sort-value="Pohl, Rudolf" | Rudolf Pohl || 8. 3. 1912|| 14. 6. 1951 (Brno) || |- | || data-sort-value="Dancák-Fertál, Andrej" | Andrej Dancák-Fertál || 13. 12. 1905|| 21. 7. 1951 (Bratislava) || |- | || data-sort-value="Křivka, Petr" | Petr Křivka || 21. 10. 1897|| 21. 7. 1951 (Brno) || |- | || data-sort-value="Jank, Jindřich" | Jindřich Jank || 12. 4. 1925|| 28. 7. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Musil, Jan" | Jan Musil || 20. 10. 1904|| 28. 7. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Profous, Zdeněk" | Zdeněk Profous || 7. 11. 1925|| 28. 7. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Ceé, Ladislav" | Ladislav Ceé || 27. 2. 1910 || 1. 8. 1951 (Ostrava) || |- | || data-sort-value="Morávek, Miloš" | Miloš Morávek || 24. 12. 1911 || 1. 8. 1951 (Ostrava) || |- | || data-sort-value="Polomský, Josef" | Josef Polomský || 11. 2. 1924 || 1. 8. 1951 (Ostrava) || |- | || data-sort-value="Sýkora, Miroslav" | Miroslav Sýkora || 13. 3. 1923 || 1. 8. 1951 (Ostrava) || |- | || data-sort-value="Drbola, Václav" | Václav Drbola || 16. 10. 1912 || 3. 8. 1951 (Jihlava) || |- | || data-sort-value="Kopuletý, František" | František Kopuletý || 6. 4. 1913 || 3. 8. 1951 (Jihlava) || |- | || data-sort-value="Mityska, Antonín" | Antonín Mityska || 4. 5. 1927 || 3. 8. 1951 (Jihlava) || |- | || data-sort-value="Němec, Drahoslav" | Drahoslav Němec || 2. 5. 1931 || 3. 8. 1951 (Jihlava) || |- | || data-sort-value="Pařil, František" | František Pařil || 27. 1. 1911 || 3. 8. 1951 (Jihlava) || |- | || data-sort-value="Plichta, Antonín" | Antonín Plichta || 3. 1. 1894 || 3. 8. 1951 (Jihlava) || |- | || data-sort-value="Škrdla, Antonín" | Antonín Škrdla || 25. 5. 1917 || 3. 8. 1951 (Jihlava) || |- | || data-sort-value="Rousek, Václav" | Václav Rousek || 4. 9. 1926 || 25. 8. 1951 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Matička, Jan" | Jan Matička || 15. 11. 1904 || 31. 8. 1951 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Smutka, Luboš" | Luboš Smutka || 23. 2. 1926 || 31. 8. 1951 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Vacínek, Václav" | Václav Vacínek || 25. 7. 1908 || 31. 8. 1951 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Fiala, Oldřich" | Oldřich Fiala || 26. 12. 1926 || 1. 9. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Novák, Jan" | Jan Novák || 6. 7. 1920 || 1. 9. 1951 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Bakala, Sigmund" | Sigmund Bakala || 12. 6. 1925 || 4. 9. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Čuba, Josef" | Josef Čuba || 29. 10. 1893 || 4. 9. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Pospíšil, Miloslav" | Miloslav Pospíšil || 6. 8. 1918 || 4. 9. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Rajnoch, Vladimír" | Vladimír Rajnoch || 8. 3. 1925 || 4. 9. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Vítkovský, Otakar" | Otakar Vítkovský || 6. 10. 1924 || 4. 9. 1951 (Bratislava) || |- | || data-sort-value="Sporka, Josef" | Josef Sporka || 8. 1. 1910 || 9. 10. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Chmelař, Miloslav" | Miloslav Chmelař || 28. 3. 1928 || 2. 11. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Vrbický, Tibor" | Tibor Vrbický || 23. 10. 1921 || 2. 11. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Horáček, Jan" | Jan Horáček || 26. 11. 1919 || 6. 11. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Dlouhý, Juraj" | Juraj Dlouhý || 23. 4. 1907 || 8. 11. 1951 (Bratislava) || [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|Akcia Monako]] |- | || data-sort-value="Chovan, Tomáš" | Tomáš Chovan || 28. 12. 1926 || 8. 11. 1951 (Bratislava) || |- | || data-sort-value="Velecký, Vladimír" | [[Vladimír Velecký]] || 21. 8. 1890 || 8. 11. 1951 (Bratislava) || [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|Akcia Monako]] |- | || data-sort-value="Otčenášek, Václav" | Václav Otčenášek || 26. 9. 1926 || 9. 11. 1951 (Olomouc) || |- | || data-sort-value="Franc, Miloslav" | Miloslav Franc || 1. 10. 1899 || 10. 11. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Peške, Jaroslav" | Jaroslav Peške || 10. 8. 1907 || 10. 11. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Plocek, Alfréd" | Alfréd Plocek || 8. 1. 1903 || 10. 11. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Koukal, Lubomír" | Lubomír Koukal || 8. 2. 1925 || 12. 12. 1951 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kovalský, Michal" | Michal Kovalský || 23. 1. 1925 || 14. 12. 1951 (Bratislava) || krim. |- | || data-sort-value="Sixta, Bohumil" | Bohumil Sixta || 18. 10. 1932 || 5. 2. 1952 (Brno) || |- | || data-sort-value="Čížek, Petr" | Petr Čížek || 2. 3. 1914 || 6. 2. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Dvořák, Jaroslav" | Jaroslav Dvořák || 22. 6. 1930 || 6. 2. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Hošek, Jan" | Jan Hošek || 18. 5. 1904 || 6. 2. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Liška, Josef" | Josef Liška || 28. 10. 1922 || 6. 2. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Rendl, Emanuel" | Emanuel Rendl || 20. 1. 1923 || 6. 2. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Bejček, Václav" | Václav Bejček || 18. 10. 1925 || 7. 2. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Hořínek, Karel" | Karel Hořínek || 5. 12. 1901 || 7. 2. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Chaloupecký, Karel" | Karel Chaloupecký || 23. 3. 1915 || 7. 2. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kauber, Jiří" | Jiří Kauber || 21. 5. 1925 || 7. 2. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Sklenička, Oldřich" | Oldřich Sklenička || 15. 5. 1926 || 7. 2. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Jaroš, Alois" | Alois Jaroš || 11. 8. 1923 || 17. 5. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Bula, Jan" | Jan Bula || 24. 6. 1920 || 20. 5. 1952 (Jihlava) || |- | || data-sort-value="Prouza, Josef" | Josef Prouza || 17. 7. 1925 || 3. 6. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kraus, Miloslav" | Miloslav Kraus || 3. 2. 1902 || 7. 6. 1952 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Lazar, Jaroslav" | Jaroslav Lazar || 6. 2. 1915 || 10. 6. 1952 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Řezníček, Josef" | Josef Řezníček || 8. 3. 1910 || 10. 6. 1952 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Vít, Josef" | Josef Vít || 13. 3. 1912 || 10. 6. 1952 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Fric, Josef" | Josef Fric || 13. 2. 1918 || 28. 6. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Ludvík, Josef" | Josef Ludvík || 21. 10. 1912 || 8. 7. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Palma, Vladimír" | Vladimír Palma || 8. 1. 1927 || 8. 7. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Lomič, Karel" | Karel Lomič || 28. 10. 1924 || 25. 7. 1952 (Brno) || krim. |- | || data-sort-value="Kmínek, Josef" | Josef Kmínek || 27. 3. 1909 || 8. 8. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Macej, Jozef" | Jozef Macej || 22. 5. 1905 || 8. 8. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Strmiska, Karel" | Karel Strmiska || 1. 11. 1910 || 8. 8. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Fuksa, Rudolf" | Rudolf Fuksa || 27. 11. 1930 || 9. 8. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Hejna, Jiří" | Jiří Hejna || 27. 11. 1930 || 9. 8. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Jurča, Miroslav" | Miroslav Jurča || 2. 3. 1926 || 23. 8. 1952 (Ostrava) || |- | || data-sort-value="Doležal, Leopold" | Leopold Doležal || 27. 10. 1913 || 30. 8. 1952 (Brno) || |- | || data-sort-value="Hájek, Karel" | Karel Hájek || 29. 6. 1924 || 9. 9. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Pavelka, Josef" | Josef Pavelka || 8. 9. 1923 || 9. 9. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Bulín, Přemysl" | Přemysl Bulín || 24. 5. 1926 || 2. 10. 1952 (Ostrava) || |- | || data-sort-value="Cerman, Vladimír" | Vladimír Cerman || 4. 7. 1925 || 11. 10. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kepka, Josef" | Josef Kepka || 26. 2. 1902 || 11. 10. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Špiriak, František" | František Špiriak || 24. 12. 1920 || 14. 10. 1952 (Bratislava) || |- | || data-sort-value="Frostig, Ivan" | Ivan Frostig Isidor || 15. 1. 1888 || 17. 10. 1952 (Bratislava)|| |- | || data-sort-value="Karolík, Josef" | Josef Karolík || 25. 9. 1930 || 11. 11. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Plšek, Ladislav" | Ladislav Plšek || 27. 3. 1925 || 11. 11. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Volek, Boris" | Boris Volek || 26. 8. 1928 || 11. 11. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Havlíček, František" | František Havlíček || 2. 12. 1908 || 12. 11. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Robotka, Josef" | Josef Robotka || 25. 2. 1906 || 12. 11. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Šnaidr, Václav" | Václav Šnaidr || 3. 8. 1911 || 12. 11. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Svoboda, Ladislav" | Ladislav Svoboda || 6. 1. 1893 || 13. 11. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Ženíšek, Václav" | Václav Ženíšek || 10. 9. 1917 || 13. 11. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kučera, Josef" | Josef Kučera || 15. 1. 1916 || 14. 11. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Clementis, Vladimír" | [[Vladimír Clementis]] || 20. 9. 1902 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]] |- | || data-sort-value="Fischl, Otto" | Otto Fischl || 17. 8. 1902 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]] |- | || data-sort-value="Frank, Josef" | Josef Frank || 15. 2. 1909 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]] |- | || data-sort-value="Frejka, Ludvík" | Ludvík Frejka || 15. 1. 1904 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]] |- | || data-sort-value="Geminder, Bedřich" | Bedřich Geminder || 19. 11. 1901 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]] |- | || data-sort-value="Margolius, Rudolf" | Rudolf Margolius || 31. 8. 1913 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]] |- | || data-sort-value="Reicin, Bedřich" | [[Bedřich Reicin]] || 29. 9. 1911 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]] |- | || data-sort-value="Simone, André" | André Simone || 27. 5. 1895 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]] |- | || data-sort-value="Slánský, Rudolf" | [[Rudolf Slánský]] || 31. 7. 1901 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]] |- | || data-sort-value="Šling, Otto" | Otto Šling || 24. 8. 1912 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]] |- | || data-sort-value="Šváb, Karel" | Karel Šváb || 13. 5. 1904 || 3. 12. 1952 (Praha) || [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Proces so Slánským]] |- | || data-sort-value="Pokorný, Alois" | Alois Pokorný || 3. 4. 1928 || 18. 12. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Železný, Vlastimil" | Vlastimil Železný || 18. 4. 1928 || 18. 12. 1952 (Praha) || |- | || data-sort-value="Babík, Pavel" | Pavel Babík || 26. 1. 1924 || 30. 1. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Ertel, Werner" | Werner Ertel || 27. 1. 1929 || 3. 2. 1953 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Rutkowski, Aleksander" | Aleksander Rutkowski || 2. 1. 1930 || 3. 2. 1953 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Melkus, Jaroslav" | Jaroslav Melkus || 14. 4. 1901 || 28. 3. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Smetana, Gustav" | Gustav Smetana || 23. 8. 1907 || 28. 3. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Valent, Pavel" | Pavel Valent || 27. 1. 1914 || 28. 3. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Bodnár, František" | František Bodnár || 6. 9. 1914|| 21. 4. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Gruber, Bohumil" | Bohumil Gruber || 4. 12. 1900|| 21. 4. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Mihok, Michal" | Michal Mihok || 18. 9. 1926|| 21. 4. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Mojžíš, František" | František Mojžíš || 20. 3. 1914|| 21. 4. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Rešetko, Ján" | [[Ján Rešetko]] || 4. 8. 1917|| 21. 4. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Dvořák, Jan" | Jan Dvořák || 9. 10. 1880|| 6. 5. 1953 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Dvořák, Jan" | Jan Dvořák || 27. 2. 1921|| 6. 5. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Plzák, Jaroslav" | Jaroslav Plzák || 23. 9. 1926|| 6. 5. 1953 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Rumíšek, Tomáš" | Tomáš Rumíšek || 21. 5. 1923|| 6. 5. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Plichta, Stanislav" | Stanislav Plichta || 16. 11. 1931|| 23. 5. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Németh, Gustav" | Gustav Németh || 19. 11. 1929|| 30. 5. 1953 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Fajkus, Luděk" | Luděk Fajkus || 20. 7. 1925|| 16. 6. 1953 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Vašek, Josef" | Josef Vašek || 9. 12. 1921|| 16. 6. 1953 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Vávra, Josef" | Josef Vávra || 29. 10. 1902|| 26. 8. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Krejčí, Josef" | Josef Krejčí || 5. 4. 1891 || 29. 8. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Matouš, Josef" | Josef Matouš || 7. 12. 1921 || 29. 8. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Hadaš, Vladislav" | Vladislav Hadaš || 28. 5. 1923 || 30. 10. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Harazin, Antonín" | Antonín Harazin || 7. 8. 1931 || 30. 10. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Jakubek, Bohumil" | Bohumil Jakubek || 9. 7. 1905 || 30. 10. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Jeřábek, Alois" | Alois Jeřábek || 16. 1. 1927 || 5. 12. 1953 (Praha) || |- | || data-sort-value="Lukačka, Pavel" | Pavel Lukačka || 9. 5. 1923 || 29. 12. 1953 (Praha)|| [[Proces so skupinou Trojan a spol.|Proces so skupinou Trojan a spol.]] |- | || data-sort-value="Lupták, Peter" | Peter Lupták || 9. 9. 1909 || 29. 12. 1953 (Praha)|| [[Proces so skupinou Trojan a spol.|Proces so skupinou Trojan a spol.]] |- | || data-sort-value="Trojan, Jozef" | [[Jozef Trojan]] || 25. 3. 1906 || 29. 12. 1953 (Praha)|| [[Proces so skupinou Trojan a spol.|Proces so skupinou Trojan a spol.]] |- | || data-sort-value="Musil, Josef" | Josef Musil || 23. 3. 1900 || 9. 1. 1954 (Praha) || |- | || data-sort-value="Wilkowski, František" | František Wilkowski || 4. 10. 1921 || 19. 1. 1954 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Milučký, Alojz" | Alojz Milučký || 26. 10. 1930 || 20. 1. 1954 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kozlík, Josef" | Josef Kozlík || 16. 9. 1904 || 20. 2. 1954 (Praha) || |- | || data-sort-value="Peteřík, Jaroslav" | Jaroslav Peteřík || 11. 3. 1923 || 19. 3. 1954 (Praha) || |- | || data-sort-value="Závodský, Osvald" | Osvald Závodský || 27. 10. 1910 || 29. 5. 1954 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Gruber, Karel" | Karel Gruber || 15. 7. 1927 || 29. 5. 1954 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Kandráč, Anton" | Anton Kandráč || 8. 4. 1925 || 28. 6. 1954 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Gavenda, Štěpán" | Štěpán Gavenda || 25. 6. 1920 || 7. 7. 1954 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Zajíček, František" | František Zajíček || 9. 2. 1896 || 3. 8. 1954 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Vacek, František" | František Vacek || 1. 4. 1931 || 15. 10. 1954 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Cwirz, Jan" | Jan Cwirz || 28. 6. 1924 || 30. 11. 1954 (Praha)|| krim. |- | || data-sort-value="Uličný, Bartolomej" | Bartolomej Uličný || 12. 1. 1923 || 20. 12. 1954 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Ferianc, Michal" | Michal Ferianc || 4. 1. 1924|| 10. 2. 1955 (Praha) || |- | || data-sort-value="Řezáč, Jiří" | Jiří Řezáč || 9. 2. 1928|| 10. 2. 1955 (Praha) || |- | || data-sort-value="Sirotek, Jaroslav" | Jaroslav Sirotek || 21. 12. 1923|| 10. 2. 1955 (Praha) || |- | || data-sort-value="Šíma, Bohumil" | Bohumil Šíma || 18. 4. 1928|| 24. 3. 1955 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Lehotský, Alexander" | Alexander Lehotský || 15. 11. 1920|| 24. 3. 1955 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Volf, Karel" | Karel Volf || 15. 6. 1932|| 2. 5. 1955 (Praha) || |- | || data-sort-value="Janata, Zbyněk" | Zbyněk Janata || 1. 2. 1933|| 2. 5. 1955 (Praha) || Skupina bratov Mašínovcov |- | || data-sort-value="Novák, Ctibor" | Ctibor Novák || 25. 10. 1902|| 2. 5. 1955 (Praha) || Skupina bratov Mašínovcov |- | || data-sort-value="Švéda, Václav" | Václav Švéda || 26. 4. 1921|| 29. 7. 1955 (Praha) || Skupina bratov Mašínovcov |- | || data-sort-value="Nemček, Bernard" | Bernard Nemček || 10. 5. 1925|| 26. 1. 1957 (Praha) || |- | || data-sort-value="Kvičera, Václav" | Václav Kvičera || 3. 2. 1906|| 26. 1. 1957 (Praha) || |- | || data-sort-value="Potoček, Josef" | Josef Potoček || 23. 1. 1906|| 20. 5. 1958 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Heide-Hermann, Kamil" | Kamil Heide-Hermann || 21. 2. 1909 || 9. 7. 1958 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Kubelka, Josef" | Josef Kubelka || 30. 11. 1902 || 9. 7. 1958 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Landstoff, Antonín" | Antonín Landstoff || 26. 8. 1915 || 9. 7. 1958 (Praha)|| |- | || data-sort-value="Pták, Josef" | Josef Pták || 11. 3. 1908 || 14. 7. 1958 (Praha) || |- | || data-sort-value="Bunta, Leo" | Leo Bunta || 19. 10. 1912 || 14. 7. 1958 (Praha) || krim., [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Proces s členmi POHG]] |- | || data-sort-value="Knápek, Ján" | Ján Knápek || 24. 5. 1920 || 14. 7. 1958 (Praha) || krim., [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Proces s členmi POHG]] |- | || data-sort-value="Laco, Ľudovít" | Ľudovít Laco || 29. 53. 1916 || 14. 7. 1958 (Praha) || krim., [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Proces s členmi POHG]] |- | || data-sort-value="Rojko, Jozef" | Jozef Rojko || 24. 3. 1924 || 14. 7. 1958 (Praha) || krim., [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Proces s členmi POHG]] |- | || data-sort-value="Spišiak, Mikuláš" | Mikuláš Spišiak || 23. 11. 1912 || 14. 7. 1958 (Praha) ||krim., [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|Proces s členmi POHG]] |- | || data-sort-value="Petrovský, Adolf" | Adolf Petrovský || 16. 9. 1928 || 13. 5. 1959 (Praha) || |- | || data-sort-value="Daraboš, Ladislav" | Ladislav Daraboš || 11. 5. 1910 || 29. 7. 1959 (Praha) || krim. [[Proces s nyilašiovcami]] |- | || data-sort-value="Kŏrôssy, Július" | Július Kŏrôssy || 15. 1. 1907 || 29. 7. 1959 (Praha) || krim. [[Proces s nyilašiovcami]] |- | || data-sort-value="Tomek, Vladivoj" | Vladivoj Tomek || 9. 6. 1933 || 17. 11. 1960 (Praha) || |- | || data-sort-value="Cagášek, Vladimír" | Vladimír Cagášek || 13. 3. 1945 || 9. 8. 1966 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Porteš, Alois" | Alois Porteš || 16. 8. 1946 || 9. 8. 1966 (Praha) || krim. |- | || data-sort-value="Bareš, Robert" | Robert Bareš || 21. 1. 1956 || 6. 12. 1979 (Praha) || krim. |- |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Operácia Splinter Factor]] (1949{{--}}1952) * [[Proces so skupinou Milady Horákovej]] (máj, jún 1950) * [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]] (september 1950) * [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]] (november 1952) * [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] (apríl 1954) * [[Barákova komisia]] (1955{{--}}1957) * [[Kolderova komisia]] (1962{{--}}1963) * [[Barnabitská komisia]] (1963) * [[Pillerova komisia]] (1968{{--}}1969) == Externé odkazy == * [https://www.ustrcr.cz/historicka-temata/dokumentace-popravenych-politicke-duvody-48-89/ Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu] – zoznam osôb na webe Ústavu pro studium totalitních režimů * [https://www.ustrcr.cz/publikace/petr-mallota-a-kol-popraveni-z-politickych-duvodu-v-komunistickem-ceskoslovensku/ Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu] – popis publikácie a rozhovory na webe Ústavu pro studium totalitních režimů {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:Česko-slovenské zoznamy|Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu]] [[Kategória:Zoznamy ľudí|Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu]] q6uji2mfb8gnufzec9sljrehxxtzql4 4 738980 8199804 8199452 2026-04-17T16:34:41Z ~2026-20335-96 290941 Revízia [[Special:Diff/8199452|8199452]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-21135-76|~2026-21135-76]] ([[User talk:~2026-21135-76|diskusia]]) bola vrátená 8199804 wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}} jzm7ibuewqg3y8xx7aiqkwrz2sswz4p 0 739374 8199954 8156877 2026-04-18T05:53:16Z Martingazak 234259 Pozri aj 8199954 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958 |popis udalosti=Procesy s páchateľmi vojnových vrážd v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]], [[Masaker v Kremničke|Kremničke]] a [[Nemecké represálie v Krupine|Krupine]] zneužité Komunistickou stranou Československa proti katolíckej cirkvi |dátum=[[14. apríl|14.]]{{--}}[[18. apríl]] [[1958]] ([[Bratislava]])<br/> [[22. apríl|22.]]{{--}}[[26. apríl|26. apríl]] [[1958]] ([[Banská Bystrica]]) |obrázok=Nemecka10Slovakia3.JPG |popis obrázka=Pamätník obetí vraždenia v [[Nemecká (okres Brezno)|Nemeckej]] |štát=Československo |miesto= |príčina= |typ=Politicky využité a manipulované procesy s páchateľmi vojnových zločinov |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia= [[Bratislava]]:<ref name="Gryzlov"/>{{rp|113}} * [[Leo Bunta]] (trest smrti) * [[Ján Knápek]] (trest smrti) * [[Jozef Rojko]] (trest smrti) * [[Mikuláš Spišiak]] (trest smrti) * [[Ján Čudek]] (25 rokov) * [[Jozef Potrok]] (25 rokov) * [[Albert Hedera]] (24 rokov) * [[Fratišek Tresa]] (22 rokov) * [[Ján Valient]] (22 rokov) * [[Rudolf Kalivoda]] (21 rokov) * [[Jozef Chudovský]] (20 rokov) * [[Pavol Žierik]] (20 rokov) * [[Vendelín Koleno]] (18 rokov) * [[Jaroslav Bazala]] (14 rokov) * [[František Šuchter]] (12 rokov) [[Banská Bystrica]]:<ref name="Sedlakova"/>{{rp|72}} * [[Ľudovít Laco]] (trest smrti) * [[Leonard Sliačan]] (25 rokov) * [[Pavol Párničan]] (24 rokov) * [[Július Krajčí]] (23 rokov) * [[Ondrej Šepitka]] (22 rokov) * [[Ernest Osvald]] (22 rokov) * [[Pavol Zauška]] (22 rokov) * [[Alojz Koprda]] (21 rokov) * [[Ferdinand Mikšík]] (21 rokov) * [[Jozef Stolár]] (20 rokov) * [[Štefan Tóth (gardista)|Štefan Tóth]] (20 rokov) * [[Štefan Masaryk]] (13 rokov) }} '''Procesy s členmi [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy]] v roku 1958''' boli vyvrcholením úsilia československého komunistického štátneho aparátu vysporiadať sa v „roku procesov“ so zostávajúcimi bývalými podporovateľmi [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany]] a zdiskreditovať katolícku cirkev. Hoci obsahom procesov bolo potrestanie brutálnych zločinov a vrážd v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]], [[Masaker v Kremničke|Kremničke]] a [[Nemecké represálie v Krupine|Krupine]] na prelome rokov [[1944]] a [[1945]], na ktorých sa objektívne podieľali niektorí súdení členovia [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy]], procesy prebiehajúce paralelne v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] mali politické pozadie. Boli využité na propagandu proti cirkvi, mali vopred určenú stratégiu a tresty boli vopred stanovené byrom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] a [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Piati obžalovaní ([[Leo Bunta]], [[Ján Knápek]], [[Jozef Rojko]], [[Mikuláš Spišiak]] v bratislavskom procese a [[Ľudovít Laco]] v banskobystrickom) boli odsúdení na trest smrti.<ref name="Sokolovic">{{Citácia Harvard |Rok=2010 |Priezvisko=Sokolovič |Meno=Peter |URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf |Periodikum=Pamäť národa |Ročník=VI. |Číslo=3 |Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958 |Vydavateľ=Ústav pamäti národa |PriezviskoEditora=Klubert |MenoEditora=Tomáš |issn=1336-6297 }}</ref>{{rp|39}} Poprava bola vykonaná [[14. júl|14. júla]] [[1958]] v [[Praha|Prahe]].<ref name="Mallota">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3504-2|zväzok=I}}</ref>{{rp| 136-143}} ==Zločiny== ===Udalosti v Krupine=== {{Hlavný článok|Nemecké represálie v Krupine}} Dňa [[14. december|14. decembra]] [[1944]] v nočných hodinách príslušníci krupinského oporného bodu [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]] a 5. poľnej roty HG v [[Krupina|Krupine]] v lokalite Starý Hostinec zavraždili 13 obyvateľov rómskeho a židovského pôvodu. Pred popravou boli zatknuté obete surovo bité a 2 Rómky boli opakovane znásilňované. Popravu mal podľa neskorších súdnych výpovedí svedkov zorganizovať veliteľ jednej z čiat 5. poľnej roty Ľudovít Laco na rozkaz [[nadporučík|nadporučíka]] Nemsilu.<ref name="Mallota4/>{{rp|175}} ===Udalosti v Kremničke=== {{Hlavný článok|Masaker v Kremničke}} Po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] došlo v [[Kremnička|Kremničke]] pri Banskej Bystrici k sérii masových popráv, ktoré od [[5. november|5. novembra]] [[1944]] do [[17. marec|17. marca]] [[1945]] uskutočnila nacistická jednotka [[Einsatzkommando 14]] v spolupráci so slovenskými [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy]]. Po týchto vraždách bolo v masových hroboch nájdených celkovo 747 obetí, časť hrobov však doteraz nebola odkrytá. Vzhľadom na množstvo zavraždených je [[masaker v Kremničke]] najväčším doloženým vojnovým zločinom spáchaným na území Slovenska. ===Udalosti v Nemeckej=== {{Hlavný článok|Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej}} Po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v dňoch od [[4. január|4.]] do [[11. január]]a [[1945]] vo [[vápenka|vápenke]] v obci [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]] uskutočnila [[nacistické Nemecko|nemecká nacistická]] jednotka [[Einsatzgruppen|Einsatzkommando 14]] v spolupráci so slovenskými [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy]] masové popravy stoviek obetí. Miesto sa nachádza v [[Ráztocká dolina|Ráztockej doline]] a popravy sa tu uskutočňovali tajne, tak aby ich občania [[Nemecká (okres Brezno)|Nemeckej]] nespozorovali. Popravy dokázateľne vykonávali v prevažnej miere Nemci a gardisti z [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] konali zväčša len strážnu a asistenčnú službu, čo však nevylučuje individuálnu zodpovednosť niektorých gardistov.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|19}} Bol to jeden z najväčších [[Vojnové zločiny|vojnových zločinov]] spáchaných na území Slovenska. ==Povojnové retribučné súdy== Budúci obžalovaní členovia [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] boli za svoju činnosť v rokoch [[1944]]{{--}}[[1945]] súdení už retribučným súdnictvom na základe nariadenia SNR č. 33 z roku 1945: * [[Leo Bunta]] bol v roku [[1945]] odsúdený na 10 rokov, ale už v roku [[1949]] bol prepustený, * [[Ján Knápek]] bol vo väzbe, ale pre nedostatok dôkazov bol prepustený, * [[Ľudovít Laco]] bol odsúdený na 5 rokov odňatia slobody za zradu na povstaní, * [[Jozef Rojko]] bol odsúdený za zradu na 16 rokov odňatia slobody a vo väzení bol až do procesu, * [[Mikuláš Spišiak]] bol odsúdený na 10 rokov, ale po 6 a pol roku bol podmienečne prepustený,{{#tag:ref|Mikulášov brat Vojtech Spišiak pôsobil na hlavnom veliteľstve [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] a retribučnou justíciou bol za trestný čin „zrady na Slovenskom národnom povstaní“ odsúdený na smrť a popravený. Druhý brat Karol Spišiak bol odsúdený na 25 rokov.<ref name="Gryzlov"/>{{rp|72}}|group=pozn.}} * Lichtneker bol odsúdený na 30 rokov, * [[Pavol Zauška]] na 20 rokov,<ref name="Sedlakova"/>{{rp|62}} * [[Štefan Tóth (gardista)|Štefan Tóth]] na 20 rokov<ref name="Sedlakova"/>{{rp|62}} Kvôli nedostatku informácií sa v tej dobe malo v prevažnej miere za to, že pri veľkých nacistických masakroch na Slovensku vraždili takmer výlučne Nemci.{{#tag:ref|Viacerí vysokopostavení dôstojníci [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] po roku 1945 emigrovali na Západ a trestnoprávnemu stíhaniu sa tak vyhli.|group=pozn.}} <ref name="Hrubon">{{Citácia Harvard |Rok=2012 |Priezvisko=Hruboň |Meno=Anton |URL=https://www.vhu.sk/casopis-vojenska-historia/2012/4/ |Periodikum=Vojenská história: časopis pre vojenskú históriu, múzejníctvo a archívnictvo |Ročník=16 |Číslo=4 |Kapitola=Nové zistenia o represáliách POHG a Einsatzkommanda 14 v Nemeckej v správach agenta ŠtB |Vydavateľ=Vojenský historický ústav v Bratislave |issn=1335-3314 }}</ref>{{rp|85}} ==Československo v druhej polovici 50. rokov== Československom prebehla vlna politických procesov už v prvej polovici 50. rokov, v ktorých boli súdení ''„[[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|vnútorní nepriatelia]]“'', bývalí partizánsku velitelia, [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|nacionalisti]], ''„kulaci"'', príslušníci cirkví, ''„buržoázie"'', ale aj ďalších nepohodlných skupín obyvateľstva. V druhej polovici 50. rokov sa socialistický blok zmietal vo vnútorných nepokojoch. Veľkú úlohu na medzinárodnej scéne hrali udalosti v Poľsku, no najmä v [[Maďarské povstanie|Maďarsku z roku 1956]], ktoré ovplyvnili aj priebeh udalostí v ďalších krajinách východného bloku vrátane Československa. Pretrhnutie „atmosféry strachu" v susedných krajinách, ktorá bola jedným z nosných pilierov komunistického režimu, nezostalo ani v Československu bez odozvy. Československá strana sa snažila dokázať ZSSR ako hegemónovi bloku, že nie je ochotná pripustiť podobné udalosti ako sa odohrali v [[Maďarské povstanie|Maďarsku]]. Bola obnovená snaha vyrovnať sa s nacionalizmom, ktorý sa vnímal ako jeden z možných nástrojov rozvracania republiky. Politické pritvrdenie, ktoré nastúpilo v roku [[1957]], bolo predzvesťou vlny procesov, ktoré sa udiali v nasledujúcom roku, známom tiež ako ''„rok procesov"''. Terčom sa stali najmä predstavitelia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]], ktorí sa stali vhodnými kandidátmi na obete politicky manipulovaných procesov. Do tohto rámca spadal aj proces s bývalými členmi [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]].<ref name="Sokolovic"/>{{rp|21}} ==Boj proti ľudáctvu a nacionalizmu== Prvým väčším vystúpením ''„proti vplyvom ľudáctva a nacionalistickým tendenciám"'' v roku [[1958]] bolo zasadnutie Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska [[9. január|9.]]{{--}}[[10. január|10. januára]] [[1958]]. Člen politického Byra [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] a prvý tajomník [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] [[Karol Bacílek]] tu rozvinul tézu o „skrytých ľudáckych elementoch", kedy bolo už síce ľudáctvo bolo porazené, ale jeho vplyv na Slovensku ešte stále zostal najmä medzi inteligenciou, v strednej vrstve a medzi menej uvedomelými roľníkmi. [[Karol Bacílek|Bacílek]] sformuloval vo svojom prejave myšlienky o zásadnom význame boja strany proti buržoáznemu nacionalizmu a zvyškom ľudáctva. Do „boja" proti týmto „neduhom" mala strana a štátny aparát nasadiť najlepších odborníkov a ideológov. Na nasadenie do akcie sa pripravovala aj [[Štátna bezpečnosť]]. Orgány ŠtB sa v priebehu roka pokúšali o rekonštrukciu „ľudáckej bázy" na Slovensku z funkcionárov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] , [[Hlinkova garda|HG]], [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] a [[Hlinkova mládež|HM]], ktorí mali byť dôkladne preverovaní a posudzovaní. V rámci celej akcie bolo zaistených 54 osôb, zahájili sa personálne čistky vo verejnej aj hospodárskej oblasti. Na akcii sa do mája [[1959]] podieľalo celkovo 175 spolupracovníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. Najvýznamnejším počinom ŠtB, resp. štátneho aparátu a strany bol v boji o vysporiadanie sa so zvyškami ľudáctva práve proces s členmi POHG. Podľa plánu ministerstvo vnútra vypracovalo mala [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]:<ref name="Sokolovic"/>{{rp|22}} {{Citát|a) Odhaliť celé vedenie POHG a činnosť štábu v čele s Jánom Ďurčanským a odbočky ÚŠB na celom bývalom povstaleckom území. b) Odhaliť spojenie a spoluprácu predstaviteľov tzv. Slovenskej vlády s vedením POHG, vytvoreným v Banskej Bystrici, ako i spojenie s cirkevnou hierarchiou. c) Odhaliť plnú účasť POHG na vraždách v obci Nemecká a ďalších miestach, ako aj odhaliť činnosť POHG na Slovensku vôbec. Všetky osoby zúčastnené na vraždách, postaviť pred súd a prísne ich potrestať. d) Odhaliť protištátnu činnosť bývalých členov POHG po oslobodení, hlavne ich spojenie s emigráciou a so západnými rozviedkami. e) Získať dokumentačný materiál na vedúcich funkcionárov a členov POHG, nachádzajúcich sa t. č. v zahraničí a na základe týchto materiálov vyžiadať ich vydanie ako vojnových zločincov. f) Preskúmať príčiny nesprávne uložených nízkych trestov za tak závažné zločiny jednotlivými súdmi a navrhnúť opatrenia proti tým sudcom a prokurátorom, ktorí zahladzovali trestnú činnosť členov POHG. g) Prípad využiť ku kampani proti fašizmu, ľudáckemu hnutiu a vhodne spojiť s nebezpečím rastu fašistických síl na Západe v súčasnej dobe.|<ref name="Medvecky">{{Citácia Harvard |Rok=2004 |Priezvisko=Medvecký |Meno=Matej |Periodikum=Slovenská republika očami mladých historikov III. Povstanie roku 1944. |Miesto=Trnava |Kapitola=Malá úvaha o SNP a politických procesoch |Vydavateľ=Univerzita sv. Cyrila a Metoda |PriezviskoEditora=Lacko |MenoEditora=Martin |isbn=80-89034-75-6 }}</ref>{{rp|39}} }} Proticirkevná agenda bola v rámci procesu cielenou a vopred pripravenou snahou o diskreditáciu cirkvi. Už v prvej fáze prípravy verejnej mienky pred plánovaným procesom sa poukazovalo na spojenie režimu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] s cirkevnou hierarchiou. Podľa propagandy mal režim [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] zneužívať náboženské cítenie ľudu a ''„náboženskou demagógiou"'' mal viesť ľudí k poslušnosti. Tlač začala poukazovať na protiľudové učenie kresťanskej cirkvi a Vatikánu a následne odhaľovala odhaleniu ich spojenie s ľudovou stranou a režimom SR, ktorý ''„podľa pokynov Vatikánu (...) rozbíjal jednotný nástup robotníckej triedy proti fašizmu"''.<ref name="Pravda">{{Citácia knihy|titul=Náboženstvom zakrývajú skutočné ciele|vydavateľ=Pravda|rok=25. 1. 1958|strany=5}}</ref> Komunistická strana sa tak snažila zdiskreditovať nielen ľudáctvo, resp. „fašizmus", ale aj cirkev. Politické byro [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] na pokyn ministerstva vnútra začalo napríklad s opätovným zatýkaním cirkevných predstaviteľov. Na základe správy Ministerstva vnútra zvýšenom pôsobení katolíckej cirkvi proti ''„marx-leninskému učení a proti našemu zřízení“'' politické byro [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] súhlasilo s opätovným zaistením [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]].<ref name="Sokolovic"/>{{rp|24}} Rátalo s jeho neskorším propagandistickým využitím v pripravovanom procese s členmi [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], najmä v nadväznosti na jeho činnosť v Štátnej rade [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]], ktorá bola kontrolným a poradným orgánom prezidenta.<ref name="Lacko">{{Citácia knihy|titul=Slovenská republika 1939 - 1945|priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2008|isbn=9788080464080}}</ref>{{rp|50}} „Ukáže-li se taková potřeba, bylo by účelné, vzhledem k odhalení pachatelů hromadních vražd na Slovensku, zdůraznit, že Vojtaššák byl v době tzv. slovenského státu členem státní rady, která byla nejvyšším státním orgánem a nese proto odpovědnost za zločiny jí podřízených orgánů, kterými byla i Hlinková garda a její pohotovostní oddíly."<ref name="NACR">{{Citácia knihy|titul=Nedatovaná správa MV PB ÚV KSČ prerokovaná na schôdzi Politického byra ÚV KSČ 8. 4. 1958|vydavateľ=NAČR, f. KSČ - Ústrední výbor 1945 - 1989, Praha - politické byro 1954 - 1962, sv. 172, 234/14}}</ref> Mali sa pripraviť vzorové procesy, ktoré mali mať široký dosah na domácu verejnú mienku a zahraničiu mali ukázať, že Československo je štátom, ktorý sa dokáže vysporiadať s akýmikoľvek snahami o vnútorné rozbitie. Úlohou bolo preto vybrať takých adeptov, pri odsúdení ktorých by bolo možné vysporiadať sa so zvyškami ľudáctva a cirkvou a viesť skrytý boj aj voči zvyškom slovenských samosprávnych orgánov.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|25}} Výber padol na prípady brutálneho masového nacistického vraždenia v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]], [[Masaker v Kremničke|Kremničke]], [[Nemecké represálie v Krupine|Krupine]] a okolí (najmä známe vraždenie v lokalite Starý Hostinec). V týchto prípadoch sa vyskytovali aj mená katolíckych duchovných, [[Albert Hedera|Alberta Hederu]] a [[Leonard Sliačan|Leonarda Sliačana]].<ref name="Sokolovic"/>{{rp|25}} Vraždenie sa objektívne uskutočnilo za asistencie príslušníkov [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], takže procesy navodzovali atmosféru spravodlivého potrestania vinníkov. ==Proces s príslušníkmi POHG== ===Príprava procesu a vyšetrovanie=== Pri príprave procesu bolo potrebné vysporiadať sa s právnym problémom, nakoľko jednotliví obvinení v procese boli za svoju činnosť v rokoch [[1944]]{{--}}[[1945]] už raz súdení retribučným súdnictvom. Aby proces nemohol byť napadnutý pre porušenie zásady, že nie je možné súdiť za jeden čin dvakrát, došlo k preklasifikovaniu obžaloby na trestný čin vraždy, pomoci na vražde, spolupáchateľstva pri vražde, resp. vojenskej zrady...). Zároveň ešte pred začatím procesu boli (pri búraní komplexu banskobystrických kín Praha a Partizán a kúpeľov) údajne nájdené dovtedy neznáme dokumenty, na základe ktorých mohol byť začatý nový proces, kde by boli súdení obžalovaní na základe závažných skutočností.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|26-28}} Vyšetrovanie bolo zahájené už v priebehu prvých dvoch mesiacov roka [[1958]]. Paralelne sa pripravovali dva procesy. V prípade „bratislavského" procesu vykonávala vyšetrovanie obvinených Krajská správa Ministerstva vnútra [[Žilina]], vyšetrovanie v prípade „banskobystrického" procesu Krajská správa Ministerstva vnútra [[Banská Bystrica]]. Počas samotného vyšetrovania bol podľa všetkých indícií na vyšetrovaných vykonávali psychický či fyzický nátlak. Obzvlášť sa zamerali na cirkevných predstaviteľov, ktorí boli takisto vystavovaní fyzickému utrpeniu.<ref name="Letz">{{Citácia Harvard |Rok=2001 |Priezvisko=Letz |Meno=Róbert |Miesto=Prešov |Titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989 (1) |Kapitola=Prenasledovanie kresťanov na Slovensku v rokoch 1948 – 1989 |Vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška |PriezviskoEditora=Mikloško |MenoEditora=F. |PriezviskoEditora2=Smolík |MenoEditora2=P. |PriezviskoEditora3=Smolíková |MenoEditora3=G. |isbn=80-7165-313-6 }}</ref>{{rp|219}} Do cely Leona Buntu, hlavného obvineného v „bratislavskom" procese, bol nasadený agent [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] (krycie meno „Juraj“), ktorého úlohou bolo od hlavnej osoby v plánovanom procese vyťahovať počas výsluchov zamlčiavané a popierané fakty týkajúce sa predovšetkým udalostí v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]], ako aj ďalších represívnych akcií čaty považskobystrického POHG na Pohroní. Agent „Juraj“ výsledky svojho monitoringu zaznamenával takmer každý deň do podoby súhrnných správ nadriadeným orgánom.<ref name="Hrubon"/>{{rp|82-96}} Krajské súdy v Žiline a Banskej Bystrici v dňoch [[19. marec|19.]]{{--}}[[22. marec|22. marca]] [[1958]] povolili obnovenie procesov. Vyšetrovanie bolo ukončené [[30. marec|30. marca]] [[1958]].<ref name="Sokolovic"/>{{rp|28-29}} ===Voľba miesta procesu=== Kým v procese so skupinou „[[Leonard Sliačan]]“ a spol. bola za miesto konania navrhnutá (a schválená) [[Banská Bystrica]], výber miesta procesu so skupinou „Leon Bunta a spol.“ trval dlhšie. Zvažovala sa [[Žilina]] aj [[Banská Bystrica]], no nakoniec bola vybraná Bratislava, keďže boli ''„činy páchané ako v Banskobystrickom tak aj v Žilinskom kraji a .. medzi zavraždenými osobami sa nachádzali aj cudzí štátni príslušníci, členovia angloamerickej vojenskej misie, sovietski a francúzski partizáni"''. Hoci sa uvažovalo o využití koncertnej siene Povereníctva vnútra (alebo koncertnej sieni Československého rozhlasu) a Aule Univerzity Komenského (UK), no nakoniec sa odohral v pojednávacej sieni Justičného paláca.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|30}} [[1. apríl|1. apríla]] sa na II. oddelení [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] za účasti zástupcu III. a medzinárodného oddelenia ÚV KSČ, Ministerstva zahraničných vecí, Generálnej prokuratúry, Ministerstva spravodlivosti, ako aj II. oddelenia [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]], povereníka spravodlivosti a námestníka generálneho prokurátora pre Slovensko uskutočnila porada. Na úspešné politické zabezpečenie prípravy procesov bola zriadená osobitná politická komisia pod vedením Oskára Jeleňa, ktorá mala za úlohu dohliadať na správnosť koncepcie a politický obsah obžaloby, záverečnú reč prokurátora a politicky vhodnú „správnosť" záverov procesu.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|30}} Na bratislavskom procese sa malo denne zúčastniť 275 účastníkov, vyberaných príslušnými krajskými výbormi strany. V prvom rade sa ho mali zúčastniť predsedovia ZO KSS, robotníci a funkcionári dôležitých podniková ďalších štátnych či hospodárskych orgánov, ale aj predsedovia DO KSS, JRD a „roľníci z dôležitých obcí", účastníci Povstania, funkcionári masových organizácií, rodinní príslušníci zavraždených a funkcionári krajských výborov. Počas procesu boli v Banskej Bystrici aj v Bratislave plánované rozsiahle bezpečnostné opatrenia, aby sa predišlo provokáciám a prejavom nesúhlasu obyvateľstva, ktorý by mohli zaznamenať zahraničné médiá.{{#tag:ref|Príkladom nesúhlasu bola napríklad nespokojnosť s obnovením procesov s gardistami v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]], ktorá zasiahla aj regionálny stranícky aparát. Zaoberalo sa ňou aj Byro [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]], ktoré sa rozhodlo tvrdo zakročiť a vymenilo vedenie považskobystrického okresného vedenia.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|31}}|group=pozn.}} ===Bratislavský proces=== Bratislavský proces, inak aj proces ''„so skupinou Leon Bunta a spol.“'' sa odohrával v dňoch [[14. apríl|14.]]{{--}}[[18. apríl]] [[1958]]. Predsedom senátu bol [[Jozef Brešťanský]], sudcami z ľudu boli Emil Matich a Matej Župančič, prokurátormi Karol Mauer a Ladislav Grešo.<ref name="Mallota4"/>{{rp|33}} Obžalovaných bolo 14 príslušníkov [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] a kňaz Albert Hedera. ====Leo Bunta==== [[Leo Bunta]] bol 1. zástupcom veliteľa jednotky [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] nadzbrojníka Vojtecha Horu. Vypovedal, že sa podieľal na koordinácii masových vrážd v Nemeckej, ale odmietal, že by sám strieľal. Spolu s obžalovaným Spišiakom popravy v čase neprítomnosti veliteľa [[nadporučík|npor.]] Horu riadili, zadeľovali členov [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] do hliadok a stráží, gardisti privádzali obete z áut na popravu a asistovali pri pálení tiel. Neskôr sa Bunta podieľal na likvidácii siedmich osôb na vojenskej strelnici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde síce tvrdil, že sa „len pozeral“, no podľa Jána Knápka vydal rozkaz osoby postrieľať.<ref name="Mallota4"/>{{rp|32}} ====Ján Knápek==== [[Ján Knápek]] v novembri počas pôsobenia v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] spolu s gardistom Blahutom takmer utĺkli gumeným obuškom pri výsluchu jedného z partizánov. Priznal, že počas popráv v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]] osobne zastrelil viac ako tridsať ľudí, najmä Rómov, Židov vrátane troch žien. Neskôr sa Knápek podieľal na likvidácii siedmich osôb na vojenskej strelnici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde podľa svedkov jednu zo žien znásilnil a zastrelil. Knápek znásilnenie popieral a priznal sa k zastreleniu jednej osoby.<ref name="Mallota4"/>{{rp|144}} ====Jozef Rojko==== [[Jozef Rojko]] sa zúčastnil na vraždení v Nemeckej. Hoci viacerí zo spoluobvinených sa k vraždám priznali (Jozef Knápek, Ján Čudek, Ján Valient, František Tresa), Jozef Rojko to vytrvale popieral.<ref name="Mallota4"/>{{rp|281}} ====Mikuláš Spišiak==== [[Mikuláš Spišiak]] bol 2. zástupcom veliteľa jednotky [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] nadzbrojníka Vojtecha Horu a v tejto pozícii sa zúčastnil na vraždení v Nemeckej, dokonca v čase neprítomnosti veliteľa [[nadporučík|npor.]] Horu akciu s Buntom riadili. Spišiak tvrdil, že nedával príkaz na streľbu a ak gardisti strieľali, tak z vlastnej iniciatívy, on sám opakovane uvádzal, že sa streľby nezúčastnil.<ref name="Mallota4"/>{{rp|339}} ====Albert Hedera==== Kňaz Albert Hedera pôsobil ako duchovný radca v [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]. Podľa vyšetrovania mal gardistov priamo navádzať na vraždenie s tým, že im budú hriechy po spovedi odpustené, lebo bojujú proti nepriateľom cirkvi a slovenského štátu. Hoci dokazovanie jeho „trestného činu" bolo postavené len na svedeckých výpovediach niektorých spoluobžalovaných, súd mu exemplárne vymeral trest vopred schválený Politickým byrom ÚV KSČ, resp. KSS vo výške 24 rokov.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|33-34}} ===Banskobystrický proces=== Banskobystrický proces, inak aj proces „so skupinou Leonard Sliačan a spol.“ sa odohrával v dňoch [[22. apríl|22.]]{{--}}[[26. apríl]] [[1958]] na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Predsedom senátu bol JUDr. Ondrej Harazin, sudcami z ľudu boli Ján Koša a Ľudovít Kupčok, prokurátormi JUDr. Jozef Mozolányi a Jozef Výskok.<ref name="Mallota4"/>{{rp|177}} Obžalovaní boli 4 vojnoví predstavitelia mesta [[Krupina]] a 8 príslušníkov [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]. Jedným zo svedkov procesu bol Alexander Breuer, v roku [[1944]] židovský chlapec, ktorý bol zadržaný spolu s rodičmi pri razii v improvizovanom bunkri pod [[Panský diel|Panským dielom]]. Mal falošnú legitimáciu na meno Ján Kováč a na pokyn rodičov sa vydával za áriského učňa. Gardisti ho prijali medzi seba ako pucfleka. Stal sa svedkom chvastania gardistu Lichtnekera, že zabil jeho rodičov, podarilo sa mu ujsť a už po vojne svedčil v retribučných procesoch proti gardistom.<ref name="Sedlakova"/>{{rp|60-62}} ====Ľudovít Laco==== [[Ľudovít Laco]] velil začiatkom novembra [[1944]] oddielu [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], ktorý v jaskyni pod [[Panský diel|Panským dielom]] zatkol jedenásť Židov, ktorí boli neskôr popravení v [[Masaker v Kremničke|Kremničke]]. [[14. december|14. decembra]] sa zúčastnil na poprave 13 židovských a rómskych väzňov v [[Nemecké represálie v Krupine|Krupine]]. Podľa niektorých svedeckých výpovedí strieľal aj sám Laco, hoci tento to popieral. Musel však pripustiť, že popravu na rozkaz [[nadporučík|npor.]] Nemsilu popravu zorganizoval.<ref name="Mallota4"/>{{rp|176}} ====Leonard Sliačan==== Krupinský farár [[Leonard Sliačan]] sa musel podľa spomienok svojho synovca Leonarda Šnauka naučiť svoju výpoveď naspamäť, pričom vyšetrujúci eštébák Sliačana bil, trhal mu vlasy aj s kožou hlavy.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|32}} Leonard Sliačan na následky mučenia po prepustení z väzenia neskôr zomrel. V prípade Sliačana podľa viacerých zdrojov sa dá skôr ako o kolaborácii hovoriť o záchrane internovaných osôb, nakoľko v inkriminovanom čase pomohol zachrániť svojimi intervenciami viacerých Krupinčanov. Na jednej z porád po realizovaní zatýkania dokonca vyčítal veliteľovi POHG Nemsilovi, ''„že sa im to ľahko zatvára keď neboli na území povstania a nevedeli o pomeroch, ktoré tu za povstania panovali, ale že mali tu byť a vtedy že by ľudí tunajších tak neprenasledovali“''.<ref name="Hrubon2">{{Citácia knihy|titul=5. poľná rota Hlinkovej gardy|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Historia Nostra|rok=2010|isbn=9788097008024}}</ref> Proti Sliačanovi svedčili spoluobvinení Párničan a Šepitka podľa príbuzných za údajne zmiernenie trestov.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|33}} ===Rozsudok=== V „bratislavskom“ procese so skupinou Leon Bunta a spol. navrhlo politické byro [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] ešte pred pojednávaním štyri tresty smrti pre Leona Buntu, Mikuláša Spišiaka, Jána Knápka a Jána Čudeka.<ref name="NACR UV KSC">{{Citácia knihy|titul=Zpráva o soudním prípadu pro-ti Leonovi Buntovi a spol. pre 232. schôdzu Politického byra ÚV KSČ z 1. 4. 1958.|vydavateľ=NAČR, f. KSČ - Ústrední výbor 1945 - 1989, Praha - politické byro 1954 - 1962, sv. 172, a. J. 233/7}}</ref> V „banskobystrickom“ procese bol navrhnutý politickým byrom len jeden trest smrti{{--}}pre Ľudovíta Lacu.<ref name="NACR UV KSC"/> Byro [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] bolo nízkym počtom absolútnych trestov rozladené a odporučilo na svojom zasadnutí [[28. marec|28. marca]] [[1958]] schváliť Politickému byru [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] tresty smrti spolu až pre 10 obvinených.{{#tag:ref|Okrem obvinených navrhnutým politickým byrom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] mali podľa byra [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] dostať tresty smrti Pavol Zauško, Ernest Oswald, Jozef Rojko, Ján Valent a Rudolf Potrok: ''„Byro ÚV KSS berúc v úvahu závažný rozsah trestnej činnosti a ďalej prihliadajúc na rozhorčenie a hnev pracujúcich, doporučilo politickému byru ÚV KSČ absolútny trest proti pôvodnému návrhu i ďalším obvineným, a to v prvej skupine Jozefovi Rojkovi, Rudolfovi Potrokovi a Jánovi Valientovi a v druhej skupine Pavlovi Zauškovi a Ernestovi Oswadowi."''<ref name="SNA4"/>|group=pozn.}}<ref name="SNA4">{{Citácia knihy|titul=Návrh na rozšírenie absolútnych trestov v procesoch proti bývalým príslušníkom POHG v skupine Sliačan a Bunta schválený Byrom ÚV KSS 28. 3. 1958.|vydavateľ=SNA, f. ÚV KSS - preds., šk. 976}}</ref> U verejnosti sa očakávalo pobúrenie nad tým, že trestov smrti je vynesených menej, ako sa očakávalo.{{#tag:ref|O tom, že verejnosť bola pobúrená nad trestami, hovorili viacerí členovia byra [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]]. Do rokovania prišlo na ÚV KSS viac ako 800 rezolúcií odsudzujúcich „zločiny POHG".<ref name="SNA4"/>|group=pozn.}} V dôsledku toho jednou z úloh záverečnej reči malo byť vysvetlenie, prečo dostalo trest smrti „len" päť ľudí. Politické byro [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] s rozšírením trestov smrti nesúhlasilo a [[1. apríl|1. apríla]] návrh byra [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] odmietlo. Nakoniec však v priebehu procesu bolo rozhodnuté inak a trest smrti v bratislavskom procese dostal namiesto Jána Čudeka Jozef Rojko.{{#tag:ref|V prípade Čudeka údajne zapôsobilo najmä to, že bol otcom viacerých detí, z ktorých by po jeho smrti zostali polosiroty.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|35}} Oficiálnym dôvodom konštatovaným v správe pre byro [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] ohľadom zmenu trestu smrti u Čudeka boli poľahčujúce okolnosti, priznanie a oľutovanie svojej činnosti a to, že ''„na hlavnom pojednávaní napomáhal k zisteniu materiálnej pravdy"''. Naproti tomu Rojko podľa tej istej správy ''„dopustil sa prinajmenšom rovnako závažnej trestnej činnosti, okrem toho na hlavnom pojednávaní vystupoval ako cynik, provokatér a zarytý nepriateľ. Neprejavil ľútosť nad spáchanými zločinmi,.."''.<ref name="SNA3"/>|group=pozn.}} Tým ostal počet absolútnych trestov požadovaných byrom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] zachovaný.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|35}} Ostatní obvinení boli odsúdení k trestom odňatia slobody v rozmedzí 13 až 25 rokov.<ref name="Mallota4">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3507-3|zväzok=IV}}</ref>{{rp|33}} Poprava bola vykonaná 14. júla [[1958]] v [[Praha|Prahe]].<ref name="Mallota"/> ==Propagandistické využitie procesu== Dôležitou súčasťou procesu bolo jeho propagandistické využitie. Miesta konania umožňovali umiestnenia techniky, ako aj účasť domácich a zahraničných novinárov. Priebeh procesu sa mal v Bratislave prekladať do štyroch jazykov - ruštiny, angličtiny, nemčiny a francúzštiny. Proces bol pred zahraničím prezentovaný ako snaha o odhalenie „pravej tváre fašizmu". Cieľom bolo spracovanie zahraničnej verejnej mienky a vytvorenie tlaku na zahraničné vlády ohľadom žiadosti o vydanie niektorých prominentov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a [[Hlinkova garda|HG]] do Československa. Československá vláda pripravovala oficiálne nóty požadujúce vydanie údajných zločincov z [[Argentína|Argentíny]], [[Austrália (štát)|Austrálie]], [[Kanada|Kanady]], [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] a spomínajúce „zásluhy" exulantov na vraždách a zločinoch.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|35}} Očakávané odmietnutie vydať emigrantov malo tieto krajiny zdiskreditovať a československá strana by získala argument, že „vrahovia a ich ideoví vodcovia" požívali dôveru „kapitalistických vlád".<ref name="SNA2">{{Citácia knihy|titul=Zpráva o priebehu a výsledku procesov s členmi bývalých POHG, konaných v dňoch 14. - 18. aprí-la 1958 v Bratislave a v dňoch 22. - 26. apríla 1958 v Banskej Bystrici predložená 17. schôdzi Byra ÚV KSS z 12. 5. 1958.|vydavateľ=SNA, f. ÚV KSS - preds., šk. 980.}}</ref> Československo sa pripravovalo zároveň dokázať ochranu zločincov cirkvou.<ref name="SNA2"/> Súčasťou proticirkevného ťaženie sprevádzajúceho proces bola celoslovenská konferencia mierového hnutia katolíckeho duchovenstva v Bratislave [[20. marec|20. marca]] [[1958]]. Zástupcovia Spolku sv. Vojtecha, Ústrednej charity na Slovensku, Katolíckej bohosloveckej fakulty a kňazského seminára za účasti ČTK a novinárov denníkov demonštratívne odsúdili na nej činnosť [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]].<ref name="SNA2"/> Povereník Horák v hlavnom referáte zdôrazňoval, že ''„I keď vina padá na tých, ktorí doslovne katolicizmus znásilňovali, padá vina aj na katolíckych činiteľov a inštitúcie, ktoré sa nie dosť rozhodne vedeli postaviť na odpor týmto snahám"''. Konferencia mala ukázať, že aj predstavitelia cirkvi sami odsudzujú konanie vtedajších cirkevných hierarchov, a tým prenesene odsudzujú aj strane nepodriadenú časť cirkvi a jej predstaviteľov v súčasnosti.{{#tag:ref|Biskupi Lazík, Nécsey a Pobožný{{--}}uzatvorili medzi sebou dohodu, že nepodpíšu nijaké vyhlásenie odsudzujúce činnosť [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] vrátane tých kňazov, ktorí boli s ich pôsobením spájaní, čím podľa mienky [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] de facto vyjadrili s ich činnosťou súhlas.<ref name="Pesek,Barn.">{{Citácia knihy|titul=Pod kuratelou moci: Cirkvi na Slovensku v rokoch 1953-1970|priezvisko=Pešek|meno=Ján|vydavateľ=Veda|isbn=80-224-0589-2|priezvisko2=Barnovský|meno2=Michal}}</ref>{{rp|93}}|group=pozn.}} [[14. marec|14. marca]] [[1958]] uskutočnila celoštátna konferencia predstaviteľov novinárskej obce u R. Baráka, na ktorej sa predstavitelia tlače, rozhlasu a televízie a spravodajského filmu dohodli na spoločnom postupe. Oficiálny materiál o procese mal byť schválený komisiou ÚV KSS a spracovaný ČTK. [[12. apríl|12. apríla]] [[1958]] bola zorganizovaná ďalšia porada redaktorov slovenskej a českej tlače, na ktorej sa prerokovali otázky čo najlepšieho vyťaženia procesov na stránkach novín. Nad hladkým priebehom propagandistickej práce dohliadala komisia na čele s Matejom Lúčanom schvaľujúca uverejňované materiály. Viacerí členovia komisie (A. Michalička, E. Cheben, M. Kapusňák a L. Gešo) boli zároveň aj členmi politickej komisie, ktorá mala na starosti politickú korektnosť procesu a pripravovať spravodajstvo pre ČTK, z ktorého mali čerpať zahraniční novinári.<ref name="Sokolovic"/>{{rp|37}} ===Brožúry=== Byro [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] nariadilo vydanie dvoch zväzkov propagandistických brožúrok. Prvý zväzok mal pracovný názov ''„Spálení žalujú“'' a autorom mal byť redaktor [[Smena (denník)|Smeny]] [[Gavril Gryzlov]]. Kapitola brožúry ''„Ego te absolvo“'' hovorí o úlohe Vatikánu a kňazov v súvislosti s výčinmi gardistov.<ref name="SNAKSS">{{Citácia knihy|titul=Návrh na vydanie materiálov o zločinnosti a vraždách vykonávaných POHG z Považskej Bystrice a skupinou z Banskej Bystrice.|vydavateľ=Slovenský národný archív|miesto=f. ÚV KSS - sekretariát, šk. 170}}</ref> Z druhého procesu mala vyjsť kniha Márie Sedlákovej z redakcie denníka [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] pod názvom ''„Gardisti vraždia“''. Publikácie mali na jednej strane vykresliť profily ''„prisluhovačov [[Gestapo|Gestapa]]"'', na strane druhej však mali ukázať, že ''„slovenský ľud aktívne bojoval proti nacistickým okupantom, ako aj proti ich domácim ľudáckym prisluhovačom"''.<ref name="SNAKSS"/> Publikácie mali tiež obsahovať charakteristiku jednotlivých obžalovaných, ako aj priebeh a výsledky procesu. Ten mal byť vykreslený ako spravodlivé potrestanie vrahov a ich prisluhovačov. Termín publikácií bol šibeničný{{--}}v prvom prípade do konca apríla a v druhom do 10. mája. Vydanie bolo plánované najneskôr [[15. jún|15. júna]] v náklade 20&nbsp;000 kusov.<ref name="SNAKSS"/> Obe knihy v roku [[1958]] aj vyšli. Gavril Gryzlov svoju monografiu vydal pod názvom ''„Gardistické inferno“''<ref name="Gryzlov">{{Citácia knihy|titul=Gardistické inferno|priezvisko=Gryzlov|meno=Gavril|vydavateľ=Vydavateľstvo politickej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1958}}</ref> a Mária Sedláková pod názvom ''„Krycie meno Jozef“''.<ref name="Sedlakova">{{Citácia knihy|titul=Krycie meno Jozef|priezvisko=Sedláková|meno=Mária|vydavateľ=Vydavateľstvo politickej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1958}}</ref> V oboch prípadoch sa diela snažili podľa vopred vypracovaného a schváleného scenára čo najsugestívnejšie poukázať na zločiny členov [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] a v spojení s katolíckou hierarchiou aj celého režimu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref name="Sokolovic"/>{{rp|38}} ==Záverečná správa== Napriek pripravenej réžii procesu boli v záverečnej správe k procesu pripravenej pre byro [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] konštatované viaceré menšie chyby pri organizácii, ako nedostatky pri preklade do francúzštiny, nervozita predsedov senátov i prokurátorov, monotónnosť obžaloby v Bratislave, nevhodné zasahovanie pri výsluchoch a v niektorých prípadoch nepohotové reagovanie na výpovede obžalovaných a následné nevhodne kladené otázky sudcov z ľudu.<ref name="SNA3">{{Citácia knihy|titul=Zpráva o priebehu a výsledku procesov s členmi bývalých POHG, konaných v dňoch 14. - 18. apríla 1958 v Bratisla-ve a v dňoch 22. - 26. apríla 1958 v Banskej Bystrici predložená 17. schôdzi Byra ÚV KSS z 12. 5. 1958.|vydavateľ=SNA, f. ÚV KSS, šk. 980}}</ref> K väčším nedostatkom politického charakteru však nedošlo. Celkovo úspešnejšie bol zhodnotený priebeh a výsledky bratislavského procesu. Ten bol síce podľa správy po stránke dokumentačnej, ako i po stránke dôkaznej slabší, aj triedne zloženie obžalovaných bolo prevažne robotníckeho pôvodu, no proces vyznel presvedčivo. Banskobystrický proces síce disponoval údajne vhodnou skladbou obžalovaných (''„veľkostatkári, akcionári a čelní funkcionári [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a [[Hlinkova garda|HG]]"'') a silným dôkazným materiálom, ''„nebolo v dostatočnej miere využité sily tohto dokumentačného materiálu a najmä neboli dosť presvedčivo vykonávané konfrontácie"''.<ref name="SNA3"/> ==Iné dôsledky== Do [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] bolo roku [[1945]] vstúpilo množstvo bývalých členov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], ale aj [[Hlinkova garda|HG]], [[Hlinkova mládež|HM]] či [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]. Preto bolo v niektorých prípadoch nevyhnutné exemplárne potrestanie ako vyjadrenie snahy strany a jej vedenia vysporiadať sa so zvyškami ľudáctva vo vlastných radoch. V čase procesov „politicky padol" [[Marek Smida]], poslanec Národného zhromaždenia, člen [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] a bývalý viacnásobný minister. V rámci prípravy procesov sa zistilo, že [[Marek Smida|Smida]] zatajil svoje členstvo v [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a [[Hlinkova garda|HG]]. Napriek straníckej sebakritike bol v atmosfére vyhrotenej kampane okolo procesov s členmi [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] exemplárne potrestaný a zbavený všetkých svojich funkcií, vrátane funkcie poslanca Národného zhromaždenia.<ref name="Pesek2">{{Citácia knihy|titul=Aktéri jednej éry na Slovensku 1948-1989|priezvisko=Pešek|meno=Ján|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|rok=2003|isbn=9788071654175}}</ref>{{rp|296-297}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|POHG]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1958 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1958 na Slovensku]] i6ginun7z3ziwn4o0lmux38ye8n9de1 0 741765 8199535 8137291 2026-04-17T13:18:05Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] pomocou použitia HotCat 8199535 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Vasyľ Hryhorovyč Ščurat | Popis osoby = ukrajinský pedagóg, literárny vedec a prekladateľ | Portrét = Vasyl Shchurat.jpg | Dátum narodenia = [[24. august]] [[1871]] | Miesto narodenia = [[Vysloboky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1948|4|27|1871|8|24}} | Miesto úmrtia = [[Ľvov]], [[Sovietsky zväz]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]], [[Poľsko]], [[Sovietsky zväz]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[pedagóg]] | Známy vďaka = najlepší preklad eposu [[Slovo o pluku Igorovom]], ukrajinský preklad eposu [[Pieseň o Rolandovi]] | Deti = Stepan Vasyľovyč Ščurat | Alma mater = [[Ľvovská univerzita|Ľvovská národná univerzita Ivana Franka]], [[Viedenská univerzita]] | Manželka = }}'''Vasyľ Hryhorovyč Ščurat''' (* [[24. august]] [[1871]], [[Vysloboky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[27. apríl]] [[1948]], [[Ľvov]], [[Sovietsky zväz]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Pedagogika|pedagóg]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a prekladateľ. V roku [[1895]] publikoval [[Ukrajinčina|ukrajinský]] preklad [[Epos|eposu]] ''[[Pieseň o Rolandovi]]''. V roku [[1907]] vytvoril a publikoval dovtedy najlepší preklad hrdinského [[Epos|eposu]] ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'' do súčasnej ukrajinčiny. Jeho syn bol [[Stepan Vasyľovyč Ščurat]], [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Literárna veda|literárny vedec]]. == Životopis == Vasyľ Hryhorovyč Ščurat sa narodil [[24. august|24. augusta]] [[1871]] v obci [[Vysloboky]]. V roku [[1895]] ukončil štúdium slovanskej filológie na univerzitách v [[Ľvovská univerzita|Ľvove]] a vo [[Viedenská univerzita|Viedni]] (doktorát získal u [[Vatroslav Jagić|Vatroslava Jagića]]). Pedagogickú skúšku absolvoval v roku [[1898]] na [[Černovická národná univerzita Jurija Feďkovyča|Černovickej národnej univerzite Jurija Feďkovyča]] v meste [[Černovice]]. Do sféry [[Literatúra|literatúry]], [[Veda|vedy]], občianskeho života a [[Publicistika|publicistiky]] [[Ľvov|Ľvova]] a [[Viedeň|Viedne]] ho zasvätil [[Ivan Jakovyč Franko]], pod vplyvom ktorého ostal do roku [[1896]]. Prispieval do rakúskej, do poľskej, do českej aj do západoukrajinskej tlače, kde publikoval články, preklady básní, vlastné básne. Pôsobil ako redaktor novín ''[[Bukovyna]]'' (po slovensky ''Bukovina'') v meste [[Černovice]], časopisu ''[[Moloda muza]]'' (po slovensky ''Mladá múza''), dvojtýždenníka ''[[Svit (noviny, 1906–1907)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a týždenníka ''[[Nedieľ (noviny)|Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''). V rámci politických názorov zastával postoje a smerovanie časopisu ''[[Dilo (časopis)|Dilo]]'' (po slovensky ''Dielo''). Medzi rokmi [[1898]] až [[1934]] učil na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Przemyśl]], [[Brody]] a [[Ľvov]], kde začal učiť v roku [[1907]]. V roku [[1921]] neprisahal vernosť [[Druhá poľská republika|poľskému štátu]] a stal sa riaditeľom súkromného gymnázia Sestier [[Rád svätého Bazila Veľkého|Baziliánok]] v Ľvove počas rokov [[1921]] až [[1934]]. V roku [[1914]] sa stal členom členov ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), ktoré medzi rokmi [[1915]] až [[1923]] viedol. Aktívne bojoval za ukrajinskú univerzitu, po neúspešnej realizácii myšlienky inicioval a stal sa prvým reaktorom ''[[Ľvovskyj tajemnyj ukrajinskyj universytet|Ľvovského tajemného ukrajinského universytetu]]'' (po slovensky ''Ľvovská tajná ukrajinská univerzita''). V roku [[1930]] v súvislosti s [[procesom Spolku oslobodenia Ukrajiny]] (procesom SVU), ako aj s ďalším [[Represia (právo)|represiami]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] sa vzdal členstva vo ''[[Vseukrajinska akademija nauk|Vseukrajinskej akademiji nauk]]'' (po slovensky ''Všeukrajinskej akadémii vied''), do ktorej vstúpil v júni [[1929]] spolu s [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajlom Stepanovyčom Vozňakom]] a s [[Filaret Mychajlovyč Kolessa|Filaretom Mychajlovyčom Kolessom]] so špecializáciou na jazyk a na literatúru. Neskôr pôsobil ako riaditeľ ''Ľvivskej biblioteky Akademiji nauk Ukrajinskoji Raďanskoji Socialistyčnoji Respubliky'' (po slovensky ''Ľvovská knižnica Akadémie vied Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky'') a ako [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. [[Ivan Jakovyč Franko]] napísal [[báseň]] ''Dekadent'' (po slovensky ''Dekadent'') ako reakciu na výčitky od Vasyľa Hryhorovyča Ščurata. Vasyľ Hrahorovyč Ščurat zomrel [[27. apríl|27. apríla]] [[1948]] v Ľvove. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. == Tvorba == V rámci svojej [[Literárna veda|literárnovednej]] činnosti sa venoval rozličnej tematike od obdobia staroukrajinskej literatúry (''Slovo Danyla Zatočnyka/Molenije Danyla Zatočnyka''; po slovensky ''Slovo Danyla Zatočnyka/Modlitba Danyla Zatočnyka''; 1896) až do obdobia [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] 19. storočia. Vo svojich prácach sa venoval [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanovi Semenovyčovi Šaškevyčovi]], [[Pantelejmon Oleskandrovyč Kuliš|Pantelejmonovi Oleskandrovyčovi Kulišovi]], [[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj|Ivanovi Petrovyčovi Kotľarevskému]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypovi-Jurijovi Adaľbertovyčovi Feďkovyčovi]], [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanovi Jakovyčovi Frankovi]], [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko|Volodymyrovi Ivanovyči Samijlenkovi]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovianenkovi]]... Zbierky básní: * ''Lux in tenebris'' (1895). * ''Moji Lysty'' (po slovensky ''Moje listy'', 1898. * ''Raz do mene molodisť pryjšla, Na trembiti'' (po slovensky ''Raz ku mne prišla mladosť na trembite'', 1904). * ''Istoryčni pisni'' (po slovensky ''Historické piesne'', 1907). * ''Vybir piseň'' (po slovensky ''Výber piesní'', 1909). Poéma: * ''V suzdaľskij ťurmi'' (po slovensky ''V suzdaľskom väzení''; 1916). Vasyľ Hryhorovyč Ščurat v rokoch [[1898]] až [[1900]] vydal sériu umeleckých diel pod názvom ''[[Artystyčno-literaturni novyny]]'' (po slovensky ''Umelecko-literárne noviny''). V rokoch [[1900]] a [[1905]] publikoval veršovanú modlitebnú knižku pod názvom ''Iz hlybyny vozzvach'' (po slovensky ''Z hlbín zvestovania'') a v roku [[1902]] [[Poéma|poému]] ''Zarvanycia'', ktoré patria do ukrajinskej náboženskej poézie. Vytvoril mnoho prekladov diel [[Staroveká literatúra|starovekých básnikov]] (napríklad [[Horatius|Horatia]]), [[Francúzska literatúra|francúzskych]] (''[[Pieseň o Rolandovi]]''), [[Nemecká literatúra|nemeckých]] ([[Heinrich Heine]], [[Johann Wolfgang von Goethe]]...), [[Poľská literatúra|poľských]] ([[Adam Mickiewicz]], [[Juliusz Słowacki]], [[Maria Konopnicka]], [[Adam Asnyk]], [[Jan Kasprowicz]], [[Kazimierz Przerwa-Tetmajer]]...), [[Ruská literatúra|ruských]] či [[Ielorská literatúra|bieloruských]] autorov. Do veľkej miery sa venoval problematike ukrajinsko-poľských vzťahov{{--}}hlavne literárnych. Príkladmi sú štúdie ''Ševčenko i poľaky'' (po slovensky ''Ševčenko a Poliaci'') z roku 1917, ''Osnovy Ševčenkových kontaktov s Poliakmi''), ''Kolijivšyna v poľskij literaturi do 1841'' (po slovensky ''Kolijivščyna v poľskej literatúre do roku 1841'') z roku 1910. Jeho práce boli publikované prevažne zápisoch ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovenský ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Medzi jeho posmrtné vydania diel patria publikácia ''Poeziji'' (po slovensky ''Básne'') a ''Vybrani praci z istorij literatury'' (po slovensky ''Vybrané práce z histórie literatúry''). Bol autorom dovtedy najlepšieho prekladu hrdinského [[Epos|eposu]] ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'' do súčasnej [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] z roku [[1907]]. Napísal historicko-vlastivedný článok ''Cerkvy hreko-katolyckoji parochiji v Brodach'' (po slovenskz ''Chrámy grécko-katolíckej eparchie v Brodoch'').<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ščurat|meno=Vasyľ Hryhorovyč|titul=Cerkvy hreko-katolyckoji parochiji v Brodach|periodikum=Slovo|dátum=1907|číslo=5|strany=78–80|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Sozanskyj|meno=Ivan|titul=Z mynuvšyny mista Brodiv|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1911|strany=52|jazyk=uk}}</ref> == Práce == * {{Citácia knihy|priezvisko=Ščurat|meno=Vasyľ Hryhorovyč|titul=Počatky slavy ukrajinskoji narodnoji pisni v Halyčyni|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Lvov|rok=1927|jazyk=uk}} == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Щурат Василь Григорович|43826350}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1984|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=3921, 3922|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Švydkyj|meno=Vasyľ|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=«Ukrainskij vestnik» — tyžnevyk (1816 —1819)|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=220|zväzok=10|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=https://web.archive.org/web/20160313040822/http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (prepracované a doplnené)|vydavateľ=Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=809|kapitola=heslo Ščurat Vasyľ Hryhorovyč|jazyk=uk|poznámka=824 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=1033, 1034|jazyk=uk|kapitola=heslo Ščurat Vasyľ Hryhorovyč|zväzok=6|vydanie=1|poznámka=autor kapitoly: Jevhenija Lebiď|url=https://archive.org/details/shevch06/page/1033/mode/1up}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2108|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ščurat|meno=Vasyľ Hryhorovyč|titul=Počatky slavy ukrajinskoji narodnoji pisni v Halyčyni|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny imeni Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2011|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=198|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ščurat|meno=Vasyľ Hryhorovyč|titul=Ukrajinski džerela do istoriji filosofiji: Istoryčno-filosofičnyj načerk|vydanie=1|vydavateľ=Naklad Mychajla Petryckoho, Drukarňa narodova Maneckych, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny imeni Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1908, 2011|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1118|jazyk=uk}}. {{DEFAULTSORT:Ščurat, Vasyľ Hryhorovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí pedagógovia]] [[Kategória:Ukrajinskí literárni vedci]] [[Kategória:Ukrajinskí prekladatelia]] [[Kategória:Ukrajinskí spisovatelia]] [[Kategória:Ukrajinskí básnici]] [[Kategória:Osobnosti z Ľvivskej oblasti]] [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] c0unt908ai3bb6v3i1iwppiihdnhscc 0 742283 8199949 8199298 2026-04-18T05:51:00Z Sangjinhwa 33797 8199949 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Portrét = Péter Magyar MEP (2024).jpg | Popis portrétu = Oficiálny portrét, 2024 | Podpis = Péter Magyar signature.svg | Úrad = Predseda [[Strana rešpektu a slobody|strany TISZA]] | Predchodca = Attila Szabó | Začiatok obdobia = [[22. júl]] [[2024]] | Úrad2 = [[Poslanec Európskeho parlamentu]] za [[Maďarsko]] | Začiatok obdobia2 = [[16. júl]] [[2024]] | Dátum narodenia = {{dnv|1981|3|16}} | Miesto narodenia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Politická strana = [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] <small>(2024 –)</small><br>[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] <small>(2002 – 2024)</small> | Alma mater = [[Katolícka univerzita Pétera Pázmányho]] | Manželka = [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]] <small>(2006 – 2023)</small> | Deti = 3 }} '''Péter Magyar''' (* [[16. marec]] [[1981]]; [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) je maďarský [[politik]] a [[právnik]], ktorý od roku 2024 pôsobí ako [[poslanec Európskeho parlamentu]] a predseda [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] (TISZA). V [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách v roku 2026]] doviedol stranu k víťazstvu a očakáva sa, že sa stane novým predsedom vlády Maďarska.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungarian opposition ousts Viktor Orbán after 16 years in power|url=https://www.theguardian.com/world/2026/apr/12/viktor-orban-concedes-defeat-as-opposition-wins-hungarian-election|periodikum=The Guardian|dátum=2026-04-13|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ashifa|priezvisko=Kassam|meno2=Flora|priezvisko2=Garamvolgyi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Orbán ousted after 16 years in power as Hungarian opposition wins election landslide | url = https://www.bbc.com/news/live/c2d8zw2d3rkt | vydavateľ = BBC News | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Magyar, bývalý člen maďarskej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a exmanžel bývalej ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], získal celosvetovú pozornosť, keď vo februári 2024 verejne oznámil svoju rezignáciu zo všetkých vládnych pozícií uprostred prezidentského škandálu s amnestiami a vyjadril hlbokú nespokojnosť s tým, ako Fidesz vládol krajine. 15. marca 2024 oznámil svoju túžbu vytvoriť novú politickú platformu pre občanov nespokojných aj s vládou, aj s establišmentovou opozíciou. Prevzal vedenie predtým neznámej [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] ({{Hun}}Tisztelet és Szabadság Párt; TISZA) a stal sa najvýznamnejším opozičným lídrom. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] získala jeho strana s takmer 30 % hlasov druhé miesto za [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszom]], čo je najvyšší počet a percento hlasov pre stranu, inú než Fidesz, od roku 2006. Magyar sa identifikuje ako „kritický“ [[Pro-europanizmus|pro-európan]] a [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]].<ref name="mppoland">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://wyborcza.pl/7,75399,32168608,glowny-rywal-viktora-orbana-w-rozmowie-z-wyborcza-mam-rade.html | jazyk = pl | priezvisko = KOKOT | meno = Michał | titul = Rzucił wyzwanie Orbánowi i ma szansę wygrać. W rozmowie z "Wyborczą" jasno mówi o Polsce, Węgrzech i Ukrainie | dátum vydania = 2025-08-12 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = wyborcza.pl}}</ref> == Právna a skorá politická kariéra == Pred vstupom do politiky v miestnej pobočke [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|strany Fidesz]], v tom čase opozičnej strany, sa Magyar podieľal na ''[[pro bono]]'' právnom zastupovaní a pomoci protivládnym aktivistom počas protestov v Maďarsku v roku 2006. Po prevzatí moci stranou Fidesz v maďarských [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]] bol vymenovaný za úradníka na ministerstve zahraničných vecí. O rok neskôr, počas maďarského predsedníctva EÚ, nastúpil do Stáleho zastúpenia Maďarska v [[Európska únia|Európskej únii]]. V roku 2015 bol zamestnaný kanceláriou predsedu vlády. V septembri 2018 prevzal vedenie právneho riaditeľstva EÚ štátnej banky MBH Bank. V rokoch 2019 až 2022 bol generálnym riaditeľom Centra študentských pôžičiek. [[Súbor:Magyar_Péter.jpg|náhľad|Magyar počas kampane do Európskeho parlamentu v roku 2024]] === Odchod z Fideszu === Magyar sa prvýkrát dostal do povedomia svojou kritikou vládnych politikov po škandále s prezidentskou amnestiou [[Katalin Nováková|Katalin Novákovej]]. Vo februári 2024 Magyar zverejnil hlasovú nahrávku svojej manželky, ktorú tajne natočil bez jej vedomia alebo súhlasu. Z nej vyplynulo, že maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] v apríli 2023 udelila prezidentskú amnestiu Endremu Kónyovi, zástupcovi riaditeľa štátneho [[Detský domov|detského domova]] neďaleko [[Budapešť|Budapešti]]. Kónya nútil deti, aby utajili sexuálne zneužívanie zo strany jeho nadriadeného, riaditeľa domova Jánosa Vásárhelyiho.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Children's home crisis threatens very foundation of Orban regime, say analysts | url = https://www.intellinews.com/children-s-home-crisis-threatens-very-foundation-of-orban-regime-say-analysts-312370/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Škandál vyústil do protivládnych protestov požadujúcich, aby Nováková odstúpila; urobila tak 10. februára 2024.<ref name=":2" /> V ten istý deň Magyarova exmanželka [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá amnestiu podpísala, tiež oznámila svoju rezignáciu z Národného zhromaždenia a pozície líderky kandidátky strany Fidesz v [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|júnových voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]].<ref name=":2">{{Cite news|date=10 February 2024|title=Hungarian President Katalin Novak resigns over child-abuse pardon scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68264363|access-date=27 March 2024|language=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary resignations leave Viktor Orban in biggest crisis yet|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-68285304|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Len niekoľko hodín po oznámení jeho bývalej manželky o odchode z politiky zverejnil Magyar na [[Facebook|Facebooku]] príspevok, v ktorom vyhlásil, že rezignuje na funkcie v dvoch štátnych podnikoch a vzdá sa miesta v predstavenstve MBH Bank. Ďalej napísal, že v posledných rokoch si uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána,]] je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit volt férje: Egy percig sem akarok olyan rendszer részese lenni, amelyben Tónik, Ádámok és Barbarák vígan röhöghetnek a markukba | url = https://telex.hu/belfold/2024/02/10/magyar-peter-varga-judit-volt-ferje-lemondas-ner-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V nasledujúcich týždňoch Magyar poskytol niekoľko rozhovorov s najčítanejšími maďarskými spravodajskými organizáciami vrátane Partizán, Telex.hu a 444.hu, v ktorých rozsiahlo kritizoval vládu, najmä ministra Úradu premiéra Antala Rogána. Tvrdil, že počas svojho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa Centra študentských pôžičiek bol nútený uprednostňovať osoby blízke Orbánovi vo verejných súťažiach a bol pod tlakom v súvislosti s aspektmi jeho rozvodu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Orban's reputation tarnished by accusations from a former high-ranking official|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2024/02/14/orban-s-reputation-tarnished-by-accusations-from-a-former-high-ranking-official_6523570_4.html|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en|periodikum=[[Le Monde]]}}</ref> Jeho prvý rozhovor, v ktorom tvrdil, že „polovicu krajiny vlastní zopár rodín“, mal k marcu 2024 viac ako dva milióny zhliadnutí.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> Magyar aj v nasledujúcich dňoch pokračoval v publikovaní príspevkov kritických voči osobnostiam spojeným s vládou tvrdiac, že ľudia priateľskí alebo príbuzní premiérovi, ako napríklad jeho zať István Tiborcz, nahromadili obrovské množstvo bohatstva skryté za domácimi fondmi súkromného kapitálu.<ref name=":0" /> 15. marca 2024 usporiadal v Budapešti zhromaždenie, ktorého sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, na ktorom oznámil založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> Podľa prieskumu verejnej mienky vykonaného v tom mesiaci približne 15 percent voličov uviedlo, že ak by kandidoval, „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ by hlasovali za Magyara.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> [[Súbor:Peter_Magyar.Viktor_Orban.jpg|náhľad|Magyar a premiér [[Viktor Orbán]] v roku 2024]] 6. apríla 2024 zorganizoval Magyar druhú demonštráciu proti vláde. Vládu Orbána opísal ako „feudalistický systém“, ktorý treba zrušiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mit mondott a tüntetésen? Íme Magyar Péter beszéde! | url = https://mosthir.hu/magyarorszag/2024/04/06/mit-mondott-a-tuntetesen-ime-magyar-peter-beszede/ | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Most | priezvisko = Hír}}</ref> Zúčastnili sa jej státisíce protestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint 300-400 ezer ember tüntetett vele | url = https://hvg.hu/itthon/20240406_magyar-peter-tuntetes-letszam | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Vládou podporovaný think tank Megafon minul v týždňoch pred zhromaždením 117 miliónov HUF na reklamnú kampaň mierenú proti Magyarovi na Facebooku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brutális összegért hirdettek a megafonosok a Facebookon Magyar Péter tüntetése előtt|url=https://rtl.hu/belfold/2024/04/11/megafon-facebook-magyar-peter-tuntetes|dátum prístupu=2025-12-27|jazyk=hu|periodikum=RTL.hu}}</ref> == Líder opozície (2024 – 2026) == Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa strana TISZA stala najsilnejšou opozičnou stranou v Maďarsku a Magyar začal byť všeobecne považovaný za nového lídra opozície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Newcomer Peter Magyar shakes Orban's hold on power | url = http://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-newcomer-peter-magyar-shakes-orbans-hold-on-power-early-results-say | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> === Strana TISZA === {{Hlavný článok|Strana rešpektu a slobody}} [[Súbor:Magyar_Péter_Szigetszentmiklós.jpg|vľavo|náhľad|Magyar v [[Szigetszentmiklós|Szigetszentmiklósi]] v roku 2024 počas svojho prvého politického turné]] Magyar sa pridal k strane [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], aby kandidoval vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]]. Magyar sa rozhodol prevziať menšiu stranu namiesto založenia novej, aby sa vyhol časovým obmedzeniam a potenciálnym administratívnym problémom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elite defection and opposition realignment in Hungary: Respect and Freedom Party (TISZA) in the 2024 European Parliamentary elections|url=https://doi.org/10.1080/21599165.2025.2468693|periodikum=East European Politics|dátum=2025-04-03|dátum prístupu=2025-12-27|ročník=41|číslo=2|strany=263–276|issn=2159-9165|doi=10.1080/21599165.2025.2468693|meno=Daniel|priezvisko=Kovarek}}</ref> Po oznámení si Magyar rýchlo získal celonárodnú pozornosť a významnú verejnú podporu, vyzývajúc vládnucu stranu Fidesz aj tradičnú opozíciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Republikon Intézet | url = https://republikon.hu/elemzesek,-kutatasok/24-04-05_kvk.aspx | vydavateľ = republikon.hu | dátum prístupu = 2025-12-27 | priezvisko = http://republikon.hu}}</ref> Zatiaľ čo sa TISZA oficiálne vyhýba fixným ideologickým nálepkám, Magyarova rétorika často odráža centristické a umiernené konzervatívne hodnoty a zdôrazňuje národnú jednotu a politickú zodpovednosť pred straníckou príslušnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mi rejlik Magyar Péter eddig meghirdetett, ideológiamentes nemzeti programja mögött? « Mérce | url = https://merce.hu/2024/03/27/magyar-peter-az-ideologiamentes/ | vydavateľ = Mérce | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar opakovane vyhlásil, že TISZA nevstúpi do žiadnej aliancie s takzvanými „starými opozičnými“ stranami a zdôraznil, že Tisza má v úmysle vyzvať Fidesz v parlamentných voľbách v roku 2026 samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint nincs szükség ellenzéki összefogásra, mert ők az egyedüli ellenzék | url = https://valodihirek.hu/2024/08/25/magyar-peter-szerint-nincs-szukseg-ellenzeki-osszefogasra-mert-ok-az-egyeduli-ellenzek | dátum vydania = 2024-08-25 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Valódi | priezvisko = Hírek}}</ref> Po Magyarovom vstupe do strany TISZA bolo spopularizovaných niekoľko jeho sloganov a verejných vyhlásení, vrátane „Tisa stúpa!“, „Krok za krokom, tehlu po tehle, si vezmeme späť svoju vlasť!“ alebo „Niet ľavice ani pravice, len Maďarov!“. === Demonštrácie === Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 usporiadal Magyar štyri veľké demonštrácie, ktoré prilákali desaťtisíce účastníkov. Prvé stretnutie, ktoré sa konalo na [[Andrássy út|Andrássyho triede]] 15. marca 2024 predtým, ako Magyar vstúpil do strany TISZA, spečatilo jeho vzostup ako politickej osobnosti po verejnej kritike vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter 12 pontos programot hirdetett, minden politikai oldalnak odaszúrt, és mindenkit vár a formálódó pártjába - összefoglaló a beszédéről | url = https://hvg.hu/itthon/20240315_magyar-peter-beszed-osszefoglalo-marcius-15-2024-andrassy-ut | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> [[Súbor:Magyar_Péter_2024._április-án.jpg|náhľad|Magyar na svojej druhej veľkej demonštrácii v apríli 2024]] Neskôr 6. apríla 2024 zorganizoval druhé veľké zhromaždenie, kde jeho sympatizanti pochodovali z [[Deák Ferenc tér|Námestia Ferenca Deáka]] na [[Kossuth Lajos tér|Námestie Lajosa Kossutha]] v Budapešti. Počas tohto zhromaždenia Magyar oznámil, že začne celoštátne politické turné a uviedol, že jeho ďalšie významné podujatie sa uskutoční v [[Debrecín|Debrecíne]] pred Veľkým kalvínskym kostolom 5. mája 2024, [[Deň matiek|na Deň matiek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter országjárásra indul, anyák napjára pedig újabb tüntetést hirdetett | url = https://telex.hu/belfold/2024/04/06/magyar-peter-tuntetes-kossuth-ter-parlament-aprilis-6 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal svoje štvrté veľké zhromaždenie 8. júna 2024 na [[Hősök tere|Námestí hrdinov]] v Budapešti ako záverečné podujatie kampane Strany Tisza pred voľbami do Európskeho parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Választás 2024: Magyar Péter tüntetést szervezett a Hősök terére – kövesse velünk élőben! | url = https://24.hu/belfold/2024/06/08/magyar-peter-tuntetes-hosok-tere-valasztas-2024/ | dátum vydania = 2024-06-08 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Po voľbách Magyar usporiadal ďalších šesť demonštrácií. Svoje piate veľké zhromaždenie zorganizoval 5. októbra 2024 pred sídlom maďarského verejnoprávneho vysielateľa MTVA. Počas demonštrácie umiestnil na hlavný vchod do budovy plagát so šestnástimi požiadavkami, v ktorom vyzýval na slobodu médií a vládnu zodpovednosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ezt várja Magyar Péter és a tüntető tömeg az MTVA-tól – a HVG videója a szombati demonstrációról | url = https://hvg.hu/itthon/20241006_Ezt-varja-Magyar-Peter-es-a-tunteto-tomeg-az-MTVA-tol-a-HVG-videoja-a-szombati-demonstraciorol | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Šieste veľké zhromaždenie usporiadal 23. októbra 2024 v Budapešti pri príležitosti výročia [[Maďarské povstanie|maďarského povstania v roku 1956.]] Demonštrácia sa začala na [[Bem József tér|Námestí Józsefa Bema]] a pokračovala pochodom na [[Széna tér]]. Zhromaždenie prilákalo desaťtisíce účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter kihirdette, hogy a NER-nek vége, és politikus-castingot indít | url = https://hvg.hu/itthon/20241023_Magyar-Peter-kihirdette-hogy-a-NER-nek-vege-es-politikus-castingot-indit-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal siedme veľké zhromaždenie 15. marca 2025 v Budapešti, na rovnakom mieste ako svoju prvú demonštráciu o rok skôr. Počas podujatia oznámil začatie verejnej konzultácie „Hlas národa“, ktorú označil za formu referenda zdola nahor. Výsledky iniciatívy mali byť zapracované do budúceho politického programu strany TISZA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter üzent a kormánynak: Товарищи, конец! – így zajlottak az ünnepi események | url = https://hvg.hu/itthon/20250315_marcius-15-nemzeti-unnep-Orban-Viktor-Magyar-Peter-elo-percrol-percre-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Na pódiu sa objavil aj bývalý náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi ako expert strany TISZA na obrannú politiku. Dňa 20. augusta 2025 usporiadal Magyar v [[Pannonhalma (mesto)|Pannonhalme]] ôsmu veľkú demonštráciu s názvom „Po stopách [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]]“, kde oznámil nový desaťbodový program, v ktorom načrtol kľúčové priority strany pre nadchádzajúcu politickú sezónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szent István-programot hirdetett Magyar Péter, a népességfogyás és elvándorlás megállításával, szuperkórházakkal és az önkormányzatok függetlenségével | url = https://telex.hu/belfold/2025/08/20/magyar-peter-pannonhalma-augusztus-20 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-08-20 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> 7. septembra 2025 zorganizoval Magyar deviate veľké podujatie v [[Kötcse]], ktoré sa konalo v ten istý deň ako každoročný prejav premiéra Viktora Orbána v tej istej dedine. Pred príchodom do Kötcse navštívil Magyar [[Balatonőszöd]], miesto, kde sa konal öszödský prejav bývalého premiéra [[Ferenc Gyurcsány|Ferenca Gyurcsányho]], odkiaľ symbolicky prešiel do Kötcse. Vo svojom prejave Magyar kritizoval Orbána aj Gyurcsányho za ich väzby s ruským prezidentom [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] a uviedol, že „jeden prijal Putina zľava, druhý sprava“. Počas zhromaždenia TISZA oficiálne spustila svoju kampaň pre parlamentné voľby v roku 2026 a predstavila [[Ágnes Forsthoffer|Ágnes Forsthofferovú]] ako tretiu podpredsedníčku strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Kötcsén Orbánról és Gyurcsányról: Az egyik balról, a másik jobbról ölelte Putyint | url = https://hvg.hu/itthon/20250907_Magyar-Peter-Kotcse-beszed | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-09-07 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar ohlásil desiate veľké zhromaždenie s názvom „Národný pochod“ na 23. októbra 2025, opäť pri príležitosti výročia maďarskej revolúcie v roku 1956. Pochod sa začal na Deákovom námestí a pokračoval po Andrássyho triede až k Námestiu hrdinov v Budapešti. Magyar oznámil začiatok posledného celoštátneho turné strany TISZA pred parlamentnými voľbami v roku 2026 s názvom „Cesta k víťazstvu“. Podľa Magyara to bolo dovtedy najväčšie podujatie, ktoré strana TISZA zorganizovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Október 23. nemcsak a múlt, hanem a magyar jövő üzenete is | url = https://telex.hu/belfold/2025/10/23/magyar-34 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Jeden milión krokov === Dňa 9. mája 2025 predniesol premiér Viktor Orbán v [[Kláštor Tihany|Tihanyjskom kláštore]] prejav, neskôr označovaný ako „Prejav v Tihany“. Orbán počas prejavu vyjadril podporu [[George Simion|Georgeovi Simionovi]], víťazovi prvého kola rumunských prezidentských volieb v roku 2025. Prejav vyvolal rozsiahle reakcie: [[Hunor Kelemen]], prezident [[Maďarský demokratický zväz Rumunska|Maďarského demokratického zväzu Rumunska]] (RMDSZ), kritizoval Orbánovo vyhlásenie a vyzval [[Maďari v Rumunsku|maďarských voličov v Transylvánii]], aby v druhom kole podporili [[Nicușor Dan|Nicușora Dana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Óriási a botrány Orbán Viktor tihanyi beszéde miatt, elvesztheti az erdélyi szavazókat | url = https://168.hu/itthon/orban-viktor-tihanyi-beszed-287461 | vydavateľ = 168.hu | dátum vydania = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | priezvisko = 168}}</ref> V reakcii na to Péter Magyar 14. mája 2025 predniesol prejav pred [[Bazilika svätého Štefana|Bazilikou svätého Štefana]] v Budapešti, ktorým spustil iniciatívu s názvom „Jeden milión krokov“ – vyhlásil, že pôjde pešo z Budapešti do [[Oradea|Oradey]], čím symbolicky spojí Maďarsko a Transylvániu. Magyar dorazil do Oradey 24. mája 2025, kde predniesol prejav na nádvorí Oradeskej pevnosti pred sochou [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Nagyváradon: Az orbáni rombolás a múlté, a végső visszaszámlálás megkezdődött | url = https://24.hu/belfold/2025/05/24/magyar-peter-egymillio-lepes-nagyvarad-var-beszed-elozes-rost-andrea-nagy-ervin/ | dátum vydania = 2025-05-24 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Benešove dekréty === V reakcii na [[Slovensko|slovenskú]] novelu Trestného zákona z decembra 2025, ktorá kriminalizovala spochybňovanie [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]] a stanovila za takýto čin šesťmesačný trest odňatia slobody, Magyar pohrozil vyhostením slovenského veľvyslanca z Budapešti a v januári sa zúčastnil nezávislého protestu pred tamojším slovenským veľvyslanectvom. Súčasne adresoval slovenskému premiérovi [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]] otvorený list, v ktorom Fica vyzval na stiahnutie zákona. Zároveň kritizoval Orbána, vnímaného ako spojenca Fica, za mlčanie k téme. [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Slovenská vláda]] svoje kroky označila za „opodstatnené“, kým viacerí politici kritizovali Magyarovo využitie výrazu „[[Horná zem|Felvidék]]“, konkrétne „felvidéki magyarok“, na označenie [[Maďari na Slovensku|slovenských Maďarov]]. Magyar vyhlásil, že by ocenil, ak by reagovali na skutočné problémy a odsúdil zákony založené na kolektívnej vine. K využitiu výrazu sa vyjadril nasledovne: „Ak dovolíte – a aj keď nie – názvy geografických regiónov budem používať tak, ako som sa ich naučil od rodičov a ako ich používame už tisíc rokov. Rovnako ako aj [[Bratislava|hlavné mesto]], kde bolo korunovaných jedenásť uhorských panovníkov, nazýva každý Maďar Pozsony.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Péter Magyar sa pustil do sporu s Pellegrinim aj Ficom: kolektívna vina nemá v 21. storočí miesto | url = https://parameter.sk/sk/1308643/peter-magyar-sa-pustil-do-sporu-s-pellegrinim-aj-ficom-kolektivna-vina-nema-v-21-storoci-miesto/ | vydavateľ = Paraméter | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List Pétera Magyara spustil konflikt. Pellegrini tvrdí, že PS zasahuje do maďarských volieb | url = https://dennikn.sk/5071862/list-petera-magyara-spustil-konflikt-pellegrini-tvrdi-ze-ps-zasahuje-do-madarskych-volieb/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> === Parlamentné voľby v roku 2026 === {{Hlavný článok|Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026}} Magyar doviedol Tiszu do parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili 12. apríla 2026. Tisza presvedčivo zvíťazila nad Fideszom a získala dve tretiny mandátov v [[Maďarský parlament|parlamente]], čo je dostatočný počet na ústavnú väčšinu. Voľby mali so 79% najvyššiu účasť od pádu komunizmu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary Election Results: Viktor Orban Concedes Defeat and Congratulates Peter Magyar|url=https://www.nytimes.com/2026/04/12/world/europe/hungary-election-orban-magyar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-12|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Higgins|meno2=Lili|priezvisko2=Rutai}}</ref> == Prípad Schadl-Völner == === Predloženie dôkazov === Dňa 20. marca 2024 Magyar niekoľko hodín vypovedal na Mestskej prokuratúre v súvislosti s medializovaným korupčným prípadom, do ktorého bol zapojený predseda súdnych exekútorov György Schadl,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The biggest corruption case of recent times in Hungary: the Schadl-Völner case | url = https://telex.hu/english/2023/03/09/the-biggest-corruption-case-of-recent-times-in-hungary-the-schadl-volner-case | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-09 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> o úplatkoch zaplatených bývalému štátnemu tajomníkovi pre spravodlivosť Pálovi Völnerovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar accuses Orban’s inner circle of tampering with evidence in high-profile corruption case | url = https://www.intellinews.com/magyar-accuses-orban-s-inner-circle-of-tampering-with-evidence-in-high-profile-corruption-case-317748/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Krátko po svojom svedectve oznámil novinárom, že má dôkazy vo forme zvukových nahrávok o tom, že minister Antal Rogán alebo jeho spolupracovníci manipulovali s dokumentmi týkajúcimi sa prípadu, aby skryli dôkazy, ktoré by Rogána usvedčili. O niekoľko dní neskôr v príspevku na Facebooku vyhlásil, že nahrávky zverejní o 9:00 26. marca 2024, v deň svojho ďalšieho stretnutia, v ktorom bude vypovedať a predkladať dôkazy prokurátorom. Napísal, že hneď, ako sa tak stane, hlavný prokurátor Péter Polt, ako aj celá Orbánova vláda, nebudú mať inú možnosť než odstúpiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter azt ígérte, kedden bemutatja a bizonyítéknak szánt felvételt | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/23/magyar-peter-ugyeszseg-rogan-antal-bizonyitek | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> 26. marca Magyar zverejnil nahrávku, ktorá obsahuje dvojminútovú diskusiu medzi ním a jeho bývalou manželkou Judit Vargovou o prípade. Vargovej komentáre obviňujú Rogána z manipulácie s dôkazmi tým, že z dokumentov súvisiacich s prípadom odstránil svoje meno a/alebo meno jeho spolupracovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Nahrávku odovzdal Magyar prokurátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán faces danger from new enemy brandishing a leaked tape | url = https://www.politico.eu/article/viktor-orban-peter-magyar-judit-varga-new-headache-leaked-tape/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en-GB}}</ref> === Obvinenia z domáceho násilia === [[Súbor:Varga_Judit_2020_wikipedia.jpg|náhľad|[[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá manželka Pétera Magyara]] V ten istý deň, ako Magyar zverejnil nahrávku, na ktorej Vargová hovorí o Rogánovej úlohe v prípade Schadl-Völner, zverejnila Vargová na Facebooku dva príspevky, v ktorých tvrdila, že ju Magyar počas celého ich manželstva slovne a fyzicky zneužíval. Tvrdila tiež, že vyhlásenia, ktoré urobila na uniknutej nahrávke, boli vynútené počas interakcie s Magyarom, v ktorej sa cítila ohrozená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Üvöltözés és szidalmazás közben sorban lerángatta az ágytámla tetején lévő könyveket, és a hátamhoz vágta őket” – Varga Judit reakciója Magyar Péter hangfelvételére | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/26/varga-judit-reakcio-magyar-peter-hangfelvetel-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Neskôr večer zverejnil kanál [[YouTube]] ''Frizbi TV'' rozhovor s Vargovou, v ktorom podrobnejšie rozviedla svoje obvinenia vrátane toho, že ju Magyar pri rôznych príležitostiach bez jej súhlasu zamkol v izbe, tlačil ju k dverám, keď bola tehotná, chodil po ich spoločnom byte s nožom v ruke a raz predstieral samovraždu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter öngyilkosságot hazudott | url = https://www.origo.hu/itthon/2024/05/magyar-peter-ongyilkossagot-hazudott | vydavateľ = ORIGO | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> ale keď prišla sanitka, odišiel v pyžame a Vargová musela poslať zdravotníkov preč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit: Volt, hogy a férjem bezárt egy szobába, és az egyik kisfiam szabadított ki | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/27/varga-judit-bantalmazas-magyar-peter-hajdu-peter-frizbi | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Magyar označil obvinenia za ohováranie a vyhlásil, že Vargovú vydiera vláda. Podľa neho chceli vládne médiá len odvrátiť pozornosť od zvukovej nahrávky tým, že spustili útok na jeho povesť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Varga Judit csak terelni próbálja a figyelmet a bántalmazási váddal a hangfelvétel tartalmáról | url = https://media1.hu/2024/03/26/magyar-peter-varga-judit-bantalmazas-ragalmazas-hangfelvetel-tereles/ | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Szalay | priezvisko = Dániel}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tagadja a bántalmazást, rágalmazással vádolja Varga Juditot | url = https://444.hu/2024/03/26/magyar-peter-tagadja-a-bantalmazast-ragalmazassal-vadolja-varga-juditot | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Czinkóczi | priezvisko = Sándor}}</ref> Podľa zverejnenej policajnej správy sa Magyar správal agresívne, zastrašoval a vyhrážal sa svojej manželke a svojmu okoliu, keď sa ona pokúsila odobrať jeho deti s pomocou policajtov, ktorí boli Vargovej strážcami kvôli jej ministerskej pozícii. Magyar sa Vargovej vyhrážal, že vyvolá škandál, ktorý by zvrhol vládu. Doma sa silno pohádali a potom sa odviezli do iného domu, kde sa nachádzali deti. Magyar sa pokúsil udalosti nahrať na telefón, ale polícia ho zastavila. Nakoniec Magyar odišiel domov a Vargová vzala deti k starým rodičom. Magyar uviedol, že policajná správa bola sfalšovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter-ügy: itt a teljes rendőrségi jegyzőkönyv | url = https://mandiner.hu/belfold/2024/04/magyar-peter-ugy-itt-a-teljes-rendorsegi-jegyzokonyv | vydavateľ = Mandiner | dátum vydania = 2024-04-29 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Vargová zopakovala obvinenia v júli 2025 a tvrdila, že jej ex-manžel bol zradca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ex wife hits at Hungarian opposition leader Péter Magyar | url = http://www.euronews.com/my-europe/2025/07/04/ex-wife-hits-out-at-hungarian-opposition-leader-peter-magyar-calling-him-a-traitor | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2025-07-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> == Politické názory == [[Súbor:Magyar_Péter,_Mezőhegyes_(2025._08._04.).jpg|náhľad|Magyar (úplne vľavo) v [[Mezőhegyes]] na konskom povoze v roku 2025]] [[Súbor:1721744819040_20240723_EP-171134A_J1_462.jpg|náhľad|Magyar počas ustanovujúceho zasadnutia výboru AFCO v júli 2024]] Magyar je často opisovaný ako [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]], ktorý kombinuje trhovo orientované ekonomické názory s dôrazom na občiansku zodpovednosť, právny štát a národnú kultúru. Často uvádza, že jeho hnutie sa snaží prekonať „staré ľavicovo-pravicové rozdelenie“ v maďarskej politike.<ref name="mppoland" /> Magyar vyjadril podporu prijatiu eura v Maďarsku po splnení potrebných ekonomických podmienok, argumentujúc, že prijatie spoločnej meny by posilnilo finančnú stabilitu a postavenie Maďarska v Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban’s Rival Vows to End Hungary Crisis by Unlocking EU Funds | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds?embedded-checkout=true | dátum vydania = 2024-12-02 | dátum prístupu = 2025-12-31 | dátum archivácie = 2025-08-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250828050925/https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds | vydavateľ = Bloomberg | jazyk = en}}</ref> Magyar sa definuje ako silne [[Pro-europanizmus|proeurópsky]]<nowiki/>a podporuje hlbšiu spoluprácu v rámci Európskej únie a zosúladenie so západnými demokratickými hodnotami. Kritizoval konfrontačný postoj Orbánovej vlády voči inštitúciám EÚ a jej blízke vzťahy s [[Rusko|Ruskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Why is Orban's opponent so successful? – DW – 04/24/2025 | url = https://www.dw.com/en/hungary-why-is-orbans-opponent-so-successful/a-72324318 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> 15. marca 2025 počas siedmej veľkej demonštrácie mal Magyar na sebe tradičný Bocskaiho oblek, ktorý sa v Maďarsku často spája s konzervatívnou a vlasteneckou symbolikou. Jeho výber oblečenia bol všeobecne interpretovaný ako gesto smerom k národnej tradícii a kultúrnemu dedičstvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán poloskázva fenyeget, Magyar bocskaiban kérdez | url = https://444.hu/2025/03/15/orban-poloskazva-fenyeget-magyar-bocskaiban-kerdez | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Rovó | priezvisko = Attila}}</ref> == Verejný imidž == === Vzhľad === Maďarské médiá viackrát komentovali Magyarov vzhľad a oblečenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho výrazný ležérny štýl, pozostávajúci z bielej košele alebo trička, džínsov alebo chino nohavíc a bielych tenisiek, jeho fanúšikovia kopírovali na niektorých podujatiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tüntetésén a dresscode: „Magyar Péter style” öltözet | url = https://444.hu/2024/05/02/magyar-peter-tuntetesen-a-dresscode-magyar-peter-style-oltozet | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Mészáros | priezvisko = Juli}}</ref> Magyar sa tiež priklonil ku komentárom okolo svojho oblečenia a doplnkov a vydražil svoje luxusné slnečné okuliare na charitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3 millióért kelt el Magyar Péter árverésre bocsátott napszemüvege | url = https://hvg.hu/elet/20240425_3-millioert-kelt-el-magyar-peter-arveresre-bocsatott-napszemuvege | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-25 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> === Sociálne siete === Magyarova prítomnosť na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku, bola dôležitou súčasťou jeho popularity.<ref>{{Citácia periodika|titul=Generation Apathy: How Peter Magyar Is Mobilizing Hungary's Youth|url=https://www.rferl.org/a/peter-magyar-hungarian-youth-tisza/33058199.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-08-01|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en|meno=Lili|priezvisko=Rutai}}</ref> Jeho počiatočná popularita sa spája s rozhovorom pre YouTube kanál Partizán z februára 2024, ktorý získal viac ako milión zhliadnutí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary's media-savvy newcomer aims to disrupt political status quo|url=https://www.reuters.com/world/europe/hungarys-media-savvy-newcomer-aims-disrupt-political-status-quo-2024-05-02/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en-US}}</ref> == Osobný život == Magyar sa narodil 16. marca 1981 v [[Budapešť|Budapešti]]. [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovú]] stretol 1. apríla 2005 na večierku; o ruku ju požiadal v auguste 2006. Majú troch synov; prvý sa narodil v roku 2008. Rodina žila niekoľko rokov v Bruseli, kým sa nevrátila do Budapešti po Vargovej nominácii na pozíciu ministerky spravodlivosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In an open cage – interview with Judit Varga and Péter Magyar | url = https://kepmas.hu/en/open-cage-interview-judit-varga-and-peter-magyar | vydavateľ = Képmás | dátum vydania = 2020-02-03 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref><ref name="europass_cv">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://brexit.kormany.hu/download/a/11/62000/VARGA%20Judit_CV_EN.pdf | priezvisko = Varga | meno = Judit | titul = Curriculum Vitae | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = en}}</ref> Pár oznámil rozvod v marci 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Válik Varga Judit igazságügyi miniszter | url = https://telex.hu/belfold/2023/03/07/valas-varga-judit-igazsagugyi-miniszter-magyar-peter | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-07 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho rodina zastávala viacero funkcií v maďarskej politike, vrátane sudcu a bývalého prezidenta. Jeho starý otec Pál Erőss bol sudca, ktorý moderoval obľúbený televízny program o právnych záležitostiach. Jeho prastrýko [[Ferenc Mádl]] bol prezidentom Maďarska v rokoch 2000 až 2005 a jeho matka pracovala v súdnictve.<ref>{{Citácia periodika|titul=‘The time is here’: the ex-government insider shaking up Hungarian politics|url=https://www.theguardian.com/world/2024/mar/25/the-time-is-here-the-ex-government-insider-shaking-up-hungarian-politics|periodikum=The Guardian|dátum=2024-03-25|dátum prístupu=2025-12-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Lili|priezvisko=Bayer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egyszemélyes háborút indított a rendszer ellen - Ki is valójában a első számú közellenségnek kikiáltott Magyar Péter? | url = https://www.blikk.hu/politika/magyar-politika/magyar-peter-portre/0881fx3 | vydavateľ = Blikk | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meghalt dr. Erőss Pál, a nyolcvanas évek televíziós jogásza | url = https://hvg.hu/kultura/20210523_Meghalt_dr_Eross_Pal_a_nyolcvanas_evek_televizios_jogasza | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2021-05-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V júli 2025 musel Magyar verejne priznať všetok svoj majetok kvôli zákonu, ktorý schválila vláda strany Fidesz. Z toho vyplynulo, že Magyar vlastní štyri nehnuteľnosti (dva byty, jednu garáž a jeden prázdny pozemok) a investície, úspory a hotovosť v hodnote 86,4 milióna [[Maďarský forint|forintov]] (223 874,67 [[Euro|eur]] k decembru 2025).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Négy ingatlan, festmények, 86 milliós megtakarítás – nyilvános Magyar Péter vagyonnyilatkozata | url = https://telex.hu/belfold/2025/07/10/tisza-part-magyar-peter-ep-kepviselok-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lex Magyar: nyilvánosságra hozták vagyonnyilatkozataikat a Tisza EP-képviselői | url = https://hvg.hu/itthon/20250710_magyar-peter-tisza-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Péter Magyar|1326144909}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Magyar, Péter}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1981]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu z Maďarska]] [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] cf9jwv1wruyi4192uki6duvt2jv0tww 2 742575 8199936 8194659 2026-04-18T04:35:08Z Lukasabram 140452 /* Vilém Sacher */ úpravy textu 8199936 wikitext text/x-wiki == Vilém Sacher == '''Vilém Sache'''r - bol vojak, spisovateľ a disident. česko-slovenský dôstojník. Po rozbití ČSR prešiel do ilegality a podieľal sa na formovaní odbojovej organizácie Obrana národa. Patril do skupiny dôstojníkov, ktorí boli z Británie vyslaní do Sovietskeho zväzu ku vznikajúcim česko-slovenským jednotkám. Mal hlavný podiel na sformovaní 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády. Neskôr velil delostrelcom 3. česko-slovenskej Po nástupe komunistovm bol v roku 1951 vyhodený z armády. Rehabilitovaný bol v roku 1966 no už o dva roky neskôr, mu boli kvôli nesúhlasu s inváziou Varšavskej zmluvy odobrané všetky hodnosti. Venoval sa aj spisovateľskej činnosti. == Život == Vilém Sacher sa narodil sa do rodiny krajčíra. Po ukončení základnej školskej dochádzky študoval v rokoch 1918–1925 na českej vyššej reálke v Prostějove, kde [[19. jún|19. júna]] [[1925]] maturoval. === V ozbrojených silách Česko-slovenska === Dňa 30. augusta 1925 se podrobil dobrovoľnému odvodu u DOV v Olomouci a 5. októbra 1925 bol prezentovaný ako vojenský akademik vo Vojenskej akadémii v Hranicích. Po dvojročnom štúdiu byl 7. augusta 1927 vyradený ako poručík delostrelectva. Umiestnenku dostal k delostreleckému pluku 109 v Bratislave, no už 1. októbra 1927 nastúpil ako frekventant do aplikační školy delostrelectva v [[Olomouc|Olomouci]], po jejímž skončení se již ke svému původnímu kmenovému pluku nevrátil. Ku [[15. jún|15. júlu]] [[1928]] bol prevelený k delostreleckému pluku 102 do [[Rokycany (Česko)|Rokycan]]. Službu nastúpil u jeho I. oddielu v [[Horšovský Týn|Horšovském Týně]], kde pôsobil až do konca apríla [[1931]]. Zaradený bol ku 4. baterii, kde postupne vykonával funkcie mladšieho dôstojníka batérie, dôstojníka pátrača a I. dôstojníka batérie. Od [[30. apríl|30. apríla]] [[1931]] do [[31. január|31. januára]] [[1935]] znova pôsobil vo Čtyřech Dvorech, avšak už u delostreleckého pluku 105, a to postupně jako veliteľ čety 2. baterie, důstojník pátrač 1. batérie, I. důstojník 4. batérie a II. důstojník náhradného oddielu (kromě toho vždy od jara do podzimu každoročně vykonával funkci návěstního důstojníka u návěstního oddílu na dělostřelecké strelnici vo VVT v Jincích). V tomto období sa systematicky venoval aj štúdiu jazykov a [[2. jún|2. júna]] [[1932]] zložil štátnu skúšku z maďarčiny.a [[17. február|17. februára]] 1933 univerzitnú skúšku z francúzštiny. Vo februári 1935 bol povolaný do I. ročníka [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] v [[Praha|Prahe]], kde následne od [[1. február|1. februára]] [[1935]] do [[14. júl|14. júla]] [[1937]] absolvoval I.až III. ročník štúdia vrátane predpísaných skúšok u rôznych zbraní. Po absolvovaní studia na [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] bol Vilém Sacher dňom 15. júla 1937 v rámci predpísanej ročnej skúšky pridelený k veliteľstvu 3. jazdeckej brigády v [[Bratislava|Bratislave]]. V štábe brigády bol vedený až do [[31. júl|31. júla]] [[1938]], kedy sa stal prednostom 4. oddelenia 3. [[Rychla divizia (vojenský jednotka)|Rychlej divizie]] rovnako dislokovanej v [[Bratislava|Bratislave]]. Medzitým bol v hodnosti kapitána ku [[31. júl|31. júlu]] [[1938]] preložený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu. Za branné pohotovosti štátu na jeseň 1938 zostal aj ďalej vo svojom dosavadním služebním přidělení u 3. Rychlej divízie a túto funkcii vykonával až do 15. februára 1939, kde se stal prednostou 2. oddělení. ==== Absolvované kurzy ==== * na prelome rokov 1930–1931 - ekvitační kurz pre dôstojníkov delostrelectva vo Čtyřech Dvorech * Počas štúdia na Vysokej škole vojenskej bol v 1935 frekventantom plynového kurzu při VCHÚ v Olomouci a následně kursu pre leteckých pozorovateľov štábu pri VLU v Prostějově (dnem 1. septembra 1935 byl také letounovým pozorovatelem štábu skutočne jmenován). === V odboji === Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|samostatného Slovenska]] se Sacher vrátil späť do Čiech, do Nemcami vytvoreného [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]]. Po likvidácii česko-slovenskej brannej moci nastúpil od [[1. jún|1. júna]] [[1939]] ako úradník u Elektrických podnikov hlavného mesta Prahy. Táto jeho pozícia však bola len krytím jeho odbojovej činnosti. Od prvých dní okupácie Sacher úzko spolupracoval s pplk.del. [[Josef Balabán|Josefom Balabánom]] a spoločne s ním a kpt.del. [[František Bernas|Františkom Bernasom]] vybudovali v rámci odbojovej organizácie [[Obrana národa]] rámcový pluk Praha-Holešovice. Keď bol pplk. Balabán poverený dôležitejšími poslaním v Ústredí [[Obrana národa]], stal se velitelem vybudovaného pluku a tuto funkciu vykonával až do opustenia protektorátu. Nakoľko ho v súvislosti s jeho odbojovou činnosťou hľadalo gestapo, rozhodol sa odísť do exilu. Stalo sa tak 15. februára 1940. === V česko-slovenskej zahraničnej armáde === Sacher putoval cez Slovensko, Maďarsko (kde bol zatknutý a väznený), Juhosláviu, Grécko, Turecko a Sýriu. Odtiaľ sa dostal do Francúzska, kde sa v Agde formovala česko-slovenská vojenská jednotka. Dňa [[15. máj|15. mája]] [[1940]] bol Sacher v Agde prezentovaný a následne zaradený ku štábu delostrelectva [[1. česko-slovenská divízia|1. česko-slovenskej divízie]]. Potom, čo Nemecko napadlo západnú Európu vrátane Francúzska sa obranných bojov zúčastnili aj česko-slovenskí vojaci. Po francúzskej kapitulácii bolo asi 5 000 z nich evakuovaných do Británie. Bol medzi nimi aj Vilém Sacher, ktorý na lodi Mohamed el Kebir priplával do Británie [[7. júl|7. júla]] [[1940]]. Po vzniku 1. česko-slovenskej zmiešanej brigády bol [[27. september|27. septembra]] 1940 zařazen k jejímu štábu, kde působil nejprve jako přednosta 2. oddělení, od 17. 3. 1941 pak jako přednosta 1. oddělení (dnem Od 2. júla 1941 do 9. septembra 1943 pôsobil u Ministerstva národnej obrany v Londýne, kde bol pridelený ako dôstojník studijní skupiny, začleněné později dnem 15. 1. 1943 do ŠVBM. V mezidobí absolvoval v dubnu 1942 zvláštní parakurs ve Wilmslow a v květnu 1943 prošel třítýdenní stáží u britské výsadkové divize.V létě 1943 rozhodlo MNO o jeho odeslání k našim jednotkám v SSSR, a proto byl dnem 255 == Hodnostný postup == * Od [[1. december|1. decembra]] [[1932]] - nadporučík * Od 1. októbra 1937 - kapitán * 7. 3. 1941 byl povýšen do hodnosti na škpt.).<br /> Vo Veľkej Británii absolvoval Sacher parašutistický výcvik a absolvoval aj na stáži u britskej výsadkovej divízii. Od 10. novembra 1943 bol prevelený k náhradnému telesu a vzápätí odcestoval cez Afriku a Áziu do Sovietského zväzu. Tu nejskôr pôsobil na Veliteľstve česko-slovenských vojenských jednotiek v ZSSR v Moskve, no už 9. januára 1944 bol poverený dôležitou úlohou. Mal sformovať česko-slovenskej výsadkovú brigádu. Jadrom brigády sa mali stať slovenskí vojaci, ktorí prešli na stranu Červenej armády. Sacher dostal 2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády v SSSR, která se právě tehdy formovala v Jef- remově. Podílel se zásadním způsobem na vybudování brigády a jejím vycvičení, ale na frontě s ní nasazen nebyl. Počátkem června 1944 byl totiž těžce zraněn při autoneho- dě, což ho z výsadkového výcviku natrvalo vyřadilo. Proto byl dnem 16. 8. 1944 přemís- těn k 3. čs. samostatné brigádě v SSSR, kde konal službu jako velitel jejího dělostřelec- tva až do návratu do osvobozené vlasti. Prošel s ní krvavými boji v karpatsko-dukelské operaci, na Slovensku i při osvobozování Moravy (od 1. 4. 1945 jako pplk.). Po osvobození a krátké repatriační dovolené nastoupil službu u velitelství 2. vojen- ské oblasti v Táboře, kde v době od 30. 6. do 3. 12. 1945 působil jako náčelník štábu dělostřelectva. Dne 4. 12. 1945 byl vyslán ke studiu na Vyšší akademii generálního štábu K. J. Vorošilova v Moskvě, kterou ukončil v květnu 1947 (mezitím byl pový- šen na plk.). Po návratu do republiky byl přidělen k MNO – hl. št. v Praze, kde konal až do konce dubna 1949 službu jako přednosta 3. oddělení. V mezidobí byl autorem a současně i organizátorem odvážně pojatého armádního vystoupení na IX. všeso- kolském sletu v červnu 1948 (včetně skupinového seskoku parašutistů). Dnem 30. 4. 1949 byl přemístěn k 5. dělostřelecké divizi v Kolíně a dnem 15. 5. 1949 ustanoven jejím zatímním velitelem. Krátce poté se dočkal povýšení na brig.gen. a v roce 1950 do hodnosti div.gen. V mezidobí rovněž stál u kolébky armádní tělovýchovy (zaklá- dal Armádní tělovýchovný klub, později přejmenovaný na Duklu). Na konci května 1951 byl neočekávaně jako politicky nespolehlivý propuštěn z čin- né služby a přeložen do zálohy. Bezprostředně poté byl nuceně vystěhován z Prahy do Skalice u České Lípy. Nastoupil jako pomocný dělník u lisu v českolipské Tatře, později vypomáhal v místním JZD a následně až do roku 1955 pracoval jako lesní dělník. Později se mu i s manželkou (dcerou brig.gen. Ing. Josefa Vedrala, bývalého velitele zemského dělostřelectva v Košicích) podařilo nalézt místo v pohostinství. Nejprve byli zaměstnáni v hotelu Praha a později Corso v Jablonci nad Nisou, poté v Lázních Libverda, v Mariánských Lázních, Doksech a Špindlerově Mlýně. Nako- nec se stal provozním vedoucím vojenské zotavovny (bývalého Štefánikova domu) v Praze. V té době začal usilovat o svou společenskou rehabilitaci, což se mu nakonec v roce 1966 podařilo. Byl vyznamenán Řádem rudé hvězdy a byla mu navrácena hod- nost generálporučíka. O rok později se stal ředitelem hotelu Junior v Praze a zároveň předsedou Dukla klubu. V srpnu 1968 však jednoznačně odsoudil sovětskou okupaci Československa, což opět znamenalo cestu do zatracení. V roce 1970 byl propuštěn ze zaměstnání, jeho knihy se ocitly na indexu a nové ne- směly být vydávány. Zapojil se poté do činnosti v disentu a velice blízký vztah si vy- tvořil především ke spisovatelům Ludvíku Vaculíkovi a Jiřímu Grušovi, kteří se také postarali o vydání jeho knih v samizdatové edici Petlice (rukopis knihy Krvavé veli- konoce se dokonce podařilo dopravit za hranice, kde ji Josef Škvorecký vydal ve svém nakladatelství Sixty–Eight Publishers). Byl mezi prvními, kdo podepsal Chartu 77. V souvislosti s tím byl nezákonně degradován na vojína v záloze a zároveň zbaven všech vyznamenání a čestných odznaků. Změny politických poměrů se bohužel ne- dožil. Zemřel náhle 14. 8. 1987 ve věku osmdesáti let. Dne 15. 1. 1990 byl rozkaz o je- ho degradaci zrušen, čímž mu byla posmrtně navrácena hodnost generálporučíka. == Hodnostný postup == 28. 10. 1943 - major == Vyznamenania: == * 4 × [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939]] * 2 × Česko-slovenská medaila Za chrabrost pred neprítelem, * Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st., * Československá vojenská pamětní medaile se štítkem F–VB–SSSR, * Československý vojenský řád bílého lva Za vítězství II. st., * [[Rad Slovenského národného povstania|Rád Slovenského národného povstania]] I. st., * Odznak československého partyzána, * Orděn velikoj otečestvěnnoj vojny I. st., * Za pobědu nad Germanijej, * Za osvobožděnije Pragi, * Order Krzyza Grunwaldu III. kl., The 1939–1945 Star, Defence Medal, * Řád Rudé hvězdy. c4gzvgqngl8azpf51rejpv0kutq1yye 0 743171 8199966 8149005 2026-04-18T06:06:43Z Martingazak 234259 Kategoria 8199966 wikitext text/x-wiki {{Infobox Atentát |meno=Pobedimský pogrom |názov==Najvýraznejší prípad rasovo motivovaného násila v [[Prvá česko-slovenská republika|1. československej republike]] |dátum=noc z [[1. október|1.]] na [[2. október|2. októbra]] [[1928]] |miesto=rómska osada pri [[Pobedim|Pobedime]], |páchateľ=slovenskí obyvatelia [[Pobedim|Pobedima]] |výsledok=6 zavraždených Rómov (Ondrej Dýcha, Verona Biháriová, Apolónia Toráčová, Pavlína Toráčová, Mária Biháriová a šesťročná Aranka Heráková),<ref name="pluska"/> 13 zranených<ref name="holokaust"/> |trest=Alojz Brandstätter, Gejza Miklovič a Cyril Melicher trest dvoch rokov odňatia slobody, Jozef Miklovič trest dva a štvrť roka odňatia slobody. Odsúdení boli prepustení za dobré správanie predčasne.<ref name="pluska">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvavá noc v Pobedime: Prečo sa o tejto hrôze na Slovensku stále zaťato mlčí? | url = https://plus7dni.pluska.sk/historia/krvava-noc-pobedime-preco-tejto-hroze-slovensku-stale-zatato-mlci | dátum prístupu = 2026-01-14 | dátum vydania = 2017-07-02 | vydavateľ = News and Media Holding}}</ref> }} '''Pogrom v Pobedime''' alebo '''pobedimský pogrom''' bol rozsiahly protirómsky pogrom, ktorý sa udial v noci z [[1. október|1.]] na [[2. október|2. októbra]] [[1928]] v rómskej osade v blízkosti západoslovenskej obce [[Pobedim]] neďaleko [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]]. Organizovaný útok niekoľkých desiatok útočníkov, etnických Slovákov, si vyžiadal životy šiestich obyvateľov rómskej osady, vrátane šesťročného dieťaťa, a niekoľko desiatok zranených. V následnom súdnom procese bolo odsúdených niekoľko osôb s trestami v rozmedzí troch mesiacov až 2 rokov väzenia. Jednalo sa tak o najhorší protirómsky pogrom, respektíve incident národnostnej neznášanlivosti, ktorý sa v [[Prvá česko-slovenská republika|medzivojnovom Československu]] udial.<ref name="holokaust"/> ==Predohra== Pobedimský pogrom sa udial na pozadí neznášanlivosti voči [[Rómovia|Rómom]] v Československu, rovnako rozšírenej v mnohých ďalších európskych krajinách. Rómske komunity, po stáročia žijúce kočovným spôsobom života, sa na základe jazykových a kultúrnych rozdielov nezapájali do majoritných spoločností, čo okrem iného zavdalo k vzniku xenofóbnych predsudkov a neznášanlivosti.<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hovorili o nich ako o pliage. Od pogromu na Rómov v Pobedime uplynulo 95 rokov | url = https://romanoforum.dennikn.sk/hovorili-o-nich-ako-o-pliage-od-pogromu-na-romov-v-pobedime-uplynulo-95-rokov/ | dátum prístupu = 2026-01-15 | priezvisko = Lužica | meno = René | dátum vydania = 2023-10-01 | vydavateľ = Denník N}}</ref> Neústretovú politiku voči tejto komunite podnikali, či už priamo, alebo nepriamo, aj československé štátne úrady.<ref name="holokaust">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pogromy proti Romům v meziválečném Československu | url = https://www.holocaust.cz/dejiny/pronasledovani-a-genocida-romu/pronasledovani-a-genocida-romu-v-ceskych-zemich/romove-v-ceskoslovensku-pred-nemeckou-okupaci/pogrom-v-pobedimi/ | dátum prístupu = 2026-01-15 | priezvisko = Lhotka | meno = Petr | dátum vydania = 2017-07-20 | vydavateľ = holokaust.cz}}</ref> V 20. rokoch 20. storočia sa existenciou tamojšej rómskej osady celkom štyrikrát zaoberalo obecné zastupiteľstvo [[Pobedim|Pobedimi]]. V septembri 1928 došlo k incidentu, kedy tamojší sedliak postrelil dve Rómky, ktoré v noci prechádzali cez jeho pole, na základe podozrenia, že na pole prišli kradnúť. Dňa [[30. september|30. septembra]] v obci neznámy páchateľ zapálil niekoľko stohov slamy, pričom, podľa neskorších výpovedí vypočúvaných sa na hasení nezúčastnil žiadny z obyvateľov rómskej osady.<ref name="holokaust"/> Československé četníctvo, ktoré prípad vyšetrovalo, zadržalo manžela jednej z postrelených Rómok, ktorý mal po jej zranení prisahať pobedimským sedliakom pomstu. ==Priebeh== Násilie potom plne vyeskalovalo v noci z [[1. október|1.]] na [[2. október|2. októbra]] [[1928]]. V obci sa konala tanečná zábava,<ref name="pluska"/> trvajúca až do skorých ranných hodín. Ešte počas jej trvania vtrhla snáď až stovka improvizovane ozbrojených pobedimských dedinčanov do rómskej osady, kde následne rozpútala násilie a rabovanie. Značná časť obyvateľov osady už spala. {{Citát|Svedok Katarína Heráková bola vo svojom domčeku s dvoma deťmi, šesťročnou Arankou a jednoročným Rudolfom. Keď nastal hluk, vzala svoje deti a ukryla sa s nimi. Páchatelia najprv hádzali kamene do dverí a keď ich vyrazili, prišli do svetlice... sadla si na podlahu, Aranku pritlačila k sebe z ľavej strany, Rudolfa z druhej... Alojz Bradstätter stál v kuchyni, v ľavej ruke držal elektrickú lampu, v pravej ruke revolver. Jozef Miklovič udrel do hlavy Veronu Biháriovú, ktorá hneď padla na podlahu...|Výpoveď preživšej matky zavraždenej Aranky Herákovej, ktorú sa snažila kryť vlastným telom<ref name="pluska"/>}}Celkom o život prišlo šesť ľudí, desiatky ľudí potom boli zranené.<ref name="holokaust"/> ==Dôsledky== [[Četníctvo|Četníci]] z blízkej stanice privolaní čoskoro ráno dňa [[2. október|2. októbra]] [[1928]] na okraj obce, ktorému miestni obyvatelia nepovedali inak než „cigánský tábor“, našli celkom 5 mŕtvol, vrátane šesťročného dieťaťa. Súdny lekár ešte na mieste činu mŕtvoly obhliadol a za príčinu smrti uviedol strelné rany či údery rôznymi predmetmi do hlavy. Ďalších 7 Rómov bolo zranených ťažko, pričom jedna žena zraneniam podľahla, a 7 ľahko, vrátane 2 detí (1,5 roka a 5 rokov starých).<ref name="holokaust"/> V rámci [[Četníctvo|četníckeho]] vyšetrovania bola vypočutá asi stovka obyvateľov obce, ako aj preživších obetí útoku. Zatknutých a predbežne vyšetrovaných bolo celkom 21 podozrivých. Z výpovedí Rómov bolo možné identifikovať len veľmi málo konkrétnych páchateľov, lebo tí útočili v nočnej tme, viacero postihnutých potom vypovedalo, že v dave započulo tiež hlas samotného starostu obce.<ref name="holokaust"/> Naopak výpovede obyvateľov [[Pobedim|Pobedima]] boli často identické a vypočúvaní si vo svojich výpovediach poskytoval alibi, ktoré potom dosvedčili aj ich rodinní príslušníci. Boli tiež zaznamenané protichodné výpovede. Všetci jednotlivci identifikovaní napadnutými Rómami svoju vinu a účasť na násilí tiež popreli. Okolo [[20. október|20. októbra]] muselo byť rozpustené pobedimské okresné zastupiteľstvo, pretože sa väčšina jeho členov nachádzala vo vyšetrovacej väzbe. Prípad bol vo februári a marci [[1929]] prejednávaný na krajskom porotnom súde v [[Trenčín|Trenčíne]] v dvoch samostatných trestných konaniach s celkom šiestimi obvinenými. Ako obhajca postihnutých vystupoval Ján Galla{{#tag:ref|Dr. Ján Galla bol renomovaný bratislavský advokát, advokátom sa stal ešte v roku 1910. Bol členom advokátskeho disciplinárneho senátu pri Najvyššom súde RČS. V roku [[1929]] obhajoval bez nároku na honorár<ref name="pluska"/> [[Vojtech Tuka|Vojtecha Tuku]] pri obžalobe zo zločinu vojenskej zrady.<ref name="advokacia">{{Citácia Harvard|Priezvisko=Kerecman|Meno=Peter|Časopis=Bulletin slovenskej advokácie|Ročník=2016|Číslo=9|Kapitola=Advokát dr. Július Zoltán-Weichherz|Vydavateľ=Slovenská advokátska komora|issn=1335-1079}}</ref>{{rp|56}}|group=pozn.}} z Bratislavy, sympatizujúci s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou ľudovou stranou]],<ref name="pluska"/> ktorý obhajobu postavil na ospravedlňovanie násilia na základe dlhodobých bezpečnostných problémov pobedimských občanov s tunajšími [[Rómovia|Rómami]]. Dňa [[25. marec|25. marca]] [[1929]] prijali Rómovia návrh neznámeho zástupcu obžalovaných pobedimských občanov. Podľa správy četníctva Rómovia okamžite dostali 11&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kč]] v hotovosti a ďalších 11&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kč]] im bolo prisľúbených po druhom procesu s obvinenými. Na oplátku sa zaviazali, že počas súdneho pojednávania zmenia svoje svedectvá, aby obvineným zaistili minimálnu tresty. Tiež museli prisahať, že sa budú riadne správať.<ref name="Baloun">{{Citácia Harvard|Priezvisko=Baloun|Meno=Pavel|Časopis=Bulletin muzea romské kultury|Ročník=2017|Číslo=6|Kapitola=„Pozabíjať cigánov!“|Vydavateľ=Muzeum romské kultury, státní příspěvková organizace|issn=2533-5057}}</ref>{{rp|103}} Záverečný rozsudok z mája [[1929]] obvineným vymeral tresty odňatia slobody. Alojz Brandstätter, Gejza Miklovič a Cyril Melicher trest dvoch rokov odňatia slobody, Jozef Miklovič trest dva a štvrť roka odňatia slobody. Odsúdení boli prepustení za dobré správanie predčasne.<ref name="pluska"/> Hoci pri incidente došlo k šiestim vraždám a ťažkým ublížením na zdraví, nepodarilo sa priameho páchateľa preukázateľne označiť. Obhajoba vzniesla žiadosť o milosť prezidentovi republiky [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masarykovi]], bola však zamietnutá.<ref name="holokaust"/> Dobová tlač (najväčší denník [[Národné listy]], [[Slovák (noviny)|Slovák]]<ref name="slovak">{{Citácia Harvard|Časopis=[[Slovák (noviny)|Slovák]]|Ročník=1929|Číslo=19. 10. 1929|Kapitola=Revolúcia občanov proti cigánskemu živlu|Vydavateľ=Hlinková slovenská ľudová strana}}</ref>) o udalosti a následnom súdnom procese opakovane informovala. Protirómske nálady na Slovensku potom najviac vyeskalovali v období vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v rokoch [[1939]] až [[1945]], kedy sa, na pozadí druhej svetovej vojny, stali tisíce slovenských Rómov obeťou holokaustu. ==Pamiatka== [[Slovenské národné divadlo]] naštudovalo roku [[2023]] dramatický text kolektívu autorov s názvom ''„Budete mať luft!“'', ktorá udalosti v [[Pobedim|Pobedime]] kriticky reflektuje,<ref name="snd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Budete mať luft! | url = https://snd.sk/inscenacia/3934/budete-mat-luft | dátum prístupu = 2026-01-15 | vydavateľ = Slovenské národné divadlo}}</ref> v hlavných rolách s [[Richard Stanke|Richardom Stankem]]. Súbor inscenáciu predstavil aj v máji [[2024]] v rámci 26. ročníka medzinárodného festivalu Khamoro v divadle X10 v Prahe.<ref name="romea">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Tragický pogrom na Romy v Pobedimi v inscenaci Slovenského národního divadla otřásl diváky festivalu Khamoro | url = https://romea.cz/cz/kultura/video-tragicky-pogrom-na-romy-v-pobedimi-v-inscenaci-slovenskeho-narodniho-divadla-otrasl-divaky-festivalu-khamoro | dátum prístupu = 2026-01-15 | priezvisko = Tokárová | meno = Viola | priezvisko2 = Kalejová | meno2 = Soňa | priezvisko3 = Ryšavý | meno3 = Zdeněk}}</ref> V októbri [[2024]] mala premiéru tiež dvojdielna rozhlasová hra Jána Mikuša ''„Pobedim 1928“'', vzťahujúca sa k tejto udalosti.<ref name="Panacek">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pobedim 1928 1/2 (2024). Panáček v říši mluveného slova | url = https://mluvenypanacek.cz/rozhlasove-hry/358646-pobedim-12-2024.html | dátum prístupu = 2026-01-15}}</ref> == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Pogrom v Pobedimi|25416498}} [[Kategória:Masakre na Slovensku|Pobedim]] [[Kategória:Pobedim]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:1. október]] [[Kategória:1928 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1928 na Slovensku]] 57pcvmoirjzo0gi2spy6vblzm04rhfi 0 743618 8199956 8156876 2026-04-18T05:54:10Z Martingazak 234259 Pozri aj 8199956 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |dátum=máj [[1955]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=[[Bratislava]] |príčina= |typ=Politický proces s hospodárskymi pracovníkmi |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<br/> * Ing. [[Viliam Ríša]] 17 rokov * dr. Robert Hoffmann * dr. Ondrej Lantal * dr. Viliam Černák * Ing. Ladislav Štefko * dr. Zoltán Krajčík }} '''Proces s vedúcimi pracovníkmi [[Istrochem|Chemických závodov Juraja Dimitrova]]''' v máji roku [[1955]] bol [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s cieľom na preniesť zodpovednosť za hospodárske neúspechy režimu na určitú skupinu osôb. Aj keď nešlo o politický proces, kde by vyšetrovaní boli nútení naučiť sa pripravený scenár, naopak, pred súdom sa bránili a v čase odsúdenia už boli známe dôkazy ich neviny, boli odsúdení senátom pod vedením [[Jozef Brešťanský|Jozefa Brešťanského]] na dlhoročné tresty odňatia slobody. Už v odvolacom konaní v roku [[1956]] boli obžalovaní oslobodení, no bola uplatnená koncepcia náhradnej trestnej činnosti. No aj tieto tresty boli v roku [[1962]] zrušené. [[28. marec|28. marca]] [[1968]] publikoval slovenský denník [[Smena (denník)|Smena]] skutočnosti o činnosti [[Jozef Brešťanský|Jozefa Brešťanského]] v tomto procese .<ref name="Smena">{{Citácia Harvard|Titul=Jeden sudca a jedno interview v Práci|Rok=|Priezvisko=Hoffmannová Novomeská|Meno=Oľga|Dátum=28. marec 1968|Noviny=Smena|Ročník=XX.|Číslo=87|Strana=3}}</ref> [[2. apríl|2. apríla]] [[1968]] bol [[Jozef Brešťanský]] nájdený obesený v lese pri obci [[Řehenice]] pri Prahe. Jeho smrť bola po vyšetrovaní uzavretá ako samovražda.<ref name="CT">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslední rozsudek | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/129635-posledni-rozsudek/ | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Česká televize}}</ref> ==Priebeh procesu== V procese boli obžalovaní vedúci pracovníci [[Istrochem|Chemických závodov Juraja Dimitrova]] (riaditeľ Ing. [[Viliam Ríša]], jeho námestník dr. Robert Hoffmann, oblastný riaditeľ chémie dr. Ondrej Lantal, referenti dr. Viliam Černák a Ing. Ladislav Štefko a podnikový právnik dr. Zoltán Krajčík) z trestných činov velezrady a sabotáže. Velezrady sa mali dopustiť v súvislosti s uplatňovaním majetku podniku v Rumunsku (čo sa dialo na príkaz Predsedníctva vlády) a sabotáže v súvislosti s výstavbou závodu Mieru. Predseda senátu Dr. Brešťanský zatajil dôkazy v prospech obžalovaných, napríklad v tom čase už bol známy rozsudok parížskeho súdu, ktorý podniku pridal plné odškodné zato, že kvôli embargu americký dodávateľ nevykonal dodávku strojného vybavenia pre závod Mieru. Obžalovaní sa pred súdom bránili, dožadovali sa znalcov a predloženia písomných materiálov svedčiacich o tom, že všetky kroky so zahraničnými dodávateľmi alebo kroky uplatňovania majetku v Rumunsku sa diali s vedomím resp. na príkaz najvyšších politických orgánov.<ref name="Smena"/> Obžalovaní boli odsúdení na dlhoročné tresty v trvaní 6 až 17 rokov. Už odvolací súd v roku [[1956]] na zákrok ministra chemického priemyslu Ing. Púčika (obrátila sa na neho JUDr. Oľga Hoffmannová Novomeská) oslobodil odsúdených od protištátnej činnosti. Jozef Brešťanský sa snažil vynútiť potvrdenie svojho rozsudku Najvyšším súdom. Nakoniec bola použitá koncepcia náhradnej trestnej činnosti. No aj tieto tresty boli v roku [[1962]] zrušené. Po začiatku obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]] v roku [[1968]] dostal [[Jozef Brešťanský]] na starosť agendu rehabilitácií neoprávnene odsúdených v 50. rokoch. [[28. marec|28. marca]] [[1968]] publikoval slovenský denník [[Smena (denník)|Smena]] článok JUDr. Oľgy Hoffmannovej Novomeskej o tomto procese, teda o jeho konflikte záujmov v rámci justície.<ref name="Smena">{{Citácia Harvard|Titul=Jeden sudca a jedno interview v Práci|Rok=|Priezvisko=Hoffmannová Novomeská|Meno=Oľga|Dátum=28. marec 1968|Noviny=Smena|Ročník=XX.|Číslo=87|Strana=3}}</ref> V ten istý deň bol Brešťanský nahlásený ako nezvestný. [[2. apríl|2. apríla]] [[1968]] bol nájdený obesený v lese pri obci [[Řehenice]] pri Prahe. Pri vyšetrovaní jeho smrti bolo pracované s možnosťami jeho zmiznutia ako únos, vražda či samovražda. Jeho smrť bola po vyšetrovaní uzavretá ako samovražda.<ref name="CT">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslední rozsudek | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/129635-posledni-rozsudek/ | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Česká televize}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Jozef Brešťanský]] * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]] * [[Viliam Ríša]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|CHZJD]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1955 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1955 na Slovensku]] kpvwayeyobelp38mxd559vzbo1vecjk 0 743635 8199955 8193071 2026-04-18T05:53:43Z Martingazak 234259 Pozri aj 8199955 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces s Dr. Ladislavom Galanom |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |dátum=[[4. august|4.]]{{--}}[[5. august]] [[1951]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=[[Košice]] |príčina= |typ=Politický proces s hospodárskymi pracovníkmi |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=Dr. Ladislav Galan na trest smrti, neskôr zmiernený }} '''Proces s Dr. Ladislavom Galanom''' v Košiciach bol jedným z desiatich [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] s organizovanou verejnosťou na Slovensku organizovaných komunistickým režimom v roku [[1951]].<ref name="kincok">{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}</ref>{{rp|63}}{{#tag:ref|Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] vykonal v roku [[1951]] dva procesy s organizovanou verejnosťou ([[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|Ján Vojtaššák a spol.]], [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|Ing. Juraj Dlouhý a spol.]]) a mimo miesta súdu bolo prevedených 8 procesov s organizovanou verejnosťou (Andrej Dancák a spol. v Košiciach, Tomáš Gurka a spol. v Levoči, Michal Kovalský a spol. v Kežmarku, Viktor Palkovič a spol. v Prešove, Eduard Sušienka v Martine, Dr. Ladislav Galan v Košiciach a kulacké prípady Fridrich Bátora a spol. v Bánovciach a Jozef Molitor a spol. v Malackách).<ref name="kincok"/>{{rp|63}}|group=pozn.}} Zlyhanie zásobovania chlebom koncom roka [[1950]] viedlo k vzbure manželiek baníkov v [[Rožňava|Rožňave]] a samotní baníci hrozili štrajkom. Vinníkom bol stanovený generálny riaditeľ národného podniku Východoslovenské mlyny Dr. Ladislav Galan, ktorý bol obvinený zo zločinov sabotáže, „machinácií proti soštátneniu“, rozkrádania a poškodzovania štátneho majetku. <ref name="vpravda">{{Citácia Harvard|Titul=Rozvratník a sabotér pred súdom ľudu|Rok=|Priezvisko=|Meno=|Dátum=5. august 1951|Noviny=Východoslovenská pravda|Ročník=VII.|Číslo=182|Strana=4}}</ref> Senát pod vedením [[Karol Bedrna|Karola Bedrnu]] odsúdil [[5. august|5. augusta]] [[1951]] Galana na trest smrti. Reportáž zo súdneho procesu mal pripraviť komunistický novinár [[Ladislav Mňačko]],{{#tag:ref|[[Ladislav Mňačko]] napísal napríklad pamflet ''„[[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]] ([[Viliam Žingor|Žingor]] a jeho spoločníci pred Štátnym súdom)“'' vydaný Povereníctvom spravodlivosti.<ref name="Matula">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty z procesu s Viliamom Žingorom a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=978-80-89335-15-2|priezvisko2=Matula|meno2=Pavol|edícia=Dokumenty}}</ref> Podľa svojich vlastných slov v knihe od [[Jozef Leikert|Jozefa Leikerta]] − zlyhal. Dal sa zneužiť na politickú objednávku ÚV KSS, a preto s odstupom mnohých rokov skonštatoval: ''„na [[Viliam Žingor|Žingorovej]] tragédii som sa podieľal aj ja – čiže aj ja som zabil Viliama Žingora.“''|group=pozn.}} ktorý údajne vďaka tomuto prípadu „precitol“ a začal sa angažovať v prospech odsúdeného. Galanovi bol najskôr trest znížený na 20 rokov a po čase bol podmienečne prepustený.<ref name="pravda">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mňačko bol dobrák aj búrlivák. Obávaného komunistu vyfackal pred očami papalášov | url = https://kultura.pravda.sk/na-citanie/clanok/701600-mnacko-bol-dobrak-aj-burlivak-obavaneho-komunistu-vyfackal-pred-ocami-papalasov/ | dátum prístupu = 2026-01-24 | priezvisko = Čaplovič | meno = Miroslav | dátum vydania = 2024-03-03}}</ref> [[Ladislav Mňačko]] opísal proces v poviedke Záhrada múk v diele Oneskorené reportáže.<ref name="Mnacko">{{Citácia knihy|titul=Oneskorené reportáže|priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav|vydavateľ=Vydavateľstvo politickej literatúry|rok=1963}}</ref> ==Priebeh procesu== Zásobovacie ťažkosti vrátane nedostatku a nízkej kvality chleba koncom roka [[1950]] vyústili do vzbury žien baníkov v [[Rožňava|Rožňave]] a samotní baníci hrozili štrajkom. Krajský tajomník [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] Ladislav Priesol vinu zvaľoval na Ladislava Galana, riaditeľa národného podniku Východoslovenské mlyny. Výsledkom bol politický proces, ktorý sa odohral v dňoch [[4. august|4.]]{{--}}[[5. august|5. augusta]] [[1951]] v sále košického hotela Slovan pred zhromaždenými robotníkmi, roľníkmi a ženami v domácnosti.<ref name="vpravda"/> Štátny prokurátor [[František Antl]] pred senátom, ktorému predsedal [[Karol Bedrna]] obvinil Ladislava Galana zo zločinov sabotáže, „machinácií proti soštátneniu“, rozkrádania a poškodzovania štátneho majetku. Ladislav Galan vo funkcii riaditeľa podniku údajne dával príkazy na výrobu množstva chleba, ktoré presahovalo spotrebu, takže sa prebytky dávali skrmovať v ošipárni v [[Čaňa|Čani]], čím došlo k plytvaniu. Mal dávať príkazy k primiešavaniu zatuchlej múky do cesta v pomere 1:1 až 1:2, takže chlieb bol zdravotne závadný a nepožívateľný. Z viny obžalovaného sa malo zamoriť 3 a pol vagóna raži pilusovým červom. V roku [[1949]] mal nariadiť postavenie dvojetážovej pece v mlyne č. 311 v Košiciach, aby sa táto následne musela hneď po dostavaní premiestňovať.<ref name="vpravda"/> V osobnom živote mal zneužívať majetok národného podniku na súkromné účely, obvinený bol dokonca z prelakovania podnikového auta Tatraplán na novú farbu a zakúpenia nového motoru, hoci starý bol ešte funkčný.<ref name="vpravda"/> Podľa výpovedí svedkov sa mal Ladislav Galan vlúdiť do komunistickej strany z vypočítavosti a dokonca sa mal ešte za prvej republiky podieľať so zbraňou v ruke na potláčaní štrajku poľnohospodárskych robotníkov.<ref name="vpravda"/> Štátny prokurátor [[František Antl]] navrhol trest smrti a senát pod vedením [[Karol Bedrna|Karla Bedrnu]] sa s týmto rozsudkom stotožnil. {{Citát|Rozsudok prijali prítomní občania s potleskom. Vedeli, že Štátny súd rozsudkom vyriekol prísny, ale spravodlivý rozsudok nad zločincom, ktorý ohrozil našu cestu k socializmu a v dôsledkoch pomáhal medzinárodnej reakcii v jej bezvýsledných pokusoch rozvracať silu tábora mieru.|<ref name="vpravda"/>}} ==Ladislav Mňačko== [[Ladislav Mňačko]] sa ako redaktor [[Pravda (slovenský denník)|Pravdy]] už koncom roka [[1950]] zúčastnil v [[Rožňava|Rožňave]] na potláčaní vzbury baníckych žien. V auguste bol vyslaný do Košíc pripraviť reportáž z procesu. Podľa [[Jozef Leikert|Jozefa Leikerta]], Mňačkovho životopisca, práve tento proces spôsobil „precitnutie“ dovtedy angažovaného komunistu [[Ladislav Mňačko|Ladislava Mňačka]] a ten sa začal sa angažovať v prospech nespravodlivo odsúdeného a neskôr v kritike komunistického režimu. Galanovi bol najskôr trest znížený na 20 rokov a po čase bol podmienečne prepustený.<ref name="pravda"/> ==V umení== [[Ladislav Mňačko]] opísal proces s Dr. Ladislavom Galanom v poviedke Záhrada múk v diele Oneskorené reportáže vydanom v roku [[1963]].<ref name="Mnacko"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Galan]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1951 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1951 na Slovensku]] 4q1b9wh9e8mj5phrlawal5dj19u9pbg 0 743979 8199952 8157166 2026-04-18T05:52:11Z Martingazak 234259 Pozri aj 8199952 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces s Oskarom Valáškom a spol. |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] |dátum=[[7. december|7.]]{{--}}[[9. december|9. decembra]] [[1953]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Bumova"/>{{rp|83-84}}<br/> * Oskar Valášek 23 rokov, * [[Rudolf Viktorin]] 23 rokov, * Teodor Baláž 25 rokov, * Matej Bel 25 rokov, * Viktor Sedmík 21 rokov, * Šimon Čermák 18 rokov, * Juraj Glaser 18 rokov, * Mikuláš Horský 16 rokov, * Mikuláš Fodor 12 rokov, * Martin Kraus 7 rokov * štátne občianstvo odňaté Oskarovi Valáškovi a Teodorovi Balážovi * prepadnutie majetku Šimona Čermáka, Mateja Bela, Mikuláša Horského, Juraja Glasera, [[Rudolf Viktorin|Rudolfa Viktorina]], Viktora Sedmíka }} '''Proces s Oskarom Valáškom a spol.''' [[7. december|7.]]{{--}}[[9. december|9. decembra]] [[1953]] pred vojenským kolégiom Najvyššieho súdu v Prahe bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v [[Februárový prevrat|pofebruárovom]] [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československu]], ktoré nasledovali po monsterprocese s ''„[[proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]]“''. Cieľom procesu bolo vysporiadať sa s údajnými sionistami a buržoáznymi nacionalistami v [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. V procese boli odsúdení siedmi „sionisti“{{--}}Oskár Valášek (narodený ako Weiss<ref name="Bumova"/>{{rp|47}}), Matej Bel (Móric Blumenfeld<ref name="Bumova"/>{{rp|27}}), Šimon Čermák (Ladislav Porges<ref name="Bumova"/>{{rp|31}}), Mikuláš Horský (Mikuláš Samuel Stern<ref name="Bumova"/>{{rp|37}}), Juraj Glaser, Mikuláš Fodor a Martin Kraus{{--}} a traja „buržoázni nacionalisti“: Teodor Baláž, Viktor Sedmík a [[Rudolf Viktorin]]. Vzhľadom na pôsobenie odsúdených v [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a bezpečnostných zložkách sa títo stali obeťou nezákonností a represií, na ktorých sa predtým sami zúčastňovali.{{#tag:ref|Dôležitú úlohu v organizácii [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] zohrávali rôzne bezpečnostné komisie komunistickej strany. Prípady celoštátneho významu patrili do kompetencie bezpečnostnej komisie [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]], ktorá podliehala priamo generálnemu tajomníkovi [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] [[Rudolf Slánský|R. Slánskému]]. Obdobná [[bezpečnostná päťka|bezpečnostná komisia (päťka)]] bola v rokoch [[1949]]{{--}}[[1950]] zriadená aj pri [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] pod vedením generálneho tajomníka KSS [[Štefan Bašťovanský|Štefana Bašťovanského]]. [[Oskar Valášek]] ako bezpečnostný referent bol jej tajomníkom.<ref name="kincok"/>{{rp|24}}|group=pozn.}}<ref name="Bumova">{{Citácia knihy|titul=Sionisti a buržoázni nacionalisti v ŠtB. Prípad Oskar Valášek a spol. (1951 – 1963)|priezvisko=Štelmachovič Bumová|meno=Ivica|vydavateľ=CHRONOS|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89027-50-7}}</ref> ==Predohra== [[Politické procesy na Slovensku|Politické procesy]] v Československu boli významne ovplyvnené zahraničnopolitickou roztržkou medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a štátom [[Izrael]]. [[Sovietsky zväz]] ako jedna z prvých krajín uznal existenciu židovského štátu po jeho vyhlásení [[14. máj|14. mája]] [[1948]] v nádeji, že nový štát bude na Blízkom východe sa stane sovietskym satelitom. Nadviazaním izraelskej spolupráce s USA vystriedal [[Izrael]] začiatkom 50. rokov [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhosláviu]] na mieste úhlavného nepriateľa [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vo všetkých krajinách sovietskeho bloku započala kampaň boja proti tzv. sionizmu{{--}}židovskému buržoáznemu nacionalizmu.<ref name="kincok">{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}</ref>{{rp|16}} Stalinova nedôvera voči Židom, posilnená konšpiračnými predstavami, povojnovými čistkami, obavami zo separatizmu v satelitných štátoch, ako aj [[Operácia Splinter Factor|provokáciami západných mocností]], sa premietla do represívnych politických procesov v sovietskom bloku. Vrcholným monsterprocesom v Československu (a rozsahom najväčší proces v celom východnom bloku) bol ''„[[proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]]“''. Tento proces nasledoval po procese s [[László Rajk|László Rajkom]] v [[Maďarská ľudová republika|Maďarsku]] a [[Trajčo Kostov|Trajčo Kostovom]] v [[Bulharská ľudová republika|Bulharsku]]. Hlavným obvineným mal byť pôvodne [[Vladimír Clementis]], no v priebehu vyšetrovania sa ním stal [[Rudolf Slánský]], v rokoch [[1949]]{{--}}[[1951]] generálny tajomník [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] a druhý muž komunistickej strany. [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]], zatkli [[23. november|23. novembra]] [[1951]] po tom, ako ŠtB zachytila údajný list zo Západu ''„velkému metařovi“'', ktorým mal byť Slánský.<ref name="MallotaSlansky">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3506-6|kapitola=Rudolf Slánský|zväzok=III}}</ref>{{rp|449}} Vyšetrovanie, riadené sovietskymi poradcami, smerovalo k vynúteným priznaniam k vykonštruovaným obvineniam zo sionizmu, špionáže a vlastizrady. V procese od [[20. november|20. novembra]] do [[27. november|27. novembra]] [[1952]] zazneli naučené výpovede a rozsudok prezentoval obžalovaných ako nástroje imperialistických mocností snažiacich sa oslabiť socialistický blok. Slánský bol obvinený aj zo zrady [[Slovenské národné povstanie|SNP]] a protištátnej činnosti na Ministerstve zahraničných vecí. Jedenásť obžalovaných bolo odsúdených na smrť, traja na doživotie. Až 11 osôb bolo v procese priamo označených za osoby židovského pôvodu.<ref name="UPN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. - 27. november 1952 – Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom. Rudolf Slánský a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-%E2%80%93-27-november-1952---proces-s-tzv-protistatnym-sprisahaneckym-centrom-rudolf-slansky-a-spol/ | dátum prístupu = 2025-10-05 | priezvisko = Kinčok | meno = Branislav | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref> ==Proces s Oskarom Valáškom a spol.== Proces s Oskarom Valáškom a spol. bol jedným z následných procesov po procese so Slánským. Okrem sionistickej línie proces sledoval aj líniu tzv. ''„buržoázneho nacionalizmu“''. Slovensko sa totiž v dôsledku víťazstva [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] vo voľbách roku [[1946]] považovalo za slabý článok nielen v rámci [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československa]], ale aj v rámci celého východného bloku a preto mnohé politické procesy mali na Slovensku charakter boja proti údajnému slovenskému nacionalizmu a separatizmu.<ref name="kincok"/>{{rp|18}} Konštrukciu prípadu výrazným spôsobom ovplyvnila nedôvera pražskej centrály [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] k bezpečnostným zložkám na Slovensku. V apríli [[1950]] musel [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] opustiť Viktor Sedmík, prednosta odboru BA (ŠtB) Povereníctva vnútra. O dva mesiace ho nasledoval aj [[Rudolf Viktorin]], prednosta koordinačného odboru Povereníctva vnútra. Hlavou slovenskej [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] sa stal Teodor Baláž, ktorý však tiež pôsobil len krátko. Vytvorením československého ministerstva národnej bezpečnosti začiatkom septembra [[1950]] zanikli totiž na Slovensku samostatné bezpečnostné zložky a ich útvary boli podriadené priamo novému ministerstvu. Tým vznikol priestor k rozsiahlej očiste slovenského bezpečnostného aparátu. Na jar [[1951]] bol zatknutý Teodor Baláž a s ním aj bývalý veliteľ spravodajského odboru na Povereníctve vnútra Matej Bel a zástupca krajského veliteľa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave Šimon Čermák. Vo vyšetrovacej väzbe sa v januári [[1952]] ocitli aj Viktor Sedmík a [[Rudolf Viktorin]].<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 9. december 1953 – Politický proces s Oskarom Valáškom a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/9-december-1953-%E2%80%93-politicky-proces-s-oskarom-valaskom-a-spol/ | dátum prístupu = 2026-01-30 | dátum vydania = 2023-12-07}}</ref> ===Obžaloba=== Návrh žaloby proti skupine slovenských buržoáznych nacionalistov, sionistov a ďalších osôb pôsobiacich v bezpečnostnom aparáte na Slovensku vypracovala Správa vyšetrovania Ministerstva vnútra v Prahe. Politický sekretariát [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] ho schválil [[26. november|26. novembra]] [[1953]] a rozhodol o vykonaní neverejného procesu. Obžaloba obviňovala zaistených zo spolupráce s vykonštruovaným „protištátnym spikleneckým centrom“ vedeným [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánským]] a opierala sa o jeho vynútené priznania z [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|procesu]] v roku [[1952]]. [[Rudolf Slánský|Slánský]] a [[Karel Šváb]] mali podľa svojich výpovedí zasahovať do bezpečnostného aparátu prostredníctvom kádrových opatrení a dosadzovania „nepriateľských kádrov“. Šváb označil za spolupracovníkov Teodora Baláža, [[Daniel Okáli|Daniela Okáliho]], Šimona Čermáka, Mateja Bela, Juraja Glasera a ďalších. Za hlavnú riadiacu osobu „nepriateľov v bezpečnosti“ na Slovensku bol označený Oskar Valášek, pôsobiaci v rokoch [[1947]]{{--}}[[1948]] na kádrovom oddelení [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] a neskôr ako bezpečnostný referent [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]]. Podľa obžaloby ho do funkcie presadili [[Rudolf Slánský]], [[Štefan Bašťovanský]], Karel Šváb a Koloman Moškovič. Valášek mal podporovať a kryť činnosť osôb označených ako sionisti a buržoázni nacionalisti, medzi nimi Mateja Bela, Šimona Čermáka, Mikuláša Horského, Gejzu Kršáka, Juraja Glasera, Egona Rotha, [[Rudolf Viktorin|Rudolfa Viktorina]], Viktora Sedmíka a Teodora Baláža a ďalších. Vyšetrovatelia určili Mateja Bela za vodcu sionistickej skupiny a Teodora Baláža za predstaviteľa slovenských buržoáznych nacionalistov. Spor medzi nimi z roku 1948 interpretovali ako konflikt dvoch protištátnych skupín, ktorý mal Valášek prekonať ich spojením. Obžaloba pritom ignorovala Belov odchod z bezpečnosti a dočasné preloženie Šimona Čermáka do Prahy.<ref name="Bumova"/>{{rp|73}} Významnú časť obžaloby tvorili obvinenia súvisiace s emigráciou židovského obyvateľstva do štátu [[Izrael]], ktorú vyšetrovatelia označili za ilegálnu. V skutočnosti boli emigrácie vyvolané nótou štátu Izrael z novembra [[1948]] požadujúcou umožnenie emigrácie 20&nbsp;000 Židov z Československa. Emigrácia bola odsúhlasená československými orgánmi a podieľali sa na nej viaceré ministerstvá. So slovenským povereníctvom vnútra spolupracovali Židovská náboženská obec v Bratislave vedená Maxom Weissom, Ústredný zväz sionistický, Združenie fašistickým režimom rasovo prenasledovaných a Palestínsky úrad. Emigráciu administratívne zabezpečovali povereník vnútra Daniel Okáli, prednosta odboru [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] [[Rudolf Viktorin]] a jeho zástupca Viktor Sedmík a Mikuláš Horský za pasové oddelenie Povereníctva vnútra.<ref name="Bumova"/>{{rp|74}} Obžaloba tvrdila, že títo funkcionári v spolupráci so sionistickými organizáciami umožňovali vývoz majetku v odhadovaný na 6 miliónov Kčs a kryli činnosť zahraničných spravodajských služieb. Jednotlivým obžalovaným boli kladené za vinu sabotážne zásahy do činnosti Zboru národnej bezpečnosti, dosadzovanie „nepriateľských kádrov“, krytie kriminálnej činnosti a prijímanie úplatkov. [[Rudolf Viktorin]] a Viktor Sedmík mali presadzovať bývalých žandárov, zamestnancov [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|Ústredne štátnej bezpečnosti]], dôstojníkov „fašistickej [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]]“ a podporovať nacionalistické koncepcie [[Daniel Okáli|Daniela Okáliho]]. Teodor Baláž bol obvinený z krytia trestnej činnosti [[Jozef Trojan|Jozefa Trojana]] a zo špionáže v prospech [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]]. Matej Bel, vodca vykonštruovanej sionistickej skupiny, bol obvinený z organizovania ilegálnych transportov a Šimon Čermák z krytia pašovania tovaru z Rakúska a útekov za hranice. Ako kľúčový dôkaz bol použitý prípad z [[27. február|27. februára]] [[1949]], keď pražská [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zadržala v [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]] vlak s 58 poľskými Židmi a zaistila batožinu obsahujúcu šperky, drahé kovy, odevy. Podľa správy príslušníka [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Houru emigranti nemali cestovné doklady ani vývozné povolenia. Do vyšetrovania mali zasiahnuť a intervenovať v prospech zaistených Matej Bel, Viktor Sedmík a ďalší funkcionári Povereníctva vnútra.<ref name="Bumova"/>{{rp|80}} Juraj Glaser bol obvinený z korupcie a Mikuláš Fodor zo spolupráce s americkou rozviedkou. Martin Kraus bol označený za sionistu dosadeného do [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktorý sa mal podieľať na čiernom obchode a pašovaní. Návrh obžaloby konštatoval, že všetci obžalovaní mali od roku [[1945]] až do svojho zatknutia praktizovať rozvratnú špionážnu a sabotážnu činnosť a pomáhať uskutočňovať nepriateľské ciele protištátneho spikleneckého centra vedeného [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánským]]. Žaloba zhrnula obvinenia do troch bodov: snaha rozvrátiť ľudovodemokratické zriadenie, úmyselné oslabovanie obrany štátu prostredníctvom sabotáže v bezpečnostnom aparáte a špionáž v prospech nepriateľských štátov. Obžalovaní boli stíhaní podľa Trestného zákona č. 86/1950 Zb. za velezradu, sabotáž a vyzvedačstvo, za ktoré zákon umožňoval uloženie najvyšších trestov vrátane trestu smrti.<ref name="Bumova"/>{{rp|82}} ===Rozsudok=== Proces sa konal pred vojenským kolégiom Najvyššieho súdu v Prahe v dňoch [[7. november|7.]]{{--}}[[9. december|9. decembra]] [[1953]] a prebiehal podľa vopred pripraveného scenára. Predsedom senátu bol plukovník justície JUDr. Jaroslav Mančal. Súd uznal Oskara Valáška, Teodora Baláža, Mateja Bela, Šimona Čermáka, Mikuláša Horského a Juraja Glasera vinnými z trestného činu velezrady podľa § 78 a zo sabotáže podľa § 85 Trestného zákona č. 86/1950 Zb. z. Rozsudok im pripísal snahu rozvrátiť ústavnú jednotu republiky, jej ľudovodemokratické zriadenie a porušiť povinnosti služby, pričom mali zneužívať svoje vysoké funkcie v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Teodor Baláž bol navyše odsúdený za zločin vojenskej zrady podľa zákona č. 50/1923 Zb. z. Oskar Valášek bol odsúdený na 23 rokov, Teodor Baláž a Matej Bel na 25 rokov, Šimon Čermák a Juraj Glaser na 18 rokov a Mikuláš Horský na 16 rokov odňatia slobody. Valáškovi a Balážovi bolo odňaté štátne občianstvo, Baláž bol zároveň vylúčený z vojska. Majetok prepadol štátu u Šimona Čermáka, Mateja Bela, Mikuláša Horského a Juraja Glasera, ktorým bola uložená aj strata čestných občianskych práv.<ref name="Bumova"/>{{rp|83}} [[Rudolf Viktorin]] a Viktor Sedmík boli odsúdení za velezradu a sabotáž podľa zákona č. 231/1948 Zb. z. na 23, resp. 21 rokov odňatia slobody, so stratou štátneho občianstva a konfiškáciou majetku. Mikuláš Fodor bol za velezradu a sabotáž odsúdený na 12 rokov a stratu občianskych práv na päť rokov. Martin Kraus bol odsúdený na sedem rokov za sabotáž, keďže ako zamestnanec Povereníctva vnútra mal úmyselne poškodiť činnosť verejného orgánu; zároveň mu bol skonfiškovaný majetok.<ref name="Bumova"/>{{rp|84}} Súd v rozsudku označil Oskara Valáška, [[Rudolf Viktorin|Rudolfa Viktorina]], Viktora Sedmíka, Teodora Baláža a Mateja Bela za mimoriadne nebezpečných pre spoločnosť a ich činnosť interpretoval ako súčasť medzinárodného protištátneho sprisahania. U Šimona Čermáka, Mikuláša Horského a Mikuláša Fodora konštatoval obmedzenejší rozsah trestnej činnosti, pričom ako poľahčujúce okolnosti zohľadnil ich mladý vek, neskúsenosť a spoluprácu s vyšetrovacími orgánmi. Juraj Glaser sa priznal len čiastočne, no súd prihliadol na jeho vek a podriadené postavenie.<ref name="Bumova"/>{{rp|84}} Pri ukladaní trestov zohrával úlohu aj triedny pôvod odsúdených. Súd negatívne hodnotil sionistickú minulosť Mateja Bela, vojenskú a žandársku minulosť Viktora Sedmíka z obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]], „kapitalistické obdobie“ [[Rudolf Viktorin|Rudolfa Viktorina]] a spoločenské zázemie Martina Krausa, ktorý „plně zapadl do prostředí buržoazních čachrářů s šmelinářů“. Napriek závažnosti obvinení dospel k záveru, že nejde o prípady vyžadujúce uloženie trestu smrti, a preto uložil dlhoročné tresty odňatia slobody. Priznania obžalovaných boli v procese vynútené.<ref name="Bumova"/>{{rp|85}} ===Obnovenie procesu=== Hoci politické procesy v [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československu]] pokračovali aj po roku [[1953]], po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Stalina]] a zmene situácie v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] sa začalo s ich prehodnocovaním. V januári 1955 vznikla [[Barákova komisia|komisia]] [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] pre revíziu politických procesov pod vedením Rudolfa Baráka, ktorá však potvrdila väčšinu rozsudkov a odmietla znovu otvoriť hlavné procesy [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|so Slánským]], [[Proces so skupinou Milady Horákovej|Horákovou]] a spol. V praxi išlo o kozmetické úpravy, pričom do októbra 1957 boli zmiernené tresty len u 2,5 % obetí.<ref name="Bumova"/>{{rp|86}} Po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]] (február [[1956]]) a Chruščovovej kritike Stalinovho [[Kult osobnosti|kultu osobnosti]] sa v Československu začala vnútrostranícka diskusia, ktorá viedla k čiastočným zmenám v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a k prehodnoteniu Trestného zákona č. 86/1950 Zb. Novela č. 63/1956 Zb. z. (platná od 1. januára 1957) zmiernila prísnosť § 78 o velezrade, zrušila trest doživotia a smrti a upravila ďalšie tresty. Bol prekvalifikovaný čin velezrady, zrušiné niektoré tvrdé vedľajšie tresty a zaviedené nové kategórie trestných činov, vrátane teroru, záškodníctva či poškodzovania majetku socialistickej republiky.<ref name="Bumova"/>{{rp|87}} V reakcii na spoločenské zmeny, apel uväznených a ich rodín sa [[26. september|26. septembra]] a [[2. október|2. októbra]] [[1958]] zišlo Prezídium Najvyššieho súdu pod vedením Dr. Josefa Urválka. Zrušilo pôvodné rozsudky v niektorých odsekoch a písmenách podľa § 78 a § 85 Trestného zákona č. 86/1950 Zb. a znížilo tresty. Oskar Valášek dostal 17 rokov a Teodor Baláž 16 rokov, [[Rudolf Viktorin]] a Viktor Sedmík 9 a pol roka, Matej Bel 9 rokov, Šimon Čermák 7 a pol roka, Mikuláš Fodor 6 a pol roka, Juraj Glaser 7 a pol roka, Mikuláš Horský 7 a štvrť roka a Martin Kraus 4 roky. Ponechané boli tresty za sabotáže, majetkové a čestné sankcie, stratu vojenskej hodnosti u Baláža a hospodárske machinácie u viacerých odsúdených.<ref name="Bumova"/>{{rp|87}} Prezídium Najvyššieho súdu konštatovalo pochybenia nachádzacieho súdu, ktorý precenil vynútené priznania, bral do úvahy výpovede len niektorých svedkov a nezistil skutkový stav dôkazmi. Zrušilo obvinenia z trestného spolčenia so „Slánského spikleneckým centrom“, spolupráce s cudzou výzvednou službou alebo vyzvedačstva. Súd sa sústredil na preukázané konanie, ktoré poškodzovalo záujmy republiky, vrátane zneužitia služobných funkcií, nesprávnych metód v bezpečnosti, hospodárskych machinácií a sabotáže. Na rozdiel od rozsudku z roku [[1953]] už nehral významnú úlohu židovský pôvod obvinených (v dokumentoch sa neuvádzajú ani pôvodné židovské priezviská odsúdených) či sionizmus, ktoré boli spomínané len v historickom kontexte.<ref name="Bumova"/>{{rp|90}} Do roku [[1960]] boli všetci odsúdení prepustení z výkonu trestu.<ref name="upn"/> [[23. september|23. septembra]] [[1963]] boli všetci odsúdení vojenským kolégiom Najvyššieho súdu zbavení pôvodnej obžaloby, následne rehabilitovaní stranícky aj pracovnoprofesijne. Postupne bola obnovená ich spoločenská a politická pozícia, hoci mnohí sa nedočkali plného uspokojivého vyriešenia svojho postavenia.<ref name="Bumova"/>{{rp|91}} == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Valášek]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1953 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1953 na Slovensku]] bpe4ge9nfqiofv5pmvb0sw2ofhvdg51 0 744030 8199953 8157311 2026-04-18T05:52:42Z Martingazak 234259 Pozri aj 8199953 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces s Michalom Tušerom a spol. |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s [[Trockizmus|trockistami]] |dátum=[[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="kincok">{{Citácia Harvard|Priezvisko=Kinčok|Meno=Branislav|URL=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32021/|Časopis=Pamäť národa|Ročník=XVII 2021|Číslo=3|Kapitola=Boj proti trockizmu na Slovensku po roku 1956. Prípad Michal Tušera a spol.|Vydavateľ=Ústav pamäti národa|issn=1336-6297}}</ref>{{rp|3-40}}<br/> * Michal Tušera 9 a pol roka,<br/> * Karol Terebessy 9 rokov,<br/> * Jozef Ondruš 5 rokov,<br/> * [[Anton Rašla]] 4 roky,<br/> * Jozef Mičudík 2 a pol roka }} '''Proces s Michalom Tušerom a spol.''', známy aj ako '''proces s trockistami''' [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v druhej vlne politických procesov v Československu, ktorá vypukla po [[Maďarské povstanie|maďarskej revolúcii]] [[1956]]. Po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]] bol tento proces priestorom, kde si (česko)slovenské komunistické vedenie vybavovalo účty s nositeľmi kritických myšlienok z roku [[1956]], čo malo viesť k upevneniu komunistického režimu a zároveň k zastrašeniu reformne a ľavicovo orientovaných intelektuálov. Zaradením [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] (odsúdeného v politickom procese v roku [[1954]] a medzitým prepusteného) do procesu chcel režim preukázať opodstatnenosť [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].<ref name="kincok"/> ==Predohra== ===Vznik trockizmu v Československu=== Vývoj v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Ruskej komunistickej strane (boľševikov)]] po [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovej]] smrti, najmä mocenský zápas o jeho nástupníctvo, výrazne ovplyvnil aj komunistické strany združené v [[Kominterna|Kominterne]]. Už v prvej polovici 20. rokov sa v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] začali formovať zárodky trockistickej opozície. Tieto skupiny boli početne slabé, ideovo rozštiepené a pôsobili izolovane v českom, nemeckom a slovenskom prostredí, čo zabránilo vzniku jednotnej trockistickej opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|6}} Myšlienky [[Lev Davidovič Trockij|Leva D. Trockého]] mali v Československu istý ohlas najmä medzi ľavicovými intelektuálmi. Jeho diela boli v medzivojnovom období legálne dostupné a spočiatku ich šírili aj stranícke vydavateľstvá. K významným predstaviteľom ľavej opozície v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] patril Alois Neurath, ďalej Arthur Pollak, Wolfgang Salus či Otto Friedmann. V druhej polovici 20. rokov vznikli viaceré opozičné skupiny, ktoré vydávali vlastné periodiká (napr. Věstník komunistické opozice, Rudý prápor, Jiskra) a otvorene kritizovali oficiálnu líniu strany z trockistických pozícií.<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Pod tlakom Kominterny vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] postupne odsúdilo Trockého aj ľavú opozíciu, čo sa stalo súčasťou širšieho procesu boľševizácie strany v rokoch [[1924]]{{--}}[[1929]]. Výsledkom boli stranícke čistky a vylučovanie otvorených sympatizantov trockizmu, ktoré vyvrcholili po V. zjazde KSČ víťazstvom stalinskej línie reprezentovanej Klementom Gottwaldom. V 30. rokoch vznikali mimo KSČ nové radikálne ľavicové skupiny, z ktorých najvýznamnejšia sa sformovala okolo Josefa Guttmanna a časopisu Proletář (Záviš Kalandra, František Třešňak).<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Moskovské procesy v druhej polovici 30. rokov vnímali československí prívrženci ľavej opozície ako likvidáciu Leninových spolupracovníkov a definitívne sa rozišli s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na Slovensku sa významnejšia trockistická aktivita rozvinula až po príchode Henricha Lenoroviča na Slovensko, ktorý v Bratislave v roku 1929 založil diskusnú skupinu sympatizantov [[Lev Davidovič Trockij|Trockého]]. K jej členom patrili Karol Terebessy, Jozef Mičudík a Michal Tušera. Skupina mala približne desať členov, zameriavala sa na štúdium a šírenie trockistickej literatúry, udržiavala kontakty s pražskými i zahraničnými skupinami a nepriamo aj s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Lenorovičova skupina bola aktívna najmä v rokoch [[1930]]{{--}}[[1934]] a existovala až do roku [[1939]], keď sa po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] rozpadla. Jej činnosť bola po roku [[1956]] spätne interpretovaná [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ako jeden z ideových zdrojov neskorších opozičných aktivít.<ref name="kincok"/>{{rp|8}} ===Trockizmus v procesoch 1948{{--}}1954=== Po vojne v Československu už nedošlo k obnoveniu výraznejších skupín ľavej (trockistickej) opozície. Väčšina jej bývalých prívržencov vstúpila po roku [[1945]] do [[Komunistická strany Československa|KSČ]], prípadne do sociálnej demokracie, alebo sa politicky neaktivizovala. Napriek tomu sa problematika trockizmu dostala do pozornosti komunistického vedenia už od roku [[1945]], keď sa začali systematicky zostavovať zoznamy bývalých trockistov z 30. rokov. V českých krajinách sa niekoľko desiatok bývalých trockistov stretávalo v obnovenom Jack London clube (Wolfgang Salus, Záviš Kalandra, Ladislav Gorlich), ktorý kritizoval autoritatívne a antidemokratické tendencie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Činnosť klubu bola od roku [[1947]] monitorovaná bezpečnostnými zložkami. Na Slovensku sa bývalí členovia Lenorovičovej skupiny po vojne politicky výraznejšie neaktivizovali; Michal Tušera a Jozef Mičudík znovu vstúpili do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], Karol Terebessy pôsobil v [[Strana práce (1946)|Strane práce]].<ref name="kincok"/>{{rp|12}} Zlom nastal po februári 1948 a najmä po roztržke medzi [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]] a [[Josip Broz Tito|Josipom B. Titom]]. Rezolúcie [[Kominforma|Kominformy]] z rokov [[1948]] a [[1949]] obnovili boj proti „[[Trockizmus|trockizmu]]“ ako súčasti straníckych čistiek. [[Trockizmus]] sa stal jedným z hlavných ideologických obvinení v politických procesoch a Štátna bezpečnosť mu venovala osobitnú pozornosť v rámci svojej organizačnej štruktúry. Vznikli špecializované referáty zamerané na evidenciu, sledovanie a vyšetrovanie osôb označovaných za trockistov.<ref name="kincok"/>{{rp|13}} Hoci samostatných procesov s trockistami bolo málo, pojem [[Trockizmus|trockizmu]] zohrával významnú úlohu v procesoch s komunistickými funkcionármi. Najznámejším prípadom bol proces so Závišom Kalandrom, popraveným v roku [[1950]] v [[Proces so skupinou Milady Horákovej|procesu so skupinou Milady Horákovej]], a [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces s Rudolfom Slánským]], kde boli obžalovaní označení za „trockisticko-titovských“ sprisahancov. Nadväzujúce procesy, ako prípad tzv. „Veľkej rady“{{#tag:ref|Hlavné pojednávanie s členmi „Veľkej rady“ sa konalo pred Najvyšším súdom v Prahe v dňoch [[23. február|23.]]{{--}}[[25. február|25. februára]] [[1954]]. Súd odsúdil obžalovaných na tresty odňatia slobody v celkovej výške 103 rokov.<ref name="ABS">{{Citácia knihy|titul=Skupinový spis štátnobezpečnostného vyšetrovania V. Vlkovi a spol. Rozsudok z 25. 2. 1954, s. 35.|vydavateľ=ABS Praha, f. MNB, a. č. MNB 93, zv. č. 2|strany=35}}</ref>|group=pozn.}} či proces s Deziderom Benauom, upevnili využívanie [[Trockizmus|trockizmu]] ako univerzálneho obvinenia.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} PO Stalinovej smrti sa od roku [[1954]] represívna fáza boja proti trockizmu postupne menila na systematický operatívny dohľad. Väčšina bývalých slovenských trockistov, vrátane Michala Tušeru, Jozefa Mičudíka a Karola Terebessyho, prežila obdobie masových čistiek bez ťažších trestov, hoci Tušera bol v roku [[1954]] vylúčený zo strany pre kritiku pomerov v zdravotníctve (obsadzovanie odborných lekárskych pozícií podľa straníckej príslušnosti, a nie podľa odbornosti) a obvinený zo „trockistickej činnosti“.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} ==Prípad Michal Tušera a spol.== ===XX. zjazd KSSZ a jeho vplyv na Československo=== [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] vo februári [[1956]] predstavoval zásadný medzník v dejinách komunistického hnutia a výrazne ovplyvnil politický vývoj v Československu. Jeho kľúčovým momentom bol tajný referát prvého tajomníka ÚV KSSZ [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu S. Chruščova]] O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch, v ktorom ostro kritizoval [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]], najmä za masové represie, porušovanie kolektívneho vedenia strany a zločiny stalinského teroru. Kritika však bola selektívna: vyhla sa kolektivizácii, hladomoru na Ukrajine, [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop–Molotov]] i obetiam z radov nekomunistov a zároveň potvrdila oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch{{#tag:ref|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]] v prejave nielenže potvrdil oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch, no dodal, že samotný Stalin v tomto procese zohral pozitívnu úlohu!<ref name="kincok"/>{{rp|19}}|group=pozn.}} Československú delegáciu na zjazde tvorili [[Antonín Novotný]], [[Antonín Zápotocký]], [[Viliam Široký]], [[Zdeněk Fierlinger]] a [[Rudolf Barák]]. O obsahu tajného referátu sa bezprostredne dozvedeli len [[Antonín Novotný|Novotný]] a [[Rudolf Barák|Barák]], ktorí sa [[27. február|27. februára]] [[1956]] zúčastnili na porade prvých tajomníkov komunistických strán. Sovieti odporučili postupné a kontrolované rehabilitácie obetí politických procesov, pričom Novotný sa spočiatku staval proti rozsiahlejším zmenám a procesy obhajoval. V Československu boli informácie o Stalinových zločinoch pred verejnosťou dlhodobo zatajované a oficiálna stranícka interpretácia zostávala veľmi opatrná.<ref name="kincok"/>{{rp|17}} [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd]] vyvolal rozsiahlu vnútrostranícku diskusiu, najmä medzi inteligenciou. Objavili sa otvorené pochybnosti o dôveryhodnosti straníckeho vedenia a požiadavky na vysvetlenie rozporov medzi predchádzajúcou glorifikáciou Stalina a novou kritikou kultu osobnosti. Kritické hlasy zaznievali aj zo Slovenska (napr. Agneša Kalinová). Vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] reagovalo defenzívne, zodpovednosť za stalinské zločiny prenieslo najmä na popraveného [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánskeho]] a ako živého „vinníka“ obetovalo [[Alexej Čepička|Alexeja Čepičku]].<ref name="kincok"/>{{rp|17-19}} ===Skupina Michala Tušeru=== Atmosféra po XX. zjazde povzbudila aj bývalých prívržencov ľavej opozície, najmä členov niekdajšej Lenorovičovej skupiny. Michal Tušera interpretoval zjazd ako signál vyčerpania stalinského systému a začal formulovať program politických a hospodárskych reforiem. V texte z [[29. február|29. februára]] [[1956]] nazvanom ''„Poučenia XX. sjazdu KSSS pre nás“'' kritizoval byrokratizmus, kult osobnosti a likvidáciu vnútrostraníckej demokracie v KSČ, požadoval rehabilitáciu politicky odsúdených ([[Gustáv Husák]], [[Daniel Okáli]], [[Anton Rašla]], [[Eugen Löbl]]) a navrhoval konkrétne reformné opatrenia, vrátane obmedzenia moci aparátu a zvolania mimoriadneho straníckeho zjazdu.<ref name="kincok"/>{{rp|20}} Tušera obnovil kontakty s Karolom Terebessym, Jozefom Mičudíkom a ďalšími bývalými ľavicovými opozičníkmi. Skupina sa pokúšala šíriť svoje názory prostredníctvom letákov (prvý z marca [[1956]] niesol meno „Milý súdruh“<ref name="aupn">{{Citácia knihy|titul=Skupinový vyšetrovací zväzok proti M. Tušerovi a spol. Leták s názvom Milý súdruh.|vydavateľ=A ÚPN Bratislava, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, BA-V, a. č. 1 283,}}</ref> a bol rozoslaný činiteľom strany pracujúcich v oblasti slovenskej kultúry, no medzi adresátmi sa nachádzali aj niekoľkí vysokí stranícki a štátni funkcionári, napríklad prezident republiky [[Antonín Zápotocký]], minister vnútra [[Rudolf Barák]]), diskusných príspevkov a osobných rozhovorov medzi radovými členmi [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Ich cieľom bolo vyvolať tlak zdola a dosiahnuť širšiu diskusiu o stalinizme, rehabilitáciách a vnútrostraníckej demokracii. Aktivizovala sa aj Kyra Petlárová, dcéra Michala Tušeru, ktorá presadila požiadavku mimoriadneho zjazdu do rezolúcie závodnej organizácie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Bezpečnostné orgány však už od marca [[1956]] skupinu systematicky sledovali. Štátna bezpečnosť, využívajúc agentov ako Móric Mittelmann-Dedinský (krycie meno ''„BLYSKA“'', tomu dal Tušera prečítať svoje „Poučenie“, ktoré plánoval vydať v tlači) a Mária Kesslerová (''„MAŘENKA“''), postupne identifikovala okruh osôb spojených s Tušerom. V lete [[1956]] bola činnosť bývalých a súčasných prívržencov trockizmu zahrnutá do represívnej akcie „OPOZÍCIA“, ktorú politicky riadilo vedenie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] na čele s [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]].<ref name="kincok"/>{{rp|26}} Hoci Tušerova skupina nepredstavovala organizovanú opozíciu, ale skôr voľný okruh diskutujúcich intelektuálov, režim ju označil za „protištátnu a protistranícku“. Po utlmení spoločenskej diskusie po jari [[1956]] a zakonzervovaní pomerov na celoštátnej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa prípad stal súčasťou širšieho úsilia vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] potlačiť vnútrostranícku názorovú opozíciu, ktorú [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd KSSZ]] dočasne uvoľnil.{{#tag:ref|Od druhej polovice roka [[1956]] kládli odpor komunistickým štruktúram už iba dve skupiny. Okrem Tušerovej skupiny to bola skupina spisovateľov a straníckych intelektuálov, kde najaktívnejšie vystupoval bývalý člen ÚV KSS Ondrej Pavlík.<ref name="kincok"/>{{rp|26}}|group=pozn.}} ===Maďarská revolúcia a opätovné zostrenie politického kurzu=== [[Maďarské povstanie|Maďarská revolúcia]] v októbri a novembri [[1956]] predstavovala najvýraznejší prejav krízy sovietskeho bloku po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]].{{#tag:ref|V Maďarsku sa dlhodobo prehlbovala hospodárska a politická kríza, ktorú nedokázalo vedenie Maďarskej strany pracujúcich na čele s [[Mátyás Rákosi|Mátyásom Rákosim]] (a neskôr s Ernőm Gerőom) riešiť. Revolučné udalosti sa začali [[23. október|23. októbra]] [[1956]] študentskou demonštráciou v Budapešti, ktorá prerástla do ozbrojeného povstania. Po krátkom období politického uvoľnenia a vláde Imreho Nagya sa sovietske vedenie rozhodlo pre druhú vojenskú intervenciu. Generálny útok sovietskej armády [[4. november|4. novembra]] 1956 revolúciu potlačil a k moci sa dostala prosovietska vláda [[János Kádár|Jánosa Kádára]]|group=pozn.}}. Udalosti v Maďarsku mali výraznú odozvu aj v Československu, najmä v prostredí ľavicovo orientovaných intelektuálov. V okruhu Michala Tušeru vyvolali revolučné udalosti nádej na zásadnú zmenu politického kurzu. Tušera považoval [[maďarské povstanie]] za legitímne vystúpenie proti stalinizmu reprezentovanému Rákosim a Gerőom, hoci druhú sovietsku intervenciu hodnotil opatrnejšie. Jeho aktivitu tlmil pragmatickejší Karol Terebessy, ktorý varoval pred bezpečnostnými zásahmi. Jozef Ondruš sa kriticky vyjadril k situácii v Maďarsku aj k monopolnému postaveniu komunistickej strany, za čo bol napomenutý straníckymi orgánmi. Činnosť celej skupiny bola v tomto období detailne monitorovaná [[ŠtB]]. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1957]] sa skupina okolo Tušeru snažila nadviazať kontakty s predstaviteľmi slovenskej inteligencie a kultúrneho života. Išlo najmä o [[Alfonz Bednár|Alfonza Bednára]], [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]], Antona Hollého, Dezidera Millyho a Igora Hrušovského. Významné boli aj kontakty s bývalým politickým väzňom [[Anton Rašla|Antonom Rašlom]]. Skupina diskutovala o dôsledkoch [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu KSSZ]], o politických procesoch a potrebe rehabilitácií. Zároveň však bola infiltrovaná agentom ŠtB Móricom Mittelmannom-Dedinským („BLYSKA“), čo umožnilo bezpečnostným orgánom detailne mapovať jej aktivity. Od začiatku roku [[1957]] došlo v Československu k opätovnému pritvrdeniu politického kurzu. Kritické myšlienky z roku 1956 boli označené za „revizionizmus“ a na Slovensku sa represie prepojili s obnovenou kampaňou proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Prvým cieľom sa stala skupina Ondreja Pavlíka, Ivana Kupca, Juraja Špitzera a Ctibora Štítnického. Po jej politickom zlikvidovaní sa represívny tlak sústredil na okruh Michala Tušeru a Karola Terebessyho v rámci akcie „OPOZÍCIA“.<ref name="kincok"/>{{rp|32}} ==Proces== V lete [[1957]] [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] využila provokáciu prostredníctvom agenta „BLYSKA“, aby získala nový kompromitujúci materiál. Tušera v tomto období vypracoval text Úvahy, v ktorom ostro kritizoval pomery v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], stalinský charakter režimu, kolektivizáciu a potláčanie inteligencie a vyzýval na zvolanie mimoriadneho straníckeho zjazdu. Tento dokument sa stal bezprostredným impulzom k zatknutiam. V auguste a septembri [[1957]] boli postupne zatknutí Jozef Mičudík a Michal Tušera ([[12. august|12. augusta]]), Karol Terebessy ([[14. august|14. augusta]]), Jozef Ondruš ([[3. september|3. septembra]]). Všetci štyria boli obvinení z trestného činu podvracania republiky.<ref name="kincok"/>{{rp|35}} Krátko po zatknutí členov skupiny Tušera a spol. sa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu snažila zakomponovať prominentnú osobu už prepustenú z výkonu trestu po odsúdení v [[Politické procesy na Slovensku|politickom procese]], čím sa režim snažil pravdepodobne snažil ospravedlniť politické procesy z rokov [[1948]]{{--}}[[1954]] a zvýrazniť nebezpečnosť tejto „protištátnej“ skupiny. Podľa výsluchových protokolov boli uvažovaní [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] a [[Anton Rašla]]. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu zaradila napokon [[Anton Rašla|Antona Rašlu]], ktorý bol reálne v kontakte s jednotlivými členmi skupiny. Zatkli ho [[30. september|30. septembra]] [[1957]]. [[Anton Rašla|Rašla]] bol obvinený z trestného činu neoznámenia trestnej činnosti skupiny Tušera a spol. Po prvom výsluchu bol prepustený a vyšetrovaný na slobode. Krajský prokurátor v Bratislave však [[8. október|8. októbra]] [[1957]] opätovne rozhodol o jeho uväznený.<ref name="kincok"/>{{rp|36}} Vyšetrovanie už nebolo poznamenané využívaním fyzického násilia, bolo však sprevádzané silným psychickým nátlakom, hrozbami voči rodinám{{#tag:ref|Michalovi Tušerovi sa jeho vyšetrovací referent vyhrážal, že ak nebude vypovedať podľa jeho očakávaní, tak mu zatknú manželku a jeho deti umiestnia do detského domova.<ref name="kincok"/>{{rp|35}}|group=pozn.}} a vynucovanými priznaniami. Obvinení boli označení za „trockistov“ a obvinení z podvracania republiky, resp. z neoznámenia trestného činu. Súdny proces pred Krajským súdom v Bratislave prebehol [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] bez účasti verejnosti. Prípad najskôr prevzala sudkyňa Zdenka Colotková, no napokon ho zverili sudcovi [[Jozef Brešťanský|Jozefovi Brešťanskému]], ktorý sa stal predsedom senátu. Počas procesu vystúpilo priamo v súdnej sieni až 10 svedkov. Tí neskôr uvádzali, že aj oni boli vypočúvaní a pripravovaní na súdne konanie s použitím podobných metód ako samotní obvinení.{{#tag:ref|Svedok Jozef Köszegi v roku 1968 pred rehabilitačným senátom vypovedal, že vyšetrovatelia KS MV Bratislava ho vyšetrovali od rána 8.00 hod. do polnoci, pričom si vyšetrovateľ sám koncipoval jeho výpoveď a zapisoval do nej to, čo sám uznal za vhodné.<ref name="kincok"/>{{rp|38}}|group=pozn.}} Tušera bol odsúdený na 9,5 roka, Terebessy na 9 rokov, Ondruš na 5 rokov za trestný čin podvracania republiky, pričom prví dvaja boli odsúdení za obzvlášť priťažujúcich okolností. [[Anton Rašla]] bol odsúdený na 4 roky a Jozef Mičudík na 2,5 roka odňatia slobody za trestný čin neoznámenia trestného činu. Na čin [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] a Jozefa Mičudíka sa vzťahovala amnestia prezidenta republiky [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z [[1. december|1. decembra]] [[1957]], ktorá odpúšťala 3 roky trestu, preto bol Jozef Mičudík po skončení súdneho konania prepustený na slobodu. [[Anton Rašla]] vzhľadom na výšku trestu však nie.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Spomienky spoza mreží|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Vidas|rok=1998|isbn=80-85306-16-6}}</ref>{{rp|189}} Odvolacie konanie sa odohrávalo pred senátom Najvyššieho súdu v Prahe [[5. február|5.]] a [[6. február|6. februára]] [[1958]]. Obvinení tam vystupovali odvážnejšie a vypovedali o nezákonných metódach vyšetrovania. Terebessy odmietal tvrdenie, že vykonávali trockistickú činnosť a tvrdil, že o odstránení straníckych funkcionárov nikdy nehovorili, do jeho výpovede to vsunul vyšetrovateľ. Podobne argumentoval aj Ondruš. Najvyšší súd v Prahe však tieto svedectvá obvinených nezobral do úvahy a všetky odvolania odmietol.<ref name="kincok"/>{{rp|39}} Prípad Michal Tušera a spol. uzavrel sériu politických procesov vedených pod zámienkou boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] na Slovensku. Zároveň predstavoval nástroj, ktorým sa československé vedenie vyrovnalo s nositeľmi reformných a kritických myšlienok z roku [[1956]]. Hoci už nešlo o masové verejné procesy typické pre začiatok 50. rokov, vyšetrovacie metódy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a fungovanie justície sa v podstate nezmenili a naďalej slúžili na upevnenie komunistického režimu a zastrašenie opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|40}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] * [[Jozef Brešťanský]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Tušera]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1957 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1957 na Slovensku]] nnvq1ede07qb7vq762dx5w2wluzelki 0 744119 8199957 8158474 2026-04-18T05:54:46Z Martingazak 234259 Kategoria 8199957 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces s nyilašiovcami v roku 1959 |popis udalosti=Proces s páchateľmi vojnových vrážd v [[Košice|Košiciach]] a okolí vykonaných od [[15. október|15. októbra]] [[1944]] do [[18. január|18. januára]] [[1945]] |dátum=[[23. marec|23.]]{{--}}[[26. marec]] [[1959]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=[[Košice]] |príčina= |typ=Proces s páchateľmi vojnových zločinov vykazujúci istú mieru politickej manipulácie |organizátor= |odsúdenia=<br/> * Ladislav Daraboš (trest smrti), * Július Körössy (trest smrti), * Zoltán Ruszinyak (25 rokov), * Július Kalas (20 rokov), * Karol Murša (20 rokov) }} '''Proces s nyilašiovcami''' bol proces s 5 funkcionármi a aktívnymi členmi bývalej maďarskej fašistickej strany [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|Nyilaskeresztes párt]] konaný [[23. marec|23.]]{{--}}[[26. marec|26. marca]] [[1959]] v [[Košice|Košiciach]]. Obžalovaní Ladislav Daraboš, Július Kalas, Július Körössy, Karol Murša a Zoltán Ruszinyak v [[Košice|Košiciach]] a okolí (po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] išlo o súčasť [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]]) od [[15. október|15. októbra]] [[1944]] do [[18. január|18. januára]] [[1945]] zavraždili alebo sa podieľali na vraždách vyše 500 ľudí (rasovo prenasledovaných, ilegálnych pracovníkov, komunistov, partizánov, vojakov odmietajúcich bojovať proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]) a do koncentračných táborov poslali 1&nbsp;200 ľudí. Súd odsúdil Ladislava Daraboša a Júliusa Körössyho na trest smrti. Zvyšným trom obžalovaným bol vymeraný nepodmienečný trest odňatia slobody v rozmedzí 20-25 rokov. Hoci páchatelia boli objektívne zodpovední za svoje zločiny a nešlo o klasický [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] s vynútenými výpoveďami a dopredu pripraveným scenárom, o treste rozhodovali orgány [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a preto býva radený k politicky manipulovaným procesom.<ref name="Mallota">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3507-3|zväzok=IV}}</ref>{{rp|150-151}}<ref name="tasr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rok 1959: Nyilašskí vrahovia pred súdom | url = https://www.vtedy.sk/nyilaskeresztes-part-strana-sipovych-krizov-madarsko-kosice-nyilasiovci | dátum prístupu = 2026-02-01 | dátum vydania = }}</ref> ==Vojnové udalosti v Košiciach== Mesto [[Košice]] s okolím pripadli po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]]. S výnimkou ojedinelého [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|náletu]] 26. júna [[1941]] bolo mesto ušetrené až do mája [[1944]], kedy medzi dňami [[15. máj]] až [[2. jún]] odišlo z mesta 5 transportov s 15&nbsp;807 Židmi do [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčimu]].<ref name="sme">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Druhú svetovú vojnu prežilo málo košických Židov, stopy po nich možno nájsť v meste dodnes | url = https://korzar.sme.sk/kosice/c/druhu-svetovu-vojnu-prezilo-malo-kosickych-zidov-stopy-po-nich-mozno-najst-v-meste-dodnes | dátum prístupu = 2026-02-01}}</ref> {{Hlavný článok|Nyilašiovské represálie v Košiciach}} [[15. október|15. októbra]] [[1944]] bol po nevydarenom pokuse o kapituláciu Maďarska [[Miklós Horthy]] prinútený abdikovať a zostavením novej vlády poveril vodcu fašistickej [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|strany Šípových krížov]] (''{{vjz|hun|Nyilaskeresztes párt, NKP}}'') [[Ferenc Szálasi|Ferenca Szálasiho]].{{#tag:ref|Ferenc Szálasi sa zhodou okolností narodil [[6. január|6. januára]] [[1897]] v [[Košice|Košiciach]].|group=pozn.}} Následné Szálasiho kroky viedli k upevneniu moci NKP v Maďarsku a k prehĺbeniu spojenectva s nacistickým Nemeckom. Rovnako ako materská organizácia aj košické vedenie [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|NKP]] prevzalo moc. Bolo vyhlásené stanné právo a polovojenské Oddiely maďarskej straníckej služby (''{{vjz|hun|Hungarista Pártszolgálatos Csapatok}}'') v nasledujúcich dňoch obsadili kľúčové úrady a košické podniky. Trestom smrti bola postihovaná akákoľvek „nepriateľská“ činnosť, organizácia partizánskych skupín alebo ukrývanie zbraní. Stovky obyvateľov Košíc boli deportované do koncentračných táborov. Najvyššiu mieru násilia dosiahla vláda [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|NKP]] v Košiciach na prelome rokov [[1944]] a [[1945]], kedy došlo k hromadnej poprave niekoľkých desiatok partizánov na [[Jablonovské sedlo|Soroške]] v novembri [[1944]] a Čermeľskom údolí v decembri [[1945]], zastrelenie 16 osôb pri Ťahanovskom tuneli alebo verejnú popravu 12 osôb, ktoré boli obesené na Hlavnej ulici v Košiciach v januári [[1945]]. Väzni mali na hrudi nápisy ako „som zbeh“, „som komunista“, „som partizán“, „som Žid“.<ref name="Mallota"/>{{rp|73-74}} Do oslobodenia Košíc nyilašiovci popravili okolo 530 ľudí a vyše 1200 odvliekli do koncentračných táborov.<ref name="sme"/> [[17. január|17. januára]] [[1945]] vyhlásil župan Gabriel Gyarmathy z obavy pred postupujúcou sovietskou armádou evakuáciu [[Košice|Košíc]], pričom užšie vedenie [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|NKP]] opustilo Košice o deň neskôr, [[18. január|18. januára]], kedy boli zároveň Košice oslobodené. ==Prvé procesy v roku 1947== Prvé procesy s nyilašiovcami prebehli hneď po vojne v rámci tzv. „[[Retribučné procesy na Slovensku|retribúcie]]“. Jeden z členov [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|NKP]] Ladislav Daraboš bol zadržaný americkou armádou v Nemecku a odtiaľ bol vydaný [[11. september|11. septembra]] [[1946]] do Československa, kedy bol vzatý do väzby Riaditeľstva národnej bezpečnosti v [[Plzeň|Plzni]] a prevezený do Košíc. Súdený bol podiel na vláde [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|NKP]] v Košiciach, vyšetrovanie však nepreukázalo jeho zodpovednosť za konkrétne prípady násilia. Ladislav Daraboš bol odsúdený rozsudkom Okresného ľudového súdu v Košiciach zo dňa [[16. december|16. decembra]] [[1947]] za spoluprácu s fašistickými okupantmi, pre spôsobenie protiprávnej ujmy z dôvodu rasovej príslušnosti a pre schvaľovanie a propagáciu činnosti kolaborantov k trestu odňatia slobody v dĺžke 15 rokov a na konfiškáciu majetku. Rozsudok stanovil, že Ladislav Daraboš strávi sedem rokov vo väzení a osem rokov v pracovnom tábore. Časť trestu si odpykal v [[Väznica Leopoldov|Leopoldov]]e a časť v Ostrove pri [[Karlove Vary|Karlových Varoch]]. Už v júli [[1948]] požiadal o udelenie milosti, žiadosť však bola zamietnutá. Nakoniec bol Darabošovi na základe rozhodnutia prezidenta z [[29. február|29. februára]] [[1956]] odpustený zvyšok trestu. Po prepustení z väzenia sa Ladislav Daraboš vrátil do [[Košice|Košíc]]. Zamestnanie našiel ako strojný zámočník pri Inžinierskych stavbách Košice.<ref name="Mallota"/>{{rp|74}} Július Körössy ušiel do Maďarska. V Československu bol v neprítomnosti odsúdený za spoluprácu s fašistickými okupantmi, pre spôsobenie protiprávnej ujmy z dôvodu rasovej príslušnosti tiež k trestu odňatia slobody v dĺžke 15 rokov a na konfiškáciu majetku. Takisto mu nebol dokázaný priamy podiel na vraždách. Trest si neodpykal, do Československa vydaný nebol.<ref name="Mallota"/>{{rp|149}} ==Obnova konania v roku 1958== K obnove trestného konania došlo v apríli 1958 na základe nových svedeckých výpovedí. Vyšetrovaní boli Ladislav Daraboš, Zoltán Ruszinyak, Štefan Čaji, Pavol Škuta, Karol Murša a Július Kalász. Československé orgány požiadali aj o vydanie Júliusa Körössyho z Maďarska, k čomu došlo v októbri.<ref name="Mallota"/>{{rp|150}} Súdny proces bol organizovaný ako verejný. Ešte pred jeho začatím bol na samostatné prerokovanie vylúčený prípad Pavla Škutu a Štefana Čajiho. V ich prípade išlo totiž o prípady s menšou trestnou činnosťou, a preto panovala obava, že by mohlo byť narušené vyznenie a dopad samotného procesu. Krajská prokuratúra totiž u obvinených počítala s vynesením najvyšších trestov. Hlavné pojednávanie sa konalo [[23. marec|23.]]{{--}}[[26. marec]] [[1959]] na Krajskom súde v [[Košice|Košiciach]].<ref name="Mallota"/>{{rp|75}} ===Ladislav Daraboš=== Krajský súd v Košiciach zrušil Darabošov pôvodný odsudzujúci rozsudok bývalého Okresného súdu v Košiciach. Ladislav Daraboš bol vzatý do väzby a vyšetrovaný pre trestný čin vojenskej zrady podľa § 6 ods. 1 zákona č. 50/1923 Zb. Svedkovia, ktorí neboli počas prvého vyšetrovania vypočutí, zhodne uviedli, že Ladislav Daraboš ako člen [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|NKP]] zatýkal osoby a zúčastňoval sa výsluchov, počas ktorých bil a týral zadržaných a vymáhal na nich priznanie. Daraboš na začiatku vyšetrovania priznal „iba“ osobnú účasť na vraždách bývalých košických predstaviteľov László Tosztu a Kocky a svoj podiel na spolurozhodovaní o osudoch osôb zatknutých [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|NKP]], avšak odmietal, že by sa popráv priamo zúčastnil. Postupom času svoje výpovede menil a okrem iného priznal, že strieľal do ľudí v Čermeľskom údolí alebo na brehu rieky [[Hornád]]. Výpovede svedkov potvrdili osobný podiel Ladislava Daraboša na popravách. Obžaloba preto okrem trestného činu vojenskej zrady obsahovala aj obvinenie z trestného činu spolupáchateľstva na mnohonásobnej vražde podľa §6 a §216 ods. 1 a 2 písm. a) a c) Trestného zákona č. 86/1950 Zb. Podľa nej bolo v uvedenej dobe, aj na základe rozhodnutia Ladislava Daraboša, zavraždených najmenej 470 osôb a na 1&nbsp;200 osôb bolo deportovaných do koncentračných táborov. Za priamej účasti Ladislava Daraboša potom malo byť zastrelených viac ako 100 osôb." ===Július Körössy=== Krajský súd v Košiciach zrušil Körössyho pôvodný odsudzujúci rozsudok bývalého Okresného súdu v Košiciach. Körössy bezprostredne po vzatý do väzby pripúšťal podiel na popravách pri Ťahanovskom tuneli, no odmietal, že by strieľal aj on. O niekoľko dní zmenil výpoveď a pripustil streľbu, ako aj účasť na verejnej poprave na hlavnej ulici v Košiciach, kde príslušníci [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|NKP]] obesili 12 osôb na stromoch a pouličných lampách. Priznal účasť na „akciách“ v [[Herľany|Herľanoch]] a Čermeľskom údolí, no trval na tom, že na popravy len dozeral a streľby sa nezúčastnil. Obžaloba ho vinila z vrážd takmer 20 osôb a súd počas konania došiel k záveru, že Körössy bol bezprostredne činný pri 42 vraždách a pri ďalších 53 vraždách zaisťoval priestor. ===Zoltán Ruszinyak=== Obžalovaný Zoltán Ruszinyak sa zúčastnil vrážd najmenej 130 osôb a sám zavraždil do 30 ľudí. ===Politbyro KSČ=== Vo februári [[1959]] prerokovávalo prípad politbyro [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]], ktorému bola predložená správa o trestnej činnosti Ladislava Daraboša a Zoltán Ruszinyaka, ktorá predpokladala udelenie trestu smrti práve týmto dvom obžalovaným. Nie je jasné, kedy došlo k zmene, ale nakoniec bol trest smrti vynesený nad Júliusom Körössym, ktorý na rozdiel od Ruszinyaka neprejavil ľútosť a svoju trestnú činnosť zapieral. Súd navyše konštatoval, že Körössy bol v Maďarsku odsúdený za trestný čin proti socialistickej výstavbe Maďarska (na dva roky pre zavinenie požiaru z nedbalosti), zatiaľčo Zoltán Ruszinyak bol v minulosti viackrát vyznamenaný za svedomitú prácu.<ref name="Mallota"/>{{rp|151}} ===Rozsudok=== Súd odsúdil Ladislava Daraboša a Júliusa Körössyho na trest smrti. Zvyšným obžalovaným bol vymeraný nepodmienečný trest odňatia slobody v rozmedzí 20-25 rokov. Všetci odsúdení okrem Zoltána Ruszinyaka sa proti rozsudku odvolali. Najvyšší súd dňa [[7. máj|7. mája]] [[1959]] všetky odvolania zamietol. Prostredníctvom svojich obhajcov podali Daraboš a Körössy žiadosti o milosť k prezidentovi republiky, ktoré však boli vtedajším prezidentom [[Antonín Novotný|Antonínom Novotným]] rovnako zamietnutá. Trest smrti bol na Ladislavovi Darabošovi vykonaný dňa [[29. júl|29. júla]] [[1959]] o 12. hodine a 8. minúte v pražskej pankráckej väznici, prítomný lekár pplk. Václav Straka vyhlásil, že smrť nastala o 12. hodine a 19. minúte. Poprave bol prítomný aj sudca Dr. Juraj Vieska, prokurátor Dr. Vlastimil Haneška a náčelník väznice kpt. Otto Tvrz. 12:35 bol popravený Július Körössy, pričom smrť bola konštatovaná 12:45.<ref name="Mallota"/>{{rp|151}} ==Hodnotenie== Od trestnej činnosti nyilašiovcov do vynesenia rozsudkov smrti pre Daraboša a Körössyho uplynulo viac ako 14 rokov. Odsúdenie na trest smrti po takej dlhej dobe bolo odôvodneným vyústením vojnových udalostí, ktoré v čase konania retribučného procesu v roku 1947 neboli bezpečne zistené a preukázané. Navyše skutky, ktorých sa odsúdení dopustili, si v ničom nezadali s krutosťou nemeckých nacistických jednotiek. Nakoľko však o trestoch rozhodovalo politbyro [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] a v priebehu jeho rozhodovania došlo k prehodnoteniu trestnej činnosti Zoltána Ruszinyáka a namiesto neho bol na trest smrti odsúdený Július Körösy,<ref name="Mallota"/>{{rp|151}} proces býva radený k politicky manipulovaným procesom. == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] * [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Košice]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Nyilašiovci]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1959 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1959 na Slovensku]] dldqi3ha5mpiakzbh8twosutz81z9hd 0 744448 8199948 8192100 2026-04-18T05:50:27Z Martingazak 234259 Pozri aj 8199948 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Juraj Dlouhý a spol.“ alebo „Akcia Monako“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] so skupinou „velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave“ |dátum=[[18. jún|18.]]{{--}}[[20. jún]] [[1951]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="kincok"/>{{rp|78}}<br/> * Juraj Dlouhý trest smrti,<br/> * [[Vladimír Velecký]] trest smrti,<br/> * [[Karol Koch]] doživotie,<br/> * Viliam Radakovič doživotie,<br/> * Jozef Šlégl doživotie,<br/> * Ján Pavelčík doživotie,<br/><ref name="Mallota"/>{{rp|844-845}} * Vladimír Bodický 25 rokov,<br/> * Rudolf Stránsky 18 rokov,<br/> * Zdeněk Leiner 16 rokov,<br/> * Magda Leinerová 15 rokov,<br/> * Štefan Konečný 14 rokov<br/><ref name="MallotaI">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3503-5|zväzok=I}}</ref>{{rp|537}} }} '''Proces so skupinou „Juraj Dlouhý a spol.“''', inak aj '''„proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave“''', alebo '''„Akcia Monako“''' bol významný [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] so špionážno-diplomatickým zameraním týkajúci sa francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave. [[Štátna bezpečnosť]] v rámci tzv. akcie ''„Akcie Monako“'' plánovala odhaliť „protištátnu skupinu“ a skompromitovať francúzskych diplomatov v [[Bratislava|Bratislave]]. Začiatkom roku [[1951]] došlo k rozsiahlemu zatýkaniu, na ktoré nadväzovalo brutálne vyšetrovanie. Jeho výsledkom bolo zostavenie 11-člennej skupiny „velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave“. Na rozdiel od [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|procesu so Šefikom Kevičom a spol.]] neboli obžalovaní a súdení zahraniční občania, ale slovenskí zamestnanci francúzskeho konzulátu v Bratislave a ich spolupracovníci. Do čela skupiny boli postavení tajomník francúzskeho generálneho konzulátu v [[Bratislava|Bratislave]] Juraj Dlouhý a bývalý „veľkostatkár“ [[Vladimír Velecký]]. Obaja si [[20. jún|20. júna]] [[1951]] z úst predsedu senátu Štátneho súdu v Bratislave [[Karol Bedrna|Karola Bedrnu]] vypočuli rozsudok smrti. Ďalší obžalovaní boli odsúdení na štyri doživotné tresty a päť dlhoročných rozsudkov odňatia slobody.<ref name="kincok">{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}</ref>{{rp|78}} ==Predohra== V roku [[1947]] začal [[Vladimír Velecký]]{{#tag:ref|[[Vladimír Velecký]] bol statkár, za druhej svetovej vojny protifašistický bojovník, [[12. júl|12. júla]] [[1941]] zatknutý [[Gestapo|Gestapom]], väznený režimom [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v [[Ružomberok|Ružomberku]]. [[26. august|26. augusta]] [[1944]] bol oslobodený partizánmi, vstúpil do partizánskej brigády [[Jánošík (partizánska brigáda)|Jánošík]], v ktorej radoch zotrval až do oslobodenia Slovenska. V roku [[1945]] vstúpil do [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]].<ref name="Mallota">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3506-6|zväzok=III}}</ref>{{rp| 838-845}}|group=pozn.}} začal organizovať vo svojom byte v Bratislave stretnutia priateľov. Medzi nich patrili Ján Pavelčík (veľkoobchodník, nar. [[1905]]), Ondrej Chlapík (vrchný strážmajster [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] vo výslužbe, nar. [[1895]]), Vladimír Bodický (bývalý hlavný veliteľ [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], nar. [[1897]]), [[Karol Koch]] (chirurg, majiteľ sanatória, nar. [[1890]]) a Viliam Radakovič (úradník, nar. [[1905]]). Po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] roku [[1948]] začali debatovať o prípadnej zmene novo nastoleného politického zriadenia a ako proti nemu pracovať.<ref name="Mallota"/>{{rp|840}} ==ONBRA== Skupina začala zhromažďovať informácie o aktuálnych pomeroch na Slovensku, ktoré podpisovali skratkou ''„ONBRA“'', t.j. ''Obrana národa Bratislava''. Správy chceli odoslať do zahraničia a zároveň chceli od slovenských emigrantov získať inštrukcie pre ďalšiu prácu. Z tohto dôvodu nadviazali prostredníctvom dr. Kocha, ktorý bol osobným priateľom francúzskeho konzula Étienna Mandela Manacha, v jarných mesiacoch roku [[1949]] kontakt s francúzskym generálnym konzulátom v Bratislave. Prvotné rokovanie o vzájomnej spolupráci sa uskutočnilo na urologickej klinike Dr. Kocha na Hlbokej ulici, kde sa vicekonzul Maurice Michelot za sprievodu prekladateľa, konzulárneho tajomníka Juraja Dlouhého, stretol s Karlom Kochom. Dojednané bolo odosielanie špionážnych správ pre potreby francúzskej spravodajskej služby a nadviazanie spojenia so slovenskou politickou emigráciou vedenou [[Juraj Slávik|Jurajom Slávikom]]. Správy skupiny ONBRA mal dr. Koch odovzdávať osobne Manachovi alebo Michelotovi, ktoré mal Dlouhý preložiť do francúzštiny a mali byť ako diplomatická pošta dopravené cez francúzske veľvyslanectvo v Prahe francúzskemu konzulovi vo Washingtone Pierru Basdevantovi, ktorý ich mal odovzdávať [[Juraj Slávik|Jurajovi Slávikovi]]. Odpovede od [[Juraj Slávik|Slávika]] potom boli dopravované rovnakou cestou späť na Slovensko. Zo správ Manach a Michelot vyberali pre Francúzsko dôležité informácie a tie odovzdávali francúzskej spravodajskej službe.<ref name="Mallota"/>{{rp|841}} Spolupráca skupiny ONBRA a francúzskeho generálneho konzulátu trvala až do prelomu rokov [[1950]]{{--}}[[1951]]. Odovzdané správy referovali napríklad o zlom stave hospodárstva na Slovensku, veľkej nespokojnosti obyvateľstva, odpore poľnohospodárskeho ľudu k zakladaniu [[Jednotné roľnícke družstvo|JRD]], perzekúcii katolíckeho kléru, dôsledkoch veľkého sucha na Slovensku, personálnych zmenách v československej armáde, uránových baniach v Jáchymove, o súdnom procese s [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]]. V listoch [[Juraj Slávik|Jurajovi Slávikovi]] členovia skupiny ONBRA vysvetľovali svoju motiváciu k protikomunistickej činnosti: ''„Zostali sme verní myšlienke demokracie a neponížili sme sa pred komunistickými tvormi, aby sme zachránili svoje rodiny a iné osoby. Mnohí z nás boli zatknutí, uväznení alebo poslaní do pracovných táborov. Avšak my neustupujeme a neustúpime ani v budúcnosti a povedieme neúprosný boj.“''<ref name="Mallota"/>{{rp|841}} Podľa informácií získaných počas sledovania činnosti v roku [[1950]] ONBRA pôvodne hodlala vyvíjať obvyklú ilegálnu činnosť, t.j. vykonávanie teroristických akcií, diverzií a špionáže, rozširovanie protištátnych letákov a pod. Na pokyn [[Juraj Slávik|Juraja Slávika]] sa však zatiaľ obmedzila iba na špionáž a akúsi prípravu budúcej politickej činnosti (napr. ako budú potrestaní po prevrate komunisti atď.).<ref name="Mallota"/>{{rp|841}} Podľa [[Vladimír Velecký|Veleckého]] skupina po Jurajovi Slávikovi požadovala inštrukcie k ďalšej činnosti a pomoc pri obstaraní vecí potrebných pre ďalšiu činnosť: zbrane, vysielačky, fotoaparáty a peniaze. Skupina mala pripravených ľudí, ktorí by mohli po prevrate ihneď nastúpiť vedúce miesta v štátnom aparáte. Na žiadosť [[Juraj Slávik|Juraja Slávika]] tiež údajne zostavili predbežný model vlády, ktorá mala byť dosadená po vykonaní prípadného politického prevratu{{--}}Viliam Radakovič mal zastávať post minister zahraničného obchodu, [[Vladimír Velecký]] ministra vnútra, Ján Pavelčík minister domáceho obchodu, [[Karol Koch]] minister školstva a zdravotníctva, Vladimír Bodický mal byť krajinským veliteľom četníctva. Menovaný mal tiež spoločne s Viliamom Radakovičom na jar roku [[1950]] zostaviť návrh novej ústavy [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|ČSR]], pričom ako nové štátne zriadenie navrhovali monarchiu alebo federatívnu republiku.<ref name="Mallota"/>{{rp|842}} ==Zatknutie== K vyzradeniu činnosti skupiny ONBRA došlo predovšetkým kvôli spolupráci s francúzskym generálnym konzulátom, ktorého pracovníci boli od marca [[1949]] pod intenzívnym dohľadom československých bezpečnostných úradov. V tom čase bol pri pokuse o nelegálne prekročenie československých štátnych hraníc zatknutý istý Viliam Kubo, ktorý pri výsluchu hovoril o osobe [[Vladimír Velecký|Vladimíra Veleckého]], že by mal v spojení s francúzskym konzulátom vykonávať špionážnu činnosť. Vyšetrovatelia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] začali činnosť konzulátu i [[Vladimír Velecký|Veleckého]] podrobne sledovať aj za pomoci dvoch tajných spolupracovníkov{{--}}Roberta Štoska a jeho otca Karla Štoska, ktorí pracovali ako technickí zriadenci v službách konzulátu. Podarilo sa im získať kópie kľúčov konzulátu a od septembra [[1949]] do apríla [[1951]] vyniesli z konzulátneho trezoru stovky dokumentov, na základe ktorých Štátna bezpečnosť pripravila dve línie vyšetrovania. V prvej línii boli sledovaní Manach s Michelotom, v druhej línii bola sledovania sieť osôb na konzulát napojených, t.j. organizácia ONBRA. Spolupracovníkom Štoskovým sa podarilo získať asi 250 usvedčujúcich dokumentov a ďalších 50 dokumentov, ktoré dokazovali protikomunistickú činnosť skupiny ONBRA a jej kontakty na slovenskú emigráciu v USA.<ref name="Mallota"/>{{rp|842}} Návrh na zatknutie siete okolo francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave bol podaný už [[15. november|15. novembra]] [[1950]], no až [[6. január|6. januára]] [[1951]] bol ako prvý zatknutý Juraj Dlouhý. Na základe jeho výpovede boli [[7. január|7. januára]] [[1951]] pracovníkmi Krajského veliteľstva [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava zatknutí aj [[Vladimír Velecký]] a jeho žena Mária Anna, Ján Pavelčík s manželkou Annou a Drahomíra Bláhová. [[8. január|8. januára]] [[1951]] bol zatknutý Dr. Koch. V ďalších dňoch nasledovali Ondrej Chlapík, Vladimír Bodický, Rudolf Sklenář a Viliam Radakovič.<ref name="Mallota"/>{{rp|843}} ==Proces== Príprava procesu bola sťažená tým, že dokumentárny materiál nebolo možné použiť ako dôkaz, nakoľko bol získaný dôvernou cestou a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] nechcela prezradiť ich vlastníctvo. Vyšetrovanie bolo vedené spätne. Výsluchy zatknutých boli riadené tak, aby protokolárne potvrdili všetky fakty obsiahnuté v tajných materiáloch. Boli nájdené aj samopaly s nábojmi, ktoré členovia skupiny ONBRA zhromažďovali.<ref name="Mallota"/>{{rp|843}} Trestné oznámenie na skupinu jedenástich osôb podali [[28. máj|28. mája]] [[1951]] pracovníci KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. [[Vladimír Velecký]] bol označený za veľkostatkára, zúrivého odpierača všetkého pokroku a zarytého nepriateľa všetkých výdobytkov pracujúceho ľudu ČSR.{{#tag:ref|[[Vladimír Velecký]] bol obviňovaný, že už v roku [[1919]] bojoval proti komunizmu tým, že so zbraňou v ruke potláčal postup maďarskej Červenej armády.<ref name="Mallota"/>{{rp|843}}|group=pozn.}} Následne bola už [[12. jún|12. júna]] [[1951]] podaná Štátnou prokuratúrou v Bratislave obžaloba signovaná štátnym prokurátorom [[Ján Feješ (prokurátor)|Jánom Feješom]]. Bolo do nej zahrnutých už spomínaných jedenásť osôb. Súdne pojednávanie prebehlo pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[18. jún|18.]]{{--}}[[20. jún|20. júna]] [[1951]]. Predsedom senátu bol menovaný [[Karol Bedrna]]. Ako prísediaci sa rokovania zúčastnili Ján Andel, Václav Hamák, Koloman Krajčovič a František Murgaš. Okrem spomínaného štátneho prokurátora [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] sa súdu ďalej zúčastnil štátny prokurátor Ján Rusko. Rozsudok Štátneho súdu v Bratislave uznal [[Vladimír Velecký|Veleckého]] vinným z trestného činu velezrady, pretože spoločne s Dr. Kochom a J. Pavelčíkom utvorili protištátne skupinu s krycím menom ONBRA a následne do jej činnosti aktívne zapájali ďalšie osoby. Ďalej bol [[Vladimír Velecký|Velecký]] uznaný vinným z trestného činu vyzvedačstva, pretože zbieral špionážne správy politického, vojenského a hospodárskeho charakteru a odovzdával ich cudzej moci. [[Vladimír Velecký]] a Juraj Dlouhý boli odsúdení na trest smrti a k ďalším vedľajším trestom. [[Karol Koch]], Viliam Radakovič, Jozef Šlégl a Ján Pavelčík boli odsúdení na odňatie slobody na doživotie. Ostatné tresty sa pohybovali od 25 do 14 rokov žalára. Velecký a Dlouhý sa proti rozsudku odvolali.<ref name="Mallota"/>{{rp|844}}{{#tag:ref|[[Vladimír Velecký]] v odvolaní uviedol, že bol k činnosti zvedený Jánom Pavelčíkom. Poukazoval na svoju minulosť: ''„Za tzv. Slovenského štátu bol som veľmi činný v boji proti fašizmu, menovite zachraňoval a prepašoval som cez Slovensko do cudziny ľudí z Čiech, ktorí museli ujsť pred Gestapom alebo chceli bojovať proti nemeckému fašizmu. Na záver odvolania uviedol: Som 62 ročným starcom, zlomeným týraním spôsobeným Gestapom v Prahe v r. 1942. Aj táto okolnosť naznačuje, že nie je naliehavý dôvod na vymeranie najprísnejšieho trestu.“''<ref name="Mallota"/>{{rp|844}}|group=pozn.}} Odvolacie pojednávanie prebehlo pred tribunálom Najvyššieho súdu v Prahe [[24. august|24. augusta]] [[1951]] v justičnom paláci na Pankráci a odvolania Veleckého a Dlouhého boli zamietnuté. Juraj Dlouhý požiadal o udelenie milosti sám a v jeho mene tak urobila aj jeho manželka Alžbeta Dlouhá.<ref name="MallotaI"/>{{rp|537}} O udelenie milosti prezidenta republiky za svojho otca požiadala aj dcéra Vladimíra Veleckého Soňa Kodajová. Tá žiadala o pomoc a možnosť osobného stretnutia aj prvú dámu Martu Gottwaldovú. Soňa Kodajová sa odpovede na svoj list nedočkala, napriek tomu sa podľa dochovaných archívnych dokumentov dostavila na Pražský hrad a znovu žiadala o stretnutie s prvou dámou, bolo jej však vysvetlené, že to nie je možné.<ref name="Mallota"/>{{rp|844}} K žiadostiam o milosť sa postupne vyjadrovali jednotlivé súdne inštancie, ktoré prípad prejednávali - Štátny súd uviedol, že v prípade Veleckého udelenia milosti neodporúča, pretože ide o triedneho nepriateľa, ktorého činnosť bola značne nebezpečná a rozsiahla, v prípade Dlouhého žiadosť o milosť odporučil.<ref name="MallotaI"/>{{rp|537}} Štátny prokurátor ani Najvyšší súd udelenie milosti pre [[Vladimír Velecký|Vladimíra Veleckého]], ale ani pre Juraja Dlhého, neodporučili: ''„Obaja odsúdení sa dopustili najzávažnejších trestných činov namierených proti bezpečnosti republiky. V nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu sa spojili so zradnou slovenskou emigráciou a vyzrádzali jej na účely západných vojnových imperialistických štváčov veľmi dôležité štátne tajomstvá. Do svojej zločineckej činnosti, v ktorej pokračovali po značne dlhú dobu, zapojili mnoho ďalších osôb. Ich vina môže byť odčinená iba skutočným výkonom spravodlivo uloženého absolútneho trestu.“''<ref name="Mallota"/>{{rp|844}} ==Popravy== [[Vladimír Velecký]] a Juraj Dlouhý boli [[8. november|8. novembra]] [[1951]] obesení na dvore Krajskej väznice v Bratislave. Na poprave boli prítomní sudca [[Karol Bedrna]], prokurátor František Antl, zapisovateľka Adela Mejová, úradný lekár Rudolf Koronthály a veliteľ väznice Michal Bertalský.<ref name="Mallota"/>{{rp|845}} ==Revízia procesu== Krajský súd v Bratislave [[22. november|22. novembra]] [[1971]] rozhodol, že trestné stíhanie proti všetkým odsúdeným v procese nazvanom „Juraj Dlouhý a spol.“ sa zastavuje. Týmto uznesením bol zrušený rozsudok Štátneho súdu v Bratislave z júna [[1951]] aj rozsudok Najvyššieho súdu v Prahe z augusta [[1951]]. Krajský súd v Bratislave zastavenie trestného stíhania odôvodnil oznámením, že trestný čin vyzvedačstva, za ktorý bol Velecký odsúdený, právne prehodnotil 112 trestného zákona č. 86/1950 Zb., za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 3 mesiacov do 3 rokov, na ktorý sa vzťahuje amnestia prezidenta republiky z [[9. máj|9. mája]] [[1968]]. Vladimírovi Veleckému a Jurajovi Dlouhému boli však krajským súdom vymerané tresty odňatia slobody na 5 rokov.<ref name="Mallota"/>{{rp|845}}<ref name="MallotaI"/>{{rp|537}} Uznesením Mestského súdu v Bratislave bol [[13. február|13. februára]] [[1991]] podľa ustanovenia § 2 zákona č. 119/1990 Zb. zrušený už citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave z novembra [[1971]] a [[Vladimír Velecký]] a Juraj Dlouhý boli plne rehabilitovaní.<ref name="Mallota"/>{{rp|845}}<ref name="MallotaI"/>{{rp|537}} ==V umení== V roku [[2025]] nakrútil režisér [[Dušan Trančík]] dokudrámu „Akcia Monaco“ inšpirovanú udalosťami týkajúcimi sa procesu.<ref name="csfd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akce Monaco | url = https://www.csfd.cz/film/1642935-akce-monaco/prehled/# | dátum prístupu = 2026-02-09 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Dlouhý]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1951 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1951 na Slovensku]] 6odhxqgyvhmwgue7he38e7gr67gfiva 8200027 8199948 2026-04-18T10:57:10Z Martingazak 234259 Kategoria 8200027 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Juraj Dlouhý a spol.“ alebo „Akcia Monako“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] so skupinou „velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave“ |dátum=[[18. jún|18.]]{{--}}[[20. jún]] [[1951]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="kincok"/>{{rp|78}}<br/> * Juraj Dlouhý trest smrti,<br/> * [[Vladimír Velecký]] trest smrti,<br/> * [[Karol Koch]] doživotie,<br/> * Viliam Radakovič doživotie,<br/> * Jozef Šlégl doživotie,<br/> * Ján Pavelčík doživotie,<br/><ref name="Mallota"/>{{rp|844-845}} * Vladimír Bodický 25 rokov,<br/> * Rudolf Stránsky 18 rokov,<br/> * Zdeněk Leiner 16 rokov,<br/> * Magda Leinerová 15 rokov,<br/> * Štefan Konečný 14 rokov<br/><ref name="MallotaI">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3503-5|zväzok=I}}</ref>{{rp|537}} }} '''Proces so skupinou „Juraj Dlouhý a spol.“''', inak aj '''„proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave“''', alebo '''„Akcia Monako“''' bol významný [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] so špionážno-diplomatickým zameraním týkajúci sa francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave. [[Štátna bezpečnosť]] v rámci tzv. akcie ''„Akcie Monako“'' plánovala odhaliť „protištátnu skupinu“ a skompromitovať francúzskych diplomatov v [[Bratislava|Bratislave]]. Začiatkom roku [[1951]] došlo k rozsiahlemu zatýkaniu, na ktoré nadväzovalo brutálne vyšetrovanie. Jeho výsledkom bolo zostavenie 11-člennej skupiny „velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave“. Na rozdiel od [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|procesu so Šefikom Kevičom a spol.]] neboli obžalovaní a súdení zahraniční občania, ale slovenskí zamestnanci francúzskeho konzulátu v Bratislave a ich spolupracovníci. Do čela skupiny boli postavení tajomník francúzskeho generálneho konzulátu v [[Bratislava|Bratislave]] Juraj Dlouhý a bývalý „veľkostatkár“ [[Vladimír Velecký]]. Obaja si [[20. jún|20. júna]] [[1951]] z úst predsedu senátu Štátneho súdu v Bratislave [[Karol Bedrna|Karola Bedrnu]] vypočuli rozsudok smrti. Ďalší obžalovaní boli odsúdení na štyri doživotné tresty a päť dlhoročných rozsudkov odňatia slobody.<ref name="kincok">{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}</ref>{{rp|78}} ==Predohra== V roku [[1947]] začal [[Vladimír Velecký]]{{#tag:ref|[[Vladimír Velecký]] bol statkár, za druhej svetovej vojny protifašistický bojovník, [[12. júl|12. júla]] [[1941]] zatknutý [[Gestapo|Gestapom]], väznený režimom [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v [[Ružomberok|Ružomberku]]. [[26. august|26. augusta]] [[1944]] bol oslobodený partizánmi, vstúpil do partizánskej brigády [[Jánošík (partizánska brigáda)|Jánošík]], v ktorej radoch zotrval až do oslobodenia Slovenska. V roku [[1945]] vstúpil do [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]].<ref name="Mallota">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3506-6|zväzok=III}}</ref>{{rp| 838-845}}|group=pozn.}} začal organizovať vo svojom byte v Bratislave stretnutia priateľov. Medzi nich patrili Ján Pavelčík (veľkoobchodník, nar. [[1905]]), Ondrej Chlapík (vrchný strážmajster [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] vo výslužbe, nar. [[1895]]), Vladimír Bodický (bývalý hlavný veliteľ [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], nar. [[1897]]), [[Karol Koch]] (chirurg, majiteľ sanatória, nar. [[1890]]) a Viliam Radakovič (úradník, nar. [[1905]]). Po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] roku [[1948]] začali debatovať o prípadnej zmene novo nastoleného politického zriadenia a ako proti nemu pracovať.<ref name="Mallota"/>{{rp|840}} ==ONBRA== Skupina začala zhromažďovať informácie o aktuálnych pomeroch na Slovensku, ktoré podpisovali skratkou ''„ONBRA“'', t.j. ''Obrana národa Bratislava''. Správy chceli odoslať do zahraničia a zároveň chceli od slovenských emigrantov získať inštrukcie pre ďalšiu prácu. Z tohto dôvodu nadviazali prostredníctvom dr. Kocha, ktorý bol osobným priateľom francúzskeho konzula Étienna Mandela Manacha, v jarných mesiacoch roku [[1949]] kontakt s francúzskym generálnym konzulátom v Bratislave. Prvotné rokovanie o vzájomnej spolupráci sa uskutočnilo na urologickej klinike Dr. Kocha na Hlbokej ulici, kde sa vicekonzul Maurice Michelot za sprievodu prekladateľa, konzulárneho tajomníka Juraja Dlouhého, stretol s Karlom Kochom. Dojednané bolo odosielanie špionážnych správ pre potreby francúzskej spravodajskej služby a nadviazanie spojenia so slovenskou politickou emigráciou vedenou [[Juraj Slávik|Jurajom Slávikom]]. Správy skupiny ONBRA mal dr. Koch odovzdávať osobne Manachovi alebo Michelotovi, ktoré mal Dlouhý preložiť do francúzštiny a mali byť ako diplomatická pošta dopravené cez francúzske veľvyslanectvo v Prahe francúzskemu konzulovi vo Washingtone Pierru Basdevantovi, ktorý ich mal odovzdávať [[Juraj Slávik|Jurajovi Slávikovi]]. Odpovede od [[Juraj Slávik|Slávika]] potom boli dopravované rovnakou cestou späť na Slovensko. Zo správ Manach a Michelot vyberali pre Francúzsko dôležité informácie a tie odovzdávali francúzskej spravodajskej službe.<ref name="Mallota"/>{{rp|841}} Spolupráca skupiny ONBRA a francúzskeho generálneho konzulátu trvala až do prelomu rokov [[1950]]{{--}}[[1951]]. Odovzdané správy referovali napríklad o zlom stave hospodárstva na Slovensku, veľkej nespokojnosti obyvateľstva, odpore poľnohospodárskeho ľudu k zakladaniu [[Jednotné roľnícke družstvo|JRD]], perzekúcii katolíckeho kléru, dôsledkoch veľkého sucha na Slovensku, personálnych zmenách v československej armáde, uránových baniach v Jáchymove, o súdnom procese s [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]]. V listoch [[Juraj Slávik|Jurajovi Slávikovi]] členovia skupiny ONBRA vysvetľovali svoju motiváciu k protikomunistickej činnosti: ''„Zostali sme verní myšlienke demokracie a neponížili sme sa pred komunistickými tvormi, aby sme zachránili svoje rodiny a iné osoby. Mnohí z nás boli zatknutí, uväznení alebo poslaní do pracovných táborov. Avšak my neustupujeme a neustúpime ani v budúcnosti a povedieme neúprosný boj.“''<ref name="Mallota"/>{{rp|841}} Podľa informácií získaných počas sledovania činnosti v roku [[1950]] ONBRA pôvodne hodlala vyvíjať obvyklú ilegálnu činnosť, t.j. vykonávanie teroristických akcií, diverzií a špionáže, rozširovanie protištátnych letákov a pod. Na pokyn [[Juraj Slávik|Juraja Slávika]] sa však zatiaľ obmedzila iba na špionáž a akúsi prípravu budúcej politickej činnosti (napr. ako budú potrestaní po prevrate komunisti atď.).<ref name="Mallota"/>{{rp|841}} Podľa [[Vladimír Velecký|Veleckého]] skupina po Jurajovi Slávikovi požadovala inštrukcie k ďalšej činnosti a pomoc pri obstaraní vecí potrebných pre ďalšiu činnosť: zbrane, vysielačky, fotoaparáty a peniaze. Skupina mala pripravených ľudí, ktorí by mohli po prevrate ihneď nastúpiť vedúce miesta v štátnom aparáte. Na žiadosť [[Juraj Slávik|Juraja Slávika]] tiež údajne zostavili predbežný model vlády, ktorá mala byť dosadená po vykonaní prípadného politického prevratu{{--}}Viliam Radakovič mal zastávať post minister zahraničného obchodu, [[Vladimír Velecký]] ministra vnútra, Ján Pavelčík minister domáceho obchodu, [[Karol Koch]] minister školstva a zdravotníctva, Vladimír Bodický mal byť krajinským veliteľom četníctva. Menovaný mal tiež spoločne s Viliamom Radakovičom na jar roku [[1950]] zostaviť návrh novej ústavy [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|ČSR]], pričom ako nové štátne zriadenie navrhovali monarchiu alebo federatívnu republiku.<ref name="Mallota"/>{{rp|842}} ==Zatknutie== K vyzradeniu činnosti skupiny ONBRA došlo predovšetkým kvôli spolupráci s francúzskym generálnym konzulátom, ktorého pracovníci boli od marca [[1949]] pod intenzívnym dohľadom československých bezpečnostných úradov. V tom čase bol pri pokuse o nelegálne prekročenie československých štátnych hraníc zatknutý istý Viliam Kubo, ktorý pri výsluchu hovoril o osobe [[Vladimír Velecký|Vladimíra Veleckého]], že by mal v spojení s francúzskym konzulátom vykonávať špionážnu činnosť. Vyšetrovatelia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] začali činnosť konzulátu i [[Vladimír Velecký|Veleckého]] podrobne sledovať aj za pomoci dvoch tajných spolupracovníkov{{--}}Roberta Štoska a jeho otca Karla Štoska, ktorí pracovali ako technickí zriadenci v službách konzulátu. Podarilo sa im získať kópie kľúčov konzulátu a od septembra [[1949]] do apríla [[1951]] vyniesli z konzulátneho trezoru stovky dokumentov, na základe ktorých Štátna bezpečnosť pripravila dve línie vyšetrovania. V prvej línii boli sledovaní Manach s Michelotom, v druhej línii bola sledovania sieť osôb na konzulát napojených, t.j. organizácia ONBRA. Spolupracovníkom Štoskovým sa podarilo získať asi 250 usvedčujúcich dokumentov a ďalších 50 dokumentov, ktoré dokazovali protikomunistickú činnosť skupiny ONBRA a jej kontakty na slovenskú emigráciu v USA.<ref name="Mallota"/>{{rp|842}} Návrh na zatknutie siete okolo francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave bol podaný už [[15. november|15. novembra]] [[1950]], no až [[6. január|6. januára]] [[1951]] bol ako prvý zatknutý Juraj Dlouhý. Na základe jeho výpovede boli [[7. január|7. januára]] [[1951]] pracovníkmi Krajského veliteľstva [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava zatknutí aj [[Vladimír Velecký]] a jeho žena Mária Anna, Ján Pavelčík s manželkou Annou a Drahomíra Bláhová. [[8. január|8. januára]] [[1951]] bol zatknutý Dr. Koch. V ďalších dňoch nasledovali Ondrej Chlapík, Vladimír Bodický, Rudolf Sklenář a Viliam Radakovič.<ref name="Mallota"/>{{rp|843}} ==Proces== Príprava procesu bola sťažená tým, že dokumentárny materiál nebolo možné použiť ako dôkaz, nakoľko bol získaný dôvernou cestou a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] nechcela prezradiť ich vlastníctvo. Vyšetrovanie bolo vedené spätne. Výsluchy zatknutých boli riadené tak, aby protokolárne potvrdili všetky fakty obsiahnuté v tajných materiáloch. Boli nájdené aj samopaly s nábojmi, ktoré členovia skupiny ONBRA zhromažďovali.<ref name="Mallota"/>{{rp|843}} Trestné oznámenie na skupinu jedenástich osôb podali [[28. máj|28. mája]] [[1951]] pracovníci KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. [[Vladimír Velecký]] bol označený za veľkostatkára, zúrivého odpierača všetkého pokroku a zarytého nepriateľa všetkých výdobytkov pracujúceho ľudu ČSR.{{#tag:ref|[[Vladimír Velecký]] bol obviňovaný, že už v roku [[1919]] bojoval proti komunizmu tým, že so zbraňou v ruke potláčal postup maďarskej Červenej armády.<ref name="Mallota"/>{{rp|843}}|group=pozn.}} Následne bola už [[12. jún|12. júna]] [[1951]] podaná Štátnou prokuratúrou v Bratislave obžaloba signovaná štátnym prokurátorom [[Ján Feješ (prokurátor)|Jánom Feješom]]. Bolo do nej zahrnutých už spomínaných jedenásť osôb. Súdne pojednávanie prebehlo pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[18. jún|18.]]{{--}}[[20. jún|20. júna]] [[1951]]. Predsedom senátu bol menovaný [[Karol Bedrna]]. Ako prísediaci sa rokovania zúčastnili Ján Andel, Václav Hamák, Koloman Krajčovič a František Murgaš. Okrem spomínaného štátneho prokurátora [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] sa súdu ďalej zúčastnil štátny prokurátor Ján Rusko. Rozsudok Štátneho súdu v Bratislave uznal [[Vladimír Velecký|Veleckého]] vinným z trestného činu velezrady, pretože spoločne s Dr. Kochom a J. Pavelčíkom utvorili protištátne skupinu s krycím menom ONBRA a následne do jej činnosti aktívne zapájali ďalšie osoby. Ďalej bol [[Vladimír Velecký|Velecký]] uznaný vinným z trestného činu vyzvedačstva, pretože zbieral špionážne správy politického, vojenského a hospodárskeho charakteru a odovzdával ich cudzej moci. [[Vladimír Velecký]] a Juraj Dlouhý boli odsúdení na trest smrti a k ďalším vedľajším trestom. [[Karol Koch]], Viliam Radakovič, Jozef Šlégl a Ján Pavelčík boli odsúdení na odňatie slobody na doživotie. Ostatné tresty sa pohybovali od 25 do 14 rokov žalára. Velecký a Dlouhý sa proti rozsudku odvolali.<ref name="Mallota"/>{{rp|844}}{{#tag:ref|[[Vladimír Velecký]] v odvolaní uviedol, že bol k činnosti zvedený Jánom Pavelčíkom. Poukazoval na svoju minulosť: ''„Za tzv. Slovenského štátu bol som veľmi činný v boji proti fašizmu, menovite zachraňoval a prepašoval som cez Slovensko do cudziny ľudí z Čiech, ktorí museli ujsť pred Gestapom alebo chceli bojovať proti nemeckému fašizmu. Na záver odvolania uviedol: Som 62 ročným starcom, zlomeným týraním spôsobeným Gestapom v Prahe v r. 1942. Aj táto okolnosť naznačuje, že nie je naliehavý dôvod na vymeranie najprísnejšieho trestu.“''<ref name="Mallota"/>{{rp|844}}|group=pozn.}} Odvolacie pojednávanie prebehlo pred tribunálom Najvyššieho súdu v Prahe [[24. august|24. augusta]] [[1951]] v justičnom paláci na Pankráci a odvolania Veleckého a Dlouhého boli zamietnuté. Juraj Dlouhý požiadal o udelenie milosti sám a v jeho mene tak urobila aj jeho manželka Alžbeta Dlouhá.<ref name="MallotaI"/>{{rp|537}} O udelenie milosti prezidenta republiky za svojho otca požiadala aj dcéra Vladimíra Veleckého Soňa Kodajová. Tá žiadala o pomoc a možnosť osobného stretnutia aj prvú dámu Martu Gottwaldovú. Soňa Kodajová sa odpovede na svoj list nedočkala, napriek tomu sa podľa dochovaných archívnych dokumentov dostavila na Pražský hrad a znovu žiadala o stretnutie s prvou dámou, bolo jej však vysvetlené, že to nie je možné.<ref name="Mallota"/>{{rp|844}} K žiadostiam o milosť sa postupne vyjadrovali jednotlivé súdne inštancie, ktoré prípad prejednávali - Štátny súd uviedol, že v prípade Veleckého udelenia milosti neodporúča, pretože ide o triedneho nepriateľa, ktorého činnosť bola značne nebezpečná a rozsiahla, v prípade Dlouhého žiadosť o milosť odporučil.<ref name="MallotaI"/>{{rp|537}} Štátny prokurátor ani Najvyšší súd udelenie milosti pre [[Vladimír Velecký|Vladimíra Veleckého]], ale ani pre Juraja Dlhého, neodporučili: ''„Obaja odsúdení sa dopustili najzávažnejších trestných činov namierených proti bezpečnosti republiky. V nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu sa spojili so zradnou slovenskou emigráciou a vyzrádzali jej na účely západných vojnových imperialistických štváčov veľmi dôležité štátne tajomstvá. Do svojej zločineckej činnosti, v ktorej pokračovali po značne dlhú dobu, zapojili mnoho ďalších osôb. Ich vina môže byť odčinená iba skutočným výkonom spravodlivo uloženého absolútneho trestu.“''<ref name="Mallota"/>{{rp|844}} ==Popravy== [[Vladimír Velecký]] a Juraj Dlouhý boli [[8. november|8. novembra]] [[1951]] obesení na dvore Krajskej väznice v Bratislave. Na poprave boli prítomní sudca [[Karol Bedrna]], prokurátor František Antl, zapisovateľka Adela Mejová, úradný lekár Rudolf Koronthály a veliteľ väznice Michal Bertalský.<ref name="Mallota"/>{{rp|845}} ==Revízia procesu== Krajský súd v Bratislave [[22. november|22. novembra]] [[1971]] rozhodol, že trestné stíhanie proti všetkým odsúdeným v procese nazvanom „Juraj Dlouhý a spol.“ sa zastavuje. Týmto uznesením bol zrušený rozsudok Štátneho súdu v Bratislave z júna [[1951]] aj rozsudok Najvyššieho súdu v Prahe z augusta [[1951]]. Krajský súd v Bratislave zastavenie trestného stíhania odôvodnil oznámením, že trestný čin vyzvedačstva, za ktorý bol Velecký odsúdený, právne prehodnotil 112 trestného zákona č. 86/1950 Zb., za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 3 mesiacov do 3 rokov, na ktorý sa vzťahuje amnestia prezidenta republiky z [[9. máj|9. mája]] [[1968]]. Vladimírovi Veleckému a Jurajovi Dlouhému boli však krajským súdom vymerané tresty odňatia slobody na 5 rokov.<ref name="Mallota"/>{{rp|845}}<ref name="MallotaI"/>{{rp|537}} Uznesením Mestského súdu v Bratislave bol [[13. február|13. februára]] [[1991]] podľa ustanovenia § 2 zákona č. 119/1990 Zb. zrušený už citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave z novembra [[1971]] a [[Vladimír Velecký]] a Juraj Dlouhý boli plne rehabilitovaní.<ref name="Mallota"/>{{rp|845}}<ref name="MallotaI"/>{{rp|537}} ==V umení== V roku [[2025]] nakrútil režisér [[Dušan Trančík]] dokudrámu „Akcia Monaco“ inšpirovanú udalosťami týkajúcimi sa procesu.<ref name="csfd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akce Monaco | url = https://www.csfd.cz/film/1642935-akce-monaco/prehled/# | dátum prístupu = 2026-02-09 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Dlouhý]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1951 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1951 na Slovensku]] fccwnncbx86w0sz1oj2u3y2bf8vc80u 0 745221 8199945 8185206 2026-04-18T05:48:14Z Martingazak 234259 Pozri aj 8199945 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Prípad „Ján Zeman a spol.“, alebo „Akcia ATHOS“ |popis udalosti=Proces s účastníkmi [[Protikomunistický odboj|protikomunistického odboja]] |dátum=[[6. október]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=[[Bratislava]] |príčina= |typ=Súdny proces |odsúdenia=<br/> * Ján Zeman a Viliam Šimko trest smrti, zmenený prezidentskou milosťou na doživotné odňatia slobody, * Oľga Zemanová štrnásť rokov, * Pavol Kusenda dvadsať rokov, * Jaroslav Škoula dvadsať rokov, * [[Martin Kavický]] pätnásť rokov, * Emília Šimková štyri roky, * Ing. Mojmír Freund tri roky. }} '''Prípad Ján Zeman a spol.''' alebo '''Akcia ATHOS''' bol zásah [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti skupinám protikomunistického odboja po zatknutí [[Agent chodec|agenta{{--}}chodca]] [[Štěpán Gavenda|Štěpána Gavendu]] a Miloša Zemánka vojenskou kontrarozviedkou [[1. august|1. augusta]] [[1948]] na Wilsonovej vlakovej stanici v [[Praha|Prahe]]. [[Štátna bezpečnosť]] (ŠtB) v pomerne krátkom čase odhalila niekoľko na sebe nezávislých spravodajských sietí po celom území republiky a desiatky ich spolupracovníkov. Akciu s krycím názvom ATHOS realizovala [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] aj na Slovensku a v priebehu dvoch týždňov zatkla deväť osôb a rozložila dve skupiny pôsobiace na [[Myjava (mesto)|Myjave]] a v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]]. V polovici septembra podal prokurátor obžalobu a [[6. október|6. októbra]] [[1949]] Štátny súd v Bratislave vyniesol v prípade 2 rozsudky smrti (zmiernené prezidentskou milosťou na doživotný trest odňatia slobody) a 6 trestov od 3 do 20 rokov.<ref name="Zacek"/>{{rp|114-123}} [[Anton Rašla]], prokurátor v procese, v memoároch uvádza, že trestná činnosť v podobnom procese (s obvineným s iniciálkami J.Š.) bola vyprovokovaná zo strany [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] agentom provokatérom, a omilostenie na smrť odsúdených Jána Zemana a Viliama Šimka prisudzuje rovnakým okolnostiam.<ref name="Rasla"/>{{rp|193}}{{#tag:ref|[[Anton Rašla]] v roku [[1968]] myjavským partizánom (Martin Kavický bojoval v oddiele [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]] a neskôr sa stal jeho veliteľom) odkázal, že naleteli agentovi, lebo chceli „za účasť v treťom odboji nejaké nové dvestopäťdesiatpäťky“.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|meno=Anton|priezvisko=Rašla|titul=Zastupoval som československý štát|vydavateľ=Privatpress|isbn=80-967053-0-X}}</ref>{{rp|193}}|group=pozn.}} ==Priebeh== Kariéra agenta-chodca a prevádzača [[Štěpán Gavenda|Štěpána Gavendu]] začala začiatkom apríla 1948, keď ho príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v [[Chomutov|Chomutove]] zatkli a vyšetrovali pre podozrenie z napomáhania neodsunutým Nemcom k ilegálnej emigrácii. Gavenda pre trestom ušiel do Nemecka. Tam sa začal venovať prevádzaniu osôb a pašovaniu. Keď koncom októbra [[1948]] previedol cez hranice bývalého armádneho dôstojníka Františka Bogataja, ten ho [[10. november|10. novembra]] [[1948]] zoznámil s bývalým majorom čs. armády a spolupracovníkom americkej spravodajskej služby Rudolfom Drbohlavom. Američania Gavendu oslovili na spravodajskú spoluprácu a Gavenda ponuku prijal. V priebehu niekoľkých mesiacov získal spravodajské kontakty v [[Myjava (mesto)|Myjave]] a v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]].<ref name="Zacek"> {{Citácia knihy | priezvisko = Kalina | meno = Juraj | priezvisko2 = Sivoš | meno2 = Jerguš | prekladatelia = | titul = Vyjádření úcty a vděčnosti. Sborník o protikomunistickém odboji | kapitola zborník = Prípad Ján Zeman a spol. – spolupracovníci spravodajskej skupiny Františka Bogataja na Slovensku | vydanie text = | miesto = | vydavateľ = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | rok = 2013 | isbn=978-80-7278-623-7 | strany = }}</ref> ===Myjavská skupina – Ján Zeman=== Spravodajská skupina pôsobiaca v oblasti [[Myjava (mesto)|Myjavy]] vznikla na jar roku [[1949]] v kontexte politických zmien po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] [[1948]] v Československu. Vo februári [[1949]] previedol [[Štěpán Gavenda|Štěpán Gavenda]] do zahraničia Nikolaja Pátka, bývalého tlačového atašé československého veľvyslanectva v [[Sofia|Sofii]], ktorý nesúhlasil s nastupujúcim komunistickým režimom. Pátek následne počas pobytu v utečeneckom tábore v Nemecku odporučil na spravodajskú činnosť svojho švagra Jána Zemana z [[Myjava (mesto)|Myjavy]]. Ján Zeman (nar. 1923) pracoval ako vedúci konštrukčného oddelenia v Považské strojárne, národný podnik, závod Myjava. Krátko po [[Februárový prevrat|februári 1948]] vystúpil z Komunistickej strany Slovenska pre nesúhlas s jej politikou. V marci [[1949]] ho [[Štěpán Gavenda|Gavenda]] kontaktoval a odovzdal mu Pátkove listy s inštrukciami, šifrovacím kľúčom a pokynmi na zriadenie tzv. mŕtvej schránky. Zeman pôsobil pod krycím menom „Zeus“.<ref name="Zacek"/>{{rp|116}} V priebehu roku [[1949]] Zeman vybudoval viacero mŕtvych schránok v okolí [[Myjava (mesto)|Myjava]], vrátane lokality smerom na obec [[Krajné]] a na moravskú hranicu. Prostredníctvom šifrovaných správ poskytoval podrobné informácie o personálnom stave závodu, výrobe zbrojárskych výrobkov, materiálovom zabezpečení, závodnej milícii, ako aj o náladách robotníkov a plnení výrobného programu v období február – apríl [[1949]]. Do činnosti Zeman zapojil aj ďalšie osoby vrátane manželky Oľgy Zemanovej a kolegov Pavla Haruštiaka (ten mal získať spolupracovníkov v závode v Starej Turej, no podľa výpovede J. Zemana nezískal nikoho) a [[Martin Kavický|Martina Kavického]], bývalého veliteľa [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina]] počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a člena Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov. Kavický však spoluprácu prerušil z obáv pred sledovaním, napriek tomu bol zatknutý [[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]] [[29. júl|29. júla]] [[1949]] v rámci prípadu s krycím názvom „Myjava“.<ref name="Zacek"/>{{rp|116}} Ďalším osloveným spolupracovníkom bol Ing. Mojmír Freund, pracovník závodu a člen [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], ktorý bol dlhodobo sledovaný pre politickú nespoľahlivosť a zatknutý už [[19. júl|19. júla]] [[1949]]. Prípad „Myjava“ sa tak stal súčasťou širších represívnych zásahov ŠtB proti podozreniam z hospodárskej a politickej špionáže na Slovensku po roku [[1948]].<ref name="Zacek"/>{{rp|117}} ===Považská Bystrica – Viliam Šimko=== Na jar roku [[1949]] sa začala formovať spravodajská skupina aj v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]], nadväzujúca na ilegálne siete vytvárané po komunistickom [[februárový prevrat|prevrate vo februári 1948]]. Jednou z kľúčových postáv bol Ján Nevola, pochádzajúci z Považia, ktorého [[Štěpán Gavenda|Štěpán Gavenda]] spoznal v utečeneckom tábore v Nemecku. Koncom roku [[1948]] Gavenda opakovane navštívil Slovensko, kde kontaktoval Nevolovu manželku a raz dokonca za ňou Nevolu previedol cez štátne hranice. Začiatkom roku 1949 sa prostredníctvom Jána Nevolu Gavenda spojil s Antonom Čermákom, tajomníkom podnikového riaditeľstva [[Považské strojárne|Považských strojární]], n. p., v Považskej Bystrici. V polovici marca [[1949]] Gavenda Čermáka previedol do zahraničia. Spolu s ním mal odísť aj Viliam Šimko (nar. 1911), vedúci drôtovne POS a predseda závodnej organizácie [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], avšak z finančných a rodinných dôvodov napokon na Slovensku zostal.<ref name="Zacek"/>{{rp|118}} Pred odchodom do Nemecka zanechal Anton Čermák u Šimkovej manželky obálku na krycie meno „Kozák“, obsahujúcu spravodajské inštrukcie, šifrovací kľúč a pokyny na zriaďovanie mŕtvych schránok. Koncom marca [[1949]] odovzdal [[Štěpán Gavenda|Gavenda]] Šimkovi list od Čermáka z utečeneckého tábora so žiadosťou o spoluprácu. Šimko však postupoval mimoriadne opatrne, spočiatku odmietal aktívnu činnosť a správy poskytoval len ústne počas osobných stretnutí.<ref name="Zacek"/>{{rp|118}} V máji 1949 získal Šimko ako spolupracovníka Pavla Kusendu, technického úradníka [[Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom|Škodove závody]], n. p., v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], ktorý pod krycím menom „Horák“ zhromažďoval informácie o výrobe munície a zbraní. Kusenda sa pokúsil zapojiť dvoch ďalších kolegov, no Ondrej Pavela odmietol, iba Jaroslav Škoula (nar. 1909) poskytol údaje o výrobe sústruhov.<ref name="Zacek"/>{{rp|118}} Šimko sa niekoľkokrát neúspešne zverbovať na spoluprácu inšpektora drôtovne v Bohumíne Jaroslava Rambouska. Odovzdal list na meno „Achilles“ od [[Štěpán Gavenda|Štěpána Gavendu]] s inštrukciami a šifrovacím kľúčom. List si Rambousek nechal, no spoluprácu odmietol.<ref name="Zacek"/>{{rp|119}} ===Prípad „ATHOS“ na Slovensku=== Represívne zásahy proti spravodajskej sieti označovanej ako skupina „Ján Zeman a spol.“ vyvrcholili v lete roku 1949. Tri dni po zadržaní [[Štěpán Gavenda|Štěpána Gavendu]] v Prahe zatkli príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] vo štvrtok [[4. august|4. augusta]] [[1949]] v Bratislave Jána Zemana. Nasledujúci deň bol zadržaný aj Viliam Šimko. Na základe ich výpovedí boli [[8. august|8. augusta]] 1949 zatknutí Oľga Zemanová a Pavol Kusenda a [[10. august|10. augusta]] aj Jaroslav Škoula. O týždeň neskôr zatkli príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] Ondreja Pavelu.<ref name="Zacek"/>{{rp|119}} Už od [[19. júl|19.]], resp. [[29. júl|29. júla]] 1949 boli vo väzbe Mojmír Freund a [[Martin Kavický]], pôvodne zadržaní v súvislosti s prípadom „Myjava“ a kontaktmi na prenasledovaného partizánskeho veliteľa [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]]. Dňa [[13. august|13. augusta]] [[1949]] boli obaja prevezení do Krajskej súdnej väznice v [[Bratislava|Bratislave]] a začlenení do skupiny „J. Zeman a spol.“.<ref name="Zacek"/>{{rp|119}} Vyšetrovanie pokračovalo s vysokou intenzitou. Dňa [[16. august|16. augusta]] [[1949]] odovzdalo Veliteľstvo 4. vojenskej oblasti v Bratislave [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dôkazné materiály, vrátane šifrovacích kľúčov, pokynov zo zahraničia a dokumentov súvisiacich s obsluhou mŕtvych schránok. Medzi dôkazy patrili aj tri súčiastky delostreleckej munície. Na základe výpovede Pavla Kusendu bola [[17. august|17. augusta]] [[1949]] zatknutá aj Emília Šimková. Už [[22. august|22. augusta]] [[1949]] vypracovala [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] trestné oznámenie na deväťčlennú skupinu pre vyzvedačstvo a ohrozovanie obrany republiky. Štátna prokuratúra v Bratislave podala [[13. september|13. septembra]] [[1949]] obžalobu na Štátny súd. Prokurátor [[Anton Rašla]] obžaloval hlavných aktérov z trestného činu vyzvedačstva, Ondreja Pavelu z neoznámenia trestného činu a Emíliu Šimkovú z neoznámenia trestného činu a napomáhania k trestnému činu vyzvedačstva.<ref name="Zacek"/>{{rp|120}} Hlavné pojednávanie sa konalo [[6. október|6. októbra]] [[1949]] v Bratislave. Senátu predsedal Dr. [[Vojtech Gemeiner]], verejnosť bola z dôvodu štátneho tajomstva vylúčená. Ján Zeman vo výpovedi opísal spoluprácu so [[Štěpán Gavenda|Štěpánom Gavendom]], ktorý mu mal ponúknuť spravodajskú činnosť pre americkú spravodajskú službu. Zeman tvrdil, že poskytované informácie nepovažoval za tajné, odmietol akúkoľvek finančnú odmenu a vyjadril obavu, že v prípade odmietnutia spolupráce budú v USA prenasledovaní jeho rodičia.<ref name="Zacek"/>{{rp|121}} Oľga Zemanová podľa výpovede pomáhala manželovi so šifrovaním a vyhľadaním miesta pre mŕtvu schránku. V jednom prípade vyzdvihla správu z mŕtvej schránky sama. Komponenty munície, ktoré pripravil Ján Zeman, uschovala v pivnici a neskôr ich preniesla k starým rodičom Jána Zemana, pretože tento ich už nechcel odovzdať.<ref name="Zacek"/>{{rp|121}} Podľa výpovede Ing. Freunda ho J. Zeman požiadal o dôverný rozhovor. Dovtedy sa stýkali iba úradne a ich vzťah bol odmeraný. Freund sa domnieval, že pôjde o intervenciu. Prípadnú emigráciu odmietol.<ref name="Zacek"/>{{rp|121}} [[Martin Kavický]] pri výpovedi pred súdom priznal prísľub dodávania správ a informácií o počte zamestnancov podniku v [[Myjava (mesto)|Myjave]]. Rozpor medzi zápisnicou z vyšetrovania a výpoveďou pred súdom v časti o informáciách týkajúcich sa farebných kovov odôvodnil vyhrážaním na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. Ján Zeman pri konfrontácii vypovedal, že [[Martin Kavický|Kavický]] vzhľadom na jeho pracovné zaradenie nemohol byť zdrojom, aký by potreboval. Náhodne mu prezradil počet prihlášok do závodnej [[Ľudové milície|milície]] a podľa jeho slov približný počet zamestnancov vedel tiež.<ref name="Zacek"/>{{rp|121}} Pavol Kusenda mal súhlasiť so spoluprácou z dôvodu finančnej tieseň a z rovnakého dôvodu ponúkol túto možnosť Jaroslavovi Škoulovi. Ondrej Pavela odmietol Kusendovu ponuku ako provokáciu a na celú vec zabudol.<ref name="Zacek"/>{{rp|121}} Viliam Šimko svoju činnosť zdôvodňoval strachom z vojnového konfliktu a úmyslom dostať sa do zámoria, kde nehrozí nebezpečenstvo vojny.<ref name="Zacek"/>{{rp|122}} Znalecký posudok príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] dospel k záveru, že Gavenda vybudoval na Slovensku rozsiahlu spravodajskú sieť zameranú najmä na podniky zbrojnej výroby a získané informácie označil za významné štátne tajomstvo. ===Rozsudok=== Senát uznal vinným:<ref name="Zacek"/>{{rp|122}} # Jána Zemana zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1, kvalifikovaného podľa § 5 ods. 2 písm. b, c, d, e zákona čís. 231/1948 Zb., a odsúdil ho na trest smrti, # Oľgu Zemanovú zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 zákona čís. 231/1948 Zb., a odsúdil ju na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške štrnásť rokov # Pavla Kusendu zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1, kvalifikovaného podľa § 5 ods. 2 písm. b, d, e zákona čís. 231/1948 Zb., a odsúdil ho na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške dvadsať rokov, # Viliama Šimka zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1, kvalifikovaného podľa § 5 ods. 2 písm. b, d, e zákona čís. 231/1948 Zb., a odsúdil no na trest smrti, # Emíliu Šimkovú zo zločinu nápomoci k vyzvedačstvu podľa § 69 ods. 2 Trestného zákona a § 5 ods. 1 zákona čís. 231/1948 Zb., a odsúdil ju na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške štyri roky, # Jaroslava Škoulu zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1, kvalifikovaného podľa § 5 ods. 2 písm. b, d zákona čís. 231/1948 Zb., a odsúdil ho na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške dvadsať rokov. # Ing. Mojmíra Freunda zo zločinu neoznámenia trestného činu podľa § 35 ods. 2 zákona čís. 231/1948 Zb., a odsúdil ho na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške tri roky, # [[Martin Kavický|Martina Kavického]] zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1, kvalifikovaného podľa § 5 ods. 2 písm. b zákona čís. 231/1948 Zb. a odsúdil ho na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške pätnásť rokov. Rozsudkom v politickom procese „Ján Zeman a spol.“ boli navyše všetkým odsúdeným odňaté občianske práva na desať rokov a volebné právo na tri roky. Jánovi a Oľge Zemanovcom, Viliamovi a Emílii Šimkovcom, Pavlovi Kusendovi, [[Martin Kavický|Martinovi Kavickému]] a Jaroslavovi Škoulovi bol uložený peňažitý trest 30&nbsp;000 Kčs a trest prepadnutia celého majetku. Ondrej Pavela bol spod obžaloby oslobodený.<ref name="Zacek"/>{{rp|122}} Pri rozhodovaní o treste smrti hlasovali proti jeho uloženiu sudcov Jozef Sluka a Mstislav Dub, ktorí poukazovali na priznanie obžalovaných a na zahraničné precedensy. Senát [[7. október|7. októbra]] [[1949]] odporučil udelenie milosti, no Najvyšší súd tresty [[3. apríl|3. apríla]] [[1950]] potvrdil. Po diplomatickej intervencii amerického zastupiteľského úradu a po oboznámení sa s prípadom predstaviteľmi vlády rozhodol [[26. september|26. septembra]] [[1950]] prezident [[Klement Gottwald]] o udelení milosti Jánovi Zemanovi a Viliamovi Šimkovi, ktorým zmenil trest na doživotné odňatie slobody. Amnestiou v roku [[1955]] bol trest obom znížený na 25 rokov.<ref name="Zacek"/>{{rp|123}} ===Dohra=== V roku [[1968]] počas „[[Pražská jar|Pražskej jari]]“ sa prokurátor procesu [[Anton Rašla]] zúčastnil besedy na [[Myjava (mesto)|Myjave]] s bývalými partizánmi odsúdenými podľa zákona č. 231/48 Zb. za „protištátnu činnosť“, na ktorej sa zúčastnili príslušníci skupiny Jána Zemana. V závere besedy [[Martin Kavický]] vyhlásil: „Nežiadame, aby bol Rašla potrestaný, my len chceme, aby už nedostával nijaké funkcie!“<ref name="Rasla"/>{{rp|198}} == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Anton Rašla]] * [[Politické procesy na Slovensku]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Zeman]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1949 na Slovensku]] ka1fhfi4l9ezciz1llg1qfs82omyprw 0 745244 8199943 8196940 2026-04-18T05:40:30Z Luppus 39967 8199943 wikitext text/x-wiki {{Infobox Faraón | Meno = Bereniké III. | Obrázok = Head of a statuette (Cleopatra I, Cleopatra II or Berenice III) a Lagid queen as Isis?, 2nd century BC?, discovered at El Ashmunein (ancient Hermopolis), Egypt, Louvre Museum (7462962150).jpg | PopisObrázku = Hlava sošky ptolemaiovskej kráľovnej ako bohyne [[Eset|Isis]], pravdepodobne Bereniké III. ([[Louvre]]) | Dynastia = [[Ptolemaiovci|ptolemaiovská]] | ObdobiePanovania = [[101 pred Kr.]] – [[88 pred Kr.]] (s Ptolemaiom X.)<br />[[81 pred Kr.]] – [[80 pred Kr.]] (samostatne) | VlastnéMeno = <hiero>q:rw-i-wA-p-A</hiero><br /><hiero>d:r-:t-A-H8</hiero><br /><hiero>b-i-rw:n-i-i-W11-A-t:H8</hiero> | VlastnéMenoPopis = Irypatet Wer(et)hesu(t) Birniket (Dedičná princezná, veľká chválou, Bereniké) | Predchodca = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]] | Nástupca = [[Ptolemaios XI. Alexandros II.]] | Otec = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]] | Matka = [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné I.]] | Úmrtie = apríl [[80 pred Kr.]] }} '''Bereniké III.''' (iné názvy: '''Kleopatra Bereniké'''; {{vjz|grc|''Βερενίκη''}} – ''Bereniké''; * cca [[115 pred Kr.]] – † [[80 pred Kr.]]) bola egyptská kráľovná z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Vládla najprv ako spoluvládkyňa svojho strýka [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaia X.]] a neskôr ako samostatná panovníčka. Po jej násilnej smrti prešla vláda na jej nevlastného brata [[Ptolemaios XII.|Ptolemaia XII.]]<ref name="Grant89">{{Citácia knihy | autor = Michael Grant | titul = From Alexander to Cleopatra: The Hellenistic World | isbn = 978-0-297-78131-8 | miesto = London | vydavateľ = Weidenfeld & Nicolson | rok = 1982 | strany = 189}}</ref> == Cesta k moci a spoluvláda == Bereniké sa narodila pravdepodobne v roku [[115 pred Kr.]] Jej matkou bola zrejme [[Kleopatra V.||Kleopatra Seléné I. Po zložitých rodinných konfliktoch ju jej stará mama [[Kleopatra III.]] v roku [[101 pred Kr.]] vydala za strýka Ptolemaia X. Dvojica bola uctievaná ako ''Theoi Philadelphoi'' (Súrodencov milujúci bohovia). V roku [[88 pred Kr.]] však museli po vzbure z Alexandrie utiecť a trón opäť prevzal jej otec [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]]<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 213 – 214}}</ref> == Samostatná vláda a tragický koniec == Dňa 5. augusta [[81 pred Kr.]] ju otec vymenoval za spoluvládkyňu a po jeho smrti koncom toho istého roka zostala na tróne sama. V náboženskom kulte prijala meno ''Thea Filopatór'' (Otca milujúca bohyňa), čím zdôraznila legitímne nástupníctvo po otcovi.<ref name="Hölbl194">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | isbn = 3-534-10422-6 | miesto = Darmstadt | vydavateľ = WBG | rok = 1994 | strany = 193 – 195}}</ref> Jej samostatná vláda trvala len niekoľko mesiacov. [[Staroveký Rím|Rímsky]] diktátor [[Lucius Cornelius Sulla|Sulla]] presadil, aby sa jej spoluvládcom stal jej nevlastný syn [[Ptolemaios XI. Alexandros II.|Ptolemaios XI.]], ktorý v tom čase žil v [[Rím]]e. Sulla veril, že z neho urobí poslušného vazalského kráľa. Svadba sa konala 3. apríla [[80 pred Kr.]], no o devätnásť dní neskôr dal Ptolemaios XI. kráľovnú zavraždiť.<ref name="Bennett">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Chris Bennett | titul = Berenice III | url = http://instonebrewer.com | vydavateľ = Egyptian Royal Genealogy | dátum prístupu = 2026-02-23 | jazyk = en}}</ref> Tento čin vyvolal v [[Alexandria|Alexandrii]] okamžitý odpor. Dňa 22. apríla 80 pred Kr. vtrhol do paláca rozbúrený dav, zajal Ptolemaia XI. v mestskom [[Gymnasion|gymnasiu]] a verejne ho ulynčoval.<ref name="Grant89" /> == Umelecký odkaz == Pohnutý osud kráľovnej Bereniky III. sa stal námetom slávnej opery ''[[Berenice (Händel)|Berenice]]'' od barokového skladateľa [[Georg Friedrich Händel|Georga Friedricha Händela]].<ref name="Hölbl" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * GRANT, Michael. ''From Alexander to Cleopatra: The Hellenistic World''. London : Weidenfeld & Nicolson, 1982. ISBN 978-0-297-78131-8. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London : Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. {{staroegyptská dynastia|32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] [[Kategória:Kráľovské manželky starovekého Egypta]] [[Kategória:Zavraždení vládcovia]] m2lx2smtkae845ohqiz18n26tcw7nk5 0 745627 8199881 8199151 2026-04-17T19:49:00Z Pe3kZA 39673 /* Zápasy */ dopl. 8199881 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |usporiadateľ = Maďarsko |2 usporiadateľ = Španielsko |3 usporiadateľ = Slovinsko |4 usporiadateľ = Hongkong |5 usporiadateľ = Chorvátsko |6 usporiadateľ = Estónsko |dátum = 23. február –<br>19. apríl 2026 |počet tímov = 36 |počet dejísk = 6 |počet miest = 6 |predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2025 (nižšie divízie)/2025 |nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2027 (nižšie divízie)/2027 }} <!-- {{Pozri aj|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2026}} --> '''Nižšie divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji žien 2026''' pozostávajú zo šiestich turnajov, na ktorých hrajú tímy, ktoré sa nekvalifikovali na turnaj [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2026|Top divízie MS 2026]]. Turnaje sa hrajú od februára do apríla 2026. == I. A divízia == Turnaj I. A divízie MS 2026 sa hrá v [[Budapešť|Budapešti]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] od 12. do 18. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/466/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{NOR|lhz|1}} |9. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{HUN|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 10. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{SVK|lhz|1}} |3. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{FRA|lhz|1}} |4. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{CHN|lhz|1}} |5. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{ITA|lhz|1}} |1. miesto v I. B divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ITA|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=10|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=13|ig=6}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FRA|lhz|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=0|sg=9|ig=6}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{HUN|lhz|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=7|ig=4}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=6|ig=6}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CHN|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=0|ig=15|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Top divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do I. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 12.04.2025 {{CHN|lhz}} – '''{{SVK|lhz}}''' '''{{k|0|7}}''' {{tretiny|0|3|0|2|0|2}}<br> 12.04.2025 '''{{ITA|lhz}}''' – {{NOR|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|1|0|0|0|1|1}}<br> 12.04.2025 {{FRA|lhz}} – '''{{HUN|lhz}}''' '''{{k|2|3|p}}''' {{tretiny|0|1|1|1|1|0|0|1}} ---- 13.04.2025 {{SVK|lhz}} – '''{{ITA|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|1|3|1|3|2|0}}<br> 13.04.2025 {{NOR|lhz}} – '''{{FRA|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|1|0|1|0|2}}<br> 13.04.2025 '''{{HUN|lhz}}''' – {{CHN|lhz}} '''{{k|4|0}}''' {{tretiny|3|0|1|0|0|0}} ---- 15.04.2025 '''{{NOR|lhz}}''' – {{CHN|lhz}} '''{{k|4|0}}''' {{tretiny|1|0|0|0|3|0}}<br> 15.04.2025 {{HUN|lhz}} – '''{{SVK|lhz}}''' '''{{k|0|2}}''' {{tretiny|0|0|0|0|0|2}}<br> 15.04.2025 {{ITA|lhz}} – '''{{FRA|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|1|1|0|0|1|0|0|0|1}} {{stĺpce-2}} 17.04.2025 {{FRA|lhz}} – {{CHN|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 {{HUN|lhz}} – {{ITA|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 '''{{SVK|lhz}}''' – {{NOR|lhz}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|2|0|2|1|1|0}} ---- 18.04.2025 {{CHN|lhz}} – {{ITA|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{SVK|lhz}} – {{FRA|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{NOR|lhz}} – {{HUN|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} === Podrobnosti k zápasom Slovenska === ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' {{Hokejbox2|dátum=12. apríl 2026|čas=12:30|mužstvo1={{CHN|lhz|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lhz|1}}'''|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|rozhodca={{USA}} Michaela Bahl|rozhodca2={{ITA}} Katharina Anneke Orlandini|čiarový={{CAN}} Alannah Beres|čiarový2={{USA}} Janice Bolton|brankár1=Jiahui Zhan|brankár2=Lívia Debnárová|skóre=0 : 7|tretiny={{tretiny|0|3|0|2|0|2}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466901_74_3_0.pdf|divákov=115|strely1=23|strely2=33|tresty1=10|tresty2=13}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=13. apríl 2026|čas=12:30|mužstvo1={{SVK|lhz|2}}|mužstvo2='''{{ITA|lhz|1}}'''|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|brankár1=Lívia Debnárová|brankár2=Gabriella Durante|rozhodca={{USA}} Shannon Motzko|rozhodca2={{GBR}} Hollie Neenan|čiarový={{POL}} Natália Suchánek|čiarový2={{USA}} Sophie Thomson|skóre=4 : 6|tretiny={{tretiny|1|3|1|3|2|0}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466904_74_3_0.pdf|divákov=109|strely1=29|strely2=27|tresty1=8|tresty2=6}} {{Hokejbox2|čas=16:00|dátum=15. apríl 2026|mužstvo1={{HUN|lhz|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lhz|1}}'''|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|skóre={{ku|0|2}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|2}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466908_74_3_0.pdf|divákov=1049|strely1=25|strely2=31|tresty1=10|tresty2=10}} {{Hokejbox2|bg=|mužstvo1={{SVK|lhz|2}}|mužstvo2={{NOR|lhz|1}}|čas=19:30|dátum=17. apríl 2026|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]}} {{Hokejbox2|mužstvo2={{FRA|lhz|1}}|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|mužstvo1={{SVK|lhz|2}}|čas=16:30|dátum=18. apríl 2026}} == I. B divízia == Turnaj I. B divízie MS 2026 sa hrá v [[Puigcerdà]] v [[Španielsko|Španielsku]] od 12. do 18. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/467/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{NED|lhz|1}} |6. miesto v I. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{LAT|lhz|1}} |2. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{GBR|lhz|1}} |3. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{KAZ|lhz|1}} |4. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{KOR|lhz|1}} |5. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{ESP|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 1. miesto v II. A divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{NED|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=12|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{GBR|lhz|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=0|sg=9|ig=8}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lhz|1}}|v=0|vp=2|pp=0|p=1|sg=13|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{KOR|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=1|sg=9|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{KAZ|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=1|sg=5|ig=8}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=12|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do I. A divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do II. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 12.04.2025 {{KOR|lhz}} – '''{{GBR|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|0|1|0|0|2|0|0|0|1}}<br> 12.04.2025 {{KAZ|lhz}} – '''{{LAT|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|0|0|0|1|2|0|0|0|1}}<br> 12.04.2025 {{ESP|lhz}} – '''{{NED|lhz}}''' '''{{k|0|6}}''' {{tretiny|0|3|0|2|0|1}} ---- 13.04.2025 {{LAT|lhz}} – '''{{KOR|lhz}}''' '''{{k|6|7}}''' {{tretiny|0|1|4|1|2|5}}<br> 13.04.2025 '''{{NED|lhz}}''' – {{KAZ|lhz}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|1|0|1|0|1|0}}<br> 13.04.2025 '''{{GBR|lhz}}''' – {{ESP|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|3|1|0|1|0|0}} ---- 15.04.2025 '''{{NED|lhz}}''' – {{KOR|lhz}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|2|0|1|0|0|0}}<br> 15.04.2025 '''{{LAT|lhz}}''' – {{GBR|lhz}} '''{{k|4|3|p}}''' {{tretiny|0|2|2|0|1|1|1|0}}<br> 15.04.2025 {{ESP|lhz}} – '''{{KAZ|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|1|1|0|1|1|1}} {{stĺpce-2}} 17.04.2025 {{GBR|lhz}} – {{NED|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 {{KAZ|lhz}} – {{KOR|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 {{LAT|lhz}} – {{ESP|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} ---- 18.04.2025 {{NED|lhz}} – {{LAT|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{GBR|lhz}} – {{KAZ|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{KOR|lhz}} – {{ESP|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} == II. A divízia == Turnaj II. A divízie MS 2026 sa hrá v [[Bled]]e v [[Slovinsko|Slovinsku]] od 13. do 19. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div II Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/468/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{SLO|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 6. miesto v I. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{POL|lhz|1}} |2. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{ISL|lhz|1}} |3. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{TPE|lhz|1}} |4. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |<s>{{PRK|lhz|1}}</s> |<s>5. miesto v II. A divízii MS 2025</s> (odhlásila sa z turnaja) |- |{{AUS|lhz|1}} |1. miesto v II. B divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{POL|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=9|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ISL|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=5|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SLO|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=9|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{TPE|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=1|sg=5|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{AUS|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=1|sg=1|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím=<s>{{PRK|lhz|1}}</s>|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=lightgray}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do I. B divízie MS 2027</small> |style="background:lightgray;"|<small>Odhlásila sa z turnaja</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 13.04.2025 {{AUS|lhz}} – '''{{POL|lhz}}''' '''{{k|0|5}}''' {{tretiny|0|3|0|1|0|1}}<br> 13.04.2025 '''{{ISL|lhz}}''' – {{SLO|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|0|0|1|3|3|0}} ---- 14.04.2025 '''{{TPE|lhz}}''' – {{AUS|lhz}} '''{{k|2|1|sn}}''' {{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|1|0}} ---- 15.04.2025 '''{{POL|lhz}}''' – {{ISL|lhz}} '''{{k|4|1}}''' {{tretiny|1|1|0|0|3|0}}<br> 15.04.2025 '''{{SLO|lhz}}''' – {{TPE|lhz}} '''{{k|6|3}}''' {{tretiny|2|1|2|0|2|2}} {{stĺpce-2}} 16.04.2025 {{AUS|lhz}} – {{SLO|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} ---- 17.04.2025 {{ISL|lhz}} – {{AUS|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 {{POL|lhz}} – {{TPE|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} ---- 18.04.2025 {{TPE|lhz}} – {{ISL|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{SLO|lhz}} – {{POL|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} == II. B divízia == Turnaj II. B divízie MS 2026 sa hral v [[Hongkong]]u, osobitnej administratívnej oblasti [[Čína|Číny]], od 30. marca do 5. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-05 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div II Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/470/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-05 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{MEX|lhz|1}} |6. miesto v II. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{NZL|lhz|1}} |2. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{UKR|lhz|1}} |3. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{BEL|lhz|1}} |4. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{HKG|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{LTU|lhz|1}} |1. miesto v III. A divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{HKG|lhz|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=19|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LTU|lhz|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=15|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{UKR|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=20|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NZL|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=15|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{MEX|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=14|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{BEL|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=10|ig=28|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |HKG|3|2|x|3|1|x|3|0|x|4|0|x|6|4|x |LTU|2|3|x|3|2|n|2|1|x|4|2|x|4|3|x |UKR|1|3|x|2|3|n|8|2|x|4|2|x|5|1|x |NZL|0|3|x|1|2|x|2|8|x|5|4|x|7|1|x |MEX|0|4|x|2|4|x|2|4|x|4|5|x|6|1|x |BEL|4|6|x|3|4|x|1|5|x|1|7|x|1|6 }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. A divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 30.03.2026 '''{{UKR|lhz}}''' – {{MEX|lhz}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|2|0|1|1|1|1}}<br> 30.03.2026 '''{{LTU|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|2|1|1|1|1|1}}<br> 30.03.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|0|3}}''' {{tretiny|0|0|0|3|0|0}} ---- 31.03.2026 '''{{MEX|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|6|1}}''' {{tretiny|4|0|1|0|1|1}}<br> 31.03.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{UKR|lhz}}''' '''{{k|2|8}}''' {{tretiny|1|3|0|5|1|0}}<br> 31.03.2026 '''{{HKG|lhz}}''' – {{LTU|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|1|1|1|0|1|1}} ---- 02.04.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{LTU|lhz}}''' '''{{k|1|2}}''' {{tretiny|1|1|0|1|0|0}}<br> 02.04.2026 '''{{UKR|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|2|1|1|0|2|0}}<br> 02.04.2026 {{MEX|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|0|4}}''' {{tretiny|0|2|0|2|0|0}} {{stĺpce-2}} 03.04.2026 {{BEL|lhz}} – '''{{NZL|lhz}}''' '''{{k|1|7}}''' {{tretiny|0|5|0|1|1|1}}<br> 03.04.2026 '''{{LTU|lhz}}''' – {{MEX|lhz}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|1|2|1|0|2|0}}<br> 03.04.2026 '''{{HKG|lhz}}''' – {{UKR|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|0|0|3|0|0|1}} ---- 05.04.2026 {{MEX|lhz}} – '''{{NZL|lhz}}''' '''{{k|4|5}}''' {{tretiny|1|2|2|3|1|0}}<br> 05.04.2026 {{UKR|lhz}} – '''{{LTU|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|0|1|2|0|0|1|0|0|0|1}}<br> 05.04.2026 {{BEL|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|0|1|3|3|1|2}} {{stĺpce-koniec}} == III. A divízia == Turnaj III. A divízie MS 2025 sa hral v [[Záhreb]]e v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] od 23. februára do 1. marca 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiiia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-01 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div III Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/471/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-01 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{TUR|lhz|1}} |6. miesto v II. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{THA|lhz|1}} |2. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{SRB|lhz|1}} |3. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{ROU|lhz|1}} |4. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{CRO|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{BUL|lhz|1}} |1. miesto v III. B divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ROU|lhz|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=18|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{THA|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=15|ig=13}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{TUR|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=15}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CRO|lhz|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=16|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SRB|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=2|p=2|sg=13|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{BUL|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=3|sg=10|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |ROU |2|0|x|3|4|x|5|2|x|3|2|n|5|1|x |THA|0|2|x |3|2|x|2|1|x|3|4|n|7|4|x |TUR|4|3|x|2|3|x |0|6|x|4|2|x|4|1|x |CRO|2|5|x|1|2|x|6|0|x |5|3|x|2|1|n |SRB|2|3|n|4|3|n|2|4|x|3|5|x |2|3|p |BUL|1|5|x|4|7|x|1|4|x|1|2|n|3|2|p }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. B divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 23.02.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{TUR|lhz}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|0|1|1|0|3}}<br> 23.02.2026 {{BUL|lhz}} – '''{{ROU|lhz}}''' '''{{k|1|5}}''' {{tretiny|0|1|1|0|0|4}}<br> 23.02.2026 '''{{THA|lhz}}''' – {{CRO|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|0|0|1|2|0}} ---- 24.02.2026 '''{{TUR|lhz}}''' – {{ROU|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|1|1|2|0|1|2}}<br> 24.02.2026 {{THA|lhz}} – '''{{SRB|lhz}}''' '''{{k|3|4|sn}}''' {{tretiny|0|1|2|1|1|1|0|0|0|1}}<br> 24.02.2026 '''{{CRO|lhz}}''' – {{BUL|lhz}} '''{{k|2|1|sn}}''' {{tretiny|1|1|0|0|0|0|0|0|1|0}} ---- 26.02.2026 '''{{THA|lhz}}''' – {{BUL|lhz}} '''{{k|7|4}}''' {{tretiny|2|1|2|3|3|0}}<br> 26.02.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{ROU|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|1|0|1|1|0|0|0|0|1}}<br> 26.02.2026 {{TUR|lhz}} – '''{{CRO|lhz}}''' '''{{k|0|6}}''' {{tretiny|0|0|0|4|0|2}} {{stĺpce-2}} 27.02.2026 '''{{ROU|lhz}}''' – {{THA|lhz}} '''{{k|2|0}}''' {{tretiny|0|0|0|0|2|0}}<br> 27.02.2026 {{BUL|lhz}} – '''{{TUR|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|0|0|3|0|1}}<br> 27.02.2026 '''{{CRO|lhz}}''' – {{SRB|lhz}} '''{{k|5|3}}''' {{tretiny|1|2|3|1|1|0}} ---- 01.03.2026 {{TUR|lhz}} – '''{{THA|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|1|1|1|2|0|0}}<br> 01.03.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{BUL|lhz}}''' '''{{k|2|3|p}}''' {{tretiny|0|1|1|0|1|1|0|1}}<br> 01.03.2026 '''{{ROU|lhz}}''' – {{CRO|lhz}} '''{{k|5|2}}''' {{tretiny|3|0|1|0|1|2}} {{stĺpce-koniec}} == III. B divízia == Turnaj III. B divízie MS 2026 sa hral v [[Kohtla-Järve]] v [[Estónsko|Estónsku]] od 28. februára do 6. marca 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiiib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-06 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div III Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/464/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-06 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{RSA|lhz|1}} |6. miesto v III. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{ISR|lhz|1}} |2. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{EST|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 3. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{BIH|lhz|1}} |4. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{SGP|lhz|1}} |5. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{PHL|lhz|1}} |Prvá účasť na MS |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lhz|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=37|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{BIH|lhz|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=25|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{RSA|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ISR|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=19|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{PHL|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=15|ig=19}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SGP|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=2|ig=49}} |} | {{Turnaj6 |EST |3|1|x|7|0|x|4|1|x|9|0|x|14|1|x |BIH|1|3|x |3|2|x|4|3|x|6|4|x|11|0|x |RSA|0|7|x|2|3|x |3|1|x|1|2|x|5|1|x |ISR|1|4|x|3|4|x|1|3|x |3|1|x|11|0|x |PHL|0|9|x|4|6|x|2|1|x|1|3|x |8|0|x |SGP|1|14|x|0|11|x|1|5|x|0|11|x|0|8| }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 28.02.2026 {{PHL|lhz}} – '''{{BIH|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|0|1|2|2|2|3}}<br> 28.02.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{RSA|lhz}} '''{{k|7|0}}''' {{tretiny|2|0|3|0|2|0}}<br> 28.02.2026 '''{{ISR|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|11|0}}''' {{tretiny|2|0|3|0|6|0}} ---- 01.03.2026 {{RSA|lhz}} – '''{{BIH|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|0|0|1|3|1|0}}<br> 01.03.2026 {{ISR|lhz}} – '''{{EST|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|1|0|0|0|3}}<br> 01.03.2026 {{SGP|lhz}} – '''{{PHL|lhz}}''' '''{{k|0|8}}''' {{tretiny|0|2|0|2|0|4}} ---- 03.03.2026 '''{{RSA|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|0|0|1|0|4|1}}<br> 03.03.2026 '''{{ISR|lhz}}''' – {{PHL|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|0|1|1|0|2|0}}<br> 03.03.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{BIH|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|2|0|1|0|0|1}} {{stĺpce-2}} 04.03.2026 '''{{PHL|lhz}}''' – {{RSA|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|0|1|0|1|1}}<br> 04.03.2026 '''{{BIH|lhz}}''' – {{ISR|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|0|2|1|1|3|0}}<br> 04.03.2026 {{SGP|lhz}} – '''{{EST|lhz}}''' '''{{k|1|14}}''' {{tretiny|0|4|0|7|1|3}} ---- 06.03.2026 '''{{BIH|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|11|0}}''' {{tretiny|4|0|3|0|4|0}}<br> 06.03.2026 '''{{RSA|lhz}}''' – {{ISR|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|1|0|2|0|0|1}}<br> 06.03.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{PHL|lhz}} '''{{k|9|0}}''' {{tretiny|4|0|2|0|3|0}} {{stĺpce-koniec}} == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji v ženských kategóriách}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|ženy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v Maďarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Španielsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Slovinsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Chorvátsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Estónsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Maďarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Španielsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Slovinsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Hongkongu]] [[Kategória:Športové podujatia v Chorvátsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Estónsku]] [[Kategória:2026 v Európe]] [[Kategória:2026 v Ázii]] {{Hokejový výhonok}} 5iha7papn8nsblgsaaqu7xtfa3fl1qv 8199883 8199881 2026-04-17T19:55:03Z Pe3kZA 39673 /* Zápasy */ dopl. 8199883 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |usporiadateľ = Maďarsko |2 usporiadateľ = Španielsko |3 usporiadateľ = Slovinsko |4 usporiadateľ = Hongkong |5 usporiadateľ = Chorvátsko |6 usporiadateľ = Estónsko |dátum = 23. február –<br>19. apríl 2026 |počet tímov = 36 |počet dejísk = 6 |počet miest = 6 |predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2025 (nižšie divízie)/2025 |nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2027 (nižšie divízie)/2027 }} <!-- {{Pozri aj|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2026}} --> '''Nižšie divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji žien 2026''' pozostávajú zo šiestich turnajov, na ktorých hrajú tímy, ktoré sa nekvalifikovali na turnaj [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2026|Top divízie MS 2026]]. Turnaje sa hrajú od februára do apríla 2026. == I. A divízia == Turnaj I. A divízie MS 2026 sa hrá v [[Budapešť|Budapešti]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] od 12. do 18. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/466/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{NOR|lhz|1}} |9. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{HUN|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 10. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{SVK|lhz|1}} |3. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{FRA|lhz|1}} |4. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{CHN|lhz|1}} |5. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{ITA|lhz|1}} |1. miesto v I. B divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ITA|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=10|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=13|ig=6}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FRA|lhz|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=0|sg=9|ig=6}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{HUN|lhz|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=7|ig=4}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=6|ig=6}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CHN|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=0|ig=15|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Top divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do I. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 12.04.2025 {{CHN|lhz}} – '''{{SVK|lhz}}''' '''{{k|0|7}}''' {{tretiny|0|3|0|2|0|2}}<br> 12.04.2025 '''{{ITA|lhz}}''' – {{NOR|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|1|0|0|0|1|1}}<br> 12.04.2025 {{FRA|lhz}} – '''{{HUN|lhz}}''' '''{{k|2|3|p}}''' {{tretiny|0|1|1|1|1|0|0|1}} ---- 13.04.2025 {{SVK|lhz}} – '''{{ITA|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|1|3|1|3|2|0}}<br> 13.04.2025 {{NOR|lhz}} – '''{{FRA|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|1|0|1|0|2}}<br> 13.04.2025 '''{{HUN|lhz}}''' – {{CHN|lhz}} '''{{k|4|0}}''' {{tretiny|3|0|1|0|0|0}} ---- 15.04.2025 '''{{NOR|lhz}}''' – {{CHN|lhz}} '''{{k|4|0}}''' {{tretiny|1|0|0|0|3|0}}<br> 15.04.2025 {{HUN|lhz}} – '''{{SVK|lhz}}''' '''{{k|0|2}}''' {{tretiny|0|0|0|0|0|2}}<br> 15.04.2025 {{ITA|lhz}} – '''{{FRA|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|1|1|0|0|1|0|0|0|1}} {{stĺpce-2}} 17.04.2025 '''{{FRA|lhz}}''' – {{CHN|lhz}} '''{{k|8|1}}''' {{tretiny|1|0|4|0|3|1}}<br> 17.04.2025 '''{{HUN|lhz}}''' – {{ITA|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|0|1|1|0|2|1}}<br> 17.04.2025 '''{{SVK|lhz}}''' – {{NOR|lhz}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|2|0|2|1|1|0}} ---- 18.04.2025 {{CHN|lhz}} – {{ITA|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{SVK|lhz}} – {{FRA|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{NOR|lhz}} – {{HUN|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} === Podrobnosti k zápasom Slovenska === ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' {{Hokejbox2|dátum=12. apríl 2026|čas=12:30|mužstvo1={{CHN|lhz|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lhz|1}}'''|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|rozhodca={{USA}} Michaela Bahl|rozhodca2={{ITA}} Katharina Anneke Orlandini|čiarový={{CAN}} Alannah Beres|čiarový2={{USA}} Janice Bolton|brankár1=Jiahui Zhan|brankár2=Lívia Debnárová|skóre=0 : 7|tretiny={{tretiny|0|3|0|2|0|2}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466901_74_3_0.pdf|divákov=115|strely1=23|strely2=33|tresty1=10|tresty2=13}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=13. apríl 2026|čas=12:30|mužstvo1={{SVK|lhz|2}}|mužstvo2='''{{ITA|lhz|1}}'''|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|brankár1=Lívia Debnárová|brankár2=Gabriella Durante|rozhodca={{USA}} Shannon Motzko|rozhodca2={{GBR}} Hollie Neenan|čiarový={{POL}} Natália Suchánek|čiarový2={{USA}} Sophie Thomson|skóre=4 : 6|tretiny={{tretiny|1|3|1|3|2|0}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466904_74_3_0.pdf|divákov=109|strely1=29|strely2=27|tresty1=8|tresty2=6}} {{Hokejbox2|čas=16:00|dátum=15. apríl 2026|mužstvo1={{HUN|lhz|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lhz|1}}'''|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|skóre={{ku|0|2}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|2}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466908_74_3_0.pdf|divákov=1049|strely1=25|strely2=31|tresty1=10|tresty2=10}} {{Hokejbox2|bg=|mužstvo1={{SVK|lhz|2}}|mužstvo2={{NOR|lhz|1}}|čas=19:30|dátum=17. apríl 2026|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]}} {{Hokejbox2|mužstvo2={{FRA|lhz|1}}|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|mužstvo1={{SVK|lhz|2}}|čas=16:30|dátum=18. apríl 2026}} == I. B divízia == Turnaj I. B divízie MS 2026 sa hrá v [[Puigcerdà]] v [[Španielsko|Španielsku]] od 12. do 18. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/467/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{NED|lhz|1}} |6. miesto v I. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{LAT|lhz|1}} |2. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{GBR|lhz|1}} |3. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{KAZ|lhz|1}} |4. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{KOR|lhz|1}} |5. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{ESP|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 1. miesto v II. A divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{NED|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=12|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{GBR|lhz|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=0|sg=9|ig=8}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lhz|1}}|v=0|vp=2|pp=0|p=1|sg=13|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{KOR|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=1|sg=9|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{KAZ|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=1|sg=5|ig=8}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=12|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do I. A divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do II. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 12.04.2025 {{KOR|lhz}} – '''{{GBR|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|0|1|0|0|2|0|0|0|1}}<br> 12.04.2025 {{KAZ|lhz}} – '''{{LAT|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|0|0|0|1|2|0|0|0|1}}<br> 12.04.2025 {{ESP|lhz}} – '''{{NED|lhz}}''' '''{{k|0|6}}''' {{tretiny|0|3|0|2|0|1}} ---- 13.04.2025 {{LAT|lhz}} – '''{{KOR|lhz}}''' '''{{k|6|7}}''' {{tretiny|0|1|4|1|2|5}}<br> 13.04.2025 '''{{NED|lhz}}''' – {{KAZ|lhz}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|1|0|1|0|1|0}}<br> 13.04.2025 '''{{GBR|lhz}}''' – {{ESP|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|3|1|0|1|0|0}} ---- 15.04.2025 '''{{NED|lhz}}''' – {{KOR|lhz}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|2|0|1|0|0|0}}<br> 15.04.2025 '''{{LAT|lhz}}''' – {{GBR|lhz}} '''{{k|4|3|p}}''' {{tretiny|0|2|2|0|1|1|1|0}}<br> 15.04.2025 {{ESP|lhz}} – '''{{KAZ|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|1|1|0|1|1|1}} {{stĺpce-2}} 17.04.2025 {{GBR|lhz}} – {{NED|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 {{KAZ|lhz}} – {{KOR|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 {{LAT|lhz}} – {{ESP|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} ---- 18.04.2025 {{NED|lhz}} – {{LAT|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{GBR|lhz}} – {{KAZ|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{KOR|lhz}} – {{ESP|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} == II. A divízia == Turnaj II. A divízie MS 2026 sa hrá v [[Bled]]e v [[Slovinsko|Slovinsku]] od 13. do 19. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div II Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/468/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{SLO|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 6. miesto v I. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{POL|lhz|1}} |2. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{ISL|lhz|1}} |3. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{TPE|lhz|1}} |4. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |<s>{{PRK|lhz|1}}</s> |<s>5. miesto v II. A divízii MS 2025</s> (odhlásila sa z turnaja) |- |{{AUS|lhz|1}} |1. miesto v II. B divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{POL|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=9|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ISL|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=5|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SLO|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=9|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{TPE|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=1|sg=5|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{AUS|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=1|sg=1|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím=<s>{{PRK|lhz|1}}</s>|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=lightgray}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do I. B divízie MS 2027</small> |style="background:lightgray;"|<small>Odhlásila sa z turnaja</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 13.04.2025 {{AUS|lhz}} – '''{{POL|lhz}}''' '''{{k|0|5}}''' {{tretiny|0|3|0|1|0|1}}<br> 13.04.2025 '''{{ISL|lhz}}''' – {{SLO|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|0|0|1|3|3|0}} ---- 14.04.2025 '''{{TPE|lhz}}''' – {{AUS|lhz}} '''{{k|2|1|sn}}''' {{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|1|0}} ---- 15.04.2025 '''{{POL|lhz}}''' – {{ISL|lhz}} '''{{k|4|1}}''' {{tretiny|1|1|0|0|3|0}}<br> 15.04.2025 '''{{SLO|lhz}}''' – {{TPE|lhz}} '''{{k|6|3}}''' {{tretiny|2|1|2|0|2|2}} {{stĺpce-2}} 16.04.2025 {{AUS|lhz}} – {{SLO|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} ---- 17.04.2025 {{ISL|lhz}} – {{AUS|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 {{POL|lhz}} – {{TPE|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} ---- 18.04.2025 {{TPE|lhz}} – {{ISL|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{SLO|lhz}} – {{POL|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} == II. B divízia == Turnaj II. B divízie MS 2026 sa hral v [[Hongkong]]u, osobitnej administratívnej oblasti [[Čína|Číny]], od 30. marca do 5. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-05 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div II Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/470/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-05 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{MEX|lhz|1}} |6. miesto v II. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{NZL|lhz|1}} |2. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{UKR|lhz|1}} |3. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{BEL|lhz|1}} |4. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{HKG|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{LTU|lhz|1}} |1. miesto v III. A divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{HKG|lhz|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=19|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LTU|lhz|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=15|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{UKR|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=20|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NZL|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=15|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{MEX|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=14|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{BEL|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=10|ig=28|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |HKG|3|2|x|3|1|x|3|0|x|4|0|x|6|4|x |LTU|2|3|x|3|2|n|2|1|x|4|2|x|4|3|x |UKR|1|3|x|2|3|n|8|2|x|4|2|x|5|1|x |NZL|0|3|x|1|2|x|2|8|x|5|4|x|7|1|x |MEX|0|4|x|2|4|x|2|4|x|4|5|x|6|1|x |BEL|4|6|x|3|4|x|1|5|x|1|7|x|1|6 }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. A divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 30.03.2026 '''{{UKR|lhz}}''' – {{MEX|lhz}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|2|0|1|1|1|1}}<br> 30.03.2026 '''{{LTU|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|2|1|1|1|1|1}}<br> 30.03.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|0|3}}''' {{tretiny|0|0|0|3|0|0}} ---- 31.03.2026 '''{{MEX|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|6|1}}''' {{tretiny|4|0|1|0|1|1}}<br> 31.03.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{UKR|lhz}}''' '''{{k|2|8}}''' {{tretiny|1|3|0|5|1|0}}<br> 31.03.2026 '''{{HKG|lhz}}''' – {{LTU|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|1|1|1|0|1|1}} ---- 02.04.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{LTU|lhz}}''' '''{{k|1|2}}''' {{tretiny|1|1|0|1|0|0}}<br> 02.04.2026 '''{{UKR|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|2|1|1|0|2|0}}<br> 02.04.2026 {{MEX|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|0|4}}''' {{tretiny|0|2|0|2|0|0}} {{stĺpce-2}} 03.04.2026 {{BEL|lhz}} – '''{{NZL|lhz}}''' '''{{k|1|7}}''' {{tretiny|0|5|0|1|1|1}}<br> 03.04.2026 '''{{LTU|lhz}}''' – {{MEX|lhz}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|1|2|1|0|2|0}}<br> 03.04.2026 '''{{HKG|lhz}}''' – {{UKR|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|0|0|3|0|0|1}} ---- 05.04.2026 {{MEX|lhz}} – '''{{NZL|lhz}}''' '''{{k|4|5}}''' {{tretiny|1|2|2|3|1|0}}<br> 05.04.2026 {{UKR|lhz}} – '''{{LTU|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|0|1|2|0|0|1|0|0|0|1}}<br> 05.04.2026 {{BEL|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|0|1|3|3|1|2}} {{stĺpce-koniec}} == III. A divízia == Turnaj III. A divízie MS 2025 sa hral v [[Záhreb]]e v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] od 23. februára do 1. marca 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiiia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-01 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div III Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/471/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-01 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{TUR|lhz|1}} |6. miesto v II. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{THA|lhz|1}} |2. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{SRB|lhz|1}} |3. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{ROU|lhz|1}} |4. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{CRO|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{BUL|lhz|1}} |1. miesto v III. B divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ROU|lhz|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=18|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{THA|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=15|ig=13}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{TUR|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=15}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CRO|lhz|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=16|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SRB|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=2|p=2|sg=13|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{BUL|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=3|sg=10|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |ROU |2|0|x|3|4|x|5|2|x|3|2|n|5|1|x |THA|0|2|x |3|2|x|2|1|x|3|4|n|7|4|x |TUR|4|3|x|2|3|x |0|6|x|4|2|x|4|1|x |CRO|2|5|x|1|2|x|6|0|x |5|3|x|2|1|n |SRB|2|3|n|4|3|n|2|4|x|3|5|x |2|3|p |BUL|1|5|x|4|7|x|1|4|x|1|2|n|3|2|p }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. B divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 23.02.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{TUR|lhz}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|0|1|1|0|3}}<br> 23.02.2026 {{BUL|lhz}} – '''{{ROU|lhz}}''' '''{{k|1|5}}''' {{tretiny|0|1|1|0|0|4}}<br> 23.02.2026 '''{{THA|lhz}}''' – {{CRO|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|0|0|1|2|0}} ---- 24.02.2026 '''{{TUR|lhz}}''' – {{ROU|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|1|1|2|0|1|2}}<br> 24.02.2026 {{THA|lhz}} – '''{{SRB|lhz}}''' '''{{k|3|4|sn}}''' {{tretiny|0|1|2|1|1|1|0|0|0|1}}<br> 24.02.2026 '''{{CRO|lhz}}''' – {{BUL|lhz}} '''{{k|2|1|sn}}''' {{tretiny|1|1|0|0|0|0|0|0|1|0}} ---- 26.02.2026 '''{{THA|lhz}}''' – {{BUL|lhz}} '''{{k|7|4}}''' {{tretiny|2|1|2|3|3|0}}<br> 26.02.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{ROU|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|1|0|1|1|0|0|0|0|1}}<br> 26.02.2026 {{TUR|lhz}} – '''{{CRO|lhz}}''' '''{{k|0|6}}''' {{tretiny|0|0|0|4|0|2}} {{stĺpce-2}} 27.02.2026 '''{{ROU|lhz}}''' – {{THA|lhz}} '''{{k|2|0}}''' {{tretiny|0|0|0|0|2|0}}<br> 27.02.2026 {{BUL|lhz}} – '''{{TUR|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|0|0|3|0|1}}<br> 27.02.2026 '''{{CRO|lhz}}''' – {{SRB|lhz}} '''{{k|5|3}}''' {{tretiny|1|2|3|1|1|0}} ---- 01.03.2026 {{TUR|lhz}} – '''{{THA|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|1|1|1|2|0|0}}<br> 01.03.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{BUL|lhz}}''' '''{{k|2|3|p}}''' {{tretiny|0|1|1|0|1|1|0|1}}<br> 01.03.2026 '''{{ROU|lhz}}''' – {{CRO|lhz}} '''{{k|5|2}}''' {{tretiny|3|0|1|0|1|2}} {{stĺpce-koniec}} == III. B divízia == Turnaj III. B divízie MS 2026 sa hral v [[Kohtla-Järve]] v [[Estónsko|Estónsku]] od 28. februára do 6. marca 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiiib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-06 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div III Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/464/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-06 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{RSA|lhz|1}} |6. miesto v III. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{ISR|lhz|1}} |2. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{EST|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 3. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{BIH|lhz|1}} |4. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{SGP|lhz|1}} |5. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{PHL|lhz|1}} |Prvá účasť na MS |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lhz|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=37|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{BIH|lhz|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=25|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{RSA|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ISR|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=19|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{PHL|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=15|ig=19}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SGP|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=2|ig=49}} |} | {{Turnaj6 |EST |3|1|x|7|0|x|4|1|x|9|0|x|14|1|x |BIH|1|3|x |3|2|x|4|3|x|6|4|x|11|0|x |RSA|0|7|x|2|3|x |3|1|x|1|2|x|5|1|x |ISR|1|4|x|3|4|x|1|3|x |3|1|x|11|0|x |PHL|0|9|x|4|6|x|2|1|x|1|3|x |8|0|x |SGP|1|14|x|0|11|x|1|5|x|0|11|x|0|8| }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 28.02.2026 {{PHL|lhz}} – '''{{BIH|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|0|1|2|2|2|3}}<br> 28.02.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{RSA|lhz}} '''{{k|7|0}}''' {{tretiny|2|0|3|0|2|0}}<br> 28.02.2026 '''{{ISR|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|11|0}}''' {{tretiny|2|0|3|0|6|0}} ---- 01.03.2026 {{RSA|lhz}} – '''{{BIH|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|0|0|1|3|1|0}}<br> 01.03.2026 {{ISR|lhz}} – '''{{EST|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|1|0|0|0|3}}<br> 01.03.2026 {{SGP|lhz}} – '''{{PHL|lhz}}''' '''{{k|0|8}}''' {{tretiny|0|2|0|2|0|4}} ---- 03.03.2026 '''{{RSA|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|0|0|1|0|4|1}}<br> 03.03.2026 '''{{ISR|lhz}}''' – {{PHL|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|0|1|1|0|2|0}}<br> 03.03.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{BIH|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|2|0|1|0|0|1}} {{stĺpce-2}} 04.03.2026 '''{{PHL|lhz}}''' – {{RSA|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|0|1|0|1|1}}<br> 04.03.2026 '''{{BIH|lhz}}''' – {{ISR|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|0|2|1|1|3|0}}<br> 04.03.2026 {{SGP|lhz}} – '''{{EST|lhz}}''' '''{{k|1|14}}''' {{tretiny|0|4|0|7|1|3}} ---- 06.03.2026 '''{{BIH|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|11|0}}''' {{tretiny|4|0|3|0|4|0}}<br> 06.03.2026 '''{{RSA|lhz}}''' – {{ISR|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|1|0|2|0|0|1}}<br> 06.03.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{PHL|lhz}} '''{{k|9|0}}''' {{tretiny|4|0|2|0|3|0}} {{stĺpce-koniec}} == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji v ženských kategóriách}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|ženy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v Maďarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Španielsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Slovinsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Chorvátsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Estónsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Maďarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Španielsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Slovinsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Hongkongu]] [[Kategória:Športové podujatia v Chorvátsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Estónsku]] [[Kategória:2026 v Európe]] [[Kategória:2026 v Ázii]] {{Hokejový výhonok}} qmmcm16cj70iry4ixn05jo9whebc399 8199909 8199883 2026-04-17T20:48:51Z 321fire 115544 aktualizácia troch turnajov 8199909 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |usporiadateľ = Maďarsko |2 usporiadateľ = Španielsko |3 usporiadateľ = Slovinsko |4 usporiadateľ = Hongkong |5 usporiadateľ = Chorvátsko |6 usporiadateľ = Estónsko |dátum = 23. február –<br>19. apríl 2026 |počet tímov = 36 |počet dejísk = 6 |počet miest = 6 |predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2025 (nižšie divízie)/2025 |nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2027 (nižšie divízie)/2027 }} <!-- {{Pozri aj|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2026}} --> '''Nižšie divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji žien 2026''' pozostávajú zo šiestich turnajov, na ktorých hrajú tímy, ktoré sa nekvalifikovali na turnaj [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2026|Top divízie MS 2026]]. Turnaje sa hrajú od februára do apríla 2026. == I. A divízia == Turnaj I. A divízie MS 2026 sa hrá v [[Budapešť|Budapešti]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] od 12. do 18. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/466/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{NOR|lhz|1}} |9. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{HUN|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 10. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{SVK|lhz|1}} |3. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{FRA|lhz|1}} |4. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{CHN|lhz|1}} |5. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{ITA|lhz|1}} |1. miesto v I. B divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=18|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FRA|lhz|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=17|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{HUN|lhz|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=10|ig=6}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ITA|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=12|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=7|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CHN|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=1|ig=23|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Top divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do I. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 12.04.2025 {{CHN|lhz}} – '''{{SVK|lhz}}''' '''{{k|0|7}}''' {{tretiny|0|3|0|2|0|2}}<br> 12.04.2025 '''{{ITA|lhz}}''' – {{NOR|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|1|0|0|0|1|1}}<br> 12.04.2025 {{FRA|lhz}} – '''{{HUN|lhz}}''' '''{{k|2|3|p}}''' {{tretiny|0|1|1|1|1|0|0|1}} ---- 13.04.2025 {{SVK|lhz}} – '''{{ITA|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|1|3|1|3|2|0}}<br> 13.04.2025 {{NOR|lhz}} – '''{{FRA|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|1|0|1|0|2}}<br> 13.04.2025 '''{{HUN|lhz}}''' – {{CHN|lhz}} '''{{k|4|0}}''' {{tretiny|3|0|1|0|0|0}} ---- 15.04.2025 '''{{NOR|lhz}}''' – {{CHN|lhz}} '''{{k|4|0}}''' {{tretiny|1|0|0|0|3|0}}<br> 15.04.2025 {{HUN|lhz}} – '''{{SVK|lhz}}''' '''{{k|0|2}}''' {{tretiny|0|0|0|0|0|2}}<br> 15.04.2025 {{ITA|lhz}} – '''{{FRA|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|1|1|0|0|1|0|0|0|1}} {{stĺpce-2}} 17.04.2025 '''{{FRA|lhz}}''' – {{CHN|lhz}} '''{{k|8|1}}''' {{tretiny|1|0|4|0|3|1}}<br> 17.04.2025 '''{{HUN|lhz}}''' – {{ITA|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|0|1|1|0|2|1}}<br> 17.04.2025 '''{{SVK|lhz}}''' – {{NOR|lhz}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|2|0|2|1|1|0}} ---- 18.04.2025 {{CHN|lhz}} – {{ITA|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{SVK|lhz}} – {{FRA|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{NOR|lhz}} – {{HUN|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} === Podrobnosti k zápasom Slovenska === ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' {{Hokejbox2|dátum=12. apríl 2026|čas=12:30|mužstvo1={{CHN|lhz|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lhz|1}}'''|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|rozhodca={{USA}} Michaela Bahl|rozhodca2={{ITA}} Katharina Anneke Orlandini|čiarový={{CAN}} Alannah Beres|čiarový2={{USA}} Janice Bolton|brankár1=Jiahui Zhan|brankár2=Lívia Debnárová|skóre=0 : 7|tretiny={{tretiny|0|3|0|2|0|2}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466901_74_3_0.pdf|divákov=115|strely1=23|strely2=33|tresty1=10|tresty2=13}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=13. apríl 2026|čas=12:30|mužstvo1={{SVK|lhz|2}}|mužstvo2='''{{ITA|lhz|1}}'''|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|brankár1=Lívia Debnárová|brankár2=Gabriella Durante|rozhodca={{USA}} Shannon Motzko|rozhodca2={{GBR}} Hollie Neenan|čiarový={{POL}} Natália Suchánek|čiarový2={{USA}} Sophie Thomson|skóre=4 : 6|tretiny={{tretiny|1|3|1|3|2|0}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466904_74_3_0.pdf|divákov=109|strely1=29|strely2=27|tresty1=8|tresty2=6}} {{Hokejbox2|čas=16:00|dátum=15. apríl 2026|mužstvo1={{HUN|lhz|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lhz|1}}'''|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|skóre={{ku|0|2}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|2}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466908_74_3_0.pdf|divákov=1049|strely1=25|strely2=31|tresty1=10|tresty2=10}} {{Hokejbox2|bg=|mužstvo1='''{{SVK|lhz|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lhz|1}}|čas=19:30|dátum=17. apríl 2026|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|skóre={{ku|5|1}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|1|1|0}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466912_74_3_0.pdf|divákov=205|strely1=28|strely2=21|tresty1=6|tresty2=4}} {{Hokejbox2|mužstvo2={{FRA|lhz|1}}|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|mužstvo1={{SVK|lhz|2}}|čas=16:30|dátum=18. apríl 2026}} == I. B divízia == Turnaj I. B divízie MS 2026 sa hrá v [[Puigcerdà]] v [[Španielsko|Španielsku]] od 12. do 18. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/467/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{NED|lhz|1}} |6. miesto v I. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{LAT|lhz|1}} |2. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{GBR|lhz|1}} |3. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{KAZ|lhz|1}} |4. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{KOR|lhz|1}} |5. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{ESP|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 1. miesto v II. A divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{NED|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=12|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{GBR|lhz|1}}|v=1|vp=2|pp=1|p=0|sg=10|ig=8}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{KAZ|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=9|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{KOR|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=2|sg=12|ig=16}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lhz|1}}|v=0|vp=2|pp=0|p=2|sg=13|ig=15}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=7|ig=12|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do I. A divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do II. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 12.04.2025 {{KOR|lhz}} – '''{{GBR|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|0|1|0|0|2|0|0|0|1}}<br> 12.04.2025 {{KAZ|lhz}} – '''{{LAT|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|0|0|0|1|2|0|0|0|1}}<br> 12.04.2025 {{ESP|lhz}} – '''{{NED|lhz}}''' '''{{k|0|6}}''' {{tretiny|0|3|0|2|0|1}} ---- 13.04.2025 {{LAT|lhz}} – '''{{KOR|lhz}}''' '''{{k|6|7}}''' {{tretiny|0|1|4|1|2|5}}<br> 13.04.2025 '''{{NED|lhz}}''' – {{KAZ|lhz}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|1|0|1|0|1|0}}<br> 13.04.2025 '''{{GBR|lhz}}''' – {{ESP|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|3|1|0|1|0|0}} ---- 15.04.2025 '''{{NED|lhz}}''' – {{KOR|lhz}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|2|0|1|0|0|0}}<br> 15.04.2025 '''{{LAT|lhz}}''' – {{GBR|lhz}} '''{{k|4|3|p}}''' {{tretiny|0|2|2|0|1|1|1|0}}<br> 15.04.2025 {{ESP|lhz}} – '''{{KAZ|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|1|1|0|1|1|1}} {{stĺpce-2}} 17.04.2025 '''{{GBR|lhz}}''' – {{NED|lhz}} '''{{k|1|0|sn}}''' {{tretiny|0|0|0|0|0|0|0|0|1|0}}<br> 17.04.2025 '''{{KAZ|lhz}}''' – {{KOR|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|1|0|2|1|1|2}}<br> 17.04.2025 {{LAT|lhz}} – '''{{ESP|lhz}}''' '''{{k|0|3}}''' {{tretiny|0|1|0|0|0|2}} ---- 18.04.2025 {{NED|lhz}} – {{LAT|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{GBR|lhz}} – {{KAZ|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{KOR|lhz}} – {{ESP|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} == II. A divízia == Turnaj II. A divízie MS 2026 sa hrá v [[Bled]]e v [[Slovinsko|Slovinsku]] od 13. do 19. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div II Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/468/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{SLO|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 6. miesto v I. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{POL|lhz|1}} |2. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{ISL|lhz|1}} |3. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{TPE|lhz|1}} |4. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |<s>{{PRK|lhz|1}}</s> |<s>5. miesto v II. A divízii MS 2025</s> (odhlásila sa z turnaja) |- |{{AUS|lhz|1}} |1. miesto v II. B divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{POL|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=21|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SLO|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=14|ig=10}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUS|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=2|sg=8|ig=13}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ISL|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=6|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{TPE|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=2|sg=6|ig=19}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím=<s>{{PRK|lhz|1}}</s>|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=lightgray}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do I. B divízie MS 2027</small> |style="background:lightgray;"|<small>Odhlásila sa z turnaja</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 13.04.2025 {{AUS|lhz}} – '''{{POL|lhz}}''' '''{{k|0|5}}''' {{tretiny|0|3|0|1|0|1}}<br> 13.04.2025 '''{{ISL|lhz}}''' – {{SLO|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|0|0|1|3|3|0}} ---- 14.04.2025 '''{{TPE|lhz}}''' – {{AUS|lhz}} '''{{k|2|1|sn}}''' {{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|1|0}} ---- 15.04.2025 '''{{POL|lhz}}''' – {{ISL|lhz}} '''{{k|4|1}}''' {{tretiny|1|1|0|0|3|0}}<br> 15.04.2025 '''{{SLO|lhz}}''' – {{TPE|lhz}} '''{{k|6|3}}''' {{tretiny|2|1|2|0|2|2}} {{stĺpce-2}} 16.04.2025 {{AUS|lhz}} – '''{{SLO|lhz}}''' '''{{k|3|5}}''' {{tretiny|1|2|2|0|0|3}} ---- 17.04.2025 {{ISL|lhz}} – '''{{AUS|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|0|2|1|1|0|1}}<br> 17.04.2025 '''{{POL|lhz}}''' – {{TPE|lhz}} '''{{k|12|1}}''' {{tretiny|2|0|6|0|4|1}} ---- 18.04.2025 {{TPE|lhz}} – {{ISL|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{SLO|lhz}} – {{POL|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} == II. B divízia == Turnaj II. B divízie MS 2026 sa hral v [[Hongkong]]u, osobitnej administratívnej oblasti [[Čína|Číny]], od 30. marca do 5. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-05 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div II Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/470/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-05 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{MEX|lhz|1}} |6. miesto v II. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{NZL|lhz|1}} |2. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{UKR|lhz|1}} |3. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{BEL|lhz|1}} |4. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{HKG|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{LTU|lhz|1}} |1. miesto v III. A divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{HKG|lhz|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=19|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LTU|lhz|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=15|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{UKR|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=20|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NZL|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=15|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{MEX|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=14|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{BEL|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=10|ig=28|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |HKG|3|2|x|3|1|x|3|0|x|4|0|x|6|4|x |LTU|2|3|x|3|2|n|2|1|x|4|2|x|4|3|x |UKR|1|3|x|2|3|n|8|2|x|4|2|x|5|1|x |NZL|0|3|x|1|2|x|2|8|x|5|4|x|7|1|x |MEX|0|4|x|2|4|x|2|4|x|4|5|x|6|1|x |BEL|4|6|x|3|4|x|1|5|x|1|7|x|1|6 }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. A divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 30.03.2026 '''{{UKR|lhz}}''' – {{MEX|lhz}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|2|0|1|1|1|1}}<br> 30.03.2026 '''{{LTU|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|2|1|1|1|1|1}}<br> 30.03.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|0|3}}''' {{tretiny|0|0|0|3|0|0}} ---- 31.03.2026 '''{{MEX|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|6|1}}''' {{tretiny|4|0|1|0|1|1}}<br> 31.03.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{UKR|lhz}}''' '''{{k|2|8}}''' {{tretiny|1|3|0|5|1|0}}<br> 31.03.2026 '''{{HKG|lhz}}''' – {{LTU|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|1|1|1|0|1|1}} ---- 02.04.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{LTU|lhz}}''' '''{{k|1|2}}''' {{tretiny|1|1|0|1|0|0}}<br> 02.04.2026 '''{{UKR|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|2|1|1|0|2|0}}<br> 02.04.2026 {{MEX|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|0|4}}''' {{tretiny|0|2|0|2|0|0}} {{stĺpce-2}} 03.04.2026 {{BEL|lhz}} – '''{{NZL|lhz}}''' '''{{k|1|7}}''' {{tretiny|0|5|0|1|1|1}}<br> 03.04.2026 '''{{LTU|lhz}}''' – {{MEX|lhz}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|1|2|1|0|2|0}}<br> 03.04.2026 '''{{HKG|lhz}}''' – {{UKR|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|0|0|3|0|0|1}} ---- 05.04.2026 {{MEX|lhz}} – '''{{NZL|lhz}}''' '''{{k|4|5}}''' {{tretiny|1|2|2|3|1|0}}<br> 05.04.2026 {{UKR|lhz}} – '''{{LTU|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|0|1|2|0|0|1|0|0|0|1}}<br> 05.04.2026 {{BEL|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|0|1|3|3|1|2}} {{stĺpce-koniec}} == III. A divízia == Turnaj III. A divízie MS 2025 sa hral v [[Záhreb]]e v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] od 23. februára do 1. marca 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiiia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-01 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div III Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/471/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-01 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{TUR|lhz|1}} |6. miesto v II. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{THA|lhz|1}} |2. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{SRB|lhz|1}} |3. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{ROU|lhz|1}} |4. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{CRO|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{BUL|lhz|1}} |1. miesto v III. B divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ROU|lhz|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=18|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{THA|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=15|ig=13}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{TUR|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=15}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CRO|lhz|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=16|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SRB|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=2|p=2|sg=13|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{BUL|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=3|sg=10|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |ROU |2|0|x|3|4|x|5|2|x|3|2|n|5|1|x |THA|0|2|x |3|2|x|2|1|x|3|4|n|7|4|x |TUR|4|3|x|2|3|x |0|6|x|4|2|x|4|1|x |CRO|2|5|x|1|2|x|6|0|x |5|3|x|2|1|n |SRB|2|3|n|4|3|n|2|4|x|3|5|x |2|3|p |BUL|1|5|x|4|7|x|1|4|x|1|2|n|3|2|p }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. B divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 23.02.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{TUR|lhz}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|0|1|1|0|3}}<br> 23.02.2026 {{BUL|lhz}} – '''{{ROU|lhz}}''' '''{{k|1|5}}''' {{tretiny|0|1|1|0|0|4}}<br> 23.02.2026 '''{{THA|lhz}}''' – {{CRO|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|0|0|1|2|0}} ---- 24.02.2026 '''{{TUR|lhz}}''' – {{ROU|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|1|1|2|0|1|2}}<br> 24.02.2026 {{THA|lhz}} – '''{{SRB|lhz}}''' '''{{k|3|4|sn}}''' {{tretiny|0|1|2|1|1|1|0|0|0|1}}<br> 24.02.2026 '''{{CRO|lhz}}''' – {{BUL|lhz}} '''{{k|2|1|sn}}''' {{tretiny|1|1|0|0|0|0|0|0|1|0}} ---- 26.02.2026 '''{{THA|lhz}}''' – {{BUL|lhz}} '''{{k|7|4}}''' {{tretiny|2|1|2|3|3|0}}<br> 26.02.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{ROU|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|1|0|1|1|0|0|0|0|1}}<br> 26.02.2026 {{TUR|lhz}} – '''{{CRO|lhz}}''' '''{{k|0|6}}''' {{tretiny|0|0|0|4|0|2}} {{stĺpce-2}} 27.02.2026 '''{{ROU|lhz}}''' – {{THA|lhz}} '''{{k|2|0}}''' {{tretiny|0|0|0|0|2|0}}<br> 27.02.2026 {{BUL|lhz}} – '''{{TUR|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|0|0|3|0|1}}<br> 27.02.2026 '''{{CRO|lhz}}''' – {{SRB|lhz}} '''{{k|5|3}}''' {{tretiny|1|2|3|1|1|0}} ---- 01.03.2026 {{TUR|lhz}} – '''{{THA|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|1|1|1|2|0|0}}<br> 01.03.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{BUL|lhz}}''' '''{{k|2|3|p}}''' {{tretiny|0|1|1|0|1|1|0|1}}<br> 01.03.2026 '''{{ROU|lhz}}''' – {{CRO|lhz}} '''{{k|5|2}}''' {{tretiny|3|0|1|0|1|2}} {{stĺpce-koniec}} == III. B divízia == Turnaj III. B divízie MS 2026 sa hral v [[Kohtla-Järve]] v [[Estónsko|Estónsku]] od 28. februára do 6. marca 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiiib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-06 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div III Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/464/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-06 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{RSA|lhz|1}} |6. miesto v III. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{ISR|lhz|1}} |2. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{EST|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 3. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{BIH|lhz|1}} |4. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{SGP|lhz|1}} |5. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{PHL|lhz|1}} |Prvá účasť na MS |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lhz|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=37|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{BIH|lhz|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=25|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{RSA|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ISR|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=19|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{PHL|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=15|ig=19}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SGP|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=2|ig=49}} |} | {{Turnaj6 |EST |3|1|x|7|0|x|4|1|x|9|0|x|14|1|x |BIH|1|3|x |3|2|x|4|3|x|6|4|x|11|0|x |RSA|0|7|x|2|3|x |3|1|x|1|2|x|5|1|x |ISR|1|4|x|3|4|x|1|3|x |3|1|x|11|0|x |PHL|0|9|x|4|6|x|2|1|x|1|3|x |8|0|x |SGP|1|14|x|0|11|x|1|5|x|0|11|x|0|8| }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 28.02.2026 {{PHL|lhz}} – '''{{BIH|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|0|1|2|2|2|3}}<br> 28.02.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{RSA|lhz}} '''{{k|7|0}}''' {{tretiny|2|0|3|0|2|0}}<br> 28.02.2026 '''{{ISR|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|11|0}}''' {{tretiny|2|0|3|0|6|0}} ---- 01.03.2026 {{RSA|lhz}} – '''{{BIH|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|0|0|1|3|1|0}}<br> 01.03.2026 {{ISR|lhz}} – '''{{EST|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|1|0|0|0|3}}<br> 01.03.2026 {{SGP|lhz}} – '''{{PHL|lhz}}''' '''{{k|0|8}}''' {{tretiny|0|2|0|2|0|4}} ---- 03.03.2026 '''{{RSA|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|0|0|1|0|4|1}}<br> 03.03.2026 '''{{ISR|lhz}}''' – {{PHL|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|0|1|1|0|2|0}}<br> 03.03.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{BIH|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|2|0|1|0|0|1}} {{stĺpce-2}} 04.03.2026 '''{{PHL|lhz}}''' – {{RSA|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|0|1|0|1|1}}<br> 04.03.2026 '''{{BIH|lhz}}''' – {{ISR|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|0|2|1|1|3|0}}<br> 04.03.2026 {{SGP|lhz}} – '''{{EST|lhz}}''' '''{{k|1|14}}''' {{tretiny|0|4|0|7|1|3}} ---- 06.03.2026 '''{{BIH|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|11|0}}''' {{tretiny|4|0|3|0|4|0}}<br> 06.03.2026 '''{{RSA|lhz}}''' – {{ISR|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|1|0|2|0|0|1}}<br> 06.03.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{PHL|lhz}} '''{{k|9|0}}''' {{tretiny|4|0|2|0|3|0}} {{stĺpce-koniec}} == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji v ženských kategóriách}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|ženy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v Maďarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Španielsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Slovinsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Chorvátsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Estónsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Maďarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Španielsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Slovinsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Hongkongu]] [[Kategória:Športové podujatia v Chorvátsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Estónsku]] [[Kategória:2026 v Európe]] [[Kategória:2026 v Ázii]] {{Hokejový výhonok}} k6g65mfql9bpl8vslwc5yyxgdw0mzfg 0 746654 8199679 8194984 2026-04-17T15:10:42Z Mišino Čech 195312 8199679 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bilíkova 24 01.jpg|náhľad|[[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)|Gymnázium Bilíkova]] v [[Bratislava|Bratislave]] - ponúka slovensko-anglické a slovensko-nemecké bilingválne štúdium]] '''Bilingválne gymnázium''' je druh [[Gymnázium|gymnázia]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Je to 5-ročné štúdium [[Stredná škola|strednej školy]], ktoré poskytuje vzdelávanie v [[Slovenčina|slovenskom]] a zároveň v cudzom jazyku (najčastejšie [[Angličtina|anglickom]], [[Nemčina|nemeckom]], [[Španielčina|španielskom]], [[Francúzština|francúzskom]], [[Taliančina|talianskom]], [[Ruština|ruskom]]...). Štúdium zvyčajne trvá 5 rokov, začína intenzívnou jazykovou prípravou v 1. ročníku a pokračuje vyučovaním odborných predmetov (matematika, biológia, dejepis....) v cudzom jazyku vždy podľa kapacít školy. Každá škola má konkrétny počet predmetov a konkrétne predmety v cudzom jazyku výdy vypísané na stránke a v štúdijnom programe. Prihlášky si môžu podať žiaci 8. a 9. ročníka ZŠ. Štúdium vedie k dosiahnutiu vysokej jazykovej úrovne (C1), čo uľahčuje prijatie na vysoké školy v zahraničí i doma. Maturitné skúšky s výnimkou niektorých predmetov prebiehajú v cudzom jazyku, ktorý sa študenti učia. Maturita zo slovenčiny prebieha už v predposlednom, 4. ročníku a z ostatných predmetov sa maturuje až v 5. ročníku. Prijímacie skúšky sa veľmi často píšu zo všeobecných študijných predpoklady a všeobecných jazykových schopností, prípadne ich kombinácie so slovenčinou alebo matematikou.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pre koho je vhodné štúdium na bilingválnom gymnáziu? Aké sú rozdiely oproti klasickému, štvorročnému gymnáziu? | url = https://cielene.sk/bilingvalne-gymnazium-vs-klasicke-gymnazium/ | dátum vydania = 2022-10-05 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Cielene}}</ref> Bilingválne gymnázium sa v 1. ročníku zameriava primárne na výučbu cudzieho jazyka. Cudzí jazyk je vyučovaný v rozmedzí od 10 do 20 hodín do týždňa, vždy závisí od školy. Okrem cudzieho jazyka sa v 1. ročníku vyučujú väčšinou matematika, slovenský jazyk a literatúry, informatika...po slovensky. Po absolvovaní 1. ročníka sa k výučbe začínajú pripájať ďalšie predmety (dejepis, biológia, chémia, geografia…) v cudzom jazyku. Bilingválne gymnáziá často poskytujú svojim študentom možnosť absolvovať prípravu na jazykový certifikát na úrovni C1, ktorá je v prípade štvorročných gymnázií nad rámec výučby, bežne neposkytovaná školou a je spoplatnená. Na bilingválnych gymnáziách sa pohybujú zahraniční lektori, ktorí obzvláštňujú vyučovací proces a ich prítomnosť dáva študentom a študentkám možnosť zoznámiť sa s rôznymi prízvukmi, nárečiami a kultúrami, a tým zvyšujú úroveň kvality výučby.<ref name=":0" /> == Bilingválne gymnázia a iné stredné školy s bilingválnym programom na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hodnotenie výsledkov žiakov škôl | url = https://skoly.ineko.sk/skoly | vydavateľ = skoly.ineko.sk | dátum prístupu = 2026-03-22}}</ref> == === Slovensko-anglické bilingválne štúdium === ==== Bratislavský kraj ==== ===== Bratislava ===== * [[Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)|Gymnázium, Grösslingová 18]], Bratislava - Staré Mesto * [[Gymnázium Jura Hronca]], Novohradská 3, Bratislava - Ružinov * [[Spojená škola (Bratislava, Metodova 2)|Gymnázium, Metodova 2]], Bratislava - Ružinov * [[Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa]], Haanova 28, Bratislava - Petržalka * [[Spojená škola (Bratislava, Tilgnerova 14)|Gymnázium, Tilgnerova 14]], Bratislava - Karlova Ves * [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)|Gymnázium, Bilíkova 24]], Bratislava - Dúbravka * [[Gymnázium Jána Papánka]], Vazovova 6, Bratislava - Staré Mesto * [[Gymnázium (Bratislava, Pankúchova 6)|Gymnázium, Pankúchova 6]], Bratislava - Petržalka * [[Súkromné gymnázium (Bratislava - Česká 10)|Súkromné gymnázium, Česká 10]], Bratislava - Nové Mesto * [[Evanjelické lýceum (Bratislava, Vranovská 2)|Evanjelické lýceum, Vranovská 2]], Bratislava - Petržalka * [[Gymnázium, Hubeného 23]], Bratislava - Rača * [[Súkromné gymnázium Galileo School|Súkromné gymnázium GALILEO SHOOL]], Dudvážska 6, Bratislava - Podunajské Biskupice * [[Stredná priemyselná škola strojnícka Fajnorovo nábrežie 5|Stredná priemyselná škola strojnícka (Technické lýceum), Fajnorovo nábrežie 5]], Bratislava - Staré Mesto * [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Karola Adlera 5)|Stredná priemyselná škola elektrotechnická Karola Adlera 5]] (Technické lýceum), Bratislava - Dúbravka * [[Stredná odborná škola chemická]] (Technické lýceum), Vlčie hrdlo 50, Bratislava - Ružinov * [[Súkromná SOŠ automobilová Duálna akadémia]] (Technické lýceum), Jána Jonáša 5, Bratislava - Devínska Nová Ves * [[Obchodná akadémia, Dudova 4|Obchodná akadémia, Dudova 4,]] Bratislava - Petržalka ===== Malacky ===== * Gymnázium, 1. mája 8, Malacky ===== Pezinok ===== * Gymnázium, Senecká 2, Pezinok ==== Trnavský kraj ==== ===== Trnava ===== * [[Gymnázium Jána Hollého]], Na hlinách 30, Trnava * Obchodná akadémia, Kukučínova 2, Trnavaä * Súkromné bilingválne gymnázium BESST, Limbová 6051/3, Trnava ===== Piešťany ===== * [[Gymnázium Pierra de Coubertina]], Nám. SNP 9, Piešťany ===== Senica ===== * Obchodná akadémia, Dlhá 10, Senica ===== Hlohovec ===== * [[Gymnázium Ivana Kupca]], Komenského 13, Hlohovec ===== Vrbové ===== * [[Gymnázium Jána Baltazára Magina]], Beňovského 100, Vrbové ===== Galanta ===== * Súkromné bilingválne gymnázium, Hodská 10, Galanta ==== Nitriansky kraj ==== ===== Nitra ===== * [[Gymnázium (Nitra, Golianova 68)|Gymnázium, Golianova 68]], Nitra ===== Štúrovo ===== * Súkromná spojená škola, Svätého Štefana 36, Štúrovo ===== Šurany ===== * Obchodná akadémia, Nám. hrdinov 7, Šurany ===== Zlaté Moravce ===== * Obchodná akadémia, Bernolákova 26, Zlaté Moravce ==== Trenčiansky kraj ==== ===== Trenčín ===== * Obchodná akadémia Milana Hodžu, Martina Rázusa 1, Trenčín * Súkromné gymnázium FUTURUM, Školská 66, Trenčín ===== Myjava ===== * [[Gymnázium (Myjava, Jablonská 5)|Gymnázium, Jablonská 5,]] Myjava ===== Dubnica nad Váhom ===== * Gymnázium, Školská 2, Dubnica nad Váhom ===== Bánovce nad Bebravou ===== * Gymnázium Janka Jesenského, Radlinského 2, Bánovce nad Bebravou ===== Považská Bystrica ===== * [[Gymnázium Dominika Tatarku (Považská Bystrica)|Gymnázium Dominika Tatarku]], Školská 8, Považská Bystrica ===== Handlová ===== * Stredná odborná škola, Lipová 8, Handlová ==== Žilinský kraj ==== ===== Žilina ===== * [[Obchodná akadémia (Žilina, Veľká okružná 32)|Obchodná akadémia, Veľká okružná 32,]] Žilina * Súkromné gymnázium, Oravská cesta 11, Žilina ==== Sučany ==== * [[Bilingválne gymnázium Milana Hodžu]], Komenského 215, Sučany ===== Liptovský Mikuláš ===== * Evanjelická spojená škola - Evanjelické gymnázium Juraja Tranovského, Komenského 10, Liptovský Mikuláš ===== Martin ===== * [[Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha|Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha]], Malá hora 3, Martin * [[Obchodná akadémia (Martin, Bernolákova 2)|Obchodná akadémia, Bernolákova 2]], Martin * Evanjelická spojená škola - Gymnázium, M. R. Štefánika 19, Martin ===== Dolný Kubín ===== * [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava (Dolný Kubín)|Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava,]] Hviezdoslavovo nám. 18, Dolný Kubín ===== Čadca ===== * [[Obchodná akadémia Dušana Metoda Janotu]], Ul. 17. novembra 2701, Čadca * Gymnázium Jozefa Miloslava Hurbana, 17. novembra 1296, Čadca ===== Námestovo ===== * Súkromná Spojená škola EDUCO, Slanická osada 2178, Námestovo ==== Banskobystrický kraj ==== ===== Banská Bystrica ===== * [[Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici|Evanjelické gymnázium]], Skuteckého 5, Banská Bystrica * [[Gymnázium Andreja Sládkoviča (Banská Bystrica, J.A. Komenského 18)|Gymnázium Andreja Sládkoviča]], J.A Komenského 18, Banská Bystrica * Súkromné gymnázium Banskobystrické, Ružová ulica 15/A, Banská Bystrica ===== Banská Štiavnica ===== * [[Gymnázium Andreja Kmeťa, Banská Štiavnica|Gymnázium Andreja Kmeťa]], Kolpašská 1738/9, Banská Štiavnica ===== Tisovec ===== * Evanjelické gymnázium, Jesenského 836, Tisovec ==== Prešovský kraj ==== ===== Prešov ===== * [[Gymnázium sv. Moniky]], Tarasa Ševčenka 1, Prešov * [[Gymnázium (Prešov, Konštantínova 2)|Gymnázium, Konštantínova 2, Prešov]] ===== Poprad ===== * Gymnázium Kukučínova 1, Poprad ===== Bardejov ===== * [[Gymnázium Leonarda Stöckela]], Jiráskova 12, Bardejov ===== Stará Ľubovňa ===== * Spojená škola - Stredná odborná škola, Jarmočná 108, Stará Ľubovňa * Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša, Štúrova 3, Stará Ľubovňa ===== Humenné ===== * Gymnázium sv. Jána Zlatoústeho, Lesná 28, Humenné ==== Košický kraj ==== ===== Košice ===== * [[Evanjelické gymnázium Jana Amosa Komenského|Evanjelické gymnázium Jána Ámosa Komenského]], Škultétyho 10, Košice - Staré Mesto * [[Gymnázium (Košice, Šrobárova 1)|Gymnázium Šrobárova 1]], Košice - Staré Mesto * [[Gymnázium (Košice, Park mládeže 5)|Gymnázium, Park mládeže 5]], Košice - Sever * Gymnázium sv. Edity Steinovej, Charkovská 1, Košice - Dargovských Hrdinov * Súkromné gymnázium, Katkin park 2, Košice - Západ * Obchodná akadémia, Watsonova 61, Košice - Sever * [[Gymnázium (Košice, Opatovská cesta 7)|Gymnázium Opatovská 7]], Košice - Vyšné Opátske * Gymnázium Trebišovská 12, Košice - Západ * Súkromná stredná odborná škola ekonomicko-technická, Postupimská 37, Košice - Dargovských Hrdinov ===== Rožňava ===== * [[Obchodná akadémia (Rožňava, Akademika Hronca 8)|Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8]], Rožňava * [[Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika - Pavol Jozef Šafárik Gimnázium|Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika - Pavol Jozef Šafárik Gimnázium, Ul. akademika Hronca 1,]] Rožňava ===== Spišská Nová Ves ===== * [[Gymnázium, Spišská Nová Ves, Javorová 16|Gymnázium Javorová 16,]] Spišská Nová Ves * Stredná odborná škola ekonomická, Stojan 1, Spišská Nová Ves ===== Michalovce ===== * [[Gymnázium, Ľ. Štúra 26, Michalovce|Gymnázium, Ľ. Štúra 26]], Michalovce === Slovensko-nemecké bilingválne štúdium === ==== Bratislavský kraj ==== ===== Bratislava ===== * [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)|Gymnázium, Bilíkova 24]], Bratislava - Dúbravka * [[Gymnázium Svätej Rodiny|Gymnázium]] [[Gymnázium Svätej Rodiny|Svätej Rodiny]], Gercenova 10, Bratislava - Petržalka * [[Obchodná akadémia Imricha Karvaša]], Hrobákova 11, Bratislava - Petržalka ==== Trnavský kraj ==== ===== Trnava ===== * Obchodná akadémia, Kukučínova 2, Trnava ? ==== Nitriansky kraj ==== ===== Nitra ===== * [[Spojená katolícka škola (Nitra, Farská 19)|Spojená katolícka škola - Gymnázium sv. Cyrila a Metoda]]. Farská 19, Nitra ==== Trenčiansky kraj ==== ===== Nové Mesto nad Váhom ===== * Gymnázium M. R. Štefánika, Športová 41, Nové Mesto nad Váhom ==== Banskobystrický kraj ==== ===== Banská Bystrica ===== * [[Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici|Evanjelické gymnázium, Skuteckého 5]], Banská Bystrica * Súkromné gymnázium Banskobystrické, Ružová ulica 15/A, Banská Bystrica ==== Prešovský kraj ==== ===== Poprad ===== * [[Gymnázium Dominika Tatarku (Považská Bystrica)|Spojená škola - Gymnázium Dominika Tatarku 7]], Poprad ==== Košický kraj ==== ===== Košice ===== * [[Gymnázium (Košice, Opatovská cesta 7)|Gymnázium, Opatovská 7]], Košice - Vyšné Opátske === Slovensko-španielske bilingválne štúdium === ==== Bratislavský kraj ==== ===== Bratislava ===== * [[Gymnázium Federica Garcíu Lorcu]], Hronská 3, Bratislava - Podunajské Biskupice ==== Nitriansky kraj ==== ===== Nitra ===== * Gymnázium, Párovská 1, Nitra ==== Trenčiansky kraj ==== ===== Nové Mesto nad Váhom ===== * Bilingválne slovensko - španielske gymnázium, Štúrova ulica 2590/31A, Nové Mesto nad Váhom ==== Žilinský kraj ==== ===== Žilina ===== * Bilingválne gymnázium, Tomáša Ružičku 3, Žilina ===== Trstená ===== * Gymnázium Martina Hattalu, Železničiarov 278, Trstená ==== Banskobystrický kraj ==== ===== Banská Bystrica ===== [[Gymnázium Mikuláša Kováča]], Mládežnícka 51, Banská Bystrica ==== Košický kraj ==== ===== Košice ===== * [[Gymnázium (Košice, Park mládeže 5)|Gymnázium, Park mládeže 5]], Košice - Sever === Slovensko-francúzske bilingválne štúdium === ==== Bratislavský kraj ==== ===== Bratislava ===== * [[Spojená škola (Bratislava, Metodova 2)|Gymnázium, Metodova 2]], Bratislava - Ružinov ==== Nitriansky kraj ==== ===== Nitra ===== * Spojená škola, Slančíkovej 2, Nitra * Spojená škola - Gymnázium, Slančíkovej 2, Nitra ==== Trenčiansky kraj ==== ===== Trenčín ===== * [[Gymnázium Ľudovíta Štúra Trenčín|Gymnázium Ľudovíta Štúra]], 1. mája 2, Trenčín ==== Žilinský kraj ==== ===== Žilina ===== * Bilingválne gymnázium, Tomáša Ružičku 3, Žilina ==== Banskobystrický kraj ==== ===== Banská Bystrica ===== * [[Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského]], J.G.Tajovského 25, Banská Bystrica ==== Košický kraj ==== ===== Košice ===== * [[Gymnázium Milana Rastislava Štefánika]], Nám. L. Novomeského 4, Košice - Staré Mesto === Slovensko-talianske bilingválne štúdium === ==== Bratislavský kraj ==== ===== Bratislava ===== * [[Gymnázium (Bratislava, Ladislava Sáru 1)|Gymnázium Ladislava Sáru 1]], Bratislava - Karlova Ves === Slovensko-ruské bilingválne štúdium === ==== Bratislavský kraj ==== ===== Bratislava ===== * [[Gymnázium Ivana Horvátha]], Ivana Horvátha 14, Bratislava - Ružinov * [[Gymnázium Alberta Einsteina]], Einsteinova 35, Bratislava - Petržalka ==== Trnavský kraj ==== ===== Vrbové ===== * [[Gymnázium Jána Baltazára Magina]], Beňovského 100, Vrbové ==== Nitriansky kraj ==== ===== Vráble ===== * Gymnázium, Školská 26, Vráble ==== Banskobystrický kraj ==== ===== Banská Bystrica ===== * Súkromné gymnázium Banskobystrické, Ružová ulica 15/A, Banská Bystrica ==== Košický kraj ==== ===== Košice ===== * [[Gymnázium Milana Rastislava Štefánika]], Nám. L. Novomeského 4, Košice - Staré Mesto == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Bilingválne gymnáziá| ]] i0oupob0dksh6xzk3gwx4rtbjnpptpj 8199807 8199679 2026-04-17T16:51:13Z ~2026-20335-96 290941 8199807 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bilíkova 24 01.jpg|náhľad|[[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)|Gymnázium Bilíkova]] v [[Bratislava|Bratislave]] - ponúka slovensko-anglické a slovensko-nemecké bilingválne štúdium]] '''Bilingválne gymnázium''' je druh [[Gymnázium|gymnázia]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Je to 5-ročné štúdium [[Stredná škola|strednej školy]], ktoré poskytuje vzdelávanie v [[Slovenčina|slovenskom]] a zároveň v cudzom jazyku (najčastejšie [[Angličtina|anglickom]], [[Nemčina|nemeckom]], [[Španielčina|španielskom]], [[Francúzština|francúzskom]], [[Taliančina|talianskom]], [[Ruština|ruskom]]...). Štúdium zvyčajne trvá 5 rokov, začína intenzívnou jazykovou prípravou v 1. ročníku a pokračuje vyučovaním odborných predmetov (matematika, biológia, dejepis....) v cudzom jazyku vždy podľa kapacít školy. Každá škola má konkrétny počet predmetov a konkrétne predmety v cudzom jazyku vždy vypísané na stránke a v štúdijnom programe. Prihlášky si môžu podať žiaci 8. a 9. ročníka ZŠ. Štúdium vedie k dosiahnutiu vysokej jazykovej úrovne (C1), čo uľahčuje prijatie na vysoké školy v zahraničí i doma. Maturitné skúšky s výnimkou niektorých predmetov prebiehajú v cudzom jazyku, ktorý sa študenti učia. Maturita zo slovenčiny prebieha už v predposlednom, 4. ročníku a z ostatných predmetov sa maturuje až v 5. ročníku. Prijímacie skúšky sa veľmi často píšu zo všeobecných študijných predpoklady a všeobecných jazykových schopností, prípadne ich kombinácie so slovenčinou alebo matematikou.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pre koho je vhodné štúdium na bilingválnom gymnáziu? Aké sú rozdiely oproti klasickému, štvorročnému gymnáziu? | url = https://cielene.sk/bilingvalne-gymnazium-vs-klasicke-gymnazium/ | dátum vydania = 2022-10-05 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = sk-SK | priezvisko = }}</ref> Bilingválne gymnázium sa v 1. ročníku zameriava primárne na výučbu cudzieho jazyka. Cudzí jazyk je vyučovaný v rozmedzí od 10 do 20 hodín do týždňa, vždy závisí od školy. Okrem cudzieho jazyka sa v 1. ročníku vyučujú väčšinou matematika, slovenský jazyk a literatúry, informatika...po slovensky. Po absolvovaní 1. ročníka sa k výučbe začínajú pripájať ďalšie predmety (dejepis, biológia, chémia, geografia…) v cudzom jazyku. Bilingválne gymnáziá často poskytujú svojim študentom možnosť absolvovať prípravu na jazykový certifikát na úrovni C1, ktorá je v prípade štvorročných gymnázií nad rámec výučby, bežne neposkytovaná školou a je spoplatnená. Na bilingválnych gymnáziách sa pohybujú zahraniční lektori, ktorí obzvláštňujú vyučovací proces a ich prítomnosť dáva študentom a študentkám možnosť zoznámiť sa s rôznymi prízvukmi, nárečiami a kultúrami, a tým zvyšujú úroveň kvality výučby.<ref name=":0" /> == Bilingválne gymnázia a iné stredné školy s bilingválnym programom na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hodnotenie výsledkov žiakov škôl | url = https://skoly.ineko.sk/skoly | vydavateľ = skoly.ineko.sk | dátum prístupu = 2026-03-22}}</ref> == === Slovensko-anglické bilingválne štúdium === ==== Bratislavský kraj ==== ===== Bratislava ===== * [[Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)|Gymnázium, Grösslingová 18]], Bratislava - Staré Mesto * [[Gymnázium Jura Hronca]], Novohradská 3, Bratislava - Ružinov * [[Spojená škola (Bratislava, Metodova 2)|Gymnázium, Metodova 2]], Bratislava - Ružinov * [[Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa]], Haanova 28, Bratislava - Petržalka * [[Spojená škola (Bratislava, Tilgnerova 14)|Gymnázium, Tilgnerova 14]], Bratislava - Karlova Ves * [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)|Gymnázium, Bilíkova 24]], Bratislava - Dúbravka * [[Gymnázium Jána Papánka]], Vazovova 6, Bratislava - Staré Mesto * [[Gymnázium (Bratislava, Pankúchova 6)|Gymnázium, Pankúchova 6]], Bratislava - Petržalka * [[Súkromné gymnázium (Bratislava - Česká 10)|Súkromné gymnázium, Česká 10]], Bratislava - Nové Mesto * [[Evanjelické lýceum (Bratislava, Vranovská 2)|Evanjelické lýceum, Vranovská 2]], Bratislava - Petržalka * [[Gymnázium, Hubeného 23]], Bratislava - Rača * [[Súkromné gymnázium Galileo School|Súkromné gymnázium GALILEO SHOOL]], Dudvážska 6, Bratislava - Podunajské Biskupice * [[Stredná priemyselná škola strojnícka Fajnorovo nábrežie 5|Stredná priemyselná škola strojnícka (Technické lýceum), Fajnorovo nábrežie 5]], Bratislava - Staré Mesto * [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Karola Adlera 5)|Stredná priemyselná škola elektrotechnická Karola Adlera 5]] (Technické lýceum), Bratislava - Dúbravka * [[Stredná odborná škola chemická]] (Technické lýceum), Vlčie hrdlo 50, Bratislava - Ružinov * [[Súkromná SOŠ automobilová Duálna akadémia]] (Technické lýceum), Jána Jonáša 5, Bratislava - Devínska Nová Ves * [[Obchodná akadémia, Dudova 4|Obchodná akadémia, Dudova 4,]] Bratislava - Petržalka ===== Malacky ===== * Gymnázium, 1. mája 8, Malacky ===== Pezinok ===== * Gymnázium, Senecká 2, Pezinok ==== Trnavský kraj ==== ===== Trnava ===== * [[Gymnázium Jána Hollého]], Na hlinách 30, Trnava * Obchodná akadémia, Kukučínova 2, Trnavaä * Súkromné bilingválne gymnázium BESST, Limbová 6051/3, Trnava ===== Piešťany ===== * [[Gymnázium Pierra de Coubertina]], Nám. SNP 9, Piešťany ===== Senica ===== * Obchodná akadémia, Dlhá 10, Senica ===== Hlohovec ===== * [[Gymnázium Ivana Kupca]], Komenského 13, Hlohovec ===== Vrbové ===== * [[Gymnázium Jána Baltazára Magina]], Beňovského 100, Vrbové ===== Galanta ===== * Súkromné bilingválne gymnázium, Hodská 10, Galanta ==== Nitriansky kraj ==== ===== Nitra ===== * [[Gymnázium (Nitra, Golianova 68)|Gymnázium, Golianova 68]], Nitra ===== Štúrovo ===== * Súkromná spojená škola, Svätého Štefana 36, Štúrovo ===== Šurany ===== * Obchodná akadémia, Nám. hrdinov 7, Šurany ===== Zlaté Moravce ===== * Obchodná akadémia, Bernolákova 26, Zlaté Moravce ==== Trenčiansky kraj ==== ===== Trenčín ===== * Obchodná akadémia Milana Hodžu, Martina Rázusa 1, Trenčín * Súkromné gymnázium FUTURUM, Školská 66, Trenčín ===== Myjava ===== * [[Gymnázium (Myjava, Jablonská 5)|Gymnázium, Jablonská 5,]] Myjava ===== Dubnica nad Váhom ===== * Gymnázium, Školská 2, Dubnica nad Váhom ===== Bánovce nad Bebravou ===== * Gymnázium Janka Jesenského, Radlinského 2, Bánovce nad Bebravou ===== Považská Bystrica ===== * [[Gymnázium Dominika Tatarku (Považská Bystrica)|Gymnázium Dominika Tatarku]], Školská 8, Považská Bystrica ===== Handlová ===== * Stredná odborná škola, Lipová 8, Handlová ==== Žilinský kraj ==== ===== Žilina ===== * [[Obchodná akadémia (Žilina, Veľká okružná 32)|Obchodná akadémia, Veľká okružná 32,]] Žilina * Súkromné gymnázium, Oravská cesta 11, Žilina ==== Sučany ==== * [[Bilingválne gymnázium Milana Hodžu]], Komenského 215, Sučany ===== Liptovský Mikuláš ===== * Evanjelická spojená škola - Evanjelické gymnázium Juraja Tranovského, Komenského 10, Liptovský Mikuláš ===== Martin ===== * [[Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha|Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha]], Malá hora 3, Martin * [[Obchodná akadémia (Martin, Bernolákova 2)|Obchodná akadémia, Bernolákova 2]], Martin * Evanjelická spojená škola - Gymnázium, M. R. Štefánika 19, Martin ===== Dolný Kubín ===== * [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava (Dolný Kubín)|Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava,]] Hviezdoslavovo nám. 18, Dolný Kubín ===== Čadca ===== * [[Obchodná akadémia Dušana Metoda Janotu]], Ul. 17. novembra 2701, Čadca * Gymnázium Jozefa Miloslava Hurbana, 17. novembra 1296, Čadca ===== Námestovo ===== * Súkromná Spojená škola EDUCO, Slanická osada 2178, Námestovo ==== Banskobystrický kraj ==== ===== Banská Bystrica ===== * [[Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici|Evanjelické gymnázium]], Skuteckého 5, Banská Bystrica * [[Gymnázium Andreja Sládkoviča (Banská Bystrica, J.A. Komenského 18)|Gymnázium Andreja Sládkoviča]], J.A Komenského 18, Banská Bystrica * Súkromné gymnázium Banskobystrické, Ružová ulica 15/A, Banská Bystrica ===== Banská Štiavnica ===== * [[Gymnázium Andreja Kmeťa, Banská Štiavnica|Gymnázium Andreja Kmeťa]], Kolpašská 1738/9, Banská Štiavnica ===== Tisovec ===== * Evanjelické gymnázium, Jesenského 836, Tisovec ==== Prešovský kraj ==== ===== Prešov ===== * [[Gymnázium sv. Moniky]], Tarasa Ševčenka 1, Prešov * [[Gymnázium (Prešov, Konštantínova 2)|Gymnázium, Konštantínova 2, Prešov]] ===== Poprad ===== * Gymnázium Kukučínova 1, Poprad ===== Bardejov ===== * [[Gymnázium Leonarda Stöckela]], Jiráskova 12, Bardejov ===== Stará Ľubovňa ===== * Spojená škola - Stredná odborná škola, Jarmočná 108, Stará Ľubovňa * Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša, Štúrova 3, Stará Ľubovňa ===== Humenné ===== * Gymnázium sv. Jána Zlatoústeho, Lesná 28, Humenné ==== Košický kraj ==== ===== Košice ===== * [[Evanjelické gymnázium Jana Amosa Komenského|Evanjelické gymnázium Jána Ámosa Komenského]], Škultétyho 10, Košice - Staré Mesto * [[Gymnázium (Košice, Šrobárova 1)|Gymnázium Šrobárova 1]], Košice - Staré Mesto * [[Gymnázium (Košice, Park mládeže 5)|Gymnázium, Park mládeže 5]], Košice - Sever * Gymnázium sv. Edity Steinovej, Charkovská 1, Košice - Dargovských Hrdinov * Súkromné gymnázium, Katkin park 2, Košice - Západ * Obchodná akadémia, Watsonova 61, Košice - Sever * [[Gymnázium (Košice, Opatovská cesta 7)|Gymnázium Opatovská 7]], Košice - Vyšné Opátske * Gymnázium Trebišovská 12, Košice - Západ * Súkromná stredná odborná škola ekonomicko-technická, Postupimská 37, Košice - Dargovských Hrdinov ===== Rožňava ===== * [[Obchodná akadémia (Rožňava, Akademika Hronca 8)|Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8]], Rožňava * [[Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika - Pavol Jozef Šafárik Gimnázium|Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika - Pavol Jozef Šafárik Gimnázium, Ul. akademika Hronca 1,]] Rožňava ===== Spišská Nová Ves ===== * [[Gymnázium, Spišská Nová Ves, Javorová 16|Gymnázium Javorová 16,]] Spišská Nová Ves * Stredná odborná škola ekonomická, Stojan 1, Spišská Nová Ves ===== Michalovce ===== * [[Gymnázium, Ľ. Štúra 26, Michalovce|Gymnázium, Ľ. Štúra 26]], Michalovce === Slovensko-nemecké bilingválne štúdium === ==== Bratislavský kraj ==== ===== Bratislava ===== * [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)|Gymnázium, Bilíkova 24]], Bratislava - Dúbravka * [[Gymnázium Svätej Rodiny|Gymnázium]] [[Gymnázium Svätej Rodiny|Svätej Rodiny]], Gercenova 10, Bratislava - Petržalka * [[Obchodná akadémia Imricha Karvaša]], Hrobákova 11, Bratislava - Petržalka ==== Trnavský kraj ==== ===== Trnava ===== * Obchodná akadémia, Kukučínova 2, Trnava ? ==== Nitriansky kraj ==== ===== Nitra ===== * [[Spojená katolícka škola (Nitra, Farská 19)|Spojená katolícka škola - Gymnázium sv. Cyrila a Metoda]]. Farská 19, Nitra ==== Trenčiansky kraj ==== ===== Nové Mesto nad Váhom ===== * Gymnázium M. R. Štefánika, Športová 41, Nové Mesto nad Váhom ==== Banskobystrický kraj ==== ===== Banská Bystrica ===== * [[Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici|Evanjelické gymnázium, Skuteckého 5]], Banská Bystrica * Súkromné gymnázium Banskobystrické, Ružová ulica 15/A, Banská Bystrica ==== Prešovský kraj ==== ===== Poprad ===== * [[Gymnázium Dominika Tatarku (Považská Bystrica)|Spojená škola - Gymnázium Dominika Tatarku 7]], Poprad ==== Košický kraj ==== ===== Košice ===== * [[Gymnázium (Košice, Opatovská cesta 7)|Gymnázium, Opatovská 7]], Košice - Vyšné Opátske === Slovensko-španielske bilingválne štúdium === ==== Bratislavský kraj ==== ===== Bratislava ===== * [[Gymnázium Federica Garcíu Lorcu]], Hronská 3, Bratislava - Podunajské Biskupice ==== Nitriansky kraj ==== ===== Nitra ===== * Gymnázium, Párovská 1, Nitra ==== Trenčiansky kraj ==== ===== Nové Mesto nad Váhom ===== * Bilingválne slovensko - španielske gymnázium, Štúrova ulica 2590/31A, Nové Mesto nad Váhom ==== Žilinský kraj ==== ===== Žilina ===== * Bilingválne gymnázium, Tomáša Ružičku 3, Žilina ===== Trstená ===== * Gymnázium Martina Hattalu, Železničiarov 278, Trstená ==== Banskobystrický kraj ==== ===== Banská Bystrica ===== [[Gymnázium Mikuláša Kováča]], Mládežnícka 51, Banská Bystrica ==== Košický kraj ==== ===== Košice ===== * [[Gymnázium (Košice, Park mládeže 5)|Gymnázium, Park mládeže 5]], Košice - Sever === Slovensko-francúzske bilingválne štúdium === ==== Bratislavský kraj ==== ===== Bratislava ===== * [[Spojená škola (Bratislava, Metodova 2)|Gymnázium, Metodova 2]], Bratislava - Ružinov ==== Nitriansky kraj ==== ===== Nitra ===== * Spojená škola, Slančíkovej 2, Nitra * Spojená škola - Gymnázium, Slančíkovej 2, Nitra ==== Trenčiansky kraj ==== ===== Trenčín ===== * [[Gymnázium Ľudovíta Štúra Trenčín|Gymnázium Ľudovíta Štúra]], 1. mája 2, Trenčín ==== Žilinský kraj ==== ===== Žilina ===== * Bilingválne gymnázium, Tomáša Ružičku 3, Žilina ==== Banskobystrický kraj ==== ===== Banská Bystrica ===== * [[Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského]], J.G.Tajovského 25, Banská Bystrica ==== Košický kraj ==== ===== Košice ===== * [[Gymnázium Milana Rastislava Štefánika]], Nám. L. Novomeského 4, Košice - Staré Mesto === Slovensko-talianske bilingválne štúdium === ==== Bratislavský kraj ==== ===== Bratislava ===== * [[Gymnázium (Bratislava, Ladislava Sáru 1)|Gymnázium Ladislava Sáru 1]], Bratislava - Karlova Ves === Slovensko-ruské bilingválne štúdium === ==== Bratislavský kraj ==== ===== Bratislava ===== * [[Gymnázium Ivana Horvátha]], Ivana Horvátha 14, Bratislava - Ružinov * [[Gymnázium Alberta Einsteina]], Einsteinova 35, Bratislava - Petržalka ==== Trnavský kraj ==== ===== Vrbové ===== * [[Gymnázium Jána Baltazára Magina]], Beňovského 100, Vrbové ==== Nitriansky kraj ==== ===== Vráble ===== * Gymnázium, Školská 26, Vráble ==== Banskobystrický kraj ==== ===== Banská Bystrica ===== * Súkromné gymnázium Banskobystrické, Ružová ulica 15/A, Banská Bystrica ==== Košický kraj ==== ===== Košice ===== * [[Gymnázium Milana Rastislava Štefánika]], Nám. L. Novomeského 4, Košice - Staré Mesto == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Bilingválne gymnáziá| ]] mepj7tk5l8wrd4hwl7lcgzzrvag8wkv 0 747198 8199503 8197734 2026-04-17T12:05:46Z Muaza Husni 261783 /* Výsledky */ gallery 8199503 wikitext text/x-wiki {{Infobox Voľby|obrázok=2026 Hungarian parliamentary election.svg|obrázok_popis=Výsledky volieb podľa volebných obvodov|štát={{HUN}} [[Maďarsko]]|druh=parlamentné voľby|orgán=[[Maďarský parlament]]<br>(199 poslancov)|dátum=[[12. apríl]] [[2026]]|účasť={{rast}}79,55%|predchádzajúce=[[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2022|2022]]|aktuálne=2026|výsledok_funkcia=Predseda vlády|výsledok_pred=[[Viktor Orbán]]|výsledok2_funkcia=Vláda|výsledok2_pred=[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-[[Kresťanskodemokratická ľudová strana (Maďarsko)|KDNP]]|nasledujúce=2030|výsledky={{Infobox Voľby/Výsledky parlamentných volieb | počet_úspešných_strán = 3 | obrázok = 2026 Hungary National Assembly.svg | strana1_názov = [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] | strana1_farba = #88e8ff | strana1_percentá = 52.44 | strana1_počet_poslancov = 136 | strana2_názov = [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] | strana2_farba = #ff6a00 | strana2_percentá = 39.15 | strana2_počet_poslancov = 56 | strana3_názov = [[Hnutie Naša vlasť]] | strana3_farba = #688d1b | strana3_percentá = 5.77 | strana3_počet_poslancov = 6 | ostatní_percentá = 2.64 }}}} [[12. apríl|12. apríla]] [[2026]] sa v [[Maďarsko|Maďarsku]] uskutočnili parlamentné voľby, v ktorých si voliči zvolili všetkých 199 poslancov [[Maďarský parlament|maďarského parlamentu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary sets April 12 election date as Orbán faces tough challenge | url = https://apnews.com/article/hungary-election-scheduled-orban-challenge-magyar-71b54205f00252ca7c466eb5407a2aa1 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-03-03 | jazyk = en | meno = Justin | priezvisko = Spike}}</ref> Predseda vlády [[Viktor Orbán]] ([[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]), ktorý bol vo funkcii od roku [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2010|2010]], sa uchádzal o znovuzvolenie na piate funkčné obdobie. Voľby vyhrala opozičná strana [[Strana rešpektu a slobody|Tisza]] bývalého člena Fideszu a europoslanca [[Péter Magyar|Pétera Magyara]], čím ukončila 16 rokov vlády Viktora Orbána. Ide o desiate parlamentné voľby od ich obnovenia v roku [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 1990|1990]]. Portál Politico ich opísal ako najdôležitejšie voľby v Európskej únii v roku 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: 5 key questions about the EU’s most important election of 2026 | url = https://www.politico.eu/article/hungary-viktor-orban-fidesz-peter-magyar-tisza-5-key-questions-election-2026/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-01-15 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en-GB}}</ref> Podľa predbežných výsledkov získala Tisza 136 mandátov, čo je dostatočný počet na dvojtretinovú ústavnú väčšinu. Orbán uznal svoju prehru a zablahoželal Magyarovi.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary Election Results: Viktor Orban Concedes Defeat and Congratulates Peter Magyar|url=https://www.nytimes.com/2026/04/12/world/europe/hungary-election-orban-magyar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-12|dátum prístupu=2026-04-12|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Higgins|meno2=Lili|priezvisko2=Rutai}}</ref> Po voľbách Magyarovi zablahoželalo aj viacero zahraničných predstaviteľov za to, čo mnohí opísali ako „historický výsledok“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary election results live: Orbán concedes to Magyar's Tisza after projections show opposition winning two-thirds majority | url = https://www.reuters.com/world/hungary-election-2026-live-viktor-orbans-fidesz-faces-challenge-opposition-peter-2026-04-12/ | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 | vydavateľ = [[Reuters]] | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungarian Prime Minister Viktor Orbán concedes defeat after “painful” election result | url = https://www.ms.now/news/hungarian-prime-minister-viktor-orban-concedes-defeat-after-painful-election-result | dátum vydania = 2026-04-12 | dátum prístupu = 2026-04-12 | jazyk = en-US | meno = Mary Ann | priezvisko = Akers}}</ref> == Pozadie == === Voľby v roku 2022 === {{Hlavný článok|Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2022}} 3. apríla 2022 získala vo voľbách vládna koalícia [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-[[Kresťanskodemokratická ľudová strana (Maďarsko)|KDNP]] s 54,13% najvyšší podiel hlasov hocijakej strany alebo koalície od roku 1990 a po štvrtýkrát získala dve tretiny mandátov v parlamente. Opozičná koalícia [[Spoločne pre Maďarsko]] utrpela drvivú porážku a bola krátko po voľbách rozpustená; jej zvolení poslanci sedeli v parlamente v rozdielnych politických skupinách. Z iných menších strán prekročilo volebné kvórum len [[Hnutie Naša vlasť]]; satirická [[Strana maďarského dvojchvostého psa]] sa do parlamentu nedostala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemzeti Választási Iroda - Országgyűlési Választás 2022. | url = https://vtr.valasztas.hu/ogy2022 | vydavateľ = vtr.valasztas.hu | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> Po voľbách sa okrem Fideszu iba [[Demokratická koalícia (Maďarsko)|Demokratickej koalícii]] darilo udržiavať si v prieskumoch dvojciferné čísla, stále však zaostávala ďaleko za vládnucimi stranami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Árnyékkormányt alakít Dobrev Klára | url = https://telex.hu/belfold/2022/09/16/gyurcsany-ferenc-dk-rendkivuli-sajtotajekoztato-felkeszultunk | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2022-09-16 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Molnár Csaba: Egy dolgot nem próbált még az ellenzék 2010 óta, hogy legyen egy domináns párt | url = https://telex.hu/belfold/2023/02/06/molnar-csaba-dk-partizan-interju-gyurcsany-ferenc | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-02-06 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> [[Európsky parlament]] (EP) Maďarsko od roku 2022 považuje za „hybridný režim elektorálnej autokracie“ a podľa článku 7 [[Maastrichtská zmluva|Zmluvy o Európskej únii]] (EÚ) vidí vážne porušenie Zmluvy o EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = INTERIM REPORT on the proposal for a Council decision determining, pursuant to Article 7(1) of the Treaty on European Union, the existence of a clear risk of a serious breach by Hungary of the values on which the Union is founded {{!}} A9-0217/2022 {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-9-2022-0217_EN.html | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en | meno = Gwendoline | priezvisko = DELBOS-CORFIELD}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Hungarian government threatens EU values, institutions, and funds, MEPs say {{!}} News {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20240112IPR16780/the-hungarian-government-threatens-eu-values-institutions-and-funds-meps-say | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en}}</ref> V januári 2024 väčšina [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslancov EP]] hlasovala za rezolúciu žiadajúcu [[Rada Európskej únie|Radu Európskej únie]], aby zvážila odobratie volebného práva Maďarska v EÚ podľa článku 7 Zmluvy o EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU Parliament calls to strip Hungary of voting rights in rule-of-law clash | url = https://www.politico.eu/article/european-parliament-hungary-voting-rights-rule-of-law-viktor-orban/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en-GB}}</ref> === Vzostup strany TISZA === [[Súbor:Peter Magyar.Viktor Orban.jpg|náhľad|Magyar a Orbán si podávajú ruku v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]], 2024]] [[Súbor:Magyar Péter, Siófok (2024.03.27.).jpg|náhľad|Demonštrácia Magyara v [[Siófok|Siófoku]], 2025]] 2. februára 2024 bolo zistené, že maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] udelila v apríli 2023 milosť zločincovi zapojenému do pedofilného prípadu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Children's home crisis threatens very foundation of Orban regime, say analysts | url = https://www.intellinews.com/children-s-home-crisis-threatens-very-foundation-of-orban-regime-say-analysts-312370/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en}}</ref> Škandál vyústil do rezignácie Novákovej a ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], ktorá milosť podpísala.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungarian President Katalin Novak resigns over child-abuse pardon scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68264363|dátum=2024-02-10|dátum prístupu=2026-03-22|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Krátko potom exmanžel Vargovej [[Péter Magyar]] na Facebooku vyhlásil, že odstúpi zo všetkých svojich vládnych pozícií. Vysvetlil, že si v posledných rokoch uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit volt férje: Egy percig sem akarok olyan rendszer részese lenni, amelyben Tónik, Ádámok és Barbarák vígan röhöghetnek a markukba | url = https://telex.hu/belfold/2024/02/10/magyar-peter-varga-judit-volt-ferje-lemondas-ner-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> 15. marca 2024 Magyar, napriek skoršiemu odmietaniu sa zapojiť do politiky, zorganizoval zjazd v [[Budapešť|Budapešti]], ktorého sa zúčastnili desiatky tisícov ľudí, kde ohlásil založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption cover up | url = https://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-22 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Podľa prieskumov z toho mesiaca by 15% voličov „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ volilo Magyara, ak by kandidoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | url = https://www.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | vydavateľ = www.thebulwark.com | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en | meno = H. David | priezvisko = Baer}}</ref> 10. apríla Magyar vyhlásil svoju kandidatúru v [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|európskych]] aj budapeštianskych voľbách pod vtedy neznámou [[Strana rešpektu a slobody|stranou TISZA]] (Strana rešpektu a slobody), pričom v oboch voľbách získal takmer 30% hlasov, v prípade európskych volieb najvyšší počet a percento hlasov pre stranu, inú než Fidesz, od roku 2006. Tieto výsledky neskôr priniesli pokles podpory iných opozičných strán a novú politickú situáciu v Maďarsku. Po voľbách strana TISZA pokračovala podľa nezávislých a s opozíciou spriaznených prieskumov v zosilňovaní a do konca roka sa stala najpopulárnejšou stranou v Maďarsku, alebo bola aspoň tesne pri úrovni Fideszu, čím ukončila jeho dominanciu, ktorá trvala od úniku [[Őszödského prejavu]] v roku 2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Történelmet írunk, 18 éve nem volt ilyen | url = https://24.hu/kozelet/2024/10/23/magyar-peter-tisza-part-kozvelemeny-kutatas-21-kutatointezet-vezetes/ | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Silence engulfs pro-government polling institutions | url = https://24.hu/belfold/2025/06/25/government-aligned-polling-institutions-silence/ | dátum vydania = 2025-06-25 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> TISZA ku koncu roka 2025 (po hľadaní nominantov v roku 2024) nominovala v dvojkolových primárkach 103 zo 106 budúcich kandidátov vo voľbách. V každom volebnom obvode (okrem Magyarovho a dvoch ďalších) predstavila troch kandidátov na nomináciu, pričom v prvom kole mohol voliť každý člen „[[Strana rešpektu a slobody#Podpora|Tisza ostrovov]]“ starší ako 16 rokov. V druhom kole boli voľby prístupné každému obyvateľovi daného obvodu staršiemu ako 18 rokov, kde mohli voliť jedného z dvoch postupujúcich kandidátov na nomináciu. Víťazi boli predstavení 28. novembra 2025. === Pád parlamentnej opozície === Pred škandálom s prezidentskou milosťou bola ľavicová [[Demokratická koalícia (Maďarsko)|Demokratická koalícia]] (DK) považovaná za najsilnejšiu opozičnú stranu. Jej vedúca predstaviteľka [[Klára Dobrevová]] dokonca zložila z členov svojej strany tieňový kabinet, čím upevnila pozíciu DK ako hlavného vyzývateľa Fideszu oproti ostatným opozičným stranám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2023: A Momentum küzdelme az üvegplafonnal | url = https://www.szabadeuropa.hu/a/a-momentum-kuzdelme-az-uvegplafonnal-2023/32741898.html | vydavateľ = Szabad Európa | dátum vydania = 2023-12-21 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Napriek tomu počas dvoch rokov po voľbách v roku 2022 namerali verejné prieskumné agentúry pre DK maximálnu podporu len okolo 15–20%. Okrem [[Hnutie Momentum|Hnutia Momentum]] a [[Strana maďarského dvojchvostého psa|Strany maďarského dvojchvostého psa]] opozičné strany – [[Maďarská socialistická strana]] (MSZP), [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbik]], [[Dialóg – Strana zelených]] a [[LMP – Maďarská strana zelených]] – väčšinou podľa prieskumov nedosiahli volebné kvórum. Naopak [[Hnutie Naša vlasť]], ktoré je považované za kvázi-spojenca Fideszu, bolo konzistentne nad hranicou zvoliteľnosti.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nem kispártoknak való vidék ez | url = https://telex.hu/belfold/2026/01/21/valasztas-kispartok-indulasa-visszalepes-lmp-masodik-reformkor-megoldas-mozgalom | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Dva roky po voľbách v roku 2022 boli charakterizované zmrazenými vzťahmi medzi stranami a politickou otupenosťou podobnými väčšine Orbánovej éry, keď dominovala vládna koalícia Fidesz-KDNP a za ňou ďaleko zaostávali stredne veľké až malé opozičné strany súťažiace medzi sebou o nerastúci blok opozičných voličov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egy évvel a választás után: befagyott közélet, sorvadó független médiatér | url = https://atlatszo.hu/adat/2023/04/03/egy-evvel-a-valasztas-utan-befagyott-kozelet-sorvado-fuggetlen-mediater/ | vydavateľ = atlatszo.hu | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Naviac vládnutie prostredníctvom dekrétov a neustále stavy núdze kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] a neskôr [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojne na Ukrajine]] výrazne narušili politickú výraznosť parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ha a járványveszélynek vége, miért van még veszélyhelyzet és rendeleti kormányzás? | url = https://ataszjelenti.444.hu/2022/03/18/ha-a-jarvanyveszelynek-vege-miert-van-meg-veszelyhelyzet-es-rendeleti-kormanyzas | vydavateľ = A TASZ jelenti | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> Rýchly vzostup strany TISZA dramaticky zmenil politickú situáciu v krajine.<ref name=":0" /> Pár dní potom, ako Péter Magyar oznámil 15. marca 2024 svoj úmysel založiť politické hnutie, bola ešte nevzniknutému hnutiu nameraná podpora 15%. Ako dôsledok ukončila 28. marca DK svoje volebné spojenectvo s MSZP a Dialógom. Tieto strany sa zhodli na tom, že budú kandidovať v nadchádzajúcich [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|európskych]] a komunálnych voľbách ako zjednotená sociálno-demokratická/zelená koalícia s názvom [[Aliancia DK–MSZP–Dialóg]]. Voľby do Európskeho parlamentu boli pre parlamentné opozičné strany katastrofálne; kým TISZA skončila druhá za Fideszom s takmer 30% hlasov a 7 mandátmi, Aliancia DK–MSZP–Dialóg získala iba 8% a 2 mandáty. Zvyšné strany – Hnutie Momentum, Strana maďarského dvojchvostého psa, Jobbik a LMP nezískali ani jeden mandát. Výkon Tiszy média označili ako výzvu pre vládny Fidesz Viktora Orbána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary’s Viktor Orbán stumbles in EU election | url = https://www.politico.eu/article/eu-european-election-results-2024-hungary-viktor-orban-fidesz-party-peter-magyar-tisza-party/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European elections 2024: A night of drama as EU moves to right | url = https://www.bbc.com/news/articles/c722rq29x7wo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Orban's right-wing party wins EU election but loses major support | url = https://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-orbans-right-wing-party-wins-eu-election-but-loses-major-support | dátum vydania = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2026-03-28 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Strany parlamentnej opozície boli schopné udržať si väčšinu svojich mandátov v komunálnych voľbách, keďže sa ich Tisza, s výnimkou [[Budapešť|Budapešti]], nezúčastnila. Klára Dobrevová na ďalší deň rozpustila svoj tieňový kabinet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dobrev Klára bejelentette az árnyékkormánya végét | url = https://index.hu/belfold/2024/06/10/dobrev-klara-arnyekkormany-demokratikus-koalicio-valasztas-eredmeny-baloldal-szocialdemokratak/ | vydavateľ = index.hu | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu | meno = Nótin | priezvisko = Tamás}}</ref> Aliancia DK–MSZP–Dialóg bola taktiež rozpustená v októbri 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gyurcsány Ferenc: 2026-ban mind a 106 választókerületben állítunk jelöltet | url = https://24.hu/belfold/2024/10/19/demokratikus-koalicio-gyurcsany-ferenc-2026-jeloltek/ | dátum vydania = 2024-10-19 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Megválasztották az MSZP új elnökét | url = https://index.hu/belfold/2024/10/19/komjathi-imre-mszp-tisztujito-kongresszus-ellenzek-baloldal-kunhalmi-agnes/ | vydavateľ = index.hu | dátum vydania = 2024-10-19 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu | meno = Kozics | priezvisko = Júlia}}</ref> Zatiaľ čo Tisza počas roku 2025 podľa prieskumov postupne dobehla a napokon predbehla Fidesz, strany parlamentnej opozície úplne upadli.<ref name=":0" /> Viacero opozičných strán, ako napríklad [[Ľudová strana Maďarsko pre všetkých]] a [[Hnutie Momentum]], sa rozhodlo nekandidovať v roku 2026 v záujme o zmenu vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Márki-Zay pártja nem indul a választáson | url = https://444.hu/2025/06/01/marki-zay-partja-nem-indul-a-valasztason | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-06-01 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu | meno = Haász | priezvisko = János}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nem indul a Momentum a 2026-os országgyűlési választáson | url = https://telex.hu/belfold/2025/06/07/momentum-kuldottgyules-valasztas-2026 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> V januári 2026 počas jedného týždňa oznámili tri strany – [[Hnutie Riešenie]], [[Strana druhej reformnej éry]] a parlamentná [[LMP – Maďarská strana zelených|LMP]], že sa nezúčastnia volieb. Snem strany LMP vyhlásil: „neželáme si zabrániť zmene vlády, preto nejdeme skladať listinu alebo nominovať kandidátov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Az LMP sem indul az idei választásokon | url = https://telex.hu/belfold/2026/01/17/lmp-nem-indul-2026-orszaggyulesi-valasztasok-visszalepes | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2026-01-17 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> 7. februára 2026 oznámila ďalšia parlamentná strana [[Dialóg – Strana zelených|Dialóg]], že sa vzdá účasti po rýchlom zlyhaní jej projektu s názvom Strana maďarských humanistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fogyatkozik a mezőny, a Párbeszéd sem indul az áprilisi választáson | url = https://hvg.hu/itthon/20260207_parbeszed-zoldek-part-nem-indul-valasztas-2026 | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2026-02-07 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nem indul a Humanisták az áprilisi választáson | url = https://telex.hu/belfold/2026/01/29/humanistak-nem-indul-2026-os-valasztas-cseh-katalin-bejelentes | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2026-01-29 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> 20. februára 2026 [[Maďarská socialistická strana|MSZP]], ktorá kedysi vládla Maďarsku v rokoch 1994–1998 a 2002–2010 a bola okrem Fideszu jedinou stále existujúcou stranou z postkomunistického obdobia, stiahla svoju kandidatúru, tvrdiac, že volebný systém, ktorý „povolil podvádzanie“, môže byť porazený iba zjednotením sa za najsilnejším opozičným kandidátom, bez ohľadu na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historic: Hungarian Socialists to sit out 2026 election and back strongest opposition challengers | url = https://dailynewshungary.com/hungarian-socialists-sit-out-2026-election/ | vydavateľ = dailynewshungary.com | dátum vydania = 2026-02-20 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US | meno = Csaba | priezvisko = Finta}}</ref> === Zmena volebného zákona === 17. decembra 2024 hlasoval Maďarský parlament o zmenách volebných obvodov. Vo výsledku klesol počet volebných obvodov v Budapešti z 18 na 16, kým počet volebných obvodov v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] stúpol z 12 na 14. Prišlo taktiež k zmenám hraníc v častiach [[Čongrádsko-čanádska župa|Čongrádsko-čanádskej]] a [[Stoličnobelehradská župa|Stoličnobelehradskej]] župe. Vládna koalícia Fidesz–KDNP ako dôvody uvádza výsledky najnovšieho sčítania obyvateľstva (2022), ale podľa opozície bolo skutočným cieľom oslabiť jej pozíciu v tých volebných obvodoch, najmä v hlavnom meste, kde boli často zástupcovia opozície volení priamo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Megszavazták a választási törvény módosítását | url = https://24.hu/belfold/2024/12/17/valasztasi-torveny-modositas-korzethatarok-parlament-szavazas-elfogadtak/ | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Zmeny boli obvinené z [[Gerrymandering|gerrymanderingu]]: opozičná Tisza by musela vyhrať o 3 až 5 percent, aby získala väčšinu v parlamente.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gerrymandered districts, manipulated polls: Orbán’s party banks on local races to win 2026 elections | url = https://english.atlatszo.hu/2025/08/25/gerrymandered-districts-manipulated-polls-orbans-party-banks-on-local-races-to-win-2026-elections/ | dátum vydania = 2025-08-25 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US}}</ref> ==== Zrušené obvody ==== * 17. obvod Budapešti * 18. obvod Budapešti ==== Nové obvody ==== * 13. obvod Peštianskej župy * 14. obvod Peštianskej župy == Volebný systém == 199 poslancov parlamentu bude volených zmiešanou väčšinovou metódou s dvoma metódami: 106 bude zvolených v jednomandátových volebných obvodoch cez [[systém relatívnej väčšiny]], zatiaľ čo zvyšných 93 bude zvolených z jedného celonárodného obvodu upraveným [[Pomerný volebný systém|pomerným volebným systémom]]. Volebné kvórum je nastavené na 5% pre listiny jednej strany, 10% pre spoločné listiny dvoch strán a 15% pre spoločné listiny troch a viacerých strán. Od roku 2014 môže každá z arménskej, bulharskej, gréckej, chorvátskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rumunskej, rusínskej, slovenskej, slovinskej, srbskej a ukrajinskej etnickej menšiny získať jeden z 93 pomerných mandátov, ak sa zaregistrujú ako špecifická listina a dosiahnu znížené kvórum zhruba 0,27% celkových pomerných hlasov. Každá menšina má nárok na vlastného hovorcu v parlamente (bez právomocí poslanca), ak jej listina nedosiahne toto znížené kvórum. Zlomkové hlasy, vypočítané ako súčet všetkých hlasov odovzdaných nezvoleným kandidátom (ktorí sú však spojení so straníckou listinou nad hranicou zvoliteľnosti), ako aj prebytkové hlasy odovzdané úspešným kandidátom (nadbytok víťazstva mínus 1 hlas), sa pripočítavajú k hlasom pre priame stranícke listiny príslušných strán alebo koalícií. Mandáty sa následne rozdeľujú pomocou [[D’Hondtova metóda|D’Hondtovej metódy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Electing Members of the National Assembly | url = https://www.parlament.hu/web/house-of-the-national-assembly/election-of-the-members-of-parliament | vydavateľ = www.parlament.hu | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> == Prieskumy verejnej mienky == === Celkovo === Tento graf znázorňuje priemer všetkých prieskumov. [[Súbor:2026 Hungarian election polls.svg|stred|náhľad|699x699bod]] === Podľa príslušnosti === Nasledujúce dva grafy znázorňujú oddelene prieskumy spriaznené s vládou a prieskumy nezávislé alebo spriaznené s opozíciou. [[Súbor:2026 Hungarian election polls (Government-aligned).svg|stred|náhľad|500x500bod|Vláde-spriaznené prieskumy]] [[Súbor:2026 Hungarian election polls (Independent-Opposition-aligned).svg|stred|náhľad|500x500bod|Nezávislé/opozícii-spriaznené prieskumy]] == Kampaň == {{Koláž|photo1a=Választás 2026 (1).jpg|photo1b=Választás 2026 (106).jpg|photo2a=Választás 2026 (33).jpg|photo2b=Választás 2026 (98).jpg|position=right|size=300|border=2|text=Plagáty a bilbordy Fideszu po celej krajine obviňovali opozičných a európskych prestaviteľov, ako napríklad [[Péter Magyar|Pétera Magyara]], [[Ursula von der Leyenová|Ursulu von der Leyenovú]], [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] a [[Manfred Weber|Manfreda Webera]], zo zámeru vtiahnutia Maďarska do vojny, zatiaľ čo Fidesz bol predstavovaný ako jediná možnosť pre mier.|color=transparent}} Maďarská vláda obvinila ukrajinskú vládu zo zasahovania do volieb a opozičnú [[Strana rešpektu a slobody|Tiszu]] [[Péter Magyar|Pétera Magyara]] zo snahy zapojiť Maďarsko do [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = War in Ukraine spills into Hungarian election | url = https://www.bbc.com/news/articles/crm8rxwyyz8o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2026-03-12 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán wirft Selenskyj Einmischung mit „brutaler Offenheit“ vor – und erhält Rückendeckung aus den USA - WELT | url = https://www.welt.de/politik/ausland/article6993039e920e7fffb6a74243/orban-wirft-selenskyj-einmischung-mit-brutaler-offenheit-vor-und-erhaelt-rueckendeckung-aus-den-usa.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = de}}</ref> Ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] vyhlásil, že dúfal, že určitá osoba (predpokladaná ako Orbán) nebude vetovať pôžičku Európskej únie pre Ukrajinu. Inak, povedal Zelenskyj, „by poslal adresu tej osoby našim Ozbrojeným silám – naši ľudia sa mu vedia dovolať a hovoriť s ním v jeho rodnom jazyku“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban threatens force over oil dispute; Zelensky says Ukrainian army could 'speak' to one EU funds blocker | url = https://kyivindependent.com/zelensky-threatens-to-give-one-person-address-to-ukraines-military/ | vydavateľ = The Kyiv Independent | dátum vydania = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en}}</ref> Táto poznámka bola odsúdená Magyarom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Newsletter: Orbán-Zelenskyy dispute spirals to new heights | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/03/06/newsletter-orban-zelenskyy-dispute-spirals-to-new-heights | dátum vydania = 2026-03-06 | dátum prístupu = 2026-03-29}}</ref> [[Európska komisia|Európskou komisiou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU blasts Zelenskyy over veiled threat against Orbán | url = https://www.politico.eu/article/eu-to-volodymyr-zelenskyy-dial-down-not-acceptable-rhetoric-against-hungary-viktor-orban/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-03-06 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref> a [[Predseda Európskej rady|predsedom Európskej rady]] [[António Costa|Antóniom Costom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pipeline-Streit zwischen Ukraine und Ungarn: EU-Ratspräsident rügt Selenskyj für „unangemessene“ Äußerung - WELT | url = https://www.welt.de/politik/ausland/article69b917f017184da7cffdc585/pipeline-streit-zwischen-ukraine-und-ungarn-eu-ratspraesident-ruegt-selenskyj-fuer-unangemessene-aeusserung.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = de}}</ref> Orbán neskôr dostal vyjadrenie podpory od amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a jeho ministra zahraničných vecí [[Marco Rubio|Marca Rubia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán wirft Selenskyj Einmischung mit „brutaler Offenheit“ vor – und erhält Rückendeckung aus den USA - WELT | url = https://www.welt.de/politik/ausland/article6993039e920e7fffb6a74243/orban-wirft-selenskyj-einmischung-mit-brutaler-offenheit-vor-und-erhaelt-rueckendeckung-aus-den-usa.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = de}}</ref> Ako odpoveď Magyar počas demonštrácie 15. marca na pamiatku [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie v roku 1848]] obvinil Orbána z vlastizrady a pozývania ruských agentov na ovplyvnenie volieb v prospech [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/03/15/orban-betrayed-hungarian-freedom-magyar-accuses-pm-of-inviting-russian-agents-to-rig-the-v | vydavateľ = www.euronews.com | dátum prístupu = 2026-03-29 | titul = 'Orbán betrayed Hungarian freedom': Magyar accuses PM of inviting Russian agents to rig the vote | dátum vydania = 2026-03-15 | jazyk = en}}</ref> 12. apríla Magyar obvinil Fidesz z prípravy očierňovacej kampane, ktorá by využila a následne vydierala Magyara tajne nahratým videom pohlavného styku jeho a jeho vtedajšej priateľky.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary's Péter Magyar calls out 'Russian-style' sex tape threat|url=https://www.euronews.com/my-europe/2026/02/12/hungarys-opposition-leader-peter-magyar-calls-out-russian-style-tactics-as-campaign-turns-|periodikum=euronews|dátum prístupu=2026-04-11|jazyk=en-GB}}</ref> Pred voľbami došlo ku kríze týkajúcej sa [[Družba (ropovod)|ropovodu Družba]]. Maďarsko a Slovensko obvinili ukrajinské úrady z cieleného a politicky motivovaného oneskorenia jeho opravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU calls emergency meeting over Hungary and Slovakia's energy standoff with Ukraine | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/02/19/eu-calls-emergency-meeting-over-hungary-and-slovakias-energy-standoff-with-ukraine | dátum vydania = 2026-02-19 | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Zelenskyj vyhlásil, že ropovod by radšej neopravil, hovoriac: „môj postoj, ktorý zdieľam s európskymi predstaviteľmi, je, že by som ropovod neopravil“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zelenskyy says Druzhba pipeline could be restored ‘in month and a half’ as he hits back at Orbán | url = https://www.euronews.com/2026/03/05/zelenskyy-threatens-to-let-ukrainian-soldiers-talk-to-orban-as-pipeline-row-escalates | dátum vydania = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Podľa neho by oprava ropovodu ohrozila jeho opravárov, a aj keby k oprave došlo, ropovod by bol stále náchylný na ruské útoky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zelenskyy says he's reluctant to repair pipeline that brings Russian oil to Central Europe | url = https://apnews.com/article/zelenskyy-reluctant-repair-russian-oil-pipeline-728ee20f05b57d2cdf9d87dd54ccdfc0 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en}}</ref> 21. marca 2026 denník [[The Washington Post]] napísal, že podľa vnútornej správy ruskej [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|Služby zahraničnej rozviedky]] (SVR) získanej a overenej európskou zahraničnou rozviedkou navrhla SVR zinscenovať pokus o atentát na Orbána pod falošnou vlajkou s cieľom zvýšiť jeho šancu na výhru vo voľbách.<ref>{{Citácia periodika|titul=To tilt Hungarian election, Russians proposed staging assassination attempt|url=https://www.washingtonpost.com/world/2026/03/21/hungary-election-interference-russia-orban/|periodikum=The Washington Post|dátum=2026-03-21|dátum prístupu=2026-03-29|issn=0190-8286|jazyk=en-US}}</ref> 26. marca 2026 napísalo Politico Europe o ruskej sieti botov, ktoré šírili príspevky na sociálnych sieťach s naratívom, že na Orbána sa niekto pokúsi spáchať atentát, a uvádzali [[Ukrajina|Ukrajinu]] a [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] ako hrozbu pre Orbána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pro-Kremlin bots cry ‘murder’ ahead of Hungary vote | url = https://www.politico.eu/article/pro-kremlin-bots-cry-murder-ahead-of-hungary-vote/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref> Počas toho istého obdobia zverejnil [[The Insider (webstránka)|The Insider]] záznam z telefonátu medzi ministrami zahraničných vecí Maďarska a Ruska [[Péter Szijjártó|Péterom Szijjártóom]] a [[Sergej Viktorovič Lavrov|Sergejom Lavrovom]] z augusta 2024, v ktorom Lavrov Szijjártóovi pripomenul, aby požiadal o odstránenie sestry ruského miliardára [[Ališer Usmanov|Ališera Usmanova]] zo zoznamu sankcionovaných osôb Európskej únie. V inom telefonáte údajne Szijjártó povedal Lavrovovi: „som vám vždy k dispozícii“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Leaked call shows Szijjártó discussing EU sanctions removal with Russia's Lavrov | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/03/31/leaked-call-shows-szijjarto-discussing-eu-sanctions-removal-with-russias-lavrov | dátum vydania = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-04-11 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Szijjártó taktiež podľa všetkého ponúkol Lavrovovi poslanie dokumentu o vstupe Ukrajiny do EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungarian minister offered to send Russia EU document in leaked audio | url = https://www.reuters.com/business/media-telecom/hungarian-minister-offered-send-russia-eu-document-leaked-audio-2026-04-08/ | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-11 | vydavateľ = [[Reuters]] | jazyk = en}}</ref> 26. marca 2026 bol v Maďarsku vydaný dokumentárny film ''Cena hlasu'' detailne opisujúci šesťmesačné vyšetrovanie nezávislých filmárov a novinárov, ktoré konštatovalo, že pred voľbami Fidesz zastrašoval voličov v chudobných vidieckych a malomestských komunitách, ktoré boli od roku 2010 baštami Fideszu. Vo filme bolo uvedené, že starostovia z Fideszu v týchto komunitách ponúkali peniaze, prácu, drevo, dopravu k volebným urnám, prístup k liekom a syntetické lieky výmenou za „správne hlasy“. Vo filme sa taktiež tvrdilo, že jeden opozičný kandidát sa vzdal svojej kandidatúry, keď sa mu úrad na ochranu detí v oblasti riadenej Fideszom vyhrážal odobratím jeho detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban's Hungarian government accused of mass voter intimidation ahead of election | url = https://www.bbc.com/news/articles/c36r0068xp2o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref> 6. apríla našla srbská polícia zhruba 4 kilogramy výbušnín pri [[TurkStream|plynovode TurkStream]]. Orbán a Szijjártó na základe tohto incidentu obvinili Ukrajinu z pokusu o zastavenie dodávok ruského plynu do Maďarska a Slovenska. Magyar reagoval, že ide o operáciu pod falošnou vlajkou, ktorej cieľom bolo oneskoriť voľby kvôli „nedostatočným číslam Fideszu v prieskumoch“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán spája výbušniny pri TurkStreame s Ukrajinou, opozícia hovorí o zinscenovanej akcii | url = https://dennikn.sk/5243245/orban-spaja-vybusniny-pri-turk-streame-s-ukrajinou-opozicia-hovori-o-zinscenovanej-akcii/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-04-05 | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> Šéf srbskej rozviedky povedal, že Ukrajina nebola do sprisahania zapojená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Serbian intelligence chief says Ukraine not involved in explosives plot | url = https://www.politico.eu/article/serbia-duro-jovanic-ukraine-explosives-pipeline-hungary-election/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-04-06 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-GB}}</ref> Americký viceprezident [[JD Vance]] navštívil Maďarsko [[7. apríl|7. apríla]], kde sa zúčastnil zjazdu s Orbánom a verejne ho podporil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trumpot telefonon hívta fel Vance az MTK-csarnok színpadáról - az amerikai alelnök látogatásának hírei | url = https://hvg.hu/itthon/20260407_jd-vance-amerikai-alelnok-latogatas-budapest | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=JD Vance’s claims about Orbán, the EU and Hungary fact-checked|url=https://www.theguardian.com/us-news/2026/apr/09/jd-vance-claims-orban-eu-hungary-election-fact-checked|periodikum=The Guardian|dátum=2026-04-09|dátum prístupu=2026-04-11|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jennifer|priezvisko=Rankin}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable sortable" | colspan="10" align="center" |[[Súbor:2026 Hungary National Assembly.svg|stred]]Sčítaných hlasov: 98,57% |- ! colspan="2" rowspan="2" |Strana ! colspan="3" |Pomerné hlasy ! colspan="3" |Volebné obvody ! rowspan="2" |Mandátov dokopy ! rowspan="2" |+/- |- !Hlasov !% !Mandátov !Hlasov !% !Mandátov |- | bgcolor="#88e8ff" | |[[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] | align="right" |3 112 064 | align="right" |52,44 | align="right" |44 | align="right" |3 079 646 | align="right" |54,41 |92 |136 |''Nová strana'' |- | bgcolor="#ff6a00" | |[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-[[Kresťanskodemokratická ľudová strana (Maďarsko)|KDNP]] | align="right" |2 323 718 | align="right" |39,15 | align="right" |43 | align="right" |2 138 002 | align="right" |37,77 |13 |56 |{{Pokles}}79 |- | bgcolor="#688d1b" | |[[Hnutie Naša vlasť]] | align="right" |342 416 | align="right" |5,77 | align="right" |6 | align="right" |330 867 | align="right" |5,85 |0 |6 |0 |- | bgcolor="#2a61a4" | |[[Demokratická koalícia (Maďarsko)|Demokratická koalícia]] | align="right" |67 906 | align="right" |1,14 | align="right" |0 | align="right" |62 958 | align="right" |1,11 |0 |0 |{{Pokles}}15 |- | bgcolor="#808080" | | align="left" |[[Strana maďarského dvojchvostého psa]] | align="right" |48 021 | align="right" |0,81 | align="right" |0 | align="right" |36 325 | align="right" |0,64 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Rómov | align="right" |18 880 | align="right" |0,32 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Nemcov | align="right" |17 845 | align="right" |0,30 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |{{Pokles}}1 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Chorvátov | align="right" |1 255 | align="right" |0,02 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Slovákov | align="right" |884 | align="right" |0,02 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Rumunov | align="right" |495 | align="right" |0,01 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Rusínov | align="right" |412 | align="right" |0,01 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Ukrajincov | align="right" |360 | align="right" |0,01 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Slovincov | align="right" |178 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Grékov | align="right" |153 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Poliakov | align="right" |138 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Arméncov | align="right" |112 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | | align="left" |Národná samospráva Bulharov | align="right" |97 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#007c60" | |[[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbik]] | colspan="3" align="right" | | align="right" |7 511 | align="right" |0,13 |0 |0 |{{Pokles}}7 |- | bgcolor="#800000" | |Maďarska robotnícka strana-Strana solidarity | colspan="3" align="right" | | align="right" |3 990 | align="right" |0,07 | align="right" |0 |0 |0 |- | bgcolor="#0e264a" | |Strana normálneho života | colspan="3" align="right" | | align="right" |315 | align="right" |0,01 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#dc143c" | |Strana stredu | colspan="3" align="right" | | align="right" |235 | align="right" |0,00 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#ff0000" | |Národné hnutie pre zjednotenie krajín svätej koruny | colspan="3" align="right" | | align="right" |235 | align="right" |0,00 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#daa520" | |Maďarská strana spravodlivosti a života | colspan="3" align="right" | | align="right" |182 | align="right" |0,00 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#7cc242" | |[[LMP – Maďarská strana zelených]] | colspan="3" align="right" | | align="right" |155 | align="right" |0,00 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#c9a85a" | |Strana smer | colspan="3" align="right" | | align="right" |104 | align="right" |0,00 |0 |0 |{{Pokles}}3 |- | bgcolor="#dcdcdc" | |Nezávislí | colspan="3" align="right" | | align="right" |0 | align="right" |0,00 | align="right" |0 |0 |0 |- | colspan="2" align="left" |'''Celkom''' | align="right" |'''5 883 791''' | align="right" |'''100,00''' | align="right" |'''93''' |'''5 660 525''' |'''100,00''' |'''105''' |'''198''' |'''0''' |- ! colspan="7" | ! ! ! |- | colspan="2" align="left" |Platné hlasy | align="right" |5 883 791 | align="right" |99,44 | |5 660 525 | align="right" |100,00 | | colspan="2" | |- | colspan="2" align="left" |Neplatné hlasy | align="right" |36 381 | align="right" |0,56 | |0 |0,00 | | colspan="2" | |- | colspan="2" align="left" |'''Celkový počet hlasov''' | align="right" |'''5 920 172''' | align="right" |'''100,00''' | |5 660 525 | align="right" |'''100,00''' | | colspan="2" | |- | colspan="2" align="left" |Registrovaní voliči/účasť | align="right" |7 701 965 | align="right" |76,87 | |0 | align="right" |– | | colspan="2" | |- | colspan="10" |Zdroj: [https://vtr.valasztas.hu/ogy2026 Nemzeti Választási Iroda] |} <gallery style="text-align:center;" mode="packed"> Súbor:2026-hungary-election-results-by-county-tisza-gradient.svg|TISZA. Súbor:2026-hungary-election-results-by-county-fidesz-gradient.svg|Fidesz. Súbor:2026-hungary-election-results-by-county-mh-gradient.svg|Mi Hazánk. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 Hungarian parliamentary election|1346033843}} [[Kategória:Voľby 2026|Maďarsko]] [[Kategória:Parlamentné voľby v Maďarsku|2026]] [[Kategória:2026 v Maďarsku|Parlamentné voľby]] iduf1vv8z9hgnvq8dacv3mmu2bieh79 8199517 8199503 2026-04-17T12:52:24Z Muaza Husni 261783 /* Kampaň */ 8199517 wikitext text/x-wiki {{Infobox Voľby|obrázok=2026 Hungarian parliamentary election.svg|obrázok_popis=Výsledky volieb podľa volebných obvodov|štát={{HUN}} [[Maďarsko]]|druh=parlamentné voľby|orgán=[[Maďarský parlament]]<br>(199 poslancov)|dátum=[[12. apríl]] [[2026]]|účasť={{rast}}79,55%|predchádzajúce=[[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2022|2022]]|aktuálne=2026|výsledok_funkcia=Predseda vlády|výsledok_pred=[[Viktor Orbán]]|výsledok2_funkcia=Vláda|výsledok2_pred=[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-[[Kresťanskodemokratická ľudová strana (Maďarsko)|KDNP]]|nasledujúce=2030|výsledky={{Infobox Voľby/Výsledky parlamentných volieb | počet_úspešných_strán = 3 | obrázok = 2026 Hungary National Assembly.svg | strana1_názov = [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] | strana1_farba = #88e8ff | strana1_percentá = 52.44 | strana1_počet_poslancov = 136 | strana2_názov = [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] | strana2_farba = #ff6a00 | strana2_percentá = 39.15 | strana2_počet_poslancov = 56 | strana3_názov = [[Hnutie Naša vlasť]] | strana3_farba = #688d1b | strana3_percentá = 5.77 | strana3_počet_poslancov = 6 | ostatní_percentá = 2.64 }}}} [[12. apríl|12. apríla]] [[2026]] sa v [[Maďarsko|Maďarsku]] uskutočnili parlamentné voľby, v ktorých si voliči zvolili všetkých 199 poslancov [[Maďarský parlament|maďarského parlamentu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary sets April 12 election date as Orbán faces tough challenge | url = https://apnews.com/article/hungary-election-scheduled-orban-challenge-magyar-71b54205f00252ca7c466eb5407a2aa1 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-03-03 | jazyk = en | meno = Justin | priezvisko = Spike}}</ref> Predseda vlády [[Viktor Orbán]] ([[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]), ktorý bol vo funkcii od roku [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2010|2010]], sa uchádzal o znovuzvolenie na piate funkčné obdobie. Voľby vyhrala opozičná strana [[Strana rešpektu a slobody|Tisza]] bývalého člena Fideszu a europoslanca [[Péter Magyar|Pétera Magyara]], čím ukončila 16 rokov vlády Viktora Orbána. Ide o desiate parlamentné voľby od ich obnovenia v roku [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 1990|1990]]. Portál Politico ich opísal ako najdôležitejšie voľby v Európskej únii v roku 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: 5 key questions about the EU’s most important election of 2026 | url = https://www.politico.eu/article/hungary-viktor-orban-fidesz-peter-magyar-tisza-5-key-questions-election-2026/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-01-15 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en-GB}}</ref> Podľa predbežných výsledkov získala Tisza 136 mandátov, čo je dostatočný počet na dvojtretinovú ústavnú väčšinu. Orbán uznal svoju prehru a zablahoželal Magyarovi.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary Election Results: Viktor Orban Concedes Defeat and Congratulates Peter Magyar|url=https://www.nytimes.com/2026/04/12/world/europe/hungary-election-orban-magyar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-12|dátum prístupu=2026-04-12|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Higgins|meno2=Lili|priezvisko2=Rutai}}</ref> Po voľbách Magyarovi zablahoželalo aj viacero zahraničných predstaviteľov za to, čo mnohí opísali ako „historický výsledok“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary election results live: Orbán concedes to Magyar's Tisza after projections show opposition winning two-thirds majority | url = https://www.reuters.com/world/hungary-election-2026-live-viktor-orbans-fidesz-faces-challenge-opposition-peter-2026-04-12/ | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 | vydavateľ = [[Reuters]] | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungarian Prime Minister Viktor Orbán concedes defeat after “painful” election result | url = https://www.ms.now/news/hungarian-prime-minister-viktor-orban-concedes-defeat-after-painful-election-result | dátum vydania = 2026-04-12 | dátum prístupu = 2026-04-12 | jazyk = en-US | meno = Mary Ann | priezvisko = Akers}}</ref> == Pozadie == === Voľby v roku 2022 === {{Hlavný článok|Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2022}} 3. apríla 2022 získala vo voľbách vládna koalícia [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-[[Kresťanskodemokratická ľudová strana (Maďarsko)|KDNP]] s 54,13% najvyšší podiel hlasov hocijakej strany alebo koalície od roku 1990 a po štvrtýkrát získala dve tretiny mandátov v parlamente. Opozičná koalícia [[Spoločne pre Maďarsko]] utrpela drvivú porážku a bola krátko po voľbách rozpustená; jej zvolení poslanci sedeli v parlamente v rozdielnych politických skupinách. Z iných menších strán prekročilo volebné kvórum len [[Hnutie Naša vlasť]]; satirická [[Strana maďarského dvojchvostého psa]] sa do parlamentu nedostala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemzeti Választási Iroda - Országgyűlési Választás 2022. | url = https://vtr.valasztas.hu/ogy2022 | vydavateľ = vtr.valasztas.hu | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> Po voľbách sa okrem Fideszu iba [[Demokratická koalícia (Maďarsko)|Demokratickej koalícii]] darilo udržiavať si v prieskumoch dvojciferné čísla, stále však zaostávala ďaleko za vládnucimi stranami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Árnyékkormányt alakít Dobrev Klára | url = https://telex.hu/belfold/2022/09/16/gyurcsany-ferenc-dk-rendkivuli-sajtotajekoztato-felkeszultunk | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2022-09-16 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Molnár Csaba: Egy dolgot nem próbált még az ellenzék 2010 óta, hogy legyen egy domináns párt | url = https://telex.hu/belfold/2023/02/06/molnar-csaba-dk-partizan-interju-gyurcsany-ferenc | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-02-06 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> [[Európsky parlament]] (EP) Maďarsko od roku 2022 považuje za „hybridný režim elektorálnej autokracie“ a podľa článku 7 [[Maastrichtská zmluva|Zmluvy o Európskej únii]] (EÚ) vidí vážne porušenie Zmluvy o EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = INTERIM REPORT on the proposal for a Council decision determining, pursuant to Article 7(1) of the Treaty on European Union, the existence of a clear risk of a serious breach by Hungary of the values on which the Union is founded {{!}} A9-0217/2022 {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-9-2022-0217_EN.html | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en | meno = Gwendoline | priezvisko = DELBOS-CORFIELD}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Hungarian government threatens EU values, institutions, and funds, MEPs say {{!}} News {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20240112IPR16780/the-hungarian-government-threatens-eu-values-institutions-and-funds-meps-say | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en}}</ref> V januári 2024 väčšina [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslancov EP]] hlasovala za rezolúciu žiadajúcu [[Rada Európskej únie|Radu Európskej únie]], aby zvážila odobratie volebného práva Maďarska v EÚ podľa článku 7 Zmluvy o EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU Parliament calls to strip Hungary of voting rights in rule-of-law clash | url = https://www.politico.eu/article/european-parliament-hungary-voting-rights-rule-of-law-viktor-orban/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en-GB}}</ref> === Vzostup strany TISZA === [[Súbor:Peter Magyar.Viktor Orban.jpg|náhľad|Magyar a Orbán si podávajú ruku v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]], 2024]] [[Súbor:Magyar Péter, Siófok (2024.03.27.).jpg|náhľad|Demonštrácia Magyara v [[Siófok|Siófoku]], 2025]] 2. februára 2024 bolo zistené, že maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] udelila v apríli 2023 milosť zločincovi zapojenému do pedofilného prípadu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Children's home crisis threatens very foundation of Orban regime, say analysts | url = https://www.intellinews.com/children-s-home-crisis-threatens-very-foundation-of-orban-regime-say-analysts-312370/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en}}</ref> Škandál vyústil do rezignácie Novákovej a ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], ktorá milosť podpísala.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungarian President Katalin Novak resigns over child-abuse pardon scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68264363|dátum=2024-02-10|dátum prístupu=2026-03-22|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Krátko potom exmanžel Vargovej [[Péter Magyar]] na Facebooku vyhlásil, že odstúpi zo všetkých svojich vládnych pozícií. Vysvetlil, že si v posledných rokoch uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit volt férje: Egy percig sem akarok olyan rendszer részese lenni, amelyben Tónik, Ádámok és Barbarák vígan röhöghetnek a markukba | url = https://telex.hu/belfold/2024/02/10/magyar-peter-varga-judit-volt-ferje-lemondas-ner-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> 15. marca 2024 Magyar, napriek skoršiemu odmietaniu sa zapojiť do politiky, zorganizoval zjazd v [[Budapešť|Budapešti]], ktorého sa zúčastnili desiatky tisícov ľudí, kde ohlásil založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption cover up | url = https://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-22 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Podľa prieskumov z toho mesiaca by 15% voličov „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ volilo Magyara, ak by kandidoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | url = https://www.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | vydavateľ = www.thebulwark.com | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en | meno = H. David | priezvisko = Baer}}</ref> 10. apríla Magyar vyhlásil svoju kandidatúru v [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|európskych]] aj budapeštianskych voľbách pod vtedy neznámou [[Strana rešpektu a slobody|stranou TISZA]] (Strana rešpektu a slobody), pričom v oboch voľbách získal takmer 30% hlasov, v prípade európskych volieb najvyšší počet a percento hlasov pre stranu, inú než Fidesz, od roku 2006. Tieto výsledky neskôr priniesli pokles podpory iných opozičných strán a novú politickú situáciu v Maďarsku. Po voľbách strana TISZA pokračovala podľa nezávislých a s opozíciou spriaznených prieskumov v zosilňovaní a do konca roka sa stala najpopulárnejšou stranou v Maďarsku, alebo bola aspoň tesne pri úrovni Fideszu, čím ukončila jeho dominanciu, ktorá trvala od úniku [[Őszödského prejavu]] v roku 2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Történelmet írunk, 18 éve nem volt ilyen | url = https://24.hu/kozelet/2024/10/23/magyar-peter-tisza-part-kozvelemeny-kutatas-21-kutatointezet-vezetes/ | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Silence engulfs pro-government polling institutions | url = https://24.hu/belfold/2025/06/25/government-aligned-polling-institutions-silence/ | dátum vydania = 2025-06-25 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> TISZA ku koncu roka 2025 (po hľadaní nominantov v roku 2024) nominovala v dvojkolových primárkach 103 zo 106 budúcich kandidátov vo voľbách. V každom volebnom obvode (okrem Magyarovho a dvoch ďalších) predstavila troch kandidátov na nomináciu, pričom v prvom kole mohol voliť každý člen „[[Strana rešpektu a slobody#Podpora|Tisza ostrovov]]“ starší ako 16 rokov. V druhom kole boli voľby prístupné každému obyvateľovi daného obvodu staršiemu ako 18 rokov, kde mohli voliť jedného z dvoch postupujúcich kandidátov na nomináciu. Víťazi boli predstavení 28. novembra 2025. === Pád parlamentnej opozície === Pred škandálom s prezidentskou milosťou bola ľavicová [[Demokratická koalícia (Maďarsko)|Demokratická koalícia]] (DK) považovaná za najsilnejšiu opozičnú stranu. Jej vedúca predstaviteľka [[Klára Dobrevová]] dokonca zložila z členov svojej strany tieňový kabinet, čím upevnila pozíciu DK ako hlavného vyzývateľa Fideszu oproti ostatným opozičným stranám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2023: A Momentum küzdelme az üvegplafonnal | url = https://www.szabadeuropa.hu/a/a-momentum-kuzdelme-az-uvegplafonnal-2023/32741898.html | vydavateľ = Szabad Európa | dátum vydania = 2023-12-21 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Napriek tomu počas dvoch rokov po voľbách v roku 2022 namerali verejné prieskumné agentúry pre DK maximálnu podporu len okolo 15–20%. Okrem [[Hnutie Momentum|Hnutia Momentum]] a [[Strana maďarského dvojchvostého psa|Strany maďarského dvojchvostého psa]] opozičné strany – [[Maďarská socialistická strana]] (MSZP), [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbik]], [[Dialóg – Strana zelených]] a [[LMP – Maďarská strana zelených]] – väčšinou podľa prieskumov nedosiahli volebné kvórum. Naopak [[Hnutie Naša vlasť]], ktoré je považované za kvázi-spojenca Fideszu, bolo konzistentne nad hranicou zvoliteľnosti.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nem kispártoknak való vidék ez | url = https://telex.hu/belfold/2026/01/21/valasztas-kispartok-indulasa-visszalepes-lmp-masodik-reformkor-megoldas-mozgalom | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Dva roky po voľbách v roku 2022 boli charakterizované zmrazenými vzťahmi medzi stranami a politickou otupenosťou podobnými väčšine Orbánovej éry, keď dominovala vládna koalícia Fidesz-KDNP a za ňou ďaleko zaostávali stredne veľké až malé opozičné strany súťažiace medzi sebou o nerastúci blok opozičných voličov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egy évvel a választás után: befagyott közélet, sorvadó független médiatér | url = https://atlatszo.hu/adat/2023/04/03/egy-evvel-a-valasztas-utan-befagyott-kozelet-sorvado-fuggetlen-mediater/ | vydavateľ = atlatszo.hu | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Naviac vládnutie prostredníctvom dekrétov a neustále stavy núdze kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] a neskôr [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojne na Ukrajine]] výrazne narušili politickú výraznosť parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ha a járványveszélynek vége, miért van még veszélyhelyzet és rendeleti kormányzás? | url = https://ataszjelenti.444.hu/2022/03/18/ha-a-jarvanyveszelynek-vege-miert-van-meg-veszelyhelyzet-es-rendeleti-kormanyzas | vydavateľ = A TASZ jelenti | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> Rýchly vzostup strany TISZA dramaticky zmenil politickú situáciu v krajine.<ref name=":0" /> Pár dní potom, ako Péter Magyar oznámil 15. marca 2024 svoj úmysel založiť politické hnutie, bola ešte nevzniknutému hnutiu nameraná podpora 15%. Ako dôsledok ukončila 28. marca DK svoje volebné spojenectvo s MSZP a Dialógom. Tieto strany sa zhodli na tom, že budú kandidovať v nadchádzajúcich [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|európskych]] a komunálnych voľbách ako zjednotená sociálno-demokratická/zelená koalícia s názvom [[Aliancia DK–MSZP–Dialóg]]. Voľby do Európskeho parlamentu boli pre parlamentné opozičné strany katastrofálne; kým TISZA skončila druhá za Fideszom s takmer 30% hlasov a 7 mandátmi, Aliancia DK–MSZP–Dialóg získala iba 8% a 2 mandáty. Zvyšné strany – Hnutie Momentum, Strana maďarského dvojchvostého psa, Jobbik a LMP nezískali ani jeden mandát. Výkon Tiszy média označili ako výzvu pre vládny Fidesz Viktora Orbána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary’s Viktor Orbán stumbles in EU election | url = https://www.politico.eu/article/eu-european-election-results-2024-hungary-viktor-orban-fidesz-party-peter-magyar-tisza-party/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European elections 2024: A night of drama as EU moves to right | url = https://www.bbc.com/news/articles/c722rq29x7wo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Orban's right-wing party wins EU election but loses major support | url = https://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-orbans-right-wing-party-wins-eu-election-but-loses-major-support | dátum vydania = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2026-03-28 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Strany parlamentnej opozície boli schopné udržať si väčšinu svojich mandátov v komunálnych voľbách, keďže sa ich Tisza, s výnimkou [[Budapešť|Budapešti]], nezúčastnila. Klára Dobrevová na ďalší deň rozpustila svoj tieňový kabinet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dobrev Klára bejelentette az árnyékkormánya végét | url = https://index.hu/belfold/2024/06/10/dobrev-klara-arnyekkormany-demokratikus-koalicio-valasztas-eredmeny-baloldal-szocialdemokratak/ | vydavateľ = index.hu | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu | meno = Nótin | priezvisko = Tamás}}</ref> Aliancia DK–MSZP–Dialóg bola taktiež rozpustená v októbri 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gyurcsány Ferenc: 2026-ban mind a 106 választókerületben állítunk jelöltet | url = https://24.hu/belfold/2024/10/19/demokratikus-koalicio-gyurcsany-ferenc-2026-jeloltek/ | dátum vydania = 2024-10-19 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Megválasztották az MSZP új elnökét | url = https://index.hu/belfold/2024/10/19/komjathi-imre-mszp-tisztujito-kongresszus-ellenzek-baloldal-kunhalmi-agnes/ | vydavateľ = index.hu | dátum vydania = 2024-10-19 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu | meno = Kozics | priezvisko = Júlia}}</ref> Zatiaľ čo Tisza počas roku 2025 podľa prieskumov postupne dobehla a napokon predbehla Fidesz, strany parlamentnej opozície úplne upadli.<ref name=":0" /> Viacero opozičných strán, ako napríklad [[Ľudová strana Maďarsko pre všetkých]] a [[Hnutie Momentum]], sa rozhodlo nekandidovať v roku 2026 v záujme o zmenu vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Márki-Zay pártja nem indul a választáson | url = https://444.hu/2025/06/01/marki-zay-partja-nem-indul-a-valasztason | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-06-01 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu | meno = Haász | priezvisko = János}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nem indul a Momentum a 2026-os országgyűlési választáson | url = https://telex.hu/belfold/2025/06/07/momentum-kuldottgyules-valasztas-2026 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> V januári 2026 počas jedného týždňa oznámili tri strany – [[Hnutie Riešenie]], [[Strana druhej reformnej éry]] a parlamentná [[LMP – Maďarská strana zelených|LMP]], že sa nezúčastnia volieb. Snem strany LMP vyhlásil: „neželáme si zabrániť zmene vlády, preto nejdeme skladať listinu alebo nominovať kandidátov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Az LMP sem indul az idei választásokon | url = https://telex.hu/belfold/2026/01/17/lmp-nem-indul-2026-orszaggyulesi-valasztasok-visszalepes | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2026-01-17 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> 7. februára 2026 oznámila ďalšia parlamentná strana [[Dialóg – Strana zelených|Dialóg]], že sa vzdá účasti po rýchlom zlyhaní jej projektu s názvom Strana maďarských humanistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fogyatkozik a mezőny, a Párbeszéd sem indul az áprilisi választáson | url = https://hvg.hu/itthon/20260207_parbeszed-zoldek-part-nem-indul-valasztas-2026 | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2026-02-07 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nem indul a Humanisták az áprilisi választáson | url = https://telex.hu/belfold/2026/01/29/humanistak-nem-indul-2026-os-valasztas-cseh-katalin-bejelentes | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2026-01-29 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> 20. februára 2026 [[Maďarská socialistická strana|MSZP]], ktorá kedysi vládla Maďarsku v rokoch 1994–1998 a 2002–2010 a bola okrem Fideszu jedinou stále existujúcou stranou z postkomunistického obdobia, stiahla svoju kandidatúru, tvrdiac, že volebný systém, ktorý „povolil podvádzanie“, môže byť porazený iba zjednotením sa za najsilnejším opozičným kandidátom, bez ohľadu na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historic: Hungarian Socialists to sit out 2026 election and back strongest opposition challengers | url = https://dailynewshungary.com/hungarian-socialists-sit-out-2026-election/ | vydavateľ = dailynewshungary.com | dátum vydania = 2026-02-20 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US | meno = Csaba | priezvisko = Finta}}</ref> === Zmena volebného zákona === 17. decembra 2024 hlasoval Maďarský parlament o zmenách volebných obvodov. Vo výsledku klesol počet volebných obvodov v Budapešti z 18 na 16, kým počet volebných obvodov v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] stúpol z 12 na 14. Prišlo taktiež k zmenám hraníc v častiach [[Čongrádsko-čanádska župa|Čongrádsko-čanádskej]] a [[Stoličnobelehradská župa|Stoličnobelehradskej]] župe. Vládna koalícia Fidesz–KDNP ako dôvody uvádza výsledky najnovšieho sčítania obyvateľstva (2022), ale podľa opozície bolo skutočným cieľom oslabiť jej pozíciu v tých volebných obvodoch, najmä v hlavnom meste, kde boli často zástupcovia opozície volení priamo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Megszavazták a választási törvény módosítását | url = https://24.hu/belfold/2024/12/17/valasztasi-torveny-modositas-korzethatarok-parlament-szavazas-elfogadtak/ | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Zmeny boli obvinené z [[Gerrymandering|gerrymanderingu]]: opozičná Tisza by musela vyhrať o 3 až 5 percent, aby získala väčšinu v parlamente.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gerrymandered districts, manipulated polls: Orbán’s party banks on local races to win 2026 elections | url = https://english.atlatszo.hu/2025/08/25/gerrymandered-districts-manipulated-polls-orbans-party-banks-on-local-races-to-win-2026-elections/ | dátum vydania = 2025-08-25 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US}}</ref> ==== Zrušené obvody ==== * 17. obvod Budapešti * 18. obvod Budapešti ==== Nové obvody ==== * 13. obvod Peštianskej župy * 14. obvod Peštianskej župy == Volebný systém == 199 poslancov parlamentu bude volených zmiešanou väčšinovou metódou s dvoma metódami: 106 bude zvolených v jednomandátových volebných obvodoch cez [[systém relatívnej väčšiny]], zatiaľ čo zvyšných 93 bude zvolených z jedného celonárodného obvodu upraveným [[Pomerný volebný systém|pomerným volebným systémom]]. Volebné kvórum je nastavené na 5% pre listiny jednej strany, 10% pre spoločné listiny dvoch strán a 15% pre spoločné listiny troch a viacerých strán. Od roku 2014 môže každá z arménskej, bulharskej, gréckej, chorvátskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rumunskej, rusínskej, slovenskej, slovinskej, srbskej a ukrajinskej etnickej menšiny získať jeden z 93 pomerných mandátov, ak sa zaregistrujú ako špecifická listina a dosiahnu znížené kvórum zhruba 0,27% celkových pomerných hlasov. Každá menšina má nárok na vlastného hovorcu v parlamente (bez právomocí poslanca), ak jej listina nedosiahne toto znížené kvórum. Zlomkové hlasy, vypočítané ako súčet všetkých hlasov odovzdaných nezvoleným kandidátom (ktorí sú však spojení so straníckou listinou nad hranicou zvoliteľnosti), ako aj prebytkové hlasy odovzdané úspešným kandidátom (nadbytok víťazstva mínus 1 hlas), sa pripočítavajú k hlasom pre priame stranícke listiny príslušných strán alebo koalícií. Mandáty sa následne rozdeľujú pomocou [[D’Hondtova metóda|D’Hondtovej metódy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Electing Members of the National Assembly | url = https://www.parlament.hu/web/house-of-the-national-assembly/election-of-the-members-of-parliament | vydavateľ = www.parlament.hu | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> == Prieskumy verejnej mienky == === Celkovo === Tento graf znázorňuje priemer všetkých prieskumov. [[Súbor:2026 Hungarian election polls.svg|stred|náhľad|699x699bod]] === Podľa príslušnosti === Nasledujúce dva grafy znázorňujú oddelene prieskumy spriaznené s vládou a prieskumy nezávislé alebo spriaznené s opozíciou. [[Súbor:2026 Hungarian election polls (Government-aligned).svg|stred|náhľad|500x500bod|Vláde-spriaznené prieskumy]] [[Súbor:2026 Hungarian election polls (Independent-Opposition-aligned).svg|stred|náhľad|500x500bod|Nezávislé/opozícii-spriaznené prieskumy]] == Kampaň == {{Koláž|photo1a=Választás 2026 (1).jpg|photo1b=Választás 2026 (106).jpg|photo2a=Választás 2026 (33).jpg|photo2b=Választás 2026 (98).jpg|photo3b=Választás 2026 (176).jpg|position=right|size=300|border=3|text=Plagáty a bilbordy Fideszu po celej krajine obviňovali opozičných a európskych prestaviteľov, ako napríklad [[Péter Magyar|Pétera Magyara]], [[Ursula von der Leyenová|Ursulu von der Leyenovú]], [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] a [[Manfred Weber|Manfreda Webera]], zo zámeru vtiahnutia Maďarska do vojny, zatiaľ čo Fidesz bol predstavovaný ako jediná možnosť pre mier.|color=transparent}} Maďarská vláda obvinila ukrajinskú vládu zo zasahovania do volieb a opozičnú [[Strana rešpektu a slobody|Tiszu]] [[Péter Magyar|Pétera Magyara]] zo snahy zapojiť Maďarsko do [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = War in Ukraine spills into Hungarian election | url = https://www.bbc.com/news/articles/crm8rxwyyz8o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2026-03-12 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán wirft Selenskyj Einmischung mit „brutaler Offenheit“ vor – und erhält Rückendeckung aus den USA - WELT | url = https://www.welt.de/politik/ausland/article6993039e920e7fffb6a74243/orban-wirft-selenskyj-einmischung-mit-brutaler-offenheit-vor-und-erhaelt-rueckendeckung-aus-den-usa.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = de}}</ref> Ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] vyhlásil, že dúfal, že určitá osoba (predpokladaná ako Orbán) nebude vetovať pôžičku Európskej únie pre Ukrajinu. Inak, povedal Zelenskyj, „by poslal adresu tej osoby našim Ozbrojeným silám – naši ľudia sa mu vedia dovolať a hovoriť s ním v jeho rodnom jazyku“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban threatens force over oil dispute; Zelensky says Ukrainian army could 'speak' to one EU funds blocker | url = https://kyivindependent.com/zelensky-threatens-to-give-one-person-address-to-ukraines-military/ | vydavateľ = The Kyiv Independent | dátum vydania = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en}}</ref> Táto poznámka bola odsúdená Magyarom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Newsletter: Orbán-Zelenskyy dispute spirals to new heights | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/03/06/newsletter-orban-zelenskyy-dispute-spirals-to-new-heights | dátum vydania = 2026-03-06 | dátum prístupu = 2026-03-29}}</ref> [[Európska komisia|Európskou komisiou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU blasts Zelenskyy over veiled threat against Orbán | url = https://www.politico.eu/article/eu-to-volodymyr-zelenskyy-dial-down-not-acceptable-rhetoric-against-hungary-viktor-orban/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-03-06 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref> a [[Predseda Európskej rady|predsedom Európskej rady]] [[António Costa|Antóniom Costom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pipeline-Streit zwischen Ukraine und Ungarn: EU-Ratspräsident rügt Selenskyj für „unangemessene“ Äußerung - WELT | url = https://www.welt.de/politik/ausland/article69b917f017184da7cffdc585/pipeline-streit-zwischen-ukraine-und-ungarn-eu-ratspraesident-ruegt-selenskyj-fuer-unangemessene-aeusserung.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = de}}</ref> Orbán neskôr dostal vyjadrenie podpory od amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a jeho ministra zahraničných vecí [[Marco Rubio|Marca Rubia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán wirft Selenskyj Einmischung mit „brutaler Offenheit“ vor – und erhält Rückendeckung aus den USA - WELT | url = https://www.welt.de/politik/ausland/article6993039e920e7fffb6a74243/orban-wirft-selenskyj-einmischung-mit-brutaler-offenheit-vor-und-erhaelt-rueckendeckung-aus-den-usa.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = de}}</ref> Ako odpoveď Magyar počas demonštrácie 15. marca na pamiatku [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie v roku 1848]] obvinil Orbána z vlastizrady a pozývania ruských agentov na ovplyvnenie volieb v prospech [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/03/15/orban-betrayed-hungarian-freedom-magyar-accuses-pm-of-inviting-russian-agents-to-rig-the-v | vydavateľ = www.euronews.com | dátum prístupu = 2026-03-29 | titul = 'Orbán betrayed Hungarian freedom': Magyar accuses PM of inviting Russian agents to rig the vote | dátum vydania = 2026-03-15 | jazyk = en}}</ref> 12. apríla Magyar obvinil Fidesz z prípravy očierňovacej kampane, ktorá by využila a následne vydierala Magyara tajne nahratým videom pohlavného styku jeho a jeho vtedajšej priateľky.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary's Péter Magyar calls out 'Russian-style' sex tape threat|url=https://www.euronews.com/my-europe/2026/02/12/hungarys-opposition-leader-peter-magyar-calls-out-russian-style-tactics-as-campaign-turns-|periodikum=euronews|dátum prístupu=2026-04-11|jazyk=en-GB}}</ref> Pred voľbami došlo ku kríze týkajúcej sa [[Družba (ropovod)|ropovodu Družba]]. Maďarsko a Slovensko obvinili ukrajinské úrady z cieleného a politicky motivovaného oneskorenia jeho opravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU calls emergency meeting over Hungary and Slovakia's energy standoff with Ukraine | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/02/19/eu-calls-emergency-meeting-over-hungary-and-slovakias-energy-standoff-with-ukraine | dátum vydania = 2026-02-19 | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Zelenskyj vyhlásil, že ropovod by radšej neopravil, hovoriac: „môj postoj, ktorý zdieľam s európskymi predstaviteľmi, je, že by som ropovod neopravil“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zelenskyy says Druzhba pipeline could be restored ‘in month and a half’ as he hits back at Orbán | url = https://www.euronews.com/2026/03/05/zelenskyy-threatens-to-let-ukrainian-soldiers-talk-to-orban-as-pipeline-row-escalates | dátum vydania = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Podľa neho by oprava ropovodu ohrozila jeho opravárov, a aj keby k oprave došlo, ropovod by bol stále náchylný na ruské útoky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zelenskyy says he's reluctant to repair pipeline that brings Russian oil to Central Europe | url = https://apnews.com/article/zelenskyy-reluctant-repair-russian-oil-pipeline-728ee20f05b57d2cdf9d87dd54ccdfc0 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en}}</ref> 21. marca 2026 denník [[The Washington Post]] napísal, že podľa vnútornej správy ruskej [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|Služby zahraničnej rozviedky]] (SVR) získanej a overenej európskou zahraničnou rozviedkou navrhla SVR zinscenovať pokus o atentát na Orbána pod falošnou vlajkou s cieľom zvýšiť jeho šancu na výhru vo voľbách.<ref>{{Citácia periodika|titul=To tilt Hungarian election, Russians proposed staging assassination attempt|url=https://www.washingtonpost.com/world/2026/03/21/hungary-election-interference-russia-orban/|periodikum=The Washington Post|dátum=2026-03-21|dátum prístupu=2026-03-29|issn=0190-8286|jazyk=en-US}}</ref> 26. marca 2026 napísalo Politico Europe o ruskej sieti botov, ktoré šírili príspevky na sociálnych sieťach s naratívom, že na Orbána sa niekto pokúsi spáchať atentát, a uvádzali [[Ukrajina|Ukrajinu]] a [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] ako hrozbu pre Orbána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pro-Kremlin bots cry ‘murder’ ahead of Hungary vote | url = https://www.politico.eu/article/pro-kremlin-bots-cry-murder-ahead-of-hungary-vote/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref> Počas toho istého obdobia zverejnil [[The Insider (webstránka)|The Insider]] záznam z telefonátu medzi ministrami zahraničných vecí Maďarska a Ruska [[Péter Szijjártó|Péterom Szijjártóom]] a [[Sergej Viktorovič Lavrov|Sergejom Lavrovom]] z augusta 2024, v ktorom Lavrov Szijjártóovi pripomenul, aby požiadal o odstránenie sestry ruského miliardára [[Ališer Usmanov|Ališera Usmanova]] zo zoznamu sankcionovaných osôb Európskej únie. V inom telefonáte údajne Szijjártó povedal Lavrovovi: „som vám vždy k dispozícii“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Leaked call shows Szijjártó discussing EU sanctions removal with Russia's Lavrov | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/03/31/leaked-call-shows-szijjarto-discussing-eu-sanctions-removal-with-russias-lavrov | dátum vydania = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-04-11 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Szijjártó taktiež podľa všetkého ponúkol Lavrovovi poslanie dokumentu o vstupe Ukrajiny do EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungarian minister offered to send Russia EU document in leaked audio | url = https://www.reuters.com/business/media-telecom/hungarian-minister-offered-send-russia-eu-document-leaked-audio-2026-04-08/ | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-11 | vydavateľ = [[Reuters]] | jazyk = en}}</ref> 26. marca 2026 bol v Maďarsku vydaný dokumentárny film ''Cena hlasu'' detailne opisujúci šesťmesačné vyšetrovanie nezávislých filmárov a novinárov, ktoré konštatovalo, že pred voľbami Fidesz zastrašoval voličov v chudobných vidieckych a malomestských komunitách, ktoré boli od roku 2010 baštami Fideszu. Vo filme bolo uvedené, že starostovia z Fideszu v týchto komunitách ponúkali peniaze, prácu, drevo, dopravu k volebným urnám, prístup k liekom a syntetické lieky výmenou za „správne hlasy“. Vo filme sa taktiež tvrdilo, že jeden opozičný kandidát sa vzdal svojej kandidatúry, keď sa mu úrad na ochranu detí v oblasti riadenej Fideszom vyhrážal odobratím jeho detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban's Hungarian government accused of mass voter intimidation ahead of election | url = https://www.bbc.com/news/articles/c36r0068xp2o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref> 6. apríla našla srbská polícia zhruba 4 kilogramy výbušnín pri [[TurkStream|plynovode TurkStream]]. Orbán a Szijjártó na základe tohto incidentu obvinili Ukrajinu z pokusu o zastavenie dodávok ruského plynu do Maďarska a Slovenska. Magyar reagoval, že ide o operáciu pod falošnou vlajkou, ktorej cieľom bolo oneskoriť voľby kvôli „nedostatočným číslam Fideszu v prieskumoch“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán spája výbušniny pri TurkStreame s Ukrajinou, opozícia hovorí o zinscenovanej akcii | url = https://dennikn.sk/5243245/orban-spaja-vybusniny-pri-turk-streame-s-ukrajinou-opozicia-hovori-o-zinscenovanej-akcii/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-04-05 | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> Šéf srbskej rozviedky povedal, že Ukrajina nebola do sprisahania zapojená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Serbian intelligence chief says Ukraine not involved in explosives plot | url = https://www.politico.eu/article/serbia-duro-jovanic-ukraine-explosives-pipeline-hungary-election/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-04-06 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-GB}}</ref> Americký viceprezident [[JD Vance]] navštívil Maďarsko [[7. apríl|7. apríla]], kde sa zúčastnil zjazdu s Orbánom a verejne ho podporil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trumpot telefonon hívta fel Vance az MTK-csarnok színpadáról - az amerikai alelnök látogatásának hírei | url = https://hvg.hu/itthon/20260407_jd-vance-amerikai-alelnok-latogatas-budapest | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=JD Vance’s claims about Orbán, the EU and Hungary fact-checked|url=https://www.theguardian.com/us-news/2026/apr/09/jd-vance-claims-orban-eu-hungary-election-fact-checked|periodikum=The Guardian|dátum=2026-04-09|dátum prístupu=2026-04-11|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jennifer|priezvisko=Rankin}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable sortable" | colspan="10" align="center" |[[Súbor:2026 Hungary National Assembly.svg|stred]]Sčítaných hlasov: 98,57% |- ! colspan="2" rowspan="2" |Strana ! colspan="3" |Pomerné hlasy ! colspan="3" |Volebné obvody ! rowspan="2" |Mandátov dokopy ! rowspan="2" |+/- |- !Hlasov !% !Mandátov !Hlasov !% !Mandátov |- | bgcolor="#88e8ff" | |[[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] | align="right" |3 112 064 | align="right" |52,44 | align="right" |44 | align="right" |3 079 646 | align="right" |54,41 |92 |136 |''Nová strana'' |- | bgcolor="#ff6a00" | |[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-[[Kresťanskodemokratická ľudová strana (Maďarsko)|KDNP]] | align="right" |2 323 718 | align="right" |39,15 | align="right" |43 | align="right" |2 138 002 | align="right" |37,77 |13 |56 |{{Pokles}}79 |- | bgcolor="#688d1b" | |[[Hnutie Naša vlasť]] | align="right" |342 416 | align="right" |5,77 | align="right" |6 | align="right" |330 867 | align="right" |5,85 |0 |6 |0 |- | bgcolor="#2a61a4" | |[[Demokratická koalícia (Maďarsko)|Demokratická koalícia]] | align="right" |67 906 | align="right" |1,14 | align="right" |0 | align="right" |62 958 | align="right" |1,11 |0 |0 |{{Pokles}}15 |- | bgcolor="#808080" | | align="left" |[[Strana maďarského dvojchvostého psa]] | align="right" |48 021 | align="right" |0,81 | align="right" |0 | align="right" |36 325 | align="right" |0,64 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Rómov | align="right" |18 880 | align="right" |0,32 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Nemcov | align="right" |17 845 | align="right" |0,30 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |{{Pokles}}1 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Chorvátov | align="right" |1 255 | align="right" |0,02 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Slovákov | align="right" |884 | align="right" |0,02 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Rumunov | align="right" |495 | align="right" |0,01 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Rusínov | align="right" |412 | align="right" |0,01 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Ukrajincov | align="right" |360 | align="right" |0,01 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Slovincov | align="right" |178 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Grékov | align="right" |153 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Poliakov | align="right" |138 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Arméncov | align="right" |112 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | | align="left" |Národná samospráva Bulharov | align="right" |97 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#007c60" | |[[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbik]] | colspan="3" align="right" | | align="right" |7 511 | align="right" |0,13 |0 |0 |{{Pokles}}7 |- | bgcolor="#800000" | |Maďarska robotnícka strana-Strana solidarity | colspan="3" align="right" | | align="right" |3 990 | align="right" |0,07 | align="right" |0 |0 |0 |- | bgcolor="#0e264a" | |Strana normálneho života | colspan="3" align="right" | | align="right" |315 | align="right" |0,01 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#dc143c" | |Strana stredu | colspan="3" align="right" | | align="right" |235 | align="right" |0,00 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#ff0000" | |Národné hnutie pre zjednotenie krajín svätej koruny | colspan="3" align="right" | | align="right" |235 | align="right" |0,00 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#daa520" | |Maďarská strana spravodlivosti a života | colspan="3" align="right" | | align="right" |182 | align="right" |0,00 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#7cc242" | |[[LMP – Maďarská strana zelených]] | colspan="3" align="right" | | align="right" |155 | align="right" |0,00 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#c9a85a" | |Strana smer | colspan="3" align="right" | | align="right" |104 | align="right" |0,00 |0 |0 |{{Pokles}}3 |- | bgcolor="#dcdcdc" | |Nezávislí | colspan="3" align="right" | | align="right" |0 | align="right" |0,00 | align="right" |0 |0 |0 |- | colspan="2" align="left" |'''Celkom''' | align="right" |'''5 883 791''' | align="right" |'''100,00''' | align="right" |'''93''' |'''5 660 525''' |'''100,00''' |'''105''' |'''198''' |'''0''' |- ! colspan="7" | ! ! ! |- | colspan="2" align="left" |Platné hlasy | align="right" |5 883 791 | align="right" |99,44 | |5 660 525 | align="right" |100,00 | | colspan="2" | |- | colspan="2" align="left" |Neplatné hlasy | align="right" |36 381 | align="right" |0,56 | |0 |0,00 | | colspan="2" | |- | colspan="2" align="left" |'''Celkový počet hlasov''' | align="right" |'''5 920 172''' | align="right" |'''100,00''' | |5 660 525 | align="right" |'''100,00''' | | colspan="2" | |- | colspan="2" align="left" |Registrovaní voliči/účasť | align="right" |7 701 965 | align="right" |76,87 | |0 | align="right" |– | | colspan="2" | |- | colspan="10" |Zdroj: [https://vtr.valasztas.hu/ogy2026 Nemzeti Választási Iroda] |} <gallery style="text-align:center;" mode="packed"> Súbor:2026-hungary-election-results-by-county-tisza-gradient.svg|TISZA. Súbor:2026-hungary-election-results-by-county-fidesz-gradient.svg|Fidesz. Súbor:2026-hungary-election-results-by-county-mh-gradient.svg|Mi Hazánk. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 Hungarian parliamentary election|1346033843}} [[Kategória:Voľby 2026|Maďarsko]] [[Kategória:Parlamentné voľby v Maďarsku|2026]] [[Kategória:2026 v Maďarsku|Parlamentné voľby]] 6k4zj06nktmalxi82g230x9q00ornmf 0 747208 8199904 8189720 2026-04-17T20:37:20Z Martingazak 234259 Linka 8199904 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s cirkevnými predstaviteľmi |dátum=[[10. január|10.]]{{--}}[[15. január]] [[1951]] |obrázok=Proces vlastizradni biskupi.jpg |popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi Buzalkovi Gojdičovi vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1951 |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<br/> * [[Ján Vojtaššák]] trest odňatia slobody vo výške 24 rokov, * [[Michal Buzalka]] doživotie, * [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] doživotie }} '''Proces proti vlastizradným biskupom [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovi]], [[Michal Buzalka|Buzalkovi]], [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]]''' [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol rozsahom príprav, propagandistickým využitím a dosahom na spoločnosť jedným z najväčších vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu a vôbec v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Iba v tomto procese v bývalom sovietskom bloku boli odsúdení naraz traja biskupi. Proces patrí do skupiny tzv. cirkevných procesov komunistického režimu proti katolíckej cirkvi, kam patrili aj procesy s chorvátskym arcibiskupom [[Alojzije Stepinac|Alojzije Stepinacom]], maďarským arcibiskupom a kardinálom [[József Mindszenty|Józsefom Mindszentym]], českým biskupom [[Stanislav Zelo|Stanislavom Zelom]], poľským biskupom [[Czesław Kaczmarek|Czesławom Kaczmarekom]], ukrajinským arcibiskupom [[Josif Slipý|Josifom Slipým]] a bulharským biskupom Eugenom Bossilkovom. Katolícka cirkev bola jedným z hlavných cieľov represií komunistického režimu z politických a ideologických dôvodov. Súd s biskupmi mal zlomiť autoritu episkopátu a v konečnom dôsledku paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]], považovanej za „agentúru imperializmu“ a nepriateľské centrum, na veriacich. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref> ==Predohra== ===Povojnová retribúcia=== Diecézny biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] [[Ján Vojtaššák]] bol ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] prvýkrát zatknutý už [[5. máj]]a [[1945]] v rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných konaní]] pre svoje angažovanie sa v politike počas vojny.{{#tag:ref|[[Ján Vojtaššák]] bol obviňovaný ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] z trestných činov kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Nariadenie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 bolo vydané až [[15. máj|15. mája]] [[1945]], 10 dní po zadržaní [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref>{{rp|37}}|group=pozn.}} Bol väznený do [[8. september|8. septembra]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy bol prepustený na zásah [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].<ref name="proces"/>{{rp|144-146}} Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol [[Ján Vojtaššák]] pozbavený úradu diecézneho biskupa, [[Svätá stolica]] zamietla. ===Po Februárovom prevrate=== Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam. Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.<ref name="kincok">{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}</ref>{{rp|71}} Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Pražský proces so skupinou „Dr. Stanislav Zela a spol.“ sa konal v dňoch [[25. november|25. novembra]] až [[2. december|2. decembra]] [[1950]] v [[Praha|Prahe]].<ref name="proces"/>{{rp|311}} Zo slovenských biskupov bol ako prvý internovaný v rámci akcie „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu.<ref name="kincok"/>{{rp|72}} Nezákonné postupy pri vyšetrovaní boli použité aj pri „príprave“ svedkov procesu. Zápisnica z porady cirkevnej koordinačnej komisie pre prípravu procesov s katolíckymi biskupmi zo dňa [[14. november|14. novembra]] [[1950]] konštatuje: ''„Uhřín je dobrý; Obtulovič vypovídá celkem dobře až na to, že je příliš mazaný a kroutí se z formulací; Bářová vypovídá velmi dobře a bude u soudu dobře působit; Bača bude velmi dobrý; Irha – stejná situace; Buranyč – dost dobrý;Hučko – totéž; stále rozšiřuje svou výpověď; Mastilák úplně popíra, že by něco věděl o Gojdičovi, je ho však možno použít na Hučko; usneseno, že nebude veden jako svědek; Turkiňák bude dobrý; Tomanócy – postoj k šetření je negativní a '''nepodařilo se ho ještě rozbít, se vší pravděpodobností se však podaří ho zpracovat'''; Kempný zatím vypadá dost zle, ale snad se podaří ho zpracovat; Ursíny zapírá, ale Gojdič k němu vypovídá dost dobře. Ursíny patrně nebude moci být použit; Havrila – podaří se s největší pravděpodobností ho zpracovat; Maxoň bude teprve dnes přivezen a vyslechnut.“''.<ref name="Letz"/>{{rp|165}} ==Proces== [[2. január|2. januára]] [[1950]] sformalizoval štátny viceprokurátor [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]] obžalobu, podľa ktorej: {{Citát|1. obvinení [[Ján Vojtaššák]] a Dr. Th. [[Michal Buzalka]] od roku 1920 do polovice marca 1939 pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, menovite pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich, 2. Všetci obvinení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1944]] počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech, 3. Všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]] a inde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi k pokusu o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a III. [[Pavol Gojdič]] sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich, 4. všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]], v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3. spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi k vyzvedaniu štátne ho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého.|1951, 2. január, Bratislava. Obžaloba štátneho viceprokurátora J. Feješa na skupinu J. Vojtaššák a spol.<ref name="Letz"/>{{rp|222}}}} Obžalovaní biskupi boli [[4. január|4. januára]] prevezení z Prahy do Bratislavy.<ref name="Letz"/>{{rp|226}} V ten deň zároveň štátny prokurátor B. Ziegler zaslal námestníkovi ministra spravodlivosti K. Klosovi prípis s návrhom trestov: * [[Ján Vojtaššák]] 25 (20 rokov) odňatia slobody * [[Michal Buzalka]] trest smrti (doživotie) * [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] trest smrti (doživotie) Prípis obsahoval konštatovanie ''„Uvádím dvě eventuality (druhá v závorce) pro případ, že by z politických důvodů trest smrti u obviněných Buzalky a Gojdiče byl neúnosný.“''<ref name="Letz"/>{{rp|227}} [[8. januára]] sa konala záverečná z porád venovaných príprave procesu za účasti Viktoryho, Klosa, [[Ladislav Holdoš|Holdoša]], [[Eduard Friš|Friša]], Moučky, Průšu, Trattnerovej, Wintera, Čížka, Pošvica, Opavského, Belánskeho, Richtera, [[Karol Bedrna|Bedrnu]], Neulsa, Kopeckého, [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] a Zieglera, na ktorej sa prešiel a sfinalizoval definitívny scenár procesu vrátane rozhlasového vysielania (filmový záznam však nemal vzniknúť a nemalo byť povolené ani fotografovanie) a vydania dokumentu o procese, ktorý bude pripravený aj v ruskom, francúzskom, anglickom a nemeckom preklade.<ref name="Letz"/>{{rp|240}} Organizácia účastníkov z radov verejnosti bola prejednaná v predstihu už [[14. december|14. decembra]] [[1950]] v Prahe na zasadnutí politickej komisie o príprave slovenského procesu s katolíckymi biskupmi. 50 miest bolo vyhradených pre stálych účastníkov procesu (stranícki funkcionári, zástupcovia bezpečnosti, Povereníctva spravodlivosti, vlastenecká kňazi, atď.) a na jednotlivé dni pojednávania bolo vyhradených 35 miest pre organizácie (vlasteneckí kňazi, okresní cirkevní tajomníci, zástupcovia právnickej fakulty) a 80 miest pre zástupcov krajov.<ref name="Letz"/>{{rp|188}} ===Pojednávanie=== Hlavné pojednávanie prebehlo v Bratislave v dňoch [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]]. Predsedom senátu bol [[Karol Bedrna]], sudcami z povolania Pavol Korbuly a Václav Hamák, sudcami z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš, náhradnými sudcami Dr. Jozef Buzna, z povolania, Ján Andel, z ľudu.{{#tag:ref|Zborník dokumentov z procesu zostavený Róbertom Letzom uvádza hodnotiacu správu Jána Andela, náhradného sudcu z ľudu, k procesu bez akýchkoľvek zásahov s pôvodnými pravopisnými chybami: {{Citát|Pznatky procesu proty Vojtaššákovy a spol.<br/> 1. organizácia boladosti dobra ale boloby potrebné vipracovat časovy program pisony a podlat ho postupovat dalobysa viac času ziskat.<br/> 2. priebeh pprocesu boldosty dobry ašnas na ludovyh sucu, mimojednoho sme molo zasahovaly doprocesu tsolotak lenpreto žsmesa dostatočné népripravyly.<br/> 3. spolupraca senatu s predsedom boladost dobra,<br/> 4. spolu praca s činytemy Minist. boladobra zlast bola dobra predporada v takzvanych kostkach lensmeešte dostatočne neporozumely vyznateho ašsnat poporocesu. Buducnosty budez potr by abysmesi pripravyly vždy otasky us naporade v kostkach ichpredložily abolypredom tam shcvalené abysmesanemosely obávat ženéčéskazime<br/> 5. propagacia boladobra jak vcasopisoch takaj v roshlase,<br/> 6. sebakricky priznavam zesom nepripravyl dostatočno ale boltopremňa prvytakvelky proces a podruhe žesem névedel istotné či može zasahovat aj nahradnyk<br/> 7. mozem s istoto tvrdit hodnepoučil dobuducna.<br/> Čest praci. Andel sudca zludu.<br/> |1951, nedatované (asi 20. január), Bratislava. Hodnotiaca správa o procese J. Vojtaššák a spol. od člena senátu Štátneho súdu, odd. v Bratislave, náhradného sudcu z ľudu J. Andela.<ref name="Letz"/>{{rp|291}}}}|group=pozn.}} Zapisovateľkou bola Dr. Anna Pojezná. Prokurátorom v procese bol Dr. [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]]. Obvinení mali obhajcov [[ex offo]], [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] zastupoval Dr. Štefan Král, [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] Dr. Vojtech Rampášek, [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] Dr. Ivan Ottlyk.<ref name="Letz"/>{{rp|241}} ===Vypočúvanie obžalovaných=== [[Súbor:Ján Vojtaššák1.jpg|náhľad|vpravo|[[Ján Vojtaššák]]]] Pojednávanie bolo zahájené vypočúvaním [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. Počas výsluchu sa riešili nasledovné záležitosti: * sám [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] za fašistického režimu zastával funkciu v Štátnej rade a nabádal kňazov k politickej činnosti, za ľudovej demokracie bol angažovaniu sa kňazov v politike,<ref name="proces"/>{{rp|47}} * [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákova]] účasť na protižidovských krokoch Štátnej rady,<ref name="proces"/>{{rp|48}} * arizácia kúpeľov v [[Baldovce|Baldovciach]], majetku rasovo prenasledovaného Ing. Ladislava Frieda, spišským biskupom Jánom Vojtaššákom, pričom menovaný prostredníctvom svojho advokáta Dr. Obtuloviča protestoval v roku [[1947]] proti reštitúcii tohto majetku.<ref name="proces"/>{{rp|53}} * zaistenie [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] ako člena Štátnej rady Slovenskej republiky pre trestný čin kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia SNR č. 33/1945 v máji [[1945]] a jeho prepustenie po intervencii predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]],<ref name="proces"/>{{rp|144-146}} * špionážne aktivity [[Ján Vojtaššák|Vojtaššáka]],<ref name="proces"/>{{rp|63}} * [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákove]] výzvy proti [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|Trati mládeže]] a proti nedeľným „národným (pracovným) smenám“, ktoré prokurátor kládol do protikladu k biskupským výzvam počas vojny, aby sa veriaci účastnili v nedeľu na nemeckých na opevňovacích prácach,<ref name="proces"/>{{rp|69}} * odmietanie prorežimej Katolíckej akcie vedúce k vzburám veriacich na Orave a Spiši,<ref name="proces"/>{{rp|73}} * vyhodenie robotníka Valenta Gaduša zo zamestnania, lebo žiadal zvýšiť plat a celkovo polonevoľnícke postavenie sluhov a zamestnancov Spišskej diecézy,<ref name="proces"/>{{rp|82}} * [[Andrej Hlinka|Hlinkov]] list z roku [[1921]], kedy tento v čase hrozby reštaurácie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] chcel majetok, alebo odísť do opozície,<ref name="proces"/>{{rp|84}} * menovanie ilegálnych biskupov,<ref name="proces"/>{{rp|86}} * [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákov]] pokyn kňazovi z [[Liptovské Matiašovce|Matiašoviec]], aby nahlásil partizánov v obci nemeckej jednotke, hoci tým mohol spôsobiť vypálenie obce.<ref name="proces"/>{{rp|87}} [[Súbor:Michal Buzalka.jpg|náhľad|vpravo|[[Michal Buzalka]]]] Výsluchy pokračovali vypočúvaním [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] a týkali sa nasledovných otázok: * [[Michal Buzalka]] pôsobil ako vojenský vikár, schvaľoval [[Andrej Hlinka|Hlinkovu]] a nemeckú politiku,<ref name="proces"/>{{rp|92}} * špionážna činnosť [[Michal Buzalka|Buzalku]] proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] v prospech [[Vatikán|Vatikánu]] a úloha jezuitu Jána Kellnera,<ref name="proces"/>{{rp|96}} * [[Michal Buzalka|Buzalka]] dal [[Gestapo|Gestapu]] povolenie vykonať uňho domovskú prehliadku a u jeho domovníčky bola zaistená ukrývajúca sa istá pani Kepichová, ktorá bola odvlečená do koncentračného tábora a zavraždená,<ref name="proces"/>{{rp|104}} * angažovanie sa cirkvi v prospech [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] a boj kňazov proti poprave [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]],<ref name="proces"/>{{rp|108}} * kňazi skladali sľub vernosti ľudovodemokratickej republike s výhradami, ale fašistickému režimu bez výhrad,<ref name="proces"/>{{rp|109}} * špionážne aktivity v prospech emigrácie, Vatikánu, pričom bola citovaná správa vatikánskeho rozhlasu z [[30. november|30. novembra]] [[1950]], že na Slovensku bol umŕtvený cirkevný život, zavreté kostoly a [[Michal Buzalka]] údajne vo väzení zomrel,<ref name="proces"/>{{rp|112}} [[Súbor:Pavol Godjic.jpg|náhľad|vpravo|[[Pavol Petro Gojdič]]]] Ako posledný bol vypočúvaný [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]], počas výsluchu sa riešili: * snahy [[Vatikán|Vatikánu]] dostať Ukrajinu pod svoju cirkevnú správu.<ref name="proces"/>{{rp|117}} * údajná [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičova]] spolupráca s [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] na programe „Veľkej Ukrajiny“ siahajúcej až po [[Poprad]],<ref name="proces"/>{{rp|118}} * falšovanie matrík kňazmi za účelom vystavovania falošných dokladov pre banderovcov prichádzajúcich na územie republiky,<ref name="proces"/>{{rp|120}} * vina za [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovské]] zločiny (spomína sa proces s Ivanom Kliszom), vyčíňanie banderovcov na východnom Slovensku, ako aj banderovské vraždy [[24. jún|24. júna]] [[1947]] v [[Blatnica (obec)|Blatnici]], je pripisovaná [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]],<ref name="proces"/>{{rp|126-127}} * [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] za podporu Demokratickej strany vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|voľbách roku 1946]] od ministra Pietora osobné auto a povereník Styk mu poukázal 250&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]],<ref name="proces"/>{{rp|129}} * biskupská konferencia v Trnave v auguste [[1949]] exkomunikovala signatárov [[Katolícka akcia|Katolíckej akcie]]. Cirkev ale neexkomunikovala kapitalistov a fašistov,<ref name="proces"/>{{rp|132}} * špionáž prostredníctvom organizácie Americká charita,<ref name="proces"/>{{rp|136}} * zneužívanie finančných zbierok a súm zo zahraničia na podporu banderovcov a kňazov pôsobiacich proti republike,<ref name="proces"/>{{rp|137}} * [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičova]] žiadosť [[Svätá stolica|Svätej stolici]] vysvätiť jedného alebo dvoch tajných biskupov, ktorí by pokračovali v činnosti po Gojdičovom zatknutí.<ref name="proces"/>{{rp|138}} ===Svedkovia=== Od [[12. január|12. januára]] sa konali výpovede svedkov. Prví dvaja svedkovia, Jozef Sakalík a Valent Gaduš, vypovedali vo veci vykorisťovania pracujúcich (obaja pracovali ešte pred vojnou pre [[Spišská diecéza|Spišskú diecézu]] za mimoriadne nevýhodných pracovných podmienok a boli prepustení potom, ako požadovali uľahčenie práce, resp. zvýšenie mzdy).<ref name="proces"/>{{rp|140-143}} Výpovede svedkov boli irelevantné vzhľadom k trestnej činnosti obvineného [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. Svedok [[Ľudovít Obtulovič]] (sám odsúdený v jednom z prvých politických procesov s členmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[15. máj|15. mája]] [[1948]] na 8 rokov) zastupoval [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] v roku [[1945]] počas biskupovho obvinenia z kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Svedecká výpoveď sa týkala Obtulovičovej intervencie u predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].<ref name="proces"/>{{rp|144-146}} Svedkovia Štefan Bača a František Irha svedčili o [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovom]] nátlaku na kňazov, aby odmietli komunistickú [[Katolícka akcia|Katolícku akciu]] a o perzekúcii kňazov, ktorí sa chceli zapojiť do budovania republiky a spojiť sa s pracujúcim ľudom.<ref name="proces"/>{{rp|147-149}} Bývalý generálny tajomník [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Ján Kempný]] (sám odsúdený v politickom procese s členmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[15. máj|15. mája]] [[1948]] na 6 rokov) v procese svedčil o intervencii [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], o [[Aprílová dohoda|Aprílovej dohode]] katolíkov s [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickou stranou]] a o pozadí [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesu s Dr. Jozefom Tisom]].<ref name="proces"/>{{rp|149-153}} Svedok kňaz Anton Suroviak opisoval svoje suspendovanie [[Ján Vojtaššák|Jánom Vojtaššákom]] z dôvodu účasti v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]].<ref name="proces"/>{{rp|149-155}} Svedok Violant Andrejkovič pôsobil v armáde [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na východnom fronte ako [[podplukovník]] duchovnej služby. V rámci svedeckej výpovede uviedol, ako zhromažďoval informácie a vykonával na Ukrajine špionáž pre Michala Buzalku.<ref name="proces"/>{{rp|156}} Svedok Štefan Uhrín bol spolu s [[Bernard Jaško|Bernardom Jaškom]] a [[Pavol Kalinaj|Pavlom Kalinajom]] (všetko členovia [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]) odsúdený v [[Proces so skupinou Jaško a spol.|politickom procese]] [[9. november|9. novembra]] [[1949]] na 18 rokov odňatia slobody{{#tag:ref|Rozsudok z [[9. november|9. novembra]] [[1949]] v [[Proces so skupinou Jaško a spol.|procese so skupinou „Jaško a spol.“]] znel trest smrti pre [[Bernard Jaško|Bernarda Jaška]] a [[Pavol Kalinaj|Pavla Kalinaja]], 20 rokov pre Pavla Hajdina, 18 rokov pre Štefana Uhrína a 58 rokov pre ďalších 22 členov vykonštruovanej skupiny.|group=pozn.}} Vo svedeckej výpovedi popisoval odovzdávanie správ špionážneho charakteru [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]].<ref name="proces"/>{{rp|158-160}} Svedkyňa Anna Mária Bärová, bývalá zamestnankyňa rakúskeho konzulátu v Bratislave svedčila o pomoci pri špionážnych aktivitách Michala Buzalku.<ref name="proces"/>{{rp|162-164}} Svedok Dezider Kalina podal v novembri [[1942]] [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] informácie o zaobchádzaní so židovským obyvateľstvom na Nemcami okupovaných územiach, vrátane svedectva o osude slovenských Židov, ktorých stretol pri [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitzi]]. [[Michal Buzalka|Buzalka]] mal odpovedať Tisovým citátom, že údelom Židov je trpieť.<ref name="proces"/>{{rp|165-168}} Svedkovia Boris Turkyňák, Pavol Hučko a Rehor Buranič referovali o špionážnej činnosti [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] a o [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovej]] pomoci kňazom utekajúcim z Poľska a Sovietskeho zväzu, ako aj pomoci [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovcom]] formou vybavovania falošných dokladov a organizáciou ich prechodu na západ.<ref name="proces"/>{{rp|168-176}} Námestník štátneho prokurátora [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješ]] v závere vypočúvania svedkov prezentoval dokumenty týkajúce sa [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši|vypálenia obce Maloduš]] slovenskými vojakmi počas pôsobenia na východnom fronte, pričom obvinil [[Michal Buzalka|Buzalku]] zo zodpovednosti za tento čin, nakoľko v pastierskych listoch vyzýval vojakov poslúchať rozkazy.<ref name="proces"/>{{rp|176-177}} Prezentované boli fotky [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] v prítomnosti nemeckých dôstojníkov na východnom fronte. Biskupom bol vytýkaný článok „Odkaz našich biskupov“ v [[Gardista (noviny)|Gardistovi]] vyzývajúci veriacich na zachovanie pokoja. Žiadosť biskupov o riešenie otázky Jozefa Tisa z decembra [[1945]] bola interpretovaná ako vyhrážka.<ref name="proces"/>{{rp|179}} V záverečnej reči [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješ]] zdôrazňoval, že ''„od nej, od krvavej zločinnej voľby vedenej i proti nášmu štátu a nášmu ľudu očakávali návrat strateného raja{{--}}návrat starých panských čias.“''.<ref name="proces"/>{{rp|184}} ===Obhajoba a posledné slovo obvinených=== V sobotu [[13. január|13. januára]] obhajcovia Dr. Štefan Kráľ (obhajoval [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]), Dr. Vojtech Rampášek (obhajca [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]]) a Dr. Ivan Ottlyk (obhajca [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]]) konštatovali preukázanie plnej viny obžalovaných vo všetkých bodoch obžaloby a uvádzali iba poľahčujúce okolnosti smerujúce k potenciálnemu zmierneniu trestu. Takými uvedenými okolnosťami boli najmä úplné kajúcne priznania sa obvinených. U [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] žiadal Dr. Štefan Kráľ vziať do úvahy, že [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] konal v zmysle príkazov a intencií svojich nadriadených ([[Svätá stolica|Svätej stolice]]).<ref name="proces">{{Citácia knihy|titul=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti nákladom Vydavateľstva Tatran|rok=1951}}</ref>{{rp|213}} Dr. Vojtech Rampášek uvádzal, že [[Michal Buzalka]], hoci pochádzal z robotníckej rodiny, bol od svojich desiatich rokov (kedy sa dostal k piaristom) odtrhnutý od bežného života a reality.<ref name="proces"/>{{rp|214}} Podobne argumentoval aj Dr. Ivan Ottlyk výchovou k poslušnosti v seminári a odtrhnutím od reálneho života v prípade [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]]. Tu však uvádzal aj [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičove]] činy pri ochrane rasovo prenasledovaných počas trvania [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref name="proces"/>{{rp|215}} [[Ján Vojtaššák]] v rámci scenára procesu v záverečnej reči plne doznal svoje činy a žiadal o možnosť tieto zločiny odčiniť a napraviť. [[Michal Buzalka]] popri priznaní uviedol: ''„odcudzil som sa svojmu ľudu a rozsievajúc medzi ním ako by cez dračie zuby semená zloby, nesváru, hnevu a nenávisti, priklonil som sa k tým nešťastníkom, ktorí slovenskému národu nikdy dobre nepriali ...“''<ref name="proces"/>{{rp|217}} [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] skonštatoval: ''„... som sa veľmi mnoho ráz previnil proti ľudovodemokratickému zriadeniu a pracujúcemu ľudu našej ČSR ... A nakoniec iba to môžem povedať, že všetko, čo som urobil, robil som na príkaz svojich predstavených.“''<ref name="proces"/>{{rp|218}} ===Rozsudok=== V pondelok [[15. január|15. januára]] vyniesol predseda súdu [[Karol Bedrna]] rozsudok. Ján Vojtaššák a Dr. Th. Michal Buzalka boli uznaní vinnými zo zločinu úkladov proti republike podľa §. 1 al. l a 4 zák. č. 50/23 Sb. Všetci obvinení boli uznaní vinnými zo: * zločinu vojenskej zrady podľa § 6 ods. 1 zák. č. 50/23 Sb. * zločinu velezrady podľa § 1 ods. 1 lit. c) ods. 2 a obvinení Dr. Th. Michal Buzalka a Pavol Gojdič aj podľa ods. 3 lit. e) zák. čís. 231/48 Sb. * zločin vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 zák. č. 23l/48 Sb., obvinený Pavol Gojdič tiež podľa ods. 2 lit. e) a obvinený Dr. Th. Michal Buzalka tiež podľa ods. 2 lit. e), d) toho istého zák. ustanovenia.<ref name="proces"/>{{rp|222}} <ref name="Letz"/>{{rp|252}} Obvinení boli potrestaní: {{Citát| I.) Obvinený [[Ján Vojtaššák]] podľa § 1 ods. 1 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 90, 96, 99 zák. čl. V/1878 odňatím slobody na 24 (dvadsaťštyri) roky. Podľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zák. ukladá sa mu peňažný trest 500&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske. II.) Obvinený Dr. Th. [[Michal Buzalka]], podľa § 1 ods. 3 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 96, 99 zák. čl. V/l878, § 113 ods. 1 zák. čís. 319/48 Sb. odňatím slobody na doživotie. Vedľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zákona ukladá sa mu peňažitý trest 200&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske. III.) Obvinený [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]], podľa § 1 ods, 3 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 96, 99 zák. čl. V/1878, § 113 ods. I. zák. č. 319/48 Sb. odňatím slobody na doživotie. Vedľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zák. ukladá sa mu peňažitý trest 200&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske.|<ref name="proces"/>{{rp|223}} <ref name="Letz"/>{{rp|252}}}} [[Ján Vojtaššák]] trest prijal, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Gojdič]] si vyžiadali trojdňovú lehotu na rozmyslenie.<ref name="proces"/>{{rp|223}} ==Dohra== Priebeh procesu bol rozoberaný v hodnotiacich správach na rôznych úrovniach. Podľa súhrnnej hodnotiacej správy Štátnej prokuratúry v Prahe o procesoch „S. Zela a spol.“ a „J. Vojtaššák a spol.“ z [[5. február|5. februára]] [[1951]] verejnosť procesu venovala veľkú pozornosť. Prišlo 2&nbsp;433 rezolúcií schvaľujúcich proces aj rozsudok. Naproti tomu prišlo iba 20 anonymných dopisov ''„štvavého obsahu a velmi ubohé úrovně“''. Zahraničná tlač a rozhlas väčšinou na proces reagovali len stručným referovaním o priebehu procesu bez komentárov, iba vatikánsky rozhlas pokračoval ''„ve svém nestoudném štvaní.“''<ref name="Letz"/>{{rp|316}} Rovnako boli monitorované reakcie obyvateľstva na proces v jednotlivých krajoch. Napríklad správa vedúceho oddelenia propagácie a agitácie Sekretariátu ÚV KSS J. Šefránka zo [[6. február|6. februára]] [[1951]] adresovaná Sekretariátu ÚV KSS uvádzala: {{Citát|Osobitnú kampaň robila reakcia na východnom Slovensku, najmä v Prešovskom kraji. Využila skutočnosť, že na rozdiel od vypočúvania druhých dvoch biskupov sa Gojdičovo vypočúvanie nevysielalo rozhlasom – čo bola nesporne chyba – a rozširovala v rôznych verziách, že Gojdič dokázal pred súdom svoju nevinu, alebo dokonca, že je mŕtvy a pod. Ba rozširovala aj hotové legendy o Gojdičovi: že vraj má svätožiaru, že mu žiaria rany a od tejto žiary vraj už zomrelo niekoľko členov SNB a pod. Chyba sa napráva tým, že Gojdičovu výpoveď vysiela rozhlas dodatočne, a to najmä košická a prešovská vysielačka.|<ref name="Letz"/>{{rp|322}}}} Na tento proces nadväzovali procesy s ďalšími dvomi svätiacimi biskupmi – rímskokatolíckym [[Štefan Barnáš|Štefanom Barnášom]] (v rámci osemčlennej skupiny [[28. november|28. novembra]] [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody) a gréckokatolíckym [[Vasiľ Hopko|Vasiľom Hopkom]] (v októbri [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody).<ref name="kincok"/>{{rp|73}} Cirkevná otázka bola súčasťou aj inak zdanlivo nesúvisiacich [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesov s príslušníkmi POHG]] súdených v roku [[1958]] za vojnové zločiny.<ref name="Sokolovic">{{Citácia Harvard |Rok=2010 |Priezvisko=Sokolovič |Meno=Peter |URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf |Periodikum=Pamäť národa |Ročník=VI. |Číslo=3 |Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958 |Vydavateľ=Ústav pamäti národa |PriezviskoEditora=Klubert |MenoEditora=Tomáš |issn=1336-6297 }}</ref> Aj keď politickými procesmi boli najviac postihnutí príslušníci katolíckej cirkvi, vo väzniciach a pred súdom sa ocitli predstavitelia evanjelickej cirkvi, baptisti či svedkovia Jehovovi. V roku 1955 [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavlovi Gojdičovi]] zmenili doživotný trest na trest 25 rokov odňatia slobody. Nasledujúci rok generálny prokurátor prerušil výkon trestu [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] a [[Ján Vojtaššák|Jánovi Vojtaššákovi]], no boli izolovaní na území Čiech.<ref name="upn"/> [[Michal Buzalka]] bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde [[7. december|7. decembra]] [[1961]] zomrel.<ref name="Buzalka">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 45. výročie úmrtia biskupa Michala Buzalku | url = https://www.mosr.sk/45-vyrocie-umrtia-biskupa-michala-buzalku/ | dátum prístupu = 2026-03-29}}</ref> [[Ján Vojtaššák|Ján Vojtaššáka]] v roku [[1958]] opäť uväznili a bol vo väzení až do amnestie [[5. október|5. októbra]] [[1963]]. [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] [[17. júl|17. júla]] [[1960]], v deň svojich 72. narodenín. Pochovali ho na väzenskom cintoríne a jeho hrob bol označený iba číslom 681.<ref name="Gojdic">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blahoslavený Pavel Peter Gojdič OSBM biskup-mučeník (1888-1960) | url = https://www.grkatpo.sk/blahoslaveni/pavol-peter-gojdic/ | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov}}</ref> Všetci traja boli po roku [[1989]] rehabilitovaní. Biskupa [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] vyhlásil pápež [[Ján Pavol II.]] za blahoslaveného.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi | url = https://www.upn.gov.sk/data/files/skladacky-2017-13_14.pdf | dátum prístupu = 2026-03-30}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] == Iné projekty == {{projekt|s=Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Biskupi]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]] 561bae5futtvxvmqxpcbeyas4q5ubjj 8199947 8199904 2026-04-18T05:49:16Z Martingazak 234259 Iné projekty 8199947 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s cirkevnými predstaviteľmi |dátum=[[10. január|10.]]{{--}}[[15. január]] [[1951]] |obrázok=Proces vlastizradni biskupi.jpg |popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi Buzalkovi Gojdičovi vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1951 |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<br/> * [[Ján Vojtaššák]] trest odňatia slobody vo výške 24 rokov, * [[Michal Buzalka]] doživotie, * [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] doživotie }} '''Proces proti vlastizradným biskupom [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovi]], [[Michal Buzalka|Buzalkovi]], [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]]''' [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol rozsahom príprav, propagandistickým využitím a dosahom na spoločnosť jedným z najväčších vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu a vôbec v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Iba v tomto procese v bývalom sovietskom bloku boli odsúdení naraz traja biskupi. Proces patrí do skupiny tzv. cirkevných procesov komunistického režimu proti katolíckej cirkvi, kam patrili aj procesy s chorvátskym arcibiskupom [[Alojzije Stepinac|Alojzije Stepinacom]], maďarským arcibiskupom a kardinálom [[József Mindszenty|Józsefom Mindszentym]], českým biskupom [[Stanislav Zelo|Stanislavom Zelom]], poľským biskupom [[Czesław Kaczmarek|Czesławom Kaczmarekom]], ukrajinským arcibiskupom [[Josif Slipý|Josifom Slipým]] a bulharským biskupom Eugenom Bossilkovom. Katolícka cirkev bola jedným z hlavných cieľov represií komunistického režimu z politických a ideologických dôvodov. Súd s biskupmi mal zlomiť autoritu episkopátu a v konečnom dôsledku paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]], považovanej za „agentúru imperializmu“ a nepriateľské centrum, na veriacich. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref> ==Predohra== ===Povojnová retribúcia=== Diecézny biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] [[Ján Vojtaššák]] bol ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] prvýkrát zatknutý už [[5. máj]]a [[1945]] v rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných konaní]] pre svoje angažovanie sa v politike počas vojny.{{#tag:ref|[[Ján Vojtaššák]] bol obviňovaný ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] z trestných činov kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Nariadenie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 bolo vydané až [[15. máj|15. mája]] [[1945]], 10 dní po zadržaní [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref>{{rp|37}}|group=pozn.}} Bol väznený do [[8. september|8. septembra]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy bol prepustený na zásah [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].<ref name="proces"/>{{rp|144-146}} Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol [[Ján Vojtaššák]] pozbavený úradu diecézneho biskupa, [[Svätá stolica]] zamietla. ===Po Februárovom prevrate=== Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam. Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.<ref name="kincok">{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}</ref>{{rp|71}} Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Pražský proces so skupinou „Dr. Stanislav Zela a spol.“ sa konal v dňoch [[25. november|25. novembra]] až [[2. december|2. decembra]] [[1950]] v [[Praha|Prahe]].<ref name="proces"/>{{rp|311}} Zo slovenských biskupov bol ako prvý internovaný v rámci akcie „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu.<ref name="kincok"/>{{rp|72}} Nezákonné postupy pri vyšetrovaní boli použité aj pri „príprave“ svedkov procesu. Zápisnica z porady cirkevnej koordinačnej komisie pre prípravu procesov s katolíckymi biskupmi zo dňa [[14. november|14. novembra]] [[1950]] konštatuje: ''„Uhřín je dobrý; Obtulovič vypovídá celkem dobře až na to, že je příliš mazaný a kroutí se z formulací; Bářová vypovídá velmi dobře a bude u soudu dobře působit; Bača bude velmi dobrý; Irha – stejná situace; Buranyč – dost dobrý;Hučko – totéž; stále rozšiřuje svou výpověď; Mastilák úplně popíra, že by něco věděl o Gojdičovi, je ho však možno použít na Hučko; usneseno, že nebude veden jako svědek; Turkiňák bude dobrý; Tomanócy – postoj k šetření je negativní a '''nepodařilo se ho ještě rozbít, se vší pravděpodobností se však podaří ho zpracovat'''; Kempný zatím vypadá dost zle, ale snad se podaří ho zpracovat; Ursíny zapírá, ale Gojdič k němu vypovídá dost dobře. Ursíny patrně nebude moci být použit; Havrila – podaří se s největší pravděpodobností ho zpracovat; Maxoň bude teprve dnes přivezen a vyslechnut.“''.<ref name="Letz"/>{{rp|165}} ==Proces== [[2. január|2. januára]] [[1950]] sformalizoval štátny viceprokurátor [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]] obžalobu, podľa ktorej: {{Citát|1. obvinení [[Ján Vojtaššák]] a Dr. Th. [[Michal Buzalka]] od roku 1920 do polovice marca 1939 pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, menovite pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich, 2. Všetci obvinení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1944]] počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech, 3. Všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]] a inde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi k pokusu o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a III. [[Pavol Gojdič]] sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich, 4. všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]], v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3. spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi k vyzvedaniu štátne ho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého.|1951, 2. január, Bratislava. Obžaloba štátneho viceprokurátora J. Feješa na skupinu J. Vojtaššák a spol.<ref name="Letz"/>{{rp|222}}}} Obžalovaní biskupi boli [[4. január|4. januára]] prevezení z Prahy do Bratislavy.<ref name="Letz"/>{{rp|226}} V ten deň zároveň štátny prokurátor B. Ziegler zaslal námestníkovi ministra spravodlivosti K. Klosovi prípis s návrhom trestov: * [[Ján Vojtaššák]] 25 (20 rokov) odňatia slobody * [[Michal Buzalka]] trest smrti (doživotie) * [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] trest smrti (doživotie) Prípis obsahoval konštatovanie ''„Uvádím dvě eventuality (druhá v závorce) pro případ, že by z politických důvodů trest smrti u obviněných Buzalky a Gojdiče byl neúnosný.“''<ref name="Letz"/>{{rp|227}} [[8. januára]] sa konala záverečná z porád venovaných príprave procesu za účasti Viktoryho, Klosa, [[Ladislav Holdoš|Holdoša]], [[Eduard Friš|Friša]], Moučky, Průšu, Trattnerovej, Wintera, Čížka, Pošvica, Opavského, Belánskeho, Richtera, [[Karol Bedrna|Bedrnu]], Neulsa, Kopeckého, [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] a Zieglera, na ktorej sa prešiel a sfinalizoval definitívny scenár procesu vrátane rozhlasového vysielania (filmový záznam však nemal vzniknúť a nemalo byť povolené ani fotografovanie) a vydania dokumentu o procese, ktorý bude pripravený aj v ruskom, francúzskom, anglickom a nemeckom preklade.<ref name="Letz"/>{{rp|240}} Organizácia účastníkov z radov verejnosti bola prejednaná v predstihu už [[14. december|14. decembra]] [[1950]] v Prahe na zasadnutí politickej komisie o príprave slovenského procesu s katolíckymi biskupmi. 50 miest bolo vyhradených pre stálych účastníkov procesu (stranícki funkcionári, zástupcovia bezpečnosti, Povereníctva spravodlivosti, vlastenecká kňazi, atď.) a na jednotlivé dni pojednávania bolo vyhradených 35 miest pre organizácie (vlasteneckí kňazi, okresní cirkevní tajomníci, zástupcovia právnickej fakulty) a 80 miest pre zástupcov krajov.<ref name="Letz"/>{{rp|188}} ===Pojednávanie=== Hlavné pojednávanie prebehlo v Bratislave v dňoch [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]]. Predsedom senátu bol [[Karol Bedrna]], sudcami z povolania Pavol Korbuly a Václav Hamák, sudcami z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš, náhradnými sudcami Dr. Jozef Buzna, z povolania, Ján Andel, z ľudu.{{#tag:ref|Zborník dokumentov z procesu zostavený Róbertom Letzom uvádza hodnotiacu správu Jána Andela, náhradného sudcu z ľudu, k procesu bez akýchkoľvek zásahov s pôvodnými pravopisnými chybami: {{Citát|Pznatky procesu proty Vojtaššákovy a spol.<br/> 1. organizácia boladosti dobra ale boloby potrebné vipracovat časovy program pisony a podlat ho postupovat dalobysa viac času ziskat.<br/> 2. priebeh pprocesu boldosty dobry ašnas na ludovyh sucu, mimojednoho sme molo zasahovaly doprocesu tsolotak lenpreto žsmesa dostatočné népripravyly.<br/> 3. spolupraca senatu s predsedom boladost dobra,<br/> 4. spolu praca s činytemy Minist. boladobra zlast bola dobra predporada v takzvanych kostkach lensmeešte dostatočne neporozumely vyznateho ašsnat poporocesu. Buducnosty budez potr by abysmesi pripravyly vždy otasky us naporade v kostkach ichpredložily abolypredom tam shcvalené abysmesanemosely obávat ženéčéskazime<br/> 5. propagacia boladobra jak vcasopisoch takaj v roshlase,<br/> 6. sebakricky priznavam zesom nepripravyl dostatočno ale boltopremňa prvytakvelky proces a podruhe žesem névedel istotné či može zasahovat aj nahradnyk<br/> 7. mozem s istoto tvrdit hodnepoučil dobuducna.<br/> Čest praci. Andel sudca zludu.<br/> |1951, nedatované (asi 20. január), Bratislava. Hodnotiaca správa o procese J. Vojtaššák a spol. od člena senátu Štátneho súdu, odd. v Bratislave, náhradného sudcu z ľudu J. Andela.<ref name="Letz"/>{{rp|291}}}}|group=pozn.}} Zapisovateľkou bola Dr. Anna Pojezná. Prokurátorom v procese bol Dr. [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]]. Obvinení mali obhajcov [[ex offo]], [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] zastupoval Dr. Štefan Král, [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] Dr. Vojtech Rampášek, [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] Dr. Ivan Ottlyk.<ref name="Letz"/>{{rp|241}} ===Vypočúvanie obžalovaných=== [[Súbor:Ján Vojtaššák1.jpg|náhľad|vpravo|[[Ján Vojtaššák]]]] Pojednávanie bolo zahájené vypočúvaním [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. Počas výsluchu sa riešili nasledovné záležitosti: * sám [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] za fašistického režimu zastával funkciu v Štátnej rade a nabádal kňazov k politickej činnosti, za ľudovej demokracie bol angažovaniu sa kňazov v politike,<ref name="proces"/>{{rp|47}} * [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákova]] účasť na protižidovských krokoch Štátnej rady,<ref name="proces"/>{{rp|48}} * arizácia kúpeľov v [[Baldovce|Baldovciach]], majetku rasovo prenasledovaného Ing. Ladislava Frieda, spišským biskupom Jánom Vojtaššákom, pričom menovaný prostredníctvom svojho advokáta Dr. Obtuloviča protestoval v roku [[1947]] proti reštitúcii tohto majetku.<ref name="proces"/>{{rp|53}} * zaistenie [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] ako člena Štátnej rady Slovenskej republiky pre trestný čin kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia SNR č. 33/1945 v máji [[1945]] a jeho prepustenie po intervencii predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]],<ref name="proces"/>{{rp|144-146}} * špionážne aktivity [[Ján Vojtaššák|Vojtaššáka]],<ref name="proces"/>{{rp|63}} * [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákove]] výzvy proti [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|Trati mládeže]] a proti nedeľným „národným (pracovným) smenám“, ktoré prokurátor kládol do protikladu k biskupským výzvam počas vojny, aby sa veriaci účastnili v nedeľu na nemeckých na opevňovacích prácach,<ref name="proces"/>{{rp|69}} * odmietanie prorežimej Katolíckej akcie vedúce k vzburám veriacich na Orave a Spiši,<ref name="proces"/>{{rp|73}} * vyhodenie robotníka Valenta Gaduša zo zamestnania, lebo žiadal zvýšiť plat a celkovo polonevoľnícke postavenie sluhov a zamestnancov Spišskej diecézy,<ref name="proces"/>{{rp|82}} * [[Andrej Hlinka|Hlinkov]] list z roku [[1921]], kedy tento v čase hrozby reštaurácie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] chcel majetok, alebo odísť do opozície,<ref name="proces"/>{{rp|84}} * menovanie ilegálnych biskupov,<ref name="proces"/>{{rp|86}} * [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákov]] pokyn kňazovi z [[Liptovské Matiašovce|Matiašoviec]], aby nahlásil partizánov v obci nemeckej jednotke, hoci tým mohol spôsobiť vypálenie obce.<ref name="proces"/>{{rp|87}} [[Súbor:Michal Buzalka.jpg|náhľad|vpravo|[[Michal Buzalka]]]] Výsluchy pokračovali vypočúvaním [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] a týkali sa nasledovných otázok: * [[Michal Buzalka]] pôsobil ako vojenský vikár, schvaľoval [[Andrej Hlinka|Hlinkovu]] a nemeckú politiku,<ref name="proces"/>{{rp|92}} * špionážna činnosť [[Michal Buzalka|Buzalku]] proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] v prospech [[Vatikán|Vatikánu]] a úloha jezuitu Jána Kellnera,<ref name="proces"/>{{rp|96}} * [[Michal Buzalka|Buzalka]] dal [[Gestapo|Gestapu]] povolenie vykonať uňho domovskú prehliadku a u jeho domovníčky bola zaistená ukrývajúca sa istá pani Kepichová, ktorá bola odvlečená do koncentračného tábora a zavraždená,<ref name="proces"/>{{rp|104}} * angažovanie sa cirkvi v prospech [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] a boj kňazov proti poprave [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]],<ref name="proces"/>{{rp|108}} * kňazi skladali sľub vernosti ľudovodemokratickej republike s výhradami, ale fašistickému režimu bez výhrad,<ref name="proces"/>{{rp|109}} * špionážne aktivity v prospech emigrácie, Vatikánu, pričom bola citovaná správa vatikánskeho rozhlasu z [[30. november|30. novembra]] [[1950]], že na Slovensku bol umŕtvený cirkevný život, zavreté kostoly a [[Michal Buzalka]] údajne vo väzení zomrel,<ref name="proces"/>{{rp|112}} [[Súbor:Pavol Godjic.jpg|náhľad|vpravo|[[Pavol Petro Gojdič]]]] Ako posledný bol vypočúvaný [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]], počas výsluchu sa riešili: * snahy [[Vatikán|Vatikánu]] dostať Ukrajinu pod svoju cirkevnú správu.<ref name="proces"/>{{rp|117}} * údajná [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičova]] spolupráca s [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] na programe „Veľkej Ukrajiny“ siahajúcej až po [[Poprad]],<ref name="proces"/>{{rp|118}} * falšovanie matrík kňazmi za účelom vystavovania falošných dokladov pre banderovcov prichádzajúcich na územie republiky,<ref name="proces"/>{{rp|120}} * vina za [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovské]] zločiny (spomína sa proces s Ivanom Kliszom), vyčíňanie banderovcov na východnom Slovensku, ako aj banderovské vraždy [[24. jún|24. júna]] [[1947]] v [[Blatnica (obec)|Blatnici]], je pripisovaná [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]],<ref name="proces"/>{{rp|126-127}} * [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] za podporu Demokratickej strany vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|voľbách roku 1946]] od ministra Pietora osobné auto a povereník Styk mu poukázal 250&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]],<ref name="proces"/>{{rp|129}} * biskupská konferencia v Trnave v auguste [[1949]] exkomunikovala signatárov [[Katolícka akcia|Katolíckej akcie]]. Cirkev ale neexkomunikovala kapitalistov a fašistov,<ref name="proces"/>{{rp|132}} * špionáž prostredníctvom organizácie Americká charita,<ref name="proces"/>{{rp|136}} * zneužívanie finančných zbierok a súm zo zahraničia na podporu banderovcov a kňazov pôsobiacich proti republike,<ref name="proces"/>{{rp|137}} * [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičova]] žiadosť [[Svätá stolica|Svätej stolici]] vysvätiť jedného alebo dvoch tajných biskupov, ktorí by pokračovali v činnosti po Gojdičovom zatknutí.<ref name="proces"/>{{rp|138}} ===Svedkovia=== Od [[12. január|12. januára]] sa konali výpovede svedkov. Prví dvaja svedkovia, Jozef Sakalík a Valent Gaduš, vypovedali vo veci vykorisťovania pracujúcich (obaja pracovali ešte pred vojnou pre [[Spišská diecéza|Spišskú diecézu]] za mimoriadne nevýhodných pracovných podmienok a boli prepustení potom, ako požadovali uľahčenie práce, resp. zvýšenie mzdy).<ref name="proces"/>{{rp|140-143}} Výpovede svedkov boli irelevantné vzhľadom k trestnej činnosti obvineného [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. Svedok [[Ľudovít Obtulovič]] (sám odsúdený v jednom z prvých politických procesov s členmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[15. máj|15. mája]] [[1948]] na 8 rokov) zastupoval [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] v roku [[1945]] počas biskupovho obvinenia z kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Svedecká výpoveď sa týkala Obtulovičovej intervencie u predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].<ref name="proces"/>{{rp|144-146}} Svedkovia Štefan Bača a František Irha svedčili o [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovom]] nátlaku na kňazov, aby odmietli komunistickú [[Katolícka akcia|Katolícku akciu]] a o perzekúcii kňazov, ktorí sa chceli zapojiť do budovania republiky a spojiť sa s pracujúcim ľudom.<ref name="proces"/>{{rp|147-149}} Bývalý generálny tajomník [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Ján Kempný]] (sám odsúdený v politickom procese s členmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[15. máj|15. mája]] [[1948]] na 6 rokov) v procese svedčil o intervencii [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], o [[Aprílová dohoda|Aprílovej dohode]] katolíkov s [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickou stranou]] a o pozadí [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesu s Dr. Jozefom Tisom]].<ref name="proces"/>{{rp|149-153}} Svedok kňaz Anton Suroviak opisoval svoje suspendovanie [[Ján Vojtaššák|Jánom Vojtaššákom]] z dôvodu účasti v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]].<ref name="proces"/>{{rp|149-155}} Svedok Violant Andrejkovič pôsobil v armáde [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na východnom fronte ako [[podplukovník]] duchovnej služby. V rámci svedeckej výpovede uviedol, ako zhromažďoval informácie a vykonával na Ukrajine špionáž pre Michala Buzalku.<ref name="proces"/>{{rp|156}} Svedok Štefan Uhrín bol spolu s [[Bernard Jaško|Bernardom Jaškom]] a [[Pavol Kalinaj|Pavlom Kalinajom]] (všetko členovia [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]) odsúdený v [[Proces so skupinou Jaško a spol.|politickom procese]] [[9. november|9. novembra]] [[1949]] na 18 rokov odňatia slobody{{#tag:ref|Rozsudok z [[9. november|9. novembra]] [[1949]] v [[Proces so skupinou Jaško a spol.|procese so skupinou „Jaško a spol.“]] znel trest smrti pre [[Bernard Jaško|Bernarda Jaška]] a [[Pavol Kalinaj|Pavla Kalinaja]], 20 rokov pre Pavla Hajdina, 18 rokov pre Štefana Uhrína a 58 rokov pre ďalších 22 členov vykonštruovanej skupiny.|group=pozn.}} Vo svedeckej výpovedi popisoval odovzdávanie správ špionážneho charakteru [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]].<ref name="proces"/>{{rp|158-160}} Svedkyňa Anna Mária Bärová, bývalá zamestnankyňa rakúskeho konzulátu v Bratislave svedčila o pomoci pri špionážnych aktivitách Michala Buzalku.<ref name="proces"/>{{rp|162-164}} Svedok Dezider Kalina podal v novembri [[1942]] [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] informácie o zaobchádzaní so židovským obyvateľstvom na Nemcami okupovaných územiach, vrátane svedectva o osude slovenských Židov, ktorých stretol pri [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitzi]]. [[Michal Buzalka|Buzalka]] mal odpovedať Tisovým citátom, že údelom Židov je trpieť.<ref name="proces"/>{{rp|165-168}} Svedkovia Boris Turkyňák, Pavol Hučko a Rehor Buranič referovali o špionážnej činnosti [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] a o [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovej]] pomoci kňazom utekajúcim z Poľska a Sovietskeho zväzu, ako aj pomoci [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovcom]] formou vybavovania falošných dokladov a organizáciou ich prechodu na západ.<ref name="proces"/>{{rp|168-176}} Námestník štátneho prokurátora [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješ]] v závere vypočúvania svedkov prezentoval dokumenty týkajúce sa [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši|vypálenia obce Maloduš]] slovenskými vojakmi počas pôsobenia na východnom fronte, pričom obvinil [[Michal Buzalka|Buzalku]] zo zodpovednosti za tento čin, nakoľko v pastierskych listoch vyzýval vojakov poslúchať rozkazy.<ref name="proces"/>{{rp|176-177}} Prezentované boli fotky [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] v prítomnosti nemeckých dôstojníkov na východnom fronte. Biskupom bol vytýkaný článok „Odkaz našich biskupov“ v [[Gardista (noviny)|Gardistovi]] vyzývajúci veriacich na zachovanie pokoja. Žiadosť biskupov o riešenie otázky Jozefa Tisa z decembra [[1945]] bola interpretovaná ako vyhrážka.<ref name="proces"/>{{rp|179}} V záverečnej reči [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješ]] zdôrazňoval, že ''„od nej, od krvavej zločinnej voľby vedenej i proti nášmu štátu a nášmu ľudu očakávali návrat strateného raja{{--}}návrat starých panských čias.“''.<ref name="proces"/>{{rp|184}} ===Obhajoba a posledné slovo obvinených=== V sobotu [[13. január|13. januára]] obhajcovia Dr. Štefan Kráľ (obhajoval [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]), Dr. Vojtech Rampášek (obhajca [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]]) a Dr. Ivan Ottlyk (obhajca [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]]) konštatovali preukázanie plnej viny obžalovaných vo všetkých bodoch obžaloby a uvádzali iba poľahčujúce okolnosti smerujúce k potenciálnemu zmierneniu trestu. Takými uvedenými okolnosťami boli najmä úplné kajúcne priznania sa obvinených. U [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] žiadal Dr. Štefan Kráľ vziať do úvahy, že [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] konal v zmysle príkazov a intencií svojich nadriadených ([[Svätá stolica|Svätej stolice]]).<ref name="proces">{{Citácia knihy|titul=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti nákladom Vydavateľstva Tatran|rok=1951}}</ref>{{rp|213}} Dr. Vojtech Rampášek uvádzal, že [[Michal Buzalka]], hoci pochádzal z robotníckej rodiny, bol od svojich desiatich rokov (kedy sa dostal k piaristom) odtrhnutý od bežného života a reality.<ref name="proces"/>{{rp|214}} Podobne argumentoval aj Dr. Ivan Ottlyk výchovou k poslušnosti v seminári a odtrhnutím od reálneho života v prípade [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]]. Tu však uvádzal aj [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičove]] činy pri ochrane rasovo prenasledovaných počas trvania [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref name="proces"/>{{rp|215}} [[Ján Vojtaššák]] v rámci scenára procesu v záverečnej reči plne doznal svoje činy a žiadal o možnosť tieto zločiny odčiniť a napraviť. [[Michal Buzalka]] popri priznaní uviedol: ''„odcudzil som sa svojmu ľudu a rozsievajúc medzi ním ako by cez dračie zuby semená zloby, nesváru, hnevu a nenávisti, priklonil som sa k tým nešťastníkom, ktorí slovenskému národu nikdy dobre nepriali ...“''<ref name="proces"/>{{rp|217}} [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] skonštatoval: ''„... som sa veľmi mnoho ráz previnil proti ľudovodemokratickému zriadeniu a pracujúcemu ľudu našej ČSR ... A nakoniec iba to môžem povedať, že všetko, čo som urobil, robil som na príkaz svojich predstavených.“''<ref name="proces"/>{{rp|218}} ===Rozsudok=== V pondelok [[15. január|15. januára]] vyniesol predseda súdu [[Karol Bedrna]] rozsudok. Ján Vojtaššák a Dr. Th. Michal Buzalka boli uznaní vinnými zo zločinu úkladov proti republike podľa §. 1 al. l a 4 zák. č. 50/23 Sb. Všetci obvinení boli uznaní vinnými zo: * zločinu vojenskej zrady podľa § 6 ods. 1 zák. č. 50/23 Sb. * zločinu velezrady podľa § 1 ods. 1 lit. c) ods. 2 a obvinení Dr. Th. Michal Buzalka a Pavol Gojdič aj podľa ods. 3 lit. e) zák. čís. 231/48 Sb. * zločin vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 zák. č. 23l/48 Sb., obvinený Pavol Gojdič tiež podľa ods. 2 lit. e) a obvinený Dr. Th. Michal Buzalka tiež podľa ods. 2 lit. e), d) toho istého zák. ustanovenia.<ref name="proces"/>{{rp|222}} <ref name="Letz"/>{{rp|252}} Obvinení boli potrestaní: {{Citát| I.) Obvinený [[Ján Vojtaššák]] podľa § 1 ods. 1 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 90, 96, 99 zák. čl. V/1878 odňatím slobody na 24 (dvadsaťštyri) roky. Podľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zák. ukladá sa mu peňažný trest 500&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske. II.) Obvinený Dr. Th. [[Michal Buzalka]], podľa § 1 ods. 3 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 96, 99 zák. čl. V/l878, § 113 ods. 1 zák. čís. 319/48 Sb. odňatím slobody na doživotie. Vedľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zákona ukladá sa mu peňažitý trest 200&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske. III.) Obvinený [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]], podľa § 1 ods, 3 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 96, 99 zák. čl. V/1878, § 113 ods. I. zák. č. 319/48 Sb. odňatím slobody na doživotie. Vedľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zák. ukladá sa mu peňažitý trest 200&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske.|<ref name="proces"/>{{rp|223}} <ref name="Letz"/>{{rp|252}}}} [[Ján Vojtaššák]] trest prijal, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Gojdič]] si vyžiadali trojdňovú lehotu na rozmyslenie.<ref name="proces"/>{{rp|223}} ==Dohra== Priebeh procesu bol rozoberaný v hodnotiacich správach na rôznych úrovniach. Podľa súhrnnej hodnotiacej správy Štátnej prokuratúry v Prahe o procesoch „S. Zela a spol.“ a „J. Vojtaššák a spol.“ z [[5. február|5. februára]] [[1951]] verejnosť procesu venovala veľkú pozornosť. Prišlo 2&nbsp;433 rezolúcií schvaľujúcich proces aj rozsudok. Naproti tomu prišlo iba 20 anonymných dopisov ''„štvavého obsahu a velmi ubohé úrovně“''. Zahraničná tlač a rozhlas väčšinou na proces reagovali len stručným referovaním o priebehu procesu bez komentárov, iba vatikánsky rozhlas pokračoval ''„ve svém nestoudném štvaní.“''<ref name="Letz"/>{{rp|316}} Rovnako boli monitorované reakcie obyvateľstva na proces v jednotlivých krajoch. Napríklad správa vedúceho oddelenia propagácie a agitácie Sekretariátu ÚV KSS J. Šefránka zo [[6. február|6. februára]] [[1951]] adresovaná Sekretariátu ÚV KSS uvádzala: {{Citát|Osobitnú kampaň robila reakcia na východnom Slovensku, najmä v Prešovskom kraji. Využila skutočnosť, že na rozdiel od vypočúvania druhých dvoch biskupov sa Gojdičovo vypočúvanie nevysielalo rozhlasom – čo bola nesporne chyba – a rozširovala v rôznych verziách, že Gojdič dokázal pred súdom svoju nevinu, alebo dokonca, že je mŕtvy a pod. Ba rozširovala aj hotové legendy o Gojdičovi: že vraj má svätožiaru, že mu žiaria rany a od tejto žiary vraj už zomrelo niekoľko členov SNB a pod. Chyba sa napráva tým, že Gojdičovu výpoveď vysiela rozhlas dodatočne, a to najmä košická a prešovská vysielačka.|<ref name="Letz"/>{{rp|322}}}} Na tento proces nadväzovali procesy s ďalšími dvomi svätiacimi biskupmi – rímskokatolíckym [[Štefan Barnáš|Štefanom Barnášom]] (v rámci osemčlennej skupiny [[28. november|28. novembra]] [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody) a gréckokatolíckym [[Vasiľ Hopko|Vasiľom Hopkom]] (v októbri [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody).<ref name="kincok"/>{{rp|73}} Cirkevná otázka bola súčasťou aj inak zdanlivo nesúvisiacich [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesov s príslušníkmi POHG]] súdených v roku [[1958]] za vojnové zločiny.<ref name="Sokolovic">{{Citácia Harvard |Rok=2010 |Priezvisko=Sokolovič |Meno=Peter |URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf |Periodikum=Pamäť národa |Ročník=VI. |Číslo=3 |Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958 |Vydavateľ=Ústav pamäti národa |PriezviskoEditora=Klubert |MenoEditora=Tomáš |issn=1336-6297 }}</ref> Aj keď politickými procesmi boli najviac postihnutí príslušníci katolíckej cirkvi, vo väzniciach a pred súdom sa ocitli predstavitelia evanjelickej cirkvi, baptisti či svedkovia Jehovovi. V roku 1955 [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavlovi Gojdičovi]] zmenili doživotný trest na trest 25 rokov odňatia slobody. Nasledujúci rok generálny prokurátor prerušil výkon trestu [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] a [[Ján Vojtaššák|Jánovi Vojtaššákovi]], no boli izolovaní na území Čiech.<ref name="upn"/> [[Michal Buzalka]] bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde [[7. december|7. decembra]] [[1961]] zomrel.<ref name="Buzalka">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 45. výročie úmrtia biskupa Michala Buzalku | url = https://www.mosr.sk/45-vyrocie-umrtia-biskupa-michala-buzalku/ | dátum prístupu = 2026-03-29}}</ref> [[Ján Vojtaššák|Ján Vojtaššáka]] v roku [[1958]] opäť uväznili a bol vo väzení až do amnestie [[5. október|5. októbra]] [[1963]]. [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] [[17. júl|17. júla]] [[1960]], v deň svojich 72. narodenín. Pochovali ho na väzenskom cintoríne a jeho hrob bol označený iba číslom 681.<ref name="Gojdic">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blahoslavený Pavel Peter Gojdič OSBM biskup-mučeník (1888-1960) | url = https://www.grkatpo.sk/blahoslaveni/pavol-peter-gojdic/ | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov}}</ref> Všetci traja boli po roku [[1989]] rehabilitovaní. Biskupa [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] vyhlásil pápež [[Ján Pavol II.]] za blahoslaveného.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi | url = https://www.upn.gov.sk/data/files/skladacky-2017-13_14.pdf | dátum prístupu = 2026-03-30}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] == Iné projekty == {{projekt|s=Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Biskupi]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1951 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1951 na Slovensku]] fc41sj7zklgl2rufpm0tnxxxq89y52e 0 747539 8199946 8192958 2026-04-18T05:48:46Z Martingazak 234259 Pozri aj 8199946 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s partizánskym veliteľom [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]] |dátum=[[19. október|19.]]{{--}}[[21. október]] [[1950]] |obrázok=Viliam_Zingor_1912_1950.png |popis obrázka=[[Viliam Žingor]] |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<br/> * [[Viliam Žingor]] trest smrti, * [[Samuel Bibza]] trest smrti, * [[Ladislav Nosák]] trest smrti, * Jozef Kubík doživotie, * Alexander Pavlis doživotie, * Jozef Hrušák 25 rokov, * [[Ján Lichner (politik)|Ján Lichner]] 17 rokov, * Elena Bulubášová 12 rokov<ref name="upn"/> }} '''Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom''' alebo '''proces s [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]] a spol.''' [[19. október|19.]]{{--}}[[21. október|21. októbra]] [[1950]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol prvým z vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu proti partizánskemu veliteľovi a jedným z najväčších politických procesoch v Československu. Z ôsmich obžalovaných, ktorí podľa Štátnej prokuratúry založili ''„ilegálnu protištátnu organizáciu, cieľom ktorej bolo vo vhodnom čase ... vyvolať na Slovensku ozbrojené povstanie, násilím zhodiť ľudovodemokratické štátne zriadenie v ČSR, nastoliť u nás kapitalistický spoločenský poriadok a začleniť ČSR do bloku západných kapitalistických štátov a do nimi pripravovanej tzv. Únie stredoeurópskych štátov.“'', boli [[Viliam Žingor]], [[Samuel Bibza]] a [[Ladislav Nosák]] odsúdení na trest smrti, Jozef Kubík a Alexander Pavlis na doživotie, Jozef Hrušák, [[Ján Lichner (politik)|Ján Lichner]] a Elena Bulubášová na 25, 17 a 12 rokov odňatia slobody.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 18. – 21. október 1950. Proces s Viliamom Žingorom a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/18-21-oktober-1950-proces-s-viliamom-zingorom-a-spol/ | dátum prístupu = 2026-04-02 | priezvisko = Klubert | meno = Tomáš}}</ref> ==Predohra== Viliam Žingor, narodený [[30. júl|30. júla]] [[1912]] v turčianskej obci [[Bystrička (okres Martin)|Bystrička]], bol pôvodným povolaním úradník. V júli [[1943]] odmietol nastúpiť vojenskú službu na východnom fronte a odišiel do hôr, kde na jar [[1944]] spolu s ďalšími dezertérmi, dobrovoľníkmi a vojnovými utečencami z nemeckých zajateckých táborov založil partizánsku skupinu. Tá sa stala základom [[2. slovenská partizánska brigáda generála Milana Rastislava Štefánika|2. slovenskej partizánskej brigády generála Milana Rastislava Štefánika]]. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] sa brigáda zúčastnila [[Boje v Rajeckej doline|bojov o Rajeckú dolinu]]. Od októbra [[1944]] až do spojenia s [[Červená armáda|Červenou armádou]] sa brigáda sústredila na obranu vlastných táborov a vykonávala diverznú činnosť.<ref name="upn"/> Po skončení vojny [[Viliam Žingor|Žingor]] pôsobil v hodnosti majora ako zástupca náčelníka [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] pre stredné Slovensko. Vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]].<ref name="upn"/> [[28. august|28. augusta]] [[1945]] po nátlaku partizánov na povereníka vnútra [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]] získal mandát poslanca [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]].<ref name="Matula"/>{{rp|32}} V júli [[1945]] sa stal generálnym tajomníkom a v auguste [[1946]] úradujúcim predsedom Zväzu slovenských partizánov. Zakrátko však zistil, že praktiky komunistov sú v úplnom rozpore s jeho ideálmi a v roku [[1947]] z [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] vystúpil. Zároveň ukončil pracovný pomer v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a vzdal sa členstva v ZSP.<ref name="upn"/> Vzhľadom na odmietavé stanovisko ku komunistickému [[februárový prevrat|februárovému prevratu]] bol [[Viliam Žingor]] už [[27. február|27. februára]] 1948 zbavený poslaneckého mandátu [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ho zaradila medzi „možných odporcov nového režimu". [[Viliam Žingor|Žingor]] bol neustále sledovaný a čelil existenčným problémom, nakoľko prišiel o prácu a nikde sa nemohol trvale zamestnať. Z tohto dôvodu preto prijal na jar [[1949]] ponuku bývalého spolubojovníka Vladislava Kováča, a spoločne s Elenou Lamošovou, svojou tehotnou družkou, a jej synom Ľuborom sa ubytovali v Kováčovej chate v Západných Tatrách.<ref name="upn"/> [[1. máj|1. mája]] [[1949]] sa objavili dva dokumenty, ''„výzva Štábu ochrany demokracie“'' alebo aj ''„Posolstvo č. 1“'', a ''„program Štábu ochrany demokracie“'' budúceho politického a štátoprávneho usporiadania Slovenska alebo aj ''„Posolstvo č. 2“''. Autentickosť týchto dokumentov je sporná, hoci sa k nim vo výpovediach po zatknutí [[Viliam Žingor]] priznal.<ref name="Matula"/>{{rp|42-44}} ==Zatknutie== [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] poslúžilo [[Viliam Žingor|Žingorovo]] náhle zmiznutie ako zámienka na vyfabrikovanie obvinenia, že v horách založil tajnú protištátnu organizáciu. Pátranie po partizánskom veliteľovi dlho neprinášalo výsledky. [[Viliam Žingor|Žingorov]] úkryt sa podarilo odhaliť až na základe indiskrétnosti dcéry pôrodnej babice. [[Viliam Žingor|Žingor]] bol zatknutý v rámci akcie ''„Turiec"'' [[27. november|27. novembra]] [[1949]]. Súčasne došlo k uväzneniu ďalších 77 osôb, ktoré boli obvinené z členstva vo fiktívnej [[Viliam Žingor|Žingorovej]] protištátnej skupine. V tomto okruhu sa okrem účastníkov odboja sa medzi nachádzali demokratickí politici, bývalí fabrikanti a veľkostatkári.<ref name="upn"/> ==Príprava procesu== [[8. december|8. decembra]] [[1949]] bol [[Viliam Žingor]] prevezený do Prahy, kde bol vystavený brutálnym nezákonným vyšetrovacím metódam. Napriek mučeniu odmietol vyzradiť mená ľudí, ktorí mu poskytovali počas jeho ukrývania sa pomoc. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] chcela pôvodne na lavicu obžalovaných posadiť desať až trinásť osôb, ale z obavy, že by niektorý z ďalších obvinených mohol pred súdom vypovedať o neľudských vypočúvacích praktikách<ref name="upn"/>(napríklad správa vyšetrovateľa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] mjr. V Kolářa o stave vyšetrovania osôb v skupine [[Viliam Žingor|V. Žingor]] a spol. z [[25. september|25. septembra]] [[1950]] konštatuje stav pripravenosti 9 vyšetrovaných, pričom uvádza, že Franko, Kubiš a Kubík boli počas vyšetrovania veľmi bití<ref name="Matula"/>{{rp|115}}) bolo nakoniec pred súd postavených len 8 osôb, okrem [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]] „bývalý fabrikant“ Samuel Bibza, „správca veľkostatku“ Ladislav Nosák, „bývalý veľkostatkár“ Jozef Kubík, prednosta železničnej stanice v Turanoch Alexander Pavlis, „bývalý fabrikant“ Jozef Hrušák, „úderníčka“ Elena Balubášová a bývalý štátny tajomník pri MNO{{--}}„známy reakcionár a argalášsky exponent“ [[Ján Lichner (politik)|Ján Lichner]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vykonštruovaný proces odsúdil partizánskeho veliteľa V. Žingora na smrť - fotografie - Vtedy|url=http://www.vtedy.sk/vykonstruovany-proces-odsudil-partizanskeho-velitela-viliama-zingora-na-smrt-obesenim|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2019-02-12|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> [[18. október|18. októbra]] [[1950]], v prvý deň procesu rozhodla komisia pre schvaľovanie najvyšších trestov o treste smrti pre Viliama Žingora, Samuela Bibzu a Ladislava Nosáka.<ref name="Matula"/>{{rp|151}} ==Proces== [[Súbor:Proces_viliam_zingor.jpg|náhľad|vpravo|Titulná strana brožúry ''„Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom“'' vydanej slovenským povereníctvom spravodlivosti v roku 1950]] Súdne pojednávanie so [[Viliam Žingor|Žingorom]] a jeho siedmimi „spolupáchateľmi" sa konalo [[18. október|18.]]{{--}}[[21. október|21. októbra]] [[1950]] pred štátnym súdom v Bratislave. Predsedom senátu bol [[Karol Bedrna]], v tom čase viceprezident štátneho súdu. Členmi senátu bol sudca z povolania Dr. Vojtech Gemeiner (predseda senátu Krajského súdu v Bratislave) a sudcovia z ľudu Matej Župančič (správca budovy ONP v Bratislave) a Ján Andel (robotník). Žalobcom bol Ondrej Újhelyi, námestník štátneho prokurátora, a Dr. Rudolf Mozolányi. Obhajcami boli Dr. Štefan Kráľ (zastupoval Jozefa Kubíka a Alexandra Pavlisa), Dr. Vojtech Telek (zastupoval Samuela Bibzu a Jozefa Hrušáka), Dr. Martin Vietor (hájil Evu Bulubášovú a [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]]) a Dr. Arpád Balog{{--}}Dénes (obhajca Ladislava Nosáka a [[Ján Lichner (politik)|Jána Lichnera]]).<ref name="Matula"/>{{rp|153}} Obžaloba prokurátora Ondrej Újhelyi uvádzala, že obvinení [[Viliam Žingor]], Samuel Bibza, Ladislav Nosák, Jozef Kubík, Alexander Pavlis, Jozef Hrušák a [[Ján Lichner (politik)|Ján Lichner]] spáchali zločin velezrady a okrem toho [[Viliam Žingor]], Samuel Bibza, Ladislav Nosák a Alexander Pavlis aj zločin vyzvedačstva. Eva Bulubášová bola obžalovaná z pomocníctva k vyzvedačstvu.<ref name="Matula"/>{{rp|137}} Pojednávanie bolo zahájené vypočúvaním [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]]. {{#tag:ref|Výpovede obžalovaných pred súdom podfarbené politickým komentárom zachytáva publikácia ''„Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom“.''|group=pozn.}} Počas výpovede sa riešili nasledovné záležitosti: * Žingorove rodinné pomery a jeho mimomanželský vzťah,<ref name="Matula"/>{{rp|154}} * v lete [[1944]] sa okolo [[Viliam Žingor|Žingora]] sústredilo údajne 750 ľudí, no [[Viliam Žingor|Žingor]] nepodniká žiadnu akciu. ''„Potom prišlo povstanie. ... Mnoho partizánov padlo v tvrdých bojoch s presilou. Žingor, Bibza, Nosák a jemu podobní nepadli.“'' Na otázku, či sa zúčastnil bojov, [[Viliam Žingor|Žingor]] odpovedá, že dva razy. Od novembra [[1944]] do apríla „žiadna akcia“.<ref name="Matula"/>{{rp|155}} * [[Viliam Žingor|Žingor]] údajne vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], lebo v [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strane]] boli ľudia, ktorí sa stavali v roku [[1937]] proti jeho prijatiu do zamestnania, ako [[Ján Ursíny|Ursíny]]. [[Viliam Žingor|Žingorovo]] presadzovanie nadstraníckosti v Zväze slovenských partizánov sa malo diať v súlade so zámermi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], Žingor rozbíjal ZSP,<ref name="Matula"/>{{rp|156-157}} * po [[Februárový prevrat|februári 1948]] mal [[Viliam Žingor|Žingor]] odísť do ilegality a pripravovať založenie novej strany „Obrana demokracie“,<ref name="Matula"/>{{rp|160}} * [[Viliam Žingor|Žingor]] priznáva, že je vojnový štváč, spomína podporu iného bývalého partizánskeho veliteľa [[Jozef Trojan|Jozefa Trojana]] pre svoje plány a Trojanovu účasť na vraždách „dvoch riaditeľov“,<ref name="Matula"/>{{rp|160}} {{#tag:ref|V čase Žingorovho procesu bol [[Jozef Trojan]] už zatknutý a čakal na „svoj“ proces. Odsúdený bol [[16. október|16. októbra]] [[1953]] na trest smrti a [[29. december|29. decembra]] [[1953]] bol popravený.|group=pozn.}} * [[Viliam Žingor|Žingor]] priznáva, že organizoval povstanie, počas výpovede opisuje vznik skupiny Bibza, Pavlík, Kubík, Nosák, finančné prepojenia, získavanie zbraní, prípravu na vojnu.<ref name="Matula"/>{{rp|165}} Továrnik Samuel Bibza vo výpovedi doznal, že sa pridal na stranu reakcie kvôli odňatiu továrne. Spomínal zároveň činnosť istého Želenského a [[pplk.]] Procházku, ktorí mali sprostredkovať spojenie na armádu.<ref name="Matula"/>{{rp|168}} {{#tag:ref|Obžalovaný Jozef Kubík v žiadosti o preskúmanie procesu v roku [[1964]] uviedol, že vedúcu úlohu v jeho prípade hrali [[Podplukovník|pplk.]] Procházka, [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Želenský a Ivan Šimko, ktorí vôbec neboli súdení a obžalovaní mali zakázané ich zmieňovať, čím vyvstala otázka, či nešlo o provokatérov.<ref name="Matula"/>{{rp|211}}|group=pozn.}} Ladislav Nosák usvedčoval vo výpovedi chynorianskeho továrnika Hrušáka, že poskytol 300&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] a doznal, že organizoval protištátne schôdzky s americkými agentmi.<ref name="Matula"/>{{rp|171}} Jozef Kubík, veľkostatkár v Trebostova, sa doznal k zapojeniu sa do protištátnej činnosti v Turci. Očakával príjem zbraní od Procházku.<ref name="Matula"/>{{rp|174}} Jozef Pavlis, prednosta železničnej stanice, sa mal podľa doznania zapojiť do ilegálnych aktivít na základe svojho kresťanského presvedčenia, ''„podľa smerníc Vatikánskeho rozhlasu“''. Mal očakávať dodávku zbraní od Procházku a pripravovať sa na železničné sabotáže.<ref name="Matula"/>{{rp|176}} Pri výpovedi [[Ján Lichner (politik)|Jána Lichnera]], čelného predstaviteľa predvojnovej [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnej strany]] súd rozoberal predvojnové pomery v poľnohospodárstve, exekúcie roľníkov, streľbu v [[Košúty (okres Galanta)|Košútoch]]{{#tag:ref|V obci [[Košúty (okres Galanta)|Košúty]] došlo [[25. máj|25. mája]] [[1931]] k streľbe četníkov a k smrti troch účastníkov nepovolaného zhromaždenia zvolaného komunistickou stranou. [[Ján Lichner (politik)|Ján Lichner]] bol v tom čase notárom vo Varíne a s udalosťou nemal nič spoločné.<ref name="Matula"/>{{rp|182}}|group=pozn.}} Odstúpenie ministrov [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] vo februári [[1948]] z vlády súd interpretoval ako pokus o „puč“ proti vláde. [[Ján Lichner (politik)|Lichner]] následne mal udržiavať styky s emigrantami, Žingorovou skupinou, chystať sa na emigráciu.<ref name="Matula"/>{{rp|180-184}} Podobne ako pri iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesoch]] prichádzali stovky telegramov a rezolúcií zo závodov, jednotných roľníckych družstiev<ref name="UPN70">{{Citácia knihy | priezvisko = Matula | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Letz | meno2 = Róbert | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol. | vydanie = 1 | vydavateľ = Ústav pamäti národa | miesto = Bratislava | rok = 2009 | počet strán = 280 | url = | isbn = 978-80-89335-15-2 | kapitola zborník = 70. Rezolúcia pracovníkov jednotných roľníckych družstiev Šamorínskeho okresu žiadajúca prísne potrestanie Žingora a spol. | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|192}} a masových organizácií požadujúcich potrestanie obžalovaných. Časť rezolúcií bola prečítaná predsedom senátu počas súdu.<ref name="Matula"/>{{rp|207}} {{Citát|My odbojári a vdovy po padlých odbojároch celého Turca organizovaní v okresnom výbore SĽUB Turč. Sv. Martin s veľkým rozhorčením odmietame drzé úklady proti našej k socializmu spejúcej republike a našej slobode zo strany zradcov, politických dobrodruhov Viliama Žingora a jeho spoločníkov, ktorí zapredajúc sa za judášsky groš chceli nás obrať o socialistické vymoženosti, za ktoré sme po boku našich najvernejších spojencov partizánov a vojakov SSSR toľké obete v našom slávnom národnom povstaní priniesli.|[[19. október]] [[1950]], časť rezolúcie okresného výboru Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov (SĽUB) v Martine<ref name="Matula"/>{{rp|189}}}} Rezolúciu partizánskych veliteľov adresovanú Štátnemu súdu zo dňa [[20. október|20. októbra]] [[1950]] žiadajúcu o prísne potrestanie V. Žingora a spol. podpísalo 10 veliteľov a komisárov partizánskych oddielov, medzi nimi [[Anton Šagát]], [[Juraj Špitzer]], [[Samuel Falťan]], [[Karol Tomaščik]], [[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]]. Spolupodpísaný [[Ladislav Kalina]], bývalý veliteľ partizánskej brigády „[[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za oslobodenie Slovanov]]“ v roku [[1968]] tvrdil, že jeho a podpis [[Ernest Bielik|Ernesta Bielika]] (veliteľa partizánskej brigády „[[Jánošík (partizánska brigáda)|Jánošík]]“) na rezolúcii boli sfalšované.<ref name="Matula">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty z procesu s Viliamom Žingorom a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=978-80-89335-15-2|priezvisko2=Matula|meno2=Pavol|edícia=Dokumenty}}</ref>{{rp|190}} [[Samuel Falťan]] a [[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] [[21. október|21. októbra]] protestovali u [[Karol Bedrna|Karla Bedrnu]] za Zväz slovenských partizánov proti tomu, ako je vedený proces, ''„neboť je prý tím snižována činnost všech partyzánů, neboť prý Žingor skutečně bojoval jako partyzánsky velitel, o tom prý každý ví.“''<ref name="Matula"/>{{rp|208}} {{#tag:ref|[[Samuel Falťan]] a [[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] [[20. október|20. októbra]] [[1950]] podpísali rezolúciu proti Žingorovi a [[21. október|21. októbra]] vyjadrili nespokojnosť s vedením procesu, z čoho by sa dalo usudzovať, že boli presvedčení o Žingorovej vine, no mali výhrady proti znižovaniu významu partizánov v odboji.<ref name="Matula"/>{{rp|208}}|group=pozn.}} Zástupca krajského veliteľa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave Šimon Čermák, u ktorého bol protest podaný, sa vyjadril, že ''„oba jmenovaní (Falťan, Zeman) mohou co nejdřívě také očekávati, že se sami dostanou před soud.“''<ref name="Matula"/>{{rp|208}} {{#tag:ref|Samotný zástupca krajského veliteľa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave Šimon Čermák, pôvodným menom Šimon Porges, bol [[9. december|9. decembra]] [[1953]] odsúdený v politickom [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.|procese so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] na 18 rokov.<ref name="Bumova">{{Citácia knihy|titul=Sionisti a buržoázni nacionalisti v ŠtB. Prípad Oskar Valášek a spol. (1951 – 1963)|priezvisko=Štelmachovič Bumová|meno=Ivica|vydavateľ=CHRONOS|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89027-50-7}}</ref>|group=pozn.}} ==Rozsudok== [[Viliam Žingor|Žingora]] spolu s členmi štábu jeho partizánskej brigády Samuelom Bibzom a Ladislavom Nosákom odsúdili za velezradu a vyzvedačstvo na trest smrti a na peňažné tresty (Žingor a Nosák 50&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], Bibza 200&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]]).<ref name="Matula"/>{{rp|201}} Jozef Kubík a Alexander Pavlis dostali doživotný trest odňatia slobody a peňažné tresty (Kubík 500&nbsp;000, Pavlis 50&nbsp;000).<ref name="Matula"/>{{rp|201}} Jozefovi Hrušákovi, Jánovi Lichnerovi a Elene Bulubášovej vymeral senát tresty odňatia slobody v dĺžke 25, 17 a 12 rokov a peňažné tresty (Hrušák 300&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], Lichner 200&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] a Bulubášová 50&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]]).<ref name="Matula"/>{{rp|201}} Zároveň bola nariadená konfiškácia majetku všetkých obvinených.<ref name="Matula"/>{{rp|201}} Poprava odsúdených na smrť sa uskutočnila v skorých ranných hodinách [[18. december|18. decembra]] [[1950]]. ==Propagandistické využitie procesu== Proces bol využitý v tlači aj rozhlase. Bratislavský rozhlas vysielal polhodinové vstupy z procesu s príslušným komentárom. Počas prestávok boli vysielané interview s úderníkmi sledujúcimi proces, v ktorých títo opisovali dojmy z procesu, odsudzovali obžalovaných a žiadali ich prísne potrestanie.<ref name="Matula"/>{{rp|207}} Povereníctvo spravodlivosti vydalo o procese brožúru „''Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom ([[Viliam Žingor|Žingor]] a jeho spoločníci pred Štátnym súdom)''“.<ref name="brozura">{{Citácia knihy|titul=Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom. Žingor a jeho spoločníci pred Štátnym súdom|priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav|vydavateľ=Povereníctvo spravodlivosti|rok=1950}}</ref> Autorom brožúry bol v tom čase prominentný komunistický novinár [[Ladislav Mňačko]]. Podľa svojich vlastných slov v knihe od [[Jozef Leikert|Jozefa Leikerta]]{{--}}zlyhal. Dal sa zneužiť na politickú objednávku [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]], a preto s odstupom mnohých rokov skonštatoval: ''„na Žingorovej tragédii som sa podieľal aj ja – čiže aj ja som zabil [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]].“'' ==Rehabilitácia== Proces rehabilitácie odsúdených zahájil v roku [[1964]] odsúdený Jozef Kubík žiadosťou o preskúmanie svojho procesu. V žiadosti Kubík písal, že vyšetrovanie bolo vykonávané „neľudským spôsobom“ tak, že v každom vyšetrovanom vyvolávalo snahu ukončiť toto neznesiteľné štádium aj za cenu doznania sa k činom nespáchaným. Zároveň uviedol, že vedúcu úlohu v jeho prípade hrali [[Podplukovník|pplk.]] Procházka, [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Želenský a Ivan Šimko, ktorí vôbec neboli súdení a obžalovaní mali zakázané ich zmieňovať, čím vyvstala otázka, či nešlo o provokatérov.<ref name="Matula"/>{{rp|211}} [[29. apríl|29. apríla]] [[1968]] senát krajského súdu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] pod vedením dr. Ivana Bartla vyniesol rehabilitačný rozsudok vo veci ''„Viliam Žingor a spol.“'' {{Citát|Na základe podrobného rozboru dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, došiel krajský súd k vnútornému presvedčeniu, že ani jednému z obžalovaných nebola trestná činnosť jednoznačne a nepochybne preukázaná, nakoľko jednak nebolo dokázané, že sa vôbec stali skutky, pre ktoré boli obžalovaní stíhaní, prípade že niektoré skutky, ktoré sa síce preukázateľne stali, nie sú trestným činom. Potom však bolo potrebné všetkých obžalovaných spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť.|Rehabilitačný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci proti Viliamovi Žingorovi a spol.<ref name="Matula"/>{{rp|265}}}} Nástup [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] však zabránil oboznámeniu verejnosti s právnou rehabilitáciou [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]] a členov jeho vyfabrikovanej protištátnej skupiny a s oslobodzujúcim rozsudkom. Obete procesu sa dočkali rehabilitácie na politickej a občianskej úrovni až po novembri 1989.<ref name="upn"/> Prezident [[Václav Havel]] ho plne rehabilitoval a posmrtne povýšil na [[generál]]a. V roku [[1991]] mu posmrtne udelil [[Rad M. R. Štefánika]] III. triedy, a na jeho rodnom dome v Bystričke mu odhalili pamätnú tabuľu.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Meno Žingor - prekliatie i hrdosť|periodikum=Obrana (mesačník MO SR)|vydavateľ=MO SR|dátum=August 2014|ročník=XXII|číslo=8|strany=8|url=https://www.mosr.sk/data/att/107162.pdf|priezvisko=Bujačková|meno=Eleonóra}}</ref> ==V umení== Z rehabilitačného procesu s Viliamom Žingorom pripravil slovenský novinár [[Roman Kaliský]] dvojdielny publicistický film ''Žingorov proces'' (STV Bratislava 1968).<ref>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = Žingorov proces | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.cz/film/487119-zingorov-proces/prehled/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-04-03 | priezvisko = Kaliský | meno = Roman}}</ref> Slovenský výpravný historicko-vojnový seriál ''[[Povstalecká história]]'' z roku [[1984]], kde na scenári s [[Jozef Bob|Jozefom Bobom]] spolupracoval aj prominentný historik [[Viliam Plevza]], zobrazuje boj partizánov v „Údolí smrti“ a priamo odkazuje na boje v [[Rajecká kotlina|Rajeckej doline]]. Napriek tvorcami deklarovanej snahe zobraziť verne historické udalosti (v postave vystupujú desiatky historických osôb) sa seriál neubránil ideologickému tlaku komunistického režimu. Viliam Žingor v seriáli ako jedna z mála historických postáv nevystupuje pod vlastným menom, ale ako „''Bradáč''“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Povstalecká história | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/85521-povstalecka-historia/prehlad/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2024-08-31}}</ref> O [[Viliam Žingor|Žingorovom]] živote a smrti rozpráva aj film [[Milan Varsík|Milana Varsíka]] a [[Fedor Bartko|Fedora Bartku]] ''Posledná noc Viliama Žingora'', ktorý vyrobila STV Bratislava v roku 1991.<ref>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = Posledná noc Viliama Žingora | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.cz/film/300877-posledna-noc-viliama-zingora/prehled/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-04-03 | priezvisko = Varsík | meno = Marián}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|velezrada]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1950 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1950 na Slovensku]] muiu3ptbzcgs5a3g4158qmq5ycbwoov 0 747667 8199542 8193582 2026-04-17T13:26:45Z ~2026-23769-05 292247 8199542 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Northwestern army emblem.svg|náhľad|Znak a nášivka na paži Severozápadnej armády]] '''Severozápadná armáda''' bola [[Biela armáda]], ktorá pôsobila v Pskovskej gubernii, Petrohradskej gubernii, Estónsku a Lotyšsku počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] v rokoch 1919 až 1920. Viedol ju [[Nikolaj Nikolajevič Judenič|Nikolaj Judenič]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=The Failure of Iudenich's Northwestern Army in 1919: A Dissenting White Russian View|url=https://www.jstor.org/stable/43211118|periodikum=Journal of Baltic Studies|dátum=1981|dátum prístupu=2026-04-05|ročník=12|číslo=4|strany=362–383|issn=0162-9778|meno=Hilja|priezvisko=Kukk}}</ref> == História == Pôvodom Severozápadnej armády bol plán skupiny reakčných petrohradských dôstojníkov na vytvorenie armády v lete 1918 na území kontrolovanom [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckom]] a s nemeckou podporou, aby sa postavila [[Vladimir Iľjič Lenin|boľševikom]]. Do 10. októbra 1918 bola v meste [[Pskov]] vytvorená sila s približne 6 000 vojakmi, ktorá sa nazývala Severný zbor. Štvrtinu z nich tvorili dôstojníci bývalej [[Mikuláš II. (Rusko)|cárskej armády]] a zvyšok tvorili miestni regrúti, utečení petrohradskí dôstojníci a vojnoví zajatci prepustení Nemcami.<ref name=":0" /> Vojenské zásoby sľúbené [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemcami]] sa neuskutočnili a Severný zbor sa musel koncom novembra 1918 náhle stiahnuť do [[Estónska gubernia|Estónska]]. Estónska vláda, ktorá čelila [[Vladimir Iľjič Lenin|boľševickému]] postupu, súhlasila s prijatím [[Biela armáda|Bielych síl]] na svoje územie a ich zásobovaním výmenou za prechod pod jej kontrolu, a to napriek ideologickým rozdielom medzi bojovníkmi za nezávislosť Tallinnu a ruským [[Biele hnutie|Bielym hnutím]]. Pod tlakom britského generála Gougha, ktorý sľúbil, že vopred zabezpečí estónsku a britskú vojenskú pomoc v súvislosti s Petrohradom, [[Nikolaj Nikolajevič Judenič|Nikolaj Judenič]] vytvoril vládu Severozápadného regiónu Ruska, ktorá zahŕňala gubernie Petrohrad, Novgorod a Pskov a oficiálne uznala nezávislosť Estónska.<ref name=":0" /> Spolu s fínskymi kontrarevolučnými silami [[Mannerheimova línia|Mannerheima]] dokázali Estónci a Severný zbor zastaviť postup boľševikov a spustiť protiofenzívu, v ktorej v máji 1919 dobyli [[Pskov]] a [[Jamburg.]] <ref name=":0" /> Biela správa novodobytých území bola katastrofálna, pretože Rodziankovi podriadení rozpútali vlnu teroru proti podozrivým [[Vladimir Iľjič Lenin|boľševikom]] a proti [[Komunizmus|židovskému]] obyvateľstvu vo všeobecnosti.<ref name=":0" /> V júni sa Severný zbor, teraz premenovaný na Severozápadnú armádu, priblížil k Luge, Ropči a Gatčine a ohrozova[[Petrohrad|l Petrohrad.]] [[Vladimir Iľjič Lenin|Boľševici]] však zmobilizovali svoje zálohy a zoradili 40 000 mužov proti Severozápadnej armáde podporovanej dvoma estónskymi divíziami. 1. augusta boľševici spustili protiútok a zatlačili estónske jednotky, ktoré sa zdráhali bojovať mimo svojej krajiny. 5. augusta padol Jamburg a Pskov 28. augusta dobyli červení.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}}{{Preklad|en|Northwestern Army (Russia)|}}{{Dejepisný výhonok}} 2r7e1e3ds3h1gnodw5mh7x64c7t46b0 3 747706 8199986 8196997 2026-04-18T06:55:03Z Fillos X. 212061 8199986 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 17:49, 6. apríl 2026 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Anglicizmus}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:16, 8. apríl 2026 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:32, 8. apríl 2026 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Cencúľ}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:57, 10. apríl 2026 (UTC) == Kórejské jazyky == {{Urgentne upraviť autor|Kórejské jazyky}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:04, 12. apríl 2026 (UTC) == Úpravy == Zamerajte sa pls. viac na kvalitu editov, ďakujem... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:55, 18. apríl 2026 (UTC) qawmrir05fyl3uqz0kwt6j7jaovkb1m 8200005 8199986 2026-04-18T08:29:10Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8200005 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 17:49, 6. apríl 2026 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Anglicizmus}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:16, 8. apríl 2026 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:32, 8. apríl 2026 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Cencúľ}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:57, 10. apríl 2026 (UTC) == Kórejské jazyky == {{Urgentne upraviť autor|Kórejské jazyky}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:04, 12. apríl 2026 (UTC) == Úpravy == Zamerajte sa pls. viac na kvalitu editov, ďakujem... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:55, 18. apríl 2026 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Minaj (Ukrajina)}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:29, 18. apríl 2026 (UTC) pss5b7wqndvtmr1l4rww90ipnbtxvod 0 747739 8199929 8194599 2026-04-17T23:14:04Z TeslaBot 71954 -{{Pracuje sa}} +{{Na úpravu}}, 10 dní bez úpravy 8199929 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20260418}} '''Kjógen'''<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kjógen | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kjogen | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3| miesto = Bratislava | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = 2022-11-22 | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> je forma tradičného [[Divadlo (umenie)|divadla]] pochádzajúca z [[Japonsko|Japonska]]. Ide o „krátky útvar komického charakteru“.<ref name="beliana"/> Pôvodne sa kjógen hrával ako medzihra medzi predstaveniami žánru [[nó]].<ref name="beliana"/><ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kyōgen | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/art/kyogen | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> ''Kjógen'' v porovnaní s ''nó'' menej využíva [[maska|masky]].<ref name="unesco"/> V roku 2008 bol kjógen spolu s nó zapísaný ako nógaku do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva.<ref name="unesco">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nôgaku theatre | url = https://ich.unesco.org/en/RL/nogaku-theatre-00012 | vydavateľ = [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> == Názov == Názov kjógen znamená „bláznivé slová“.<ref name="beliana"/> == Pôvod == Kjógen má pôvod v čínskom žánri [[sangaku]], ktoré sa v 8. storočí dostalo do Japonska. Tento žáner obsahoval akrobaciu, pesničky a tance ako aj komické scénky.<ref name="unesco"/> jeho predchodcom tiež mohol byť modlitebný tanec [[okina]].<ref name="beliana"/> == Moderný vývoj == Kjógeny, ktoré boli vytvorené v súčasnosti sa nazývajú šinsaku kjógen.<ref name="beliana"/> V 90. rokoch vznikli viaceré experimenty profesionálnych hercov kjógenu. Herec [[Nomura Mansai]] vystupoval v tzv. super-kjógenoch vo veľkých sálach s titulkami, so svetlami a špeciálnymi efektami. Nomura Mannodžó reinterpretoval [[Snehulienka|Snehulienku]] ako kjógen. Shigeyamas z [[Kjóto (mesto)|Kjóta]] interpertovali do kjógenovej formy francúzsku frašku, Beckettove podobenstvá či príbehy žánru [[rakugo]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Westerhout|meno=Gart|titul=Muromachi Musicals: Resetting Kyōgen in a Modern Medium|periodikum=Asian Theatre Journal|vydavateľ=University of Hawaii Press/Association for Asian Performance|dátum=2007|ročník=24|strany=262-268|url=https://www.jstor.org/stable/4137119|dátum prístupu=2026-04-07|číslo=1}}</ref> Na Slovensku boli frašky kjógen prvýkrát predstavené v roku 2013 keď [[Štátne divadlo Košice]] hosťovalo [[Malé divadlo kjógenu]] z [[Brno|Brna]], ktoré uviedlo hry ''Bóšibari'' a ''Buaku''.<ref name="beliana"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Divadelné žánre]] [[Kategória:Divadlo v Japonsku]] [[Kategória:Japonské výrazy]] ausd2q2dn86ph6sglfqn4xn1jhnsgjq 0 748002 8199980 8197392 2026-04-18T06:34:52Z Luppus 39967 wikilinka 8199980 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VIII. Euergetés II. | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Busto (26768002855).jpg | popis obrázku = Busta ptolemaiovského panovníka, pravdepodobne Ptolemaia VIII. (granodiorit, 3. – 1. stor. pred Kr., Umeleckohistorické múzeum vo Viedni) | panovanie = * [[170 pred Kr.|170]] – [[164 pred Kr.]] (s [[Ptolemaios VI.|Ptolemaiom VI.]] a [[Kleopatra II.|Kleopatrou II.]]) * [[145 pred Kr.|145]] – [[132 pred Kr.|132]]/[[131 pred Kr.|131 pred Kr.]] (s Kleopatrou II. a [[Kleopatra III.|III.]]) * [[127 pred Kr.|127]]/[[126 pred Kr.|126]] – [[116 pred Kr.]] (s Kleopatrou III. a od r. 124 aj s Kleopatrou II.) | predchodca = [[Ptolemaios VI.]] a [[Kleopatra II.]] | nástupca = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sotér II.]], [[Kleopatra II.]] a [[Kleopatra III.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios VI.]], [[Kleopatra II.]], [[Kleopatra III.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios V.]] | matka = [[Kleopatra I.]] | dátum narodenia = cca [[184 pred Kr.]] | dátum úmrtia = [[28. jún]] [[116 pred Kr.]] (cca 68 rokov) | manželka = [[Kleopatra II.]] (od 145 pred Kr.), [[Kleopatra III.]] (od 142/141 pred Kr.) | potomkovia = [[Ptolemaios Apión]], [[Ptolemaios VII.|Ptolemaios Memfites]], [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sotér II.]], [[Ptolemaios X.|Ptolemaios X. Alexandros I.]], [[Tryfaina]], [[Kleopatra IV.]], [[Kleopatra Seléné I.]] | horovo meno = ''Hunu hekentuemankhefhernesetitef...'' | nísut-bitty = ''Iwaennetjerwyperwy setepenptah...'' | nomen = ''Ptolemys ankhdjet meryptah'' }} '''Ptolemaios VIII. Euergetés II. Tryfón''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Εὐεργέτης Τρύφων''}} – „Ptolemaios Dobrodinec, Bujný“; * cca [[184 pred Kr.]] – † [[28. jún]] [[116 pred Kr.]]), prezývaný '''Fyskón''' ({{vjz|grc|''Φύσκων''}} – „Břicháč“), bol kráľ a faraón [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]].<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81-82}}</ref> Bol mladším synom kráľa [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]] a kráľovnej [[Kleopatra I.|Kleopatry I.]] Jeho vláda bola charakteristická prudkými politickými a vojenskými konfliktami so staršími súrodencami, [[Ptolemaios VI.|Ptolemaiom VI.]] a [[Kleopatra II.|Kleopatrou II.]] Ptolemaios VIII. sa stal spoluvladárom v októbri roku [[170 pred Kr.]] pred vypuknutím [[Sýrske vojny|šiestej sýrskej vojny]], keď ho alexandrijský ľud spolu s Kleopatrou II. nakrátko vyhlásil za kráľa po invázii [[Antiochos IV.|Antiocha IV.]]<ref name="Green">GREEN, Peter. ''Alexander to Actium''. Berkeley: University of California Press, 1990. ISBN 0-520-05611-6. s. 429–430.</ref> Počas vojny bol Ptolemaios VI. zajatý a Ptolemaios VIII. sa nakrátko stal jediným kráľom Egypta. Po skončení vojny v roku [[168 pred Kr.]] a návrate brata na trón spory pokračovali. V roku [[164 pred Kr.]] Ptolemaios VIII. brata vyhnal a stal sa samovládcom, no jeho vláda bola natoľko nepopulárna, že už v máji [[163 pred Kr.]] bol sám vyhostený.<ref name="Green442">P. Green: ''Alexander to Actium.'' s. 442–443.</ref> Na základe rímskej intervencie a dohody s bratom mu bola pridelená vláda nad [[Kyréna|Kyrénou]], odkiaľ sa opakovane pokúšal dobyť [[Cyprus]], ktorý mu Rimania taktiež prisľúbili.<ref name="Adkins" /> Po smrti Ptolemaia VI. v roku [[145 pred Kr.]] sa vrátil do Egypta, uzavrel manželstvo so svojou sestrou Kleopatrou II. a bol proklamovaný za kráľa.<ref name="Green537">P. Green: ''Alexander to Actium.'' s. 537.</ref> Jeho kruté zaobchádzanie s opozíciou a rozhodnutie oženiť sa s neterou [[Kleopatra III.|Kleopatrou III.]] (bez rozvodu s matkou) viedlo k občianskej vojne v rokoch 132/1 až 127/6 pred Kr.<ref name="Adkins" /> V nej Kleopatra II. ovládala [[Alexandria|Alexandriu]] s podporou gréckeho obyvateľstva, zatiaľ čo Ptolemaios VIII. a Kleopatra III. kontrolovali zvyšok Egypta s podporou domorodých Egypťanov. Ptolemaios VIII. v tejto vojne zvíťazil a od roku 124 pred Kr. vládol spoločne s oboma kráľovnami až do svojej smrti v roku 116 pred Kr.<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | strany = 204-206}}</ref> Staroveké grécke zdroje sú k nemu extrémne nepriateľské, opisujú ho ako krutého, posmievajú sa jeho obezite a označujú ho za degenerovaného, čo kontrastuje s pozitívnym obrazom jeho brata Ptolemaia VI. Historik [[Günther Hölbl]] ho nazval „jedným z najbrutálnejších a zároveň najmúdrejších politikov [[Helenizmus|helenistickej éry]]“.<ref name="Hölbl204">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London & New York: Routledge, 2001. ISBN 0415201454. s. 204.</ref> Moderná biografia od Petra Nadiga ho však vykresľuje v komplexnejšom svetle, na rozmedzí medzi reálnym kráľom a literárnou karikatúrou vytvorenou jeho nepriateľmi.<ref>NADIG, Peter. ''Zwischen König und Karikatur: Das Bild Ptolemaios’ VIII. im Spannungsfeld der Überlieferung''. C.H. Beck, 2007. ISBN 978-3-406-55949-5.</ref> == Pôvod a raný život == [[Súbor:Tetradrachm Ptolemy V.jpg|náhľad|vľavo|Minca [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]], otca Ptolemaia VIII.]] Ptolemaios VIII. bol mladším synom kráľa [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]], ktorý vládol v rokoch [[204 pred Kr.|204]] až [[180 pred Kr.]] Vláde jeho otca dominovala [[Sýrske vojny|Piata sýrska vojna]] (204 – 198 pred Kr.), v ktorej ptolemaiovská ríša bojovala proti [[Seleukovci|seleukovskému]] kráľovi [[Antiochos III. Veľký|Antiochovi III.]], vládcovi Blízkeho východu a Malej Ázie.<ref name="Grainger">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. Leiden: Brill, 2010. ISBN 9789004180505. s. 274.</ref> Ten ptolemaiovské vojská porazil, anektoval [[Koilé Syria|Koilé Syriu]] a [[Judsko|Judeu]] a zredukoval Egypt do podriadeného postavenia. Nová situácia bola spečatená mierovou zmluvou, na základe ktorej sa Ptolemaios V. v roku [[194 pred Kr.]] oženil s Antiochovou dcérou [[Kleopatra I.|Kleopatrou I.]]<ref name="BennettC">BENNETT, Chris. ''Cleopatra I''. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.</ref> Ich najstarší syn, [[Ptolemaios VI. Filométor]], sa narodil v roku [[186 pred Kr.]] a od narodenia bol dedičom trónu. Pár mal tiež dcéru [[Kleopatra II.|Kleopatrou II.]]<ref>DODSON, Aidan; HILTON, Dyan. ''The Complete Royal Families of Ancient Egypt''. London: Thames & Hudson, 2004. ISBN 978-0500051283.</ref> Ich najmladšie dieťa, Ptolemaios VIII., sa narodilo pravdepodobne okolo roku [[184 pred Kr.]]<ref name="Bennett8">BENNETT, Chris. ''Ptolemy VIII''. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.</ref> Keď Ptolemaios V. v septembri [[180 pred Kr.]] nečakane zomrel vo veku iba 30 rokov, na trón nastúpil Ptolemaios VI. Keďže mal nový kráľ iba šesť rokov, skutočná moc prešla do rúk regentov – najprv matky Kleopatry I. (180 – 178/177 pred Kr.) a po jej smrti eunucha Eulaia a bývalého otroka Lenaia (178/177 – 170 pred Kr.).<ref name="Hölbl143">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London & New York: Routledge, 2001. ISBN 0415201454. s. 143–152.</ref> Títo regenti presadzovali mierovú politiku, čo vyvolalo odpor u vplyvnej skupiny dvoranov volajúcich po vojne za znovuzískanie stratených území. Členovia tejto „vojnovej frakcie“ začali vnímať mladého Ptolemaia VIII. ako potenciálnu osobnosť, ktorá by mohla zastupovať ich záujmy a obnoviť prestíž Egypta.<ref name="Grainger284">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 284–288.</ref> == Prvá vláda (170 – 163 pred Kr.) == === Nástup k moci a šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochus IV Epiphanes - Altes Museum - Berlin - Germany 2017.jpg|náhľad|[[Antiochos IV. Epifanes]]]] V roku [[175 pred Kr.]] nastúpil na seleukovský trón [[Antiochos IV. Epifanes]], brat zavraždeného Seleuka IV.<ref>''II. kniha Makabejcov'' 3.</ref> Napätie medzi oboma ríšami rástlo a v októbri [[170 pred Kr.]] bol Ptolemaios VIII., vtedy asi šestnásťročný, povýšený na spoluvladára. Bol začlenený do ptolemaiovského dynastického kultu ako jeden z „Bohov milujúcich matku“ (''Theoi Philométōres'') spolu so svojím bratom a sestrou (ktorí sa medzitým zosobášili).<ref name="Bennett8" /> Rok 170 pred Kr. bol vyhlásený za prvý rok novej éry, čo malo v predvečer vojny demonštrovať jednotu dynastie a prekonať frakčné rozdiely na dvore.<ref name="Skeat">SKEAT, T. C. „The twelfth year which is also the first“: the invasion of Egypt by Antiochos Epiphanes. ''Journal of Egyptian Archaeology''. 1961, roč. 47, s. 107–113.</ref><ref name="Grainger294">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 294–295.</ref> Hoci bol Ptolemaios VI. vyhlásený za dospelého (obrad ''anakleteria''), faktickú moc si udržali regenti Eulaios a Lenaios.<ref>Polybius 28.12.8</ref> Krátko nato, začiatkom roku [[169 pred Kr.]], vypukla [[Sýrske vojny|Šiesta sýrska vojna]]. Egyptská armáda bola Antiochom IV. zdecimovaná pri hraničnej pevnosti Pelusion na [[Sinajský polostrov|Sinaji]].<ref name="Grainger296">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 296–297.</ref> Po tejto porážke došlo v Alexandrii k vojenskému prevratu, regenti boli zvrhnutí a nahradení generálmi Komanom a Kineom.<ref>Polybius 28.19</ref> Keď sa Ptolemaios VI. pokúsil s Antiochom vyjednať mier, ktorý by z Egypta fakticky urobil seleukovský klientsky štát, obyvatelia Alexandrie sa vzbúrili. Odmietli bratovu dohodu a vyhlásili Ptolemaia VIII. za jediného kráľa (pozícia Kleopatry II. zostala nezmenená).<ref>Polybius 29.23.4</ref><ref name="Grainger300">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 300–301.</ref> Antiochos IV. odpovedal obliehaním Alexandrie, no mesto nedobyl. V septembri 169 pred Kr. sa stiahol z Egypta, pričom v Memfise ponechal Ptolemaia VI. ako svojho bábkového kráľa a v Pelusiu nechal posádku.<ref name="Hölbl144">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 144–146.</ref> V priebehu dvoch mesiacov sa však Ptolemaios VIII. a Kleopatra II. zmierili so starším bratom a ten sa vrátil do Alexandrie ako spoluvladár. Obnovená vláda troch súrodencov vypovedala dohody so Seleukovcami. V reakcii na to Antiochos IV. na jar [[168 pred Kr.]] vtrhol do Egypta druhýkrát. Oficiálne tento útok ospravedlňoval tvrdením, že Ptolemaios VIII. neoprávnene uzurpoval moc svojho brata.<ref>Diodóros Sicílsky 31.1</ref> Rýchlo obsadil [[Mennofer|Memfis]], nechal sa korunovať za kráľa Egypta a postupoval na Alexandriu. Ptolemaiovci sa však počas zimy obrátili o pomoc na Rím. Rímske posolstvo vedené Gaiom Popilliom Laenom konfrontovalo Antiocha pri mestečku Eleusis a pod hrozbou vojny s Rímom ho prinútilo Egypt okamžite opustiť (tzv. „lehota v piesku“).<ref>Polybius 29.27</ref><ref name="Hölbl146">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 146–148.</ref> Tým sa vojna skončila. === Od spoločnej k samostatnej vláde (168 – 163 pred Kr.) === [[Súbor:Ring with engraved portrait of Ptolemy VI Philometor (3rd–2nd century BCE) - 2009.jpg|náhľad|Prsteň [[Ptolemaios VI.|Ptolemaia VI.]] ako egyptského faraóna ([[Louvre]])]] Po skončení vojny spočiatku pokračovala spoločná vláda oboch bratov a Kleopatry II. Úplné zlyhanie egyptských síl v šiestej sýrskej vojne však vážne poškodilo prestíž monarchie a spôsobilo trvalý rozpor medzi Ptolemaiom VI. a Ptolemaiom VIII.<ref name="Grainger310">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 310–311.</ref> V roku [[165 pred Kr.]] sa vplyvný dvoran domorodého pôvodu, Dionysios Petosarapis, pokúsil využiť konflikt medzi bratmi na prevzatie moci. Alexandrijskému ľudu tvrdil, že Ptolemaios VI. ho požiadal o vraždu mladšieho brata, čím chcel vyvolať vzburu. Ptolemaiovi VI. sa však podarilo brata presvedčiť o svojej nevine a obaja sa spoločne objavili na štadióne, čím krízu zažehnali.<ref name="McGing">McGING, B. C. Revolt Egyptian Style: Internal Opposition to Ptolemaic Rule. ''Archiv für Papyrusforschung''. 1997, roč. 43, č. 2, s. 289–290.</ref> Dionysios z mesta ušiel a vyvolal vzburu niektorých vojenských oddielov. Nasledujúci rok prebiehali v oblasti [[Fajjúm (mesto)|Fajjúmu]] ťažké boje. Táto vzbura, spolu s ďalším povstaním v [[Thebaida|Thebaide]], bola súčasťou série pokusov o znovunastolenie domorodej egyptskej vlády. Ptolemaios VI. povstanie úspešne potlačil po tvrdom obliehaní mesta Panopolis.<ref>Diodóros Sicílsky 31.15a a 31.17b.</ref> Koncom roku [[164 pred Kr.]] Ptolemaios VIII., vtedy približne dvadsaťročný, nakoniec vytlačil svojho brata a Kleopatru II. od moci.<ref name="Bennett8" /> Ptolemaios VI. utiekol do [[Rím]]a, kde podľa prameňov žil v skromných pomeroch, aby vzbudil súcit senátu, a následne odišiel na [[Cyprus]].<ref>Diodóros Sicílsky 31.18.</ref> Presný priebeh udalostí nie je známy, no podľa Diodóra Sicílskeho bol hlavným iniciátorom vyhostenia muž menom Timotheos, ktorý sa po prevrate stal dominantným ministrom. Ptolemaios VIII. vtedy prijal prívlastok '''Euergetés''' („Dobrodinec“), čím nadviazal na odkaz svojho predka [[Ptolemaios III. Euergetés|Ptolemaia III.]] a odlíšil sa od súrodencov, ktorí používali prívlastok ''Filométōr'' („Milujúci matku“).<ref name="Hölbl183">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 183–184.</ref> Ptolemaios VIII. sa podľa dobových správ správal tyransky a jeho minister Timotheos využíval mučenie a svojvoľné popravy na elimináciu nepriateľov. Tento režim vyvolal rýchly odpor a v lete [[163 pred Kr.]] sa obyvatelia Alexandrie proti Ptolemaiovi VIII. vzbúrili, vyhnali ho a povolali späť jeho brata.<ref>Polybius 31.18.14; Livius, ''Periochae'' 46.</ref><ref name="Grainger312">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 312.</ref> == Vláda v Kyrenaike (163 – 145 pred Kr.) == Po návrate Ptolemaia VI. k moci presvedčili rímski vyslanci kráľa, aby bratovi prenechal vládu nad [[Kyrenaika|Kyrenaikou]] (dnešná Líbya). Ptolemaios VIII. odišiel do [[Kyréna|Kyrény]], no nebol spokojný. Koncom roku [[163 pred Kr.]] alebo začiatkom [[162 pred Kr.]] odcestoval do Ríma, kde žiadal o pridelenie Cypru. Senát, vedený snahou oslabiť ptolemaiovskú moc, jeho požiadavke vyhovel. Historik [[Polybios]] veril, že išlo o vedomý cieľ Ríma rozdeliť ríšu a podkopať stabilitu kráľovstva.<ref>Polybius 31.10</ref><ref name="Grainger325">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 325.</ref> Ptolemaios VIII. v Grécku naverboval žoldnierov (vrátane Macedónca Damasippa) a pripravoval inváziu na Cyprus. Keď sa však jeho flotila nachádzala na [[Rodos|Rhode]], rímski vyslanci ho presvedčili, aby vojsko rozpustil a vrátil sa do Kyrény. Kým však na hraniciach Egypta čakal na výsledky diplomatických rokovaní s bratom, správca Kyrény Ptolemaios Sempetesis vyvolal vzburu. Ptolemaios VIII. ju koncom roku 162 pred Kr. potlačil, no Cyprus zostal v rukách jeho brata, keďže Ptolemaios VI. rímske požiadavky obratne ignoroval.<ref>Polybius 31.17-18.</ref><ref name="Hölbl185">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 185–186.</ref> V rokoch [[156 pred Kr.|156]] alebo [[155 pred Kr.]] Ptolemaios VIII. prežil pokus o atentát, z ktorého obvinil svojho staršieho brata. Odišiel do Ríma a v senáte ukázal jazvy po zraneniach, ktoré pri útoku utŕžil. Rím v roku [[154 pred Kr.]] vyslal novú misiu s čestnou strážou, aby vynútila odovzdanie Cypru. Ptolemaios VI. však brata pri meste Lapethos obľahol a zajal ho.<ref>Polybius 33.11.</ref> Napriek rivalite sa Ptolemaios VI. zachoval veľkoryso: brata ušetril a uzavreli dohodu. Ptolemaios VIII. sa musel stiahnuť z Cypru výmenou za potvrdenie vlády v Kyrenaike, ročné dodávky obilia a prísľub manželstva s jednou z bratských dcér (pravdepodobne [[Kleopatra Thea]]), hneď ako dosiahne dospelosť.<ref>Diodóros Sicílsky 31.33.</ref><ref name="Hölbl187">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 187–189.</ref> === Vzťahy s Rímom === [[Súbor:Laurent de la La Hyre 001.jpg|náhľad|Cornelia odmieta Ptolemaiovu korunu (autor: [[Laurent de La Hyre]])]] Počas svojej vlády v Kyréne udržiaval Ptolemaios VIII. mimoriadne úzke vzťahy s [[Rímska republika|Rímom]]. Od roku [[162 pred Kr.]] bol oficiálnym „priateľom a spojencom“ (''amicus et socius'') rímskeho ľudu. Podľa tradície sa počas pobytu v Ríme stretol s [[Cornelia (matka Grakchovcov)|Corneliou]], matkou slávnych [[Grakchovci|Grakchovcov]]. V roku [[152 pred Kr.]], po smrti jej manžela [[Tiberius Sempronius Gracchus (konzul 177 pred Kr.)|Tiberia Sempronia Gracchu]], ju mal Ptolemaios VIII. požiadať o ruku, čo však Cornelia odmietla.<ref>Plutarchos, ''Život Tiberia Gracchu'' 1, 3.</ref> Hoci je tento príbeh obľúbeným námetom neoklasicistického umenia, moderní historici pochybujú o jeho historickej pravdivosti a považujú ho za neskoršiu propagandu.<ref name="Günther">GÜNTHER, Linda-Marie. Cornelia und Ptolemaios VIII. Zur Historizität des Heiratsantrages (Plut. TG 1, 3). In: ''Historia: Zeitschrift für Alte Geschichte''. 1990, roč. 39, s. 124–128.</ref> Príbeh však reflektuje silné väzby medzi Ptolemaiom VIII. a vplyvnými rímskymi rodmi (Gentes Cornelia a Sempronia). Významným dokumentom z tohto obdobia je nápis z roku [[155 pred Kr.]] (označovaný ako ''SEG'' 9, 7), ktorý obsahuje text závetu Ptolemaia VIII. V ňom kráľ odkazuje Kyrenaiku Rímu pre prípad, že zomrie bez legálneho dediča. Tento akt mal slúžiť ako ochrana pred atentátmi zo strany jeho brata, keďže vrah by vraždou nič nezískal.<ref name="Pfeiffer">PFEIFFER, Stefan. ''Griechische und lateinische Inschriften zum Ptolemäerreich und zur römischen Provinz Aegyptus''. Berlin / Münster: Lit, 2015. ISBN 978-3-643-13096-9. s. 129–132.</ref> Hoci sa objavili úvahy, že môže ísť o neskorší rímsky falzifikát, väčšina moderných bádateľov považuje text za autentický ptolemaiovský dokument.<ref>CRISCUOLO, L. I due testamenti di Tolemeo VIII Evergete II. In: JÖRDENS, A.; QUACK, J. Fr. ''Ägypten zwischen innerem Zwist und äusserem Druck''. Wiesbaden: Harrassowitz, 2011. s. 132–150.</ref> === Vzťahy s Numídiou === Ptolemaios VIII. udržiaval významné vzťahy aj s [[Numídia|Numídiou]], najmä prostredníctvom blízkeho priateľstva s kráľom [[Masinissa|Masinissom]]. Toto spojenie vzniklo po roku [[163 pred Kr.]], keď sa Ptolemaios usadil v Kyréne. Masinissa bol známy podporou helenizácie a stykov s gréckymi štátmi. O ich vzťahu svedčí aj to, že Ptolemaios VIII. venoval bustu Masinissovmu synovi Mastanabalovi, ktorý bol úspešným atlétom.<ref>{{Citácia periodika | autor = Duane W. Roller | titul = A note on the Berber head in London | periodikum = The Journal of Hellenic Studies | ročník = 122 | rok = 2002 | strany = 144–146}}</ref> Obaja panovníci sa pravdepodobne stretli osobne v Masinissovom sídle v [[Cirta|Cirte]]. [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] vo svojich spisoch spomína úryvky z vlastných pamätí (''Hypomnémata'') Ptolemaia VIII., kde kráľ opisuje hostinu u Masinissu. Ptolemaios v nich s pobavením spomína anekdotu, ako sa Masinissa čudoval obyvateľom Syrakúz, ktorí dávali prednosť chovu opíc pred výchovou detí.<ref>{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | isbn = 978-0415234894 | strany = 185-190}}</ref> === Reprezentácia a výstavba === Ako kráľ v Kyréne sa Ptolemaios VIII. snažil demonštrovať helenistickú kráľovskú cnosť ''[[tryfē]]'' (prepych, luxus). Tradične najvýznamnejším náboženským úradom v Kyréne bol post kňaza [[Apolón]]a. Ptolemaios VIII. tento úrad sám prevzal a svoje povinnosti, najmä usporadúvanie hostín, vykonával mimoriadne okázalo.<ref name="Hölbl187" /> V meste tiež inicioval rozsiahly stavebný program, ktorý mal upevniť jeho postavenie voči alexandrijskému dvoru. Veľká hrobka na západ od mesta [[Ptolemais (Kyrenaika)|Ptolemais]] bola podľa archeologických výskumov pravdepodobne zamýšľaná ako miesto jeho posledného odpočinku v čase, keď nepočítal s návratom do Egypta.<ref name="Hölbl187" /> == Druhá vláda (145 – 132/131 pred Kr.) == [[Súbor:Edfu Tempel 42-2.jpg|náhľad|Ptolemaios VIII. korunovaný bohyňami [[Nechbet]] a [[Uadžet]] (zosobnenia Horného a Dolného Egypta) v Chráme v [[Edfu]].]] Po smrti Ptolemaia VI. v Sýrii ([[145 pred Kr.]]) sa moci v Alexandrii nakrátko chopila Kleopatra II. v mene svojho mladého syna Ptolemaia (budúceho [[Ptolemaios VII.|Ptolemaia VII.]]).<ref name="Iustinus388">Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 38, 8, 2–4.</ref> Alexandrijčania však, v obave pred nestabilitou, povolali Ptolemaia VIII. z Kyrény, aby sa ujal trónu a oženil sa so svojou sestrou. Kráľovský pár bol začlenený do dynastického kultu ako „Bohovia dobrodinci“ (''Theoi Euergetai''), pričom Kleopatra II. si ponechala aj svoj predošlý titul ''Thea Philomētōr''.<ref name="Hölbl194">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 194–195.</ref> Okolo roku 144 pred Kr. bol Ptolemaios VIII. v [[Mennofer|Memfise]] korunovaný za faraóna podľa tradičných egyptských rituálov, čo dokumentujú reliéfy v chráme v Edfu.<ref name="Hölbl194" /> V tom istom čase sa kráľovskému páru narodil ich jediný spoločný syn Ptolemaios Memfites, ktorého meno symbolicky odkazovalo na starobylé hlavné mesto Memfis (Mennefer), kde prebehla korunovácia.<ref>Diodóros Sicílsky 33.13; Iustinus 38.8.2-3.</ref> === Čistky a teror === Hneď po návrate do Alexandrie rozpútal Ptolemaios VIII. krvavé čistky proti priaznivcom svojho zosnulého brata. Literárne zdroje opisujú toto obdobie v temných farbách. Historik [[Marcus Iunianus Iustinus|Iustinus]] uvádza, že nechal vojakov masakrovať obyvateľov Alexandrie tak divoko, že nakoniec zostal „kráľom nie ľudí, ale prázdnych domov“.<ref name="Iustinus388" /> Keď sa mestská mládež pokúsila zachrániť v [[gymnasion|gymnasiu]], údajne ho nechal budovu podpáliť aj s ľuďmi vo vnútri.<ref>Valerius Maximus, ''Factorum ac dictorum memorabilium libri IX'' 9, ext. 5.</ref> Práve v tomto období získal rad hanlivých prezývok. Najznámejšou sa stala '''Fyskón''' ({{vjz|grc|''Φύσκων''}} – „Břicháč“), ktorou narážali na jeho extrémnu obezitu spôsobenú pôžitkárskym životom.<ref>Strabón, ''Geografika'' 17, 1, 11; Plutarchos, ''Coriolanus'' 11, 2.</ref> Alexandrijčania ho tiež posmešne nazývali '''Kakergetés''' ({{vjz|grc|''Κακεργέτης''}} – „Zločinec“ alebo „Ten, čo robí zle“), čo bola ironická slovná hračka na jeho oficiálny prídomok Euergetés („Dobrodinec“).<ref>Menecles z Barky, ''FGrH'' 270 F 9.</ref> Jeho nástup na trón znamenal aj definitívny koniec ptolemaiovskej prítomnosti v [[Egejské more|Egejskom mori]]. V priebehu niekoľkých mesiacov stiahol vojenské posádky z posledných základní v [[Itanos]], [[Théra|Thére]] a [[Methana|Methane]], čím sa ríša zúžila len na Egypt, Cyprus a Kyrenaiku.<ref name="Hölbl194" /> === Dynastické intrigy === Ptolemaios VIII. sa zbavil aj svojho synovca (syna Ptolemaia VI.). Podľa legendy ho zavraždil vlastnoručne počas svadobnej noci s Kleopatrou II., priamo v náručí jeho matky. Dokumenty z papyrusov však naznačujú, že chlapec bol pôvodne uznávaný za dediča a k jeho odstráneniu došlo až neskôr, keď sa narodil Memfites.<ref>{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci | rok = 2011 | strany = 210}}</ref> Medzi rokmi [[142 pred Kr.|142]] a [[139 pred Kr.]] urobil Ptolemaios VIII. škandalózny krok: oženil sa so svojou neterou [[Kleopatra III.|Kleopatrou III.]] (dcérou Kleopatry II. a Ptolemaia VI.) a urobil z nej spoluvládkyňu bez toho, aby sa rozviedol s jej matkou.<ref>Livius, ''Periochae'' 59; Iustinus, 38.8.</ref> Podľa niektorých historikov nešlo len o osobný rozmar, ale o strategický ťah, ktorý mal zabrániť tomu, aby sa Kleopatra III. vydala za niekoho iného, kto by si cez ňu mohol nárokovať trón.<ref>OGDEN, Daniel. ''Polygamy, Prostitutes and Death: The Hellenistic Dynasties''. London: Duckworth, 1999. ISBN 978-0715629307. s. 96–98.</ref> Tento akt polygami vyvolal hlbokú nenávisť u Kleopatry II. a viedol k vzbure žoldnierskeho kapitána Galaesta. Ten vyhlásil iného (údajného) syna Ptolemaia VI. za kráľa, no Ptolemaiovi VIII. sa podarilo rebelov poraziť vďaka vernosti generála Hieraxa, ktorý vojakom vyplatil dlžný žold z vlastných prostriedkov.<ref name="Hölbl196">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 196.</ref> V roku [[139 pred Kr.]] navštívilo Egypt rímske posolstvo pod vedením [[Scipio Aemilianus|Scipia Aemiliana]], ktoré malo urovnať pomery vo východnom Stredomorí. Rimania boli ohromení nesmiernym bohatstvom dvora, no zároveň pohŕdali kráľovou postavou – Ptolemaios bol v tom čase už taký obézny, že sa musel nechať všade nosiť na nosidlách, pričom rímski vyslanci ironicky poznamenali, že vďaka ich návšteve „aspoň raz videla Alexandria svojho kráľa kráčať“.<ref>Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéké historiké'' 33.28b; Poseidónios, ''FGrH'' 87 F7.</ref><ref name="Hölbl196" /> == Občianska vojna (132 – 126 pred Kr.) == Koncom roku [[132 pred Kr.]] napätie medzi súrodencami prerástlo do otvorenej vojny. Na jednej strane stál Ptolemaios VIII. s Kleopatrou III. a na druhej Kleopatra II. Hoci Ptolemaios spočiatku kontroloval [[Alexandria|Alexandriu]], koncom roku [[131 pred Kr.]] v meste vypuklo povstanie v prospech Kleopatry II., počas ktorého dav zapálil kráľovský palác. Ptolemaios VIII., Kleopatra III. a ich deti museli narýchlo ujsť na [[Cyprus]].<ref>Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 38, 8, 11-15; Livius, ''Periochae'' 59.</ref> Kleopatra II. sa vtedy vyhlásila za jedinú kráľovnú – bol to vôbec prvý prípad v histórii [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], kedy žena vládla bez mužského spoluvladára. Prijala titul ''Thea Philomētōr Sōteira'' („Bohyňa milujúca matku, Spasiteľka“), čím sa nielen odvolala na zosnulého manžela, ale titulom „Spasiteľka“ (Sōteira) sa priamo stotožnila so zakladateľom dynastie [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaiom I.]]<ref name="Hölbl197">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 197–200.</ref> Zatiaľ čo Alexandria a židovské komunity podporovali Kleopatru II., Ptolemaios VIII. sa tešil podpore domorodého egyptského obyvateľstva na vidieku (v tzv. chóre). Chaos využil aj domorodý rebel Harsies (Harsiesi), ktorý sa v [[Téby (Egypt)|Tébach]] nakrátko vyhlásil za faraóna. Bol to posledný domorodý Egypťan, ktorý si nárokoval tento titul počas ptolemaiovskej éry.<ref name="BennettH">BENNETT, Chris. ''Harsiesi''. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House. Dostupné online.</ref> Ptolemaiovský stratég Paos, ktorý bol prekvapivo tiež egyptského pôvodu, ho však v novembri 131 pred Kr. z Téb vytlačil a prinútil k úteku.<ref name="Hölbl197" /> === Vražda Ptolemaia Memfita a protiútok === [[Súbor:Coin of Demetrius II Nicator (cropped), Ptolemais in Phoenicia mint.jpg|náhľad|vpravo|Minca seleukovského kráľa [[Démétrios II. Nikatór|Démétria II.]]]] Začiatkom roku [[130 pred Kr.]] sa Ptolemaios VIII. vrátil z Cypru do Egypta a bleskovo ovládol [[Mennofer|Memfis]]. V reakcii na úspechy proti rebelom urobil prelomové rozhodnutie – Egypťana Paosa povýšil na stratéga celej [[Thebaida|Thebaidy]] a zveril mu velenie nad celým vojenským aparátom v oblasti. Išlo o vôbec prvý prípad, kedy domorodý Egypťan dosiahol takúto vysokú pozíciu v ptolemaiovskej armáde.<ref name="BennettH" /><ref name="Hölbl197" /> Počas bojov sa Ptolemaios VIII. dopustil jedného z najbrutálnejších činov starovekých dejín. Jeho syn a legitímny dedič Ptolemaios Memfites, ktorého mal so svojou sestrou Kleopatrou II., mal vtedy asi dvanásť rokov. Otec ho nechal zavraždiť a jeho telo rozštvrtiť.<ref name="Adkins" /> Podľa antických kronikárov dal hlavu, ruky a nohy chlapca vložiť do koša a doručiť Kleopatre II. do Alexandrie priamo počas osláv jej narodenín. Tento čin mal za cieľ demonštrovať jeho neľútostnosť a definitívne zlomiť odpor jeho sestry.<ref>Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéké historiké'' 34/35.14; Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 38.8.13-15.</ref> Hoci Kleopatra II. vystavila pozostatky syna verejnosti, aby vyvolala nenávisť voči bratovi, Ptolemaios VIII. si vďaka štedrým darom a náboženským ústupkom udržal lojalitu domorodého obyvateľstva a armády.<ref name="Hölbl197" /> === Seleukovská intervencia === Kleopatra II., zúfalá z patovej situácie, ponúkla v roku [[129 pred Kr.]] egyptský trón svojmu zaťovi, seleukovskému kráľovi [[Démétrios II. Nikatór|Démétriovi II. Nikatorovi]], ktorý sa nedávno vrátil z parthského zajatia. Démétrios II. v roku [[128 pred Kr.]] skutočne vtrhol do Egypta, no jeho postup bol zastavený pri strategickej hraničnej pevnosti Pelusion.<ref name="Hölbl197" /><ref>Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 38, 9.</ref> Kým jeho vojsko obliehalo pevnosť, v Sýrii proti nemu vypuklo povstanie, ktoré podnietila jeho vlastná manželka (a dcéra Kleopatry II.) [[Kleopatra Thea]]. Keďže hrozilo, že stratí vlastnú ríšu v prospech syna [[Antiochos VIII. Grypos|Antiocha VIII.]], musel sýrske vojsko z Egypta okamžite stiahnuť.<ref name="Grainger375">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 375–382.</ref> Ptolemaios VIII. v odplate za tento útok využil vnútornú nestabilitu v Sýrii. Podporil nového uchádzača o seleukovský trón, [[Alexandros II. Zabinas|Alexandra II. Zabina]], ktorého cynicky vydával za adoptívneho syna [[Alexandros I. Balas|Alexandra I. Balasa]] (alebo dokonca za syna [[Ptolemaios VI. Filométor|Ptolemaia VI.]]).<ref>Eusebios z Kaisareie, ''Chronographia'' 1.257.</ref> Ptolemaios poskytol Zabinovi vojsko, čím v seleukovských krajinách rozpútal dlhoročnú občiansku vojnu. Tento manéver definitívne eliminoval Sýriu ako hrozbu pre Egypt.<ref name="Chrubasik143">CHRUBASIK, Boris. ''Kings and Usurpers in the Seleukid Empire''. s. 143.</ref> V roku [[127 pred Kr.]] Kleopatra II., keď pochopila, že pomoc zo Sýrie nepríde, vzala kráľovskú pokladnicu a utiekla z Alexandrie k Démétriovi II.<ref name="BennettCII">BENNETT, Chris. ''Cleopatra II''. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House. Dostupné online.</ref> Ptolemaios VIII. následne bez odporu dobyl Alexandriu a opäť v meste rozpútal krvavé čistky medzi elitami, ktoré podporovali jeho sestru.<ref name="Grainger382">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 382–383.</ref> == Tretia vláda (127/126 – 116 pred Kr.) == Po znovudobytí Alexandrie začal Ptolemaios VIII. proces diplomatického zmierenia s Kleopatrou II. a seleukovským dvorom. V roku [[124 pred Kr.]] urobil radikálny obrat v zahraničnej politike: prestal podporovať svojho doterajšieho chránenca Alexandra II. Zabina a namiesto neho uznal nároky [[Antiochos VIII. Grypos|Antiocha VIII. Grypa]], syna zosnulého Démétria II.<ref>Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 39, 2.</ref> Túto novú alianciu spečatil v roku [[123 pred Kr.]] tým, že Antiochovi VIII. dal za manželku svoju druhú dcéru [[Tryfaina|Tryfainu]].<ref name="Grainger383">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 383–384.</ref> V dôsledku tohto spojenectva sa Kleopatra II. v roku [[124 pred Kr.]] vrátila zo sýrskeho exilu späť do Egypta. Napriek predošlým krvavým sporom a vražde spoločného syna bola opätovne uznaná za spoluvládkyňu. Od júla 124 pred Kr. sa v oficiálnych papyrusových dokumentoch opäť objavuje formuly s menami všetkých troch panovníkov – Ptolemaia VIII., Kleopatry II. a Kleopatry III.<ref name="BennettCII" /><ref name="Hölbl201">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 201–203.</ref> Toto unikátne usporiadanie, kedy kráľ vládol súčasne so svojou sestrou/manželkou a jej dcérou/manželkou, zostalo stabilné až do kráľovej smrti.<ref name="Wellner" /> === Amnestijný dekrét (118 pred Kr.) === Vrcholom procesu zmierenia a snahy o obnovu stability krajiny bolo vydanie tzv. Amnestijného dekrétu v apríli [[118 pred Kr.]] Dekrét, ktorého kópia sa zachovala na papyrusoch (predovšetkým ''P. Tebt. I 5''), udeľoval milosť za takmer všetky zločiny spáchané počas občianskej vojny, s výnimkou vrážd a plienenia chrámov.<ref name="Hölbl201" /> Dekrét povzbudzoval utečencov k návratu, odpúšťal nahromadené daňové nedoplatky a potvrdzoval vlastníctvo pôdy pridelenej vojakom počas nepokojov.<ref>''P. Tebt.'' I 5 (Text a preklad dostupný na [http://papyri.info papyri.info]).</ref> Kľúčovým bodom bola reforma súdnictva, ktorá mala zmierniť napätie medzi etnikami. Príslušnosť k súdu sa odteraz neurčovala podľa etnického pôvodu účastníkov, ale podľa jazyka, v ktorom bola napísaná sporná zmluva: grécke dokumenty riešili grécki sudcovia (''chrēmatistai''), kým egyptské dokumenty domorodí ľudoví sudcovia (''laokritai'').<ref name="Hölbl201" /><ref name="Wellner" /> Ptolemaios VIII. zomrel [[28. jún]] [[116 pred Kr.]] hoci niektoré pramene uvádzajú osem rokov predtým jeho symbolické zmierenie s rodinou, moc po jeho smrti prešla na [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sotér II.]] a obe kráľovné.<ref name="Bennett8" /><ref name="Adkins" /> == Štátny režim == === Ptolemaiovský dynastický kult === Ptolemaios VIII. bol do kultu začlenený v troch fázach: # [[170 pred Kr.]]: Ako spoluvladár v trojici „Bohov milujúcich matku“ (''Theoi Philomētores'').<ref name="Skeat" /> # [[145 pred Kr.]]: Spolu s Kleopatrou II. ako „Bohovia dobrodinci“ (''Theoi Euergetai''). # [[118 pred Kr.]]: Do kultu bol posmrtne zaradený princ zavraždený kráľom (pravdepodobne Ptolemaios Memfites) pod titulom ''Theos Neos Philopatōr'' („Nový Boh milujúci otca“). Historici v tom vidia snahu o náboženskú legitimáciu prežitia dynastie po masakroch v rodine.<ref name="Hölbl201" /><ref>CHAUVEAU, M. Encore Ptolémée «VII» et le dieu Neos Philopatôr!. ''Revue d’Égyptologie''. 2000, roč. 51, s. 259-261.</ref> V roku 131/130 pred Kr. kráľ zaviedol bezprecedentný úrad pre Kleopatru III. s titulom „Posvätné žriebä (''Hieros Polos'') Isidy“, ktorý na rozdiel od ženských kňažiek kánofór zastával muž a mal v procesiách prednosť pred kultmi starších kráľovien.<ref name="Hölbl197" /> === Faraónska ideológia a náboženstvo === Ptolemaios VIII. predstavuje novú etapu symbiózy s egyptským kňazstvom. V Amnestijnom dekréte sa kráľovská trojica zaviazala k obnove chrámov a štátnemu financovaniu pohrebných rituálov pre posvätných býkov [[Apis]]a a Mnevisa.<ref name="Hölbl201" /> Tento pro-egyptský postoj mu pomohol udržať moc na vidieku aj v čase, keď stratil kontrolu nad helenizovanou Alexandriou.<ref name="Adkins" /> === Alexandrijská učenosť a vyhnanie vzdelancov === Hoci sám napísal 24 kníh pamätí (''Hypomnēmata''), ktoré zbieral [[Felix Jacoby]] v diele ''FGrH 234'', jeho vláda znamenala úpadok Alexandrie ako intelektuálneho centra.<ref>Ptolemaios VIII, ''FGrH'' 234.</ref> Po čistkách v roku 145 pred Kr. odišli do exilu kapacity ako [[Aristarhos zo Samothráky]] či [[Apollodoros z Atén]], čo paradoxne viedlo k vzniku nových kultúrnych centier v [[Atény|Aténach]] a na [[Rodos|Rhode]].<ref name="Hölbl203">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 203.</ref> === Obchod v Indickom oceáne === V posledných rokoch jeho vlády (118 a 116 pred Kr.) uskutočnil [[Eudoxos z Kyziku]] prvé priame cesty do Indie využitím monzúnových vetrov.<ref>Strabón, ''Geografika'' 2, 3, 4.</ref> Tento objav, opísaný Strabónom, znamenal začiatok priameho ptolemaiovského obchodu s korením a drahokamami, čím ríša obišla arabských prostredníkov.<ref name="Hölbl204" /> == Manželstvá a potomstvo == Ptolemaios VIII. sa po svojom nástupe na trón v roku [[145 pred Kr.]] oženil so svojou staršou sestrou [[Kleopatra II.|Kleopatrou II.]] Mali spolu jedného syna: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodenie !! Úmrtie !! Poznámky |- | [[Ptolemaios VII.|Ptolemaios Memfites]] || || 144 – 142 pred Kr. || 130 pred Kr. || Zavraždený vlastným otcom okolo roku 130 pred Kr.; hoci je v chráme v Edfu zobrazený ako kráľ, neexistujú dôkazy o jeho faktickej spoluvláde. |} V roku [[142 pred Kr.|142]] alebo [[141 pred Kr.]] sa Ptolemaios VIII. oženil so svojou neterou [[Kleopatra III.|Kleopatrou III.]], dcérou Ptolemaia VI. a Kleopatry II. Mali spolu niekoľko detí: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodenie !! Úmrtie !! Poznámky |- | [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sotér II.]] || [[Súbor:PtolemyIX-StatueHead MuseumOfFineArtsBoston.png|90px]] || 142 pred Kr. || december [[81 pred Kr.]] || Spoluvládca Egypta s matkou a babičkou v rokoch 116 – 107 pred Kr. a neskôr samostatný kráľ v rokoch 88 – 81 pred Kr. |- | [[Ptolemaios X.|Ptolemaios X. Alexandros I.]] || [[Súbor:-100 Ptolemaios X. Alexander I. anagoria.JPG|90px]] || cca 140 pred Kr. || 88 – 87 pred Kr. || Kráľ Cypru (114 – 107 pred Kr.) a neskôr spoluvládca Egypta s matkou (107 – 88 pred Kr.). |- | [[Tryfaina]] || || cca 140 pred Kr. || 110/109 pred Kr. || Manželka seleukovského kráľa [[Antiochos VIII. Grypos|Antiocha VIII.]] |- | [[Kleopatra IV.]] || || 138 – 135 pred Kr. || 112 pred Kr. || Manželka svojho brata Ptolemaia IX. (116 – 115 pred Kr.) a neskôr seleukovského kráľa [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiocha IX.]] |- | [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné I.]] || [[Súbor:Cleopatra Selene Obverse.jpg|90px]] || 135 – 130 pred Kr. || [[69 pred Kr.]] || Postupne manželka Ptolemaia IX., Ptolemaia X. a troch seleukovských kráľov. Nakoniec vládla ako samostatná kráľovná Sýrie. |} S konkubínou (pravdepodobne Eiréné) mal Ptolemaios VIII. ďalšieho syna: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodenie !! Úmrtie !! Poznámky |- | [[Ptolemaios Apión]] || [[Súbor:Ptolemy Apion BM 1383.jpg|90px]] || || [[96 pred Kr.]] || Posledný kráľ Kyrenaiky, ktorú v závete odkázal Rímu. |} == Číslovanie == Číslovanie ptolemaiovských kráľov je moderná historická konvencia. Staroveké pramene rozlišovali kráľov s rovnakým menom pomocou prídomkov (epitét) alebo prezývok. Ptolemaios VIII. sa v dobových zoznamoch (napr. Ptolemaiov kánon) objavuje ako „Euergetés II.“. V staršej historickej literatúre sa pod číslom VII. uvádzal [[Ptolemaios Eupatór]] a pod číslom VIII. [[Ptolemaios VII.|Ptolemaios Neos Filopátor]]. Moderný výskum však zistil, že poradie v zoznamoch dynastického kultu odrážalo poradie úmrtí a zbožštenia, nie skutočnej vlády. Keďže Eupatór nikdy nevládol samostatne, prestal sa číslovať, čím sa poradové čísla posunuli. Ptolemaios VIII. sa tak niekedy (správne, ale mätúco) uvádza aj ako Ptolemaios VII. Aby sa predišlo nejasnostiam, odporúča sa vždy uvádzať aj jeho prídomok Euergetés II. alebo prezývku Fyskón.<ref name="Wellner" /> == Galéria == <gallery class="center" widths="200"> Súbor:Edfu82.JPG|Severný ambit chrámu v Edfu Súbor:Kom Ombo 0382.JPG|Chrám Kom Ombo Súbor:Kom Ombo Tempel 03.jpg|Ptolemaios VIII. medzi bohmi [[Ré|Re-Horachtejom]] a [[Sobek]]om (Chrám Kom Ombo) Súbor:Kom Ombo (6201773986).jpg|Ptolemaios VIII. a jeho manželka [[Kleopatra II.]] pred bohmi Súbor:Cleopatra II and III Kom Ombo Temple.jpg|[[Kleopatra II.]] a [[Kleopatra III.]], Chrám Kom Ombo Súbor:Wall relief Kom Ombo15.JPG|Nástenný reliéf Kleopatry III., Kleopatry II. a Ptolemaia VIII. pred Horom Súbor:Ptolemaios VIII.-Erogetes II. Karnak Temple.jpg|Ptolemaios VIII. a panteón bohov pred Amunom a bohyňou Mut </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 81-82. * WELLNER, Luděk Václav. ''Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů''. Praha: Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London & New York: Routledge, 2001. ISBN 0415201454. * BECKERATH, J. von. ''Handbuch der ägyptischen Königsnamen''. Mainz, 1999. * GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. Brill, 2010. ISBN 9789004180505. * GREEN, Peter. ''Alexander to Actium''. University of California Press, 1990. ISBN 0-520-05611-6. * NADIG, Peter. ''Zwischen König und Karikatur: Das Bild Ptolemaios’ VIII''. C.H. Beck, 2007. ISBN 978-3-406-55949-5. == Externé odkazy == * [https://instonebrewer.com Ptolemaios VIII.] – online genealogia (autor Chris Bennett) (po anglicky) * [https://uchicago.edu Ptolemaios Euergetés II.] – v knihe E. R. Bevana: House of Ptolemy (po anglicky) {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Narodenia v 80. rokoch 2. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 116 pred Kr.]] navabiihfhibkfjzx1jnigfu229g4m8 8199981 8199980 2026-04-18T06:44:15Z Luppus 39967 8199981 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VIII. Euergetés II. | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Busto (26768002855).jpg | popis obrázku = Busta ptolemaiovského panovníka, pravdepodobne Ptolemaia VIII. (granodiorit, 3. – 1. stor. pred Kr., Umeleckohistorické múzeum vo Viedni) | panovanie = * [[170 pred Kr.|170]] – [[164 pred Kr.]] (s [[Ptolemaios VI.|Ptolemaiom VI.]] a [[Kleopatra II.|Kleopatrou II.]]) * [[145 pred Kr.|145]] – [[132 pred Kr.|132]]/[[131 pred Kr.|131 pred Kr.]] (s Kleopatrou II. a [[Kleopatra III.|III.]]) * [[127 pred Kr.|127]]/[[126 pred Kr.|126]] – [[116 pred Kr.]] (s Kleopatrou III. a od r. 124 aj s Kleopatrou II.) | predchodca = [[Ptolemaios VI.]] a [[Kleopatra II.]] | nástupca = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sotér II.]], [[Kleopatra II.]] a [[Kleopatra III.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios VI.]], [[Kleopatra II.]], [[Kleopatra III.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios V.]] | matka = [[Kleopatra I.]] | dátum narodenia = cca [[184 pred Kr.]] | dátum úmrtia = [[28. jún]] [[116 pred Kr.]] (cca 68 rokov) | manželka = [[Kleopatra II.]] (od 145 pred Kr.), [[Kleopatra III.]] (od 142/141 pred Kr.) | potomkovia = [[Ptolemaios Apión]], [[Ptolemaios VII.|Ptolemaios Memfites]], [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sotér II.]], [[Ptolemaios X.|Ptolemaios X. Alexandros I.]], [[Tryfaina]], [[Kleopatra IV.]], [[Kleopatra Seléné I.]] | horovo meno = ''Hunu hekentuemankhefhernesetitef...'' | nísut-bitty = ''Iwaennetjerwyperwy setepenptah...'' | nomen = ''Ptolemys ankhdjet meryptah'' }} '''Ptolemaios VIII. Euergetés II. Tryfón''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Εὐεργέτης Τρύφων''}} – „Ptolemaios Dobrodinec, Bujný“; * cca [[184 pred Kr.]] – † [[28. jún]] [[116 pred Kr.]]), prezývaný '''Fyskón''' ({{vjz|grc|''Φύσκων''}} – „Břicháč“), bol kráľ a faraón [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]].<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81-82}}</ref> Bol mladším synom kráľa [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]] a kráľovnej [[Kleopatra I.|Kleopatry I.]] Jeho vláda bola charakteristická prudkými politickými a vojenskými konfliktami so staršími súrodencami, [[Ptolemaios VI.|Ptolemaiom VI.]] a [[Kleopatra II.|Kleopatrou II.]] Ptolemaios VIII. sa stal spoluvladárom v októbri roku [[170 pred Kr.]] pred vypuknutím [[Sýrske vojny|šiestej sýrskej vojny]], keď ho alexandrijský ľud spolu s Kleopatrou II. nakrátko vyhlásil za kráľa po invázii [[Antiochos IV.|Antiocha IV.]]<ref name="Green">GREEN, Peter. ''Alexander to Actium''. Berkeley: University of California Press, 1990. ISBN 0-520-05611-6. s. 429–430.</ref> Počas vojny bol Ptolemaios VI. zajatý a Ptolemaios VIII. sa nakrátko stal jediným kráľom Egypta. Po skončení vojny v roku [[168 pred Kr.]] a návrate brata na trón spory pokračovali. V roku [[164 pred Kr.]] Ptolemaios VIII. brata vyhnal a stal sa samovládcom, no jeho vláda bola natoľko nepopulárna, že už v máji [[163 pred Kr.]] bol sám vyhostený.<ref name="Green442">P. Green: ''Alexander to Actium.'' s. 442–443.</ref> Na základe rímskej intervencie a dohody s bratom mu bola pridelená vláda nad [[Kyréna|Kyrénou]], odkiaľ sa opakovane pokúšal dobyť [[Cyprus]], ktorý mu Rimania taktiež prisľúbili.<ref name="Adkins" /> Po smrti Ptolemaia VI. v roku [[145 pred Kr.]] sa vrátil do Egypta, uzavrel manželstvo so svojou sestrou Kleopatrou II. a bol proklamovaný za kráľa.<ref name="Green537">P. Green: ''Alexander to Actium.'' s. 537.</ref> Jeho kruté zaobchádzanie s opozíciou a rozhodnutie oženiť sa s neterou [[Kleopatra III.|Kleopatrou III.]] (bez rozvodu s matkou) viedlo k občianskej vojne v rokoch 132/1 až 127/6 pred Kr.<ref name="Adkins" /> V nej Kleopatra II. ovládala [[Alexandria|Alexandriu]] s podporou gréckeho obyvateľstva, zatiaľ čo Ptolemaios VIII. a Kleopatra III. kontrolovali zvyšok Egypta s podporou domorodých Egypťanov. Ptolemaios VIII. v tejto vojne zvíťazil a od roku 124 pred Kr. vládol spoločne s oboma kráľovnami až do svojej smrti v roku 116 pred Kr.<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | strany = 204-206}}</ref> Staroveké grécke zdroje sú k nemu extrémne nepriateľské, opisujú ho ako krutého, posmievajú sa jeho obezite a označujú ho za degenerovaného, čo kontrastuje s pozitívnym obrazom jeho brata Ptolemaia VI. Historik [[Günther Hölbl]] ho nazval „jedným z najbrutálnejších a zároveň najmúdrejších politikov [[Helenizmus|helenistickej éry]]“.<ref name="Hölbl204">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London & New York: Routledge, 2001. ISBN 0415201454. s. 204.</ref> Moderná biografia od Petra Nadiga ho však vykresľuje v komplexnejšom svetle, na rozmedzí medzi reálnym kráľom a literárnou karikatúrou vytvorenou jeho nepriateľmi.<ref>NADIG, Peter. ''Zwischen König und Karikatur: Das Bild Ptolemaios’ VIII. im Spannungsfeld der Überlieferung''. C.H. Beck, 2007. ISBN 978-3-406-55949-5.</ref> == Pôvod a raný život == [[Súbor:Tetradrachm Ptolemy V.jpg|náhľad|vľavo|Minca [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]], otca Ptolemaia VIII.]] Ptolemaios VIII. bol mladším synom kráľa [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]], ktorý vládol v rokoch [[204 pred Kr.|204]] až [[180 pred Kr.]] Vláde jeho otca dominovala [[Sýrske vojny|Piata sýrska vojna]] (204 – 198 pred Kr.), v ktorej ptolemaiovská ríša bojovala proti [[Seleukovci|seleukovskému]] kráľovi [[Antiochos III. Veľký|Antiochovi III.]], vládcovi Blízkeho východu a Malej Ázie.<ref name="Grainger">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. Leiden: Brill, 2010. ISBN 9789004180505. s. 274.</ref> Ten ptolemaiovské vojská porazil, anektoval [[Koilé Syria|Koilé Syriu]] a [[Judsko|Judeu]] a zredukoval Egypt do podriadeného postavenia. Nová situácia bola spečatená mierovou zmluvou, na základe ktorej sa Ptolemaios V. v roku [[194 pred Kr.]] oženil s Antiochovou dcérou [[Kleopatra I.|Kleopatrou I.]]<ref name="BennettC">BENNETT, Chris. ''Cleopatra I''. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.</ref> Ich najstarší syn, [[Ptolemaios VI. Filométor]], sa narodil v roku [[186 pred Kr.]] a od narodenia bol dedičom trónu. Pár mal tiež dcéru [[Kleopatra II.|Kleopatrou II.]]<ref>DODSON, Aidan; HILTON, Dyan. ''The Complete Royal Families of Ancient Egypt''. London: Thames & Hudson, 2004. ISBN 978-0500051283.</ref> Ich najmladšie dieťa, Ptolemaios VIII., sa narodilo pravdepodobne okolo roku [[184 pred Kr.]]<ref name="Bennett8">BENNETT, Chris. ''Ptolemy VIII''. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.</ref> Keď Ptolemaios V. v septembri [[180 pred Kr.]] nečakane zomrel vo veku iba 30 rokov, na trón nastúpil Ptolemaios VI. Keďže mal nový kráľ iba šesť rokov, skutočná moc prešla do rúk regentov – najprv matky Kleopatry I. (180 – 178/177 pred Kr.) a po jej smrti eunucha Eulaia a bývalého otroka Lenaia (178/177 – 170 pred Kr.).<ref name="Hölbl143">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London & New York: Routledge, 2001. ISBN 0415201454. s. 143–152.</ref> Títo regenti presadzovali mierovú politiku, čo vyvolalo odpor u vplyvnej skupiny dvoranov volajúcich po vojne za znovuzískanie stratených území. Členovia tejto „vojnovej frakcie“ začali vnímať mladého Ptolemaia VIII. ako potenciálnu osobnosť, ktorá by mohla zastupovať ich záujmy a obnoviť prestíž Egypta.<ref name="Grainger284">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 284–288.</ref> == Prvá vláda (170 – 163 pred Kr.) == === Nástup k moci a šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochus IV Epiphanes - Altes Museum - Berlin - Germany 2017.jpg|náhľad|[[Antiochos IV. Epifanes]]]] V roku [[175 pred Kr.]] nastúpil na seleukovský trón [[Antiochos IV. Epifanes]], brat zavraždeného Seleuka IV.<ref>''II. kniha Makabejcov'' 3.</ref> Napätie medzi oboma ríšami rástlo a v októbri [[170 pred Kr.]] bol Ptolemaios VIII., vtedy asi šestnásťročný, povýšený na spoluvladára. Bol začlenený do ptolemaiovského dynastického kultu ako jeden z „Bohov milujúcich matku“ (''Theoi Philométōres'') spolu so svojím bratom a sestrou (ktorí sa medzitým zosobášili).<ref name="Bennett8" /> Rok 170 pred Kr. bol vyhlásený za prvý rok novej éry, čo malo v predvečer vojny demonštrovať jednotu dynastie a prekonať frakčné rozdiely na dvore.<ref name="Skeat">SKEAT, T. C. „The twelfth year which is also the first“: the invasion of Egypt by Antiochos Epiphanes. ''Journal of Egyptian Archaeology''. 1961, roč. 47, s. 107–113.</ref><ref name="Grainger294">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 294–295.</ref> Hoci bol Ptolemaios VI. vyhlásený za dospelého (obrad ''anakleteria''), faktickú moc si udržali regenti Eulaios a Lenaios.<ref>Polybius 28.12.8</ref> Krátko nato, začiatkom roku [[169 pred Kr.]], vypukla [[Sýrske vojny|Šiesta sýrska vojna]]. Egyptská armáda bola Antiochom IV. zdecimovaná pri hraničnej pevnosti Pelusion na [[Sinajský polostrov|Sinaji]].<ref name="Grainger296">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 296–297.</ref> Po tejto porážke došlo v Alexandrii k vojenskému prevratu, regenti boli zvrhnutí a nahradení generálmi Komanom a Kineom.<ref>Polybius 28.19</ref> Keď sa Ptolemaios VI. pokúsil s Antiochom vyjednať mier, ktorý by z Egypta fakticky urobil seleukovský klientsky štát, obyvatelia Alexandrie sa vzbúrili. Odmietli bratovu dohodu a vyhlásili Ptolemaia VIII. za jediného kráľa (pozícia Kleopatry II. zostala nezmenená).<ref>Polybius 29.23.4</ref><ref name="Grainger300">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 300–301.</ref> Antiochos IV. odpovedal obliehaním Alexandrie, no mesto nedobyl. V septembri 169 pred Kr. sa stiahol z Egypta, pričom v Memfise ponechal Ptolemaia VI. ako svojho bábkového kráľa a v Pelusiu nechal posádku.<ref name="Hölbl144">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 144–146.</ref> V priebehu dvoch mesiacov sa však Ptolemaios VIII. a Kleopatra II. zmierili so starším bratom a ten sa vrátil do Alexandrie ako spoluvladár. Obnovená vláda troch súrodencov vypovedala dohody so Seleukovcami. V reakcii na to Antiochos IV. na jar [[168 pred Kr.]] vtrhol do Egypta druhýkrát. Oficiálne tento útok ospravedlňoval tvrdením, že Ptolemaios VIII. neoprávnene uzurpoval moc svojho brata.<ref>Diodóros Sicílsky 31.1</ref> Rýchlo obsadil [[Mennofer|Memfis]], nechal sa korunovať za kráľa Egypta a postupoval na Alexandriu. Ptolemaiovci sa však počas zimy obrátili o pomoc na Rím. Rímske posolstvo vedené Gaiom Popilliom Laenom konfrontovalo Antiocha pri mestečku Eleusis a pod hrozbou vojny s Rímom ho prinútilo Egypt okamžite opustiť (tzv. „lehota v piesku“).<ref>Polybius 29.27</ref><ref name="Hölbl146">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 146–148.</ref> Tým sa vojna skončila. === Od spoločnej k samostatnej vláde (168 – 163 pred Kr.) === [[Súbor:Ring with engraved portrait of Ptolemy VI Philometor (3rd–2nd century BCE) - 2009.jpg|náhľad|Prsteň [[Ptolemaios VI.|Ptolemaia VI.]] ako egyptského faraóna ([[Louvre]])]] Po skončení vojny spočiatku pokračovala spoločná vláda oboch bratov a Kleopatry II. Úplné zlyhanie egyptských síl v šiestej sýrskej vojne však vážne poškodilo prestíž monarchie a spôsobilo trvalý rozpor medzi Ptolemaiom VI. a Ptolemaiom VIII.<ref name="Grainger310">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 310–311.</ref> V roku [[165 pred Kr.]] sa vplyvný dvoran domorodého pôvodu, Dionysios Petosarapis, pokúsil využiť konflikt medzi bratmi na prevzatie moci. Alexandrijskému ľudu tvrdil, že Ptolemaios VI. ho požiadal o vraždu mladšieho brata, čím chcel vyvolať vzburu. Ptolemaiovi VI. sa však podarilo brata presvedčiť o svojej nevine a obaja sa spoločne objavili na štadióne, čím krízu zažehnali.<ref name="McGing">McGING, B. C. Revolt Egyptian Style: Internal Opposition to Ptolemaic Rule. ''Archiv für Papyrusforschung''. 1997, roč. 43, č. 2, s. 289–290.</ref> Dionysios z mesta ušiel a vyvolal vzburu niektorých vojenských oddielov. Nasledujúci rok prebiehali v oblasti [[Fajjúm (mesto)|Fajjúmu]] ťažké boje. Táto vzbura, spolu s ďalším povstaním v [[Thebaida|Thebaide]], bola súčasťou série pokusov o znovunastolenie domorodej egyptskej vlády. Ptolemaios VI. povstanie úspešne potlačil po tvrdom obliehaní mesta Panopolis.<ref>Diodóros Sicílsky 31.15a a 31.17b.</ref> Koncom roku [[164 pred Kr.]] Ptolemaios VIII., vtedy približne dvadsaťročný, nakoniec vytlačil svojho brata a Kleopatru II. od moci.<ref name="Bennett8" /> Ptolemaios VI. utiekol do [[Rím]]a, kde podľa prameňov žil v skromných pomeroch, aby vzbudil súcit senátu, a následne odišiel na [[Cyprus]].<ref>Diodóros Sicílsky 31.18.</ref> Presný priebeh udalostí nie je známy, no podľa Diodóra Sicílskeho bol hlavným iniciátorom vyhostenia muž menom Timotheos, ktorý sa po prevrate stal dominantným ministrom. Ptolemaios VIII. vtedy prijal prívlastok '''Euergetés''' („Dobrodinec“), čím nadviazal na odkaz svojho predka [[Ptolemaios III. Euergetés|Ptolemaia III.]] a odlíšil sa od súrodencov, ktorí používali prívlastok ''Filométōr'' („Milujúci matku“).<ref name="Hölbl183">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 183–184.</ref> Ptolemaios VIII. sa podľa dobových správ správal tyransky a jeho minister Timotheos využíval mučenie a svojvoľné popravy na elimináciu nepriateľov. Tento režim vyvolal rýchly odpor a v lete [[163 pred Kr.]] sa obyvatelia Alexandrie proti Ptolemaiovi VIII. vzbúrili, vyhnali ho a povolali späť jeho brata.<ref>Polybius 31.18.14; Livius, ''Periochae'' 46.</ref><ref name="Grainger312">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 312.</ref> == Vláda v Kyrenaike (163 – 145 pred Kr.) == Po návrate Ptolemaia VI. k moci presvedčili rímski vyslanci kráľa, aby bratovi prenechal vládu nad [[Kyrenaika|Kyrenaikou]] (dnešná Líbya). Ptolemaios VIII. odišiel do [[Kyréna|Kyrény]], no nebol spokojný. Koncom roku [[163 pred Kr.]] alebo začiatkom [[162 pred Kr.]] odcestoval do Ríma, kde žiadal o pridelenie Cypru. Senát, vedený snahou oslabiť ptolemaiovskú moc, jeho požiadavke vyhovel. Historik [[Polybios]] veril, že išlo o vedomý cieľ Ríma rozdeliť ríšu a podkopať stabilitu kráľovstva.<ref>Polybius 31.10</ref><ref name="Grainger325">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 325.</ref> Ptolemaios VIII. v Grécku naverboval žoldnierov (vrátane Macedónca Damasippa) a pripravoval inváziu na Cyprus. Keď sa však jeho flotila nachádzala na [[Rodos|Rhode]], rímski vyslanci ho presvedčili, aby vojsko rozpustil a vrátil sa do Kyrény. Kým však na hraniciach Egypta čakal na výsledky diplomatických rokovaní s bratom, správca Kyrény Ptolemaios Sempetesis vyvolal vzburu. Ptolemaios VIII. ju koncom roku 162 pred Kr. potlačil, no Cyprus zostal v rukách jeho brata, keďže Ptolemaios VI. rímske požiadavky obratne ignoroval.<ref>Polybius 31.17-18.</ref><ref name="Hölbl185">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 185–186.</ref> V rokoch [[156 pred Kr.|156]] alebo [[155 pred Kr.]] Ptolemaios VIII. prežil pokus o atentát, z ktorého obvinil svojho staršieho brata. Odišiel do Ríma a v senáte ukázal jazvy po zraneniach, ktoré pri útoku utŕžil. Rím v roku [[154 pred Kr.]] vyslal novú misiu s čestnou strážou, aby vynútila odovzdanie Cypru. Ptolemaios VI. však brata pri meste Lapethos obľahol a zajal ho.<ref>Polybius 33.11.</ref> Napriek rivalite sa Ptolemaios VI. zachoval veľkoryso: brata ušetril a uzavreli dohodu. Ptolemaios VIII. sa musel stiahnuť z Cypru výmenou za potvrdenie vlády v Kyrenaike, ročné dodávky obilia a prísľub manželstva s jednou z bratských dcér (pravdepodobne [[Kleopatra Thea]]), hneď ako dosiahne dospelosť.<ref>Diodóros Sicílsky 31.33.</ref><ref name="Hölbl187">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 187–189.</ref> === Vzťahy s Rímom === [[Súbor:Laurent de la La Hyre 001.jpg|náhľad|Cornelia odmieta Ptolemaiovu korunu (autor: [[Laurent de La Hyre]])]] Počas svojej vlády v Kyréne udržiaval Ptolemaios VIII. mimoriadne úzke vzťahy s [[Rímska republika|Rímom]]. Od roku [[162 pred Kr.]] bol oficiálnym „priateľom a spojencom“ (''amicus et socius'') rímskeho ľudu. Podľa tradície sa počas pobytu v Ríme stretol s [[Cornelia (matka Grakchovcov)|Corneliou]], matkou slávnych [[Grakchovci|Grakchovcov]]. V roku [[152 pred Kr.]], po smrti jej manžela [[Tiberius Sempronius Gracchus (konzul 177 pred Kr.)|Tiberia Sempronia Gracchu]], ju mal Ptolemaios VIII. požiadať o ruku, čo však Cornelia odmietla.<ref>Plutarchos, ''Život Tiberia Gracchu'' 1, 3.</ref> Hoci je tento príbeh obľúbeným námetom neoklasicistického umenia, moderní historici pochybujú o jeho historickej pravdivosti a považujú ho za neskoršiu propagandu.<ref name="Günther">GÜNTHER, Linda-Marie. Cornelia und Ptolemaios VIII. Zur Historizität des Heiratsantrages (Plut. TG 1, 3). In: ''Historia: Zeitschrift für Alte Geschichte''. 1990, roč. 39, s. 124–128.</ref> Príbeh však reflektuje silné väzby medzi Ptolemaiom VIII. a vplyvnými rímskymi rodmi (Gentes Cornelia a Sempronia). Významným dokumentom z tohto obdobia je nápis z roku [[155 pred Kr.]] (označovaný ako ''SEG'' 9, 7), ktorý obsahuje text závetu Ptolemaia VIII. V ňom kráľ odkazuje Kyrenaiku Rímu pre prípad, že zomrie bez legálneho dediča. Tento akt mal slúžiť ako ochrana pred atentátmi zo strany jeho brata, keďže vrah by vraždou nič nezískal.<ref name="Pfeiffer">PFEIFFER, Stefan. ''Griechische und lateinische Inschriften zum Ptolemäerreich und zur römischen Provinz Aegyptus''. Berlin / Münster: Lit, 2015. ISBN 978-3-643-13096-9. s. 129–132.</ref> Hoci sa objavili úvahy, že môže ísť o neskorší rímsky falzifikát, väčšina moderných bádateľov považuje text za autentický ptolemaiovský dokument.<ref>CRISCUOLO, L. I due testamenti di Tolemeo VIII Evergete II. In: JÖRDENS, A.; QUACK, J. Fr. ''Ägypten zwischen innerem Zwist und äusserem Druck''. Wiesbaden: Harrassowitz, 2011. s. 132–150.</ref> === Vzťahy s Numídiou === Ptolemaios VIII. udržiaval významné vzťahy aj s [[Numídia|Numídiou]], najmä prostredníctvom blízkeho priateľstva s kráľom [[Masinissa|Masinissom]]. Toto spojenie vzniklo po roku [[163 pred Kr.]], keď sa Ptolemaios usadil v Kyréne. Masinissa bol známy podporou helenizácie a stykov s gréckymi štátmi. O ich vzťahu svedčí aj to, že Ptolemaios VIII. venoval bustu Masinissovmu synovi Mastanabalovi, ktorý bol úspešným atlétom.<ref>{{Citácia periodika | autor = Duane W. Roller | titul = A note on the Berber head in London | periodikum = The Journal of Hellenic Studies | ročník = 122 | rok = 2002 | strany = 144–146}}</ref> Obaja panovníci sa pravdepodobne stretli osobne v Masinissovom sídle v [[Cirta|Cirte]]. [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] vo svojich spisoch spomína úryvky z vlastných pamätí (''Hypomnémata'') Ptolemaia VIII., kde kráľ opisuje hostinu u Masinissu. Ptolemaios v nich s pobavením spomína anekdotu, ako sa Masinissa čudoval obyvateľom Syrakúz, ktorí dávali prednosť chovu opíc pred výchovou detí.<ref>{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | isbn = 978-0415234894 | strany = 185-190}}</ref> === Reprezentácia a výstavba === Ako kráľ v Kyréne sa Ptolemaios VIII. snažil demonštrovať helenistickú kráľovskú cnosť ''[[tryfē]]'' (prepych, luxus). Tradične najvýznamnejším náboženským úradom v Kyréne bol post kňaza [[Apolón]]a. Ptolemaios VIII. tento úrad sám prevzal a svoje povinnosti, najmä usporadúvanie hostín, vykonával mimoriadne okázalo.<ref name="Hölbl187" /> V meste tiež inicioval rozsiahly stavebný program, ktorý mal upevniť jeho postavenie voči alexandrijskému dvoru. Veľká hrobka na západ od mesta [[Ptolemais (Kyrenaika)|Ptolemais]] bola podľa archeologických výskumov pravdepodobne zamýšľaná ako miesto jeho posledného odpočinku v čase, keď nepočítal s návratom do Egypta.<ref name="Hölbl187" /> == Druhá vláda (145 – 132/131 pred Kr.) == [[Súbor:Edfu Tempel 42-2.jpg|náhľad|Ptolemaios VIII. korunovaný bohyňami [[Nechbet]] a [[Uadžet]] (zosobnenia Horného a Dolného Egypta) v Chráme v [[Edfu]].]] Po smrti Ptolemaia VI. v Sýrii ([[145 pred Kr.]]) sa moci v Alexandrii nakrátko chopila Kleopatra II. v mene svojho mladého syna Ptolemaia (budúceho [[Ptolemaios VII.|Ptolemaia VII.]]).<ref name="Iustinus388">Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 38, 8, 2–4.</ref> Alexandrijčania však, v obave pred nestabilitou, povolali Ptolemaia VIII. z Kyrény, aby sa ujal trónu a oženil sa so svojou sestrou. Kráľovský pár bol začlenený do dynastického kultu ako „Bohovia dobrodinci“ (''Theoi Euergetai''), pričom Kleopatra II. si ponechala aj svoj predošlý titul ''Thea Philomētōr''.<ref name="Hölbl194">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 194–195.</ref> Okolo roku 144 pred Kr. bol Ptolemaios VIII. v [[Mennofer|Memfise]] korunovaný za faraóna podľa tradičných egyptských rituálov, čo dokumentujú reliéfy v chráme v Edfu.<ref name="Hölbl194" /> V tom istom čase sa kráľovskému páru narodil ich jediný spoločný syn Ptolemaios Memfites, ktorého meno symbolicky odkazovalo na starobylé hlavné mesto Memfis (Mennefer), kde prebehla korunovácia.<ref>Diodóros Sicílsky 33.13; Iustinus 38.8.2-3.</ref> === Čistky a teror === Hneď po návrate do Alexandrie rozpútal Ptolemaios VIII. krvavé čistky proti priaznivcom svojho zosnulého brata. Literárne zdroje opisujú toto obdobie v temných farbách. Historik [[Marcus Iunianus Iustinus|Iustinus]] uvádza, že nechal vojakov masakrovať obyvateľov Alexandrie tak divoko, že nakoniec zostal „kráľom nie ľudí, ale prázdnych domov“.<ref name="Iustinus388" /> Keď sa mestská mládež pokúsila zachrániť v [[gymnasion|gymnasiu]], údajne ho nechal budovu podpáliť aj s ľuďmi vo vnútri.<ref>Valerius Maximus, ''Factorum ac dictorum memorabilium libri IX'' 9, ext. 5.</ref> Práve v tomto období získal rad hanlivých prezývok. Najznámejšou sa stala '''Fyskón''' ({{vjz|grc|''Φύσκων''}} – „Břicháč“), ktorou narážali na jeho extrémnu obezitu spôsobenú pôžitkárskym životom.<ref>Strabón, ''Geografika'' 17, 1, 11; Plutarchos, ''Coriolanus'' 11, 2.</ref> Alexandrijčania ho tiež posmešne nazývali '''Kakergetés''' ({{vjz|grc|''Κακεργέτης''}} – „Zločinec“ alebo „Ten, čo robí zle“), čo bola ironická slovná hračka na jeho oficiálny prídomok Euergetés („Dobrodinec“).<ref>Menecles z Barky, ''FGrH'' 270 F 9.</ref> Jeho nástup na trón znamenal aj definitívny koniec ptolemaiovskej prítomnosti v [[Egejské more|Egejskom mori]]. V priebehu niekoľkých mesiacov stiahol vojenské posádky z posledných základní v [[Itanos]], [[Théra|Thére]] a [[Methana|Methane]], čím sa ríša zúžila len na Egypt, Cyprus a Kyrenaiku.<ref name="Hölbl194" /> === Dynastické intrigy === Ptolemaios VIII. sa zbavil aj svojho synovca (syna Ptolemaia VI.). Podľa legendy ho zavraždil vlastnoručne počas svadobnej noci s Kleopatrou II., priamo v náručí jeho matky. Dokumenty z papyrusov však naznačujú, že chlapec bol pôvodne uznávaný za dediča a k jeho odstráneniu došlo až neskôr, keď sa narodil Memfites.<ref>{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci | rok = 2011 | strany = 210}}</ref> Medzi rokmi [[142 pred Kr.|142]] a [[139 pred Kr.]] urobil Ptolemaios VIII. škandalózny krok: oženil sa so svojou neterou [[Kleopatra III.|Kleopatrou III.]] (dcérou Kleopatry II. a Ptolemaia VI.) a urobil z nej spoluvládkyňu bez toho, aby sa rozviedol s jej matkou.<ref>Livius, ''Periochae'' 59; Iustinus, 38.8.</ref> Podľa niektorých historikov nešlo len o osobný rozmar, ale o strategický ťah, ktorý mal zabrániť tomu, aby sa Kleopatra III. vydala za niekoho iného, kto by si cez ňu mohol nárokovať trón.<ref>OGDEN, Daniel. ''Polygamy, Prostitutes and Death: The Hellenistic Dynasties''. London: Duckworth, 1999. ISBN 978-0715629307. s. 96–98.</ref> Tento akt polygami vyvolal hlbokú nenávisť u Kleopatry II. a viedol k vzbure žoldnierskeho kapitána Galaesta. Ten vyhlásil iného (údajného) syna Ptolemaia VI. za kráľa, no Ptolemaiovi VIII. sa podarilo rebelov poraziť vďaka vernosti generála Hieraxa, ktorý vojakom vyplatil dlžný žold z vlastných prostriedkov.<ref name="Hölbl196">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 196.</ref> V roku [[139 pred Kr.]] navštívilo Egypt rímske posolstvo pod vedením [[Scipio Aemilianus|Scipia Aemiliana]], ktoré malo urovnať pomery vo východnom Stredomorí. Rimania boli ohromení nesmiernym bohatstvom dvora, no zároveň pohŕdali kráľovou postavou – Ptolemaios bol v tom čase už taký obézny, že sa musel nechať všade nosiť na nosidlách, pričom rímski vyslanci ironicky poznamenali, že vďaka ich návšteve „aspoň raz videla Alexandria svojho kráľa kráčať“.<ref>Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéké historiké'' 33.28b; Poseidónios, ''FGrH'' 87 F7.</ref><ref name="Hölbl196" /> == Občianska vojna (132 – 126 pred Kr.) == Koncom roku [[132 pred Kr.]] napätie medzi súrodencami prerástlo do otvorenej vojny. Na jednej strane stál Ptolemaios VIII. s Kleopatrou III. a na druhej Kleopatra II. Hoci Ptolemaios spočiatku kontroloval [[Alexandria|Alexandriu]], koncom roku [[131 pred Kr.]] v meste vypuklo povstanie v prospech Kleopatry II., počas ktorého dav zapálil kráľovský palác. Ptolemaios VIII., Kleopatra III. a ich deti museli narýchlo ujsť na [[Cyprus]].<ref>Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 38, 8, 11-15; Livius, ''Periochae'' 59.</ref> Kleopatra II. sa vtedy vyhlásila za jedinú kráľovnú – bol to vôbec prvý prípad v histórii [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], kedy žena vládla bez mužského spoluvladára. Prijala titul ''Thea Philomētōr Sōteira'' („Bohyňa milujúca matku, Spasiteľka“), čím sa nielen odvolala na zosnulého manžela, ale titulom „Spasiteľka“ (Sōteira) sa priamo stotožnila so zakladateľom dynastie [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaiom I.]]<ref name="Hölbl197">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 197–200.</ref> Zatiaľ čo Alexandria a židovské komunity podporovali Kleopatru II., Ptolemaios VIII. sa tešil podpore domorodého egyptského obyvateľstva na vidieku (v tzv. chóre). Chaos využil aj domorodý rebel Harsies (Harsiesi), ktorý sa v [[Téby (Egypt)|Tébach]] nakrátko vyhlásil za faraóna. Bol to posledný domorodý Egypťan, ktorý si nárokoval tento titul počas ptolemaiovskej éry.<ref name="BennettH">BENNETT, Chris. ''Harsiesi''. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House. Dostupné online.</ref> Ptolemaiovský stratég Paos, ktorý bol prekvapivo tiež egyptského pôvodu, ho však v novembri 131 pred Kr. z Téb vytlačil a prinútil k úteku.<ref name="Hölbl197" /> === Vražda Ptolemaia Memfita a protiútok === [[Súbor:Coin of Demetrius II Nicator (cropped), Ptolemais in Phoenicia mint.jpg|náhľad|vpravo|Minca seleukovského kráľa [[Démétrios II. Nikatór|Démétria II.]]]] Začiatkom roku [[130 pred Kr.]] sa Ptolemaios VIII. vrátil z Cypru do Egypta a bleskovo ovládol [[Mennofer|Memfis]]. V reakcii na úspechy proti rebelom urobil prelomové rozhodnutie – Egypťana Paosa povýšil na stratéga celej [[Thebaida|Thebaidy]] a zveril mu velenie nad celým vojenským aparátom v oblasti. Išlo o vôbec prvý prípad, kedy domorodý Egypťan dosiahol takúto vysokú pozíciu v ptolemaiovskej armáde.<ref name="BennettH" /><ref name="Hölbl197" /> Počas bojov sa Ptolemaios VIII. dopustil jedného z najbrutálnejších činov starovekých dejín. Jeho syn a legitímny dedič Ptolemaios Memfites, ktorého mal so svojou sestrou Kleopatrou II., mal vtedy asi dvanásť rokov. Otec ho nechal zavraždiť a jeho telo rozštvrtiť.<ref name="Adkins" /> Podľa antických kronikárov dal hlavu, ruky a nohy chlapca vložiť do koša a doručiť Kleopatre II. do Alexandrie priamo počas osláv jej narodenín. Tento čin mal za cieľ demonštrovať jeho neľútostnosť a definitívne zlomiť odpor jeho sestry.<ref>Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéké historiké'' 34/35.14; Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 38.8.13-15.</ref> Hoci Kleopatra II. vystavila pozostatky syna verejnosti, aby vyvolala nenávisť voči bratovi, Ptolemaios VIII. si vďaka štedrým darom a náboženským ústupkom udržal lojalitu domorodého obyvateľstva a armády.<ref name="Hölbl197" /> === Seleukovská intervencia === Kleopatra II., zúfalá z patovej situácie, ponúkla v roku [[129 pred Kr.]] egyptský trón svojmu zaťovi, seleukovskému kráľovi [[Démétrios II. Nikatór|Démétriovi II. Nikatorovi]], ktorý sa nedávno vrátil z parthského zajatia. Démétrios II. v roku [[128 pred Kr.]] skutočne vtrhol do Egypta, no jeho postup bol zastavený pri strategickej hraničnej pevnosti Pelusion.<ref name="Hölbl197" /><ref>Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 38, 9.</ref> Kým jeho vojsko obliehalo pevnosť, v Sýrii proti nemu vypuklo povstanie, ktoré podnietila jeho vlastná manželka (a dcéra Kleopatry II.) [[Kleopatra Thea]]. Keďže hrozilo, že stratí vlastnú ríšu v prospech syna [[Antiochos VIII. Grypos|Antiocha VIII.]], musel sýrske vojsko z Egypta okamžite stiahnuť.<ref name="Grainger375">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 375–382.</ref> Ptolemaios VIII. v odplate za tento útok využil vnútornú nestabilitu v Sýrii. Podporil nového uchádzača o seleukovský trón, [[Alexandros II. Zabinas|Alexandra II. Zabina]], ktorého cynicky vydával za adoptívneho syna [[Alexandros I. Balas|Alexandra I. Balasa]] (alebo dokonca za syna [[Ptolemaios VI. Filométor|Ptolemaia VI.]]).<ref>Eusebios z Kaisareie, ''Chronographia'' 1.257.</ref> Ptolemaios poskytol Zabinovi vojsko, čím v seleukovských krajinách rozpútal dlhoročnú občiansku vojnu. Tento manéver definitívne eliminoval Sýriu ako hrozbu pre Egypt.<ref name="Chrubasik143">CHRUBASIK, Boris. ''Kings and Usurpers in the Seleukid Empire''. s. 143.</ref> V roku [[127 pred Kr.]] Kleopatra II., keď pochopila, že pomoc zo Sýrie nepríde, vzala kráľovskú pokladnicu a utiekla z Alexandrie k Démétriovi II.<ref name="BennettCII">BENNETT, Chris. ''Cleopatra II''. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House. Dostupné online.</ref> Ptolemaios VIII. následne bez odporu dobyl Alexandriu a opäť v meste rozpútal krvavé čistky medzi elitami, ktoré podporovali jeho sestru.<ref name="Grainger382">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 382–383.</ref> == Tretia vláda (127/126 – 116 pred Kr.) == Po znovudobytí Alexandrie začal Ptolemaios VIII. proces diplomatického zmierenia s Kleopatrou II. a seleukovským dvorom. V roku [[124 pred Kr.]] urobil radikálny obrat v zahraničnej politike: prestal podporovať svojho doterajšieho chránenca Alexandra II. Zabina a namiesto neho uznal nároky [[Antiochos VIII. Grypos|Antiocha VIII. Grypa]], syna zosnulého Démétria II.<ref>Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 39, 2.</ref> Túto novú alianciu spečatil v roku [[123 pred Kr.]] tým, že Antiochovi VIII. dal za manželku svoju druhú dcéru [[Tryfaina|Tryfainu]].<ref name="Grainger383">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 383–384.</ref> V dôsledku tohto spojenectva sa Kleopatra II. v roku [[124 pred Kr.]] vrátila zo sýrskeho exilu späť do Egypta. Napriek predošlým krvavým sporom a vražde spoločného syna bola opätovne uznaná za spoluvládkyňu. Od júla 124 pred Kr. sa v oficiálnych papyrusových dokumentoch opäť objavuje formuly s menami všetkých troch panovníkov – Ptolemaia VIII., Kleopatry II. a Kleopatry III.<ref name="BennettCII" /><ref name="Hölbl201">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 201–203.</ref> Toto unikátne usporiadanie, kedy kráľ vládol súčasne so svojou sestrou/manželkou a jej dcérou/manželkou, zostalo stabilné až do kráľovej smrti.<ref name="Wellner" /> === Amnestijný dekrét (118 pred Kr.) === Vrcholom procesu zmierenia a snahy o obnovu stability krajiny bolo vydanie tzv. Amnestijného dekrétu v apríli [[118 pred Kr.]] Dekrét, ktorého kópia sa zachovala na papyrusoch (predovšetkým ''P. Tebt. I 5''), udeľoval milosť za takmer všetky zločiny spáchané počas občianskej vojny, s výnimkou vrážd a plienenia chrámov.<ref name="Hölbl201" /> Dekrét povzbudzoval utečencov k návratu, odpúšťal nahromadené daňové nedoplatky a potvrdzoval vlastníctvo pôdy pridelenej vojakom počas nepokojov.<ref>''P. Tebt.'' I 5 (Text a preklad dostupný na [http://papyri.info papyri.info]).</ref> Kľúčovým bodom bola reforma súdnictva, ktorá mala zmierniť napätie medzi etnikami. Príslušnosť k súdu sa odteraz neurčovala podľa etnického pôvodu účastníkov, ale podľa jazyka, v ktorom bola napísaná sporná zmluva: grécke dokumenty riešili grécki sudcovia (''chrēmatistai''), kým egyptské dokumenty domorodí ľudoví sudcovia (''laokritai'').<ref name="Hölbl201" /><ref name="Wellner" /> Ptolemaios VIII. zomrel [[28. jún]] [[116 pred Kr.]] hoci niektoré pramene uvádzajú osem rokov predtým jeho symbolické zmierenie s rodinou, moc po jeho smrti prešla na [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sotér II.]] a obe kráľovné.<ref name="Bennett8" /><ref name="Adkins" /> == Štátny režim == === Ptolemaiovský dynastický kult === Ptolemaios VIII. bol do kultu začlenený v troch fázach: # [[170 pred Kr.]]: Ako spoluvladár v trojici „Bohov milujúcich matku“ (''Theoi Philomētores'').<ref name="Skeat" /> # [[145 pred Kr.]]: Spolu s Kleopatrou II. ako „Bohovia dobrodinci“ (''Theoi Euergetai''). # [[118 pred Kr.]]: Do kultu bol posmrtne zaradený princ zavraždený kráľom (pravdepodobne Ptolemaios Memfites) pod titulom ''Theos Neos Philopatōr'' („Nový Boh milujúci otca“). Historici v tom vidia snahu o náboženskú legitimáciu prežitia dynastie po masakroch v rodine.<ref name="Hölbl201" /><ref>CHAUVEAU, M. Encore Ptolémée «VII» et le dieu Neos Philopatôr!. ''Revue d’Égyptologie''. 2000, roč. 51, s. 259-261.</ref> V roku 131/130 pred Kr. kráľ zaviedol bezprecedentný úrad pre Kleopatru III. s titulom „Posvätné žriebä (''Hieros Polos'') Isidy“, ktorý na rozdiel od ženských kňažiek kánofór zastával muž a mal v procesiách prednosť pred kultmi starších kráľovien.<ref name="Hölbl197" /> === Faraónska ideológia a náboženstvo === Ptolemaios VIII. predstavuje novú etapu symbiózy s egyptským kňazstvom. V Amnestijnom dekréte sa kráľovská trojica zaviazala k obnove chrámov a štátnemu financovaniu pohrebných rituálov pre posvätných býkov [[Apis]]a a Mnevisa.<ref name="Hölbl201" /> Tento pro-egyptský postoj mu pomohol udržať moc na vidieku aj v čase, keď stratil kontrolu nad helenizovanou Alexandriou.<ref name="Adkins" /> === Alexandrijská učenosť a vyhnanie vzdelancov === Hoci sám napísal 24 kníh pamätí (''Hypomnēmata''), ktoré zbieral [[Felix Jacoby]] v diele ''FGrH 234'', jeho vláda znamenala úpadok Alexandrie ako intelektuálneho centra.<ref>Ptolemaios VIII, ''FGrH'' 234.</ref> Po čistkách v roku 145 pred Kr. odišli do exilu kapacity ako [[Aristarhos zo Samothráky]] či [[Apollodoros z Atén]], čo paradoxne viedlo k vzniku nových kultúrnych centier v [[Atény|Aténach]] a na [[Rodos|Rhode]].<ref name="Hölbl203">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 203.</ref> === Obchod v Indickom oceáne === V posledných rokoch jeho vlády (118 a 116 pred Kr.) uskutočnil [[Eudoxos z Kyziku]] prvé priame cesty do Indie využitím monzúnových vetrov.<ref>Strabón, ''Geografika'' 2, 3, 4.</ref> Tento objav, opísaný Strabónom, znamenal začiatok priameho ptolemaiovského obchodu s korením a drahokamami, čím ríša obišla arabských prostredníkov.<ref name="Hölbl204" /> == Manželstvá a potomstvo == Ptolemaios VIII. sa po svojom nástupe na trón v roku [[145 pred Kr.]] oženil so svojou staršou sestrou [[Kleopatra II.|Kleopatrou II.]] Mali spolu jedného syna: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodenie !! Úmrtie !! Poznámky |- | [[Ptolemaios VII.|Ptolemaios Memfites]] || || 144 – 142 pred Kr. || 130 pred Kr. || Zavraždený vlastným otcom okolo roku 130 pred Kr.; hoci je v chráme v Edfu zobrazený ako kráľ, neexistujú dôkazy o jeho faktickej spoluvláde. |} V roku [[142 pred Kr.|142]] alebo [[141 pred Kr.]] sa Ptolemaios VIII. oženil so svojou neterou [[Kleopatra III.|Kleopatrou III.]], dcérou Ptolemaia VI. a Kleopatry II. Mali spolu niekoľko detí: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodenie !! Úmrtie !! Poznámky |- | [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sotér II.]] || [[Súbor:PtolemyIX-StatueHead MuseumOfFineArtsBoston.png|90px]] || 142 pred Kr. || december [[81 pred Kr.]] || Spoluvládca Egypta s matkou a babičkou v rokoch 116 – 107 pred Kr. a neskôr samostatný kráľ v rokoch 88 – 81 pred Kr. |- | [[Ptolemaios X.|Ptolemaios X. Alexandros I.]] || [[Súbor:-100 Ptolemaios X. Alexander I. anagoria.JPG|90px]] || cca 140 pred Kr. || 88 – 87 pred Kr. || Kráľ Cypru (114 – 107 pred Kr.) a neskôr spoluvládca Egypta s matkou (107 – 88 pred Kr.). |- | [[Tryfaina]] || || cca 140 pred Kr. || 110/109 pred Kr. || Manželka seleukovského kráľa [[Antiochos VIII. Grypos|Antiocha VIII.]] |- | [[Kleopatra IV.]] || || 138 – 135 pred Kr. || 112 pred Kr. || Manželka svojho brata Ptolemaia IX. (116 – 115 pred Kr.) a neskôr seleukovského kráľa [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiocha IX.]] |- | [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné I.]] || [[Súbor:Cleopatra Selene Obverse.jpg|90px]] || cca [[135 pred Kr.]] || [[69 pred Kr.]] || Postupne manželka Ptolemaia IX., Ptolemaia X. a troch seleukovských kráľov. Nakoniec vládla ako samostatná kráľovná Sýrie. |} S konkubínou (pravdepodobne Eiréné) mal Ptolemaios VIII. ďalšieho syna: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodenie !! Úmrtie !! Poznámky |- | [[Ptolemaios Apión]] || [[Súbor:Ptolemy Apion BM 1383.jpg|90px]] || || [[96 pred Kr.]] || Posledný kráľ Kyrenaiky, ktorú v závete odkázal Rímu. |} == Číslovanie == Číslovanie ptolemaiovských kráľov je moderná historická konvencia. Staroveké pramene rozlišovali kráľov s rovnakým menom pomocou prídomkov (epitét) alebo prezývok. Ptolemaios VIII. sa v dobových zoznamoch (napr. Ptolemaiov kánon) objavuje ako „Euergetés II.“. V staršej historickej literatúre sa pod číslom VII. uvádzal [[Ptolemaios Eupatór]] a pod číslom VIII. [[Ptolemaios VII.|Ptolemaios Neos Filopátor]]. Moderný výskum však zistil, že poradie v zoznamoch dynastického kultu odrážalo poradie úmrtí a zbožštenia, nie skutočnej vlády. Keďže Eupatór nikdy nevládol samostatne, prestal sa číslovať, čím sa poradové čísla posunuli. Ptolemaios VIII. sa tak niekedy (správne, ale mätúco) uvádza aj ako Ptolemaios VII. Aby sa predišlo nejasnostiam, odporúča sa vždy uvádzať aj jeho prídomok Euergetés II. alebo prezývku Fyskón.<ref name="Wellner" /> == Galéria == <gallery class="center" widths="200"> Súbor:Edfu82.JPG|Severný ambit chrámu v Edfu Súbor:Kom Ombo 0382.JPG|Chrám Kom Ombo Súbor:Kom Ombo Tempel 03.jpg|Ptolemaios VIII. medzi bohmi [[Ré|Re-Horachtejom]] a [[Sobek]]om (Chrám Kom Ombo) Súbor:Kom Ombo (6201773986).jpg|Ptolemaios VIII. a jeho manželka [[Kleopatra II.]] pred bohmi Súbor:Cleopatra II and III Kom Ombo Temple.jpg|[[Kleopatra II.]] a [[Kleopatra III.]], Chrám Kom Ombo Súbor:Wall relief Kom Ombo15.JPG|Nástenný reliéf Kleopatry III., Kleopatry II. a Ptolemaia VIII. pred Horom Súbor:Ptolemaios VIII.-Erogetes II. Karnak Temple.jpg|Ptolemaios VIII. a panteón bohov pred Amunom a bohyňou Mut </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 81-82. * WELLNER, Luděk Václav. ''Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů''. Praha: Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London & New York: Routledge, 2001. ISBN 0415201454. * BECKERATH, J. von. ''Handbuch der ägyptischen Königsnamen''. Mainz, 1999. * GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. Brill, 2010. ISBN 9789004180505. * GREEN, Peter. ''Alexander to Actium''. University of California Press, 1990. ISBN 0-520-05611-6. * NADIG, Peter. ''Zwischen König und Karikatur: Das Bild Ptolemaios’ VIII''. C.H. Beck, 2007. ISBN 978-3-406-55949-5. == Externé odkazy == * [https://instonebrewer.com Ptolemaios VIII.] – online genealogia (autor Chris Bennett) (po anglicky) * [https://uchicago.edu Ptolemaios Euergetés II.] – v knihe E. R. Bevana: House of Ptolemy (po anglicky) {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Narodenia v 80. rokoch 2. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 116 pred Kr.]] dgj2zxjvj5y3cgl3vi1s4gxbz72i7jh 8199992 8199981 2026-04-18T07:29:50Z Luppus 39967 wikilinka 8199992 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VIII. Euergetés II. | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Busto (26768002855).jpg | popis obrázku = Busta ptolemaiovského panovníka, pravdepodobne Ptolemaia VIII. (granodiorit, 3. – 1. stor. pred Kr., Umeleckohistorické múzeum vo Viedni) | panovanie = * [[170 pred Kr.|170]] – [[164 pred Kr.]] (s [[Ptolemaios VI.|Ptolemaiom VI.]] a [[Kleopatra II.|Kleopatrou II.]]) * [[145 pred Kr.|145]] – [[132 pred Kr.|132]]/[[131 pred Kr.|131 pred Kr.]] (s Kleopatrou II. a [[Kleopatra III.|III.]]) * [[127 pred Kr.|127]]/[[126 pred Kr.|126]] – [[116 pred Kr.]] (s Kleopatrou III. a od r. 124 aj s Kleopatrou II.) | predchodca = [[Ptolemaios VI.]] a [[Kleopatra II.]] | nástupca = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sotér II.]], [[Kleopatra II.]] a [[Kleopatra III.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios VI.]], [[Kleopatra II.]], [[Kleopatra III.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios V.]] | matka = [[Kleopatra I.]] | dátum narodenia = cca [[184 pred Kr.]] | dátum úmrtia = [[28. jún]] [[116 pred Kr.]] (cca 68 rokov) | manželka = [[Kleopatra II.]] (od 145 pred Kr.), [[Kleopatra III.]] (od 142/141 pred Kr.) | potomkovia = [[Ptolemaios Apión]], [[Ptolemaios VII.|Ptolemaios Memfites]], [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sotér II.]], [[Ptolemaios X.|Ptolemaios X. Alexandros I.]], [[Tryfaina]], [[Kleopatra IV.]], [[Kleopatra Seléné I.]] | horovo meno = ''Hunu hekentuemankhefhernesetitef...'' | nísut-bitty = ''Iwaennetjerwyperwy setepenptah...'' | nomen = ''Ptolemys ankhdjet meryptah'' }} '''Ptolemaios VIII. Euergetés II. Tryfón''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Εὐεργέτης Τρύφων''}} – „Ptolemaios Dobrodinec, Bujný“; * cca [[184 pred Kr.]] – † [[28. jún]] [[116 pred Kr.]]), prezývaný '''Fyskón''' ({{vjz|grc|''Φύσκων''}} – „Břicháč“), bol kráľ a faraón [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]].<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81-82}}</ref> Bol mladším synom kráľa [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]] a kráľovnej [[Kleopatra I.|Kleopatry I.]] Jeho vláda bola charakteristická prudkými politickými a vojenskými konfliktami so staršími súrodencami, [[Ptolemaios VI.|Ptolemaiom VI.]] a [[Kleopatra II.|Kleopatrou II.]] Ptolemaios VIII. sa stal spoluvladárom v októbri roku [[170 pred Kr.]] pred vypuknutím [[Sýrske vojny|šiestej sýrskej vojny]], keď ho alexandrijský ľud spolu s Kleopatrou II. nakrátko vyhlásil za kráľa po invázii [[Antiochos IV.|Antiocha IV.]]<ref name="Green">GREEN, Peter. ''Alexander to Actium''. Berkeley: University of California Press, 1990. ISBN 0-520-05611-6. s. 429–430.</ref> Počas vojny bol Ptolemaios VI. zajatý a Ptolemaios VIII. sa nakrátko stal jediným kráľom Egypta. Po skončení vojny v roku [[168 pred Kr.]] a návrate brata na trón spory pokračovali. V roku [[164 pred Kr.]] Ptolemaios VIII. brata vyhnal a stal sa samovládcom, no jeho vláda bola natoľko nepopulárna, že už v máji [[163 pred Kr.]] bol sám vyhostený.<ref name="Green442">P. Green: ''Alexander to Actium.'' s. 442–443.</ref> Na základe rímskej intervencie a dohody s bratom mu bola pridelená vláda nad [[Kyréna|Kyrénou]], odkiaľ sa opakovane pokúšal dobyť [[Cyprus]], ktorý mu Rimania taktiež prisľúbili.<ref name="Adkins" /> Po smrti Ptolemaia VI. v roku [[145 pred Kr.]] sa vrátil do Egypta, uzavrel manželstvo so svojou sestrou Kleopatrou II. a bol proklamovaný za kráľa.<ref name="Green537">P. Green: ''Alexander to Actium.'' s. 537.</ref> Jeho kruté zaobchádzanie s opozíciou a rozhodnutie oženiť sa s neterou [[Kleopatra III.|Kleopatrou III.]] (bez rozvodu s matkou) viedlo k občianskej vojne v rokoch 132/1 až 127/6 pred Kr.<ref name="Adkins" /> V nej Kleopatra II. ovládala [[Alexandria|Alexandriu]] s podporou gréckeho obyvateľstva, zatiaľ čo Ptolemaios VIII. a Kleopatra III. kontrolovali zvyšok Egypta s podporou domorodých Egypťanov. Ptolemaios VIII. v tejto vojne zvíťazil a od roku 124 pred Kr. vládol spoločne s oboma kráľovnami až do svojej smrti v roku 116 pred Kr.<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | strany = 204-206}}</ref> Staroveké grécke zdroje sú k nemu extrémne nepriateľské, opisujú ho ako krutého, posmievajú sa jeho obezite a označujú ho za degenerovaného, čo kontrastuje s pozitívnym obrazom jeho brata Ptolemaia VI. Historik [[Günther Hölbl]] ho nazval „jedným z najbrutálnejších a zároveň najmúdrejších politikov [[Helenizmus|helenistickej éry]]“.<ref name="Hölbl204">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London & New York: Routledge, 2001. ISBN 0415201454. s. 204.</ref> Moderná biografia od Petra Nadiga ho však vykresľuje v komplexnejšom svetle, na rozmedzí medzi reálnym kráľom a literárnou karikatúrou vytvorenou jeho nepriateľmi.<ref>NADIG, Peter. ''Zwischen König und Karikatur: Das Bild Ptolemaios’ VIII. im Spannungsfeld der Überlieferung''. C.H. Beck, 2007. ISBN 978-3-406-55949-5.</ref> == Pôvod a raný život == [[Súbor:Tetradrachm Ptolemy V.jpg|náhľad|vľavo|Minca [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]], otca Ptolemaia VIII.]] Ptolemaios VIII. bol mladším synom kráľa [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]], ktorý vládol v rokoch [[204 pred Kr.|204]] až [[180 pred Kr.]] Vláde jeho otca dominovala [[Sýrske vojny|Piata sýrska vojna]] (204 – 198 pred Kr.), v ktorej ptolemaiovská ríša bojovala proti [[Seleukovci|seleukovskému]] kráľovi [[Antiochos III. Veľký|Antiochovi III.]], vládcovi Blízkeho východu a Malej Ázie.<ref name="Grainger">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. Leiden: Brill, 2010. ISBN 9789004180505. s. 274.</ref> Ten ptolemaiovské vojská porazil, anektoval [[Koilé Syria|Koilé Syriu]] a [[Judsko|Judeu]] a zredukoval Egypt do podriadeného postavenia. Nová situácia bola spečatená mierovou zmluvou, na základe ktorej sa Ptolemaios V. v roku [[194 pred Kr.]] oženil s Antiochovou dcérou [[Kleopatra I.|Kleopatrou I.]]<ref name="BennettC">BENNETT, Chris. ''Cleopatra I''. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.</ref> Ich najstarší syn, [[Ptolemaios VI. Filométor]], sa narodil v roku [[186 pred Kr.]] a od narodenia bol dedičom trónu. Pár mal tiež dcéru [[Kleopatra II.|Kleopatrou II.]]<ref>DODSON, Aidan; HILTON, Dyan. ''The Complete Royal Families of Ancient Egypt''. London: Thames & Hudson, 2004. ISBN 978-0500051283.</ref> Ich najmladšie dieťa, Ptolemaios VIII., sa narodilo pravdepodobne okolo roku [[184 pred Kr.]]<ref name="Bennett8">BENNETT, Chris. ''Ptolemy VIII''. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.</ref> Keď Ptolemaios V. v septembri [[180 pred Kr.]] nečakane zomrel vo veku iba 30 rokov, na trón nastúpil Ptolemaios VI. Keďže mal nový kráľ iba šesť rokov, skutočná moc prešla do rúk regentov – najprv matky Kleopatry I. (180 – 178/177 pred Kr.) a po jej smrti eunucha Eulaia a bývalého otroka Lenaia (178/177 – 170 pred Kr.).<ref name="Hölbl143">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London & New York: Routledge, 2001. ISBN 0415201454. s. 143–152.</ref> Títo regenti presadzovali mierovú politiku, čo vyvolalo odpor u vplyvnej skupiny dvoranov volajúcich po vojne za znovuzískanie stratených území. Členovia tejto „vojnovej frakcie“ začali vnímať mladého Ptolemaia VIII. ako potenciálnu osobnosť, ktorá by mohla zastupovať ich záujmy a obnoviť prestíž Egypta.<ref name="Grainger284">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 284–288.</ref> == Prvá vláda (170 – 163 pred Kr.) == === Nástup k moci a šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochus IV Epiphanes - Altes Museum - Berlin - Germany 2017.jpg|náhľad|[[Antiochos IV. Epifanes]]]] V roku [[175 pred Kr.]] nastúpil na seleukovský trón [[Antiochos IV. Epifanes]], brat zavraždeného Seleuka IV.<ref>''II. kniha Makabejcov'' 3.</ref> Napätie medzi oboma ríšami rástlo a v októbri [[170 pred Kr.]] bol Ptolemaios VIII., vtedy asi šestnásťročný, povýšený na spoluvladára. Bol začlenený do ptolemaiovského dynastického kultu ako jeden z „Bohov milujúcich matku“ (''Theoi Philométōres'') spolu so svojím bratom a sestrou (ktorí sa medzitým zosobášili).<ref name="Bennett8" /> Rok 170 pred Kr. bol vyhlásený za prvý rok novej éry, čo malo v predvečer vojny demonštrovať jednotu dynastie a prekonať frakčné rozdiely na dvore.<ref name="Skeat">SKEAT, T. C. „The twelfth year which is also the first“: the invasion of Egypt by Antiochos Epiphanes. ''Journal of Egyptian Archaeology''. 1961, roč. 47, s. 107–113.</ref><ref name="Grainger294">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 294–295.</ref> Hoci bol Ptolemaios VI. vyhlásený za dospelého (obrad ''anakleteria''), faktickú moc si udržali regenti Eulaios a Lenaios.<ref>Polybius 28.12.8</ref> Krátko nato, začiatkom roku [[169 pred Kr.]], vypukla [[Sýrske vojny|Šiesta sýrska vojna]]. Egyptská armáda bola Antiochom IV. zdecimovaná pri hraničnej pevnosti Pelusion na [[Sinajský polostrov|Sinaji]].<ref name="Grainger296">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 296–297.</ref> Po tejto porážke došlo v Alexandrii k vojenskému prevratu, regenti boli zvrhnutí a nahradení generálmi Komanom a Kineom.<ref>Polybius 28.19</ref> Keď sa Ptolemaios VI. pokúsil s Antiochom vyjednať mier, ktorý by z Egypta fakticky urobil seleukovský klientsky štát, obyvatelia Alexandrie sa vzbúrili. Odmietli bratovu dohodu a vyhlásili Ptolemaia VIII. za jediného kráľa (pozícia Kleopatry II. zostala nezmenená).<ref>Polybius 29.23.4</ref><ref name="Grainger300">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 300–301.</ref> Antiochos IV. odpovedal obliehaním Alexandrie, no mesto nedobyl. V septembri 169 pred Kr. sa stiahol z Egypta, pričom v Memfise ponechal Ptolemaia VI. ako svojho bábkového kráľa a v Pelusiu nechal posádku.<ref name="Hölbl144">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 144–146.</ref> V priebehu dvoch mesiacov sa však Ptolemaios VIII. a Kleopatra II. zmierili so starším bratom a ten sa vrátil do Alexandrie ako spoluvladár. Obnovená vláda troch súrodencov vypovedala dohody so Seleukovcami. V reakcii na to Antiochos IV. na jar [[168 pred Kr.]] vtrhol do Egypta druhýkrát. Oficiálne tento útok ospravedlňoval tvrdením, že Ptolemaios VIII. neoprávnene uzurpoval moc svojho brata.<ref>Diodóros Sicílsky 31.1</ref> Rýchlo obsadil [[Mennofer|Memfis]], nechal sa korunovať za kráľa Egypta a postupoval na Alexandriu. Ptolemaiovci sa však počas zimy obrátili o pomoc na Rím. Rímske posolstvo vedené Gaiom Popilliom Laenom konfrontovalo Antiocha pri mestečku Eleusis a pod hrozbou vojny s Rímom ho prinútilo Egypt okamžite opustiť (tzv. „lehota v piesku“).<ref>Polybius 29.27</ref><ref name="Hölbl146">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 146–148.</ref> Tým sa vojna skončila. === Od spoločnej k samostatnej vláde (168 – 163 pred Kr.) === [[Súbor:Ring with engraved portrait of Ptolemy VI Philometor (3rd–2nd century BCE) - 2009.jpg|náhľad|Prsteň [[Ptolemaios VI.|Ptolemaia VI.]] ako egyptského faraóna ([[Louvre]])]] Po skončení vojny spočiatku pokračovala spoločná vláda oboch bratov a Kleopatry II. Úplné zlyhanie egyptských síl v šiestej sýrskej vojne však vážne poškodilo prestíž monarchie a spôsobilo trvalý rozpor medzi Ptolemaiom VI. a Ptolemaiom VIII.<ref name="Grainger310">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 310–311.</ref> V roku [[165 pred Kr.]] sa vplyvný dvoran domorodého pôvodu, Dionysios Petosarapis, pokúsil využiť konflikt medzi bratmi na prevzatie moci. Alexandrijskému ľudu tvrdil, že Ptolemaios VI. ho požiadal o vraždu mladšieho brata, čím chcel vyvolať vzburu. Ptolemaiovi VI. sa však podarilo brata presvedčiť o svojej nevine a obaja sa spoločne objavili na štadióne, čím krízu zažehnali.<ref name="McGing">McGING, B. C. Revolt Egyptian Style: Internal Opposition to Ptolemaic Rule. ''Archiv für Papyrusforschung''. 1997, roč. 43, č. 2, s. 289–290.</ref> Dionysios z mesta ušiel a vyvolal vzburu niektorých vojenských oddielov. Nasledujúci rok prebiehali v oblasti [[Fajjúm (mesto)|Fajjúmu]] ťažké boje. Táto vzbura, spolu s ďalším povstaním v [[Thebaida|Thebaide]], bola súčasťou série pokusov o znovunastolenie domorodej egyptskej vlády. Ptolemaios VI. povstanie úspešne potlačil po tvrdom obliehaní mesta Panopolis.<ref>Diodóros Sicílsky 31.15a a 31.17b.</ref> Koncom roku [[164 pred Kr.]] Ptolemaios VIII., vtedy približne dvadsaťročný, nakoniec vytlačil svojho brata a Kleopatru II. od moci.<ref name="Bennett8" /> Ptolemaios VI. utiekol do [[Rím]]a, kde podľa prameňov žil v skromných pomeroch, aby vzbudil súcit senátu, a následne odišiel na [[Cyprus]].<ref>Diodóros Sicílsky 31.18.</ref> Presný priebeh udalostí nie je známy, no podľa Diodóra Sicílskeho bol hlavným iniciátorom vyhostenia muž menom Timotheos, ktorý sa po prevrate stal dominantným ministrom. Ptolemaios VIII. vtedy prijal prívlastok '''Euergetés''' („Dobrodinec“), čím nadviazal na odkaz svojho predka [[Ptolemaios III. Euergetés|Ptolemaia III.]] a odlíšil sa od súrodencov, ktorí používali prívlastok ''Filométōr'' („Milujúci matku“).<ref name="Hölbl183">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 183–184.</ref> Ptolemaios VIII. sa podľa dobových správ správal tyransky a jeho minister Timotheos využíval mučenie a svojvoľné popravy na elimináciu nepriateľov. Tento režim vyvolal rýchly odpor a v lete [[163 pred Kr.]] sa obyvatelia Alexandrie proti Ptolemaiovi VIII. vzbúrili, vyhnali ho a povolali späť jeho brata.<ref>Polybius 31.18.14; Livius, ''Periochae'' 46.</ref><ref name="Grainger312">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 312.</ref> == Vláda v Kyrenaike (163 – 145 pred Kr.) == Po návrate Ptolemaia VI. k moci presvedčili rímski vyslanci kráľa, aby bratovi prenechal vládu nad [[Kyrenaika|Kyrenaikou]] (dnešná Líbya). Ptolemaios VIII. odišiel do [[Kyréna|Kyrény]], no nebol spokojný. Koncom roku [[163 pred Kr.]] alebo začiatkom [[162 pred Kr.]] odcestoval do Ríma, kde žiadal o pridelenie Cypru. Senát, vedený snahou oslabiť ptolemaiovskú moc, jeho požiadavke vyhovel. Historik [[Polybios]] veril, že išlo o vedomý cieľ Ríma rozdeliť ríšu a podkopať stabilitu kráľovstva.<ref>Polybius 31.10</ref><ref name="Grainger325">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 325.</ref> Ptolemaios VIII. v Grécku naverboval žoldnierov (vrátane Macedónca Damasippa) a pripravoval inváziu na Cyprus. Keď sa však jeho flotila nachádzala na [[Rodos|Rhode]], rímski vyslanci ho presvedčili, aby vojsko rozpustil a vrátil sa do Kyrény. Kým však na hraniciach Egypta čakal na výsledky diplomatických rokovaní s bratom, správca Kyrény Ptolemaios Sempetesis vyvolal vzburu. Ptolemaios VIII. ju koncom roku 162 pred Kr. potlačil, no Cyprus zostal v rukách jeho brata, keďže Ptolemaios VI. rímske požiadavky obratne ignoroval.<ref>Polybius 31.17-18.</ref><ref name="Hölbl185">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 185–186.</ref> V rokoch [[156 pred Kr.|156]] alebo [[155 pred Kr.]] Ptolemaios VIII. prežil pokus o atentát, z ktorého obvinil svojho staršieho brata. Odišiel do Ríma a v senáte ukázal jazvy po zraneniach, ktoré pri útoku utŕžil. Rím v roku [[154 pred Kr.]] vyslal novú misiu s čestnou strážou, aby vynútila odovzdanie Cypru. Ptolemaios VI. však brata pri meste Lapethos obľahol a zajal ho.<ref>Polybius 33.11.</ref> Napriek rivalite sa Ptolemaios VI. zachoval veľkoryso: brata ušetril a uzavreli dohodu. Ptolemaios VIII. sa musel stiahnuť z Cypru výmenou za potvrdenie vlády v Kyrenaike, ročné dodávky obilia a prísľub manželstva s jednou z bratských dcér (pravdepodobne [[Kleopatra Thea]]), hneď ako dosiahne dospelosť.<ref>Diodóros Sicílsky 31.33.</ref><ref name="Hölbl187">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 187–189.</ref> === Vzťahy s Rímom === [[Súbor:Laurent de la La Hyre 001.jpg|náhľad|Cornelia odmieta Ptolemaiovu korunu (autor: [[Laurent de La Hyre]])]] Počas svojej vlády v Kyréne udržiaval Ptolemaios VIII. mimoriadne úzke vzťahy s [[Rímska republika|Rímom]]. Od roku [[162 pred Kr.]] bol oficiálnym „priateľom a spojencom“ (''amicus et socius'') rímskeho ľudu. Podľa tradície sa počas pobytu v Ríme stretol s [[Cornelia (matka Grakchovcov)|Corneliou]], matkou slávnych [[Grakchovci|Grakchovcov]]. V roku [[152 pred Kr.]], po smrti jej manžela [[Tiberius Sempronius Gracchus (konzul 177 pred Kr.)|Tiberia Sempronia Gracchu]], ju mal Ptolemaios VIII. požiadať o ruku, čo však Cornelia odmietla.<ref>Plutarchos, ''Život Tiberia Gracchu'' 1, 3.</ref> Hoci je tento príbeh obľúbeným námetom neoklasicistického umenia, moderní historici pochybujú o jeho historickej pravdivosti a považujú ho za neskoršiu propagandu.<ref name="Günther">GÜNTHER, Linda-Marie. Cornelia und Ptolemaios VIII. Zur Historizität des Heiratsantrages (Plut. TG 1, 3). In: ''Historia: Zeitschrift für Alte Geschichte''. 1990, roč. 39, s. 124–128.</ref> Príbeh však reflektuje silné väzby medzi Ptolemaiom VIII. a vplyvnými rímskymi rodmi (Gentes Cornelia a Sempronia). Významným dokumentom z tohto obdobia je nápis z roku [[155 pred Kr.]] (označovaný ako ''SEG'' 9, 7), ktorý obsahuje text závetu Ptolemaia VIII. V ňom kráľ odkazuje Kyrenaiku Rímu pre prípad, že zomrie bez legálneho dediča. Tento akt mal slúžiť ako ochrana pred atentátmi zo strany jeho brata, keďže vrah by vraždou nič nezískal.<ref name="Pfeiffer">PFEIFFER, Stefan. ''Griechische und lateinische Inschriften zum Ptolemäerreich und zur römischen Provinz Aegyptus''. Berlin / Münster: Lit, 2015. ISBN 978-3-643-13096-9. s. 129–132.</ref> Hoci sa objavili úvahy, že môže ísť o neskorší rímsky falzifikát, väčšina moderných bádateľov považuje text za autentický ptolemaiovský dokument.<ref>CRISCUOLO, L. I due testamenti di Tolemeo VIII Evergete II. In: JÖRDENS, A.; QUACK, J. Fr. ''Ägypten zwischen innerem Zwist und äusserem Druck''. Wiesbaden: Harrassowitz, 2011. s. 132–150.</ref> === Vzťahy s Numídiou === Ptolemaios VIII. udržiaval významné vzťahy aj s [[Numídia|Numídiou]], najmä prostredníctvom blízkeho priateľstva s kráľom [[Masinissa|Masinissom]]. Toto spojenie vzniklo po roku [[163 pred Kr.]], keď sa Ptolemaios usadil v Kyréne. Masinissa bol známy podporou helenizácie a stykov s gréckymi štátmi. O ich vzťahu svedčí aj to, že Ptolemaios VIII. venoval bustu Masinissovmu synovi Mastanabalovi, ktorý bol úspešným atlétom.<ref>{{Citácia periodika | autor = Duane W. Roller | titul = A note on the Berber head in London | periodikum = The Journal of Hellenic Studies | ročník = 122 | rok = 2002 | strany = 144–146}}</ref> Obaja panovníci sa pravdepodobne stretli osobne v Masinissovom sídle v [[Cirta|Cirte]]. [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] vo svojich spisoch spomína úryvky z vlastných pamätí (''Hypomnémata'') Ptolemaia VIII., kde kráľ opisuje hostinu u Masinissu. Ptolemaios v nich s pobavením spomína anekdotu, ako sa Masinissa čudoval obyvateľom Syrakúz, ktorí dávali prednosť chovu opíc pred výchovou detí.<ref>{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | isbn = 978-0415234894 | strany = 185-190}}</ref> === Reprezentácia a výstavba === Ako kráľ v Kyréne sa Ptolemaios VIII. snažil demonštrovať helenistickú kráľovskú cnosť ''[[tryfē]]'' (prepych, luxus). Tradične najvýznamnejším náboženským úradom v Kyréne bol post kňaza [[Apolón]]a. Ptolemaios VIII. tento úrad sám prevzal a svoje povinnosti, najmä usporadúvanie hostín, vykonával mimoriadne okázalo.<ref name="Hölbl187" /> V meste tiež inicioval rozsiahly stavebný program, ktorý mal upevniť jeho postavenie voči alexandrijskému dvoru. Veľká hrobka na západ od mesta [[Ptolemais (Kyrenaika)|Ptolemais]] bola podľa archeologických výskumov pravdepodobne zamýšľaná ako miesto jeho posledného odpočinku v čase, keď nepočítal s návratom do Egypta.<ref name="Hölbl187" /> == Druhá vláda (145 – 132/131 pred Kr.) == [[Súbor:Edfu Tempel 42-2.jpg|náhľad|Ptolemaios VIII. korunovaný bohyňami [[Nechbet]] a [[Uadžet]] (zosobnenia Horného a Dolného Egypta) v Chráme v [[Edfu]].]] Po smrti Ptolemaia VI. v Sýrii ([[145 pred Kr.]]) sa moci v Alexandrii nakrátko chopila Kleopatra II. v mene svojho mladého syna Ptolemaia (budúceho [[Ptolemaios VII.|Ptolemaia VII.]]).<ref name="Iustinus388">Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 38, 8, 2–4.</ref> Alexandrijčania však, v obave pred nestabilitou, povolali Ptolemaia VIII. z Kyrény, aby sa ujal trónu a oženil sa so svojou sestrou. Kráľovský pár bol začlenený do dynastického kultu ako „Bohovia dobrodinci“ (''Theoi Euergetai''), pričom Kleopatra II. si ponechala aj svoj predošlý titul ''Thea Philomētōr''.<ref name="Hölbl194">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 194–195.</ref> Okolo roku 144 pred Kr. bol Ptolemaios VIII. v [[Mennofer|Memfise]] korunovaný za faraóna podľa tradičných egyptských rituálov, čo dokumentujú reliéfy v chráme v Edfu.<ref name="Hölbl194" /> V tom istom čase sa kráľovskému páru narodil ich jediný spoločný syn Ptolemaios Memfites, ktorého meno symbolicky odkazovalo na starobylé hlavné mesto Memfis (Mennefer), kde prebehla korunovácia.<ref>Diodóros Sicílsky 33.13; Iustinus 38.8.2-3.</ref> === Čistky a teror === Hneď po návrate do Alexandrie rozpútal Ptolemaios VIII. krvavé čistky proti priaznivcom svojho zosnulého brata. Literárne zdroje opisujú toto obdobie v temných farbách. Historik [[Marcus Iunianus Iustinus|Iustinus]] uvádza, že nechal vojakov masakrovať obyvateľov Alexandrie tak divoko, že nakoniec zostal „kráľom nie ľudí, ale prázdnych domov“.<ref name="Iustinus388" /> Keď sa mestská mládež pokúsila zachrániť v [[gymnasion|gymnasiu]], údajne ho nechal budovu podpáliť aj s ľuďmi vo vnútri.<ref>Valerius Maximus, ''Factorum ac dictorum memorabilium libri IX'' 9, ext. 5.</ref> Práve v tomto období získal rad hanlivých prezývok. Najznámejšou sa stala '''Fyskón''' ({{vjz|grc|''Φύσκων''}} – „Břicháč“), ktorou narážali na jeho extrémnu obezitu spôsobenú pôžitkárskym životom.<ref>Strabón, ''Geografika'' 17, 1, 11; Plutarchos, ''Coriolanus'' 11, 2.</ref> Alexandrijčania ho tiež posmešne nazývali '''Kakergetés''' ({{vjz|grc|''Κακεργέτης''}} – „Zločinec“ alebo „Ten, čo robí zle“), čo bola ironická slovná hračka na jeho oficiálny prídomok Euergetés („Dobrodinec“).<ref>Menecles z Barky, ''FGrH'' 270 F 9.</ref> Jeho nástup na trón znamenal aj definitívny koniec ptolemaiovskej prítomnosti v [[Egejské more|Egejskom mori]]. V priebehu niekoľkých mesiacov stiahol vojenské posádky z posledných základní v [[Itanos]], [[Théra|Thére]] a [[Methana|Methane]], čím sa ríša zúžila len na Egypt, Cyprus a Kyrenaiku.<ref name="Hölbl194" /> === Dynastické intrigy === Ptolemaios VIII. sa zbavil aj svojho synovca (syna Ptolemaia VI.). Podľa legendy ho zavraždil vlastnoručne počas svadobnej noci s Kleopatrou II., priamo v náručí jeho matky. Dokumenty z papyrusov však naznačujú, že chlapec bol pôvodne uznávaný za dediča a k jeho odstráneniu došlo až neskôr, keď sa narodil Memfites.<ref>{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci | rok = 2011 | strany = 210}}</ref> Medzi rokmi [[142 pred Kr.|142]] a [[139 pred Kr.]] urobil Ptolemaios VIII. škandalózny krok: oženil sa so svojou neterou [[Kleopatra III.|Kleopatrou III.]] (dcérou Kleopatry II. a Ptolemaia VI.) a urobil z nej spoluvládkyňu bez toho, aby sa rozviedol s jej matkou.<ref>Livius, ''Periochae'' 59; Iustinus, 38.8.</ref> Podľa niektorých historikov nešlo len o osobný rozmar, ale o strategický ťah, ktorý mal zabrániť tomu, aby sa Kleopatra III. vydala za niekoho iného, kto by si cez ňu mohol nárokovať trón.<ref>OGDEN, Daniel. ''Polygamy, Prostitutes and Death: The Hellenistic Dynasties''. London: Duckworth, 1999. ISBN 978-0715629307. s. 96–98.</ref> Tento akt polygami vyvolal hlbokú nenávisť u Kleopatry II. a viedol k vzbure žoldnierskeho kapitána Galaesta. Ten vyhlásil iného (údajného) syna Ptolemaia VI. za kráľa, no Ptolemaiovi VIII. sa podarilo rebelov poraziť vďaka vernosti generála Hieraxa, ktorý vojakom vyplatil dlžný žold z vlastných prostriedkov.<ref name="Hölbl196">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 196.</ref> V roku [[139 pred Kr.]] navštívilo Egypt rímske posolstvo pod vedením [[Scipio Aemilianus|Scipia Aemiliana]], ktoré malo urovnať pomery vo východnom Stredomorí. Rimania boli ohromení nesmiernym bohatstvom dvora, no zároveň pohŕdali kráľovou postavou – Ptolemaios bol v tom čase už taký obézny, že sa musel nechať všade nosiť na nosidlách, pričom rímski vyslanci ironicky poznamenali, že vďaka ich návšteve „aspoň raz videla Alexandria svojho kráľa kráčať“.<ref>Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéké historiké'' 33.28b; Poseidónios, ''FGrH'' 87 F7.</ref><ref name="Hölbl196" /> == Občianska vojna (132 – 126 pred Kr.) == Koncom roku [[132 pred Kr.]] napätie medzi súrodencami prerástlo do otvorenej vojny. Na jednej strane stál Ptolemaios VIII. s Kleopatrou III. a na druhej Kleopatra II. Hoci Ptolemaios spočiatku kontroloval [[Alexandria|Alexandriu]], koncom roku [[131 pred Kr.]] v meste vypuklo povstanie v prospech Kleopatry II., počas ktorého dav zapálil kráľovský palác. Ptolemaios VIII., Kleopatra III. a ich deti museli narýchlo ujsť na [[Cyprus]].<ref>Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 38, 8, 11-15; Livius, ''Periochae'' 59.</ref> Kleopatra II. sa vtedy vyhlásila za jedinú kráľovnú – bol to vôbec prvý prípad v histórii [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], kedy žena vládla bez mužského spoluvladára. Prijala titul ''Thea Philomētōr Sōteira'' („Bohyňa milujúca matku, Spasiteľka“), čím sa nielen odvolala na zosnulého manžela, ale titulom „Spasiteľka“ (Sōteira) sa priamo stotožnila so zakladateľom dynastie [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaiom I.]]<ref name="Hölbl197">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 197–200.</ref> Zatiaľ čo Alexandria a židovské komunity podporovali Kleopatru II., Ptolemaios VIII. sa tešil podpore domorodého egyptského obyvateľstva na vidieku (v tzv. chóre). Chaos využil aj domorodý rebel Harsies (Harsiesi), ktorý sa v [[Téby (Egypt)|Tébach]] nakrátko vyhlásil za faraóna. Bol to posledný domorodý Egypťan, ktorý si nárokoval tento titul počas ptolemaiovskej éry.<ref name="BennettH">BENNETT, Chris. ''Harsiesi''. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House. Dostupné online.</ref> Ptolemaiovský stratég Paos, ktorý bol prekvapivo tiež egyptského pôvodu, ho však v novembri 131 pred Kr. z Téb vytlačil a prinútil k úteku.<ref name="Hölbl197" /> === Vražda Ptolemaia Memfita a protiútok === [[Súbor:Coin of Demetrius II Nicator (cropped), Ptolemais in Phoenicia mint.jpg|náhľad|vpravo|Minca seleukovského kráľa [[Démétrios II. Nikatór|Démétria II.]]]] Začiatkom roku [[130 pred Kr.]] sa Ptolemaios VIII. vrátil z Cypru do Egypta a bleskovo ovládol [[Mennofer|Memfis]]. V reakcii na úspechy proti rebelom urobil prelomové rozhodnutie – Egypťana Paosa povýšil na stratéga celej [[Thebaida|Thebaidy]] a zveril mu velenie nad celým vojenským aparátom v oblasti. Išlo o vôbec prvý prípad, kedy domorodý Egypťan dosiahol takúto vysokú pozíciu v ptolemaiovskej armáde.<ref name="BennettH" /><ref name="Hölbl197" /> Počas bojov sa Ptolemaios VIII. dopustil jedného z najbrutálnejších činov starovekých dejín. Jeho syn a legitímny dedič Ptolemaios Memfites, ktorého mal so svojou sestrou Kleopatrou II., mal vtedy asi dvanásť rokov. Otec ho nechal zavraždiť a jeho telo rozštvrtiť.<ref name="Adkins" /> Podľa antických kronikárov dal hlavu, ruky a nohy chlapca vložiť do koša a doručiť Kleopatre II. do Alexandrie priamo počas osláv jej narodenín. Tento čin mal za cieľ demonštrovať jeho neľútostnosť a definitívne zlomiť odpor jeho sestry.<ref>Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéké historiké'' 34/35.14; Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 38.8.13-15.</ref> Hoci Kleopatra II. vystavila pozostatky syna verejnosti, aby vyvolala nenávisť voči bratovi, Ptolemaios VIII. si vďaka štedrým darom a náboženským ústupkom udržal lojalitu domorodého obyvateľstva a armády.<ref name="Hölbl197" /> === Seleukovská intervencia === Kleopatra II., zúfalá z patovej situácie, ponúkla v roku [[129 pred Kr.]] egyptský trón svojmu zaťovi, seleukovskému kráľovi [[Démétrios II. Nikatór|Démétriovi II. Nikatorovi]], ktorý sa nedávno vrátil z parthského zajatia. Démétrios II. v roku [[128 pred Kr.]] skutočne vtrhol do Egypta, no jeho postup bol zastavený pri strategickej hraničnej pevnosti Pelusion.<ref name="Hölbl197" /><ref>Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 38, 9.</ref> Kým jeho vojsko obliehalo pevnosť, v Sýrii proti nemu vypuklo povstanie, ktoré podnietila jeho vlastná manželka (a dcéra Kleopatry II.) [[Kleopatra Thea]]. Keďže hrozilo, že stratí vlastnú ríšu v prospech syna [[Antiochos VIII. Grypos|Antiocha VIII.]], musel sýrske vojsko z Egypta okamžite stiahnuť.<ref name="Grainger375">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 375–382.</ref> Ptolemaios VIII. v odplate za tento útok využil vnútornú nestabilitu v Sýrii. Podporil nového uchádzača o seleukovský trón, [[Alexandros II. Zabinas|Alexandra II. Zabina]], ktorého cynicky vydával za adoptívneho syna [[Alexandros I. Balas|Alexandra I. Balasa]] (alebo dokonca za syna [[Ptolemaios VI. Filométor|Ptolemaia VI.]]).<ref>Eusebios z Kaisareie, ''Chronographia'' 1.257.</ref> Ptolemaios poskytol Zabinovi vojsko, čím v seleukovských krajinách rozpútal dlhoročnú občiansku vojnu. Tento manéver definitívne eliminoval Sýriu ako hrozbu pre Egypt.<ref name="Chrubasik143">CHRUBASIK, Boris. ''Kings and Usurpers in the Seleukid Empire''. s. 143.</ref> V roku [[127 pred Kr.]] Kleopatra II., keď pochopila, že pomoc zo Sýrie nepríde, vzala kráľovskú pokladnicu a utiekla z Alexandrie k Démétriovi II.<ref name="BennettCII">BENNETT, Chris. ''Cleopatra II''. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House. Dostupné online.</ref> Ptolemaios VIII. následne bez odporu dobyl Alexandriu a opäť v meste rozpútal krvavé čistky medzi elitami, ktoré podporovali jeho sestru.<ref name="Grainger382">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 382–383.</ref> == Tretia vláda (127/126 – 116 pred Kr.) == Po znovudobytí Alexandrie začal Ptolemaios VIII. proces diplomatického zmierenia s Kleopatrou II. a seleukovským dvorom. V roku [[124 pred Kr.]] urobil radikálny obrat v zahraničnej politike: prestal podporovať svojho doterajšieho chránenca Alexandra II. Zabina a namiesto neho uznal nároky [[Antiochos VIII. Grypos|Antiocha VIII. Grypa]], syna zosnulého Démétria II.<ref>Iustinus, ''Epitoma historiarum Philippicarum'' 39, 2.</ref> Túto novú alianciu spečatil v roku [[123 pred Kr.]] tým, že Antiochovi VIII. dal za manželku svoju druhú dcéru [[Tryfaina|Tryfainu]].<ref name="Grainger383">GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. s. 383–384.</ref> V dôsledku tohto spojenectva sa Kleopatra II. v roku [[124 pred Kr.]] vrátila zo sýrskeho exilu späť do Egypta. Napriek predošlým krvavým sporom a vražde spoločného syna bola opätovne uznaná za spoluvládkyňu. Od júla 124 pred Kr. sa v oficiálnych papyrusových dokumentoch opäť objavuje formuly s menami všetkých troch panovníkov – Ptolemaia VIII., Kleopatry II. a Kleopatry III.<ref name="BennettCII" /><ref name="Hölbl201">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 201–203.</ref> Toto unikátne usporiadanie, kedy kráľ vládol súčasne so svojou sestrou/manželkou a jej dcérou/manželkou, zostalo stabilné až do kráľovej smrti.<ref name="Wellner" /> === Amnestijný dekrét (118 pred Kr.) === Vrcholom procesu zmierenia a snahy o obnovu stability krajiny bolo vydanie tzv. Amnestijného dekrétu v apríli [[118 pred Kr.]] Dekrét, ktorého kópia sa zachovala na papyrusoch (predovšetkým ''P. Tebt. I 5''), udeľoval milosť za takmer všetky zločiny spáchané počas občianskej vojny, s výnimkou vrážd a plienenia chrámov.<ref name="Hölbl201" /> Dekrét povzbudzoval utečencov k návratu, odpúšťal nahromadené daňové nedoplatky a potvrdzoval vlastníctvo pôdy pridelenej vojakom počas nepokojov.<ref>''P. Tebt.'' I 5 (Text a preklad dostupný na [http://papyri.info papyri.info]).</ref> Kľúčovým bodom bola reforma súdnictva, ktorá mala zmierniť napätie medzi etnikami. Príslušnosť k súdu sa odteraz neurčovala podľa etnického pôvodu účastníkov, ale podľa jazyka, v ktorom bola napísaná sporná zmluva: grécke dokumenty riešili grécki sudcovia (''chrēmatistai''), kým egyptské dokumenty domorodí ľudoví sudcovia (''laokritai'').<ref name="Hölbl201" /><ref name="Wellner" /> Ptolemaios VIII. zomrel [[28. jún]] [[116 pred Kr.]] hoci niektoré pramene uvádzajú osem rokov predtým jeho symbolické zmierenie s rodinou, moc po jeho smrti prešla na [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sotér II.]] a obe kráľovné.<ref name="Bennett8" /><ref name="Adkins" /> == Štátny režim == === Ptolemaiovský dynastický kult === Ptolemaios VIII. bol do kultu začlenený v troch fázach: # [[170 pred Kr.]]: Ako spoluvladár v trojici „Bohov milujúcich matku“ (''Theoi Philomētores'').<ref name="Skeat" /> # [[145 pred Kr.]]: Spolu s Kleopatrou II. ako „Bohovia dobrodinci“ (''Theoi Euergetai''). # [[118 pred Kr.]]: Do kultu bol posmrtne zaradený princ zavraždený kráľom (pravdepodobne Ptolemaios Memfites) pod titulom ''Theos Neos Philopatōr'' („Nový Boh milujúci otca“). Historici v tom vidia snahu o náboženskú legitimáciu prežitia dynastie po masakroch v rodine.<ref name="Hölbl201" /><ref>CHAUVEAU, M. Encore Ptolémée «VII» et le dieu Neos Philopatôr!. ''Revue d’Égyptologie''. 2000, roč. 51, s. 259-261.</ref> V roku 131/130 pred Kr. kráľ zaviedol bezprecedentný úrad pre Kleopatru III. s titulom „Posvätné žriebä (''Hieros Polos'') Isidy“, ktorý na rozdiel od ženských kňažiek kánofór zastával muž a mal v procesiách prednosť pred kultmi starších kráľovien.<ref name="Hölbl197" /> === Faraónska ideológia a náboženstvo === Ptolemaios VIII. predstavuje novú etapu symbiózy s egyptským kňazstvom. V Amnestijnom dekréte sa kráľovská trojica zaviazala k obnove chrámov a štátnemu financovaniu pohrebných rituálov pre posvätných býkov [[Apis]]a a Mnevisa.<ref name="Hölbl201" /> Tento pro-egyptský postoj mu pomohol udržať moc na vidieku aj v čase, keď stratil kontrolu nad helenizovanou Alexandriou.<ref name="Adkins" /> === Alexandrijská učenosť a vyhnanie vzdelancov === Hoci sám napísal 24 kníh pamätí (''Hypomnēmata''), ktoré zbieral [[Felix Jacoby]] v diele ''FGrH 234'', jeho vláda znamenala úpadok Alexandrie ako intelektuálneho centra.<ref>Ptolemaios VIII, ''FGrH'' 234.</ref> Po čistkách v roku 145 pred Kr. odišli do exilu kapacity ako [[Aristarhos zo Samothráky]] či [[Apollodoros z Atén]], čo paradoxne viedlo k vzniku nových kultúrnych centier v [[Atény|Aténach]] a na [[Rodos|Rhode]].<ref name="Hölbl203">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. s. 203.</ref> === Obchod v Indickom oceáne === V posledných rokoch jeho vlády (118 a 116 pred Kr.) uskutočnil [[Eudoxos z Kyziku]] prvé priame cesty do Indie využitím monzúnových vetrov.<ref>Strabón, ''Geografika'' 2, 3, 4.</ref> Tento objav, opísaný Strabónom, znamenal začiatok priameho ptolemaiovského obchodu s korením a drahokamami, čím ríša obišla arabských prostredníkov.<ref name="Hölbl204" /> == Manželstvá a potomstvo == Ptolemaios VIII. sa po svojom nástupe na trón v roku [[145 pred Kr.]] oženil so svojou staršou sestrou [[Kleopatra II.|Kleopatrou II.]] Mali spolu jedného syna: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodenie !! Úmrtie !! Poznámky |- | [[Ptolemaios VII.|Ptolemaios Memfites]] || || 144 – 142 pred Kr. || 130 pred Kr. || Zavraždený vlastným otcom okolo roku 130 pred Kr.; hoci je v chráme v Edfu zobrazený ako kráľ, neexistujú dôkazy o jeho faktickej spoluvláde. |} V roku [[142 pred Kr.|142]] alebo [[141 pred Kr.]] sa Ptolemaios VIII. oženil so svojou neterou [[Kleopatra III.|Kleopatrou III.]], dcérou Ptolemaia VI. a Kleopatry II. Mali spolu niekoľko detí: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodenie !! Úmrtie !! Poznámky |- | [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sotér II.]] || [[Súbor:PtolemyIX-StatueHead MuseumOfFineArtsBoston.png|90px]] || 142 pred Kr. || december [[81 pred Kr.]] || Spoluvládca Egypta s matkou a babičkou v rokoch 116 – 107 pred Kr. a neskôr samostatný kráľ v rokoch 88 – 81 pred Kr. |- | [[Ptolemaios X.|Ptolemaios X. Alexandros I.]] || [[Súbor:-100 Ptolemaios X. Alexander I. anagoria.JPG|90px]] || cca 140 pred Kr. || 88 – 87 pred Kr. || Kráľ Cypru (114 – 107 pred Kr.) a neskôr spoluvládca Egypta s matkou (107 – 88 pred Kr.). |- | [[Tryfaina]] || || cca 140 pred Kr. || 110/109 pred Kr. || Manželka seleukovského kráľa [[Antiochos VIII. Grypos|Antiocha VIII.]] |- | [[Kleopatra IV.]] || || 138 – 135 pred Kr. || 112 pred Kr. || Manželka svojho brata Ptolemaia IX. (116 – 115 pred Kr.) a neskôr seleukovského kráľa [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiocha IX.]] |- | [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné I.]] || [[Súbor:Cleopatra Selene Obverse.jpg|90px]] || cca [[135 pred Kr.]] || [[69 pred Kr.]] || Postupne manželka Ptolemaia IX., Ptolemaia X. a troch seleukovských kráľov. Nakoniec vládla ako samostatná kráľovná Sýrie. |} S konkubínou (pravdepodobne Eiréné) mal Ptolemaios VIII. ďalšieho syna: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodenie !! Úmrtie !! Poznámky |- | [[Ptolemaios Apión]] || [[Súbor:Ptolemy Apion BM 1383.jpg|90px]] || || [[96 pred Kr.]] || Posledný kráľ [[ Kyrenaika|Kyrenaiky]], ktorú v závete odkázal Rímu. |} == Číslovanie == Číslovanie ptolemaiovských kráľov je moderná historická konvencia. Staroveké pramene rozlišovali kráľov s rovnakým menom pomocou prídomkov (epitét) alebo prezývok. Ptolemaios VIII. sa v dobových zoznamoch (napr. Ptolemaiov kánon) objavuje ako „Euergetés II.“. V staršej historickej literatúre sa pod číslom VII. uvádzal [[Ptolemaios Eupatór]] a pod číslom VIII. [[Ptolemaios VII.|Ptolemaios Neos Filopátor]]. Moderný výskum však zistil, že poradie v zoznamoch dynastického kultu odrážalo poradie úmrtí a zbožštenia, nie skutočnej vlády. Keďže Eupatór nikdy nevládol samostatne, prestal sa číslovať, čím sa poradové čísla posunuli. Ptolemaios VIII. sa tak niekedy (správne, ale mätúco) uvádza aj ako Ptolemaios VII. Aby sa predišlo nejasnostiam, odporúča sa vždy uvádzať aj jeho prídomok Euergetés II. alebo prezývku Fyskón.<ref name="Wellner" /> == Galéria == <gallery class="center" widths="200"> Súbor:Edfu82.JPG|Severný ambit chrámu v Edfu Súbor:Kom Ombo 0382.JPG|Chrám Kom Ombo Súbor:Kom Ombo Tempel 03.jpg|Ptolemaios VIII. medzi bohmi [[Ré|Re-Horachtejom]] a [[Sobek]]om (Chrám Kom Ombo) Súbor:Kom Ombo (6201773986).jpg|Ptolemaios VIII. a jeho manželka [[Kleopatra II.]] pred bohmi Súbor:Cleopatra II and III Kom Ombo Temple.jpg|[[Kleopatra II.]] a [[Kleopatra III.]], Chrám Kom Ombo Súbor:Wall relief Kom Ombo15.JPG|Nástenný reliéf Kleopatry III., Kleopatry II. a Ptolemaia VIII. pred Horom Súbor:Ptolemaios VIII.-Erogetes II. Karnak Temple.jpg|Ptolemaios VIII. a panteón bohov pred Amunom a bohyňou Mut </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 81-82. * WELLNER, Luděk Václav. ''Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů''. Praha: Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London & New York: Routledge, 2001. ISBN 0415201454. * BECKERATH, J. von. ''Handbuch der ägyptischen Königsnamen''. Mainz, 1999. * GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. Brill, 2010. ISBN 9789004180505. * GREEN, Peter. ''Alexander to Actium''. University of California Press, 1990. ISBN 0-520-05611-6. * NADIG, Peter. ''Zwischen König und Karikatur: Das Bild Ptolemaios’ VIII''. C.H. Beck, 2007. ISBN 978-3-406-55949-5. == Externé odkazy == * [https://instonebrewer.com Ptolemaios VIII.] – online genealogia (autor Chris Bennett) (po anglicky) * [https://uchicago.edu Ptolemaios Euergetés II.] – v knihe E. R. Bevana: House of Ptolemy (po anglicky) {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Narodenia v 80. rokoch 2. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 116 pred Kr.]] e4pve9nsh9imaljfm18mv6e2uy5a3ha 0 748018 8199951 8196873 2026-04-18T05:51:30Z Martingazak 234259 Pozri aj 8199951 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Trojan a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s partizánskym veliteľom [[Jozef Trojan|Jozefom Trojanom]] |dátum=[[13. október|13.]]{{--}}[[16. október]] [[1953]] |obrázok=Jozef_Trojan_(1906_1953).jpg |popis obrázka=[[Jozef Trojan]] |štát=Československo |miesto=Najvyšší súd v [[Praha|Prahe]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<br/> * [[Jozef Trojan]] trest smrti, * Pavel Lukačka trest smrti, * Peter Lupták trest smrti, * Václav Pauček 25 rokov, * Josef Krocnar 25 rokov, * Pavel Glenda 19 rokov, * Elemír Ďurech 13 rokov<ref name="Mallota">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3506-6|kapitola=Josef Trojan|zväzok=III}}</ref>{{rp|721}} }} '''Proces so skupinou „Trojan a spol.“''' [[13. október|13.]]{{--}}[[16. október]] [[1953]] pred senátom Najvyššieho súdu v Prahe bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu proti partizánskemu veliteľovi [[Jozef Trojan|Jozefovi Trojanovi]]. [[Jozef Trojan|Trojan]] bol zatknutý [[21. december|21. decembra]] pre podozrenie z protištátnej činnosti, neskôr bolo obvinenie zmenené na sabotáž.<ref name="Mallota"/>{{rp|718}} Po zatknutí bývalého generálneho tajomníka [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] bol [[Jozef Trojan]] automaticky zaradený medzi jeho spolupracovníkov napojených na ''„[[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|protištátne sprisahanecké centrum]]“''. Nakoniec bolo podané trestné oznámenie na skupinu vrahov, sabotérov a iných nepriateľov z radov bývalých zamestnancov kapitalistického koncernu Baťa. Hlavným bodom obvinenia bolo zabitie štyroch pracovníkov Baťových závodov podozrivých z kolaborácie s Nemcami v apríli [[1945]] príslušníkmi miestnej [[Milícia (1944 – 1945)|milície]] zloženej z bývalých členov [[Pavel (partizánska brigáda)|Trojanovej brigády Pavel]]. [[Jozef Trojan]], Pavel Lukačka a Peter Lupták boli Najvyšším súdom v Prahe odsúdení na trest smrti, Václav Pauček a Josef Krocnar mali stráviť vo väzení 25 rokov, Pavel Glenda 19 a Elemír Ďurech 13 rokov.<ref name="Mallota"/>{{rp|721}} ==Jozef Trojan== '''Jozef Trojan''' (* [[25. marec]] [[1906]]<ref name="PSPTrojan"></ref>, [[Horní Heřmanice (okres Ústí nad Orlicí)|Horní Heřmanice]] – † [[29. december]] [[1953]]<ref name="PSPTrojan">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky | titul = Jozef Trojan | url = http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=287&id=4274 | jazyk = česky | dátum prístupu = 2012-01-05}}</ref>, [[Praha]]<ref name="Listy"></ref><ref name="SNP">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PLEVZA, Viliam | vydavateľ = Nakl. Pravda | titul = Dejiny Slovenského národného povstania, 1944: zv. Encyklopédia odboja a SNP | odkaz na titul = Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania | rok = 1984 | strany = 571 | url = http://www.google.cz/search?q=%22Trojan+Jozef%22+1906+%22Dejiny+Slovensk%C3%A9ho+n%C3%A1rodn%C3%A9ho+povstania%22&hl=cs&gbv=2&tbm=bks&oq=&gs_l= | dátum prístupu = 2015-02-06}}</ref> bol počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] správcom veľkostatku [[Baťove závody (Partizánske)|Baťových závodov]] v [[Partizánske|Baťovanoch]] (terajšie [[Partizánske]]).<ref name="Listy">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Jiří Pelikán | titul = Listy, Svazek 15 | rok = 1985 | strany = 26 | url = http://www.google.cz/search?q=%22Jozef+Trojan%22+1906+rod%C3%A1k+z+Horn%C3%ADch+Hc%C5%99man%C3%ADc+Listy&hl=cs&gbv=2&tbm=bks&oq=&gs_l= | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2015-02-06}}</ref> Stal sa jedným z organizátorov protifašistického odboja v [[Partizánske|Baťovanoch]] a počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bol veliteľom partizánskej brigády [[Pavel (partizánska brigáda)|Pavel]]. V apríli [[1945]] po oslobodení [[Partizánske|Baťovian]] príslušníci miestnej [[Milícia (1944 – 1945)|milície]] zloženej z bývalých členov [[Pavel (partizánska brigáda)|brigády]] zabili štyroch pracovníkov Baťových závodov, ktorí boli podozriví z kolaborácie s Nemcami. Išlo o Gustávu Časnochu, Zoltána Rettegyho, Jána a Milana Luptáka. Pri zatýkaní Jána a Milana Luptáka bola prítomná aj jeho snúbenica Mária Osvaldová a tú ako nepohodlnú svedkyňu tiež zlikvidovali.<ref name="Slany">{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}</ref>{{rp|67/3528}} [[Jozef Trojan]] sa po vojne stal riaditeľom bývalých Baťových závodov v Baťovanoch, ktoré boli premenované na ''Závody 29. augusta – ZDA''. Po zrušení národnej správy nad firmou Baťa bol menovaný oblastným riaditeľom Československých kožiarskych a gumárenských závodov. Vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]] (KSS) a ešte v roku [[1945]] bol delegovaný na zjazd KSS do Žiliny, kde sa začala formálna činnosť slovenskej komunistickej strany. Stal sa členom Okresného výboru KSS v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] a Krajského výboru KSS v [[Nitra|Nitre]].<ref name="Mallota"/>{{rp|718}} V rokoch [[1945]]{{--}}[[1946]] bol poslancom [[Dočasné národné zhromaždenie|Dočasného Národného zhromaždenia]] za [[KSS]], kde bol členom výborov branného a priemyselného. Zotrval tu do parlamentných volieb v roku [[1946]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky | titul = jmenný rejstřík | url = http://www.psp.cz/eknih/1945pns/rejstrik/jmenny/t.htm | jazyk = česky | dátum prístupu = 2012-01-05}}</ref> Ako delegát sa v máji [[1949]] zúčastnil IX. zjazdu KSČ. Vzhľadom na tieto okolnosti poznal takmer každého, kto na Slovensku niečo znamenal, vrátane ústrednej postavy slovenskej štátobezpečnostnej služby [[Teodor Baláž|Teodora Baláža]], predsedu KSS [[Viliam Široký|Viliama Širokého]], generálneho tajomníka KSS [[Štefan Bašťovanský|Štefana Bašťovanského]], predsedu Zboru povereníkov [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]], tajomníka ÚV [[Július Ďuriš|Júliusa Ďuriša]], ale aj ministra vnútra [[Václav Nosek|Václava Noska]], ministra obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] či generálneho tajomníka ÚV KSČ [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]].<ref name="Mallota"/>{{rp|718}} ===Zatknutie=== Koncom novembra [[1949]] bol zatknutý [[Viliam Žingor]] a Štátna bezpečnosť sledovala aj ďalších partizánskych veliteľov. Trojan bol údajne varovaný, že mu hrozí zatknutie. V dôsledku komunistických zásahov do hospodárstva dochádzalo ku kríze, ktorá sa prejavovala aj na Slovensku v oblastiach spadajúcich pod jeho riadenie. Gumárňam budovaným pri [[Púchov|Púchove]] napríklad nebolo dodané vybavenie objednané v USA v dôsledku ochladenia hospodárskych vzťahov po komunistickom prevrate. To však nebránilo Trojanovmu obvineniu zo zámernej sabotáže a poškodzovania národného hospodárstva.<ref name="Mallota"/>{{rp|718}} K zatknutiu došlo k nemu pri [[Jozef Trojan|Trojanovej]] služobnej ceste do Prahy. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] monitorovala jeho návštevu v sídle KSČ Na Příkopě v kancelárii [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] aj účasť na odhalení základného kameňa Stalinovho pomníka na Letnej. Zatknutý bol [[21. december|21. decembra]] v hoteli Esplanade a prevezený do väznice v Ruzyni. Ešte v tú noc nastúpila do podniku v Partizánskom kontrolná skupina príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], aby našla doklady o Trojanovej protištátnej činnosti. Celú akciu osobne sledoval [[Karel Šváb]], ktorý o jej výsledku referoval [[Rudolf Slánský|Rudolfovi Slánskému]]. Zázname o zatknutí uvádza ako dôvod , podozrenie z protištátnej činnosti, neskorší dodatok z apríla 1953 uvádza, že Trojan bol zatknutý pre podozrenie zo sabotáže, ktorá bola zistená pri revízii podniku.<ref name="Mallota"/>{{rp|718}} Spočiatku objektívne [[Jozef Trojan|Trojanove]] výpovede sa pod vplyvom tvrdých výsluchov rýchlo menili a [[Jozef Trojan]] začal doznávať predkladanú trestnú činnosť. Niektoré obvinenia však nikdy nepriznal a časť z nich neskôr tiež odvolal. Vo väzbe sa postupne ocitali ľudia z jeho blízkeho okolia. Dlho nebolo jasné, kam presne [[Jozef Trojan|Jozefa Trojana]] „zaradiť“. Najskôr bol vypočúvaný ohľadom hospodárskej trestnej činnosti, defraudácie a sabotáže, tu však odpovedal, že peniaze vynaložil za vojny na podporu odboja a rodín väznených. Nemalá čiastka pritom išla na nákup obilia počas sucha v roku [[1947]] a ďalšie skončili na účte [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Výsluchy sa týkali aj slovenských politikov, ktorí sa v tom čase dostávali do nemilosti, napríklad [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]] a [[Karol Šmidke|Karola Šmidkeho]]. K ''„[[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|slovenským buržoáznym nacionalistom]]“'' sa však nehodil kvôli českému pôvodu. Nádejnejším sa zdal ''„juhoslovanský scenár“'' a napojenie na juhoslovanského vicekonzula v Bratislave [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|Šefika Keviča]]. Vytváranie [[Milícia (1944 – 1945)|milície]] bolo v tomto kontexte dokonca označované za prípravu na povstanie na Slovensku, ktoré malo viesť k jeho odtrhnutiu od českých krajín a začleneniu do Stredoeurópskej federácie štátov.<ref name="Mallota"/>{{rp|719}} Formou nátlaku boli obvinenia zo zločinov z doby okupácie. [[Jozef Trojan|Trojan]] bol vinený zo stykov s prominentmi Bezpečnosti [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] a s nemeckými nacistickými funkcionármi [[Schutzstaffel|SS]] a [[Gestapo|Gestapa]]. Obhajoval to nutnosťou z titulu svojej funkcie správcu veľkostatku a snahou získavať informácie a pomáhať odboju. Bola spochybňovaná aj jeho úloha partizánskeho veliteľa. Mal sa vyhýbať boju, stavať sa proti komunistom, zbavovať sa nepohodlných osôb a pripravovať zoznamy ľudí, ktorí mali byť po vojne zlikvidovaní. Po oslobodení Baťovian mal vybudovať trestné komando ([[Milícia (1944 – 1945)|milíciu]]), ktoré údajne terorizovalo okolie a likvidovala nepohodlné osoby. Zámerne sa mal obklopovať ľuďmi oddanými iba jemu, nepriateľmi nového režimu s hriechmi z minulosti, prominentmi bývalého Slovenského štátu a ''„starými odborníkmi“''. Jeho najbližšími spolupracovníkmi sa mali stať Pavel Lukačka (sám zatknutý [[29. december|29. decembra]] [[1949]] pre podozrenie zo sabotáže a špionáže v súvislosti s Trojanovým prípadom<ref name="MallotaLukacka">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavel Lukačka|zväzok=II}}</ref>{{rp|673}}) a Peter Lupták (zatknutý [[11. marec|11. marca]] [[1952]] pre rozkrádanie národného majetku komunálneho podniku v Nových Zámkoch<ref name="MallotaLuptak">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Peter Lupták|zväzok=II}}</ref>{{rp|684}}).<ref name="Mallota"/>{{rp|719}} Týchto ľudí mal Trojan podplácať z defraudovaných peňazí aj cennosťami ulúpenými u zavraždených osôb, pričom najcennejšiu korisť si samozrejme vyhradil sám pre seba. [[Jozef Trojan|Trojan]] bol držaný v [[Nitra|Nitre]], než [[31. október|31. októbra]] [[1951]] nasledoval prevoz do Prahy a jeho odovzdanie vyšetrovateľom ministerstva národnej bezpečnosti. To mohlo súvisieť s chystaným zatknutím [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]]. Po zatknutí bývalého generálneho tajomníka bol [[Jozef Trojan]] automaticky zaradený medzi jeho spolupracovníkov napojených na ''„[[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|protištátne sprisahanecké centrum]]“''. [[Rudolf Slánský|Slánský]], s ktorým sa poznal ešte z roku [[1944]] z doby partizánskej vojny, mu mal dávať pokyny na nepriateľské činnosti a začleniť ho do svojich protištátnych plánov.<ref name="Mallota"/>{{rp|720}} Od apríla do októbra [[1952]] došlo k zatknutiu mnohých osôb spojených s [[Partizánske|Baťovanmi]]. Zatknutí boli pre svoju záchranu ochotní obviniť [[Jozef Trojan|Trojana]] z čohokoľvek, aby sa sami zachránili. [[Jozef Trojan|Trojan]] mal podľa obvinení nechať vraždiť ľudí, ktorí údajne prekážali jeho plánom, alebo boli konkurentmi z Baťovho podniku. Pravda je, že krátko po vojne bolo pri Baťovanoch nájdených v plytkých hroboch päť tiel civilistov z Baťovho koncernu, ktoré mali zavraždiť muži z bývalého Trojanovho oddielu. Peter Lupták a Pavel Lukačka uviedli, že k vraždám došlo na opakovaný Trojanov nátlak a že počas vojny zostavil zoznam osôb a niektoré z nich mali byť teraz zlikvidované. Trojan sa bránil, že k vraždám došlo bez jeho vedomia a že on sám nariadil, aby dotyčných iba zadržali a počkali na riadny súd. Uznal, že o čine vedel, ale rozhodne poprel, že by ho inicioval. Ako osobnú chybu uznal iba krytie páchateľov. Ešte v decembri 1952, po poprave [[Rudolf Slánský|Slánského]] a jeho spoločníkov, sa vo výsluchových protokoloch objavuje nespokojnosť s tým, že Trojan priznal časť nepriateľskej činnosti počas Slovenského národného povstania aj po vojne vrátane spolčenia so [[Rudolf Slánský|Slánským]], ale odmieta sa priznať k navádzaniu na vraždy.<ref name="Mallota"/>{{rp|720}} ==Proces „Trojan a spol.“== Po skončení [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|procesu s vedením tzv. protištátneho sprisahaneckého centra]] zostávalo vo väzení mnoho osôb, z ktorých boli umelo vytvorené skupiny naviazané na Slánského prípad. Politický sekretariát ÚV KSČ uložil ministrovi národnej bezpečnosti [[Karol Bacílek|Karlovi Bacílkovi]], aby čo najrýchlejšie ukončil aj ostatné kauzy. Začiatkom mája 1953 sa v správach z vyšetrovania objavuje aj zmienka o skupine sabotérov a vrahov vedenej Trojanom. Onedlho bolo podané trestné oznámenie na skupinu vrahov, sabotérov a iných nepriateľov z radov bývalých zamestnancov kapitalistického koncernu Baťa. Po jeho schválení sekretariátom ÚV KSČ, zostavila Generálna prokuratúra v Prahe žalobu, v ktorej figurovalo 7 mien: [[Jozef Trojan]], Pavel Lukačka, Peter Lupták, Václav Pauček, Josef Kocnar, bývalý príslušník bezpečnostných zložiek Pavel Glenda a bývalý žandár Elemír Ďurech. Menovaní patrili do Trojanovho partizánskeho oddielu. Politické vedenie sa v máji uznieslo na tom, že proces bude neverejný, začiatkom septembra však politický sekretariát svoje rozhodnutie zmenil a rozhodol, že procesu sa zúčastní starostlivo vybrané publikum, aby jeho dopad na verejnosť bol čo najväčší. Rozhodol tiež, že Trojan a Lupták dostanú trest najvyšší. Ale v polovici októbra vedenie KSČ rozhodlo, že verejnosť nebude na konanie pripustená, zrejme prevládla obava z Trojanových výpovedí. Zároveň totiž bolo schválené, aby akékoľvek výpovede Trojana pred súdom hanobiace verejných činiteľov neboli predmetom ďalšieho vyšetrovania.<ref name="Mallota"/>{{rp|721}} Skupina „Trojan a spol.“ bola súdená Najvyšším súdom, čím boli odsúdení vopred pripravení o možnosť odvolať sa na vyššiu inštanciu. V dňoch [[13. október|13.]] až [[16. október|16. októbra]] [[1953]] sa odohral neverejný proces. Predsedom senátu bol JUDr. Vladimír Podčepický, ďalšími sudcami Jozef Řezníček a Jozef Peterka, prokuratúru zastupovali JUDr. Jaroslav Dlouhý a JUDr. František Janda. Trojanovým obhajcom bol advokát ex offo JUDr. Jaroslav Zavadil. Išlo o klasický zinscenovaný politický proces, ktorý neodbiehal od toho s tzv. [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|protištátnym sprisahaneckým centrom]]. Spojitosť s týmto procesom potvrdzovali aj čítané úryvky z výpovedí [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] a Ľudovíta Frejku, popravených v decembri [[1952]]. Trestnú činnosť obžalovaných dokladali výpovede desiatok svedkov i znalecké posudky získané tzv. znalcami. Všetci obžalovaní priznali vinu a podľa naučených scenárov pre seba žiadali tvrdé tresty. Výnimkou bol [[Jozef Trojan]], ktorý vinu priznal len čiastočne a v otázke vrážd znovu zopakoval, že o nich vedel a schvaľoval ich, ale nikdy k nim nedal pokyn. Ostatní ho však označili za ich hlavného strojcu a to súdu stačilo. Naopak to, že sa priznal len „čiastočne“, mu v očiach sudcov priťažilo. [[Jozef Trojan|Trojan]] bol označený za hlavného vinníka, ''„ktorý ostatných nabádal k trestnej činnosti: verný prisluhovač kapitalizmu a oddaný stúpenec Baťov, [...] typický kapitalistický parazit, ktorý neváha za svojimi cieľmi ísť cez mŕtvoly, neváha vo svojej túžbe po moci a bohatstve zradiť aj najsvätejšie ideály nášho ľudu“''.<ref name="Mallota"/>{{rp|721}} Súd odsúdil Pavla Lukačku, Petra Luptáka a [[Jozef Trojan|Jozefa Trojana]]. Ten bol menovaný bol uznaný vinným z návodu na vraždu podľa §7 ods. 1, §216 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), c) Trestného zákona a sabotáže podľa §37 zákona č. 231/1948 Zb., v oboch prípadoch so zreteľom na ustanovenie §12 ods. 1 tr. zákona, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona platného v čase, keď bol čin spáchaný. Skutoční páchatelia vrážd pritom dostali nižšie tresty{{--}}Václav Pauček a Josef Krocnar mali stráviť vo väzení 25 rokov, Pavel Glenda 19 a Elemír Ďurech 13 rokov. Prezident republiky ani jednému z odsúdených neudelil milosť. Trojanova manželka obchádzala bývalých známych a snažila sa dosiahnuť milosť, minister Václav Nosek na jej snahy odpovedal: ''„zbytočne chodíš, strana rozhodla, milosť nedostane“''.<ref name="Mallota"/>{{rp|721}} Noc pred popravou bolo Stanislave Trojanovej a deťom umožnené naposledy sa stretnúť [[Jozef Trojan|Jozefom Trojanom]]. Rodina ho ani nespoznala Trojan na informáciu o žiadosti o milosť, odpovedal, že sa spravodlivosti nedovolal a o milosť neprosí. Deklaroval, že nechce žiť a smrť bude jeho vyslobodením. Všetci traja odsúdení boli popravení [[29. december|29. decembra]] [[1953]] ráno na nádvoriach väznice [[Pankrác (Praha)|Praha{{--}}Pankrác]]. Pochovaný bol [[12. január|12. januára]] [[1954]] do jedného zo spoločných hrobov politických väzňov v pražských Diabliciach. Rodina sa dokonca ani nedozvedela, za aké trestné činy bol odsúdený, synovi bolo umožnené nahliadnuť do rozsudku.<ref name="Mallota"/>{{rp|722}} ==Pokusy o rehabilitáciu== Odsúdení z procesu „Trojan a spol“ žiadali o revíziu rozsudkov už v roku [[1954]], pričom argumentovali nezákonnými metódami používanými príslušníkmi [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] počas vyšetrovania. V tom čase však ešte prebiehal následný proces veliteľom stanice [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v [[Partizánske|Baťovanoch]] Štefanom Gubkom, ktorý sa mal podieľať na utajení vrážd) a baťovanským milicionárom Jozefom Matkovčíkom (ten po strelnom zranení hlavy z marca [[1945]] niesol trvalé zdravotné následky, čo ale súd nezaujímalo). Tento prípad jasne nadväzoval Trojanov súdny proces. Gubek bol za účasť na vražde, zneužití úradnej moci a nedovolené ozbrojovanie odsúdený na trest vo výške 16 rokov väzenia, Matkovčík na 11 rokov odňatia slobody.<ref name="Mallota"/>{{rp|722}} Druhý pokus prebehol v polovici päťdesiatych rokov. Prípadom sa v rokoch [[1956]]{{--}}[[1957]] zaoberala Inšpekcia ministra vnútra, jej záver však ako v mnohých podobných prešetrovaných kauzách v tom čase znel, že trestná činnosť obvinených bola preukázaná v plnom rozsahu a oni sami ju nepopierajú.<ref name="Mallota"/>{{rp|722}} Tretíkrát sa inšpekcia ministra vnútra venovala prípadu na začiatku šesťdesiatych rokov, kedy došlo k rehabilitácii aj tzv. [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|slovenských buržoáznych nacionalistov]] na čele s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]]. Žiadosť podali niektorí odsúdení aj rodinní príslušníci popravených vrátane Stanislavy Trojanovej. Svoju žiadosť okrem iného odôvodnili tým, že v prípade zavraždených osôb z mája [[1945]] išlo o pomáhačov nacistov a kolaborantov, a preto by sa mal na vraždy vzťahovať [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|zákon č. 115/1946 Zb. o netrestnosti týchto činov]]. Pracovníci Inšpekcie ministra vnútra z toho dôvodu zamerali vyšetrovanie týmto smerom. Po pohovoroch so zamestnancami podniku, svedkami aj niektorými odsúdenými dospeli k záveru, že (pravdepodobne) nešlo o kolaborantov, naopak sa zrejme zapojili do odboja. Zoltán Rettegi mal dokonca tesne pred oslobodením opiť Nemcov, ktorí mali za úlohu pred ústupom vyhodiť továreň v [[Partizánske|Baťovanoch]] do povetria, a tak ju zachrániť. Z výpovedí však vyplýval jeden zaujímavý fakt, ktorý vtedajší vyšetrovatelia inšpekcie nevzali do úvahy. Svedkovia ako návodca vrážd v podstate označili iba Lukačku s Luptákom, Trojan im mal dokonca ich čin vyčítať. Podľa niektorých svedectiev navyše Trojan v čase (aspoň časti) vrážd nebol v [[Partizánske|Baťovanoch]], ale v Košiciach. Pre inšpekciu z prešetrovania však vyplynul jediný rozhodujúci záver. Zavraždení neboli kolaboranti, a preto na pôvodnom rozsudku nebolo treba nič meniť, pretože obvinení sa dopustili závažnej trestnej činnosti, na ktorú sa [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|„amnestičný zákon“ zákon č. 115/1946 Zb. nevzťahoval]] a za ktorú boli spravodlivo potrestaní.<ref name="Mallota"/>{{rp|723}} V čase [[Pražská jar|pražskej jari]] sa objavila nádej na nápravu. [[Jozef Jablonický]] vtedy napísal: ''„Trojan bol zložitým mužom v zložitej dobe... Verím, že v krátkom čase sa opát Trojanovi vráti jeho odbojárska aj občianska česť. [...] Naplnil sa čas, aby sa o Trojanovi nemlčalo.“'' Mimoriadny senát Krajského súdu v Bratislave na čele s Ľubomírom Kusynom označil dňa [[21. október|21. októbra]] [[1969]] závery Najvyššieho súdu z roku [[1953]] za ''„najvýš podivné“''. Trojanovu úlohu počas povstania vysoko ocenil, svedkovia tiež potvrdili násilie a manipuláciu, skutočnými iniciátormi vrážd podľa nich boli Lukačka s Luptákom a Trojan s ich činom nesúhlasil a v čase konania vrážd (s výnimkou jedného prípadu) nebol ani prítomný v [[Partizánske|Baťovanoch]]. Súd v dôsledku toho zrušil obžalobu z trestného činu návodu na vraždu. Rozhodnutie súdu však napadol krajský prokurátor a Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky mu dal v júni [[1970]] za pravdu, rozhodnutie mimoriadneho senátu označil za predčasné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Prípad bol vrátený na krajský súd, ktorý [[16. november|16. novembra]] [[1973]] návrh na rehabilitáciu Jozefa Trojana zamietol.<ref name="Mallota"/>{{rp|723}} Na návod na vraždu sa nevzťahoval ani zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, došlo tak iba k zrušeniu obvinenia zo sabotáže, čím [[Jozef Trojan|Jozefovi Trojanovi]] zostal tzv. zvyškový trest. generálnemu prokurátorovi. Vo februári [[1991]] potvrdil Krajský súd v Bratislave na čele s JUDr. odvolanie zamietol. [[Najvyšší súd ČSFR]] v rozsudku z [[28. august|28. augusta]] [[1992]] konštatoval, že trestná činnosť [[Jozef Trojan|Trojana]] pri návode na vraždu ''„nebola vykonštruovaná, ale naopak, bola plne preukázaná“''.<ref name="Slany">{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}</ref>{{rp|67/3528}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Viliam Žingor]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Trojan]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1953 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1953 na Slovensku]] cvxu01n209iynp1b1xym5ggbovvlqx9 0 748021 8199878 8199358 2026-04-17T19:46:21Z Peter 51345 269569 8199878 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Samuel Hlavaj]], [[Adam Gajan]] a [[Adam Sýkora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == ''Bude doplnená'' == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === Slovenská hokejová reprezentácia povolala na prvý dvojzápas proti [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsku]] týchto 23 hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci začnú prípravu so štyrmi nováčikmi. Gro tvoria hráči zo Slovenska a Česka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-nominacia-slovensko-prve-zapasy-priprava-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-10 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] 6dmy58ixs0g8v9bshu748591z6edy9t 8199879 8199878 2026-04-17T19:48:06Z Peter 51345 269569 8199879 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Samuel Hlavaj]], [[Adam Gajan]] a [[Adam Sýkora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == ''Bude doplnená'' == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === Slovenská hokejová reprezentácia povolala na prvý dvojzápas proti [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsku]] týchto 23 hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci začnú prípravu so štyrmi nováčikmi. Gro tvoria hráči zo Slovenska a Česka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-nominacia-slovensko-prve-zapasy-priprava-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-10 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] alvzganmf7auti99hfqaq0o5xzv64p8 8199930 8199879 2026-04-17T23:56:04Z Peter 51345 269569 8199930 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == ''Bude doplnená'' == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === Slovenská hokejová reprezentácia povolala na prvý dvojzápas proti [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsku]] týchto 23 hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci začnú prípravu so štyrmi nováčikmi. Gro tvoria hráči zo Slovenska a Česka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-nominacia-slovensko-prve-zapasy-priprava-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-10 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] srusyrgvpdubsmct9vmg9hue2j6xh4k 0 748060 8199828 8197212 2026-04-17T17:40:46Z Bedilbedilius 290442 doplnenie textu 8199828 wikitext text/x-wiki '''Aleš Koščák''' (*[[2011]]) je slovenský bedmintonista, reprezentant klubu CEVA Trenčín a aktuálne trojnásobný majster Slovenska do 15 rokov za rok 2025.<ref name=":0" /> '''Športová kariéra''' Aleš Koščák je slovenský mládežnícky bedmintonista, ktorý patrí medzi najvýraznejšie talenty svojej generácie v rámci Slovenska. S bedmintonom začal v ranom veku a postupne sa vypracoval medzi popredných hráčov vo svojej vekovej kategórii. Od roku [[2019]] je evidovaný ako aktívny hráč v oficiálnych databázach slovenského športu, pričom počas svojho vývoja prešiel viacerými mládežníckymi kategóriami a systematicky zlepšoval svoje výkony na regionálnej aj celoslovenskej úrovni. Reprezentuje klub CEVA Trenčín, v ktorom absolvuje tréningový proces a zúčastňuje sa domácich súťaží organizovaných Slovenským zväzom bedmintonu. V úvodných rokoch svojej kariéry na seba upozorňoval stabilnými výkonmi, no výrazný výkonnostný posun zaznamenal najmä v období okolo rokov [[2024]] a [[2025]]. V tomto období sa zaradil medzi najúspešnejších hráčov kategórie do 15 rokov (U15)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U15 | url = https://www.bedminton.sk/kategoria/14/u15/ | vydavateľ = www.bedminton.sk | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> a začal dominovať na najvýznamnejších domácich turnajoch. Medzi jeho významné úspechy patria víťazstvá na turnajoch série Grand Prix A, ktoré predstavujú najvyššiu úroveň mládežníckych súťaží na Slovensku. V roku 2025 dosiahol viacero prvenstiev, pričom dokázal zvíťaziť v rôznych disciplínach, čo poukazuje na jeho hernú univerzálnosť. Pravidelne sa presadzoval nielen v dvojhre, ale aj v párových disciplínach, kde preukázal schopnosť adaptácie na dynamiku hry a taktické situácie. Vrcholom jeho doterajšej kariéry sa stali Majstrovstvá Slovenska hráčov do 15 rokov v roku 2025. Na tomto podujatí dosiahol mimoriadny úspech, keď získal tri zlaté medaily vo všetkých disciplínach, do ktorých nastúpil. Tento výkon, často označovaný ako „zlatý hetrik“, predstavuje jeden z najvýraznejších výsledkov v rámci jeho vekovej kategórie na národnej úrovni v období.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstvá Slovenska U15: Hetrik Aleša Koščáka v Trenčíne | url = https://www.bedminton.sk/clanok/21104/majstrovstva-slovenska-u15-hetrik-alesa-koscaka-v-trencine.html | vydavateľ = www.bedminton.sk | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> Koščák je charakteristický vysokou mierou univerzálnosti, keďže dokáže dosahovať kvalitné výsledky vo všetkých herných disciplínach. V dvojhre vyniká pohybom po kurte, kontrolou výmen a technickou presnosťou, zatiaľ čo v párových disciplínach využíva rýchle reakcie, dobré postavenie a schopnosť efektívne reagovať na priebeh hry. Táto kombinácia vlastností ho radí medzi komplexných hráčov s potenciálom ďalšieho výkonnostného rastu. Jeho doterajšie výsledky naznačujú perspektívu ďalšieho rozvoja v rámci slovenského bedmintonu. V budúcnosti sa očakáva jeho postupný prechod do vyšších vekových kategórií, kde bude mať možnosť nadviazať na svoje mládežnícke úspechy a rozvíjať svoju športovú kariéru na vyššej úrovni. Za jeho významné úspechy v roku 2025 ho mesto Trenčín ocenilo titulom "Najlepší športovec do 15 rokov za rok 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenili sme športovcov za ich úspechy v minulom roku » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/aktuality/ocenili-sme-sportovcov-za-ich-uspechy-v-minulom-roku/ | dátum vydania = 2026-04-02 | dátum prístupu = 2026-04-12 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín | meno2 = Erika | priezvisko2 = Ságová}}</ref> '''Športový význam''' Reprezentačný pilier: Koščák je kľúčovým hráčom mládežníckych výberov. Jeho schopnosť víťaziť v párových disciplínach aj v dvojhre z neho robí univerzálneho hráča, akých slovenský bedminton potrebuje pre tímové súťaže. Vzor pre ostatných: Ako odchovanec klubu CEVA Trenčín potvrdzuje postavenie tohto klubu ako „liahne“ talentov, čo motivuje ďalších hráčov v regióne. '''Vzdelanie a akademické pôsobenie''' Aleš Koščák taktiež navštevuje [[Gymnázium Ľudovíta Štúra Trenčín|Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne]], kde kombinuje štúdium so športovou kariérou v bedmintone. == Referencie == 55br0cjitotkkdkzmq8xt9v5fnvz5ju 8199830 8199828 2026-04-17T17:42:56Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Bedilbedilius|Bedilbedilius]] ([[User_talk:Bedilbedilius|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-22558-84 8197212 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260411}} {{významnosť}} '''Aleš Koščák''' (*[[2011]]) je slovenský bedmintonista, reprezentant klubu CEVA Trenčín a aktuálne trojnásobný majster Slovenska do 15 rokov za rok 2025.<ref name=":0" /> '''Športová kariéra''' Aleš Koščák je slovenský mládežnícky bedmintonista, ktorý patrí medzi najvýraznejšie talenty svojej generácie v rámci Slovenska. S bedmintonom začal v ranom veku a postupne sa vypracoval medzi popredných hráčov vo svojej vekovej kategórii. Od roku [[2019]] je evidovaný ako aktívny hráč v oficiálnych databázach slovenského športu, pričom počas svojho vývoja prešiel viacerými mládežníckymi kategóriami a systematicky zlepšoval svoje výkony na regionálnej aj celoslovenskej úrovni. Reprezentuje klub CEVA Trenčín, v ktorom absolvuje tréningový proces a zúčastňuje sa domácich súťaží organizovaných Slovenským zväzom bedmintonu. V úvodných rokoch svojej kariéry na seba upozorňoval stabilnými výkonmi, no výrazný výkonnostný posun zaznamenal najmä v období okolo rokov [[2024]] a [[2025]]. V tomto období sa zaradil medzi najúspešnejších hráčov kategórie do 15 rokov (U15)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U15 | url = https://www.bedminton.sk/kategoria/14/u15/ | vydavateľ = www.bedminton.sk | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> a začal dominovať na najvýznamnejších domácich turnajoch. Medzi jeho významné úspechy patria víťazstvá na turnajoch série Grand Prix A, ktoré predstavujú najvyššiu úroveň mládežníckych súťaží na Slovensku. V roku 2025 dosiahol viacero prvenstiev, pričom dokázal zvíťaziť v rôznych disciplínach, čo poukazuje na jeho hernú univerzálnosť. Pravidelne sa presadzoval nielen v dvojhre, ale aj v párových disciplínach, kde preukázal schopnosť adaptácie na dynamiku hry a taktické situácie. Vrcholom jeho doterajšej kariéry sa stali Majstrovstvá Slovenska hráčov do 15 rokov v roku 2025. Na tomto podujatí dosiahol mimoriadny úspech, keď získal tri zlaté medaily vo všetkých disciplínach, do ktorých nastúpil. Tento výkon, často označovaný ako „zlatý hetrik“, predstavuje jeden z najvýraznejších výsledkov v rámci jeho vekovej kategórie na národnej úrovni v období.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstvá Slovenska U15: Hetrik Aleša Koščáka v Trenčíne | url = https://www.bedminton.sk/clanok/21104/majstrovstva-slovenska-u15-hetrik-alesa-koscaka-v-trencine.html | vydavateľ = www.bedminton.sk | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> Koščák je charakteristický vysokou mierou univerzálnosti, keďže dokáže dosahovať kvalitné výsledky vo všetkých herných disciplínach. V dvojhre vyniká pohybom po kurte, kontrolou výmen a technickou presnosťou, zatiaľ čo v párových disciplínach využíva rýchle reakcie, dobré postavenie a schopnosť efektívne reagovať na priebeh hry. Táto kombinácia vlastností ho radí medzi komplexných hráčov s potenciálom ďalšieho výkonnostného rastu. Jeho doterajšie výsledky naznačujú perspektívu ďalšieho rozvoja v rámci slovenského bedmintonu. V budúcnosti sa očakáva jeho postupný prechod do vyšších vekových kategórií, kde bude mať možnosť nadviazať na svoje mládežnícke úspechy a rozvíjať svoju športovú kariéru na vyššej úrovni. Za jeho významné úspechy v roku 2025 ho mesto Trenčín ocenilo titulom "Najlepší sportovec do 15 rokov za rok 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenili sme športovcov za ich úspechy v minulom roku » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/aktuality/ocenili-sme-sportovcov-za-ich-uspechy-v-minulom-roku/ | dátum vydania = 2026-04-02 | dátum prístupu = 2026-04-12 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín | meno2 = Erika | priezvisko2 = Ságová}}</ref> '''Vzdelanie a akademické pôsobenie''' Aleš Koščák taktiež navštevuje [[Gymnázium Ľudovíta Štúra Trenčín|Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne]], kde kombinuje štúdium so športovou kariérou v bedmintone. == Referencie == bulapr00l0yrm3pmjb96syq85t082yi 8199831 8199830 2026-04-17T17:43:01Z Bedilbedilius 290442 8199831 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260411}} {{významnosť}} '''Aleš Koščák''' (*[[2011]]) je slovenský bedmintonista, reprezentant klubu CEVA Trenčín a aktuálne trojnásobný majster Slovenska do 15 rokov za rok 2025.<ref name=":0" /> '''Športová kariéra''' Aleš Koščák patrí medzi najvýraznejšie talenty svojej generácie v rámci Slovenska. S bedmintonom začal v ranom veku a postupne sa vypracoval medzi popredných hráčov vo svojej vekovej kategórii. Od roku [[2019]] je evidovaný ako aktívny hráč v oficiálnych databázach slovenského športu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rebríčkový softvér SZBe | url = https://rebricky.bedminton.sk/hraci/i6595/ | vydavateľ = rebricky.bedminton.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref>, pričom počas svojho vývoja prešiel viacerými mládežníckymi kategóriami a systematicky zlepšoval svoje výkony na regionálnej aj celoslovenskej úrovni. Reprezentuje klub CEVA Trenčín, v ktorom absolvuje tréningový proces a zúčastňuje sa domácich súťaží organizovaných Slovenským zväzom bedmintonu. V úvodných rokoch svojej kariéry na seba upozorňoval stabilnými výkonmi, no výrazný výkonnostný posun zaznamenal najmä v období okolo rokov [[2024]] a [[2025]]. V tomto období sa zaradil medzi najúspešnejších hráčov kategórie do 15 rokov (U15)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U15 | url = https://www.bedminton.sk/kategoria/14/u15/ | vydavateľ = www.bedminton.sk | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> a začal dominovať na najvýznamnejších domácich turnajoch. Medzi jeho významné úspechy patria víťazstvá na turnajoch série Grand Prix A, ktoré predstavujú najvyššiu úroveň mládežníckych súťaží na Slovensku. V roku 2025 dosiahol viacero prvenstiev, pričom dokázal zvíťaziť v rôznych disciplínach, čo poukazuje na jeho hernú univerzálnosť. Pravidelne sa presadzoval nielen v dvojhre, ale aj v párových disciplínach, kde preukázal schopnosť adaptácie na dynamiku hry a taktické situácie. Vrcholom jeho doterajšej kariéry sa stali Majstrovstvá Slovenska hráčov do 15 rokov v roku 2025. Na tomto podujatí dosiahol mimoriadny úspech, keď získal tri zlaté medaily vo všetkých disciplínach, do ktorých nastúpil. Tento výkon, často označovaný ako „zlatý hetrik“, predstavuje jeden z najvýraznejších výsledkov v rámci jeho vekovej kategórie na národnej úrovni v období.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstvá Slovenska U15: Hetrik Aleša Koščáka v Trenčíne | url = https://www.bedminton.sk/clanok/21104/majstrovstva-slovenska-u15-hetrik-alesa-koscaka-v-trencine.html | vydavateľ = www.bedminton.sk | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> Koščák je charakteristický vysokou mierou univerzálnosti, keďže dokáže dosahovať kvalitné výsledky vo všetkých herných disciplínach. V dvojhre vyniká pohybom po kurte, kontrolou výmen a technickou presnosťou, zatiaľ čo v párových disciplínach využíva rýchle reakcie, dobré postavenie a schopnosť efektívne reagovať na priebeh hry. Táto kombinácia vlastností ho radí medzi komplexných hráčov s potenciálom ďalšieho výkonnostného rastu. Jeho doterajšie výsledky naznačujú perspektívu ďalšieho rozvoja v rámci slovenského bedmintonu. V budúcnosti sa očakáva jeho postupný prechod do vyšších vekových kategórií, kde bude mať možnosť nadviazať na svoje mládežnícke úspechy a rozvíjať svoju športovú kariéru na vyššej úrovni. Za jeho významné úspechy v roku 2025 ho mesto Trenčín ocenilo titulom "Najlepší sportovec do 15 rokov za rok 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenili sme športovcov za ich úspechy v minulom roku » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/aktuality/ocenili-sme-sportovcov-za-ich-uspechy-v-minulom-roku/ | dátum vydania = 2026-04-02 | dátum prístupu = 2026-04-12 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín | meno2 = Erika | priezvisko2 = Ságová}}</ref> '''Vzdelanie a akademické pôsobenie''' Aleš Koščák taktiež navštevuje [[Gymnázium Ľudovíta Štúra Trenčín|Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne]], kde kombinuje štúdium so športovou kariérou v bedmintone. == Referencie == bollfayj9e8iiveksdoajanukjrtt4h 8199839 8199831 2026-04-17T17:58:20Z Bedilbedilius 290442 pridanie odseku o význame Aleša Koščáka pre slovenský bedminton 8199839 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260411}} {{významnosť}} '''Aleš Koščák''' (*[[2011]]) je slovenský bedmintonista, reprezentant klubu CEVA Trenčín a aktuálne trojnásobný majster Slovenska do 15 rokov za rok 2025.<ref name=":0" /> '''Športová kariéra''' Aleš Koščák patrí medzi najvýraznejšie talenty svojej generácie v rámci Slovenska. S bedmintonom začal v ranom veku a postupne sa vypracoval medzi popredných hráčov vo svojej vekovej kategórii. Od roku [[2019]] je evidovaný ako aktívny hráč v oficiálnych databázach slovenského športu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rebríčkový softvér SZBe | url = https://rebricky.bedminton.sk/hraci/i6595/ | vydavateľ = rebricky.bedminton.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref>, pričom počas svojho vývoja prešiel viacerými mládežníckymi kategóriami a systematicky zlepšoval svoje výkony na regionálnej aj celoslovenskej úrovni. Reprezentuje klub CEVA Trenčín, v ktorom absolvuje tréningový proces a zúčastňuje sa domácich súťaží organizovaných Slovenským zväzom bedmintonu. V úvodných rokoch svojej kariéry na seba upozorňoval stabilnými výkonmi, no výrazný výkonnostný posun zaznamenal najmä v období okolo rokov [[2024]] a [[2025]]. V tomto období sa zaradil medzi najúspešnejších hráčov kategórie do 15 rokov (U15)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U15 | url = https://www.bedminton.sk/kategoria/14/u15/ | vydavateľ = www.bedminton.sk | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> a začal dominovať na najvýznamnejších domácich turnajoch. Medzi jeho významné úspechy patria víťazstvá na turnajoch série Grand Prix A, ktoré predstavujú najvyššiu úroveň mládežníckych súťaží na Slovensku. V roku 2025 dosiahol viacero prvenstiev, pričom dokázal zvíťaziť v rôznych disciplínach, čo poukazuje na jeho hernú univerzálnosť. Pravidelne sa presadzoval nielen v dvojhre, ale aj v párových disciplínach, kde preukázal schopnosť adaptácie na dynamiku hry a taktické situácie. Vrcholom jeho doterajšej kariéry sa stali Majstrovstvá Slovenska hráčov do 15 rokov v roku 2025. Na tomto podujatí dosiahol mimoriadny úspech, keď získal tri zlaté medaily vo všetkých disciplínach, do ktorých nastúpil. Tento výkon, často označovaný ako „zlatý hetrik“, predstavuje jeden z najvýraznejších výsledkov v rámci jeho vekovej kategórie na národnej úrovni v období.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstvá Slovenska U15: Hetrik Aleša Koščáka v Trenčíne | url = https://www.bedminton.sk/clanok/21104/majstrovstva-slovenska-u15-hetrik-alesa-koscaka-v-trencine.html | vydavateľ = www.bedminton.sk | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> Koščák je charakteristický vysokou mierou univerzálnosti, keďže dokáže dosahovať kvalitné výsledky vo všetkých herných disciplínach. V dvojhre vyniká pohybom po kurte, kontrolou výmen a technickou presnosťou, zatiaľ čo v párových disciplínach využíva rýchle reakcie, dobré postavenie a schopnosť efektívne reagovať na priebeh hry. Táto kombinácia vlastností ho radí medzi komplexných hráčov s potenciálom ďalšieho výkonnostného rastu. Jeho doterajšie výsledky naznačujú perspektívu ďalšieho rozvoja v rámci slovenského bedmintonu. V budúcnosti sa očakáva jeho postupný prechod do vyšších vekových kategórií, kde bude mať možnosť nadviazať na svoje mládežnícke úspechy a rozvíjať svoju športovú kariéru na vyššej úrovni. Za jeho významné úspechy v roku 2025 ho mesto Trenčín ocenilo titulom "Najlepší sportovec do 15 rokov za rok 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenili sme športovcov za ich úspechy v minulom roku » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/aktuality/ocenili-sme-sportovcov-za-ich-uspechy-v-minulom-roku/ | dátum vydania = 2026-04-02 | dátum prístupu = 2026-04-12 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín | meno2 = Erika | priezvisko2 = Ságová}}</ref> '''Význam pre slovenský bedminton'''  Vzor pre ostantných: Koščák je veľký vzor pre jeho rovesníkov v klube CEVA a odráža svetlú stránku tohto klubu v schopnosti generovať nové prospešné talenty.  Už teraz úspešný hráč: Koščák je už teraz veľkým prínosom pre slovenský bedminton a úspešne reprezentuje Slovensko na medzinárodných súťažiach po celom svete. '''Vzdelanie a akademické pôsobenie''' Aleš Koščák taktiež navštevuje [[Gymnázium Ľudovíta Štúra Trenčín|Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne]], kde kombinuje štúdium so športovou kariérou v bedmintone. == Referencie == p0edwjzwk1059qtbjsle041y79u5l4m 0 748226 8199914 8198767 2026-04-17T21:10:29Z 321fire 115544 aktualizácia 8199914 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Južná Afrika | 2 usporiadateľ = Hongkong | dátum = 13. – 19. apríl 2026 | počet tímov = 12 | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | víťaz = | počet titulov = | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Kapské Mesto]], [[Hongkong]] | predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – III. divízia/2025 | nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – III. divízia/2027 }} '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – III. divízia|III. divízia]]''' sú dva hokejové turnaje štvrtej najvyššej kategórie v rámci [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]], ktoré každoročne organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. V III. divízii hrá 12 mužstiev vo dvoch výkonnostných skupinách. ==III. A divízia== Turnaj III. A divízie MS 2026 sa hrá v [[Kapské Mesto|Kapskom Meste]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] od 13. do 19. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmiiia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div III Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/317/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> ===Účastníci=== {| class="wikitable" ! Tím ! Kvalifikácia |- |{{THA|lh|1}} |6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – II. divízia#II. B divízia|II. B divízii MS 2025]] a zostup |- |{{TKM|lh|1}} |2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – III. divízia#III. A divízia|III. A divízii MS 2025]] |- |{{TUR|lh|1}} |3. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{RSA|lh|1}} |'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{BIH|lh|1}} |5. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{MEX|lh|1}} |1. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – III. divízia#III. B divízia|III. B divízii MS 2025]] a postup |} ===Priebežné poradie=== {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{TUR|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=22|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{MEX|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=23|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{BIH|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=14|ig=10}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{RSA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=2|sg=13|ig=23}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{THA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=12|ig=24}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{TKM|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=14|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – II. divízia#II. B divízia|II. B divízie MS 2027]]</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – III. divízia#III. B divízia|III. B divízie MS 2027]]</small> |} ===Zápasy=== ''Všetky časy sú miestne ([[Juhoafrický čas]]; [[UTC+2]]).'' {{Hokejbox2 | dátum = 13. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = '''{{TUR|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{THA|lh|1}} | skóre = 6 : 1 | tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|4|1}} | divákov = 20 | strely1 = 27 | strely2 = 26 | tresty1 = 14 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317901_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 13. apríl 2025 | čas = 16:30 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = {{TKM|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{BIH|lh|1}}''' | skóre = 3 : 4 | tretiny = {{tretiny|1|3|2|0|0|1}} | divákov = 50 | strely1 = 36 | strely2 = 29 | tresty1 = 10 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317902_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 13. apríl 2025 | čas = 20:00 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = '''{{MEX|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{RSA|lh|1}} | skóre = 5 : 4 p | tretiny = {{tretiny|2|0|1|2|1|2|1|0}} | divákov = 300 | strely1 = 31 | strely2 = 32 | tresty1 = 10 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317903_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 14. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = {{TKM|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{TUR|lh|1}}''' | skóre = 4 : 6 | tretiny = {{tretiny|2|2|0|2|2|2}} | divákov = 20 | strely1 = 29 | strely2 = 32 | tresty1 = 6 | tresty2 = 33 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317904_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 14. apríl 2025 | čas = 16:30 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = '''{{BIH|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{MEX|lh|1}} | skóre = 4 : 3 p | tretiny = {{tretiny|1|1|2|2|0|0|1|0}} | divákov = 50 | strely1 = 33 | strely2 = 31 | tresty1 = 4 | tresty2 = 26 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317905_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 14. apríl 2025 | čas = 20:00 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = '''{{THA|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{RSA|lh|1}} | skóre = 7 : 3 | tretiny = {{tretiny|2|1|2|0|3|2}} | divákov = 250 | strely1 = 30 | strely2 = 43 | tresty1 = 6 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317906_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 16. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = {{THA|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{BIH|lh|1}}''' | skóre = 2 : 5 | tretiny = {{tretiny|1|2|1|1|0|2}} | divákov = 20 | strely1 = 37 | strely2 = 42 | tresty1 = 4 | tresty2 = 10 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317907_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 16. apríl 2025 | čas = 16:30 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = {{TKM|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{MEX|lh|1}}''' | skóre = 4 : 5 | tretiny = {{tretiny|2|1|1|2|1|2}} | divákov = 50 | strely1 = 24 | strely2 = 35 | tresty1 = 44 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317908_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 16. apríl 2025 | čas = 20:00 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = '''{{TUR|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{RSA|lh|1}} | skóre = 8 : 1 | tretiny = {{tretiny|3|0|3|0|2|1}} | divákov = 400 | strely1 = 32 | strely2 = 25 | tresty1 = 2 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317909_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 17. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = '''{{MEX|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{THA|lh|1}} | skóre = 10 : 2 | tretiny = {{tretiny|2|1|6|0|2|1}} | divákov = 30 | strely1 = 38 | strely2 = 31 | tresty1 = 4 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317910_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 17. apríl 2025 | čas = 16:30 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = {{BIH|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{TUR|lh|1}}''' | skóre = 1 : 2 | tretiny = {{tretiny|1|1|0|0|0|1}} | divákov = 50 | strely1 = 31 | strely2 = 49 | tresty1 = 6 | tresty2 = 31 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317911_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 17. apríl 2025 | čas = 20:00 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = '''{{RSA|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{TKM|lh|1}} | skóre = 5 : 3 | tretiny = {{tretiny|3|1|0|2|2|0}} | divákov = 700 | strely1 = 37 | strely2 = 45 | tresty1 = 10 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/317/IHM317912_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 19. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = {{TUR|lh|2}} | mužstvo2 = {{MEX|lh|1}} | skóre = : | tretiny = {{tretiny||||||}} | divákov = | strely1 = | strely2 = | tresty1 = | tresty2 = | správa = }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 19. apríl 2025 | čas = 16:30 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = {{THA|lh|2}} | mužstvo2 = {{TKM|lh|1}} | skóre = : | tretiny = {{tretiny||||||}} | divákov = | strely1 = | strely2 = | tresty1 = | tresty2 = | správa = }} {{Hokejbox2 | dátum = 19. apríl 2025 | čas = 20:00 | štadión = [[Ice Station]], [[Kapské Mesto]] | mužstvo1 = {{RSA|lh|2}} | mužstvo2 = {{BIH|lh|1}} | skóre = : | tretiny = {{tretiny||||||}} | divákov = | strely1 = | strely2 = | tresty1 = | tresty2 = | správa = }} ==III. B divízia== Turnaj III. B divízie MS 2026 sa hrá v [[Hongkong]]u, osobitnej administratívnej oblasti [[Čína|Číny]], od 13. do 19. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group B (oficiálna stránka)| url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wmiiib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey World Championship Div III Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/351/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> ===Účastníci=== {| class="wikitable" ! Tím ! Kvalifikácia |- |{{LUX|lh|1}} |6. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – III. divízia#III. A divízia|III. A divízii MS 2025]] a zostup |- |{{PRK|lh|1}} |2. miesto v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – III. divízia#III. B divízia|III. B divízii MS 2025]] |- |{{HKG|lh|1}} |'''Usporiadateľ;''' 3. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{MGL|lh|1}} |4. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{PHL|lh|1}} |5. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{UZB|lh|1}} |1. miesto vo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – IV. divízia|IV. divízii MS 2025]] a postup |} ===Priebežné poradie=== {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{UZB|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=88|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{PRK|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=23|ig=31}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{HKG|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=31|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LUX|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=12|ig=28}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{MGL|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=14|ig=52}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{PHL|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=11|ig=50}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – III. divízia#III. A divízia|III. A divízie MS 2026]]</small> |} ===Zápasy=== ''Všetky časy sú miestne ([[Hongkonský čas]]; [[UTC+8]]).'' {{Hokejbox2 | dátum = 13. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = '''{{UZB|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{MGL|lh|1}} | skóre = 26 : 1 | tretiny = {{tretiny|11|0|7|1|8|0}} | divákov = 103 | strely1 = 78 | strely2 = 21 | tresty1 = 2 | tresty2 = 2 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351901_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 13. apríl 2025 | čas = 16:30 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = '''{{PRK|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{PHL|lh|1}} | skóre = 8 : 2 | tretiny = {{tretiny|3|1|2|1|3|0}} | divákov = 171 | strely1 = 40 | strely2 = 25 | tresty1 = 2 | tresty2 = 6 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351902_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 13. apríl 2025 | čas = 20:00 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = '''{{HKG|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{LUX|lh|1}} | skóre = 7 : 1 | tretiny = {{tretiny|3|0|2|0|2|1}} | divákov = 316 | strely1 = 41 | strely2 = 30 | tresty1 = 6 | tresty2 = 8 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351903_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 14. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = {{PHL|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{UZB|lh|1}}''' | skóre = 3 : 28 | tretiny = {{tretiny|1|6|1|12|1|10}} | divákov = 105 | strely1 = 17 | strely2 = 79 | tresty1 = 4 | tresty2 = 4 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351904_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 14. apríl 2025 | čas = 16:30 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = '''{{LUX|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{MGL|lh|1}} | skóre = 7 : 5 | tretiny = {{tretiny|1|2|5|1|1|2}} | divákov = 89 | strely1 = 43 | strely2 = 48 | tresty1 = 10 | tresty2 = 2 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351905_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 14. apríl 2025 | čas = 20:00 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = '''{{PRK|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{HKG|lh|1}} | skóre = 4 : 3 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|0|1|1}} | divákov = 316 | strely1 = 46 | strely2 = 22 | tresty1 = 10 | tresty2 = 35 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351906_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 16. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = {{PRK|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{UZB|lh|1}}''' | skóre = 3 : 20 | tretiny = {{tretiny|1|6|1|8|1|6}} | divákov = 95 | strely1 = 29 | strely2 = 53 | tresty1 = 10 | tresty2 = 0 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351907_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 16. apríl 2025 | čas = 16:30 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = '''{{LUX|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{PHL|lh|1}} | skóre = 4 : 2 | tretiny = {{tretiny|0|1|3|0|1|1}} | divákov = 187 | strely1 = 40 | strely2 = 29 | tresty1 = 8 | tresty2 = 10 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351908_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 16. apríl 2025 | čas = 20:00 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = '''{{HKG|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{MGL|lh|1}} | skóre = 11 : 2 | tretiny = {{tretiny|3|1|2|0|6|1}} | divákov = 290 | strely1 = 46 | strely2 = 45 | tresty1 = 24 | tresty2 = 39 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351909_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 17. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = '''{{UZB|lh|2}}''' | mužstvo2 = {{LUX|lh|1}} | skóre = 14 : 0 | tretiny = {{tretiny|3|0|3|0|8|0}} | divákov = 85 | strely1 = 54 | strely2 = 9 | tresty1 = 2 | tresty2 = 12 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351910_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 17. apríl 2025 | čas = 16:30 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = {{MGL|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{PRK|lh|1}}''' | skóre = 6 : 8 | tretiny = {{tretiny|1|3|3|3|2|2}} | divákov = 138 | strely1 = 36 | strely2 = 48 | tresty1 = 4 | tresty2 = 29 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351911_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 17. apríl 2025 | čas = 20:00 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = {{PHL|lh|2}} | mužstvo2 = '''{{HKG|lh|1}}''' | skóre = 4 : 10 | tretiny = {{tretiny|1|2|2|6|1|2}} | divákov = 450 | strely1 = 24 | strely2 = 65 | tresty1 = 10 | tresty2 = 2 | správa = https://stats.iihf.com/hydra/351/IHM351912_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 19. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = {{MGL|lh|2}} | mužstvo2 = {{PHL|lh|1}} | skóre = : | tretiny = {{tretiny||||||}} | divákov = | strely1 = | strely2 = | tresty1 = | tresty2 = | správa = }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 19. apríl 2025 | čas = 16:30 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = {{LUX|lh|2}} | mužstvo2 = {{PRK|lh|1}} | skóre = : | tretiny = {{tretiny||||||}} | divákov = | strely1 = | strely2 = | tresty1 = | tresty2 = | správa = }} {{Hokejbox2 | dátum = 19. apríl 2025 | čas = 20:00 | štadión = [[DB Ice Rink]], [[Hongkong]] | mužstvo1 = {{HKG|lh|2}} | mužstvo2 = {{UZB|lh|1}} | skóre = : | tretiny = {{tretiny||||||}} | divákov = | strely1 = | strely2 = | tresty1 = | tresty2 = | správa = }} ==Referencie== {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v Južnej Afrike]] [[Kategória:Športové podujatia v Južnej Afrike]] [[Kategória:Športové podujatia v Hongkongu]] [[Kategória:Šport v Kapskom Meste]] [[Kategória:2026 v Ázii]] 6x9a78mvmri6swcgstwbdlaihf1g6wa 0 748358 8199601 8199328 2026-04-17T15:00:43Z ~2026-20335-96 290941 8199601 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Popis portrétu = Anton František z Lambergu-Sprintzensteinu, Christian Kollonitsch, [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni]] | Meno = Anton František z Lambergu | Popis osoby = rakúsky diplomat a zberateľ umenia | Dátum narodenia = {{dn|1740|08|02}} | Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | Portrét = Christian Kollonitsch - Portrait of Anton Franz von Lamberg-Sprinzenstein, 1770..jpg | Dátum úmrtia = {{dúv|1822|06|26|1740|08|02}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | Rodičia = František Anton z Lambergu-Sprinzensteinu,{{break}}Mária Jozefa Esterháziová z Galanty | Portál1 = Umenie }} '''Anton František z Lambergu-Sprintzensteinu''' ({{V jazyku|deu|Anton Franz von Lamberg-Sprintzenstein}}; * [[2. august]] [[1740]], [[Viedeň]]{{--}}† [[26. jún]] [[1822]], Viedeň) bol [[Rakúska šľachta|rakúsky šľachtic]] zo [[Sprinzenstein|sprinzensteinskej]] línie rodu [[Lambergovci|Lambergovcov]], pôsobil ako cisársky [[diplomat]] a zberateľ umenia. == Život == [[Súbor:Christian_Kollonitsch_(Werkstatt)_Bildnis_Graf_Lamberg-Sprinzenstein_(unsicher).jpg|vľavo|náhľad|upright|Portrét Antonína Františka z Lambergu-Sprinzensteinu, Christian Kollonitsch (1730 – 1802)]] Narodil sa vo [[Viedeň|Viedni]] ako syn [[František Anton z Lambergu-Sprintzensteinu|Františka de Paula Antonína]] a jeho druhej manželky grófky Márie Jozefy [[Esterháziovci|Esterháziovej z Galanty]]. Vstúpil do diplomatických služieb, potom strávil dva roky ako cisársky vyslanec na [[turín]]skom dvore a šesť rokov na rakúskom veľvyslanectve v [[Neapol]]e. Počas tohto obdobia sa venoval [[Archeológia|archeológii]] a zhromaždil viac ako päťsto starogréckych váz a ďalších starovekých predmetov. Tie neskôr v roku 1815 za 12 000 [[Rakúsky zlatý|florínov]] odpredal Kabinetu starožitností vo Viedni, ktoré je dnes súčasťou [[Kunsthistorisches Museum|Umeleckohistorického múzea]] vo Viedni. Vďaka svojmu zapáleniu pre archeológiu a starovekú kultúru sa v roku 1807 stal čestným členom viedenskej [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni|Akadémie výtvarných umení]]. Po odchode z diplomatických služieb v roku 1818, daroval tej istej akadémii svoju zbierku obrazov starých majstrov, medzi ktorými boli diela [[Tiziano Vecelli|Tiziana]], [[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez|Velázqueza]], [[Francesco Guardi|Guardiho]], [[Rembrandt|Rembrandta]], [[Jan van Goyen|Jana van Goyena]], [[Jacob van Ruisdael|Jacoba van Ruisdaela]] a ďalších. Jeho zbierka v súčasnosti tvorí jadro umeleckej galérie Akadémie výtvarných umení vo Viedni.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Lamberg-Sprinzenstein, Anton Franz Graf von - Deutsche Biographie|periodikum=Deutsche Biographie|url=https://www.deutsche-biographie.de/sfz47515.html|dátum prístupu=2025-08-01|jazyk=de}}</ref> Antonín František z Lambergu-Sprinzensteinu zomrel vo [[Viedeň|Viedni]] [[26. jún]]a [[1822]]. == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = Anton František z Lambergu |2 = František Anton z Lambergu |3 = Mária Jozefa Esterháziová |4 = [[Karol Jozef František z Lambergu]] |5 = Mária Františka Wadbursko-zeilská |6 = [[Jozef I. Esterházi]] |7 = Mária Oktávia z Gilleisa |8 = [[Leopold Jozef z Lambergu]] |9 = Katarína Eleonóra zo Sprinzensteinu |10 = [[Sebastián Wunibald Wadbursko-zeilský]] |11 = Mária Katarína zo Salm-Reifferscheidtu |12 = [[Pavol I. Esterházi]] |13 = [[Eva Tököliová]] |14 = Juraj Július z Gilleisa a Sonnbergu |15 = Sabína Kristína zo Starhembergu |16 = [[Ján František z Lambergu]] |17 = Mária Konštancia z Questenbergu |18 = [[Ferdinand Maximilín zo Sprinzensteinu]] |19 = |20 = [[Ján Jakub I. Waldbursko-zeilský]] |21 = Johana z Wolkenstein-Trostburgu |22 = [[Erich Adolf zo Salm-Reifferscheidtu]] |23 = [[Magdaléna Hesensko-kasselská]] |24 = [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláš Esterházi]] |25 = [[Kristína Ňáriová]] |26 = [[Štefan II. Tököli]] |27 = [[Mária Gyulaffyová]] |28 = Wolfgang Juraj z Gilleisa |29 = Izabela Rueberová z Pixendorfu |30 = [[Bartolomej III. zo Starhembergu]] |31 = Ester z Windisch-Graetza }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Citácia periodika|titul=[[BLKÖ]]:Lamberg, Anton Franz de Paula Graf – Wikisource|periodikum=de.wikisource.org|url=https://de.wikisource.org/wiki/BLK%C3%96:Lamberg,_Anton_Franz_de_Paula_Graf|dátum prístupu=2025-08-01|jazyk=de}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Antonín František z Lambergu|25117438}} {{Poradie |Meno = Anton František z Lambergu |Deň mesiac narodenia = 2. august |Rok narodenia = 1740 |Deň mesiac úmrtia = 26. jún |Rok úmrtia = 1822 |Dynastia = [[Lambergovci]] |Šablóny poradí = {{S-dip}} |Titul = [[Zoznam rakúskych vyslancov v Sardínskom kráľovstve|cisársky vyslanec v Turíne]] |Od = 1776 |Do = 1778 |Predchodca = [[Anton Henriquez de Ben]] |Nástupca = [[Anton Henriquez de Ben]] |Šablóny poradí2 = |Titul2 = [[Zoznam rakúskych vyslancov v Neapole|cisársky vyslanec v Neapole]] |Od2 = 1778 |Do2 = 1784 |Predchodca2 = [[Ján Jozef Mária Wilczek]] |Nástupca2 = [[Karl von Richecourt]] }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lambergu, Anton František z}} [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Rakúski diplomati]] [[Kategória:Zberatelia umenia]] [[Kategória:Lambergovci]] 3aqe79qsb2d7dz350ecxurmxrnh0ujr 0 748370 8199642 8199421 2026-04-17T15:04:52Z ~2026-20335-96 290941 8199642 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260416}} {{Významnosť}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Sara Rikas | Popis osoby = Slovenská speváčka, rapperka a autorka | Dátum narodenia = 20. september 2001 | Aktívne roky = 2023 - súčasnosť | Miesto narodenia = Slovensko | Portrét = https://www.hudb.sk/images/f/fe/Sara_Rikas.jpg | Portál1 = Hudba | Rodné meno = Sára Štoselová }} '''Sara Rikas''' (vlastným menom '''Sára Štoselová'''; * 20. september 2001, Slovensko), je slovenská speváčka, rapperka a autorka pôsobiaca na česko-slovenskej hudobnej scéne. Patrí medzi výrazné nové mená modernej popovej, R&B a rapovej hudby. Na hudobnej scéne sa začala výraznejšie presadzovať okolo roku 2024, keď sa stala prvou ženskou interpretkou v česko-slovenskom hudobnom vydavateľstve Milion+<ref>https://www.facebook.com/funradioslovensko/posts/-slovensk%C3%A1-spev%C3%A1%C4%8Dka-a-raperka-sara-rikas-sa-v-roku-2024-stala-prvou-%C5%BEenskou-%C4%8Dlen/1190428932525313/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydavateľstvo Milion Plus má svoju prvú ženskú členku. Je ňou slovenská raperka a speváčka | url = https://refresher.sk/161535-Vydavatelstvo-Milion-Plus-ma-svoju-prvu-zensku-clenku-Je-nou-slovenska-raperka-a-spevacka/gallery/amp | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref>. Jej tvorba je charakteristická kombináciou melodického spevu a rapu, pričom tematicky sa venuje najmä osobným skúsenostiam, vzťahom a identite mladej generácie. Počas svojej kariéry spolupracovala s viacerými známymi interpretmi českej a slovenskej scény, ako sú Yzomandias, Nik Tendo či Viktor Sheen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto spojenie musíš počuť: Sara Rikas si na skvelú novinku pozvala Viktora Sheena | url = https://hashtag.zoznam.sk/sara-rikas-feat-viktor-sheen/ | dátum vydania = 2024-12-12 | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Webikon.sk | meno2 = #Stano | priezvisko2 = Fatul}}</ref>. Medzi jej známe skladby patria napríklad „Talk2me“ a „Všade vidíš mňa“, ktoré zaznamenali výrazný úspech na streamovacích platformách. V roku 2025 vydala debutový album s názvom ''Ja, Sára''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sara Rikas vydala svoj debutový album „Ja, Sára“. Z jej intímnej spovede behá mráz po tele | url = https://refresher.sk/180719-Sara-Rikas-vydala-svoj-debutovy-album-Ja-Sara-Z-jej-intimnej-spovede-beha-mraz-po-tele-Recenzia | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref>, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a umiestnil sa na popredných priečkach hudobných rebríčkov na Slovensku aj v Česku. Jej rastúca popularita jej priniesla aj medzinárodnú pozornosť, vrátane účasti v kampani Spotify Equal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalší úspech Slovenky na Times Square! Kampaň Equal plní hudobné sny | url = https://kamdomesta.sk/tlacove-spravy/dalsi-uspech-slovenky-na-times-square-kampan-equal-plni-hudobne-sny | vydavateľ = Kamdomesta.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk}}</ref>, v rámci ktorej sa objavila na billboarde na newyorskom Times Square. Sara Rikas je považovaná za jednu z najvýraznejších predstaviteliek nastupujúcej generácie umelcov na česko-slovenskej hudobnej scéne. == Diskografia == {{Infobox album|Interpret=Sara Rikas|Názov=Ja, Sára|Dátum vydania=2025|Žáner=RnB, Rap, Hip-hop, Pop|Vydavateľ=Milion+|Obrázok albumu=https://i.scdn.co/image/ab67616d0000b27303ccd9623130ad06aeca8e71|Typ=Štúdiový album}} === Štúdiové albumy === '''Ja, sára (2025)''' # Stále som (2:38) # Tempo za 2 [feat. Raphael] (3:07) # Feel my love (2:28) # Eufória (2:47) # Talk2me [feat. Yzomandias] (2:43) # Ži pre môj svet (3:10) # Ups and downs (2:15) # Iné Plemená [feat. Viktor Sheen] (3:07) # Cigarety [feat. Matej Turcer] (4:41) == Referencie == iayspp84lsunv6xq7g1i6llq4syc1kd 0 748371 8199686 8199355 2026-04-17T15:17:07Z ~2026-20335-96 290941 8199686 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Jack Campbell|Štátna príslušnosť=USA|Portrét=E99A2393jpg 23186437360 l - 50574524786.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1992|1|9}}|Miesto narodenia=[[Port Huron]], [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=1. kolo, 11. celkovo, 2010{{break}}[[Dallas Stars]] |Rok1=2012|Rok2=2025 |Popis=|Tím= |Hral za=''[[NHL]]''{{break}}[[Dallas Stars]] (2013){{break}}[[Los Angeles Kings]] (2016-2020){{break}}[[Toronto Maple Leafs]] (2020-2022){{break}}[[Edmonton Oilers]] (2022-2024){{break}}{{break}} ''[[AHL]]''{{break}} [[Texas Stars]] (2012-2016){{break}}[[Ontario Reign]] (2016-2019){{break}}[[Bakersfield Condors]] (2023-2024){{break}}[[Grand Rapids Griffins]] (2024-2025){{break}}{{break}} ''[[ECHL]]''{{break}}[[Idaho Steelheads]] (2014-2016)}} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{USA|lh|1}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta do 18 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2009|2009]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2010|2010]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2010|2010]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2011|2011]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji |Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|2015]]</center>|}} {{Infobox koniec}} [[Súbor:Campbell 10 2 (53231836896).jpg|náhľad|Campbell v drese Edmontonu Oilers]] '''Jack Campbell''' (* [[9. január]] [[1992]], [[Port Huron]], [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký bývalý profesionálny hokejový brankár. Preslávil sa najmä pôsobením v klube [[Toronto Maple Leafs]] v [[National Hockey League]]. Má početné úspechy v juniorskom reprezentačnom hokeji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jack Campbell - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/20709/jack-campbell | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> == Kariéra == Jack Campbell patril k najvýraznejším talentom amerického hokeja. Pôsobil v elitných juniorských ligách [[USHL]] a [[OHL]]. Úspechy zbieral skôr v juniorskom reprezentačnom hokeji, za čo v roku 2010 získal ocenenie pre najlepšieho amerického mládežníckeho brankára: ''Dave Peterson Award''. V roku 2010 bol draftovaný do [[NHL]] klubom [[Dallas Stars]], už v 1. kole (celkovo ako 11.), čím sa stal najvyššie draftovaným brankárom daného ročníka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Draft 2010 - Every Pick by Team | url = https://www.eliteprospects.com/draft/nhl-entry-draft/2010 | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> Do seniorského hokeja vstúpil v roku 2012, keď začal nastupovať v afiliáte [[Dallas Stars|Dallasu Stars]] – [[Texas Stars]], ktorý pôsobili v [[American Hockey League]]. V roku 2014 s Texasom získal [[Calder Cup]]. V organizácii Stars Campbell figuroval až do roku 2016, ale drvivú väčšinu času strávil v [[AHL]] a [[ECHL]]. Za prvý tím odchytal iba jediný zápas, svoj debut. Odohral sa 20. októbra 2013 proti [[Anaheim Ducks|Anaheimu Ducks]]. V zápase Campbell čelil 47 strelám, z ktorých inkasoval 6 gólov. V zápase, v drese Ducks, debutoval taktiež ďalší brankár – [[Frederik Andersen]]. Stars zápas prehrali 3:6.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jack Campbell | url = https://hockeygoalies.org/bio/campbell.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> V lete 2016 Campbella Stars vymenili do [[Los Angeles Kings]] za obrancu [[Nick Ebert|Nicka Eberta]]. Aj v organizácii Kings pôsobil v prvých dvoch sezónach prevažne v [[AHL]], v tíme [[Ontario Reign]]. Jeho výkonnosť sa oproti pôsobeniu v Texase zlepšila a v roku 2017 si zahral aj v [[AHL All-Star Game]]. V prvom tíme dostával najskôr šance iba sporadicky, keď pri zranení jednotky Kings [[Jonathan Quick|Jonathana Quicka]] ho zastupovali [[Peter Budaj]], [[Cal Petersen]] a [[Jeff Zatkoff]]. Až v setóne 2018/19 dostal skutočnú príležitosť v [[NHL]], keď z pozície náhradníka vytlačil Petersena a v 31 zápasoch si udržal až 92,8% úspešnosť zákrokov. Ako „dvojka“ pokračoval aj v sezóne 2019/20, ale Kings sa ho napokon pred prestupovou uzávierkou rozhodli vymeniť. V tíme ostal tandem Quick-Petersen a Campbell sa sťahoval do [[Toronto Maple Leafs|Toronta Maple Leafs]]. V Toronte Campbell zažil svoje najlepšie obdobie. Stal sa stabilnou „jednotkou“ tímu, dokonca z klubu vytlačil predošlú „jednotku“ [[Frederik Andersen|Frederika Andersena]]. V roku 2022 bol menovaný do [[NHL All-Star Game]]. Jediným problémom jeho pôsobenia boli neúspechy v Play-Off, keď v oboch z pokusov Leafs vypadli už v prvom kole. Kým v 2021 Campbell bol považovaný za svetlú výnimku vo výkone Leafs, tak v roku 2022 jeho výkony boli nedostatočné a fanúšikovia žiadali zmenu na brankárskom poste. Po sezóne sa Campbell s Torontom na novej zmluve nedohodol a nový päťročný kontrakt podpísal s [[Edmonton Oilers|Edmontonom Oilers]], ktorí po ukončení kariéry [[Mike Smith|Mikom Smithom]] hľadali nového prvého brankára. Campbell v Edmontone vytvoril tandem s mladým [[Stuart Skinner|Stuartom Skinnerom]], avšak zažil obrovský výkonnostný prepad. Herná koncepcia Edmontonu mu nevyhovovala a Skinner prevzal pozíciu jednotky. Campbell ešte v sezóne 2021/22 udržal 91,4% úspešnosť zákrokov, v 2022/23 klesol až na 88,8%. Sklamaním bol aj začiatok sezóny 2023/24, keď v piatich zápasoch podával katastrofálne výkony a Oilers ho umiestnili na waiver listinu, odkiaľ následne bol poslaný do [[AHL]], kde nastupoval za [[Bakersfield Condors]]. V lete 2024 ho Oilers vykúpili zo zmluvy a stal sa neobmedzeným voľným hráčom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Campbell to have final 3 years of contract bought out by Oilers {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jack-campbell-placed-on-unconditional-waivers-by-edmonton-oilers | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-30 | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = en}}</ref> Poslednú šancu v [[NHL]] Campbell dostal od [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]], ktorý s ním v lete 2024 podpísali jednoročný dvojcestný kontrakt. Do prvého tímu sa však nepozrel a sezónu strávil u [[Grand Rapids Griffins]] v [[AHL]]. Kariéru oficiálne neukončil, ale v sezóne 2025/26 nezískal žiadnu ponuku. Špekulácie o jeho návrate do [[NHL]] sa nepotvrdili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Does Jack Campbell Have One More NHL Comeback Left in Him? - The Hockey Writers Latest News, Analysis & More | url = https://thehockeywriters.com/does-jack-campbell-have-one-more-nhl-comeback-left-in-him/ | dátum vydania = 2025-07-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = en-US | meno = | priezvisko = }}</ref> == Reprezentačná kariéra == Jack Campbell zažil výrazné úspechy najmä na juniorskej reprezentačnej úrovni. Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]] získal dve zlaté medaile (2009, 2010) a na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov]] zlatú (2010) a bronzovú (2011) medailu. Na Majstrovstvách sveta do 18 rokov (2010) bol menovaný za najužitočnejšieho hráča a najlepšieho brankára turnaja, a na Majstrovstvách sveta do 20 rokov (2011) získal taktiež ocenenie pre najlepšieho brankára. Na seniorskej úrovni reprezentoval [[Spojené štáty]] na dvoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta]] (2011, 2015), pričom pri svojej druhej účasti získal bronzovú medailu. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable sortable" !Sezóna !Tím !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |13-14 |[[Dallas Stars]] |1 |0-1-0 |6.00 |'''.872''' |0 |- |16-17 |[[Los Angeles Kings]] |1 |0-0-0 |0.00 |'''1.000''' |0 |- |17-18 |Los Angeles Kings |5 |2-0-2 |2.48 |'''.924''' |0 |- |18-19 |Los Angeles Kings |31 |10-14-1 |2.30 |'''.928''' |2 |- | rowspan="2" |19-20 |Los Angeles Kings |20 |8-10-2 |2.85 |'''.900''' |0 |- |[[Toronto Maple Leafs]] |6 |3-2-1 |2.63 |'''.915''' |0 |- |20-21 |Toronto Maple Leafs |22 |17-3-2 |2.15 |'''.921''' |2 |- |21-22 |Toronto Maple Leafs |49 |31-9-6 |2.64 |'''.914''' |5 |- |22-23 |[[Edmonton Oilers]] |36 |21-9-4 |3.41 |'''.888''' |1 |- |23-24 |Edmonton Oilers |5 |1-4-0 |4.50 |'''.873''' |0 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''176''' |'''93-52-18''' |'''2.76''' |'''.909''' |'''10''' |} == História zmlúv v NHL == {| class="wikitable" !Tím !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** !Poznámka |- |[[Dallas Stars]] |2012 |2015 |740 000 $ |nováčikovská | |- |Dallas Stars |2015 |2016 |650 000 $ |dvojcestná | |- |[[Los Angeles Kings]] |2016 |2018 |613 000 $ |dvojcestná | |- |Los Angeles Kings |2018 |2020 |675 000 $ |dvojcestná | |- |[[Toronto Maple Leafs]] |2020 |2022 |1 650 000 $ |jednocestná | |- |[[Edmonton Oilers]] |2022 |2027 |5 000 000 $ |jednocestná |vykúpený zo zmluvy 30.6.2024 |- |[[Detroit Red Wings]] |2024 |2025 |775 000 $ |dvojcestná | |} == Prehľad transakcií == {| class="wikitable" !Dátum !Odkiaľ !S kým / S čím !Kam !Za koho / Za čo |- |25.6.2015 |[[Dallas Stars]] | |[[Los Angeles Kings]] |Nick Ebert (D) |- |5.2.2020 |[[Los Angeles Kings]] |[[Kyle Clifford]] (F) |[[Toronto Maple Leafs]] |[[Trevor Moore]] (F), 3. kolo draftu 2021 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Campbell, Jack}} [[Kategória:Hokejisti USA]] [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Brankári Los Angeles Kings]] [[Kategória:Brankári Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Brankári Edmonton Oilers]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Dallas Stars]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2015]] [[Kategória:Osobnosti z Michiganu]] 77k8whyt8antkfxpmb4ruptjr1ohwtq 0 748387 8199522 8199487 2026-04-17T13:06:29Z Bakjb 236375 k 8199522 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk | pseudonym = | popis osoby = ukrajinský skladateľ, básnik a textár | obrázok = Володимир Михайлович Івасюк.jpg | popis obrázka = | rodné meno = {{Ukr|Володи́мир Миха́йлович Івасю́к}} | dátum narodenia = {{dn|1949|03|04}} | miesto narodenia = [[Kicmaň]], [[Černovická oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dátum úmrtia = apríl/máj [[1979]] (30 rokov) | miesto úmrtia = [[Briuchovycký les]] pri [[Ľvov]]e, Ukrajinská SSR, ZSSR | národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | štátna príslušnosť = Sovietsky zväz | alma mater = Ľvovský lekársky inštitút (1973); Ľvovské konzervatórium (nedokončil) | zamestnanie = skladateľ, básnik, textár, hudobník | rodičia = Mychajlo Ivasiuk | príbuzní = | súrodenci = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = piesňová tvorba, populárna hudba, poézia | obdobie = [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia]] | téma = láska, folklór, ukrajinská identita | hnutie = novodobá ukrajinská národná estráda | debut = | významné práce = ''[[Červona ruta (pieseň)|Červona ruta]]'', ''Vodohraj'', ''Dva persteni'', ''Ja{{--}}tvoje krylo'', ''Malvy'' | významné ocenenia = [[Hrdina Ukrajiny]] (2009, ''in memoriam''); Národná cena Tarasa Ševčenka (1994, ''in memoriam'') | ovplyvnený = ukrajinský hudobný folklór, karpatský folklór | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = ukrajinskú populárnu hudbu a piesňovú tvorbu v krajinách bývalého ZSSR | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Hudba | portál2 = }} '''Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk''' alebo len '''Volodymyr Ivasiuk''' ({{Ukr|Володи́мир Миха́йлович Івасю́к}}; * [[4. marec]] [[1949]], [[Kicmaň]]{{--}}† apríl/máj [[1979]], [[Briuchovycký les]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[lekár]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[básnik]]-[[textár]], jeden zo zakladateľov novodobej ukrajinskej populárnej hudby.<ref name="ESU">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko zborník = Selezinka | meno zborník = Vasyľ Mychajlovyč | titul = Encyklopedija sučasnoj Ukrajiny | kapitola zborník = Ivasiuk Volodymyr Mychajlovyč | url = https://esu.com.ua/article-13545 | vydavateľ = Instytut encyklopedyčnych doslidžeň NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | dátum vydania = 2010-12-12 | dátum prístupu = 2026-04-06 | jazyk = }} </ref><ref name="UME">{{Citácia knihy | kapitola zborník = IVASIUK | titul = Ukrajinska muzyčna encyklopedija | zväzok = 2 | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Instytut mystectvoznavstva foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | rok = 2008 | strany = 185{{--}}186 }} </ref> Zomrel tragicky za nevyjasnených okolností. Hoci sa už počas života dočkal značnej obľúbenosti u širokej verejnosti, [[Sovietsky zväz|sovietsky]] režim mu pre jeho umelecký štýl a ukrajinskú orientáciu nebol nikdy naklonený. Po jeho smrti sa dokonca snažil obmedziť Ivasiukovo verejné pripomínanie. Neskôr sa Ivasiuk stal jedným zo symbolov ukrajinského národného a kultúrneho obrodenia, ako aj odporu voči sovietskemu režimu, pričom jeho smrť bola verejnosťou interpretovaná ako možný dôsledok politickej represie.<ref name=ZW /> V roku [[1994]] mu bola ''in memoriam'' udelená [[Štátna cena Ukrajiny Tarasa Ševčenka]]<ref name="UME" /> a v roku [[2009]] aj titul [[Hrdina Ukrajiny]].<ref name="ESU" /> == Život == [[Súbor:Volodymyr_Ivasyuk_House.JPG|vľavo|náhľad|Ivasiukov rodný dom]] === Raný život === Narodil sa v marci [[1949]] do rodiny spisovateľa<ref name="UME" /> Mychajla Ivasiuka. Ako pätnásťročný zorganizoval školský dievčenský vokálny súbor [[Bukovynka]], pre ktorý písal piesne a s ktorým získal prvé verejné úspechy.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> V roku 1966 sa spolu s rodinou presťahoval do [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]], kde nastúpil na lekársky inštitút, no vzápätí bol vylúčený pre incident s bustou [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimíra Iljiča Lenina]] v [[Kicmaň|Kicmani]] (po maturitnom večierku spolu so spolužiakmi náhodne zhodil zle upevnenú bustu, ktorá sa rozbila). Ivasiuk musel následne pracovať ako [[zámočník]] v závode Lehmaš, kde zorganizoval zbor, ktorý na oblastnej prehliadke-súťaži získal vysoké hodnotenie poroty.<ref name="ESU" /> [[Súbor:Володимир_Івасюк.jpg|vľavo|náhľad|Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk, fotografia]] O rok neskôr (1967) opätovne nastúpil na lekársky inštitút a súčasne pokračoval v štúdiu na hudobnej škole. Hral na husliach v orchestri ľudových nástrojov študentského spevácko-tanečného súboru lekárskeho inštitútu, pri ktorom zorganizoval komorný orchester (neskôr preň písal skladby), a takisto hral a spieval ako sólista v estrádnom orchestri „Karpaty“ pri Paláci textilníkov.<ref name="ESU" /> === Vrchol kariéry === V televíznom štúdiu sa Ivasiuk zoznámil s Levom Dudkivským, vedúcim vychádzajúceho súboru [[Smerička]], s ktorým nadviazal tvorivú spoluprácu. Najznámejšie Ivasiukove piesne, ktoré získali svetovú popularitu, zazneli práve v podaní „Smeričky“ a jej sólistov [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Vasyľa Zinkevyča]] a [[Nazarij Nazarovyč Jaremčuk|Nazarija Jaremčuka]]. Na prvých miestach celozväzového rozhlasu sa pravidelne umiestňovala najmä Ivasiukova pieseň [[Červona ruta (pieseň)|''Červona ruta'']], ktorá sa okamžite dostala aj do repertoáru zahraničných interpretov. Ivasiukove piesne vyhrali viacero súťaží v Sovietskom zväze.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> Napriek týmto úspechom sa Ivasiukovi nikdy nepodarilo stať členom Zväzu skladateľov, a preto zostával podľa sovietskych kritérií iba „amatérom“.<ref name=ZW>{{Citácia periodika | priezvisko = Wojnowski | meno = Zbigniew | titul = The Lives and Afterlives of a Soviet Misfit: Volodymyr Ivasiuk, the Emotional Crisis of Late Socialism and the Anti-Soviet Turn in Ukrainian Popular Culture | periodikum = Contemporary European History | dátum = 2023 | číslo = 32 | strany = 61{{--}}78 | doi = https://doi.org/10.1017/S0960777321000709 }} </ref> [[Súbor:Могила_В._М._Івасюка,.jpg|vľavo|náhľad|Hrob Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka, [[Ľvov]], [[Ukrajina]]]] V roku 1972 sa Ivasiuk presťahoval do [[Ľvov]]a, kde nastúpil na [[konzervatórium]] a zároveň pokračoval v štúdiu na lekárskom inštitúte, ktoré dokončil o rok neskôr. V tom čase začal spolupracovať s básnikmi [[Rostyslav Andrejevyč Bratuň|Rostyslavom Bratuňom]], [[Roman Mychajlovyč Kudlyk|Romanom Kudlykom]] a [[Bohdan Mychajlovyč Steľmach|Bohdanom Steľmachom]], na ktorých texty tvoril nové piesne, pričom naďalej písal hudbu aj na vlastné verše.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> === Záver života a smrť === Napriek popularite a úspechu Ivasiukových piesní sa mu nepodarilo získať pevné postavenie v oficiálnych hudobných štruktúrach, čo uňho prehlbovalo pocity neistoty a frustrácie. Súčasníci ho opisovali ako človeka, ktorý citlivo prežíval konflikty s kultúrnym aparátom i neisté vyhliadky do budúcnosti. V posledných rokoch života sa tieto tlaky zintenzívnili a podľa neskorších svedectiev mu v roku 1978 v ľvovskej psychiatrickej nemocnici diagnostikovali [[Depresia (psychológia)|depresiu]].<ref name=ZW /> [[Súbor:Меморіал_Володимиру_Івасюку_на_місті_трагічної_загибелі_у_Брюховицькому_лісі.jpg|náhľad|Pamätník Volodymyra Ivasiuka na mieste jeho tragickej smrti v [[Briuchovycký les|Briuchovyckom lese]]]] Ivasiuk zahynul za nevyjasnených okolností v období od 24. apríla do 18. mája [[1979]] v [[Briuchovycký les|Briuchovyckom lese]] pri [[Ľvov]]e.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> Sovietske úrady označili jeho smrť za [[Samovražda|samovraždu]], ale už krátko po jeho smrti sa šírili správy o výhražných telefonátoch a podozrivých mužoch, ktorí ho sledovali, čo podporilo podozrenia, že mohol byť zavraždený. Niektoré indície nasvedčovali, že za Ivasiukovou smrťou mohla byť [[KGB]].<ref name="UME" /><ref name=ZW /> Po nájdení tela nasledoval veľmi necitlivý a represívny postup úradov voči rodine. Podľa spomienok rodiny boli rodičia pri tele syna zároveň vypočúvaní a mali nadobudnúť dojem, že štát chce mať pod kontrolou aj to, ako budú jeho smrť verejne interpretovať a oplakávať. Právny poradca (pravdepodobne príslušník KGB) mal Ivasiukovej rodine jasne naznačiť, že o okolnostiach jeho smrti sa nemá hovoriť a rodina navyše dlhé roky nesmela dať postaviť ani pomník na jeho hrobe.<ref name="ZW" /> Vyšetrovanie Ivasiukovej smrti bolo obnovené až po mnohých desaťročiach. V roku 2019 dospeli odborníci z Kyjevského ústavu súdneho výskumu na základe experimentu a podkladov z roku 1979 k záveru, že Ivasiuk sa nemohol obesiť sám bez účasti tretej osoby. Otázka, kto mohol stáť za jeho smrťou, oficiálne stále zostáva otvorená.<ref name="ZW" /> === Pohreb a spoločenský odkaz === [[Súbor:Stamp_of_Ukraine_s236.jpg|náhľad|Ukrajinská poštová známka s Ivasiukovou podobizňou]] Ivasiukov pohreb 22. mája [[1979]] vo [[Ľvov]]e sa zmenil na masovú verejnú manifestáciu smútku, ktorej sa podľa článku zúčastnilo približne 50 000 ľudí. Miestne stranícke orgány sa pokúšali usmerniť a obmedziť verejné pripomínanie jeho osoby. Organizovali povinné zväzácke schôdze, aby zabránili študentom ísť na pohreb, a tým, ktorí by zákaz porušili, hrozili sankciami vrátane vylúčenia zo školy alebo straty štipendia. Zároveň postihli aj niektorých predstaviteľov ukrajinskej inteligencie a kultúrnej obce, ktorí na pohrebe alebo v súvislosti s ním vystúpili spôsobom, ktorý úrady nepovažovali za prijateľný.<ref name="ZW" /> [[Súbor:Levytskoho106-3.jpg|vľavo|náhľad|Plaketa na dome, v ktorom Ivasiuk žil, Levyckého ulica, Ľvov, Ukrajina]] S nástupom [[Glasnosť|glasnosti]] v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Ivasiukova smrť začala verejne interpretovať novým spôsobom. Jeho priatelia, novinári i kultúrni činitelia začali zdôrazňovať, že jeho hľadanie originálneho a autentického výrazu bolo obmedzované represívnym sovietskym systémom. Ivasiuk sa stal silným symbolom ukrajinskej kultúry a spoločenskej vzbury proti sovietskemu poriadku. Vrcholom posunu bolo založenie festivalu [[Červona ruta (festival)|Červona ruta]] v roku [[1989]], ktorý sa stal fórom pre novú ukrajinskú populárnu hudbu a pre vystúpenia, ktoré prekračovali dovtedajšie hranice prípustného verejného prejavu.<ref name=ZW /> == Dielo == Ivasiukovou azda najznámejšou piesňou je [[Červona ruta (pieseň)|''Červona ruta'']]. Námet textu a hudby vznikol vplyvom práce [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyra Hnaťuka]] ''Kolomyjky''. V tom istom čase napísal aj pieseň ''Vodohraj'', s ktorou speváčka [[Sofia Rotaru]] obsadila prvé miesto na festivale v Sopotoch. Spolu sa tieto skladby objavili v hudobnom filme [[Červona ruta (film)|''Červona ruta'']] s hlavným interpretom [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Vasyľom Zinkevyčom]].<ref name="ESU" /> [[Súbor:Пам'ятник_Володимиру_Івасюку.jpg|náhľad|Pamätník Volodymyra Ivasiuka, [[Kicmaň]], Ukrajina]] Ivasiukova piesňová tvorba vyrastala z výrazného lokálno-národného základu, najmä z [[Huculi|huculského]] a bukovinského prostredia, a vyznačovala sa melodickosťou. Tú spájal s vtedajšou estrádnou rytmikou [[bigbít]]u, ktorá sa zároveň ukázala ako blízka rytmom karpatského hudobného folklóru. Ivasiuk tak prekonal stereotypy [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], teda ideologizovanej, odnárodnenej a neosobnej hudby. Naopak, sám sa opieral predovšetkým o historické a ľudové východiská tvorby. Svojím prístupom ovplyvnil nielen rozvoj ukrajinskej populárnej vokálno-inštrumentálnej hudby, ale aj hudobnú kultúru krajín bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="ESU" /> Ivasiuk sa zaujímal aj o fotografiu, filmovanie a zbieranie folklóru. Značné množstvo jeho piesní vyšlo v zbierkach ''Pisni'' (1977; 1983), ''Moja pisňa'' (1988), ''Vodohraj'' (1989). Bol aj autorom hudby k inscenáciám ''Praporonosci'' podľa románu [[Olexandr Terentijovyč Hončar|Olesa Hončara]] (1975) a ''Mezozojska istorija'' podľa poviedky [[Bohdan Mychajlovyč Steľmach|Bohdana Steľmacha]] (1976; obe v Ľvovskom ukrajinskom činohernom divadle Marije Zaňkoveckej); ďalej aj polyfonickej Suity pre komorný orchester (1978).<ref name="ESU" /> [[Súbor:Volodymyr_Ivansiuk_12.jpg|vľavo|náhľad|Múzeum Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka, [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]], [[Ukrajina]]]] Pracoval aj na opere ''Daryna'', ktorá sa mala stať jeho diplomovou prácou. Dokončiť svoj zámer, absolvovať konzervatórium i postgraduálne štúdium na lekárskom inštitúte mu prekazila predčasná smrť.<ref name="ESU" /> == Pocty == [[Súbor:Coin-2009_Ivasiuk.jpg|náhľad|Minca vyrazená na Ivasiukovu počesť]] Už počas svojho života vyhral viacero menších i väčších cien v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1994 mu bola ''in memoriam'' udelená Štátna cena Ukrajiny Tarasa Ševčenka a v roku 2009 titul [[Hrdina Ukrajiny]].<ref name="ESU" /> Vo [[Ľvov]]e (1990, 2011) a v [[Kicmaň|Kicmani]] (1999) mu postavili pomníky; v [[Černovice (Ukrajina)|Černivciach]] bolo vytvorené Černovické oblastné pamätné múzeum Volodymyra Ivasiuka a bola po ňom pomenovaná ulica. Ivasiukovi sú venované aj festival ukrajinskej modernej piesne a populárnej hudby [[Červona ruta (festival)|Červona ruta]] (od 1989), Medzinárodná súťaž mladých interpretov ukrajinskej populárnej hudby pomenovaná po Ivasiukovi (od 1993) a súťaž mladých skladateľov „Putujúci hudobník“ (od 1997).<ref name="ESU" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ivasiuk, Volodymyr Mychajlovyč}} [[Kategória:Úmrtia v 1979]] [[Kategória:Osobnosti z Černovickej oblasti]] [[Kategória:Ukrajinskí básnici]] [[Kategória:Ukrajinskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Ukrajinskí speváci]] [[Kategória:Ukrajinskí lekári]] [[Kategória:Osobnosti na ukrajinských poštových známkach]] [[Kategória:Hrdinovia Ukrajiny]] [[Kategória:Obete vrážd]] [[Kategória:Pochovaní na Lyčakivskom cintoríne]] bfnw2khiy2t64ouia4kdpzn17iwk954 0 748392 8199508 8199491 2026-04-17T12:14:12Z DurMar12 181423 Upravený infobox, externý odkaz, malá úprava textu 8199508 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Múzeum nákladných automobilov Tatra | Obrázok = Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, exteriér obr01 (cropped).jpg | Popis obrázka = Múzeum nákladných automobilov Tatra, vľavo depozitár Slovenskej strely | Adresa = Husova 1326/13, 742 21 | Mesto = [[Kopřivnice]] | Krajina = [[Česko]] | Rok založenia = [[2021]] | Rok zatvorenia = | Typ = technické, historické | Zbierka = | Návštevníci = | Súčasť = Múzea Novojičínska | Riaditeľ = | Vedúci = | Kurátor = | Web = [https://www.muzeumnj.cz/tatra www.muzeumnj.cz/tatra] | Commons = Tatra Truck Museum }} '''Múzeum nákladných automobilov Tatra''' alebo {{V jazyku|ces|'''Muzeum nákladních automobilů Tatra'''}} (MNAT) sa nachádza v [[česko]]m meste [[Kopřivnice]], na okraji areálu automobilky [[Tatra (podnik)|Tatra]], v priestoroch jej bývalej zlievárne. Je zamerané na nákladné, vojenské a špeciálne automobily, vyrobené [[Kopřivnická vagónka|Kopřivnickou vozovkou]] a [[Tatra (podnik)|Tatrou]], no súčasťou expozície je i samostatný depozitár pre [[Slovenská strela|motorový vozeň M 290.0 ''Slovenská strela'']]. Organizačne je MNAT súčasťou [[Muzeum Novojičínska|Muzea Novojičínska]], kde spolu s [[Múzeum osobných automobilov Tatra|Múzeom osobných automobilov Tatra]] (MOAT) tvorí organizačnú jednotku ''Múzeum Tatra Kopřivnice''. Vzdušnou čiarou sú od seba budovy MNAT a MOAT vzdialené asi 600 m, pešou cestou asi 1 km. Budova MNAT vrátane depozitára je vlastnená [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskym krajom]]. Prevažná časť exponátov pochádza z pôvodnej zbierky zberateľa Jiřího Hlacha, ktorú Tatra získala v roku 2015. Menšia časť exponátov je zapožičaná od súkromných zberateľov alebo iných inštitúcií. == História múzea == Vtedajšie [[Technické múzeum Tatra]] sa do nových priestorov v kopřivnickej Záhumennej ulici presunulo v roku 1997, ale už vtedy bojovalo s nedostatkom priestoru a nebolo tak možné dostatočne prezentovať posledný existujúci výrobný sortiment Tatry, tzn. nákladné automobily. V roku 2008 vznikol projekt ''Vedecko-technického múzea TATRA'' (VTMT), ktorý zahŕňal tiež interaktívne modely strojov a mechanizmov podľa pôvodných konštrukčných výkresov a poznámok, trenažéry, renovačné dielne, študovne, projekcie zo skúšok, pretekov a expedícii. Toto malo slúžiť k vedecko-vzdelávacím akciám pre odborníkov i verejnosť, k výskumnej a študijnej činnosti. Pre novú expozíciu bola vybraná budova bývalej zlievárne, dokončenej v roku 1911 pre výrobu súčiastok automobilov vtedajšej [[Kopřivnická vagónka|Kopřivnickej vozovky]] a neskoršej [[Tatra (podnik)|Tatry]]. Výroba v danej hale prebiehala až do konca 20. storočia. Na realizáciu projektu VTMT Tatra bola vyhlásená architektonická súťaž a automobilka Tatra ako iniciátor projektu, podala v roku 2010 žiadosť o dotáciu z európskych štrukturálnych fondov. Tento projekt však podporu nezískal a tak bol ukončený, pretože Tatra nedokázala jeho vznik a prevádzku z vlastných zdrojov financovať. V roku 2015 uzatvorila Tatra a [[Moravsko-sliezsky kraj]] novú dohodu o vytvorení múzea po tom, čo Tatra odkúpila desiatky nákladných automobilov zo zbierky pána Jiřího Hlacha, ktorá obsahovala i unikátne stroje. Zberateľ v tom čase vystavoval svoju zbierku v prenajatých priestoroch mestečka [[Trhové Sviny]], ale pre končiacu nájomnú zmluvu hrozila skaza desiatkam unikátov. Projekt nového múzea spočiatku počítal s presťahovaním celej zbierky osobných a nákladných automobilov z TMT do nového múzea, lenže priestorové podmienky by neumožnili sprístupniť všetky exponáty. Preto bolo rozhodnuté administratívne i priestorovo rozdeliť zbierky na dve časti: uzavretú kapitolu výroby osobných automobilov prezentovať v existujúcich priestoroch TMT, pokračujúcu výrobu nákladných a špeciálnych vozidiel presunúť do novej budovy. Toto riešenie umožnilo sprístupniť a predstaviť aj rozmerné exponáty, desiatky rokov umiestnené v depozitári. Na vytvorení múzea sa nakoniec podieľalo viac subjektov: Moravsko-sliezsky kraj, jeho príspevková organizácia Muzeum Novojičínska, firma [[Tatra (podnik)|TATRA TRUCKS a.s.]], mesto [[Kopřivnice]] a Regionálne múzeum v Kopřivnici.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopřivnice | meno = Muzeum Tatra | autor = | odkaz na autora = | titul = Muzeum Tatra Kopřivnice | url = https://www.muzeumtatra.cz/ | vydavateľ = muzeumtatra.cz | miesto = | dátum vydania = 2021-08-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-01 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, depoziář Slovenské strely, obr02.jpg|náhľad|Depozitár Slovenskej strely, Stavba roka 2021]] Projekt rekonštrukcie starej budovy zlievárne vytvorila firma ATRIS, s ktorou spolupracovalo architektonické štúdio Kamil Mrva Architects, samotnú stavbu dodala a zhotovila firma MORYS, expozície a interiér projektoval a zhotovoval Art Consultancy spolu s Ing. Radomírom Smolkom a Ing. Ondřejem Skácelom.<ref name=":1" /> Premena zlievárne na múzeum začala 1. marca [[2019]] a trvala do decembra [[2020]]. Robotníci budovu kompletne odstrojili až na holú nosnú oceľovú konštrukciu, odstránili neskoršie prístavby a znovu vystavali všetky steny. V blízkosti budovy múzea vznikla i novostavba ''Depozitár Slovenskej strely'', ktorá bola ocenená v súťaži Stavba roka 2021. Počas príprav novej budovy bolo opravených alebo reštaurovaných i niekoľko vzácnych strojov. Realizácia vyvrcholila prevozom 77 exponátov z TMT a depozitárov, ktorý bol zahájený 6. apríla 2021 a pripojili sa k nemu i desiatky technologických prvkov, motorov a doplňujúcich zbierkových predmetov. Celkové náklady na vytvorenie MNAT dosiahli 173 miliónov [[Česká koruna (mena)|korún]], z toho 141,5 miliónov bola hodnota stavebných prác a 18,3 miliónov hodnota práce na zariadení expozícií. Náklady uhradil predovšetkým [[Európsky fond regionálneho rozvoja]] (104,8 mil. Kč), automobilka Tatra (40 mil. Kč), štát (6 mil. Kč) a [[Moravsko-sliezsky kraj]]. Múzeum bolo pre verejnosť slávnostne otvorené 17. novembra 2021, v deň prvého výročia smrti Jiřího Hlacha. == Expozície múzea == V múzeu je vystavených 80 úžitkových a nákladných automobilov, viac ako 20 motorov a veľké množstvo modelov a ďalších drobných exponátov, súvisiacich s automobilmi či priamo tatrovkami. Expozícia je rozdelená do 14 tematických celkov s ohľadom na časovú postupnosť výroby. Niektoré celky sa venujú konkrétnym odvetviam – tatrám v službách hasičov, expedičným či závodným vozidlám. === Prvá, druhá a štvrtá skupina === Tieto skupiny sa venujú od počiatku výroby vozidiel v Kopřivnici do obdobia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Od roku 1850 sa v Kopřivnici vyrábali koče nazývané [[Neutitscheinka]]. V expozícii je tiež replika [[Prvý nákladný automobil NW|prvého nákladného vozidla NW]], ktorý bol vyrábaný od roku [[1898]]. Vystavený tu je tiež podvozok NW TL 4 s rámovou konštrukciou. Ďalším exponátom je [[Tatra 11]] konštruktéra [[Hans Ledwinka|Hansa Ledwinku]], [[Tatra 12|T 12]] i prvý čisto úžitkový model [[Tatra 13|T 13]]. Nasledujú typy malých úžitkových vozidiel s chrbticovým rámom – [[Tatra 26|T 26/30]], [[Tatra 72|T 72]], [[Tatra 82|T 82]], [[Tatra 93|T 93]], [[Tatra 43|T 43]], T 43/52. Je tu i [[Tatra 23]], čo bol prvý nákladný automobil s [[Tatrovácka koncepcia|centrálnou nosnou rúrou]] a výkyvnými polonápravami. V expozícii sú tiež typy T 24/67, [[Tatra 25|T 25]] a [[Tatra 85|T 85]]. === Tatra 111 a jej súrodenci === Celok je venovaný [[Tatra 111|Tatre 111]], typu, ktorý bol vyrábaný v rokoch [[1942]] až 1962. Súčasťou celku sú tiež ďalšie exponáty, [[Ťahač (automobil)|ťahač]] ťažkých prívesov [[Tatra 141]] a valník [[Tatra 128]]. V roku 1950 vznikol prvý prototyp horského [[autobus]]u [[Tatra 500 HB]], ktorý bol postavený na podvozku s centrálnou nosnou rúrou s poháňanou dvojicou zadných náprav a využíval motor a prevodovky Tatra. Išlo o spoločný projekt Tatry a závodu [[Karosa]] vo Vysokom Mýte. === Povojnové obdobie do Nežnej revolúcie === Pre toto obdobie je v expozícii niekoľko vozidiel [[Tatra 805|T 805]], prezývaných ''Kačena''. V expozícii sú tiež exponáty, v ktorých boli niektoré technické riešenia, ktorá vznikli práve v Tatre, a to [[Tatra 810|Tatra – OT-810]] a [[SKOT|OT-64]] v expozícii nazvanej „obrněnce s geny Tatry“. V tejto časti je tiež vystavená [[Tatra 138]] z prelomu 50. a [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] a typ [[Tatra 148|T 148]], ktorého bolo vyrobených viac ako 100 000 kusov, prvýkrát v histórii automobilky. Nechýba [[Tatra 813]] ako pôvodne delostrelecký ťahač, vyrábaný od roku 1967, odvodená verzia T 813 8x8 KOLOS i variant T 813 S1 8x8 prezývaný „Drtikolka“. Novšie typy sú už ovplyvnené rozhodnutím [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|RVHP]], že Tatra bude výrobcom terénnych nákladných vozidiel s nosnosťou nad 12 ton. Preto je v múzeu vystavená [[Tatra 815]], vojenský prototyp T 815 VT 8x8 z roku 1974 s pôvodným prevedením kabíny a prototyp cisterny na palivo Tatra 815-6 8x8 LIWA PETRA. === Po roku 1989 – nová produkcia === Porevolučné nákladné vozidlá prezentujú typy Tatra 815-2 Terra, [[Tatra 810]] a [[Tatra 815-7]]. Dôležitý je tiež exponát patentového riešenia zvaného King Frame, ktoré umožnilo využívanie tatrováckej koncepcie dodnes.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Muzeum nákladních automobilů Tatra | url = https://www.muzeumtatra.cz/objekty-a-expozice/muzeum-nakladnich-automobilu-tatra | vydavateľ = muzeumtatra.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery widths="160" heights="160" perrow="4"> Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, exteriér obr01 (cropped).jpg|Vpravo múzeum, vľavo depozitár Slovenskej strely Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, exteriér obr02.jpg|Exteriér múzea Súbor:Slovenská strela (Muzeum Tatra Kopřivnice) 28.jpg|Slovenská strela v depozitári Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, interiér obr01.jpg|Interiér múzea Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, interiér obr02.jpg|Interiér múzea Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, interiér obr04.jpg|Interiér múzea Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, interiér obr07.jpg|Interiér múzea Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, NW typ K hasičský, obr01.jpg|[[NW K|NW typ K]] Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 24-67 podvozek, obr01.jpg|Podvozok [[Tatra 24|Tatra 24/67]] Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 82 break obr01.jpg|[[Tatra 82]] break Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 805 H+Z obr01.jpg|[[Tatra 805|Tatry 805]] Hanzelky a Zikmunda Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 138 Lambaréné obr01.jpg|[[Tatra 138]] [[Expedícia Lambaréné|Expedície Lambaréne]] Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 815 4x4 Dakar 1988 obr01.jpg|[[Tatra 815]] 4x4, víťaz [[Rallye Dakar 1988]] Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 162 S3T 6x4 prototyp obr01.jpg|Prototyp [[Tatra 162]] S3T 6x4 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Ces icon}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Muzeum nákladních automobilů Tatra|25577263}} {{Tatra}} [[Kategória:Tatra (podnik)| ]] [[Kategória:Múzeá v Česku]] akvlsr8kifsm6ho1f6ggouhw5fn3m5h 8199800 8199508 2026-04-17T16:18:38Z ~2026-20335-96 290941 8199800 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Múzeum nákladných automobilov Tatra | Obrázok = Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, exteriér obr01 (cropped).jpg | Popis obrázka = Múzeum nákladných automobilov Tatra, vľavo depozitár Slovenskej strely | Adresa = Husova 1326/13, 742 21 | Mesto = [[Kopřivnice]] | Krajina = [[Česko]] | Rok založenia = [[2021]] | Rok zatvorenia = | Typ = technické, historické | Zbierka = | Návštevníci = | Súčasť = Múzea Novojičínska | Riaditeľ = | Vedúci = | Kurátor = | Web = [https://www.muzeumnj.cz/tatra www.muzeumnj.cz/tatra] | Commons = Tatra Truck Museum }} '''Múzeum nákladných automobilov Tatra''' ({{V jazyku|ces|''Muzeum nákladních automobilů Tatra''}}, MNAT) sa nachádza v [[česko]]m meste [[Kopřivnice]], na okraji areálu automobilky [[Tatra (podnik)|Tatra]], v priestoroch jej bývalej zlievárne. Je zamerané na nákladné, vojenské a špeciálne automobily, vyrobené [[Kopřivnická vagónka|Kopřivnickou vozovkou]] a [[Tatra (podnik)|Tatrou]], no súčasťou expozície je i samostatný depozitár pre [[Slovenská strela|motorový vozeň M 290.0 ''Slovenská strela'']]. Organizačne je MNAT súčasťou [[Muzeum Novojičínska|Muzea Novojičínska]], kde spolu s [[Múzeum osobných automobilov Tatra|Múzeom osobných automobilov Tatra]] (MOAT) tvorí organizačnú jednotku ''Múzeum Tatra Kopřivnice''. Vzdušnou čiarou sú od seba budovy MNAT a MOAT vzdialené asi 600 m, pešou cestou asi 1 km. Budova MNAT vrátane depozitára je vlastnená [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskym krajom]]. Prevažná časť exponátov pochádza z pôvodnej zbierky zberateľa Jiřího Hlacha, ktorú Tatra získala v roku 2015. Menšia časť exponátov je zapožičaná od súkromných zberateľov alebo iných inštitúcií. == História múzea == Vtedajšie [[Technické múzeum Tatra]] sa do nových priestorov v kopřivnickej Záhumennej ulici presunulo v roku 1997, ale už vtedy bojovalo s nedostatkom priestoru a nebolo tak možné dostatočne prezentovať posledný existujúci výrobný sortiment Tatry, tzn. nákladné automobily. V roku 2008 vznikol projekt ''Vedecko-technického múzea TATRA'' (VTMT), ktorý zahŕňal tiež interaktívne modely strojov a mechanizmov podľa pôvodných konštrukčných výkresov a poznámok, trenažéry, renovačné dielne, študovne, projekcie zo skúšok, pretekov a expedícii. Toto malo slúžiť k vedecko-vzdelávacím akciám pre odborníkov i verejnosť, k výskumnej a študijnej činnosti. Pre novú expozíciu bola vybraná budova bývalej zlievárne, dokončenej v roku 1911 pre výrobu súčiastok automobilov vtedajšej [[Kopřivnická vagónka|Kopřivnickej vozovky]] a neskoršej [[Tatra (podnik)|Tatry]]. Výroba v danej hale prebiehala až do konca 20. storočia. Na realizáciu projektu VTMT Tatra bola vyhlásená architektonická súťaž a automobilka Tatra ako iniciátor projektu, podala v roku 2010 žiadosť o dotáciu z európskych štrukturálnych fondov. Tento projekt však podporu nezískal a tak bol ukončený, pretože Tatra nedokázala jeho vznik a prevádzku z vlastných zdrojov financovať. V roku 2015 uzatvorila Tatra a [[Moravsko-sliezsky kraj]] novú dohodu o vytvorení múzea po tom, čo Tatra odkúpila desiatky nákladných automobilov zo zbierky pána Jiřího Hlacha, ktorá obsahovala i unikátne stroje. Zberateľ v tom čase vystavoval svoju zbierku v prenajatých priestoroch mestečka [[Trhové Sviny]], ale pre končiacu nájomnú zmluvu hrozila skaza desiatkam unikátov. Projekt nového múzea spočiatku počítal s presťahovaním celej zbierky osobných a nákladných automobilov z TMT do nového múzea, lenže priestorové podmienky by neumožnili sprístupniť všetky exponáty. Preto bolo rozhodnuté administratívne i priestorovo rozdeliť zbierky na dve časti: uzavretú kapitolu výroby osobných automobilov prezentovať v existujúcich priestoroch TMT, pokračujúcu výrobu nákladných a špeciálnych vozidiel presunúť do novej budovy. Toto riešenie umožnilo sprístupniť a predstaviť aj rozmerné exponáty, desiatky rokov umiestnené v depozitári. Na vytvorení múzea sa nakoniec podieľalo viac subjektov: Moravsko-sliezsky kraj, jeho príspevková organizácia Muzeum Novojičínska, firma [[Tatra (podnik)|TATRA TRUCKS a.s.]], mesto [[Kopřivnice]] a Regionálne múzeum v Kopřivnici.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopřivnice | meno = Muzeum Tatra | autor = | odkaz na autora = | titul = Muzeum Tatra Kopřivnice | url = https://www.muzeumtatra.cz/ | vydavateľ = muzeumtatra.cz | miesto = | dátum vydania = 2021-08-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-01 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, depoziář Slovenské strely, obr02.jpg|náhľad|Depozitár Slovenskej strely, Stavba roka 2021]] Projekt rekonštrukcie starej budovy zlievárne vytvorila firma ATRIS, s ktorou spolupracovalo architektonické štúdio Kamil Mrva Architects, samotnú stavbu dodala a zhotovila firma MORYS, expozície a interiér projektoval a zhotovoval Art Consultancy spolu s Ing. Radomírom Smolkom a Ing. Ondřejem Skácelom.<ref name=":1" /> Premena zlievárne na múzeum začala 1. marca [[2019]] a trvala do decembra [[2020]]. Robotníci budovu kompletne odstrojili až na holú nosnú oceľovú konštrukciu, odstránili neskoršie prístavby a znovu vystavali všetky steny. V blízkosti budovy múzea vznikla i novostavba ''Depozitár Slovenskej strely'', ktorá bola ocenená v súťaži Stavba roka 2021. Počas príprav novej budovy bolo opravených alebo reštaurovaných i niekoľko vzácnych strojov. Realizácia vyvrcholila prevozom 77 exponátov z TMT a depozitárov, ktorý bol zahájený 6. apríla 2021 a pripojili sa k nemu i desiatky technologických prvkov, motorov a doplňujúcich zbierkových predmetov. Celkové náklady na vytvorenie MNAT dosiahli 173 miliónov [[Česká koruna (mena)|korún]], z toho 141,5 miliónov bola hodnota stavebných prác a 18,3 miliónov hodnota práce na zariadení expozícií. Náklady uhradil predovšetkým [[Európsky fond regionálneho rozvoja]] (104,8 mil. Kč), automobilka Tatra (40 mil. Kč), štát (6 mil. Kč) a [[Moravsko-sliezsky kraj]]. Múzeum bolo pre verejnosť slávnostne otvorené 17. novembra 2021, v deň prvého výročia smrti Jiřího Hlacha. == Expozície múzea == V múzeu je vystavených 80 úžitkových a nákladných automobilov, viac ako 20 motorov a veľké množstvo modelov a ďalších drobných exponátov, súvisiacich s automobilmi či priamo tatrovkami. Expozícia je rozdelená do 14 tematických celkov s ohľadom na časovú postupnosť výroby. Niektoré celky sa venujú konkrétnym odvetviam – tatrám v službách hasičov, expedičným či závodným vozidlám. === Prvá, druhá a štvrtá skupina === Tieto skupiny sa venujú od počiatku výroby vozidiel v Kopřivnici do obdobia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Od roku 1850 sa v Kopřivnici vyrábali koče nazývané [[Neutitscheinka]]. V expozícii je tiež replika [[Prvý nákladný automobil NW|prvého nákladného vozidla NW]], ktorý bol vyrábaný od roku [[1898]]. Vystavený tu je tiež podvozok NW TL 4 s rámovou konštrukciou. Ďalším exponátom je [[Tatra 11]] konštruktéra [[Hans Ledwinka|Hansa Ledwinku]], [[Tatra 12|T 12]] i prvý čisto úžitkový model [[Tatra 13|T 13]]. Nasledujú typy malých úžitkových vozidiel s chrbticovým rámom – [[Tatra 26|T 26/30]], [[Tatra 72|T 72]], [[Tatra 82|T 82]], [[Tatra 93|T 93]], [[Tatra 43|T 43]], T 43/52. Je tu i [[Tatra 23]], čo bol prvý nákladný automobil s [[Tatrovácka koncepcia|centrálnou nosnou rúrou]] a výkyvnými polonápravami. V expozícii sú tiež typy T 24/67, [[Tatra 25|T 25]] a [[Tatra 85|T 85]]. === Tatra 111 a jej súrodenci === Celok je venovaný [[Tatra 111|Tatre 111]], typu, ktorý bol vyrábaný v rokoch [[1942]] až 1962. Súčasťou celku sú tiež ďalšie exponáty, [[Ťahač (automobil)|ťahač]] ťažkých prívesov [[Tatra 141]] a valník [[Tatra 128]]. V roku 1950 vznikol prvý prototyp horského [[autobus]]u [[Tatra 500 HB]], ktorý bol postavený na podvozku s centrálnou nosnou rúrou s poháňanou dvojicou zadných náprav a využíval motor a prevodovky Tatra. Išlo o spoločný projekt Tatry a závodu [[Karosa]] vo Vysokom Mýte. === Povojnové obdobie do Nežnej revolúcie === Pre toto obdobie je v expozícii niekoľko vozidiel [[Tatra 805|T 805]], prezývaných ''Kačena''. V expozícii sú tiež exponáty, v ktorých boli niektoré technické riešenia, ktorá vznikli práve v Tatre, a to [[Tatra 810|Tatra – OT-810]] a [[SKOT|OT-64]] v expozícii nazvanej „obrněnce s geny Tatry“. V tejto časti je tiež vystavená [[Tatra 138]] z prelomu 50. a [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] a typ [[Tatra 148|T 148]], ktorého bolo vyrobených viac ako 100 000 kusov, prvýkrát v histórii automobilky. Nechýba [[Tatra 813]] ako pôvodne delostrelecký ťahač, vyrábaný od roku 1967, odvodená verzia T 813 8x8 KOLOS i variant T 813 S1 8x8 prezývaný „Drtikolka“. Novšie typy sú už ovplyvnené rozhodnutím [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|RVHP]], že Tatra bude výrobcom terénnych nákladných vozidiel s nosnosťou nad 12 ton. Preto je v múzeu vystavená [[Tatra 815]], vojenský prototyp T 815 VT 8x8 z roku 1974 s pôvodným prevedením kabíny a prototyp cisterny na palivo Tatra 815-6 8x8 LIWA PETRA. === Po roku 1989 – nová produkcia === Porevolučné nákladné vozidlá prezentujú typy Tatra 815-2 Terra, [[Tatra 810]] a [[Tatra 815-7]]. Dôležitý je tiež exponát patentového riešenia zvaného King Frame, ktoré umožnilo využívanie tatrováckej koncepcie dodnes.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Muzeum nákladních automobilů Tatra | url = https://www.muzeumtatra.cz/objekty-a-expozice/muzeum-nakladnich-automobilu-tatra | vydavateľ = muzeumtatra.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery widths="160" heights="160" perrow="4"> Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, exteriér obr01 (cropped).jpg|Vpravo múzeum, vľavo depozitár Slovenskej strely Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, exteriér obr02.jpg|Exteriér múzea Súbor:Slovenská strela (Muzeum Tatra Kopřivnice) 28.jpg|Slovenská strela v depozitári Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, interiér obr01.jpg|Interiér múzea Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, interiér obr02.jpg|Interiér múzea Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, interiér obr04.jpg|Interiér múzea Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, interiér obr07.jpg|Interiér múzea Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, NW typ K hasičský, obr01.jpg|[[NW K|NW typ K]] Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 24-67 podvozek, obr01.jpg|Podvozok [[Tatra 24|Tatra 24/67]] Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 82 break obr01.jpg|[[Tatra 82]] break Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 805 H+Z obr01.jpg|[[Tatra 805|Tatry 805]] Hanzelky a Zikmunda Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 138 Lambaréné obr01.jpg|[[Tatra 138]] [[Expedícia Lambaréné|Expedície Lambaréne]] Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 815 4x4 Dakar 1988 obr01.jpg|[[Tatra 815]] 4x4, víťaz [[Rallye Dakar 1988]] Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 162 S3T 6x4 prototyp obr01.jpg|Prototyp [[Tatra 162]] S3T 6x4 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Ces icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Muzeum nákladních automobilů Tatra|25577263}} {{Tatra}} [[Kategória:Tatra (podnik)| ]] [[Kategória:Múzeá v Česku]] [[Kategória:Kopřivnice]] ikiupkwmanxjiwyl9tqn5j2khuu1f62 0 748396 8199510 2026-04-17T12:15:58Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8199510 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Budova č.50 | native_name = Сграда № 50 | other_name = | category = ruiny budovy | image = BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu zo severovýchodu | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =40 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =3 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = 14,40 | width = 10,50 | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Building No.50, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Budova č.50''' ({{vjz|bul|Сграда № 50|''Sgrada № 50''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 58{{--}}62}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Patrí k budovám postaveným v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> == Lokalita == Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Dom sa nachádza v severnej časti pevnostného komplexu v blízkosti [[Severná brána (pevnosť Pernik)|hlavnej brány]].<ref name="ref566" /> == Dejiny == Budova bola postavené v období medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567" /> [[Súbor:BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na bdv z juhozápadu|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />   == Charakteristika == Budova má jednoduchý pôdorys v tvare pravidelného štvoruholníka. Budova je dlhá 14,40 metra a široká 10,50 metra. Steny budovy sa zachovali do výšky 0,37{{--}}0,81 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria04.jpg|Celkový pohľad na budovu zo západu|náhľad|vľavo]] Pri výskumoch boli objavené dve etapy výstavby budovy. V rámci prvej bol pri výstavbe použitý lomový [[Vápenec|vápencový]] kameň, pričom ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]] s prímesou úlomkov [[kremeň]]a a rôznych drobných kamienkov. Základy sú pritom postavené rovnakým spôsobom ako pri [[Budova č. 44 (pevnosť Pernik)|budove č. 44]], čiže najskôr bola základná 0,30 metra vysoká časť z kameňov a hliny a nasledovala 0,40 metra vysoká časť z lomových kameňov, spojených maltou a až potom nasleduje samotná konštrukcia budovy. Budova bola pravdepodobne poškodená v dôsledku zemetrasenia v [[11. storočie|11. storočí]] a následne bola opravená spôsobom kedy boli existujúce časti múrov nadstavané novým materiálom, čím boli nahradené zničené časti múrov. Pri tejto fáze výstavby bol tiež použitý lomový kameň, spojený maltou s prímesou drobných kameňov a piesku, zároveň však boli v priestoroch medzi kameňmi použité kúsky [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]] a úlomky škridiel. Spôsob stavby v druhej etape výstavby pripomína spôsob stavby použitý tiež napríklad pri druhej etape výstavby [[Budova č. 55 (pevnosť Pernik)|budovy č. 55]], alebo [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chrámu č. 4]] a [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrámu č. 5]]. Múry budovy majú aj rozdielnu hrúbku. Steny z prvej etapy výstavby dosahujú hrúbky 0,90 metra, zatiaľ čo steny z druhej etapy výstavby 0,70 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad na budovu z juhu|náhľad|vľavo]] Budova sa skladá z dvoch miestností. Južná miestnosť je väčšia. Je dlhá 9,55 metra a široká 7,50 metra. Severná, o niečo menšia miestnosť je dlhá 9,60 metra a široká 5,50 metra. Priechod medzi oboma miestnosťami zabezpečoval 4,10 metra široký priechod, ktorý sa nachádzal v strede rozdeľovacej steny.<ref name="ref566" /> Vchod do budovy z ulice sa nachádzal vo východnej [[Fasáda|fasáde]] južnej miestnosti, pričom je široký 1,40 metra. Do budovy sa vchádzalo priamo z hlavnej ulice v pevnosti vedúcej popri dome od [[Severná brána (pevnosť Pernik)|hlavnej brány]]. Dá sa predpokladať, že vchod do domu existoval aj v južnej fasáde, ktorá smerovala k námestiu, no z tejto časti domu sa dochovali len základový múr, z ktorého túto skutočnosť nie je možné potvrdiť, alebo vyvrátiť.<ref name="ref566" /> Budova mala s najväčšou pravdepodonosťou sedlovú strechu pokrytú plochými škridlami.<ref name="ref566" /> Nie je isté, akému slúžila budova účelu, ale poloha v rámci pevnostného komplexu (budova zaberala severnú časť námestia), ako aj nezvyčajne široký priechod medzi oboma miestnosťami budovy, naznačujú, že išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o verejnú budovu.<ref name="ref566" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|celkový pohľad na budovu zo severozápadu BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|celkový pohľad na budovu zo severu BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria10.jpg|celkový pohľad na budovu z juhovýchodu BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|pohľad na severnú miestnosť budovy BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|pohľad na južnú miestnosť budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.50, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] jgh1wdtas1trai5e34802kc4ynhhhxw 8199513 8199510 2026-04-17T12:23:18Z Gitanes232 142243 +foto infotabula 8199513 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Budova č.50 | native_name = Сграда № 50 | other_name = | category = ruiny budovy | image = BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu zo severovýchodu | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =40 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =3 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = 14,40 | width = 10,50 | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Building No.50, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Budova č.50''' ({{vjz|bul|Сграда № 50|''Sgrada № 50''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 58{{--}}62}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Patrí k budovám postaveným v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> == Lokalita == Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Dom sa nachádza v severnej časti pevnostného komplexu v blízkosti [[Severná brána (pevnosť Pernik)|hlavnej brány]].<ref name="ref566" /> == Dejiny == Budova bola postavené v období medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567" /> [[Súbor:BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na bdv z juhozápadu|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />   == Charakteristika == Budova má jednoduchý pôdorys v tvare pravidelného štvoruholníka. Budova je dlhá 14,40 metra a široká 10,50 metra. Steny budovy sa zachovali do výšky 0,37{{--}}0,81 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria04.jpg|Celkový pohľad na budovu zo západu|náhľad|vľavo]] Pri výskumoch boli objavené dve etapy výstavby budovy. V rámci prvej bol pri výstavbe použitý lomový [[Vápenec|vápencový]] kameň, pričom ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]] s prímesou úlomkov [[kremeň]]a a rôznych drobných kamienkov. Základy sú pritom postavené rovnakým spôsobom ako pri [[Budova č. 44 (pevnosť Pernik)|budove č. 44]], čiže najskôr bola základná 0,30 metra vysoká časť z kameňov a hliny a nasledovala 0,40 metra vysoká časť z lomových kameňov, spojených maltou a až potom nasleduje samotná konštrukcia budovy. Budova bola pravdepodobne poškodená v dôsledku zemetrasenia v [[11. storočie|11. storočí]] a následne bola opravená spôsobom kedy boli existujúce časti múrov nadstavané novým materiálom, čím boli nahradené zničené časti múrov. Pri tejto fáze výstavby bol tiež použitý lomový kameň, spojený maltou s prímesou drobných kameňov a piesku, zároveň však boli v priestoroch medzi kameňmi použité kúsky [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]] a úlomky škridiel. Spôsob stavby v druhej etape výstavby pripomína spôsob stavby použitý tiež napríklad pri druhej etape výstavby [[Budova č. 55 (pevnosť Pernik)|budovy č. 55]], alebo [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chrámu č. 4]] a [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrámu č. 5]]. Múry budovy majú aj rozdielnu hrúbku. Steny z prvej etapy výstavby dosahujú hrúbky 0,90 metra, zatiaľ čo steny z druhej etapy výstavby 0,70 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad na budovu z juhu|náhľad|vľavo]] Budova sa skladá z dvoch miestností. Južná miestnosť je väčšia. Je dlhá 9,55 metra a široká 7,50 metra. Severná, o niečo menšia miestnosť je dlhá 9,60 metra a široká 5,50 metra. Priechod medzi oboma miestnosťami zabezpečoval 4,10 metra široký priechod, ktorý sa nachádzal v strede rozdeľovacej steny.<ref name="ref566" /> Vchod do budovy z ulice sa nachádzal vo východnej [[Fasáda|fasáde]] južnej miestnosti, pričom je široký 1,40 metra. Do budovy sa vchádzalo priamo z hlavnej ulice v pevnosti vedúcej popri dome od [[Severná brána (pevnosť Pernik)|hlavnej brány]]. Dá sa predpokladať, že vchod do domu existoval aj v južnej fasáde, ktorá smerovala k námestiu, no z tejto časti domu sa dochovali len základový múr, z ktorého túto skutočnosť nie je možné potvrdiť, alebo vyvrátiť.<ref name="ref566" /> Budova mala s najväčšou pravdepodonosťou sedlovú strechu pokrytú plochými škridlami.<ref name="ref566" /> Nie je isté, akému slúžila budova účelu, ale poloha v rámci pevnostného komplexu (budova zaberala severnú časť námestia), ako aj nezvyčajne široký priechod medzi oboma miestnosťami budovy, naznačujú, že išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o verejnú budovu.<ref name="ref566" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|informačná tabula pred stavbou BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|celkový pohľad na budovu zo severozápadu BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|celkový pohľad na budovu zo severu BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria10.jpg|celkový pohľad na budovu z juhovýchodu BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|pohľad na severnú miestnosť budovy BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|pohľad na južnú miestnosť budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.50, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] ihjnnkop09fxf5gc06prh9gxuvogqpk 8199543 8199513 2026-04-17T13:35:04Z Scholastikos 174170 d. + presun si potom názov na tvar s medzerou :) 8199543 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Budova č. 50 | native_name = Сграда № 50 | other_name = | category = ruiny budovy | image = BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu zo severovýchodu | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =40 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =3 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = 14,40 | width = 10,50 | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Building No.50, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Budova č. 50''' ({{vjz|bul|Сграда № 50|''Sgrada № 50''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 58{{--}}62}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Patrí k budovám postaveným v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> == Lokalita == Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra]] v blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18 }} </ref> Dom sa nachádza v severnej časti pevnostného komplexu v blízkosti [[Severná brána (pevnosť Pernik)|hlavnej brány]].<ref name="ref566" /> == Dejiny == Budova bola postavená v období medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567" /> [[Súbor:BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na budovu z juhozápadu|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == Budova má jednoduchý pôdorys v tvare pravidelného štvoruholníka. Je dlhá 14,40 metra a široká 10,50 metra. Steny budovy sa zachovali do výšky 0,37{{--}}0,81 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria04.jpg|Celkový pohľad na budovu zo západu|náhľad|vľavo]] Pri výskumoch boli objavené dve etapy výstavby budovy. V rámci prvej bol pri výstavbe použitý lomový [[Vápenec|vápencový]] kameň, pričom ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]] s prímesou úlomkov [[kremeň]]a a rôznych drobných kamienkov. Základy sú pritom postavené rovnakým spôsobom ako pri [[Budova č. 44 (pevnosť Pernik)|budove č. 44]], čiže najskôr bola základná 0,30 metra vysoká časť z kameňov a hliny a nasledovala 0,40 metra vysoká časť z lomových kameňov, spojených maltou a až potom nasleduje samotná konštrukcia budovy. Budova bola pravdepodobne poškodená v dôsledku zemetrasenia v [[11. storočie|11. storočí]] a následne bola opravená spôsobom kedy boli existujúce časti múrov nadstavané novým materiálom, čím boli nahradené zničené časti múrov. Pri tejto fáze výstavby bol tiež použitý lomový kameň, spojený maltou s prímesou drobných kameňov a piesku, zároveň však boli v priestoroch medzi kameňmi použité kúsky [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]] a úlomky škridiel. Spôsob stavby v druhej etape výstavby pripomína spôsob stavby použitý tiež napríklad pri druhej etape výstavby [[Budova č. 55 (pevnosť Pernik)|budovy č. 55]], alebo [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chrámu č. 4]] a [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrámu č. 5]]. Múry budovy majú aj rozdielnu hrúbku. Steny z prvej etapy výstavby dosahujú hrúbky 0,90 metra, zatiaľ čo steny z druhej etapy výstavby 0,70 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad na budovu z juhu|náhľad|vľavo]] Budova sa skladá z dvoch miestností. Južná miestnosť je väčšia. Je dlhá 9,55 metra a široká 7,50 metra. Severná, o niečo menšia miestnosť je dlhá 9,60 metra a široká 5,50 metra. Priechod medzi oboma miestnosťami zabezpečoval 4,10 metra široký priechod, ktorý sa nachádzal v strede rozdeľovacej steny.<ref name="ref566" /> Vchod do budovy z ulice sa nachádzal vo východnej [[Fasáda|fasáde]] južnej miestnosti, pričom je široký 1,40 metra. Do budovy sa vchádzalo priamo z hlavnej ulice v pevnosti vedúcej popri dome od [[Severná brána (pevnosť Pernik)|hlavnej brány]]. Dá sa predpokladať, že vchod do domu existoval aj v južnej fasáde, ktorá smerovala k námestiu, no z tejto časti domu sa dochovali len základový múr, z ktorého túto skutočnosť nie je možné potvrdiť, alebo vyvrátiť.<ref name="ref566" /> Budova mala s najväčšou pravdepodobnosťou sedlovú strechu pokrytú plochými škridlami.<ref name="ref566" /> Nie je isté, akému slúžila budova účelu, ale poloha v rámci pevnostného komplexu (budova zaberala severnú časť námestia), ako aj nezvyčajne široký priechod medzi oboma miestnosťami budovy, naznačujú, že išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o verejnú budovu.<ref name="ref566" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|informačná tabula pred stavbou BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|celkový pohľad na budovu zo severozápadu BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|celkový pohľad na budovu zo severu BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria10.jpg|celkový pohľad na budovu z juhovýchodu BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|pohľad na severnú miestnosť budovy BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|pohľad na južnú miestnosť budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.50, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] 8b109ddano16aw4l761h7rhl35yzd2r 8199547 8199543 2026-04-17T13:43:12Z Gitanes232 142243 Gitanes232 premiestnil stránku [[Budova č.50 (pevnosť Pernik)]] na [[Budova č. 50 (pevnosť Pernik)]]: oprava preklepu 8199543 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Budova č. 50 | native_name = Сграда № 50 | other_name = | category = ruiny budovy | image = BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu zo severovýchodu | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =40 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =3 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = 14,40 | width = 10,50 | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Building No.50, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Budova č. 50''' ({{vjz|bul|Сграда № 50|''Sgrada № 50''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 58{{--}}62}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Patrí k budovám postaveným v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> == Lokalita == Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra]] v blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18 }} </ref> Dom sa nachádza v severnej časti pevnostného komplexu v blízkosti [[Severná brána (pevnosť Pernik)|hlavnej brány]].<ref name="ref566" /> == Dejiny == Budova bola postavená v období medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567" /> [[Súbor:BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na budovu z juhozápadu|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == Budova má jednoduchý pôdorys v tvare pravidelného štvoruholníka. Je dlhá 14,40 metra a široká 10,50 metra. Steny budovy sa zachovali do výšky 0,37{{--}}0,81 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria04.jpg|Celkový pohľad na budovu zo západu|náhľad|vľavo]] Pri výskumoch boli objavené dve etapy výstavby budovy. V rámci prvej bol pri výstavbe použitý lomový [[Vápenec|vápencový]] kameň, pričom ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]] s prímesou úlomkov [[kremeň]]a a rôznych drobných kamienkov. Základy sú pritom postavené rovnakým spôsobom ako pri [[Budova č. 44 (pevnosť Pernik)|budove č. 44]], čiže najskôr bola základná 0,30 metra vysoká časť z kameňov a hliny a nasledovala 0,40 metra vysoká časť z lomových kameňov, spojených maltou a až potom nasleduje samotná konštrukcia budovy. Budova bola pravdepodobne poškodená v dôsledku zemetrasenia v [[11. storočie|11. storočí]] a následne bola opravená spôsobom kedy boli existujúce časti múrov nadstavané novým materiálom, čím boli nahradené zničené časti múrov. Pri tejto fáze výstavby bol tiež použitý lomový kameň, spojený maltou s prímesou drobných kameňov a piesku, zároveň však boli v priestoroch medzi kameňmi použité kúsky [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]] a úlomky škridiel. Spôsob stavby v druhej etape výstavby pripomína spôsob stavby použitý tiež napríklad pri druhej etape výstavby [[Budova č. 55 (pevnosť Pernik)|budovy č. 55]], alebo [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chrámu č. 4]] a [[Chrám č. 5 (pevnosť Pernik)|Chrámu č. 5]]. Múry budovy majú aj rozdielnu hrúbku. Steny z prvej etapy výstavby dosahujú hrúbky 0,90 metra, zatiaľ čo steny z druhej etapy výstavby 0,70 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad na budovu z juhu|náhľad|vľavo]] Budova sa skladá z dvoch miestností. Južná miestnosť je väčšia. Je dlhá 9,55 metra a široká 7,50 metra. Severná, o niečo menšia miestnosť je dlhá 9,60 metra a široká 5,50 metra. Priechod medzi oboma miestnosťami zabezpečoval 4,10 metra široký priechod, ktorý sa nachádzal v strede rozdeľovacej steny.<ref name="ref566" /> Vchod do budovy z ulice sa nachádzal vo východnej [[Fasáda|fasáde]] južnej miestnosti, pričom je široký 1,40 metra. Do budovy sa vchádzalo priamo z hlavnej ulice v pevnosti vedúcej popri dome od [[Severná brána (pevnosť Pernik)|hlavnej brány]]. Dá sa predpokladať, že vchod do domu existoval aj v južnej fasáde, ktorá smerovala k námestiu, no z tejto časti domu sa dochovali len základový múr, z ktorého túto skutočnosť nie je možné potvrdiť, alebo vyvrátiť.<ref name="ref566" /> Budova mala s najväčšou pravdepodobnosťou sedlovú strechu pokrytú plochými škridlami.<ref name="ref566" /> Nie je isté, akému slúžila budova účelu, ale poloha v rámci pevnostného komplexu (budova zaberala severnú časť námestia), ako aj nezvyčajne široký priechod medzi oboma miestnosťami budovy, naznačujú, že išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o verejnú budovu.<ref name="ref566" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|informačná tabula pred stavbou BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|celkový pohľad na budovu zo severozápadu BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|celkový pohľad na budovu zo severu BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria10.jpg|celkový pohľad na budovu z juhovýchodu BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|pohľad na severnú miestnosť budovy BuildingNo50-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|pohľad na južnú miestnosť budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.50, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] 8b109ddano16aw4l761h7rhl35yzd2r 1 748397 8199511 2026-04-17T12:16:49Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8199511 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8199512 8199511 2026-04-17T12:21:07Z Gitanes232 142243 upresnenie 8199512 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 8199549 8199512 2026-04-17T13:43:13Z Gitanes232 142243 Gitanes232 premiestnil stránku [[Diskusia:Budova č.50 (pevnosť Pernik)]] na [[Diskusia:Budova č. 50 (pevnosť Pernik)]]: oprava preklepu 8199512 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 8199553 8199549 2026-04-17T13:45:09Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8199553 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8199556 8199553 2026-04-17T13:47:16Z Gitanes232 142243 upresnenie 8199556 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 0 748398 8199514 2026-04-17T12:29:01Z Maajo25 62013 základ 8199514 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Slovenská národná hádzanárska liga žien |sezóna = 1984/85 |začiatok = [[26. august]] [[1984]] |koniec = [[9. jún]] [[1985]] |majster = |víťaz = [[HK Nitra (hádzaná)|TJ Plastika Nitra]] (4.) |zostup = [[HK Prešov|TJ ZVL Prešov]] "B" |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 132 |počet_gólov = 4 826 |priemer_gólov_na_zápas = 36,6 |počet_divákov = |najlepší_strelec = [[Zuzana Prekopová]] (Trenčín, 189 g) |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''Slovenská národná hádzanárska liga žien''' v '''sezóne 1984/85''' bol 30. ročník [[Slovenská národná hádzanárska liga žien|slovenskej národnej hádzanárskej ligy žien]], najvyššej [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanárskej]] súťaže žien na [[Slovenská socialistická republika|Slovensku]] a spolu s ''Českou národnou hádzanárskou ligou žien'' (ČNL) druhej najvyššej hádzanárskej ligy v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. V súťaži učinkovalo 12 družstiev, rovnako ako v minulej sezóne. Jej víťazom sa stalo družstvo [[HK Nitra (hádzaná)|TJ Plastika Nitra]], ktoré po rokoch 1980, 1983 a 1984 vyhralo druhú najvyššiu súťaž štvrtýkrát. == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti minulej sezóne nezmenil. Súťaž tvorila iba dlhodobá časť. Tá pozostávala z 22 kôl a každý s každým sa v nej dvojkolovo stretol doma a vonku. Víťaz súťaže nepostúpil v nasledujúcej sezóne do [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien|najvyššej česko-slovenskej ligy]] priamo, ale musel odohrať [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien 1984/85#Baráž|3-člennú baráž]] s víťazom ČNL a zástupcom ČSR ligy o jedno postupové miesto. Posledné družstvo SNL zostúpilo do nižšej národnej súťaže{{--}}príslušných ''Krajských majstrovstiev'', predtým označovaných ako ''Divízie''. == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | width = 550 | float = right | caption = Lokalizácia účastníkov sezóny 1984/85 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Bratislava (2x) | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 | position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Nitra | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Bánovce n/B | lat = 48.718611 | lon = 18.258 | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Čadca | lat = 49.4358 | lon = 18.792 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Prievidza | lat = 48.771 | lon = 18.6241 | position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Banská Bystrica | lat = 48.7386 | lon = 19.15694 | position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Partizánske | lat = 48.625278 | lon = 18.3725 | position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Košice | lat = 48.716 | lon = 21.2611 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Hlohovec | lat = 48.433 | lon = 17.803 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Prešov | lat = 49.0 | lon = 21.233333 | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Trenčín | lat = 48.894167 | lon = 18.040556 | position = left }} }} {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- ! Družstvo ! {{tooltip|1983/84|Umiestnenie v minulej sezóne}} ! {{tooltip|Kraj|Vtedajší kraj}} |- | [[TJ TTS Trenčín]] || align=center|[[Súbor:Eo circle red arrow-down.svg|17px|zostup z ČSR ligy]] || Západoslovenský |- | [[HK Nitra (hádzaná)|TJ Plastika Nitra]] || align=center|1. || Západoslovenský |- | [[HK Sokol RMK Bánovce nad Bebravou|TJ Slávia Zornica Bánovce nad Bebravou]] || align=center|2. || Západoslovenský |- | [[Chirana Medical Bratislava|TJ ZMDŽ Bratislava]] || align=center|3. || Bratislava |- | [[HK Slávia Prievidza|TJ Slávia ZDA Prievidza]] || align=center|4. || Stredoslovenský |- | [[HC SPORTA Hlohovec|TJ Odeva Hlohovec]] || align=center|5. || Západoslovenský |- | [[HK ŠKP Banská Bystrica|TJ ZVT Banská Bystrica]] || align=center|6. || Stredoslovenský |- | [[ŠK Vinohrady Bratislava|TJ Vinohrady BSP Bratislava]] || align=center|7. || Bratislava |- | [[HK Prešov|TJ ZVL Prešov]] "B" || align=center|8. || Východoslovenský |- | [[HŽK COOimex Košice|TJ Tatran IS Košice]] || align=center|9. || Východoslovenský |- | [[TJ ZZO Čadca]] || align=center|10. || Stredoslovenský |- | [[HK Slávia Partizánske|TJ Iskra Partizánske]] "B" || align=center|11. || Západoslovenský |} <small>Pozn.: V sezóne neúčinkoval žiadny nováčik, pretože 11. účastník minulej sezóny{{--}}Partizánske "B"{{--}}si udržal druholigovú príslušnosť v kvalifikácii, v ktorej účinkovali aj víťazi krajských súťaží.</small> == Výsledky == ;Tabuľka <div style="display:inline-block; vertical-align:top; margin-right:10px;"> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff ;text-align:center ;font-size:100%" |- bgcolor=#AAAAFF ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=170px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Výhry}} !width=20px| {{tooltip|R|Remízy}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=70px| Skóre ! {{tooltip|+/−|+/− skóre}} ! Body |- bgcolor=#D8BFD8 |1. || align=left|Nitra |22|| 16|| 1|| 5|| {{ku|483|418}} || +65||'''33''' || [[Súbor:Eo circle purple arrow-right.svg|17px|postup]] |- bgcolor=#e6e6e6 |2. || align=left|Trenčín (Z) |22|| 16|| 0|| 6|| {{ku|451|387}} || +64||'''32''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|Bánovce n/Bebravou |22|| 13|| 2|| 7|| {{ku|401|365}} || +36||'''28''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|Banská Bystrica |22|| 12|| 2|| 8|| {{ku|429|396}} || +33||'''26''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. || align=left|Vinohrady Bratislava |22|| 11|| 2|| 9|| {{ku|353|355}} || −2||'''24''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. || align=left|Prievidza |22|| 11|| 0|| 11|| {{ku|420|409}} || +11||'''22''' |- bgcolor=#e6e6e6 |7. || align=left|Hlohovec |22|| 8|| 3|| 11|| {{ku|390|413}} || −23||'''19''' |- bgcolor=#e6e6e6 |8. || align=left|Čadca |22|| 9|| 0|| 13|| {{ku|392|416}} || −24||'''18''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9. || align=left|Košice |22|| 8|| 1|| 13|| {{ku|373|426}} || −53||'''17''' |- bgcolor=#e6e6e6 |10. || align=left|ZMDŽ Bratislava |22|| 8|| 0|| 14|| {{ku|389|393}} || −4||'''16''' |- bgcolor=#e6e6e6 |11. || align=left|Partizánske B |22|| 8|| 0|| 14|| {{ku|363|404}} || −41||'''16''' |- bgcolor=#FFCCCC |12. || align=left|Prešov B |22|| 4|| 3|| 15|| {{ku|382|444}} || −62||'''11''' || [[Súbor:Eo circle red arrow-down.svg|17px|zostup]] |} </div> <div style="display:inline-block; vertical-align:top;"> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff ;font-size:90%" | colspan=2 style="text-align:center" bgcolor=#AAAAFF|'''Legenda''' |- | style="width:20px; background-color:#ccffcc" | | style="background-color: #ffffff;" |Postupujúce tímy do ČSR ligy |- | style="width:20px; background-color:#D8BFD8" | | style="background-color: #ffffff;" |Postupujúce tímy do baráže o ČSR ligu |- | style="width:20px; background-color:#E6D4E6" | | style="background-color: #ffffff;" |Tímy hrajúce kvalifikáciu o SNL |- | style="width:20px; background-color:#FFCCCC" | | style="background-color: #ffffff;" |Zostupujúce tímy do Krajských majstrovstiev |- | style="width:20px; background-color:#ffffff; text-align:center;" |(N) | style="background-color: #ffffff;" |Nováčikovia sezóny |- | style="width:20px; background-color:#ffffff; text-align:center;" |(Z) | style="background-color: #ffffff;" |Zostupujúce tímy z predošlej sezóny ČSR ligy |} </div> <small>Poznámky: * Pri rovnosti bodov rozhodovali o pozícii družstiev lepšie vzájomné zápasy. * Nitra v [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien 1984/85#Baráž|baráži]], hranej v júni 1985 v [[Olomouc]]i a [[Nitra|Nitre]], nakoniec neuspela.</small> == Pozri aj == * [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien 1984/85]] * [[Slovenská národná hádzanárska liga mužov 1984/85]] == Zdroj == * {{Citácia periodika | vydavateľ = Vydavateľstvo Šport | miesto = Bratislava | priezvisko = | meno = | autor = | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1968-1992 | ročník = XXII | číslo = 253 | url = https://dikda.snk.sk/periodical/uuid:4284bc28-d0e1-4e11-916f-ab2bd679e44a?sort=earliest | dátum prístupu = 2026-04-13 | issn = 0139-7001 }} {{Slovenská národná hádzanárska liga žien}} [[Kategória:Slovenská národná hádzanárska liga žien]] [[Kategória:Hádzaná v 1984]] [[Kategória:Hádzaná v 1985]] [[Kategória:Šport v Česko-Slovensku v 1984]] [[Kategória:Šport v Česko-Slovensku v 1985]] sx8u3jaxa8cqtvsg6ajh44issf5ipzc 14 748400 8199524 2026-04-17T13:09:31Z Bakjb 236375 nová kategória 8199524 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Pochovaní vo Ľvove|Lyčakivský cintorín]] [[Kategória:Pochovaní podľa cintorína|Lyčakivský cintorín, Ľvov]] [[Kategória:Lyčakivský cintorín]] b8gur3k39mdwb6thb1ogllien8c011l 14 748401 8199525 2026-04-17T13:10:32Z Bakjb 236375 nová kategória 8199525 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Pochovaní na Ukrajine|Ľvov]] [[Kategória:Ľvov]] ho0tkw5jo4h3ysxxr1eisffw5b8zqhs 14 748402 8199526 2026-04-17T13:11:34Z Bakjb 236375 nová kategória 8199526 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Pochovaní podľa štátu|Ukrajina]] [[Kategória:Spoločnosť na Ukrajine]] 4v5lv5banvjkhev8q8wr90rsk5r6rk7 14 748403 8199528 2026-04-17T13:13:22Z Bakjb 236375 nová kategória 8199528 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Cintoríny vo Ľvove]] 9uql60jp59f6erp0zfxzn5x8o49c8kf 14 748404 8199529 2026-04-17T13:14:17Z Bakjb 236375 nová kategória 8199529 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} {{Commonscat}} [[Kategória:Ľvov]] [[Kategória:Cintoríny na Ukrajine|Ľvov]] 0o2lka3vis5zjc9j9ia6ljttsclxb8p 14 748405 8199530 2026-04-17T13:15:06Z Bakjb 236375 nová kategória 8199530 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} {{Commonscat}} [[Kategória:Stavby na Ukrajine]] [[Kategória:Náboženstvo na Ukrajine]] [[Kategória:Cintoríny podľa štátu|Ukrajina]] 0ys0lgz2bajj0d6ox8ii5fvc5ktwhhq 0 748406 8199544 2026-04-17T13:40:45Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8199544 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Chrám svätého Demetera | Druh kostola = pravoslávny chrám | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria10.jpg | Popis obrázka = pohľad na chrám zo severozápadu | Patrocínium = [[Demeter Solúnsky]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Bulharsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Oblasť | Kraj = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | Okres typ = | Okres = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | Mesto typ = | Mesto = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | Mestská časť typ = Štvrť | Mestská časť = Stambol kapija | Adresa = | Zemepisná šírka = 42.283333 | Zemepisná dĺžka = 22.698611 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = [[Bulharská pravoslávna cirkev]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia | Sloh1 = | Výstavba = [[1864]]{{--}}[[1866]] | Založenie = | Dokončenie = [[1866]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = 3 | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = 1 | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Church of St Demetrius, Kyustendil | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Chrám svätého Demetera''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Димитър“|''Cărkva „Sveti Dimităr“''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="hramove.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Димитър | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_91.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="visit-kyustendil.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Туристическа дестинация Кюстендил | odkaz na autora = | titul = Църква Свети Димитър | url = https://visit-kyustendil.eu/curkva-sveti-dimitar | vydavateľ = visit-kyustendil.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="hramove.bg" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Възрожденска църква “Св. Димитър” | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/33/%D0%9A%D1%8A%D1%89%D0%B0-%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B5%D0%B9-%22%D0%98%D0%BB%D1%8C%D0%BE-%D0%92%D0%BE%D0%B9%D0%B2%D0%BE%D0%B4%D0%B0%22 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stavba má pridelený štatút kultúrnej miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> Chrámový sviatok sa slávi [[26. október|26. októbra]].<ref name="bg-patriarshia.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Софийска митрополия | odkaz na autora = | titul = Архиерейска света Литургия в храм „Св. вмчк Димитър Солунски“, гр. Кюстендил | url = https://bg-patriarshia.bg/news/arhiereyska-sveta-liturgia-v-hram-sv-vmchk-dimitar-solunski | vydavateľ = bg-patriarshia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lokalita == Chrám svätého Demetera sa nachádza vo východnej časti<ref name="hramove.bg" /> mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]<ref name="hramove.bg" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> v štvrti Stambol kapija<ref name="visit-kyustendil.eu" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /> na bulvári „Car Osvoboditel“ ({{vjz|bul|''булевард „Цар Освободител“''}}, doslova ''bulvár cára Osloboditeľa'').<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /> == Dejiny == Iniciátorom výstavby bol obrodenecký osvietec a učiteľ [[Daskal Dimitri]].<ref name="hramove.bg" /><ref name="kustendil.com" /> [[Súbor:StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria01.jpg|Pohľad na chrám z juhu|náhľad|vľavo]] Hlavná časť výstavby chrámu prebiehala v rokoch [[1864]]{{--}}[[1865]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /><ref name="kustendil.com" /> V roku 1865 bola pri chráme otvorená aj škola.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> Chrám bol úplne dokončený v priebehu roku [[1866]].<ref name="hramove.bg" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Finančné prostriedky na výstavbu a výzdobu chrámu poskytli bohatí obyvatelia Kiustendilu, remeselníci, učitelia a duchovní.<ref name="visit-kyustendil.eu" /><ref name="kustendil.com" /> V roku [[1972]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> V súčasnosti je chrám funkčným chrámom [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] a konajú sa v ňom pravidelne [[Božská liturgia|liturgie]].<ref name="hramove.bg" /> == Charakteristika == [[Súbor:StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria11.jpg|Pohľad na západnú fasádu chrámu|náhľad|vľavo]] Chrám je postavený ako [[Loď (architektúra)|trojloďová]] [[pseudobazilika]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /><ref name="kustendil.com" /> == Výzdoba interiéru == === Ikonostas a ikony === Autorom významnej časti chrámových [[Ikona|ikon]] je významný [[samokov]]ský [[zograf]] [[Ivan Dospevski]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /><ref name="kustendil.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1972]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka miestneho významu pre architektonicko-staviteľskú, od roku [[1996]] aj pre umeleckú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria09.jpg|celkový pohľad na chrám zo severozápadu StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria03.jpg|pohľad na západnú časť chrámu StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria04.jpg|pohľad na južnú fasádu StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria02.jpg|pohľad na východnú časť chrámu s apsidou StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria12.jpg|zobrazenie [[Demeter Solúnsky|Demetera Solúnskeho]] StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria05.jpg|v chrámovom dvore </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Church of St Demetrius, Kyustendil}} [[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Demeterovi]] [[Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia]] [[Kategória:Architektúra z 1866]] f4a7ny3lde6lzwgjixp81m2jx79p9dz 8199557 8199544 2026-04-17T13:49:54Z Scholastikos 174170 d. 8199557 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Chrám svätého Demetera | Druh kostola = pravoslávny chrám | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria10.jpg | Popis obrázka = pohľad na chrám zo severozápadu | Patrocínium = [[Demeter Solúnsky]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Bulharsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Oblasť | Kraj = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | Okres typ = | Okres = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | Mesto typ = | Mesto = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | Mestská časť typ = Štvrť | Mestská časť = Stambol kapija | Adresa = | Zemepisná šírka = 42.283333 | Zemepisná dĺžka = 22.698611 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = [[Bulharská pravoslávna cirkev]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia | Sloh1 = | Výstavba = [[1864]]{{--}}[[1866]] | Založenie = | Dokončenie = [[1866]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = 3 | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = 1 | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Church of St Demetrius, Kyustendil | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Chrám svätého Demetera''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Димитър“|''Cărkva „Sveti Dimităr“''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="hramove.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Димитър | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_91.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="visit-kyustendil.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Туристическа дестинация Кюстендил | odkaz na autora = | titul = Църква Свети Димитър | url = https://visit-kyustendil.eu/curkva-sveti-dimitar | vydavateľ = visit-kyustendil.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="hramove.bg" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Възрожденска църква “Св. Димитър” | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/33/%D0%9A%D1%8A%D1%89%D0%B0-%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B5%D0%B9-%22%D0%98%D0%BB%D1%8C%D0%BE-%D0%92%D0%BE%D0%B9%D0%B2%D0%BE%D0%B4%D0%B0%22 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stavba má pridelený štatút kultúrnej miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> Chrámový sviatok sa slávi [[26. október|26. októbra]].<ref name="bg-patriarshia.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Софийска митрополия | odkaz na autora = | titul = Архиерейска света Литургия в храм „Св. вмчк Димитър Солунски“, гр. Кюстендил | url = https://bg-patriarshia.bg/news/arhiereyska-sveta-liturgia-v-hram-sv-vmchk-dimitar-solunski | vydavateľ = bg-patriarshia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lokalita == Chrám svätého Demetera sa nachádza vo východnej časti<ref name="hramove.bg" /> mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]<ref name="hramove.bg" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> v štvrti Stambol kapija<ref name="visit-kyustendil.eu" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /> na bulvári „Car Osvoboditel“ ({{vjz|bul|''булевард „Цар Освободител“''}}, doslova ''bulvár cára Osloboditeľa'').<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /> == Dejiny == Iniciátorom výstavby bol obrodenecký osvietenec a učiteľ [[Daskal Dimitri]].<ref name="hramove.bg" /><ref name="kustendil.com" /> [[Súbor:StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria01.jpg|Pohľad na chrám z juhu|náhľad|vľavo]] Hlavná časť výstavby chrámu prebiehala v rokoch [[1864]]{{--}}[[1865]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /><ref name="kustendil.com" /> V roku 1865 bola pri chráme otvorená aj škola.<ref name="visit-kyustendil.eu" /> Chrám bol úplne dokončený v priebehu roku [[1866]].<ref name="hramove.bg" /><ref name="visit-kyustendil.eu" /> Finančné prostriedky na výstavbu a výzdobu chrámu poskytli bohatí obyvatelia Kiustendilu, remeselníci, učitelia a duchovní.<ref name="visit-kyustendil.eu" /><ref name="kustendil.com" /> V roku [[1972]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> V súčasnosti je chrám funkčným chrámom [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] a konajú sa v ňom pravidelne [[Božská liturgia|liturgie]].<ref name="hramove.bg" /> == Charakteristika == [[Súbor:StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria11.jpg|Pohľad na západnú fasádu chrámu|náhľad|vľavo]] Chrám je postavený ako [[Loď (architektúra)|trojloďová]] [[pseudobazilika]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /><ref name="kustendil.com" /> == Výzdoba interiéru == === Ikonostas a ikony === Autorom významnej časti chrámových [[Ikona|ikon]] je významný [[samokov]]ský [[zograf]] [[Ivan Dospevski]].<ref name="visit-kyustendil.eu" /><ref name="kustendil.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1972]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka miestneho významu pre architektonicko-staviteľskú, od roku [[1996]] aj pre umeleckú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria09.jpg|celkový pohľad na chrám zo severozápadu StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria03.jpg|pohľad na západnú časť chrámu StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria04.jpg|pohľad na južnú fasádu StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria02.jpg|pohľad na východnú časť chrámu s apsidou StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria12.jpg|zobrazenie [[Demeter Solúnsky|Demetera Solúnskeho]] StDemetriusChurch-Kyustendil-Bulgaria05.jpg|v chrámovom dvore </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Church of St Demetrius, Kyustendil}} [[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Demeterovi]] [[Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia]] [[Kategória:Architektúra z 1866]] 7y70b6ytuyjjgvpairgk14u7x48o74b 1 748407 8199545 2026-04-17T13:41:38Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8199545 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8199546 8199545 2026-04-17T13:42:11Z Gitanes232 142243 upresnenie 8199546 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 3 748410 8199568 2026-04-17T14:35:10Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8199568 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:35, 17. apríl 2026 (UTC) pnyjjwetl3ptyfbkokrj82gvlfde967 0 748411 8199614 2026-04-17T15:02:16Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Bitka pri Breitenfelde (1631)" v rámci rozlišovacej stránky ,, Bitka pri Breitenfelde" a ,, Zoznam vojenských bitiek Tridsaťročnej vojny". 8199614 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Breitenfelde (1631)|súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|dátum=[[17. september]] [[1631]]|miesto=Breitenfeld, v blízkosti [[Lipsko|Lipska]]|výsledok=vojenské víťazstvo protestantskej armády|protivník1=[[Švédske impérium]]<br/>[[Saské kurfistvo]]|protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]]|velitel1=[[Gustáv II. Adolf]]<br/>[[Ján Juraj I. Saský]]|velitel2=[[Jan Tserclaes Tilly]]<br/>[[Gottfried Heinrich Pappenheim]]<br/>[[Egon VIII. z Fürstenbergu-Heiligenbergu ]]|sila2=36 000 vojakov|sila1=40 000 vojakov|straty1=12 000 mŕtvych vojakov 7 000 zajatcov|straty2=3 000 mŕtvych vojakov|obrázok=Gustave Adolphe at Breitenfeld-Johann Walter-f3706497.jpg|popis=Švédsky kráľ menom Gustáv II. Adolf počas Bitky pri Breitenfelde. Maľba Johanna Jakoba Walthera, rok 1632.}}'''Bitka pri Breitenfelde z roku 1631''' alebo '''Prvá bitka pri Breitenfelde''' bola vojenskou bitkou, ku ktorej došlo dňa [[17. september|17. septembra]] roku [[1631]] medzi švédskou armádou a ich saskými spojencami pod priamym velením samotného kráľa [[Gustáv II. Adolf|Gustáva II. Adolfa]] na jednej strane a [[Katolícka liga|katolíckymi oddielmi]] na čele s cisárskym generálom Jánom Tsecarlom, grófom z Tilly na strane druhej<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml..|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=43|dátum archivácie=80-86493-06-7}}</ref>. Vojenská bitka sa napokon skončila víťazstvom švédsko-saských spojencov nad cisársko-katolíckou armádou. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Války lva severu - Vítězství a prohry krále Gustava II. Adolfa|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-278-0049-0|strany=420}}</ref> == Rôznorodosť znepriatelených armád == Bitka pri Breintenfelde sa vyznačovala ako vojenský súboj medzi dvoma odlišnými taktikami znepriatelených armád. Cisárska armáda praktizovala ťažký, pomalý a prísne metodický spôsob boja podľa španielskej školy. Pechota s pikami bola rozostavená do štyroch tesných formácii a to presnejšie [[Tercia|tercií]] ([[Španielčina|špan]]. tercios). Išlo o tvar 30 metrov hlbokých a nemotorných lenže zas na druhej strane výkonných jednotiek pri čelných, silných a stabilných v obrane. Jazdectvo bolo postavené do tesných radov a vycvičené pre útok v pomalom pokluse. V operácii ''karakol,'' ktorá pripomínala viac balet, pri ktorom rad za radom čakali, kým prišiel jej chvíľa vypáliť z ťažkých pištolí s kolieskovými zámkami nepriateľovi do tváre. Delostrelectvo, ktoré sa vyznačovalo svojou nemotornosťou, malo za úlohu vypáliť v čase začiatku bitky krátku salvu, skôr než mohutné štvorce začali pomalý postup vpred. Švédske vojsko používalo prevratný spôsob boja, ktorý vytvorilo ešte v období 20. rokoch 17. storočia v bojoch proti Poľsko-litovskému kráľovstvu. Pechota bola v šiestich radoch, ktoré vyzerali ako riedke, lenže v praxi boli silnejšie než rovnako veľká tercia. Navyše to boli švédski vojaci, ktorí boli vycvičení tak, aby dokázali strieľať trikrát rýchlejšie než protivník. Jazdectvo sa vyznačovalo tým, že sa pohybovalo v malých rýchlych obdĺžnikových útvaroch a útočilo v trysku s kordom v ruke. Bolo podporované malými skupinami mušketierov. Švédske delostrelectvo bolo takisto dobre zorganizované a malo jednotné delá s ľahkými lafetami, prevažne malými, pohyblivými kanónmi, ktoré sa používali k priamej podpore pechoty. Saské oddiely ako spojenci švédskej armády proti katolíkom boli čerstvo naverbované. Vojaci boli urastení a dobre oblečení s naleštenými zbraňami. Švédski vojaci vyzerali oproti nim ako otrhaní a špinaví. Ich kone mali vychudnuté telo. Muži boli svojím vzrastom nízki, vychudnutí a roztrhanom odeve. Za klobúkom mali poznávací znak, ktorým bolo znamenie zo zelenej vetvičky. Navyše práve saskí vojaci sa im posmievali tak, že ich prezývali ako ,, kuchynskí paholkovia". Ich nie veľmi atraktívny vzhľad však napokon zvrátila bojová guráž. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie třicetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=102; 104}}</ref> == Budovanie formácii == Ráno, dňa [[17. september|17. septembra]] roku [[1631]] rozmiestnil vojvodca von Tilly svoju pechotu, sformovanú do tradičných 18 tercií, na línii medzi dvoma obcami a to presnejšie Breitenfeld a Seehausen. Ľavé krídlo tvorili kyrysníci pod velením Gottfrieda Pappenheima. Pravé krídlo vytvoril z ľahkého chorvátskeho jazdectva na čele s grófom Isolanom a Fürstenbergovými bojovníkmi. Hlavným cieľom jeho úvah bolo dosiahnuť dvojité obkľúčenie saského a švédskeho krídla. Švédsky kráľ menom Gustáv II. Adolf rozmiestnil svoje vojsko pred dedinou Podelwitz a barinatým údolím riečky Lober do dvoch hlavných bojových línii so šiestimi radmi, z ktorých každá mala v zálohe posily. Ľavé pechotné krídlo bolo chránené niekoľkými jazdeckými prápormi. Početná prevaha protestantských armád bola zvyšovaná prostredníctvom palebnej sily. Išlo o 43 poľných diel a 12 kanónov. Cisárska strana mala pod velením vojvodcu von Tillyho k dispozícii iba 27 poľných diel, ktoré boli navyše ťažko ovládateľné. == Prológ útoku == Dňa [[17. september|17. septembra]] roku [[1631]] v čase približne siedmej hodiny ráno sa švédske a saské kolóny rozvinuli do bojových línii. Keď k tomu došlo, vyslal švédsky kráľ menom [[Gustáv II. Adolf]] svojho trubača k stredu cisársko-ligistického vojska na Šibeničnom vrchu, aby ho vyzval ku generálnej bitke. Boj začal približne v čase desiatej hodiny dopoludnia, keď zadunel zvuk ťažkých kanónov na cisárskej strane. Počiatočný delostrelecký súboj sa vyvinul v prospech švédskych vojakov. Jazdci pod velením cisárskeho generála Pappenheima sa snažili vyhnúť protivníkovej streleckej prevahe a prudko zaútočili na pravé krídlo švédskej armády pod velením generála Bannera. Po siedmom vojenskom útoku pochopil Pappenheim to, že v tomto sektore so svojimi ťažkoodencami nemohol bezpečne manévrovať. Mal v pláne obísť švédske bojové krídlo. To sa mu však nepodarilo, keďže vojenské útoky, ktoré zvádzal na bojovom poli, trvali až dve hodiny a neuspeli. Jeho kyrysníci boli napokon odrezaní od hlavných síl a to silou fínskej jazdy. Napriek tomuto aktu ešte nebolo nič pre cisárske jednotky stratené. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Války lva severu - Vítězství a prohry krále Gustava II. Adolfa|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-278-0049-0|strany=341- 347}}</ref> == Saské oddiely v tiesni == V prvých chvíľach to vyzeralo tak, že sa švédska armáda dostala do obkľúčenia. Cisárski vojvodca von Tilly nasadil jazdectvo na pravom krídle a väčšinu svojej skúsenej pechoty proti dobre zorganizovaným saským oddielom. Tie tvorili ľavé krídlo protestantských vojsk. Celá saská pechota a veľká časť jazdectva utiekla z bojového poľa a zmizla. Saský kurfist menom Ján Juraj, ktorý bitku podnietil, sa pokúsil kordom v ruke priviesť vlastných vojakov z úteku späť na bojisko. To sa však ukázalo bez úspechu. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie třicetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=104; 105}}</ref> == Obrat == Švédsky vojvodca menom Gustav Karlsson Horn ako jeden z tých najschopnejších vojvodcov kráľovského štábu, si všimol paniku v saskom vojsku a rozhodol sa zlepšiť situáciu. Za pomoci svojich záloh obnovil súvislosť obranných radov a k ohrozenému boku bez ochrany poslal čerstvé jednotky. Cisárske vojsko, ktoré medzičasom rabovalo saské oddiely, nedokázalo obísť Hornových veteránov. Tí spustili paľbu na cisárskych jazdcov, čím sa na bojovom poli zaistila prevaha švédskej armády. Samotný vojvodca Horn mal k dispozícii iba 4 000 vojakov, proti ktorým sa tlačilo 20 000 cisárskych pešiakov a 2 500 jazdcov. Keď dorazili k jeho oddielom ďalší švédski vojaci, začali tlačiť cisárske tercie späť a to pomocou pravidelných sálv z mušket a regimentských diel. Medzitým na pravom krídle švédskej armády prevzal velenie samotný kráľ [[Gustáv II. Adolf]], ktorý začal viesť sústredený švédsky útok na nemotorné tercie ako veliteľ fínskych jazdcov. Fínski jazdci napokon pod kráľovým velením napokon prelomila nepriateľský stred a zmocnila sa diel cisárskeho vojska pod velením vojvodcu von Tillyho. Po tomto kroku obrátila delá proti nim. Stred cisárskej armády bol prelomený, čím sa dala na ústup. Cisárski vojaci napokon usporiadanie ustupovali až do zotmenia. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Války lva severu - Vítězství a prohry krále Gustava II. Adolfa|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-278-0049-0|strany=348; 350}}</ref> == Bezhlavý útek katolíckych vojsk == Pod tlakom zohratého jazdectva, pechoty a ľahkého delostrelectva sa bojové postavenie cisárskej armády doslovne zrútilo. Počas západu Slnka sa napokon dali cisárski vojaci na útek. Poranený na hrudi a šiji po zásahu troma guľkami skončil vojvoda Tilly zranený a takmer zajatý. == Krutá daň boja == Po zotmení sa boj skončil. Švédski vojaci si vytvorili táborisko na bojisku medzi mŕtvymi a umierajúcimi. Pre ochranu pred nočným chladom si rozložili vatru z rozbitých vozov a zlomených pík. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie třicetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=106 - 107}}</ref> Na bojisku zostalo ležať až 7 000 cisárskych vojakov. vojakov. Bolo zaznamenaných až 5 000 zranených. Do švédskeho zajatia padlo 6 000 žoldnierov, ktorí následne vstúpili do služieb švédskeho kráľa. Ďalších 3 000 cisárskych vojakov z oddielu vojvodu von Tillyho skončilo v zajatí počas úteku z bojiska v Lipsku. Švédska armáda prišla o takmer 2 100 vojakov. Straty zvierat boli takisto ohromné. Z úplného počtu 9 000 koňov bolo až 4 000 zabitých. Na druhej strane však ukoristila celú nepriateľskú artilériu spolu s muníciou. Do jej rúk sa dostala vojenská pokladnica a až 120 štandárd, ktoré boli poslané smerom do mesta [[Štokholm]], pričom tam boli vystavené v tamojšom kostole na Riddarholme ako na mieste posledného odpočinku švédskych kráľov a slávnych vojvodcov. == Dôsledky == V bitke pri Breitenfelde sa preukázala úplná prevaha švédskej taktiky zásluhou úspešného výsledku kráľovských vojenských reforiem. Ohromila súčasníkov a medzi protestantmi vzbudila veľké nádeje<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Války lva severu - Vítězství a prohry krále Gustava II. Adolfa|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Epocha s.r.o.|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-278-0049-0|strany=350 - 351}}</ref>. Bitka pri Breitenfelde bola prvým víťazstvom protestantov počas Tridsaťročnej vojny. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=43}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * FUKALA, Radek, (2022). ''Války lva severu - Vítězství a prohry krále Gustava II. Adolfa''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o., 2022. ISBN 978-80-278-0049-0. * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Gustáv II. Adolf]] == Zdroj == * ENGLUND, Peter, (2000). ''Nepokojná léta - Historie třicetileté války''. Praha: NLN, s.r.o., 2000. ISBN 80-7106-355-X. fb5gjbtlj5oy0eo32e48jdszhhnzdtu 3 748412 8199675 2026-04-17T15:08:30Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8199675 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:08, 17. apríl 2026 (UTC) 4vv6wcqisanut0hbjfei7il0hxyb9j1 5 748413 8199685 2026-04-17T15:14:35Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Odpoveď|Pe3kZA}} Prečo iba správcom? --~~~~“ 8199685 wikitext text/x-wiki {{Odpoveď|Pe3kZA}} Prečo iba správcom? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 17. apríl 2026 (UTC) e8d22vubnsr7zlaetiuer592inv0041 8199687 8199685 2026-04-17T15:19:41Z Pe3kZA 39673 odpoveď 8199687 wikitext text/x-wiki {{Odpoveď|Pe3kZA}} Prečo iba správcom? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 17. apríl 2026 (UTC) :Aby sa tam nemnožili ďalšie exp. Máš plány niečo tam robiť? Ak bude treba, odomknem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:19, 17. apríl 2026 (UTC) 3vh6v3lr39bsx1825pc2mou7k9xyd1i 8199806 8199687 2026-04-17T16:49:53Z Teslaton 12161 @Pe3kZA 8199806 wikitext text/x-wiki {{Odpoveď|Pe3kZA}} Prečo iba správcom? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 17. apríl 2026 (UTC) :Aby sa tam nemnožili ďalšie exp. Máš plány niečo tam robiť? Ak bude treba, odomknem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:19, 17. apríl 2026 (UTC) ::{{re|Pe3kZA|s=1}} Nešlo pravdepodobne o úmyselné experimenty, šlo prevažne o pokusy nezorientovaných novopríchodzích založiť tu článok, zrejme v dôsledku červeného odkazu, ktorý sem až dodnes viedol z [[Wikipédia:Žiadané články/Návod]]. Nahradil som ho modrým wl. na [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]]. Väčšina z nich nebola v čase pokusu autoconfirmed, takže na prevenciu by zrejme skutočne stačil aj polozámok (ako vo väčšine prípadov zamykania). Je ale pravdepodobné, že po náhrade wl. tie pokusy ustanú bez ohľadu na zámky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:49, 17. apríl 2026 (UTC) 7z688b8ddyyt7f64swul5mo365juhje 0 748414 8199827 2026-04-17T17:39:53Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8199827 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Chrám č. 5 | Druh kostola = ruiny chrámu | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg | Popis obrázka = pohľad na východnú časť spodného poschodia chrámu z juhozápadu | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Bulharsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Oblasť | Kraj = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | Okres typ = | Okres = [[Pernik (okres)|Pernik]] | Mesto typ = | Mesto = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 42.594519 | Zemepisná dĺžka = 23.018207 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = | Sloh1 = | Výstavba = [[11. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | Založenie = | Dokončenie = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Church No.5, Pernik fortress | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Chrám č. 5''' ({{vjz|bul|Църква № 5|''Cărkva № 5''}}) sú zvyšky [[chrám]]u z [[11. storočie|11.]], alebo [[12. storočie|12. storočia]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v [[Pernik (oblasť)|rovnomennej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 67{{--}}79}}</ref><ref name="ref1116">{{Citácia knihy |autor= NIKOLOVA, Bistra |titul = Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie{{--}}IX{{--}}XIV v. |miesto = Sofia |vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov" |rok = 2002 |počet strán = 206 |isbn = 954-430-762-1 |strany = 156}}</ref><ref name="svetimesta.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Свети места | odkaz na autora = | titul = Средновековни църкви в крепостта "Кракра" - гр. Перник | url = https://svetimesta.com/%D0%A1%D1%80%D0%B5%D0%B4%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BD%D0%B8-%D1%86%D1%8A%D1%80%D0%BA%D0%B2%D0%B8/%D0%A6%D1%8A%D1%80%D0%BA%D0%B2%D0%B8%D1%82%D0%B5%20%D0%B2%20%D0%BA%D1%80%D0%B5%D0%BF%D0%BE%D1%81%D1%82%D1%82%D0%B0%20-%D0%9A%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%80%D0%B0%20-%20%D0%B3%D1%80.%20%D0%9F%D0%B5%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA | vydavateľ = svetimesta.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Chrám je jedným z celkovo deviatich chrámov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Z deviatich chrámov sa sedem nachádzalo priamo v areále samotnej pevnosti a dva sa nachádzali mimo ohradenej časti pevnosti.<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 64}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Chrám č. 5 je jednou z najzaujímavejších pamiatok pevnosti Pernik a vyznačuje sa originálnym architektonickým riešením.<ref name="ref566"/> == Lokalita == Chrám sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Chrám leží v severnej časti pevnostného komplexu, priamo na bývalej hlavnej ulici citadely oproti stavbe [[Severná brána (pevnosť Pernik)|hlavnej brány]].<ref name="ref1116"/>. == Dejiny == Chrám bol postavený niekedy v období medzi druhou polovicou [[11. storočie|11. storočia]] a koncom [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref1116"/><ref name="svetimesta.com" /> Obdobie výstavby bolo datované na základe použitých architektonických prvkov.<ref name="svetimesta.com" /> Potom, čo chrám prestal slúžiť svojmu účelu sa na mieste nachádzal cintorín.<ref name="ref1116"/> [[Súbor:ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad na východnú časť spodného poschodia chrámu z juhu|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == [[Súbor:ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|Pohľad na apsidu|náhľad|vľavo]] Chrám č. 5 je jednou z najzaujímavejších pamiatok pevnosti Pernik a vyznačuje sa originálnym architektonickým riešením, ktoré nemá presnú obdobu v do súčasnosti objavených sakrálnych budovách.<ref name="ref566"/> Chrám bol dvojposchodový s kryptou.<ref name="ref1116"/><ref name="ref566"/> S dvojposchodovým riešením sa stretávame u viacerých bulharských stredovekých chrámov, medzi inými sú tak postavené napríklad [[Kostnica (Bačkovský monastier)|kostnica Bačkovského monastiera]], [[Chrám svätej Bohorodičky Petričskej]] v areáli [[Asenova pevnosť|Asenovej pevnosti]], alebo [[Bojanský chrám]] v [[Sofia|Sofii]].<ref name="ref566"/> Do súčasnosti sa zachovali zvyšky prvého poschodie a to predovšetkým krypta a múr do výsky približne 1,30 metra.<ref name="ref566"/> Spodné poschodie je postavené z lomového kameňa a malty.<ref name="svetimesta.com" /> Niektoré ďalšie časti budovy boli postavené tzv. celulárnou konštrukciou kedy boli kamene vkladané do komôrok zhotovených z tehál. Tento typ konštrukcie bol v rámci pevnosti Pernik použitý napríklad ešte pri [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chráme č. 4]].<ref name="ref566"/> Cez prvé poschodie chrámu prechádzala ulica, ktorá ho tak tunelovým spôsobom delila na dve časti{{--}}východnú a západnú.<ref name="svetimesta.com" /><ref name="ref566"/> Dôležitým znakom chrámu je, že priechod na spodnom poschodí je smerovaný nezvyčajne{{--}}priečne k osi budovy, zatiaľ čo vo väčšine známych bránových chrámov sú priechody ponechané pozdĺž pozdĺžnych osí budov.<ref name="svetimesta.com" /><ref name="ref566"/> Pozdĺžna severná fasáda budovy pritom nekopírovala úplne pevnostný múr, ale bola k nemu postavená mierne šikmo. Pri západnej časti chrámu bola fasáda od pevnostného múru vzdialená 4,30 metra, zatiaľ čo pri východnej časti to bolo len 2,75 metra.<ref name="ref566"/> == Východná časť spodného poschodia == Vo východnej časti spodného poschodia chrámu sa nachádza krypta, ku ktorej viedlo schodisko z južnej strany.<ref name="ref1116"/><ref name="svetimesta.com" /> Krypta bola štvorcového pôdorysu o dĺžke steny 2,40 metra. Celá miestnosť v ktorej sa krypta nachádza je dlhá 7,65 metra a široká 4,50 metra. Vo východnej časti je fasáda zakončená apsidou.<ref name="ref566"/> Miestnosť s kryprou sa vyznačuje mimoriadne hrubými múrmi, najtenšia západná stena je hrubá 1,25 metra, severná stena je hrubá 2,50 metra, stena apsidy je hrubá 2,20 metra a južná stena je hrubá až 2,65 metra. hrúbka juźnej steny sa dá vysvetliť vstavaným schodiskom, ktoré viedlo do krypty. Schodisko v poslednej podobe bolo široké 0,80 metra so štyrmi schodmi, ktoré boli široké 0,62 metra a vysoké 0,30 metra. Vchod do krypty bol široký rovnako ako schodisko, teda 0,80 metra.<ref name="ref566"/> V krypte sa nachádzali dve pohrebné komory.<ref name="svetimesta.com" /><ref name="ref566"/> Obidve komory boli rovnakých rozmerov. Káždá dosahovala dĺžky 2 metre, śírky 0,50 metra a výšky takisto 0,50 metra. Steny hrobiek boli pokryté maltou a podlaha bola pokrytá tehlami s rozmermi 0,38x0,28x0,04 metra.<ref name="ref566"/> V strede východnej steny sa vo výške 1,10 metra od podlahy nachádzala nika široká 0,80 metra a hlboká 0,50 metra.<ref name="ref566"/> == Západná časť spodného poschodia == V západnej oddelenej časti prízemného poschodia sa nachádzalo [[schodisko]], ktoré viedlo na druhé poschodie.<ref name="ref1116"/><ref name="svetimesta.com" /> [[Súbor:ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|Pohľad na východnú časť spodného poschodia chrámu zo severovýchodu|náhľad|vľavo]] Západná dochovaná časť chrámu je dlhá 7,75 metra (taká aká bola šírka chrámu) a dlhá 2,25 metra. Západný múr tejto časti budovy bol pritom rozšírený oproti normálnym múrom o približne jeden meter a to preto aby sa vo fasáde mohlo nachádzať schodisko vedúce na horné poschodie. Schodisko sa nedochovalo, ale podľa všetkého bolo dlhé 7,65 metra. Do súčasnosti sa zo schodiska dochovali len dva rozdielne veľké schody, jeden vysoký 0,25 metra a široký 0,34 metra a druhý vysoký približne 0,27 metra a široký približne 0,30 metra. Schodisko sa začínalo vo výške 0,45 metra od úrovne terénu. Po poslednej úprave bolo schodisko dvojramenné, pričom každé z ramien pozostávalo z trinástich schodov. V hornej časti schodiska pred vchodom do samotného chrámového naosu sa nachádzala malá plošina, takmer štvorcového pôdorysu s rozmerimi 1x0,95 metra.<ref name="ref566"/> == Horné poschodie == Horné poschodie budovy predstavovalo samotný [[Loď (architektúra)|jednoloďový]], krížovo-kupolový chrám s jednou [[Apsida (architektúra)|apsidou]] a predapsidovým priestorom.<ref name="ref1116"/><ref name="svetimesta.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|informačná tabula pred stavbou ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|pohľad k chrámu z východu{{--}}na fotografii je dobre viditeľná medzera medzi západnou a východnou časťou spodného poschodia budovy ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na západnú fasádu východnej časti spodného poschodia chrámu ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|pohľad na severnú fasádu východnej časti spodného poschodia chrámu{{--}}pohľad od [[Severná brána (pevnosť Pernik)|severnej brány]] pevnosti </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Church No.5, Pernik fortress}} [[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku]] 0jd668yqof3qaka6zpz7mhpf618f21p 8199834 8199827 2026-04-17T17:43:50Z Gitanes232 142243 fix 8199834 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Chrám č. 5 | Druh kostola = ruiny chrámu | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg | Popis obrázka = pohľad na východnú časť spodného poschodia chrámu z juhozápadu | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Bulharsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Oblasť | Kraj = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | Okres typ = | Okres = [[Pernik (okres)|Pernik]] | Mesto typ = | Mesto = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 42.594519 | Zemepisná dĺžka = 23.018207 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = | Sloh1 = | Výstavba = [[11. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | Založenie = | Dokončenie = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Church No.5, Pernik fortress | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Chrám č. 5''' ({{vjz|bul|Църква № 5|''Cărkva № 5''}}) sú zvyšky [[chrám]]u z [[11. storočie|11.]], alebo [[12. storočie|12. storočia]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v [[Pernik (oblasť)|rovnomennej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 67{{--}}79}}</ref><ref name="ref1116">{{Citácia knihy |autor= NIKOLOVA, Bistra |titul = Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie{{--}}IX{{--}}XIV v. |miesto = Sofia |vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov" |rok = 2002 |počet strán = 206 |isbn = 954-430-762-1 |strany = 156}}</ref><ref name="svetimesta.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Свети места | odkaz na autora = | titul = Средновековни църкви в крепостта "Кракра" - гр. Перник | url = https://svetimesta.com/%D0%A1%D1%80%D0%B5%D0%B4%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BD%D0%B8-%D1%86%D1%8A%D1%80%D0%BA%D0%B2%D0%B8/%D0%A6%D1%8A%D1%80%D0%BA%D0%B2%D0%B8%D1%82%D0%B5%20%D0%B2%20%D0%BA%D1%80%D0%B5%D0%BF%D0%BE%D1%81%D1%82%D1%82%D0%B0%20-%D0%9A%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%80%D0%B0%20-%20%D0%B3%D1%80.%20%D0%9F%D0%B5%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA | vydavateľ = svetimesta.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Chrám je jedným z celkovo deviatich chrámov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Z deviatich chrámov sa sedem nachádzalo priamo v areále samotnej pevnosti a dva sa nachádzali mimo ohradenej časti pevnosti.<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 64}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Chrám č. 5 je jednou z najzaujímavejších pamiatok pevnosti Pernik a vyznačuje sa originálnym architektonickým riešením.<ref name="ref566"/> == Lokalita == Chrám sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Chrám leží v severnej časti pevnostného komplexu, priamo na bývalej hlavnej ulici citadely oproti stavbe [[Severná brána (pevnosť Pernik)|hlavnej brány]].<ref name="ref1116"/>. == Dejiny == Chrám bol postavený niekedy v období medzi druhou polovicou [[11. storočie|11. storočia]] a koncom [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref1116"/><ref name="svetimesta.com" /> Obdobie výstavby bolo datované na základe použitých architektonických prvkov.<ref name="svetimesta.com" /> Potom, čo chrám prestal slúžiť svojmu účelu sa na mieste nachádzal cintorín.<ref name="ref1116"/> [[Súbor:ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad na východnú časť spodného poschodia chrámu z juhu|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == [[Súbor:ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|Pohľad na apsidu|náhľad|vľavo]] Chrám č. 5 je jednou z najzaujímavejších pamiatok pevnosti Pernik a vyznačuje sa originálnym architektonickým riešením, ktoré nemá presnú obdobu v do súčasnosti objavených sakrálnych budovách.<ref name="ref566"/> Chrám bol dvojposchodový s kryptou.<ref name="ref1116"/><ref name="ref566"/> S dvojposchodovým riešením sa stretávame u viacerých bulharských stredovekých chrámov, medzi inými sú tak postavené napríklad [[Kostnica (Bačkovský monastier)|kostnica Bačkovského monastiera]], [[Chrám svätej Bohorodičky Petričskej]] v areáli [[Asenova pevnosť|Asenovej pevnosti]], alebo [[Bojanský chrám]] v [[Sofia|Sofii]].<ref name="ref566"/> Do súčasnosti sa zachovali zvyšky prvého poschodie a to predovšetkým krypta a múr do výsky približne 1,30 metra.<ref name="ref566"/> Spodné poschodie je postavené z lomového kameňa a malty.<ref name="svetimesta.com" /> Niektoré ďalšie časti budovy boli postavené tzv. celulárnou konštrukciou kedy boli kamene vkladané do komôrok zhotovených z tehál. Tento typ konštrukcie bol v rámci pevnosti Pernik použitý napríklad ešte pri [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chráme č. 4]].<ref name="ref566"/> Cez prvé poschodie chrámu prechádzala ulica, ktorá ho tak tunelovým spôsobom delila na dve časti{{--}}východnú a západnú.<ref name="svetimesta.com" /><ref name="ref566"/> Dôležitým znakom chrámu je, že priechod na spodnom poschodí je smerovaný nezvyčajne{{--}}priečne k osi budovy, zatiaľ čo vo väčšine známych bránových chrámov sú priechody ponechané pozdĺž pozdĺžnych osí budov.<ref name="svetimesta.com" /><ref name="ref566"/> Pozdĺžna severná fasáda budovy pritom nekopírovala úplne pevnostný múr, ale bola k nemu postavená mierne šikmo. Pri západnej časti chrámu bola fasáda od pevnostného múru vzdialená 4,30 metra, zatiaľ čo pri východnej časti to bolo len 2,75 metra.<ref name="ref566"/> === Východná časť spodného poschodia === Vo východnej časti spodného poschodia chrámu sa nachádza krypta, ku ktorej viedlo schodisko z južnej strany.<ref name="ref1116"/><ref name="svetimesta.com" /> Krypta bola štvorcového pôdorysu o dĺžke steny 2,40 metra. Celá miestnosť v ktorej sa krypta nachádza je dlhá 7,65 metra a široká 4,50 metra. Vo východnej časti je fasáda zakončená apsidou.<ref name="ref566"/> Miestnosť s kryprou sa vyznačuje mimoriadne hrubými múrmi, najtenšia západná stena je hrubá 1,25 metra, severná stena je hrubá 2,50 metra, stena apsidy je hrubá 2,20 metra a južná stena je hrubá až 2,65 metra. hrúbka juźnej steny sa dá vysvetliť vstavaným schodiskom, ktoré viedlo do krypty. Schodisko v poslednej podobe bolo široké 0,80 metra so štyrmi schodmi, ktoré boli široké 0,62 metra a vysoké 0,30 metra. Vchod do krypty bol široký rovnako ako schodisko, teda 0,80 metra.<ref name="ref566"/> V krypte sa nachádzali dve pohrebné komory.<ref name="svetimesta.com" /><ref name="ref566"/> Obidve komory boli rovnakých rozmerov. Káždá dosahovala dĺžky 2 metre, śírky 0,50 metra a výšky takisto 0,50 metra. Steny hrobiek boli pokryté maltou a podlaha bola pokrytá tehlami s rozmermi 0,38x0,28x0,04 metra.<ref name="ref566"/> V strede východnej steny sa vo výške 1,10 metra od podlahy nachádzala nika široká 0,80 metra a hlboká 0,50 metra.<ref name="ref566"/> === Západná časť spodného poschodia === V západnej oddelenej časti prízemného poschodia sa nachádzalo [[schodisko]], ktoré viedlo na druhé poschodie.<ref name="ref1116"/><ref name="svetimesta.com" /> [[Súbor:ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|Pohľad na východnú časť spodného poschodia chrámu zo severovýchodu|náhľad|vľavo]] Západná dochovaná časť chrámu je dlhá 7,75 metra (taká aká bola šírka chrámu) a dlhá 2,25 metra. Západný múr tejto časti budovy bol pritom rozšírený oproti normálnym múrom o približne jeden meter a to preto aby sa vo fasáde mohlo nachádzať schodisko vedúce na horné poschodie. Schodisko sa nedochovalo, ale podľa všetkého bolo dlhé 7,65 metra. Do súčasnosti sa zo schodiska dochovali len dva rozdielne veľké schody, jeden vysoký 0,25 metra a široký 0,34 metra a druhý vysoký približne 0,27 metra a široký približne 0,30 metra. Schodisko sa začínalo vo výške 0,45 metra od úrovne terénu. Po poslednej úprave bolo schodisko dvojramenné, pričom každé z ramien pozostávalo z trinástich schodov. V hornej časti schodiska pred vchodom do samotného chrámového naosu sa nachádzala malá plošina, takmer štvorcového pôdorysu s rozmerimi 1x0,95 metra.<ref name="ref566"/> === Horné poschodie === Horné poschodie budovy predstavovalo samotný [[Loď (architektúra)|jednoloďový]], krížovo-kupolový chrám s jednou [[Apsida (architektúra)|apsidou]] a predapsidovým priestorom.<ref name="ref1116"/><ref name="svetimesta.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|informačná tabula pred stavbou ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|pohľad k chrámu z východu{{--}}na fotografii je dobre viditeľná medzera medzi západnou a východnou časťou spodného poschodia budovy ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na západnú fasádu východnej časti spodného poschodia chrámu ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|pohľad na severnú fasádu východnej časti spodného poschodia chrámu{{--}}pohľad od [[Severná brána (pevnosť Pernik)|severnej brány]] pevnosti </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Church No.5, Pernik fortress}} [[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku]] cgw2928sst91jey27xfquj5mn9zcaoq 8199884 8199834 2026-04-17T19:55:43Z Scholastikos 174170 8199884 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Chrám č. 5 | Druh kostola = ruiny chrámu | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg | Popis obrázka = pohľad na východnú časť spodného poschodia chrámu z juhozápadu | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Bulharsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Oblasť | Kraj = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | Okres typ = | Okres = [[Pernik (okres)|Pernik]] | Mesto typ = | Mesto = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 42.594519 | Zemepisná dĺžka = 23.018207 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = | Sloh1 = | Výstavba = [[11. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | Založenie = | Dokončenie = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Church No.5, Pernik fortress | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Chrám č. 5''' ({{vjz|bul|Църква № 5|''Cărkva № 5''}}) sú zvyšky [[chrám]]u z [[11. storočie|11.]], alebo [[12. storočie|12. storočia]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v [[Pernik (oblasť)|rovnomennej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 67{{--}}79}}</ref><ref name="ref1116">{{Citácia knihy |autor= NIKOLOVA, Bistra |titul = Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie{{--}}IX{{--}}XIV v. |miesto = Sofia |vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov" |rok = 2002 |počet strán = 206 |isbn = 954-430-762-1 |strany = 156}}</ref><ref name="svetimesta.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Свети места | odkaz na autora = | titul = Средновековни църкви в крепостта "Кракра" - гр. Перник | url = https://svetimesta.com/%D0%A1%D1%80%D0%B5%D0%B4%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BD%D0%B8-%D1%86%D1%8A%D1%80%D0%BA%D0%B2%D0%B8/%D0%A6%D1%8A%D1%80%D0%BA%D0%B2%D0%B8%D1%82%D0%B5%20%D0%B2%20%D0%BA%D1%80%D0%B5%D0%BF%D0%BE%D1%81%D1%82%D1%82%D0%B0%20-%D0%9A%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%80%D0%B0%20-%20%D0%B3%D1%80.%20%D0%9F%D0%B5%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA | vydavateľ = svetimesta.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Chrám je jedným z celkovo deviatich chrámov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Z deviatich chrámov sa sedem nachádzalo priamo v areále samotnej pevnosti a dva sa nachádzali mimo ohradenej časti pevnosti.<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 64}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Chrám č. 5 je jednou z najzaujímavejších pamiatok pevnosti Pernik a vyznačuje sa originálnym architektonickým riešením.<ref name="ref566"/> == Lokalita == Chrám sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Chrám leží v severnej časti pevnostného komplexu, priamo na bývalej hlavnej ulici citadely oproti stavbe [[Severná brána (pevnosť Pernik)|hlavnej brány]].<ref name="ref1116"/>. == Dejiny == Chrám bol postavený niekedy v období medzi druhou polovicou [[11. storočie|11. storočia]] a koncom [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref1116"/><ref name="svetimesta.com" /> Obdobie výstavby bolo datované na základe použitých architektonických prvkov.<ref name="svetimesta.com" /> Potom, čo chrám prestal slúžiť svojmu účelu sa na mieste nachádzal cintorín.<ref name="ref1116"/> [[Súbor:ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad na východnú časť spodného poschodia chrámu z juhu|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == [[Súbor:ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|Pohľad na apsidu|náhľad|vľavo]] Chrám č. 5 je jednou z najzaujímavejších pamiatok pevnosti Pernik a vyznačuje sa originálnym architektonickým riešením, ktoré nemá presnú obdobu v do súčasnosti objavených sakrálnych budovách.<ref name="ref566"/> Chrám bol dvojposchodový s kryptou.<ref name="ref1116"/><ref name="ref566"/> S dvojposchodovým riešením sa stretávame u viacerých bulharských stredovekých chrámov, medzi inými sú tak postavené napríklad [[Kostnica (Bačkovský monastier)|kostnica Bačkovského monastiera]], [[Chrám svätej Bohorodičky Petričskej]] v areáli [[Asenova pevnosť|Asenovej pevnosti]], alebo [[Bojanský chrám]] v [[Sofia|Sofii]].<ref name="ref566"/> Do súčasnosti sa zachovali zvyšky prvého poschodie a to predovšetkým krypta a múr do výšky približne 1,30 metra.<ref name="ref566"/> Spodné poschodie je postavené z lomového kameňa a malty.<ref name="svetimesta.com" /> Niektoré ďalšie časti budovy boli postavené tzv. celulárnou konštrukciou kedy boli kamene vkladané do komôrok zhotovených z tehál. Tento typ konštrukcie bol v rámci pevnosti Pernik použitý napríklad ešte pri [[Chrám č. 4 (pevnosť Pernik)|Chráme č. 4]].<ref name="ref566"/> Cez prvé poschodie chrámu prechádzala ulica, ktorá ho tak tunelovým spôsobom delila na dve časti{{--}}východnú a západnú.<ref name="svetimesta.com" /><ref name="ref566"/> Dôležitým znakom chrámu je, že priechod na spodnom poschodí je smerovaný nezvyčajne{{--}}priečne k osi budovy, zatiaľ čo vo väčšine známych bránových chrámov sú priechody ponechané pozdĺž pozdĺžnych osí budov.<ref name="svetimesta.com" /><ref name="ref566"/> Pozdĺžna severná fasáda budovy pritom nekopírovala úplne pevnostný múr, ale bola k nemu postavená mierne šikmo. Pri západnej časti chrámu bola fasáda od pevnostného múru vzdialená 4,30 metra, zatiaľ čo pri východnej časti to bolo len 2,75 metra.<ref name="ref566"/> === Východná časť spodného poschodia === Vo východnej časti spodného poschodia chrámu sa nachádza krypta, ku ktorej viedlo schodisko z južnej strany.<ref name="ref1116"/><ref name="svetimesta.com" /> Krypta bola štvorcového pôdorysu o dĺžke steny 2,40 metra. Celá miestnosť v ktorej sa krypta nachádza je dlhá 7,65 metra a široká 4,50 metra. Vo východnej časti je fasáda zakončená apsidou.<ref name="ref566"/> Miestnosť s kryptou sa vyznačuje mimoriadne hrubými múrmi, najtenšia západná stena je hrubá 1,25 metra, severná stena je hrubá 2,50 metra, stena apsidy je hrubá 2,20 metra a južná stena je hrubá až 2,65 metra. hrúbka južnej steny sa dá vysvetliť vstavaným schodiskom, ktoré viedlo do krypty. Schodisko v poslednej podobe bolo široké 0,80 metra so štyrmi schodmi, ktoré boli široké 0,62 metra a vysoké 0,30 metra. Vchod do krypty bol široký rovnako ako schodisko, teda 0,80 metra.<ref name="ref566"/> V krypte sa nachádzali dve pohrebné komory.<ref name="svetimesta.com" /><ref name="ref566"/> Obidve komory boli rovnakých rozmerov. Každá dosahovala dĺžky 2 metre, šírky 0,50 metra a výšky takisto 0,50 metra. Steny hrobiek boli pokryté maltou a podlaha bola pokrytá tehlami s rozmermi 0,38x0,28x0,04 metra.<ref name="ref566"/> V strede východnej steny sa vo výške 1,10 metra od podlahy nachádzala nika široká 0,80 metra a hlboká 0,50 metra.<ref name="ref566"/> === Západná časť spodného poschodia === V západnej oddelenej časti prízemného poschodia sa nachádzalo [[schodisko]], ktoré viedlo na druhé poschodie.<ref name="ref1116"/><ref name="svetimesta.com" /> [[Súbor:ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|Pohľad na východnú časť spodného poschodia chrámu zo severovýchodu|náhľad|vľavo]] Západná dochovaná časť chrámu je dlhá 7,75 metra (taká aká bola šírka chrámu) a dlhá 2,25 metra. Západný múr tejto časti budovy bol pritom rozšírený oproti normálnym múrom o približne jeden meter a to preto aby sa vo fasáde mohlo nachádzať schodisko vedúce na horné poschodie. Schodisko sa nedochovalo, ale podľa všetkého bolo dlhé 7,65 metra. Do súčasnosti sa zo schodiska dochovali len dva rozdielne veľké schody, jeden vysoký 0,25 metra a široký 0,34 metra a druhý vysoký približne 0,27 metra a široký približne 0,30 metra. Schodisko sa začínalo vo výške 0,45 metra od úrovne terénu. Po poslednej úprave bolo schodisko dvojramenné, pričom každé z ramien pozostávalo z trinástich schodov. V hornej časti schodiska pred vchodom do samotného chrámového naosu sa nachádzala malá plošina, takmer štvorcového pôdorysu s rozmerimi 1x0,95 metra.<ref name="ref566"/> === Horné poschodie === Horné poschodie budovy predstavovalo samotný [[Loď (architektúra)|jednoloďový]], krížovo-kupolový chrám s jednou [[Apsida (architektúra)|apsidou]] a predapsidovým priestorom.<ref name="ref1116"/><ref name="svetimesta.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|informačná tabula pred stavbou ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|pohľad k chrámu z východu{{--}}na fotografii je dobre viditeľná medzera medzi západnou a východnou časťou spodného poschodia budovy ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|pohľad na západnú fasádu východnej časti spodného poschodia chrámu ChurchNo5-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|pohľad na severnú fasádu východnej časti spodného poschodia chrámu{{--}}pohľad od [[Severná brána (pevnosť Pernik)|severnej brány]] pevnosti </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Church No.5, Pernik fortress}} [[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku]] tiut175d584bfu5uv915gffkptt725x 1 748415 8199829 2026-04-17T17:42:35Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8199829 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8199832 8199829 2026-04-17T17:43:05Z Gitanes232 142243 upresnenie 8199832 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 3 748418 8199856 2026-04-17T18:52:53Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8199856 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:52, 17. apríl 2026 (UTC) 5a8tf9o67x3khfte3ftu5hjxqldwpmm 8199859 8199856 2026-04-17T18:55:26Z ~2026-23727-10 292278 odpoveď 8199859 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:52, 17. apríl 2026 (UTC) :Ide len o satiru prosim nechaj to tak ved existuje wikipedia aj o pastafarianstve ([[Flying Spaghetti Monster]] :) --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-23727-10|&#126;2026-23727-10]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-23727-10|diskuse]]) 18:55, 17. apríl 2026 (UTC) ptdz8e2n5ptalg6uvtdfvjekofhfvf8 8199862 8199859 2026-04-17T18:57:18Z Svadkovia pizze 291978 odpoveď 8199862 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:52, 17. apríl 2026 (UTC) :Ide len o satiru prosim nechaj to tak ved existuje wikipedia aj o pastafarianstve ([[Flying Spaghetti Monster]] :) --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-23727-10|&#126;2026-23727-10]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-23727-10|diskuse]]) 18:55, 17. apríl 2026 (UTC) ::Presne berte to len ako vtip ktory moze zmenit vel prosime v mene svädkov pizze --[[Redaktor:Svadkovia pizze|Svadkovia pizze]] ([[Diskusia s redaktorom:Svadkovia pizze|diskusia]]) 18:57, 17. apríl 2026 (UTC) rnnsyrpwtjhzu7zngg6isaihjyi6zwm 8199863 8199862 2026-04-17T18:59:30Z Pe3kZA 39673 odpoveď 8199863 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:52, 17. apríl 2026 (UTC) :Ide len o satiru prosim nechaj to tak ved existuje wikipedia aj o pastafarianstve ([[Flying Spaghetti Monster]] :) --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-23727-10|&#126;2026-23727-10]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-23727-10|diskuse]]) 18:55, 17. apríl 2026 (UTC) ::Presne berte to len ako vtip ktory moze zmenit vel prosime v mene svädkov pizze --[[Redaktor:Svadkovia pizze|Svadkovia pizze]] ([[Diskusia s redaktorom:Svadkovia pizze|diskusia]]) 18:57, 17. apríl 2026 (UTC) :::Internet ponúka na takýto druh zábavy veľa vhodnejších možností. Skúste ich využiť... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:59, 17. apríl 2026 (UTC) lovh2ralp600bl10x3kwt1u8ac4opfm 0 748419 8199868 2026-04-17T19:21:34Z Maajo25 62013 základ 8199868 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Slovenská národná hádzanárska liga žien |sezóna = 1985/86 |začiatok = [[25. august]] [[1985]] |koniec = [[8. jún]] [[1986]] |majster = |víťaz = [[TJ TTS Trenčín]] (3.) |zostup = [[TJ Lokomotíva Vrútky]] |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 132 |počet_gólov = 4 984 |priemer_gólov_na_zápas = 37,8 |počet_divákov = |najlepší_strelec = [[Mária Boháčiková]] (Hlohovec, 178 g) |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''Slovenská národná hádzanárska liga žien''' v '''sezóne 1985/86''' bol 31. ročník [[Slovenská národná hádzanárska liga žien|slovenskej národnej hádzanárskej ligy žien]], najvyššej [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanárskej]] súťaže žien na [[Slovenská socialistická republika|Slovensku]] a spolu s ''Českou národnou hádzanárskou ligou žien'' (ČNL) druhej najvyššej hádzanárskej ligy v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. V súťaži učinkovalo 12 družstiev, rovnako ako v minulej sezóne. Jej víťazom sa stalo družstvo [[TJ TTS Trenčín]], ktoré po rokoch 1970 a 1978 vyhralo druhú najvyššiu súťaž tretíkrát. == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti minulej sezóne nezmenil. Súťaž tvorila iba dlhodobá časť. Tá pozostávala z 22 kôl a každý s každým sa v nej dvojkolovo stretol doma a vonku. Víťaz súťaže postúpil v nasledujúcej sezóne do [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien|najvyššej česko-slovenskej ligy]]. Posledné družstvo SNL zostúpilo do nižšej národnej súťaže{{--}}príslušných ''Krajských majstrovstiev'', predtým označovaných ako ''Divízie''. == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | width = 550 | float = right | caption = Lokalizácia účastníkov sezóny 1985/86 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Bratislava (2x) | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 | position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Nitra | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Bánovce n/B | lat = 48.718611 | lon = 18.258 | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Čadca | lat = 49.4358 | lon = 18.792 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Prievidza | lat = 48.771 | lon = 18.6241 | position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Banská Bystrica | lat = 48.7386 | lon = 19.15694 | position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Partizánske | lat = 48.625278 | lon = 18.3725 | position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Košice | lat = 48.716 | lon = 21.2611 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Hlohovec | lat = 48.433 | lon = 17.803 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Trenčín | lat = 48.894167 | lon = 18.040556 | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Vrútky | lat = 49.1116 | lon = 18.9236 | position = left }} }} {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- ! Družstvo ! {{tooltip|1984/85|Umiestnenie v minulej sezóne}} ! {{tooltip|Kraj|Vtedajší kraj}} |- | [[HK Nitra (hádzaná)|TJ Plastika Nitra]] || align=center|1. || Západoslovenský |- | [[TJ TTS Trenčín]] || align=center|2. || Západoslovenský |- | [[HK Sokol RMK Bánovce nad Bebravou|TJ Slávia Zornica Bánovce nad Bebravou]] || align=center|3. || Západoslovenský |- | [[HK ŠKP Banská Bystrica|TJ ZVT Banská Bystrica]] || align=center|4. || Stredoslovenský |- | [[ŠK Vinohrady Bratislava|TJ Vinohrady BSP Bratislava]] || align=center|5. || Bratislava |- | [[HK Slávia Prievidza|TJ Slávia ZDA Prievidza]] || align=center|6. || Stredoslovenský |- | [[HC SPORTA Hlohovec|TJ Odeva Hlohovec]] || align=center|7. || Západoslovenský |- | [[TJ ZZO Čadca]] || align=center|8. || Stredoslovenský |- | [[HŽK COOimex Košice|TJ Tatran IS Košice]] || align=center|9. || Východoslovenský |- | [[Chirana Medical Bratislava|TJ ZMDŽ Bratislava]] || align=center|10. || Bratislava |- | [[HK Slávia Partizánske|TJ Iskra Partizánske]] "B" || align=center|11. || Západoslovenský |- | [[TJ Lokomotíva Vrútky|TJ Lokomotíva ŽOS Vrútky]] || align=center|[[Súbor:Eo circle green arrow-up.svg|17px|postup]] || Stredoslovenský |} <small>Pozn.: Vrútky si vybojovali účasť v SNL v kvalifikácii víťazov krajských súťaží hranej v Žiline v júni 1985. Konečné poradie: 1. . Lokomotíva Vrútky, 2. Inter Bratislava B, 3. Tesla Nové Zámky.</small> == Výsledky == ;Tabuľka <div style="display:inline-block; vertical-align:top; margin-right:10px;"> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff ;text-align:center ;font-size:100%" |- bgcolor=#AAAAFF ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=170px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Výhry}} !width=20px| {{tooltip|R|Remízy}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=70px| Skóre ! {{tooltip|+/−|+/− skóre}} ! Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Trenčín |22|| 18|| 2|| 2|| {{ku|468|328}} || +140||'''38''' || [[Súbor:Eo circle green arrow-up.svg|17px|postup]] |- bgcolor=#e6e6e6 |2. || align=left|Nitra |22|| 14|| 3|| 5|| {{ku|508|460}} || +48||'''31''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|Prievidza |22|| 13|| 2|| 7|| {{ku|437|412}} || +25||'''28''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|ZMDŽ Bratislava |22|| 12|| 1|| 9|| {{ku|394|376}} || +18||'''25''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. || align=left|Banská Bystrica |22|| 11|| 2|| 9|| {{ku|420|432}} || −12||'''24''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. || align=left|Partizánske B |22|| 10|| 1|| 11|| {{ku|441|427}} || +14||'''21''' |- bgcolor=#e6e6e6 |7. || align=left|Bánovce n/Bebravou |22|| 9|| 2|| 11|| {{ku|388|391}} || −3||'''20''' |- bgcolor=#e6e6e6 |8. || align=left|Čadca |22|| 8|| 2|| 12|| {{ku|418|445}} || −27||'''18''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9. || align=left|Vinohrady Bratislava |22|| 8|| 1|| 13|| {{ku|368|406}} || −38||'''17''' |- bgcolor=#e6e6e6 |10. || align=left|Hlohovec |22|| 7|| 2|| 13|| {{ku|414|472}} || −58||'''16''' |- bgcolor=#e6e6e6 |11. || align=left|Košice |22|| 6|| 3|| 13|| {{ku|398|437}} || −39||'''15''' |- bgcolor=#FFCCCC |12. || align=left|Vrútky (N) |22|| 5|| 1|| 16|| {{ku|330|398}} || −68||'''11''' || [[Súbor:Eo circle red arrow-down.svg|17px|zostup]] |} </div> <div style="display:inline-block; vertical-align:top;"> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff ;font-size:90%" | colspan=2 style="text-align:center" bgcolor=#AAAAFF|'''Legenda''' |- | style="width:20px; background-color:#ccffcc" | | style="background-color: #ffffff;" |Postupujúce tímy do ČSR ligy |- | style="width:20px; background-color:#D8BFD8" | | style="background-color: #ffffff;" |Postupujúce tímy do baráže o ČSR ligu |- | style="width:20px; background-color:#E6D4E6" | | style="background-color: #ffffff;" |Tímy hrajúce kvalifikáciu o SNL |- | style="width:20px; background-color:#FFCCCC" | | style="background-color: #ffffff;" |Zostupujúce tímy do Krajských majstrovstiev |- | style="width:20px; background-color:#ffffff; text-align:center;" |(N) | style="background-color: #ffffff;" |Nováčikovia sezóny |- | style="width:20px; background-color:#ffffff; text-align:center;" |(Z) | style="background-color: #ffffff;" |Zostupujúce tímy z predošlej sezóny ČSR ligy |} </div> <small>Pozn.: Pri rovnosti bodov rozhodovali o pozícii družstiev lepšie vzájomné zápasy.</small> == Pozri aj == * [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien 1985/86]] * [[Slovenská národná hádzanárska liga mužov 1985/86]] == Zdroj == * {{Citácia periodika | vydavateľ = Vydavateľstvo Šport | miesto = Bratislava | priezvisko = | meno = | autor = | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1968-1992 | ročník = XXII | číslo = 253 | url = https://dikda.snk.sk/periodical/uuid:4284bc28-d0e1-4e11-916f-ab2bd679e44a?sort=earliest | dátum prístupu = 2026-04-13 | issn = 0139-7001 }} {{Slovenská národná hádzanárska liga žien}} [[Kategória:Slovenská národná hádzanárska liga žien]] [[Kategória:Hádzaná v 1985]] [[Kategória:Hádzaná v 1986]] [[Kategória:Šport v Česko-Slovensku v 1985]] [[Kategória:Šport v Česko-Slovensku v 1986]] kowrn7reg7fsje2q9hdd6tl23xo2e43 0 748420 8199872 2026-04-17T19:32:43Z BalkoMilan 63448 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1347780761|Magnesium citrate]]“ 8199872 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}{{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Hydrogencitrát horečnatý|Obrázok=Magnesiumhydrogencitrat V1.svg|Obrázok2=Magnesiumcitrat (b&w).jpg|Systematický názov=2-hydroxypropán-1,2,3-trikarboxylát horečnatý|Vzorec={{chem|C|3|H|5|O•COOH(COO)|2|Mg}}|Synonymá=Hydrogéncitran horečnatý<br>Hydrogéncitronan horečnatý|Vzhľad=Biela práškovitá látka|Molekulová hmotnosť=214,4 u|Molárna hmotnosť={{gmol|214.4126|m|w}}|Rozpustnosť vo vode=20 g/100 ml|CAS=7779-25-1|EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP)=231-923-9|PubChem=24511|ChemSpider=8605|SMILES=[Mg++].OC(=O)C(O)(CC([O-])=O)CC([O-])=O}} '''Hydrogencitrát horečnatý''' je organokovová zlúčenina tvorená [[Kyselina citrónová|citrátovými]] a horčíkovými iónmi. Je jednou z foriem je prípravok horčíka v [[Soľ (chémia)|soli]] s pomerom 1:1 s [[Kyselina citrónová|kyselinou citrónovou]] (1 [[atóm]] [[Horčík|horčíka]] na [[Molekula|molekulu]] [[Kyselina citrónová|citrátu]]). Obsahuje 11,33 % hmotnostných horčíka. Hydrogencitrát horečnatý (''sensu lato'') sa používa v medicíne ako soľné [[preháňadlo]] a na vyprázdnenie čriev pred väčšími operáciami alebo [[Kolonoskopia|kolonoskopiou]]. Je dostupný bez lekárskeho predpisu, a to ako generikum, tak aj pod rôznymi obchodnými názvami. Používa sa aj vo forme tabliet ako doplnok stravy s horčíkom. Ako [[Prídavná látka v potravinách|potravinárska prísada]] sa citrát horečnatý používa na reguláciu kyslosti a je známy ako [[E číslo|číslo E]] E345. == Štruktúra == Štruktúra pevného hydrogencitrátu horečnatého bola charakterizovaná [[Röntgenová kryštalografia|röntgenovou kryštalografiou]]. V soli s pomerom 1:1 je deprotonovaný iba jeden karboxylát citrátu. Má vzorec {{Chem| Mg(H|2|C|6|H|5|O|7|)|2}}.<ref>{{Citácia periodika|titul=Crystal structures of two magnesium citrates from powder diffraction data|url=https://journals.iucr.org/paper?S2056989020011913|periodikum=Acta Crystallographica Section E Crystallographic Communications|dátum=2020-10-01|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=76|číslo=10|strany=1611–1616|issn=2056-9890|doi=10.1107/S2056989020011913|meno=James A.|priezvisko=Kaduk|poznámky=PMC 7534234. PMID 33117574.}}</ref> == Mechanizmus účinku == Hydrogencitrát horečnatý funguje tak, že priťahuje vodu cez tkanivá procesom známym ako [[osmóza]]. Po vstupe do čreva dokáže pritiahnuť dostatok vody na vyvolanie defekácie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Effectiveness of Sodium Picosulfate/Magnesium Citrate (PICO) for Colonoscopy Preparation|url=http://coloproctol.org/journal/view.php?doi=10.3393/ac.2014.30.5.222|periodikum=Annals of Coloproctology|dátum=2014|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=30|číslo=5|strany=222|issn=2287-9714|doi=10.3393/ac.2014.30.5.222|jazyk=en|meno=Ki Hwan|priezvisko=Song|meno2=Wu Seok|priezvisko2=Suh|meno3=Jin Sik|priezvisko3=Jeong|spoluautori=et al.}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium citrate for Constipation, Uses, Side Effects, Dosage | url = https://www.medicinenet.com/magnesium_citrate-oral/article.htm | vydavateľ = MedicineNet | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = Ogbru | meno = Omudhome}}</ref> Pridaná voda stimuluje motilitu čriev. To znamená, že sa môže použiť aj na liečbu problémov s konečníkom a hrubým črevom. Hydrogencitrát horečnatý účinkuje najlepšie na lačný žalúdok a mal by sa vždy vypiť s plným pohárom (250 ml) vody alebo džúsu, aby sa zabránilo strate vody a podporilo vstrebávanie. Roztoky hydrogencitrátu horečnatého zvyčajne spôsobia vyprázdňovanie čriev za pol až tri hodiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium Laxatives: Uses, Side Effects, Interactions, Pictures, Warnings & Dosing - WebMD | url = https://www.webmd.com/drugs/magnesium-laxatives | vydavateľ = www.webmd.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> == Použitie a dávkovanie == Maximálna horná hranica tolerancie (MHT) pre horčík vo forme doplnkov pre dospelých je 350 mg elementárneho horčíka denne, podľa amerického [[Národný inštitút zdravia|Národného inštitútu zdravia]] (NIH). Okrem toho, podľa NIH, celkové diétne požiadavky na horčík zo všetkých zdrojov (inými slovami, potraviny a doplnky) sú 320 – 420 mg elementárneho horčíka denne, hoci pre horčík v strave neexistuje žiadna limitná denná dávka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Office of Dietary Supplements - Magnesium | url = https://ods.od.nih.gov/factsheets/magnesium-HealthProfessional/ | vydavateľ = ods.od.nih.gov | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> === Laxatíva === Hydrogencitrát horečnatý sa používa ako laxatívum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium Citrate: MedlinePlus Drug Information | url = https://medlineplus.gov/druginfo/meds/a619019.html | vydavateľ = medlineplus.gov | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> === Liečba pri nedostatku horčíka === Hoci je menej bežný, ako doplnok horčíka sa niekedy používa citrátová forma, pretože sa predpokladá, že je biologicky dostupnejší ako iné bežné tabletkové formy, ako napríklad [[oxid horečnatý]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Intestinal Absorption and Factors Influencing Bioavailability of Magnesium- An Update|url=http://www.eurekaselect.com/151969/article|periodikum=Current Nutrition & Food Science|dátum=2017-09-22|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=13|číslo=4|doi=10.2174/1573401313666170427162740|jazyk=en|meno=Jan Philipp|priezvisko=Schuchardt|meno2=Andreas|priezvisko2=Hahn|poznámky=PMC 5652077. PMID 29123461}}</ref> Podľa jednej štúdie sa však zistilo, že [[glukonát horečnatý]] je o niečo biologicky dostupnejší ako dokonca hydrogencitrát horečnatý.<ref>{{Citácia periodika|titul=Study of magnesium bioavailability from ten organic and inorganic Mg salts in Mg-depleted rats using a stable isotope approach|url=https://hal.inrae.fr/hal-02682984|periodikum=Magnesium Research|dátum=2005|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=18|číslo=4|strany=215–223|meno=Charles C.|priezvisko=Coudray|meno2=Mathieu|priezvisko2=Rambeau|meno3=Christine|priezvisko3=Feillet Coudray|spoluautori=et al.}}</ref> == Vedľajšie účinky == Hydrogencitrát horečnatý vo všeobecnosti nie je škodlivá látka, ale ak existuje podozrenie na akékoľvek nepriaznivé zdravotné problémy alebo sa vyskytnú, je potrebná opatrnosť a konzultácia so zdravotníckym pracovníkom. Extrémne predávkovanie horčíkom môže viesť k vážnym komplikáciám, ako je [[Bradykardia|pomalý srdcový tep]], [[Hypotenzia|nízky krvný tlak]], nevoľnosť, ospalosť atď. Ak je predávkovanie dostatočne závažné, môže dokonca viesť ku [[Kóma|kóme]] alebo smrti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ingredients Online | url = https://www.ingredientsonline.com/ | vydavateľ = Ingredients Online | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2025-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium citrate | url = https://www.drugs.com/mtm/magnesium-citrate.html | dátum vydania = 2009-04-12 | dátum prístupu = 2026-04-17 | vydavateľ = Cerner Multum. Drugs.com}}</ref> Mierne predávkovanie sa však vylúči obličkami, pokiaľ človek nemá vážne problémy s obličkami. Krvácanie z konečníka alebo neschopnosť vyprázdniť sa po užití môžu byť príznakmi vážneho stavu. == Pozri aj == * [[Aspartát horečnatý]] == Referencie == <references /> {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.medicinenet.com/laxatives_for_constipation/page5.htm#8salinelaxatives Soľné laxatíva] . MedicineNet. * [https://www.drugs.com/search.php?searchterm=magnesium+citrate&a=1 Rady pre pacientov s citrátom horečnatým] . Drugs.com. == Zdroj == {{Magnesium compounds}}{{Preklad|en|Magnesium citrate|1347780761}}{{Citrates}} [[Kategória:Antidepresíva]] [[Kategória:Antispasmodiká]] [[Kategória:Citrany]] [[Kategória:Diuretiká]] [[Kategória:Hypnotiká]] [[Kategória:Laxatíva]] [[Kategória:Potravinárske aditíva]] [[Kategória:Sedatíva]] [[Kategória:Zlúčeniny horčíka]] [[Kategória:ATC A06AD – Osmoticky pôsobiace laxatíva]] [[Kategória:ATC A12CC – Horčík]] [[Kategória:ATC B05CB – Roztoky solí]] 0iyeknwgjlmgexgc3xe7dxwcs4bkchz 8199882 8199872 2026-04-17T19:54:38Z BalkoMilan 63448 Drobná úprava Infoboxu a menšie úpravy článku 8199882 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Hydrogencitrát horečnatý | Obrázok = Magnesiumhydrogencitrat V1.svg | Obrázok2 = Magnesiumcitrat (b&w).jpg | Obrázok3 = | Vzorec = {{chem|C|3|H|5|O•COOH(COO)|2|Mg}} | Systematický názov = 2-hydroxypropán-1,2,3-trikarboxylát horečnatý | Synonymá = Hydrogéncitran horečnatý<br>Hydrogéncitronan horečnatý | Vzhľad = Biela práškovitá látka | Molekulová hmotnosť = 214,4 u | Molárna hmotnosť = {{gmol|214.4126|m|w}} | Teplota topenia = | Teplota varu = | Teplota sublimácie = | Teplota rozkladu = | Trojný bod = | Kritický bod = | Kritická teplota = | Kritický tlak = | Kritická hustota = | Hustota = | Rozpustnosť vo vode = 20 g/100 ml | Rozpustnosť = | Skupenské teplo topenia = | Entropia topenia = | Entropia varu = | Entropia rozpúšťania = | Entropia sublimácie = | Skupenské teplo vyparovania = | Štandardná zlučovacia entalpia = | Štandardná entropia = | Štandardná Gibbsová energia = | Merná tepelná kapacita = | Teplota vzplanutia = | Teplota vznietenia = | Medze výbušnosti = | pKA = | pKB = | externé dáta MSDS = | GHS zdroj = | GHS piktogram = {{GHS|}} | heslo GHS = | vety H = {{vety H|}} | vety EUH = {{vety EUH|}} | vety P = {{vety P|}} | EÚ zdroj = | EÚ piktogram = {{Výstraha|/}} | vety R = {{vety R|-}} | vety S = {{vety S|-}} | NFPA 704 = | NFPA 704 zdroj = | CAS = 7779-25-1 | UN = | EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 231-923-9 | Číslo RTECS = | PubChem = 24511 | ChemSpider = 8605 | SMILES = [Mg++].OC(=O)C(O)(CC([O-])=O)CC([O-])=O | ulr = }} '''Hydrogencitrát horečnatý''' je organokovová zlúčenina tvorená [[Kyselina citrónová|citrátovými]] a horčíkovými iónmi. Je jednou z foriem je prípravok horčíka v [[Soľ (chémia)|soli]] s pomerom 1:1 s [[Kyselina citrónová|kyselinou citrónovou]] (1 [[atóm]] [[Horčík|horčíka]] na [[Molekula|molekulu]] [[Kyselina citrónová|citrátu]]). Obsahuje 11,33 % hmotnostných horčíka. Hydrogencitrát horečnatý (''sensu lato'') sa používa v medicíne ako soľné [[preháňadlo]] a na vyprázdnenie čriev pred väčšími operáciami alebo [[Kolonoskopia|kolonoskopiou]]. Je dostupný bez lekárskeho predpisu, a to ako generikum, tak aj pod rôznymi obchodnými názvami. Používa sa aj vo forme tabliet ako doplnok stravy s horčíkom. Ako [[Prídavná látka v potravinách|potravinárska prísada]] sa citrát horečnatý používa na reguláciu kyslosti a je známy ako [[E číslo|číslo E]] E345. == Štruktúra == Štruktúra pevného hydrogencitrátu horečnatého bola charakterizovaná [[Röntgenová kryštalografia|röntgenovou kryštalografiou]]. V soli s pomerom 1:1 je deprotonovaný iba jeden karboxylát citrátu. Má vzorec {{Chem| Mg(H|2|C|6|H|5|O|7|)|2}}.<ref>{{Citácia periodika|titul=Crystal structures of two magnesium citrates from powder diffraction data|url=https://journals.iucr.org/paper?S2056989020011913|periodikum=Acta Crystallographica Section E Crystallographic Communications|dátum=2020-10-01|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=76|číslo=10|strany=1611–1616|issn=2056-9890|doi=10.1107/S2056989020011913|meno=James A.|priezvisko=Kaduk|poznámky=PMC 7534234. PMID 33117574.}}</ref> == Mechanizmus účinku == Hydrogencitrát horečnatý funguje tak, že priťahuje vodu cez tkanivá procesom známym ako [[osmóza]]. Po vstupe do čreva dokáže pritiahnuť dostatok vody na vyvolanie defekácie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Effectiveness of Sodium Picosulfate/Magnesium Citrate (PICO) for Colonoscopy Preparation|url=http://coloproctol.org/journal/view.php?doi=10.3393/ac.2014.30.5.222|periodikum=Annals of Coloproctology|dátum=2014|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=30|číslo=5|strany=222|issn=2287-9714|doi=10.3393/ac.2014.30.5.222|jazyk=en|meno=Ki Hwan|priezvisko=Song|meno2=Wu Seok|priezvisko2=Suh|meno3=Jin Sik|priezvisko3=Jeong|spoluautori=et al.}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium citrate for Constipation, Uses, Side Effects, Dosage | url = https://www.medicinenet.com/magnesium_citrate-oral/article.htm | vydavateľ = MedicineNet | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = Ogbru | meno = Omudhome}}</ref> Pridaná voda stimuluje motilitu čriev. To znamená, že sa môže použiť aj na liečbu problémov s konečníkom a hrubým črevom. Hydrogencitrát horečnatý účinkuje najlepšie na lačný žalúdok a mal by sa vždy vypiť s plným pohárom (250 ml) vody alebo džúsu, aby sa zabránilo strate vody a podporilo vstrebávanie. Roztoky hydrogencitrátu horečnatého zvyčajne spôsobia vyprázdňovanie čriev za pol až tri hodiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium Laxatives: Uses, Side Effects, Interactions, Pictures, Warnings & Dosing - WebMD | url = https://www.webmd.com/drugs/magnesium-laxatives | vydavateľ = www.webmd.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> == Použitie a dávkovanie == Maximálna horná hranica tolerancie (MHT) pre horčík vo forme doplnkov pre dospelých je 350 mg elementárneho horčíka denne, podľa amerického [[Národný inštitút zdravia|Národného inštitútu zdravia]] (NIH). Okrem toho, podľa NIH, celkové diétne požiadavky na horčík zo všetkých zdrojov (inými slovami, potraviny a doplnky) sú 320 – 420 mg elementárneho horčíka denne, hoci pre horčík v strave neexistuje žiadna limitná denná dávka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Office of Dietary Supplements - Magnesium | url = https://ods.od.nih.gov/factsheets/magnesium-HealthProfessional/ | vydavateľ = ods.od.nih.gov | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> === Laxatíva === Hydrogencitrát horečnatý sa používa ako laxatívum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium Citrate: MedlinePlus Drug Information | url = https://medlineplus.gov/druginfo/meds/a619019.html | vydavateľ = medlineplus.gov | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> === Liečba pri nedostatku horčíka === Hoci je menej bežný, ako doplnok horčíka sa niekedy používa citrátová forma, pretože sa predpokladá, že je biologicky dostupnejší ako iné bežné tabletkové formy, ako napríklad [[oxid horečnatý]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Intestinal Absorption and Factors Influencing Bioavailability of Magnesium- An Update|url=http://www.eurekaselect.com/151969/article|periodikum=Current Nutrition & Food Science|dátum=2017-09-22|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=13|číslo=4|doi=10.2174/1573401313666170427162740|jazyk=en|meno=Jan Philipp|priezvisko=Schuchardt|meno2=Andreas|priezvisko2=Hahn|poznámky=PMC 5652077. PMID 29123461}}</ref> Podľa jednej štúdie sa však zistilo, že [[glukonát horečnatý]] je o niečo biologicky dostupnejší ako dokonca hydrogencitrát horečnatý.<ref>{{Citácia periodika|titul=Study of magnesium bioavailability from ten organic and inorganic Mg salts in Mg-depleted rats using a stable isotope approach|url=https://hal.inrae.fr/hal-02682984|periodikum=Magnesium Research|dátum=2005|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=18|číslo=4|strany=215–223|meno=Charles C.|priezvisko=Coudray|meno2=Mathieu|priezvisko2=Rambeau|meno3=Christine|priezvisko3=Feillet Coudray|spoluautori=et al.}}</ref> == Vedľajšie účinky == Hydrogencitrát horečnatý vo všeobecnosti nie je škodlivá látka, ale ak existuje podozrenie na akékoľvek nepriaznivé zdravotné problémy alebo sa vyskytnú, je potrebná opatrnosť a konzultácia so zdravotníckym pracovníkom. Extrémne predávkovanie horčíkom môže viesť k vážnym komplikáciám, ako je [[Bradykardia|pomalý srdcový tep]], [[Hypotenzia|nízky krvný tlak]], nevoľnosť, ospalosť atď. Ak je predávkovanie dostatočne závažné, môže dokonca viesť ku [[Kóma|kóme]] alebo smrti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ingredients Online | url = https://www.ingredientsonline.com/ | vydavateľ = Ingredients Online | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2025-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium citrate | url = https://www.drugs.com/mtm/magnesium-citrate.html | dátum vydania = 2009-04-12 | dátum prístupu = 2026-04-17 | vydavateľ = Cerner Multum. Drugs.com}}</ref> Mierne predávkovanie sa však vylúči obličkami, pokiaľ človek nemá vážne problémy s obličkami. Krvácanie z konečníka alebo neschopnosť vyprázdniť sa po užití môžu byť príznakmi vážneho stavu. == Pozri aj == * [[Aspartát horečnatý]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.medicinenet.com/laxatives_for_constipation/page5.htm#8salinelaxatives Soľné laxatíva] . MedicineNet. * [https://www.drugs.com/search.php?searchterm=magnesium+citrate&a=1 Rady pre pacientov s citrátom horečnatým]. Drugs.com. == Zdroj == {{Preklad|en|Magnesium citrate|1347780761}} [[Kategória:Antidepresíva]] [[Kategória:Antispasmodiká]] [[Kategória:Citrany|Citrany]] [[Kategória:Diuretiká]] [[Kategória:Hypnotiká]] [[Kategória:Laxatíva]] [[Kategória:Potravinárske aditíva|E 345]] [[Kategória:Sedatíva]] [[Kategória:Zlúčeniny horčíka]] [[Kategória:ATC A06AD – Osmoticky pôsobiace laxatíva|19]] [[Kategória:ATC A12CC – Horčík|04]] [[Kategória:ATC B05CB – Roztoky solí|03]] 3uzjjfpw49geav1qbs0i1e3tcwxoc9t 8199885 8199882 2026-04-17T19:56:07Z BalkoMilan 63448 Drobná oprava 8199885 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Hydrogencitrát horečnatý | Obrázok = Magnesiumhydrogencitrat V1.svg | Obrázok2 = Magnesiumcitrat (b&w).jpg | Obrázok3 = | Vzorec = {{chem|C|3|H|5|O•COOH(COO)|2|Mg}} | Systematický názov = 2-hydroxypropán-1,2,3-trikarboxylát horečnatý | Synonymá = Hydrogéncitran horečnatý<br>Hydrogéncitronan horečnatý | Vzhľad = Biela práškovitá látka | Molekulová hmotnosť = 214,4 u | Molárna hmotnosť = {{gmol|214.4126|m|w}} | Teplota topenia = | Teplota varu = | Teplota sublimácie = | Teplota rozkladu = | Trojný bod = | Kritický bod = | Kritická teplota = | Kritický tlak = | Kritická hustota = | Hustota = | Rozpustnosť vo vode = 20 g/100 ml | Rozpustnosť = | Skupenské teplo topenia = | Entropia topenia = | Entropia varu = | Entropia rozpúšťania = | Entropia sublimácie = | Skupenské teplo vyparovania = | Štandardná zlučovacia entalpia = | Štandardná entropia = | Štandardná Gibbsová energia = | Merná tepelná kapacita = | Teplota vzplanutia = | Teplota vznietenia = | Medze výbušnosti = | pKA = | pKB = | externé dáta MSDS = | GHS zdroj = | GHS piktogram = {{GHS|}} | heslo GHS = | vety H = {{vety H|}} | vety EUH = {{vety EUH|}} | vety P = {{vety P|}} | EÚ zdroj = | EÚ piktogram = {{Výstraha|/}} | vety R = {{vety R|-}} | vety S = {{vety S|-}} | NFPA 704 = | NFPA 704 zdroj = | CAS = 7779-25-1 | UN = | EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 231-923-9 | Číslo RTECS = | PubChem = 24511 | ChemSpider = 8605 | SMILES = [Mg++].OC(=O)C(O)(CC([O-])=O)CC([O-])=O | ulr = }} '''Hydrogencitrát horečnatý''' je organokovová zlúčenina tvorená [[Kyselina citrónová|citrátovými]] a horčíkovými iónmi. Je jednou z foriem je prípravok horčíka v [[Soľ (chémia)|soli]] s pomerom 1:1 s [[Kyselina citrónová|kyselinou citrónovou]] (1 [[atóm]] [[Horčík|horčíka]] na [[Molekula|molekulu]] [[Kyselina citrónová|citrátu]]). Obsahuje 11,33 % hmotnostných horčíka. Hydrogencitrát horečnatý (''sensu lato'') sa používa v medicíne ako soľné [[preháňadlo]] a na vyprázdnenie čriev pred väčšími operáciami alebo [[Kolonoskopia|kolonoskopiou]]. Je dostupný bez lekárskeho predpisu, a to ako generikum, tak aj pod rôznymi obchodnými názvami. Používa sa aj vo forme tabliet ako doplnok stravy s horčíkom. Ako [[Prídavná látka v potravinách|potravinárska prísada]] sa citrát horečnatý používa na reguláciu kyslosti a je známy ako [[E číslo|číslo E]] E345. == Štruktúra == Štruktúra pevného hydrogencitrátu horečnatého bola charakterizovaná [[Röntgenová kryštalografia|röntgenovou kryštalografiou]]. V soli s pomerom 1:1 je deprotonovaný iba jeden karboxylát citrátu. Má vzorec {{Chem| Mg(H|2|C|6|H|5|O|7|)|2}}.<ref>{{Citácia periodika|titul=Crystal structures of two magnesium citrates from powder diffraction data|url=https://journals.iucr.org/paper?S2056989020011913|periodikum=Acta Crystallographica Section E Crystallographic Communications|dátum=2020-10-01|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=76|číslo=10|strany=1611–1616|issn=2056-9890|doi=10.1107/S2056989020011913|meno=James A.|priezvisko=Kaduk|poznámky=PMC 7534234. PMID 33117574.}}</ref> == Mechanizmus účinku == Hydrogencitrát horečnatý funguje tak, že priťahuje vodu cez tkanivá procesom známym ako [[osmóza]]. Po vstupe do čreva dokáže pritiahnuť dostatok vody na vyvolanie defekácie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Effectiveness of Sodium Picosulfate/Magnesium Citrate (PICO) for Colonoscopy Preparation|url=http://coloproctol.org/journal/view.php?doi=10.3393/ac.2014.30.5.222|periodikum=Annals of Coloproctology|dátum=2014|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=30|číslo=5|strany=222|issn=2287-9714|doi=10.3393/ac.2014.30.5.222|jazyk=en|meno=Ki Hwan|priezvisko=Song|meno2=Wu Seok|priezvisko2=Suh|meno3=Jin Sik|priezvisko3=Jeong|spoluautori=et al.}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium citrate for Constipation, Uses, Side Effects, Dosage | url = https://www.medicinenet.com/magnesium_citrate-oral/article.htm | vydavateľ = MedicineNet | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = Ogbru | meno = Omudhome}}</ref> Pridaná voda stimuluje motilitu čriev. To znamená, že sa môže použiť aj na liečbu problémov s konečníkom a hrubým črevom. Hydrogencitrát horečnatý účinkuje najlepšie na lačný žalúdok a mal by sa vždy vypiť s plným pohárom (250 ml) vody alebo džúsu, aby sa zabránilo strate vody a podporilo vstrebávanie. Roztoky hydrogencitrátu horečnatého zvyčajne spôsobia vyprázdňovanie čriev za pol až tri hodiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium Laxatives: Uses, Side Effects, Interactions, Pictures, Warnings & Dosing - WebMD | url = https://www.webmd.com/drugs/magnesium-laxatives | vydavateľ = www.webmd.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> == Použitie a dávkovanie == Maximálna horná hranica tolerancie (MHT) pre horčík vo forme doplnkov pre dospelých je 350 mg elementárneho horčíka denne, podľa amerického [[Národný inštitút zdravia|Národného inštitútu zdravia]] (NIH). Okrem toho, podľa NIH, celkové diétne požiadavky na horčík zo všetkých zdrojov (inými slovami, potraviny a doplnky) sú 320 – 420 mg elementárneho horčíka denne, hoci pre horčík v strave neexistuje žiadna limitná denná dávka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Office of Dietary Supplements - Magnesium | url = https://ods.od.nih.gov/factsheets/magnesium-HealthProfessional/ | vydavateľ = ods.od.nih.gov | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> === Laxatíva === Hydrogencitrát horečnatý sa používa ako laxatívum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium Citrate: MedlinePlus Drug Information | url = https://medlineplus.gov/druginfo/meds/a619019.html | vydavateľ = medlineplus.gov | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> === Liečba pri nedostatku horčíka === Hoci je menej bežný, ako doplnok horčíka sa niekedy používa citrátová forma, pretože sa predpokladá, že je biologicky dostupnejší ako iné bežné tabletkové formy, ako napríklad [[oxid horečnatý]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Intestinal Absorption and Factors Influencing Bioavailability of Magnesium- An Update|url=http://www.eurekaselect.com/151969/article|periodikum=Current Nutrition & Food Science|dátum=2017-09-22|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=13|číslo=4|doi=10.2174/1573401313666170427162740|jazyk=en|meno=Jan Philipp|priezvisko=Schuchardt|meno2=Andreas|priezvisko2=Hahn|poznámky=PMC 5652077. PMID 29123461}}</ref> Podľa jednej štúdie sa však zistilo, že [[glukonát horečnatý]] je o niečo biologicky dostupnejší ako dokonca hydrogencitrát horečnatý.<ref>{{Citácia periodika|titul=Study of magnesium bioavailability from ten organic and inorganic Mg salts in Mg-depleted rats using a stable isotope approach|url=https://hal.inrae.fr/hal-02682984|periodikum=Magnesium Research|dátum=2005|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=18|číslo=4|strany=215–223|meno=Charles C.|priezvisko=Coudray|meno2=Mathieu|priezvisko2=Rambeau|meno3=Christine|priezvisko3=Feillet Coudray|spoluautori=et al.}}</ref> == Vedľajšie účinky == Hydrogencitrát horečnatý vo všeobecnosti nie je škodlivá látka, ale ak existuje podozrenie na akékoľvek nepriaznivé zdravotné problémy alebo sa vyskytnú, je potrebná opatrnosť a konzultácia so zdravotníckym pracovníkom. Extrémne predávkovanie horčíkom môže viesť k vážnym komplikáciám, ako je [[Bradykardia|pomalý srdcový tep]], [[Hypotenzia|nízky krvný tlak]], nevoľnosť, ospalosť atď. Ak je predávkovanie dostatočne závažné, môže dokonca viesť ku [[Kóma|kóme]] alebo smrti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ingredients Online | url = https://www.ingredientsonline.com/ | vydavateľ = Ingredients Online | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2025-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium citrate | url = https://www.drugs.com/mtm/magnesium-citrate.html | dátum vydania = 2009-04-12 | dátum prístupu = 2026-04-17 | vydavateľ = Cerner Multum. Drugs.com}}</ref> Mierne predávkovanie sa však vylúči obličkami, pokiaľ človek nemá vážne problémy s obličkami. Krvácanie z konečníka alebo neschopnosť vyprázdniť sa po užití môžu byť príznakmi vážneho stavu. == Pozri aj == * [[Aspartát horečnatý]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.medicinenet.com/laxatives_for_constipation/page5.htm#8salinelaxatives Soľné laxatíva] . MedicineNet. * [https://www.drugs.com/search.php?searchterm=magnesium+citrate&a=1 Rady pre pacientov s citrátom horečnatým]. Drugs.com. == Zdroj == {{Preklad|en|Magnesium citrate|1347780761}} [[Kategória:Antidepresíva]] [[Kategória:Antispasmodiká]] [[Kategória:Citrany|Horečnatý]] [[Kategória:Diuretiká]] [[Kategória:Hypnotiká]] [[Kategória:Laxatíva]] [[Kategória:Potravinárske aditíva|E 345]] [[Kategória:Sedatíva]] [[Kategória:Zlúčeniny horčíka]] [[Kategória:ATC A06AD – Osmoticky pôsobiace laxatíva|19]] [[Kategória:ATC A12CC – Horčík|04]] [[Kategória:ATC B05CB – Roztoky solí|03]] r0vv55uwsrdjtx66af178bw9mdcxlc8 8199898 8199885 2026-04-17T20:29:52Z BalkoMilan 63448 Drobné úpravy a menšie opravy Infoboxu 8199898 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Hydrogencitrát horečnatý | Obrázok = Magnesiumhydrogencitrat V1.svg | Obrázok2 = Magnesiumcitrat (b&w).jpg | Obrázok3 = | Vzorec = {{chem|MgC|3|H|5|O•(COO)|2|COOH}} | Systematický názov = 2-hydroxypropán-1,2,3-trikarboxylát horečnatý | Synonymá = Hydrogéncitran horečnatý<br>Hydrogéncitronan horečnatý | Vzhľad = Biela práškovitá látka | Molekulová hmotnosť = 214,4 u | Molárna hmotnosť = {{gmol|214.4126|m|w}} | Teplota topenia = | Teplota varu = | Teplota sublimácie = | Teplota rozkladu = | Trojný bod = | Kritický bod = | Kritická teplota = | Kritický tlak = | Kritická hustota = | Hustota = | Rozpustnosť vo vode = 20 g/100 ml | Rozpustnosť = | Skupenské teplo topenia = | Entropia topenia = | Entropia varu = | Entropia rozpúšťania = | Entropia sublimácie = | Skupenské teplo vyparovania = | Štandardná zlučovacia entalpia = | Štandardná entropia = | Štandardná Gibbsová energia = | Merná tepelná kapacita = | Teplota vzplanutia = | Teplota vznietenia = | Medze výbušnosti = | pKA = | pKB = | externé dáta MSDS = | GHS zdroj = | GHS piktogram = {{GHS|}} | heslo GHS = | vety H = {{vety H|}} | vety EUH = {{vety EUH|}} | vety P = {{vety P|}} | EÚ zdroj = | EÚ piktogram = {{Výstraha|/}} | vety R = {{vety R|-}} | vety S = {{vety S|-}} | NFPA 704 = | NFPA 704 zdroj = | CAS = 7779-25-1 | UN = | EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 231-923-9 | Číslo RTECS = | PubChem = 24511 | ChemSpider = 8605 | SMILES = [Mg++].OC(=O)C(O)(CC([O-])=O)CC([O-])=O | ulr = }} '''Hydrogencitrát horečnatý ({{chem|MgC|3|H|5|O|(COO)|2|COOH}})''' je organokovová zlúčenina tvorená [[Kyselina citrónová|citrátovými]] a horčíkovými iónmi. Je jednou z foriem je prípravok horčíka v [[Soľ (chémia)|soli]] s pomerom 1:1 s [[Kyselina citrónová|kyselinou citrónovou]] (1 [[atóm]] [[Horčík|horčíka]] na [[Molekula|molekulu]] [[Kyselina citrónová|citrátu]]). Obsahuje 11,33 % hmotnostných horčíka. Hydrogencitrát horečnatý (''sensu lato'') sa používa v medicíne ako soľné [[preháňadlo]] a na vyprázdnenie čriev pred väčšími operáciami alebo [[Kolonoskopia|kolonoskopiou]]. Je dostupný bez lekárskeho predpisu, a to ako generikum, tak aj pod rôznymi obchodnými názvami. Používa sa aj vo forme tabliet ako doplnok stravy s horčíkom. Ako [[Prídavná látka v potravinách|potravinárska prísada]] sa hydrogencitrát horečnatý používa na reguláciu kyslosti a je známy ako [[E číslo|číslo E]] E345. == Štruktúra == Štruktúra pevného hydrogencitrátu horečnatého bola charakterizovaná [[Röntgenová kryštalografia|röntgenovou kryštalografiou]]. V soli s pomerom 1:1 je deprotonovaný iba jeden karboxylát citrátu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Crystal structures of two magnesium citrates from powder diffraction data|url=https://journals.iucr.org/paper?S2056989020011913|periodikum=Acta Crystallographica Section E Crystallographic Communications|dátum=2020-10-01|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=76|číslo=10|strany=1611–1616|issn=2056-9890|doi=10.1107/S2056989020011913|meno=James A.|priezvisko=Kaduk|poznámky=PMC 7534234. PMID 33117574.}}</ref> == Mechanizmus účinku == Hydrogencitrát horečnatý funguje tak, že priťahuje vodu cez tkanivá procesom známym ako [[osmóza]]. Po vstupe do čreva dokáže pritiahnuť dostatok vody na vyvolanie defekácie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Effectiveness of Sodium Picosulfate/Magnesium Citrate (PICO) for Colonoscopy Preparation|url=http://coloproctol.org/journal/view.php?doi=10.3393/ac.2014.30.5.222|periodikum=Annals of Coloproctology|dátum=2014|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=30|číslo=5|strany=222|issn=2287-9714|doi=10.3393/ac.2014.30.5.222|jazyk=en|meno=Ki Hwan|priezvisko=Song|meno2=Wu Seok|priezvisko2=Suh|meno3=Jin Sik|priezvisko3=Jeong|spoluautori=et al.}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium citrate for Constipation, Uses, Side Effects, Dosage | url = https://www.medicinenet.com/magnesium_citrate-oral/article.htm | vydavateľ = MedicineNet | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = Ogbru | meno = Omudhome}}</ref> Pridaná voda stimuluje motilitu čriev. To znamená, že sa môže použiť aj na liečbu problémov s konečníkom a hrubým črevom. Hydrogencitrát horečnatý účinkuje najlepšie na lačný žalúdok a mal by sa vždy vypiť s plným pohárom (250 ml) vody alebo džúsu, aby sa zabránilo strate vody a podporilo vstrebávanie. Roztoky hydrogencitrátu horečnatého zvyčajne spôsobia vyprázdňovanie čriev za pol až tri hodiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium Laxatives: Uses, Side Effects, Interactions, Pictures, Warnings & Dosing - WebMD | url = https://www.webmd.com/drugs/magnesium-laxatives | vydavateľ = www.webmd.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> == Použitie a dávkovanie == Maximálna horná hranica tolerancie (MHT) pre horčík vo forme doplnkov pre dospelých je 350 mg elementárneho horčíka denne, podľa amerického [[Národný inštitút zdravia|Národného inštitútu zdravia]] (NIH). Okrem toho, podľa NIH, celkové diétne požiadavky na horčík zo všetkých zdrojov (inými slovami, potraviny a doplnky) sú 320 – 420 mg elementárneho horčíka denne, hoci pre horčík v strave neexistuje žiadna limitná denná dávka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Office of Dietary Supplements - Magnesium | url = https://ods.od.nih.gov/factsheets/magnesium-HealthProfessional/ | vydavateľ = ods.od.nih.gov | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> === Laxatíva === Hydrogencitrát horečnatý sa používa ako laxatívum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium Citrate: MedlinePlus Drug Information | url = https://medlineplus.gov/druginfo/meds/a619019.html | vydavateľ = medlineplus.gov | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> === Liečba pri nedostatku horčíka === Hoci je menej bežný, ako doplnok horčíka sa niekedy používa citrátová forma, pretože sa predpokladá, že je biologicky dostupnejší ako iné bežné tabletkové formy, ako napríklad [[oxid horečnatý]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Intestinal Absorption and Factors Influencing Bioavailability of Magnesium- An Update|url=http://www.eurekaselect.com/151969/article|periodikum=Current Nutrition & Food Science|dátum=2017-09-22|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=13|číslo=4|doi=10.2174/1573401313666170427162740|jazyk=en|meno=Jan Philipp|priezvisko=Schuchardt|meno2=Andreas|priezvisko2=Hahn|poznámky=PMC 5652077. PMID 29123461}}</ref> Podľa jednej štúdie sa však zistilo, že [[glukonát horečnatý]] je o niečo biologicky dostupnejší ako dokonca hydrogencitrát horečnatý.<ref>{{Citácia periodika|titul=Study of magnesium bioavailability from ten organic and inorganic Mg salts in Mg-depleted rats using a stable isotope approach|url=https://hal.inrae.fr/hal-02682984|periodikum=Magnesium Research|dátum=2005|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=18|číslo=4|strany=215–223|meno=Charles C.|priezvisko=Coudray|meno2=Mathieu|priezvisko2=Rambeau|meno3=Christine|priezvisko3=Feillet Coudray|spoluautori=et al.}}</ref> == Vedľajšie účinky == Hydrogencitrát horečnatý vo všeobecnosti nie je škodlivá látka, ale ak existuje podozrenie na akékoľvek nepriaznivé zdravotné problémy alebo sa vyskytnú, je potrebná opatrnosť a konzultácia so zdravotníckym pracovníkom. Extrémne predávkovanie horčíkom môže viesť k vážnym komplikáciám, ako je [[Bradykardia|pomalý srdcový tep]], [[Hypotenzia|nízky krvný tlak]], nevoľnosť, ospalosť atď. Ak je predávkovanie dostatočne závažné, môže dokonca viesť ku [[Kóma|kóme]] alebo smrti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ingredients Online | url = https://www.ingredientsonline.com/ | vydavateľ = Ingredients Online | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2025-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium citrate | url = https://www.drugs.com/mtm/magnesium-citrate.html | dátum vydania = 2009-04-12 | dátum prístupu = 2026-04-17 | vydavateľ = Cerner Multum. Drugs.com}}</ref> Mierne predávkovanie sa však vylúči obličkami, pokiaľ človek nemá vážne problémy s obličkami. Krvácanie z konečníka alebo neschopnosť vyprázdniť sa po užití môžu byť príznakmi vážneho stavu. == Pozri aj == * [[Aspartát horečnatý]] * [[Citrát horečnatý]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.medicinenet.com/laxatives_for_constipation/page5.htm#8salinelaxatives Soľné laxatíva]. MedicineNet. * [https://www.drugs.com/search.php?searchterm=magnesium+citrate&a=1 Rady pre pacientov s citrátom horečnatým]. Drugs.com. == Zdroj == {{Preklad|en|Magnesium citrate|1347780761}} [[Kategória:Antidepresíva]] [[Kategória:Antispasmodiká]] [[Kategória:Citrany|Horečnatý]] [[Kategória:Diuretiká]] [[Kategória:Hypnotiká]] [[Kategória:Laxatíva]] [[Kategória:Potravinárske aditíva|E 345]] [[Kategória:Sedatíva]] [[Kategória:Zlúčeniny horčíka]] [[Kategória:ATC A06AD – Osmoticky pôsobiace laxatíva|19]] [[Kategória:ATC A12CC – Horčík|04]] [[Kategória:ATC B05CB – Roztoky solí|03]] gzjwjeucz3wdt03qr6gb26170kid5u0 8199925 8199898 2026-04-17T22:30:32Z ~2026-20335-96 290941 8199925 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Hydrogencitrát horečnatý | Obrázok = Magnesiumhydrogencitrat V1.svg | Obrázok2 = Magnesiumcitrat (b&w).jpg | Obrázok3 = | Vzorec = {{chem|MgC|3|H|5|O•(COO)|2|COOH}} | Systematický názov = 2-hydroxypropán-1,2,3-trikarboxylát horečnatý | Synonymá = Hydrogéncitran horečnatý<br>Hydrogéncitronan horečnatý | Vzhľad = Biela práškovitá látka | Molekulová hmotnosť = 214,4 u | Molárna hmotnosť = {{gmol|214.4126|m|w}} | Teplota topenia = | Teplota varu = | Teplota sublimácie = | Teplota rozkladu = | Trojný bod = | Kritický bod = | Kritická teplota = | Kritický tlak = | Kritická hustota = | Hustota = | Rozpustnosť vo vode = 20 g/100 ml | Rozpustnosť = | Skupenské teplo topenia = | Entropia topenia = | Entropia varu = | Entropia rozpúšťania = | Entropia sublimácie = | Skupenské teplo vyparovania = | Štandardná zlučovacia entalpia = | Štandardná entropia = | Štandardná Gibbsová energia = | Merná tepelná kapacita = | Teplota vzplanutia = | Teplota vznietenia = | Medze výbušnosti = | pKA = | pKB = | externé dáta MSDS = | GHS zdroj = | GHS piktogram = {{GHS|}} | heslo GHS = | vety H = {{vety H|}} | vety EUH = {{vety EUH|}} | vety P = {{vety P|}} | EÚ zdroj = | EÚ piktogram = {{Výstraha|/}} | vety R = {{vety R|-}} | vety S = {{vety S|-}} | NFPA 704 = | NFPA 704 zdroj = | CAS = 7779-25-1 | UN = | EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 231-923-9 | Číslo RTECS = | PubChem = 24511 | ChemSpider = 8605 | SMILES = [Mg++].OC(=O)C(O)(CC([O-])=O)CC([O-])=O | ulr = }} '''Hydrogencitrát horečnatý''' ({{chem|MgC|3|H|5|O|(COO)|2|COOH}}) je organokovová zlúčenina tvorená [[Kyselina citrónová|citrátovými]] a horčíkovými iónmi. Je jednou z foriem je prípravok horčíka v [[Soľ (chémia)|soli]] s pomerom 1:1 s [[Kyselina citrónová|kyselinou citrónovou]] (1 [[atóm]] [[Horčík|horčíka]] na [[Molekula|molekulu]] [[Kyselina citrónová|citrátu]]). Obsahuje 11,33 % hmotnostných horčíka. Hydrogencitrát horečnatý (''sensu lato'') sa používa v medicíne ako soľné [[preháňadlo]] a na vyprázdnenie čriev pred väčšími operáciami alebo [[Kolonoskopia|kolonoskopiou]]. Je dostupný bez lekárskeho predpisu, a to ako generikum, tak aj pod rôznymi obchodnými názvami. Používa sa aj vo forme tabliet ako doplnok stravy s horčíkom. Ako [[Prídavná látka v potravinách|potravinárska prísada]] sa hydrogencitrát horečnatý používa na reguláciu kyslosti a je známy ako [[E číslo|číslo E]] E345. == Štruktúra == Štruktúra pevného hydrogencitrátu horečnatého bola charakterizovaná [[Röntgenová kryštalografia|röntgenovou kryštalografiou]]. V soli s pomerom 1:1 je deprotonovaný iba jeden karboxylát citrátu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Crystal structures of two magnesium citrates from powder diffraction data|url=https://journals.iucr.org/paper?S2056989020011913|periodikum=Acta Crystallographica Section E Crystallographic Communications|dátum=2020-10-01|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=76|číslo=10|strany=1611–1616|issn=2056-9890|doi=10.1107/S2056989020011913|meno=James A.|priezvisko=Kaduk|poznámky=PMC 7534234. PMID 33117574.}}</ref> == Mechanizmus účinku == Hydrogencitrát horečnatý funguje tak, že priťahuje vodu cez tkanivá procesom známym ako [[osmóza]]. Po vstupe do čreva dokáže pritiahnuť dostatok vody na vyvolanie defekácie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Effectiveness of Sodium Picosulfate/Magnesium Citrate (PICO) for Colonoscopy Preparation|url=http://coloproctol.org/journal/view.php?doi=10.3393/ac.2014.30.5.222|periodikum=Annals of Coloproctology|dátum=2014|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=30|číslo=5|strany=222|issn=2287-9714|doi=10.3393/ac.2014.30.5.222|jazyk=en|meno=Ki Hwan|priezvisko=Song|meno2=Wu Seok|priezvisko2=Suh|meno3=Jin Sik|priezvisko3=Jeong|spoluautori=et al.}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium citrate for Constipation, Uses, Side Effects, Dosage | url = https://www.medicinenet.com/magnesium_citrate-oral/article.htm | vydavateľ = MedicineNet | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = Ogbru | meno = Omudhome}}</ref> Pridaná voda stimuluje motilitu čriev. To znamená, že sa môže použiť aj na liečbu problémov s konečníkom a hrubým črevom. Hydrogencitrát horečnatý účinkuje najlepšie na lačný žalúdok a mal by sa vždy vypiť s plným pohárom (250 ml) vody alebo džúsu, aby sa zabránilo strate vody a podporilo vstrebávanie. Roztoky hydrogencitrátu horečnatého zvyčajne spôsobia vyprázdňovanie čriev za pol až tri hodiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium Laxatives: Uses, Side Effects, Interactions, Pictures, Warnings & Dosing - WebMD | url = https://www.webmd.com/drugs/magnesium-laxatives | vydavateľ = www.webmd.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> == Použitie a dávkovanie == Maximálna horná hranica tolerancie (MHT) pre horčík vo forme doplnkov pre dospelých je 350 mg elementárneho horčíka denne, podľa amerického [[Národný inštitút zdravia|Národného inštitútu zdravia]] (NIH). Okrem toho, podľa NIH, celkové diétne požiadavky na horčík zo všetkých zdrojov (inými slovami, potraviny a doplnky) sú 320 – 420 mg elementárneho horčíka denne, hoci pre horčík v strave neexistuje žiadna limitná denná dávka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Office of Dietary Supplements - Magnesium | url = https://ods.od.nih.gov/factsheets/magnesium-HealthProfessional/ | vydavateľ = ods.od.nih.gov | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> === Laxatíva === Hydrogencitrát horečnatý sa používa ako laxatívum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium Citrate: MedlinePlus Drug Information | url = https://medlineplus.gov/druginfo/meds/a619019.html | vydavateľ = medlineplus.gov | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en}}</ref> === Liečba pri nedostatku horčíka === Hoci je menej bežný, ako doplnok horčíka sa niekedy používa citrátová forma, pretože sa predpokladá, že je biologicky dostupnejší ako iné bežné tabletkové formy, ako napríklad [[oxid horečnatý]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Intestinal Absorption and Factors Influencing Bioavailability of Magnesium- An Update|url=http://www.eurekaselect.com/151969/article|periodikum=Current Nutrition & Food Science|dátum=2017-09-22|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=13|číslo=4|doi=10.2174/1573401313666170427162740|jazyk=en|meno=Jan Philipp|priezvisko=Schuchardt|meno2=Andreas|priezvisko2=Hahn|poznámky=PMC 5652077. PMID 29123461}}</ref> Podľa jednej štúdie sa však zistilo, že [[glukonát horečnatý]] je o niečo biologicky dostupnejší ako dokonca hydrogencitrát horečnatý.<ref>{{Citácia periodika|titul=Study of magnesium bioavailability from ten organic and inorganic Mg salts in Mg-depleted rats using a stable isotope approach|url=https://hal.inrae.fr/hal-02682984|periodikum=Magnesium Research|dátum=2005|dátum prístupu=2026-04-17|ročník=18|číslo=4|strany=215–223|meno=Charles C.|priezvisko=Coudray|meno2=Mathieu|priezvisko2=Rambeau|meno3=Christine|priezvisko3=Feillet Coudray|spoluautori=et al.}}</ref> == Vedľajšie účinky == Hydrogencitrát horečnatý vo všeobecnosti nie je škodlivá látka, ale ak existuje podozrenie na akékoľvek nepriaznivé zdravotné problémy alebo sa vyskytnú, je potrebná opatrnosť a konzultácia so zdravotníckym pracovníkom. Extrémne predávkovanie horčíkom môže viesť k vážnym komplikáciám, ako je [[Bradykardia|pomalý srdcový tep]], [[Hypotenzia|nízky krvný tlak]], nevoľnosť, ospalosť atď. Ak je predávkovanie dostatočne závažné, môže dokonca viesť ku [[Kóma|kóme]] alebo smrti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ingredients Online | url = https://www.ingredientsonline.com/ | vydavateľ = Ingredients Online | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2025-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnesium citrate | url = https://www.drugs.com/mtm/magnesium-citrate.html | dátum vydania = 2009-04-12 | dátum prístupu = 2026-04-17 | vydavateľ = Cerner Multum. Drugs.com}}</ref> Mierne predávkovanie sa však vylúči obličkami, pokiaľ človek nemá vážne problémy s obličkami. Krvácanie z konečníka alebo neschopnosť vyprázdniť sa po užití môžu byť príznakmi vážneho stavu. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Aspartát horečnatý]] * [[Citrát horečnatý]] == Externé odkazy == * [http://www.medicinenet.com/laxatives_for_constipation/page5.htm#8salinelaxatives Soľné laxatíva]. MedicineNet. * [https://www.drugs.com/search.php?searchterm=magnesium+citrate&a=1 Rady pre pacientov s citrátom horečnatým]. Drugs.com. == Zdroj == {{Preklad|en|Magnesium citrate|1347780761}} [[Kategória:Antidepresíva]] [[Kategória:Antispasmodiká]] [[Kategória:Citrany|Horečnatý]] [[Kategória:Diuretiká]] [[Kategória:Hypnotiká]] [[Kategória:Laxatíva]] [[Kategória:Potravinárske aditíva|E 345]] [[Kategória:Sedatíva]] [[Kategória:Zlúčeniny horčíka]] [[Kategória:ATC A06AD – Osmoticky pôsobiace laxatíva|19]] [[Kategória:ATC A12CC – Horčík|04]] [[Kategória:ATC B05CB – Roztoky solí|03]] jfy111axkj6bdv5i6um2jr71wbboa6w 0 748421 8199893 2026-04-17T20:25:34Z Bakjb 236375 p 8199893 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hydrogencitrát horečnatý]] 3rzzo0aktrmrah0zodbxyfnv9200r6c 0 748422 8199900 2026-04-17T20:33:06Z Martingazak 234259 Zalozenie clanku 8199900 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Svätom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partizánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], a s ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajovho známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. [[30. jún|30. júna]] v skorých ranných hodinách sa stretol s Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od vyslúchajúceho dôstojníka vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár doňho, aby ho zasiahol do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými posilami zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil a s inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: celé toto počínanie bolo založené na vôli pomáhať cirkvi a nebyť pasívny voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]].{{#tag:ref|Medzitým prebehol [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] [[proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]]. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref>|group=pozn.}} Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== V roku [[1971]] podali rodičia Bernarda Jaška spolu s rodinou Pavla Kalinaja návrh na prieskumné konanie v zmysle zákona č. 82/1968 Zb. Tento návrh bol však Vyšším vojenským súdom v [[Trenčín|Trenčíne]] [[3. február|3. februára]] [[1972]] zamietnutý s tým, že hoci navrhovatelia argumentujú použitím neprimeraných vyšetrovacích metód počas výsluchov odsúdených, nebolo použitie akéhokoľvek násilia preukázané.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|172}} K rehabilitácii došlo až po roku [[1989]]. Vyšší vojenský súd v Trenčíne [[30. november|30. novembra]] [[1990]] rehabilitoval Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja, Pavla Hajdina, Jozefa Blažeka, Lukáča Fabiána a Jána Dugoviča. Ten istý súd rehabilitoval [[11. december|11. decembra]] [[1990]] Jána Muranicu, Juraja Harbuláka, Vojtecha Molotu, Štefana Stanislava a Jozefa Rydzého.<ref name="Palko"/>{{rp|90}} [[3. jún|3. júna]] [[1991]] Krajský súd v Bratislave zastavil trestné stíhanie Štefana Uhrína in memoriam. [[8. december|8. decembra]] [[1997]] bol rehabilitovaný Ing. J. Hiravý uznesením Vyššieho vojenského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Palko"/>{{rp|91}} Uznesením vlády zo [[16. jún|16. júna]] [[2004]] bol Bernardovi Jaškovi a Pavlovi Kalinajovi udelený [[Rad Ľudovíta Štúra]] III. triedy in memoriam.<ref name="Palko"/>{{rp|91}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] 0v869ursov9olrd5vxtrppjz70x3d8z 8199926 8199900 2026-04-17T22:33:19Z ~2026-20335-96 290941 8199926 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Svätom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partizánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], a s ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajovho známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. [[30. jún|30. júna]] v skorých ranných hodinách sa stretol s Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od vyslúchajúceho dôstojníka vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár doňho, aby ho zasiahol do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými posilami zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil a s inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: celé toto počínanie bolo založené na vôli pomáhať cirkvi a nebyť pasívny voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]].{{#tag:ref|Medzitým prebehol [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] [[proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]]. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref>|group=pozn.}} Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== V roku [[1971]] podali rodičia Bernarda Jaška spolu s rodinou Pavla Kalinaja návrh na prieskumné konanie v zmysle zákona č. 82/1968 Zb. Tento návrh bol však Vyšším vojenským súdom v [[Trenčín|Trenčíne]] [[3. február|3. februára]] [[1972]] zamietnutý s tým, že hoci navrhovatelia argumentujú použitím neprimeraných vyšetrovacích metód počas výsluchov odsúdených, nebolo použitie akéhokoľvek násilia preukázané.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|172}} K rehabilitácii došlo až po roku [[1989]]. Vyšší vojenský súd v Trenčíne [[30. november|30. novembra]] [[1990]] rehabilitoval Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja, Pavla Hajdina, Jozefa Blažeka, Lukáča Fabiána a Jána Dugoviča. Ten istý súd rehabilitoval [[11. december|11. decembra]] [[1990]] Jána Muranicu, Juraja Harbuláka, Vojtecha Molotu, Štefana Stanislava a Jozefa Rydzého.<ref name="Palko"/>{{rp|90}} [[3. jún|3. júna]] [[1991]] Krajský súd v Bratislave zastavil trestné stíhanie Štefana Uhrína in memoriam. [[8. december|8. decembra]] [[1997]] bol rehabilitovaný Ing. J. Hiravý uznesením Vyššieho vojenského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Palko"/>{{rp|91}} Uznesením vlády zo [[16. jún|16. júna]] [[2004]] bol Bernardovi Jaškovi a Pavlovi Kalinajovi udelený [[Rad Ľudovíta Štúra]] III. triedy in memoriam.<ref name="Palko"/>{{rp|91}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1949 na Slovensku]] s32wcok622wyrq03gcalkmeid682ig9 8199997 8199926 2026-04-18T08:00:10Z Martingazak 234259 Doplnenie 8199997 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Svätom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partizánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], a s ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajovho známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. [[30. jún|30. júna]] v skorých ranných hodinách sa stretol s Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od vyslúchajúceho dôstojníka vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár doňho, aby ho zasiahol do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými posilami zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil a s inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: celé toto počínanie bolo založené na vôli pomáhať cirkvi a nebyť pasívny voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]].{{#tag:ref|Medzitým prebehol [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] „[[proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]]“, v ktorom Štefan Uhrín vystupoval ako svedok obžaloby. Vo svedeckej výpovedi popisoval odovzdávanie správ špionážneho charakteru [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]].<ref name="proces">{{Citácia knihy|titul=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti nákladom Vydavateľstva Tatran|rok=1951}}</ref>{{rp|158-160}} [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref>|group=pozn.}} Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== V roku [[1971]] podali rodičia Bernarda Jaška spolu s rodinou Pavla Kalinaja návrh na prieskumné konanie v zmysle zákona č. 82/1968 Zb. Tento návrh bol však Vyšším vojenským súdom v [[Trenčín|Trenčíne]] [[3. február|3. februára]] [[1972]] zamietnutý s tým, že hoci navrhovatelia argumentujú použitím neprimeraných vyšetrovacích metód počas výsluchov odsúdených, nebolo použitie akéhokoľvek násilia preukázané.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|172}} K rehabilitácii došlo až po roku [[1989]]. Vyšší vojenský súd v Trenčíne [[30. november|30. novembra]] [[1990]] rehabilitoval Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja, Pavla Hajdina, Jozefa Blažeka, Lukáča Fabiána a Jána Dugoviča. Ten istý súd rehabilitoval [[11. december|11. decembra]] [[1990]] Jána Muranicu, Juraja Harbuláka, Vojtecha Molotu, Štefana Stanislava a Jozefa Rydzého.<ref name="Palko"/>{{rp|90}} [[3. jún|3. júna]] [[1991]] Krajský súd v Bratislave zastavil trestné stíhanie Štefana Uhrína in memoriam. [[8. december|8. decembra]] [[1997]] bol rehabilitovaný Ing. J. Hiravý uznesením Vyššieho vojenského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Palko"/>{{rp|91}} Uznesením vlády zo [[16. jún|16. júna]] [[2004]] bol Bernardovi Jaškovi a Pavlovi Kalinajovi udelený [[Rad Ľudovíta Štúra]] III. triedy in memoriam.<ref name="Palko"/>{{rp|91}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1949 na Slovensku]] 448hi2ygd40vb9k8xoes4k8h62lgukm 8200017 8199997 2026-04-18T10:34:46Z Martingazak 234259 Kategoria 8200017 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Svätom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partizánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], a s ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajovho známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. [[30. jún|30. júna]] v skorých ranných hodinách sa stretol s Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od vyslúchajúceho dôstojníka vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár doňho, aby ho zasiahol do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými posilami zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil a s inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: celé toto počínanie bolo založené na vôli pomáhať cirkvi a nebyť pasívny voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]].{{#tag:ref|Medzitým prebehol [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] „[[proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]]“, v ktorom Štefan Uhrín vystupoval ako svedok obžaloby. Vo svedeckej výpovedi popisoval odovzdávanie správ špionážneho charakteru [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]].<ref name="proces">{{Citácia knihy|titul=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti nákladom Vydavateľstva Tatran|rok=1951}}</ref>{{rp|158-160}} [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref>|group=pozn.}} Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== V roku [[1971]] podali rodičia Bernarda Jaška spolu s rodinou Pavla Kalinaja návrh na prieskumné konanie v zmysle zákona č. 82/1968 Zb. Tento návrh bol však Vyšším vojenským súdom v [[Trenčín|Trenčíne]] [[3. február|3. februára]] [[1972]] zamietnutý s tým, že hoci navrhovatelia argumentujú použitím neprimeraných vyšetrovacích metód počas výsluchov odsúdených, nebolo použitie akéhokoľvek násilia preukázané.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|172}} K rehabilitácii došlo až po roku [[1989]]. Vyšší vojenský súd v Trenčíne [[30. november|30. novembra]] [[1990]] rehabilitoval Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja, Pavla Hajdina, Jozefa Blažeka, Lukáča Fabiána a Jána Dugoviča. Ten istý súd rehabilitoval [[11. december|11. decembra]] [[1990]] Jána Muranicu, Juraja Harbuláka, Vojtecha Molotu, Štefana Stanislava a Jozefa Rydzého.<ref name="Palko"/>{{rp|90}} [[3. jún|3. júna]] [[1991]] Krajský súd v Bratislave zastavil trestné stíhanie Štefana Uhrína in memoriam. [[8. december|8. decembra]] [[1997]] bol rehabilitovaný Ing. J. Hiravý uznesením Vyššieho vojenského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Palko"/>{{rp|91}} Uznesením vlády zo [[16. jún|16. júna]] [[2004]] bol Bernardovi Jaškovi a Pavlovi Kalinajovi udelený [[Rad Ľudovíta Štúra]] III. triedy in memoriam.<ref name="Palko"/>{{rp|91}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1949 na Slovensku]] oa4vmnf9ddcp40zmnsbvougte4yje7k 0 748423 8199901 2026-04-17T20:33:39Z Martingazak 234259 Linka 8199901 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Proces so skupinou Jaško a spol.]] d59xs1qw6xrqhzlo0hqvflgprjxbdgs 0 748424 8199902 2026-04-17T20:33:56Z Martingazak 234259 Doplnenie 8199902 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Proces so skupinou Jaško a spol.]] d59xs1qw6xrqhzlo0hqvflgprjxbdgs 0 748425 8199919 2026-04-17T21:48:35Z Jetam2 30982 nový, 1542, 069/100 WD 8199919 wikitext text/x-wiki <!-- {{pozri|vrchu v Argentíne|Cerro Catedral (Argentína)}} --> {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Cerro Catedral | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = CerroCatedral.jpg | image_size = | image_caption = Vrchol <!-- *** Country etc. *** --> | country = Uruguaj | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 514 | prominence = 373 | lat_d = 34 | lat_m = 22 | lat_s = 55.9 | lat_NS = J | long_d = 54 | long_m = 40 | long_s = 27.7 | long_EW = Z | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Uruguay location map.svg | map_caption = Poloha v rámci Uruguaja | map_size = | map_background = | map_locator = Uruguaj | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Cerro Catedral''' ({{mnm|514}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Uruguaj|Uruguaja]].<ref name="britannica"/><ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cerro Catedral, Uruguay | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=8805 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> Nachádza sa pri juhozápadnom pobreží.<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Uruguay | priezvisko = Vanger | meno = Milton I. | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Uruguay | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> Vrch je zároveň najvyšším bodom departmentu [[Maldonado]].<ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cerro Catedral, Uruguay | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=8805 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 373 m.<ref name="pb"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Marco del Cerro Catedral.jpg|Značka na vrchole </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy v Uruguaji]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov v Uruguaji]] jgisha9xkun1pizd4glgtvconutwv5l 8199920 8199919 2026-04-17T21:49:40Z Jetam2 30982 topografická mapa 8199920 wikitext text/x-wiki <!-- {{pozri|vrchu v Argentíne|Cerro Catedral (Argentína)}} --> {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Cerro Catedral | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = CerroCatedral.jpg | image_size = | image_caption = Vrchol <!-- *** Country etc. *** --> | country = Uruguaj | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 514 | prominence = 373 | lat_d = 34 | lat_m = 22 | lat_s = 55.9 | lat_NS = J | long_d = 54 | long_m = 40 | long_s = 27.7 | long_EW = Z | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Uruguay topographic location map.png | map_caption = Poloha v rámci Uruguaja | map_size = | map_background = | map_locator = Uruguaj | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Cerro Catedral''' ({{mnm|514}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Uruguaj|Uruguaja]].<ref name="britannica"/><ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cerro Catedral, Uruguay | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=8805 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> Nachádza sa pri juhozápadnom pobreží.<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Uruguay | priezvisko = Vanger | meno = Milton I. | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Uruguay | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> Vrch je zároveň najvyšším bodom departmentu [[Maldonado]].<ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cerro Catedral, Uruguay | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=8805 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 373 m.<ref name="pb"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Marco del Cerro Catedral.jpg|Značka na vrchole </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy v Uruguaji]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov v Uruguaji]] e9haoxp9g6ckfka1k68wdg48iqqgwyl 14 748426 8199921 2026-04-17T21:51:20Z Jetam2 30982 nový 8199921 wikitext text/x-wiki :''Pozri aj [[:Kategória:Pohoria v Uruguaji|Pohoria v Uruguaji]]'' {{Commonscat}} [[Kategória:Geografia Uruguaja]] [[Kategória:Vrchy v Južnej Amerike|Uruguaj]] [[Kategória:Vrchy podľa štátu|Uruguaj]] 2ckpwqw14834mkyhc74a0eqa7gapp50 14 748427 8199922 2026-04-17T21:52:44Z Jetam2 30982 nová 8199922 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov podľa štátu|Uruguaj]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov v Južnej Amerike|Uruguaj]] [[Kategória:Vrchy v Uruguaji| 0]]‎ 1gjwhfr6e5nnga6fh7gzp29rzn0maxw 14 748428 8199923 2026-04-17T21:53:56Z Jetam2 30982 nová 8199923 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov‎| Južná Amerika]] [[Kategória:Vrchy v Južnej Amerike| 1]] 672k6lt701gvpkeg4ncequpl7fjhjjz 4 748429 8199928 2026-04-17T22:55:27Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „== [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] == * Žiadosť podaná dňa: ~~~~~ * Hlasovanie končí dňa: {{subst:#time:j. n. Y "(UTC)"|+14days}}, s predĺžením: {{subst:#time:j. n. Y "(UTC)"|+21days}} === Zdôvodnenie === Milí spoluredaktori, žiadam týmto o udelenie „práva správcu“. Patrím momentálne k skúsenejším redaktorom (čoskoro tu zavŕšim siedmy rok pôsobenia) a na naše pomery patrím stále aj k relatívne aktívnym redaktorom. Myslím,…“ 8199928 wikitext text/x-wiki == [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] == * Žiadosť podaná dňa: 22:55, 17. apríl 2026 (UTC) * Hlasovanie končí dňa: 1. 5. 2026 (UTC), s predĺžením: 8. 5. 2026 (UTC) === Zdôvodnenie === Milí spoluredaktori, žiadam týmto o udelenie „práva správcu“. Patrím momentálne k skúsenejším redaktorom (čoskoro tu zavŕšim siedmy rok pôsobenia) a na naše pomery patrím stále aj k relatívne aktívnym redaktorom. Myslím, že moju tvorbu ste si za tie roky stihli všimnúť, a ak nie, je ľahko dostupná z mojej redaktorskej stránky. Už teraz mám právo rollback. Nemôžem povedať, že budem najaktívnejším zo správcov. O právo žiadam najmä preto, aby som vedel zakročiť v prípade opakovaného vandalizmu, ako tomu bolo napríklad dnes na stránke Grasalkovičovho paláca, či už zablokovaním stránky, blokovaním neutíchajúcich vandalov, ukrytím úprav či zmazaním stránky. Hoci mám právnické vzdelanie, nechcem sa výslovne pasovať do roly arbitra či sudcu v sporoch. Napriek uvedenému sa domnievam, že v sporoch viem zaujať – nepoviem, že plne objektívne, ale aspoň – objektivizované stanovisko a uznať argumenty oboch strán. Prečo práve teraz? V minulosti mi bolo – a myslím, že dokonca už aj viackrát – odporučené o tieto práva požiadať. Dlho som sa tomu bránil a nemôžem povedať, že by som po nich zrazu výslovne túžil. Prijať tieto práva totiž znamená aj prevziať istú mieru morálnej zodpovednosti – jednak za chod, jednak za stav Wikipédie. Na druhú stranu, zrejme aj táto úcta, ktorá je funkcii priznávaná, vedie k tomu, že máme na slovenskej Wikipédii správcov pomerne málo a ešte menej takých, ktorí sú pravidelne aktívni. Prípadné otázky rád zodpoviem. Ďakujem za vyjadrenie názoru v diskusii či v hlasovaní.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 22:55, 17. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== ==== Proti ==== ==== Zdržali sa ==== === Diskusia === 8fp3mu7aiewbefxlki0zg4bzpi3blcg 8200015 8199928 2026-04-18T10:05:54Z Gitanes232 142243 za 8200015 wikitext text/x-wiki == [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] == * Žiadosť podaná dňa: 22:55, 17. apríl 2026 (UTC) * Hlasovanie končí dňa: 1. 5. 2026 (UTC), s predĺžením: 8. 5. 2026 (UTC) === Zdôvodnenie === Milí spoluredaktori, žiadam týmto o udelenie „práva správcu“. Patrím momentálne k skúsenejším redaktorom (čoskoro tu zavŕšim siedmy rok pôsobenia) a na naše pomery patrím stále aj k relatívne aktívnym redaktorom. Myslím, že moju tvorbu ste si za tie roky stihli všimnúť, a ak nie, je ľahko dostupná z mojej redaktorskej stránky. Už teraz mám právo rollback. Nemôžem povedať, že budem najaktívnejším zo správcov. O právo žiadam najmä preto, aby som vedel zakročiť v prípade opakovaného vandalizmu, ako tomu bolo napríklad dnes na stránke Grasalkovičovho paláca, či už zablokovaním stránky, blokovaním neutíchajúcich vandalov, ukrytím úprav či zmazaním stránky. Hoci mám právnické vzdelanie, nechcem sa výslovne pasovať do roly arbitra či sudcu v sporoch. Napriek uvedenému sa domnievam, že v sporoch viem zaujať – nepoviem, že plne objektívne, ale aspoň – objektivizované stanovisko a uznať argumenty oboch strán. Prečo práve teraz? V minulosti mi bolo – a myslím, že dokonca už aj viackrát – odporučené o tieto práva požiadať. Dlho som sa tomu bránil a nemôžem povedať, že by som po nich zrazu výslovne túžil. Prijať tieto práva totiž znamená aj prevziať istú mieru morálnej zodpovednosti – jednak za chod, jednak za stav Wikipédie. Na druhú stranu, zrejme aj táto úcta, ktorá je funkcii priznávaná, vedie k tomu, že máme na slovenskej Wikipédii správcov pomerne málo a ešte menej takých, ktorí sú pravidelne aktívni. Prípadné otázky rád zodpoviem. Ďakujem za vyjadrenie názoru v diskusii či v hlasovaní.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 22:55, 17. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== {{Za}} - myslím, že ide o kvalitného redaktora, ktorý bude rovnako kvalitným spôsobom, ako pristupuje k písaniu článkov, pristupovať aj k správcovským úlohám. Pri rozhovoroch jedná vždy slušne a svoje argumenty vie zrozumiteľne prezentovať. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 10:05, 18. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== ==== Zdržali sa ==== === Diskusia === h62fx9b6x55jv1zknreku6nj0azy8pa 0 748430 8199932 2026-04-18T02:50:12Z ~2026-23756-44 292300 Vytvorená stránka „'''Jugo de Avena''' [čítaj: chugo de avena] (doslovne „Ovsená šťava“) je [[ovos|ovsený]] [[nealkoholický nápoj]] pochádzajúci z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], ktorý je populárny v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]]. Vyrába sa z ovsa (ktorý sa na [[noc]] namočí do [[voda|vody]]), [[mlieko (cicavce)|mlieka]], [[Cukor (sladidlo)|cukru]] a [[citrón]]ovej šťavy. Existuje aj verzia bez použitia mlieka, verzia bez použitia…“ 8199932 wikitext text/x-wiki '''Jugo de Avena''' [čítaj: chugo de avena] (doslovne „Ovsená šťava“) je [[ovos|ovsený]] [[nealkoholický nápoj]] pochádzajúci z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], ktorý je populárny v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]]. Vyrába sa z ovsa (ktorý sa na [[noc]] namočí do [[voda|vody]]), [[mlieko (cicavce)|mlieka]], [[Cukor (sladidlo)|cukru]] a [[citrón]]ovej šťavy. Existuje aj verzia bez použitia mlieka, verzia bez použitia citrónovej šťavy, verzia z [[Mrkva obyčajná|mrkvovej]] šťavy alebo verzia z rozmixovanej mrkvy a ovsených vločiek. Nápoj je možné dochutiť [[Ďumbier lekársky|zázvorom]], [[škorica|škoricou]], muškátovým orieškom alebo [[pomaranč]]ovou kôrou. Ovsené vločky sa zmiešajú s vodou, v ktorej boli namočené, potom sa precedia a pridajú do hrnca, do ktorého sa pridá mlieko, koreniny a cukor. Keď zmes zovrie a cukor sa rozpustí, hrniec sa odstaví zo sporáka a nechá sa vychladnúť. Nápoj Jugo de Avena sa často podáva vo vysokých [[džbán]]och a nalieva sa na [[ľad]]. Môže sa podávať s ''[[pan de agua]]'' na [[raňajky]] a so sladkou alebo slanou [[arepa|arepou]] na [[desiata|desiatu]]. == Pozri aj == * [[ovsené mlieko]] * [[Juvena]] == Zdroje == * [https://www.tasteatlas.com/jugo-de-avena Jugo de Avena na Taste Atlas] (po anglicky) * [https://www.cocinadominicana.com/jugo-de-avena Recept na Jugo de Avena na cocinadominicana.com] (po španielsky) s4oukk8jl4z327wv6xpeig7npkajhxx 8199933 8199932 2026-04-18T02:58:39Z ~2026-23756-44 292300 8199933 wikitext text/x-wiki '''Jugo de Avena''' [čítaj: chugo de avena] (doslovne „Ovsená šťava“) je [[ovos|ovsený]] [[nealkoholický nápoj]] pochádzajúci z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], ktorý je populárny v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]]. Vyrába sa z ovsa (ktorý sa na [[noc]] namočí do [[voda|vody]]), [[mlieko (cicavce)|mlieka]], [[Cukor (sladidlo)|cukru]] a [[citrón]]ovej šťavy. Existuje aj verzia bez použitia mlieka (keď sa mlieko nahrádza vodou), verzia bez použitia citrónovej šťavy, verzia z [[Mrkva obyčajná|mrkvovej]] šťavy alebo verzia z rozmixovanej mrkvy a ovsených vločiek. Nápoj je možné dochutiť [[Ďumbier lekársky|zázvorom]], [[škorica|škoricou]], muškátovým orieškom alebo [[pomaranč]]ovou kôrou. Nápoj Jugo de Avena sa často podáva vo vysokých [[džbán]]och a nalieva sa na [[ľad]]. Môže sa podávať s ''[[pan de agua]]'' na [[raňajky]] a so sladkou alebo slanou [[arepa|arepou]] na [[desiata|desiatu]]. == Príprava == Podľa jednej z verzií prípravy sa ovsené vločky sa zmiešajú s vodou, v ktorej boli namočené, potom sa precedia a pridajú do hrnca, do ktorého sa pridá mlieko, koreniny a cukor. Keď zmes zovrie a cukor sa rozpustí, hrniec sa odstaví zo sporáka a nechá sa vychladnúť. Podľa alternatívnej verzie sa ovsené vločky rozmixujú s mliekom a cukrom, potom sa šťava precedí a nechá vychladiť. Do vychladenej šťavy sa pridá ľad a za stáleho miešania sa pridá citrónová šťava. == Pozri aj == * [[ovsené mlieko]] * [[Juvena]] == Zdroje == * [https://www.tasteatlas.com/jugo-de-avena Jugo de Avena na Taste Atlas] (po anglicky) * [https://www.cocinadominicana.com/jugo-de-avena Recept na Jugo de Avena na cocinadominicana.com] (po španielsky) f6ck22t19h62y1j90tyx42r4raumv69 8199934 8199933 2026-04-18T03:09:07Z ~2026-23756-44 292300 8199934 wikitext text/x-wiki '''Jugo de Avena''' [čítaj: chugo de avena] (doslovne „Ovsená šťava“) je [[ovos|ovsený]] [[nealkoholický nápoj]] pochádzajúci z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], ktorý je populárny v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]]. Vyrába sa z ovsa (ktorý sa na [[noc]] namočí do [[voda|vody]]), [[mlieko (cicavce)|mlieka]], [[Cukor (sladidlo)|cukru]] a [[Citrónovník limetový|limetkovej]] (alebo [[citrón]]ovej) šťavy. Existuje aj verzia bez použitia mlieka (keď sa mlieko nahrádza vodou), verzia bez použitia limetkovej šťavy, verzia z [[Mrkva obyčajná|mrkvovej]] šťavy alebo verzia z rozmixovanej mrkvy a ovsených vločiek. Nápoj je možné dochutiť [[Ďumbier lekársky|zázvorom]], [[škorica|škoricou]], muškátovým orieškom alebo [[pomaranč]]ovou kôrou. Nápoj Jugo de Avena sa často podáva vo vysokých [[džbán]]och a nalieva sa na [[ľad]]. Môže sa podávať s ''[[pan de agua]]'' na [[raňajky]] a so sladkou alebo slanou [[arepa|arepou]] na [[desiata|desiatu]]. == Príprava == Podľa jednej z verzií prípravy sa ovsené vločky sa zmiešajú s vodou, v ktorej boli namočené, potom sa precedia a pridajú do hrnca, do ktorého sa pridá mlieko, koreniny a cukor. Keď zmes zovrie a cukor sa rozpustí, hrniec sa odstaví zo sporáka a nechá sa vychladnúť. Podľa alternatívnej verzie sa ovsené vločky rozmixujú s mliekom a cukrom, potom sa šťava precedí a nechá vychladiť. Do vychladenej šťavy sa pridá ľad a za stáleho miešania sa pridá limetková šťava. == Pozri aj == * [[ovsené mlieko]] * [[Juvena]] == Zdroje == * [https://www.tasteatlas.com/jugo-de-avena Jugo de Avena na TasteAtlas] (po anglicky) * [https://www.cocinadominicana.com/jugo-de-avena Recept na Jugo de Avena na cocinadominicana.com] (po španielsky) * [https://keeshaskitchen.com/jugo-de-avena/ Jugo De Avena – Dominican Oatmeal Juice] (po anglicky) [[Kategória:Kokteily]] [[Kategória:Nealkoholické nápoje]] [[Kategória:Dominikánska kuchyňa]] exjm6nh3dph9vq7i9ot1qe0ce4v3rp3 8200032 8199934 2026-04-18T11:14:06Z ~2026-20335-96 290941 8200032 wikitext text/x-wiki '''Jugo de Avena''' [čítaj: chugo de avena] (doslovne „Ovsená šťava“) je [[ovos|ovsený]] [[nealkoholický nápoj]] pochádzajúci z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], ktorý je populárny v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]]. Vyrába sa z ovsa (ktorý sa na [[noc]] namočí do [[voda|vody]]), [[mlieko (cicavce)|mlieka]], [[Cukor (sladidlo)|cukru]] a [[Citrónovník limetový|limetkovej]] (alebo [[citrón]]ovej) šťavy. Existuje aj verzia bez použitia mlieka (keď sa mlieko nahrádza vodou), verzia bez použitia limetkovej šťavy, verzia z [[Mrkva obyčajná|mrkvovej]] šťavy alebo verzia z rozmixovanej mrkvy a ovsených vločiek. Nápoj je možné dochutiť [[Ďumbier lekársky|zázvorom]], [[škorica|škoricou]], muškátovým orieškom alebo [[pomaranč]]ovou kôrou. Nápoj Jugo de Avena sa často podáva vo vysokých [[džbán]]och a nalieva sa na [[ľad]]. Môže sa podávať s ''[[pan de agua]]'' na [[raňajky]] a so sladkou alebo slanou [[arepa|arepou]] na [[desiata|desiatu]]. == Príprava == Podľa jednej z verzií prípravy sa ovsené vločky zmiešajú s vodou, v ktorej boli namočené, potom sa precedia a pridajú do hrnca, do ktorého sa pridá mlieko, koreniny a cukor. Keď zmes zovrie a cukor sa rozpustí, hrniec sa odstaví zo sporáka a nechá sa vychladnúť. Podľa alternatívnej verzie sa ovsené vločky rozmixujú s mliekom a cukrom, potom sa šťava precedí a nechá vychladiť. Do vychladenej šťavy sa pridá ľad a za stáleho miešania sa pridá limetková šťava. == Pozri aj == * [[ovsené mlieko]] * [[Juvena]] == Zdroje == * [https://www.tasteatlas.com/jugo-de-avena Jugo de Avena na TasteAtlas] (po anglicky) * [https://www.cocinadominicana.com/jugo-de-avena Recept na Jugo de Avena na cocinadominicana.com] (po španielsky) * [https://keeshaskitchen.com/jugo-de-avena/ Jugo De Avena – Dominican Oatmeal Juice] (po anglicky) [[Kategória:Kokteily]] [[Kategória:Nealkoholické nápoje]] [[Kategória:Dominikánska kuchyňa]] jdhzlyql9c3iaai1l8g1rmfqloi0g7c 0 748431 8199937 2026-04-18T05:07:37Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „'''Tryfaina''' ({{vjz|grc|''Τρύφαινα''}} – ''Tryfaina'', lat. ''Tryphaena'') môže byť: * ptolemaiovská princezná a seleukovská kráľovná v 2. stor. pred Kr., dcéra Ptolemaia VIII., pozri [[Kleopatra Tryfaina (dcéra Ptolemaia VIII.)]] * egyptská kráľovná z dynastie Ptolemaiovcov, manželka Ptolemaia XII., pozri [[Kleopatra V.]] * ptolemaiovská princezná v 1. stor. pred Kr., možno dcéra Ptolemaia XII., pozri [[Kleopatra VI.]] * trácka kr…“ 8199937 wikitext text/x-wiki '''Tryfaina''' ({{vjz|grc|''Τρύφαινα''}} – ''Tryfaina'', lat. ''Tryphaena'') môže byť: * ptolemaiovská princezná a seleukovská kráľovná v 2. stor. pred Kr., dcéra Ptolemaia VIII., pozri [[Kleopatra Tryfaina (dcéra Ptolemaia VIII.)]] * egyptská kráľovná z dynastie Ptolemaiovcov, manželka Ptolemaia XII., pozri [[Kleopatra V.]] * ptolemaiovská princezná v 1. stor. pred Kr., možno dcéra Ptolemaia XII., pozri [[Kleopatra VI.]] * trácka kráľovná v 1. stor. po Kr., dcéra pontského kráľa Polemona I., pozri [[Antónia Tryfaina]] * ranokresťanská diakonka v Ríme, spolupracovníčka apoštola Pavla, pozri [[Tryfaina a Tryfósa]] * kresťanská svätica a mučenica z 1. storočia v meste Kyzikos, pozri [[Tryfaina z Kyzika]] {{Rozlišovacia stránka}} gvg7vxgvj1s46hkers3mdqbvswr996c 8199940 8199937 2026-04-18T05:23:00Z Luppus 39967 8199940 wikitext text/x-wiki '''Tryfaina''' ({{vjz|grc|''Τρύφαινα''}} – ''Tryfaina'', lat. ''Tryphaena'') môže byť: * ptolemaiovská princezná a seleukovská kráľovná v 2. stor. pred Kr., dcéra Ptolemaia VIII., pozri [[Kleopatra Tryfaina (dcéra Ptolemaia VIII.)]] * egyptská kráľovná z dynastie Ptolemaiovcov, pozri [[Kleopatra V.]] * ptolemaiovská princezná v 1. stor. pred Kr., možno dcéra Ptolemaia XII., pozri [[Kleopatra VI.]] * trácka kráľovná v 1. stor. po Kr., dcéra pontského kráľa Polemona I., pozri [[Antónia Tryfaina]] * ranokresťanská diakonka v Ríme, spolupracovníčka apoštola Pavla, pozri [[Tryfaina a Tryfósa]] * kresťanská svätica a mučenica z 1. storočia v meste Kyzikos, pozri [[Tryfaina z Kyzika]] {{Rozlišovacia stránka}} gqvsbtqw187szj2jdyq5iszbsgbulb1 8199968 8199940 2026-04-18T06:10:46Z Luppus 39967 8199968 wikitext text/x-wiki '''Tryfaina''' ({{vjz|grc|''Τρύφαινα''}} – ''Tryfaina'', lat. ''Tryphaena'') môže byť: * ptolemaiovská princezná a seleukovská kráľovná v 2. stor. pred Kr., dcéra Ptolemaia VIII., pozri [[Kleopatra Tryfaina (dcéra Ptolemaia VIII.)]] * ptolemaiovská princezná v 1. stor. pred Kr., možno dcéra Ptolemaia XII., pozri [[Kleopatra VI.]] * trácka kráľovná v 1. stor. po Kr., dcéra pontského kráľa Polemona I., pozri [[Antónia Tryfaina]] * ranokresťanská diakonka v Ríme, spolupracovníčka apoštola Pavla, pozri [[Tryfaina a Tryfósa]] * kresťanská svätica a mučenica z 1. storočia v meste Kyzikos, pozri [[Tryfaina z Kyzika]] {{Rozlišovacia stránka}} 39qzboymn03uyrf01b9tiba0io5zwxe 0 748432 8199941 2026-04-18T05:24:00Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Kleopatra Seléné I. | titul = kráľovná [[Staroveký Egypt|Egypta]] a [[Seleukovská ríša|Sýrie]] | obrázok = Изображение Клеопатры Селены I и её дочери Береники III на папирусе.jpg | popis obrázku = Kleopatra Seléné I. a jej dcéra [[Bereniké III.]] na papyruse. | panovanie = [[115 pred Kr.|115]] – [[102 pred Kr.]] (Egypt)<…“ 8199941 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Kleopatra Seléné I. | titul = kráľovná [[Staroveký Egypt|Egypta]] a [[Seleukovská ríša|Sýrie]] | obrázok = Изображение Клеопатры Селены I и её дочери Береники III на папирусе.jpg | popis obrázku = Kleopatra Seléné I. a jej dcéra [[Bereniké III.]] na papyruse. | panovanie = [[115 pred Kr.|115]] – [[102 pred Kr.]] (Egypt)<br>[[102 pred Kr.|102]] – [[92 pred Kr.]] (Sýria)<br>[[82 pred Kr.|82]] – [[69 pred Kr.]] (vládkyňa Sýrie) | predchodca = [[Kleopatra IV.]] (Egypt)<br>[[Antiochos XII.]] (Sýria) | nástupca = [[Antiochos XIII.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]], [[Ptolemaios X.|Ptolemaios X. Alexandros I.]], [[Antiochos XIII.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] | matka = [[Kleopatra III.]] | dátum narodenia = cca [[135 pred Kr.]] / [[130 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[69 pred Kr.]] | miesto úmrtia = Seleukia (dnes [[Turecko]]) | manžel = [[Ptolemaios IX.]], [[Ptolemaios X.]], [[Antiochos VIII. Grypos]], [[Antiochos IX. Kyzikénos]], [[Antiochos X. Eusebés]] | potomkovia = [[Berenika III.]], [[Antiochos XIII.]] a ďalší }} '''Kleopatra Seléné I.''' (starogr. ''Κλεοpáτpα Σελήνη''; * cca [[135 pred Kr.]] – † [[69 pred Kr.]]), v modernej literatúre niekedy označovaná ako '''Kleopatra V. Seléné''', bola vplyvná panovníčka z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Jej životný príbeh je unikátny tým, že postupne zastávala post egyptskej kráľovnej ([[115 pred Kr.|115]] – [[102 pred Kr.]]), sýrskej kráľovnej-manželky ([[102 pred Kr.|102]] – [[92 pred Kr.]]) a nakoniec samostatnej vládkyne Sýrie ([[82 pred Kr.|82]] – [[69 pred Kr.]]), pričom v záverečnej fáze vystupovala ako kráľovná '''Kleopatra II. Seléné'''.<ref name="Salisbury">{{Citácia knihy | autor = Joyce E. Salisbury | titul = Encyclopedia of Women in the Ancient World | vydavateľ = ABC-CLIO | rok = 2001 | isbn = 978-1-57607-092-5 | strany = 51}}</ref> Bola dcérou [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII. Fyskóna]] a jeho manželky [[Kleopatra III.|Kleopatry III.]] Hoci bola pôvodne len figúrkou v politických hrách svojej dominantnej matky, postupom času sa vypracovala na samostatnú politickú hráčku v nepokojnom období neskorého helenizmu.<ref name="Lightman">{{Citácia knihy | autor = Marjorie Lightman & Benjamin Lightman | titul = A to Z of Ancient Greek and Roman Women | vydavateľ = Infobase Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1-4381-0794-3 | strany = 346}}</ref> Jej život sa skončil tragicky v zajatí arménskeho kráľa [[Tigranes II. Veľký|Tigrana Veľkého]]. == Historické pozadie a pôvod == Kleopatra Seléné sa narodila v období, kedy Egyptu vládli Ptolemaiovci, dynastia macedónskeho pôvodu založená [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaiom I.]], generálom [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Od čias, kedy sa seleukovská princezná [[Kleopatra I.|Kleopatra I. Syra]] vydala za [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]], boli dynastické manželstvá medzi týmito dvoma ríšami bežnou praxou na upevnenie mieru alebo presadenie mocenských nárokov. === Rodina a meno === Narodila sa pravdepodobne medzi rokmi [[135 pred Kr.|135]] a [[130 pred Kr.]] ako dcéra [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII.]] a [[Kleopatra III.|Kleopatry III.]] Mala štyroch súrodencov: * bratov [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX.]] a [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaia X.]], * sestry [[Kleopatra Tryfaina (dcéra Ptolemaia VIII.)|Tryfainu]] (manželku [[Antiochos VIII.|Antiocha VIII.]]) a [[Kleopatra IV.|Kleopatru IV.]] (manželku Ptolemaia IX. a neskôr [[Antiochos IX.|Antiocha IX.]]). Meno '''Seléné''' (Mesiac) bolo v ptolemaiovskej tradícii nové a odlišovalo ju od starších sestier, ktoré niesli tradičné meno Kleopatra. Prídomok Seléné pravdepodobne získala až neskôr, aby sa odlíšila od ostatných žien rovnakého mena v rodine. V modernom číslovaní ptolemaiovských kráľovien jej historici priradili číslo '''V.''', hoci v sýrskom kontexte, kde vládla samostatne, sa označovala ako Kleopatra II. == Historický kontext a rodinné zázemie == V 2. storočí pred Kr. boli [[Seleukovská ríša]] a [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovský Egypt]] oslabené neustálymi dynastickými spormi, vzájomnými konfliktmi (známymi ako [[Sýrske vojny]]) a narastajúcim vplyvom [[Rímska republika|Rímskej republiky]]. Aby sa zmiernilo napätie, obe dynastie často uzatvárali vzájomné politické manželstvá. Táto stratégia však mala aj druhú stranu – Egypt ju využíval na destabilizáciu Sýrie, ktorá bola rozdrobená medzi rôznych uchádzačov o trón. Egyptskí panovníci často podporovali jedného brata proti druhému, čím udržiavali susednú veľmoc v neustálom chaose.<ref name="Kelly">{{Citácia knihy | autor = Benjamin Kelly | titul = A Companion to Ancient History | vydavateľ = John Wiley & Sons | rok = 2016 | isbn = 978-1-119-07715-2 | strany = 82}}</ref> Kleopatra Seléné sa narodila medzi rokmi [[135 pred Kr.|135]] a [[130 pred Kr.]] Jej súrodencami boli neskorší králi [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] a [[Ptolemaios X. Alexandros I.]], ako aj sestra [[Kleopatra IV.]] === Etymológia a význam mena === Antickí autori ako [[Cicero]] alebo [[Appianos]] ju spomínajú pod menom ''Seléné'', zatiaľ čo [[Strabón]] spresňuje, že jej rodové meno bolo ''Kleopatra''. Meno Seléné bolo pôvodne meno gréckej bohyne mesiaca a je odvodené od slova ''selas'' (σέλας), čo znamená „svetlo“. Moderní historici, napríklad Nicholas L. Wright, naznačujú, že Seléné nebolo len osobné meno, ale aj náboženský epiteton (prívlastok), ktorý prijala po nástupe na trón. Malo naznačovať, že kráľovná je pozemským stelesnením bohyne mesiaca.<ref name="Wright1">{{Citácia knihy | autor = Nicholas L. Wright | titul = Divine Kings and Sacred Spaces | vydavateľ = British Archaeological Reports | rok = 2012 | isbn = 978-1-4073-1002-2 | strany = 67}}</ref> V rámci ptolemaiovskej dynastie sa tradične čísluje ako ''Kleopatra V.'', avšak v kontexte sýrskych dejín sa označuje ako ''Kleopatra II. Seléné'', aby sa odlíšila od svojej tety [[Kleopatra Thea|Kleopatry I. They]].<ref name="Burgess">{{Citácia knihy | autor = Richard Burgess | titul = The Seleucid Royal Genealogy | vydavateľ = Lancaster | rok = 2004 | strany = 21}}</ref> == Kráľovná Egypta == Hoci manželstvá medzi súrodencami neboli v starovekom Egypte bežnou praxou pre obyčajných ľudí, u Ptolemaiovcov sa stali tradíciou slúžiacou na upevnenie dynastickej moci. Po smrti Ptolemaia VIII. v roku [[116 pred Kr.]] zanechal kráľ závet, podľa ktorého mala vládnuť jeho manželka Kleopatra III. spolu so synom, ktorého si sama vyberie. Kráľovná preferovala mladšieho Ptolemaia X., ale obyvatelia [[Alexandria|Alexandrie]] si vynútili nástup staršieho syna, Ptolemaia IX. Sótéra II.<ref name="Ashton">{{Citácia knihy | autor = Sally-Ann Ashton | titul = The Last Queens of Egypt | vydavateľ = Pearson Education | rok = 2003 | isbn = 978-0-582-77280-9 | strany = 65}}</ref> Kleopatra III. si však stanovila podmienku: Ptolemaios IX. sa musel rozviesť so svojou milovanou sestrou-manželkou Kleopatrou IV. Na jej miesto dosadila svoju obľúbenkyňu Kleopatru Seléné, ktorá sa tak v roku [[115 pred Kr.]] stala egyptskou kráľovnou. Vzťah medzi kráľom a jeho dominantnou matkou sa však v roku [[107 pred Kr.]] definitívne rozpadol. Kleopatra III. obvinila syna z pokusu o jej vraždu a vyhnala ho z Egypta. Ptolemaios IX. musel utiecť na [[Cyprus]], pričom v Alexandrii zanechal svoju manželku aj deti.<ref name="Whitehorne">{{Citácia knihy | autor = John Whitehorne | titul = Cleopatras | vydavateľ = Routledge | rok = 1994 | isbn = 978-0-415-05806-3 | strany = 139}}</ref> === Druhé manželstvo a odchod z Egypta === Po úteku staršieho brata sa kráľom stal Ptolemaios X. a Kleopatra Seléné bola pravdepodobne vydatá za neho. V roku [[103 pred Kr.]] však vypukli nové nepokoje. Ptolemaios IX. viedol vojenské ťaženie v Judei a kráľovná matka sa obávala, že sa spojí so sýrskym kráľom [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiochom IX.]] V reakcii na túto hrozbu vyslala Kleopatra III. vojsko do Sýrie a dobyla mesto Ptolemais (dnešné [[Akko (mesto)|Akko]]). Po roztržke s mladším synom Ptolemaiom X., ktorý od nej dočasne ušiel, sa kráľovná rozhodla pre radikálny diplomatický ťah: zrušila manželstvo Kleopatry Seléné s jej bratom a ponúkla ju ako nevestu sýrskemu kráľovi [[Antiochos VIII.|Antiochovi VIII.]]. Týmto spojenectvom chcela izolovať vyhnaného Ptolemaia IX. a získať vplyv nad sýrskym trónom.<ref name="Dumitru">{{Citácia knihy | autor = Adrian Dumitru | titul = Cleopatra Selene: A Look at the Political Use of a Ptolemaic Princess | rok = 2016 | strany = 258}}</ref> == Kráľovná Sýrie == === Manželka Antiocha VIII. Grypa === Svadba Kleopatry Seléné a sýrskeho kráľa [[Antiochos VIII.|Antiocha VIII. Grypa]] sa uskutočnila okolo roku [[102 pred Kr.]] Historik Leo Kadman predpokladá, že Kleopatra III. odovzdala svoju dcéru sýrskemu kráľovi v meste Ptolemais predtým, než sa sama stiahla späť do Egypta. Toto strategické prímorské mesto zostalo pre Kleopatru Seléné hlavnou základňou až do konca jej života.<ref name="Kadman">{{Citácia knihy | autor = Leo Kadman | titul = The Coins of Akko Ptolemais | vydavateľ = Israel Numismatic Society | rok = 1961 | strany = 21}}</ref> O ich spoločnom živote sa zachovalo len málo podrobností. Z tohto manželstva sa nenarodili žiadni známi potomkovia, hoci Antiochus VIII. mal šesť detí z predchádzajúceho manželstva s jej sestrou Tryfainou.<ref name="Dumitru" /> V roku [[96 pred Kr.]] bol Antiochus VIII. zavraždený svojím generálom Herakleónom z Beroie. Kleopatra Seléné sa v tom čase pravdepodobne zdržiavala v hlavnom meste [[Antiochia]]. === Manželka Antiocha IX. Kyzikéna === Po smrti manžela Kleopatra Seléné neváhala a v roku [[95 pred Kr.]] sa vydala za jeho brata a dlhoročného rivala [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiocha IX. Kyzikéna]]. Nie je presne známe, ako Antiochus IX. ovládol Antiochiu; je možné, že mu kráľovná sama otvorila brány mesta. Historik Auguste Bouché-Leclercq sa domnieva, že Seléné mala pádny dôvod neveriť piatim synom svojho predchádzajúceho manžela, ktorí by ju pravdepodobne odstavili od moci. Potrebovala spojenca na udržanie kontroly nad hlavným mestom, zatiaľ čo Antiochus IX. potreboval jej vplyv na posádku a úradníkov zosnulého kráľa.<ref name="Dumitru" /> Toto spojenectvo však trvalo krátko. V priebehu roka bol Antiochus IX. porazený a zabitý svojím synovcom [[Seleukos VI. Epifanes|Seleukom VI.]]. Kleopatra Seléné musela z Antiochie ujsť ešte pred príchodom nového kráľa, pravdepodobne sa uchýlila do mesta Arados. === Manželka Antiocha X. Euseba === V roku [[95 pred Kr.|95]] / [[94 pred Kr.]] sa v Arade vyhlásil za kráľa [[Antiochos X. Eusebés]], syn Antiocha IX., a oženil sa s Kleopatrou Seléné. Hoci v seleukovskej dynastii existoval precedens (Antiochos I. si vzal svoju macochu Stratoniké), toto manželstvo vyvolalo škandál. Historik [[Appianos]] uvádza, že Sýrčania dali kráľovi prídomok ''Eusebés'' („Zbožný“) posmešne, pretože svoju „lojalitu“ k otcovi prejavil tým, že si vzal jeho vdovu do postele.<ref name="Whitehorne" /> Dôvody manželstva boli opäť pragmatické. Antiochus X. mal obmedzené zdroje a potreboval legitímnu kráľovnú. Kleopatra Seléné mala v tom čase už po štyridsiatke, no stále predstavovala obrovský politický kapitál. Niektorí moderní historici (napr. Edwyn Bevan) spochybňovali, či išlo o tú istú ženu, ale antické pramene aj nároky jej detí na egyptský trón potvrdzujú, že išlo skutočne o Kleopatru Seléné I.<ref name="Macurdy">{{Citácia knihy | autor = Grace Macurdy | titul = Hellenistic Queens | vydavateľ = Johns Hopkins Press | rok = 1932 | strany = 172}}</ref> Antiochus X. úspešne vytlačil Seleuka VI. z Antiochie, no Sýria zostala rozdelená medzi viacerých bratov z rodu Seleukovcov. Posledné jasné správy o jeho vláde pochádzajú z roku [[92 pred Kr.]], kedy pravdepodobne zahynul v boji (hoci niektoré numizmatické nálezy naznačujú, že mohol vládnuť až do roku [[89 pred Kr.|89]] / [[88 pred Kr.]]).<ref name="Hoover">{{Citácia knihy | autor = Oliver D. Hoover | titul = A Revised Chronology for the Late Seleucids | rok = 2007 | strany = 294}}</ref> Po jeho smrti sa Kleopatra Seléné s deťmi opäť musela uchýliť do bezpečia v mestách, ktoré kontrolovala. === Samostatná vládkyňa a regentka === Osud Kleopatry Seléné po zmiznutí Antiocha X. nie je v antických prameňoch detailne zachytený. Predpokladá sa, že sa so svojimi deťmi uchýlila do bezpečia v niektorej z okrajových častí ríše, pravdepodobne do [[Kilíkia|Kilíkie]] alebo [[Koilé Syria|Koilé Syrie]]. Jej hlavnou baštou sa však stalo prímorské mesto [[Akko (mesto)|Ptolemais]], ktoré mala pod kontrolou až do svojej smrti.<ref name="Whitehorne" /><ref name="Kadman" /> Zlom nastal v roku [[83 pred Kr.|83]] / [[82 pred Kr.]] (rok 230 seleukovskej éry), kedy v Damasku zahynul [[Antiochos XII. Dionysos]]. Keďže trón zostal prázdny, Kleopatra Seléné neváhala a vyhlásila svojho syna [[Antiochos XIII.|Antiocha XIII.]] za kráľa. Numizmatické nálezy (mince) dokazujú, že v tomto období vystupovala ako jeho regentka. Tieto mince sú historicky unikátne: zobrazujú Kleopatru Seléné v popredí a jej syna v pozadí (tzv. jugátne zobrazenie), čo bol štýl vyhradený pre vládnuce kráľovné (''queen regnant''). Jej meno je na nich navyše uvedené pred menom samotného kráľa.<ref name="Burgess1">{{Citácia knihy | autor = Michael Roy Burgess | titul = The Seleucid Royal Genealogy | rok = 2004 | strany = 24}}</ref> Historik [[Flavius Iosephus]] o nej v tomto období píše jednoducho ako o „Seléné... ktorá vládla v Sýrii“, čo potvrdzuje jej silný vplyv, hoci priamo nekontrolovala hlavné mesto Antiochiu. ==== Vláda v Damasku ==== Otázka jej pôsobenia v [[Damask]]u zostáva pre historikov čiastočne záhadou. Podľa Jozefa Flavia obyvatelia Damasku, sužovaní strachom z iturejských nájazdov, pozvali za svojho vládcu nabatejského kráľa [[Aretas III.|Areta III.]] Avšak analýza mincí s podobizňou Kleopatry Seléné a Antiocha XIII. naznačuje, že mohli v istom období ovládať aj toto mesto. Mince pripisované Seléné používajú špecifickú typografiu (zalomené písmeno Alfa, kurzívne Epsilon a hranaté Sigma), ktorá sa vyskytovala výhradne na razbách v Damasku.<ref name="Hoover1">{{Citácia knihy | autor = Oliver D. Hoover | titul = A Revised Chronology for the Late Seleucids | rok = 2007 | strany = 98-99}}</ref> Historici preto zvažujú dva scenáre: 1. Kleopatra Seléné ovládla Damask ihneď po smrti Antiocha XII., no pre nedostatok zdrojov (všetky jej mince boli len bronzové, nie strieborné) nedokázala mesto brániť, čo viedlo k pozvaniu nabatejského kráľa. 2. Kráľovná získala Damask až po roku [[80 pred Kr.]], keď sa Nabatejci z mesta stiahli pod tlakom židovského kráľa [[Alexander Jannaios|Alexandra Jannaia]].<ref name="Wright2010">{{Citácia knihy | autor = Nicholas L. Wright | titul = Seleucid Royal Propaganda | rok = 2010 | strany = 253}}</ref> Nech už bola realita akákoľvek, Kleopatra Seléné dokázala v období úplného chaosu udržať zvyšky seleukovského štátu a zabezpečiť legitimitu svojho syna. Kvôli bezpečnosti pravdepodobne držala svoje deti v Cilícii alebo v Malej Ázii, čo neskôr viedlo k synovej prezývke „Asiaticus“ (Ázijský). ==== Nároky na sever a diplomatická misia v Ríme ==== Po smrti Filipa I. Filadelfa sa Kleopatra Seléné rozhodla uplatniť nároky svojich synov (ktorých mala s Antiochom X.) aj na uvoľnený trón v severnej Sýrii.<ref name="Bellinger">Bellinger (1949), s. 79</ref> Väčšina sýrskeho obyvateľstva, unavená nekonečnými občianskymi vojnami medzi Seleukovcami, však jej autoritu odmietala. Obyvatelia Antiochie radšej pozvali arménskeho kráľa [[Tigranes II. Veľký|Tigrana Veľkého]], aby v krajine nastolil poriadok. V roku [[75 pred Kr.]] podnikla Kleopatra Seléné odvážny diplomatický krok. Vyslala svojich dvoch synov, Antiocha XIII. a jeho brata, do [[Rím]]a pred senát. Ich cieľom nebola len Sýria; na základe pôvodu svojej matky si nárokovali priamo egyptský trón. Aby na senátorov zapôsobili, priniesli so sebou vzácne dary vrátane drahokamami zdobeného svietnika určeného pre Jovov chrám na Kapitole. Hoci rímsky senát ich nárok na Egypt zamietol, podľa [[Cicero|Cicera]] uznal ich zákonné (''de jure'') právo na sýrsky trón po predkoch.<ref name="Kritt">Kritt (2002), s. 26</ref> Tento fakt naznačuje, že v roku 75 pred Kr. Tigranes II. ešte nekontroloval celú Sýriu. Ak by už bol pánom krajiny, synovia Kleopatry Seléné by pravdepodobne žiadali Rím o vojenskú pomoc proti nemu, keďže Tigranes bol spojencom rímskeho nepriateľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI. Pontského]]. Bratia sa vrátili do Sýrie v roku [[73 pred Kr.|73]] / [[72 pred Kr.]] === Pád a smrť === Regentstvo Kleopatry Seléné pravdepodobne skončilo okolo roku 75 pred Kr., keďže jej syn Antiochus XIII. už vystupoval samostatne. Kým bol syn v Ríme, Tigranes II. zintenzívnil svoju inváziu. Damask obsadil v roku [[72 pred Kr.]] a následne obľahol Kleopatru Seléné v jej poslednej bašte, meste Ptolemais. Mesto padlo v roku [[69 pred Kr.]]. Podľa [[Strabón]]a kráľovnú zajali a uväznili v meste Seleukia pri Zeugme (dnešné Turecko), kde ju Tigranes II. nechal neskôr popraviť. Historik John D. Grainger vysvetľuje tento krutý čin politickým významom Kleopatry Seléné – bola „víťaznou kartou“ v rukách každého manžela či spojenca a Tigranes chcel zabrániť tomu, aby ju iný ambiciózny muž využil na získanie vplyvu.<ref name="Grainger">Grainger (1997), s. 45</ref> === Hodnotenie a odkaz === Kleopatra Seléné I. prešla fascinujúcim vývojom: od politickej figúrky v rukách svojej matky sa vypracovala na suverénnu panovníčku, ktorá určovala dejiny neskorého helenizmu. Jej dlhá kariéra manželky troch kráľov a matky ďalšieho z nej urobila symbol kontinuity seleukovskej dynastie.<ref name="Wright1"/> Jej odkaz prežil aj pád ríše. Keď slávna [[Kleopatra VII.]] pomenovala svoju dcéru [[Kleopatra Seléné II.]], nebola to náhoda. Išlo o vedomý pokus nadviazať na legitimitu a dedičné práva Kleopatry Seléné I. na Blízkom východe. Mnohí východní králi (napr. partskí Aršakovci) používali jej ikonografiu ešte dlho po tom, čo Sýriu ovládli Rimania, aby si upevnili autoritu u miestnej šľachty. == Potomstvo == === S Ptolemaiom IX. Sótérom II. === Otázka detí Kleopatry Seléné z jej prvého manželstva je predmetom dlhodobých vedeckých debát. Identita ich matiek je v prameňoch často nejasná, čo viedlo k vzniku niekoľkých teórií: * ''Dve deti spomínané Justinom:'' Historik [[Marcus Iunianus Iustinus|Iustinus]] uvádza, že Seléné a Ptolemaios IX. mali dve deti. Historik John Whitehorne však poznamenáva, že ich existencia je spochybňovaná a mohli zomrieť v mladom veku. Ak existovali, boli pravdepodobne v roku [[103 pred Kr.]] poslané kráľovnou Kleopatrou III. na ostrov [[Kos]] kvôli ochrane pred vojnou. V roku [[88 pred Kr.]] ich tam mohol zajať pontský kráľ [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridates VI.]]<ref name="Whitehorne" /> * [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Auletés]] a [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios Cyperský]]: Ptolemaios XII. (otec slávnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]]) bol nepochybne synom Ptolemaia IX., ale identita jeho matky je nejasná. Mnohí antickí autori (napr. [[Pausanias (geograf)|Pausanias]]) ho označovali za nelegitímneho syna. ** Historik Christopher J. Bennett sa domnieva, že Seléné nebola ich biologickou matkou, ale len „oficiálnou“ matkou na dvore. Skutočnou matkou mohla byť [[Kleopatra IV.]], ktorej manželstvo s Ptolemaiom IX. sa považovalo za nerovné (morganatické), pretože uzavreli zväzok ešte predtým, než sa Ptolemaios IX. stal kráľom. ** Toto vysvetľuje, prečo Kleopatra Seléné v roku [[75 pred Kr.]] v Ríme popierala legitimitu Ptolemaia XII. a snažila sa na egyptský trón presadiť svojich vlastných synov, ktorých mala neskôr so seleukovskými kráľmi.<ref name="Bennett">{{Citácia periodika | autor = Christopher J. Bennett | titul = Cleopatra V Selene and the Spirits of Bin-Ladin | periodikum = The Journal of Egyptian Archaeology | rok = 1997 | ročník = 83 | strany = 39–63}}</ref> * [[Berenika III.]] (Kleopatra Berenika): Jediná panovníčka, ktorej legitimita nebola nikdy spochybnená. Hoci sa časť historikov prikláňa k verzii, že jej matkou bola Kleopatra IV., Bennett a ďalší argumentujú, že práve jej nespochybniteľný pôvod naznačuje, že bola dcérou z riadneho a legálneho manželstva Ptolemaia IX. s Kleopatrou Seléné.<ref name="Bennett" /> === S Ptolemaiom X. Alexandrom I. === Pôvod kráľa [[Ptolemaios XI.|Ptolemaia XI.]] zostáva neistý, no Kleopatra Seléné je považovaná za najpravdepodobnejšiu kandidátku na jeho matku. Hoci sa v niektorých egyptských démotických textoch spomína ako jeho matka Berenika III., historici sa domnievajú, že išlo o označenie pre nevlastnú matku. Christopher J. Bennett uvádza, že [[Cicero]] nazval Bereniku III. a Ptolemaia XI. vlastnými súrodencami. Ak by to bola pravda, obaja by museli byť deťmi Kleopatry Seléné (keďže Berenika bola dcérou Ptolemaia IX. a Ptolemaios XI. synom Ptolemaia X.). To by vysvetľovalo Cicerovo tvrdenie, hoci priama potvrdzujúca evidencia chýba.<ref name="Bennett" /> === S Antiochom X. Eusebom === Určenie počtu a identity detí z tohto manželstva je problematické. Cicero výslovne spomína dvoch synov, ktorých Seléné vyslala do Ríma. Podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] mohla mať aj dcéru, ktorú spolu s ďalšími seleukovskými princeznami zajal [[Tigranes II. Veľký]]. * [[Antiochos XIII. Ázijský]]: Syn, ktorého Cicero menuje. Na minciach, kde je zobrazený spolu s matkou, používa prívlastok ''Filométór'' (milujúci matku), zatiaľ čo po jej smrti na samostatných minciach používa ''Filadelfos'' (milujúci súrodenca). Kay Ehling navrhol teóriu, že išlo o dvoch rôznych synov menom Antiochos, no väčšina historikov sa prikláňa k verzii, že ide o jednu osobu s dvoma epitetmi.<ref name="Hoover" /> * [[Seleukos VII. Filométór]] / Seleukos Kybiosaktés: Druhý syn, ktorého Cicero v prameňoch nemenoval. ** V roku 2002 identifikoval numizmatik Brian Kritt poškodenú mincu, na ktorej číta meno „Seleukos Filométór“. Tohto panovníka označil ako Seleuka VII. ** Moderná veda ho často stotožňuje s postavou menom Seleukos „Kybiosaktés“ (predavač rýb), ktorý sa v roku [[58 pred Kr.]] objavil v Egypte ako manžel [[Berenika IV.|Bereniky IV.]] Bol však čoskoro zavraždený, pretože jeho nízky pôvod a správanie urážali kráľovnú. Identifikácia Kybiosakta so synom Kleopatry Seléné však zostáva na úrovni vedeckej hypotézy.<ref name="Kritt1">Kritt (2002), s. 27–28</ref> == Predkovia == {{Rodokmeň/začiatok|zarovnanie=stred}} {{Rodokmeň | | | | P5 |y| C1 | | P5=[[Ptolemaios V. Epifanes]] |C1=[[Kleopatra I.|Kleopatra I. Syra]] }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | | | P6 |y| C2 | | P6=[[Ptolemaios VI. Filométór]] |C2=[[Kleopatra II.]] }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | P8 |y| C3 | | | | P8=[[Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] |C3=[[Kleopatra III.]] }} {{Rodokmeň | | | |!| | | | | | }} {{Rodokmeň | | SELENE | | | | | SELENE='''Kleopatra Seléné I.''' }} {{Rodokmeň/koniec}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Seleukovci]] * [[Sýrske vojny]] * [[Helenizmus]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * SALISBURY, Joyce E. ''Encyclopedia of Women in the Ancient World''. ABC-CLIO, 2001. ISBN 978-1-57607-092-5. * WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. Routledge, 1994. ISBN 978-0-415-05806-3. * BENNETT, Christopher J. Cleopatra V Selene and the Genealogy of the Later Ptolemies. In: ''Ancient Society'', roč. 28, 1997, s. 39–66. [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] io8opum7rwv7q77k3l31c2xxmv0wg4l 8199977 8199941 2026-04-18T06:31:29Z Luppus 39967 8199977 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Kleopatra Seléné I. | titul = kráľovná [[Staroveký Egypt|Egypta]] a [[Seleukovská ríša|Sýrie]] | obrázok = Изображение Клеопатры Селены I и её дочери Береники III на папирусе.jpg | popis obrázku = Kleopatra Seléné I. a jej dcéra [[Bereniké III.]] na papyruse. | panovanie = [[115 pred Kr.|115]] – [[102 pred Kr.]] (Egypt)<br>[[102 pred Kr.|102]] – [[92 pred Kr.]] (Sýria)<br>[[82 pred Kr.|82]] – [[69 pred Kr.]] (vládkyňa Sýrie) | predchodca = [[Kleopatra IV.]] (Egypt)<br>[[Antiochos XII.]] (Sýria) | nástupca = [[Antiochos XIII.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]], [[Ptolemaios X.|Ptolemaios X. Alexandros I.]], [[Antiochos XIII.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] | matka = [[Kleopatra III.]] | dátum narodenia = cca [[135 pred Kr.]] / [[130 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[69 pred Kr.]] | miesto úmrtia = Seleukia (dnes [[Turecko]]) | manžel = [[Ptolemaios IX.]], [[Ptolemaios X.]], [[Antiochos VIII. Grypos]], [[Antiochos IX. Kyzikénos]], [[Antiochos X. Eusebés]] | potomkovia = [[Berenika III.]], [[Antiochos XIII.]] a ďalší }} '''Kleopatra Seléné I.''' (starogr. ''Κλεοpáτpα Σελήνη''; * cca [[135 pred Kr.]] – † [[69 pred Kr.]]), v modernej literatúre niekedy označovaná ako '''Kleopatra V. Seléné''', bola vplyvná panovníčka z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Jej životný príbeh je unikátny tým, že postupne zastávala post egyptskej kráľovnej ([[115 pred Kr.|115]] – [[102 pred Kr.]]), sýrskej kráľovnej-manželky ([[102 pred Kr.|102]] – [[92 pred Kr.]]) a nakoniec samostatnej vládkyne Sýrie ([[82 pred Kr.|82]] – [[69 pred Kr.]]), pričom v záverečnej fáze vystupovala ako kráľovná '''Kleopatra II. Seléné'''.<ref name="Salisbury">{{Citácia knihy | autor = Joyce E. Salisbury | titul = Encyclopedia of Women in the Ancient World | vydavateľ = ABC-CLIO | rok = 2001 | isbn = 978-1-57607-092-5 | strany = 51}}</ref> Bola dcérou [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII. Fyskóna]] a jeho manželky [[Kleopatra III.|Kleopatry III.]] Hoci bola pôvodne len figúrkou v politických hrách svojej dominantnej matky, postupom času sa vypracovala na samostatnú politickú hráčku v nepokojnom období neskorého helenizmu.<ref name="Lightman">{{Citácia knihy | autor = Marjorie Lightman & Benjamin Lightman | titul = A to Z of Ancient Greek and Roman Women | vydavateľ = Infobase Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1-4381-0794-3 | strany = 346}}</ref> Jej život sa skončil tragicky v zajatí arménskeho kráľa [[Tigranes II.|Tigrana Veľkého]]. == Historické pozadie a pôvod == Kleopatra Seléné sa narodila v období, kedy Egyptu vládli Ptolemaiovci, dynastia macedónskeho pôvodu založená [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaiom I.]], generálom [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Od čias, kedy sa seleukovská princezná [[Kleopatra I.|Kleopatra I. Syra]] vydala za [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]], boli dynastické manželstvá medzi týmito dvoma ríšami bežnou praxou na upevnenie mieru alebo presadenie mocenských nárokov. === Rodina a meno === Narodila sa pravdepodobne medzi rokmi [[135 pred Kr.|135]] a [[130 pred Kr.]] ako dcéra [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII.]] a [[Kleopatra III.|Kleopatry III.]] Mala štyroch súrodencov: * bratov [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX.]] a [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaia X.]], * sestry [[Kleopatra Tryfaina (dcéra Ptolemaia VIII.)|Tryfainu]] (manželku [[Antiochos VIII.|Antiocha VIII.]]) a [[Kleopatra IV.|Kleopatru IV.]] (manželku Ptolemaia IX. a neskôr [[Antiochos IX.|Antiocha IX.]]). Meno '''Seléné''' (Mesiac) bolo v ptolemaiovskej tradícii nové a odlišovalo ju od starších sestier, ktoré niesli tradičné meno Kleopatra. Prídomok Seléné pravdepodobne získala až neskôr, aby sa odlíšila od ostatných žien rovnakého mena v rodine. V modernom číslovaní ptolemaiovských kráľovien jej historici priradili číslo '''V.''', hoci v sýrskom kontexte, kde vládla samostatne, sa označovala ako Kleopatra II. == Historický kontext a rodinné zázemie == V 2. storočí pred Kr. boli [[Seleukovská ríša]] a [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovský Egypt]] oslabené neustálymi dynastickými spormi, vzájomnými konfliktmi (známymi ako [[Sýrske vojny]]) a narastajúcim vplyvom [[Rímska republika|Rímskej republiky]]. Aby sa zmiernilo napätie, obe dynastie často uzatvárali vzájomné politické manželstvá. Táto stratégia však mala aj druhú stranu – Egypt ju využíval na destabilizáciu Sýrie, ktorá bola rozdrobená medzi rôznych uchádzačov o trón. Egyptskí panovníci často podporovali jedného brata proti druhému, čím udržiavali susednú veľmoc v neustálom chaose.<ref name="Kelly">{{Citácia knihy | autor = Benjamin Kelly | titul = A Companion to Ancient History | vydavateľ = John Wiley & Sons | rok = 2016 | isbn = 978-1-119-07715-2 | strany = 82}}</ref> Kleopatra Seléné sa narodila medzi rokmi [[135 pred Kr.|135]] a [[130 pred Kr.]] Jej súrodencami boli neskorší králi [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] a [[Ptolemaios X. Alexandros I.]], ako aj sestra [[Kleopatra IV.]] === Etymológia a význam mena === Antickí autori ako [[Cicero]] alebo [[Appianos]] ju spomínajú pod menom ''Seléné'', zatiaľ čo [[Strabón]] spresňuje, že jej rodové meno bolo ''Kleopatra''. Meno Seléné bolo pôvodne meno gréckej bohyne mesiaca a je odvodené od slova ''selas'' (σέλας), čo znamená „svetlo“. Moderní historici, napríklad Nicholas L. Wright, naznačujú, že Seléné nebolo len osobné meno, ale aj náboženský epiteton (prívlastok), ktorý prijala po nástupe na trón. Malo naznačovať, že kráľovná je pozemským stelesnením bohyne mesiaca.<ref name="Wright1">{{Citácia knihy | autor = Nicholas L. Wright | titul = Divine Kings and Sacred Spaces | vydavateľ = British Archaeological Reports | rok = 2012 | isbn = 978-1-4073-1002-2 | strany = 67}}</ref> V rámci ptolemaiovskej dynastie sa tradične čísluje ako ''Kleopatra V.'', avšak v kontexte sýrskych dejín sa označuje ako ''Kleopatra II. Seléné'', aby sa odlíšila od svojej tety [[Kleopatra Thea|Kleopatry I. They]].<ref name="Burgess">{{Citácia knihy | autor = Richard Burgess | titul = The Seleucid Royal Genealogy | vydavateľ = Lancaster | rok = 2004 | strany = 21}}</ref> == Kráľovná Egypta == Hoci manželstvá medzi súrodencami neboli v starovekom Egypte bežnou praxou pre obyčajných ľudí, u Ptolemaiovcov sa stali tradíciou slúžiacou na upevnenie dynastickej moci. Po smrti Ptolemaia VIII. v roku [[116 pred Kr.]] zanechal kráľ závet, podľa ktorého mala vládnuť jeho manželka Kleopatra III. spolu so synom, ktorého si sama vyberie. Kráľovná preferovala mladšieho Ptolemaia X., ale obyvatelia [[Alexandria|Alexandrie]] si vynútili nástup staršieho syna, Ptolemaia IX. Sótéra II.<ref name="Ashton">{{Citácia knihy | autor = Sally-Ann Ashton | titul = The Last Queens of Egypt | vydavateľ = Pearson Education | rok = 2003 | isbn = 978-0-582-77280-9 | strany = 65}}</ref> Kleopatra III. si však stanovila podmienku: Ptolemaios IX. sa musel rozviesť so svojou milovanou sestrou-manželkou Kleopatrou IV. Na jej miesto dosadila svoju obľúbenkyňu Kleopatru Seléné, ktorá sa tak v roku [[115 pred Kr.]] stala egyptskou kráľovnou. Vzťah medzi kráľom a jeho dominantnou matkou sa však v roku [[107 pred Kr.]] definitívne rozpadol. Kleopatra III. obvinila syna z pokusu o jej vraždu a vyhnala ho z Egypta. Ptolemaios IX. musel utiecť na [[Cyprus]], pričom v Alexandrii zanechal svoju manželku aj deti.<ref name="Whitehorne">{{Citácia knihy | autor = John Whitehorne | titul = Cleopatras | vydavateľ = Routledge | rok = 1994 | isbn = 978-0-415-05806-3 | strany = 139}}</ref> === Druhé manželstvo a odchod z Egypta === Po úteku staršieho brata sa kráľom stal Ptolemaios X. a Kleopatra Seléné bola pravdepodobne vydatá za neho. V roku [[103 pred Kr.]] však vypukli nové nepokoje. Ptolemaios IX. viedol vojenské ťaženie v Judei a kráľovná matka sa obávala, že sa spojí so sýrskym kráľom [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiochom IX.]] V reakcii na túto hrozbu vyslala Kleopatra III. vojsko do Sýrie a dobyla mesto Ptolemais (dnešné [[Akko (mesto)|Akko]]). Po roztržke s mladším synom Ptolemaiom X., ktorý od nej dočasne ušiel, sa kráľovná rozhodla pre radikálny diplomatický ťah: zrušila manželstvo Kleopatry Seléné s jej bratom a ponúkla ju ako nevestu sýrskemu kráľovi [[Antiochos VIII.|Antiochovi VIII.]]. Týmto spojenectvom chcela izolovať vyhnaného Ptolemaia IX. a získať vplyv nad sýrskym trónom.<ref name="Dumitru">{{Citácia knihy | autor = Adrian Dumitru | titul = Cleopatra Selene: A Look at the Political Use of a Ptolemaic Princess | rok = 2016 | strany = 258}}</ref> == Kráľovná Sýrie == === Manželka Antiocha VIII. Grypa === Svadba Kleopatry Seléné a sýrskeho kráľa [[Antiochos VIII.|Antiocha VIII. Grypa]] sa uskutočnila okolo roku [[102 pred Kr.]] Historik Leo Kadman predpokladá, že Kleopatra III. odovzdala svoju dcéru sýrskemu kráľovi v meste Ptolemais predtým, než sa sama stiahla späť do Egypta. Toto strategické prímorské mesto zostalo pre Kleopatru Seléné hlavnou základňou až do konca jej života.<ref name="Kadman">{{Citácia knihy | autor = Leo Kadman | titul = The Coins of Akko Ptolemais | vydavateľ = Israel Numismatic Society | rok = 1961 | strany = 21}}</ref> O ich spoločnom živote sa zachovalo len málo podrobností. Z tohto manželstva sa nenarodili žiadni známi potomkovia, hoci Antiochus VIII. mal šesť detí z predchádzajúceho manželstva s jej sestrou Tryfainou.<ref name="Dumitru" /> V roku [[96 pred Kr.]] bol Antiochus VIII. zavraždený svojím generálom Herakleónom z Beroie. Kleopatra Seléné sa v tom čase pravdepodobne zdržiavala v hlavnom meste [[Antiochia]]. === Manželka Antiocha IX. Kyzikéna === Po smrti manžela Kleopatra Seléné neváhala a v roku [[95 pred Kr.]] sa vydala za jeho brata a dlhoročného rivala [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiocha IX. Kyzikéna]]. Nie je presne známe, ako Antiochus IX. ovládol Antiochiu; je možné, že mu kráľovná sama otvorila brány mesta. Historik Auguste Bouché-Leclercq sa domnieva, že Seléné mala pádny dôvod neveriť piatim synom svojho predchádzajúceho manžela, ktorí by ju pravdepodobne odstavili od moci. Potrebovala spojenca na udržanie kontroly nad hlavným mestom, zatiaľ čo Antiochus IX. potreboval jej vplyv na posádku a úradníkov zosnulého kráľa.<ref name="Dumitru" /> Toto spojenectvo však trvalo krátko. V priebehu roka bol Antiochus IX. porazený a zabitý svojím synovcom [[Seleukos VI. Epifanes|Seleukom VI.]]. Kleopatra Seléné musela z Antiochie ujsť ešte pred príchodom nového kráľa, pravdepodobne sa uchýlila do mesta Arados. === Manželka Antiocha X. Euseba === V roku [[95 pred Kr.|95]] / [[94 pred Kr.]] sa v Arade vyhlásil za kráľa [[Antiochos X. Eusebés]], syn Antiocha IX., a oženil sa s Kleopatrou Seléné. Hoci v seleukovskej dynastii existoval precedens (Antiochos I. si vzal svoju macochu Stratoniké), toto manželstvo vyvolalo škandál. Historik [[Appianos]] uvádza, že Sýrčania dali kráľovi prídomok ''Eusebés'' („Zbožný“) posmešne, pretože svoju „lojalitu“ k otcovi prejavil tým, že si vzal jeho vdovu do postele.<ref name="Whitehorne" /> Dôvody manželstva boli opäť pragmatické. Antiochus X. mal obmedzené zdroje a potreboval legitímnu kráľovnú. Kleopatra Seléné mala v tom čase už po štyridsiatke, no stále predstavovala obrovský politický kapitál. Niektorí moderní historici (napr. Edwyn Bevan) spochybňovali, či išlo o tú istú ženu, ale antické pramene aj nároky jej detí na egyptský trón potvrdzujú, že išlo skutočne o Kleopatru Seléné I.<ref name="Macurdy">{{Citácia knihy | autor = Grace Macurdy | titul = Hellenistic Queens | vydavateľ = Johns Hopkins Press | rok = 1932 | strany = 172}}</ref> Antiochus X. úspešne vytlačil Seleuka VI. z Antiochie, no Sýria zostala rozdelená medzi viacerých bratov z rodu Seleukovcov. Posledné jasné správy o jeho vláde pochádzajú z roku [[92 pred Kr.]], kedy pravdepodobne zahynul v boji (hoci niektoré numizmatické nálezy naznačujú, že mohol vládnuť až do roku [[89 pred Kr.|89]] / [[88 pred Kr.]]).<ref name="Hoover">{{Citácia knihy | autor = Oliver D. Hoover | titul = A Revised Chronology for the Late Seleucids | rok = 2007 | strany = 294}}</ref> Po jeho smrti sa Kleopatra Seléné s deťmi opäť musela uchýliť do bezpečia v mestách, ktoré kontrolovala. === Samostatná vládkyňa a regentka === Osud Kleopatry Seléné po zmiznutí Antiocha X. nie je v antických prameňoch detailne zachytený. Predpokladá sa, že sa so svojimi deťmi uchýlila do bezpečia v niektorej z okrajových častí ríše, pravdepodobne do [[Kilíkia|Kilíkie]] alebo [[Koilé Syria|Koilé Syrie]]. Jej hlavnou baštou sa však stalo prímorské mesto [[Akko (mesto)|Ptolemais]], ktoré mala pod kontrolou až do svojej smrti.<ref name="Whitehorne" /><ref name="Kadman" /> Zlom nastal v roku [[83 pred Kr.|83]] / [[82 pred Kr.]] (rok 230 seleukovskej éry), kedy v Damasku zahynul [[Antiochos XII. Dionysos]]. Keďže trón zostal prázdny, Kleopatra Seléné neváhala a vyhlásila svojho syna [[Antiochos XIII.|Antiocha XIII.]] za kráľa. Numizmatické nálezy (mince) dokazujú, že v tomto období vystupovala ako jeho regentka. Tieto mince sú historicky unikátne: zobrazujú Kleopatru Seléné v popredí a jej syna v pozadí (tzv. jugátne zobrazenie), čo bol štýl vyhradený pre vládnuce kráľovné (''queen regnant''). Jej meno je na nich navyše uvedené pred menom samotného kráľa.<ref name="Burgess1">{{Citácia knihy | autor = Michael Roy Burgess | titul = The Seleucid Royal Genealogy | rok = 2004 | strany = 24}}</ref> Historik [[Flavius Iosephus]] o nej v tomto období píše jednoducho ako o „Seléné... ktorá vládla v Sýrii“, čo potvrdzuje jej silný vplyv, hoci priamo nekontrolovala hlavné mesto Antiochiu. ==== Vláda v Damasku ==== Otázka jej pôsobenia v [[Damask]]u zostáva pre historikov čiastočne záhadou. Podľa Jozefa Flavia obyvatelia Damasku, sužovaní strachom z iturejských nájazdov, pozvali za svojho vládcu nabatejského kráľa [[Aretas III.|Areta III.]] Avšak analýza mincí s podobizňou Kleopatry Seléné a Antiocha XIII. naznačuje, že mohli v istom období ovládať aj toto mesto. Mince pripisované Seléné používajú špecifickú typografiu (zalomené písmeno Alfa, kurzívne Epsilon a hranaté Sigma), ktorá sa vyskytovala výhradne na razbách v Damasku.<ref name="Hoover1">{{Citácia knihy | autor = Oliver D. Hoover | titul = A Revised Chronology for the Late Seleucids | rok = 2007 | strany = 98-99}}</ref> Historici preto zvažujú dva scenáre: 1. Kleopatra Seléné ovládla Damask ihneď po smrti Antiocha XII., no pre nedostatok zdrojov (všetky jej mince boli len bronzové, nie strieborné) nedokázala mesto brániť, čo viedlo k pozvaniu nabatejského kráľa. 2. Kráľovná získala Damask až po roku [[80 pred Kr.]], keď sa Nabatejci z mesta stiahli pod tlakom židovského kráľa [[Alexander Jannaios|Alexandra Jannaia]].<ref name="Wright2010">{{Citácia knihy | autor = Nicholas L. Wright | titul = Seleucid Royal Propaganda | rok = 2010 | strany = 253}}</ref> Nech už bola realita akákoľvek, Kleopatra Seléné dokázala v období úplného chaosu udržať zvyšky seleukovského štátu a zabezpečiť legitimitu svojho syna. Kvôli bezpečnosti pravdepodobne držala svoje deti v Cilícii alebo v Malej Ázii, čo neskôr viedlo k synovej prezývke „Asiaticus“ (Ázijský). ==== Nároky na sever a diplomatická misia v Ríme ==== Po smrti Filipa I. Filadelfa sa Kleopatra Seléné rozhodla uplatniť nároky svojich synov (ktorých mala s Antiochom X.) aj na uvoľnený trón v severnej Sýrii.<ref name="Bellinger">Bellinger (1949), s. 79</ref> Väčšina sýrskeho obyvateľstva, unavená nekonečnými občianskymi vojnami medzi Seleukovcami, však jej autoritu odmietala. Obyvatelia Antiochie radšej pozvali arménskeho kráľa [[Tigranes II. Veľký|Tigrana Veľkého]], aby v krajine nastolil poriadok. V roku [[75 pred Kr.]] podnikla Kleopatra Seléné odvážny diplomatický krok. Vyslala svojich dvoch synov, Antiocha XIII. a jeho brata, do [[Rím]]a pred senát. Ich cieľom nebola len Sýria; na základe pôvodu svojej matky si nárokovali priamo egyptský trón. Aby na senátorov zapôsobili, priniesli so sebou vzácne dary vrátane drahokamami zdobeného svietnika určeného pre Jovov chrám na Kapitole. Hoci rímsky senát ich nárok na Egypt zamietol, podľa [[Cicero|Cicera]] uznal ich zákonné (''de jure'') právo na sýrsky trón po predkoch.<ref name="Kritt">Kritt (2002), s. 26</ref> Tento fakt naznačuje, že v roku 75 pred Kr. Tigranes II. ešte nekontroloval celú Sýriu. Ak by už bol pánom krajiny, synovia Kleopatry Seléné by pravdepodobne žiadali Rím o vojenskú pomoc proti nemu, keďže Tigranes bol spojencom rímskeho nepriateľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI. Pontského]]. Bratia sa vrátili do Sýrie v roku [[73 pred Kr.|73]] / [[72 pred Kr.]] === Pád a smrť === Regentstvo Kleopatry Seléné pravdepodobne skončilo okolo roku 75 pred Kr., keďže jej syn Antiochus XIII. už vystupoval samostatne. Kým bol syn v Ríme, Tigranes II. zintenzívnil svoju inváziu. Damask obsadil v roku [[72 pred Kr.]] a následne obľahol Kleopatru Seléné v jej poslednej bašte, meste Ptolemais. Mesto padlo v roku [[69 pred Kr.]]. Podľa [[Strabón]]a kráľovnú zajali a uväznili v meste Seleukia pri Zeugme (dnešné Turecko), kde ju Tigranes II. nechal neskôr popraviť. Historik John D. Grainger vysvetľuje tento krutý čin politickým významom Kleopatry Seléné – bola „víťaznou kartou“ v rukách každého manžela či spojenca a Tigranes chcel zabrániť tomu, aby ju iný ambiciózny muž využil na získanie vplyvu.<ref name="Grainger">Grainger (1997), s. 45</ref> === Hodnotenie a odkaz === Kleopatra Seléné I. prešla fascinujúcim vývojom: od politickej figúrky v rukách svojej matky sa vypracovala na suverénnu panovníčku, ktorá určovala dejiny neskorého helenizmu. Jej dlhá kariéra manželky troch kráľov a matky ďalšieho z nej urobila symbol kontinuity seleukovskej dynastie.<ref name="Wright1"/> Jej odkaz prežil aj pád ríše. Keď slávna [[Kleopatra VII.]] pomenovala svoju dcéru [[Kleopatra Seléné II.]], nebola to náhoda. Išlo o vedomý pokus nadviazať na legitimitu a dedičné práva Kleopatry Seléné I. na Blízkom východe. Mnohí východní králi (napr. partskí Aršakovci) používali jej ikonografiu ešte dlho po tom, čo Sýriu ovládli Rimania, aby si upevnili autoritu u miestnej šľachty. == Potomstvo == === S Ptolemaiom IX. Sótérom II. === Otázka detí Kleopatry Seléné z jej prvého manželstva je predmetom dlhodobých vedeckých debát. Identita ich matiek je v prameňoch často nejasná, čo viedlo k vzniku niekoľkých teórií: * ''Dve deti spomínané Justinom:'' Historik [[Marcus Iunianus Iustinus|Iustinus]] uvádza, že Seléné a Ptolemaios IX. mali dve deti. Historik John Whitehorne však poznamenáva, že ich existencia je spochybňovaná a mohli zomrieť v mladom veku. Ak existovali, boli pravdepodobne v roku [[103 pred Kr.]] poslané kráľovnou Kleopatrou III. na ostrov [[Kos]] kvôli ochrane pred vojnou. V roku [[88 pred Kr.]] ich tam mohol zajať pontský kráľ [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridates VI.]]<ref name="Whitehorne" /> * [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Auletés]] a [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios Cyperský]]: Ptolemaios XII. (otec slávnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]]) bol nepochybne synom Ptolemaia IX., ale identita jeho matky je nejasná. Mnohí antickí autori (napr. [[Pausanias (geograf)|Pausanias]]) ho označovali za nelegitímneho syna. ** Historik Christopher J. Bennett sa domnieva, že Seléné nebola ich biologickou matkou, ale len „oficiálnou“ matkou na dvore. Skutočnou matkou mohla byť [[Kleopatra IV.]], ktorej manželstvo s Ptolemaiom IX. sa považovalo za nerovné (morganatické), pretože uzavreli zväzok ešte predtým, než sa Ptolemaios IX. stal kráľom. ** Toto vysvetľuje, prečo Kleopatra Seléné v roku [[75 pred Kr.]] v Ríme popierala legitimitu Ptolemaia XII. a snažila sa na egyptský trón presadiť svojich vlastných synov, ktorých mala neskôr so seleukovskými kráľmi.<ref name="Bennett">{{Citácia periodika | autor = Christopher J. Bennett | titul = Cleopatra V Selene and the Spirits of Bin-Ladin | periodikum = The Journal of Egyptian Archaeology | rok = 1997 | ročník = 83 | strany = 39–63}}</ref> * [[Berenika III.]] (Kleopatra Berenika): Jediná panovníčka, ktorej legitimita nebola nikdy spochybnená. Hoci sa časť historikov prikláňa k verzii, že jej matkou bola Kleopatra IV., Bennett a ďalší argumentujú, že práve jej nespochybniteľný pôvod naznačuje, že bola dcérou z riadneho a legálneho manželstva Ptolemaia IX. s Kleopatrou Seléné.<ref name="Bennett" /> === S Ptolemaiom X. Alexandrom I. === Pôvod kráľa [[Ptolemaios XI.|Ptolemaia XI.]] zostáva neistý, no Kleopatra Seléné je považovaná za najpravdepodobnejšiu kandidátku na jeho matku. Hoci sa v niektorých egyptských démotických textoch spomína ako jeho matka Berenika III., historici sa domnievajú, že išlo o označenie pre nevlastnú matku. Christopher J. Bennett uvádza, že [[Cicero]] nazval Bereniku III. a Ptolemaia XI. vlastnými súrodencami. Ak by to bola pravda, obaja by museli byť deťmi Kleopatry Seléné (keďže Berenika bola dcérou Ptolemaia IX. a Ptolemaios XI. synom Ptolemaia X.). To by vysvetľovalo Cicerovo tvrdenie, hoci priama potvrdzujúca evidencia chýba.<ref name="Bennett" /> === S Antiochom X. Eusebom === Určenie počtu a identity detí z tohto manželstva je problematické. Cicero výslovne spomína dvoch synov, ktorých Seléné vyslala do Ríma. Podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] mohla mať aj dcéru, ktorú spolu s ďalšími seleukovskými princeznami zajal [[Tigranes II. Veľký]]. * [[Antiochos XIII. Ázijský]]: Syn, ktorého Cicero menuje. Na minciach, kde je zobrazený spolu s matkou, používa prívlastok ''Filométór'' (milujúci matku), zatiaľ čo po jej smrti na samostatných minciach používa ''Filadelfos'' (milujúci súrodenca). Kay Ehling navrhol teóriu, že išlo o dvoch rôznych synov menom Antiochos, no väčšina historikov sa prikláňa k verzii, že ide o jednu osobu s dvoma epitetmi.<ref name="Hoover" /> * [[Seleukos VII. Filométór]] / Seleukos Kybiosaktés: Druhý syn, ktorého Cicero v prameňoch nemenoval. ** V roku 2002 identifikoval numizmatik Brian Kritt poškodenú mincu, na ktorej číta meno „Seleukos Filométór“. Tohto panovníka označil ako Seleuka VII. ** Moderná veda ho často stotožňuje s postavou menom Seleukos „Kybiosaktés“ (predavač rýb), ktorý sa v roku [[58 pred Kr.]] objavil v Egypte ako manžel [[Berenika IV.|Bereniky IV.]] Bol však čoskoro zavraždený, pretože jeho nízky pôvod a správanie urážali kráľovnú. Identifikácia Kybiosakta so synom Kleopatry Seléné však zostáva na úrovni vedeckej hypotézy.<ref name="Kritt1">Kritt (2002), s. 27–28</ref> == Predkovia == {{Rodokmeň/začiatok|zarovnanie=stred}} {{Rodokmeň | | | | P5 |y| C1 | | P5=[[Ptolemaios V. Epifanes]] |C1=[[Kleopatra I.|Kleopatra I. Syra]] }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | | | P6 |y| C2 | | P6=[[Ptolemaios VI. Filométór]] |C2=[[Kleopatra II.]] }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | P8 |y| C3 | | | | P8=[[Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] |C3=[[Kleopatra III.]] }} {{Rodokmeň | | | |!| | | | | | }} {{Rodokmeň | | SELENE | | | | | SELENE='''Kleopatra Seléné I.''' }} {{Rodokmeň/koniec}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Seleukovci]] * [[Sýrske vojny]] * [[Helenizmus]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * SALISBURY, Joyce E. ''Encyclopedia of Women in the Ancient World''. ABC-CLIO, 2001. ISBN 978-1-57607-092-5. * WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. Routledge, 1994. ISBN 978-0-415-05806-3. * BENNETT, Christopher J. Cleopatra V Selene and the Genealogy of the Later Ptolemies. In: ''Ancient Society'', roč. 28, 1997, s. 39–66. [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] 2kq7pja4xrzjhx2kpu4h4zvzdipy4dn 8199990 8199977 2026-04-18T07:06:43Z Luppus 39967 8199990 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Kleopatra Seléné I. | titul = kráľovná [[Staroveký Egypt|Egypta]] a [[Seleukovská ríša|Sýrie]] | obrázok = Изображение Клеопатры Селены I и её дочери Береники III на папирусе.jpg | popis obrázku = Kleopatra Seléné I. a jej dcéra [[Bereniké III.]] na papyruse. | panovanie = [[115 pred Kr.|115]] – [[102 pred Kr.]] (Egypt)<br>[[102 pred Kr.|102]] – [[92 pred Kr.]] (Sýria)<br>[[82 pred Kr.|82]] – [[69 pred Kr.]] (vládkyňa Sýrie) | predchodca = [[Kleopatra IV.]] (Egypt)<br>[[Antiochos XII.]] (Sýria) | nástupca = [[Antiochos XIII.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]], [[Ptolemaios X.|Ptolemaios X. Alexandros I.]], [[Antiochos XIII.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] | matka = [[Kleopatra III.]] | dátum narodenia = cca [[135 pred Kr.]] / [[130 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[69 pred Kr.]] | miesto úmrtia = Seleukia (dnes [[Turecko]]) | manžel = [[Ptolemaios IX.]], [[Ptolemaios X.]], [[Antiochos VIII. Grypos]], [[Antiochos IX. Kyzikénos]], [[Antiochos X. Eusebés]] | potomkovia = [[Berenika III.]], [[Antiochos XIII.]] a ďalší }} '''Kleopatra Seléné I.''' (starogr. ''Κλεοpáτpα Σελήνη''; * cca [[135 pred Kr.]] – † [[69 pred Kr.]]), v modernej literatúre niekedy označovaná ako '''Kleopatra V. Seléné''', bola vplyvná panovníčka z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Jej životný príbeh je unikátny tým, že postupne zastávala post egyptskej kráľovnej ([[115 pred Kr.|115]] – [[102 pred Kr.]]), sýrskej kráľovnej-manželky ([[102 pred Kr.|102]] – [[92 pred Kr.]]) a nakoniec samostatnej vládkyne Sýrie ([[82 pred Kr.|82]] – [[69 pred Kr.]]), pričom v záverečnej fáze vystupovala ako kráľovná '''Kleopatra II. Seléné'''.<ref name="Salisbury">{{Citácia knihy | autor = Joyce E. Salisbury | titul = Encyclopedia of Women in the Ancient World | vydavateľ = ABC-CLIO | rok = 2001 | isbn = 978-1-57607-092-5 | strany = 51}}</ref> Bola dcérou [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII. Fyskóna]] a jeho manželky [[Kleopatra III.|Kleopatry III.]] Hoci bola pôvodne len figúrkou v politických hrách svojej dominantnej matky, postupom času sa vypracovala na samostatnú politickú hráčku v nepokojnom období neskorého helenizmu.<ref name="Lightman">{{Citácia knihy | autor = Marjorie Lightman & Benjamin Lightman | titul = A to Z of Ancient Greek and Roman Women | vydavateľ = Infobase Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1-4381-0794-3 | strany = 346}}</ref> Jej život sa skončil tragicky v zajatí arménskeho kráľa [[Tigran II.|Tigrana Veľkého]]. == Historické pozadie a pôvod == Kleopatra Seléné sa narodila v období, kedy Egyptu vládli Ptolemaiovci, dynastia macedónskeho pôvodu založená [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaiom I.]], generálom [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Od čias, kedy sa seleukovská princezná [[Kleopatra I.|Kleopatra I. Syra]] vydala za [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]], boli dynastické manželstvá medzi týmito dvoma ríšami bežnou praxou na upevnenie mieru alebo presadenie mocenských nárokov. === Rodina a meno === Narodila sa pravdepodobne medzi rokmi [[135 pred Kr.|135]] a [[130 pred Kr.]] ako dcéra [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII.]] a [[Kleopatra III.|Kleopatry III.]] Mala štyroch súrodencov: * bratov [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX.]] a [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaia X.]], * sestry [[Kleopatra Tryfaina (dcéra Ptolemaia VIII.)|Tryfainu]] (manželku [[Antiochos VIII.|Antiocha VIII.]]) a [[Kleopatra IV.|Kleopatru IV.]] (manželku Ptolemaia IX. a neskôr [[Antiochos IX.|Antiocha IX.]]). Meno '''Seléné''' (Mesiac) bolo v ptolemaiovskej tradícii nové a odlišovalo ju od starších sestier, ktoré niesli tradičné meno Kleopatra. Prídomok Seléné pravdepodobne získala až neskôr, aby sa odlíšila od ostatných žien rovnakého mena v rodine. V modernom číslovaní ptolemaiovských kráľovien jej historici priradili číslo '''V.''', hoci v sýrskom kontexte, kde vládla samostatne, sa označovala ako Kleopatra II. == Historický kontext a rodinné zázemie == V 2. storočí pred Kr. boli [[Seleukovská ríša]] a [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovský Egypt]] oslabené neustálymi dynastickými spormi, vzájomnými konfliktmi (známymi ako [[Sýrske vojny]]) a narastajúcim vplyvom [[Rímska republika|Rímskej republiky]]. Aby sa zmiernilo napätie, obe dynastie často uzatvárali vzájomné politické manželstvá. Táto stratégia však mala aj druhú stranu – Egypt ju využíval na destabilizáciu Sýrie, ktorá bola rozdrobená medzi rôznych uchádzačov o trón. Egyptskí panovníci často podporovali jedného brata proti druhému, čím udržiavali susednú veľmoc v neustálom chaose.<ref name="Kelly">{{Citácia knihy | autor = Benjamin Kelly | titul = A Companion to Ancient History | vydavateľ = John Wiley & Sons | rok = 2016 | isbn = 978-1-119-07715-2 | strany = 82}}</ref> Kleopatra Seléné sa narodila medzi rokmi [[135 pred Kr.|135]] a [[130 pred Kr.]] Jej súrodencami boli neskorší králi [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] a [[Ptolemaios X. Alexandros I.]], ako aj sestra [[Kleopatra IV.]] === Etymológia a význam mena === Antickí autori ako [[Cicero]] alebo [[Appianos]] ju spomínajú pod menom ''Seléné'', zatiaľ čo [[Strabón]] spresňuje, že jej rodové meno bolo ''Kleopatra''. Meno Seléné bolo pôvodne meno gréckej bohyne mesiaca a je odvodené od slova ''selas'' (σέλας), čo znamená „svetlo“. Moderní historici, napríklad Nicholas L. Wright, naznačujú, že Seléné nebolo len osobné meno, ale aj náboženský epiteton (prívlastok), ktorý prijala po nástupe na trón. Malo naznačovať, že kráľovná je pozemským stelesnením bohyne mesiaca.<ref name="Wright1">{{Citácia knihy | autor = Nicholas L. Wright | titul = Divine Kings and Sacred Spaces | vydavateľ = British Archaeological Reports | rok = 2012 | isbn = 978-1-4073-1002-2 | strany = 67}}</ref> V rámci ptolemaiovskej dynastie sa tradične čísluje ako ''Kleopatra V.'', avšak v kontexte sýrskych dejín sa označuje ako ''Kleopatra II. Seléné'', aby sa odlíšila od svojej tety [[Kleopatra Thea|Kleopatry I. They]].<ref name="Burgess">{{Citácia knihy | autor = Richard Burgess | titul = The Seleucid Royal Genealogy | vydavateľ = Lancaster | rok = 2004 | strany = 21}}</ref> == Kráľovná Egypta == Hoci manželstvá medzi súrodencami neboli v starovekom Egypte bežnou praxou pre obyčajných ľudí, u Ptolemaiovcov sa stali tradíciou slúžiacou na upevnenie dynastickej moci. Po smrti Ptolemaia VIII. v roku [[116 pred Kr.]] zanechal kráľ závet, podľa ktorého mala vládnuť jeho manželka Kleopatra III. spolu so synom, ktorého si sama vyberie. Kráľovná preferovala mladšieho Ptolemaia X., ale obyvatelia [[Alexandria|Alexandrie]] si vynútili nástup staršieho syna, Ptolemaia IX. Sótéra II.<ref name="Ashton">{{Citácia knihy | autor = Sally-Ann Ashton | titul = The Last Queens of Egypt | vydavateľ = Pearson Education | rok = 2003 | isbn = 978-0-582-77280-9 | strany = 65}}</ref> Kleopatra III. si však stanovila podmienku: Ptolemaios IX. sa musel rozviesť so svojou milovanou sestrou-manželkou Kleopatrou IV. Na jej miesto dosadila svoju obľúbenkyňu Kleopatru Seléné, ktorá sa tak v roku [[115 pred Kr.]] stala egyptskou kráľovnou. Vzťah medzi kráľom a jeho dominantnou matkou sa však v roku [[107 pred Kr.]] definitívne rozpadol. Kleopatra III. obvinila syna z pokusu o jej vraždu a vyhnala ho z Egypta. Ptolemaios IX. musel utiecť na [[Cyprus]], pričom v Alexandrii zanechal svoju manželku aj deti.<ref name="Whitehorne">{{Citácia knihy | autor = John Whitehorne | titul = Cleopatras | vydavateľ = Routledge | rok = 1994 | isbn = 978-0-415-05806-3 | strany = 139}}</ref> === Druhé manželstvo a odchod z Egypta === Po úteku staršieho brata sa kráľom stal Ptolemaios X. a Kleopatra Seléné bola pravdepodobne vydatá za neho. V roku [[103 pred Kr.]] však vypukli nové nepokoje. Ptolemaios IX. viedol vojenské ťaženie v Judei a kráľovná matka sa obávala, že sa spojí so sýrskym kráľom [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiochom IX.]] V reakcii na túto hrozbu vyslala Kleopatra III. vojsko do Sýrie a dobyla mesto Ptolemais (dnešné [[Akko (mesto)|Akko]]). Po roztržke s mladším synom Ptolemaiom X., ktorý od nej dočasne ušiel, sa kráľovná rozhodla pre radikálny diplomatický ťah: zrušila manželstvo Kleopatry Seléné s jej bratom a ponúkla ju ako nevestu sýrskemu kráľovi [[Antiochos VIII.|Antiochovi VIII.]]. Týmto spojenectvom chcela izolovať vyhnaného Ptolemaia IX. a získať vplyv nad sýrskym trónom.<ref name="Dumitru">{{Citácia knihy | autor = Adrian Dumitru | titul = Cleopatra Selene: A Look at the Political Use of a Ptolemaic Princess | rok = 2016 | strany = 258}}</ref> == Kráľovná Sýrie == === Manželka Antiocha VIII. Grypa === Svadba Kleopatry Seléné a sýrskeho kráľa [[Antiochos VIII.|Antiocha VIII. Grypa]] sa uskutočnila okolo roku [[102 pred Kr.]] Historik Leo Kadman predpokladá, že Kleopatra III. odovzdala svoju dcéru sýrskemu kráľovi v meste Ptolemais predtým, než sa sama stiahla späť do Egypta. Toto strategické prímorské mesto zostalo pre Kleopatru Seléné hlavnou základňou až do konca jej života.<ref name="Kadman">{{Citácia knihy | autor = Leo Kadman | titul = The Coins of Akko Ptolemais | vydavateľ = Israel Numismatic Society | rok = 1961 | strany = 21}}</ref> O ich spoločnom živote sa zachovalo len málo podrobností. Z tohto manželstva sa nenarodili žiadni známi potomkovia, hoci Antiochus VIII. mal šesť detí z predchádzajúceho manželstva s jej sestrou Tryfainou.<ref name="Dumitru" /> V roku [[96 pred Kr.]] bol Antiochus VIII. zavraždený svojím generálom Herakleónom z Beroie. Kleopatra Seléné sa v tom čase pravdepodobne zdržiavala v hlavnom meste [[Antiochia]]. === Manželka Antiocha IX. Kyzikéna === Po smrti manžela Kleopatra Seléné neváhala a v roku [[95 pred Kr.]] sa vydala za jeho brata a dlhoročného rivala [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiocha IX. Kyzikéna]]. Nie je presne známe, ako Antiochus IX. ovládol Antiochiu; je možné, že mu kráľovná sama otvorila brány mesta. Historik Auguste Bouché-Leclercq sa domnieva, že Seléné mala pádny dôvod neveriť piatim synom svojho predchádzajúceho manžela, ktorí by ju pravdepodobne odstavili od moci. Potrebovala spojenca na udržanie kontroly nad hlavným mestom, zatiaľ čo Antiochus IX. potreboval jej vplyv na posádku a úradníkov zosnulého kráľa.<ref name="Dumitru" /> Toto spojenectvo však trvalo krátko. V priebehu roka bol Antiochus IX. porazený a zabitý svojím synovcom [[Seleukos VI. Epifanes|Seleukom VI.]]. Kleopatra Seléné musela z Antiochie ujsť ešte pred príchodom nového kráľa, pravdepodobne sa uchýlila do mesta Arados. === Manželka Antiocha X. Euseba === V roku [[95 pred Kr.|95]] / [[94 pred Kr.]] sa v Arade vyhlásil za kráľa [[Antiochos X. Eusebés]], syn Antiocha IX., a oženil sa s Kleopatrou Seléné. Hoci v seleukovskej dynastii existoval precedens (Antiochos I. si vzal svoju macochu Stratoniké), toto manželstvo vyvolalo škandál. Historik [[Appianos]] uvádza, že Sýrčania dali kráľovi prídomok ''Eusebés'' („Zbožný“) posmešne, pretože svoju „lojalitu“ k otcovi prejavil tým, že si vzal jeho vdovu do postele.<ref name="Whitehorne" /> Dôvody manželstva boli opäť pragmatické. Antiochus X. mal obmedzené zdroje a potreboval legitímnu kráľovnú. Kleopatra Seléné mala v tom čase už po štyridsiatke, no stále predstavovala obrovský politický kapitál. Niektorí moderní historici (napr. Edwyn Bevan) spochybňovali, či išlo o tú istú ženu, ale antické pramene aj nároky jej detí na egyptský trón potvrdzujú, že išlo skutočne o Kleopatru Seléné I.<ref name="Macurdy">{{Citácia knihy | autor = Grace Macurdy | titul = Hellenistic Queens | vydavateľ = Johns Hopkins Press | rok = 1932 | strany = 172}}</ref> Antiochus X. úspešne vytlačil Seleuka VI. z Antiochie, no Sýria zostala rozdelená medzi viacerých bratov z rodu Seleukovcov. Posledné jasné správy o jeho vláde pochádzajú z roku [[92 pred Kr.]], kedy pravdepodobne zahynul v boji (hoci niektoré numizmatické nálezy naznačujú, že mohol vládnuť až do roku [[89 pred Kr.|89]] / [[88 pred Kr.]]).<ref name="Hoover">{{Citácia knihy | autor = Oliver D. Hoover | titul = A Revised Chronology for the Late Seleucids | rok = 2007 | strany = 294}}</ref> Po jeho smrti sa Kleopatra Seléné s deťmi opäť musela uchýliť do bezpečia v mestách, ktoré kontrolovala. === Samostatná vládkyňa a regentka === Osud Kleopatry Seléné po zmiznutí Antiocha X. nie je v antických prameňoch detailne zachytený. Predpokladá sa, že sa so svojimi deťmi uchýlila do bezpečia v niektorej z okrajových častí ríše, pravdepodobne do [[Kilíkia|Kilíkie]] alebo [[Koilé Syria|Koilé Syrie]]. Jej hlavnou baštou sa však stalo prímorské mesto [[Akko (mesto)|Ptolemais]], ktoré mala pod kontrolou až do svojej smrti.<ref name="Whitehorne" /><ref name="Kadman" /> Zlom nastal v roku [[83 pred Kr.|83]] / [[82 pred Kr.]] (rok 230 seleukovskej éry), kedy v Damasku zahynul [[Antiochos XII. Dionysos]]. Keďže trón zostal prázdny, Kleopatra Seléné neváhala a vyhlásila svojho syna [[Antiochos XIII.|Antiocha XIII.]] za kráľa. Numizmatické nálezy (mince) dokazujú, že v tomto období vystupovala ako jeho regentka. Tieto mince sú historicky unikátne: zobrazujú Kleopatru Seléné v popredí a jej syna v pozadí (tzv. jugátne zobrazenie), čo bol štýl vyhradený pre vládnuce kráľovné (''queen regnant''). Jej meno je na nich navyše uvedené pred menom samotného kráľa.<ref name="Burgess1">{{Citácia knihy | autor = Michael Roy Burgess | titul = The Seleucid Royal Genealogy | rok = 2004 | strany = 24}}</ref> Historik [[Flavius Iosephus]] o nej v tomto období píše jednoducho ako o „Seléné... ktorá vládla v Sýrii“, čo potvrdzuje jej silný vplyv, hoci priamo nekontrolovala hlavné mesto Antiochiu. ==== Vláda v Damasku ==== Otázka jej pôsobenia v [[Damask]]u zostáva pre historikov čiastočne záhadou. Podľa Jozefa Flavia obyvatelia Damasku, sužovaní strachom z iturejských nájazdov, pozvali za svojho vládcu nabatejského kráľa [[Aretas III.|Areta III.]] Avšak analýza mincí s podobizňou Kleopatry Seléné a Antiocha XIII. naznačuje, že mohli v istom období ovládať aj toto mesto. Mince pripisované Seléné používajú špecifickú typografiu (zalomené písmeno Alfa, kurzívne Epsilon a hranaté Sigma), ktorá sa vyskytovala výhradne na razbách v Damasku.<ref name="Hoover1">{{Citácia knihy | autor = Oliver D. Hoover | titul = A Revised Chronology for the Late Seleucids | rok = 2007 | strany = 98-99}}</ref> Historici preto zvažujú dva scenáre: 1. Kleopatra Seléné ovládla Damask ihneď po smrti Antiocha XII., no pre nedostatok zdrojov (všetky jej mince boli len bronzové, nie strieborné) nedokázala mesto brániť, čo viedlo k pozvaniu nabatejského kráľa. 2. Kráľovná získala Damask až po roku [[80 pred Kr.]], keď sa Nabatejci z mesta stiahli pod tlakom židovského kráľa [[Alexander Jannaios|Alexandra Jannaia]].<ref name="Wright2010">{{Citácia knihy | autor = Nicholas L. Wright | titul = Seleucid Royal Propaganda | rok = 2010 | strany = 253}}</ref> Nech už bola realita akákoľvek, Kleopatra Seléné dokázala v období úplného chaosu udržať zvyšky seleukovského štátu a zabezpečiť legitimitu svojho syna. Kvôli bezpečnosti pravdepodobne držala svoje deti v Cilícii alebo v Malej Ázii, čo neskôr viedlo k synovej prezývke „Asiaticus“ (Ázijský). ==== Nároky na sever a diplomatická misia v Ríme ==== Po smrti Filipa I. Filadelfa sa Kleopatra Seléné rozhodla uplatniť nároky svojich synov (ktorých mala s Antiochom X.) aj na uvoľnený trón v severnej Sýrii.<ref name="Bellinger">Bellinger (1949), s. 79</ref> Väčšina sýrskeho obyvateľstva, unavená nekonečnými občianskymi vojnami medzi Seleukovcami, však jej autoritu odmietala. Obyvatelia Antiochie radšej pozvali arménskeho kráľa [[Tigranes II. Veľký|Tigrana Veľkého]], aby v krajine nastolil poriadok. V roku [[75 pred Kr.]] podnikla Kleopatra Seléné odvážny diplomatický krok. Vyslala svojich dvoch synov, Antiocha XIII. a jeho brata, do [[Rím]]a pred senát. Ich cieľom nebola len Sýria; na základe pôvodu svojej matky si nárokovali priamo egyptský trón. Aby na senátorov zapôsobili, priniesli so sebou vzácne dary vrátane drahokamami zdobeného svietnika určeného pre Jovov chrám na Kapitole. Hoci rímsky senát ich nárok na Egypt zamietol, podľa [[Cicero|Cicera]] uznal ich zákonné (''de jure'') právo na sýrsky trón po predkoch.<ref name="Kritt">Kritt (2002), s. 26</ref> Tento fakt naznačuje, že v roku 75 pred Kr. Tigranes II. ešte nekontroloval celú Sýriu. Ak by už bol pánom krajiny, synovia Kleopatry Seléné by pravdepodobne žiadali Rím o vojenskú pomoc proti nemu, keďže Tigranes bol spojencom rímskeho nepriateľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI. Pontského]]. Bratia sa vrátili do Sýrie v roku [[73 pred Kr.|73]] / [[72 pred Kr.]] === Pád a smrť === Regentstvo Kleopatry Seléné pravdepodobne skončilo okolo roku 75 pred Kr., keďže jej syn Antiochus XIII. už vystupoval samostatne. Kým bol syn v Ríme, Tigranes II. zintenzívnil svoju inváziu. Damask obsadil v roku [[72 pred Kr.]] a následne obľahol Kleopatru Seléné v jej poslednej bašte, meste Ptolemais. Mesto padlo v roku [[69 pred Kr.]]. Podľa [[Strabón]]a kráľovnú zajali a uväznili v meste Seleukia pri Zeugme (dnešné Turecko), kde ju Tigranes II. nechal neskôr popraviť. Historik John D. Grainger vysvetľuje tento krutý čin politickým významom Kleopatry Seléné – bola „víťaznou kartou“ v rukách každého manžela či spojenca a Tigranes chcel zabrániť tomu, aby ju iný ambiciózny muž využil na získanie vplyvu.<ref name="Grainger">Grainger (1997), s. 45</ref> === Hodnotenie a odkaz === Kleopatra Seléné I. prešla fascinujúcim vývojom: od politickej figúrky v rukách svojej matky sa vypracovala na suverénnu panovníčku, ktorá určovala dejiny neskorého helenizmu. Jej dlhá kariéra manželky troch kráľov a matky ďalšieho z nej urobila symbol kontinuity seleukovskej dynastie.<ref name="Wright1"/> Jej odkaz prežil aj pád ríše. Keď slávna [[Kleopatra VII.]] pomenovala svoju dcéru [[Kleopatra Seléné II.]], nebola to náhoda. Išlo o vedomý pokus nadviazať na legitimitu a dedičné práva Kleopatry Seléné I. na Blízkom východe. Mnohí východní králi (napr. partskí Aršakovci) používali jej ikonografiu ešte dlho po tom, čo Sýriu ovládli Rimania, aby si upevnili autoritu u miestnej šľachty. == Potomstvo == === S Ptolemaiom IX. Sótérom II. === Otázka detí Kleopatry Seléné z jej prvého manželstva je predmetom dlhodobých vedeckých debát. Identita ich matiek je v prameňoch často nejasná, čo viedlo k vzniku niekoľkých teórií: * ''Dve deti spomínané Justinom:'' Historik [[Marcus Iunianus Iustinus|Iustinus]] uvádza, že Seléné a Ptolemaios IX. mali dve deti. Historik John Whitehorne však poznamenáva, že ich existencia je spochybňovaná a mohli zomrieť v mladom veku. Ak existovali, boli pravdepodobne v roku [[103 pred Kr.]] poslané kráľovnou Kleopatrou III. na ostrov [[Kos]] kvôli ochrane pred vojnou. V roku [[88 pred Kr.]] ich tam mohol zajať pontský kráľ [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridates VI.]]<ref name="Whitehorne" /> * [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Auletés]] a [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios Cyperský]]: Ptolemaios XII. (otec slávnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]]) bol nepochybne synom Ptolemaia IX., ale identita jeho matky je nejasná. Mnohí antickí autori (napr. [[Pausanias (geograf)|Pausanias]]) ho označovali za nelegitímneho syna. ** Historik Christopher J. Bennett sa domnieva, že Seléné nebola ich biologickou matkou, ale len „oficiálnou“ matkou na dvore. Skutočnou matkou mohla byť [[Kleopatra IV.]], ktorej manželstvo s Ptolemaiom IX. sa považovalo za nerovné (morganatické), pretože uzavreli zväzok ešte predtým, než sa Ptolemaios IX. stal kráľom. ** Toto vysvetľuje, prečo Kleopatra Seléné v roku [[75 pred Kr.]] v Ríme popierala legitimitu Ptolemaia XII. a snažila sa na egyptský trón presadiť svojich vlastných synov, ktorých mala neskôr so seleukovskými kráľmi.<ref name="Bennett">{{Citácia periodika | autor = Christopher J. Bennett | titul = Cleopatra V Selene and the Spirits of Bin-Ladin | periodikum = The Journal of Egyptian Archaeology | rok = 1997 | ročník = 83 | strany = 39–63}}</ref> * [[Berenika III.]] (Kleopatra Berenika): Jediná panovníčka, ktorej legitimita nebola nikdy spochybnená. Hoci sa časť historikov prikláňa k verzii, že jej matkou bola Kleopatra IV., Bennett a ďalší argumentujú, že práve jej nespochybniteľný pôvod naznačuje, že bola dcérou z riadneho a legálneho manželstva Ptolemaia IX. s Kleopatrou Seléné.<ref name="Bennett" /> === S Ptolemaiom X. Alexandrom I. === Pôvod kráľa [[Ptolemaios XI.|Ptolemaia XI.]] zostáva neistý, no Kleopatra Seléné je považovaná za najpravdepodobnejšiu kandidátku na jeho matku. Hoci sa v niektorých egyptských démotických textoch spomína ako jeho matka Berenika III., historici sa domnievajú, že išlo o označenie pre nevlastnú matku. Christopher J. Bennett uvádza, že [[Cicero]] nazval Bereniku III. a Ptolemaia XI. vlastnými súrodencami. Ak by to bola pravda, obaja by museli byť deťmi Kleopatry Seléné (keďže Berenika bola dcérou Ptolemaia IX. a Ptolemaios XI. synom Ptolemaia X.). To by vysvetľovalo Cicerovo tvrdenie, hoci priama potvrdzujúca evidencia chýba.<ref name="Bennett" /> === S Antiochom X. Eusebom === Určenie počtu a identity detí z tohto manželstva je problematické. Cicero výslovne spomína dvoch synov, ktorých Seléné vyslala do Ríma. Podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] mohla mať aj dcéru, ktorú spolu s ďalšími seleukovskými princeznami zajal [[Tigranes II. Veľký]]. * [[Antiochos XIII. Ázijský]]: Syn, ktorého Cicero menuje. Na minciach, kde je zobrazený spolu s matkou, používa prívlastok ''Filométór'' (milujúci matku), zatiaľ čo po jej smrti na samostatných minciach používa ''Filadelfos'' (milujúci súrodenca). Kay Ehling navrhol teóriu, že išlo o dvoch rôznych synov menom Antiochos, no väčšina historikov sa prikláňa k verzii, že ide o jednu osobu s dvoma epitetmi.<ref name="Hoover" /> * [[Seleukos VII. Filométór]] / Seleukos Kybiosaktés: Druhý syn, ktorého Cicero v prameňoch nemenoval. ** V roku 2002 identifikoval numizmatik Brian Kritt poškodenú mincu, na ktorej číta meno „Seleukos Filométór“. Tohto panovníka označil ako Seleuka VII. ** Moderná veda ho často stotožňuje s postavou menom Seleukos „Kybiosaktés“ (predavač rýb), ktorý sa v roku [[58 pred Kr.]] objavil v Egypte ako manžel [[Berenika IV.|Bereniky IV.]] Bol však čoskoro zavraždený, pretože jeho nízky pôvod a správanie urážali kráľovnú. Identifikácia Kybiosakta so synom Kleopatry Seléné však zostáva na úrovni vedeckej hypotézy.<ref name="Kritt1">Kritt (2002), s. 27–28</ref> == Predkovia == {{Rodokmeň/začiatok|zarovnanie=stred}} {{Rodokmeň | | | | P5 |y| C1 | | P5=[[Ptolemaios V. Epifanes]] |C1=[[Kleopatra I.|Kleopatra I. Syra]] }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | | | P6 |y| C2 | | P6=[[Ptolemaios VI. Filométór]] |C2=[[Kleopatra II.]] }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | P8 |y| C3 | | | | P8=[[Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] |C3=[[Kleopatra III.]] }} {{Rodokmeň | | | |!| | | | | | }} {{Rodokmeň | | SELENE | | | | | SELENE='''Kleopatra Seléné I.''' }} {{Rodokmeň/koniec}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Seleukovci]] * [[Sýrske vojny]] * [[Helenizmus]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * SALISBURY, Joyce E. ''Encyclopedia of Women in the Ancient World''. ABC-CLIO, 2001. ISBN 978-1-57607-092-5. * WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. Routledge, 1994. ISBN 978-0-415-05806-3. * BENNETT, Christopher J. Cleopatra V Selene and the Genealogy of the Later Ptolemies. In: ''Ancient Society'', roč. 28, 1997, s. 39–66. [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] hadms1v7lc9dm1t7xx7ufhden7xqqcu 8199991 8199990 2026-04-18T07:09:40Z Luppus 39967 wikilinka 8199991 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Kleopatra Seléné I. | titul = kráľovná [[Staroveký Egypt|Egypta]] a [[Seleukovská ríša|Sýrie]] | obrázok = Изображение Клеопатры Селены I и её дочери Береники III на папирусе.jpg | popis obrázku = Kleopatra Seléné I. a jej dcéra [[Bereniké III.]] na papyruse. | panovanie = [[115 pred Kr.|115]] – [[102 pred Kr.]] (Egypt)<br>[[102 pred Kr.|102]] – [[92 pred Kr.]] (Sýria)<br>[[82 pred Kr.|82]] – [[69 pred Kr.]] (vládkyňa Sýrie) | predchodca = [[Kleopatra IV.]] (Egypt)<br>[[Antiochos XII.]] (Sýria) | nástupca = [[Antiochos XIII.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]], [[Ptolemaios X.|Ptolemaios X. Alexandros I.]], [[Antiochos XIII.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] | matka = [[Kleopatra III.]] | dátum narodenia = cca [[135 pred Kr.]] / [[130 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[69 pred Kr.]] | miesto úmrtia = Seleukia (dnes [[Turecko]]) | manžel = [[Ptolemaios IX.]], [[Ptolemaios X.]], [[Antiochos VIII. Grypos]], [[Antiochos IX. Kyzikénos]], [[Antiochos X. Eusebés]] | potomkovia = [[Berenika III.]], [[Antiochos XIII.]] a ďalší }} '''Kleopatra Seléné I.''' (starogr. ''Κλεοpáτpα Σελήνη''; * cca [[135 pred Kr.]] – † [[69 pred Kr.]]), v modernej literatúre niekedy označovaná ako '''Kleopatra V. Seléné''', bola vplyvná panovníčka z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Jej životný príbeh je unikátny tým, že postupne zastávala post egyptskej kráľovnej ([[115 pred Kr.|115]] – [[102 pred Kr.]]), sýrskej kráľovnej-manželky ([[102 pred Kr.|102]] – [[92 pred Kr.]]) a nakoniec samostatnej vládkyne Sýrie ([[82 pred Kr.|82]] – [[69 pred Kr.]]), pričom v záverečnej fáze vystupovala ako kráľovná '''Kleopatra II. Seléné'''.<ref name="Salisbury">{{Citácia knihy | autor = Joyce E. Salisbury | titul = Encyclopedia of Women in the Ancient World | vydavateľ = ABC-CLIO | rok = 2001 | isbn = 978-1-57607-092-5 | strany = 51}}</ref> Bola dcérou [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII. Fyskóna]] a jeho manželky [[Kleopatra III.|Kleopatry III.]] Hoci bola pôvodne len figúrkou v politických hrách svojej dominantnej matky, postupom času sa vypracovala na samostatnú politickú hráčku v nepokojnom období neskorého helenizmu.<ref name="Lightman">{{Citácia knihy | autor = Marjorie Lightman & Benjamin Lightman | titul = A to Z of Ancient Greek and Roman Women | vydavateľ = Infobase Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1-4381-0794-3 | strany = 346}}</ref> Jej život sa skončil tragicky v zajatí arménskeho kráľa [[Tigran II.|Tigrana Veľkého]]. == Historické pozadie a pôvod == Kleopatra Seléné sa narodila v období, kedy Egyptu vládli Ptolemaiovci, dynastia macedónskeho pôvodu založená [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaiom I.]], generálom [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Od čias, kedy sa seleukovská princezná [[Kleopatra I.|Kleopatra I. Syra]] vydala za [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]], boli dynastické manželstvá medzi týmito dvoma ríšami bežnou praxou na upevnenie mieru alebo presadenie mocenských nárokov. === Rodina a meno === Narodila sa pravdepodobne medzi rokmi [[135 pred Kr.|135]] a [[130 pred Kr.]] ako dcéra [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII.]] a [[Kleopatra III.|Kleopatry III.]] Mala štyroch súrodencov: * bratov [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX.]] a [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaia X.]], * sestry [[Kleopatra Tryfaina (dcéra Ptolemaia VIII.)|Tryfainu]] (manželku [[Antiochos VIII.|Antiocha VIII.]]) a [[Kleopatra IV.|Kleopatru IV.]] (manželku Ptolemaia IX. a neskôr [[Antiochos IX.|Antiocha IX.]]). Meno '''Seléné''' (Mesiac) bolo v ptolemaiovskej tradícii nové a odlišovalo ju od starších sestier, ktoré niesli tradičné meno Kleopatra. Prídomok Seléné pravdepodobne získala až neskôr, aby sa odlíšila od ostatných žien rovnakého mena v rodine. V modernom číslovaní ptolemaiovských kráľovien jej historici priradili číslo '''V.''', hoci v sýrskom kontexte, kde vládla samostatne, sa označovala ako Kleopatra II. == Historický kontext a rodinné zázemie == V 2. storočí pred Kr. boli [[Seleukovská ríša]] a [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovský Egypt]] oslabené neustálymi dynastickými spormi, vzájomnými konfliktmi (známymi ako [[Sýrske vojny]]) a narastajúcim vplyvom [[Rímska republika|Rímskej republiky]]. Aby sa zmiernilo napätie, obe dynastie často uzatvárali vzájomné politické manželstvá. Táto stratégia však mala aj druhú stranu – Egypt ju využíval na destabilizáciu Sýrie, ktorá bola rozdrobená medzi rôznych uchádzačov o trón. Egyptskí panovníci často podporovali jedného brata proti druhému, čím udržiavali susednú veľmoc v neustálom chaose.<ref name="Kelly">{{Citácia knihy | autor = Benjamin Kelly | titul = A Companion to Ancient History | vydavateľ = John Wiley & Sons | rok = 2016 | isbn = 978-1-119-07715-2 | strany = 82}}</ref> Kleopatra Seléné sa narodila medzi rokmi [[135 pred Kr.|135]] a [[130 pred Kr.]] Jej súrodencami boli neskorší králi [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] a [[Ptolemaios X. Alexandros I.]], ako aj sestra [[Kleopatra IV.]] === Etymológia a význam mena === Antickí autori ako [[Cicero]] alebo [[Appianos]] ju spomínajú pod menom ''Seléné'', zatiaľ čo [[Strabón]] spresňuje, že jej rodové meno bolo ''Kleopatra''. Meno Seléné bolo pôvodne meno gréckej bohyne mesiaca a je odvodené od slova ''selas'' (σέλας), čo znamená „svetlo“. Moderní historici, napríklad Nicholas L. Wright, naznačujú, že Seléné nebolo len osobné meno, ale aj náboženský epiteton (prívlastok), ktorý prijala po nástupe na trón. Malo naznačovať, že kráľovná je pozemským stelesnením bohyne mesiaca.<ref name="Wright1">{{Citácia knihy | autor = Nicholas L. Wright | titul = Divine Kings and Sacred Spaces | vydavateľ = British Archaeological Reports | rok = 2012 | isbn = 978-1-4073-1002-2 | strany = 67}}</ref> V rámci ptolemaiovskej dynastie sa tradične čísluje ako ''Kleopatra V.'', avšak v kontexte sýrskych dejín sa označuje ako ''Kleopatra II. Seléné'', aby sa odlíšila od svojej tety [[Kleopatra Thea|Kleopatry I. They]].<ref name="Burgess">{{Citácia knihy | autor = Richard Burgess | titul = The Seleucid Royal Genealogy | vydavateľ = Lancaster | rok = 2004 | strany = 21}}</ref> == Kráľovná Egypta == Hoci manželstvá medzi súrodencami neboli v starovekom Egypte bežnou praxou pre obyčajných ľudí, u Ptolemaiovcov sa stali tradíciou slúžiacou na upevnenie dynastickej moci. Po smrti Ptolemaia VIII. v roku [[116 pred Kr.]] zanechal kráľ závet, podľa ktorého mala vládnuť jeho manželka Kleopatra III. spolu so synom, ktorého si sama vyberie. Kráľovná preferovala mladšieho Ptolemaia X., ale obyvatelia [[Alexandria|Alexandrie]] si vynútili nástup staršieho syna, Ptolemaia IX. Sótéra II.<ref name="Ashton">{{Citácia knihy | autor = Sally-Ann Ashton | titul = The Last Queens of Egypt | vydavateľ = Pearson Education | rok = 2003 | isbn = 978-0-582-77280-9 | strany = 65}}</ref> Kleopatra III. si však stanovila podmienku: Ptolemaios IX. sa musel rozviesť so svojou milovanou sestrou-manželkou Kleopatrou IV. Na jej miesto dosadila svoju obľúbenkyňu Kleopatru Seléné, ktorá sa tak v roku [[115 pred Kr.]] stala egyptskou kráľovnou. Vzťah medzi kráľom a jeho dominantnou matkou sa však v roku [[107 pred Kr.]] definitívne rozpadol. Kleopatra III. obvinila syna z pokusu o jej vraždu a vyhnala ho z Egypta. Ptolemaios IX. musel utiecť na [[Cyprus]], pričom v Alexandrii zanechal svoju manželku aj deti.<ref name="Whitehorne">{{Citácia knihy | autor = John Whitehorne | titul = Cleopatras | vydavateľ = Routledge | rok = 1994 | isbn = 978-0-415-05806-3 | strany = 139}}</ref> === Druhé manželstvo a odchod z Egypta === Po úteku staršieho brata sa kráľom stal Ptolemaios X. a Kleopatra Seléné bola pravdepodobne vydatá za neho. V roku [[103 pred Kr.]] však vypukli nové nepokoje. Ptolemaios IX. viedol vojenské ťaženie v Judei a kráľovná matka sa obávala, že sa spojí so sýrskym kráľom [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiochom IX.]] V reakcii na túto hrozbu vyslala Kleopatra III. vojsko do Sýrie a dobyla mesto Ptolemais (dnešné [[Akko (mesto)|Akko]]). Po roztržke s mladším synom Ptolemaiom X., ktorý od nej dočasne ušiel, sa kráľovná rozhodla pre radikálny diplomatický ťah: zrušila manželstvo Kleopatry Seléné s jej bratom a ponúkla ju ako nevestu sýrskemu kráľovi [[Antiochos VIII.|Antiochovi VIII.]]. Týmto spojenectvom chcela izolovať vyhnaného Ptolemaia IX. a získať vplyv nad sýrskym trónom.<ref name="Dumitru">{{Citácia knihy | autor = Adrian Dumitru | titul = Cleopatra Selene: A Look at the Political Use of a Ptolemaic Princess | rok = 2016 | strany = 258}}</ref> == Kráľovná Sýrie == === Manželka Antiocha VIII. Grypa === Svadba Kleopatry Seléné a sýrskeho kráľa [[Antiochos VIII.|Antiocha VIII. Grypa]] sa uskutočnila okolo roku [[102 pred Kr.]] Historik Leo Kadman predpokladá, že Kleopatra III. odovzdala svoju dcéru sýrskemu kráľovi v meste Ptolemais predtým, než sa sama stiahla späť do Egypta. Toto strategické prímorské mesto zostalo pre Kleopatru Seléné hlavnou základňou až do konca jej života.<ref name="Kadman">{{Citácia knihy | autor = Leo Kadman | titul = The Coins of Akko Ptolemais | vydavateľ = Israel Numismatic Society | rok = 1961 | strany = 21}}</ref> O ich spoločnom živote sa zachovalo len málo podrobností. Z tohto manželstva sa nenarodili žiadni známi potomkovia, hoci Antiochus VIII. mal šesť detí z predchádzajúceho manželstva s jej sestrou Tryfainou.<ref name="Dumitru" /> V roku [[96 pred Kr.]] bol Antiochus VIII. zavraždený svojím generálom Herakleónom z Beroie. Kleopatra Seléné sa v tom čase pravdepodobne zdržiavala v hlavnom meste [[Antiochia]]. === Manželka Antiocha IX. Kyzikéna === Po smrti manžela Kleopatra Seléné neváhala a v roku [[95 pred Kr.]] sa vydala za jeho brata a dlhoročného rivala [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiocha IX. Kyzikéna]]. Nie je presne známe, ako Antiochus IX. ovládol Antiochiu; je možné, že mu kráľovná sama otvorila brány mesta. Historik Auguste Bouché-Leclercq sa domnieva, že Seléné mala pádny dôvod neveriť piatim synom svojho predchádzajúceho manžela, ktorí by ju pravdepodobne odstavili od moci. Potrebovala spojenca na udržanie kontroly nad hlavným mestom, zatiaľ čo Antiochus IX. potreboval jej vplyv na posádku a úradníkov zosnulého kráľa.<ref name="Dumitru" /> Toto spojenectvo však trvalo krátko. V priebehu roka bol Antiochus IX. porazený a zabitý svojím synovcom [[Seleukos VI. Epifanes|Seleukom VI.]]. Kleopatra Seléné musela z Antiochie ujsť ešte pred príchodom nového kráľa, pravdepodobne sa uchýlila do mesta Arados. === Manželka Antiocha X. Euseba === V roku [[95 pred Kr.|95]] / [[94 pred Kr.]] sa v Arade vyhlásil za kráľa [[Antiochos X. Eusebés]], syn Antiocha IX., a oženil sa s Kleopatrou Seléné. Hoci v seleukovskej dynastii existoval precedens (Antiochos I. si vzal svoju macochu Stratoniké), toto manželstvo vyvolalo škandál. Historik [[Appianos]] uvádza, že Sýrčania dali kráľovi prídomok ''Eusebés'' („Zbožný“) posmešne, pretože svoju „lojalitu“ k otcovi prejavil tým, že si vzal jeho vdovu do postele.<ref name="Whitehorne" /> Dôvody manželstva boli opäť pragmatické. Antiochus X. mal obmedzené zdroje a potreboval legitímnu kráľovnú. Kleopatra Seléné mala v tom čase už po štyridsiatke, no stále predstavovala obrovský politický kapitál. Niektorí moderní historici (napr. Edwyn Bevan) spochybňovali, či išlo o tú istú ženu, ale antické pramene aj nároky jej detí na egyptský trón potvrdzujú, že išlo skutočne o Kleopatru Seléné I.<ref name="Macurdy">{{Citácia knihy | autor = Grace Macurdy | titul = Hellenistic Queens | vydavateľ = Johns Hopkins Press | rok = 1932 | strany = 172}}</ref> Antiochus X. úspešne vytlačil Seleuka VI. z Antiochie, no Sýria zostala rozdelená medzi viacerých bratov z rodu Seleukovcov. Posledné jasné správy o jeho vláde pochádzajú z roku [[92 pred Kr.]], kedy pravdepodobne zahynul v boji (hoci niektoré numizmatické nálezy naznačujú, že mohol vládnuť až do roku [[89 pred Kr.|89]] / [[88 pred Kr.]]).<ref name="Hoover">{{Citácia knihy | autor = Oliver D. Hoover | titul = A Revised Chronology for the Late Seleucids | rok = 2007 | strany = 294}}</ref> Po jeho smrti sa Kleopatra Seléné s deťmi opäť musela uchýliť do bezpečia v mestách, ktoré kontrolovala. === Samostatná vládkyňa a regentka === Osud Kleopatry Seléné po zmiznutí Antiocha X. nie je v antických prameňoch detailne zachytený. Predpokladá sa, že sa so svojimi deťmi uchýlila do bezpečia v niektorej z okrajových častí ríše, pravdepodobne do [[Kilíkia|Kilíkie]] alebo [[Koilé Syria|Koilé Syrie]]. Jej hlavnou baštou sa však stalo prímorské mesto [[Akko (mesto)|Ptolemais]], ktoré mala pod kontrolou až do svojej smrti.<ref name="Whitehorne" /><ref name="Kadman" /> Zlom nastal v roku [[83 pred Kr.|83]] / [[82 pred Kr.]] (rok 230 seleukovskej éry), kedy v Damasku zahynul [[Antiochos XII. Dionysos]]. Keďže trón zostal prázdny, Kleopatra Seléné neváhala a vyhlásila svojho syna [[Antiochos XIII.|Antiocha XIII.]] za kráľa. Numizmatické nálezy (mince) dokazujú, že v tomto období vystupovala ako jeho regentka. Tieto mince sú historicky unikátne: zobrazujú Kleopatru Seléné v popredí a jej syna v pozadí (tzv. jugátne zobrazenie), čo bol štýl vyhradený pre vládnuce kráľovné (''queen regnant''). Jej meno je na nich navyše uvedené pred menom samotného kráľa.<ref name="Burgess1">{{Citácia knihy | autor = Michael Roy Burgess | titul = The Seleucid Royal Genealogy | rok = 2004 | strany = 24}}</ref> Historik [[Flavius Iosephus]] o nej v tomto období píše jednoducho ako o „Seléné... ktorá vládla v Sýrii“, čo potvrdzuje jej silný vplyv, hoci priamo nekontrolovala hlavné mesto Antiochiu. ==== Vláda v Damasku ==== Otázka jej pôsobenia v [[Damask]]u zostáva pre historikov čiastočne záhadou. Podľa Jozefa Flavia obyvatelia Damasku, sužovaní strachom z iturejských nájazdov, pozvali za svojho vládcu nabatejského kráľa [[Aretas III.|Areta III.]] Avšak analýza mincí s podobizňou Kleopatry Seléné a Antiocha XIII. naznačuje, že mohli v istom období ovládať aj toto mesto. Mince pripisované Seléné používajú špecifickú typografiu (zalomené písmeno Alfa, kurzívne Epsilon a hranaté Sigma), ktorá sa vyskytovala výhradne na razbách v Damasku.<ref name="Hoover1">{{Citácia knihy | autor = Oliver D. Hoover | titul = A Revised Chronology for the Late Seleucids | rok = 2007 | strany = 98-99}}</ref> Historici preto zvažujú dva scenáre: 1. Kleopatra Seléné ovládla Damask ihneď po smrti Antiocha XII., no pre nedostatok zdrojov (všetky jej mince boli len bronzové, nie strieborné) nedokázala mesto brániť, čo viedlo k pozvaniu nabatejského kráľa. 2. Kráľovná získala Damask až po roku [[80 pred Kr.]], keď sa Nabatejci z mesta stiahli pod tlakom židovského kráľa [[Alexander Jannaios|Alexandra Jannaia]].<ref name="Wright2010">{{Citácia knihy | autor = Nicholas L. Wright | titul = Seleucid Royal Propaganda | rok = 2010 | strany = 253}}</ref> Nech už bola realita akákoľvek, Kleopatra Seléné dokázala v období úplného chaosu udržať zvyšky seleukovského štátu a zabezpečiť legitimitu svojho syna. Kvôli bezpečnosti pravdepodobne držala svoje deti v Cilícii alebo v Malej Ázii, čo neskôr viedlo k synovej prezývke „Asiaticus“ (Ázijský). ==== Nároky na sever a diplomatická misia v Ríme ==== Po smrti Filipa I. Filadelfa sa Kleopatra Seléné rozhodla uplatniť nároky svojich synov (ktorých mala s Antiochom X.) aj na uvoľnený trón v severnej Sýrii.<ref name="Bellinger">Bellinger (1949), s. 79</ref> Väčšina sýrskeho obyvateľstva, unavená nekonečnými občianskymi vojnami medzi Seleukovcami, však jej autoritu odmietala. Obyvatelia Antiochie radšej pozvali arménskeho kráľa [[Tigranes II. Veľký|Tigrana Veľkého]], aby v krajine nastolil poriadok. V roku [[75 pred Kr.]] podnikla Kleopatra Seléné odvážny diplomatický krok. Vyslala svojich dvoch synov, Antiocha XIII. a jeho brata, do [[Rím]]a pred senát. Ich cieľom nebola len Sýria; na základe pôvodu svojej matky si nárokovali priamo egyptský trón. Aby na senátorov zapôsobili, priniesli so sebou vzácne dary vrátane drahokamami zdobeného svietnika určeného pre Jovov chrám na Kapitole. Hoci rímsky senát ich nárok na Egypt zamietol, podľa [[Cicero|Cicera]] uznal ich zákonné (''de jure'') právo na sýrsky trón po predkoch.<ref name="Kritt">Kritt (2002), s. 26</ref> Tento fakt naznačuje, že v roku 75 pred Kr. Tigranes II. ešte nekontroloval celú Sýriu. Ak by už bol pánom krajiny, synovia Kleopatry Seléné by pravdepodobne žiadali Rím o vojenskú pomoc proti nemu, keďže Tigranes bol spojencom rímskeho nepriateľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI. Pontského]]. Bratia sa vrátili do Sýrie v roku [[73 pred Kr.|73]] / [[72 pred Kr.]] === Pád a smrť === Regentstvo Kleopatry Seléné pravdepodobne skončilo okolo roku 75 pred Kr., keďže jej syn Antiochus XIII. už vystupoval samostatne. Kým bol syn v Ríme, Tigranes II. zintenzívnil svoju inváziu. Damask obsadil v roku [[72 pred Kr.]] a následne obľahol Kleopatru Seléné v jej poslednej bašte, meste Ptolemais. Mesto padlo v roku [[69 pred Kr.]]. Podľa [[Strabón]]a kráľovnú zajali a uväznili v meste Seleukia pri Zeugme (dnešné Turecko), kde ju Tigranes II. nechal neskôr popraviť. Historik John D. Grainger vysvetľuje tento krutý čin politickým významom Kleopatry Seléné – bola „víťaznou kartou“ v rukách každého manžela či spojenca a Tigranes chcel zabrániť tomu, aby ju iný ambiciózny muž využil na získanie vplyvu.<ref name="Grainger">Grainger (1997), s. 45</ref> === Hodnotenie a odkaz === Kleopatra Seléné I. prešla fascinujúcim vývojom: od politickej figúrky v rukách svojej matky sa vypracovala na suverénnu panovníčku, ktorá určovala dejiny neskorého helenizmu. Jej dlhá kariéra manželky troch kráľov a matky ďalšieho z nej urobila symbol kontinuity seleukovskej dynastie.<ref name="Wright1"/> Jej odkaz prežil aj pád ríše. Keď slávna [[Kleopatra VII.]] pomenovala svoju dcéru [[Kleopatra Seléné II.]], nebola to náhoda. Išlo o vedomý pokus nadviazať na legitimitu a dedičné práva Kleopatry Seléné I. na Blízkom východe. Mnohí východní králi (napr. partskí Aršakovci) používali jej ikonografiu ešte dlho po tom, čo Sýriu ovládli Rimania, aby si upevnili autoritu u miestnej šľachty. == Potomstvo == === S Ptolemaiom IX. Sótérom II. === Otázka detí Kleopatry Seléné z jej prvého manželstva je predmetom dlhodobých vedeckých debát. Identita ich matiek je v prameňoch často nejasná, čo viedlo k vzniku niekoľkých teórií: * ''Dve deti spomínané Justinom:'' Historik [[Marcus Iunianus Iustinus|Iustinus]] uvádza, že Seléné a Ptolemaios IX. mali dve deti. Historik John Whitehorne však poznamenáva, že ich existencia je spochybňovaná a mohli zomrieť v mladom veku. Ak existovali, boli pravdepodobne v roku [[103 pred Kr.]] poslané kráľovnou Kleopatrou III. na ostrov [[Kos]] kvôli ochrane pred vojnou. V roku [[88 pred Kr.]] ich tam mohol zajať pontský kráľ [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridates VI.]]<ref name="Whitehorne" /> * [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Auletés]] a [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios Cyperský]]: Ptolemaios XII. (otec slávnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]]) bol nepochybne synom Ptolemaia IX., ale identita jeho matky je nejasná. Mnohí antickí autori (napr. [[Pausanias (geograf)|Pausanias]]) ho označovali za nelegitímneho syna. ** Historik Christopher J. Bennett sa domnieva, že Seléné nebola ich biologickou matkou, ale len „oficiálnou“ matkou na dvore. Skutočnou matkou mohla byť [[Kleopatra IV.]], ktorej manželstvo s Ptolemaiom IX. sa považovalo za nerovné (morganatické), pretože uzavreli zväzok ešte predtým, než sa Ptolemaios IX. stal kráľom. ** Toto vysvetľuje, prečo Kleopatra Seléné v roku [[75 pred Kr.]] v Ríme popierala legitimitu Ptolemaia XII. a snažila sa na egyptský trón presadiť svojich vlastných synov, ktorých mala neskôr so seleukovskými kráľmi.<ref name="Bennett">{{Citácia periodika | autor = Christopher J. Bennett | titul = Cleopatra V Selene and the Spirits of Bin-Ladin | periodikum = The Journal of Egyptian Archaeology | rok = 1997 | ročník = 83 | strany = 39–63}}</ref> * [[Berenika III.]] (Kleopatra Berenika): Jediná panovníčka, ktorej legitimita nebola nikdy spochybnená. Hoci sa časť historikov prikláňa k verzii, že jej matkou bola Kleopatra IV., Bennett a ďalší argumentujú, že práve jej nespochybniteľný pôvod naznačuje, že bola dcérou z riadneho a legálneho manželstva Ptolemaia IX. s Kleopatrou Seléné.<ref name="Bennett" /> === S Ptolemaiom X. Alexandrom I. === Pôvod kráľa [[Ptolemaios XI.|Ptolemaia XI.]] zostáva neistý, no Kleopatra Seléné je považovaná za najpravdepodobnejšiu kandidátku na jeho matku. Hoci sa v niektorých egyptských démotických textoch spomína ako jeho matka Berenika III., historici sa domnievajú, že išlo o označenie pre nevlastnú matku. Christopher J. Bennett uvádza, že [[Cicero]] nazval Bereniku III. a Ptolemaia XI. vlastnými súrodencami. Ak by to bola pravda, obaja by museli byť deťmi Kleopatry Seléné (keďže Berenika bola dcérou Ptolemaia IX. a Ptolemaios XI. synom Ptolemaia X.). To by vysvetľovalo Cicerovo tvrdenie, hoci priama potvrdzujúca evidencia chýba.<ref name="Bennett" /> === S Antiochom X. Eusebom === Určenie počtu a identity detí z tohto manželstva je problematické. Cicero výslovne spomína dvoch synov, ktorých Seléné vyslala do Ríma. Podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] mohla mať aj dcéru, ktorú spolu s ďalšími seleukovskými princeznami zajal [[Tigran II.|Tigranes II. Veľký]]. * [[Antiochos XIII. Ázijský]]: Syn, ktorého Cicero menuje. Na minciach, kde je zobrazený spolu s matkou, používa prívlastok ''Filométór'' (milujúci matku), zatiaľ čo po jej smrti na samostatných minciach používa ''Filadelfos'' (milujúci súrodenca). Kay Ehling navrhol teóriu, že išlo o dvoch rôznych synov menom Antiochos, no väčšina historikov sa prikláňa k verzii, že ide o jednu osobu s dvoma epitetmi.<ref name="Hoover" /> * [[Seleukos VII. Filométór]] / Seleukos Kybiosaktés: Druhý syn, ktorého Cicero v prameňoch nemenoval. ** V roku 2002 identifikoval numizmatik Brian Kritt poškodenú mincu, na ktorej číta meno „Seleukos Filométór“. Tohto panovníka označil ako Seleuka VII. ** Moderná veda ho často stotožňuje s postavou menom Seleukos „Kybiosaktés“ (predavač rýb), ktorý sa v roku [[58 pred Kr.]] objavil v Egypte ako manžel [[Berenika IV.|Bereniky IV.]] Bol však čoskoro zavraždený, pretože jeho nízky pôvod a správanie urážali kráľovnú. Identifikácia Kybiosakta so synom Kleopatry Seléné však zostáva na úrovni vedeckej hypotézy.<ref name="Kritt1">Kritt (2002), s. 27–28</ref> == Predkovia == {{Rodokmeň/začiatok|zarovnanie=stred}} {{Rodokmeň | | | | P5 |y| C1 | | P5=[[Ptolemaios V. Epifanes]] |C1=[[Kleopatra I.|Kleopatra I. Syra]] }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | | | P6 |y| C2 | | P6=[[Ptolemaios VI. Filométór]] |C2=[[Kleopatra II.]] }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | P8 |y| C3 | | | | P8=[[Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] |C3=[[Kleopatra III.]] }} {{Rodokmeň | | | |!| | | | | | }} {{Rodokmeň | | SELENE | | | | | SELENE='''Kleopatra Seléné I.''' }} {{Rodokmeň/koniec}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Seleukovci]] * [[Sýrske vojny]] * [[Helenizmus]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * SALISBURY, Joyce E. ''Encyclopedia of Women in the Ancient World''. ABC-CLIO, 2001. ISBN 978-1-57607-092-5. * WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. Routledge, 1994. ISBN 978-0-415-05806-3. * BENNETT, Christopher J. Cleopatra V Selene and the Genealogy of the Later Ptolemies. In: ''Ancient Society'', roč. 28, 1997, s. 39–66. [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] pg4y4lnsxa7b5752ai7hdrh2ahdlhvp 8200033 8199991 2026-04-18T11:15:33Z ~2026-20335-96 290941 8200033 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Kleopatra Seléné I. | titul = kráľovná [[Staroveký Egypt|Egypta]] a [[Seleukovská ríša|Sýrie]] | obrázok = Изображение Клеопатры Селены I и её дочери Береники III на папирусе.jpg | popis obrázku = Kleopatra Seléné I. a jej dcéra [[Bereniké III.]] na papyruse. | panovanie = [[115 pred Kr.|115]] – [[102 pred Kr.]] (Egypt)<br>[[102 pred Kr.|102]] – [[92 pred Kr.]] (Sýria)<br>[[82 pred Kr.|82]] – [[69 pred Kr.]] (vládkyňa Sýrie) | predchodca = [[Kleopatra IV.]] (Egypt)<br>[[Antiochos XII.]] (Sýria) | nástupca = [[Antiochos XIII.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]], [[Ptolemaios X.|Ptolemaios X. Alexandros I.]], [[Antiochos XIII.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] | matka = [[Kleopatra III.]] | dátum narodenia = cca [[135 pred Kr.]] / [[130 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[69 pred Kr.]] | miesto úmrtia = Seleukia (dnes [[Turecko]]) | manžel = [[Ptolemaios IX.]], [[Ptolemaios X.]], [[Antiochos VIII. Grypos]], [[Antiochos IX. Kyzikénos]], [[Antiochos X. Eusebés]] | potomkovia = [[Berenika III.]], [[Antiochos XIII.]] a ďalší }} '''Kleopatra Seléné I.''' (starogr. ''Κλεοpáτpα Σελήνη''; * cca [[135 pred Kr.]] – † [[69 pred Kr.]]), v modernej literatúre niekedy označovaná ako '''Kleopatra V. Seléné''', bola vplyvná panovníčka z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Jej životný príbeh je unikátny tým, že postupne zastávala post egyptskej kráľovnej ([[115 pred Kr.|115]] – [[102 pred Kr.]]), sýrskej kráľovnej-manželky ([[102 pred Kr.|102]] – [[92 pred Kr.]]) a nakoniec samostatnej vládkyne Sýrie ([[82 pred Kr.|82]] – [[69 pred Kr.]]), pričom v záverečnej fáze vystupovala ako kráľovná '''Kleopatra II. Seléné'''.<ref name="Salisbury">{{Citácia knihy | autor = Joyce E. Salisbury | titul = Encyclopedia of Women in the Ancient World | vydavateľ = ABC-CLIO | rok = 2001 | isbn = 978-1-57607-092-5 | strany = 51}}</ref> Bola dcérou [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII. Fyskóna]] a jeho manželky [[Kleopatra III.|Kleopatry III.]] Hoci bola pôvodne len figúrkou v politických hrách svojej dominantnej matky, postupom času sa vypracovala na samostatnú politickú hráčku v nepokojnom období neskorého helenizmu.<ref name="Lightman">{{Citácia knihy | autor = Marjorie Lightman & Benjamin Lightman | titul = A to Z of Ancient Greek and Roman Women | vydavateľ = Infobase Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1-4381-0794-3 | strany = 346}}</ref> Jej život sa skončil tragicky v zajatí arménskeho kráľa [[Tigran II.|Tigrana Veľkého]]. == Historické pozadie a pôvod == Kleopatra Seléné sa narodila v období, kedy Egyptu vládli Ptolemaiovci, dynastia macedónskeho pôvodu založená [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaiom I.]], generálom [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Od čias, kedy sa seleukovská princezná [[Kleopatra I.|Kleopatra I. Syra]] vydala za [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]], boli dynastické manželstvá medzi týmito dvoma ríšami bežnou praxou na upevnenie mieru alebo presadenie mocenských nárokov. === Rodina a meno === Narodila sa pravdepodobne medzi rokmi [[135 pred Kr.|135]] a [[130 pred Kr.]] ako dcéra [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII.]] a [[Kleopatra III.|Kleopatry III.]] Mala štyroch súrodencov: * bratov [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX.]] a [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaia X.]], * sestry [[Kleopatra Tryfaina (dcéra Ptolemaia VIII.)|Tryfainu]] (manželku [[Antiochos VIII.|Antiocha VIII.]]) a [[Kleopatra IV.|Kleopatru IV.]] (manželku Ptolemaia IX. a neskôr [[Antiochos IX.|Antiocha IX.]]). Meno '''Seléné''' (Mesiac) bolo v ptolemaiovskej tradícii nové a odlišovalo ju od starších sestier, ktoré niesli tradičné meno Kleopatra. Prídomok Seléné pravdepodobne získala až neskôr, aby sa odlíšila od ostatných žien rovnakého mena v rodine. V modernom číslovaní ptolemaiovských kráľovien jej historici priradili číslo '''V.''', hoci v sýrskom kontexte, kde vládla samostatne, sa označovala ako Kleopatra II. == Historický kontext a rodinné zázemie == V 2. storočí pred Kr. boli [[Seleukovská ríša]] a [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovský Egypt]] oslabené neustálymi dynastickými spormi, vzájomnými konfliktmi (známymi ako [[Sýrske vojny]]) a narastajúcim vplyvom [[Rímska republika|Rímskej republiky]]. Aby sa zmiernilo napätie, obe dynastie často uzatvárali vzájomné politické manželstvá. Táto stratégia však mala aj druhú stranu – Egypt ju využíval na destabilizáciu Sýrie, ktorá bola rozdrobená medzi rôznych uchádzačov o trón. Egyptskí panovníci často podporovali jedného brata proti druhému, čím udržiavali susednú veľmoc v neustálom chaose.<ref name="Kelly">{{Citácia knihy | autor = Benjamin Kelly | titul = A Companion to Ancient History | vydavateľ = John Wiley & Sons | rok = 2016 | isbn = 978-1-119-07715-2 | strany = 82}}</ref> Kleopatra Seléné sa narodila medzi rokmi [[135 pred Kr.|135]] a [[130 pred Kr.]] Jej súrodencami boli neskorší králi [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] a [[Ptolemaios X. Alexandros I.]], ako aj sestra [[Kleopatra IV.]] === Etymológia a význam mena === Antickí autori ako [[Cicero]] alebo [[Appianos]] ju spomínajú pod menom ''Seléné'', zatiaľ čo [[Strabón]] spresňuje, že jej rodové meno bolo ''Kleopatra''. Meno Seléné bolo pôvodne meno gréckej bohyne mesiaca a je odvodené od slova ''selas'' (σέλας), čo znamená „svetlo“. Moderní historici, napríklad Nicholas L. Wright, naznačujú, že Seléné nebolo len osobné meno, ale aj náboženský epiteton (prívlastok), ktorý prijala po nástupe na trón. Malo naznačovať, že kráľovná je pozemským stelesnením bohyne mesiaca.<ref name="Wright1">{{Citácia knihy | autor = Nicholas L. Wright | titul = Divine Kings and Sacred Spaces | vydavateľ = British Archaeological Reports | rok = 2012 | isbn = 978-1-4073-1002-2 | strany = 67}}</ref> V rámci ptolemaiovskej dynastie sa tradične čísluje ako ''Kleopatra V.'', avšak v kontexte sýrskych dejín sa označuje ako ''Kleopatra II. Seléné'', aby sa odlíšila od svojej tety [[Kleopatra Thea|Kleopatry I. They]].<ref name="Burgess">{{Citácia knihy | autor = Richard Burgess | titul = The Seleucid Royal Genealogy | vydavateľ = Lancaster | rok = 2004 | strany = 21}}</ref> == Kráľovná Egypta == Hoci manželstvá medzi súrodencami neboli v starovekom Egypte bežnou praxou pre obyčajných ľudí, u Ptolemaiovcov sa stali tradíciou slúžiacou na upevnenie dynastickej moci. Po smrti Ptolemaia VIII. v roku [[116 pred Kr.]] zanechal kráľ závet, podľa ktorého mala vládnuť jeho manželka Kleopatra III. spolu so synom, ktorého si sama vyberie. Kráľovná preferovala mladšieho Ptolemaia X., ale obyvatelia [[Alexandria|Alexandrie]] si vynútili nástup staršieho syna, Ptolemaia IX. Sótéra II.<ref name="Ashton">{{Citácia knihy | autor = Sally-Ann Ashton | titul = The Last Queens of Egypt | vydavateľ = Pearson Education | rok = 2003 | isbn = 978-0-582-77280-9 | strany = 65}}</ref> Kleopatra III. si však stanovila podmienku: Ptolemaios IX. sa musel rozviesť so svojou milovanou sestrou-manželkou Kleopatrou IV. Na jej miesto dosadila svoju obľúbenkyňu Kleopatru Seléné, ktorá sa tak v roku [[115 pred Kr.]] stala egyptskou kráľovnou. Vzťah medzi kráľom a jeho dominantnou matkou sa však v roku [[107 pred Kr.]] definitívne rozpadol. Kleopatra III. obvinila syna z pokusu o jej vraždu a vyhnala ho z Egypta. Ptolemaios IX. musel utiecť na [[Cyprus]], pričom v Alexandrii zanechal svoju manželku aj deti.<ref name="Whitehorne">{{Citácia knihy | autor = John Whitehorne | titul = Cleopatras | vydavateľ = Routledge | rok = 1994 | isbn = 978-0-415-05806-3 | strany = 139}}</ref> === Druhé manželstvo a odchod z Egypta === Po úteku staršieho brata sa kráľom stal Ptolemaios X. a Kleopatra Seléné bola pravdepodobne vydatá za neho. V roku [[103 pred Kr.]] však vypukli nové nepokoje. Ptolemaios IX. viedol vojenské ťaženie v Judei a kráľovná matka sa obávala, že sa spojí so sýrskym kráľom [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiochom IX.]] V reakcii na túto hrozbu vyslala Kleopatra III. vojsko do Sýrie a dobyla mesto Ptolemais (dnešné [[Akko (mesto)|Akko]]). Po roztržke s mladším synom Ptolemaiom X., ktorý od nej dočasne ušiel, sa kráľovná rozhodla pre radikálny diplomatický ťah: zrušila manželstvo Kleopatry Seléné s jej bratom a ponúkla ju ako nevestu sýrskemu kráľovi [[Antiochos VIII.|Antiochovi VIII.]]. Týmto spojenectvom chcela izolovať vyhnaného Ptolemaia IX. a získať vplyv nad sýrskym trónom.<ref name="Dumitru">{{Citácia knihy | autor = Adrian Dumitru | titul = Cleopatra Selene: A Look at the Political Use of a Ptolemaic Princess | rok = 2016 | strany = 258}}</ref> == Kráľovná Sýrie == === Manželka Antiocha VIII. Grypa === Svadba Kleopatry Seléné a sýrskeho kráľa [[Antiochos VIII.|Antiocha VIII. Grypa]] sa uskutočnila okolo roku [[102 pred Kr.]] Historik Leo Kadman predpokladá, že Kleopatra III. odovzdala svoju dcéru sýrskemu kráľovi v meste Ptolemais predtým, než sa sama stiahla späť do Egypta. Toto strategické prímorské mesto zostalo pre Kleopatru Seléné hlavnou základňou až do konca jej života.<ref name="Kadman">{{Citácia knihy | autor = Leo Kadman | titul = The Coins of Akko Ptolemais | vydavateľ = Israel Numismatic Society | rok = 1961 | strany = 21}}</ref> O ich spoločnom živote sa zachovalo len málo podrobností. Z tohto manželstva sa nenarodili žiadni známi potomkovia, hoci Antiochus VIII. mal šesť detí z predchádzajúceho manželstva s jej sestrou Tryfainou.<ref name="Dumitru" /> V roku [[96 pred Kr.]] bol Antiochus VIII. zavraždený svojím generálom Herakleónom z Beroie. Kleopatra Seléné sa v tom čase pravdepodobne zdržiavala v hlavnom meste [[Antiochia]]. === Manželka Antiocha IX. Kyzikéna === Po smrti manžela Kleopatra Seléné neváhala a v roku [[95 pred Kr.]] sa vydala za jeho brata a dlhoročného rivala [[Antiochos IX. Kyzikénos|Antiocha IX. Kyzikéna]]. Nie je presne známe, ako Antiochus IX. ovládol Antiochiu; je možné, že mu kráľovná sama otvorila brány mesta. Historik Auguste Bouché-Leclercq sa domnieva, že Seléné mala pádny dôvod neveriť piatim synom svojho predchádzajúceho manžela, ktorí by ju pravdepodobne odstavili od moci. Potrebovala spojenca na udržanie kontroly nad hlavným mestom, zatiaľ čo Antiochus IX. potreboval jej vplyv na posádku a úradníkov zosnulého kráľa.<ref name="Dumitru" /> Toto spojenectvo však trvalo krátko. V priebehu roka bol Antiochus IX. porazený a zabitý svojím synovcom [[Seleukos VI. Epifanes|Seleukom VI.]]. Kleopatra Seléné musela z Antiochie ujsť ešte pred príchodom nového kráľa, pravdepodobne sa uchýlila do mesta Arados. === Manželka Antiocha X. Euseba === V roku [[95 pred Kr.|95]] / [[94 pred Kr.]] sa v Arade vyhlásil za kráľa [[Antiochos X. Eusebés]], syn Antiocha IX., a oženil sa s Kleopatrou Seléné. Hoci v seleukovskej dynastii existoval precedens (Antiochos I. si vzal svoju macochu Stratoniké), toto manželstvo vyvolalo škandál. Historik [[Appianos]] uvádza, že Sýrčania dali kráľovi prídomok ''Eusebés'' („Zbožný“) posmešne, pretože svoju „lojalitu“ k otcovi prejavil tým, že si vzal jeho vdovu do postele.<ref name="Whitehorne" /> Dôvody manželstva boli opäť pragmatické. Antiochus X. mal obmedzené zdroje a potreboval legitímnu kráľovnú. Kleopatra Seléné mala v tom čase už po štyridsiatke, no stále predstavovala obrovský politický kapitál. Niektorí moderní historici (napr. Edwyn Bevan) spochybňovali, či išlo o tú istú ženu, ale antické pramene aj nároky jej detí na egyptský trón potvrdzujú, že išlo skutočne o Kleopatru Seléné I.<ref name="Macurdy">{{Citácia knihy | autor = Grace Macurdy | titul = Hellenistic Queens | vydavateľ = Johns Hopkins Press | rok = 1932 | strany = 172}}</ref> Antiochus X. úspešne vytlačil Seleuka VI. z Antiochie, no Sýria zostala rozdelená medzi viacerých bratov z rodu Seleukovcov. Posledné jasné správy o jeho vláde pochádzajú z roku [[92 pred Kr.]], kedy pravdepodobne zahynul v boji (hoci niektoré numizmatické nálezy naznačujú, že mohol vládnuť až do roku [[89 pred Kr.|89]] / [[88 pred Kr.]]).<ref name="Hoover">{{Citácia knihy | autor = Oliver D. Hoover | titul = A Revised Chronology for the Late Seleucids | rok = 2007 | strany = 294}}</ref> Po jeho smrti sa Kleopatra Seléné s deťmi opäť musela uchýliť do bezpečia v mestách, ktoré kontrolovala. === Samostatná vládkyňa a regentka === Osud Kleopatry Seléné po zmiznutí Antiocha X. nie je v antických prameňoch detailne zachytený. Predpokladá sa, že sa so svojimi deťmi uchýlila do bezpečia v niektorej z okrajových častí ríše, pravdepodobne do [[Kilíkia|Kilíkie]] alebo [[Koilé Syria|Koilé Syrie]]. Jej hlavnou baštou sa však stalo prímorské mesto [[Akko (mesto)|Ptolemais]], ktoré mala pod kontrolou až do svojej smrti.<ref name="Whitehorne" /><ref name="Kadman" /> Zlom nastal v roku [[83 pred Kr.|83]] / [[82 pred Kr.]] (rok 230 seleukovskej éry), kedy v Damasku zahynul [[Antiochos XII. Dionysos]]. Keďže trón zostal prázdny, Kleopatra Seléné neváhala a vyhlásila svojho syna [[Antiochos XIII.|Antiocha XIII.]] za kráľa. Numizmatické nálezy (mince) dokazujú, že v tomto období vystupovala ako jeho regentka. Tieto mince sú historicky unikátne: zobrazujú Kleopatru Seléné v popredí a jej syna v pozadí (tzv. jugátne zobrazenie), čo bol štýl vyhradený pre vládnuce kráľovné (''queen regnant''). Jej meno je na nich navyše uvedené pred menom samotného kráľa.<ref name="Burgess1">{{Citácia knihy | autor = Michael Roy Burgess | titul = The Seleucid Royal Genealogy | rok = 2004 | strany = 24}}</ref> Historik [[Flavius Iosephus]] o nej v tomto období píše jednoducho ako o „Seléné... ktorá vládla v Sýrii“, čo potvrdzuje jej silný vplyv, hoci priamo nekontrolovala hlavné mesto Antiochiu. ==== Vláda v Damasku ==== Otázka jej pôsobenia v [[Damask]]u zostáva pre historikov čiastočne záhadou. Podľa Jozefa Flavia obyvatelia Damasku, sužovaní strachom z iturejských nájazdov, pozvali za svojho vládcu nabatejského kráľa [[Aretas III.|Areta III.]] Avšak analýza mincí s podobizňou Kleopatry Seléné a Antiocha XIII. naznačuje, že mohli v istom období ovládať aj toto mesto. Mince pripisované Seléné používajú špecifickú typografiu (zalomené písmeno Alfa, kurzívne Epsilon a hranaté Sigma), ktorá sa vyskytovala výhradne na razbách v Damasku.<ref name="Hoover1">{{Citácia knihy | autor = Oliver D. Hoover | titul = A Revised Chronology for the Late Seleucids | rok = 2007 | strany = 98-99}}</ref> Historici preto zvažujú dva scenáre: 1. Kleopatra Seléné ovládla Damask ihneď po smrti Antiocha XII., no pre nedostatok zdrojov (všetky jej mince boli len bronzové, nie strieborné) nedokázala mesto brániť, čo viedlo k pozvaniu nabatejského kráľa. 2. Kráľovná získala Damask až po roku [[80 pred Kr.]], keď sa Nabatejci z mesta stiahli pod tlakom židovského kráľa [[Alexander Jannaios|Alexandra Jannaia]].<ref name="Wright2010">{{Citácia knihy | autor = Nicholas L. Wright | titul = Seleucid Royal Propaganda | rok = 2010 | strany = 253}}</ref> Nech už bola realita akákoľvek, Kleopatra Seléné dokázala v období úplného chaosu udržať zvyšky seleukovského štátu a zabezpečiť legitimitu svojho syna. Kvôli bezpečnosti pravdepodobne držala svoje deti v Cilícii alebo v Malej Ázii, čo neskôr viedlo k synovej prezývke „Asiaticus“ (Ázijský). ==== Nároky na sever a diplomatická misia v Ríme ==== Po smrti Filipa I. Filadelfa sa Kleopatra Seléné rozhodla uplatniť nároky svojich synov (ktorých mala s Antiochom X.) aj na uvoľnený trón v severnej Sýrii.<ref name="Bellinger">Bellinger (1949), s. 79</ref> Väčšina sýrskeho obyvateľstva, unavená nekonečnými občianskymi vojnami medzi Seleukovcami, však jej autoritu odmietala. Obyvatelia Antiochie radšej pozvali arménskeho kráľa [[Tigranes II. Veľký|Tigrana Veľkého]], aby v krajine nastolil poriadok. V roku [[75 pred Kr.]] podnikla Kleopatra Seléné odvážny diplomatický krok. Vyslala svojich dvoch synov, Antiocha XIII. a jeho brata, do [[Rím]]a pred senát. Ich cieľom nebola len Sýria; na základe pôvodu svojej matky si nárokovali priamo egyptský trón. Aby na senátorov zapôsobili, priniesli so sebou vzácne dary vrátane drahokamami zdobeného svietnika určeného pre Jovov chrám na Kapitole. Hoci rímsky senát ich nárok na Egypt zamietol, podľa [[Cicero|Cicera]] uznal ich zákonné (''de jure'') právo na sýrsky trón po predkoch.<ref name="Kritt">Kritt (2002), s. 26</ref> Tento fakt naznačuje, že v roku 75 pred Kr. Tigranes II. ešte nekontroloval celú Sýriu. Ak by už bol pánom krajiny, synovia Kleopatry Seléné by pravdepodobne žiadali Rím o vojenskú pomoc proti nemu, keďže Tigranes bol spojencom rímskeho nepriateľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI. Pontského]]. Bratia sa vrátili do Sýrie v roku [[73 pred Kr.|73]] / [[72 pred Kr.]] === Pád a smrť === Regentstvo Kleopatry Seléné pravdepodobne skončilo okolo roku 75 pred Kr., keďže jej syn Antiochus XIII. už vystupoval samostatne. Kým bol syn v Ríme, Tigranes II. zintenzívnil svoju inváziu. Damask obsadil v roku [[72 pred Kr.]] a následne obľahol Kleopatru Seléné v jej poslednej bašte, meste Ptolemais. Mesto padlo v roku [[69 pred Kr.]]. Podľa [[Strabón]]a kráľovnú zajali a uväznili v meste Seleukia pri Zeugme (dnešné Turecko), kde ju Tigranes II. nechal neskôr popraviť. Historik John D. Grainger vysvetľuje tento krutý čin politickým významom Kleopatry Seléné – bola „víťaznou kartou“ v rukách každého manžela či spojenca a Tigranes chcel zabrániť tomu, aby ju iný ambiciózny muž využil na získanie vplyvu.<ref name="Grainger">Grainger (1997), s. 45</ref> === Hodnotenie a odkaz === Kleopatra Seléné I. prešla fascinujúcim vývojom: od politickej figúrky v rukách svojej matky sa vypracovala na suverénnu panovníčku, ktorá určovala dejiny neskorého helenizmu. Jej dlhá kariéra manželky troch kráľov a matky ďalšieho z nej urobila symbol kontinuity seleukovskej dynastie.<ref name="Wright1"/> Jej odkaz prežil aj pád ríše. Keď slávna [[Kleopatra VII.]] pomenovala svoju dcéru [[Kleopatra Seléné II.]], nebola to náhoda. Išlo o vedomý pokus nadviazať na legitimitu a dedičné práva Kleopatry Seléné I. na Blízkom východe. Mnohí východní králi (napr. partskí Aršakovci) používali jej ikonografiu ešte dlho po tom, čo Sýriu ovládli Rimania, aby si upevnili autoritu u miestnej šľachty. == Potomstvo == === S Ptolemaiom IX. Sótérom II. === Otázka detí Kleopatry Seléné z jej prvého manželstva je predmetom dlhodobých vedeckých debát. Identita ich matiek je v prameňoch často nejasná, čo viedlo k vzniku niekoľkých teórií: * ''Dve deti spomínané Justinom:'' Historik [[Marcus Iunianus Iustinus|Iustinus]] uvádza, že Seléné a Ptolemaios IX. mali dve deti. Historik John Whitehorne však poznamenáva, že ich existencia je spochybňovaná a mohli zomrieť v mladom veku. Ak existovali, boli pravdepodobne v roku [[103 pred Kr.]] poslané kráľovnou Kleopatrou III. na ostrov [[Kos]] kvôli ochrane pred vojnou. V roku [[88 pred Kr.]] ich tam mohol zajať pontský kráľ [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridates VI.]]<ref name="Whitehorne" /> * [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Auletés]] a [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios Cyperský]]: Ptolemaios XII. (otec slávnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]]) bol nepochybne synom Ptolemaia IX., ale identita jeho matky je nejasná. Mnohí antickí autori (napr. [[Pausanias (geograf)|Pausanias]]) ho označovali za nelegitímneho syna. ** Historik Christopher J. Bennett sa domnieva, že Seléné nebola ich biologickou matkou, ale len „oficiálnou“ matkou na dvore. Skutočnou matkou mohla byť [[Kleopatra IV.]], ktorej manželstvo s Ptolemaiom IX. sa považovalo za nerovné (morganatické), pretože uzavreli zväzok ešte predtým, než sa Ptolemaios IX. stal kráľom. ** Toto vysvetľuje, prečo Kleopatra Seléné v roku [[75 pred Kr.]] v Ríme popierala legitimitu Ptolemaia XII. a snažila sa na egyptský trón presadiť svojich vlastných synov, ktorých mala neskôr so seleukovskými kráľmi.<ref name="Bennett">{{Citácia periodika | autor = Christopher J. Bennett | titul = Cleopatra V Selene and the Spirits of Bin-Ladin | periodikum = The Journal of Egyptian Archaeology | rok = 1997 | ročník = 83 | strany = 39–63}}</ref> * [[Berenika III.]] (Kleopatra Berenika): Jediná panovníčka, ktorej legitimita nebola nikdy spochybnená. Hoci sa časť historikov prikláňa k verzii, že jej matkou bola Kleopatra IV., Bennett a ďalší argumentujú, že práve jej nespochybniteľný pôvod naznačuje, že bola dcérou z riadneho a legálneho manželstva Ptolemaia IX. s Kleopatrou Seléné.<ref name="Bennett" /> === S Ptolemaiom X. Alexandrom I. === Pôvod kráľa [[Ptolemaios XI.|Ptolemaia XI.]] zostáva neistý, no Kleopatra Seléné je považovaná za najpravdepodobnejšiu kandidátku na jeho matku. Hoci sa v niektorých egyptských démotických textoch spomína ako jeho matka Berenika III., historici sa domnievajú, že išlo o označenie pre nevlastnú matku. Christopher J. Bennett uvádza, že [[Cicero]] nazval Bereniku III. a Ptolemaia XI. vlastnými súrodencami. Ak by to bola pravda, obaja by museli byť deťmi Kleopatry Seléné (keďže Berenika bola dcérou Ptolemaia IX. a Ptolemaios XI. synom Ptolemaia X.). To by vysvetľovalo Cicerovo tvrdenie, hoci priama potvrdzujúca evidencia chýba.<ref name="Bennett" /> === S Antiochom X. Eusebom === Určenie počtu a identity detí z tohto manželstva je problematické. Cicero výslovne spomína dvoch synov, ktorých Seléné vyslala do Ríma. Podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] mohla mať aj dcéru, ktorú spolu s ďalšími seleukovskými princeznami zajal [[Tigran II.|Tigranes II. Veľký]]. * [[Antiochos XIII. Ázijský]]: Syn, ktorého Cicero menuje. Na minciach, kde je zobrazený spolu s matkou, používa prívlastok ''Filométór'' (milujúci matku), zatiaľ čo po jej smrti na samostatných minciach používa ''Filadelfos'' (milujúci súrodenca). Kay Ehling navrhol teóriu, že išlo o dvoch rôznych synov menom Antiochos, no väčšina historikov sa prikláňa k verzii, že ide o jednu osobu s dvoma epitetmi.<ref name="Hoover" /> * [[Seleukos VII. Filométór]] / Seleukos Kybiosaktés: Druhý syn, ktorého Cicero v prameňoch nemenoval. ** V roku 2002 identifikoval numizmatik Brian Kritt poškodenú mincu, na ktorej číta meno „Seleukos Filométór“. Tohto panovníka označil ako Seleuka VII. ** Moderná veda ho často stotožňuje s postavou menom Seleukos „Kybiosaktés“ (predavač rýb), ktorý sa v roku [[58 pred Kr.]] objavil v Egypte ako manžel [[Berenika IV.|Bereniky IV.]] Bol však čoskoro zavraždený, pretože jeho nízky pôvod a správanie urážali kráľovnú. Identifikácia Kybiosakta so synom Kleopatry Seléné však zostáva na úrovni vedeckej hypotézy.<ref name="Kritt1">Kritt (2002), s. 27–28</ref> == Predkovia == {{Rodokmeň/začiatok|zarovnanie=stred}} {{Rodokmeň | | | | P5 |y| C1 | | P5=[[Ptolemaios V. Epifanes]] |C1=[[Kleopatra I.|Kleopatra I. Syra]] }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | | | P6 |y| C2 | | P6=[[Ptolemaios VI. Filométór]] |C2=[[Kleopatra II.]] }} {{Rodokmeň | | | | | |!| | | | }} {{Rodokmeň | | P8 |y| C3 | | | | P8=[[Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] |C3=[[Kleopatra III.]] }} {{Rodokmeň | | | |!| | | | | | }} {{Rodokmeň | | SELENE | | | | | SELENE='''Kleopatra Seléné I.''' }} {{Rodokmeň/koniec}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Seleukovci]] * [[Sýrske vojny]] * [[Helenizmus]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * SALISBURY, Joyce E. ''Encyclopedia of Women in the Ancient World''. ABC-CLIO, 2001. ISBN 978-1-57607-092-5. * WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. Routledge, 1994. ISBN 978-0-415-05806-3. * BENNETT, Christopher J. Cleopatra V Selene and the Genealogy of the Later Ptolemies. In: ''Ancient Society'', roč. 28, 1997, s. 39–66. [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] [[Kategória:30. roky 2. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 69 pred Kr.]] njizjd5oshjakziv5i9cshmpvxotwz6 14 748433 8199958 2026-04-18T05:55:47Z Martingazak 234259 Zalozenie 8199958 wikitext text/x-wiki {{Catmore|1959 na Slovensku}} {{Commonscat|1959 in Slovakia}} [[Kategória:Udalosti na Slovensku]] [[Kategória:1959 v Česko-Slovensku]] 7evog7bgepow2snf8vd028hdxoktn22 14 748434 8199959 2026-04-18T05:56:38Z Martingazak 234259 Zalozenie 8199959 wikitext text/x-wiki {{Catmore|1958 na Slovensku}} {{Commonscat|1958 in Slovakia}} [[Kategória:Udalosti na Slovensku]] [[Kategória:1958 v Česko-Slovensku]] ppwbx7cdv3n75gf2kbqg7w2z7crj8c8 14 748435 8199960 2026-04-18T05:57:12Z Martingazak 234259 Zalozenie 8199960 wikitext text/x-wiki {{Catmore|1957 na Slovensku}} {{Commonscat|1957 in Slovakia}} [[Kategória:Udalosti na Slovensku]] [[Kategória:1957 v Česko-Slovensku]] 5ifx9e16hxvbt8otcscw2h528148jbo 14 748436 8199961 2026-04-18T05:57:36Z Martingazak 234259 Zalozenie 8199961 wikitext text/x-wiki {{Catmore|1955 na Slovensku}} {{Commonscat|1955 in Slovakia}} [[Kategória:Udalosti na Slovensku]] [[Kategória:1955 v Česko-Slovensku]] 81gntsivj6gwqi0z5c3esiizaa0rqi1 14 748437 8199962 2026-04-18T05:58:16Z Martingazak 234259 Doplnenie 8199962 wikitext text/x-wiki {{Catmore|1953 na Slovensku}} {{Commonscat|1953 in Slovakia}} [[Kategória:Udalosti na Slovensku]] [[Kategória:1953 v Česko-Slovensku]] mxr93942iqy3spl4vpq4b8f4ecnq85u 14 748438 8199963 2026-04-18T05:58:45Z Martingazak 234259 Zalozenie 8199963 wikitext text/x-wiki {{Catmore|1951 na Slovensku}} {{Commonscat|1951 in Slovakia}} [[Kategória:Udalosti na Slovensku]] [[Kategória:1951 v Česko-Slovensku]] 37l44jnzk0hqjb2542j79dhbgku4l4a 14 748439 8199964 2026-04-18T06:01:39Z Martingazak 234259 Zalozenie 8199964 wikitext text/x-wiki {{Catmore|1939 na Slovensku}} {{Commonscat|1939 in Slovakia}} [[Kategória:Udalosti na Slovensku]] [[Kategória:1939 v Česko-Slovensku]] g3vrfa6a0h5abzn87dezcwidgddeulb 14 748440 8199967 2026-04-18T06:07:27Z Martingazak 234259 Zalozenie 8199967 wikitext text/x-wiki {{Catmore|1928 na Slovensku}} {{Commonscat|1928 in Slovakia}} [[Kategória:Udalosti na Slovensku]] [[Kategória:1928 v Česko-Slovensku]] oe33ulde9ny8esi9rakadquamx3e0d2 0 748441 8199972 2026-04-18T06:22:21Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „'''Tigranes''' ({{vjz|grc|''Τιγράνης''}} – ''Tigranés'', lat. ''Tigranes'') môže byť: * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch cca 115 – 95 pred Kr., pozri [[Tigranes I.]] * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch 95 – 55 pred Kr., zvaný Veľký, pozri [[Tigranes II.]] * arménsky princ, syn Tigrana Veľkého, ktorý sa vzpúril proti otcovi, pozri [[Tigranes Mladší]] * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch 20 – 8…“ 8199972 wikitext text/x-wiki '''Tigranes''' ({{vjz|grc|''Τιγράνης''}} – ''Tigranés'', lat. ''Tigranes'') môže byť: * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch cca 115 – 95 pred Kr., pozri [[Tigranes I.]] * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch 95 – 55 pred Kr., zvaný Veľký, pozri [[Tigranes II.]] * arménsky princ, syn Tigrana Veľkého, ktorý sa vzpúril proti otcovi, pozri [[Tigranes Mladší]] * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch 20 – 8 pred Kr., pozri [[Tigranes III.]] * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch 8 – 5 pred Kr. a 2 pred Kr. – 1 po Kr., pozri [[Tigranes IV.]] * arménsky kráľ z herodesovskej dynastie v rokoch 6 – 12 po Kr., pozri [[Tigranes V.]] * arménsky kráľ z herodesovskej dynastie v rokoch 58 – 63 po Kr., pozri [[Tigranes VI.]] * arménsky kráľ z dynastie Aršakovcov (vládol cca 339 – 350 po Kr.), známy aj ako Tiran, pozri [[Tigranes VII.]] {{Rozlišovacia stránka}} edcr54ysnjubjg66wftl2hajirnrss4 8199982 8199972 2026-04-18T06:47:40Z Scholastikos 174170 Ako hlavné meno asi skôr Tigran: je to arménske meno; má častejší výskyt v sk autoritatívnych zdrojoch (''Beliana''; ''Malá slovenská encyklopédia''; Labas: ''Pevnosť Narikala: Gruzínsko v dobách antiky a raného kresťanstva''; Krno: ''Kaukazské republiky'') 8199982 wikitext text/x-wiki '''Tigran''' alebo '''Tigranes''' ({{V jazyku|hye|Տիգրան|''Tigran''}}, {{vjz|grc|Τιγράνης|''Tigranes''}}, {{V jazyku|lat|''Tigranes''}}) môže byť: * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch cca 115{{--}}95 pred Kr., pozri [[Tigran I.]] * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch 95{{--}}55 pred Kr., zvaný Veľký, pozri [[Tigran II.]] * arménsky princ, syn Tigrana Veľkého, ktorý sa vzbúril proti otcovi, pozri [[Tigran Mladší]] * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch 20{{--}}8 pred Kr., pozri [[Tigran III.]] * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch 8{{--}}5 pred Kr. a 2 pred Kr.{{--}}1 po Kr., pozri [[Tigran IV.]] * arménsky kráľ z herodesovskej dynastie v rokoch 6{{--}}12 po Kr., pozri [[Tigran V.]] * arménsky kráľ z herodesovskej dynastie v rokoch 58{{--}}63 po Kr., pozri [[Tigran VI.]] * arménsky kráľ z dynastie Aršakovcov (vládol cca 339{{--}}350 po Kr.), známy aj ako Tiran, pozri [[Tigran VII.]] {{Rozlišovacia stránka}} 6thm0fsesr0a43g6ckr1sma0o7i4k1b 8199983 8199982 2026-04-18T06:47:52Z Scholastikos 174170 Scholastikos premiestnil stránku [[Tigranes]] na [[Tigran]] 8199982 wikitext text/x-wiki '''Tigran''' alebo '''Tigranes''' ({{V jazyku|hye|Տիգրան|''Tigran''}}, {{vjz|grc|Τιγράνης|''Tigranes''}}, {{V jazyku|lat|''Tigranes''}}) môže byť: * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch cca 115{{--}}95 pred Kr., pozri [[Tigran I.]] * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch 95{{--}}55 pred Kr., zvaný Veľký, pozri [[Tigran II.]] * arménsky princ, syn Tigrana Veľkého, ktorý sa vzbúril proti otcovi, pozri [[Tigran Mladší]] * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch 20{{--}}8 pred Kr., pozri [[Tigran III.]] * arménsky kráľ z dynastie Artaxovcov v rokoch 8{{--}}5 pred Kr. a 2 pred Kr.{{--}}1 po Kr., pozri [[Tigran IV.]] * arménsky kráľ z herodesovskej dynastie v rokoch 6{{--}}12 po Kr., pozri [[Tigran V.]] * arménsky kráľ z herodesovskej dynastie v rokoch 58{{--}}63 po Kr., pozri [[Tigran VI.]] * arménsky kráľ z dynastie Aršakovcov (vládol cca 339{{--}}350 po Kr.), známy aj ako Tiran, pozri [[Tigran VII.]] {{Rozlišovacia stránka}} 6thm0fsesr0a43g6ckr1sma0o7i4k1b 14 748442 8199975 2026-04-18T06:27:24Z Martingazak 234259 Zalozenie 8199975 wikitext text/x-wiki {{Catmore|1954 na Slovensku}} {{Commonscat|1954 in Slovakia}} [[Kategória:Udalosti na Slovensku]] [[Kategória:1954 v Česko-Slovensku]] elcq6ggc0gnu1mepqbeqpzlmh5l7vwe 0 748443 8199984 2026-04-18T06:47:52Z Scholastikos 174170 Scholastikos premiestnil stránku [[Tigranes]] na [[Tigran]] 8199984 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Tigran]] 3i92gabhonwz69lai3jmqlo6ponmi54 0 748444 8199989 2026-04-18T07:06:36Z Pe3kZA 39673 základ 8199989 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kolárovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Šaľa (okres)|Šaľa]], [[Galanta (okres)|Galanta]] | district1 = [[Komárno (okres)|Komárno]] | commune = | municipality = [[Šaľa]], [[Tešedíkovo]], [[Žihárec]] | municipality1 = [[Kráľov Brod]], [[Vlčany]], [[Neded]] | municipality2 = [[Kolárovo]] | municipality3 = [[Dedina Mládeže]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Hrušov</nowiki>, [[Šaľa]] | source_elevation = cca 115 | source_lat_d = 48.1436 | source_long_d = 17.8842 | mouth = [[Malý Dunaj]], [[Kolárovo]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.9424 | mouth_long_d = 17.9681 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 26 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kolárovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Šaľa (okres)|Šaľa]], [[Galanta (okres)|Galanta]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je to ľavostranný prítok [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]]<ref name=vku/> v povodí [[Váh]]u, má dĺžku približne 26 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na severe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = Bratislava}}</ref>, na južnom okraji [[Šaľa|Šale]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|115}}<ref name=UGK/> Svoj tok začína v lokalite Hrušov<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, pri násype [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničnej trate Bratislava – Štúrovo]], odkiaľ tečie krátko na juhozápad. Dostáva sa k [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|ceste II/573]] do [[Kolárovo|Kolárova]]<ref name=Tm/>, kde sa stáča na juh a spoločne so [[Selický kanál|Selickým kanálom]] tečúcim po opačnej strane komunikácie, pokračuje do lokality Hetméň.<ref name=vku/> Tu prijíma ľavostranný Hetménsky kanál a podtekajúc cestu II/573 pokračuje na západ.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.123835,17.888318,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = }}</ref> Križuje [[Selický kanál]], onedlho priberá pravostranný [[Šaliansky kanál]] a stáča sa opäť na juh. V oblasti Vráble<ref name=vku/> preteká mokrinou, za ktorou je ľavostranne prepojený so Selickým kanálom a vedie až k osade Kilíč, kde sa stáča na západ. Na severnom okraji [[Žihárec|Žihárca]] sa točí na juhozápad, križuje [[Železničná trať Šaľa – Neded|trať do Nededa]] a vteká do časti [[Salibská mokraď]]<ref name=GP/>. Obteká obec a v oblasti Horné lúky krátko vedie súbežne s [[Kráľovobrodský kanál|Kráľovobrodským kanálom]].<ref name=vku/> Oblúkom sa stáča až na východ, cez lúčku pokračuje na juhovýchod a juh. Na sútoku s Horným a Mačonským kanálom v lokalite Rakytník sa stáča na juhozápad, následne na juh a priberá ľavostranný [[Selický kanál]]. Lemovaný nesúvislým porastom tečie južným smerom, priberajúc viacero menších prítokov i odtokov. Z významnejších sa ľavostranne pripája [[Vlčiansky kanál]], kanál Neded – Vlčany či Žihľavový kanál.<ref name=UGK/> Na dolnom toku sa Kolárovský kanál výraznejšie stáča na juhovýchod, neskôr pokračuje na juh. Prijíma pravostranný Šípový, Studiensky a Obecný kanál a opúšťa [[Salibská mokraď|Salibskú mokraď]]<ref name=GP/>. Severne od [[Kolárovo|Kolárova]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}} ľavostranne vlieva do [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]] v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.96816&y=47.94235&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kolárovský kanál vďaka svojej dĺžke zasahuje na územie [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho]] a [[Trnavský kraj|Trnavského kraja]] a okresov [[Šaľa (okres)|Šaľa]], [[Galanta (okres)|Galanta]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Postupne tečie územím mesta [[Šaľa]], obcí [[Tešedíkovo]], [[Žihárec]], [[Kráľov Brod]], [[Vlčany]], [[Neded]], [[Dedina Mládeže]] a opäť mesta [[Kolárovo]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Dedina%20Ml%C3%A1de%C5%BEe&source=osm&id=1015716151&ds=1&x=17.9585132&y=47.9596136&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.96816&y=47.94235&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Šaľa]] [[Kategória:Tešedíkovo]] [[Kategória:Kráľov Brod]] [[Kategória:Vlčany]] [[Kategória:Neded]] [[Kategória:Kolárovo]] [[Kategória:Dedina Mládeže]] 1jqpvp1vg6xwsetsx4omcwu89ffswvb 0 748446 8199999 2026-04-18T08:09:22Z ~2026-21135-76 291256 Vyčistiť 8199999 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo | meno = Minaj | pôvodný názov = Минай | obrázok = | popis obrázka = | štát = {{Vlajka|Ukrajina}} | administratívna jednotka = [[Zakarpatská oblasť]] | okres = [[Užhorodský okres]] | nadmorská výška = 104 | počet obyvateľov = 3088 | rok sčítania = 2001 | časové pásmo = +2 }} '''Minaj''' (ukr. ''Минай'', maď. ''Minaj'') je obec na [[Ukrajina|Ukrajine]], ktorá sa nachádza v [[Užhorodský okres|Užhorodskom okrese]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Leží v bezprostrednej blízkosti mesta [[Užhorod]], s ktorým je prakticky stavebne prepojená, a len niekoľko kilometrov od hraníc so [[Slovensko|Slovenskom]]. V súčasnosti je známa predovšetkým vďaka svojmu futbalovému klubu, ktorý ju zviditeľnil na celoštátnej úrovni. == Dejiny == História obce Minaj siaha hlboko do minulosti, pričom prvé písomné zmienky o nej pochádzajú už zo 14. a 15. storočia. Počas storočí bola obec súčasťou Uhorského kráľovstva a vlastnili ju rôzne šľachtické rody. Po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne sa Minaj, podobne ako celá Podkarpatská Rus, stala súčasťou prvej [[Česko-Slovensko|Československej republiky]]. Počas tohto obdobia zažila obec rozvoj, no po druhej svetovej vojne bola pripojená k Sovietskemu zväzu v rámci Ukrajinskej SSR. Od roku 1991 je súčasťou nezávislej Ukrajiny. V posledných desaťročiach sa Minaj zmenil z typicky poľnohospodárskej obce na moderné predmestie Užhorodu, kde prebieha čulá výstavba rodinných domov a rozvíja sa infraštruktúra spojená so športom a obchodom. == Pamiatky == V obci sa nachádza niekoľko zaujímavých sakrálnych stavieb: <gallery> Súbor:Minaj-church-1.jpg|Miestny kostol slúžiaci veriacim v obci Súbor:Minaj-monument.jpg|Pamätník venovaný obetiam vojen </gallery> == Fotografia == Obec sa v posledných rokoch modernizuje, čo potvrdzujú aj zábery na novú architektúru a športoviská: <gallery> Súbor:Minaj-stadium.jpg|Futbalový štadión miestneho klubu FC Minaj Súbor:Minaj-street-view.jpg|Pohľad na jednu z obytných ulíc v obci:Minaj-landscape.jpg|Okolitá krajina v blízkosti Užhorodu Súbor:Minaj-school.jpg|Budova miestnej samosprávy a školy </gallery> == Pozri aj == * [[Užhorod]] * [[Zakarpatská oblasť]] == Iné projekty == {{projekt|Commons|Category:Minaj}} == Externé weby == * [https://minaj.com.ua/ Oficiálne stránky obce a okresu] == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ministerstvo infraštruktúry Ukrajiny | titul = Administratívne delenie Zakarpatska | url = http://www.minregion.gov.ua | dátum prístupu = 2026-04-18 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Fedaka | meno = Serhij | titul = Населені пункти і райoni Закарпаття (Sídla a okresy Zakarpatska) | rok = 2014 | vydavateľ = Lira | isbn = 978-617-596-158-2 | jazyk = ukrajinsky }} [[Kategória:Sídla v Zakarpatskej oblasti]] [[Kategória:Užhorodský okres]] 9cddky4qomvq7vqu8d9d3islmzy9jgk 8200004 8199999 2026-04-18T08:28:32Z Pe3kZA 39673 urgent 8200004 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260418}} {{Infobox sídlo | meno = Minaj | pôvodný názov = Минай | obrázok = | popis obrázka = | štát = Ukrajina | administratívna jednotka = [[Zakarpatská oblasť]] | okres = [[Užhorodský okres]] | nadmorská výška = 104 | počet obyvateľov = 3088 | rok sčítania = 2001 | časové pásmo = +2 }} '''Minaj''' (ukr. ''Минай'', maď. ''Minaj'') je obec na [[Ukrajina|Ukrajine]], ktorá sa nachádza v [[Užhorodský okres|Užhorodskom okrese]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Leží v bezprostrednej blízkosti mesta [[Užhorod]], s ktorým je prakticky stavebne prepojená, a len niekoľko kilometrov od hraníc so [[Slovensko|Slovenskom]]. V súčasnosti je známa predovšetkým vďaka svojmu futbalovému klubu, ktorý ju zviditeľnil na celoštátnej úrovni. == Dejiny == História obce Minaj siaha hlboko do minulosti, pričom prvé písomné zmienky o nej pochádzajú už zo 14. a 15. storočia. Počas storočí bola obec súčasťou Uhorského kráľovstva a vlastnili ju rôzne šľachtické rody. Po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne sa Minaj, podobne ako celá Podkarpatská Rus, stala súčasťou prvej [[Česko-Slovensko|Československej republiky]]. Počas tohto obdobia zažila obec rozvoj, no po druhej svetovej vojne bola pripojená k Sovietskemu zväzu v rámci Ukrajinskej SSR. Od roku 1991 je súčasťou nezávislej Ukrajiny. V posledných desaťročiach sa Minaj zmenil z typicky poľnohospodárskej obce na moderné predmestie Užhorodu, kde prebieha čulá výstavba rodinných domov a rozvíja sa infraštruktúra spojená so športom a obchodom. == Pamiatky == V obci sa nachádza niekoľko zaujímavých sakrálnych stavieb: <gallery> Súbor:Minaj-church-1.jpg|Miestny kostol slúžiaci veriacim v obci Súbor:Minaj-monument.jpg|Pamätník venovaný obetiam vojen </gallery> == Fotografia == Obec sa v posledných rokoch modernizuje, čo potvrdzujú aj zábery na novú architektúru a športoviská: <gallery> Súbor:Minaj-stadium.jpg|Futbalový štadión miestneho klubu FC Minaj Súbor:Minaj-street-view.jpg|Pohľad na jednu z obytných ulíc v obci:Minaj-landscape.jpg|Okolitá krajina v blízkosti Užhorodu Súbor:Minaj-school.jpg|Budova miestnej samosprávy a školy </gallery> == Pozri aj == * [[Užhorod]] * [[Zakarpatská oblasť]] == Iné projekty == {{projekt|Commons|Category:Minaj}} == Externé weby == * [https://minaj.com.ua/ Oficiálne stránky obce a okresu] == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ministerstvo infraštruktúry Ukrajiny | titul = Administratívne delenie Zakarpatska | url = http://www.minregion.gov.ua | dátum prístupu = 2026-04-18 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Fedaka | meno = Serhij | titul = Населені пункти і райoni Закарпаття (Sídla a okresy Zakarpatska) | rok = 2014 | vydavateľ = Lira | isbn = 978-617-596-158-2 | jazyk = ukrajinsky }} [[Kategória:Sídla v Zakarpatskej oblasti]] [[Kategória:Užhorodský okres]] 506o0bz5tutcazppmrhg6viljfw26cx 3 748447 8200009 2026-04-18T09:05:17Z DurMar12 181423 Upozornenie 8200009 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:05, 18. apríl 2026 (UTC) f3wrujg7t8rw0hq6zwayw79ricklo31 0 748448 8200011 2026-04-18T09:33:30Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8200011 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Budova č. 9 | native_name = Сграда № 9 | other_name = | category = ruiny budovy | image = BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu zo severu | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =38 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =8 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = 20 | width = 10 | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Building No.9, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Budova č. 9''' ({{vjz|bul|Сграда № 9|''Sgrada № 9''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 58}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Patrí k budovám postaveným v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> Je najväčšou nesakrálnou budovou, ktorá bola objavená v rámci pevnostného komplexu.<ref name="ref566" /> == Lokalita == Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra]] v blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18 }} </ref> Dom sa nachádza v najvyššie položenej časti pevnostného komplexu, odkiaľ sa rozprestierajú výhľady do [[Perniška kotlovina|Pernickej kotliny]] a na okolité pohoria.<ref name="ref566" /> == Dejiny == Budova bola postavená v období medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567" /> [[Súbor:BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|Celkový pohľad na budovu a okolie zo severu|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == Budova č. 9 je najväčšou nesakrálnou budovou, ktorá bola objavená v rámci pevnostného komplexu. Budova je dlhá približne 20 metrov a široká približne 10 metrov. Múry sú zachované do výšky 1,40 metra.<ref name="ref566" /> Budova je postavená z lomového [[Vápenec|vápenca]], pričom ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]].<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria04.jpg|Pohľad na budovu zo západu|náhľad|vľavo]] Pôdorys budovy je v tvare nepravidelného štvoruholníka, vo východnej časti je budova svojimi najdlhšími stenami priami spojená s pevnostným múrom a [[Veža A (pevnosť Pernik)|vežou A.]] Toto dokazuje, že budova bola postavená v prvej etape výstavby pevnosti spoločne s obrannými prvkami, teda v dobe keď sa existujúca osada prerábala na pevnosť.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad na budovu z juhozápadu|náhľad|vľavo]] Budova mala vo svojej prvotnej podobe dve miestnosti, východnú a západnú. Východná miestnosť bola dlhá 10,20 metra a široká 5,30 metra. Západná miestnosť bola nepravidelného pôdorysu, pričiom jej dĺžka bola v najdlhšom mieste 9,25 metra a maximálna šírka dosahovala 5,30 metra. V juhovýchodnom uhle západnej miestnosti bolo odkryté ohnisko kamennej pece. Ohnisko má rozmery 0,40x0,35 metra, jeho otvor sa nachádza na severnej strane. V neskoršom období bola k obidvom miestnostiam z juhu pristavaná tretia. Tretia južná miestnosť je taktiež nepravidelného tvaru, je dlhá 15 metrov a v najširšom mieste je široká 3,40 metra. Aj táto miestnosť vo východnej časti priamo prilieha k pevnostnému múru.<ref name="ref566" /> Účel budovy nie je úplne zrejmý. Z vykopávok nebolo možné určiť veľa detailov z [[interiér]]u, zistené nebolo, ani to, kde sa nachádzali priechody medzi miestnosťami. Isté je, že sa dalo do budovy prejsť priamo z obrannej veže, ktorá s budovou zdieľala [[Fasáda|fasádu]] a že veža bola s najväčšou pravdepodobnosťou postavená za účelom ochrany budovy. Podľa lokácie, kde bola budova umiestnená, ako aj na základe veľmi kvalitnej výstavby tejto budovy, jej rozmerov a prepojením s obrannými prvkami pevnosti sa predpokladá, že budova bola používaná, počas obdobia keď územie patrilo pod správu [[Bulhari|Bulharov]], ako miesto pre ubytovanie hodnostárov, ktorí boli do pevnosti vysielaní vtedajšou centrálnou vládou. Počas obdobia [[Byzantská ríša|byzantskej správy]] bola budova pravdepodobne využívaná ako administratívna, na čo poukazuje veľké množstvo olovených byzantských pečatí, ktoré boli nájdené práve v tejto časti areálu.<ref name="ref566" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|informačná tabula pred stavbou BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|pohľad do interiéru budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.9, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] 64ngkinfbdfid7sygujtsffj1p8psbs 8200025 8200011 2026-04-18T10:56:02Z Scholastikos 174170 d. 8200025 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Budova č. 9 | native_name = Сграда № 9 | other_name = | category = ruiny budovy | image = BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu zo severu | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =38 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =8 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = 20 | width = 10 | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Building No.9, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Budova č. 9''' ({{vjz|bul|Сграда № 9|''Sgrada № 9''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 58}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Patrí k budovám postaveným v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> Je najväčšou nesakrálnou budovou, ktorá bola objavená v rámci pevnostného komplexu.<ref name="ref566" /> == Lokalita == Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra]] v blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18 }} </ref> Dom sa nachádza v najvyššie položenej časti pevnostného komplexu, odkiaľ sa rozprestierajú výhľady do [[Perniška kotlovina|Pernickej kotliny]] a na okolité pohoria.<ref name="ref566" /> == Dejiny == Budova bola postavená v období medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567" /> [[Súbor:BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|Celkový pohľad na budovu a okolie zo severu|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == Budova č. 9 je najväčšou nesakrálnou budovou, ktorá bola objavená v rámci pevnostného komplexu. Budova je dlhá približne 20 metrov a široká približne 10 metrov. Múry sú zachované do výšky 1,40 metra.<ref name="ref566" /> Budova je postavená z lomového [[Vápenec|vápenca]], pričom ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]].<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria04.jpg|Pohľad na budovu zo západu|náhľad|vľavo]] Pôdorys budovy je v tvare nepravidelného štvoruholníka, vo východnej časti je budova svojimi najdlhšími stenami priami spojená s pevnostným múrom a [[Veža A (pevnosť Pernik)|vežou A.]] Toto dokazuje, že budova bola postavená v prvej etape výstavby pevnosti spoločne s obrannými prvkami, teda v dobe keď sa existujúca osada prerábala na pevnosť.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|Pohľad na budovu z juhozápadu|náhľad|vľavo]] Budova mala vo svojej prvotnej podobe dve miestnosti, východnú a západnú. Východná miestnosť bola dlhá 10,20 metra a široká 5,30 metra. Západná miestnosť bola nepravidelného pôdorysu, pričom jej dĺžka bola v najdlhšom mieste 9,25 metra a maximálna šírka dosahovala 5,30 metra. V juhovýchodnom uhle západnej miestnosti bolo odkryté ohnisko kamennej pece. Ohnisko má rozmery 0,40x0,35 metra, jeho otvor sa nachádza na severnej strane. V neskoršom období bola k obidvom miestnostiam z juhu pristavaná tretia. Tretia južná miestnosť je taktiež nepravidelného tvaru, je dlhá 15 metrov a v najširšom mieste je široká 3,40 metra. Aj táto miestnosť vo východnej časti priamo prilieha k pevnostnému múru.<ref name="ref566" /> Účel budovy nie je úplne zrejmý. Z vykopávok nebolo možné určiť veľa detailov z [[interiér]]u, zistené nebolo, ani to, kde sa nachádzali priechody medzi miestnosťami. Isté je, že sa dalo do budovy prejsť priamo z obrannej veže, ktorá s budovou zdieľala [[Fasáda|fasádu]] a že veža bola s najväčšou pravdepodobnosťou postavená za účelom ochrany budovy. Podľa lokácie, kde bola budova umiestnená, ako aj na základe veľmi kvalitnej výstavby tejto budovy, jej rozmerov a prepojením s obrannými prvkami pevnosti sa predpokladá, že budova bola používaná, počas obdobia keď územie patrilo pod správu [[Bulhari|Bulharov]], ako miesto pre ubytovanie hodnostárov, ktorí boli do pevnosti vysielaní vtedajšou centrálnou vládou. Počas obdobia [[Byzantská ríša|byzantskej správy]] bola budova pravdepodobne využívaná ako administratívna, na čo poukazuje veľké množstvo olovených byzantských pečatí, ktoré boli nájdené práve v tejto časti areálu.<ref name="ref566" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|informačná tabula pred stavbou BuildingNo9-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|pohľad do interiéru budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.9, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] 85ac52sb4zw9zrh93u2jtq9bf0p17vg 1 748449 8200012 2026-04-18T09:34:25Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8200012 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8200013 8200012 2026-04-18T09:35:02Z Gitanes232 142243 upresnenie 8200013 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 0 748450 8200019 2026-04-18T10:49:11Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8200019 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Budova č. 54 | native_name = Сграда № 54 | other_name = | category = ruiny budovy | image = BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria14.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z juhozápadu | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =41 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =3 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = 17 | width = 8 | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Building No.54, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Budova č. 54''' ({{vjz|bul|Сграда № 54|''Sgrada № 54''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 56{{--}}57}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Patrí k budovám postaveným v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> Je najlepšie dochovanou stavbou, ktorá bola objavená v rámci pevnostného komplexu.<ref name="ref566" /> == Lokalita == Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra]] v blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18 }} </ref> Budova leží v severnej časti pevnostného komplexu a priamo susedí so severnou časťou pevnostného múru.<ref name="ref566" /> == Dejiny == Budova bola postavená v období medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567" /> [[Súbor:BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria04.jpg|Pohľad na vchod do západnej miestnosti|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == Budova č. 54 je najlepšie dochovanou stavbou, ktorá bola objavená v rámci pevnostného komplexu. Budova je dlhá približne 17 metrov a široká približne 8 metrov. Múry sú zachované do výšky 2,50 metra a sú hrubé 0,70{{--}}0,80 metra.<ref name="ref566" /> Budova je postavená z lomového [[Vápenec|vápenca]], pričom ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]]. Z toho istého materíálu boli postavené aj základové múry, ktoré siahajú do hĺbky 0,90 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Pohľad na východnú mestnosť zvonku|náhľad|vľavo]] Budova má dve miestnosti, ktoré sú vzájomne prepojené. Západná miestnosť sa priamo opiera o [[Pevnostné múry (pevnosť Pernik)|pevnostný múr]] a [[Veža B (pevnosť Pernik)|vežu B]]. Miestnosť je dlhá 7,35 metra a široká 6,65 metra. Do miestnosti sa vchádzalo z ulice vchodom v južnej fasáde. Vchod sa nachádzal pri juhozápadnom uhle budovy a bol široký 1,15 metra. V západnej stene miestnosti sa nachádza vo výške približne 1,60 metra od zeme otvor, vysoký 0,50 metra, ktorý predstavoval okno (šírku nie je možné určiť, keďže z druhej strany sa stena do tejto výšky nezachovala). Okno bolo zasklené, čo bolo preukázané množstvom úlomkov bledožltého skla, ktoré boli nájdené v budove v prietore u okna.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|Pohľad na západnú mestnosť zvonku|náhľad|vľavo]] Východné miestnosť je o niečo väčšia. Je dlhá 8 metrov a široká 7,75 metra. Miestnosť sa taktiež opiera o pevnostný múr, zaujímavosťou je, že v prípade tejto miestnosti je veža B priamo súčasťou interiéru miestnosti. Do miestnosti sa tak ako pri západnej miestnosti vchádzalo z juhu. Šírka vchodu do východnej miestnosti však nie je známe, pretože v tejto časti boli múry budovy zničené až po základy.<ref name="ref566" /> Predovšetkým východná miestnosť budovy bola veľmi bohatá na [[Archeológia|archeologické]] nálezy. V miestnosti bol nájdený napríklad [[meč]], hlinené a kovové sudy, ako aj rituálne predmety a predmety osobnej potreby. Na základe nálezov v budove sa dá predpokladať, že išlo o obytnú budovu, ktorá však nebola obývaná obyčajnými občanmi, ale že jej obyvatelia patrili s najväčšou pravdepodobnosťou k vyššej sociálnej vrstve. Tomuto by zodpovedali aj rozmery budovy a kvalitný spôsob stavby. Je pravdepodobné, že v dobe [[Byzantská ríša|byzantskej správy]] oblasti, patrila budova priamo byzantským správcom pevnosti.<ref name="ref566" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|informačná tabula pred stavbou BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|pohľad na východnú miestnosť BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|pohľad na západnú miestnosť BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|z interiéru západnej miestnosti BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria11.jpg|z interiéru východnej miestnosti BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria12.jpg|pohľad z východnej miestnosti smerom do západnej </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.54, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] p46djwq9p3kiz3kca55g9o97p0cn0sx 8200023 8200019 2026-04-18T10:55:01Z Scholastikos 174170 d. 8200023 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Budova č. 54 | native_name = Сграда № 54 | other_name = | category = ruiny budovy | image = BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria14.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z juhozápadu | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =41 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =3 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = 17 | width = 8 | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Building No.54, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Budova č. 54''' ({{vjz|bul|Сграда № 54|''Sgrada № 54''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 56{{--}}57}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Patrí k budovám postaveným v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> Je najlepšie dochovanou stavbou, ktorá bola objavená v rámci pevnostného komplexu.<ref name="ref566" /> == Lokalita == Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra]] v blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18 }} </ref> Budova leží v severnej časti pevnostného komplexu a priamo susedí so severnou časťou pevnostného múru.<ref name="ref566" /> == Dejiny == Budova bola postavená v období medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567" /> [[Súbor:BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria04.jpg|Pohľad na vchod do západnej miestnosti|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == Budova č. 54 je najlepšie dochovanou stavbou, ktorá bola objavená v rámci pevnostného komplexu. Budova je dlhá približne 17 metrov a široká približne 8 metrov. Múry sú zachované do výšky 2,50 metra a sú hrubé 0,70{{--}}0,80 metra.<ref name="ref566" /> Budova je postavená z lomového [[Vápenec|vápenca]], pričom ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]]. Z toho istého materiálu boli postavené aj základové múry, ktoré siahajú do hĺbky 0,90 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Pohľad na východnú miestnosť zvonku|náhľad|vľavo]] Budova má dve miestnosti, ktoré sú vzájomne prepojené. Západná miestnosť sa priamo opiera o [[Pevnostné múry (pevnosť Pernik)|pevnostný múr]] a [[Veža B (pevnosť Pernik)|vežu B]]. Miestnosť je dlhá 7,35 metra a široká 6,65 metra. Do miestnosti sa vchádzalo z ulice vchodom v južnej fasáde. Vchod sa nachádzal pri juhozápadnom uhle budovy a bol široký 1,15 metra. V západnej stene miestnosti sa nachádza vo výške približne 1,60 metra od zeme otvor, vysoký 0,50 metra, ktorý predstavoval okno (šírku nie je možné určiť, keďže z druhej strany sa stena do tejto výšky nezachovala). Okno bolo zasklené, čo bolo preukázané množstvom úlomkov bledožltého skla, ktoré boli nájdené v budove v priestore u okna.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|Pohľad na západnú miestnosť zvonku|náhľad|vľavo]] Východné miestnosť je o niečo väčšia. Je dlhá 8 metrov a široká 7,75 metra. Miestnosť sa taktiež opiera o pevnostný múr, zaujímavosťou je, že v prípade tejto miestnosti je veža B priamo súčasťou interiéru miestnosti. Do miestnosti sa tak ako pri západnej miestnosti vchádzalo z juhu. Šírka vchodu do východnej miestnosti však nie je známe, pretože v tejto časti boli múry budovy zničené až po základy.<ref name="ref566" /> Predovšetkým východná miestnosť budovy bola veľmi bohatá na [[Archeológia|archeologické]] nálezy. V miestnosti bol nájdený napríklad [[meč]], hlinené a kovové sudy, ako aj rituálne predmety a predmety osobnej potreby. Na základe nálezov v budove sa dá predpokladať, že išlo o obytnú budovu, ktorá však nebola obývaná obyčajnými občanmi, ale že jej obyvatelia patrili s najväčšou pravdepodobnosťou k vyššej sociálnej vrstve. Tomuto by zodpovedali aj rozmery budovy a kvalitný spôsob stavby. Je pravdepodobné, že v dobe [[Byzantská ríša|byzantskej správy]] oblasti, patrila budova priamo byzantským správcom pevnosti.<ref name="ref566" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg|informačná tabula pred stavbou BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|pohľad na východnú miestnosť BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|pohľad na západnú miestnosť BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|z interiéru západnej miestnosti BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria11.jpg|z interiéru východnej miestnosti BuildingNo54-PernikFortress-Pernik-Bulgaria12.jpg|pohľad z východnej miestnosti smerom do západnej </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.54, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] 6y0cusnb3totq3mvzl6zqxtpslsdib6 1 748451 8200020 2026-04-18T10:49:55Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8200020 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8200021 8200020 2026-04-18T10:50:46Z Gitanes232 142243 upresnenie 8200021 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 0 748452 8200022 2026-04-18T10:52:54Z ~2026-23902-69 292319 Vytvorená stránka „{{Infobox Jedlo | názov = Genovese | obrázok = Genovesesauce.jpg | komentár = Omáčka Genovese s cestovinami [[candele]] servírovaná vo [[Villa Cimbrone]] v [[Ravello|Ravelle]] | alt názvy = sugo alla genovese, „la Genovese“ | krajina = {{minivlajka|ITA}}[[Taliansko]] | región = [[Neapol]], [[Kampánia]] | tvorca = neznámy, 15. alebo 16. storočie | typ = [[ragù]] | hlavné ingrediencie =…“ 8200022 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo | názov = Genovese | obrázok = Genovesesauce.jpg | komentár = Omáčka Genovese s cestovinami [[candele]] servírovaná vo [[Villa Cimbrone]] v [[Ravello|Ravelle]] | alt názvy = sugo alla genovese, „la Genovese“ | krajina = {{minivlajka|ITA}}[[Taliansko]] | región = [[Neapol]], [[Kampánia]] | tvorca = neznámy, 15. alebo 16. storočie | typ = [[ragù]] | hlavné ingrediencie = [[cibuľa]] a [[hovädzie mäso|hovädzie]], [[teľacie mäso|teľacie]] alebo [[bravčové mäso]] }} '''Omáčka Genovese''' ({{vjz|slk|''Janovská omáčka''}}), v [[taliančina|taliančine]] známa ako '''''sugo alla genovese''''' alebo „'''''la Genovese'''''“, je pomaly varená [[omáčka]] z cibule a mäsa, ktorá sa spája s mestom [[Neapol]]. Zvyčajne sa podáva s cestovinami [[ziti]], [[rigatoni]] alebo [[paccheri]] a posypuje sa strúhaným [[syr]]om.<ref name=bonnie>{{cite web|last=Alberts|first=Bonnie|title=Cooking with Giuseppe – Paccheri alla Genovese|date=2011-03-23 |url=http://www.napoliunplugged.com/cooking-with-giuseppe-paccheri-alla-genovese.html|access-date=23 July 2013}}</ref> Genovese sa môže pripravovať z lacných kusov [[hovädzie mäso|hovädzieho]], [[bravčové mäso|bravčového]], [[teľacie mäso|teľacieho mäsa]] alebo [[klobása|klobás]], ale zvyčajne sa kladie dôraz na pomaly varenú cibuľu. Recepty môžu uvádzať aj ''ramata di Montoro,'' žltú cibuľu s medenovo-sfarbenou šupkou.<ref name="ref5">{{cite web |title = La Genovese |publisher = The Grand Wine Tour |author = |date = 2017-08-01 |url = https://www.thegrandwinetour.com/en/popular-foods-of-italy/la-genovese-naples-campania-amalfi-coast}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Genovese sauce}} [[Kategória:Omáčky]] [[Kategória:Talianska kuchyňa]] roq1mzn1ve3oh0s977n7v8fghpozscb 8200031 8200022 2026-04-18T11:07:06Z ~2026-20335-96 290941 8200031 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo | názov = Genovese | obrázok = Genovesesauce.jpg | komentár = Omáčka Genovese s cestovinami [[candele]] servírovaná vo [[Villa Cimbrone]] v [[Ravello|Ravelle]] | alt názvy = sugo alla genovese, „la Genovese“ | krajina = {{minivlajka|ITA}}[[Taliansko]] | región = [[Neapol]], [[Kampánia]] | tvorca = neznámy, 15. alebo 16. storočie | typ = [[ragù]] | hlavné ingrediencie = [[cibuľa]] a [[hovädzie mäso|hovädzie]], [[teľacie mäso|teľacie]] alebo [[bravčové mäso]] }} '''Omáčka Genovese''' ({{vjz|slk|''Janovská omáčka''}}), v [[taliančina|taliančine]] známa ako '''''sugo alla genovese''''' alebo „'''''la Genovese'''''“, je pomaly varená [[omáčka]] z cibule a mäsa, ktorá sa spája s mestom [[Neapol]]. Zvyčajne sa podáva s cestovinami [[ziti]], [[rigatoni]] alebo [[paccheri]] a posypuje sa strúhaným [[syr]]om.<ref name=bonnie>{{cite web|last=Alberts|first=Bonnie|title=Cooking with Giuseppe – Paccheri alla Genovese|date=2011-03-23 |url=http://www.napoliunplugged.com/cooking-with-giuseppe-paccheri-alla-genovese.html|access-date=23 July 2013}}</ref> Genovese sa môže pripravovať z lacných kusov [[hovädzie mäso|hovädzieho]], [[bravčové mäso|bravčového]], [[teľacie mäso|teľacieho mäsa]] alebo [[klobása|klobás]], ale zvyčajne sa kladie dôraz na pomaly varenú cibuľu. Recepty môžu uvádzať aj ''ramata di Montoro,'' žltú cibuľu s medenovo-sfarbenou šupkou.<ref name="ref5">{{cite web |title = La Genovese |publisher = The Grand Wine Tour |author = |date = 2017-08-01 |url = https://www.thegrandwinetour.com/en/popular-foods-of-italy/la-genovese-naples-campania-amalfi-coast}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Genovese sauce|1334886961}} [[Kategória:Omáčky]] [[Kategória:Talianska kuchyňa]] dlf29wrxpgsmf7m78ud57jkhoaoywtn 0 748453 8200024 2026-04-18T10:56:00Z Martingazak 234259 Linka 8200024 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]] qjuxrj4r7p9m8qw37264yoqsnk0csfy 0 748454 8200026 2026-04-18T10:56:20Z Martingazak 234259 Linka 8200026 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]] qjuxrj4r7p9m8qw37264yoqsnk0csfy 2 748455 8200030 2026-04-18T11:02:24Z Kgdeg 291834 Vytvorená stránka „ <!--- ☆○s://www.nifs.ac.jp/archives/mori/MORI1.pdf 月 ☆○s://hibiki-radio.jp/description/sidem/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/oshirobottu/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/getsumasu/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/allstarradio/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/ooimachi/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/yayasuki/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/pure/detail ☆○s://hibiki-radio…“ 8200030 wikitext text/x-wiki <!--- ☆○s://www.nifs.ac.jp/archives/mori/MORI1.pdf 月 ☆○s://hibiki-radio.jp/description/sidem/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/oshirobottu/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/getsumasu/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/allstarradio/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/ooimachi/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/yayasuki/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/pure/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/animania/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/arekore/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/Turkey/detail 火 ☆○s://hibiki-radio.jp/description/imas_cg/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/bangdream_kizunaradio/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/8buonbu/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/cafedeuki/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/haruyuri/detail 水 ☆○s://hibiki-radio.jp/description/ske48/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/shisyunki/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/llss/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/tsunradi/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/kyoukan/detail ☆○s://www.onsen.ag/program/llss 木 ☆○s://hibiki-radio.jp/description/KN/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/priconne_re/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/llnijichizu/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/gfonpu/detail 金 ☆○s://hibiki-radio.jp/description/busagati/detail ☆○s://hibiki-radio.jp/description/Roseliahukkoku/detail 土 ☆○s://hibiki-radio.jp/description/hotel-inhumans/detail abema ぷにる ☆○s://abema.tv/video/episode/19-203_s1_p21 nine9 ☆○s://abema.tv/video/episode/171-26_s1_p1 青ブタ ☆○s://abema.tv/video/episode/26-246_s1_p10 カッコウ ☆○s://abema.tv/video/episode/25-203_s2_p10 笑うセールスマン ☆○s://abema.tv/video/episode/35-30_s1_p2 ☆○s://abema.tv/video/episode/35-35_s1_p53 公女殿下の家庭教師 ☆○s://abema.tv/video/episode/115-123_s1_p ぬーべー ☆○s://abema.tv/video/episode/750-1_s1_p6 ☆○s://abema.tv/video/episode/750-1_s1_p10 キミとアイドル ヒロアカ ☆○s://abema.tv/video/episode/19-15_s8_p161 鬼滅 ☆○s://abema.tv/video/episode/26-198_s4_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/26-198_s5_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/26-198_s4_p3 ☆○s://abema.tv/video/episode/26-75_s5_p1 蛇ピアス ☆○s://abema.tv/video/episode/161-8sanh322eti_s0_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/184-11_s0_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/542-16_s0_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/542-15_s0_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/162-87_s0_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/162-135_s1_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/319-32_s1_p1 宇宙で一番明るい ☆○s://abema.tv/video/episode/170-37_s0_p1 バンクシー ☆○s://abema.tv/video/episode/273-650_s1_p1 YAIBA ☆○s://abema.tv/video/episode/2-29_s1_p21 SAKAMOTODAYS ☆○s://abema.tv/video/episode/172-61_s1_p17 怪獣８号 ☆○s://abema.tv/video/episode/19-190_s2_p13 ハイティーン・バイブル ☆○s://abema.tv/video/episode/90-1946_s1_p1 ほろごえ ☆○s://abema.tv/video/episode/218-798_s1_p4 攻殻 ☆○s://abema.tv/video/episode/420-5_s1_p11 ☆○s://abema.tv/video/episode/26-198_s4_p ☆○s://abema.tv/video/episode/420-6_s2_p 北斗 ☆○s://abema.tv/video/episode/5-7_s0_p53 ☆○s://abema.tv/video/episode/5-22_s2_p110 いちご ☆○s://abema.tv/video/episode/709-7_s1_p DD ☆○s://abema.tv/video/episode/709-6_s1_p1 ☆○s://nij.nikon.com/enjoy/life/historynikkor/002/index.html 四月は君の嘘 ☆○s://abema.tv/video/episode/19-147_s1_p 極主夫 ☆○s://abema.tv/video/episode/415-32_s1_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/415-32_s1_p10 工藤新一 ☆○s://abema.tv/video/episode/415-18_s1_p2 ☆○s://abema.tv/video/episode/415-18_s1_p13 ただの恋愛なんかできっこない ☆○s://abema.tv/video/episode/482-142_s1_p2 ☆○s://abema.tv/video/episode/482-142_s1_p12 結婚できないにはワケがある。 ☆○s://abema.tv/video/episode/552-8_s1_p10 ねこタクシー ☆○s://abema.tv/video/episode/177-3_s0_p12 ドラマ版 ネコナデ ☆○s://abema.tv/video/episode/177-1_s0_p12 マメシバ ☆○s://abema.tv/video/episode/177-597_s1_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/177-4_s1_p11 ☆○s://abema.tv/video/episode/177-6_s0_p12 ボクの殺意が恋をした ☆○s://abema.tv/video/episode/415-20_s1_p10 宅飲みシェアハウス ☆○s://abema.tv/video/episode/158-69_s1_p10 晩酌 3B ☆○s://abema.tv/video/episode/552-4_s1_p10 恋がヘタでも生きてます ☆○s://abema.tv/video/episode/415-30_s1_p2 ☆○s://abema.tv/video/episode/415-30_s1_p12 好きなオトコと別れたい ☆○s://abema.tv/video/episode/134-53_s1_p12 モテキ ☆○s://abema.tv/video/episode/134-1ytnhidgwiw_s1_p9 ☆○s://abema.tv/video/episode/134-1ytnhidgwiw_s1_p12 ドラマ くろねこルーシー ☆○s://abema.tv/video/episode/177-8_s0_p12 ☆○s://abema.tv/video/episode/87-2117_s2341_p54704 ☆○s://abema.tv/video/episode/87-2117_s2341_p54803 ☆○s://abema.tv/video/episode/87-2117_s2341_p55812 パンダ ☆○s://abema.tv/video/episode/415-25_s1_p10 X ☆○s://abema.tv/video/episode/50-7_s0_p3 推しが上司になりまして ☆○s://abema.tv/video/episode/134-52_s1_p2 ☆○s://abema.tv/video/episode/134-52_s1_p12 アラフォー男の異世界通販 ホテル・インヒューマンズ ☆○s://abema.tv/video/episode/194-78_s1_p1 忍者と殺し屋のふたりぐらし ☆○s://abema.tv/video/episode/25-286_s1_p1 金装のヴェルメイユ ☆○s://abema.tv/video/episode/149-16_s1_p2 学校に原発ができる日 ☆○s://abema.tv/video/episode/177-542_s1_p1 千歳くんはラムネ瓶のなか ☆○s://abema.tv/video/episode/675-8_s1_p1 ダンダダ ☆○s://abema.tv/video/episode/593-10_s2_p13 どれみ ☆○s://abema.tv/video/episode/5-7btbct-fwwa_s3_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/5-7btbct-fwwa_s3_p20 ☆○s://abema.tv/video/episode/5-7btbct-fwwa_s4_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/5-7btbct-fwwa_s4_p2 ☆○s://abema.tv/video/episode/5-72_s1_p1 青ブタ ☆○s://abema.tv/video/episode/218-830_s1_p1 スライムOAD ☆○s://abema.tv/video/episode/420-46_s0_p1 六韜三略 ☆○s://www.nicovideo.jp/series/310118 ☆○s://live.nicovideo.jp/watch/lv348513526?ref=TopPage-OrganizationArea-ProgramCard ☆○s://abema.tv/video/episode/90-979_s1_p330 九龍ジェネリックロマンス ☆○s://abema.tv/video/episode/420-73_s1_p1 白豚貴族ですが前世の記憶が生えたのでひよこな弟育てます ☆○s://abema.tv/video/episode/564-13_s1_p2 ふしぎ星 ☆○s://www.youtube.com/watch?v=krioC5l-CY4&pp=ygUb44G144GX44GO5pif44Gu44G144Gf44GU5aer SAKAMOTO ☆○s://abema.tv/video/episode/172-61_s1_p1 転生貴族の異世界冒険録～自重を知らない神々の使徒～ ☆○s://abema.tv/video/episode/54-80_s1_p2 SPY×FAMILY ☆○s://abema.tv/video/episode/19-86_s1_p1 ☆○s://abema.tv/video/episode/19-86_s2_p26 ☆○s://abema.tv/video/episode/19-86_s3_p38 シンデレラグレイ ☆○s://abema.tv/video/episode/512-12_s1_p14 小野下野 転生悪女 バルディオス ☆○s://abema.tv/video/episode/177-564_s1_p1 映画 くれよん ☆○s://abema.tv/video/episode/35-55_s0_p21 ☆○s://abema.tv/video/episode/35-55_s0_p23 ガールオアレディ ☆○s://abema.tv/video/episode/90-1849_s2_p5 ☆○s://abema.tv/video/episode/472-21_s1_p4 ドラマ おいしい給食 ☆○s://abema.tv/video/episode/552-14_s1_p1 荒川アンダー ☆○s://abema.tv/video/episode/337-20_s1_p1 にぶんのいち夫婦 ☆○s://abema.tv/video/episode/134-41_s1_p8 ゲームショウ ☆○s://abema.tv/video/episode/89-93_s10_p48113 ☆○s://abema.tv/video/episode/89-66_s99_p6716 youtube ☆○s://www.youtube.com/watch?v=3yn1tLLPViI&pp=ygUG54m555Wq ふしぎぼし ☆○s://www.youtube.com/watch?v=MxKNaSi6OeY 音泉SP ☆○s://www.youtube.com/watch?v=PmZPQCrbj2A&pp=ygUM6Z-z5rOJ56Wt44KK ☆○s://www.youtube.com/watch?v=01IOzJ2tSN4&pp=ygUM6Z-z5rOJ56Wt44KK ぼっちざろっく特番 ☆○s://www.youtube.com/watch?v=oET0W-O61tw 【10/11(土)まで期間限定公開】プロジェクトセカイ COLORFUL LIVE スペシャルダイジェスト映像 ☆○s://www.youtube.com/watch?v=mpC1-a3d9fI アニメ「青春ブタ野郎はサンタクロースの夢を見ない」アフレコアフタートーク | 石川界人（梓川咲太役）×上田麗奈（岩見沢寧々） URL: ☆○s://www.youtube.com/watch?v=3yn1tLLPViI&pp=ygUG54m555Wq ☆○s://www.youtube.com/watch?v=_KBr9oQpCDU&pp=ygUG54m555Wq ☆○s://www.youtube.com/watch?v=DraDozqwZYc&pp=ygUG54m555Wq ☆○s://www.youtube.com/watch?v=0L4XFsl12RU&pp=ygUG54m555Wq ☆○s://play-lustgoddess.com/c4thl3k.php?key=9246ec227f2193c1f79f&clickid=d3kerdu301mc73dujt8g&type=onclick&campaign=1295&t1=4683427 ☆○s://everlustinglife.com/play?utm_source=brw_aff&aff_id=l2f67sk2&offer_id=1&click_id=d3kerdu301mc73dujt8g&sub1=10bbdc739693d3f6281b2a3a0d884d1c&sub2=1295&sub3=3&user_link=Game_Link https://ir.citi.com/gps/9j79xHIa-vfPi785TYiSciffO0j4I0D52fI9LrahsLZEo6MpT4aM7SpwSFagAL9CIukqn2fwiJ_GNvDsLy4b6XEjftdK1abu ガラスの驚異 Explosive pulsed power: an enabling technology Larry L. Altgilbers; Jason Baird; Bruce L. Freeman; Christopher S. Lynch; Sergey I. Shkuratov (2010). Explosive Pulsed Power. Imperial College Press. ISBN 978-1-84816-322-5. Planetarien: Wunder der Technik–Techniken des Wunderns (プラネタリウム：技術の驚異、驚異の技術) library.oapen.org/bitstream/handle/20.500.12657/93379/1/external_content.pdf ☆○s://www.wallstein-verlag.de/openaccess/9783835354302-oa.pdf ☆○s://www.wallstein-open-library.de/openaccess/9783835354302-oa.pdf ☆○s://apps.dtic.mil/sti/tr/pdf/ADA364017.pdf ☆○s://photonicsproject.org/wp-content/uploads/IR-Systems-Engineering-Vol-2.pdf ☆○s://photonicsproject.org/wp-content/uploads/IR-Systems-Engineering-Vol-6.pdf ☆○s://www.cia.gov/readingroom/docs/ ☆○s://www.cia.gov/readingroom/historical-collections ソ連のIR A SURVEY ASSESSMENT OF SOVIET ELECTRO-OPTICS ... ☆○s://www.cia.gov/readingroom/docs/CIA-RDP90T01298R000400270001-1.pdf ☆○s://ia803105.us.archive.org/11/items/DTIC_ADA476735/DTIC_ADA476735.pdf ☆○://www.scienpress.com/Upload/JCM/Vol%209_1_3.pdf ☆○s://dsiac.dtic.mil/wp-content/uploads/2021/10/DSIAC-Monograph-FLIR.pdf ☆○s://optor.wat.edu.pl/10(2)111.pdf 100 Years of Planetaria: 100 Stories of People ☆○://smatu.sakura.ne.jp/page602.html ☆○s://imaging.nikon.com/imaging/information/story/0052/ ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/84b5aad29b5a5f4b7b0380493556adf1.gif.webp ☆○s://asset-downloads.zeiss.com/catalogs/download/spu/d3704ce4-e564-48e6-9045-e8cb13740b4f/ZEISS_DivisionBrochure_2025_A4_1.pdf ☆○s://asset-downloads.zeiss.com/catalogs/download/spu/a905ef12-1631-408e-8449-30d0c816e2a1/ZEISS_show_catalogue_V1.3_komp.pdf ☆○s://library.oapen.org/bitstream/handle/20.500.12657/93379/1/external_content.pdf ☆○s://www.ihi.co.jp/technology/techinfo/contents_no/__icsFiles/afieldfile/2025/06/23/07.pdf ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/008f60883cfe8454897e1be463642bcd.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/645f7a265ac71a9a026b669f08939103.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/a0e67383ed0e4b7d19a8f11041805a88.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/f10c60a9498ba4e65909ee1f885b04ab.jpg.webp ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a15356/01JYDWX363RM77009KSY2HCE8V/main.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/f1387ad497b35e24d55f29bfa0c445f6.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/9b6bc1b709c7f9b589efcfe9073a2fc0.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/1a7a00440d7706630f68e47c3945aaa4.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/d23d3792a9fad6b08c9cbbacca793118.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/04949c949c4437877a8e077e3005db08.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/f2b1a870ffd71acea0a171a6835648c9.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/e0e30b629dc1bdd7ec66458c6d5627ad.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/e0ebdc04bf7281b23edd36e0179a457e.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/04949c949c4437877a8e077e3005db08.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/d38cd6240b598d21dcd021f29b146a6e.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/882743c3ae87e6a8df7273c0c0025c57.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/645f7a265ac71a9a026b669f08939103.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/44551dcbec581ac2c210174813b5dcba.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/a65b57015e7357499ca3be7c675d991e.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/eab666c3db4f46f9100e268986dac18d.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/069f772a389f7f313fe965676d228c66.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/439669eae0aa51edaa0aec4e3716d68a.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/d9d4f495e875a2e075a1a4a6e1b9770f/88ea1a46ebce495299e5d74f6e6d5f57.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/a63b5eee32a5b004324a65b634c2b727.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/a556084c0e18d8042ea4fccc019c668a.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/cc2e75e89412829c69c2aefb88cccba1.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/40c654fa69c680244c9a32b283c7062b.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/d8fcb662f918a226ea4f355ee21400bf.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/4ef004ac88ee16df56ee4edfdf6bbd86.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/3478c59e22dfb86d17bc8cc7588ae1c6.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/ac9c23c2acad341d5b73ee8c73c72643.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/6a31347db7ce583e1035f35b075bb0ee.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/45765c1b0ac778a93dae60d907a60ac2.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/faf715d35efe2bbbb5a8b52b08932f7e.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/f8689a3683691d4e47437344f6037fdc.jpg ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a4615/01K498R7A1BRQWSBHM6K7R8Q94/main.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/b1b9a392a4422721795c5431d854076d.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/edf477590e7b731a22c3c5bed989e115.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/e9e7e529fae799374cff52b9a2c775af.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/7203a7ff3270ef61952c8b7a13085601.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/080ad19554d99c4bf32c04d4f727377c.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/41dfa82d1f7a3ee1419e884078794313.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/d8fcb662f918a226ea4f355ee21400bf.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/f0636c7217e60496244332e739a36e95.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/3fdb3c5e02e8a9fd4e64d041b8f00838.jpg ☆○s://img.dsp.bance.jp/c0c7c76d30bd3dcaefc96f40275bdc0a/468837e6b175bfcd46a79b242e2acf0b.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/c0c7c76d30bd3dcaefc96f40275bdc0a/468837e6b175bfcd46a79b242e2acf0b.gif ☆○s://h5.g123.jp/game/queensblade?platform=adroute&utm_source=adroute&utm_campaign=queensblade_ja_NewDisplayCreateroleCcollaboikkitosen_adn_pc&utm_adgroup=cr_adult&lang=ja&utm_content=queensblade_ja_ai-white-collaw2-849883_600-500.jpg&gsckid=v2_107_jeED7ROFp_O43Va5URY0VHVH2f5o1xCdtjcGY3DPF3qpGQoFLIRq29zDjeLcr8CTpSkACIQhOFk02VfoRAARcka9YtfJUMJR248TfAfoZaI&utm_term=80005503 ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/6b3e4557ddbb1330e464d7ba32aff14d.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/3478c59e22dfb86d17bc8cc7588ae1c6.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/6354ac9fff619846eb2f4e1b54904546.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/fd4a6e6b6936f6c665b472adcaab346f.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/271dd1930282835b0b604fad56194fde.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/2d5030552c4c297b54153dacdb09d253.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/1d7f2bd1440981dfeb973d0361dbe75d.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/739e0b301f4012982e989aacae3d07ea.gif.webp ☆○s://tpc.googlesyndication.com/daca_images/simgad/16108564635168676083 ☆○s://img.dsp.bance.jp/19f3cd308f1455b3fa09a282e0d496f4/cbb00572cc930645ae27f80a13cc12b6.gif ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a4615/01K442H252TS3SVJQ8E4F5N703/main.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/b2ac1483237c27e100b26c00e7690576.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/fab893c73de61958de6888806f78e25f.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/c0c7c76d30bd3dcaefc96f40275bdc0a/a05bd351e25c519ff84656c89a7fbcbf.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/c22ff7735a05627dfe1d61d261fae163.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/35704c610639773e127527083818ec24.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/3fdb3c5e02e8a9fd4e64d041b8f00838.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/41dfa82d1f7a3ee1419e884078794313.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/0aa89df7031da3c62ebe4d21c89d623c.jpg.webp ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a4615/01K5GBW5RC6JGE2EE1KST9FZKT/main.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/0352a649417129f73078376e8169612d.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/3478c59e22dfb86d17bc8cc7588ae1c6.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/9a41ddaffa215c052d2a02d897661ae1.jpg ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/43dc2625ed701e29adfaf9bc3978b4f5.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/2d5030552c4c297b54153dacdb09d253.jpg ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a4615/01K498R88BK5CPRV48E19ESBAB/main.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/ca388b247377595e4233991b4b5b46aa.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/7ab417533f63a2bb52513318edf6d730.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/621eb88e1b220980cedc880bc26b0b9f.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/7203a7ff3270ef61952c8b7a13085601.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/edf477590e7b731a22c3c5bed989e115.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/ac9c23c2acad341d5b73ee8c73c72643.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/b1b9a392a4422721795c5431d854076d.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/fd4a6e6b6936f6c665b472adcaab346f.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/6a31347db7ce583e1035f35b075bb0ee.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/4a604b34e69d6f75de05ee710c6e680a.gif.webp ☆○s://cstatic.octopus.tokyo/68022/228868.gif ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a13936/01JZVWX8BTANBQXX8H93RCFW6X/main.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/00e7d7cd630d2e687bb74f3306a32d0d.jpg.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/43dc2625ed701e29adfaf9bc3978b4f5.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/c0c7c76d30bd3dcaefc96f40275bdc0a/d761e34efcdc9669fc93c0b30b28e890.gif ☆○s://cstatic.octopus.tokyo/66226/224377.gif ☆○://plaza.rakuten.co.jp/macfukui/diary/200901050000/ ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/5788189ec9e0418bb4b6b98cd4810f5a.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/f296f965a74d0d3f985c618eefa6ce99.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/bba2583ab873832f8dd807a22145fc6a.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/89cd0a287beb2acbe999bce42f0ce53a.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/74e55108e8b974df930f7a1868b712b2.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/ed926386f5b004f48bbd4c794c5b8645.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/d949228f7602bd618c8b10a566367ffa.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/10efcb4248ab81dbf93c8b00c37f0891.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/8cf25dc7ddd45ace5ec8441358fb5638.jpg ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/ba53833e36e31f3c42c6df7113d2aca7.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/f251e44200857cea6782bc10e0df2078.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/6a31347db7ce583e1035f35b075bb0ee.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/6fcd3334bc0a395129dadd1e6f5d996c.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/e9e7e529fae799374cff52b9a2c775af.jpg ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/bceb32f84d53cdd76c89daaf2c64709b.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/81f651231d2ced42f10d08b1ae2d348d.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/6dd0cb5c69ced50bf590dc05f3d64760.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/4b0ae1eeea95a2bca698252b8fb019de.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/ca388b247377595e4233991b4b5b46aa.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/382d0a592bcc089ad6cc0a440c1ed152.jpg ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/f7b01274f5fad1c32eb661b7c5e2df50.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/e9a2fcc4040b80a245a9ea985f8549aa.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/f467f289a2a17ff61ca587315e2e5c1c.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/2e0fd22bcdb5951c117c4f7ee43bcb8d.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/8237d030d16766ea67e970c1ec0fd08c.gif ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a15356/01JQEMXZFX7EVKAM8BE6ZYSHP4/main.jpg ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a15356/01JWG6GJYPD44CKJT0BHTXDC0C/main.jpg ☆○s://media.assistads.net/250430-Dm-videoc-list-label-2063384-adult-A1-600x500-g.webp ☆○s://media.assistads.net/250430-Dm-videoc-list-label-2063384-adult-A2-600x500-g.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/b68a61e3411a02b5831c186137934bd0.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/8c0f367163054d114be7aa5148c5d9c8.jpg.webp ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a15356/01K5ZB37TQ0GGDMRG9GG1FNZX5/main.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/6354ac9fff619846eb2f4e1b54904546.jpg ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a4615/01K5QMFDPGWXA90XN386YQANQP/main.gif ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a13936/01K5DQFDGDV7KMQZDS6QT0WT34/main.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/c4c490d03ecec01ede01ca44a023da58.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/c7e79254afad8b6676eb2a1bdb6a9368/3a5170fbbce39602955e7294c719b17a.jpg ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a15283/01JXYTTH5Z2SMQERMMN4SHW412/main.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/3636638817772e42b59d74cff571fbb3/2d15bb5453f6a57cc244fd8faa5f2702.jpg ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a4615/01K498R8MV16EJ4SAZVB98RBQM/main.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/019e73b6ae02473adb27adcabf51eb2d.jpg ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a4615/01K4991CK42D286WYW7V0RA0WN/main.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/634c02c9df473bdce9bd54b647683b15.jpg ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/ba53833e36e31f3c42c6df7113d2aca7.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/c81d11fe6678dd207e7d10570afea018.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/a65b57015e7357499ca3be7c675d991e.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/3478c59e22dfb86d17bc8cc7588ae1c6.jpg ☆○s://img.gsspat.jp/e/webp/142f0528ca05d54cac0e1fa6559b94c4/b304e2644fe3b97f7329bff1cbaff1c3.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/0e5d683fec9c37ce2483da7ebb3a16f5.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/c0c7c76d30bd3dcaefc96f40275bdc0a/b6dd74c998bb7d5ba094d93751b81856.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/eb6a6815c1b2eaef3b1faacd5ebc9a4f.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/439669eae0aa51edaa0aec4e3716d68a.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/752992ad1c7ae89fff11ec780aed5537.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/30dea46d1f8d51477d2a5d3688e9a71b.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/026cf0b504ec0f3a0d01b50a207d1656.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/f2a25ea464c9273fae7ced18fc7c5f05.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/d2cbbb5766dfb8afe56db76258c473e9.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/1296741aa835f63d000a7438f0ed50ff.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/3ab554e92b931759ffb4aa9f7719163c.gif.webp ☆○s://cstatic.octopus.tokyo/66235/224392.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/d1c039a419f7fa1ccf94ddd7430b2568.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/666657e721e3c3557f61d41200cb580b.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/0ba3d0a0a5eacc469551f0dfff667307.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/911a1a439ceb2536a21afaf21c3a1ea3.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/6623d1f59cca46e79bf0a3ef45912773.jpg ☆○s://enkainet.com/feature/?cat=pinkcompanion ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/814082c08120936e2471f21dac7d9bdb.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/90c507a84a6f5d0feab607ca61f65b9a.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/e44fa10620e3db650053a8b8d0c51bc4.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/e44fa10620e3db650053a8b8d0c51bc4.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/21c98f876d4f97ab95899451be76c1e1.jpg ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/c93c0c0b2b10e8790a656042ee2f1b72.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/59a530888e3a121a151fa3d9b9763ee5.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/3321704f3b4f24c45ae69559b00a180b.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/eb7e96260e710f5647f3e27728728d2a.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/1296741aa835f63d000a7438f0ed50ff.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/30268c32bc3a06d8bfc7ab88323eef24.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/dd016d070ac77b7ca3a91cf3164fd9ac.jpg ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/3fcf0c5fbd6b1ef6ae8a717e63705677.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/d1c039a419f7fa1ccf94ddd7430b2568.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/0f378e884310ef160ef2aa1ef5e4a563.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/d1c039a419f7fa1ccf94ddd7430b2568.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/db35ecd2432aac96e7ae477647df9220.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/46bc11641f178241b8f79ed34807f367.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/0e5d683fec9c37ce2483da7ebb3a16f5.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/2fbd81bae07813099e7b7033c73f932d.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/882743c3ae87e6a8df7273c0c0025c57.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/52a4e173abe9c99139e4e727223922b6.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/c5106d14b6c57ece8d2f6e38912716ca.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/52a4e173abe9c99139e4e727223922b6.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/c0c7c76d30bd3dcaefc96f40275bdc0a/4766cbd19b62f79c8c81222059cb6a89.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/6b3e4557ddbb1330e464d7ba32aff14d.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/7e742d7eeb3160b1399e3e18d37e9a6a.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/b0066e89ab1794e9bd09f85ddb7f9d6a.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/cd31785132842d0052ee4c43f2882c67.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/19f784b5d191a0a093bdb13d4b7320fe.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/ff464bab67703d770af5fc9e0538edd8.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/78694d5aa04748a91476732b3cf33e7c.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/2c371f6975b1e64c931920b996602637.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/500c01606e23447841843a82e94082d0.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/e2b0d4cfba40c0099300bfb464032d76.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/9e7bda4d51ae288e260b6485d5742676.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/c5106d14b6c57ece8d2f6e38912716ca.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/c4c0be399da9d417fb66f6f9b82bdbbd.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/93de11666f85b7711c78d73a53909222.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/09476e70dcc483fbe5d7b3f7bc1201a0.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/0b7e892f3bbdc1891dd49a85a0602030.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/3939cda7b68d731be5eccf70e0095a88.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/3939cda7b68d731be5eccf70e0095a88.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/95004c9671e046699bf7fee75a191b26.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/aa3237608bbf817044e61bea577b1a30.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/27d4d6e2fa868c5ac4fd1cca9b7836a9.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/22a65c3925a50c032636bdce13f98d57.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/fc12bc00a7be15bb69f7a7c29691d165.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/eac6913f43b800e42885069c0cc1ff58.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/4968c5cdff7b932b1947f682009d92f0.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/5a1bc45bdee02df2f8157bd7e323aba1.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/7c0fced2b3b63fcbdb22d7749568c1d1.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/a72ce943f95f4b2521095e085fab2992.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/0b53221704be3e9d1778cd6f8a814b8f.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/634c02c9df473bdce9bd54b647683b15.jpg ☆○s://img.dsp.bance.jp/d9d4f495e875a2e075a1a4a6e1b9770f/9709d7a410933c7659cfcb49d18e4100.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/fb42ccb9518cfc68384e4dd0be735f2f.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/de69dd43214ebdfeeb1a2ed5b90c08fd.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/0fdd8e7400e7baa7ee01de57bd167c19.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/9b0d7135988d0c9fdfab0db1351e11fb.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/0018ca234fa1f7d2e302b1df296e0568.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/eca7c159339ed2ce16717127b444a4c9.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/3a261f92ea82564894e504090a050b61.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/aa3237608bbf817044e61bea577b1a30.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/0d34fd2f0c9d911db4cc6b101aee2587.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/8fc63d26868a8c052471c3f1897fd32f.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/666657e721e3c3557f61d41200cb580b.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/113f7ea5a73ee975e0a52aaba0eb904d.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/59a530888e3a121a151fa3d9b9763ee5.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/c25cc38e2bb5571738134a0d63b3179e/a9e3fee002ea3da4713697a344eb9680.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/c25cc38e2bb5571738134a0d63b3179e/b361dc42d9a26a74ed85c8bd0f899b2c.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/b0066e89ab1794e9bd09f85ddb7f9d6a.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/f1596f4b1d02609d5a59f2331b9e86c4.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/79cf0aa48d25d2ba9f6b5f96b975240e.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/6b13be6b108ea4a041fcf75bc747c2c2.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/32319b3f0607f49b0692c2159d3fb9c4.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/6fcd3334bc0a395129dadd1e6f5d996c.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/2f86a98e94f68ca4cd92045e7ab291e2.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/e33732254e7d1cadeccfd0142c0467d6.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/cc2489c6ead8a58c7898847418772002.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/271dd1930282835b0b604fad56194fde.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/c25cc38e2bb5571738134a0d63b3179e/ac167b3679e761d42d6ce253b5f66b12.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/976e45fec4e2767a0f270207ed54ad35.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/1cd1c0dc0bcf969a568134e672d03a7d.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/c25cc38e2bb5571738134a0d63b3179e/f6f9e9ec27566b2f8f2878cb2343d358.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/c25cc38e2bb5571738134a0d63b3179e/12690208799cc41d11f605d4f736210e.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/c25cc38e2bb5571738134a0d63b3179e/0c787ba959ab0dd97bb8e643b95331c4.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/6c4b761a28b734fe93831e3fb400ce87/a62492141bb16493231e438a988a8912.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/060c94437889fd8cb712d0705df8b560.jpg ☆○s://d1yt8zt4633tzi.cloudfront.net/banner/81ead7703e45b79511343509f8976c70a19f0d15.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/fdeddb77e9ceccc4c75797afb883cf97.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/c25cc38e2bb5571738134a0d63b3179e/ba5d215c981332b294b6aab5a1830636.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/d771824aa61edcd19ab11cbe05ab0cf4.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/4c6efb1c2f6d12117d6d3b1a93982da7.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/7c0fced2b3b63fcbdb22d7749568c1d1.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/aef70eea2eeb677aa76a4d855a57aa40.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/5ea06f4883441af81a79ce09946c174a.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/366257eadf62cd6d716b12033c506c00.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/1e92b02267c0469ee2b77f385df2b0f5.jpg ☆○s://d1yt8zt4633tzi.cloudfront.net/banner/4720accf6986150ce0a54b340705f3135fe1695d.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/b02077db8659d64692404c5f40472a28.jpg ☆○s://img.dsp.bance.jp/d9d4f495e875a2e075a1a4a6e1b9770f/825aa9ed15651e3e9358d6f1b4c00304.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/49182f81e6a13cf5eaa496d51fea6406/196201297aa8cbf239d8738579aa168f.png ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a4615/01K498F2YHE338E3QSAMWPD5HR/main.jpg ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a4615/01K03W3FM8DMTHFXTG2B8THWE5/main.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/5a25075984c55abc5dd4557d7ebb3131.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/3e22ef9a259c2ed3d3b8d59fff13c86b.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/0dbdaed7e705800ec024e818e1346efc.png ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/89cd0a287beb2acbe999bce42f0ce53a.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/de69dd43214ebdfeeb1a2ed5b90c08fd.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/9f9ad89d76fb1dfaafccf736848b350d.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/366257eadf62cd6d716b12033c506c00.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/b265fc56d3bca60fa9268290920362e7/227bbee46be9f25ffae3294a58ed98bf.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/aa9cd6b474a451d59aa919fe9a967bda.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/8305cb6a3fd1bb7c941569b4053bbcaf.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/2838023a778dfaecdc212708f721b788/91d6d645ed422465d3bd5deb525ce54b.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/d9d4f495e875a2e075a1a4a6e1b9770f/dce2c00c615a94c6d3b897b082290a67.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/5bbf8b8a9bcb21322bbe9fb8d56309dd.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/087bcd4e131adf8b9c943f975c9fe687.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/d9d4f495e875a2e075a1a4a6e1b9770f/7ae96168533d6dca2f20bcd47064a834.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/ec2009c7ab9650e381810e1e86fd8878.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/bc67ec59b5c2cb5a6147f93bb64d0fff.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/c7547da50499c74e05101794e986e626.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/c0c7c76d30bd3dcaefc96f40275bdc0a/60e8c0bd0d4d4dcca4aceac64b5be342.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/7a5e6c86586bbafe05dd0a7b1560c88b.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/789378e2d1951cd5a95f208d9209f734.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/81eb6d5bca8bf19f3308b0a9b60cce41.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/1d6bcdc518e8ff8696970e22cfd586cd.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/9cc9312d55928d75e72f46d07bb8552d.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/ff865d2468d402593ff9cd6797110901.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/ff865d2468d402593ff9cd6797110901.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/54995c3e907020dd8dd93cba15344dfc.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/8e7ee6062bc8a48b928bdd907c241fe1.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/54995c3e907020dd8dd93cba15344dfc.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/e5241364134689bbbdf4bf72fa271526.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/56085d4bd8c24055152ba67944d13690.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/834df3b3521cc00ada18a929de2604da.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/834df3b3521cc00ada18a929de2604da.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/19f3cd308f1455b3fa09a282e0d496f4/f2afabc774b66edcb67db729aee63b19.png ☆○s://img.dsp.bance.jp/c0c7c76d30bd3dcaefc96f40275bdc0a/30ddcd37f4a269b5fcb889befc1b9625.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/eb548cce2e92a5ffa03d3566b13375e3.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/60e3fd6a42dfc6ab07b2328261152037.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/4665b6caae2d0270ead9c06553a35980.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/008f60883cfe8454897e1be463642bcd.jpg.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/d9d4f495e875a2e075a1a4a6e1b9770f/b841ee0a4a03f5b2c1eebb3f8a670fac.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/d7605beba44b10aa4ffc8f8818ac668f.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/2a434d97faa0b63d6ae74c697cfc62b9.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/d9d4f495e875a2e075a1a4a6e1b9770f/fd4c11cf86c9c881f2ca31c44dd774de.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/d9607ef9d58aaaf92dc65b7f01c10990.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/0b73a909fdd993b70f9cd6e616b49563.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/073da9f6fbd6efc5033cb9dd59b482a4/80e2da9e3ad35311710f4235667daa2b.gif ☆○s://media.assistads.net/250430-Dm-videoc-list-label-2063384-adult-A2-600x500-g.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/d911478690349b5f3c444723bb9f7244.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/56085d4bd8c24055152ba67944d13690.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/522527a25dd2d860be585a85d76e60db.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/57d22e18916cc43f3b8e4730847c1a2a.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/a5e45892c600a0d76c55349b8a62b144.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/2f17dcf3063f6a8471b958813944221a.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/29681ca1b0ea5be4fa4ed5e7ce31df27.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/e0e4b29312c9726696f815b007f4f6e0.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/43dc2625ed701e29adfaf9bc3978b4f5.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/9c71532d33f5ec3dde8bb231ac060648.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/67fbfe4dd10bc9b9ea46ff95077c12a9.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/08d3b65f99d4854d83702f74f667aadc.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/a5e45892c600a0d76c55349b8a62b144.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/721a082bd9511da442b5638eea77d500.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/81eb6d5bca8bf19f3308b0a9b60cce41.gif.webp ☆○s://img.gsspat.jp/e/webp/142f0528ca05d54cac0e1fa6559b94c4/937157b0610cb0639f265add7c1eaade.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/9a4944fc8bd43315a660f05be8b9e91e/dff61d1f8cc5a235e6d235314ad40ed6.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/707ecc80f4e3c171eaa591f3cc4a3822.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/c0c7c76d30bd3dcaefc96f40275bdc0a/8390efea49195de55ddef3bb57526f4b.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/9c71532d33f5ec3dde8bb231ac060648.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/1cd9b1491191cb740687eb707ef96ec1.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/a365c853fd8eb5a6875921d3d0e9d77b.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/4e51bc9c7fb4e8b71352a162c9508463.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/a95af8b4dbdf3179d81174f8a7fc0f7a.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/ad309bf31576cb9088574632661b128f.jpg ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/43105113d5e577b1caaf84eb2f599f9d.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/48ff889e9f061451a67f6800330bd1be.jpg ☆○s://spimgv1.i-mobile.co.jp/a4615/01K5GBW5RC05RR0KTKT3K1K5AC/main.gif ☆○s://tr.dsp.bance.jp/dsp-track/click-tag?adinf=yrGriNdufbIUPfM78SK-Tr6bDUnIlLJM2mOfo8C-hN0mqo0pymOOUWyidgDeNROZBzeUvGwsI297OAC1vKyVEcQS81a-98yjCnc-7m5S2YOfGPMN3G8Zc1k1uLvweg3p&lurl=☆○s%3A%2F%2Frcv%2Eixd%2Edmm%2Ecom%2Fapi%2Fsurl%3Furid%3D01fqUgy1%26bnc%5Fclickid%3D%7BBNC%5FCLICK%5FID%7D ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/a705ac9b4cb94d412ab32721220e6e26.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/9d4ef4baa7eef99b642d3357715f8db4.gif.webp ☆○s://media.assistads.net/250611-Dm-videoc-list-label-2063384-adult-A2-600x500-g.webp ☆○s://media.assistads.net/250430-Dm-videoc-list-label-2063384-adult-A2-600x500-g.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/6c4b761a28b734fe93831e3fb400ce87/d74be70a1ba42bc214c25c875eb9b7c7.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/a6ffcfdae5c9a2203ca40434c165bad9.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/6c4b761a28b734fe93831e3fb400ce87/cf77a366cbc76c5c61735e032a57e5c5.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/79074fb1656adef53f40fcaf4b54617b.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/7f04596c0b1e5552490fabbbde4992a5.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/d4e62b58b2724c5138f54a72cb97252d.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/d7605beba44b10aa4ffc8f8818ac668f.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/028578556ab28c2f34cdd32e83b9cb7a.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/ad98813c421c362f965ae87f046ccdae.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/1f51705644d3581885509dcc98f93253.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/c965ae6a21df75727a633563a34d6c8a.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/c965ae6a21df75727a633563a34d6c8a.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/328b5945e417ae618fc0094d75fc2f43.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/42d25a10bbc6dfd05ebc031ffc4065c0.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/850c47ce2cd20b9d4ebc183c20b3f8f5.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/6bbfe775e3209516b91601b6dc16c586.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/66df38b3a0841c313c298f5781a767d3.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/073da9f6fbd6efc5033cb9dd59b482a4/5c169906023815c271af8b2e36be94e8.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/2f12cb8a2f060cf8a91c83fc518569d0.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/a750e63fe262df19487336aa4f52c8b4.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/522a16d9506790df98e2322dfc19835b.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/fc63c6d3deb9d5e9f4ae25be56f171c3.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/812551fe25cb040be07f4ed350628f22.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/2f12cb8a2f060cf8a91c83fc518569d0.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/1385974ed5904a438616ff7bdb3f7439/836ebc9a946e137e9c57aaf13e5264df.png ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/16cd28edc498d40cd2129f42d5d00142.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/1303f1e3330d4f37a55854b185c8586b.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/4416a306cbde1d810878a5ffe4b37ae1.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/1a060197fbeb2dead688649c84324db2.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/ced0ee19f8e1308c963ffa2c5c8f7f90.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/d984b44a2088d4f90b344ce7e2dfdf0a.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/c57233e9a3e281868662f4a43dd32607.gif.webp ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/a6b61424bf8e7a1dd19a08b3614035fa.gif ☆○s://img.dsp.bance.jp/642e92efb79421734881b53e1e1b18b6/f251e44200857cea6782bc10e0df2078.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/b2076d3429abf53eb10ca21bffe2d12a.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/57d2cd69b6e806cf617a5db851ff94ec.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/894ce5bd91068524b231290b84062144.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/3638f277d77f96bc767d0596230a8744.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/2a302f85837592923fe3ee9255acfc9a.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/b1d182d0a3e375a6969feb683bce03a5.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/ab3f02c3d80e0336cccf69923c9f7562.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/57d2cd69b6e806cf617a5db851ff94ec.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/d456dec2e3f0daafc8d69ca8a1d7a129.jpg.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/c0d5fda66f75d9b4f3b723ae9a045b4b.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/9a4944fc8bd43315a660f05be8b9e91e/404acd55d35f107ed42ab44129bd87f7.gif ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/2c8c404ba480d32cd6e157dee1da4c97.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/be6f4b5ef8bd34e7fafa72355aa2b903.gif.webp ☆○s://topics.smt.docomo.ne.jp/article/tvasahinews/business/tvasahinews-000461648 ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/447a5ba491adc314ef22f86f8200de1b.gif.webp ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/b5b5387634f23c771078c93fc4855b96.gif.webp 【🎃】 ☆○://www.sidestreet.info/locos/loco4.html 【POP UP SHOP開催記念！】ふしぎ星の☆ふたご姫　第1~13話 あるぷルーティーン ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/d9607ef9d58aaaf92dc65b7f01c10990.gif.webp ☆○s://www.manualslib.com/download/1946296/Accucraft-Trains-Shay-Electric.html ☆○s://www.manualslib.com/download/900182/Accucraft-Trains-Whitcomb-45t-Side-Rod-Diesel-Electric.html ☆○s://www.manualslib.com/manual/900182/Accucraft-Trains-Whitcomb-45t-Side-Rod-Diesel-Electric.html ☆○s://www.grsuk.com/wp-content/uploads/2020/06/Summer-2020v1.pdf ☆○s://www.bag16mm.org.uk/Smokebox/2024/April%202024.pdf ☆○s://smallscalelivesteam.com/sitg_archive/pdf/2003/SitG-73.pdf ☆○s://smallscalelivesteam.com/sitg_archive/pdf/2007/SitG-94.pdf ☆○://www.santacruzlumberco.com/MLS_PDFs/InsideAdmissionAndAirTuningARuby.pdf ☆○s://www.grsuk.com/wp-content/uploads/2018/10/Spring-17.pdf ☆○://www.starfieldobservatory.com/MapletonTramway/20Locos.htm ↓シリーズ wikiwixでも保存 ☆○://tucsongrs.org/GRNews/ ☆○://tucsongrs.org/GRNews/2021-03-04.pdf ☆○s://www.grsuk.com/newsletters/ ☆○s://www.grsuk.com/wp-content/uploads/2020/06/Summer-2020v1.pdf ☆○s://www.sidestreet.info/locos/loco1.html ☆○s://www.sidestreet.info/locos/loco120.html ☆○s://tucsongrs.org/GRNews/2023-01-02.pdf ☆○s://archive.li/o/k11uz/☆○s://www.16mm.org.uk/publications/ ☆○s://www.16mm.org.uk/resources/drawings/locomotives/ ☆○s://www.16mm.org.uk/download/2403/ ☆○s://www.16mm.org.uk/download/2365/ ☆○s://www.16mm.org.uk/download/2368/ ☆○s://www.16mm.org.uk/download/2376/ ☆○s://www.16mm.org.uk/download/2379/ ☆○s://www.16mm.org.uk/download/2382/ ☆○s://www.16mm.org.uk/download/2391/ ☆○s://www.16mm.org.uk/download/2400/?tmstv=1726418901 ?tmstv=1726418901 ☆○s://www.16mm.org.uk/resources/association-locomotive/ ☆○s://www.16mm.org.uk/download/2832/ ☆○s://www.16mm.org.uk/download/2848/ ☆○s://www.16mm.org.uk/download/2850/ ☆○s://www.16mm.org.uk/download/2859/ ☆○s://tck.lmadps.jp/c?c=☆○s%3A%2F%2Fcs.miyuki-web.net%2Fyie%2Fld%2Fck%3Fzid%3D80005503%26asid%3D50014075%26idx%3D0%26gid%3Dd9f1e950347467167b35f884737fc80b%26l%3DGEjTGa6HA7oF0Fnso5zSPIhq5Zr4cbJeOHMwR6wW9u2ehm6NbRYxjHgIrRrb56pm6K8jAam2rA0Pk7RHfQhsnbNUWK6CZxC2I7r6USewiiT-CG_AUIUb5lhqAtEx2_cqcdBiFW6a7u1GsUo-2JtZ4im2R9TLMLBLaKxCFSngAR9rFnZujjzM6uxYi6F7UYAAUMENYFLGOVh-Ox3ngmidRizhBLh84WpD60EgEB0jbtRUuF1fFPTAT02my1B71FlYRypPFQL2N70YSmVGTqo8RF_0ePQ_qWdjuiqcELpDCKO0kbjnWslL3F2Xc-bYeVS71JMtHwFNtiuRBG0Rpsb6zHmXfbUT_Z5dY5_mena3YMcdV0kjgB0vaczNl4cPLVhk-eYyjLZM0QTg6v3szlZKJoTCMdYTx68nbg6zJf9RazHzHpBHeix_1hDZvkb_y7SO_dl6C7APdpfK7sOO5eC2q4OVawVvwMROwtmyklPNG2KEabA-JofCylQ-oiGgezvF%26dest%3D&y=1&p=tR-wLvYqoC0&do=☆○s%3A%2F%2Frcv.ixd.dmm.com%2Fapi%2Fsurl%3Furid%3DCzqPKjMn%26gsckid%3Dv2_107_zQg-MCen43EiiYiH6fXPg0pO5Wymoj_JNweoiREB29RthLUJ8z_pp7MiBhBHoPTqSp7ltI2brXKLSnDqSnDSsd3o2bSWLf_ZA5_ZU1wJ6pg&vs=v2_qPhgBhW2bnkSZJ6YVBDTwmdZN_ma98HxF6KYLkD835sLSlyjN8vxhWYyREesf7QAAz7wbqZPb6i12APBXFVXC02dMB80tbL3Fx6n9x6kWLcH3gocIll8DUxwz22WP52Lhied4GG7Zjz-4f1TzbRTR9gdWZ0xIrn0s4rriAd0pG_Fv6ZNMKqPmPhtVeSVIAnl872HgDz3WIX-8yK3TTfWjxuU7Ugc8EOSvrTYtMx1hcAJogct6GLqXaw9zIG6ZE62P3s8b0rDZrkArVGgCqUHq9rLemzRSxT7EyIGjoPWfRcPR7m21NrbFeO0sF-FcMHQWbNYjiN6QcLiZ3HctCOxnVAbFUCrxbtAIeDnTdLZkldN4FwCbGKVkd4u4dTiHvcVPGkOM3wPSwS6BkO6W4u6krMejd-hhtLp5wwFiq45FwwsypjUhAEfI9K4bFDniUEMR-OFibcYqqDlAlACRX8MEn6xLMCId4ln5dXI7-a1VTzTqX3fJfmOjKEXB8zYJ4rKG_j3HQhHaVGKPTRtXUInViBdObHi7ZcoqA7pW44nYNFbL9RrJnkSuKfn7OKY_ozA9zTK2zkhWZeu9B08nFrqcoXjCcMoMovB5i-FyP0jfudfcayLDakMzrzDeu6N9txGXQjZqU8E5xVveordO33yIcEqru5DnstSypHKhq9iTMrP9BQy-X5L7Ap1EnHpFN86AEn85-u87iR1tl3Q22ZB9aIMrEd6_lFgZUirg42fOn58PAcCCl2LmYT3Vd9Q35swcyOxM4g-6YjtkB7L9a25_kvlKGT2qJYDSsvVNjX99V2Y3lyeg73cjgo ☆○s://img.lmadps.jp/e/webp/fbac308261fea22ec89360cf85499750/d44ecf91d603f9adc79e0e73b54039b8.gif.webp ゴロドムリャ。ロシアにおけるドイツのロケット研究者 Городомля. Немецкие исследователи ракет в России dn790001.ca.archive.org/0/items/B-001-001-423/B-001-001-423.pdf www.zatosoln.ru/tinybrowser/files/stat-i/werner.pdf LAフェドロフ 化学兵器 - 自国民との戦争 （ロシアの悲劇的な経験） 全3巻で 第一巻 化学戦争への長い道のり www.yabloko.ru/files/doc/Book_Fed_1.pdf www.yabloko.ru/files/doc/Book_Fed_2.pdf www.yabloko.ru/files/doc/Book_Fed_3.pdf ★HOゲージスレッド-17-★ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053530123/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053530123/ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053493271/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053493271/ ☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1053493271/l50 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053493271/ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1036078596/ ★HOゲージスレッド-17-★ ☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1053530123/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053530123/ HOゲージスレッド6 ☆○://curry.2ch.net/train/kako/1002/10025/1002544724.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1002544724/ HOゲージスレッド7 ☆○://curry.2ch.net/train/kako/1010/10106/1010632116.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1010632116/ １６番・HOゲージスレッド8 ☆○://curry.2ch.net/train/kako/1017/10173/1017384160.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1017384160/ １６番・HOゲージスレッド　－９－ ☆○://curry.2ch.net/train/kako/1019/10198/1019824579.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1019824579/ １６番・HOゲージスレッド　－１０－ ☆○://curry.2ch.net/train/kako/1022/10224/1022492367.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1022492367/ ★【16･HO】16番・HOゲージスレッド-11-★ ☆○://curry.2ch.net/train/kako/1027/10272/1027239693.html ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1027239693/ ★【16･HO】16番・HOゲージスレッド-12-★ ☆○://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1031744540/ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1031744540/ ★【16･HO】16番・HOゲージスレッド-13-★ ☆○://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1036078596/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1036078596/ ★【16･HO】16番・HOゲージスレッド-14-★ ☆○://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1040530731/l50 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1040530731/ ★16番・HOゲージスレッド-15-★ ☆○://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1044974205/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1044974205/ ★HOゲージスレッド-16-★ ☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1049844157/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1049844157/ ★16番・HOゲージスレッド-17-★ ☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1053493271/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053493271/ ★HOゲージスレッド-17-★ ☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1053530123/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053530123/ ★16番・HOゲージスレッド-18-★ ☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1057578005/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1057578005/ ★16番・HOゲージスレッド-19-★ ☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1063710443/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1063710443/ ★16番・HOゲージスレッド-20-★ ☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1068953128/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1068953128/ HOゲージスレッド ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/977540956 HOゲージスレッド2 ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/982668716 HOゲージスレッド”PART3 ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/985191680/ HOゲージスレッド”PART4 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/989120388/ ＨＯゲージスレッド” PART5 ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/989120388/ HOゲージスレッド6 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1002544724/ HOゲージスレッド7 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1010632116/ １６番・HOゲージスレッド8 ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1017384160/ １６番・HOゲージスレッド　－９－ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1019824579/ １６番・HOゲージスレッド　－１０－ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1022492367/ ★【16･HO】16番・HOゲージスレッド-11-★ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1027239693/ ★【16･HO】16番・HOゲージスレッド-12-★ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1031744540/ ★【16･HO】16番・HOゲージスレッド-13-★ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1036078596/ ★【16･HO】16番・HOゲージスレッド-14-★ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1040530731/ ★16番・HOゲージスレッド-15-★ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1044974205/ ★HOゲージスレッド-16-★ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1049844157/ ★16番・HOゲージスレッド-17-★ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053493271/ ★HOゲージスレッド-17-★ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053530123/ ★16番・HOゲージスレッド-18-★ ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1057578005/ ★16番・HOゲージスレッド-19-★ ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1063710443/ ★16番・HOゲージスレッド-20-★ ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1068953128/ ★16番・HOゲージスレッド-21-★ ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1075016156/ HOゲージスレッド kako.5ch.io/test/read.cgi/train/977540956 HOゲージスレッド2 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/982668716 HOゲージスレッド”PART3 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/985191680/ HOゲージスレッド”PART4 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/989120388/ ＨＯゲージスレッド” PART5 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/989120388/ HOゲージスレッド6 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1002544724/ HOゲージスレッド7 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1010632116/ １６番・HOゲージスレッド8 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1017384160/ １６番・HOゲージスレッド　－９－ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1019824579/ １６番・HOゲージスレッド　－１０－ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1022492367/ ★【16･HO】16番・HOゲージスレッド-11-★ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1027239693/ ★【16･HO】16番・HOゲージスレッド-12-★ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1031744540/ ★【16･HO】16番・HOゲージスレッド-13-★ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1036078596/ ★【16･HO】16番・HOゲージスレッド-14-★ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1040530731/ ★16番・HOゲージスレッド-15-★ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1044974205/ ★HOゲージスレッド-16-★ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1049844157/ ★16番・HOゲージスレッド-17-★ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053493271/ ★HOゲージスレッド-17-★ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053530123/ 【KATO】HOゲージプラ完成品スレ・4【TOMIX】 ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1070468722/ ★中古ＨＯ・１６番スレ－第六章－★【オク観察用】 ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1072596610/ HO/16 パーツ専用スレッド ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1054635726/ 【TMS】鉄模３誌を語ろう ２【TRAIN】【RMM】 ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1067535938/ 【Ｃ６２】天プラ情報交換スレ２【９６００】 ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1074282432/ ■カツミ　エンドウ　ＨＯ私鉄車両スレ■ ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1056466472/ 模型で電気機関車を愉しむスレ ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1073908459/ 何で1/80を『ＨＯゲージ』と呼んじゃダメなの？ ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1074134120/ いわゆるゲージ論のスレッド ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1058823210/ 鉄道模型運転会を語る ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/mokei/1021554549/ 工作派鉄道模型スレ-2両目 ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/mokei/1048431858/ ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1048431858/ お気楽にアメリカ型鉄道模型を楽しむスレ ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/mokei/1030669374/ HOゲージスレッド6 ☆○s://mimizun.com/log/2ch/train/1002544724/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1002544724/ ［過去ログ］ 1：☆○://piza2.2ch.net/train/kako/996/996118274.html 2：☆○://piza2.2ch.net/train/kako/1004/10044/1004437777.html 3：☆○://curry.2ch.net/train/kako/1008/10082/1008251457.html 4：☆○://curry.2ch.net/train/kako/1011/10115/1011573063.html 5：☆○://curry.2ch.net/train/kako/1014/10146/1014615300.html 6：☆○://curry.2ch.net/train/kako/1017/10179/1017931489.html 7：☆○://curry.2ch.net/train/kako/1020/10206/1020672779.html 8：☆○://curry.2ch.net/train/kako/1022/10226/1022607953.html 9：☆○://curry.2ch.net/train/kako/1025/10255/1025519124.html 10：☆○://curry.2ch.net/train/kako/1027/10273/1027386960.html 11：☆○://curry.2ch.net/train/kako/1030/10301/1030185898.html 12：☆○://hobby.2ch.net/train/kako/1032/10326/1032692462.html 13：☆○://hobby.2ch.net/train/kako/1034/10348/1034863289.html 14：☆○://hobby.2ch.net/train/kako/1036/10369/1036945273.html 15：☆○://hobby.2ch.net/train/kako/1039/10395/1039547660.html 16：☆○://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1041740490/ 17：☆○://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1043335917/ 18：☆○://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1044982586/ 19：☆○://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1047056258/ 19：☆○://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1047056258/ 20：☆○://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1049387244/ 5 ：名無しでGO!：03/08/03 21:20 ID:r+ukoRpW 過去ログ-3 21：☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1051330465/ (消滅か？) 22：☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1053097826/ (消滅か？) 23：☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1053529176/ 24：☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1055059205/ 25：☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1057058921/ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/ 1：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996118274/ 2：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/100443777/ 3：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1008251457/ 4：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1011573063/ 5：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1014615300/ 6：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1017931489/ 7：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1020672779/ 8：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1022607953/ 9：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1025519124/ 10：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1027386960/ 11：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1030185898/ 12：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1032692462/ 13：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1034863289/ 14：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1036945273/ 15：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1039547660/ 16：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1041740490/ 17：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1043335917/ 18：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1044982586/ 19：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1047056258/ 19：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1047056258/ 20：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1049387244/ 5 ：名無しでGO!：03/08/03 21:20 ID:r+ukoRpW 過去ログ-3 21：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1051330465/ (消滅か？) 22：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053097826/ (消滅か？) 23：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1053529176/ 24：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1055059205/ 25：☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1057058921/ 前スレ [ｪｪｪｪｪ] KATO信者の会 Part26 [ｪｪｪｪｪ] ☆○://hobby3.2ch.net/test/read.cgi/train/1057580835/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1057580835/ ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/993906122/ ［関連スレ・リンク］ ホビセン・RoundHouseってどうよ http://curry.2ch.net/train/kako/1024/10244/1024456443.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/11024456443/ [ｪｪｪｪｪ] ホビセン・RoundHouseってどうよ ２[ｪｪｪｪｪ] http://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1035337841/l50 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/11035337841/ [ｪｪｪｪｪ] ユニトラック信者の会 [ｪｪｪｪｪ] http://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1042529009/l50 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/11042529009/ [ｪｪｪｪｪ] 漏れがKATOの社長なら◇妄想 [ｪｪｪｪｪ] http://hobby.2ch.net/test/read.cgi/train/1042529768/l50 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/1042529768/ まずはPiza2の過去ログより 宮沢模型ってどうよ ☆○://piza2.2ch.net/train/kako/997/997088238.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997088238/ こら！KATO！関水金属と名乗りなさい ☆○://piza2.2ch.net/train/kako/997/997018009.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997018009/ 鉄道模型ショーに集まるヲタども ☆○://piza2.2ch.net/train/kako/996/996890620.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996890620/ Ｎゲージのホームやヤードって何両対応に？ ☆○://piza2.2ch.net/train/kako/996/996626839.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996626839/ 鉄道模型の雑誌スレッド・２ ☆○://piza2.2ch.net/train/kako/995/995561623.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/995561623/ 3 ：名無しでGO!：2001/08/12(日) 22:55 ID:??? ＨＯゲージスレッド” PART5 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=993906122&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=993906122 ☆○s://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/993906122/ kako.5ch.io/test/read.cgi/train/ そんなに韓国製鉄模が悪いのか？３ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996111739&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996111739 ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996111739 そんなに韓国製鉄模が悪いのか？ ☆○://piza.2ch.net/train/kako/992/992823154 ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/992823154 そんなに韓国製鉄模が悪いのか？２ ☆○://piza.2ch.net/train/kako/994/994642801 ☆○://kako.5ch.io/test/read.cgi/train/994642801 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996111739 でかいゲージスレッド　Ｐａｒｔ．３ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996095195&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996095195 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996095195/ ●●作ったぞ鉄道模型レイアウト●● ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=993595256&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=993595256 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/993595256/ あぼーん待機中？の天罰堂応援スレッド ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=991551327&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=991551327 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/991551327/ 1/87マンセーなモデルス慰問スレッド ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=992019665&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=992019665 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/992019665/ 慰問掲示板 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=994522692&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=994522692 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/994522692/ ならば板 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=990450163&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=990450163 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/990450163/ Nゲージのレア物を安くゲットしたい!!２ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997239634&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997239634 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997239634/ ▲▲▲好きな：Ｎゲージ模型屋▲▲▲ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=994662179&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=994662179 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/994662179/ 4 ：名無しでGO!：2001/08/12(日) 22:56 ID:??? 個人的趣味でナロー関連から ナローゲージ・モデリング ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=995133176&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=995133176 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/995133176/ 軽便鉄道スレッド ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997236948&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997236948 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997236948/ 「鞆鉄道」って知ってる？ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997471229&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997471229 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997471229/ 5 ：名無しでGO!：2001/08/12(日) 23:03 ID:??? Nゲージ鉄模総合スレッド ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997447463&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997447463 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997447463/ ☆☆　　Mｙベスト　GMキット　　☆☆ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997445172&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997445172 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997445172/ ★☆★モデモ★☆★MODEMO★☆★ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997099035&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997099035 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997099035/ 6 ：名無しでGO!：2001/08/12(日) 23:31 ID:NhPPJYF2 ＫＡＴＯ信者の会 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996118274&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996118274 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996118274/ ＴＯＭＩＸ信者の会 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996085174&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996085174 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996085174/ マイクロエース信者の会 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996152192&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996152192 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996152192/ マイクロエースにもの申す！ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996223369&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996223369 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996223369/ 復活！！変態Ｎゲージャースレッド ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996343190&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996343190 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996343190/ 7 ：名無しでGO!：2001/08/13(月) 08:13 ID:??? 伊丹工機＆カリスマ模型屋店員＆新○ってどうよ？ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996326199&ls=50 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996326199/ 模型板より ●●●Ｎゲージスレッドその２●●● ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=992066149&ls=50 ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=992066149 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/992066149/ 工作派鉄道模型スレ ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=992071611&ls=50 ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=992071611 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/992071611/ メルクリンについて語ってくれ！ ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=990815165&ls=50 ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=990815165 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/990815165/ アリイを潰しまショー ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=993964459&ls=50 ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=993964459 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/993964459/ ボッタクリ中古Ｎゲージ屋「ぽち」ってどうよ？ ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=991653039&ls=50 ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=991653039 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/991653039/ ■■■■■　モデルあずみの　■■■■■ ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=983855278&ls=50 ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=983855278 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/983855278/ ●Ｎゲージスレッド ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=967767491&ls=50 ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=967767491 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/967767491/ 8 ：名無しでGO!：2001/08/13(月) 10:55 ID:??? 鉄道模型シミュレーター ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996942430&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=996942430 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996942430/ 模型板より 装甲列車の模型 ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=997353071&ls=50 ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=997353071 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997353071/ 鉄道模型ショウってどうよ！？ ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=996763318&ls=50 ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=996763318 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996763318/ ↓鉄道では無いが参考に ・・・・良いジオラマの造り方・・・・ ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=990091906&ls=50 ☆○://salad.2ch.net/test/read.cgi?bbs=mokei&key=990091906 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/990091906/ 9 ：名無しでGO!：2001/08/13(月) 11:49 ID:??? 自作鉄ヲタあらわる ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997503802&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997503802 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997503802/ Nゲージのレア物を安くゲットしたい!!２ ☆○://piza2.2ch.net/train/kako/997/997239634.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997239634/ なんか１週間・・・・ 13 ：モナ東 ◆h76pUaUA：2001/08/13(月) 22:47 ID:6P/5J6C6 でかゲージスレも落ちたよ…… ☆○://piza2.2ch.net/train/kako/996/996095195.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996095195/ ◆◆◆ＪＲ貨物更新車(模型）◆◆◆ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997379098&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997379098 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997379098/ ー ・ ー過去帳よりー ・ ー 鉄道模型ショウスレ ☆○://piza2.2ch.net/train/kako/996/996666244.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/996666244/ リバイバル(ﾟДﾟ)犬屋を語るスレ ☆○://piza2.2ch.net/train/kako/997/997582949.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997582949/ ◆アイドル　女優　水着　パンチラ　ポロリ◆ ■モーリング娘■ アイドル裏激戦画像、映像大量！！今見なきゃ見れなくなるかも？ ☆○://www.hitoriasobi.com/netidol/morning/ami/ ■綺麗なおねぇさんは好きですか？■ 超・美形アイドルの裸体画像が超・豊富なアイドル専門サイト！ ☆○://www.hitoriasobi.com/netidol/sister/azusa/ 美少女★女子校生★アイドル★エッチ画像★無修正 ☆○://www.jp-dreams.com/topsite/index.cgi?joincode=1720 ☆○://www.jp-toybox.com/jaw/refer.cgi?id=01402 ☆○://www.jp-magic.com/jpm/ref.cgi?00831 r67fvjhb 18 ：名無し侍：2001/08/14(火) 00:34 ID:??? 偏でなく篇で御座った・・・ 追加致す。 ”JAM”第2回国際鉄道模型コンベンション ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997714037&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997714037 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997714037/ 19 ：名無しでGO!：2001/08/14(火) 10:21 ID:??? ５インチゲージスレッド ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997724425&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997724425 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997724425/ 20 ：名無しでGO!：2001/08/14(火) 21:14 ID:??? 消えないうちにアゲ 21 ：名無しでGO!：2001/08/15(水) 08:56 ID:??? ageついでにヤフーより メーカー ☆○://www.yahoo.co.jp/Business_and_Economy/Companies/Hobbies/Models/Model_Trains/ 個人 ☆○://www.yahoo.co.jp/Recreation/Hobbies_and_Crafts/Models/Model_Railroads/ 22 ：名無しでGO!：2001/08/15(水) 11:01 ID:??? あげついでに このリンク集はつかえるぞ 模型店 ☆○://www.noble-joker.com/nj_home/link/shop.htm 23 ：名無しでGO!：2001/08/15(水) 20:07 ID:Mgq4.2dk age 24 ：名無しでGO!：2001/08/16(木) 14:02 ID:??? 消えないようにアゲ 25 ：名無しでGO!：2001/08/17(金) 01:10 ID:??? USヤフーage ホビー ☆○://dir.yahoo.com/Recreation/Hobbies/Models/Trains_and_Railroads/ ビジネス ☆○://dir.yahoo.com/Business_and_Economy/Shopping_and_Services/Hobbies/Models/Trains_and_Railroads/ こうしてみると層の厚みが違うな・・・ >>22 (･∀･)ｲｲ!! 26 ：名無しでGO!：2001/08/17(金) 01:50 ID:??? >>25 紹介してくれた２１には悪いけど、 日本のヤフーのリンクは使い物にならないヨ。 むしろ２２のノーブルジョーカーのリンクの方が 変に選別してないから使えるよ。 27 ：名無しでGO!：2001/08/17(金) 02:51 ID:??? ☆○://www.trane.org/index.htm 鉄道ホビーのメーカー・トレーンの公式ホームページ。 最近、全然更新してくれないので、みなさんこの会社を叱ってやってください。 28 ：名無しでGO!：2001/08/17(金) 06:02 ID:??? 2chに直接関係の無いサイトは直リンしない方がいいんでない？ 29 ：名無しでGO!：2001/08/17(金) 18:37 ID:??? 東京ビッグサイトで鉄道模型のイベントやってるよ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998017539&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998017539 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/998017539/ ∇ プラレール ∇ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997950224&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997950224 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997950224/ 軽便鉄道スレッド http://piza.2ch.net/train/kako/990/990422773.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/990422773/ 軽便鉄道スレッドII http://piza2.2ch.net/train/kako/993/993449569.html kako.5ch.io/test/read.cgi/train/993449569/ 軽便鉄道スレッドIII ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997688154&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=997688154 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/997688154/997688154/ >>28 企業等の公式ページならOKでは？ 個人ページは直は止めますか 30 ：名無しでGO!：2001/08/17(金) 19:08 ID:DXs41QyQ 個人だけど2chと関係深いからOKね。 鉄道模型ＢＢＳ ☆○://green.jbbs.net/sports/430/tetudou.html ★★★ウィン信者の会★★★ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998233852&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998233852 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/998233852/ 36 ：名無しでGO!：2001/08/21(火) 02:31 ID:??? 追加 ＫＡＴＯ鉄模は何故、安いのか？ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998216945&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998216945 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/998216945/ 37 ：名無しでGO!：2001/08/21(火) 23:39 ID:??? dat落ち防止age 38 ：名無しでGO!：2001/08/21(火) 23:42 ID:??? >>1 「レスリング集」に見えた 39 ：名無しでGO!：2001/08/22(水) 00:12 ID:??? 鉄模雑誌スレッド９月号 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998406702&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998406702 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/998406702/ 40 ：名無しでGO!：2001/08/22(水) 18:22 ID:??? ◆●盗狂堂の新事業を語れ！ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998218989&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998218989 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/998218989/ 41 ：名無しでGO!：2001/08/22(水) 19:10 ID:??? 容疑者のサイト ホーム ☆○://www.google.com/search?q=cache:www2.nasuinfo.or.jp/userhome/yonomori/index.html 自己紹介 ☆○://www.google.com/search?q=cache:www2.nasuinfo.or.jp/userhome/yonomori/prof.html 日記 ☆○://www.google.com/search?q=cache:www2.nasuinfo.or.jp/userhome/yonomori/diary.html リンク ☆○://www.google.com/search?q=cache:www2.nasuinfo.or.jp/userhome/yonomori/link.html Fine Angelの別館 ☆○://isweb3.infoseek.co.jp/play/zakurero/main.htm 42 ：名無しでGO!：2001/08/22(水) 23:34 ID:??? >41 んん？何だ～？？？？ 43 ：名無しでGO!：2001/08/22(水) 23:47 ID:??? >>42 幼女誘拐したエロゲヲタのサイト 44 ：名無しでGO!：2001/08/23(木) 22:20 ID:cK3Aujvc TOMIX信者の会 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998571551&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998571551 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/998571551/ ◎プルバックでびゅんびゅん！電車チョロＱ◎ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998450897&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998450897 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/998450897/ 45 ：名無しでGO!：2001/08/23(木) 23:03 ID:nSAh7/d2 モジュールスレ、いつのまにか無くなったのね。 46 ：名無しでGO!：2001/08/24(金) 12:26 ID:k5O.dbZw 鉄道模型シミュレーターってどうよ？ ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998556011&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998556011 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/998556011/ >>45 もし判れば貼ってね 47 ：名無しでGO!：2001/08/24(金) 17:43 ID:IjFvcF9I >>46 倉庫に落ちていたよ。 最近調子こいてるモジュールレイアウトサークル ☆○://piza.2ch.net/train/kako/993/993312960.html スレ名とは裏腹で、結構優良スレだったのに。 48 ：名無しでGO!：2001/08/25(土) 00:16 ID:sM34KSBg ファクトリートレイン信者の会 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998655220&ls=50 ☆○://piza2.2ch.net/test/read.cgi?bbs=train&key=998655220 kako.5ch.io/test/read.cgi/train/ ☆○s://archive.md/o/4z6o0/☆○s://min-h.com/category/woman/public-sex-woman ☆○://www.asterhobby.co.jp/pdf/29.pdf ☆○://www.asterhobby.co.jp/pdf/30.pdf ☆○://www.asterhobby.co.jp/pdf/31.pdf https://www.asterhobby.com/ups/files/6/5/5/26Vol09.pdf https://www.asterhobby.com/ups/files/6/6/8/26Vol10.pdf https://www.asterhobby.com/ups/files/6/7/0/26Vol11.pdf https://www.asterhobby.com/ups/files/6/7/3/26Vol12.pdf https://www.asterhobby.com/ups/files/6/7/4/26Vol13.pdf ☆○s://www.livesteamstation.com/product-page/accucraft-shay-13t-class-a ☆○s://wixlabs-pdf-dev.appspot.com/assets/pdfjs/web/viewer.html?file=/pdfproxy?instance%3DOzv_2qW_I-akhIzDDKeRvPbO9uJjOED7pBFQIIDJSrQ.eyJpbnN0YW5jZUlkIjoiY2M2MjhjYzMtNGU2NC00ODc4LWE1NTItNzUyZmM1MGI4NWQ4IiwiYXBwRGVmSWQiOiIxM2VlMTBhMy1lY2I5LTdlZmYtNDI5OC1kMmY5ZjM0YWNmMGQiLCJtZXRhU2l0ZUlkIjoiMTU4ZTNiYTEtZThhMS00MjRjLTg4Y2UtYmIyOTkwNmZjOTM2Iiwic2lnbkRhdGUiOiIyMDI0LTAyLTAzVDA3OjE4OjM2LjczOFoiLCJkZW1vTW9kZSI6ZmFsc2UsImFpZCI6IjIzYjYyZDA0LWJiNzgtNDJiYS1hYmZkLTY2Yzc5NDcwMWZkZCIsImJpVG9rZW4iOiJkOWVjYjc2Mi1hNmM1LTBhMzQtMmQ5Yy1jZTA2NTU2NDRjZWUiLCJzaXRlT3duZXJJZCI6Ijc0Nzk1MTUxLWJmYWUtNDI0Zi04NTdiLTFmYjE0YzdiOWJjZiJ9%26compId%3Dcomp-ls5pb8u3%26url%3D☆○s://docs.wixstatic.com/ugd/ffb7f4_42593e01a7ba44c7ad7e6b1d2f4ec935.pdf%23page=1&links=true&originalFileName=Shay%2013T%20Illustration&locale=en&allowDownload=true&allowPrinting=true ☆○s://www.bag16mm.org.uk/Smokebox/2025/February%202025.pdf ED16 ttps://www.1999.co.jp/image/10214580 ED19 ttps://www.1999.co.jp/image/10117235 EF18 ttps://www.1999.co.jp/image/10178996 ED16 ttps://www.1999.co.jp/image/10214580 ED19 ttps://www.1999.co.jp/image/10117235 EF18 ttps://www.1999.co.jp/image/10178996 ED42 www.1999.co.jp/image/10753750 www.1999.co.jp/image/10723324 www.1999.co.jp/image/10697490 www.1999.co.jp/image/10678040 ED42(16番とNの比較) www.1999.co.jp/image/10842089 www.1999.co.jp/image/10678040 ED18 www.1999.co.jp/image/10775200 戦前戦中の国産電気機関車（日高冬比古の電気機関車発達史9） （省形電気機関車の誕生と成長1-2　鉄道ファン　1963/3-1965/5、7） ktymtskz.my.coocan.jp/yuge/hidaka1.htm ktymtskz.my.coocan.jp/yuge/hidaka2.htm ktymtskz.my.coocan.jp/yuge/hidaka3.htm ktymtskz.my.coocan.jp/yuge/hidaka4.htm ktymtskz.my.coocan.jp/yuge/hidaka5.htm ktymtskz.my.coocan.jp/yuge/hidaka6.htm ktymtskz.my.coocan.jp/yuge/hidaka7.htm ktymtskz.my.coocan.jp/yuge/hidaka8.htm ktymtskz.my.coocan.jp/yuge/hidaka9.htm www.bockholt-lokomotiven.de/de/projekte-im-bau.html GG1 ia601802.us.archive.org/8/items/thingiverse-3736167/43524779_3736167.zip 凸型EL ia801803.us.archive.org/25/items/thingiverse-2870548/E69_Electric_Locomotive_-_HO_187_scale_2870548.zip EuroSprinter ES 64 U - Siemens Taurus version - HO (1:87) ia601800.us.archive.org/21/items/thingiverse-2946631/EuroSprinter_ES_64_U_-_Siemens_Taurus_version_-_HO_187_working_electric_train_engine_2946631.zip ☆10197523☆10423488☆10443696☆10386090☆10178996☆10269210☆10253347 ☆10269209☆10253346☆10239677☆10222810☆10222809☆10219465☆10214580 ☆10206729☆10201603☆10197521☆10397819☆10346811☆10369040☆10346810☆10316832 ☆10303778☆10373450☆10303778☆10456524☆10397827☆10403740☆10537894 ☆10509926☆10433132☆10433132☆10416485☆10397836☆10384872☆10358822☆10342410 ☆10450147☆10439189☆10260325☆10227128☆10222847☆10175952☆10175951☆10164431 ☆10164424☆10159927☆10159925☆10157247☆10132519☆10132517☆10124339☆10102867 ☆10102866☆10091706☆10091704☆10091702☆10087819☆10342406☆10342408☆10342405 ☆10331898☆10327371☆10327370☆10568910☆10526983☆10509926 www.1999.co.jp/image/10197523 www.1999.co.jp/image/10423488 www.1999.co.jp/image/10443696 www.1999.co.jp/image/10386090 www.1999.co.jp/image/10178996 www.1999.co.jp/image/10269210 www.1999.co.jp/image/10253347 www.1999.co.jp/image/10269209 www.1999.co.jp/image/10253346 www.1999.co.jp/image/10239677 www.1999.co.jp/image/10222810 www.1999.co.jp/image/10222809 www.1999.co.jp/image/10219465 www.1999.co.jp/image/10214580 www.1999.co.jp/image/10206729 www.1999.co.jp/image/10201603 www.1999.co.jp/image/10197521 www.1999.co.jp/image/10397819 www.1999.co.jp/image/10346811 www.1999.co.jp/image/10369040 www.1999.co.jp/image/10346810 www.1999.co.jp/image/10316832 www.1999.co.jp/image/10303778 www.1999.co.jp/image/10373450 www.1999.co.jp/image/10303778 www.1999.co.jp/image/10456524 www.1999.co.jp/image/10397827 www.1999.co.jp/image/10403740 www.1999.co.jp/image/10537894 www.1999.co.jp/image/10509926 www.1999.co.jp/image/10433132 www.1999.co.jp/image/10433132 www.1999.co.jp/image/10416485 www.1999.co.jp/image/10397836 www.1999.co.jp/image/10384872 www.1999.co.jp/image/10358822 www.1999.co.jp/image/10342410 www.1999.co.jp/image/10450147 www.1999.co.jp/image/10439189 www.1999.co.jp/image/10260325 www.1999.co.jp/image/10227128 www.1999.co.jp/image/10222847 www.1999.co.jp/image/10175952 www.1999.co.jp/image/10175951 www.1999.co.jp/image/10164431 www.1999.co.jp/image/10164424 www.1999.co.jp/image/10159927 www.1999.co.jp/image/10159925 www.1999.co.jp/image/10157247 www.1999.co.jp/image/10132519 www.1999.co.jp/image/10132517 www.1999.co.jp/image/10124339 www.1999.co.jp/image/10102867 www.1999.co.jp/image/10102866 www.1999.co.jp/image/10091706 www.1999.co.jp/image/10091704 www.1999.co.jp/image/10091702 www.1999.co.jp/image/10087819 www.1999.co.jp/image/10342406 www.1999.co.jp/image/10342408 www.1999.co.jp/image/10342405 www.1999.co.jp/image/10331898 www.1999.co.jp/image/10327371 www.1999.co.jp/image/10327370 www.1999.co.jp/image/10568910 www.1999.co.jp/image/10526983 www.1999.co.jp/image/10509926 凸型電気機関車A ペーパーキット www.1999.co.jp/image/10874532 凸型電気機関車B ペーパーキット www.1999.co.jp/image/10899840 デキ500形 (506・507) 電気機関車 www.1999.co.jp/image/10807082 電磁石で往復するエンジンを備えた機関車 modelengineeringwebsite.com/Electric_toy_loco.html 16番(HO) 鉄道省 ED42形 電気機関車 戦時型 タイプA 組立キット www.1999.co.jp/image/10911554 (JM・13mm) 鉄道省 ED42形 電気機関車 (標準型) 組立キット (カプラー別売) www.1999.co.jp/image/10911593 (JM・13mm) 鉄道省 ED42形 電気機関車 (標準型) 組立キット www.1999.co.jp/image/10911616 16番(HO) 国鉄 ED22 電気機関車 組立キット www.1999.co.jp/image/11029626 鉄道省 8000(EF50)形 電気機関車 www.1999.co.jp/image/10692795 16番(HO) 銚子電鉄 デキ3 2012年ポール仕様 II www.1999.co.jp/image/10814717 (HOナロー) 草軽電鉄 デキ12 13号機 www.1999.co.jp/image/10346821 (JM・13mm) 国鉄 EF15 (最終型) 電気機関車 組立キット (コアレスモーター使用) www.1999.co.jp/image/10952765 16番(HO) 国鉄EF57 1号機 電気機関車(東北電暖仕様) 組立キット www.1999.co.jp/image/11055782 16番(HO) 国鉄 EF57 7号機 電気機関車 (東北仕様) 組立キット www.1999.co.jp/image/10423488 (JM・13mm) 国鉄 EF58 35号機 [上越EGタイプ] 電気機関車 組立キット www.1999.co.jp/image/11012679 16番(HO) 国鉄 EF58 (上越 EG タイプA) 電気機関車 組立キット (イコライザー仕様・PS15パンタ付属) www.1999.co.jp/image/10952714 16番(HO) 国鉄 EF58 35号機 電気機関車 組立キット (上越EGタイプ) www.1999.co.jp/image/11023198 16番(HO) 鉄道省 ED42形 電気機関車 19～22号機組立キット (組み立てキット) www.1999.co.jp/image/10977449 16番(HO) 鉄道省 ED42形 電気機関車 (標準型) 組立キット (組み立てキット) www.1999.co.jp/image/10842089 (JM・13mm) 鉄道省 ED42形 電気機関車 (標準型) 組立キット (カプラー別売) (組み立てキット) www.1999.co.jp/image/10911593 鉄道省 ED42形 II 電気機関車 (1～4号機) 組立キット リニューアル品 (組み立てキット) www.1999.co.jp/image/10753750 鉄道省 ED42形 電気機関車 II (標準型) 組立キット リニューアル品 (組み立てキット) www.1999.co.jp/image/10678040 鉄道省 ED42形 電気機関車 II (戦時型) 組立キット リニューアル品 (組み立てキット) www.1999.co.jp/image/10723324 KATO公式 入換用ディーゼル機関車の3Dデータ www.hobbycenterkato.com/ccke6h9d/oo-9-動力ユニットで工作を楽しもう！ www.hobbycenterkato.com/ccke6h9d/oo-9-%E5%8B%95%E5%8A%9B%E3%83%A6%E3%83%8B%E3%83%83%E3%83%88%E3%81%A7%E5%B7%A5%E4%BD%9C%E3%82%92%E6%A5%BD %E3%81%97%E3%82%82%E3%81%86%EF%BC%81 海外のフォーラム www.gardenrails.org/forum/viewforum.php?f=54&sid=b8e013f05bb7734f91063fe676ae28a9 チェコの凸型DL ia801804.us.archive.org/2/items/thingiverse-3195493/OS-Railway_CZ_LOKO_709_132_Locomotive_3195493.zip ロケット号 ia803401.us.archive.org/8/items/thingiverse-585593/Motorized_Rocket_132_train_132_OpenRailway_585593.zip DDA40X ia803407.us.archive.org/10/items/thingiverse-2025489/13_october_2017_-_scale_update_DDA40X_locomotive_Scale_132_for_garden_railway_LGB_tracks_2025489.zip 無蓋車 ia801807.us.archive.org/1/items/thingiverse-1437417/US_Vintage_Gondola_-_Scale_132_-_OpenRailway_1437417.zip DHG 700 凸型DL ia903409.us.archive.org/11/items/thingiverse-3145775/DHG_700_in_Gauge_1_1_32_for_M%C3%A4rklin_Chassis_3145775.zip Flexity-2 低床トラム ia801805.us.archive.org/34/items/thingiverse-3097453/Trambahn_Flexity-2_Spur_G_122_LGB_3097453.zip Re 4/4 ia801803.us.archive.org/16/items/thingiverse-2776381/Lok_Re_4_4_SBB_132___45mm_LGB_2776381.zip F7 ia801506.us.archive.org/10/items/thingiverse-5331642/G-scale_F7_motorised_5331642.zip DSB Litra E 991　蒸気機関車 ia802503.us.archive.org/14/items/thingiverse-5214749/Steam_Locomotive_DSB_Litra_E_991__Gauge_1_132_5214749.zip BR 78 ia803405.us.archive.org/20/items/thingiverse-3746604/_BR_78_DB_132_Spur_1_3746604.zip タンク車 ia803404.us.archive.org/8/items/thingiverse-1663871/Bogie_Tank_Wagon_132_-_Openrailway_1663871.zip ED41の兄弟?スイスのアプト式電気機関車 web.archive.org/web/20200427061206if_/https://cdn.thingiverse.com/zipfiles/18/c7/81/e8/a0/Electric+Locomotive+Be+4/6+Gotthard+e-Loc+1%3A32+1+Gauge.zip クロコダイル Ce 6/8 SBB 1:32 Spur 1 ia801807.us.archive.org/3/items/thingiverse-3611825/8_SBB_132_Spur_1_3611825.zip Oゲージの３D関連フォーラム ogrforum.ogaugerr.com/topic/3d-catalog-site-launch 3d.ogaugerr.com/ Spur 1 BR 80 006 (4578412) ia803407.us.archive.org/11/items/thingiverse-4578412/Spur_1_BR_80_006_4578412.zip IC Steuerwagen SBB 1:32/45mm ia803401.us.archive.org/30/items/thingiverse-3268923/IC_Steuerwagen_SBB_132_45mm_LGB_3268923.zip Stephenson Rocket 1:32 train (1:32, OpenRailway) (564002) ia601806.us.archive.org/28/items/thingiverse-564002/Stephenson_Rocket_132_train__132_OpenRailway_564002.zip EMD GP38/39-inspired freight locomotive ia903401.us.archive.org/19/items/thingiverse-4390600/39-inspired_freight_locomotive_for_OS-Railway_4390600.zip ICE for OS-Railway ia801804.us.archive.org/3/items/thingiverse-3365343/ICE_for_OS-Railway_-_fully_3D-printable_railway_system__3365343.zip forums.sketchup.com/t/steam-locomotive-type-310-0-3d-printed/241720 forums.sketchup.com/t/locomotive-475-1-noblewoman-with-tender-3d-printed/113557/1 forums.sketchup.com/t/steam-locomotive-type-375-007-3d-printed/186933 archive.org/download/thingiverse-5214749/Steam_Locomotive_DSB_Litra_E_991__Gauge_1_132_5214749.zip --> rbonkc48yigmuqvnj7pf8rufb8ztbza 14 748456 8200034 2026-04-18T11:16:12Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:69 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 60. rokoch 1. storočia pred Kr.]]“ 8200034 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:69 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 60. rokoch 1. storočia pred Kr.]] cq5p0cq912p7p08qc02e926jzdf6clv 0 748457 8200041 2026-04-18T11:32:23Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „'''Tryfaina''' ({{vjz|grc|''Τρύφαιna''}} – ''Tryfaina'') a '''Tryfósa''' ({{vjz|grc|''Τρυφῶσα''}} – ''Tryfósa''; pôsobili cca 52 – 55 po Kr.) boli kresťanky v Ríme v 1. storočí, spomínané v [[Nový zákon|Novom zákone]].<ref name="Ryšková">RYŠKOVÁ, Mireia. ''Doba Ježíše Nazaretského: Historicko-teologický úvod do Nového zákona''. Praha : Karolinum, 2019. ISBN 978-80-246-3532-3. S. 414.</ref> == Biblická zmienka == Apo…“ 8200041 wikitext text/x-wiki '''Tryfaina''' ({{vjz|grc|''Τρύφαιna''}} – ''Tryfaina'') a '''Tryfósa''' ({{vjz|grc|''Τρυφῶσα''}} – ''Tryfósa''; pôsobili cca 52 – 55 po Kr.) boli kresťanky v Ríme v 1. storočí, spomínané v [[Nový zákon|Novom zákone]].<ref name="Ryšková">RYŠKOVÁ, Mireia. ''Doba Ježíše Nazaretského: Historicko-teologický úvod do Nového zákona''. Praha : Karolinum, 2019. ISBN 978-80-246-3532-3. S. 414.</ref> == Biblická zmienka == [[Apoštol Pavol]] ich spomína v pozdravoch v závere svojho [[List Rimanom|Listu Rimanom]]: :''„Pozdravte Tryfainu a Tryfósu, ktoré pracujú v Pánovi.“'' (Rim 16, 12)<ref name="Komentar1">HERIBAN, Jozef. ''List Rimanom'' (Komentáre k Novému zákonu). Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1996, s. 120.</ref> == Interpretácia == Pavol charakterizuje tieto ženy gréckym slovesom ''kopian'' (κοπιᾶν), čo sa do slovenčiny prekladá ako „pracovať“ alebo „namáhať sa“. V kontexte ranej cirkvi toto slovo často označovalo vedúce misijné a komunitné funkcie.<ref name="Ryšková" /> Podľa biblistky [[Marlis Gielen]] boli tieto dve ženy zapojené do vedenia rímskej kresťanskej obce a vykonávali úlohy, ktoré zodpovedali funkcii [[Diakon|diakoniek]].<ref>GIELEN, Marlis. Frauen als Diakone in paulinischen Gemeinden. In: WINKLER, Dietmar W. (ed.). ''Diakonat der Frau''. Wien : LIT Verlag, 2013. ISBN 978-3-643-50444-9. S. 37.</ref> Teológ [[Ulrich Wilckens]] poukazuje na to, že ich mená (z gréckeho τρυφή – ''tryfé'', t. j. luxus či jemnosť) sú v rétorickom protiklade k ich ťažkej práci v misii.<ref>WILCKENS, Ulrich. ''Der Brief an die Römer (Röm 12–16)''. Neukirchen-Vluyn : Neukirchener Verlag, 1982. ISBN 3-7887-0650-3. S. 136 – 137.</ref> Vzhľadom na podobnosť mien sa predpokladá, že mohlo prísť o sestry, pravdepodobne dvojčatá.<ref name="Ryšková" /> == Tradícia a uctievanie == Podľa starších vydaní ''Rímskeho martyrológia'' sa ich pamiatka slávila [[10. november|10. novembra]]. Tradícia ich niekedy spájala s mestom [[Ikonion]] a svätou [[Tekla (svätica)|Teklou]], hoci biblický text ich situuje do Ríma.<ref>{{cite book |title=The Roman Martyrology |year=1962 |publisher=Newman Press |location=Westminster |pages=245}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Biblické postavy]] 91usse5u3p5h7omzrnzigh398f4am1r 8200046 8200041 2026-04-18T11:52:19Z ~2026-20335-96 290941 8200046 wikitext text/x-wiki '''Tryfaina''' ({{vjz|grc|''Τρύφαιna''}} – ''Tryfaina'') a '''Tryfósa''' ({{vjz|grc|''Τρυφῶσα''}} – ''Tryfósa''; pôsobili cca 52 – 55 po Kr.) boli kresťanky v Ríme v 1. storočí, spomínané v [[Nový zákon|Novom zákone]].<ref name="Ryšková">RYŠKOVÁ, Mireia. ''Doba Ježíše Nazaretského: Historicko-teologický úvod do Nového zákona''. Praha : Karolinum, 2019. ISBN 978-80-246-3532-3. S. 414.</ref> == Biblická zmienka == [[Apoštol Pavol]] ich spomína v pozdravoch v závere svojho [[List Rimanom|Listu Rimanom]]: :''„Pozdravte Tryfainu a Tryfósu, ktoré pracujú v Pánovi.“'' (Rim 16, 12)<ref name="Komentar1">HERIBAN, Jozef. ''List Rimanom'' (Komentáre k Novému zákonu). Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1996, s. 120.</ref> == Interpretácia == Pavol charakterizuje tieto ženy gréckym slovesom ''kopian'' (κοπιᾶν), čo sa do slovenčiny prekladá ako „pracovať“ alebo „namáhať sa“. V kontexte ranej cirkvi toto slovo často označovalo vedúce misijné a komunitné funkcie.<ref name="Ryšková" /> Podľa biblistky [[Marlis Gielen]] boli tieto dve ženy zapojené do vedenia rímskej kresťanskej obce a vykonávali úlohy, ktoré zodpovedali funkcii [[Diakon|diakoniek]].<ref>GIELEN, Marlis. Frauen als Diakone in paulinischen Gemeinden. In: WINKLER, Dietmar W. (ed.). ''Diakonat der Frau''. Wien : LIT Verlag, 2013. ISBN 978-3-643-50444-9. S. 37.</ref> Teológ [[Ulrich Wilckens]] poukazuje na to, že ich mená (z gréckeho τρυφή – ''tryfé'', t. j. luxus či jemnosť) sú v rétorickom protiklade k ich ťažkej práci v misii.<ref>WILCKENS, Ulrich. ''Der Brief an die Römer (Röm 12–16)''. Neukirchen-Vluyn : Neukirchener Verlag, 1982. ISBN 3-7887-0650-3. S. 136 – 137.</ref> Vzhľadom na podobnosť mien sa predpokladá, že mohlo ísť o sestry, pravdepodobne dvojčatá.<ref name="Ryšková" /> == Tradícia a uctievanie == Podľa starších vydaní ''Rímskeho martyrológia'' sa ich pamiatka slávila [[10. november|10. novembra]]. Tradícia ich niekedy spájala s mestom [[Ikonion]] a svätou [[Tekla (svätica)|Teklou]], hoci biblický text ich situuje do Ríma.<ref>{{cite book |title=The Roman Martyrology |year=1962 |publisher=Newman Press |location=Westminster |pages=245}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Biblické postavy]] [[Kategória:Dvojice]] e8a5mlgsnn7adtbe43jh3z90bw2mrp5 0 748458 8200047 2026-04-18T11:55:35Z ~2026-20335-96 290941 Presmerovanie na [[Tryfaina a Tryfósa]] 8200047 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Tryfaina a Tryfósa]] 52l03n54jbye2c6ihpd9ain1u2ray9n